Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.39.0-wmf.25 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Udělátko Diskuse k udělátku Definice udělátka Diskuse k definici udělátka Pomoc:Ako vytvoriť nový článok 12 652 7429021 7410642 2022-08-22T20:49:09Z 95.103.154.12 wikitext text/x-wiki Martin Minárik sa narodil v roku 2003 Považskej Bystrici kuchárka Mirke Minárikovej a poisťovákovi Viliamovi Minárikovi pochádza z dvojičiek má staršieho brata Viliama druhého DETSTVO Martin už od mladého veku bol komplikovane dieťa nemal rád ľudí a vyhýbal sa im v Puberte však prepadol drogám a automatom zamiloval sa do jednej ženy Miroslavi Hôrečnej ktorú miluje do dnes == Založenie nového článku == Článok vo Wikipédii môžete jednoducho vytvoriť tromi spôsobmi: :#<u>Vyplnením názvu v boxe vyššie</u> alebo :# <u>kliknutím na červený odkaz v texte</u> alebo :# Po <u>zadaní názvu článku do rámčeku</u> ''hľadaj'' vpravo a stlačení tlačidla ''choď'' sa (ak daný článok ešte neexistuje) zobrazí stránka s červeným odkazom ''vytvoriť novú stránku''. '''»''' Po kliknutí na červeno sfarbený odkaz sa objaví dovtedy prázdna stránka s oknom na úpravu, do ktorého môžete vpísať (alebo vložiť vopred pripravený) text s témou. Dôležitá poznámka: '''nikdy nevkladajte cudzie diela bez súhlasu majiteľa autorských práv!'''. Potom vľavo pod oknom na úpravu kliknite na ''Uložiť stránku'', okno sa uzatvorí a článok je uložený do Wikipédie. Ešte pred uložením sa ale presvedčte, ako bude článok vyzerať a či ste v ňom nenechali nejaké chyby, pomocou tlačidla ''Zobraziť náhľad''. '''» '''Ak námet, ktorý chcete spracovať, v encyklopédii ešte nie je pripravený (v iných článkoch na neho ešte nie je červený odkaz), musíte ho najprv vytvoriť. Robí sa to nasledovne: najprv si nájdete stránku, do ktorej vaša téma logicky patrí (napríklad článok o [[Európa|Európe]] patrí na stránku [[Zemepis]]). Kliknite na odkaz '''upraviť''' a celá stránka sa vám objaví znova v okne, do ktorého sa dá písať. Na vhodné miesto pridáte slovo Európa uzavreté do dvojitých hranatých zátvoriek: ::;<code><nowiki>[[Európa]]</nowiki></code><br /> a kliknete na ''Uložiť stránku''. Okno sa uzavrie a na stránke sa objaví odkaz [[Európa]] zafarbený na červeno. Ďalej môžete postupovať ako v predchádzajúcom prípade. '''» ''' ''Tip pre pokročilých:'' V adresnom riadku prehliadača napíšte <code><nowiki>http://sk.wikipedia.org/wiki/Téma</nowiki></code>, kde ''Téma'' je názov článku, ktorý chcete založiť. Objaví sa prázdna stránka dovtedy neexistujúceho článku. Kliknite na upraviť a môžete hneď písať. '''» ''' Než článok založíte, zamyslite sa, či téma článku je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|všeobecne významná]], najmä ak chcete písať [[Wikipédia:Autobiografia|sami o sebe]] alebo [[Wikipédia:Propagačný článok|propagovať]] akúkoľvek tému, inak hrozí, že článok bude [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|navrhnutý na zmazanie]] alebo [[Wikipédia:Rýchle zmazanie|hneď zmazaný]]. == Pomenovanie článku == {{Hlavný článok|Wikipédia:Názov článku}} Názov článku by mal byť taký, aký by čitateľ encyklopédie najskôr čakal. Pri všeobecných témach teda použijeme najbežnejšie označenie používané v slovenskom jazyku. Napríklad správny názov hesla o pôrode je ''[[Pôrod]]'' a nie ''Zľahnutie'', pretože je to menej bežný a zastaraný výraz. Druhým pravidlom je uprednostnenie jednotného čísla. Používajte jednotné číslo, okrem prípadov, kedy v bežnom použití '''výrazne prevažuje''' množné číslo. == Odporúčanie pre písanie článkov == Najdôležitejšie odporúčanie znie: '''„[[Wikipédia:Buďte smelí pri úprave stránok|Buďte smelí pri úprave stránok!]]“'''. Nebojte sa, že niečo pokazíte, že nepíšete pravopisne správne, nepoznáte technické príkazy wiki a podobne. Wikipédia sa spolieha na spoluprácu mnohých ľudí, a ak urobíte nejaké chyby, niekto iný ich najskôr opraví. Je lepšie napísať článok s chybami než vôbec nenapísať článok. Je to veľká prednosť [[wiki]], chyby môže opravovať každý. Naopak ak uvidíte chybu, nebojte sa, že „zasahujete“ do niečej práce. Nesťažujte si v diskusii, kliknite na odkaz ''uprav'' a chybu rovno opravte. Ďalšie odporúčania spomenuté na tejto stránke sú oproti princípu „Odvážne upravujte!“ menej dôležité, ale opisujú, ako by mal dobrý článok v encyklopédii vyzerať. Nemusíte sa obávať, že ich náhodou porušíte, ale je lepšie ich poznať a dodržiavať. Článok by mal mať charakter encyklopedického hesla. Teda nie napríklad osobné dojmy z dovolenky, ale trebárs faktické údaje o počte obyvateľov navštíveného mesta, históriu, pamiatky a podobne. Ak sú texty dlhšie, je lepšie pri niektorých námetoch zvoliť samostatný článok (napríklad v článku o Bratislave spracovať samostatne Slovenské národné divadlo, Dejiny Bratislavy a pod.) Píšte vždy od ľavého okraja (inak sa text neobjaví správne,<br />ako vidíte na tejto vete). :Ak chcete, aby text bol odsadený, ale ukázal sa správne, napíšte ho v okne zľava, ale najprv dajte dvojbodku. Po uzavretí okna dvojbodka zmizne a text sa odsadí. Medzi odsekmi nechávajte prázdny riadok, inak sa zlejú do jedného. Ak chcete text '''tučne''' zvýrazniť, dajte pred a za text '''tri''' apostrofy. Apostrof ' má kód 39 (ľavou rukou stlačte tlačidlo ALT a pravou vyťukáte na číselnej klávesnici 39 – po uvoľnení tlačidla ALT sa apostrof objaví; ďalší spôsob písania neštandardných znakov je pomocou pravého, tzv. "grafického" ''Alt''-u, pozri ďalej). <pre><nowiki>'''tučne'''</nowiki></pre> Ak chcete text zvýrazniť ''kurzívou'', použite ''dva'' apostrofy. <pre><nowiki>''kurzívou''</nowiki></pre> Slová, ktoré majú alebo '''by mali mať''' v encyklopédii svoj článok, dajte do dvojitých hranatých zátvoriek. (Ľavá hranatá zátvorka [ má kód 91, ('pravý Alt' + F), pravá hranatá zátvorka ] má kód 93, ('pravý Alt' + G)). <pre><nowiki>[[Európa]]</nowiki></pre> Ak chcete v texte zvýrazniť ako heslo nejaké slovo v inom páde než prvom, napíšte slovo najprv v základnom tvare a po zvislej čiarke (kód 124 alebo 'pravý Alt' + W) v skloňovanom tvare, napr.: <pre><nowiki>[[Európa|Európou]]</nowiki></pre> V texte sa objaví skloňovaný tvar [[Európa|Európou]], ale po kliknutí na toto slovo sa dostanete na heslo v základnom tvare (Európa). Po ukončení úpravy článku je veľmi vhodné zapísať krátke [[Wikipédia:Zhrnutie úprav|zhrnutie uskutočnených zmien]] do políčka '''zhrnutie úprav''', ktoré nájdete pod hlavným oknom, v ktorom upravujete text článku. Zhrnutia sú užitočné pre ostatných prispievateľov Wikipédie, ktorí sledujú, čo sa na stránkach v ich oblasti záujmu deje. Podrobný popis značkovacieho jazyka, ktorý Wikipédia používa, nájdete v hesle [[Pomoc:Prehľad editácie stránok|Prehľad editácie stránok]]. Základné odporúčania o typografickom spracovaní článku (čo napísať do úvodného odseku, ako rozčleniť dlhší článok a pod.) nájdete v hesle [[Wikipédia:Vzhľad a štýl|Vzhľad a štýl]]. == Pozri aj == * [[Pomoc:Ako upravovať stránku|Ako upravovať stránku]] * [[Wikipédia:Vzhľad a štýl|Vzhľad a štýl]] * [[Wikipédia:Bežné chyby|Bežné chyby]] * [[Wikipédia:Váš prvý článok|Drobné rady]] ;Zoznam pravidiel a odporúčaní * [[:Kategória:Wikipédia:Pravidlá|Pravidlá]] * [[:Kategória:Wikipédia:Odporúčania|Odporúčania]] [[Kategória:Wikipédia:Pomocník|Ako vytvoriť nový článok]] hres8k1mkdqg13zxx3xw7qmryzljzhs 7429023 7429021 2022-08-22T20:49:35Z Vasiľ 2806 Revízia 7429021 používateľa [[Special:Contributions/95.103.154.12|95.103.154.12]] ([[User talk:95.103.154.12|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki <div style="border: 2px solid #fc0; background: #fe9; margin:0; padding: 1em; text-align:center"><big>'''{{SITENAME}}: Každý môže byť autorom článku!'''</big> <div style="border: 2px solid #fd6; background: #fff; margin:1em 1ex 1ex 1ex; padding: 1em; text-align:center"> {| cellpadding="8" cellspacing="0" border="0" align="center" | align="right" |'''''Napíšte názov:'''''<br /><small>a kliknite na "Vytvoriť stránku"</small> | align="left" | <inputbox>type=create width=100 </inputbox> |} </div> </div> '''Článok''' je stránka [[Wikipédia|Wikipédie]], ktorá obsahuje text o niektorom z encyklopedických hesiel. Za článok sa nepovažujú pomocné texty a vysvetlivky, ako Wikipédia funguje. Ak chcete spolupracovať na tvorbe Wikipédie, môžete buď napísať nový článok, alebo upravovať článok, ktorý už existuje. Táto stránka sa venuje tomu, ako zakladať nové články. Ak hľadáte zoznam základných wikiznakov, pozrite: ''[[Pomoc:Wikitext]]'' == Založenie nového článku == Článok vo Wikipédii môžete jednoducho vytvoriť tromi spôsobmi: :#<u>Vyplnením názvu v boxe vyššie</u> alebo :# <u>kliknutím na červený odkaz v texte</u> alebo :# Po <u>zadaní názvu článku do rámčeku</u> ''hľadaj'' vpravo a stlačení tlačidla ''choď'' sa (ak daný článok ešte neexistuje) zobrazí stránka s červeným odkazom ''vytvoriť novú stránku''. '''»''' Po kliknutí na červeno sfarbený odkaz sa objaví dovtedy prázdna stránka s oknom na úpravu, do ktorého môžete vpísať (alebo vložiť vopred pripravený) text s témou. Dôležitá poznámka: '''nikdy nevkladajte cudzie diela bez súhlasu majiteľa autorských práv!'''. Potom vľavo pod oknom na úpravu kliknite na ''Uložiť stránku'', okno sa uzatvorí a článok je uložený do Wikipédie. Ešte pred uložením sa ale presvedčte, ako bude článok vyzerať a či ste v ňom nenechali nejaké chyby, pomocou tlačidla ''Zobraziť náhľad''. '''» '''Ak námet, ktorý chcete spracovať, v encyklopédii ešte nie je pripravený (v iných článkoch na neho ešte nie je červený odkaz), musíte ho najprv vytvoriť. Robí sa to nasledovne: najprv si nájdete stránku, do ktorej vaša téma logicky patrí (napríklad článok o [[Európa|Európe]] patrí na stránku [[Zemepis]]). Kliknite na odkaz '''upraviť''' a celá stránka sa vám objaví znova v okne, do ktorého sa dá písať. Na vhodné miesto pridáte slovo Európa uzavreté do dvojitých hranatých zátvoriek: ::;<code><nowiki>[[Európa]]</nowiki></code><br /> a kliknete na ''Uložiť stránku''. Okno sa uzavrie a na stránke sa objaví odkaz [[Európa]] zafarbený na červeno. Ďalej môžete postupovať ako v predchádzajúcom prípade. '''» ''' ''Tip pre pokročilých:'' V adresnom riadku prehliadača napíšte <code><nowiki>http://sk.wikipedia.org/wiki/Téma</nowiki></code>, kde ''Téma'' je názov článku, ktorý chcete založiť. Objaví sa prázdna stránka dovtedy neexistujúceho článku. Kliknite na upraviť a môžete hneď písať. '''» ''' Než článok založíte, zamyslite sa, či téma článku je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|všeobecne významná]], najmä ak chcete písať [[Wikipédia:Autobiografia|sami o sebe]] alebo [[Wikipédia:Propagačný článok|propagovať]] akúkoľvek tému, inak hrozí, že článok bude [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|navrhnutý na zmazanie]] alebo [[Wikipédia:Rýchle zmazanie|hneď zmazaný]]. == Pomenovanie článku == {{Hlavný článok|Wikipédia:Názov článku}} Názov článku by mal byť taký, aký by čitateľ encyklopédie najskôr čakal. Pri všeobecných témach teda použijeme najbežnejšie označenie používané v slovenskom jazyku. Napríklad správny názov hesla o pôrode je ''[[Pôrod]]'' a nie ''Zľahnutie'', pretože je to menej bežný a zastaraný výraz. Druhým pravidlom je uprednostnenie jednotného čísla. Používajte jednotné číslo, okrem prípadov, kedy v bežnom použití '''výrazne prevažuje''' množné číslo. == Odporúčanie pre písanie článkov == Najdôležitejšie odporúčanie znie: '''„[[Wikipédia:Buďte smelí pri úprave stránok|Buďte smelí pri úprave stránok!]]“'''. Nebojte sa, že niečo pokazíte, že nepíšete pravopisne správne, nepoznáte technické príkazy wiki a podobne. Wikipédia sa spolieha na spoluprácu mnohých ľudí, a ak urobíte nejaké chyby, niekto iný ich najskôr opraví. Je lepšie napísať článok s chybami než vôbec nenapísať článok. Je to veľká prednosť [[wiki]], chyby môže opravovať každý. Naopak ak uvidíte chybu, nebojte sa, že „zasahujete“ do niečej práce. Nesťažujte si v diskusii, kliknite na odkaz ''uprav'' a chybu rovno opravte. Ďalšie odporúčania spomenuté na tejto stránke sú oproti princípu „Odvážne upravujte!“ menej dôležité, ale opisujú, ako by mal dobrý článok v encyklopédii vyzerať. Nemusíte sa obávať, že ich náhodou porušíte, ale je lepšie ich poznať a dodržiavať. Článok by mal mať charakter encyklopedického hesla. Teda nie napríklad osobné dojmy z dovolenky, ale trebárs faktické údaje o počte obyvateľov navštíveného mesta, históriu, pamiatky a podobne. Ak sú texty dlhšie, je lepšie pri niektorých námetoch zvoliť samostatný článok (napríklad v článku o Bratislave spracovať samostatne Slovenské národné divadlo, Dejiny Bratislavy a pod.) Píšte vždy od ľavého okraja (inak sa text neobjaví správne,<br />ako vidíte na tejto vete). :Ak chcete, aby text bol odsadený, ale ukázal sa správne, napíšte ho v okne zľava, ale najprv dajte dvojbodku. Po uzavretí okna dvojbodka zmizne a text sa odsadí. Medzi odsekmi nechávajte prázdny riadok, inak sa zlejú do jedného. Ak chcete text '''tučne''' zvýrazniť, dajte pred a za text '''tri''' apostrofy. Apostrof ' má kód 39 (ľavou rukou stlačte tlačidlo ALT a pravou vyťukáte na číselnej klávesnici 39 – po uvoľnení tlačidla ALT sa apostrof objaví; ďalší spôsob písania neštandardných znakov je pomocou pravého, tzv. "grafického" ''Alt''-u, pozri ďalej). <pre><nowiki>'''tučne'''</nowiki></pre> Ak chcete text zvýrazniť ''kurzívou'', použite ''dva'' apostrofy. <pre><nowiki>''kurzívou''</nowiki></pre> Slová, ktoré majú alebo '''by mali mať''' v encyklopédii svoj článok, dajte do dvojitých hranatých zátvoriek. (Ľavá hranatá zátvorka [ má kód 91, ('pravý Alt' + F), pravá hranatá zátvorka ] má kód 93, ('pravý Alt' + G)). <pre><nowiki>[[Európa]]</nowiki></pre> Ak chcete v texte zvýrazniť ako heslo nejaké slovo v inom páde než prvom, napíšte slovo najprv v základnom tvare a po zvislej čiarke (kód 124 alebo 'pravý Alt' + W) v skloňovanom tvare, napr.: <pre><nowiki>[[Európa|Európou]]</nowiki></pre> V texte sa objaví skloňovaný tvar [[Európa|Európou]], ale po kliknutí na toto slovo sa dostanete na heslo v základnom tvare (Európa). Po ukončení úpravy článku je veľmi vhodné zapísať krátke [[Wikipédia:Zhrnutie úprav|zhrnutie uskutočnených zmien]] do políčka '''zhrnutie úprav''', ktoré nájdete pod hlavným oknom, v ktorom upravujete text článku. Zhrnutia sú užitočné pre ostatných prispievateľov Wikipédie, ktorí sledujú, čo sa na stránkach v ich oblasti záujmu deje. Podrobný popis značkovacieho jazyka, ktorý Wikipédia používa, nájdete v hesle [[Pomoc:Prehľad editácie stránok|Prehľad editácie stránok]]. Základné odporúčania o typografickom spracovaní článku (čo napísať do úvodného odseku, ako rozčleniť dlhší článok a pod.) nájdete v hesle [[Wikipédia:Vzhľad a štýl|Vzhľad a štýl]]. == Pozri aj == * [[Pomoc:Ako upravovať stránku|Ako upravovať stránku]] * [[Wikipédia:Vzhľad a štýl|Vzhľad a štýl]] * [[Wikipédia:Bežné chyby|Bežné chyby]] * [[Wikipédia:Váš prvý článok|Drobné rady]] ;Zoznam pravidiel a odporúčaní * [[:Kategória:Wikipédia:Pravidlá|Pravidlá]] * [[:Kategória:Wikipédia:Odporúčania|Odporúčania]] [[Kategória:Wikipédia:Pomocník|Ako vytvoriť nový článok]] hniude0mxtjoz99mg7iaas258qa39w8 Arabčina 0 1038 7429100 7148041 2022-08-23T09:50:06Z 195.91.8.124 ie ahoj j wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = Arabčina | Natívny názov = {{ar|العربية}} al-Arabíja | štáty = [[MauritánSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaia]], [[Maroko]], [[Alžírsko]], [[Líbya]], [[Egypt]], [[Sudán]], [[Izrael]], [[Palestína]], [[Sýria]], [[Irak]], [[Jordánsko]], [[Saudská Arábia]], [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], [[Katar (štát)|Katar]], [[Bahrajn]], [[Spojené arabské emiráty]], [[Omán]], [[Jemen]] | región = Arabské krajiny | počet hovoriacich = 300 miliónov | poradie = 5 | klasifikácia = [[Afroázijské jazyky]] Skopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršia** [[Juhozápadné semitské jazyky]] *** '''Arabčina''' | písmo = [[Arabské písmo]] | úradný = {{minivlajka|Mauritánia}} [[Mauritánia]], {{minivlajka|Maroko}} [[Maroko]], {{minivlajka|Alžírsko}} [[Alžírsko]], {{minivlajka|Líbya}} [[Líbya]], {{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]], {{minivlajka|Sudán}} [[Sudán]], {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] a [[Palestína]], {{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]], {{minivlajka|Irak}} [[Irak]], {{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]], {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Saudská Arábia]], {{minivlajka|Kuvajt}} [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], {{minivlajka|Katar}} [[Katar (štát)|Katar]], {{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrajn]], {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty]], {{minivlajka|Omán}} [[Omán]], {{minivlajka|Jemen}} [[Jemen]]<br />{{minivlajka|OSN}} jeden zo 6 jazykov [[OSN]] | regulátor = Za spisovnú arabčinu sa považuje modernizovaná verzia jazyka [[Korán]]u.<br /> v Egypte: Akadémia Arabčiny ({{ar|مجمع اللغة العربية}}) v [[Káhira|Káhire]] | iso1 = ar | iso2 = ara | iso3 = | sil = ara | kód Wikipédie = ar | Meno wikipédie = {{ar|ويكيبيديا الموسوعة الحرة}} }} '''Arabčina''' je [[semitské jazyky|semitský jazyk]]. Kedysi ňou nehovorili iba [[Arabi]], ale slúžila ako [[medzinárodný jazyk]], podobne ako [[latinčina]] v stredovekej Európe. Arabčina je predmetom štúdia [[arabistika|arabistiky]].Skopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste g tomu, že po hodine vypršiaSkopírované útržky textu pripnite, aby ste zabránili tomu, že po hodine vypni šiall == Regionálne rozdiely == [[Dialekt|Nárečia]] sa značne odlišujú od [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]]. Spisovná arabčina sa len málo odlišuje od jazyka [[Korán]]u. V&nbsp;jednotlivých hovorových jazykoch sa objavujú podobné odstredivé tendencie, aké rozdelili [[románske jazyky]] od kedysi jednotnej [[Latinčina|latinčiny]]. Na rozdiel od románskych jazykov sa však rozdiely len v&nbsp;malej miere prejavujú v&nbsp;písanej forme jazyka, a to napriek tomu, že niektorí spisovatelia píšu v&nbsp;regionálnych variantoch. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že [[vokalizácia|nevokalizované]] arabské písmo nezachytí zmeny v&nbsp;krátkych samohláskach a pozmenené spoluhlásky si zase ponechávajú pôvodný zápis. Napríklad písmeno /ج/ (''žím''), ktoré sa prepisuje ako J a štandardne sa číta [ž] alebo [dž], sa v&nbsp;[[Egypt]]e vyslovuje [g], ale píše sa stále rovnako. == Vzorový text == === Všeobecná deklarácia ľudských práv === {| border="0" |----- | width="149" valign="top" | Po arabsky | width="465" valign="top" dir="rtl" | {{ar|يولد جميع الناس أحرارًا متساوين في الكرامة والحقوق. وقد وهبوا عقلاً وضميرًا وعليهم أن يعامل بعضهم بعضًا بروح الإخاء.}} |----- | width="149" valign="top" | Prepis do [[latinské písmo|latinky]] | width="465" valign="top" | Júladu džamí’a an-nás ahráran mutasáwín fí al-karáma wa-l-huqúq. Wa-qad wuhibú aqlan wa-damíran wa-’alajhim an ju’ámila ba’duhum ba’dan birúhi l-ichá’. |----- | width="149" valign="top" | Slovný preklad | width="465" valign="top" | {{ar|يولَدُ}} = júladu = narodí sa<br /> {{ar|جَمِيع}} = džamí’a = každý<br /> {{ar|ناس}} = nás = ľudská bytosť<br /> {{ar|أحرارًا}}= ’ahráran = slobodný<br /> {{ar|متساوين}} = mutasáwín = seberovný<br /> {{ar|في}} = fí = v<br /> {{ar|كَرَامَة}} = karáma = dôstojnosť<br /> {{ar|حُقُوقِ}} = huqúq = práva<br /> <br /> {{ar|وَقَد}} = wa-qad = a bolo<br /> {{ar|وهِبوا}} = wuhibú = obdarení<br /> {{ar|عَقْل}} = ’aql = intelekt, rozum<br /> {{ar|ضَمِير}} = damír = vedomie<br /> {{ar|عَلَيهم أن}} = ’alajham an = a mali by<br /> {{ar|يعامل}} = ju’ámal = správať sa<br /> {{ar|بَعْض}} = ba’d = pár, niekoľko, malé množstvo<br /> {{ar|رُوح}} = rúh = duša<br /> {{ar|إِخَاء}} = ichá’ = bratstvo |----- | width="149" valign="top" | Po [[slovenčina|slovensky]] | width="465" valign="top" | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu. |} == Pozri aj == * [[Arabské písmo]] == Iné projekty == {{Projekt|b=Arabčina|wikt=arabčina|commonscat=Arabic language}} {{Semitské jazyky}} [[Kategória:Arabčina| ]] [[Kategória:Arabi]] [[Kategória:Jazyky v Alžírsku]] [[Kategória:Jazyky v Bahrajne]] [[Kategória:Jazyky v Džibutsku]] [[Kategória:Jazyky v Egypte]] [[Kategória:Jazyky v Jemene]] [[Kategória:Jazyky v Katare]] [[Kategória:Jazyky v Kuvajte]] [[Kategória:Jazyky v Iraku]] [[Kategória:Jazyky v Izraeli]] [[Kategória:Jazyky v Jordánsku]] [[Kategória:Jazyky v Libanone]] [[Kategória:Jazyky v Líbyi]] [[Kategória:Jazyky v Maroku]] [[Kategória:Jazyky v Mauritánii]] [[Kategória:Jazyky v Ománe]] [[Kategória:Jazyky na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Jazyky v Saharskej arabskej demokratickej republike]] [[Kategória:Jazyky v Saudskej Arábii]] [[Kategória:Jazyky v Somálsku]] [[Kategória:Jazyky v Spojených arabských emirátoch]] [[Kategória:Jazyky v Sýrii]] [[Kategória:Jazyky v Tunisku]] jzmg1jyh317hs0poofyhd4rtclkkf0t 7429101 7429100 2022-08-23T09:51:43Z V&ltz 199444 Revízia 7429100 používateľa [[Special:Contributions/195.91.8.124|195.91.8.124]] ([[User talk:195.91.8.124|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = Arabčina | Natívny názov = {{ar|العربية}} al-Arabíja | štáty = [[Mauritánia]], [[Maroko]], [[Alžírsko]], [[Líbya]], [[Egypt]], [[Sudán]], [[Izrael]], [[Palestína]], [[Sýria]], [[Irak]], [[Jordánsko]], [[Saudská Arábia]], [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], [[Katar (štát)|Katar]], [[Bahrajn]], [[Spojené arabské emiráty]], [[Omán]], [[Jemen]] | región = Arabské krajiny | počet hovoriacich = 300 miliónov | poradie = 5 | klasifikácia = [[Afroázijské jazyky]] * [[Semitské jazyky]] ** [[Juhozápadné semitské jazyky]] *** '''Arabčina''' | písmo = [[Arabské písmo]] | úradný = {{minivlajka|Mauritánia}} [[Mauritánia]], {{minivlajka|Maroko}} [[Maroko]], {{minivlajka|Alžírsko}} [[Alžírsko]], {{minivlajka|Líbya}} [[Líbya]], {{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]], {{minivlajka|Sudán}} [[Sudán]], {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] a [[Palestína]], {{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]], {{minivlajka|Irak}} [[Irak]], {{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]], {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Saudská Arábia]], {{minivlajka|Kuvajt}} [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], {{minivlajka|Katar}} [[Katar (štát)|Katar]], {{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrajn]], {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty]], {{minivlajka|Omán}} [[Omán]], {{minivlajka|Jemen}} [[Jemen]]<br />{{minivlajka|OSN}} jeden zo 6 jazykov [[OSN]] | regulátor = Za spisovnú arabčinu sa považuje modernizovaná verzia jazyka [[Korán]]u.<br /> v Egypte: Akadémia Arabčiny ({{ar|مجمع اللغة العربية}}) v [[Káhira|Káhire]] | iso1 = ar | iso2 = ara | iso3 = | sil = ara | kód Wikipédie = ar | Meno wikipédie = {{ar|ويكيبيديا الموسوعة الحرة}} }} '''Arabčina''' je [[semitské jazyky|semitský jazyk]]. Kedysi ňou nehovorili iba [[Arabi]], ale slúžila ako [[medzinárodný jazyk]], podobne ako [[latinčina]] v stredovekej Európe. Arabčina je predmetom štúdia [[arabistika|arabistiky]]. == Regionálne rozdiely == [[Dialekt|Nárečia]] sa značne odlišujú od [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]]. Spisovná arabčina sa len málo odlišuje od jazyka [[Korán]]u. V&nbsp;jednotlivých hovorových jazykoch sa objavujú podobné odstredivé tendencie, aké rozdelili [[románske jazyky]] od kedysi jednotnej [[Latinčina|latinčiny]]. Na rozdiel od románskych jazykov sa však rozdiely len v&nbsp;malej miere prejavujú v&nbsp;písanej forme jazyka, a to napriek tomu, že niektorí spisovatelia píšu v&nbsp;regionálnych variantoch. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že [[vokalizácia|nevokalizované]] arabské písmo nezachytí zmeny v&nbsp;krátkych samohláskach a pozmenené spoluhlásky si zase ponechávajú pôvodný zápis. Napríklad písmeno /ج/ (''žím''), ktoré sa prepisuje ako J a štandardne sa číta [ž] alebo [dž], sa v&nbsp;[[Egypt]]e vyslovuje [g], ale píše sa stále rovnako. == Vzorový text == === Všeobecná deklarácia ľudských práv === {| border="0" |----- | width="149" valign="top" | Po arabsky | width="465" valign="top" dir="rtl" | {{ar|يولد جميع الناس أحرارًا متساوين في الكرامة والحقوق. وقد وهبوا عقلاً وضميرًا وعليهم أن يعامل بعضهم بعضًا بروح الإخاء.}} |----- | width="149" valign="top" | Prepis do [[latinské písmo|latinky]] | width="465" valign="top" | Júladu džamí’a an-nás ahráran mutasáwín fí al-karáma wa-l-huqúq. Wa-qad wuhibú aqlan wa-damíran wa-’alajhim an ju’ámila ba’duhum ba’dan birúhi l-ichá’. |----- | width="149" valign="top" | Slovný preklad | width="465" valign="top" | {{ar|يولَدُ}} = júladu = narodí sa<br /> {{ar|جَمِيع}} = džamí’a = každý<br /> {{ar|ناس}} = nás = ľudská bytosť<br /> {{ar|أحرارًا}}= ’ahráran = slobodný<br /> {{ar|متساوين}} = mutasáwín = seberovný<br /> {{ar|في}} = fí = v<br /> {{ar|كَرَامَة}} = karáma = dôstojnosť<br /> {{ar|حُقُوقِ}} = huqúq = práva<br /> <br /> {{ar|وَقَد}} = wa-qad = a bolo<br /> {{ar|وهِبوا}} = wuhibú = obdarení<br /> {{ar|عَقْل}} = ’aql = intelekt, rozum<br /> {{ar|ضَمِير}} = damír = vedomie<br /> {{ar|عَلَيهم أن}} = ’alajham an = a mali by<br /> {{ar|يعامل}} = ju’ámal = správať sa<br /> {{ar|بَعْض}} = ba’d = pár, niekoľko, malé množstvo<br /> {{ar|رُوح}} = rúh = duša<br /> {{ar|إِخَاء}} = ichá’ = bratstvo |----- | width="149" valign="top" | Po [[slovenčina|slovensky]] | width="465" valign="top" | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu. |} == Pozri aj == * [[Arabské písmo]] == Iné projekty == {{Projekt|b=Arabčina|wikt=arabčina|commonscat=Arabic language}} {{Semitské jazyky}} [[Kategória:Arabčina| ]] [[Kategória:Arabi]] [[Kategória:Jazyky v Alžírsku]] [[Kategória:Jazyky v Bahrajne]] [[Kategória:Jazyky v Džibutsku]] [[Kategória:Jazyky v Egypte]] [[Kategória:Jazyky v Jemene]] [[Kategória:Jazyky v Katare]] [[Kategória:Jazyky v Kuvajte]] [[Kategória:Jazyky v Iraku]] [[Kategória:Jazyky v Izraeli]] [[Kategória:Jazyky v Jordánsku]] [[Kategória:Jazyky v Libanone]] [[Kategória:Jazyky v Líbyi]] [[Kategória:Jazyky v Maroku]] [[Kategória:Jazyky v Mauritánii]] [[Kategória:Jazyky v Ománe]] [[Kategória:Jazyky na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Jazyky v Saharskej arabskej demokratickej republike]] [[Kategória:Jazyky v Saudskej Arábii]] [[Kategória:Jazyky v Somálsku]] [[Kategória:Jazyky v Spojených arabských emirátoch]] [[Kategória:Jazyky v Sýrii]] [[Kategória:Jazyky v Tunisku]] knjznbtwyy2zb8b887dseqn7yaqw8m1 Lotyšsko 0 2751 7429064 7264767 2022-08-23T05:27:44Z Egilus 151177 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Lotyšská republika | 2. pád názvu = Lotyšska | Vlajka = Flag of Latvia.svg | Znak = Coat of Arms of Latvia.svg | Poloha = EU-Latvia.svg | Motto = ''Tēvzemei un Brīvībai''<br />(Za domovinu a slobodu) | Hymna = ''Dievs, svētī Latviju!'' <br />(Bože, požehnaj Lotyšsko) | Dlhý miestny názov = Latvijas Republika | Krátky miestny názov = Latvija | Hlavné mesto = [[Riga]] | ŠírkaSt = 56 | ŠírkaMin = 57 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 24 | DĺžkaMin = 6 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Riga | Úradné jazyky = [[lotyština]] | Štátne zriadenie = [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Egils Levits]]<br />[[Arturs Krišjānis Kariņš]] | Vznik = [[18. november]] [[1918]] | Susedia = [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Rusko]], [[Estónsko]] | Rozloha = 64 589 | Poradie rozloha = 122 | Rozloha vody = 1 000 | Percento vody = 1,57 | Odhad počtu obyvateľov = 1 925 800 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2018 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 148 | Sčítanie počtu obyvateľov = 2 070 371 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 34.3 | Poradie hustota = 166 | HDP = 35 780 mil. | Rok HDP = 2019 | Poradie HDP = ? | HDP na hlavu = 31 215 | Poradie HDP na hlavu = ? | HDI = 0.847 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 41 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = EET | UTC posun = +2 | Letný čas = EEST | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = LVA / LV | Kód motorových vozidiel = LV | Internetová doména = .lv | Smerové telefónne číslo = 371 | Poznámky = Gramotnosť: 99,7% }} '''Lotyšsko''', [[Lotyština|lotyšsky]]:{{Audio|Lv-Latvija.ogg|'''Latvija'''}}, dlhý tvar '''Lotyšská republika''', je [[štát]] vo východnej [[Európa|Európe]], prostredná z troch [[Pobaltské krajiny|pobaltských krajín]]. Na juhu hraničí s [[Litva|Litvou]] (dĺžka hraníc {{km|588|m}}), na juhovýchode s [[Bielorusko]]m ({{km|167|m}}), na východe s [[Rusko]]m ({{km|282|m}}) a na severe s [[Estónsko]]m ({{km|343|m}}). Na západe krajinu obmýva na vyše {{km|500|m}} [[Baltské more]]. == Územie == [[Súbor:Latvija viki.PNG|náhľad|vľavo|Kultúrne-historické regióny Lotyšska]] Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických [[región]]ov: * [[Kurlandia]] (na západe) * [[Zemgalsko]] (na juhu) * [[Livónsko|Vidzeme]] (v strede a na severovýchode) * [[Latgalsko]] (na východe) * [[Sēlija]] (na juhovýchode) == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Lotyšska}} == Povrch a podnebie == [[Súbor:Kaart Letland.jpg|thumb|240px|left|Mapa Lotyšska]] Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej časti [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]]. Väčšina krajiny je [[rovina]]tá, mierne zvlnený [[terén]] je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom je [[vrch]] [[Gaiziņkalns]] vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod {{m|200|m}}. Plytký ''[[Rižský záliv]]'' v [[Baltské more|Baltskom mori]] sa nachádza na severozápade krajiny. Prevažná časť (40 %) lotyšského územia je pokrytá [[borovica|borovicovými]] a zmiešanými [[les]]mi. Úrodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na území [[Zemgalsko|Zemgalska]]. Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným [[leto]]m (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťou [[Baltské more|Baltského mora]] a [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Za [[rok]] v krajine naprší okolo {{mm|800|m}} [[zrážky|zrážok]]. == Vodstvo == Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najväčšími riekami sú [[Daugava]], [[Lielupe]], [[Gauja]] a [[Venta]]. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6 % územia Lotyšska. Na rieke [[Daugava]] sa nachádzajú dve veľké mestá Lotyšska, a to hlavné mesto [[Riga]] a [[Daugavpils]]. Tretie najväčšie mesto [[Liepāja]] je situované na pobreží [[Baltské more|Baltského mora]]. == Obyvateľstvo == Lotyšsko bolo tradične mnohonárodnou krajinou, no jeho etnický obraz sa v [[20. storočie|20. storočí]] do značnej miery zmenil. V roku [[1897]] tu podľa sčítania obyvateľstva bolo okolo 1,9 milióna ľudí 68 % [[Lotyši|Lotyšov]], 12 % [[Rusi|Rusov]], 7,4 % [[Židia|Židov]], 6,2 % [[Nemci|Nemcov]] a 3,4 % [[Poliaci|Poliakov]]. V roku [[1935]] bol podiel Lotyšov asi 77 % (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000 [[Nemci|Nemcov]] opustilo krajinu po uzatvorení [[pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]] v roku [[1939]], keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku [[1940]] poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 [[Židia|Židov]]. Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinu [[Rusi]] a iné minority. Po roku [[1944]], keď krajinu znova pripojili k [[Sovietsky zväz|ZSSR]], opäť nastúpili masové deportácie (len roku [[1949]] postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílev [[Rusi|Rusov]] a iných etník [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. V dôsledku týchto zmien sa v roku [[1959]] znížil podiel etnických Lotyšov na 62 % a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku [[1989]] na 52 % (1,39 miliónov obyvateľov). Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 [[Rusi|Rusov]] má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 [[Rusi|Rusov]]). Ich deti, ktoré sa narodili po roku [[1991]], získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry. V krajine žije aj malá skupina [[Livónci|Livóncov]], pôvodných obyvateľov [[Livónsko|Livónska]], ktorí patria k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej rodine]]. Sú príbuznými [[Estónci|Estóncov]]. Súčasné zloženie obyvateľstva Lotyšskej republiky:<ref>[https://data.stat.gov.lv/pxweb/lv/OSP_PUB/START__POP__IR__IRE/IRE010/ stat.gov.lv Population by nationality at the beginning of the year 1935 - 2022]</ref> * [[Lotyši]] – 63,0 % * [[Rusi]] – 24,2 % * [[Bielorusi]] – 3,1 % * [[Ukrajinci]] – 2,2 % * [[Poliaci]] – 1,9 % * [[Litovci]] – 1,1 % * iní – 4,5 % Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v [[Európska únia|Európskej únii]]. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu [[Rusi|Rusov]]. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov [[20. storočie|20. storočia]] zlepšila. === Vierovyznanie === Prevažujúcim náboženstvom v histórii bolo [[luteráni|luteránstvo]] ([[Evanjelická luteránska cirkev v Lotýšsku]]). Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijú [[Luteránstvo|luteráni]](20 %), [[kresťanstvo|rímskokatolíci]] (21 %), [[pravoslávie|pravoslávni]] (24 %), [[ateizmus|ateisti]] (15 %). 20 % obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu. Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä v [[Latgalsko|Latgalsku]] na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantského [[Švédsko|Švédska]], územie [[Latgalsko|Latgalska]] bolo až do delenia [[Poľsko|Poľska]] súčasťou katolíckeho [[Poľské kráľovstvo|Poľského kráľovstva]] a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Jeden z najkrajších katolíckych chrámov sa nachádza v malom mestečku [[Aglona]], neďaleko od mesta Daugavpils. V dňoch 14. a 15. augusta sa tam koná národná púť. [[Pravoslávie]] vyznávajú najmä [[Rusi]], [[Ukrajinci]] a [[Bielorusi]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība. == Súčasné politické pomery == Lotyšsko je [[Parlamentná republika|parlamentnou demokraciou]]. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (''Saeima''), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2019 [[Egils Levits]].<ref>[https://titania.saeima.lv/LIVS13/saeimalivs_lmp.nsf/0/ACA71C75FA1025D6C225840900247968?OpenDocument Parlamentné hlasovanie. saeima.lv]</ref> Predsedom vlády je v súčasnosti [[Arturs Krišjānis Kariņš]] (od 23.1.2019). V lete 2022 Lotyšsko formálne vedie pravicová koalícia vedená stranami „Konzervatívci“, „Národná únia“ a „Za rozvoj“. V opozícii sú proruskí „Harmónia“ a „Roľnícky zväz“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Partiju reitingi pēc Krievijas iebrukuma Ukrainā: «Saskaņa» zaudē līderpozīciju, pieaug atbalsts varas partijām|url=https://www.lsm.lv/raksts/zinas/latvija/partiju-reitingi-pec-krievijas-iebrukuma-ukraina-saskana-zaude-liderpoziciju-pieaug-atbalsts-varas-partijam.a451509/|vydavateľ=www.lsm.lv|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=lv}}</ref> Na jeseň 2022 sú naplánované nové voľby, v ktorých sa neočakávajú zásadné zmeny v pomere síl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latvia political Weekly Briefing: Preparations for the parliamentary elections in Latvia: how the war in Ukraine affects… – China-CEE Institute|url=https://china-cee.eu/2022/04/25/latvia-political-briefing-preparations-for-the-parliamentary-elections-in-latvia-how-the-war-in-ukraine-affects-party-ratings/|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=en-GB}}</ref> K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentka [[Vaira Vīķe-Freiberga]], ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťou [[Sovietsky zväz|ZSSR]], strávila v [[Kanada|Kanade]]. == Mestá == {{Hlavný článok|Zoznam miest v Lotyšsku}} * [[Riga]] (605 802) * [[Daugavpils]] (79 120) * [[Liepāja]] (67 360) * [[Jelgava]] (54 694) * [[Jūrmala]] (50 561) * [[Ventspils]] (32 955) * [[Rēzekne]] (26 481) * [[Ogre]] (22 872) * [[Valmiera]] (22 757) * [[Jēkabpils]] (21 418)<ref>[https://stat.gov.lv/en/statistics-themes/population/population-number/tables/irs031-population-beginning-year-and?themeCode=IR stat.gov.lv. Population ... in regions, cities, towns and municipalities after administrative-territorial reform in 2021]</ref> === Administratívne rozdelenie === [[Súbor:Latvijas novadi 2021.png|náhľad|400 px|Lotyšské oblastí od roku 2021.]] Lotyšsko od roku 2021 je rozdelené na 36 oblastí (''novads'') a 7 miest s osobitným štatútom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Administratīvo teritoriju un apdzīvoto vietu likums|url=https://likumi.lv/doc.php?id=315654|vydavateľ=LIKUMI.LV|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=lv}}</ref> {| | * Aizkraukles novads * Alūksnes novads * Augšdaugavas novads * Ādažu novads * Balvu novads * Bauskas novads * Cēsu novads * Dienvidkurzemes novads * [[Daugavpils]] * Daugavpils novads * Dobeles novads * Gulbenes novads || | * [[Jelgava]] * Jelgavas novads * [[Jēkabpils]] * Jēkabpils novads * [[Jūrmala]] * Krāslavas novads * Kuldīgas novads * Ķekavas novads * [[Liepāja]] * Limbažu novads * Līvānu novads * Ludzas novads || | * Madonas novads * Mārupes novads * Ogres novads * Olaines novads * Preiļu novads * [[Rēzekne]] * Rēzeknes novads * [[Riga]] * Ropažu novads * Salaspils novads * Saldus novads * Saulkrastu novads || | * Siguldas novads * Smiltenes novads * Talsu novads * Tukuma novads * Valkas novads * [[Valmiera]] * Valmieras novads * Varakļānu novads * [[Ventspils]] * Ventspils novads |} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Latvia|wikt=Lotyšsko}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/latvia/index_sk.htm Informácie o Lotyšsku (slovensky)] * [http://lotyssko.kukucka.cz Informácie a cestopis o Lotyšsku (česky)] {{Lotyšsko}} {{Eurozóna}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Lotyšsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] d5in9h3r3bt46s4fd4vu0rrarqhupv2 Spojené štáty 0 2924 7428811 7412291 2022-08-22T14:45:25Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{iné významy|USA}} {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Spojené štáty americké | 2. pád názvu = Spojených štátov | Vlajka = Flag of the United States.svg | Znak = Greater coat of arms of the United States.svg | Poloha = United States (orthographic projection).svg | Motto = In God We Trust ([[angličtina|angl.]])<br />(Veríme v Boha)<br />E pluribus unum ([[latinčina|lat.]])<br />(Z mnohých jeden) | Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]<br />(Hviezdami posiata vlajka)<br /><center>[[Súbor:Star Spangled Banner instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = United States of America | Krátky miestny názov = United States | Hlavné mesto = [[Washington, D. C.]] | ŠírkaSt = 38 | ŠírkaMin = 53 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 77 | DĺžkaMin = 01 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]] | Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]] | Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a ďalšie | Demonym = [[Američania (USA)|Američan, Američanka]]<ref>Amerika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Amerika&s=exact&c=ecca&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Joe Biden]]<br />[[Kamala Harrisová]] | Vznik = [[4. júl]] [[1776]] | Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Rusko]] | Rozloha = 9 833 520 | Poradie rozloha = 3 | Rozloha vody = | Percento vody = 6,97 | Odhad počtu obyvateľov = 331 893 745 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 3 | Sčítanie počtu obyvateľov = 331 449 281 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 33,6 | Poradie hustota = 185 | HDP = 25,35 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 76 027 | Poradie HDP na hlavu = 9 | HDI = 0,926 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 17 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = -4 až -12, +10, +11 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 až -10 | Medzinárodný kód = USA/US | Kód motorových vozidiel = USA | Internetová doména = [[.us]], [[.gov]], [[.edu]], [[.mil]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Spojené štáty''' alebo '''USA''', dlhý tvar '''Spojené štáty americké''' (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú [[federácia|federatívny]] štát v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorý sa rozprestiera od [[Atlantický oceán|Atlantického]] po [[Tichý oceán]]. Na súši susedí s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Vďaka štátu [[Aljaška]] siaha územie Spojených štátov aj k brehom [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] ([[Beringov prieliv]] ich oddeľuje od ázijského územia [[Rusko|Ruska]]) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä [[Havaj (štát USA)|Havaj]]). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom [[prezident Spojených štátov|prezidenta]], [[Federálna vláda Spojených štátov|vlády]], [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] a [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu]] ([[Washington, D. C.|Federálny dištrikt Kolumbia]]), ďalších viac či menej samosprávnych území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a [[atol Palmyra]]) a desiatich malých [[ostrov]]ov či [[útes]]ov. == Názov == === Krátky tvar === Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie '''Spojené štáty''' alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) '''USA''' (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie ''United States''. Anglická skratka tvaru „United States“ znie ''U.S.'' alebo ''US'' (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare ''US'' vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky ''Union''; občas sa používa aj v slovenčine a znie '''Únia'''. Ďalší neoficiálny krátky tvar je '''Amerika''', po anglicky ''America''.<ref name=NŠ/><ref name=AH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://ahdictionary.com/word/search.html?q=United+States+of+America | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 66, 1275, 1281 | jazyk = }}</ref> Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.<ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malý atlas sveta : príručné vydanie | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku | rok = 1960 | počet strán = 184 | strany = 148 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie text = 1. vyd., dot. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 558 | strany = 440{{--}}449 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Vreckový atlas sveta | vydanie = 6 | typ vydania = preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská kartografia | rok = 1983 | počet strán = 198 | strany = }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 672 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref> V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie. === Dlhý tvar === Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie '''Spojené štáty americké'''. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu '''Spojené štáty severoamerické''' a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom ''Anglicko-slovenskom slovníku'' z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] <small>(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)</small>. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je '''Severoamerická únia'''; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie ''United States of America'' (v rokoch 1776 – 1778 aj ''United States of North America''). Skratka tvaru „United States of America“ znie ''USA'' (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo ''U.S.A.'' (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).<ref name=NŠ>Názvy štátov [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spojene-staty.pdf]</ref><ref>Spojené štáty severoamerické. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 206 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom | odkaz na titul = | miesto = Martin; Praha | vydavateľ = Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo | rok = 1931 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp1931/psp1931-lq.pdf | počet strán = 360 | strany = 281 }} (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Simko | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = English Slovak Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Bolchazy-Carducci Publishers | miesto = Wauconda | rok = 1989 | počet strán = 1443 | url = | isbn = 978-0-86516-226-6 | kapitola = | strany = 1306, 1317| jazyk = }}</ref><ref name=AH/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = United States | url = https://www.rulers.org/rulu.html#united_states | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2020 | vydavateľ = Rulers.org | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bemis | meno = Samuel Flagg | odkaz na autora = | titul = A Diplomatic History of the United States | vydanie text = 5th ed. | miesto = New York | vydavateľ = Holt, Rinehart and Winston | rok = [1965] | počet strán = 1062 | strany = 43 }} (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1281 | jazyk = }}</ref><ref>severoamerický. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=severoamerick%C3%BD&s=exact&c=Hb2b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 63 }}; spojený. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=X49f&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 690 }} (rovnako v roku 1997).</ref><ref>únia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>únia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref> === Historické tvary === Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: ''Spojené štáty americké'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>Slovenské noviny 24. 4. 1873 [https://books.google.sk/books?id=9KVUAAAAcAAJ&pg=PT28&dq=%22Spojen%C3%A9+%C5%A1t%C3%A1ty+americk%C3%A9%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiCguPwxs3nAhWGxMQBHVF1Dl0Q6AEIKTAA#v=onepage&q=%22Spojen%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20americk%C3%A9%22&f=false]</ref>, ''Spojené štáty'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>BALATON, G., ''Zemepis pre ľud. školy''. Stará Beča, 1890, s. 21.</ref>, ''Spojené Štáty Amerikánske''<ref>Narodnie noviny. 8. 8. 1914 [https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf]</ref>, ''Spojené državy''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepis pre národné školy''. Ostrihom, 1880, s. 40.</ref>, ''Sjednotené štáty''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepisná knižočka''. Ostrihom, 1896, s. 39.</ref>, ''Spojené državy severo-americké''<ref name=Kož/>, ''Sjednotené Štáty Severo-amerikánske''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stodola | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistika slovenska | vydanie = | vydavateľ = Turčiansky Sv. Martin | miesto = | rok = 1912 | počet strán = 158 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 3 | jazyk = }}</ref>, ''Unia''<ref name=Kož>KOŽEHUBA, J., ''Zemepis pre nár. školy''. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45</ref> a koncom 18. storočia ''Republika Amerykanská''<ref>BARTOLOMEIDES, L., ''Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského''. B. Bystřica, 1798, s. 98</ref>. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Spojených štátov}} [[Súbor:Indians giving a talk to Bouquet.jpg|thumb|left|Stretnutie Európanov s pôvodnými Američanmi, 1764]] Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Eskimáci|Eskimákov]]) cez [[Beringia|Beringiu]], zaniknutú pevninu v oblasti dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]], približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách [[Európania|Európanov]] v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] sem v [[17. storočie|17. storočí]] začali prichádzať európski, predovšetkým [[Angličania|anglickí]] kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali [[Španieli]], budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a [[Francúzi]], ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada ''St. Augustine'' na Floride, založená roku [[1565]]. Prvá anglická usadlosť ''Jamestown'' vo Virgínii sa datuje do roku [[1609]]. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu [[zlato]] (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom [[Afrika|afrického]] pôvodu, ktorých sem od roku [[1619]] privážali na prácu ako [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOREC|meno=Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří)|titul=Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Q111|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=|strany=105-116}}</ref> Do [[70. roky 18. storočia|sedemdesiatych rokov 18. storočia]] v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] v roku [[1773]], viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii. Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie|článkami Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku [[1787]] Kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Výsledkom zhromaždenia bol vznik [[Ústava Spojených štátov|novej ústavy]], ktorá bola ratifikovaná v roku [[1789]]. V roku [[1791]] k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Listina práv]], zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska rozsiahle územie [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisiany]], čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch [[1812]] – [[1815]]. [[Súbor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg|thumb|left|[[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov]]]] [[Súbor:U.S. Territorial Acquisitions.png|thumb|Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917]] Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu [[bavlna|bavlny]] do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. [[Súbor:Atlanta roundhouse ruin3.jpg|thumb|Zničená železničná stanica a depo v [[Atlanta|Atlante]] krátko po skončení [[americká občianska vojna|občianskej vojny]], 1866]] Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku [[1861]] [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]] bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. [[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]], zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. [[Súbor:USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg|thumb|left|Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]], ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1941]] Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutie|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas [[90. roky 19. storočia|90. rokov 19. storočia]] až [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú [[daň z príjmov (USA)|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. V roku [[1920]] devätnásty dodatok ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku [[1917]] vyhlásili vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a prispeli k víťazstvu [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v nasledujúcom roku. Éra prosperity [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v [[október|októbri]] [[1929]] a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané „[[Nový údel]]“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v [[december|decembri]] [[1941]] vstúpili Spojené štáty do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po boku [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]] a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť [[nacistické Nemecko]] na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki]], čo prispelo k porážke [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. [[Súbor:Reagan and Gorbachev signing.jpg|thumb|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] (vľavo) a [[Ronald Reagan]] (vpravo) pri podpise [[Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu|Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu]], 1987]] Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[superveľmoc]]i. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]], rôznych [[zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[západná Európa|západnej Európy]] a [[Japonsko|Japonska]] spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu [[komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] a [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]], z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Začiatok [[21. storočie|21. storočia]] poznačili [[útoky z 11. septembra 2001]], po ktorých nasledovali vojny vedené USA [[tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku [[2008]] postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu [[10. roky 21. storočia|10. rokov 21. storočia]]. == Geografia == {{hlavný článok|Geografia USA}} === Poloha === Spojené štáty americké sa nachádzajú v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich brehy obmýva z východu [[Atlantický oceán]] a zo západu [[Tichý oceán]]. Štát [[Aljaška]] leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva [[Severný ľadový oceán]]. Aljašku oddeľuje od [[Eurázia|Euroázijského kontinentu]] [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]]. === Povrch === [[Súbor:USA topo en.jpg|thumb|Fyzická mapa USA]] [[Súbor:Sherwin Range, Benton Crossing.jpg|thumb|Pohorie [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] Základom severoamerického kontinentu je [[Kanadský štít]], ktorého vek sa datuje od [[archaikum|archaika]]. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]. Je tvorený [[Premenená hornina|premenenými]] a [[Vyvretá hornina|vyvretými]] [[Hornina|horninami]]. V súčasnosti sa pod [[Severoamerická platňa|Severoamerickú platňu]] podsúva [[Pacifická platňa|tichooceánska]], presnejšie sa [[subdukcia|podsúva]] pod jej západný okraj. Zároveň sa [[Juhoamerická platňa]] pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku [[platňová tektonika|týchto pohybov]] vznikla vysoká horská hradba [[sopka|sopečného]] pôvodu, ktorá sa tiahne od [[Aleuty|Aleutských ostrovov]] pri [[Aljašský polostrov|Aljašskom polostrove]] až po [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovú zem]]. [[Kordillery]] začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod [[Denali]], 6 190 [[metrov nad morom|m n. m.]]) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to [[Pobrežné vrchy]] a vo vnútrozemí [[Skalnaté vrchy]]. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. [[Coloradská plošina]], [[Veľká panva]]. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním [[Dolina smrti]] (''Death Valley''). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie [[Apalačské vrchy]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera [[Pobrežná nížina]]. [[Mexický záliv]] lemuje [[Mississippská nížina]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú [[Centrálne roviny]] a [[Veľké prérie]]. <gallery> Súbor:Wonder Lake and Denali.jpg|[[Denali]], najvyšší bod USA ({{mnm|6190}}) Súbor:TuleHorses.JPG|Typická krajina v oblasti [[Veľká panva|Veľkej panvy]] Súbor:Badwater Desolation.jpg|Bezodtoková panva [[Badwater Basin]] v [[Dolina smrti|Doline smrti]], najnižšie položené miesto USA (-86 m) Súbor:Maroon Bells, Aspen, CO during Labor Day weekend 2016.jpg|Vrchy [[Maroon Peak]] a [[North Maroon Peak]] v pohorí [[Elk Mountains]], ktoré je súčasťou južnej časti [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchov]] Súbor:Great Plains, Nebraska, U.S. 1.jpg|[[Veľké prérie]] neďaleko mesta [[Lincoln (Nebraska)|Lincoln]] v štáte [[Nebraska]] Súbor:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|Typická krajina v oblasti od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] po severovýchod USA Súbor:Bristol tenn ridgelines2.jpg|Krajina v [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] Súbor:Harvested Wheat 1 (3727629107).jpg|[[Atlantická pobrežná nížina]] v [[Maryland]]e </gallery> === Podnebie === [[Súbor:US 50 states Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia USA]] Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v [[mierne pásmo|miernom pásme]], pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený [[Labradorský prúd]], ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V [[Centrálne roviny|Centrálnych rovinách]] a [[Veľké prérie|Veľkých prériách]] padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike. V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]] panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom [[subtropické pásmo|subtropickom pásme]] a Mexický záliv s polostrovom [[Florida]] v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v [[subpolárne pásmo|subpolárnom pásme]] a [[Havajské ostrovy]] v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka [[tornádo|tornádam]], ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra. <gallery> Súbor:Kaneohe Bay Oahu Hawaii (33939060635).jpg|Tropické pásmo na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] Súbor:Alaska.jpg|Aljašská krajina v subpolárnom pásme Súbor:RoadSierraNevadaMountains.jpg|Snehom pokrytá oblasť pohoria [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]], kde panujú najchladnejšie zimy v USA Súbor:2014-06-12 16 41 49 Blowing dust south of Thacker Pass along Nevada State Route 293 (Kings River Road) 3.3 miles east of the western terminus.JPG|Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti Súbor:Snow on cars in Chicago in February 2015.jpg|Snehová kalamita v [[Chicago|Chicagu]] v dôsledku snehového efektu [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] Súbor:Dimmitt Tornado1 - NOAA.jpg|Silné [[tornádo]] v [[Texas]]e Súbor:Katrina-new-orleans-flooding3-2005.jpg|Zaplavené mesto [[New Orleans]] následkom [[hurikán]]u [[hurikán Katrina|Katrina]] </gallery> === Vodstvo === [[Súbor:3Falls Niagara.jpg|thumb|[[Niagarské vodopády]] z kanadskej strany]] [[Súbor:Lake Michigan from Big Sable Point lighthouse.jpg|thumb|Východné pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]]] Väčšia časť územia USA patrí do úmoria [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Vlievajú sa doňho veľtoky ako [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], s prítokom [[Missouri (rieka)|Missouri]] (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), [[Rieka svätého Vavrinca]] a [[Rio Grande]]. [[Tichý oceán]] prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]]. Do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] sa vlieva rieka [[Yukon (rieka)|Yukon]]. V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú [[Veľké kanadské jazerá]] ([[Horné jazero]], [[Michiganské jazero]], [[Hurónske jazero]] a [[Ontárijské jazero]]), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. [[Veľké soľné jazero]] sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi [[Skalnaté vrchy|Skalnatými vrchmi]] a [[Pobrežné vrchy|Pobrežnými vrchmi]]. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia medzi [[Erijské jazero|Erijským]] a Ontárijským jazerom. <gallery> Súbor:Mississippi River Lock and Dam number 7.jpg|Rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] Súbor:Lower Missouri River.jpg|Rieka [[Missouri (rieka)|Missouri]] neďaleko mesta [[Rocheport (Missouri)|Rocheport]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Súbor:Rio Grande White Rock Overlook Park View 2006 09 05.jpg|Rieka [[Rio Grande]] vo [[White Rock (Nové Mexiko)|White Rock]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] Súbor:Horseshoe Bend TC 27-09-2012 15-34-14.jpg|Odľahlý úsek rieky [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v [[Veľký kaňon|Grand Canyon]] Súbor:Lake Huron.jpg|[[Hurónske jazero]] pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove [[Mackinac (ostrov)|Mackinac]] Súbor:Marina Fest.jpg|Pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]] v prístavnom meste [[Escanaba (Michigan)|Escanaba]] v štáte [[Michigan]] Súbor:Lake Erie Land's End.jpg|Strmé pobrežie [[Erijské jazero|Erijského jazera]] v [[Erie County (Pensylvánia)|Erie County]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] </gallery> === Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody === [[Súbor:Bald Eagle (Haliaeetus leucocephalus) in Kachemak Bay, Alaska.jpg|thumb|[[Orliak bielohlavý]] (''Haliaeetus leucocephalus'') je štátnym symbolom USA od roku 1782]] [[Súbor:Black bear sow with cub, Tower Fall (18393659291).jpg|thumb|[[Medveď baribal]] (''Ursus americanus'') s mláďaťom v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]]]] [[zmiešaný les|Zmiešané]] a [[listnatý les|listnaté lesy]] mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], [[Pobrežná nížina|Pobrežnej nížiny]] a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné. Centrálnu časť tvoria [[step (krajina)|stepi]], nazývané tiež [[préria|prérie]], ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo. [[dažďový les|Tropické dažďové lesy]] pokrývajú oblasti polostrova [[Florida]] ([[Národný park Everglades]]) a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty [[Kalifornia]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]]. Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako [[národný park|národné parky]]. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život [[zubor americký|bizónov]], [[los mokraďový|losov]], [[medveď grizly|grizlyov]] a [[jelene|jeleňov]]. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. Pozoruhodná je tiež [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]] (''Mammoth Cave''), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete ({{km|651.8|m}}), i [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci. <gallery> Súbor:Joshua Tree in Joshua Tree National Park.jpg|Jozueho strom (''[[Yucca brevifolia]]'') v [[Národný park Joshua Tree|Národnom parku Joshua Tree]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Sequoia National Park - Sentinal Tree.JPG|[[Sekvojovec mamutí]] (''Sequoiadendron giganteum'') v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] Súbor:Gallery-gorge-800.jpg|Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy Súbor:Florida Panther (2), NPSPhoto (9255082289).jpg|[[Puma floridská]] (''Puma concolor coryi'') v [[Národný park Everglades|Národnom parku Everglades]] na [[Florida|Floride]] Súbor:American bison k5680-1.jpg|[[Zubor americký]] (''Bison bison'') Súbor:Alaskan moose pair (6862339335).jpg|Pár [[los aljašský|losov aljašských]] (''Alces alces gigas'') Súbor:Valley View Yosemite August 2013 002.jpg|Rieka [[Merced (rieka)|Merced]] tečie cez [[Yosemitské údolie]], ktoré je hlavnou súčasťou [[Yosemitský národný park|Yosemitského národného parku]] a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity Súbor:Mammoth Cave tour.jpg|Turisti v [[Národný park Mammoth Cave|Mamutej jaskyni]] (''Mammoth Cave'') </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia USA}} Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[prisťahovalectvo|imigrantmi]], ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko [[kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s [[Európska únia|Európskou úniou]], kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou [[vyspelá krajina|prvého sveta]], je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 [[parts per million|ppm]]) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NORTH AMERICA: UNITED STATES | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA]] USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z [[Mexiko|Mexika]], [[Kuba|Kuby]] a [[Portoriko|Portorika]], a z [[Ázia|Ázie]]. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yearbook of Immigration Statistics 2013 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2013 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2016-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva [[bieli Američania|belosi]], 12,1% [[negroidná rasa|černosi]], resp. [[Afroameričania]], 4,3% [[ázijskí Američania|Aziati]], [[americkí Indiáni|Indiáni a Eskimáci]] potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za [[Američania hispánskeho a latinskoamerického pôvodu|Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu]]. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá. Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V [[Kalifornia|Kalifornii]], [[Arizona|Arizone]], [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] a v [[Texas]]e sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci [[Florida|Floridu]]. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Hispanic population to triple by 2050 | url = https://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2008-02-11-population-study_N.htm | vydavateľ = usatoday30.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://web.archive.org/web/20100327140219/http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | vydavateľ = census.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dougherty | meno = Conor | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Nears Racial Milestone | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704312104575298512006681060#articleTabs%3Darticle | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Exner | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot | url = https://www.cleveland.com/datacentral/2012/06/americas_under_age_1_populatio.html | vydavateľ = cleveland.com | dátum vydania = 2012-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Data Protection Choices | url = https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/sections/ed/2016/07/01/484325664/babies-of-color-are-now-the-majority-census-says | vydavateľ = choice.npr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%. === Jazyky === [[Angličtina]] je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, [[španielčina]] pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný [[úradný jazyk]], ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre [[naturalizácia (právo)|naturalizáciu]]). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (angličtina a [[havajčina]]), [[Nové Mexiko]] (angličtina a španielčina) a [[Louisiana]] (angličtina a [[francúzština]]). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Pisgah.jpg|thumb|left|Protestantský kostol na americkom Juhu]] [[Súbor:BibleBelt.png|thumb|[[Biblický pás]] – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu]] V Spojených štátoch amerických majú [[náboženstvo|náboženstvá]] oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti v mnohých krajinách (napr. [[Švédsko]], [[Česko]], [[Estónsko]] a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu [[sčítanie obyvateľstva]] (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov [[ireligiozita|bez vyznania]], [[ateizmus|ateistov]] a [[agnosticizmus|agnostikov]] je len asi 14%. Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je [[kresťanstvo|kresťanstvo]], ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú [[protestantizmus|protestanti]], ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví ([[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[sýrska katolícka cirkev|sýrski katolíci]], [[sýrsko-malankarská katolícka cirkev|sýrsko-malankarskí katolíci z Indie]], [[sýrsko-malabarská katolícka cirkev|sýrsko-malabarskí katolíci z Indie]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci z Iraku]], [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskí gréckokatolíci]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínski gréckokatolíci]] a [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]]). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalé episkopály z ECUSA – Episkopálnej cirkvi v USA), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach. Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní [[evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]], tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „[[biblický pás]]“ (''Bible Belt''), keďže protestanti kladú na [[Biblia|Bibliu]] a jej text enormný dôraz. V roku [[1830]] vznikla [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu [[Utah]], kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou. Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú [[judaizmus]], [[islam]], [[budhizmus]] a [[hinduizmus]]. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie. === Imigrácia === [[Súbor:SalemMassCustomHouseNaturalization3ty13543.jpg|thumb|Sľub vernosti nových amerických občanov v meste [[Salem (Massachusetts)|Salem]] v [[Massachusetts]]]] Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým [[Angličania]], ale aj [[Íri]], ktorí utekali pred [[veľký írsky hladomor|hladomorom v Írsku]], a [[Nemci]], ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie v roku 1848]]. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na [[Ellis Island]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. Česi sa usadzovali predovšetkým v [[Texas]]e a v štátoch [[Midwest (USA)|stredozápadu]] (napr. v [[Nebraska|Nebraske]] tvoria [[Čechoameričania]] okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako [[Chicago]], kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák [[Antonín Čermák]]. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch [[Illinois]], [[Ohio]], [[Pensylvánia]], [[Connecticut]], [[New Jersey]] a [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Noviny Robotník | odkaz na autora = | titul = CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE | url = http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/57/chronologia-slovakov-v-amerike | vydavateľ = slovenskezahranicie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Imigračný zákon z roku 1921 (''Emergency Quota Act''), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z [[južná Európa|južnej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigration | url = https://www.nps.gov/elis/learn/historyculture/places_immigration.htm | vydavateľ = nps.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu [[Židia|Židov]], ktorí utekali pred [[nacizmus|nacistickým režimom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History | url = https://www.huffpost.com/entry/immigrant-ban-1921-1924-1_b_14491076 | vydavateľ = huffpost.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zákon bol zmenený až v roku 1952.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) | url = https://history.state.gov/milestones/1921-1936/immigration-act | vydavateľ = history.state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2016/table1 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2017-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1965 podpísal prezident [[Lyndon B. Johnson]] zákon [[Immigration and Nationality Act of 1965]], ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], [[Karibik]]u a [[Ázia|Ázie]], ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 | url = https://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/Lawful_Permanent_Residents_2015.pdf | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Školstvo === {{hlavný článok|Školstvo v USA}} [[Súbor:Calhan High School Senior Classroom by David Shankbone.jpg|thumb|left|Študenti Calhan High School v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]]]] [[Súbor:University-of-Virginia-Rotunda.jpg|thumb|[[University of Virginia]], založená [[Thomas Jefferson|Thomasom Jeffersonom]] v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií]] Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, [[učebné osnovy|učebných osnov]], použitia [[učebnica|učebníc]] rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych [[daň|daní]]. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.<ref>{{Citácia knihy | meno = Carol Jane | priezvisko = Ward | odkaz na autora = | titul = Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Rowman Altamira | miesto = The United States of America | rok = 2005 | počet strán = 267 | kapitola = | strany = | isbn = 07-5910-609-6 }}</ref> Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami [[domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]]. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (''elementary school''; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (''middle school'', niekedy ''junior high school'') a „vysoká“ (''high school'', niekedy ''secondary education''), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (''grade'') od škôlky (''kindergarden'') pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len ''student'') v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta. Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako ''college'' univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve. === Zdravotná starostlivosť === [[Súbor:Texas medical center.jpg|thumb|[[Texas Medical Center]] v centre [[Houston]]u je najväčším zdravotníckym komplexom na svete]] Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na [[zdravotníctvo]] v pomere k [[hrubý domáci produkt|HDP]]. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ''[[The BMJ]]'') však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií. V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty [[Minnesota]] a [[Massachusetts]]. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (''Medicare''), chudobných (''Medicaid''), pre deti z rodín s nízkym príjmom (''Children’s Health Insurance Program''), ako aj pre vojenských veteránov (''Veterans Health Administration'') a ľudí v aktívnej vojenskej službe (''Tricare''). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu [[hospic]]ov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa. V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum. Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = http://www.i-health.sk/132_usa | vydavateľ = i-health.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zdravotné poistenie ==== [[Zdravotné poistenie]] je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky ''National Center for Health Statistics'' z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami. Reforma zvaná [[Patient Protection and Affordable Care Act|Obamacare]] (''Patient Protection and Affordable Care Act''), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov. Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (''Centers for Disease Control and Prevention'') uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lack of health insurance coverage and type of coverage | url = https://www.cdc.gov/nchs/data/nhis/earlyrelease/earlyrelease201611_01.pdf | vydavateľ = cdc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Chudoba === [[Súbor:Shootout2016.jpg|thumb|Scéna z prestrelky [[Chicago Police Department]] s ozbrojeným podozrivým v Homan Square]] Štúdia [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach [[rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lynda Kinkade, CNN | odkaz na autora = | titul = America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says | url = https://edition.cnn.com/2018/06/22/us/america-poverty-un-report/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mackinnon | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gramer | meno2 = Robbie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ostrovsky | meno3 = Simon | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty | url = https://foreignpolicy.com/2018/08/02/internal-documents-show-how-trump-administration-state-department-misled-public-on-poverty/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa údajov americkej národnej koalície proti [[bezdomovec|bezdomovectvu]] z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Employment and Homelessness | url = http://nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | vydavateľ = nationalhomeless.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kriminalita === V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä [[geto|getá]] obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je [[Detroit]], kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Luchtfoto van Lower Manhattan.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[New York (mesto)|New York]] | obrázok2 = Los Angeles with Mount Baldy.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Los Angeles]] | obrázok3 = Buildings-1804479 1920.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Chicago]] | obrázok4 = Aerial views of the Houston, Texas, 28005u.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Houston]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Spojených štátov v roku 2020|sčítania obyvateľstva v roku 2020]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Štát ! Počet obyvateľov ! Región |- | 1 | [[New York (mesto)|New York]] | [[New York (štát USA)|New York]] | 8 804 190 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 2 | [[Los Angeles]] | [[Kalifornia]] | 3 898 747 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 3 | [[Chicago]] | [[Illinois]] | 2 746 388 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 4 | [[Houston]] | [[Texas]] | 2 304 580 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 5 | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | [[Arizona]] | 1 608 139 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 6 | [[Philadelphia]] | [[Pensylvánia]] | 1 603 797 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 7 | [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | [[Texas]] | 1 434 625 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 8 | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | [[Kalifornia]] | 1 386 932 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 9 | [[Dallas]] | [[Texas]] | 1 304 379 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 10 | [[San José (Kalifornia)|San José]] | [[Kalifornia]] | 1 013 240 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 11 | [[Austin (Texas)|Austin]] | [[Texas]] | 961 855 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 12 | [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] | [[Florida]] | 949 611 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 13 | [[Fort Worth]] | [[Texas]] | 918 915 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 14 | [[Columbus (Ohio)|Columbus]] | [[Ohio]] | 905 748 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 15 | [[Indianapolis]] | [[Indiana]] | 887 642 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 16 | [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] | [[Severná Karolína]] | 874 579 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 17 | [[San Francisco]] | [[Kalifornia]] | 873 965 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 18 | [[Seattle]] | [[Washington (štát USA)|Washington]] | 737 015 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 19 | [[Denver]] | [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | 715 522 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 20 | [[Washington, D. C.]] | [[Federálny dištrikt Kolumbia]] | 689 545 | [[Juh (USA)|Juh]] |} == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = US Capitol west side.JPG | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], miesto zasadania [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] | obrázok2 = White House north and south sides.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Biely dom]], sídlo a pracovisko [[prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] | obrázok3 = Panorama of United States Supreme Court Building at Dusk.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Joe Biden presidential portrait.jpg | šírka1 = 128 | popis1 = [[Joe Biden]], 46. [[prezident Spojených štátov]] od 20. januára 2021 | obrázok2 = Kamala Harris Vice Presidential Portrait.jpg | šírka2 = 128 | popis2 = [[Kamala Harrisová]], 49. viceprezidentka Spojených štátov od 20. januára 2021 }} [[Súbor:P20210720AS-3425-2 (51417135942).jpg|thumb|Prezident Biden so svojím vládnym kabinetom]] Spojené štáty sú najstaršou [[federácia|federáciou]] sveta. Ide o [[prezidentská republika|prezidentskú republiku]] a zastupiteľskú [[demokracia|demokraciu]], fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného [[Ústava Spojených štátov|ústavou]] nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. [[Články Konfederácie]] (''Articles of Confederation'') platné medzi rokmi [[1781]] – [[1788]]. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi. Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek: * '''[[zákonodarná moc|zákonodarné]]:''' [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] (''Congress'') skladajúci sa zo [[Senát Spojených štátov|Senátu]] (''Senate'') a [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] (''House of Representatives'') určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet. * '''[[výkonná moc|výkonné]]:''' [[prezident Spojených štátov|prezident]] so schválením senátu poverujúci [[Federálna vláda Spojených štátov|vládu]] a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci [[United States Armed Forces|ozbrojeným silám]]. * '''[[súdna moc|súdne]]:''' [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy. [[Kongres Spojených štátov]] je dvojkomorovým parlamentom. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovňa reprezentantov]] má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, [[Kalifornia]], ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou [[systém relatívnej väčšiny|systému prvého v cieli]] (''First-past-the-post voting''). [[Ústava Spojených štátov]] je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je [[spoločenská zmluva (štát)|spoločenskou zmluvou]] upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku [[1992]]. Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa [[Listina práv (USA)|Listiny práv]] (''Bill of Rights'') a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí [[sloboda slova]], [[náboženská sloboda|sloboda vyznania]] a [[sloboda tlače]], právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, [[volebné právo|všeobecné volebné právo]], a [[vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícke právo]]. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie. === Politický systém === Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike. Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] a [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo [[konzervativizmus|konzervatívna]], Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo [[liberalizmus|liberálna]]. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán. Od roku [[2021]] je [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] [[Demokratická strana (USA)|demokrat]] [[Joe Biden]]. === Popredné politické strany === * [[Súbor:GOP logo.svg|22px]] '''[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]''' (''Republican Party'') – strana sa hlási ku [[konzervativizmus|konzervativizmu]] a snaží sa aj o rozvoj podnikania. Jedna z dvoch hlavných strán, má štatút [[pravica (politika)|pravice]]. * [[Súbor:US Democratic Party Logo.svg|22px]] '''[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]''' (''Democratic Party'') – oficiálne [[sociálny liberalizmus|liberálna]] strana, sústredí sa na rozvoj sociálnej a štátnej oblasti. V Amerike má štatút [[ľavica (politika)|ľavice]], pričom v Európe je vnímaná skôr ako stredová, pretože je ekonomicky konzervatívnejšia než európske ľavicové strany. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}} Samotné Spojené štáty sa skladajú z: * 50 [[štát (Spojené štáty)|štátov]] (''state''/pl. ''states'') * jedného federálneho dištriktu ([[Washington, D. C.|Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný) * [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a * atolu [[atol Palmyra|Palmyra]] Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia. [[Súbor:Map of USA States with names white.svg|center|650px]] === Najznámejšie organizácie === [[Súbor:Aerial view of the Central Intelligence Agency headquarters, Langley, Virginia - Corrected and Cropped.jpg|thumb|Sídlo [[Central Intelligence Agency|CIA]] v [[Langley (Virgínia)|Langley]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Kennedy Space Center (35794969520).jpg|thumb|Logo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisko]] na [[Florida|Floride]]]] ==== Vládne ==== * [[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|22px]] '''[[Central Intelligence Agency|CIA]]''' (''Central Intelligence Agency'') – ústredná civilná [[tajná služba|spravodajská služba]], ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách. * [[Súbor:Seal of the Federal Bureau of Investigation.svg|22px]] '''[[Federal Bureau of Investigation|FBI]]''' (''Federal Bureau of Investigation'') – vyšetrovací orgán [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov|amerického ministerstva spravodlivosti]], ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné. * [[Súbor:NASA seal.svg|22px]] '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]''' (''National Aeronautics and Space Administration'') – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]]. * [[Súbor:Seal of the U.S. National Security Agency.svg|22px]] '''[[National Security Agency|NSA]]''' (''National Security Agency'') – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov. * [[Súbor:UnitedStatesNavalCriminalInvestigativeServiceSeal.jpg|22px]] '''[[Naval Criminal Investigative Service|NCIS]]''' (''Naval Criminal Investigative Service'') – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami [[tajná služba|spravodajskej služby]]) patriaci pod ''Department of the Navy'' (súčasť [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]]). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti [[United States Navy|Vojenskému námorníctvu Spojených štátov]] (''United States Navy'') alebo [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty Spojených štátov]] (''United States Marine Corps''), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti ''Department of the Navy''. ==== Verejné ==== * '''[[National Rifle Association|NRA]]''' (''National Rifle Association'') – [[nezisková organizácia]] na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe [[Druhý dodatok ústavy Spojených štátov|Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov]]. === Oligarchia === Dve americké univerzity, [[Northwestern University]] a [[Princeton University]], vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii [[oligarchia|oligarchie]] a neexistencii [[demokracia|demokracie]] v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The US is an oligarchy, study concludes | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10769041/The-US-is-an-oligarchy-study-concludes.html | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2014-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Study: US is an oligarchy, not a democracy | url = https://www.bbc.co.uk/news/blogs-echochambers-27074746 | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (''Economist Intelligence Unit''), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chandran | meno = Nyshka | autor = | odkaz na autora = | titul = US is no longer a full democracy, EIU warns | url = https://www.cnbc.com/2017/01/25/us-is-no-longer-a-full-democracy-eiu-warns.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ozbrojené sily === [[Súbor:US Global Military Presence.svg|thumb|left|250px|Americká vojenská prítomnosť vo svete]] [[Súbor:US Navy 060618-N-8492C-212 An Air Force B-2 bomber along with other aircrafts from the Air Force, Navy and Marine Corps fly over the Kitty Hawk, Ronald Reagan and Abraham Lincoln Carrier Strike groups.jpg|thumb|Úderná skupina [[USS Kitty Hawk (CV-63)|USS ''Kitty Hawk'']], [[USS Ronald Reagan (CVN-76)|''Ronald Reagan'']] a [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|''Abraham Lincoln'']] s lietadlami [[United States Marine Corps Aviation|námornej pechoty]], [[United States Navy|vojenského námorníctva]] a [[United States Air Force|vojenského letectva]]]] [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov]] (''United States Armed Forces'') tvorí šesť zložiek: [[United States Army|armáda]], [[United States Air Force|vzdušné sily]], [[United States Navy|vojenské námorníctvo]], [[United States Marine Corps|námorná pechota]], [[United States Space Force|vesmírne sily]] a [[United States Coast Guard|pobrežná stráž]]. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie [[superveľmoc]]i. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného [[tank (vozidlo)|tanky]] [[M1 Abrams|Abrams]], [[stealth]] lietadlá, [[lietadlová loď|lietadlové lode]] či [[jadrová ponorka|jadrové ponorky]]. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek. Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných [[vojna|vojenských konfliktov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad [[stealth]] alebo [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnné]], [[zvuk|sonické]] a ULF (''Ultra low frequency'') zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z [[ochudobnený urán|ochudobneného uránu]]. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA | url = https://sites.evergreen.edu/zoltan/interventions/ | vydavateľ = sites.evergreen.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Japonsko|Japonsku]], od [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou [[ropa|ropy]] (podľa [[The World Factbook|CIA World Factbook]] je to 320 000 [[barel]]ov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 facts on US Military Oil Consumption | url = https://www.newlaunches.com/archives/top_5_facts_on_us_military_oil_consumption.php | vydavateľ = newlaunches.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE | url = https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zahraničná politika === ==== Vývojové tendencie ==== [[Súbor:67º Período de Sesiones de la Asamblea General de Naciones Unidas (8020913157).jpg|thumb|Sídlo [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na [[Manhattan]]e v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]], [[Bhután]] a [[Sudán]] neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky. Spojené štáty sú zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) so stálym zastúpením v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] a právom [[veto|veta]]. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Izrael]], [[Japonsko]], [[Nový Zéland]] a štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], z ktorých [[Spojené kráľovstvo]] má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v [[20. storočie|20. storočí]] rozmanitým vývojom. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]] definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej [[španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojne]] v roku [[1898]] Spojené štáty anektovali [[Havajská republika|Havaj]], [[Portoriko]] a [[Filipíny]]. Počas tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]] v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách [[Karibik]]u a [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]. Na začiatku storočia bola snaha o [[izolacionizmus]] a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], do ktorej sa USA zapojili v roku [[1917]] po potopení britského [[parník]]u [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] a vstupom USA do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť [[západná Európa|západnú Európu]] prostredníctvom tzv. [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu [[komunizmus|komunizmu]]. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády ([[Augusto Pinochet|Pinochet]], [[Suharto]], [[Juan Perón|Perón]], [[Saddám Husajn|Husajn]], [[Jean-Claude Duvalier|Duvalier]], podpora [[operácia Condor|operácie Condor]]) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom ([[Muhammad Mosaddek|Mosaddek]] v [[Irán]]e, [[Jacobo Arbenz Guzmán|Arbenz]] v [[Guatemala (štát)|Guatemale]]), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora [[contras]] v [[Nikaragua|Nikarague]]). Po víťazstve v [[studená vojna|studenej vojne]] sa USA stali v podstate jedinou [[superveľmoc]]ou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v neposlednom rade s mocenským vzostupom [[Čína|Číny]], podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WORLD | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Antiamerikanizmus ==== {{hlavný článok|Antiamerikanizmus}} [[Súbor:US Navy 030402-N-5362A-004 U.S. Army Sgt. Mark Phiffer stands guard duty near a burning oil well in the Rumaylah Oil Fields in Southern Iraq.jpg|thumb|Americkí vojaci strážia ropné polia v [[Rumajlá]] počas [[tretia vojna v Perzskom zálive|invázie do Iraku]] v roku 2003]] Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters, iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valku-odmitlo-v-ulicich-sest-milionu-lidi.A030215_195139_zahranicni_nad | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2003-02-16 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli metódam boja proti [[terorizmus|teroristom]], medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach [[Guantanamo Bay Naval Base|Guantánamo]] a [[Centrálna bagdadská väznica|Abú Ghrajb]], prevádzkovanie tajných väzníc [[Central Intelligence Agency|CIA]] mimo americké územie, v ktorých bolo povolené [[mučenie]] väzňov ([[Egypt]], [[Pakistan]], [[Poľsko]], [[Litva]] alebo [[Rumunsko]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... | url = https://zahranicni.ihned.cz/c1-63251170-sit-tajnych-veznic-cia-thajsko-rumunsko-polsko-litva-egypt | vydavateľ = zahranicni.ihned.cz | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov ([[Patriot Act]], [[Echelon]] a odhalenie [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] o činnosti [[National Security Agency|NSA]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/odposlechy-merkelove-a-predvolani-americkeho-velvyslance.A131024_124356_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-24 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli [[tretia vojna v Perzskom zálive|vojne v Iraku]], ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/316303-valka-v-iraku-ma-ctyrikrat-vic-obeti-nez-se-uvadelo-spocitali-akademici.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo z dôvodu [[vojenská intervencia v Líbyi v roku 2011|vojenskej intervencie v Líbyi]], ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/400150-chaos-v-libyi-je-nasledek-me-nejvetsi-chyby-priznal-obama.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je [[Saudská Arábia]] a podpora [[vojenská intervencia v Jemene|vojenskej intervencie v Jemene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2125122-trump-jedna-v-saudske-arabii-podepsany-kontrakty-za-350-miliard-dolaru | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu | url = https://wave.rozhlas.cz/konflikt-ktery-nikoho-nezajima-saudska-arabie-pustosi-jemen-hladomorem-s-tichou-6821621 | vydavateľ = wave.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vzťahy s Čínou ==== [[Súbor:President Donald J. Trump visits China 2017 (38427499221).jpg|thumb|Bývalý prezident Spojených štátov [[Donald Trump]] s manželkou [[Melania Trumpová|Melaniou]] pri stretnutí s [[Čína|čínskym]] prezidentom [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchingom]] a jeho manželkou [[Pcheng Li-jüan]] počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017]] Stav vzťahov medzi USA a [[Čína|Čínou]] je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v [[Peking]]u ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a [[Taiwan]] bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku [[1996]] sa Čína pokúšala ovplyvniť [[Prezidentské voľby v USA v roku 1996|americké prezidentské voľby]] zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chinese Embassy Role In Contributions Probed| url = https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fwp-srv%2fpolitics%2fspecial%2fcampfin%2fstories%2fchina1.htm%3f | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1998/02/10/findings-link-clinton-allies-to-chinese-intelligence/87265d5d-7452-41f2-ad2f-aa4abe7e579e/? | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 1998-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna [[americký dolár|dolárov]] najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 největších zahraničních věřitelů USA | url = https://www.investicniweb.cz/2016-5-18-15-nejvetsich-zahranicnich-veritelu-usa/ | vydavateľ = investicniweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vlády prezidentov [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] a [[Barack Obama|Baracka Obamu]] sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad [[haker]]ské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasík | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-podezriva-cinu-z-odcizeni-miliony-otisku-prstu.A150923_193546_zahranicni_ale | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-09-23 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> alebo budovanie [[umelý ostrov|umelých ostrovov]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/branit-cine-v-pristupu-na-umele-ostrovy-povede-k-rozsahle-valce_413508.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2017-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln | url = https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/trumps-amerikaner-lassen-china-im-handelsstreit-zappeln-15572659.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nástupe [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do funkcie amerického prezidenta v [[január]]i [[2017]] sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa [[2. máj]]a [[2018]] priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií [[Steven Mnuchin]], minister obchodu [[Wilbur Ross]] a poverenec pre obchodné záležitosti [[Robert Lighthizer]]. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti. == Ekonomika == {{hlavný článok|Hospodárstvo USA}} [[Súbor:New York Stock Exchange with Pride.jpg|thumb|Budova [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street]]]] Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu [[Priemysel|priemyselnú]] krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast. Spojené štáty majú [[zmiešaná ekonomika|zmiešanú ekonomiku]]. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne [[dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]], hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke [[úrok]]y, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca [[inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je [[americký dolár]]. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú [[Čína]], [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Japonsko]], [[Nemecko]], [[Kórejská republika]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[India]] a [[Taliansko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Foreign Trade|url=https://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1812yr.html|vydavateľ=census.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-03|miesto=|jazyk=}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Minnesota-corn-20030826.jpg|náhľad|[[Kukurica|Kukuričné]] pole v štáte [[Minnesota]]|alt=]] [[Poľnohospodárstvo]] tvorí len 1% [[hrubý národný dôchodok|hrubého národného produktu]], ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí [[Obilie|obilnicu]] krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov [[Bavlna|bavlny]], [[Kukurica|kukurice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]] a [[Sója|sóje]]. V Spojených štátoch sa pestujú aj [[Geneticky modifikovaný organizmus|geneticky modifikované plodiny]] (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a [[Rybolov|rybolov.]] === Priemysel === [[Priemysel]] sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|zemného plynu]], [[elektrická energia|elektriny]] a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, [[kozmický priemysel]], ako aj výroba zbraní a iné. === Služby === V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú [[bankovníctvo]], obchod. Celosvetový dosah má tvorba [[filmové dielo|filmov]], reklám, hudobná produkcia a [[telekomunikácie]]. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby [[softvér]]u, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako [[Microsoft Corporation|Microsoft]], [[IBM]], [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola|Pepsi]], [[McDonald’s]], [[General Motors]], [[Ford Motor Company|Ford]] a ďalších. V oblasti [[Silicon Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí [[Google]], [[Amazon.com]], [[Facebook]], [[Apple]] a ďalšie. Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí [[maloobchod|maloobchodný]] a [[veľkoobchod|veľkoobchodný]] predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom [[New York Stock Exchange]] je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie. === Veda a technológie === [[Súbor:Edison and phonograph edit1.jpg|thumb|left|[[Thomas Alva Edison]] a jeho [[fonograf]], cca 1877]] [[Súbor:Aldrin Apollo 11 original.jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronaut]] [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 20. júl 1969]] [[Súbor:Steve Jobs and Bill Gates (522695099).jpg|thumb|[[Steve Jobs]] (vľavo), spoluzakladateľ [[Apple]] a [[Bill Gates]] (vpravo), spoluzakladateľ [[Microsoft Corporation]]]] Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec [[Benjamin Franklin]]. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca [[19. storočie|19. storočia]] sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako [[Samuel Morse]] (elektrický [[telegraf]]) a [[Thomas Alva Edison]] ([[fonograf]]), alebo [[bratia Wrightovci]], projektanti a stavitelia prvého motorového [[lietadlo|lietadla]] a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v [[letectvo|letectve]]. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], ktorí utekali z Európy pred [[nacizmus|nacizmom]]. Patrili k nim aj ľudia ako [[Albert Einstein]], [[Albert Abraham Michelson]], [[Enrico Fermi]] alebo [[John von Neumann]], ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal [[projekt Manhattan]] (riadený [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]]), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete [[atómová bomba|atómovú bombu]], [[program Apollo]], ktorý Američanov v roku [[1969]] priviedol ako prvých na [[Mesiac]] (v osobe [[Neil Armstrong|Neila Armstronga]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]] počas misie [[Apollo 11]]), či masívny rozvoj [[elektronika|elektroniky]], [[počítač]]ov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo [[Silicon Valley]], preslávené [[Kalifornia|kalifornské]] centrum inovácií, či [[ARPANET]], predchodca [[internet]]u, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre [[United States Armed Forces|americké ozbrojené sily]]. Väčšina pilierov internetu – [[web search engine|vyhľadávač]] [[Google]], najväčšia [[sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] [[Facebook]], alebo internetová encyklopédia [[Wikipédia]] – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít ''QS World University Ranking 2019'' bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: [[Massachusetts Institute of Technology]], [[Stanford University]], [[Harvard University]], [[California Institute of Technology]], [[University of Chicago]], [[Princeton University]], [[Cornell University]], [[Yale University]], [[Columbia University in the City of New York]], [[University of Pennsylvania]] a [[University of Michigan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2019 | url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019 | vydavateľ = topuniversities.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harvard drží rekord v počte laureátov [[Nobelova cena|Nobelových cien]], s veľkým náskokom pred britskou [[University of Cambridge]]. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik [[Theodore William Richards]] v roku 1914. [[Linus Carl Pauling|Linus Pauling]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] aj [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. [[John Bardeen]] je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]]. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že [[elektromagnetické žiarenie]] má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte [[Arthur Holly Compton]]. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca [[cyklotrón]]u [[Ernest Lawrence]], objaviteľ vakcíny proti [[detská obrna|detskej obrne]] [[Jonas Salk]], známy popularizátor vedy [[Richard Feynman]], spoluobjaviteľ [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] [[James Dewey Watson]], vynálezca [[myš (hardvér)|počítačovej myši]] [[Douglas Engelbart]] či astronómovia [[Edwin Hubble]] a [[Carl Sagan]]. Matematik [[Norbert Wiener]] založil [[kybernetika|kybernetiku]]. K najslávnejším americkým informatikom patrí [[Donald Ervin Knuth|Donald Knuth]], tvorcovia [[C (programovací jazyk)|programovacieho jazyka C]] [[Ken Thompson]] a [[Dennis Ritchie]], alebo „otec internetu“ [[Vinton Cerf]], ktorý vytvoril komunikačný protokol [[balík internetových protokolov|TCP/IP]], na ktorom je postavená celosvetová sieť. Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali [[Henry David Thoreau]] či [[William James]], [[Charles Sanders Peirce]] a [[John Dewey]], najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia [[Erich Fromm]], [[Abraham Harold Maslow|Abraham Maslow]], [[Carl Rogers]], [[John Broadus Watson|John Watson]], [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] či najcitovanejší psychológ 20. storočia [[Burrhus Frederic Skinner]], sociológovia [[Erving Goffman]] a [[Talcott Parsons]], filozof vedy [[Thomas Samuel Kuhn|Thomas Kuhn]], rodová teoretička [[Judith Butlerová]], politickí filozofi [[John Rawls]], [[Samuel Phillips Huntington|Samuel Huntington]] (autor slávneho ''Stretu civilizácií'') a [[Francis Fukuyama]] (autor nemenej slávnej eseje ''Koniec dejín a posledný človek''), filozof jazyka [[Hilary Putnam]], zakladateľ [[sexuológia|sexuológie]] [[Alfred Kinsey]], antropológovia [[Margaret Meadová]] a [[Clifford Geertz]] či lingvista [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]]. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelových cien za ekonómiu]] v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec [[neoliberalizmus|neoliberalizmu]] [[Milton Friedman]], významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru [[Joseph Stiglitz]] a [[Paul Krugman]], predstaviteľ [[teória hier|teórie hier]] [[John Forbes Nash]], ktorého preslávil film ''Čistá duša'', a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej [[psychóza|psychózy]], alebo [[Paul Samuelson]], z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval [[Gary Becker]]. [[Herbert Simon]] sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka [[Elinor Ostromová]]. === Turizmus === Spojené štáty americké sú krajinou s najväčším turistickým potenciálom. Medzi najvýznamnejšie centrá [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] patria veľkomestá ([[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]], [[Las Vegas]] atď.), na juhu krajiny [[Florida]], na [[Midwest (USA)|stredozápade]] [[Skalnaté vrchy]] a na západe [[Kalifornia]]. Množstvo turistov navštevuje [[národný park|národné parky]] ([[Yellowstonský národný park|Yellowstonský]], [[Yosemitský národný park|Yosemitský]], [[Národný park Sequoia|Sequoia]] a ďalšie), ale aj mnohé atrakcie ako napr. [[Disneyland Park (Anaheim)|Disneyland]], [[Hollywood]] a pod. <gallery> Súbor:Statue of Liberty, NY.jpg|[[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti Súbor:New york times square-terabass.jpg|[[Times Square]] je najpopulárnejším námestím v [[New York (mesto)|New Yorku]] Súbor:Rodeo Drive, Beverly Hills, LA, CA, jjron 21.03.2012.jpg|Ulica [[Rodeo Drive]] v [[Beverly Hills]] Súbor:Welcome to Fabulous Las Vegas.jpg|Nápis ''Welcome to Fabulous Las Vegas'' vítajúci návštevníkov mesta Súbor:Miamimetroarea.jpg|[[Miami Beach]], [[Florida]] Súbor:Pikes Peak Crystal Creek Reservoir P4160512.jpg|[[Pikes Peak]], [[Skalnaté vrchy]] Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|[[Veľký kaňon|Grand Canyon]], najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] Súbor:Landscape Arch Utah (50MP).jpg|[[Landscape Arch]], najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v [[Národný park Arches|Národnom parku Arches]] v [[Utah]]u Súbor:Cinderella Castle October 1.jpg|[[Magic Kingdom]] v [[zábavný park|zábavnom parku]] [[Walt Disney World|Walt Disney World Resort]] na [[Florida|Floride]], ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete </gallery> == Infraštruktúra == [[Súbor:787NorthEnd.JPG|thumb|Doprava na medzištátnej [[diaľnica|diaľnici]] [[Interstate 787|I-787]]]] [[Súbor:Atlanta Airport Aerial Angle (31435634003) (2).jpg|thumb|[[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]]]] === Doprava === ==== Cestná doprava ==== Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný [[automobil]] je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov. Cez jazero [[Pontchartrain]], ležiace na juhovýchode štátu [[Louisiana]] (severne od [[New Orleans]]), vedie najdlhší most sveta – [[Lake Pontchartrain Causeway]]. ==== Železničná doprava ==== Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť [[Amtrak]]. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti [[Union Pacific Railroad]] a [[BNSF Railway]], ktoré medzi sebou neustále konkurujú. ==== Letecká doprava ==== Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]], [[Medzinárodné letisko Los Angeles]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko]] v [[Chicago|Chicagu]], [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]], [[Medzinárodné letisko Denver]] a [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. ==== Vodná doprava ==== Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazerách]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Louisiana]]. == Kultúra == [[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|thumb|Tradičné symboly americkej kultúry – [[jablkový koláč]], [[bejzbal]] a [[vlajka Spojených štátov|americká vlajka]]]] Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. [[Rýchle občerstvenie]] ako napr. [[hamburger]]y, [[hotdog]]y, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]]. === Spôsob života === Miestnu spoločnosť charakterizuje [[americký spôsob života]] (''American way of life''). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od [[puritanizmus (náboženstvo)|puritánstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Puritánské kořeny amerického mýtu | url = https://legacy.blisty.cz/art/20560.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dokazuje to napríklad prudérny [[filmový rating MPAA]] či citlivosť na [[sexizmus]]. Vlastný pohľad na seba charakterizuje [[americká výnimočnosť]] (''American exceptionalism''). V krajine je rozšírená predstava tzv. [[americký sen|amerického sna]] (''American Dream''). Americkú kultúru ovplyvňuje silný [[individualizmus]], ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom [[Rodina|rodiny]] alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MLÁDEK|meno=J.|titul=Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=|strany=96}}</ref> Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v [[Texas]]e, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste [[New York (mesto)|New York]] je to naopak zakázané. Podľa známej [[Inglehartova mapa hodnôt|Inglehartovej mapy hodnôt]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti [[sekularizmus|sekulárno]]-[[racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 74.</ref> Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 109.</ref> uprednostňujú osobnú [[sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 66.</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 58.</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 46.</ref> V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 129.</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 131.</ref> === Kuchyňa === [[Súbor:Our (Almost Traditional) Thanksgiving Dinner.jpg|thumb|Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti [[Deň vďakyvzdania|Dňa vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'')]] [[Súbor:RedDot Burger.jpg|thumb|[[Hamburger]] so [[zemiakové hranolčeky|zemiakovými hranolčekmi]] a [[pivo]]m]] [[Súbor:DecaturBourbons.jpg|thumb|Rôzne americké [[whisky|whiskey]] na pultoch obchodu]] V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Na [[Northeast (USA)|severovýchode]] USA, v regióne [[Nové Anglicko]], sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (''Brunswické dusené'', ''Yankee pečené'', ''bostonské fazuľky''). Napríklad v štáte [[Maine]] je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (''Cornish pasty''), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre [[Midwest (USA)|stredozápad]] sú typické [[hovädzie mäso|hovädzie]] [[steak]]y, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká [[Juh (USA)|južanská]] kuchyňa je bohatá na [[cholesterol]] a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (''Southern fried chicken''), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (''deep-fried steak''), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (''home-style gravy''). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (''pecan pie''), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (''peach cobbler''), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu [[Cajun (kuchyňa)|Cajun]] v oblasti mesta [[New Orleans]], ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na [[Southwest (USA)|juhozápade]] USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva ''[[Tex-Mex]]'' (z anglických slov ''Texan'' a ''Mexican''). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i [[bravčové mäso|bravčové]] mäso, fazule, [[čili paprička|čili papričky]], kukuričné lupienky (''corn flakes'') a pod. Typickým pokrmom je [[chili con carne]]. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako [[nachos]], [[taco]], [[burrito]] a [[salsa (omáčka)|salsa]]. [[Kalifornia|Kalifornská]] kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.<ref name="podravka-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = https://www.podravka.sk/o-podravke/trhy/usa/ | vydavateľ = podravka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká kuchyně, stravování v USA | url = https://www.mahalo.cz/usa/informace-o-usa/americka-kuchyne-stravovani-v-usa.html | vydavateľ = mahalo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Havaj (štát USA)|Havajská]] kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z [[východná Ázia|východnej Ázie]] ([[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Kórea|Kórey]], [[Filipíny|Filipín]]) alebo [[Európa|Európy]] ([[Portugalsko|Portugalska]]) a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva [[plate lunch]] – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad [[ryža (potravina)|ryže]], amerického [[cestovina|cestovinového]] šalátu, tradičného bravčového mäsa [[kalua]], ktoré sa pripravuje v zemnej peci (''imu''), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. [[haupia]] (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), [[lomi losos]] (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo [[laulau]] (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci ''imu''). <gallery> Súbor:New England clam bake.jpg|Typické jedlá z regiónu [[Nové Anglicko]] – dusený homár, morské plody, kukurica Súbor:Cornish Pasty (cropped).jpeg|Mäsový závin (''Cornish pasty''), typický pre strednú časť USA Súbor:T-bone-cooked-MCB.jpg|[[hovädzie mäso|Hovädzí]] [[steak]] [[T-bone steak|T-bone]] Súbor:Flickr wordridden 3397801155--Chicken fried steak.jpg|Vyprážaný kurací steak (''chicken fried steak'') s hustou omáčkou (''chipotle cream gravy''), typický pre južanskú kuchyňu USA Súbor:Peach Cobbler.jpg|''Peach cobbler'' so zmrzlinou Súbor:Cajun seafood dish.jpg|Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans Súbor:CornmealProducts.jpg|Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne ''[[Tex-Mex]]'' ([[kukurica siata|kukurica]], [[tortilla]] čipsy, [[syr]], [[taco]], [[salsa (omáčka)|salsa]], [[čili paprička|čili]] a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA Súbor:Loco Moco.jpg|[[Havaj (štát USA)|Havajský]] [[plate lunch]] s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (''loko moko'') </gallery> Pri zvláštnych príležitostiach, napr. [[Deň vďakyvzdania]] a [[Vianoce]], sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená [[morka]] s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (''eggnog'').<ref name="amerika-jidlo-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jídlo USA | url = https://www.amerika.cz/tags/jidlo-v-usa | vydavateľ = amerika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="podravka-usa"/> Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] (''fast food''). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne [[hamburger]]y, [[zemiakové hranolčeky]] (''french fries''), vyprážané kuracie mäso (''fried chicken''), rôzne [[sendvič]]e (''sandwiches''), [[hotdog]]y, [[pizza]], mäsové guľôčky, šišky (''donuts''), [[vafle]] (''waffles'') i rôzne [[zmrzlina|zmrzliny]] (''ice creams''). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria [[McDonald’s]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Burger King]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), [[Subway Restaurants|Subway]] (sendviče, šaláty), [[Hooters]] (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), [[A&W Restaurants]] (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), [[Pizza Hut]] (pizza, cestoviny), [[Taco Bell]] (mexické jedlá), [[Arby’s]] (hamburgery, sendviče, šaláty), [[Wendy’s]] (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), [[Chick-fil-A]] (sendviče, kuracie mäso), [[Five Guys]] (hamburgery, hranolky), [[Dunkin’ Donuts]] (šišky, káva), [[Krispy Kreme]] (šišky), [[Shoney’s]] (all-you-can-eat), [[Waffle House]] (vafle, steaky), [[Baskin-Robbins]] (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.<ref name="amerika-jidlo-usa"/><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne [[Čína|čínske]], [[Japonsko|japonské]], [[Kórea|kórejské]], [[India|indické]], [[Vietnam|vietnamské]], [[Taliansko|talianske]], [[Grécko|grécke]] i [[Francúzsko|francúzske]] reštaurácie.<ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> <gallery> Súbor:Big Mac hamburger.jpg|[[Big Mac]] z [[McDonald’s]] Súbor:KFC Hot Wings Fries.jpg|Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] Súbor:Subwaysandwich.jpg|[[Sendvič]] zo [[Subway Restaurants|Subway]] Súbor:Hot dog with mustard.png|[[Hotdog]] s [[horčica (potravina)|horčicou]] Súbor:NYPizzaPie.jpg|Newyorská [[pizza]] Súbor:Taco Bell Nachos Supreme 2 (22210300163).jpg|[[Nachos]] z [[Taco Bell]] Súbor:Dunkin-Donuts-Chocolate-Glazed.jpg|Šiška s čokoládovou polevou z [[Dunkin’ Donuts]] Súbor:Waffle, Baytree Waffle House, Remerton.jpg|[[Vafle]] z [[Waffle House]] Súbor:BaskinRobbins Icecream.jpg|[[Zmrzlina]] z [[Baskin-Robbins]] </gallery> U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola]] a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako [[Sprite (nápoj)|Sprite]], [[Mountain Dew]], [[7 Up]], ľadové [[čaj]]e, čaje a ovocné [[džús]]y [[Snapple]], limonády [[Dr Pepper]], [[Hawaiian Sun]], džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou [[Welch’s]], [[root beer]] – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom [[Sasafras belavý]], čo je typický severoamerický strom.<ref name="amerika-jidlo-usa"/> Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne [[pivo]], [[whisky|whiskey]], [[víno]] a rôzne [[koktail]]y. Z pív sú najznámejšie [[Budweiser]], [[Molson Coors Brewing Company|Coors]], [[Anheuser-Busch|Michelob]], [[Miller Brewing Company|Miller]], [[Pabst Blue Ribbon]] a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú [[bourbon (whisky)|bourbon]] a [[Tennessee whiskey]], pričom i celosvetovo najznámejšie sú [[Jack Daniel’s]] a [[Jim Beam]]. Najvýznamnejšou americkou [[vinohrad]]níckou oblasťou je [[Kalifornia]]. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí [[Napa Valley AVA|Napa]] (''Napa Valley''), [[Central Coast (Kalifornia)|Central Coast]] či [[Central Valley (Kalifornia)|Central Valley]]. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je [[Cabernet Sauvignon]], [[Syrah]], [[Merlot]], [[Rulandské modré|Pinot noir]], typický [[Zinfandel]] a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda [[Chardonnay (odroda viniča)|Chardonnay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americke vína | url = https://www.global-wines.sk/americke-vina | vydavateľ = global-wines.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch [[Oregon]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]. Z koktailov sú obľúbené [[cosmopolitan (koktail)|cosmopolitan]], [[Long Island Iced Tea]], [[margarita]], [[martini (koktail)|Martini]], [[mint julep]], [[Planter’s Punch]] i [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]]. <gallery> Súbor:15-09-26-RalfR-WLC-0098.jpg|[[Coca-Cola]] Súbor:Mountain Dew.jpg|[[Mountain Dew]] Súbor:Dr Pepper bottle (30751752050).jpg|[[Dr Pepper]] Súbor:2019-04-21 21 50 17 A bottle of Welch's Passion Fruit juice in the Franklin Farm section of Oak Hill, Fairfax County, Virginia.jpg|[[Welch’s]] Súbor:Root beer in glass mug.jpg|[[Root beer]] Súbor:Budweiser beer.jpg|[[Budweiser]] Súbor:Jack Daniel's Old No. 7 1,14l.jpg|[[Jack Daniel’s]] [[Tennessee whiskey]] Súbor:Stag's Leap Wine Cellars Cabernet Sauvignon CASK 23 1997.jpg|[[Cabernet Sauvignon]] z [[Napa Valley AVA|Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Cosmopolitan (5076906532).jpg|[[cosmopolitan (koktail)|Cosmopolitan]] </gallery> === Literatúra === [[Súbor:ErnestHemingway.jpg|thumb|left|[[Ernest Hemingway]] pracuje na knihe ''[[Komu zvonia do hrobu]]'' (''For Whom the Bell Tolls''), 1939]] [[Súbor:Mark Twain by AF Bradley.jpg|thumb|[[Mark Twain]], [[spisovateľ]], [[satira|satirik]] a [[humor]]ista]] K známym americkým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] patria [[Ernest Hemingway]], [[John Steinbeck]], [[Thomas Stearns Eliot]], [[William Faulkner]], [[Pearl S. Bucková]], [[Toni Morrison]], [[Saul Bellow]], [[Isaac Bashevis Singer]], [[Sinclair Lewis]] a [[Eugene O’Neill]]. Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež [[Mark Twain]], [[Arthur Miller]], [[Jerome David Salinger]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], [[Francis Scott Fitzgerald]], [[Ayn Rand]], [[Truman Capote]], [[Henry James]], [[John Updike]], [[Norman Mailer]], [[Philip Roth]], [[O. Henry]], [[Gore Vidal]], [[Charles Bukowski]], [[Henry Miller]] či [[Thomas Pynchon]] v [[próza|próze]], [[Walt Whitman]], [[Emily Dickinsonová]], [[Ralph Waldo Emerson]], [[Jack Kerouac]], [[Allen Ginsberg]], [[Ezra Pound]], [[Robert Frost]], [[Sylvia Plathová]], [[Langston Hughes]] či [[Henry Wadsworth Longfellow]] v [[poézia|poézii]] a [[Tennessee Williams]] v [[dráma|dráme]]. V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo [[Harper Leeová|Harper Leeovej]] (''Ako zabiť vtáčika''), [[Margaret Mitchellová|Margaret Mitchellovej]] (''Juh proti severu''), [[Harriet Beecher Stowe|Harriet Beecher Stoweovej]] (''Chalúpka strýčka Toma'') alebo [[Maya Angelou|Maye Angelou]] (''I Know Why the Caged Bird Sings''). Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už [[Edgar Allan Poe]]. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti [[Jack London]], [[Herman Melville]] doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby ''[[Biela veľryba|Moby-Dicka]]'', [[Edgar Rice Burroughs]] ''Tarzana'', [[James Fenimore Cooper]] svojho ''[[Posledný Mohykán (román)|Posledného mohykána]]''. [[Isaac Asimov]], [[Ray Bradbury]], [[Robert A. Heinlein]] a [[Philip Kindred Dick|Philip K. Dick]] patria ku klasikom [[vedecká fantastika|sci-fi]]. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj [[Kurt Vonnegut]]. [[Stephen King]] sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu [[Howard Phillips Lovecraft|Howarda Phillipsa Lovecrafta]]. Známym autorom trilerov je tiež [[John Grisham]]. [[Mario Puzo]] sa preslávil svojím mafiánskym eposom ''[[Krstný otec (román)|Krstný otec]]''. Drsnú detektívnu školu zakladal [[Dashiell Hammett]]. Revolúciu v žánri fantasy svoju ''Hrou o tróny'' spôsobil [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Medzeru na trhu objavila aj [[Stephenie Meyerová]] so svojou ságou ''[[Súmrak (Meyerová)|Twilight]]'', rovnako ako [[Ursula Kroeberová Le Guinová|Ursula K. Le Guinová]]. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ [[Nathaniel Hawthorne]]. Špiónske romány preslávili [[Tom Clancy|Toma Clancyho]]. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval [[Dan Brown]]. V humoristickom žánre sa presadil [[Washington Irving]]. [[biografia|Biografie]] preslávili [[Carl Sandburg|Carla Sandburga]]. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril [[Stan Lee]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Andy Warhol by Jack Mitchell.jpg|thumb|[[Andy Warhol]], [[maliar (umelec)|maliar]], filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí [[popart]]]] Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. [[Mary Cassattová]] bola najvýznamnejšou reprezentantkou [[impresionizmus|impresionizmu]] v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj [[James Abbott McNeill Whistler]]. Na realistickú maľbu stavil [[Edward Hopper]], regionalizmus zakladal [[Grant Wood]]. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola [[Georgia O'Keeffová]]. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele [[Jackson Pollock|Jacksona Pollocka]], ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov [[abstraktný expresionizmus|abstraktného expresionizmu]]. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný [[popart]]. Jeho hlavným predstaviteľom bol [[Andy Warhol]] a k ďalším reprezentantom patril [[Roy Lichtenstein]]. [[Jean-Michel Basquiat]] založil pouličné [[grafity]]. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval [[Man Ray]]. === Architektúra === V [[architektúra|architektúre]] zaviedol [[Frank Lloyd Wright]] koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorca geodetických kupol. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[Ieoh Ming Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v [[Paríž]]i. <gallery> Súbor:US Capitol dome Jan 2006.jpg|Kupola [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] v štýle amerického [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] Súbor:Woolworth bldg nov2005c.jpg|[[Mrakodrap]] [[Woolworth Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] postavený v [[neogotika|neogotickom štýle]] Súbor:Empire State Building (aerial view).jpg| [[Empire State Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štýle [[art deco]] Súbor:Willis Tower From Lake.jpg|[[Willis Tower]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[internacionálny štýl|internacionálnom štýle]] Súbor:Bacardi building Miami.jpg|[[Bacardi Building (Miami)|Bacardi Building]] v [[Miami]] v štýle miamskej modernistickej architektúry Súbor:Los Angeles Library Tower (small) crop.jpg|[[U.S. Bank Tower]] v [[Los Angeles]] v [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickom štýle]] Súbor:Transamerica Pyramid from Coit Tower.jpg|[[Transamerica Pyramid]] v [[San Francisco|San Franciscu]] Súbor:South San Jose (crop).jpg|Rodinné domy na predmestí [[San José (Kalifornia)|San José]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] </gallery> === Hudba === [[Súbor:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped 2).jpg|thumb|left|[[Madonna]] si vyslúžila titul „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnej popu]]“]] [[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|[[Elvis Presley]], považovaný za „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa rock and rollu]]“]] K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria [[George Gershwin]], [[Leonard Bernstein]], [[Aaron Copland]] a [[Philip Glass]]. V čele avantgardných pokusov stál [[John Cage]]. Legendou filmovej hudby je [[John Williams]]. V rovnakom žánri sa preslávili tiež [[James Horner]], [[Henry Mancini]] či [[Quincy Jones]]. Kráľom [[muzikál]]ov bol [[Cole Porter]]. [[Scott Joplin]] založil hudobný štýl [[ragtime]]. [[džez|Jazzovými]] legendami sú [[Louis Armstrong]], [[Ella Fitzgeraldová]], [[Miles Davis]], [[Glenn Miller]], [[Nat King Cole]], [[Charlie Parker]], [[John Coltrane]]. Najslávnejší sóloví umelci [[populárna hudba|populárnej]] a [[rock]]ovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú [[Elvis Presley]], [[Bob Dylan]], [[Johnny Cash]], [[Jimi Hendrix]], [[Frank Sinatra]], [[Pete Seeger]], [[B. B. King]], [[Ray Charles]], [[Bruce Springsteen]], [[James Brown]], [[Janis Joplinová]], [[Tina Turner]], [[Aretha Franklinová]], [[Frank Zappa]], [[Stevie Wonder]], [[Bing Crosby]], [[Chuck Berry]], [[Eartha Kittová]], [[Liza Minnelliová]], [[Duke Ellington]], [[Joan Baezová]], [[Buddy Holly]], [[Lou Reed]], [[Billie Holiday]], [[Diana Rossová]], [[Donna Summer]], [[Nina Simone]], [[Gene Kelly]], [[Etta James]], [[Alice Cooper]] či [[Iggy Pop]]. Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: [[Michael Jackson]], [[Madonna]], [[Whitney Houstonová]], [[Cher (speváčka)|Cher]], [[Prince]], [[Mariah Careyová]], [[Janet Jacksonová]]. V 90. rokoch nastal mohutný nástup [[rap (hudba)|rapu]] a [[hip-hop (hudba)|hip-hopu]], pričom najslávnejšími rapermi sa stali [[Eminem]], [[Tupac Shakur]], [[50 Cent]], [[Kanye West]], [[Akon]], [[Jay-Z]], [[Snoop Dogg]], [[Dr. Dre]], [[Lil Wayne]]. Kráľom [[latin pop|latin popu]] je [[Ricky Martin]], americkej [[country]] potom [[Dolly Partonová]]. Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: [[The Doors]] ([[Jim Morrison]]), [[Metallica]] ([[James Hetfield]]), [[Linkin Park]] ([[Chester Bennington]]), [[Red Hot Chili Peppers]] ([[Anthony Kiedis]]), [[The Eagles]], [[Beach Boys]], [[30 Seconds to Mars]] ([[Jared Leto]]), [[Green Day]] ([[Billie Joe Armstrong]]), [[Guns N’ Roses]] ([[Axl Rose]]), [[Megadeth]] ([[Dave Mustaine]]), [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[blink-182]], [[Slayer]], [[The Black Eyed Peas]]. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna [[grunge]] z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: [[Nirvana]] ([[Kurt Cobain]], [[Dave Grohl]]), [[Alice in Chains]], [[Pearl Jam]] či [[Soundgarden]]. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: [[Bon Jovi]] ([[Jon Bon Jovi]]), [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Aerosmith]] ([[Steven Tyler]]), [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]], [[The Ramones]], [[My Chemical Romance]], [[The Velvet Underground]], [[Simon & Garfunkel]] ([[Paul Simon]], [[Art Garfunkel]]), [[Pixies]], [[Backstreet Boys]]. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina [[Evanescence]] vznikla v [[Arkansas]]e, metaloví [[Nine Inch Nails]] v [[Ohio|Ohiu]], [[Slipknot]] v [[Iowa|Iowe]] či [[Pantera]] v [[Texas]]e. Najslávnejšou americkou tanečnicou bola [[Isadora Duncanová]]. === Kinematografia === [[Súbor:Rita Hayworth - 1940.JPG|thumb|left|[[Rita Hayworth]] sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v [[Hollywood]]e, [[sexuálny symbol|sex symbolom]] a [[pin-up girl]] Ameriky]] [[Súbor:Hollywood Sign (Zuschnitt).jpg|thumb|Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca [[Mount Lee]] v [[Griffith Park]]u v [[Los Angeles]]]] [[Súbor:Marlon Brando publicity for One-Eyed Jacks.png|thumb|[[Marlon Brando]] je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia]] Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je [[Hollywood]], komplex filmových koncernov v [[Kalifornia|Kalifornii]] – hoci štúdiá existujú aj inde. Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl [[Walt Disney]], ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli [[Steven Spielberg]] (''E.T. – Mimozemšťan'', ''Čeľuste'') a [[George Lucas]] (''Hviezdne vojny''). [[Ron Howard]] sa preslávil trhákmi podľa kníh [[Dan Brown|Dana Browna]], ale aj ceneným životopisným filmom ​​''Čistá duša''. [[Western]]y preslávil [[John Ford]]. Špecialistom na [[vedecká fantastika|sci-fi]] bol [[Robert Zemeckis]], ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film ''[[Forrest Gump (film)|Forrest Gump]]''. Komédie boli doménou [[George Cukor|Georgea Cukora]] (''Adamovo rebro'') alebo [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] (''[[Niekto to rád horúce]]''). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj [[Woody Allen]] (''Annie Hallová''), [[Sydney Pollack]] (''[[Tootsie]]'') či [[William Wyler]] (''Prázdniny v Ríme''). Veľké mafiánske filmy preslávili [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] (''Gangy New Yorku'') a [[Francis Ford Coppola|Francisa Forda Coppolu]] (''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]''). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie [[Quentin Tarantino]] (''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]''). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny [[Tim Burton]] (''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'', ''[[Charlie a továreň na čokoládu (film)|Charlie a továreň na čokoládu]]''). Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako [[Orson Welles]] (''[[Občan Kane]]''), [[Stanley Kubrick]] (''[[Mechanický pomaranč]]'') alebo [[David Lynch]] (''[[Modrý zamat]]''). Umelecké ambície mal aj [[Elia Kazan]] (''Na východ od raja'') či [[Sidney Lumet]] (''Dvanásť rozhnevaných mužov''). Politický aktivizmus je hlavným motívom [[Oliver Stone|Olivera Stonea]] (''[[Čata (film)|Čata]]'', ''[[JFK (film)|JFK]]'') alebo dokumentaristu [[Michael Moore|Michaela Moorea]] (''[[Fahrenheit 9/11]]'', ''[[Sicko]]''). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu [[David Wark Griffith|Davida Warka Griffitha]] (''Zrodenie národa''). Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami [[Mary Pickford]], [[Lillian Gish]], Nemka [[Marlene Dietrichová]], [[Joan Crawford]], [[Grace Kellyová]], [[Judy Garland]], [[Marilyn Monroe]], [[Elizabeth Taylorová]], [[Katharine Hepburnová]], [[Rita Hayworth]], [[Lauren Bacall]], belgicko-britská herečka [[Audrey Hepburnová]] či detská hviezda [[Shirley Jane Templová|Shirley Templová]]. Z mužov potom [[Buster Keaton]], Angličan [[Charlie Chaplin]], [[Harold Lloyd]], [[John Wayne]], [[Henry Fonda]], [[Gregory Peck]], [[Fred Astaire]], [[Cary Grant]], [[Humphrey Bogart]], [[James Dean]], [[Marlon Brando]], [[Clark Gable]], [[bratia Marxovci]], [[Gary Cooper]], [[Spencer Tracy]], [[James Stewart]] alebo [[Charlton Heston]]. Neskôr to boli hviezdy ako [[Julia Robertsová]], [[Sandra Bullocková]], [[Meryl Streepová]], [[Barbra Streisandová]], [[Sigourney Weaverová]], [[Gwyneth Paltrowová]], [[Julianne Moore]], [[Whoopi Goldberg]], [[Cameron Diazová]], [[Jennifer Anistonová]], [[Jodie Fosterová]], [[Angelina Jolie]], [[Jennifer Lopezová]], [[Robin Williams]], [[Brad Pitt]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Arnold Schwarzenegger]], [[Bruce Lee]], [[Johnny Depp]], [[Robert Redford]], [[Robert De Niro]], [[Jim Carrey]], [[Tom Cruise]], [[Sylvester Stallone]], [[Bruce Willis]], [[Kevin Costner]], [[Tom Hanks]], [[Jack Nicholson]], [[Clint Eastwood]], [[Morgan Freeman]], [[Will Smith]], [[George Clooney]], [[Eddie Murphy]], [[Mel Gibson]], [[Nicolas Cage]], [[Harrison Ford]], [[Paul Newman]], [[John Travolta]], [[Michael Douglas]], [[Patrick Swayze]], [[Richard Gere]] a mnohí ďalší. Ako [[kúzelník (umelec)|iluzionista]] sa celosvetovo preslávil [[David Copperfield (iluzionista)|David Copperfield]]. Americká [[Akadémia filmových umení a vied]] (''Academy of Motion Picture Arts and Sciences'') každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí [[Academy Awards|Oscar]] (oficiálne: ''Ceny Akadémie'' – ''Academy Awards''). Veľkú prestíž má tiež [[Zlatý glóbus]] (''Golden Globe Award'') každoročne udeľovaný [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov|Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov]] (''Hollywood Foreign Press Association''). === Šport === [[Súbor:Jordan by Lipofsky 16577.jpg|thumb|left|[[Michael Jordan]] v drese [[Chicago Bulls]]]] [[Súbor:Superbowl XXXIX, 2005.JPG|thumb|Štadión [[TIAA Bank Field|Alltel Stadium]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]] počas konania [[Super Bowl]]u XXXIX]] Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú [[americký futbal]], [[bejzbal]], [[basketbal]], [[ľadový hokej]], [[futbal]], [[tenis]], [[golf]] a [[profesionálny wrestling|wrestling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Show | meno = Reviewer Sports | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) | url = https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | vydavateľ = sportsshow.net | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú [[Major League Baseball]] (MLB), [[National Basketball Association]] (NBA), [[National Football League]] (NFL) a [[National Hockey League]] (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga [[Major League Soccer]] (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má [[basketbal]], [[volejbal]], [[skejtbording]] a [[snoubording]]. [[Lakros]] vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni. K americkým športovým legendám patria boxeri [[Muhammad Ali]], [[Joe Frazier]] a [[Mike Tyson]], basketbalisti [[Michael Jordan]], [[Kobe Bryant]], [[LeBron James]], [[Magic Johnson]], [[Shaquille O’Neal]], [[Kareem Abdul-Jabbar]], [[Wilt Chamberlain]], [[Tim Duncan]] a [[Larry Bird]], bejzbalisti [[Babe Ruth]], [[Jackie Robinson]] a [[Joe DiMaggio]], tenistky [[Serena Williamsová]], [[Chris Evertová]] a [[Billie Jean Kingová]], tenisti [[Andre Agassi]], [[John McEnroe]], [[Jimmy Connors]] a [[Pete Sampras]], golfista [[Tiger Woods]], cyklista [[Lance Armstrong]], plavci [[Michael Phelps]], [[Mark Spitz]], [[Matt Biondi]] a [[Jenny Thompsonová]], atléti [[Jesse Owens]], [[Carl Lewis]], [[Florence Griffithová-Joynerová]], [[Michael Johnson (atlét)|Michael Johnson]] a [[Raymond Clarence Ewry]]. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí [[Jerry Rice]]. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka [[Lindsey Vonnová]]. Spojené štáty osemkrát organizovali [[olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. Štyrikrát išlo o [[letné olympijské hry]] (v [[St. Louis]] v roku [[1904]], v [[Los Angeles]] v rokoch [[1932]] a [[1984]], v [[Atlanta|Atlante]] v roku [[1996]]) a štyrikrát o [[zimné olympijské hry]] (v [[Lake Placid]] v rokoch [[1932]] a [[1980]], v [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] a v [[Salt Lake City]] v roku [[2002]]). V roku [[2028]] sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku [[1994]] boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta vo futbale]]. Trikrát organizovali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Lake Placid]] v roku [[1932]] v rámci ZOH, [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] v rámci ZOH a [[Colorado Springs]] v roku [[1962]]). === Médiá === [[Súbor:ABC 77 W66 jeh.JPG|thumb|Korporátne sídlo [[American Broadcasting Company]] (ABC) v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – [[NBC]], [[American Broadcasting Company|ABC]] a [[CBS]], ktorú dopĺňa televízna sieť [[FOX Broadcasting Company|FOX]]. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť [[CNN]] a televízna stanica [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]], ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo. K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník ''[[The New York Times]]'' mediálneho konglomerátu [[WarnerMedia]] a tiež ''[[The Wall Street Journal]]'', takisto vydávaný v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Ďalej možno menovať aj ''[[The Washington Post]]'', ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Los Angeles Times]]''. Značný význam majú aj internetové noviny ''[[HuffPost]]''. Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky ''[[Time (týždenník)|Time]]'' a ''[[Newsweek]]''. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza ''Time Europe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TIME EMEA Magazine Media Planner | url = http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | vydavateľ = content.time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Time Asia'' má sídlo v [[Hongkong]]u. Časopis ''Newsweek'' vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad ''[[National Geographic]]''. == Štátne sviatky == [[Súbor:4th of July Independence Day Parade 2014 DC (14466486678).jpg|thumb|Oslavy [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]] (''Independence Day'') vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] (''New Year’s Day'') * 3. pondelok v januári – [[Deň Martina Luthera Kinga]] (''Martin Luther King Jr. Day'') * 3. pondelok vo februári – [[Deň prezidentov (USA)|Deň prezidentov]] (''President’s Day'') * posledný pondelok v máji – [[Deň obetí vojny (USA)|Deň obetí vojny]] (''Memorial Day'') * [[4. júl]] – [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] (''Independence Day'') * 1. pondelok v septembri – [[Deň práce (USA)|Deň práce]] (''Labor Day'') * 2. pondelok v októbri – [[Deň Krištofa Kolumba]] (''Columbus Day'') * [[11. november]] – [[Deň vojnových veteránov]] (''Veterans Day'') * 4. štvrtok v novembri – [[Deň vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'') * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Christmas'') == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. ''Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi''. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4. == Iné projekty == {{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html United States] ''[[The World Factbook|CIA World Factbook]]'' {{eng icon}} * [https://www.usa.gov/ Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.house.gov/ Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.senate.gov/ Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho domu] {{eng icon}} * [https://www.supremecourt.gov/ Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov] {{eng icon}} {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Spojené štáty americké| ]] [[Kategória:Krajiny G8]] 60225aptfe2kou960sq16ye19efde6u 7429011 7428811 2022-08-22T20:33:27Z 84.245.121.219 Doplnenie údajov wikitext text/x-wiki {{iné významy|USA}} {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Spojené štáty ukronacistické | 2. pád názvu = Spojených štátov | Vlajka = Flag of the United States.svg | Znak = Greater coat of arms of the United States.svg | Poloha = United States (orthographic projection).svg | Motto = Sme idioti | Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]<br />(Hviezdami posiata vlajka)<br /><center>[[Súbor:Star Spangled Banner instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = United States of ukronazis | Krátky miestny názov = United States | Hlavné mesto = [[Washington, D. C.]] | ŠírkaSt = 38 | ŠírkaMin = 53 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 77 | DĺžkaMin = 01 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]] | Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]] | Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a ďalšie | Demonym = [[Američania (USA)|Američan, idiot a Američanka]]<ref>Amerika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Amerika&s=exact&c=ecca&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Joe Biden]]<br />[[Kamala Harrisová]] | Vznik = [[4. júl]] [[1776]] | Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Rusko]] | Rozloha = 9 833 520 | Poradie rozloha = 3 | Rozloha vody = | Percento vody = 6,97 | Odhad počtu obyvateľov = 331 893 745 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 3 | Sčítanie počtu obyvateľov = 331 449 281 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 33,6 | Poradie hustota = 185 | HDP = 25,35 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 76 027 | Poradie HDP na hlavu = 9 | HDI = 0,000 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 17 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = -4 až -12, +10, +11 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 až -10 | Medzinárodný kód = USA/US | Kód motorových vozidiel = USA | Internetová doména = [[.us]], [[.gov]], [[.edu]], [[.mil]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Spojené štáty''' alebo '''USA''', dlhý tvar '''Spojené štáty americké''' (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú [[federácia|federatívny]] štát v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorý sa rozprestiera od [[Atlantický oceán|Atlantického]] po [[Tichý oceán]]. Na súši susedí s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Vďaka štátu [[Aljaška]] siaha územie Spojených štátov aj k brehom [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] ([[Beringov prieliv]] ich oddeľuje od ázijského územia [[Rusko|Ruska]]) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä [[Havaj (štát USA)|Havaj]]). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom [[prezident Spojených štátov|prezidenta]], [[Federálna vláda Spojených štátov|vlády]], [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] a [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu]] ([[Washington, D. C.|Federálny dištrikt Kolumbia]]), ďalších viac či menej samosprávnych území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a [[atol Palmyra]]) a desiatich malých [[ostrov]]ov či [[útes]]ov. == Názov == === Krátky tvar === Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie '''Spojené štáty''' alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) '''USA''' (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie ''United States''. Anglická skratka tvaru „United States“ znie ''U.S.'' alebo ''US'' (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare ''US'' vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky ''Union''; občas sa používa aj v slovenčine a znie '''Únia'''. Ďalší neoficiálny krátky tvar je '''Amerika''', po anglicky ''America''.<ref name=NŠ/><ref name=AH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://ahdictionary.com/word/search.html?q=United+States+of+America | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 66, 1275, 1281 | jazyk = }}</ref> Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.<ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malý atlas sveta : príručné vydanie | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku | rok = 1960 | počet strán = 184 | strany = 148 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie text = 1. vyd., dot. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 558 | strany = 440{{--}}449 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Vreckový atlas sveta | vydanie = 6 | typ vydania = preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská kartografia | rok = 1983 | počet strán = 198 | strany = }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 672 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref> V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie. === Dlhý tvar === Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie '''Spojené štáty americké'''. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu '''Spojené štáty severoamerické''' a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom ''Anglicko-slovenskom slovníku'' z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] <small>(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)</small>. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je '''Severoamerická únia'''; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie ''United States of America'' (v rokoch 1776 – 1778 aj ''United States of North America''). Skratka tvaru „United States of America“ znie ''USA'' (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo ''U.S.A.'' (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).<ref name=NŠ>Názvy štátov [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spojene-staty.pdf]</ref><ref>Spojené štáty severoamerické. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 206 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom | odkaz na titul = | miesto = Martin; Praha | vydavateľ = Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo | rok = 1931 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp1931/psp1931-lq.pdf | počet strán = 360 | strany = 281 }} (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Simko | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = English Slovak Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Bolchazy-Carducci Publishers | miesto = Wauconda | rok = 1989 | počet strán = 1443 | url = | isbn = 978-0-86516-226-6 | kapitola = | strany = 1306, 1317| jazyk = }}</ref><ref name=AH/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = United States | url = https://www.rulers.org/rulu.html#united_states | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2020 | vydavateľ = Rulers.org | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bemis | meno = Samuel Flagg | odkaz na autora = | titul = A Diplomatic History of the United States | vydanie text = 5th ed. | miesto = New York | vydavateľ = Holt, Rinehart and Winston | rok = [1965] | počet strán = 1062 | strany = 43 }} (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1281 | jazyk = }}</ref><ref>severoamerický. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=severoamerick%C3%BD&s=exact&c=Hb2b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 63 }}; spojený. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=X49f&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 690 }} (rovnako v roku 1997).</ref><ref>únia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>únia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref> === Historické tvary === Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: ''Spojené štáty americké'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>Slovenské noviny 24. 4. 1873 [https://books.google.sk/books?id=9KVUAAAAcAAJ&pg=PT28&dq=%22Spojen%C3%A9+%C5%A1t%C3%A1ty+americk%C3%A9%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiCguPwxs3nAhWGxMQBHVF1Dl0Q6AEIKTAA#v=onepage&q=%22Spojen%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20americk%C3%A9%22&f=false]</ref>, ''Spojené štáty'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>BALATON, G., ''Zemepis pre ľud. školy''. Stará Beča, 1890, s. 21.</ref>, ''Spojené Štáty Amerikánske''<ref>Narodnie noviny. 8. 8. 1914 [https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf]</ref>, ''Spojené državy''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepis pre národné školy''. Ostrihom, 1880, s. 40.</ref>, ''Sjednotené štáty''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepisná knižočka''. Ostrihom, 1896, s. 39.</ref>, ''Spojené državy severo-americké''<ref name=Kož/>, ''Sjednotené Štáty Severo-amerikánske''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stodola | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistika slovenska | vydanie = | vydavateľ = Turčiansky Sv. Martin | miesto = | rok = 1912 | počet strán = 158 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 3 | jazyk = }}</ref>, ''Unia''<ref name=Kož>KOŽEHUBA, J., ''Zemepis pre nár. školy''. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45</ref> a koncom 18. storočia ''Republika Amerykanská''<ref>BARTOLOMEIDES, L., ''Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského''. B. Bystřica, 1798, s. 98</ref>. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Spojených štátov}} [[Súbor:Indians giving a talk to Bouquet.jpg|thumb|left|Stretnutie Európanov s pôvodnými Američanmi, 1764]] Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Eskimáci|Eskimákov]]) cez [[Beringia|Beringiu]], zaniknutú pevninu v oblasti dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]], približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách [[Európania|Európanov]] v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] sem v [[17. storočie|17. storočí]] začali prichádzať európski, predovšetkým [[Angličania|anglickí]] kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali [[Španieli]], budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a [[Francúzi]], ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada ''St. Augustine'' na Floride, založená roku [[1565]]. Prvá anglická usadlosť ''Jamestown'' vo Virgínii sa datuje do roku [[1609]]. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu [[zlato]] (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom [[Afrika|afrického]] pôvodu, ktorých sem od roku [[1619]] privážali na prácu ako [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOREC|meno=Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří)|titul=Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Q111|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=|strany=105-116}}</ref> Do [[70. roky 18. storočia|sedemdesiatych rokov 18. storočia]] v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] v roku [[1773]], viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii. Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie|článkami Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku [[1787]] Kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Výsledkom zhromaždenia bol vznik [[Ústava Spojených štátov|novej ústavy]], ktorá bola ratifikovaná v roku [[1789]]. V roku [[1791]] k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Listina práv]], zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska rozsiahle územie [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisiany]], čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch [[1812]] – [[1815]]. [[Súbor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg|thumb|left|[[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov]]]] [[Súbor:U.S. Territorial Acquisitions.png|thumb|Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917]] Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu [[bavlna|bavlny]] do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. [[Súbor:Atlanta roundhouse ruin3.jpg|thumb|Zničená železničná stanica a depo v [[Atlanta|Atlante]] krátko po skončení [[americká občianska vojna|občianskej vojny]], 1866]] Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku [[1861]] [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]] bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. [[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]], zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. [[Súbor:USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg|thumb|left|Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]], ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1941]] Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutie|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas [[90. roky 19. storočia|90. rokov 19. storočia]] až [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú [[daň z príjmov (USA)|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. V roku [[1920]] devätnásty dodatok ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku [[1917]] vyhlásili vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a prispeli k víťazstvu [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v nasledujúcom roku. Éra prosperity [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v [[október|októbri]] [[1929]] a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané „[[Nový údel]]“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v [[december|decembri]] [[1941]] vstúpili Spojené štáty do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po boku [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]] a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť [[nacistické Nemecko]] na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki]], čo prispelo k porážke [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. [[Súbor:Reagan and Gorbachev signing.jpg|thumb|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] (vľavo) a [[Ronald Reagan]] (vpravo) pri podpise [[Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu|Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu]], 1987]] Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[superveľmoc]]i. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]], rôznych [[zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[západná Európa|západnej Európy]] a [[Japonsko|Japonska]] spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu [[komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] a [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]], z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Začiatok [[21. storočie|21. storočia]] poznačili [[útoky z 11. septembra 2001]], po ktorých nasledovali vojny vedené USA [[tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku [[2008]] postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu [[10. roky 21. storočia|10. rokov 21. storočia]]. == Geografia == {{hlavný článok|Geografia USA}} === Poloha === Spojené štáty americké sa nachádzajú v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich brehy obmýva z východu [[Atlantický oceán]] a zo západu [[Tichý oceán]]. Štát [[Aljaška]] leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva [[Severný ľadový oceán]]. Aljašku oddeľuje od [[Eurázia|Euroázijského kontinentu]] [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]]. === Povrch === [[Súbor:USA topo en.jpg|thumb|Fyzická mapa USA]] [[Súbor:Sherwin Range, Benton Crossing.jpg|thumb|Pohorie [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] Základom severoamerického kontinentu je [[Kanadský štít]], ktorého vek sa datuje od [[archaikum|archaika]]. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]. Je tvorený [[Premenená hornina|premenenými]] a [[Vyvretá hornina|vyvretými]] [[Hornina|horninami]]. V súčasnosti sa pod [[Severoamerická platňa|Severoamerickú platňu]] podsúva [[Pacifická platňa|tichooceánska]], presnejšie sa [[subdukcia|podsúva]] pod jej západný okraj. Zároveň sa [[Juhoamerická platňa]] pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku [[platňová tektonika|týchto pohybov]] vznikla vysoká horská hradba [[sopka|sopečného]] pôvodu, ktorá sa tiahne od [[Aleuty|Aleutských ostrovov]] pri [[Aljašský polostrov|Aljašskom polostrove]] až po [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovú zem]]. [[Kordillery]] začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod [[Denali]], 6 190 [[metrov nad morom|m n. m.]]) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to [[Pobrežné vrchy]] a vo vnútrozemí [[Skalnaté vrchy]]. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. [[Coloradská plošina]], [[Veľká panva]]. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním [[Dolina smrti]] (''Death Valley''). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie [[Apalačské vrchy]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera [[Pobrežná nížina]]. [[Mexický záliv]] lemuje [[Mississippská nížina]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú [[Centrálne roviny]] a [[Veľké prérie]]. <gallery> Súbor:Wonder Lake and Denali.jpg|[[Denali]], najvyšší bod USA ({{mnm|6190}}) Súbor:TuleHorses.JPG|Typická krajina v oblasti [[Veľká panva|Veľkej panvy]] Súbor:Badwater Desolation.jpg|Bezodtoková panva [[Badwater Basin]] v [[Dolina smrti|Doline smrti]], najnižšie položené miesto USA (-86 m) Súbor:Maroon Bells, Aspen, CO during Labor Day weekend 2016.jpg|Vrchy [[Maroon Peak]] a [[North Maroon Peak]] v pohorí [[Elk Mountains]], ktoré je súčasťou južnej časti [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchov]] Súbor:Great Plains, Nebraska, U.S. 1.jpg|[[Veľké prérie]] neďaleko mesta [[Lincoln (Nebraska)|Lincoln]] v štáte [[Nebraska]] Súbor:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|Typická krajina v oblasti od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] po severovýchod USA Súbor:Bristol tenn ridgelines2.jpg|Krajina v [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] Súbor:Harvested Wheat 1 (3727629107).jpg|[[Atlantická pobrežná nížina]] v [[Maryland]]e </gallery> === Podnebie === [[Súbor:US 50 states Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia USA]] Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v [[mierne pásmo|miernom pásme]], pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený [[Labradorský prúd]], ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V [[Centrálne roviny|Centrálnych rovinách]] a [[Veľké prérie|Veľkých prériách]] padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike. V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]] panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom [[subtropické pásmo|subtropickom pásme]] a Mexický záliv s polostrovom [[Florida]] v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v [[subpolárne pásmo|subpolárnom pásme]] a [[Havajské ostrovy]] v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka [[tornádo|tornádam]], ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra. <gallery> Súbor:Kaneohe Bay Oahu Hawaii (33939060635).jpg|Tropické pásmo na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] Súbor:Alaska.jpg|Aljašská krajina v subpolárnom pásme Súbor:RoadSierraNevadaMountains.jpg|Snehom pokrytá oblasť pohoria [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]], kde panujú najchladnejšie zimy v USA Súbor:2014-06-12 16 41 49 Blowing dust south of Thacker Pass along Nevada State Route 293 (Kings River Road) 3.3 miles east of the western terminus.JPG|Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti Súbor:Snow on cars in Chicago in February 2015.jpg|Snehová kalamita v [[Chicago|Chicagu]] v dôsledku snehového efektu [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] Súbor:Dimmitt Tornado1 - NOAA.jpg|Silné [[tornádo]] v [[Texas]]e Súbor:Katrina-new-orleans-flooding3-2005.jpg|Zaplavené mesto [[New Orleans]] následkom [[hurikán]]u [[hurikán Katrina|Katrina]] </gallery> === Vodstvo === [[Súbor:3Falls Niagara.jpg|thumb|[[Niagarské vodopády]] z kanadskej strany]] [[Súbor:Lake Michigan from Big Sable Point lighthouse.jpg|thumb|Východné pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]]] Väčšia časť územia USA patrí do úmoria [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Vlievajú sa doňho veľtoky ako [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], s prítokom [[Missouri (rieka)|Missouri]] (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), [[Rieka svätého Vavrinca]] a [[Rio Grande]]. [[Tichý oceán]] prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]]. Do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] sa vlieva rieka [[Yukon (rieka)|Yukon]]. V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú [[Veľké kanadské jazerá]] ([[Horné jazero]], [[Michiganské jazero]], [[Hurónske jazero]] a [[Ontárijské jazero]]), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. [[Veľké soľné jazero]] sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi [[Skalnaté vrchy|Skalnatými vrchmi]] a [[Pobrežné vrchy|Pobrežnými vrchmi]]. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia medzi [[Erijské jazero|Erijským]] a Ontárijským jazerom. <gallery> Súbor:Mississippi River Lock and Dam number 7.jpg|Rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] Súbor:Lower Missouri River.jpg|Rieka [[Missouri (rieka)|Missouri]] neďaleko mesta [[Rocheport (Missouri)|Rocheport]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Súbor:Rio Grande White Rock Overlook Park View 2006 09 05.jpg|Rieka [[Rio Grande]] vo [[White Rock (Nové Mexiko)|White Rock]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] Súbor:Horseshoe Bend TC 27-09-2012 15-34-14.jpg|Odľahlý úsek rieky [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v [[Veľký kaňon|Grand Canyon]] Súbor:Lake Huron.jpg|[[Hurónske jazero]] pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove [[Mackinac (ostrov)|Mackinac]] Súbor:Marina Fest.jpg|Pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]] v prístavnom meste [[Escanaba (Michigan)|Escanaba]] v štáte [[Michigan]] Súbor:Lake Erie Land's End.jpg|Strmé pobrežie [[Erijské jazero|Erijského jazera]] v [[Erie County (Pensylvánia)|Erie County]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] </gallery> === Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody === [[Súbor:Bald Eagle (Haliaeetus leucocephalus) in Kachemak Bay, Alaska.jpg|thumb|[[Orliak bielohlavý]] (''Haliaeetus leucocephalus'') je štátnym symbolom USA od roku 1782]] [[Súbor:Black bear sow with cub, Tower Fall (18393659291).jpg|thumb|[[Medveď baribal]] (''Ursus americanus'') s mláďaťom v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]]]] [[zmiešaný les|Zmiešané]] a [[listnatý les|listnaté lesy]] mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], [[Pobrežná nížina|Pobrežnej nížiny]] a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné. Centrálnu časť tvoria [[step (krajina)|stepi]], nazývané tiež [[préria|prérie]], ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo. [[dažďový les|Tropické dažďové lesy]] pokrývajú oblasti polostrova [[Florida]] ([[Národný park Everglades]]) a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty [[Kalifornia]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]]. Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako [[národný park|národné parky]]. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život [[zubor americký|bizónov]], [[los mokraďový|losov]], [[medveď grizly|grizlyov]] a [[jelene|jeleňov]]. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. Pozoruhodná je tiež [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]] (''Mammoth Cave''), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete ({{km|651.8|m}}), i [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci. <gallery> Súbor:Joshua Tree in Joshua Tree National Park.jpg|Jozueho strom (''[[Yucca brevifolia]]'') v [[Národný park Joshua Tree|Národnom parku Joshua Tree]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Sequoia National Park - Sentinal Tree.JPG|[[Sekvojovec mamutí]] (''Sequoiadendron giganteum'') v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] Súbor:Gallery-gorge-800.jpg|Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy Súbor:Florida Panther (2), NPSPhoto (9255082289).jpg|[[Puma floridská]] (''Puma concolor coryi'') v [[Národný park Everglades|Národnom parku Everglades]] na [[Florida|Floride]] Súbor:American bison k5680-1.jpg|[[Zubor americký]] (''Bison bison'') Súbor:Alaskan moose pair (6862339335).jpg|Pár [[los aljašský|losov aljašských]] (''Alces alces gigas'') Súbor:Valley View Yosemite August 2013 002.jpg|Rieka [[Merced (rieka)|Merced]] tečie cez [[Yosemitské údolie]], ktoré je hlavnou súčasťou [[Yosemitský národný park|Yosemitského národného parku]] a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity Súbor:Mammoth Cave tour.jpg|Turisti v [[Národný park Mammoth Cave|Mamutej jaskyni]] (''Mammoth Cave'') </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia USA}} Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[prisťahovalectvo|imigrantmi]], ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko [[kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s [[Európska únia|Európskou úniou]], kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou [[vyspelá krajina|prvého sveta]], je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 [[parts per million|ppm]]) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NORTH AMERICA: UNITED STATES | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA]] USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z [[Mexiko|Mexika]], [[Kuba|Kuby]] a [[Portoriko|Portorika]], a z [[Ázia|Ázie]]. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yearbook of Immigration Statistics 2013 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2013 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2016-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva [[bieli Američania|belosi]], 12,1% [[negroidná rasa|černosi]], resp. [[Afroameričania]], 4,3% [[ázijskí Američania|Aziati]], [[americkí Indiáni|Indiáni a Eskimáci]] potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za [[Američania hispánskeho a latinskoamerického pôvodu|Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu]]. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá. Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V [[Kalifornia|Kalifornii]], [[Arizona|Arizone]], [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] a v [[Texas]]e sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci [[Florida|Floridu]]. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Hispanic population to triple by 2050 | url = https://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2008-02-11-population-study_N.htm | vydavateľ = usatoday30.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://web.archive.org/web/20100327140219/http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | vydavateľ = census.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dougherty | meno = Conor | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Nears Racial Milestone | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704312104575298512006681060#articleTabs%3Darticle | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Exner | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot | url = https://www.cleveland.com/datacentral/2012/06/americas_under_age_1_populatio.html | vydavateľ = cleveland.com | dátum vydania = 2012-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Data Protection Choices | url = https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/sections/ed/2016/07/01/484325664/babies-of-color-are-now-the-majority-census-says | vydavateľ = choice.npr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%. === Jazyky === [[Angličtina]] je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, [[španielčina]] pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný [[úradný jazyk]], ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre [[naturalizácia (právo)|naturalizáciu]]). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (angličtina a [[havajčina]]), [[Nové Mexiko]] (angličtina a španielčina) a [[Louisiana]] (angličtina a [[francúzština]]). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Pisgah.jpg|thumb|left|Protestantský kostol na americkom Juhu]] [[Súbor:BibleBelt.png|thumb|[[Biblický pás]] – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu]] V Spojených štátoch amerických majú [[náboženstvo|náboženstvá]] oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti v mnohých krajinách (napr. [[Švédsko]], [[Česko]], [[Estónsko]] a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu [[sčítanie obyvateľstva]] (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov [[ireligiozita|bez vyznania]], [[ateizmus|ateistov]] a [[agnosticizmus|agnostikov]] je len asi 14%. Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je [[kresťanstvo|kresťanstvo]], ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú [[protestantizmus|protestanti]], ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví ([[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[sýrska katolícka cirkev|sýrski katolíci]], [[sýrsko-malankarská katolícka cirkev|sýrsko-malankarskí katolíci z Indie]], [[sýrsko-malabarská katolícka cirkev|sýrsko-malabarskí katolíci z Indie]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci z Iraku]], [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskí gréckokatolíci]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínski gréckokatolíci]] a [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]]). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalé episkopály z ECUSA – Episkopálnej cirkvi v USA), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach. Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní [[evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]], tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „[[biblický pás]]“ (''Bible Belt''), keďže protestanti kladú na [[Biblia|Bibliu]] a jej text enormný dôraz. V roku [[1830]] vznikla [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu [[Utah]], kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou. Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú [[judaizmus]], [[islam]], [[budhizmus]] a [[hinduizmus]]. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie. === Imigrácia === [[Súbor:SalemMassCustomHouseNaturalization3ty13543.jpg|thumb|Sľub vernosti nových amerických občanov v meste [[Salem (Massachusetts)|Salem]] v [[Massachusetts]]]] Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým [[Angličania]], ale aj [[Íri]], ktorí utekali pred [[veľký írsky hladomor|hladomorom v Írsku]], a [[Nemci]], ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie v roku 1848]]. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na [[Ellis Island]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. Česi sa usadzovali predovšetkým v [[Texas]]e a v štátoch [[Midwest (USA)|stredozápadu]] (napr. v [[Nebraska|Nebraske]] tvoria [[Čechoameričania]] okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako [[Chicago]], kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák [[Antonín Čermák]]. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch [[Illinois]], [[Ohio]], [[Pensylvánia]], [[Connecticut]], [[New Jersey]] a [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Noviny Robotník | odkaz na autora = | titul = CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE | url = http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/57/chronologia-slovakov-v-amerike | vydavateľ = slovenskezahranicie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Imigračný zákon z roku 1921 (''Emergency Quota Act''), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z [[južná Európa|južnej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigration | url = https://www.nps.gov/elis/learn/historyculture/places_immigration.htm | vydavateľ = nps.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu [[Židia|Židov]], ktorí utekali pred [[nacizmus|nacistickým režimom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History | url = https://www.huffpost.com/entry/immigrant-ban-1921-1924-1_b_14491076 | vydavateľ = huffpost.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zákon bol zmenený až v roku 1952.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) | url = https://history.state.gov/milestones/1921-1936/immigration-act | vydavateľ = history.state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2016/table1 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2017-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1965 podpísal prezident [[Lyndon B. Johnson]] zákon [[Immigration and Nationality Act of 1965]], ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], [[Karibik]]u a [[Ázia|Ázie]], ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 | url = https://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/Lawful_Permanent_Residents_2015.pdf | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Školstvo === {{hlavný článok|Školstvo v USA}} [[Súbor:Calhan High School Senior Classroom by David Shankbone.jpg|thumb|left|Študenti Calhan High School v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]]]] [[Súbor:University-of-Virginia-Rotunda.jpg|thumb|[[University of Virginia]], založená [[Thomas Jefferson|Thomasom Jeffersonom]] v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií]] Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, [[učebné osnovy|učebných osnov]], použitia [[učebnica|učebníc]] rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych [[daň|daní]]. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.<ref>{{Citácia knihy | meno = Carol Jane | priezvisko = Ward | odkaz na autora = | titul = Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Rowman Altamira | miesto = The United States of America | rok = 2005 | počet strán = 267 | kapitola = | strany = | isbn = 07-5910-609-6 }}</ref> Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami [[domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]]. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (''elementary school''; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (''middle school'', niekedy ''junior high school'') a „vysoká“ (''high school'', niekedy ''secondary education''), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (''grade'') od škôlky (''kindergarden'') pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len ''student'') v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta. Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako ''college'' univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve. === Zdravotná starostlivosť === [[Súbor:Texas medical center.jpg|thumb|[[Texas Medical Center]] v centre [[Houston]]u je najväčším zdravotníckym komplexom na svete]] Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na [[zdravotníctvo]] v pomere k [[hrubý domáci produkt|HDP]]. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ''[[The BMJ]]'') však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií. V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty [[Minnesota]] a [[Massachusetts]]. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (''Medicare''), chudobných (''Medicaid''), pre deti z rodín s nízkym príjmom (''Children’s Health Insurance Program''), ako aj pre vojenských veteránov (''Veterans Health Administration'') a ľudí v aktívnej vojenskej službe (''Tricare''). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu [[hospic]]ov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa. V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum. Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = http://www.i-health.sk/132_usa | vydavateľ = i-health.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zdravotné poistenie ==== [[Zdravotné poistenie]] je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky ''National Center for Health Statistics'' z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami. Reforma zvaná [[Patient Protection and Affordable Care Act|Obamacare]] (''Patient Protection and Affordable Care Act''), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov. Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (''Centers for Disease Control and Prevention'') uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lack of health insurance coverage and type of coverage | url = https://www.cdc.gov/nchs/data/nhis/earlyrelease/earlyrelease201611_01.pdf | vydavateľ = cdc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Chudoba === [[Súbor:Shootout2016.jpg|thumb|Scéna z prestrelky [[Chicago Police Department]] s ozbrojeným podozrivým v Homan Square]] Štúdia [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach [[rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lynda Kinkade, CNN | odkaz na autora = | titul = America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says | url = https://edition.cnn.com/2018/06/22/us/america-poverty-un-report/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mackinnon | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gramer | meno2 = Robbie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ostrovsky | meno3 = Simon | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty | url = https://foreignpolicy.com/2018/08/02/internal-documents-show-how-trump-administration-state-department-misled-public-on-poverty/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa údajov americkej národnej koalície proti [[bezdomovec|bezdomovectvu]] z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Employment and Homelessness | url = http://nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | vydavateľ = nationalhomeless.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kriminalita === V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä [[geto|getá]] obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je [[Detroit]], kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Luchtfoto van Lower Manhattan.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[New York (mesto)|New York]] | obrázok2 = Los Angeles with Mount Baldy.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Los Angeles]] | obrázok3 = Buildings-1804479 1920.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Chicago]] | obrázok4 = Aerial views of the Houston, Texas, 28005u.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Houston]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Spojených štátov v roku 2020|sčítania obyvateľstva v roku 2020]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Štát ! Počet obyvateľov ! Región |- | 1 | [[New York (mesto)|New York]] | [[New York (štát USA)|New York]] | 8 804 190 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 2 | [[Los Angeles]] | [[Kalifornia]] | 3 898 747 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 3 | [[Chicago]] | [[Illinois]] | 2 746 388 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 4 | [[Houston]] | [[Texas]] | 2 304 580 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 5 | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | [[Arizona]] | 1 608 139 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 6 | [[Philadelphia]] | [[Pensylvánia]] | 1 603 797 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 7 | [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | [[Texas]] | 1 434 625 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 8 | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | [[Kalifornia]] | 1 386 932 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 9 | [[Dallas]] | [[Texas]] | 1 304 379 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 10 | [[San José (Kalifornia)|San José]] | [[Kalifornia]] | 1 013 240 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 11 | [[Austin (Texas)|Austin]] | [[Texas]] | 961 855 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 12 | [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] | [[Florida]] | 949 611 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 13 | [[Fort Worth]] | [[Texas]] | 918 915 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 14 | [[Columbus (Ohio)|Columbus]] | [[Ohio]] | 905 748 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 15 | [[Indianapolis]] | [[Indiana]] | 887 642 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 16 | [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] | [[Severná Karolína]] | 874 579 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 17 | [[San Francisco]] | [[Kalifornia]] | 873 965 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 18 | [[Seattle]] | [[Washington (štát USA)|Washington]] | 737 015 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 19 | [[Denver]] | [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | 715 522 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 20 | [[Washington, D. C.]] | [[Federálny dištrikt Kolumbia]] | 689 545 | [[Juh (USA)|Juh]] |} == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = US Capitol west side.JPG | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], miesto zasadania [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] | obrázok2 = White House north and south sides.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Biely dom]], sídlo a pracovisko [[prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] | obrázok3 = Panorama of United States Supreme Court Building at Dusk.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Joe Biden presidential portrait.jpg | šírka1 = 128 | popis1 = [[Joe Biden]], 46. [[prezident Spojených štátov]] od 20. januára 2021 | obrázok2 = Kamala Harris Vice Presidential Portrait.jpg | šírka2 = 128 | popis2 = [[Kamala Harrisová]], 49. viceprezidentka Spojených štátov od 20. januára 2021 }} [[Súbor:P20210720AS-3425-2 (51417135942).jpg|thumb|Prezident Biden so svojím vládnym kabinetom]] Spojené štáty sú najstaršou [[federácia|federáciou]] sveta. Ide o [[prezidentská republika|prezidentskú republiku]] a zastupiteľskú [[demokracia|demokraciu]], fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného [[Ústava Spojených štátov|ústavou]] nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. [[Články Konfederácie]] (''Articles of Confederation'') platné medzi rokmi [[1781]] – [[1788]]. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi. Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek: * '''[[zákonodarná moc|zákonodarné]]:''' [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] (''Congress'') skladajúci sa zo [[Senát Spojených štátov|Senátu]] (''Senate'') a [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] (''House of Representatives'') určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet. * '''[[výkonná moc|výkonné]]:''' [[prezident Spojených štátov|prezident]] so schválením senátu poverujúci [[Federálna vláda Spojených štátov|vládu]] a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci [[United States Armed Forces|ozbrojeným silám]]. * '''[[súdna moc|súdne]]:''' [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy. [[Kongres Spojených štátov]] je dvojkomorovým parlamentom. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovňa reprezentantov]] má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, [[Kalifornia]], ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou [[systém relatívnej väčšiny|systému prvého v cieli]] (''First-past-the-post voting''). [[Ústava Spojených štátov]] je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je [[spoločenská zmluva (štát)|spoločenskou zmluvou]] upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku [[1992]]. Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa [[Listina práv (USA)|Listiny práv]] (''Bill of Rights'') a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí [[sloboda slova]], [[náboženská sloboda|sloboda vyznania]] a [[sloboda tlače]], právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, [[volebné právo|všeobecné volebné právo]], a [[vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícke právo]]. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie. === Politický systém === Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike. Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] a [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo [[konzervativizmus|konzervatívna]], Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo [[liberalizmus|liberálna]]. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán. Od roku [[2021]] je [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] [[Demokratická strana (USA)|demokrat]] [[Joe Biden]]. === Popredné politické strany === * [[Súbor:GOP logo.svg|22px]] '''[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]''' (''Republican Party'') – strana sa hlási ku [[konzervativizmus|konzervativizmu]] a snaží sa aj o rozvoj podnikania. Jedna z dvoch hlavných strán, má štatút [[pravica (politika)|pravice]]. * [[Súbor:US Democratic Party Logo.svg|22px]] '''[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]''' (''Democratic Party'') – oficiálne [[sociálny liberalizmus|liberálna]] strana, sústredí sa na rozvoj sociálnej a štátnej oblasti. V Amerike má štatút [[ľavica (politika)|ľavice]], pričom v Európe je vnímaná skôr ako stredová, pretože je ekonomicky konzervatívnejšia než európske ľavicové strany. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}} Samotné Spojené štáty sa skladajú z: * 50 [[štát (Spojené štáty)|štátov]] (''state''/pl. ''states'') * jedného federálneho dištriktu ([[Washington, D. C.|Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný) * [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a * atolu [[atol Palmyra|Palmyra]] Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia. [[Súbor:Map of USA States with names white.svg|center|650px]] === Najznámejšie organizácie === [[Súbor:Aerial view of the Central Intelligence Agency headquarters, Langley, Virginia - Corrected and Cropped.jpg|thumb|Sídlo [[Central Intelligence Agency|CIA]] v [[Langley (Virgínia)|Langley]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Kennedy Space Center (35794969520).jpg|thumb|Logo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisko]] na [[Florida|Floride]]]] ==== Vládne ==== * [[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|22px]] '''[[Central Intelligence Agency|CIA]]''' (''Central Intelligence Agency'') – ústredná civilná [[tajná služba|spravodajská služba]], ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách. * [[Súbor:Seal of the Federal Bureau of Investigation.svg|22px]] '''[[Federal Bureau of Investigation|FBI]]''' (''Federal Bureau of Investigation'') – vyšetrovací orgán [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov|amerického ministerstva spravodlivosti]], ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné. * [[Súbor:NASA seal.svg|22px]] '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]''' (''National Aeronautics and Space Administration'') – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]]. * [[Súbor:Seal of the U.S. National Security Agency.svg|22px]] '''[[National Security Agency|NSA]]''' (''National Security Agency'') – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov. * [[Súbor:UnitedStatesNavalCriminalInvestigativeServiceSeal.jpg|22px]] '''[[Naval Criminal Investigative Service|NCIS]]''' (''Naval Criminal Investigative Service'') – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami [[tajná služba|spravodajskej služby]]) patriaci pod ''Department of the Navy'' (súčasť [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]]). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti [[United States Navy|Vojenskému námorníctvu Spojených štátov]] (''United States Navy'') alebo [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty Spojených štátov]] (''United States Marine Corps''), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti ''Department of the Navy''. ==== Verejné ==== * '''[[National Rifle Association|NRA]]''' (''National Rifle Association'') – [[nezisková organizácia]] na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe [[Druhý dodatok ústavy Spojených štátov|Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov]]. === Oligarchia === Dve americké univerzity, [[Northwestern University]] a [[Princeton University]], vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii [[oligarchia|oligarchie]] a neexistencii [[demokracia|demokracie]] v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The US is an oligarchy, study concludes | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10769041/The-US-is-an-oligarchy-study-concludes.html | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2014-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Study: US is an oligarchy, not a democracy | url = https://www.bbc.co.uk/news/blogs-echochambers-27074746 | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (''Economist Intelligence Unit''), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chandran | meno = Nyshka | autor = | odkaz na autora = | titul = US is no longer a full democracy, EIU warns | url = https://www.cnbc.com/2017/01/25/us-is-no-longer-a-full-democracy-eiu-warns.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ozbrojené sily === [[Súbor:US Global Military Presence.svg|thumb|left|250px|Americká vojenská prítomnosť vo svete]] [[Súbor:US Navy 060618-N-8492C-212 An Air Force B-2 bomber along with other aircrafts from the Air Force, Navy and Marine Corps fly over the Kitty Hawk, Ronald Reagan and Abraham Lincoln Carrier Strike groups.jpg|thumb|Úderná skupina [[USS Kitty Hawk (CV-63)|USS ''Kitty Hawk'']], [[USS Ronald Reagan (CVN-76)|''Ronald Reagan'']] a [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|''Abraham Lincoln'']] s lietadlami [[United States Marine Corps Aviation|námornej pechoty]], [[United States Navy|vojenského námorníctva]] a [[United States Air Force|vojenského letectva]]]] [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov]] (''United States Armed Forces'') tvorí šesť zložiek: [[United States Army|armáda]], [[United States Air Force|vzdušné sily]], [[United States Navy|vojenské námorníctvo]], [[United States Marine Corps|námorná pechota]], [[United States Space Force|vesmírne sily]] a [[United States Coast Guard|pobrežná stráž]]. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie [[superveľmoc]]i. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného [[tank (vozidlo)|tanky]] [[M1 Abrams|Abrams]], [[stealth]] lietadlá, [[lietadlová loď|lietadlové lode]] či [[jadrová ponorka|jadrové ponorky]]. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek. Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných [[vojna|vojenských konfliktov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad [[stealth]] alebo [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnné]], [[zvuk|sonické]] a ULF (''Ultra low frequency'') zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z [[ochudobnený urán|ochudobneného uránu]]. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA | url = https://sites.evergreen.edu/zoltan/interventions/ | vydavateľ = sites.evergreen.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Japonsko|Japonsku]], od [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou [[ropa|ropy]] (podľa [[The World Factbook|CIA World Factbook]] je to 320 000 [[barel]]ov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 facts on US Military Oil Consumption | url = https://www.newlaunches.com/archives/top_5_facts_on_us_military_oil_consumption.php | vydavateľ = newlaunches.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE | url = https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zahraničná politika === ==== Vývojové tendencie ==== [[Súbor:67º Período de Sesiones de la Asamblea General de Naciones Unidas (8020913157).jpg|thumb|Sídlo [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na [[Manhattan]]e v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]], [[Bhután]] a [[Sudán]] neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky. Spojené štáty sú zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) so stálym zastúpením v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] a právom [[veto|veta]]. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Izrael]], [[Japonsko]], [[Nový Zéland]] a štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], z ktorých [[Spojené kráľovstvo]] má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v [[20. storočie|20. storočí]] rozmanitým vývojom. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]] definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej [[španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojne]] v roku [[1898]] Spojené štáty anektovali [[Havajská republika|Havaj]], [[Portoriko]] a [[Filipíny]]. Počas tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]] v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách [[Karibik]]u a [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]. Na začiatku storočia bola snaha o [[izolacionizmus]] a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], do ktorej sa USA zapojili v roku [[1917]] po potopení britského [[parník]]u [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] a vstupom USA do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť [[západná Európa|západnú Európu]] prostredníctvom tzv. [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu [[komunizmus|komunizmu]]. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády ([[Augusto Pinochet|Pinochet]], [[Suharto]], [[Juan Perón|Perón]], [[Saddám Husajn|Husajn]], [[Jean-Claude Duvalier|Duvalier]], podpora [[operácia Condor|operácie Condor]]) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom ([[Muhammad Mosaddek|Mosaddek]] v [[Irán]]e, [[Jacobo Arbenz Guzmán|Arbenz]] v [[Guatemala (štát)|Guatemale]]), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora [[contras]] v [[Nikaragua|Nikarague]]). Po víťazstve v [[studená vojna|studenej vojne]] sa USA stali v podstate jedinou [[superveľmoc]]ou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v neposlednom rade s mocenským vzostupom [[Čína|Číny]], podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WORLD | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Antiamerikanizmus ==== {{hlavný článok|Antiamerikanizmus}} [[Súbor:US Navy 030402-N-5362A-004 U.S. Army Sgt. Mark Phiffer stands guard duty near a burning oil well in the Rumaylah Oil Fields in Southern Iraq.jpg|thumb|Americkí vojaci strážia ropné polia v [[Rumajlá]] počas [[tretia vojna v Perzskom zálive|invázie do Iraku]] v roku 2003]] Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters, iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valku-odmitlo-v-ulicich-sest-milionu-lidi.A030215_195139_zahranicni_nad | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2003-02-16 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli metódam boja proti [[terorizmus|teroristom]], medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach [[Guantanamo Bay Naval Base|Guantánamo]] a [[Centrálna bagdadská väznica|Abú Ghrajb]], prevádzkovanie tajných väzníc [[Central Intelligence Agency|CIA]] mimo americké územie, v ktorých bolo povolené [[mučenie]] väzňov ([[Egypt]], [[Pakistan]], [[Poľsko]], [[Litva]] alebo [[Rumunsko]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... | url = https://zahranicni.ihned.cz/c1-63251170-sit-tajnych-veznic-cia-thajsko-rumunsko-polsko-litva-egypt | vydavateľ = zahranicni.ihned.cz | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov ([[Patriot Act]], [[Echelon]] a odhalenie [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] o činnosti [[National Security Agency|NSA]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/odposlechy-merkelove-a-predvolani-americkeho-velvyslance.A131024_124356_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-24 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli [[tretia vojna v Perzskom zálive|vojne v Iraku]], ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/316303-valka-v-iraku-ma-ctyrikrat-vic-obeti-nez-se-uvadelo-spocitali-akademici.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo z dôvodu [[vojenská intervencia v Líbyi v roku 2011|vojenskej intervencie v Líbyi]], ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/400150-chaos-v-libyi-je-nasledek-me-nejvetsi-chyby-priznal-obama.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je [[Saudská Arábia]] a podpora [[vojenská intervencia v Jemene|vojenskej intervencie v Jemene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2125122-trump-jedna-v-saudske-arabii-podepsany-kontrakty-za-350-miliard-dolaru | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu | url = https://wave.rozhlas.cz/konflikt-ktery-nikoho-nezajima-saudska-arabie-pustosi-jemen-hladomorem-s-tichou-6821621 | vydavateľ = wave.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vzťahy s Čínou ==== [[Súbor:President Donald J. Trump visits China 2017 (38427499221).jpg|thumb|Bývalý prezident Spojených štátov [[Donald Trump]] s manželkou [[Melania Trumpová|Melaniou]] pri stretnutí s [[Čína|čínskym]] prezidentom [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchingom]] a jeho manželkou [[Pcheng Li-jüan]] počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017]] Stav vzťahov medzi USA a [[Čína|Čínou]] je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v [[Peking]]u ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a [[Taiwan]] bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku [[1996]] sa Čína pokúšala ovplyvniť [[Prezidentské voľby v USA v roku 1996|americké prezidentské voľby]] zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chinese Embassy Role In Contributions Probed| url = https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fwp-srv%2fpolitics%2fspecial%2fcampfin%2fstories%2fchina1.htm%3f | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1998/02/10/findings-link-clinton-allies-to-chinese-intelligence/87265d5d-7452-41f2-ad2f-aa4abe7e579e/? | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 1998-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna [[americký dolár|dolárov]] najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 největších zahraničních věřitelů USA | url = https://www.investicniweb.cz/2016-5-18-15-nejvetsich-zahranicnich-veritelu-usa/ | vydavateľ = investicniweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vlády prezidentov [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] a [[Barack Obama|Baracka Obamu]] sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad [[haker]]ské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasík | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-podezriva-cinu-z-odcizeni-miliony-otisku-prstu.A150923_193546_zahranicni_ale | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-09-23 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> alebo budovanie [[umelý ostrov|umelých ostrovov]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/branit-cine-v-pristupu-na-umele-ostrovy-povede-k-rozsahle-valce_413508.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2017-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln | url = https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/trumps-amerikaner-lassen-china-im-handelsstreit-zappeln-15572659.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nástupe [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do funkcie amerického prezidenta v [[január]]i [[2017]] sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa [[2. máj]]a [[2018]] priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií [[Steven Mnuchin]], minister obchodu [[Wilbur Ross]] a poverenec pre obchodné záležitosti [[Robert Lighthizer]]. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti. == Ekonomika == {{hlavný článok|Hospodárstvo USA}} [[Súbor:New York Stock Exchange with Pride.jpg|thumb|Budova [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street]]]] Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu [[Priemysel|priemyselnú]] krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast. Spojené štáty majú [[zmiešaná ekonomika|zmiešanú ekonomiku]]. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne [[dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]], hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke [[úrok]]y, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca [[inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je [[americký dolár]]. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú [[Čína]], [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Japonsko]], [[Nemecko]], [[Kórejská republika]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[India]] a [[Taliansko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Foreign Trade|url=https://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1812yr.html|vydavateľ=census.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-03|miesto=|jazyk=}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Minnesota-corn-20030826.jpg|náhľad|[[Kukurica|Kukuričné]] pole v štáte [[Minnesota]]|alt=]] [[Poľnohospodárstvo]] tvorí len 1% [[hrubý národný dôchodok|hrubého národného produktu]], ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí [[Obilie|obilnicu]] krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov [[Bavlna|bavlny]], [[Kukurica|kukurice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]] a [[Sója|sóje]]. V Spojených štátoch sa pestujú aj [[Geneticky modifikovaný organizmus|geneticky modifikované plodiny]] (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a [[Rybolov|rybolov.]] === Priemysel === [[Priemysel]] sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|zemného plynu]], [[elektrická energia|elektriny]] a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, [[kozmický priemysel]], ako aj výroba zbraní a iné. === Služby === V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú [[bankovníctvo]], obchod. Celosvetový dosah má tvorba [[filmové dielo|filmov]], reklám, hudobná produkcia a [[telekomunikácie]]. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby [[softvér]]u, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako [[Microsoft Corporation|Microsoft]], [[IBM]], [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola|Pepsi]], [[McDonald’s]], [[General Motors]], [[Ford Motor Company|Ford]] a ďalších. V oblasti [[Silicon Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí [[Google]], [[Amazon.com]], [[Facebook]], [[Apple]] a ďalšie. Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí [[maloobchod|maloobchodný]] a [[veľkoobchod|veľkoobchodný]] predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom [[New York Stock Exchange]] je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie. === Veda a technológie === [[Súbor:Edison and phonograph edit1.jpg|thumb|left|[[Thomas Alva Edison]] a jeho [[fonograf]], cca 1877]] [[Súbor:Aldrin Apollo 11 original.jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronaut]] [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 20. júl 1969]] [[Súbor:Steve Jobs and Bill Gates (522695099).jpg|thumb|[[Steve Jobs]] (vľavo), spoluzakladateľ [[Apple]] a [[Bill Gates]] (vpravo), spoluzakladateľ [[Microsoft Corporation]]]] Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec [[Benjamin Franklin]]. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca [[19. storočie|19. storočia]] sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako [[Samuel Morse]] (elektrický [[telegraf]]) a [[Thomas Alva Edison]] ([[fonograf]]), alebo [[bratia Wrightovci]], projektanti a stavitelia prvého motorového [[lietadlo|lietadla]] a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v [[letectvo|letectve]]. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], ktorí utekali z Európy pred [[nacizmus|nacizmom]]. Patrili k nim aj ľudia ako [[Albert Einstein]], [[Albert Abraham Michelson]], [[Enrico Fermi]] alebo [[John von Neumann]], ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal [[projekt Manhattan]] (riadený [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]]), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete [[atómová bomba|atómovú bombu]], [[program Apollo]], ktorý Američanov v roku [[1969]] priviedol ako prvých na [[Mesiac]] (v osobe [[Neil Armstrong|Neila Armstronga]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]] počas misie [[Apollo 11]]), či masívny rozvoj [[elektronika|elektroniky]], [[počítač]]ov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo [[Silicon Valley]], preslávené [[Kalifornia|kalifornské]] centrum inovácií, či [[ARPANET]], predchodca [[internet]]u, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre [[United States Armed Forces|americké ozbrojené sily]]. Väčšina pilierov internetu – [[web search engine|vyhľadávač]] [[Google]], najväčšia [[sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] [[Facebook]], alebo internetová encyklopédia [[Wikipédia]] – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít ''QS World University Ranking 2019'' bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: [[Massachusetts Institute of Technology]], [[Stanford University]], [[Harvard University]], [[California Institute of Technology]], [[University of Chicago]], [[Princeton University]], [[Cornell University]], [[Yale University]], [[Columbia University in the City of New York]], [[University of Pennsylvania]] a [[University of Michigan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2019 | url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019 | vydavateľ = topuniversities.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harvard drží rekord v počte laureátov [[Nobelova cena|Nobelových cien]], s veľkým náskokom pred britskou [[University of Cambridge]]. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik [[Theodore William Richards]] v roku 1914. [[Linus Carl Pauling|Linus Pauling]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] aj [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. [[John Bardeen]] je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]]. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že [[elektromagnetické žiarenie]] má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte [[Arthur Holly Compton]]. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca [[cyklotrón]]u [[Ernest Lawrence]], objaviteľ vakcíny proti [[detská obrna|detskej obrne]] [[Jonas Salk]], známy popularizátor vedy [[Richard Feynman]], spoluobjaviteľ [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] [[James Dewey Watson]], vynálezca [[myš (hardvér)|počítačovej myši]] [[Douglas Engelbart]] či astronómovia [[Edwin Hubble]] a [[Carl Sagan]]. Matematik [[Norbert Wiener]] založil [[kybernetika|kybernetiku]]. K najslávnejším americkým informatikom patrí [[Donald Ervin Knuth|Donald Knuth]], tvorcovia [[C (programovací jazyk)|programovacieho jazyka C]] [[Ken Thompson]] a [[Dennis Ritchie]], alebo „otec internetu“ [[Vinton Cerf]], ktorý vytvoril komunikačný protokol [[balík internetových protokolov|TCP/IP]], na ktorom je postavená celosvetová sieť. Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali [[Henry David Thoreau]] či [[William James]], [[Charles Sanders Peirce]] a [[John Dewey]], najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia [[Erich Fromm]], [[Abraham Harold Maslow|Abraham Maslow]], [[Carl Rogers]], [[John Broadus Watson|John Watson]], [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] či najcitovanejší psychológ 20. storočia [[Burrhus Frederic Skinner]], sociológovia [[Erving Goffman]] a [[Talcott Parsons]], filozof vedy [[Thomas Samuel Kuhn|Thomas Kuhn]], rodová teoretička [[Judith Butlerová]], politickí filozofi [[John Rawls]], [[Samuel Phillips Huntington|Samuel Huntington]] (autor slávneho ''Stretu civilizácií'') a [[Francis Fukuyama]] (autor nemenej slávnej eseje ''Koniec dejín a posledný človek''), filozof jazyka [[Hilary Putnam]], zakladateľ [[sexuológia|sexuológie]] [[Alfred Kinsey]], antropológovia [[Margaret Meadová]] a [[Clifford Geertz]] či lingvista [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]]. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelových cien za ekonómiu]] v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec [[neoliberalizmus|neoliberalizmu]] [[Milton Friedman]], významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru [[Joseph Stiglitz]] a [[Paul Krugman]], predstaviteľ [[teória hier|teórie hier]] [[John Forbes Nash]], ktorého preslávil film ''Čistá duša'', a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej [[psychóza|psychózy]], alebo [[Paul Samuelson]], z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval [[Gary Becker]]. [[Herbert Simon]] sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka [[Elinor Ostromová]]. === Turizmus === Spojené štáty americké sú krajinou s najväčším turistickým potenciálom. Medzi najvýznamnejšie centrá [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] patria veľkomestá ([[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]], [[Las Vegas]] atď.), na juhu krajiny [[Florida]], na [[Midwest (USA)|stredozápade]] [[Skalnaté vrchy]] a na západe [[Kalifornia]]. Množstvo turistov navštevuje [[národný park|národné parky]] ([[Yellowstonský národný park|Yellowstonský]], [[Yosemitský národný park|Yosemitský]], [[Národný park Sequoia|Sequoia]] a ďalšie), ale aj mnohé atrakcie ako napr. [[Disneyland Park (Anaheim)|Disneyland]], [[Hollywood]] a pod. <gallery> Súbor:Statue of Liberty, NY.jpg|[[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti Súbor:New york times square-terabass.jpg|[[Times Square]] je najpopulárnejším námestím v [[New York (mesto)|New Yorku]] Súbor:Rodeo Drive, Beverly Hills, LA, CA, jjron 21.03.2012.jpg|Ulica [[Rodeo Drive]] v [[Beverly Hills]] Súbor:Welcome to Fabulous Las Vegas.jpg|Nápis ''Welcome to Fabulous Las Vegas'' vítajúci návštevníkov mesta Súbor:Miamimetroarea.jpg|[[Miami Beach]], [[Florida]] Súbor:Pikes Peak Crystal Creek Reservoir P4160512.jpg|[[Pikes Peak]], [[Skalnaté vrchy]] Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|[[Veľký kaňon|Grand Canyon]], najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] Súbor:Landscape Arch Utah (50MP).jpg|[[Landscape Arch]], najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v [[Národný park Arches|Národnom parku Arches]] v [[Utah]]u Súbor:Cinderella Castle October 1.jpg|[[Magic Kingdom]] v [[zábavný park|zábavnom parku]] [[Walt Disney World|Walt Disney World Resort]] na [[Florida|Floride]], ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete </gallery> == Infraštruktúra == [[Súbor:787NorthEnd.JPG|thumb|Doprava na medzištátnej [[diaľnica|diaľnici]] [[Interstate 787|I-787]]]] [[Súbor:Atlanta Airport Aerial Angle (31435634003) (2).jpg|thumb|[[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]]]] === Doprava === ==== Cestná doprava ==== Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný [[automobil]] je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov. Cez jazero [[Pontchartrain]], ležiace na juhovýchode štátu [[Louisiana]] (severne od [[New Orleans]]), vedie najdlhší most sveta – [[Lake Pontchartrain Causeway]]. ==== Železničná doprava ==== Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť [[Amtrak]]. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti [[Union Pacific Railroad]] a [[BNSF Railway]], ktoré medzi sebou neustále konkurujú. ==== Letecká doprava ==== Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]], [[Medzinárodné letisko Los Angeles]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko]] v [[Chicago|Chicagu]], [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]], [[Medzinárodné letisko Denver]] a [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. ==== Vodná doprava ==== Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazerách]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Louisiana]]. == Kultúra == [[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|thumb|Tradičné symboly americkej kultúry – [[jablkový koláč]], [[bejzbal]] a [[vlajka Spojených štátov|americká vlajka]]]] Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. [[Rýchle občerstvenie]] ako napr. [[hamburger]]y, [[hotdog]]y, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]]. === Spôsob života === Miestnu spoločnosť charakterizuje [[americký spôsob života]] (''American way of life''). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od [[puritanizmus (náboženstvo)|puritánstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Puritánské kořeny amerického mýtu | url = https://legacy.blisty.cz/art/20560.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dokazuje to napríklad prudérny [[filmový rating MPAA]] či citlivosť na [[sexizmus]]. Vlastný pohľad na seba charakterizuje [[americká výnimočnosť]] (''American exceptionalism''). V krajine je rozšírená predstava tzv. [[americký sen|amerického sna]] (''American Dream''). Americkú kultúru ovplyvňuje silný [[individualizmus]], ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom [[Rodina|rodiny]] alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MLÁDEK|meno=J.|titul=Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=|strany=96}}</ref> Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v [[Texas]]e, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste [[New York (mesto)|New York]] je to naopak zakázané. Podľa známej [[Inglehartova mapa hodnôt|Inglehartovej mapy hodnôt]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti [[sekularizmus|sekulárno]]-[[racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 74.</ref> Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 109.</ref> uprednostňujú osobnú [[sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 66.</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 58.</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 46.</ref> V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 129.</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 131.</ref> === Kuchyňa === [[Súbor:Our (Almost Traditional) Thanksgiving Dinner.jpg|thumb|Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti [[Deň vďakyvzdania|Dňa vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'')]] [[Súbor:RedDot Burger.jpg|thumb|[[Hamburger]] so [[zemiakové hranolčeky|zemiakovými hranolčekmi]] a [[pivo]]m]] [[Súbor:DecaturBourbons.jpg|thumb|Rôzne americké [[whisky|whiskey]] na pultoch obchodu]] V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Na [[Northeast (USA)|severovýchode]] USA, v regióne [[Nové Anglicko]], sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (''Brunswické dusené'', ''Yankee pečené'', ''bostonské fazuľky''). Napríklad v štáte [[Maine]] je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (''Cornish pasty''), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre [[Midwest (USA)|stredozápad]] sú typické [[hovädzie mäso|hovädzie]] [[steak]]y, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká [[Juh (USA)|južanská]] kuchyňa je bohatá na [[cholesterol]] a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (''Southern fried chicken''), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (''deep-fried steak''), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (''home-style gravy''). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (''pecan pie''), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (''peach cobbler''), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu [[Cajun (kuchyňa)|Cajun]] v oblasti mesta [[New Orleans]], ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na [[Southwest (USA)|juhozápade]] USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva ''[[Tex-Mex]]'' (z anglických slov ''Texan'' a ''Mexican''). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i [[bravčové mäso|bravčové]] mäso, fazule, [[čili paprička|čili papričky]], kukuričné lupienky (''corn flakes'') a pod. Typickým pokrmom je [[chili con carne]]. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako [[nachos]], [[taco]], [[burrito]] a [[salsa (omáčka)|salsa]]. [[Kalifornia|Kalifornská]] kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.<ref name="podravka-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = https://www.podravka.sk/o-podravke/trhy/usa/ | vydavateľ = podravka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká kuchyně, stravování v USA | url = https://www.mahalo.cz/usa/informace-o-usa/americka-kuchyne-stravovani-v-usa.html | vydavateľ = mahalo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Havaj (štát USA)|Havajská]] kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z [[východná Ázia|východnej Ázie]] ([[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Kórea|Kórey]], [[Filipíny|Filipín]]) alebo [[Európa|Európy]] ([[Portugalsko|Portugalska]]) a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva [[plate lunch]] – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad [[ryža (potravina)|ryže]], amerického [[cestovina|cestovinového]] šalátu, tradičného bravčového mäsa [[kalua]], ktoré sa pripravuje v zemnej peci (''imu''), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. [[haupia]] (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), [[lomi losos]] (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo [[laulau]] (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci ''imu''). <gallery> Súbor:New England clam bake.jpg|Typické jedlá z regiónu [[Nové Anglicko]] – dusený homár, morské plody, kukurica Súbor:Cornish Pasty (cropped).jpeg|Mäsový závin (''Cornish pasty''), typický pre strednú časť USA Súbor:T-bone-cooked-MCB.jpg|[[hovädzie mäso|Hovädzí]] [[steak]] [[T-bone steak|T-bone]] Súbor:Flickr wordridden 3397801155--Chicken fried steak.jpg|Vyprážaný kurací steak (''chicken fried steak'') s hustou omáčkou (''chipotle cream gravy''), typický pre južanskú kuchyňu USA Súbor:Peach Cobbler.jpg|''Peach cobbler'' so zmrzlinou Súbor:Cajun seafood dish.jpg|Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans Súbor:CornmealProducts.jpg|Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne ''[[Tex-Mex]]'' ([[kukurica siata|kukurica]], [[tortilla]] čipsy, [[syr]], [[taco]], [[salsa (omáčka)|salsa]], [[čili paprička|čili]] a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA Súbor:Loco Moco.jpg|[[Havaj (štát USA)|Havajský]] [[plate lunch]] s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (''loko moko'') </gallery> Pri zvláštnych príležitostiach, napr. [[Deň vďakyvzdania]] a [[Vianoce]], sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená [[morka]] s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (''eggnog'').<ref name="amerika-jidlo-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jídlo USA | url = https://www.amerika.cz/tags/jidlo-v-usa | vydavateľ = amerika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="podravka-usa"/> Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] (''fast food''). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne [[hamburger]]y, [[zemiakové hranolčeky]] (''french fries''), vyprážané kuracie mäso (''fried chicken''), rôzne [[sendvič]]e (''sandwiches''), [[hotdog]]y, [[pizza]], mäsové guľôčky, šišky (''donuts''), [[vafle]] (''waffles'') i rôzne [[zmrzlina|zmrzliny]] (''ice creams''). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria [[McDonald’s]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Burger King]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), [[Subway Restaurants|Subway]] (sendviče, šaláty), [[Hooters]] (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), [[A&W Restaurants]] (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), [[Pizza Hut]] (pizza, cestoviny), [[Taco Bell]] (mexické jedlá), [[Arby’s]] (hamburgery, sendviče, šaláty), [[Wendy’s]] (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), [[Chick-fil-A]] (sendviče, kuracie mäso), [[Five Guys]] (hamburgery, hranolky), [[Dunkin’ Donuts]] (šišky, káva), [[Krispy Kreme]] (šišky), [[Shoney’s]] (all-you-can-eat), [[Waffle House]] (vafle, steaky), [[Baskin-Robbins]] (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.<ref name="amerika-jidlo-usa"/><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne [[Čína|čínske]], [[Japonsko|japonské]], [[Kórea|kórejské]], [[India|indické]], [[Vietnam|vietnamské]], [[Taliansko|talianske]], [[Grécko|grécke]] i [[Francúzsko|francúzske]] reštaurácie.<ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> <gallery> Súbor:Big Mac hamburger.jpg|[[Big Mac]] z [[McDonald’s]] Súbor:KFC Hot Wings Fries.jpg|Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] Súbor:Subwaysandwich.jpg|[[Sendvič]] zo [[Subway Restaurants|Subway]] Súbor:Hot dog with mustard.png|[[Hotdog]] s [[horčica (potravina)|horčicou]] Súbor:NYPizzaPie.jpg|Newyorská [[pizza]] Súbor:Taco Bell Nachos Supreme 2 (22210300163).jpg|[[Nachos]] z [[Taco Bell]] Súbor:Dunkin-Donuts-Chocolate-Glazed.jpg|Šiška s čokoládovou polevou z [[Dunkin’ Donuts]] Súbor:Waffle, Baytree Waffle House, Remerton.jpg|[[Vafle]] z [[Waffle House]] Súbor:BaskinRobbins Icecream.jpg|[[Zmrzlina]] z [[Baskin-Robbins]] </gallery> U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola]] a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako [[Sprite (nápoj)|Sprite]], [[Mountain Dew]], [[7 Up]], ľadové [[čaj]]e, čaje a ovocné [[džús]]y [[Snapple]], limonády [[Dr Pepper]], [[Hawaiian Sun]], džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou [[Welch’s]], [[root beer]] – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom [[Sasafras belavý]], čo je typický severoamerický strom.<ref name="amerika-jidlo-usa"/> Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne [[pivo]], [[whisky|whiskey]], [[víno]] a rôzne [[koktail]]y. Z pív sú najznámejšie [[Budweiser]], [[Molson Coors Brewing Company|Coors]], [[Anheuser-Busch|Michelob]], [[Miller Brewing Company|Miller]], [[Pabst Blue Ribbon]] a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú [[bourbon (whisky)|bourbon]] a [[Tennessee whiskey]], pričom i celosvetovo najznámejšie sú [[Jack Daniel’s]] a [[Jim Beam]]. Najvýznamnejšou americkou [[vinohrad]]níckou oblasťou je [[Kalifornia]]. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí [[Napa Valley AVA|Napa]] (''Napa Valley''), [[Central Coast (Kalifornia)|Central Coast]] či [[Central Valley (Kalifornia)|Central Valley]]. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je [[Cabernet Sauvignon]], [[Syrah]], [[Merlot]], [[Rulandské modré|Pinot noir]], typický [[Zinfandel]] a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda [[Chardonnay (odroda viniča)|Chardonnay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americke vína | url = https://www.global-wines.sk/americke-vina | vydavateľ = global-wines.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch [[Oregon]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]. Z koktailov sú obľúbené [[cosmopolitan (koktail)|cosmopolitan]], [[Long Island Iced Tea]], [[margarita]], [[martini (koktail)|Martini]], [[mint julep]], [[Planter’s Punch]] i [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]]. <gallery> Súbor:15-09-26-RalfR-WLC-0098.jpg|[[Coca-Cola]] Súbor:Mountain Dew.jpg|[[Mountain Dew]] Súbor:Dr Pepper bottle (30751752050).jpg|[[Dr Pepper]] Súbor:2019-04-21 21 50 17 A bottle of Welch's Passion Fruit juice in the Franklin Farm section of Oak Hill, Fairfax County, Virginia.jpg|[[Welch’s]] Súbor:Root beer in glass mug.jpg|[[Root beer]] Súbor:Budweiser beer.jpg|[[Budweiser]] Súbor:Jack Daniel's Old No. 7 1,14l.jpg|[[Jack Daniel’s]] [[Tennessee whiskey]] Súbor:Stag's Leap Wine Cellars Cabernet Sauvignon CASK 23 1997.jpg|[[Cabernet Sauvignon]] z [[Napa Valley AVA|Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Cosmopolitan (5076906532).jpg|[[cosmopolitan (koktail)|Cosmopolitan]] </gallery> === Literatúra === [[Súbor:ErnestHemingway.jpg|thumb|left|[[Ernest Hemingway]] pracuje na knihe ''[[Komu zvonia do hrobu]]'' (''For Whom the Bell Tolls''), 1939]] [[Súbor:Mark Twain by AF Bradley.jpg|thumb|[[Mark Twain]], [[spisovateľ]], [[satira|satirik]] a [[humor]]ista]] K známym americkým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] patria [[Ernest Hemingway]], [[John Steinbeck]], [[Thomas Stearns Eliot]], [[William Faulkner]], [[Pearl S. Bucková]], [[Toni Morrison]], [[Saul Bellow]], [[Isaac Bashevis Singer]], [[Sinclair Lewis]] a [[Eugene O’Neill]]. Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež [[Mark Twain]], [[Arthur Miller]], [[Jerome David Salinger]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], [[Francis Scott Fitzgerald]], [[Ayn Rand]], [[Truman Capote]], [[Henry James]], [[John Updike]], [[Norman Mailer]], [[Philip Roth]], [[O. Henry]], [[Gore Vidal]], [[Charles Bukowski]], [[Henry Miller]] či [[Thomas Pynchon]] v [[próza|próze]], [[Walt Whitman]], [[Emily Dickinsonová]], [[Ralph Waldo Emerson]], [[Jack Kerouac]], [[Allen Ginsberg]], [[Ezra Pound]], [[Robert Frost]], [[Sylvia Plathová]], [[Langston Hughes]] či [[Henry Wadsworth Longfellow]] v [[poézia|poézii]] a [[Tennessee Williams]] v [[dráma|dráme]]. V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo [[Harper Leeová|Harper Leeovej]] (''Ako zabiť vtáčika''), [[Margaret Mitchellová|Margaret Mitchellovej]] (''Juh proti severu''), [[Harriet Beecher Stowe|Harriet Beecher Stoweovej]] (''Chalúpka strýčka Toma'') alebo [[Maya Angelou|Maye Angelou]] (''I Know Why the Caged Bird Sings''). Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už [[Edgar Allan Poe]]. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti [[Jack London]], [[Herman Melville]] doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby ''[[Biela veľryba|Moby-Dicka]]'', [[Edgar Rice Burroughs]] ''Tarzana'', [[James Fenimore Cooper]] svojho ''[[Posledný Mohykán (román)|Posledného mohykána]]''. [[Isaac Asimov]], [[Ray Bradbury]], [[Robert A. Heinlein]] a [[Philip Kindred Dick|Philip K. Dick]] patria ku klasikom [[vedecká fantastika|sci-fi]]. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj [[Kurt Vonnegut]]. [[Stephen King]] sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu [[Howard Phillips Lovecraft|Howarda Phillipsa Lovecrafta]]. Známym autorom trilerov je tiež [[John Grisham]]. [[Mario Puzo]] sa preslávil svojím mafiánskym eposom ''[[Krstný otec (román)|Krstný otec]]''. Drsnú detektívnu školu zakladal [[Dashiell Hammett]]. Revolúciu v žánri fantasy svoju ''Hrou o tróny'' spôsobil [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Medzeru na trhu objavila aj [[Stephenie Meyerová]] so svojou ságou ''[[Súmrak (Meyerová)|Twilight]]'', rovnako ako [[Ursula Kroeberová Le Guinová|Ursula K. Le Guinová]]. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ [[Nathaniel Hawthorne]]. Špiónske romány preslávili [[Tom Clancy|Toma Clancyho]]. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval [[Dan Brown]]. V humoristickom žánre sa presadil [[Washington Irving]]. [[biografia|Biografie]] preslávili [[Carl Sandburg|Carla Sandburga]]. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril [[Stan Lee]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Andy Warhol by Jack Mitchell.jpg|thumb|[[Andy Warhol]], [[maliar (umelec)|maliar]], filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí [[popart]]]] Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. [[Mary Cassattová]] bola najvýznamnejšou reprezentantkou [[impresionizmus|impresionizmu]] v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj [[James Abbott McNeill Whistler]]. Na realistickú maľbu stavil [[Edward Hopper]], regionalizmus zakladal [[Grant Wood]]. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola [[Georgia O'Keeffová]]. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele [[Jackson Pollock|Jacksona Pollocka]], ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov [[abstraktný expresionizmus|abstraktného expresionizmu]]. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný [[popart]]. Jeho hlavným predstaviteľom bol [[Andy Warhol]] a k ďalším reprezentantom patril [[Roy Lichtenstein]]. [[Jean-Michel Basquiat]] založil pouličné [[grafity]]. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval [[Man Ray]]. === Architektúra === V [[architektúra|architektúre]] zaviedol [[Frank Lloyd Wright]] koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorca geodetických kupol. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[Ieoh Ming Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v [[Paríž]]i. <gallery> Súbor:US Capitol dome Jan 2006.jpg|Kupola [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] v štýle amerického [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] Súbor:Woolworth bldg nov2005c.jpg|[[Mrakodrap]] [[Woolworth Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] postavený v [[neogotika|neogotickom štýle]] Súbor:Empire State Building (aerial view).jpg| [[Empire State Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štýle [[art deco]] Súbor:Willis Tower From Lake.jpg|[[Willis Tower]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[internacionálny štýl|internacionálnom štýle]] Súbor:Bacardi building Miami.jpg|[[Bacardi Building (Miami)|Bacardi Building]] v [[Miami]] v štýle miamskej modernistickej architektúry Súbor:Los Angeles Library Tower (small) crop.jpg|[[U.S. Bank Tower]] v [[Los Angeles]] v [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickom štýle]] Súbor:Transamerica Pyramid from Coit Tower.jpg|[[Transamerica Pyramid]] v [[San Francisco|San Franciscu]] Súbor:South San Jose (crop).jpg|Rodinné domy na predmestí [[San José (Kalifornia)|San José]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] </gallery> === Hudba === [[Súbor:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped 2).jpg|thumb|left|[[Madonna]] si vyslúžila titul „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnej popu]]“]] [[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|[[Elvis Presley]], považovaný za „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa rock and rollu]]“]] K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria [[George Gershwin]], [[Leonard Bernstein]], [[Aaron Copland]] a [[Philip Glass]]. V čele avantgardných pokusov stál [[John Cage]]. Legendou filmovej hudby je [[John Williams]]. V rovnakom žánri sa preslávili tiež [[James Horner]], [[Henry Mancini]] či [[Quincy Jones]]. Kráľom [[muzikál]]ov bol [[Cole Porter]]. [[Scott Joplin]] založil hudobný štýl [[ragtime]]. [[džez|Jazzovými]] legendami sú [[Louis Armstrong]], [[Ella Fitzgeraldová]], [[Miles Davis]], [[Glenn Miller]], [[Nat King Cole]], [[Charlie Parker]], [[John Coltrane]]. Najslávnejší sóloví umelci [[populárna hudba|populárnej]] a [[rock]]ovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú [[Elvis Presley]], [[Bob Dylan]], [[Johnny Cash]], [[Jimi Hendrix]], [[Frank Sinatra]], [[Pete Seeger]], [[B. B. King]], [[Ray Charles]], [[Bruce Springsteen]], [[James Brown]], [[Janis Joplinová]], [[Tina Turner]], [[Aretha Franklinová]], [[Frank Zappa]], [[Stevie Wonder]], [[Bing Crosby]], [[Chuck Berry]], [[Eartha Kittová]], [[Liza Minnelliová]], [[Duke Ellington]], [[Joan Baezová]], [[Buddy Holly]], [[Lou Reed]], [[Billie Holiday]], [[Diana Rossová]], [[Donna Summer]], [[Nina Simone]], [[Gene Kelly]], [[Etta James]], [[Alice Cooper]] či [[Iggy Pop]]. Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: [[Michael Jackson]], [[Madonna]], [[Whitney Houstonová]], [[Cher (speváčka)|Cher]], [[Prince]], [[Mariah Careyová]], [[Janet Jacksonová]]. V 90. rokoch nastal mohutný nástup [[rap (hudba)|rapu]] a [[hip-hop (hudba)|hip-hopu]], pričom najslávnejšími rapermi sa stali [[Eminem]], [[Tupac Shakur]], [[50 Cent]], [[Kanye West]], [[Akon]], [[Jay-Z]], [[Snoop Dogg]], [[Dr. Dre]], [[Lil Wayne]]. Kráľom [[latin pop|latin popu]] je [[Ricky Martin]], americkej [[country]] potom [[Dolly Partonová]]. Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: [[The Doors]] ([[Jim Morrison]]), [[Metallica]] ([[James Hetfield]]), [[Linkin Park]] ([[Chester Bennington]]), [[Red Hot Chili Peppers]] ([[Anthony Kiedis]]), [[The Eagles]], [[Beach Boys]], [[30 Seconds to Mars]] ([[Jared Leto]]), [[Green Day]] ([[Billie Joe Armstrong]]), [[Guns N’ Roses]] ([[Axl Rose]]), [[Megadeth]] ([[Dave Mustaine]]), [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[blink-182]], [[Slayer]], [[The Black Eyed Peas]]. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna [[grunge]] z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: [[Nirvana]] ([[Kurt Cobain]], [[Dave Grohl]]), [[Alice in Chains]], [[Pearl Jam]] či [[Soundgarden]]. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: [[Bon Jovi]] ([[Jon Bon Jovi]]), [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Aerosmith]] ([[Steven Tyler]]), [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]], [[The Ramones]], [[My Chemical Romance]], [[The Velvet Underground]], [[Simon & Garfunkel]] ([[Paul Simon]], [[Art Garfunkel]]), [[Pixies]], [[Backstreet Boys]]. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina [[Evanescence]] vznikla v [[Arkansas]]e, metaloví [[Nine Inch Nails]] v [[Ohio|Ohiu]], [[Slipknot]] v [[Iowa|Iowe]] či [[Pantera]] v [[Texas]]e. Najslávnejšou americkou tanečnicou bola [[Isadora Duncanová]]. === Kinematografia === [[Súbor:Rita Hayworth - 1940.JPG|thumb|left|[[Rita Hayworth]] sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v [[Hollywood]]e, [[sexuálny symbol|sex symbolom]] a [[pin-up girl]] Ameriky]] [[Súbor:Hollywood Sign (Zuschnitt).jpg|thumb|Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca [[Mount Lee]] v [[Griffith Park]]u v [[Los Angeles]]]] [[Súbor:Marlon Brando publicity for One-Eyed Jacks.png|thumb|[[Marlon Brando]] je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia]] Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je [[Hollywood]], komplex filmových koncernov v [[Kalifornia|Kalifornii]] – hoci štúdiá existujú aj inde. Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl [[Walt Disney]], ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli [[Steven Spielberg]] (''E.T. – Mimozemšťan'', ''Čeľuste'') a [[George Lucas]] (''Hviezdne vojny''). [[Ron Howard]] sa preslávil trhákmi podľa kníh [[Dan Brown|Dana Browna]], ale aj ceneným životopisným filmom ​​''Čistá duša''. [[Western]]y preslávil [[John Ford]]. Špecialistom na [[vedecká fantastika|sci-fi]] bol [[Robert Zemeckis]], ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film ''[[Forrest Gump (film)|Forrest Gump]]''. Komédie boli doménou [[George Cukor|Georgea Cukora]] (''Adamovo rebro'') alebo [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] (''[[Niekto to rád horúce]]''). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj [[Woody Allen]] (''Annie Hallová''), [[Sydney Pollack]] (''[[Tootsie]]'') či [[William Wyler]] (''Prázdniny v Ríme''). Veľké mafiánske filmy preslávili [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] (''Gangy New Yorku'') a [[Francis Ford Coppola|Francisa Forda Coppolu]] (''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]''). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie [[Quentin Tarantino]] (''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]''). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny [[Tim Burton]] (''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'', ''[[Charlie a továreň na čokoládu (film)|Charlie a továreň na čokoládu]]''). Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako [[Orson Welles]] (''[[Občan Kane]]''), [[Stanley Kubrick]] (''[[Mechanický pomaranč]]'') alebo [[David Lynch]] (''[[Modrý zamat]]''). Umelecké ambície mal aj [[Elia Kazan]] (''Na východ od raja'') či [[Sidney Lumet]] (''Dvanásť rozhnevaných mužov''). Politický aktivizmus je hlavným motívom [[Oliver Stone|Olivera Stonea]] (''[[Čata (film)|Čata]]'', ''[[JFK (film)|JFK]]'') alebo dokumentaristu [[Michael Moore|Michaela Moorea]] (''[[Fahrenheit 9/11]]'', ''[[Sicko]]''). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu [[David Wark Griffith|Davida Warka Griffitha]] (''Zrodenie národa''). Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami [[Mary Pickford]], [[Lillian Gish]], Nemka [[Marlene Dietrichová]], [[Joan Crawford]], [[Grace Kellyová]], [[Judy Garland]], [[Marilyn Monroe]], [[Elizabeth Taylorová]], [[Katharine Hepburnová]], [[Rita Hayworth]], [[Lauren Bacall]], belgicko-britská herečka [[Audrey Hepburnová]] či detská hviezda [[Shirley Jane Templová|Shirley Templová]]. Z mužov potom [[Buster Keaton]], Angličan [[Charlie Chaplin]], [[Harold Lloyd]], [[John Wayne]], [[Henry Fonda]], [[Gregory Peck]], [[Fred Astaire]], [[Cary Grant]], [[Humphrey Bogart]], [[James Dean]], [[Marlon Brando]], [[Clark Gable]], [[bratia Marxovci]], [[Gary Cooper]], [[Spencer Tracy]], [[James Stewart]] alebo [[Charlton Heston]]. Neskôr to boli hviezdy ako [[Julia Robertsová]], [[Sandra Bullocková]], [[Meryl Streepová]], [[Barbra Streisandová]], [[Sigourney Weaverová]], [[Gwyneth Paltrowová]], [[Julianne Moore]], [[Whoopi Goldberg]], [[Cameron Diazová]], [[Jennifer Anistonová]], [[Jodie Fosterová]], [[Angelina Jolie]], [[Jennifer Lopezová]], [[Robin Williams]], [[Brad Pitt]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Arnold Schwarzenegger]], [[Bruce Lee]], [[Johnny Depp]], [[Robert Redford]], [[Robert De Niro]], [[Jim Carrey]], [[Tom Cruise]], [[Sylvester Stallone]], [[Bruce Willis]], [[Kevin Costner]], [[Tom Hanks]], [[Jack Nicholson]], [[Clint Eastwood]], [[Morgan Freeman]], [[Will Smith]], [[George Clooney]], [[Eddie Murphy]], [[Mel Gibson]], [[Nicolas Cage]], [[Harrison Ford]], [[Paul Newman]], [[John Travolta]], [[Michael Douglas]], [[Patrick Swayze]], [[Richard Gere]] a mnohí ďalší. Ako [[kúzelník (umelec)|iluzionista]] sa celosvetovo preslávil [[David Copperfield (iluzionista)|David Copperfield]]. Americká [[Akadémia filmových umení a vied]] (''Academy of Motion Picture Arts and Sciences'') každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí [[Academy Awards|Oscar]] (oficiálne: ''Ceny Akadémie'' – ''Academy Awards''). Veľkú prestíž má tiež [[Zlatý glóbus]] (''Golden Globe Award'') každoročne udeľovaný [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov|Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov]] (''Hollywood Foreign Press Association''). === Šport === [[Súbor:Jordan by Lipofsky 16577.jpg|thumb|left|[[Michael Jordan]] v drese [[Chicago Bulls]]]] [[Súbor:Superbowl XXXIX, 2005.JPG|thumb|Štadión [[TIAA Bank Field|Alltel Stadium]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]] počas konania [[Super Bowl]]u XXXIX]] Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú [[americký futbal]], [[bejzbal]], [[basketbal]], [[ľadový hokej]], [[futbal]], [[tenis]], [[golf]] a [[profesionálny wrestling|wrestling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Show | meno = Reviewer Sports | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) | url = https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | vydavateľ = sportsshow.net | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú [[Major League Baseball]] (MLB), [[National Basketball Association]] (NBA), [[National Football League]] (NFL) a [[National Hockey League]] (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga [[Major League Soccer]] (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má [[basketbal]], [[volejbal]], [[skejtbording]] a [[snoubording]]. [[Lakros]] vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni. K americkým športovým legendám patria boxeri [[Muhammad Ali]], [[Joe Frazier]] a [[Mike Tyson]], basketbalisti [[Michael Jordan]], [[Kobe Bryant]], [[LeBron James]], [[Magic Johnson]], [[Shaquille O’Neal]], [[Kareem Abdul-Jabbar]], [[Wilt Chamberlain]], [[Tim Duncan]] a [[Larry Bird]], bejzbalisti [[Babe Ruth]], [[Jackie Robinson]] a [[Joe DiMaggio]], tenistky [[Serena Williamsová]], [[Chris Evertová]] a [[Billie Jean Kingová]], tenisti [[Andre Agassi]], [[John McEnroe]], [[Jimmy Connors]] a [[Pete Sampras]], golfista [[Tiger Woods]], cyklista [[Lance Armstrong]], plavci [[Michael Phelps]], [[Mark Spitz]], [[Matt Biondi]] a [[Jenny Thompsonová]], atléti [[Jesse Owens]], [[Carl Lewis]], [[Florence Griffithová-Joynerová]], [[Michael Johnson (atlét)|Michael Johnson]] a [[Raymond Clarence Ewry]]. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí [[Jerry Rice]]. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka [[Lindsey Vonnová]]. Spojené štáty osemkrát organizovali [[olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. Štyrikrát išlo o [[letné olympijské hry]] (v [[St. Louis]] v roku [[1904]], v [[Los Angeles]] v rokoch [[1932]] a [[1984]], v [[Atlanta|Atlante]] v roku [[1996]]) a štyrikrát o [[zimné olympijské hry]] (v [[Lake Placid]] v rokoch [[1932]] a [[1980]], v [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] a v [[Salt Lake City]] v roku [[2002]]). V roku [[2028]] sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku [[1994]] boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta vo futbale]]. Trikrát organizovali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Lake Placid]] v roku [[1932]] v rámci ZOH, [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] v rámci ZOH a [[Colorado Springs]] v roku [[1962]]). === Médiá === [[Súbor:ABC 77 W66 jeh.JPG|thumb|Korporátne sídlo [[American Broadcasting Company]] (ABC) v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – [[NBC]], [[American Broadcasting Company|ABC]] a [[CBS]], ktorú dopĺňa televízna sieť [[FOX Broadcasting Company|FOX]]. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť [[CNN]] a televízna stanica [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]], ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo. K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník ''[[The New York Times]]'' mediálneho konglomerátu [[WarnerMedia]] a tiež ''[[The Wall Street Journal]]'', takisto vydávaný v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Ďalej možno menovať aj ''[[The Washington Post]]'', ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Los Angeles Times]]''. Značný význam majú aj internetové noviny ''[[HuffPost]]''. Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky ''[[Time (týždenník)|Time]]'' a ''[[Newsweek]]''. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza ''Time Europe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TIME EMEA Magazine Media Planner | url = http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | vydavateľ = content.time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Time Asia'' má sídlo v [[Hongkong]]u. Časopis ''Newsweek'' vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad ''[[National Geographic]]''. == Štátne sviatky == [[Súbor:4th of July Independence Day Parade 2014 DC (14466486678).jpg|thumb|Oslavy [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]] (''Independence Day'') vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] (''New Year’s Day'') * 3. pondelok v januári – [[Deň Martina Luthera Kinga]] (''Martin Luther King Jr. Day'') * 3. pondelok vo februári – [[Deň prezidentov (USA)|Deň prezidentov]] (''President’s Day'') * posledný pondelok v máji – [[Deň obetí vojny (USA)|Deň obetí vojny]] (''Memorial Day'') * [[4. júl]] – [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] (''Independence Day'') * 1. pondelok v septembri – [[Deň práce (USA)|Deň práce]] (''Labor Day'') * 2. pondelok v októbri – [[Deň Krištofa Kolumba]] (''Columbus Day'') * [[11. november]] – [[Deň vojnových veteránov]] (''Veterans Day'') * 4. štvrtok v novembri – [[Deň vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'') * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Christmas'') == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. ''Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi''. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4. == Iné projekty == {{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html United States] ''[[The World Factbook|CIA World Factbook]]'' {{eng icon}} * [https://www.usa.gov/ Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.house.gov/ Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.senate.gov/ Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho domu] {{eng icon}} * [https://www.supremecourt.gov/ Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov] {{eng icon}} {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Spojené štáty americké| ]] [[Kategória:Krajiny G8]] s2t8mcs5ady2d9dno4d6vix3gnm3xa0 7429012 7429011 2022-08-22T20:35:32Z 84.245.121.219 wikitext text/x-wiki {{iné významy|USA}} {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Spojené štáty ukronacistické | 2. pád názvu = Spojených štátov | Vlajka = Flag of the United States.svg | Znak = Greater coat of arms of the United States.svg | Poloha = United States (orthographic projection).svg | Motto = Sme idioti | Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]<br />(Hviezdami posiata vlajka)<br /><center>[[Súbor:Star Spangled Banner instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = United States of ukronazis | Krátky miestny názov = United States | Hlavné mesto = [[Washington, D. C.]] | ŠírkaSt = 38 | ŠírkaMin = 53 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 77 | DĺžkaMin = 01 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]] | Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]] | Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a ďalšie | Demonym = [[Američania (USA)|Američan, idiot a Američanka]]<ref>Amerika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Amerika&s=exact&c=ecca&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Joe Biden]]<br />[[Kamala Harrisová]] | Vznik = [[4. júl]] [[1776]] | Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Rusko]] | Rozloha = 9 833 520 | Poradie rozloha = 3 | Rozloha vody = | Percento vody = 6,97 | Odhad počtu obyvateľov = 331 893 745 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 3 | Sčítanie počtu obyvateľov = 331 449 281 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 33,6 | Poradie hustota = 185 | HDP = 25,35 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 76 027 | Poradie HDP na hlavu = 9 | HDI = 0,000 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 17 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = -4 až -12, +10, +11 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 až -10 | Medzinárodný kód = USA/US | Kód motorových vozidiel = USA | Internetová doména = [[.us]], [[.gov]], [[.edu]], [[.mil]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Spojené štáty''' alebo '''USA''', dlhý tvar '''Spojené štáty americké''' (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú [[federácia|federatívny]] štát v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorý sa rozprestiera od [[Atlantický oceán|Atlantického]] po [[Tichý oceán]]. Na súši susedí s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Vďaka štátu [[Aljaška]] siaha územie Spojených štátov aj k brehom [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] ([[Beringov prieliv]] ich oddeľuje od ázijského územia [[Rusko|Ruska]]) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä [[Havaj (štát USA)|Havaj]]). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom [[prezident Spojených štátov|prezidenta]], [[Federálna vláda Spojených štátov|vlády]], [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] a [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu]] ([[Washington, D. C.|Federálny dištrikt Kolumbia]]), ďalších viac či menej samosprávnych území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a [[atol Palmyra]]) a desiatich malých [[ostrov]]ov či [[útes]]ov. Free usa. Fck Biden == Názov == === Krátky tvar === Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie '''Spojené štáty''' alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) '''USA''' (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie ''United States''. Anglická skratka tvaru „United States“ znie ''U.S.'' alebo ''US'' (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare ''US'' vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky ''Union''; občas sa používa aj v slovenčine a znie '''Únia'''. Ďalší neoficiálny krátky tvar je '''Amerika''', po anglicky ''America''.<ref name=NŠ/><ref name=AH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://ahdictionary.com/word/search.html?q=United+States+of+America | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 66, 1275, 1281 | jazyk = }}</ref> Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.<ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malý atlas sveta : príručné vydanie | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku | rok = 1960 | počet strán = 184 | strany = 148 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie text = 1. vyd., dot. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 558 | strany = 440{{--}}449 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Vreckový atlas sveta | vydanie = 6 | typ vydania = preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská kartografia | rok = 1983 | počet strán = 198 | strany = }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 672 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref> V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie. === Dlhý tvar === Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie '''Spojené štáty americké'''. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu '''Spojené štáty severoamerické''' a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom ''Anglicko-slovenskom slovníku'' z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] <small>(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)</small>. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je '''Severoamerická únia'''; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie ''United States of America'' (v rokoch 1776 – 1778 aj ''United States of North America''). Skratka tvaru „United States of America“ znie ''USA'' (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo ''U.S.A.'' (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).<ref name=NŠ>Názvy štátov [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spojene-staty.pdf]</ref><ref>Spojené štáty severoamerické. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 206 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom | odkaz na titul = | miesto = Martin; Praha | vydavateľ = Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo | rok = 1931 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp1931/psp1931-lq.pdf | počet strán = 360 | strany = 281 }} (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Simko | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = English Slovak Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Bolchazy-Carducci Publishers | miesto = Wauconda | rok = 1989 | počet strán = 1443 | url = | isbn = 978-0-86516-226-6 | kapitola = | strany = 1306, 1317| jazyk = }}</ref><ref name=AH/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = United States | url = https://www.rulers.org/rulu.html#united_states | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2020 | vydavateľ = Rulers.org | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bemis | meno = Samuel Flagg | odkaz na autora = | titul = A Diplomatic History of the United States | vydanie text = 5th ed. | miesto = New York | vydavateľ = Holt, Rinehart and Winston | rok = [1965] | počet strán = 1062 | strany = 43 }} (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1281 | jazyk = }}</ref><ref>severoamerický. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=severoamerick%C3%BD&s=exact&c=Hb2b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 63 }}; spojený. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=X49f&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 690 }} (rovnako v roku 1997).</ref><ref>únia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>únia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref> === Historické tvary === Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: ''Spojené štáty americké'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>Slovenské noviny 24. 4. 1873 [https://books.google.sk/books?id=9KVUAAAAcAAJ&pg=PT28&dq=%22Spojen%C3%A9+%C5%A1t%C3%A1ty+americk%C3%A9%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiCguPwxs3nAhWGxMQBHVF1Dl0Q6AEIKTAA#v=onepage&q=%22Spojen%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20americk%C3%A9%22&f=false]</ref>, ''Spojené štáty'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>BALATON, G., ''Zemepis pre ľud. školy''. Stará Beča, 1890, s. 21.</ref>, ''Spojené Štáty Amerikánske''<ref>Narodnie noviny. 8. 8. 1914 [https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf]</ref>, ''Spojené državy''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepis pre národné školy''. Ostrihom, 1880, s. 40.</ref>, ''Sjednotené štáty''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepisná knižočka''. Ostrihom, 1896, s. 39.</ref>, ''Spojené državy severo-americké''<ref name=Kož/>, ''Sjednotené Štáty Severo-amerikánske''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stodola | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistika slovenska | vydanie = | vydavateľ = Turčiansky Sv. Martin | miesto = | rok = 1912 | počet strán = 158 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 3 | jazyk = }}</ref>, ''Unia''<ref name=Kož>KOŽEHUBA, J., ''Zemepis pre nár. školy''. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45</ref> a koncom 18. storočia ''Republika Amerykanská''<ref>BARTOLOMEIDES, L., ''Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského''. B. Bystřica, 1798, s. 98</ref>. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Spojených štátov}} [[Súbor:Indians giving a talk to Bouquet.jpg|thumb|left|Stretnutie Európanov s pôvodnými Američanmi, 1764]] Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Eskimáci|Eskimákov]]) cez [[Beringia|Beringiu]], zaniknutú pevninu v oblasti dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]], približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách [[Európania|Európanov]] v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] sem v [[17. storočie|17. storočí]] začali prichádzať európski, predovšetkým [[Angličania|anglickí]] kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali [[Španieli]], budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a [[Francúzi]], ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada ''St. Augustine'' na Floride, založená roku [[1565]]. Prvá anglická usadlosť ''Jamestown'' vo Virgínii sa datuje do roku [[1609]]. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu [[zlato]] (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom [[Afrika|afrického]] pôvodu, ktorých sem od roku [[1619]] privážali na prácu ako [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOREC|meno=Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří)|titul=Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Q111|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=|strany=105-116}}</ref> Do [[70. roky 18. storočia|sedemdesiatych rokov 18. storočia]] v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] v roku [[1773]], viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii. Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie|článkami Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku [[1787]] Kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Výsledkom zhromaždenia bol vznik [[Ústava Spojených štátov|novej ústavy]], ktorá bola ratifikovaná v roku [[1789]]. V roku [[1791]] k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Listina práv]], zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska rozsiahle územie [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisiany]], čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch [[1812]] – [[1815]]. [[Súbor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg|thumb|left|[[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov]]]] [[Súbor:U.S. Territorial Acquisitions.png|thumb|Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917]] Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu [[bavlna|bavlny]] do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. [[Súbor:Atlanta roundhouse ruin3.jpg|thumb|Zničená železničná stanica a depo v [[Atlanta|Atlante]] krátko po skončení [[americká občianska vojna|občianskej vojny]], 1866]] Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku [[1861]] [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]] bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. [[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]], zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. [[Súbor:USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg|thumb|left|Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]], ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1941]] Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutie|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas [[90. roky 19. storočia|90. rokov 19. storočia]] až [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú [[daň z príjmov (USA)|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. V roku [[1920]] devätnásty dodatok ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku [[1917]] vyhlásili vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a prispeli k víťazstvu [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v nasledujúcom roku. Éra prosperity [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v [[október|októbri]] [[1929]] a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané „[[Nový údel]]“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v [[december|decembri]] [[1941]] vstúpili Spojené štáty do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po boku [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]] a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť [[nacistické Nemecko]] na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki]], čo prispelo k porážke [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. [[Súbor:Reagan and Gorbachev signing.jpg|thumb|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] (vľavo) a [[Ronald Reagan]] (vpravo) pri podpise [[Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu|Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu]], 1987]] Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[superveľmoc]]i. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]], rôznych [[zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[západná Európa|západnej Európy]] a [[Japonsko|Japonska]] spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu [[komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] a [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]], z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Začiatok [[21. storočie|21. storočia]] poznačili [[útoky z 11. septembra 2001]], po ktorých nasledovali vojny vedené USA [[tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku [[2008]] postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu [[10. roky 21. storočia|10. rokov 21. storočia]]. == Geografia == {{hlavný článok|Geografia USA}} === Poloha === Spojené štáty americké sa nachádzajú v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich brehy obmýva z východu [[Atlantický oceán]] a zo západu [[Tichý oceán]]. Štát [[Aljaška]] leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva [[Severný ľadový oceán]]. Aljašku oddeľuje od [[Eurázia|Euroázijského kontinentu]] [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]]. === Povrch === [[Súbor:USA topo en.jpg|thumb|Fyzická mapa USA]] [[Súbor:Sherwin Range, Benton Crossing.jpg|thumb|Pohorie [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] Základom severoamerického kontinentu je [[Kanadský štít]], ktorého vek sa datuje od [[archaikum|archaika]]. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]. Je tvorený [[Premenená hornina|premenenými]] a [[Vyvretá hornina|vyvretými]] [[Hornina|horninami]]. V súčasnosti sa pod [[Severoamerická platňa|Severoamerickú platňu]] podsúva [[Pacifická platňa|tichooceánska]], presnejšie sa [[subdukcia|podsúva]] pod jej západný okraj. Zároveň sa [[Juhoamerická platňa]] pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku [[platňová tektonika|týchto pohybov]] vznikla vysoká horská hradba [[sopka|sopečného]] pôvodu, ktorá sa tiahne od [[Aleuty|Aleutských ostrovov]] pri [[Aljašský polostrov|Aljašskom polostrove]] až po [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovú zem]]. [[Kordillery]] začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod [[Denali]], 6 190 [[metrov nad morom|m n. m.]]) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to [[Pobrežné vrchy]] a vo vnútrozemí [[Skalnaté vrchy]]. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. [[Coloradská plošina]], [[Veľká panva]]. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním [[Dolina smrti]] (''Death Valley''). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie [[Apalačské vrchy]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera [[Pobrežná nížina]]. [[Mexický záliv]] lemuje [[Mississippská nížina]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú [[Centrálne roviny]] a [[Veľké prérie]]. <gallery> Súbor:Wonder Lake and Denali.jpg|[[Denali]], najvyšší bod USA ({{mnm|6190}}) Súbor:TuleHorses.JPG|Typická krajina v oblasti [[Veľká panva|Veľkej panvy]] Súbor:Badwater Desolation.jpg|Bezodtoková panva [[Badwater Basin]] v [[Dolina smrti|Doline smrti]], najnižšie položené miesto USA (-86 m) Súbor:Maroon Bells, Aspen, CO during Labor Day weekend 2016.jpg|Vrchy [[Maroon Peak]] a [[North Maroon Peak]] v pohorí [[Elk Mountains]], ktoré je súčasťou južnej časti [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchov]] Súbor:Great Plains, Nebraska, U.S. 1.jpg|[[Veľké prérie]] neďaleko mesta [[Lincoln (Nebraska)|Lincoln]] v štáte [[Nebraska]] Súbor:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|Typická krajina v oblasti od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] po severovýchod USA Súbor:Bristol tenn ridgelines2.jpg|Krajina v [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] Súbor:Harvested Wheat 1 (3727629107).jpg|[[Atlantická pobrežná nížina]] v [[Maryland]]e </gallery> === Podnebie === [[Súbor:US 50 states Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia USA]] Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v [[mierne pásmo|miernom pásme]], pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený [[Labradorský prúd]], ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V [[Centrálne roviny|Centrálnych rovinách]] a [[Veľké prérie|Veľkých prériách]] padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike. V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]] panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom [[subtropické pásmo|subtropickom pásme]] a Mexický záliv s polostrovom [[Florida]] v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v [[subpolárne pásmo|subpolárnom pásme]] a [[Havajské ostrovy]] v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka [[tornádo|tornádam]], ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra. <gallery> Súbor:Kaneohe Bay Oahu Hawaii (33939060635).jpg|Tropické pásmo na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] Súbor:Alaska.jpg|Aljašská krajina v subpolárnom pásme Súbor:RoadSierraNevadaMountains.jpg|Snehom pokrytá oblasť pohoria [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]], kde panujú najchladnejšie zimy v USA Súbor:2014-06-12 16 41 49 Blowing dust south of Thacker Pass along Nevada State Route 293 (Kings River Road) 3.3 miles east of the western terminus.JPG|Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti Súbor:Snow on cars in Chicago in February 2015.jpg|Snehová kalamita v [[Chicago|Chicagu]] v dôsledku snehového efektu [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] Súbor:Dimmitt Tornado1 - NOAA.jpg|Silné [[tornádo]] v [[Texas]]e Súbor:Katrina-new-orleans-flooding3-2005.jpg|Zaplavené mesto [[New Orleans]] následkom [[hurikán]]u [[hurikán Katrina|Katrina]] </gallery> === Vodstvo === [[Súbor:3Falls Niagara.jpg|thumb|[[Niagarské vodopády]] z kanadskej strany]] [[Súbor:Lake Michigan from Big Sable Point lighthouse.jpg|thumb|Východné pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]]] Väčšia časť územia USA patrí do úmoria [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Vlievajú sa doňho veľtoky ako [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], s prítokom [[Missouri (rieka)|Missouri]] (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), [[Rieka svätého Vavrinca]] a [[Rio Grande]]. [[Tichý oceán]] prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]]. Do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] sa vlieva rieka [[Yukon (rieka)|Yukon]]. V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú [[Veľké kanadské jazerá]] ([[Horné jazero]], [[Michiganské jazero]], [[Hurónske jazero]] a [[Ontárijské jazero]]), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. [[Veľké soľné jazero]] sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi [[Skalnaté vrchy|Skalnatými vrchmi]] a [[Pobrežné vrchy|Pobrežnými vrchmi]]. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia medzi [[Erijské jazero|Erijským]] a Ontárijským jazerom. <gallery> Súbor:Mississippi River Lock and Dam number 7.jpg|Rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] Súbor:Lower Missouri River.jpg|Rieka [[Missouri (rieka)|Missouri]] neďaleko mesta [[Rocheport (Missouri)|Rocheport]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Súbor:Rio Grande White Rock Overlook Park View 2006 09 05.jpg|Rieka [[Rio Grande]] vo [[White Rock (Nové Mexiko)|White Rock]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] Súbor:Horseshoe Bend TC 27-09-2012 15-34-14.jpg|Odľahlý úsek rieky [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v [[Veľký kaňon|Grand Canyon]] Súbor:Lake Huron.jpg|[[Hurónske jazero]] pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove [[Mackinac (ostrov)|Mackinac]] Súbor:Marina Fest.jpg|Pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]] v prístavnom meste [[Escanaba (Michigan)|Escanaba]] v štáte [[Michigan]] Súbor:Lake Erie Land's End.jpg|Strmé pobrežie [[Erijské jazero|Erijského jazera]] v [[Erie County (Pensylvánia)|Erie County]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] </gallery> === Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody === [[Súbor:Bald Eagle (Haliaeetus leucocephalus) in Kachemak Bay, Alaska.jpg|thumb|[[Orliak bielohlavý]] (''Haliaeetus leucocephalus'') je štátnym symbolom USA od roku 1782]] [[Súbor:Black bear sow with cub, Tower Fall (18393659291).jpg|thumb|[[Medveď baribal]] (''Ursus americanus'') s mláďaťom v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]]]] [[zmiešaný les|Zmiešané]] a [[listnatý les|listnaté lesy]] mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], [[Pobrežná nížina|Pobrežnej nížiny]] a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné. Centrálnu časť tvoria [[step (krajina)|stepi]], nazývané tiež [[préria|prérie]], ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo. [[dažďový les|Tropické dažďové lesy]] pokrývajú oblasti polostrova [[Florida]] ([[Národný park Everglades]]) a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty [[Kalifornia]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]]. Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako [[národný park|národné parky]]. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život [[zubor americký|bizónov]], [[los mokraďový|losov]], [[medveď grizly|grizlyov]] a [[jelene|jeleňov]]. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. Pozoruhodná je tiež [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]] (''Mammoth Cave''), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete ({{km|651.8|m}}), i [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci. <gallery> Súbor:Joshua Tree in Joshua Tree National Park.jpg|Jozueho strom (''[[Yucca brevifolia]]'') v [[Národný park Joshua Tree|Národnom parku Joshua Tree]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Sequoia National Park - Sentinal Tree.JPG|[[Sekvojovec mamutí]] (''Sequoiadendron giganteum'') v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] Súbor:Gallery-gorge-800.jpg|Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy Súbor:Florida Panther (2), NPSPhoto (9255082289).jpg|[[Puma floridská]] (''Puma concolor coryi'') v [[Národný park Everglades|Národnom parku Everglades]] na [[Florida|Floride]] Súbor:American bison k5680-1.jpg|[[Zubor americký]] (''Bison bison'') Súbor:Alaskan moose pair (6862339335).jpg|Pár [[los aljašský|losov aljašských]] (''Alces alces gigas'') Súbor:Valley View Yosemite August 2013 002.jpg|Rieka [[Merced (rieka)|Merced]] tečie cez [[Yosemitské údolie]], ktoré je hlavnou súčasťou [[Yosemitský národný park|Yosemitského národného parku]] a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity Súbor:Mammoth Cave tour.jpg|Turisti v [[Národný park Mammoth Cave|Mamutej jaskyni]] (''Mammoth Cave'') </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia USA}} Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[prisťahovalectvo|imigrantmi]], ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko [[kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s [[Európska únia|Európskou úniou]], kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou [[vyspelá krajina|prvého sveta]], je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 [[parts per million|ppm]]) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NORTH AMERICA: UNITED STATES | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA]] USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z [[Mexiko|Mexika]], [[Kuba|Kuby]] a [[Portoriko|Portorika]], a z [[Ázia|Ázie]]. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yearbook of Immigration Statistics 2013 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2013 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2016-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva [[bieli Američania|belosi]], 12,1% [[negroidná rasa|černosi]], resp. [[Afroameričania]], 4,3% [[ázijskí Američania|Aziati]], [[americkí Indiáni|Indiáni a Eskimáci]] potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za [[Američania hispánskeho a latinskoamerického pôvodu|Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu]]. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá. Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V [[Kalifornia|Kalifornii]], [[Arizona|Arizone]], [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] a v [[Texas]]e sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci [[Florida|Floridu]]. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Hispanic population to triple by 2050 | url = https://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2008-02-11-population-study_N.htm | vydavateľ = usatoday30.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://web.archive.org/web/20100327140219/http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | vydavateľ = census.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dougherty | meno = Conor | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Nears Racial Milestone | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704312104575298512006681060#articleTabs%3Darticle | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Exner | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot | url = https://www.cleveland.com/datacentral/2012/06/americas_under_age_1_populatio.html | vydavateľ = cleveland.com | dátum vydania = 2012-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Data Protection Choices | url = https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/sections/ed/2016/07/01/484325664/babies-of-color-are-now-the-majority-census-says | vydavateľ = choice.npr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%. === Jazyky === [[Angličtina]] je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, [[španielčina]] pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný [[úradný jazyk]], ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre [[naturalizácia (právo)|naturalizáciu]]). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (angličtina a [[havajčina]]), [[Nové Mexiko]] (angličtina a španielčina) a [[Louisiana]] (angličtina a [[francúzština]]). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Pisgah.jpg|thumb|left|Protestantský kostol na americkom Juhu]] [[Súbor:BibleBelt.png|thumb|[[Biblický pás]] – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu]] V Spojených štátoch amerických majú [[náboženstvo|náboženstvá]] oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti v mnohých krajinách (napr. [[Švédsko]], [[Česko]], [[Estónsko]] a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu [[sčítanie obyvateľstva]] (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov [[ireligiozita|bez vyznania]], [[ateizmus|ateistov]] a [[agnosticizmus|agnostikov]] je len asi 14%. Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je [[kresťanstvo|kresťanstvo]], ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú [[protestantizmus|protestanti]], ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví ([[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[sýrska katolícka cirkev|sýrski katolíci]], [[sýrsko-malankarská katolícka cirkev|sýrsko-malankarskí katolíci z Indie]], [[sýrsko-malabarská katolícka cirkev|sýrsko-malabarskí katolíci z Indie]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci z Iraku]], [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskí gréckokatolíci]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínski gréckokatolíci]] a [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]]). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalé episkopály z ECUSA – Episkopálnej cirkvi v USA), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach. Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní [[evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]], tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „[[biblický pás]]“ (''Bible Belt''), keďže protestanti kladú na [[Biblia|Bibliu]] a jej text enormný dôraz. V roku [[1830]] vznikla [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu [[Utah]], kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou. Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú [[judaizmus]], [[islam]], [[budhizmus]] a [[hinduizmus]]. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie. === Imigrácia === [[Súbor:SalemMassCustomHouseNaturalization3ty13543.jpg|thumb|Sľub vernosti nových amerických občanov v meste [[Salem (Massachusetts)|Salem]] v [[Massachusetts]]]] Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým [[Angličania]], ale aj [[Íri]], ktorí utekali pred [[veľký írsky hladomor|hladomorom v Írsku]], a [[Nemci]], ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie v roku 1848]]. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na [[Ellis Island]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. Česi sa usadzovali predovšetkým v [[Texas]]e a v štátoch [[Midwest (USA)|stredozápadu]] (napr. v [[Nebraska|Nebraske]] tvoria [[Čechoameričania]] okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako [[Chicago]], kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák [[Antonín Čermák]]. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch [[Illinois]], [[Ohio]], [[Pensylvánia]], [[Connecticut]], [[New Jersey]] a [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Noviny Robotník | odkaz na autora = | titul = CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE | url = http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/57/chronologia-slovakov-v-amerike | vydavateľ = slovenskezahranicie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Imigračný zákon z roku 1921 (''Emergency Quota Act''), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z [[južná Európa|južnej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigration | url = https://www.nps.gov/elis/learn/historyculture/places_immigration.htm | vydavateľ = nps.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu [[Židia|Židov]], ktorí utekali pred [[nacizmus|nacistickým režimom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History | url = https://www.huffpost.com/entry/immigrant-ban-1921-1924-1_b_14491076 | vydavateľ = huffpost.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zákon bol zmenený až v roku 1952.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) | url = https://history.state.gov/milestones/1921-1936/immigration-act | vydavateľ = history.state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2016/table1 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2017-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1965 podpísal prezident [[Lyndon B. Johnson]] zákon [[Immigration and Nationality Act of 1965]], ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], [[Karibik]]u a [[Ázia|Ázie]], ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 | url = https://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/Lawful_Permanent_Residents_2015.pdf | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Školstvo === {{hlavný článok|Školstvo v USA}} [[Súbor:Calhan High School Senior Classroom by David Shankbone.jpg|thumb|left|Študenti Calhan High School v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]]]] [[Súbor:University-of-Virginia-Rotunda.jpg|thumb|[[University of Virginia]], založená [[Thomas Jefferson|Thomasom Jeffersonom]] v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií]] Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, [[učebné osnovy|učebných osnov]], použitia [[učebnica|učebníc]] rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych [[daň|daní]]. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.<ref>{{Citácia knihy | meno = Carol Jane | priezvisko = Ward | odkaz na autora = | titul = Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Rowman Altamira | miesto = The United States of America | rok = 2005 | počet strán = 267 | kapitola = | strany = | isbn = 07-5910-609-6 }}</ref> Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami [[domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]]. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (''elementary school''; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (''middle school'', niekedy ''junior high school'') a „vysoká“ (''high school'', niekedy ''secondary education''), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (''grade'') od škôlky (''kindergarden'') pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len ''student'') v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta. Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako ''college'' univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve. === Zdravotná starostlivosť === [[Súbor:Texas medical center.jpg|thumb|[[Texas Medical Center]] v centre [[Houston]]u je najväčším zdravotníckym komplexom na svete]] Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na [[zdravotníctvo]] v pomere k [[hrubý domáci produkt|HDP]]. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ''[[The BMJ]]'') však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií. V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty [[Minnesota]] a [[Massachusetts]]. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (''Medicare''), chudobných (''Medicaid''), pre deti z rodín s nízkym príjmom (''Children’s Health Insurance Program''), ako aj pre vojenských veteránov (''Veterans Health Administration'') a ľudí v aktívnej vojenskej službe (''Tricare''). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu [[hospic]]ov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa. V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum. Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = http://www.i-health.sk/132_usa | vydavateľ = i-health.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zdravotné poistenie ==== [[Zdravotné poistenie]] je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky ''National Center for Health Statistics'' z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami. Reforma zvaná [[Patient Protection and Affordable Care Act|Obamacare]] (''Patient Protection and Affordable Care Act''), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov. Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (''Centers for Disease Control and Prevention'') uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lack of health insurance coverage and type of coverage | url = https://www.cdc.gov/nchs/data/nhis/earlyrelease/earlyrelease201611_01.pdf | vydavateľ = cdc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Chudoba === [[Súbor:Shootout2016.jpg|thumb|Scéna z prestrelky [[Chicago Police Department]] s ozbrojeným podozrivým v Homan Square]] Štúdia [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach [[rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lynda Kinkade, CNN | odkaz na autora = | titul = America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says | url = https://edition.cnn.com/2018/06/22/us/america-poverty-un-report/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mackinnon | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gramer | meno2 = Robbie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ostrovsky | meno3 = Simon | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty | url = https://foreignpolicy.com/2018/08/02/internal-documents-show-how-trump-administration-state-department-misled-public-on-poverty/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa údajov americkej národnej koalície proti [[bezdomovec|bezdomovectvu]] z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Employment and Homelessness | url = http://nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | vydavateľ = nationalhomeless.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kriminalita === V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä [[geto|getá]] obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je [[Detroit]], kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Luchtfoto van Lower Manhattan.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[New York (mesto)|New York]] | obrázok2 = Los Angeles with Mount Baldy.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Los Angeles]] | obrázok3 = Buildings-1804479 1920.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Chicago]] | obrázok4 = Aerial views of the Houston, Texas, 28005u.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Houston]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Spojených štátov v roku 2020|sčítania obyvateľstva v roku 2020]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Štát ! Počet obyvateľov ! Región |- | 1 | [[New York (mesto)|New York]] | [[New York (štát USA)|New York]] | 8 804 190 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 2 | [[Los Angeles]] | [[Kalifornia]] | 3 898 747 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 3 | [[Chicago]] | [[Illinois]] | 2 746 388 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 4 | [[Houston]] | [[Texas]] | 2 304 580 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 5 | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | [[Arizona]] | 1 608 139 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 6 | [[Philadelphia]] | [[Pensylvánia]] | 1 603 797 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 7 | [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | [[Texas]] | 1 434 625 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 8 | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | [[Kalifornia]] | 1 386 932 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 9 | [[Dallas]] | [[Texas]] | 1 304 379 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 10 | [[San José (Kalifornia)|San José]] | [[Kalifornia]] | 1 013 240 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 11 | [[Austin (Texas)|Austin]] | [[Texas]] | 961 855 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 12 | [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] | [[Florida]] | 949 611 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 13 | [[Fort Worth]] | [[Texas]] | 918 915 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 14 | [[Columbus (Ohio)|Columbus]] | [[Ohio]] | 905 748 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 15 | [[Indianapolis]] | [[Indiana]] | 887 642 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 16 | [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] | [[Severná Karolína]] | 874 579 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 17 | [[San Francisco]] | [[Kalifornia]] | 873 965 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 18 | [[Seattle]] | [[Washington (štát USA)|Washington]] | 737 015 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 19 | [[Denver]] | [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | 715 522 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 20 | [[Washington, D. C.]] | [[Federálny dištrikt Kolumbia]] | 689 545 | [[Juh (USA)|Juh]] |} == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = US Capitol west side.JPG | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], miesto zasadania [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] | obrázok2 = White House north and south sides.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Biely dom]], sídlo a pracovisko [[prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] | obrázok3 = Panorama of United States Supreme Court Building at Dusk.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Joe Biden presidential portrait.jpg | šírka1 = 128 | popis1 = [[Joe Biden]], 46. [[prezident Spojených štátov]] od 20. januára 2021 | obrázok2 = Kamala Harris Vice Presidential Portrait.jpg | šírka2 = 128 | popis2 = [[Kamala Harrisová]], 49. viceprezidentka Spojených štátov od 20. januára 2021 }} [[Súbor:P20210720AS-3425-2 (51417135942).jpg|thumb|Prezident Biden so svojím vládnym kabinetom]] Spojené štáty sú najstaršou [[federácia|federáciou]] sveta. Ide o [[prezidentská republika|prezidentskú republiku]] a zastupiteľskú [[demokracia|demokraciu]], fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného [[Ústava Spojených štátov|ústavou]] nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. [[Články Konfederácie]] (''Articles of Confederation'') platné medzi rokmi [[1781]] – [[1788]]. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi. Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek: * '''[[zákonodarná moc|zákonodarné]]:''' [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] (''Congress'') skladajúci sa zo [[Senát Spojených štátov|Senátu]] (''Senate'') a [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] (''House of Representatives'') určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet. * '''[[výkonná moc|výkonné]]:''' [[prezident Spojených štátov|prezident]] so schválením senátu poverujúci [[Federálna vláda Spojených štátov|vládu]] a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci [[United States Armed Forces|ozbrojeným silám]]. * '''[[súdna moc|súdne]]:''' [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy. [[Kongres Spojených štátov]] je dvojkomorovým parlamentom. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovňa reprezentantov]] má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, [[Kalifornia]], ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou [[systém relatívnej väčšiny|systému prvého v cieli]] (''First-past-the-post voting''). [[Ústava Spojených štátov]] je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je [[spoločenská zmluva (štát)|spoločenskou zmluvou]] upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku [[1992]]. Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa [[Listina práv (USA)|Listiny práv]] (''Bill of Rights'') a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí [[sloboda slova]], [[náboženská sloboda|sloboda vyznania]] a [[sloboda tlače]], právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, [[volebné právo|všeobecné volebné právo]], a [[vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícke právo]]. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie. === Politický systém === Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike. Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] a [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo [[konzervativizmus|konzervatívna]], Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo [[liberalizmus|liberálna]]. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán. Od roku [[2021]] je [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] [[Demokratická strana (USA)|demokrat]] [[Joe Biden]]. === Popredné politické strany === * [[Súbor:GOP logo.svg|22px]] '''[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]''' (''Republican Party'') – strana sa hlási ku [[konzervativizmus|konzervativizmu]] a snaží sa aj o rozvoj podnikania. Jedna z dvoch hlavných strán, má štatút [[pravica (politika)|pravice]]. * [[Súbor:US Democratic Party Logo.svg|22px]] '''[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]''' (''Democratic Party'') – oficiálne [[sociálny liberalizmus|liberálna]] strana, sústredí sa na rozvoj sociálnej a štátnej oblasti. V Amerike má štatút [[ľavica (politika)|ľavice]], pričom v Európe je vnímaná skôr ako stredová, pretože je ekonomicky konzervatívnejšia než európske ľavicové strany. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}} Samotné Spojené štáty sa skladajú z: * 50 [[štát (Spojené štáty)|štátov]] (''state''/pl. ''states'') * jedného federálneho dištriktu ([[Washington, D. C.|Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný) * [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a * atolu [[atol Palmyra|Palmyra]] Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia. [[Súbor:Map of USA States with names white.svg|center|650px]] === Najznámejšie organizácie === [[Súbor:Aerial view of the Central Intelligence Agency headquarters, Langley, Virginia - Corrected and Cropped.jpg|thumb|Sídlo [[Central Intelligence Agency|CIA]] v [[Langley (Virgínia)|Langley]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Kennedy Space Center (35794969520).jpg|thumb|Logo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisko]] na [[Florida|Floride]]]] ==== Vládne ==== * [[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|22px]] '''[[Central Intelligence Agency|CIA]]''' (''Central Intelligence Agency'') – ústredná civilná [[tajná služba|spravodajská služba]], ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách. * [[Súbor:Seal of the Federal Bureau of Investigation.svg|22px]] '''[[Federal Bureau of Investigation|FBI]]''' (''Federal Bureau of Investigation'') – vyšetrovací orgán [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov|amerického ministerstva spravodlivosti]], ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné. * [[Súbor:NASA seal.svg|22px]] '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]''' (''National Aeronautics and Space Administration'') – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]]. * [[Súbor:Seal of the U.S. National Security Agency.svg|22px]] '''[[National Security Agency|NSA]]''' (''National Security Agency'') – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov. * [[Súbor:UnitedStatesNavalCriminalInvestigativeServiceSeal.jpg|22px]] '''[[Naval Criminal Investigative Service|NCIS]]''' (''Naval Criminal Investigative Service'') – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami [[tajná služba|spravodajskej služby]]) patriaci pod ''Department of the Navy'' (súčasť [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]]). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti [[United States Navy|Vojenskému námorníctvu Spojených štátov]] (''United States Navy'') alebo [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty Spojených štátov]] (''United States Marine Corps''), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti ''Department of the Navy''. ==== Verejné ==== * '''[[National Rifle Association|NRA]]''' (''National Rifle Association'') – [[nezisková organizácia]] na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe [[Druhý dodatok ústavy Spojených štátov|Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov]]. === Oligarchia === Dve americké univerzity, [[Northwestern University]] a [[Princeton University]], vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii [[oligarchia|oligarchie]] a neexistencii [[demokracia|demokracie]] v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The US is an oligarchy, study concludes | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10769041/The-US-is-an-oligarchy-study-concludes.html | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2014-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Study: US is an oligarchy, not a democracy | url = https://www.bbc.co.uk/news/blogs-echochambers-27074746 | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (''Economist Intelligence Unit''), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chandran | meno = Nyshka | autor = | odkaz na autora = | titul = US is no longer a full democracy, EIU warns | url = https://www.cnbc.com/2017/01/25/us-is-no-longer-a-full-democracy-eiu-warns.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ozbrojené sily === [[Súbor:US Global Military Presence.svg|thumb|left|250px|Americká vojenská prítomnosť vo svete]] [[Súbor:US Navy 060618-N-8492C-212 An Air Force B-2 bomber along with other aircrafts from the Air Force, Navy and Marine Corps fly over the Kitty Hawk, Ronald Reagan and Abraham Lincoln Carrier Strike groups.jpg|thumb|Úderná skupina [[USS Kitty Hawk (CV-63)|USS ''Kitty Hawk'']], [[USS Ronald Reagan (CVN-76)|''Ronald Reagan'']] a [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|''Abraham Lincoln'']] s lietadlami [[United States Marine Corps Aviation|námornej pechoty]], [[United States Navy|vojenského námorníctva]] a [[United States Air Force|vojenského letectva]]]] [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov]] (''United States Armed Forces'') tvorí šesť zložiek: [[United States Army|armáda]], [[United States Air Force|vzdušné sily]], [[United States Navy|vojenské námorníctvo]], [[United States Marine Corps|námorná pechota]], [[United States Space Force|vesmírne sily]] a [[United States Coast Guard|pobrežná stráž]]. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie [[superveľmoc]]i. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného [[tank (vozidlo)|tanky]] [[M1 Abrams|Abrams]], [[stealth]] lietadlá, [[lietadlová loď|lietadlové lode]] či [[jadrová ponorka|jadrové ponorky]]. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek. Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných [[vojna|vojenských konfliktov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad [[stealth]] alebo [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnné]], [[zvuk|sonické]] a ULF (''Ultra low frequency'') zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z [[ochudobnený urán|ochudobneného uránu]]. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA | url = https://sites.evergreen.edu/zoltan/interventions/ | vydavateľ = sites.evergreen.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Japonsko|Japonsku]], od [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou [[ropa|ropy]] (podľa [[The World Factbook|CIA World Factbook]] je to 320 000 [[barel]]ov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 facts on US Military Oil Consumption | url = https://www.newlaunches.com/archives/top_5_facts_on_us_military_oil_consumption.php | vydavateľ = newlaunches.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE | url = https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zahraničná politika === ==== Vývojové tendencie ==== [[Súbor:67º Período de Sesiones de la Asamblea General de Naciones Unidas (8020913157).jpg|thumb|Sídlo [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na [[Manhattan]]e v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]], [[Bhután]] a [[Sudán]] neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky. Spojené štáty sú zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) so stálym zastúpením v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] a právom [[veto|veta]]. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Izrael]], [[Japonsko]], [[Nový Zéland]] a štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], z ktorých [[Spojené kráľovstvo]] má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v [[20. storočie|20. storočí]] rozmanitým vývojom. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]] definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej [[španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojne]] v roku [[1898]] Spojené štáty anektovali [[Havajská republika|Havaj]], [[Portoriko]] a [[Filipíny]]. Počas tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]] v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách [[Karibik]]u a [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]. Na začiatku storočia bola snaha o [[izolacionizmus]] a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], do ktorej sa USA zapojili v roku [[1917]] po potopení britského [[parník]]u [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] a vstupom USA do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť [[západná Európa|západnú Európu]] prostredníctvom tzv. [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu [[komunizmus|komunizmu]]. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády ([[Augusto Pinochet|Pinochet]], [[Suharto]], [[Juan Perón|Perón]], [[Saddám Husajn|Husajn]], [[Jean-Claude Duvalier|Duvalier]], podpora [[operácia Condor|operácie Condor]]) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom ([[Muhammad Mosaddek|Mosaddek]] v [[Irán]]e, [[Jacobo Arbenz Guzmán|Arbenz]] v [[Guatemala (štát)|Guatemale]]), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora [[contras]] v [[Nikaragua|Nikarague]]). Po víťazstve v [[studená vojna|studenej vojne]] sa USA stali v podstate jedinou [[superveľmoc]]ou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v neposlednom rade s mocenským vzostupom [[Čína|Číny]], podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WORLD | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Antiamerikanizmus ==== {{hlavný článok|Antiamerikanizmus}} [[Súbor:US Navy 030402-N-5362A-004 U.S. Army Sgt. Mark Phiffer stands guard duty near a burning oil well in the Rumaylah Oil Fields in Southern Iraq.jpg|thumb|Americkí vojaci strážia ropné polia v [[Rumajlá]] počas [[tretia vojna v Perzskom zálive|invázie do Iraku]] v roku 2003]] Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters, iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valku-odmitlo-v-ulicich-sest-milionu-lidi.A030215_195139_zahranicni_nad | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2003-02-16 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli metódam boja proti [[terorizmus|teroristom]], medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach [[Guantanamo Bay Naval Base|Guantánamo]] a [[Centrálna bagdadská väznica|Abú Ghrajb]], prevádzkovanie tajných väzníc [[Central Intelligence Agency|CIA]] mimo americké územie, v ktorých bolo povolené [[mučenie]] väzňov ([[Egypt]], [[Pakistan]], [[Poľsko]], [[Litva]] alebo [[Rumunsko]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... | url = https://zahranicni.ihned.cz/c1-63251170-sit-tajnych-veznic-cia-thajsko-rumunsko-polsko-litva-egypt | vydavateľ = zahranicni.ihned.cz | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov ([[Patriot Act]], [[Echelon]] a odhalenie [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] o činnosti [[National Security Agency|NSA]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/odposlechy-merkelove-a-predvolani-americkeho-velvyslance.A131024_124356_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-24 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli [[tretia vojna v Perzskom zálive|vojne v Iraku]], ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/316303-valka-v-iraku-ma-ctyrikrat-vic-obeti-nez-se-uvadelo-spocitali-akademici.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo z dôvodu [[vojenská intervencia v Líbyi v roku 2011|vojenskej intervencie v Líbyi]], ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/400150-chaos-v-libyi-je-nasledek-me-nejvetsi-chyby-priznal-obama.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je [[Saudská Arábia]] a podpora [[vojenská intervencia v Jemene|vojenskej intervencie v Jemene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2125122-trump-jedna-v-saudske-arabii-podepsany-kontrakty-za-350-miliard-dolaru | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu | url = https://wave.rozhlas.cz/konflikt-ktery-nikoho-nezajima-saudska-arabie-pustosi-jemen-hladomorem-s-tichou-6821621 | vydavateľ = wave.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vzťahy s Čínou ==== [[Súbor:President Donald J. Trump visits China 2017 (38427499221).jpg|thumb|Bývalý prezident Spojených štátov [[Donald Trump]] s manželkou [[Melania Trumpová|Melaniou]] pri stretnutí s [[Čína|čínskym]] prezidentom [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchingom]] a jeho manželkou [[Pcheng Li-jüan]] počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017]] Stav vzťahov medzi USA a [[Čína|Čínou]] je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v [[Peking]]u ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a [[Taiwan]] bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku [[1996]] sa Čína pokúšala ovplyvniť [[Prezidentské voľby v USA v roku 1996|americké prezidentské voľby]] zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chinese Embassy Role In Contributions Probed| url = https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fwp-srv%2fpolitics%2fspecial%2fcampfin%2fstories%2fchina1.htm%3f | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1998/02/10/findings-link-clinton-allies-to-chinese-intelligence/87265d5d-7452-41f2-ad2f-aa4abe7e579e/? | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 1998-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna [[americký dolár|dolárov]] najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 největších zahraničních věřitelů USA | url = https://www.investicniweb.cz/2016-5-18-15-nejvetsich-zahranicnich-veritelu-usa/ | vydavateľ = investicniweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vlády prezidentov [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] a [[Barack Obama|Baracka Obamu]] sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad [[haker]]ské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasík | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-podezriva-cinu-z-odcizeni-miliony-otisku-prstu.A150923_193546_zahranicni_ale | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-09-23 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> alebo budovanie [[umelý ostrov|umelých ostrovov]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/branit-cine-v-pristupu-na-umele-ostrovy-povede-k-rozsahle-valce_413508.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2017-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln | url = https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/trumps-amerikaner-lassen-china-im-handelsstreit-zappeln-15572659.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nástupe [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do funkcie amerického prezidenta v [[január]]i [[2017]] sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa [[2. máj]]a [[2018]] priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií [[Steven Mnuchin]], minister obchodu [[Wilbur Ross]] a poverenec pre obchodné záležitosti [[Robert Lighthizer]]. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti. == Ekonomika == {{hlavný článok|Hospodárstvo USA}} [[Súbor:New York Stock Exchange with Pride.jpg|thumb|Budova [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street]]]] Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu [[Priemysel|priemyselnú]] krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast. Spojené štáty majú [[zmiešaná ekonomika|zmiešanú ekonomiku]]. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne [[dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]], hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke [[úrok]]y, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca [[inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je [[americký dolár]]. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú [[Čína]], [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Japonsko]], [[Nemecko]], [[Kórejská republika]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[India]] a [[Taliansko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Foreign Trade|url=https://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1812yr.html|vydavateľ=census.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-03|miesto=|jazyk=}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Minnesota-corn-20030826.jpg|náhľad|[[Kukurica|Kukuričné]] pole v štáte [[Minnesota]]|alt=]] [[Poľnohospodárstvo]] tvorí len 1% [[hrubý národný dôchodok|hrubého národného produktu]], ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí [[Obilie|obilnicu]] krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov [[Bavlna|bavlny]], [[Kukurica|kukurice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]] a [[Sója|sóje]]. V Spojených štátoch sa pestujú aj [[Geneticky modifikovaný organizmus|geneticky modifikované plodiny]] (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a [[Rybolov|rybolov.]] === Priemysel === [[Priemysel]] sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|zemného plynu]], [[elektrická energia|elektriny]] a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, [[kozmický priemysel]], ako aj výroba zbraní a iné. === Služby === V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú [[bankovníctvo]], obchod. Celosvetový dosah má tvorba [[filmové dielo|filmov]], reklám, hudobná produkcia a [[telekomunikácie]]. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby [[softvér]]u, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako [[Microsoft Corporation|Microsoft]], [[IBM]], [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola|Pepsi]], [[McDonald’s]], [[General Motors]], [[Ford Motor Company|Ford]] a ďalších. V oblasti [[Silicon Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí [[Google]], [[Amazon.com]], [[Facebook]], [[Apple]] a ďalšie. Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí [[maloobchod|maloobchodný]] a [[veľkoobchod|veľkoobchodný]] predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom [[New York Stock Exchange]] je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie. === Veda a technológie === [[Súbor:Edison and phonograph edit1.jpg|thumb|left|[[Thomas Alva Edison]] a jeho [[fonograf]], cca 1877]] [[Súbor:Aldrin Apollo 11 original.jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronaut]] [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 20. júl 1969]] [[Súbor:Steve Jobs and Bill Gates (522695099).jpg|thumb|[[Steve Jobs]] (vľavo), spoluzakladateľ [[Apple]] a [[Bill Gates]] (vpravo), spoluzakladateľ [[Microsoft Corporation]]]] Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec [[Benjamin Franklin]]. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca [[19. storočie|19. storočia]] sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako [[Samuel Morse]] (elektrický [[telegraf]]) a [[Thomas Alva Edison]] ([[fonograf]]), alebo [[bratia Wrightovci]], projektanti a stavitelia prvého motorového [[lietadlo|lietadla]] a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v [[letectvo|letectve]]. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], ktorí utekali z Európy pred [[nacizmus|nacizmom]]. Patrili k nim aj ľudia ako [[Albert Einstein]], [[Albert Abraham Michelson]], [[Enrico Fermi]] alebo [[John von Neumann]], ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal [[projekt Manhattan]] (riadený [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]]), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete [[atómová bomba|atómovú bombu]], [[program Apollo]], ktorý Američanov v roku [[1969]] priviedol ako prvých na [[Mesiac]] (v osobe [[Neil Armstrong|Neila Armstronga]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]] počas misie [[Apollo 11]]), či masívny rozvoj [[elektronika|elektroniky]], [[počítač]]ov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo [[Silicon Valley]], preslávené [[Kalifornia|kalifornské]] centrum inovácií, či [[ARPANET]], predchodca [[internet]]u, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre [[United States Armed Forces|americké ozbrojené sily]]. Väčšina pilierov internetu – [[web search engine|vyhľadávač]] [[Google]], najväčšia [[sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] [[Facebook]], alebo internetová encyklopédia [[Wikipédia]] – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít ''QS World University Ranking 2019'' bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: [[Massachusetts Institute of Technology]], [[Stanford University]], [[Harvard University]], [[California Institute of Technology]], [[University of Chicago]], [[Princeton University]], [[Cornell University]], [[Yale University]], [[Columbia University in the City of New York]], [[University of Pennsylvania]] a [[University of Michigan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2019 | url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019 | vydavateľ = topuniversities.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harvard drží rekord v počte laureátov [[Nobelova cena|Nobelových cien]], s veľkým náskokom pred britskou [[University of Cambridge]]. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik [[Theodore William Richards]] v roku 1914. [[Linus Carl Pauling|Linus Pauling]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] aj [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. [[John Bardeen]] je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]]. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že [[elektromagnetické žiarenie]] má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte [[Arthur Holly Compton]]. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca [[cyklotrón]]u [[Ernest Lawrence]], objaviteľ vakcíny proti [[detská obrna|detskej obrne]] [[Jonas Salk]], známy popularizátor vedy [[Richard Feynman]], spoluobjaviteľ [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] [[James Dewey Watson]], vynálezca [[myš (hardvér)|počítačovej myši]] [[Douglas Engelbart]] či astronómovia [[Edwin Hubble]] a [[Carl Sagan]]. Matematik [[Norbert Wiener]] založil [[kybernetika|kybernetiku]]. K najslávnejším americkým informatikom patrí [[Donald Ervin Knuth|Donald Knuth]], tvorcovia [[C (programovací jazyk)|programovacieho jazyka C]] [[Ken Thompson]] a [[Dennis Ritchie]], alebo „otec internetu“ [[Vinton Cerf]], ktorý vytvoril komunikačný protokol [[balík internetových protokolov|TCP/IP]], na ktorom je postavená celosvetová sieť. Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali [[Henry David Thoreau]] či [[William James]], [[Charles Sanders Peirce]] a [[John Dewey]], najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia [[Erich Fromm]], [[Abraham Harold Maslow|Abraham Maslow]], [[Carl Rogers]], [[John Broadus Watson|John Watson]], [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] či najcitovanejší psychológ 20. storočia [[Burrhus Frederic Skinner]], sociológovia [[Erving Goffman]] a [[Talcott Parsons]], filozof vedy [[Thomas Samuel Kuhn|Thomas Kuhn]], rodová teoretička [[Judith Butlerová]], politickí filozofi [[John Rawls]], [[Samuel Phillips Huntington|Samuel Huntington]] (autor slávneho ''Stretu civilizácií'') a [[Francis Fukuyama]] (autor nemenej slávnej eseje ''Koniec dejín a posledný človek''), filozof jazyka [[Hilary Putnam]], zakladateľ [[sexuológia|sexuológie]] [[Alfred Kinsey]], antropológovia [[Margaret Meadová]] a [[Clifford Geertz]] či lingvista [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]]. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelových cien za ekonómiu]] v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec [[neoliberalizmus|neoliberalizmu]] [[Milton Friedman]], významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru [[Joseph Stiglitz]] a [[Paul Krugman]], predstaviteľ [[teória hier|teórie hier]] [[John Forbes Nash]], ktorého preslávil film ''Čistá duša'', a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej [[psychóza|psychózy]], alebo [[Paul Samuelson]], z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval [[Gary Becker]]. [[Herbert Simon]] sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka [[Elinor Ostromová]]. === Turizmus === Spojené štáty americké sú krajinou s najväčším turistickým potenciálom. Medzi najvýznamnejšie centrá [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] patria veľkomestá ([[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]], [[Las Vegas]] atď.), na juhu krajiny [[Florida]], na [[Midwest (USA)|stredozápade]] [[Skalnaté vrchy]] a na západe [[Kalifornia]]. Množstvo turistov navštevuje [[národný park|národné parky]] ([[Yellowstonský národný park|Yellowstonský]], [[Yosemitský národný park|Yosemitský]], [[Národný park Sequoia|Sequoia]] a ďalšie), ale aj mnohé atrakcie ako napr. [[Disneyland Park (Anaheim)|Disneyland]], [[Hollywood]] a pod. <gallery> Súbor:Statue of Liberty, NY.jpg|[[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti Súbor:New york times square-terabass.jpg|[[Times Square]] je najpopulárnejším námestím v [[New York (mesto)|New Yorku]] Súbor:Rodeo Drive, Beverly Hills, LA, CA, jjron 21.03.2012.jpg|Ulica [[Rodeo Drive]] v [[Beverly Hills]] Súbor:Welcome to Fabulous Las Vegas.jpg|Nápis ''Welcome to Fabulous Las Vegas'' vítajúci návštevníkov mesta Súbor:Miamimetroarea.jpg|[[Miami Beach]], [[Florida]] Súbor:Pikes Peak Crystal Creek Reservoir P4160512.jpg|[[Pikes Peak]], [[Skalnaté vrchy]] Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|[[Veľký kaňon|Grand Canyon]], najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] Súbor:Landscape Arch Utah (50MP).jpg|[[Landscape Arch]], najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v [[Národný park Arches|Národnom parku Arches]] v [[Utah]]u Súbor:Cinderella Castle October 1.jpg|[[Magic Kingdom]] v [[zábavný park|zábavnom parku]] [[Walt Disney World|Walt Disney World Resort]] na [[Florida|Floride]], ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete </gallery> == Infraštruktúra == [[Súbor:787NorthEnd.JPG|thumb|Doprava na medzištátnej [[diaľnica|diaľnici]] [[Interstate 787|I-787]]]] [[Súbor:Atlanta Airport Aerial Angle (31435634003) (2).jpg|thumb|[[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]]]] === Doprava === ==== Cestná doprava ==== Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný [[automobil]] je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov. Cez jazero [[Pontchartrain]], ležiace na juhovýchode štátu [[Louisiana]] (severne od [[New Orleans]]), vedie najdlhší most sveta – [[Lake Pontchartrain Causeway]]. ==== Železničná doprava ==== Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť [[Amtrak]]. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti [[Union Pacific Railroad]] a [[BNSF Railway]], ktoré medzi sebou neustále konkurujú. ==== Letecká doprava ==== Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]], [[Medzinárodné letisko Los Angeles]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko]] v [[Chicago|Chicagu]], [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]], [[Medzinárodné letisko Denver]] a [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. ==== Vodná doprava ==== Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazerách]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Louisiana]]. == Kultúra == [[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|thumb|Tradičné symboly americkej kultúry – [[jablkový koláč]], [[bejzbal]] a [[vlajka Spojených štátov|americká vlajka]]]] Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. [[Rýchle občerstvenie]] ako napr. [[hamburger]]y, [[hotdog]]y, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]]. === Spôsob života === Miestnu spoločnosť charakterizuje [[americký spôsob života]] (''American way of life''). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od [[puritanizmus (náboženstvo)|puritánstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Puritánské kořeny amerického mýtu | url = https://legacy.blisty.cz/art/20560.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dokazuje to napríklad prudérny [[filmový rating MPAA]] či citlivosť na [[sexizmus]]. Vlastný pohľad na seba charakterizuje [[americká výnimočnosť]] (''American exceptionalism''). V krajine je rozšírená predstava tzv. [[americký sen|amerického sna]] (''American Dream''). Americkú kultúru ovplyvňuje silný [[individualizmus]], ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom [[Rodina|rodiny]] alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MLÁDEK|meno=J.|titul=Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=|strany=96}}</ref> Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v [[Texas]]e, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste [[New York (mesto)|New York]] je to naopak zakázané. Podľa známej [[Inglehartova mapa hodnôt|Inglehartovej mapy hodnôt]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti [[sekularizmus|sekulárno]]-[[racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 74.</ref> Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 109.</ref> uprednostňujú osobnú [[sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 66.</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 58.</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 46.</ref> V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 129.</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 131.</ref> === Kuchyňa === [[Súbor:Our (Almost Traditional) Thanksgiving Dinner.jpg|thumb|Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti [[Deň vďakyvzdania|Dňa vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'')]] [[Súbor:RedDot Burger.jpg|thumb|[[Hamburger]] so [[zemiakové hranolčeky|zemiakovými hranolčekmi]] a [[pivo]]m]] [[Súbor:DecaturBourbons.jpg|thumb|Rôzne americké [[whisky|whiskey]] na pultoch obchodu]] V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Na [[Northeast (USA)|severovýchode]] USA, v regióne [[Nové Anglicko]], sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (''Brunswické dusené'', ''Yankee pečené'', ''bostonské fazuľky''). Napríklad v štáte [[Maine]] je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (''Cornish pasty''), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre [[Midwest (USA)|stredozápad]] sú typické [[hovädzie mäso|hovädzie]] [[steak]]y, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká [[Juh (USA)|južanská]] kuchyňa je bohatá na [[cholesterol]] a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (''Southern fried chicken''), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (''deep-fried steak''), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (''home-style gravy''). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (''pecan pie''), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (''peach cobbler''), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu [[Cajun (kuchyňa)|Cajun]] v oblasti mesta [[New Orleans]], ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na [[Southwest (USA)|juhozápade]] USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva ''[[Tex-Mex]]'' (z anglických slov ''Texan'' a ''Mexican''). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i [[bravčové mäso|bravčové]] mäso, fazule, [[čili paprička|čili papričky]], kukuričné lupienky (''corn flakes'') a pod. Typickým pokrmom je [[chili con carne]]. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako [[nachos]], [[taco]], [[burrito]] a [[salsa (omáčka)|salsa]]. [[Kalifornia|Kalifornská]] kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.<ref name="podravka-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = https://www.podravka.sk/o-podravke/trhy/usa/ | vydavateľ = podravka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká kuchyně, stravování v USA | url = https://www.mahalo.cz/usa/informace-o-usa/americka-kuchyne-stravovani-v-usa.html | vydavateľ = mahalo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Havaj (štát USA)|Havajská]] kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z [[východná Ázia|východnej Ázie]] ([[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Kórea|Kórey]], [[Filipíny|Filipín]]) alebo [[Európa|Európy]] ([[Portugalsko|Portugalska]]) a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva [[plate lunch]] – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad [[ryža (potravina)|ryže]], amerického [[cestovina|cestovinového]] šalátu, tradičného bravčového mäsa [[kalua]], ktoré sa pripravuje v zemnej peci (''imu''), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. [[haupia]] (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), [[lomi losos]] (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo [[laulau]] (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci ''imu''). <gallery> Súbor:New England clam bake.jpg|Typické jedlá z regiónu [[Nové Anglicko]] – dusený homár, morské plody, kukurica Súbor:Cornish Pasty (cropped).jpeg|Mäsový závin (''Cornish pasty''), typický pre strednú časť USA Súbor:T-bone-cooked-MCB.jpg|[[hovädzie mäso|Hovädzí]] [[steak]] [[T-bone steak|T-bone]] Súbor:Flickr wordridden 3397801155--Chicken fried steak.jpg|Vyprážaný kurací steak (''chicken fried steak'') s hustou omáčkou (''chipotle cream gravy''), typický pre južanskú kuchyňu USA Súbor:Peach Cobbler.jpg|''Peach cobbler'' so zmrzlinou Súbor:Cajun seafood dish.jpg|Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans Súbor:CornmealProducts.jpg|Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne ''[[Tex-Mex]]'' ([[kukurica siata|kukurica]], [[tortilla]] čipsy, [[syr]], [[taco]], [[salsa (omáčka)|salsa]], [[čili paprička|čili]] a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA Súbor:Loco Moco.jpg|[[Havaj (štát USA)|Havajský]] [[plate lunch]] s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (''loko moko'') </gallery> Pri zvláštnych príležitostiach, napr. [[Deň vďakyvzdania]] a [[Vianoce]], sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená [[morka]] s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (''eggnog'').<ref name="amerika-jidlo-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jídlo USA | url = https://www.amerika.cz/tags/jidlo-v-usa | vydavateľ = amerika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="podravka-usa"/> Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] (''fast food''). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne [[hamburger]]y, [[zemiakové hranolčeky]] (''french fries''), vyprážané kuracie mäso (''fried chicken''), rôzne [[sendvič]]e (''sandwiches''), [[hotdog]]y, [[pizza]], mäsové guľôčky, šišky (''donuts''), [[vafle]] (''waffles'') i rôzne [[zmrzlina|zmrzliny]] (''ice creams''). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria [[McDonald’s]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Burger King]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), [[Subway Restaurants|Subway]] (sendviče, šaláty), [[Hooters]] (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), [[A&W Restaurants]] (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), [[Pizza Hut]] (pizza, cestoviny), [[Taco Bell]] (mexické jedlá), [[Arby’s]] (hamburgery, sendviče, šaláty), [[Wendy’s]] (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), [[Chick-fil-A]] (sendviče, kuracie mäso), [[Five Guys]] (hamburgery, hranolky), [[Dunkin’ Donuts]] (šišky, káva), [[Krispy Kreme]] (šišky), [[Shoney’s]] (all-you-can-eat), [[Waffle House]] (vafle, steaky), [[Baskin-Robbins]] (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.<ref name="amerika-jidlo-usa"/><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne [[Čína|čínske]], [[Japonsko|japonské]], [[Kórea|kórejské]], [[India|indické]], [[Vietnam|vietnamské]], [[Taliansko|talianske]], [[Grécko|grécke]] i [[Francúzsko|francúzske]] reštaurácie.<ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> <gallery> Súbor:Big Mac hamburger.jpg|[[Big Mac]] z [[McDonald’s]] Súbor:KFC Hot Wings Fries.jpg|Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] Súbor:Subwaysandwich.jpg|[[Sendvič]] zo [[Subway Restaurants|Subway]] Súbor:Hot dog with mustard.png|[[Hotdog]] s [[horčica (potravina)|horčicou]] Súbor:NYPizzaPie.jpg|Newyorská [[pizza]] Súbor:Taco Bell Nachos Supreme 2 (22210300163).jpg|[[Nachos]] z [[Taco Bell]] Súbor:Dunkin-Donuts-Chocolate-Glazed.jpg|Šiška s čokoládovou polevou z [[Dunkin’ Donuts]] Súbor:Waffle, Baytree Waffle House, Remerton.jpg|[[Vafle]] z [[Waffle House]] Súbor:BaskinRobbins Icecream.jpg|[[Zmrzlina]] z [[Baskin-Robbins]] </gallery> U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola]] a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako [[Sprite (nápoj)|Sprite]], [[Mountain Dew]], [[7 Up]], ľadové [[čaj]]e, čaje a ovocné [[džús]]y [[Snapple]], limonády [[Dr Pepper]], [[Hawaiian Sun]], džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou [[Welch’s]], [[root beer]] – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom [[Sasafras belavý]], čo je typický severoamerický strom.<ref name="amerika-jidlo-usa"/> Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne [[pivo]], [[whisky|whiskey]], [[víno]] a rôzne [[koktail]]y. Z pív sú najznámejšie [[Budweiser]], [[Molson Coors Brewing Company|Coors]], [[Anheuser-Busch|Michelob]], [[Miller Brewing Company|Miller]], [[Pabst Blue Ribbon]] a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú [[bourbon (whisky)|bourbon]] a [[Tennessee whiskey]], pričom i celosvetovo najznámejšie sú [[Jack Daniel’s]] a [[Jim Beam]]. Najvýznamnejšou americkou [[vinohrad]]níckou oblasťou je [[Kalifornia]]. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí [[Napa Valley AVA|Napa]] (''Napa Valley''), [[Central Coast (Kalifornia)|Central Coast]] či [[Central Valley (Kalifornia)|Central Valley]]. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je [[Cabernet Sauvignon]], [[Syrah]], [[Merlot]], [[Rulandské modré|Pinot noir]], typický [[Zinfandel]] a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda [[Chardonnay (odroda viniča)|Chardonnay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americke vína | url = https://www.global-wines.sk/americke-vina | vydavateľ = global-wines.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch [[Oregon]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]. Z koktailov sú obľúbené [[cosmopolitan (koktail)|cosmopolitan]], [[Long Island Iced Tea]], [[margarita]], [[martini (koktail)|Martini]], [[mint julep]], [[Planter’s Punch]] i [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]]. <gallery> Súbor:15-09-26-RalfR-WLC-0098.jpg|[[Coca-Cola]] Súbor:Mountain Dew.jpg|[[Mountain Dew]] Súbor:Dr Pepper bottle (30751752050).jpg|[[Dr Pepper]] Súbor:2019-04-21 21 50 17 A bottle of Welch's Passion Fruit juice in the Franklin Farm section of Oak Hill, Fairfax County, Virginia.jpg|[[Welch’s]] Súbor:Root beer in glass mug.jpg|[[Root beer]] Súbor:Budweiser beer.jpg|[[Budweiser]] Súbor:Jack Daniel's Old No. 7 1,14l.jpg|[[Jack Daniel’s]] [[Tennessee whiskey]] Súbor:Stag's Leap Wine Cellars Cabernet Sauvignon CASK 23 1997.jpg|[[Cabernet Sauvignon]] z [[Napa Valley AVA|Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Cosmopolitan (5076906532).jpg|[[cosmopolitan (koktail)|Cosmopolitan]] </gallery> === Literatúra === [[Súbor:ErnestHemingway.jpg|thumb|left|[[Ernest Hemingway]] pracuje na knihe ''[[Komu zvonia do hrobu]]'' (''For Whom the Bell Tolls''), 1939]] [[Súbor:Mark Twain by AF Bradley.jpg|thumb|[[Mark Twain]], [[spisovateľ]], [[satira|satirik]] a [[humor]]ista]] K známym americkým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] patria [[Ernest Hemingway]], [[John Steinbeck]], [[Thomas Stearns Eliot]], [[William Faulkner]], [[Pearl S. Bucková]], [[Toni Morrison]], [[Saul Bellow]], [[Isaac Bashevis Singer]], [[Sinclair Lewis]] a [[Eugene O’Neill]]. Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež [[Mark Twain]], [[Arthur Miller]], [[Jerome David Salinger]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], [[Francis Scott Fitzgerald]], [[Ayn Rand]], [[Truman Capote]], [[Henry James]], [[John Updike]], [[Norman Mailer]], [[Philip Roth]], [[O. Henry]], [[Gore Vidal]], [[Charles Bukowski]], [[Henry Miller]] či [[Thomas Pynchon]] v [[próza|próze]], [[Walt Whitman]], [[Emily Dickinsonová]], [[Ralph Waldo Emerson]], [[Jack Kerouac]], [[Allen Ginsberg]], [[Ezra Pound]], [[Robert Frost]], [[Sylvia Plathová]], [[Langston Hughes]] či [[Henry Wadsworth Longfellow]] v [[poézia|poézii]] a [[Tennessee Williams]] v [[dráma|dráme]]. V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo [[Harper Leeová|Harper Leeovej]] (''Ako zabiť vtáčika''), [[Margaret Mitchellová|Margaret Mitchellovej]] (''Juh proti severu''), [[Harriet Beecher Stowe|Harriet Beecher Stoweovej]] (''Chalúpka strýčka Toma'') alebo [[Maya Angelou|Maye Angelou]] (''I Know Why the Caged Bird Sings''). Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už [[Edgar Allan Poe]]. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti [[Jack London]], [[Herman Melville]] doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby ''[[Biela veľryba|Moby-Dicka]]'', [[Edgar Rice Burroughs]] ''Tarzana'', [[James Fenimore Cooper]] svojho ''[[Posledný Mohykán (román)|Posledného mohykána]]''. [[Isaac Asimov]], [[Ray Bradbury]], [[Robert A. Heinlein]] a [[Philip Kindred Dick|Philip K. Dick]] patria ku klasikom [[vedecká fantastika|sci-fi]]. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj [[Kurt Vonnegut]]. [[Stephen King]] sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu [[Howard Phillips Lovecraft|Howarda Phillipsa Lovecrafta]]. Známym autorom trilerov je tiež [[John Grisham]]. [[Mario Puzo]] sa preslávil svojím mafiánskym eposom ''[[Krstný otec (román)|Krstný otec]]''. Drsnú detektívnu školu zakladal [[Dashiell Hammett]]. Revolúciu v žánri fantasy svoju ''Hrou o tróny'' spôsobil [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Medzeru na trhu objavila aj [[Stephenie Meyerová]] so svojou ságou ''[[Súmrak (Meyerová)|Twilight]]'', rovnako ako [[Ursula Kroeberová Le Guinová|Ursula K. Le Guinová]]. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ [[Nathaniel Hawthorne]]. Špiónske romány preslávili [[Tom Clancy|Toma Clancyho]]. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval [[Dan Brown]]. V humoristickom žánre sa presadil [[Washington Irving]]. [[biografia|Biografie]] preslávili [[Carl Sandburg|Carla Sandburga]]. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril [[Stan Lee]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Andy Warhol by Jack Mitchell.jpg|thumb|[[Andy Warhol]], [[maliar (umelec)|maliar]], filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí [[popart]]]] Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. [[Mary Cassattová]] bola najvýznamnejšou reprezentantkou [[impresionizmus|impresionizmu]] v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj [[James Abbott McNeill Whistler]]. Na realistickú maľbu stavil [[Edward Hopper]], regionalizmus zakladal [[Grant Wood]]. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola [[Georgia O'Keeffová]]. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele [[Jackson Pollock|Jacksona Pollocka]], ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov [[abstraktný expresionizmus|abstraktného expresionizmu]]. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný [[popart]]. Jeho hlavným predstaviteľom bol [[Andy Warhol]] a k ďalším reprezentantom patril [[Roy Lichtenstein]]. [[Jean-Michel Basquiat]] založil pouličné [[grafity]]. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval [[Man Ray]]. === Architektúra === V [[architektúra|architektúre]] zaviedol [[Frank Lloyd Wright]] koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorca geodetických kupol. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[Ieoh Ming Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v [[Paríž]]i. <gallery> Súbor:US Capitol dome Jan 2006.jpg|Kupola [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] v štýle amerického [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] Súbor:Woolworth bldg nov2005c.jpg|[[Mrakodrap]] [[Woolworth Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] postavený v [[neogotika|neogotickom štýle]] Súbor:Empire State Building (aerial view).jpg| [[Empire State Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štýle [[art deco]] Súbor:Willis Tower From Lake.jpg|[[Willis Tower]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[internacionálny štýl|internacionálnom štýle]] Súbor:Bacardi building Miami.jpg|[[Bacardi Building (Miami)|Bacardi Building]] v [[Miami]] v štýle miamskej modernistickej architektúry Súbor:Los Angeles Library Tower (small) crop.jpg|[[U.S. Bank Tower]] v [[Los Angeles]] v [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickom štýle]] Súbor:Transamerica Pyramid from Coit Tower.jpg|[[Transamerica Pyramid]] v [[San Francisco|San Franciscu]] Súbor:South San Jose (crop).jpg|Rodinné domy na predmestí [[San José (Kalifornia)|San José]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] </gallery> === Hudba === [[Súbor:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped 2).jpg|thumb|left|[[Madonna]] si vyslúžila titul „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnej popu]]“]] [[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|[[Elvis Presley]], považovaný za „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa rock and rollu]]“]] K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria [[George Gershwin]], [[Leonard Bernstein]], [[Aaron Copland]] a [[Philip Glass]]. V čele avantgardných pokusov stál [[John Cage]]. Legendou filmovej hudby je [[John Williams]]. V rovnakom žánri sa preslávili tiež [[James Horner]], [[Henry Mancini]] či [[Quincy Jones]]. Kráľom [[muzikál]]ov bol [[Cole Porter]]. [[Scott Joplin]] založil hudobný štýl [[ragtime]]. [[džez|Jazzovými]] legendami sú [[Louis Armstrong]], [[Ella Fitzgeraldová]], [[Miles Davis]], [[Glenn Miller]], [[Nat King Cole]], [[Charlie Parker]], [[John Coltrane]]. Najslávnejší sóloví umelci [[populárna hudba|populárnej]] a [[rock]]ovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú [[Elvis Presley]], [[Bob Dylan]], [[Johnny Cash]], [[Jimi Hendrix]], [[Frank Sinatra]], [[Pete Seeger]], [[B. B. King]], [[Ray Charles]], [[Bruce Springsteen]], [[James Brown]], [[Janis Joplinová]], [[Tina Turner]], [[Aretha Franklinová]], [[Frank Zappa]], [[Stevie Wonder]], [[Bing Crosby]], [[Chuck Berry]], [[Eartha Kittová]], [[Liza Minnelliová]], [[Duke Ellington]], [[Joan Baezová]], [[Buddy Holly]], [[Lou Reed]], [[Billie Holiday]], [[Diana Rossová]], [[Donna Summer]], [[Nina Simone]], [[Gene Kelly]], [[Etta James]], [[Alice Cooper]] či [[Iggy Pop]]. Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: [[Michael Jackson]], [[Madonna]], [[Whitney Houstonová]], [[Cher (speváčka)|Cher]], [[Prince]], [[Mariah Careyová]], [[Janet Jacksonová]]. V 90. rokoch nastal mohutný nástup [[rap (hudba)|rapu]] a [[hip-hop (hudba)|hip-hopu]], pričom najslávnejšími rapermi sa stali [[Eminem]], [[Tupac Shakur]], [[50 Cent]], [[Kanye West]], [[Akon]], [[Jay-Z]], [[Snoop Dogg]], [[Dr. Dre]], [[Lil Wayne]]. Kráľom [[latin pop|latin popu]] je [[Ricky Martin]], americkej [[country]] potom [[Dolly Partonová]]. Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: [[The Doors]] ([[Jim Morrison]]), [[Metallica]] ([[James Hetfield]]), [[Linkin Park]] ([[Chester Bennington]]), [[Red Hot Chili Peppers]] ([[Anthony Kiedis]]), [[The Eagles]], [[Beach Boys]], [[30 Seconds to Mars]] ([[Jared Leto]]), [[Green Day]] ([[Billie Joe Armstrong]]), [[Guns N’ Roses]] ([[Axl Rose]]), [[Megadeth]] ([[Dave Mustaine]]), [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[blink-182]], [[Slayer]], [[The Black Eyed Peas]]. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna [[grunge]] z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: [[Nirvana]] ([[Kurt Cobain]], [[Dave Grohl]]), [[Alice in Chains]], [[Pearl Jam]] či [[Soundgarden]]. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: [[Bon Jovi]] ([[Jon Bon Jovi]]), [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Aerosmith]] ([[Steven Tyler]]), [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]], [[The Ramones]], [[My Chemical Romance]], [[The Velvet Underground]], [[Simon & Garfunkel]] ([[Paul Simon]], [[Art Garfunkel]]), [[Pixies]], [[Backstreet Boys]]. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina [[Evanescence]] vznikla v [[Arkansas]]e, metaloví [[Nine Inch Nails]] v [[Ohio|Ohiu]], [[Slipknot]] v [[Iowa|Iowe]] či [[Pantera]] v [[Texas]]e. Najslávnejšou americkou tanečnicou bola [[Isadora Duncanová]]. === Kinematografia === [[Súbor:Rita Hayworth - 1940.JPG|thumb|left|[[Rita Hayworth]] sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v [[Hollywood]]e, [[sexuálny symbol|sex symbolom]] a [[pin-up girl]] Ameriky]] [[Súbor:Hollywood Sign (Zuschnitt).jpg|thumb|Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca [[Mount Lee]] v [[Griffith Park]]u v [[Los Angeles]]]] [[Súbor:Marlon Brando publicity for One-Eyed Jacks.png|thumb|[[Marlon Brando]] je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia]] Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je [[Hollywood]], komplex filmových koncernov v [[Kalifornia|Kalifornii]] – hoci štúdiá existujú aj inde. Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl [[Walt Disney]], ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli [[Steven Spielberg]] (''E.T. – Mimozemšťan'', ''Čeľuste'') a [[George Lucas]] (''Hviezdne vojny''). [[Ron Howard]] sa preslávil trhákmi podľa kníh [[Dan Brown|Dana Browna]], ale aj ceneným životopisným filmom ​​''Čistá duša''. [[Western]]y preslávil [[John Ford]]. Špecialistom na [[vedecká fantastika|sci-fi]] bol [[Robert Zemeckis]], ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film ''[[Forrest Gump (film)|Forrest Gump]]''. Komédie boli doménou [[George Cukor|Georgea Cukora]] (''Adamovo rebro'') alebo [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] (''[[Niekto to rád horúce]]''). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj [[Woody Allen]] (''Annie Hallová''), [[Sydney Pollack]] (''[[Tootsie]]'') či [[William Wyler]] (''Prázdniny v Ríme''). Veľké mafiánske filmy preslávili [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] (''Gangy New Yorku'') a [[Francis Ford Coppola|Francisa Forda Coppolu]] (''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]''). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie [[Quentin Tarantino]] (''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]''). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny [[Tim Burton]] (''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'', ''[[Charlie a továreň na čokoládu (film)|Charlie a továreň na čokoládu]]''). Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako [[Orson Welles]] (''[[Občan Kane]]''), [[Stanley Kubrick]] (''[[Mechanický pomaranč]]'') alebo [[David Lynch]] (''[[Modrý zamat]]''). Umelecké ambície mal aj [[Elia Kazan]] (''Na východ od raja'') či [[Sidney Lumet]] (''Dvanásť rozhnevaných mužov''). Politický aktivizmus je hlavným motívom [[Oliver Stone|Olivera Stonea]] (''[[Čata (film)|Čata]]'', ''[[JFK (film)|JFK]]'') alebo dokumentaristu [[Michael Moore|Michaela Moorea]] (''[[Fahrenheit 9/11]]'', ''[[Sicko]]''). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu [[David Wark Griffith|Davida Warka Griffitha]] (''Zrodenie národa''). Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami [[Mary Pickford]], [[Lillian Gish]], Nemka [[Marlene Dietrichová]], [[Joan Crawford]], [[Grace Kellyová]], [[Judy Garland]], [[Marilyn Monroe]], [[Elizabeth Taylorová]], [[Katharine Hepburnová]], [[Rita Hayworth]], [[Lauren Bacall]], belgicko-britská herečka [[Audrey Hepburnová]] či detská hviezda [[Shirley Jane Templová|Shirley Templová]]. Z mužov potom [[Buster Keaton]], Angličan [[Charlie Chaplin]], [[Harold Lloyd]], [[John Wayne]], [[Henry Fonda]], [[Gregory Peck]], [[Fred Astaire]], [[Cary Grant]], [[Humphrey Bogart]], [[James Dean]], [[Marlon Brando]], [[Clark Gable]], [[bratia Marxovci]], [[Gary Cooper]], [[Spencer Tracy]], [[James Stewart]] alebo [[Charlton Heston]]. Neskôr to boli hviezdy ako [[Julia Robertsová]], [[Sandra Bullocková]], [[Meryl Streepová]], [[Barbra Streisandová]], [[Sigourney Weaverová]], [[Gwyneth Paltrowová]], [[Julianne Moore]], [[Whoopi Goldberg]], [[Cameron Diazová]], [[Jennifer Anistonová]], [[Jodie Fosterová]], [[Angelina Jolie]], [[Jennifer Lopezová]], [[Robin Williams]], [[Brad Pitt]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Arnold Schwarzenegger]], [[Bruce Lee]], [[Johnny Depp]], [[Robert Redford]], [[Robert De Niro]], [[Jim Carrey]], [[Tom Cruise]], [[Sylvester Stallone]], [[Bruce Willis]], [[Kevin Costner]], [[Tom Hanks]], [[Jack Nicholson]], [[Clint Eastwood]], [[Morgan Freeman]], [[Will Smith]], [[George Clooney]], [[Eddie Murphy]], [[Mel Gibson]], [[Nicolas Cage]], [[Harrison Ford]], [[Paul Newman]], [[John Travolta]], [[Michael Douglas]], [[Patrick Swayze]], [[Richard Gere]] a mnohí ďalší. Ako [[kúzelník (umelec)|iluzionista]] sa celosvetovo preslávil [[David Copperfield (iluzionista)|David Copperfield]]. Americká [[Akadémia filmových umení a vied]] (''Academy of Motion Picture Arts and Sciences'') každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí [[Academy Awards|Oscar]] (oficiálne: ''Ceny Akadémie'' – ''Academy Awards''). Veľkú prestíž má tiež [[Zlatý glóbus]] (''Golden Globe Award'') každoročne udeľovaný [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov|Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov]] (''Hollywood Foreign Press Association''). === Šport === [[Súbor:Jordan by Lipofsky 16577.jpg|thumb|left|[[Michael Jordan]] v drese [[Chicago Bulls]]]] [[Súbor:Superbowl XXXIX, 2005.JPG|thumb|Štadión [[TIAA Bank Field|Alltel Stadium]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]] počas konania [[Super Bowl]]u XXXIX]] Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú [[americký futbal]], [[bejzbal]], [[basketbal]], [[ľadový hokej]], [[futbal]], [[tenis]], [[golf]] a [[profesionálny wrestling|wrestling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Show | meno = Reviewer Sports | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) | url = https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | vydavateľ = sportsshow.net | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú [[Major League Baseball]] (MLB), [[National Basketball Association]] (NBA), [[National Football League]] (NFL) a [[National Hockey League]] (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga [[Major League Soccer]] (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má [[basketbal]], [[volejbal]], [[skejtbording]] a [[snoubording]]. [[Lakros]] vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni. K americkým športovým legendám patria boxeri [[Muhammad Ali]], [[Joe Frazier]] a [[Mike Tyson]], basketbalisti [[Michael Jordan]], [[Kobe Bryant]], [[LeBron James]], [[Magic Johnson]], [[Shaquille O’Neal]], [[Kareem Abdul-Jabbar]], [[Wilt Chamberlain]], [[Tim Duncan]] a [[Larry Bird]], bejzbalisti [[Babe Ruth]], [[Jackie Robinson]] a [[Joe DiMaggio]], tenistky [[Serena Williamsová]], [[Chris Evertová]] a [[Billie Jean Kingová]], tenisti [[Andre Agassi]], [[John McEnroe]], [[Jimmy Connors]] a [[Pete Sampras]], golfista [[Tiger Woods]], cyklista [[Lance Armstrong]], plavci [[Michael Phelps]], [[Mark Spitz]], [[Matt Biondi]] a [[Jenny Thompsonová]], atléti [[Jesse Owens]], [[Carl Lewis]], [[Florence Griffithová-Joynerová]], [[Michael Johnson (atlét)|Michael Johnson]] a [[Raymond Clarence Ewry]]. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí [[Jerry Rice]]. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka [[Lindsey Vonnová]]. Spojené štáty osemkrát organizovali [[olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. Štyrikrát išlo o [[letné olympijské hry]] (v [[St. Louis]] v roku [[1904]], v [[Los Angeles]] v rokoch [[1932]] a [[1984]], v [[Atlanta|Atlante]] v roku [[1996]]) a štyrikrát o [[zimné olympijské hry]] (v [[Lake Placid]] v rokoch [[1932]] a [[1980]], v [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] a v [[Salt Lake City]] v roku [[2002]]). V roku [[2028]] sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku [[1994]] boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta vo futbale]]. Trikrát organizovali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Lake Placid]] v roku [[1932]] v rámci ZOH, [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] v rámci ZOH a [[Colorado Springs]] v roku [[1962]]). === Médiá === [[Súbor:ABC 77 W66 jeh.JPG|thumb|Korporátne sídlo [[American Broadcasting Company]] (ABC) v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – [[NBC]], [[American Broadcasting Company|ABC]] a [[CBS]], ktorú dopĺňa televízna sieť [[FOX Broadcasting Company|FOX]]. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť [[CNN]] a televízna stanica [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]], ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo. K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník ''[[The New York Times]]'' mediálneho konglomerátu [[WarnerMedia]] a tiež ''[[The Wall Street Journal]]'', takisto vydávaný v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Ďalej možno menovať aj ''[[The Washington Post]]'', ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Los Angeles Times]]''. Značný význam majú aj internetové noviny ''[[HuffPost]]''. Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky ''[[Time (týždenník)|Time]]'' a ''[[Newsweek]]''. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza ''Time Europe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TIME EMEA Magazine Media Planner | url = http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | vydavateľ = content.time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Time Asia'' má sídlo v [[Hongkong]]u. Časopis ''Newsweek'' vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad ''[[National Geographic]]''. == Štátne sviatky == [[Súbor:4th of July Independence Day Parade 2014 DC (14466486678).jpg|thumb|Oslavy [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]] (''Independence Day'') vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] (''New Year’s Day'') * 3. pondelok v januári – [[Deň Martina Luthera Kinga]] (''Martin Luther King Jr. Day'') * 3. pondelok vo februári – [[Deň prezidentov (USA)|Deň prezidentov]] (''President’s Day'') * posledný pondelok v máji – [[Deň obetí vojny (USA)|Deň obetí vojny]] (''Memorial Day'') * [[4. júl]] – [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] (''Independence Day'') * 1. pondelok v septembri – [[Deň práce (USA)|Deň práce]] (''Labor Day'') * 2. pondelok v októbri – [[Deň Krištofa Kolumba]] (''Columbus Day'') * [[11. november]] – [[Deň vojnových veteránov]] (''Veterans Day'') * 4. štvrtok v novembri – [[Deň vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'') * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Christmas'') == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. ''Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi''. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4. == Iné projekty == {{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html United States] ''[[The World Factbook|CIA World Factbook]]'' {{eng icon}} * [https://www.usa.gov/ Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.house.gov/ Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.senate.gov/ Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho domu] {{eng icon}} * [https://www.supremecourt.gov/ Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov] {{eng icon}} {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Spojené štáty americké| ]] [[Kategória:Krajiny G8]] s3krgbwcgz4zifcnrx06ay5c0e6rqlh 7429015 7429012 2022-08-22T20:38:05Z Vasiľ 2806 revert wikitext text/x-wiki {{iné významy|USA}} {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Spojené štáty americké | 2. pád názvu = Spojených štátov | Vlajka = Flag of the United States.svg | Znak = Greater coat of arms of the United States.svg | Poloha = United States (orthographic projection).svg | Motto = In God We Trust ([[angličtina|angl.]])<br />(Veríme v Boha)<br />E pluribus unum ([[latinčina|lat.]])<br />(Z mnohých jeden) | Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]<br />(Hviezdami posiata vlajka)<br /><center>[[Súbor:Star Spangled Banner instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = United States of America | Krátky miestny názov = United States | Hlavné mesto = [[Washington, D. C.]] | ŠírkaSt = 38 | ŠírkaMin = 53 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 77 | DĺžkaMin = 01 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]] | Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]] | Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a ďalšie | Demonym = [[Američania (USA)|Američan, Američanka]]<ref>Amerika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Amerika&s=exact&c=ecca&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Joe Biden]]<br />[[Kamala Harrisová]] | Vznik = [[4. júl]] [[1776]] | Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Rusko]] | Rozloha = 9 833 520 | Poradie rozloha = 3 | Rozloha vody = | Percento vody = 6,97 | Odhad počtu obyvateľov = 331 893 745 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 3 | Sčítanie počtu obyvateľov = 331 449 281 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 33,6 | Poradie hustota = 185 | HDP = 25,35 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 76 027 | Poradie HDP na hlavu = 9 | HDI = 0,926 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 17 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = -4 až -12, +10, +11 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 až -10 | Medzinárodný kód = USA/US | Kód motorových vozidiel = USA | Internetová doména = [[.us]], [[.gov]], [[.edu]], [[.mil]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Spojené štáty''' alebo '''USA''', dlhý tvar '''Spojené štáty americké''' (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú [[federácia|federatívny]] štát v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorý sa rozprestiera od [[Atlantický oceán|Atlantického]] po [[Tichý oceán]]. Na súši susedí s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Vďaka štátu [[Aljaška]] siaha územie Spojených štátov aj k brehom [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] ([[Beringov prieliv]] ich oddeľuje od ázijského územia [[Rusko|Ruska]]) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä [[Havaj (štát USA)|Havaj]]). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom [[prezident Spojených štátov|prezidenta]], [[Federálna vláda Spojených štátov|vlády]], [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] a [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu]] ([[Washington, D. C.|Federálny dištrikt Kolumbia]]), ďalších viac či menej samosprávnych území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a [[atol Palmyra]]) a desiatich malých [[ostrov]]ov či [[útes]]ov. == Názov == === Krátky tvar === Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie '''Spojené štáty''' alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) '''USA''' (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie ''United States''. Anglická skratka tvaru „United States“ znie ''U.S.'' alebo ''US'' (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare ''US'' vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky ''Union''; občas sa používa aj v slovenčine a znie '''Únia'''. Ďalší neoficiálny krátky tvar je '''Amerika''', po anglicky ''America''.<ref name=NŠ/><ref name=AH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://ahdictionary.com/word/search.html?q=United+States+of+America | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 66, 1275, 1281 | jazyk = }}</ref> Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.<ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malý atlas sveta : príručné vydanie | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku | rok = 1960 | počet strán = 184 | strany = 148 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie text = 1. vyd., dot. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 558 | strany = 440{{--}}449 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Vreckový atlas sveta | vydanie = 6 | typ vydania = preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská kartografia | rok = 1983 | počet strán = 198 | strany = }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 672 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref> V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie. === Dlhý tvar === Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie '''Spojené štáty americké'''. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu '''Spojené štáty severoamerické''' a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom ''Anglicko-slovenskom slovníku'' z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] <small>(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)</small>. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je '''Severoamerická únia'''; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie ''United States of America'' (v rokoch 1776 – 1778 aj ''United States of North America''). Skratka tvaru „United States of America“ znie ''USA'' (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo ''U.S.A.'' (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).<ref name=NŠ>Názvy štátov [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spojene-staty.pdf]</ref><ref>Spojené štáty severoamerické. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 206 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom | odkaz na titul = | miesto = Martin; Praha | vydavateľ = Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo | rok = 1931 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp1931/psp1931-lq.pdf | počet strán = 360 | strany = 281 }} (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Simko | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = English Slovak Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Bolchazy-Carducci Publishers | miesto = Wauconda | rok = 1989 | počet strán = 1443 | url = | isbn = 978-0-86516-226-6 | kapitola = | strany = 1306, 1317| jazyk = }}</ref><ref name=AH/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = United States | url = https://www.rulers.org/rulu.html#united_states | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2020 | vydavateľ = Rulers.org | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bemis | meno = Samuel Flagg | odkaz na autora = | titul = A Diplomatic History of the United States | vydanie text = 5th ed. | miesto = New York | vydavateľ = Holt, Rinehart and Winston | rok = [1965] | počet strán = 1062 | strany = 43 }} (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1281 | jazyk = }}</ref><ref>severoamerický. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=severoamerick%C3%BD&s=exact&c=Hb2b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 63 }}; spojený. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=X49f&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 690 }} (rovnako v roku 1997).</ref><ref>únia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>únia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref> === Historické tvary === Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: ''Spojené štáty americké'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>Slovenské noviny 24. 4. 1873 [https://books.google.sk/books?id=9KVUAAAAcAAJ&pg=PT28&dq=%22Spojen%C3%A9+%C5%A1t%C3%A1ty+americk%C3%A9%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiCguPwxs3nAhWGxMQBHVF1Dl0Q6AEIKTAA#v=onepage&q=%22Spojen%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20americk%C3%A9%22&f=false]</ref>, ''Spojené štáty'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>BALATON, G., ''Zemepis pre ľud. školy''. Stará Beča, 1890, s. 21.</ref>, ''Spojené Štáty Amerikánske''<ref>Narodnie noviny. 8. 8. 1914 [https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf]</ref>, ''Spojené državy''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepis pre národné školy''. Ostrihom, 1880, s. 40.</ref>, ''Sjednotené štáty''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepisná knižočka''. Ostrihom, 1896, s. 39.</ref>, ''Spojené državy severo-americké''<ref name=Kož/>, ''Sjednotené Štáty Severo-amerikánske''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stodola | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistika slovenska | vydanie = | vydavateľ = Turčiansky Sv. Martin | miesto = | rok = 1912 | počet strán = 158 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 3 | jazyk = }}</ref>, ''Unia''<ref name=Kož>KOŽEHUBA, J., ''Zemepis pre nár. školy''. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45</ref> a koncom 18. storočia ''Republika Amerykanská''<ref>BARTOLOMEIDES, L., ''Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského''. B. Bystřica, 1798, s. 98</ref>. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Spojených štátov}} [[Súbor:Indians giving a talk to Bouquet.jpg|thumb|left|Stretnutie Európanov s pôvodnými Američanmi, 1764]] Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Eskimáci|Eskimákov]]) cez [[Beringia|Beringiu]], zaniknutú pevninu v oblasti dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]], približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách [[Európania|Európanov]] v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] sem v [[17. storočie|17. storočí]] začali prichádzať európski, predovšetkým [[Angličania|anglickí]] kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali [[Španieli]], budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a [[Francúzi]], ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada ''St. Augustine'' na Floride, založená roku [[1565]]. Prvá anglická usadlosť ''Jamestown'' vo Virgínii sa datuje do roku [[1609]]. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu [[zlato]] (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom [[Afrika|afrického]] pôvodu, ktorých sem od roku [[1619]] privážali na prácu ako [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOREC|meno=Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří)|titul=Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Q111|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=|strany=105-116}}</ref> Do [[70. roky 18. storočia|sedemdesiatych rokov 18. storočia]] v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] v roku [[1773]], viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii. Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie|článkami Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku [[1787]] Kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Výsledkom zhromaždenia bol vznik [[Ústava Spojených štátov|novej ústavy]], ktorá bola ratifikovaná v roku [[1789]]. V roku [[1791]] k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Listina práv]], zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska rozsiahle územie [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisiany]], čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch [[1812]] – [[1815]]. [[Súbor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg|thumb|left|[[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov]]]] [[Súbor:U.S. Territorial Acquisitions.png|thumb|Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917]] Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu [[bavlna|bavlny]] do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. [[Súbor:Atlanta roundhouse ruin3.jpg|thumb|Zničená železničná stanica a depo v [[Atlanta|Atlante]] krátko po skončení [[americká občianska vojna|občianskej vojny]], 1866]] Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku [[1861]] [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]] bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. [[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]], zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. [[Súbor:USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg|thumb|left|Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]], ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1941]] Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutie|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas [[90. roky 19. storočia|90. rokov 19. storočia]] až [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú [[daň z príjmov (USA)|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. V roku [[1920]] devätnásty dodatok ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku [[1917]] vyhlásili vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a prispeli k víťazstvu [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v nasledujúcom roku. Éra prosperity [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v [[október|októbri]] [[1929]] a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané „[[Nový údel]]“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v [[december|decembri]] [[1941]] vstúpili Spojené štáty do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po boku [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]] a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť [[nacistické Nemecko]] na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki]], čo prispelo k porážke [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. [[Súbor:Reagan and Gorbachev signing.jpg|thumb|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] (vľavo) a [[Ronald Reagan]] (vpravo) pri podpise [[Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu|Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu]], 1987]] Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[superveľmoc]]i. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]], rôznych [[zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[západná Európa|západnej Európy]] a [[Japonsko|Japonska]] spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu [[komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] a [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]], z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Začiatok [[21. storočie|21. storočia]] poznačili [[útoky z 11. septembra 2001]], po ktorých nasledovali vojny vedené USA [[tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku [[2008]] postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu [[10. roky 21. storočia|10. rokov 21. storočia]]. == Geografia == {{hlavný článok|Geografia USA}} === Poloha === Spojené štáty americké sa nachádzajú v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich brehy obmýva z východu [[Atlantický oceán]] a zo západu [[Tichý oceán]]. Štát [[Aljaška]] leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva [[Severný ľadový oceán]]. Aljašku oddeľuje od [[Eurázia|Euroázijského kontinentu]] [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]]. === Povrch === [[Súbor:USA topo en.jpg|thumb|Fyzická mapa USA]] [[Súbor:Sherwin Range, Benton Crossing.jpg|thumb|Pohorie [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] Základom severoamerického kontinentu je [[Kanadský štít]], ktorého vek sa datuje od [[archaikum|archaika]]. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]. Je tvorený [[Premenená hornina|premenenými]] a [[Vyvretá hornina|vyvretými]] [[Hornina|horninami]]. V súčasnosti sa pod [[Severoamerická platňa|Severoamerickú platňu]] podsúva [[Pacifická platňa|tichooceánska]], presnejšie sa [[subdukcia|podsúva]] pod jej západný okraj. Zároveň sa [[Juhoamerická platňa]] pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku [[platňová tektonika|týchto pohybov]] vznikla vysoká horská hradba [[sopka|sopečného]] pôvodu, ktorá sa tiahne od [[Aleuty|Aleutských ostrovov]] pri [[Aljašský polostrov|Aljašskom polostrove]] až po [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovú zem]]. [[Kordillery]] začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod [[Denali]], 6 190 [[metrov nad morom|m n. m.]]) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to [[Pobrežné vrchy]] a vo vnútrozemí [[Skalnaté vrchy]]. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. [[Coloradská plošina]], [[Veľká panva]]. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním [[Dolina smrti]] (''Death Valley''). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie [[Apalačské vrchy]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera [[Pobrežná nížina]]. [[Mexický záliv]] lemuje [[Mississippská nížina]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú [[Centrálne roviny]] a [[Veľké prérie]]. <gallery> Súbor:Wonder Lake and Denali.jpg|[[Denali]], najvyšší bod USA ({{mnm|6190}}) Súbor:TuleHorses.JPG|Typická krajina v oblasti [[Veľká panva|Veľkej panvy]] Súbor:Badwater Desolation.jpg|Bezodtoková panva [[Badwater Basin]] v [[Dolina smrti|Doline smrti]], najnižšie položené miesto USA (-86 m) Súbor:Maroon Bells, Aspen, CO during Labor Day weekend 2016.jpg|Vrchy [[Maroon Peak]] a [[North Maroon Peak]] v pohorí [[Elk Mountains]], ktoré je súčasťou južnej časti [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchov]] Súbor:Great Plains, Nebraska, U.S. 1.jpg|[[Veľké prérie]] neďaleko mesta [[Lincoln (Nebraska)|Lincoln]] v štáte [[Nebraska]] Súbor:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|Typická krajina v oblasti od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] po severovýchod USA Súbor:Bristol tenn ridgelines2.jpg|Krajina v [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] Súbor:Harvested Wheat 1 (3727629107).jpg|[[Atlantická pobrežná nížina]] v [[Maryland]]e </gallery> === Podnebie === [[Súbor:US 50 states Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia USA]] Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v [[mierne pásmo|miernom pásme]], pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený [[Labradorský prúd]], ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V [[Centrálne roviny|Centrálnych rovinách]] a [[Veľké prérie|Veľkých prériách]] padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike. V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]] panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom [[subtropické pásmo|subtropickom pásme]] a Mexický záliv s polostrovom [[Florida]] v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v [[subpolárne pásmo|subpolárnom pásme]] a [[Havajské ostrovy]] v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka [[tornádo|tornádam]], ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra. <gallery> Súbor:Kaneohe Bay Oahu Hawaii (33939060635).jpg|Tropické pásmo na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] Súbor:Alaska.jpg|Aljašská krajina v subpolárnom pásme Súbor:RoadSierraNevadaMountains.jpg|Snehom pokrytá oblasť pohoria [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]], kde panujú najchladnejšie zimy v USA Súbor:2014-06-12 16 41 49 Blowing dust south of Thacker Pass along Nevada State Route 293 (Kings River Road) 3.3 miles east of the western terminus.JPG|Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti Súbor:Snow on cars in Chicago in February 2015.jpg|Snehová kalamita v [[Chicago|Chicagu]] v dôsledku snehového efektu [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] Súbor:Dimmitt Tornado1 - NOAA.jpg|Silné [[tornádo]] v [[Texas]]e Súbor:Katrina-new-orleans-flooding3-2005.jpg|Zaplavené mesto [[New Orleans]] následkom [[hurikán]]u [[hurikán Katrina|Katrina]] </gallery> === Vodstvo === [[Súbor:3Falls Niagara.jpg|thumb|[[Niagarské vodopády]] z kanadskej strany]] [[Súbor:Lake Michigan from Big Sable Point lighthouse.jpg|thumb|Východné pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]]] Väčšia časť územia USA patrí do úmoria [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Vlievajú sa doňho veľtoky ako [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], s prítokom [[Missouri (rieka)|Missouri]] (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), [[Rieka svätého Vavrinca]] a [[Rio Grande]]. [[Tichý oceán]] prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]]. Do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] sa vlieva rieka [[Yukon (rieka)|Yukon]]. V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú [[Veľké kanadské jazerá]] ([[Horné jazero]], [[Michiganské jazero]], [[Hurónske jazero]] a [[Ontárijské jazero]]), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. [[Veľké soľné jazero]] sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi [[Skalnaté vrchy|Skalnatými vrchmi]] a [[Pobrežné vrchy|Pobrežnými vrchmi]]. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia medzi [[Erijské jazero|Erijským]] a Ontárijským jazerom. <gallery> Súbor:Mississippi River Lock and Dam number 7.jpg|Rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] Súbor:Lower Missouri River.jpg|Rieka [[Missouri (rieka)|Missouri]] neďaleko mesta [[Rocheport (Missouri)|Rocheport]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Súbor:Rio Grande White Rock Overlook Park View 2006 09 05.jpg|Rieka [[Rio Grande]] vo [[White Rock (Nové Mexiko)|White Rock]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] Súbor:Horseshoe Bend TC 27-09-2012 15-34-14.jpg|Odľahlý úsek rieky [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v [[Veľký kaňon|Grand Canyon]] Súbor:Lake Huron.jpg|[[Hurónske jazero]] pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove [[Mackinac (ostrov)|Mackinac]] Súbor:Marina Fest.jpg|Pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]] v prístavnom meste [[Escanaba (Michigan)|Escanaba]] v štáte [[Michigan]] Súbor:Lake Erie Land's End.jpg|Strmé pobrežie [[Erijské jazero|Erijského jazera]] v [[Erie County (Pensylvánia)|Erie County]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] </gallery> === Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody === [[Súbor:Bald Eagle (Haliaeetus leucocephalus) in Kachemak Bay, Alaska.jpg|thumb|[[Orliak bielohlavý]] (''Haliaeetus leucocephalus'') je štátnym symbolom USA od roku 1782]] [[Súbor:Black bear sow with cub, Tower Fall (18393659291).jpg|thumb|[[Medveď baribal]] (''Ursus americanus'') s mláďaťom v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]]]] [[zmiešaný les|Zmiešané]] a [[listnatý les|listnaté lesy]] mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], [[Pobrežná nížina|Pobrežnej nížiny]] a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné. Centrálnu časť tvoria [[step (krajina)|stepi]], nazývané tiež [[préria|prérie]], ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo. [[dažďový les|Tropické dažďové lesy]] pokrývajú oblasti polostrova [[Florida]] ([[Národný park Everglades]]) a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty [[Kalifornia]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]]. Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako [[národný park|národné parky]]. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život [[zubor americký|bizónov]], [[los mokraďový|losov]], [[medveď grizly|grizlyov]] a [[jelene|jeleňov]]. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. Pozoruhodná je tiež [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]] (''Mammoth Cave''), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete ({{km|651.8|m}}), i [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci. <gallery> Súbor:Joshua Tree in Joshua Tree National Park.jpg|Jozueho strom (''[[Yucca brevifolia]]'') v [[Národný park Joshua Tree|Národnom parku Joshua Tree]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Sequoia National Park - Sentinal Tree.JPG|[[Sekvojovec mamutí]] (''Sequoiadendron giganteum'') v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] Súbor:Gallery-gorge-800.jpg|Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy Súbor:Florida Panther (2), NPSPhoto (9255082289).jpg|[[Puma floridská]] (''Puma concolor coryi'') v [[Národný park Everglades|Národnom parku Everglades]] na [[Florida|Floride]] Súbor:American bison k5680-1.jpg|[[Zubor americký]] (''Bison bison'') Súbor:Alaskan moose pair (6862339335).jpg|Pár [[los aljašský|losov aljašských]] (''Alces alces gigas'') Súbor:Valley View Yosemite August 2013 002.jpg|Rieka [[Merced (rieka)|Merced]] tečie cez [[Yosemitské údolie]], ktoré je hlavnou súčasťou [[Yosemitský národný park|Yosemitského národného parku]] a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity Súbor:Mammoth Cave tour.jpg|Turisti v [[Národný park Mammoth Cave|Mamutej jaskyni]] (''Mammoth Cave'') </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia USA}} Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[prisťahovalectvo|imigrantmi]], ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko [[kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s [[Európska únia|Európskou úniou]], kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou [[vyspelá krajina|prvého sveta]], je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 [[parts per million|ppm]]) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NORTH AMERICA: UNITED STATES | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA]] USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z [[Mexiko|Mexika]], [[Kuba|Kuby]] a [[Portoriko|Portorika]], a z [[Ázia|Ázie]]. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yearbook of Immigration Statistics 2013 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2013 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2016-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva [[bieli Američania|belosi]], 12,1% [[negroidná rasa|černosi]], resp. [[Afroameričania]], 4,3% [[ázijskí Američania|Aziati]], [[americkí Indiáni|Indiáni a Eskimáci]] potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za [[Američania hispánskeho a latinskoamerického pôvodu|Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu]]. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá. Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V [[Kalifornia|Kalifornii]], [[Arizona|Arizone]], [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] a v [[Texas]]e sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci [[Florida|Floridu]]. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Hispanic population to triple by 2050 | url = https://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2008-02-11-population-study_N.htm | vydavateľ = usatoday30.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://web.archive.org/web/20100327140219/http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | vydavateľ = census.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dougherty | meno = Conor | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Nears Racial Milestone | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704312104575298512006681060#articleTabs%3Darticle | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Exner | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot | url = https://www.cleveland.com/datacentral/2012/06/americas_under_age_1_populatio.html | vydavateľ = cleveland.com | dátum vydania = 2012-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Data Protection Choices | url = https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/sections/ed/2016/07/01/484325664/babies-of-color-are-now-the-majority-census-says | vydavateľ = choice.npr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%. === Jazyky === [[Angličtina]] je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, [[španielčina]] pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný [[úradný jazyk]], ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre [[naturalizácia (právo)|naturalizáciu]]). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (angličtina a [[havajčina]]), [[Nové Mexiko]] (angličtina a španielčina) a [[Louisiana]] (angličtina a [[francúzština]]). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Pisgah.jpg|thumb|left|Protestantský kostol na americkom Juhu]] [[Súbor:BibleBelt.png|thumb|[[Biblický pás]] – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu]] V Spojených štátoch amerických majú [[náboženstvo|náboženstvá]] oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti v mnohých krajinách (napr. [[Švédsko]], [[Česko]], [[Estónsko]] a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu [[sčítanie obyvateľstva]] (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov [[ireligiozita|bez vyznania]], [[ateizmus|ateistov]] a [[agnosticizmus|agnostikov]] je len asi 14%. Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je [[kresťanstvo|kresťanstvo]], ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú [[protestantizmus|protestanti]], ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví ([[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[sýrska katolícka cirkev|sýrski katolíci]], [[sýrsko-malankarská katolícka cirkev|sýrsko-malankarskí katolíci z Indie]], [[sýrsko-malabarská katolícka cirkev|sýrsko-malabarskí katolíci z Indie]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci z Iraku]], [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskí gréckokatolíci]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínski gréckokatolíci]] a [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]]). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalé episkopály z ECUSA – Episkopálnej cirkvi v USA), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach. Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní [[evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]], tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „[[biblický pás]]“ (''Bible Belt''), keďže protestanti kladú na [[Biblia|Bibliu]] a jej text enormný dôraz. V roku [[1830]] vznikla [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu [[Utah]], kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou. Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú [[judaizmus]], [[islam]], [[budhizmus]] a [[hinduizmus]]. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie. === Imigrácia === [[Súbor:SalemMassCustomHouseNaturalization3ty13543.jpg|thumb|Sľub vernosti nových amerických občanov v meste [[Salem (Massachusetts)|Salem]] v [[Massachusetts]]]] Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým [[Angličania]], ale aj [[Íri]], ktorí utekali pred [[veľký írsky hladomor|hladomorom v Írsku]], a [[Nemci]], ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie v roku 1848]]. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na [[Ellis Island]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. Česi sa usadzovali predovšetkým v [[Texas]]e a v štátoch [[Midwest (USA)|stredozápadu]] (napr. v [[Nebraska|Nebraske]] tvoria [[Čechoameričania]] okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako [[Chicago]], kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák [[Antonín Čermák]]. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch [[Illinois]], [[Ohio]], [[Pensylvánia]], [[Connecticut]], [[New Jersey]] a [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Noviny Robotník | odkaz na autora = | titul = CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE | url = http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/57/chronologia-slovakov-v-amerike | vydavateľ = slovenskezahranicie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Imigračný zákon z roku 1921 (''Emergency Quota Act''), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z [[južná Európa|južnej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigration | url = https://www.nps.gov/elis/learn/historyculture/places_immigration.htm | vydavateľ = nps.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu [[Židia|Židov]], ktorí utekali pred [[nacizmus|nacistickým režimom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History | url = https://www.huffpost.com/entry/immigrant-ban-1921-1924-1_b_14491076 | vydavateľ = huffpost.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zákon bol zmenený až v roku 1952.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) | url = https://history.state.gov/milestones/1921-1936/immigration-act | vydavateľ = history.state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2016/table1 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2017-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1965 podpísal prezident [[Lyndon B. Johnson]] zákon [[Immigration and Nationality Act of 1965]], ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], [[Karibik]]u a [[Ázia|Ázie]], ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 | url = https://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/Lawful_Permanent_Residents_2015.pdf | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Školstvo === {{hlavný článok|Školstvo v USA}} [[Súbor:Calhan High School Senior Classroom by David Shankbone.jpg|thumb|left|Študenti Calhan High School v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]]]] [[Súbor:University-of-Virginia-Rotunda.jpg|thumb|[[University of Virginia]], založená [[Thomas Jefferson|Thomasom Jeffersonom]] v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií]] Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, [[učebné osnovy|učebných osnov]], použitia [[učebnica|učebníc]] rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych [[daň|daní]]. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.<ref>{{Citácia knihy | meno = Carol Jane | priezvisko = Ward | odkaz na autora = | titul = Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Rowman Altamira | miesto = The United States of America | rok = 2005 | počet strán = 267 | kapitola = | strany = | isbn = 07-5910-609-6 }}</ref> Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami [[domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]]. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (''elementary school''; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (''middle school'', niekedy ''junior high school'') a „vysoká“ (''high school'', niekedy ''secondary education''), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (''grade'') od škôlky (''kindergarden'') pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len ''student'') v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta. Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako ''college'' univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve. === Zdravotná starostlivosť === [[Súbor:Texas medical center.jpg|thumb|[[Texas Medical Center]] v centre [[Houston]]u je najväčším zdravotníckym komplexom na svete]] Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na [[zdravotníctvo]] v pomere k [[hrubý domáci produkt|HDP]]. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ''[[The BMJ]]'') však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií. V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty [[Minnesota]] a [[Massachusetts]]. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (''Medicare''), chudobných (''Medicaid''), pre deti z rodín s nízkym príjmom (''Children’s Health Insurance Program''), ako aj pre vojenských veteránov (''Veterans Health Administration'') a ľudí v aktívnej vojenskej službe (''Tricare''). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu [[hospic]]ov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa. V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum. Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = http://www.i-health.sk/132_usa | vydavateľ = i-health.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zdravotné poistenie ==== [[Zdravotné poistenie]] je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky ''National Center for Health Statistics'' z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami. Reforma zvaná [[Patient Protection and Affordable Care Act|Obamacare]] (''Patient Protection and Affordable Care Act''), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov. Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (''Centers for Disease Control and Prevention'') uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lack of health insurance coverage and type of coverage | url = https://www.cdc.gov/nchs/data/nhis/earlyrelease/earlyrelease201611_01.pdf | vydavateľ = cdc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Chudoba === [[Súbor:Shootout2016.jpg|thumb|Scéna z prestrelky [[Chicago Police Department]] s ozbrojeným podozrivým v Homan Square]] Štúdia [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach [[rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lynda Kinkade, CNN | odkaz na autora = | titul = America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says | url = https://edition.cnn.com/2018/06/22/us/america-poverty-un-report/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mackinnon | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gramer | meno2 = Robbie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ostrovsky | meno3 = Simon | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty | url = https://foreignpolicy.com/2018/08/02/internal-documents-show-how-trump-administration-state-department-misled-public-on-poverty/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa údajov americkej národnej koalície proti [[bezdomovec|bezdomovectvu]] z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Employment and Homelessness | url = http://nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | vydavateľ = nationalhomeless.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kriminalita === V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä [[geto|getá]] obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je [[Detroit]], kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Luchtfoto van Lower Manhattan.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[New York (mesto)|New York]] | obrázok2 = Los Angeles with Mount Baldy.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Los Angeles]] | obrázok3 = Buildings-1804479 1920.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Chicago]] | obrázok4 = Aerial views of the Houston, Texas, 28005u.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Houston]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Spojených štátov v roku 2020|sčítania obyvateľstva v roku 2020]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Štát ! Počet obyvateľov ! Región |- | 1 | [[New York (mesto)|New York]] | [[New York (štát USA)|New York]] | 8 804 190 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 2 | [[Los Angeles]] | [[Kalifornia]] | 3 898 747 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 3 | [[Chicago]] | [[Illinois]] | 2 746 388 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 4 | [[Houston]] | [[Texas]] | 2 304 580 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 5 | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | [[Arizona]] | 1 608 139 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 6 | [[Philadelphia]] | [[Pensylvánia]] | 1 603 797 | [[Northeast (USA)|Severovýchod]] |- | 7 | [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | [[Texas]] | 1 434 625 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 8 | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | [[Kalifornia]] | 1 386 932 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 9 | [[Dallas]] | [[Texas]] | 1 304 379 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 10 | [[San José (Kalifornia)|San José]] | [[Kalifornia]] | 1 013 240 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 11 | [[Austin (Texas)|Austin]] | [[Texas]] | 961 855 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 12 | [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] | [[Florida]] | 949 611 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 13 | [[Fort Worth]] | [[Texas]] | 918 915 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 14 | [[Columbus (Ohio)|Columbus]] | [[Ohio]] | 905 748 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 15 | [[Indianapolis]] | [[Indiana]] | 887 642 | [[Midwest (USA)|Stredozápad]] |- | 16 | [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] | [[Severná Karolína]] | 874 579 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 17 | [[San Francisco]] | [[Kalifornia]] | 873 965 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 18 | [[Seattle]] | [[Washington (štát USA)|Washington]] | 737 015 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 19 | [[Denver]] | [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | 715 522 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 20 | [[Washington, D. C.]] | [[Federálny dištrikt Kolumbia]] | 689 545 | [[Juh (USA)|Juh]] |} == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = US Capitol west side.JPG | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], miesto zasadania [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] | obrázok2 = White House north and south sides.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Biely dom]], sídlo a pracovisko [[prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] | obrázok3 = Panorama of United States Supreme Court Building at Dusk.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Joe Biden presidential portrait.jpg | šírka1 = 128 | popis1 = [[Joe Biden]], 46. [[prezident Spojených štátov]] od 20. januára 2021 | obrázok2 = Kamala Harris Vice Presidential Portrait.jpg | šírka2 = 128 | popis2 = [[Kamala Harrisová]], 49. viceprezidentka Spojených štátov od 20. januára 2021 }} [[Súbor:P20210720AS-3425-2 (51417135942).jpg|thumb|Prezident Biden so svojím vládnym kabinetom]] Spojené štáty sú najstaršou [[federácia|federáciou]] sveta. Ide o [[prezidentská republika|prezidentskú republiku]] a zastupiteľskú [[demokracia|demokraciu]], fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného [[Ústava Spojených štátov|ústavou]] nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. [[Články Konfederácie]] (''Articles of Confederation'') platné medzi rokmi [[1781]] – [[1788]]. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi. Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek: * '''[[zákonodarná moc|zákonodarné]]:''' [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] (''Congress'') skladajúci sa zo [[Senát Spojených štátov|Senátu]] (''Senate'') a [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] (''House of Representatives'') určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet. * '''[[výkonná moc|výkonné]]:''' [[prezident Spojených štátov|prezident]] so schválením senátu poverujúci [[Federálna vláda Spojených štátov|vládu]] a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci [[United States Armed Forces|ozbrojeným silám]]. * '''[[súdna moc|súdne]]:''' [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy. [[Kongres Spojených štátov]] je dvojkomorovým parlamentom. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovňa reprezentantov]] má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, [[Kalifornia]], ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou [[systém relatívnej väčšiny|systému prvého v cieli]] (''First-past-the-post voting''). [[Ústava Spojených štátov]] je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je [[spoločenská zmluva (štát)|spoločenskou zmluvou]] upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku [[1992]]. Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa [[Listina práv (USA)|Listiny práv]] (''Bill of Rights'') a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí [[sloboda slova]], [[náboženská sloboda|sloboda vyznania]] a [[sloboda tlače]], právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, [[volebné právo|všeobecné volebné právo]], a [[vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícke právo]]. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie. === Politický systém === Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike. Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] a [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo [[konzervativizmus|konzervatívna]], Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo [[liberalizmus|liberálna]]. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán. Od roku [[2021]] je [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] [[Demokratická strana (USA)|demokrat]] [[Joe Biden]]. === Popredné politické strany === * [[Súbor:GOP logo.svg|22px]] '''[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]''' (''Republican Party'') – strana sa hlási ku [[konzervativizmus|konzervativizmu]] a snaží sa aj o rozvoj podnikania. Jedna z dvoch hlavných strán, má štatút [[pravica (politika)|pravice]]. * [[Súbor:US Democratic Party Logo.svg|22px]] '''[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]''' (''Democratic Party'') – oficiálne [[sociálny liberalizmus|liberálna]] strana, sústredí sa na rozvoj sociálnej a štátnej oblasti. V Amerike má štatút [[ľavica (politika)|ľavice]], pričom v Európe je vnímaná skôr ako stredová, pretože je ekonomicky konzervatívnejšia než európske ľavicové strany. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}} Samotné Spojené štáty sa skladajú z: * 50 [[štát (Spojené štáty)|štátov]] (''state''/pl. ''states'') * jedného federálneho dištriktu ([[Washington, D. C.|Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný) * [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a * atolu [[atol Palmyra|Palmyra]] Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia. [[Súbor:Map of USA States with names white.svg|center|650px]] === Najznámejšie organizácie === [[Súbor:Aerial view of the Central Intelligence Agency headquarters, Langley, Virginia - Corrected and Cropped.jpg|thumb|Sídlo [[Central Intelligence Agency|CIA]] v [[Langley (Virgínia)|Langley]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Kennedy Space Center (35794969520).jpg|thumb|Logo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisko]] na [[Florida|Floride]]]] ==== Vládne ==== * [[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|22px]] '''[[Central Intelligence Agency|CIA]]''' (''Central Intelligence Agency'') – ústredná civilná [[tajná služba|spravodajská služba]], ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách. * [[Súbor:Seal of the Federal Bureau of Investigation.svg|22px]] '''[[Federal Bureau of Investigation|FBI]]''' (''Federal Bureau of Investigation'') – vyšetrovací orgán [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov|amerického ministerstva spravodlivosti]], ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné. * [[Súbor:NASA seal.svg|22px]] '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]''' (''National Aeronautics and Space Administration'') – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]]. * [[Súbor:Seal of the U.S. National Security Agency.svg|22px]] '''[[National Security Agency|NSA]]''' (''National Security Agency'') – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov. * [[Súbor:UnitedStatesNavalCriminalInvestigativeServiceSeal.jpg|22px]] '''[[Naval Criminal Investigative Service|NCIS]]''' (''Naval Criminal Investigative Service'') – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami [[tajná služba|spravodajskej služby]]) patriaci pod ''Department of the Navy'' (súčasť [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]]). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti [[United States Navy|Vojenskému námorníctvu Spojených štátov]] (''United States Navy'') alebo [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty Spojených štátov]] (''United States Marine Corps''), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti ''Department of the Navy''. ==== Verejné ==== * '''[[National Rifle Association|NRA]]''' (''National Rifle Association'') – [[nezisková organizácia]] na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe [[Druhý dodatok ústavy Spojených štátov|Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov]]. === Oligarchia === Dve americké univerzity, [[Northwestern University]] a [[Princeton University]], vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii [[oligarchia|oligarchie]] a neexistencii [[demokracia|demokracie]] v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The US is an oligarchy, study concludes | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10769041/The-US-is-an-oligarchy-study-concludes.html | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2014-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Study: US is an oligarchy, not a democracy | url = https://www.bbc.co.uk/news/blogs-echochambers-27074746 | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (''Economist Intelligence Unit''), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chandran | meno = Nyshka | autor = | odkaz na autora = | titul = US is no longer a full democracy, EIU warns | url = https://www.cnbc.com/2017/01/25/us-is-no-longer-a-full-democracy-eiu-warns.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ozbrojené sily === [[Súbor:US Global Military Presence.svg|thumb|left|250px|Americká vojenská prítomnosť vo svete]] [[Súbor:US Navy 060618-N-8492C-212 An Air Force B-2 bomber along with other aircrafts from the Air Force, Navy and Marine Corps fly over the Kitty Hawk, Ronald Reagan and Abraham Lincoln Carrier Strike groups.jpg|thumb|Úderná skupina [[USS Kitty Hawk (CV-63)|USS ''Kitty Hawk'']], [[USS Ronald Reagan (CVN-76)|''Ronald Reagan'']] a [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|''Abraham Lincoln'']] s lietadlami [[United States Marine Corps Aviation|námornej pechoty]], [[United States Navy|vojenského námorníctva]] a [[United States Air Force|vojenského letectva]]]] [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov]] (''United States Armed Forces'') tvorí šesť zložiek: [[United States Army|armáda]], [[United States Air Force|vzdušné sily]], [[United States Navy|vojenské námorníctvo]], [[United States Marine Corps|námorná pechota]], [[United States Space Force|vesmírne sily]] a [[United States Coast Guard|pobrežná stráž]]. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie [[superveľmoc]]i. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného [[tank (vozidlo)|tanky]] [[M1 Abrams|Abrams]], [[stealth]] lietadlá, [[lietadlová loď|lietadlové lode]] či [[jadrová ponorka|jadrové ponorky]]. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek. Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných [[vojna|vojenských konfliktov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad [[stealth]] alebo [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnné]], [[zvuk|sonické]] a ULF (''Ultra low frequency'') zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z [[ochudobnený urán|ochudobneného uránu]]. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA | url = https://sites.evergreen.edu/zoltan/interventions/ | vydavateľ = sites.evergreen.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Japonsko|Japonsku]], od [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou [[ropa|ropy]] (podľa [[The World Factbook|CIA World Factbook]] je to 320 000 [[barel]]ov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 facts on US Military Oil Consumption | url = https://www.newlaunches.com/archives/top_5_facts_on_us_military_oil_consumption.php | vydavateľ = newlaunches.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE | url = https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zahraničná politika === ==== Vývojové tendencie ==== [[Súbor:67º Período de Sesiones de la Asamblea General de Naciones Unidas (8020913157).jpg|thumb|Sídlo [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na [[Manhattan]]e v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]], [[Bhután]] a [[Sudán]] neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky. Spojené štáty sú zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) so stálym zastúpením v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] a právom [[veto|veta]]. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Izrael]], [[Japonsko]], [[Nový Zéland]] a štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], z ktorých [[Spojené kráľovstvo]] má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v [[20. storočie|20. storočí]] rozmanitým vývojom. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]] definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej [[španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojne]] v roku [[1898]] Spojené štáty anektovali [[Havajská republika|Havaj]], [[Portoriko]] a [[Filipíny]]. Počas tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]] v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách [[Karibik]]u a [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]. Na začiatku storočia bola snaha o [[izolacionizmus]] a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], do ktorej sa USA zapojili v roku [[1917]] po potopení britského [[parník]]u [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] a vstupom USA do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť [[západná Európa|západnú Európu]] prostredníctvom tzv. [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu [[komunizmus|komunizmu]]. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády ([[Augusto Pinochet|Pinochet]], [[Suharto]], [[Juan Perón|Perón]], [[Saddám Husajn|Husajn]], [[Jean-Claude Duvalier|Duvalier]], podpora [[operácia Condor|operácie Condor]]) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom ([[Muhammad Mosaddek|Mosaddek]] v [[Irán]]e, [[Jacobo Arbenz Guzmán|Arbenz]] v [[Guatemala (štát)|Guatemale]]), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora [[contras]] v [[Nikaragua|Nikarague]]). Po víťazstve v [[studená vojna|studenej vojne]] sa USA stali v podstate jedinou [[superveľmoc]]ou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v neposlednom rade s mocenským vzostupom [[Čína|Číny]], podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WORLD | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Antiamerikanizmus ==== {{hlavný článok|Antiamerikanizmus}} [[Súbor:US Navy 030402-N-5362A-004 U.S. Army Sgt. Mark Phiffer stands guard duty near a burning oil well in the Rumaylah Oil Fields in Southern Iraq.jpg|thumb|Americkí vojaci strážia ropné polia v [[Rumajlá]] počas [[tretia vojna v Perzskom zálive|invázie do Iraku]] v roku 2003]] Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters, iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valku-odmitlo-v-ulicich-sest-milionu-lidi.A030215_195139_zahranicni_nad | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2003-02-16 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli metódam boja proti [[terorizmus|teroristom]], medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach [[Guantanamo Bay Naval Base|Guantánamo]] a [[Centrálna bagdadská väznica|Abú Ghrajb]], prevádzkovanie tajných väzníc [[Central Intelligence Agency|CIA]] mimo americké územie, v ktorých bolo povolené [[mučenie]] väzňov ([[Egypt]], [[Pakistan]], [[Poľsko]], [[Litva]] alebo [[Rumunsko]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... | url = https://zahranicni.ihned.cz/c1-63251170-sit-tajnych-veznic-cia-thajsko-rumunsko-polsko-litva-egypt | vydavateľ = zahranicni.ihned.cz | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov ([[Patriot Act]], [[Echelon]] a odhalenie [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] o činnosti [[National Security Agency|NSA]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/odposlechy-merkelove-a-predvolani-americkeho-velvyslance.A131024_124356_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-24 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli [[tretia vojna v Perzskom zálive|vojne v Iraku]], ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/316303-valka-v-iraku-ma-ctyrikrat-vic-obeti-nez-se-uvadelo-spocitali-akademici.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo z dôvodu [[vojenská intervencia v Líbyi v roku 2011|vojenskej intervencie v Líbyi]], ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/400150-chaos-v-libyi-je-nasledek-me-nejvetsi-chyby-priznal-obama.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je [[Saudská Arábia]] a podpora [[vojenská intervencia v Jemene|vojenskej intervencie v Jemene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2125122-trump-jedna-v-saudske-arabii-podepsany-kontrakty-za-350-miliard-dolaru | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu | url = https://wave.rozhlas.cz/konflikt-ktery-nikoho-nezajima-saudska-arabie-pustosi-jemen-hladomorem-s-tichou-6821621 | vydavateľ = wave.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vzťahy s Čínou ==== [[Súbor:President Donald J. Trump visits China 2017 (38427499221).jpg|thumb|Bývalý prezident Spojených štátov [[Donald Trump]] s manželkou [[Melania Trumpová|Melaniou]] pri stretnutí s [[Čína|čínskym]] prezidentom [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchingom]] a jeho manželkou [[Pcheng Li-jüan]] počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017]] Stav vzťahov medzi USA a [[Čína|Čínou]] je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v [[Peking]]u ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a [[Taiwan]] bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku [[1996]] sa Čína pokúšala ovplyvniť [[Prezidentské voľby v USA v roku 1996|americké prezidentské voľby]] zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chinese Embassy Role In Contributions Probed| url = https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fwp-srv%2fpolitics%2fspecial%2fcampfin%2fstories%2fchina1.htm%3f | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1998/02/10/findings-link-clinton-allies-to-chinese-intelligence/87265d5d-7452-41f2-ad2f-aa4abe7e579e/? | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 1998-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna [[americký dolár|dolárov]] najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 největších zahraničních věřitelů USA | url = https://www.investicniweb.cz/2016-5-18-15-nejvetsich-zahranicnich-veritelu-usa/ | vydavateľ = investicniweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vlády prezidentov [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] a [[Barack Obama|Baracka Obamu]] sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad [[haker]]ské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasík | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-podezriva-cinu-z-odcizeni-miliony-otisku-prstu.A150923_193546_zahranicni_ale | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-09-23 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> alebo budovanie [[umelý ostrov|umelých ostrovov]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/branit-cine-v-pristupu-na-umele-ostrovy-povede-k-rozsahle-valce_413508.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2017-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln | url = https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/trumps-amerikaner-lassen-china-im-handelsstreit-zappeln-15572659.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nástupe [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do funkcie amerického prezidenta v [[január]]i [[2017]] sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa [[2. máj]]a [[2018]] priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií [[Steven Mnuchin]], minister obchodu [[Wilbur Ross]] a poverenec pre obchodné záležitosti [[Robert Lighthizer]]. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti. == Ekonomika == {{hlavný článok|Hospodárstvo USA}} [[Súbor:New York Stock Exchange with Pride.jpg|thumb|Budova [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street]]]] Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu [[Priemysel|priemyselnú]] krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast. Spojené štáty majú [[zmiešaná ekonomika|zmiešanú ekonomiku]]. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne [[dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]], hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke [[úrok]]y, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca [[inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je [[americký dolár]]. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú [[Čína]], [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Japonsko]], [[Nemecko]], [[Kórejská republika]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[India]] a [[Taliansko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Foreign Trade|url=https://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1812yr.html|vydavateľ=census.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-03|miesto=|jazyk=}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Minnesota-corn-20030826.jpg|náhľad|[[Kukurica|Kukuričné]] pole v štáte [[Minnesota]]|alt=]] [[Poľnohospodárstvo]] tvorí len 1% [[hrubý národný dôchodok|hrubého národného produktu]], ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí [[Obilie|obilnicu]] krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov [[Bavlna|bavlny]], [[Kukurica|kukurice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]] a [[Sója|sóje]]. V Spojených štátoch sa pestujú aj [[Geneticky modifikovaný organizmus|geneticky modifikované plodiny]] (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a [[Rybolov|rybolov.]] === Priemysel === [[Priemysel]] sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|zemného plynu]], [[elektrická energia|elektriny]] a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, [[kozmický priemysel]], ako aj výroba zbraní a iné. === Služby === V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú [[bankovníctvo]], obchod. Celosvetový dosah má tvorba [[filmové dielo|filmov]], reklám, hudobná produkcia a [[telekomunikácie]]. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby [[softvér]]u, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako [[Microsoft Corporation|Microsoft]], [[IBM]], [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola|Pepsi]], [[McDonald’s]], [[General Motors]], [[Ford Motor Company|Ford]] a ďalších. V oblasti [[Silicon Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí [[Google]], [[Amazon.com]], [[Facebook]], [[Apple]] a ďalšie. Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí [[maloobchod|maloobchodný]] a [[veľkoobchod|veľkoobchodný]] predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom [[New York Stock Exchange]] je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie. === Veda a technológie === [[Súbor:Edison and phonograph edit1.jpg|thumb|left|[[Thomas Alva Edison]] a jeho [[fonograf]], cca 1877]] [[Súbor:Aldrin Apollo 11 original.jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronaut]] [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 20. júl 1969]] [[Súbor:Steve Jobs and Bill Gates (522695099).jpg|thumb|[[Steve Jobs]] (vľavo), spoluzakladateľ [[Apple]] a [[Bill Gates]] (vpravo), spoluzakladateľ [[Microsoft Corporation]]]] Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec [[Benjamin Franklin]]. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca [[19. storočie|19. storočia]] sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako [[Samuel Morse]] (elektrický [[telegraf]]) a [[Thomas Alva Edison]] ([[fonograf]]), alebo [[bratia Wrightovci]], projektanti a stavitelia prvého motorového [[lietadlo|lietadla]] a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v [[letectvo|letectve]]. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], ktorí utekali z Európy pred [[nacizmus|nacizmom]]. Patrili k nim aj ľudia ako [[Albert Einstein]], [[Albert Abraham Michelson]], [[Enrico Fermi]] alebo [[John von Neumann]], ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal [[projekt Manhattan]] (riadený [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]]), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete [[atómová bomba|atómovú bombu]], [[program Apollo]], ktorý Američanov v roku [[1969]] priviedol ako prvých na [[Mesiac]] (v osobe [[Neil Armstrong|Neila Armstronga]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]] počas misie [[Apollo 11]]), či masívny rozvoj [[elektronika|elektroniky]], [[počítač]]ov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo [[Silicon Valley]], preslávené [[Kalifornia|kalifornské]] centrum inovácií, či [[ARPANET]], predchodca [[internet]]u, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre [[United States Armed Forces|americké ozbrojené sily]]. Väčšina pilierov internetu – [[web search engine|vyhľadávač]] [[Google]], najväčšia [[sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] [[Facebook]], alebo internetová encyklopédia [[Wikipédia]] – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít ''QS World University Ranking 2019'' bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: [[Massachusetts Institute of Technology]], [[Stanford University]], [[Harvard University]], [[California Institute of Technology]], [[University of Chicago]], [[Princeton University]], [[Cornell University]], [[Yale University]], [[Columbia University in the City of New York]], [[University of Pennsylvania]] a [[University of Michigan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2019 | url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019 | vydavateľ = topuniversities.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harvard drží rekord v počte laureátov [[Nobelova cena|Nobelových cien]], s veľkým náskokom pred britskou [[University of Cambridge]]. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik [[Theodore William Richards]] v roku 1914. [[Linus Carl Pauling|Linus Pauling]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] aj [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. [[John Bardeen]] je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]]. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že [[elektromagnetické žiarenie]] má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte [[Arthur Holly Compton]]. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca [[cyklotrón]]u [[Ernest Lawrence]], objaviteľ vakcíny proti [[detská obrna|detskej obrne]] [[Jonas Salk]], známy popularizátor vedy [[Richard Feynman]], spoluobjaviteľ [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] [[James Dewey Watson]], vynálezca [[myš (hardvér)|počítačovej myši]] [[Douglas Engelbart]] či astronómovia [[Edwin Hubble]] a [[Carl Sagan]]. Matematik [[Norbert Wiener]] založil [[kybernetika|kybernetiku]]. K najslávnejším americkým informatikom patrí [[Donald Ervin Knuth|Donald Knuth]], tvorcovia [[C (programovací jazyk)|programovacieho jazyka C]] [[Ken Thompson]] a [[Dennis Ritchie]], alebo „otec internetu“ [[Vinton Cerf]], ktorý vytvoril komunikačný protokol [[balík internetových protokolov|TCP/IP]], na ktorom je postavená celosvetová sieť. Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali [[Henry David Thoreau]] či [[William James]], [[Charles Sanders Peirce]] a [[John Dewey]], najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia [[Erich Fromm]], [[Abraham Harold Maslow|Abraham Maslow]], [[Carl Rogers]], [[John Broadus Watson|John Watson]], [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] či najcitovanejší psychológ 20. storočia [[Burrhus Frederic Skinner]], sociológovia [[Erving Goffman]] a [[Talcott Parsons]], filozof vedy [[Thomas Samuel Kuhn|Thomas Kuhn]], rodová teoretička [[Judith Butlerová]], politickí filozofi [[John Rawls]], [[Samuel Phillips Huntington|Samuel Huntington]] (autor slávneho ''Stretu civilizácií'') a [[Francis Fukuyama]] (autor nemenej slávnej eseje ''Koniec dejín a posledný človek''), filozof jazyka [[Hilary Putnam]], zakladateľ [[sexuológia|sexuológie]] [[Alfred Kinsey]], antropológovia [[Margaret Meadová]] a [[Clifford Geertz]] či lingvista [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]]. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelových cien za ekonómiu]] v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec [[neoliberalizmus|neoliberalizmu]] [[Milton Friedman]], významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru [[Joseph Stiglitz]] a [[Paul Krugman]], predstaviteľ [[teória hier|teórie hier]] [[John Forbes Nash]], ktorého preslávil film ''Čistá duša'', a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej [[psychóza|psychózy]], alebo [[Paul Samuelson]], z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval [[Gary Becker]]. [[Herbert Simon]] sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka [[Elinor Ostromová]]. === Turizmus === Spojené štáty americké sú krajinou s najväčším turistickým potenciálom. Medzi najvýznamnejšie centrá [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] patria veľkomestá ([[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]], [[Las Vegas]] atď.), na juhu krajiny [[Florida]], na [[Midwest (USA)|stredozápade]] [[Skalnaté vrchy]] a na západe [[Kalifornia]]. Množstvo turistov navštevuje [[národný park|národné parky]] ([[Yellowstonský národný park|Yellowstonský]], [[Yosemitský národný park|Yosemitský]], [[Národný park Sequoia|Sequoia]] a ďalšie), ale aj mnohé atrakcie ako napr. [[Disneyland Park (Anaheim)|Disneyland]], [[Hollywood]] a pod. <gallery> Súbor:Statue of Liberty, NY.jpg|[[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti Súbor:New york times square-terabass.jpg|[[Times Square]] je najpopulárnejším námestím v [[New York (mesto)|New Yorku]] Súbor:Rodeo Drive, Beverly Hills, LA, CA, jjron 21.03.2012.jpg|Ulica [[Rodeo Drive]] v [[Beverly Hills]] Súbor:Welcome to Fabulous Las Vegas.jpg|Nápis ''Welcome to Fabulous Las Vegas'' vítajúci návštevníkov mesta Súbor:Miamimetroarea.jpg|[[Miami Beach]], [[Florida]] Súbor:Pikes Peak Crystal Creek Reservoir P4160512.jpg|[[Pikes Peak]], [[Skalnaté vrchy]] Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|[[Veľký kaňon|Grand Canyon]], najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] Súbor:Landscape Arch Utah (50MP).jpg|[[Landscape Arch]], najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v [[Národný park Arches|Národnom parku Arches]] v [[Utah]]u Súbor:Cinderella Castle October 1.jpg|[[Magic Kingdom]] v [[zábavný park|zábavnom parku]] [[Walt Disney World|Walt Disney World Resort]] na [[Florida|Floride]], ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete </gallery> == Infraštruktúra == [[Súbor:787NorthEnd.JPG|thumb|Doprava na medzištátnej [[diaľnica|diaľnici]] [[Interstate 787|I-787]]]] [[Súbor:Atlanta Airport Aerial Angle (31435634003) (2).jpg|thumb|[[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]]]] === Doprava === ==== Cestná doprava ==== Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný [[automobil]] je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov. Cez jazero [[Pontchartrain]], ležiace na juhovýchode štátu [[Louisiana]] (severne od [[New Orleans]]), vedie najdlhší most sveta – [[Lake Pontchartrain Causeway]]. ==== Železničná doprava ==== Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť [[Amtrak]]. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti [[Union Pacific Railroad]] a [[BNSF Railway]], ktoré medzi sebou neustále konkurujú. ==== Letecká doprava ==== Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]], [[Medzinárodné letisko Los Angeles]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko]] v [[Chicago|Chicagu]], [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]], [[Medzinárodné letisko Denver]] a [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. ==== Vodná doprava ==== Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazerách]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Louisiana]]. == Kultúra == [[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|thumb|Tradičné symboly americkej kultúry – [[jablkový koláč]], [[bejzbal]] a [[vlajka Spojených štátov|americká vlajka]]]] Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. [[Rýchle občerstvenie]] ako napr. [[hamburger]]y, [[hotdog]]y, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]]. === Spôsob života === Miestnu spoločnosť charakterizuje [[americký spôsob života]] (''American way of life''). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od [[puritanizmus (náboženstvo)|puritánstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Puritánské kořeny amerického mýtu | url = https://legacy.blisty.cz/art/20560.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dokazuje to napríklad prudérny [[filmový rating MPAA]] či citlivosť na [[sexizmus]]. Vlastný pohľad na seba charakterizuje [[americká výnimočnosť]] (''American exceptionalism''). V krajine je rozšírená predstava tzv. [[americký sen|amerického sna]] (''American Dream''). Americkú kultúru ovplyvňuje silný [[individualizmus]], ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom [[Rodina|rodiny]] alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MLÁDEK|meno=J.|titul=Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=|strany=96}}</ref> Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v [[Texas]]e, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste [[New York (mesto)|New York]] je to naopak zakázané. Podľa známej [[Inglehartova mapa hodnôt|Inglehartovej mapy hodnôt]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti [[sekularizmus|sekulárno]]-[[racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 74.</ref> Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 109.</ref> uprednostňujú osobnú [[sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 66.</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 58.</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 46.</ref> V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 129.</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 131.</ref> === Kuchyňa === [[Súbor:Our (Almost Traditional) Thanksgiving Dinner.jpg|thumb|Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti [[Deň vďakyvzdania|Dňa vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'')]] [[Súbor:RedDot Burger.jpg|thumb|[[Hamburger]] so [[zemiakové hranolčeky|zemiakovými hranolčekmi]] a [[pivo]]m]] [[Súbor:DecaturBourbons.jpg|thumb|Rôzne americké [[whisky|whiskey]] na pultoch obchodu]] V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Na [[Northeast (USA)|severovýchode]] USA, v regióne [[Nové Anglicko]], sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (''Brunswické dusené'', ''Yankee pečené'', ''bostonské fazuľky''). Napríklad v štáte [[Maine]] je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (''Cornish pasty''), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre [[Midwest (USA)|stredozápad]] sú typické [[hovädzie mäso|hovädzie]] [[steak]]y, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká [[Juh (USA)|južanská]] kuchyňa je bohatá na [[cholesterol]] a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (''Southern fried chicken''), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (''deep-fried steak''), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (''home-style gravy''). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (''pecan pie''), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (''peach cobbler''), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu [[Cajun (kuchyňa)|Cajun]] v oblasti mesta [[New Orleans]], ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na [[Southwest (USA)|juhozápade]] USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva ''[[Tex-Mex]]'' (z anglických slov ''Texan'' a ''Mexican''). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i [[bravčové mäso|bravčové]] mäso, fazule, [[čili paprička|čili papričky]], kukuričné lupienky (''corn flakes'') a pod. Typickým pokrmom je [[chili con carne]]. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako [[nachos]], [[taco]], [[burrito]] a [[salsa (omáčka)|salsa]]. [[Kalifornia|Kalifornská]] kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.<ref name="podravka-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = https://www.podravka.sk/o-podravke/trhy/usa/ | vydavateľ = podravka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká kuchyně, stravování v USA | url = https://www.mahalo.cz/usa/informace-o-usa/americka-kuchyne-stravovani-v-usa.html | vydavateľ = mahalo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Havaj (štát USA)|Havajská]] kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z [[východná Ázia|východnej Ázie]] ([[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Kórea|Kórey]], [[Filipíny|Filipín]]) alebo [[Európa|Európy]] ([[Portugalsko|Portugalska]]) a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva [[plate lunch]] – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad [[ryža (potravina)|ryže]], amerického [[cestovina|cestovinového]] šalátu, tradičného bravčového mäsa [[kalua]], ktoré sa pripravuje v zemnej peci (''imu''), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. [[haupia]] (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), [[lomi losos]] (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo [[laulau]] (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci ''imu''). <gallery> Súbor:New England clam bake.jpg|Typické jedlá z regiónu [[Nové Anglicko]] – dusený homár, morské plody, kukurica Súbor:Cornish Pasty (cropped).jpeg|Mäsový závin (''Cornish pasty''), typický pre strednú časť USA Súbor:T-bone-cooked-MCB.jpg|[[hovädzie mäso|Hovädzí]] [[steak]] [[T-bone steak|T-bone]] Súbor:Flickr wordridden 3397801155--Chicken fried steak.jpg|Vyprážaný kurací steak (''chicken fried steak'') s hustou omáčkou (''chipotle cream gravy''), typický pre južanskú kuchyňu USA Súbor:Peach Cobbler.jpg|''Peach cobbler'' so zmrzlinou Súbor:Cajun seafood dish.jpg|Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans Súbor:CornmealProducts.jpg|Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne ''[[Tex-Mex]]'' ([[kukurica siata|kukurica]], [[tortilla]] čipsy, [[syr]], [[taco]], [[salsa (omáčka)|salsa]], [[čili paprička|čili]] a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA Súbor:Loco Moco.jpg|[[Havaj (štát USA)|Havajský]] [[plate lunch]] s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (''loko moko'') </gallery> Pri zvláštnych príležitostiach, napr. [[Deň vďakyvzdania]] a [[Vianoce]], sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená [[morka]] s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (''eggnog'').<ref name="amerika-jidlo-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jídlo USA | url = https://www.amerika.cz/tags/jidlo-v-usa | vydavateľ = amerika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="podravka-usa"/> Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] (''fast food''). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne [[hamburger]]y, [[zemiakové hranolčeky]] (''french fries''), vyprážané kuracie mäso (''fried chicken''), rôzne [[sendvič]]e (''sandwiches''), [[hotdog]]y, [[pizza]], mäsové guľôčky, šišky (''donuts''), [[vafle]] (''waffles'') i rôzne [[zmrzlina|zmrzliny]] (''ice creams''). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria [[McDonald’s]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Burger King]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), [[Subway Restaurants|Subway]] (sendviče, šaláty), [[Hooters]] (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), [[A&W Restaurants]] (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), [[Pizza Hut]] (pizza, cestoviny), [[Taco Bell]] (mexické jedlá), [[Arby’s]] (hamburgery, sendviče, šaláty), [[Wendy’s]] (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), [[Chick-fil-A]] (sendviče, kuracie mäso), [[Five Guys]] (hamburgery, hranolky), [[Dunkin’ Donuts]] (šišky, káva), [[Krispy Kreme]] (šišky), [[Shoney’s]] (all-you-can-eat), [[Waffle House]] (vafle, steaky), [[Baskin-Robbins]] (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.<ref name="amerika-jidlo-usa"/><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne [[Čína|čínske]], [[Japonsko|japonské]], [[Kórea|kórejské]], [[India|indické]], [[Vietnam|vietnamské]], [[Taliansko|talianske]], [[Grécko|grécke]] i [[Francúzsko|francúzske]] reštaurácie.<ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> <gallery> Súbor:Big Mac hamburger.jpg|[[Big Mac]] z [[McDonald’s]] Súbor:KFC Hot Wings Fries.jpg|Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] Súbor:Subwaysandwich.jpg|[[Sendvič]] zo [[Subway Restaurants|Subway]] Súbor:Hot dog with mustard.png|[[Hotdog]] s [[horčica (potravina)|horčicou]] Súbor:NYPizzaPie.jpg|Newyorská [[pizza]] Súbor:Taco Bell Nachos Supreme 2 (22210300163).jpg|[[Nachos]] z [[Taco Bell]] Súbor:Dunkin-Donuts-Chocolate-Glazed.jpg|Šiška s čokoládovou polevou z [[Dunkin’ Donuts]] Súbor:Waffle, Baytree Waffle House, Remerton.jpg|[[Vafle]] z [[Waffle House]] Súbor:BaskinRobbins Icecream.jpg|[[Zmrzlina]] z [[Baskin-Robbins]] </gallery> U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola]] a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako [[Sprite (nápoj)|Sprite]], [[Mountain Dew]], [[7 Up]], ľadové [[čaj]]e, čaje a ovocné [[džús]]y [[Snapple]], limonády [[Dr Pepper]], [[Hawaiian Sun]], džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou [[Welch’s]], [[root beer]] – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom [[Sasafras belavý]], čo je typický severoamerický strom.<ref name="amerika-jidlo-usa"/> Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne [[pivo]], [[whisky|whiskey]], [[víno]] a rôzne [[koktail]]y. Z pív sú najznámejšie [[Budweiser]], [[Molson Coors Brewing Company|Coors]], [[Anheuser-Busch|Michelob]], [[Miller Brewing Company|Miller]], [[Pabst Blue Ribbon]] a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú [[bourbon (whisky)|bourbon]] a [[Tennessee whiskey]], pričom i celosvetovo najznámejšie sú [[Jack Daniel’s]] a [[Jim Beam]]. Najvýznamnejšou americkou [[vinohrad]]níckou oblasťou je [[Kalifornia]]. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí [[Napa Valley AVA|Napa]] (''Napa Valley''), [[Central Coast (Kalifornia)|Central Coast]] či [[Central Valley (Kalifornia)|Central Valley]]. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je [[Cabernet Sauvignon]], [[Syrah]], [[Merlot]], [[Rulandské modré|Pinot noir]], typický [[Zinfandel]] a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda [[Chardonnay (odroda viniča)|Chardonnay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americke vína | url = https://www.global-wines.sk/americke-vina | vydavateľ = global-wines.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch [[Oregon]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]. Z koktailov sú obľúbené [[cosmopolitan (koktail)|cosmopolitan]], [[Long Island Iced Tea]], [[margarita]], [[martini (koktail)|Martini]], [[mint julep]], [[Planter’s Punch]] i [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]]. <gallery> Súbor:15-09-26-RalfR-WLC-0098.jpg|[[Coca-Cola]] Súbor:Mountain Dew.jpg|[[Mountain Dew]] Súbor:Dr Pepper bottle (30751752050).jpg|[[Dr Pepper]] Súbor:2019-04-21 21 50 17 A bottle of Welch's Passion Fruit juice in the Franklin Farm section of Oak Hill, Fairfax County, Virginia.jpg|[[Welch’s]] Súbor:Root beer in glass mug.jpg|[[Root beer]] Súbor:Budweiser beer.jpg|[[Budweiser]] Súbor:Jack Daniel's Old No. 7 1,14l.jpg|[[Jack Daniel’s]] [[Tennessee whiskey]] Súbor:Stag's Leap Wine Cellars Cabernet Sauvignon CASK 23 1997.jpg|[[Cabernet Sauvignon]] z [[Napa Valley AVA|Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Cosmopolitan (5076906532).jpg|[[cosmopolitan (koktail)|Cosmopolitan]] </gallery> === Literatúra === [[Súbor:ErnestHemingway.jpg|thumb|left|[[Ernest Hemingway]] pracuje na knihe ''[[Komu zvonia do hrobu]]'' (''For Whom the Bell Tolls''), 1939]] [[Súbor:Mark Twain by AF Bradley.jpg|thumb|[[Mark Twain]], [[spisovateľ]], [[satira|satirik]] a [[humor]]ista]] K známym americkým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] patria [[Ernest Hemingway]], [[John Steinbeck]], [[Thomas Stearns Eliot]], [[William Faulkner]], [[Pearl S. Bucková]], [[Toni Morrison]], [[Saul Bellow]], [[Isaac Bashevis Singer]], [[Sinclair Lewis]] a [[Eugene O’Neill]]. Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež [[Mark Twain]], [[Arthur Miller]], [[Jerome David Salinger]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], [[Francis Scott Fitzgerald]], [[Ayn Rand]], [[Truman Capote]], [[Henry James]], [[John Updike]], [[Norman Mailer]], [[Philip Roth]], [[O. Henry]], [[Gore Vidal]], [[Charles Bukowski]], [[Henry Miller]] či [[Thomas Pynchon]] v [[próza|próze]], [[Walt Whitman]], [[Emily Dickinsonová]], [[Ralph Waldo Emerson]], [[Jack Kerouac]], [[Allen Ginsberg]], [[Ezra Pound]], [[Robert Frost]], [[Sylvia Plathová]], [[Langston Hughes]] či [[Henry Wadsworth Longfellow]] v [[poézia|poézii]] a [[Tennessee Williams]] v [[dráma|dráme]]. V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo [[Harper Leeová|Harper Leeovej]] (''Ako zabiť vtáčika''), [[Margaret Mitchellová|Margaret Mitchellovej]] (''Juh proti severu''), [[Harriet Beecher Stowe|Harriet Beecher Stoweovej]] (''Chalúpka strýčka Toma'') alebo [[Maya Angelou|Maye Angelou]] (''I Know Why the Caged Bird Sings''). Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už [[Edgar Allan Poe]]. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti [[Jack London]], [[Herman Melville]] doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby ''[[Biela veľryba|Moby-Dicka]]'', [[Edgar Rice Burroughs]] ''Tarzana'', [[James Fenimore Cooper]] svojho ''[[Posledný Mohykán (román)|Posledného mohykána]]''. [[Isaac Asimov]], [[Ray Bradbury]], [[Robert A. Heinlein]] a [[Philip Kindred Dick|Philip K. Dick]] patria ku klasikom [[vedecká fantastika|sci-fi]]. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj [[Kurt Vonnegut]]. [[Stephen King]] sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu [[Howard Phillips Lovecraft|Howarda Phillipsa Lovecrafta]]. Známym autorom trilerov je tiež [[John Grisham]]. [[Mario Puzo]] sa preslávil svojím mafiánskym eposom ''[[Krstný otec (román)|Krstný otec]]''. Drsnú detektívnu školu zakladal [[Dashiell Hammett]]. Revolúciu v žánri fantasy svoju ''Hrou o tróny'' spôsobil [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Medzeru na trhu objavila aj [[Stephenie Meyerová]] so svojou ságou ''[[Súmrak (Meyerová)|Twilight]]'', rovnako ako [[Ursula Kroeberová Le Guinová|Ursula K. Le Guinová]]. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ [[Nathaniel Hawthorne]]. Špiónske romány preslávili [[Tom Clancy|Toma Clancyho]]. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval [[Dan Brown]]. V humoristickom žánre sa presadil [[Washington Irving]]. [[biografia|Biografie]] preslávili [[Carl Sandburg|Carla Sandburga]]. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril [[Stan Lee]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Andy Warhol by Jack Mitchell.jpg|thumb|[[Andy Warhol]], [[maliar (umelec)|maliar]], filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí [[popart]]]] Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. [[Mary Cassattová]] bola najvýznamnejšou reprezentantkou [[impresionizmus|impresionizmu]] v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj [[James Abbott McNeill Whistler]]. Na realistickú maľbu stavil [[Edward Hopper]], regionalizmus zakladal [[Grant Wood]]. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola [[Georgia O'Keeffová]]. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele [[Jackson Pollock|Jacksona Pollocka]], ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov [[abstraktný expresionizmus|abstraktného expresionizmu]]. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný [[popart]]. Jeho hlavným predstaviteľom bol [[Andy Warhol]] a k ďalším reprezentantom patril [[Roy Lichtenstein]]. [[Jean-Michel Basquiat]] založil pouličné [[grafity]]. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval [[Man Ray]]. === Architektúra === V [[architektúra|architektúre]] zaviedol [[Frank Lloyd Wright]] koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorca geodetických kupol. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[Ieoh Ming Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v [[Paríž]]i. <gallery> Súbor:US Capitol dome Jan 2006.jpg|Kupola [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] v štýle amerického [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] Súbor:Woolworth bldg nov2005c.jpg|[[Mrakodrap]] [[Woolworth Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] postavený v [[neogotika|neogotickom štýle]] Súbor:Empire State Building (aerial view).jpg| [[Empire State Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štýle [[art deco]] Súbor:Willis Tower From Lake.jpg|[[Willis Tower]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[internacionálny štýl|internacionálnom štýle]] Súbor:Bacardi building Miami.jpg|[[Bacardi Building (Miami)|Bacardi Building]] v [[Miami]] v štýle miamskej modernistickej architektúry Súbor:Los Angeles Library Tower (small) crop.jpg|[[U.S. Bank Tower]] v [[Los Angeles]] v [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickom štýle]] Súbor:Transamerica Pyramid from Coit Tower.jpg|[[Transamerica Pyramid]] v [[San Francisco|San Franciscu]] Súbor:South San Jose (crop).jpg|Rodinné domy na predmestí [[San José (Kalifornia)|San José]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] </gallery> === Hudba === [[Súbor:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped 2).jpg|thumb|left|[[Madonna]] si vyslúžila titul „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnej popu]]“]] [[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|[[Elvis Presley]], považovaný za „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa rock and rollu]]“]] K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria [[George Gershwin]], [[Leonard Bernstein]], [[Aaron Copland]] a [[Philip Glass]]. V čele avantgardných pokusov stál [[John Cage]]. Legendou filmovej hudby je [[John Williams]]. V rovnakom žánri sa preslávili tiež [[James Horner]], [[Henry Mancini]] či [[Quincy Jones]]. Kráľom [[muzikál]]ov bol [[Cole Porter]]. [[Scott Joplin]] založil hudobný štýl [[ragtime]]. [[džez|Jazzovými]] legendami sú [[Louis Armstrong]], [[Ella Fitzgeraldová]], [[Miles Davis]], [[Glenn Miller]], [[Nat King Cole]], [[Charlie Parker]], [[John Coltrane]]. Najslávnejší sóloví umelci [[populárna hudba|populárnej]] a [[rock]]ovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú [[Elvis Presley]], [[Bob Dylan]], [[Johnny Cash]], [[Jimi Hendrix]], [[Frank Sinatra]], [[Pete Seeger]], [[B. B. King]], [[Ray Charles]], [[Bruce Springsteen]], [[James Brown]], [[Janis Joplinová]], [[Tina Turner]], [[Aretha Franklinová]], [[Frank Zappa]], [[Stevie Wonder]], [[Bing Crosby]], [[Chuck Berry]], [[Eartha Kittová]], [[Liza Minnelliová]], [[Duke Ellington]], [[Joan Baezová]], [[Buddy Holly]], [[Lou Reed]], [[Billie Holiday]], [[Diana Rossová]], [[Donna Summer]], [[Nina Simone]], [[Gene Kelly]], [[Etta James]], [[Alice Cooper]] či [[Iggy Pop]]. Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: [[Michael Jackson]], [[Madonna]], [[Whitney Houstonová]], [[Cher (speváčka)|Cher]], [[Prince]], [[Mariah Careyová]], [[Janet Jacksonová]]. V 90. rokoch nastal mohutný nástup [[rap (hudba)|rapu]] a [[hip-hop (hudba)|hip-hopu]], pričom najslávnejšími rapermi sa stali [[Eminem]], [[Tupac Shakur]], [[50 Cent]], [[Kanye West]], [[Akon]], [[Jay-Z]], [[Snoop Dogg]], [[Dr. Dre]], [[Lil Wayne]]. Kráľom [[latin pop|latin popu]] je [[Ricky Martin]], americkej [[country]] potom [[Dolly Partonová]]. Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: [[The Doors]] ([[Jim Morrison]]), [[Metallica]] ([[James Hetfield]]), [[Linkin Park]] ([[Chester Bennington]]), [[Red Hot Chili Peppers]] ([[Anthony Kiedis]]), [[The Eagles]], [[Beach Boys]], [[30 Seconds to Mars]] ([[Jared Leto]]), [[Green Day]] ([[Billie Joe Armstrong]]), [[Guns N’ Roses]] ([[Axl Rose]]), [[Megadeth]] ([[Dave Mustaine]]), [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[blink-182]], [[Slayer]], [[The Black Eyed Peas]]. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna [[grunge]] z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: [[Nirvana]] ([[Kurt Cobain]], [[Dave Grohl]]), [[Alice in Chains]], [[Pearl Jam]] či [[Soundgarden]]. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: [[Bon Jovi]] ([[Jon Bon Jovi]]), [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Aerosmith]] ([[Steven Tyler]]), [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]], [[The Ramones]], [[My Chemical Romance]], [[The Velvet Underground]], [[Simon & Garfunkel]] ([[Paul Simon]], [[Art Garfunkel]]), [[Pixies]], [[Backstreet Boys]]. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina [[Evanescence]] vznikla v [[Arkansas]]e, metaloví [[Nine Inch Nails]] v [[Ohio|Ohiu]], [[Slipknot]] v [[Iowa|Iowe]] či [[Pantera]] v [[Texas]]e. Najslávnejšou americkou tanečnicou bola [[Isadora Duncanová]]. === Kinematografia === [[Súbor:Rita Hayworth - 1940.JPG|thumb|left|[[Rita Hayworth]] sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v [[Hollywood]]e, [[sexuálny symbol|sex symbolom]] a [[pin-up girl]] Ameriky]] [[Súbor:Hollywood Sign (Zuschnitt).jpg|thumb|Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca [[Mount Lee]] v [[Griffith Park]]u v [[Los Angeles]]]] [[Súbor:Marlon Brando publicity for One-Eyed Jacks.png|thumb|[[Marlon Brando]] je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia]] Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je [[Hollywood]], komplex filmových koncernov v [[Kalifornia|Kalifornii]] – hoci štúdiá existujú aj inde. Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl [[Walt Disney]], ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli [[Steven Spielberg]] (''E.T. – Mimozemšťan'', ''Čeľuste'') a [[George Lucas]] (''Hviezdne vojny''). [[Ron Howard]] sa preslávil trhákmi podľa kníh [[Dan Brown|Dana Browna]], ale aj ceneným životopisným filmom ​​''Čistá duša''. [[Western]]y preslávil [[John Ford]]. Špecialistom na [[vedecká fantastika|sci-fi]] bol [[Robert Zemeckis]], ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film ''[[Forrest Gump (film)|Forrest Gump]]''. Komédie boli doménou [[George Cukor|Georgea Cukora]] (''Adamovo rebro'') alebo [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] (''[[Niekto to rád horúce]]''). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj [[Woody Allen]] (''Annie Hallová''), [[Sydney Pollack]] (''[[Tootsie]]'') či [[William Wyler]] (''Prázdniny v Ríme''). Veľké mafiánske filmy preslávili [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] (''Gangy New Yorku'') a [[Francis Ford Coppola|Francisa Forda Coppolu]] (''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]''). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie [[Quentin Tarantino]] (''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]''). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny [[Tim Burton]] (''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'', ''[[Charlie a továreň na čokoládu (film)|Charlie a továreň na čokoládu]]''). Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako [[Orson Welles]] (''[[Občan Kane]]''), [[Stanley Kubrick]] (''[[Mechanický pomaranč]]'') alebo [[David Lynch]] (''[[Modrý zamat]]''). Umelecké ambície mal aj [[Elia Kazan]] (''Na východ od raja'') či [[Sidney Lumet]] (''Dvanásť rozhnevaných mužov''). Politický aktivizmus je hlavným motívom [[Oliver Stone|Olivera Stonea]] (''[[Čata (film)|Čata]]'', ''[[JFK (film)|JFK]]'') alebo dokumentaristu [[Michael Moore|Michaela Moorea]] (''[[Fahrenheit 9/11]]'', ''[[Sicko]]''). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu [[David Wark Griffith|Davida Warka Griffitha]] (''Zrodenie národa''). Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami [[Mary Pickford]], [[Lillian Gish]], Nemka [[Marlene Dietrichová]], [[Joan Crawford]], [[Grace Kellyová]], [[Judy Garland]], [[Marilyn Monroe]], [[Elizabeth Taylorová]], [[Katharine Hepburnová]], [[Rita Hayworth]], [[Lauren Bacall]], belgicko-britská herečka [[Audrey Hepburnová]] či detská hviezda [[Shirley Jane Templová|Shirley Templová]]. Z mužov potom [[Buster Keaton]], Angličan [[Charlie Chaplin]], [[Harold Lloyd]], [[John Wayne]], [[Henry Fonda]], [[Gregory Peck]], [[Fred Astaire]], [[Cary Grant]], [[Humphrey Bogart]], [[James Dean]], [[Marlon Brando]], [[Clark Gable]], [[bratia Marxovci]], [[Gary Cooper]], [[Spencer Tracy]], [[James Stewart]] alebo [[Charlton Heston]]. Neskôr to boli hviezdy ako [[Julia Robertsová]], [[Sandra Bullocková]], [[Meryl Streepová]], [[Barbra Streisandová]], [[Sigourney Weaverová]], [[Gwyneth Paltrowová]], [[Julianne Moore]], [[Whoopi Goldberg]], [[Cameron Diazová]], [[Jennifer Anistonová]], [[Jodie Fosterová]], [[Angelina Jolie]], [[Jennifer Lopezová]], [[Robin Williams]], [[Brad Pitt]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Arnold Schwarzenegger]], [[Bruce Lee]], [[Johnny Depp]], [[Robert Redford]], [[Robert De Niro]], [[Jim Carrey]], [[Tom Cruise]], [[Sylvester Stallone]], [[Bruce Willis]], [[Kevin Costner]], [[Tom Hanks]], [[Jack Nicholson]], [[Clint Eastwood]], [[Morgan Freeman]], [[Will Smith]], [[George Clooney]], [[Eddie Murphy]], [[Mel Gibson]], [[Nicolas Cage]], [[Harrison Ford]], [[Paul Newman]], [[John Travolta]], [[Michael Douglas]], [[Patrick Swayze]], [[Richard Gere]] a mnohí ďalší. Ako [[kúzelník (umelec)|iluzionista]] sa celosvetovo preslávil [[David Copperfield (iluzionista)|David Copperfield]]. Americká [[Akadémia filmových umení a vied]] (''Academy of Motion Picture Arts and Sciences'') každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí [[Academy Awards|Oscar]] (oficiálne: ''Ceny Akadémie'' – ''Academy Awards''). Veľkú prestíž má tiež [[Zlatý glóbus]] (''Golden Globe Award'') každoročne udeľovaný [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov|Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov]] (''Hollywood Foreign Press Association''). === Šport === [[Súbor:Jordan by Lipofsky 16577.jpg|thumb|left|[[Michael Jordan]] v drese [[Chicago Bulls]]]] [[Súbor:Superbowl XXXIX, 2005.JPG|thumb|Štadión [[TIAA Bank Field|Alltel Stadium]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]] počas konania [[Super Bowl]]u XXXIX]] Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú [[americký futbal]], [[bejzbal]], [[basketbal]], [[ľadový hokej]], [[futbal]], [[tenis]], [[golf]] a [[profesionálny wrestling|wrestling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Show | meno = Reviewer Sports | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) | url = https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | vydavateľ = sportsshow.net | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú [[Major League Baseball]] (MLB), [[National Basketball Association]] (NBA), [[National Football League]] (NFL) a [[National Hockey League]] (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga [[Major League Soccer]] (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má [[basketbal]], [[volejbal]], [[skejtbording]] a [[snoubording]]. [[Lakros]] vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni. K americkým športovým legendám patria boxeri [[Muhammad Ali]], [[Joe Frazier]] a [[Mike Tyson]], basketbalisti [[Michael Jordan]], [[Kobe Bryant]], [[LeBron James]], [[Magic Johnson]], [[Shaquille O’Neal]], [[Kareem Abdul-Jabbar]], [[Wilt Chamberlain]], [[Tim Duncan]] a [[Larry Bird]], bejzbalisti [[Babe Ruth]], [[Jackie Robinson]] a [[Joe DiMaggio]], tenistky [[Serena Williamsová]], [[Chris Evertová]] a [[Billie Jean Kingová]], tenisti [[Andre Agassi]], [[John McEnroe]], [[Jimmy Connors]] a [[Pete Sampras]], golfista [[Tiger Woods]], cyklista [[Lance Armstrong]], plavci [[Michael Phelps]], [[Mark Spitz]], [[Matt Biondi]] a [[Jenny Thompsonová]], atléti [[Jesse Owens]], [[Carl Lewis]], [[Florence Griffithová-Joynerová]], [[Michael Johnson (atlét)|Michael Johnson]] a [[Raymond Clarence Ewry]]. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí [[Jerry Rice]]. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka [[Lindsey Vonnová]]. Spojené štáty osemkrát organizovali [[olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. Štyrikrát išlo o [[letné olympijské hry]] (v [[St. Louis]] v roku [[1904]], v [[Los Angeles]] v rokoch [[1932]] a [[1984]], v [[Atlanta|Atlante]] v roku [[1996]]) a štyrikrát o [[zimné olympijské hry]] (v [[Lake Placid]] v rokoch [[1932]] a [[1980]], v [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] a v [[Salt Lake City]] v roku [[2002]]). V roku [[2028]] sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku [[1994]] boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta vo futbale]]. Trikrát organizovali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Lake Placid]] v roku [[1932]] v rámci ZOH, [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] v rámci ZOH a [[Colorado Springs]] v roku [[1962]]). === Médiá === [[Súbor:ABC 77 W66 jeh.JPG|thumb|Korporátne sídlo [[American Broadcasting Company]] (ABC) v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – [[NBC]], [[American Broadcasting Company|ABC]] a [[CBS]], ktorú dopĺňa televízna sieť [[FOX Broadcasting Company|FOX]]. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť [[CNN]] a televízna stanica [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]], ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo. K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník ''[[The New York Times]]'' mediálneho konglomerátu [[WarnerMedia]] a tiež ''[[The Wall Street Journal]]'', takisto vydávaný v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Ďalej možno menovať aj ''[[The Washington Post]]'', ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Los Angeles Times]]''. Značný význam majú aj internetové noviny ''[[HuffPost]]''. Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky ''[[Time (týždenník)|Time]]'' a ''[[Newsweek]]''. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza ''Time Europe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TIME EMEA Magazine Media Planner | url = http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | vydavateľ = content.time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Time Asia'' má sídlo v [[Hongkong]]u. Časopis ''Newsweek'' vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad ''[[National Geographic]]''. == Štátne sviatky == [[Súbor:4th of July Independence Day Parade 2014 DC (14466486678).jpg|thumb|Oslavy [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]] (''Independence Day'') vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] (''New Year’s Day'') * 3. pondelok v januári – [[Deň Martina Luthera Kinga]] (''Martin Luther King Jr. Day'') * 3. pondelok vo februári – [[Deň prezidentov (USA)|Deň prezidentov]] (''President’s Day'') * posledný pondelok v máji – [[Deň obetí vojny (USA)|Deň obetí vojny]] (''Memorial Day'') * [[4. júl]] – [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] (''Independence Day'') * 1. pondelok v septembri – [[Deň práce (USA)|Deň práce]] (''Labor Day'') * 2. pondelok v októbri – [[Deň Krištofa Kolumba]] (''Columbus Day'') * [[11. november]] – [[Deň vojnových veteránov]] (''Veterans Day'') * 4. štvrtok v novembri – [[Deň vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'') * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Christmas'') == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. ''Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi''. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4. == Iné projekty == {{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html United States] ''[[The World Factbook|CIA World Factbook]]'' {{eng icon}} * [https://www.usa.gov/ Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.house.gov/ Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.senate.gov/ Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho domu] {{eng icon}} * [https://www.supremecourt.gov/ Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov] {{eng icon}} {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Spojené štáty americké| ]] [[Kategória:Krajiny G8]] 60225aptfe2kou960sq16ye19efde6u 2. august 0 3781 7428869 7274162 2022-08-22T16:24:46Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ + wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|214|[[Gustáv]]}} == Udalosti == * [[1777]] – panovníčka [[Mária Terézia]] vydala nariadenie o reorganizácii školstva v [[Habsburská monarchia|monarchii]] pod názvom ''[[Ratio educationis (1777)|Ratio educationis]]''; dokument v osvietenskom duchu po prvýkrát vyslovil zásadu všeobecnej školskej povinnosti (dochádzky do [[ľudová škola|ľudovej školy]]) * [[1892]] – bol vydaný zákon, ktorý zavádzal (od [[1. január]]a [[1900]]) korunu ako platidlo na území [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] * [[1934]] – [[Adolf Hitler]] sa vymenoval za „vodcu a ríšskeho kancelára“ * [[1942]] – v [[Osvienčim]]e sa konal tragický [[Rómovia|rómsky]] holocaust, keď v noci z 2. na 3. augusta bolo v plynových komorách zavraždených až 3 000 Rómov. * [[1945]] – skončila sa [[Postupimská konferencia]], ktorej sa zúčastnili americký prezident [[Harry S. Truman]], britský ministerský predseda [[Winston Churchill]] a sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] * [[1980]] – v [[Bologna|Bologni]] došlo na železničnej stanici k najväčšiemu [[Atentát v Bologni|teroristickému útoku]] v dejinách [[Taliansko|Talianska]] * [[1990]] – invázia [[Irak]]u do [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]], ktorou sa začala [[druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[1991]] – štart misie [[STS-43]] raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] == Narodenia == [[Súbor:Isabel allende.jpg|upright|thumb|[[Isabel Allendeová]] (* 1942)]] [[Súbor:Olga-Sommerová.jpg|upright|náhled|[[Olga Sommerová]] (* 1949)]] * [[1632]] – [[Kaspar von Stieler]], nemecký učenec, jazykovedec († [[1707]]) * [[1834]] – [[Frédéric Auguste Bartholdi]], francúzsky sochár († [[1904]]) * [[1853]] – [[Harrington Emerson]], americký priemyselník († [[1931]]) * [[1890]] – [[Herbert Dingle]], anglický astrofyzik († [[1978]]) * [[1900]] – [[Jozef Filip]], slovenský pedagóg a matematik († [[1982]]) * [[1913]] – [[Dionýz Blaškovič]], slovenský bakteriológ, virológ, lekár, pedagóg a akademik († [[1998]]) * [[1914]] – [[Ernest Sýkora]], slovenský verejný činiteľ a pedagóg († [[2000]]) * [[1923]] – [[Šimon Peres]], izraelský prezident († [[2016]]) * [[1924]] – [[James Baldwin]], americký prozaik a dramatik († [[1987]]) * [[1929]] – [[Tibor Neubrunn]], slovenský matematik († [[1990]]) * [[1930]] – [[Tibor Gáll]], slovenský maliar a grafik († [[2021]]) * [[1931]] – [[Viliam Schrojf]], slovenský futbalový brankár († [[2007]]) * [[1932]] – [[Peter O’Toole]], írsky herec († [[2013]]) * [[1934]] – [[Valerij Fiodorovič Bykovskij]], sovietsky kozmonaut († [[2019]]) * [[1939]] – [[Wes Craven]], americký filmový režisér a scenárista († [[2015]]) * 1939 – [[John W. Snow]], americký politik * [[1942]] – [[Isabel Allendeová]], čilská spisovateľka * 1942 – [[Vladimír Dzurilla]], slovenský hokejový brankár a tréner († [[1995]]) * [[1944]] – [[Naná Vasconcelos]], brazílsky jazzový perkusionista a spevák († [[2016]]) * [[1946]] – [[Ján Langoš]], slovenský politik († [[2006]]) * [[1949]] – [[Bertalan Farkas]], prvý maďarský kozmonaut * 1949 – [[Olga Sommerová]], česká filmová dokumentaristka * [[1950]] – [[Mathieu Carrière]], nemecký herec * [[1951]] – [[Steve Hillage]], britský gitarista * [[1957]] – [[Viera Prokešová]], slovenská poetka, esejistka, literárna vedkyňa a prekladateľka († [[2008]]) * [[1973]] – [[Karina Habšudová]], slovenská tenistka * [[1974]] – [[Daniel Medo]], slovenský športovec, zakladateľ mužského [[fitnes]] na Slovensku * [[1977]] – [[Edward Furlong]], americký herec * [[1983]] – [[Zuzana Malíková]], slovenská atlétka * 1983 – [[Hatice Şendil]], turecká herečka * [[1985]] – [[Ilija Bozoljac]], srbský tenista * 1985 – [[Heidi Pelttariová]], fínska hokejistka * [[1990]] – [[Vitalija Diačenková]], ruská tenistka == Úmrtia == [[Súbor:Enrico Caruso(détail).jpg|upright|thumb|[[Enrico Caruso]] († 1921)]] * {{0}}[[216 pred Kr.]] – [[Lucius Aemilius Paulus (vojvodca)|Lucius Aemilius Paulus]], [[Staroveký Rím|rímsky]] politik a vojvodca * {{0}}[[257]] – [[Štefan I. (pápež)|Štefan I.]], pápež (* ?) * {{0}}[[924]] – [[Ethelweard]], kráľ Wessexu (* [[904]]) * [[1058]] – [[Judita zo Schweinfurtu]], česká kňažná, manželka kniežaťa [[Břetislav I.|Břetislava I.]] (* pred [[1003]]) * [[1100]] – [[Viliam II. (Anglicko)|Viliam II.]], anglický kráľ (* asi [[1056]]) * [[1589]] – [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]], francúzsky kráľ (* [[1551]]) * [[1796]] – [[Matej Butschany]], slovenský fyzik a matematik (* [[1731]]) * [[1823]] – [[Lazare Nicolas Marguerite Carnot]], francúzsky štátnik, matematik a vojenský spisovateľ (* [[1753]]) * [[1921]] – [[Enrico Caruso]], taliansky operný spevák (* [[1873]]) * [[1922]] – [[Alexander Graham Bell]], britsko-americký fyzik, vynálezca a fyziológ (* [[1847]]) * [[1923]] – Warren G. Harding, americký politik, 29. prezident USA (* [[1865]]) * [[1934]] – [[Paul von Hindenburg]], pruský a nemecký generál, prezident Nemecka (* [[1847]]) * [[1936]] – [[Louis Blériot]], francúzsky vynálezca a letecký konštruktér (* [[1872]]) * [[1945]] – [[Pietro Mascagni]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1863]]) * [[1951]] – [[Milan Polák (politik)|Milan Polák]], slovenský dôstojník a politik (* [[1897]]) * [[1952]] – [[Karel Lamač]], český filmový herec, režisér a scenárista (* [[1897]]) * [[1966]] – [[R. A. Dvorský]], český skladateľ, kapelník, klavirista, spevák, herec a vydavateľ (* [[1899]]) * [[1993]] – [[Pavol Herchl]], slovenský scénograf a výtvarník (* [[1924]]) * [[1997]] – [[William S. Burroughs]], americký spisovateľ, predstaviteľ [[beat generation]] (* [[1914]]) * [[2006]] – [[Luisel Ramosová]], uruguajská modelka (* [[1984]]) * [[2011]] – [[Baruj Benacerraf]], americký imunológ (* [[1920]]) * [[2012]] – [[Ján Holonič]], hlava pravoslávnej cirkvi na Slovensku (* [[1937]]) * [[2013]] – [[Jozef Adamovič]], slovenský herec (* [[1939]]) * [[2016]] – [[Franek Chmiel]], slovenský televízny režisér (* [[1931]]) * 2016 – [[Franciszek Macharski]], poľský kardinál a krakovský arcibiskup (* [[1927]]) * 2016 – [[Ahmed Hassan Zewail]], egyptský chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1946]]) * [[2018]] – [[Ilja Racek]], český herec (* [[1930]]) * [[2020]] – [[Leon Fleisher]], americký klavirista a dirigent (* [[1928]]) * [[2022]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) {{mesiace}} [[Kategória:2. august| ]] [[Kategória:August| 02]] [[Kategória:Dni|~0802]] peeeeobor4p8etu4h834mpk3236uz2h 21. august 0 3936 7428863 7428079 2022-08-22T16:17:19Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Leopodstanicky|Leopodstanicky]] ([[User_talk:Leopodstanicky|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|233|[[Jana (prvé meno)|Jana]], [[Johana]] a [[Noema (meno)|Noema]]}} * Deň [[Vpád_vojsk_Varšavskej_zmluvy_do_Česko-Slovenska#Straty_na_životoch|obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968]] == Udalosti == * [[1770]] – [[James Cook]] oficiálne zabral východnú časť [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]] pre [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkú Britániu]] a nazval ju [[Nový Južný Wales]] (New South Wales) * [[1911]] – zamestnanec [[Musée du Louvre|múzea Louvre]] ukradol obraz [[Mona Líza|Mony Lízy]] * [[1942]] – [[Druhá svetová vojna]]: začala sa [[bitka o Stalingrad]], v ktorej [[Červená armáda]] získala historické víťazstvo * [[1959]] – [[Havaj (štát)|Havaj]] sa stal 50. štátom USA * [[1965]] – [[program Gemini]]: štart [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini 5]] s dvojčlennou posádkou, ktorá následne zotrvala na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e takmer osem dní a ustanovila tak svojho času rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre * [[1968]] – [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] * [[1986]] – prírodná katastrofa pri brehoch jazera [[Nyos (jazero)|Nyos]] v [[Kamerun]]e; únik CO<sub>2</sub> usmrtil 1 800 ľudí a 3 500 kusov dobytka * [[1987]] – hardrocková americká skupina [[Guns N’ Roses]] vydala svoj debut ''[[Appetite for Destruction]]'' * [[1991]] – [[Lotyšsko]] vyhlásilo úplnú nezávislosť od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] * 1991 – puč proti [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailov Gorbačovovi]] stroskotal potom, čo väčšina vojakov zachovala lojalitu voči sovietskemu vodcovi * [[1993]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] stratila kontakt so sondou [[Mars Observer]] == Narodenia == [[Súbor:Petr Zelenka KVIFF.jpg|thumb|upright|[[Petr Zelenka]] (* 1967)]] [[Súbor:Usain Bolt Olympics cropped.jpg|thumb|upright|[[Usain Bolt]] (* 1986)]] [[Súbor:Muchova_RG19_(14)_(48199152057).jpg|thumb|upright|[[Karolína Muchová]] (* 1996)]] * [[1165]] – [[Filip II. August]], francúzsky kráľ († [[1223]]) * [[1765]] – [[Viliam IV. (Spojené kráľovstvo)|Viliam IV.]], britský kráľ († [[1837]]) * [[1789]] – [[Augustin Louis Cauchy]], francúzsky matematik († [[1857]]) * [[1798]] – [[Jules Michelet]], francúzsky historik, profesor a archivár († [[1874]]) * [[1858]] – [[Rudolf (korunný princ)|Rudolf Habsburský]], rakúsky následník trónu († [[1889]]) * [[1909]] – [[Nikolaj Nikolajevič Bogoľubov]], ruský matematik a teoretický fyzik († [[1992]]) * [[1912]] – [[Toe Blake]], kanadský hokejista († [[1995]]) * [[1916]] – [[Ctibor Matulay]], slovenský archivár, pedagóg († [[1995]]) * [[1917]] – [[Leonid Hurwicz]], americký ekonóm a matematik († [[2008]]) * [[1924]] – [[Arthur Janov]], americký psychológ († [[2017]]) * [[1927]] – [[Ladislav Helge]], český režisér a scenárista († [[2016]]) * [[1930]] – [[Margaréta, grófka zo Snowdonu]], britská princezná, mladšia sestra kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] († [[2002]]) * [[1934]] – [[Vladimír Fišer]], český herec, hlásateľ a dabér († [[2015]]) * [[1936]] – [[Wilt Chamberlain]], americký profesionálny basketbalista († [[1999]]) * [[1938]] – [[Kenny Rogers]], americký country spevák († [[2020]]) * [[1942]] – [[Maria Kaczyńská]], poľská prvá dáma ako manželka prezidenta [[Lech Kaczyński|Lecha Kaczyńskeho]] († [[2010]]) * [[1944]] – [[Anna Cigánová]], slovenská bábkarska a kostýmová výtvarníčka, scénografka * 1944 – [[František Chovanec (1944)|František Chovanec]], slovenský futbalista * 1944 – [[Milan Urbáni]], slovenský politik * [[1945]] – [[Basil Poledouris]], skladateľ filmovej hudby († [[2006]]) * [[1947]] – [[Marián Lapšanský]], slovenský hudobník * 1947 – [[Mary Simon]], generálna guvernérka [[Kanada|Kanady]] * [[1952]] – [[Glenn Hughes]], britský hudobník ([[Deep Purple]]) * 1952 – [[Jiří Paroubek]], český politik, predseda vlády * 1952 – [[Joe Strummer]], britský hudobník a spevák ([[The Clash]]) († [[2002]]) * [[1955]] – [[Peter Šimun]], slovenský herec * [[1958]] – [[Petr Rada (futbalista)|Petr Rada]], český futbalový tréner * [[1967]] – [[Stéphane Charbonnier]], francúzsky karikaturista († [[2015]]) * 1967 – [[Carrie-Anne Mossová]], kanadská herečka * 1967 – [[Petr Zelenka]], český dramatik, scenárista a režisér * [[1970]] – [[Matej Bukna]], slovenský hokejista * [[1971]] – [[Liam Howlett]], britský hudobník ([[The Prodigy]]) * [[1975]] – [[Alicia Wittová]], americká herečka * [[1977]] – [[Viktor Béreš]], slovenský politik * [[1978]] – [[Jesús España]], španielsky atlét * [[1980]] – [[Mária Gáliková]], slovenská atlétka * 1980 – [[Jasmin Wöhrová]], nemecká tenistka * [[1984]] – [[Alizée]], francúzska speváčka * [[1986]] – [[Usain Bolt]], jamajský atlét * [[1988]] – [[Robert Lewandowski]], poľský futbalista *[[1989]] – [[Hayden Panettierová|Hayden Panettiere]], americká herečka a modelka *[[1996]] – [[Karolína Muchová]], česká tenistka == Úmrtia == [[Súbor:Leon trotsky.jpg|thumb|upright|[[Lev Trockij]] († 1940)]] * [[1599]] - [[Dávid Gutgesel]], bardejovský kníhtlačiar (* asi 1540) * [[1614]] – [[Alžbeta Bátoriová]], slovenská grófka (* [[1560]]) * [[1723]] – [[Dimitrie Cantemir]], rumunský politik, učenec a spisovateľ (* [[1673]]) * [[1784]] – [[Jozef Bencúr (pedagóg)|Jozef Bencúr]], slovenský evanjelický farár a spisovateľ (* [[1728]]) * [[1813]] – [[Žofia Magdaléna Dánska]], švédska kráľovná (* [[1746]]) * [[1814]] – [[Benjamin Thompson]], americký fyzik a vynálezce (* [[1753]]) * [[1815]] – [[Carl Johan Adlercreutz]], švédsky politik a generál (* [[1757]]) * [[1823]] – [[Markos Botsaris]], generál Řecké osvobozenecké války (* [[1790]]) * [[1836]] – [[Claude-Louis Navier]], francouzský fyzik a technik (* [[1785]]) * [[1905]] – [[Jules Oppert]], německo-francouzský asyrolog (* [[1825]]) * [[1921]] – [[Ernest Daudet]], francúzsky spisovateľ a novinár (* [[1837]]) * [[1927]] – [[William Burnside]], britský matematik (* [[1852]]) * [[1940]] – [[Lev Davidovič Trockij]], ruský revolucionár (* [[1879]]) * [[1943]] – [[Marián Blaha]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1869]]) * 1943 – [[Henrik Pontoppidan]], dánsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] (* [[1857]]) * [[1947]] – [[Ettore Bugatti]], taliansky automobilový konštruktér a továrnik (* [[1881]]) * [[1957]] – [[Harald Ulrik Sverdrup]], nórsky meteorológ, oceánograf a polárnik (* [[1888]]) * [[1964]] – [[Palmiro Togliatti]], taliansky politik, vodca [[Komunistická strana|Komunistickej strany]] Talianska (* [[1893]]) * [[1979]] – [[Giuseppe Meazza]], taliansky futbalista (* [[1910]]) * [[1995]] – [[Subrahmanyan Chandrasekhar]], americký astrofyzik a matematik (* [[1910]]) * [[2002]] – [[Benjamin Thompson]], americký architekt (* [[1918]]) * [[2007]] – [[Ján Dekan]], slovenský archeológ a historik, umenovedec, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ a publicista (* [[1919]]) * 2007 – [[Hana Ponická]], slovenská prozaička (* [[1922]]) * [[2012]] – [[William Thurston]], americký matematik a profesor matematiky a informatiky (* [[1946]]) * [[2013]] – [[Charles Gordon Fullerton]], americký astronaut (* [[1936]]) * [[2014]] – [[Steven Ray Nagel]], americký vojenský letec a astronaut (* [[1946]]) {{mesiace}} [[Kategória:21. august| ]] [[Kategória:August| 21]] [[Kategória:Dni|~0821]] n0k73t24sq3hptk4hk8xft6wixxzwvv 65 0 4469 7428982 7006974 2022-08-22T19:51:27Z 81.162.82.194 /* Úmrtia */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|65}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> == Úmrtia == * [[30. apríl]] – [[Marcus Annaeus Lucanus]], rímsky básnik (* [[39]]) * [[Lucius Annaeus Seneca]], rímsky filozof a politik (* asi [[4 pred Kr.]]) [[Kategória:65| ]] [[Kategória:Roky| 0065]] gqciv3qz4958c1kkhunojd8loabelan 9. august 0 5061 7428871 7187702 2022-08-22T16:26:31Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ + wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|221|[[Ľubomíra]]}} == Udalosti == * [[1173]] – začala sa stavba veže v [[Pisa|Pise]], dokončená bola o celé dve storočia neskôr * [[1792]] – [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] bol korunovaný za českého kráľa * [[1902]] – [[Eduard VII.|Eudard VII.]] bol korunovaný za kráľa Veľkej Británie * [[1945]] – americký [[bombardér]] [[Bockscar]] zvrhol [[atómová bomba|atómovú bombu]] [[Fat Man]] na [[Japonsko|japonské]] mesto [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]] * [[1969]] – členovia bandy [[Charles Manson|Charlesa Mansona]] zavraždili herečku [[Sharon Tate]], manželku režiséra [[Roman Polański|Romana Polańskeho]], a štyri ďalšie osoby v Polańskeho vile v [[Beverly Hills]] * [[1973]] – štart neúspešnej sovietskej kozmickej sondy [[Program Mars|Mars 7]] * [[1974]] – [[Aféra Watergate]]: [[Richard Nixon]] sa stal prvým prezidentom [[Spojené štáty|USA]], ktorý rezignoval na svoju funkciu * [[1976]] – štart sovietskej kozmickej sondy [[Luna 24]], ktorá úspešne pristála na [[Mesiac]]i a vrátila sa so vzorkami späť * [[2005]] – úspešné pristátie misie [[STS-114]] raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] * [[2016]] – slovenský singlkanoista [[Matej Beňuš]] získal striebornú medailu za druhé miesto vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C1 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]] == Narodenia == [[Súbor:Rodney George Laver.jpg|thumb|upright|[[Rod Laver]] (* 1938)]] [[Súbor:Brno, Šelepka, Eva Pilarová (02).jpg|thumb|upright|[[Eva Pilarová]] (* 1939)]] [[Súbor:Raphaël Poiree.jpg|thumb|upright|[[Raphaël Poirée]] (* 1974)]] * [[1648]] – [[Johann Michael Bach]], nemecký hudobný skladateľ († [[1694]]) * [[1776]] – [[Amedeo Avogadro]], taliansky fyzik a chemik († [[1856]]) * [[1794]] – [[Achille Valenciennes]], francúzsky zoológ, parazitológ a ichtyológ († [[1865]]) * [[1890]] – [[Eino Kaila]], fínsky filozof († [[1958]]) * [[1902]] – [[Zino Francescatti]], francúzsky husľový virtuóz († [[1991]]) * [[1909]] – [[Jan Legowicz]], poľský historik filozofie, špecializujúci sa na stredovekú filozofiu († [[1992]]) * [[1911]] – [[William Alfred Fowler]], americký fyzik a astrofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1995]]) * [[1914]] – [[Tove Janssonová]], fínska spisovateľka, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti († [[2001]]) * [[1916]] – [[Manea Mănescu]], rumunský premiér († [[2009]]) * [[1926]] – [[Bohuslav Chropovský]], slovenský archeológ († [[2009]]) * 1926 – [[Július Považan]], slovenský maliar († [[2011]]) * [[1927]] – [[Marvin Minsky]], americký kognitívny vedec a informatik († [[2016]]) * [[1938]] – [[Leonid Kučma]], ukrajinský politik a prezident * 1938 – [[Rod Laver]], austrálsky tenista * 1938 – [[Otto Rehhagel]], nemecký futbalový tréner * [[1939]] – [[Eva Pilarová]], česká speváčka a herečka († [[2020]]) * 1939 – [[Romano Prodi]], taliansky politik * [[1942]] – [[Karol Sidon]], český židovský rabín a spisovateľ * [[1943]] – [[František Němec (herec)|František Němec]], český herec * [[1944]] – [[Sam Elliott]], americký herec * [[1945]] – [[Jozef Gajdoš]], slovenský politik * [[1949]] – [[Pavel Fejdi]], slovenský mineralóg, kryštalograf a vysokoškolský pedagóg († [[2013]]) * [[1953]] – [[Jean Tirole]], francúzsky profesor ekonómie * [[1957]] – [[Melanie Griffithová]], americká herečka * [[1959]] – [[Aleš Brichta]], český rockový spevák *[[1962]] – [[Annegret Krampová-Karrenbauerová]], predsedníčka nemeckej [[CDU]] * [[1963]] – [[Whitney Houstonová]], americká speváčka († [[2012]]) * [[1964]] – [[Brett Hull]], kanadsko-americký hokejista * [[1967]] – [[Dana Vávrová]], česká herečka a režisérka († [[2009]]) * [[1968]] – [[Gillian Anderson]], americká herečka * [[1970]] – [[Rod Brind’Amour]], kanadský hokejista * [[1971]] – [[Roman Jurievič Romanenko|Roman Romanenko]], ruský kozmonaut * [[1973]] – [[Filippo Inzaghi]], taliansky futbalista * [[1974]] – [[Raphaël Poirée]], francúzsky biatlonista * [[1976]] – [[Audrey Tautou]], francúzska herečka * 1976 – [[Rogier Wassen]], holandský tenista * [[1977]] – [[Alessio Di Mauro]], taliansky tenista * 1977 – [[Mikaël Silvestre]], francúzsky futbalista * [[1979]] – [[Tore Ruud Hofstad]], nórsky bežec na lyžiach * 1979 – [[Ľuboš Križko]], slovenský plavec * [[1982]] – [[Tyson Gay]], atlét USA * [[1984]] – [[Alena Procházková]], slovenská bežkyňa na lyžiach * [[1988]] – [[Július Hudáček]], slovenský hokejový brankár * [[1990]] – [[Sung Nan]], čínsky sólový krasokorčuliar == Úmrtia == [[Súbor:Ruggiero leoncavallo.jpg|thumb|upright|[[Ruggiero Leoncavallo]] († 1919)]] * {{0}}[[117]] – [[Traján]], rímsky cisár (* [[53]]) * {{0}}[[378]] – [[Valens]], východorímsky cisár (* [[328]]) * {{0}}[[803]] – [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]], byzantská cisárovná (* [[752]]) * [[1048]] – [[Damazus II.]], pápež (* ?) * [[1420]] – [[Peter z Ailly]], francúzsky teológ, filozof, logik, astrológ a kardinál (* [[1351]]) * [[1429]] – [[Jakoubek ze Stříbra]], český spisovateľ a kazateľ (* [[1375]]) * [[1915]] – [[Jerzy Żuławski]], poľský spisovateľ, básnik a dramaturg (* [[1874]]) * [[1918]] – [[František Plesnivý]], rakúsko-uhorským architektom (* [[1845]]) * [[1919]] – [[Ruggero Leoncavallo]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1857]]) * [[1942]] – [[Edith Steinová]], nemecko-židovská filozofka, mučenica katolíckej cirkvi (* [[1891]]) * [[1959]] – [[Emil František Burian]], český režisér, dramatik a hudobný skladateľ (* [[1904]]) * [[1962]] – [[Hermann Hesse]], švajčiarsky spisovateľ a maliar, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] (* [[1877]]) * [[1969]] – [[Cecil Frank Powell]], britský fyzik, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] (* [[1903]]) * 1969 – [[Sharon Tate]], americká herečka (* [[1943]]) * [[1975]] – [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]], ruský hudobný skladateľ (* [[1906]]) * [[1990]] – [[Štefan Iľaš]], slovenský matematik, pedagóg (* [[1933]]) * 1990 – [[Władysław Orlicz]], poľský matematik, ktorý sa zaoberal predovšetkým funkcionálnou analýzou a topológiou (* [[1903]]) * [[1991]] – [[Ján Gerthofer]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne (* [[1910]]) * [[1994]] – [[Helena Rasiowa]], poľská matematička (* [[1917]]) * [[1996]] – [[Frank Whittle]], britský vynálezca a strojný dôstojník RAF (* [[1907]]) * [[2000]] – [[John Harsanyi]], americký ekonóm, nositeľ [[Nobelova cena za ekonómiu|Nobelovej ceny za ekonómiu]] (* [[1920]]) * [[2006]] – [[James Van Allen]], americký vedec skúmajúci vesmír (* [[1914]]) * [[2008]] – [[Mahmúd Darwiš]], palestínsky básnik (* [[1941]]) * 2008 – [[Bernie Mac]], americký herec a komik (* [[1957]]) * [[2017]] – [[Marián Varga]], slovenský hudobník a skladateľ (* [[1947]]) * [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský politik, poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) {{mesiace}} [[Kategória:9. august| ]] [[Kategória:August| 09]] [[Kategória:Dni|~0809]] 2po6s6qzm9ryu6c6xfs5t25mbmwh2da 7428872 7428871 2022-08-22T16:26:42Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ op wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|221|[[Ľubomíra]]}} == Udalosti == * [[1173]] – začala sa stavba veže v [[Pisa|Pise]], dokončená bola o celé dve storočia neskôr * [[1792]] – [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] bol korunovaný za českého kráľa * [[1902]] – [[Eduard VII.|Eudard VII.]] bol korunovaný za kráľa Veľkej Británie * [[1945]] – americký [[bombardér]] [[Bockscar]] zvrhol [[atómová bomba|atómovú bombu]] [[Fat Man]] na [[Japonsko|japonské]] mesto [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]] * [[1969]] – členovia bandy [[Charles Manson|Charlesa Mansona]] zavraždili herečku [[Sharon Tate]], manželku režiséra [[Roman Polański|Romana Polańskeho]], a štyri ďalšie osoby v Polańskeho vile v [[Beverly Hills]] * [[1973]] – štart neúspešnej sovietskej kozmickej sondy [[Program Mars|Mars 7]] * [[1974]] – [[Aféra Watergate]]: [[Richard Nixon]] sa stal prvým prezidentom [[Spojené štáty|USA]], ktorý rezignoval na svoju funkciu * [[1976]] – štart sovietskej kozmickej sondy [[Luna 24]], ktorá úspešne pristála na [[Mesiac]]i a vrátila sa so vzorkami späť * [[2005]] – úspešné pristátie misie [[STS-114]] raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] * [[2016]] – slovenský singlkanoista [[Matej Beňuš]] získal striebornú medailu za druhé miesto vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C1 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]] == Narodenia == [[Súbor:Rodney George Laver.jpg|thumb|upright|[[Rod Laver]] (* 1938)]] [[Súbor:Brno, Šelepka, Eva Pilarová (02).jpg|thumb|upright|[[Eva Pilarová]] (* 1939)]] [[Súbor:Raphaël Poiree.jpg|thumb|upright|[[Raphaël Poirée]] (* 1974)]] * [[1648]] – [[Johann Michael Bach]], nemecký hudobný skladateľ († [[1694]]) * [[1776]] – [[Amedeo Avogadro]], taliansky fyzik a chemik († [[1856]]) * [[1794]] – [[Achille Valenciennes]], francúzsky zoológ, parazitológ a ichtyológ († [[1865]]) * [[1890]] – [[Eino Kaila]], fínsky filozof († [[1958]]) * [[1902]] – [[Zino Francescatti]], francúzsky husľový virtuóz († [[1991]]) * [[1909]] – [[Jan Legowicz]], poľský historik filozofie, špecializujúci sa na stredovekú filozofiu († [[1992]]) * [[1911]] – [[William Alfred Fowler]], americký fyzik a astrofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1995]]) * [[1914]] – [[Tove Janssonová]], fínska spisovateľka, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti († [[2001]]) * [[1916]] – [[Manea Mănescu]], rumunský premiér († [[2009]]) * [[1926]] – [[Bohuslav Chropovský]], slovenský archeológ († [[2009]]) * 1926 – [[Július Považan]], slovenský maliar († [[2011]]) * [[1927]] – [[Marvin Minsky]], americký kognitívny vedec a informatik († [[2016]]) * [[1938]] – [[Leonid Kučma]], ukrajinský politik a prezident * 1938 – [[Rod Laver]], austrálsky tenista * 1938 – [[Otto Rehhagel]], nemecký futbalový tréner * [[1939]] – [[Eva Pilarová]], česká speváčka a herečka († [[2020]]) * 1939 – [[Romano Prodi]], taliansky politik * [[1942]] – [[Karol Sidon]], český židovský rabín a spisovateľ * [[1943]] – [[František Němec (herec)|František Němec]], český herec * [[1944]] – [[Sam Elliott]], americký herec * [[1945]] – [[Jozef Gajdoš]], slovenský politik * [[1949]] – [[Pavel Fejdi]], slovenský mineralóg, kryštalograf a vysokoškolský pedagóg († [[2013]]) * [[1953]] – [[Jean Tirole]], francúzsky profesor ekonómie * [[1957]] – [[Melanie Griffithová]], americká herečka * [[1959]] – [[Aleš Brichta]], český rockový spevák *[[1962]] – [[Annegret Krampová-Karrenbauerová]], predsedníčka nemeckej [[CDU]] * [[1963]] – [[Whitney Houstonová]], americká speváčka († [[2012]]) * [[1964]] – [[Brett Hull]], kanadsko-americký hokejista * [[1967]] – [[Dana Vávrová]], česká herečka a režisérka († [[2009]]) * [[1968]] – [[Gillian Anderson]], americká herečka * [[1970]] – [[Rod Brind’Amour]], kanadský hokejista * [[1971]] – [[Roman Jurievič Romanenko|Roman Romanenko]], ruský kozmonaut * [[1973]] – [[Filippo Inzaghi]], taliansky futbalista * [[1974]] – [[Raphaël Poirée]], francúzsky biatlonista * [[1976]] – [[Audrey Tautou]], francúzska herečka * 1976 – [[Rogier Wassen]], holandský tenista * [[1977]] – [[Alessio Di Mauro]], taliansky tenista * 1977 – [[Mikaël Silvestre]], francúzsky futbalista * [[1979]] – [[Tore Ruud Hofstad]], nórsky bežec na lyžiach * 1979 – [[Ľuboš Križko]], slovenský plavec * [[1982]] – [[Tyson Gay]], atlét USA * [[1984]] – [[Alena Procházková]], slovenská bežkyňa na lyžiach * [[1988]] – [[Július Hudáček]], slovenský hokejový brankár * [[1990]] – [[Sung Nan]], čínsky sólový krasokorčuliar == Úmrtia == [[Súbor:Ruggiero leoncavallo.jpg|thumb|upright|[[Ruggiero Leoncavallo]] († 1919)]] * {{0}}[[117]] – [[Traján]], rímsky cisár (* [[53]]) * {{0}}[[378]] – [[Valens]], východorímsky cisár (* [[328]]) * {{0}}[[803]] – [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]], byzantská cisárovná (* [[752]]) * [[1048]] – [[Damazus II.]], pápež (* ?) * [[1420]] – [[Peter z Ailly]], francúzsky teológ, filozof, logik, astrológ a kardinál (* [[1351]]) * [[1429]] – [[Jakoubek ze Stříbra]], český spisovateľ a kazateľ (* [[1375]]) * [[1915]] – [[Jerzy Żuławski]], poľský spisovateľ, básnik a dramaturg (* [[1874]]) * [[1918]] – [[František Plesnivý]], rakúsko-uhorským architektom (* [[1845]]) * [[1919]] – [[Ruggero Leoncavallo]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1857]]) * [[1942]] – [[Edith Steinová]], nemecko-židovská filozofka, mučenica katolíckej cirkvi (* [[1891]]) * [[1959]] – [[Emil František Burian]], český režisér, dramatik a hudobný skladateľ (* [[1904]]) * [[1962]] – [[Hermann Hesse]], švajčiarsky spisovateľ a maliar, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] (* [[1877]]) * [[1969]] – [[Cecil Frank Powell]], britský fyzik, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] (* [[1903]]) * 1969 – [[Sharon Tate]], americká herečka (* [[1943]]) * [[1975]] – [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]], ruský hudobný skladateľ (* [[1906]]) * [[1990]] – [[Štefan Iľaš]], slovenský matematik, pedagóg (* [[1933]]) * 1990 – [[Władysław Orlicz]], poľský matematik, ktorý sa zaoberal predovšetkým funkcionálnou analýzou a topológiou (* [[1903]]) * [[1991]] – [[Ján Gerthofer]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne (* [[1910]]) * [[1994]] – [[Helena Rasiowa]], poľská matematička (* [[1917]]) * [[1996]] – [[Frank Whittle]], britský vynálezca a strojný dôstojník RAF (* [[1907]]) * [[2000]] – [[John Harsanyi]], americký ekonóm, nositeľ [[Nobelova cena za ekonómiu|Nobelovej ceny za ekonómiu]] (* [[1920]]) * [[2006]] – [[James Van Allen]], americký vedec skúmajúci vesmír (* [[1914]]) * [[2008]] – [[Mahmúd Darwiš]], palestínsky básnik (* [[1941]]) * 2008 – [[Bernie Mac]], americký herec a komik (* [[1957]]) * [[2017]] – [[Marián Varga]], slovenský hudobník a skladateľ (* [[1947]]) * [[2022]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský politik, poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) {{mesiace}} [[Kategória:9. august| ]] [[Kategória:August| 09]] [[Kategória:Dni|~0809]] f3bxeq8yqv82epx15rjoo28r4oy6nno 12. august 0 5099 7428827 7426729 2022-08-22T15:12:30Z Michal62606 117643 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}} == Udalosti == * [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]] * [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]] * [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla * [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]] * [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]] * [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] * [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov * [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne * [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat & Mat|A je to!]] * [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]]. * [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]] * [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]] * [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a == Narodenia == [[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]] [[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]] [[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]] * [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]]) * [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]]) * [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]]) * [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]]) * [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]]) * [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]]) * [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]]) * [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]]) * [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]]) * [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]]) * [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]]) * [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]]) * [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]]) * [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]]) * [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik * [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]]) * [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník * 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik * [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec * [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]]) * [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt * [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik * [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]]) * [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]]) * [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]]) * [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár * [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor * 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista * [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista * [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét * 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista * 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik * [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka * [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka * [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár * 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka * [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista * [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu * [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka * [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti == Úmrtia == [[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]] [[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]] * {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]]) * [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]]) * [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]]) * [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]]) * [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]]) * [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]]) * [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]]) * [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]]) * [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]]) * [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]]) * [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]]) * [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]]) * 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]]) * [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]]) * [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]]) * [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]]) * [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]]) * [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]]) * [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]]) * [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]]) * [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]]) * [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]]) * [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]]) * [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]]) * [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]]) * [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]]) * [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]]) * [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]]) * [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]]) * 2022 – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) {{mesiace}} [[Kategória:12. august| ]] [[Kategória:August| 12]] [[Kategória:Dni|~0812]] 5hrfrzb6qvm2d6zgc4gymizi80rukr3 7428873 7428827 2022-08-22T16:27:45Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ + wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}} == Udalosti == * [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]] * [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]] * [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla * [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]] * [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]] * [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] * [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov * [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne * [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat & Mat|A je to!]] * [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]]. * [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]] * [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]] * [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a == Narodenia == [[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]] [[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]] [[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]] * [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]]) * [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]]) * [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]]) * [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]]) * [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]]) * [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]]) * [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]]) * [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]]) * [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]]) * [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]]) * [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]]) * [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]]) * [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]]) * [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]]) * [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik * [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]]) * [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník * 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik * [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec * [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]]) * [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt * [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik * [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]]) * [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]]) * [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]]) * [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár * [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor * 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista * [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista * [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét * 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista * 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik * [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka * [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka * [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár * 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka * [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista * [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu * [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka * [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti == Úmrtia == [[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]] [[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]] [[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|244x244bod|[[Anne Hecheová|Anne Heche]] († 2022)]] * {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]]) * [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]]) * [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]]) * [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]]) * [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]]) * [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]]) * [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]]) * [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]]) * [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]]) * [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]]) * [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]]) * [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]]) * 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]]) * [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]]) * [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]]) * [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]]) * [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]]) * [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]]) * [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]]) * [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]]) * [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]]) * [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]]) * [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]]) * [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]]) * [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]]) * [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]]) * [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]]) * [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]]) * [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]]) * [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * 2022 – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) {{mesiace}} [[Kategória:12. august| ]] [[Kategória:August| 12]] [[Kategória:Dni|~0812]] 5npn66tcpd11gis0rb5sxlerpb02mgm 7428875 7428873 2022-08-22T16:30:38Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ op wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}} == Udalosti == * [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]] * [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]] * [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla * [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]] * [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]] * [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] * [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov * [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne * [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat & Mat|A je to!]] * [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]]. * [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]] * [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]] * [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a == Narodenia == [[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]] [[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]] [[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]] * [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]]) * [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]]) * [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]]) * [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]]) * [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]]) * [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]]) * [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]]) * [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]]) * [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]]) * [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]]) * [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]]) * [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]]) * [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]]) * [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]]) * [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik * [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]]) * [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník * 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik * [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec * [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]]) * [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt * [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik * [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]]) * [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]]) * [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]]) * [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár * [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor * 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista * [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista * [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét * 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista * 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik * [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka * [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka * [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár * 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka * [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista * [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu * [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka * [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti == Úmrtia == [[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]] [[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]] [[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|upright|[[Anne Hecheová|Anne Heche]] († 2022)]] * {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]]) * [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]]) * [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]]) * [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]]) * [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]]) * [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]]) * [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]]) * [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]]) * [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]]) * [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]]) * [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]]) * [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]]) * 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]]) * [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]]) * [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]]) * [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]]) * [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]]) * [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]]) * [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]]) * [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]]) * [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]]) * [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]]) * [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]]) * [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]]) * [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]]) * [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]]) * [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]]) * [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]]) * [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]]) * [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * 2022 – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) {{mesiace}} [[Kategória:12. august| ]] [[Kategória:August| 12]] [[Kategória:Dni|~0812]] q058pczcpmab0478mz91omu9chvv0f7 11. august 0 5102 7428831 7426730 2022-08-22T15:15:43Z Michal62606 117643 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|223|[[Zuzana]]}} == Udalosti == * [[3. tisícročie pred Kr.|3114 pred Kr.]] – začiatok Mayského kalendára používaného viacerými predkolumbovskými stredoamerickými civilizáciami ([[Mayská civilizácia]]) * [[480 pred Kr.]] – v [[Bitka pri Termopylách|bitke pri Termopylách]] perzský kráľ [[Xerxes I.]] porazil spartského kráľa [[Leónidas I.|Leónida I.]]; Sparťania bojovali do posledného muža * {{0}}{{0}}[[70]] – počas [[Prvá židovská vojna|prvej židovskej vojny]] vypálili [[Staroveký Rím|rímski]] vojaci [[jeruzalemský chrám]] * [[1264]] – pápež [[Urban IV.]] vydal [[Pápežská bula|pápežskú bulu]], ktorou zaviedol cirkevný sviatok ''Božie Telo'' v rímskokatolíckej cirkvi * [[1835]] – [[George Biddell Airy]] sa stal kráľovským astronómom * [[1914]] – [[Francúzsko]] vypovedalo vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]] * [[1934]] – na ostrove [[Alcatraz]] neďaleko [[San Francisco|San Francisca]] boli uväznení prví trestanci * [[1945]] – prezident [[Spojené štáty|USA]] [[Harry S. Truman]] nariadil zverejnenie tzv. Smyth Reportu, ktorý pojednáva o využití atómovej energie na vojenské účely a predstavuje prvú vedeckú prácu o využití atómových zbraní ([[Projekt Manhattan]]) * [[1948]] – začali sa [[Letné olympijské hry]] v Londýne * [[1951]] – [[René Pleven]] sa stal predsedom vlády Francúzska * [[1960]] – [[Čad]] vyhlásil nezávislosť * [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 3]] s [[kozmonaut]]om [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]] na palube, ktorý si ako prvý kozmonaut odopol počas letu bezpečnostné pásy a voľne sa znášal po kabíne, pričom používal rádio a natáčal tiež [[Zem]] na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie * [[1972]] – posledné pozemné jednotky armády [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa zúčastnili na [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojne]], opustili [[Južný Vietnam]] * [[1999]] – úplné [[zatmenie Slnka]] pozorovateľné z Európy a Ázie * [[2003]] – nad vojenskými jednotkami v [[Afganistan]]e prevzalo kontrolu [[NATO]] * [[2016]] – slovenskí deblkanoisti bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] získali zlaté medaily za víťazstvo vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C2 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]] == Narodenia == [[Súbor:Steve Wozniak, 1983.jpg|thumb|upright|[[Steve Wozniak]] (* 1950)]] [[Súbor:LubomirVisnovsky2008IIHF.jpg|thumb|upright|[[Ľubomír Višňovský]] (* 1976)]] * [[1837]] – [[Marie François Sadi Carnot]], francúzsky politik a prezident († [[1894]]) * [[1897]] – [[Schöne Náci]], známa bratislavská postavička 20. storočia († [[1967]]) * [[1898]] – [[Karolina Lanckorońska]], poľská vedkyňa († [[2002]]) * [[1899]] – [[Jindřich Štyrský]], český maliar († [[1942]]) * [[1917]] – [[Vasil Biľak]], slovenský komunistický politik († [[2014]]) * [[1920]] – [[Jozef Hatok]], slovenský sólista * [[1919]] – [[Viera Racková]], česko-slovenská speváčka a pedagogička († [[2006]]) * [[1921]] – [[Alex Haley]], americký spisovateľ († [[1992]]) * [[1925]] – [[Július Hozák]], slovenský historik a komunistický politik († [[1992]]) * [[1927]] – [[Václav Babka]], český herec († [[2010]]) * 1927 – [[Ladislav Farkaš]], slovenský herec a režisér * [[1931]] – [[Martin Hollý ml.]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († [[2004]]) * [[1939]] – [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], český spevák, režisér, moderátor a herec * [[1943]] – [[Parvíz Mušaraf]], pakistanský generál a politik * [[1948]] – [[Jan Palach]], český študent, ktorý sa na protest proti okupácii upálil († [[1969]]) * [[1950]] – [[Steve Wozniak]], americký inžinier, filantrop, publicista, zakladateľ [[Apple Computer]] * [[1953]] – [[Hulk Hogan]], americký profesionálny wrestler a herec * 1953 – [[Anton Marec]], slovenský prozaik a dramatik * [[1954]] – [[Štefan Kožka]], slovenský herec * [[1957]] – [[Richie Ramone]], americký hudobník známy zo skupiny ([[Ramones]]) * [[1964]] – [[Marius Konstantinidis]], slovensko-grécky hokejista († [[2005]]) * [[1969]] – [[Vanderlei de Lima]], brazílsky atlét * [[1970]] – [[Gianluca Pessotto]], taliansky futbalista a funkcionár * [[1971]] – [[Alexandr Makrickij]], bieloruský hokejista * 1971 – [[Vincenzo Santopadre]], taliansky tenista * [[1976]] – [[Ľubomír Višňovský]], slovenský hokejista *[[1975]] – [[Vlastimil Šulgan]], [[Slovensko|slovenský]] [[Starokatolícka cirkev|starokatolícky]] [[biskup]] * [[1976]] – [[Róbert Stilhammer]], slovenský manažér * [[1979]] – [[Michal Tabara]], český tenista * [[1980]] – [[Jason Williams (hokejista)|Jason Williams]], kanadský hokejista * [[1988]] – [[Juraj Kuráň]], slovenský futbalista * [[1991]] – [[Cristian Tello]], španielsky futbalista == Úmrtia == [[Súbor:Karl Ziegler Nobel.jpg|thumb|upright|[[Karl Ziegler]] († 1973)]] [[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|244x244bod|[[Anne Hecheová|Anne Heche]] († 2022)]] * [[1253]] – [[Klára z Assisi]], talianska zakladateľka rádu Klarisiek a svätica (* [[1194]]) * [[1456]] – [[Ján Huňady]], sedmohradský šľachtic a vojvodca (* [[1387]]/[[1407]]) * [[1851]] – [[Lorenz Oken]], nemecký lekár a prírodovedec (* [[1779]]) * [[1890]] – [[John Henry Newman]], anglikánsky teológ (* [[1801]]) * [[1892]] – [[Ladislav Stroupežnický]], český dramatik a dramaturg (* [[1850]]) * [[1956]] – [[Jackson Pollock]], americký maliar, predstaviteľ abstraktného expresionizmu (* [[1912]]) * [[1968]] – [[Emilio Betti]], taliansky filozof a právnik (* [[1890]]) * [[1972]] – [[Max Theiler]], juhoafrický lekár a virológ, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1899]]) * [[1973]] – [[Karl Waldemar Ziegler]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1898]]) * [[1991]] – [[Helmut Walcha]], nemecký organista (* [[1907]]) * [[1995]] – [[Alonzo Church]], americký matematik (* [[1903]]) * [[1996]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent a hudobný skladateľ (* [[1914]]) * 1996 – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * 1996 – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]]) * [[2003]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik, zaoberal sa algebraickou geometriou, Lieovými grupami (* [[1923]]) * [[2004]] – [[Mária Kišonová-Hubová]], slovenská operná speváčka (* [[1915]]) * [[2006]] – [[Ján Horecký]], slovenský jazykovedec (* [[1920]]) * [[2008]] – [[Fred Sinowatz]], rakúsky politik a predseda vlády (* [[1929]]) * [[2014]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik (* [[1951]]) * [[2018]] – [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1932]]) * [[2020]] – [[Russell Kirsch]], americký informatik (* [[1929]]) * 2020 – [[Božena Plocháňová]], slovenská ilustrátorka (* [[1929]]) * 2020 – [[Sumner Redstone]], americký mediálny magnát (* [[1923]]) * [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) {{mesiace}} [[Kategória:11. august| ]] [[Kategória:August| 11]] [[Kategória:Dni|~0811]] ngpksjsl9ydx0weqf5ndesc7om7c26n 7428874 7428831 2022-08-22T16:30:04Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ op wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|223|[[Zuzana]]}} == Udalosti == * [[3. tisícročie pred Kr.|3114 pred Kr.]] – začiatok Mayského kalendára používaného viacerými predkolumbovskými stredoamerickými civilizáciami ([[Mayská civilizácia]]) * [[480 pred Kr.]] – v [[Bitka pri Termopylách|bitke pri Termopylách]] perzský kráľ [[Xerxes I.]] porazil spartského kráľa [[Leónidas I.|Leónida I.]]; Sparťania bojovali do posledného muža * {{0}}{{0}}[[70]] – počas [[Prvá židovská vojna|prvej židovskej vojny]] vypálili [[Staroveký Rím|rímski]] vojaci [[jeruzalemský chrám]] * [[1264]] – pápež [[Urban IV.]] vydal [[Pápežská bula|pápežskú bulu]], ktorou zaviedol cirkevný sviatok ''Božie Telo'' v rímskokatolíckej cirkvi * [[1835]] – [[George Biddell Airy]] sa stal kráľovským astronómom * [[1914]] – [[Francúzsko]] vypovedalo vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]] * [[1934]] – na ostrove [[Alcatraz]] neďaleko [[San Francisco|San Francisca]] boli uväznení prví trestanci * [[1945]] – prezident [[Spojené štáty|USA]] [[Harry S. Truman]] nariadil zverejnenie tzv. Smyth Reportu, ktorý pojednáva o využití atómovej energie na vojenské účely a predstavuje prvú vedeckú prácu o využití atómových zbraní ([[Projekt Manhattan]]) * [[1948]] – začali sa [[Letné olympijské hry]] v Londýne * [[1951]] – [[René Pleven]] sa stal predsedom vlády Francúzska * [[1960]] – [[Čad]] vyhlásil nezávislosť * [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 3]] s [[kozmonaut]]om [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]] na palube, ktorý si ako prvý kozmonaut odopol počas letu bezpečnostné pásy a voľne sa znášal po kabíne, pričom používal rádio a natáčal tiež [[Zem]] na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie * [[1972]] – posledné pozemné jednotky armády [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa zúčastnili na [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojne]], opustili [[Južný Vietnam]] * [[1999]] – úplné [[zatmenie Slnka]] pozorovateľné z Európy a Ázie * [[2003]] – nad vojenskými jednotkami v [[Afganistan]]e prevzalo kontrolu [[NATO]] * [[2016]] – slovenskí deblkanoisti bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] získali zlaté medaily za víťazstvo vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C2 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]] == Narodenia == [[Súbor:Steve Wozniak, 1983.jpg|thumb|upright|[[Steve Wozniak]] (* 1950)]] [[Súbor:LubomirVisnovsky2008IIHF.jpg|thumb|upright|[[Ľubomír Višňovský]] (* 1976)]] * [[1837]] – [[Marie François Sadi Carnot]], francúzsky politik a prezident († [[1894]]) * [[1897]] – [[Schöne Náci]], známa bratislavská postavička 20. storočia († [[1967]]) * [[1898]] – [[Karolina Lanckorońska]], poľská vedkyňa († [[2002]]) * [[1899]] – [[Jindřich Štyrský]], český maliar († [[1942]]) * [[1917]] – [[Vasil Biľak]], slovenský komunistický politik († [[2014]]) * [[1920]] – [[Jozef Hatok]], slovenský sólista * [[1919]] – [[Viera Racková]], česko-slovenská speváčka a pedagogička († [[2006]]) * [[1921]] – [[Alex Haley]], americký spisovateľ († [[1992]]) * [[1925]] – [[Július Hozák]], slovenský historik a komunistický politik († [[1992]]) * [[1927]] – [[Václav Babka]], český herec († [[2010]]) * 1927 – [[Ladislav Farkaš]], slovenský herec a režisér * [[1931]] – [[Martin Hollý ml.]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († [[2004]]) * [[1939]] – [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], český spevák, režisér, moderátor a herec * [[1943]] – [[Parvíz Mušaraf]], pakistanský generál a politik * [[1948]] – [[Jan Palach]], český študent, ktorý sa na protest proti okupácii upálil († [[1969]]) * [[1950]] – [[Steve Wozniak]], americký inžinier, filantrop, publicista, zakladateľ [[Apple Computer]] * [[1953]] – [[Hulk Hogan]], americký profesionálny wrestler a herec * 1953 – [[Anton Marec]], slovenský prozaik a dramatik * [[1954]] – [[Štefan Kožka]], slovenský herec * [[1957]] – [[Richie Ramone]], americký hudobník známy zo skupiny ([[Ramones]]) * [[1964]] – [[Marius Konstantinidis]], slovensko-grécky hokejista († [[2005]]) * [[1969]] – [[Vanderlei de Lima]], brazílsky atlét * [[1970]] – [[Gianluca Pessotto]], taliansky futbalista a funkcionár * [[1971]] – [[Alexandr Makrickij]], bieloruský hokejista * 1971 – [[Vincenzo Santopadre]], taliansky tenista * [[1976]] – [[Ľubomír Višňovský]], slovenský hokejista *[[1975]] – [[Vlastimil Šulgan]], [[Slovensko|slovenský]] [[Starokatolícka cirkev|starokatolícky]] [[biskup]] * [[1976]] – [[Róbert Stilhammer]], slovenský manažér * [[1979]] – [[Michal Tabara]], český tenista * [[1980]] – [[Jason Williams (hokejista)|Jason Williams]], kanadský hokejista * [[1988]] – [[Juraj Kuráň]], slovenský futbalista * [[1991]] – [[Cristian Tello]], španielsky futbalista == Úmrtia == [[Súbor:Karl Ziegler Nobel.jpg|thumb|upright|[[Karl Ziegler]] († 1973)]] [[Súbor:Robin Williams 2011a (2).jpg|náhľad|upright|[[Robin Williams]] († 2014)]] * [[1253]] – [[Klára z Assisi]], talianska zakladateľka rádu Klarisiek a svätica (* [[1194]]) * [[1456]] – [[Ján Huňady]], sedmohradský šľachtic a vojvodca (* [[1387]]/[[1407]]) * [[1851]] – [[Lorenz Oken]], nemecký lekár a prírodovedec (* [[1779]]) * [[1890]] – [[John Henry Newman]], anglikánsky teológ (* [[1801]]) * [[1892]] – [[Ladislav Stroupežnický]], český dramatik a dramaturg (* [[1850]]) * [[1956]] – [[Jackson Pollock]], americký maliar, predstaviteľ abstraktného expresionizmu (* [[1912]]) * [[1968]] – [[Emilio Betti]], taliansky filozof a právnik (* [[1890]]) * [[1972]] – [[Max Theiler]], juhoafrický lekár a virológ, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1899]]) * [[1973]] – [[Karl Waldemar Ziegler]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1898]]) * [[1991]] – [[Helmut Walcha]], nemecký organista (* [[1907]]) * [[1995]] – [[Alonzo Church]], americký matematik (* [[1903]]) * [[1996]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent a hudobný skladateľ (* [[1914]]) * 1996 – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * 1996 – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]]) * [[2003]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik, zaoberal sa algebraickou geometriou, Lieovými grupami (* [[1923]]) * [[2004]] – [[Mária Kišonová-Hubová]], slovenská operná speváčka (* [[1915]]) * [[2006]] – [[Ján Horecký]], slovenský jazykovedec (* [[1920]]) * [[2008]] – [[Fred Sinowatz]], rakúsky politik a predseda vlády (* [[1929]]) * [[2014]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik (* [[1951]]) * [[2018]] – [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1932]]) * [[2020]] – [[Russell Kirsch]], americký informatik (* [[1929]]) * 2020 – [[Božena Plocháňová]], slovenská ilustrátorka (* [[1929]]) * 2020 – [[Sumner Redstone]], americký mediálny magnát (* [[1923]]) {{mesiace}} [[Kategória:11. august| ]] [[Kategória:August| 11]] [[Kategória:Dni|~0811]] g9bcij1vio0gn7qy5qris115oxq90ti Ostrava 0 5147 7428848 7320317 2022-08-22T15:49:52Z Jirka george2020 201697 Volgograd již není partnerskym mestem wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Ostrava | typ = štatutárne mesto | znak = Ostrava CoA CZ.svg | logo = Logo_města_Ostravy.svg | vlajka = Flag of Ostrava.svg | obrázok = Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg | popis = Pohľad na mesto | krajina = [[Morava (región)|Morava]], [[Sliezsko]] | rieka = Odra | rieka 1 = [[Lučina (rieka)|Lučina]] | rieka 2 = [[Opava (rieka)|Opava]] | rieka 3 = [[Ostravice (rieka)|Ostravice]] | nadmorská výška = 260 | zemepisná šírka = 49,84167 | zemepisná dĺžka = 18,29167 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = 334 | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = hladina Odry | najnižší bod výška = 208 | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 214,23 | prvá zmienka = 1229 | starosta = Tomáš Macura ([[ANO 2011]]) | PSČ = 702 00 | početč = 37 | početzsj = 265 | početk = 39 | NUTS5 = CZ0806 554821 | adresa = Magistrát města Ostravy<br />Prokešovo náměstí 8<br />729 30  Ostrava | email = info@ostrava.cz | mapa = Klikacia mapa Ostravy | popis mapy = Obvody mesta Ostrava | web = www.ostrava.cz | commons = Ostrava }} '''Ostrava''' je tretie najväčšie mesto v [[Česko|Česku]] na hraniciach [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezsko|Sliezska]], pri hraniciach s [[Poľsko]]m, v [[Ostravská panva|Ostravskej panve]] na sútoku [[Odra|Odry]], [[Opava (rieka)|Opavy]] a [[Ostravice (rieka)|Ostravice]]. Ide o [[aglomerácia|aglomeráciu]] pôvodne 33 samostatných obcí (postupne zlúčené [[1924]], [[1941]], [[1957]], [[1960]] a [[1976]]), rozkladajúcu sa na 214&nbsp;km². Mesto vytvára veľkú metropolitnú oblasť, kde žije až 1,164 milióna obyvateľov na ploche 3896&nbsp;km². Od konca [[18. storočie|18. storočia]], kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava v Česku centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu. Od roka [[2006]] je hlavným sídlom televízie [[TV Noe]]. == Dejiny<ref>Prebraté z českej verzie <nowiki>{{Preklad|cs|Ostrava|11578080}}</nowiki></ref> == Pôvodne malá osada vznikla nad riekou [[Ostravice (rieka)|Ostrá]] (dnes Ostravice), ktorá jej dala meno a dodnes ju delí na dve základné časti, [[Moravská Ostrava|Moravskú]] a [[Slezská Ostrava|Sliezsku Ostravu]]. Poloha na zemskej hranici v mieste, kadiaľ prechádzala [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]],<ref>[http://www.ceskapanoramata.eu/cislo-1-2009/predstavujeme-mesto:-ostrava.html Predstavenie mesta Ostrava]</ref><ref>[http://www.ostrava2015.cz/web/structure/vedeli-jste-ze-20.html Ostrava 2015: Vedeli ste, že…]</ref> viedla v stredoveku k rozvoju mesta; po [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] však význam Ostravy poklesol. V roku [[1763]] bolo v [[Sliezsko|sliezskej]] časti Ostravy objavené bohaté ložisko kvalitného [[Čierne uhlie|čierneho uhlia]], čo predznamenalo výraznú premenu mesta. V roku [[1828]] založil majiteľ panstva, olomoucký arcibiskup [[Rudolf Jan]], tzv. Rudolfové huty. Neskôr tieto huty prešli do majetku rodiny [[Salomon Mayer von Rothschild|Rothschildovcov]] a získali názov [[Vítkovice (firma)|Vítkovice]]. Stali sa jadrom rozsiahleho priemyselného rozmachu mesta, ktorého odrazom bola aj (v druhej pol [[20. storočie|20. storočia]]) prezývka mesta: ''oceľové srdce republiky''. Po rozsiahlom útlme hutníckeho a chemického priemyslu v kombinácii so zatváraním [[Baňa|baní]] (na území mesta sa od [[30. jún]]a [[1994]] neťaží) a rozsiahlymi investíciami do nápravy škôd na životnom prostredí sa Ostrava výrazne prečistila. Rozvíja sa najmä strojárska výroba. Ostrava sa stáva východiskovým bodom pre turistické regióny [[Jesenická oblast|Jeseníkov]] a [[Beskydy]]. Vedľa stovky hektárov rekultivovaných plôch má mesto celý rad pôvodných prírodných lokalít, z ktorých je celá rada udržiavaných ako chránené územie. Jedná sa napríklad o oblasti Polanský les a Polanská niva, ktoré sú súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Poodří|chránenej krajinnej oblasti Poodří]]. K prírodným raritám na území mesta patria tiež bludné balvany zo švédskej žuly (pôvodom zo Škandinávie) a unikátom je [[halda Ema]]. === Významné historické udalosti === [[Súbor:Pohled_na_Ostravu_1728.jpg|thumb|Ostrava v roku 1728, vtedy Moravská Ostrava.]] * od 8. storočia: slovanské osídlenie * 10. storočie: doložené hradisko Holasicov * [[1229]]: spomenutá osada (Sliezska) Ostrawa v listine pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora IX]]. * [[1267]] ([[29. november|29. novembra]]): spomenutá osada ([[Moravská Ostrava|Moravská]]) Ostrava v závete olomouckého biskupa [[Bruno ze Schauenburku|Bruna]] ([[1205]]? -[[1281]]) * Pred [[1279]]: povýšenie Moravskej Ostravy na mesto, prvej písomnej zmienky o kostole svätého Václava * [[1297]]: prvýkrát sa písomne ​​spomína [[Slezskoostravský hrad|Slezskoostravský kniežací hrad]] * [[1763]]: objav uhlia (údolie Burňa) * [[1828]]: založenie železiarní ([[Rudolfova huť]], neskoršie [[Vítkovické železárny|Vítkovické železiarne]]) * [[1889]]: dokončená stavba [[Katedrála Božského Spasitele|kostola Božského Spasiteľa]] * [[1919]]: založené [[Národní divadlo moravskoslezské|Národné divadlo moravskoslezské]] * [[1922]]: založený [[FC Baník Ostrava|SK Slezská Ostrava]] * [[1924]] ([[29. január]]a): vzniká Veľká Ostrava * [[1928]]: založený [[HC Vítkovice Steel|SSK Vítkovice]] * [[1930]]: postavená [[Nová radnice (Ostrava)|Nová radnica]] * [[1941]] ([[1. júl]]a): pokračovanie integračného procesu mesta - pripojenie 8 sliezskych a 4 moravských obcí k Moravskej Ostrave * [[1946]] ([[28. jún]]a): Moravská Ostrava sa výnosom ministerstva vnútra premenovala na Ostravu * [[1953]]: založená Vyššia hudobne pedagogická škola v Ostrave, od roku [[1959]] konzervatórium, roku [[1996]] prepožičaný názov [[Janáčkova konzervatoř a Gymnázium v Ostravě|Janáčkovo konzervatórium]] * [[1954]]: vznik [[Janáčkova filharmonie Ostrava|Janáčkovej filharmónie Ostrava]] z rozhlasového orchestra * [[1955]]: ostravské štúdio [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízie]] vstupuje do vysielania ako druhé televízne štúdio na území Česko-<span dir="ltr" lang="sk">Slovenska</span> * [[1959]]: vznik Pedagogického inštitútu, z ktorého sa v roku [[1964]] stáva samostatná Pedagogická fakulta, od roku [[1991]] [[Ostravská univerzita v Ostravě|Ostravská univerzita]]; otvorené [[Letisko Leoša Janáčka Ostrava|letiska Ostrava-Mošnov]] * [[1996]]: vznik [[Ostravsko-opavská diecéza|ostravsko-opavskej diecézy]] bulou ''Ad Christifidelium spirituality'' * [[1997]]: stopäťdesiatročná povodeň na Odre, Opave a Ostravici zaplavila väčšinu nižšie položených častí Ostravy * [[2000]]: vznik Ostravského (od roku 2001 Moravskosliezskeho) kraja so sídlom v Ostrave * [[2007]]: okres Ostrava-město rozšírený o niektoré okolité obce == Turistické atrakcie == Ostrava nepatrí medzi najnavštevovanejšie české mestá. Pravdepodobne najznámejšou atrakciou je najväčšie banské múzeum v Česku, ''Hornické muzeum'', kde je možné vidieť komplexnú expozíciu banskej techniky, ktorá sa používala na ťažbu uhlia. Ďalšou atrakciou je ''Stodolní ulice''. Je to ulica a komplex okolitých uličiek s vysokou koncentráciou barov, klubov a iných podnikov, ktoré umožňujú nočný život v meste a po celý rok lákajú tisíce turistov. V súčasnosti sa tam nachádza okolo 60 podnikov a nočných barov. Každoročne sa v meste usporadúva niekoľko veľkých akcií, z ktorých najznámejší je letný hudobný festival ''Colours of Ostrava''. ''Vyhliadková veža na mestskej radnici'' vo výške 85 metrov ponúka návštevníkom panoramatický pohľad na celé mesto a okolité hory. == Kultúra == V Ostrave sú 4 divadlá. * Národní divadlo moravskoslezské (má dve budovy Divadlo Antonína Dvořáka a Divadlo Jiřího Myrona) * Divadlo Petra Bezruče * Komorní scéna Aréna * Divadlo loutek * Divadlo Mír == Priemysel a baníctvo == V meste je jeden z najväčších českých priemyselných koncernov ''Vítkovické železiarne''. Sústreďuje sa tu metalurgia a strojná výroba. Podnik bol založený v roku [[1828]] a v súčasnosti prebieha jeho veľká transformácia. Najstaršia časť koncernu, ''Dolní oblast'', bola zatvorená. ''[[Nová huť]]'', ktorá bola založená v roku [[1951]] a teraz patrí medzinárodnému koncernu [[Nová huť|ArcelorMittal]], je ďalším dôležitým metalurgickým komplexom. Napriek tomu, že to väčšina ľudí nevie, Ostrava už nie je banské mesto. Všetky bane boli zatvorené krátko po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]]. == Doprava == {{hlavný článok|Električková doprava v Ostrave}} [[Železnica]] prišla do Ostravy v roku [[1847]]. Bola to rakúska [[severná železnica cisára Ferdinanda]], vedúca z [[Viedeň|Viedne]] cez [[Břeclav]] a [[Přerov]] do [[Krakov]]a. V roku [[1855]] bola postavená trať do Opavy. Dnes existujú trate aj smerom na [[Frýdek-Místek]] – [[Valašské Meziříčí]] a [[Havířov]] – [[Český Těšín]]. Medzinárodné [[Letisko Leoša Janáčka Ostrava|letisko Leoša Janáčka]] v [[Mošnov (okres Nový Jičín)|Mošnove]] je vzdialené asi 20&nbsp;km od mesta. Väčšina turistov však prichádza do mesta vlakom{{chýba citácia}} z [[Praha|Prahy]], čo trvá asi 3 a pol hodiny, z [[Brno|Brna]] asi 2 a pol hodiny, alebo z [[Olomouc]]a, 75 minút. Pomerne blízko sa nachádzajú aj mestá [[Viedeň]], [[Bratislava]], [[Krakov]] a [[Varšava]]. Cez Ostravu vedie [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]] z Prahy k poľskej hranici. Úsek, vedúci mestom, bol otvorený v roku 2007. Cestovanie po samotnom meste je veľmi jednoduché vďaka rozvinutej mestskej hromadnej doprave, ktorá disponuje autobusmi, trolejbusmi aj električkami. == Šport == V Ostrave je druhá najväčšia hokejová hala v Česku, [[Ostravar Aréna|ČEZ Aréna]], kde sa konali [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015]] a [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017]]. == Členenie mesta == Ostrava je rozdelená na 23 obvodov. Niektoré obvody zahŕňajú aj viac katastrálnych území. {| class="wikitable" |- ! Vlajka !! style="text-align: left;" | Mestský obvod || style="text-align: left;" | Časti || style="text-align: left;" | Katastrálne územia |- | [[Súbor:Flag of Hošťálkovice.png|35px]] || [[Hošťálkovice]] || &nbsp; || Hošťálkovice |- | [[Súbor:Flag of Hrabová.svg|35px]] || [[Hrabová (Ostrava)|Hrabová]] || &nbsp; || Hrabová |- | [[Súbor:Flag of Krásné Pole.png|35px]] || [[Krásné Pole (Ostrava)|Krásné&nbsp;Pole]] || &nbsp; || Krásné Pole |- | [[Súbor:Flag of Lhotka.jpg|35px]] || [[Lhotka (Ostrava)|Lhotka]] || &nbsp; || Lhotka u&nbsp;Ostravy |- | [[Súbor:Flag of Mariánské Hory a Hulváky.svg|35px]] || [[Mariánské Hory a Hulváky|Mariánské&nbsp;Hory&nbsp;a&nbsp;Hulváky]] || [[Zábřeh-Hulváky|Hulváky]], [[Mariánské Hory]] || Mariánské Hory, Zábřeh-Hulváky |- | [[Súbor:Flag of Martinov.jpg|35px]] || [[Martinov (Ostrava)|Martinov]] || &nbsp; || Martinov ve&nbsp;Slezsku |- | [[Súbor:Flag of Michálkovice.jpg|35px]] || [[Michálkovice]] || &nbsp; || Michálkovice |- | [[Súbor:Flag of Moravská Ostrava a Přívoz.jpg|35px]] || [[Moravská Ostrava a Přívoz|Moravská&nbsp;Ostrava&nbsp;a&nbsp;Přívoz]] || [[Moravská Ostrava (čtvrť)|Moravská Ostrava]], [[Přívoz (Ostrava)|Přívoz]] || Moravská Ostrava, Přívoz |- | [[Súbor:Flag of Nová Bělá.gif|35px]] || [[Nová Bělá]] || &nbsp; || Nová Bělá |- | [[Súbor:Flag of Nová Ves.gif|35px]] || [[Nová Ves (Ostrava)|Nová&nbsp;Ves]] || &nbsp; || Nová Ves u&nbsp;Ostravy |- | [[Súbor:Flag of Ostrava-Jih.gif|35px]] || [[Ostrava-Jih]] || [[Bělský Les]], [[Dubina (Ostrava)|Dubina]], [[Hrabůvka (Ostrava)|Hrabůvka]], [[Výškovice]], [[Zábřeh nad Odrou|Zábřeh]] || Dubina u&nbsp;Ostravy, Hrabůvka, Výškovice u&nbsp;Ostravy, Zábřeh nad&nbsp;Odrou |- | [[Súbor:Flag of Petřkovice.gif|35px]] || [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]] || &nbsp; || Petřkovice u&nbsp;Ostravy |- | [[Súbor:Flag of Plesná.svg|35px]] || [[Plesná (Ostrava)|Plesná]] || &nbsp; || Nová Plesná, Stará Plesná |- | [[Súbor:Flag of Polanka nad Odrou.svg|35px]] || [[Polanka nad Odrou|Polanka&nbsp;nad&nbsp;Odrou]] || &nbsp; || Polanka nad&nbsp;Odrou |- | [[Súbor:Flag of Poruba.jpg|35px]] || [[Poruba (Ostrava)|Poruba]] || &nbsp; || Poruba, Poruba-sever |- | [[Súbor:Flag of Proskovice.gif|35px]] || [[Proskovice]] || &nbsp; || Proskovice |- | [[Súbor:Flag of Pustkovec.jpg|35px]] || [[Pustkovec]] || &nbsp; || Pustkovec |- | [[Súbor:Flag of Radvanice a Bartovice.png|35px]] || [[Radvanice a Bartovice|Radvanice&nbsp;a&nbsp;Bartovice]] || [[Bartovice]], [[Radvanice (Ostrava)|Radvanice]] || Bartovice, Radvanice |- | [[Súbor:Flag of Slezská Ostrava.jpg|35px]] || [[Slezská Ostrava (mestský obvod)|Slezská Ostrava]] || [[Antošovice]], [[Heřmanice (Ostrava)|Heřmanice]], [[Hrušov (Ostrava)|Hrušov]], [[Koblov]], [[Kunčice (Ostrava)|Kunčice]], [[Kunčičky]], [[Muglinov]], [[Slezská Ostrava (miestna časť)|Slezská Ostrava]] || Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice nad Ostravicí, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava |- | [[Súbor:Flag of Stará Bělá.jpg|35px]] || [[Stará Bělá|Stará&nbsp;Bělá]] || &nbsp; || Stará Bělá |- | [[Súbor:Flag of Svinov.jpg|35px]] || [[Svinov (Ostrava)|Svinov]] || &nbsp; || Svinov |- | [[Súbor:Flag of Třebovice.jpg|35px]] || [[Třebovice (Ostrava)|Třebovice]] || &nbsp; || Třebovice ve Slezsku |- | [[Súbor:Flag of Vítkovice.jpg|35px]] || [[Vítkovice (Ostrava)|Vítkovice]] || &nbsp; || Vítkovice, Zábřeh-VŽ |} == Osobnosti mesta == * [[Vlastimil Brodský]] (* [[1920]] – † [[2002]]), herec * [[Slávka Budínová]] (* [[1924]] – † [[2002]]), herečka * [[Věra Chytilová]] (* [[1929]] – † [[2014]]), filmová režisérka * [[Oldřich Daněk]] (* [[1927]] – † [[2000]]), dramatik, spisovateľ, režisér a scenárista * [[Karel Fiala]] (* [[1925]]), filmový herec, operný, operetný a muzikálový spevák-tenor * [[Ilja Hurník]] (* [[1922]] - [[20013]]), hudobný skladateľ a pedagóg, dramatik a spisovateľ* [[Věra Chytilová]] (* [[1929]] – † [[2014]]), filmová režisérka * [[Lukáš Klimek]] (* [[1986]]), český hokejista * [[Ivan Lendl]] (* [[1960]]), tenista * [[Artur London]] (* [[1915]] – † [[1986]]), komunistický politik, diplomat a publicista * [[Jaromír Nohavica]] (* [[1953]]), folkový pesničkár textár, skladateľ a gitarista * [[Karel Reisz]] (* [[1926]] – † [[2002]]), režisér * [[Marie Rottrová]] (* [[1941]]), speváčka, hudobná skladateľka, textárka, klaviristka a moderátorka * [[Hana Zagorová]] (* [[1946]]), speváčka, textárka, herečka a moderátorka * [[Vilém Závada]] (* [[1905]] – † [[1982]]), básnik, spisovateľ a prekladateľ == Partnerské mestá == {| |width=350| * {{minivlajka|Veľká Británia}} [[Coventry]], [[Spojené kráľovstvo]] ([[1957]]) * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Doneck]], [[Ukrajina]] ([[2009]]) * {{minivlajka|Nemecko}} [[Drážďany]], [[Nemecko]] ([[1971]]) * {{minivlajka|Poľsko}} [[Katovice]], [[Poľsko]] ([[1960]]) * {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] ([[2001]]) | * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Miškovec]], [[Maďarsko]] ([[2001]]) * {{minivlajka|Grécko}} [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Grécko]] ([[1997]]) * {{minivlajka|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]], ([[2001]]) * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Split]], [[Chorvátsko]] ([[1976]]) * {{Flagicon|Kazachstan}} [[Uraľsk]], [[Kazachstan]] ([[2008]]) == Fotogaléria == <gallery> Súbor:Jiraskovo namesti Kuri rynek Ostrava Czech republic 4.JPG|Jiráskove námestie Súbor:Postovni ulice Ostrava 2009.JPG|Poštová ulica Obrázok:OV-Hrabova.JPG|Drevený kostol sv. Kataríny v Ostrave Obrázok:cezarena.jpg|ČEZ Aréna </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ostrava}} == Externé odkazy == * [http://www.ostrava.cz/ Oficiálna stránka mesta Ostrava] * [http://gisova.ostrava.cz/ Mapový server Ostravy] * [http://www.ostravaci.cz/ Ostravaci - Fotky Ostravy] * [http://ostravablog.cz/ OstravaBlog - spravodajstvo z Ostravy] * [http://www.ostrava2015.cz/ Ostrava 2015 - Kandidát na európske hlavné kultúrne mesto] {{Ostrava}} {{Obce okresu Ostrava-mesto}} {{Štatutárne mestá v Česku}} [[Kategória:Ostrava| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Okresné mestá v Česku]] [[Kategória:Krajské mestá v Česku]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]] [[Kategória:Banské sídla v Česku]] [[Kategória:Univerzitné mestá v Česku]] [[Kategória:Sídla na Odre]] 7czqh2espgjkskfa0zn769ywcrzzn81 Slovenčina 0 6269 7429049 7409703 2022-08-22T22:18:26Z AdamskZ 222743 Pridanie odkazov (linkov) wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = Slovenčina | štáty = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br />{{minivlajka|USA|w}}<br />{{minivlajka|Česko|w}}<br />{{minivlajka|Kanada|w}}<br />{{minivlajka|Srbsko|w}}<br />{{minivlajka|Rumunsko|w}}<br />{{minivlajka|Maďarsko|w}}<br />{{minivlajka|Ukrajina|w}}<br />{{minivlajka|Argentína|w}} | región = [[Stredná Európa]] | počet hovoriacich = vyše 7 miliónov | poradie = nenachádza sa v prvej 100 | klasifikácia = [[indoeurópske jazyky]] *[[slovanské jazyky]] **[[západoslovanské jazyky]] ***[[česko-slovenské jazyky]] ****'''slovenčina''' | písmo = [[latinské písmo|latinka]] ([[slovenská abeceda]]) | úradný = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br />{{minivlajka|Česko|w}}<ref name=zakon>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><br />{{minivlajka|Vojvodina|w}}<br />{{minivlajka|Európska únia|w}} | regulátor = [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]] | iso1 = sk | iso2 = slo | iso3 = slk | sil = SLO | Mapa = Map of Slovak language.svg | Mapa_popis = Mapa rozšírenia slovenčiny: {{Legenda|#1E90FF|Územia, kde je slovenčina jazykom väčšiny obyvateľov}} {{Legenda|#87CEEB|Územia, kde je slovenčina jazykom významnej menšiny}} | kód Wikipédie = sk | Meno wikipédie = Wikipédia, Slobodná encyklopédia }} [[Súbor:Slovakia Trnava Pomnik Bernolaka2.JPG|náhľad|265x265bod|Pomník kňaza, spisovateľa a kodifikátora [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] v Trnave]] '''Slovenčina''' patrí do skupiny [[západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]] (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou). Po slovensky sa hovorí na [[Slovensko|Slovensku]] (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (''uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001'': * v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] (1 200 000/821 325) * v [[Česko|Česku]] (350 000/183 749) * v [[Maďarsko|Maďarsku]] (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb * v [[Kanada|Kanade]] (100 000/50 860) * v [[Srbsko|Srbsku]] (60 000/59 021) – najmä vo [[Vojvodina|Vojvodine]] * v [[Poľsko|Poľsku]] (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu * v [[Rumunsko|Rumunsku]] (18 000/17 199) * v [[Ukrajina|Ukrajine]] (17 000/6 397) – najmä v [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] * v [[Rakúsko|Rakúsku]] (10 234/10 234) * v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] (5 000/4 712) ešte [[Bulharsko]], [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Belgicko]], [[Škandinávia]], [[Taliansko]], [[Švajčiarsko]], [[Holandsko]], [[Cyprus]], [[Rusko]], [[Izrael]], [[Južná Afrika (štát)|JAR]], [[Argentína]], [[Brazília]], [[Uruguaj]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Nový Zéland|Nový]] [[Nový Zéland|Zéland]], [[Spojené kráľovstvo|Spojené]] [[Spojené kráľovstvo|kráľovstvo]] a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2&nbsp;016&nbsp;000. == Slovenčina ako úradný jazyk == Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa [[ISO 639]]. Slovenčina je známa ako „esperanto“ slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.<ref>[http://slovake.eu/sk/intro/language/general O jazyku]</ref> V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).<ref name=zakon /> Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimková | meno = Mária | odkaz na autora = Mária Šimková | titul = Kultúra slova, ročník 43, 2009, číslo 3, str.148 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/3/ks2009-3.pdf | dátum vydania = 2009 | ročník = 43 | číslo = 3 | strana = 148 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Kodifikačné príručky == {{Hlavný článok|Kodifikačná príručka}} Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy. == Nárečia == {{Hlavný článok|Slovenské nárečie}} [[Slovenské nárečia]] sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny: * [[západoslovenské nárečia]] (najbližšie [[čeština|češtine]]). * [[stredoslovenské nárečia]] (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanskými jazykmi]]) * [[východoslovenské nárečia]] == Abeceda == {{Hlavný článok|Slovenská abeceda}} Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných [[latinka|latinských písmen]]. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno. Malá slovenská abeceda vo svojom poradí: : a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž == Hláskoslovie == V slovenskom [[hláskoslovie|hláskosloví]] rozlišujeme: * [[samohlásky]]: a á ä e é i í o ó y ý u ú * [[dvojhlásky]]: ia, ie, iu, ô * [[spoluhlásky]]: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž Spoluhlásky ''q'', ''w'' a ''x'' sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ''ě'', ''ř'', ''ů'' a nemecké hlásky ''ö'' a ''ü''. == Gramatika == {{hlavný článok|skloňovanie v slovenčine}} == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny slovenčiny}} == Časté chyby == {{Hlavný článok|Zoznam niektorých chýb v slovenčine}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kodifikačná príručka]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Slovak language|wikt=slovenčina}} == Externé odkazy == * [http://www.juls.savba.sk/ Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave] * [http://old.bohemica.com/slovak/slovakgrammar.pdf Základy slovenskej gramatiky] * [http://www.juls.savba.sk/publications/psp.html Pravidlá slovenského pravopisu] * [http://www.juls.savba.sk/msj/ Morfológia slovenského jazyka] * [http://korpus.juls.savba.sk/ Slovenský národný korpus] * [http://slovniky.korpus.sk/ Niekoľko slovenských slovníkov] * [http://vvv.juls.savba.sk/ks/ Časopis Kultúra slova] * [http://slovake.eu Slovake.eu – viacjazyčný portál na výuku slovenčiny] * [http://testy.eduportal.sk Online diktáty na precvičenie slovenčiny] * spisovná slovenčina z r. 1920 : [http://digitalna.kniznica.info/s/i6hvxxhJ5j ''Rukoväť (skrátená) spisovnej reči slovenskej : 1. časť'']. Čita - Chabrin : Informačno-osvetový odbor čsl. vojska v Rusku, 1920. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * spisovná slovenčina z r. 1847 : [http://digitalna.kniznica.info/s/bfV6LFCk3c ''Zornička: Zábavnik pre ďjetki : Zv. 2'']. Levoča: Jan Werthmüller, 1847. 96 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * kniha o gramatike slovenskej a českej z 18. storočia - DOLEŽAL, Pavel. [http://digitalna.kniznica.info/s/oiyb00cK1i ''Grammatica slavico-bohemica, : in qua, praeter alia, ratio accuratae scriptionis et flexionis ...''] Posonii : Typis Royerianis, An. 1746. 321 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Slovenčina}} {{Jazyky EÚ}} {{Slovanské jazyky}} [[Kategória:Slovenčina| ]] [[Kategória:Slovensko]] [[Kategória:Slováci]] [[Kategória:Západoslovanské jazyky]] [[Kategória:Jazyky na Slovensku]] [[Kategória:Jazyky v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Jazyky v Maďarsku]] [[Kategória:Jazyky v Srbsku]] [[Kategória:Jazyky v Rumunsku]] [[Kategória:Jazyky vo Vojvodine]] gz7yoebi79fdgqvnc7mkrayc5wpomqg Nitra 0 7686 7428790 7396948 2022-08-22T14:09:49Z CaeCalig 207217 Aktualizované členstvo politickej strany primátora wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Nitra | Iné názvy = | Prezývka = Matka slovenských miest; Mesto pod Zoborom | Obrázok = Nitra_-_Panorama_01.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Nitriansky | Okres = Nitra | Región = Ponitrie | Časti = [[Klokočina]], [[Chrenová]],<br/> [[Zobor]], [[Čermáň]], <br/>[[Staré Mesto]], [[Horné Krškany]], <br/>[[Dolné Krškany]], [[Janíkovce]],<br/> [[Dražovce]], [[Párovské Háje]], <br/>[[Mlynárce]], [[Diely]], [[Kynek]] | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.306944 | Zemepisná dĺžka = 18.086389 | Nadmorská výška = 167 m.n.m. | Najvyšší bod = [[Zobor (vrch)|Zobor]] (589 m.n.m.) | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 826 | Starosta = [[Marek Hattas]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Tím Kraj Nitra]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vznikla nová strana. Predsedom Tímu Kraj Nitra sa stal Marek Hattas|url=https://nitra.zoznam.sk/vznikla-nova-strana-predsedom-timu-kraj-nitra-sa-stal-marek-hattas/|dátum vydania=2022-08-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> | PSČ = 949 XX | Kód = 500011 | EČV = NR | Predvoľba = +421-37 | Adresa = Mestský úrad<br/>Štefánikova trieda 60<br/>950 06 Nitra | E-mail = msunitra@msunitra.sk | Telefón = 037 / 650 21 11 | Fax = 037 / 650 23 31 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.nitra.sk | Commons = Nitra | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Nitra - Castle.jpg|thumb|Nitriansky hrad]] [[Súbor:Mestsky dom.JPG|thumb|Mestský dom v Nitre]] [[Súbor:Nitra.jpg|Ponitrianske múzeum na Svätoplukovom námestí (bývalý mestský úrad)|thumb]] [[Súbor:Grand Seminary.JPG|Veľký seminár na Pribinovom námestí|thumb]] [[Súbor:Nitra - Knieža Pribina (1).jpg|Knieža Pribina|thumb]] [[Súbor:Divadlo Andreja Bagara, Nitra (2008).jpg|right|thumb|Divadlo Andreja Bagara]] [[Súbor:Slovakia Nitra1.jpg|Nitra|thumb]] [[Súbor:Zobor - pohled z hradu.JPG|Zobor|thumb]] [[Súbor:Kalvaria-nitra-12.jpg|Kalvária v Nitre|thumb]] [[Súbor:Rieka Nitra.jpg|Rieka Nitra|thumb]] [[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|Štefánikova trieda|thumb]] '''Nitra''' ({{V jazyku|hun|''Nyitra''}}, {{v jazyku|deu|''Neutra''}}) je mesto ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] vzdialené približne 90 km východne od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]]. Preteká ňou rovnomenná rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]]. Panorámu Nitry tvorí Sedem pahorkov: zo severnej strany sa týči vrch [[Zobor (vrch)|Zobor]], Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Ľupka spolu s Martinským vrchom. Prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Je po nej pomenovaná planétka [[9543 Nitra|(9543) Nitra]]. Počtom obyvateľov 77 610 je [[Zoznam miest na Slovensku|piatym najväčším mestom na Slovensku]].<ref name="obyv">[http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/aktualne-udaje/65851-nitra-pocet-obyvatelov-k-januaru-2019 Počet obyvateľov k januáru 2019]</ref> == Názov == Vývoj názvov<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Nitra | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = 295{{--}}303 }}</ref>: * 828 Nitraua * 880 Nitra * 1111 Nitria * 1158 Nitra, Nitria * 1198 Nitria, Nithria * 1211 Nitria, Nitra * 1214 Nitra * 1223 Nitria, Nitra Etymológia: Je nejasné, či je názov Nitra slovanský. Pôvodný názov, Nitrava, môže byť aj [[Kvádi|kvádsky]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | zväzok = II | vydanie = 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | rok = 2004 | isbn = 80-88878-89-6 | počet strán = 533 | strany = 312 }}</ref> == Polohopis == Mesto leží v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]], na rieke [[Nitra (rieka)|Nitra]] pri južnom okraji pohoria [[Tribeč]]. Severne nad mestom sa vypína vrch [[Zobor (vrch)|Zobor]] s [[Vysielač Zobor|vysielačom]] a viacerými vyhliadkovými terasami. Mesto je oddávnou križovatkou ciest zo západu ([[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1 od Trnavy]] a [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|II/513 od Hlohovca]]), severu ([[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64 od Topoľčian]] a [[Cesta II. triedy 593 (Slovensko)|II/593 z Partizánskeho]]), východu (R1 a [[Cesta I. triedy 65 (Slovensko)|I/65]] od Zlatých Moraviec a [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I/51 od Vrábieľ]]) a juhu (I/64 od Nových Zámkov a [[Cesta II. triedy 562 (Slovensko)|II/562 od Šale]]). V blízkosti mesta sa križujú železničné trate [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|Nové Zámky – Prievidza]] a [[Železničná trať Leopoldov – Kozárovce|Leopoldov – Kozárovce]]. [[Trnava]] leží {{Km|47|m|w}} západne, [[Topoľčany]] {{Km|35|m|w}} severne, [[Zlaté Moravce]] {{Km|29|m|w}} východne a [[Nové Zámky]] {{Km|37|m|w}} južne. [[Bratislava]] leží {{Km|87|m|w}} juhozápadne a s Nitrou je prepojená [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnou cestou]]. === Časti mesta === ; Mestské časti:: [[Čermáň]], [[Diely]], [[Dolné Krškany]], [[Dražovce]], [[Horné Krškany]], [[Chrenová]], [[Janíkovce]], [[Klokočina]], [[Kynek]], [[Mlynárce]], [[Párovské Háje]], [[Staré mesto (Nitra)|Staré mesto]], [[Zobor (Nitra)|Zobor]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/aktualne-udaje/17-aktualne-udaje-o-nitre|titul=Aktuálne údaje o Nitre|dátum prístupu=2018-02-01|vydavateľ=nitralive.sk|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nitra.dnes24.sk/v-ktorej-casti-nitry-najviac-stupol-pocet-obyvatelov-toto-su-aktualne-udaje-226657|titul=V ktorej časti Nitry najviac stúpol počet obyvateľov? TOTO sú aktuálne údaje|dátum prístupu=2018-02-01|vydavateľ=nitra.dnes24.sk|dátum vydania=}}</ref> ; Sídliská: [[Diely]], [[Chrenová]], [[Klokočina]], [[Párovce]] ; Osady: Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor === Vodné toky === * Rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]] * Prítoky: [[Dobrotka]], [[Selenec (prítok Nitry)|Selenec]] a [[Radošinka]] * Rameno [[Malá Nitra]] == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === '''1890:''' *Slováci – 5 205 (38,4%) *Maďari – 5 002 (36,9%) *Nemci – 3 331 (24,7%) *Spolu – 13 538 (100%) '''1910:''' *Slováci – 9754 (59,4%) *Maďari – 4929 (30%) *Nemci – 1636 (9,9%) *Spolu – 16 419 (100%) '''1919:''' *Čechoslováci – 13 248 *Maďari – 2 899 *Nemci – 402 *Rusíni – 84 '''1991:''' *Slováci – 86 257 (95,87%) *Maďari – 1 777 (1,98%) *Česi – 1 072 (1,19%) *Ostatné/nezistená – 863 (0,96%) *Spolu – 89 969 (100%) '''2001:''' *Slováci – 83 285 (95,42%) *Maďari – 1 489 (1,71%) *Ostatné/nezistená – 2 511 (2,88%) *Spolu – 87 285 (100%) '''2011:''' *Slováci – 70 447 (89,27%) *Maďari – 1 443 (1,83%) *Ostatné – 1 696 (2,15%) *Nezistená – 5 330 (6,75%) *Spolu – 78 916 (100%) '''2021:''' *Slováci – 71 162 (90,66%) *Maďari – 793 (1,01%) *Ostatné  – 1419 (1,81%) *Nezistená – 5 115 (6,52%) *Spolu – 78 489 (100%) === Náboženské zloženie === <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky (statistics.sk)</small> {| class="wikitable" |+ !cirkev/vyznanie !1869 !% !1880 !% !1890 !% !1900 !% !1910 !% !1921 !% !1930 !% !1950 !% !1991 !% !2001 !% !2011 !% |- |rímskokatolícka |11 457 |'''76,7''' |12 311 |'''75,9''' |14 371 |'''77,3''' |16 418 |'''79,1''' |18 116 |'''80,7''' |20 577 |'''81,4''' |23 692 |'''82,0''' |29 255 |'''93,9''' |55 369 |'''61,5''' |64 783 |'''74,2''' |52 136 |'''66,1''' |- |gréckokatolícka |1 |'''0,0''' |7 |'''0,0''' |3 |'''0,0''' |14 |'''0,1''' |31 |'''0,1''' | |'''0,0''' |28 |'''0,1''' |120 |'''0,4''' |147 |'''0,2''' |301 |'''0,3''' |329 |'''0,4''' |- |evanjelická aug. vyznania |89 |'''0,6''' |165 |'''1,0''' |194 |'''1,0''' |274 |'''1,3''' |283 |'''1,3''' |279 |'''1,1''' |496 |'''1,7''' |997 |'''3,2''' |1 648 |'''1,8''' |2 441 |'''2,8''' |2 042 |'''2,6''' |- |reformovaná kresťanská |33 |'''0,2''' |49 |'''0,3''' |74 |'''0,4''' |194 |'''0,9''' |199 |'''0,9''' |104 |'''0,4''' |127 |'''0,4''' |72 |'''0,2''' |61 |'''0,1''' |179 |'''0,2''' |231 |'''0,3''' |- |židovské |3 348 |'''22,4''' |3 685 |'''22,7''' |3 943 |'''21,2''' |3 830 |'''18,5''' |3 800 |'''16,9''' |3 969 |'''15,7''' |3 859 |'''13,4''' |140 |'''0,4''' |28 |'''0,0''' |49 |'''0,1''' |39 |'''0,0''' |- |pravoslávna | |'''0,0''' |4 |'''0,0''' |7 |'''0,0''' |16 |'''0,1''' |28 |'''0,1''' | |'''0,0''' | |'''0,0''' |83 |'''0,3''' |61 |'''0,1''' |120 |'''0,1''' |164 |'''0,2''' |- |iná | |'''0,0''' |5 |'''0,0''' | |'''0,0''' |7 |'''0,0''' |3 |'''0,0''' |340 |'''1,3''' |704 |'''2,4''' |158 |'''0,5''' |206 |'''0,2''' |763 |'''0,9''' |1 171 |'''1,5''' |- |bez vyznania | | | | | | | | | | | | | | |122 |'''0,4''' |12 260 |'''13,6''' |15 031 |'''17,2''' |14 390 |'''18,2''' |- |neudané | | | | | | | | | | | | | | |197 |'''0,6''' |20 189 |'''22,4''' |3 618 |'''4,1''' |8 414 |'''10,7''' |} == Dejiny == Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi. Z obdobia pred 3000 rokmi sa zachovali pozostatky Hradiska Zobor – národná kultúrna pamiatka. Je ohraničené valom dlhým takmer 2km a miestami vysokým 7m. Vznik hradiska je spätý s ľudom [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]]. Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom [[Kelti|Keltov]] (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec [[Slovania|Slovanov]]. Stará slovienska Nitra bola nielen ranofeudálnym mestským útvarom, ale aj dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov.<ref name="Slovensko Dejiny1">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 197 }}</ref> Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska – germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]]. Už z [[9. storočie|9. storočia]] pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb. V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža [[Pribina]], mesto bolo vtedy jedným z centier [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí archeológovia prepisujú históriu | url = http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23 | dátum vydania = 23.08.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.5.2015 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (od roku 880). Hradiská boli obohnané rozsiahlymi hlinenými valmi, často kombinovanými s kamennými múrmi a rôznymi drevenými konštrukciami. Jednotlivé hradiská mali pravdepodobne rozdielnu funkciu – organizačno-správne centrum alebo remeselnícke centrá, ale aj útočiská v čase nepokojov. Práve na jednom z nich, najpravdepodobnejšie na hradnom kopci, vládol Nitriansku už za čias Rastislava Svätopluk. V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]], ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Počas jeho vlády sa tiež Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame. Medzi 9. a 10. storočím v Nitre a okolí už stálo niekoľko kostolov: [[Nitriansky hrad]], [[Párovce]], [[Nitrianska Blatnica]], [[Lupka]], [[Zobor (vrch)|Zobor]] a [[Kostoľany pod Tribečom]]. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady – [[Chrenová]], [[Lupka]], [[Branč (okres Nitra)|Branč]], [[Vráble]] a [[Zlaté Moravce]]. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia [[hlaholika|hlaholiky]] (predchodcu [[cyrilika|cyriliky]]) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných [[Slovania|Slovanov]] z roku 828. Po zániku [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] mesto Nitra a [[Nitriansky hrad]] boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaniach]].<ref name="Slovensko Dejiny2">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 259, 319 }}</ref><ref name="Kronika Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora =Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 110, 111, 112, 113,..154, 189... }}</ref> Od konca 10. storočia (okrem 1001 – 1030) mesto patrilo [[Arpádovci|Arpádovcom]], okolo roku [[1083]] alebo [[1100]] bolo obnovené [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|Nitrianske biskupstvo]]. Roku [[1248]] sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ [[Mesto (všeobecne)|mesto]] a [[hrad]] daroval nitranskym [[biskup]]om. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala dalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom. V rokoch [[1633]]/34 ju okupovali [[Osmanská ríša|Turci]] pri svojich výbojoch. Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály. V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky a Nitra nadobro prišla o svoje židovské mesto. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby. == Pamiatky == {{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Nitre}} [[Nitriansky hrad]] dominanta mesta, ako najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu.z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období [[barok]]a. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou. === Archeologické lokality === * Nitra – hrad * Nitra – Zobor vrch * Nitra – Martinský vrch * Nitra – Mačací zámok * Nitra – Lupka * Nitra – Šindolka == Kultúra == === Kostoly a farnosti === * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostoly v meste/obci Nitra | url = http://www.dokostola.sk/kostoly/?obec=nitra | vydavateľ = o. z. Admissam DoKostola.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> : [[Katedrála svätého Emeráma|bazilika sv. Emeráma]], [[katedrála|katedrálny chrám]] [[Biskupstvo Nitra|Biskupstva Nitra]] :: komplex troch chrámových stavieb rozličného veku: ::: – románsky kostol, 11. storočie, nazývaný aj ''Pribinova kaplnka'' ::: – Horný kostol, pôvodne gotický, 14. storočie ::: – Dolný kostol, 17. storočie : [[Farnosť (cirkev)|farnosť]] Nitra – Dolné Mesto :: farský [[kostol Navštívenia Panny Márie (Nitra)|kostol Navštívenia Panny Márie]], 19. storočie :: [[kostol Všetkých svätých (Kynek)|kostol Všetkých svätých]], [[Kynek]], 18. storočie :: [[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Mlynárce)|kostol sv. Cyrila a Metoda]], [[Mlynárce]], 20. storočie :: [[piaristi]]cký [[Kostol svätého Ladislava (Nitra)|kostol sv. Ladislava]], 18. storočie : farnosť Nitra – Horné Mesto, územie farnosti zahŕňa aj Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma :: farský [[Kostol svätých Petra a Pavla (Nitra, Horné Mesto)|Kostol sv. Petra a Pavla]], 13. storočie : farnosť Nitra – [[Dolné Krškany]] :: farský [[kostol svätého Ondreja (Dolné Krškany)|kostol sv. Ondreja apoštola]], 18.storočie :: [[Kostol Narodenia Panny Márie (Horné Krškany)|kostol Narodenia Panny Márie]], [[Horné Krškany]], 13. storočie : farnosť Nitra – [[Dražovce]] :: farský [[Kostol svätého Františka Xaverského (Dražovce)|kostol sv. Františka Xaverského]], 19. storočie :: [[Kostol svätého Michala archanjela (Dražovce)|kostol sv. Michala archanjela]], 12. storočie : farnosť Nitra – [[Chrenová]] :: [[Kostol svätého Martina (Nitra)|kostol sv. Martina]] : farnosť Nitra – [[Janíkovce]] (do farnosti patrí aj obec [[Čechynce]]) :: farský [[Kostol svätých Petra a Pavla (Janíkovce)|Kostol sv. Petra a Pavla]] : farnosť Nitra – [[Kalvária (Nitra)|Kalvária]] :: farský [[kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nitra, Kalvária)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]], 12.storočie : farnosť Nitra – Klokočina :: farský [[Kostol svätého Gorazda (Klokočina)|kostol sv. Gorazda]], vysvätený v roku 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zastrešenie rímskokatolíckeho kostola Sv. Gorazda v Nitre | url = http://www.earch.cz/cs/zastresenie-rimskokatolickeho-kostola-sv-gorazda-v-nitre | vydavateľ = earch.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> :: [[kostol Nanebovzatia Panny Márie (Párovské Háje)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]], [[Párovské Háje]] :: [[Kostol svätého Urbana (Čermáň)|kostol sv. Urbana]], [[Čermáň]], 18. storočie : farnosť Nitra – Zobor :: farský [[Kostol svätého Urbana (Zobor)|kostol sv. Urbana]], 18. storočie * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] : farnosť Nitra :: [[Kostol svätého Štefana kráľa (Nitra)|kostol sv. Štefana Kráľa]], [[Párovce]], 10. storočie * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] : evanjelický cirkevný zbor Nitra :: [[Kostol Svätého Ducha (Nitra)|kostol Svätého Ducha]], 1995 * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku]] : Reformovaný cirkevný zbor Nitra ::[[Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (Nitra)|Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi]], 1911<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi | url = https://www.nitra.sk/zobraz/obsah/13479 | vydavateľ = mesto Nitra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> * Zaniknuté kostoly a kláštory ** kostol sv. Martina, na vrchu Martinko (Nitra – Chrenová), 9 – 11. storočie, zbúraný v roku 1911<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farský kostol sv. Martina (Chrenová) | url = http://www.dokostola.sk/kostol/410093-farsky-kostol-sv-martina | vydavateľ = o. z. Admissam DoKostola.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> ** [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore]], [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] kláštor, ruiny, 9. storočie, ** [[Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore]], vrch Zobor, ruiny kostola sv. Jozefa, 17. storočie. === Galérie === * ART Galéria * Malá galéria AKCENT * Nitrianska galéria * Výstavná sieň Jána Plesníka === Knižnice=== * Krajská knižnica Karola Kmeťku v Nitre * [[Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre]] * Univerzitná knižnica UKF v Nitre * Knižnica Kňazského seminára v Nitre * Diecézna knižnica === Divadlá === V Nitre sídlia 2 divadlá, a to [[Divadlo Andreja Bagara]] (DAB) a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku [[1883]], kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku [[1992]], keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí. Názov Divadlo Andreja Bagara nesie nitrianske divadlo od roku [[1979]]. Bolo pomenované po významnom slovenskom hercovi a režisérovi – [[Andrej Bagar|Andrejovi Bagarovi]]. === Múzeá === * Diecézne múzeum Nitra * Misijné múzeum * Ponitrianske múzeum Nitra * [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre]] === Kiná === * CINE-MAX Nitra * Mlyny Cinemas === Podujatia === * [[Klokočinský jarmok]] – Každoročne sa v posledný víkend letných prázdnin na nitrianskom sídlisku [[Klokočina]] koná trojdňové oddychové podujatie s názvom Klokočinský jarmok, ktorého súčasťou sú rôzne kolotoče, adrenalínové atrakcie a bufety s občerstvením a na mieste sa konajú rôzne hudobné koncerty a v posledný deň konania aj rozlúčkový [[ohňostroj]]. * [[Divadelná Nitra]] – podujatie organizované v spolupráci s Divadlom Andreja Bagara * [[Slížovica]] * [[Nitrianske univerzitné dni]] * [[Nitrianske kultúrne leto]] * [[Cyrilo-Metodské slávnosti]] * Vianočné mestečko (vianočné trhy) * [[Nitra, milá Nitra]] * [[Noc múzeí a galérií]] * [[Nitrianska hudobná jar]] * [[Nitrianska hudobná jeseň]] * [[Bažant kinematograf]] === Médiá === * Televízne regionálne spravodajstvo: ** [[TV Central]] ** [[TV Nitrička]] ** [[www.mc.ff.ukf.sk|Mediálne centrum FF UKF v Nitre]] ** Nitra 4ever * Regionálne rádiá vysielajúce z Nitry: ** [[Rádio Max]] ** [[Rádio One]] ** [[www.radioplus.sk|Rádio Plus]] * Novinové regionálne spravodajstvo: ** Realitné noviny ** Noviny MY ** Pardon ** Nitrianske Echo ** Nitrianske noviny ** Nitriansky Ohlas ** Nitrianskozlatomoravecko ** Spravodaj ** Regionálne noviny ** [[Občas nečas]] * Internetové regionálne spravodajstvo: ** Nitralive ** Nitra 24 ** Patriot **[http://www.mojanitra.sk/ Moja Nitra] ** NitraDen ** Nitra 4ever == Šport == [[File:NITRA Aréna.JPG|thumb|Zimný štadión Nitra Aréna]] [[File:Futbalovy stadion nitra.JPG|thumb|Futbalový štadión Nitra]] === Kluby === * [[Futbal]] – klub [[FC Nitra]] hrá od roku [[2005]] znovu v [[Corgoň liga|Corgoň lige]], kde v sezóne 2007/2008 pod vedením Pavla Hapala získala historické 3. miesto. * [[ľadový hokej|Hokej]] – klub [[HK Nitra]] hrá v [[Tipsport extraliga|Tipsport extralige]], kde sa v sezóne 2005/2006 stal víťazom základnej časti a v play-off obsadil konečné 3. miesto, v sezóne 2015/2016 sa stal víťazom play-off a obsadil 1. miesto. *[[Hokejbal]]- klub [[HBK Nitrianski rytieri Nitra]] vznikol v roku 2010. Hrá v [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov |Slovenskej hokejbalovej extralige mužov]]. V rokoch 2010-2015 boli HBK Nitrianski rytieri Nitra 5x majstrom Slovenska. V rokoch 2013, 2014 a 2015 [[HBK Nitrianski rytieri Nitra]] zvíťazili v Československom superpohári v hokejbale. V roku 2015 mali [[HBK Nitrianski rytieri Nitra]] na dosah jeden zo svojich najväčších úspechov. Na svetom pohári klubov 2015, ktorý sa hral v na vedľajšej ploche zimného štadióna v Nitre však vo finále podľahli tímu [[Oberwil Rebels]] 2:3 a obsadili tak konečné 2.miesto. * [[Basketbal]] – klub [[EDYMAX SPU Nitra]] hrá v slovenskej basketbalovej extralige. kde v sezóne 2005/2006, 2008/2009 získal titul majstra SR vždy pod vedením trénera Dr. Ľubomíra Urbana. * [[Americký futbal]] – Klub Nitra Knights. Klub bol založený v roku 1997 a patrí medzi najstaršie kluby v tomto športe na Slovensku. * [[Golf]] – golfové ihrisko RED OAK Golf Club v blízkosti Nitry s 18 jamkovým golfovým rezortom * [[Atletika]] – medzi atletiku patria kluby [[AC Stavbár Nitra]] a [[ŠK ŠOG Nitra]]. Kluby vznikli po rozpadnutí klubu [[ŠK AC ŠOG Nitra]] * [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]] – kluby TJ AC Nitra a ZK Corgoň Nitra *Šípky - Dart club Nitra - jeho Extraliga tím Garmond Nitra je aktuálnym (2020/2021) Majstrom Slovenska v steelových šípkach družstiev === Športoviská === * Zimný štadión Nitra ([[Nitra aréna|NITRA ARÉNA]]) * [[Hokejová hala Klokočina]] * Futbalový štadión * Tenisové kurty Chrenová * Green Club Nitra * TCN Nitra * Mestský kúpeľ Nitra * Letné kúpalisko * Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra * Univerzita Konštantína Filofoza Nitra * Gymnázium, Párovská 1, Nitra * [[Mestská hala Nitra|Mestská hala]] * Atletický štadión * Športové gymnázium Nitra, Slančíkovej 2 *Šípkarska herňa v Palace bowling v ZOC MAX == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Dôležité firmy === * Agrokomplex-Výstavisko Nitra (príspevková organizácia) * Cesty Nitra, Groupe Colas * Oil Slovakia (známa pod obchodnou značkou Aral) * Parapetrol * Plastika * Tukový priemysel Nitra * DYNAMIK * Víno Nitra * Foxconn Electronics * Visteon * ICS Industrial Cables Slovakia * Giesecke & Devrient * ELEKTROMAT Nitra * M-Trade Slovakia * G-U Slovakia * SEBN Slovakia (v minulosti Volkswagen Slovakia a.s.) * Aeropro s.r.o. * Muehlbauer Technologies s.r.o. * Tino Vision * MrCode s.r.o. * Jaguar Landrover == Doprava == [[File:ZST Nitra.JPG|thumb|Železničná stanica Nitra]] {{hlavný článok|Doprava v Nitre}} === Železničná doprava === V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a 5 železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). V roku 2016 bola naplánovaná rekonštrukcia a elektrifikácia trate [[Železničná trať Leopoldov – Kozárovce|141]] v úseku [[Leopoldov]] – [[Lužianky]] a trate [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|140]] v úseku [[Lužianky]] – [[Šurany]], ktorej súčasťou je aj úsek vedený cez mesto Nitra, ale jej realizácia sa odložila. V areáli Výstaviska [[Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra|Agrokomplex]] a [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] od roku 1985 funguje múzeálna [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Nitrianska poľná železnica]]. === Cestná doprava === Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty [[Európska cesta 58|E58]] a [[Európska cesta 571|E571]] a tri cesty prvej triedy [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|51]], [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|64]] a [[Cesta I. triedy 65 (Slovensko)|65]]. V roku [[2011]] bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Zvolen]] či [[Banská Bystrica]]. V roku [[2020]] sa má začať s výstavbou rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R8 (Slovensko)|R8]], ktorá spojí Nitru, [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] ([[Topoľčany]], [[Bánovce nad Bebravou]], [[Trenčín]], [[Partizánske]] a [[Prievidza]]). === Mestská hromadná doprava === {{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Nitre}} Výborne rozvinutá je Mestská hromadná doprava (MHD), ktorá na vysokej úrovni zabezpečuje spojenie centra mesta, mestských častí, priemyselných oblastí, ale aj okolitých obcí (28 liniek). Od roku [[2022]] premávajú v Nitre len moderné bezbariérové vozidlá s klimatizáciou. Doprava je zabezpečovaná francúzskou spoločnosťou [[Transdev]]. === Cyklistická doprava === {{hlavný článok|Cyklistické trasy v Nitre}} V Nitre je v súčasnosti postavených {{km|12|m}} cyklistických trás, z ktorých najdlhšia je vedená na hrádzi okolo rieky Nitra. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie existujúcej siete na {{km|28|m}}, čím by sa umožnil rozmach takejto ekologickej dopravy. === Letecká doprava === V mestskej časti [[Janíkovce]] sa nachádza [[Letisko Nitra|letisko]] s regionálnym významom kde sídli aj [[Aeroklub Nitra]]. == Školstvo == [[File:UKF Zobor.JPG|thumb|Kampus UKF na Zobore – Fakulta stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Pedagogická fakulta a Univerzitná knižnica]] === Predškolská výchova === Materské školy: MŠ Alexyho, Bazovského, Beethovenova, Belopotockého, Benkova, Čajkovského, Dolnočermánska, Hospodárska, Ľ. Okánika, Mostná, Nábrežie mládeže (trieda pre deti s mentálnym postihnutím), Novomeského, Okružná, Piaristická (trieda pre deti s poruchami zraku), Platanová, Rázusova, Staromlynská, Štefánikova, Štiavnická (trieda pre deti s poruchami sluchu a reči), T. Vansovej, Topoľová, Za Humnami, Zvolenská, Golianova, Párovská === Základné školy === * Piaristická ZŠ Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6 *ZŠ Beethovenova 1 * [[Základná škola (Nitra, Benkova 34)|ZŠ Benkova 34]] * ZŠ Cabajská 2 * ZŠ Fatranská 14 * [[Základná škola kniežaťa Pribinu|ZŠ Kniežaťa Pribinu, Andreja Šulgana 1]] * ZŠ Kráľa Svätopluka, Drážovská 6 * ZŠ Krčméryho 2 * ZŠ Na Hôrke 30 * ZŠ Nábrežie Mládeže 5 * ZŠ Novozámocká 129 * ZŠ Sv. Gorazda, Dlhá 78 * [[Základná škola sv. Marka, Petzwalova 1|ZŠ Sv. Marka, Petzwalova 1]] * [[Spojená katolícka škola (Nitra, Farská 19)|ZŠ Sv. Svorada a Benedikta, Farská 43]] * ZŠ Topoľová 8 * ZŠ Tulipánová 1 * ZŠ Sčasného 22 * ZŠ Škultétyho 1 * Základná umelecká škola Jozefa Rosinského, Vajanského 1 === Stredné školy === *[[Gymnázium (Nitra, Párovská 1)|Gymnázium Párovská 1]] *[[Gymnázium (Nitra, Golianova 68)|Gymnázium Golianova 68]] * [[Spojená katolícka škola (Nitra, Farská 19)|Gymnázium Sv. Cyrila a Metoda, Farská 19]] * Hotelová akadémia, Slančíkovej 2 * Obchodná akadémia, Bolečkova 2 * Piaristické gymnázium Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6 * Stredná odborná škola Cintorínska 4 * Stredná odborná škola Nábrežie Mládeže 1 * Stredná odborná škola Levická 40 *[[Súkromná stredná odborná škola polytechnická DSA Nitra, Novozámocká 220]] * Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6 * Stredná odborná škola veterinárna, Dražovská 14 * Stredná poľnohospodárska škola Dražovská 14 * Stredná priemyselná škola Fraňa Kráľa 20 * Stredná priemyselná škola potravinárska, Slančíkovej 2 * Stredná priemyselná škola stavebná, Cabajská 4 * Stredná zdravotnícka škola, Farská 23 * Súkromné konzervatórium Krčméryho 2 * Súkromná stredná odborná škola ANIMUS, Levická 40 * Súkromná stredná umelecká škola Škultétyho 1 * Športové gymnázium, Slančíkovej 2 === Vysoké školy === * [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] * [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]] * [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] == Zdravotníctvo == * [[Fakultná nemocnica Nitra]] * [[Špecializovaná nemocnica sv. Svorada]] * Poliklinika [[Klokočina]] * Poliklinika [[Chrenová]] * Poliklinika [[Párovce]] * Klinika [[ProCare]] == Ekológia == === Ovzdušie === [[Ovzdušie]] v Nitre patrí na Slovensku medzi stredne znečistené. Pôvodcom je najmä priemysel, hoci za posledné roky sa jeho ekologický dopad znížil. Problematické a nadmerné hodnoty dosahujú najmä oxidy [[Oxidy dusíka|dusíka]], [[Oxid uhoľnatý|uhlíka]] a [[Oxid siričitý|síry]] a tzv. [[Pevné častice (emisie)|pevné častice]].<ref>http://www.minv.sk/?oddelenie-statnej-spravy-vod-a-vybranych-zloziek-zivotneho-prostredia-kraja&subor=194790 Stav znečistenia ovzdušia v Nitrianskom kraji (2012)</ref> === Voda === Celé mesto je napojené na pitnú [[voda|vodu]], a to cez 3 zdroje: [[Ponitriansky skupinový vodovod]], [[skupinový vodovod Jelka – Galanta – Nitra]] a samostatný zdroj Dražovce. Voda má vyhovujúcu kvalitu.<ref>http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/vodstvo/2170-zasobovanie-mesta-nitra-pitnou-vodou-zdroje-prehlad-podla-mestskych-casti Pitná voda v Nitre</ref> Rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]] pretekajúca mestom patrí medzi najznečistenejšie európske rieky. Je to najmä dôsledok priemyselnej činnosti po celom jej toku. Neodporúča sa v nej ani [[rybolov]]. V roku [[2006]] bola v meste spustená moderná [[čistička odpadových vôd]], ktorá značne obmedzuje znečisťovanie rieky [[odpadová voda|odpadovou vodou]] z mesta.<ref>http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153467-nitra-patri-medzi-najspinavsie-rieky-europy/ Nitra patrí medzi najšpinavšie rieky Európy</ref> === Odpadové hospodárstvo === V rámci mesta je zvážaný [[Komunálny odpad|komunálny]] (tzv. zmesový) odpad a niekoľko druhov [[Separovaný odpad|separovaného odpadu]].<ref>http://www.nks.sk/sluzby/obcania/separovany-odpad Zber separovaného odpadu NKS</ref> Medzi tento patria: * [[plast]]y * [[papier]] * [[sklo]] * [[hliník|hliníkové obaly]] – spolu s plastami v žltých nádobách * [[biologický odpad|bio-odpad]] – hnedé maloobjemové kontajnery, výlučne v rodinných domoch * iný separovateľný odpad ako elektro-odpad, stavebný odpad, kovy, atď. – len zberné dvory * [[oblečenie]] – špeciálne kontajnery, ktoré prevádzkuje spoločnosť [[HUMANA]] Typické sú veľkoobjemové 1100 litrové [[kontajner (odpad)|kontajnery]], ktoré sú rozmiestnené po celom meste a podľa farby sú prispôsobené na zberanú komoditu. Rodinné domy majú vlastné maloobjemové 120 litrové kontajnery na zmesový odpad, príp. aj na bio-odpad. Na separovaný odpad slúžia farebne odlíšené vrecia určené na zber v stanovené časy, príp. aj stojiská s veľkoobjemovými kontajnermi. Dvakrát ročne je v každej mestskej časti pristavený veľkoobjemový kontajner určený na zber veľkoobjemového odpadu. Novinkou od roku [[2014]] sú [[podzemný kontajner|podzemné kontajnery]]. V prevádzke je zatiaľ 21 stojísk a v budúcnosti sa plánuje ich rozšírenie. V porovnaní s klasickými kontajnermi zaberajú takéto stojiská menej priestoru a z [[hygiena|hygienického]] hľadiska sú vhodnejšie. Zabudované je taktiež online sledovanie ich naplnenosti a tým je ich vyprázdňovanie efektívnejšie.<ref>http://www.nitralive.sk/spravy/17135-v-nitre-pribudli-nove-podzemne-smetne-kontajnery/ Nové podzemné smetné kontajnery</ref> Zber vykonáva spoločnosť [[Nitrianske komunálne služby|Nitrianske komunálne služby, s.r.o.]] Podiel separovaného odpadu na celkovom odpade má stúpajúcu tendenciu. == Osobnosti == * [[Pribina]] – nitrianske knieža * [[Svätý Svorad]], patrón Nitry (narodený v 10. storočí – zomrel okolo roku 1032, pochovaný je v Nitre * [[Ivan Kamenec]], [[historik]] a vysokoškolský [[učiteľ]] * [[Juraj Dolinský]], rímskokatolícky kňaz, ocirkevný historik * prof. [[Imrich Točka]], spisovateľ, regionálny historik, numizmatik, kampanológ, záchranca kultúrnych pamiatok, laureát Ceny mesta Nitry z roku 2016 * [[Chaim Michael Dov Weissmandl]] (1903 – 1957) rabín, ktorý sa stal známy vďaka svojmu úsiliu o záchranu židov na Slovensku počas holokaustu * [[Július Bártfay]], akademický sochár * [[Jozef Dóczy]], [[herec]] * [[Dionýz Kubík]], básnik * [[Anna Martvoňová]], (Hornungová), operná speváčka * [[Eva Pavlíková]], herečka * [[Daniela Šinkorová]], herečka * [[Emil Horváth]], herec a divadelný [[režisér]] * [[Peter Kočiš]], herec a moderátor * [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], spevák skupiny [[Desmod]] * [[Michal Gučík]], herec a podnikateľ * [[Peter Hrivňák]], spevák skupiny [[Horkýže Slíže]] * [[Róbert Jakab]], herec * [[Ján Baláž]], spevák a hudobník * [[Michal Hipp]], futbalový tréner * [[Juraj Kolník]], hokejista * [[Branislav Mezei]], hokejista * [[Štefan Ružička]], hokejista * [[Matej Tóth]], atlét, zlatý medailista z letnej olympiády 2016 v chôdzi na {{km|50|m}} * [[Boris Valábik]], [[hokej]]ista * [[Ľubomír Moravčík]], bývalý futbalový reprezentant * [[Miroslav Stoch]], futbalista * [[Jozef Stümpel]], [[hokej]]ista * [[Zuzana Štefečeková]], strelkyňa, strieborná medailistka z letnej olympiády 2008 a 2012 * RNDr. [[František Mikloško]], [[matematik]] a politik * [[Jozef Stank]], bývalý [[minister]] obrany a vedúci kancelárie [[prezident]]a * [[Gustáv Slamečka|Gustáv Slámečka]], český minister dopravy, politik * [[Marcel Horniak]], rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], náboženský publicista, trpiteľ za vieru – [[disident]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Marcel Horniak | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2016 | mesiac = | ročník = 47 | číslo = 4 | strany = 24{{--}}25 | url = https://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_04.pdf#page=24 | dátum prístupu = 2016-09-28 | issn = 1338-4201 }}</ref> *[[Ernest Horniak]], rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], trpiteľ za vieru – [[disident]]<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243 - 244.</ref> == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|Česko}} [[České Budějovice]], [[Česko]] * {{Minivlajka|Austrália}} [[Gosford]], [[Austrália (štát)|Austrália]] * {{Minivlajka|Česko}} [[Kroměříž]], Česko * {{Minivlajka|USA}} [[Naperville]], [[Spojené štáty|USA]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Spišská Nová Ves]], [[Slovensko]] * {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Osijek]], [[Chorvátsko]] * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Petrovec (mesto)|Petrovec]], [[Srbsko]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Zielona Góra]], [[Poľsko]] * {{Minivlajka|Holandsko}} [[Zoetermeer]], [[Holandsko]] * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Vesprém]], [[Maďarsko]] * {{Minivlajka|Kórejská republika}} [[Kjongdžu]], [[Kórejská republika]] == Letecká fotografia == <gallery> Súbor:Nyitracivertanlegi1.jpg Súbor:Nyitracivertanlegi2.jpg </gallery> == Galéria == <gallery> Súbor:Knieža Pribina.jpg|Nitrianske knieža Pribina Súbor:Mesto Nitra.jpg|Mesto Nitra z vrchu Zobor Súbor:Zobor.jpg|Vrch Zobor z hradu Súbor:Zobor vysielač.jpg|Západ slnka na Zobore Súbor:Nitra - Svätoplukovo námestie (1).jpg|Svätoplukovo námestie </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Nitre]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Nitre]] * [[Židia v Nitre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nitra.sk Oficiálna stránka] * [https://klient.nitra.sk Informačný systém samosprávy Mesta Nitra] *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nitra a Veľká Morava | url = http://www.nisys.sk/www/files/documents/96/Nitra%20a%20Ve%C4%BEk%C3%A1%20Morava%20-%20SJ.pdf | vydavateľ = Mesto Nitra v roku 2012 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-27 | miesto = | jazyk = }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O hradisku | url = http://www.hradiskozobor.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=53&Itemid=200056 | vydavateľ = o.z. HRADISKO ZOBOR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-27 | miesto = | jazyk = }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeologické pamiatky Nitry | url = http://www.nisys.sk/www/files/documents/93/Archeologick%C3%A9%20pamiatky%20-%20SJ.pdf | vydavateľ = Mesto Nitra v roku 2012 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-27 | miesto = | jazyk = }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = Orgoň | titul = Slovanské hradiská | url = http://www.hradiska.sk/2010/10/nitra.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-27 | miesto = | jazyk = }} {{Nitra}} {{Mestské časti Nitry}} {{Obce okresu Nitra}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} [[Kategória:Nitra| ]] [[Kategória:Okres Nitra]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Nitriansky kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] t5xe5kaz5vk34aajeo6wvu8qwgl9wox Šaštín-Stráže 0 7734 7429095 7244456 2022-08-23T08:46:58Z 195.113.192.101 /* Partnerské mestá[1] */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Šaštín-Stráže | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Šaštín bazilika 52.jpg | Popis obrázku = Bazilika Sedembolestnej Panny Márie | Znak = Coat of arms of Šaštín-Stráže.png | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.635000 | Zemepisná dĺžka = 17.140000 | Nadmorská výška = 256 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1294 | Starosta = Jaroslav Suchánek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 41 | Kód = 504891 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mestský úrad<br/>Alej 549<br/>908 41 Šaštín-Stráže | E-mail = sekretariat@mestosastinstraze.sk | Telefón = 034/698 74 11 | Fax = 034/659 28 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = http://www.mestosastinstraze.sk/ | Commons = Šaštín-Stráže | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šaštín-Stráže''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Sasvár-Morvaőr'', [[Nemčina|nem]]. ''Schoßberg-Strascha,'' [[Turečtina|tur]]. ''Şaşvar'') je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v okrese [[Senica (okres)|Senica]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Patrí medzi najstaršie obce na [[Záhorie|Záhorí]] a malo vždy významné postavenie v hospodárskom, ale aj v cirkevnom živote [[Slovensko|Slovenska]]. == Polohopis == Mesto leží v centrálnej časti [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]], na strednom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]]. Nachádza sa {{Km|18|m|w}} západne od [[Senica|Senice]], {{Km|33|m|w}} severne od [[Malacky|Malaciek]] a {{Km|20|m|w}} južne od [[Holíč]]a. Cez Stráže prechádza [[Cesta II. triedy 500 (Slovensko)|cesta II/500]], ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 590 (Slovensko)|II/590]], v Šaštíne sa nachádza [[Železničná stanica Šaštín-Stráže]], ktorá leží na [[Železničná trať Kúty – Trnava|trati Kúty – Trnava]]. Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko-himalájskej horskej sústave. Nížina s [[Myjavská niva|Myjavskou nivou]] je súčasťou najsevernejšej severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatiny]], ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny. Najvyššia nadmorská výška je v Strážach {{mnm|256|w}} (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165{{--}}{{mnm|170}} V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od {{mnm|183}} do {{mnm|205}} Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je {{ha|4195.05|m}}, z nej Šaštín tvorí {{ha|2499.62|m}} a Stráže {{ha|1695.43|m}}. === Vodné toky === Mestom preteká rieka [[Myjava (rieka)|Myjava]] v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby. === Vodné plochy === Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekciu Externé odkazy. Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb. == Dejiny == História Šaštína siaha do 13. storočia. [[Prvá písomná zmienka]] pochádza z roku [[1218]], kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj [[Révaiovci]]. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku [[1960]], pôvodne pod názvom ''Šaštínske Stráže''. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka. Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra [[2001]]. Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra [[2018]]. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie zástupcov partnerského mesta [[Bełżyce]] z [[Poľsko|Poľska]] a podpísanie Dohody o spolupráci s [[Ukrajina|ukrajinským]] mestom [[Brody]]. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár [[Štefan Ovečka]]. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Orgoňová|meno=Lucia|titul=800. výročie mesta Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/kultura-a-sport/1880-800-vyrocie-mesta-sastin-straze|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === *'''[[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] [[bazilika Sedembolestnej Panny Márie]]''' s [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|pavlínskym]] kláštorom, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanými vežami z rokov [[1736]]-[[1762]]. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] a v rokoch [[1864]] a [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3064 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1964]] bola vyhlásená za [[Basilica minor|baziliku minor]]. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a [[Johann Lucas Kracker|Lukáša Krakera]]. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1. 3. 2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku [[Saleziáni Don Bosca|saleziánska]] rehoľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://bazilika.sk/bazilika/historia|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.bazilika.sk}}</ref> Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej ([[15. septembra]]), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku [[1564]], ktorej uctievanie povolil v roku [[1732]] arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]]. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom [[oltár]]i a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne [[pilaster|pilastrami]] a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme [[rizalit]]u lemovaného polstĺpmi a [[nika]]mi so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s [[tympanón]]om. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Západne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže. <gallery> Šaštínska bazilika (1924).png|Bazilika Sedembolestnej z roku 1924 Súbor:Šaštín bazilika 06.jpg|Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Súbor:Šaštín bazilika 01.jpg Súbor:Šaštín bazilika 17.jpg|Interiér baziliky Súbor:Šaštín bazilika 18.jpg|Výmaľba klenby Súbor:Bazilika Šaštín-Stráže 17 Slovakia37.jpg|Pavlínsky kláštor </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]]''' v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Mária Magdaléna|sv. Márie Magdalény]]. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do [[17. storočie|17. storočia]] zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou [[barok]]ovou úpravou prešiel v období [[1632]]-[[1713]], keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku [[1756]], keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov [[Jozef II.|Jozefom II.]] v roku [[1786]] sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku [[1823]], kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku [[2009]]. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže | url = http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 01.jpg|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 02.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 04.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 07.jpg|Románske arkády a portál Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 05.jpg </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Ján Bosco|sv. Jána Bosca]]''' v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku [[1685]] prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku [[1739]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže. Kostol svätého Jána Bosca. | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Sastin gothic church 01.jpg|Kostol sv. Jána Bosca Súbor:Sastin gothic church 02.jpg Súbor:Šaštín kostol 11.jpg Súbor:Šaštín kostol 07.jpg Súbor:Šaštín kostol 08.jpg|Detail veže </gallery> *'''Synagóga''', [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1852]]. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže - Synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/sastin-straze-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave. *'''Kartúnka''', dvojpodlažná pôvodne [[renesancia|renesančno]]-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku [[1736]] transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Išlo najväčší textilný [[Manufaktúra (história)|manufaktúrny]] podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska a Uhorska]]. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch [[1848]]–[[1849]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Administrátor|titul=Mesto|url=http://www.mestosastinstraze.sk/mesto|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> V 60. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] bol objekt adaptovaný na cukrovar. Aj keď hlavná budova textilnej kartúnky je mladším objektom, býva niekedy zamieňaný so starým zámkom (predtým hradom), ktorý bol v 20.storočí na tento účel takisto využívaný (závod Trikota, neskôr Slotas). *'''Šaštínsky hrad''' (neskôr zámok) - Dobu vzniku nížinného vodného hradu Sasvár - Šaštín sa nedá určiť úplne presne. V rokoch 1218-1248 je doložený archidiakonát v Sasvár (archidaconatus Sasswar), podľa čoho sa logicky predpokladá už existencia hradu. Celkom určite sa jednalo v tej dobe o najdôležitejší strážny hrad celého Záhoria. Súčasná trojkrídlová dispozícia budovy a tiež časť dochovaného pravouhlého opevnenia s nárožnými bastiónmi nasvedčuje tomu, že súčasný zámok pochádza až z prvej polovice 17. storočia. Fortifikácia so svojou koncepciou a prevedením z tehál sa blíži opevneniu Holíčskeho zámku, spolu s ktorým tvorili dve správne sídla Holíčsko-Šaštínskeho panstva. Zámok bol nakrátko vyhlásený kultúrnou pamiatkou, proti čomu sa však okamžite odvolal súkromný majiteľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zámek Šaštín, Sasswar, Sasvár, Blatnohrad, Šaštín-Stráže|url=https://www.hrady.cz/index.php?OID=13230&PARAM=11&tid=45283&pos=450|vydavateľ=www.hrady.cz|dátum prístupu=2020-05-25|meno=Jiri Cizek, Hrady cz|priezvisko=s.r.o}}</ref> *'''Lovecký zámoček Belveder''' bol situovaný v prostredí viníc v mestskej časti Stráže. Opatrovateľ viníc tu mal aj vlastný dom, ktorému sa hovorilo "Kellermajster". Ani spomínaný objekt sa nezachoval, nakoľko bol v roku 1921 zbúraný. O kaštieli sa hovorilo, že mal podzemné spojenie so Šaštínskym zámkom. Avšak vchod do podzemia nebol nájdený. Pivnice, ktoré boli zachované ešte v roku 1918, boli taktiež zbúrané. Pripomienkou kaštieľa zostala iba 60 metrov hlboká studňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Šaštín - Stráže Belveder kaštieľ zbúraný|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sastin-straze-belveder-kastiel-zburany|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2020-05-25}}</ref> *'''Trojičný stĺp''', klasicistická socha z roku [[1820]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3068 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom. *'''Socha Piety''', ľudovo-baroková prícestná socha v časti Stráže nad Myjavou z roku [[1827]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3071 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Šaštín sv Trojica 01.jpg|Trojičný stĺp Súbor:Šaštín sv Trojica 02.jpg Súbor:Šaštín sv Trojica 03.jpg|Dedikačný nápis na stĺpe </gallery> === Vrt Šaštín-12 === V katastri mesta bol v rokoch 1975 - 1979 odvŕtaný najhlbší [[vrt]] na Slovensku. Jedná sa o vrt [[Šaštín-12]], ktorý dosiahol celkovú hĺbku 6505 m.<ref>Ohánka, J., 1982: Záveračná vrtno-geologická správa o hlbokom štruktúrnom vrte Šaštín-12. Manuskript, Archív ŠGÚDŠ (č. 54516), Bratislava, 65 s. </ref><ref>Němec, F., 1984: Přínos vrtu Šaštín-12 k poznání geologické a naftově-geologické problematiky Víděnské pánve a jejího podloží v prostoru přibradlové zóny. Zemní plyn a nafta, 29, 1, 61 - 84</ref> == Hospodárstvo == V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov. == Školstvo == * V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy. # Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul. # Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul. # Špeciálna základná škola, Štúrova ul. * Základná umelecká škola Jany Kocianovej sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch. *V meste pôsobilo aj Gymnázium Jána Bosca, ktoré 31. 8. 2016 ukončilo po 25 rokoch svoju činnosť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šaštínske Gymnázium Jána Bosca po 25 rokoch končí|url=https://www.postoj.sk/12536/sastinske-gymnazium-jana-bosca-po-25-rokoch-konci|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|meno=Pavol|priezvisko=Rábara}}</ref> == Šport == V meste pôsobia futbalové kluby [[TJ Slovan Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Šaštín) a [[TJ Spartak Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub. Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom [[Senica]] sa behá [[Záhorácky maratón]] a polmaratón s dlhoročnou tradíciou. V rekreačnej oblasti [[Gazárka]] sa každoročne konajú bežecké preteky [[Beh šaštínskymi bormi]] a triatlonový pretek [[Triatlon Gazárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesto Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Dopjera]] (* [[1893]] - † [[1988]]), [[vynálezca]] a [[podnikateľ]] * [[Pavel Beckovský]] (* [[1922]] - † [[1995]]), [[letec]] * [[Helena Slavíková-Rabarová]] (* [[1943]]), [[dramaturgička]] * [[Jana Kocianová]] (* [[1946]] - † [[2018]]), [[speváčka]], čestná občianka mesta * [[Štefan Ovečka]] (* [[1948]] - † [[2021]]), [[Kronika (stredovek)|kronikár]], čestný občan mesta === Pôsobili tu === *[[František Sersen]] (* [[1894]]{{--}}† [[1982]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], zrekonštruoval šaštínsku baziliku a kostol sv. Jána Bosca, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg<ref> KUBANOVIČ, Zlatko : ''Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 267 - 268.</ref> * [[Gorazd Zvonický]] (* [[1913]]{{--}}† [[1995]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], básnik [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]], pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra *[[Andrej Pauliny]] (* [[1925]]{{--}}† [[2005]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ a prekladateľ * [[Dušan Dušek]] (* [[1946]]){{--}}[[spisovateľ]], čestný občan mesta == Partnerské mestá<ref name="ref1" /> == *{{minivlajka|Poľsko}} [[Gmina Bełżyce|Bełżyce]], [[Poľsko]] *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Brody]], [[Ukrajina]] *{{flagicon|CZE}} [[Moravské Budějovice]], Česko == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Šaštíne-Strážach]] * [[Slovenská mariánska cesta]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Šaštín-Stráže|wikt=Šaštín-Stráže}} == Externé odkazy == * [https://www.mestosastinstraze.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.gazarka.sk/ Rekreačné stredisko Gazárka] * [http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze Apsida.sk]- profil románskeho kostola (Stráže nad Myjavou) {{Obce okresu Senica}} [[Kategória:Šaštín-Stráže| ]] [[Kategória:Okres Senica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] 8lmvu9sllz0xqv41eacvcm6fqjhu1ja 7429096 7429095 2022-08-23T08:47:30Z 195.113.192.101 /* Partnerské mestá[1] */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Šaštín-Stráže | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Šaštín bazilika 52.jpg | Popis obrázku = Bazilika Sedembolestnej Panny Márie | Znak = Coat of arms of Šaštín-Stráže.png | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.635000 | Zemepisná dĺžka = 17.140000 | Nadmorská výška = 256 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1294 | Starosta = Jaroslav Suchánek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 41 | Kód = 504891 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mestský úrad<br/>Alej 549<br/>908 41 Šaštín-Stráže | E-mail = sekretariat@mestosastinstraze.sk | Telefón = 034/698 74 11 | Fax = 034/659 28 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = http://www.mestosastinstraze.sk/ | Commons = Šaštín-Stráže | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šaštín-Stráže''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Sasvár-Morvaőr'', [[Nemčina|nem]]. ''Schoßberg-Strascha,'' [[Turečtina|tur]]. ''Şaşvar'') je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v okrese [[Senica (okres)|Senica]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Patrí medzi najstaršie obce na [[Záhorie|Záhorí]] a malo vždy významné postavenie v hospodárskom, ale aj v cirkevnom živote [[Slovensko|Slovenska]]. == Polohopis == Mesto leží v centrálnej časti [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]], na strednom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]]. Nachádza sa {{Km|18|m|w}} západne od [[Senica|Senice]], {{Km|33|m|w}} severne od [[Malacky|Malaciek]] a {{Km|20|m|w}} južne od [[Holíč]]a. Cez Stráže prechádza [[Cesta II. triedy 500 (Slovensko)|cesta II/500]], ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 590 (Slovensko)|II/590]], v Šaštíne sa nachádza [[Železničná stanica Šaštín-Stráže]], ktorá leží na [[Železničná trať Kúty – Trnava|trati Kúty – Trnava]]. Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko-himalájskej horskej sústave. Nížina s [[Myjavská niva|Myjavskou nivou]] je súčasťou najsevernejšej severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatiny]], ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny. Najvyššia nadmorská výška je v Strážach {{mnm|256|w}} (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165{{--}}{{mnm|170}} V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od {{mnm|183}} do {{mnm|205}} Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je {{ha|4195.05|m}}, z nej Šaštín tvorí {{ha|2499.62|m}} a Stráže {{ha|1695.43|m}}. === Vodné toky === Mestom preteká rieka [[Myjava (rieka)|Myjava]] v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby. === Vodné plochy === Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekciu Externé odkazy. Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb. == Dejiny == História Šaštína siaha do 13. storočia. [[Prvá písomná zmienka]] pochádza z roku [[1218]], kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj [[Révaiovci]]. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku [[1960]], pôvodne pod názvom ''Šaštínske Stráže''. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka. Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra [[2001]]. Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra [[2018]]. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie zástupcov partnerského mesta [[Bełżyce]] z [[Poľsko|Poľska]] a podpísanie Dohody o spolupráci s [[Ukrajina|ukrajinským]] mestom [[Brody]]. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár [[Štefan Ovečka]]. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Orgoňová|meno=Lucia|titul=800. výročie mesta Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/kultura-a-sport/1880-800-vyrocie-mesta-sastin-straze|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === *'''[[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] [[bazilika Sedembolestnej Panny Márie]]''' s [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|pavlínskym]] kláštorom, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanými vežami z rokov [[1736]]-[[1762]]. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] a v rokoch [[1864]] a [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3064 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1964]] bola vyhlásená za [[Basilica minor|baziliku minor]]. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a [[Johann Lucas Kracker|Lukáša Krakera]]. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1. 3. 2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku [[Saleziáni Don Bosca|saleziánska]] rehoľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://bazilika.sk/bazilika/historia|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.bazilika.sk}}</ref> Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej ([[15. septembra]]), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku [[1564]], ktorej uctievanie povolil v roku [[1732]] arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]]. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom [[oltár]]i a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne [[pilaster|pilastrami]] a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme [[rizalit]]u lemovaného polstĺpmi a [[nika]]mi so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s [[tympanón]]om. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Západne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže. <gallery> Šaštínska bazilika (1924).png|Bazilika Sedembolestnej z roku 1924 Súbor:Šaštín bazilika 06.jpg|Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Súbor:Šaštín bazilika 01.jpg Súbor:Šaštín bazilika 17.jpg|Interiér baziliky Súbor:Šaštín bazilika 18.jpg|Výmaľba klenby Súbor:Bazilika Šaštín-Stráže 17 Slovakia37.jpg|Pavlínsky kláštor </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]]''' v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Mária Magdaléna|sv. Márie Magdalény]]. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do [[17. storočie|17. storočia]] zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou [[barok]]ovou úpravou prešiel v období [[1632]]-[[1713]], keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku [[1756]], keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov [[Jozef II.|Jozefom II.]] v roku [[1786]] sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku [[1823]], kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku [[2009]]. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže | url = http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 01.jpg|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 02.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 04.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 07.jpg|Románske arkády a portál Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 05.jpg </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Ján Bosco|sv. Jána Bosca]]''' v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku [[1685]] prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku [[1739]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže. Kostol svätého Jána Bosca. | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Sastin gothic church 01.jpg|Kostol sv. Jána Bosca Súbor:Sastin gothic church 02.jpg Súbor:Šaštín kostol 11.jpg Súbor:Šaštín kostol 07.jpg Súbor:Šaštín kostol 08.jpg|Detail veže </gallery> *'''Synagóga''', [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1852]]. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže - Synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/sastin-straze-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave. *'''Kartúnka''', dvojpodlažná pôvodne [[renesancia|renesančno]]-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku [[1736]] transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Išlo najväčší textilný [[Manufaktúra (história)|manufaktúrny]] podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska a Uhorska]]. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch [[1848]]–[[1849]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Administrátor|titul=Mesto|url=http://www.mestosastinstraze.sk/mesto|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> V 60. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] bol objekt adaptovaný na cukrovar. Aj keď hlavná budova textilnej kartúnky je mladším objektom, býva niekedy zamieňaný so starým zámkom (predtým hradom), ktorý bol v 20.storočí na tento účel takisto využívaný (závod Trikota, neskôr Slotas). *'''Šaštínsky hrad''' (neskôr zámok) - Dobu vzniku nížinného vodného hradu Sasvár - Šaštín sa nedá určiť úplne presne. V rokoch 1218-1248 je doložený archidiakonát v Sasvár (archidaconatus Sasswar), podľa čoho sa logicky predpokladá už existencia hradu. Celkom určite sa jednalo v tej dobe o najdôležitejší strážny hrad celého Záhoria. Súčasná trojkrídlová dispozícia budovy a tiež časť dochovaného pravouhlého opevnenia s nárožnými bastiónmi nasvedčuje tomu, že súčasný zámok pochádza až z prvej polovice 17. storočia. Fortifikácia so svojou koncepciou a prevedením z tehál sa blíži opevneniu Holíčskeho zámku, spolu s ktorým tvorili dve správne sídla Holíčsko-Šaštínskeho panstva. Zámok bol nakrátko vyhlásený kultúrnou pamiatkou, proti čomu sa však okamžite odvolal súkromný majiteľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zámek Šaštín, Sasswar, Sasvár, Blatnohrad, Šaštín-Stráže|url=https://www.hrady.cz/index.php?OID=13230&PARAM=11&tid=45283&pos=450|vydavateľ=www.hrady.cz|dátum prístupu=2020-05-25|meno=Jiri Cizek, Hrady cz|priezvisko=s.r.o}}</ref> *'''Lovecký zámoček Belveder''' bol situovaný v prostredí viníc v mestskej časti Stráže. Opatrovateľ viníc tu mal aj vlastný dom, ktorému sa hovorilo "Kellermajster". Ani spomínaný objekt sa nezachoval, nakoľko bol v roku 1921 zbúraný. O kaštieli sa hovorilo, že mal podzemné spojenie so Šaštínskym zámkom. Avšak vchod do podzemia nebol nájdený. Pivnice, ktoré boli zachované ešte v roku 1918, boli taktiež zbúrané. Pripomienkou kaštieľa zostala iba 60 metrov hlboká studňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Šaštín - Stráže Belveder kaštieľ zbúraný|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sastin-straze-belveder-kastiel-zburany|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2020-05-25}}</ref> *'''Trojičný stĺp''', klasicistická socha z roku [[1820]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3068 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom. *'''Socha Piety''', ľudovo-baroková prícestná socha v časti Stráže nad Myjavou z roku [[1827]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3071 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Šaštín sv Trojica 01.jpg|Trojičný stĺp Súbor:Šaštín sv Trojica 02.jpg Súbor:Šaštín sv Trojica 03.jpg|Dedikačný nápis na stĺpe </gallery> === Vrt Šaštín-12 === V katastri mesta bol v rokoch 1975 - 1979 odvŕtaný najhlbší [[vrt]] na Slovensku. Jedná sa o vrt [[Šaštín-12]], ktorý dosiahol celkovú hĺbku 6505 m.<ref>Ohánka, J., 1982: Záveračná vrtno-geologická správa o hlbokom štruktúrnom vrte Šaštín-12. Manuskript, Archív ŠGÚDŠ (č. 54516), Bratislava, 65 s. </ref><ref>Němec, F., 1984: Přínos vrtu Šaštín-12 k poznání geologické a naftově-geologické problematiky Víděnské pánve a jejího podloží v prostoru přibradlové zóny. Zemní plyn a nafta, 29, 1, 61 - 84</ref> == Hospodárstvo == V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov. == Školstvo == * V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy. # Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul. # Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul. # Špeciálna základná škola, Štúrova ul. * Základná umelecká škola Jany Kocianovej sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch. *V meste pôsobilo aj Gymnázium Jána Bosca, ktoré 31. 8. 2016 ukončilo po 25 rokoch svoju činnosť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šaštínske Gymnázium Jána Bosca po 25 rokoch končí|url=https://www.postoj.sk/12536/sastinske-gymnazium-jana-bosca-po-25-rokoch-konci|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|meno=Pavol|priezvisko=Rábara}}</ref> == Šport == V meste pôsobia futbalové kluby [[TJ Slovan Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Šaštín) a [[TJ Spartak Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub. Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom [[Senica]] sa behá [[Záhorácky maratón]] a polmaratón s dlhoročnou tradíciou. V rekreačnej oblasti [[Gazárka]] sa každoročne konajú bežecké preteky [[Beh šaštínskymi bormi]] a triatlonový pretek [[Triatlon Gazárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesto Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Dopjera]] (* [[1893]] - † [[1988]]), [[vynálezca]] a [[podnikateľ]] * [[Pavel Beckovský]] (* [[1922]] - † [[1995]]), [[letec]] * [[Helena Slavíková-Rabarová]] (* [[1943]]), [[dramaturgička]] * [[Jana Kocianová]] (* [[1946]] - † [[2018]]), [[speváčka]], čestná občianka mesta * [[Štefan Ovečka]] (* [[1948]] - † [[2021]]), [[Kronika (stredovek)|kronikár]], čestný občan mesta === Pôsobili tu === *[[František Sersen]] (* [[1894]]{{--}}† [[1982]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], zrekonštruoval šaštínsku baziliku a kostol sv. Jána Bosca, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg<ref> KUBANOVIČ, Zlatko : ''Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 267 - 268.</ref> * [[Gorazd Zvonický]] (* [[1913]]{{--}}† [[1995]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], básnik [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]], pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra *[[Andrej Pauliny]] (* [[1925]]{{--}}† [[2005]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ a prekladateľ * [[Dušan Dušek]] (* [[1946]]){{--}}[[spisovateľ]], čestný občan mesta == Partnerské mestá<ref name="ref1" /> == *{{minivlajka|Poľsko}} [[Gmina Bełżyce|Bełżyce]], [[Poľsko]] *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Brody]], [[Ukrajina]] *{{flagicon|CZE}} [[Moravské Budějovice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Šaštíne-Strážach]] * [[Slovenská mariánska cesta]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Šaštín-Stráže|wikt=Šaštín-Stráže}} == Externé odkazy == * [https://www.mestosastinstraze.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.gazarka.sk/ Rekreačné stredisko Gazárka] * [http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze Apsida.sk]- profil románskeho kostola (Stráže nad Myjavou) {{Obce okresu Senica}} [[Kategória:Šaštín-Stráže| ]] [[Kategória:Okres Senica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] b3zxrzb6e0gqb67tj2kr222s82m8gth 7429098 7429096 2022-08-23T09:39:56Z 195.113.192.101 /* Polohopis */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Šaštín-Stráže | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Šaštín bazilika 52.jpg | Popis obrázku = Bazilika Sedembolestnej Panny Márie | Znak = Coat of arms of Šaštín-Stráže.png | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.635000 | Zemepisná dĺžka = 17.140000 | Nadmorská výška = 256 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1294 | Starosta = Jaroslav Suchánek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 41 | Kód = 504891 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mestský úrad<br/>Alej 549<br/>908 41 Šaštín-Stráže | E-mail = sekretariat@mestosastinstraze.sk | Telefón = 034/698 74 11 | Fax = 034/659 28 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = http://www.mestosastinstraze.sk/ | Commons = Šaštín-Stráže | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šaštín-Stráže''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Sasvár-Morvaőr'', [[Nemčina|nem]]. ''Schoßberg-Strascha,'' [[Turečtina|tur]]. ''Şaşvar'') je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v okrese [[Senica (okres)|Senica]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Patrí medzi najstaršie obce na [[Záhorie|Záhorí]] a malo vždy významné postavenie v hospodárskom, ale aj v cirkevnom živote [[Slovensko|Slovenska]]. == Polohopis == Mesto leží v centrálnej časti [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]], na strednom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]]. Nachádza sa {{Km|18|m|w}} západne od [[Senica|Senice]], {{Km|33|m|w}} severne od [[Malacky|Malaciek]] a {{Km|20|m|w}} južne od [[Holíč]]a. Cez Stráže prechádza [[Cesta II. triedy 500 (Slovensko)|cesta II/500]], ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 590 (Slovensko)|II/590]], v Šaštíne sa nachádza [[Železničná stanica Šaštín-Stráže]], ktorá leží na [[Železničná trať Kúty – Trnava|trati Kúty – Trnava]]. Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko-himalájskej horskej sústave. Nížina s [[Myjavská niva|Myjavskou nivou]] je súčasťou najsevernejšej severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatiny]], ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny. Najvyššia nadmorská výška je v Strážach {{mnm|256|w}} (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165{{--}}{{mnm|170}} V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od {{mnm|183}} do {{mnm|205}} Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je {{ha|4195.05|m}}, z nej Šaštín tvorí {{ha|2499.62|m}} a Stráže {{ha|1695.43|m}}. === Vodné toky === Mestom preteká rieka [[Myjava (rieka)|Myjava]] v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby. === Vodné plochy === Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekciu Externé odkazy. Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb. === Cykloturistika === 18. júna 2021 bola v meste slávnostne odovzdaná do užívania občanom cyklotrasa "Od Šaštínskej baziliky k Nechorám", ktorá je vybudovaná je vybudovaná priamo od Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Na tomto projekte sa podielal Šaštín spoločne so slovenskou obcou [[Prietržka]] a českou obcou [[Prušánky]]. Cieľom projektu je rozvoj cykloturistiky prostredníctvom výstavby a rekonštrukcie cyklotrás spadajúcich do prihraničnej oblasti regiónu Horného Záhoria a Podluží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=18. júna 2021 bola cyklotrasa v našom meste slávnostne odovzdaná do užívania občanom|url=https://www.mestosastinstraze.sk/udalosti-v-meste/zo-zivota-mesta/18-juna-2021bola-cyklotrasa-vnasom-meste-slavnostne-odovzdana-douzivania-obcanom-1207sk.html|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk|meno=Mesto|priezvisko=Šaštín-Stráže}}</ref> Novým pripravovaným projektom je dobudovanie cyklotrasy až po letisko v meste [[Senica]] s dlhodobým plánom prepojenia na Moravskú cyklomagistrálu, ktorou sa bude možné dostať na [[Baťov kanál]] alebo [[Devín (hrad)|Devín]]. Súčasťou tejto cyklotrasy budú dve lávky ponad rieku [[Myjava (rieka)|Myjava]] spolu s odbočkou do obce [[Dojč]] a taktiež odpočívadlo umiestnené v blízkosti Baziliky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pripravuje sa projekt novej 16 km cyklotrasy Senica - Šaštín Stráže|url=https://zahori.sk/66077/pripravuje-sa-projekt-novej-16-km-cyklotrasy-senica-sastin-straze/|dátum vydania=2022-06-24|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Hajdin}}</ref> == Dejiny == História Šaštína siaha do 13. storočia. [[Prvá písomná zmienka]] pochádza z roku [[1218]], kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj [[Révaiovci]]. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku [[1960]], pôvodne pod názvom ''Šaštínske Stráže''. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka. Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra [[2001]]. Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra [[2018]]. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie zástupcov partnerského mesta [[Bełżyce]] z [[Poľsko|Poľska]] a podpísanie Dohody o spolupráci s [[Ukrajina|ukrajinským]] mestom [[Brody]]. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár [[Štefan Ovečka]]. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Orgoňová|meno=Lucia|titul=800. výročie mesta Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/kultura-a-sport/1880-800-vyrocie-mesta-sastin-straze|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === *'''[[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] [[bazilika Sedembolestnej Panny Márie]]''' s [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|pavlínskym]] kláštorom, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanými vežami z rokov [[1736]]-[[1762]]. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] a v rokoch [[1864]] a [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3064 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1964]] bola vyhlásená za [[Basilica minor|baziliku minor]]. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a [[Johann Lucas Kracker|Lukáša Krakera]]. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1. 3. 2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku [[Saleziáni Don Bosca|saleziánska]] rehoľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://bazilika.sk/bazilika/historia|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.bazilika.sk}}</ref> Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej ([[15. septembra]]), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku [[1564]], ktorej uctievanie povolil v roku [[1732]] arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]]. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom [[oltár]]i a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne [[pilaster|pilastrami]] a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme [[rizalit]]u lemovaného polstĺpmi a [[nika]]mi so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s [[tympanón]]om. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Západne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže. <gallery> Šaštínska bazilika (1924).png|Bazilika Sedembolestnej z roku 1924 Súbor:Šaštín bazilika 06.jpg|Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Súbor:Šaštín bazilika 01.jpg Súbor:Šaštín bazilika 17.jpg|Interiér baziliky Súbor:Šaštín bazilika 18.jpg|Výmaľba klenby Súbor:Bazilika Šaštín-Stráže 17 Slovakia37.jpg|Pavlínsky kláštor </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]]''' v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Mária Magdaléna|sv. Márie Magdalény]]. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do [[17. storočie|17. storočia]] zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou [[barok]]ovou úpravou prešiel v období [[1632]]-[[1713]], keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku [[1756]], keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov [[Jozef II.|Jozefom II.]] v roku [[1786]] sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku [[1823]], kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku [[2009]]. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže | url = http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 01.jpg|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 02.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 04.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 07.jpg|Románske arkády a portál Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 05.jpg </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Ján Bosco|sv. Jána Bosca]]''' v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku [[1685]] prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku [[1739]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže. Kostol svätého Jána Bosca. | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Sastin gothic church 01.jpg|Kostol sv. Jána Bosca Súbor:Sastin gothic church 02.jpg Súbor:Šaštín kostol 11.jpg Súbor:Šaštín kostol 07.jpg Súbor:Šaštín kostol 08.jpg|Detail veže </gallery> *'''Synagóga''', [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1852]]. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže - Synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/sastin-straze-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave. *'''Kartúnka''', dvojpodlažná pôvodne [[renesancia|renesančno]]-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku [[1736]] transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Išlo najväčší textilný [[Manufaktúra (história)|manufaktúrny]] podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska a Uhorska]]. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch [[1848]]–[[1849]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Administrátor|titul=Mesto|url=http://www.mestosastinstraze.sk/mesto|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> V 60. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] bol objekt adaptovaný na cukrovar. Aj keď hlavná budova textilnej kartúnky je mladším objektom, býva niekedy zamieňaný so starým zámkom (predtým hradom), ktorý bol v 20.storočí na tento účel takisto využívaný (závod Trikota, neskôr Slotas). *'''Šaštínsky hrad''' (neskôr zámok) - Dobu vzniku nížinného vodného hradu Sasvár - Šaštín sa nedá určiť úplne presne. V rokoch 1218-1248 je doložený archidiakonát v Sasvár (archidaconatus Sasswar), podľa čoho sa logicky predpokladá už existencia hradu. Celkom určite sa jednalo v tej dobe o najdôležitejší strážny hrad celého Záhoria. Súčasná trojkrídlová dispozícia budovy a tiež časť dochovaného pravouhlého opevnenia s nárožnými bastiónmi nasvedčuje tomu, že súčasný zámok pochádza až z prvej polovice 17. storočia. Fortifikácia so svojou koncepciou a prevedením z tehál sa blíži opevneniu Holíčskeho zámku, spolu s ktorým tvorili dve správne sídla Holíčsko-Šaštínskeho panstva. Zámok bol nakrátko vyhlásený kultúrnou pamiatkou, proti čomu sa však okamžite odvolal súkromný majiteľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zámek Šaštín, Sasswar, Sasvár, Blatnohrad, Šaštín-Stráže|url=https://www.hrady.cz/index.php?OID=13230&PARAM=11&tid=45283&pos=450|vydavateľ=www.hrady.cz|dátum prístupu=2020-05-25|meno=Jiri Cizek, Hrady cz|priezvisko=s.r.o}}</ref> *'''Lovecký zámoček Belveder''' bol situovaný v prostredí viníc v mestskej časti Stráže. Opatrovateľ viníc tu mal aj vlastný dom, ktorému sa hovorilo "Kellermajster". Ani spomínaný objekt sa nezachoval, nakoľko bol v roku 1921 zbúraný. O kaštieli sa hovorilo, že mal podzemné spojenie so Šaštínskym zámkom. Avšak vchod do podzemia nebol nájdený. Pivnice, ktoré boli zachované ešte v roku 1918, boli taktiež zbúrané. Pripomienkou kaštieľa zostala iba 60 metrov hlboká studňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Šaštín - Stráže Belveder kaštieľ zbúraný|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sastin-straze-belveder-kastiel-zburany|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2020-05-25}}</ref> *'''Trojičný stĺp''', klasicistická socha z roku [[1820]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3068 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom. *'''Socha Piety''', ľudovo-baroková prícestná socha v časti Stráže nad Myjavou z roku [[1827]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3071 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Šaštín sv Trojica 01.jpg|Trojičný stĺp Súbor:Šaštín sv Trojica 02.jpg Súbor:Šaštín sv Trojica 03.jpg|Dedikačný nápis na stĺpe </gallery> === Vrt Šaštín-12 === V katastri mesta bol v rokoch 1975 - 1979 odvŕtaný najhlbší [[vrt]] na Slovensku. Jedná sa o vrt [[Šaštín-12]], ktorý dosiahol celkovú hĺbku 6505 m.<ref>Ohánka, J., 1982: Záveračná vrtno-geologická správa o hlbokom štruktúrnom vrte Šaštín-12. Manuskript, Archív ŠGÚDŠ (č. 54516), Bratislava, 65 s. </ref><ref>Němec, F., 1984: Přínos vrtu Šaštín-12 k poznání geologické a naftově-geologické problematiky Víděnské pánve a jejího podloží v prostoru přibradlové zóny. Zemní plyn a nafta, 29, 1, 61 - 84</ref> == Hospodárstvo == V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov. == Školstvo == * V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy. # Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul. # Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul. # Špeciálna základná škola, Štúrova ul. * Základná umelecká škola Jany Kocianovej sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch. *V meste pôsobilo aj Gymnázium Jána Bosca, ktoré 31. 8. 2016 ukončilo po 25 rokoch svoju činnosť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šaštínske Gymnázium Jána Bosca po 25 rokoch končí|url=https://www.postoj.sk/12536/sastinske-gymnazium-jana-bosca-po-25-rokoch-konci|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|meno=Pavol|priezvisko=Rábara}}</ref> == Šport == V meste pôsobia futbalové kluby [[TJ Slovan Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Šaštín) a [[TJ Spartak Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub. Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom [[Senica]] sa behá [[Záhorácky maratón]] a polmaratón s dlhoročnou tradíciou. V rekreačnej oblasti [[Gazárka]] sa každoročne konajú bežecké preteky [[Beh šaštínskymi bormi]] a triatlonový pretek [[Triatlon Gazárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesto Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Dopjera]] (* [[1893]] - † [[1988]]), [[vynálezca]] a [[podnikateľ]] * [[Pavel Beckovský]] (* [[1922]] - † [[1995]]), [[letec]] * [[Helena Slavíková-Rabarová]] (* [[1943]]), [[dramaturgička]] * [[Jana Kocianová]] (* [[1946]] - † [[2018]]), [[speváčka]], čestná občianka mesta * [[Štefan Ovečka]] (* [[1948]] - † [[2021]]), [[Kronika (stredovek)|kronikár]], čestný občan mesta === Pôsobili tu === *[[František Sersen]] (* [[1894]]{{--}}† [[1982]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], zrekonštruoval šaštínsku baziliku a kostol sv. Jána Bosca, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg<ref> KUBANOVIČ, Zlatko : ''Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 267 - 268.</ref> * [[Gorazd Zvonický]] (* [[1913]]{{--}}† [[1995]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], básnik [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]], pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra *[[Andrej Pauliny]] (* [[1925]]{{--}}† [[2005]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ a prekladateľ * [[Dušan Dušek]] (* [[1946]]){{--}}[[spisovateľ]], čestný občan mesta == Partnerské mestá<ref name="ref1" /> == *{{minivlajka|Poľsko}} [[Gmina Bełżyce|Bełżyce]], [[Poľsko]] *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Brody]], [[Ukrajina]] *{{flagicon|CZE}} [[Moravské Budějovice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Šaštíne-Strážach]] * [[Slovenská mariánska cesta]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Šaštín-Stráže|wikt=Šaštín-Stráže}} == Externé odkazy == * [https://www.mestosastinstraze.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.gazarka.sk/ Rekreačné stredisko Gazárka] * [http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze Apsida.sk]- profil románskeho kostola (Stráže nad Myjavou) {{Obce okresu Senica}} [[Kategória:Šaštín-Stráže| ]] [[Kategória:Okres Senica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] lgm4bby5ivnivrl9m6s8b62jahmzrnm 7429099 7429098 2022-08-23T09:41:16Z 195.113.192.101 /* Polohopis */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Šaštín-Stráže | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Šaštín bazilika 52.jpg | Popis obrázku = Bazilika Sedembolestnej Panny Márie | Znak = Coat of arms of Šaštín-Stráže.png | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.635000 | Zemepisná dĺžka = 17.140000 | Nadmorská výška = 256 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1294 | Starosta = Jaroslav Suchánek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 41 | Kód = 504891 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mestský úrad<br/>Alej 549<br/>908 41 Šaštín-Stráže | E-mail = sekretariat@mestosastinstraze.sk | Telefón = 034/698 74 11 | Fax = 034/659 28 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = http://www.mestosastinstraze.sk/ | Commons = Šaštín-Stráže | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šaštín-Stráže''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Sasvár-Morvaőr'', [[Nemčina|nem]]. ''Schoßberg-Strascha,'' [[Turečtina|tur]]. ''Şaşvar'') je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v okrese [[Senica (okres)|Senica]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Patrí medzi najstaršie obce na [[Záhorie|Záhorí]] a malo vždy významné postavenie v hospodárskom, ale aj v cirkevnom živote [[Slovensko|Slovenska]]. == Polohopis == Mesto leží v centrálnej časti [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]], na strednom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]]. Nachádza sa {{Km|18|m|w}} západne od [[Senica|Senice]], {{Km|33|m|w}} severne od [[Malacky|Malaciek]] a {{Km|20|m|w}} južne od [[Holíč]]a. Cez Stráže prechádza [[Cesta II. triedy 500 (Slovensko)|cesta II/500]], ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 590 (Slovensko)|II/590]], v Šaštíne sa nachádza [[Železničná stanica Šaštín-Stráže]], ktorá leží na [[Železničná trať Kúty – Trnava|trati Kúty – Trnava]]. Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko-himalájskej horskej sústave. Nížina s [[Myjavská niva|Myjavskou nivou]] je súčasťou najsevernejšej severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatiny]], ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny. Najvyššia nadmorská výška je v Strážach {{mnm|256|w}} (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165{{--}}{{mnm|170}} V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od {{mnm|183}} do {{mnm|205}} Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je {{ha|4195.05|m}}, z nej Šaštín tvorí {{ha|2499.62|m}} a Stráže {{ha|1695.43|m}}. === Vodné toky === Mestom preteká rieka [[Myjava (rieka)|Myjava]] v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby. === Vodné plochy === Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekciu Externé odkazy. Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb. == Dejiny == História Šaštína siaha do 13. storočia. [[Prvá písomná zmienka]] pochádza z roku [[1218]], kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj [[Révaiovci]]. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku [[1960]], pôvodne pod názvom ''Šaštínske Stráže''. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka. Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra [[2001]]. Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra [[2018]]. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie zástupcov partnerského mesta [[Bełżyce]] z [[Poľsko|Poľska]] a podpísanie Dohody o spolupráci s [[Ukrajina|ukrajinským]] mestom [[Brody]]. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár [[Štefan Ovečka]]. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Orgoňová|meno=Lucia|titul=800. výročie mesta Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/kultura-a-sport/1880-800-vyrocie-mesta-sastin-straze|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === *'''[[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] [[bazilika Sedembolestnej Panny Márie]]''' s [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|pavlínskym]] kláštorom, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanými vežami z rokov [[1736]]-[[1762]]. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] a v rokoch [[1864]] a [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3064 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1964]] bola vyhlásená za [[Basilica minor|baziliku minor]]. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a [[Johann Lucas Kracker|Lukáša Krakera]]. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1. 3. 2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku [[Saleziáni Don Bosca|saleziánska]] rehoľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://bazilika.sk/bazilika/historia|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.bazilika.sk}}</ref> Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej ([[15. septembra]]), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku [[1564]], ktorej uctievanie povolil v roku [[1732]] arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]]. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom [[oltár]]i a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne [[pilaster|pilastrami]] a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme [[rizalit]]u lemovaného polstĺpmi a [[nika]]mi so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s [[tympanón]]om. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Západne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže. <gallery> Šaštínska bazilika (1924).png|Bazilika Sedembolestnej z roku 1924 Súbor:Šaštín bazilika 06.jpg|Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Súbor:Šaštín bazilika 01.jpg Súbor:Šaštín bazilika 17.jpg|Interiér baziliky Súbor:Šaštín bazilika 18.jpg|Výmaľba klenby Súbor:Bazilika Šaštín-Stráže 17 Slovakia37.jpg|Pavlínsky kláštor </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]]''' v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Mária Magdaléna|sv. Márie Magdalény]]. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do [[17. storočie|17. storočia]] zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou [[barok]]ovou úpravou prešiel v období [[1632]]-[[1713]], keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku [[1756]], keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov [[Jozef II.|Jozefom II.]] v roku [[1786]] sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku [[1823]], kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku [[2009]]. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže | url = http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 01.jpg|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 02.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 04.jpg Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 07.jpg|Románske arkády a portál Súbor:Stráže nad Myjavou kostol 05.jpg </gallery> *'''Rímskokatolícky kostol [[Ján Bosco|sv. Jána Bosca]]''' v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku [[1685]] prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku [[1739]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže. Kostol svätého Jána Bosca. | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-senica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Sastin gothic church 01.jpg|Kostol sv. Jána Bosca Súbor:Sastin gothic church 02.jpg Súbor:Šaštín kostol 11.jpg Súbor:Šaštín kostol 07.jpg Súbor:Šaštín kostol 08.jpg|Detail veže </gallery> *'''Synagóga''', [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1852]]. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šaštín-Stráže - Synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/sastin-straze-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave. *'''Kartúnka''', dvojpodlažná pôvodne [[renesancia|renesančno]]-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku [[1736]] transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Išlo najväčší textilný [[Manufaktúra (história)|manufaktúrny]] podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska a Uhorska]]. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch [[1848]]–[[1849]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Administrátor|titul=Mesto|url=http://www.mestosastinstraze.sk/mesto|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> V 60. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] bol objekt adaptovaný na cukrovar. Aj keď hlavná budova textilnej kartúnky je mladším objektom, býva niekedy zamieňaný so starým zámkom (predtým hradom), ktorý bol v 20.storočí na tento účel takisto využívaný (závod Trikota, neskôr Slotas). *'''Šaštínsky hrad''' (neskôr zámok) - Dobu vzniku nížinného vodného hradu Sasvár - Šaštín sa nedá určiť úplne presne. V rokoch 1218-1248 je doložený archidiakonát v Sasvár (archidaconatus Sasswar), podľa čoho sa logicky predpokladá už existencia hradu. Celkom určite sa jednalo v tej dobe o najdôležitejší strážny hrad celého Záhoria. Súčasná trojkrídlová dispozícia budovy a tiež časť dochovaného pravouhlého opevnenia s nárožnými bastiónmi nasvedčuje tomu, že súčasný zámok pochádza až z prvej polovice 17. storočia. Fortifikácia so svojou koncepciou a prevedením z tehál sa blíži opevneniu Holíčskeho zámku, spolu s ktorým tvorili dve správne sídla Holíčsko-Šaštínskeho panstva. Zámok bol nakrátko vyhlásený kultúrnou pamiatkou, proti čomu sa však okamžite odvolal súkromný majiteľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zámek Šaštín, Sasswar, Sasvár, Blatnohrad, Šaštín-Stráže|url=https://www.hrady.cz/index.php?OID=13230&PARAM=11&tid=45283&pos=450|vydavateľ=www.hrady.cz|dátum prístupu=2020-05-25|meno=Jiri Cizek, Hrady cz|priezvisko=s.r.o}}</ref> *'''Lovecký zámoček Belveder''' bol situovaný v prostredí viníc v mestskej časti Stráže. Opatrovateľ viníc tu mal aj vlastný dom, ktorému sa hovorilo "Kellermajster". Ani spomínaný objekt sa nezachoval, nakoľko bol v roku 1921 zbúraný. O kaštieli sa hovorilo, že mal podzemné spojenie so Šaštínskym zámkom. Avšak vchod do podzemia nebol nájdený. Pivnice, ktoré boli zachované ešte v roku 1918, boli taktiež zbúrané. Pripomienkou kaštieľa zostala iba 60 metrov hlboká studňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Šaštín - Stráže Belveder kaštieľ zbúraný|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sastin-straze-belveder-kastiel-zburany|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2020-05-25}}</ref> *'''Trojičný stĺp''', klasicistická socha z roku [[1820]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3068 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom. *'''Socha Piety''', ľudovo-baroková prícestná socha v časti Stráže nad Myjavou z roku [[1827]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3071 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Šaštín sv Trojica 01.jpg|Trojičný stĺp Súbor:Šaštín sv Trojica 02.jpg Súbor:Šaštín sv Trojica 03.jpg|Dedikačný nápis na stĺpe </gallery> === Vrt Šaštín-12 === V katastri mesta bol v rokoch 1975 - 1979 odvŕtaný najhlbší [[vrt]] na Slovensku. Jedná sa o vrt [[Šaštín-12]], ktorý dosiahol celkovú hĺbku 6505 m.<ref>Ohánka, J., 1982: Záveračná vrtno-geologická správa o hlbokom štruktúrnom vrte Šaštín-12. Manuskript, Archív ŠGÚDŠ (č. 54516), Bratislava, 65 s. </ref><ref>Němec, F., 1984: Přínos vrtu Šaštín-12 k poznání geologické a naftově-geologické problematiky Víděnské pánve a jejího podloží v prostoru přibradlové zóny. Zemní plyn a nafta, 29, 1, 61 - 84</ref> == Hospodárstvo == V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov. == Školstvo == * V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy. # Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul. # Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul. # Špeciálna základná škola, Štúrova ul. * Základná umelecká škola Jany Kocianovej sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch. *V meste pôsobilo aj Gymnázium Jána Bosca, ktoré 31. 8. 2016 ukončilo po 25 rokoch svoju činnosť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šaštínske Gymnázium Jána Bosca po 25 rokoch končí|url=https://www.postoj.sk/12536/sastinske-gymnazium-jana-bosca-po-25-rokoch-konci|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|meno=Pavol|priezvisko=Rábara}}</ref> == Šport == V meste pôsobia futbalové kluby [[TJ Slovan Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Šaštín) a [[TJ Spartak Šaštín-Stráže]] (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub. Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom [[Senica]] sa behá [[Záhorácky maratón]] a polmaratón s dlhoročnou tradíciou. V rekreačnej oblasti [[Gazárka]] sa každoročne konajú bežecké preteky [[Beh šaštínskymi bormi]] a triatlonový pretek [[Triatlon Gazárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesto Šaštín-Stráže|url=http://www.mestosastinstraze.sk/|dátum prístupu=2018-09-16|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> === Cykloturistika === 18. júna 2021 bola v meste slávnostne odovzdaná do užívania občanom cyklotrasa "Od Šaštínskej baziliky k Nechorám", ktorá je vybudovaná je vybudovaná priamo od Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Na tomto projekte sa podielal Šaštín spoločne so slovenskou obcou [[Prietržka]] a českou obcou [[Prušánky]]. Cieľom projektu je rozvoj cykloturistiky prostredníctvom výstavby a rekonštrukcie cyklotrás spadajúcich do prihraničnej oblasti regiónu Horného Záhoria a Podluží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=18. júna 2021 bola cyklotrasa v našom meste slávnostne odovzdaná do užívania občanom|url=https://www.mestosastinstraze.sk/udalosti-v-meste/zo-zivota-mesta/18-juna-2021bola-cyklotrasa-vnasom-meste-slavnostne-odovzdana-douzivania-obcanom-1207sk.html|vydavateľ=www.mestosastinstraze.sk|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk|meno=Mesto|priezvisko=Šaštín-Stráže}}</ref> Novým pripravovaným projektom je dobudovanie cyklotrasy až po letisko v meste [[Senica]] s dlhodobým plánom prepojenia na Moravskú cyklomagistrálu, ktorou sa bude možné dostať na [[Baťov kanál]] alebo [[Devín (hrad)|Devín]]. Súčasťou tejto cyklotrasy budú dve lávky ponad rieku [[Myjava (rieka)|Myjava]] spolu s odbočkou do obce [[Dojč]] a taktiež odpočívadlo umiestnené v blízkosti Baziliky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pripravuje sa projekt novej 16 km cyklotrasy Senica - Šaštín Stráže|url=https://zahori.sk/66077/pripravuje-sa-projekt-novej-16-km-cyklotrasy-senica-sastin-straze/|dátum vydania=2022-06-24|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Hajdin}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Dopjera]] (* [[1893]] - † [[1988]]), [[vynálezca]] a [[podnikateľ]] * [[Pavel Beckovský]] (* [[1922]] - † [[1995]]), [[letec]] * [[Helena Slavíková-Rabarová]] (* [[1943]]), [[dramaturgička]] * [[Jana Kocianová]] (* [[1946]] - † [[2018]]), [[speváčka]], čestná občianka mesta * [[Štefan Ovečka]] (* [[1948]] - † [[2021]]), [[Kronika (stredovek)|kronikár]], čestný občan mesta === Pôsobili tu === *[[František Sersen]] (* [[1894]]{{--}}† [[1982]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], zrekonštruoval šaštínsku baziliku a kostol sv. Jána Bosca, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg<ref> KUBANOVIČ, Zlatko : ''Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 267 - 268.</ref> * [[Gorazd Zvonický]] (* [[1913]]{{--}}† [[1995]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], básnik [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]], pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra *[[Andrej Pauliny]] (* [[1925]]{{--}}† [[2005]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ a prekladateľ * [[Dušan Dušek]] (* [[1946]]){{--}}[[spisovateľ]], čestný občan mesta == Partnerské mestá<ref name="ref1" /> == *{{minivlajka|Poľsko}} [[Gmina Bełżyce|Bełżyce]], [[Poľsko]] *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Brody]], [[Ukrajina]] *{{flagicon|CZE}} [[Moravské Budějovice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Šaštíne-Strážach]] * [[Slovenská mariánska cesta]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Šaštín-Stráže|wikt=Šaštín-Stráže}} == Externé odkazy == * [https://www.mestosastinstraze.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.gazarka.sk/ Rekreačné stredisko Gazárka] * [http://apsida.sk/c/9863/sastin-straze Apsida.sk]- profil románskeho kostola (Stráže nad Myjavou) {{Obce okresu Senica}} [[Kategória:Šaštín-Stráže| ]] [[Kategória:Okres Senica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] 6cg5nucgzu8vkae6yvb5yf9noher0ig Pyramídy v Güímare 0 8284 7428742 7422624 2022-08-22T12:08:32Z Antisapage 219938 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Guimar_1.jpg|thumb|Jedna z qüímarských pyramíd]] '''Pyramídy v Güímare''' (Pyramídy v Guimare) sa nachádzajú na severnom okraji mestečka [[Güímar]] (Guimar) na východnom pobreží ostrova [[Tenerife]], jedného zo [[Španielsko|španielskych]] [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovov]]. Pre [[archeológ]]ov sú stále záhadné. Pojem zahŕňa šesť [[pyramída|stupňovitých pyramíd]] s [[obdĺžnik]]ovými [[základy (stavba)|základmi]], ktoré sa nápadne podobajú pyramídam, ktoré vytvorili [[Mayovia]] a [[Aztékovia]] v [[Mexiko|Mexiku]]. ==Odložené kamene== Dlhý čas sa verilo, že pyramídy sú iba haldy vytvorené pôvodnými [[farma (gazdovstvo)|farmármi]], ktorí [[kameň|kamene]] nájdené pri [[orba|orbe]] hromadili na okrajoch svojich [[pole (roľa)|polí]], čo je na Kanárskych ostrovoch zvyčajná prax. Záznamy miestnych [[obyvateľ]]ov a staré obrázky ukazujú, že podobné pyramídy existovali na viacerých miestach ostrova, ale rozobrali ich pre predpokladanú zbytočnosť a použité ako lacný [[Stavba (činnosť)|stavebný]] materiál. Iba v samotnom Güímare existovalo deväť pyramíd, z ktorých ostalo iba šesť. ==Súčasné pyramídy== V roku [[1991]] pyramídy študoval známy výskumník [[Thor Heyerdahl]] a zistil, že to nemôžu byť náhodné haldy kamenia. Napríklad kamene v rohoch pyramíd nesú známky opracovania a [[pôda]] okolo bola pred ich stavbou vyrovnaná. Nie sú vytvorené z kameňov blízkych polí, ale z [[láva|lávových]] kameňov. Heyerdahl tiež odhalil zvláštnu [[astronómia|astronomickú]] orientáciu pyramídy. V deň [[letný slnovrat|letného slnovratu]] je možné z plošiny najväčšej pyramídy vidieť dvojaký [[západ Slnka]]. [[Slnko]] zmizne za vysokým vrcholom [[vrch (vyvýšenina)|hory]], minie ho, znovu sa objaví a druhýkrát zapadne za ďalšou horou. Všetky pyramídy majú schody na [[západ (svetová strana)|západnej]] strane a po ktorých je možné ráno počas [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]] kráčať presne k stúpajúcemu slnku. [[Obrázok:Guimar_2.jpg|thumb|left|Pyramídy v Güímare]] Napriek svojmu výskumu Heyerdahl nemohol ani určiť vek pyramíd ani odpovedať na otázku, kto ich postavil. Je však známe, že v [[jaskyňa|jaskyni]] pod jednou z pyramíd žili [[Guančovia]]. Pred španielskymi výbojmi v [[15. storočie|15. storočí]] bol Güímar sídlom jedného z desiatich "menceys" (kráľov) Tenerife. Príznačné je, že podľa správy zanechanej [[Plínius Starší|Plíniom Starším]] boli Kanárske ostrovy neobývané až do času [[Feníčania|Feníčana]] [[Hanno|Hanna Moreplavca]] (asi 600 pred Kr.), nachádzali sa na nich však ruiny veľkých budov. Pôvod Guančov tiež nie je celkom jasný. Cesta na Kanárske ostrovy z najbližšieho pevninského pobrežia v južnom [[Maroko|Maroku]] je kvôli [[morský prúd|morským prúdom]] obťažná, z [[Európa|Európy]] a [[stredozemné more|Stredozemného mora]] je však ľahšia. Heyerdahl rozvíjal teóriu, podľa ktorej Kanárske ostrovy slúžili ako základne pre [[starovek]]ú moreplavbu medzi [[Amerika (svetadiel)|Amerikou]] a [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredozemím]]. Najrýchlejšia cesta medzi týmito dvoma oblasťami naozaj pretína Kanárske ostrovy a použil ju [[Krištof Kolumbus]]. Na začiatku roka [[1970]] Heyerdahl ukázal, že plavba medzi [[severná Amerika|Severnou Amerikou]] a Stredozemím je možná aj s použitím [[starovek]]ých metód, doplával na člne ''Ra II'' z [[papyrus|papyrusu]] z Maroka do [[Barbados]]u. V roku [[1998]] bolo územie 65 000 [[meter|m<sup>2</sup>]] güímarských pyramíd otvorené pre verejnosť ako [[etnológia|etnologický park]]. Heyerdahla finančne podporoval [[Nórsko|Nór]] [[Fred Olsen]] žijúci na [[Tenerife]]. Informačné centrum oboznamuje návštevníkov s Heyerdahlovými expedíciami a jeho teóriami o pyramídach. Dva pavilóny obsahujú výstavy venované Heyerdahlovi, modely jeho lodí, medzi inými reprodukciu ''Ra II'' v pôvodnej veľkosti. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pyramids of Güímar}} ==Externé odkazy== *[http://www.piramidesdeguimar.net Oficiálne stránky Etnologického parku] (po španielsky, anglicky a nemecky) [[Kategória:Tenerife]] [[Kategória:Pyramídy]] 11y5g088c3dhay7c67x3g22y587p66i 7428770 7428742 2022-08-22T13:33:04Z Antisapage 219938 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Guimar_1.jpg|thumb|Jedna z qüímarských pyramíd]] '''Pyramídy v Güímare''' (Pyramídy v Guimare) sa nachádzajú na severnom okraji mestečka [[Güímar]] (Guimar) na východnom pobreží ostrova [[Tenerife]], jedného zo [[Španielsko|španielskych]] [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovov]]. Pre [[archeológ]]ov sú stále záhadné. Pojem zahŕňa šesť [[pyramída|stupňovitých pyramíd]] s [[obdĺžnik]]ovými [[základy (stavba)|základmi]], ktoré sa nápadne podobajú pyramídam, ktoré vytvorili [[Mayovia]] a [[Aztékovia]] v [[Mexiko|Mexiku]]. ==Odložené kamene== Dlhý čas sa verilo, že pyramídy sú iba haldy vytvorené pôvodnými [[farma (gazdovstvo)|farmármi]], ktorí [[kameň|kamene]] nájdené pri [[orba|orbe]] hromadili na okrajoch svojich [[pole (roľa)|polí]], čo je na Kanárskych ostrovoch zvyčajná prax. Záznamy miestnych [[obyvateľ]]ov a staré obrázky ukazujú, že podobné pyramídy existovali na viacerých miestach ostrova, ale rozobrali ich pre predpokladanú zbytočnosť a použili ako lacný [[Stavba (činnosť)|stavebný]] materiál. Iba v samotnom Güímare existovalo deväť pyramíd, z ktorých ostalo iba šesť. ==Súčasné pyramídy== V roku [[1991]] pyramídy študoval známy výskumník [[Thor Heyerdahl]] a zistil, že to nemôžu byť náhodné haldy kamenia. Napríklad kamene v rohoch pyramíd nesú známky opracovania a [[pôda]] okolo bola pred ich stavbou vyrovnaná. Nie sú vytvorené z kameňov blízkych polí, ale z [[láva|lávových]] kameňov. Heyerdahl tiež odhalil zvláštnu [[astronómia|astronomickú]] orientáciu pyramídy. V deň [[letný slnovrat|letného slnovratu]] je možné z plošiny najväčšej pyramídy vidieť dvojaký [[západ Slnka]]. [[Slnko]] zmizne za vysokým vrcholom [[vrch (vyvýšenina)|hory]], minie ho, znovu sa objaví a druhýkrát zapadne za ďalšou horou. Všetky pyramídy majú schody na [[západ (svetová strana)|západnej]] strane a po ktorých je možné ráno počas [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]] kráčať presne k stúpajúcemu slnku. [[Obrázok:Guimar_2.jpg|thumb|left|Pyramídy v Güímare]] Napriek svojmu výskumu Heyerdahl nemohol ani určiť vek pyramíd ani odpovedať na otázku, kto ich postavil. Je však známe, že v [[jaskyňa|jaskyni]] pod jednou z pyramíd žili [[Guančovia]]. Pred španielskymi výbojmi v [[15. storočie|15. storočí]] bol Güímar sídlom jedného z desiatich „menceys“ (kráľov) Tenerife. Príznačné je, že podľa správy zanechanej [[Plínius Starší|Plíniom Starším]] boli Kanárske ostrovy neobývané až do času [[Feníčania|Feníčana]] [[Hanno|Hanna Moreplavca]] (asi 600 pred Kr.), nachádzali sa na nich však ruiny veľkých budov. Pôvod Guančov tiež nie je celkom jasný. Cesta na Kanárske ostrovy z najbližšieho pevninského pobrežia v južnom [[Maroko|Maroku]] je kvôli [[morský prúd|morským prúdom]] obťažná, z [[Európa|Európy]] a [[stredozemné more|Stredozemného mora]] je však ľahšia. Heyerdahl rozvíjal teóriu, podľa ktorej Kanárske ostrovy slúžili ako základne pre [[starovek]]ú moreplavbu medzi [[Amerika (svetadiel)|Amerikou]] a [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredozemím]]. Najrýchlejšia cesta medzi týmito dvoma oblasťami naozaj pretína Kanárske ostrovy a použil ju [[Krištof Kolumbus]]. Na začiatku roka [[1970]] Heyerdahl ukázal, že plavba medzi [[severná Amerika|Severnou Amerikou]] a Stredozemím je možná aj s použitím [[starovek]]ých metód, doplával na člne ''Ra II'' z [[papyrus|papyrusu]] z Maroka do [[Barbados]]u. V roku [[1998]] bolo územie 65 000 [[meter|m<sup>2</sup>]] güímarských pyramíd otvorené pre verejnosť ako [[etnológia|etnologický park]]. Heyerdahla finančne podporoval [[Nórsko|Nór]] [[Fred Olsen]] žijúci na [[Tenerife]]. Informačné centrum oboznamuje návštevníkov s Heyerdahlovými expedíciami a jeho teóriami o pyramídach. Dva pavilóny obsahujú výstavy venované Heyerdahlovi, modely jeho lodí, medzi inými reprodukciu ''Ra II'' v pôvodnej veľkosti. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pyramids of Güímar}} ==Externé odkazy== *[http://www.piramidesdeguimar.net Oficiálne stránky Etnologického parku] (po španielsky, anglicky a nemecky) [[Kategória:Tenerife]] [[Kategória:Pyramídy]] g0nqq5kz3wfrvh7hxres94uflr1osi4 7428771 7428770 2022-08-22T13:35:36Z Antisapage 219938 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Guimar_1.jpg|thumb|Jedna z güímarských pyramíd]] '''Pyramídy v Güímare''' (Pyramídy v Guimare) sa nachádzajú na severnom okraji mestečka [[Güímar]] (Guimar) na východnom pobreží ostrova [[Tenerife]], jedného zo [[Španielsko|španielskych]] [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovov]]. Pre [[archeológ]]ov sú stále záhadné. Pojem zahŕňa šesť [[pyramída|stupňovitých pyramíd]] s [[obdĺžnik]]ovými [[základy (stavba)|základmi]], ktoré sa nápadne podobajú pyramídam, ktoré vytvorili [[Mayovia]] a [[Aztékovia]] v [[Mexiko|Mexiku]]. ==Odložené kamene== Dlhý čas sa verilo, že pyramídy sú iba haldy vytvorené pôvodnými [[farma (gazdovstvo)|farmármi]], ktorí [[kameň|kamene]] nájdené pri [[orba|orbe]] hromadili na okrajoch svojich [[pole (roľa)|polí]], čo je na Kanárskych ostrovoch zvyčajná prax. Záznamy miestnych [[obyvateľ]]ov a staré obrázky ukazujú, že podobné pyramídy existovali na viacerých miestach ostrova, ale rozobrali ich pre predpokladanú zbytočnosť a použili ako lacný [[Stavba (činnosť)|stavebný]] materiál. Iba v samotnom Güímare existovalo deväť pyramíd, z ktorých ostalo iba šesť. ==Súčasné pyramídy== V roku [[1991]] pyramídy študoval známy výskumník [[Thor Heyerdahl]] a zistil, že to nemôžu byť náhodné haldy kamenia. Napríklad kamene v rohoch pyramíd nesú známky opracovania a [[pôda]] okolo bola pred ich stavbou vyrovnaná. Nie sú vytvorené z kameňov blízkych polí, ale z [[láva|lávových]] kameňov. Heyerdahl tiež odhalil zvláštnu [[astronómia|astronomickú]] orientáciu pyramídy. V deň [[letný slnovrat|letného slnovratu]] je možné z plošiny najväčšej pyramídy vidieť dvojaký [[západ Slnka]]. [[Slnko]] zmizne za vysokým vrcholom [[vrch (vyvýšenina)|hory]], minie ho, znovu sa objaví a druhýkrát zapadne za ďalšou horou. Všetky pyramídy majú schody na [[západ (svetová strana)|západnej]] strane a po ktorých je možné ráno počas [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]] kráčať presne k stúpajúcemu slnku. [[Obrázok:Guimar_2.jpg|thumb|left|Pyramídy v Güímare]] Napriek svojmu výskumu Heyerdahl nemohol ani určiť vek pyramíd ani odpovedať na otázku, kto ich postavil. Je však známe, že v [[jaskyňa|jaskyni]] pod jednou z pyramíd žili [[Guančovia]]. Pred španielskymi výbojmi v [[15. storočie|15. storočí]] bol Güímar sídlom jedného z desiatich „menceys“ (kráľov) Tenerife. Príznačné je, že podľa správy zanechanej [[Plínius Starší|Plíniom Starším]] boli Kanárske ostrovy neobývané až do času [[Feníčania|Feníčana]] [[Hanno|Hanna Moreplavca]] (asi 600 pred Kr.), nachádzali sa na nich však ruiny veľkých budov. Pôvod Guančov tiež nie je celkom jasný. Cesta na Kanárske ostrovy z najbližšieho pevninského pobrežia v južnom [[Maroko|Maroku]] je kvôli [[morský prúd|morským prúdom]] obťažná, z [[Európa|Európy]] a [[stredozemné more|Stredozemného mora]] je však ľahšia. Heyerdahl rozvíjal teóriu, podľa ktorej Kanárske ostrovy slúžili ako základne pre [[starovek]]ú moreplavbu medzi [[Amerika (svetadiel)|Amerikou]] a [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredozemím]]. Najrýchlejšia cesta medzi týmito dvoma oblasťami naozaj pretína Kanárske ostrovy a použil ju [[Krištof Kolumbus]]. Na začiatku roka [[1970]] Heyerdahl ukázal, že plavba medzi [[severná Amerika|Severnou Amerikou]] a Stredozemím je možná aj s použitím [[starovek]]ých metód, doplával na člne ''Ra II'' z [[papyrus|papyrusu]] z Maroka do [[Barbados]]u. V roku [[1998]] bolo územie 65 000 [[meter|m<sup>2</sup>]] güímarských pyramíd otvorené pre verejnosť ako [[etnológia|etnologický park]]. Heyerdahla finančne podporoval [[Nórsko|Nór]] [[Fred Olsen]] žijúci na [[Tenerife]]. Informačné centrum oboznamuje návštevníkov s Heyerdahlovými expedíciami a jeho teóriami o pyramídach. Dva pavilóny obsahujú výstavy venované Heyerdahlovi, modely jeho lodí, medzi inými reprodukciu ''Ra II'' v pôvodnej veľkosti. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pyramids of Güímar}} ==Externé odkazy== *[http://www.piramidesdeguimar.net Oficiálne stránky Etnologického parku] (po španielsky, anglicky a nemecky) [[Kategória:Tenerife]] [[Kategória:Pyramídy]] p9f6s0csa3x3e0bnmv9s97erb2paw7w 8. august 0 9703 7428870 7424897 2022-08-22T16:25:42Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ + wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|220|[[Oskar (prvé meno)|Oskar]]}} == Udalosti == * [[1786]] – francúzski horolezci [[Jacques Balmat]] a [[Michel Paccard]] uskutočnili prvý výstup na horu [[Mont Blanc]] * [[1938]] – vznik koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]] v Rakúsku * [[1938]] – vznik mesta [[Partizánske]] ([[Baťovany]]) * [[1945]] – [[Sovietsky zväz]] vypovedal vojnu [[Japonsko|Japonsku]] * [[1945]] – bola uzatvorená [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Londýnska dohoda]] o stíhaní vojnových zločincov * [[1949]] – [[Bhután]] vyhlásil nezávislosť * [[1963]] – [[Veľká vlaková lúpež]] – gang 15 zlodejov vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] ukradol celkom 2,6 milióna libier v malých bankovkách * [[1989]] – štart vojenskej misie [[STS-28]] raketoplánu [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] * [[2008]] – začiatok [[Letné olympijské hry 2008|29. letných olympijských hier]] v [[Peking]]u == Narodenia == [[Súbor:Dustin Hoffman Cannes.jpg|thumb|upright|[[Dustin Hoffman]] (* 1937)]] [[Súbor:R federer.jpg|thumb|upright|[[Roger Federer]] (* 1981)]] * [[1689]] – [[Václav Vavřinec Reiner]], český barokový maliar († [[1743]]) * [[1694]] – [[Francis Hutcheson]], írsky filozof († [[1746]]) * [[1732]] – [[Johann Christoph Adelung]], nemecký jazykovedec, gramatik a lexikograf († [[1806]]) * [[1824]] – [[Mária Alexandrovna]], ruská cárovná ako manželka cára [[Alexander II. Nikolajevič|Alexandra II.]] († [[1880]]) * [[1857]] – [[Henry Fairfield Osborn]], americký geológ, paleontológ a eugenik († [[1935]]) * [[1879]] – [[Emiliano Zapata]], mexický revolucionár a anarchista († [[1919]]) * [[1901]] – [[Ernest Orlando Lawrence]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1958]]) * [[1902]] – [[Paul Dirac]], britský fyzik, jeden z tvorcov [[Kvantová fyzika|kvantovej fyziky]] († [[1984]]) * [[1908]] – [[Elena Bellušová]], slovenská maliarka a sochárka († [[1998]]) * [[1919]] – [[Dino De Laurentiis]], taliansky filmový producent († [[2010]]) * [[1923]] – [[Jozef Filus]], slovenský misionár († [[1999]]) * [[1925]] – [[Alija Izetbegović]], bosniansky politik, prezident [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] († [[2003]]) * [[1928]] – [[Melánia Olláryová]], slovenská speváčka a bývalá hudobná redaktorka Slovenského rozhlasu († [[2013]]) * [[1929]] – [[Larisa Bogorazová]], ruská aktivistka za ochranu ľudských práv († [[2004]]) * [[1935]] – [[Donald P. Bellisario]], americký televízny producent * [[1937]] – [[Dustin Hoffman]], americký filmový herec a producent * [[1948]] – [[Svetlana Jevgenievna Savická]], sovietska (ruská) kozmonautka * [[1949]] – [[Keith Carradine]], americký herec * [[1953]] – [[Lady Bianca]], americká speváčka * 1953 – [[Nigel Mansell]], britský jazdec [[Formula 1|F1]] * [[1959]] – [[Anna Belousovová]], slovenská politička * [[1961]] – [[The Edge]], írsky hudobník ([[U2 (hudobná skupina)|U2]]) * [[1973]] – [[Scott Stapp]], americký spevák ([[Creed]]) * [[1977]] – [[Szilárd Németh]], slovenský profesionálny futbalista * [[1979]] – [[Edita Angyalová]], slovenská politička * 1979 – [[Jaroslav Prekop]], slovenský futbalista * [[1981]] – [[Roger Federer]], švajčiarsky profesionálny tenista * [[1984]] – [[Matej Jurčo]], slovenský profesionálny cyklista * [[1986]] – [[Kateryna Bondarenková]], ukrajinská tenistka * 1986 – [[Michail Ledovskich]], ruský tenista * [[1988]] – [[Ji-fan Suová]], čínska tenistka * [[1998]] – [[Shawn Mendes]], kanadský spevák == Úmrtia == [[Súbor:Portrait razus-martin.jpg|thumb|upright|[[Martin Rázus]] († 1937)]] * [[1694]] – [[Antoine Arnauld]], francúzsky teológ, predstaviteľ jansenizmu (* [[1612]]) * [[1796]] – [[Franz Anton Maulbertsch]], rakúsky maliar (* [[1724]]) * [[1879]] – [[Immanuel Hermann Fichte]], nemecký filozof a teológ (* [[1796]]) * [[1897]] – [[Jacob Burckhardt]], švajčiarsky filozof a historik umenia (* [[1818]]) * [[1900]] – [[Emil Škoda]], český technik a veľkopodnikateľ (Škodovy závody v Plzni) (* [[1839]]) * [[1902]] – [[James Tissot]], francúzsky maliar (* [[1836]]) * [[1919]] – [[Ernst Haeckel]], nemecký biológ (* [[1834]]) * [[1921]] – [[Juhani Aho]], novinár a prvý fínsky profesionálny spisovateľ (* [[1861]]) * [[1937]] – [[Martin Rázus]], slovenský básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik (* [[1888]]) * [[1951]] – [[Charles Hitchcock Adams]], americký astronóm amatér (* [[1868]]) * [[1975]] – [[Cannonball Adderley]], americký černošský džezový hudobník (* [[1928]]) * [[1991]] – [[James Irwin]], americký astronaut (* [[1930]]) * 1991 – [[Ivan Nikitovič Kožedub]], sovietsky pilot, letecké eso a najúspešnejší spojenecký stíhací pilot druhej svetovej vojny (* [[1920]]) * [[1994]] – [[Leonid Maximovič Leonov]], ruský spisovateľ (* [[1899]]) * [[1996]] – [[Nevill Francis Mott]], anglický fyzik (* [[1905]]) * [[1998]] – [[Anna Jane Harrisonová]], americká organická chemička a profesorka chémie na Mount Holyoke College (* [[1912]]) * [[2003]] – [[Martha Chase]], americká genetička (* [[1927]]) * 2003 – [[Antonis Samarakis]], grécky spisovateľ (* [[1919]]) * [[2005]] – [[Barbara Bel Geddes]], americká divadelná a filmová herečka, autorka detských kníh a výtvarníčka (* [[1922]]) * [[2006]] – [[Jaroslav Červenka]], slovenský džezový klarinetista, altsaxofónista, skladateľ, hudobný aranžér a pedagóg (* [[1937]]) * 2006 – [[Milan Kraus]], slovenský básnik, esejista a prekladateľ (* [[1924]]) * 2006 – [[Josef Langmiler]], český divadelný a filmový herec (* [[1923]]) * [[2007]] – [[Alexander Tollmann]], rakúsky geológ, vysokoškolský pedagóg a politik (* [[1928]]) * [[2008]] – [[Ferdinand Rybníček]], slovenský novinár a fotograf * [[2009]] – [[Daniel Jarque]], španielsky futbalista (* [[1983]]) * [[2010]] – [[Patricia Nealová]], americká herečka (* [[1926]]) * [[2011]] – [[Jiřina Švorcová]], česká herečka a komunistická politička (* [[1928]]) * [[2013]] – [[Karen Blacková]], americká herečka, scenáristka a speváčka (* [[1939]]) * 2013 – [[Jiří Krejčík]], český režisér (* [[1918]]) * [[2014]] – [[Ivan Dubnička]], slovenský kulturológ, politológ a publicista (* [[1961]]) * [[2015]] – [[Ján Šterbák]], slovenský hokejista a tréner (* [[1952]]) * [[2017]] – [[Glen Campbell]], americký country hudobník (* [[1936]]) * [[2022]] – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]]) * 2022 – [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) {{mesiace}} [[Kategória:8. august| ]] [[Kategória:August| 08]] [[Kategória:Dni|~0808]] 737ktrmiq2qoijhx6h3yyf10nodutzk Fašizmus 0 10811 7428763 7428306 2022-08-22T13:09:02Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fascist symbol.svg|náhľad|Symbol fašistickej strany [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ''Partito Nazionale Fascista'': [[Fasces cum securibus|zväzok prútov a sekera]].]] '''Fašizmus''' je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v [[Taliansko|Taliansku]] v rokoch 1922-1943 pod vedením [[Benito Mussolini|B. Mussoliniho]]. Neskôr bol u mnohých autorov význam pojmu fašizmus rozšírený aj na iné podobné (vždy pravicové autoritárske či totalitné) formy vlády a príslušné ideológie - konkrétne niektorí autori do pojmu fašizmus zahŕňajú aj [[nacizmus]] v Nemecku (pod vedením [[Adolf Hitler|A. Hitlera]]) a ďalší aj podobné pravicové formy vlády a ideológie inde vo svete (najmä v Európe), napr. bývalé režimy v Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, Maďarsku, Chorvátsku či Japonsku v istých fázach 20. storočia; často sa do fašizmu zaraďuje aj [[neofašizmus]]. So spomínaným rozšírením pojmu na viacero štátov začala byť sporná všeobecná definícia fašizmu, pretože rôzni autori nachádzajú v uvedených režimoch iné základné spoločné charakteristiky. Najčastejšie sa však v definíciách uvádzajú nasledujúce charakteristiky fašistickej ideológie: radikálny [[nacionalizmus]] (a/alebo [[rasizmus]]), [[antiliberalizmus]], radikálna [[pravica|pravicovosť]] (resp. [[antimarxizmus]]), organizácia štátu na [[vodca|vodcovskom]] princípe a prípadne aj snaha o dosiahnutie národného znovuzrodenia v údajne upadajúcej spoločnosti.<ref name=Bel>{{beliana|4|fašizmus|329}}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 197 }}</ref><ref name=Häu/><ref name=OED/><ref name=Grif/><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany =115 | jazyk = }}</ref> V najširšom ponímaní, skôr v bežnej než odbornej komunikácii, je fašizmus označenie akýchkoľvek [[autoritarizmus|autoritárskych]] [[pravica|pravicových]] názorov či režimov alebo ide jednoducho o urážku.<ref name=OED>fascism; fascist. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref name=Drábik>{{Citácia periodika | priezvisko = Drábik | meno = Jakub | odkaz na autora = | titul = K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 2014 | ročník = 62 | číslo = 4 | strany = 695{{--}}718 | issn = 0018-2575 }}</ref>{{rp|705}} == Etymológia == Slovo ''fašizmus'' pochádza z talianskeho slova ''fascismo'' (=fašizmus), ktoré pochádza talianskeho slova ''fascio'' (=zväzok, otep; zväz, združenie). Slovo fascio pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova ''fascis'' (=zväzok; balík), množné číslo: ''fasces''. Názov nadväzoval na talianske ''fasci dei lavoratori'' (=združenia pracujúcich), čo bol od konca 19. storočia názov rôznych sociálnych hnutí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 159| jazyk = }}</ref> Prvá fašistická organizácia bola Mussoliniho ''Fasci d'Italiani di Combattimento'' – ''Bojové zväzky Talianov''.{{chýba zdroj}} Latinské fasces pôvodne označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou (pozri [[Fasces cum securibus|fasces]]). Tento znak nosili osobní strážcovia pred konzulmi [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] ako znak svojej autority a moci.{{chýba zdroj}} == Vznik a príčiny šírenia fašizmu == Fašistická ideológia je následkom [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], prevzala však myšlienky mnohých politických [[Filozofia|filozofov]] a teoretikov. Jedným zo zdrojov bol [[Aristoteles|Aristotelov]] a [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelov]] [[organicizmus]], nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] predstava o [[nadčlovek]]u, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít [[Vilfredo Pareto|Vilfreda Pareta]], objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, [[Giovani Gentile]] a [[Mario Palmieri]], ktorý vo svojej ''Filozofii fašizmu'' označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. Za príčinu víťazstva fašizmu v [[Európa|európskych]] krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu, nedôveru verejnosti k [[demokracia|demokratickým]] princípom, nakoniec tiež [[boľševická revolúcia|boľševickú revolúciu]] v [[Rusko|Rusku]] a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci [[komunizmus|komunistických]] hnutí. == Definícia fašizmu == Snaha o&nbsp;definovanie fašizmu patrí medzi najpertraktovanejšie témy 20. storočia a&nbsp;dodnes neexistuje medzi historikmi či inými vedcami všeobecná zhoda.<ref>DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. Historický časopis, 4/2014, s. 716</ref> Termín fašizmus sa používa v&nbsp;rôznych významoch od najužšieho, zahrňujúceho len taliansky variant Benita Mussoliniho, až po najširšie významy, pri ktorých funguje slovo fašista ako urážka. To často viedlo bádateľov k&nbsp;otázke, či je vôbec používanie tohto pojmu užitočné.<ref name=Drábik/> Rôznych definícií fašizmus je v literatúre obrovské množstvo, nasleduje veľmi malý a nereprezentatívny výber z nich: [[Marxizmus|Marxistická]] definícia fašizmu, prijatá na zjazde [[Kominterna|Kominterny]] v&nbsp;roku 1935: „Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu“<ref>DIMITROFF, Georgi. Gegen Faschismus und Krieg : Ausgewähle Reden und Schriften. Leipzig: Reclam, 1982, s. 50.</ref>. V 90. rokoch 20. storočia niektorí (anglickojazyční) autori začali definovať fašizmus ako ideológiu, ktorá spája revolučnú, aktivistickú politiku s mýtom záchrany a obnovy rasy či národa. Napríklad definícia fašizmu historika a politológa ''Rogera Griffina'' z Oxford Brookes University znie nasledovne:<blockquote>„Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku."<ref name=Grif>GRIFFIN, Roger. The Primacy of Culture : The Current Growth (or Manufacture) of Consensus within Fascist Studies. In. Journal of Contemporary History, Január 2002, Vol. 7, No.1, s. 24. [https://www.researchgate.net/publication/249709813_The_Primacy_of_Culture_The_Current_Growth_Or_Manufacture_of_Consensus_within_Fascist_Studies]</ref></blockquote>Podobne podľa definície amerického historika ''Stanleyho Paynea'' je fašizmus:<blockquote>„forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou.“<ref>PAYNE, Stanley. A History of Fascism 1914-1945. London: Routledge, 1995, s. 14. </ref></blockquote>''Robert Paxton'' charakterizuje fašizmus ako: <blockquote>"spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu."<ref>PAXTON, Robert O. Anatomie fašismu. Praha: Nakladatelství Lidové Noviny, 2004, s. 249-250. </ref></blockquote> Príklady slovníkových definícií: *Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2020 (a 2003) uvádza túto definíciu fašizmu: ''polit[ický] režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.''<ref>fašizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 168</ref> *Slovník cudzích slov z roku 2000 uvádza takúto definíciu fašizmu: ''1. smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia, politických strán (najmä v Nemecku za vedenia A. Hitlera a v Taliansku B. Mussoliniho) a metódami totalitarizmu, diktatúry a násilia. 2. ideológia tohto smeru obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie.'' <ref>ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000. S. 368</ref> == Fašistické hnutie v Taliansku == Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini ([[1883]]&nbsp;–&nbsp;[[1945]]). V roku [[1919]] založil organizáciu Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov), roku [[1921]] sa organizácia zmenila na fašistickú stranu nazvanú ''Partito Nazionale Fascista (Fašistická národná strana)''. Mussolini uchopil moc v Taliansku [[28. október|28. októbra]] [[1922]] pri takzvanom ''[[Pochod na Rím|Pochode na Rím]]'' a taliansky kráľ [[Viktor Emanuel III.]] ho vymenoval za ministerského predsedu. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|200px|Benito Mussolini a Adolf Hitler počas vojenskej prehliadky v obsadenej Juhoslávii]] Obdobie do roku [[1926]] je označované ako ''obdobie zákonnej diktatúry''. V prvej Mussoliniho vláde dokonca prevažovali nefašistickí ministri. Počas tohto obdobia, konkrétne [[10. jún]]a [[1924]], bol zavraždený socialistický poslanec [[Giacomo Matteotti]], ostrý kritik fašistického hnutia a Mussoliniho osoby zvlášť. Mussolini vraždu odsúhlasil. Proti tomuto ''legálnemu zločinu'' sa zdvihla vlna odporu. Časť poslancov dokonca odmietala zasadať, navyše niektorí fašisti opustili stranu. Benito Mussolini [[3. január]]a [[1925]] priznal zodpovednosť za vraždu a roku [[1926]] vyhlásil fašistickú diktatúru s vládou jednej strany. Fašizmus rýchlo vyústil do agresívnej zahraničnej politiky talianskeho štátu a vedenia dobyvačných vojen. V roku [[1936]] Taliansko napadlo a dobylo [[Etiópia|Abesíniu (súčasná Etiópia)]]. Pred začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Taliansko stalo spojencom [[Nacizmus|nacistického]] [[Nemecko|Nemecka]]. Do vojny oficiálne vstúpilo [[10. jún]]a [[1939]] a už v apríli uskutočnilo ďalšiu agresiu, a to napadnutie [[Albánsko|Albánska]]. Taliansky fašistický režim padol [[25. júl]]a [[1943]]. Mussolini bol odvolaný a uväznený. Nový taliansky premiér [[Pietro Badoglio]] sa rozhodol so spojencami spolupracovať. [[3. september|3. septembra]] [[1943]] podpísal kapituláciu, ktorá bola zverejnená [[8. september|8. septembra]] [[1943]]. Mussoliniho [[12. september|12. septembra]] [[1943]] oslobodili nemeckí výsadkári a ten na nemeckými vojskami okupovanom území zriadil bábkovú&nbsp;[[Talianska sociálna republika|Taliansku sociálnu republiku]]&nbsp;(tzv.&nbsp;Republika [[Salo]]). Mussolini a jeho milenka boli popravení na úteku [[28. apríl]]a [[1945]]. == Ďalšie fašistické režimy == Typické fašistické režimy boli Mussoliniho Taliansko (1922-1945) a Hitlerove Nemecko (1933-1945). Fašistické režimy vzniknuté prevažne v dôsledku (aspoň čiastočnej) okupácie Nemeckom počas 2. svetovej vojny boli predovšetkým ustašovské Chorvátsko (1941-1945) a [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|szálasiovské]] Maďarsko (1944-1945), ale podľa mnohých autorov aj napr. [[Bulharsko]], [[Francúzsko]], [[Nórsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Často sa za fašistické považuje aj [[Francisco Franco|frankistické]] Španielsko (1939-1975), [[António de Oliveira Salazar|Salazarom]] založený „Estado Nuovo“ v Portugalsku (1933-1974) a [[Japonsko]] (1928-1945). Čiastočne či úplne fašistické režimy boli aj [[Maďarské kráľovstvo|horthyovské Maďarsko]] (1920-1944), [[Engelbert Dollfuss|Dolfusove]] a&nbsp;[[Kurt Schuschnigg|Schuschniggove]] Rakúsko (1933-1938; tzv. [[austrofašizmus]]), [[Ioannis Metaxas|Metaxasove]] Grécko (1936-1941), Pilsudkého [[Poľsko]] (1926-1939), [[Rumunsko]] (1937-1944) a [[pobaltské štáty]].<ref name=Bel/><ref>fašizmus. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=Häu>Alexander Häusler/Michael Fehrenschild. Faschismus in Geschichte und Gegenwart ein vergleichender Überblick zur Tauglichkeit eines umstrittenen Begriffs. 2020 [https://www.rosalux.de/fileadmin/rls_uploads/pdfs/Manuskripte/Manuskripte_26_Faschismusstudie.pdf] </ref><ref>PAYNE, Stanley. A History of Fascism 1914-1945. London: Routledge, 1995. s. 15</ref> V ďalších európskych krajinách existovali malé a nevýznamné fašistické organizácie, ktoré sa nikdy nedostali k moci. Boli to napríklad [[Britská únia fašistov]] [[Oswald Mosley|Oswalda Mosleyho]] v Spojenom kráľovstve, španielska [[Falanga (1933)|Falanga]] (1933-1937), belgické hnutie [[Rexistické hnutie|Rexistov]], Faisceau a ďalšie hnutia vo Francúzsku, či [[Národná obec fašistická|Národní obec fašistická]] generála [[Radola Gajda|Gajdu]] v&nbsp;Česko-Slovensku.{{chýba zdroj}} == Pozri aj == * [[Sekulárne náboženstvo]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. ''Historický časopis'', 4/2014, s. 695-718. [https://www.academia.edu/9690110/K_problematike_defin%C3%ADcie_pojmu_fa%C5%A1izmus_nov%C3%A9ho_konsenzu_a_v%C3%BDvoja_v_b%C3%A1dan%C3%AD_o_fa%C5%A1izme_On_the_problem_of_defining_fascism_new_consensus_and_the_development_in_the_fascist_studies_ Dostupné online] [PDF] * GRIFFIN, Roger. ''The Nature of Fascism''. London: Routledge, 1991. * NOLTE, Ernst.&nbsp;''Fašismus ve své epoše''. Praha: Argo, 1998. * PAYNE, Stanley. G..&nbsp;''A History of Fascism, 1914-1945''. London: Routledge, 1995. * PAXTON, Robert O.&nbsp;''Anatomie fašismu''. Praha&nbsp;: Nakladatelství Lidové noviny, 2004. {{Politické ideológie}} {{Autoritárne formy vlády}} [[Kategória:Fašizmus| ]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Formy vlády]] [[Kategória:Politické ideológie]] pud73k0t0dntk442cl3vkmluheqktkv 7428764 7428763 2022-08-22T13:10:32Z Vasiľ 2806 /* Etymológia */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fascist symbol.svg|náhľad|Symbol fašistickej strany [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ''Partito Nazionale Fascista'': [[Fasces cum securibus|zväzok prútov a sekera]].]] '''Fašizmus''' je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v [[Taliansko|Taliansku]] v rokoch 1922-1943 pod vedením [[Benito Mussolini|B. Mussoliniho]]. Neskôr bol u mnohých autorov význam pojmu fašizmus rozšírený aj na iné podobné (vždy pravicové autoritárske či totalitné) formy vlády a príslušné ideológie - konkrétne niektorí autori do pojmu fašizmus zahŕňajú aj [[nacizmus]] v Nemecku (pod vedením [[Adolf Hitler|A. Hitlera]]) a ďalší aj podobné pravicové formy vlády a ideológie inde vo svete (najmä v Európe), napr. bývalé režimy v Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, Maďarsku, Chorvátsku či Japonsku v istých fázach 20. storočia; často sa do fašizmu zaraďuje aj [[neofašizmus]]. So spomínaným rozšírením pojmu na viacero štátov začala byť sporná všeobecná definícia fašizmu, pretože rôzni autori nachádzajú v uvedených režimoch iné základné spoločné charakteristiky. Najčastejšie sa však v definíciách uvádzajú nasledujúce charakteristiky fašistickej ideológie: radikálny [[nacionalizmus]] (a/alebo [[rasizmus]]), [[antiliberalizmus]], radikálna [[pravica|pravicovosť]] (resp. [[antimarxizmus]]), organizácia štátu na [[vodca|vodcovskom]] princípe a prípadne aj snaha o dosiahnutie národného znovuzrodenia v údajne upadajúcej spoločnosti.<ref name=Bel>{{beliana|4|fašizmus|329}}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 197 }}</ref><ref name=Häu/><ref name=OED/><ref name=Grif/><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany =115 | jazyk = }}</ref> V najširšom ponímaní, skôr v bežnej než odbornej komunikácii, je fašizmus označenie akýchkoľvek [[autoritarizmus|autoritárskych]] [[pravica|pravicových]] názorov či režimov alebo ide jednoducho o urážku.<ref name=OED>fascism; fascist. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref name=Drábik>{{Citácia periodika | priezvisko = Drábik | meno = Jakub | odkaz na autora = | titul = K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 2014 | ročník = 62 | číslo = 4 | strany = 695{{--}}718 | issn = 0018-2575 }}</ref>{{rp|705}} == Etymológia == Slovo ''fašizmus'' pochádza z talianskeho slova ''fascismo'' (=fašizmus), ktoré pochádza talianskeho slova ''fascio'' (=zväzok, otep; zväz, združenie). Slovo fascio pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova ''fascis'' (=zväzok; balík), množné číslo: ''fasces''. Názov nadväzoval na talianske ''fasci dei lavoratori'' (=združenia pracujúcich), čo bol od konca 19. storočia názov rôznych sociálnych hnutí.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 159 }}</ref> Prvá fašistická organizácia bola Mussoliniho ''Fasci d'Italiani di Combattimento'' – ''Bojové zväzky Talianov''.{{chýba zdroj}} Latinské fasces pôvodne označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou (pozri [[Fasces cum securibus|fasces]]). Tento znak nosili osobní strážcovia pred konzulmi [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] ako znak svojej autority a moci.{{chýba zdroj}} == Vznik a príčiny šírenia fašizmu == Fašistická ideológia je následkom [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], prevzala však myšlienky mnohých politických [[Filozofia|filozofov]] a teoretikov. Jedným zo zdrojov bol [[Aristoteles|Aristotelov]] a [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelov]] [[organicizmus]], nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] predstava o [[nadčlovek]]u, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít [[Vilfredo Pareto|Vilfreda Pareta]], objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, [[Giovani Gentile]] a [[Mario Palmieri]], ktorý vo svojej ''Filozofii fašizmu'' označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. Za príčinu víťazstva fašizmu v [[Európa|európskych]] krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu, nedôveru verejnosti k [[demokracia|demokratickým]] princípom, nakoniec tiež [[boľševická revolúcia|boľševickú revolúciu]] v [[Rusko|Rusku]] a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci [[komunizmus|komunistických]] hnutí. == Definícia fašizmu == Snaha o&nbsp;definovanie fašizmu patrí medzi najpertraktovanejšie témy 20. storočia a&nbsp;dodnes neexistuje medzi historikmi či inými vedcami všeobecná zhoda.<ref>DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. Historický časopis, 4/2014, s. 716</ref> Termín fašizmus sa používa v&nbsp;rôznych významoch od najužšieho, zahrňujúceho len taliansky variant Benita Mussoliniho, až po najširšie významy, pri ktorých funguje slovo fašista ako urážka. To často viedlo bádateľov k&nbsp;otázke, či je vôbec používanie tohto pojmu užitočné.<ref name=Drábik/> Rôznych definícií fašizmus je v literatúre obrovské množstvo, nasleduje veľmi malý a nereprezentatívny výber z nich: [[Marxizmus|Marxistická]] definícia fašizmu, prijatá na zjazde [[Kominterna|Kominterny]] v&nbsp;roku 1935: „Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu“<ref>DIMITROFF, Georgi. Gegen Faschismus und Krieg : Ausgewähle Reden und Schriften. Leipzig: Reclam, 1982, s. 50.</ref>. V 90. rokoch 20. storočia niektorí (anglickojazyční) autori začali definovať fašizmus ako ideológiu, ktorá spája revolučnú, aktivistickú politiku s mýtom záchrany a obnovy rasy či národa. Napríklad definícia fašizmu historika a politológa ''Rogera Griffina'' z Oxford Brookes University znie nasledovne:<blockquote>„Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku."<ref name=Grif>GRIFFIN, Roger. The Primacy of Culture : The Current Growth (or Manufacture) of Consensus within Fascist Studies. In. Journal of Contemporary History, Január 2002, Vol. 7, No.1, s. 24. [https://www.researchgate.net/publication/249709813_The_Primacy_of_Culture_The_Current_Growth_Or_Manufacture_of_Consensus_within_Fascist_Studies]</ref></blockquote>Podobne podľa definície amerického historika ''Stanleyho Paynea'' je fašizmus:<blockquote>„forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou.“<ref>PAYNE, Stanley. A History of Fascism 1914-1945. London: Routledge, 1995, s. 14. </ref></blockquote>''Robert Paxton'' charakterizuje fašizmus ako: <blockquote>"spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu."<ref>PAXTON, Robert O. Anatomie fašismu. Praha: Nakladatelství Lidové Noviny, 2004, s. 249-250. </ref></blockquote> Príklady slovníkových definícií: *Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2020 (a 2003) uvádza túto definíciu fašizmu: ''polit[ický] režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.''<ref>fašizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 168</ref> *Slovník cudzích slov z roku 2000 uvádza takúto definíciu fašizmu: ''1. smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia, politických strán (najmä v Nemecku za vedenia A. Hitlera a v Taliansku B. Mussoliniho) a metódami totalitarizmu, diktatúry a násilia. 2. ideológia tohto smeru obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie.'' <ref>ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000. S. 368</ref> == Fašistické hnutie v Taliansku == Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini ([[1883]]&nbsp;–&nbsp;[[1945]]). V roku [[1919]] založil organizáciu Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov), roku [[1921]] sa organizácia zmenila na fašistickú stranu nazvanú ''Partito Nazionale Fascista (Fašistická národná strana)''. Mussolini uchopil moc v Taliansku [[28. október|28. októbra]] [[1922]] pri takzvanom ''[[Pochod na Rím|Pochode na Rím]]'' a taliansky kráľ [[Viktor Emanuel III.]] ho vymenoval za ministerského predsedu. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|200px|Benito Mussolini a Adolf Hitler počas vojenskej prehliadky v obsadenej Juhoslávii]] Obdobie do roku [[1926]] je označované ako ''obdobie zákonnej diktatúry''. V prvej Mussoliniho vláde dokonca prevažovali nefašistickí ministri. Počas tohto obdobia, konkrétne [[10. jún]]a [[1924]], bol zavraždený socialistický poslanec [[Giacomo Matteotti]], ostrý kritik fašistického hnutia a Mussoliniho osoby zvlášť. Mussolini vraždu odsúhlasil. Proti tomuto ''legálnemu zločinu'' sa zdvihla vlna odporu. Časť poslancov dokonca odmietala zasadať, navyše niektorí fašisti opustili stranu. Benito Mussolini [[3. január]]a [[1925]] priznal zodpovednosť za vraždu a roku [[1926]] vyhlásil fašistickú diktatúru s vládou jednej strany. Fašizmus rýchlo vyústil do agresívnej zahraničnej politiky talianskeho štátu a vedenia dobyvačných vojen. V roku [[1936]] Taliansko napadlo a dobylo [[Etiópia|Abesíniu (súčasná Etiópia)]]. Pred začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Taliansko stalo spojencom [[Nacizmus|nacistického]] [[Nemecko|Nemecka]]. Do vojny oficiálne vstúpilo [[10. jún]]a [[1939]] a už v apríli uskutočnilo ďalšiu agresiu, a to napadnutie [[Albánsko|Albánska]]. Taliansky fašistický režim padol [[25. júl]]a [[1943]]. Mussolini bol odvolaný a uväznený. Nový taliansky premiér [[Pietro Badoglio]] sa rozhodol so spojencami spolupracovať. [[3. september|3. septembra]] [[1943]] podpísal kapituláciu, ktorá bola zverejnená [[8. september|8. septembra]] [[1943]]. Mussoliniho [[12. september|12. septembra]] [[1943]] oslobodili nemeckí výsadkári a ten na nemeckými vojskami okupovanom území zriadil bábkovú&nbsp;[[Talianska sociálna republika|Taliansku sociálnu republiku]]&nbsp;(tzv.&nbsp;Republika [[Salo]]). Mussolini a jeho milenka boli popravení na úteku [[28. apríl]]a [[1945]]. == Ďalšie fašistické režimy == Typické fašistické režimy boli Mussoliniho Taliansko (1922-1945) a Hitlerove Nemecko (1933-1945). Fašistické režimy vzniknuté prevažne v dôsledku (aspoň čiastočnej) okupácie Nemeckom počas 2. svetovej vojny boli predovšetkým ustašovské Chorvátsko (1941-1945) a [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|szálasiovské]] Maďarsko (1944-1945), ale podľa mnohých autorov aj napr. [[Bulharsko]], [[Francúzsko]], [[Nórsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Často sa za fašistické považuje aj [[Francisco Franco|frankistické]] Španielsko (1939-1975), [[António de Oliveira Salazar|Salazarom]] založený „Estado Nuovo“ v Portugalsku (1933-1974) a [[Japonsko]] (1928-1945). Čiastočne či úplne fašistické režimy boli aj [[Maďarské kráľovstvo|horthyovské Maďarsko]] (1920-1944), [[Engelbert Dollfuss|Dolfusove]] a&nbsp;[[Kurt Schuschnigg|Schuschniggove]] Rakúsko (1933-1938; tzv. [[austrofašizmus]]), [[Ioannis Metaxas|Metaxasove]] Grécko (1936-1941), Pilsudkého [[Poľsko]] (1926-1939), [[Rumunsko]] (1937-1944) a [[pobaltské štáty]].<ref name=Bel/><ref>fašizmus. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=Häu>Alexander Häusler/Michael Fehrenschild. Faschismus in Geschichte und Gegenwart ein vergleichender Überblick zur Tauglichkeit eines umstrittenen Begriffs. 2020 [https://www.rosalux.de/fileadmin/rls_uploads/pdfs/Manuskripte/Manuskripte_26_Faschismusstudie.pdf] </ref><ref>PAYNE, Stanley. A History of Fascism 1914-1945. London: Routledge, 1995. s. 15</ref> V ďalších európskych krajinách existovali malé a nevýznamné fašistické organizácie, ktoré sa nikdy nedostali k moci. Boli to napríklad [[Britská únia fašistov]] [[Oswald Mosley|Oswalda Mosleyho]] v Spojenom kráľovstve, španielska [[Falanga (1933)|Falanga]] (1933-1937), belgické hnutie [[Rexistické hnutie|Rexistov]], Faisceau a ďalšie hnutia vo Francúzsku, či [[Národná obec fašistická|Národní obec fašistická]] generála [[Radola Gajda|Gajdu]] v&nbsp;Česko-Slovensku.{{chýba zdroj}} == Pozri aj == * [[Sekulárne náboženstvo]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. ''Historický časopis'', 4/2014, s. 695-718. [https://www.academia.edu/9690110/K_problematike_defin%C3%ADcie_pojmu_fa%C5%A1izmus_nov%C3%A9ho_konsenzu_a_v%C3%BDvoja_v_b%C3%A1dan%C3%AD_o_fa%C5%A1izme_On_the_problem_of_defining_fascism_new_consensus_and_the_development_in_the_fascist_studies_ Dostupné online] [PDF] * GRIFFIN, Roger. ''The Nature of Fascism''. London: Routledge, 1991. * NOLTE, Ernst.&nbsp;''Fašismus ve své epoše''. Praha: Argo, 1998. * PAYNE, Stanley. G..&nbsp;''A History of Fascism, 1914-1945''. London: Routledge, 1995. * PAXTON, Robert O.&nbsp;''Anatomie fašismu''. Praha&nbsp;: Nakladatelství Lidové noviny, 2004. {{Politické ideológie}} {{Autoritárne formy vlády}} [[Kategória:Fašizmus| ]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Formy vlády]] [[Kategória:Politické ideológie]] jqsgl2monelmqgruw21g6sucum2250s 7428774 7428764 2022-08-22T13:37:16Z Vasiľ 2806 /* Definícia fašizmu */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fascist symbol.svg|náhľad|Symbol fašistickej strany [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ''Partito Nazionale Fascista'': [[Fasces cum securibus|zväzok prútov a sekera]].]] '''Fašizmus''' je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v [[Taliansko|Taliansku]] v rokoch 1922-1943 pod vedením [[Benito Mussolini|B. Mussoliniho]]. Neskôr bol u mnohých autorov význam pojmu fašizmus rozšírený aj na iné podobné (vždy pravicové autoritárske či totalitné) formy vlády a príslušné ideológie - konkrétne niektorí autori do pojmu fašizmus zahŕňajú aj [[nacizmus]] v Nemecku (pod vedením [[Adolf Hitler|A. Hitlera]]) a ďalší aj podobné pravicové formy vlády a ideológie inde vo svete (najmä v Európe), napr. bývalé režimy v Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, Maďarsku, Chorvátsku či Japonsku v istých fázach 20. storočia; často sa do fašizmu zaraďuje aj [[neofašizmus]]. So spomínaným rozšírením pojmu na viacero štátov začala byť sporná všeobecná definícia fašizmu, pretože rôzni autori nachádzajú v uvedených režimoch iné základné spoločné charakteristiky. Najčastejšie sa však v definíciách uvádzajú nasledujúce charakteristiky fašistickej ideológie: radikálny [[nacionalizmus]] (a/alebo [[rasizmus]]), [[antiliberalizmus]], radikálna [[pravica|pravicovosť]] (resp. [[antimarxizmus]]), organizácia štátu na [[vodca|vodcovskom]] princípe a prípadne aj snaha o dosiahnutie národného znovuzrodenia v údajne upadajúcej spoločnosti.<ref name=Bel>{{beliana|4|fašizmus|329}}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 197 }}</ref><ref name=Häu/><ref name=OED/><ref name=Grif/><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany =115 | jazyk = }}</ref> V najširšom ponímaní, skôr v bežnej než odbornej komunikácii, je fašizmus označenie akýchkoľvek [[autoritarizmus|autoritárskych]] [[pravica|pravicových]] názorov či režimov alebo ide jednoducho o urážku.<ref name=OED>fascism; fascist. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref name=Drábik>{{Citácia periodika | priezvisko = Drábik | meno = Jakub | odkaz na autora = | titul = K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 2014 | ročník = 62 | číslo = 4 | strany = 695{{--}}718 | issn = 0018-2575 }}</ref>{{rp|705}} == Etymológia == Slovo ''fašizmus'' pochádza z talianskeho slova ''fascismo'' (=fašizmus), ktoré pochádza talianskeho slova ''fascio'' (=zväzok, otep; zväz, združenie). Slovo fascio pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova ''fascis'' (=zväzok; balík), množné číslo: ''fasces''. Názov nadväzoval na talianske ''fasci dei lavoratori'' (=združenia pracujúcich), čo bol od konca 19. storočia názov rôznych sociálnych hnutí.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 159 }}</ref> Prvá fašistická organizácia bola Mussoliniho ''Fasci d'Italiani di Combattimento'' – ''Bojové zväzky Talianov''.{{chýba zdroj}} Latinské fasces pôvodne označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou (pozri [[Fasces cum securibus|fasces]]). Tento znak nosili osobní strážcovia pred konzulmi [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] ako znak svojej autority a moci.{{chýba zdroj}} == Vznik a príčiny šírenia fašizmu == Fašistická ideológia je následkom [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], prevzala však myšlienky mnohých politických [[Filozofia|filozofov]] a teoretikov. Jedným zo zdrojov bol [[Aristoteles|Aristotelov]] a [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelov]] [[organicizmus]], nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] predstava o [[nadčlovek]]u, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít [[Vilfredo Pareto|Vilfreda Pareta]], objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, [[Giovani Gentile]] a [[Mario Palmieri]], ktorý vo svojej ''Filozofii fašizmu'' označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. Za príčinu víťazstva fašizmu v [[Európa|európskych]] krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu, nedôveru verejnosti k [[demokracia|demokratickým]] princípom, nakoniec tiež [[boľševická revolúcia|boľševickú revolúciu]] v [[Rusko|Rusku]] a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci [[komunizmus|komunistických]] hnutí. == Definícia fašizmu == Snaha o&nbsp;definovanie fašizmu patrí medzi najpertraktovanejšie témy 20. storočia a&nbsp;dodnes neexistuje medzi historikmi či inými vedcami všeobecná zhoda.<ref name=Drábik/>{{rp|716}} Termín fašizmus sa používa v&nbsp;rôznych významoch od najužšieho, zahrňujúceho len taliansky variant Benita Mussoliniho, až po najširšie významy, pri ktorých funguje slovo fašista ako urážka. To často viedlo bádateľov k&nbsp;otázke, či je vôbec používanie tohto pojmu užitočné.<ref name=Drábik/> Rôznych definícií fašizmus je v literatúre obrovské množstvo, nasleduje veľmi malý a nereprezentatívny výber z nich: [[Marxizmus|Marxistická]] definícia fašizmu, prijatá na zjazde [[Kominterna|Kominterny]] v&nbsp;roku 1935: „Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dimitroff | meno = Georgi | odkaz na autora = Georgi Dimitrov | prekladatelia = | editori = Rolf Richter | titul = Gegen Faschismus und Krieg : Ausgewähle Reden und Schriften | vydanie text = | miesto = 1. Aufl. | vydavateľ = Leipzig | rok = 1982 | počet strán = 263 | strany = 50 }}</ref>. V 90. rokoch 20. storočia niektorí (anglickojazyční) autori začali definovať fašizmus ako ideológiu, ktorá spája revolučnú, aktivistickú politiku s mýtom záchrany a obnovy rasy či národa. Napríklad definícia fašizmu historika a politológa ''Rogera Griffina'' z Oxford Brookes University znie nasledovne:<blockquote>„Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku."<ref name=Grif>{{Citácia periodika | priezvisko = Griffin | meno = Roger | odkaz na autora = | titul = The Primacy of Culture: The Current Growth (Or Manufacture) of Consensus within Fascist Studies | periodikum = Journal of Contemporary History | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = | ročník = 37 | číslo = I | strany = 21{{--}}43 | doi = 10.1177/00220094020370010701 | issn = 0022-0094 }}</ref>{{rp|24}}</blockquote>Podobne podľa definície amerického historika ''Stanleyho Paynea'' je fašizmus:<blockquote>„forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Payne | meno = Stanley G | titul = A History of Fascism, 1914{{--}}1945 | vydanie text = | miesto = Madison, Wis. | vydavateľ = University of Wisconsin Press | rok = 1995 | isbn = 0-299-14874-2 | počet strán = 613 | strany = 14 }}</ref></blockquote>''Robert Paxton'' charakterizuje fašizmus ako: <blockquote>"spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu."<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Paxton | meno = Robert O | odkaz na autora = | prekladatelia = Martin Machovec, Vanda Pokorná | titul = Anatomie fašismu | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2007 | isbn = 978-80-7106-811-2 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 382 | strany = 249{{--}}250 }}</ref></blockquote> Príklady slovníkových definícií: *Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2020 (a 2003) uvádza túto definíciu fašizmu: ''polit[ický] režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 168 }}</ref> *Slovník cudzích slov z roku 2000 uvádza takúto definíciu fašizmu: ''1. smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia, politických strán (najmä v Nemecku za vedenia A. Hitlera a v Taliansku B. Mussoliniho) a metódami totalitarizmu, diktatúry a násilia. 2. ideológia tohto smeru obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie.''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 368 }}</ref> == Fašistické hnutie v Taliansku == Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini ([[1883]]&nbsp;–&nbsp;[[1945]]). V roku [[1919]] založil organizáciu Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov), roku [[1921]] sa organizácia zmenila na fašistickú stranu nazvanú ''Partito Nazionale Fascista (Fašistická národná strana)''. Mussolini uchopil moc v Taliansku [[28. október|28. októbra]] [[1922]] pri takzvanom ''[[Pochod na Rím|Pochode na Rím]]'' a taliansky kráľ [[Viktor Emanuel III.]] ho vymenoval za ministerského predsedu. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|200px|Benito Mussolini a Adolf Hitler počas vojenskej prehliadky v obsadenej Juhoslávii]] Obdobie do roku [[1926]] je označované ako ''obdobie zákonnej diktatúry''. V prvej Mussoliniho vláde dokonca prevažovali nefašistickí ministri. Počas tohto obdobia, konkrétne [[10. jún]]a [[1924]], bol zavraždený socialistický poslanec [[Giacomo Matteotti]], ostrý kritik fašistického hnutia a Mussoliniho osoby zvlášť. Mussolini vraždu odsúhlasil. Proti tomuto ''legálnemu zločinu'' sa zdvihla vlna odporu. Časť poslancov dokonca odmietala zasadať, navyše niektorí fašisti opustili stranu. Benito Mussolini [[3. január]]a [[1925]] priznal zodpovednosť za vraždu a roku [[1926]] vyhlásil fašistickú diktatúru s vládou jednej strany. Fašizmus rýchlo vyústil do agresívnej zahraničnej politiky talianskeho štátu a vedenia dobyvačných vojen. V roku [[1936]] Taliansko napadlo a dobylo [[Etiópia|Abesíniu (súčasná Etiópia)]]. Pred začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Taliansko stalo spojencom [[Nacizmus|nacistického]] [[Nemecko|Nemecka]]. Do vojny oficiálne vstúpilo [[10. jún]]a [[1939]] a už v apríli uskutočnilo ďalšiu agresiu, a to napadnutie [[Albánsko|Albánska]]. Taliansky fašistický režim padol [[25. júl]]a [[1943]]. Mussolini bol odvolaný a uväznený. Nový taliansky premiér [[Pietro Badoglio]] sa rozhodol so spojencami spolupracovať. [[3. september|3. septembra]] [[1943]] podpísal kapituláciu, ktorá bola zverejnená [[8. september|8. septembra]] [[1943]]. Mussoliniho [[12. september|12. septembra]] [[1943]] oslobodili nemeckí výsadkári a ten na nemeckými vojskami okupovanom území zriadil bábkovú&nbsp;[[Talianska sociálna republika|Taliansku sociálnu republiku]]&nbsp;(tzv.&nbsp;Republika [[Salo]]). Mussolini a jeho milenka boli popravení na úteku [[28. apríl]]a [[1945]]. == Ďalšie fašistické režimy == Typické fašistické režimy boli Mussoliniho Taliansko (1922-1945) a Hitlerove Nemecko (1933-1945). Fašistické režimy vzniknuté prevažne v dôsledku (aspoň čiastočnej) okupácie Nemeckom počas 2. svetovej vojny boli predovšetkým ustašovské Chorvátsko (1941-1945) a [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|szálasiovské]] Maďarsko (1944-1945), ale podľa mnohých autorov aj napr. [[Bulharsko]], [[Francúzsko]], [[Nórsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Často sa za fašistické považuje aj [[Francisco Franco|frankistické]] Španielsko (1939-1975), [[António de Oliveira Salazar|Salazarom]] založený „Estado Nuovo“ v Portugalsku (1933-1974) a [[Japonsko]] (1928-1945). Čiastočne či úplne fašistické režimy boli aj [[Maďarské kráľovstvo|horthyovské Maďarsko]] (1920-1944), [[Engelbert Dollfuss|Dolfusove]] a&nbsp;[[Kurt Schuschnigg|Schuschniggove]] Rakúsko (1933-1938; tzv. [[austrofašizmus]]), [[Ioannis Metaxas|Metaxasove]] Grécko (1936-1941), Pilsudkého [[Poľsko]] (1926-1939), [[Rumunsko]] (1937-1944) a [[pobaltské štáty]].<ref name=Bel/><ref>fašizmus. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=Häu>Alexander Häusler/Michael Fehrenschild. Faschismus in Geschichte und Gegenwart ein vergleichender Überblick zur Tauglichkeit eines umstrittenen Begriffs. 2020 [https://www.rosalux.de/fileadmin/rls_uploads/pdfs/Manuskripte/Manuskripte_26_Faschismusstudie.pdf] </ref><ref>PAYNE, Stanley. A History of Fascism 1914-1945. London: Routledge, 1995. s. 15</ref> V ďalších európskych krajinách existovali malé a nevýznamné fašistické organizácie, ktoré sa nikdy nedostali k moci. Boli to napríklad [[Britská únia fašistov]] [[Oswald Mosley|Oswalda Mosleyho]] v Spojenom kráľovstve, španielska [[Falanga (1933)|Falanga]] (1933-1937), belgické hnutie [[Rexistické hnutie|Rexistov]], Faisceau a ďalšie hnutia vo Francúzsku, či [[Národná obec fašistická|Národní obec fašistická]] generála [[Radola Gajda|Gajdu]] v&nbsp;Česko-Slovensku.{{chýba zdroj}} == Pozri aj == * [[Sekulárne náboženstvo]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. ''Historický časopis'', 4/2014, s. 695-718. [https://www.academia.edu/9690110/K_problematike_defin%C3%ADcie_pojmu_fa%C5%A1izmus_nov%C3%A9ho_konsenzu_a_v%C3%BDvoja_v_b%C3%A1dan%C3%AD_o_fa%C5%A1izme_On_the_problem_of_defining_fascism_new_consensus_and_the_development_in_the_fascist_studies_ Dostupné online] [PDF] * GRIFFIN, Roger. ''The Nature of Fascism''. London: Routledge, 1991. * NOLTE, Ernst.&nbsp;''Fašismus ve své epoše''. Praha: Argo, 1998. * PAYNE, Stanley. G..&nbsp;''A History of Fascism, 1914-1945''. London: Routledge, 1995. * PAXTON, Robert O.&nbsp;''Anatomie fašismu''. Praha&nbsp;: Nakladatelství Lidové noviny, 2004. {{Politické ideológie}} {{Autoritárne formy vlády}} [[Kategória:Fašizmus| ]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Formy vlády]] [[Kategória:Politické ideológie]] lv05hevwu2phirkkp25i8emcvfx2bli 7428918 7428774 2022-08-22T18:25:10Z Vasiľ 2806 úprava citácie wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fascist symbol.svg|náhľad|Symbol fašistickej strany [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ''Partito Nazionale Fascista'': [[Fasces cum securibus|zväzok prútov a sekera]].]] '''Fašizmus''' je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v [[Taliansko|Taliansku]] v rokoch 1922-1943 pod vedením [[Benito Mussolini|B. Mussoliniho]]. Neskôr bol u mnohých autorov význam pojmu fašizmus rozšírený aj na iné podobné (vždy pravicové autoritárske či totalitné) formy vlády a príslušné ideológie - konkrétne niektorí autori do pojmu fašizmus zahŕňajú aj [[nacizmus]] v Nemecku (pod vedením [[Adolf Hitler|A. Hitlera]]) a ďalší aj podobné pravicové formy vlády a ideológie inde vo svete (najmä v Európe), napr. bývalé režimy v Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, Maďarsku, Chorvátsku či Japonsku v istých fázach 20. storočia; často sa do fašizmu zaraďuje aj [[neofašizmus]]. So spomínaným rozšírením pojmu na viacero štátov začala byť sporná všeobecná definícia fašizmu, pretože rôzni autori nachádzajú v uvedených režimoch iné základné spoločné charakteristiky. Najčastejšie sa však v definíciách uvádzajú nasledujúce charakteristiky fašistickej ideológie: radikálny [[nacionalizmus]] (a/alebo [[rasizmus]]), [[antiliberalizmus]], radikálna [[pravica|pravicovosť]] (resp. [[antimarxizmus]]), organizácia štátu na [[vodca|vodcovskom]] princípe a prípadne aj snaha o dosiahnutie národného znovuzrodenia v údajne upadajúcej spoločnosti.<ref name=Bel>{{beliana|4|fašizmus|329}}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 197 }}</ref><ref name=Häu/><ref name=OED/><ref name=Grif/><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany =115 | jazyk = }}</ref> V najširšom ponímaní, skôr v bežnej než odbornej komunikácii, je fašizmus označenie akýchkoľvek [[autoritarizmus|autoritárskych]] [[pravica|pravicových]] názorov či režimov alebo ide jednoducho o urážku.<ref name=OED>fascism; fascist. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref name=Drábik>{{Citácia periodika | priezvisko = Drábik | meno = Jakub | odkaz na autora = | titul = K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 2014 | ročník = 62 | číslo = 4 | strany = 695{{--}}718 | issn = 0018-2575 }}</ref>{{rp|705}} == Etymológia == Slovo ''fašizmus'' pochádza z talianskeho slova ''fascismo'' (=fašizmus), ktoré pochádza talianskeho slova ''fascio'' (=zväzok, otep; zväz, združenie). Slovo fascio pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova ''fascis'' (=zväzok; balík), množné číslo: ''fasces''. Názov nadväzoval na talianske ''fasci dei lavoratori'' (=združenia pracujúcich), čo bol od konca 19. storočia názov rôznych sociálnych hnutí.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 159 }}</ref> Prvá fašistická organizácia bola Mussoliniho ''Fasci d'Italiani di Combattimento'' – ''Bojové zväzky Talianov''.{{chýba zdroj}} Latinské fasces pôvodne označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou (pozri [[Fasces cum securibus|fasces]]). Tento znak nosili osobní strážcovia pred konzulmi [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] ako znak svojej autority a moci.{{chýba zdroj}} == Vznik a príčiny šírenia fašizmu == Fašistická ideológia je následkom [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], prevzala však myšlienky mnohých politických [[Filozofia|filozofov]] a teoretikov. Jedným zo zdrojov bol [[Aristoteles|Aristotelov]] a [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelov]] [[organicizmus]], nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] predstava o [[nadčlovek]]u, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít [[Vilfredo Pareto|Vilfreda Pareta]], objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, [[Giovani Gentile]] a [[Mario Palmieri]], ktorý vo svojej ''Filozofii fašizmu'' označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. Za príčinu víťazstva fašizmu v [[Európa|európskych]] krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu, nedôveru verejnosti k [[demokracia|demokratickým]] princípom, nakoniec tiež [[boľševická revolúcia|boľševickú revolúciu]] v [[Rusko|Rusku]] a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci [[komunizmus|komunistických]] hnutí. == Definícia fašizmu == Snaha o&nbsp;definovanie fašizmu patrí medzi najpertraktovanejšie témy 20. storočia a&nbsp;dodnes neexistuje medzi historikmi či inými vedcami všeobecná zhoda.<ref name=Drábik/>{{rp|716}} Termín fašizmus sa používa v&nbsp;rôznych významoch od najužšieho, zahrňujúceho len taliansky variant Benita Mussoliniho, až po najširšie významy, pri ktorých funguje slovo fašista ako urážka. To často viedlo bádateľov k&nbsp;otázke, či je vôbec používanie tohto pojmu užitočné.<ref name=Drábik/> Rôznych definícií fašizmus je v literatúre obrovské množstvo, nasleduje veľmi malý a nereprezentatívny výber z nich: [[Marxizmus|Marxistická]] definícia fašizmu, prijatá na zjazde [[Kominterna|Kominterny]] v&nbsp;roku 1935: „Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dimitroff | meno = Georgi | odkaz na autora = Georgi Dimitrov | prekladatelia = | editori = Rolf Richter | titul = Gegen Faschismus und Krieg : Ausgewähle Reden und Schriften | vydanie text = | miesto = 1. Aufl. | vydavateľ = Leipzig | rok = 1982 | počet strán = 263 | strany = 50 }}</ref>. V 90. rokoch 20. storočia niektorí (anglickojazyční) autori začali definovať fašizmus ako ideológiu, ktorá spája revolučnú, aktivistickú politiku s mýtom záchrany a obnovy rasy či národa. Napríklad definícia fašizmu historika a politológa ''Rogera Griffina'' z Oxford Brookes University znie nasledovne:<blockquote>„Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku."<ref name=Grif>{{Citácia periodika | priezvisko = Griffin | meno = Roger | odkaz na autora = | titul = The Primacy of Culture: The Current Growth (Or Manufacture) of Consensus within Fascist Studies | periodikum = Journal of Contemporary History | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = | ročník = 37 | číslo = I | strany = 21{{--}}43 | doi = 10.1177/00220094020370010701 | issn = 0022-0094 }}</ref>{{rp|24}}</blockquote>Podobne podľa definície amerického historika ''Stanleyho Paynea'' je fašizmus:<blockquote>„forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou.“<ref name="Payne">{{Citácia knihy | priezvisko = Payne | meno = Stanley G | titul = A History of Fascism, 1914{{--}}1945 | vydanie text = | miesto = Madison, Wis. | vydavateľ = University of Wisconsin Press | rok = 1995 | isbn = 0-299-14874-2 | počet strán = 613 | strany = }}</ref>{{rp|14}}</blockquote>''Robert Paxton'' charakterizuje fašizmus ako: <blockquote>"spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu."<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Paxton | meno = Robert O | odkaz na autora = | prekladatelia = Martin Machovec, Vanda Pokorná | titul = Anatomie fašismu | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2007 | isbn = 978-80-7106-811-2 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 382 | strany = 249{{--}}250 }}</ref></blockquote> Príklady slovníkových definícií: *Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2020 (a 2003) uvádza túto definíciu fašizmu: ''polit[ický] režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 168 }}</ref> *Slovník cudzích slov z roku 2000 uvádza takúto definíciu fašizmu: ''1. smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia, politických strán (najmä v Nemecku za vedenia A. Hitlera a v Taliansku B. Mussoliniho) a metódami totalitarizmu, diktatúry a násilia. 2. ideológia tohto smeru obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie.''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 368 }}</ref> == Fašistické hnutie v Taliansku == Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini ([[1883]]&nbsp;–&nbsp;[[1945]]). V roku [[1919]] založil organizáciu Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov), roku [[1921]] sa organizácia zmenila na fašistickú stranu nazvanú ''Partito Nazionale Fascista (Fašistická národná strana)''. Mussolini uchopil moc v Taliansku [[28. október|28. októbra]] [[1922]] pri takzvanom ''[[Pochod na Rím|Pochode na Rím]]'' a taliansky kráľ [[Viktor Emanuel III.]] ho vymenoval za ministerského predsedu. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|200px|Benito Mussolini a Adolf Hitler počas vojenskej prehliadky v obsadenej Juhoslávii]] Obdobie do roku [[1926]] je označované ako ''obdobie zákonnej diktatúry''. V prvej Mussoliniho vláde dokonca prevažovali nefašistickí ministri. Počas tohto obdobia, konkrétne [[10. jún]]a [[1924]], bol zavraždený socialistický poslanec [[Giacomo Matteotti]], ostrý kritik fašistického hnutia a Mussoliniho osoby zvlášť. Mussolini vraždu odsúhlasil. Proti tomuto ''legálnemu zločinu'' sa zdvihla vlna odporu. Časť poslancov dokonca odmietala zasadať, navyše niektorí fašisti opustili stranu. Benito Mussolini [[3. január]]a [[1925]] priznal zodpovednosť za vraždu a roku [[1926]] vyhlásil fašistickú diktatúru s vládou jednej strany. Fašizmus rýchlo vyústil do agresívnej zahraničnej politiky talianskeho štátu a vedenia dobyvačných vojen. V roku [[1936]] Taliansko napadlo a dobylo [[Etiópia|Abesíniu (súčasná Etiópia)]]. Pred začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Taliansko stalo spojencom [[Nacizmus|nacistického]] [[Nemecko|Nemecka]]. Do vojny oficiálne vstúpilo [[10. jún]]a [[1939]] a už v apríli uskutočnilo ďalšiu agresiu, a to napadnutie [[Albánsko|Albánska]]. Taliansky fašistický režim padol [[25. júl]]a [[1943]]. Mussolini bol odvolaný a uväznený. Nový taliansky premiér [[Pietro Badoglio]] sa rozhodol so spojencami spolupracovať. [[3. september|3. septembra]] [[1943]] podpísal kapituláciu, ktorá bola zverejnená [[8. september|8. septembra]] [[1943]]. Mussoliniho [[12. september|12. septembra]] [[1943]] oslobodili nemeckí výsadkári a ten na nemeckými vojskami okupovanom území zriadil bábkovú&nbsp;[[Talianska sociálna republika|Taliansku sociálnu republiku]]&nbsp;(tzv.&nbsp;Republika [[Salo]]). Mussolini a jeho milenka boli popravení na úteku [[28. apríl]]a [[1945]]. == Ďalšie fašistické režimy == Typické fašistické režimy boli Mussoliniho Taliansko (1922-1945) a Hitlerove Nemecko (1933-1945). Fašistické režimy vzniknuté prevažne v dôsledku (aspoň čiastočnej) okupácie Nemeckom počas 2. svetovej vojny boli predovšetkým ustašovské Chorvátsko (1941-1945) a [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|szálasiovské]] Maďarsko (1944-1945), ale podľa mnohých autorov aj napr. [[Bulharsko]], [[Francúzsko]], [[Nórsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Často sa za fašistické považuje aj [[Francisco Franco|frankistické]] Španielsko (1939-1975), [[António de Oliveira Salazar|Salazarom]] založený „Estado Nuovo“ v Portugalsku (1933-1974) a [[Japonsko]] (1928-1945). Čiastočne či úplne fašistické režimy boli aj [[Maďarské kráľovstvo|horthyovské Maďarsko]] (1920-1944), [[Engelbert Dollfuss|Dolfusove]] a&nbsp;[[Kurt Schuschnigg|Schuschniggove]] Rakúsko (1933-1938; tzv. [[austrofašizmus]]), [[Ioannis Metaxas|Metaxasove]] Grécko (1936-1941), Pilsudkého [[Poľsko]] (1926-1939), [[Rumunsko]] (1937-1944) a [[pobaltské štáty]].<ref name=Bel/><ref>fašizmus. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=Häu>Alexander Häusler/Michael Fehrenschild. Faschismus in Geschichte und Gegenwart ein vergleichender Überblick zur Tauglichkeit eines umstrittenen Begriffs. 2020 [https://www.rosalux.de/fileadmin/rls_uploads/pdfs/Manuskripte/Manuskripte_26_Faschismusstudie.pdf] </ref><ref name="Payne"/>{{rp|15}} V ďalších európskych krajinách existovali malé a nevýznamné fašistické organizácie, ktoré sa nikdy nedostali k moci. Boli to napríklad [[Britská únia fašistov]] [[Oswald Mosley|Oswalda Mosleyho]] v Spojenom kráľovstve, španielska [[Falanga (1933)|Falanga]] (1933-1937), belgické hnutie [[Rexistické hnutie|Rexistov]], Faisceau a ďalšie hnutia vo Francúzsku, či [[Národná obec fašistická|Národní obec fašistická]] generála [[Radola Gajda|Gajdu]] v&nbsp;Česko-Slovensku.{{chýba zdroj}} == Pozri aj == * [[Sekulárne náboženstvo]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. ''Historický časopis'', 4/2014, s. 695-718. [https://www.academia.edu/9690110/K_problematike_defin%C3%ADcie_pojmu_fa%C5%A1izmus_nov%C3%A9ho_konsenzu_a_v%C3%BDvoja_v_b%C3%A1dan%C3%AD_o_fa%C5%A1izme_On_the_problem_of_defining_fascism_new_consensus_and_the_development_in_the_fascist_studies_ Dostupné online] [PDF] * GRIFFIN, Roger. ''The Nature of Fascism''. London: Routledge, 1991. * NOLTE, Ernst.&nbsp;''Fašismus ve své epoše''. Praha: Argo, 1998. * PAYNE, Stanley. G..&nbsp;''A History of Fascism, 1914-1945''. London: Routledge, 1995. * PAXTON, Robert O.&nbsp;''Anatomie fašismu''. Praha&nbsp;: Nakladatelství Lidové noviny, 2004. {{Politické ideológie}} {{Autoritárne formy vlády}} [[Kategória:Fašizmus| ]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Formy vlády]] [[Kategória:Politické ideológie]] mw51ltajq1iyv0vsfdvjkp8th2xiolc Vladimir Vladimirovič Putin 0 10872 7428847 7426038 2022-08-22T15:49:37Z Pelex 2483 prejav na konferencii wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Vladimirovič Putin<br /><small>Влади́мир Влади́мирович Пу́тин</small> | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px|border]] súčasný [[prezident Ruskej federácie]] | Portrét = Vladimir_Putin_17-11-2021_(cropped).jpg | Popis portrétu = Putin v roku 2021 | Úrad = [[Prezident Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia = 7. mája 2012 | Viceprezident = | | Predchodca = [[Dmitrij Medvedev]]| | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = 31. decembra 1999 | Koniec obdobia2 = 7. mája 2008| | Viceprezident2 = | Predchodca2 = [[Boris Jeľcin]] | Nástupca2 = [[Dmitrij Medvedev]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Predseda vlády Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia3 = 8. mája 2008 | Koniec obdobia3 = 7. mája 2012 | Prezident3 = [[Dmitrij Medvedev]] | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Viktor Zubkov]] | Nástupca3 = [[Dmitrij Medvedev]] | Začiatok obdobia4 = 9. augusta 1999 | Koniec obdobia4 = 7. mája 2000 | Prezident4 = [[Boris Jeľcin]]<br />Vladimir Putin | Viceprezident4 = | Premiér4 = | Predchodca4 = [[Sergej Stepašin]] | Nástupca4 = [[Michail Kasjanov]] | Dátum narodenia = {{dnv|1952|10|7}} | Miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] <small>(1975&nbsp;–&nbsp;1991)</small><br />[[Jednotné Rusko|ER]] <small>(2008&nbsp;–&nbsp;2012)</small> | Alma mater = [[Leningradská štátna univerzita]] | Profesia = Agent [[KGB]] | Manželka = Ľudmila Putina <small>(1983&nbsp;–&nbsp;2014)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Marija Vladimirovna Voroncovová|Marija]] <small>(*1985)</small><br /> Katerina <small>(*1986)</small> | Národnosť = | Podpis = Putin signature.svg | Webstránka = http://en.putin.kremlin.ru/bio/page-0 | Portál1 = Rusko | Premiéri2 = Vladimir Putin<br />[[Michail Kasjanov]]<br />[[Michail Fradkov]]<br />[[Viktor Zubkov]] | Premiéri = [[Dmitrij Medvedev]]<br />[[Michail Mišustin]] }} '''Vladimir Vladimirovič Putin''' ({{V jazyku|rus|Влади́мир Влади́мирович Пу́тин}} {{Audio|Ru-Vladimir_Vladimirovich_Putin.ogg| }}; * [[7. október]] [[1952]], [[Petrohrad|Leningrad]]) je [[rusko|ruský]] politik, súčasný prezident a bývalý predseda vlády. Vo funkcii prezidenta pôsobil od [[31. december|31. decembra]] [[1999]], po náhlom odstúpení [[Boris Jeľcin|Borisa Jeľcina]] prvé štyri mesiace ako úradujúci prezident a potom v dvoch štvorročných funkčných obdobiach až do súčasnosti (2022). V prezidentských voľbách v roku 2018 bol štvrtý raz zvolený do funkcie prezidenta. Sľub zložil [[7. máj]]a [[2018]]. == Život == === Súkromný život === [[Súbor:Vladimir Putin wedding-1.jpg|náhľad|left|Putin s manželkou Ľudmilou v deň sobáša, 28. júl 1983]] Narodil sa v sovietskom [[Leningrad]]e, dnešnom [[Petrohrad]]e, [[7. október|7. októbra]] [[1952]]. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, bojoval počas [[Východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]]. Jeho matka Marija Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]]. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]]. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na [[záškrt]]. V roku [[1975]] skončil právnickú fakultu [[Leningradská štátna univerzita|Leningradskej štátnej univerzity]], potom mu ponúkli službu v [[KGB]]. Už na škole vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]], ktorej členom zostal až do roku [[1991]]. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergejom Ivanovom]]. [[28. júl]]a [[1983]] sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku [[1985]] a Jekaterinu, narodenú roku [[1986]]. V [[November 2020|novembri 2020]] bolo zverejnené vyšetrovanie „Tajná priateľka Vladimíra Putina a jej dcéra“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Захаров|meno=Андрей|titul=Расследование о том, как близкая знакомая Владимира Путина получила часть России|url=https://maski-proekt.media/tainaya-semya-putina/|dátum vydania=28.11.2020|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=Проект|meno2=Роман|priezvisko2=Баданин|jazyk=ru-RU}}</ref>, ktoré tvrdí, že v [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] Vladimir Putin mal vzťah so študentkou Svetlanou Krivonogovou a má s ňou nemanželskú dcéru Jelizavetu Vladimirovnu, narodenú roku 2003. Od čias, keď sa Putin stal prezidentom, sa Svetlana stala miliardárom a akcionárom Banky "[[Rossija (banka)|Rossija]]". Dokument [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľneho]] "[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]" tvrdí, že oligarchovia blízki Putinovi financujú Svetlanu, jej matku, Alinu Kabaevu (podľa Borisa Nemcova, ona je ďalšou priateľkou Putina<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Тирмастэ|meno=Мария-Луиза|titul=Маршрутный лист не подшили к делу|periodikum=КоммерсантЪ|odkaz na periodikum=|vydavateľ=КоммерсантЪ|miesto=|dátum=1.2.2011|ročník=2011|číslo=16|strany=4|issn=1563-6380|url=https://www.kommersant.ru/doc/1577335|dátum prístupu=14.2.2021}}</ref>), jej starú mamu a matku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|url=https://palace.navalny.com/#chapter-4|dátum vydania=19.1.2021|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=FBK|jazyk=ru-RU}}</ref>. Vladimir Putin bol majiteľom sučky [[labradorský retríver|labradorského retrívera]] menom [[Konni Polgrejv]]. [[6. júna]] [[2013]] verejne oznámil svoj rozvod s Ľudmilou Škrebnevovou-Putinovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Russia's Vladimir Putin and wife Lyudmila divorce | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22806866 | dátum vydania = 2013-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kariéra === Od roku [[1985]] Putin slúžil v [[Drážďany|Drážďanoch]] vo vtedajšom [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku [[1990]] pracoval na leningradskom magistráte. Zaoberal sa reguláciou hazardných hier, vývozom ropy a kovov a nákupom potravín. Komisia z Leningradského Sovietu obvinila Putina z toho, že tunelovaním mestu spôsobil škodu 850 miliónov dolárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Салье|meno=Марина|titul=Доклад Марины Салье и Юрия Гладкова о деятельности В.В. Путина на посту главы комитета по внешним связям мэрии Санкт-Петербурга|url=http://www.compromat.ru/page_21848.htm|dátum vydania=28.11.2011|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Trestné stíhanie nebolo začaté. V roku 1996 Putin stál na čele volebného štábu Anatolija Sobčaka, voľby prehral<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как Владимир Путин стал тем, кем он стал после поражения Анатолия Собчака на губернаторских выборах 15 лет назад|url=https://www.svoboda.org/a/24213072.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Sobčak utiekol do Francúzska pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí, zneužívanie úradu a sprostredkovanie pri prevode úplatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Еще один прилетел|url=https://www.kommersant.ru/doc/221764|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=1999-07-13|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>, Putin odišiel do Moskvy. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete [[1998]] stal riaditeľom nástupkyne [[KGB]]&nbsp;–&nbsp;[[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB). Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. === Politika === [[Súbor:Putin and Yeltsin cropped.jpg|thumb|left|V. Putin skladá prvú prezidentskú prísahu po boku Borisa Jeľcina]] [[Súbor:Vladimir Putin in Finland 2-3 September 2001-2.jpg|náhľad|vľavo|Putin s fínskou prezidentkou [[Tarja Halonenová|Tarjou Halonenovou]], v Turku 2. septembra 2001]] Dňa 9. augusta 1999 bol Vladimir Putin zvolený na post prvého námestníka predsedu vlády, čo mu umožnilo aby bol neskôr toho istého dňa vymenovaný za predsedu novej vlády, pretože predošlý premiér [[Sergej Stepašin]] bol [[Boris Jeľcin|Jeľcinom]] odvolaný. V roku [[1999]] mali sa konať parlamentné voľby a v roku [[2000]] mali sa konať prezidentské voľby. Jeľcinovi odporcovia, moskovský starosta [[Jurij Lužkov]] a bývalý premiér [[Evgenij Primakov]], mali dobré hodnotenia a sľúbili, že po víťazstve vo voľbách začnú trestné konania proti oligarchom spojeným s Jeľcinom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Лужков допустил непоправимую ошибку – позволил пойти в президенты Примакову»|url=https://www.vedomosti.ru/society/articles/2019/12/10/324943-luzhkov-dopustil-nepopravimuyu-oshibku|vydavateľ=Ведомости|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Na jeseň 1999 došlo v Rusku k sérii teroristických útokov, [[Bombové útoky na obytné domy v Rusku|bombových útokov na obytné domy.]] V dôsledku paniky si Putin rýchlo získal obľubu u voličov. Opozícia obvinila FSB, jeho materskú organizáciu, z organizovania výbuchov domov na tento účel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knight|meno=Amy|titul=Finally, We Know About the Moscow Bombings|url=https://www.nybooks.com/articles/2012/11/22/finally-we-know-about-moscow-bombings/|dátum vydania=22.11.2012|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=en-EN}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Snyder|meno=Tymothy|titul=The Road to Unfreedom: Russia, Europe, America|vydanie=|vydavateľ=Tim Duggan Books|miesto=|rok=2018|isbn=9780525574460|strany=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Jeľcin [[31. december|31. decembra]] toho istého roku odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci [[2000]] Putin vyhral prezidentské voľby už po prvom kole a začal neúprosný boj proti slobody prejavu. Za mreže sa dostal mediálny magnát [[Vladimir Gusinskij]], na slobodu sa dostal až po predaji opozičnej televízii NTV štátu<ref>{{Citácia periodika|titul=Как "Газпром-медиа" получил активы "Медиа-Моста"|url=https://www.kommersant.ru/doc/2272422|periodikum=Коммерсантъ|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref>. Po [[K-141 Kursk|katastrofe ponorky Kursk]] a následnej kritike Putina na televíznom kanále ORT, jeho majiteľ, bývalý spojenec Putinovi [[Boris Abramovič Berezovskij|Boris Berezovskij]] musel odovzdať televízny kanál oligarchu Romanovi Abramovičovi a odísť do exilu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=КОНСТАНТИН ЭРНСТ: «ТРУДНО БЫТЬ ЕРВЫМ»|url=https://www.kommersant.ru/doc/2288709|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=2001-04-15|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Pokračujúce problémy však prinášala vojna v [[Čečensko|Čečensku]], ktorú Putin obnovil ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a opakujúce sa krvavé teroristické útoky sa stali významným problémom krajiny. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania [[Ľudské práva|ľudských práv]] naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. V roku 2003 pred parlamentnými voľbami [[Michail Chodorkovskij]], majiteľ ropného giganta&nbsp;[[Jukos]], začal financovať opozičné strany. Putin ho podozrieval z toho, že chce byť zvolený do parlamentu a urobiť z Ruska [[Parlamentná republika|parlamentnú republiku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Известия.Ру: За что сидит Михаил Ходорковский (часть 3)|url=https://web.archive.org/web/20060614085219/http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-06-14|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref>. Chodorkovskij bol zatknutý a odsúdený na 9 rokov väzenia. Jukos prešiel do rúk štátu, pod kontrolou bývalého kolegu Putina v [[KGB]] [[Igor Sečin|Igora Sečina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Войну против ЮКОСа Сечин начал из жадности, заявил Ходорковский|url=https://www.newsru.com/russia/18may2008/hoj.html|vydavateľ=NEWSru.com|dátum vydania=2008-05-18|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Po teroristických [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch na USA]] 11. septembra 2001 bol Putin jedným z prvých, kto ubezpečil [[George W. Bush|Georgea W. Busha]], že nebude zasahovať proti americkým odvetným akciám proti teroristom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Putin sa pripravuje na stretnutie s Bushom | url = http://svet.sme.sk/c/157880/putin-sa-pripravuje-na-stretnutie-s-bushom.html | dátum vydania = 12.11.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2016 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2004 po tragédii v [[Beslanský masaker|Beslane]] prišiel Putin s návrhom ešte väčšej centralizácie moci a potlačenia práv médií. Na druhej strane však Putin urobil obrovský krok na zblíženie [[Rusko|Ruska]] so Západom, za čo si aj vyslúžil kritiku svojich najhorlivejších stúpencov. Jeho ústupky sa týkajú najmä ekonomickej sféry&nbsp;–&nbsp;ratifikoval [[Kjótsky protokol]], núti ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptuje ruské hospodárstvo na vstup do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]]. Kritici prezidenta však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne [[demokracia|demokratickým]] štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka [[KGB]], ktorý bolestne prežíval [[rozpad Sovietskeho zväzu]] a snaží sa o jeho obnovenie. Putin udržuje blízke vzťahy s [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]], za jeden z jeho úspechov je považovaný podiel na uskutočnení rokovaní o zjednotení exilovej a domácej pravoslávnej cirkvi v máji 2007. Ruská pravoslávna cirkev sa stala postupne jeho nekritickým podporovateľom. 10. februára 2007 Putin na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (Münchner Sicherheitskonferenz) predniesol [[Putinov prejav na Mníchovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnostnej politike 10. februára 2007|kritický prejav]], kde ostro odsúdil politiku [[Spojené štáty|Spojených štátov]], obchádzanie medzinárodného práva a snahy o vytvorenie unipolárneho sveta (riadeného USA), ako aj rozširovanie NATO na východ o bývalé krajiny sovietskej sféry vplyvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin v Mníchove nešetril kritikou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3140506/putin-v-mnichove-nesetril-kritikou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-02-10 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref><ref>Horemuž, M., 2021: Politický vývoj Ruskej federácie po roku 1991, Vybrané témy vo vzájomných súvislostiach. [Dostupné online https://www.researchgate.net/publication/357636119_Politicky_vyvoj_Ruskej_federacie_po_roku_1991_Vybrane_temy_vo_vzajomnych_suvislostiach/citations] s. 40</ref> Na jeseň 2007 Putin menoval nového premiéra [[Viktor Zubkov|Viktora Zubkova]]. [[1. október|1. októbra]] 2007 Putin oznámil, že po skončení svojho prezidentského obdobia bude opäť viesť svoju bývalú politickú stranu [[Jednotné Rusko]] do decembrových parlamentných volieb čo aj skutočne spravil a bol neskôr zvolený za premiéra. Nástupcom Putina na poste prezidenta sa stal jeho blízky spolupracovník a rodák z Petrohradu [[Dmitrij Medvedev]]. Putin ako premiér presadil zmenu ústavy a predĺžil funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. Po voľbách vypukli po celej krajine dovtedy nebývalé [[Ruské protesty (2011)|protesty]]. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo [[Ruské prezidentské voľby 2012|voľbách]] v prvom kole, keď získal vyše 63 percent hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Putin získal 63,60 % hlasov zúčastnených voličov | url = http://www.vybory.izbirkom.ru/region/region/izbirkom?action=show&root=1&tvd=100100031793509&vrn=100100031793505&region=0&global=1&sub_region=0&prver=0&pronetvd=null&vibid=100100031793509&type=226 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.03.2012 | vydavateľ = Centrálna volebná komisia Ruskej federácie | miesto = Moskva, Rusko | jazyk = v ruštine }}</ref> Začiatkom roku 2014 po tzv. [[euromajdan]]e na Ukrajine, kedy bol za pomerne dramatických okolností zvrhnutý ukrajinský pro-ruský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]], obsadili ruské sily v marci 2014 [[Krymský polostrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin priznal nasadenie armády a rozviedky pri okupácii Krymu | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348751-putin-priznal-nasadenie-armady-a-rozviedky-pri-okupacii-krymu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2019-03-07 }}</ref> V nasledujúcom období začalo Rusko vojensky<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Adam | odkaz na autora = | titul = Všichni jsme věděli, kam jedeme, říká ruský tankista raněný u Debalceve | url = http://zpravy.idnes.cz/dorzi-batomunkujev-novaja-gazeta-rusko-ukrajina-vojak-raneny-u-debalceve-1lh-/zahranicni.aspx?c=A150303_155422_zahranicni_aha | dátum vydania = 2015-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, materiálne<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Živě: Doněck znovu pod palbou, městem duní minometná střelba | url = http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/zive-ctvrtek-19-unora-ukrajina-rusko-separatiste/r~03ea49ccb14111e490f70025900fea04/ | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = aktualne.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, a diplomaticky podporovať pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny v [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa v priebehu roku 2014 rozhorel [[Vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]]. V marci 2018 bol opäť zvolený do prezidentskej funkcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Analýza: Víťazstvo V. Putina prináša riziká pre ruské hospodárstvo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/analyza-vitazstvo-v-putina-prinasa-rizik/314603-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-19 | dátum prístupu = 2018-03-19 }}</ref> Od 25. júna do 1.júla 2020 sa v Ruskej federácií uskutočnilo hlasovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента РФ от 17.03.2020 N 188 "О назначении общероссийского голосования по вопросу одобрения изменений в Конституцию Российской Федерации" (с изменениями и дополнениями) {{!}} ГАРАНТ|url=http://base.garant.ru/73753334/|vydavateľ=base.garant.ru|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> v ktorom voliči rozhodli aj o tom, že Vladimir Vladimirovič Putin môže byť Prezidentom počas ďalšieho 16 ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zmeny v ruskej ústave podporilo 77,92 percenta voličov|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-rusko-zmeny-v-ustave-podporilo/477888-clanok.html|dátum vydania=02.07.2020|dátum prístupu=24.07.2020|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> Na prelome rokov 2021 a 2022 začali na verejnosť prenikať informácie a hromadení ruských ozbrojených síl na hraniciach s Ukrajinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko hromadí síly u hranic Ukrajiny. Krizi vyvolává na více frontách, Západ může čekat těžká volba | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-ukrajina-eskalace-valka-hranice-vojaci-armada-usa-nato-biden-sir-analyza_2111240620_eku | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> 24. februára 2022 Vladimir Putin ohlásil [[Ruská invázia na Ukrajinu|„špeciálnu vojenskú operáciu“]] s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“. Začala sa [[Ruská invázia na Ukrajinu]]. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z 3 rôznych smerov. Na severovýchode v smere na [[Charkov]]. Na severe pri [[Černobyľ|Černobyle]] vpadli na ukrajinské územie ruské jednotky z [[Bielorusko|Bieloruska]]. Na juhu útočili ruské sily pozemným aj námorným výsadkom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-oznamil-vojensku-operaciu-vo-v/614271-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Ruské ozbrojné sily zároveň v skorých ranných hodinách 24. februára udreli leteckými a taktickými raketovými údermi na dôležité vojenské objekty, centrá velenia a protilietadlovú obranu Ukrajiny po celej krajine. Ukrajinská strana získala v dôsledku nepriateľskej agresie Ruska celosvetovú podporu a Rusko sa dostalo od bezprecedentej svetovej politickej, hospodárskej a kultúrnej izolácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Rusov postihli aj športové sankcie. Pozrite si ich prehľad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vojna-na-ukrajine-rusko-sportove-sankcie-prehlad/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůvová | meno = Jelizaveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznikol nový problém: ako dostať zbrane na Ukrajinu. Okolité štáty sa boja Rusov | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23000906-vznikol-novy-problem-ako-dostat-zbrane-na-ukrajinu-okolite-staty-sa-boja-rusov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749014/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V súvislosti so zvažovaním vojenského zásahu viacerými krajinami, vrátane krajín NATO sa Putin vyhrážal najtvrdšími protiopatreniami, ktorými myslel [[Jadrová vojna|jadrové zbrane]] a nariadil uviesť ruské jadrové sily do pohotovosti. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uviesť jadrové sily do stavu pohotovosti. Hrozí nám ďalšia Karibská kríza? | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23430/putin-nariadil-uviest-jadrove-sily-do-stavu-pohotovosti-hrozi-nam-dalsia-karibska-kriza | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> [[Medzinárodný súdny dvor]] v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> == Imidž == === Osobný imidž === [[Súbor:Vladimir Putin 24 March 2013 (13).jpeg|náhľad|Putin pózujúci so psami v roku 2013.]] Prezident Putin má v médiách obraz akéhosi „drsného chlapíka“, ktorý sa vyžíva v športe či v outdoorových aktivitách a demonštruje svoju fyzickú zdatnosť a účasť pri neobvyklých alebo nebezpečných aktivitách, ako sú extrémne športy alebo interakcia s divokými zvieratami.<ref name=abcnews.go.com>{{cite web|last=Bass |first=Sadie |url=http://abcnews.go.com/blogs/headlines/2009/08/putin-bolsters-tough-guy-image-with-shirtless-photos/ |title=Putin Bolsters Tough Guy Image With Shirtless Photos, Australian Broadcasting Corporation |publisher=ABC News |date=5 August 2009 |accessdate=22 June 2013}}</ref> Napríklad roku 2007 denník ''[[Komsomolskaja pravda]]'' vytlačil Putinovu fotografiu s vyholenou hruďou, ako na Sibíri rybárčia, pod titulkom: „Buď ako Putin“.<ref name=putin-shirtless>{{cite news|agency=Associated Press|url=http://www.cbc.ca/world/story/2007/08/22/putin-shirtless.html|title=Putin gone wild: Russia abuzz over pics of shirtless leader.|publisher=Canadian Broadcasting Corporation|date=22 August 2007|accessdate=2 March 2010}}</ref> Putinové fotografie možno nájsť aj v každoročne vydávanom kalendári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putin Calendars. Buy new 2021 calendar with Vladimir Putin|url=https://putin-calendar.ru/|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russian off the shelves: Vladimir Putin calendar outsells rivals in Japan|url=https://www.theguardian.com/world/2018/dec/17/vladimir-putin-calendar-sells-out-in-japan|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-17|dátum prístupu=2021-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}</ref> === Zahraničný imidž === Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|útoku na Ukrajinu]] (v roku 2022), sa podľa nemenovaných zdrojov americkej tajnej služby, začalo špekulovať o jeho duševnom zdraví, keď sa jeho kroky začali javiť nepredvídateľné a iracionálne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nepredvidateľný a čoraz iracionálnejší. Američania skúmajú duševné zdravie Vladimira Putina | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://brainee.hnonline.sk/spolocnost/svet/22899410-skumaju-putinovo-dusevne-zdravie-jeho-kroky-su-coraz-iracionalnejsie-a-nepredvidatelne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Niekoľko slovenských poslancov podalo na Putina a ďalších neznámych páchateľov trestné oznámenie, ktoré sa týka trestného činu [[Genocída (právo)|genocída]], teroristického útoku, neľudskosti, používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie na Vladimíra Putina | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2752475/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Viacerí poslanci podali trestné oznámenia na predstaviteľov Ruska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22854006/rusko-ukrajina-vojna-invazia-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V marci 2022 označil americký [[Senát (komora parlamentu)|Senát]] ruského prezidenta Vladimíra Putina za [[vojnový zločinec|vojnového zločinca]], v schválenej rezolúcii. Súčasne vyzval [[Medzinárodný trestný súd v Haagu]] a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády kvôli prípadným [[vojnový zločin|vojnovým zločinom]] spáchaným počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (red), ČTK | odkaz na autora = | titul = Nemôže uniknúť pred účtami za zverstvá, ktoré napáchal, zhodol sa americký Senát na Putinovi | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23867773-putin-je-vojnovy-zlocinec-a-nemoze-uniknut-pred-uctami-za-zverstva-ktore-napachal-zhodol-sa-americky-senat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> == Majetok == Putin ako vysokopostavený politik poberá ročný plat 8 - 10 miliónov rubľov (do 108 000 - 130 000 eur)<ref name=RTVS-majetok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin je údajne jedným z najbohatších ľudí na svete. Propaganda ho vykresľuje ako muža z ľudu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/putin-je-udajne-jednym-z-najbohatsich-ludi-na-svete-ruska-propaganda-ho-vykresluje-ako-muza-z-ludu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Podľa daňových priznaní je oficiálne majiteľom troch automobilov ruskej výroby a bytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrysoloras | meno = Nikos | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Follain | meno2 = John | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = EU Set to Freeze Assets of Russia’s Putin, Lavrov Over Ukraine | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-25/eu-set-to-freeze-assets-of-russia-s-putin-lavrov-over-ukraine?sref=X2kHL3Gj | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neoficiálnych zdrojov, ktoré sa rôznia však disponuje oveľa väčším majetkom, ktorý získal nelegálnou cestou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden hrozí Putinovi sankciami. Aký má vlastne ruský prezident majetok a kde ho získal? | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/biden-hrozi-putinovi-sankciami-aky-ma-vlastne-rusky-prezident-majetok-a-kde-ho-ziskal/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-03-01 }}</ref> Viacerí poukazujú, že je majiteľom viacerých luxusných jácht (napr. ''Graceful''), alebo zbierky hodiniek v hodnote niekoľkých miliónov eur. Je mu tiež prisudzované vlastníctvo niekoľkých luxusných nehnuteľností, medzi iným luxusného sídla v letovisku Soči.<ref name=RTVS-majetok/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Vladimirovič Putin|commonscat=Vladimir Putin}} {{Prezidenti Ruska}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Putin, Vladimir Vladimirovič}} [[Kategória:Prezidenti Ruska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Agenti KGB]] jykdxy8xvftaej9kbuyv85qroy5aqr8 7428853 7428847 2022-08-22T15:55:02Z Pelex 2483 fix wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Vladimirovič Putin<br /><small>Влади́мир Влади́мирович Пу́тин</small> | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px|border]] súčasný [[prezident Ruskej federácie]] | Portrét = Vladimir_Putin_17-11-2021_(cropped).jpg | Popis portrétu = Putin v roku 2021 | Úrad = [[Prezident Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia = 7. mája 2012 | Viceprezident = | | Predchodca = [[Dmitrij Medvedev]]| | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = 31. decembra 1999 | Koniec obdobia2 = 7. mája 2008| | Viceprezident2 = | Predchodca2 = [[Boris Jeľcin]] | Nástupca2 = [[Dmitrij Medvedev]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Predseda vlády Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia3 = 8. mája 2008 | Koniec obdobia3 = 7. mája 2012 | Prezident3 = [[Dmitrij Medvedev]] | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Viktor Zubkov]] | Nástupca3 = [[Dmitrij Medvedev]] | Začiatok obdobia4 = 9. augusta 1999 | Koniec obdobia4 = 7. mája 2000 | Prezident4 = [[Boris Jeľcin]]<br />Vladimir Putin | Viceprezident4 = | Premiér4 = | Predchodca4 = [[Sergej Stepašin]] | Nástupca4 = [[Michail Kasjanov]] | Dátum narodenia = {{dnv|1952|10|7}} | Miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] <small>(1975&nbsp;–&nbsp;1991)</small><br />[[Jednotné Rusko|ER]] <small>(2008&nbsp;–&nbsp;2012)</small> | Alma mater = [[Leningradská štátna univerzita]] | Profesia = Agent [[KGB]] | Manželka = Ľudmila Putina <small>(1983&nbsp;–&nbsp;2014)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Marija Vladimirovna Voroncovová|Marija]] <small>(*1985)</small><br /> Katerina <small>(*1986)</small> | Národnosť = | Podpis = Putin signature.svg | Webstránka = http://en.putin.kremlin.ru/bio/page-0 | Portál1 = Rusko | Premiéri2 = Vladimir Putin<br />[[Michail Kasjanov]]<br />[[Michail Fradkov]]<br />[[Viktor Zubkov]] | Premiéri = [[Dmitrij Medvedev]]<br />[[Michail Mišustin]] }} '''Vladimir Vladimirovič Putin''' ({{V jazyku|rus|Влади́мир Влади́мирович Пу́тин}} {{Audio|Ru-Vladimir_Vladimirovich_Putin.ogg| }}; * [[7. október]] [[1952]], [[Petrohrad|Leningrad]]) je [[rusko|ruský]] politik, súčasný prezident a bývalý predseda vlády. Vo funkcii prezidenta pôsobil od [[31. december|31. decembra]] [[1999]], po náhlom odstúpení [[Boris Jeľcin|Borisa Jeľcina]] prvé štyri mesiace ako úradujúci prezident a potom v dvoch štvorročných funkčných obdobiach až do súčasnosti (2022). V prezidentských voľbách v roku 2018 bol štvrtý raz zvolený do funkcie prezidenta. Sľub zložil [[7. máj]]a [[2018]]. == Život == === Súkromný život === [[Súbor:Vladimir Putin wedding-1.jpg|náhľad|left|Putin s manželkou Ľudmilou v deň sobáša, 28. júl 1983]] Narodil sa v sovietskom [[Leningrad]]e, dnešnom [[Petrohrad]]e, [[7. október|7. októbra]] [[1952]]. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, bojoval počas [[Východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]]. Jeho matka Marija Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]]. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]]. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na [[záškrt]]. V roku [[1975]] skončil právnickú fakultu [[Leningradská štátna univerzita|Leningradskej štátnej univerzity]], potom mu ponúkli službu v [[KGB]]. Už na škole vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]], ktorej členom zostal až do roku [[1991]]. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergejom Ivanovom]]. [[28. júl]]a [[1983]] sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku [[1985]] a Jekaterinu, narodenú roku [[1986]]. V [[November 2020|novembri 2020]] bolo zverejnené vyšetrovanie „Tajná priateľka Vladimíra Putina a jej dcéra“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Захаров|meno=Андрей|titul=Расследование о том, как близкая знакомая Владимира Путина получила часть России|url=https://maski-proekt.media/tainaya-semya-putina/|dátum vydania=28.11.2020|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=Проект|meno2=Роман|priezvisko2=Баданин|jazyk=ru-RU}}</ref>, ktoré tvrdí, že v [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] Vladimir Putin mal vzťah so študentkou Svetlanou Krivonogovou a má s ňou nemanželskú dcéru Jelizavetu Vladimirovnu, narodenú roku 2003. Od čias, keď sa Putin stal prezidentom, sa Svetlana stala miliardárom a akcionárom Banky "[[Rossija (banka)|Rossija]]". Dokument [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľneho]] "[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]" tvrdí, že oligarchovia blízki Putinovi financujú Svetlanu, jej matku, Alinu Kabaevu (podľa Borisa Nemcova, ona je ďalšou priateľkou Putina<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Тирмастэ|meno=Мария-Луиза|titul=Маршрутный лист не подшили к делу|periodikum=КоммерсантЪ|odkaz na periodikum=|vydavateľ=КоммерсантЪ|miesto=|dátum=1.2.2011|ročník=2011|číslo=16|strany=4|issn=1563-6380|url=https://www.kommersant.ru/doc/1577335|dátum prístupu=14.2.2021}}</ref>), jej starú mamu a matku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|url=https://palace.navalny.com/#chapter-4|dátum vydania=19.1.2021|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=FBK|jazyk=ru-RU}}</ref>. Vladimir Putin bol majiteľom sučky [[labradorský retríver|labradorského retrívera]] menom [[Konni Polgrejv]]. [[6. júna]] [[2013]] verejne oznámil svoj rozvod s Ľudmilou Škrebnevovou-Putinovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Russia's Vladimir Putin and wife Lyudmila divorce | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22806866 | dátum vydania = 2013-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kariéra === Od roku [[1985]] Putin slúžil v [[Drážďany|Drážďanoch]] vo vtedajšom [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku [[1990]] pracoval na leningradskom magistráte. Zaoberal sa reguláciou hazardných hier, vývozom ropy a kovov a nákupom potravín. Komisia z Leningradského Sovietu obvinila Putina z toho, že tunelovaním mestu spôsobil škodu 850 miliónov dolárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Салье|meno=Марина|titul=Доклад Марины Салье и Юрия Гладкова о деятельности В.В. Путина на посту главы комитета по внешним связям мэрии Санкт-Петербурга|url=http://www.compromat.ru/page_21848.htm|dátum vydania=28.11.2011|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Trestné stíhanie nebolo začaté. V roku 1996 Putin stál na čele volebného štábu Anatolija Sobčaka, voľby prehral<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как Владимир Путин стал тем, кем он стал после поражения Анатолия Собчака на губернаторских выборах 15 лет назад|url=https://www.svoboda.org/a/24213072.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Sobčak utiekol do Francúzska pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí, zneužívanie úradu a sprostredkovanie pri prevode úplatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Еще один прилетел|url=https://www.kommersant.ru/doc/221764|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=1999-07-13|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>, Putin odišiel do Moskvy. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete [[1998]] stal riaditeľom nástupkyne [[KGB]]&nbsp;–&nbsp;[[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB). Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. === Politika === [[Súbor:Putin and Yeltsin cropped.jpg|thumb|left|V. Putin skladá prvú prezidentskú prísahu po boku Borisa Jeľcina]] [[Súbor:Vladimir Putin in Finland 2-3 September 2001-2.jpg|náhľad|vľavo|Putin s fínskou prezidentkou [[Tarja Halonenová|Tarjou Halonenovou]], v Turku 2. septembra 2001]] Dňa 9. augusta 1999 bol Vladimir Putin zvolený na post prvého námestníka predsedu vlády, čo mu umožnilo aby bol neskôr toho istého dňa vymenovaný za predsedu novej vlády, pretože predošlý premiér [[Sergej Stepašin]] bol [[Boris Jeľcin|Jeľcinom]] odvolaný. V roku [[1999]] mali sa konať parlamentné voľby a v roku [[2000]] mali sa konať prezidentské voľby. Jeľcinovi odporcovia, moskovský starosta [[Jurij Lužkov]] a bývalý premiér [[Evgenij Primakov]], mali dobré hodnotenia a sľúbili, že po víťazstve vo voľbách začnú trestné konania proti oligarchom spojeným s Jeľcinom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Лужков допустил непоправимую ошибку – позволил пойти в президенты Примакову»|url=https://www.vedomosti.ru/society/articles/2019/12/10/324943-luzhkov-dopustil-nepopravimuyu-oshibku|vydavateľ=Ведомости|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Na jeseň 1999 došlo v Rusku k sérii teroristických útokov, [[Bombové útoky na obytné domy v Rusku|bombových útokov na obytné domy.]] V dôsledku paniky si Putin rýchlo získal obľubu u voličov. Opozícia obvinila FSB, jeho materskú organizáciu, z organizovania výbuchov domov na tento účel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knight|meno=Amy|titul=Finally, We Know About the Moscow Bombings|url=https://www.nybooks.com/articles/2012/11/22/finally-we-know-about-moscow-bombings/|dátum vydania=22.11.2012|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=en-EN}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Snyder|meno=Tymothy|titul=The Road to Unfreedom: Russia, Europe, America|vydanie=|vydavateľ=Tim Duggan Books|miesto=|rok=2018|isbn=9780525574460|strany=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Jeľcin [[31. december|31. decembra]] toho istého roku odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci [[2000]] Putin vyhral prezidentské voľby už po prvom kole a začal neúprosný boj proti slobody prejavu. Za mreže sa dostal mediálny magnát [[Vladimir Gusinskij]], na slobodu sa dostal až po predaji opozičnej televízii NTV štátu<ref>{{Citácia periodika|titul=Как "Газпром-медиа" получил активы "Медиа-Моста"|url=https://www.kommersant.ru/doc/2272422|periodikum=Коммерсантъ|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref>. Po [[K-141 Kursk|katastrofe ponorky Kursk]] a následnej kritike Putina na televíznom kanále ORT, jeho majiteľ, bývalý spojenec Putinovi [[Boris Abramovič Berezovskij|Boris Berezovskij]] musel odovzdať televízny kanál oligarchu Romanovi Abramovičovi a odísť do exilu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=КОНСТАНТИН ЭРНСТ: «ТРУДНО БЫТЬ ЕРВЫМ»|url=https://www.kommersant.ru/doc/2288709|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=2001-04-15|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Pokračujúce problémy však prinášala vojna v [[Čečensko|Čečensku]], ktorú Putin obnovil ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a opakujúce sa krvavé teroristické útoky sa stali významným problémom krajiny. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania [[Ľudské práva|ľudských práv]] naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. V roku 2003 pred parlamentnými voľbami [[Michail Chodorkovskij]], majiteľ ropného giganta&nbsp;[[Jukos]], začal financovať opozičné strany. Putin ho podozrieval z toho, že chce byť zvolený do parlamentu a urobiť z Ruska [[Parlamentná republika|parlamentnú republiku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Известия.Ру: За что сидит Михаил Ходорковский (часть 3)|url=https://web.archive.org/web/20060614085219/http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-06-14|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref>. Chodorkovskij bol zatknutý a odsúdený na 9 rokov väzenia. Jukos prešiel do rúk štátu, pod kontrolou bývalého kolegu Putina v [[KGB]] [[Igor Sečin|Igora Sečina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Войну против ЮКОСа Сечин начал из жадности, заявил Ходорковский|url=https://www.newsru.com/russia/18may2008/hoj.html|vydavateľ=NEWSru.com|dátum vydania=2008-05-18|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Po teroristických [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch na USA]] 11. septembra 2001 bol Putin jedným z prvých, kto ubezpečil [[George W. Bush|Georgea W. Busha]], že nebude zasahovať proti americkým odvetným akciám proti teroristom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Putin sa pripravuje na stretnutie s Bushom | url = http://svet.sme.sk/c/157880/putin-sa-pripravuje-na-stretnutie-s-bushom.html | dátum vydania = 12.11.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2016 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2004 po tragédii v [[Beslanský masaker|Beslane]] prišiel Putin s návrhom ešte väčšej centralizácie moci a potlačenia práv médií. Na druhej strane však Putin urobil obrovský krok na zblíženie [[Rusko|Ruska]] so Západom, za čo si aj vyslúžil kritiku svojich najhorlivejších stúpencov. Jeho ústupky sa týkajú najmä ekonomickej sféry&nbsp;–&nbsp;ratifikoval [[Kjótsky protokol]], núti ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptuje ruské hospodárstvo na vstup do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]]. Kritici prezidenta však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne [[demokracia|demokratickým]] štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka [[KGB]], ktorý bolestne prežíval [[rozpad Sovietskeho zväzu]] a snaží sa o jeho obnovenie. Putin udržuje blízke vzťahy s [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]], za jeden z jeho úspechov je považovaný podiel na uskutočnení rokovaní o zjednotení exilovej a domácej pravoslávnej cirkvi v máji 2007. Ruská pravoslávna cirkev sa stala postupne jeho nekritickým podporovateľom. 10. februára 2007 Putin na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (Münchner Sicherheitskonferenz) predniesol [[Putinov prejav na Mníchovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnostnej politike 10. februára 2007|kritický prejav]], kde ostro odsúdil politiku [[Spojené štáty|Spojených štátov]], obchádzanie medzinárodného práva a snahy o vytvorenie unipolárneho sveta (riadeného USA), ako aj rozširovanie NATO na východ o bývalé krajiny sovietskej sféry vplyvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin v Mníchove nešetril kritikou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3140506/putin-v-mnichove-nesetril-kritikou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-02-10 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref><ref>Horemuž, M., 2021: Politický vývoj Ruskej federácie po roku 1991, Vybrané témy vo vzájomných súvislostiach. [https://www.researchgate.net/publication/357636119_Politicky_vyvoj_Ruskej_federacie_po_roku_1991_Vybrane_temy_vo_vzajomnych_suvislostiach/citations Dostupné online] s. 40</ref> Na jeseň 2007 Putin menoval nového premiéra [[Viktor Zubkov|Viktora Zubkova]]. [[1. október|1. októbra]] 2007 Putin oznámil, že po skončení svojho prezidentského obdobia bude opäť viesť svoju bývalú politickú stranu [[Jednotné Rusko]] do decembrových parlamentných volieb čo aj skutočne spravil a bol neskôr zvolený za premiéra. Nástupcom Putina na poste prezidenta sa stal jeho blízky spolupracovník a rodák z Petrohradu [[Dmitrij Medvedev]]. Putin ako premiér presadil zmenu ústavy a predĺžil funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. Po voľbách vypukli po celej krajine dovtedy nebývalé [[Ruské protesty (2011)|protesty]]. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo [[Ruské prezidentské voľby 2012|voľbách]] v prvom kole, keď získal vyše 63 percent hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Putin získal 63,60 % hlasov zúčastnených voličov | url = http://www.vybory.izbirkom.ru/region/region/izbirkom?action=show&root=1&tvd=100100031793509&vrn=100100031793505&region=0&global=1&sub_region=0&prver=0&pronetvd=null&vibid=100100031793509&type=226 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.03.2012 | vydavateľ = Centrálna volebná komisia Ruskej federácie | miesto = Moskva, Rusko | jazyk = v ruštine }}</ref> Začiatkom roku 2014 po tzv. [[euromajdan]]e na Ukrajine, kedy bol za pomerne dramatických okolností zvrhnutý ukrajinský pro-ruský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]], obsadili ruské sily v marci 2014 [[Krymský polostrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin priznal nasadenie armády a rozviedky pri okupácii Krymu | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348751-putin-priznal-nasadenie-armady-a-rozviedky-pri-okupacii-krymu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2019-03-07 }}</ref> V nasledujúcom období začalo Rusko vojensky<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Adam | odkaz na autora = | titul = Všichni jsme věděli, kam jedeme, říká ruský tankista raněný u Debalceve | url = http://zpravy.idnes.cz/dorzi-batomunkujev-novaja-gazeta-rusko-ukrajina-vojak-raneny-u-debalceve-1lh-/zahranicni.aspx?c=A150303_155422_zahranicni_aha | dátum vydania = 2015-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, materiálne<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Živě: Doněck znovu pod palbou, městem duní minometná střelba | url = http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/zive-ctvrtek-19-unora-ukrajina-rusko-separatiste/r~03ea49ccb14111e490f70025900fea04/ | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = aktualne.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, a diplomaticky podporovať pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny v [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa v priebehu roku 2014 rozhorel [[Vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]]. V marci 2018 bol opäť zvolený do prezidentskej funkcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Analýza: Víťazstvo V. Putina prináša riziká pre ruské hospodárstvo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/analyza-vitazstvo-v-putina-prinasa-rizik/314603-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-19 | dátum prístupu = 2018-03-19 }}</ref> Od 25. júna do 1.júla 2020 sa v Ruskej federácií uskutočnilo hlasovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента РФ от 17.03.2020 N 188 "О назначении общероссийского голосования по вопросу одобрения изменений в Конституцию Российской Федерации" (с изменениями и дополнениями) {{!}} ГАРАНТ|url=http://base.garant.ru/73753334/|vydavateľ=base.garant.ru|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> v ktorom voliči rozhodli aj o tom, že Vladimir Vladimirovič Putin môže byť Prezidentom počas ďalšieho 16 ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zmeny v ruskej ústave podporilo 77,92 percenta voličov|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-rusko-zmeny-v-ustave-podporilo/477888-clanok.html|dátum vydania=02.07.2020|dátum prístupu=24.07.2020|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> Na prelome rokov 2021 a 2022 začali na verejnosť prenikať informácie a hromadení ruských ozbrojených síl na hraniciach s Ukrajinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko hromadí síly u hranic Ukrajiny. Krizi vyvolává na více frontách, Západ může čekat těžká volba | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-ukrajina-eskalace-valka-hranice-vojaci-armada-usa-nato-biden-sir-analyza_2111240620_eku | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> 24. februára 2022 Vladimir Putin ohlásil [[Ruská invázia na Ukrajinu|„špeciálnu vojenskú operáciu“]] s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“. Začala sa [[Ruská invázia na Ukrajinu]]. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z 3 rôznych smerov. Na severovýchode v smere na [[Charkov]]. Na severe pri [[Černobyľ|Černobyle]] vpadli na ukrajinské územie ruské jednotky z [[Bielorusko|Bieloruska]]. Na juhu útočili ruské sily pozemným aj námorným výsadkom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-oznamil-vojensku-operaciu-vo-v/614271-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Ruské ozbrojné sily zároveň v skorých ranných hodinách 24. februára udreli leteckými a taktickými raketovými údermi na dôležité vojenské objekty, centrá velenia a protilietadlovú obranu Ukrajiny po celej krajine. Ukrajinská strana získala v dôsledku nepriateľskej agresie Ruska celosvetovú podporu a Rusko sa dostalo od bezprecedentej svetovej politickej, hospodárskej a kultúrnej izolácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Rusov postihli aj športové sankcie. Pozrite si ich prehľad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vojna-na-ukrajine-rusko-sportove-sankcie-prehlad/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůvová | meno = Jelizaveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznikol nový problém: ako dostať zbrane na Ukrajinu. Okolité štáty sa boja Rusov | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23000906-vznikol-novy-problem-ako-dostat-zbrane-na-ukrajinu-okolite-staty-sa-boja-rusov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749014/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V súvislosti so zvažovaním vojenského zásahu viacerými krajinami, vrátane krajín NATO sa Putin vyhrážal najtvrdšími protiopatreniami, ktorými myslel [[Jadrová vojna|jadrové zbrane]] a nariadil uviesť ruské jadrové sily do pohotovosti. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uviesť jadrové sily do stavu pohotovosti. Hrozí nám ďalšia Karibská kríza? | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23430/putin-nariadil-uviest-jadrove-sily-do-stavu-pohotovosti-hrozi-nam-dalsia-karibska-kriza | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> [[Medzinárodný súdny dvor]] v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> == Imidž == === Osobný imidž === [[Súbor:Vladimir Putin 24 March 2013 (13).jpeg|náhľad|Putin pózujúci so psami v roku 2013.]] Prezident Putin má v médiách obraz akéhosi „drsného chlapíka“, ktorý sa vyžíva v športe či v outdoorových aktivitách a demonštruje svoju fyzickú zdatnosť a účasť pri neobvyklých alebo nebezpečných aktivitách, ako sú extrémne športy alebo interakcia s divokými zvieratami.<ref name=abcnews.go.com>{{cite web|last=Bass |first=Sadie |url=http://abcnews.go.com/blogs/headlines/2009/08/putin-bolsters-tough-guy-image-with-shirtless-photos/ |title=Putin Bolsters Tough Guy Image With Shirtless Photos, Australian Broadcasting Corporation |publisher=ABC News |date=5 August 2009 |accessdate=22 June 2013}}</ref> Napríklad roku 2007 denník ''[[Komsomolskaja pravda]]'' vytlačil Putinovu fotografiu s vyholenou hruďou, ako na Sibíri rybárčia, pod titulkom: „Buď ako Putin“.<ref name=putin-shirtless>{{cite news|agency=Associated Press|url=http://www.cbc.ca/world/story/2007/08/22/putin-shirtless.html|title=Putin gone wild: Russia abuzz over pics of shirtless leader.|publisher=Canadian Broadcasting Corporation|date=22 August 2007|accessdate=2 March 2010}}</ref> Putinové fotografie možno nájsť aj v každoročne vydávanom kalendári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putin Calendars. Buy new 2021 calendar with Vladimir Putin|url=https://putin-calendar.ru/|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russian off the shelves: Vladimir Putin calendar outsells rivals in Japan|url=https://www.theguardian.com/world/2018/dec/17/vladimir-putin-calendar-sells-out-in-japan|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-17|dátum prístupu=2021-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}</ref> === Zahraničný imidž === Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|útoku na Ukrajinu]] (v roku 2022), sa podľa nemenovaných zdrojov americkej tajnej služby, začalo špekulovať o jeho duševnom zdraví, keď sa jeho kroky začali javiť nepredvídateľné a iracionálne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nepredvidateľný a čoraz iracionálnejší. Američania skúmajú duševné zdravie Vladimira Putina | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://brainee.hnonline.sk/spolocnost/svet/22899410-skumaju-putinovo-dusevne-zdravie-jeho-kroky-su-coraz-iracionalnejsie-a-nepredvidatelne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Niekoľko slovenských poslancov podalo na Putina a ďalších neznámych páchateľov trestné oznámenie, ktoré sa týka trestného činu [[Genocída (právo)|genocída]], teroristického útoku, neľudskosti, používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie na Vladimíra Putina | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2752475/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Viacerí poslanci podali trestné oznámenia na predstaviteľov Ruska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22854006/rusko-ukrajina-vojna-invazia-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V marci 2022 označil americký [[Senát (komora parlamentu)|Senát]] ruského prezidenta Vladimíra Putina za [[vojnový zločinec|vojnového zločinca]], v schválenej rezolúcii. Súčasne vyzval [[Medzinárodný trestný súd v Haagu]] a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády kvôli prípadným [[vojnový zločin|vojnovým zločinom]] spáchaným počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (red), ČTK | odkaz na autora = | titul = Nemôže uniknúť pred účtami za zverstvá, ktoré napáchal, zhodol sa americký Senát na Putinovi | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23867773-putin-je-vojnovy-zlocinec-a-nemoze-uniknut-pred-uctami-za-zverstva-ktore-napachal-zhodol-sa-americky-senat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> == Majetok == Putin ako vysokopostavený politik poberá ročný plat 8 - 10 miliónov rubľov (do 108 000 - 130 000 eur)<ref name=RTVS-majetok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin je údajne jedným z najbohatších ľudí na svete. Propaganda ho vykresľuje ako muža z ľudu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/putin-je-udajne-jednym-z-najbohatsich-ludi-na-svete-ruska-propaganda-ho-vykresluje-ako-muza-z-ludu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Podľa daňových priznaní je oficiálne majiteľom troch automobilov ruskej výroby a bytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrysoloras | meno = Nikos | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Follain | meno2 = John | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = EU Set to Freeze Assets of Russia’s Putin, Lavrov Over Ukraine | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-25/eu-set-to-freeze-assets-of-russia-s-putin-lavrov-over-ukraine?sref=X2kHL3Gj | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neoficiálnych zdrojov, ktoré sa rôznia však disponuje oveľa väčším majetkom, ktorý získal nelegálnou cestou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden hrozí Putinovi sankciami. Aký má vlastne ruský prezident majetok a kde ho získal? | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/biden-hrozi-putinovi-sankciami-aky-ma-vlastne-rusky-prezident-majetok-a-kde-ho-ziskal/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-03-01 }}</ref> Viacerí poukazujú, že je majiteľom viacerých luxusných jácht (napr. ''Graceful''), alebo zbierky hodiniek v hodnote niekoľkých miliónov eur. Je mu tiež prisudzované vlastníctvo niekoľkých luxusných nehnuteľností, medzi iným luxusného sídla v letovisku Soči.<ref name=RTVS-majetok/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Vladimirovič Putin|commonscat=Vladimir Putin}} {{Prezidenti Ruska}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Putin, Vladimir Vladimirovič}} [[Kategória:Prezidenti Ruska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Agenti KGB]] e0g8nwblk90b1etcm21nfhzt5p3rncz Wikipédia:Kaviareň/Technické 4 11205 7429058 7426575 2022-08-23T00:11:57Z MediaWiki message delivery 95010 /* Technické novinky: 2022-34 */ nová sekcia wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív technických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] == Externé odkazy == Ahojte, zdá sa, že geoportál zasa upratoval, čím boli znefunkčnené linky. Vedel by to niekto zo šikovných redaktorov strojovo prebehnúť? Ide o link: http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf zmenený na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf a http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf zmenený na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf Je toho dosť veľa na ručnú úpravu... Vopred ďakujem. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:58, 27. jún 2022 (UTC) :To druhé by som (bez zmeny ostatných náležitostí citácie) nahrádzal asi skôr s ::https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf :nech to sedí s citovaným stavom (v aktuálnom súbore môžu byť už ev. niektoré položky upravené, tzn. mohlo by sa citovať niečo, čo tam nie je). :Ďalšia korektná možnosť by bola využiť archív a nahradiť to s: ::https://web.archive.org/web/20180616001917/http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf :to má výhodu, že sa URL už nezmení. :Ak by sme chceli citovať tak, aby sa čitateľ dostal vždy k aktuálnemu zoznamu, asi by bolo lepšie citovať stránku s rozcestníkom na PDF-ká, napr: ::<small>Kriváň : 2494 m. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</small> :namiesto ::<small>Kriváň : 2494 m. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</small> :Len potom je znova problém do budúcna, že citovaný stav sa môže líšiť s tým, čo tam aktuálne nájde. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2022 (UTC) ::Za posledné 3 - 4 roky sa to menilo 2. krát, tak možno by bolo skutočne jednoduchšie a trvácne použiť ten archív.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:24, 27. jún 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-26</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W26"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/26|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise|Wikimedia Enterprise]] API má nyní samoobslužné účty s bezplatnými požadavky na vyžádání a měsíčními dumpy ([https://enterprise.wikimedia.com/docs/ dokumentace API]). Komunitní přístup [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise/FAQ#community-access|přes databázové dumpy a Wikimedia Cloud Services]] je nadále k dispozici. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wiktionary#lua|Všechny wiki nadace Wikimedia mohou nyní používat lexémy Wikidata v jazyce Lua]] po vytvoření lokálních modulů a šablon. Diskuse je vítána [[d:Wikidata_talk:Lexicographical_data#You_can_now_reuse_Wikidata_Lexemes_on_all_wikis|na diskusní stránce projektu]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.18|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-28|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-29|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-30|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-06-28|cs}} v 06:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s7.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T311033] * Některé globální služby a služby používané napříč různými wiki budou po dobu několika minut v režimu pouze pro čtení z důvodu přepnutí jejich hlavní databáze. Dojde k tomu {{#time:j. xg|2022-06-30|cs}} v 06:00 UTC. Bude to mít dopad na služby ContentTranslation, Echo (upozornění), StructuredDiscussions, Growth experiments a několik dalších. [https://phabricator.wikimedia.org/T300472] * Uživatelé si budou moci v mobilním vzhledu seřadit sloupce v rámci seřaditelných tabulek. [https://phabricator.wikimedia.org/T233340] '''Budoucí setkání''' * Další [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřená schůzka s webovým týmem]] o Vectoru (2022) se uskuteční zítra (28. června). Další schůzky se uskuteční 12. července a 26. července. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/26|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W26"/> </div> 20:02, 27. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23453785 --> == (Ne) používanie šablóni Pozri == Ahojte! Prečo nepoužívame šablónu {{tl|pozri}} pri prípadoch kde sa nám priamo ponúka. V prípade [[Príbeh služobníčky (román)]] a [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)]] sú dva významy tohto názvu. Využitie šablóny uľahčí navigáciu. Využitie je badateľné hlavne na mobile kde je o dosť jednoduchšie kliknúť na link než vymazať zátvorky. Niektorí čitatelia pravdepodobne ani nevedia, že takto sa dostanú k ďalším významom. Takže chcelo by lepšie odôvodnenie než len „[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pr%C3%ADbeh_slu%C5%BEobn%C3%AD%C4%8Dky_(telev%C3%ADzny_seri%C3%A1l)&diff=prev&oldid=7405647 takto sa to nerobí]“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:53, 28. jún 2022 (UTC) :Toto je zrejme na širší konsenzus, či ich tu prípadne začať systematicky používať všeobecne v týchto prípadoch, osobne ale v princípe nie som proti. Z hľadiska navigácie mi to rovnako príde prínosné (v prípade dvoch významov na druhý, v prípade viacerých na rozlišovačku), človek sa z vyhľadávača môže dostať na iný než hľadaný tvar a rovnako pri tunajšom internom prekliku môže mať význam rovno vidieť, že existuje ďalší/ďalšie významy. :Zrovna teda ale v tomto konkrétnom prípade významy (román, seriál) vzájomne prelinkované sú – zmienkami (s wl.) v úvodnej definícii. Keď pozriem ale trebárs dvojicu [[elektrický prúd (veličina)]], [[elektrický prúd (pohyb častíc)]], tam už je prelinkovanie jedným smerom zašitejšie a druhým úplne chýba. A to ide o úzko súvisiace významy, v prípade nesúvisiacich (mimo názov) tam prirodzené prelinkovanie nemá prečo existovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 28. jún 2022 (UTC) ::Ten tvoj príklad je ešte lepší. Tam už niet nad čím uvažovať a malo by to byť v podstate povinné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:18, 28. jún 2022 (UTC) :::Má ešte niekto námietky/komenty?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:04, 19. júl 2022 (UTC) ::::Návrh budem teda považovať za schválený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:59, 29. júl 2022 (UTC) :Teslaton písal o širšej debate, toto asi širšia bude iba ťažko. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:34, 29. júl 2022 (UTC) :{{Re|Jetam2}} Pri príklade ako ''Príbeh služobníčky'' je otázka, či uprednostniť román (ktorý bol prvý) alebo televízny seriál (ktorý má asi širšiu divácku základňu než má román čitateľov).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 16:14, 29. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Lišiak}} Nie som si celkom istý ako to myslíš. Pri používaní šablóny nemá prvosť či základňa význam.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:19, 29. júl 2022 (UTC) :::Pri {{tl|Pozri}} musíš vybrať jeden z&nbsp;dvojice článkov, ktorý bude primárny (do ktorého bude šablóna umiestnená). Tuto mi nepríde, že by jeden z&nbsp;tých dvoch článkov mal byť primárnym. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 19:33, 29. júl 2022 (UTC) ::::{{Re|Lišiak}} Šablóna bude umiestnená do oboch, netreba vyberať. Pozri: [[Príbeh služobníčky (román)]] a [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)]]. Obe majú šablónu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:39, 29. júl 2022 (UTC) :::::Aha, nuž tak to je novátorské použitie tej šablóny. Ale nemám námietky, pokiaľ tá rozlišovacia stránka obsahuje ozaj len 2 významy. V&nbsp;zásade je to len pohodlnejšie preklinutie na ten druhý význam. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 19:43, 29. júl 2022 (UTC) ::::::Pre istotu: ona celá táto debata je práve o zavedení používania š. {{tl|Pozri}} <u>naprieč celou skupinou rovnomenných čl</u>. V prípade dvoch ako prelinkovanie navzájom, v prípade viacerých ako backlink na rozlišovačku. Tzn. ide o použitie, ktoré bolo doteraz aktívne odstraňované ako nežiadúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 29. júl 2022 (UTC) :::::::Novátorské? Ale načo inak tá šablóna je? Áno, ak sú dva tak jeden na druhý (a druhý na prvý). Ak je viacej tak treba linkovať na rozlišovačku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 29. júl 2022 (UTC) :Okay, ideme teda na to :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:10, 18. august 2022 (UTC) ::::::Ja používanie ako navrhuje Jetam2 nepovažujem za správne. Ty súhlasíš? Alebo si zasa Jetam2 myslí, že má podporu v niečom, ale realita je iná? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:57, 18. august 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-27</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W27"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/27|další překlady]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.19|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-05|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-06|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-07|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-07-05|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s6.dblist dotčené wiki]) a {{#time:j. xg|2022-07-07|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s4.dblist dotčené wiki]). * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=| Pokročilá zpráva]] Tato změna se týká pouze stránek v hlavním jmenném prostoru na Wikizdrojích. JavaScriptová konfigurační proměnná <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>proofreadpage_source_href</code></bdi> bude odstraněna z <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Interface/JavaScript#mw.config|mw.config]]</code></bdi> a nahrazena proměnnou <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>prpSourceIndexPage</code></bdi>. [https://phabricator.wikimedia.org/T309490] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/27|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W27"/> </div> 19:31, 4. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23466250 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-28</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W28"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/28|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Název stránky se nyní ve [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|vzhledu Vektor 2022]] zobrazuje nad záložkami, jako jsou Diskuse, Číst, Editovat, Zobrazit historii nebo Více. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates#Page title/tabs switch|Zjistit více]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T303549] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Odteď je snadné si zobrazit většinu nastavení konfigurace, která se týkají jen jedné wiki, porovnávat nastavení mezi dvěma wiki a hledat nastavení, která se liší. Například: [https://noc.wikimedia.org/wiki.php?wiki=jawiktionary nastavení japonského Wikislovníku] nebo [https://noc.wikimedia.org/wiki.php?wiki=eswiki&compare=eowiki nastavení, která jsou odlišná na španělské a esperantské Wikipedii]. Jednotlivé komunity mohou [[m:Special:MyLanguage/Requesting_wiki_configuration_changes|diskutovat a navrhovat změny]] lokálních nastavení. Podrobnosti o každém pojmenovaném nastavení lze nalézt [[mw:Special:Search|hledáním na MediaWiki.org]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308932] *Tým Anti-Harassment Tools [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#May|nedávno nasadil]] funkci informace o IP adrese jako [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkci v beta verzi na všechny wiki]]. Tato funkce umožňuje uživatelům řešícím vandalismus přístup k informacím o IP adresách. Prosím přečtěte si náš návod, [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#April|kde najít a jak používat tento nástroj]]. Zpětnou vazbu nám prosím poskytněte prostřednictvím odkazu, který najdete v nástroji. '''Změny tento týden''' * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-07-12|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s3.dblist dotčené wiki]). '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/28|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W28"/> </div> 19:24, 11. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23502519 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-29</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W29"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/29|další překlady]]. '''Problémy''' * Od minulého týdne chybí na mobilním webu funkce [[mw:Special:MyLanguage/Extension:NearbyPages|Stránky poblíž]]. Problém bude vyřešen tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T312864] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.21|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-19|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-20|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-21|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * [[mw:Technical_decision_making/Forum|Fórum pro technická rozhodnutí]] hledá [[mw:Technical_decision_making/Community_representation|zástupce komunit]]. Můžete se přihlásit na wiki nebo zasláním e-mailu na <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">TDFSupport@wikimedia.org</span> do 12. srpna. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/29|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W29"/> </div> 22:59, 18. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23517957 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-30</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W30"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/30|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Portály <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wikibooks.org/ www.wikibooks.org]</span> a <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wikiquote.org/ www.wikiquote.org]</span> jsou nyní aktualizovány automaticky. Ostatní [[m:Project_portals|projektové portály]] budou aktualizovány v následujících měsících. [https://phabricator.wikimedia.org/T273179] '''Problémy''' * Minulý týden byly některé wiki několik minut v režimu pouze pro čtení kvůli nouzovému přepnutí jejich hlavní databáze ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s7.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T313383] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.22|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-26|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-27|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-28|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * Ve vzhledech původní Vektor a Vektor 2022 bude mírně změněna ikona externího odkazu. Nová ikona má jednodušší tvary, aby byla lépe rozpoznatelná na obrazovkách s menším rozlišením. [https://phabricator.wikimedia.org/T261391] * Správci nyní na uživatelských stránkách uvidí tlačítka „{{int:changeblockip}}“ a „{{int:unblockip}}“ místo „{{int:blockip}}“, pokud je uživatel už zablokovaný. [https://phabricator.wikimedia.org/T308570] '''Budoucí setkání''' * Další [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřená schůzka s webovým týmem]] o Vektoru (2022) se uskuteční zítra (26. července). '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/30|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W30"/> </div> 19:27, 25. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23545370 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-31</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W31"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/31|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Díky podpoře značek <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>Phantom</code></bdi> jsou nyní na wiki dostupné [[m:Special:MyLanguage/Help:Displaying_a_formula#Phantom|pokročilé možnosti vykreslování LaTeXu]]. Tímto je dokončena část [[m:Community_Wishlist_Survey_2022/Editing/Missing_LaTeX_capabilities_for_math_rendering|přání č. 59]] z Průzkumu přání komunity pro rok 2022. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.23|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-08-02|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-08-03|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-08-04|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:WikiEditor/Realtime_Preview|Náhled v reálném čase]] bude dostupný jako funkce v beta verzi na wiki ve [https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists%2Fgroup0.dblist skupině 0]. Tato funkce byla vytvořena za účelem splnění [[m:Special:MyLanguage/Community_Wishlist_Survey_2021/Real_Time_Preview_for_Wikitext|jednoho z návrhů Průzkumu přání komunity]]. '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během srpna aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. '''Budoucí setkání''' * Tento týden se uskuteční tři setkání ke [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|vzhledu Vektor (2022)]] s tlumočením. V úterý bude dostupný překlad do ruštiny. Ve čtvrtek se uskuteční setkání pro mluvčí arabštiny a španělštiny. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|Zjistěte, jak se připojit]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/31|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W31"/> </div> 21:21, 1. august 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23615613 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-32</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W32"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/32|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * [[:m:Special:MyLanguage/Meta:GUS2Wiki/Script|GUS2Wiki]] kopíruje údaje z [[{{#special:GadgetUsage}}]] na stránku na wiki, aby bylo možné sledovat její historii. Pokud váš projekt ještě není uveden v [[d:Q113143828|položce Wikidat pro Projekt:GUS2Wiki]], můžete buď spustit GUS2Wiki sami, nebo [[:m:Special:MyLanguage/Meta:GUS2Wiki/Script#Opting|o aktualizace požádat]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T121049] '''Změny tento týden''' * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-08-09|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s5.dblist dotčené wiki]) a {{#time:j. xg|2022-08-11|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s2.dblist dotčené wiki]). '''Budoucí setkání''' * Od 12. do 14. srpna se uskuteční online [[wmania:Special:MyLanguage/Hackathon|Wikimania Hackathon]]. Nepropásněte [[wmania:Special:MyLanguage/Hackathon/Schedule|prezentaci před událostí]], kde se dozvíte o projektech a najdete spolupracovníky. Kdokoliv může [[phab:/project/board/6030/|navrhnout projekt]] nebo [[wmania:Special:MyLanguage/Hackathon/Schedule|pořádat setkání]]. [[wmania:Special:MyLanguage/Hackathon/Newcomers|Nováčci jsou vítáni]]! '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/32|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W32"/> </div> 19:49, 8. august 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23627807 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-33</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W33"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/33|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Komunita perské Wikipedie se rozhodla, že od října 2021 do dubna 2022 nedovolí editace IP adres. Tým Product Analytics nadace Wikimedia sledoval dopad této změny. Nyní je dostupná [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Editing Restriction Study/Farsi Wikipedia|zpráva o dopadu]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.25|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-08-16|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-08-17|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-08-18|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-08-16|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s1.dblist dotčené wiki]) a {{#time:j. xg|2022-08-18|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s8.dblist dotčené wiki]). * [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:WikiEditor/Realtime_Preview|Náhled v reálném čase]] bude dostupný jako funkce v beta verzi na wiki ve [https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists%2Fgroup1.dblist skupině 1]. Tato funkce byla vytvořena za účelem splnění [[m:Special:MyLanguage/Community_Wishlist_Survey_2021/Real_Time_Preview_for_Wikitext|jednoho z návrhů Průzkumu přání komunity]]. '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během srpna aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. [https://www.mediawiki.org/wiki/Talk_pages_project/Usability#4_August_2022][https://www.mediawiki.org/wiki/Talk_pages_project/Usability#Phase_1:_Topic_containers][https://phabricator.wikimedia.org/T312672] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/33|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W33"/> </div> 21:08, 15. august 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23658001 --> == Kategorizácie vzniku == Ahojte! Momentálne máme kategorizácie vzniku podľa rôznych odvetví, napr. [[:Kategória:2001|v kategórii pre rok 2001]] sú [[:Kategória:Počítačové hry z 2001|počítačové hry]], [[:Kategória:Podniky založené v 2001|Podniky]], [[:Kategória:Organizácie založené v 2001|Organizácie]] a ďalšie. Zároveň však existuje aj kategória [[:Kategória:Vzniklo v 2001|Vzniklo v 2001]]. Tam by, imho, mali vznikové kategórie patriť, podobne ako je to na [[:en:Category:2001 establishments|en.wiki]] či [[:cs:Kategorie:Vzniklo 2001|cs.wiki]] alebo [[:fr:Catégorie:Fondation en 2001|fr.wiki]]. Zároveň by vznikové kategórie neboli kategorizované priamo v kategórii roka ([[:Kategória:2001|v kategórii pre rok 2001]]). Toto zaradenie by sa mohlo vykonať roboticky. Reakcie? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:04, 18. august 2022 (UTC) :Osobne by som to pokojne urobil ako to má EnWiki (kto by to čakal), tzn. pod kategóriu pre rok 2001 by som dal Vzniklo v 2001, tam dal Organizácie založené v 2001 a tam konkrétnu organizáciu. Asi by som teda rozlišoval "stalo sa" (samo) a "vzniklo" (z ľudskej vôle). Ale principiálne sú oba ok, možno nechať všetko pod 2001 by to urobil jednoduchšie na dohľadávanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:12, 18. august 2022 (UTC) ::{{Re|KingisNitro}} Nie celkom rozumiem:čo všetko by si nechal priamo pod 2001?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:35, 18. august 2022 (UTC) :::No... pokojne všetko. Udalosti i založené firmy a podobne. Pokojne by som [[:Kategória:Organizácie založené v 2001]] alebo "Budovy postavené v roku 2001" ponechal priamo pod kategóriou pre rok 2001. Neviem, či má zmysel triediť to až tak precízne, aby sme potrebovali rozdeľovať "stalo sa v 2001" a "vzniklo v 2001". Minimálne aktuálne nie sme veľká Wiki, i keď lepšie mať to urobené poriadne od začiatku. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:17, 18. august 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-34</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W34"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/34|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Byly opraveny dva problémy s mapami [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer|Kartographer]]. Mapy se už nezobrazí prázdné, když pomocí vizuálního editoru vytvoříte linii. Linie, které sestávají z bodů s QID (např. linky metra), se už nezobrazují se špendlíky. [https://phabricator.wikimedia.org/T292613][https://phabricator.wikimedia.org/T308560] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.26|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-08-23|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-08-24|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-08-25|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Některé wiki budou po dobu několika minut v režimu pouze pro čtení, protože se přepne jejich hlavní databáze. Bude to provedeno {{#time:j. xg|2022-08-25|cs}} v 7:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s4.dblist dotčené wiki]). * Barvy odkazů a navštívených odkazů se změní, aby byl jasnější rozdíl mezi odkazy a ostatním textem. [https://phabricator.wikimedia.org/T213778] '''Budoucí změny''' * Nové tlačítko [{{int:discussiontools-topicsubscription-button-subscribe}}] [[mw:Talk pages project/Notifications#12 August 2022|usnadňuje nováčkům se dozvědět odpověď]]. Tým Editing tento nástroj zapne pro všechny. Můžete si ho vypnout v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion|nastavení]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T284489] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/34|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W34"/> </div> 00:11, 23. august 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23675501 --> e7g4e7wxgn8u6qbffsvxt4370r1gj8y 1315 0 11883 7428975 5941634 2022-08-22T19:41:37Z 81.162.82.194 /* Úmrtia */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|1315}} == Udalosti == * dokončená stavba [[Konkatedrála svätého Martina|Dómu sv. Martina]] v [[Bratislava|Bratislave]] ==Narodenia== * [[20. máj]] – [[Jitka Luxemburská]], česká princezná a ako manželka francúzskeho následníka trónu [[Ján II. (Francúzsko)|Jána II.]] pramatka rodu Valois († [[1349]]) ==Úmrtia== * [[14. august]] – [[Margaréta Burgundská]], francúzska a navarrská kráľovná ako manželka [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovíta X.]] (* asi [[1292]]) [[Kategória:1315| ]] [[Kategória:Roky| 1315]] kifzwds1n8r1tj35k7c8od8adct7r8j 1394 0 11962 7428970 5941652 2022-08-22T19:37:24Z 81.162.82.194 /* Úmrtia */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|1394}} <!-- ==Udalosti== --> == Narodenia == * [[22. marec]] – [[Ulug-beg]], uzbecký vládca, matematik a astronóm († [[1449]]) ==Úmrtia== * [[7. jún]] – [[Anna Luxemburská (1366 – 1394)|Anna Luxemburská]], anglická kráľovná ako manželka [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]] (* [[1366]]) * [[30. november]] – [[Matěj z Janova]],český kazateľ a spisovateľ, radený medzi „predchodcov“ Jana Husa (* [[1350]] – [[1355]]) [[Kategória:1394| ]] [[Kategória:Roky| 1394]] tn7lhqnfii6pjd9np0dw5f3x374kjed Wikipédia:Kaviareň/Gramatické 4 12631 7429073 7428333 2022-08-23T06:26:38Z Jetam2 30982 /* Alana Smith, zámená */ re wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''gramatických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o gramatických a pravopisných veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole gramatické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Gramatické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív gramatických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2021|2021]] == 3. os. sg. vs. 1. os. pl. == Zdravím, mám jednu otázku, ktorú som nenašiel spomenutú v rámci [[Wikipédia:Štylistická%20príručka|Štylistickej príručky]]. Osobne pri čítaní encyklopédie silne preferujem vety v 3. os. sg. ("toto sa nazýva", "toto sa radí medzi" a pod.) oproti 1. os. pl. ("toto nazývame", "toto radíme" a pod.). Aký je konsenzus na používanie týchto tvarov slovies? Možno je to tým, že som chemik a jednoducho laboratórne protokoly sa typicky majú písať "bez činiteľa" a podobne preferujem nezaujaté texty a vedecké články, ale zaujíma ma názor ostatných. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:07, 26. február 2022 (UTC) Ahoj, ko hovoríš, keďže ja to nerobím, ani čitatelia, ale iní ľudia, tak to opravujem na 3. osobu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:25, 27. február 2022 (UTC) == Koncovka -e alebo -i == Máme na Wikipédii nasledovné kategórie: *[[:Kategória:Šport v Maribori]] *[[:Kategória:Šport vo Winterthuri]] *[[:Kategória:Šport v Stavangere]] Nie som si istý, aká tam má byť koncovka. Či -e alebo -i. Mne sa práve zdá, že je to celé naopak. Čo vy na to? [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 15:40, 25. apríl 2022 (UTC) :Podľa [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/480/#ixzz7RW7Uai7K Jazykovej poradne], teda priamo Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, patria "podstatné mená mužského rodu, ktoré sú cudzieho pôvodu a sú zakončené na ''-el,'' ''-er'' s pohyblivými samohláskami, napr. ''bicykel, [...]'', slová, ktoré sa končia na ''-ár'' (okrem výnimiek), napr. ''dolár,[...],'' na ''-iar'' a ''-ier'', napr. ''požiar, [...]'', a niektoré slová končiace sa na ''-ál,'' napr. ''pedál, [...]'', zaraďujú do vzoru ''stroj.'' Takéto riešenie odporúčame aj v našej poradenskej praxi." Ostatné slová sú potom skloňované podľa duba (pretože končia na tvrdú/obojakú spoluhlásku). Maribor a Winterthur by teda podľa mňa mali byť podľa duba, takže ''v Maribore'' a ''vo Winterthure'', zatiaľ čo Stavanger (končí na -er) by mal byť ''v Stavangeri''. Som ale zvedavý na vyjadrenie ostatných, možno sa mýlim. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:47, 25. apríl 2022 (UTC) ::Aj mne to tak vychádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:27, 26. apríl 2022 (UTC) :::{{Hotovo}} Tak už som premenoval tie tri nespisovné kategórie a upravil som všetky stránky, ktoré tam odkazovali. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 15:10, 4. máj 2022 (UTC) == Alana Smith, zámená == <small>(presunuté z [[Special:Permalink/7426967#Alana Smith|Wikipédia:Nástenka správcov#Alana Smith]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]])</small> Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&diff=prev&oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC) Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC) :Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC) ::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC) :::Krátke zhrnutie histórie a zopár pripomienok: :::Vec začala zásahom Vasiľa do článku s odôvodnením „slovenčina“, ktorý som mu revertol, keďže celý článok o nebinárnej osobe úplne na drzovku prepísal do (neodcitovaného a neopodstatneného) mužského rodu. Na to Vasiľ v zhrnutí odpísal, že treba doklad, že sa to takto v slovenčine používa. Keď som mu poslal odkaz na nebinárnu príručku, ktorá to uvádza, prišiel s argumentom, že „píšeme o človeku, takže nejde o oslovovenie“, ktorý som mu revertol, lebo podľa neho by sme vlastne aj o jednotlivých ženách písali v mužskom rode (Ľudmila Podjavorinská bol slovenský spisovateľ...). Vasiľ odpísal, že onikanie v slovenčine neexistuje (pričom ale sa bežne vyskytovalo a vyskytuje, napr. moja stará mama sa vyjadrovala o svojich rodičoch jednotlivo v tretej osobe plurálu: „Mamička, ako sa majú...?“, „Keď otecko boli na vojne...“ "Mamička by išli na pole...", takže ide len o oprášenie staršieho konceptu pre novú komunikačnú situáciu a aj tá príručka to uvádza ako možnosť vyjadrovania sa o nebinárnych osobách). Napriek tomu v opakovaných revertoch zasa tvrdil, že pre slovenčinu je to neodcitovaný novotvar, potom mu už zrazu nešlo o citáciu používania alebo nejaký zdroj, ale požadoval rovno odborný zdroj a nebinárnu príručku označil za „lobistický dokument“. ⇗ [[:en:Moving_the_goalposts|Moving the goalposts]] :::Nuž a vyžadovať pri takejto citlivej minoritnej sociálnej téme <u>slovenský</u> a ešte k tomu <u>odborný</u> zdroj je totálny nonsens. Realita nevzniká v Slovenskej akadémii vied a kým si JÚĽŠ všimne a nejako zareaguje na okolitý svet, bol by rok 2 093. Čo však neznamená, že do vtedy máme ignorovať realitu a písať o nebinárnych osobách v rode získanom hodom mincou. Alana Smith žiadajú they/them, ktoré vieme pokojne používať aj tu. Tak, ako používame aj v tisíckach iných prípadov vhodné, no nie hneď akademické zdroje, tak tu môžeme použiť ten, ktorý [https://nebinarna-prirucka.netlify.app/ som linkoval] v histórii zhrnutí úprav článku a oprášiť úplne bežný, no trochu starší koncept a uplatniť ho na túto situáciu. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 12:23, 19. august 2022 (UTC) :::: Vďaka za výborné zhrnutie. Dôležitý je hlavne druhý odstavec.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:05, 19. august 2022 (UTC) ::::''Nebinárna príručka'' je exemplárny príklad aktivistického zdroja, nespĺňa to elementárne kritériá pre [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] (problematické aspekty z výčtu v odporúčaní: odbornosť pôvodcu, zaujatosť pôvodcu, redakčný dohľad, uvedenie zdrojov, krížová zhoda, uznanie zdroja, vek zdroja a rýchlosť zmien predmetu). Ktokoľvek to tak cíti, nech sa tým pokojne súkromne riadi, na tejto pôde by ale bol žiadúci spoľahlivý a pokiaľ možno odborný zdroj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 19. august 2022 (UTC) ::RS [[Alana Smithová]]/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:40, 19. august 2022 (UTC) :::Zámená a rod sú úzko prepojené. Keď máš mužský rod tak sa používajú on, jeho, jemu atď, keď máš ženský rod tak sa používajú ona, jej, o nej atď. Nevidíš prepojenie? Nebinárnosť A.S. nie je predsa ohraničnená len do angličtiny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:55, 19. august 2022 (UTC) :Riešil by som to ako na [[:fr:Alana Smith|frwiki]], kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:49, 19. august 2022 (UTC) :Za mňa pokojne aj ženský rod. Vzhľadom na predošlé pôsobenie mi to príde ako dobrý nápad. Rovnako sa stotožňujem s potrebou nejakého návodu od autority ako v takomto prípade postupovať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:52, 19. august 2022 (UTC) ::Lenže toto opäť nemá základ v zdrojoch, ako som už vyššie upozorňoval.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:55, 19. august 2022 (UTC) :::Je absolútne neskutočné, že Vasiľ dokáže napísať vetu "získal striebro v ženskej kategórii" a vôbec ho netrkne, že tento rod možno nie je najvhodnejší. Keby to bolo aspoň celé v ženskom. Odkaz na rozlišovačku je za mňa scestný, "športovec" nemusí byť chlap, rovnako ako pri pracovných inzerátoch sa nie nutne uvádzajú oba varianty pre obe pohlavia. "Nehovoríme anglicky tak je jedno, akým rodom túto osobu oslovujeme" je tiež úplne skvelý prístup. Transfóbia ako vyšitá, bez ohľadu na zdroje a podobne. :::Súhlasím s V&#38;ltzom, očakávať v týchto veciach, ktoré sú nové konceptuálne i v zahraničí, odbornú literatúru v slovenskom jazyku, je takisto trochu scestné. Asi by som napísal niekam na Katedru psychológie FF UK BA, či vedia odkázať na nejaké vhodné zdroje, ale keďže nie som osobne fyzicky na Slovensku (zastaviť sa ich napr. požičať), tak to prenechám niekomu inému. :::Vasiľovo komandovanie a toto prepisovanie článkov bez toho, aby to najprv rozriešil, aby sa nastavilo nejaké všeobecné pravidlo, a namiesto toho prepíše komplet celý článok, ma trochu prestáva baviť a pripadá mi to i trochu drzé. Ak chce niečo meniť, mal by existovať spoločenský konsenzus Wikipédie, nie len jeho rozhodnutie. Článok by to dovtedy vydržal a pokojne mohol ostať v pluráli. [[Diskusia_s_redaktorom:Vasiľ#Zdroje_vs._Referencie|A to platí i o iných veciach]]. Toto je komunitný projekt (našťastie), nie snaha jednotlivca. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 17:04, 19. august 2022 (UTC) O onikaní som sám do článku [[onikanie]] pridával citáciu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Onikanie&type=revision&diff=5867655&oldid=5867646]. Takže nepíš tu o mne klamstvá. Nebinárna príručka je dokument jednej nadácie/autora, ktorého záväznosť či autoritatívnosť ako zdroja je minimálna (ak vôbec nejaká).{{break}}Vyžadovať pri takejto téme odborný a slovenský zdroj je jediná záruka toho, aby celá wiki vôbec mala zmysel. Realita možno nevzniká v SAV, ale zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základate spoľahlivých zdrojov. Teda ideálne akademických ako zo SAV či AV ČR. Aktuálny zdroj o onikaní, {{Citácia knihy | kapitola zborník = onikať | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 441 }}: „používať zám. ''oni'' na označenie 2. os. v dialógu (<small>v min. na znak úcty</small>)“. Takže to je použitie onikania, ako [[honoratív]] (zastarano).{{break}}Teslaton: navrhuješ teda prepísanie do ženského rodu? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:29, 21. august 2022 (UTC) :Je to osoba ženského pohlavia, súťažiaca v ženských (predtým dievčenských) kategóriách. Nie je tam ani v tomto nesúlad ako v prípade niektorých iných trans športovcov, tzn. ženský rod tam IMHO prirodzene patrí. Koniec koncov aj článok na enwiki používal až do júla 2021 ženský rod a zámená. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:38, 21. august 2022 (UTC) ::Nesúhlas. Ako presne píšeš, „zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Text článku cituje zdroje v ktorých sa uvádza, že Alana je nebinárna a používa nebinárne zámená. Ak nie je schodné onikanie treba navrhnúť iný spôsob nebinárneho vyjadrovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:30, 21. august 2022 (UTC) :::Čo používa (a že na tom a priposratosti všetkých participujúcich dokázala úspešne vytvoriť hype) je v článku uvedené. Na jej ženskom pohlaví a roli športovkyne (osoba súťažiaca v ženských kategóriách sa v príčetnej slovenčine normálne označuje ako športovkyňa) to nič nemení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 21. august 2022 (UTC) ::Lenže pojem nebinárne zámená tak ako chceš mechanicky preložiť z angličtiny, v slovenčine neexistuje. Nikto nepopiera, že Alana o sebe tvrdí, že je nebinárne a že používa zámená they/them. Problém je, že slovenčina nič takého nepozná. Resp. to nikto nedokázal. Ženský rod je to najschodnejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:39, 21. august 2022 (UTC) :::Áno, v istom zmysle je to najjednoduchšie. Dvaja neLGBTQ (aspoň čo mi známe) chlapi sa dohodnú na niekom úplne neznámom, bez ohľadu na zdroje a reálnu situáciu. No sme na Wikipédii kde je „zmyslom [encyklopédie] je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Takže takto to nejde. Onikanie sa v slovenčine preukázateľne používa(lo) a preto nevidím problém použiť ho aj tu.r :::PS: Je tiež zaujímavé si všimnúť ako argumentácia inými wikipédiami nie je problém v niektorých prípadoch, v iných sa ju snažíte ignorovať. Ako sa momentálne hodí ;) ''Nicméně'' teraz na en.wiki nie je uvedená ako žena. Má to väčšiu váhu, lebo je to novší stav, doložený zdrojmi (rovnako ako tu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:44, 21. august 2022 (UTC) ::::Používa(lo) sa, no na iný účel. Pre používanie na tento účel (vyhlásim, že sa necítim dostatočne komfortne ako „on“ ani „ona“, celý svet pls., ráčte ma odteraz titulovať ako „oni“) treba seriózny sk zdroj – ako doklad toho, že existuje nejaký odborný konsenzus na vhodnosti takéhoto použitia v slovenčine (že to za nevyhnutné pokladajú queer aktivisti nikto nepochybuje). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:51, 21. august 2022 (UTC) ::::Jasne som ukázal (tu aj v článku onikanie), že ten koncept sa používa na niečo iné. A zdroj z roku 2020 vyslovne píše, že ide o použitie z minulosti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:58, 21. august 2022 (UTC) :::::Inak keď sme pritom tak zdroj od [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] tiež nie je úplne neutrálny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:26, 23. august 2022 (UTC) :Článok som opravil podľa zdrojov. A.S. sú nebinárni, to je dokladované a musíme to rešpektovať. Tečka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:26, 23. august 2022 (UTC) cntqxm78fs11uvwhhf8koq3ykfnm4k8 7429108 7429073 2022-08-23T10:45:04Z Vasiľ 2806 /* Alana Smith, zámená */ wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''gramatických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o gramatických a pravopisných veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole gramatické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Gramatické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív gramatických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické/Archív 2021|2021]] == 3. os. sg. vs. 1. os. pl. == Zdravím, mám jednu otázku, ktorú som nenašiel spomenutú v rámci [[Wikipédia:Štylistická%20príručka|Štylistickej príručky]]. Osobne pri čítaní encyklopédie silne preferujem vety v 3. os. sg. ("toto sa nazýva", "toto sa radí medzi" a pod.) oproti 1. os. pl. ("toto nazývame", "toto radíme" a pod.). Aký je konsenzus na používanie týchto tvarov slovies? Možno je to tým, že som chemik a jednoducho laboratórne protokoly sa typicky majú písať "bez činiteľa" a podobne preferujem nezaujaté texty a vedecké články, ale zaujíma ma názor ostatných. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:07, 26. február 2022 (UTC) Ahoj, ko hovoríš, keďže ja to nerobím, ani čitatelia, ale iní ľudia, tak to opravujem na 3. osobu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:25, 27. február 2022 (UTC) == Koncovka -e alebo -i == Máme na Wikipédii nasledovné kategórie: *[[:Kategória:Šport v Maribori]] *[[:Kategória:Šport vo Winterthuri]] *[[:Kategória:Šport v Stavangere]] Nie som si istý, aká tam má byť koncovka. Či -e alebo -i. Mne sa práve zdá, že je to celé naopak. Čo vy na to? [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 15:40, 25. apríl 2022 (UTC) :Podľa [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/480/#ixzz7RW7Uai7K Jazykovej poradne], teda priamo Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, patria "podstatné mená mužského rodu, ktoré sú cudzieho pôvodu a sú zakončené na ''-el,'' ''-er'' s pohyblivými samohláskami, napr. ''bicykel, [...]'', slová, ktoré sa končia na ''-ár'' (okrem výnimiek), napr. ''dolár,[...],'' na ''-iar'' a ''-ier'', napr. ''požiar, [...]'', a niektoré slová končiace sa na ''-ál,'' napr. ''pedál, [...]'', zaraďujú do vzoru ''stroj.'' Takéto riešenie odporúčame aj v našej poradenskej praxi." Ostatné slová sú potom skloňované podľa duba (pretože končia na tvrdú/obojakú spoluhlásku). Maribor a Winterthur by teda podľa mňa mali byť podľa duba, takže ''v Maribore'' a ''vo Winterthure'', zatiaľ čo Stavanger (končí na -er) by mal byť ''v Stavangeri''. Som ale zvedavý na vyjadrenie ostatných, možno sa mýlim. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:47, 25. apríl 2022 (UTC) ::Aj mne to tak vychádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:27, 26. apríl 2022 (UTC) :::{{Hotovo}} Tak už som premenoval tie tri nespisovné kategórie a upravil som všetky stránky, ktoré tam odkazovali. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 15:10, 4. máj 2022 (UTC) == Alana Smith, zámená == <small>(presunuté z [[Special:Permalink/7426967#Alana Smith|Wikipédia:Nástenka správcov#Alana Smith]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]])</small> Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&diff=prev&oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC) Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC) :Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC) ::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC) :::Krátke zhrnutie histórie a zopár pripomienok: :::Vec začala zásahom Vasiľa do článku s odôvodnením „slovenčina“, ktorý som mu revertol, keďže celý článok o nebinárnej osobe úplne na drzovku prepísal do (neodcitovaného a neopodstatneného) mužského rodu. Na to Vasiľ v zhrnutí odpísal, že treba doklad, že sa to takto v slovenčine používa. Keď som mu poslal odkaz na nebinárnu príručku, ktorá to uvádza, prišiel s argumentom, že „píšeme o človeku, takže nejde o oslovovenie“, ktorý som mu revertol, lebo podľa neho by sme vlastne aj o jednotlivých ženách písali v mužskom rode (Ľudmila Podjavorinská bol slovenský spisovateľ...). Vasiľ odpísal, že onikanie v slovenčine neexistuje (pričom ale sa bežne vyskytovalo a vyskytuje, napr. moja stará mama sa vyjadrovala o svojich rodičoch jednotlivo v tretej osobe plurálu: „Mamička, ako sa majú...?“, „Keď otecko boli na vojne...“ "Mamička by išli na pole...", takže ide len o oprášenie staršieho konceptu pre novú komunikačnú situáciu a aj tá príručka to uvádza ako možnosť vyjadrovania sa o nebinárnych osobách). Napriek tomu v opakovaných revertoch zasa tvrdil, že pre slovenčinu je to neodcitovaný novotvar, potom mu už zrazu nešlo o citáciu používania alebo nejaký zdroj, ale požadoval rovno odborný zdroj a nebinárnu príručku označil za „lobistický dokument“. ⇗ [[:en:Moving_the_goalposts|Moving the goalposts]] :::Nuž a vyžadovať pri takejto citlivej minoritnej sociálnej téme <u>slovenský</u> a ešte k tomu <u>odborný</u> zdroj je totálny nonsens. Realita nevzniká v Slovenskej akadémii vied a kým si JÚĽŠ všimne a nejako zareaguje na okolitý svet, bol by rok 2 093. Čo však neznamená, že do vtedy máme ignorovať realitu a písať o nebinárnych osobách v rode získanom hodom mincou. Alana Smith žiadajú they/them, ktoré vieme pokojne používať aj tu. Tak, ako používame aj v tisíckach iných prípadov vhodné, no nie hneď akademické zdroje, tak tu môžeme použiť ten, ktorý [https://nebinarna-prirucka.netlify.app/ som linkoval] v histórii zhrnutí úprav článku a oprášiť úplne bežný, no trochu starší koncept a uplatniť ho na túto situáciu. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 12:23, 19. august 2022 (UTC) :::: Vďaka za výborné zhrnutie. Dôležitý je hlavne druhý odstavec.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:05, 19. august 2022 (UTC) ::::''Nebinárna príručka'' je exemplárny príklad aktivistického zdroja, nespĺňa to elementárne kritériá pre [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] (problematické aspekty z výčtu v odporúčaní: odbornosť pôvodcu, zaujatosť pôvodcu, redakčný dohľad, uvedenie zdrojov, krížová zhoda, uznanie zdroja, vek zdroja a rýchlosť zmien predmetu). Ktokoľvek to tak cíti, nech sa tým pokojne súkromne riadi, na tejto pôde by ale bol žiadúci spoľahlivý a pokiaľ možno odborný zdroj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 19. august 2022 (UTC) ::RS [[Alana Smithová]]/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:40, 19. august 2022 (UTC) :::Zámená a rod sú úzko prepojené. Keď máš mužský rod tak sa používajú on, jeho, jemu atď, keď máš ženský rod tak sa používajú ona, jej, o nej atď. Nevidíš prepojenie? Nebinárnosť A.S. nie je predsa ohraničnená len do angličtiny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:55, 19. august 2022 (UTC) :Riešil by som to ako na [[:fr:Alana Smith|frwiki]], kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:49, 19. august 2022 (UTC) :Za mňa pokojne aj ženský rod. Vzhľadom na predošlé pôsobenie mi to príde ako dobrý nápad. Rovnako sa stotožňujem s potrebou nejakého návodu od autority ako v takomto prípade postupovať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:52, 19. august 2022 (UTC) ::Lenže toto opäť nemá základ v zdrojoch, ako som už vyššie upozorňoval.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:55, 19. august 2022 (UTC) :::Je absolútne neskutočné, že Vasiľ dokáže napísať vetu "získal striebro v ženskej kategórii" a vôbec ho netrkne, že tento rod možno nie je najvhodnejší. Keby to bolo aspoň celé v ženskom. Odkaz na rozlišovačku je za mňa scestný, "športovec" nemusí byť chlap, rovnako ako pri pracovných inzerátoch sa nie nutne uvádzajú oba varianty pre obe pohlavia. "Nehovoríme anglicky tak je jedno, akým rodom túto osobu oslovujeme" je tiež úplne skvelý prístup. Transfóbia ako vyšitá, bez ohľadu na zdroje a podobne. :::Súhlasím s V&#38;ltzom, očakávať v týchto veciach, ktoré sú nové konceptuálne i v zahraničí, odbornú literatúru v slovenskom jazyku, je takisto trochu scestné. Asi by som napísal niekam na Katedru psychológie FF UK BA, či vedia odkázať na nejaké vhodné zdroje, ale keďže nie som osobne fyzicky na Slovensku (zastaviť sa ich napr. požičať), tak to prenechám niekomu inému. :::Vasiľovo komandovanie a toto prepisovanie článkov bez toho, aby to najprv rozriešil, aby sa nastavilo nejaké všeobecné pravidlo, a namiesto toho prepíše komplet celý článok, ma trochu prestáva baviť a pripadá mi to i trochu drzé. Ak chce niečo meniť, mal by existovať spoločenský konsenzus Wikipédie, nie len jeho rozhodnutie. Článok by to dovtedy vydržal a pokojne mohol ostať v pluráli. [[Diskusia_s_redaktorom:Vasiľ#Zdroje_vs._Referencie|A to platí i o iných veciach]]. Toto je komunitný projekt (našťastie), nie snaha jednotlivca. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 17:04, 19. august 2022 (UTC) O onikaní som sám do článku [[onikanie]] pridával citáciu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Onikanie&type=revision&diff=5867655&oldid=5867646]. Takže nepíš tu o mne klamstvá. Nebinárna príručka je dokument jednej nadácie/autora, ktorého záväznosť či autoritatívnosť ako zdroja je minimálna (ak vôbec nejaká).{{break}}Vyžadovať pri takejto téme odborný a slovenský zdroj je jediná záruka toho, aby celá wiki vôbec mala zmysel. Realita možno nevzniká v SAV, ale zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základate spoľahlivých zdrojov. Teda ideálne akademických ako zo SAV či AV ČR. Aktuálny zdroj o onikaní, {{Citácia knihy | kapitola zborník = onikať | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 441 }}: „používať zám. ''oni'' na označenie 2. os. v dialógu (<small>v min. na znak úcty</small>)“. Takže to je použitie onikania, ako [[honoratív]] (zastarano).{{break}}Teslaton: navrhuješ teda prepísanie do ženského rodu? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:29, 21. august 2022 (UTC) :Je to osoba ženského pohlavia, súťažiaca v ženských (predtým dievčenských) kategóriách. Nie je tam ani v tomto nesúlad ako v prípade niektorých iných trans športovcov, tzn. ženský rod tam IMHO prirodzene patrí. Koniec koncov aj článok na enwiki používal až do júla 2021 ženský rod a zámená. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:38, 21. august 2022 (UTC) ::Nesúhlas. Ako presne píšeš, „zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Text článku cituje zdroje v ktorých sa uvádza, že Alana je nebinárna a používa nebinárne zámená. Ak nie je schodné onikanie treba navrhnúť iný spôsob nebinárneho vyjadrovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:30, 21. august 2022 (UTC) :::Čo používa (a že na tom a priposratosti všetkých participujúcich dokázala úspešne vytvoriť hype) je v článku uvedené. Na jej ženskom pohlaví a roli športovkyne (osoba súťažiaca v ženských kategóriách sa v príčetnej slovenčine normálne označuje ako športovkyňa) to nič nemení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 21. august 2022 (UTC) ::Lenže pojem nebinárne zámená tak ako chceš mechanicky preložiť z angličtiny, v slovenčine neexistuje. Nikto nepopiera, že Alana o sebe tvrdí, že je nebinárne a že používa zámená they/them. Problém je, že slovenčina nič takého nepozná. Resp. to nikto nedokázal. Ženský rod je to najschodnejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:39, 21. august 2022 (UTC) :::Áno, v istom zmysle je to najjednoduchšie. Dvaja neLGBTQ (aspoň čo mi známe) chlapi sa dohodnú na niekom úplne neznámom, bez ohľadu na zdroje a reálnu situáciu. No sme na Wikipédii kde je „zmyslom [encyklopédie] je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Takže takto to nejde. Onikanie sa v slovenčine preukázateľne používa(lo) a preto nevidím problém použiť ho aj tu.r :::PS: Je tiež zaujímavé si všimnúť ako argumentácia inými wikipédiami nie je problém v niektorých prípadoch, v iných sa ju snažíte ignorovať. Ako sa momentálne hodí ;) ''Nicméně'' teraz na en.wiki nie je uvedená ako žena. Má to väčšiu váhu, lebo je to novší stav, doložený zdrojmi (rovnako ako tu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:44, 21. august 2022 (UTC) ::::Používa(lo) sa, no na iný účel. Pre používanie na tento účel (vyhlásim, že sa necítim dostatočne komfortne ako „on“ ani „ona“, celý svet pls., ráčte ma odteraz titulovať ako „oni“) treba seriózny sk zdroj – ako doklad toho, že existuje nejaký odborný konsenzus na vhodnosti takéhoto použitia v slovenčine (že to za nevyhnutné pokladajú queer aktivisti nikto nepochybuje). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:51, 21. august 2022 (UTC) ::::Jasne som ukázal (tu aj v článku onikanie), že ten koncept sa používa na niečo iné. A zdroj z roku 2020 vyslovne píše, že ide o použitie z minulosti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:58, 21. august 2022 (UTC) :::::Inak keď sme pritom tak zdroj od [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] tiež nie je úplne neutrálny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:26, 23. august 2022 (UTC) :Článok som opravil podľa zdrojov. A.S. sú nebinárni, to je dokladované a musíme to rešpektovať. Tečka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:26, 23. august 2022 (UTC) :::::[[Kodifikačná príručka]] nie je neutrálna? To je novinka. Nepíš, prosím, hlúposti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:44, 23. august 2022 (UTC) mkzg9xsmpqhfz27e8dx4vbmwxkgm95w 384 0 17960 7428980 5887541 2022-08-22T19:48:54Z 81.162.82.194 /* Hlavy štátov */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|384}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> <!-- ==Úmrtia== --> == Hlavy štátov == *'''[[Pápež]]''' **sv. [[Siricius]] ([[384]] – [[399]]) [[Kategória:384| ]] [[Kategória:Roky| 0384]] b4y1pez3qj9j1m6ny9kik4wg9pd6i2o 396 0 17972 7428978 5887553 2022-08-22T19:47:47Z 81.162.82.194 /* Hlavy štátov */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|396}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> <!-- ==Úmrtia== --> == Hlavy štátov == * '''[[Pápež]]''' ** sv.[[Siricius]] ([[384 – 399]]) [[Kategória:396| ]] [[Kategória:Roky| 0396]] hy0i5xiank0og6h9zufgcy7ekgs5q7w 399 0 17974 7428979 5887556 2022-08-22T19:48:21Z 81.162.82.194 /* Hlavy štátov */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|399}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> == Úmrtia == * [[Báhrám IV.]], perzský veľkokráľ == Hlavy štátov == * '''[[Pápež]]''' ** sv.[[Siricius]] ([[384]] – 399) [[Kategória:399| ]] [[Kategória:Roky| 0399]] 0a3lafyc12kj89wq7k1kx5tmyt13f1z 621 0 18192 7428977 6517742 2022-08-22T19:45:51Z 81.162.82.194 /* Narodenia */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|621}} <!-- ==Udalosti== --> == Narodenia == * [[Ardašír III.]], perzský veľkokráľ († [[630]]) <!-- ==Úmrtia== --> [[Kategória:621| ]] [[Kategória:Roky| 0621]] blo59qeuus3t7wdcsvfpd1lq8rfpqhs 630 0 18201 7428976 6517923 2022-08-22T19:45:23Z 81.162.82.194 /* Úmrtia */Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Rok2|630}} <!-- ==Udalosti== --> == Narodenia == * [[7. november]]{{--}}[[Constans II.]], byzantský cisár († 668) == Úmrtia == * [[27. apríl]]{{--}}[[Ardašír III.]], perzský veľkokráľ (* [[621]]) * [[9. jún]]{{--}}[[Šahrvaráz]], perzský vojvodca [[Kategória:630| ]] [[Kategória:Roky| 0630]] 3z4oucxzf7vqky0ub5iqa0hvdt0aahb Kokošovce 0 25623 7429065 6756659 2022-08-23T05:29:26Z Akul59 168826 Ext.odkazy, wikilinka wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kokošovce | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Kokosovce 6.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.9448 | Zemepisná dĺžka = 21.3358 | Nadmorská výška = 424 | Prvá zmienka = 1272 | Starosta = Miroslav Skička<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 082 52 | Kód = 524662 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kokosovce.sk | Commons = Kokošovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kokošovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Prešov}} [[Kategória:Kokošovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] 7008umsbggu313znypweotwc73fdl1c Beluša 0 28792 7429005 7416596 2022-08-22T20:29:30Z 89.187.193.24 /* Osobnosti obce */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Beluša | Iné názvy = | Obrázok = Obec Beluša.jpg | Popis obrázku = Panoráma obce Beluša | Znak = Coat of Arms of Beluša.svg | Vlajka = Vlajka obce Beluša.jpg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Púchov | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Pružinka | Zemepisná šírka = 49.064444 | Zemepisná dĺžka = 18.328889 | Nadmorská výška = 258 | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Ján Prekop<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 018 61 | Kód = 512851 | EČV = PU | Predvoľba = +421-42 | Adresa = Obecný úrad<br/>Farská 1045/6<br>018 61  Beluša | E-mail = obec@belusa.sk | Telefón = 462 46 00 | Fax = 462 48 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.belusa.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Beluša''' ({{vjz|deu|''Bellusch''}}) јe [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Púchov (okres)|okrese Púchov]]. Ide o piatu najľudnatejšiu obec bez štatútu mesta na Slovensku. == Polohopis == Beluša sa nachádza na [[Stredné Považie|Strednom Považí]], v severnej časti [[Ilavská kotlina|Ilavskej kotliny]], v údolí rieky [[Váh]]. Z pohľadu geomorfologického členenia územie obce zasahuje do celkov [[Považské podolie]], [[Strážovské vrchy]] a [[Javorníky]]. Sídlo je založené na sútoku rieky [[Pružinka]] a [[Konopný potok|Konopného potoka]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Územný plán obce Beluša - Prieskumy a rozbory|vydanie=|vydavateľ=AŽ PROJEKT s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=07/2010|isbn=|strany=}}</ref>. Cez kataster obec prechádza [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považská železnica]], Kočkovský kanál, ktorý je súčasťou [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]], [[diaľnica]] [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], ktorá je súčasťou [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] a [[Európska cesta 75|E75]], a [[rýchlostná cesta]] [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]. Priamo cez zastavané územie obce prechádzajú cesty I. triedy [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], z ktorej odbočuje cesta [[III/1946]] na [[Mojtín]]. Samotná obec je teda dôležitou križovatkou na trase [[Trenčín]] – [[Žilina]] – [[Vsetín]]. Najbližšími [[Mesto (Slovensko)|mestami]] v okolí obce sú [[Púchov]] (8 km), [[Považská Bystrica]] (14 km), [[Ilava]] (11 km). Najbližším cestným [[Hraničný priechod|hraničným prechodom]] je priechod [[Lysá pod Makytou]] – [[Střelná]] (25 km) na ceste [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a priechod [[Lúky (okres Púchov)|Lúky pod Makytou]] – [[Horní Lideč]] (28 km) na [[Železničná trať Púchov – Horní Lideč|železnici gen. M. R. Štefánika]] je najbližším železničným hraničným priechodom. Najbližším zahraničným mestom je [[Vsetín]] na [[Morava (región)|Morave]] vzdialený 53 km. == Časti obce == Je to najľudnatejšia obec na celom [[Považie|Považí]]. Jej súčasťou sú dve bývalé obce [[Hloža]] a [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], tiež osady [[Čerencové]], [[Belušské Slatiny]], [[Rybníky (Beluša)|Rybníky]], Podmalenica, [[Závažská]] a samota Pod Vŕškom. == Dejiny == Najstaršie zdokumentované dôkazy o prítomnosti človeka v oblasti Beluše pochádzajú z [[Neolit|mladšej doby kamennej]] (4. tisícročie pred Kr.), kedy bola osídlená poloha ''Hradište''. Ide o bralnatý masív, nazývaný ako Ostré vŕšky, ležiaci na pravom brehu [[Slatinský potok (prítok Váhu)|Slatinského potoka]]. Z obdobia konca [[Rímska doba na Slovensku|rímskej doby]] a [[Obdobie sťahovania národov na Slovensku|obdobia sťahovania národov]] pochádza valové opevnenie a niekoľko vzácnych artefaktov (železný oštep), potvrdzujúcich osídlenie aj v tomto období. V tomto období boli osídlené aj výšinné lokality ''Stárkova skala'' a ''Rašov''. Mladšie nálezy dokladajú intenzívne osídlenie lokality v doložené z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia (8.{{--}}9. stor.), medzi ktorými je viac ako 70 mohýl s náleziskami kostí, železných predmetov a drevených základov opevnení. Medzi vzácne lokality s archeologickými nálezmi zo [[Stará bronzová doba|staršej doby bronzovej]] (2000{{--}}1500 pred Kristom) patrí [[Hloža]]. Počas stavebných prác na derivačnom kanáli vodnej elektrárne boli v chotári tejto miestnej časti objavené [[21. jún]]a [[1935]] tri hroby, v ktorých sa nachádzali bronzová ihlica, náramok, špirálovité skrútené krúžky, tri náušnice a dve tenké zlaté náušnice. O niečo mladší je nález popolnicového hrobu zástupcu [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] (1300{{--}}1200 pred Kristom) z lokality [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], objavený v roku [[1930]], ako aj nález z lokality ''Pechová'', kde sa našiel džbán s páskovým uchom a malou prstencovitou nôžkou, zdobený ryhami. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko s 26. žiarovými hrobmi z Pechovej, objavené počas výstavby [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesty I/61]] v roku [[1964]]. Medzi nálezmi sa nachádzali amfory, misky a hrnce, no tiež bronzové náramky, závesky, prstene, ihlice a korálky. Popri jedinečných tvaroch nádob (napr. popolnica vo forme džbána) je vzácny objav keramiky a hrnčiarskej pece. Z obdobia [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] pochádza aj 6 žiarových hrobov, ktoré objavil v roku [[1964]] Anton Petrovský-Šichman v lokalite ''Kostelište''. Z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pochádza 36 mohýl, pričom je predpoklad, že v tu stál aj kostol. Ďalších 25 mohýl sa nachádza v neďalekých lokalitách ''Gárové'' a ''Háj'', 13 mohýl bolo objavených aj v lokalite ''Hrobice''. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o „terra Belos“ pochádza z roku [[1330]], pričom už z roku [[1332]] pochádza zmienka o miestnej fare v súpise pápežských desiatkov. V listine z [[10. november|10. novembra]] [[1369]] sa pri vymedzení chotára uvádza už ''villa Belos'', čiže obec alebo dedina. Kráľovská listina [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z [[5. apríl]]a [[1375]] obsahuje Belušu ako „civitas“, teda mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Začiatok dejín | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/zaciatok-dejin/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo väčšine dokumentov sa Beluša uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko. Pokým do roku [[1439]] bola súčasťou [[Trenčiansky hrad|trenčianskeho panstva]], od tohto roku bola majetkom panstva [[Ilava]]. Mestečko malo svoju samosprávu s právom voliť si richtára a mestskú radu, no tiež právo mlynu, jatky, variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo výroby tehál a tiež právo poriadať jarmoky a trhy. V roku [[1534]] tu bola filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku. Trhové privilégium, oprávňujúce popri pravidelných týždenných trhoch poriadanie 4 jarmokov a trhov, vydal [[14. október|14. októbra]] [[1659]] [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] V [[17. storočie|17. storočí]] tu pôsobil ševcovský, hrnčiarský a debnársky cech a mimo tieto remeslá sa spomínajú tiež kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri, klobučníci a zámočníci. Ranu pre sľubný rozvoj mestečka zasadil požiar, ktorý v roku [[1723]] zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy, vrátane kaštieľa. Zhorela tiež časť dokumentov z archívu mestečka. Významné nepokoje a nespokojnosť obyvateľov spôsobili povinnosti, ktoré im v roku [[1751]] nariadilo panstvo; išlo o povinnosť konať roboty pre pána, obmedzenia pri predaji pôdy a budov, či vyberanie mýta na trhoch, no tiež obmedzenie pohybu v lesoch a zákaz chytať ryby a raky. Veľké škody spôsobila katastrofálna povodeň na [[Váh]]u v roku [[1813]], ktorá zničila 57 gazdovstiev na dolnom konci obce. Už o desaťročie, [[2. jún]]a [[1823]], zaliala veľkú časť obce rozvodnená rieka [[Pružinka]]. Rozsiahly požiar pustošil v Beluši 15. septembra [[1827]], kedy ľahlo popolom približne 130 domov, vrátane kostola, fary a krčmy. Ani tieto katastrofy sa však nevyrovnali moru, ktorý si len v auguste [[1831]] (1881?) vyžiadal v Beluši 262 obetí. Výrazným stimulom pre celý región bolo vybudovanie [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]], ktorá mala v obci zriadenú železničnú stanicu a byty pre železničiarov. Počas reorganizácie verejnej správy v roku [[1888]] sa štatút Beluše zmenil z mestečka na obec. Zhoršenie života priniesla aj [[prvá svetová vojna]], ktorá si vyžiadala aj 77 obetí z tejto obce. Vojna nasledujúca bola osudnou pre 9 osôb. Pamiatke na obete a päticu najväčších pohrôm v histórii obce je venovaný „Monument piatich prstov“ z roku [[1976]]. Keramické „prsty“ symbolicky znázorňujú choleru, hladomor, povodne, požiar a vojny, pričom obsahujú aj ich detailný popis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad histórie | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/prehlad-historie/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Konsolidácia pomerov po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] bola pozvoľná; popri problémom so zásobovaním a obnovou vojnových škôd bolo treba vybudovať novú budovu školy, k čomu došlo v roku [[1930]]. V danom roku bola obec elektrifikovaná, čo zásadne ovplyvnilo život väčšiny obyvateľov. Nová hasičská zbrojnica s motorovou striekačkou pribudla v roku [[1931]]. Na telefónu sieť bola Beluša pripojená v roku 1934, o 4 roky neskôr začali budovať kultúrny dom a v roku 1939 začali s reguláciou riečky [[Pružinka]]. Na konci roku [[1944]] nemecké vojsko vypálilo niekoľko okolitých salašov a kolíb a [[20. apríl]]a [[1945]] obec bombardovali. K oslobodeniu došlo [[1. máj]]a [[1945]], pričom deň predtým Nemci zničili mosty a lávky v obci. Ich obnova bola prvoradou úlohou počas obnovy obce, kedy bolo treba opraviť aj poškodené komunikácie a budovy. Následne bola postavená nová budova Obecného úradu, dom služieb, hasičská zbrojnica, knižnica, školskú jedáleň materskej škôlky, zdravotné stredisko, či motel Slatina (zhorel v roku 2013). Medzi najnovšie stavby patrí Trhovisko, detské a multifunkčné ihrisko. Beluša, vybavená potrebnou infraštruktúrou, postupne nadobudla mestský charakter. Okrem služieb poskytujú okolité prevádzky pracovné príležitosti pre obyvateľov. Tí, ktorí dochádzajú za prácou mimo bydliska, využívajú jednoduchú dostupnosť cestných komunikácií aj železnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Novšie dejiny - Novšie dejiny | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/novsie-dejiny/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Archeologická lokalita Hradište–Ostré Vŕšky, osídlenie od [[eneolit]]u (neskorej kamennej doby) až po [[Laténska doba|laténsku dobu]] (mladšia doba železná).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24506 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Birituálny mohylník Koščeliščo, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, vznik od [[8. storočia]] do [[9. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5152 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník pod Hájom, archeologická lokalita z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pozostávajúca z 25 mohýl, vznik od 8. storočia do 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5151 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Mohyla (archeológia)|Mohyla]] za Kamenicou, archeologická lokalita zo slovanského obdobia z druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5154 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník Hrobice, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, pozostáva z 13 mohýl, vznik od druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5153 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] kaplnka [[svätá Anna|sv. Anny]], jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polkruhovou [[Apsida|apsidou]], bez veže, z obdobia okolo roku [[1300]]. Miestna farnosť sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov [[1332]]-[[1337]]. V [[14. storočí]] bol interiér doplnený o nástenné maľby. Po stavbe nového kostola v jeho blízkosti nebol istú dobu využívaný, až počas [[reformácia|reformácie]] sa v tomto kostole začali stretávať v tej dobe menšinoví katolíci. V tomto období bola do kostola vstavaná drevená [[empora]]. V roku [[1713]] sa spomína s novým patrocíniom sv. Fabiána a Šebastiána, v neskoršom období už nie je využívaný na bohoslužobné účely, využíva sa ako [[kostnica]], neskôr ako sýpka. Necitlivou obnovou, ktorá zapríčinila likvidáciu stredovekých nástenných malieb prešiel v rokoch [[1968]]-[[1969]], ďalšou obnovou prešiel v roku [[1990]]. Stavba je takmer intaktne dochovaná v stredovekej podobe. Interiér je plochostopý, apsida je zaklenutá valenou [[klenba|klenbou]]. Západnej fasáde dominuje gotický [[portál]] s ostením s lomeným oblúkom. Dochovali sa aj tri pôvodné štrbinové okná, dve na južnej lodi, jedno v apside.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beluša | url = https://apsida.sk/c/1501/belusa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kaplnka má bielené fasády a je pokrytá šindľovou strechou. * Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]], jednoloďová [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1560]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5092 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Počas reformácie bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V roku [[1631]] bol interiér doplnený o hodnotné renesančné nástenné maľby. V roku [[1711]] bol prvýkrát [[barok]]ovo upravený. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2012]], keď boli odhalené a zreštaurované renesančné nástenné maľby. V interiéri sa nachádza barokový hlavný [[oltár]], bočný oltár Ukrižovania a [[kazateľnica]], v bočnej kaplnke [[klasicizmus|klasicistický]] oltár zo súsoším [[Pieta|Piety]] z roku [[1829]]. Na hlavnom oltári je obraz od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1879]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej | url = https://www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Beluša | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými okani s profilovanými šambránami. Veža má v hornej časti výrazné nárožné skosenia, je ukončená korunnou rísou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. * Židovský cintorín <gallery> Súbor:Kaplnka sv. Anny, Beluša.jpg|Kaplnka sv. Anny Súbor:Kaplnka Beluša.jpg Súbor:Bellus templom 1.JPG|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Belusa Latin church, chapel (2) - panoramio.jpg </gallery> == Šport == * V obci pôsobí [[FK Beluša]] == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Peter Baroš]] (* [[1530]]÷[[1540]] – † [[1603]]) – [[učiteľ]], [[básnik]], rektor mestskej školy, mešťan a mestský notár v Trenčíne, zakladateľ šľachtického rodu Barošovcov. Z ich erbu je odvodený aj znak Beluše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gábor Baross {{!}} Rodina/Család|url=http://www.baross.wbl.sk/RodinaCsalad.html|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=www.baross.wbl.sk}}</ref> * [[Pavol Adami]] (* [[1736]] – † [[1814]]), [[veterinár]], lekár a zoológ * [[Róbert Kasián Holba]] (* [[1893]] – † [[1982]]), pedagóg, [[lingvista]], znalec antickej vzdelanosti, premonštrátsky páter, stredoškolský a vysokoškolský učiteľ. * [[Emanuel Filo]] (* [[1901]] – † [[1973]]), rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. * [[Vojtech Ambrus]] (* [[1909]] – † [[1979]]), [[prírodovedec]], [[entomológ]], [[Fytopatológia|fytopatológ]] (zoocecídie) a pedagóg. * [[Ladislav Kvasnička]] (* [[1927]] – † [[2002]]), [[poslanec]] Národnej rady Slovenskej republiky (Slovenskej národnej rady) a Federálneho zhromaždenia, lekár, psychiater, maliar a politik.<ref>[http://www.belusa.sk/info/historia/rodaci/mudr-ladislav-kvasnicka Ladislav Kvasnička]</ref> * [[Pavel Šulek]] (* [[1935]] – † [[1987]]), fyzik * [[Viktória Turzová]] - profesionálna sráčka == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.belusa.sk/ Oficiálna stránka obce] * [http://apsida.sk/c/1501/belusa Apsida.sk]- profil gotickej kaplnky * [http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/1794 Galéria židovského cintorína] {{Obce okresu Púchov}} [[Kategória:Beluša| ]] [[Kategória:Obce okresu Púchov]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] 66yqn8cy4hrt9nuv3l1l1m5ofut8gwp 7429006 7429005 2022-08-22T20:30:02Z 89.187.193.24 /* Osobnosti obce */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Beluša | Iné názvy = | Obrázok = Obec Beluša.jpg | Popis obrázku = Panoráma obce Beluša | Znak = Coat of Arms of Beluša.svg | Vlajka = Vlajka obce Beluša.jpg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Púchov | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Pružinka | Zemepisná šírka = 49.064444 | Zemepisná dĺžka = 18.328889 | Nadmorská výška = 258 | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Ján Prekop<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 018 61 | Kód = 512851 | EČV = PU | Predvoľba = +421-42 | Adresa = Obecný úrad<br/>Farská 1045/6<br>018 61  Beluša | E-mail = obec@belusa.sk | Telefón = 462 46 00 | Fax = 462 48 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.belusa.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Beluša''' ({{vjz|deu|''Bellusch''}}) јe [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Púchov (okres)|okrese Púchov]]. Ide o piatu najľudnatejšiu obec bez štatútu mesta na Slovensku. == Polohopis == Beluša sa nachádza na [[Stredné Považie|Strednom Považí]], v severnej časti [[Ilavská kotlina|Ilavskej kotliny]], v údolí rieky [[Váh]]. Z pohľadu geomorfologického členenia územie obce zasahuje do celkov [[Považské podolie]], [[Strážovské vrchy]] a [[Javorníky]]. Sídlo je založené na sútoku rieky [[Pružinka]] a [[Konopný potok|Konopného potoka]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Územný plán obce Beluša - Prieskumy a rozbory|vydanie=|vydavateľ=AŽ PROJEKT s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=07/2010|isbn=|strany=}}</ref>. Cez kataster obec prechádza [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považská železnica]], Kočkovský kanál, ktorý je súčasťou [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]], [[diaľnica]] [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], ktorá je súčasťou [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] a [[Európska cesta 75|E75]], a [[rýchlostná cesta]] [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]. Priamo cez zastavané územie obce prechádzajú cesty I. triedy [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], z ktorej odbočuje cesta [[III/1946]] na [[Mojtín]]. Samotná obec je teda dôležitou križovatkou na trase [[Trenčín]] – [[Žilina]] – [[Vsetín]]. Najbližšími [[Mesto (Slovensko)|mestami]] v okolí obce sú [[Púchov]] (8 km), [[Považská Bystrica]] (14 km), [[Ilava]] (11 km). Najbližším cestným [[Hraničný priechod|hraničným prechodom]] je priechod [[Lysá pod Makytou]] – [[Střelná]] (25 km) na ceste [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a priechod [[Lúky (okres Púchov)|Lúky pod Makytou]] – [[Horní Lideč]] (28 km) na [[Železničná trať Púchov – Horní Lideč|železnici gen. M. R. Štefánika]] je najbližším železničným hraničným priechodom. Najbližším zahraničným mestom je [[Vsetín]] na [[Morava (región)|Morave]] vzdialený 53 km. == Časti obce == Je to najľudnatejšia obec na celom [[Považie|Považí]]. Jej súčasťou sú dve bývalé obce [[Hloža]] a [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], tiež osady [[Čerencové]], [[Belušské Slatiny]], [[Rybníky (Beluša)|Rybníky]], Podmalenica, [[Závažská]] a samota Pod Vŕškom. == Dejiny == Najstaršie zdokumentované dôkazy o prítomnosti človeka v oblasti Beluše pochádzajú z [[Neolit|mladšej doby kamennej]] (4. tisícročie pred Kr.), kedy bola osídlená poloha ''Hradište''. Ide o bralnatý masív, nazývaný ako Ostré vŕšky, ležiaci na pravom brehu [[Slatinský potok (prítok Váhu)|Slatinského potoka]]. Z obdobia konca [[Rímska doba na Slovensku|rímskej doby]] a [[Obdobie sťahovania národov na Slovensku|obdobia sťahovania národov]] pochádza valové opevnenie a niekoľko vzácnych artefaktov (železný oštep), potvrdzujúcich osídlenie aj v tomto období. V tomto období boli osídlené aj výšinné lokality ''Stárkova skala'' a ''Rašov''. Mladšie nálezy dokladajú intenzívne osídlenie lokality v doložené z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia (8.{{--}}9. stor.), medzi ktorými je viac ako 70 mohýl s náleziskami kostí, železných predmetov a drevených základov opevnení. Medzi vzácne lokality s archeologickými nálezmi zo [[Stará bronzová doba|staršej doby bronzovej]] (2000{{--}}1500 pred Kristom) patrí [[Hloža]]. Počas stavebných prác na derivačnom kanáli vodnej elektrárne boli v chotári tejto miestnej časti objavené [[21. jún]]a [[1935]] tri hroby, v ktorých sa nachádzali bronzová ihlica, náramok, špirálovité skrútené krúžky, tri náušnice a dve tenké zlaté náušnice. O niečo mladší je nález popolnicového hrobu zástupcu [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] (1300{{--}}1200 pred Kristom) z lokality [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], objavený v roku [[1930]], ako aj nález z lokality ''Pechová'', kde sa našiel džbán s páskovým uchom a malou prstencovitou nôžkou, zdobený ryhami. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko s 26. žiarovými hrobmi z Pechovej, objavené počas výstavby [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesty I/61]] v roku [[1964]]. Medzi nálezmi sa nachádzali amfory, misky a hrnce, no tiež bronzové náramky, závesky, prstene, ihlice a korálky. Popri jedinečných tvaroch nádob (napr. popolnica vo forme džbána) je vzácny objav keramiky a hrnčiarskej pece. Z obdobia [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] pochádza aj 6 žiarových hrobov, ktoré objavil v roku [[1964]] Anton Petrovský-Šichman v lokalite ''Kostelište''. Z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pochádza 36 mohýl, pričom je predpoklad, že v tu stál aj kostol. Ďalších 25 mohýl sa nachádza v neďalekých lokalitách ''Gárové'' a ''Háj'', 13 mohýl bolo objavených aj v lokalite ''Hrobice''. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o „terra Belos“ pochádza z roku [[1330]], pričom už z roku [[1332]] pochádza zmienka o miestnej fare v súpise pápežských desiatkov. V listine z [[10. november|10. novembra]] [[1369]] sa pri vymedzení chotára uvádza už ''villa Belos'', čiže obec alebo dedina. Kráľovská listina [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z [[5. apríl]]a [[1375]] obsahuje Belušu ako „civitas“, teda mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Začiatok dejín | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/zaciatok-dejin/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo väčšine dokumentov sa Beluša uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko. Pokým do roku [[1439]] bola súčasťou [[Trenčiansky hrad|trenčianskeho panstva]], od tohto roku bola majetkom panstva [[Ilava]]. Mestečko malo svoju samosprávu s právom voliť si richtára a mestskú radu, no tiež právo mlynu, jatky, variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo výroby tehál a tiež právo poriadať jarmoky a trhy. V roku [[1534]] tu bola filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku. Trhové privilégium, oprávňujúce popri pravidelných týždenných trhoch poriadanie 4 jarmokov a trhov, vydal [[14. október|14. októbra]] [[1659]] [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] V [[17. storočie|17. storočí]] tu pôsobil ševcovský, hrnčiarský a debnársky cech a mimo tieto remeslá sa spomínajú tiež kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri, klobučníci a zámočníci. Ranu pre sľubný rozvoj mestečka zasadil požiar, ktorý v roku [[1723]] zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy, vrátane kaštieľa. Zhorela tiež časť dokumentov z archívu mestečka. Významné nepokoje a nespokojnosť obyvateľov spôsobili povinnosti, ktoré im v roku [[1751]] nariadilo panstvo; išlo o povinnosť konať roboty pre pána, obmedzenia pri predaji pôdy a budov, či vyberanie mýta na trhoch, no tiež obmedzenie pohybu v lesoch a zákaz chytať ryby a raky. Veľké škody spôsobila katastrofálna povodeň na [[Váh]]u v roku [[1813]], ktorá zničila 57 gazdovstiev na dolnom konci obce. Už o desaťročie, [[2. jún]]a [[1823]], zaliala veľkú časť obce rozvodnená rieka [[Pružinka]]. Rozsiahly požiar pustošil v Beluši 15. septembra [[1827]], kedy ľahlo popolom približne 130 domov, vrátane kostola, fary a krčmy. Ani tieto katastrofy sa však nevyrovnali moru, ktorý si len v auguste [[1831]] (1881?) vyžiadal v Beluši 262 obetí. Výrazným stimulom pre celý región bolo vybudovanie [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]], ktorá mala v obci zriadenú železničnú stanicu a byty pre železničiarov. Počas reorganizácie verejnej správy v roku [[1888]] sa štatút Beluše zmenil z mestečka na obec. Zhoršenie života priniesla aj [[prvá svetová vojna]], ktorá si vyžiadala aj 77 obetí z tejto obce. Vojna nasledujúca bola osudnou pre 9 osôb. Pamiatke na obete a päticu najväčších pohrôm v histórii obce je venovaný „Monument piatich prstov“ z roku [[1976]]. Keramické „prsty“ symbolicky znázorňujú choleru, hladomor, povodne, požiar a vojny, pričom obsahujú aj ich detailný popis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad histórie | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/prehlad-historie/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Konsolidácia pomerov po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] bola pozvoľná; popri problémom so zásobovaním a obnovou vojnových škôd bolo treba vybudovať novú budovu školy, k čomu došlo v roku [[1930]]. V danom roku bola obec elektrifikovaná, čo zásadne ovplyvnilo život väčšiny obyvateľov. Nová hasičská zbrojnica s motorovou striekačkou pribudla v roku [[1931]]. Na telefónu sieť bola Beluša pripojená v roku 1934, o 4 roky neskôr začali budovať kultúrny dom a v roku 1939 začali s reguláciou riečky [[Pružinka]]. Na konci roku [[1944]] nemecké vojsko vypálilo niekoľko okolitých salašov a kolíb a [[20. apríl]]a [[1945]] obec bombardovali. K oslobodeniu došlo [[1. máj]]a [[1945]], pričom deň predtým Nemci zničili mosty a lávky v obci. Ich obnova bola prvoradou úlohou počas obnovy obce, kedy bolo treba opraviť aj poškodené komunikácie a budovy. Následne bola postavená nová budova Obecného úradu, dom služieb, hasičská zbrojnica, knižnica, školskú jedáleň materskej škôlky, zdravotné stredisko, či motel Slatina (zhorel v roku 2013). Medzi najnovšie stavby patrí Trhovisko, detské a multifunkčné ihrisko. Beluša, vybavená potrebnou infraštruktúrou, postupne nadobudla mestský charakter. Okrem služieb poskytujú okolité prevádzky pracovné príležitosti pre obyvateľov. Tí, ktorí dochádzajú za prácou mimo bydliska, využívajú jednoduchú dostupnosť cestných komunikácií aj železnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Novšie dejiny - Novšie dejiny | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/novsie-dejiny/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Archeologická lokalita Hradište–Ostré Vŕšky, osídlenie od [[eneolit]]u (neskorej kamennej doby) až po [[Laténska doba|laténsku dobu]] (mladšia doba železná).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24506 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Birituálny mohylník Koščeliščo, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, vznik od [[8. storočia]] do [[9. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5152 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník pod Hájom, archeologická lokalita z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pozostávajúca z 25 mohýl, vznik od 8. storočia do 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5151 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Mohyla (archeológia)|Mohyla]] za Kamenicou, archeologická lokalita zo slovanského obdobia z druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5154 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník Hrobice, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, pozostáva z 13 mohýl, vznik od druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5153 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] kaplnka [[svätá Anna|sv. Anny]], jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polkruhovou [[Apsida|apsidou]], bez veže, z obdobia okolo roku [[1300]]. Miestna farnosť sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov [[1332]]-[[1337]]. V [[14. storočí]] bol interiér doplnený o nástenné maľby. Po stavbe nového kostola v jeho blízkosti nebol istú dobu využívaný, až počas [[reformácia|reformácie]] sa v tomto kostole začali stretávať v tej dobe menšinoví katolíci. V tomto období bola do kostola vstavaná drevená [[empora]]. V roku [[1713]] sa spomína s novým patrocíniom sv. Fabiána a Šebastiána, v neskoršom období už nie je využívaný na bohoslužobné účely, využíva sa ako [[kostnica]], neskôr ako sýpka. Necitlivou obnovou, ktorá zapríčinila likvidáciu stredovekých nástenných malieb prešiel v rokoch [[1968]]-[[1969]], ďalšou obnovou prešiel v roku [[1990]]. Stavba je takmer intaktne dochovaná v stredovekej podobe. Interiér je plochostopý, apsida je zaklenutá valenou [[klenba|klenbou]]. Západnej fasáde dominuje gotický [[portál]] s ostením s lomeným oblúkom. Dochovali sa aj tri pôvodné štrbinové okná, dve na južnej lodi, jedno v apside.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beluša | url = https://apsida.sk/c/1501/belusa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kaplnka má bielené fasády a je pokrytá šindľovou strechou. * Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]], jednoloďová [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1560]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5092 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Počas reformácie bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V roku [[1631]] bol interiér doplnený o hodnotné renesančné nástenné maľby. V roku [[1711]] bol prvýkrát [[barok]]ovo upravený. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2012]], keď boli odhalené a zreštaurované renesančné nástenné maľby. V interiéri sa nachádza barokový hlavný [[oltár]], bočný oltár Ukrižovania a [[kazateľnica]], v bočnej kaplnke [[klasicizmus|klasicistický]] oltár zo súsoším [[Pieta|Piety]] z roku [[1829]]. Na hlavnom oltári je obraz od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1879]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej | url = https://www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Beluša | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými okani s profilovanými šambránami. Veža má v hornej časti výrazné nárožné skosenia, je ukončená korunnou rísou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. * Židovský cintorín <gallery> Súbor:Kaplnka sv. Anny, Beluša.jpg|Kaplnka sv. Anny Súbor:Kaplnka Beluša.jpg Súbor:Bellus templom 1.JPG|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Belusa Latin church, chapel (2) - panoramio.jpg </gallery> == Šport == * V obci pôsobí [[FK Beluša]] == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Peter Baroš]] (* [[1530]]÷[[1540]] – † [[1603]]) – [[učiteľ]], [[básnik]], rektor mestskej školy, mešťan a mestský notár v Trenčíne, zakladateľ šľachtického rodu Barošovcov. Z ich erbu je odvodený aj znak Beluše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gábor Baross {{!}} Rodina/Család|url=http://www.baross.wbl.sk/RodinaCsalad.html|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=www.baross.wbl.sk}}</ref> * [[Pavol Adami]] (* [[1736]] – † [[1814]]), [[veterinár]], lekár a zoológ * [[Róbert Kasián Holba]] (* [[1893]] – † [[1982]]), pedagóg, [[lingvista]], znalec antickej vzdelanosti, premonštrátsky páter, stredoškolský a vysokoškolský učiteľ. * [[Emanuel Filo]] (* [[1901]] – † [[1973]]), rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. * [[Vojtech Ambrus]] (* [[1909]] – † [[1979]]), [[prírodovedec]], [[entomológ]], [[Fytopatológia|fytopatológ]] (zoocecídie) a pedagóg. * [[Ladislav Kvasnička]] (* [[1927]] – † [[2002]]), [[poslanec]] Národnej rady Slovenskej republiky (Slovenskej národnej rady) a Federálneho zhromaždenia, lekár, psychiater, maliar a politik.<ref>[http://www.belusa.sk/info/historia/rodaci/mudr-ladislav-kvasnicka Ladislav Kvasnička]</ref> * [[Pavel Šulek]] (* [[1935]] – † [[1987]]), fyzik * [[Viktória Turzová]] - profesionálna hráčka == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.belusa.sk/ Oficiálna stránka obce] * [http://apsida.sk/c/1501/belusa Apsida.sk]- profil gotickej kaplnky * [http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/1794 Galéria židovského cintorína] {{Obce okresu Púchov}} [[Kategória:Beluša| ]] [[Kategória:Obce okresu Púchov]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] i0m0lwure1nam0kko5n84wccymrlnav 7429007 7429006 2022-08-22T20:31:08Z 89.187.193.24 /* Osobnosti obce */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Beluša | Iné názvy = | Obrázok = Obec Beluša.jpg | Popis obrázku = Panoráma obce Beluša | Znak = Coat of Arms of Beluša.svg | Vlajka = Vlajka obce Beluša.jpg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Púchov | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Pružinka | Zemepisná šírka = 49.064444 | Zemepisná dĺžka = 18.328889 | Nadmorská výška = 258 | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Ján Prekop<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 018 61 | Kód = 512851 | EČV = PU | Predvoľba = +421-42 | Adresa = Obecný úrad<br/>Farská 1045/6<br>018 61  Beluša | E-mail = obec@belusa.sk | Telefón = 462 46 00 | Fax = 462 48 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.belusa.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Beluša''' ({{vjz|deu|''Bellusch''}}) јe [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Púchov (okres)|okrese Púchov]]. Ide o piatu najľudnatejšiu obec bez štatútu mesta na Slovensku. == Polohopis == Beluša sa nachádza na [[Stredné Považie|Strednom Považí]], v severnej časti [[Ilavská kotlina|Ilavskej kotliny]], v údolí rieky [[Váh]]. Z pohľadu geomorfologického členenia územie obce zasahuje do celkov [[Považské podolie]], [[Strážovské vrchy]] a [[Javorníky]]. Sídlo je založené na sútoku rieky [[Pružinka]] a [[Konopný potok|Konopného potoka]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Územný plán obce Beluša - Prieskumy a rozbory|vydanie=|vydavateľ=AŽ PROJEKT s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=07/2010|isbn=|strany=}}</ref>. Cez kataster obec prechádza [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považská železnica]], Kočkovský kanál, ktorý je súčasťou [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]], [[diaľnica]] [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], ktorá je súčasťou [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] a [[Európska cesta 75|E75]], a [[rýchlostná cesta]] [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]. Priamo cez zastavané územie obce prechádzajú cesty I. triedy [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], z ktorej odbočuje cesta [[III/1946]] na [[Mojtín]]. Samotná obec je teda dôležitou križovatkou na trase [[Trenčín]] – [[Žilina]] – [[Vsetín]]. Najbližšími [[Mesto (Slovensko)|mestami]] v okolí obce sú [[Púchov]] (8 km), [[Považská Bystrica]] (14 km), [[Ilava]] (11 km). Najbližším cestným [[Hraničný priechod|hraničným prechodom]] je priechod [[Lysá pod Makytou]] – [[Střelná]] (25 km) na ceste [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a priechod [[Lúky (okres Púchov)|Lúky pod Makytou]] – [[Horní Lideč]] (28 km) na [[Železničná trať Púchov – Horní Lideč|železnici gen. M. R. Štefánika]] je najbližším železničným hraničným priechodom. Najbližším zahraničným mestom je [[Vsetín]] na [[Morava (región)|Morave]] vzdialený 53 km. == Časti obce == Je to najľudnatejšia obec na celom [[Považie|Považí]]. Jej súčasťou sú dve bývalé obce [[Hloža]] a [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], tiež osady [[Čerencové]], [[Belušské Slatiny]], [[Rybníky (Beluša)|Rybníky]], Podmalenica, [[Závažská]] a samota Pod Vŕškom. == Dejiny == Najstaršie zdokumentované dôkazy o prítomnosti človeka v oblasti Beluše pochádzajú z [[Neolit|mladšej doby kamennej]] (4. tisícročie pred Kr.), kedy bola osídlená poloha ''Hradište''. Ide o bralnatý masív, nazývaný ako Ostré vŕšky, ležiaci na pravom brehu [[Slatinský potok (prítok Váhu)|Slatinského potoka]]. Z obdobia konca [[Rímska doba na Slovensku|rímskej doby]] a [[Obdobie sťahovania národov na Slovensku|obdobia sťahovania národov]] pochádza valové opevnenie a niekoľko vzácnych artefaktov (železný oštep), potvrdzujúcich osídlenie aj v tomto období. V tomto období boli osídlené aj výšinné lokality ''Stárkova skala'' a ''Rašov''. Mladšie nálezy dokladajú intenzívne osídlenie lokality v doložené z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia (8.{{--}}9. stor.), medzi ktorými je viac ako 70 mohýl s náleziskami kostí, železných predmetov a drevených základov opevnení. Medzi vzácne lokality s archeologickými nálezmi zo [[Stará bronzová doba|staršej doby bronzovej]] (2000{{--}}1500 pred Kristom) patrí [[Hloža]]. Počas stavebných prác na derivačnom kanáli vodnej elektrárne boli v chotári tejto miestnej časti objavené [[21. jún]]a [[1935]] tri hroby, v ktorých sa nachádzali bronzová ihlica, náramok, špirálovité skrútené krúžky, tri náušnice a dve tenké zlaté náušnice. O niečo mladší je nález popolnicového hrobu zástupcu [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] (1300{{--}}1200 pred Kristom) z lokality [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], objavený v roku [[1930]], ako aj nález z lokality ''Pechová'', kde sa našiel džbán s páskovým uchom a malou prstencovitou nôžkou, zdobený ryhami. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko s 26. žiarovými hrobmi z Pechovej, objavené počas výstavby [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesty I/61]] v roku [[1964]]. Medzi nálezmi sa nachádzali amfory, misky a hrnce, no tiež bronzové náramky, závesky, prstene, ihlice a korálky. Popri jedinečných tvaroch nádob (napr. popolnica vo forme džbána) je vzácny objav keramiky a hrnčiarskej pece. Z obdobia [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] pochádza aj 6 žiarových hrobov, ktoré objavil v roku [[1964]] Anton Petrovský-Šichman v lokalite ''Kostelište''. Z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pochádza 36 mohýl, pričom je predpoklad, že v tu stál aj kostol. Ďalších 25 mohýl sa nachádza v neďalekých lokalitách ''Gárové'' a ''Háj'', 13 mohýl bolo objavených aj v lokalite ''Hrobice''. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o „terra Belos“ pochádza z roku [[1330]], pričom už z roku [[1332]] pochádza zmienka o miestnej fare v súpise pápežských desiatkov. V listine z [[10. november|10. novembra]] [[1369]] sa pri vymedzení chotára uvádza už ''villa Belos'', čiže obec alebo dedina. Kráľovská listina [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z [[5. apríl]]a [[1375]] obsahuje Belušu ako „civitas“, teda mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Začiatok dejín | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/zaciatok-dejin/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo väčšine dokumentov sa Beluša uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko. Pokým do roku [[1439]] bola súčasťou [[Trenčiansky hrad|trenčianskeho panstva]], od tohto roku bola majetkom panstva [[Ilava]]. Mestečko malo svoju samosprávu s právom voliť si richtára a mestskú radu, no tiež právo mlynu, jatky, variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo výroby tehál a tiež právo poriadať jarmoky a trhy. V roku [[1534]] tu bola filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku. Trhové privilégium, oprávňujúce popri pravidelných týždenných trhoch poriadanie 4 jarmokov a trhov, vydal [[14. október|14. októbra]] [[1659]] [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] V [[17. storočie|17. storočí]] tu pôsobil ševcovský, hrnčiarský a debnársky cech a mimo tieto remeslá sa spomínajú tiež kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri, klobučníci a zámočníci. Ranu pre sľubný rozvoj mestečka zasadil požiar, ktorý v roku [[1723]] zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy, vrátane kaštieľa. Zhorela tiež časť dokumentov z archívu mestečka. Významné nepokoje a nespokojnosť obyvateľov spôsobili povinnosti, ktoré im v roku [[1751]] nariadilo panstvo; išlo o povinnosť konať roboty pre pána, obmedzenia pri predaji pôdy a budov, či vyberanie mýta na trhoch, no tiež obmedzenie pohybu v lesoch a zákaz chytať ryby a raky. Veľké škody spôsobila katastrofálna povodeň na [[Váh]]u v roku [[1813]], ktorá zničila 57 gazdovstiev na dolnom konci obce. Už o desaťročie, [[2. jún]]a [[1823]], zaliala veľkú časť obce rozvodnená rieka [[Pružinka]]. Rozsiahly požiar pustošil v Beluši 15. septembra [[1827]], kedy ľahlo popolom približne 130 domov, vrátane kostola, fary a krčmy. Ani tieto katastrofy sa však nevyrovnali moru, ktorý si len v auguste [[1831]] (1881?) vyžiadal v Beluši 262 obetí. Výrazným stimulom pre celý región bolo vybudovanie [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]], ktorá mala v obci zriadenú železničnú stanicu a byty pre železničiarov. Počas reorganizácie verejnej správy v roku [[1888]] sa štatút Beluše zmenil z mestečka na obec. Zhoršenie života priniesla aj [[prvá svetová vojna]], ktorá si vyžiadala aj 77 obetí z tejto obce. Vojna nasledujúca bola osudnou pre 9 osôb. Pamiatke na obete a päticu najväčších pohrôm v histórii obce je venovaný „Monument piatich prstov“ z roku [[1976]]. Keramické „prsty“ symbolicky znázorňujú choleru, hladomor, povodne, požiar a vojny, pričom obsahujú aj ich detailný popis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad histórie | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/prehlad-historie/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Konsolidácia pomerov po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] bola pozvoľná; popri problémom so zásobovaním a obnovou vojnových škôd bolo treba vybudovať novú budovu školy, k čomu došlo v roku [[1930]]. V danom roku bola obec elektrifikovaná, čo zásadne ovplyvnilo život väčšiny obyvateľov. Nová hasičská zbrojnica s motorovou striekačkou pribudla v roku [[1931]]. Na telefónu sieť bola Beluša pripojená v roku 1934, o 4 roky neskôr začali budovať kultúrny dom a v roku 1939 začali s reguláciou riečky [[Pružinka]]. Na konci roku [[1944]] nemecké vojsko vypálilo niekoľko okolitých salašov a kolíb a [[20. apríl]]a [[1945]] obec bombardovali. K oslobodeniu došlo [[1. máj]]a [[1945]], pričom deň predtým Nemci zničili mosty a lávky v obci. Ich obnova bola prvoradou úlohou počas obnovy obce, kedy bolo treba opraviť aj poškodené komunikácie a budovy. Následne bola postavená nová budova Obecného úradu, dom služieb, hasičská zbrojnica, knižnica, školskú jedáleň materskej škôlky, zdravotné stredisko, či motel Slatina (zhorel v roku 2013). Medzi najnovšie stavby patrí Trhovisko, detské a multifunkčné ihrisko. Beluša, vybavená potrebnou infraštruktúrou, postupne nadobudla mestský charakter. Okrem služieb poskytujú okolité prevádzky pracovné príležitosti pre obyvateľov. Tí, ktorí dochádzajú za prácou mimo bydliska, využívajú jednoduchú dostupnosť cestných komunikácií aj železnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Novšie dejiny - Novšie dejiny | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/novsie-dejiny/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Archeologická lokalita Hradište–Ostré Vŕšky, osídlenie od [[eneolit]]u (neskorej kamennej doby) až po [[Laténska doba|laténsku dobu]] (mladšia doba železná).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24506 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Birituálny mohylník Koščeliščo, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, vznik od [[8. storočia]] do [[9. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5152 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník pod Hájom, archeologická lokalita z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pozostávajúca z 25 mohýl, vznik od 8. storočia do 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5151 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Mohyla (archeológia)|Mohyla]] za Kamenicou, archeologická lokalita zo slovanského obdobia z druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5154 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník Hrobice, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, pozostáva z 13 mohýl, vznik od druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5153 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] kaplnka [[svätá Anna|sv. Anny]], jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polkruhovou [[Apsida|apsidou]], bez veže, z obdobia okolo roku [[1300]]. Miestna farnosť sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov [[1332]]-[[1337]]. V [[14. storočí]] bol interiér doplnený o nástenné maľby. Po stavbe nového kostola v jeho blízkosti nebol istú dobu využívaný, až počas [[reformácia|reformácie]] sa v tomto kostole začali stretávať v tej dobe menšinoví katolíci. V tomto období bola do kostola vstavaná drevená [[empora]]. V roku [[1713]] sa spomína s novým patrocíniom sv. Fabiána a Šebastiána, v neskoršom období už nie je využívaný na bohoslužobné účely, využíva sa ako [[kostnica]], neskôr ako sýpka. Necitlivou obnovou, ktorá zapríčinila likvidáciu stredovekých nástenných malieb prešiel v rokoch [[1968]]-[[1969]], ďalšou obnovou prešiel v roku [[1990]]. Stavba je takmer intaktne dochovaná v stredovekej podobe. Interiér je plochostopý, apsida je zaklenutá valenou [[klenba|klenbou]]. Západnej fasáde dominuje gotický [[portál]] s ostením s lomeným oblúkom. Dochovali sa aj tri pôvodné štrbinové okná, dve na južnej lodi, jedno v apside.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beluša | url = https://apsida.sk/c/1501/belusa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kaplnka má bielené fasády a je pokrytá šindľovou strechou. * Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]], jednoloďová [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1560]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5092 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Počas reformácie bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V roku [[1631]] bol interiér doplnený o hodnotné renesančné nástenné maľby. V roku [[1711]] bol prvýkrát [[barok]]ovo upravený. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2012]], keď boli odhalené a zreštaurované renesančné nástenné maľby. V interiéri sa nachádza barokový hlavný [[oltár]], bočný oltár Ukrižovania a [[kazateľnica]], v bočnej kaplnke [[klasicizmus|klasicistický]] oltár zo súsoším [[Pieta|Piety]] z roku [[1829]]. Na hlavnom oltári je obraz od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1879]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej | url = https://www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Beluša | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými okani s profilovanými šambránami. Veža má v hornej časti výrazné nárožné skosenia, je ukončená korunnou rísou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. * Židovský cintorín <gallery> Súbor:Kaplnka sv. Anny, Beluša.jpg|Kaplnka sv. Anny Súbor:Kaplnka Beluša.jpg Súbor:Bellus templom 1.JPG|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Belusa Latin church, chapel (2) - panoramio.jpg </gallery> == Šport == * V obci pôsobí [[FK Beluša]] == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Peter Baroš]] (* [[1530]]÷[[1540]] – † [[1603]]) – [[učiteľ]], [[básnik]], rektor mestskej školy, mešťan a mestský notár v Trenčíne, zakladateľ šľachtického rodu Barošovcov. Z ich erbu je odvodený aj znak Beluše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gábor Baross {{!}} Rodina/Család|url=http://www.baross.wbl.sk/RodinaCsalad.html|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=www.baross.wbl.sk}}</ref> * [[Pavol Adami]] (* [[1736]] – † [[1814]]), [[veterinár]], lekár a zoológ * [[Róbert Kasián Holba]] (* [[1893]] – † [[1982]]), pedagóg, [[lingvista]], znalec antickej vzdelanosti, premonštrátsky páter, stredoškolský a vysokoškolský učiteľ. * [[Emanuel Filo]] (* [[1901]] – † [[1973]]), rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. * [[Vojtech Ambrus]] (* [[1909]] – † [[1979]]), [[prírodovedec]], [[entomológ]], [[Fytopatológia|fytopatológ]] (zoocecídie) a pedagóg. * [[Ladislav Kvasnička]] (* [[1927]] – † [[2002]]), [[poslanec]] Národnej rady Slovenskej republiky (Slovenskej národnej rady) a Federálneho zhromaždenia, lekár, psychiater, maliar a politik.<ref>[http://www.belusa.sk/info/historia/rodaci/mudr-ladislav-kvasnicka Ladislav Kvasnička]</ref> * [[Pavel Šulek]] (* [[1935]] – † [[1987]]), fyzik * [[Viktória Turzová|Adam Michálek]] - profesionálný hráč CS:GO == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.belusa.sk/ Oficiálna stránka obce] * [http://apsida.sk/c/1501/belusa Apsida.sk]- profil gotickej kaplnky * [http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/1794 Galéria židovského cintorína] {{Obce okresu Púchov}} [[Kategória:Beluša| ]] [[Kategória:Obce okresu Púchov]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] ow9y6oordug9pb1bh234bfts4x1smq3 7429009 7429007 2022-08-22T20:32:30Z Vasiľ 2806 revert wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Beluša | Iné názvy = | Obrázok = Obec Beluša.jpg | Popis obrázku = Panoráma obce Beluša | Znak = Coat of Arms of Beluša.svg | Vlajka = Vlajka obce Beluša.jpg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Púchov | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Pružinka | Zemepisná šírka = 49.064444 | Zemepisná dĺžka = 18.328889 | Nadmorská výška = 258 | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Ján Prekop<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 018 61 | Kód = 512851 | EČV = PU | Predvoľba = +421-42 | Adresa = Obecný úrad<br/>Farská 1045/6<br>018 61  Beluša | E-mail = obec@belusa.sk | Telefón = 462 46 00 | Fax = 462 48 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.belusa.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Beluša''' ({{vjz|deu|''Bellusch''}}) јe [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Púchov (okres)|okrese Púchov]]. Ide o piatu najľudnatejšiu obec bez štatútu mesta na Slovensku. == Polohopis == Beluša sa nachádza na [[Stredné Považie|Strednom Považí]], v severnej časti [[Ilavská kotlina|Ilavskej kotliny]], v údolí rieky [[Váh]]. Z pohľadu geomorfologického členenia územie obce zasahuje do celkov [[Považské podolie]], [[Strážovské vrchy]] a [[Javorníky]]. Sídlo je založené na sútoku rieky [[Pružinka]] a [[Konopný potok|Konopného potoka]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Územný plán obce Beluša - Prieskumy a rozbory|vydanie=|vydavateľ=AŽ PROJEKT s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=07/2010|isbn=|strany=}}</ref>. Cez kataster obec prechádza [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považská železnica]], Kočkovský kanál, ktorý je súčasťou [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]], [[diaľnica]] [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], ktorá je súčasťou [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] a [[Európska cesta 75|E75]], a [[rýchlostná cesta]] [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]. Priamo cez zastavané územie obce prechádzajú cesty I. triedy [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], z ktorej odbočuje cesta [[III/1946]] na [[Mojtín]]. Samotná obec je teda dôležitou križovatkou na trase [[Trenčín]] – [[Žilina]] – [[Vsetín]]. Najbližšími [[Mesto (Slovensko)|mestami]] v okolí obce sú [[Púchov]] (8 km), [[Považská Bystrica]] (14 km), [[Ilava]] (11 km). Najbližším cestným [[Hraničný priechod|hraničným prechodom]] je priechod [[Lysá pod Makytou]] – [[Střelná]] (25 km) na ceste [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] a priechod [[Lúky (okres Púchov)|Lúky pod Makytou]] – [[Horní Lideč]] (28 km) na [[Železničná trať Púchov – Horní Lideč|železnici gen. M. R. Štefánika]] je najbližším železničným hraničným priechodom. Najbližším zahraničným mestom je [[Vsetín]] na [[Morava (región)|Morave]] vzdialený 53 km. == Časti obce == Je to najľudnatejšia obec na celom [[Považie|Považí]]. Jej súčasťou sú dve bývalé obce [[Hloža]] a [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], tiež osady [[Čerencové]], [[Belušské Slatiny]], [[Rybníky (Beluša)|Rybníky]], Podmalenica, [[Závažská]] a samota Pod Vŕškom. == Dejiny == Najstaršie zdokumentované dôkazy o prítomnosti človeka v oblasti Beluše pochádzajú z [[Neolit|mladšej doby kamennej]] (4. tisícročie pred Kr.), kedy bola osídlená poloha ''Hradište''. Ide o bralnatý masív, nazývaný ako Ostré vŕšky, ležiaci na pravom brehu [[Slatinský potok (prítok Váhu)|Slatinského potoka]]. Z obdobia konca [[Rímska doba na Slovensku|rímskej doby]] a [[Obdobie sťahovania národov na Slovensku|obdobia sťahovania národov]] pochádza valové opevnenie a niekoľko vzácnych artefaktov (železný oštep), potvrdzujúcich osídlenie aj v tomto období. V tomto období boli osídlené aj výšinné lokality ''Stárkova skala'' a ''Rašov''. Mladšie nálezy dokladajú intenzívne osídlenie lokality v doložené z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia (8.{{--}}9. stor.), medzi ktorými je viac ako 70 mohýl s náleziskami kostí, železných predmetov a drevených základov opevnení. Medzi vzácne lokality s archeologickými nálezmi zo [[Stará bronzová doba|staršej doby bronzovej]] (2000{{--}}1500 pred Kristom) patrí [[Hloža]]. Počas stavebných prác na derivačnom kanáli vodnej elektrárne boli v chotári tejto miestnej časti objavené [[21. jún]]a [[1935]] tri hroby, v ktorých sa nachádzali bronzová ihlica, náramok, špirálovité skrútené krúžky, tri náušnice a dve tenké zlaté náušnice. O niečo mladší je nález popolnicového hrobu zástupcu [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] (1300{{--}}1200 pred Kristom) z lokality [[Podhorie (Beluša)|Podhorie]], objavený v roku [[1930]], ako aj nález z lokality ''Pechová'', kde sa našiel džbán s páskovým uchom a malou prstencovitou nôžkou, zdobený ryhami. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko s 26. žiarovými hrobmi z Pechovej, objavené počas výstavby [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesty I/61]] v roku [[1964]]. Medzi nálezmi sa nachádzali amfory, misky a hrnce, no tiež bronzové náramky, závesky, prstene, ihlice a korálky. Popri jedinečných tvaroch nádob (napr. popolnica vo forme džbána) je vzácny objav keramiky a hrnčiarskej pece. Z obdobia [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] pochádza aj 6 žiarových hrobov, ktoré objavil v roku [[1964]] Anton Petrovský-Šichman v lokalite ''Kostelište''. Z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pochádza 36 mohýl, pričom je predpoklad, že v tu stál aj kostol. Ďalších 25 mohýl sa nachádza v neďalekých lokalitách ''Gárové'' a ''Háj'', 13 mohýl bolo objavených aj v lokalite ''Hrobice''. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o „terra Belos“ pochádza z roku [[1330]], pričom už z roku [[1332]] pochádza zmienka o miestnej fare v súpise pápežských desiatkov. V listine z [[10. november|10. novembra]] [[1369]] sa pri vymedzení chotára uvádza už ''villa Belos'', čiže obec alebo dedina. Kráľovská listina [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z [[5. apríl]]a [[1375]] obsahuje Belušu ako „civitas“, teda mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Začiatok dejín | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/zaciatok-dejin/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo väčšine dokumentov sa Beluša uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko. Pokým do roku [[1439]] bola súčasťou [[Trenčiansky hrad|trenčianskeho panstva]], od tohto roku bola majetkom panstva [[Ilava]]. Mestečko malo svoju samosprávu s právom voliť si richtára a mestskú radu, no tiež právo mlynu, jatky, variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo výroby tehál a tiež právo poriadať jarmoky a trhy. V roku [[1534]] tu bola filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku. Trhové privilégium, oprávňujúce popri pravidelných týždenných trhoch poriadanie 4 jarmokov a trhov, vydal [[14. október|14. októbra]] [[1659]] [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] V [[17. storočie|17. storočí]] tu pôsobil ševcovský, hrnčiarský a debnársky cech a mimo tieto remeslá sa spomínajú tiež kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri, klobučníci a zámočníci. Ranu pre sľubný rozvoj mestečka zasadil požiar, ktorý v roku [[1723]] zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy, vrátane kaštieľa. Zhorela tiež časť dokumentov z archívu mestečka. Významné nepokoje a nespokojnosť obyvateľov spôsobili povinnosti, ktoré im v roku [[1751]] nariadilo panstvo; išlo o povinnosť konať roboty pre pána, obmedzenia pri predaji pôdy a budov, či vyberanie mýta na trhoch, no tiež obmedzenie pohybu v lesoch a zákaz chytať ryby a raky. Veľké škody spôsobila katastrofálna povodeň na [[Váh]]u v roku [[1813]], ktorá zničila 57 gazdovstiev na dolnom konci obce. Už o desaťročie, [[2. jún]]a [[1823]], zaliala veľkú časť obce rozvodnená rieka [[Pružinka]]. Rozsiahly požiar pustošil v Beluši 15. septembra [[1827]], kedy ľahlo popolom približne 130 domov, vrátane kostola, fary a krčmy. Ani tieto katastrofy sa však nevyrovnali moru, ktorý si len v auguste [[1831]] (1881?) vyžiadal v Beluši 262 obetí. Výrazným stimulom pre celý región bolo vybudovanie [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]], ktorá mala v obci zriadenú železničnú stanicu a byty pre železničiarov. Počas reorganizácie verejnej správy v roku [[1888]] sa štatút Beluše zmenil z mestečka na obec. Zhoršenie života priniesla aj [[prvá svetová vojna]], ktorá si vyžiadala aj 77 obetí z tejto obce. Vojna nasledujúca bola osudnou pre 9 osôb. Pamiatke na obete a päticu najväčších pohrôm v histórii obce je venovaný „Monument piatich prstov“ z roku [[1976]]. Keramické „prsty“ symbolicky znázorňujú choleru, hladomor, povodne, požiar a vojny, pričom obsahujú aj ich detailný popis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad histórie | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/prehlad-historie/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Konsolidácia pomerov po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] bola pozvoľná; popri problémom so zásobovaním a obnovou vojnových škôd bolo treba vybudovať novú budovu školy, k čomu došlo v roku [[1930]]. V danom roku bola obec elektrifikovaná, čo zásadne ovplyvnilo život väčšiny obyvateľov. Nová hasičská zbrojnica s motorovou striekačkou pribudla v roku [[1931]]. Na telefónu sieť bola Beluša pripojená v roku 1934, o 4 roky neskôr začali budovať kultúrny dom a v roku 1939 začali s reguláciou riečky [[Pružinka]]. Na konci roku [[1944]] nemecké vojsko vypálilo niekoľko okolitých salašov a kolíb a [[20. apríl]]a [[1945]] obec bombardovali. K oslobodeniu došlo [[1. máj]]a [[1945]], pričom deň predtým Nemci zničili mosty a lávky v obci. Ich obnova bola prvoradou úlohou počas obnovy obce, kedy bolo treba opraviť aj poškodené komunikácie a budovy. Následne bola postavená nová budova Obecného úradu, dom služieb, hasičská zbrojnica, knižnica, školskú jedáleň materskej škôlky, zdravotné stredisko, či motel Slatina (zhorel v roku 2013). Medzi najnovšie stavby patrí Trhovisko, detské a multifunkčné ihrisko. Beluša, vybavená potrebnou infraštruktúrou, postupne nadobudla mestský charakter. Okrem služieb poskytujú okolité prevádzky pracovné príležitosti pre obyvateľov. Tí, ktorí dochádzajú za prácou mimo bydliska, využívajú jednoduchú dostupnosť cestných komunikácií aj železnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beluša | meno = Obec | autor = | odkaz na autora = | titul = Novšie dejiny - Novšie dejiny | url = https://www.belusa.sk/obec/historia/novsie-dejiny/ | vydavateľ = belusa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Archeologická lokalita Hradište–Ostré Vŕšky, osídlenie od [[eneolit]]u (neskorej kamennej doby) až po [[Laténska doba|laténsku dobu]] (mladšia doba železná).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24506 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Birituálny mohylník Koščeliščo, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, vznik od [[8. storočia]] do [[9. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5152 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník pod Hájom, archeologická lokalita z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia pozostávajúca z 25 mohýl, vznik od 8. storočia do 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5151 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Mohyla (archeológia)|Mohyla]] za Kamenicou, archeologická lokalita zo slovanského obdobia z druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5154 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Mohylník Hrobice, archeologická lokalita zo slovanského obdobia, pozostáva z 13 mohýl, vznik od druhej polovice 8. storočia až do prvej polovice 9. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5153 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] kaplnka [[svätá Anna|sv. Anny]], jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polkruhovou [[Apsida|apsidou]], bez veže, z obdobia okolo roku [[1300]]. Miestna farnosť sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov [[1332]]-[[1337]]. V [[14. storočí]] bol interiér doplnený o nástenné maľby. Po stavbe nového kostola v jeho blízkosti nebol istú dobu využívaný, až počas [[reformácia|reformácie]] sa v tomto kostole začali stretávať v tej dobe menšinoví katolíci. V tomto období bola do kostola vstavaná drevená [[empora]]. V roku [[1713]] sa spomína s novým patrocíniom sv. Fabiána a Šebastiána, v neskoršom období už nie je využívaný na bohoslužobné účely, využíva sa ako [[kostnica]], neskôr ako sýpka. Necitlivou obnovou, ktorá zapríčinila likvidáciu stredovekých nástenných malieb prešiel v rokoch [[1968]]-[[1969]], ďalšou obnovou prešiel v roku [[1990]]. Stavba je takmer intaktne dochovaná v stredovekej podobe. Interiér je plochostopý, apsida je zaklenutá valenou [[klenba|klenbou]]. Západnej fasáde dominuje gotický [[portál]] s ostením s lomeným oblúkom. Dochovali sa aj tri pôvodné štrbinové okná, dve na južnej lodi, jedno v apside.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beluša | url = https://apsida.sk/c/1501/belusa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kaplnka má bielené fasády a je pokrytá šindľovou strechou. * Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbety Uhorskej]], jednoloďová [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1560]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5092 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Počas reformácie bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V roku [[1631]] bol interiér doplnený o hodnotné renesančné nástenné maľby. V roku [[1711]] bol prvýkrát [[barok]]ovo upravený. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2012]], keď boli odhalené a zreštaurované renesančné nástenné maľby. V interiéri sa nachádza barokový hlavný [[oltár]], bočný oltár Ukrižovania a [[kazateľnica]], v bočnej kaplnke [[klasicizmus|klasicistický]] oltár zo súsoším [[Pieta|Piety]] z roku [[1829]]. Na hlavnom oltári je obraz od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1879]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej | url = https://www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Beluša | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými okani s profilovanými šambránami. Veža má v hornej časti výrazné nárožné skosenia, je ukončená korunnou rísou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. * Židovský cintorín <gallery> Súbor:Kaplnka sv. Anny, Beluša.jpg|Kaplnka sv. Anny Súbor:Kaplnka Beluša.jpg Súbor:Bellus templom 1.JPG|Kostol sv. Alžbety Uhorskej Súbor:Belusa Latin church, chapel (2) - panoramio.jpg </gallery> == Šport == * V obci pôsobí [[FK Beluša]] == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Peter Baroš]] (* [[1530]]÷[[1540]] – † [[1603]]) – [[učiteľ]], [[básnik]], rektor mestskej školy, mešťan a mestský notár v Trenčíne, zakladateľ šľachtického rodu Barošovcov. Z ich erbu je odvodený aj znak Beluše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gábor Baross {{!}} Rodina/Család|url=http://www.baross.wbl.sk/RodinaCsalad.html|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=www.baross.wbl.sk}}</ref> * [[Pavol Adami]] (* [[1736]] – † [[1814]]), [[veterinár]], lekár a zoológ * [[Róbert Kasián Holba]] (* [[1893]] – † [[1982]]), pedagóg, [[lingvista]], znalec antickej vzdelanosti, premonštrátsky páter, stredoškolský a vysokoškolský učiteľ. * [[Emanuel Filo]] (* [[1901]] – † [[1973]]), rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. * [[Vojtech Ambrus]] (* [[1909]] – † [[1979]]), [[prírodovedec]], [[entomológ]], [[Fytopatológia|fytopatológ]] (zoocecídie) a pedagóg. * [[Ladislav Kvasnička]] (* [[1927]] – † [[2002]]), [[poslanec]] Národnej rady Slovenskej republiky (Slovenskej národnej rady) a Federálneho zhromaždenia, lekár, psychiater, maliar a politik.<ref>[http://www.belusa.sk/info/historia/rodaci/mudr-ladislav-kvasnicka Ladislav Kvasnička]</ref> * [[Pavel Šulek]] (* [[1935]] – † [[1987]]), fyzik == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.belusa.sk/ Oficiálna stránka obce] * [http://apsida.sk/c/1501/belusa Apsida.sk]- profil gotickej kaplnky * [http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/1794 Galéria židovského cintorína] {{Obce okresu Púchov}} [[Kategória:Beluša| ]] [[Kategória:Obce okresu Púchov]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] orip2k4r1bgnmwpmg5fda0fx5cfwhfw Antares 0 29461 7428935 7333680 2022-08-22T18:58:38Z Eryn Blaireová 2374 formulácia, wikilinky, kat. wikitext text/x-wiki {{Infobox hviezda začiatok | meno=Antares A/B }} {{Infobox hviezda obrázok | obrázok=[[Súbor:Antares nebulosity.jpg|250px]] | titulok= Časť molekulárneho komplexu [[Ró Ophiuchi]] s hviezdou Antares }} {{Infobox hviezda pozorovacie dáta | epocha=J2000 | súhvezdie=Škorpión | rektascenzia= {{RA|16|29|24}} | deklinácia={{DEC|-26|25|55}} | zdanlivá magnitúda=1,22-1,31/6,8}} {{Infobox hviezda charakteristika | trieda= M1.5Iab-b / B2.5V | b-v=1,87 | u-b=1,34 | premenná=LC-typ }} {{Infobox hviezda astrometria | radiálna rýchlosť=−3,4 | pohyb ra=−10,16 | pohyb dec=−23,21 | paralaxa=5.40 | p_chyba=1.68 | absolútna magnitúda=−5,28 }} {{Infobox hviezda detail | polomer = 700 | hmotnosť = 15-18 | svietivosť = 65&nbsp;000 (bolometric) | teplota = 3&nbsp;500 }} {{Infobox hviezda katalóg | označenia=α Scorpii, 21 Sco, Cor Scorpii, Kalb al [[Akrab]], Scorpion's Heart, Vespertilio, [[Harvard Revised catalogue|HR]] 6134, [[Katalóg hviezd|CD]] -26°11359, [[Henry Draper catalogue|HD]] 148478, [[Smithsonian Astrophysical Observatory|SAO]] 184415, FK5 616, WDS 16294-2626, CCDM J16294-2626A/B, [[Hipparcos catalogue|HIP]] 80763. }} {{Infobox hviezda referencie | Simbad=HD+148478 }} {{Infobox hviezda koniec}} '''Antares''' (gr. anti Ares = proti Marsu), '''Vespertilio''' (lat. netopier) alebo '''Alfa Scorpii''' (α Sco/α Scorpii) je najjasnejšia [[hviezda]] v súhvezdí [[Súhvezdie Škorpión|Škorpión]] a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe. Zriedkavejšie sa pre túto hviezdu používa aj staroarabský názov ''Kalb al Akrab'' („srdce Škorpióna“), pretože v obrazci Škorpióna naozaj tvorí jeho srdce. Spolu s hviezdami [[Aldebaran]], [[Spika]] a [[Regulus (hviezda)|Regulus]] patrí medzi 4 najjasnejšie hviezdy v blízkosti [[ekliptika|ekliptiky]], podľa ktorých sa kedysi delil rok na štyri ročné obdobia. Podobne sfarbený [[Aldebaran]] sa nachádza takmer na opačnej strane [[zvieratník]]a. Antares je veľmi jasná hviezda (15. najjasnejšia na oblohe) a má výraznú [[červená|červenú]] farbu. Z toho pochádza aj jeho názov Anti – proti, Ares – [[Mars]], čiže „proti Marsu“, s ktorým môže súperiť svojou jasnosťou a červenou farbou. Od [[planéta|planéty]] Mars je ho možné rozlíšiť vďaka tomu, že v strednej [[Európa|Európe]] sa Atnares nachádza aj pri hornej [[kulminácia|kulminácii]] veľmi nízko nad [[obzor]]om, a preto intenzívne bliká, čo skutočný Mars nikdy nerobí. Antares je jedna z najväčších hviezd viditeľných na [[obloha|oblohe]] voľným okom. Tento [[červený nadobor]] má priemer 600-krát väčší, než je priemer [[Slnko|Slnka]] (niekde sa udáva aj 700-krát väčší priemer). Jeho skutočný priemer sa nedá presne určiť, lebo všetky hviezdy vďaka ich obrovskej vzdialenosti vnímame vždy ako body. V prípade hviezdy Antares bol jeho uhlový priemer určený pri jeho zákryte [[Mesiac]]om. Antares je od nás viac než 500 [[svetelný rok|svetelných rokov]] vzdialený, pričom aj presné určenie jeho vzdialenosti je zložité. Jeho povrchová [[teplota]] je však veľmi malá, len okolo 3 500 [[Kelvin|K]], a jeho hmotnosť je „len“ 10 až 15-násobok hmotnosti Slnka. Z tohoto dôvodu je stredná [[hustota]] tejto hviezdy iba 0,000011 g/cm<sup>3</sup>, čo je hustota miliónnásobne menšia než hustota [[voda|vody]]. Dalo by sa takmer povedať, že povrchové vrstvy hviezdy prechádzajú postupne do medzihviezdneho prostredia. Je to [[polopravidelná premenná hviezda]] meniaca [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivú jasnosť]] od 1,22<sup>m</sup> do 1,31<sup>m</sup> v perióde 1 733 d. Patrí do [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] Ml, triedy svietivosti Ia. Tento červený obor má svietivosť 65&nbsp;000-násobne väčšiu ako Slnko. Jeho sprievodca, hviezda 2-násobne väčšia ako Slnko, zdanlivej jasnosti 6,8<sup>m</sup>, spektrálneho typu B4, je na oblohe od neho vzdialený 3,4". Na ich rozlíšenie potrebujeme [[ďalekohľad]] s priemerom objektívu aspoň 15 cm. Sprievodca obehne hlavnú zložku raz za približne 853 rokov. == Galéria == <gallery> Súbor:Redgiants.svg|Porovnanie veľkosti Antara so Slnkom Súbor:Antares nv 20160818s (28502429554).jpg|Hmlovinový komplex okolo hviezdy [[Ró Ophiuchi]], ktorý zasahuje až do okolia Antaru - najjasnejšej hviezdy tejto snímky. Priamo nad ňou si možno všimnúť aj vzdialenú [[Guľová hviezdokopa|guľovú hviezdokopu]] [[Messier 4]] Súbor:Antares - Eso1726a.tif|Hrubá rekonštrukcia povrchových štruktúr hviezdy Antares [[interferometer|interferometrom]] ďalekohľadov sústavy [[Very Large Telescope]] </gallery> {{Encyklopédia astronómie}} [[Kategória:Bayerove objekty|Scorpii, Alpha]] [[Kategória:Súhvezdie Škorpión]] [[Kategória:Dvojhviezdy]] [[Kategória:Modrobiele trpaslíky]] [[Kategória:Červené nadobry]] [[Kategória:Hviezdy typu M]] [[Kategória:Hviezdy typu B]] [[Kategória:Polopravidelné premenné hviezdy]] [[Kategória:Asociácia Škorpión]] bwg3mb52h2yefwmosu47kkm9qi516st Akrab 0 31365 7428940 7278597 2022-08-22T19:05:01Z Eryn Blaireová 2374 malé doplnenie, kat. wikitext text/x-wiki '''Akrab''' (Acrab, β Sco/β Scorpii) alebo '''Graffias''' je [[viacnásobná hviezda|päťnásobná hviezda]] v súhvezdí [[Škorpión (súhvezdie)|Škorpión]]. V malom [[ďalekohľad]]e sa javí ako ľahko rozlíšiteľná [[dvojhviezda]] dvoch horúcich, modrobielych členov. Súradnice (epocha 2000.0) * [[Rektascenzia]]: 16h04m22.10s * [[Deklinácia]]: −11°22'23.0" {{Portál|Astronómia||Hviezda}} {{výhonok hviezda}} [[Kategória:Bayerove objekty]] [[Kategória:Viacnásobné hviezdy]] [[Kategória:Optické dvojhviezdy]] [[Kategória:Modrobiele trpaslíky]] [[Kategória:Súhvezdie Škorpión]] [[Kategória:Asociácia Škorpión]] sspt6bsdtpmtg5b0cy1dzglcey6wvwr Hoax 0 35443 7429030 7381898 2022-08-22T21:09:39Z 84.245.121.240 wikitext text/x-wiki '''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] (klamstvo), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho presný význam nie je jasný. Podrobnosti o význame pozri nižšie.Na Slovensku hoax=za pol roka pravda. ==Výslovnosť == Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks]<ref>https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax</ref>. Slovenská výslovnosť je [houks] alebo [hoaks] <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf</ref>. ==Definícia == Príklady výkladu významu pre angličtinu: *Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}</ref> *Oxford English Dictionary (2nd edition): <ref name="OED">hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> **''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je klamom....''; **''hoax (sloveso)'' [teda "hoaxovať"] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.'' *American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...'' <ref>https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax</ref> *Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je "hoax", prísne vzaté, "úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda". Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz "hoax" na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton & Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194</ref> V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.<ref name=OED/> Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku): *Greguš 2002 a 2003 a 2008: **''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref>; **''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>; **''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako "kačica" alebo "švindeľ"''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref> *Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''<ref>ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004</ref> *Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''<ref>ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007</ref> *Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.'' <ref>AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008</ref> *Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.'' <ref>Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009</ref> *Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''. <ref>[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]</ref> [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007] *Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}</ref> *Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté == Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy == Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým: * varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom) *vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom * informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej * prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) * tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov) Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.). === Ochrana pred šírením === Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie. Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že: * rozumie tomu, čo píše, * správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná), * zvykne písať pravdu. Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad "Dajte pozor na svoje deti!". Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city. Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]). === Príklad hoaxu === ''Pozor na mobil !!!'' ''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.'' ''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.'' ''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…'' ''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.'' Tento hoax má všetky typické znaky: * naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje) * odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“) * žiadosť o poslanie ďalej. === Príklad ICQ hoaxu === ''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!'' Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]. === Recesia === Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu. ''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''<!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --> === Žarty, vtipy a pod. === Najmä na [[1. apríl]]<nowiki/>a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť (ang. prank<ref>{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}</ref>). ''Predmet: Filmovanie začne zajtra'' ''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.'' === Ako rozpoznať hoax === * jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch * často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy. * väčšina ľudí, ktorí preposielajú hoax, samotný pojem hoax nepoznajú * niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda == Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) == Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhuje, aby v šírenie dezinformácií a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}</ref> Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na "stíhanie hoaxov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Falošná správa]] *[[Spam]] *[[Phishing]] == Externé odkazy == * [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server] [[Kategória:Internet]] 8c5q0o8l6t3k411p0kt121h4cv479x3 7429031 7429030 2022-08-22T21:10:06Z Vasiľ 2806 Revízia 7429030 používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.240|84.245.121.240]] ([[User talk:84.245.121.240|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki '''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] (klamstvo), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho presný význam nie je jasný. Podrobnosti o význame pozri nižšie. ==Výslovnosť == Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks]<ref>https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax</ref>. Slovenská výslovnosť je [houks] alebo [hoaks] <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf</ref>. ==Definícia == Príklady výkladu významu pre angličtinu: *Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}</ref> *Oxford English Dictionary (2nd edition): <ref name="OED">hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> **''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je klamom....''; **''hoax (sloveso)'' [teda "hoaxovať"] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.'' *American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...'' <ref>https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax</ref> *Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je "hoax", prísne vzaté, "úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda". Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz "hoax" na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton & Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194</ref> V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.<ref name=OED/> Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku): *Greguš 2002 a 2003 a 2008: **''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref>; **''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>; **''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako "kačica" alebo "švindeľ"''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref> *Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''<ref>ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004</ref> *Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''<ref>ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007</ref> *Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.'' <ref>AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008</ref> *Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.'' <ref>Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009</ref> *Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''. <ref>[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]</ref> [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007] *Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}</ref> *Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté == Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy == Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým: * varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom) *vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom * informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej * prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) * tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov) Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.). === Ochrana pred šírením === Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie. Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že: * rozumie tomu, čo píše, * správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná), * zvykne písať pravdu. Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad "Dajte pozor na svoje deti!". Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city. Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]). === Príklad hoaxu === ''Pozor na mobil !!!'' ''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.'' ''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.'' ''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…'' ''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.'' Tento hoax má všetky typické znaky: * naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje) * odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“) * žiadosť o poslanie ďalej. === Príklad ICQ hoaxu === ''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!'' Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]. === Recesia === Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu. ''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''<!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --> === Žarty, vtipy a pod. === Najmä na [[1. apríl]]<nowiki/>a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť (ang. prank<ref>{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}</ref>). ''Predmet: Filmovanie začne zajtra'' ''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.'' === Ako rozpoznať hoax === * jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch * často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy. * väčšina ľudí, ktorí preposielajú hoax, samotný pojem hoax nepoznajú * niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda == Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) == Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhuje, aby v šírenie dezinformácií a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}</ref> Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na "stíhanie hoaxov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Falošná správa]] *[[Spam]] *[[Phishing]] == Externé odkazy == * [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server] [[Kategória:Internet]] ixcvl2df95h5p013auts0ymo44fgq9x 7429033 7429031 2022-08-22T21:13:37Z 84.245.121.240 Doplnenie faktov wikitext text/x-wiki '''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] (klamstvo), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho presný význam nie je jasný. Podrobnosti o význame pozri nižšie. Liberálne hoaxi sú hrozbou pre bezpečnosť demokratických zriadení. ==Výslovnosť == Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks]<ref>https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax</ref>. Slovenská výslovnosť je [houks] alebo [hoaks] <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf</ref>. ==Definícia == Príklady výkladu významu pre angličtinu: *Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}</ref> *Oxford English Dictionary (2nd edition): <ref name="OED">hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> **''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je klamom....''; **''hoax (sloveso)'' [teda "hoaxovať"] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.'' *American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...'' <ref>https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax</ref> *Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je "hoax", prísne vzaté, "úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda". Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz "hoax" na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton & Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194</ref> V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.<ref name=OED/> Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku): *Greguš 2002 a 2003 a 2008: **''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref>; **''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>; **''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako "kačica" alebo "švindeľ"''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref> *Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''<ref>ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004</ref> *Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''<ref>ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007</ref> *Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.'' <ref>AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008</ref> *Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.'' <ref>Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009</ref> *Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''. <ref>[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]</ref> [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007] *Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}</ref> *Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté == Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy == Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým: * varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom) *vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom * informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej * prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) * tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov) Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.). === Ochrana pred šírením === Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie. Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že: * rozumie tomu, čo píše, * správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná), * zvykne písať pravdu. Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad "Dajte pozor na svoje deti!". Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city. Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]). === Príklad hoaxu === ''Pozor na mobil !!!'' ''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.'' ''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.'' ''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…'' ''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.'' Tento hoax má všetky typické znaky: * naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje) * odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“) * žiadosť o poslanie ďalej. === Príklad ICQ hoaxu === ''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!'' Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]. === Recesia === Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu. ''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''<!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --> === Žarty, vtipy a pod. === Najmä na [[1. apríl]]<nowiki/>a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť (ang. prank<ref>{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}</ref>). ''Predmet: Filmovanie začne zajtra'' ''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.'' === Ako rozpoznať hoax === * jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch * často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy. * väčšina ľudí, ktorí preposielajú hoax, samotný pojem hoax nepoznajú * niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda == Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) == Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhuje, aby v šírenie dezinformácií a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}</ref> Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na "stíhanie hoaxov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Falošná správa]] *[[Spam]] *[[Phishing]] == Externé odkazy == * [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server] [[Kategória:Internet]] hkhf133yjk872bomlndf9guhxporqw8 7429035 7429033 2022-08-22T21:23:14Z Vasiľ 2806 Revízia 7429033 používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.240|84.245.121.240]] ([[User talk:84.245.121.240|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki '''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] (klamstvo), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho presný význam nie je jasný. Podrobnosti o význame pozri nižšie. ==Výslovnosť == Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks]<ref>https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax</ref>. Slovenská výslovnosť je [houks] alebo [hoaks] <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf</ref>. ==Definícia == Príklady výkladu významu pre angličtinu: *Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}</ref> *Oxford English Dictionary (2nd edition): <ref name="OED">hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> **''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je klamom....''; **''hoax (sloveso)'' [teda "hoaxovať"] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.'' *American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...'' <ref>https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax</ref> *Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je "hoax", prísne vzaté, "úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda". Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz "hoax" na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton & Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194</ref> V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.<ref name=OED/> Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku): *Greguš 2002 a 2003 a 2008: **''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref>; **''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>; **''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako "kačica" alebo "švindeľ"''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref> *Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''<ref>ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004</ref> *Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''<ref>ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007</ref> *Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.'' <ref>AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008</ref> *Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.'' <ref>Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009</ref> *Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''. <ref>[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]</ref> [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007] *Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}</ref> *Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté == Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy == Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým: * varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom) *vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom * informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej * prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) * tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov) Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.). === Ochrana pred šírením === Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie. Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že: * rozumie tomu, čo píše, * správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná), * zvykne písať pravdu. Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad "Dajte pozor na svoje deti!". Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city. Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]). === Príklad hoaxu === ''Pozor na mobil !!!'' ''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.'' ''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.'' ''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…'' ''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.'' Tento hoax má všetky typické znaky: * naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje) * odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“) * žiadosť o poslanie ďalej. === Príklad ICQ hoaxu === ''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!'' Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]. === Recesia === Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu. ''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''<!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --> === Žarty, vtipy a pod. === Najmä na [[1. apríl]]<nowiki/>a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť (ang. prank<ref>{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}</ref>). ''Predmet: Filmovanie začne zajtra'' ''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.'' === Ako rozpoznať hoax === * jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch * často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy. * väčšina ľudí, ktorí preposielajú hoax, samotný pojem hoax nepoznajú * niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda == Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) == Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhuje, aby v šírenie dezinformácií a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}</ref> Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na "stíhanie hoaxov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Falošná správa]] *[[Spam]] *[[Phishing]] == Externé odkazy == * [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server] [[Kategória:Internet]] ixcvl2df95h5p013auts0ymo44fgq9x 7429038 7429035 2022-08-22T21:28:56Z 84.245.121.46 Doplnenie nezávislých faktov wikitext text/x-wiki '''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] (klamstvo), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho presný význam nie je jasný. Podrobnosti o význame pozri nižšie. Hoaxi liberálnej spoločnosti (liberáli), ohrozujú demokratickú spoločnosť (demokrati). ==Výslovnosť == Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks]<ref>https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax</ref>. Slovenská výslovnosť je [houks] alebo [hoaks] <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf</ref>. ==Definícia == Príklady výkladu významu pre angličtinu: *Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}</ref> *Oxford English Dictionary (2nd edition): <ref name="OED">hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> **''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je klamom....''; **''hoax (sloveso)'' [teda "hoaxovať"] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.'' *American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...'' <ref>https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax</ref> *Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je "hoax", prísne vzaté, "úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda". Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz "hoax" na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton & Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194</ref> V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.<ref name=OED/> Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku): *Greguš 2002 a 2003 a 2008: **''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref>; **''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>; **''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako "kačica" alebo "švindeľ"''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref> *Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''<ref>ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004</ref> *Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''<ref>ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007</ref> *Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.'' <ref>AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008</ref> *Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.'' <ref>Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009</ref> *Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''. <ref>[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]</ref> [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007] *Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}</ref> *Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté == Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy == Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým: * varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom) *vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom * informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej * prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) * tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov) Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.). === Ochrana pred šírením === Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie. Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že: * rozumie tomu, čo píše, * správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná), * zvykne písať pravdu. Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad "Dajte pozor na svoje deti!". Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city. Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]). === Príklad hoaxu === ''Pozor na mobil !!!'' ''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.'' ''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.'' ''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…'' ''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.'' Tento hoax má všetky typické znaky: * naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje) * odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“) * žiadosť o poslanie ďalej. === Príklad ICQ hoaxu === ''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!'' Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]. === Recesia === Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu. ''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''<!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --> === Žarty, vtipy a pod. === Najmä na [[1. apríl]]<nowiki/>a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť (ang. prank<ref>{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}</ref>). ''Predmet: Filmovanie začne zajtra'' ''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.'' === Ako rozpoznať hoax === * jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch * často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy. * väčšina ľudí, ktorí preposielajú hoax, samotný pojem hoax nepoznajú * niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda == Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) == Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhuje, aby v šírenie dezinformácií a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}</ref> Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na "stíhanie hoaxov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Falošná správa]] *[[Spam]] *[[Phishing]] == Externé odkazy == * [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server] [[Kategória:Internet]] h7x1a9o95bip271lveke6vxq476vt0z 7429039 7429038 2022-08-22T21:29:39Z Vasiľ 2806 Revízia 7429038 používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.46|84.245.121.46]] ([[User talk:84.245.121.46|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki '''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] (klamstvo), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho presný význam nie je jasný. Podrobnosti o význame pozri nižšie. ==Výslovnosť == Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks]<ref>https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax</ref>. Slovenská výslovnosť je [houks] alebo [hoaks] <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf</ref>. ==Definícia == Príklady výkladu významu pre angličtinu: *Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}</ref> *Oxford English Dictionary (2nd edition): <ref name="OED">hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> **''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je klamom....''; **''hoax (sloveso)'' [teda "hoaxovať"] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.'' *American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...'' <ref>https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax</ref> *Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je "hoax", prísne vzaté, "úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda". Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz "hoax" na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton & Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194</ref> V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.<ref name=OED/> Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku): *Greguš 2002 a 2003 a 2008: **''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref>; **''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>; **''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako "kačica" alebo "švindeľ"''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}</ref> *Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''<ref>ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004</ref> *Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''<ref>ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007</ref> *Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.'' <ref>AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008</ref> *Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.'' <ref>Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009</ref> *Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''. <ref>[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]</ref> [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007] *Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}</ref> *Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté == Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy == Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým: * varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom) *vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom * informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej * prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) * tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov) Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.). === Ochrana pred šírením === Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie. Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že: * rozumie tomu, čo píše, * správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná), * zvykne písať pravdu. Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad "Dajte pozor na svoje deti!". Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city. Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]). === Príklad hoaxu === ''Pozor na mobil !!!'' ''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.'' ''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.'' ''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…'' ''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.'' Tento hoax má všetky typické znaky: * naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje) * odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“) * žiadosť o poslanie ďalej. === Príklad ICQ hoaxu === ''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!'' Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]]. === Recesia === Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu. ''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''<!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --> === Žarty, vtipy a pod. === Najmä na [[1. apríl]]<nowiki/>a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť (ang. prank<ref>{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}</ref>). ''Predmet: Filmovanie začne zajtra'' ''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.'' === Ako rozpoznať hoax === * jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch * často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy. * väčšina ľudí, ktorí preposielajú hoax, samotný pojem hoax nepoznajú * niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda == Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) == Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhuje, aby v šírenie dezinformácií a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}</ref> Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na "stíhanie hoaxov".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Falošná správa]] *[[Spam]] *[[Phishing]] == Externé odkazy == * [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server] [[Kategória:Internet]] ixcvl2df95h5p013auts0ymo44fgq9x Juraj Červenák 0 41472 7428961 7351702 2022-08-22T19:24:53Z 88.212.37.130 /* Dielo */Doplnený obsah wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Červenák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ | Portrét = Juraj_cervenak.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|6|16}} | Miesto narodenia = [[Žiar nad Hronom]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Juraj Červenák''' (pseudonymy: '''Thorleif Larssen''', '''George Callahan'''; * [[16. jún]] [[1974]], [[Žiar nad Hronom]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[autor]] [[fantasy]] a [[redaktor]] časopisov [[Fantázia (časopis)|Fantázia]], Pevnost, DVD Mag, Blokbaster a ďalších.<ref name="lic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Červenák | url = https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-cervenak | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Preslávil sa knihami o Conanovi, černokňažníkovi Roganovi a bohatierovi [[Ilia Muromec|Iľjovi Muromcovi]]. == Životopis == Vyrastal v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v roku [[1992]] zmaturoval na tamojšom gymnáziu. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] prešiel rôznymi zamestnaniami (vrátnik, nočný strážnik a iné), neskôr bol pracovníkom kultúrneho strediska v Banskej Štiavnici a vedúcim miestneho kina. V rokoch [[2005]]{{--}}[[2011]] žil v [[Košice|Košiciach]], od jesene [[2011]] je opäť v Banskej Štiavnici.<ref name="lic" /> == Ocenenia == S poviedkou ''Krvavý oheň, biely oheň'' z cyklu o Čiernom Roganovi vyhral v roku [[1999]] súťaž ''O najlepšiu fantasy'' a obdržal titul ''Nositeľ meča''.<ref name="lic" /> V roku [[2003]] získal na [[Istrocon]]e cenu Istron za najlepšiu poviedku roka (roganovka Z posvätnej vody zrodená) a vyhral v poviedkovej súťaži Raketa, hodnotenej čitateľmi Fantázie (poviedka z čias protitureckých bojov Hrdlorez).<ref name="lic" /> V roku [[2005]] získal cenu Akadémie Science Fiction, Fantasy a Hororu za najlepšiu Českú a slovenskú knihu s knihou Černokněžník 2 a 3. V roku [[2008]] získal rovnaké ocenenie s knihou ''Bílá věž''. Do tretice sa radoval z víťazstva v tejto kategórii v roku [[2011]] s knihou ''Ďáblova pevnost''.<ref name="cena-akademie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Akademie sci-fi, fantasy a hororu | url = https://www.databazeknih.cz/literarni-ceny/cena-akademie-sci-fi-fantasy-a-hororu-152 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dielo == * [[1995]] – Tollrander – Klenot zakletého čaroděje (iba cz, pod pseudonymom Thorleif Larssen) * [[2009]] – Sekera z bronzu, rúno zo zlata * [[2013]] – Štrkáč Callahan * [[2015]] – Legendy Zlatého mesta * romány o [[Conan]]ovi (iba cz) ** [[1994]] – Conan a stíny Hyrthu (cz, pod pseudonymom George Callahan) ** [[2000]] – Conan nelítostný (cz, pod pseudonymom Thorleif Larssen) ** [[2002]] – Conan a svatyně démonů (cz, pod pseudonymom Thorleif Larssen) ** [[2004]] – Conan a dvanáct bran pekla (cz, pod pseudonymom Thorleif Larssen) * cyklus [[Černokňažník]] ** [[2009]] – Černokňažník: Vládca vlkov ** [[2010]] – Černokňažník: Radhostov meč ** [[2010]] – Černokňažník: Krvavý oheň ** [[2011]] – Černokňažník: Vojna s besmi (zbierka poviedok) ** [[2012]] – Čierny Rogan: Zlato Arkony 1 ** [[2013]] – Čierny Rogan: Zlato Arkony 2 ** [[2016]] – Čierny Rogan: Prízraky na Devíne ** [[2021]] – Vládca Krvavého ohňa (súborné vydanie I.) ** [[2022]] – Zlato Arkony (súborné vydanie II.) * cyklus [[Bohatier]] ** [[2017]] – Oceľové žezlo ** [[2017]] – Dračia cárovná ** [[2018]] – Horiaca ríša ** [[2019]] – Biela veža * [[Bivoj]] (iba cz) ** [[2008]] – ''Bivoj Běsobijce'' ** [[2008]] – ''Bivoj Válečník'' ** [[2016]] – ''Bivoj'' (súborné vydanie) * [[Dobrodružstvá kapitána Báthoryho]] ** [[2009]] – ''Strážcovia Varadína'' ** [[2010]] – ''Brána Irkally'' ** [[2011]] – ''Diablova pevnosť'' ** [[2015]] – ''Železný polmesiac'' ** [[2018]] – ''Hradba západu'' * cyklus [[Stein a Barbarič]] ** [[2013]] – Mŕtvy na Pekelnom vrchu ([[Banská Štiavnica]]) ** [[2014]] – Krv prvorodených ([[Praha]]) ** [[2015]] – Ohnivé znamenie ([[Bratislava]]) ** [[2016]] – Diabol v zrkadle ([[Viedeň]]) ** [[2017]] – Vlk a dýka ([[Sitno (hrad)|Hrad Sitno]]), ** [[2019]] – [[Les prízrakov]] (Hrad [[Břecštejn|Strieborná skala]] a [[Trutnov]]) ** [[2020]] – Anjel v podsvetí ([[Plzeň]]) ** [[2021]] – Pre hrsť dukátov ([[Kremnica]]) * cyklus [[Šarkanove poklady]] ** [[2022]] – Zakliaty klaštor (čoskoro) * poviedky a novely ** [[1993]] – Olgerd – Meč z Thormarenu (cz) ** [[1996]] – Oko netvora temnot (ant. Oko netvora temnot) (cz) ** [[1998]] – Mŕtvi striebro nepotrebujú (Fantázia č.2) ** [[1998]] – Na piaď chlap, na lakeť brada (Fantázia č.7) ** [[1998]] – Krvavý oheň, biely oheň (Fantázia č.12) ** [[1999]] – Nad temným hrobom zelený očí svit (Ikarie 7/1999) ** [[2000]] – Sila viery (ant. Je dobré být mrtvý) (cz) ** [[2001]] – Daždivá noc v Boot Hille (Fantázia č.18) ** [[2002]] – Z posvátné vody zrozená (Pevnost 1/2002) (cz) ** [[2003]] – Keď vyjde slnko nad Zoborom (Fantázia č.25) ** [[2003]] – Hrdlorez (Fantázia č.26) ** [[2004]] – Černé srdce (ant. Čas psanců) (cz) ** [[2004]] – Za Hronom temný les... (zborník Ovacon) ** [[2005]] – Strážce hvozdu (ant. Písně temných věků) (cz) ** [[2005]] – Doupě řvoucí smrti (Pevnost 11/2005) (cz) ** [[2005]] – Mark Stone – Svatá válka (cz) ** [[2006]] – Kámen a krev (ant. Orbitální šerloci)(cz) ** [[2006]] – Kapka krve (ant.Legie nesmrtelných) (cz) ** [[2006]] – Vládce stříbrného šípu (Pevnost 12/2006) (cz) ** [[2008]] – Útek Jonathana Harkera (Pevnost 11/2008) (cz) ** [[2009]] – Turkobijce (ant. Memento Mori) (cz) ** [[2012]] – Vierozvestci (ant. Čas hrdinov) ** [[2019]] – Krvavá panna a veľký zlý vlk (ant. Čas hrdinov 2) ** [[2020]] – Mátohy na Krížnej (ant. SLOVENSKO NOIR) ** [[2021]] – Záhada diabolského mnícha (Denník Sme) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cervenak.sk Osobná stránka Ďura Červenáka], pripravované diela, recenzie, fotogaléria. * [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-cervenak Juraj Červenák] – Literárne informačné centrum * [https://web.archive.org/web/20151018042742/http://blog.sirion.sk/2010/03/31/juraj-cervenak-rozhovor/ Juraj Červenák] – rozhovor s autorom o jeho tvorbe (2010) * [http://www.metalopolis.net/Articles/9339/Juraj-Cervenak-Metalisti-su-mudri-a-scitani-ludia-(rozhovor)/ Juraj Červenák: Metalisti sú múdri a sčítaní ľudia] – rozhovor pre magazín Metalopolis (2021) {{DEFAULTSORT:Červenák, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Spisovatelia fantasy]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiaru nad Hronom]] owfxr4pfc5qtv5f575qmxazbnk1wtst Burčiak 0 43754 7429027 7298863 2022-08-22T20:57:31Z Auto-épreuve 128612 sk wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia-Burciak-Lis.JPG|náhľad|Hrozno a tradičný lis na výrobu burčiaku, vína a iných produktov z hroznového muštu.]] [[Súbor:Slovakia-Burciak-capovanie2.JPG|náhľad|Čapovanie burčiaku z veľkého dreveného suda na [[Tradičný trnavský jarmok|Tradičnom trnavskom jarmoku]].]] '''Burčiak''' alebo '''čiastočne prekvasený hroznový mušt''' je druh [[alkohol]]ického nápoja: „rozkvasený, teplý a žltkavo sfarbený rozkvasený hroznový mušt, obsahujúci 4-6% obj. alkoholu.“<ref name="vl">Burčiak. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Malík | meno = Fedor | odkaz na autora = Fedor Malík | spoluautori = a kol. | titul = [[Vinársky lexikón]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Fedor Malík a syn | miesto = [Modra] | rok = 2012 | počet strán = 144 | strany = 22 | isbn = 978-80-97086-30-5 | jazyk = }}</ref> Pôvodne slovo burčiak pochádza zo spojenia slov BUR DŽAK, nápoj skvasený a búrivý z hrozna na vzdanie vďaky za úrodu. Jeho výroba je silno závislá od chuti výrobcu a druhu hrozna. Jeho výrobu reguluje na Slovensku zákon č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve. V strednej Európe je to sezónny nápoj.<ref name="vl"/> Ako burčiak možno označiť len kvasiaci [[hroznový mušt]] vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území Slovenska. Burčiak možno ponúkať spotrebiteľovi v období od 15. augusta do 31. decembra kalendárneho roka zberu hrozna, z ktorého je vyrobený. Počas kvasenia burčiaka možno kvasenie zastaviť a opätovne ho uviesť do kvasenia a následne ponúkať spotrebiteľovi. Označenie „burčiak“ a údaj o výrobcovi je ten, kto predáva, povinný uviesť viditeľne na výveske v mieste predaja burčiaka. == Postup výroby == Na výrobu burčiaku použijeme zdravé [[hrozno]], ktoré vylisujeme. Vylisovať ho možno celé, alebo ho možno odzrniť, záleží od individuálneho názoru. Dôležité je odkalenie [[hroznový mušt|muštu]]. Odkalenie prevádzame nasledovne. Vylisovaný [[hroznový mušt|mušt]] podľa možnosti dáme do chladnej miestnosti a zasírime ho dávkou 5g [[pyrosiričitan]]u draselného na 100 litrov. Po najskôr 8 až 12 hodinách čistý mušt opatrne stiahneme hadičkou do ďalšej nádoby. Kaly, ktoré ostali po odkalení, obsahujú veľa nečistôt pevného, chemického a biologického charakteru (zvyšky hliny, [[prach]]u, [[postrek]]ov, [[pleseň|plesní]], [[kvasinka|kvasiniek]], [[baktéria|baktérií]] atď.). Nádoba s muštom určeným na kvasenie nesmie byť plná, ale musí v nej zostať ešte približne 10-15% voľného priestoru. Po odkalení mušt zakvasíme čistou kultúrou kvasiniek. Zvyčajne sa používa dávka 10-20g sušených kvasiniek na 100 litrov muštu. Pred použitím ich necháme napučať v zmesi vody a muštu o teplote cca 30&nbsp;°C. Po 20-30 minútach by kvasinky mali začať pracovať. Po malých dávkach prilievame mušt, až kým teplotu neznížime na teplotu muštu. Potom celý obsah pridáme k odkalenému muštu. Teraz prichádza hlavný rozdiel medzi výrobou vína a výrobou burčiaku. Teplota kvasenia. Pri výrobe vína teplotu udržujeme v rozmedzí 12-20&nbsp;°C. Ak však máte radi teplý burčiak, pokojne môžete nechať teplotu vystúpiť až do 30&nbsp;°C. Vtedy však burčiak treba vypiť rýchlo, pretože prudko kvasiaci mušt zakrátko prechádza do štádia mladého vína, ktoré nie každému chutí. Ak máte muštu viac, môžete ho rozdeliť do viacerých nádob a zakvášať postupne. V tomto prípade už nepotrebujete čistú kultúru kvasiniek, ale na rozkvasenie ďalších nádob s muštom môžete použiť aj kvasiaci burčiak. == Zdroje == <references/> * Časť textu bola prebratá z [http://www.vinko.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=554 Vinko.sk] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Federweisser}} {{Vinársky výhonok}} [[Kategória:Fermentované nápoje]] [[Kategória:Alkoholické nápoje]] [[Kategória:Víno]] ftxu10e5lk0ppyhkbn5h6srsyy2cjzb Jozef Tomko 0 44413 7429037 7428695 2022-08-22T21:28:06Z PALLY27 55074 /* Úmrtie */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Jozef Tomko | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg | popis portrétu = Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Jozef Tomko.svg <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Ut Ecclesia Aedificetur | heslo po slovensky = Aby sa Cirkev vzmáhala | štát pôsobenia = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{minivlajka|Vatikán|w}}<br />{{minivlajka|Slovensko|w}} | dátum narodenia = {{dn|1924|03|11}} <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = [[Udavské]], [[ČSR]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|08|08|1924|03|11}} | miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = {{duv|2022|8|16|1924|03|11}} [[Košice]], [[Slovensko]] | 1. funkcia = Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov | 1. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[1985]]{{--}}[[9. apríl]] [[2001]] | 1. funkcia - predchodca = [[Dermot Ryan]]<br /><small>(ako pro-prefekt)</small> | 1. funkcia - nástupca = [[Crescenzio Sepe]] | 2. funkcia = Predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy | 2. funkcia - obdobie = [[23. október]] [[2001]]{{--}}[[1. október]] [[2007]] | 2. funkcia - predchodca = [[Édouard Gagnon]] | 2. funkcia - nástupca = [[Piero Marini]] | funkcie = * titulárny arcibiskup docleanský (1979{{--}}) * generálny sekretár Biskupskej synody (1979{{--}}1985) * kardinál-diakon Gesù Buon Pastore alla Montagnola (1985{{--}}1996) * kardinál-kňaz Santa Sabina (1996{{--}}) | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1949|03|12|1924|03|11|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Luigi Traglia|Luigi kardinál Traglia]] | kňazský svätiteľ funkcia = vicegerent Ríma | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|1979|09|15|1924|03|11|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]] | biskupský svätiteľ funkcia = 264. rímsky biskup | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Eduardo Martínez Somalo]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = úradník sekretariátu štátu Vatikán | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Andrew Gregory Grutka]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = predseda Svetového kongresu Slovákov | kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|03|11|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = [[Santa Sabina]] | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Jozef kardinál Tomko''' (* [[11. marec]] [[1924]], [[Udavské]] – † [[8. august]] [[2022]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kardinál]], [[arcibiskup]] [[Latinská cirkev|náboženský]] [[spisovateľ]] a emeritný prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála [[Albert Vanhoye|Alberta Vanhoyea]] 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom [[Kardinál|kolégia kardinálov]]. == Mladosť a štúdiá == Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku [[1935]] a štúdia na ňom ukončil v roku [[1943]]. V školskom roku [[1943]]{{--}}[[1944]] vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku [[1945]] ho [[Košice|košický]] biskup [[Jozef Čársky]] poslal na štúdiá do [[Rím]]a. V [[Pápež]]skom kolégiu [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] dostal ďalšiu [[kňaz]]skú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej [[univerzita|univerzite]] v Ríme. Za [[kňaz]]a bol vysvätený [[12. marec|12. marca]] roku [[1949]] v Ríme. == Kňazstvo a ďalšie štúdiá == Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu [[Komunizmus|komunistického]] režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku [[1968]], ale v čase tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] jeho emigrácia pokračovala. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1965]] pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej]] a [[Pápežská gregoriánska univerzita|Pápežskej gregoriánskej univerzite]]. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu ''De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia'' (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát [[teológia|teológie]]. Roku [[1956]] obhájil dizertačnú prácu ''Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni'' [[1945]]{{--}}[[1954]] (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945{{--}}1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo [[sociológia|sociológie]]. Roku [[1961]] obhájil dizertačnú prácu ''Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau ([[1776]]) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn'' (Zriadenie [[Diecéza (biskupstvo)|biskupstiev]] [[Spiš (región)|Spiš]], [[Banská Bystrica]] a [[Rožňava]] [1776] a kráľovské patronátne právo v [[Uhorsko|Uhorsku]]) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol [[Doktor práv|doktorát práv]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií ''Pro Deo'' v Ríme. Roku [[1958]] mu pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] udelil titul pápežského komorníka. Na [[Vianoce]] [[1959]] bol signatárom iniciatívy za vybudovanie [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme]], ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] života [[Slováci|Slovákov]] v zahraničí. V rokoch [[1960]] až [[1963]] sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany [[Česko|českých]] katolíckych a [[politika|politických]] kruhov, administratívne i finančné prekážky. Keď sa v roku [[1961]] uvoľnilo miesto v [[Rímska kúria|kuriálnom úrade]] [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]], výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Počas [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]] – [[1965]]) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku [[1966]] sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri [[1967]] sekretárom prvej [[Synoda biskupov|Synody biskupov]] o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch [[1968]] – [[1970]] pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval [[Latinská cirkev|Katolícku cirkev]] na [[ekumenizmus|ekumenických]] stretnutiach o [[teológia|teológii]] manželstva a o miešaných manželstvách v [[Rím]]e ([[1970]]), [[Štrasburg]]u ([[1971]]), [[Madrid]]e ([[1972]]), [[Bazilej]]i, ([[1973]]) a inde. V [[november|novembri]] [[1972]] bol členom úradnej delegácie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri návšteve Svetovej rady [[Náboženská spoločnosť|cirkví]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|Luteránskej]] svetovej federácie v [[Ženeva|Ženeve]]. Okrem toho sa ako oficiálny [[delegát]] zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií [[Ázia|Ázie]] ([[Manila]], [[1970]]), [[Austrália a Oceánia|Oceánie]] ([[Sydney]], [[1973]]), [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] ([[Puebla (mesto)|Puebla]], [[1979]]). [[Pápež]] [[Pavol VI.]] ho [[17. jún]]a [[1970]] vymenoval za ''pápežského preláta'' a [[21. december|21. decembra]] [[1974]] za podtajomníka [[Kongregácia pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]]. == Arcibiskup == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[12. júl]]a [[1979]] vymenoval za titulárneho [[arcibiskup]]a a generálneho tajomníka [[Synoda biskupov|Synody biskupov]]. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej [[Cirkevná hierarchia|cirkevnej hierarchie]]. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený. Biskupskú vysviacku prijal [[15. september|15. septembra]] [[1979]] v Ríme, v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. Obrad vysviacky vykonal sám [[pápež]] ako priateľské gesto voči novému [[biskup]]ovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej [[Latinská cirkev|Cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Za svoj [[biskupský erb|biskupský znak]] si s pomocou spolubratov vyvolil [[zem]]eguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský [[Kríž (symbol)|kríž]] na troch vŕškoch a nad ním sú tri [[ľalia|ľalie]]. Pod [[erb]]om je jeho motto, inšpirované [[Pavol (apoštol)|sv. Pavlom]]: ''„Ut Ecclesia aedificetur“'', čiže ''„Aby sa Cirkev vzmáhala“''. Tri symboly naznačujú, akú [[Latinská cirkev|Cirkev]] chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom). [[18. október|18. októbra]] [[1979]] sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí [[biskup]]i a [[biskupská konferencia|biskupské konferencie]] (napríklad v [[Holandsko|Holandsku]]) si koncilové uznesenia vykladali [[liberalizmus|liberálne]] a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali [[konzervativizmus|konzervatívne]] tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov. == Kardinál == Dňa [[24. apríl]]a [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na [[Turíce]] vymenuje 28 nových [[kardinál]]ov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.#Konzistórium 25. mája 1985|konzistória]], odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na [[Piazza San Pietro|Svätopeterskom námestí]]. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo [[Slováci|Slovák]] stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta. Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. [[Pápež]] ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo [[Vatikán]]e a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky ''IOR''. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála [[Carla Furna]], ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra [[2001]] do 1. októbra [[2007]] bol predsedom ''Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy''. V niekoľkých prípadoch plnil funkciu [[pápežský legát|pápežského legáta]]. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajare]] ([[Mexiko]]) v [[október|októbri]] roku [[2004]]. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislave – Petržalke]] v [[september|septembri]] roku [[2005]]. [[Benedikt XVI.]] menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý [[univerzita|Univerzitný]] medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od [[9. november|9.]] do [[13. november|13. novembra]] 2005 v [[španielsko]]m meste [[Murcia (mesto)|Murcia]]. == Návrat na Slovensko == Na Slovensko sa vrátil v roku [[1989]], aby vysvätil nového [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišského biskupa]] [[František Tondra|Františka Tondru]], čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi. Vystúpil na zasadnutí pléna [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[21. apríl]]a [[1991]]. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej [[kresťanstvo|kresťanskej]] cyrilo-metodskej minulosti. == Čestné ocenenia == Vo viacerých krajinách ho poctili čestným [[doktorát]]om; Callumet College, Hamond, [[Indiana]] ([[Spojené štáty|USA]]); Fu Jen University, [[Tchaj-pej]] ([[Taiwan]]); Teologická fakulta [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]; Teologická fakulta vo [[Varšava|Varšave]]; Universidad de Estado, [[Buenos Aires]] ([[Argentína]]); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)... Za prínos v rozvoji [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], vzdelania a humanity na [[Slovensko|Slovensku]] mu [[11. december|11. decembra]] [[2001]] čestný doktorát udelila Lekárska fakulta [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu [[Trnavská univerzita v Trnave]] udelila čestný doktorát. V [[apríl]]i [[2006]] mu bol udelený titul Doctor honoris causa [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckou univerzitou v Ružomberku]]. === Ďalšie ocenenia === Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne ([[Luxemburg (mesto)|Luxembourg]], [[1988]]); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky ([[Bratislava]], [[1995]]); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, [[Argentína]] ([[Buenos Aires]], [[1999]]). V roku [[2002]] mu [[Prezident Slovenskej republiky|prezident SR]] [[Rudolf Schuster]] udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa. == Úmrtie == Zomrel vo svojom byte v [[Rím]]e v skorých ranných hodinách [[8. august]]a [[2022]]. Na základe jeho osobného priania, budú pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220808012 | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | vydavateľ = TK KBS | jazyk = SK }}</ref> Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11.00 h vo vatikánskej Bazilike sv. Petra pri oltári katedry.<ref name="teraz-posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomkom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom sa bude konať 11. augusta | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomko/652550-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-08 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}</ref> Kardinál Tomko bol pochovaný v [[Dóm svätej Alžbety|Katedrále svätej Alžbety]] kde mal pripravenú hrobku. Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00. Pohrebné obrady hudobne doprévádzal zbor a orchester [[Zbor sv. Cecílie|Zboru sv. Cecílie]] pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]]. Predchádzajúce dva dni boli jeho ostatky v Katedrále aj verejne vystavené.<ref name="teraz-pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu-v">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pohrebné obrady kardinála Tomka budú v Košiciach v utorok 16. augusta | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu/652630-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-08 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}</ref> == Udelené biskupské svätenia a inaugurácie biskupov == === Hlavný svätiteľ === [[Kardinál]] Jozef Tomko bol hlavným svätiteľom týchto [[biskup]]ov:<ref name="CH-Tomko">David M. Cheney. ''www.catholic-hierarchy.org'' [online]. REV. 2012-12-26, [cit. 2012-12-29]. Kapitola [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Jozef Cardinal Tomko]. ([[Angličtina|angl.]])</ref> * Pietro Sambi ([[1985]]) * Mathias Kappil ([[1986]]) * Amedeus Msarikie ([[1986]]) * Hippolytus Anthony Kunnunkal, O.F.M. Cap. ([[1986]]) * John kardinál Njue ([[1986]]) * Christophe Munzihirwa Mwene Ngabo, S.J. ([[1986]]) * [[Jozef Viktor Adamec|Joseph Victor Adamec]] – biskup diecézy Altoona-Johnstown ([[Altoona]] ([[Pensylvánia|PA]], [[Spojené štáty|USA]]), [[20. máj]] [[1987]]<ref name="Adamec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | korporácia = The Roman Catholic Diocese of Altoona - Johnstown | titul = The Biography of Bishop-Emeritus Joseph V. Adamec | url = http://www.ajdiocese.org/bishops-biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}} </ref> * Longinus Atundo ([[1987]]) * Edouard Mathos ([[1988]]) * Jean-Gabriel Diarra ([[1988]]) * Jean Zerbo ([[1988]]) * [[František Tondra]] – biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišskej diecézy]], [[Spišské Podhradie]], [[9. september]] [[1989]]<ref name="CH-Tondra">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop František Tondra | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btondra.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * [[Ján Hirka]] – [[eparcha (biskup)|eparcha]] [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovskej eparchie]], [[Prešov]], [[17. február]] [[1990]]<ref name="CH-Hirka">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Ján Hirka | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhirka.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * [[Alojz Tkáč]] – biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej diecézy]], [[Košice]], [[17. marec]] [[1990]]<ref name="CH-Tkáč">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Alojz Tkáč | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btkac.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * [[Eduard Kojnok]] – biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]], [[Rožňava]], [[18. marec]] [[1990]]<ref name="CH-Kojnok">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Eduard Kojnok | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkojnok.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * [[Rudolf Baláž]] – biskup [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrickej diecézy]], [[Banská Bystrica]], [[19. marec]] [[1990]]<ref name="CH-Baláž">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Rudolf Baláž | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbalaz.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * Cornelius Kipng’eno Arap Korir ([[1990]]) * Edmond Jitangar ([[1992]]) * Yohannes Woldegiorgis ([[1992]]) * Joseph Sunday Ajomo ([[1992]]) * Augustin Misago ([[1992]]) * Frédéric Rubwejanga ([[1992]]) * [[Bernard Bober]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[30. január]] [[1993]]<ref name="CH-Bober">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Bernard Bober| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbober.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * Linus Okok Okwach ([[1993]]) * Lorenzo Ceresoli, M.C.C.I. ([[1994]]) * Joseph Shipandeni Shikongo, O.M.I. ([[1994]]) * Peter Liu Cheng-chung ([[1994]]) * Ernest Patili Assi ([[1994]]) * Victor Dovi Hounnaké ([[1994]]) * Pierre Koffi Seshie ([[1994]]) * Paolo Mietto, C.S.I. ([[1994]]) * Charles Asa Schleck, C.S.C. ([[1995]]) * Anthony Kwami Adanuty ([[1995]]) * Gabriel Akwasi Abiabo Mante ([[1995]]) * Philip Naameh ([[1995]]) * Thomas Kwaku Mensah ([[1995]]) * Joseph Osei-Bonsu ([[1995]]) * Boniface Lele ([[1996]]) * Philip Arnold Subira Anyolo ([[1996]]) * Luigi Locati ([[1996]]) * Vincent Samuel ([[1996]]) * Daniel Acharuparambil, O.C.D. ([[1996]]) * Dominique Bonnet, C.S.Sp. ([[1997]]) * Timothée Modibo-Nzockena ([[1997]]) * Joseph O. Egerega ([[1997]]) * John ’Oke Afareha ([[1997]]) * Wenceslas Compaoré ([[1997]]) * Paul Yemboaro Ouédraogo ([[1997]]) * Janvier Kataka Luvete ([[1997]]) * [[Jozef Zlatňanský]] – [[Topoľčianky]], [[20. júl]] [[1997]]<ref name="TKKBS Zlatňanský">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Mons. Jozef Zlatňanský oslavuje 80. narodeniny | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20070313018 | dátum vydania = 13.03.2007 11:35 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}} </ref> * Pius Alick Mvundla Ncube ([[1998]]) * Marcello Zago, O.M.I. ([[1998]]) * Maurice Anthony Crowley, S.P.S. ([[1998]]) * Norman King’oo Wambua ([[1998]]) * Zef Gashi, S.D.B. ([[1998]]) * Francisco Javier Múnera Correa, I.M.C. ([[1999]]) * Anthony Ireri Mukobo, I.M.C. ([[2000]]) * David Kamau Ng’ang’a ([[2000]]) * Patrick Joseph Harrington, S.M.A. ([[2000]]) * Francis Baldacchino, O.F.M. Cap. ([[2000]]) * Virgilio Pante, I.M.C. ([[2001]]) * [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]] – eparcha [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej eparchie]], [[Bratislava]], [[16. február]] [[2008]] * [[Róbert Bezák]], C.SS.R. – arcibiskup [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]], [[Trnava]], [[6. jún]] [[2009]] === Hlavný spolusvätiteľ === * Franco Illia – arcibiskup diecézy [[Shkodër (mesto)|Shkodër]] ([[Albánsko]]), [[25. apríl]] [[1993]]<ref name="CH-Illia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Archbishop Franco Illia | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/billia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> * Rrok Kola Mirdita – arcibiskup diecézy [[Tirana|Tiranë]]-[[Drač (mesto)|Durrës]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]<ref name="CH-Mirdita">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Archbishop Rrok Kola Mirdita | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmirdita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012| dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> * Robert Ashta, O.F.M. – biskup diecézy [[Pult (Albánsko)|Pult]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]<ref name="CH-Ashta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org| url = | kapitola = Bishop Robert Ashta, O.F.M. | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bashta.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> * Zef Simoni – pomocný biskup arcidiecézy Shkodrë (Albánsko), titulárny biskup bararuský, [[25. apríl]] [[1993]]<ref name="CH-Simoni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Bishop Zef Simoni | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bsimoni.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}}</ref> * [[Stanislav Stolárik]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[20. marec]] [[2004]]<ref name="TKKBS Stolárik">{{Citácia elektronického dokumentu| korporácia = TK KBS | autor = Imrich Gazda | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Vysviacka Mons. Stanislava Stolárika za pomocného biskupa Košickej arcidiecézy | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 22.03.2004 14:15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}</ref> * [[Viliam Judák]] – biskup [[Biskupstvo Nitra|Nitrianskej diecézy]], [[Nitra]], [[16. júl]] [[2005]]<ref name="TKKBS Judák">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Biskupská vysviacka Mons. Viliama Judáka | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 16.07.2005 11:20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}</ref> * [[Jozef Haľko (mladší)|Jozef Haľko]] – pomocný biskup [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[17. marec]] [[2012]]<ref name="CH-Haľko">{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Jozef Haľko | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhalko.html | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-06 | jazyk = {{eng}} }}</ref> * [[Marek Forgáč]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[1. september]] [[2016]] === Inaugurácie === * [[Stanislav Zvolenský]] – arcibiskup-metropolita [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[8. marec]] [[2008]]<ref "TKKBS arcibiskup">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska| titul = Kardinál Tomko uviedol do úradu bratislavského arcibiskupa Zvolenského | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080308015 | dátum vydania = 08.03.2008 18:07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}</ref> == Literárna tvorba == * Svetlo národov ([[Rím]], [[1972]]) * Blaženstvá (Rím, [[1973]]) * Kresťan a svet (Rím, [[1974]]) * Otázky dneška (Rím, [[1976]]) * Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, [[1984]]), vydal ju aj po [[angličtina|anglicky]]. * ''Il Sinodo dei Vescovi'' – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, [[1985]]). * ''La Missione verso il Terzo millennio'' (Rím – [[Bologna]], [[1998]]) – vyšla aj po slovensky ** Misie do tretieho tisícročia ([[Bratislava]], [[2000]]). * Na misijných cestách (Rím [[1989]] – [[Trnava]], [[1991]]) * Budovať Cirkev ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[1994]]) * Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, [[1991]]) * Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku ([[Spišská Kapitula]] – [[Spišské Podhradie]] [[1994]]). * Na misijných cestách II. ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[2003]]) * So srdcom na Slovensku ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2006]]) * Na životných cestách ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2008]]) == Galéria == <gallery> Obrázok:Udavské 18 Slovakia.jpg|Udavské, rodná obec Jozefa Tomka Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|Jozef kardinál Tomko Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia1.jpg|Matka Tereza a Jozef kardinál Tomko Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia2.jpg|Pápež Ján Pavol II., kardinál Korec, Jozef kardinál Tomko </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Čižmár | meno = Marián | titul = Kardinál Jozef Tomko : život v službe evanjelia | miesto = [Poprad] | vydavateľ = Inremax | rok = 2018 | isbn = 978-80-971910-3-0 | počet strán = 824 | strany = }} * {{Citácia knihy | editori = Marián Čižmár | titul = Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomka : rozličné texty : úvahy, rozhovory, homílie a príhovory | vydanie = | typ vydania = | vydanie text = | miesto = [Poprad] | vydavateľ = Inremax | rok = 2022 | isbn = 978-80-973592-4-9 | počet strán = 626 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt|q}} == Externé odkazy == * [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Catholic hierarchy] {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-t.htm#Tomko Cardinals of the Holy Roman Church] {{eng icon}} {{DEFAULTSORT:Tomko, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí kardináli]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Udavského]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Prefekti Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] fmfg5lxrfehcyujqwoefn15dczvbvzu Ruská vesmírna agentúra Roskosmos 0 45530 7428969 7427227 2022-08-22T19:33:21Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti =Ruská vesmírna agentúra Roskosmos | Logo spoločnosti =Roscosmos logo ru.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = Logo vesmírnej agentúry | Právna forma = ruská štátna spoločnosť | IČO = | Odvetvie = vesmírna agentúra | Založená = [[25. február|25. február]]a [[1992]] | Zakladateľ = | Sídlo = [[Moskva]] | Štát sídla = Rusko | Pôvod = | Vedenie = Jurij Borisov <small>(generálny riaditeľ od [[15. jún]]a [[2022]])</small> | Územný rozsah = Rusko | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Farby spoločnosti = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 170 500 | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = https://www.roscosmos.ru/ | Zánik = | Poznámka = }} '''Ruská vesmírna agentúra Roskosmos'''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Michaela |priezvisko=Hlaváčová |titul=Roskosmos ohlásil spoluprácu s NASA |url=https://spravy.rtvs.sk/2022/07/roskosmos-ohlasil-spolupracu-s-nasa-pri-letoch-vesmirnych-lodi/ |vydavateľ=[[RTVS]] |miesto=Bratislava |dátum vydania=2022-07-15 |dátum prístupu=2022-08-17 }}</ref> (iné názvy pozri nižšie) je vládna agentúra zodpovedná za [[Rusko|ruský]] vesmírny program a letecký výskum. [[Súbor:Moscow, Schepkina 42 - Roscosmos building.jpg|náhľad|Sídlo Roskosmosu v [[Moskva|Moskve]]]] [[Súbor:Russian spacewalk (31359866037).jpg|náhľad|[[Kozmonaut]] [[Oleg Dmitrijevič Kononenko|Oleg Kononenko]] stojí počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] z [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] (ISS) na žeriave [[Strela (žeriav)|Strela]], 11. december 2018]] [[Súbor:Yury Borisov official portrait.png|náhľad|170px|[[Jurij Ivanovič Borisov|Jurij Borisov]], súčasný generálny riaditeľ Roskosmosu]] == Názvy == Predchádzajúce názvy Roskosmosu boli nasledovné: * [[25. február]] [[1992]]{{--}}[[30. september]] 1992: {{VJZ|rus|Российское космическое агентство при Правительстве РФ|''Rossijskoje kosmičeskoje agentstvo pri Praviteľstve RF''}}; v slovenskom preklade: ''Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Указ Президента РФ от 30.09.1992 N 1148 (ред. от 12.04.2019) "О структуре центральных органов федеральной исполнительной власти" / КонсультантПлюс |url=http://www.consultant.ru/document/Cons_doc_LAW_963/ |vydavateľ=consultant.ru |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Бенедиктов |meno=Кирилл |titul=Закон кувалды |url=https://iz.ru/news/554991 |vydavateľ=iz.ru |dátum vydania=2013-08-06 |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Медведев подписал закон о статусе авиации Роскосмоса |url=http://www.rosbalt.ru/main/2011/11/24/916356.html |vydavateľ=rosbalt.ru |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref> * 30. september 1992{{--}}[[25. máj]] [[1999]]: {{VJZ|rus|Российское космическое агентство|''Rossijskoje kosmičeskoje agentstvo''}} (skratka: РKA)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Российское авиационно-космическое агентство |url=http://www.consultant.ru/document/cons_doc_LAW_120971/39e9169680aef5293a7fc0a6f25f82fc437d383b/ |vydavateľ=consultant.ru |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref>; po slovensky: '''Ruská kozmická agentúra''' (skratka: '''RKA''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kronika |url=https://astropresov.sk/sliders/vzdelavanie-a-zabava/moznosti-tematickeho-rozvoja/kozmonautika/kronika/ |vydavateľ=Hvezdáreň a planetárium v Prešove |miesto=Prešov |dátum prístupu=2022-08-17}}</ref> * 25. máj 1999{{--}}[[9. marec]] [[2004]]: {{VJZ|rus|Российское авиационно-космическое агентство|''Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo''}};<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Указ Президента Российской Федерации от 25.05.1999 г. № 651 |url=http://kremlin.ru/acts/bank/13891 |vydavateľ=Официальные сетевые ресурсы Президента России |miesto=Москва |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref> v slovenskom preklade: ''Ruská letecko-kozmická agentúra'' (skrátená forma: '''Rosaviakosmos'''; skratka: '''RAKA''')<ref>{{Citácia knihy |titul=Ottova všeobecná encyklopédia M{{--}}Ž |vydavateľ=Agentúra Cesty |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=80-969159-3-2 |strany=333 |kapitola zborník=Rosaviakosmos}}</ref> * 9. marec 2004{{--}}[[28. december]] [[2015]]: {{VJZ|rus|Федеральное космическое агентство|''Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo''}} (skratka: Роскосмос{{--}}''Roskosmos''); v slovenskom preklade: ''Federálna kozmická agentúra'' [Výraz „''Roskosmos''“ bol teda do roku 2015 len skrátený názov organizácie, zatiaľ čo od 28. decembra 2015 je už v hlavnej časti jej názvu]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Указ Президента Российской Федерации от 09.03.2004 г. № 314 |url=http://www.kremlin.ru/acts/bank/20611 |vydavateľ=Официальные сетевые ресурсы Президента России |miesto=Москва |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref> * [[2014]]{{--}}[[2016]]: {{VJZ|rus|Объединённая ракетно-космическая корпорация|''Objediňonnaja raketno-kosmičeskaja korporacija''}} (skratka: ОРKK); v slovenskom preklade: ''Zjednotená raketo-kozmická korporácia'' * od 28. decembra 2015: {{VJZ|rus|Государственная корпорация по космической деятельности «Роскосмос»|''Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“''}} (skratka: Роскосмос{{--}}''Roskosmos''); v slovenskom preklade: ''Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Подписан Указ об упразднении Федерального космического агентства |url=http://kremlin.ru/acts/news/51025 |vydavateľ=Официальные сетевые ресурсы Президента России |miesto=Москва |dátum prístupu=2019-08-30 |jazyk=rus}}</ref> Oficiálny názov: Poznámka: Ruská vesmírna agentúra Roskosmos používa ako oficiálny názov agentúry dlhý a krátky tvar.<ref>Roskosmos In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopedia Britannica]] |url=https://www.britannica.com/topic/Roskosmos |dátum prístupu=2022-08-22 |jazyk=en}}</ref> V ruskej odbornej literatúre sú niekedy oba tvary spolu. Všeobecné platí, že krátky a menej formálny tvar sa vždy uvádza ako druhý. Zahraničná odborná literatúra používa krátky tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený.<ref>{{Citácia knihy |titul=Toward a theory of spacepower: selected essays |editori=Charles D Lutes. Peter L Hays, Vincent A Manzo |spoluautori=edd |vydavateľ=National Defense University Press |miesto=Washington D.C. |rok=2011 |isbn=9781780393858 |kapitola zborník=International Perspectives: Russia |autor zborník=James E. Oberg |url=https://books.google.sk/books?id=fF8Lql4ZTqYC&pg=PT422&dq=name+of+Roskosmos&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi-z-7nlNv5AhUS16QKHSnIBBIQuwV6BAgKEAk#v=onepage&q=Roskosmos&f=false}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Elizabeth |priezvisko=Howell |titul=Roscosmos: Russia's Space Agency |url=https://www.space.com/22724-roscosmos.html |vydavateľ=Space.com |dátum vydania=2018-01-30 |dátum prístupu=2022-08-22 |jazyk=en}}</ref> * oficiálny dlhý tvar: {{VJZ|rus|Государственная корпорация по космической деятельности «Роскосмос»|''Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“''}}; {{VJZ|eng|''State Space Corporation ROSCOSMOS''}}<ref name=":0">Федеральный закон от 13 июля 2015 г. N 215-ФЗ "О Государственной корпорации по космической деятельности "Роскосмос" [https://rg.ru/2015/07/16/roskosmos-dok.html dostupné online]</ref> * oficiálny krátky tvar: {{VJZ|rus|Госкорпорация «Роскосмос»|''Goskorporacija „Roskosmos“''}}; {{VJZ|eng|''ROSCOSMOS''}}<ref name=":0" /> Slovenské názvy: * skratka: '''ROSKOSMOS'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovak Space Portal |url=https://slovak.space/sr-a-vesmir/spolupraca-s-esa |vydavateľ=[[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]] |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2022-08-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovenská vesmírna politika |url=https://www.minedu.sk/slovenska-vesmirna-politika/ |vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2022-08-16}}</ref> * skrátená forma: '''Roskosmos'''<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roskosmos: Rusko opustí Medzinárodnú vesmírnu stanicu po roku 2024 |url=https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022072600000273 |vydavateľ=[[TASR]] |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2022-08-17}}</ref> * nesprávna skrátená forma: '''Roscosmos'''<ref name=":2">{{Citácia periodika |titul=Kozmický priestor a bezpečnosť |periodikum=Úradný vestník Európskej únie |vydavateľ=[[Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie]] |miesto=Luxemburg |dátum=3.12.2009 |ročník=52 |strany=70 |issn=1725-5236 |url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:C:2009:294E:TOC |dátum prístupu=17.8.2022 |doi=doi:10.3000/17255236.CE2009.294.slk |poznámky=C 294 E}}</ref> * ostatné slovenské názvy: '''Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)''',<ref>{{Citácia knihy |titul=Aktuálne problémy medzinárodného leteckého a kozmického práva |vydavateľ=[[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] (Právnická fakulta), Ústav európskeho práva a oddelenie medzinárodného práva |miesto=Košice |editori=Adam Giertl |rok=2014 |isbn=978-80-8152-181-2 |strany=160 |poznámka=Zborník príspevkov zo VII. ročníka študentského sympózia z medzinárodného práva konaného v dňoch 11.{{--}}12. apríla 2014 v učebno-výcvikovom zariadení UPJŠ v Danišovciach |kapitola zborník=Podiel a význam súkromného sektora na súčasnej kozmickej činnosti |autor zborník=Martin Boňko}}</ref> '''Ruská federálna vesmírna agentúra''',<ref name=":2" /> '''Štátna korporácia Roskosmos'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Miroslav |priezvisko=Binčík |titul=Rusko chce na budúci rok vyslať sondy k Mesiacu a Marsu |url=https://spravy.rtvs.sk/2021/10/rusko-chce-na-buduci-rok-vyslat-sondy-k-mesiacu-a-marsu/ |vydavateľ=RTVS |miesto=Bratislava |dátum vydania=2021-10-06 |dátum prístupu=2022-08-17}}</ref> == Dejiny == Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF vznikla po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a zrušení sovietskeho vesmírneho programu v roku [[1992]]. Nadviazala na veľa svetových prvenstiev – prvú balistickú raketu, umelú družicu Zeme, prvého kozmonauta na obežnú dráhu, prvý prieskum [[Mesiac]]a, [[Venuša|Venuše]] a [[Mars]]u. Časom však stratila vedúce miesto na poli dobývania vesmíru, najmä z dôvodu nedostatku financií. == Súčasný program == Roskosmos prevádzkuje [[Sojuz (nosná raketa)|nosné rakety]] a [[Sojuz (kozmická loď)|kozmické lode Sojuz]], ktoré sú dopravným prostriedkom posádok na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]] (ISS). Roskosmos je partnerom v programe ISS a prispel základnými modulmi [[Zaria]] a [[Zvezda]], ktoré boli potom spojené modulom [[Unity (ISS)|Unity]] agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Vyslal už sedem vesmírnych turistov, ktorí zaplatili za let 20 – 40 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]]. V niekoľkých programoch tiež úzko spolupracuje s [[Európska vesmírna agentúra|Európskou vesmírnou agentúrou]] (ESA). Posledný spoločný projekt sa týkal štúdie na novú robotizovanú loď [[Advanced Crew Transportation System|ACTS]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Planetary News: Human Spaceflight (2006) | url = https://web.archive.org/web/20120204205018/http://planetary.org/news/2006/0628_Europe_and_Russia_Join_Forces_to_Study.html | vydavateľ = planetary.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá nahradila zamýšľaný projekt malého raketoplánu [[Kliper (kozmonautika)|Kliper]]. Štúdia však nakoniec zostala iba projektom ESA a Roskosmos začal pracovať na vlastnej kozmickej lodi [[Oriol (kozmická loď)|Oriol]]. V súčasnosti tiež prebiehajú dokončovacie práce na laboratórnom module [[Nauka (ISS)|Nauka]], ktorý má byť v roku [[2020]] pripojený k stanici ISS. K vyneseniu tohto modulu poslúži raketa [[Proton-M]]. V spolupráci s ESA sa Roskosmos podieľa aj na prieskume [[Mars]]u v rámci projektu [[ExoMars]]. Na rok 2020 je naplánovaná druhá časť misie, pri ktorej raketa Proton-M dopraví na jeho povrch európske vozidlo a ruský stacionárny modul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské práce na landeru pro ExoMars 2020 | url = https://www.kosmonautix.cz/2018/01/ruske-prace-na-landeru-pro-exomars-2020/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2018-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V budúcnosti Roskosmos plánuje rozšíriť ponuku vesmírnych výletov aj na oblet [[Mesiac]]a za približne 100 miliónov dolárov. Plánuje tiež návrat na Venušu sondou [[Venera-D]] a na Mesiac programom [[program Luna|Luna]], ktorý pozostáva zo štyroch misií a výstavby robotickej základne na Mesiaci. Roskosmos sa tiež bude podieľať na výstavbe novej vesmírnej stanice [[Lunar Orbital Platform – Gateway]], ktorá vznikne na obežnej dráhe v blízkosti Mesiaca. == Správa == Vedenie Roskosmosu sídli v [[Moskva|Moskve]], ale štarty prebiehajú najmä z kozmodrómu [[Bajkonur]] v [[Kazachstan]]e. Lety kozmických lodí a družíc riadia špecialisti strediska riadenia letov [[Centr upravlenija poľotami|CUP]] v [[Koroľov (mesto)|Koroľove]] pri Moskve. Na štarty vojenských družíc je primárne určený kozmodróm [[Pleseck (kozmodróm)|Pleseck]], spravovaný armádou. V prevádzke je tiež zatiaľ jediná rampa pre rakety Sojuz na novom kozmodróme [[kozmodróm Vostočnyj|Vostočnyj]]. Od roku 2011 má Roskosmos k dispozícii jednu rampu na kozmodróme [[Guyanské stredisko pre vesmír|Kourou]], ktorá bola vybudovaná v spolupráci s ESA. Organizácia zamestnáva asi 300 ľudí. Väčšina prác je zabezpečovaná externe. Hlavným dodávateľom je spoločnosť [[Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova|RKK Energija]]. V roku 2009 prevzal Roskosmos riadenie [[Stredisko prípravy kozmonautov J. A. Gagarina|Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina]]. === Vedenie === Generálnym riaditeľom Roskosmosu je od 15. júla 2022 [[Jurij Ivanovič Borisov|Jurij Borisov]], ktorý nahradil [[Dmitrij Olegovič Rogozin|Dmitrija Rogozina]] (vo funkcii pôsobil od 24. mája 2018).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Юрий Борисов назначен генеральным директором Госкорпорации «Роскосмос» | url = https://www.roscosmos.ru/37953/ | vydavateľ = roscosmos.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.roscosmos.ru/ Oficiálna stránka Roskosmosu – ruská verzia] {{rus icon}} * [http://en.roscosmos.ru/ Oficiálna stránka Roskosmosu – anglická verzia] {{eng icon}} * [https://www.roscosmos.ru/33921/ Zverejnené čísla časopisu Novosti Kosmonavtiki 2012 - 2018] {{rus icon}} {{Portál|Kozmonautika}} {{Ruské programy pilotovaných kozmických letov}} {{Národné kozmické programy}} [[Kategória:Federálna vesmírna agentúra Ruska| ]] [[Kategória:Kozmické agentúry]] tvqia1dt1101ds7bp6u3dgsjs5grm1f Michail Sergejevič Gorbačov 0 48334 7428954 7332512 2022-08-22T19:21:39Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Politik | Meno = Michail Sergejevič Gorbačov<br /><small>Михаил Сергеевич Горбачёв<br />Михайло Сергійович Горбачов</small> | Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno --> | Popis osoby = Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, prvý prezident ZSSR | Portrét = RIAN archive 850809 General Secretary of the CPSU CC M. Gorbachev (crop).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Gorbachev Signature.svg | Poradie = 1. | Úrad = [[Prezident|prezident ZSSR]] | Začiatok obdobia = [[15. marec]] [[1990]] | Koniec obdobia = [[25. december]] [[1991]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = ''funkcia zanikla'' | Poradie2 = 6. | Úrad2 = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia2 = [[13. marec]] [[1985]] | Koniec obdobia2 = [[24. august]] [[1991]] | Predchodca2 = [[Konstantin Ustinovič Černenko]] | Nástupca2 = [[Vladimir Antonovič Ivaško]] | Dátum narodenia = {{dnv|1931|3|2}} | Miesto narodenia = [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]], Severokaukazský (dnes [[Stavropoľský kraj|Stavropoľský]]) kraj, [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova]] právo | Profesia = politik, právnik | Vierovyznanie = | Manželka = Raisa | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = Irina | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Michail Sergejevič Gorbačov''' ({{vjz|rus|Михаил Сергеевич Горбачёв}}; {{vjz|ukr|Михайло Сергійович Горбачов|''Mychajlo Serhijovyč Gorbačov''}}; * [[2. marec]] [[1931]], [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]]) je bývalý sovietsky [[komunizmus|komunistický]] politik. <!-- Celosvetovo známy aj pod prezývkou Gorby {{bez citácie}}. --> Stál na čele [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] od roku [[1985]] až do jeho zániku v roku [[1991]]. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby ([[perestrojka]]) a otvorenosti ([[glasnosť]]). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie [[studená vojna|studenej vojny]] a rozpad sovietskeho bloku. V roku [[1990]] získal [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. == Mladosť a začiatok politickej kariéry == Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]] blízko [[Stavropoľ]]u. Jeho otec bol [[Rusi|Rus]] Sergej Andrejevič Gorbačov (1907 – 1976), ktorý bol ako účastník [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ranený počas bojov pri [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gorbačov: Bez perestrojky by nám hrozila 3. svetová vojna | url = http://www.sme.sk/c/5104580/gorbacov-bez-perestrojky-by-nam-hrozila-3-svetova-vojna.html | dátum vydania = 11.11.2009, 9:00 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.11.2009 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho matkou bola [[Ukrajinci|Ukrajinka]] Marija Pantylijivna Hopkalo (1911 – 1993). Pracovala v kolchoze, rada spievala ukrajinské piesne. Jej otec Pantelejmon Jefymovyč (1894 – 1953) pochádzal z [[Černihiv|Černigova]]. V detstve Mychajlo pôvodne hovoril po [[ukrajinčina|ukrajinsky]] (jeho bratranec z druhého kolena Ivan Rudčenko ho nazval „chochľakom“). Gorbačov vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (KSSZ) v roku [[1952]] ako 21-ročný. V roku [[1966]] diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút. Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v roku [[1970]] sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru KSSZ. V roku [[1972]] viedol sovietsku delegáciu do [[Belgicko|Belgicka]]. V roku [[1974]] sa stal poslancom Najvyššieho sovietu a predsedom Komisie pre záležitosti mládeže. [[27. november|27. novembra]] [[1979]] bol zvolený za kandidáta a [[21. október|21. októbra]] [[1980]] za riadneho člena Prezídia Najvyššieho sovietu. Jeho pozícia v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] mu priniesla možnosť cestovať do cudziny, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho politické a sociálne názory v budúcnosti ako budúcej hlavy štátu. V roku [[1975]] viedol delegáciu do [[Nemecko|Západného Nemecka]], v roku [[1983]] do [[Kanada|Kanady]] a v roku [[1984]] do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde sa stretol s [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]]. == Na vrchole moci == Po smrti [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantina Ustinoviča Černenka]] bol Gorbačov [[11. marec|11. marca]] [[1985]] ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa tak najmocnejším mužom v štáte. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po [[Boľševik|boľševickej]] [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] v roku [[1917]]. Ako faktická hlava štátu, pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, rozbehnutými po XXVII. zjazde [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vo februári [[1986]]. Tieto zmeny boli charakterizované heslami, ktoré sa stali známymi po celom svete: ''[[glasnosť]]'' („zrušenie cenzúry“), ''[[perestrojka]]'' („prestavba“) a ''uskorenie'' („zrýchlenie“ ekonomického vývoja). === Domáce reformy === V roku [[1985]] Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „''uskorenie''“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termín ''perestrojka'' („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne. Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov sa týkala alkoholu. Gorbačov sa ňou snažil bojovať s alkoholizmom, ktorý bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov. Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čias [[Lenin]]ovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená Zákonom o družstvách z mája [[1988]] a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti. Zavedenie ''glasnosti'' dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov. Cieľom Gorbačova pri zavádzaní ''glasnosti'' bolo predovšetkým vyvinúť tlak na konzervatívne sily v komunistickej strane, ktoré odmietali jeho politiku ekonomických reforiem. Dúfal, že vďaka novému prístupu k otvorenosti obyvatelia Sovietskeho zväzu podporia jeho reformné kroky. Od januára [[1987]] požadoval Gorbačov zavedenie niektorých demokratizačných prvkov do politického systému Sovietskeho zväzu, napríklad voľby z viacerých kandidátov. V júni [[1988]] sa mu na XIX. konferencii KSSZ podarilo presadiť zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi. V decembri 1988 schválil Najvyšší soviet zriadenie nového zákonodarného orgánu – Zjazdu ľudových zástupcov. Prvé voľby do tohto orgánu sa uskutočnili v marci a apríli [[1989]]. [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol Gorbačov zvolený za prvého prezidenta ZSSR. === Reformy v zahraničnej politike === [[Súbor:Reagan and Gorbachev hold discussions.jpg|náhľad|Michail Gorbačov na prvom summite s Ronaldom Reaganom v Ženeve v roku 1985]] V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi – [[Spojené kráľovstvo|britskou]] premiérkou [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]], [[Nemecko|západonemeckým kancelárom]] [[Helmut Kohl|Helmutom Kohlom]] a s prezidentom [[Spojené štáty|USA]] [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. [[11. október]] [[1986]] sa Gorbačov a Reagan stretli v [[island]]skom [[Reykjavík]]u, aby rokovali o znížení počtu [[Jadrová zbraň|jadrových]] [[Raketa|rakiet]] stredného doletu v [[Európa|Európe]]. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] [[8. december|8. decembra]] [[1987]]. Vo februári [[1988]] Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z [[Afganistan]]u, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch [[1979]] až [[1989]] zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR. V roku [[1988]] Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka [[Brežnevova doktrína|Brežnevovej doktríny]] a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku [[1989]] a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkou [[Rumunsko|Rumunska]], prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončenie [[studená vojna|studenej vojny]] a zánik [[bipolárne delenie sveta|bipolárneho delenia sveta]], za čo dostal Gorbačov [[15. október|15. októbra 1990]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. [[Varšavská zmluva]] (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí [[1. júl]]a [[1991]]. == Puč a kolaps ZSSR == Kým Gorbačovove reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a rozvoj demokracie v ZSSR a v ďalších krajinách východného bloku, ekonomická politika jeho vlády viedla krajinu do katastrofy. Koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] vážny nedostatok základných potravín (mäso, cukor) viedol k znovuobnoveniu vojnového systému distribúcie potravín na lístky, ktoré limitovali spotrebu každého občana. V porovnaní s rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov. Okrem toho, demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť. Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSR [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v roku [[1940]]. Podobná situácia bola aj v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Arménsko|Arménsku]], [[Azerbajdžan]]e a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR. Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu. Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prezident Ruskej republiky [[Boris Jeľcin]], boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele. Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou [[KGB]] o zvrátenie vývoja v [[ZSSR]]. Gorbačov bol internovaný na [[Krym]]e. Otvorený vojenský konflikt v uliciach [[Moskva|Moskvy]] medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezident [[Boris Jeľcin]]. Augustové udalosti v roku [[1991]] viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený [[25. december|25. decembra]] 1991, keď Michail Gorbačov abdikoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať [[31. december|31. decembra]] 1991. == Politická aktivita po odstúpení == Michail Gorbačov je vo všeobecnosti na západe uznávaný ako človek, ktorý sa pričinil o ukončenie studenej vojny. Vo svojej vlasti však jeho popularita nie je príliš vysoká. V roku [[1996]] sa pokúsil vrátiť do politického života a zúčastnil sa na prezidentských voľbách v Rusku, získal však iba 1% hlasov. [[26. november|26. novembra]] [[2001]] založil Sociálnodemokratickú stranu Ruska. Rezignoval na vedenie strany v [[máj 2004|máji 2004]], kvôli nesúhlasu s vedením volebnej kampane v [[december 2003|decembri 2003]]. V súčasnosti žije v [[Moskva|Moskve]]. == Dielo == Gorbačov je autorom viacerých kníh. Z nich v češtine a slovenčine vyšli: * Klíčová otázka hospodárské politiky KSSS, Svoboda, Praha, 1985 * Jednat aktívně, neztrácet čas, Svoboda, Praha, 1985 * Tvurčí aktivita lidu, Svoboda, Praha, 1985 * Vybrané projevy a stati, Svoboda, Praha, 1986 * Od vyhlašení moratoria K Reykjavíku, Rudé právo, Praha, 1986 * Prestavba a nové myslenie pre našu krajinu a celý svet, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1987 * Reformátoři nebývají šťastni, Victoria Publ., Praha, 1995 * Môj život, Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Levoča, 2016 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Michail Sergejevič Gorbačov|commonscat=Mikhail Gorbachev}} == Externé odkazy == * [http://sodin-mail.com/homepages/~natalia/nobel_russians/gorbachev/mikhail.htm životopis v ruštine] * [http://www.writespirit.net/authors/mikhail_gorbachev/ životopis a rozhovory v angličtine] {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}} {{Studená vojna}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1976–2000}} {{DEFAULTSORT:Gorbačov, Michail}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Predsedovia prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]] [[Kategória:Ruskí ateisti]] [[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]] 12tg1hbg2t2b10v3d8grvrkjmqusy57 Sergej Pavlovič Koroľov 0 69133 7428955 7423081 2022-08-22T19:21:41Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sergej Koroľov | Rodné meno = | Popis osoby = hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu | Portrét = Stamp of Kazakhstan 596.jpg | Dátum narodenia = [[12. január]] [[1907]] | Miesto narodenia = [[Žytomyr|Žitomir]], [[Volynská gubernia]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1966|1|14|1907|1|12}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] (dnešné [[Rusko]]) | Zamestnanie = letecký a raketový inžinier, hlavný konštruktér sovietskeho kozmického programu | Alma mater = [[Národná technická univerzita Ukrajiny „Kyjevský polytechnický inštitút Igora Sikorského“|Kyjevský polytechnický inštitút]] (1924 – 1926)<br />[[Moskovská štátna technická univerzita N. E. Baumana]] (1926 – 1929) | Rodičia = Maria Mykolajivna Koroľovová<br />Pavel Jakovlevič Koroľov | Manželka = Xenia Vincentini<br />Nina Ivanovna Kotenkovová | Deti = 1 | Podpis = Sergei Korolyov Signature.svg | Portál1 = Kozmonautika }} '''Sergej Pavlovič Koroľov''' ({{vjz|rus|Сергей Павлович Королёв}}; {{vjz|ukr|Сергій Павлович Корольов|''Serhij Pavlovyč Koroľov''}}; * [[12. január]] [[1907]] ([[30. december]] [[1906]] podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]), [[Žytomyr|Žitomir]] – † [[14. január]] [[1966]], [[Moskva]]) bol hlavný [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. == Život == === Mladosť a raná kariéra === Narodil sa v meste [[Žytomyr|Žitomir]], hlavnom meste [[Volynská gubernia|Volynskej gubernie]], vo vtedajšom [[Ruská ríša|Ruskom impériu]] (dnes na území [[Ukrajina|Ukrajiny]]). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v [[Mahiľov|Mogiľove]] (dnes na území [[Bielorusko|Bieloruska]]) [[Rusi|ruskému]] vojakovi a [[Bielorusi|bieloruskej]] matke. Sergejova matka, Maria Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste [[Nižyn|Nežin]] (dnes na území Ukrajiny) [[Kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež [[Gréci|grécky]] a [[Poliaci|poľský]] pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku [[1929]]. V roku [[1916]] sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku [[1917]] sa spolu s rodičmi presťahoval do [[Odesa|Odessy]]. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu. Študoval najprv na odesskej stavebnej škole, neskôr od roku [[1924]] na Kyjevskom polytechnickom inštitúte a v roku [[1926]] ho prijali na Moskovskú štátnu technickú univerzitu N. E. Baumana. V tom čase sa rodina presťahovala do [[Moskva|Moskvy]]. [[Súbor:Korolyov in cockpit.jpg|thumb|left|Koroľov sediaci v kokpite [[klzák]]u „Koktebeľ“]] Počas štúdia sa Koroľov spoznal s [[Andrej Nikolajevič Tupolev|Andrejom Tupolevom]]. V roku [[1929]] úspešne dovŕšil štúdium a začal pracovať v 4. experimentálnej kancelárii pod vedením Francúza Paula Richarda. Dňa [[6. august]]a [[1931]] sa oženil so svojou priateľkou zo školských čias Xeniou Vincentini. V tom istom roku začal spolu s [[Fridrich Arturovič Cander|Fridrichom Canderom]], ďalším zanietencom pre raketovú techniku, pracovať v skupine GIRD (Grupa izučenia reativnovo dviženia – skupina zaoberajúca sa poznávaním reaktívneho pohybu). V roku [[1933]] štát rozhodol zlúčiť skupinu s leningradským laboratóriom zaoberajúcim sa dynamikou plynov. Ich zlúčením vznikol Inštitút výskumu raketových náporových motorov. Medzi pracovníkmi ústavu bol aj jeho neskorší spolupracovník [[Valentin Petrovič Gluško|Valentin Gluško]]. Dňa [[10. apríl]]a [[1935]] sa manželom narodila dcéra Nataša. Xenia v tom čase pracovala ako lekárka. === Zatknutie a väznenie === V roku [[1938]] sa stal obeťou [[Stalinské represie|Stalinových čistiek]]. Príčinou bolo to, že inštitút, v ktorom pracoval, viedol [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|maršal Tuchačevskij]], ktorého obvinili z protištátnej činnosti a Koroľova ako jedného z nestraníckych zamestnancov onedlho [[22. jún]]a [[1938]] zatkli. Pri výsluchu mu jeden z vyšetrovateľov [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] zlomil čeľusť. Vzhľadom na to, že zranenie mu ešte niekoľko dní nikto neošetril, trpel pri otvorení úst ešte dlho veľkými bolesťami, veľmi rýchlo si preto odvykol usmievať sa. Je iróniou, že toto zranenie v neskoršom období zapríčinilo zhoršenie jeho zdravotného stavu a napokon viedlo k jeho smrti. [[Súbor:Sergey Korolyov.jpg|thumb|upright|Koroľov v roku 1937]] Po vynesení rozsudku 10 rokov nútených prác<ref name="megabook.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koroľov, Sergej Pavlovič (Королев Сергей Павлович) | url = https://megabook.ru/article/%d0%9a%d0%be%d1%80%d0%be%d0%bb%d0%b5%d0%b2%20%d0%a1%d0%b5%d1%80%d0%b3%d0%b5%d0%b9%20%d0%9f%d0%b0%d0%b2%d0%bb%d0%be%d0%b2%d0%b8%d1%87 | vydavateľ = megabook.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-12 | miesto = | jazyk = po rusky}}</ref> putoval na miesto vykonania trestu celý mesiac, keďže tábor, v ktorom si mal odpykať trest, sa nachádzal na východnej [[Sibír]]i pri rieke [[Kolyma (rieka)|Kolyma]]. V táboroch na Kolyme sa ťažilo [[zlato]], úmrtnosť väzňov tu však bola v dôsledku zlých podmienok najvyššia. Po niekoľkých mesiacoch ťažkej práce a nedostatku stravy vážil už iba okolo {{kg|45}}, vypadla mu polovica zubov a trpel kožnými chorobami. Bol dokonca taký zoslabnutý, že ho spoluväzni považovali za mŕtveho. Keď jeho telo nakladali väzni na voz, ktorý ho mal odviezť na pohrebisko, všimol si ho jeden z väzňov – bývalý riaditeľ letiska, na ktorom kedysi testoval svoje lietadlá. Polomŕtveho Koroľova nakoniec dostal do nemocnice, kde sa mu podarilo sčasti zotaviť. V [[gulag (1930 – 1960)|gulagu]] celkovo strávil len približne 6 mesiacov. [[Andrej Nikolajevič Tupolev|Andrej Tupolev]], ktorý v tom čase viedol leteckú konštrukčnú kanceláriu CKB-29 zo špeciálneho „voľnejšieho“ väzenia NKVD v Moskve v tej dobe hľadal spolupracovníkov a väčšinu z nich si vyžiadal práve spomedzi zatknutých alebo uväznených inžinierov. Koroľov projektoval podobne ako stovka ďalších ešte niekoľko rokov vo väzení v Moskve. Kancelária počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracovala najmä na projektovaní vojenských lietadiel. V rokoch 1942 – 1946 sa stal v tejto kancelárii zástupcom hlavného konštruktéra motorov. Zaoberal sa možnosťou osadenia doplnkových raktových motorov s kvapalným palivom na sériovo vyrábané vojenské lietadlá.<ref name="bse.scilib.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koroľov, Sergej Pavlovič (Королёв Сергей Павлович) | url = http://bse.sci-lib.com/article064834.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-12 | miesto = | jazyk = po rusky}}</ref> V roku 1942 bol prevelený do OKB-16 do mesta [[Kazaň]], kde pracoval na vývoji prúdových motorov, ktoré rozpracoval Valentin Gluško. V priebehu roku 1943 bol týmito motormi osadený špeciálne upravený bombardér [[Petľakov Pe-2|Pe-2rd]], ktorý neskôr absolvoval aj úspešné skúšobné lety. V roku 1944 mu za to bol udelený [[Rad Odznak cti|Odznak Cti]] a bol prepustený z väzenia.<ref name="megabook.ru"/> Po roku 1946 začalo upadať jeho manželstvo s Xeniou Vincentini, ktorá sa venovala hlavne svojej kariére lekárky. V roku 1948 sa rozviedli a o dva mesiace si vzal Ninu Ivanovnu Kotenkovovú. === Práca na vývoji rakiet === Po prepustení z väzenia sa stal raketovým konštruktérom a kľúčovou osobou vo vývoji [[balistická raketa|balistických striel]] (pod jeho vedením boli vyvinuté rakety ako [[R-1]], [[R-2]], [[R-5 (balistická raketa)|R-5]], [[R-7 (balistická raketa)|R-7]] a [[R-9]]). Neskôr bol vymenovaný za vedúceho [[sovietsky kozmický program|sovietskeho vesmírneho programu]]. Aj keď bol pôvodne vyškolený ako letecký konštruktér, jeho najsilnejšou stránkou boli organizačné schopnosti a schopnosť strategicky plánovať, vďaka čomu dokázal v povojnovom Sovietskom zväze vybudovať vyspelý raketový a neskôr aj kozmický program. Pod Koroľovovým dohľadom sa uskutočnili prvé úspechy v podobe programov [[Program Sputnik|Sputnik]] a [[Program Vostok|Vostok]] a pod jeho vedením začal Sovietsky zväz súťažiť so Spojenými štátmi o dobytie [[Mesiac]]a. Sergej Pavlovič Koroľov však nečakane v roku [[1966]] zomrel po neúspešnom chirurgickom zákroku. == Ocenenie == V roku 1957 získal prestížnu [[Leninova cena|Leninovu cenu]]. Bol mu 3x udelený [[Rad Lenina]], [[Rad Odznak cti|Odznak Cti]] (1944) a iné medaily.<ref name="bse.scilib.ru"/> Na počesť Sergeja Pavloviča Koroľova bol pomenovaný kráter [[Koroľov (kráter)|Koroľov]] na odvrátenej strane Mesiaca, [[Koroľjov (kráter na Marse)|kráter]] v blízkosti severnej ľadovej čapičky na [[Mars|Marse]] a [[planétka]] [[1855 Korolev]]. V roku [[1996]] po ňom pomenovali podmoskovské mesto predtým nazývané [[Koroľov (mesto)|Kaliningrad]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Сергей Павлович Королёв}} == Externé odkazy == * [http://www.korolev.ru/english/e_biografia.html Životopis S. P. Koroľova na stránkach mesta Koroľov] {{DEFAULTSORT:Koroľov, Sergej Pavlovič}} [[Kategória:Raketoví konštruktéri]] [[Kategória:Sovietski raketoví konštruktéri]] [[Kategória:Sovietski leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Ruskí leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Ukrajinskí raketoví konštruktéri]] [[Kategória:Ukrajinskí leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Sovietski politickí väzni]] [[Kategória:Väzni gulagov]] [[Kategória:Politicky prenasledovaní v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Osobnosti na sovietskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti zo Žytomyra]] [[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]] [[Kategória:Ruské osobnosti bieloruského pôvodu]] [[Kategória:Ruské osobnosti poľského pôvodu]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti ruského pôvodu]] [[Kategória:Nositelia Radu Lenina]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu hrubého čreva]] 6h143yd6wck6p9sdehijowp3azq2gcw Letisko M. R. Štefánika 0 84814 7428839 7402939 2022-08-22T15:44:45Z Gateshebe 193515 /* Doprava na letisko */Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko |názov = Letisko M. R. Štefánika |iné názvy = Letisko Bratislava |typ = medzinárodné verejné civilné |obrázok = BRATISLAVSKÝ TERMINÁL - panoramio.jpg |popis obrázku = |prevádzkovateľ = Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) |otvorené = [[1951]] |mesto = [[Bratislava]] |webstránka = [http://www.bts.aero/cestujuci/ www.bts.aero] |nadmorská výška = 132 |zemepisná šírka = 48,17 |zemepisná dĺžka = 17,212778 |ICAO=LZIB |IATA=BTS |rok štatistiky=2020 |cestujúcich=405 097 |lietadiel=13 797 |dráha 1= 04/22 |dĺžka 1= 2 900 |povrch 1= [[cement]]o-[[betón]] |dráha 2= 13/31 |dĺžka 2= 3 190 |povrch 2= [[cement]]o-[[betón]] }}'''Letisko M. R. Štefánika''' alebo '''Letisko Bratislava''' ({{vjz|eng|''M. R. Štefánik Airport'' alebo ''Bratislava Airport''}}; [[IATA]]: '''BTS''', [[ICAO]]: '''LZIB''') je medzinárodné [[letisko]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je najväčším medzinárodným letiskom na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa približne 9&nbsp;km od centra mesta, neďaleko obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Jeho prevádzkovateľom je spoločnosť '''Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)''', ktorá je plne vlastnená [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky]]. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú [[Air Cairo]], [[AirExplore]], [[flydubai]], [[Ryanair]], [[SkyUp]], [[Wizz Air]] a sezónne [[Arkia]] a [[Smartwings]]. Letisko je základňou pre [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] a z komerčných dopravcov tu majú svoje bázy [[Ryanair]], [[AirExplore]], [[Go2Sky]] a [[Smartwings Slovakia]]. Počas roku 2011 bola Bratislava tiež sekundárnou bázou [[České aerolinie|Českých aerolinií]]. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbové spoločnosti: Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery taktiež prevádzkuje svoje služby v priestoroch letiska. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E, a v kategórii 7-8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry. Letisko M. R. Štefánika slúži aj ako nízkonákladová alternatíva pre cestujúcich z a do [[Viedeň|Viedne]] a priľahlých regiónov. Naopak, potrebám Bratislavčanov slúži tiež [[Letisko Viedeň-Schwechat]]. == Poloha == Letisko sa nachádza 9&nbsp;km severovýchodne od centra mesta, na rozlohe 4,77&nbsp;km². Nachádza sa len hodinu jazdy od [[Viedeň|Viedne]] (Rakúsko), [[Brno|Brna]] (Česko) a [[Győr]]u (Maďarsko), pokrývajúc tak [[Spádová oblasť|spádovú oblasť]] až štyroch krajín. Najbližším hlavným medzinárodným letiskom je [[Letisko Viedeň-Schwechat]], približne 50&nbsp;km na západ. == História == [[Súbor:Aero A-14.jpg|thumb|Aero A.14 Brandenburg Československých štátnych aerolínií s imatrikulačnou značkou L-BARG]] Prvý let na trase [[Praha]] – [[Bratislava]] sa uskutočnil [[29. október|29. októbra]] [[1923]] lietadlom [[Aero A.14]] vtedajších [[České aerolinie|Československých štátnych aerolínií]] s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo [[Vajnory|Vajnoroch]] po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý {{km|320|m}}. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k [[Jadranské more|Jadranskému moru]], do [[Viedeň|Viedne]], [[Kluž]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]]. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu. Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku [[1947]] a stavba sa začala v roku [[1948]]. Bola vybudovaná [[vzletová a pristávacia dráha]] v smere 04/22 s dĺžkou {{m|1900|m}} a v smere 13/31 s dĺžkou {{m|1500|m}}. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] bola otvorená v roku [[1951]]. V nedeľu [[31. marec|31. marca]] [[1957]] predpoludním pristálo na bratislavskom letisku [[Sovietsky zväz|sovietske]] [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]] [[Tupolev Tu-104]] (CCCP-L5423) [[Aeroflot]]u, ktoré vzbudilo záujem u verejnosti. Tisíce ľudí si prišlo pozrieť tento stroj, pričom mali možnosti si prehliadnuť aj interiér lietadla. V tom čase išlo o jediný prevádzkovaný typ prúdového dopravného lietadla v pravidelnej preprave osôb na svete. V roku [[1970]] bol otvorený dnešný Terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – [[Letisko Václava Havla Praha|Praha]] – [[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]] – [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New York]], na ktorej lietali [[České aerolinie|Československé aerolínie]] s lietadlami typu [[Iliušin Il-62]]. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku {{m|2900|m}} a dráha 13/31 na dĺžku {{m|2950|m}}. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku [[1997]] bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o {{m|240|m}}, t. j. na celkovú dĺžku VPD {{m|3190|m}}. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. Bratislavské letisko zažilo dramatický prepad počtu cestujúcich v 90-tych rokoch kvôli otvoreniu hraníc a následnej silnej konkurencii neďalekého letiska vo Viedni. Po roku 2000 sa situácia začala zlepšovať, keď do Bratislavy začali lietať západoeurópski nízkonákladoví dopravcovia [[Ryanair]] a [[easyJet]], ale hlavne vďaka vzniku a rapídnej expanzii novovzniknutého slovenského dopravcu [[SkyEurope Airlines]], ktorý bol vôbec prvou nízkonákladovou aerolinkou založenou v post-komunistickej Európe. Počty pasažierov stúpali každým rokom o desiatky percent: v roku 2005 využilo služby letiska 1 326 493 cestujúcich, zatiaľčo v roku 2006 to už bolo 1 937 642 a v roku 2008 dosiahlo letisko svoj nadlho najlepší výsledok - 2 218 545. V nasledujúcich rokoch však aj na Slovensku naplno udrela globálna finančná kríza, čo sa dotklo aj leteckej dopravy: postupne skrachovali všetky vtedy lietajúce slovenské aerolinky ([[Slovenské aerolínie]], [[SkyEurope Airlines|SkyEurope]], [[Seagle Air]], [[Air Slovakia]], [[Danube Wings]], [[Samair]]) a počty prepravených pasažierov tak každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou [[Niki (letecká spoločnosť)|Niki]], ktorú pompézne ohlásili na konci roka [[2014]]. Lietať sa malo od apríla 2015 do [[Letisko Brusel-Zaventem|Bruselu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palmy de Mallorca]], ale i do neďalekej [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]]. Spoločnosť však linky neskôr presunula na [[október 2015]], ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny [[Air Berlin]] vôbec nespustila. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, [[Ryanair]], otvorila 29. marca 2015 svoju 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. [[Ryanair]] však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti [[AirExplore]], ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Počty cestujúcich pasažierov tiež od roku 2015 začali postupne stúpať, za čo letisko vďačilo pokrízovému ekonomickému rastu v Európe a následnému príchodu nových zahraničných dopravcov na letisko, konkrétne [[Norwegian Air Shuttle]], [[flydubai]], [[Pobeda]], [[Wizz Air]], [[Air Cairo]], [[Georgian Airways]], [[Ellinair]] a [[Charlie Airlines|Cyprus Airways]]. Okrem toho tiež [[Ryanair]] a [[Smartwings]] naďalej navyšovali počty destinácií a v posledných rokoch letisku pomohli aj silné dovolenkové sezóny s enormnými počtami charterových letov. Niektoré aerolinky sa medzičasom z letiska stiahli ([[Norwegian Air Shuttle]], [[Georgian Airways]], [[České aerolinie|ČSA]]), ale letisko aj tak každým rokom rastie a v roku 2018 dosiahlo svoj úplne najlepší výsledok - 2 292 712 pasažierov prepravených v jednom roku. == Vybavenie == === Terminály === Letisko má v súčasnosti tri terminály: {| class="wikitable" ! width="34%" | Terminál A ! width="34%" | Terminál B ! width="34%" | Terminál všeobecného letectva |- |Otvorený v roku [[2010]], druhá časť v roku [[2012]] |Otvorený v roku [[1994]], zrekonštruovaný v roku [[2012]] |Otvorený v roku [[2006]], v roku [[2016]] prerobený na VIP |- | Odlety do krajín [[Schengenský priestor|Schengenu]] – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v Termináli B (mimo [[Schengenský priestor|Schengenu]]), všetky prílety | Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo [[Schengen]]u (prízemie) | Súkromné, obchodné, VIP a sanitné lety a vybavovanie členov posádok |- | <center>[[Súbor:Bratislava Airport new terminal BTS.jpg|250px]] | <center>[[Súbor:BTS-Terminal-B.JPG|250px]] | <center>[[Súbor:17-05-30-M R Štefánik Airport-DSC 1822.jpg|250px]] |} Súčasná kapacita letiska je 5 miliónov cestujúcich ročne.<ref>http://bts.aero/o-spolocnosti/terminal/predstavenie-terminalu/</ref> [[Súbor:Bts schema.jpg|thumb|Schéma letiska]] Prvá časť nového Terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých dopravcov. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. V odletovej časti terminálu sa nachádza 29 check-inových pultov, pričom jeden z nich sa nachádza oddelený od ostatných a slúži pre odovzdávanie, ako aj výdaj nadrozmerných batožín. V neverejnej, odletovej časti terminálu sa nachádza 13 odletových brán (tzv. gateov), z toho osem slúži pre vnútroštátne lety a lety v rámci [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a zvyšných päť, ktoré sú oddelené pasovou kontrolou, pre lety mimo [[Schengenský priestor]]. V roku [[2016]] bol Terminál C prestavaný na VIP terminál, resp. Terminál všeobecného letectva (General Aviation Terminal). Do užívania bol odovzdaný začiatkom predsedníctva [[Slovensko|Slovenska]] [[Európska únia|EÚ]] v [[júl 2016|júli 2016]]. === Dráhový systém === Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletových a pristávacích dráh]] s cementovo-betónovým povrchom (04/22 – 2 900 × {{m|60|m}}, 13/31 – 3 190 × {{m|45|m}}), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu [[Boeing 747]]. Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk. {| class="wikitable" |'''Označenie dráhy''' |'''Rozmery''' |'''Zemepisný (zem.) a magnetický (mag.) smer''' |'''Únosnosť (PCN) a povrch''' |- |04 |2 900 x 60 m |043,91° zem. smer 039,79° mag. smer |PCN* 54/R/B/X/T betón |- |22 |2 900 x 60 m |223,93° zem. smer 219,81° mag. smer |PCN* 54/R/B/X/T betón |- |13 |3 190 x 45 m |133,91° zem. smer 129,80° mag. smer |PCN* 50/R/B/X/T betón |- |31 |3 190 x 45 m |313,93° zem. smer 309,82° mag. smer |PCN* 50/R/B/X/T betón |} <nowiki>*</nowiki>Únosnosť PCN predstavuje bezrozmerné číslo, udávajúce klasifikačné číslo vozovky v závislosti na únosnosti podložia vozovky. Udáva, že akékoľvek lietadlo s klasifikačným číslom ACN (aircraft clasification number) rovným alebo menším ako je uvedené číslo PCN, môže túto vozovku využívať bez ďalšieho obmedzenia. Skladá sa z piatich častí, pričom každá z nich vyjadruje iný parameter. 1.      časť - číslo udávajúce vzťah medzi PCN/ACN 2.      časť - písmená R (tuhá) alebo F (netuhá) udávajú typ povrchu vozovky 3.      časť - písmená A (vysoká únosnosť) B (stredná únosnosť), C (nízka únosnosť), D (veľmi nízka únosnosť) udávajú únosnosť podložia vozovky 4.      časť - písmená W (bez obmedzenia), X (vysoký), Y (stredný), Z (nízky) udávajú maximálny povolený pôsobiaci tlak kolesa na vozovku, písmená T (technické hodnotenie), U (hodnotenie podľa skúseností) udávajú akým spôsobom bola vytvorená prvá časť kódu PCN === Konfigurácia vzletovo-pristávacích dráh === Letisko M. R. Štefánika v Bratislave od jeho samého počiatku využíva krížiacu sa konfiguráciu dvoch vzletovo-pristávacích dráh, pričom tieto dve dráhy sú na seba kolmé. Tento typ konfigurácie platí ak sa dve alebo viac vzletovo-pristávacích dráh navzájom fyzicky pretínajú v jednom bode. Daná konfigurácia je vhodná vtedy, ak sa v oblasti daného letiska vyskytuje silný vietor, ktorý počas celého roka fúka z viacerých smerov. Za podmienok veľmi silného vetra sa zvyčajne využíva iba jedna z dvoch vzletovo-pristávacích dráh, zatiaľ čo pri bezvetrí alebo miernych meteorologických podmienkach sa využívajú obidve vzletovo-pristávacie dráhy súčasne. Avšak, pre túto konfiguráciu plynú aj určité nevýhody, a to hlavne z hľadiska kapacity. Napríklad v porovnaní s paralelnou konfiguráciou s dráhami vzdialenými od seba aspoň 1311 metrov, ktorá má schopnosť pokryť 103 až 197 VFR a 99 až 119 IFR pohybov za hodinu a ročne spolu až 370 000 pohybov. Krížiaca sa konfigurácia je určená skôr pre letiská s menšou prevádzkou. Dokáže totiž pokryť iba 72 až 98 pohybov za hodinu pre VFR lety a 56 až 60 pohybov za hodinu pre IFR lety. Čo sa týka ročných pohybov, tie sa pohybujú v rozmedzí od 200 000 pohybov až do 265 000 pohybov.   === Preferencie dráhového systému === Bratislavské letisko má pridelenú určitú preferenciu dráhového systému ako pre odlety, tak aj prílety. Tieto preferencie súvisia hlavne s prevládajúcimi meteorologickými podmienkami v danej oblasti a prístrojového vybavenia jednotlivých dráh. Pre vzlety z letiska existuje preferencia prednostného využívania dráhy 04 a dráhy 13. Čo sa týka príletov, tu sú prednostne využívané dráhy 22 a 31. === Pristávacie a rádionavigačné zariadenia === '''VPD 22''' {| class="wikitable" |'''Typ zariadenia''' |'''ID''' |'''Frekvencia''' |- |Localizer 22 (ILS CAT I) |OKR |108,3&nbsp;MHz |- |Glide path ILS 22 |<nowiki>-</nowiki> |334,1&nbsp;MHz |- |Vonkajšie návestidlo |čiarky |75&nbsp;MHz |- |Stredné návestidlo |bodka/čiarka |75&nbsp;MHz |- |DME |OKR |CH 20 X |- |NDB |OKR |391&nbsp;kHz |} '''VPD 31''' {| class="wikitable" |'''Typ zariadenia''' |'''ID''' |'''Frekvencia''' |- |Localizer 31 (ILS CAT III A) |OB |110,7&nbsp;MHz |- |Glide path ILS 31 |<nowiki>-</nowiki> |330,2&nbsp;MHz |- |Vonkajšie návestidlo |čiarky |75&nbsp;MHz |- |Stredné návestidlo |bodka/čiarka |75&nbsp;MHz |- |DME |OB |CH 44 X |- |NDB |OB |330&nbsp;kHz |} === Vodorovné značenie, vodiaca sústava a značky dráhového systému === '''VPD 04:''' ''a)     značenie bielou farbou:'' prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary, ''b)     značenie žltou farbou:'' značky výjazdu na rolovacie dráhy C, A, F a D, ''c)     svetelné návestidlá:'' prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD. '''VPD 22:''' ''a)     značenie bielou farbou:'' prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary, ''b)     značenie žltou farbou:'' značky výjazdu na rolovacie dráhy D, F, A, C a D, ''c)     svetelné návestidlá:'' jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT I), prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD. '''VPD 13:''' ''a)     značenie bielou farbou:'' prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary, ''b)     značenie žltou farbou:'' značky výjazdu na rolovacie dráhy D, GG a F, ''c)     svetelné návestidlá:'' svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD. '''VPD 31:''' ''a)     značenie bielou farbou:'' prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary, ''b)     značenie žltou farbou:'' značky výjazdu na rolovacie dráhy G, D a F, ''c)     svetelné návestidlá:'' jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT III A), svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, dotykové postranné svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, zábleskový svetelný systém, svetelný rad, koncové svetelné priečky VPD. === Rolovacie dráhy, ich šírka, povrch a únosnosť === {| class="wikitable" |'''Rolovacia dráha''' | '''Šírka''' |'''Povrch''' |'''Únosnosť''' |- | rowspan="2" |A | rowspan="2" |24 m | rowspan="2" |betón |PCN 48/R/A/X/T medzi APN a TWY D |- |PCN 54/R/A/X/T medzi VPD 04 a TWY D |- |B |22 m |betón |PCN 30/R/A/X/T |- |C |22 m |betón |PCN 54/R/A/X/T |- | rowspan="2" |D | rowspan="2" |24 m | rowspan="2" |betón |PCN 54/R/A/X/T medzi THR RWY 04 a TWY A |- |PCN 30/R/B/X/T medzi TWY A a THR RWY 22 |- |F |22 m |betón |PCN 48/R/A/X/T |- |G |22 m |betón |PCN 51/R/A/X/T |- |GG |22 m |betón |PCN 51/R/A/X/T |} === Osvetlenie rolovacích dráh === Rolovacie dráhy A, B, C, D, F a G sú vybavené postrannými svetelnými radami modrej farby. Čo sa týka osových svetelných radov, tie je možné nájsť len od stojiska 11 po rolovaciu dráhu F, ďalej od stojiska číslo 35 taktiež po rolovaciu dráhu F. Samotná rolovacia dráha F disponuje osovým osvetlením od hlavnej odbavovacej plochy smerom ku stop priečke dráhy 13. Všetky osové svetelné rady sú obojsmerné a svietia zelenou farbou. == Aerolínie a destinácie == === Pravidelné linky === ''(aktualizované 26. 03. 2022)'' {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%;width:75%" |- bgcolor="lightgrey" ! width="27%" |Aerolínie|| width="100%" class="unsortable" , |Destinácie ! width="10%" |Terminál |- |[[Air Cairo]] |[[Medzinárodné letisko Hurghada|Hurghada]] |<center>B |- |[[Cyprus Airways]] |'''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Larnaka|Larnaka]] (od 10. 05. 2022) |<center>B |- align="" | rowspan="2" | [[Ryanair]] | [[Letisko Bergamo-Orio al Serio|Bergamo]], [[Letisko Charleroi Brusel-Juh|Charleroi]], [[Letisko Eindhoven|Eindhoven]], [[Kodanské letisko|Kodaň]], [[Letisko Lanzarote|Lanzarote]], [[Medzinárodné letisko Malta|Malta]], [[Letisko Rím-Ciampino|Rím–Ciampino]], [[Letisko Solún|Solún]] '''Sezónne:''' [[Letisko Alghero-Fertilia|Alghero]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Vincenza Floria Trapani-Birgi|Trapani]] (od 27. 03. 2022) | <center>A |- align="" | [[Letisko Dublin|Dublin]], [[Letisko Leeds Bradford|Leeds/Bradford]], [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Letisko Sofia|Sofia]] (od 29. 03. 2022), [[Letisko Franja Tuđmana|Záhreb]] (od 27. 03. 2022) '''Sezónne:''' [[Letisko Burgas|Burgas]] (od 3. 06. 2022), [[Letisko Dalaman|Dalaman]] (od 29. 03. 2022), [[Letisko Edinburgh|Edinburgh]], [[Medzinárodné letisko Pafos|Pafos]] | <center>B |- | [[SkyUp]] | [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkov]] (od 29. 04. 2022) | <center>B |- align="" | rowspan="2" | [[Smartwings]] | '''Sezónne:''' [[Letisko Catania–Fontanarossa|Catania]] (od 13. 06. 2022), [[Letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]] (od 4. 06. 2022), [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]] (od 13. 06. 2022), [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]] (od 4. 06. 2022), [[Letisko Rodos-Diagoras|Rodos]] (od 31. 05. 2022), [[Medzinárodné letisko Zakynthos|Zakynthos]] (od 5. 06. 2022) | <center>A |- align="" | [[Medzinárodné letisko Al-Maktúma|Dubaj–Al Maktúma]] (od 11. 05. 2022 do 1. 06. 2022), [[Medzinárodné letisko Dubaj|Dubaj]] (do 8. 05. 2022) '''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]] (od 31. 05. 2022), [[Letisko Burgas|Burgas]] (od 5. 06. 2022), [[Medzinárodné letisko Larnaka|Larnaka]] (od 2. 06. 2022) | <center>B |- |[[Wizz Air]] |[[Medzinárodné letisko Kyjev (Žuljany)|Kyjev–Žuljany]] (od 3. 06. 2022), [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvov]] (od 5. 07. 2022), [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]], [[Letisko Sofia|Sofia]] |<center>B |- |[[Wizz Air UK]] |[[Letisko Londýn-Luton|Londýn–Luton]] |<center>B |- |} {{Navbox |title= Mapa pravidelných destinácií |navbar=off |state=collapsed |list1= [[Súbor:Black pog.svg|10px]] '''Bratislava''' [[Súbor:Blue pog.svg|10px]] '''Celoročná destinácia''' [[Súbor:Yellow pog.svg|10px]] '''Sezónna destinácia - leto''' [[Súbor:White pog.svg|10px]] '''Sezónna destinácia - zima''' {{LocMap+ | Európa | float = center | width = 1000 | caption = {{big|Pravidelné destinácie v Európe}} | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Európa | label = '''Bratislava''' | mark = Black pog.svg | position = right | lat = 48.1439 | lon = 17.1097 }} {{LocMap~ | Európa | label = Korfu | mark = Yellow pog.svg | position = left | lat = 39.6019 | lon = 19.9117 }} {{LocMap~ | Európa | label = Alghero | mark = Yellow pog.svg | position = left | lat = 40.6311 | lon = 8.2886 }} {{LocMap~ | Európa | label = Bergamo | mark = Blue pog.svg | position = bottom | lat = 45.6689 | lon = 9.7003 }} {{LocMap~ | Európa | label = Charleroi | mark = Blue pog.svg | lat = 50.46 | lon = 4.4528 }} {{LocMap~ | Európa | label = Dublin | mark = Blue pog.svg | position = left | lat = 53.4214 | lon = -6.27 }} {{LocMap~ | Európa | label = Edinburgh | mark = Yellow pog.svg | lat = 55.95 | lon = -3.3725 }} {{LocMap~ | Európa | label = Leeds/Bradford | mark = Blue pog.svg | position = top | lat = 53.8661 | lon = -1.6608 }} {{LocMap~ | Európa | label = Londýn–Stansted | mark = Blue pog.svg | lat = 51.885 | lon = 0.235 }} {{LocMap~ | Európa | label = Malta | mark = Blue pog.svg | position = left | lat = 35.8575 | lon = 14.4775 }} {{LocMap~ | Európa | label = Manchester | mark = Blue pog.svg | lat = 53.3539 | lon = -2.275 }} {{LocMap~ | Európa | label = Pafos | mark = Yellow pog.svg |position = left | lat = 34.7183 | lon = 32.485 }} {{LocMap~ | Európa | label = Rím–Ciampino | mark = Blue pog.svg |position = left | lat = 41.7994 | lon = 12.5972 }} {{LocMap~ | Európa | label = Burgas | mark = Yellow pog.svg | lat = 42.5703 | lon = 27.5153 }} {{LocMap~ | Európa | label = Palma de Mallorca | mark = Yellow pog.svg | position = bottom | lat = 39.5517 | lon = 2.7389 }} {{LocMap~ | Európa | label = Kyjev–Žuljany | mark = Blue pog.svg | position = left | lat = 50.4017 | lon = 30.4517 }} {{LocMap~ | Európa | label = Londýn–Luton | mark = Blue pog.svg | position = left | lat = 51.8747 | lon = -0.3683 }} {{LocMap~ | Európa | label = Ľvov | mark = Blue pog.svg | lat = 49.8125 | lon = 23.9561 }} {{LocMap~ | Európa | label = Skopje | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 41.9611 | lon = 21.6269 }} {{LocMap~ | Európa | label = Sofia | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 42.695 | lon = 23.4083 }} {{LocMap~ | Európa | label = Kodaň | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 55.6181 | lon = 12.6561 }} {{LocMap~ | Európa | label = Eindhoven | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 51.45 | lon = 5.3744 }} {{LocMap~ | Európa | label = Solún | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 40.5197 | lon = 22.9708 }} {{LocMap~ | Európa | label = Charkov | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 49.9247 | lon = 36.29 }} {{LocMap~ | Európa | label = Dalaman | mark = Yellow pog.svg | position = top | lat = 36.71472 | lon = 28.79278 }} {{LocMap~ | Európa | label = Trapani | mark = Yellow pog.svg | position = right | lat = 37.91194 | lon = 12.49333 }} {{LocMap~ | Európa | label = Záhreb | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 45.74306 | lon = 16.06889 }} {{LocMap~ | Európa | label = Larnaka | mark = Yellow pog.svg | position = right | lat = 34.87889 | lon = 33.63028 }} {{LocMap~ | Európa | label = Antalya | mark = Yellow pog.svg | position = bottom | lat = 36.90028 | lon = 30.79278 }} {{LocMap~ | Európa | label = Catania | mark = Yellow pog.svg | position = right | lat = 37.46667 | lon = 15.06389 }} {{LocMap~ | Európa | label = Iraklio | mark = Yellow pog.svg | position = top | lat = 35.33972 | lon = 25.18028 }} {{LocMap~ | Európa | label = Rodos | mark = Yellow pog.svg | position = left | lat = 36.40556 | lon = 28.08611 }} {{LocMap~ | Európa | label = Zakynthos | mark = Yellow pog.svg | position = left | lat = 37.75083 | lon = 20.88417 }} }} {{LocMap+ | Svet | float = center | width = 1000 | caption = {{big|Pravidelné destinácie mimo Európy}} | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Svet | label = '''Bratislava''' | mark = Black pog.svg | position = left | lat = 48.1439 | lon = 17.1097 }} {{LocMap~ | Svet | label = Dubaj | mark = Blue pog.svg | position = right | lat = 25.2528 | lon = 55.3644 }} {{LocMap~ | Svet | label = Pafos | mark = Blue pog.svg |position = left | lat = 34.7183 | lon = 32.485 }} {{LocMap~ | Svet | label = Hurghada | mark = Blue pog.svg | position = left | lat = 27.17806 | lon = 33.79917 }} {{LocMap~ | Svet | label = Lanzarote | mark = Blue pog.svg | position = top | lat = 28.9456 | lon = -13.6053 }} {{LocMap~ | Svet | label = Dalaman | mark = Yellow pog.svg | position = top | lat = 36.71472 | lon = 28.79278 }} {{LocMap~ | Svet | label = Larnaka | mark = Yellow pog.svg | position = right | lat = 34.87889 | lon = 33.63028 }} {{LocMap~ | Svet | label = Dubaj–Al Maktúma | mark = Blue pog.svg | position = bottom | lat = 24.88833 | lon = 55.16028 }} {{LocMap~ | Svet | label = Antalya | mark = Yellow pog.svg | position = right | lat = 36.90028 | lon = 30.79278 }} }} }} === Nákladná doprava === {|class="wikitable sortable" style="font-size:90%;width:75%" |- bgcolor=lightgrey ! width="27%"|Aerolínie|| width="90%", class="unsortable"|Destinácie |- | [[DHL Aviation]] | [[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]], [[Letisko Leipzig/Halle|Lipsko/Halle]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]] |- |} === VIP a iní operátori === * [[JetAge]] – letecká škola * [[ABS Jets]] – ''na letisku má bázu'' * [[Tatra Jet]] – ''na letisku má sekundárnu bázu'' === Štatistické údaje === {|class="toccolours sortable" style="padding:0.5em;font-size: 87.5%;text-align: right" |+ '''Počet vybavených cestujúcich, pohybov lietadiel a hmotnosť prepraveného nákladu od roku 2000''' |- ! | <center>Rok</center> ! | <center><abbr title="Pravidelná aj nepravidelná doprava">Pasažieri</abbr></center> ! | <center>Zmena</center> ! | <center>Náklad<br />(tony)</center> ! | <center>Zmena</center> ! | <center><abbr title="Vzlety a pristátia">Pohyby<br />lietadiel</abbr></center> ! | <center>Zmena</center> |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2000||283 714||style="color:green" | +2,8%||2 878||style="color:green" | +79,3%|||| |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2001||293 326||style="color:green" | +3,4%||3 171||style="color:green" | +10,2%|||| |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2002||368 203||style="color:green" | +25,5%||4 831||style="color:green" | +52,3%||17 472|| |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2003||480 011||style="color:green" | +30,4%||10 883||style="color:green" | +125,3%||21 214||style="color:green" | +21,4% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2004||893 614||style="color:green" | +86,2%||6 972||style="color:red" | -35,9%||27 133||style="color:green" | +27,9% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2005||1 326 493||style="color:green" | +48,4%||3 633||style="color:red" | -47,9%||30 380||style="color:green" | +12,0% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2006||1 937 642||style="color:green" | +46,1%||5 055||style="color:green" | +39,1%||31 149||style="color:green" | +2,5% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2007||2 024 142||style="color:green" | +4,5%||1 969||style="color:red" | -61,0%||31 599||style="color:green" | +1,4% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2008||2 218 545||style="color:green" | +9,6%||6 961||style="color:green" | +253,5%||34 873||style="color:green" | +10,4% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2009||1 710 018||style="color:red" | -22,9%||11 903||style="color:green" | +71,0%||29 481||style="color:red" | -15,5% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2010||1 665 704||style="color:red" | -2,6%||17 717||style="color:green" | +48,8%||27 220||style="color:red" | -7,7% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2011||1 585 064||style="color:red" | -4,8%||20 530||style="color:green" | +15,9%||25 358||style="color:red" | -6,8% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2012||1 416 010||style="color:red" | -10,7%||22 563||style="color:green" | +9,9%||23 412||style="color:red" | -7,7% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2013||1 373 078||style="color:red" | -3,0%||21 271||style="color:red" | -5,7%||22 935||style="color:red" | -2,0% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2014||1 355 625||style="color:red" | -1,3%||19 448||style="color:red" | -8,6%||21 481||style="color:red" | -6,3% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2015||1 564 311||style="color:green" | +15,4%||21 098||style="color:green" | +8,5%||24 622||style="color:green" | +14,6% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2016||1 756 808||style="color:green" | +12,3%||22 895||style="color:green" |+8,5% ||25 690||style="color:green" | +4,3% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2017<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bts.aero|meno=|titul=Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii|periodikum=bts.aero|odkaz na periodikum=|vydavateľ=bts.aero|miesto=Bratislava|dátum=10.01.2018|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-bratislava-dosiahlo-3-najlepsi-vysledok-vo-svojej-historii/|dátum prístupu=2018-01-11|jazyk=sk}}</ref>||1 942 069||style="color:green" | +10,6%||26 246||style="color:green" |+14,6% ||27 322||style="color:green" | +6,4% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2018<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 SITA | odkaz na autora = | titul = Na bratislavské letisko prišlo vlani najviac pasažierov v histórii | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1146061/na-bratislavske-letisko-prislo-vlani-najviac-pasazierov-v-historii.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-17 | dátum prístupu = 2019-01-20 }}</ref>||2 292 712 || style="color:green" | +18,1%||24 458||style="color:red" |-6,8% ||30 366||style="color:green" | +11,1% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko v Bratislave vybavilo vlani 2,29 milióna cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-v-bratislave-vybavilo-vlani-2-29-miliona-cestujucich/|dátum vydania=23. január 2020|dátum prístupu=13. november 2020|vydavateľ=bts.aero}}</ref>||2 290 242 || style="color:red" | -0,1%||20 449|| style="color:red" |-16,4% ||28 745||style="color:red" |-5,3% |- style="background:#eee;" |style="text-align: left" |2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letisko M. R. Štefánika vybavilo vlani 405-tisíc cestujúcich|url=https://www.bts.aero/o-letisku/press/tlacove-spravy/letisko-m-r-stefanika-vybavilo-vlani-405-tisic-cestujucich/|dátum vydania=19.01.2021|dátum prístupu=16.03.2021|vydavateľ=bts.aero}}</ref>||405 097 || style="color:red" | -82,3%||24 739|| style="color:green" |+21,0% ||13 797||style="color:red" |-52,0% |- style="background:#eee;" |- |} == Doprava na letisko == Letisko je v rámci siete [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD]] obsluhované cez centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]] a [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalkou]] nasledovnými linkami zo zastávky: {{Zastávka|ba|Letisko}} Spojenie s neďalekým [[Letisko Viedeň-Schwechat|letiskom Viedeň-Schwechat]] a centrom [[Viedeň|Viedne]] je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov [[Flixbus]] a [[Slovak Lines]]. V rámci vnútroštátnej diaľkovej dopravy taktiež letisko obsluhuje viacero liniek so spojeniami s mnohými mestami a obcami Slovenska. V budúcnosti sa tiež plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. V prípade možného vybudovania zvažovanej trate [[Wolfsthal]] – [[Bratislava]] by vlaková linka mohla prepojiť letiská v Bratislave a Viedni. == Letecké nehody == [[Súbor:Caproni Ca-33 replica, Italy - Air Force AN2191471.jpg|thumb|right|Lietadlo Ca.33 v novom termináli]] [[Súbor:Il-18 CSA.jpg|thumb|right|Iliušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Československých aerolínií]] * [[4. máj]]a [[1919]] havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikom]], dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarsku. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády [[Edvard Beneš|E. Beneša]] a [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. * [[24. november|24. novembra]] [[1966]] havarovalo na svahu kopca [[Sakrakopec]] {{km|8|m}} od letiska lietadlo [[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18B]] (LZ-BEN) – [[let TABSO LZ101]]. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube. * [[28. júl]]a [[1976]] došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) [[Let ČSA 001|letu ČSA 001]] do jazera [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]], pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť. * [[11. február]]a [[1977]] došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi {{km|2|m}} pred prahom VPD 22. Išlo o stroj [[Iľjušin Il-14|Avia Av-14-32T]] (OK-OCA), let OK 475 na trase [[Praha]] – [[Bratislava]] – [[Košice]]. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi. * [[20. október|20. októbra]] [[1977]] došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] [[Viera Husáková|Viera]]. Vinou zlého počasia [[Havária vrtuľníka Mil Mi-8 v Bratislave|havaroval počas pristávacieho manévru]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]], ktorý ju prepravoval z [[Bardejov]]a do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky. * [[8. február]]a [[1999]] sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu [[Boeing 707|Boeing 707-328C]] [[Ghana|ghanskej]] spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.<ref>http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19990207-0</ref> * [[6. jún]]a [[1999]] v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo [[BAE Systems Hawk|BAE Hawk 200]] [[Royal Air Force|britského kráľovského letectva]]. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až {{km|600|m}}/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.<ref>http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&Menu=main</ref> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Bratislava airport.jpg|Pohľad na letisko a jeho dráhy z výšky Súbor:Bratislava Control tower.jpg|Riadiaca veža Súbor:Tower Bratislava Airport.jpg|Stará riadiaca veža Súbor:Bratislava airport ground.jpg|Pohľad na starý Terminál A Súbor:LZIB New Terminal (Construction).jpg|Stav výstavby nového Terminálu A ku koncu januára 2010 Súbor:BTScheckin.jpg|Check-in zóna Súbor:B738 TVS BTS.JPG|[[Boeing 737|Boeing 737-800]] (OK-TVH) spoločnosti [[Travel Service]] na letisku M. R. Štefánika Súbor:Boeing 737-8AS, Ryanair AN1535343.jpg|[[Boeing 737|Boeing 737-800]] spoločnosti [[Ryanair]] pristáva na letisku M. R. Štefánika Súbor:Tupolev Tu-154M (OM-BYO).JPG|[[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154M]] (OM-BYO) [[Letka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|letky Ministerstva vnútra SR]] Súbor:Boeing 757-200SF.JPG|[[Boeing 757|Boeing 757-200SF]] spoločnosti [[DHL Aviation]] na letisku v Bratislave </gallery> </center> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bts.aero Oficiálna stránka] * [http://bts.slovak-airports.net Neoficiálna stránka] * [http://www.bratislava-airport.sk/ Bratislava Airport] (Neoficiálna stránka, SK/EN) * [http://letiska.air4u.sk/letisko-bratislava.php Letisko na stránke letiska.air4u.sk] * [http://letenkyryanair.sk podrobné informácie o spoločnosti Ryanair] {{Portál|Bratislava|Bratislavský|Letectvo|Letecký}} {{Bratislava}} {{Letiská na Slovensku}} [[Kategória:Letiská na Slovensku]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Pomenovania podľa Milana Rastislava Štefánika]] e1xnzyzbzkkqbg0wzltonh4emtywsvq Diskusia s redaktorom:Vasiľ 3 87881 7428971 7417533 2022-08-22T19:37:43Z HRHaeroporos 222721 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Dom sociálnych služieb == Mohla by byť obnovená stránka Dom sociálnych služieb, ktorá bola označená na urgentné doplnenie a následne doplnená, ale potom JeTam2 zmazaná 3.1.2022 kvôli nedoriešenému urgent oznamu, ktorý ale vymazať som nemohol... Ako výhonok by stránka byť mohla... [[Špeciálne:Príspevky/188.167.229.201|188.167.229.201]] 19:20, 3. január 2022 (UTC) Dobrý večer. Článok bol v nevyhovujúcom stave a kvôli tomu bol zmazaný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:31, 3. január 2022 (UTC) == Hoax == Čomu presne chýba zdroj v umazaných 20 000 bajtoch hesla [[Hoax]] + ako sa zdrojujú jediné a prvoplánové pohnútky či deriváty vo virtuálnom prostredí? :) Ďakujem. Neokropi. Dobrý deň. Odpovedal som v [[Diskusia:Hoax]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:31, 6. január 2022 (UTC) == Proteín == Zdravím, zajuímal by ma dôvod existencie rozlišovačky [[Proteín]] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 reverzia mojej zmeny]. To slovo sa v tomto význame (prakticky) nepoužíva, nevidím dôvod mať preňho samostatnú rozlišovačku a neuviesť to priamo pod stránku [[Bielkovina]]. Presne z toho dôvodu som i presunul celý význam a popis + zdroje priamo na stránku Bielkovina. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:53, 18. január 2022 (UTC) :<nowiki>Ja ako autor väčšiny textu v tom článku ešte doodpoviem: Tu odbornosť nehrá žiadnu rolu. Ja som molekulárny biológ, pracujem a pracoval na špičkových vedeckých pracoviskách a tak ako všetci ľudia vzdelaní v prírodovede viem že bielkovina je proteín. Bohužiaľ, vzdelanie na slovenskej wikipédii nehrá žiadnu rolu a Vasiľ ti nájde odkaz na bohvie akú publikáciu z roku pána 1970 a neberie do úvahy. že zdroj môže byť aj nesprávny alebo neaktuálny. Z tohto dôvodu už slovenskú wikipediu needitujem, aj keď si myslím, že mám čím prispieť, ľudia ako Vasiľ mi to úplne znechucujú. V podstate čakám kým Vasiľ odijde, potom sa na to možno podujmem. --~~~~</nowiki> [[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Máš tam jasne odcitované zdroje, to nie je na zlúčenie. Existencia RS rozlišuje pojmy, aby v nich nebol neporiadok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 19. január 2022 (UTC) :Aha, takže existencia zdrojov je dostatočná na to, aby sme vytvárali rozlišovacie stránky? A rozdeľovali texty na úplne zbytočné ďalšie stránky? Proteín je aktuálne vnímané ako synonymum slova bielkovina. Že sa jedná o starší termín tam môže byť uvedené, ale nevidím dôvôd tvoriť novú stránku. :A keď už bola moja zmena vrátená, čo tak opraviť i text priamo na stránke [[Bielkovina]], aby tam nebol zvýraznený termín proteín? (Hrubý text je prakticky výhradne využívaný na slová, ktoré vedú na danú stránku; tj. stránka a všetky presmerovania.) Prečo si to teda neupravil i tam, aby sa tá stránka odkazovala na stránku [[Proteín]]? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:27, 19. január 2022 (UTC) :Existencia zdrojov ako učebnica organickej chémie a encyklopédie ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' je dostatočná, aby odôvodnila existenciu rozlišovacej stránky. Aktuálne je synonymum pre bielkovinu, evidentne pred pár rokmi to bolo synonymum aj pre niečo odlišné, preto bola založená RS. Wikipédia ako encyklopédia má reflektovať aj staršie zdroje, aby bola nápomocná. :Hrubý text je používaný pre synonymá, bez ohľadu na to, či na stránku vedú priamo alebo cez RS (ak má dané synonymum ešte nejaké iné významy). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 20. január 2022 (UTC) :V RS proteín je jasne odcitované čo (a podľa akých zdrojov) je iný význam slova proteín. Pre iné jazyky má slovo proteín asi jediný význam, pre slovenčinu evidentne nie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:13, 21. apríl 2022 (UTC) ::Nie je nutné vytvárať rozlišovačku. Stačí starší význam spomenúť v texte článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:47, 21. apríl 2022 (UTC) ::Postup, že starší význam stačí spomenúť v článku je chybný. Druhý význam nie je staršie synonymum, je to označenie pre istú podskupinu bielkovín. V úvahu pri prichádzalo ešte riešenie cez {{tl|pozri}}. V terajšej podobe cez RS mi to príde ako čistejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:08, 21. apríl 2022 (UTC) ::: Tento význam ale doslova nikto v normálnej literatúre nepoužíva. Použitie vo význame na rozlišovačke je ojedinelé. Absolútne nechápem túto posadlosť vytvárať rozlišovačky na úplne všetko (nielen v tomto konkrétnom prípade), pričom je to absolútne zbytočné. Hlavne v tomto prípade ide - presne ako bolo uvedené - o podskupinu. Nie je dôvod to nezahrnúť a nespomenúť na hlavnej stránke [[Bielkovina]], že sa to občas používa v uvedenom význame. Stránku "jednoduchá bielkovina" aj tak nikdy pravdepodobne mať nebudeme. Respektíve, ak niekto tak urputne bojuje za rozlišovačky, mal by podľa mňa danú stránku vytvoriť. Inak v tomto kompletne súhlasím s [[Redaktor:Pažo|Pažo]]m. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:14, 23. apríl 2022 (UTC) ::::Alternatívne, lepším riešením by mi pripadalo urobiť stránky napr. "[[Veľká Británia (rozlišovacia stránka)]]", tak, ako je to na anglickej Wiki. Takto sa nedá odkázať na daný článok priamo, ale je nutné hľadať konkrétny podnadpis stránky, ak sa na ňu chcem odkázať. Zároveň je to nepohodlné pre používateľa, ktorý pri hľadaní "[[Veľká Británia]]" zvyčajne hľadá ostrov ale namiesto toho sa stretne s rozlišovačkou, kde si musí následne naklikať, čo z toho potrebuje. Alebo napr. [[Česká republika]]; pravdepodobne nikto nehľadá krajinu z rokov 1990-1992, ale aktuálne zriadenie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:27, 23. apríl 2022 (UTC) :::::U Vasiľa by som nehľadal žiadnu logiku, ja čakám, kedy možno z Wiki odíde, aby sa tu normálne dalo pracovať. Jediná správna možnosť je mať jednu stránku pre bielkovinu a proteín, pretože bielkovina=proteín. Všetci chemici a biológovia to vieme, ale Vasiľ má svoju pravdu s úžasnou encyklopédiou Pyramída, o ktorej normálny chemik a biológ v živote nepočul, lebo je absolútne irelevantná. --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 08:24, 25. apríl 2022 (UTC) Podoba RS proteín je v poriadku. Obsah je riadne odcitovaný. Prosté presmerovanie by bolo riešenie, ktoré by znižovalo informačnú hodnotu a nereflektovalo by zdroje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:31, 25. apríl 2022 (UTC) == Podnet == Zdravím, adresu info@BanskaBystrica.sk by bolo fajn vymeniť za podatelna@banskabystrica.sk , táto je oficiálna. [[Špeciálne:Príspevky/91.219.132.21|91.219.132.21]] 07:05, 23. január 2022 (UTC) Dobrý deň. Pokojne doplňte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:42, 25. január 2022 (UTC) == Mám podozrenie, že som vandal == Kazím stránku slovenska 188.123.115.236 12:40, 12. marec 2022 (UTC) Dobrý deň. Váš edit bol oprávne revertnutý. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:43, 13. marec 2022 (UTC) == Vašavské kniežatstvo == Dobrý deň, poupravil som heslo Varšavské kniežatstvo. Mohli by ste prosím odstrániť šablónu? [[Redaktor:Seminar1780|Seminar1780]] ([[Diskusia s redaktorom:Seminar1780|diskusia]]) 18:39, 5. apríl 2022 (UTC) Dobrý deň. Kniha {{Citácia knihy | priezvisko = Murphy | meno = Sean D | odkaz na autora = | titul = United States Practice in International Law | zväzok = 1: 1999{{--}}2001 | typ zväzku = Vol. | vydanie text = [online] | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2009 | isbn = 9780511493799 | kapitola = II - State Diplomatic and Consular Relations | edícia = | zväzok edície = | doi = 10.1017/CBO9780511493799.003 | počet strán = 512 | strany = 17{{--}}42 }} ktorú citujete v danej kapitole nič o Poľsku nepíše. Asi to bude omyl. Pre slovenské názvy treba citovať slovenské zdroje, to sa týka názvov „Varšavské veľkokniežactvo“ a „napoleonské Poľsko“. Článok je asi preklad z angličtiny, tak tam treba vložiť {{tl|preklad}}. Zvyšné veci upravím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:53, 6. apríl 2022 (UTC) == Spišský hrad == Ahoj, zdá sa, že v tých revertoch z 5. apríla sa stratila značná časť článku [[Spišský hrad]], mohol by si sa na to prosím pozrieť? Ďakujem, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 10:08, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Už by to malo byť v poriadku. Ďakujem za upozornenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:16, 21. apríl 2022 (UTC) == Biodegradácia polymérov == Zdravím, chcem sa spýtať aký je ešte problém s článkom '''Biodegradácia polymérov'''. K článku bola pridaná šablóna urgentne upraviť do 14 dní, s odôvodnením od redaktora že treba pridať zdroje. Odvtedy bol článok značne upravovaný a bolo pridaných 17 zdrojov aj s referenciami. Po 14 dňoch bol aj tak článok navrhnutý na vymazanie, tentokrát bez uvedenia poriadneho dôvodu, preto by som rád vedel aký je problém. Vďaka. [[Redaktor:Michal Ďurfina|Michal Ďurfina]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Ďurfina|diskusia]]) 12:53, 5. máj 2022 (UTC) Dobrý deň. Člákok nemá štruktúru hesla z wikipédie. Chýba úvodná definícia, tabuľka je zbytočná, zdroje sú citované zle (niektoré chýbajú úplne, iné sú zasa len odkazy na zhrnutia, ktoré sa môžu meniť). Článok píše aj o iných degradáciach, čo však k nemu už nepatrí. Za mňa to v poriadku a na zotrvanie rozhodne nie je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 5. máj 2022 (UTC) :A je skutočne vhodné takéto články označiť na kompletné zmazanie??? Ten článok možno nemá úpravu a kvalitu najlepších článkov, ale je ROZHODNE výrazne lepší, než iné. Toto je podľa mňa len úplná demotivácia prispievania na Wikipédiu a zároveň absolútne nulová spätná väzba pre zlepšenie do budúcnosti. Je článok na väčšie úpravy? Áno. Je článok úplne na zahodenie? Vôbec nie. Zvážil by som teda prehodnotenie postoja a perfekcionizmu k článkom a ich osbahu. :That said, niektoré časti článku som upravil a článok rozdelil a presunul na miesta, kam jednotlivé sekcie patria. Pridal som úvodnú definíciu, tabuľka sa presunula na [[Degradácia polymérov]], zdroje som však nekontroloval (nemám na to teraz čas). [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:59, 5. máj 2022 (UTC) :Ak máš kapacity a vedomosti na zmysluplné upravenie, tak nemám problém. O oboch však pochybujem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 6. máj 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} To je nejaká snaha o osobnú urážku alebo ako si to mám vyložiť? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:44, 6. máj 2022 (UTC) ::Pochybnosť o editorových schopnostiach. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:27, 8. máj 2022 (UTC) @Vasiľ musí mať veľmi smutný život… niekde si musí svoje malinké ego masírovať.. [[Redaktor:HRHaeroporos|HRHaeroporos]] ([[Diskusia s redaktorom:HRHaeroporos|diskusia]]) 19:37, 22. august 2022 (UTC) == Zelený odpad == Zdravím, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Zelený odpad''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. V šablóne v článku je dostatočne uvedené. Článok čerpá zo zdrojov spôsobom, ktorý je viac plagiátorstvom než citovaním (a za 2 týždne sa na tom nič nezmenilo). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:21, 11. máj 2022 (UTC) == Skládka odpadov == Zdravím, podobne, ako pri predchádzajúcom článku, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Skládka odpadov''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. Zle naformátované, externé odkazy v texte, dvojité umiestnenie <nowiki><references /></nowiki>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 11. máj 2022 (UTC) == Csak Máté == Nagy hazugság az egész.Szlivákua nem létezett!Csak Máté szlovák nemzeti hős????Vicces!!! [[Špeciálne:Príspevky/2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1|2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1]] 13:51, 19. jún 2022 (UTC) Please try it in Slovak, English or German. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 20. jún 2022 (UTC) == PowerPlay Studio == Príjemný dobrý deň. Prepáčte že ruším, ale smiem poznať dôvod prečo ste vrátili šablóny o encyklopedickej významnosti aj o vymazaní? Ako je vidieť z diskusie k heslu aktívne je celú dobu stránka upravovaná presne podľa želaní @[[Redaktor:Pelex|Pelex]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] , čo znamená že "stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie". @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] v diskusii potvrdil, že stránka spĺňa encyklopedickú významnosť. Šablóna tak nie je ďalej potrebná. Ďakujem za vysvetlenie. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:32, 8. júl 2022 (UTC) Dobrý deň. Odstránenie šablón treba nechať na niekoho iného. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 8. júl 2022 (UTC) :Ďakujem veľmi pekne. A smel by som Vás poprosiť aby ste to boli Vy? Prosím, pozorne si pozrite diskusiu aj samotné heslo, ak mi napíšete v diskusii pod heslom, čo treba podľa Vás upraviť, opravím. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:41, 8. júl 2022 (UTC) == Zdroje vs. Referencie == Nazdar. Zazrel som, že už aj ty máš tendenciu umiestňovať zoznam referencií do sekcie s názvom ''Zdroje'' (umiestňovanej v chronológii sekcií na miesto sekcie ''Referencie''). Som si vedomý, že to Bronto razí už nejakú dobu (pričom mu, s ohľadom na jeho obvyklú prístupnosť akýmkoľvek argumentom a povahe prispievania nemá moc zmysel písať), nepokladám to ale za dobrý nápad. Zaužívaný systém, tzn. dvojica ''Referencie/Literatúra'' vychádza z toho, že časť referencií môže byť skrátená a odkazovať nižšie do sekcie ''Literatúra'' (kde sú plné citácie prác). Používa sa to bežne pri harvardskom citovaní, dá sa to ale použiť aj v kombinácii s bežnými cit., viď napr. [[Regulárny výraz#Referencie]]. A zase sekcia ''Zdroj''/-e/ tu má zaužívanú funkciu ako miesto na uvedenie priameho zdroja textu (preklad, import). Pre konzistentnosť by som preto navrhoval držať sa zaužívanej konvencie a nezavádzať si ad-hoc svoje odlišné systémy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:55, 28. júl 2022 (UTC) Keď úplne od základu upravujem článok, tak to z času na čas urobím. Názov sekcie „Referencie“ je proste chybný, to je celé. Som si vedomý, že sa to koliduje so „Zdroje“ ako sekcia pre preklad, to ale nie je prípad mojich úprav/článkov. Kombinovať harvard a číselný systém/priebežné citovanie mi nepríde ako dobrý nápad. Rovnako skrátené citácie používa len harvard, inak som sa s tým na wiki nestretol. To čo mal výhodu - viacnásobné citovanie konkrétnych strán či rozsahov za mňa vyriešila elegantne {{tl|rp}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2022 (UTC) :Osobne mi tiež prekáža ten nevhodný názov „Referencie“ (natvrdo prevzatý výraz ''References'' z&nbsp;anglickej Wikipédie), ale nie je vhodné to „partizánsky“ meniť; treba to otvoriť v&nbsp;Kaviarni. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 07:26, 29. júl 2022 (UTC) :Jeden z významov slova referencia (hoci teda nie zrovna primárny), je aj v slovenčine odkaz, vrátane bibliografického (SSS, Katuščák), tzn. celkom mimo to nie je. Čo sa týka kombinácie skrátených a plnohodnotných cit., nevidím v tom zásadnejší problém (výstup {{tl|rp}} rovnako nie je formou úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:04, 30. júl 2022 (UTC) 6m4d7zjvbru5jufao6vwgasp944wq8v 7429017 7428971 2022-08-22T20:39:13Z Vasiľ 2806 /* Biodegradácia polymérov */ wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Dom sociálnych služieb == Mohla by byť obnovená stránka Dom sociálnych služieb, ktorá bola označená na urgentné doplnenie a následne doplnená, ale potom JeTam2 zmazaná 3.1.2022 kvôli nedoriešenému urgent oznamu, ktorý ale vymazať som nemohol... Ako výhonok by stránka byť mohla... [[Špeciálne:Príspevky/188.167.229.201|188.167.229.201]] 19:20, 3. január 2022 (UTC) Dobrý večer. Článok bol v nevyhovujúcom stave a kvôli tomu bol zmazaný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:31, 3. január 2022 (UTC) == Hoax == Čomu presne chýba zdroj v umazaných 20 000 bajtoch hesla [[Hoax]] + ako sa zdrojujú jediné a prvoplánové pohnútky či deriváty vo virtuálnom prostredí? :) Ďakujem. Neokropi. Dobrý deň. Odpovedal som v [[Diskusia:Hoax]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:31, 6. január 2022 (UTC) == Proteín == Zdravím, zajuímal by ma dôvod existencie rozlišovačky [[Proteín]] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 reverzia mojej zmeny]. To slovo sa v tomto význame (prakticky) nepoužíva, nevidím dôvod mať preňho samostatnú rozlišovačku a neuviesť to priamo pod stránku [[Bielkovina]]. Presne z toho dôvodu som i presunul celý význam a popis + zdroje priamo na stránku Bielkovina. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:53, 18. január 2022 (UTC) :<nowiki>Ja ako autor väčšiny textu v tom článku ešte doodpoviem: Tu odbornosť nehrá žiadnu rolu. Ja som molekulárny biológ, pracujem a pracoval na špičkových vedeckých pracoviskách a tak ako všetci ľudia vzdelaní v prírodovede viem že bielkovina je proteín. Bohužiaľ, vzdelanie na slovenskej wikipédii nehrá žiadnu rolu a Vasiľ ti nájde odkaz na bohvie akú publikáciu z roku pána 1970 a neberie do úvahy. že zdroj môže byť aj nesprávny alebo neaktuálny. Z tohto dôvodu už slovenskú wikipediu needitujem, aj keď si myslím, že mám čím prispieť, ľudia ako Vasiľ mi to úplne znechucujú. V podstate čakám kým Vasiľ odijde, potom sa na to možno podujmem. --~~~~</nowiki> [[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Máš tam jasne odcitované zdroje, to nie je na zlúčenie. Existencia RS rozlišuje pojmy, aby v nich nebol neporiadok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 19. január 2022 (UTC) :Aha, takže existencia zdrojov je dostatočná na to, aby sme vytvárali rozlišovacie stránky? A rozdeľovali texty na úplne zbytočné ďalšie stránky? Proteín je aktuálne vnímané ako synonymum slova bielkovina. Že sa jedná o starší termín tam môže byť uvedené, ale nevidím dôvôd tvoriť novú stránku. :A keď už bola moja zmena vrátená, čo tak opraviť i text priamo na stránke [[Bielkovina]], aby tam nebol zvýraznený termín proteín? (Hrubý text je prakticky výhradne využívaný na slová, ktoré vedú na danú stránku; tj. stránka a všetky presmerovania.) Prečo si to teda neupravil i tam, aby sa tá stránka odkazovala na stránku [[Proteín]]? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:27, 19. január 2022 (UTC) :Existencia zdrojov ako učebnica organickej chémie a encyklopédie ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' je dostatočná, aby odôvodnila existenciu rozlišovacej stránky. Aktuálne je synonymum pre bielkovinu, evidentne pred pár rokmi to bolo synonymum aj pre niečo odlišné, preto bola založená RS. Wikipédia ako encyklopédia má reflektovať aj staršie zdroje, aby bola nápomocná. :Hrubý text je používaný pre synonymá, bez ohľadu na to, či na stránku vedú priamo alebo cez RS (ak má dané synonymum ešte nejaké iné významy). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 20. január 2022 (UTC) :V RS proteín je jasne odcitované čo (a podľa akých zdrojov) je iný význam slova proteín. Pre iné jazyky má slovo proteín asi jediný význam, pre slovenčinu evidentne nie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:13, 21. apríl 2022 (UTC) ::Nie je nutné vytvárať rozlišovačku. Stačí starší význam spomenúť v texte článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:47, 21. apríl 2022 (UTC) ::Postup, že starší význam stačí spomenúť v článku je chybný. Druhý význam nie je staršie synonymum, je to označenie pre istú podskupinu bielkovín. V úvahu pri prichádzalo ešte riešenie cez {{tl|pozri}}. V terajšej podobe cez RS mi to príde ako čistejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:08, 21. apríl 2022 (UTC) ::: Tento význam ale doslova nikto v normálnej literatúre nepoužíva. Použitie vo význame na rozlišovačke je ojedinelé. Absolútne nechápem túto posadlosť vytvárať rozlišovačky na úplne všetko (nielen v tomto konkrétnom prípade), pričom je to absolútne zbytočné. Hlavne v tomto prípade ide - presne ako bolo uvedené - o podskupinu. Nie je dôvod to nezahrnúť a nespomenúť na hlavnej stránke [[Bielkovina]], že sa to občas používa v uvedenom význame. Stránku "jednoduchá bielkovina" aj tak nikdy pravdepodobne mať nebudeme. Respektíve, ak niekto tak urputne bojuje za rozlišovačky, mal by podľa mňa danú stránku vytvoriť. Inak v tomto kompletne súhlasím s [[Redaktor:Pažo|Pažo]]m. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:14, 23. apríl 2022 (UTC) ::::Alternatívne, lepším riešením by mi pripadalo urobiť stránky napr. "[[Veľká Británia (rozlišovacia stránka)]]", tak, ako je to na anglickej Wiki. Takto sa nedá odkázať na daný článok priamo, ale je nutné hľadať konkrétny podnadpis stránky, ak sa na ňu chcem odkázať. Zároveň je to nepohodlné pre používateľa, ktorý pri hľadaní "[[Veľká Británia]]" zvyčajne hľadá ostrov ale namiesto toho sa stretne s rozlišovačkou, kde si musí následne naklikať, čo z toho potrebuje. Alebo napr. [[Česká republika]]; pravdepodobne nikto nehľadá krajinu z rokov 1990-1992, ale aktuálne zriadenie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:27, 23. apríl 2022 (UTC) :::::U Vasiľa by som nehľadal žiadnu logiku, ja čakám, kedy možno z Wiki odíde, aby sa tu normálne dalo pracovať. Jediná správna možnosť je mať jednu stránku pre bielkovinu a proteín, pretože bielkovina=proteín. Všetci chemici a biológovia to vieme, ale Vasiľ má svoju pravdu s úžasnou encyklopédiou Pyramída, o ktorej normálny chemik a biológ v živote nepočul, lebo je absolútne irelevantná. --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 08:24, 25. apríl 2022 (UTC) Podoba RS proteín je v poriadku. Obsah je riadne odcitovaný. Prosté presmerovanie by bolo riešenie, ktoré by znižovalo informačnú hodnotu a nereflektovalo by zdroje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:31, 25. apríl 2022 (UTC) == Podnet == Zdravím, adresu info@BanskaBystrica.sk by bolo fajn vymeniť za podatelna@banskabystrica.sk , táto je oficiálna. [[Špeciálne:Príspevky/91.219.132.21|91.219.132.21]] 07:05, 23. január 2022 (UTC) Dobrý deň. Pokojne doplňte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:42, 25. január 2022 (UTC) == Mám podozrenie, že som vandal == Kazím stránku slovenska 188.123.115.236 12:40, 12. marec 2022 (UTC) Dobrý deň. Váš edit bol oprávne revertnutý. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:43, 13. marec 2022 (UTC) == Vašavské kniežatstvo == Dobrý deň, poupravil som heslo Varšavské kniežatstvo. Mohli by ste prosím odstrániť šablónu? [[Redaktor:Seminar1780|Seminar1780]] ([[Diskusia s redaktorom:Seminar1780|diskusia]]) 18:39, 5. apríl 2022 (UTC) Dobrý deň. Kniha {{Citácia knihy | priezvisko = Murphy | meno = Sean D | odkaz na autora = | titul = United States Practice in International Law | zväzok = 1: 1999{{--}}2001 | typ zväzku = Vol. | vydanie text = [online] | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2009 | isbn = 9780511493799 | kapitola = II - State Diplomatic and Consular Relations | edícia = | zväzok edície = | doi = 10.1017/CBO9780511493799.003 | počet strán = 512 | strany = 17{{--}}42 }} ktorú citujete v danej kapitole nič o Poľsku nepíše. Asi to bude omyl. Pre slovenské názvy treba citovať slovenské zdroje, to sa týka názvov „Varšavské veľkokniežactvo“ a „napoleonské Poľsko“. Článok je asi preklad z angličtiny, tak tam treba vložiť {{tl|preklad}}. Zvyšné veci upravím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:53, 6. apríl 2022 (UTC) == Spišský hrad == Ahoj, zdá sa, že v tých revertoch z 5. apríla sa stratila značná časť článku [[Spišský hrad]], mohol by si sa na to prosím pozrieť? Ďakujem, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 10:08, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Už by to malo byť v poriadku. Ďakujem za upozornenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:16, 21. apríl 2022 (UTC) == Biodegradácia polymérov == Zdravím, chcem sa spýtať aký je ešte problém s článkom '''Biodegradácia polymérov'''. K článku bola pridaná šablóna urgentne upraviť do 14 dní, s odôvodnením od redaktora že treba pridať zdroje. Odvtedy bol článok značne upravovaný a bolo pridaných 17 zdrojov aj s referenciami. Po 14 dňoch bol aj tak článok navrhnutý na vymazanie, tentokrát bez uvedenia poriadneho dôvodu, preto by som rád vedel aký je problém. Vďaka. [[Redaktor:Michal Ďurfina|Michal Ďurfina]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Ďurfina|diskusia]]) 12:53, 5. máj 2022 (UTC) Dobrý deň. Člákok nemá štruktúru hesla z wikipédie. Chýba úvodná definícia, tabuľka je zbytočná, zdroje sú citované zle (niektoré chýbajú úplne, iné sú zasa len odkazy na zhrnutia, ktoré sa môžu meniť). Článok píše aj o iných degradáciach, čo však k nemu už nepatrí. Za mňa to v poriadku a na zotrvanie rozhodne nie je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 5. máj 2022 (UTC) :A je skutočne vhodné takéto články označiť na kompletné zmazanie??? Ten článok možno nemá úpravu a kvalitu najlepších článkov, ale je ROZHODNE výrazne lepší, než iné. Toto je podľa mňa len úplná demotivácia prispievania na Wikipédiu a zároveň absolútne nulová spätná väzba pre zlepšenie do budúcnosti. Je článok na väčšie úpravy? Áno. Je článok úplne na zahodenie? Vôbec nie. Zvážil by som teda prehodnotenie postoja a perfekcionizmu k článkom a ich osbahu. :That said, niektoré časti článku som upravil a článok rozdelil a presunul na miesta, kam jednotlivé sekcie patria. Pridal som úvodnú definíciu, tabuľka sa presunula na [[Degradácia polymérov]], zdroje som však nekontroloval (nemám na to teraz čas). [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:59, 5. máj 2022 (UTC) :Ak máš kapacity a vedomosti na zmysluplné upravenie, tak nemám problém. O oboch však pochybujem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 6. máj 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} To je nejaká snaha o osobnú urážku alebo ako si to mám vyložiť? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:44, 6. máj 2022 (UTC) ::Pochybnosť o editorových schopnostiach. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:27, 8. máj 2022 (UTC) @Vasiľ musí mať veľmi smutný život… niekde si musí svoje malinké ego masírovať.. [[Redaktor:HRHaeroporos|HRHaeroporos]] ([[Diskusia s redaktorom:HRHaeroporos|diskusia]]) 19:37, 22. august 2022 (UTC) Dobrý večer. Obávam sa, že neviem, čo myslíte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:39, 22. august 2022 (UTC) == Zelený odpad == Zdravím, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Zelený odpad''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. V šablóne v článku je dostatočne uvedené. Článok čerpá zo zdrojov spôsobom, ktorý je viac plagiátorstvom než citovaním (a za 2 týždne sa na tom nič nezmenilo). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:21, 11. máj 2022 (UTC) == Skládka odpadov == Zdravím, podobne, ako pri predchádzajúcom článku, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Skládka odpadov''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. Zle naformátované, externé odkazy v texte, dvojité umiestnenie <nowiki><references /></nowiki>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 11. máj 2022 (UTC) == Csak Máté == Nagy hazugság az egész.Szlivákua nem létezett!Csak Máté szlovák nemzeti hős????Vicces!!! [[Špeciálne:Príspevky/2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1|2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1]] 13:51, 19. jún 2022 (UTC) Please try it in Slovak, English or German. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 20. jún 2022 (UTC) == PowerPlay Studio == Príjemný dobrý deň. Prepáčte že ruším, ale smiem poznať dôvod prečo ste vrátili šablóny o encyklopedickej významnosti aj o vymazaní? Ako je vidieť z diskusie k heslu aktívne je celú dobu stránka upravovaná presne podľa želaní @[[Redaktor:Pelex|Pelex]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] , čo znamená že "stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie". @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] v diskusii potvrdil, že stránka spĺňa encyklopedickú významnosť. Šablóna tak nie je ďalej potrebná. Ďakujem za vysvetlenie. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:32, 8. júl 2022 (UTC) Dobrý deň. Odstránenie šablón treba nechať na niekoho iného. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 8. júl 2022 (UTC) :Ďakujem veľmi pekne. A smel by som Vás poprosiť aby ste to boli Vy? Prosím, pozorne si pozrite diskusiu aj samotné heslo, ak mi napíšete v diskusii pod heslom, čo treba podľa Vás upraviť, opravím. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:41, 8. júl 2022 (UTC) == Zdroje vs. Referencie == Nazdar. Zazrel som, že už aj ty máš tendenciu umiestňovať zoznam referencií do sekcie s názvom ''Zdroje'' (umiestňovanej v chronológii sekcií na miesto sekcie ''Referencie''). Som si vedomý, že to Bronto razí už nejakú dobu (pričom mu, s ohľadom na jeho obvyklú prístupnosť akýmkoľvek argumentom a povahe prispievania nemá moc zmysel písať), nepokladám to ale za dobrý nápad. Zaužívaný systém, tzn. dvojica ''Referencie/Literatúra'' vychádza z toho, že časť referencií môže byť skrátená a odkazovať nižšie do sekcie ''Literatúra'' (kde sú plné citácie prác). Používa sa to bežne pri harvardskom citovaní, dá sa to ale použiť aj v kombinácii s bežnými cit., viď napr. [[Regulárny výraz#Referencie]]. A zase sekcia ''Zdroj''/-e/ tu má zaužívanú funkciu ako miesto na uvedenie priameho zdroja textu (preklad, import). Pre konzistentnosť by som preto navrhoval držať sa zaužívanej konvencie a nezavádzať si ad-hoc svoje odlišné systémy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:55, 28. júl 2022 (UTC) Keď úplne od základu upravujem článok, tak to z času na čas urobím. Názov sekcie „Referencie“ je proste chybný, to je celé. Som si vedomý, že sa to koliduje so „Zdroje“ ako sekcia pre preklad, to ale nie je prípad mojich úprav/článkov. Kombinovať harvard a číselný systém/priebežné citovanie mi nepríde ako dobrý nápad. Rovnako skrátené citácie používa len harvard, inak som sa s tým na wiki nestretol. To čo mal výhodu - viacnásobné citovanie konkrétnych strán či rozsahov za mňa vyriešila elegantne {{tl|rp}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2022 (UTC) :Osobne mi tiež prekáža ten nevhodný názov „Referencie“ (natvrdo prevzatý výraz ''References'' z&nbsp;anglickej Wikipédie), ale nie je vhodné to „partizánsky“ meniť; treba to otvoriť v&nbsp;Kaviarni. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 07:26, 29. júl 2022 (UTC) :Jeden z významov slova referencia (hoci teda nie zrovna primárny), je aj v slovenčine odkaz, vrátane bibliografického (SSS, Katuščák), tzn. celkom mimo to nie je. Čo sa týka kombinácie skrátených a plnohodnotných cit., nevidím v tom zásadnejší problém (výstup {{tl|rp}} rovnako nie je formou úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:04, 30. júl 2022 (UTC) dp0fymm4thbd75pnlzkczef5r33xqt3 Leonid Iľjič Brežnev 0 88528 7428791 7428701 2022-08-22T14:14:27Z 95.105.149.252 Uprava správnosti národnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = ukrajinská | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] 5x8pye6s0s9emdmlp4aww663qlhh6d7 7428793 7428791 2022-08-22T14:22:28Z Teslaton 12161 Revízia 7428791 používateľa [[Special:Contributions/95.105.149.252|95.105.149.252]] ([[User talk:95.105.149.252|diskusia]]) bola vrátená: http://supol.narod.ru/archive/books/Breznev/zshizn.htm wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] b7k7dj6nlavup6xtmr9jkxlfw7ctgwh 7428801 7428793 2022-08-22T14:36:55Z 95.105.149.252 Oprava pravdivosti národnosti a prosím Ťa,nezavádzaj čitateľov wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť =ukrajinská | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] qr0p651do92u13pglpn2nahq93yewe7 7428812 7428801 2022-08-22T14:45:56Z Teslaton 12161 Revízia 7428801 používateľa [[Special:Contributions/95.105.149.252|95.105.149.252]] ([[User talk:95.105.149.252|diskusia]]) bola vrátená: je to vysvetlené v texte čl., bol to etnický Rus, narodený na území dnešnej Ukrajiny; jeho vlastnými slovami si to môžeš prečítať v memoároch http://supol.narod.ru/archive/books/Breznev/zshizn.htm wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] b7k7dj6nlavup6xtmr9jkxlfw7ctgwh 7428846 7428812 2022-08-22T15:48:52Z Argus123 65735 Narodnosť upravená podla príkladu Sergeja Koroljova ktorý sa narodil tiež na Ukrajine. Vychdzam taktiež z oficialnych dokumentov L.I.Brežneva https://i.postimg.cc/zXXwjRCg/bre-nev.jpg poprosím nevťahujte sem ideologiu ani dnešnu, ani minulú. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [[Rusi|rusko]]-[[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] rq8o2udljabn14oxo9fue6i6loj42pc 7428931 7428846 2022-08-22T18:44:26Z 95.105.149.252 Oprava národnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] fj02tucn66b5mcojlvamey95j49vbg4 7428932 7428931 2022-08-22T18:45:30Z 95.105.149.252 Oprava národnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť =Ukrajinská | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] m14gd9nbbg9a1rlepwlf67ouopk3f2z 7428933 7428932 2022-08-22T18:46:26Z Vasiľ 2806 revert wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] b7k7dj6nlavup6xtmr9jkxlfw7ctgwh 7428946 7428933 2022-08-22T19:07:57Z Vasiľ 2806 /* Raná kariéra */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka („v ruskej robotníckej rodine“<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák et al | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II. : 1939-2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | počet strán = 769 | strany = 369 }}</ref>). Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] e6spgkdaz1ha8680gu3a9d0qc0rmz1o 7428999 7428946 2022-08-22T20:14:44Z 95.105.149.252 Uprava národnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť =Ukrajinská | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka („v ruskej robotníckej rodine“<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák et al | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II. : 1939-2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | počet strán = 769 | strany = 369 }}</ref>). Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] h0ty0xntaq0dpkqjps1rrizzusn8u57 7429000 7428999 2022-08-22T20:15:01Z Vasiľ 2806 Revízia 7428999 používateľa [[Special:Contributions/95.105.149.252|95.105.149.252]] ([[User talk:95.105.149.252|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leonid Iľjič Brežnev | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1964]] až [[1982]] | Portrét = Brezhnev-color.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Leonid Brezhnev Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[8. apríl]] [[1966]] | Koniec obdobia = [[10. november]] [[1982]] | Predchodca = [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščov]] | Nástupca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Dátum narodenia = [[19. december]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Kamianske|Kamenskoje]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1982|11|10|1906|12|19}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = Dneprodzeržinský metalurgický inštitút | Profesia = inžinier metalurgie | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Vierovyznanie = | Manželka = [[Viktoria Petrovna Brežnevová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Jurij Leonidovič Brežnev|Jurij]], [[Galina Leonidovna Brežnevová|Galina]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Leonid Iľjič Brežnev''' ({{Rus|Леони́д Ильи́ч Бре́жнев}}; * [[19. december]] [[1906]], Kamenskoje (dnes [[Kamianske]], [[Ukrajina]]) – † [[10. november]] [[1982]], [[Moskva]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politik [[Rusi|ruskej]] národnosti. Od roku [[1964]] prvý tajomník (od [[1966]] generálny tajomník - ''gensek'' ÚV KSSZ) a predseda Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] od [[1960]] do [[1964]] a tiež od [[1977]] do roku [[1982]]. V rokoch 1964 – 1982 najvyšší predstaviteľ a vládca [[Sovietskeho zväzu]]. == Život == === Raná kariéra === Narodil sa v obci [[Kamianske|Kamenskoje]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] v rodine kovorobotníka („v ruskej robotníckej rodine“<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák et al | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II. : 1939-2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | počet strán = 769 | strany = 369 }}</ref>). Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Nataľja boli [[Rusi]] a presťahovali sa z poľnohospodárskej dediny [[Brežneva]], ktorá leží v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Rusku, kvôli práci na územie terajšej Ukrajiny. Napriek tomu, že bol etnický Rus vo väčšine oficiálnych dokumentov (napr. pas z roku 1947) bol uvádzaný ako príslušník [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti (ale v iných ako Rus)<!-- ako Rus v Rade vlasteneckej vojny. Otec: Ильи Яковлевича Брежнева (1874—1930), matka Natália Denisovna Mazalovová / Натальи Денисовны Мазаловой (1886—1975) -->. Začal pracovať ako robotník. Po skončení strednej aj vysokej metalurgickej školy roku [[1935]] bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. V 17. rokoch vstúpil do [[Komsomol]]u (Komunistického zväzu mládeže) a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] (KSSZ), kde zastával stranícke funkcie na oblastnej úrovni. V mladosti bol považovaný za sympatického a vtipného človeka. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil vo funkcii politického komisára na [[Kaukaz]]e, [[Krym]]e, [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]]. Ako politický činiteľ [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] sa zúčastnil na oslobodzovaní [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Vzostup === [[Súbor:Brezhnev 1942.jpg|thumb|left|Brežnev ako politický komisár ([[1942]])]] Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí L. P. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovových spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane. === Na čele komunistickej strany === Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnev nebol neobvykle inteligentný, postrádal aj charizmu svojho predchodcu ([[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]a). Jeho kvalitami však boli detailné znalosti o byrokratickom systéme komunistickej strany a politický inštinkt. Na verejnosti vystupoval dobrosrdečne a so značným šarmom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = 337{{--}}338 }}</ref> Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>. Sovietske politické špičky s nevôľou sledovali plány [[ČSSR|československých]] komunistov na odstránenie konzervatívneho prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z postu. Novotný v decembri 1967 pozval Brežneva do krajiny no jeho podpory sa v tej dobe nedočkal. Brežnev naopak podporil reformné snahy vyjadrením, „je to vaša vec“. S týmto však zrejme nesúhlasila väčšina Brežnevových spolupracovníkov, tí najprv reformnému krídlu Komunistickej strany Československa na rokovaniach vo Varšave a neskôr v Čiernej nad Tisou naznačovali, že by malo reformný proces zastaviť. [[21. august]]a [[1968]] nakoniec došlo s Brežnevovým zvolením k [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na úrovni krajín východného bloku odvtedy presadzoval tvrdú ruku a právo ZSSR zasahovať do vnútropolitických záležitostí týchto krajín ak by bol ohrozený socializmus (tzv. [[Brežnevova doktrína]]). V roku [[1975]] bol povýšený do hodnosti armádneho generála a už o rok neskôr získal najvyššiu možnú vojenskú hodnosť maršala Sovietskeho zväzu. V roku [[1977]] nahradil [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj|V. N. Podgorného]] vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu a dovŕšil tak koncentráciu moci vo svojich rukách. V decembri [[1979]] nariadil [[Sovietska invázia do Afganistanu|vstup sovietskych vojsk do Afganistanu]], kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim, ktorý ZSSR podporil 100 000 sovietskymi vojakmi, nemal doma oporu, dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze bola táto vojna veľmi nepopulárna. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. V 60. rokoch síce životná úroveň sovietskeho obyvateľstva rástla, po dlhšej dobe bolo možné nakupovať spotrebnú elektroniku, zvyšovala sa výstavba bytov. Došlo však tiež k výraznému nárastu sivej ekonomiky, neriešená zostávala dramatická nefunkčnosť sovietskeho poľnohospodárstva a zastarávajúceho priemyslu, ktorý neprodukoval dostatok spotrebného tovaru. Sovietsky systém pod jeho vedením nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. Rovnako ako jeho predchodcovi mu chýbala koncepcia rozvoja krajiny. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] roku [[1985]]. === Posledné roky a smrť === [[Súbor:BerlinWall01b.jpg|thumb|Karikatúra Brežneva na [[Berlínsky múr|Berlínskom múre]]]] Posledné dva roky sa Brežnev v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Andrejevič Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi. Brežnev sa na verejnosti v priebehu jari až jesene [[1982]] objavoval iba zriedkavo. Sovietske komunikačné prostriedky síce tvrdili, že nie je vážne chorý, ale už v tej dobe bol obklopený lekármi. V máji 1982 ho postihla mŕtvica, ale napriek tomu sa odmietol vzdať úradu. Ešte [[7. november|7. novembra]] [[1982]] sa napriek zhoršujúcemu zdraviu ukázal počas prehliadky pri príležitosti Októbrovej revolúcie na Červenom námestí, bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. O tri dni neskôr [[10. november|10. novembra]] [[1982]] zomrel na [[srdcový infarkt]]. Bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre na Červenom námestí.<ref>Service, R., 2009, History of Modern Russia: From Tsarism to the Twenty-first Century (3 ed.). Penguin Books Ltd., s. 426</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonid Brezhnev}} {{Maršali ZSSR}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Brežnev, Leonid Iľjič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Sovietske osobnosti studenej vojny]] e6spgkdaz1ha8680gu3a9d0qc0rmz1o Chlorácia 0 94454 7429128 3003020 2022-08-23T11:45:41Z KingisNitro 91359 Vsetky tieto vyznamy inak znamenaju to iste, okrem mozno prveho (ktory je specificky pre organicke latky), takze nechapem zmysel tejto rozlisovacky wikitext text/x-wiki '''Chlorácia''' môže byť: * zavádzanie chlóru do uhľovodíkov, pričom vznikajú [[halogénderivát]]y, pozri [[chlorácia (uhľovodíky)]] * [[reakcia]] za účasti chlóru * zlučovanie s [[chlór]]om * [[chlórovanie]] {{Rozlišovacia stránka}} rz3qzk3trt79jwb1jile2rmqz8mifia Obyvateľstvo 0 97998 7428944 7344980 2022-08-22T19:07:23Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki [[Súbor:Michael E. Arth photograph of crowd in Jilin, China, 1978.jpg|frameless|right]] '''Obyvateľstvo''' (alebo nepresne ''[[populácia]]'') je súhrn všetkých [[človek|ľudí]] na určitom [[územie|území]] k určitému okamihu, zisťovaný podľa bydliska, prítomnosti na danom území alebo podľa iných hľadísk (napr. podľa domovského práva a pod.); počet obyvateľstva sa ustavične mení v dôsledku jeho prirodzeného pohybu a migrácie; stredný stav obyvateľstva je [[priemer]]ný počet obyvateľstva za určitý časový úsek (obyčajne [[rok]]); za ročný stredný stav sa prakticky berie stav k [[1. júl]]u príslušného roku. Výskumom obyvateľstva sa zaoberá [[demografia]]. == Obyvateľstvo štátu a štátne občianstvo == === Obyvateľstvo === * medzi štátnym [[Územie|územím]] a obyvateľstvom je vzťah z hľadiska [[História|historického]], [[Etnikum|etnického]], [[Kultúra|kultúrneho]] * obyvateľstvo tvoria občania [[štát]]u a [[Cudzinec|cudzinci]] * občania nemusia žiť na [[Teritórium|teritóriu]] príslušného štátu, na určitú dobu môžu opustiť svoju krajinu * ak sa cudzinci na teritóriu štátu zdržiavajú neoprávnene, môže ich štát vyhostiť alebo odovzdať inému štátu === Štátne občianstvo === * štátni občania, štátni príslušníci sú osoby, ktorí sú zdrojom štátnej moci a majú povinnosť rešpektovať [[ústava|ústavu]] a [[zákon]]y * medzi štátom a občanom je štátnoobčiansky vzťah * domovské právo je vzťah medzi obyvateľom obce a obcou, ktorý je na základe štátneho občianstva * osoba, ktorá nedisponuje domovským právom, je [[bezdomovec]] v zmysle vnútroštátneho práva === Podmienky nadobudnutia štátneho občianstva === * narodením [[rodič]]om, ktorí sú štátnymi občanmi, ** ak je 1 z rodičov štátnym občanom príslušného štátu, ** narodením v príslušnom štáte, adopciou maloletých osôb * naturalizáciou – najmä uzavretím [[manželstvo|manželstva]] s cudzincom a udelením štátneho občianstva na základe žiadosti a vydania [[naturalizácia|naturalizačného]] aktu štátom, naturalizáciou sa nadobúda aj [[opcia|opciou]] pri cesii územia štátu ** existuje dvojaké [[štátne občianstvo]] – [[bipolitizmus]] ** je zakázané odňať štátne občianstvo ktorémukoľvek občanovi štátu proti jeho vôli == Externé odkazy == * {{filit|fvo/obyvatelstvo.html}} * [http://referaty.aktuality.sk/obyvatelstvo/referat-19560 Štruktúra obyvateľstva] [[Kategória:Demografia]] [[id:Penduduk#Penduduk dunia]] bex1j8d06qy13rm7aclqan50y57wcod Veľký kaňon 0 112268 7428772 7349689 2022-08-22T13:36:18Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geo|36_6_0_N_112_6_0_W|36° 06′ 00″ s.š., 112° 06′ 00″ z.d.}} [[Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|náhľad|vpravo|Grand Canyon, jún 2016]] '''Veľký kaňon''' ({{V jazyku|eng|Grand Canyon}}) je najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] v Spojených štátoch. Leží v [[Coloradská plošina|Coloradskej plošine]]. Patrí medzi najznámejšie prírodné útvary na svete. Je dlhý 446&nbsp;km, široký 29&nbsp;km, hlboký max. 1&nbsp;800&nbsp;m a rozľahlý {{km2|4911}}<ref name=EWG>{{Citácia knihy | priezvisko = R.W. | meno = MCCOLL, PH.D. | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of World Geography | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | rok = 2005 | isbn = 978-0-8160-7229-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref>. Jeho steny sú tvorené viacfarebnými mocnými [[Vrstva (geológia)|vrstvami]] [[Pieskovec|pieskovcov]] a [[Vápenec|vápencov]]. Tvorí podstatnú časť [[Národný park Veľký kaňon|Národného parku Veľký kaňon]]. Jeho formovanie je z pohľadu geológie relatívne nedávna udalosť. Krajina je tvorená vrstvami hornín rôznych vlastností a farieb. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Grand Canyon}}. {{Arizona}} [[Kategória:Geografia USA]] [[Kategória:Kaňony]] iuhgtmpnuvu50rms1hrwx7s3tqfifqj Inteligencia psov 0 114046 7428941 7337680 2022-08-22T19:07:20Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Dog_retrieving_stick.jpg|náhľad]] '''Inteligencia psov''' (iné názvy: '''inteligencia psa''', '''psia inteligencia''') je [[inteligencia]] [[Pes domáci|psa domáceho]], t.j. jeho schopnosť myslieť, učiť sa a riešiť problémy. Vedci doteraz vedú polemiku o tom, či zvieratá môžu myslieť, čiže či disponujú určitou formou [[Inteligencia|inteligencie]], alebo je ich správanie výlučne pudové. [[Kynológia|Kynológovia]] sa však všeobecne zhodujú na tom, že pes disponuje inteligenciou a rozlišujú viacero druhov psej inteligencie (napr. pracovná inteligencia - schopnosť učiť sa povely, sociálna inteligencia, priestorová inteligencia a podobne.) == Pozri aj == *[[The Intelligence of Dogs]] == Zdroje == *Stanley Coren: ''The Intelligence of Dogs'' [[Kategória:Kynológia]] 7sm7e8g5y862rfkeghvyqsitoefp9je Rádio Expres 0 115551 7428953 7403213 2022-08-22T19:20:26Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo =Rádio Expres logo.jpg | popis =Logo Rádia Expres | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] jw2rpmxefddmslxy9u0jjye2mb88rvo 7428962 7428953 2022-08-22T19:28:17Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo =Radio Expres logo.jpg | popis =Logo Rádia Expres | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] 5usrb3tp2dnj3ogori8yswsuatohwux 7428963 7428962 2022-08-22T19:29:25Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo =Rádio Expres logo | popis =Logo Rádia Expres | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] hkbak6srjpscwrzud9fq6cn4qf6ick1 7428964 7428963 2022-08-22T19:29:43Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo =Radio Expres logo | popis =Logo Rádia Expres | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] e4mn9ob334made2nr7wn0oclkjpwycl 7428965 7428964 2022-08-22T19:31:34Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo =Rádio Expres logo.jpg | popis =Logo Rádia Expres | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] jw2rpmxefddmslxy9u0jjye2mb88rvo 7428968 7428965 2022-08-22T19:32:47Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo = | popis = | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] acc2fd5f3ngorki9dqd4j46b1yq2awu 7428981 7428968 2022-08-22T19:51:19Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo =Rádio Expres logo | popis =Logo Rádia Expres | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] hkbak6srjpscwrzud9fq6cn4qf6ick1 7428985 7428981 2022-08-22T19:56:28Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Samuel Novomestský|Samuel Novomestský]] ([[User_talk:Samuel Novomestský|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BD:D900:A468:C7EA:12CB:840 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Expres | logo = | popis = | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Ivan Antala | premiéra = 2000 | cieľová skupina = 20 - 40 r. | hudobný formát = [[Hot AC]] | slogan = Baví nás baviť vás | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.expres.sk www.expres.sk] | poznámky = }} '''Rádio Expres''' je najpočúvanejšia komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica na Slovensku. Jej prevádzkovateľ spoločnosť [[Bauer Media Group]] v auguste 2021 oznámila, že od [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|Rady pre vysielanie a retransmisiu]] získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]]. == Vysielanie == Vysielanie začalo [[31. december|31.decembra]] [[1999]] keďže do tohto dňa muselo podľa zákona rádio začať vysielať. Vysielanie v plnom rozsahu začalo v roku [[2000]]. Formát rádia je [[Hot AC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cenková | meno = Renáta | titul = Formátovanie slovenských komerčných rádií | url = http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/cenkova.pdf | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-05-14 }}</ref>, cieľová skupina, ktorú sa rádio v prevažnej miere snaží osloviť, sú poslucháči vo veku 20 až 40 rokov so stredným a vyšším vzdelaním. Rádio kladie dôraz na spravodajstvo a hudbu. Hrá prevažne súčasnú hudbu, ale nechýbajú ani relácie zamerané na hudbu zo 70., 80. a 90. rokov. Dominantnou zložkou spravodajstva sú okrem správ z domova a zo sveta, meteorologické správy a dopravný servis. Rádio terestriálne vysiela takmer výlučne cez sieť vysielačov firmy Expres Net a.s., reklamný priestor zabezpečuje firma Expres Media. Okrem celoplošnej reklamy vysiela aj regionálne spoty, rozdelené do regiónov Bratislava, juh, Trenčín, Žilina, stred, Tatry a Východ. Takéto spoty sú lacnejšie a určené sú prevažne firmám, ktoré potrebujú osloviť najmä ľudí v danom regióne. Väčšinu dňa tvorí vysielanie zostavené zo spravodajstva (každú hodinu, doprava každú polhodinu), moderátorských vstupov a hudby, rozdelené je do niekoľkých blokov, pričom každý blok robí iný moderátor. Vstupy sú orientované viac na zábavu a súčasťou vysielania sú aj špecializované relácie ako hitparády. == Najznámejšie relácie == * ''Hemendex'' – [[ranná show (rozhlas)|ranná show]], vysielaná v pracovných dňoch od 6:00 do 9:00 * ''Veľké správy'' – hlavná spravodajská relácia (v pracovných dňoch o 7:00, 12:00 a 17:00) * ''Braňo Závodský Naživo'' – diskusná relácia s hosťom z oblasti politiky (v pracovných dňoch o 12:10) == Vysielače == Šírenie signálu rádia zabezpečuje Expres Net v sieti 50 prevažne súkromných vysielačov (v decembri 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Expres | url = https://www.radia.sk/radia/expres/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>), len niekoľko lokalít využíva stožiar Towercomu. Vysielateľ si ako prvý začal od roku [[2000]] budovať celoplošnú sieť nízkovýkonných vysielačov, umiestnených na vhodných, nižšie položených kótach v blízkosti sídiel. Postupne tak vznikla sieť vysielačov, lokálne poskytujúca šírenie programu aj iných staníc. {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Expres (s výkonom viac ako 0,5 kW) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.182 | lon = 17.094 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KA | position = left | lat = 48.35 | lon = 19.061 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|KE]] | position = right | lat = 48.851 | lon = 21.492 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Kotník (vrch)|SL]] | position = left | lat = 49.265 | lon = 20.609 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = bottom | lat = 48.263 | lon = 19.719 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Španí laz|VK]] | position = left | lat = 48.233 | lon = 19.255 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = HC | position = left | lat = 48.344 | lon = 17.767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = right | lat = 49.049 | lon = 19.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = right | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MnB | position = bottom | lat = 48.586 | lon = 20.908 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat = 48.592 | lon = 19.091 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.742 | lon = 21.227 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TS | position = left | lat = 49.365 | lon = 19.578 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.279 | lon = 21.248 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ŠT | position = left | lat = 47.837 | lon = 18.605 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NM | position = right | lat = 48.735 | lon = 17.799 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = StT | position = left | lat = 48.779 | lon = 17.693 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.133 | lon = 18.439 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MT | position = bottom | lat = 49.069 | lon = 18.871 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = bottom | lat = 48.301 | lon = 18.051 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LE | position = left | lat = 49.047 | lon = 20.655 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = right | lat = 49.216 | lon = 19.288 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.668 | lon = 20.537 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | position = right | lat = 48.755 | lon = 19.119 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZA | position = top | lat = 49.232 | lon = 18.769 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TO | position = bottom | lat = 48.623 | lon = 18.181 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = TN | position = left | lat = 48.885 | lon = 18.055 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PD | position = bottom | lat = 48.742 | lon = 18.675 }} }} {| class="wikitable mw-collapsible collapsed floatleft" style="text-align:center" |+ Vysielače Rádia Expres (20. december 2020<ref>[https://www.radia.sk/radia/expres.html Frekvencie rádia Expres]</ref>) ! style="width: 30px;" |Frekvencia [[MHz]] ! style="width: 220px;" |Vysielač ! style="width: 30px;" |Vyžiarený výkon [[kW]] |- |{{0}}88,4 |[[Hlohovec]] - Horné Borody |1 |- |{{0}}88,4 |[[Ružomberok]] - Malinô Brdo |1 |- |{{0}}88,9 |[[Liptovský Mikuláš]] - Háje |0,1 |- |{{0}}89,2 |[[Brezno]] - Chvatimech ''plánované preladenie z 93,0'' |0,5 |- |{{0}}89,3 |[[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch |1 |- |{{0}}89,7 |[[Nitra]] - Klokočina, vodojem |0,5 |- |{{0}}91,0 |[[Moldava nad Bodvou]] - Budulov |1 |- |{{0}}92,6 |[[Zvolen]] - Malá Stráž |1 |- |{{0}}92,7 |[[Nové Zámky]] - Elektrosvit, komín |0,3 |- |{{0}}92,7 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 |0,1 |- |{{0}}92,8 |[[Krupina]] - Hviezdoslavova |0,25 |- |{{0}}92,9 |[[Detva]] - Krné |0,1 |- |{{0}}93,0 |[[Brezno]] - Chvatimech |0,25 |- |{{0}}93,1 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička |0,5 |- |{{0}}93,1 |[[Terchová]] - Rovná Hora |0,2 |- |{{0}}93,6 |[[Donovaly]] - Záhradište |0,1 |- |{{0}}93,7 |[[Spišská Nová Ves]] - Teplička |0,5 |- |{{0}}94,9 |[[Handlová]] - Bralová Skala ''plánovaný'' |0,30 |- |{{0}}95,0 |[[Nová Baňa]] - vodojem ''plánovaný'' |0,20 |- |{{0}}95,1 |[[Banská Štiavnica]] - Hájik |0,2 |- |{{0}}95,2 |[[Košice]] - Bankov |1 |- |{{0}}95,3 |[[Levoča]] - Úloža |0,7 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Hričov]] - Oblazov |0,1 |- |{{0}}95,4 |[[Dolný Kubín]] - Veľký Bysterec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Handlová]] - vodojem ''plánovaný'' |0,50 |- |{{0}}95,4 |[[Heľpa]] - obec |0,5 |- |{{0}}95,4 |[[Vrútky]] - Doprastav |0,2 |- |{{0}}95,7 |[[Rožňava]] - hvezdáreň |0,5 |- |{{0}}96,3 |[[Stará Turá]] - mesto |0,1 |- |{{0}}96,4 |[[Partizánske]] - Brodzany |1 |- |{{0}}96,4 |[[Poprad]] - Veľká |0,2 |- |{{0}}96,5 |[[Banská Bystrica]] - Laskomer |0,5 |- |{{0}}96,5 |[[Trstená]] - Uhlisko |2 |- |{{0}}96,5 |[[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] |0,5 |- |{{0}}96,9 |Bánovce nad Bebravou - mesto ''plánovaný'' |0,5 |- |{{0}}97,0 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] - Veľká Vápenná |0,25 |- |{{0}}98,2 |[[Bardejov]] - Mihaľov |1 |- |{{0}}99,4 |[[Štúrovo]] - Belá |10 |- |{{0}}99,5 |[[Liptovská Osada]] - Záhrady |0,1 |- |{{0}}99,5 |[[Prešov]] - Šibená hora |0,25 |- |{{0}}99,5 |[[Východná (obec)|Východná]] - vodná nádrž Čierny Váh |0,1 |- |{{0}}99,6 |Zlaté Moravce - Vodojem ''plánovaný'' |0,15 |- |{{0}}99,6 |[[Žarnovica]] - Fraňa Kráľa 43 ''plánované preladenie z 92,7'' |0,2 |- |{{0}}99,7 |[[Nové Mesto nad Váhom]] - Skalka |1 |- |{{0}}99,8 |[[Topoľčany]] - Norovce |0,5 |- |101,1 |[[Lučenec]] - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch II]] |5 |- |101,1 |[[Žiar nad Hronom]] - Šibeničný vrch |0,25 |- |102,5 |[[Trenčín]] - Kozí vrch |0,5 |- |105,2 |[[Považská Bystrica]] - Hôrka |1 |- |105,7 |[[Stará Ľubovňa]] - [[Kotník (vrch)|Kotník]] |10 |- |106,2 |[[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] |20 |- |106,5 |[[Modrý Kameň]] - [[Španí laz]] |1 |- |106,9 |[[Skalica (mesto)|Skalica]] - Holíč, vodojem |0,1 |- |107,0 |[[Senica]] - mesto, silážna veža |0,2 |- |107,5 |[[Čadca]] - [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] |0,4 |- |107,5 |[[Prievidza]] - Markušová |0,5 |- |107,6 |[[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |10 |- |} {{clear}} == Počúvanosť == Rádio Expres je s počúvanosťou 1,16% == Vlastnícke vzťahy == Jej prevádzkovateľ bola spoločnosť D.Expres a.s. V auguste 2021 spoločnosť Bauer Media Group, aktuálny vlastník Rádia Expres, oznámila, že od Rady pre vysielanie a retransmisiu získala súhlas na to, aby mohla prevziať konkurenčné rádiá [[Rádio Jemné|Jemné]] a [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rádio Expres môže kúpiť Jemné a Europa 2. Transakciu schválil regulátor|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/0z6ftp5/radio-expres-moze-kupit-jemne-a-europa-2-transakciu-schvalil-regulator/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=R%E1dio+Expres Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.expres.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Expres]] [[Kategória:Vzniklo v 1999]] acc2fd5f3ngorki9dqd4j46b1yq2awu Fun rádio 0 115556 7428939 7403542 2022-08-22T19:04:51Z Samuel Novomestský 221038 Dodanie loga wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo =Fun_Radio_logo.jpg | popis =Logo Fun Rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Rastislav Dutka | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = [[CHR]] | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.funradio.sk www.funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je komerčná slovenská [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorej držiteľom licencie na vysielanie je spoločnosť Radio a.s. Fun rádio pritom patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od októbra 2021aj rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať už [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia, neskôr sa doba vlastného vysielania rozširovala až na 24 hodín denne. Formát rádia je [[European Hit Radio]], zamerané je na mladšieho a progresívnejšieho poslucháča. Moderované je v pracovných dňoch od 6:00 do 20:00 a cez víkendy a sviatky od 8:00 do 18:00 Rádio vysiela 17 terestriálnych vysielačov, [[internet]], satelit a káblové rozvody. Fun rádio ponúka aj viaceré vlastné [[Podcasting|podcasty]], [[Streaming|streamy]] a videá. Štyri aktuálne streamy sú aktuálne zamerané na: hudbu z 80. a 90. rokov, druhé na slovenskú a českú hudbu (CZSK), tretie na tanečnú hudbu (Dance) a štvrté na oddychovú hudbu (Chill). Pred Vianocami zvykne pribudnúť aj vianočný stream. == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !'''Frekvencia [[MHz]]''' !'''Vysielač''' !'''Vyžiarený výkon'''<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun Radio je s počúvanosťou 10,27% podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]] (2+3 Q 2021) treťou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.<ref>http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&vlna=60</ref> == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia Rastislav Dutka), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == * Petra "Dalila" Bernasovská * [[Matej Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *Ľudovít "Mravec" Jakubove *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *Martina "Maca" Zábranská *[[Martin Nikodým]] *Ľuboš Sarnovský *Nikol Stankovianská *Andrea Imrichová *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *Lucia Nosko (Palšovičová) *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] * ďalší == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočišek | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu | url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html | dátum vydania = 19.9.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.1.2011 | vydavateľ = Trend holding s.r.o | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=Fun+R%E1dio Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] ew23ae6gw5fnqvakox9v0scnmvxs41x 7428949 7428939 2022-08-22T19:14:53Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo =Fun Rádio logo.jpg | popis =Logo Fun Rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Rastislav Dutka | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = [[CHR]] | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.funradio.sk www.funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je komerčná slovenská [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorej držiteľom licencie na vysielanie je spoločnosť Radio a.s. Fun rádio pritom patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od októbra 2021aj rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať už [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia, neskôr sa doba vlastného vysielania rozširovala až na 24 hodín denne. Formát rádia je [[European Hit Radio]], zamerané je na mladšieho a progresívnejšieho poslucháča. Moderované je v pracovných dňoch od 6:00 do 20:00 a cez víkendy a sviatky od 8:00 do 18:00 Rádio vysiela 17 terestriálnych vysielačov, [[internet]], satelit a káblové rozvody. Fun rádio ponúka aj viaceré vlastné [[Podcasting|podcasty]], [[Streaming|streamy]] a videá. Štyri aktuálne streamy sú aktuálne zamerané na: hudbu z 80. a 90. rokov, druhé na slovenskú a českú hudbu (CZSK), tretie na tanečnú hudbu (Dance) a štvrté na oddychovú hudbu (Chill). Pred Vianocami zvykne pribudnúť aj vianočný stream. == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !'''Frekvencia [[MHz]]''' !'''Vysielač''' !'''Vyžiarený výkon'''<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun Radio je s počúvanosťou 10,27% podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]] (2+3 Q 2021) treťou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.<ref>http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&vlna=60</ref> == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia Rastislav Dutka), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == * Petra "Dalila" Bernasovská * [[Matej Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *Ľudovít "Mravec" Jakubove *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *Martina "Maca" Zábranská *[[Martin Nikodým]] *Ľuboš Sarnovský *Nikol Stankovianská *Andrea Imrichová *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *Lucia Nosko (Palšovičová) *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] * ďalší == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočišek | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu | url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html | dátum vydania = 19.9.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.1.2011 | vydavateľ = Trend holding s.r.o | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=Fun+R%E1dio Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] d5kgobjqwx27t57ba3uemian566dn0y 7428950 7428949 2022-08-22T19:15:14Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo =Fun Radio logo.jpg | popis =Logo Fun Rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Rastislav Dutka | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = [[CHR]] | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.funradio.sk www.funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je komerčná slovenská [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorej držiteľom licencie na vysielanie je spoločnosť Radio a.s. Fun rádio pritom patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od októbra 2021aj rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať už [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia, neskôr sa doba vlastného vysielania rozširovala až na 24 hodín denne. Formát rádia je [[European Hit Radio]], zamerané je na mladšieho a progresívnejšieho poslucháča. Moderované je v pracovných dňoch od 6:00 do 20:00 a cez víkendy a sviatky od 8:00 do 18:00 Rádio vysiela 17 terestriálnych vysielačov, [[internet]], satelit a káblové rozvody. Fun rádio ponúka aj viaceré vlastné [[Podcasting|podcasty]], [[Streaming|streamy]] a videá. Štyri aktuálne streamy sú aktuálne zamerané na: hudbu z 80. a 90. rokov, druhé na slovenskú a českú hudbu (CZSK), tretie na tanečnú hudbu (Dance) a štvrté na oddychovú hudbu (Chill). Pred Vianocami zvykne pribudnúť aj vianočný stream. == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !'''Frekvencia [[MHz]]''' !'''Vysielač''' !'''Vyžiarený výkon'''<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun Radio je s počúvanosťou 10,27% podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]] (2+3 Q 2021) treťou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.<ref>http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&vlna=60</ref> == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia Rastislav Dutka), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == * Petra "Dalila" Bernasovská * [[Matej Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *Ľudovít "Mravec" Jakubove *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *Martina "Maca" Zábranská *[[Martin Nikodým]] *Ľuboš Sarnovský *Nikol Stankovianská *Andrea Imrichová *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *Lucia Nosko (Palšovičová) *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] * ďalší == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočišek | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu | url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html | dátum vydania = 19.9.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.1.2011 | vydavateľ = Trend holding s.r.o | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=Fun+R%E1dio Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] mjbqmq1rjoqmhzq5upjaj9bsohwvg1p 7428951 7428950 2022-08-22T19:16:17Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo =Fun Radio logo.jpg | popis =Logo Fun rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Rastislav Dutka | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = [[CHR]] | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.funradio.sk www.funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je komerčná slovenská [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorej držiteľom licencie na vysielanie je spoločnosť Radio a.s. Fun rádio pritom patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od októbra 2021aj rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať už [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia, neskôr sa doba vlastného vysielania rozširovala až na 24 hodín denne. Formát rádia je [[European Hit Radio]], zamerané je na mladšieho a progresívnejšieho poslucháča. Moderované je v pracovných dňoch od 6:00 do 20:00 a cez víkendy a sviatky od 8:00 do 18:00 Rádio vysiela 17 terestriálnych vysielačov, [[internet]], satelit a káblové rozvody. Fun rádio ponúka aj viaceré vlastné [[Podcasting|podcasty]], [[Streaming|streamy]] a videá. Štyri aktuálne streamy sú aktuálne zamerané na: hudbu z 80. a 90. rokov, druhé na slovenskú a českú hudbu (CZSK), tretie na tanečnú hudbu (Dance) a štvrté na oddychovú hudbu (Chill). Pred Vianocami zvykne pribudnúť aj vianočný stream. == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !'''Frekvencia [[MHz]]''' !'''Vysielač''' !'''Vyžiarený výkon'''<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun Radio je s počúvanosťou 10,27% podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]] (2+3 Q 2021) treťou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.<ref>http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&vlna=60</ref> == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia Rastislav Dutka), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == * Petra "Dalila" Bernasovská * [[Matej Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *Ľudovít "Mravec" Jakubove *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *Martina "Maca" Zábranská *[[Martin Nikodým]] *Ľuboš Sarnovský *Nikol Stankovianská *Andrea Imrichová *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *Lucia Nosko (Palšovičová) *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] * ďalší == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočišek | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu | url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html | dátum vydania = 19.9.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.1.2011 | vydavateľ = Trend holding s.r.o | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=Fun+R%E1dio Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] d7dff42jufectjjcxh9fqn9tvb9s4a6 Nižný Novgorod 0 118244 7429048 7350822 2022-08-22T22:15:11Z Romanvysansky 183488 /* Osobnosti mesta */ wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Nižný Novgorod | other_name = Нижний Новгород | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Nizhny Novgorod Montage (2016).png | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Nizhny Novgorod.svg | flag_border = 1 | symbol = Coat of Arms of Nizhny Novgorod.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Нижний Новгород | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country_flag = 1 | region = Nižnonovgorodská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Volga <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 56.326944 | long_d = 44.0075 | coordinates_type = dim:10000_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = 130 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 467 <!-- *** Population *** --> | population = 1253511 | population_date = [[2019]] | population_density = 2684.17 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Ivan Nikolaevič Karnilin | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | utc_offset = +3 | timezone_DST = | utc_offset_DST = +3 | postal_code = 603000 | area_code = +7 831 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v Rusku | map_locator = Rusko | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.admgor.nnov.ru www.admgor.nnov.ru] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Nižný Novgorod''' ({{V jazyku|rus|Нижний Новгород|Nižnij Novgorod}}; [[1932]] – [[1991]] ''Gorkij'') je piate najväčšie mesto v [[Rusko|Rusku]] po [[Moskva|Moskve]], [[Petrohrad]]e, [[Novosibirsk]]u a [[Jekaterinburg]]u. Žije tu asi 1 259 000 obyvateľov ([[2018]]). Je sídelným mestom [[Nižnonovgorodská oblasť|Nižnonovgorodskej oblasti]] a celého [[Povolžský federálny okruh|Povolžského federálneho okruhu]]. Nižný Novgorod leží asi 400 kilometrov na východ od Moskvy. == Dejiny == Pevnosť Nižný Novgorod bola založená v roku [[1221]] veľkým kniežaťom vladimirským [[Juraj II. (Rusko)|Jurajom II.]] na sútoku významných riek [[Volga]] a [[Oka (Volga)|Oka]]. Aby sa názvom odlíšila od staršieho [[Velikij Novgorod|Novgorodu]] Veľkého, dostala prívlastok Nižnij. Ako jedno z mála ruských miest (ďalšími boli napríklad Moskva alebo [[Tver]]) uniklo v [[13. storočie|13. storočí]] skaze za veľkého mongolského vpádu. Postupne sa Nižný Novgorod stal významných obchodným strediskom a po osamostatnení aj politickým centrom, kde preniesol po koncentrácii so suzdaľským kniežatstvom knieža [[Konstantin Vasilievič]] ([[1331]] – [[1365]]) svoju rezidenciu. Za jeho syna [[Dmitrij Vasilievič|Dmitrija]] sa tu stavali veľké a výstavné [[kostol]]y aj opevnenia. Terajšia nižnenovgorodská pevnosť – kremeľ, vybudovaná v rokoch [[1501]] – [[1515]] staviteľom Petrom Vlachom, bola dôležitou baštou [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]] proti tatárskemu Kazaňskému chanátu, keď odolala obliehaniu roku [[1520]] a ďalšiemu roku [[1536]]. V čase [[smuta|smuty]] roku [[1612]], zohrala Novgorodská hotovosť, vedená kupcom [[Kuzma Minin|Kuzmom Mininom]] a kniežaťom [[Dmitrij Michajlovič Požarskij|Dmitrijom Požarským]], rozhodujúcu úlohu pri vyhnaní Poliakov z Moskvy a nastolení dynastie [[Romanovci|Romanovcov]]. Hlavné novgorodské námestie dnes nesie Mininove meno a pomník, sám Minin je pochovaný v chráme archanjela Michaela v súčasnom Kremli. Počas [[obdobie zmätkov|obdobia zmätkov]] a bojov s Poliakmi a Švédmi bolo mesto takmer celé zničené. V roku [[1817]] boli do mesta prenesené Makarjevské trhy, ktoré prilákali milióny ľudí, od tejto doby sa Nižnij Novgorod stal zavedeným mestom ruského obchodu. To spôsobilo koncom [[19. storočia]] tiež rozvoj priemyslu, vďaka ktorému sa stalo mesto ozajstným obchodným uzlom Ruska. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] bol Nižnij Novgorod premenovaný na Gorkij (1932), podľa miestneho rodáka [[Maxim Gorkij|Maxima Gorkého]] a to ešte za jeho života. V 80. rokoch [[20. storočia]] tu bolo vybudované metro, dnes má mesto aj letisko, moderné divadlá a iné inštitúty. V meste tiež sídli spoločnosť [[Gorkovskij avtomobiľnyj zavod|GAZ]], vyrábajúca automobily. V januári 2019 Nižný Novgorod obsadil prvé miesto spomedzi ruských miest a 109. na svete v rebríčku životnej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Нижний Новгород назван лучшим городом России по качеству жизни|url=https://www.kommersant.ru/doc/3854322|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=2019-01-15|dátum prístupu=2019-06-10|jazyk=ru}}</ref> == Prírodné podmienky == Nižný Novgorod sa nachádza pri sútoku dvoch najväčších vodných ciest Európskej časti Ruska - riek Volgy a Oky. Mesto je rozdelené Okou na dve časti - na východnú vyvýšenú náhornú, ktorá sa nachádza na pravom brehu Oky a Volgy na severozápadnom okraji Povolžskej vrchoviny, teda na Ďatlových horách; a západnú časť (na ľavom brehu Oky a na pravom brehu Volgy), ktorá je nížinná. Dĺžka mesta po prúde Oky je 20 km, po prúde Volgy okolo 30 km. Na území mesta sa nachádza 33 jazier a 12 riek. Najväčšie jazero v meste je Meščerské, nachádza sa v Kanavinskej oblasti, rozloha jeho vodnej plochy činí 13,6 ha. Podnebie v Nižnom Novgorode je mierne kontinentálne, s chladnou dlhotrvajúcou zimou a teplým, no v porovnaní so zimou krátkym letom. V dôsledku rozdielov povrchu tohto kraja je v nížinnej časti mesta trochu teplejšie ako v náhornej. V nej je aj viac zrážok ročne, v priemere o 15-20%. Priemer ročných teplôt je +4,8°C, rýchlosť vetra 2,8 m/s a vlhkosť vzduchu 76%. Slnko v meste svieti 1775 hodín ročne. Maximálna dĺžka svetlého dňa je v júni, 17 hodín a 44 minút, minimálna je v decembri - 6 hodín a 52 minút. Oblačnosť je v zime pomerne veľká - 75-80% času je obloha pokrytá mrakmi, od apríla do júna je pravdepodobnosť jasného neba približne 49-56%. Na jeseň a v zime je obloha častejšie pokrytá mrakmi ráno a cez deň sa vyjasňuje. Naopak na jar a v lete je bezoblačné počasie ráno a uprostred dňa sa vyskytujú mohutné kopovité oblaky, ktoré k večeru miznú. == Osobnosti mesta == * [[Kuzma Minin]] (* ? - † [[1616]]) obchodník, vodca Druhej domobrany, ktorej sa podarilo poraziť poľskú intervenciu a ukončiť tzv. [[obdobie zmätkov]] * [[Asia Klimovová|Asia Klimová]] (* [[1990]] – † [[2022]]), stand-up komička zavraždená počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] * [[Nikolaj Ivanovič Lobačevskij]] (* [[1792]] – † [[1856]]), matematik * [[Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov|Nikolaj Dobroľubov]] (* [[1836]] – † [[1861]]), literárny kritik a publicista * [[Milij Alexejevič Balakirev]] (* [[1837]] – † [[1910]]), skladateľ a klavírista * [[Maxim Gorkij]] (* [[1868]] – † [[1936]]), spisovateľ a dramatik * [[Sergej Petrovič Novikov|Sergej Novikov]] (* [[1938]]), matematik == Partnerské mestá == {{Stĺpce|3| * {{Flagicon|Moldavsko}} [[Bălți]], [[Moldavsko]], [[2016]] * {{Flagicon|Severné Macedónsko}} [[Bitola]], [[Severné Macedónsko]], [[2010]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Győr]], [[Maďarsko]], [[2012]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Nemecko]], [[1991]] * {{Flagicon|Rakúsko}} [[Linz]], [[Rakúsko]], [[1993]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Charkov]], [[Ukrajina]], [[2001]] * {{Flagicon|Kuba}} [[Matanzas]], [[Kuba]], [[2004]] * {{Flagicon|Bielorusko}} [[Minsk]], [[Bielorusko]], [[2007]] * {{Flagicon|Srbsko}} [[Novi Sad]], [[Srbsko]], [[2006]] * {{Flagicon|USA}} [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]], [[1994]] * {{Flagicon|Španielsko}} [[Sant Boi de Llobregat]], [[Španielsko]], [[2008]] * {{Flagicon|Abcházsko}} [[Suchumi]], [[Abcházsko]], [[2009]] * {{Flagicon|South Korea}} [[Suwon]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[2004]] * {{Flagicon|Fínsko}} [[Tampere]], [[Fínsko]], [[1995]] * {{Flagicon|Čína}} [[Ťi-nan]], [[Čína]], [[1994]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Nižnij Novgorod|4985242}} {{Mestá v Rusku}} [[Kategória:Nižný Novgorod| ]] [[Kategória:Mestá v Rusku]] [[Kategória:Sídla na Volge]] ssh02gijt4lww0mi8ij9r14hvwj6k8l Dejiny slovenčiny 0 126569 7429042 7427989 2022-08-22T21:56:08Z AdamskZ 222743 Pridanie dôveryhodných zdrojov wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}} {{Bez zdroja}} Tento článok sa zaoberá '''dejinami [[Slovenčina|slovenčiny]]'''. == Do 10. storočia == === Vývoj praslovanského základu === Z [[výskum]]u [[Prajazyk|praslovanských rezíduí]] (prastarých javov, ktoré sa z [[Praslovančina|praslovanského obdobia]] dodnes zachovali v slovenských [[nárečie|nárečiach]]) vyplýva, že praslovanský základ [[slovenčina|slovenčiny]] bol diferencovaný na: * [[Západoslovanské jazyky|západoslovanský]] * nezápadoslovanský V areáli [[Západoslovenské nárečia|západoslovenských]] a [[Východoslovenské nárečia|východoslovenských]] [[nárečie|nárečí]] sa kompaktne vyskytujú [[Praslovančina|praslovanské]] rezíduá západoslovanského pôvodu. Z najstarších javov je takým napríklad zachované praslovanské dl, tl (sadlo, nárečové aj sallo, ometlo), ďalej rot-, lot- z praslovanského ort-, olt- pod cirkumflexom (rožen, loket alebo lokec) a. š za praslovanské ch' (v tvare Češi a podobne). V areáli [[Stredoslovenské nárečia|stredoslovenských]] nárečí týmto prastarým javom zodpovedajú [[Praslovančina|praslovanské]] rezíduá nezápadoslovanského pôvodu: za praslovanské dl, tl je tu '''l''' (salo, omelo), za praslovanské ort-, olt- pod cirkumflexom je tu rat-, lat- (ražeň, lakeť) a za praslovanské ch' je '''s''' (Česi, žeňísi). Vznik diferencovanosti praslovanského základu slovenčiny sa v jeho staršej fáze vývinu vykladal rozlične. Niektorí starší bádatelia sa domnievali, že stredoslovenské zvláštnosti sú mladšieho pôvodu, t. j. že vznikli až samostatným vývinom stredoslovenských nárečí alebo historickým presídlením časti južnoslovanského [[etnikum|etnika]], iní predpokladali, že ide o „juhoslavizmy" staršie, ktoré prenikli už do praslovanského základu slovenčiny zo susednej južnoslovanskej oblasti. Najpravdepodobnejší však je výklad, ktorý sa opiera o [[téza|tézu]], že staršia diferencovanosť praslovanského základu slovenčiny súvisí s veľkou staroslovanskou [[migrácia|migráciou]] v [[5. storočie|5.]]{{--}}[[6. storočie|6. storočí]]. Koncentrácia praslovanských rezíduí západoslovanského pôvodu v západnej a východnej časti slovenčiny svedčí, že tieto oblasti boli osídlené od severu, t. j. z praslovanského zakarpatského západného makrodialektu. Koncentrácia praslovanských rezídui nezápadoslovanského pôvodu v centrálnej časti slovenčiny umožňuje zasa predpokladať, že táto oblasť bola osídlená od juhu a juhovýchodu, čiže bočnými výbežkami z hlavného osídľovacieho prúdu, ktorý smeroval z praslovanského zakarpatského východného makrodialektu do [[Balkánsky polostrov|balkánskych]] a [[Alpy|alpských oblastí]]. Tento výklad má oporu aj v tom, že podobné smery staroslovanského osídľovania v poslednom čase predpokladajú aj niektorí [[Archeológia|archeológovia]]. V mladšom období (v [[8. storočie|8.]] – [[9. storočie|9. storočí]]) vývin praslovanského základu slovenčiny v zásade pokračoval v [[genetika|genetickej]] línii. Bol však zložitejší a mal výraznejšie [[nárečie|dialektické]] [[črta|črty]]. Popri ďalších [[diferenčný]]ch javoch vznikali totiž aj integračné javy, ktoré presahovali centrálnu časť praslovanského základu slovenčiny najmä smerom na západ. Medzi takéto integračné javy patrí napríklad začiatočné i- z praslovanského jь- (porovnaj ihla a české jehla), vznik slabičného r, l (krv proti krev), zachovaná koncovka –omь v [[Inštrumentál|inštrumentáli]] [[Jednotné číslo|singuláru]] mužského rodu (porovnaj tvary chlapom a chlapem) a iné. Medzi mladšie praslovanské integračné javy patria aj javy západoslovanského pôvodu, ktoré vznikli v celom praslovanskom základe slovenčiny vrátane jeho centrálnej časti. Také boli napríklad striednice dz, c za praslovanské dj, tj, kt (medza, svieca, noc), zachované praslovanské kv-, gv- (kvet, hviezda, v ruštine cvet, zvezda) a iné. Vznik týchto mladších praslovanských integračných javov v praslovanskom základe slovenčiny možno vysvetliť ako výsledok tendencií k [[Integrácia|integrácii]] jazyka na materskom území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktoré súviseli s integračnými tendenciami v hospodárskom a spoločenskom živote predveľkomoravských a veľkomoravských [[Slovania|Slovanov]]. Ako je známe, tento vývin sa prejavil vo vzniku [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a neskôr veľkomoravského štátu. Rekonštruovaný jazyk veľkomoravského [[etnikum|etnika]] ([[9. storočie]]), členený na isté nárečia, no reprezentovaný aj istou kultúrnou podobou, možno považovať za základ [[slovenčina|slovenčiny]]. Vo vývine praslovanského základu slovenčiny sa jednota diferenčného a integračného prejavila aj v jeho poslednej fáze v [[10. storočie|10. storočí]]. Napríklad v západnej a východnej časti slovenčiny sa uskutočnila [[vokalizácia]] silných jerov západoslovanského typu (ъ > e, ь > 'e), no v jej centrálnej časti nezápadoslovanského typu (ъ > o, ь > 'e). [[Kontrakcia]] sa však v celom praslovanskom základe nevykonala jednotne a v rovnakom čase. V západnej a východnej časti z praslovanského tvaru [[Inštrumentál|inštrumentálu]] [[singulár]]u ženského rodu dobrojg vznikol kontrakciou tvar dobrg a z neho dnešný tvar dobrú, t. j. kontrakcia sa tu uskutočnila pred denazaiizáciou. V centrálnej časti z praslovanského tvaru dobrojg vznikol tvar dobroju a z neho dnešný tvar dobrou, t. j. tu sa najskôr vykonala denazalizácia a potom kontrakcia. Zdá sa však, že zánik praslovanských nosoviek v starej slovenčine prebiehal jednotne, a to asi v 1. polovici [[10. storočie|10. storočia]] (ǫ > ų > u, ę > ą̈ > ä). Z integračných zmien dôležité bolo ustálenie striednic dz : z za praslovanské dj : g' (porovnaj medza : víťaz). V češtine už v [[10. storočie|10. storočí]] za praslovanské dj ;^'bolo z (?) (v staročeštine meźě, vítěź), v [[poľština|poľštine]] je dodnes dz (miedza, zwycięzca). Integračný charakter mal aj vznik krátkosti za pôvodný akút v prípadoch typu vrana, sila (v [[čeština|češtine]] vrána, síla). Po zmenách v [[10. storočie|10. storočí]], keď sa úplne rozpadla praslovanská stavba [[slabika|slabiky]] a v súvislosti s tým sa začalo meniť [[skloňovanie]] i časovanie, [[slovenčina]] sa začala vyvíjať samostatne ako iné [[západoslovanské jazyky]]. === Predhistorické obdobie kultivovania slovenčiny === Kultivovanie je zdokonaľovanie komunikačných schopností jazyka v rozličných historických podmienkach na takú úroveň, aby mohla v náročnejšom spoločenskom a kultúrnom prostredí plniť úlohy, ktoré presahovali požiadavky bežnej komunikácie. V predhistorickom období dejín kultivovania slovenčiny významné miesto patrí [[Veľká Morava|veľkomoravskému obdobiu]] (do začiatku [[10. storočie|10. storočia]]). Novšie výskumy ukazujú, že na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] v čase pôsobenia [[byzantská misia|byzantskej misie]] sa vo vyššom spoločenskom a kultúrnom prostredí používali dve kultúrne formy jazykov – [[staroslovienčina]] a kultúrna forma domáceho jazyka. [[Staroslovienčina]] bola vyspelým kultúrnym jazykom, ktorý používali členovia byzantskej misie pozvaní [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavom]]. Na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] si ho priniesli zo svojej vlasti. Z etnického hľadiska to bol jazyk [[Južnoslovanské jazyky|južnoslovanského pôvodu]]. Vznikol v prostredí slovanských vzdelancov bývajúcich v [[Solún]]e a na jeho okolí. Ešte pred odchodom na Veľkú Moravu [[Konštantín]] zostavil osobitné písmo – [[hlaholika|hlaholiku]], ktorou súčasne písali staroslovienske preklady najpotrebnejších [[liturgické texty|liturgických textov]]. Na Veľkej Morave sa [[staroslovienčina]] ďalej rozvíjala. Okrem ďalších pastoračných textov preložili do nej aj svetské texty (napríklad právny spis [[Zákon sudnyj ljudem]]), ba použili ju na vlastnú literárnu tvorbu (známe sú napríklad legendy [[Život Konštantínov]] a. [[Život Metodov]]). V pôvodnej podobe sa [[staroslovienčina]] nezachovala. Poznáme ju zo starších odpisov, ktoré vznikli ešte vo veľkomoravskom prostredí alebo po odchode spolupracovníkov [[Konštantín]]a a [[Metod]]a z Veľkej Moravy v prostredí bulharsko-macedónskom, staroruskom, českom a inde. Kultúrna forma domáceho jazyka na Veľkej Morave sa formovala najmä v dvorskom a vzdelaneckom prostredí. Na veľkomoravskom panovníckom dvore a na kniežacích dvoroch sa [[reč]] kultivovala najmä v súvislosti s vedením štátu, zahraničnou diplomaciou a podobne. Niektoré zachované staroslovienske odpisy naznačujú, že v dvorskom prostredí sa rozvíjal diplomatický, rečnícky, respektíve rokovací štýl. Vo vzdelaneckom prostredí sa uplatňovali pastoračné a literárne štýly. O existencii a podobe kultúrnej formy domáceho jazyka na Veľkej Morave podávajú svedectvo hláskové, gramatické a lexikálne [[veľkomoravizmus|veľkomoravizmy]] v zachovaných staroslovienskych pamiatkach. Z nich najdôležitejšia je hlaholská pamiatka – [[Kyjevské listy]]. Pamiatka sa pokladá za včasný odpis, ktorý vznikol na veľkomoravskej pôde niekedy na rozhraní [[9. storočie|9.]] – [[10. storočie|10. storočia]]. Vyskytujú sa v nej viaceré západoslovanské javy, ktoré do textu mohli preniknúť len z jazyka veľkomoravských vzdelancov. Také je napríklad šč za praslovanské sk, c za praslovanské tj, možno dz za praslovanské dj (zapísané hlaholskou grafémou pre ž), koncovka -ъmь v [[inštrumentál]]i [[singulár]]u maskulína, niekoľko lexikálnych alebo terminologických veľkomoravizmov a podobne. Stopy po domácom kultúrnom jazyku sa v tejto [[Hlaholika|hlaholskej]] pamiatke vyskytujú systematicky práve tak ako javy staroslovienčiny (napríklad epentetické ľ, 1 za praslovanské dl, tl a iné). Z toho vyplýva, že hlaholský text zachovaného odpisu Kyjevských listov prezentuje veľkomoravský variant pôvodnej staroslovienčiny. O jestvovaní kultúrnej formy domáceho jazyka na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] podávajú svedectvo aj starobylé lexikálne [[europeizmus|europeizmy]], ktoré dodnes žijú v [[slovenčina|slovenčine]] a [[čeština|češtine]] (v slovenčine napríklad kmeť, koľada, skriňa, kniha), ako aj dobové slová terminologickej povahy [[petrifikácia|petrifikované]] v starej slovenskej toponymii z [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočia]] (napríklad dvor, dvorec, kráľ, kostol, mučeník, štitár, hrnčiar, zlatník, otrok s dokladmi Duor 1156, Dorz 1113, Crali 1113, Mussenic 1113, Scitar 1113, Grinchar 1113, Zaltinc 1156, Otroč 1156). Kultúrna forma domáceho jazyka na Veľkej Morave etnicky súvisela so spoločensky a kultúrne exponovanými veľkomoravskými [[nárečie|nárečiami]]. Také nárečia boli v oblasti strednej a dolnej Moravy, v oblasti [[Nitra|Nitry]] a [[Ostrihom]]u. [[Archeológia]] tu odkryla kniežacie a cirkevné stavby a listinné pramene v nich dosvedčujú kult [[Kliment Ochridský|Klimenta]], patróna byzantskej misie, napríklad pri Nitre v obci s charakteristickým historickým názvom Mučeník (s dokladom Mussenic 1113, dnes [[Močenok]]). Odchod [[Byzantská misia|byzantskej misie]] z Veľkej Moravy po [[Metod]]ovej smrti ([[885]]), náhly pád [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] na začiatku [[10. storočie|10. storočia]] a upevnenie nadvlády staromaďarskej vládnucej vrstvy nad [[Slovensko]]m v prvej polovici [[11. storočie|11. storočia]], to všetko rozhodlo, že začatý rozvoj staroslovienskeho i domáceho [[písomníctvo|písomníctva]] a novej kultúry sa na území Slovenska natrvalo zastavil. No reminiscencie na veľkomoravské obdobie a rovnako i cyrilometodská idea priaznivo pôsobili v najťažších etapách našich národných dejín. == 11. až 18. storočie == === Gramatika, fonetika a lexika starej slovenčiny === ====Fonológia ==== Vo vývine [[fonológia|fonologického]] systému a jeho [[fonetika|fonetickej]] realizácie sa v starej slovenčine výrazne prejavila najmä tendencia k zjednodušovaniu a súčasne symetrizovaniu čiastkových štruktúr. Po zmenách v 10. storočí stará slovenčina mala [[Samohláska|samohlásky]] ''a'' – ''ä'', ''o'' – ''e'', ''ě'', ''u'' – ''i'', ''y'', ktoré mohli byť krátke i dlhé. V krátkom vokalizme najskôr začalo zanikať ''ä''. V západnej slovenčine spravidla splynulo s ''a'' (pata), vo východnej slovenčine s ''e'' (peta). V strednej slovenčine sa pôvodné ''ä'' (za praslovanské ''ę'') zachovalo po perniciach (päta, mäso, žriebä, vädnúť), po iných [[Spoluhláska|spoluhláskach]] sa zmenilo na ''a'' (ťahať, rad atď.). Takmer v celej slovenčine staré ''ě'' splynulo s ''e'' a pôvodné ''y'' s ''i''. Len v časti juhovýchodnej strednej slovenčiny sa uskutočnila zmena ''y > e'' (z pôvodného ryby je tu rebe a podobne). Zo zmien v dlhom [[Vokalizmus|vokalizme]] starej slovenčiny dôležitá bola diftongizácia a po nej nasledujúca monoftongizácia. Diftongizácia neprebiehala rovnomerne. V [[záhorie|záhorskej]] oblasti sa uskutočnila diftongizácia ''ó > uo'', ''é > ie'', no diftongy tu zakrátko zanikli monoftongizáciou ''uo > ú'', ''ie > í'' (kúň, bílí). V ostatnej juhozápadnej časti slovenčiny vznikol iba diftong ''ie'', ktorý buď zanikol monoftongizáciou (v okolí [[Trnava|Trnavy]] a [[Hlohovec|Hlohovca]] je bílí) alebo rozkladom ''ie > jé'' (v okolí [[Piešťany|Piešťan]] je bjélí). V severnej západnej slovenčine sa uskutočnila diftongizácia ''é > ie'', ''ó > uo''. No ani tu sa diftongy neudržali, zanikli rozkladom ''ie > je'', ''uo > vo'' alebo ''ie > jé'', ''uo > vó'' (je tu bjelí, kvoň alebo bjélí, kvóň). V podobnom rozsahu sa diftongizácia realizovala aj v prevažnej časti východnej slovenčiny. Tu však diftongy zanikli monoftongizáciou ''ie > í'', ''uo > ú'' a výsledky v čase všeobecnej straty kvantity sa skrátili (dnes je tu kuň, bili). Ani v areáli strednej slovenčiny diftongizácia neprebiehala rovnomerne. V severozápadnej časti sa uskutočnila diftongizácia ''ó > uo'', ''é > ie'' a diftongy sa dodnes zachovali (kuoň, bieli). Zachovanie diftongov bolo príčinou vzniku diftongu ''ia'' z pôvodného dlhého ''ä (a̋)'' (asi v 15. storočí). Napokon v koncovkách analogicky podľa iných tvarov vznikol tu aj diftong ''iu'' (napríklad tvar vlčiu vznikol podľa tvarov vlčia, vlčie a podobne). V [[gemer]]ských [[Nárečie|nárečiach]] sa diftongy vyvíjali ďalej zmenami ''uo > ua'', ''ie > ia''. Pôvodné dlhé ''a̋'' sa nediftongizovalo (je tu kuaň, biali, ale p{{unicode|a̋}}tok). V časti novohradských nárečí sa pôvodné dlhé samohlásky ''ó'', ''é'' v zatvorenej realizácii zachovali, no vznikli tu klesavé diftongy zmenami dlhé ''a̋ > ei'', ''ý > ei'' (dnes kóň, béda, ale peitok, peitaťi). Pôvodné dlhé ''ó'', ''é'', respektíve zatvorené ''o'', ''e'' sa zachovali aj v časti východoslovenských sotáckych nárečí. Aj vývin konsonantizmu starej slovenčiny charakterizovala tendencia k redukcii konsonantických [[fonéma|foném]], respektíve ich realizácii a súčasne ku kompletizácii (symetrizácii) čiastkových štruktúr. Redukciou bola najviac zasiahnutá mäkkostná konsonantická korelácia, t. j. súbor mäkkostných párov ''b – b́'', ''p – ṕ'', ''m – ḿ'', ''v – v́'', ''d – ď'', ''t – ť'', ''n – ń'', ''l – ľ'', ''r – r̕'', ''s – ś'', ''z – ź'', ktorý sa v starej slovenčine konštituoval hneď po zániku jerov. V južnej časti západnej slovenčiny po asibilácii ''ď > dź'', ''ť > ć'' mäkké spoluhlásky zanikli (zachovalo sa iba ''ň'' za praslovanské ''nj'' v záhorských nárečiach). V severnej časti západnej slovenčiny sa po asibilácii ''ď > dź > dz'', ''ť > ć > c'' zachovali len páry ''n – ň'', ''l – ľ''. Vo východnej slovenčine sa po asibilácii ''ď > dź > dz'', ''ť > ć > c'' okrem párov ''n – ň, l – ľ'' zachovali aj páry ''s – ś'', ''z – ź''. V sotáckych nárečiach sa pôvodná mäkkostná konsonantická korelácia zachovala dodnes a po asibilácii vznikli páry ''dz – dź'', ''c – ć''. V strednej slovenčine sa pôvodná mäkkostná konsonantická korelácia rozpadávala v nerovnakom čase. Najskôr začala zanikať v jej severozápadnej časti. Tu sa zachovali len páry ''d – ď'', ''t – ť'', ''n – ň'', ''l – ľ''. Miestami najmä vplyvom starších i mladších nemeckých kolonizácií stratili mäkkosť aj spoluhlásky ''ď'', ''ť'', ''ň'', ''ľ'', respektíve zachovali sa v nepôvodnom rozsahu. V juhovýchodnej časti pôvodná mäkkostná konsonantická korelácia pretrvávala až do 15. storočia. V tejto oblasti nastala v 12. storočí aj zmena ''ky, gy, chy > k̕i, g̕i, ch̕i'' (porovnaj rebe, ale kivaťi, chiba, hinúťi), ktorá je známa aj v iných slovanských jazykoch so staršou mäkkostnou konsonantickou koreláciou (napríklad v ruštine). Asi v priebehu 15. storočia sa aj tu pôvodná mäkkostná konsonantická korelácia rozpadla a ustálili sa iba páry ''d – ď'', ''t – ť'', ''n – ň'', ''l – ľ''. V časti gemerskej oblasti sa výskyt mäkkých spoluhlások ''ď'', ''ť'', ''ň'', redukoval vplyvom nemeckej, respektíve valaskej kolonizácie (nydäleko Kämenäny, dyte [dieťa], vel{{unicode|a̋}} [veľa]), prípadne zmenami ''ď > dž (ďź), ť > č (ťś)'', ktoré sa vyslovujú ako chorvátske ''đ'' a ''ć'' (miestami je dodnes radošć, ćicho a podobne). Medzi staršie výraznejšie zmeny v slovenčine patrí zmena ''g > ɣ > h'', ktorá je známa aj v [[Čeština|češtine]], [[Hornolužická srbčina|hornej lužickej srbčine]], ba aj v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], [[Bieloruština|bieloruštine]] a v časti ruských nárečí. V [[Slovenčina|slovenčine]] sa uskutočnila v [[12. storočie|12. storočí]]. Pre slovenčinu je charakteristické, že sa pôvodné ''g'' zachovalo v skupine ''zg'' (porovnaj rázga, mozgy). Zachovanie ''g'' v tejto skupine umožnilo potom prenikať do konsonantizmu starej slovenčiny novému ''g'' najmä prostredníctvom prevzatých slov. Tak sa dokompletizoval systém velár (zo staršieho systému ''k – g : ch'' vznikol systém ''k – g : ch – h''), ktorý sa v slovenčine zachoval dodnes. Podobne nové ''dž'', ktoré vzniklo už v ranej etape vývinu slovenčiny, dokompletizovalo zasa systém sykaviek. Zo systému sykaviek ''dz – c : č'' vznikol systém ''dz – dž : c – č'', respektíve ''dz – c : dž – č''. Zo zmien sykaviek v starej slovenčine na seba upozorňuje zmena ''č > š̕, š'' v gemerskej oblasti. Niekoľko dôležitých hláskových zmien v starej slovenčine nastalo na rozhraní [[Morféma|morfém]] a [[Slovo (jazykoveda)|slov]]. Z nich je dôležitá najmä znelostná neutralizácia ([[znelostná asimilácia]]). Jej začiatky siahajú asi do 13. storočia. V slovenčine sa znelostná neutralizácia pozične realizovala dôsledne, t. j. pred párovými aj nepárovými znelými (teda aj pred ''m, n, l, r, j'') i neznelými. Iba neutralizácia ''v > f'' sa nerealizovala dôsledne. V strednej slovenčine sa napríklad vyskytuje iba na začiatku slov (je tu ftom, ale speu, sľiuka). Inou dôležitou zmenou na rozhraní [[morféma|morfém]] a slov bolo zjednodušovanie starších zdvojených spoluhlások. Napríklad v strednej slovenčine slová mäkí, rosipať, oca vznikli zo slov mäkkí, rossipať, occa (pôvodné mäkký, rozsypati, otca) a podobne. Pôvodný stav sa zachoval v oblasti [[Považie|Považia]] (je tu makkí, rossipat, occa). Tu vznikli aj nové zdvojené spoluhlásky (napríklad šillo, jenna zo šidlo, jedna a iné). Po zániku jerov sa podstatne zmenila štruktúra [[slabika|slabiky]]. Okrem otvorených slabík (typ doma) sa mohli vyskytovať aj slabiky zatvorené (typ dom z praslovanského ''*domъ''). Nové otvorené i zatvorené slabiky vznikali odstraňovaním skupín sonór a konsonantov na začiatku a na konci slov a tvarov. Spojenia sonór a konsonantov na začiatku slov sa odstraňovali predsúvaním alebo vsúvaním [[samohláska|samohlások]], t. j. vznikali zatvorené i otvorené slabiky (ortuť, lehota je zo staršieho rtuť, ľhota, respektíve ľgota). Zo skupín konsonantov a sonór na konci slov a tvarov spravidla vznikali zatvorené [[Slabika|slabiky]] (z pôvodného vétr, blázn, mysľ je vietor, blázon, myseľ, v nárečí blázen, veter). Na väčšine územia starej slovenčiny sa zachovala staršia štruktúra [[Slabika|slabiky]] so slabičným ''r̥,'' ''l̥'', ktoré mohlo byť krátke i dlhé. Vo východnej slovenčine slabičné ''r̥, l̥'' zaniklo (porovnaj verba, śmerc, tvardi s vŕba, smrť, tvrdý). Napokon v mladšom období vývinu slovenčiny sa zmenil pomer medzi krátkymi a dlhými, respektíve prízvučnými a neprízvučnými slabikami. V [[Západoslovenské nárečia|západnej slovenčine]] sa dlhé slabiky v zásade zachovali. [[Prízvuk]] je nevýrazný a býva na prvej slabike slova. V strednej slovenčine sa pôsobením rytmického krátenia dlhé slabiky zredukovali. Okrem menej výrazného prízvuku na prvej slabike slova sa tu vyskytuje aj prízvuk na predposlednej slabike spravidla sprevádzaný tónom nerovnakej intenzity. Vo východnej slovenčine sa po všeobecnej strate kvantity ustálili len krátke slabiky. Súčasne sa však na predposlednej slabike ustálil výrazný prízvuk. Podobne sa kvantita a prízvuk vyvíjali v susednej [[Poľština|poľštine]]. ==== Morfológia ==== Po základných zmenách v 10. storočí prešla zložitým vývinom aj [[Tvaroslovie|morfológia]] slovenčiny. Väčšina gramatických kategórií zdedených z [[Praslovančina|praslovančiny]] sa už v staršom období vývinu slovenčiny natrvalo ustálila (rod, pád, osoba atď.), niektoré však zanikli (napríklad duál), iné stratili pôvodné formálne vyjadrenie (minulý čas). Dôležitá bola zmena kritéria členenia substantívnych [[Paradigma frazémy|paradigiem]]. Kým v praslovančine takýmto kritériom bolo pôvodné kmeňové zakončenie substantív (boli ''o-''kmene, ''jo-''kmene, ''a-''kmene, ''ja-''kmene, ''i-''kmene atď.), po 10. storočí kritériom členenia substantívnych paradigiem sa stala gramatická kategória rodu. Táto zmena spôsobila značnú redukciu pôvodných paradigiem, pretože paradigmy rovnakého rodu zdedené z praslovančiny začali splývať. Z dnešných paradigiem mužského rodu takto vznikla napríklad paradigma chlap. Niektoré jej tvary sú pôvodné ''o-''kmeňové tvary ([[genitív]] [[Singulár|singuláru]]), iné sú ''u-''kmeňové tvary (datív singuláru chlapovi). To znamená, že vznikla splynutím praslovanskej ''o-''kmeňovej a ''u-''kmeňovej paradigmy. Paradigma hrdina (v praslovančine ''a-''kmeň) vznikla zasa splynutím s novou paradigmou chlap atď. Paradigmy ženského rodu sa zbližovali najmä v pluráli. Napríklad tvary kostiam, kostiach vznikli podľa tvarov uliciam, uliciach (pôvodne kosťem, kosťech). Paradigmy stredného rodu si v singulári spravidla zachovali pôvodný stav, v pluráli sa však zblížili s paradigmami ženského rodu (porovnaj mestám, mestách so staršími tvarmi mestóm, mesťéch). Skloňovanie spoluhlaskových kmeňov zdedené z praslovančiny (boli ''r-''kmene, ''n-''kmene, ''s-''kmene a ''nt-''kmene) sa už v staršom období vývinu slovenčiny rozpadlo. Stopy po ňom zostali len v [[Singulár|singulári]] skloňovania substantíva mať (matere, materi atď.). Zmeny vo vnútornej stavbe paradigiem vyvolalo aj výraznejšie uplatňovanie gramatickej kategórie životnosti a neživotnosti. Prejavili sa najmä vo vyrovnávaní tvarov [[Genitív|genitivu]] a [[Akuzatív|akuzatívu]] pri životných substantívach mužského rodu v singulári aj v pluráli a vo vyrovnávaní tvarov nominatívu a akuzatívu pri neživotných substantívach mužského rodu. Osobitný vývin prebiehal v ''[[Stredoslovenské nárečia|strednej slovenčine]]''. Tu sa ustálila staršia gramatická kategória mužskej osoby. Formálne sa táto zvláštnosť prejavila tak, že tvary [[genitív]]u a [[akuzatív]]u sa v [[singulár]]i a [[plurál]]i vyrovnali len v [[Skloňovanie|skloňovaní]] substantív označujúcich mužské osoby (tvar chlapov je v genitíve i akuzatíve plurálu), no v skloňovaní substantív mužského rodu, ktoré neoznačovali mužské osoby, sa v pluráli vyrovnali tvary [[nominatív]]u a akuzatívu (tvar zajace je tvarom nominatívu i akuzatívu plurálu). Vo ''východnej slovenčine'' vznikla iná zvláštnosť. Tu sa v [[Plurál|pluráli]] v nepriamych pádoch ustálili rovnaké koncovky pre všetky rody (napríklad genitív, akuzativ a [[lokál (pád)|lokál]] je chlopoch, ženoch, dzecoch, datív chlopom, ženom, dzecom, v [[zemplín]]skom nárečí chlopov, ženov, dzecov). Pozornosť si napokon zasluhuje zblíženie skloňovania substantív zakončených na ''-ka, -ga (-ha), -cha'', respektíve ''-k, -g (-h), -ch'' s mäkkými vzormi v časti juhovýchodnej strednej slovenčiny (napríklad za pôvodné ruka, ruky, ruce je tu ruka, ruke, rukí, t. j. ako ulica, ulice, ulici). V staršom období vývinu slovenčiny sa zredukovalo aj skloňovanie adjektíva. Uplatnilo sa iba pôvodné zložené skloňovanie, pravda, v podobe, v akej vzniklo po kontrakcii. Staré menné skloňovanie adjektív v slovenčine zaniklo. Zachovali sa po ňom len stopy (napríklad vinen, hoden, otcov, otcova, otcovo, z čista jasna a iné). Najviac zmien v zloženom skloňovaní adjektív sa uskutočnilo v strednej slovenčine. Tu už po kontrakcii vznikol osobitný tvar pre [[Jednotné číslo|singulár]] stredného rodu (porovnaj dobruo a tvar dobré y západnej slovenčine). V historickom období sa v lokáli singuláru ustálila koncovka -om podľa zámenného tvaru tom, v južnej časti vznikli novotvary dobrího, dobrímu zrejme podľa nominatívu singuláru dobrí (miestami je dobriho, dobrimu). Novými tvarmi sú aj tvary privlastňovacích adjektív otcovho, otcovmu (porovnaj aj môjho, môjmu). Zámená si v zásade staršie skloňovanie zachovali. Výraznejšia zmena nastala v pluráli ukazovacích zámen. Staršie tvary ťech, ťem (dodnes sú v češtine, ruštine a inde) vytlačili tvary tých, tým, ktoré vznikli podľa tvarov adjektív. Podstatnejšie zmeny nastali v [[Skloňovanie v slovenčine|skloňovaní]] [[Číslovka|čísloviek]]. Napríklad číslovka jeden stratila pôvodné zámenné skloňovanie a nadobudla adjektívne skloňovanie (tvary jedného, jednému sú za staršie tvary jednoho, jednomu). Mladšieho pôvodu je aj skloňovanie čísloviek dva, tri, štyri (napríklad tvary dvoch, dvom, dvoma sú za staršie tvary dvú, dvěma atď.). Dnešné skloňovanie čísloviek päť až desať vzniklo pod vplyvom skloňovania [[Prídavné meno|adjektív]] a [[Zámeno|zámen]] (napríklad z i-kmeňového tvaru pa̋ti (s dlhým ''a̋'') sú tvary piatich, piatim). Redukcia mala rozhodujúcu úlohu aj pri vývine slovesných paradigiem. V ranom štádiu bola v slovenčine zložitá sústava paradigiem atematických a tematických slovies, paradigiem minulého času a particípií. Väčšina atematických slovies (dať, vedieť, jesť, mať) už v staršom období vývinu slovenčiny pôvodné časovanie stratila a priklonila sa k paradigmám tematických slovies (napríklad za staršie tvary dasi, dast sú tvary dáš, dá podľa voláš, volá). Staré atematické časovanie si zachovalo iba sloveso byť (porovnaj som, si, jest, je s praslovanským jesmь, jesi, jestъ). V časovaní prézenta sa uskutočnilo len málo zmien. Nová je koncovka ''-m'' v 1. osobe singuláru v tematických slovesách. Prenikla z atematických slovies a vytlačila pôvodnú koncovku ''-u'' (porovnaj České vedu, beru). V 3. osobe singuláru i plurálu zanikla koncovka ''-t'' (porovnaj slovenské vedú a ruské vedut). Z paradigiem minulého času sa uplatnila iba paradigma perfekta, pravda, po zániku komponentu je v singulári a sú v pluráli (boli napríklad tvary robil je, robili sú). Staré paradigmy aoristov, imperfekta a pluskvamperfekta sa rozpadli už v staršom období vývinu slovenčiny. Stopami po aoriste sú napríklad tvary bych, by v podmieňovacom spôsobe, respektíve koncové ''-ch'' v nárečových tvaroch typu volalach (t. j. volala som). Tvary pluskvamperfekta typu bol som robil sú novšie (za praslovanské ''běachъ'' ''robilъ'' bolo by běch robil). Na vyjadrenie budúceho času nedokonavých slovies sa ustálil zložený tvar typu budem robiť. Dnešná paradigma podmieňovacieho spôsobu vznikla zo staršieho zloženého tvaru z ''l-''ového príčastia a aoristu od byť (pôvodne robil bych, robil bys, robil by, robili bychom, robili byste, robili byša). Mladšie sú aj tvary dnešného rozkazovacieho spôsobu. Napríklad tvary nes, neste, padni, padnite sú z tvarov nesi, nesěte, padni, padněte (v češtine dodnes padni, padněte). Už v staršom období sa rozpadli aj pôvodné paradigmy particípií a príčastí. Dnešný prechodník a skloňovanie particípií sú javy mladšie. ==== Skladba ==== ===== Do 16. storočia ===== V staršom období zložitý vývin zaznamenala aj [[syntax]] slovenčiny. Skúmať ju práve v tomto období však nie je ľahké. Spred 15. storočia nie sú totiž poruke súvislé texty. No z pozorovania doterajších výskumov historickej syntaxe iných slovanských jazykov, predovšetkým starej češtiny a syntaxe jazyka slovanských písomností zo 16.—18. storočia, možno predpokladať, že vývin syntaxe starej slovenčiny v jej ranom období sa v zásade neodlišoval od vývinu v iných slovanských jazykoch. Možno teda vychádzať z toho, že niektoré syntaktické javy, ktoré stará slovenčina zdedila z praslovančiny, zanikli, iné pretrvali alebo sa modifikovali a popri nich vznikali nové javy. Stará slovenčina v zásade všetky dnes známe vetné členy zdedila z praslovančiny. [[Podmet]]om už v najstaršom období mohlo byť [[substantívum]] i [[zámeno]]. Prísudkom bývalo spravidla [[sloveso]]. Typy menného [[Prísudok|prísudku]] sa ustaľovali postupne. Staré je aj vyjadrovanie vlastností živých i neživých bytostí adjektívnym prívlastkom, azda len s tým rozdielom, že [[adjektívum]] častejšie malo menné tvary (typ medov koláč). Už v predhistorickom období bolo známe vyjadrovanie [[Predmet (jazykoveda)|predmet]]u vo vzťahu k prísudku. Väzby so [[sloveso]]m sa však často menili. Nové väzby vznikali spravidla prehodnocovaním starších väzieb. Do staršieho obdobia vývinu slovenčiny možno napríklad datovať začiatky obmedzovania genitívnych väzieb v prospech väzieb akuzatívnych (podať niečoho – podať niečo), ústup genitívu záporového a podobne. [[Príslovkové určenie]] sa najčastejšie vyjadrovalo [[Príslovka|príslovkou]], neskôr pádmi substantíva (typ cesta lesom). Napokon v stavbe vety mal svoje miesto aj doplnok. Vyjadroval sa mennými tvarmi adjektíva (české šel bos) alebo substantívom. Doplnky s ako sa pokladajú za mladšie. V staršom období sa formovali jednoduché i zložitejšie vetné štruktúry doložené v textoch od [[16. storočie|16. storočia]]. Pôvodne väčšie vetné celky sa skladali z relatívne samostatných viet, ktoré spájali rozličné expresívne alebo upozorňovacie [[Častica (jazykoveda)|častice]], [[príslovky]], zámená alebo zlučovacie [[Spojka (jazykoveda)|spojky]]. Z nich sa potom postupne vyvinuli typy rozličných [[Súvetie|súvetí]], s ktorými sa stretávame v historických domácich textoch písaných v domácom jazyku alebo sú známe dodnes. Napríklad z takýchto starších vetných celkov vznikli oznamovacie [[Veta (jazykoveda)|vety]] so spojkou že (historicky aj jež, ježe). Spojka že bola umiestená na konci uvádzacieho výrazu a mala význam upozorňovací. Neskôr nadobudla funkciu spojky a začala sa pociťovať ako súčasť nasledujúcej vety (videl že, už ide – videl, že už ide). Z dvoch viet spojených zlučovacou spojkou vznikli napríklad aj niektoré vety účelové (dával pozor a by nepadol – dával pozor, aby nepadol). Podobným postupom vznikli z opytovacích viet vety vzťažné (uvádzali ich opytovacie zámená ktorý, kto, čo, čí a iné), prípadne vety podmienkové, z podmienkových vety prípustkové atď. Medzi najstaršie typy podmienkových viet patria vety s pôvodnou opytovacou časticou -li (zachovala sa napríklad v češtine). Niektoré typy časových viet vznikli zasa zo starších rovnocenných [[Veta (jazykoveda)|viet]] spojených príslovkami času alebo zámenami (keď, kedy, zakiaľ, kým a podobne). ===== Od 16. storočia===== Sústavnejší opis staršej syntaxe slovenčiny je možný len na základe domácich písomností od konca [[15. storočie|15.]] do konca [[18. storočie|18. storočia]]. Syntax jazyka týchto písomností okrem niektorých archaických javov (napríklad výskyt [[spojky]], respektíve [[Častica (jazykoveda)|častice]] da a iné) má spravidla už všetky znaky a osobitosti známe v slovenských nárečiach alebo aj v spisovnom jazyku.V písomnostiach zo [[16. storočie|16.]] – [[18. storočie|18. storočia]] napísaných v domácom kultúrnom jazyku sú napríklad doložené všetky [[Vetný člen|vetné členy]]. Popri dodnes známych väzbách možno sa stretnúť aj s archaickými väzbami. Napríklad častejšie ako dnes sa vyskytuje záporový genitív (tomu porubu nevieme počtu, [[1550]]). Niekedy na seba upozorní dnes už neznáma väzba slovies s predmetom v genitíve (viete toho dobre, 1616), prípadne v akuzatíve (orskú majierku ráčte opýtat, 1550), dnes menej známe väzby s predložkovými pádmi (pilnost pridali na nich, [[1614]]) a podobne. Bohato sú doložené aj rozličné typy viet a súvetí. [[Jednoduchá veta|Jednoduché vety]] mali už štruktúru ako dnes. Mohli byť [[Oznamovacia veta|oznamovacie]], [[Opytovacia veta|opytovacie]], [[Rozkazovacia veta|rozkazovacie]] a [[Želacia veta|želacie]]. Oznamovacie jednoduché vety s reálnym i nereálnym obsahom sa svojou stavbou od podobných viet v súčasnosti v zásade neodlišovali. V niektorých textoch sa vyskytujú aj expresívne oznamovacie vety. Spravidla v nich bývajú [[Citoslovce|citoslovcia]], zámená alebo expresívne výrazy (pekne a ponížene, ej, to a iné). Z opytovacích viet boli známe doplňacie i zisťovacie vety. Rozkazovacie vety najčastejšie charakterizovali tvary rozkazovacieho spôsobu. Vyskytovali sa však aj rozkazovacie vety s časticou nech i vety bez častíc. Aj [[Súvetie|súvetia]] v [[16. storočie|16.]] – [[18. storočie|18. storočí]] mali už podobnú stavbu ako dnes. Oznamovacie obsahové súvetia uvádzali spravidla spojky že, žeby, až, no vyskytovali sa aj archaické spojky aže, ež, eže. [[Opytovacie súvetie|Opytovacie súvetia]] uvádzali spojky či, žeči, ale aj archaická spojka -//' (?) a podobne. V rozkazovacích a želacích vetách sa vyskytovali spojky aby, žeby, nech a iné. [[Priraďovacie súvetie]] sa skladalo zo samostatných viet. Mohlo byť zlučovacie (uvádzané spojkami a, i, aj, ani, ale aj bezspojkové), stupňovacie (ba, ba i, ale a iné), odporovacie (lež, ale, než, však, archaické a), vylučovacie (aneb, anebo popri alebo, ináče, buď—alebo a iné), dôsledkové (často proto, a protož popri preto, a tedy, teda) a dôvodové (a tak, tedy, nebo a ďalšie). [[Podraďovacie súvetie]] sa ako dnes skladalo z hlavnej a vedľajšej vety. Zo vzťažných viet sú doložené vety prívlastkové, podmetové i predmetové. Prívlastkové vety najčastejšie uvádza [[Spojka (jazykoveda)|spojka]] který, menej často ktorý, čo, čuo, podmetové vety zámená kto, čo, čuo, predmetové vety zámená který, kto, čo, čuo a po slovesách povedať, vedieť aj spojka že. [[Príslovkové súvetie]] sa členilo na miestne, časové, účelové, podmienkové reálne i nereálne, prípustkové, účinkové a iné. Medzi uvádzacími prostriedkami sú staršie i mladšie spojky (napríklad jestliže, pakli, ačkoľvek, chyma z pôvodného chyba popri dočim, zakiaľ, kým, kedy a podobne). Niektoré prostriedky, ktoré uvádzali vedľajšie vety, boli prevzaté z češtiny (proto, anebo, pakli, když), iné boli domáceho pôvodu (keď, preto, dočim, kým a i.). Z osobitných vetných útvarov sú doložené vety s neurčitkom v rozličných funkciách, polovetné konštrukcie s particípiami, priama reč a podobne. [[Neurčitok]] vo vete môže mať funkciu predmetu (po slovesách vedieť, dať, ráčiť), funkciu jednočlennej vety, respektíve aj vedľajšej vety (napríklad účelovej) atď. Okrem bežných polovetných konštrukcií s využitím particípií a [[Príčastie|príčastí]] známych aj dnes sa v starších textoch vyskytujú aj tvary staršieho skloňovania particípií, s ktorými sa možno stretnúť v nárečiach (napríklad Vida fatens i to – Keď videl fatens i to). Niektoré osobitosti bývajú aj v [[slovosled]]e. Napríklad na prvom mieste vety bývajú také slová (výrazy, formuly), ktoré označujú dôležitú udalosť, vec, osobu (Muoj pán, jeho Milosť, rozkázal mne, [[1592]]; Službu svú vzkazujem, [[1582]]). Sloveso často býva na konci vety alebo aspoň v jeho koncovej časti. Prívlastok okrem bežnej pozície pred podstatným menom sa vyskytuje aj za podstatným menom (koleso staré, polámané, [[1678]]) alebo pred ním i za ním (kožených krhel táborských, 1678) a podobne. Napokon sa možno stretnúť aj s nezhodným prívlastkom pred [[Podstatné meno|podstatným menom]] (že by mojho pána dráby, 1582, t. j. že by dráby môjho pána). Takéto výrazy sú známe z ľudovej reči. ==== Lexika ==== Rozvoj slovnej zásoby slovenčiny v staršom i mladšom období jej vývinu úzko súvisel s vývinom ranofeudálnej a feudálnej spoločnosti, s vtedajšími formami hospodárskeho, spoločenského i kultúrneho života slovenského etnika v rámci starého Uhorska, neskôr [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]]. Vývin súvekej lexiky slovenského jazyka sa prejavil ustaľovaním, respektíve prehodnocovaním slovotvorných postupov i prostriedkov zdedených z praslovančiny, prehodnocovaním starších významov slov, zánikom, ale aj vznikom slov a napokon preberaním slov z iných jazykov. Zo slovotvorných postupov známych v praslovančine zanikol alternačný postup, t. j. postup tvorenia slov pomocou striedania samohlások v koreni (porovnaj pletiem, plot). Nezachoval sa ani reduplikačný postup, ktorý spočíval v tom, že sa slová tvorili opakovaním koreňa (napríklad slovo plápol vzniklo z praslovanského polpol). Dodnes sa však zachovalo tvorenie slov pomocou predpôn a prípon. Pravda, niektoré predpony aj prípony zanikli a stali sa súčasťou koreňa alebo kmeňa. Napríklad v praslovanskom slove sъmrtь bola predpona sъ- a prípona -tь (dnes smrť). Viaceré prípony alebo predpony sa stali neproduktívnymi (napríklad predpona ko-, prípony -va, -ež a iné). Okrem týchto slovotvorných postupov dodnes je známy postup skladaním (typ kolo-maž, vodo-vod). Osobitnými prípadmi vzniku nových slov sú konverzie (brodiť – brod, ryba – rybí; 1. osoba singuláru reku – častica reku a iné). V lexike slovenčiny sa zachoval pomerne značný počet slov praslovanského pôvodu. Niektoré z nich si pôvodný význam zachovali dodnes (mať, otec, syn, deň, noc, orať, zrno a iné). Najčastejšie sa však význam praslovanských slov menil, modifikoval. Starší význam sa mohol zúžiť, rozšíriť alebo úplne zmeniť. Napríklad praslovanské slovo dedina malo význam „sídlištná jednotka so spoločným majetkom (na čele s najstarším z osadenstva)", no neskôr už len význam „sídlištná jednotka". Slovo dvor malo pôvodne význam „priestranstvo pri dome", neskôr k nemu pribudol význam „hospodárstvo (feudálne)", respektíve „panovnícky dvor" a pod. Napokon slovo pole stratilo pôvodný význam „vzdialená neobrábaná zem" a nadobudlo význam „obrábaná pôda". Lexikálny výskum starších textov a najstaršej toponymie i antroponymie (miestnych názvov a osobných mien) podáva svedectvo, že mnohé praslovanské slová už v starej slovenčine zanikli. Napríklad historický rozbor názvu obce Voderady (s dokladom Vvederad z roku [[1113]]) umožňuje predpokladať, že v starej slovenčine malo slovo raditi asi význam „zameriavať sa na niečo (prácou, pozornosťou" a podobne). Z lexiky starších textov sa dozvedáme, že v starej slovenčine jestvovalo slovo špán (z neho je maďarské ispán). Napokon o zaniknutých slovách možno získať informácie aj výskumom pôvodu dnes známych slov. Napríklad historický rozbor slova obrus, t. j. obrus, prezrádza, že v starej slovenčine bolo slovo rusati – robiť strapce na okraji tkaniny. Niektoré slová aktuálne v období feudalizmu žijú dodnes, no pociťujú sa ako archaizmy alebo historizmy (kmeť, koľada, hajdúch a podobne). Inou formou zveľaďovania lexiky starej slovenčiny bolo preberanie slov z iných jazykov. Značný počet slov bol prevzatý z nemčiny. To súviselo s tým, že obyvateľstvo staronemeckého pôvodu sa už od 9. storočia, najmä však od 12. storočia usadzovalo po skupinách medzi domácim slovenským etnikom v mestách i mimo nich a venovalo sa tu rozličným sféram hospodárskeho, spoločenského i kultúrneho života. Medzi staršie prevzaté slová staronemeckej lexiky patria napríklad slová kláštor, košeľa, kostol, ďakovať, škoda (niektoré z nich do starej nemčiny prenikli z latinčiny). Mladšie prevzaté slová pochádzajú najmä z 12.—15. storočia, keď sa zintenzívnil príchod nemeckých kolonistov, ktorí pôsobili v mestách i na vidieku ako obchodníci, remeselníci, baníci, vinohradníci a podobne. Z tohto obdobia pochádzajú napríklad slová gróf, rytier, cech, hoblík, fárať, klajbas (ceruza), rajzovať a ďalšie. Dlhé spolunažívanie slovenského etnika s maďarským etnikom v rámci Uhorska, neskôr [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] spôsobilo, že sa do starej slovenčiny dostali slová z maďarčiny. Maďarského pôvodu sú napríklad slová išpán (v maďarčine zo slovenského špán), husár, hajdúch, gazda (v maďarčine zo staršieho slovenského gospoda), chýr, ťarcha, banovať, fíjok a iné. Od 14. storočia mala na lexiku slovenčiny vplyv reč valašského etnika. Z lexiky tejto reči prenikli do slovenčiny slová najmä z ovčiarskej a salašníckej terminológie. Také sú napríklad slová bača, fujara, kľag, putera, urda, redígať a podobne. Veľa slov do lexiky starej slovenčiny preniklo z latinčiny, lebo latinčina bola jazykom kráľovských kancelárií, cirkevných inštitúcií, ale i rozličných vyšších alebo nižších právnych ustanovizní, škôl, vedy aj beletrie. Medzi staršie slová latinského pôvodu patria napríklad tehla, škatuľa, komora, ďábel, oplatka a iné, medzi mladšie patria nátura, móres, notár, apatieka (nárečovo aj apatejka), árenda, interes, feruľa, bakuľa, kalendár, porcia. Napokon od [[15. storočie|15. storočia]] sa slovenčina dostala do tesnejšieho kontaktu s kultúrnou formou súvekej češtiny. Za staršie slová českého pôvodu sa pokladajú slová knieža, koleda, tisíc, spôsob a ďalšie. Väčší počet slov českého pôvodu sa do slovenčiny dostal po 16. storočí, najmä však od 18. storočia, keď sa na Slovensku začali budovať a rozvíjať rozličné vedné disciplíny. Doterajšie výskumy ukazujú, že lexika starej slovenčiny bola sémanticky primerane diferencovaná. Napríklad v starej slovenskej toponymii sa petrifikovali slová, ktoré odrážajú rozličné prírodné javy, reliéf krajiny, jej rastlinstvo, živočíšstvo a podobne (debra – strž, úval, údol, pole, laz, bor, dub, vrch, zubor, sokol), prácu človeka, jeho sociálne postavenie, zamestnanie (napríklad hrnčiar, štitár, kováč, tesár, zlatník, kráľ, kňažic, špán), výsledky činnosti človeka, výrobky, obchod (med, mech – kožušina, smola, decht, železo a iné), súveké právo, kult, kultúru, vojenstvo (právo, kostol, igrec, bojná, hrad a iné). Mnohé slová, ktoré označovali súveké reálie, sú doložené v lexike domácich písomností z 15.—18. storočia, napríklad boženík, božba – prísaha, istiník, záloh, vidiek, rokovať, plachty, sadlo, ručníky, taniere, tĺk. Areálny výskum slovnej zásoby slovenských nárečí podáva zasa svedectvo o značnej zemepisnej diferenciácii lexiky starej slovenčiny. Niektoré staré slová sa vyskytujú na celom území slovenčiny, iné len v základných areáloch slovenských nárečí alebo na menšom území týchto areálov. === Predspisovné obdobie kultivovania slovenčiny === Predspisovné obdobie kultivovania slovenčiny možno je vymedzené začiatkom [[11. storočie|11. storočia]] a koncom [[18. storočie|18. storočia]], od vzniku najstaršej kultúrnej formy slovenčiny až po vznik jeho prvého kodifikovaného útvaru – bernolákovčiny. ==== Staršie predspisovné obdobie ==== ===== Ľudová slovenčina ===== Pre staršiu etapu tohto obdobia ([[11. storočie|11]].—[[15. storočie]]) je charakteristické, že slovenčina sa kultivovala v ústnej podobe, a to v ľudovom prostredí tvorbou folklórnych prejavov (piesní, rozprávok, legiend a podobne), neskôr v prostredí domácej nižšej a strednej šľachty, domáceho meštianstva a duchovenstva pestovaním ústnych pastoračných, verejnoprávnych a iných žánrov. Súvislé písané slovenské texty z 11.—13. storočia nie sú známe. Zachovali sa len záznamy domácich názvov sídlisk, riek, vrchov, domácich osobných mien a podobne v latinských textoch. Napríklad v známej listine kráľa Kolomana z roku [[1113]] sú okrem iného záznamy Bollerat, Golguz, Pescan, Scitar, Zubur, Olesca, t. j. Boľeradz, Glogovec, Péščany, Ščitár, Zubr alebo Zubor, Oleška (dnes Boleráz, Hlohovec, Piešťany, Štitáre (časť Nitry), vrch Zobor, potok Holeška od olša). V 14. a 15. storočí sa okrem takýchto záznamov objavujú aj slová, nadriadkové glosy, rozličné prípisky vo forme viet alebo aj veršov. Napríklad za slovenský možno pokladať prípisok v latinskom kódexe zo [[14. storočie|14. storočia]]: Pôjdem na huby do lesa (Poyde[mJ na huby do lessa). Z [[15. storočie|15. storočia]] je známy text v podobe verša Ó, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevéš raz (O myla panna czo thy mas quod mu das neves ras). Pravopis starších záznamov je jednoduchý, spravidla bez diakritických znamienok, pravopis mladších záznamov, glos, viet má už prvky zložkového pravopisu (ss = š, cz = č a iné). ===== Latinčina ===== Dominantné postavenie v staršom období na Slovensku mala latinčina. Bol to vyspelý kultúrny jazyk, ktorý mal v stredoveku výsostné postavenie takmer v celej [[Európa|Európe]]. V Uhorsku sa používal v kráľovských a šľachtických kanceláriách, v cirkevných inštitúciách, v školách, ba aj vo vyšších i nižších úradoch. Pre vznik a rozvoj písanej podoby predspisovnej slovenčiny malo osobitný význam pestovanie [[Latinčina|latinčiny]] u nás v humanistickom období v [[15. storočie|15]].—[[16. storočie|16. storočí]], pretože vtedy sa požadovalo osvojovať si latinčinu na základe živého materinského jazyka. ===== Čeština ===== V [[14. storočie|14]]., najmä však v [[15. storočie|15. storočí]] pribudol na Slovensku ďalší kultúrny útvar jazyka v písanej podobe – stará čeština, ktorá k nám začala prenikať v súvislosti s pôsobením českého duchovenstva v kapitulských a iných školách. Preto ju reprezentuje najmä staročeská spisba prinesená z Čiech alebo z Moravy s náboženským alebo didaktickým obsahom. Z českých písomností používaných na Slovensku v tomto období najdôležitejší je latinsko-český Prešporský slovník. Je to odpis asi zo začiatku [[15. storočie|15. storočia]] staršieho Klaretovho latinsko-českého vokabulára zvaného Glosár (Klaretom sa nazýval magister Bartolomej), ktorý obsahuje český preklad latinských termínov a výrazov potrebných pre vtedajšie všeobecné vzdelanie. České písomnosti na Slovensku mali v [[15. storočie|15. storočí]] už iný charakter a boli aj žánrovo pestrejšie. Ich obsah naznačuje, že vznikli z kultúrno-spoločenských potrieb meštianstva i strednej šľachty slovenského pôvodu. Okrem glos, prípiskov a vysvetliviek latinských výrazov známy je už väčší počet českých súvislých textov, najmä korešpondencie, záznamov v mestských knihách a podobne. Autormi týchto písomností boli pisári povolaní z Čiech alebo [[Morava (región)|Moravy]], ale aj vzdelanci domáceho pôvodu, ktorí si súvekú podobu kultúrnej češtiny osvojili na štúdiu v Čechách (pražská univerzita bola založená roku [[1348]]). Zo zachovaných písomností spomenieme aspoň známu rukopisnú Žilinskú mestskú knihu. Kniha okrem záznamov právneho významu zapisovaných od roku [[1451]] v češtine alebo v slovakizovanej češtine obsahuje aj český preklad verejnoprávneho poriadku mesta Magdeburg (spravovalo sa ním aj mesto Krupina), vyhotovený roku [[1473]] v [[Žilina|Žiline]]. Text prekladu je významný tým, že sú v ňom početné lexikálne slovakizmy, ktoré mali funkciu termínov (napr. boženík, božba, opytovati, oslovenie, pôžička, rokovati, vidiek, špán, chotár, dlh). O prenikaní češtiny na Slovensko a jej ustaľovaní pred [[15. storočie|15. storočím]] a po ňom rozhodli viaceré činitele. Pred [[15. storočie|15. storočím]] to bol rozvoj miest, vznik a aktivita nižšej a strednej šľachty slovenského pôvodu. S tým súviselo zosilnenie národnostného uvedomovacieho procesu slovenského etnika, ktorý sa začal už od [[10. storočie|10. storočia]]. Potom to boli faktory kultúrne (štúdium Slovákov v Čechách) a vojenské (pobyt husitov, pôsobenie bratríkov a Jiskrových vojsk na Slovensku). V druhej polovici [[15. storočie|15. storočia]] ku kultúrno-spoločenským faktorom pribudli zvýšené hospodársko-spoločenské styky vládnucej vrstvy vtedajšieho Uhorska s Čechami a Moravou (najmä za vlády Mateja Korvína). Písaná podoba češtiny používanej v [[15. storočie|15. storočí]] na Slovensku nebola jednotná. V niektorých písomnostiach mala pôvodnú, t. j. neslovakizovanú alebo minimálne slovakizovanú podobu, v iných mala podobu slovakizovanú, pravda, v nerovnakom rozsahu. ==== Mladšie predspisovné obdobie ==== Mladšia etapa predspisovného obdobia kultivovania slovenčiny je (16.—18. storočie). Bolo to najmä obdobie kráľovského Uhorska, protireformácie, protistavovských habsburských povstaní a bojov s Turkami, no na druhej strane sa slovenské mestá rozmáhali a súčasne slovakizovali, v niektorých priemyselných odvetviach sa zdokonaľovala výroba, produktívnejším sa stalo ťaženie nerastov na Slovensku, rozrastal sa obchod, vyššiu úroveň nadobudlo školstvo (napríklad v rokoch [[1635]] – [[1777]] bola v [[Trnavská univerzita|Trnave univerzita]]) i kultúrny život. Vysoký stupeň dosiahlo aj slovenské národnostné uvedomenie. Podstatne sa zmenila aj jazyková situácia. Popredné miesto na Slovensku naďalej patrilo latinčine, no sféry jej používania sa zúžili. Osobitný vývin na Slovensku zaznamenala čeština. ===== Čeština ===== Od konca [[16. storočie|16. storočia]], keď vyšiel v Bardejove preklad Lutherovho Katechizmu ([[1581]]), začala čeština na Slovensku nadobúdať dve formy: oficiálnu (biblickú) a neoficiálnu, t. j. slovakizovanú. Táto polarizačná tendencia sa stala skutočnosťou na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] po rozhodnutí evanjelických synôd stanoviť biblickú formu češtiny za sakrálny a úradný jazyk. V podstate to bola kultúrna čeština z konca [[16. storočie|16. storočia]] použitá v Kralickej biblii (odtiaľ biblická čeština). Pre potreby slovenských evanjelikov i evanjelických exulantov ju vydal v pôvodnom normalizovanom jazyku D. Krman (Biblie, [[1722]]), a tým biblickú formu češtiny na Slovensku natrvalo uzákonil. Jazykovedným postupom túto oficiálnu češtinu opísal a kodifikoval P. Doležal v tlačenom spise Grammatica Siavico-Bohemica ([[1746]]). Je zaujímavé, že to urobil na pozadí neoficiálnej, t. j. slovakizovanej formy češtiny. Pravopisom biblickej formy češtiny na Slovensku bol českobratský pravopis. Bol to pravopis v zásade diakritický, budovaný na princípe fonetickom, etymologickom (uplatňoval sa rozdiel i: y), funkčnom (napríklad funkciou znaku é bolo mäkčiť) a morfologickom (písalo sa dub so zreteľom na tvary dub-a, dub-u atď.). V katolíckom protireformačnom prostredí vznikol z biblickej formy češtiny normalizovaný slovakizovaný variant. V ňom napríklad české hlásky ě, au, ř sa nahradili domácimi hláskami e, ú, r (pena, twár, swú za pena, twář, swau). Neoficiálna slovakizovaná čeština sa najčastejšie používala pri vybavovaní svetskej úradnej agendy. Charakterizuje ju nepravidelný výskyt slovakizmov a konzervatívny pravopis. ===== Kultúrna slovenčina ===== {{Hlavný článok|Kultúrna slovenčina|Kultúrna západoslovenčina|Kultúrna stredoslovenčina|kultúrna východoslovenčina}} Kultivovanie slovenčiny zaznamenalo v mladšej etape predspisovného obdobia vývin v pozitívnom smere. Pre toto obdobie je charakteristické, že sa v ňom od [[16. storočie|16. storočia]] popri latinčine a češtine začala používať aj písomná forma kultúrnej slovenčiny, ktorá sa v 17. a 18. storočí zdokonaľovala, no stále niesla stopy základných areálov slovenských nárečí, s ktorými geneticky súvisela a s ktorými bola v kontakte. Hlavnou príčinou takého stavu bola skutočnosť, že Slovensko v starom Uhorsku, ale ani v Rakúsko-Uhorsku nemalo väčšie centrum, v ktorom by sa bol sústreďoval hospodársky a spoločensko-kultúrny život slovenskej pospolitosti a ktoré by súčasne bolo pôsobilo integrujúco i v procese kultivovania jazyka slovenskej národnosti. Ústna i písaná forma kultúrnej slovenčiny v 16.—18. storočí však bola faktom. V písanej forme sa kultúrna predspisovná slovenčina realizovala v zásade v troch variantoch, ktoré odrážali jazykové zvláštnosti troch hlavných areálov slovenských nárečí. Preto sa hovorí o kultúrnej západoslovenčine, kultúrnej stredoslovenčine a kultúrnej východoslovenčine. ===== Prvé pokusy o normalizáciu slovenčiny ===== Na konci predspisovného obdobia vzniklo niekoľko pokusov o normalizáciu písaných i tlačených prejavov v kultúrnej slovenčine. Medzi ne patrí tzv. [[kamaldulská slovenčina]] – pokus (možno R. Hadbavného) o normalizáciu jazyka, do ktorého kamaldulskí rehoľníci prekladali Písmo (zachoval sa odpis z rokov 1756 – 1759). Krátky prehľad pravopisných a gramatických pravidiel jazyka, do ktorého sa prekladalo, je v úvode latinsko-slovenského slovníka Syllabus dictionarii latino-slavonicus (1763). Jazyk prekladu je blízky kultúrnej západoslovenčine, pravda, stopy češtiny sú v ňom výraznejšie. Ďalším normalizovaným textom v kultúrnej slovenčine sú [[kalvínske tlače]]. Texty sú vytlačené v kultúrnej východoslovenčine zemplínskeho typu. Niekoľko normatívnych poučiek je v knihe Radosc serca pobožnoho ([[1758]]). Pravopis sa opiera o ortografiu súdobej kultúrnej maďarčiny s úpravami (s = š, dy, ty, ny = ď, ť, ň, 's = ž, ts = č, tz = c a iné). Napokon medzi pokusy o normalizáciu slovenského textu patrí aj úsilie [[Jozef Ignác Bajza|J. I. Bajzu]]. Jazyk jeho literárnej tvorby síce neodráža všeobecnejšie rozšírený úzus, no jeho stavba je relatívne jednotná a sústava grafém a ich používanie sú ustálené. Pravopis pripomína už pravopis [[bernolákovčina|bernolákovčiny]] (w = v, g = j, označovanie ď, ť, ň, ľ, obmedzovanie y a iné). == Od [[1787]] dodnes (spisovné obdobie slovenčiny) == Spisovné obdobie slovenčiny sa začína od konca [[18. storočie|18. storočia]]. Vtedy sa totiž do života uviedla prvá kodifikovaná forma slovenčiny s nárokom na celospoločenskú platnosť, podrobne opísaná v normatívnych príručkách. === Bernolákovské obdobie ([[1787]] – [[1844]]) === {{Hlavný článok|Bernolákovčina}} [[Obrázok:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]]]] Obdobie bernolákovskej kodifikácie spisovnej slovenčiny súviselo s vystupňovaným národnouvedomovacím procesom na územiach [[Habsburská monarchia|Rakúskej monarchie]]. V hospodárskej sfére sa prejavilo toto vystúpenie ako boj domáceho meštianstva presadiť nové formy výroby a obchodu a dosiahnuť spoločensko-politické vymoženosti. V kultúrno-spoločenskej sfére sa do centra dostalo úsilie vzdelancov uvoľniť priestor v Rakúskej monarchii osvietenským ideám a vzdelanosť sprístupniť širším vrstvám. Ďalší krok vpred mohla urobiť aj slovenská pospolitosť, pretože do tohto pokrokového zápasu sa zapojili aj slovenskí vzdelanci (M. Bel, J. Papánek, M. Kollár a iní). Viedenský dvor nemienil zasiahnuť radikálne, odhodlal sa však urobiť aspoň reformy. Známe sú napríklad tereziánske reformy, no život na Slovensku pozitívnejšie ovplyvnili reformy Jozefa II. ([[1780]] – [[1790]]). Osobitný význam malo jeho rozhodnutie zriadiť na Bratislavskom hrade seminár pre výchovu kňazov, ktorí mali v duchu reforiem pôsobiť medzi slovenským ľudom. Tento novozriadený seminár sa stal ideovou i organizačnou základňou bernolákovského hnutia. Jadrom tohto hnutia bola skupina vlasteneckých filológov (tak sa sama nazývala), ktorá pochopila, že šíriť vzdelanie a osvetu medzi pospolitým ľudom a strednými vrstvami možno len zrozumiteľným a kultivovaným jazykom. Z tohto presvedčenia potom vznikla prvá spisovná forma slovenčiny – bernolákovčina, založená na kultúrnej západoslovenčine a čiastočne stredoslovenských nárečiach. Preskúmať vtedajší stav a schopnosť slovenčiny plniť funkciu spisovného jazyka a súčasne sformulovať kodifikačné pravidlá v jej hovorenej i písanej podobe sa podujal A. Bernolák ([[1762]] – [[1813]]). Pravopis bernolákovčiny je diakritický, uplatňuje sa v ňom princíp foneticko-fonologický a morfologický. Celonárodné uplatnenie bernolákovčina nedosiahla. Rozsah jej rozšírenia sa menil. V staršej fáze negatívne pôsobila napätá situácia, ktorá v Uhorsku vznikla po Francúzskej revolúcii a po odhalení revolučnej činnosti jakobínov ([[1795]]). Okrem toho Towarišstwo litterného umeňá, ktoré malo šíriť bernolákovčinu, zakrátko zaniklo. V mladšom období, keď sa záujem o bernolákovčinu oživil, začali sa črtať nové perspektívy riešenia otázky spisovného jazyka pre Slovákov. Jednu z perspektív naznačili vydania stredoslovenských folklórnych textov (J. Čaplovič, P. J. Šafárik, J. Kollár). Súčasne sa ponúkalo aj iné riešenie. Na strane evanjelických vzdelancov oživlo úsilie presadiť za spisovný jazyk Slovákov češtinu. Pôvodne to mala byť jej oficiálna biblická podoba (B. Tablic, J. Palkovič), neskôr jej minimálne poslovenčená forma (J. Kollár – [[staroslovenčina]]) alebo jej živá podoba pestovaná v Čechách (mladí [[štúrovci]]). No bernolákovčina z verejného života natrvalo ustúpila až po dohode roku [[1851]]. === Obdobie štúrovskej kodifikácie (1844 – 1852) === Obdobie štúrovskej kodifikácie spisovnej slovenčiny sa vymedzuje rokom 1844, keď bola štúrovská spisovná slovenčina oficiálne uznaná, a rokom 1852, keď vyšla príručka s novou kodifikáciou pravopisu. Zo spoločenského hľadiska toto obdobie charakterizuje kulminovanie národnouvedomovacieho procesu, ktoré úzko súviselo so spoločenskou a politickou aktivitou mladšieho pokolenia slovenských vzdelancov. Náplňou tejto aktivity bol zápas proti zvyškom uhorského feudalizmu na Slovensku, boj za odstránenie urbárnych poriadkov, za rozvoj priemyselnej výroby a za demokratizáciu školstva i vzdelanosti. Tieto vymoženosti sa žiadali pre celú slovenskú národnú pospolitosť vrátane širokých ľudových vrstiev. S tým súvisela požiadavka prijať a kodifikovať takú formu spisovnej reči, ktorá by bola živá, perspektívna a ktorá by národ zjednocovala a reprezentovala jeho svojbytnosť. Za takúto reč mladí vzdelanci v štúrovskom období pokladali súdobú kultivovanú stredoslovenčinu. Tá sa im zdala najviac rozšírená, všetkým Slovákom najbližšia, a teda schopná zjednocovať a reprezentovať národnú svojbytnosť. Jej podoba bola už verejnosti známa najmä z Kollárovho diela [[Narodnie zpiewanky]] (1834). Neoficiálne sa o zavedení novej spisovnej slovenčiny rozhodlo na porade 14. februára 1843 a po stretnutí s [[Ján Hollý (spisovateľ)|J. Hollým]] v júni toho istého roku, oficiálne na prvom zasadaní [[Tatrín]]a v Martine 26.-28. augusta [[1844]]. Zdôvodniť zavedenie novej spisovnej slovenčiny a sformulovať jej kodifikačné pravidlá pripadlo ústrednej osobnosti štúrovského hnutia [[Ľudovít Štúr|Ľ. Štúrovi]] ([[1815]]{{--}}[[1856]]). Rozhodnutie prijať za spisovnú reč živú formu kultúrnej stredoslovenčiny zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí ([[1846]]). Kodifikačné pravidlá novej spisovnej reči podal v spise [[Nauka reči Slovenskej|Náuka reči slovenskej]] ([[1846]]). Uzákonenie štúrovskej spisovnej slovenčiny odráža súvekú podobu kultúrnej stredoslovenčiny, ktorá geneticky súvisela s ľudovou stredoslovenčinou v severozápadnej časti centrálneho Slovenska v Oravskej, Turčianskej, Liptovskej a Zvolenskej župe. Ľ. Štúr kodifikoval už netradičné písmená (v, j, g, v bernolákovčine w, g, gˇ). Veľké písmená boli kodifikované približne ako dnes (voda, zima, v bernolákovčine Woda, Zima). V samohláskovom systéme boli v štúrovskej spisovnej slovenčine dvojhlásky ie, ia, ô, ktoré sa zapisovali ako je, ja, uo. Samohlásky mohli byť krátke alebo dlhé. Dôsledne sa rešpektovalo stredoslovenské rytmické krátenie (krúťa, dnes krútia a podobne). Medzi krátkymi samohláskami nebolo ä (vezeň, zavazuje), medzi dlhými nebolo é, ó (ale céra). Pre samohlásky i, í boli len písmená i, /, písmená y, ý sa nepoužívali. Z toho vyplynulo dôsledné označovanie mäkkosti spoluhlások (ďeťi, ňemá, ňjesov). Kodifikované boli len mäkkostné páry d—ď, t—ť, n—ň, mäkké ľ kodifikované nebolo (ťeplo, deň, ťahať, ale leto, lipa, lahkí, král). Medzi spoluhláskami boli domáce páry k—g, dz—dž. Stredoslovenské obojperné v sa v prvej fáze Štúrovskej slovenčiny veľmi často zapisovalo ako u (dáuno, genitív chlapou, ale spev), neskôr spravidla ako v (dávno, pravda, ale inštrumentál ženou). V morfológii prevažovali tvary charakteristické pre strednú slovenčinu. V inštrumentáli singuláru feminína bol tvar na -ou (ženou), v nominatíve—akuzatíve singuláru neutier bol najprv kodifikovaný tvar typu znameňje, neskôr však znameňja, v adjektívnom skloňovaní tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu, o dobrom atď. Tvary /-ového (?) particípia pôvodne mali podobu padov, ňjesov, neskôr padol, ňjesol. Stavba vety v štúrovskej spisovnej slovenčine v zásade zodpovedala stavbe vety ľudového jazyka. No časté sú aj archaické typy viet so slovesom na konci. Aj lexika sa opierala o domáci fond. V terminológii sa často uplatňovali slová z latinčiny a češtiny. Zo štylistického hľadiska sa štúrovská spisovná slovenčina pomerne rýchlo zdokonaľovala. K tradičným štýlom v čase jej trvania pribudol relatívne vypracovaný publicistický a náučný štýl. Vysokú úroveň dosiahli slovesné umelecké žánre. Kodifikácia novej spisovnej slovenčiny sa štúrovcom nepresadzovala ľahko. Okrem prekonávania ťažkostí, ktoré vyplývali z ich spoločenskej, kultúrnej a politickej angažovanosti (literárna tvorba, vydávanie novín a časopisov, príprava povstania a účasť na ňom a podobne), museli ju brániť proti kritikom z vlastných radov, z mladšieho pokolenia bernolákovcov, ale aj proti výpadom zástancov „upravenej" (slovakizovanej) češtiny. Najaktívnejším kritikom z vlastných radov bol M. M. Hodža. Osteň svojej kritiky zacielil najmä na pravopis. Pokladal ho za „zbavený slovanstva". Presvedčený o správnosti hypotézy, že slovenčina je matkou slovanských jazykov, žiadal zaviesť do jej pravopisu i stavby také javy, ktoré ju spájajú s inými slovanskými jazykmi. Podľa neho takým bolo písmeno i hláska ä (podľa ruského я), písmeno y, mäkké ľ', pôvodne myslel aj na ě (meněj), respektíve aj na w (w Uhriech, Slovákov/, ale prvobyt a podobne). Okrem toho žiadal rozšíriť dvojhlásky (napríklad o iä, iě, iü, öi), ba chcel zaviesť aj trojhlásky a štvorhlásky (napríklad ieu, iéôu a iné). Svoju kritiku a návrhy na opravu pravopisu podal v dielach [[Epigenes Slovenicus]] ([[1846]]) a [[Vétín o slovenčine]] ([[1848]]). Takmer súbežne s kritikou štúrovcov a odmietnutím ich spisovnej slovenčiny vystúpil J. Kollár, hoci predtým o prednostiach slovenčiny a potrebe jej kultivovania sám uvažoval. Odmietavé stanovisko neobyčajne ostro formuloval v článku uverejnenom v zborníku Hlasowé o potrebe jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky, ktorý vyšiel v Prahe ([[1846]]). V zborníku sú odmietavé príspevky aj iných českých a slovenských činiteľov, pravda, napísané miernejšie. Po týchto vystúpeniach proti štúrovskej slovenčine, respektíve proti jej pravopisu sa ozval M. Hattala za skupinu mladých bernolákovcov. Svoju kritiku však nezacielil na stavbu štúrovskej slovenčiny, lež iba na pravopis. Postavil sa za uplatnenie etymologického princípu a za slavizáciu slovenského pravopisu, t. j. za zavedenie ä, y, mäkkého /', za písanie dvojhlások ie, ia, za zavedenie dlhého ó (s možnou výslovnosťou uo, ú, ó). Tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu žiadal nahradiť tvarmi dobré, dobrého, dobrému a podobne. Kodifikačné pravidlá a opis tejto „upravenej" slovenčiny M. Hattala podal v spise Grammatica linguae slovenicae ([[1850]]). Jej podobu v praxi mali verejnosti priblížiť prvé dva zväzky zborníka Poklady kazateľského rečníctva I —II (1849), ktoré redigoval A. Radlinský. V prvých dvoch rokoch po porážke revolúcie v meruôsmych rokoch sa o Hattalovom kompromise uvažovať nemohlo, a to jednak preto, že viedenský dvor v tomto čase diskriminoval popredných štúrovcov, a jednak preto, že J. Kollár už roku [[1849]] dosiahol súhlas Bachovej vlády zaviesť na Slovensku staroslovenčinu. V podstate to bola čeština upravená niekoľkými slovakizmami. Napríklad za české ou, nej-, co, tvrdé -d, -t, -n v niektorých podstatných menách malo byť ú, naj-, čo a mäkké -ď, -ť, -ň (kosť, oheň a iné). Táto umelá úprava češtiny sa opierala o mylnú hypotézu, že totiž slovenčina predstavuje len zachované staršie štádium češtiny. A. Radlinský sa zo začiatku rozhodol pre Kollárovu staroslovenčinu a sám v spise Prawopis slowenský s krátkou mluwnicí ([[1850]]) podal jej kodifikačné pravidlá. Takto po revolúcii k bernolákovskej a štúrovskej spisovnej slovenčine (používala sa aj biblická forma češtiny) pribudla oficiálna „opravená" čeština. ===Hodžovsko-hattalovská reforma === {{Hlavný článok|Hodžovsko-hattalovská reforma}} Ďalší vývin pozitívne ovplyvnila skutočnosť, že nepriaznivú situáciu, ktorá vznikla na Slovensku po zavedení Kollárovej staroslovenčiny, si uvedomili aj poprední predstavitelia slovenskej národnej pospolitosti. Zišli sa na porade v októbri roku [[1851]] s cieľom nájsť východisko. Na porade sa zúčastnil Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža, A. Radlinský, J. Palárik a Š. Závodník. Výsledkom bol kompromis: reforma pravopisu štúrovskej spisovnej reči s dôrazom na etymologický princíp. To znamenalo zavedenie y, ý, hlások ä, ľ, tvarov dobré, dobrého, dobrému atď. Pravidlá novej kodifikácie spisovnej slovenčiny zhŕňa príručka ''[[Krátka mluvnica slovenská]]'' (1852), ktorej autorstvo sa pripisuje M. Hattalovi. Na porade z októbra [[1851]] sa všetko nevyriešilo. Zostali odlišné postoje k novému kodifikovanému útvaru. Jedni ho pokladali za „skoro číročistú češtinu" (takto aj v úvode príručky), druhí zasa za „opravenú" slovenčinu. A práve týmito odlišnými postojmi bol poznačený začiatok novej etapy vývinu spisovnej slovenčiny. Pre prehľadnosť ju členíme na obdobie upravenej kodifikácie spisovnej slovenčiny, na obdobie martinského spisovného úzu a na obdobie matičného spisovného úzu. === Obdobie upravenej štúrovskej kodifikácie (1852 – 1887) === Obdobie upravenej kodifikácie spisovnej slovenčiny sa začína rokom [[1852]] po vyjdení novej kodifikačnej príručky a končí sa rokom [[1887]], keď vystúpil S. Czambel s návrhom na konsolidáciu kodifikácie spisovnej slovenčiny. Toto obdobie charakterizuje zložitý zápas o podobu spisovnej slovenčiny, o jednotné, respektíve o inštitučné regulovanie jej kodifikácie v teoretickom i praktickom zmysle a napokon aj o jej širšie uplatnenie v živote slovenského etnika v ťažkých podmienkach maďarizácie. Už začiatky tohto obdobia naznačili, že kodifikácia a norma spisovnej slovenčiny sa budú konsolidovať len pomaly, nerovnomerne. Tí, čo vychádzali z predpokladu, že slovenčina predstavuje len staršie štádium češtiny, do praxe uvádzali rozličné pravopisné i jazykové javy zo staršej i novšej češtiny (písmená é, w, tvary ruce, nože, od síuhy a podobne). Túto tendenciu odráža prvé vydanie gramatiky J. K. Viktorina Grammatik der slowakischen Sprache (1. vydanie, [[1860]]) a príručka M. Hattalu Mluvnica jazyka slovenského ([[1864]]). Tí, čo poslednú reformu pokladali len za úpravu (opravu) slovenčiny, v praxi rešpektovali nový pravopis i menšie tvaroslovné úpravy, v zásade sa však držali normy štúrovskej spisovnej slovenčiny. Táto tendencia je evidentná vo vydaniach literárnej a publicistickej tvorby žijúcich štúrovcov a ich nasledovníkov. Priaznivejšie podmienky na príklon spisovnej slovenčiny k živej domácej jazykovej realite vznikli roku [[1859]] po porážke rakúsko-uhorských vojsk, po ktorej viedenský dvor v snahe zabezpečiť si vnútornú stabilitu moci prisľúbil národnostiam isté politické slobody a vymoženosti. Je pravda, že toto počínanie viedenskej vlády zosilnilo maďarizačný tlak, no súčasne vyvolalo jeho paralyzáciu tým, že sa zaktivizoval politický život na Slovensku (vznikli noviny Pešťbudínske vedomosti, uskutočnilo sa národné zhromaždenie v Martine, vyhlásilo sa Memorandum a iné). Súčasťou tejto aktivity sa stal zápas o spisovnú slovenčinu, o jej širšie uplatnenie v národnom živote, v školách a v tlači. Priaznivá atmosféra tohto obdobia sa odzrkadlila už v 2. a 3. vydaní Viktorinovej gramatiky ([[1862]], [[1865]]), v ktorých je zrejmý príklon k slovenskej jazykovej realite (napríklad za který, se, byl v 1. vydaní je v nich už ktorý, sa, bol a podobne). Po založení Matice slovenskej roku [[1863]] sa naskytla možnosť spisovnú slovenčinu regulovať inštitučne a hlbšie ju poznávať výskumom. Matica slovenská sa tejto možnosti chopila. O zjednotenie a ustálenie kodifikácie a normy spisovnej slovenčiny sa mal starať jazykovedný odbor, ktorý mal súčasne pripraviť rukopis slovníka spisovnej slovenčiny. Toto prekazilo tzv. rakúsko-uhorské vyrovnanie. === Obdobie martinského spisovného úzu (1887 – 1919) === Roku 1867 sa uskutočnilo tzv. rakúsko-uhorské vyrovnanie, ktoré znamenalo pre nemaďarské národnosti v Uhorsku koniec sľubným perspektívam. Na Slovensku sa po tejto politickej zmene dokorán otvorili brány maďarizácii. Matica slovenská nestačila splniť svoj program, pretože ju roku [[1875]] zatvorili. Ešte predtým zrušili slovenské gymnáziá. Tieto násilné zásahy mali, pochopiteľne, negatívny vplyv na ďalší rozvoj spisovnej slovenčiny. Jej posledná kodifikácia i norma sa značne rozkolísali. Nerovnomerne sa začalo používať napríklad ä (hlädať, zemän), písmená y, ý (ližica, blískať sa, kryk, pytvať a iné), nedôsledne sa označovala mäkkosť ď, ť, ň, ľ (Jeleň, popoľ a podobne). V tvarosloví bola nejednotnosť, v lexike sa nadmieru začali objavovať rusizmy. Ba v niektorých tlačených dielach sa začali uplatňovať nekodifikované pravopisné pravidlá (napríklad vo vydaniach tvorby S. Chalupku). Prirodzene, takáto prax sa čoraz viac stávala predmetom kritiky. Odborne fundovaná bola najmä kritika slovenského jazykovedca S. Czambela. Jeho vystúpením v prospech konsolidácie spisovnej slovenčiny sa začalo nové obdobie vývinu spisovnej slovenčiny – obdobie martinského spisovného úzu. Toto obdobie možno ohraničiť rokmi [[1887]] – [[1919]]. Je to teda etapa vývinu spisovnej slovenčiny od vystúpenia S. Czambla po obnovenie Matice slovenskej krátko po vzniku ČSR. Z hľadiska kultúrno-spoločenského vývinu je obdobím zosilneného maďarizačného útlaku, ktorý zužoval priestor používania spisovnej slovenčiny a obmedzoval jej cieľavedomé kultivovanie. Na začiatku obdobia martinského spisovného úzu pôsobilo na Slovensku niekoľko ustanovizní (vydavateľstiev, redakcií, spolkov aj individuálnych pracovísk a podobne), ktoré vlastne nahrádzali inštitúcie regulovania a v istom zmysle aj zjednocovania spisovnej slovenčiny. Robilo sa to redakčnou prácou, úpravou rukopisov, ale aj publikovaním článkov o slovenčine, o jej kultivovaní, o jej dejinách a napokon aj tvorbou písaných textov, pestovaním tradičných štýlov a podobne. Najvýznamnejšie centrum s takými ustanovizňami bol Martin (okrem neho [[Trnava]], [[Liptovský Mikuláš]] a iné mestá). V Martine boli redakcie slovenských časopisov ([[Slovenské pohľady]], [[Národnie noviny]]), tu sa vydávali a tlačili slovenské literárne diela, pôsobili tu spolky, v ktorých sa pestovalo slovenské hovorené slovo, a konečne pôsobili tu aj významné osobnosti slovenského národného života (S. Hurban Vajanský, J. Škultéty a iní). Pre vývin spisovnej slovenčiny v tomto období bolo dôležité, že s poprednými osobnosťami martinského centra, najmä s J. Škultétym, spolupracoval jazykovedec S. Czambel ([[1856]] – [[1909]]). Bol vysokým vládnym úradníkom v Pešti, no uvedomelé sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. Prednosťou jeho kodifikačnej práce bolo, že postupoval podľa vedecky zdôvodnenej koncepcie, a pritom sa opieral o súveké jazykovedné teórie a fakty živého jazyka. Je pravda, že ku kodifikácii a skúmaniu normy pristupoval ako historik jazyka (mal slavistické mladogramatické vzdelanie), ale na rozdiel od analogického, z hľadiska spisovnej slovenčiny umelého historizmu svojho učiteľa M. Hattalu budoval na kontinuite a autochtónnosti jazykového vývinu. Živú jazykovú realitu chápal ako výsledok vývinu. Najprv sa venoval kritike vtedajšej jazykovej praxe a starších foriem slovenského pravopisu. Poznatky zhrnul v spisoch [[Príspevky k dejinám jazyka slovenského]] ([[1887]]) a [[Slovenský pravopis]] ([[1890]]). V pravopise sa zastával etymologického princípu, no písanie y, ý, hlások ä, ď, ť, ň, /'spresňoval (?) a zdôvodňoval. Presvedčený o dôležitosti kontinuity vo vývine jazyka odstraňoval „neživé" historizmy a kodifikoval im zodpovedajúce „živé" historizmy. Napríklad Hattalove tvary ruce, nože, od siuhy nahrádzal tvarmi ruke, nohe, od sluhu a podobne. Svoju kodifikáciu i normu v podobe pravidiel zhrnul v príručke Rukoväť spisovnej reči slovenskej ([[1902]]). Ešte za svojho života súhlasil so zavedením živých javov v martinskom úze (napríklad vidieť, mlieť, koniec, beriem, berieš, voľba, čo vo funkcii ktorý a iné), ktoré potom uplatnil J. Škultéty v 2. a 3. vydaní Rukoväti ([[1916]], [[1919]]). Oprávnenosť kodifikácie opretej o kontinuitu jazykového vývinu chcel S. Czambel dokázať skúmaním vývinu slovenčiny a výsledkov tohto vývinu – slovenských nárečí. Svoje názory publikoval v diele Slováci a ich reč ([[1903]]) a nárečový materiál v knihe Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov I (1906). V tejto knihe stačil spracovať iba materiál východoslovenských nárečí, pretože roku [[1909]] zomrel. S. Czambel bol presvedčený, že slovenčina vznikla z praslovanského južnoslovanského základu a že jej dnešný západoslovanský ráz nadobudla asi od 14. storočia počeštením a sčasti popoľštením. Táto teória o pôvode slovenčiny je dnes v zásade prekonaná. === Obdobie matičného spisovného úzu (1919 – 1945)=== Obdobie matičného spisovného úzu trvalo od obnovenia Matice slovenskej roku [[1919]] do skončenia druhej svetovej vojny roku [[1945]]. V tomto období sa spisovná slovenčina vyvíjala v nových podmienkach. Už rok totiž jestvovala Československá republika, ktorá pre ďalší rozvoj slovenského národa zabezpečovala omnoho priaznivejšie podmienky ako predtým polofeudálne Rakúsko-Uhorsko. Pre rozvoj spisovnej slovenčiny bolo obzvlášť dôležité, že v tomto období k tradičným formám regulovania a ustaľovania jej kodifikácie i normy pristúpila inštitučná a neskôr aj vedeckovýskumná forma. Zabezpečovať a plniť úlohy spojené s týmito formami pripadlo obnovenej Matici slovenskej. V tomto období prevládalo v jazykovej praxi úsilie presadiť zásady matičného spisovného úzu. Spočiatku išlo o Czamblovu kodifikáciu s úpravami J. Škultétyho v 3. vydaní Rukoväti ([[1919]]). V praxi však táto snaha už od začiatku narážala na ťažkosti. Moc v štáte si upevnili centralisticky orientovaní politici aj verejní činitelia, ktorí sa usilovali uviesť do života ideológiu čechoslovakizmu. Jazyková otázka, najmä v súvislosti s neujasneným pomerom češtiny a slovenčiny, sa v ČSR vyhrotila vnucovaním idey o jednotnom československom národe s jedinou rečou v dvoch spisovných formách. Obavy zo zneužitia jazykovej otázky boli vo vtedajších politických kruhoch o to väčšie, že na Slovensku sa súčasne aktivizovalo politicky organizované autonomistické hnutie. Jazykovú situáciu komplikovala aj skutočnosť, že po príchode väčšieho počtu českých pracovníkov z rozličných odborov a učiteľov na Slovensko neúmerne vzrastal vplyv češtiny na spisovnú slovenčinu, ktorej norma i kodifikácia boli aj tak rozkolísané. V jazykovej praxi nastala neistota a v kodifikácii dvojkoľajnosť (tzv. kodifikačný paralelizmus). Začiatky dvojkoľajnosti v kodifikácii spisovnej slovenčiny po prvej svetovej vojne možno pozorovať už v prvom decéniu existencie [[ČSR]]. Okrem 3. vydania Czamblovej Rukoväti ([[1919]]) s úpravou J. Škultétyho, ktorá v podstate reprezentovala matičný spisovný úzus, bola oficiálne ako učebnica schválená aj gramatika J. Damborského Krátka mluvnica slovenská so zvláštnym zreteľom na pravopis ([[1927]]). Táto príručka pri historickom pohľade na javy vychádzala z výkladov o vývine češtiny v prácach J. Gebauera a pri kodifikácii sa opierala o staršiu Czamblovu kodifikáciu, t. j. bez úprav J. Škultétyho (kodifikovali sa formy typu videť, mleť, konec, berem, bereš atď.). Výraznejší paralelizmus v zavádzaní kodifikácie spisovnej slovenčiny do praxe vznikol po vyjdení Pravidiel slovenského pravopisu roku 1931. Aj táto prvá príručka slovenského pravopisu rámcovo vychádzala zo staršieho variantu Czamblovej kodifikácie, no príklon k češtine, respektíve k bohemizmom, ktoré v danom období prenikali do slovenčiny, je v nej väčší, systematickejší. Pri kodifikácii sa spravidla dávala prednosť javom spoločným češtine a slovenčine (vedeť, mleť, bereš), niekedy sa kodifikovalo české znenie (mučedlník, tlumiť, ohrožený) alebo sa pripúšťalo slovenské i české znenie (napríklad prášok : prášek, lakeť: lokeť, rakyta : rokyta, sloboda : svoboda a podobne). V lexike sa okrem domácej slovnej zásoby niekedy presadzovali len české slová (mluviť, nabídka, proťajší, zedník) alebo české a slovenské slová popri sebe (typ kozel: cap). V niektorých prípadoch sa žiadalo českými slovami nahrádzať hungarizmy a germanizmy (napríklad namiesto fľaša, faloš, kefa má byť láhva, klam, kartáč). O Pravidlách, o ich kodifikácii a cieľoch sa rozprúdila diskusia. Námietky vznikli aj v časti českej inteligencie. Na Slovensku väčšia časť inteligencie vydanie Pravidiel chápala ako čin namierený proti svojbytnosti slovenského národa a dovolávala sa nápravy. Roku [[1932]] vznikol časopis [[Slovenská reč]], ktorý sa stal orgánom Matice slovenskej. Program činnosti redakcie bol formulovaný ako starostlivosť o zachovanie osobitosti (svojskosti) spisovnej slovenčiny. Podľa neho v hláskosloví a tvarosloví sa treba držať matičného spisovného úzu, v syntaxi a frazeológii vzorom má byť ľudová reč a jazyk v dielach významných spisovateľov, slovník sa má budovať z domáceho fondu, slovám českého a germánskeho pôvodu sa podľa možností treba vyhýbať. Pre jazykovú prax to znamenalo dodržiavať pravopis podľa martinského spisovného úzu (prášok, lakeť, rakyta, vidieť, mlieť, koniec, beriem, berieš atď.). V lexike sa mali používať slová zaužívané v slovenčine a zavádzať slová z nárečí alebo z diel dobrých spisovateľov. No v tomto bode plnenie programu narazilo na ťažkosti, ktoré vyplývali z teoretickej a výskumnej nepripravenosti riešiť lexikologické otázky spisovného jazyka. Početné články v Slovenskej reči v jej najstarších ročníkoch prezrádzajú, že tento nedostatok nahrádzali zásady puristickej praxe. Často sa neodporúčali slová v slovenčine už skôr zaužívané a za „neodporúčané" slová (za české alebo nemecké, ba aj domáce) sa niekedy presadzovali menej známe nárečové slová, respektíve exkluzívne regionalizmy. Osudy odporúčaných i neodporúčaných slov boli rozličné. Z odporúčaných slov v spisovnej lexike natrvalo zostali predovšetkým slová, ktoré už predtým mali pevné miesto v spisovnej slovnej zásobe (napríklad hovoriť, reč, oznámiť, úroda, šošovica, vidiek, cintorín za mluviť, mluva, sdeliť, skľúdzeň, čočka, vonkov, hrobitov). Niektoré neodporúčané slová zostali synonymami odporúčaných slov (napríklad rôzny : rozličný, niečo : dačo, mzda : pláca), iné sa pociťujú ako hovorové alebo knižné (spústa, započať a iné). Viaceré neodporúčané slová zanikli (napríklad nabídka, otázať sa, válka, ložnica, dnes ponuka, opýtať sa, vojna, spálňa). V druhej polovici obdobia matičného spisovného úzu pribudla k možnostiam regulovania a ustaľovania kodifikácie spisovnej slovenčiny vedeckovýskumná forma. Práca sa sústreďovala v jazykovednom odbore Matice slovenskej. Cieľom bolo preskúmanie možnosti pravopisnej reformy, príprava novej pravopisnej príručky a reprezentatívneho slovníka spisovnej slovenčiny. Z úvah o pravopisnej reforme pozornosť verejnosti upútal návrh vrátiť sa k štúrovskému pravopisu, t. j. bez ypsilonu s označovaním mäkkosti ď, ť, ň, ľ. V nových [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidlách slovenského pravopisu]] ([[1940]]) sa však návrh nerealizoval. Tieto Pravidlá v zásade kodifikovali matičný spisovný úzus s menšou revíziou starších puristických zásahov do spisovnej lexiky. Realizovali sa aj práce na slovníku spisovnej slovenčiny, ale pre vojnové a povojnové udalosti vyšiel len jeden zväzok == Literatúra == * Krajčovič, R.: ''Pôvod a vývin slovenského jazyka''. Bratislava: SPN, [[1981]] * [http://www.juls.savba.sk/ks/2005/2/ks2005-2.html Stručný prehľad dejín slovenčiny od R. Krajčoviča] ==Externé odkazy == *[http://booksnow1.scholarsportal.info/ebooks/oca5/19/pspvkykdejin01czamuoft/pspvkykdejin01czamuoft.pdf Czambel, S.: Príspevky k dejinám jazyka slovenského, 1887] {{Slovenčina}} [[Kategória:Dejiny slovenčiny| ]] g0ndcsa45rfy81klijbitb1mi1azrf3 Jan Milíč z Kroměříža 0 132918 7428973 6903727 2022-08-22T19:38:29Z 81.162.82.194 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Milíč z Kroměříža |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = český kazateľ |Dátum narodenia = medzi 1320 a 1325 |Miesto narodenia = [[Kroměříž]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = [[29. jún]] [[1374]] |Miesto úmrtia = [[Avignon]], [[Francúzsko]] |Podpis = }} '''Jan Milíč z Kroměříža''' (* medzi [[1320]] a [[1325]], [[Kroměříž]] – † [[29. jún]] [[1374]], [[Avignon]], [[Francúzsko]]) bol [[Česko|český]] kazateľ. Je považovaný za najväčšieho českého reformného kazateľa [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="hled">{{Citácia knihy | priezvisko = Hledíková | meno = Zdeňka | titul = Svět české středověké církve | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2010 | kapitola = Karel IV. a církev | strany = 180 | isbn = 978-80-257-0186-7 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v Kroměříži, medzi 1320 až 1325, a navštevoval katedrálnu školu v [[Olomouc]]i. Nemal titul magistra, zrejme preto, že v čase zriadenia [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] mal už štúdium ukončené. Vďaka svojim štylistickým schopnostiam sa dostal do šľachtických a kniežacích kancelárií. Pracoval v kráľovskej kancelárii, v rokoch [[1358]] – [[1360]] pôsobil ako registrátor, potom [[1360]] ako korektor a nakoniec v rokoch [[1360]] – [[1362]] ako notár. V tejto funkcii sprevádzal [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] do [[Nemecko|Nemecka]]. Stal sa kanoníkom a sakristom pražského kostola pravdepodobne na prelome rokov [[1362]] a [[1363]]. Pod vplyvom [[Konrád Waldhauser|Konráda Waldhausera]] sa stal askétom a [[23. december|23. decembra]] 1363 sa vzdal funkcií, začal kázať po česky, žiť životom spodiny. Keďže stále prehlboval svoj [[asketizmus]], došiel k záveru, že [[Antikrist]] sa zmocní vlády v rokoch [[1365]] alebo [[1367]]. Pri hľadaní Antikrista, usúdil, že ním bude [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] a kvôli šíreniu tejto správy bol roku [[1366]] uväznený. V roku [[1367]] odišiel do [[Rím]]a, poradiť sa s pápežom [[Urban V.|Urbanom V.]], kde ho najprv uväznili, ale onedlho ho s ospravedlnením prepustili (na pápežov rozkaz). Pápeža vyzýval, aby zvolal všeobecný snem. V tom istom roku sa vrátil do [[Praha|Prahy]] a venoval sa kázaniu. V roku [[1369]] znova odišiel do Ríma (nevie sa prečo), avšak po správe o Waldhauserovej smrti sa rýchlo vratil<ref name="rfr1">[http://ao-institut.cz/texty/zivotopisy-ceskych-svetcu/20-jan-milic-z-kromerize.html Životopis českých světců - Jan Milíč z Kroměříže]</ref>. V roku [[1372]] založil na [[Staré Město (Praha)|Starom Měste]] v Prahe v dnešnej Bartolomějskej ulici<ref>[http://www.praha1.cz/cps/praha-1-bartolomejska.html Městská část Praha 1 - ulice Bartolomějská]</ref> v budove bývalého [[verejný dom|verejného domu]] zvaného ''Benátky'', , kazateľskú školu a útočisko kajajúcich sa prostitútok. Dom potom premenoval na ''Jeruzalem''. Meno odkazovalo nielen na biblické sväté mesto [[Jeruzalem]], ale najmä na nový Nebeský Jeruzalem, popisovaný v novozákonnej knihe [[Zjavenie Jána]]..<ref name="holeton">{{ Citácia knihy | priezvisko = Holeton | meno = David Ralph | titul = Liturgický život české reformace | periodikum = Umění české reformace | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok_vydania = 2010 | isbn = 978-80-200-1879-3 | strany = 219-220 }}</ref> V pražskej vykričanej štvrti kázal prostitútkam a viedol ich k obrátenu, takto pomáhal asi 200 prostitutkám začať nový život.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liardon | meno = Roberts | titul = Gottes Generäle II | vydavateľ = Adullam Verlag | miesto = Grasbrunn | rok = 2008 | počet strán = 393 | kapitola = 2 | strany = 61 | isbn = 978-3-931484-80-4 | jazyk = nemecky }}</ref> Jeho myšlienka [[Sväté prijímanie|svätého prijímania]] laikim podľa vzoru prvotných kresťanov viedla v roku [[1373]] k obvineniu z [[heréza|kacírstvo]].<ref name="rfr1" /> V roku [[1374]] preto odišiel do [[Avignonské zajatie|Avignonu]], aby sa bránil. Bol úspešný, ale zomrel a v [[Avignon]]e bol i pochovaný. Keďže Milíč nepochádzal zo šľachtického rodu, dá sa predpokladať (z jeho rýchlej kariéry), že bol nielen vzdelaný, ale aj veľmi inteligentný. Túžil sa stať svätým. Milíč bol ako kazateľ veľmi populárny a snaha farárov poškodiť Milíča viedla k nespokojnosti, ktorú Česi začali dávať najavo - pravdepodobne v tom čase začali vznikať podmienky pre [[husitstvo]].<br /> Obracal sa predovšetkým na chudobu, kázal po česky. Jeho kázne boli akýmsi súborom poučení o svete. Jeho žiaci a nasledovníci sa sústredili v [[Betlehemská kaplnka|Betlehemskej kaplnke]] - [[1391]]. == Dielo == === Po latinsky === * ''Abortivus''' * ''Gratiae Dei''' * ''Libellus de Antichristo'' * ''Sermo de die novissimo'' zbierka citátov o konci sveta === Po nemecky === * ''Modlitby po kázání'' – nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni * ''Kázání'' – nezachovali sa === Po česky === * ''Modlitby po kázání'' - nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | titul = Dějiny české literatury. 1., Starší česká literatura / vydanie = 1 | vydavateľ = [[Česko-slovenská akadémia vied|Československá akademie věd]] | miesto = Praha | rok = 1959 | počet strán = 531 | strany = 147–148; 155}} * {{Citácia knihy | titul = Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.) | vydanie = 4 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1999 | počet stran = 571 | isbn = 80-85983-94-X | strany = 270}} * KAŇÁK, Miloslav. ''Milíč z Kroměříže''. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1975. 147 s. (V knize jsou obsaženy i překlady některých Milíčových děl.) * LOSKOT, František. ''Milíč z Kroměříže, otec české reformace''. Praha : Volná myšlenka, 1911 - [http://www.reformace.cz/sites/all/files/knihy/milic.pdf kniha v pdf] * {{Citácia knihy | priezvisko = Opelík | meno = Jiří | spoluautori = a kol. | titul = Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 3/I. M–O | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 728 | isbn = 80-200-0708-3 | strany = 274–276}} * {{Citácia knihy | titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 463}} == Pozri aj == * [[Husitstvo]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jan Milíč z Kroměříže}} == Externé odkazy == * [http://www.oeaw.ac.at/ksbm/serm/ioh_mil.htm Sermones „Gratiae Dei“] == Zdroj == {{Preklad|cs||11762014|Jan Milíč z Kroměříže}} {{DEFAULTSORT:Milíč, z Kroměříže Jan}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1374]] [[Kategória:Úmrtia 29. júna]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí náboženskí spisovatelia]] [[Kategória:Husitstvo]] [[Kategória:Osobnosti z Kroměříža]] p57thajmzrq2hk2shpps7ti0z0w7e7v 7428974 7428973 2022-08-22T19:39:15Z 81.162.82.194 Doplnil som hranaté zátvorky. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Milíč z Kroměříža |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = český kazateľ |Dátum narodenia = medzi [[1320]] a [[1325]] |Miesto narodenia = [[Kroměříž]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = [[29. jún]] [[1374]] |Miesto úmrtia = [[Avignon]], [[Francúzsko]] |Podpis = }} '''Jan Milíč z Kroměříža''' (* medzi [[1320]] a [[1325]], [[Kroměříž]] – † [[29. jún]] [[1374]], [[Avignon]], [[Francúzsko]]) bol [[Česko|český]] kazateľ. Je považovaný za najväčšieho českého reformného kazateľa [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="hled">{{Citácia knihy | priezvisko = Hledíková | meno = Zdeňka | titul = Svět české středověké církve | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2010 | kapitola = Karel IV. a církev | strany = 180 | isbn = 978-80-257-0186-7 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v Kroměříži, medzi 1320 až 1325, a navštevoval katedrálnu školu v [[Olomouc]]i. Nemal titul magistra, zrejme preto, že v čase zriadenia [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] mal už štúdium ukončené. Vďaka svojim štylistickým schopnostiam sa dostal do šľachtických a kniežacích kancelárií. Pracoval v kráľovskej kancelárii, v rokoch [[1358]] – [[1360]] pôsobil ako registrátor, potom [[1360]] ako korektor a nakoniec v rokoch [[1360]] – [[1362]] ako notár. V tejto funkcii sprevádzal [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] do [[Nemecko|Nemecka]]. Stal sa kanoníkom a sakristom pražského kostola pravdepodobne na prelome rokov [[1362]] a [[1363]]. Pod vplyvom [[Konrád Waldhauser|Konráda Waldhausera]] sa stal askétom a [[23. december|23. decembra]] 1363 sa vzdal funkcií, začal kázať po česky, žiť životom spodiny. Keďže stále prehlboval svoj [[asketizmus]], došiel k záveru, že [[Antikrist]] sa zmocní vlády v rokoch [[1365]] alebo [[1367]]. Pri hľadaní Antikrista, usúdil, že ním bude [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] a kvôli šíreniu tejto správy bol roku [[1366]] uväznený. V roku [[1367]] odišiel do [[Rím]]a, poradiť sa s pápežom [[Urban V.|Urbanom V.]], kde ho najprv uväznili, ale onedlho ho s ospravedlnením prepustili (na pápežov rozkaz). Pápeža vyzýval, aby zvolal všeobecný snem. V tom istom roku sa vrátil do [[Praha|Prahy]] a venoval sa kázaniu. V roku [[1369]] znova odišiel do Ríma (nevie sa prečo), avšak po správe o Waldhauserovej smrti sa rýchlo vratil<ref name="rfr1">[http://ao-institut.cz/texty/zivotopisy-ceskych-svetcu/20-jan-milic-z-kromerize.html Životopis českých světců - Jan Milíč z Kroměříže]</ref>. V roku [[1372]] založil na [[Staré Město (Praha)|Starom Měste]] v Prahe v dnešnej Bartolomějskej ulici<ref>[http://www.praha1.cz/cps/praha-1-bartolomejska.html Městská část Praha 1 - ulice Bartolomějská]</ref> v budove bývalého [[verejný dom|verejného domu]] zvaného ''Benátky'', , kazateľskú školu a útočisko kajajúcich sa prostitútok. Dom potom premenoval na ''Jeruzalem''. Meno odkazovalo nielen na biblické sväté mesto [[Jeruzalem]], ale najmä na nový Nebeský Jeruzalem, popisovaný v novozákonnej knihe [[Zjavenie Jána]]..<ref name="holeton">{{ Citácia knihy | priezvisko = Holeton | meno = David Ralph | titul = Liturgický život české reformace | periodikum = Umění české reformace | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok_vydania = 2010 | isbn = 978-80-200-1879-3 | strany = 219-220 }}</ref> V pražskej vykričanej štvrti kázal prostitútkam a viedol ich k obrátenu, takto pomáhal asi 200 prostitutkám začať nový život.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liardon | meno = Roberts | titul = Gottes Generäle II | vydavateľ = Adullam Verlag | miesto = Grasbrunn | rok = 2008 | počet strán = 393 | kapitola = 2 | strany = 61 | isbn = 978-3-931484-80-4 | jazyk = nemecky }}</ref> Jeho myšlienka [[Sväté prijímanie|svätého prijímania]] laikim podľa vzoru prvotných kresťanov viedla v roku [[1373]] k obvineniu z [[heréza|kacírstvo]].<ref name="rfr1" /> V roku [[1374]] preto odišiel do [[Avignonské zajatie|Avignonu]], aby sa bránil. Bol úspešný, ale zomrel a v [[Avignon]]e bol i pochovaný. Keďže Milíč nepochádzal zo šľachtického rodu, dá sa predpokladať (z jeho rýchlej kariéry), že bol nielen vzdelaný, ale aj veľmi inteligentný. Túžil sa stať svätým. Milíč bol ako kazateľ veľmi populárny a snaha farárov poškodiť Milíča viedla k nespokojnosti, ktorú Česi začali dávať najavo - pravdepodobne v tom čase začali vznikať podmienky pre [[husitstvo]].<br /> Obracal sa predovšetkým na chudobu, kázal po česky. Jeho kázne boli akýmsi súborom poučení o svete. Jeho žiaci a nasledovníci sa sústredili v [[Betlehemská kaplnka|Betlehemskej kaplnke]] - [[1391]]. == Dielo == === Po latinsky === * ''Abortivus''' * ''Gratiae Dei''' * ''Libellus de Antichristo'' * ''Sermo de die novissimo'' zbierka citátov o konci sveta === Po nemecky === * ''Modlitby po kázání'' – nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni * ''Kázání'' – nezachovali sa === Po česky === * ''Modlitby po kázání'' - nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | titul = Dějiny české literatury. 1., Starší česká literatura / vydanie = 1 | vydavateľ = [[Česko-slovenská akadémia vied|Československá akademie věd]] | miesto = Praha | rok = 1959 | počet strán = 531 | strany = 147–148; 155}} * {{Citácia knihy | titul = Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.) | vydanie = 4 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1999 | počet stran = 571 | isbn = 80-85983-94-X | strany = 270}} * KAŇÁK, Miloslav. ''Milíč z Kroměříže''. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1975. 147 s. (V knize jsou obsaženy i překlady některých Milíčových děl.) * LOSKOT, František. ''Milíč z Kroměříže, otec české reformace''. Praha : Volná myšlenka, 1911 - [http://www.reformace.cz/sites/all/files/knihy/milic.pdf kniha v pdf] * {{Citácia knihy | priezvisko = Opelík | meno = Jiří | spoluautori = a kol. | titul = Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 3/I. M–O | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 728 | isbn = 80-200-0708-3 | strany = 274–276}} * {{Citácia knihy | titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 463}} == Pozri aj == * [[Husitstvo]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jan Milíč z Kroměříže}} == Externé odkazy == * [http://www.oeaw.ac.at/ksbm/serm/ioh_mil.htm Sermones „Gratiae Dei“] == Zdroj == {{Preklad|cs||11762014|Jan Milíč z Kroměříže}} {{DEFAULTSORT:Milíč, z Kroměříže Jan}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1374]] [[Kategória:Úmrtia 29. júna]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí náboženskí spisovatelia]] [[Kategória:Husitstvo]] [[Kategória:Osobnosti z Kroměříža]] i2uk566ea4nqwcb6ljsoy5pzuxc0yrc 7428984 7428974 2022-08-22T19:55:17Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ úp wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Milíč z Kroměříža |Portrét = |Popis = český kazateľ |Dátum narodenia = 1320 - 1325 |Miesto narodenia = [[Kroměříž]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = [[29. jún]] [[1374]] |Miesto úmrtia = [[Avignon]], [[Francúzsko]] |Podpis = }} '''Jan Milíč z Kroměříža''' (* medzi [[1320]] a [[1325]], [[Kroměříž]] – † [[29. jún]] [[1374]], [[Avignon]], [[Francúzsko]]) bol [[Česko|český]] kazateľ. Je považovaný za najväčšieho českého reformného kazateľa [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="hled">{{Citácia knihy | priezvisko = Hledíková | meno = Zdeňka | titul = Svět české středověké církve | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2010 | kapitola = Karel IV. a církev | strany = 180 | isbn = 978-80-257-0186-7}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Kroměříži, medzi 1320 až 1325, a navštevoval katedrálnu školu v [[Olomouc]]i. Nemal titul magistra, zrejme preto, že v čase zriadenia [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] mal už štúdium ukončené. Vďaka svojim štylistickým schopnostiam sa dostal do šľachtických a kniežacích kancelárií. Pracoval v kráľovskej kancelárii, v rokoch [[1358]] – [[1360]] pôsobil ako registrátor, potom [[1360]] ako korektor a nakoniec v rokoch [[1360]] – [[1362]] ako notár. V tejto funkcii sprevádzal [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] do [[Nemecko|Nemecka]]. Stal sa kanoníkom a sakristom pražského kostola pravdepodobne na prelome rokov [[1362]] a [[1363]]. Pod vplyvom [[Konrád Waldhauser|Konráda Waldhausera]] sa stal askétom a [[23. december|23. decembra]] 1363 sa vzdal funkcií, začal kázať po česky, žiť životom spodiny. Keďže stále prehlboval svoj [[asketizmus]], došiel k záveru, že [[Antikrist]] sa zmocní vlády v rokoch [[1365]] alebo [[1367]]. Pri hľadaní Antikrista, usúdil, že ním bude [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] a kvôli šíreniu tejto správy bol roku [[1366]] uväznený. V roku [[1367]] odišiel do [[Rím]]a, poradiť sa s pápežom [[Urban V.|Urbanom V.]], kde ho najprv uväznili, ale onedlho ho s ospravedlnením prepustili (na pápežov rozkaz). Pápeža vyzýval, aby zvolal všeobecný snem. V tom istom roku sa vrátil do [[Praha|Prahy]] a venoval sa kázaniu. V roku [[1369]] znova odišiel do Ríma (nevie sa prečo), avšak po správe o Waldhauserovej smrti sa rýchlo vratil<ref name="rfr1">[http://ao-institut.cz/texty/zivotopisy-ceskych-svetcu/20-jan-milic-z-kromerize.html Životopis českých světců - Jan Milíč z Kroměříže]</ref>. V roku [[1372]] založil na [[Staré Město (Praha)|Starom Měste]] v Prahe v dnešnej Bartolomějskej ulici<ref>[http://www.praha1.cz/cps/praha-1-bartolomejska.html Městská část Praha 1 - ulice Bartolomějská]</ref> v budove bývalého [[verejný dom|verejného domu]] zvaného ''Benátky'', , kazateľskú školu a útočisko kajajúcich sa prostitútok. Dom potom premenoval na ''Jeruzalem''. Meno odkazovalo nielen na biblické sväté mesto [[Jeruzalem]], ale najmä na nový Nebeský Jeruzalem, popisovaný v novozákonnej knihe [[Zjavenie Jána]]..<ref name="holeton">{{ Citácia knihy | priezvisko = Holeton | meno = David Ralph | titul = Liturgický život české reformace | periodikum = Umění české reformace | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok_vydania = 2010 | isbn = 978-80-200-1879-3 | strany = 219-220 }}</ref> V pražskej vykričanej štvrti kázal prostitútkam a viedol ich k obrátenu, takto pomáhal asi 200 prostitutkám začať nový život.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liardon | meno = Roberts | titul = Gottes Generäle II | vydavateľ = Adullam Verlag | miesto = Grasbrunn | rok = 2008 | počet strán = 393 | kapitola = 2 | strany = 61 | isbn = 978-3-931484-80-4 | jazyk = nemecky }}</ref> Jeho myšlienka [[Sväté prijímanie|svätého prijímania]] laikim podľa vzoru prvotných kresťanov viedla v roku [[1373]] k obvineniu z [[heréza|kacírstvo]].<ref name="rfr1" /> V roku [[1374]] preto odišiel do [[Avignonské zajatie|Avignonu]], aby sa bránil. Bol úspešný, ale zomrel a v [[Avignon]]e bol i pochovaný. Keďže Milíč nepochádzal zo šľachtického rodu, dá sa predpokladať (z jeho rýchlej kariéry), že bol nielen vzdelaný, ale aj veľmi inteligentný. Túžil sa stať svätým. Milíč bol ako kazateľ veľmi populárny a snaha farárov poškodiť Milíča viedla k nespokojnosti, ktorú Česi začali dávať najavo - pravdepodobne v tom čase začali vznikať podmienky pre [[husitstvo]].<br /> Obracal sa predovšetkým na chudobu, kázal po česky. Jeho kázne boli akýmsi súborom poučení o svete. Jeho žiaci a nasledovníci sa sústredili v [[Betlehemská kaplnka|Betlehemskej kaplnke]] - [[1391]]. == Dielo == === Po latinsky === * ''Abortivus''' * ''Gratiae Dei''' * ''Libellus de Antichristo'' * ''Sermo de die novissimo'' zbierka citátov o konci sveta === Po nemecky === * ''Modlitby po kázání'' – nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni * ''Kázání'' – nezachovali sa === Po česky === * ''Modlitby po kázání'' - nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | titul = Dějiny české literatury. 1., Starší česká literatura / vydanie = 1 | vydavateľ = [[Česko-slovenská akadémia vied|Československá akademie věd]] | miesto = Praha | rok = 1959 | počet strán = 531 | strany = 147–148; 155}} * {{Citácia knihy | titul = Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.) | vydanie = 4 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1999 | počet stran = 571 | isbn = 80-85983-94-X | strany = 270}} * KAŇÁK, Miloslav. ''Milíč z Kroměříže''. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1975. 147 s. (V knize jsou obsaženy i překlady některých Milíčových děl.) * LOSKOT, František. ''Milíč z Kroměříže, otec české reformace''. Praha : Volná myšlenka, 1911 - [http://www.reformace.cz/sites/all/files/knihy/milic.pdf kniha v pdf] * {{Citácia knihy | priezvisko = Opelík | meno = Jiří | spoluautori = a kol. | titul = Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 3/I. M–O | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 728 | isbn = 80-200-0708-3 | strany = 274–276}} * {{Citácia knihy | titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 463}} == Pozri aj == * [[Husitstvo]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jan Milíč z Kroměříže}} == Externé odkazy == * [http://www.oeaw.ac.at/ksbm/serm/ioh_mil.htm Sermones „Gratiae Dei“] == Zdroj == {{Preklad|cs||11762014|Jan Milíč z Kroměříže}} {{DEFAULTSORT:Milíč, z Kroměříže Jan}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1374]] [[Kategória:Úmrtia 29. júna]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí náboženskí spisovatelia]] [[Kategória:Husitstvo]] [[Kategória:Osobnosti z Kroměříža]] 8986fby2njnkmiudxhqlrsawwm4drrg Banksy 0 134530 7429112 7296681 2022-08-23T10:59:48Z 87.197.174.238 asas wikitext text/x-wiki [[Súbor:Banksy anarchist rat in Sloane Square.jpg|thumb|[[Anarchia|Anarchistický]] [[potkan]]]] '''Banksy''' je [[Anglicko|anglický]] [[grafity]] umelec pochádzajúci z [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristolu]]. Špekuluje sa tiež, že švajčiarsky umelec Maître de Casson môže byť práve Banksy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ist Banksy der Leipziger Maler Maître de Casson?|url=https://trendkraft.io/kunst-kultur-und-religion/ist-banksy-der-leipziger-maler-maitre-de-casson/|vydavateľ=TRENDKRAFT|dátum vydania=2019-12-09|dátum prístupu=2020-11-30|jazyk=de|meno=Hans-Heiner|priezvisko=Dobke}}</ref> Maître de Casson to na svojej webovej stránke popiera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maître de Casson|url=https://maitredecasson.com/Banksy.php|vydavateľ=maitredecasson.com|dátum prístupu=2020-11-30}}</ref> Banksyho diela sú často [[satira|satirické]] a nesú [[politika|politické]], [[kultúra|kultúrne]] alebo [[etika|etické]] posolstvo. Jeho pouličné umenie ([[angličtina|angl.]]: ''[[street art]]''), ktoré kombinuje grafity s využitím šablónovej techniky, sa objavilo v [[Londýn]]e i v iných svetových mestách. Zatiaľ žije anonymne a nikto presne nevie, kto sa nachádza za prezývkou „Banksy“. Sú o ňom tiež natočené filmy „Banksy - Exit Through the Gift Shop“ z roku 2010 a „The Antics Roadshow“ z roku 2011. Pre Season 22 kresleného seriálu Simpsonovci vymyslel pre epizódu 3 tzv. gaučový skeč, ktorý sa objavuje v každej časi Simpsonovcov. Pri tvorbe mal úplnú autorskú slobodu. Banskyho obraz == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Výhonok}} [[Kategória:Britskí umelci]] mtmmqvj8ynt25nz7uad5tp99adhwrnn 7429113 7429112 2022-08-23T11:00:24Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/87.197.174.238|87.197.174.238]] ([[User_talk:87.197.174.238|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Banksy anarchist rat in Sloane Square.jpg|thumb|[[Anarchia|Anarchistický]] [[potkan]]]] '''Banksy''' je [[Anglicko|anglický]] [[grafity]] umelec pochádzajúci z [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristolu]]. Špekuluje sa tiež, že švajčiarsky umelec Maître de Casson môže byť práve Banksy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ist Banksy der Leipziger Maler Maître de Casson?|url=https://trendkraft.io/kunst-kultur-und-religion/ist-banksy-der-leipziger-maler-maitre-de-casson/|vydavateľ=TRENDKRAFT|dátum vydania=2019-12-09|dátum prístupu=2020-11-30|jazyk=de|meno=Hans-Heiner|priezvisko=Dobke}}</ref> Maître de Casson to na svojej webovej stránke popiera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maître de Casson|url=https://maitredecasson.com/Banksy.php|vydavateľ=maitredecasson.com|dátum prístupu=2020-11-30}}</ref> Banksyho diela sú často [[satira|satirické]] a nesú [[politika|politické]], [[kultúra|kultúrne]] alebo [[etika|etické]] posolstvo. Jeho pouličné umenie ([[angličtina|angl.]]: ''[[street art]]''), ktoré kombinuje grafity s využitím šablónovej techniky, sa objavilo v [[Londýn]]e i v iných svetových mestách. Zatiaľ žije anonymne a nikto presne nevie, kto sa nachádza za prezývkou „Banksy“. Sú o ňom tiež natočené filmy „Banksy - Exit Through the Gift Shop“ z roku 2010 a „The Antics Roadshow“ z roku 2011. Pre Season 22 kresleného seriálu Simpsonovci vymyslel pre epizódu 3 tzv. gaučový skeč, ktorý sa objavuje v každej časi Simpsonovcov. Pri tvorbe mal úplnú autorskú slobodu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Výhonok}} [[Kategória:Britskí umelci]] nnk29pubzzirf63w40r8g747uow8jji Phil Lynott 0 140754 7428749 7428125 2022-08-22T12:23:09Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennej skladbe|Phil Lynott (skladba)}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Phil Lynott | Obrázok = Phil Lynott 1974.png | Veľkosť obrázku = 190 | Popis obrázku = Phil Lynott v relácii ''[[TopPop]]'' v roku 1974 | Dátum narodenia = [[20. august]] [[1949]] | Rodné meno = Philip Parris Lynott | Umelecké mená = The Ace with the Bass,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thin Lizzy's Phil Lynott: The ace with the bass |url=https://www.nzherald.co.nz/entertainment/thin-lizzys-phil-lynott-the-ace-with-the-bass/GV4PVXDT5LHTUTIUCXLERJUPWM/ |dátum vydania=2022-08-21 |vydavateľ=NZ Herald |jazyk=en-NZ}}</ref> Philo, Whynott Lynott<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum vydania=2018-03-18 |titul=Phil Lynott - Facts, Bio, Favorites, Info, Family |url=https://thestickyfacts.com/phil-lynott-facts/ |dátum prístupu=2022-08-21 |vydavateľ=Sticky Facts |jazyk=en-US}}</ref> | Miesto narodenia = [[West Bromwich]], [[Staffordshire]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1986|1|4|1949|8|20}} | Miesto úmrtia = [[Salisbury]], [[Wiltshire]], [[Anglicko]] | Bydlisko = [[Kew]], [[Londýn]] | Hrá na nástroje = [[basgitara]], [[spev]], [[gitara]] | Typ hlasu = B1–G♯5 (B1–A♭5) – 3¾ oktávy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott {{!}} The Range Planet|url=https://therangeplanet.proboards.com/thread/1127/phil-lynott|vydavateľ=therangeplanet.proboards.com|dátum prístupu=2021-10-19}}</ref> | Žáner = [[Rock]], [[hard rock]], [[blues rock]], [[heavy metal]], [[celtic rock]] | Pôsobenie = [[hudobník]], [[spevák]], [[skladateľ]], [[producent]], [[básnik]] | Roky pôsobenia = [[1965]] – [[1985]] | Deti = Macdaragh Lambe (* [[1968]])<br/>Sarah Lynottová (* [[1978]])<br/>Cathleen Lynottová (* [[1980]]) | Súvisiace články = [[Thin Lizzy]], The Black Eagles, Kama Sutra, My Father's Moustache, [[Skid Row (írska skupina)|Skid Row]], [[Orphanage (írska skupina)|Orphanage]], [[Funky Junction]], [[The Greedies]], [[Rockers (skupina)|Rockers]], Philip Lynott and the Soul Band, [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]] | Vplyvy=[[Elvis Presley]]<ref name="express">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott: Thin Lizzy legend's musical influences ‘The love child of Elvis and Hendrix’|url=https://www.express.co.uk/entertainment/music/1353355/Phil-Lynott-Thin-Lizzy-influences-Elvis-Presley-Jimi-Hendrix-Van-Morrison-Phil-Lynott-doc|vydavateľ=Express.co.uk|dátum vydania=2020-10-28|dátum prístupu=2021-11-18|jazyk=en|meno=George|priezvisko=Simpson}}</ref><br/>[[Jimi Hendrix]]<ref name="express"/><br/>[[Van Morrison]]<ref name="express"/><br/>[[Motown Records|Tamla Motown]]<br/>[[The Mamas & the Papas]]}} '''Philip Parris Lynott''' [vyslov: lajnot<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott: ‘I didn’t know how shy he was, how awkward, and scared of rejection’|url=https://www.irishtimes.com/culture/music/phil-lynott-i-didn-t-know-how-shy-he-was-how-awkward-and-scared-of-rejection-1.4429997|vydavateľ=The Irish Times|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=en|meno=Patrick|priezvisko=Freyne}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=It turns out everyone has been pronouncing Phil Lynott’s name wrong this entire time|url=https://www.irishpost.com/news/it-turns-out-everyone-has-been-pronouncing-phil-lynotts-name-wrong-this-entire-time-195673|vydavateľ=The Irish Post|dátum prístupu=2021-12-15|meno=Jack|priezvisko=Beresford}}</ref>] (* [[20. august]] [[1949]], [[West Bromwich]], [[Staffordshire]], [[Anglicko]] – † [[4. január]] [[1986]], [[Salisbury]], [[Wiltshire]], Anglicko) bol írsky<ref group="pozn">Napriek tomu, že sa narodil v Anglicku, sa vždy považoval za Íra.</ref> [[spevák]], inštrumentalista, skladateľ a zakladajúci člen rockovej formácie [[Thin Lizzy]]. Bol známy svojím osobitým [[brnkadlo]]vým štýlom hry na basgitare a svojím nápaditým prínosom do textov vrátane príbehov z [[robotnícka trieda|robotníckej triedy]] a mnohých postáv čerpaných z osobných vplyvov a [[Keltská kultúra|keltskej kultúry]]. == Mladosť == Lynott sa narodil v nemocnici Hallam Hospital vo [[West Bromwich]]i a bol pokrstený v kostole svätého Eduarda v [[Birmingham]]e. Bol synom [[Írsko|Írky]] [[Philomena Lynottová|Philomeny Lynottovej]] a [[Guyana|Guyanca]] Cecila Parrisa. Neskôr sa dvojici narodila jeho sestra Jeanette (* [[1951]]), ktorá išla na adopciu, a pár sa rozišiel.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's lost family|url=https://www.express.co.uk/|vydavateľ=Express.co.uk|dátum prístupu=2022-07-05|jazyk=en|priezvisko=Keevins|meno=Barry|dátum vydania=2009-08-23}}</ref> Pri Philipovi odolala tlaku dať ho na adopciu a do jeho štyroch rokov ho vychovávala v štvrti [[Moss Side (Manchester)|Moss Side]] metropolitného okresu [[Manchester]].<ref name=":2" /> Neskôr sa Lynottovej matke narodil jeho brat James Arthur (* [[1952]]), ktorého ako jeho sestru dala tiež na adopciu.<ref name=":6" /> Z dôvodu [[rasizmus|rasizmu]] a zmiešanej rasy Philomena poslala Phila žiť k jeho starým rodičom, Frankovi a Sarah Lynottovým, do štvrti [[Crumlin (Dublin)|Crumlin]] v [[Dublin]]e. Tu strávil šťastné detstvo a navštevoval školu [[Scoil Colm Christian Brothers' School|Scoil Colm CBS]]. Neskôr vyštudoval technickú fakultu [[Clogher Road Community College]]. Ako šestnásťročný chodil s Carole Stephenovou, ktorej sa v roku 1968 narodil ich syn. Pár sa rozišiel a keďže Carole ešte navštevovala školu, bola nútená dať svoje dieťa na adopciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's secret son -- 'nothing left to do but run away and marry'|url=https://www.independent.ie/lifestyle/phil-lynotts-secret-son-nothing-left-to-do-but-run-away-and-marry-26719907.html|vydavateľ=independent|dátum prístupu=2021-12-15|jazyk=en}}</ref> V roku 2003 sa Macdaragh Lambe dozvedel, že Lynott bol jeho biologickým otcom a potvrdila to aj Lynottova matka, Philomena, v novinovom rozhovore v júli 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lynott son's joy as Phil's family recognise him|url=https://www.independent.ie/entertainment/music/lynott-sons-joy-as-phils-family-recognise-him-26666547.html|vydavateľ=independent|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=en}}</ref> Lynott mal ambície študovať architektúru, no v roku 1967 sa stal učňom montérom a [[sústružník]]om v zlievarni Tonge and Taggart. Nenávidel toto povolanie a s podporou matky s ním po pár týždňoch skončil.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black History Month: Phil Lynott|url=https://www.ria.ie/ga/node/98292|vydavateľ=Royal Irish Academy|dátum vydania=2020-10-27|dátum prístupu=2021-11-29|jazyk=ga}}</ref> Keď mal 20 rokov mal vzťah s o dva roky mladšou [[Gale Claydonová|Gale Barberovou]], neskôr Claydonovou.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Birth of a legend: The true story of Phil Lynott's early years|url=https://www.loudersound.com/features/phil-lynott-birth-of-a-legend|vydavateľ=loudersound|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2021-11-29|jazyk=en|meno=Mick|priezvisko=Wall}}</ref> == Kariéra == === Začiatky === Lynott sa dostal k hudbe prostredníctvom zbierky nahrávok svojho strýka Timothyho a ovplyvnili ho [[Motown Records|Tamla Motown]] a [[The Mamas & the Papas]]. V roku 1965 sa ako hlavný spevák pripojil k svojej prvej skupine, The Black Eagles, a hral populárne [[cover verzia|cover verzie]] v miestnych kluboch v okolí Dublinu.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Na Scoil Colm CBS sa kamarátil s [[Brian Downey|Brianom Downeym]], ktorý bol neskôr presvedčený, aby sa pridal ku skupine Liffey Beats.<ref name=":4" /> Lynott potom opustil dom svojej rodiny a presťahoval sa do bytu v [[Clontarf (Dublin)|Clontarf]]e, kde sa nakrátko stal členom skupiny Kama Sutra. Práve v tejto skupine sa naučil svoje frontmanské schopnosti a prišiel na to, ako komunikovať s publikom.<ref name=":4" /> Na začiatku roka 1968 sa spojil s basgitaristom [[Brush Shiels|Brendanom „Brushom“ Shielsom]] a vytvorili [[Skid Row (írska skupina)|Skid Row]]. Downeyho nezaujímala Shielsova ponuka stať sa bubeníkom, takže táto pozícia pripadla [[Noel Bridgeman|Noelovi Bridgemanovi]].<ref name=":4" /> Skupina podpísala zmluvu s Tedom Carrollom, ktorý neskôr spravoval Thin Lizzy, a odohrala množstvo cover verzií vrátane „[[Eight Miles High]]“, „[[Hey Jude]]“ a niekoľko piesní od [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]].<ref name=":4" /> Pretože Lynott v tomto bode svojej kariéry nehral na žiadny nástroj, namiesto toho manipuloval so svojím hlasom cez echo box počas inštrumentálnych sekcií. Pri vystúpeniach si natieral pod oči [[leštidlo na topánky]], aby na seba upozornil, v čom neskôr pokračoval.<ref name=":4" /> Napriek zvýšenému úspechu a vydaniu singla „New Faces, Old Places“ sa Shiels začal znepokojovať Lynottovou tendenciou spievať mimo [[Tón|tónu]]. Potom zistil, že problém bol s Lynottovými [[mandle (orgán)|mandľami]], a tak si Phil vzal zotavovaciu dovolenku. V čase, keď sa zotavil, sa Shiels rozhodol prevziať hlavný spev a zredukovať Skid Row na trojčlennú zostavu. S pocitom viny za to, že efektívne vyhodil jedného zo svojich najlepších priateľov, naučil Lynotta hrať na basgitare, pričom si myslel, že bude ľahšie ho naučiť na nej ako na šesťstrunovej gitare.<ref name=":4" /> Lynott a Downey dali rýchlo dohromady novú skupinu s názvom [[Orphanage (írska skupina)|Orphanage]] s gitaristom Joeom Stauntonom a basgitaristom Patom Quigleym. Hrali zmes pôvodného materiálu spolu s cover verziami skladieb [[Bob Dylan|Boba Dylana]], [[Free (skupina)|Free]] a [[Jeff Beck|Jeffa Becka]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref> Lynott sa stále učil hrať na basgitaru a obmedzil sa na občasnú [[rytmická gitara|rytmickú gitaru]] popri speve.<ref name=":5" /> === Thin Lizzy === {{hlavný článok|Thin Lizzy}} [[Súbor:Phil Lynott in 1972.jpg|náhľad|Phil Lynott v roku 1972]] Na prelome rokov [[1969]] a [[1970]] v Dubline spoluzakladal skupinu [[Thin Lizzy]]. Lynott v skupine pôsobil ako hlavný spevák a basgitarista. Prvý veľký hit skupiny sa volal „[[Whiskey in the Jar]]“ a dostali sa s ním po prvýkrát do televízie, konkrétne do britskej relácie ''[[Top of the Pops]]''. Medzinárodný úspech mala aj skladba „[[The Boys Are Back in Town]]“. Dňa 4. septembra 1983 so skupinou odohral posledný koncert na festivale Monsters of Rock v [[Norimberg]]u. [[Súbor:Thin lizzy 22041980 01 400.jpg|náhľad|Phil Lynott v [[Oslo|Osle]] v roku 1980]] === Poézia === Prvá básnická kniha Phila Lynotta, ''[[Songs for While I’m Away (1974)|Songs for While I’m Away]]'', bola vydaná v roku 1974. Obsahovala 20 básní, ktorými boli všetky texty z piesní Thin Lizzy, okrem jednej s názvom „A Holy Encounter“. Z knihy sa vytlačilo iba 1 000 kópií.<ref name="songs">{{citácia knihy|meno=Philip|priezvisko=Lynott|titul=Songs for While I'm Away|vydavateľ=Boxtree|rok=1997|isbn=978-0-752-20389-8}}</ref> V roku 1977 vyšiel druhý zväzok s názvom ''[[Philip (kniha)|Philip]]''.<ref name=10things>{{citácia periodika|url=http://ultimateclassicrock.com/thin-lizzy-phil-lynott-10-things/|titul=10 Things, You Don't Know About Thin Lizzy's Phil Lynott|meno=Mark|priezvisko=Wardlaw|periodikum=Classic Rock Magazine|dátum=20. august 2011|dátum prístupu=2021-12-01}}</ref> === Závislosť na drogách === Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] Lynott začal pravidelne užívať [[heroín]] a [[kokaín]] a dostával pravidelné [[astma]]tické záchvaty. Dňa 20. augusta 1981 dostal na súde [[Kingston-upon-Thames Crown Court]] pokutu 200 [[Libra (mena)|libier]] za prechovávanie kokaínu.<ref name=":2" /> === Sólová kariéra === [[Súbor:Phil_Lynott_Thin_Lizzie.jpg|náhľad|Phil Lynott na [[Reading Rock Festival]]e v roku 1983]] Phila inšpirovali interpreti ako [[Jimi Hendrix]], [[Led Zeppelin]], či [[Van Morrison]]. V roku 1980 vydal svoj prvý sólový album ''[[Solo in Soho]]'', o dva roky neskôr vyšiel album ''[[The Philip Lynott Album]]''. V roku 1985 Lynott zaznamenal konečný úspech v rebríčkoch so skladbou „[[Out in the Fields]]“, na ktorej spolupracoval s Moorom. Niekoľko týždňov pred smrťou vyšiel jeho posledný singel „[[Nineteen (Phil Lynott)|Nineteen]]“ a zúčastnil sa posledných [[rozhovor]]ov, kde zverejnil svoje možné plány pre blízku budúcnosť, ako viac práce s Moorom a dokonca aj možnosť reformovania skupiny Thin Lizzy, o čom predtým súkromne diskutoval s Gorhamom. V roku 1985 nahral nejaký materiál s Archerom, Lewisom a členmi [[Huey Lewis and the News|the News]], ktorý však nevyšiel.<ref name="Sounds">Farewell, Phil. ''[[Sounds]]'', 11. január 1986. S. 6</ref> == Osobný život == Koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] sa delil o dom s waleským fotografom [[Chalkie Davies|Chalkiem Daviesom]] na severe [[Londýn]]a v štvrti [[Cricklewood]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sid and Nancy|url=http://www.chalkiedavies.com/blog/ekhd226w24lh7szbjs3w9xw3lglp9p|vydavateľ=Chalkie Davies|dátum prístupu=2022-06-28|jazyk=en-US}}</ref> V dome často trávili čas ľudia z miestnej punkovej komunity ako [[Steve Jones (hudobník)|Steve Jones]], Paul Cook, [[Bob Geldof]], [[Bebe Buellová]], [[Sid Vicious]] a [[Nancy Spungenová]]. V roku 1978 tu tiež vznikla známa [[fotografia]] Sida a Nancy na [[Záchod|toalete]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šotola|meno=Zdeněk|titul=Thin Lizzy Story – Příběh rockové hvězdy|vydavateľ=Hudební e-Knihkupectví|rok=2017|isbn=9788027023943|strany=151|miesto=Karviná|jazyk=cs}}</ref> Dňa [[14. februára]] [[1980]] sa oženil s [[Caroline Taraskevicsová|Caroline Crowtherovou]], dcérou britského komika [[Leslie Crowther|Leslieho Crowthera]], s ktorou mal dcéry Sarah (* [[1978]]) a Cathleen (* [[1980]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott’s girls 'proud' to be his kids as they open up about childhood|url=https://www.thesun.ie/tvandshowbiz/4834568/phil-lynott-thin-lizzy-pride/|vydavateľ=The Irish Sun|dátum vydania=2019-12-01|dátum prístupu=2021-01-09}}</ref> Spoznal ju, keď koncom 70. rokov pracovala pre [[Tony Brainsby|Tonyho Brainsbyho]]. Po narodení Cathleen sa prisťahovali do dublinskej štvrti [[Howth]]. Tu choval aj svojho [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] Gnashera,<ref name=":0" /> ktorému dal meno podľa postavy z obľúbeného britského komiksového stripu ''[[Dennis the Menace and Gnasher]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Phil Lynott film reveals his childhood growing up in Crumlin with 'brother' Peter|url=https://www.sundayworld.com/showbiz/irish-showbiz/new-phil-lynott-film-reveals-his-childhood-growing-up-in-crumlin-with-brother-peter-39858865.html|vydavateľ=sundayworld|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=en}}</ref> Neskôr sa Lynott začal častejšie zdržiavať v Pagoda House v [[Kew]]. V máji 1984 sa s manželkou odlúčili a ona si so sebou vzala aj ich dve dcéry.<ref name=":2" /> Hoci sa Lynott prirovnával k [[pinta|pinte]] [[Guinness]]u, bol milovníkom piva [[Smithwick's]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seven things you might not know about Guinness|url=https://www.goodfood.com.au/drinks/beer-cider/seven-things-you-might-not-know-about-guinness-20180316-h0xjx0|vydavateľ=Good Food|dátum vydania=2018-03-16|dátum prístupu=2021-12-27|jazyk=en-au|meno=Callan|priezvisko=Boys}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thin Lizzy Artistfacts|url=https://www.songfacts.com/facts/thin-lizzy|vydavateľ=www.songfacts.com|dátum prístupu=2021-12-27|jazyk=en|priezvisko=Songfacts}}</ref> Okrem iného bol fanúšikom futbalového klubu [[Manchester United FC]]. Jeho dobrým priateľom bol futbalista klubu Manchester United a [[Severné Írsko|Severného Írska]] [[George Best]] a dvojica sa pravidelne stretávala v hoteli [[Clifton Grange Hotel|Clifton Grange]]. Lynott sa neskôr stal akcionárom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's mother recalls exciting days in Manchester|url=http://www.manchestereveningnews.co.uk/news/greater-manchester-news/phil-lynotts-mother-recalls-exciting-855110|vydavateľ=Manchester Evening News|dátum vydania=2011-02-28|dátum prístupu=2021-12-01|jazyk=en|meno=Paul|priezvisko=Taylor}}</ref> == Smrť == [[Súbor:Resting place Philip Lynott.jpg|náhľad|Hrob Phila Lynotta v roku 2007]] Na [[Prvý sviatok vianočný]] [[1985]], vo svojom dome v [[Kew]], Lynott upadol po predávkovaní heroínom s vážnou infekciou [[oblička|obličiek]] a [[pečeň|pečene]] do bezvedomia. Objavila ho tam matka Philomena a zavolala jeho odcudzenej manželke Caroline. Potom, čo ho Caroline, ktorá žila v meste [[Bath]], odviezla na drogovú kliniku do [[Clouds House]] v [[East Knoyle]], blízko [[Shaftesbury]], lekári odporučili prevoz na jednotku intenzívnej starostlivosti do [[Salisbury Infirmary|salisburskej nemocnice]]. Tu mu diagnostikovali [[sepsa|sepsu]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=1986: Thin Lizzy star dies|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/january/4/newsid_4041000/4041511.stm|dátum=1986-01-04|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=en-GB|periodikum=[[BBC]]}}</ref> Aj keď sa spamätal natoľko, že sa mohol porozprávať so svojou matkou, na začiatku nového roka sa jeho stav zhoršil a musel ísť na [[ventilácia|ventiláciu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putterford|meno=Mark|titul=Phil Lynott: The Rocker|vydavateľ=Castle Communications|rok=1994|isbn=1-898141-50-9}}</ref> Dňa [[4. január]]a [[1986]] dopoludnia zomrel vo veku 36 rokov na zlyhanie srdca a zápal pľúc<ref name=":1" /> po ôsmich dňoch strávených v [[kóma|kóme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4th Jan 1986, Irish singer, songwriter and bassist Phil Lynott of Thin Lizzy died of heart failure and pneumonia after being in a coma for eight days following a drug overdose.|url=http://188classicrock.over-blog.com/2019/01/4th-jan-1986-irish-singer-songwriter-and-bassist-phil-lynott-of-thin-lizzy-died-of-heart-failure-and-pneumonia-after-being-in-a-coma|vydavateľ=188 Classic Rock|dátum prístupu=2021-10-19|jazyk=fr}}</ref> Lynottov pohreb sa konal 9. januára 1986 v [[Kostol svätej Alžbety (Richmond)|Kostole svätej Alžbety]] v [[Richmond (Londýn)|Richmonde]] a zúčastnila sa ho väčšina bývalých členov Thin Lizzy, po ktorom 11. januára nasledovala druhá bohoslužba vo farskom kostole v [[Howth]]. Phil Lynott je pochovaný na [[St. Fintan’s Cemetery|cintoríne svätého Fintana]] v [[Sutton North]]. == Pocta umelcovi == Bývalí spoluhráči Phila Lynotta z Thin Lizzy na jeho počesť usporiadali koncert v Dubline, ktorý sa konal [[17. máj]]a [[1986]]. Lynottove party spieval [[Bob Geldof]]. Každoročne sa od roku 1987 počas výročia jeho smrti organizuje festival s názvom [[Vibe for Philo]]. Organizuje ho Lynottov priateľ Smiley Bolger. Na festivale vystupuje množstvo hudobníkov, vrátane tribute kapiel Thin Lizzy a príležitostne aj bývalých členov skupiny Thin Lizzy. V roku 1997, jedenásť rokov po Lynottovej smrti, boli obe jeho básnické knihy zlúčené do jedného zväzku, opäť s názvom ''[[Songs for While I’m Away (1997)|Songs for While I’m Away]]''. Toto vydanie obsahovalo ilustrácie Tima Bootha a Jima Fitzpatricka a pôvodné úvody od Petra Fallona a [[Johna Peela]].<ref name="songs" /> [[Súbor:Phil Lynott Statue at Bruxelles Dublin.jpg|náhľad|Socha Phila Lynotta pred barom Bruxelles na Harry Street v [[Dublin]]e]] Dňa [[19. august]]a [[2005]] odhalili Philovi Lynottovi na Harry Street, pri jeho obľúbenej ulici Grafton Street, v Dubline sochu. Autorom sochy je Paul Daly.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sculpting Irishness: a discussion of Dublin&#39;s commemorative statues of Oscar Wilde and Phil Lynott|url=https://www.academia.edu/4042930/Sculpting_Irishness_A_Discussion_of_Dublins_Commemorative_Statues_of_Oscar_Wilde_and_Phil_Lynott|periodikum=Sculpture Journal|dátum prístupu=2021-01-08|ročník=21|číslo=1|strany=71–82|issn=1366-2724|jazyk=en|meno=Sarah|priezvisko=Smith}}</ref> O deň neskôr sa na jeho počesť uskutočnil koncert, na ktorom vystúpil okrem iných aj jeho niekdajší spoluhráč [[Gary Moore]]. Dňa 17. decembra 2020 na dome, ktorý sa nachádza na ulici [[Leighlin Road]] v dublinskej štvrti Crumlin a kde Lynott v detstve žil, na jeho počesť odhalili [[plaketa|plaketu]] dublinskej mestskej rady. Odhalenia sa zúčastnili [[Niall Stokes]] (autor publikácie ''Phil Lynott: Still in Love with You''), Cllr. [[Vincent Jackson]], [[Peter Lynott]] (Lynottov strýko), [[Emer Reynoldsová]] (režisérka filmu ''Phil Lynott: Songs for While I’m Away'') a súčasní majitelia domu Donna O'Reillyová a Don Sweeney.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plaque in Honour of Philip Lynott Unveiled at His Family Home at Leighlin Road, Crumlin|url=https://www.hotpress.com/music/plaque-in-honour-of-philip-lynott-unveiled-at-his-family-home-at-leighlin-road-crumlin-22836605|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2021-10-15|meno=The Hot Press|priezvisko=Newsdesk}}</ref> Dokumentárny film ''[[Phil Lynott: Songs for While I’m Away]]'' obsahujúci rozhovory s ľuďmi, ktorí Lynotta poznali a spolupracovali s ním, a niektorými z jeho obdivovateľov, ako je napríklad [[Adam Clayton]] zo skupiny [[U2]], vyšiel v roku 2020.<ref>{{citácia periodika |url=http://www.theguardian.com/film/2020/oct/29/phil-lynott-songs-for-while-im-away-review-thin-lizzy |titul=Phil Lynott: Songs for While I'm Away review – diverting glimpse of Thin Lizzy's poet star|meno=Peter |priezvisko=Bradshaw|dátum=29. október 2020 |periodikum=[[The Guardian]]|dátum prístupu=2021-12-01}}</ref> Na počesť nedožitých 72. narodenín Phila Lynotta bola v rodnom meste speváka, West Bromwichi, odhalená jeho [[busta]]. Autorom busty je [[Luke Perry (umelec)|Luke Perry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott statue unveiled in late Thin Lizzy frontman's birthplace|url=https://www.nme.com/news/music/phil-lynott-statue-unveiled-in-late-thin-lizzy-frontmans-birthplace-3028314|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=en-GB|meno=Alex|priezvisko=Gallagher}}</ref> == Hudobný štýl a vybavenie == Po odchode zo skupiny Skid Row si Lynott zaobstaral svoju prvú basgitaru od [[Robert Ballagh|Roberta Ballagha]] a [[Brush Shiels]] mu dával lekcie hry na basgitare.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irish Rock Discography: Orphanage|url=https://www.irishrock.org/irodb/bands/orphanage.html|vydavateľ=www.irishrock.org|dátum prístupu=2022-01-24}}</ref> Keď začal pôsobiť v skupine Thin Lizzy, kúpil si basgitaru [[Fender Jazz Bass]] od Brusha Shielsa.<ref name=":0">THOMSON, Graeme. ''Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott''. Hachette UK, 2016. {{ISBN|978-1-472-12106-6}}.</ref> Na začiatku kariéry skupiny používal [[Dan Armstrong|Ampeg Dan Armstrong Lucide Bass]],<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott {{!}} Equipboard|url=https://equipboard.com/pros/phil-lynott|vydavateľ=equipboard.com|dátum prístupu=2022-02-16}}</ref> vrátane dvojitého [[Zosilňovač|zosilňovača]] [[Rickenbacker]].<ref>BROWN, Jake. ''Behind the Boards: The Making of Rock 'n' Roll's Greatest Records Revealed''. Hal Leonard Corporation, 2012, s. 282. {{ISBN|978-1-480-32976-8}}.</ref> Jeho signatúrnym nástrojom bola čierna basgitara [[Fender Precision Bass]] vybavená [[Zrkadlo|zrkadlovým]] chráničom, ktorý často používal na pódiu a vo videách.<ref name=":0" /> V neskoršej etape kariéry Thin Lizzy a neskôr používal basgitaru [[Ibanez]] Roadster RS900.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Private Collection - Bass Odyssey - Guitar and Bass {{!}} The Guitar Magazine|url=http://web.archive.org/web/20180212152432/http://www.theguitarmagazine.com/private-collection/bass-odyssey/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-02-12|dátum prístupu=2021-08-20}}</ref> Keď pôsobil v superskupine [[The Greedies]] vystupoval s basgitarou [[Yamaha]] BB1024X.<ref name=":3" /> Pri hre na basgitaru vždy používal útočný štýl s [[Brnkadlo|brnkadlom]], pričom uprednostňoval [[Nota|osminové noty]] alebo [[Nota|trioly]]. Jeho basové linky boli počuť v popredí a na vrchu [[Takt (hudba)|taktu]], čo signalizovalo „postrčovací“ [[Akord (hudba)|akord]] zahraný mierne pred prvým úderom nasledujúceho taktu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bass Players to Know: Phil Lynott|url=https://www.notreble.com/buzz/2015/05/01/bass-players-to-know-phil-lynott/|dátum vydania=2015-05-01|dátum prístupu=2021-08-20|jazyk=en-US|meno=Ryan Madora|priezvisko=Friday|priezvisko2=May 1st|priezvisko3=2015}}</ref> Lynott napísal väčšinu [[Textár|textov]] skupiny Thin Lizzy a často ich spresňoval až do poslednej minúty, keď boli vokály pripravené na [[Nahrávacie štúdio|nahrávanie]].<ref name=":5">BYRNE, Alan. ''Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy''. Mentor Books, 2012. {{ISBN|978-1-906-62388-3}}.</ref> Predstavil v nich rôzne témy a postavy, ktoré čerpal z [[Kelt|keltského]] dedičstva [[Írsko#Dejiny|írskej histórie]]. Spevácky štýl Lynotta vyčlenuje z [[hard rock]]ových hudobníkov so zdanlivo ležérnym zmyslom pre nekonvenčné [[Fráza|frázy]] „bližšie k [[folk]]u alebo [[džez]]u“.<ref name=":0" /> == Diskografia == ===Sólová kariéra=== ====Štúdiové albumy==== * ''[[Solo in Soho]]'' (1980) * ''[[The Philip Lynott Album]]'' (1982) ====Koncertné albumy==== * ''Live in Sweden 1983'' (2001) ====EP==== *''The Lost Recording 1970'' (2006) *''[[Phil Lynott the Last Sessions]]'' (2019) ====Kompilácie==== *''Yellow Pearl'' (2010) ====Single==== * „Parisienne Walkways“ / „Fanatical Fascists“ (Gary Moore & Phil Lynott) (''Back on the Streets'', 1979) * „Spanish Guitar“ (Gary Moore & Phil Lynott) (''Back on the Streets'', 1979) * „Dear Miss Lonely Hearts“ (''Solo in Soho'', 1980) * „King's Call“ (''Solo in Soho'', 1980) * „Yellow Pearl“ (Top of the Pops theme) (''Solo in Soho'', 1981) * „Together“ (''The Philip Lynott Album'', 1982) * „[[Old Town (skladba)|Old Town]]“ (''The Philip Lynott Album'', 1982) * [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]] (Gary Moore & Phil Lynott) (''Run for Cover'', 1985) * „[[Nineteen (Phil Lynott)|Nineteen]]“ (1985) ===Thin Lizzy=== ==== Štúdiové albumy ==== * ''[[Thin Lizzy (album)|Thin Lizzy]]'' (1971) * ''[[Shades of a Blue Orphanage]]'' (1972) * ''[[Vagabonds of the Western World]]'' (1973) * ''[[Nightlife (Thin Lizzy)|Nightlife]]'' (1974) * ''[[Fighting (Thin Lizzy)|Fighting]]'' (1975) * ''[[Jailbreak (album)|Jailbreak]]'' (1976) * ''[[Johnny the Fox]]'' (1976) * ''[[Bad Reputation (Thin Lizzy)|Bad Reputation]]'' (1977) * ''[[Black Rose: A Rock Legend]]'' (1979) * ''[[Chinatown (Thin Lizzy)|Chinatown]]'' (1980) * ''[[Renegade (Thin Lizzy)|Renegade]]'' (1981) * ''[[Thunder and Lightning]]'' (1983) ===The Greedies=== * „[[A Merry Jingle]]“ (singel, 1979) ===Rockers=== * „[[Rockers (skupina)#We Are the Boys!|We Are the Boys!]]“ (singel, 1983) == Publikácie == * ''[[Songs for While I’m Away (1974)|Songs for While I’m Away]]'' (1974) * ''[[Philip]]'' (1977) * ''[[Songs for While I’m Away (1997)|Songs for While I’m Away]]'' (1997) == Referencie == {{Referencie}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Phil Lynott}} == Externé odkazy == * [http://www.roisindubh.info/ Oficiálna stránka] {{Thin Lizzy}} {{DEFAULTSORT:Lynott, Philip Parris}} [[Kategória:Írski rockoví speváci]] [[Kategória:Írski folkoví speváci]] [[Kategória:Írski popoví speváci]] [[Kategória:Írski bluesoví speváci]] [[Kategória:Írski rockoví gitaristi]] [[Kategória:Írski folkoví gitaristi]] [[Kategória:Írski popoví gitaristi]] [[Kategória:Írski bluesoví gitaristi]] [[Kategória:Írski rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski folkoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski popoví basgitaristi]] [[Kategória:Írski bluesoví basgitaristi]] [[Kategória:Osobnosti z Birminghamu]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] qemfh82e9vpt7i9jzonxrv65az6xakq Kosovo 0 141162 7428947 7420518 2022-08-22T19:11:33Z 84.245.120.20 Doplnený obsah wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Kosovská republika | 2. pád názvu = Kosova | Vlajka = Flag of Kosovo.svg | Znak = Coat of arms of Kosovo.svg | Poloha = Europe-Republic_of_Kosovo.svg | Hymna = Európa<br />[[File:National Anthem of the Republic of Kosovo.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Republika e Kosovës Република Косово | Krátky miestny názov = Kosovë | Hlavné mesto = [[Priština]] | ŠírkaSt = 42 | ŠírkaMin = 40 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 21 | DĺžkaMin = 10 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Priština]] | Úradné jazyky = [[Albánčina]], [[Srbčina]] | Regionálne jazyky =[[bosniančina]], [[gorančina]], [[rómčina]], [[turečtina]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Vjosa Osmaniová]]<br/>[[Albin Kurti]] | Vznik = [[17. február]] [[2008]] | Susedia = [[Srbsko]], [[Albánsko]], [[Čierna Hora]], [[Severné Macedónsko]] | Rozloha = 10908 | Poradie rozloha = | Rozloha vody = | Percento vody = 1 | Odhad počtu obyvateľov = 1 907 592 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 159 | Poradie hustota = ? | HDP = 23 524 mld. | Rok HDP = 2016 | Poradie HDP = ? | HDP na hlavu = 13 017 | Poradie HDP na hlavu = ? | HDI = 0,786 | Rok HDI = 2013 | Poradie (HDI) = ? | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = SEČ | UTC posun = +1 | Letný čas = SELČ | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = XK | Kód motorových vozidiel = RKS | Smerové telefónne číslo = 383 | Poznámky = |Internetová doména=nie je}} [[Súbor:KosovoCities.png|thumb|Mapa Kosova]] [[Súbor:Kosovo ethnic 2005.png|thumb|Etnické zloženie Kosova (anglicky)]] '''Kosovo''' ({{vjz|sqi|''Republika e Kosovës''}}, ''{{vjz|srp|Република Косово}}'', ''Republika Kosovo'') je čiastočne uznaný štát na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Úradnými jazykmi v Kosove sú podľa článku 5 kosovskej ústavy [[albánčina]] a [[srbčina]]; [[turečtina]], [[Bosniančina|bosniačtina]] a [[rómčina]] majú štatút úradných jazykov na komunálnej úrovni, resp. ich používanie bude ďalej upravené príslušnými zákonmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Constitution of the Republic of Kosovo|url=http://www.kryeministriSlovenská republika neuznáva Kosovo ks.net/repository/docs/Constitution1Kosovo.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=11-12-2019|vydavateľ=}}</ref> Hlavným mestom je [[Priština]]. Rozloha Kosova je 10&nbsp;887 km² a podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2011 v krajine žije 1,74 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Population and private households 2011|url=https://askdata.rks-gov.net/PXWeb/pxweb/en/askdata/askdata__Census%20population__Census%202011__1%20Summary%20tables/1%20census36.px/table/tableViewLayout1/?rxid=97bb9022-0597-43b1-b1e5-7e7d0bce102c|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=Kosovo Agency of Statistics}}</ref> == Nezávislosť == [[Slovensko|Slovenská republika]] oficiálne považuje Kosovo za súčasť Srbska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Slovakia: Declaration violates basic international law|url=http://www.b92.net/eng/news/politics-article.php?yyyy=2008&mm=02&dd=25&nav_id=47966|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova bývalý prezident [[Andrej Kiska]].<ref>http://www.b92.net/info/vesti/index.php?yyyy=2014&mm=03&dd=30&nav_category=78&nav_id=830326</ref><ref>https://www.welt.de/politik/ausland/article126354035/Parteiloser-Millionaer-wird-slowakischer-Praesident.html</ref> Od roku [[1999]] Kosovo administratívne spravuje [[Organizácia Spojených národov]] (misia [[Misia Spojených národov v Kosove|UNMIK]]) a o bezpečnosť sa stará [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] (misia [[Sily pre Kosovo|KFOR]]). [[Európska únia]] zriadila začiatkom roku 2008 v krajine misiu na podporu právneho štátu pod názvom EULEX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX Kosovo|url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008E0124&from=SK|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> Kosovský parlament dňa [[17. február]]a [[2008]] o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku, a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaçi a predseda parlamentu [[Jakup Krasniqi]]. Po vyhlásení nezávislosti môže nasledovať niekoľko scenárov, od prevzatia kontroly nad územím zo strany Európskej únie až po násilnosti zo strany Srbska. Na mimoriadnej schôdzi kosovského parlamentu sa prezentovalo 109 poslancov. Deklaráciu jednohlasne schválili zdvihnutím ruky. Jedenásť poslancov z radov etnických menšín vrátane srbskej sa na schôdzi nezúčastnilo. Parlament rovnako schválil používanie vlajky, na ktorej sú žltou farbou zobrazené obrysy nového štátu v tmavomodrom poli a šesť hviezd. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov požiadalo dňa 8. októbra 2008 (rezolúcia č. 63/3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United Nations Official Document|url=http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/63/3|dátum prístupu=2018-11-04|vydavateľ=www.un.org}}</ref>) [[Medzinárodný súdny dvor]] o vyjadrenie (advisory opinion) k otázke: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými samosprávnymi inštitúciami Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ Medzinárodný súdny dvor dňa 22. júla 2010 konštatoval, že „vyhlásenie nezávislosti Kosova prijaté 17. februára 2008 nebolo porušením medzinárodného práva“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latest developments {{!}} Accordance with international law of the unilateral declaration of independence in respect of Kosovo (Request for Advisory Opinion) {{!}} International Court of Justice|url=https://www.icj-cij.org/en/case/141|dátum prístupu=2018-11-04|vydavateľ=www.icj-cij.org|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Advisory Opinion of the International Court of Justice: Accordance with international law of the unilateral declaration of independence in respect of Kosovo - United Nations and the Rule of Law|periodikum=United Nations and the Rule of Law|url=https://www.un.org/ruleoflaw/blog/document/advisory-opinion-of-the-international-court-of-justice-accordance-with-international-law-of-the-unilateral-declaration-of-independence-in-respect-of-kosovo/|dátum prístupu=2018-11-04|jazyk=en-US}}</ref> Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska však nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska, postoj iných štátov nie je jednotný. Jednoznačne negatívny postoj zastáva [[Rusko]] a najmä [[Srbsko]]; srbská pravoslávna cirkev dokonca vyzvala vládu, aby do Kosova vyslala armádu. V roku 2011 sa začali rokovania medzi vládami v Belehrade a Prištine, sprostredkované Európskou úniou; ich výsledkom bola tzv. Bruselská dohoda z 19. apríla 2013, smerujúca k normalizácii vzájomných vzťahov (bez uznania kosovskej nezávislosti Srbskom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Serbia and Kosovo*: historic agreement paves the way for decisive progress in their EU perspectives|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_13_347|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Brussels Agreement|url=https://www.srbija.gov.rs/cinjenice/en/120394|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> Nezávislosť Kosova uznáva 98 z 193 (50,78 %) členských štátov [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]],<ref>http://rs.n1info.com/English/NEWS/a546106/Dacic-says-95-countries-do-not-recognise-Kosovo-as-state-after-Nauru-s-withdrawal.html</ref> 22 z 27 (81,48 %) členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]], 26 z 30 (86,67 %) členských štátov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a 36 z 57 (63 %) členských štátov [[Organizácia islamskej spolupráce|Organizácie islamskej spolupráce]]. Podľa Karela Durmana „vyhlásením nezávislosti dodali kosovskí Albánci nový impulz k celosvetovej destabilizácii a Západu naviac pripadne bremeno znásobenej finančnej pomoci, aby bolo ospravedlnené ‚budovanie národa‘.“<ref name="Durmnan">{{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Durman | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2009 | isbn = 978-80-246-1536-3 | počet strán = 559 | strany = 488 }}</ref> ;Mapa sveta s vyznačením postoja jednotlivých štátov k vyhláseniu Kosova ako nezávislého štátu[[Súbor:Kosovo relations.svg|500px|Vyjadrenie postoja ku Kosovu]] {{legend|black|Kosovo}} {{legend|#0052ff|Štáty, ktoré formálne uznali Kosovo ako nezávislý štát}} {{legend|#5fadff|Štáty, ktoré oznámili uznanie Kosova ako nezávislého štátu v najbližšom období}} {{legend|#cdcd9c|Štáty vyčkávajúce, neutrálne a tie, ktoré odložili rozhodnutie na neskôr}} {{legend|#E5A238|Štáty, ktoré vyjadrili nesúhlas s jednostranným rozhodnutím, a štáty vyžadujúce ďalšie rokovania}} {{legend|#FF4500|Štáty, ktoré oznámili, že neuznávajú Kosovo ako samostatný štát}} {{legend|#a3a3a3|Štáty, ktoré sa doteraz nevyjadrili}} Veľká väčšina obyvateľstva je tvorená [[Albánsko|Albáncami]], ktorí sa snažili o osamostatnenie tejto oblasti od Srbska a o vytvorenie kosovského albánskeho štátu, čo podporovali aj krajiny Západu na čele s USA, ale odmietalo napríklad Rusko. Po rozpade [[Juhoslávia|Juhoslávie]] v roku [[1992]] sa zvýšila snaha o osamostatnenie, ktorá prerástla až do [[Vojna v Kosove|občianskej vojny]] medzi prevažne [[moslim]]skými a katolíckymi Albáncami a menšinovými ([[Pravoslávna cirkev|pravoslávnymi]]) Srbmi, podporovanými centrálnou vládou v [[Belehrad]]e (aj vojensky), a vyvrcholila vyhlásením samostatnej republiky. == Názov == Meno provincie je citlivá otázka, a to ako pre [[Srbi|Srbov]], tak pre [[Albánci|Albáncov]] (vzhľadom na význam slova ''metohija'', ktorý svedčí o storočia trvajúcej prítomnosti pravoslávnej cirkvi na tomto území), a stalo sa tak ešte jedným bodom súboja. Oficiálny názov Kosova podľa ústavy [[Srbsko|Srbska]] je ''Kosovo a Metohija'' ({{vjz|srp|Косово и Метохија}}), avšak [[UNMIK]] a súčasná vláda Kosova používali pre celú krajinu názov ''Kosovo'', hoci neexistoval právny akt, ktorým by bol názov ''Metohija'' oficiálne vynechaný z jej názvu. Aj v samotnom [[Srbsko|Srbsku]] sa hovorovo spravidla ''Metohija'' vynecháva, alebo sa používa skratkové slovo ''Kosmet'' či skratka ''KiM''. Názov Kosovo používa aj Rezolúcia OSN č. 1244. Už od prvotného vyhlásenia autonómnej oblasti/pokrajiny na tomto území (v roku [[1945]]) bolo slovo ''Metohija'' súčasťou jej oficiálneho názvu; spočiatku ako ''Autonómna kosovsko-metohijská oblasť'' ({{vjz|srp|''Autonomna Kosovsko-Metohijska Oblast''}}), neskôr (od roku [[1963]]) ako ''Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija'' ({{vjz|srp|''Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija''}}). V roku [[1968]], údajne ako pokus o zmierenie konfliktov medzi [[Albánci|Albáncami]] a [[Srbi|Srbmi]], bol názov pokrajiny zmenený na ''Socialistická autonómna pokrajina Kosovo'' ({{vjz|srp|''Socijalistička Autonomna Pokrajina Kosovo''}}), čím bolo ''Metohija'' vynechané z názvu. Názov bol obnovený v roku [[1989]], už bez prívlastku „socialistická“ – ''Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija'' ({{vjz|srp|''Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija''}}). Názov ''Kosovo'' je odvodený od slovanského slova ''[[kos]]'' (drozd). Názov ''Metohija'' ({{vjz|srp|''Metohija''}}) pochádza od slova ''metoh'' ({{vjz|srp|''metoh''}}), ktoré je gréckeho pôvodu a označuje cirkevný statok (veľké pozemky v regióne Metohija patrili do znárodnenia komunistami cirkvi – Pećskému patriarchátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Patriarchate of Peć – The Mother Church of the Serbian Patriarchate|url=http://www.kosovo.net/epatrijarsija.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> [[Srbská pravoslávna cirkev|Srbskej pravoslávnej cirkvi]]). [[Albánci]] považujú Metohiju za súčasť širšej oblasti ''Rrafshi i Dukagjinit'', čo znamená „rovina vojvodu Gjina“ (podľa stredovekého šľachtica); táto oblasť zahrnuje Metohiju a niektoré územia v [[Albánsko|Albánskej republike]]. == Poloha == [[Súbor:Kosovo Polje sized.jpg|thumb|Kosovo pole]] Kosovo a Metohija (alebo len Kosovo) zahŕňa dve oblasti – Kosovo a Metohiju. Kosovo sa rozkladá na východe krajiny a leží v ňom hlavné mesto [[Priština]] a [[Kosovo pole]], miesto, na ktorom sa v roku [[1389]] odohrala [[Bitka na Kosovom poli|významná bitka]] medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Srbsko]]m so spojencami. Metohija je v západnej časti a prilieha k hraniciam s [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a [[Albánsko]]m. Kosovo a Metohija ako územie vzniklo krátko po druhej svetovej vojne. Od 19. storočia do roku [[1945]] používali Srbi pre oblasť dnešného Kosova a Metohije názov Staré Srbsko (''Stara Srbija''), tento termín však okrem Kosova zahŕňal tiež určité územie v súčasnom centrálnom Srbsku, [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] a súčasnom [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. == Náboženstvo == Väčšina obyvateľov Kosova sa hlási k [[Islam|islamu]]. Pôsobí tu však aj [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]] a žijú tu aj príslušníci iných náboženstiev a neveriaci. == Administratívne členenie == [[Súbor:Prishtina maj 2005.jpg|thumb|Budova Misie OSN v Kosove, Priština]] Od roku 1999, teda od začiatku správy OSN, sa Kosovo delí na tieto obvody (po srbsky ''okruzi'', po albánsky ''rajone''): * [[Gjakova (obvod)|Obvod Gjakova (Đakovický obvod)]] * [[Gjilan (obvod)|Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod)]] * [[Mitrovica (obvod)|Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod)]] * [[Peja (obvod)|Obvod Peja (Pećský obvod)]] * [[Prishtinë (obvod)|Obvod Prishtinë (Prištinský obvod)]] * [[Prizreni (obvod)|Obvod Prizreni (Prizrenský obvod)]] * [[Ferizaji (obvod)|Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)]] ''Ako prvý je uvedený albánsky názov, ako druhý slovenský.'' V krajine je v súčasnosti 38 okresov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Municipalities web sites of the Republic of Kosovo|url=https://kk.rks-gov.net/#lista|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> == Ozbrojené sily == Kosovské bezpečnostné sily sa v roku 2019 pretransformovali na armádu. V čase transformácie bolo k dispozícii približne 3400 príslušníkov. V marci 2021 Kosovo svojich vojakov prvýkrát vyslalo na mierovú misiu. Bližšie neurčený počet ich bude 6 mesiacov slúžiť v [[Kuvajt|Kuvajte]] na žiadosť Centrálneho velenia armády Spojených štátov.<ref name="teraz-kosovo-vyslalo-vojakov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kosovo vyslalo vojakov do Kuvajtu, do svojej prvej mierovej misie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kosovo-vyslalo-vojakov-do-kuvajtu-do-sv/533692-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2021-03-12 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rks-gov.net/EN/ dočasné samosprávne orgány Kosova (neskôr orgány Kosovskej republiky)] * [http://www.assembly-kosova.org/?krye=home&lang=en kosovský parlament] * [http://www.president-ksgov.net/?id=1,0,0,67,e,,, prezident Kosovskej republiky] * [https://kryeministri-ks.net/en/the-prime-minister/ kosovský premiér] * [https://kryeministri-ks.net/zyra-e-kryeministrit/kabineti-qeveritar/ vláda Kosovskej republiky] * [https://unmik.unmissions.org/ UNMIK (OSN)] * [https://jfcnaples.nato.int/kfor KFOR (NATO)] * [https://eulex-kosovo.eu/ misia EULEX] * [http://www.srbija.gov.rs/kosovo-metohija/ Kosovo a&nbsp;Metohija na oficiálnej stránke vlády Srbskej republiky] * [https://www.mzv.sk/web/pristina Styčný úrad Slovenskej republiky v Prištine] {{Eurozóna}} [[Kategória:Kosovo| ]] [[Kategória:Sporné územia]] [[Kategória:Srbsko]] [[Kategória:Štáty v Európe]] ohzg03tqn8q6cwy7b0nc55s8ico2dla 7428948 7428947 2022-08-22T19:13:26Z Vasiľ 2806 Revízia 7428947 používateľa [[Special:Contributions/84.245.120.20|84.245.120.20]] ([[User talk:84.245.120.20|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Kosovská republika | 2. pád názvu = Kosova | Vlajka = Flag of Kosovo.svg | Znak = Coat of arms of Kosovo.svg | Poloha = Europe-Republic_of_Kosovo.svg | Hymna = Európa<br />[[File:National Anthem of the Republic of Kosovo.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Republika e Kosovës Република Косово | Krátky miestny názov = Kosovë | Hlavné mesto = [[Priština]] | ŠírkaSt = 42 | ŠírkaMin = 40 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 21 | DĺžkaMin = 10 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Priština]] | Úradné jazyky = [[Albánčina]], [[Srbčina]] | Regionálne jazyky =[[bosniančina]], [[gorančina]], [[rómčina]], [[turečtina]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Vjosa Osmaniová]]<br/>[[Albin Kurti]] | Vznik = [[17. február]] [[2008]] | Susedia = [[Srbsko]], [[Albánsko]], [[Čierna Hora]], [[Severné Macedónsko]] | Rozloha = 10908 | Poradie rozloha = | Rozloha vody = | Percento vody = 1 | Odhad počtu obyvateľov = 1 907 592 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 159 | Poradie hustota = ? | HDP = 23 524 mld. | Rok HDP = 2016 | Poradie HDP = ? | HDP na hlavu = 13 017 | Poradie HDP na hlavu = ? | HDI = 0,786 | Rok HDI = 2013 | Poradie (HDI) = ? | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = SEČ | UTC posun = +1 | Letný čas = SELČ | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = XK | Kód motorových vozidiel = RKS | Smerové telefónne číslo = 383 | Poznámky = |Internetová doména=nie je}} [[Súbor:KosovoCities.png|thumb|Mapa Kosova]] [[Súbor:Kosovo ethnic 2005.png|thumb|Etnické zloženie Kosova (anglicky)]] '''Kosovo''' ({{vjz|sqi|''Republika e Kosovës''}}, ''{{vjz|srp|Република Косово}}'', ''Republika Kosovo'') je čiastočne uznaný štát na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Úradnými jazykmi v Kosove sú podľa článku 5 kosovskej ústavy [[albánčina]] a [[srbčina]]; [[turečtina]], [[Bosniančina|bosniačtina]] a [[rómčina]] majú štatút úradných jazykov na komunálnej úrovni, resp. ich používanie bude ďalej upravené príslušnými zákonmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Constitution of the Republic of Kosovo|url=http://www.kryeministri-ks.net/repository/docs/Constitution1Kosovo.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=11-12-2019|vydavateľ=}}</ref> Hlavným mestom je [[Priština]]. Rozloha Kosova je 10&nbsp;887 km² a podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2011 v krajine žije 1,74 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Population and private households 2011|url=https://askdata.rks-gov.net/PXWeb/pxweb/en/askdata/askdata__Census%20population__Census%202011__1%20Summary%20tables/1%20census36.px/table/tableViewLayout1/?rxid=97bb9022-0597-43b1-b1e5-7e7d0bce102c|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=Kosovo Agency of Statistics}}</ref> == Nezávislosť == [[Slovensko|Slovenská republika]] oficiálne považuje Kosovo za súčasť Srbska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Slovakia: Declaration violates basic international law|url=http://www.b92.net/eng/news/politics-article.php?yyyy=2008&mm=02&dd=25&nav_id=47966|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova bývalý prezident [[Andrej Kiska]].<ref>http://www.b92.net/info/vesti/index.php?yyyy=2014&mm=03&dd=30&nav_category=78&nav_id=830326</ref><ref>https://www.welt.de/politik/ausland/article126354035/Parteiloser-Millionaer-wird-slowakischer-Praesident.html</ref> Od roku [[1999]] Kosovo administratívne spravuje [[Organizácia Spojených národov]] (misia [[Misia Spojených národov v Kosove|UNMIK]]) a o bezpečnosť sa stará [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] (misia [[Sily pre Kosovo|KFOR]]). [[Európska únia]] zriadila začiatkom roku 2008 v krajine misiu na podporu právneho štátu pod názvom EULEX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX Kosovo|url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008E0124&from=SK|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> Kosovský parlament dňa [[17. február]]a [[2008]] o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku, a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaçi a predseda parlamentu [[Jakup Krasniqi]]. Po vyhlásení nezávislosti môže nasledovať niekoľko scenárov, od prevzatia kontroly nad územím zo strany Európskej únie až po násilnosti zo strany Srbska. Na mimoriadnej schôdzi kosovského parlamentu sa prezentovalo 109 poslancov. Deklaráciu jednohlasne schválili zdvihnutím ruky. Jedenásť poslancov z radov etnických menšín vrátane srbskej sa na schôdzi nezúčastnilo. Parlament rovnako schválil používanie vlajky, na ktorej sú žltou farbou zobrazené obrysy nového štátu v tmavomodrom poli a šesť hviezd. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov požiadalo dňa 8. októbra 2008 (rezolúcia č. 63/3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United Nations Official Document|url=http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/63/3|dátum prístupu=2018-11-04|vydavateľ=www.un.org}}</ref>) [[Medzinárodný súdny dvor]] o vyjadrenie (advisory opinion) k otázke: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými samosprávnymi inštitúciami Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ Medzinárodný súdny dvor dňa 22. júla 2010 konštatoval, že „vyhlásenie nezávislosti Kosova prijaté 17. februára 2008 nebolo porušením medzinárodného práva“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latest developments {{!}} Accordance with international law of the unilateral declaration of independence in respect of Kosovo (Request for Advisory Opinion) {{!}} International Court of Justice|url=https://www.icj-cij.org/en/case/141|dátum prístupu=2018-11-04|vydavateľ=www.icj-cij.org|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Advisory Opinion of the International Court of Justice: Accordance with international law of the unilateral declaration of independence in respect of Kosovo - United Nations and the Rule of Law|periodikum=United Nations and the Rule of Law|url=https://www.un.org/ruleoflaw/blog/document/advisory-opinion-of-the-international-court-of-justice-accordance-with-international-law-of-the-unilateral-declaration-of-independence-in-respect-of-kosovo/|dátum prístupu=2018-11-04|jazyk=en-US}}</ref> Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska však nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska, postoj iných štátov nie je jednotný. Jednoznačne negatívny postoj zastáva [[Rusko]] a najmä [[Srbsko]]; srbská pravoslávna cirkev dokonca vyzvala vládu, aby do Kosova vyslala armádu. V roku 2011 sa začali rokovania medzi vládami v Belehrade a Prištine, sprostredkované Európskou úniou; ich výsledkom bola tzv. Bruselská dohoda z 19. apríla 2013, smerujúca k normalizácii vzájomných vzťahov (bez uznania kosovskej nezávislosti Srbskom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Serbia and Kosovo*: historic agreement paves the way for decisive progress in their EU perspectives|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_13_347|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Brussels Agreement|url=https://www.srbija.gov.rs/cinjenice/en/120394|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> Nezávislosť Kosova uznáva 98 z 193 (50,78 %) členských štátov [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]],<ref>http://rs.n1info.com/English/NEWS/a546106/Dacic-says-95-countries-do-not-recognise-Kosovo-as-state-after-Nauru-s-withdrawal.html</ref> 22 z 27 (81,48 %) členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]], 26 z 30 (86,67 %) členských štátov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a 36 z 57 (63 %) členských štátov [[Organizácia islamskej spolupráce|Organizácie islamskej spolupráce]]. Podľa Karela Durmana „vyhlásením nezávislosti dodali kosovskí Albánci nový impulz k celosvetovej destabilizácii a Západu naviac pripadne bremeno znásobenej finančnej pomoci, aby bolo ospravedlnené ‚budovanie národa‘.“<ref name="Durmnan">{{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Durman | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2009 | isbn = 978-80-246-1536-3 | počet strán = 559 | strany = 488 }}</ref> ;Mapa sveta s vyznačením postoja jednotlivých štátov k vyhláseniu Kosova ako nezávislého štátu[[Súbor:Kosovo relations.svg|500px|Vyjadrenie postoja ku Kosovu]] {{legend|black|Kosovo}} {{legend|#0052ff|Štáty, ktoré formálne uznali Kosovo ako nezávislý štát}} {{legend|#5fadff|Štáty, ktoré oznámili uznanie Kosova ako nezávislého štátu v najbližšom období}} {{legend|#cdcd9c|Štáty vyčkávajúce, neutrálne a tie, ktoré odložili rozhodnutie na neskôr}} {{legend|#E5A238|Štáty, ktoré vyjadrili nesúhlas s jednostranným rozhodnutím, a štáty vyžadujúce ďalšie rokovania}} {{legend|#FF4500|Štáty, ktoré oznámili, že neuznávajú Kosovo ako samostatný štát}} {{legend|#a3a3a3|Štáty, ktoré sa doteraz nevyjadrili}} Veľká väčšina obyvateľstva je tvorená [[Albánsko|Albáncami]], ktorí sa snažili o osamostatnenie tejto oblasti od Srbska a o vytvorenie kosovského albánskeho štátu, čo podporovali aj krajiny Západu na čele s USA, ale odmietalo napríklad Rusko. Po rozpade [[Juhoslávia|Juhoslávie]] v roku [[1992]] sa zvýšila snaha o osamostatnenie, ktorá prerástla až do [[Vojna v Kosove|občianskej vojny]] medzi prevažne [[moslim]]skými a katolíckymi Albáncami a menšinovými ([[Pravoslávna cirkev|pravoslávnymi]]) Srbmi, podporovanými centrálnou vládou v [[Belehrad]]e (aj vojensky), a vyvrcholila vyhlásením samostatnej republiky. == Názov == Meno provincie je citlivá otázka, a to ako pre [[Srbi|Srbov]], tak pre [[Albánci|Albáncov]] (vzhľadom na význam slova ''metohija'', ktorý svedčí o storočia trvajúcej prítomnosti pravoslávnej cirkvi na tomto území), a stalo sa tak ešte jedným bodom súboja. Oficiálny názov Kosova podľa ústavy [[Srbsko|Srbska]] je ''Kosovo a Metohija'' ({{vjz|srp|Косово и Метохија}}), avšak [[UNMIK]] a súčasná vláda Kosova používali pre celú krajinu názov ''Kosovo'', hoci neexistoval právny akt, ktorým by bol názov ''Metohija'' oficiálne vynechaný z jej názvu. Aj v samotnom [[Srbsko|Srbsku]] sa hovorovo spravidla ''Metohija'' vynecháva, alebo sa používa skratkové slovo ''Kosmet'' či skratka ''KiM''. Názov Kosovo používa aj Rezolúcia OSN č. 1244. Už od prvotného vyhlásenia autonómnej oblasti/pokrajiny na tomto území (v roku [[1945]]) bolo slovo ''Metohija'' súčasťou jej oficiálneho názvu; spočiatku ako ''Autonómna kosovsko-metohijská oblasť'' ({{vjz|srp|''Autonomna Kosovsko-Metohijska Oblast''}}), neskôr (od roku [[1963]]) ako ''Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija'' ({{vjz|srp|''Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija''}}). V roku [[1968]], údajne ako pokus o zmierenie konfliktov medzi [[Albánci|Albáncami]] a [[Srbi|Srbmi]], bol názov pokrajiny zmenený na ''Socialistická autonómna pokrajina Kosovo'' ({{vjz|srp|''Socijalistička Autonomna Pokrajina Kosovo''}}), čím bolo ''Metohija'' vynechané z názvu. Názov bol obnovený v roku [[1989]], už bez prívlastku „socialistická“ – ''Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija'' ({{vjz|srp|''Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija''}}). Názov ''Kosovo'' je odvodený od slovanského slova ''[[kos]]'' (drozd). Názov ''Metohija'' ({{vjz|srp|''Metohija''}}) pochádza od slova ''metoh'' ({{vjz|srp|''metoh''}}), ktoré je gréckeho pôvodu a označuje cirkevný statok (veľké pozemky v regióne Metohija patrili do znárodnenia komunistami cirkvi – Pećskému patriarchátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Patriarchate of Peć – The Mother Church of the Serbian Patriarchate|url=http://www.kosovo.net/epatrijarsija.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> [[Srbská pravoslávna cirkev|Srbskej pravoslávnej cirkvi]]). [[Albánci]] považujú Metohiju za súčasť širšej oblasti ''Rrafshi i Dukagjinit'', čo znamená „rovina vojvodu Gjina“ (podľa stredovekého šľachtica); táto oblasť zahrnuje Metohiju a niektoré územia v [[Albánsko|Albánskej republike]]. == Poloha == [[Súbor:Kosovo Polje sized.jpg|thumb|Kosovo pole]] Kosovo a Metohija (alebo len Kosovo) zahŕňa dve oblasti – Kosovo a Metohiju. Kosovo sa rozkladá na východe krajiny a leží v ňom hlavné mesto [[Priština]] a [[Kosovo pole]], miesto, na ktorom sa v roku [[1389]] odohrala [[Bitka na Kosovom poli|významná bitka]] medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Srbsko]]m so spojencami. Metohija je v západnej časti a prilieha k hraniciam s [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a [[Albánsko]]m. Kosovo a Metohija ako územie vzniklo krátko po druhej svetovej vojne. Od 19. storočia do roku [[1945]] používali Srbi pre oblasť dnešného Kosova a Metohije názov Staré Srbsko (''Stara Srbija''), tento termín však okrem Kosova zahŕňal tiež určité územie v súčasnom centrálnom Srbsku, [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] a súčasnom [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. == Náboženstvo == Väčšina obyvateľov Kosova sa hlási k [[Islam|islamu]]. Pôsobí tu však aj [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]] a žijú tu aj príslušníci iných náboženstiev a neveriaci. == Administratívne členenie == [[Súbor:Prishtina maj 2005.jpg|thumb|Budova Misie OSN v Kosove, Priština]] Od roku 1999, teda od začiatku správy OSN, sa Kosovo delí na tieto obvody (po srbsky ''okruzi'', po albánsky ''rajone''): * [[Gjakova (obvod)|Obvod Gjakova (Đakovický obvod)]] * [[Gjilan (obvod)|Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod)]] * [[Mitrovica (obvod)|Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod)]] * [[Peja (obvod)|Obvod Peja (Pećský obvod)]] * [[Prishtinë (obvod)|Obvod Prishtinë (Prištinský obvod)]] * [[Prizreni (obvod)|Obvod Prizreni (Prizrenský obvod)]] * [[Ferizaji (obvod)|Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)]] ''Ako prvý je uvedený albánsky názov, ako druhý slovenský.'' V krajine je v súčasnosti 38 okresov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Municipalities web sites of the Republic of Kosovo|url=https://kk.rks-gov.net/#lista|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-5-30|vydavateľ=}}</ref> == Ozbrojené sily == Kosovské bezpečnostné sily sa v roku 2019 pretransformovali na armádu. V čase transformácie bolo k dispozícii približne 3400 príslušníkov. V marci 2021 Kosovo svojich vojakov prvýkrát vyslalo na mierovú misiu. Bližšie neurčený počet ich bude 6 mesiacov slúžiť v [[Kuvajt|Kuvajte]] na žiadosť Centrálneho velenia armády Spojených štátov.<ref name="teraz-kosovo-vyslalo-vojakov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kosovo vyslalo vojakov do Kuvajtu, do svojej prvej mierovej misie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kosovo-vyslalo-vojakov-do-kuvajtu-do-sv/533692-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2021-03-12 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rks-gov.net/EN/ dočasné samosprávne orgány Kosova (neskôr orgány Kosovskej republiky)] * [http://www.assembly-kosova.org/?krye=home&lang=en kosovský parlament] * [http://www.president-ksgov.net/?id=1,0,0,67,e,,, prezident Kosovskej republiky] * [https://kryeministri-ks.net/en/the-prime-minister/ kosovský premiér] * [https://kryeministri-ks.net/zyra-e-kryeministrit/kabineti-qeveritar/ vláda Kosovskej republiky] * [https://unmik.unmissions.org/ UNMIK (OSN)] * [https://jfcnaples.nato.int/kfor KFOR (NATO)] * [https://eulex-kosovo.eu/ misia EULEX] * [http://www.srbija.gov.rs/kosovo-metohija/ Kosovo a&nbsp;Metohija na oficiálnej stránke vlády Srbskej republiky] * [https://www.mzv.sk/web/pristina Styčný úrad Slovenskej republiky v Prištine] {{Eurozóna}} [[Kategória:Kosovo| ]] [[Kategória:Sporné územia]] [[Kategória:Srbsko]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 7zlja4wxgu0ie2pbwflxo1vn3mrr9oi Krava 0 141251 7428920 7239957 2022-08-22T18:29:29Z 78.98.180.235 wikitext text/x-wiki '''Krava''' môže byť: krava je ovca * neodborne: [[tur domáci]] * v poľnohospodárstve: samica tura domáceho, ktorá sa už aspoň raz otelila, pozri [[tur domáci]] * v poľovníctve: samica loveného príslušníka čeľade turovité a lovených exotických zvierat, napr. slona, hrocha a nosorožca * v náboženstve: druh uctievaného zvieraťa, symbolu, pozri [[krava (náboženstvo)]] == Pozri aj == * [[morská krava]] * [[medná krava]] - úľ bez medzistien, ktorý umožní prirodzenú stavbu včelieho diela * [[dojná krava (ponorka)]] - zásobovacia ponorka typu XIV (Nemecko) {{Rozlišovacia stránka}} kuhb9ymkd8hazy2z9tz5rg98bltwo2v 7428922 7428920 2022-08-22T18:31:55Z 78.98.180.235 changes wikitext text/x-wiki '''Krava''' môže byť: * neodborne: [[tur domáci]] * v poľnohospodárstve: samica tura domáceho, ktorá sa už aspoň raz otelila, pozri [[tur domáci]] * v poľovníctve: samica loveného príslušníka čeľade turovité a lovených exotických zvierat, napr. slona, hrocha a nosorožca * v náboženstve: druh uctievaného zvieraťa, symbolu, pozri [[krava (náboženstvo)]] == Pozri aj == * [[morská krava]] * [[medná krava]] - úľ bez medzistien, ktorý umožní prirodzenú stavbu včelieho diela * [[dojná krava (ponorka)]] - zásobovacia ponorka typu XIV (Nemecko) {{Rozlišovacia stránka}} f57dtupohx3r5wzs7cqh3wzyl5b7l01 Postupimská konferencia 0 146044 7428945 7347917 2022-08-22T19:07:26Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bigthree-photofromjapanesewiki.jpg|thumb|Vodcovia veľmocí na Postupimskej konferencii (zľava: [[Clement Attlee]], [[Harry S. Truman|Harry Truman]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]])]] '''Postupimská konferencia''' (kódové meno ''Terminal'') bola konferencia, ktorá sa konala v [[Nemecko|nemeckom]] meste [[Postupim]] (neďaleko [[Berlín]]a) od [[17. júl]]a do [[2. august]]a [[1945]]. Zúčastnila sa jej takzvaná „Veľká trojka“: [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] za [[ZSSR]], [[Harry S. Truman|Harry Truman]] za [[Spojené štáty]] a [[Winston Churchill]] za [[Spojené kráľovstvo]] (v priebehu konferencie však bol po prehraných domácich voľbách nahradený [[Clement Attlee|Clementom Attleem]]). Predmetom konferencie bola povojnová správa Nemecka, ktoré pred deviatimi týždňami [[kapitulácia|kapitulovalo]], usporiadanie a rekonštrukcia vojnou zničenej Európy. == Výsledky konferencie == === Postupimská dohoda === {{Hlavný článok|Postupimská dohoda}} [[Súbor:Linie Odra-Nisa.gif|thumb]] Hlavným výsledkom konferencie bola tzv. [[Postupimská dohoda]], v ktorej boli stanovené nasledujúce závery: * Všetky nemecké [[anexia|anexie]] po roku [[1937]] budú vrátené späť, [[Rakúsko]] bude oddelené od Nemecka. * Pre spojeneckú okupáciu Nemecka boli stanovené hlavné ciele: [[demilitarizácia]] (odzbrojenie nemeckej armády), [[denacifikácia]] (zbavenie moci nacistov a ich potrestanie), demokratizácia a dekartelizácia. * Rozdelenie Nemecka a Rakúska na 4 okupačné zóny (britskú, americkú, francúzsku a sovietsku). Na čele týchto zón stála Spojenecká kontrolná rada, ktorá sa skladala z vrchných veliteľov okupačných vojsk a sídlila v Berlíne. * Niektorým štátom boli stanovené nové štátne hranice, [[Česko-Slovensko]] stratilo [[Podkarpatská Rus|Zakarpatskú Ukrajinu]]; uznané boli západné hranice [[Poľsko|Poľska]] na riekach [[Nisa]] a [[Odra]] (tento problém však definitívne vyriešila až vzájomná zmluva Nemecka a Poľska z roku [[1990]]). * Bola schválená požiadavka na odsun Nemcov zostávajúcich mimo nemeckých hraníc. * Okupačným mocnostiam bola priznaná možnosť čerpať vojnové reparácie z vlastných okupačných zón. === Postupimská deklarácia === Druhou časťou ujednania bola tzv. Postupimská deklarácia, ktorá vyzývala [[Japonsko]] na kapituláciu. Deklaráciu podpísali [[26. júl]]a americký prezident Harry Truman, britský premiér Winston Churchill a čínsky vodca [[Ťiang Ťie-š’]] (Čankajšek) (ZSSR v tom čase nebol s Japonskom vo vojnovom stave). V deklarácii sa stanovili podmienky pre prípadnú japonskú kapituláciu a Japonsku jeho nepriatelia hrozili úplným zničením, pokiaľ nekapituluje. === Ďalšie témy === V priebehu konferencie sa Truman Stalinovi v krátkosti zmienil o „mocnej novej zbrani“; Stalin (ktorý bol o americkej [[Jadrová zbraň|jadrovej zbrani]] informovaný) použitie ľubovoľnej zbrane, ktorá by skrátila vojnu, podporoval. Stalin si však zrejme plnú silu a funkčnosť atómovej bomby nevedel predstaviť. {{Studená vojna}} [[Kategória:Konferencie druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Postupim]] g5h0c23w16y73h4t2gmj04qpqvqmk9i Beáta Dubasová 0 166257 7428822 7428696 2022-08-22T15:10:15Z Bojars 6357 /* Diskografia */ rok wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Beáta Dubasová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|05|14}} | Miesto narodenia = [[Stropkov]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[1985]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[Spevák|speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Bratislavská lýra]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Bonton Music]] | Webstránka = [http://www.beatadubasova.sk beatadubasova.sk] }} '''Beáta Dubasová''' (* [[14. máj]] [[1963]], [[Stropkov]]) je [[slovensko|slovenská]] [[Pop (hudobný žáner)|popová]] [[Spevák|speváčka]], ktorá sa na domácej populárnej scéne výrazne presadila v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. Svojimi hitmi a extravagantnou vizážou sa stala už na začiatku kariéry „tínedžerským idolom“,<ref>[http://zena.sme.sk/c/5112404/beata-dubasova-nepotrebujem-sa-za-nicim-hnat.html Zena.sme.sk] Prístup: 30.05.2010</ref> pričom veľkú popularitu si udržala aj počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. ==Detstvo a mladosť== Beáta Dubasová inklinovala k hudbe už v detstve, čo ju už na základnej škole doviedlo k účinkovaniu v rôznych speváckych súťažiach. Ako deväťročná dostala spolu s bratom do daru prvú [[gitara|gitaru]]. Brat čoskoro vytvoril skupinu, ktorá hrávala na dedinských zábavách, a ktorá tiež štrnásťročnú Beátu priviedla k pravidelnému skúšaniu repertoáru a prvým verejným vystúpeniam. ==Hudobné začiatky== Po ukončení základnej školy začala Dubasová študovať na [[Stredná priemyselná škola odevná|Strednej priemyselnej škole odevnej]] v [[Prešov]]e so špecializáciou na výrobu odevov a bielizne. To neskôr zužitkovala pri svojom stylingu a tvorbe moderných koncertných kostýmov. V škole, ktorá bola prepojená so strojníckou priemyslovkou, spoznala školskú chlapčenskú skupinu Piknik, kde začala spievať ako sólová speváčka, a tiež začínajúceho prešovského hudobníka [[Peter Nagy|Petra Nagya]], ktorý jej napísal viacero skladieb. „Keď za mnou prvýkrát prišiel, vôbec som netušila, kto to je. Zaujal ma však svojou extravaganciou. On bol totiž skutočný zjav! Mal na sebe chlpatú bačovskú huňu a okolo krku náhrdelník z poprepichovaných dvadsaťhaliernikov. Baby išli na ňom oči nechať. Keď som potom vravela kamarátkam, že za mnou prišiel akýsi Nagy, tak všetky híkali: Fíha, Peter Nagy? Veď to je v Prešove najväčšia hviezda!“<ref>[http://zena.sme.sk/c/5112404/beata-dubasova-nepotrebujem-sa-za-nicim-hnat.html Zena.sme.sk]Prístup: 30.05.2010</ref> Okrem Nagyovej tvorby spievala väčšinou prevzatý repertoár. Medzi jej vtedajšie vzory patrila [[Spojené štáty|americká]] speváčka a hudobníčka [[Suzi Quatro]]. Beáta Dubasová sa začala zúčastňovať na amatérskych súťažiach spevákov v prešovskom i [[Košice|košickom]] okrese. Už v tomto období sa umiestňovala na popredných miestach súťaží a získavala ceny publika.<ref>[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59270 Osobnosti.sk] Prístup: 29.05.2010</ref> Po maturite v r. [[1982]] odišla do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracovala v odevnom závode [[Zornica (podnik)|Zornica]] a po večeroch spievala v tanečnej kapele v rekreačnom podniku [[Sorea]]. Popri speváckej práci, ktorú si našla cez inzerát, sledovala aj dianie na bratislavskej hudobnej scéne. V tom istom roku tiež Beáte zavolala známa slovenská speváčka [[Magda Medveďová]], ktorá ju oslovila s ponukou spievať jej pieseň na súťaži [[Košický zlatý poklad (súťaž)|Košický zlatý poklad]]. Beáta súhlasila a na súťaži získala 2. miesto a Cenu divákov. Členmi poroty boli v tom čase hudobní redaktori [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] [[Pavol Danišovič]] a [[Ľuboš Zeman]], ktorí jej následne po súťaži ponúkli spoluprácu. Pavol Danišovič sa ujal hudobnej stránky v Beátinej novej tvorbe, pričom textami mal prispieť práve Ľuboš Zeman. Pre svoju textársku vyťaženosť však speváčke dohodol svojho kamaráta, textára [[Roman Spišiak|Romana Spišiaka]]. ==Kariéra== Profesionálnu kariéru Beáta Dubasová odštartovala v r. [[1984]], kedy v domácom éteri zabodovala s úspešnou skladbou „Maznáčik“, neskôr skladbou „Účesy“. Debutový album [[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]] ([[1987]]) vydala o tri roky neskôr, pričom obsahoval ďalší [[hit]]ový potenciál, skladby „Sme také, aké sme“ a „Dievča z reklamy“. V tom istom roku sa Beáta podieľala aj na hudobnom albume pre deti [[Peter, Vašo a Beáta deťom|''Peter, Vašo a Beáta deťom'']], kde si zaspievala so spevákmi a hudobníkmi [[Vašo Patejdl|Vašom Patejdlom]] a Petrom Nagyom. Rok [[1988]] začala vydaním prespievaného [[Beáta – anglická verzia|debutu ''Beáta'' do anglického jazyka]], následne na čo vydala radový album [[Úschovňa pohľadov|''Úschovňa pohľadov'']]. Oveľa výraznejší úspech však priniesol až album z r. [[1990]] [[Za dverami mojej izby|''Za dverami mojej izby'']], ktorého skladba s rovnomenným názvom sa stala megahitom.<ref>[http://www.hudba.sk/beata-dubasova Hudba.sk/beata-dubasova] Prístup: 29.05.2010</ref> [[Modrý album (Beáta Dubasová)|''Modrý album'']] ([[1993]]) so skladbami „Vráť mi tie hviezdy“ a „Ten príbeh je preč“ len upevnil Dubasovej status populárnej hviezdy aj v prvej polovici 90. rokov. V druhej polovici tejto dekády sa Beáta Dubasová podieľala na detskom [[CD]] [[Išla myška briežkom|''Išla myška briežkom'']], ktorý vyšiel v r. [[1996]]. S príchodom nového tisícročia na seba upozornila novým albumom [[7 dní|''7 dn''í]] ([[2000]]) a o rok neskôr výberovou kompiláciou [[Beáta - to najlepšie|''Beáta - to najlepšie'']] ([[2001]]), o päť rokov na to [[comeback]]ovým albumom [[Ako chutí ráno|''Ako chutí ráno'']] ([[2006]]). V r. [[2007]] priniesla na trh výberový album [[Best Of (Beáta Dubasová)|''Best Of'']] pozostávajúci z dvadsiatich najväčších hitov. V roku [[2010]] naspievala spoločné dueto s [[Robo Opatovský|Robom Opatovským]] „Prvé Vianoce“. Rok [[2012]] priniesol dueto so skupinou Hrana - „Iba týždeň“, ktorý je súčasťou albumu [[Hrana k hrane sadá|''Hrana k hrane sadá'']] a nesie so sebou aj prvky hitu „Dievča z reklamy“. V júli 2015 nahrala so svojou sprievodnou skupinou Panama singel „Som“ s [[Videoklip|videoklipom]]. V tom istom roku naspievala duet s [[Allan Mikušek|Allanom Mikušekom]] - „[[Ježiško je v každom z nás]]“. V apríli 2016 vydala singel „[[Skúšaná]]“ autora [[Peter Uherčík|Petra "Peciho" Uherčíka]] s textom [[Peter Konečný|Petra Konečného]]. == Ocenenia == * [[1989]] Cena novinárov na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] za dueto s [[Vašo Patejdl|Vašom Patejdlom]] za pieseň „Muzikantské byty“ spolu s autormi hudby a textu - (Vašo Patejdl/[[Ľuboš Zeman]])<ref>[http://www.soubiznis.sk/titulna-strana/hudba/sme-na-stope-pesnicke-vrat-mi-tie-hviezdy/9605.html Soubiznis.sk]</ref><ref>[http://www.hudba.sk/recenzie/2008-11-30-various-najkrajsie-duety-edicia-gold Hudba.sk]</ref><ref>[http://www.patejdl.cz/www/patejdl/patejdl.nsf/diskografieAlba/BA9B0AABF5A525FBC1256EDD0029DF50?OpenDocument Mon Amour Patejdl.cz]</ref> == Diskografia == {{hlavný článok|Diskografia Beáty Dubasovej}} ; Štúdiové albumy * [[1987]] – ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' – Opus, LP * [[1988]] – ''[[Úschovňa pohľadov]]'' – Opus, LP * [[1990]] – ''[[Za dverami mojej izby]]'' – Opus, LP * [[1994]] – ''[[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]'' – Monitor, CD * [[2000]] – ''[[7 dní]]'' – Universal, CD * [[2006]] – ''[[Ako chutí ráno]]'' – Opus, CD ;Detské albumy * [[1987]] – ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' – Opus, LP * [[1996]] – ''[[Išla myška briežkom]]'' – Musica, CD ;Exportné coververzie albumov * [[1988]] – ''[[Beáta – anglická verzia]]'' – Opus, LP ;Kompilácie * [[1993]] – ''[[Beáta – 1983–1993]]''– Opus, CD * [[2001]] – ''[[Beáta – to najlepšie]]'' – Bonton, CD * [[2007]] – ''[[Best Of (Beáta Dubasová)|Best Of]]'' – Opus, CD * [[2020]] – ''[[Najväčšie hity 1985–2020]]'' – Opus, 2CD == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.beatadubasova.sk Domovská stránka] {{Beáta Dubasová}} {{DEFAULTSORT:Dubasová, Beáta}} [[Kategória:Beáta Dubasová| ]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Osobnosti zo Stropkova]] 7l36x8vpo9qsbpjnop99oc9eyawuenk Alice in Chains 0 168344 7428900 7291150 2022-08-22T17:20:50Z 85.237.234.119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Alice in Chains | Obrázok = Alice in Chains Live Leeds 2018.jpg | Popis obrázku = Alice in Chains v [[Leeds]] v roku 2018 | Krajina pôvodu = [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]], [[Seattle]], [[Washington (štát)|Washington]]<br />[[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[alternatívny metal]],<br />[[grunge]],<br />[[heavy metal]] | Roky pôsobenia = [[1987]] – [[2002]]<br />[[2005]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records|Columbia]] | Webstránka = [http://www.aliceinchains.com/ www.aliceinchains.com] | Členovia skupiny = [[William DuVall]] – [[spev]]<br />[[Jerry Cantrell]] – [[sólová gitara]]<br />[[Mike Inez]] – [[basová gitara]]<br />[[Sean Kinney]] – [[bicie]] | Bývalí členovia = [[Layne Staley]]<br />[[Mike Starr]] }} '''Alice in Chains''' (skrátene '''AIC''') je [[Spojené štáty|americká]] grungeová skupina, ktorá vznikla v [[Seattle|Seattli]] v roku 1987. Stali sa jednou z najúspešnejších skupín žánru [[grunge]] spolu s [[Nirvana|Nirvanou]], [[Soundgarden]] a [[Pearl Jam]]. Svoju najväčšiu slávu zažívala v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch na čele so spevákom [[Layne Staley]]m. Po jeho smrti v apríli [[2002]] sa skupina rozpadla. Znovuzrodenie skupiny nasledovalo po [[Benefit|benefičnom]] koncerte pre obete [[cunami]] na začiatku roku [[2005]], kde namiesto Laynea spievali rôzni iní speváci. Skupina zožala veľký úspech, preto sa rozhodli vydať na turné so spevákom Willamom DuVallom. V rámci neho navštívili v [[jún]]i [[2006]] aj [[Slovensko]]. == Členovia skupiny == === Súčasní členovia === * [[William DuVall]] – [[spev]] (od r. 2005) * [[Jerry Cantrell]] – [[sólová gitara]] (1987 – 2002, od r. 2005) * [[Mike Inez]] – [[basová gitara]] (1993 – 2002, od r. 2005) * [[Sean Kinney]] – [[bicie]] (1987 – 2002, od r. 2005) === Bývalí členovia === * [[Layne Staley]] – [[spev]], rytmická gitara (1987 – 2002), zomrel * [[Mike Starr]] – [[basová gitara]], (1987 – 1993), zomrel === Spoluhráči na koncertoch === * [[Patrick Lachman]] – [[spev]] (2005 – 2006) * [[Scott Olson]] – [[akustická gitara]], [[basová gitara]] (1996) == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Facelift (album)|Facelift]]'' ([[21. august]], [[1990]]) * ''[[Dirt (album)|Dirt]]'' ([[29. september]], [[1992]]) * ''[[Sap (album)|Sap]]'' (1992) * ''[[Jar of Flies (album)|Jar of Flies]]'' (1994) * ''[[Alice in Chains (album)|Alice in Chains]]'' ([[7. november]], [[1995]]) * ''[[Black Gives Way to Blue]]'' ([[29. september]], [[2009]]) * ''The Devil Put Dinosaurs Here'' (2013) * ''Rainier Fog'' (2018) === Živé nahrávky === * ''[[Unplugged (Alice in Chains album)|Unplugged]]'' ([[30. júl]], [[1996]]) * ''[[Live (Alice in Chains album)|Live]]'' ([[5. december]], [[2000]]) === Kompilácie === * ''[[Nothing Safe: Best of the Box]]'' ([[29. jún]], [[1999]]) * ''[[Greatest Hits (Alice in Chains album)|Greatest Hits]]'' ([[28. august]], [[2001]]) * ''[[The Essential Alice in Chains]]'' ([[5. september]], [[2006]]) === Box sety === * ''[[Music Bank]]'' ([[26. október]], [[1999]]) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.aliceinchains.com/ www.aliceinchains.com Oficiálna stránka] [[Kategória:Alice in Chains| ]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Grunge hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1987]] jye967hote6hy75padeeihtjq96e56a 7428901 7428900 2022-08-22T17:21:08Z 85.237.234.119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Alice in Chains | Obrázok = Alice in Chains Live Leeds 2018.jpg | Popis obrázku = Alice in Chains v [[Leeds]] v roku 2018 | Krajina pôvodu = [[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]] [[Seattle]], [[Washington (štát)|Washington]]<br />[[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[alternatívny metal]],<br />[[grunge]],<br />[[heavy metal]] | Roky pôsobenia = [[1987]] – [[2002]]<br />[[2005]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records|Columbia]] | Webstránka = [http://www.aliceinchains.com/ www.aliceinchains.com] | Členovia skupiny = [[William DuVall]] – [[spev]]<br />[[Jerry Cantrell]] – [[sólová gitara]]<br />[[Mike Inez]] – [[basová gitara]]<br />[[Sean Kinney]] – [[bicie]] | Bývalí členovia = [[Layne Staley]]<br />[[Mike Starr]] }} '''Alice in Chains''' (skrátene '''AIC''') je [[Spojené štáty|americká]] grungeová skupina, ktorá vznikla v [[Seattle|Seattli]] v roku 1987. Stali sa jednou z najúspešnejších skupín žánru [[grunge]] spolu s [[Nirvana|Nirvanou]], [[Soundgarden]] a [[Pearl Jam]]. Svoju najväčšiu slávu zažívala v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch na čele so spevákom [[Layne Staley]]m. Po jeho smrti v apríli [[2002]] sa skupina rozpadla. Znovuzrodenie skupiny nasledovalo po [[Benefit|benefičnom]] koncerte pre obete [[cunami]] na začiatku roku [[2005]], kde namiesto Laynea spievali rôzni iní speváci. Skupina zožala veľký úspech, preto sa rozhodli vydať na turné so spevákom Willamom DuVallom. V rámci neho navštívili v [[jún]]i [[2006]] aj [[Slovensko]]. == Členovia skupiny == === Súčasní členovia === * [[William DuVall]] – [[spev]] (od r. 2005) * [[Jerry Cantrell]] – [[sólová gitara]] (1987 – 2002, od r. 2005) * [[Mike Inez]] – [[basová gitara]] (1993 – 2002, od r. 2005) * [[Sean Kinney]] – [[bicie]] (1987 – 2002, od r. 2005) === Bývalí členovia === * [[Layne Staley]] – [[spev]], rytmická gitara (1987 – 2002), zomrel * [[Mike Starr]] – [[basová gitara]], (1987 – 1993), zomrel === Spoluhráči na koncertoch === * [[Patrick Lachman]] – [[spev]] (2005 – 2006) * [[Scott Olson]] – [[akustická gitara]], [[basová gitara]] (1996) == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Facelift (album)|Facelift]]'' ([[21. august]], [[1990]]) * ''[[Dirt (album)|Dirt]]'' ([[29. september]], [[1992]]) * ''[[Sap (album)|Sap]]'' (1992) * ''[[Jar of Flies (album)|Jar of Flies]]'' (1994) * ''[[Alice in Chains (album)|Alice in Chains]]'' ([[7. november]], [[1995]]) * ''[[Black Gives Way to Blue]]'' ([[29. september]], [[2009]]) * ''The Devil Put Dinosaurs Here'' (2013) * ''Rainier Fog'' (2018) === Živé nahrávky === * ''[[Unplugged (Alice in Chains album)|Unplugged]]'' ([[30. júl]], [[1996]]) * ''[[Live (Alice in Chains album)|Live]]'' ([[5. december]], [[2000]]) === Kompilácie === * ''[[Nothing Safe: Best of the Box]]'' ([[29. jún]], [[1999]]) * ''[[Greatest Hits (Alice in Chains album)|Greatest Hits]]'' ([[28. august]], [[2001]]) * ''[[The Essential Alice in Chains]]'' ([[5. september]], [[2006]]) === Box sety === * ''[[Music Bank]]'' ([[26. október]], [[1999]]) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.aliceinchains.com/ www.aliceinchains.com Oficiálna stránka] [[Kategória:Alice in Chains| ]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Grunge hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1987]] safmy9b9r7q4wk3f1pn13f4h9mz8e8f Horní Police 0 175014 7428881 6659005 2022-08-22T16:46:21Z HapHaxion 134738 png wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Horní Police | typ = obec | znak = Znak obce Horní Police.jpg | vlajka = Vlajka obce Horní Police.png | obrázok = Zámek Horní Police.jpg | popis = <!-- Zámek Horní Police --> | ob.roz.pôs = Česká Lípa | pov.ob = Česká Lípa | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 252 | zemepisná šírka = 50,706111 | zemepisná dĺžka = 14,405278 | rozloha = 6,03 | prvá zmienka = 1273 | starosta = Lubomír Šulc | PSČ = 471 06 | početč = 3 | početzsj = 3 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0511 561606 | adresa = nám. Odboje 12<br />47106 Horní Police | email = obec.h.police@cbox.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hornipolice.cz | commons = Horní Police }} '''Horní Police''' ({{v jazyku|deu|''Ober Politz''}}) je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Česká Lípa|Česká Lípa]] v [[Liberecký kraj|Libereckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 690 obyvateľov, z toho 340 mužov a 350 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,4 roka (muži 37,5 roka, ženy 39,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hornipolice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Česká Lípa}} [[Kategória:Horní Police| ]] [[Kategória:Obce okresu Česká Lípa]] tpyr0iph556ebll75mk80nczqg0acaj Layne Staley 0 177017 7428897 7059916 2022-08-22T17:18:23Z 85.237.234.119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Layne Staley | Obrázok = Staley05 (cropped).jpg |Veľkosť obrázka = 220px | Popis obrázka = Layne Staley v roku 1992 | Rodné meno = Layne Rutherford Staley | Umelecké mená = Layne Elmer | Dátum narodenia = [[22. august]] [[1967]] | Miesto narodenia = [[Kirkland]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2002|4|5|1967|8|22}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Layne Staley | url = http://www.allmusic.com/artist/layne-staley-mn0000123076 | dátum vydania = | dátum prístupu = 14.12.2015 | vydavateľ = www.allmusic.com | jazyk = po anglicky }}</ref> |Miesto úmrtia = [[Seattle]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Alternatívny metal]], [[alternatívny rock]], [[grunge]], [[hard rock]], [[glam metal]] (začiatky) | Pôsobenie = [[spevák]], [[hudobník]], [[skladateľ]] | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]] | Roky pôsobenia = 1984 – 1998 | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records|Columbia]] | Súvisiace články = [[Alice in Chains]], [[Mad Season]], [[Class of '99]], [[Alice N' Chains]], [[Sleze]] | Webstránka = {{URL|layne-staley.com}} }} '''Layne Thomas Staley''' (rodený '''Layne Rutherford Staley'''; * [[22. august]] [[1967]], [[Kirkland]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[5. apríl]] [[2002]], [[Seattle]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[spevák]] [[grunge]]ovej skupiny [[Alice in Chains]] a [[superskupina|superskupiny]] [[Mad Season]]. V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] bol silne závislý od [[heroín]]u. Táto závislosť zapríčinila zánik jeho hudobnej kariéry a napokon ho pripravila aj o život. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Layne Staley}} {{DEFAULTSORT:Staley, Layne}} [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Členovia skupiny Alice in Chains]] [[Kategória:Mad Season]] [[Kategória:Osobnosti zo štátu Washington]] [[Kategória:Úmrtia v súvislosti s drogami]] fmpsmylbvd2l7rtaztr0iovck0nnpsy 7428898 7428897 2022-08-22T17:18:36Z 85.237.234.119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Layne Staley | Obrázok = Staley05 (cropped).jpg |Veľkosť obrázka = 220px | Popis obrázku = Layne Staley v roku 1992 | Rodné meno = Layne Rutherford Staley | Umelecké mená = Layne Elmer | Dátum narodenia = [[22. august]] [[1967]] | Miesto narodenia = [[Kirkland]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2002|4|5|1967|8|22}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Layne Staley | url = http://www.allmusic.com/artist/layne-staley-mn0000123076 | dátum vydania = | dátum prístupu = 14.12.2015 | vydavateľ = www.allmusic.com | jazyk = po anglicky }}</ref> |Miesto úmrtia = [[Seattle]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Alternatívny metal]], [[alternatívny rock]], [[grunge]], [[hard rock]], [[glam metal]] (začiatky) | Pôsobenie = [[spevák]], [[hudobník]], [[skladateľ]] | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]] | Roky pôsobenia = 1984 – 1998 | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records|Columbia]] | Súvisiace články = [[Alice in Chains]], [[Mad Season]], [[Class of '99]], [[Alice N' Chains]], [[Sleze]] | Webstránka = {{URL|layne-staley.com}} }} '''Layne Thomas Staley''' (rodený '''Layne Rutherford Staley'''; * [[22. august]] [[1967]], [[Kirkland]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[5. apríl]] [[2002]], [[Seattle]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[spevák]] [[grunge]]ovej skupiny [[Alice in Chains]] a [[superskupina|superskupiny]] [[Mad Season]]. V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] bol silne závislý od [[heroín]]u. Táto závislosť zapríčinila zánik jeho hudobnej kariéry a napokon ho pripravila aj o život. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Layne Staley}} {{DEFAULTSORT:Staley, Layne}} [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Členovia skupiny Alice in Chains]] [[Kategória:Mad Season]] [[Kategória:Osobnosti zo štátu Washington]] [[Kategória:Úmrtia v súvislosti s drogami]] h3uab7h1stozmq9g5q08n7jx7pqng3b Krčace 0 180914 7428890 7194815 2022-08-22T17:00:55Z Gateshebe 193515 Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka wikitext text/x-wiki {{Významnosť}} {{Bez zdroja}} {{Geobox | location <!-- *** Heading *** --> | name = Krčace | native_name = | other_name = | category = miestna časť <!-- *** Image *** --> | image = Krčace 04.jpg | image_caption = Iuventa <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava IV (okres)|Bratislava IV]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1713 | long_d = 17.0473 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava }} '''Krčace''' sú [[miestna časť]] [[Bratislava|bratislavskej]] [[mestská časť|mestskej časti]] [[Dúbravka (okres Bratislava IV)|Dúbravka]] v okrese [[Bratislava IV]]. Ležia v najjužnejšej časti [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]]. Hraničia s mestskou časťou [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] pri komplexe [[Iuventa]]. Nachádza sa tu kúpalisko [[Rosnička (kúpalisko)|Rosnička]], štadión ŠKP alebo Okresné riaditeľstvo policajného zboru. Prechádza nimi hlavná ulica - [[Ulica Mikuláša Schneidera-Trnavského (Bratislava)|Mikuláša Schneidera Trnavského]], ktorá začína na hranici s Karlovou Vsou a končí na križovatke s ulicou Janka Alexyho medzi [[Záluhy|Záluhami]] a [[Podvornice|Podvornicami]]. Z juhu Krčace ohraničuje koniec [[Karloveská ulica|Karloveskej ulice]] pokračujúci ulicou M.Sch.Trnavského a zo severu ich ohraničuje križovatka s [[Harmincova ulica (Bratislava)|Harmincovou ulicou]]. Je to pustejšia časť so záhradami a [[Močarisko|močariskami]]. V roku [[2019]] prešla krčacká trieda rekonštrukciou. Generálnou opravou prešla električková trať a jej infraštruktúra, natreli sa stĺpy verejného osvetlenia, vymenili sa výbojkové svietidlá za LED a opravila sa aj elektrická meniareň Krčace. == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Horné Krčace}} {{Zastávka|ba|Dolné Krčace}} {{Zastávka|ba|Harmincova|datum}} {{bratislavský výhonok}} {{Dúbravka}} [[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]] qrdzbm79kaw4lerg53h25vc0gb7y3u7 Normostrana 0 182227 7429066 7426182 2022-08-23T05:56:20Z Filippofilip95 222551 Náhrada nástroja na Výpočet normostrán, za lepší. Nový nástroj je "mobile friendly" a používa zabezpečenie "https". Predchádzajúci nástroj je nedostačujúci na štandardy v roku 2022. wikitext text/x-wiki '''Normostrana''' (skratka NS) je štandardizovaná [[strana]] s 1 800 [[znak (písmo)|znakmi]] [[text]]u (vrátane [[znak medzery|medzier]] a [[interpunkcia|interpunkcie]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harčarufka | meno = Rastislav | priezvisko2 = Harčarufková | meno2 = Katarína | titul = Prehľad normy STN ISO 690 a STN ISO 690-2 | url = https://www.library.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=19220 | vydavateľ = Technická univerzita v Košiciach | dátum vydania = 2002-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> čo pri písaní na stroji zodpovedá tridsiatim riadkom po šesťdesiat znakov, alebo približne 250 slovám bežného textu. Pri použití iného formátovania je postup na zistenie zodpovedajúceho počtu normostrán jednoduchý: počet znakov v texte treba vydeliť číslom 1 800 a výsledkom je počet normostrán. Napríklad v aplikácii [[Microsoft Word]] ide o položku ''Počet znakov (vrátane medzier)'' v menu ''Nástroje''. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://pocetznakov.sk/ Výpočet normostrán] [[Kategória:Štandardy]] [[Kategória:Translatológia]] [[Kategória:Jednotky informácie]] 1ocm5x0981iv9cjtc18yf0g8bkkxwwu Zoznam ulíc a námestí v Žiline 0 182868 7429121 6881056 2022-08-23T11:18:45Z Qwerty Qwertik 151708 /* Námestia */ rozsireny zoznam namesti wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Žilina P5292132.jpg|thumb|Pohľad na Národnú ulicu z [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Námestia A. Hlinku]]]] [[Obrázok:Žilina P6062197.jpg|thumb|Pohľad na ulicu [[M. R. Štefánika (Žilina)|M. R. Štefánika]] z [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Námestia A. Hlinku]]]] [[Obrázok:Žilina P5292111.jpg|thumb|Pohľad na Bulvár]] [[Obrázok:Marianske Square.jpg|thumb|Pohľad na [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]] a radnicu (vpravo)]] [[Obrázok:Obvodova, Zilina.JPG|thumb|Obvodová (sídlisko [[Solinky]]) v smere od Váhostavu]] Toto je zoznam vybraných [[ulica|ulíc]] a [[námestie|námestí]] v [[Žilina|Žiline]]. == Ulice == {| class="wikitable" ! '''Názov ulice''' !! '''Pomenovaná po''' !Mestská časť!!'''[[PSČ]]''' |- | [[Ulica 1. mája (Žilina)|1. mája]] || [[1. máj]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]] || 010 04 |- |[[9. mája]] |[[9. máj]] |[[Závodie (Žilina)|Závodie]] | |- |[[Agátová ulica|Agátová]] |[[agát]] |[[Strážov (Žilina)|Strážov]] | |- | [[Alexandra Rudnaya (Žilina)|Alexandra Rudnaya]]||[[Alexander Rudnay]] |[[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] || 010 01 |- |[[Alexyho ulica|Alexyho]] |[[Janko Alexy]] |[[Považský Chlmec]] | |- |[[Ambra PIetra|Ambra Pietra]] |[[Ambro Pietor]] |[[Hliny (Žilina)|Hliny]] - [[Malá Praha (Žilina)|Malá Praha]] | |- |[[Ametystová ulica|Ametystová]] |[[ametyst]] | | |- |[[Andreja Kmeťa]] |[[Andrej Kmeť]] |Staré Mesto | |- |[[Andreja Lemeša]] |[[Andrej Lemeš]] |Bôrik | |- |[[Andreja Žarnova]] |[[Andrej Žarnov]] | | |- |[[Antona Bernoláka]] |[[Anton Bernolák]] |Hliny I, II, III, IV | |- |[[Antona Bielka]] |[[Anton Bielek]] |[[Bytčica]] | |- |[[Antona Petrovského]] |[[Anton Petrovský]] |Bôrik | |- |[[Astrová ulica|Astrová]] |[[astra alpínska]] | | |- |[[Azúrová]] | | | |- |[[Bagarova ulica|Bagarova]] |[[Andrej Bagar]] |[[Rosinky]] | |- |[[Bajzova (Žilina)|Bajzova]]||[[Jozef Ignác Bajza]] |Hliny VI | 010 01 |- | [[Borová (Žilina)|Borová]]|| | || 010 07 |- | [[Bottova (Žilina)|Bottova]]||[[Ján Botto]] | || 010 01 |- |[[Bytčianska]]||[[Bytča]] | || 010 03 |- | [[Centrálna (Žilina)|Centrálna]]|| | || 010 07 |- | [[Dlhá (Žilina)|Dlhá]]|| | || 010 09 |- | [[Dolná (Žilina)|Dolná]]|| | || 010 03 |- | [[Dubová (Žilina)|Dubová]]|| | || 010 07 |- | [[Gaštanová ulica (Žilina)|Gaštanová]]|| | || 010 07 |- |[[Hlinská]]|| | || 010 01 |- | [[Hollého (Žilina)|Hollého]]||[[Ján Hollý]] | || 010 01 |- | [[Hálkova (Žilina)|Hálkova]]|| | || 010 01 |- | [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)|J. M. Hurbana]]||[[Jozef M. Hurban|Jozef Miroslav Hurban]] | || 010 01 |- | [[Jaseňová (Žilina)|Jaseňová]]|| | || 010 07 |- | [[Javorová (Žilina)|Javorová]]|| | || 010 07 |- | [[Komenského (Žilina)|Komenského]]||[[Jan Amos Komenský]] | || 010 01 |- |[[Košická (Žilina)|Košická]]||[[Košice]] | || 010 01 |- | [[Kragujevská ulica|Kragujevská]]|| | || 010 01 |- | [[Kraskova ulica (Žilina)|Kraskova]]||[[Ivan Krasko]] | || 010 01 |- | [[Kukučínova (Žilina)|Kukučínova]]||[[Martin Kukučín]] | || 010 01 |- | [[Limbová (Žilina)|Limbová]]|| | || 010 07 |- | [[M. R. Štefánika (Žilina)|M. R. Štefánika]]||[[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]] | || 010 01 |- | [[Matice slovenskej (Žilina)|Matice slovenskej]]||[[Matica slovenská]] | | 010 08 |- | [[Michalská (Žilina)|Michalská]]|| | || |- | [[Mostná (Žilina)|Mostná]]|| | || |- |[[Na Horevaží (Žilina)|Na Horevaží]]|| | || 010 01 |- | [[Nemocničná (Žilina)|Nemocničná]]|| | || |- | [[Národná (Žilina)|Národná]]|| | || 010 01 |- | [[Obchodná (Žilina)|Obchodná]]|| | || 010 08 |- |[[Obvodová]]|| | || 010 07 |- | [[Osiková ulica (Žilina)|Osiková]]|| | || 010 07 |- |[[P. O. Hviezdoslava (Žilina)|P. O. Hviezdoslava]]||[[P. O. Hviezdoslav]] | || 010 01 |- |[[Petzvalova (Žilina)|Petzvalova]]||[[Jozef Maximilián Pecval]] | || 010 15 |- |[[Platanová (Žilina)|Platanová]]|| | || 010 07 |- |[[Poštová ulica (Žilina)|Poštová]]||[[Slovenská pošta]] | || 010 08 |- |[[Predmestská (Žilina)|Predmestská]]|| | || 010 01 |- |[[Radničná (Žilina)|Radničná]]|| | || 010 01 |- |[[Rajecká cesta (Žilina)|Rajecká cesta]]||[[Rajec]] | || 010 01 |- |[[Rosinská cesta]]||[[Rosina]] | || 010 01, -08 |- |[[Smreková (Žilina)|Smreková]]||[[Smrek obyčajný]] | || 010 07 |- |[[Ulica sv. Bystríka (Žilina)|Sv. Bystríka]]||[[Svätý Bystrík]] | || 010 08 |- |[[Ulica sv. Cyrila a Metoda (Žilina)|Sv. Cyrila a Metoda]]||[[Cyril a Metod]] | || 010 08 |- |[[Ulica republiky (Žilina)|Ulica republiky]]|| | || 010 01 |- |[[Veľká okružná (Žilina)|Veľká okružná]]|| | || 010 01 |- |[[Vysokoškolákov]]|| | || 010 08 |- |[[Závodská]]|| | || 010 01 |} == Námestia == [[Súbor:Žilina - Námestie A. Hlinku.jpg|thumb|500px|Pohľad na Námestie Andreja Hlinku z balustrády na dominantnú stupňovitú fontánu, vianočný stromček v strede a šedú budovu [[Považská galéria umenia|Považskej galérie umenia]] v pravej polovici]] {| class="wikitable" ! '''Názov námestia''' !! '''Pomenované po''' !Mestská časť!! '''[[PSČ]]''' |- | [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Námestie A. Hlinku]] || [[Andrej Hlinka]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- |[[Námestie Dobrého pastiera]] |[[Kostol Dobrého pastiera (Solinky)|Kostol Dobrého pastiera]] |[[Solinky]] |010 07 |- | [[Františkánske námestie (Žilina)|Františkánske námestie]]|| [[Františkáni]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]||010 01 |- |[[Frátrikovo námestie]] |[[Ján Frátrik]] |[[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] |010 01 |- | [[Námestie hrdinov (Žilina)|Námestie hrdinov]]|| |[[Budatín]]|| 010 03 |- | [[Chlmecké námestie (Žilina)|Chlmecké námestie]]|| |[[Považský Chlmec]]|| 010 03 |- | [[Námestie sv. Jána Bosca (Žilina)|Námestie sv. Jána Bosca]]|| [[Ján Bosco]] |[[Bánová]]|| 010 04 |- | [[Námestie Jána Pavla II. (Žilina)|Námestie Jána Pavla II.]]|| [[Ján Pavol II.]] |[[Vlčince]]|| 010 08 |- | [[Námestie J. Borodáča (Žilina)|Námestie J. Borodáča]]|| [[Janko Borodáč]] |[[Vlčince]]|| 010 08 |- | [[Katedrálne námestie (Žilina)|Katedrálne námestie]]|| [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- |[[Lannurienovo námestie]] |[[Georges Barazer de Lannurien]] |[[Hájik (Žilina)|Hájik]] |010 15 |- | [[Námestie Ľ. Fullu (Žilina)|Námestie Ľ. Fullu]]|| [[Ľudovít Fulla]] |[[Vlčince]]|| 010 08 |- | [[Námestie Ľ. Štúra (Žilina)|Námestie Ľ. Štúra]] (zaniknuté) || [[Ľudovít Štúr]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- | [[Mariánske námestie (Žilina)|Mariánske námestie]]|| |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- |[[Masarykovo námestie]] |[[Tomáš Garrigue Masaryk]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]] |010 01 |- | [[Námestie M. R. Štefánika (Žilina)|Námestie M. R. Štefánika]]|| [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- | [[Námestie obetí komunizmu]]|| |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- | [[Námestie mladosti]]|| |[[Hájik (Žilina)|Hájik]] || 010 15 |- | [[Námestie požiarnikov (Žilina)|Námestie požiarnikov]] || |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |- | [[Rybné námestie (Žilina)|Rybné námestie]] || |[[Mojšova Lúčka]]|| 010 01 |- |[[Námestie Richarda Marsinu]] |[[Richard Marsina]] |[[Hliny (Žilina)|Hliny]] |010 01 |- | [[Slnečné námestie (Žilina)|Slnečné námestie]] || |[[Hájik (Žilina)|Hájik]] || 010 15 |- |[[Univerzitné námestie]] |[[Žilinská univerzita v Žiline]] |[[Bôrik (Žilina)|Bôrik]] |010 08 |- |[[Zelené námestie]] | |[[Solinky]] |010 07 |- | [[Námestie Žilinskej synody (Žilina)|Námestie Žilinskej synody]] || [[Žilinská synoda]] |[[Staré Mesto (Žilina)|Staré Mesto]]|| 010 01 |} == Externé odkazy == * [http://www.zilina.sk/co-sa-urobilo/229/] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Streets in Žilina}} == Zdroj == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Žiline je až sedemnásť námestí. Poznáte ich všetky? {{!}} Žilinský večerník | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/v-ziline-je-az-sedemnast-namesti-poznate-ich-vsetky/6190/ | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-28 | miesto = | jazyk = }} {{Portál|Žilina|Žilinský}} * https://www.zilina.sk/wp-content/uploads/2022/04/Navrh-VZN-ulice.pdf {{DEFAULTSORT:Žilina}} [[Kategória:Námestia v Žiline| ]] [[Kategória:Ulice v Žiline]] [[Kategória:Zoznamy ulíc miest na Slovensku|Žilina]] 5zyfd6nzazxkbecigq4ekn4m5ocobvx Cesnak cibuľový 0 185052 7428936 7425920 2022-08-22T19:01:24Z 84.245.120.20 Opravený preklep wikitext text/x-wiki Zrušené == Obsahové látky == Cibuľa obsahuje typické látky. Výrazným je typický cukor [[ramnóza]], ktorý dominuje po skonzumovaní silným zápachom vo [[vetry|vetroch]]. Ďalšou látkou ktorá je obsiahnutá v stene bunky je síru obsahujúca [[aminokyselina]] [[izoalliin]], ktorý sa rozkladá už pri príprave. Ľudia musia pri rezaní cibule "plakať", pretože vo vnútri bunky sa nachádza enzým [[alliináza]], ktorý aminokyselinu [[isoalliin]] štiepi medzi inými na dráždivý [[propanthial-S-Oxid]], ktorý po vyparení a prsknutí dráždi sliznicu, v dôsledku čoho oči slzia. {| class="wikitable" |colspan="9" align="center" bgcolor=#ececec | 100&nbsp;g surovej cibule obsahuje:<ref name="Souci94">''Souci/Fachmann/Kraut.'' Deutschen Forschungsanstalt für Lebensmittelchemie, 5. Auflage, 1994.</ref> |- | [[kcal]] || [[Kilojoule|kJoule]] || [[voda]] || [[tuky]] || [[draslík]] || [[vápnik]] || [[horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|vitamín C]] || [[sacharidy]] |- align="center" | 28 || 117 || 88 g || 0,01 g || 135 mg || 128 mg || 11 mg || 7 mg || 5,6 g |} == Cibuľa == [[Súbor:Onions.jpg|right|thumb|[[Cibuľa (stonka)|Cibule]] cesnaku cibuľového sa používajú ako zelenina.]] Jej [[Cibuľa (stonka)|cibule]] sa používajú na konzumáciu ako zelenina. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Cibuľa|wikispecies=Allium cepa|commons=Allium cepa|q_štítok=cibuľa}} {{Botanický výhonok}} {{koncové šablóny|{{Zelenina}}}} [[Kategória:Allium]] [[Kategória:Cibuľová zelenina]] [[Kategória:Medonosné rastliny]] rl90jnw9qmxdv2kcw7mhc8hqtqlc88b 7428937 7428936 2022-08-22T19:02:24Z Vasiľ 2806 Revízia 7428936 používateľa [[Special:Contributions/84.245.120.20|84.245.120.20]] ([[User talk:84.245.120.20|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=cesnak cibuľový| Obrázok=Field with onions.jpg| Titulok=| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky= Angiospermae| Trieda po slovensky=[[jednoklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky= Monocotyledonopsida| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky= | Rad po slovensky=[[asparágotvaré]]|Rad po latinsky= Asparagales| Čeľaď po slovensky= [[amarylkovité]]|Čeľaď po latinsky=Amaryllidaceae| Podčeľaď po slovensky=[[cesnakovaté]]|Podčeľaď po latinsky=Alliodeae| Rod po slovensky= [[cesnak (rod)|cesnak]]|Rod po latinsky=Allium | Druh po slovensky=cesnak cibuľový|Druh po latinsky=Allium cepa| Binomické meno= Allium cepa| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Cesnak cibuľový'''<ref name=C>ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie, 1986</ref><ref name=M>MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, 2018, S. 134</ref><ref name=B/> (iné názvy: '''cibuľa'''<ref name=C/><ref name=M/>, '''cibuľa kuchynská'''<ref name=B>cibuľa. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 534</ref><ref>Novacký et al. 1954 citovaný v [https://ibot.sav.sk/usr/Karol/docs/PDF_files/60_Kliment-ai_menoslovie.pdf]</ref>, zriedkavo: '''cibuľa obyčajná'''<ref>Botanické druhy rodu Allium L. používané v sadovníctve Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedecko – akademickej hodnosti philosophiae doctorvo vednom odbore doktorandského štúdia 41 – 42 – 9 Záhradníctvo, Ing. Elka Kóňová, 2008 [http://www.slpk.sk/eldo/autoreferaty/2008/elka_konova.pdf]</ref>, zriedkavo: '''cesnak cibuľa'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý terminologický časopis | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1962 | počet strán = 442 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 378| jazyk = }}</ref>; lat. ''Allium cepa'') je [[dvojročná rastlina]] z rodu [[cesnak]] (''Allium''). == Obsahové látky == Cibuľa obsahuje typické látky. Výrazným je typický cukor [[ramnóza]], ktorý dominuje po skonzumovaní silným zápachom vo [[vetry|vetroch]]. Ďalšou látkou ktorá je obsiahnutá v stene bunky je síru obsahujúca [[aminokyselina]] [[izoalliin]], ktorý sa rozkladá už pri príprave. Ľudia musia pri rezaní cibule "plakať", pretože vo vnútri bunky sa nachádza enzým [[alliináza]], ktorý aminokyselinu [[isoalliin]] štiepi medzi inými na dráždivý [[propanthial-S-Oxid]], ktorý po vyparení a prsknutí dráždi sliznicu, v dôsledku čoho oči slzia. {| class="wikitable" |colspan="9" align="center" bgcolor=#ececec | 100&nbsp;g surovej cibule obsahuje:<ref name="Souci94">''Souci/Fachmann/Kraut.'' Deutschen Forschungsanstalt für Lebensmittelchemie, 5. Auflage, 1994.</ref> |- | [[kcal]] || [[Kilojoule|kJoule]] || [[voda]] || [[tuky]] || [[draslík]] || [[vápnik]] || [[horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|vitamín C]] || [[sacharidy]] |- align="center" | 28 || 117 || 88 g || 0,01 g || 135 mg || 128 mg || 11 mg || 7 mg || 5,6 g |} == Cibuľa == [[Súbor:Onions.jpg|right|thumb|[[Cibuľa (stonka)|Cibule]] cesnaku cibuľového sa používajú ako zelenina.]] Jej [[Cibuľa (stonka)|cibule]] sa používajú na konzumáciu ako zelenina. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Cibuľa|wikispecies=Allium cepa|commons=Allium cepa|q_štítok=cibuľa}} {{Botanický výhonok}} {{koncové šablóny|{{Zelenina}}}} [[Kategória:Allium]] [[Kategória:Cibuľová zelenina]] [[Kategória:Medonosné rastliny]] 9lxpfnagi3jfnql1a1nzdq05evhn0sw Chlorovodík 0 188788 7429083 7416836 2022-08-23T07:23:48Z AdamskZ 222743 wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}}[[Súbor:Hydrogen-chloride-2D-dimensions.svg|thumb|right|Štruktúrny vzorec]] '''Chlorovodík''' je [[Plynná látka|plynná]] [[Plynná látka|látka]] s charakteristickým zápachom. Je vysoko dráždivá a rozleptáva sliznice, ktoré obsahujú [[voda|vodu]] podľa rovnice [[Kyselina chlorovodíková|HCl]] + [[Peroxid vodíka|H<sub>2</sub>O]] → HCl·H<sub>2</sub>O - [[kyselina chlorovodíková|kyselina chlórovodíková]]. == Príprava == ''Príprava chlorovodíka HCl z vodíka H<sub>2</sub> a chlóru Cl<sub>2</sub>.'' Pomocou jednoduchého vyvíjača plynu naplníme 20 cm<sup>3</sup> striekačku 10 cm<sup>3</sup> vodíka H<sub>2</sub> a doplníme 10 cm<sup>3</sup> plynného chlóru Cl<sub>2</sub>, prípadne aj malým množstvom vzduchu (obsahuje kyslík O<sub>2</sub>). Striekačku na určitý čas vystavíme na denné svetlo. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné použiť ochranný kôš aj napriek prítomnosti kyslíka O<sub>2</sub>, ktorý značne spomaľuje fotolytickú reakciu. Po určitom čase môže vzniknúť plynný chlorovodík HCl. ''Príprava chlorovodíka HCl z kyseliny chlorovodíkovej HCl'' Skúmavku s bočným vývodom upevníme vo zvislej polohe pomocou svorky a lapáka na stojan. Skúmavku naplníme koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou HCl asi do výšky 1 cm a uzavrieme ju gumovou zátkou. Bočný vývod skúmavky spojíme podľa možnosti čo najkratším kúskom hadice s ohnutou sklenenou rúrkou. Sklenenú rúrku vložíme hlboko do suchej skúmavky. Kyselinu chlorovodíkovú HCl v skúmavke zahrievame kahanom, pričom sa vyvíja plynný chlorovodík HCl, ktorý zachytávame do skúmavky alebo priamo do napojenej striekačky. == Výroba == Priemyselne sa vyrába syntézou chlóru a vodíku pri teplote 800&nbsp;°C. H<sub>2</sub> + Cl<sub>2</sub> → 2HCl == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hydrogen chloride}} {{Portál|Chémia}} {{Chloridy I.}} [[Kategória:Hydridy]] [[Kategória:Zlúčeniny chlóru]] [[Kategória:Chloridy| Chlorovodík]] [[Kategória:Halogenovodíky]] i5reor8weury15i4o96ze5s4l8hcu38 7429122 7429083 2022-08-23T11:27:18Z KingisNitro 91359 Revízia 7429083 používateľa [[Special:Contributions/AdamskZ|AdamskZ]] ([[User talk:AdamskZ|diskusia]]) bola vrátená ; scestna uprava i odkazy wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}}[[Súbor:Hydrogen-chloride-2D-dimensions.svg|thumb|right|Štruktúrny vzorec]] '''Chlorovodík''' je plynná látka s charakteristickým zápachom. Je vysoko dráždivá a rozleptáva sliznice, ktoré obsahujú [[voda|vodu]] podľa rovnice HCl + H<sub>2</sub>O → HCl·H<sub>2</sub>O - [[kyselina chlorovodíková|kyselina chlórovodíková]]. == Príprava == ''Príprava chlorovodíka HCl z vodíka H<sub>2</sub> a chlóru Cl<sub>2</sub>.'' Pomocou jednoduchého vyvíjača plynu naplníme 20 cm<sup>3</sup> striekačku 10 cm<sup>3</sup> vodíka H<sub>2</sub> a doplníme 10 cm<sup>3</sup> plynného chlóru Cl<sub>2</sub>, prípadne aj malým množstvom vzduchu (obsahuje kyslík O<sub>2</sub>). Striekačku na určitý čas vystavíme na denné svetlo. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné použiť ochranný kôš aj napriek prítomnosti kyslíka O<sub>2</sub>, ktorý značne spomaľuje fotolytickú reakciu. Po určitom čase môže vzniknúť plynný chlorovodík HCl. ''Príprava chlorovodíka HCl z kyseliny chlorovodíkovej HCl'' Skúmavku s bočným vývodom upevníme vo zvislej polohe pomocou svorky a lapáka na stojan. Skúmavku naplníme koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou HCl asi do výšky 1 cm a uzavrieme ju gumovou zátkou. Bočný vývod skúmavky spojíme podľa možnosti čo najkratším kúskom hadice s ohnutou sklenenou rúrkou. Sklenenú rúrku vložíme hlboko do suchej skúmavky. Kyselinu chlorovodíkovú HCl v skúmavke zahrievame kahanom, pričom sa vyvíja plynný chlorovodík HCl, ktorý zachytávame do skúmavky alebo priamo do napojenej striekačky. == Výroba == Priemyselne sa vyrába syntézou chlóru a vodíku pri teplote 800&nbsp;°C. H<sub>2</sub> + Cl<sub>2</sub> → 2HCl == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hydrogen chloride}} {{Portál|Chémia}} {{Chloridy I.}} [[Kategória:Hydridy]] [[Kategória:Zlúčeniny chlóru]] [[Kategória:Chloridy| Chlorovodík]] [[Kategória:Halogenovodíky]] so14y9d5xl7x5nm39m5ltxibbq6wxxb 7429129 7429122 2022-08-23T11:46:35Z KingisNitro 91359 Odkazy, jeden zdroj; rozsirenie pripravy a toxicity; doplneni infobox; laboratorna priprava bez zdroja wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Chlorovodík|Obrázok=Hydrogen-chloride-3D-vdW.svg|Obrázok2=Hydrogen-chloride-2D-dimensions.svg|Vzorec=HCl|Synonymá=chlorán|Molárna hmotnosť=36,46 g/mol|CAS=7647-01-0}} '''Chlorovodík''' je [[plynná látka]] s charakteristickým zápachom. Je to [[binárna zlúčenina]] [[vodík]]a s [[chlór]]om, ktorá patrí medzi [[halogenovodík]]y. == Výroba == Priemyselne sa vyrába syntézou [[chlór]]u a [[vodík]]u pri teplote 800&nbsp;°C: : H<sub>2</sub> + Cl<sub>2</sub> → 2 HCl Väčšina vyrobeného chlorovodíka sa používa na výrobu [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Hydrochloric Acid|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14356007.a13_283|vydavateľ=Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA|rok=2000-06-15|miesto=Weinheim, Germany|isbn=978-3-527-30673-2|doi=10.1002/14356007.a13_283|strany=a13_283|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/14356007.a13_283|meno=Severin|priezvisko=Austin|meno2=Arndt|priezvisko2=Glowacki}}</ref> Chlorovodík priemyselne takisto vzniká ako vedľajší produkt napr. pri [[Chlorácia|chlorácii]] organických látok, čo v skutočnosti predstavuje najväčší priemyselný zdroj chlorovodíku.<ref name=":0" /> === Laboratórna príprava === {{Bez zdroja}} ==== Príprava chlorovodíka HCl z vodíka H<sub>2</sub> a chlóru Cl<sub>2</sub> ==== Pomocou jednoduchého vyvíjača plynu naplníme 20 cm<sup>3</sup> striekačku 10 cm<sup>3</sup> vodíka H<sub>2</sub> a doplníme 10 cm<sup>3</sup> plynného chlóru Cl<sub>2</sub>, prípadne aj malým množstvom vzduchu (obsahuje kyslík O<sub>2</sub>). Striekačku na určitý čas vystavíme na denné svetlo. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné použiť ochranný kôš aj napriek prítomnosti kyslíka O<sub>2</sub>, ktorý značne spomaľuje fotolytickú reakciu. Po určitom čase môže vzniknúť plynný chlorovodík HCl. ==== Príprava chlorovodíka HCl z kyseliny chlorovodíkovej HCl ==== Skúmavku s bočným vývodom upevníme vo zvislej polohe pomocou svorky a lapáka na stojan. Skúmavku naplníme koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou HCl asi do výšky 1 cm a uzavrieme ju gumovou zátkou. Bočný vývod skúmavky spojíme podľa možnosti čo najkratším kúskom hadice s ohnutou sklenenou rúrkou. Sklenenú rúrku vložíme hlboko do suchej skúmavky. Kyselinu chlorovodíkovú HCl v skúmavke zahrievame kahanom, pričom sa vyvíja plynný chlorovodík HCl, ktorý zachytávame do skúmavky alebo priamo do napojenej striekačky. == Toxicita == Chlorovodík spôsobuje dráždenie [[Oko|očí]] a [[Dýchacia sústava|dýchacej sústavy]] a do menšej miery dráždi i [[Pokožka (anatómia)|pokožku]].<ref name=":0" /> Chlorovodík je vysoko dráždivý a rozleptáva [[Sliznica|sliznice]],<ref name=":0" /> ktoré obsahujú [[voda|vodu]], podľa rovnice : HCl + H<sub>2</sub>O → HCl·H<sub>2</sub>O kde v procese vzniká [[kyselina chlorovodíková]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Chémia}} {{projekt|commons=Category:Hydrogen chloride}} {{Chloridy I.}} {{Bezkyslíkaté kyseliny}} [[Kategória:Hydridy]] [[Kategória:Zlúčeniny chlóru]] [[Kategória:Chloridy| Chlorovodík]] [[Kategória:Halogenovodíky]] 2h98whmg5kjji09ffa2wge7b27ono0m 2022 0 192326 7428826 7426728 2022-08-22T15:12:11Z Michal62606 117643 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2022}} Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == {{Pozri aj|2022 na Slovensku}} * [[1. január]] ** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]] ** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]] * [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> * [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}</ref> * [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky "dorazila" aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}</ref> * [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L<sub>2</sub> sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}</ref> * [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}</ref> * [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}</ref> * [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}</ref> * [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}</ref> * [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}</ref> * [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref> * [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> * [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref> * [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}</ref> * [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}</ref> * [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}</ref> * [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> * [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}</ref> * [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}</ref> * [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> * [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}</ref> * [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]. == Očakávané udalosti == * [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]]. == Úmrtia == [[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]] [[Súbor:Meatloaf Q&A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]] [[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]] [[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]] [[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]] [[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]] [[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]] [[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]] [[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]] [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]] [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]]) * {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]]) * {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]]) * {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]]) * {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]]) * [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]]) * [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]]) * [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]]) * [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]]) * [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]]) * [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]]) * 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]]) * [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]]) * 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]]) * [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]]) * [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]]) * [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]]) * [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]]) * [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]]) * {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]]) * {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]]) * {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]]) * {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]]) * [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]]) * [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]]) * [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]]) * [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]]) * [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]]) * [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]]) * [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]]) * [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]]) * [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]]) * 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]]) * [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]]) * [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]]) * 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]]) * [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]]) * 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]]) * [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]]) * [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]]) * [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]]) * [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]]) * 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]]) * [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]]) * [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]]) * {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]]) * {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]]) * {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]]) * {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]]) * [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]]) * [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]]) * 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]]) * [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]]) * 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]]) * [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]]) * 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) * [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]]) * 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]]) * [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]]) * [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]]) * [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]]) * [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]]) * [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]]) * [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) * [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]]) * [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]]) * [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]]) * 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]]) * [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]]) * 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]]) * [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]]) * [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]]) * [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]]) * 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]]) * [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]]) * [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]]) * [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]]) * [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]]) * [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]]) * [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]]) * [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]]) * [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]], britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]]) * {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]]) * [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]]) * 10. júl – [[Ján Solovič]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]]) * [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]]) * [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]]) * 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]]) * [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]]) * [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]]) * [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]]) * [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]]) * [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]]) * [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]]) * 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) * {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) * [[8. august]] – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]]) * [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) * [[11. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * [[12. august]] – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:2022| ]] ae6zkqene56npl8p6txcg9ylrsmuhki 7428867 7428826 2022-08-22T16:22:55Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Michal62606|Michal62606]] ([[User_talk:Michal62606|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina wikitext text/x-wiki {{Rok2|2022}} Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == {{Pozri aj|2022 na Slovensku}} * [[1. január]] ** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]] ** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]] * [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> * [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}</ref> * [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky "dorazila" aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}</ref> * [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L<sub>2</sub> sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}</ref> * [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}</ref> * [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}</ref> * [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}</ref> * [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}</ref> * [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}</ref> * [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref> * [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> * [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref> * [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}</ref> * [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}</ref> * [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}</ref> * [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> * [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}</ref> * [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}</ref> * [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> * [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}</ref> * [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]. == Očakávané udalosti == * [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]]. == Úmrtia == [[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]] [[Súbor:Meatloaf Q&A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]] [[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]] [[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]] [[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]] [[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]] [[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]] [[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]] [[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]] [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]] [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]]) * {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]]) * {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]]) * {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]]) * {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]]) * [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]]) * [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]]) * [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]]) * [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]]) * [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]]) * [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]]) * 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]]) * [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]]) * 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]]) * [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]]) * [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]]) * [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]]) * [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]]) * [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]]) * {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]]) * {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]]) * {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]]) * {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]]) * [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]]) * [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]]) * [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]]) * [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]]) * [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]]) * [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]]) * [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]]) * [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]]) * [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]]) * 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]]) * [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]]) * [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]]) * 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]]) * [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]]) * 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]]) * [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]]) * [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]]) * [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]]) * [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]]) * 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]]) * [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]]) * [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]]) * {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]]) * {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]]) * {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]]) * {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]]) * [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]]) * [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]]) * 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]]) * [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]]) * 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]]) * [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]]) * 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) * [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]]) * 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]]) * [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]]) * [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]]) * [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]]) * [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]]) * [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]]) * [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) * [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]]) * [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]]) * [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]]) * 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]]) * [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]]) * 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]]) * [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]]) * [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]]) * [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]]) * 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]]) * [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]]) * [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]]) * [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]]) * [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]]) * [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]]) * [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]]) * [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]]) * [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]], britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]]) * {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]]) * [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]]) * 10. júl – [[Ján Solovič]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]]) * [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]]) * [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]]) * 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]]) * [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]]) * [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]]) * [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]]) * [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]]) * [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]]) * [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]]) * 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) * {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) * [[8. august]] – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]]) * [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) * [[12. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * 12. august – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:2022| ]] glp3d268dyfvyfodiolpqljo5gtr2c4 7428868 7428867 2022-08-22T16:23:52Z Lalina 22926 /* Úmrtia */ op wikitext text/x-wiki {{Rok2|2022}} Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == {{Pozri aj|2022 na Slovensku}} * [[1. január]] ** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]] ** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]] * [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> * [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}</ref> * [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky "dorazila" aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}</ref> * [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L<sub>2</sub> sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}</ref> * [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}</ref> * [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}</ref> * [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}</ref> * [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}</ref> * [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}</ref> * [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref> * [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> * [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref> * [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}</ref> * [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}</ref> * [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}</ref> * [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> * [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}</ref> * [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}</ref> * [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> * [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}</ref> * [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]. == Očakávané udalosti == * [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]]. == Úmrtia == [[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]] [[Súbor:Meatloaf Q&A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]] [[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]] [[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]] [[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]] [[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]] [[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]] [[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]] [[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]] [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]] [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]]) * {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]]) * {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]]) * {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]]) * {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]]) * [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]]) * [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]]) * [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]]) * [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]]) * [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]]) * [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]]) * 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]]) * [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]]) * 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]]) * [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]]) * [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]]) * [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]]) * [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]]) * [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]]) * {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]]) * {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]]) * {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]]) * {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]]) * [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]]) * [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]]) * [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]]) * [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]]) * [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]]) * [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]]) * [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]]) * [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]]) * [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]]) * 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]]) * [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]]) * [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]]) * 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]]) * [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]]) * 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]]) * [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]]) * [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]]) * [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]]) * [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]]) * 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]]) * [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]]) * [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]]) * {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]]) * {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]]) * {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]]) * {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]]) * [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]]) * [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]]) * 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]]) * [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]]) * 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]]) * [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]]) * 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) * [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]]) * 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]]) * [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]]) * [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]]) * [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]]) * [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]]) * [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]]) * [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) * [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]]) * [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]]) * [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]]) * 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]]) * [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]]) * 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]]) * [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]]) * [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]]) * [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]]) * 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]]) * [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]]) * [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]]) * [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]]) * [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]]) * [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]]) * [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]]) * [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]]) * [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]], britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]]) * {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]]) * [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]]) * 10. júl – [[Ján Solovič]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]]) * [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]]) * [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]]) * 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]]) * [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]]) * [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]]) * [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]]) * [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]]) * [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]]) * [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]]) * 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) * {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) * {{0}}8. august – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]]) * [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) * [[12. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * 12. august – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:2022| ]] 8qszl6uddcmqffzkem93wdu0jb7zw4w Budova Hlavnej pošty v Bratislave 0 192612 7429123 6921887 2022-08-23T11:27:38Z Exroader 82271 /* Iné projekty */ [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] wikitext text/x-wiki {{Geobox | <!-- *** Heading *** --> | name = Budova Hlavnej pošty v Bratislave | native_name = | other_name = | category = historická budova <!-- *** Image *** --> | image = Poštový palác 1.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.145431 | long_d = 17.108931 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava }} '''Budova Hlavnej pošty''' sa nachádza v hornej trojuholníkovej časti [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestia SNP]] v Bratislave a je postavená v šikmom teréne so spádom až 5 % (Nám. SNP 34, 35, 36). Východnú stranu budovy lemuje Uršulínska ulica, ktorá ústi do Námestia SNP, južnú stranu lemuje Františkánska ulica. Hlavné priečelie budovy je orientované na sever. == Dejiny výstavby == V roku [[1778]] bolo zbúrané mestské opevnenie a zasypaná priekopa. Na jeho mieste pri vyústení Uršulínskej ulice a priestranstve využívanom ako trhovisko bol postavený [[Barok|neskorobarokový]] palác, ktorý patril pôvodne barónom Wachtlerovcom a neskôr grófom Szapáryovcom. Od roku [[1850]] sa stal sídlom ''Uhorského kráľovského poštového riaditeľstva'', aj vďaka svojej výhodnej polohe. Dovtedy prvá telefónna centrála v Prešporku bola v jednom z bytov na druhom poschodí domu na nároží [[Obchodná (Bratislava)|Schöndorfskej ulice]] (teraz Obchodnej) a terajšieho [[Hurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovho námestia]]. Prvá telefónna centrála časom nevyhovovala narastajúcim podmienkam poštových, telefónnych a telegrafných služieb. Z toho istého dôvodu bola takmer po polstoročí začiatkom [[20. storočia]] nutná stavba nového poštového paláca na mieste paláca Wachtlerovcov. === Architektonická súťaž === Architektonická súťaž bola vypísaná dvakrát a víťazom obidvoch súťaží bol budapeštiansky architekt [[Gyula Pártos]] (pôvodným menom Puntzmann) (1845-1916), aj napriek významnej konkurencii (napr. [[Ödön Lechner]]). Druhá súťaž bola vyhlásená v roku [[1902]] a stavať sa začalo až v roku [[1909]]. Nový poštový palác bol dostavaný v roku [[1912]]. V rokoch 1928 – 1930 bola realizovaná dostavba hlavnej pošty – budovu rozšírili o západné krídlo a štvrté podlažie, čo si vyžiadalo likvidáciu ďalších dvoch domov na Hurbanovom námestí. [[Fasáda|Fasádu]] prístavby, ktorá mala viac ako 17 m, riešili ako pokračovanie pôvodného Pártosovho objektu. V roku [[1996]] vznikol projekt od P. Košťála a Ľ. Petríka, ktorý sa zrealizoval v roku [[1998]]. Obsahom projektu bola adaptácia podkrovných priestorov, úprava hlavného [[schodisko|schodiska]], adaptácia vnútorného nádvoria a prekrytie, obnovenie podzemného [[parkovisko|parkoviska]] a ďalšie podzemné podlažie. == Hmotovo-priestorové riešenie == Gyula Pártos si zvolil historizujúci štýl a navrhol budovu hlavnej pošty s [[Neobarok|neobarokovými]] a [[Neorenesancia|neorenesančnými]] motívmi Tento štýl nazýval aj tretí [[barok]]. Budova má štyri nadzemné podlažia, pôvodne mala len tri. V rámci budovy je výška jednotná s výnimkou dvoch [[kupola|kupol]]. Budova Hlavnej pošty je pozdĺžna stavba s nepravidelným [[Pôdorys|pôdorysom]] a dvojposchodovým centrálnym dvorom, ktorý je výsledkom terénnych daností (rozdiel až 6 m). Spodný dvor má vjazd z [[Uršulínska ulica|Uršulínskej ulice]] a slúžil ako [[parkovisko]] pre poštových doručovateľov. Horný dvor má vjazd z [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestia SNP]]. Na rohu námestia a Uršulínskej ulice sa nachádza výrazný architektonický prvok – nárožný [[arkier]]. == Interiér == [[Súbor:Bratislava_MainPostOffice_Interieur.jpg|náhľad|Poštový palác, hlavná podacia hala]] Najvýznamnejšou miestnosťou a jedným z najkrajších [[Interiér|interiérov]] tej doby v Bratislave bola listová hala. Hlavná podacia hala bola situovaná v juhovýchodnej časti budovy so samostatným vstupom z námestia. Hala je ohraničená priehradkami po obvode a v strede s rozmerným písacím pultom, nad ktorým sa nachádza elipsovitá sklenená kupola s farebnými maľovanými emblémami poštovníctva. Budova spolu s listovou halou patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok, preto podľa zákonu o ochrane pamiatkového fondu sa dbá na pôvodný výzor miestnosti. V listovej hale, ktorá bola nedávno obnovená sa zachovala bohatá neobaroková výzdoba. == Referencie == *{{Citácia knihy | priezvisko = Kusý | meno = Martin | odkaz na autora = Martin Kusý | titul = Architektúra na Slovensku 1848-1918 | vydavateľ = Bradlo | miesto = Bratislava | rok = 1995 | isbn = 8071270512 | kapitola = | strany = | jazyk = }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Dulla | meno = Matúš | priezvisko2 = Moravčíková | meno2 = Henrieta | odkaz na autora = Matúš Dulla | odkaz na autora2 = Henrieta Moravčíková | titul = Architektúra Slovenska v 20. storočí | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-7145-684-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Archív mesta Bratislavy – pôdorysy, pohľady * Tahy, A.: ''Hlavná pošta v Bratislave''. Pamiatky a múzeá 46, 1998, č.4, s. 30 – 33 * Holčík,Š.: ''Poštový palác v slohu moderného baroka.'' Bratislavské noviny, 2006, č.3 == Galéria == <gallery> Obrázok:Bratislava 2007-3-28-15.jpg|Obchodný dom Dunaj, Ministerstvo kultúry a budova Hlavnej pošty (Poštový palác) Obrázok:Poštový palác 2.jpg|Poštový palác </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Architektúra z 1912]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] ck8krm21g3aq4akuso1xizr75121l73 Messerschmitt Me 262 0 196921 7428841 7428667 2022-08-22T15:46:34Z 46.34.235.201 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|right|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora &nbsp;) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3&nbsp;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] idysahoa8lk0fapdm7kejdm244sskdb 7428842 7428841 2022-08-22T15:46:59Z 46.34.235.201 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|right|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora &nbsp;) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3&nbsp 000;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] 7cv8s2m3ptawuv3gtlfxwto226nudfe 7428843 7428842 2022-08-22T15:47:44Z 46.34.235.201 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|right|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora &nbsp;) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3000;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] 930vrbolflzi0qztkzzg5nll75ty3t8 7428876 7428843 2022-08-22T16:36:38Z Vasiľ 2806 to sú chybné údaje wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 870 km/h (vo výške 5&nbsp;400 m) * '''Dostup''': 11&nbsp;450 m * '''Stúpavosť''': 1&nbsp;200 m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] ef4j4g3zpcy13eqji7kveh5efb1g3rk Diskusia s redaktorom:Teslaton 3 201477 7428819 7428089 2022-08-22T15:06:59Z 2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC wikitext text/x-wiki --[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC)<div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]] </div> {{RIGHTTOC}} == How we will see unregistered users == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin=content/> Ahoj! Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia. Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí. Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat. Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]]. Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu. Děkuji. /[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/> </div> 18:19, 4. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 --> == Plnenie kategórie == Nazdar. Ako vytvorím zoznam existujúcich slovenských článkov, ktoré sú zároveň členmi [https://en.wikipedia.org/wiki/Category:Deaths%20from%20plague%20(disease) tejto kategórie] v EN wiki (alebo CS)? Vďaka vopred. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:03, 13. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Nazdar. Ja na tento účel používam generický PetScan s nastaveným mapovaním výstupu do inej wiki, než je vstupná (''Other sources/Use wiki/From manual list'': skwiki). Vzor takého typu dotazu sa dá mať odložený priamo ako bookmarknuté URL, tzn. pre tvoj prípad: [https://petscan.wmflabs.org/?language=en&project=wikipedia&categories=Deaths%20from%20plague%20(disease)&depth=1&ns%5B0%5D=1&manual_list_wiki=skwiki&search_max_results=500&common_wiki=manual&interface_language=en&active_tab=tab_categories&doit=#results]. Existuje na to aj jednoúčelový nástroj [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&uselang=sk Category completer], ktorý zobrazí už len priamo chýbajúce položky, je ale použiteľný len na 1:1 mapovania, kdežto v tomto konkrétnom prípade potrebuješ (aspoň teda pri en→sk páre) sken vstupnej kat. s nenulovou hĺbkou, keďže to tam majú členené do podkategórií. A teda PetScan je celkovo flexibilnejší, čo sa týka ďalších filtrov, formátov výstupu, atď. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:18, 13. január 2022 (UTC) ::Paráda. Vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 16:13, 13. január 2022 (UTC) :::{{re|Vegetator|s=1}} Gut, akurát ešte snáď, že booknuť si to je bezpečnejšie s <tt>depth=0</tt> (a zvyšovať ju až v prípade potreby manuálne). Takto sa môže stať, že mechanicky vymeníš root kat., zoberieš výstup a prehliadneš, že zahŕňa aj stránky z podkategórií (kde nie vždy sú relevantné veci na zaradenie do tunajšieho ekvivalentu, typický problém sú rôzne eponymné kat. ale aj normálne podstromy, ktoré by už vyžadovali aj tu ďalšiu kategorizáciu; s výstupom získaným pri nenulovej depth treba narábať obozretne, ideálne manuálne kontrolovať relevanciu každej položky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 13. január 2022 (UTC) ::::Testoval som to poloautomaticky, aj s menšou hĺbkou. Je problém s vierohodnosťou údajov, na čo som bol už upozornený iným redaktorom. Musím to viac kontrolovať. Budem to skúšať na menej problematických a bezchybnejších kategóriách ako je smrť. Ale super nástroj. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:27, 13. január 2022 (UTC) :::::{{re|Vegetator|s=1}} Ešte potom druhá možná cesta sú Wikiúdaje, kde sa dá dotazovať cez [[:en:SPARQL|SPARQL]] a do výstupu si vieš namapovať titulky čl. z konkrétnej wiki. Napr. dotaz [https://query.wikidata.org/#%23%20Suicides%0ASELECT%20%3Fitem%20%3FitemLabel%20%3Fskwiki%0AWHERE%20%0A%7B%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP1196%20wd%3AQ10737.%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20%5Bmanner%20of%20death%5D%20%5Bsuicide%5D%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fitem%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%20%20%20%20%0A%20%20SERVICE%20wikibase%3Alabel%20%7B%20bd%3AserviceParam%20wikibase%3Alanguage%20%22sk%2Cen%22.%20%7D%20%23%20Helps%20get%20the%20label%20in%20your%20language%2C%20if%20not%2C%20then%20en%20language%0A%7D%0AORDER%20BY%20%3FitemLabel%0ALIMIT%2010%0A] vracia skwiki titulky položiek s tvrdením <tt>[spôsob smrti]: [samovražda]</tt>. Treba si ale zvyknúť na syntax a nuansy, dá sa na tom spáliť aj dosť času... A teda výstupy treba tiež kontrolovať, ani tam nie je nijak garantované, že nie sú pozanášané hovadiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 13. január 2022 (UTC) == Desaťročia == Nazdar. Všimol som si, že šablóna <nowiki>{{Kategória ročníka}}</nowiki> kategorizuje posledný rok storočia ako jeho nulté desaťročie. Napr.[[:Kategória:2000 na Slovensku]]. Bije sa to s info, ktoré je v článku [[desaťročie]]. Je zlá šablóna alebo článok? Vďaka za info. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 19:14, 29. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Chyba v š., opravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7312493]. Rok [[2000]] je posledný rok [[20. storočie|20. storočia]]. Z hľadiska radenia do desaťročí (minimálne ako boli zavedené tu na wiki) už ale patrí do [[0. roky 21. storočia|0. rokov 21. storočia]], čo pri takomto nazývaní dekád so zahrnutím storočia predstavuje trochu nesúlad. Pozerám, že na iných wiki sa tomu vyhýbajú tak, že majú dekády pomenované prevažne bez odkazu na storočie, napr. [[:en:2000s]], [[:cs:2000–2009]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:51, 29. január 2022 (UTC) == Šablóna box == Zdravím pán kapitán, je niečo na slovenskej wikipedii ako [[:cs:Šablona:Box-hlava|box-hlava]]? Tvoj obdivovateľ[[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:18, 7. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Priamy 1:1 ekvivalent tamtoho konštruktu tu nie je. Alternatívy závisia od toho, čo presne chceš dosiahnuť (neuviedol si). Buď sa to dá (ak to potrebuješ ako súčasť nejakej šablóny) riešiť vlastným HTML/CSS, resp. napr. na pseudo-obrázkové rámčeky tu je {{tl|Image frame}} :Obdiv si šetri a na kapitána neviem kde a ako si prišiel (v každom prípade, od čias povýšenia SNS-áckeho stand-up komika táto hodnosť v našich končinách dosť devalvovala). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:29, 7. február 2022 (UTC) == Výrok (logika) == Milý Teslaton, napadlo mi, či by sme nespojili články [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] do článku [[výrok (logika)]]. Všimol som si, že takto to majú spravené na [[:cs:Výrok_(logika)|českej]] i na [[:en:Proposition|anglickej]] wikipédii. Nevidím význam nechávať [[Jednoduchý výrok|článok]] s jednou vetou ako samostatný. Taktiež by to bolo jednoduchšie prepojiť so zahraničnými verziami wikipédie. Rád by som počul na túto tému od teba názor, z pohľadu profesionálneho matematika, dômyselného ITečkára a hlavne z pohľadu skúseného redaktora na wikipédii. Tvoj kolega [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 19:21, 8. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Zdravím. Pls., ak chceš, aby tu ľudia (slušne a konštruktívne) reagovali na tvoje príspevky, bolo by dobré vynechať tú vatu, čo z nejakého dôvodu cítiš potrebu pridávať na koniec. Za mňa je to vcelku otravné. Profesionálny matematik nie som ani náhodou (netuším, kde si na to prišiel, neviem o tom, že by som sa tak kdekoľvek prezentoval) a čo sa týka výrokov, tamto delenie vychádza z [[Filit]]u. Osobne nemám problém ani so súčasným riešením, ani s prípadným zlúčením (a presmerovaní súčasných hesiel [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] na sekcie v zlúčenom čl.). Ak máš záujem, navrhni to v [[Diskusia:Výrok (logika)|diskusii k čl. výrok (logika)]], pokiaľ nikto nebude mať výhrady (čo negarantujem), môžeš po nejakom čase zlúčenie pokojne zrealizovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 8. február 2022 (UTC) ::Ahoj Teslaton, ďakujem za radu, určite skúsim zlúčenie navrhnúť. S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 21:24, 8. február 2022 (UTC) == Infobox rastlina == Zdravím ťa Teslaton, počuj dostal som nápad. Písal som to aj do diskusie stránky, ale nikto neodpísal, tak sa obraciam na teba. Čo keby sme odstránili v infoboxe rastlina collapsible list? Strašne veľa ľudí nevie, že majú kliknúť na to malé modré tlačídko, aby sa im zobrazil obsah(aj ja som to do nedávna nevedel). Ak by sme to tlačídko odstránili, tak by sme ľudom ušetrili strašne veľa času, taktiež by to uľahčilo prácu redaktorom, ktorý by konečne videli vo vizuálnom editore prehľad infoboxu. Čo si o tom myslíš? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 20:23, 22. február 2022 (UTC) :Odpíšem v diskusii k IB [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_%C5%A1abl%C3%B3ne:Infobox_rastliny#Odstr%C3%A1nenie_collapsible_list]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:36, 22. február 2022 (UTC) ::Moc diky, že si s tým konečne pohol :) . Len stále neviem nájsť žiadnu gramatickú chybu na "tlačídko". ::Inač ako mám zapísať jeden zdroj do článku, tak aby bol priradený ku každému paragrafu naraz? Už mi kvôli tomu zmazali 2 články :( [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:28, 22. február 2022 (UTC) :::Ad ''tlačídko'': ako používa sa to, no je to taký hybrid. Spisovne je buď po slovensky ''„tlačidlo“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=tla%C4%8Didlo], alebo potom po česky ''„tlačítko“'' [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?heslo=tla%C4%8D%C3%ADtko&sti=95376]. :::Ad zdroje: neviem, čo presne myslíš (dobré je vždy pripájať prelinkovania, keď je o niečom reč, sme na wiki). Ak viacnásobné použitie rovnakej citácie, tak to sa rieši pomenovaním referencie: ::::<code><nowiki>Nejaké tvrdenie.<ref name="názov">{{citácia …}}</ref></nowiki></code> :::a jej následným znovupoužívaním už bez tela, len s tým názvom: ::::<code><nowiki>Nejaké ďalšie tvrdenie.<ref name="názov" /> A ešte ďalšie.<ref name="názov" /></nowiki></code> :::Dosť ale pochybujem, že by ti len kvôli tomuto niekto mazal články... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:41, 22. február 2022 (UTC) ::::Som ti veľmi vďačný. Zle som sa vyjadril, vymazali mi iba všade text, kde nebol zdroj. Už som to napravil :) [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 09:15, 23. február 2022 (UTC) == Ruská invázia na Ukrajinu == Aku to má zmysel tam dávať vlajky pol sveta môžete my vysvetliť prečo to má anglická Wiki? Ktorá je určite o level vyššie ako slovenská [[Redaktor:Hokej fanúšik|Hokej fanúšik]] ([[Diskusia s redaktorom:Hokej fanúšik|diskusia]]) 19:14, 25. február 2022 (UTC) :Skúsim ''„ty vysvetliť“'': anglická wiki má momentálne v IB k tomuto konfliktu uvedených presne tých istých participantov, ako skwiki. Prosím ťa, v dobrom, skús sa venovať témam, kde vieš priniesť zmysluplnú pridanú hodnotu a editáciu článku o konflikte nechaj na niekoho, kto tú hodnotu dokáže priniesť tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 25. február 2022 (UTC) == Přesměrování == Čau, můžu poprosit o přesměrování: * [[Vták roka (Česká republika)]] na [[Vták roka (Česko)]] * [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania]] na [[Sliezska cirkev evanjelická augsburského vyznania]] Dík. [[Špeciálne:Príspevky/62.168.13.101|62.168.13.101]] 14:54, 1. marec 2022 (UTC) == Dvojhlavý sval ramena == Ahoj Teslaton, stránka [[dvojhlavý sval ramena]] sa nedá prepojiť s ostatnými jazykmi. Píše, že stránka bola uzamknutá, aj keď nevidím žiadnu uzamknutú stránku. Nemáš nejaký trik z rukáva, ktorý by to vedel prepojiť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 11:52, 9. marec 2022 (UTC) :Mne šla prepojiť štandardnou cestou, neviem v čom bol problém. Inak ak nefunguje automatické prepájanie, dá sa otvoriť zodpovedajúca položka na WD (v tomto prípade to bola [[:d:Q201363]]) a dolu v slote ''Wikipedia'' pridať odkaz na skwiki. A v prípade, že už nová stránka má založenú ďalšiu redundantnú položku, dajú sa tie položky na WD zlúčiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:32, 9. marec 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], [[Šablóna:Infobox sval|infobox sval]] vynecháva vždy pred textom 1 riadok, pozri napr. [[Dvojhlavý sval ramena]]. Na kóde som si nič zvláštneho nevšimol. Nemohol by si sa prosím na to pozrieť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:54, 17. marec 2022 (UTC) :::{{re|AngryBiceps|s=1}} Predpokladám, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7335901], IB musí vkladať čisto markup šablóny, všetko ostatné, vrátane whitespace (kam spadá už prvý ďalší newline) musí byť vyňaté cez noinclude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 17. marec 2022 (UTC) == Joj play == Prosím vráť mi ten článok je to pravda pozri si živé.sk alebo ostatné Media co sa týmto zaoberajú a ak chceš tak pomôž [[Redaktor:Janiojkoko|Janiojkoko]] ([[Diskusia s redaktorom:Janiojkoko|diskusia]]) 19:57, 10. marec 2022 (UTC) :{{re|Janiojkoko|s=1}} Bez ohľadu na zdroje (ktoré tam neboli citované) by som odporúčal zakladal až v momente, keď to bude reálne existovať. Encyklopédia nie je PR priestor na avizovanie budúcich produktov a služieb. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 10. marec 2022 (UTC) == Autorské právo == Ahoj Teslaton mal by som na teba jednu technickú otázku. Chcel by som momentálne nahrať fotku poštovej známky k pripravenému článku v [[Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko|mojom pieskovisku]]. V lete sa tam chystám urobiť pár záberov ale momentálne som nenašiel žiadnu fotku na Wikimedia Commons tak mi prišlo na um dať aspoň tú poštovú známku (mám ju doma z čias keď som zbieral známky). Moja otázka je teda či to rovnako podlieha autorskému právu ako v prípade umeleckého diela? Vďaka vopre. --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:57, 11. marec 2022 (UTC) == [[Rusko-ukrajinská vojna]] == Ahoj! Mohli by ste pomôcť s úpravou tohto článku? Keďže toto bol môj strojový preklad a nehovorím po slovensky, ale článok je veľmi dôležitý. {{nepodpísal|Jafaz}} :Zdravím. Korektúry čl. sú nad moje kapacity a ani odborne nie som v tematike zrovna doma, vhodnejší ale asi bude (hoci aj stručnejší) autorský text alebo preklad z en/cs, zrealizovaný niektorým tunajším redaktorom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:43, 15. marec 2022 (UTC) == Taxobox == Zdravím [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], nie som najlepší programátor, ale vytvoril som [[Redaktor:AngryBiceps/Taxobox|Taxobox]] na zjednotenie [[Šablóna:Infobox živočíchy|živočíšneho]], [[Šablóna:Infobox rastliny|rastliného]] a [[Šablóna:Infobox huby|hubového infoboxu]] (Infobox strieda farby podľa ríše). Čo si o tom myslíš a ako by si to ešte upravil a vylepšil? :) S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 16:59, 13. marec 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} To je skôr na ľudí, venujúcich sa biologickým témam (nakoľko vyhovuje sada parametrov, štruktúra IB, aťd.). Ja by som to vedel ev. strojovo nahradiť (pokiaľ by sa dospelo ku konsenzu, že je to žiadúce a nestačí to riešiť mapovaním volaní zo súčasných separátnych IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 13. marec 2022 (UTC) ::Diky za odpoveď, obrátim sa na biológov. Btw vždy ma fascinovalo ako robis tych botov, robis ich v java scripte ? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:21, 13. marec 2022 (UTC) :::Záleží od úrovne abstrakcie, na ktorej chceš tú-ktorú úlohu uchopiť. API volania sa dajú robiť bez ohľadu na ekosystém, pokojne aj JS/TS (či už backendovo Node.js alebo aj z browsra; btw. JavaScript sa píše zásadne spolu). Na druhej strane, ak vec netúžiš riešiť nízkoúrovňovo od základu, existuje kopa zavedených frameworkov (najrozšírenejší asi [[:mw:Manual:Pywikibot|Pywikibot]]) resp. poloautomatických nástrojov ([[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]]), viď napr. odkazy na konci [[Wikipédia:Bot]]. Lepšie je ale začínať ak tak s drobnosťami a komplexnejšie veci len na základe konsenzu a po dôkladnom otestovaní. A teda, mimo snáď základného použitia AWB, je žiadúca aj nejaká predošlá prax (vývojárčenie, data processing, CLI prostredie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 13. marec 2022 (UTC) ::::Ako dlho si sa to učil? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:30, 14. marec 2022 (UTC) == Wikicitátor == Ahoj, pri citovaní z&nbsp;webu ''pravda.sk'' Wikicitátor naďalej automaticky hádže ako vydavateľa Perex, no od marca 2021 je vydavateľom novín OUR MEDIA SR, ktorá P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X odkúpila ([https://noviny.pravda.sk/akcie/clanok/583045-novym-vydavatelom-dennika-pravda-je-spolocnost-our-media-sr-a-s/], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=408378&SID=2&P=1 OUR MEDIA SR], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=3876&SID=2&P=1 P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X]).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 14:18, 14. marec 2022 (UTC) :Ok, upravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:33, 15. marec 2022 (UTC) == Absolventi == Zdar! V zdrojoch nie je striktne napísané, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Pol%C3%A1k_(teatrol%C3%B3g)&curid=678699&diff=7336716&oldid=7336705 Milan Polák] tie uni aj absolvoval. Dá sa to predpokladať, ale...--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:55, 18. marec 2022 (UTC) :Hej, zvažoval som, no minimálne pri tej VŠMU sa to dá podľa rokov predpokladať. To druhé bolo niečo nadstavbové, tam je asi rovnako pravdepodobné, že to dokončil. Podobných prípadov (kde je štúdium uvedené len takto) bude hodne a centrálna autorita, ktorá by explicitne evidovala diplomy/absolventov zrejme nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 18. marec 2022 (UTC) ::Pri VŠMU by to vychádzalo, Muni je menej istá. Snažil som sa dohľadať akademickejší profil niekde, ale nedohľadal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:08, 18. marec 2022 (UTC) {{Citácia knihy | kapitola zborník = Polák Milan | titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | zväzok = 2, M{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1990 | isbn = 80-224-0001-7 | počet strán = 712 | strany = 199 }}: „R. 1967 absolvoval štúdium div. vedy (odbor dramaturgie) na VŠMU v Bratislave.“ [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 23:45, 18. marec 2022 (UTC) :Ok, doplnil som a MUNI teda pre istotu vyhadzujem [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7336748]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:52, 18. marec 2022 (UTC) == Wikidata == Ahoj Teslaton, je niečo na sk wiki ako [[:en:Template:Wikidata|wikidata]] na anglickej wiki? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:59, 24. marec 2022 (UTC) :Nazdar. Tá konkrétna š. nie. Základné možnosti dotazovať WD tu ale vo všeobecnosti sú, jednak cez <code><nowiki>{{#property}}</nowiki></code> parser f. [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikidata/Notes/Inclusion_syntax_v0.4], komplexnejšie dotazy cez [[Modul:Wikiúdaje]] (oproti súčasnej verzii na en alebo cs má ale v niektorých ohľadoch už trochu limitovanú expresivitu). Keď už sa ale ideš pýtať, dobré je vždy uviesť pokiaľ možno aj nejaký širší kontext – čo a kde konkrétne by si s tým potreboval riešiť, dá sa potom ev. dobrať k výsledku efektívnejšie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:43, 24. marec 2022 (UTC) ::Diky za pomoc. Strašne prepáč, že som ti neposkytol dostatok info, ale mal som naponáhlo, potreboval som vytvoriť parameter v šablóne, ktorý by vedel získať data z WD a aplikovať ich v určitom formáte. Hľadal som parser f. Ešte raz diky za pomoc. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:29, 24. marec 2022 (UTC) == Poznámky pod čiarou/Referencie == Ahoj, ďakujem ti za úpravu v článku [[Vesna Vulovićová]]. V budúcnosti budem citáty už takto upravovať (keď robím úpravy mi to automaticky nedáva slovenské úvodzovky, pre to tá zlá úprava). Mám menšiu otázku a možno mi budeš vedieť poradiť: Existuje spôsob ako dať do [[Vesna Vulovićová#Poznámky|poznámok]] odkazy na referencie? Práve v tomto článku je to na "anglickom origináli" tak upravené a už aj ďalších článkoch som to chcel nejako uviesť (napr. [[Virginia Apgarová|tu]] alebo [[Vladimír Dzurilla|tu]]). Ďakujem, pekný deň. [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 08:22, 4. apríl 2022 (UTC) :{{re|Andrej203|s=1}} Nazdar. Ak má byť v tele poznámky vnorená ref., treba vonkajšiu ref. s poznámkou vkladať cez parser f. <code><nowiki>{{#tag}}</nowiki></code>, napr.: ::<code><nowiki>{{#tag:ref|Text poznámky<ref>Citácia...</ref>|group=pozn.}}</nowiki></code> :namiesto ::<code><nowiki><ref group="pozn.">Text poznámky<ref>Citácia...</ref></ref></nowiki></code> :Príklady v článkoch viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=pozn%C3%A1mky+insource%3A%2F%5C%7B%5C%7B%5C%23tag%3Aref%5B%5E%5C%7D%5D%2A%5C%3Cref%2F]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:08, 4. apríl 2022 (UTC) ::Vďaka! [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 10:08, 4. apríl 2022 (UTC) == Infobox jednotky == Ahoj Teslaton, vytvoril som nový [[Šablóna:Infobox jednotka|infobox]] pre fyzikálne jednotky. Pri minulých skúsenostiach, pred tým ako ju hromadne aplikujem, sa radšej pýtam niekoho skúsenejšieho ako ty, čo si o tom myslíš a či máš nejaké nápady ako to vylepšiť? Bolo by úžasné mať túto šablónu vo všetkých článkov, týkajúcich sa jednotiek. Priblížili by sme sa tým viac k zahraničným wikipédiam a umožnilo by to čitateľom prečítať si súhrn informácii. Ukážku infoboxu v praxi môžeš nájsť na článku [[centimeter]]. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:56, 11. apríl 2022 (UTC) == Lua - náhodné čísla == Ahoj {{Ping|Teslaton}}, snažím sa vytvoriť [[Modul:UsporiadanieFaktov|Modul]] na generovanie náhodných faktov pri načítaní stránky. Narazil som na problém, náhodné čísla, ktoré generujú text, sa nemenia, takže text je zakaždým rovnaký. Existuje nejaký spôsob, ako generovať náhodné čísla každý deň alebo pri načítaní stránky? Zo srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:24, 15. apríl 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Prvá vec je [[:cs:random seed|seed]], keďže samotný <code>math.random()</code> je deterministický, to ale vidím, že tam máš pokryté (viac entropie sa dá získať skombinovaním viacerých zdrojov, viď napr. [https://en.wikipedia.org/wiki/Module:Math#L-93]). Druhá vec je [[:mw:Manual:Parser cache|parser cache]] – transformácia wikistránky na výstupnú HTML reprezentáciu je náročná na zdroje, rendrovanie komplexnejších stránok trvá aj rádovo sekundy. Ak by sa mala každá stránka rendrovať nanovo pri každom dotaze, nároky na backendovú infraštruktúru by boli enormné (a priemerná odozva neprimerane dlhá). Hotové HTML náhľady sa preto kešujú s nejakou dobou platnosti a mechanizmami invalidovania a vačšina dotazov sa obsluhuje z keše. Dotknutý je tým všetok dynamicky generovaný obsah, vrátane výstupu Lua modulov, musíš rátať s tým, že kód bude spúšťaný len zriedkavo a v čase nepredvídateľne. :Ešte ale pre protokol: ak to cieliš na randomizáciu zaujímavostí na hlavnú stránku, to bude zrejme vhodnejšie riešiť externým botom, niektoré aspekty čo sú tam žiadúce (formát vstupu, stavovosť výberu s vylúčením opakovania naprieč viacerými iteráciami), sú jednoduchšie riešiteľné externe, než tunajším bezstavovým modulom. Mám v úmysle sformulovať k tomu návrh (a v prípade pozitívnej odozvy to zapracovať), zatiaľ som sa k tomu ale nedostal. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) :: {{Ping|Teslaton}} Ak je problem s cache, nie je to lepšie implementovať cez [[JavaScript|JS]]? Tu randomizáciu?. ✍️&nbsp;[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:46, 15. apríl 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], prepáč, že ti odpisujem tak neskoro, ale bol som odcestovaný. Máš môj rešpekt, že sa chceš do toho pustiť. Napadlo mi, keď sa už ideme do toho pustiť, či by sme nepridali jeden fakt, ktorý by vypísal, aký je v ten deň medzinárodný deň? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 07:52, 18. apríl 2022 (UTC) == {{lang|en|Your undos}} == {{lang|en|Why did you undo my edits?}} {{lang|ru|Скажите, пожалуйста, зачем Вы отменили мои правки?}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 16:48, 8. máj 2022 (UTC) :1. we don't mark (semi-)protected pages in their talk pages. 2. template <code>Editprotected</code> does not exist here. 3. that copy&pasted mixed wiki/HTML markup inside <nowiki><nowiki></nowiki> element does not belong there. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:21, 8. máj 2022 (UTC) ::{{lang|en|{{tl|editprotected}} is widely used in Wikimedia wikis to mark requests to edit protected pages. These copy&pastes were suggestions to modificate these tempaltes.}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 15:56, 9. máj 2022 (UTC) == [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] == Ahoj, nechcel by si ju [https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2022 prihlásiť] do WikiJari?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2022 (UTC) :Ako asi to nie je podstatné, je to navyše len preklad, nie autorský text... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 28. máj 2022 (UTC) ::Trochu nám to zlepší štatistiky. Slovensko možno nebude 2., ale až 3. od konca :) Preklad nevadí, je to komplexne spracovaný článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 28. máj 2022 (UTC) :::Ok, pridal som dva čl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:08, 28. máj 2022 (UTC) == [[Volebná kalkulačka]] == Upravil som, pridal definíciu, dal linky na lepšie miesta. Aké ďalšie zmeny treba na minimálny článok? [[Redaktor:HudecEmil|HudecEmil]] ([[Diskusia s redaktorom:HudecEmil|diskusia]]) 05:53, 3. jún 2022 (UTC) == Smart (producent) == zdravím nedalo mi si nevšimnúť že mi stále opravujete dátum narodenia na Soc. sieti Instagram uverejnili členovia skupiny dms príspevky ktoré jasne hovoria že osobnosť Smart bol narodený 9.6. (blahoželajú mu k narodeninám ) bol by som rád ak by to tam bolo pre doplnenie informácií ak si niekto o danom človeku chce niečo zistiť za pochopenie ďakujem {{nepodpísal|Adam Hrušovský}} :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Čo treba urobiť, ak dopĺňate alebo meníte nejaké údaje alebo tvrdenia v článku na Wikipédii som Vám uviedol na vašej [[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusnej stránke]]: <u>vždy citujte použitý zdroj</u>. Ako sa to robí je zhrnuté v texte [[Pomoc:Referencie]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 9. jún 2022 (UTC) Ospravedlňujem sa za moju nevedomosť dátum narodenia som sa dozvedel len pár minút dozadu a nedávno keď som daného Smarta googlil tak tam nebol tak mi prišlo ako dobrý nápad to tam doplniť a však nikdy som vo Wikipédii nepracoval (nepísal texty ani nič podobné ) takže netuším ako sa daná vec čo popisuje robí a viac menej mi na tom nezáleží (nič v zlom ) bol by som samozrejme rád ak by ste to tam správne doplnil vy keďže ste skúsený a ja nie za pochopenie vám opäť ďakujem [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:09, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Stále ste neuviedol ani len odkaz (URL) na spomínaný príspevok, bez toho ťažko čokoľvek dopĺňať. Druhá vec, že gratulácia k narodeninám na sociálnej sieti moc nespĺňa kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:13, 9. jún 2022 (UTC) mohli by sme sa skontaktovať nejak inak aby som vám mohol poslať linky pretože mi to tu nejde [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:29, 9. jún 2022 (UTC) neviem v týchto diskusiach pracovať je to pre mňa novinka [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:30, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} URL (ak teda host nie je na tunajšom blackliste) sa dá normálne vložiť do textu, vrátane diskusie. Kontaktovať redaktorov mailom je možné cez odkaz ''Poslať e-mail tomuto redaktorovi'' vľavo na dotyčného redaktorskej stránke. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 9. jún 2022 (UTC) vždy keď vám pošlem link tak ho tu neukáže pravdepodobne to bude nejaká licencia alebo podobne [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:35, 9. jún 2022 (UTC) == Autorské práva obrázku == Zdravím. Je možné nahrať na WC obrázok, ktorý sa nachádza na stránke, ktorá obsahuje napr. „©2019“, resp. autorské práva na starý rok? Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 18:31, 21. jún 2022 (UTC) :{{re|Gateshebe|s=1}} Ak nejde o nejaký doložiteľne historický (autor 70 rokov po smrti) alebo doložiteľne slobodný (explicitne uvedené PD alebo CC bez NC/ND obmedzenia niekde pri obr., ako trebárs CC BY 2.0 [https://www.flickr.com/photos/fotopavolfreso/29835719974/ tu] cez odkaz ''Some rights reserved'') obrázok, tak s pravdepodobnosťou blízkou istote nie. Bez ohľadu na prítomnosť/neprítomnosť copyright notice na dotyčnom webe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:04, 21. jún 2022 (UTC) ::Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:51, 21. jún 2022 (UTC) == Skript == Zdravím. Je možné pridať nejaký špeciálny skript pre moje zhrnutie úprav do „MediaWiki:Edittools“, aby sa mi tam zobrazovala aj šablóna <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|}}</nowiki></code> s kurzorom medzi „|“ a „}}“? Nakolko urobiť to všeobecne (podla [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Šablóna „Urgentne upraviť“ do MediaWiki:Edittools|tejto diskusie]]) je asi zložité. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 14:11, 6. júl 2022 (UTC) ==Citácia knihy== Dobrý večer, nedá sa mi vložiť do čl. [[Slovenská literatúra]] citáciu knihy, neviem, či sa čosi zmenilo v posledných týždňoch technicky alebo tam mám na toto blok, proste nie som schopná na tú chybu prísť... vďaka za odpoveď, Teslaton.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC) :{{re|Nelliette|s=1}} Nazdar. Skús ak tak konkrétnejšie, aký markup sa tam snažíš vložiť (a prípadne akým spôsobom – manuálne? cez nejakú automatiku?), z tohoto neviem odhadnúť, kde by mohol byť problém. Ani v logu filtrov nevidím, že by bola nejaká tvoja úprava blokovaná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:46, 27. júl 2022 (UTC) : Pozriem sa na to ešte raz.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 18:49, 27. júl 2022 (UTC) : Snažím sa to dať, no stále je to zablokované. Používam šablónu v editore klikom na ikonku referencie a následne na ikonku šablóny a pokračujem vypĺň´naním jednotlivých riadkov.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 20:45, 27. júl 2022 (UTC) :: {{re|Nelliette|s=1}} Neviem, ja používam klasický starý editor wikitextu (2010) a citácie generujem buď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátorom] alebo manuálne, vložením a vyplnením vzoru z dokumentácie niektorej citačnej šablóny. Ty asi používaš novší editor, ktorý zdieľa funkcionalitu s [[Wikipédia:Vizuálny editor|Vizuálnym editorom]]. Tam teoreticky môže ísť o problém, spomínaný na cswiki ([[cs:Wikipedie:Pod lípou (technika)#Zamrznutí při úpravě v citační šabloně]]) – to je reportované a rieši sa to, opravu predpokladám nasadia v horizonte dní/týždňov. Medzičasom odporúčam postupovať ako som uviedol – buď WikiCitátor alebo vyplnenie manuálne vloženej š. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 27. júl 2022 (UTC) Ďakujem ti, vyskúšam obidva postupy. Dobrú noc. [[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 22:45, 27. júl 2022 (UTC) == Infoboxové úpravy == Ahoj! Nezabúdaj, že aj ako žena môže mať partnerku alebo manželku. Vďaka. [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:46, 3. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} No veď ty si to určite postrážiš (ak by mala)... ;) Biografie normalizujem poloautomaticky, je tam logika, ktorá najprv nahradí čiastkový IB kompletným volaním, následne vypustí (v drvivej väčšine prípadov nadbytočné) mužské/ženské varianty IB parametrov podľa toho, či ide o biografiu ženy alebo muža. Písal som to ešte v dobách, keď svet býval v tomto ohľade príčetnejším miestom a politika identít nebola prerastená do dnešnej obludnej podoby. Ty si v tomto prípade skopíroval zjavne mužský IB (takže si tam mal pre zmenu zas len ''Známy vďaka'', ''Manželka'', ''Partnerka''), filter to len upravil na ženský variant. Ale ako nech žijú ''first world problems''! --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:26, 3. august 2022 (UTC) ::To, že sa téme venujem neznamená, že „hlídač“. Netreba sa tváriť, že lesby či bi-ženy je nejaký rozmar posledných pár rokov alebo tzv. „first world“. Ale to iste vieš, len si okolo toho asi potrebuješ svojsky „zatancovať“. Hej, asi som prekopíroval mužskú verziu ib.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 4. august 2022 (UTC) :::Tanečky okolo toho IMHO robíš ty takýmito diskusnými vstupmi. Väčší bizár je už asi len [https://www.lidovky.cz/nazory/byl-attila-bic-bozi-homosexual-jsou-archeologove-transfobni.A220802_125834_ln_nazory_rkj]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:50, 4. august 2022 (UTC) == Referencie == [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7419944 Nezasahuj] do referencií. Tu nejde o nejaký subjektívny pocit čo je „humáč“ alebo nie. Citácie musia byť tam kde je informácia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:59, 4. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Boli tam, kde je informácia v jednom aj druhom prípade, tamto už hraničí s posadnutosťou a esteticky je to katastrofa. Sú tam navyše prieniky a zrejme už hneď tá prvá cit. (''Der Standard'') v zásade dokladá všetky údaje v tej zátvorke (rakúsky tvar mena, rok narodenia, miesto úmrtia, dátum nájdenia tela), ''Deník.cz'' k tomu nepridáva nič nové a ''The Guardian'' akurát explicitne uvádza mesto pri vete o náleze (čo ale z texu v Standarde vyplýva rovnako). Tzn. nie sú to nijak ostro ohraničené cit., ktoré by dokladali len striktne tie jednotlivosti a je úplne korektné uviesť ich súhrnne za zátvorkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 4. august 2022 (UTC) ::Myslíš estetickú posadnutosť? ;) Nejaké prieniky tam sú. Ale treba si uvedomiť, že keď refy dáš za zátvorku, vyzerá to akoby dokazovali všetko čo v nej je. A to v tomto prípade nebolo. Jedine ''Der Standard'' uvádzal rok narodenia. Tu nejde o vydupanie nejakej výnimky, ale o presné uvádzanie referencií celkovo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:53, 4. august 2022 (UTC) :::Nie ''„nejaké prieniky“'', Der Standard to dokladá celé. Nie je príčetný dôvod, aby to bolo refované po fragmentoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 4. august 2022 (UTC) :::To, že Guardian nedokladá jeden fragment nie je dôvod na takýto absurdný overkill. Analogická situácia nastáva pri veľkej časti viacnásobných citácií za vetami a nie je to väčšinou dôvod roztrúsiť ich redundantne za jednotlivé slová a časti viet, najmä ak sú medzi nimi prieniky, tzn. nejde o nejaký výčet výrazov, kde každá položka je striktne z iného zdroja a pod. Neviem, či to robíš z trucu alebo prečo, ale nie je to na prospech veci a vyzerá to úplne zbytočne zúfalo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:23, 4. august 2022 (UTC) ::::Nevidím v tom overkill, maximálne tu máš 3 referencie za jednou vetou. Ako píšeš, „každá položka je z iného zdroja“ takže by mali byť rovnako aj citované. Ak chceš vidieť reálny overkill, pozri napríklad [[Skarabeusotvaré]] (15 referencií) alebo [[Všivavky]] (30 referencií) za sebou (!) a pritom nie je jasné čo majú dokazovať. Problém je sústrediť sa miesto správnosti (citovať priamo za informáciou, ktorá z daného zdroja pochádza) na estetiku. Inak s trucom vôbec neoperujem (Nepredpokladal som ani, že by takto ľudia operovali. Ale asi tento predpoklad budem musieť zmeniť.). Nie, je to prosté: citácia má ísť tam kde je informácie a nie systém „však čitateľ si to už niekde nájde“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 5. august 2022 (UTC) ::::Inak som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7420143 prehodil] informácie z úvodu nižšie do textu. Nie je to ideálne riešenie, ale rieši to tvoju estetiku úvodu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:00, 5. august 2022 (UTC) :::::Vďaka, aj to je možné riešenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 5. august 2022 (UTC) == Tretí(...) do chronológie v šablóne Infobox album == Ahoj Teslaton. Mám taký problémik. Spravil som heslo k albumu ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' a oni sú tam traja... teda toto dielo by som mal začleniť do troch chronológií, čo som aj urobil. Lenže tretia sa do súčasnej šablóny nedá, tak som pridal ešte jeden "if", čím som ju tam síce dostal, ale pre jedného sa stále držia dve chronológie. Samozrejme, že som to pre jeden album takto nenechal pošahané všade, len hlava mi nejako nezaberá, chcem sa spýtať, nevedel by si to ošetriť pre takýto prípad. nie je to len pre tento prípad: "Vetrím" totiž podobnú dilemu aj v prípade albumu ''[[Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka / Eosphoros]]''... [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 16:35, 21. august 2022 (UTC) :{{re|Bojars|s=1}} Doplnil som, nemal si tam v poriadku zátvorky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:03, 21. august 2022 (UTC) :Vďaka {{úsmev}}, peknú nedeľu prajem [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 17:06, 21. august 2022 (UTC) == Brežnev == Ja síce nie som tá IP, čo tam editovala, ale akokoľvek mohol mať rodičov Rusov, jeho oficiálna národnosť, teda to, čo mal zapísané v občianskom preukaze, bol ukrajinská https://news.pn/ru/blogs/91188 (možno preto, že sa narodil na Ukrajine, možno preto, že to tak chceli jeho rodičia a možno preto, že jeho rodičia Rusi vôbec neboli - to ja neviem posúdiť). Ak sa on cítil byť niečím iným (podľa toho, ako to bolo na hlavu štátu vtedy vhodné), je to maximálne vhodné zmienky, ale nie je to rozhodujúce. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC|2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC]] 15:06, 22. august 2022 (UTC) p9td13vd5rj98zogbac9w0htn6sai7q 7428820 7428819 2022-08-22T15:07:59Z 2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC /* Brežnev */ wikitext text/x-wiki --[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC)<div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]] </div> {{RIGHTTOC}} == How we will see unregistered users == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin=content/> Ahoj! Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia. Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí. Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat. Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]]. Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu. Děkuji. /[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/> </div> 18:19, 4. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 --> == Plnenie kategórie == Nazdar. Ako vytvorím zoznam existujúcich slovenských článkov, ktoré sú zároveň členmi [https://en.wikipedia.org/wiki/Category:Deaths%20from%20plague%20(disease) tejto kategórie] v EN wiki (alebo CS)? Vďaka vopred. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:03, 13. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Nazdar. Ja na tento účel používam generický PetScan s nastaveným mapovaním výstupu do inej wiki, než je vstupná (''Other sources/Use wiki/From manual list'': skwiki). Vzor takého typu dotazu sa dá mať odložený priamo ako bookmarknuté URL, tzn. pre tvoj prípad: [https://petscan.wmflabs.org/?language=en&project=wikipedia&categories=Deaths%20from%20plague%20(disease)&depth=1&ns%5B0%5D=1&manual_list_wiki=skwiki&search_max_results=500&common_wiki=manual&interface_language=en&active_tab=tab_categories&doit=#results]. Existuje na to aj jednoúčelový nástroj [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&uselang=sk Category completer], ktorý zobrazí už len priamo chýbajúce položky, je ale použiteľný len na 1:1 mapovania, kdežto v tomto konkrétnom prípade potrebuješ (aspoň teda pri en→sk páre) sken vstupnej kat. s nenulovou hĺbkou, keďže to tam majú členené do podkategórií. A teda PetScan je celkovo flexibilnejší, čo sa týka ďalších filtrov, formátov výstupu, atď. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:18, 13. január 2022 (UTC) ::Paráda. Vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 16:13, 13. január 2022 (UTC) :::{{re|Vegetator|s=1}} Gut, akurát ešte snáď, že booknuť si to je bezpečnejšie s <tt>depth=0</tt> (a zvyšovať ju až v prípade potreby manuálne). Takto sa môže stať, že mechanicky vymeníš root kat., zoberieš výstup a prehliadneš, že zahŕňa aj stránky z podkategórií (kde nie vždy sú relevantné veci na zaradenie do tunajšieho ekvivalentu, typický problém sú rôzne eponymné kat. ale aj normálne podstromy, ktoré by už vyžadovali aj tu ďalšiu kategorizáciu; s výstupom získaným pri nenulovej depth treba narábať obozretne, ideálne manuálne kontrolovať relevanciu každej položky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 13. január 2022 (UTC) ::::Testoval som to poloautomaticky, aj s menšou hĺbkou. Je problém s vierohodnosťou údajov, na čo som bol už upozornený iným redaktorom. Musím to viac kontrolovať. Budem to skúšať na menej problematických a bezchybnejších kategóriách ako je smrť. Ale super nástroj. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:27, 13. január 2022 (UTC) :::::{{re|Vegetator|s=1}} Ešte potom druhá možná cesta sú Wikiúdaje, kde sa dá dotazovať cez [[:en:SPARQL|SPARQL]] a do výstupu si vieš namapovať titulky čl. z konkrétnej wiki. Napr. dotaz [https://query.wikidata.org/#%23%20Suicides%0ASELECT%20%3Fitem%20%3FitemLabel%20%3Fskwiki%0AWHERE%20%0A%7B%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP1196%20wd%3AQ10737.%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20%5Bmanner%20of%20death%5D%20%5Bsuicide%5D%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fitem%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%20%20%20%20%0A%20%20SERVICE%20wikibase%3Alabel%20%7B%20bd%3AserviceParam%20wikibase%3Alanguage%20%22sk%2Cen%22.%20%7D%20%23%20Helps%20get%20the%20label%20in%20your%20language%2C%20if%20not%2C%20then%20en%20language%0A%7D%0AORDER%20BY%20%3FitemLabel%0ALIMIT%2010%0A] vracia skwiki titulky položiek s tvrdením <tt>[spôsob smrti]: [samovražda]</tt>. Treba si ale zvyknúť na syntax a nuansy, dá sa na tom spáliť aj dosť času... A teda výstupy treba tiež kontrolovať, ani tam nie je nijak garantované, že nie sú pozanášané hovadiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 13. január 2022 (UTC) == Desaťročia == Nazdar. Všimol som si, že šablóna <nowiki>{{Kategória ročníka}}</nowiki> kategorizuje posledný rok storočia ako jeho nulté desaťročie. Napr.[[:Kategória:2000 na Slovensku]]. Bije sa to s info, ktoré je v článku [[desaťročie]]. Je zlá šablóna alebo článok? Vďaka za info. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 19:14, 29. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Chyba v š., opravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7312493]. Rok [[2000]] je posledný rok [[20. storočie|20. storočia]]. Z hľadiska radenia do desaťročí (minimálne ako boli zavedené tu na wiki) už ale patrí do [[0. roky 21. storočia|0. rokov 21. storočia]], čo pri takomto nazývaní dekád so zahrnutím storočia predstavuje trochu nesúlad. Pozerám, že na iných wiki sa tomu vyhýbajú tak, že majú dekády pomenované prevažne bez odkazu na storočie, napr. [[:en:2000s]], [[:cs:2000–2009]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:51, 29. január 2022 (UTC) == Šablóna box == Zdravím pán kapitán, je niečo na slovenskej wikipedii ako [[:cs:Šablona:Box-hlava|box-hlava]]? Tvoj obdivovateľ[[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:18, 7. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Priamy 1:1 ekvivalent tamtoho konštruktu tu nie je. Alternatívy závisia od toho, čo presne chceš dosiahnuť (neuviedol si). Buď sa to dá (ak to potrebuješ ako súčasť nejakej šablóny) riešiť vlastným HTML/CSS, resp. napr. na pseudo-obrázkové rámčeky tu je {{tl|Image frame}} :Obdiv si šetri a na kapitána neviem kde a ako si prišiel (v každom prípade, od čias povýšenia SNS-áckeho stand-up komika táto hodnosť v našich končinách dosť devalvovala). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:29, 7. február 2022 (UTC) == Výrok (logika) == Milý Teslaton, napadlo mi, či by sme nespojili články [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] do článku [[výrok (logika)]]. Všimol som si, že takto to majú spravené na [[:cs:Výrok_(logika)|českej]] i na [[:en:Proposition|anglickej]] wikipédii. Nevidím význam nechávať [[Jednoduchý výrok|článok]] s jednou vetou ako samostatný. Taktiež by to bolo jednoduchšie prepojiť so zahraničnými verziami wikipédie. Rád by som počul na túto tému od teba názor, z pohľadu profesionálneho matematika, dômyselného ITečkára a hlavne z pohľadu skúseného redaktora na wikipédii. Tvoj kolega [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 19:21, 8. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Zdravím. Pls., ak chceš, aby tu ľudia (slušne a konštruktívne) reagovali na tvoje príspevky, bolo by dobré vynechať tú vatu, čo z nejakého dôvodu cítiš potrebu pridávať na koniec. Za mňa je to vcelku otravné. Profesionálny matematik nie som ani náhodou (netuším, kde si na to prišiel, neviem o tom, že by som sa tak kdekoľvek prezentoval) a čo sa týka výrokov, tamto delenie vychádza z [[Filit]]u. Osobne nemám problém ani so súčasným riešením, ani s prípadným zlúčením (a presmerovaní súčasných hesiel [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] na sekcie v zlúčenom čl.). Ak máš záujem, navrhni to v [[Diskusia:Výrok (logika)|diskusii k čl. výrok (logika)]], pokiaľ nikto nebude mať výhrady (čo negarantujem), môžeš po nejakom čase zlúčenie pokojne zrealizovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 8. február 2022 (UTC) ::Ahoj Teslaton, ďakujem za radu, určite skúsim zlúčenie navrhnúť. S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 21:24, 8. február 2022 (UTC) == Infobox rastlina == Zdravím ťa Teslaton, počuj dostal som nápad. Písal som to aj do diskusie stránky, ale nikto neodpísal, tak sa obraciam na teba. Čo keby sme odstránili v infoboxe rastlina collapsible list? Strašne veľa ľudí nevie, že majú kliknúť na to malé modré tlačídko, aby sa im zobrazil obsah(aj ja som to do nedávna nevedel). Ak by sme to tlačídko odstránili, tak by sme ľudom ušetrili strašne veľa času, taktiež by to uľahčilo prácu redaktorom, ktorý by konečne videli vo vizuálnom editore prehľad infoboxu. Čo si o tom myslíš? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 20:23, 22. február 2022 (UTC) :Odpíšem v diskusii k IB [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_%C5%A1abl%C3%B3ne:Infobox_rastliny#Odstr%C3%A1nenie_collapsible_list]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:36, 22. február 2022 (UTC) ::Moc diky, že si s tým konečne pohol :) . Len stále neviem nájsť žiadnu gramatickú chybu na "tlačídko". ::Inač ako mám zapísať jeden zdroj do článku, tak aby bol priradený ku každému paragrafu naraz? Už mi kvôli tomu zmazali 2 články :( [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:28, 22. február 2022 (UTC) :::Ad ''tlačídko'': ako používa sa to, no je to taký hybrid. Spisovne je buď po slovensky ''„tlačidlo“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=tla%C4%8Didlo], alebo potom po česky ''„tlačítko“'' [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?heslo=tla%C4%8D%C3%ADtko&sti=95376]. :::Ad zdroje: neviem, čo presne myslíš (dobré je vždy pripájať prelinkovania, keď je o niečom reč, sme na wiki). Ak viacnásobné použitie rovnakej citácie, tak to sa rieši pomenovaním referencie: ::::<code><nowiki>Nejaké tvrdenie.<ref name="názov">{{citácia …}}</ref></nowiki></code> :::a jej následným znovupoužívaním už bez tela, len s tým názvom: ::::<code><nowiki>Nejaké ďalšie tvrdenie.<ref name="názov" /> A ešte ďalšie.<ref name="názov" /></nowiki></code> :::Dosť ale pochybujem, že by ti len kvôli tomuto niekto mazal články... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:41, 22. február 2022 (UTC) ::::Som ti veľmi vďačný. Zle som sa vyjadril, vymazali mi iba všade text, kde nebol zdroj. Už som to napravil :) [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 09:15, 23. február 2022 (UTC) == Ruská invázia na Ukrajinu == Aku to má zmysel tam dávať vlajky pol sveta môžete my vysvetliť prečo to má anglická Wiki? Ktorá je určite o level vyššie ako slovenská [[Redaktor:Hokej fanúšik|Hokej fanúšik]] ([[Diskusia s redaktorom:Hokej fanúšik|diskusia]]) 19:14, 25. február 2022 (UTC) :Skúsim ''„ty vysvetliť“'': anglická wiki má momentálne v IB k tomuto konfliktu uvedených presne tých istých participantov, ako skwiki. Prosím ťa, v dobrom, skús sa venovať témam, kde vieš priniesť zmysluplnú pridanú hodnotu a editáciu článku o konflikte nechaj na niekoho, kto tú hodnotu dokáže priniesť tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 25. február 2022 (UTC) == Přesměrování == Čau, můžu poprosit o přesměrování: * [[Vták roka (Česká republika)]] na [[Vták roka (Česko)]] * [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania]] na [[Sliezska cirkev evanjelická augsburského vyznania]] Dík. [[Špeciálne:Príspevky/62.168.13.101|62.168.13.101]] 14:54, 1. marec 2022 (UTC) == Dvojhlavý sval ramena == Ahoj Teslaton, stránka [[dvojhlavý sval ramena]] sa nedá prepojiť s ostatnými jazykmi. Píše, že stránka bola uzamknutá, aj keď nevidím žiadnu uzamknutú stránku. Nemáš nejaký trik z rukáva, ktorý by to vedel prepojiť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 11:52, 9. marec 2022 (UTC) :Mne šla prepojiť štandardnou cestou, neviem v čom bol problém. Inak ak nefunguje automatické prepájanie, dá sa otvoriť zodpovedajúca položka na WD (v tomto prípade to bola [[:d:Q201363]]) a dolu v slote ''Wikipedia'' pridať odkaz na skwiki. A v prípade, že už nová stránka má založenú ďalšiu redundantnú položku, dajú sa tie položky na WD zlúčiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:32, 9. marec 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], [[Šablóna:Infobox sval|infobox sval]] vynecháva vždy pred textom 1 riadok, pozri napr. [[Dvojhlavý sval ramena]]. Na kóde som si nič zvláštneho nevšimol. Nemohol by si sa prosím na to pozrieť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:54, 17. marec 2022 (UTC) :::{{re|AngryBiceps|s=1}} Predpokladám, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7335901], IB musí vkladať čisto markup šablóny, všetko ostatné, vrátane whitespace (kam spadá už prvý ďalší newline) musí byť vyňaté cez noinclude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 17. marec 2022 (UTC) == Joj play == Prosím vráť mi ten článok je to pravda pozri si živé.sk alebo ostatné Media co sa týmto zaoberajú a ak chceš tak pomôž [[Redaktor:Janiojkoko|Janiojkoko]] ([[Diskusia s redaktorom:Janiojkoko|diskusia]]) 19:57, 10. marec 2022 (UTC) :{{re|Janiojkoko|s=1}} Bez ohľadu na zdroje (ktoré tam neboli citované) by som odporúčal zakladal až v momente, keď to bude reálne existovať. Encyklopédia nie je PR priestor na avizovanie budúcich produktov a služieb. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 10. marec 2022 (UTC) == Autorské právo == Ahoj Teslaton mal by som na teba jednu technickú otázku. Chcel by som momentálne nahrať fotku poštovej známky k pripravenému článku v [[Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko|mojom pieskovisku]]. V lete sa tam chystám urobiť pár záberov ale momentálne som nenašiel žiadnu fotku na Wikimedia Commons tak mi prišlo na um dať aspoň tú poštovú známku (mám ju doma z čias keď som zbieral známky). Moja otázka je teda či to rovnako podlieha autorskému právu ako v prípade umeleckého diela? Vďaka vopre. --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:57, 11. marec 2022 (UTC) == [[Rusko-ukrajinská vojna]] == Ahoj! Mohli by ste pomôcť s úpravou tohto článku? Keďže toto bol môj strojový preklad a nehovorím po slovensky, ale článok je veľmi dôležitý. {{nepodpísal|Jafaz}} :Zdravím. Korektúry čl. sú nad moje kapacity a ani odborne nie som v tematike zrovna doma, vhodnejší ale asi bude (hoci aj stručnejší) autorský text alebo preklad z en/cs, zrealizovaný niektorým tunajším redaktorom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:43, 15. marec 2022 (UTC) == Taxobox == Zdravím [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], nie som najlepší programátor, ale vytvoril som [[Redaktor:AngryBiceps/Taxobox|Taxobox]] na zjednotenie [[Šablóna:Infobox živočíchy|živočíšneho]], [[Šablóna:Infobox rastliny|rastliného]] a [[Šablóna:Infobox huby|hubového infoboxu]] (Infobox strieda farby podľa ríše). Čo si o tom myslíš a ako by si to ešte upravil a vylepšil? :) S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 16:59, 13. marec 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} To je skôr na ľudí, venujúcich sa biologickým témam (nakoľko vyhovuje sada parametrov, štruktúra IB, aťd.). Ja by som to vedel ev. strojovo nahradiť (pokiaľ by sa dospelo ku konsenzu, že je to žiadúce a nestačí to riešiť mapovaním volaní zo súčasných separátnych IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 13. marec 2022 (UTC) ::Diky za odpoveď, obrátim sa na biológov. Btw vždy ma fascinovalo ako robis tych botov, robis ich v java scripte ? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:21, 13. marec 2022 (UTC) :::Záleží od úrovne abstrakcie, na ktorej chceš tú-ktorú úlohu uchopiť. API volania sa dajú robiť bez ohľadu na ekosystém, pokojne aj JS/TS (či už backendovo Node.js alebo aj z browsra; btw. JavaScript sa píše zásadne spolu). Na druhej strane, ak vec netúžiš riešiť nízkoúrovňovo od základu, existuje kopa zavedených frameworkov (najrozšírenejší asi [[:mw:Manual:Pywikibot|Pywikibot]]) resp. poloautomatických nástrojov ([[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]]), viď napr. odkazy na konci [[Wikipédia:Bot]]. Lepšie je ale začínať ak tak s drobnosťami a komplexnejšie veci len na základe konsenzu a po dôkladnom otestovaní. A teda, mimo snáď základného použitia AWB, je žiadúca aj nejaká predošlá prax (vývojárčenie, data processing, CLI prostredie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 13. marec 2022 (UTC) ::::Ako dlho si sa to učil? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:30, 14. marec 2022 (UTC) == Wikicitátor == Ahoj, pri citovaní z&nbsp;webu ''pravda.sk'' Wikicitátor naďalej automaticky hádže ako vydavateľa Perex, no od marca 2021 je vydavateľom novín OUR MEDIA SR, ktorá P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X odkúpila ([https://noviny.pravda.sk/akcie/clanok/583045-novym-vydavatelom-dennika-pravda-je-spolocnost-our-media-sr-a-s/], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=408378&SID=2&P=1 OUR MEDIA SR], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=3876&SID=2&P=1 P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X]).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 14:18, 14. marec 2022 (UTC) :Ok, upravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:33, 15. marec 2022 (UTC) == Absolventi == Zdar! V zdrojoch nie je striktne napísané, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Pol%C3%A1k_(teatrol%C3%B3g)&curid=678699&diff=7336716&oldid=7336705 Milan Polák] tie uni aj absolvoval. Dá sa to predpokladať, ale...--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:55, 18. marec 2022 (UTC) :Hej, zvažoval som, no minimálne pri tej VŠMU sa to dá podľa rokov predpokladať. To druhé bolo niečo nadstavbové, tam je asi rovnako pravdepodobné, že to dokončil. Podobných prípadov (kde je štúdium uvedené len takto) bude hodne a centrálna autorita, ktorá by explicitne evidovala diplomy/absolventov zrejme nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 18. marec 2022 (UTC) ::Pri VŠMU by to vychádzalo, Muni je menej istá. Snažil som sa dohľadať akademickejší profil niekde, ale nedohľadal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:08, 18. marec 2022 (UTC) {{Citácia knihy | kapitola zborník = Polák Milan | titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | zväzok = 2, M{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1990 | isbn = 80-224-0001-7 | počet strán = 712 | strany = 199 }}: „R. 1967 absolvoval štúdium div. vedy (odbor dramaturgie) na VŠMU v Bratislave.“ [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 23:45, 18. marec 2022 (UTC) :Ok, doplnil som a MUNI teda pre istotu vyhadzujem [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7336748]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:52, 18. marec 2022 (UTC) == Wikidata == Ahoj Teslaton, je niečo na sk wiki ako [[:en:Template:Wikidata|wikidata]] na anglickej wiki? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:59, 24. marec 2022 (UTC) :Nazdar. Tá konkrétna š. nie. Základné možnosti dotazovať WD tu ale vo všeobecnosti sú, jednak cez <code><nowiki>{{#property}}</nowiki></code> parser f. [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikidata/Notes/Inclusion_syntax_v0.4], komplexnejšie dotazy cez [[Modul:Wikiúdaje]] (oproti súčasnej verzii na en alebo cs má ale v niektorých ohľadoch už trochu limitovanú expresivitu). Keď už sa ale ideš pýtať, dobré je vždy uviesť pokiaľ možno aj nejaký širší kontext – čo a kde konkrétne by si s tým potreboval riešiť, dá sa potom ev. dobrať k výsledku efektívnejšie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:43, 24. marec 2022 (UTC) ::Diky za pomoc. Strašne prepáč, že som ti neposkytol dostatok info, ale mal som naponáhlo, potreboval som vytvoriť parameter v šablóne, ktorý by vedel získať data z WD a aplikovať ich v určitom formáte. Hľadal som parser f. Ešte raz diky za pomoc. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:29, 24. marec 2022 (UTC) == Poznámky pod čiarou/Referencie == Ahoj, ďakujem ti za úpravu v článku [[Vesna Vulovićová]]. V budúcnosti budem citáty už takto upravovať (keď robím úpravy mi to automaticky nedáva slovenské úvodzovky, pre to tá zlá úprava). Mám menšiu otázku a možno mi budeš vedieť poradiť: Existuje spôsob ako dať do [[Vesna Vulovićová#Poznámky|poznámok]] odkazy na referencie? Práve v tomto článku je to na "anglickom origináli" tak upravené a už aj ďalších článkoch som to chcel nejako uviesť (napr. [[Virginia Apgarová|tu]] alebo [[Vladimír Dzurilla|tu]]). Ďakujem, pekný deň. [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 08:22, 4. apríl 2022 (UTC) :{{re|Andrej203|s=1}} Nazdar. Ak má byť v tele poznámky vnorená ref., treba vonkajšiu ref. s poznámkou vkladať cez parser f. <code><nowiki>{{#tag}}</nowiki></code>, napr.: ::<code><nowiki>{{#tag:ref|Text poznámky<ref>Citácia...</ref>|group=pozn.}}</nowiki></code> :namiesto ::<code><nowiki><ref group="pozn.">Text poznámky<ref>Citácia...</ref></ref></nowiki></code> :Príklady v článkoch viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=pozn%C3%A1mky+insource%3A%2F%5C%7B%5C%7B%5C%23tag%3Aref%5B%5E%5C%7D%5D%2A%5C%3Cref%2F]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:08, 4. apríl 2022 (UTC) ::Vďaka! [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 10:08, 4. apríl 2022 (UTC) == Infobox jednotky == Ahoj Teslaton, vytvoril som nový [[Šablóna:Infobox jednotka|infobox]] pre fyzikálne jednotky. Pri minulých skúsenostiach, pred tým ako ju hromadne aplikujem, sa radšej pýtam niekoho skúsenejšieho ako ty, čo si o tom myslíš a či máš nejaké nápady ako to vylepšiť? Bolo by úžasné mať túto šablónu vo všetkých článkov, týkajúcich sa jednotiek. Priblížili by sme sa tým viac k zahraničným wikipédiam a umožnilo by to čitateľom prečítať si súhrn informácii. Ukážku infoboxu v praxi môžeš nájsť na článku [[centimeter]]. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:56, 11. apríl 2022 (UTC) == Lua - náhodné čísla == Ahoj {{Ping|Teslaton}}, snažím sa vytvoriť [[Modul:UsporiadanieFaktov|Modul]] na generovanie náhodných faktov pri načítaní stránky. Narazil som na problém, náhodné čísla, ktoré generujú text, sa nemenia, takže text je zakaždým rovnaký. Existuje nejaký spôsob, ako generovať náhodné čísla každý deň alebo pri načítaní stránky? Zo srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:24, 15. apríl 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Prvá vec je [[:cs:random seed|seed]], keďže samotný <code>math.random()</code> je deterministický, to ale vidím, že tam máš pokryté (viac entropie sa dá získať skombinovaním viacerých zdrojov, viď napr. [https://en.wikipedia.org/wiki/Module:Math#L-93]). Druhá vec je [[:mw:Manual:Parser cache|parser cache]] – transformácia wikistránky na výstupnú HTML reprezentáciu je náročná na zdroje, rendrovanie komplexnejších stránok trvá aj rádovo sekundy. Ak by sa mala každá stránka rendrovať nanovo pri každom dotaze, nároky na backendovú infraštruktúru by boli enormné (a priemerná odozva neprimerane dlhá). Hotové HTML náhľady sa preto kešujú s nejakou dobou platnosti a mechanizmami invalidovania a vačšina dotazov sa obsluhuje z keše. Dotknutý je tým všetok dynamicky generovaný obsah, vrátane výstupu Lua modulov, musíš rátať s tým, že kód bude spúšťaný len zriedkavo a v čase nepredvídateľne. :Ešte ale pre protokol: ak to cieliš na randomizáciu zaujímavostí na hlavnú stránku, to bude zrejme vhodnejšie riešiť externým botom, niektoré aspekty čo sú tam žiadúce (formát vstupu, stavovosť výberu s vylúčením opakovania naprieč viacerými iteráciami), sú jednoduchšie riešiteľné externe, než tunajším bezstavovým modulom. Mám v úmysle sformulovať k tomu návrh (a v prípade pozitívnej odozvy to zapracovať), zatiaľ som sa k tomu ale nedostal. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) :: {{Ping|Teslaton}} Ak je problem s cache, nie je to lepšie implementovať cez [[JavaScript|JS]]? Tu randomizáciu?. ✍️&nbsp;[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:46, 15. apríl 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], prepáč, že ti odpisujem tak neskoro, ale bol som odcestovaný. Máš môj rešpekt, že sa chceš do toho pustiť. Napadlo mi, keď sa už ideme do toho pustiť, či by sme nepridali jeden fakt, ktorý by vypísal, aký je v ten deň medzinárodný deň? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 07:52, 18. apríl 2022 (UTC) == {{lang|en|Your undos}} == {{lang|en|Why did you undo my edits?}} {{lang|ru|Скажите, пожалуйста, зачем Вы отменили мои правки?}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 16:48, 8. máj 2022 (UTC) :1. we don't mark (semi-)protected pages in their talk pages. 2. template <code>Editprotected</code> does not exist here. 3. that copy&pasted mixed wiki/HTML markup inside <nowiki><nowiki></nowiki> element does not belong there. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:21, 8. máj 2022 (UTC) ::{{lang|en|{{tl|editprotected}} is widely used in Wikimedia wikis to mark requests to edit protected pages. These copy&pastes were suggestions to modificate these tempaltes.}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 15:56, 9. máj 2022 (UTC) == [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] == Ahoj, nechcel by si ju [https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2022 prihlásiť] do WikiJari?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2022 (UTC) :Ako asi to nie je podstatné, je to navyše len preklad, nie autorský text... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 28. máj 2022 (UTC) ::Trochu nám to zlepší štatistiky. Slovensko možno nebude 2., ale až 3. od konca :) Preklad nevadí, je to komplexne spracovaný článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 28. máj 2022 (UTC) :::Ok, pridal som dva čl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:08, 28. máj 2022 (UTC) == [[Volebná kalkulačka]] == Upravil som, pridal definíciu, dal linky na lepšie miesta. Aké ďalšie zmeny treba na minimálny článok? [[Redaktor:HudecEmil|HudecEmil]] ([[Diskusia s redaktorom:HudecEmil|diskusia]]) 05:53, 3. jún 2022 (UTC) == Smart (producent) == zdravím nedalo mi si nevšimnúť že mi stále opravujete dátum narodenia na Soc. sieti Instagram uverejnili členovia skupiny dms príspevky ktoré jasne hovoria že osobnosť Smart bol narodený 9.6. (blahoželajú mu k narodeninám ) bol by som rád ak by to tam bolo pre doplnenie informácií ak si niekto o danom človeku chce niečo zistiť za pochopenie ďakujem {{nepodpísal|Adam Hrušovský}} :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Čo treba urobiť, ak dopĺňate alebo meníte nejaké údaje alebo tvrdenia v článku na Wikipédii som Vám uviedol na vašej [[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusnej stránke]]: <u>vždy citujte použitý zdroj</u>. Ako sa to robí je zhrnuté v texte [[Pomoc:Referencie]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 9. jún 2022 (UTC) Ospravedlňujem sa za moju nevedomosť dátum narodenia som sa dozvedel len pár minút dozadu a nedávno keď som daného Smarta googlil tak tam nebol tak mi prišlo ako dobrý nápad to tam doplniť a však nikdy som vo Wikipédii nepracoval (nepísal texty ani nič podobné ) takže netuším ako sa daná vec čo popisuje robí a viac menej mi na tom nezáleží (nič v zlom ) bol by som samozrejme rád ak by ste to tam správne doplnil vy keďže ste skúsený a ja nie za pochopenie vám opäť ďakujem [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:09, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Stále ste neuviedol ani len odkaz (URL) na spomínaný príspevok, bez toho ťažko čokoľvek dopĺňať. Druhá vec, že gratulácia k narodeninám na sociálnej sieti moc nespĺňa kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:13, 9. jún 2022 (UTC) mohli by sme sa skontaktovať nejak inak aby som vám mohol poslať linky pretože mi to tu nejde [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:29, 9. jún 2022 (UTC) neviem v týchto diskusiach pracovať je to pre mňa novinka [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:30, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} URL (ak teda host nie je na tunajšom blackliste) sa dá normálne vložiť do textu, vrátane diskusie. Kontaktovať redaktorov mailom je možné cez odkaz ''Poslať e-mail tomuto redaktorovi'' vľavo na dotyčného redaktorskej stránke. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 9. jún 2022 (UTC) vždy keď vám pošlem link tak ho tu neukáže pravdepodobne to bude nejaká licencia alebo podobne [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:35, 9. jún 2022 (UTC) == Autorské práva obrázku == Zdravím. Je možné nahrať na WC obrázok, ktorý sa nachádza na stránke, ktorá obsahuje napr. „©2019“, resp. autorské práva na starý rok? Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 18:31, 21. jún 2022 (UTC) :{{re|Gateshebe|s=1}} Ak nejde o nejaký doložiteľne historický (autor 70 rokov po smrti) alebo doložiteľne slobodný (explicitne uvedené PD alebo CC bez NC/ND obmedzenia niekde pri obr., ako trebárs CC BY 2.0 [https://www.flickr.com/photos/fotopavolfreso/29835719974/ tu] cez odkaz ''Some rights reserved'') obrázok, tak s pravdepodobnosťou blízkou istote nie. Bez ohľadu na prítomnosť/neprítomnosť copyright notice na dotyčnom webe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:04, 21. jún 2022 (UTC) ::Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:51, 21. jún 2022 (UTC) == Skript == Zdravím. Je možné pridať nejaký špeciálny skript pre moje zhrnutie úprav do „MediaWiki:Edittools“, aby sa mi tam zobrazovala aj šablóna <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|}}</nowiki></code> s kurzorom medzi „|“ a „}}“? Nakolko urobiť to všeobecne (podla [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Šablóna „Urgentne upraviť“ do MediaWiki:Edittools|tejto diskusie]]) je asi zložité. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 14:11, 6. júl 2022 (UTC) ==Citácia knihy== Dobrý večer, nedá sa mi vložiť do čl. [[Slovenská literatúra]] citáciu knihy, neviem, či sa čosi zmenilo v posledných týždňoch technicky alebo tam mám na toto blok, proste nie som schopná na tú chybu prísť... vďaka za odpoveď, Teslaton.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC) :{{re|Nelliette|s=1}} Nazdar. Skús ak tak konkrétnejšie, aký markup sa tam snažíš vložiť (a prípadne akým spôsobom – manuálne? cez nejakú automatiku?), z tohoto neviem odhadnúť, kde by mohol byť problém. Ani v logu filtrov nevidím, že by bola nejaká tvoja úprava blokovaná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:46, 27. júl 2022 (UTC) : Pozriem sa na to ešte raz.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 18:49, 27. júl 2022 (UTC) : Snažím sa to dať, no stále je to zablokované. Používam šablónu v editore klikom na ikonku referencie a následne na ikonku šablóny a pokračujem vypĺň´naním jednotlivých riadkov.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 20:45, 27. júl 2022 (UTC) :: {{re|Nelliette|s=1}} Neviem, ja používam klasický starý editor wikitextu (2010) a citácie generujem buď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátorom] alebo manuálne, vložením a vyplnením vzoru z dokumentácie niektorej citačnej šablóny. Ty asi používaš novší editor, ktorý zdieľa funkcionalitu s [[Wikipédia:Vizuálny editor|Vizuálnym editorom]]. Tam teoreticky môže ísť o problém, spomínaný na cswiki ([[cs:Wikipedie:Pod lípou (technika)#Zamrznutí při úpravě v citační šabloně]]) – to je reportované a rieši sa to, opravu predpokladám nasadia v horizonte dní/týždňov. Medzičasom odporúčam postupovať ako som uviedol – buď WikiCitátor alebo vyplnenie manuálne vloženej š. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 27. júl 2022 (UTC) Ďakujem ti, vyskúšam obidva postupy. Dobrú noc. [[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 22:45, 27. júl 2022 (UTC) == Infoboxové úpravy == Ahoj! Nezabúdaj, že aj ako žena môže mať partnerku alebo manželku. Vďaka. [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:46, 3. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} No veď ty si to určite postrážiš (ak by mala)... ;) Biografie normalizujem poloautomaticky, je tam logika, ktorá najprv nahradí čiastkový IB kompletným volaním, následne vypustí (v drvivej väčšine prípadov nadbytočné) mužské/ženské varianty IB parametrov podľa toho, či ide o biografiu ženy alebo muža. Písal som to ešte v dobách, keď svet býval v tomto ohľade príčetnejším miestom a politika identít nebola prerastená do dnešnej obludnej podoby. Ty si v tomto prípade skopíroval zjavne mužský IB (takže si tam mal pre zmenu zas len ''Známy vďaka'', ''Manželka'', ''Partnerka''), filter to len upravil na ženský variant. Ale ako nech žijú ''first world problems''! --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:26, 3. august 2022 (UTC) ::To, že sa téme venujem neznamená, že „hlídač“. Netreba sa tváriť, že lesby či bi-ženy je nejaký rozmar posledných pár rokov alebo tzv. „first world“. Ale to iste vieš, len si okolo toho asi potrebuješ svojsky „zatancovať“. Hej, asi som prekopíroval mužskú verziu ib.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 4. august 2022 (UTC) :::Tanečky okolo toho IMHO robíš ty takýmito diskusnými vstupmi. Väčší bizár je už asi len [https://www.lidovky.cz/nazory/byl-attila-bic-bozi-homosexual-jsou-archeologove-transfobni.A220802_125834_ln_nazory_rkj]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:50, 4. august 2022 (UTC) == Referencie == [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7419944 Nezasahuj] do referencií. Tu nejde o nejaký subjektívny pocit čo je „humáč“ alebo nie. Citácie musia byť tam kde je informácia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:59, 4. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Boli tam, kde je informácia v jednom aj druhom prípade, tamto už hraničí s posadnutosťou a esteticky je to katastrofa. Sú tam navyše prieniky a zrejme už hneď tá prvá cit. (''Der Standard'') v zásade dokladá všetky údaje v tej zátvorke (rakúsky tvar mena, rok narodenia, miesto úmrtia, dátum nájdenia tela), ''Deník.cz'' k tomu nepridáva nič nové a ''The Guardian'' akurát explicitne uvádza mesto pri vete o náleze (čo ale z texu v Standarde vyplýva rovnako). Tzn. nie sú to nijak ostro ohraničené cit., ktoré by dokladali len striktne tie jednotlivosti a je úplne korektné uviesť ich súhrnne za zátvorkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 4. august 2022 (UTC) ::Myslíš estetickú posadnutosť? ;) Nejaké prieniky tam sú. Ale treba si uvedomiť, že keď refy dáš za zátvorku, vyzerá to akoby dokazovali všetko čo v nej je. A to v tomto prípade nebolo. Jedine ''Der Standard'' uvádzal rok narodenia. Tu nejde o vydupanie nejakej výnimky, ale o presné uvádzanie referencií celkovo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:53, 4. august 2022 (UTC) :::Nie ''„nejaké prieniky“'', Der Standard to dokladá celé. Nie je príčetný dôvod, aby to bolo refované po fragmentoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 4. august 2022 (UTC) :::To, že Guardian nedokladá jeden fragment nie je dôvod na takýto absurdný overkill. Analogická situácia nastáva pri veľkej časti viacnásobných citácií za vetami a nie je to väčšinou dôvod roztrúsiť ich redundantne za jednotlivé slová a časti viet, najmä ak sú medzi nimi prieniky, tzn. nejde o nejaký výčet výrazov, kde každá položka je striktne z iného zdroja a pod. Neviem, či to robíš z trucu alebo prečo, ale nie je to na prospech veci a vyzerá to úplne zbytočne zúfalo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:23, 4. august 2022 (UTC) ::::Nevidím v tom overkill, maximálne tu máš 3 referencie za jednou vetou. Ako píšeš, „každá položka je z iného zdroja“ takže by mali byť rovnako aj citované. Ak chceš vidieť reálny overkill, pozri napríklad [[Skarabeusotvaré]] (15 referencií) alebo [[Všivavky]] (30 referencií) za sebou (!) a pritom nie je jasné čo majú dokazovať. Problém je sústrediť sa miesto správnosti (citovať priamo za informáciou, ktorá z daného zdroja pochádza) na estetiku. Inak s trucom vôbec neoperujem (Nepredpokladal som ani, že by takto ľudia operovali. Ale asi tento predpoklad budem musieť zmeniť.). Nie, je to prosté: citácia má ísť tam kde je informácie a nie systém „však čitateľ si to už niekde nájde“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 5. august 2022 (UTC) ::::Inak som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7420143 prehodil] informácie z úvodu nižšie do textu. Nie je to ideálne riešenie, ale rieši to tvoju estetiku úvodu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:00, 5. august 2022 (UTC) :::::Vďaka, aj to je možné riešenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 5. august 2022 (UTC) == Tretí(...) do chronológie v šablóne Infobox album == Ahoj Teslaton. Mám taký problémik. Spravil som heslo k albumu ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' a oni sú tam traja... teda toto dielo by som mal začleniť do troch chronológií, čo som aj urobil. Lenže tretia sa do súčasnej šablóny nedá, tak som pridal ešte jeden "if", čím som ju tam síce dostal, ale pre jedného sa stále držia dve chronológie. Samozrejme, že som to pre jeden album takto nenechal pošahané všade, len hlava mi nejako nezaberá, chcem sa spýtať, nevedel by si to ošetriť pre takýto prípad. nie je to len pre tento prípad: "Vetrím" totiž podobnú dilemu aj v prípade albumu ''[[Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka / Eosphoros]]''... [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 16:35, 21. august 2022 (UTC) :{{re|Bojars|s=1}} Doplnil som, nemal si tam v poriadku zátvorky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:03, 21. august 2022 (UTC) :Vďaka {{úsmev}}, peknú nedeľu prajem [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 17:06, 21. august 2022 (UTC) == Brežnev == Ja síce nie som tá IP, čo tam editovala, ale akokoľvek mohol mať rodičov Rusov, jeho oficiálna národnosť, teda to, čo mal zapísané v občianskom preukaze, bola ukrajinská https://news.pn/ru/blogs/91188 (možno preto, že sa narodil na Ukrajine, možno preto, že to tak chceli jeho rodičia a možno preto, že jeho rodičia Rusi vôbec neboli - to ja neviem posúdiť). Ak sa on cítil byť niečím iným (podľa toho, ako to bolo na hlavu štátu vtedy vhodné), je to maximálne vhodné zmienky, ale nie je to rozhodujúce. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC|2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC]] 15:06, 22. august 2022 (UTC) 82nymjrn2i6wdlkp0ox5w8rrt2vck60 7428829 7428820 2022-08-22T15:13:11Z Teslaton 12161 /* Brežnev */ re wikitext text/x-wiki --[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC)<div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]] </div> {{RIGHTTOC}} == How we will see unregistered users == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin=content/> Ahoj! Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia. Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí. Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat. Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]]. Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu. Děkuji. /[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/> </div> 18:19, 4. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 --> == Plnenie kategórie == Nazdar. Ako vytvorím zoznam existujúcich slovenských článkov, ktoré sú zároveň členmi [https://en.wikipedia.org/wiki/Category:Deaths%20from%20plague%20(disease) tejto kategórie] v EN wiki (alebo CS)? Vďaka vopred. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:03, 13. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Nazdar. Ja na tento účel používam generický PetScan s nastaveným mapovaním výstupu do inej wiki, než je vstupná (''Other sources/Use wiki/From manual list'': skwiki). Vzor takého typu dotazu sa dá mať odložený priamo ako bookmarknuté URL, tzn. pre tvoj prípad: [https://petscan.wmflabs.org/?language=en&project=wikipedia&categories=Deaths%20from%20plague%20(disease)&depth=1&ns%5B0%5D=1&manual_list_wiki=skwiki&search_max_results=500&common_wiki=manual&interface_language=en&active_tab=tab_categories&doit=#results]. Existuje na to aj jednoúčelový nástroj [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&uselang=sk Category completer], ktorý zobrazí už len priamo chýbajúce položky, je ale použiteľný len na 1:1 mapovania, kdežto v tomto konkrétnom prípade potrebuješ (aspoň teda pri en→sk páre) sken vstupnej kat. s nenulovou hĺbkou, keďže to tam majú členené do podkategórií. A teda PetScan je celkovo flexibilnejší, čo sa týka ďalších filtrov, formátov výstupu, atď. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:18, 13. január 2022 (UTC) ::Paráda. Vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 16:13, 13. január 2022 (UTC) :::{{re|Vegetator|s=1}} Gut, akurát ešte snáď, že booknuť si to je bezpečnejšie s <tt>depth=0</tt> (a zvyšovať ju až v prípade potreby manuálne). Takto sa môže stať, že mechanicky vymeníš root kat., zoberieš výstup a prehliadneš, že zahŕňa aj stránky z podkategórií (kde nie vždy sú relevantné veci na zaradenie do tunajšieho ekvivalentu, typický problém sú rôzne eponymné kat. ale aj normálne podstromy, ktoré by už vyžadovali aj tu ďalšiu kategorizáciu; s výstupom získaným pri nenulovej depth treba narábať obozretne, ideálne manuálne kontrolovať relevanciu každej položky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 13. január 2022 (UTC) ::::Testoval som to poloautomaticky, aj s menšou hĺbkou. Je problém s vierohodnosťou údajov, na čo som bol už upozornený iným redaktorom. Musím to viac kontrolovať. Budem to skúšať na menej problematických a bezchybnejších kategóriách ako je smrť. Ale super nástroj. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:27, 13. január 2022 (UTC) :::::{{re|Vegetator|s=1}} Ešte potom druhá možná cesta sú Wikiúdaje, kde sa dá dotazovať cez [[:en:SPARQL|SPARQL]] a do výstupu si vieš namapovať titulky čl. z konkrétnej wiki. Napr. dotaz [https://query.wikidata.org/#%23%20Suicides%0ASELECT%20%3Fitem%20%3FitemLabel%20%3Fskwiki%0AWHERE%20%0A%7B%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP1196%20wd%3AQ10737.%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20%5Bmanner%20of%20death%5D%20%5Bsuicide%5D%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fitem%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%20%20%20%20%0A%20%20SERVICE%20wikibase%3Alabel%20%7B%20bd%3AserviceParam%20wikibase%3Alanguage%20%22sk%2Cen%22.%20%7D%20%23%20Helps%20get%20the%20label%20in%20your%20language%2C%20if%20not%2C%20then%20en%20language%0A%7D%0AORDER%20BY%20%3FitemLabel%0ALIMIT%2010%0A] vracia skwiki titulky položiek s tvrdením <tt>[spôsob smrti]: [samovražda]</tt>. Treba si ale zvyknúť na syntax a nuansy, dá sa na tom spáliť aj dosť času... A teda výstupy treba tiež kontrolovať, ani tam nie je nijak garantované, že nie sú pozanášané hovadiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 13. január 2022 (UTC) == Desaťročia == Nazdar. Všimol som si, že šablóna <nowiki>{{Kategória ročníka}}</nowiki> kategorizuje posledný rok storočia ako jeho nulté desaťročie. Napr.[[:Kategória:2000 na Slovensku]]. Bije sa to s info, ktoré je v článku [[desaťročie]]. Je zlá šablóna alebo článok? Vďaka za info. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 19:14, 29. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Chyba v š., opravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7312493]. Rok [[2000]] je posledný rok [[20. storočie|20. storočia]]. Z hľadiska radenia do desaťročí (minimálne ako boli zavedené tu na wiki) už ale patrí do [[0. roky 21. storočia|0. rokov 21. storočia]], čo pri takomto nazývaní dekád so zahrnutím storočia predstavuje trochu nesúlad. Pozerám, že na iných wiki sa tomu vyhýbajú tak, že majú dekády pomenované prevažne bez odkazu na storočie, napr. [[:en:2000s]], [[:cs:2000–2009]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:51, 29. január 2022 (UTC) == Šablóna box == Zdravím pán kapitán, je niečo na slovenskej wikipedii ako [[:cs:Šablona:Box-hlava|box-hlava]]? Tvoj obdivovateľ[[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:18, 7. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Priamy 1:1 ekvivalent tamtoho konštruktu tu nie je. Alternatívy závisia od toho, čo presne chceš dosiahnuť (neuviedol si). Buď sa to dá (ak to potrebuješ ako súčasť nejakej šablóny) riešiť vlastným HTML/CSS, resp. napr. na pseudo-obrázkové rámčeky tu je {{tl|Image frame}} :Obdiv si šetri a na kapitána neviem kde a ako si prišiel (v každom prípade, od čias povýšenia SNS-áckeho stand-up komika táto hodnosť v našich končinách dosť devalvovala). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:29, 7. február 2022 (UTC) == Výrok (logika) == Milý Teslaton, napadlo mi, či by sme nespojili články [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] do článku [[výrok (logika)]]. Všimol som si, že takto to majú spravené na [[:cs:Výrok_(logika)|českej]] i na [[:en:Proposition|anglickej]] wikipédii. Nevidím význam nechávať [[Jednoduchý výrok|článok]] s jednou vetou ako samostatný. Taktiež by to bolo jednoduchšie prepojiť so zahraničnými verziami wikipédie. Rád by som počul na túto tému od teba názor, z pohľadu profesionálneho matematika, dômyselného ITečkára a hlavne z pohľadu skúseného redaktora na wikipédii. Tvoj kolega [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 19:21, 8. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Zdravím. Pls., ak chceš, aby tu ľudia (slušne a konštruktívne) reagovali na tvoje príspevky, bolo by dobré vynechať tú vatu, čo z nejakého dôvodu cítiš potrebu pridávať na koniec. Za mňa je to vcelku otravné. Profesionálny matematik nie som ani náhodou (netuším, kde si na to prišiel, neviem o tom, že by som sa tak kdekoľvek prezentoval) a čo sa týka výrokov, tamto delenie vychádza z [[Filit]]u. Osobne nemám problém ani so súčasným riešením, ani s prípadným zlúčením (a presmerovaní súčasných hesiel [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] na sekcie v zlúčenom čl.). Ak máš záujem, navrhni to v [[Diskusia:Výrok (logika)|diskusii k čl. výrok (logika)]], pokiaľ nikto nebude mať výhrady (čo negarantujem), môžeš po nejakom čase zlúčenie pokojne zrealizovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 8. február 2022 (UTC) ::Ahoj Teslaton, ďakujem za radu, určite skúsim zlúčenie navrhnúť. S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 21:24, 8. február 2022 (UTC) == Infobox rastlina == Zdravím ťa Teslaton, počuj dostal som nápad. Písal som to aj do diskusie stránky, ale nikto neodpísal, tak sa obraciam na teba. Čo keby sme odstránili v infoboxe rastlina collapsible list? Strašne veľa ľudí nevie, že majú kliknúť na to malé modré tlačídko, aby sa im zobrazil obsah(aj ja som to do nedávna nevedel). Ak by sme to tlačídko odstránili, tak by sme ľudom ušetrili strašne veľa času, taktiež by to uľahčilo prácu redaktorom, ktorý by konečne videli vo vizuálnom editore prehľad infoboxu. Čo si o tom myslíš? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 20:23, 22. február 2022 (UTC) :Odpíšem v diskusii k IB [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_%C5%A1abl%C3%B3ne:Infobox_rastliny#Odstr%C3%A1nenie_collapsible_list]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:36, 22. február 2022 (UTC) ::Moc diky, že si s tým konečne pohol :) . Len stále neviem nájsť žiadnu gramatickú chybu na "tlačídko". ::Inač ako mám zapísať jeden zdroj do článku, tak aby bol priradený ku každému paragrafu naraz? Už mi kvôli tomu zmazali 2 články :( [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:28, 22. február 2022 (UTC) :::Ad ''tlačídko'': ako používa sa to, no je to taký hybrid. Spisovne je buď po slovensky ''„tlačidlo“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=tla%C4%8Didlo], alebo potom po česky ''„tlačítko“'' [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?heslo=tla%C4%8D%C3%ADtko&sti=95376]. :::Ad zdroje: neviem, čo presne myslíš (dobré je vždy pripájať prelinkovania, keď je o niečom reč, sme na wiki). Ak viacnásobné použitie rovnakej citácie, tak to sa rieši pomenovaním referencie: ::::<code><nowiki>Nejaké tvrdenie.<ref name="názov">{{citácia …}}</ref></nowiki></code> :::a jej následným znovupoužívaním už bez tela, len s tým názvom: ::::<code><nowiki>Nejaké ďalšie tvrdenie.<ref name="názov" /> A ešte ďalšie.<ref name="názov" /></nowiki></code> :::Dosť ale pochybujem, že by ti len kvôli tomuto niekto mazal články... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:41, 22. február 2022 (UTC) ::::Som ti veľmi vďačný. Zle som sa vyjadril, vymazali mi iba všade text, kde nebol zdroj. Už som to napravil :) [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 09:15, 23. február 2022 (UTC) == Ruská invázia na Ukrajinu == Aku to má zmysel tam dávať vlajky pol sveta môžete my vysvetliť prečo to má anglická Wiki? Ktorá je určite o level vyššie ako slovenská [[Redaktor:Hokej fanúšik|Hokej fanúšik]] ([[Diskusia s redaktorom:Hokej fanúšik|diskusia]]) 19:14, 25. február 2022 (UTC) :Skúsim ''„ty vysvetliť“'': anglická wiki má momentálne v IB k tomuto konfliktu uvedených presne tých istých participantov, ako skwiki. Prosím ťa, v dobrom, skús sa venovať témam, kde vieš priniesť zmysluplnú pridanú hodnotu a editáciu článku o konflikte nechaj na niekoho, kto tú hodnotu dokáže priniesť tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 25. február 2022 (UTC) == Přesměrování == Čau, můžu poprosit o přesměrování: * [[Vták roka (Česká republika)]] na [[Vták roka (Česko)]] * [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania]] na [[Sliezska cirkev evanjelická augsburského vyznania]] Dík. [[Špeciálne:Príspevky/62.168.13.101|62.168.13.101]] 14:54, 1. marec 2022 (UTC) == Dvojhlavý sval ramena == Ahoj Teslaton, stránka [[dvojhlavý sval ramena]] sa nedá prepojiť s ostatnými jazykmi. Píše, že stránka bola uzamknutá, aj keď nevidím žiadnu uzamknutú stránku. Nemáš nejaký trik z rukáva, ktorý by to vedel prepojiť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 11:52, 9. marec 2022 (UTC) :Mne šla prepojiť štandardnou cestou, neviem v čom bol problém. Inak ak nefunguje automatické prepájanie, dá sa otvoriť zodpovedajúca položka na WD (v tomto prípade to bola [[:d:Q201363]]) a dolu v slote ''Wikipedia'' pridať odkaz na skwiki. A v prípade, že už nová stránka má založenú ďalšiu redundantnú položku, dajú sa tie položky na WD zlúčiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:32, 9. marec 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], [[Šablóna:Infobox sval|infobox sval]] vynecháva vždy pred textom 1 riadok, pozri napr. [[Dvojhlavý sval ramena]]. Na kóde som si nič zvláštneho nevšimol. Nemohol by si sa prosím na to pozrieť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:54, 17. marec 2022 (UTC) :::{{re|AngryBiceps|s=1}} Predpokladám, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7335901], IB musí vkladať čisto markup šablóny, všetko ostatné, vrátane whitespace (kam spadá už prvý ďalší newline) musí byť vyňaté cez noinclude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 17. marec 2022 (UTC) == Joj play == Prosím vráť mi ten článok je to pravda pozri si živé.sk alebo ostatné Media co sa týmto zaoberajú a ak chceš tak pomôž [[Redaktor:Janiojkoko|Janiojkoko]] ([[Diskusia s redaktorom:Janiojkoko|diskusia]]) 19:57, 10. marec 2022 (UTC) :{{re|Janiojkoko|s=1}} Bez ohľadu na zdroje (ktoré tam neboli citované) by som odporúčal zakladal až v momente, keď to bude reálne existovať. Encyklopédia nie je PR priestor na avizovanie budúcich produktov a služieb. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 10. marec 2022 (UTC) == Autorské právo == Ahoj Teslaton mal by som na teba jednu technickú otázku. Chcel by som momentálne nahrať fotku poštovej známky k pripravenému článku v [[Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko|mojom pieskovisku]]. V lete sa tam chystám urobiť pár záberov ale momentálne som nenašiel žiadnu fotku na Wikimedia Commons tak mi prišlo na um dať aspoň tú poštovú známku (mám ju doma z čias keď som zbieral známky). Moja otázka je teda či to rovnako podlieha autorskému právu ako v prípade umeleckého diela? Vďaka vopre. --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:57, 11. marec 2022 (UTC) == [[Rusko-ukrajinská vojna]] == Ahoj! Mohli by ste pomôcť s úpravou tohto článku? Keďže toto bol môj strojový preklad a nehovorím po slovensky, ale článok je veľmi dôležitý. {{nepodpísal|Jafaz}} :Zdravím. Korektúry čl. sú nad moje kapacity a ani odborne nie som v tematike zrovna doma, vhodnejší ale asi bude (hoci aj stručnejší) autorský text alebo preklad z en/cs, zrealizovaný niektorým tunajším redaktorom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:43, 15. marec 2022 (UTC) == Taxobox == Zdravím [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], nie som najlepší programátor, ale vytvoril som [[Redaktor:AngryBiceps/Taxobox|Taxobox]] na zjednotenie [[Šablóna:Infobox živočíchy|živočíšneho]], [[Šablóna:Infobox rastliny|rastliného]] a [[Šablóna:Infobox huby|hubového infoboxu]] (Infobox strieda farby podľa ríše). Čo si o tom myslíš a ako by si to ešte upravil a vylepšil? :) S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 16:59, 13. marec 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} To je skôr na ľudí, venujúcich sa biologickým témam (nakoľko vyhovuje sada parametrov, štruktúra IB, aťd.). Ja by som to vedel ev. strojovo nahradiť (pokiaľ by sa dospelo ku konsenzu, že je to žiadúce a nestačí to riešiť mapovaním volaní zo súčasných separátnych IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 13. marec 2022 (UTC) ::Diky za odpoveď, obrátim sa na biológov. Btw vždy ma fascinovalo ako robis tych botov, robis ich v java scripte ? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:21, 13. marec 2022 (UTC) :::Záleží od úrovne abstrakcie, na ktorej chceš tú-ktorú úlohu uchopiť. API volania sa dajú robiť bez ohľadu na ekosystém, pokojne aj JS/TS (či už backendovo Node.js alebo aj z browsra; btw. JavaScript sa píše zásadne spolu). Na druhej strane, ak vec netúžiš riešiť nízkoúrovňovo od základu, existuje kopa zavedených frameworkov (najrozšírenejší asi [[:mw:Manual:Pywikibot|Pywikibot]]) resp. poloautomatických nástrojov ([[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]]), viď napr. odkazy na konci [[Wikipédia:Bot]]. Lepšie je ale začínať ak tak s drobnosťami a komplexnejšie veci len na základe konsenzu a po dôkladnom otestovaní. A teda, mimo snáď základného použitia AWB, je žiadúca aj nejaká predošlá prax (vývojárčenie, data processing, CLI prostredie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 13. marec 2022 (UTC) ::::Ako dlho si sa to učil? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:30, 14. marec 2022 (UTC) == Wikicitátor == Ahoj, pri citovaní z&nbsp;webu ''pravda.sk'' Wikicitátor naďalej automaticky hádže ako vydavateľa Perex, no od marca 2021 je vydavateľom novín OUR MEDIA SR, ktorá P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X odkúpila ([https://noviny.pravda.sk/akcie/clanok/583045-novym-vydavatelom-dennika-pravda-je-spolocnost-our-media-sr-a-s/], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=408378&SID=2&P=1 OUR MEDIA SR], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=3876&SID=2&P=1 P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X]).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 14:18, 14. marec 2022 (UTC) :Ok, upravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:33, 15. marec 2022 (UTC) == Absolventi == Zdar! V zdrojoch nie je striktne napísané, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Pol%C3%A1k_(teatrol%C3%B3g)&curid=678699&diff=7336716&oldid=7336705 Milan Polák] tie uni aj absolvoval. Dá sa to predpokladať, ale...--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:55, 18. marec 2022 (UTC) :Hej, zvažoval som, no minimálne pri tej VŠMU sa to dá podľa rokov predpokladať. To druhé bolo niečo nadstavbové, tam je asi rovnako pravdepodobné, že to dokončil. Podobných prípadov (kde je štúdium uvedené len takto) bude hodne a centrálna autorita, ktorá by explicitne evidovala diplomy/absolventov zrejme nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 18. marec 2022 (UTC) ::Pri VŠMU by to vychádzalo, Muni je menej istá. Snažil som sa dohľadať akademickejší profil niekde, ale nedohľadal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:08, 18. marec 2022 (UTC) {{Citácia knihy | kapitola zborník = Polák Milan | titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | zväzok = 2, M{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1990 | isbn = 80-224-0001-7 | počet strán = 712 | strany = 199 }}: „R. 1967 absolvoval štúdium div. vedy (odbor dramaturgie) na VŠMU v Bratislave.“ [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 23:45, 18. marec 2022 (UTC) :Ok, doplnil som a MUNI teda pre istotu vyhadzujem [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7336748]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:52, 18. marec 2022 (UTC) == Wikidata == Ahoj Teslaton, je niečo na sk wiki ako [[:en:Template:Wikidata|wikidata]] na anglickej wiki? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:59, 24. marec 2022 (UTC) :Nazdar. Tá konkrétna š. nie. Základné možnosti dotazovať WD tu ale vo všeobecnosti sú, jednak cez <code><nowiki>{{#property}}</nowiki></code> parser f. [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikidata/Notes/Inclusion_syntax_v0.4], komplexnejšie dotazy cez [[Modul:Wikiúdaje]] (oproti súčasnej verzii na en alebo cs má ale v niektorých ohľadoch už trochu limitovanú expresivitu). Keď už sa ale ideš pýtať, dobré je vždy uviesť pokiaľ možno aj nejaký širší kontext – čo a kde konkrétne by si s tým potreboval riešiť, dá sa potom ev. dobrať k výsledku efektívnejšie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:43, 24. marec 2022 (UTC) ::Diky za pomoc. Strašne prepáč, že som ti neposkytol dostatok info, ale mal som naponáhlo, potreboval som vytvoriť parameter v šablóne, ktorý by vedel získať data z WD a aplikovať ich v určitom formáte. Hľadal som parser f. Ešte raz diky za pomoc. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:29, 24. marec 2022 (UTC) == Poznámky pod čiarou/Referencie == Ahoj, ďakujem ti za úpravu v článku [[Vesna Vulovićová]]. V budúcnosti budem citáty už takto upravovať (keď robím úpravy mi to automaticky nedáva slovenské úvodzovky, pre to tá zlá úprava). Mám menšiu otázku a možno mi budeš vedieť poradiť: Existuje spôsob ako dať do [[Vesna Vulovićová#Poznámky|poznámok]] odkazy na referencie? Práve v tomto článku je to na "anglickom origináli" tak upravené a už aj ďalších článkoch som to chcel nejako uviesť (napr. [[Virginia Apgarová|tu]] alebo [[Vladimír Dzurilla|tu]]). Ďakujem, pekný deň. [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 08:22, 4. apríl 2022 (UTC) :{{re|Andrej203|s=1}} Nazdar. Ak má byť v tele poznámky vnorená ref., treba vonkajšiu ref. s poznámkou vkladať cez parser f. <code><nowiki>{{#tag}}</nowiki></code>, napr.: ::<code><nowiki>{{#tag:ref|Text poznámky<ref>Citácia...</ref>|group=pozn.}}</nowiki></code> :namiesto ::<code><nowiki><ref group="pozn.">Text poznámky<ref>Citácia...</ref></ref></nowiki></code> :Príklady v článkoch viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=pozn%C3%A1mky+insource%3A%2F%5C%7B%5C%7B%5C%23tag%3Aref%5B%5E%5C%7D%5D%2A%5C%3Cref%2F]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:08, 4. apríl 2022 (UTC) ::Vďaka! [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 10:08, 4. apríl 2022 (UTC) == Infobox jednotky == Ahoj Teslaton, vytvoril som nový [[Šablóna:Infobox jednotka|infobox]] pre fyzikálne jednotky. Pri minulých skúsenostiach, pred tým ako ju hromadne aplikujem, sa radšej pýtam niekoho skúsenejšieho ako ty, čo si o tom myslíš a či máš nejaké nápady ako to vylepšiť? Bolo by úžasné mať túto šablónu vo všetkých článkov, týkajúcich sa jednotiek. Priblížili by sme sa tým viac k zahraničným wikipédiam a umožnilo by to čitateľom prečítať si súhrn informácii. Ukážku infoboxu v praxi môžeš nájsť na článku [[centimeter]]. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:56, 11. apríl 2022 (UTC) == Lua - náhodné čísla == Ahoj {{Ping|Teslaton}}, snažím sa vytvoriť [[Modul:UsporiadanieFaktov|Modul]] na generovanie náhodných faktov pri načítaní stránky. Narazil som na problém, náhodné čísla, ktoré generujú text, sa nemenia, takže text je zakaždým rovnaký. Existuje nejaký spôsob, ako generovať náhodné čísla každý deň alebo pri načítaní stránky? Zo srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:24, 15. apríl 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Prvá vec je [[:cs:random seed|seed]], keďže samotný <code>math.random()</code> je deterministický, to ale vidím, že tam máš pokryté (viac entropie sa dá získať skombinovaním viacerých zdrojov, viď napr. [https://en.wikipedia.org/wiki/Module:Math#L-93]). Druhá vec je [[:mw:Manual:Parser cache|parser cache]] – transformácia wikistránky na výstupnú HTML reprezentáciu je náročná na zdroje, rendrovanie komplexnejších stránok trvá aj rádovo sekundy. Ak by sa mala každá stránka rendrovať nanovo pri každom dotaze, nároky na backendovú infraštruktúru by boli enormné (a priemerná odozva neprimerane dlhá). Hotové HTML náhľady sa preto kešujú s nejakou dobou platnosti a mechanizmami invalidovania a vačšina dotazov sa obsluhuje z keše. Dotknutý je tým všetok dynamicky generovaný obsah, vrátane výstupu Lua modulov, musíš rátať s tým, že kód bude spúšťaný len zriedkavo a v čase nepredvídateľne. :Ešte ale pre protokol: ak to cieliš na randomizáciu zaujímavostí na hlavnú stránku, to bude zrejme vhodnejšie riešiť externým botom, niektoré aspekty čo sú tam žiadúce (formát vstupu, stavovosť výberu s vylúčením opakovania naprieč viacerými iteráciami), sú jednoduchšie riešiteľné externe, než tunajším bezstavovým modulom. Mám v úmysle sformulovať k tomu návrh (a v prípade pozitívnej odozvy to zapracovať), zatiaľ som sa k tomu ale nedostal. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) :: {{Ping|Teslaton}} Ak je problem s cache, nie je to lepšie implementovať cez [[JavaScript|JS]]? Tu randomizáciu?. ✍️&nbsp;[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:46, 15. apríl 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], prepáč, že ti odpisujem tak neskoro, ale bol som odcestovaný. Máš môj rešpekt, že sa chceš do toho pustiť. Napadlo mi, keď sa už ideme do toho pustiť, či by sme nepridali jeden fakt, ktorý by vypísal, aký je v ten deň medzinárodný deň? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 07:52, 18. apríl 2022 (UTC) == {{lang|en|Your undos}} == {{lang|en|Why did you undo my edits?}} {{lang|ru|Скажите, пожалуйста, зачем Вы отменили мои правки?}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 16:48, 8. máj 2022 (UTC) :1. we don't mark (semi-)protected pages in their talk pages. 2. template <code>Editprotected</code> does not exist here. 3. that copy&pasted mixed wiki/HTML markup inside <nowiki><nowiki></nowiki> element does not belong there. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:21, 8. máj 2022 (UTC) ::{{lang|en|{{tl|editprotected}} is widely used in Wikimedia wikis to mark requests to edit protected pages. These copy&pastes were suggestions to modificate these tempaltes.}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 15:56, 9. máj 2022 (UTC) == [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] == Ahoj, nechcel by si ju [https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2022 prihlásiť] do WikiJari?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2022 (UTC) :Ako asi to nie je podstatné, je to navyše len preklad, nie autorský text... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 28. máj 2022 (UTC) ::Trochu nám to zlepší štatistiky. Slovensko možno nebude 2., ale až 3. od konca :) Preklad nevadí, je to komplexne spracovaný článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 28. máj 2022 (UTC) :::Ok, pridal som dva čl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:08, 28. máj 2022 (UTC) == [[Volebná kalkulačka]] == Upravil som, pridal definíciu, dal linky na lepšie miesta. Aké ďalšie zmeny treba na minimálny článok? [[Redaktor:HudecEmil|HudecEmil]] ([[Diskusia s redaktorom:HudecEmil|diskusia]]) 05:53, 3. jún 2022 (UTC) == Smart (producent) == zdravím nedalo mi si nevšimnúť že mi stále opravujete dátum narodenia na Soc. sieti Instagram uverejnili členovia skupiny dms príspevky ktoré jasne hovoria že osobnosť Smart bol narodený 9.6. (blahoželajú mu k narodeninám ) bol by som rád ak by to tam bolo pre doplnenie informácií ak si niekto o danom človeku chce niečo zistiť za pochopenie ďakujem {{nepodpísal|Adam Hrušovský}} :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Čo treba urobiť, ak dopĺňate alebo meníte nejaké údaje alebo tvrdenia v článku na Wikipédii som Vám uviedol na vašej [[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusnej stránke]]: <u>vždy citujte použitý zdroj</u>. Ako sa to robí je zhrnuté v texte [[Pomoc:Referencie]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 9. jún 2022 (UTC) Ospravedlňujem sa za moju nevedomosť dátum narodenia som sa dozvedel len pár minút dozadu a nedávno keď som daného Smarta googlil tak tam nebol tak mi prišlo ako dobrý nápad to tam doplniť a však nikdy som vo Wikipédii nepracoval (nepísal texty ani nič podobné ) takže netuším ako sa daná vec čo popisuje robí a viac menej mi na tom nezáleží (nič v zlom ) bol by som samozrejme rád ak by ste to tam správne doplnil vy keďže ste skúsený a ja nie za pochopenie vám opäť ďakujem [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:09, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Stále ste neuviedol ani len odkaz (URL) na spomínaný príspevok, bez toho ťažko čokoľvek dopĺňať. Druhá vec, že gratulácia k narodeninám na sociálnej sieti moc nespĺňa kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:13, 9. jún 2022 (UTC) mohli by sme sa skontaktovať nejak inak aby som vám mohol poslať linky pretože mi to tu nejde [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:29, 9. jún 2022 (UTC) neviem v týchto diskusiach pracovať je to pre mňa novinka [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:30, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} URL (ak teda host nie je na tunajšom blackliste) sa dá normálne vložiť do textu, vrátane diskusie. Kontaktovať redaktorov mailom je možné cez odkaz ''Poslať e-mail tomuto redaktorovi'' vľavo na dotyčného redaktorskej stránke. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 9. jún 2022 (UTC) vždy keď vám pošlem link tak ho tu neukáže pravdepodobne to bude nejaká licencia alebo podobne [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:35, 9. jún 2022 (UTC) == Autorské práva obrázku == Zdravím. Je možné nahrať na WC obrázok, ktorý sa nachádza na stránke, ktorá obsahuje napr. „©2019“, resp. autorské práva na starý rok? Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 18:31, 21. jún 2022 (UTC) :{{re|Gateshebe|s=1}} Ak nejde o nejaký doložiteľne historický (autor 70 rokov po smrti) alebo doložiteľne slobodný (explicitne uvedené PD alebo CC bez NC/ND obmedzenia niekde pri obr., ako trebárs CC BY 2.0 [https://www.flickr.com/photos/fotopavolfreso/29835719974/ tu] cez odkaz ''Some rights reserved'') obrázok, tak s pravdepodobnosťou blízkou istote nie. Bez ohľadu na prítomnosť/neprítomnosť copyright notice na dotyčnom webe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:04, 21. jún 2022 (UTC) ::Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:51, 21. jún 2022 (UTC) == Skript == Zdravím. Je možné pridať nejaký špeciálny skript pre moje zhrnutie úprav do „MediaWiki:Edittools“, aby sa mi tam zobrazovala aj šablóna <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|}}</nowiki></code> s kurzorom medzi „|“ a „}}“? Nakolko urobiť to všeobecne (podla [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Šablóna „Urgentne upraviť“ do MediaWiki:Edittools|tejto diskusie]]) je asi zložité. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 14:11, 6. júl 2022 (UTC) ==Citácia knihy== Dobrý večer, nedá sa mi vložiť do čl. [[Slovenská literatúra]] citáciu knihy, neviem, či sa čosi zmenilo v posledných týždňoch technicky alebo tam mám na toto blok, proste nie som schopná na tú chybu prísť... vďaka za odpoveď, Teslaton.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC) :{{re|Nelliette|s=1}} Nazdar. Skús ak tak konkrétnejšie, aký markup sa tam snažíš vložiť (a prípadne akým spôsobom – manuálne? cez nejakú automatiku?), z tohoto neviem odhadnúť, kde by mohol byť problém. Ani v logu filtrov nevidím, že by bola nejaká tvoja úprava blokovaná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:46, 27. júl 2022 (UTC) : Pozriem sa na to ešte raz.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 18:49, 27. júl 2022 (UTC) : Snažím sa to dať, no stále je to zablokované. Používam šablónu v editore klikom na ikonku referencie a následne na ikonku šablóny a pokračujem vypĺň´naním jednotlivých riadkov.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 20:45, 27. júl 2022 (UTC) :: {{re|Nelliette|s=1}} Neviem, ja používam klasický starý editor wikitextu (2010) a citácie generujem buď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátorom] alebo manuálne, vložením a vyplnením vzoru z dokumentácie niektorej citačnej šablóny. Ty asi používaš novší editor, ktorý zdieľa funkcionalitu s [[Wikipédia:Vizuálny editor|Vizuálnym editorom]]. Tam teoreticky môže ísť o problém, spomínaný na cswiki ([[cs:Wikipedie:Pod lípou (technika)#Zamrznutí při úpravě v citační šabloně]]) – to je reportované a rieši sa to, opravu predpokladám nasadia v horizonte dní/týždňov. Medzičasom odporúčam postupovať ako som uviedol – buď WikiCitátor alebo vyplnenie manuálne vloženej š. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 27. júl 2022 (UTC) Ďakujem ti, vyskúšam obidva postupy. Dobrú noc. [[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 22:45, 27. júl 2022 (UTC) == Infoboxové úpravy == Ahoj! Nezabúdaj, že aj ako žena môže mať partnerku alebo manželku. Vďaka. [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:46, 3. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} No veď ty si to určite postrážiš (ak by mala)... ;) Biografie normalizujem poloautomaticky, je tam logika, ktorá najprv nahradí čiastkový IB kompletným volaním, následne vypustí (v drvivej väčšine prípadov nadbytočné) mužské/ženské varianty IB parametrov podľa toho, či ide o biografiu ženy alebo muža. Písal som to ešte v dobách, keď svet býval v tomto ohľade príčetnejším miestom a politika identít nebola prerastená do dnešnej obludnej podoby. Ty si v tomto prípade skopíroval zjavne mužský IB (takže si tam mal pre zmenu zas len ''Známy vďaka'', ''Manželka'', ''Partnerka''), filter to len upravil na ženský variant. Ale ako nech žijú ''first world problems''! --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:26, 3. august 2022 (UTC) ::To, že sa téme venujem neznamená, že „hlídač“. Netreba sa tváriť, že lesby či bi-ženy je nejaký rozmar posledných pár rokov alebo tzv. „first world“. Ale to iste vieš, len si okolo toho asi potrebuješ svojsky „zatancovať“. Hej, asi som prekopíroval mužskú verziu ib.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 4. august 2022 (UTC) :::Tanečky okolo toho IMHO robíš ty takýmito diskusnými vstupmi. Väčší bizár je už asi len [https://www.lidovky.cz/nazory/byl-attila-bic-bozi-homosexual-jsou-archeologove-transfobni.A220802_125834_ln_nazory_rkj]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:50, 4. august 2022 (UTC) == Referencie == [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7419944 Nezasahuj] do referencií. Tu nejde o nejaký subjektívny pocit čo je „humáč“ alebo nie. Citácie musia byť tam kde je informácia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:59, 4. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Boli tam, kde je informácia v jednom aj druhom prípade, tamto už hraničí s posadnutosťou a esteticky je to katastrofa. Sú tam navyše prieniky a zrejme už hneď tá prvá cit. (''Der Standard'') v zásade dokladá všetky údaje v tej zátvorke (rakúsky tvar mena, rok narodenia, miesto úmrtia, dátum nájdenia tela), ''Deník.cz'' k tomu nepridáva nič nové a ''The Guardian'' akurát explicitne uvádza mesto pri vete o náleze (čo ale z texu v Standarde vyplýva rovnako). Tzn. nie sú to nijak ostro ohraničené cit., ktoré by dokladali len striktne tie jednotlivosti a je úplne korektné uviesť ich súhrnne za zátvorkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 4. august 2022 (UTC) ::Myslíš estetickú posadnutosť? ;) Nejaké prieniky tam sú. Ale treba si uvedomiť, že keď refy dáš za zátvorku, vyzerá to akoby dokazovali všetko čo v nej je. A to v tomto prípade nebolo. Jedine ''Der Standard'' uvádzal rok narodenia. Tu nejde o vydupanie nejakej výnimky, ale o presné uvádzanie referencií celkovo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:53, 4. august 2022 (UTC) :::Nie ''„nejaké prieniky“'', Der Standard to dokladá celé. Nie je príčetný dôvod, aby to bolo refované po fragmentoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 4. august 2022 (UTC) :::To, že Guardian nedokladá jeden fragment nie je dôvod na takýto absurdný overkill. Analogická situácia nastáva pri veľkej časti viacnásobných citácií za vetami a nie je to väčšinou dôvod roztrúsiť ich redundantne za jednotlivé slová a časti viet, najmä ak sú medzi nimi prieniky, tzn. nejde o nejaký výčet výrazov, kde každá položka je striktne z iného zdroja a pod. Neviem, či to robíš z trucu alebo prečo, ale nie je to na prospech veci a vyzerá to úplne zbytočne zúfalo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:23, 4. august 2022 (UTC) ::::Nevidím v tom overkill, maximálne tu máš 3 referencie za jednou vetou. Ako píšeš, „každá položka je z iného zdroja“ takže by mali byť rovnako aj citované. Ak chceš vidieť reálny overkill, pozri napríklad [[Skarabeusotvaré]] (15 referencií) alebo [[Všivavky]] (30 referencií) za sebou (!) a pritom nie je jasné čo majú dokazovať. Problém je sústrediť sa miesto správnosti (citovať priamo za informáciou, ktorá z daného zdroja pochádza) na estetiku. Inak s trucom vôbec neoperujem (Nepredpokladal som ani, že by takto ľudia operovali. Ale asi tento predpoklad budem musieť zmeniť.). Nie, je to prosté: citácia má ísť tam kde je informácie a nie systém „však čitateľ si to už niekde nájde“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 5. august 2022 (UTC) ::::Inak som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7420143 prehodil] informácie z úvodu nižšie do textu. Nie je to ideálne riešenie, ale rieši to tvoju estetiku úvodu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:00, 5. august 2022 (UTC) :::::Vďaka, aj to je možné riešenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 5. august 2022 (UTC) == Tretí(...) do chronológie v šablóne Infobox album == Ahoj Teslaton. Mám taký problémik. Spravil som heslo k albumu ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' a oni sú tam traja... teda toto dielo by som mal začleniť do troch chronológií, čo som aj urobil. Lenže tretia sa do súčasnej šablóny nedá, tak som pridal ešte jeden "if", čím som ju tam síce dostal, ale pre jedného sa stále držia dve chronológie. Samozrejme, že som to pre jeden album takto nenechal pošahané všade, len hlava mi nejako nezaberá, chcem sa spýtať, nevedel by si to ošetriť pre takýto prípad. nie je to len pre tento prípad: "Vetrím" totiž podobnú dilemu aj v prípade albumu ''[[Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka / Eosphoros]]''... [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 16:35, 21. august 2022 (UTC) :{{re|Bojars|s=1}} Doplnil som, nemal si tam v poriadku zátvorky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:03, 21. august 2022 (UTC) :Vďaka {{úsmev}}, peknú nedeľu prajem [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 17:06, 21. august 2022 (UTC) == Brežnev == Ja síce nie som tá IP, čo tam editovala, ale akokoľvek mohol mať rodičov Rusov, jeho oficiálna národnosť, teda to, čo mal zapísané v občianskom preukaze, bola ukrajinská https://news.pn/ru/blogs/91188 (možno preto, že sa narodil na Ukrajine, možno preto, že to tak chceli jeho rodičia a možno preto, že jeho rodičia Rusi vôbec neboli - to ja neviem posúdiť). Ak sa on cítil byť niečím iným (podľa toho, ako to bolo na hlavu štátu vtedy vhodné), je to maximálne vhodné zmienky, ale nie je to rozhodujúce. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC|2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC]] 15:06, 22. august 2022 (UTC) :Čo sa týka dokladov, v rôznych obdobiach v nich mal uvedené rôzne národnosti, vrátane veľkoruskej, ruskej, ukrajinskej, je to doložené zdrojmi na viacerých wiki. Dá sa to ev. vyriešiť uvedením všetkých a poznámkou, s ohľadom na (etnicky) ruský pôvod je ale hodne zavádzajúce vybrať si z tých minimálne troch zrovna ukrajinskú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:12, 22. august 2022 (UTC) 3q0641pg2p0cufzi44i7r99v23jde3n 7428832 7428829 2022-08-22T15:16:42Z 2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC /* Brežnev */ wikitext text/x-wiki --[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC)<div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]] </div> {{RIGHTTOC}} == How we will see unregistered users == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin=content/> Ahoj! Tuto zprávu dostáváte, protože máte správcovská práva na některé wiki nadace Wikimedia. Když dnes někdo edituje wiki nadace Wikimedia, aniž by byl přihlášen, zobrazujeme jeho IP adresu. Jak možná víte, v budoucnu už to nebudeme moci dělat. Rozhodlo tak Právní oddělení nadace Wikimedia, protože se změnily normy a regulace týkající se soukromí v online prostředí. Místo IP adresy budeme zobrazovat maskovanou identitu. Jako správce si '''budete i nadále moci zobrazit si jejich IP adresu'''. Také vznikne nové oprávnění pro uživatele, kteří potřebují vidět plné IP adresy neregistrovaných uživatelů pro boj s vandalismem, obtěžováním a spamem, aniž by byli správci. Patroláři také uvidí část IP adresy, aniž by museli mít toto oprávnění. Také pracujeme na [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/Improving tools|lepších nástrojích]], které budou pomáhat. Pokud jste to ještě neviděli, můžete si [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|přečíst více informací na Metě]]. Pokud si chcete být jisti, že vám neutečou žádné technické změny na wiki nadace Wikimedia, můžete se [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|přihlásit k odběru]] našeho [[m:Tech/News|týdenního technického zpravodaje]]. Existují [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation#IP Masking Implementation Approaches (FAQ)|dva navrhované způsoby]], jak by tato identita mohla fungovat. '''Oceníme vaše názory''' na to, který způsob by podle vás fungoval nejlépe pro vás a vaši wiki, teď či v budoucnu. Můžete [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|nám dát vědět v diskusi]]. Můžete psát ve svém jazyce. Návrhy byly předloženy v říjnu a rozhodovat se budeme po 17. lednu. Děkuji. /[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/> </div> 18:19, 4. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(7)&oldid=22532681 --> == Plnenie kategórie == Nazdar. Ako vytvorím zoznam existujúcich slovenských článkov, ktoré sú zároveň členmi [https://en.wikipedia.org/wiki/Category:Deaths%20from%20plague%20(disease) tejto kategórie] v EN wiki (alebo CS)? Vďaka vopred. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:03, 13. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Nazdar. Ja na tento účel používam generický PetScan s nastaveným mapovaním výstupu do inej wiki, než je vstupná (''Other sources/Use wiki/From manual list'': skwiki). Vzor takého typu dotazu sa dá mať odložený priamo ako bookmarknuté URL, tzn. pre tvoj prípad: [https://petscan.wmflabs.org/?language=en&project=wikipedia&categories=Deaths%20from%20plague%20(disease)&depth=1&ns%5B0%5D=1&manual_list_wiki=skwiki&search_max_results=500&common_wiki=manual&interface_language=en&active_tab=tab_categories&doit=#results]. Existuje na to aj jednoúčelový nástroj [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&uselang=sk Category completer], ktorý zobrazí už len priamo chýbajúce položky, je ale použiteľný len na 1:1 mapovania, kdežto v tomto konkrétnom prípade potrebuješ (aspoň teda pri en→sk páre) sken vstupnej kat. s nenulovou hĺbkou, keďže to tam majú členené do podkategórií. A teda PetScan je celkovo flexibilnejší, čo sa týka ďalších filtrov, formátov výstupu, atď. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:18, 13. január 2022 (UTC) ::Paráda. Vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 16:13, 13. január 2022 (UTC) :::{{re|Vegetator|s=1}} Gut, akurát ešte snáď, že booknuť si to je bezpečnejšie s <tt>depth=0</tt> (a zvyšovať ju až v prípade potreby manuálne). Takto sa môže stať, že mechanicky vymeníš root kat., zoberieš výstup a prehliadneš, že zahŕňa aj stránky z podkategórií (kde nie vždy sú relevantné veci na zaradenie do tunajšieho ekvivalentu, typický problém sú rôzne eponymné kat. ale aj normálne podstromy, ktoré by už vyžadovali aj tu ďalšiu kategorizáciu; s výstupom získaným pri nenulovej depth treba narábať obozretne, ideálne manuálne kontrolovať relevanciu každej položky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 13. január 2022 (UTC) ::::Testoval som to poloautomaticky, aj s menšou hĺbkou. Je problém s vierohodnosťou údajov, na čo som bol už upozornený iným redaktorom. Musím to viac kontrolovať. Budem to skúšať na menej problematických a bezchybnejších kategóriách ako je smrť. Ale super nástroj. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:27, 13. január 2022 (UTC) :::::{{re|Vegetator|s=1}} Ešte potom druhá možná cesta sú Wikiúdaje, kde sa dá dotazovať cez [[:en:SPARQL|SPARQL]] a do výstupu si vieš namapovať titulky čl. z konkrétnej wiki. Napr. dotaz [https://query.wikidata.org/#%23%20Suicides%0ASELECT%20%3Fitem%20%3FitemLabel%20%3Fskwiki%0AWHERE%20%0A%7B%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP1196%20wd%3AQ10737.%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20%5Bmanner%20of%20death%5D%20%5Bsuicide%5D%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fitem%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%20%20%20%20%0A%20%20SERVICE%20wikibase%3Alabel%20%7B%20bd%3AserviceParam%20wikibase%3Alanguage%20%22sk%2Cen%22.%20%7D%20%23%20Helps%20get%20the%20label%20in%20your%20language%2C%20if%20not%2C%20then%20en%20language%0A%7D%0AORDER%20BY%20%3FitemLabel%0ALIMIT%2010%0A] vracia skwiki titulky položiek s tvrdením <tt>[spôsob smrti]: [samovražda]</tt>. Treba si ale zvyknúť na syntax a nuansy, dá sa na tom spáliť aj dosť času... A teda výstupy treba tiež kontrolovať, ani tam nie je nijak garantované, že nie sú pozanášané hovadiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:39, 13. január 2022 (UTC) == Desaťročia == Nazdar. Všimol som si, že šablóna <nowiki>{{Kategória ročníka}}</nowiki> kategorizuje posledný rok storočia ako jeho nulté desaťročie. Napr.[[:Kategória:2000 na Slovensku]]. Bije sa to s info, ktoré je v článku [[desaťročie]]. Je zlá šablóna alebo článok? Vďaka za info. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 19:14, 29. január 2022 (UTC) :{{re|Vegetator|s=1}} Chyba v š., opravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7312493]. Rok [[2000]] je posledný rok [[20. storočie|20. storočia]]. Z hľadiska radenia do desaťročí (minimálne ako boli zavedené tu na wiki) už ale patrí do [[0. roky 21. storočia|0. rokov 21. storočia]], čo pri takomto nazývaní dekád so zahrnutím storočia predstavuje trochu nesúlad. Pozerám, že na iných wiki sa tomu vyhýbajú tak, že majú dekády pomenované prevažne bez odkazu na storočie, napr. [[:en:2000s]], [[:cs:2000–2009]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:51, 29. január 2022 (UTC) == Šablóna box == Zdravím pán kapitán, je niečo na slovenskej wikipedii ako [[:cs:Šablona:Box-hlava|box-hlava]]? Tvoj obdivovateľ[[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 12:18, 7. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Priamy 1:1 ekvivalent tamtoho konštruktu tu nie je. Alternatívy závisia od toho, čo presne chceš dosiahnuť (neuviedol si). Buď sa to dá (ak to potrebuješ ako súčasť nejakej šablóny) riešiť vlastným HTML/CSS, resp. napr. na pseudo-obrázkové rámčeky tu je {{tl|Image frame}} :Obdiv si šetri a na kapitána neviem kde a ako si prišiel (v každom prípade, od čias povýšenia SNS-áckeho stand-up komika táto hodnosť v našich končinách dosť devalvovala). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:29, 7. február 2022 (UTC) == Výrok (logika) == Milý Teslaton, napadlo mi, či by sme nespojili články [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] do článku [[výrok (logika)]]. Všimol som si, že takto to majú spravené na [[:cs:Výrok_(logika)|českej]] i na [[:en:Proposition|anglickej]] wikipédii. Nevidím význam nechávať [[Jednoduchý výrok|článok]] s jednou vetou ako samostatný. Taktiež by to bolo jednoduchšie prepojiť so zahraničnými verziami wikipédie. Rád by som počul na túto tému od teba názor, z pohľadu profesionálneho matematika, dômyselného ITečkára a hlavne z pohľadu skúseného redaktora na wikipédii. Tvoj kolega [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 19:21, 8. február 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Zdravím. Pls., ak chceš, aby tu ľudia (slušne a konštruktívne) reagovali na tvoje príspevky, bolo by dobré vynechať tú vatu, čo z nejakého dôvodu cítiš potrebu pridávať na koniec. Za mňa je to vcelku otravné. Profesionálny matematik nie som ani náhodou (netuším, kde si na to prišiel, neviem o tom, že by som sa tak kdekoľvek prezentoval) a čo sa týka výrokov, tamto delenie vychádza z [[Filit]]u. Osobne nemám problém ani so súčasným riešením, ani s prípadným zlúčením (a presmerovaní súčasných hesiel [[jednoduchý výrok]] a [[zložený výrok]] na sekcie v zlúčenom čl.). Ak máš záujem, navrhni to v [[Diskusia:Výrok (logika)|diskusii k čl. výrok (logika)]], pokiaľ nikto nebude mať výhrady (čo negarantujem), môžeš po nejakom čase zlúčenie pokojne zrealizovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 8. február 2022 (UTC) ::Ahoj Teslaton, ďakujem za radu, určite skúsim zlúčenie navrhnúť. S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 21:24, 8. február 2022 (UTC) == Infobox rastlina == Zdravím ťa Teslaton, počuj dostal som nápad. Písal som to aj do diskusie stránky, ale nikto neodpísal, tak sa obraciam na teba. Čo keby sme odstránili v infoboxe rastlina collapsible list? Strašne veľa ľudí nevie, že majú kliknúť na to malé modré tlačídko, aby sa im zobrazil obsah(aj ja som to do nedávna nevedel). Ak by sme to tlačídko odstránili, tak by sme ľudom ušetrili strašne veľa času, taktiež by to uľahčilo prácu redaktorom, ktorý by konečne videli vo vizuálnom editore prehľad infoboxu. Čo si o tom myslíš? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 20:23, 22. február 2022 (UTC) :Odpíšem v diskusii k IB [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_%C5%A1abl%C3%B3ne:Infobox_rastliny#Odstr%C3%A1nenie_collapsible_list]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:36, 22. február 2022 (UTC) ::Moc diky, že si s tým konečne pohol :) . Len stále neviem nájsť žiadnu gramatickú chybu na "tlačídko". ::Inač ako mám zapísať jeden zdroj do článku, tak aby bol priradený ku každému paragrafu naraz? Už mi kvôli tomu zmazali 2 články :( [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:28, 22. február 2022 (UTC) :::Ad ''tlačídko'': ako používa sa to, no je to taký hybrid. Spisovne je buď po slovensky ''„tlačidlo“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=tla%C4%8Didlo], alebo potom po česky ''„tlačítko“'' [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?heslo=tla%C4%8D%C3%ADtko&sti=95376]. :::Ad zdroje: neviem, čo presne myslíš (dobré je vždy pripájať prelinkovania, keď je o niečom reč, sme na wiki). Ak viacnásobné použitie rovnakej citácie, tak to sa rieši pomenovaním referencie: ::::<code><nowiki>Nejaké tvrdenie.<ref name="názov">{{citácia …}}</ref></nowiki></code> :::a jej následným znovupoužívaním už bez tela, len s tým názvom: ::::<code><nowiki>Nejaké ďalšie tvrdenie.<ref name="názov" /> A ešte ďalšie.<ref name="názov" /></nowiki></code> :::Dosť ale pochybujem, že by ti len kvôli tomuto niekto mazal články... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:41, 22. február 2022 (UTC) ::::Som ti veľmi vďačný. Zle som sa vyjadril, vymazali mi iba všade text, kde nebol zdroj. Už som to napravil :) [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 09:15, 23. február 2022 (UTC) == Ruská invázia na Ukrajinu == Aku to má zmysel tam dávať vlajky pol sveta môžete my vysvetliť prečo to má anglická Wiki? Ktorá je určite o level vyššie ako slovenská [[Redaktor:Hokej fanúšik|Hokej fanúšik]] ([[Diskusia s redaktorom:Hokej fanúšik|diskusia]]) 19:14, 25. február 2022 (UTC) :Skúsim ''„ty vysvetliť“'': anglická wiki má momentálne v IB k tomuto konfliktu uvedených presne tých istých participantov, ako skwiki. Prosím ťa, v dobrom, skús sa venovať témam, kde vieš priniesť zmysluplnú pridanú hodnotu a editáciu článku o konflikte nechaj na niekoho, kto tú hodnotu dokáže priniesť tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 25. február 2022 (UTC) == Přesměrování == Čau, můžu poprosit o přesměrování: * [[Vták roka (Česká republika)]] na [[Vták roka (Česko)]] * [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania]] na [[Sliezska cirkev evanjelická augsburského vyznania]] Dík. [[Špeciálne:Príspevky/62.168.13.101|62.168.13.101]] 14:54, 1. marec 2022 (UTC) == Dvojhlavý sval ramena == Ahoj Teslaton, stránka [[dvojhlavý sval ramena]] sa nedá prepojiť s ostatnými jazykmi. Píše, že stránka bola uzamknutá, aj keď nevidím žiadnu uzamknutú stránku. Nemáš nejaký trik z rukáva, ktorý by to vedel prepojiť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 11:52, 9. marec 2022 (UTC) :Mne šla prepojiť štandardnou cestou, neviem v čom bol problém. Inak ak nefunguje automatické prepájanie, dá sa otvoriť zodpovedajúca položka na WD (v tomto prípade to bola [[:d:Q201363]]) a dolu v slote ''Wikipedia'' pridať odkaz na skwiki. A v prípade, že už nová stránka má založenú ďalšiu redundantnú položku, dajú sa tie položky na WD zlúčiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:32, 9. marec 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], [[Šablóna:Infobox sval|infobox sval]] vynecháva vždy pred textom 1 riadok, pozri napr. [[Dvojhlavý sval ramena]]. Na kóde som si nič zvláštneho nevšimol. Nemohol by si sa prosím na to pozrieť? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:54, 17. marec 2022 (UTC) :::{{re|AngryBiceps|s=1}} Predpokladám, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7335901], IB musí vkladať čisto markup šablóny, všetko ostatné, vrátane whitespace (kam spadá už prvý ďalší newline) musí byť vyňaté cez noinclude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 17. marec 2022 (UTC) == Joj play == Prosím vráť mi ten článok je to pravda pozri si živé.sk alebo ostatné Media co sa týmto zaoberajú a ak chceš tak pomôž [[Redaktor:Janiojkoko|Janiojkoko]] ([[Diskusia s redaktorom:Janiojkoko|diskusia]]) 19:57, 10. marec 2022 (UTC) :{{re|Janiojkoko|s=1}} Bez ohľadu na zdroje (ktoré tam neboli citované) by som odporúčal zakladal až v momente, keď to bude reálne existovať. Encyklopédia nie je PR priestor na avizovanie budúcich produktov a služieb. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 10. marec 2022 (UTC) == Autorské právo == Ahoj Teslaton mal by som na teba jednu technickú otázku. Chcel by som momentálne nahrať fotku poštovej známky k pripravenému článku v [[Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko|mojom pieskovisku]]. V lete sa tam chystám urobiť pár záberov ale momentálne som nenašiel žiadnu fotku na Wikimedia Commons tak mi prišlo na um dať aspoň tú poštovú známku (mám ju doma z čias keď som zbieral známky). Moja otázka je teda či to rovnako podlieha autorskému právu ako v prípade umeleckého diela? Vďaka vopre. --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:57, 11. marec 2022 (UTC) == [[Rusko-ukrajinská vojna]] == Ahoj! Mohli by ste pomôcť s úpravou tohto článku? Keďže toto bol môj strojový preklad a nehovorím po slovensky, ale článok je veľmi dôležitý. {{nepodpísal|Jafaz}} :Zdravím. Korektúry čl. sú nad moje kapacity a ani odborne nie som v tematike zrovna doma, vhodnejší ale asi bude (hoci aj stručnejší) autorský text alebo preklad z en/cs, zrealizovaný niektorým tunajším redaktorom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:43, 15. marec 2022 (UTC) == Taxobox == Zdravím [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], nie som najlepší programátor, ale vytvoril som [[Redaktor:AngryBiceps/Taxobox|Taxobox]] na zjednotenie [[Šablóna:Infobox živočíchy|živočíšneho]], [[Šablóna:Infobox rastliny|rastliného]] a [[Šablóna:Infobox huby|hubového infoboxu]] (Infobox strieda farby podľa ríše). Čo si o tom myslíš a ako by si to ešte upravil a vylepšil? :) S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 16:59, 13. marec 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} To je skôr na ľudí, venujúcich sa biologickým témam (nakoľko vyhovuje sada parametrov, štruktúra IB, aťd.). Ja by som to vedel ev. strojovo nahradiť (pokiaľ by sa dospelo ku konsenzu, že je to žiadúce a nestačí to riešiť mapovaním volaní zo súčasných separátnych IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 13. marec 2022 (UTC) ::Diky za odpoveď, obrátim sa na biológov. Btw vždy ma fascinovalo ako robis tych botov, robis ich v java scripte ? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 22:21, 13. marec 2022 (UTC) :::Záleží od úrovne abstrakcie, na ktorej chceš tú-ktorú úlohu uchopiť. API volania sa dajú robiť bez ohľadu na ekosystém, pokojne aj JS/TS (či už backendovo Node.js alebo aj z browsra; btw. JavaScript sa píše zásadne spolu). Na druhej strane, ak vec netúžiš riešiť nízkoúrovňovo od základu, existuje kopa zavedených frameworkov (najrozšírenejší asi [[:mw:Manual:Pywikibot|Pywikibot]]) resp. poloautomatických nástrojov ([[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]]), viď napr. odkazy na konci [[Wikipédia:Bot]]. Lepšie je ale začínať ak tak s drobnosťami a komplexnejšie veci len na základe konsenzu a po dôkladnom otestovaní. A teda, mimo snáď základného použitia AWB, je žiadúca aj nejaká predošlá prax (vývojárčenie, data processing, CLI prostredie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 13. marec 2022 (UTC) ::::Ako dlho si sa to učil? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:30, 14. marec 2022 (UTC) == Wikicitátor == Ahoj, pri citovaní z&nbsp;webu ''pravda.sk'' Wikicitátor naďalej automaticky hádže ako vydavateľa Perex, no od marca 2021 je vydavateľom novín OUR MEDIA SR, ktorá P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X odkúpila ([https://noviny.pravda.sk/akcie/clanok/583045-novym-vydavatelom-dennika-pravda-je-spolocnost-our-media-sr-a-s/], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=408378&SID=2&P=1 OUR MEDIA SR], [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=3876&SID=2&P=1 P&nbsp;E&nbsp;R&nbsp;E&nbsp;X]).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 14:18, 14. marec 2022 (UTC) :Ok, upravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:33, 15. marec 2022 (UTC) == Absolventi == Zdar! V zdrojoch nie je striktne napísané, že [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Pol%C3%A1k_(teatrol%C3%B3g)&curid=678699&diff=7336716&oldid=7336705 Milan Polák] tie uni aj absolvoval. Dá sa to predpokladať, ale...--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:55, 18. marec 2022 (UTC) :Hej, zvažoval som, no minimálne pri tej VŠMU sa to dá podľa rokov predpokladať. To druhé bolo niečo nadstavbové, tam je asi rovnako pravdepodobné, že to dokončil. Podobných prípadov (kde je štúdium uvedené len takto) bude hodne a centrálna autorita, ktorá by explicitne evidovala diplomy/absolventov zrejme nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 18. marec 2022 (UTC) ::Pri VŠMU by to vychádzalo, Muni je menej istá. Snažil som sa dohľadať akademickejší profil niekde, ale nedohľadal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:08, 18. marec 2022 (UTC) {{Citácia knihy | kapitola zborník = Polák Milan | titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia dramatických umení Slovenska | zväzok = 2, M{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1990 | isbn = 80-224-0001-7 | počet strán = 712 | strany = 199 }}: „R. 1967 absolvoval štúdium div. vedy (odbor dramaturgie) na VŠMU v Bratislave.“ [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 23:45, 18. marec 2022 (UTC) :Ok, doplnil som a MUNI teda pre istotu vyhadzujem [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7336748]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:52, 18. marec 2022 (UTC) == Wikidata == Ahoj Teslaton, je niečo na sk wiki ako [[:en:Template:Wikidata|wikidata]] na anglickej wiki? [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 14:59, 24. marec 2022 (UTC) :Nazdar. Tá konkrétna š. nie. Základné možnosti dotazovať WD tu ale vo všeobecnosti sú, jednak cez <code><nowiki>{{#property}}</nowiki></code> parser f. [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikidata/Notes/Inclusion_syntax_v0.4], komplexnejšie dotazy cez [[Modul:Wikiúdaje]] (oproti súčasnej verzii na en alebo cs má ale v niektorých ohľadoch už trochu limitovanú expresivitu). Keď už sa ale ideš pýtať, dobré je vždy uviesť pokiaľ možno aj nejaký širší kontext – čo a kde konkrétne by si s tým potreboval riešiť, dá sa potom ev. dobrať k výsledku efektívnejšie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:43, 24. marec 2022 (UTC) ::Diky za pomoc. Strašne prepáč, že som ti neposkytol dostatok info, ale mal som naponáhlo, potreboval som vytvoriť parameter v šablóne, ktorý by vedel získať data z WD a aplikovať ich v určitom formáte. Hľadal som parser f. Ešte raz diky za pomoc. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:29, 24. marec 2022 (UTC) == Poznámky pod čiarou/Referencie == Ahoj, ďakujem ti za úpravu v článku [[Vesna Vulovićová]]. V budúcnosti budem citáty už takto upravovať (keď robím úpravy mi to automaticky nedáva slovenské úvodzovky, pre to tá zlá úprava). Mám menšiu otázku a možno mi budeš vedieť poradiť: Existuje spôsob ako dať do [[Vesna Vulovićová#Poznámky|poznámok]] odkazy na referencie? Práve v tomto článku je to na "anglickom origináli" tak upravené a už aj ďalších článkoch som to chcel nejako uviesť (napr. [[Virginia Apgarová|tu]] alebo [[Vladimír Dzurilla|tu]]). Ďakujem, pekný deň. [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 08:22, 4. apríl 2022 (UTC) :{{re|Andrej203|s=1}} Nazdar. Ak má byť v tele poznámky vnorená ref., treba vonkajšiu ref. s poznámkou vkladať cez parser f. <code><nowiki>{{#tag}}</nowiki></code>, napr.: ::<code><nowiki>{{#tag:ref|Text poznámky<ref>Citácia...</ref>|group=pozn.}}</nowiki></code> :namiesto ::<code><nowiki><ref group="pozn.">Text poznámky<ref>Citácia...</ref></ref></nowiki></code> :Príklady v článkoch viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=pozn%C3%A1mky+insource%3A%2F%5C%7B%5C%7B%5C%23tag%3Aref%5B%5E%5C%7D%5D%2A%5C%3Cref%2F]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:08, 4. apríl 2022 (UTC) ::Vďaka! [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 10:08, 4. apríl 2022 (UTC) == Infobox jednotky == Ahoj Teslaton, vytvoril som nový [[Šablóna:Infobox jednotka|infobox]] pre fyzikálne jednotky. Pri minulých skúsenostiach, pred tým ako ju hromadne aplikujem, sa radšej pýtam niekoho skúsenejšieho ako ty, čo si o tom myslíš a či máš nejaké nápady ako to vylepšiť? Bolo by úžasné mať túto šablónu vo všetkých článkov, týkajúcich sa jednotiek. Priblížili by sme sa tým viac k zahraničným wikipédiam a umožnilo by to čitateľom prečítať si súhrn informácii. Ukážku infoboxu v praxi môžeš nájsť na článku [[centimeter]]. Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:56, 11. apríl 2022 (UTC) == Lua - náhodné čísla == Ahoj {{Ping|Teslaton}}, snažím sa vytvoriť [[Modul:UsporiadanieFaktov|Modul]] na generovanie náhodných faktov pri načítaní stránky. Narazil som na problém, náhodné čísla, ktoré generujú text, sa nemenia, takže text je zakaždým rovnaký. Existuje nejaký spôsob, ako generovať náhodné čísla každý deň alebo pri načítaní stránky? Zo srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 08:24, 15. apríl 2022 (UTC) :{{re|AngryBiceps|s=1}} Prvá vec je [[:cs:random seed|seed]], keďže samotný <code>math.random()</code> je deterministický, to ale vidím, že tam máš pokryté (viac entropie sa dá získať skombinovaním viacerých zdrojov, viď napr. [https://en.wikipedia.org/wiki/Module:Math#L-93]). Druhá vec je [[:mw:Manual:Parser cache|parser cache]] – transformácia wikistránky na výstupnú HTML reprezentáciu je náročná na zdroje, rendrovanie komplexnejších stránok trvá aj rádovo sekundy. Ak by sa mala každá stránka rendrovať nanovo pri každom dotaze, nároky na backendovú infraštruktúru by boli enormné (a priemerná odozva neprimerane dlhá). Hotové HTML náhľady sa preto kešujú s nejakou dobou platnosti a mechanizmami invalidovania a vačšina dotazov sa obsluhuje z keše. Dotknutý je tým všetok dynamicky generovaný obsah, vrátane výstupu Lua modulov, musíš rátať s tým, že kód bude spúšťaný len zriedkavo a v čase nepredvídateľne. :Ešte ale pre protokol: ak to cieliš na randomizáciu zaujímavostí na hlavnú stránku, to bude zrejme vhodnejšie riešiť externým botom, niektoré aspekty čo sú tam žiadúce (formát vstupu, stavovosť výberu s vylúčením opakovania naprieč viacerými iteráciami), sú jednoduchšie riešiteľné externe, než tunajším bezstavovým modulom. Mám v úmysle sformulovať k tomu návrh (a v prípade pozitívnej odozvy to zapracovať), zatiaľ som sa k tomu ale nedostal. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) :: {{Ping|Teslaton}} Ak je problem s cache, nie je to lepšie implementovať cez [[JavaScript|JS]]? Tu randomizáciu?. ✍️&nbsp;[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:46, 15. apríl 2022 (UTC) ::Ahoj @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], prepáč, že ti odpisujem tak neskoro, ale bol som odcestovaný. Máš môj rešpekt, že sa chceš do toho pustiť. Napadlo mi, keď sa už ideme do toho pustiť, či by sme nepridali jeden fakt, ktorý by vypísal, aký je v ten deň medzinárodný deň? S pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 07:52, 18. apríl 2022 (UTC) == {{lang|en|Your undos}} == {{lang|en|Why did you undo my edits?}} {{lang|ru|Скажите, пожалуйста, зачем Вы отменили мои правки?}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 16:48, 8. máj 2022 (UTC) :1. we don't mark (semi-)protected pages in their talk pages. 2. template <code>Editprotected</code> does not exist here. 3. that copy&pasted mixed wiki/HTML markup inside <nowiki><nowiki></nowiki> element does not belong there. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:21, 8. máj 2022 (UTC) ::{{lang|en|{{tl|editprotected}} is widely used in Wikimedia wikis to mark requests to edit protected pages. These copy&pastes were suggestions to modificate these tempaltes.}} [[Špeciálne:Príspevky/217.117.125.83|217.117.125.83]] 15:56, 9. máj 2022 (UTC) == [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] == Ahoj, nechcel by si ju [https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2022 prihlásiť] do WikiJari?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2022 (UTC) :Ako asi to nie je podstatné, je to navyše len preklad, nie autorský text... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:32, 28. máj 2022 (UTC) ::Trochu nám to zlepší štatistiky. Slovensko možno nebude 2., ale až 3. od konca :) Preklad nevadí, je to komplexne spracovaný článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 28. máj 2022 (UTC) :::Ok, pridal som dva čl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:08, 28. máj 2022 (UTC) == [[Volebná kalkulačka]] == Upravil som, pridal definíciu, dal linky na lepšie miesta. Aké ďalšie zmeny treba na minimálny článok? [[Redaktor:HudecEmil|HudecEmil]] ([[Diskusia s redaktorom:HudecEmil|diskusia]]) 05:53, 3. jún 2022 (UTC) == Smart (producent) == zdravím nedalo mi si nevšimnúť že mi stále opravujete dátum narodenia na Soc. sieti Instagram uverejnili členovia skupiny dms príspevky ktoré jasne hovoria že osobnosť Smart bol narodený 9.6. (blahoželajú mu k narodeninám ) bol by som rád ak by to tam bolo pre doplnenie informácií ak si niekto o danom človeku chce niečo zistiť za pochopenie ďakujem {{nepodpísal|Adam Hrušovský}} :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Čo treba urobiť, ak dopĺňate alebo meníte nejaké údaje alebo tvrdenia v článku na Wikipédii som Vám uviedol na vašej [[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusnej stránke]]: <u>vždy citujte použitý zdroj</u>. Ako sa to robí je zhrnuté v texte [[Pomoc:Referencie]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 9. jún 2022 (UTC) Ospravedlňujem sa za moju nevedomosť dátum narodenia som sa dozvedel len pár minút dozadu a nedávno keď som daného Smarta googlil tak tam nebol tak mi prišlo ako dobrý nápad to tam doplniť a však nikdy som vo Wikipédii nepracoval (nepísal texty ani nič podobné ) takže netuším ako sa daná vec čo popisuje robí a viac menej mi na tom nezáleží (nič v zlom ) bol by som samozrejme rád ak by ste to tam správne doplnil vy keďže ste skúsený a ja nie za pochopenie vám opäť ďakujem [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:09, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} Stále ste neuviedol ani len odkaz (URL) na spomínaný príspevok, bez toho ťažko čokoľvek dopĺňať. Druhá vec, že gratulácia k narodeninám na sociálnej sieti moc nespĺňa kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:13, 9. jún 2022 (UTC) mohli by sme sa skontaktovať nejak inak aby som vám mohol poslať linky pretože mi to tu nejde [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:29, 9. jún 2022 (UTC) neviem v týchto diskusiach pracovať je to pre mňa novinka [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:30, 9. jún 2022 (UTC) :{{re|Adam Hrušovský|s=1}} URL (ak teda host nie je na tunajšom blackliste) sa dá normálne vložiť do textu, vrátane diskusie. Kontaktovať redaktorov mailom je možné cez odkaz ''Poslať e-mail tomuto redaktorovi'' vľavo na dotyčného redaktorskej stránke. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 9. jún 2022 (UTC) vždy keď vám pošlem link tak ho tu neukáže pravdepodobne to bude nejaká licencia alebo podobne [[Redaktor:Adam Hrušovský|Adam Hrušovský]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Hrušovský|diskusia]]) 23:35, 9. jún 2022 (UTC) == Autorské práva obrázku == Zdravím. Je možné nahrať na WC obrázok, ktorý sa nachádza na stránke, ktorá obsahuje napr. „©2019“, resp. autorské práva na starý rok? Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 18:31, 21. jún 2022 (UTC) :{{re|Gateshebe|s=1}} Ak nejde o nejaký doložiteľne historický (autor 70 rokov po smrti) alebo doložiteľne slobodný (explicitne uvedené PD alebo CC bez NC/ND obmedzenia niekde pri obr., ako trebárs CC BY 2.0 [https://www.flickr.com/photos/fotopavolfreso/29835719974/ tu] cez odkaz ''Some rights reserved'') obrázok, tak s pravdepodobnosťou blízkou istote nie. Bez ohľadu na prítomnosť/neprítomnosť copyright notice na dotyčnom webe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:04, 21. jún 2022 (UTC) ::Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:51, 21. jún 2022 (UTC) == Skript == Zdravím. Je možné pridať nejaký špeciálny skript pre moje zhrnutie úprav do „MediaWiki:Edittools“, aby sa mi tam zobrazovala aj šablóna <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|}}</nowiki></code> s kurzorom medzi „|“ a „}}“? Nakolko urobiť to všeobecne (podla [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Šablóna „Urgentne upraviť“ do MediaWiki:Edittools|tejto diskusie]]) je asi zložité. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 14:11, 6. júl 2022 (UTC) ==Citácia knihy== Dobrý večer, nedá sa mi vložiť do čl. [[Slovenská literatúra]] citáciu knihy, neviem, či sa čosi zmenilo v posledných týždňoch technicky alebo tam mám na toto blok, proste nie som schopná na tú chybu prísť... vďaka za odpoveď, Teslaton.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 17:58, 27. júl 2022 (UTC) :{{re|Nelliette|s=1}} Nazdar. Skús ak tak konkrétnejšie, aký markup sa tam snažíš vložiť (a prípadne akým spôsobom – manuálne? cez nejakú automatiku?), z tohoto neviem odhadnúť, kde by mohol byť problém. Ani v logu filtrov nevidím, že by bola nejaká tvoja úprava blokovaná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:46, 27. júl 2022 (UTC) : Pozriem sa na to ešte raz.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 18:49, 27. júl 2022 (UTC) : Snažím sa to dať, no stále je to zablokované. Používam šablónu v editore klikom na ikonku referencie a následne na ikonku šablóny a pokračujem vypĺň´naním jednotlivých riadkov.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 20:45, 27. júl 2022 (UTC) :: {{re|Nelliette|s=1}} Neviem, ja používam klasický starý editor wikitextu (2010) a citácie generujem buď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátorom] alebo manuálne, vložením a vyplnením vzoru z dokumentácie niektorej citačnej šablóny. Ty asi používaš novší editor, ktorý zdieľa funkcionalitu s [[Wikipédia:Vizuálny editor|Vizuálnym editorom]]. Tam teoreticky môže ísť o problém, spomínaný na cswiki ([[cs:Wikipedie:Pod lípou (technika)#Zamrznutí při úpravě v citační šabloně]]) – to je reportované a rieši sa to, opravu predpokladám nasadia v horizonte dní/týždňov. Medzičasom odporúčam postupovať ako som uviedol – buď WikiCitátor alebo vyplnenie manuálne vloženej š. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 27. júl 2022 (UTC) Ďakujem ti, vyskúšam obidva postupy. Dobrú noc. [[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 22:45, 27. júl 2022 (UTC) == Infoboxové úpravy == Ahoj! Nezabúdaj, že aj ako žena môže mať partnerku alebo manželku. Vďaka. [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:46, 3. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} No veď ty si to určite postrážiš (ak by mala)... ;) Biografie normalizujem poloautomaticky, je tam logika, ktorá najprv nahradí čiastkový IB kompletným volaním, následne vypustí (v drvivej väčšine prípadov nadbytočné) mužské/ženské varianty IB parametrov podľa toho, či ide o biografiu ženy alebo muža. Písal som to ešte v dobách, keď svet býval v tomto ohľade príčetnejším miestom a politika identít nebola prerastená do dnešnej obludnej podoby. Ty si v tomto prípade skopíroval zjavne mužský IB (takže si tam mal pre zmenu zas len ''Známy vďaka'', ''Manželka'', ''Partnerka''), filter to len upravil na ženský variant. Ale ako nech žijú ''first world problems''! --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:26, 3. august 2022 (UTC) ::To, že sa téme venujem neznamená, že „hlídač“. Netreba sa tváriť, že lesby či bi-ženy je nejaký rozmar posledných pár rokov alebo tzv. „first world“. Ale to iste vieš, len si okolo toho asi potrebuješ svojsky „zatancovať“. Hej, asi som prekopíroval mužskú verziu ib.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 4. august 2022 (UTC) :::Tanečky okolo toho IMHO robíš ty takýmito diskusnými vstupmi. Väčší bizár je už asi len [https://www.lidovky.cz/nazory/byl-attila-bic-bozi-homosexual-jsou-archeologove-transfobni.A220802_125834_ln_nazory_rkj]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:50, 4. august 2022 (UTC) == Referencie == [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7419944 Nezasahuj] do referencií. Tu nejde o nejaký subjektívny pocit čo je „humáč“ alebo nie. Citácie musia byť tam kde je informácia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:59, 4. august 2022 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Boli tam, kde je informácia v jednom aj druhom prípade, tamto už hraničí s posadnutosťou a esteticky je to katastrofa. Sú tam navyše prieniky a zrejme už hneď tá prvá cit. (''Der Standard'') v zásade dokladá všetky údaje v tej zátvorke (rakúsky tvar mena, rok narodenia, miesto úmrtia, dátum nájdenia tela), ''Deník.cz'' k tomu nepridáva nič nové a ''The Guardian'' akurát explicitne uvádza mesto pri vete o náleze (čo ale z texu v Standarde vyplýva rovnako). Tzn. nie sú to nijak ostro ohraničené cit., ktoré by dokladali len striktne tie jednotlivosti a je úplne korektné uviesť ich súhrnne za zátvorkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 4. august 2022 (UTC) ::Myslíš estetickú posadnutosť? ;) Nejaké prieniky tam sú. Ale treba si uvedomiť, že keď refy dáš za zátvorku, vyzerá to akoby dokazovali všetko čo v nej je. A to v tomto prípade nebolo. Jedine ''Der Standard'' uvádzal rok narodenia. Tu nejde o vydupanie nejakej výnimky, ale o presné uvádzanie referencií celkovo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:53, 4. august 2022 (UTC) :::Nie ''„nejaké prieniky“'', Der Standard to dokladá celé. Nie je príčetný dôvod, aby to bolo refované po fragmentoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 4. august 2022 (UTC) :::To, že Guardian nedokladá jeden fragment nie je dôvod na takýto absurdný overkill. Analogická situácia nastáva pri veľkej časti viacnásobných citácií za vetami a nie je to väčšinou dôvod roztrúsiť ich redundantne za jednotlivé slová a časti viet, najmä ak sú medzi nimi prieniky, tzn. nejde o nejaký výčet výrazov, kde každá položka je striktne z iného zdroja a pod. Neviem, či to robíš z trucu alebo prečo, ale nie je to na prospech veci a vyzerá to úplne zbytočne zúfalo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:23, 4. august 2022 (UTC) ::::Nevidím v tom overkill, maximálne tu máš 3 referencie za jednou vetou. Ako píšeš, „každá položka je z iného zdroja“ takže by mali byť rovnako aj citované. Ak chceš vidieť reálny overkill, pozri napríklad [[Skarabeusotvaré]] (15 referencií) alebo [[Všivavky]] (30 referencií) za sebou (!) a pritom nie je jasné čo majú dokazovať. Problém je sústrediť sa miesto správnosti (citovať priamo za informáciou, ktorá z daného zdroja pochádza) na estetiku. Inak s trucom vôbec neoperujem (Nepredpokladal som ani, že by takto ľudia operovali. Ale asi tento predpoklad budem musieť zmeniť.). Nie, je to prosté: citácia má ísť tam kde je informácie a nie systém „však čitateľ si to už niekde nájde“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 5. august 2022 (UTC) ::::Inak som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisa-Maria_Kellermayrov%C3%A1&diff=prev&oldid=7420143 prehodil] informácie z úvodu nižšie do textu. Nie je to ideálne riešenie, ale rieši to tvoju estetiku úvodu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:00, 5. august 2022 (UTC) :::::Vďaka, aj to je možné riešenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 5. august 2022 (UTC) == Tretí(...) do chronológie v šablóne Infobox album == Ahoj Teslaton. Mám taký problémik. Spravil som heslo k albumu ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' a oni sú tam traja... teda toto dielo by som mal začleniť do troch chronológií, čo som aj urobil. Lenže tretia sa do súčasnej šablóny nedá, tak som pridal ešte jeden "if", čím som ju tam síce dostal, ale pre jedného sa stále držia dve chronológie. Samozrejme, že som to pre jeden album takto nenechal pošahané všade, len hlava mi nejako nezaberá, chcem sa spýtať, nevedel by si to ošetriť pre takýto prípad. nie je to len pre tento prípad: "Vetrím" totiž podobnú dilemu aj v prípade albumu ''[[Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka / Eosphoros]]''... [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 16:35, 21. august 2022 (UTC) :{{re|Bojars|s=1}} Doplnil som, nemal si tam v poriadku zátvorky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:03, 21. august 2022 (UTC) :Vďaka {{úsmev}}, peknú nedeľu prajem [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 17:06, 21. august 2022 (UTC) == Brežnev == Ja síce nie som tá IP, čo tam editovala, ale akokoľvek mohol mať rodičov Rusov, jeho oficiálna národnosť, teda to, čo mal zapísané v občianskom preukaze, bola ukrajinská https://news.pn/ru/blogs/91188 (možno preto, že sa narodil na Ukrajine, možno preto, že to tak chceli jeho rodičia a možno preto, že jeho rodičia Rusi vôbec neboli - to ja neviem posúdiť). Ak sa on cítil byť niečím iným (podľa toho, ako to bolo na hlavu štátu vtedy vhodné), je to maximálne vhodné zmienky, ale nie je to rozhodujúce. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC|2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC]] 15:06, 22. august 2022 (UTC) :Čo sa týka dokladov, v rôznych obdobiach v nich mal uvedené rôzne národnosti, vrátane veľkoruskej, ruskej, ukrajinskej, je to doložené zdrojmi na viacerých wiki. Dá sa to ev. vyriešiť uvedením všetkých a poznámkou, s ohľadom na (etnicky) ruský pôvod je ale hodne zavádzajúce vybrať si z tých minimálne troch zrovna ukrajinskú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:12, 22. august 2022 (UTC) :: Tak z toho zoznamu, čo si uviedol by to boli len dve. Ak je to naozaj tak, že si národnosť časom zmenil na ruskú (neoveroval som), tak tam jednoducho treba napísať, že mal najprv ukrajinskú a potom ruskú národnosť. Ale už zo skutočnosti, ktorá bola prvá, a ktorá bola vtedy spoločensky vhodnejšia, vyplýva všeličo... [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC|2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC]] 15:16, 22. august 2022 (UTC) 9dkzfyh60ddu2jf959ibax42pwxrkni Airbus A310 0 205136 7429088 7209478 2022-08-23T08:12:40Z 213.81.206.194 Airbus A310-300 Czech Airlines wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = A310 |obrázok = Obrázok:Air Transat A310 (C-GTSF) @ LHR, Aug 2009.jpg |text = Airbus A310-300 spoločnosti [[Air Transat]] pristáva [[Letisko Londýn Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e |typ = širokotrupé [[prúdový motor|prúdové]] [[dopravné lietadlo]] |výrobca = [[Airbus]] |prvý let = [[3. apríl]]a [[1982]] |zavedený = [[apríl]] [[1983]] ([[Swissair]]) |hlavný používateľ = [[FedEx Express]] |viac používateľov = [[Air Transat]]<br />[[Pakistan International Airlines]]<br />[[Mahan Air]] |výroba = [[1983]] – [[1998]] |vyrobených kusov = 255 |cena za kus = |varianty = [[Airbus A310 MRTT|A310 MRTT]]<br />[[Airbus CC-150 Polaris|CC-150 Polaris]] }} '''Airbus A310''' je veľkokapacitné [[dopravné lietadlo]] pre stredné až dlhé trate vyrábané spoločnosťou [[Airbus]]. Jeho konštrukcia vychádza z predchádzajúceho typu [[Airbus A300]]. Najvýraznejšou zmenou, ktorú A310 prinieslo, bol výrazne zväčšený dolet. Dolet A310-300 je väčší ako dolet všetkých modelov A300 a A310-200 prekonáva v dolete všetky modely A300 okrem A300-600. Táto vlastnosť prispela k tomu, že lietadlo je využívané hlavne k transatlantickým letom. S A300 a A310 bol po prvýkrát predstavený koncept zhodných pilotných kabín, ktorý sa stal jedným z najväčších marketingových lákadiel Airbusu – piloti A300-600 a A310 sa môžu preškoliť na druhý typ počas jedného dňa. == Začiatky == [[Súbor:Airbus A310-203, Lufthansa AN0114446.jpg|thumb|left|Airbus A310-200 spoločnosti [[Lufthansa]] na [[Medzinárodné letisko Düsseldorf|medzinárodnom letisku v Düsseldorfe]], 1988]] O výrobe lietadla bolo rozhodnuté v júli [[1978]], prvý let A310 sa uskutočnil 3. apríla [[1982]] a prvému zákazníkovi ([[Lufthansa]]) bol dodaný v apríli [[1983]]. Vzhľadom na to, že bol modifikáciou typu A300, bol najprv označovaný ako A300B10. Hlavné rozdiely medzi „malým“ A310 a jeho väčším „bratom“ sú: * Skrátený trup – s rovnakým prierezom, má kapacitu asi 200 cestujúcich * Pozmenené krídlo – dizajn bol dielom [[British Aerospace]], ktorý sa znovu pripojil k Airbusu * Menšia vertikálna chvostová plocha A310 je na trhu ponúkaný ako skvelý úvodný veľkokapacitný typ pre rozvíjajúce sa aerolínie. Vzhľadom na úspech nového [[Airbus A330|Airbusu A330]] sú ďalšie objednávky A310 nepravdepodobné. Medzi rokmi 1983 a 2007 predal Airbus 255 kusov A310. A300 a A310 etablovali Airbus ako hlavného konkurenta [[Boeing]]u a umožnili vývoj ambicióznejšieho radu A330/A340. V marci [[2006]] Airbus informoval, že ukončí výrobu A310 do júla [[2007]].<ref>[http://www.letectvi.cz/letectvi/Article61344.html?POSTNUKESID=7158d5138733ba5c7a8b968ade5facaf Letectvi.cz: Airbus ukončí výrobu typů A300 a A310]</ref> == Modely == [[Obrázok:Airbus A310-221, Swissair AN1171748.jpg|thumb|right|Airbus A310-200 spoločnosti [[Swissair]] pristáva na letisku [[Letisko Londýn Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, 1983]] [[Súbor:Airbus A310-325-ET, CSA - Czech Airlines AN1631926.jpg|náhľad|Airbus A310-300 Czech Airlines]] [[Súbor:Airbus A310-324(F), FedEx - Federal Express AN0732038.jpg|thumb|right|Nákladný Airbus A310-300(F) spoločnosti [[FedEx Express]]]] * '''A310-200'''<br />Prvé A310 bolo 162. lietadlo vyrobené Airbusom, po prvýkrát vzlietol v apríli 1982 a bol poháňaný [[Dvojprúdový motor|dvojprúdovými motormi]] [[Pratt & Whitney JT9D]]. A310-200 vstúpili do služby v roku 1983 v spoločnostiach [[Swissair]] a [[Lufthansa]]. * '''A310-300'''<br />Po prvýkrát vzlietol v júli [[1985]], A310-300 má zvýšenú maximálnu vzletovú hmotnosť a predĺžený dolet vďaka ďalším palivovým nádržiam v trupe a horizontálnemu stabilizátoru (tzv. ''trim-tank''). Na tomto modeli sa tiež po prvýkrát objavili winglety na zlepšenie aerodynamiky – od tej doby boli spätne namontované aj na niektoré stroje A310-200. Lietadlá po prvýkrát vstúpili do služby v roku [[1986]] v spoločnosti Swissair. * '''A310-C''' <br />Konverzia oboch predchádzajúcich modelov, označujú sa potom '''A310-200C''' a '''A310-300C'''. * '''A310-F''' <br />Nákladná verzia sa nevyrába. Prevádzkovatelia (napr. [[FedEx]]) dávajú prednosť konverzii starších A310. * '''[[Airbus A310 MRTT|A310 MRTT]]''' <br />A310 bolo prevádzkované mnohými vojenskými letectvami po celom svete ako čisto transportné, ale v súčasnosti sú niektoré upravované na verziu ''' [[Airbus A310 MRTT|Multi Role Tanker Transport]] ''' v EADS, ktorá môže slúžiť ako vzdušný tanker. Zatiaľ bolo objednaných šesť kusov; štyri pre nemeckú [[Luftwaffe]] a dva pre kanadské letectvo. Dodávané sú od roku 2004. Tri sú upravované v závode EADS [[Elbe Flugzeugwerke]] (EFW) v [[Drážďany|Drážďanoch]], [[Nemecko]]; ďalšie tri v [[Lufthansa Technik]] v [[Hamburg]]u, Nemecko. == Súhrn havárií == * Totálne straty: 6 (celkom 518 mŕtvych) * Únosy: 10 (celkom 5 mŕtvych) * Ďalšie incidenty: strata časti kormidla ([[Air Transat]]) == Technické údaje == {| style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" class="wikitable" |- ! Parameter !! A310-200 !! A310-300 |- | Rozpätie || colspan=2 | 43,90 m |- | Dĺžka || colspan=2 | 46,66 m |- | Výška || colspan=2 | 15,80 m |- | Maximálna vzletová hmotnosť || 141 974 kg || 164 000 kg |- | Cestovná rýchlosť || colspan=2 | Mach 0.80<br />(528 mph, 850 km/h, 458 uzlov) |- | Dostup || colspan=2 | 12 300 m |- | Dolet || 6 800 km || 9 630 km |- | Počet miest na sedenie || 218 – 262 || 220 – 280 |- | Motory || 2× Pratt & Whitney PWJT9D-7R4 ''alebo'' General Electric CF6-80C2A2 || 2× Pratt & Whitney PW 4156A ''alebo'' General Electric CF6-80C2A8 |- | Ťah motorov || 222,3 kN || 262 kN |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Airbus A310}} == Referencie a zdroje == * {{Preklad|cs|Airbus A310}} <references /> == Externé odkazy == * {{eng icon}} [http://www.planespotters.net/Production_List/Airbus/A310/index.html Zoznam vyrobených Airbusov A310] * {{eng icon}} [http://www.airbus.com/en/aircraftfamilies/a300a310/a310/ Stránky spoločnosti Airbus: A310] * {{eng icon}} [http://www.airliners.net/info/stats.main?id=20 Stručný popis A310] {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Lietadlá Airbus}} [[Kategória:Lietadlá Airbus]] [[Kategória:Medzinárodné projekty dopravných lietadiel]] l7ytpd1c1giqdo0wr5r1ilqfggb07jw Kobe Bryant 0 205176 7429063 7387921 2022-08-23T05:27:42Z 212.5.197.135 /* Životopis */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Basketbalista | meno = Kobe Bean Bryant | obrázok = Kobe Bryant 2015.jpg | titulok = Kobe Bryant v roku 2015 | krajina = USA | dátum narodenia = {{dn|1978|8|23}} | miesto narodenia = [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2020|1|26|1978|8|23}} | miesto úmrtia = Calabasas, [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | stredná škola = | vysoká škola = Lower Merion | výška = 1,98 m | váha = 96 kg | národnosť = americká | prezývka = Black Mamba | začiatok kariéry = 1996 | koniec kariéry = 2016 | liga = [[NBA]] | tím = [[Los Angeles Lakers]] | číslo = 8, 24 | pozícia = | bývalé tímy = | pro_klub = | draft = 13. | rok draftu = 1996 | mužstvo draftu = [[Charlotte Hornets]] | agenti = | ocenenia = | sieň slávy = | Commons = Kobe Bryant }} '''Kobe Bean Bryant''' (* [[23. august]] [[1978]], [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[26. január]] [[2020]], Calabasas, [[Kalifornia]]<ref>{{cite web |title=Kobe Bryant dies in California helicopter crash |url=https://www.local10.com/news/local/2020/01/26/kobe-bryant-dies-in-california-helicopter-crash/ |author=Dwork, David |website=Local10.com |date=January 26, 2020 |access-date=January 26, 2020}} </ref>) bol profesionálny americký [[basketbal]]ista, ktorý hral za klub [[Los Angeles Lakers]] v [[NBA]]. == Životopis == Po skončení strednej školy ho v roku [[1996]] draftoval [[Charlotte Hornets]] vo veku 17 rokov, ale hneď bol vymenený do klubu [[Los Angeles Lakers]] za [[Vlade Divac]]a. V [[NBA]] debutoval ako najmladší hráč v histórii a v jeho úvodnej sezóne ukázal svoj talent. Skvele si na ihrisku rozumel so [[Shaquille O’Neal|Shaquillom O'Nealom]]. Mimo neho si neboli až tak blízki. Väčšie úspechy s Lakers dosiahol keď sa trénerom stal [[Phil Jackson]] v roku [[1999]]. Stal sa trojnásobným šampiónom NBA v rokoch 2000, 2001, 2002. Po odchode O'Neala v sezóne 2003-04 sa stal lídrom tímu LA Lakers. Stal sa najlepším strelcom ligy v ročníkoch 2005/06 a 2006/07. 22. januára [[2006]] zaznamenal 81 bodov proti [[Toronto Raptors|Torontu Raptors]] a týmto výkonom sa zapísal na druhé miesto v histórie za [[Wilt Chamberlain|Wilta Chamberlaina]] a jeho 100 bodov v jednom zápase. Drží tiež viaceré individuálne rekordy. Do nedávna držal rekord v počte trojok v jednom zápase - 12 (t. j. 36 bodov). [[Stephen Curry]] tento rekord prekonal 7. novembra 2016. V sezóne 2007/08 sa stal držiteľom [[MVP]] (Most Valuable Player preklad: Najužitočnejší hráč) a jeho tím sa dostal do finále ligy. Bol členom víťazného tímu USA v basketbale na OH 2008 v Pekingu a na MS v 2007. Od jeho druhého ročníka v profilige sa bol každý rok účastníkom [[All-Star Game]] a v rokoch 2002, 2007, 2009 a 2010 sa stal MVP tohto zápasu (v roku 2009 spolu s Shaquillom O'Nealom), čím vyrovnal rekord [[Boba Petita]] v počte MVP All-Star Game. V roku [[2003]] sa Kobe Bryant dostal na titulné stánky, keď bol obvinený zo sexuálneho násilia. Bryant pripustil pohlavný styk so žalobkyňou, ale odmietol akékoľvek sexuálne násilie. Ale v septembri [[2004]] žalobkyňa odmietla svedčiť a prípad bol vyriešený mimosúdne. Dňa 19. novembra [[2009]] dal v zápase s [[Chicago Bulls]] 21 bodov a stal sa tak druhým najlepším strelcom v histórii [[Los Angeles Lakers]]. V novembri [[2015]] oznámil, že po sezóne skončí s basketbalovou kariérou. V svojom poslednom zápase zaznamenal 60 bodov. Kobe Bryant zomrel 26. januára 2020 v meste Calabasas v štáte [[Kalifornia]] po páde helikoptéry. Informovala o tom stránka ''TMZ''. Podľa dostupných informácií boli v tom čase spoločne s Bryantom vo vrtuľníku aj ďalší deviati ľudia, medzi nimi aj jeho dcéra. Haváriu nikto neprežil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kobe Bryant Dead, Daughter Also Dies in Helicopter Crash|url=https://www.tmz.com/2020/01/26/kobe-bryant-killed-dead-helicopter-crash-in-calabasas/|vydavateľ=TMZ|dátum prístupu=2020-01-26|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bryant, Kobe}} [[Kategória:Basketbalisti USA]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Lakers]] [[Kategória:Basketbalisti afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Philadelphie]] fhbwjmplmmz4ujpiy9rhhypwubtk7ca Another World 0 206034 7428836 7381430 2022-08-22T15:31:45Z 213.181.151.63 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra |názov= Another World |obrázok= |popis= |autor= [[Eric Chahi]] |vydavateľ= [[Delphine Software International]]<br />[[Frogster Interactive Pictures]]<br />[[Interplay Entertainment]]<br />[[U.S. Gold]] |distribútor= [[Interplay Productions, Inc.]] |návrh= [[Eric Chahi]] |séria= |engine= |verzia= |vydanie= [[1991]] ([[Amiga]], [[MS-DOS]]) |žáner= akčná plošinovka |mód= [[Singleplayer]] |prístupnosť= [[Entertainment Software Rating Board|ESRB]]: T (13+)<br />[[Unterhaltungssoftware Selbstkontrolle|USK]]: 12+ |platforma= [[3DO Interactive Multiplayer|3DO]], [[Amiga]], [[Apple IIGS]], [[Apple Macintosh]], [[Atari ST]], [[DOS]], [[Game Boy Advance|GBA]], [[Mobile Phone]] ([[Symbian OS]]), [[Sega Mega Drive]], [[Sega Mega-CD]], [[Super Nintendo Entertainment System|SNES]], [[Microsoft Windows]] |médium= [[Disketa]] |minimálne požiadavky= [[CPU]] triedy [[80286]], 640 [[kB]] [[RAM]] |odporúčaná konfigurácia= |http= |vstup= [[Klávesnica]], [[joystick]] alebo [[gamepad]]. }} '''Another World''' (známa v USA pod názvom '''Out of this World''' a v Japonsku ako '''Outer World''') je akčná plošinovka s prvkami adventúry, prekladaná krátkymi filmovými scénami, vytvorená programátorom a dizajnérom menom [[Eric Chahi]] v roku 1991 na Amige. Zdrojový kód, grafiku a obrázok na krabicu vytvoril [[Eric Chahi]], hudbu skomponoval jeho krajan [[Jean-François Freitas]]. Hra pri svojom vydaní upútala svojim netradičným inovatívnym a umeleckým spracovaním, ako napríklad chýbajúci [[HUD]], kompletná [[vektorová grafika]], filmové scény a zabezpečila si tak status kultovej hry medzi fanúšikmi aj kritikmi. Od svojho vzniku bola portovaná na takmer všetky známe platformy počítačov, konzol aj mobilných telefónov. V roku 2006 došlo k jej znovuvydaniu pre [[Windows XP]] vo vyšších rozlíšeniach. Jediné pokračovanie s názvom [[Heart of the Alien]]: Out of this World parts I and II vyšlo v roku 1994 iba na platforme Sega Mega-CD. Hra bola označená ako jedna z najlepších [[DOS]]ových hier všetkých čias na serveri [[MobyGames]]. == Príbeh == Hlavným hrdinom hry je '''Lester Knight Chaykin''', mladý, športovo založený profesor [[fyzika|fyziky]] s ryšavými vlasmi. V úvode Lester počas búrky prichádza na svojom ferrari do supermoderného podzemného laboratória, aby pokračoval v najnovšom experimente s použitím obrovského [[urýchľovač častíc|urýchľovača častíc]]. Avšak prv ako sa pokus ukončí, udrie do budovy blesk, ktorý sa dostane až do urýchľovača a spôsobí [[teleportácia|teleportáciu]] Lestera aj s kusom miestnosti na neznámu mimozemskú planétu. Hra začína v okamihu, keď sa Lester aj s kancelárskym stolom objaví niekoľko metrov pod vodou z ktorej musí čo najskôr vyplávať na povrch, kde pokračuje jeho boj o prežitie. Keď sa mu podarí uniknúť nebezpečným miestnym živočíchom stretne sa prvýkrát s neznámou humanoidnou rasou mimozemšťanov, ktorí ho odvedú ako otroka do bane. Pri úteku z klietky zavesenej na strope sa spriatelí s mimozemským spoluväzňom a pri úteku si vzájomne pomáhajú na ceste plnej nástrah, pascí, nepriateľov a logických hádaniek. Záver hry je naozaj atmosférický a dojímavý, keď ťažko zranený Lester jedným zo strážcov, zachráni život svojmu mimozemskému priateľovi, ktorý ho vezme na ruky a spolu odlietajú za horizont na veľkom vtákovi podobnom pterodaktylovi. == Gameplay == Hráč počas celej hry ovláda Lestera kurzorovými klávesmi pre pohyb a dvoma akčnými pre beh/streľbu a skok. Akčný kláves môže mať rôzny význam podľa toho kde sa Lester nachádza, alebo s akým objektom na obrazovke má manipulovať. Počas prvej úrovne je hlavný hrdina neozbrojený a preto namiesto streľby Lester rozdáva kopance, ktorými ničí jedovaté červy. Po získaní zbrane na začiatku druhej úrovne už môže strieľať a táto sa stane jeho jedinou hlavnou zbraňou počas celej hry. Má tri rôzne módy podľa toho ako dlho hráč drží akčný kláves: #vystrelí klasický [[laser|laserový]] lúč, ktorého zásah je smrteľný pre každého nepriateľa. #vytvorí dočasný vertikálny štít chrániaci pre nepriateľským laserom. #vytvorí masívny laserový výboj schopný zrušiť nepriateľský štít, alebo zničiť špeciálny objekt. Počas akčných prestreliek musí hráč vhodne kombinovať vytváranie štítov pre vlastnú ochranu, rušenie nepriateľských štítov a streľbu. V niektorých častiach bude Lester tiež plávať, kotúľať sa v šachte, alebo riadiť vozidlo. Herná obrazovka postráda [[HUD]], takže chýbajú všetky rušivé prvky ako ukazovatele životov, zdravia a iné textové informácie, ktoré sú hráčovi zobrazované prostredníctvom diania na obrazovke a zvukov. Ak Lester zomrie, hráč začína od posledného checkpointu a každý je reprezentovaný aj svojim kódom, takže po skončení hry je možné pokračovať. == Technické spracovanie == Táto hra bola označovaná aj ako "cinematická" pretože obsahovala veľa animovaných filmových sekvencií cez celú obrazovku. Hneď na začiatku je pomerne rozsiahly úvod, kompletne vektorový. [[Vektorová grafika|Vektorové]] spracovanie celej hry bolo jednou z najväčších odlišností oproti ostatným hrám, ktoré využívali sprajtovú animáciu a bitmapové pozadia. V Another World je všetko vytvorené z [[polygón]]ov a vďaka tomu vyzerali animácie plynulejšie, mali viac variácií a všetky dáta zaberali niekoľkonásobne menej priestoru. Eric takto predbehol svoju dobu a vytvorením vhodného enginu by hra mohla byť zobrazovaná prakticky na čomkoľvek a v akomkoľvek rozlíšení. Grafika originálnej hry bola vytvorená v rozlíšení 320x200 bodov a v 16 farbách,<ref>Fabien Sanglard, [https://fabiensanglard.net/another_world_polygons/index.html The polygons of Another World], 1. januára 2020</ref> avšak pri pohľade na krásne obrazovky sa to zdá až neuveriteľné, ako sa dajú pri vhodnom zvolení palety nakresliť obrazy. Toto bola parketa Erica Chahiho, ktorý bol skôr grafik - umelec ako programátor a sám vytvoril všetky pozadia, animácie a dokonca aj obrázok na krabicu v ktorej sa hra predávala. == Vývoj == [[Eric Chahi]] sa v roku 1989 inšpiroval animáciami v [[Amiga]] verzii hry [[Dragon's Lair]], a rozmýšľal nad tým vytvoriť podobnú 2D animáciu čisto vektorovým spôsobom čo by znížilo nároky na zaberaný priestor. Na počítači [[Atari ST]] napísal v 68000 assembleri rutinu na zobrazovanie polygónov (10 [[polygón|polygónov]] pri 50 snímkoch za sekundu) a plánoval vytvoriť hru zo sci-fi prostredia v podobnom štýle ako [[Karateka]] alebo [[Impossible Mission]]. Začiatkom roku 1990 dokončil úvodnú animáciu ([[intro]]) a začal pracovať na prvej úrovni. Pretože chcel vytvoriť dramatickú, filmovú atmosféru zavrhol všetky rušivé prvky ako [[HUD]], dialógy, informatívne texty a sústredil sa na krátke filmové animácie, prostredníctvom ktorých by hráč vnímal príbeh. Hru bola dokončená v roku 1991, a sprevádzal ju výstižný podnadpis "It took six days to create the Earth. Another World took two years". Na vývoj finálnej verzie použil Eric počítač [[Amiga 500]] s 1MB Ram + 20MB Hdd, [[kamkordér]], [[genlock]] a [[video rekordér]] na vytváranie animácií pomocou techniky nazývanej "[[rotoskopická animácia]]", a páskový magnetofón na záznam zvukov. Na programovanie vektorového enginu hry použil [[Devpac Assembler]] a nástroj (editor) na vytvorenie hry bol napísaný v [[GFA BASIC]]u. Pri animáciách nahrával na kazety svojho mladšieho brata a pomocou [[rotoskopická animácia|rotoskopie]] vytváral realistické vektorové animácie hlavného hrdinu. Pozadia všetkých obrazoviek najskôr nakreslil v programe [[Deluxe Paint]] a potom prevádzal do vektorov pomocou vlastného herného editoru. Je to prvá 2D hra, v ktorej je všetko vrátane pozadí tvorené polygónmi, čo v tej dobe umožňovalo aj na slabšom počítači zobrazovať animácie cez celú obrazovku ([[Amiga 500]], [[Atari ST]], [[PC]] s procesorom [[80286]]...). == Verzie == Originálna hra bola vytvorená pre počítače [[Amiga]] v roku 1991, s rozlíšením obrazovky 320x200 bodov. Táto skorá verzia trpela niektorými chybami, pretože bola najmenej testovaná, avšak zvuková stránka amigy bola najkvalitnejšia zo všetkých. Takáto verzia bola portovaná aj na počítače [[Atari ST]]. V originálnej [[Amiga]] verzii si Lester po zachytení sa na lianu zakričí, čo nebolo do väčšiny verzií importované. Po prvých kritických reakciách Chahi pridal do hry novú oblasť a zopár nových myšlienok a s týmito úpravami vyšla koncom roka 1991 verzia pre [[MS-DOS]], ktorej port vytvoril Daniel Morais. Cez distribútorskú firmu Interplay vyšli v roku 1992 verzie pre [[SNES]], [[Sega Mega Drive]], a [[Apple IIgs]], ktoré programoval Bill Heineman. Kvôli technickým možnostiam týchto platforiem bežala na nich hra v nižšom rozlíšení. Verzia pre [[Apple Macintosh]] bola zhodná s [[MS-DOS]] verziou, až na podporu vyššieho rozlíšenia na Macu. Interplay vytvorili aj verziu pre [[3DO]], ktorá obsahovala oveľa detailnejšie a prepracovanejšie pozadia a nový [[soundtrack]]. V roku 1994 vyšla verzia hry pre [[Sega Mega-CD]], kde bola hra pridaná ako bonus k jej pokračovaniu s názvom [[Heart of Alien]]. Hra obsahovala veľa vylepšení v podobe nových hlasov Lestera a mimozemšťanov, a novej hudby. V roku 1995 bola vytvorená verzia pre [[Windows 3.x]], ktorá obsahovala hudbu z úvodu a záveru v [[MIDI]] formáte. V roku 2004 vznikla neoficiálna verzia hry pre [[Game Boy Advance]], ktorú pomocou reverzného inžinierstva vytvoril programátor "Foxy" Cyril Corgordan z [[Atari ST]] verzie. Nakoniec bola jeho verzia autorizovaná Ericom a zdrojový kód v jazyku C bol použitý ako základ pre port na [[Symbian]] do mobilných telefónov. Bola vytvorená aj neoficiálna verzia pre [[Atari XL|8-bitové Atari]] (Atari 400/800, XL, XE), o ktorú sa postaral poľský programátor, známy ako Robert Drag. Tento port je však iba Demoverzia s viacerými chybami a na začiatku druhého levelu končí (zhodená klietka nezabije strážcu a nie je tak možné pokračovať ďalej). Verzia pre [[Windows XP]] s názvom [[Another World: High Resolution Collector's Edition]] vyšla v roku 2006, a môže sa pochváliť krásnymi, plnofarebnými pozadiami (ktoré sú však už ako bitmapy), kompletne prekreslenými samotným Ericom. Túto verziu je možné hrať vo vysokom rozlíšení, až 2048x1536 bodov. Hru distribuuje online firma Magic Productions a stojí zhruba 7 eur. == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.anotherworld.fr/anotherworld_uk/ Oficiálna stránka hry ''Another World''] – s podrobným popisom jej výroby * [http://www.mobygames.com/game/out-of-this-world Out of this World] na stránkach [[MobyGames]] {{eng icon}} * [http://www.oldgames.sk/game/another-world/ Another World na ''DJ OldGames''] download rôznych verzií, dokumenty, video návod, obrázky [[Kategória:Akčné adventúry]] [[Kategória:Plošinovky]] [[Kategória:Počítačové hry]] obylzwe6ocen66r50tokpoh85rfuenv Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska 0 222834 7428765 7428722 2022-08-22T13:19:01Z Starekolena 8222 DOPLNENé SO ZDROJMi wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina odborníkov zastáva názor, že pri intervencii u nás išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť s NDR, Poľskom a Maďarskom, kde sovietske jednotky sa už dlhý čas zdržiavali, obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]]. Druhá skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o reakciu na vývoj demokratizácie československej spoločnosti a možný odklon od komunizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] označili za „zdravého jadra“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie „robotnícko-roľníckej vlády" [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci boli zaistení a unesení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie Bohumil Šimon a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] odleteli do Moskvy, kde bol podpísaný [[Moskovský protokol|moskovský protokol,]] ktorý znamenal kapituláciu ale aj prepustenie internovaných. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8.30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. [[26. august]] [[1968]] – V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. 27. august 1968 – Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF; Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté. 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 18. októbrom 1968 spätne nadobudla platnosť zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk" (v zmysle článku 15) Vyhlášky č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> Z 242 poslancov už len 4 hlasovali proti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref> Ako záväzny právny predpis bola zmluva účinná od 25. februára1969. <!-- Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. vojaci nepodliehali čs zákonom. Proti boli sekaninová čakrtová F.Kriegel Sadloň a ešte jedna slovenská poslankyňa --> 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom. 23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“. V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chceli 21. august vyhlásiť za pamätný deň. V minulom volebnom období sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] Kataríny Klingovej je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] lwvtjdn4y6tduc604f8pk9rvvkzt0wy 7428794 7428765 2022-08-22T14:26:16Z Starekolena 8222 moja posledna uprava tohto roku. Sú tam teraz tri časti: "v časovom slede" ktoré by nakoniec mohli byť niekde na konci spojené ale nehovorím že teraz je to zlé.. wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina odborníkov zastáva názor, že pri intervencii u nás išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť s NDR, Poľskom a Maďarskom, kde sovietske jednotky sa už dlhý čas zdržiavali, obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]]. Druhá skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o reakciu na vývoj demokratizácie československej spoločnosti a možný odklon od komunizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] označili za „zdravého jadra“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie „robotnícko-roľníckej vlády" [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci boli zaistení a unesení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie Bohumil Šimon a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] odleteli do Moskvy, kde bol podpísaný [[Moskovský protokol|moskovský protokol,]] ktorý znamenal kapituláciu ale aj prepustenie internovaných. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8.30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. [[26. august]] [[1968]] – V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. 27. august 1968 – Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF; Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté. 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 18. októbrom 1968 bola schválená (z 242 poslancov Národného zhromaždenia len štytia hlasovali proti: František Kriegel, [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>) a nadobudla platnosť zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk" (v zmysle článku 15 nadobudla platnosť po ratifikácii oboma stanami). Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. <!-- Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. vojaci nepodliehali čs zákonom. --> 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] o0vcyqleamu74wk1dg4q0zynwv1n5eb 7428800 7428794 2022-08-22T14:35:53Z Starekolena 8222 Hotovo wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o sovietsku reakciu na demokratizačný vývoj československej spoločnosti a jej možný odklon od komunizmu. Druhá skupina odborníkov zastáva názor, že išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť svoj obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]], ktorý sovietske jednotky už dlhší čas udržiavali s NDR, Poľskom a Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] označili za „zdravého jadra“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie „robotnícko-roľníckej vlády" [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci boli zaistení a unesení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie Bohumil Šimon a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] odleteli do Moskvy, kde bol podpísaný [[Moskovský protokol|moskovský protokol,]] ktorý znamenal kapituláciu ale aj prepustenie internovaných. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8.30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. [[26. august]] [[1968]] – V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. 27. august 1968 – Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF; Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté. 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 18. októbrom 1968 bola schválená (z 242 poslancov Národného zhromaždenia len štytia hlasovali proti: František Kriegel, [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>) a nadobudla platnosť zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk" (v zmysle článku 15 nadobudla platnosť po ratifikácii oboma stanami). Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. <!-- Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. vojaci nepodliehali čs zákonom. --> 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] nhnycerhc4xv6g15rqa7tq1e8ybc303 7428806 7428800 2022-08-22T14:41:09Z Starekolena 8222 /* Straty na strane okupantov */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o sovietsku reakciu na demokratizačný vývoj československej spoločnosti a jej možný odklon od komunizmu. Druhá skupina odborníkov zastáva názor, že išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť svoj obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]], ktorý sovietske jednotky už dlhší čas udržiavali s NDR, Poľskom a Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] označili za „zdravého jadra“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie „robotnícko-roľníckej vlády" [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci boli zaistení a unesení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie Bohumil Šimon a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] odleteli do Moskvy, kde bol podpísaný [[Moskovský protokol|moskovský protokol,]] ktorý znamenal kapituláciu ale aj prepustenie internovaných. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8:30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva. Viacerí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny už po niekoľkých týždňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. [[26. august]] [[1968]] – V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. 27. august 1968 – Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF; Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté. 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 18. októbrom 1968 bola schválená (z 242 poslancov Národného zhromaždenia len štytia hlasovali proti: František Kriegel, [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>) a nadobudla platnosť zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk" (v zmysle článku 15 nadobudla platnosť po ratifikácii oboma stanami). Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. <!-- Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. vojaci nepodliehali čs zákonom. --> 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] hsyynvj7are9tadxuoe3pwy8s7507y7 7428860 7428806 2022-08-22T16:05:46Z Starekolena 8222 oprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o sovietsku reakciu na demokratizačný vývoj československej spoločnosti a jej možný odklon od komunizmu. Druhá skupina odborníkov zastáva názor, že išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť svoj obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]], ktorý sovietske jednotky už dlhší čas udržiavali s NDR, Poľskom a Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] sa označili za „[[zdravé jadro]]“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie tzv. [[Robotnícko-roľnícka vláda|robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci zaistení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie [[Bohumil Šimon]] a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a odleteli do Moskvy ďalší vysokí predstavitelia ([[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]]) s požiadavkou o prepustenie unesených. Sovietskou podmienkou prepustenie internovaných však bolo podpísanie [[Moskovský protokol|moskovského protokolu,]] ktorý znamenal kapituláciu. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8:30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva. Viacerí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny už po niekoľkých týždňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. [[26. august]] [[1968]] – V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. 27. august 1968 – Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF; Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté. 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 18. októbrom 1968 bola schválená (z 242 poslancov Národného zhromaždenia len štytia hlasovali proti: František Kriegel, [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>) a nadobudla platnosť zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk" (v zmysle článku 15 nadobudla platnosť po ratifikácii oboma stanami). Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. <!-- Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. vojaci nepodliehali čs zákonom. --> 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] oh0oa5z6jat382eudhb4vjsj26k7o5g 7428882 7428860 2022-08-22T16:50:35Z Starekolena 8222 dufam ze teraz je to uz definitivne wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o sovietsku reakciu na demokratizačný vývoj československej spoločnosti a jej možný odklon od komunizmu. Druhá skupina odborníkov zastáva názor, že išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť svoj obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]], ktorý sovietske jednotky už dlhší čas udržiavali s NDR, Poľskom a Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] sa označili za „[[zdravé jadro]]“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie tzv. [[Robotnícko-roľnícka vláda|robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci zaistení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie [[Bohumil Šimon]] a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a odletela do Moskvy ďalšia delegácia česko-slovenských politikov, na čele s prezidentom Svobodom. Ich cieľom bolo dosiahnuť dohodu so sovietskymi predstaviteľmi a najmä stiahnutie okupačných vojsk. Sovietskou podmienkou na prepustenie internovaných politikov však bolo podpísanie [[Moskovský protokol|moskovského protokolu,]] ktorý fakticky znamenal kapituláciu. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8:30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva. Viacerí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny už po niekoľkých týždňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. [[26. august]] [[1968]] – všetci členovia československej delegácie s výnimkou F. Kriegla podpísali tzv. [[moskovský protokol]], v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov. Protokol obsahoval pätnásť článkov, ktoré boli tak potupné (napr. vyhlásenie o podriadenosti, namiesto stiahnutia vojsk bola dohodnutá legalizácia dočasného pobytu sovietskych vojsk a pod.) že dohoda obsahovala samostatný článok o utajení priebehu rokovaní. 27. august 1968 – Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF 13. september 1968 – Albánsko oficiálne vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Organizácie Varšavskej zmluvy]]. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na ďalších rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté avšak sovietske vojská mohli zostať bez obmedzení. Zo 242 poslancov len štytia hlasovali proti.<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 25. februára1969 – Ešte 18. októbra 1968 bola schválená zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk". Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. Sovietske vojská na území ČSSR, zostávajú podriadené sovietskemu vojenskému veleniu, aj keď majú dodržiavť zákony a nemiešať sa do vnútorných vecí. Sovietska strana bude znášať náklady spojené s vydržiavaním vojsk a ČSSR viaceré ostatné.<ref name=":28" /> 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali len štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) z 242 a ďalší desiati sa hlasovania zdržali.<ref name=":26" /><ref name=":27" /> Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] lz9pcl3ryn0235tjongpxnd1bvx49od 7428896 7428882 2022-08-22T17:15:43Z Starekolena 8222 upresnene datumy 26 a 27 august wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 27. augusta 1968 v spoločnom prehlásení<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komuniké z Československo - Sovětského jednání v Moskvě dne 27. 8. 1968|url=http://www.totalita.cz/texty/komunike_mosk_1968_08_27.php|dátum prístupu=2022/08/22}}</ref> legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o sovietsku reakciu na demokratizačný vývoj československej spoločnosti a jej možný odklon od komunizmu. Druhá skupina odborníkov zastáva názor, že išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť svoj obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]], ktorý sovietske jednotky už dlhší čas udržiavali s NDR, Poľskom a Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] sa označili za „[[zdravé jadro]]“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie tzv. [[Robotnícko-roľnícka vláda|robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci zaistení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie [[Bohumil Šimon]] a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a odletela do Moskvy ďalšia delegácia česko-slovenských politikov, na čele s prezidentom Svobodom. Ich cieľom bolo dosiahnuť dohodu so sovietskymi predstaviteľmi a najmä stiahnutie okupačných vojsk. Sovietskou podmienkou na prepustenie internovaných politikov však bolo podpísanie [[Moskovský protokol|moskovského protokolu,]] ktorý fakticky znamenal kapituláciu. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8:30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva. Viacerí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny už po niekoľkých týždňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. 22. až [[26. august]] [[1968]] – Jednania v Moskve. Všetci členovia československej delegácie s výnimkou F. Kriegla podpísali tzv. [[moskovský protokol]], v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov. Protokol obsahoval pätnásť článkov, ktoré boli tak potupné (napr. vyhlásenie o podriadenosti, namiesto stiahnutia vojsk bola dohodnutá legalizácia dočasného pobytu sovietskych vojsk a pod.) že dohoda obsahovala samostatný článok o utajení priebehu rokovaní. 27. august 1968 – v spoločnom prehlásení bolo oznámené uzavrenie rokovaní v Moskve a dosiahnutie dohody (tajný [[moskovský protokol]]), ktorej "cieľom je čo najrýchlejšia normalizácia situácie v ČSSR".<ref name=":29" /> Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ schválil [[moskovský protokol]], čím zlegalizoval pobyt vojsk a nuloval vysočanský zjazd a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF 13. september 1968 – Albánsko oficiálne vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Organizácie Varšavskej zmluvy]]. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na ďalších rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté avšak sovietske vojská mohli zostať bez obmedzení. Zo 242 poslancov len štytia hlasovali proti.<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 25. februára1969 – Ešte 18. októbra 1968 bola schválená zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk". Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. Sovietske vojská na území ČSSR, zostávajú podriadené sovietskemu vojenskému veleniu, aj keď majú dodržiavť zákony a nemiešať sa do vnútorných vecí. Sovietska strana bude znášať náklady spojené s vydržiavaním vojsk a ČSSR viaceré ostatné.<ref name=":28" /> 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali len štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) z 242 a ďalší desiati sa hlasovania zdržali.<ref name=":26" /><ref name=":27" /> Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] 21hp51xrzwxrad549bks1vb08yo12x6 7428899 7428896 2022-08-22T17:20:24Z Starekolena 8222 /* Politická dohra – normalizácia a jej začiatok */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj | súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]] | obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg | popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy | dátum = [[21. august]] [[1968]] | miesto = [[Česko-Slovensko]] | casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]] | územie = | výsledok = Kapitulácia Česko-Slovenska: * podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]], * koniec reforiem [[Pražská jar|Pražskej jari]], víťazstvo konzervatívneho krídla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] presadzujúceho [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]], * vojenská okupácia územia do roku 1991, * vystúpenie [[Albánsko|Albánska]] z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. | protivník1 = '''[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]''': <br /> [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]<br />{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (zúčastnila sa len čiastočne) | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''<br />''Diplomaticky podporované:''<br />{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]<br />{{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]<br />[[Súbor:Flag of Albania (1946-1992).svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] a deklaratívna podpora [[Západný blok|Západných mocností]] | velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] | velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]] | sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel | sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel | straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi | straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968 | straty3 = | poznámky = }} '''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia / Začiatok okupácie Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20.-21. august 1968 – Okupácia Československa | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-21-august-1968---okupacia-ceskoslovenska/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TV Markíza | odkaz na autora = | titul = Okupácia z pohľadu historikov: Takto prebiehalo obsadenie Československa | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.tvnoviny.sk/clanok/1931679_okupacia-z-pohladu-historikov-takto-prebiehalo-obsadenie-ceskoslovenska | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 | url = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/87451/ceskoslovensky-rozhlas-a-okupacia-v-r.-1968 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Bratislave si uctili obete okupácie z roku 1968 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-si-uctili-obete-okupacie-z/276409-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-21 | dátum prístupu = 2018-08-23 }}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]]. Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „''spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]]. Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 27. augusta 1968 v spoločnom prehlásení<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komuniké z Československo - Sovětského jednání v Moskvě dne 27. 8. 1968|url=http://www.totalita.cz/texty/komunike_mosk_1968_08_27.php|dátum prístupu=2022/08/22}}</ref> legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“, tzv. „''obrodného''“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených. Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Jedna skupina historikov sa domnieva, že išlo skutočne len o sovietsku reakciu na demokratizačný vývoj československej spoločnosti a jej možný odklon od komunizmu. Druhá skupina odborníkov zastáva názor, že išlo o dlhodobo pripravovanú akciu, ktorej pravým cieľom bolo rozmiestniť vojakov sovietskej armády na našom území a umožniť tak ZSSR dotvoriť svoj obranný val na hranici [[Východný blok|východného bloku]], ktorý sovietske jednotky už dlhší čas udržiavali s NDR, Poľskom a Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLEMIKA: Historici o důvodech invaze vojsk v roce 1968 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/polemika-historici-o-duvodech-invaze-vojsk-v-roce-1968/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Pražská jar}} V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj [[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]]. S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK – pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách. Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júl]]a [[1968]] napovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === Časový priebeh udalostí pred inváziou === Február 1968 – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] priletel (22. – 24. februára) do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. Jedným z dôvodov Novotného abdikácie bolo aj podozrenie, že v prospech Novotného pripravoval vojenský puč generál [[Jan Šejna]],<ref name=":10" /> vedúci straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna, ktorý 25. februára ušiel do zahraničia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref> Vo februári 1968 povolili ideologický tajomník ÚV KSČ znovuvydávanie časopisu [[Literární noviny]], ktorý bol zakázaný po IV. zjazde spisovateľov v júni 1967. Tento fakt pochopili novinári ako faktické zrušenie cenzúry. Nástroj cenzúry - Ústredná publikačná služba zastavila svoju činnosť 29. februára 1968.<ref name=":10" /> Novinári [[Petr Chudožilov]] a [[Vladimír Holotík]] napísali v marci 1968 do odborárskeho denníka Práce sériu článkov o afére generála Šejnu, ktorý sa obohatil na ďateline. Aféra „ďatelinového generála“ podľa niektorých odštartovala Pražskú jar. Ukázala ďalším novinárom, že teraz už môžu písať naozaj slobodne o všetkom, dokonca aj o komunistických prominentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari|url=https://dennikn.sk/2131537/investigativna-zurnalistika-pred-polstorocim-petr-chudozilov-odkryval-prvu-kauzu-prazskej-jari-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-29|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> 23. – 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom „plazivá kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref> Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: „... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu sa šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť „oficiálnu opozíciu“ a „tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu „nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom „Black Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref> 30. marca – [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" /> 1. – 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a aj preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu, ktorá sa začala nazývať [[socializmus s ľudskou tvárou]].<ref name=":10" /> 8. apríla – Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]]. 8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . – M. : Triada-Pharm, 2002 – S. 333-494 s. – (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). – časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: „Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva.“ Dokument tiež zdôraznil: „... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich „lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie“.  12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref> 18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]]. 24. – 25. apríla – Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na česko-slovenskom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október. 4. – 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia – Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia zamerané proti „antisocialistickým a pravicovým silám“. 6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území Česko-Slovenska) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. máj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]]. 19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií. 20. – 30. júna – Na území Česko-Slovenska prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na česko-slovenskom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref> 25. – 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná. 27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: „Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“... „Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom.<ref name=":11" /> 14. – 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref> 17. – 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu. 29. júla – 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií. Sľúbili, že nedovolia znovuvytvorenie [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany]] a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20. jún|20.]]{{--}}[[30. jún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968. 3. augusta – V Bratislave sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali tzv. [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. – Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju „neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám“. Sovietsky zväz, prezentovaný Brežnevom, otvorene vyjadril zámer (neskôr označovaný ako [[Brežnevova doktrína]]) intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Československí komunisti (Dubček, Sloboda a ďalší) boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- 1. "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský 2. do Bratislavy prišiel Brežnev a Alexej Kosygin vlakom. Na hlavnej stanici ich čakali Dubček Sloboda a Smrkovsky 3. "boli donútení" je eufemizmus.. sľúbili a dúfali, že sa to dajako utrasie.. Keď Brežnev odišiel myslel si Dubček a ostatní, že vyhrali a zbavili sa ho. Nepochopili to čo vieme dnes, že vojenská intervencia sa už pripravovala a toto bolo posledné osobné varovanie. 4. Kriegla (haličského žida) nemal Brežnev jednoducho rád Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html --> Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi. [[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]] 13. augusta – Brežnev (opätovne po 4 dňoch) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]], ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“. 15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref> 16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom Valentinom Falinom v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->. 17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.  V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. – Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavy, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“ „žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety“, hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Povedal, že Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta), nazývané v rozhovore kompromisy, nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne.<ref name=":19" /> 18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26{{--}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie „žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti „kontrarevolúcii“. 19. augusta – napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček, podľa vlastných vyjadrení, intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) totiž priamo nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej úlohy KSC. Mozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba, tvrdí historik Síkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 . Situácia nebola ako v Maďarsku v 1956, kedy od začiatku išlo o vymanenie sa spod sovietskeho vplyvu. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref> Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie.<ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" /> 20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: „Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina „zdravých síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia „zdravého jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro. Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali. DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS --> Pozri ďalej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Časový priebeh invázie 21. augusta|Časový priebeh invázie 21. augusta]]. == Vojská pripravené na inváziu == Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz – Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" /> Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom.<ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref> Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 1 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref> Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]] – [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti. == Priebeh invázie 21. augusta == [[Obrázok:František Dostál Srpen 1968 3.jpg|náhľad|vpravo|Sovietsky obrnený transportér [[BRDM-1]] prechádzajúci Prahou v prvých dňoch okupácie]] [[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk – August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz – úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk – Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ. === Robotnícko-roľnícka vláda === 20. augusta poobede počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ sa otvorene Dubčekovi odporcovia [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]] sa označili za „[[zdravé jadro]]“. [[Alois Indra]], ktorý mal prevziať vedenie tzv. [[Robotnícko-roľnícka vláda|robotnícko-roľníckej (revolučnej) vlády]] nezískal podporu (prezident Svoboda odmietol menovať), napriek tomu 21. augusta ráno bol Dubček a ďalší vedúci pracovníci zaistení „v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom." Dubček, premiér [[Oldřich Černík]], predseda parlamentu [[Josef Smrkovský]], tajomník ÚV KSČ [[Josef Špaček]] (jeden z najbližších spolupracovníkov Dubčeka), predseda pražskej straníckej organizácie [[Bohumil Šimon]] a [[František Kriegel]] boli unesení a internovaní. Lietadlami boli najprv prevezení z Prahy na Ukrajinu, kde boli držaní na chate neďaleko Užhorodu. [[23. august]]a odletela do Moskvy ďalšia delegácia česko-slovenských politikov, na čele s prezidentom Svobodom. Ich cieľom bolo dosiahnuť dohodu so sovietskymi predstaviteľmi a najmä stiahnutie okupačných vojsk. Sovietskou podmienkou na prepustenie internovaných politikov však bolo podpísanie [[Moskovský protokol|moskovského protokolu,]] ktorý fakticky znamenal kapituláciu. Zatiaľ to nie je doložené písomnými dôkazmi z nedostupných archívnych fondov v Rusku, ale všetko svedčí o tom, že „maďarský" scenár potlačenia „kontrarevolúcie" v Československu sa nepodarilo zopakovať jednoduchým unesením vedenia. Počas maďarského povstania na jeseň 1956 Sovieti uniesli reformného lídra [[Imre Nagy|Imreho Nagya]] do Rumunska a v Budapešti dosadili robotnícko-roľnícku vládu [[János Kádár|Jánosa Kádára]]. Nagya potom dva roka revolučný tribunál za zatvorenými dverami odsúdil za zradu a nechal popraviť obesením. Sovietskym veľvyslancom v Budapešti bol vtedy [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], ktorý o dvanásť rokov neskôr šéfoval KGB. V Československu sovieti nenarazili na ozbrojený odpor „kontrarevolúcie", ale na pasívny odpor obyvateľstva a s tým si okupanti nevedeli poradiť. Alois Indra tiež nebol Kádár a zlyhal na celej čiare, tak ako aj ďalší pozývatelia takzvanej internacionálnej pomoci. Bývalý plukovník KGB Oleg Gordijevskij uvádza, že sovietske politbyro sa rozhodlo zmeniť kurz a vzdať sa scenára s „revolučnou robotnícko-roľníckou vládou" večer 22. augusta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Záhady Dubčekovho únosu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/560979-zahady-dubcekovho-unosu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]] === Šírenie informácií rozhlasom === Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[:cs:wikisource:Všemu lidu Československé socialistické republiky|''Všemu lidu Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil „tento akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia [tel:1960-1969&#x20;/&#x20;7 1960-1969 / 7], Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň. === Časový priebeh invázie 21. augusta === * 23:00 [[20. august]]a [[1968]] – sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko. * O polnoci (0:00) [[21. august]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu. * 0:20 – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. * 1:30 – Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo výzvu občanom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.<ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov. * 1:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy. * 2:00 – Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom. * 2:00 – Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou. * 3:00 – Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja. * 4:00 – Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy. * 5:00 – Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy. * 6:00 – Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu. * 7:00 – Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu. * 5:00 – 9:00 – Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene „robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred „revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň – 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" /> * 8:00 – Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave.<ref name=":12" /> * 8:30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu. * Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu; * V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu. === Straty na životoch === V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák (19 ročný Milan Lamper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lamper, Milan {{!}} Okupace 1968|url=http://okupace.evangnet.cz/lamper-milan|vydavateľ=okupace.evangnet.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref>) tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk – obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> v prvý deň invázie a Slovenka (Anna Trechová) pri Brne. V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku.. https://zpravy.aktualne.cz/domaci/okupace-1968-nova-fakta-o-zavrazdenych-ceskoslovenskych-obca/r~b419b4c275f211e79de10025900fea04/ https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a v roku 2019 vytvorili interaktívnu mapu (148 obetí za prvý rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace 1968|url=https://obetiokupace.dejepis21.cz/|vydavateľ=obetiokupace.dejepis21.cz|dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> Invázia mala za následok veľkú vlnu [[vysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. === Straty na strane okupantov === Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom.<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref> [[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]] Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva. Viacerí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny už po niekoľkých týždňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine. == Politická dohra – normalizácia a jej začiatok == [[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}} Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. august]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] na [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]]. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol už v tom čase internovaný.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udalosti po 21. auguste 1968: Takto sa začala normalizácia|url=https://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-po-21-a/343770-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. 24. august 1968 – Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR [[Jiří Hájek]] vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu.<ref name=":24" /> [[25. august]]a [[1968]] – Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa. 23. až [[26. august]] [[1968]] – Jednania v Moskve. Všetci členovia československej delegácie s výnimkou F. Kriegla podpísali tzv. [[moskovský protokol]], v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov. Protokol obsahoval pätnásť článkov, ktoré boli tak potupné (napr. vyhlásenie o podriadenosti, namiesto stiahnutia vojsk bola dohodnutá legalizácia dočasného pobytu sovietskych vojsk a pod.) že dohoda obsahovala samostatný článok o utajení priebehu rokovaní. 27. august 1968 – v spoločnom prehlásení bolo oznámené uzavrenie rokovaní v Moskve a dosiahnutie dohody (tajný [[moskovský protokol]]), ktorej "cieľom je čo najrýchlejšia normalizácia situácie v ČSSR".<ref name=":29" /> Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy. [[31. august]]a 1968 – Ústredný výbor KSČ schválil [[moskovský protokol]], čím zlegalizoval pobyt vojsk a nuloval vysočanský zjazd a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. 7. september 1968 – Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť ''Klubu angažovaných nestraníkov''. 8. september 1968 – Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník [[Ryszard Siwiec]]. 12. september 1968 – Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená. 13. september 1968 – Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF 13. september 1968 – Albánsko oficiálne vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Organizácie Varšavskej zmluvy]]. 3. − 4. október 1968 – A. Dubček, O. Černík a G. Husák sa na ďalších rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia. 7. október 1968 – Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii. 16. október 1968 – V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. 18. október 1968 – Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté avšak sovietske vojská mohli zostať bez obmedzení. Zo 242 poslancov len štytia hlasovali proti.<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyři stateční - Historie.cs {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/218411058220023/|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref><ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inváziu z 21. augusta 1968 si Slovensko pripomína ako pamätný deň|url=https://www.teraz.sk/slovensko/invaziu-z-21-augusta-1968-si-slovensko/655163-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> 27. október 1968 – Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu. 28. október 1968 – V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii. 30. október 1968 – Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii. 4. november 1968 – Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky. 7. november 1968 – V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami. 13. november 1968 – Leonid Brežnev vo svojom prejave vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. [[Brežnevova doktrína]] mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 17. − 21. november 1968 – Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ. === Normalizácia od roku 1969 === V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> „Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. „zdravé jadro strany“ – 165 tisíc členov „previerkových komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" /> * inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu; * odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“; * ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list; * ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968. [[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online] </ref> Nepriame škody však boli oveľa vyššie a neboli len ekonomické. == Reakcie obyvateľstva == [[Súbor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg|thumb|Utečenecký tábor pre Čechoslovákov pri Wiener [[Reichsbrücke]] (Rakúsko, 26. augusta 1968).]] Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii. [[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online] </ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie. [[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" /> [[19. január]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. apríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu. Do februára 1969 zachytila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 440 letákov a anonymných listov. Vyšetrovatelia začali celkovo 44 trestných stíhaní<!-- – hlavne za útok na verejného činiteľa, ale aj pre podvracanie či hanobenie republiky -->.<ref name=":1" /> V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4|3}} góly ČSSR {{ku|14|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" /> == Reakcie v zahraničí == [[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]] V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez prítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref> [[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref> [[Súbor:Za vashu i nashu svobodu.jpg|náhľad|Transparent sovietskych protestujúcich na Červenom námestí v Moskve s heslom: „Za vašu aj našu slobodu“.]] [[25. august]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruský aktivista v Moskve spálil vlajku ZSSR | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/365314-rusky-aktivista-v-moskve-spalil-vlajku-zssr/ | dátum vydania = 22.08.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2016 | vydavateľ = ČTK, Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>), ktorí niesli transparenty s nápismi: „''Strácame najlepších priateľov''“, „''Hanba okupantom''“, „''Ruky preč od ČSSR''“, „''Za vašu a našu slobodu''“, „''Slobodu Dubčekovi''“, „''Nech žije slobodné a nezávislé Česko-Slovensko''“ a [[vlajka Česko-Slovenska|česko-slovenskú vlajku]]. Po <!-- v ruskej verzii je niekoľko a nie 15 -->asi 15 minútach však boli zatknutí. Heslá na ich transparentoch boli označené súdom ako klebety a potom boli niekoľko rokov väznení (v priemere 4 roky vyhnanstva). [[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. == Ďalšie udalosti od roku 1969 v časovom slede == 1. január 1969 – Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti. 25. februára1969 – Ešte 18. októbra 1968 bola schválená zmluva o tzv. "dočasnom pobyte vojsk". Právne ako Vyhláška č. 11/1969 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=11/1969 Zb. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republi... {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1969-11|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> bola ako záväzny právny predpis účinná od 25. februára1969. Zmluva hovorila o zotrvaní neurčeného počtu sovietskych vojsk na neurčitú dobu. Sovietske vojská na území ČSSR, zostávajú podriadené sovietskemu vojenskému veleniu, aj keď majú dodržiavť zákony a nemiešať sa do vnútorných vecí. Sovietska strana bude znášať náklady spojené s vydržiavaním vojsk a ČSSR viaceré ostatné.<ref name=":28" /> 5. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. 19. januára 1970 – Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500 000 členov KSČ. 29. mája 1970 – Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR (67/1970 Zb.). 24. júna 1970 – Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ. 10. – 11. decembra 1970 – Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu. == Pobyt vojsk na česko-slovenskom území == [[Súbor:Milovice hangar.jpg|náhľad|vpravo|Deti sovietskych dôstojníkov ubytovaných v oblasti Milovíc. V pozadí hangár pre tanky s transparentom, na ktorom bolo napísané: „Večné a nezničiteľné priateľstvo!“]] Štátna moc nazývala [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] územia, nášho formálne suverénneho štátu, cudzím vojskom eufemizmami ako ''pobyt'' alebo ''prítomnosť'' vojsk. Práve vďaka tomuto ''pobytu'' mohla vládnuť (konzervatívna časť) [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bez výraznejšej opozície niekoľko ďalších desaťročí. Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august{{--}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref> A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18. október|18. októbra]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali len štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) z 242 a ďalší desiati sa hlasovania zdržali.<ref name=":26" /><ref name=":27" /> Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na česko-slovenskom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Zvolen|Zvolene,]] [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku: Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice v Orlických horách, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Frenštát pod Radhoštěm, Olomouc, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Ostrava, Jaroměř, Terezín, Jánská, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapánov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Květná, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice a Boletice. --><ref name=":2">''Jindřich Pecka, Odsun sovětských vojsk z Československa'' ''1989–1991, vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996 a Vojenský historický ústav Bratislava''</ref> v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], [[Komárno|Komárne]] (a strelnica [[Modrany]]), [[Štúrovo|Štúrove]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], [[Jelšava (mesto)|Jelšave]], [[Rožňava|Rožňave]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Zvolen]]e, [[Malacky|Malackách]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v Bratislave. Na troch nešpecifikovaných miestach<!-- zdroj wiki: TR-1 TEMP boli: Hranicích na Moravě (39) v Československu a v okolí měst Königsbrück (19), Bischofswerda (8), Waren (22) a Wokuhl (5) v NDR. zdroj vhu.cz:Mezi ministry obrany maršálem Dmitrijem Fjodorovičem Ustinovem a armádním generálem Martinem Dzúrem pak proběhla výměna korepondence o vyčlenění kasárenských fondů ČSLA, aby nebylo nutné stavět nové objekty. Orientačně mělo jít o 280 bytů pro rodiny vojáků z povolání, ubytovací plochy pro 1 000 příslušníků mužstva a garáže pro 320 kusů techniky. Nejvhodnějším místem se ukázala být kasárna Jaslo v Hranicích, za předpokladu, že je uvolní ČSLA. Tak se také stalo. Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu „Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na česko-slovenskom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako '''OTR-22''' alebo '''SS-12 Scaleboard''',<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" /> == Odsun vojsk == [[Súbor:Kocab-Michael.JPG|thumb|[[Michael Kocáb]] ]] Odsun niektorých sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991. Nepresadila sa teda radikálna požiadavka aby „odišli tak rýchlo ako prišli“ ale [[Václav Havel]] uspel s formulkou „do roka a do dňa“, čo sľubovalo odchod väčšiny jednotiek už do prvých slobodných volieb, teda do konca mája 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsun sovietskych vojsk sa mal ťahať desať rokov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/345789-odsun-sovietskych-vojsk-sa-mal-tahat-desat-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Na rokovaní Havla s Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dočasný pobyt sovietskych vojsk v ČSSR trval takmer 23 rokov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odchod-vojsk-varsavskej-zmluvy/344193-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov „odsun vojsk“ namiesto „ukončenie okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. „Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády.“<ref name=":17" /> === Priebeh odsunu === Priebeh odsunu bol uskutočnený v troch etapách.<ref name=":22" /> # Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990. # Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov. # V rámci tretej etapy odsunu sovietskych vojsk boli dôležité míľniky: #* odlet bojových stíhačiek, #* odchod posledného tanku, #* likvidácia muničných skladov, #* rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území. V priebehu 16 mesiacov opustilo Česko-Slovensko v 925 transportoch 73 500 vojakov, 39 000 rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a odviezli si so sebou 95-tisíc ton munície.<ref name=":3">DANIEL VRAŽDA: Sovieti po sebe zanechali spúšť, SME, 20. jún 2011, [http://domov.sme.sk/c/5944038/sovieti-po-sebe-zanechali-spust.html Online] </ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. jún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr 27. júna 1991 odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.<ref name=":22" /> Nasledujúci deň, 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík [[Rudolf Ducháček]] a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník [[Eduard Vorobjov]], protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.<ref name=":22" /> === Trvanie okupácie a škody === Od [[21. august|21. augusta]] 1968 do odchodu posledného okupačného vojaka prebehlo 8 345 dní, čo je 22,85 roku. Krajina bola teda prakticky okupovaná cudzími vojskami skoro 23 rokov.<ref name=":22" /> Aj do oficiálneho začiatku odchodu okupačných vojsk 26. februára 1990 trvala okupácia 7 859 dní teda 21 a pol roka. Zaukrúhlene možno teda správne tvrdiť, že okupácia trvala 23 rokov<ref name=":22" /> alebo 20 rokov<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prieskum / Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu z augusta 1968|url=https://www.postoj.sk/111416/kazdy-treti-slovak-do-35-rokov-nema-nazor-na-okupaciu-z-augusta-1968|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> (zaokrúhlené na desiatky rokov). Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku.<ref name=":3" /> Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky [tel:986&nbsp;568&nbsp;825 986 568 825] [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref> === Ukončenie okupácie ďalších spriatelených krajín === Na území NDR, Maďarska, Poľska a Československa mala sovietska armáda približne pol milióna vojakov (nepočítajúc civilný personál) a viac ako 9 000 tankov, 5 800 diel, 12 000 bojových vozidiel, 1 700 vojenských lietadiel, 700 vrtuľníkov, ako aj taktické raketové systémy. Ich odsun sa uskutočnil v rokoch 1990 až 1994.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pripravuje sa kniha o odchode sovietskych vojsk zo strednej Európy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2345481/pripravuje-sa-kniha-o-odchode-sovietskych-vojsk-zo-strednej-europy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-08-18 | dátum prístupu = 2020-12-19}}</ref> Prvé jednotky južnej skupiny síl (spolu 70 000 vojakov) začali opúšťať Maďarsko v júni 1989 (skončilo 1990). Odchod Ústrednej skupiny síl (92 000 vojakov) z Československa sa začal 26. februára 1990 a v priebehu 486 dní (do 27. júna 1991).<!-- v zdroji je nesprávne 18 mesiacov tak som to prerátal na dni --> Stiahnutie severnej skupiny síl z Poľska (45 000 vojakov) sa začalo 8. apríla 1991 a skončilo sa v septembri 1993. Najpočetnejšou a najlepšie ozbrojenou sovietskou skupinou síl v Európe bola západná skupina dislokovaná v Nemecku. V roku 1990 pozostával okrem iného z viac ako 300 000 vojenského personálu, 200 000 civilistov, 5 000 tankov a 1 700 lietadiel. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol ukončený 31. augusta 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the USSR pulled its troops from Eastern Europe|url=https://www.rbth.com/history/332046-how-ussr-pulled-its-troops|vydavateľ=www.rbth.com|dátum vydania=2020-04-20|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en-US|meno=Boris|priezvisko=Egorov}}</ref> Poľsko najprv odmietlo povoliť presun vojsk z NDR cez svoje územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neupauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/35782/kto-poslal-sovietske-vojska-domov-jan-langos | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}</ref> == Dohra po rokoch == [[Súbor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg|thumb|[[Vasil Biľak|Biľak]] a [[Gustáv Husák]] počas normalizácie.]] V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu „zastávkového označníka s cestovným poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO)|url=http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html|dátum vydania=2016-06-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-06-30|vydavateľ=[[Petit Press]]|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslanec NR SR [[Ján Budaj|Budaj]] v októbri 2016 navrhol medzi pamätné dni na Slovensku zaradiť aj začiatok (21. august) a koniec okupácie (21. jún), čo nebolo schválené.<ref>Budaj chce pamätné dni na pripomienku okupácie a jej konca, TASR, 31. okt 2016, [http://domov.sme.sk/c/20372163/budaj-chce-pamatne-dni-na-pripomienku-okupacie-a-jej-konca.html Online] </ref><ref name=":5" /> V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Novák, M | titul = Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=688920 | dátum vydania = 24.01.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.08.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie (Michail Gorbačov, Boris Jeľcin, Vladimir Putin) sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa však Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Peter Pellegrini v diskusii Čaputová a Pellegrini v Na telo|url=https://demagog.sk/vyrok/43234/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2006 počas návštevy v Česku, Vladimir Putin vyjadril ľútosť a morálnu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968. Tvrdil však, že so Sovietskym zväzom nemá súčasné Rusko nič spoločné.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť|url=https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref><blockquote>„S absolútnou úprimnosťou vám musím povedať, že nenesieme právnu zodpovednosť. Ale morálna zodpovednosť tu je“, vyhlásil Putin. <ref name=":25" /></blockquote> == Odkaz a interpretácia == Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.<blockquote>23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.</blockquote>V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" /> Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref> V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref> Hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] chcelo 21. august vyhlásiť za pamätný deň. Predtým sa o to pokúšal poslanec [[Ján Budaj]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Budaj o auguste '68: Aj Husák to nazval okupáciou, parlament doteraz nie|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560669-budaj-o-auguste-68-aj-husak-to-nazval-okupaciou-parlament-doteraz-nie/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-21|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. 21. augusta 1968 zomreli v Bratislave traja ľudia. Na Šafárikovom námestí 15 ročná [[Daniela Košanová]], spolu s ňou aj kapitán Dunajplavby [[Ján Holík]] a robotník [[Stanislav Sivák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obete - August 1968|url=https://www.21august1968.sk/sk/obete/|vydavateľ=www.21august1968.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Peter Legner, 16 ročný študent chemickej priemyslovky, sa 22. augusta 1968 vybral s kamarátom do mesta. Na Námestií SNP bol s ďalšími dvoma postrelení a zomrel v rovnaký deň pri prevoze do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najmladšie obete okupácie: Po smiechu z vojaka prišla streľba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/612658/najmladsie-obete-okupacie-po-smiechu-na-vojakovi-prisla-strelba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na miestach, kde ich smrteľne postrelili, majú pamätné tabule (budova UK na Šafárikovom námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košanová - Sivák - Holík († 1968), Šafárikovo nám. 6|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/danka-kosanova-stanislav-sivak-jan-holik-21-viii-1968-safarikovo-nam-c-6|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref> a budova pošty na Námestií SNP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Legner († 1968), Nám. SNP 34|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/peter-legner-21-8-1968-nam-snp-c-34|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) sa zvyknú konať 21. augusta spomienkové zhromaždenia v Bratislave. Ešte v auguste 1989 za výzvu uctiť si obete invázie, ktorú šírili stanice Slobodná Európa a [[Hlas Ameriky]] boli jej signatári uväznení. Dôvod zadržania bolo „poburovanie“. Miroslavovi Kusému a Jánovi Čarnogurskému pridali aj rozvracanie republiky. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, ostatných stíhali na slobode. [[Štátna bezpečnosť]] ich zadržala už [[14. august|14. augusta]] [[1989]] potom, čo listom zo [[4. august|4. augusta]] [[1989]] informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie.<ref name="upn-14-8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=14. august 1989 – Bratislavská päťka|url=https://www.upn.gov.sk/sk/14-august-1989---bratislavska-paetka/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-08|miesto=Bratislava}}</ref> Ešte predtým [[21. júl|21. júla]] [[1989]] ako päťčlenná skupina (tzv. [[Bratislavská päťka]]) stihli zorganizovať v obci [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], kde vtedy stála jediná socha M. R. Štefánika, verejné zhromaždenie, na ktorom o. i. požadovali slobodné voľby. Podľa analytičky [[Globsec|Globsecu]] [[Katarína Klingová|Kataríny Klingovej]] je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája 2022 na vzorke 3 013 respondentov vyplynulo, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov (každý tretí do 35 rokov) nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.<ref name=":23" /> == Pozri aj == * [[Železná opona]]  * [[Západný blok|Západný]] a [[východný blok]] * [[Pražská jar]] * [[Pozývací list]] * [[Brežnevova doktrína]] * [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]] * [[Jan Palach]] * [[Dvetisíc slov]] == Poznámky == {{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee – NVA) v počte 15 000 (až 16 000) sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach (v [[Sasko|Saských]] lesoch) ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou.<ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli na území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]) na frekvencii 1 322 kHz. == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="Vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok 1978: Pamätná tabuľa k udalosti, ktorá sa nikdy nemala stať | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | url = https://www.vtedy.sk/august-1968-bratislava | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html TASR: Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968] *[https://www.21august1968.sk/ 21august1968.sk] – tematický portál Ústavu pamäti národa k 50. výročiu vpádu vojsk (2018) *[https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/ Tematický portál] českého Ústavu pro studium totalitních režimů * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 21. august 1968, Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas – rozhovor s historikom Síkorom] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii] * [http://vojenstvi.cz/armada/povalecna/sovet.vojska/3.htm Sovětská armáda v Československu] – počty vojenských jednotek * [http://forum.valka.cz/topic/view/75260 Fórum "válka.cz": sled událostí a sbírka fotografií (na konci stránky)] * [http://www.youtube.com/watch?v=E6F9Wknm4FA Československý filmový týdeník č.&nbsp;35 z r.&nbsp;1968] – celý venovaný invázii, s pôvodnými zábermi a komentárom *[https://obetiokupace.dejepis21.cz/ Interaktivní mapa Oběti okupace 1968, Ústavu pro studium totalitních režimů] * [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Relácia Českého rozhlasu Plus: Když ztichl socialistický hlas pravdy] *[https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ph118100+or+wkw=ph118100&func=find-c Zoznam diel v súbornom katalógu ČR], ktorých predmetom je vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny Maďarska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:1968 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:21. august]] n3ml38vgans9off4udiaw0or7ive42y Onikanie 0 235742 7429093 7209119 2022-08-23T08:34:50Z Jetam2 30982 rozšírka wikitext text/x-wiki '''Onikanie''' je v niektorých jazykoch spôsob oslovovania jednej osoby pomocou 3. osoby množného čísla, čím sa danej osobe preukazuje úcta. Je to obdoba [[vykanie|vykania]] v slovenčine. Onikanie sa používa napríklad v [[nemčina|nemčine]], [[dánčina|dánčine]] alebo [[nórčina|nórčine]]. V minulosti sa používalo aj v slovenčine a češtine. V slovenčine sa ojedinele ešte vyskytuje<ref name="mistrik"/> v kontakte mladých so starými alebo má charakter [[Paródia|paródie]]. Onikanie je používané [[nebinárny rod|nebinárnymi osobami]].<ref name="upjs"/><ref name="google-nebinarna-prirucka"/> Zväčša sa používa pri tretej osobe singuláru, málokedy v prvej osobe.<ref name="google-nebinarna-prirucka"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="mistrik">{{Citácia knihy| kapitola zborník = honoratív| priezvisko = Mistrík| meno = Jozef| odkaz na autora = Jozef Mistrík| spoluautori = et al.| titul = Encyklopédia jazykovedy| odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy| vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]| rok = 1993| isbn = 80-215-0250-9| počet strán = 513| strany = 175}}</ref> <ref name="google-nebinarna-prirucka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vargicovie | meno = Victory | autor = | odkaz na autora = | titul = Nebinárna príručka | url = https://drive.google.com/file/d/1cAzhcGQStgebxbQ1CqJCChlmxOu-7jSe/view | vydavateľ = drive.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = | strana = 17}}</ref> <ref name="upjs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.upjs.sk/public/media/24112/221021.pdf | vydavateľ = [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} [[Kategória:Štylistika]] [[Kategória:Gramatika]] [[Kategória:Etiketa]] iszp4pd0yixg2xgti1ftw2f0udky0dx 7429097 7429093 2022-08-23T09:33:00Z V&ltz 199444 wikitext text/x-wiki '''Onikanie''' je v niektorých jazykoch spôsob oslovovania jednej osoby pomocou 3. osoby množného čísla, čím sa danej osobe preukazuje úcta. Je to obdoba [[vykanie|vykania]] v slovenčine. Onikanie sa používa napríklad v [[nemčina|nemčine]], [[dánčina|dánčine]] alebo [[nórčina|nórčine]]. V minulosti sa používalo aj v slovenčine a češtine. V slovenčine sa ojedinele ešte vyskytuje<ref name="mistrik"/> v kontakte mladých so starými alebo má charakter [[Paródia|paródie]]. Onikanie je používané aj [[nebinárny rod|nebinárnymi osobami]].<ref name="upjs"/><ref name="google-nebinarna-prirucka"/> Zväčša sa používa na označenie jednotlivej osoby (namiesto rodovo zafarbených tvarov tretej osoby singuláru slovies a k nim kongruentným tvarom ostatných slovných druhov), zriedkakedy na sebaoznačenie.<ref name="google-nebinarna-prirucka"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="mistrik">{{Citácia knihy| kapitola zborník = honoratív| priezvisko = Mistrík| meno = Jozef| odkaz na autora = Jozef Mistrík| spoluautori = et al.| titul = Encyklopédia jazykovedy| odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy| vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]| rok = 1993| isbn = 80-215-0250-9| počet strán = 513| strany = 175}}</ref> <ref name="google-nebinarna-prirucka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vargicovie | meno = Victory | autor = | odkaz na autora = | titul = Nebinárna príručka | url = https://drive.google.com/file/d/1cAzhcGQStgebxbQ1CqJCChlmxOu-7jSe/view | vydavateľ = drive.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = | strana = 17}}</ref> <ref name="upjs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.upjs.sk/public/media/24112/221021.pdf | vydavateľ = [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} [[Kategória:Štylistika]] [[Kategória:Gramatika]] [[Kategória:Etiketa]] frlbt4kfekqn6k3tr3kdl05wltmxmp0 7429109 7429097 2022-08-23T10:47:40Z Vasiľ 2806 -slabé zdroje; agregátor textov + samovydaná a svojvoľná príručka wikitext text/x-wiki '''Onikanie''' je v niektorých jazykoch spôsob oslovovania jednej osoby pomocou 3. osoby množného čísla, čím sa danej osobe preukazuje úcta. Je to obdoba [[vykanie|vykania]] v slovenčine. Onikanie sa používa napríklad v [[nemčina|nemčine]], [[dánčina|dánčine]] alebo [[nórčina|nórčine]]. V minulosti sa používalo aj v slovenčine a češtine. V slovenčine sa ojedinele ešte vyskytuje<ref name="mistrik"/> v kontakte mladých so starými alebo má charakter [[Paródia|paródie]]. <!-- Onikanie je používané aj [[nebinárny rod|nebinárnymi osobami]].<ref name="upjs"/><ref name="google-nebinarna-prirucka"/> Zväčša sa používa na označenie jednotlivej osoby (namiesto rodovo zafarbených tvarov tretej osoby singuláru slovies a k nim kongruentným tvarom ostatných slovných druhov), zriedkakedy na sebaoznačenie.<ref name="google-nebinarna-prirucka"/> --> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="mistrik">{{Citácia knihy| kapitola zborník = honoratív| priezvisko = Mistrík| meno = Jozef| odkaz na autora = Jozef Mistrík| spoluautori = et al.| titul = Encyklopédia jazykovedy| odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy| vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]| rok = 1993| isbn = 80-215-0250-9| počet strán = 513| strany = 175}}</ref> <!-- <ref name="google-nebinarna-prirucka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vargicovie | meno = Victory | autor = | odkaz na autora = | titul = Nebinárna príručka | url = https://drive.google.com/file/d/1cAzhcGQStgebxbQ1CqJCChlmxOu-7jSe/view | vydavateľ = drive.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = | strana = 17}}</ref> <ref name="upjs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.upjs.sk/public/media/24112/221021.pdf | vydavateľ = [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> --><!-- --> }} [[Kategória:Štylistika]] [[Kategória:Gramatika]] [[Kategória:Etiketa]] qyt31fkxk2quah1s5erifsfxmh0jwr7 Zoznam operných spevákov a speváčok v Česku 0 239568 7429014 6469117 2022-08-22T20:35:48Z Tom78 12936 /* S * Daniela Straková-Šedrlová wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam [[opera|operných]] [[spevák|spevákov]] s českým pôvodom''' ale aj '''zahraničných, ktorí dlhodobo pôsobia alebo pôsobili v Česku a stali sa súčasťou [[História opery v Česku|histórie českej opery]]'''. Pozn. tento zoznam nie je úplný, ak máte informácie o nieakých českých operných spevákoch poprípade tých zahraničných, ktorí dlhodobo vystupovali alebo vystupujú v českej oper, tak neváhajte a rozšírte tento zoznam. * Meno, (rok narodenia-poprípade rok úmrtia) - typ hlasu * český pôvod **zahraničný pôvod {{SHORTTOC}} == A == * [[Edita Adlerová]] ([[1971]]-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] ** [[Lívia Ághová]] ([[1963]]-) - == B == * [[Filip Bandžak]] ([[1983]]-) - [[barytón]] * [[Anna Barová]] ([[1932]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Tomáš Bartůněk]] ([[1964]]-) - * [[Martina Bauerová]] (?-) - [[mezzosoprán]] ** [[Pavel Baxa]] ([[1951]]-) - [[tenor]] * [[Václav Bednář]] ([[1905]]-[[1987]]) - [[barytón]] ** [[Gabriela Beňačková]] ([[1947]]-) - [[soprán]] * [[Karel Berman]] ([[1919]]-[[1995]]) - * [[Zdenka Belas]] ([[1978]]-) - [[soprán]] * [[Bohumil Benoni]] ([[1862]]-[[1942]]) - [[barytón]] * [[Jan Berlík]]([[1892]]-[[1972]]) - [[tenor]] * [[Beno Blachut]] ([[1913]]-[[1985]]) - [[tenor]] * [[Jindřich Blažíček]] ([[1903]]-[[1979]]) - [[tenor]] * [[Věkoslava Blažková - Ressová]] ([[1841]]-[[1873]]) - [[soprán]] * [[Amálie Bobková]] ([[1874]]-[[1956]]) - [[soprán]] * [[Olga Borová - Valoušková]] ([[1886]]-[[1975]]) - [[alt]] * [[Aleš Briscein]] (?-) - [[tenor]] * [[Monika Brychtová]] (?-) - [[soprán]] * [[Jaroslav Březina]] (?-) - [[tenor]] * [[Marie Budíková]] ([[1904]]-[[1984]]) - [[soprán]] * [[Jitka Burgetová]] (?-) - [[soprán]] * [[Emil Burian]] ([[1876]]-[[1926]]) - [[barytón]] * [[Karel Burian]] ([[1870]]-[[1924]]) - [[tenor]] * [[Dana Burešová]] (?-) - [[soprán]] * [[Karla Bytnarová]] ([[1973]]-) - [[mezzosoprán]] == C == * [[Jiří Ceé]] ([[1942]]-) - [[tenor]] * [[Markéta Cukrová]] (?-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] == Č == * [[Pavel Černoch]] ([[1974]]-) - [[tenor]] * [[Tomáš Černý]] (?-) - [[tenor]] * [[Soňa Červená]] ([[1925]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Ludmila Červinková]] ([[1908]]-[[1980]]) - [[soprán]] * [[Sylva Čmugrová]] (?-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] == D == * [[Eva Děpoltová]] (?-) - [[soprán]] * [[Ema Destinnová]] ([[1878]]-[[1930]]) - [[soprán]] * [[Vladimír Doležal]] ([[1951]]-) - [[tenor]] * [[Libuše Domanínská]] ([[1924]]-) - [[soprán]] * [[Eva Dřízgová-Jirušová]] ([[1962]]-) - [[soprán]] * [[Josefína Dušková]] ([[1754]]-[[1824]]) - [[soprán]] * [[Ludmila Dvořáková]] ([[1923]]-) - [[soprán]] == E == * [[Eleonora Ehrenbergová]] ([[1832]]-[[1912]]) - [[soprán]] == F == * [[Marta Fadljevičová]] (?-)- [[soprán]] a [[mezzosoprán]] * [[Marie Fajtová]] (?-)- [[soprán]] * [[Alois Fiala]] ([[1879]]-[[1940]]) - * [[Karel Fiala (1925)|Karel Fiala]] ([[1925]]-) - [[tenor]] * [[Betty Fibichová]] ([[1846]]-[[1901]]) - [[alt]] * [[Arnold Flögl]] ([[1885]]-[[1950]]) - [[bas]] * [[Berta Foesterová-Lauterová]] ([[1869]]-[[1936]]) - [[soprán]] == G == **[[Eva Garajová]] (?-) - [[mezzosoprán]] * [[Eleonora Gayerová]] (Eleonora z Ehrenbergů) ([[1832]]-[[1912]]) - [[soprán]] * [[Jaroslav Gleich]] ([[1900]]-[[1976]]) - [[tenor]] == H == ** [[Richard Haan]] ([[1949]]-) - [[barytón]] **[[Magdaléna Hajóssyová]] ([[1946]]-) - * [[Eduard Haken]] ([[1910]]-[[1996]]) - [[bas]] * [[Lubomír Havlák]] ([[1921]]-) - [[tenor]] * [[Jana Barbara Hein]] ([[1967]]-) - [[soprán]] * [[Aleš Hendrych]] (?-) [[barytón]] * [[Vilém Heš]] ([[1860]]-[[1908]]) - [[bas]] * [[Jaroslav Horáček]] ([[1926]]-) - [[bas]] * [[Pavel Horáček]] ([[1955]]-) - [[bas]] * [[Ota Horáková]] ([[1904]]-[[1969]]) - [[soprán]] * [[Gabriela Horvátová]] ([[1877]]-[[1967]]) - [[mezzosoprán]] * [[Ivo Hrachovec]] ([[1968]]-) - [[bas]] * [[Zdenka Hrnčířová]] ([[1913]]-[[1984]]) - [[soprán]] * [[Karel Hruška]] ([[1891]]-[[1996]]) - [[tenor]] * [[Ema Hubáčková]] (?-) - [[soprán]] * [[Daniel Hůlka]] ([[1968]]-) - * [[Jiří Huml]] ([[1875]]-[[1948]]) - [[bas]] == CH == * [[Otakar Chmel]] ([[1879]]-[[1957]]) - [[barytón]] *? [[Vladimír Chmelo]] ([[1963]]-) - [[barytón]] ** [[Bronislav Chorovič]] ([[1888]]-[[1980]]) - [[tenor]] == J == * [[Kateřina Jalovcová]] (?-) - [[mezzosoprán]] * [[Roman Janál]] ([[1964]]-) - [[barytón]] * [[Martina Janková]] ([[1972]]-) - [[soprán]] * [[Hana Janků]] ([[1940]]-[[1995]]) - [[soprán]] * [[Erika Jarkovská]] ([[1976]]-) - [[soprán]] * [[Vladimír Jedenáctík]] ([[1905]]-[[1980]]) - [[bas]] * [[Zora Jehličková]] ([[1950]]-) - [[soprán]] * [[Miloslav Jeník]] ([[1884]]-[[1944]]) - [[tenor]] * [[Jindřich Jindrák]] ([[1931]]-[[1993]]) - [[barytón]] * [[Stanislava Jirků]] (?-) - [[mezzosoprán]] * [[Iveta Jiříková]] (?-) - [[soprán]] * [[Hana Jonášová]] (?-) - [[soprán]] * [[Jana Jonášová]] (1943-) - [[soprán]] * [[Petr Julíček]] (?-) - [[tenor]] == K == * [[Kateřina Kachlíková]] (?-) - [[mezzosoprán]] * [[Karel Kalaš]] ([[1910]]-[[2001]]) - * [[Klementina Kalašová]] ([[1850]]-[[1889]]) - [[mezzosoprán]] * [[Andrea Kalivodová]] ([[1977]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Pavel Kamas]] (?-) - [[barytón]] * [[Zdenka Kareninová]] ([[1932]]-) - [[soprán]] * [[Egon Karter]] ([[1911]]-[[2006]]) - * [[Helena Kaupová]] ([[1964]]-) - [[soprán]] * [[Anna Klamová]] (?-) - [[soprán]] * [[Michal Klamo]] ([[1963]]-) - [[tenor]] * [[Pavel Klečka]] ([[1967]]-) - * [[Eduard Klezla]] ([[1961]]-) - * [[Zdena Kloubová]] (?-) - [[soprán]] * [[Kateřina Kněžíková]] (?-) - [[soprán]] * [[Naděžda Kniplová]] ([[1932]]-) - [[soprán]] ** [[Mária Kobielska]] (Tkadlčíková, Haan) ([[1964]]-) - [[soprán]] * [[Přemysl Kočí]] ([[1917]]-[[2003]]) - [[barytón]] * [[Viktor Kočí]] ([[1920]]-[[2005]]) - [[tenor]] * [[Míla Kočová]] ([[1898]]-[[1951]]) - [[soprán]] * [[Jan Konstantin]] ([[1894]]-[[1965]]) - [[barytón]] * [[Miroslav Kopp]] (?-) - [[tenor]] * [[Zoltán Korda]] ([[1968]]-) - * [[Hana Kostelecká]] ([[1973]]-) - [[soprán]] * [[Oldřich Kovář]] ([[1907]]-[[1967]]) - [[tenor]] * [[Magdalena Kožená]] ([[1973]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Marta Krásová]] ([[1901]]-[[1970]]) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Helena Kaupová]] (?-) - [[soprán]] * [[Tomáš Krejčiřík]] (?-) - [[tenor]] * [[Lenka Krejčiříková]] (?-) - [[soprán]] * [[Zdeněk Kroupa]] ([[1921]]-[[1999]]) - * [[Adolf Krössing]] ([[1848]]-[[1933]]) - [[tenor]] * [[Vratislav Kříž]] (?-) - [[bas]] * [[Jiří Kubík]] ([[1955]]-) - [[barytón]] * [[Richard Kubla]] ([[1890]]-[[1964]]) - [[tenor]] * [[Ivan Kusnjer]] ([[1951]]-) - [[barytón]] == L == * [[Josef Lev]] ([[1832]]-[[1898]]) - [[barytón]] * [[Jana Levicová]] ([[1975]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Pavel Ludikar]] ([[1882]]-[[1970]]) - [[bas]] == M == * [[Martin Matoušek]] (?-) - [[barytón]] ** [[Štefan Margita]] ([[1956]]-) - [[tenor]] * [[Jiřina Marková]] ([[1957]]-) - [[soprán]] * [[Milada Marková]] ([[1913]]-[[1986]]) - [[soprán]] * [[Libuše Márová]] ([[1943]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Bohuslav Maršík]] ([[1937]]-) - [[bas]] * [[Otakar Mařák]] ([[1872]]-[[1939]]) - [[tenor]] * [[Josef Otakar Masák]] ([[1899]]-1[[972]]) - [[tenor]] * [[Růžena Maturová]] ([[1869]]-[[1938]]) - [[soprán]] * [[Jan Nepomuk Maýr]] ([[1818]]-[[1888]]) - [[tenor]] * [[Tereza Merklová]] ([[1978]]-) - [[soprán]] * [[Alena Míková]] - ([[1928]]-) - [[soprán]] * [[Ladislav Mráz (operný spevák)|Ladislav Mráz]] ([[1923]]-[[1962]]) - * [[Josef František Munclinger]] ([[1888]]-[[1954]]) - * [[Zdeněk Musil]] (?-) - [[bas]] * [[Stanislav Muž]] ([[1896]]-[[1955]]) - [[barytón]] == N == * [[Renée Nachtigallová]] ([[1954]]-) - [[soprán]] * [[Ada Nordenová]] ([[1891]]-[[1973]]) - [[soprán]] * [[Richard Novák]] ([[1931]]-) - [[bas]] * [[Jarmila Novotná]] ([[1997]]-[[1994]]) - [[soprán]] == O == * [[Zdeněk Otava]] ([[1902]]-[[1980]]) - [[barytón]] == P == * [[František Pácal]] ([[1865]]-[[1938]]) - [[tenor]] * [[Libuše Paserová]] ([[1900]]-[[1984]]) - * [[Dagmar Pecková]] ([[1961]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Adam Plachetka]] (?-) - [[barytón]] * [[Marie Podvalová]] ([[1909]]-[[1992]]) - [[soprán]] * [[Alžběta Poláčková]] ([[?-]]) - [[soprán]] * [[Barbora Polášková]] (1978-) - [[mezzosoprán]] * [[Emil Pollert]] ([[1877]]-[[1935]]) - [[bas]] * [[Michael Pospíšil]] ([[1962]]-) - [[bas]] * [[Jaroslav Pospíšil (spevák)|Jaroslav Pospíšil]] ([[1905]]-[[1979]]) **[[Valentin Prolat]] (?-) - [[tenor]] * [[Jaroslava Procházková]] ([[1912]]-[[1978]]) - [[soprán]] == R == * [[Eva Randová]] ([[1936]]-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Tereza Roglová]] (?-) - [[mezzosoprán]] == S == * [[Richard Samek]] (?-) - [[tenor]] * [[Theodor Schütz]] ([[1878]]-[[1961]]) - [[tenor]] * [[Marie Sittová]] ([[1852]]-[[1907]]) - [[soprán]] * [[Anna Slavíková]] ([[1877]]-[[1948]]) - [[soprán]] * [[Jaroslav Souček]] ([[1935]]-[[2006]]) - [[barytón]] * [[Stanislava Součková]] ([[1923]]-[[1997]]) - * [[Věra Soukupová]] ([[1932]]-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Richard Sporka]] (?-) - [[tenor]] * [[Marie Stolzová]] ([[1834]]-[[1902]]) - [[soprán]] * [[Karel Strakatý]] ([[1804]]-[[1868]]) - * [[Daniela Straková-Šedrlová]] ([[1967]]-) – [[soprán]] * [[Jiří Sulženko]] (?-) - [[bas]] * [[Jana Sýkorová]] ([[1973]]-) - [[mezzosoprán]] == Š == * [[Ivana Šaková]] ([[1966]]-) - [[soprán]] ** [[Simona Houda-Šaturová]] (?-) - [[soprán]] * [[Jiřina Šejbalová]] ([[1905]]-[[1981]]) - * [[Hana Škarková]] ([[1978]]-) - [[soprán]] * [[Lenka Škorničková]] (?-) - [[soprán]] * [[Yvona Škvárová]] (?-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Daniela Šounová]] (Daniela Šounová-Brouková) ([[1943]]-) - [[soprán]] * [[Štěpánka Štěpánová]] ([[1906]]-[[1992]]) - [[alt]] * [[Milada Šubrtová]] ([[1924]]-) - [[soprán]] * [[Pavel Švanda ze Semčic (mladší)|Pavel Švanda]] ([[1855]]–[[1923]]) * [[Antonín Švorc]] ([[1934]]-) - [[barytón]] == T == * [[Helena Tattermuchová]] ([[1933]]-) - [[soprán]] * [[Maria Tauberová]] ([[1911]]-[[2003]]) - [[soprán]] * [[Drahomíra Tikalová]] ([[1915]]-[[1997]]) - [[soprán]] * [[Vladimír Tomš]] ([[1900]]-[[1935]]) - [[tenor]] == U == * [[Kamila Ungrová]] ([[1887]]-[[1972]]) - [[soprán]] * [[Eva Urbanová]] ([[1961]]-) - [[soprán]] == V == * [[Jan Vacík]] (?-) - [[tenor]] ** [[Christina Vasileva]] (?-) - [[soprán]] * [[Antonín Vávra]] ([[1847]]-[[1932]]) - [[tenor]] * [[Jan Hilbert Vávra]] ([[1888]]-[[1950]]) * [[Luděk Vele]] ([[1951]]-) - [[bas]] * [[Marie Veselá]] ([[1892]]-[[1969]]) - [[soprán]] a [[mezzosoprán]] * [[Leo Marian Vodička]] ([[1950]]-) - [[tenor]] * [[Pavla Vykopalová]] ([[1972]]-) - [[soprán]] == W == * [[Jarmila Hassan Abdel Wahab]] ([[1917]]-[[1996]]) - [[mezzosoprán]] * [[Virginie Walterová]] ([[1954]]-) - [[mezzosoprán]] * [[Jana Wallingerová]] (?-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] == Z == * [[Jiří Zahradníček]] ([[1923]]-[[2001]]) - [[tenor]] * [[Václav Zítek]] ([[1932]]-) - [[barytón]] * [[Jitka Zerhauová]] (?-) - [[mezzosoprán]] * [[Vilém Zítek]] ([[1890]]-[[1956]]) - [[bas]] == Ž == * [[Marika Žáková]] ([[1973]]-) - [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Ivo Žídek]] ([[1926]]-[[2003]]) - [[tenor]] == Pozri aj == * [[Opera]] * [[Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku]] [[Kategória:Českí operní speváci| ]] [[Kategória:České operné speváčky| ]] [[Kategória:Zoznamy spevákov|Operní Česko]] [[Kategória:České hudobné zoznamy|Operní speváci]] 6ciw7l5wz7zgiz28r2oukndkbtu5upo Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku 0 239569 7429003 7426202 2022-08-22T20:25:23Z Tom78 12936 /* M */ Magda Móryová bola klaviristkou a sopranistkou, wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam operných spevákov so slovenským pôvodom''' ale aj '''zahraničných, ktorí dlhodobo pôsobia alebo pôsobili na Slovensku a stali sa súčasťou [[História opery na Slovensku|histórie slovenskej opery]]'''. Pozn. tento zoznam nie je úplný, ak máte informácie o nejakých slovenských operných spevákoch poprípade tých zahraničných, ktorí dlhodobo vystupovali alebo vystupujú v slovenskej opere, tak neváhajte a rozšírte tento zoznam. * Jozef Gráf, (1977) – tenor * slovenský pôvod {{SHORTTOC}} == A == * [[Mária Adamcová]] ([[1930]]) – [[mezzosoprán]] * [[Mária Adamcová ml.]]([[1958]]) – [[mezzosoprán]] * [[Mária Andrašovanová]] ([[1976]]) – [[soprán]] * [[Jozef Ábel]] ([[1941]]) – [[tenor]] * [[Lívia Ághová]] ([[1963]]) – [[soprán]] == B == * [[Ján Babjak (spevák)|Ján Babjak]] ([[1968]]) – [[tenor]] * [[Martin Babjak]] ([[1960]]) – [[barytón]] * [[Štefan Babjak]] ([[1931]] – [[2008]]) – [[barytón]] * ''Terézia Babjaková-Kružliaková pozri písmeno [[Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku#K|K]]'' * [[Linda Ballová]] ([[1981]]) – [[soprán]] * [[Hana Bandová-Štolfová]] ([[1948]]) – [[mezzosoprán]] * [[Peter Bárd]] ([[1955]]) – [[barytón]] * [[Ľuba Baricová]] ([[1935]]) – [[alt]], [[mezzosoprán]] * [[Helena Bartošová]] ([[1905]] – [[1981]]) – [[soprán]] * [[Pavel Baxa]] ([[1951]]) – [[tenor]] * [[Helena Becze Szabó]] ([[1980]]) – [[soprán]] * [[Gustáv Beláček]] ([[1969]]) – [[bas]] * [[Jozef Benci]] ([[1975]]) – [[bas]] * [[Stanislav Beňačka]] ([[1930]] – [[2003]]) – [[bas]] * [[Gabriela Beňačková]] ([[1947]]) – [[soprán]] * [[Marta Beňačková]] ([[1953]]) –  [[mezzosoprán]] * [[Peter Berger (spevák)|Peter Berger]] ([[1979]]) – [[tenor]] * [[Jana Bernáthová]] ([[1974]]) – [[soprán]] * [[Dagmar Bezačinská]] ([[1968]]) – [[soprán]] * [[Oľga Bezačinská]] ([[1974]]) – [[soprán]] * [[Janko Blaho]] ([[1901]] – [[1981]]) – [[tenor]] * [[Magdaléna Blahušiaková]] ([[1943]]) – [[soprán]] * [[Lenka Brázdilíková]] ([[1978]]) – [[soprán]] * [[Pavol Bršlík]] ([[1979]]) – [[tenor]] * [[Andrej Bystran]] ([[1925]] – [[2006]]) – [[bas]] == C == * [[František Caban]] ([[1937]] – [[1991]]) – [[barytón]] * [[Mojmír Caban]] (?-) – [[barytón]] * [[Anna Czáková]] (?-) – [[soprán]] == Č == * [[Mikuláš Čabiňák]] ([[1940]] – [[1973]]) – [[bas]] * [[Daniel Čapkovič]] ([[1977]]) – [[barytón]] * [[Margita Česányiová]] ([[1911]] – [[2007]]) – [[soprán]] == D == * [[Andrea Danková]] ([[1970]]) – [[soprán]] * [[Klaudia Dernerová]] ([[1971]]) – [[soprán]] * [[Mikuláš Doboš]] ([[1949]]) – [[bas]] ** [[Jana Doležílková]] ([[1981]]) – [[soprán]] * [[Jaroslav Dvorský]] ([[1960]]) – [[tenor]] * [[Miroslav Dvorský]] ([[1960]]) – [[tenor]] * [[Pavol Dvorský]] ([[1954]]) – [[barytón]] * [[Peter Dvorský]] ([[1951]]) – [[tenor]] == Ď == * [[Ján Ďurčo]] ([[1963]]) – [[barytón]] * [[František Ďuriač]] ([[1959]]) – [[bas]] == E == * [[Mária Eliášová]] ([[1958]]) – [[soprán]] == F == * [[Monika Fabianová]] ([[1974]]) – [[mezzosoprán]] * [[Jitka Sapara-Fischerová]] ([[1964]]) – [[mezzosoprán]] * [[Arnold Flögl]] ([[1885]] – [[1950]]) – [[bas]] * [[Jolana Fogašová]] ([[1971]]) – [[mezzosoprán]] * [[Božena Fresserová]] ([[1947]]) – [[soprán]] * ''Zita Frešová, Zita Frešová-Hudcová pozri písmeno [[Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku#H|H]]'' == G == * [[Pavol Gábor]] ([[1932]] – [[2003]]) – [[tenor]] * [[Lucia Ganzová]] ([[1925]]) – [[soprán]] * [[Sidónia Gajdošová]] ([[1948]]) – [[soprán]] * [[Imrich Gál]] ([[1910]] – [[1977]]) – [[barytón]] * [[Ján Galla]] ([[1955]]) – [[bas]] * [[Etelka Gerster|Etelka Gersterová-Gardoni]] ([[1855]] – [[1920]]) –  * [[Edita Gruberová]] ([[1946]]) – [[soprán]] * [[Martin Gurbaľ]] ([[1974]]) – [[bas]] * [[Janka Kamasová-Gabčová]] ([[1907 – 1999]]) – [[alt]] == H == * [[Ján Hadraba]] ([[1922]] – [[2000]]) – [[bas]] * [[Magdaléna Hajóssyová]] ([[1946]]) – [[soprán]] * [[Denisa Hamarová]] ([[1975]]) – [[mezzosoprán]] * [[Bohuš Hanák]] ([[1925]] – [[2010]]) – [[barytón]] * [[Božena Hanáková]] ([[1930]]) – [[soprán]] * [[Alojz Harant]] ([[1949]]) – [[tenor]] * [[Jozef Hatok]] ([[1920]] – [[1973]]) * [[Sacha Hatala]] ([[1974]]) – [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Jana Havranová]] - (?-) – [[soprán]] * [[Mária Henselová]] ([[1972]]) – [[mezzosoprán]] * [[Alena Hodálová - Gallová]] ([[1958]]) - [[mezzosoprán]] * [[Elena Holičková]] ([[1955]]) – [[soprán]] * [[Mirko Horský]] ([[1878]] – [[1945]]) – buffo-[[tenor]] * [[Štefan Hoza]] ([[1906]] – [[1982]]) – [[tenor]] * [[Oľga Hromadová]] ([[1961]]) – [[soprán]] * [[Viera Hronská]] ([[1945]]) – [[mezzosoprán]] * [[Juraj Hrubant]] ([[1936]] – [[2011]]) – [[barytón]] * [[Anna Hrušovská]] ([[1912]] – [[2006]]) – [[soprán]] * [[Štefánia Hulmanová]] ([[1920]]) – [[soprán]] * [[Zita Hudcová - Frešová]] ([[1912]] – [[2005]]) – [[soprán]] * [[Štefan Hudec (spevák)|Štefan Hudec]] ([[1941]]) – [[barytón]] == I == * [[Lilla Izsófová]] ([[1942]]) – [[soprán]] == J == * [[Imrich Jakubek]] ([[1922]] – [[1969]]) – [[tenor]] * [[Roman Janál]] ([[1964]]) – [[barytón]] * [[Dušan Jarjabek]] ([[1953]]) – [[barytón]] * [[Aleš Jenis]] (1977-) – [[barytón]] * [[Dalibor Jenis]] ([[1966]]) – [[barytón]] * [[Eva Jenisová]] ([[1963]]) – [[soprán]] ** [[Iveta Jiříková]] (?-) – [[soprán]] * [[Tomáš Juhás]] ([[1978]]) – [[tenor]] == K == * [[Štefan Kocán]] ([[1972]]) – [[bas]] ** [[Helena Kaupová]] ([[1964]]) – [[soprán]] * [[Mária Kišonová-Hubová]] ([[1915]] – [[2004]]) – [[soprán]] * [[Elena Kittnarová]] ([[1931]] – [[2012]]) – [[soprán]] * [[Oto Klein]] (Otokar) ([[1974]]) – [[tenor]] * [[Anna Kľuková]] ([[1951]]) – [[soprán]] * [[Vojtech Kocián]] ([[1937]]) – [[tenor]] * [[Adriana Kohútková]] ([[1966]]) – [[soprán]] * [[Jozef Konder]] ([[1926]]) – [[tenor]] * [[Milan Kopačka]] ([[1932]]) – [[tenor]] * [[Sergej Kopčák]] ([[1948]]) – [[bas]] * [[Terézia Kružliaková]] (Terézia Babjaková-Kružliaková) ([[1978]]) – [[mezzosoprán]] * [[Alojz Kubiček]] ([[1928]] – [[2007]]) * [[Vladimír Kubovčík]] ([[1953]]) – [[bas]] * [[Adriana Kučerová]] ([[1976]]) – [[soprán]] * [[Jozef Kuchár]] ([[1928]]) – [[barytón]] * [[Andrej Kucharský]] ([[1932]] – [[2010]]) – [[tenor]] * [[Jozef Kundlák]] ([[1956]]) – [[tenor]] * [[Ružena Kustrová-Pichlerová]] ([[1910]] – [[2000]]) – [[alt]] * [[Elena Kušnierová]] ([[1952]]) – [[soprán]] == L == * [[Sergej Larin]] ([[1956]] – [[2008]]) – [[tenor]] * [[Lilia Larinová]] ([[1958]]) – [[soprán]] * [[Michal Lehotský]] ([[1973]]) – [[tenor]] * [[Helena Likérová]] ([[1925]]) – [[soprán]] * [[František Livora]] ([[1936]]) – [[tenor]] * [[Ladislav Longauer]] ([[1919]] – [[2004]])- [[barytón]] * [[Ľudovít Ludha]] ([[1964]]) – [[tenor]] == M == * [[Martin Malachovský]] ([[1968]]) – [[bas]] * [[Ondrej Malachovský]] ([[1929]] - [[2011]]) – [[bas]] * [[Svätopluk Malachovský]] ([[1972]]) – [[barytón]] * [[Mária Malátková]] ([[1944]] – [[1983]]) –  * [[Stanislav Martiš]] ([[1932]]) – [[tenor]] * [[Štefan Márton]] ([[1911]] – [[1979]]) – [[tenor]] * [[Juraj Martvoň]] ([[1921]] – [[1991]]) – [[barytón]] * [[Anna Martvoňová]] ([[1922]] – [[1990]]) –  * [[Iveta Matyášová]] ([[1967]]) – [[soprán]] * [[Pavol Mauréry]] ([[1935]]) – [[barytón]] * [[Marka Medvecká]] ([[1916]] – [[1990]]) –  * [[Marta Meierová]] ([[1920]]) – [[soprán]] * [[Katarína Mereššová]] ([[1930]]) – [[soprán]] * [[Alžbeta Michálková]] ([[1946]]) – [[mezzosoprán]] * [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]] ([[1954]]) –  [[bas]] * [[Magdaléna Móryová]] ([[1905]] – [[2001]]) – [[soprán]] * [[Mária Murgašová]] ([[1935]]) – [[soprán]] == N== * [[Ladislav Neshyba]] ([[1955]]) – [[bas]] * [[Marta Nitranová]] ([[1942]]) – [[soprán]] == O == * [[Juraj Oniščenko]] ([[1934]] – [[1999]]) – [[barytón]] * [[Peter Oswald]] ([[1946]]) – [[tenor]] ** [[Gurgen Ovsepjan]] ([[1955]]) – [[tenor]] * [[Ivan Ožvát]] ([[1959]]) – [[tenor]] == P == * [[Gustáv Papp]] ([[1919]]) – [[tenor]] * [[Eliška Pappová]] ([[1940]]) – [[soprán]] * [[Daniel Párkányi]] ([[1959]]) – [[tenor]] * [[Igor Pasek]] ([[1964]]) – [[tenor]] * [[Mária Peršlová]] ([[1890]] – [[1949]]) – [[alt]] * [[Juraj Peter]] ([[1963]]) – [[bas]] * [[Viera Petrušková]] ([[1920]]) – [[soprán]] * [[Mariana Pillárová]] (?-) – [[soprán]] * [[Anna Poláková]] ([[1922]] – [[2008]]) – [[soprán]] * [[Lucia Poppová]] ([[1939]] – [[1993]]) – [[soprán]] * [[Mária Porubčinová]] ([[1979]]) – [[soprán]] == R == * [[Július Regec]] ([[1925]]) * [[Pavol Remenár]] ([[1974]]) – [[barytón]] * [[Ľubica Rybárska]] ([[1958]]) – [[soprán]] == S == * [[Juraj Sanitra (spevák)|Juraj Sanitra]] ([[1934]]) – [[tenor]] * [[Roman Schausch]] ([[1964]]) – [[bas]] * [[Viera Schausch]] ([[1958]]) – [[soprán]] * [[Vojtech Schrenkel]] ([[1938]] – [[1986]]) - [[tenor]] * [[Milan Schenko]] ([[1938]] – [[1998]]) – [[barytón]] * [[Emil Schütz]] ([[1910]] – [[1999]]) – [[barytón]] * [[Helena Bartošová-Schützová]] ([[1905]] – [[1981]]) – [[soprán]] * [[Robert Smiščík]] ([[1982]]) - [[tenor]] * [[Alena Mária Stopková]] ([[1950]]) – [[soprán]] * [[Daniela Straková-Šedrlová]] (?-) – [[soprán]] * [[Erika Strešnáková]] (?-) – [[soprán]] * [[Šimon Svitok]] ([[1972]]) [[barytón]] * [[Gabriel Szakál]] ([[1945]]) – [[tenor]] * [[Róbert Szücs]] ([[1942]] – [[2020]]) – [[baritón]] == Š == *[https://www.operamusica.com/artist/ondrej-saling/ Ondrej Šaling] (1978) - tenor *[[Eva Šeniglová]] ([[1959]]) – [[soprán]] * [[Boris Šimanovský]] ([[1930]]) – [[bas]] * [[Igor Šimeg]] ([[1957]]) – [[tenor]] * [[Denisa Šlepkovská]] (?-) – [[mezzosoprán]] * [[Juraj Šomorjai]] ([[1933]]) – [[bas]] * [[Ľudmila Šomorjaiová]] ([[1936]]) – [[soprán]] * [[Simon Šomorjai]] ([[1968]]) – [[tenor]] * [[Jozef Špaček]] ([[1935]]) – [[bas]] * [[Aleš Šťáva]] (?-) – [[bas]] * František Šubert (1912 – 2001) – (tenor) * [[Peter Šubert]] ([[1950]]) – [[barytón]] * [[Gréta Švercelová]] ([[1947]]) – [[soprán]] * [[Eva Šušková]] ([[1979]]) – [[soprán]] * [[Zuzana Šveda]] (1977-) – [[mezzosoprán]] * [[Richard Šveda]] (?-) – [[baritón]] == T == * [[Yvetta Tannenbergerová]] (?-) – [[soprán]] * [[Sergej Tolstov]] (1962) – [[baritón]] * [[Matúš Tomko]] (1978) – [[bas]] == U == * [[František Urcikán]] ([[1935]]) == V == * [[Karola Vajdová]] ([[1919]] – [[1968]]) – [[soprán]] * [[Jana Valášková]] ([[1956]]) – [[soprán]] * [[Michaela Várady]] ([[1976]]) – [[soprán]] * [[Ľubica Vargicová]]([[1968]]) – [[soprán]] * [[Jarmila Vašicová]] ([[1935]] – [[1996]]) – [[soprán]] * [[Andrea Vizvári]] ([[1981]]) – [[soprán]] * [[Zoltán Vongrey]] (?-) – [[barytón]] * [[Ludmila Vyskočilová]] ([[1935]]) – [[mezzosoprán]] == W == * [[Jarmila Winklerová]] ([[1905]] – [[1983]]) == Z == * [[Gejza Zelenay]] ([[1924]] – [[2008]]) – [[bas]] * [[Ján Zemko]] ([[1939]]) – [[tenor]] * [[František Zvarík]] ([[1921]] – [[2008]]) == Pozri aj == * [[Zoznam operných spevákov a speváčok v Česku]] [[Kategória:Slovenskí operní speváci| ]] [[Kategória:Slovenské operné speváčky| ]] [[Kategória:Zoznamy spevákov|Operní Slovensko]] [[Kategória:Slovenské hudobné zoznamy|Operní speváci]] ts3qb6sc50ab4og4hhfrlcge61k5s5y 7429018 7429003 2022-08-22T20:45:22Z Tom78 12936 rok, - čes. wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam operných spevákov so slovenským pôvodom''' ale aj '''zahraničných, ktorí dlhodobo pôsobia alebo pôsobili na Slovensku a stali sa súčasťou [[História opery na Slovensku|histórie slovenskej opery]]'''. Pozn. tento zoznam nie je úplný, ak máte informácie o nejakých slovenských operných spevákoch poprípade tých zahraničných, ktorí dlhodobo vystupovali alebo vystupujú v slovenskej opere, tak neváhajte a rozšírte tento zoznam. * Jozef Gráf, (1977) – tenor * slovenský pôvod {{SHORTTOC}} == A == * [[Mária Adamcová]] ([[1930]]) – [[mezzosoprán]] * [[Mária Adamcová ml.]]([[1958]]) – [[mezzosoprán]] * [[Mária Andrašovanová]] ([[1976]]) – [[soprán]] * [[Jozef Ábel]] ([[1941]]) – [[tenor]] * [[Lívia Ághová]] ([[1963]]) – [[soprán]] == B == * [[Ján Babjak (spevák)|Ján Babjak]] ([[1968]]) – [[tenor]] * [[Martin Babjak]] ([[1960]]) – [[barytón]] * [[Štefan Babjak]] ([[1931]] – [[2008]]) – [[barytón]] * ''Terézia Babjaková-Kružliaková pozri písmeno [[Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku#K|K]]'' * [[Linda Ballová]] ([[1981]]) – [[soprán]] * [[Hana Bandová-Štolfová]] ([[1948]]) – [[mezzosoprán]] * [[Peter Bárd]] ([[1955]]) – [[barytón]] * [[Ľuba Baricová]] ([[1935]]) – [[alt]], [[mezzosoprán]] * [[Helena Bartošová]] ([[1905]] – [[1981]]) – [[soprán]] * [[Pavel Baxa]] ([[1951]]) – [[tenor]] * [[Helena Becze Szabó]] ([[1980]]) – [[soprán]] * [[Gustáv Beláček]] ([[1969]]) – [[bas]] * [[Jozef Benci]] ([[1975]]) – [[bas]] * [[Stanislav Beňačka]] ([[1930]] – [[2003]]) – [[bas]] * [[Gabriela Beňačková]] ([[1947]]) – [[soprán]] * [[Marta Beňačková]] ([[1953]]) –  [[mezzosoprán]] * [[Peter Berger (spevák)|Peter Berger]] ([[1979]]) – [[tenor]] * [[Jana Bernáthová]] ([[1974]]) – [[soprán]] * [[Dagmar Bezačinská]] ([[1968]]) – [[soprán]] * [[Oľga Bezačinská]] ([[1974]]) – [[soprán]] * [[Janko Blaho]] ([[1901]] – [[1981]]) – [[tenor]] * [[Magdaléna Blahušiaková]] ([[1943]]) – [[soprán]] * [[Lenka Brázdilíková]] ([[1978]]) – [[soprán]] * [[Pavol Bršlík]] ([[1979]]) – [[tenor]] * [[Andrej Bystran]] ([[1925]] – [[2006]]) – [[bas]] == C == * [[František Caban]] ([[1937]] – [[1991]]) – [[barytón]] * [[Mojmír Caban]] (?-) – [[barytón]] * [[Anna Czáková]] (?-) – [[soprán]] == Č == * [[Mikuláš Čabiňák]] ([[1940]] – [[1973]]) – [[bas]] * [[Daniel Čapkovič]] ([[1977]]) – [[barytón]] * [[Margita Česányiová]] ([[1911]] – [[2007]]) – [[soprán]] == D == * [[Andrea Danková]] ([[1970]]) – [[soprán]] * [[Klaudia Dernerová]] ([[1971]]) – [[soprán]] * [[Mikuláš Doboš]] ([[1949]]) – [[bas]] ** [[Jana Doležílková]] ([[1981]]) – [[soprán]] * [[Jaroslav Dvorský]] ([[1960]]) – [[tenor]] * [[Miroslav Dvorský]] ([[1960]]) – [[tenor]] * [[Pavol Dvorský]] ([[1954]]) – [[barytón]] * [[Peter Dvorský]] ([[1951]]) – [[tenor]] == Ď == * [[Ján Ďurčo]] ([[1963]]) – [[barytón]] * [[František Ďuriač]] ([[1959]]) – [[bas]] == E == * [[Mária Eliášová]] ([[1958]]) – [[soprán]] == F == * [[Monika Fabianová]] ([[1974]]) – [[mezzosoprán]] * [[Jitka Sapara-Fischerová]] ([[1964]]) – [[mezzosoprán]] * [[Arnold Flögl]] ([[1885]] – [[1950]]) – [[bas]] * [[Jolana Fogašová]] ([[1971]]) – [[mezzosoprán]] * [[Božena Fresserová]] ([[1947]]) – [[soprán]] * ''Zita Frešová, Zita Frešová-Hudcová pozri písmeno [[Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku#H|H]]'' == G == * [[Pavol Gábor]] ([[1932]] – [[2003]]) – [[tenor]] * [[Lucia Ganzová]] ([[1925]]) – [[soprán]] * [[Sidónia Gajdošová]] ([[1948]]) – [[soprán]] * [[Imrich Gál]] ([[1910]] – [[1977]]) – [[barytón]] * [[Ján Galla]] ([[1955]]) – [[bas]] * [[Etelka Gerster|Etelka Gersterová-Gardoni]] ([[1855]] – [[1920]]) –  * [[Edita Gruberová]] ([[1946]]) – [[soprán]] * [[Martin Gurbaľ]] ([[1974]]) – [[bas]] * [[Janka Kamasová-Gabčová]] ([[1907 – 1999]]) – [[alt]] == H == * [[Ján Hadraba]] ([[1922]] – [[2000]]) – [[bas]] * [[Magdaléna Hajóssyová]] ([[1946]]) – [[soprán]] * [[Denisa Hamarová]] ([[1975]]) – [[mezzosoprán]] * [[Bohuš Hanák]] ([[1925]] – [[2010]]) – [[barytón]] * [[Božena Hanáková]] ([[1930]]) – [[soprán]] * [[Alojz Harant]] ([[1949]]) – [[tenor]] * [[Jozef Hatok]] ([[1920]] – [[1973]]) * [[Sacha Hatala]] ([[1974]]) – [[mezzosoprán]] a [[alt]] * [[Jana Havranová]] - (?-) – [[soprán]] * [[Mária Henselová]] ([[1972]]) – [[mezzosoprán]] * [[Alena Hodálová - Gallová]] ([[1958]]) - [[mezzosoprán]] * [[Elena Holičková]] ([[1955]]) – [[soprán]] * [[Mirko Horský]] ([[1878]] – [[1945]]) – buffo-[[tenor]] * [[Štefan Hoza]] ([[1906]] – [[1982]]) – [[tenor]] * [[Oľga Hromadová]] ([[1961]]) – [[soprán]] * [[Viera Hronská]] ([[1945]]) – [[mezzosoprán]] * [[Juraj Hrubant]] ([[1936]] – [[2011]]) – [[barytón]] * [[Anna Hrušovská]] ([[1912]] – [[2006]]) – [[soprán]] * [[Štefánia Hulmanová]] ([[1920]]) – [[soprán]] * [[Zita Hudcová - Frešová]] ([[1912]] – [[2005]]) – [[soprán]] * [[Štefan Hudec (spevák)|Štefan Hudec]] ([[1941]]) – [[barytón]] == I == * [[Lilla Izsófová]] ([[1942]]) – [[soprán]] == J == * [[Imrich Jakubek]] ([[1922]] – [[1969]]) – [[tenor]] * [[Roman Janál]] ([[1964]]) – [[barytón]] * [[Dušan Jarjabek]] ([[1953]]) – [[barytón]] * [[Aleš Jenis]] (1977-) – [[barytón]] * [[Dalibor Jenis]] (1966) – [[barytón]] * [[Eva Jenisová]] ([[1963]]) – [[soprán]] ** [[Iveta Jiříková]] (?-) – [[soprán]] * [[Tomáš Juhás]] ([[1978]]) – [[tenor]] == K == * [[Štefan Kocán]] ([[1972]]) – [[bas]] ** [[Helena Kaupová]] ([[1964]]) – [[soprán]] * [[Mária Kišonová-Hubová]] ([[1915]] – [[2004]]) – [[soprán]] * [[Elena Kittnarová]] ([[1931]] – [[2012]]) – [[soprán]] * [[Oto Klein]] (Otokar) ([[1974]]) – [[tenor]] * [[Anna Kľuková]] ([[1951]]) – [[soprán]] * [[Vojtech Kocián]] ([[1937]]) – [[tenor]] * [[Adriana Kohútková]] ([[1966]]) – [[soprán]] * [[Jozef Konder]] ([[1926]]) – [[tenor]] * [[Milan Kopačka]] ([[1932]]) – [[tenor]] * [[Sergej Kopčák]] ([[1948]]) – [[bas]] * [[Terézia Kružliaková]] (Terézia Babjaková-Kružliaková) ([[1978]]) – [[mezzosoprán]] * [[Alojz Kubiček]] ([[1928]] – [[2007]]) * [[Vladimír Kubovčík]] ([[1953]]) – [[bas]] * [[Adriana Kučerová]] ([[1976]]) – [[soprán]] * [[Jozef Kuchár]] ([[1928]]) – [[barytón]] * [[Andrej Kucharský]] ([[1932]] – [[2010]]) – [[tenor]] * [[Jozef Kundlák]] ([[1956]]) – [[tenor]] * [[Ružena Kustrová-Pichlerová]] ([[1910]] – [[2000]]) – [[alt]] * [[Elena Kušnierová]] ([[1952]]) – [[soprán]] == L == * [[Sergej Larin]] ([[1956]] – [[2008]]) – [[tenor]] * [[Lilia Larinová]] ([[1958]]) – [[soprán]] * [[Michal Lehotský]] ([[1973]]) – [[tenor]] * [[Helena Likérová]] ([[1925]]) – [[soprán]] * [[František Livora]] ([[1936]]) – [[tenor]] * [[Ladislav Longauer]] ([[1919]] – [[2004]])- [[barytón]] * [[Ľudovít Ludha]] ([[1964]]) – [[tenor]] == M == * [[Martin Malachovský]] ([[1968]]) – [[bas]] * [[Ondrej Malachovský]] ([[1929]] - [[2011]]) – [[bas]] * [[Svätopluk Malachovský]] ([[1972]]) – [[barytón]] * [[Mária Malátková]] ([[1944]] – [[1983]]) –  * [[Stanislav Martiš]] ([[1932]]) – [[tenor]] * [[Štefan Márton]] ([[1911]] – [[1979]]) – [[tenor]] * [[Juraj Martvoň]] ([[1921]] – [[1991]]) – [[barytón]] * [[Anna Martvoňová]] ([[1922]] – [[1990]]) –  * [[Iveta Matyášová]] ([[1967]]) – [[soprán]] * [[Pavol Mauréry]] ([[1935]]) – [[barytón]] * [[Marka Medvecká]] ([[1916]] – [[1990]]) –  * [[Marta Meierová]] ([[1920]]) – [[soprán]] * [[Katarína Mereššová]] ([[1930]]) – [[soprán]] * [[Alžbeta Michálková]] ([[1946]]) – [[mezzosoprán]] * [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]] ([[1954]]) –  [[bas]] * [[Magdaléna Móryová]] ([[1905]] – [[2001]]) – [[soprán]] * [[Mária Murgašová]] ([[1935]]) – [[soprán]] == N== * [[Ladislav Neshyba]] ([[1955]]) – [[bas]] * [[Marta Nitranová]] ([[1942]]) – [[soprán]] == O == * [[Juraj Oniščenko]] ([[1934]] – [[1999]]) – [[barytón]] * [[Peter Oswald]] ([[1946]]) – [[tenor]] ** [[Gurgen Ovsepjan]] ([[1955]]) – [[tenor]] * [[Ivan Ožvát]] ([[1959]]) – [[tenor]] == P == * [[Gustáv Papp]] ([[1919]]) – [[tenor]] * [[Eliška Pappová]] ([[1940]]) – [[soprán]] * [[Daniel Párkányi]] ([[1959]]) – [[tenor]] * [[Igor Pasek]] ([[1964]]) – [[tenor]] * [[Mária Peršlová]] ([[1890]] – [[1949]]) – [[alt]] * [[Juraj Peter]] ([[1963]]) – [[bas]] * [[Viera Petrušková]] ([[1920]]) – [[soprán]] * [[Mariana Pillárová]] (?-) – [[soprán]] * [[Anna Poláková]] ([[1922]] – [[2008]]) – [[soprán]] * [[Lucia Poppová]] ([[1939]] – [[1993]]) – [[soprán]] * [[Mária Porubčinová]] ([[1979]]) – [[soprán]] == R == * [[Július Regec]] ([[1925]] – [[2018]]) – [[tenor]] * [[Pavol Remenár]] ([[1974]]) – [[barytón]] * [[Ľubica Rybárska]] ([[1958]]) – [[soprán]] == S == * [[Juraj Sanitra (spevák)|Juraj Sanitra]] ([[1934]]) – [[tenor]] * [[Roman Schausch]] ([[1964]]) – [[bas]] * [[Viera Schausch]] ([[1958]]) – [[soprán]] * [[Vojtech Schrenkel]] ([[1938]] – [[1986]]) - [[tenor]] * [[Milan Schenko]] ([[1938]] – [[1998]]) – [[barytón]] * [[Emil Schütz]] ([[1910]] – [[1999]]) – [[barytón]] * [[Helena Bartošová-Schützová]] ([[1905]] – [[1981]]) – [[soprán]] * [[Robert Smiščík]] ([[1982]]) - [[tenor]] * [[Alena Mária Stopková]] ([[1950]]) – [[soprán]] * [[Erika Strešnáková]] (?-) – [[soprán]] * [[Šimon Svitok]] ([[1972]]) [[barytón]] * [[Gabriel Szakál]] ([[1945]]) – [[tenor]] * [[Róbert Szücs]] ([[1942]] – [[2020]]) – [[baritón]] == Š == * [[Ondrej Šaling]] (1978) - tenor * [[Eva Šeniglová]] ([[1959]]) – [[soprán]] * [[Boris Šimanovský]] ([[1930]]) – [[bas]] * [[Igor Šimeg]] ([[1957]]) – [[tenor]] * [[Denisa Šlepkovská]] (?-) – [[mezzosoprán]] * [[Juraj Šomorjai]] ([[1933]]) – [[bas]] * [[Ľudmila Šomorjaiová]] ([[1936]]) – [[soprán]] * [[Simon Šomorjai]] ([[1968]]) – [[tenor]] * [[Jozef Špaček]] ([[1935]]) – [[bas]] * [[Aleš Šťáva]] (?-) – [[bas]] * František Šubert (1912 – 2001) – (tenor) * [[Peter Šubert]] ([[1950]]) – [[barytón]] * [[Gréta Švercelová]] ([[1947]]) – [[soprán]] * [[Eva Šušková]] ([[1979]]) – [[soprán]] * [[Zuzana Šveda]] (1977-) – [[mezzosoprán]] * [[Richard Šveda]] ([[1986]]) – [[barytón]] == T == * [[Yvetta Tannenbergerová]] (1968 – 2012) – [[soprán]] * [[Sergej Tolstov]] (1962) – [[barytón]] * [[Matúš Tomko]] (1978) – [[bas]] == U == * [[František Urcikán]] ([[1935]]) == V == * [[Karola Vajdová]] ([[1919]] – [[1968]]) – [[soprán]] * [[Jana Valášková]] ([[1956]]) – [[soprán]] * [[Michaela Várady]] ([[1976]]) – [[soprán]] * [[Ľubica Vargicová]] ([[1968]]) – [[soprán]] * [[Jarmila Vašicová]] ([[1935]] – [[1996]]) – [[soprán]] * [[Andrea Vizvári]] ([[1981]]) – [[soprán]] * [[Zoltán Vongrey]] ([[1963]]) – [[barytón]] * [[Ludmila Vyskočilová]] ([[1935]]) – [[mezzosoprán]] == W == * [[Jarmila Winklerová]] ([[1905]] – [[1983]]) == Z == * [[Gejza Zelenay]] ([[1924]] – [[2008]]) – [[bas]] * [[Ján Zemko]] ([[1939]]) – [[tenor]] * [[František Zvarík]] ([[1921]] – [[2008]]) == Pozri aj == * [[Zoznam operných spevákov a speváčok v Česku]] [[Kategória:Slovenskí operní speváci| ]] [[Kategória:Slovenské operné speváčky| ]] [[Kategória:Zoznamy spevákov|Operní Slovensko]] [[Kategória:Slovenské hudobné zoznamy|Operní speváci]] ck0tdd221o66buhrdsh7gq5qiryy3lc Avia S-92 0 262581 7428845 6538852 2022-08-22T15:48:17Z 46.34.235.201 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Avia S-92 | obrázok = Obrázok:Avia S-92 V-34 (Czechoslovak-made Messerschmitt Me 262A), Kbely museum, Prague, Czech Republic pic2.JPG | text = Avia S-92 | typ = prúdové [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Avia|Avia Praha]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[27. august]]a [[1946]] | zavedený = [[24. jún]]a [[1948]] | vyradený = [[1957]] | výroba = | vyrobených kusov = 12 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Česko-Slovensko]] }} '''Avia S-92''' bolo prvé česko-slovenské prúdové lietadlo. Vzniklo pokračovaním výroby a menšími úpravami nemeckého stroja [[Messerschmitt Me 262]]. == Vznik == [[Súbor:Avia S-92.JPG|thumb|Avia S-92]] V čase [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyrábali firmy [[Tretia ríša|Tretej ríše]] na území [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] značné množstvo súčiastok pre tieto lietadlá, iné firmy vykonávali ich opravy, a tak sa k českým špecialistom dostali plány a výkresy týchto moderných strojov. Po konci druhej svetovej vojny zostalo na území Čiech a Moravy určité množstvo nemeckých drakov prúdových lietadiel Me 262 a iných častí, ale kompletné lietadlo nezostalo žiadne, tie boli zabavené Spojencami. Napriek tomu sa českí inžinieri pustili do vývoja a [[27. august]]a [[1946]] vzlietol prvý prototyp. Úlohou boli poverené Letecké opravovne Malešice (kompletizácia a skúšky motorov [[Junkers Jumo 004|Jumo 004-B1]], označených ako M-04) a Avia Letňany (montáž lietadiel). Prvé prúdové stíhacie lietadlo Avia S-92 bolo česko-slovenskému vojenskému letectvu oficiálne odovzdané [[24. jún]]a [[1948]]. Česko-slovenské vojenské letectvo dostalo deväť jednomiestnych stíhacích lietadiel ''S-92'' (Me 262A) a tri dvojmiestne cvičné bojové lietadlá ''CS-92'' (Me 262B). Lietadlami bola vyzbrojená 5. stíhacia letka a tieto lietadlá sa stali prvými prúdovými lietadlami vo výzbroji česko-slovenského stíhacieho letectva. Obidve verzie, S-92 aj CS-92 je možné vidieť v [[Letecké múzeum Kbely|Leteckom múzeu Kbely]]. == Špecifikácie (Avia S-92) == === Technické údaje === * Posádka: 1 * Dĺžka: 10,60 m * Rozpätie: 12,51 m * Výška: 3,85 m * Plocha krídel: 21,70 m² * Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 420 kg * Vzletová hmotnosť: 6 398 kg * Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor [[Junkers Jumo 004|M-04]] ([[Junkers Jumo 004|Jumo 004 B-1]]) s osemstupňovým axiálnym kompresorom a jednostupňovou turbínou, každý motor s ťahom 8,7 kN pri zemi === Výkony === * Maximálna rýchlosť: 977 km/h * Cestovná rýchlosť: 720 km/h * Medzná rýchlosť: 960 km/h * Dostup: 12 000 m * Dolet: 900 km * Doba výstupu do výšky 8000 m: 11 minút === Výzbroj === * 2×/4x kanón MK 103 kalibru 30 mm == Zdroje == * http://www.military.cz/czech/air/Avia/S92/default.htm * http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/156127#156127 * http://www.vhu.cz/cs/stranka/letecke-muzeum/fotogalerie-kbely5 * http://www.tyden.cz/rubriky/veda-a-technika/avia-s-92-pribeh-turbiny_56315.html {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}} [[Kategória:Česko-slovenské stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Avia]] of35ebb2fgx3il8zdiopsp1gh7ge9il 7428877 7428845 2022-08-22T16:36:55Z Vasiľ 2806 Revízia 7428845 používateľa [[Special:Contributions/46.34.235.201|46.34.235.201]] ([[User talk:46.34.235.201|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Avia S-92 | obrázok = Obrázok:Avia S-92 V-34 (Czechoslovak-made Messerschmitt Me 262A), Kbely museum, Prague, Czech Republic pic2.JPG | text = Avia S-92 | typ = prúdové [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Avia|Avia Praha]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[27. august]]a [[1946]] | zavedený = [[24. jún]]a [[1948]] | vyradený = [[1957]] | výroba = | vyrobených kusov = 12 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Česko-Slovensko]] }} '''Avia S-92''' bolo prvé česko-slovenské prúdové lietadlo. Vzniklo pokračovaním výroby a menšími úpravami nemeckého stroja [[Messerschmitt Me 262]]. == Vznik == [[Súbor:Avia S-92.JPG|thumb|Avia S-92]] V čase [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyrábali firmy [[Tretia ríša|Tretej ríše]] na území [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] značné množstvo súčiastok pre tieto lietadlá, iné firmy vykonávali ich opravy, a tak sa k českým špecialistom dostali plány a výkresy týchto moderných strojov. Po konci druhej svetovej vojny zostalo na území Čiech a Moravy určité množstvo nemeckých drakov prúdových lietadiel Me 262 a iných častí, ale kompletné lietadlo nezostalo žiadne, tie boli zabavené Spojencami. Napriek tomu sa českí inžinieri pustili do vývoja a [[27. august]]a [[1946]] vzlietol prvý prototyp. Úlohou boli poverené Letecké opravovne Malešice (kompletizácia a skúšky motorov [[Junkers Jumo 004|Jumo 004-B1]], označených ako M-04) a Avia Letňany (montáž lietadiel). Prvé prúdové stíhacie lietadlo Avia S-92 bolo česko-slovenskému vojenskému letectvu oficiálne odovzdané [[24. jún]]a [[1948]]. Česko-slovenské vojenské letectvo dostalo deväť jednomiestnych stíhacích lietadiel ''S-92'' (Me 262A) a tri dvojmiestne cvičné bojové lietadlá ''CS-92'' (Me 262B). Lietadlami bola vyzbrojená 5. stíhacia letka a tieto lietadlá sa stali prvými prúdovými lietadlami vo výzbroji česko-slovenského stíhacieho letectva. Obidve verzie, S-92 aj CS-92 je možné vidieť v [[Letecké múzeum Kbely|Leteckom múzeu Kbely]]. == Špecifikácie (Avia S-92) == === Technické údaje === * Posádka: 1 * Dĺžka: 10,60 m * Rozpätie: 12,51 m * Výška: 3,85 m * Plocha krídel: 21,70 m² * Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 420 kg * Vzletová hmotnosť: 6 398 kg * Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor [[Junkers Jumo 004|M-04]] ([[Junkers Jumo 004|Jumo 004 B-1]]) s osemstupňovým axiálnym kompresorom a jednostupňovou turbínou, každý motor s ťahom 8,7 kN pri zemi === Výkony === * Maximálna rýchlosť: 870 km/h * Cestovná rýchlosť: 720 km/h * Medzná rýchlosť: 960 km/h * Dostup: 12 000 m * Dolet: 900 km * Doba výstupu do výšky 8000 m: 11 minút === Výzbroj === * 2×/4x kanón MK 103 kalibru 30 mm == Zdroje == * http://www.military.cz/czech/air/Avia/S92/default.htm * http://forum.valka.cz/viewtopic.php/p/156127#156127 * http://www.vhu.cz/cs/stranka/letecke-muzeum/fotogalerie-kbely5 * http://www.tyden.cz/rubriky/veda-a-technika/avia-s-92-pribeh-turbiny_56315.html {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}} [[Kategória:Česko-slovenské stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Avia]] aoh55hvpqr64gaskvm3d1bvjrv9rvmr Zbor sv. Cecílie 0 270249 7429024 6203846 2022-08-22T20:53:39Z PALLY27 55074 pridanie linkov wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Zbor sv. Cecílie''', pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]] vznikol v roku [[1992]]. Pri jeho zrode stálo 10 mladých amatérskych spevákov, v súčasnosti je už zbor pomerne veľkým umeleckým telesom. V roku 1993 začal zbor vážnejšie spolupracovať s slovenským dirigentom [[Ján Drietomský|Jánom Drietomským]], pod vedením ktorého získal v roku 1994 2. cenu na medzinárodnej súťaži G. P. da Palestrinu vo [[Vatikán]]e, nahral svoje prvé prezentačné nahrávky a časť zboru vstúpila do spolupráce s [[opera|operou]] [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] v operách [[Giuseppe Verdi|G. Verdiho]] [[Nabucco]] a [[Aida]]. V roku [[1995]] nadviazal [[zbor]] spoluprácu so [[Štátna filharmónia Košice|Štátnou Filharmóniou Košice]] (ŠFK) a jej koncertným majstrom [[Karol Petróczi|Karolom Petróczim]], ktorý pripravoval zbor na pravidelné Vianočné koncerty v ŠFK a tiež pri pripravil dlhodobý projekt, v rámci ktorého odznelo na koncertnom pódiu ŠFK šesť veľkých [[Haydn]]ových omší. V rokoch [[1995]] – [[2002]] tak v novodobej premiére odzneli [[Omša|omše]]: [[:en:Missa_Sancti_Bernardi_von_Offida|Heiligmesse]], [[:en:Missa_in_tempore_belli|Paukenmesse]], [[:en:Theresienmesse|Theresienmesse]], [[:en:The_Creation_(Haydn)|Schöpfungsmesse]] a [[:en:Harmoniemesse|Harmoniemesse]] a to pod taktovkou viacerých [[dirigent]]ov európskeho formátu: [[Stanislav Macura]] (ČR), U. Schneider (Sch), [[Tomáš Koutník]] (ČR), [[Róbert Stankovský]] a [[Peter Feranec]] (obaja SR). Hrala ŠFK. Pod vedením svojho zbormajstra, [[Viliam Gurbaľ|Viliama Gurbaľa]] (zakladajúceho člena zboru) získal v rokoch [[1996]] – [[2001]] niekoľko medzinárodných ocenení na prestížnej súťaži [[chrámový zbor|chrámových zborov]] v rámci Festivalu de Picardie (Fr) a to v meste [[Amiens]] ([[1996]], 2. miesto) a v [[Noyon]] ([[1998]] – cena za najlepšiu interpretáciu povinnej skladby súťaže: „Ubi est“, autorka L. Vhrunc, Slovinsko). Úspešnými boli i koncerty v rámci ďalších rokov spomínaného festivalu de Picardie, a to v meste [[Beauvais]] (2000) – uvedenie Vešpier, Op.37 [[Sergej Rachmaninov|Sergeja Rachmaninova]] a 12 hlasnej omše [[Ralf Waughan-Williams|Ralf Waughana-Wiliamsa]] a [[koncert]] v spolupráci s [[filharmónia|filharmóniou]] mesta Amiens v meste Noyon (2001) pod taktovkou [[Edmon Colomer|Edmona Colomera]], kde zbor uviedol dielo [[Maurice Duruflé|Mauricea Duruflého]] Requiem, Op. 9. Po dovŕšení decénia zboru v roku [[2002]] prebehla v nasledujúcich rokoch generačná výmena, ale taktiež veľká snaha o získanie ďalších mladých ľudí do zboru. Význačnejšími počinmi v rámci dómskej liturgie sa stali uvedenia diel [[Joseph Haydn|J. Haydna]]: Mariazellermesse (2003), [[Kleine Orgelsolomesse]] (2007), [[Missa St. Nicolai]] (2008), niekoľko menších omší [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]] a tiež jeho [[Requiem (Mozart)|Requiem]] (2005), a úspešný pokus o uvedenie 36 hlasnej omše Henricha I. F. von Bibera: Missa Alleluja (2004). Na koncertnom pódiu sa zbor dvakrát predstavil s dirigentom [[Larry Newland|L. Newlandom]] (USA), s ktorým zbor uviedol diela G. F. Händla: Messiah (1. časť v r. [[2004]]), ďalej Magnificat [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]] a Stabat Mater R. E. de Astorgu počas prešovskej hudobnej jari (2005). Pod taktovkou dirigenta K. Kevického, spolu s [[orchester|orchestrom]] a sólistami opery Štátneho divadla Košice Zbor sv. Cecílie koncertne uviedol „Ódu na radosť“ [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] ([[Terchová]], [[2003]]). V roku [[2007]] zbor spolu s dychovým orchestrom Mehrenschwandu (CH) uviedol vo svetovej premiére [[oratórium (hudba)|oratórium]] [[Enrico Lavarini|Enrica Lavariniho]] [[St. Vitus]]. V rokoch [[1994]] – [[2004]] zbor spolupracoval s nadáciou „Spes viva“ z [[Mníchov]]a a pravidelne [[koncert]]oval v bavorských a rakúskych mestách s cieľom podporiť výstavbu nemocnice v Zaire (dnes [[Kongo (Brazzaville)|Stredoafrická Republika Kongo]]). Vďaka tejto nadácii vzniklo aj prvé profilové CD zboru (Košice, [[1996]]). Od roku [[1998]] až po dnes zbor pravidelne nahráva v štúdiu [[slovenský rozhlas|Slovenského Rozhlasu]] pre [[divadlo|divadlá]] [[Nová scéna]] (Bratislava), [[Divadlo Andreja Bagara]] (Nitra), či Divadlo J. Záborského (Prešov) zborové party [[muzikál]]ov. Medzi najznámejšie patria [[Rómeo a Júlia]] (hudba: Henrich, dirigent: [[Seán Deibler]], USA), [[Klietka bláznov]] /LaLa cage aux folles (hudba: J. Hermann), [[Fidlikant na streche]]/Fiddler on the roof (hudba: [[Jerry Bock]]), [[Vlasy (muzikál)|Vlasy]]/Hair (hudba: [[Galt MacDermot]]), [[Donaha!]] /The full Monty (hudba: [[David Yazbeck]]), [[Kabaret (muzikál)|Kabaret]] (hudba: [[Joe Masteroff]] – [[Joe Kander]] – [[Fred Ebb]]), [[Hallo Dolly!]] (hudba: [[Jerry Herman]]), [[Finianova dúha]]/Finian´s Rainbow (hudba: [[Edgar Yipsel Harburg]] – [[Fred Saidy]] – [[Burton Lane]]), [[Mamzelle Nitouche]] (hudba: [[Hervé|Florimond Hervé]]), či pôvodné slovenské muzikály: [[Adam Šangala]] (hudba: [[Vašo Patejdl]]), [[Veľmi pyšná princezná (muzikál)|Veľmi pyšná princezná]] (hudba: [[Karel Cón]]), [[Sv. František z Assisi (muzikál)|Sv. František z Assisi]] (hudba: [[Gabo Dušík]]). Rada pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri KBS v roku [[2009]] udelila zbor cenu „Fra Angelica“ za mimoriadny prínos v oblasti [[kresťanská hudba|kresťanskej hudby]]. [[Zbormajster|Zbormajstrom]] zboru je od jeho vzniku až podnes Viliam Gurbaľ, [[organista]] Dómu sv. Alžbety. Organizačne i právne zbor zastrešuje občianske združenie Zbor sv. Cecílie, ktorého poslaním je všeobecne pomáhať rozvoju chrámovej hudby v Dóme sv. Alžbety a vo východoslovenskom regióne. Medzi najnovšie projekty združenia patrí „Musica ex archivo“ a založenie barokového orchestra v Košiciach. == Diskografia == * [[1994]] ''Benedicam Dominum'' – , MC * [[1996]] ''Gaudeamus'' – , CD * [[2002]] ''Vianoce v Košiciach – [[Železiar (folklórny súbor)|FS Železiar]] a Zbor sv. Cecílie'' – , CD <ref>http://www.jankohrasko.sk/slovensky-folklor/katalog-slovenskeho-folkloru/subjekty/ludove-hudby/ludova-hudba-zeleziar</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://zborsvcecilie.sk webová stránka Zboru sv. Cecílie] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Kresťanská hudba]] 8m30lvnv6sts7bhugdk4nusopmhvolw 7429026 7429024 2022-08-22T20:55:14Z PALLY27 55074 linky wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Zbor sv. Cecílie''', pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]] vznikol v roku [[1992]]. Pri jeho zrode stálo 10 mladých amatérskych spevákov, v súčasnosti je už zbor pomerne veľkým umeleckým telesom. V roku 1993 začal zbor vážnejšie spolupracovať s slovenským dirigentom [[Ján Drietomský|Jánom Drietomským]], pod vedením ktorého získal v roku 1994 2. cenu na medzinárodnej súťaži G. P. da Palestrinu vo [[Vatikán]]e, nahral svoje prvé prezentačné nahrávky a časť zboru vstúpila do spolupráce s [[opera|operou]] [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] v operách [[Giuseppe Verdi|G. Verdiho]] [[Nabucco]] a [[Aida]]. V roku [[1995]] nadviazal [[zbor]] spoluprácu so [[Štátna filharmónia Košice|Štátnou Filharmóniou Košice]] (ŠFK) a jej koncertným majstrom [[Karol Petróczi|Karolom Petróczim]], ktorý pripravoval zbor na pravidelné Vianočné koncerty v ŠFK a tiež pri pripravil dlhodobý projekt, v rámci ktorého odznelo na koncertnom pódiu ŠFK šesť veľkých [[Haydn]]ových omší. V rokoch [[1995]] – [[2002]] tak v novodobej premiére odzneli [[Omša|omše]]: [[Heiligmesse]], [[Paukenmesse]], [[Theresienmesse]], [[Schöpfungsmesse]] a [[Harmoniemesse]] a to pod taktovkou viacerých [[dirigent]]ov európskeho formátu: [[Stanislav Macura]] (ČR), U. Schneider (Sch), [[Tomáš Koutník]] (ČR), [[Róbert Stankovský]] a [[Peter Feranec]] (obaja SR). Hrala ŠFK. Pod vedením svojho zbormajstra, [[Viliam Gurbaľ|Viliama Gurbaľa]] (zakladajúceho člena zboru) získal v rokoch [[1996]] – [[2001]] niekoľko medzinárodných ocenení na prestížnej súťaži [[chrámový zbor|chrámových zborov]] v rámci Festivalu de Picardie (Fr) a to v meste [[Amiens]] ([[1996]], 2. miesto) a v [[Noyon]] ([[1998]] – cena za najlepšiu interpretáciu povinnej skladby súťaže: „Ubi est“, autorka L. Vhrunc, Slovinsko). Úspešnými boli i koncerty v rámci ďalších rokov spomínaného festivalu de Picardie, a to v meste [[Beauvais]] (2000) – uvedenie Vešpier, Op.37 [[Sergej Rachmaninov|Sergeja Rachmaninova]] a 12 hlasnej omše [[Ralf Waughan-Williams|Ralf Waughana-Wiliamsa]] a [[koncert]] v spolupráci s [[filharmónia|filharmóniou]] mesta Amiens v meste Noyon (2001) pod taktovkou [[Edmon Colomer|Edmona Colomera]], kde zbor uviedol dielo [[Maurice Duruflé|Mauricea Duruflého]] Requiem, Op. 9. Po dovŕšení decénia zboru v roku [[2002]] prebehla v nasledujúcich rokoch generačná výmena, ale taktiež veľká snaha o získanie ďalších mladých ľudí do zboru. Význačnejšími počinmi v rámci dómskej liturgie sa stali uvedenia diel [[Joseph Haydn|J. Haydna]]: Mariazellermesse (2003), [[Kleine Orgelsolomesse]] (2007), [[Missa St. Nicolai]] (2008), niekoľko menších omší [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]] a tiež jeho [[Requiem (Mozart)|Requiem]] (2005), a úspešný pokus o uvedenie 36 hlasnej omše Henricha I. F. von Bibera: Missa Alleluja (2004). Na koncertnom pódiu sa zbor dvakrát predstavil s dirigentom [[Larry Newland|L. Newlandom]] (USA), s ktorým zbor uviedol diela G. F. Händla: Messiah (1. časť v r. [[2004]]), ďalej Magnificat [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]] a Stabat Mater R. E. de Astorgu počas prešovskej hudobnej jari (2005). Pod taktovkou dirigenta K. Kevického, spolu s [[orchester|orchestrom]] a sólistami opery Štátneho divadla Košice Zbor sv. Cecílie koncertne uviedol „Ódu na radosť“ [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] ([[Terchová]], [[2003]]). V roku [[2007]] zbor spolu s dychovým orchestrom Mehrenschwandu (CH) uviedol vo svetovej premiére [[oratórium (hudba)|oratórium]] [[Enrico Lavarini|Enrica Lavariniho]] [[St. Vitus]]. V rokoch [[1994]] – [[2004]] zbor spolupracoval s nadáciou „Spes viva“ z [[Mníchov]]a a pravidelne [[koncert]]oval v bavorských a rakúskych mestách s cieľom podporiť výstavbu nemocnice v Zaire (dnes [[Kongo (Brazzaville)|Stredoafrická Republika Kongo]]). Vďaka tejto nadácii vzniklo aj prvé profilové CD zboru (Košice, [[1996]]). Od roku [[1998]] až po dnes zbor pravidelne nahráva v štúdiu [[slovenský rozhlas|Slovenského Rozhlasu]] pre [[divadlo|divadlá]] [[Nová scéna]] (Bratislava), [[Divadlo Andreja Bagara]] (Nitra), či Divadlo J. Záborského (Prešov) zborové party [[muzikál]]ov. Medzi najznámejšie patria [[Rómeo a Júlia]] (hudba: Henrich, dirigent: [[Seán Deibler]], USA), [[Klietka bláznov]] /LaLa cage aux folles (hudba: J. Hermann), [[Fidlikant na streche]]/Fiddler on the roof (hudba: [[Jerry Bock]]), [[Vlasy (muzikál)|Vlasy]]/Hair (hudba: [[Galt MacDermot]]), [[Donaha!]] /The full Monty (hudba: [[David Yazbeck]]), [[Kabaret (muzikál)|Kabaret]] (hudba: [[Joe Masteroff]] – [[Joe Kander]] – [[Fred Ebb]]), [[Hallo Dolly!]] (hudba: [[Jerry Herman]]), [[Finianova dúha]]/Finian´s Rainbow (hudba: [[Edgar Yipsel Harburg]] – [[Fred Saidy]] – [[Burton Lane]]), [[Mamzelle Nitouche]] (hudba: [[Hervé|Florimond Hervé]]), či pôvodné slovenské muzikály: [[Adam Šangala]] (hudba: [[Vašo Patejdl]]), [[Veľmi pyšná princezná (muzikál)|Veľmi pyšná princezná]] (hudba: [[Karel Cón]]), [[Sv. František z Assisi (muzikál)|Sv. František z Assisi]] (hudba: [[Gabo Dušík]]). Rada pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri KBS v roku [[2009]] udelila zbor cenu „Fra Angelica“ za mimoriadny prínos v oblasti [[kresťanská hudba|kresťanskej hudby]]. [[Zbormajster|Zbormajstrom]] zboru je od jeho vzniku až podnes Viliam Gurbaľ, [[organista]] Dómu sv. Alžbety. Organizačne i právne zbor zastrešuje občianske združenie Zbor sv. Cecílie, ktorého poslaním je všeobecne pomáhať rozvoju chrámovej hudby v Dóme sv. Alžbety a vo východoslovenskom regióne. Medzi najnovšie projekty združenia patrí „Musica ex archivo“ a založenie barokového orchestra v Košiciach. == Diskografia == * [[1994]] ''Benedicam Dominum'' – , MC * [[1996]] ''Gaudeamus'' – , CD * [[2002]] ''Vianoce v Košiciach – [[Železiar (folklórny súbor)|FS Železiar]] a Zbor sv. Cecílie'' – , CD <ref>http://www.jankohrasko.sk/slovensky-folklor/katalog-slovenskeho-folkloru/subjekty/ludove-hudby/ludova-hudba-zeleziar</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://zborsvcecilie.sk webová stránka Zboru sv. Cecílie] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Kresťanská hudba]] mhfryo0w0kfd5twrufefxyqzn641cdb 7429034 7429026 2022-08-22T21:23:05Z PALLY27 55074 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} === História zboru === {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Zbor svätej Cecílie|Krajina pôvodu=Slovenská republika|Roky pôsobenia=1992 - súčasnosť|Webstránka=https://zborsvcecilie.sk}} '''Zbor sv. Cecílie''', pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]] vznikol v roku [[1992]]. Pri jeho zrode stálo 10 mladých amatérskych spevákov, v súčasnosti je už zbor pomerne veľkým umeleckým telesom. V roku 1993 začal zbor vážnejšie spolupracovať s slovenským dirigentom [[Ján Drietomský|Jánom Drietomským]], pod vedením ktorého získal v roku 1994 2. cenu na medzinárodnej súťaži G. P. da Palestrinu vo [[Vatikán]]e, nahral svoje prvé prezentačné nahrávky a časť zboru vstúpila do spolupráce s [[opera|operou]] [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] v operách [[Giuseppe Verdi|G. Verdiho]] [[Nabucco]] a [[Aida]]. V roku [[1995]] nadviazal [[zbor]] spoluprácu so [[Štátna filharmónia Košice|Štátnou Filharmóniou Košice]] (ŠFK) a jej koncertným majstrom [[Karol Petróczi|Karolom Petróczim]], ktorý pripravoval zbor na pravidelné Vianočné koncerty v ŠFK a tiež pri pripravil dlhodobý projekt, v rámci ktorého odznelo na koncertnom pódiu ŠFK šesť veľkých [[Haydn]]ových omší. V rokoch [[1995]] – [[2002]] tak v novodobej premiére odzneli [[Omša|omše]]: [[Heiligmesse]], [[Paukenmesse]], [[Theresienmesse]], [[Schöpfungsmesse]] a [[Harmoniemesse]] a to pod taktovkou viacerých [[dirigent]]ov európskeho formátu: [[Stanislav Macura]] (ČR), U. Schneider (Sch), [[Tomáš Koutník]] (ČR), [[Róbert Stankovský]] a [[Peter Feranec]] (obaja SR). Hrala ŠFK. Pod vedením svojho zbormajstra, [[Viliam Gurbaľ|Viliama Gurbaľa]] (zakladajúceho člena zboru) získal v rokoch [[1996]] – [[2001]] niekoľko medzinárodných ocenení na prestížnej súťaži [[chrámový zbor|chrámových zborov]] v rámci Festivalu de Picardie (Fr) a to v meste [[Amiens]] ([[1996]], 2. miesto) a v [[Noyon]] ([[1998]] – cena za najlepšiu interpretáciu povinnej skladby súťaže: „Ubi est“, autorka L. Vhrunc, Slovinsko). Úspešnými boli i koncerty v rámci ďalších rokov spomínaného festivalu de Picardie, a to v meste [[Beauvais]] (2000) – uvedenie Vešpier, Op.37 [[Sergej Rachmaninov|Sergeja Rachmaninova]] a 12 hlasnej omše [[Ralf Waughan-Williams|Ralf Waughana-Wiliamsa]] a [[koncert]] v spolupráci s [[filharmónia|filharmóniou]] mesta Amiens v meste Noyon (2001) pod taktovkou [[Edmon Colomer|Edmona Colomera]], kde zbor uviedol dielo [[Maurice Duruflé|Mauricea Duruflého]] Requiem, Op. 9. Po dovŕšení decénia zboru v roku [[2002]] prebehla v nasledujúcich rokoch generačná výmena, ale taktiež veľká snaha o získanie ďalších mladých ľudí do zboru. Význačnejšími počinmi v rámci dómskej liturgie sa stali uvedenia diel [[Joseph Haydn|J. Haydna]]: Mariazellermesse (2003), [[Kleine Orgelsolomesse]] (2007), [[Missa St. Nicolai]] (2008), niekoľko menších omší [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]] a tiež jeho [[Requiem (Mozart)|Requiem]] (2005), a úspešný pokus o uvedenie 36 hlasnej omše Henricha I. F. von Bibera: Missa Alleluja (2004). Na koncertnom pódiu sa zbor dvakrát predstavil s dirigentom [[Larry Newland|L. Newlandom]] (USA), s ktorým zbor uviedol diela G. F. Händla: Messiah (1. časť v r. [[2004]]), ďalej Magnificat [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]] a Stabat Mater R. E. de Astorgu počas prešovskej hudobnej jari (2005). Pod taktovkou dirigenta K. Kevického, spolu s [[orchester|orchestrom]] a sólistami opery Štátneho divadla Košice Zbor sv. Cecílie koncertne uviedol „Ódu na radosť“ [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] ([[Terchová]], [[2003]]). V roku [[2007]] zbor spolu s dychovým orchestrom Mehrenschwandu (CH) uviedol vo svetovej premiére [[oratórium (hudba)|oratórium]] [[Enrico Lavarini|Enrica Lavariniho]] [[St. Vitus]]. V rokoch [[1994]] – [[2004]] zbor spolupracoval s nadáciou „Spes viva“ z [[Mníchov]]a a pravidelne [[koncert]]oval v bavorských a rakúskych mestách s cieľom podporiť výstavbu nemocnice v Zaire (dnes [[Kongo (Brazzaville)|Stredoafrická Republika Kongo]]). Vďaka tejto nadácii vzniklo aj prvé profilové CD zboru (Košice, [[1996]]). Od roku [[1998]] až po dnes zbor pravidelne nahráva v štúdiu [[slovenský rozhlas|Slovenského Rozhlasu]] pre [[divadlo|divadlá]] [[Nová scéna]] (Bratislava), [[Divadlo Andreja Bagara]] (Nitra), či Divadlo J. Záborského (Prešov) zborové party [[muzikál]]ov. Medzi najznámejšie patria [[Rómeo a Júlia]] (hudba: Henrich, dirigent: [[Seán Deibler]], USA), [[Klietka bláznov]] /LaLa cage aux folles (hudba: J. Hermann), [[Fidlikant na streche]]/Fiddler on the roof (hudba: [[Jerry Bock]]), [[Vlasy (muzikál)|Vlasy]]/Hair (hudba: [[Galt MacDermot]]), [[Donaha!]] /The full Monty (hudba: [[David Yazbeck]]), [[Kabaret (muzikál)|Kabaret]] (hudba: [[Joe Masteroff]] – [[Joe Kander]] – [[Fred Ebb]]), [[Hallo Dolly!]] (hudba: [[Jerry Herman]]), [[Finianova dúha]]/Finian´s Rainbow (hudba: [[Edgar Yipsel Harburg]] – [[Fred Saidy]] – [[Burton Lane]]), [[Mamzelle Nitouche]] (hudba: [[Hervé|Florimond Hervé]]), či pôvodné slovenské muzikály: [[Adam Šangala]] (hudba: [[Vašo Patejdl]]), [[Veľmi pyšná princezná (muzikál)|Veľmi pyšná princezná]] (hudba: [[Karel Cón]]), [[Sv. František z Assisi (muzikál)|Sv. František z Assisi]] (hudba: [[Gabo Dušík]]). Rada pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri KBS v roku [[2009]] udelila zbor cenu „Fra Angelica“ za mimoriadny prínos v oblasti [[kresťanská hudba|kresťanskej hudby]]. [[Zbormajster|Zbormajstrom]] zboru je od jeho vzniku až podnes Viliam Gurbaľ, [[organista]] Dómu sv. Alžbety. Organizačne i právne zbor zastrešuje občianske združenie Zbor sv. Cecílie, ktorého poslaním je všeobecne pomáhať rozvoju chrámovej hudby v Dóme sv. Alžbety a vo východoslovenskom regióne. Medzi najnovšie projekty združenia patrí „Musica ex archivo“ a založenie barokového orchestra v Košiciach. == Diskografia == * [[1994]] ''Benedicam Dominum'' – , MC * [[1996]] ''Gaudeamus'' – , CD * [[2002]] ''Vianoce v Košiciach – [[Železiar (folklórny súbor)|FS Železiar]] a Zbor sv. Cecílie'' – , CD <ref>http://www.jankohrasko.sk/slovensky-folklor/katalog-slovenskeho-folkloru/subjekty/ludove-hudby/ludova-hudba-zeleziar</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://zborsvcecilie.sk webová stránka Zboru sv. Cecílie] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Kresťanská hudba]] f0ibap095bm6lkmppnwi82lk5qf8gz6 7429036 7429034 2022-08-22T21:23:49Z PALLY27 55074 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}}{{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Zbor svätej Cecílie|Krajina pôvodu=Slovenská republika|Roky pôsobenia=1992 - súčasnosť|Webstránka=https://zborsvcecilie.sk}} === História zboru === '''Zbor sv. Cecílie''', pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]] vznikol v roku [[1992]]. Pri jeho zrode stálo 10 mladých amatérskych spevákov, v súčasnosti je už zbor pomerne veľkým umeleckým telesom. V roku 1993 začal zbor vážnejšie spolupracovať s slovenským dirigentom [[Ján Drietomský|Jánom Drietomským]], pod vedením ktorého získal v roku 1994 2. cenu na medzinárodnej súťaži G. P. da Palestrinu vo [[Vatikán]]e, nahral svoje prvé prezentačné nahrávky a časť zboru vstúpila do spolupráce s [[opera|operou]] [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] v operách [[Giuseppe Verdi|G. Verdiho]] [[Nabucco]] a [[Aida]]. V roku [[1995]] nadviazal [[zbor]] spoluprácu so [[Štátna filharmónia Košice|Štátnou Filharmóniou Košice]] (ŠFK) a jej koncertným majstrom [[Karol Petróczi|Karolom Petróczim]], ktorý pripravoval zbor na pravidelné Vianočné koncerty v ŠFK a tiež pri pripravil dlhodobý projekt, v rámci ktorého odznelo na koncertnom pódiu ŠFK šesť veľkých [[Haydn]]ových omší. V rokoch [[1995]] – [[2002]] tak v novodobej premiére odzneli [[Omša|omše]]: [[Heiligmesse]], [[Paukenmesse]], [[Theresienmesse]], [[Schöpfungsmesse]] a [[Harmoniemesse]] a to pod taktovkou viacerých [[dirigent]]ov európskeho formátu: [[Stanislav Macura]] (ČR), U. Schneider (Sch), [[Tomáš Koutník]] (ČR), [[Róbert Stankovský]] a [[Peter Feranec]] (obaja SR). Hrala ŠFK. Pod vedením svojho zbormajstra, [[Viliam Gurbaľ|Viliama Gurbaľa]] (zakladajúceho člena zboru) získal v rokoch [[1996]] – [[2001]] niekoľko medzinárodných ocenení na prestížnej súťaži [[chrámový zbor|chrámových zborov]] v rámci Festivalu de Picardie (Fr) a to v meste [[Amiens]] ([[1996]], 2. miesto) a v [[Noyon]] ([[1998]] – cena za najlepšiu interpretáciu povinnej skladby súťaže: „Ubi est“, autorka L. Vhrunc, Slovinsko). Úspešnými boli i koncerty v rámci ďalších rokov spomínaného festivalu de Picardie, a to v meste [[Beauvais]] (2000) – uvedenie Vešpier, Op.37 [[Sergej Rachmaninov|Sergeja Rachmaninova]] a 12 hlasnej omše [[Ralf Waughan-Williams|Ralf Waughana-Wiliamsa]] a [[koncert]] v spolupráci s [[filharmónia|filharmóniou]] mesta Amiens v meste Noyon (2001) pod taktovkou [[Edmon Colomer|Edmona Colomera]], kde zbor uviedol dielo [[Maurice Duruflé|Mauricea Duruflého]] Requiem, Op. 9. Po dovŕšení decénia zboru v roku [[2002]] prebehla v nasledujúcich rokoch generačná výmena, ale taktiež veľká snaha o získanie ďalších mladých ľudí do zboru. Význačnejšími počinmi v rámci dómskej liturgie sa stali uvedenia diel [[Joseph Haydn|J. Haydna]]: Mariazellermesse (2003), [[Kleine Orgelsolomesse]] (2007), [[Missa St. Nicolai]] (2008), niekoľko menších omší [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]] a tiež jeho [[Requiem (Mozart)|Requiem]] (2005), a úspešný pokus o uvedenie 36 hlasnej omše Henricha I. F. von Bibera: Missa Alleluja (2004). Na koncertnom pódiu sa zbor dvakrát predstavil s dirigentom [[Larry Newland|L. Newlandom]] (USA), s ktorým zbor uviedol diela G. F. Händla: Messiah (1. časť v r. [[2004]]), ďalej Magnificat [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]] a Stabat Mater R. E. de Astorgu počas prešovskej hudobnej jari (2005). Pod taktovkou dirigenta K. Kevického, spolu s [[orchester|orchestrom]] a sólistami opery Štátneho divadla Košice Zbor sv. Cecílie koncertne uviedol „Ódu na radosť“ [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] ([[Terchová]], [[2003]]). V roku [[2007]] zbor spolu s dychovým orchestrom Mehrenschwandu (CH) uviedol vo svetovej premiére [[oratórium (hudba)|oratórium]] [[Enrico Lavarini|Enrica Lavariniho]] [[St. Vitus]]. V rokoch [[1994]] – [[2004]] zbor spolupracoval s nadáciou „Spes viva“ z [[Mníchov]]a a pravidelne [[koncert]]oval v bavorských a rakúskych mestách s cieľom podporiť výstavbu nemocnice v Zaire (dnes [[Kongo (Brazzaville)|Stredoafrická Republika Kongo]]). Vďaka tejto nadácii vzniklo aj prvé profilové CD zboru (Košice, [[1996]]). Od roku [[1998]] až po dnes zbor pravidelne nahráva v štúdiu [[slovenský rozhlas|Slovenského Rozhlasu]] pre [[divadlo|divadlá]] [[Nová scéna]] (Bratislava), [[Divadlo Andreja Bagara]] (Nitra), či Divadlo J. Záborského (Prešov) zborové party [[muzikál]]ov. Medzi najznámejšie patria [[Rómeo a Júlia]] (hudba: Henrich, dirigent: [[Seán Deibler]], USA), [[Klietka bláznov]] /LaLa cage aux folles (hudba: J. Hermann), [[Fidlikant na streche]]/Fiddler on the roof (hudba: [[Jerry Bock]]), [[Vlasy (muzikál)|Vlasy]]/Hair (hudba: [[Galt MacDermot]]), [[Donaha!]] /The full Monty (hudba: [[David Yazbeck]]), [[Kabaret (muzikál)|Kabaret]] (hudba: [[Joe Masteroff]] – [[Joe Kander]] – [[Fred Ebb]]), [[Hallo Dolly!]] (hudba: [[Jerry Herman]]), [[Finianova dúha]]/Finian´s Rainbow (hudba: [[Edgar Yipsel Harburg]] – [[Fred Saidy]] – [[Burton Lane]]), [[Mamzelle Nitouche]] (hudba: [[Hervé|Florimond Hervé]]), či pôvodné slovenské muzikály: [[Adam Šangala]] (hudba: [[Vašo Patejdl]]), [[Veľmi pyšná princezná (muzikál)|Veľmi pyšná princezná]] (hudba: [[Karel Cón]]), [[Sv. František z Assisi (muzikál)|Sv. František z Assisi]] (hudba: [[Gabo Dušík]]). Rada pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri KBS v roku [[2009]] udelila zbor cenu „Fra Angelica“ za mimoriadny prínos v oblasti [[kresťanská hudba|kresťanskej hudby]]. [[Zbormajster|Zbormajstrom]] zboru je od jeho vzniku až podnes Viliam Gurbaľ, [[organista]] Dómu sv. Alžbety. Organizačne i právne zbor zastrešuje občianske združenie Zbor sv. Cecílie, ktorého poslaním je všeobecne pomáhať rozvoju chrámovej hudby v Dóme sv. Alžbety a vo východoslovenskom regióne. Medzi najnovšie projekty združenia patrí „Musica ex archivo“ a založenie barokového orchestra v Košiciach. == Diskografia == * [[1994]] ''Benedicam Dominum'' – , MC * [[1996]] ''Gaudeamus'' – , CD * [[2002]] ''Vianoce v Košiciach – [[Železiar (folklórny súbor)|FS Železiar]] a Zbor sv. Cecílie'' – , CD <ref>http://www.jankohrasko.sk/slovensky-folklor/katalog-slovenskeho-folkloru/subjekty/ludove-hudby/ludova-hudba-zeleziar</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://zborsvcecilie.sk webová stránka Zboru sv. Cecílie] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Kresťanská hudba]] s4yh77yx8sk5cimtexlzboih20vxg3f 7429094 7429036 2022-08-23T08:46:17Z DurMar12 181423 upravená úvodná sekcia a infobox, pridané a upravené wikilinky, pridané referencie, kategória, upravená sekcia Externé odkazy, úprava textu wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Zbor svätej Cecílie | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Slovensko]] | Žáner = [[kresťanská hudba]] | Roky pôsobenia = 1992{{--}}súčasnosť | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{URL|https://zborsvcecilie.sk}} | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Zbor sv. Cecílie''' je zmiešaný spevácky zbor pôsobiaci pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]]. Vznikol v roku [[1992]]<ref name="onas"/>, o dva roky neskôr získal štatút katedrálneho zboru.<ref name="sme"/> Pri jeho zrode stálo 10 mladých amatérskych spevákov, v súčasnosti je už zbor pomerne veľkým umeleckým telesom. [[Zbormajster|Zbormajstrom]] zboru je od jeho vzniku až podnes Viliam Gurbaľ, [[organista]] Dómu sv. Alžbety.<ref name="sme">{{Citácia periodika | priezvisko = Uličianska | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Organista: Nestačí spievať Bohu od srdca, treba aj čisto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7328673/organista-nestaci-spievat-bohu-od-srdca-treba-aj-cisto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-11 | dátum prístupu = 2022-08-23 }}</ref> Organizačne i právne zbor zastrešuje občianske združenie Zbor sv. Cecílie, ktorého poslaním je všeobecne pomáhať rozvoju chrámovej hudby v Dóme sv. Alžbety a vo východoslovenskom regióne.<ref name="onas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbor sv. Cecílie - O nás| url = https://zborsvcecilie.sk/#onas | vydavateľ = zborsvcecilie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> === História zboru === V roku 1993 začal zbor vážnejšie spolupracovať s slovenským dirigentom [[Ján Drietomský|Jánom Drietomským]], pod vedením ktorého získal v roku 1994 2. cenu na medzinárodnej súťaži G. P. da Palestrinu vo [[Vatikán]]e, nahral svoje prvé prezentačné nahrávky a časť zboru vstúpila do spolupráce s [[opera|operou]] [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] v operách [[Giuseppe Verdi|G. Verdiho]] [[Nabucco]] a [[Aida]]. V roku [[1995]] nadviazal [[Spevácky zbor|zbor]] spoluprácu so [[Štátna filharmónia Košice|Štátnou Filharmóniou Košice]] (ŠFK) a jej koncertným majstrom [[Karol Petróczi|Karolom Petróczim]], ktorý pripravoval zbor na pravidelné Vianočné koncerty v ŠFK a tiež pri pripravil dlhodobý projekt, v rámci ktorého odznelo na koncertnom pódiu ŠFK šesť veľkých [[Haydn]]ových omší. V rokoch [[1995]] – [[2002]] tak v novodobej premiére odzneli [[Omša (hudba)|omše]]: [[Heiligmesse]], [[Paukenmesse]], [[Theresienmesse]], [[Schöpfungsmesse]] a [[Harmoniemesse]] a to pod taktovkou viacerých [[dirigent]]ov európskeho formátu: [[Stanislav Macura]] (ČR), U. Schneider (Sch), [[Tomáš Koutník]] (ČR), [[Róbert Stankovský]] a [[Peter Feranec]] (obaja SR). Hrala ŠFK. Pod vedením svojho zbormajstra, [[Viliam Gurbaľ|Viliama Gurbaľa]] (zakladajúceho člena zboru) získal v rokoch [[1996]]{{--}}[[2001]] niekoľko medzinárodných ocenení na prestížnej súťaži [[chrámový zbor|chrámových zborov]] v rámci Festivalu de Picardie (Fr) a to v meste [[Amiens]] ([[1996]], 2. miesto) a v [[Noyon]] ([[1998]] – cena za najlepšiu interpretáciu povinnej skladby súťaže: „Ubi est“, autorka L. Vhrunc, Slovinsko). Úspešnými boli i koncerty v rámci ďalších rokov spomínaného festivalu de Picardie, a to v meste [[Beauvais]] (2000) – uvedenie Vešpier, Op.37 [[Sergej Rachmaninov|Sergeja Rachmaninova]] a 12 hlasnej omše [[Ralf Waughan-Williams|Ralf Waughana-Wiliamsa]] a [[koncert]] v spolupráci s [[filharmónia|filharmóniou]] mesta Amiens v meste Noyon (2001) pod taktovkou [[Edmon Colomer|Edmona Colomera]], kde zbor uviedol dielo [[Maurice Duruflé|Mauricea Duruflého]] Requiem, Op. 9. Po dovŕšení decénia zboru v roku [[2002]] prebehla v nasledujúcich rokoch generačná výmena, ale taktiež veľká snaha o získanie ďalších mladých ľudí do zboru. Význačnejšími počinmi v rámci dómskej liturgie sa stali uvedenia diel [[Joseph Haydn|J. Haydna]]: Mariazellermesse (2003), [[Kleine Orgelsolomesse]] (2007), [[Missa St. Nicolai]] (2008), niekoľko menších omší [[Wolfgang Amadeus Mozart|W. A. Mozarta]] a tiež jeho [[Requiem (Mozart)|Requiem]] (2005), a úspešný pokus o uvedenie 36 hlasnej omše Henricha I. F. von Bibera: Missa Alleluja (2004). Na koncertnom pódiu sa zbor dvakrát predstavil s dirigentom [[Larry Newland|L. Newlandom]] (USA), s ktorým zbor uviedol diela G. F. Händla: Messiah (1. časť v r. [[2004]]), ďalej Magnificat [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]] a Stabat Mater R. E. de Astorgu počas prešovskej hudobnej jari (2005). Pod taktovkou dirigenta K. Kevického, spolu s [[orchester|orchestrom]] a sólistami opery Štátneho divadla Košice Zbor sv. Cecílie koncertne uviedol „Ódu na radosť“ [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] ([[Terchová]], [[2003]]). V roku [[2007]] zbor spolu s dychovým orchestrom Mehrenschwandu (CH) uviedol vo svetovej premiére [[oratórium (hudba)|oratórium]] [[Enrico Lavarini|Enrica Lavariniho]] [[St. Vitus]]. V rokoch [[1994]]{{--}}[[2004]] zbor spolupracoval s nadáciou „Spes viva“ z [[Mníchov]]a a pravidelne [[koncert]]oval v bavorských a rakúskych mestách s cieľom podporiť výstavbu nemocnice v Zaire (dnes [[Kongo (Brazzaville)|Stredoafrická Republika Kongo]]). Vďaka tejto nadácii vzniklo aj prvé profilové CD zboru (Košice, [[1996]]). Od roku [[1998]] až po dnes zbor pravidelne nahráva v štúdiu [[slovenský rozhlas|Slovenského Rozhlasu]] pre [[Divadlo (organizácia)|divadlá]] [[Nová scéna]] (Bratislava), [[Divadlo Andreja Bagara]] (Nitra), či Divadlo J. Záborského (Prešov) zborové party [[muzikál]]ov. Medzi najznámejšie patria [[Rómeo a Júlia]] (hudba: Henrich, dirigent: [[Seán Deibler]], USA), [[Klietka bláznov]] /LaLa cage aux folles (hudba: J. Hermann), [[Fidlikant na streche]]/Fiddler on the roof (hudba: [[Jerry Bock]]), [[Vlasy (muzikál)|Vlasy]]/Hair (hudba: [[Galt MacDermot]]), [[Donaha!]] /The full Monty (hudba: [[David Yazbeck]]), [[Kabaret (muzikál)|Kabaret]] (hudba: [[Joe Masteroff]] – [[Joe Kander]] – [[Fred Ebb]]), [[Hallo Dolly!]] (hudba: [[Jerry Herman]]), [[Finianova dúha]]/Finian´s Rainbow (hudba: [[Edgar Yipsel Harburg]] – [[Fred Saidy]] – [[Burton Lane]]), [[Mamzelle Nitouche]] (hudba: [[Hervé|Florimond Hervé]]), či pôvodné slovenské muzikály: [[Adam Šangala]] (hudba: [[Vašo Patejdl]]), [[Veľmi pyšná princezná (muzikál)|Veľmi pyšná princezná]] (hudba: [[Karel Cón]]), [[Sv. František z Assisi (muzikál)|Sv. František z Assisi]] (hudba: [[Gabo Dušík]]). == Ocenenia == Rada pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri [[Konferencia biskupov Slovenska|KBS]] v roku [[2009]] udelila zboru cenu „Fra Angelica“ za mimoriadny prínos v oblasti [[kresťanská hudba|kresťanskej hudby]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS, tu; pz | odkaz na autora = | titul = Udelenie kultúrneho ocenenia Fra Angelico za rok 2008 | url = https://m.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090218021 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2009-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Diskografia == * [[1994]] ''Benedicam Dominum'' – , MC * [[1996]] ''Gaudeamus'' – , CD * [[2002]] ''Vianoce v Košiciach – [[Železiar (folklórny súbor)|FS Železiar]] a Zbor sv. Cecílie'' – , CD <ref>http://www.jankohrasko.sk/slovensky-folklor/katalog-slovenskeho-folkloru/subjekty/ludove-hudby/ludova-hudba-zeleziar</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://zborsvcecilie.sk Oficiálne stránky Zboru sv. Cecílie] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Kresťanská hudba]] [[Kategória:Organizácie založené v 1992]] 6rx5ceh53c0zxtdvjcslrivq1s78or6 Diskografia Beáty Dubasovej 0 274134 7428840 7428511 2022-08-22T15:45:55Z Bojars 6357 -duplicity wikitext text/x-wiki {{Infobox Diskografia umelca | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Obrázok = | Popis obrázku = | Štúdiové albumy = 6 | Koncertné albumy = 0 | Kompilácie = 4 | DVD = | Videoklipy = | Soundtracky = | Coververzie = 1 | Remixy = | EP = | Single = 6 | Propagačné single = | Spolupracujúci interpret = 9+2 detské albumy | Referencie = }} Toto je '''diskografia slovenskej speváčky [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]'''. Speváčka má na svojom konte šesť oficiálnych štúdiových albumov (jeden z týchto albumov vyšiel v anglickej verzii) a nemá vydaný vlastný sólový [[koncertný album]]. Hudobní vydavatelia dali na trh štyri kompilácie jej nahrávok. V roku vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] dalo na trh vo forme dvojalbumu reedíciu prvých dvoch albumov Beáty Dubasovej, ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' a ''[[Úschovňa pohľadov]]''. Okrem albumov má Beáta Dubasová registrovaných šesť [[Singel (hudba)|singlov]]. Beáta Dubasová spolupracovala na desiatich spoločných projektoch iných umelcov a naspievala piesne na dva detské albumy. == Diskografia == ; Štúdiové albumy * [[1987]] – ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' – Opus, LP * [[1988]] – ''[[Úschovňa pohľadov]]'' – Opus, LP * [[1990]] – ''[[Za dverami mojej izby]]'' – Opus, LP * [[1993]] – ''[[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]'' – Monitor, CD * [[2000]] – ''[[7 dní]]'' – Universal, CD * [[2006]] – ''[[Ako chutí ráno]]'' – Opus, CD ;Detské albumy * [[1987]] – ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' – Opus, LP * [[1996]] – ''[[Išla myška briežkom]]'' – Musica, CD ;Exportné coververzie albumov * [[1988]] – ''[[Beáta – anglická verzia]]'' – Opus, LP ;Kompilácie * [[1994]] – ''[[Beáta – 1983–1993]]'' – Opus, CD * [[2001]] – ''[[Beáta – to najlepšie]]'' – Bonton, CD * [[2007]] – ''[[Best Of (Beáta Dubasová)|Best Of]]'' – Opus, CD * [[2020]] – ''[[Najväčšie hity 1985–2020]]'' – Opus, 2CD ;Single * [[1984]] – „Maznáčik“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Maznáčik“ # „Na poludnie“ </small> * [[1984]] – „Oriešky lásky“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Oriešky lásky“ # „Radšej pomaly“ </small> * [[1986]] – „My sa nedáme“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „My sa nedáme“ # „Všetky pravdy noci“ </small> * [[1986]] – „Rozmarný“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) * [[1989]] – „Muzikantské byty“ (vynilový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Muzikantské byty“ (duet s [[Vašo Patejdl|V. Patejdlom]]) # „Kaskadér, vol.2“ ([[remix]]) </small> * [[1989]] – „Megamix“ – maxi–singel == Spoločné kompilácie s inými umelcami == * [[2001]] ''SK Superhity II 1989-2000'' - BMG Ariola, 2CD ** 08. „Ten príbeh je preč“ - cd2 * [[2006]] ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]] + [[Hrajme sa na Petra]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> - CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) * [[2007]] ''[[Gold Supermix 1]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 01. „Dievča z reklamy“, (edícia Gold) * [[2007]] ''Gold Supermix 2'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 03. „Sme také aké sme“, (edícia Gold) * [[2007]] ''Největší slovenské hity 80.let'' – Warner Music, CD ** 09. „Sme také aké sme“ – [[Beáta Dubasová]] a skupina Kamene * [[2007]] ''Vianoce - Gold'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 12. „Pár vianočných slov“, (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie duety'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 13. „Muzikantské byty“ – [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]], (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie detské hity'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 08. „Gramofónoví ľudkovia“ – [[Beáta Dubasová]] & [[Peter Nagy]] & [[Vašo Patejdl]], (edícia Gold) * [[2009]] ''Vianočný album – [[Robo Opatovský]]'' – Záverečná s.r.o., CD (reedícia albumu z roku 2008, na tomto albume ju naspieval Robo Opatovský) ** 11. „Prvé vianoce“ – [[Robo Opatovský]] a [[Beáta Dubasová]] == LP, MC, CD == * [[1996]] – ''Išla myška briežkom'' – (CD pre deti; [[Musica]], i s verziami bez spevu – karaoke) <small> # „Išla myška # „"A" je prvé v abecede“ # „Kocúr Fuzáň“ # „Boľavé líčko“ # „Nečudujte sa mi“ # „Zajko“ # „Veľký úraz“ # „V úbočí“ # „Dobrú chuť“ # „Fúrik / na lúke“ # „V lese“ # „Stratilo sa "E" “ # „Večer“ </small> * [[2000]] – ''7 dní'' - CD <small> # „Vzlietni“ # „Múzeum strát“ # „Cháp ma“ # „Skús uhádnuť čí si“ # „Odpustené“ # „Viac než soľ“ # „7 dní“ # „Tak ti chvíľu závidím“ # „So mnou môžeš rátať“ # „Na neznámom poschodí“ # „Ráno odíď“ # „Zátišie rúk“ </small> * [[2001]] – ''Beáta - to najlepšie'' – (kompilácia 1985 – 2001, [[Bonton]]) <small> # „Za dverami mojej izby“ # „Maznáčik“ # „Dievča z reklamy“ # „Šumienky z Polomu“ # „Polnočné stopy“ # „Sme také, aké sme“ # „7 dní“ # „Kam sa ženieš“ # „Vráť mi tie hviezdy“ # „Prvá dáma“ # „O jedno sa bojím“ # „Úschovňa pohľadov“ # „Prvý a posledný“ # „4 tony, 1 gram“ # „Cháp ma“ # „Ten príbeh je preč“ # „Večná“ # „Účesy“ # „Za dverami mojej izby /DJUDJO remake/“ </small> * [[2006]] – ''Ako chutí ráno'' – (CD, [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Recept na teba“ # „Kým pri nás láska spáva“ # „Už dávno viem“ # „Náladová“ # „Návod na dýchanie“ # „Plač a smiech“ # „Ako chutí ráno“ # „Ak sa dnes prebudíš“ # „Pár vianočných slov“ # „Snívam“ # „Ženy a muži“ # „Výlet po nebi“ </small> * [[2006]] – ''Peter, Vašo a Beáta deťom + Hrajme sa na Petra'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> – CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) <small> :CD 1 – ''[[Peter Nagy|Peter]], Vašo a [[Beáta Dubasová|Beáta]] deťom'' (reedícia z [[1987]]): # „Gramofónoví ľudkovia“ # „Ako bola objavená Amerika“ # „Čarbičky“ # „Cukráreň smiešností“ # „Oriešky“ # „Pes a mačka“ # „Letí slovo“ # „Aké bude počasie“ # „Darček“ # „Opica na bicykli“ # „Obrátená škola“ # „Pán "O" “ # „Rozprávkové okuliare“ # „Popletená abeceda“ # „Vo vlasoch“ # „Chytľavý smiech“ # „Vyspi sa do krásy“ :CD 2 – ''Hrajme sa na Petra - [[Peter Nagy]]'' (reedícia z [[1990]]): # „Hrajme sa na Petra“ - [[Michaela Pašteková]] # „Myšky zlodejky“ - [[Michaela Pašteková]] # „Nosorožec“ # „Hudobní červíci“ # „Komár“ # „Malíček“ # „Vreckový duch“ # „Opravovňa“ – [[Michaela Pašteková]] # „Prečo krava nenosí žiadnu kravatu“ # „Mačka pána skladateľa“ - [[Michaela Pašteková]] # „Mäsiarky“ # „Hrdza“ # „Máme doma dážď“ – [[Michaela Pašteková]] # „Tomi má v saxofóne zlato“ # „Ružová teta“ # „Vyspi sa do krásy ‘90“ </small> * [[2007]] – ''Best Of'' – (CD, [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Vráť mi tie hviezdy“ # „Za dverami mojej izby“ # „Účesy“ # „Sme také, aké sme“ # „Prvý a posledný“ # „Muzikantské byty“ (duet s [[Vašo Patejdl|V. Patejdlom]]) # „Úschovňa pohľadov“ # „Nauč sa to odo mňa“ # „Ten príbeh je preč“ # „Prvá dáma“ # „Maznáčik“ # „Šálka z porcelánu“ # „Ako chutí ráno“ # „Svet na nočný prúd“ # „Vzlietni“ # „Dievča z reklamy“ # „Dreamlife“ # „Cháp ma“ # „Pár vianočných slov“ # „Megamix '89“ </small> * [[2020]] – ''Najväčšie hity 1985-2020'' – (2CD, [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> CD1 # „Prvý a posledný“ # „Šumienky z Polomu“ # „Vráť mi tie hviezdy“ # „Večná“ # „Svet na nočný prúd“ # „Cháp ma“ # „Ako chutí ráno“ # „Za dverami mojej izby“ # „Dievča z reklamy“ # „Muzikantské byty“ # „Rozmarný“ # „Prvá dáma“ # „O jedno sa bojím“ # „Vzlietni“ # „Ten príbeh je preč“ # „Malá horká čokoláda“ # „Pár vianočných slov“ # „Účesy“ # „Úschovňa pohľadov“ # „Sme také, aké sme“ CD2 # „Som“ # „Kým pri nás láska spáva (Remix)“ # „Niekto ako ja“ # „Múzeum strát“ # „Minúta ticha“ # „Oriešky“ # „Cukráreň smiešností“ # „Deň naopak“ # „Náladová“ # „Polnočné stopy“ # „Už dávno viem“ # „Siroty vlastných detí“ # „Rovnaké večery“ # „Krajšia od slnka“ # „7 dní“ # „Ježiško je v každom z nás“ # „Šálka z porcelánu“ # „4 tony, 1 gram“ # „Psychologické testy“ # „Maznáčik“ </small> {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Beáta Dubasová]] [[Kategória:Diskografie|Dubasová, Beáta]] 5qaybossbxav7iuju3v0p3i8ab3ui6a 7429090 7428840 2022-08-23T08:21:14Z Bojars 6357 /* LP, MC, CD */ -duplicita wikitext text/x-wiki {{Infobox Diskografia umelca | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Obrázok = | Popis obrázku = | Štúdiové albumy = 6 | Koncertné albumy = 0 | Kompilácie = 4 | DVD = | Videoklipy = | Soundtracky = | Coververzie = 1 | Remixy = | EP = | Single = 6 | Propagačné single = | Spolupracujúci interpret = 9+2 detské albumy | Referencie = }} Toto je '''diskografia slovenskej speváčky [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]'''. Speváčka má na svojom konte šesť oficiálnych štúdiových albumov (jeden z týchto albumov vyšiel v anglickej verzii) a nemá vydaný vlastný sólový [[koncertný album]]. Hudobní vydavatelia dali na trh štyri kompilácie jej nahrávok. V roku vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] dalo na trh vo forme dvojalbumu reedíciu prvých dvoch albumov Beáty Dubasovej, ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' a ''[[Úschovňa pohľadov]]''. Okrem albumov má Beáta Dubasová registrovaných šesť [[Singel (hudba)|singlov]]. Beáta Dubasová spolupracovala na desiatich spoločných projektoch iných umelcov a naspievala piesne na dva detské albumy. == Diskografia == ; Štúdiové albumy * [[1987]] – ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' – Opus, LP * [[1988]] – ''[[Úschovňa pohľadov]]'' – Opus, LP * [[1990]] – ''[[Za dverami mojej izby]]'' – Opus, LP * [[1993]] – ''[[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]'' – Monitor, CD * [[2000]] – ''[[7 dní]]'' – Universal, CD * [[2006]] – ''[[Ako chutí ráno]]'' – Opus, CD ;Detské albumy * [[1987]] – ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' – Opus, LP * [[1996]] – ''[[Išla myška briežkom]]'' – Musica, CD ;Exportné coververzie albumov * [[1988]] – ''[[Beáta – anglická verzia]]'' – Opus, LP ;Kompilácie * [[1994]] – ''[[Beáta – 1983–1993]]'' – Opus, CD * [[2001]] – ''[[Beáta – to najlepšie]]'' – Bonton, CD * [[2007]] – ''[[Best Of (Beáta Dubasová)|Best Of]]'' – Opus, CD * [[2020]] – ''[[Najväčšie hity 1985–2020]]'' – Opus, 2CD ;Single * [[1984]] – „Maznáčik“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Maznáčik“ # „Na poludnie“ </small> * [[1984]] – „Oriešky lásky“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Oriešky lásky“ # „Radšej pomaly“ </small> * [[1986]] – „My sa nedáme“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „My sa nedáme“ # „Všetky pravdy noci“ </small> * [[1986]] – „Rozmarný“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) * [[1989]] – „Muzikantské byty“ (vynilový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Muzikantské byty“ (duet s [[Vašo Patejdl|V. Patejdlom]]) # „Kaskadér, vol.2“ ([[remix]]) </small> * [[1989]] – „Megamix“ – maxi–singel == Spoločné kompilácie s inými umelcami == * [[2001]] ''SK Superhity II 1989-2000'' - BMG Ariola, 2CD ** 08. „Ten príbeh je preč“ - cd2 * [[2006]] ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]] + [[Hrajme sa na Petra]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> - CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) * [[2007]] ''[[Gold Supermix 1]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 01. „Dievča z reklamy“, (edícia Gold) * [[2007]] ''Gold Supermix 2'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 03. „Sme také aké sme“, (edícia Gold) * [[2007]] ''Největší slovenské hity 80.let'' – Warner Music, CD ** 09. „Sme také aké sme“ – [[Beáta Dubasová]] a skupina Kamene * [[2007]] ''Vianoce - Gold'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 12. „Pár vianočných slov“, (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie duety'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 13. „Muzikantské byty“ – [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]], (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie detské hity'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 08. „Gramofónoví ľudkovia“ – [[Beáta Dubasová]] & [[Peter Nagy]] & [[Vašo Patejdl]], (edícia Gold) * [[2009]] ''Vianočný album – [[Robo Opatovský]]'' – Záverečná s.r.o., CD (reedícia albumu z roku 2008, na tomto albume ju naspieval Robo Opatovský) ** 11. „Prvé vianoce“ – [[Robo Opatovský]] a [[Beáta Dubasová]] == LP, MC, CD == * [[2000]] – ''7 dní'' - CD <small> # „Vzlietni“ # „Múzeum strát“ # „Cháp ma“ # „Skús uhádnuť čí si“ # „Odpustené“ # „Viac než soľ“ # „7 dní“ # „Tak ti chvíľu závidím“ # „So mnou môžeš rátať“ # „Na neznámom poschodí“ # „Ráno odíď“ # „Zátišie rúk“ </small> * [[2001]] – ''Beáta - to najlepšie'' – (kompilácia 1985 – 2001, [[Bonton]]) <small> # „Za dverami mojej izby“ # „Maznáčik“ # „Dievča z reklamy“ # „Šumienky z Polomu“ # „Polnočné stopy“ # „Sme také, aké sme“ # „7 dní“ # „Kam sa ženieš“ # „Vráť mi tie hviezdy“ # „Prvá dáma“ # „O jedno sa bojím“ # „Úschovňa pohľadov“ # „Prvý a posledný“ # „4 tony, 1 gram“ # „Cháp ma“ # „Ten príbeh je preč“ # „Večná“ # „Účesy“ # „Za dverami mojej izby /DJUDJO remake/“ </small> * [[2006]] – ''Ako chutí ráno'' – (CD, [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Recept na teba“ # „Kým pri nás láska spáva“ # „Už dávno viem“ # „Náladová“ # „Návod na dýchanie“ # „Plač a smiech“ # „Ako chutí ráno“ # „Ak sa dnes prebudíš“ # „Pár vianočných slov“ # „Snívam“ # „Ženy a muži“ # „Výlet po nebi“ </small> * [[2006]] – ''Peter, Vašo a Beáta deťom + Hrajme sa na Petra'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> – CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) <small> :CD 1 – ''[[Peter Nagy|Peter]], Vašo a [[Beáta Dubasová|Beáta]] deťom'' (reedícia z [[1987]]): # „Gramofónoví ľudkovia“ # „Ako bola objavená Amerika“ # „Čarbičky“ # „Cukráreň smiešností“ # „Oriešky“ # „Pes a mačka“ # „Letí slovo“ # „Aké bude počasie“ # „Darček“ # „Opica na bicykli“ # „Obrátená škola“ # „Pán "O" “ # „Rozprávkové okuliare“ # „Popletená abeceda“ # „Vo vlasoch“ # „Chytľavý smiech“ # „Vyspi sa do krásy“ :CD 2 – ''Hrajme sa na Petra - [[Peter Nagy]]'' (reedícia z [[1990]]): # „Hrajme sa na Petra“ - [[Michaela Pašteková]] # „Myšky zlodejky“ - [[Michaela Pašteková]] # „Nosorožec“ # „Hudobní červíci“ # „Komár“ # „Malíček“ # „Vreckový duch“ # „Opravovňa“ – [[Michaela Pašteková]] # „Prečo krava nenosí žiadnu kravatu“ # „Mačka pána skladateľa“ - [[Michaela Pašteková]] # „Mäsiarky“ # „Hrdza“ # „Máme doma dážď“ – [[Michaela Pašteková]] # „Tomi má v saxofóne zlato“ # „Ružová teta“ # „Vyspi sa do krásy ‘90“ </small> * [[2007]] – ''Best Of'' – (CD, [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Vráť mi tie hviezdy“ # „Za dverami mojej izby“ # „Účesy“ # „Sme také, aké sme“ # „Prvý a posledný“ # „Muzikantské byty“ (duet s [[Vašo Patejdl|V. Patejdlom]]) # „Úschovňa pohľadov“ # „Nauč sa to odo mňa“ # „Ten príbeh je preč“ # „Prvá dáma“ # „Maznáčik“ # „Šálka z porcelánu“ # „Ako chutí ráno“ # „Svet na nočný prúd“ # „Vzlietni“ # „Dievča z reklamy“ # „Dreamlife“ # „Cháp ma“ # „Pár vianočných slov“ # „Megamix '89“ </small> * [[2020]] – ''Najväčšie hity 1985-2020'' – (2CD, [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> CD1 # „Prvý a posledný“ # „Šumienky z Polomu“ # „Vráť mi tie hviezdy“ # „Večná“ # „Svet na nočný prúd“ # „Cháp ma“ # „Ako chutí ráno“ # „Za dverami mojej izby“ # „Dievča z reklamy“ # „Muzikantské byty“ # „Rozmarný“ # „Prvá dáma“ # „O jedno sa bojím“ # „Vzlietni“ # „Ten príbeh je preč“ # „Malá horká čokoláda“ # „Pár vianočných slov“ # „Účesy“ # „Úschovňa pohľadov“ # „Sme také, aké sme“ CD2 # „Som“ # „Kým pri nás láska spáva (Remix)“ # „Niekto ako ja“ # „Múzeum strát“ # „Minúta ticha“ # „Oriešky“ # „Cukráreň smiešností“ # „Deň naopak“ # „Náladová“ # „Polnočné stopy“ # „Už dávno viem“ # „Siroty vlastných detí“ # „Rovnaké večery“ # „Krajšia od slnka“ # „7 dní“ # „Ježiško je v každom z nás“ # „Šálka z porcelánu“ # „4 tony, 1 gram“ # „Psychologické testy“ # „Maznáčik“ </small> {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Beáta Dubasová]] [[Kategória:Diskografie|Dubasová, Beáta]] e6hmhicm3g9rlprbbs0lq3zou8en4em 7429120 7429090 2022-08-23T11:11:32Z Bojars 6357 upratanie wikitext text/x-wiki {{Infobox Diskografia umelca | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Obrázok = | Popis obrázku = | Štúdiové albumy = 6 | Koncertné albumy = 0 | Kompilácie = 4 | DVD = | Videoklipy = | Soundtracky = | Coververzie = 1 | Remixy = | EP = | Single = 6 | Propagačné single = | Spolupracujúci interpret = 9+2 detské albumy | Referencie = }} Toto je '''diskografia slovenskej speváčky [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]'''. Speváčka má na svojom konte šesť oficiálnych štúdiových albumov (jeden z týchto albumov vyšiel v anglickej verzii) a nemá vydaný vlastný sólový [[koncertný album]]. Hudobní vydavatelia dali na trh štyri kompilácie jej nahrávok. V roku vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] dalo na trh vo forme dvojalbumu reedíciu prvých dvoch albumov Beáty Dubasovej, ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' a ''[[Úschovňa pohľadov]]''. Okrem albumov má Beáta Dubasová registrovaných šesť [[Singel (hudba)|singlov]]. Beáta Dubasová spolupracovala na desiatich spoločných projektoch iných umelcov a naspievala piesne na dva detské albumy. == Diskografia == ; Štúdiové albumy * [[1987]] – ''[[Beáta (Beáta Dubasová)|Beáta]]'' – Opus, LP * [[1988]] – ''[[Úschovňa pohľadov]]'' – Opus, LP * [[1990]] – ''[[Za dverami mojej izby]]'' – Opus, LP * [[1993]] – ''[[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]'' – Monitor, CD * [[2000]] – ''[[7 dní]]'' – Universal, CD * [[2006]] – ''[[Ako chutí ráno]]'' – Opus, CD ;Detské albumy * [[1987]] – ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' – Opus, LP * [[1996]] – ''[[Išla myška briežkom]]'' – Musica, CD ;Exportné coververzie albumov * [[1988]] – ''[[Beáta – anglická verzia]]'' – Opus, LP ;Kompilácie * [[1994]] – ''[[Beáta – 1983–1993]]'' – Opus, CD * [[2001]] – ''[[Beáta – to najlepšie]]'' – Bonton, CD * [[2007]] – ''[[Best Of (Beáta Dubasová)|Best Of]]'' – Opus, CD * [[2020]] – ''[[Najväčšie hity 1985–2020]]'' – Opus, 2CD ;Single * [[1984]] – „Maznáčik“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Maznáčik“ # „Na poludnie“ </small> * [[1984]] – „Oriešky lásky“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Oriešky lásky“ # „Radšej pomaly“ </small> * [[1986]] – „My sa nedáme“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „My sa nedáme“ # „Všetky pravdy noci“ </small> * [[1986]] – „Rozmarný“ – (vinylový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) * [[1989]] – „Muzikantské byty“ (vynilový singel) ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) <small> # „Muzikantské byty“ (duet s [[Vašo Patejdl|V. Patejdlom]]) # „Kaskadér, vol.2“ ([[remix]]) </small> * [[1989]] – „Megamix“ – maxi–singel == Spoločné kompilácie s inými umelcami == * [[2001]] ''SK Superhity II 1989-2000'' - BMG Ariola, 2CD ** 08. „Ten príbeh je preč“ - cd2 * [[2006]] ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]] + [[Hrajme sa na Petra]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> - CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) * [[2007]] ''[[Gold Supermix 1]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 01. „Dievča z reklamy“, (edícia Gold) * [[2007]] ''Gold Supermix 2'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 03. „Sme také aké sme“, (edícia Gold) * [[2007]] ''Největší slovenské hity 80.let'' – Warner Music, CD ** 09. „Sme také aké sme“ – [[Beáta Dubasová]] a skupina Kamene * [[2007]] ''Vianoce - Gold'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 12. „Pár vianočných slov“, (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie duety'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 13. „Muzikantské byty“ – [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]], (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie detské hity'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD ** 08. „Gramofónoví ľudkovia“ – [[Beáta Dubasová]] & [[Peter Nagy]] & [[Vašo Patejdl]], (edícia Gold) * [[2009]] ''Vianočný album – [[Robo Opatovský]]'' – Záverečná s.r.o., CD (reedícia albumu z roku 2008, na tomto albume ju naspieval Robo Opatovský) ** 11. „Prvé vianoce“ – [[Robo Opatovský]] a [[Beáta Dubasová]] {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Beáta Dubasová]] [[Kategória:Diskografie|Dubasová, Beáta]] 4nks1gchsxytzbyv1rooz4ftrna7i1a Moskovský protokol 0 278863 7428912 6009861 2022-08-22T17:57:10Z Starekolena 8222 wikitext text/x-wiki '''Protokol z rokovaní delegácií ZSSR a ČSSR v Moskve''' známy viac ako '''Moskovský protokol''' bol [[dokument]] podpísaný väčšinou najvyšších predstaviteľov [[ČSSR|Česko-Slovenska]] na čele s prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]]. Dokument podpísali 19 členovia československej delegácie s výnimkou Františka Kriegla. Jednania v Moskve sa konali od 23. do [[26. august]] [[1968]] a za ČSSR jednali členovia oficiálnej delegácie, neoficiálnej ale aj internovaní funkcionári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=moskevská jednání v srpnu 1968|url=http://www.totalita.cz/vysvetlivky/mosk_jedn68.php|dátum prístupu=2022/08/22|priezvisko=Růžička|meno=Daniel}}</ref> Všetci československí účastníci s výnimkou F. Kriegla súhlasili a podpísali tzv. moskovský protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov. Protokol obsahoval pätnásť článkov, ktoré boli tak potupné (napr. vyhlásenie o podriadenosti, namiesto stiahnutia vojsk bola dohodnutá legalizácia dočasného pobytu sovietskych vojsk a pod.) že dohoda obsahovala samostatný článok o utajení priebehu rokovaní aj vzájomných kontaktov po 20. auguste 1968. 27. august 1968 bolo v spoločnom prehlásení bolo oznámené uzavretie rokovaní v Moskve a dosiahnutie dohody, ktorej "cieľom je čo najrýchlejšia normalizácia situácie v ČSSR",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komuniké z Československo - Sovětského jednání v Moskvě dne 27. 8. 1968|url=http://www.totalita.cz/texty/komunike_mosk_1968_08_27.php|dátum prístupu=2022/08/22|priezvisko=Vlček|meno=Tomas}}</ref> čo bolo podmienkou prepustenie internovaných a návratu československej delegácie (aj Kriegla) z Moskvy. 31. augusta bol protokol prijatý aj ústredným výborom Komunistickej strany Československa. Protokolu znamenal ideové popretie [[Pražská jar|pražskej jari]], prijatie „[[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|bratskej pomoci ZSSR]]“ a otvorenie cesty k budúcej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]]. Protokol anuloval mimoriadny [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] a vrátil vzájomné vzťahy na úroveň spred leta 1968. Protokol najmä legalizoval pobyt intervenčných vojsk v krajine dovtedy, kým nepominie tzv. hrozba odklonu od [[socializmus|socializmu]]. == Obsah == Protokol obsahuje pätnásť článkov, ktoré sú iba očíslované a nemajú názov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protokol o jednání delegace ČSSR a SSSR (tzv. Moskevský protokol)|url=http://www.totalita.cz/texty/prot_mosk_1968.php|dátum prístupu=2022/08/22|priezvisko=Růžička|meno=T}}</ref> Stručne je možné ich obsah popísať takto: # Vyhlásenie podriadenosti (návrat k úlohám, ktoré dostalo KSČ od [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežneva]] 1. augusta 1968 v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] a 3. augusta 1968 na stretnutí strán v Bratislave.) # Zneplatnenie mimoriadneho Vysočanského zjazdu # Kádrové zmeny vo vedení strany s cieľom "normalizovať", upevnenie socializmu a rozvoj vzťahov s bratskými krajinami # Umlčanie slobodných médií vrátane kádrových zmien # Schválenie pobytu vojsk # Zamedzenie konfliktov (opatrenia pre tlač, rozhlas a televíziu, ktorá by vylúčila možnosť vyvolania budúcich konfliktov medzi občanmi ČSSR a vojskami na území ČSSR) # Ochrana kolaborantov # Upevnenie hospodárskej závislosti # Posilnenie Varšavského paktu # Podriadenie zahraničnej politiky Sovietskemu zväzu # Stiahnutie sťažnosti v OSN # Potrestanie vinníkov (vo vláde, straníckych a štátnych orgánov a organizáciach) # Inštrukcie k ďalšej politike # Utajenie priebehu rokovaní # Priateľstvo na večné časy == Okolnosti podpísania dokumentu == V roku [[1968]] vyvrcholila nespokojnosť obyvateľstva ČSSR s politikou najvyššieho vedenia [[KSČ]], čo viedlo k významným zmenám na dôležitých postoch. Do popredia sa tak dostali [[reforma|reformné]] sily, ktoré otvorene hlásali novú cestu budovania, tzv. [[socializmus s ľudskou tvárou|socializmu s ľudskou tvárou]]. [[Prezídium najvyššieho sovietu ZSSR|Vedenie]] komunistickej strany Sovietskeho zväzu na čele s [[Leonid Brežnev|Leonidom Brežnevom]] videlo v tomto procese potenciálne nebezpečenstvo a pokúšalo sa zasiahnuť najprv diplomatickou cestou. Rokovania s česko-slovenskými politikmi však neviedli k ústupkom ani jednej zo strán. Sovietski najvyšší predstavitelia preto začali pripravovať spolu s ostatnými krajinami [[varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] (s výnimkou [[Rumunsko|Rumunska]]) ozbrojený zásah proti ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|preniklo nečakane]] najmenej pol milióna mužov [[ZSSR]], [[PĽR]], [[MĽR]] a [[BĽR]] z okolitých krajín a bez boja obsadili najdôležitejšie ciele v krajine. Špeciálna jednotka zároveň zatkla najvyšších predstaviteľov krajiny ([[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]], [[Oldřich Černík|Oldřicha Černíka]], [[Josef Smrkovský|Josefa Smrkovského]], [[František Kriegel|Františka Kriegla]] a [[Josef Špaček|Josefa Špačka]]), ktorí boli okamžite letecky prevezení do [[Moskva|Moskvy]]. Na druhý deň (22. augusta) po vpáde prebehol narýchlo zvolaný [[14. zjazd Komunistickej strany Československa|14. zjazd]] Komunistickej strany Československa. Zjazd, ktorý sa uskutočnil v [[Praha|pražských]] [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]], odsúdil vpád spojeneckých vojsk a žiadal ich odchod z krajiny, návrat zatknutých predstaviteľov krajiny a vyjadroval aj neochotu prerušiť reformný proces v KSČ. Zároveň prezident [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svoboda]] nevymenoval do funkcie konzervatívnym krídlom KSČ narýchlo zostavenú [[kolaborácia|kolaborantskú]] vládu na čele s [[Alois Indra|Aloisom Indrom]]. Týmito krokmi z politického hľadiska intervencia úplne zlyhala. 23. augusta odletela do Moskvy delegácia česko-slovenských politikov, na čele s prezidentom Svobodom. Ich cieľom bolo dosiahnuť dohodu so sovietskymi predstaviteľmi a najmä stiahnutie okupačných vojsk. Rokovania, ktoré sa uskutočnili pod diktátom Brežnevovského vedenia [[KSSZ]] v Moskve od 23. do 26. augusta 1968, boli vedené nátlakovými metódami. Podarilo sa dosiahnuť prísľub stiahnutia vojsk z centier miest a obcí do vyhradených priestorov<ref>{{cite web|url=http://www.ct24.cz/srpen-1968/23996-moskevsky-protokol-pohrbil-vsechny-nadeje |title= Moskevský protokol pohřbil všechny naděje |publisher=ct24.cz |date=1.6.2009}}</ref>. Vymenovanie vlády na čele s Indrom sa síce Sovietom nepodarilo dosiahnuť, ale 19 z 20 predstaviteľov ČSSR nakoniec bolo nútených súhlasiť s pobytom intervenčných vojsk dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od [[socializmus|socializmu]]. Jediným z predstaviteľov, ktorý nepristúpil na sovietsky nátlak, bol [[František Kriegel]], predseda [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Moskovský protokol bol začiatkom konca demokratizačného procesu v komunistickej strane a začal obdobie [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], ktorá bola v spoločenskom živote krajiny výrazným krokom späť. Poľská, bulharská a maďarská časť intervenčných vojsk síce do konca roka opustila krajinu, ale 150 000 príslušníkov sovietskej armády zostalo na území Česko-Slovenska až do roku 1991. == Referencie == <references /> [[Kategória:Pražská jar]] 4ebnnnvd69nphlvfjw1ixih4c3prdve Diskusia s redaktorom:Jetam2 3 283438 7429103 7427759 2022-08-23T10:40:13Z 78.99.213.206 poznámka k písaniu wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) ::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) == Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC) :{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC) == Šport v XY vs. Športové podujatia v XY == Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC) :Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC) ::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC) :::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC) :::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC) ::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) == Prajem dobrý deň! Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC) :{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC) == This Month in Education: July 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 7 • July 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23607963 --> == Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) == ahoj môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC) == Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 == Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls! ~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC) ::Of course!! Come anytime, invite anyone else [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) == Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC) :{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) == Dobry vecer, klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. Dakujem a prajem este pekny vecer S pozdravom Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC) :{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC) ::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre. [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) == Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC) :Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC) == Kat. Vzniklo v == Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}). Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC) ::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC) :::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&diff=7426413&oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) == Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC) Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC) :{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) == Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC) :{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC) ::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC) ::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC) == Zdroje a preklady == Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}</ref>, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC) {{Referencie}} i7vz8z43680f02mtm8ilsjyujrkfdir Štátny znak Spojených štátov 0 288694 7428784 6625657 2022-08-22T13:58:50Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Greater coat of arms of the United States.svg|thumb|Štátny znak Spojených štátov]] [[Súbor:US-GreatSeal-Obverse.svg|thumb|Lícna (predná) strana veľkej pečate so štátnym znakom]] [[Súbor:US Great Seal Reverse.svg|thumb|Rubová (zadná) strana veľkej pečate]] '''Štátny znak [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]''' je tvorený lícovou (lícnou) stranou veľkej [[štátna pečať|štátnej pečati]] ([[Angličtina|anglicky]]: ''The Great Seal of the United States''), ktorá bola po prvýkrát verejne použitá roku [[1782]] a jej autormi sú [[Charles Thompson]] a [[William Barton]]. == Lícová strana == Hlavnou postavou lícovej strany [[pečať|pečati]] je národný symbol '''[[Orol bielohlavý]]''' s krídlami za letu. Na prsiach nesie srdečný štítok s vyobrazením modrého obdĺžnikového poľa, pod ktorým je šesť zvislých červených pruhov na bielom poli. [[Orol bielohlavý|Orol]] má vo svojom heraldický ľavom pazúre zväzok trinástich šípov (odkazujúcich na trinásť pôvodných štátov) a v pravom pazúre [[Olivovník|olivovú]] ratolesť (s trinástimi listami a trinástimi [[Oliva|olivami]], opäť zastupujúcich 13 pôvodných zemí). Šípy a [[Olivovník|olivová]] ratolesť spolu symbolizujú, že [[Spojené štáty americké]] túžia po mieri, ale vždy budú pripravený na boj. Heraldický vpravo hľadiaca hlava [[Orol bielohlavý|orla]] drží v zobáku stuhu s [[Latinka|latinským]] heslom '''[[E PLURIBUS UNUM]]''' („Z mnohých jeden“). Nad hlavou sa vznáša trinásť hviezd na modrom poli, ktoré sú usporiadané do radu 1-4-3-4-1. Spod modrého poľa vychádzajú dokola zlaté slnečné lúče končiace pod prstencom bielych obláčikov. == Rubová strana == Na zadnej strane pečati je trinásť poschodová nedokončená tehlová [[pyramída]], nad ktorou je oko v modrom trojuholníku v prstenci zlatých lúčov. V základoch pyramídy je nápis písaný rímskymi číslicami MDCCLXXVI ([[1776]]), rok založenia Spojených štátov. Na pôde pod pyramídou sú vyobrazené [[ker|kry]] hraničiace so stuhou s [[Latinka|latinským]] heslom [[NOVUS ORDO SECLORUM]]. Na modrej oblohe nad pyramídou je umiestnene [[Latinka|latinské]] heslo '''[[Annuit coeptis|ANNUIT COEPTIS]]''' („(On) schválil (nami) započaté“). <gallery> Image:COA of US embassy Prague 2257.JPG|Štátny znak USA na budove veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]] Image:Us-passport.jpg| Štátny znak na cestovnom pase Image:Seal Of The President Of The United States Of America.svg|[[Pečať]] (znak) [[Prezident Spojených štátov amerických|Prezidenta Spojených štátov amerických]] </gallery> == Symbolika == * [[Orol bielohlavý]] je národný symbol Spojených štátov. * Srdečný štítok pripomína [[Vlajka Spojených štátov|vlajku USA]], ale toto porovnanie je nesprávne z dvoch hlavných dôvodov: ** Na modrom poli nie sú hviezdy. ** Najvzdialenejšie pruhy sú biele, nie červené ako je tomu na vlajke. * Pyramída je symbolom sily a trvania. * Šípy a olivová ratolesť predstavujú vojnu a mier. * Oko je symbolom [[Kresťanstvo|kresťanskej]] ikonografie. === Počet 13 === Počet trinásť symbolizuje 13 zakladajúcich zemí (kolónií) USA, na štátnej pečati je toto číslo symbolizované: * 13 hviezd (v poli nad [[Orol bielohlavý|orlov]] hlavou) * 13 pruhov na štíte * 13 šípov v pazúre * 13 písmen v heslách "E PLURIBUS UNUM" a "ANNUIT COEPTIS" (počet znakov z celej pečati je 52, čo je samo o sobe rovnomerne deliteľné 13) * 13 [[Olivovník|olivových]] listov (podľa zvyklosti, ktoré nie sú dané zákonom) * 13 [[Oliva|olív]] na ratolesti (podľa zvyklosti, ktoré nie sú dané zákonom) * 13 úrovní pyramídy (podľa zvyklosti, ktoré nie sú dané zákonom) * 13 strán, ktoré má stužka * 13 krov pod pyramídou == Pečate štátov Spojených štátov amerických == {{Hlavný článok|Zoznam pečatí štátov Spojených štátov amerických}} <gallery> Súbor:Seal of Alabama.svg| [[Alabama]] Súbor:Seal of Alaska.svg| [[Aljaška]] (Alaska) Súbor:Seal of Arizona.svg| [[Arizona]] Súbor:Seal of Arkansas.svg| [[Arkansas]] Súbor:Seal of Colorado.svg| [[Colorado (štát USA)|Colorado]] Súbor:Seal of Connecticut.svg| [[Connecticut]] Súbor:Seal of Delaware.svg| [[Delaware (štát USA)|Delaware]] Image:Seal of Florida.svg| [[Florida]] Image:Seal of Georgia.svg| [[Georgia (štát USA)|Georgia]] Súbor:Seal of the State of Hawaii.svg| [[Havaj (štát USA)|Havaj]] Image:Seal of Idaho.svg| [[Idaho]] Image:Seal of Illinois.svg| [[Illinois]] Image:Seal of Indiana.svg| [[Indiana]] Image:Seal of Iowa.svg| [[Iowa]] Image:Seal of South Dakota.svg| [[Južná Dakota]] (South Dakota) Image:Seal of California.svg| [[Kalifornia]] (California) Image:Seal of Kansas.svg| [[Kansas (štát USA)|Kansas]] Image:Seal of Kentucky.svg| [[Kentucky]] Image:Seal of Louisiana.svg| [[Louisiana]] Image:Seal of Maine.svg| [[Maine]] Image:Seal of Maryland.svg| [[Maryland]] Image:Seal of Massachusetts.svg| [[Massachusetts]] Image:Seal of Michigan.svg| [[Michigan]] Image:Minnesota-StateSeal.svg| [[Minnesota]] Image:Seal of Mississippi (2014-present).svg| [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]] Image:Seal of Missouri.svg| [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Image:Seal of Montana.svg| [[Montana (USA)|Montana]] Image:Seal of Nebraska.svg| [[Nebraska]] Image:Seal of Nevada.svg| [[Nevada (štát USA)|Nevada]] Image:Seal of New Hampshire.svg| [[New Hampshire]] Image:Seal of New Jersey.svg| [[New Jersey]] Image:Seal of New York.svg|[[New York (štát)|New York]] Image:Seal of New Mexico.svg| [[Nové Mexiko]] (New Mexico) Image:Seal of Ohio.svg| [[Ohio]] Image:Seal of Oklahoma.svg| [[Oklahoma]] Image:Seal of Oregon.svg| [[Oregon]] Image:Seal of Pennsylvania.svg| [[Pensylvánia]] (Pennsylvania) Image:Seal of Rhode Island.svg| [[Rhode Island]] Image:Seal of North Carolina.svg| [[Severná Karolína]] (North Carolina) Image:Seal of Tennessee.svg| [[Tennessee]] Image:Seal of Texas.svg| [[Texas]] Image:Seal of Utah.svg| [[Utah]] Image:Seal of Vermont.svg| [[Vermont]] Image:Seal of Virginia.svg| [[Virgínia]] (Virginia) Image:Seal of Washington.svg| [[Washington (štát)|Washington]] Image:Seal of Wisconsin.svg| [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] Image:Seal of Wyoming.svg| [[Wyoming]] Súbor:Seal of West Virginia.svg| [[Západná Virgínia]] (West Virginia) </gallery> == Pozri aj == * [[Spojené štáty americké]] * [[Vlajka Spojených štátov]] * [[The Star-Spangled Banner|Hymna Spojených štátov]] * [[Orol bielohlavý]] * [[Zoznam pečatí štátov Spojených štátov amerických]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Great Seal of the United States}} == Externé odkazy == * [http://www.heraldica.org/topics/usa/usheroff.htm Official Heraldry of the United States] {{eng icon}} * [http://flagspot.net/flags/us)coa.html Flags Of The World - Coat of Arms (U.S.)] {{eng icon}} * [http://www.usscouts.org/flag/sealmotto.asp The Great Seal and The National Mottos of the United States of America] {{eng icon}} * [http://bensguide.gpo.gov/3-5/symbols/seal.html Symbols of U.S. Government: The Great Seal of the United States] {{eng icon}} * [http://www.greatseal.com/ GreatSeal.com] {{eng icon}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Great Seal of the United States|276541160}} * {{Preklad|cs|Státní znak Spojených států amerických|}} [[Kategória:Pečate štátov USA|*]] [[Kategória:Štátne symboly USA|Štátne symboly USA]] [[Kategória:Štátne znaky|Spojené štáty]] [[Kategória:Zoznamy štátnych znakov|USA]] j00tquiczkpx0a3nv0e2xri85b3nt7f Susan Sarandonová 0 291905 7429061 7178839 2022-08-23T03:35:38Z 91.127.132.174 Susan Sarandon nie je slovenka čiže priezvisko je správne Sarandon, bez "ová" wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Susan Sarandon | fotka = Susan Sarandon by David Shankbone.jpg | veľkosť fotky = 230px | komentár = Susan Sarandon v roku 2008 | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1946|10|4}} | miesto narodenia =[[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 1970 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = najlepšia herečka v hlavnej úlohe<br> [[1995]] ''[[Mŕtvy muž prichádza]]'' | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = Najlepšia herečka v hlavnej úlohe<br> [[1994]] ''[[Klient (film)|Klient]]'' | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Susan Sarandonová''' (* [[4. október]] [[1946]]) je [[Spojené štáty|americká]] herečka. Svoju kariéru začala v 70. rokoch a v roku [[1995]] získala [[Academy Awards|Oscara]] za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe filme ''[[Mŕtvy muž prichádza]]''. Je známa aj svojím liberálnym sociálnym a politickým aktivizmom. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Susan Sarandon}} == Externé odkazy == *{{imdb meno|id=0000215|meno=Susan Sarandon}} *{{Csfd meno|id=135|meno=Susan Sarandon}} {{herecký výhonok}} {{Navboxes |title = Ceny Susan Sarandon |list = {{Oscar - najlepšia herečka 1981 - 2000}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}} {{Držiteľky ceny National Board of Review Award}} {{Držiteľky ceny Screen Actors Guild Award za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe}} {{Donatellov David pre najlepšiu zahraničnú herečku}} {{Držiteľky ceny Hasty Pudding pre Ženu roku}} {{Držiteľky ceny Crystal Award 1977 - 1997}} }} {{DEFAULTSORT:Sarandon, Susan}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny BAFTA za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držitelia SAG Awards]] [[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA waleského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Účastníci Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary]] ein32wdegv6s6792par1pbrz6sogxl5 Avatar (film z roku 2009) 0 300213 7428748 7427027 2022-08-22T12:22:20Z Antisapage 219938 opraveny preklep storocny wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Avatar | Poster = Avatar-Logo-avatar.svg | Originál = Avatar | Krajina = [[Spojené štáty|USA]] | Rok = 2009 | Dĺžka = 160 | Jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rozpočet = 237 000 000 $<ref name="Patten (2009)">{{citácia elektronického dokumentu |autor=Patten, D |titul=Avatar's True Cost -- and Consequences|url=http://www.thewrap.com/article/true-cost-and-consequences-avatar-11206?page=1 |dátum=December 3, 2009 |vydavateľ=The Wrap |dátum prístupu=2009-12-12}}</ref> | Zárobok = 2 833 736 063 $<ref name="BOM">[https://www.boxofficemojo.com/title/tt0499549/ Box Ofice Mojo: ''Avatar'']</ref> | Dátum uvedenia = [[Súbor:Flag of the City of London.svg|okraj|22x20px|Erb mesta Londýn]] [[10. december]] [[2009]]<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|UK}} [[17. december]] [[2009]]<br />{{minivlajka|USA}} [[18. december]] [[2009]] | Spoločnosť = 20th Century Fox | Réžia = [[James Cameron]] | Scenár = James Cameron<br />[[John Refoua]]<br />[[Stephen E. Rivkin]] | Produkcia = James Cameron<br />[[Jon Landau (filmový producent)|Jon Landau]] | Kamera = Mauro Fiore | Hudba = [[James Horner]] | Obsadenie = [[Sam Worthington]]<br />[[Zoe Saldaña]]<br />[[Stephen Lang (herec)|Stephen Lang]]<br />[[Michelle Rodriguez]]<br />[[Giovanni Ribisi]]<br />[[Sigourney Weaverová]] | imdb_id = 0499549 | csfd_id = 228329 }} '''''Avatar''''' je [[Spojené štáty|americký]] [[3D]] [[sci-fi]] film, ktorý napísal a režíroval [[James Cameron]]. Hlavné postavy stvárnili [[Sam Worthington]], [[Zoe Saldaña]], [[Sigourney Weaverová]] a [[Stephen Lang (herec)|Stephen Lang]]. Film bol vyrobený v produkcii [[Lightstorm Entertainment]] a distribuovaný spoločnosťou [[Twentieth Century Fox|20th Century Fox]]. Premiéru mal v [[Londýn]]e [[10. decembra]] [[2009]], na [[Slovensko|Slovensku]] bol z dôvodu časového posunu uvedený [[17. decembra]], deň pred uvedením do amerických kín. ''Avatar'' zarobil v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Kanada|Kanade]] 27 miliónov $ v prvý deň uvedenia.<ref>[http://www.variety.com/article/VR1118012989.html?categoryid=3762&cs=1 ''Avatar'' takes $27 million in its first day] {{eng icon}}</ref> Počas prvého víkendu od uvedenia zarobil v USA a Kanade 77 miliónov $ a 232 miliónov $ celosvetovo.<ref>[http://www.reuters.com/article/idUSN2021595320091220?type=marketsNews ''Avatar'' leads box office, despite blizzard] {{eng icon}}</ref> Za päť týždňov od jeho uvedenia celosvetovo zarobil viac ako 1,85 miliardy $, čím sa stal najziskovejším filmom vôbec a dostal sa na vedúce pozície v tabuľkách návštevnosti, keďže predstihol Cameronov predchádzajúci film ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' z roku 1997, ktorý doteraz zarobil okolo 1,8 miliardy $.<ref>[http://www.boxofficemojo.com/alltime/world/ Najziskovejšie filmy podľa portálu Box Office Mojo] {{eng icon}}</ref> [[James Cameron]] oznámil televízii [[Music Television|MTV]], že by chcel natočiť ešte dve pokračovania.<ref>[http://moviesblog.mtv.com/2009/12/21/james-cameron-planning-avatar-trilogy-director-tells-mtv-news/ James Cameron plánuje trilógiu ''Avataru'', povedal režisér v televízii MTV] {{eng icon}}</ref> == Obsah == {{spoiler}} V roku [[2154]] ľudská korporácia RDA prevádzkuje lomy na [[Pandora (Avatar)|Pandore]], [[mesiac (družica)|mesiaci]] planéty [[Polyfémos (Avatar)|Polyfémos]], [[Joviálna planéta|plynného obra]] v sústave [[Hviezda|hviezdy]] [[Alfa Centauri A|Alfy Centauri A]], vzdialenej 4,4 [[svetelný rok|svetelných rokov]] (280 000 [[AU]]) od [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]. Ľudia sa snažia ťažiť veľmi vzácny minerál – [[unobtanium]]. Vedúci ťažobných operácií Parker Selfridge ([[Giovanni Ribisi]]) zamestnáva bývalých [[vojak]]ov zo [[Zem]]e ako [[žoldnier]]ov, chrániacich civilných zamestnancov. Pandora je obývaná pôvodným druhom inteligentných [[humanoid]]ov zvaným Na'vi. Na'vi žijú v harmónii s prírodným svetom a sú podľa ľudských štandardov považovaní za primitívnych. Sú to asi 2,7 až 3,7 metra vysoké bytosti s modrou [[bioluminiscencia|bioluminiscenčnou]] pokožkou, chvosty a kosti ktorých sú vystužené prírodným [[Uhlíkové vlákno|uhlíkovým vláknom]]. Uctievajú bohyňu matku Eywu. [[Atmosféra (kozmického telesa)|Atmosféra]] Pandory je pre ľudí toxická a vyžaduje si neustále nosenie kyslíkových masiek. Výskumníci pod vedením Dr. Grace Augustinovej ([[Sigourney Weaverová]]) vytvoria program Avatar, v rámci ktorého vytvárajú hybridy ľudí a Na'vi s cieľom zlepšiť vzťahy s domorodcami. Človek, ktorý zdieľa [[Deoxyribonukleová kyselina|genetický materiál]] so svojim avatarom, sa s ním môže spojiť a ovládať ho, zatiaľ čo jeho vlastné telo „spí“. Vytvorenie týchto avatarov bolo finančne veľmi náročné. [[Súbor:Exoplanet Comparison Polyphemus.png|náhľad|Porovnanie veľkosti fiktívnej [[Extrasolárna planéta|exoplanéty]] Polyfémos s planétou [[Jupiter]] v [[Slnečná sústava|Slnečnej sústave]]]] Jake Sully ([[Sam Worthington]]) je bývalý [[Námorná pechota|mariňák]], ktorý ešte na Zemi [[paralýza|ochrnul]] od pása nadol. Jeho brat-dvojča bol vedec pracujúci na programe Avatar. Keď Jakeovho brata zabijú, Jake preberá jeho miesto, pretože jeho DNA je kompatibilná s bratovým avatarom. Dr. Augustinová nie je nadšená Jakeovým príchodom, lebo nie je trénovaným vedeckým výskumníkom, nemá žiadne vedomosti o kultúre Na'vi, neovláda ich jazyk a nikdy žiadneho avatara neobsluhoval. Tím výskumníkov ho prijíma do programu: nie ako vedca, ale ako člena ich ochranky. [[Súbor:JamesCameronCCJuly09.jpg|náhľad|vľavo|[[James Cameron]] uvádza film na [[San Diego Comic-Con International|Comic-Cone]] 2009 v [[San Diego|San Diegu]]]] Kým Jake doprevádza Dr. Augustinovú a vedca Norma Spellmana ([[Joel David Moore]]) v džungli, skupinu napadne [[Thanator (Avatar)|Thanator]], veľmi nebezpečná miestna divoká šelma. Jake ostane po divokej naháňačke odrezaný od ostatných, čo ich prinúti ponechať ho v džungli cez noc. Jake sa pokúša prežiť v tele avatara vyhýbajúc sa nebezpečným stvoreniam v nočnej džungli. Práve to pritiahne pozornosť ženy z Na'vi klanu Omaticaya zvanej Neytiri ([[Zoe Saldañová]]), ktorá ho zachráni. Keď ju začne trápiť Jakeova ľahkomyseľnosť, zbadá, že naňho prilietajú lietajúce semená z posvätného stromu domorodcov a vysvetlí si to ako spirituálny odkaz od Eywy. Zoberie Jakea do Stromu Na'vi, sídla jej kmeňa. Na'vi sa rozhodnú, že naučia Jakea ich spôsob života. [[Plukovník]] Miles Quaritch ([[Stephen Lang]]) prikáže Jakeovi získať si dôveru tohto kmeňa Na'vi a dáva mu tri mesiace na to, aby ich presvedčil k opusteniu Stromu, ich domova, ktorý sa nachádza nad veľkými náleziskami unobtania. Ako sa Jake učí spôsobom Na'vi, dostane sa na rozmedzie medzi technicky vyspelých ľudí zo Zeme a svoju lásku ku kultúre Na'vi. Ako súčasť zasvätenia do ich kmeňa, Jake skrotí lietajúce zviera [[Banshee (Avatar)|Banshee]]. Kým lieta s Neytiri, zaútočí na nich [[Toruk (Avatar)|Toruk]], okrídlený predátor, obávaný a uctievaný všetkými Na'vi. Neytiri vysvetľuje Jakeovi, že v minulosti iba piati Na'vi skrotili Toruka a tí, ktorí ho ovládnu, môžu zjednotiť všetky klany Na'vi. Jake je úspešne zasvätený a stáva sa súčasťou kmeňa. Neytiri a Jake sa do seba zamilujú, napriek závisti Tsu'Teya ([[Laz Alonso]]), budúceho dedičného náčelníka, ktorý bol vybraný byť Neytiriným manželom. Jake si plány ľudí zaútočiť na Na'vi keď neodídu po dobrom necháva pre seba, no keď sa už dostane na hranicu udržania tajomstva, buldozér takmer zabije Jakea a Neytiri. Jake žiada ľudí o viac času na presvedčenie Na'vi, aby odišli a opustili Strom, no plukovník Quaritch ukazuje videoblog, kde Jake hovorí, že Na'vi nikdy neodídu a Parker Selfridge následne prikazuje útok na Strom. Jake prosí o ďalšiu šancu presvedčiť ich a dostane na to od Selfridgea jednu hodinu. Keď odhalí svoju misiu ostatným Na'vi, títo sa cítia byť zradení a odsúdia jeho aj Dr. Augustinovú na smrť. Ľudia pod Quaritschovým vedením zničia Strom, pričom zabijú Eytucana ([[Wes Studi]]), náčelníka kmeňa a Neytirinho otca. Jake a jeho spolupracovníci sú zadržaní. Trudy Chaconová ([[Michelle Rodriguez]]), pilotka, ktorá je znechutená vzniklým násilím, im pomôže utiecť z ich cely, no Dr. Augustinovú počas úteku z ľudskej základne postrelí a vážne zraní plk. Quaritch. Jake sa rozhodne, že je iba jedna možnosť, ako opäť získať dôveru u Na'vi a skrotí Toruka, čím si u nich získa rešpekt. Prosí Mo'at ([[C. C. H. Pounderová]]), spirituálnu vodkyňu klanu, aby uzdravila Dr. Augustinovú. Počas obradu sa pokúsia premiestniť jej vedomie do jej avatara, no Dr. Augustinová zomiera kvôli rozsiahlym zraneniam a jej vedomie je prenesené cez Strom duší len do Eywy. [[Súbor:HuangShan.JPG|náhľad|Vznášajúce sa pohorie Aleluja na Pandore bolo inšpirované čínskym pohorím [[Žlté hory|Huang Shan]]]] Jake následne vyzve s pomocou Neytiri a Tsu'Teya klan Omaticaya k odporu a stáva sa vojnovým náčelníkom kmeňa. Zhromaždí tisícky Na'vi z ostatných klanov na súboj proti ľudským silám. Plukovník Quaritch, ktorý vidí, že množstvo Na'vi sa zväčšuje, nariaďuje preventívny útok na zničenie Stromu duší, centra náboženstva a kultúry Na'vi. Ak ho ľudia zničia, Na'vi budú príliš demoralizovaní, aby mohli odolávať ľudskému dobývaniu Pandory. Jake sa modlí k Eywe, aby pomohla Na'vi v nadchádzajúcom rozhodujúcom meraní síl. Jake s priateľmi vytvorí obranný plán rátajúci s využitím znalostí terénu a skutočnosti, že elektronika ľudí je v pohorí Haleluja rušená, no proti technologickej prevahe ľudí tento nemá šancu na úspech a protiútok domorodcov je odrazený s veľkými stratami na obidvoch stranách a Tsu'Tey, Trudyová a Normov avatar sú zabití. Keď sa zdá byť všetka nádej stratená, pandorská divá zver zaútočí na ľudí a premôže ich. Neytiri si to vysvetlí ako Eywino vypočutie Jakeovej prosby. Plukovník Quaritch nariaďuje bombardovanie Stromu duší, no Jake zničí raketoplán, ktorý mal tento rozkaz vykonať a neskôr zneškodní aj Quaritchovu bojovú loď. Plukovník Quaritch sa v poslednej chvíli zachráni a utečie do bojového [[AMP robot (Avatar)|AMP robota]]. V džungli nájde kontajner, v ktorom je Jake ovládajúci svojho avatara a zaútočí naň, v snahe ho zabiť. Poškodí ho a Jakea vystaví toxickej atmosfére Pandory. Neytiri ho počas jeho súboja s Jakeom zabije, zachráni Jakea a po prvýkrát vidí jeho ľudskú podobu. Ľudia sú vyhnaní z Pandory, kým Jake a jeho priatelia tam zostávajú. Jake nosí znak vodcu klanu Omaticaya čo naznačuje, že sa stal novým vodcom po Tsu'Teyovi. Film končí počas obradu trvalého prenesenia Jakeovej mysli do jeho avatara. {{endspoiler}} == Herci a postavy == {{Main|Fiktívny svet Avataru}} === Ľudia === [[Súbor:Stephen Lang & Michelle Rodriguez en route to USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69) 2010-01-27 1.jpg|náhľad|Michelle Rodriguez a Stephen Lang počas transportu na lietadlovú loď [[USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69)|USS Dwight D. Eisenhower]], [[Červené more]], 27. január 2010]] * [[Sam Worthington]] ako desiatnik Jake Sully, hlavný filmový protagonista, je ochrnutý bývalý mariňák ktorý sa stane súčasťou programu Avatar. Režisér James Cameron si ho vybral po celosvetovom hľadaní mladých relatívne neznámych hercov, ktorí mu mali pomôcť udržať rozpočet pri zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = Conan O'Brien | titul = The Tonight Show with Conan O'Brien (Season 1, Episode 169)| url= http://www.hulu.com/watch/116516/the-tonight-show-with-conan-obrien-sam-worthington-part-1 | vydavateľ = NBC, Hulu | miesto = Hollywood, CA | dátum = 2009 }}</ref> Worthington žil v čase výberu v aute<ref>{{citácia elektronického dokumentu|autor=Kevin Williamson|url=http://www.lfpress.com/entertainment/movies/2009/12/15/12167326.html|titul=Paraplegic role helps Worthington find his feet|vydavateľ=lfpress.com|dátum prístupu=2010-01-01}}</ref> a konkurzu sa musel zúčastniť dvakrát, keď štúdio na prvý raz nesúhlasilo s Cameronovým výberom.<ref name="QA2">{{citácia elektronického dokumentu | autor=Jeff Jensen | url=http://www.ew.com/ew/article/0,,20007998_2,00.html| titul=Great Expectations (page 2) | vydavateľ=Entertainment Weekly | dátum=2007-01-10 | dátum prístupu=2010-01-17 }}</ref> V zmluve súhlasil s účinkovaním v ďalších prípadných dieloch.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | url=http://popwatch.ew.com/2010/01/14/avatar-sequel-james-cameron/| titul=This week's cover: James Cameron reveals plans for an 'Avatar' sequel| vydavateľ=Entertainment Weekly | dátum=2010-01-14 | dátum prístupu=2010-01-24 }}</ref> * [[Sigourney Weaverová]] ako Dr. Grace Augustinová, [[Astrobiológ|astrobiologička]] a hlava programu Avatar. Je Jakeovou mentorkou a zasadzuje sa za mierové vzťahy s Na'vi, založila pre nich školu, kde sa učili anglicky.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor=Clint Morris | url=http://www.moviehole.net/news/20070802_sigouney_weaver_talks_avatar.html | titul=Sigouney Weaver talks Avatar | vydavateľ=Moviehole.net | dátum=2007-08-02 | dátum prístupu=2007-08-02 | poznámky= archivované na [http://web.archive.org/web/20070929083436/http://www.moviehole.net/news/20070802_sigouney_weaver_talks_avatar.html]}} </ref> Kvôli tejto filmovej roli si Weaverová zafarbila vlasy na červeno.<ref>{{citácia periodika | autor = Ryan Stewart | titul = Exclusive: Sigourney Weaver Looks to the Future | periodikum = Premiere | dátum=2008-02-21 | url = http://www.premiere.com/features/4413/exclusive-sigourney-weaver-looks-to-the-future-page4.html | dátum prístupu=2008-02-21}} </ref> Jej postava sa pôvodne mala volať "Shipleyová", čo mala byť spomienka na [[Ellen Ripleyová|postavu]], ktorú hrala v sérii filmov (vrátane filmu ''[[Votrelci]]'', ktorý tiež režíroval James Cameron).<ref>{{citácia periodika | titul = Things We've Learnt | periodikum = Empire | dátum=2008-02 | strany = 27}} </ref> Weaverová ale povedala, že jej postava sa bude volať Augustinová, keďže je "veľmi idealistická".<ref>{{citácia elektronického dokumentu| autor = Shawn Adler | titul = Sigourney Weaver's Avatar Character Mirrors James Cameron, Actress Says | vydavateľ = [[MTV]] Movies Blog | dátum=2008-02-27 | url = http://moviesblog.mtv.com/2008/02/27/sigourney-weaver-on-avatar/ | dátum prístupu=2008-02-28}}</ref> * [[Michelle Rodriguez]] ako Trudy Chacónová, bojová pilotka námornej pechoty ktorá pomáha vedcom v programe Avatar. Cameron si ju vybral potom, ako ju videl vo filme ''[[Girlfight]]''.<ref name=lang>{{citácia periodika | autor = Anne Thompson | titul = Lang, Rodriguez armed for Avatar | periodikum = Variety | dátum=2007-08-02 | url = http://www.variety.com/article/VR1117969650.html?categoryid=13&cs=1 | dátum prístupu=2007-08-03}}</ref> * [[Giovanni Ribisi]] ako Parker Selfridge, riaditeľ korporácie pre ťažobnú činnosť RDA, jeden z hlavných filmových antagonistov.<ref>{{citácia periodika | autor=Leslie Simmons | url=http://www.hollywoodreporter.com/hr/content_display/news/e3i5bf6a751bdf67ff54ba0a195d9527992 | titul=Avatar has new player with Ribisi | periodikum=The Hollywood Reporter | dátum=2007-09-21 | dátum prístupu=2007-09-21 }}</ref> * [[Joel David Moore]] ako Norm Spellman, [[antropológ]],<ref>[http://www.amazon.com/Camerons-Avatar-Spellman-Action-Figure/dp/B002SNA8KO Amazon.com James Cameron's Avatar RDA Norm Spellman Action Figure (See Product Description)]</ref> ktorý študuje rastliny a prírodu v programe Avatar. Príde na Pandoru spolu s Jakeom Sullym a tiež riadi svojho avatara. Aj keď mal pôvodne riadiť diplomatický styk s Na'vi, jeho úlohu preberie Jake, keď si medzi nimi získa veľký rešpekt. * [[Stephen Lang (herec)|Stephen Lang]] ako plukovník Miles Quaritch, veliteľ žoldnierov zo Zeme pôsobiacich ako ochranka ťažobnej spoločnosti, starajúcej sa o ochranu jej záujmov, zamestnancov, vybavenia a obranu ľudskej základne. Snaží sa vyhnať Na'vi z ich domovov, čím pôsobí ako hlavná záporná postava. Lang sa už predtým neúspešne uchádzal o rolu v Cameronovom filme [[Votrelci]] v roku 1986, režisér naňho nezabudol a obsadil ho v ''Avatare''.<ref name=lang/> * [[Dileep Rao]] ako Dr. Max Patel, vedec, ktorý pracuje v programe Avatar.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Lewis Bazley | titul = Drag Me to Hell Review | vydavateľ = inthenews.co.uk | dátum = 2009-05-25 | url = http://www.inthenews.co.uk/entertainment/reviews/film/non-fiction/drag-me-hell-$1298376.htm | dátum prístupu =2009-06-02}}</ref> === Na'vi === * [[Zoe Saldaña]] ako Neytiri, hlavná filmová ženská protagonistka z Na'vi, princezná klanu Omaticaya, ktorý je pre dej najdôležitejší a ktorá je zaľúbená do Jakea.<ref>Detailed Summary of ''Avatar'' Scriptment: http://web.archive.org/20080512233727/jamescameron.blogspot.com/2007/02/avatar-scriptment-summary-review-and.html</ref> Výsledná vizuálna podoba jej postavy, jej pohyby a mimika jej tváre, rovnako ako všetkých hercov hrajúcich Na'vi, bola vytvorená pomocou počítačovej grafiky, potom ako bola zaznamenaná a prevedená do digitálnej podoby.<ref name="cnn">{{citácia elektronického dokumentu | url=http://www.reuters.com/article/idUSN0840149120070111 | titul= "Titanic" director sets sci-fi epic for '09 | vydavateľ=Reuters | dátum=2007-01-09 | autor= Thompson Anne|dátum prístupu=2009-12-26 }}</ref> Saldana sa tiež vyjadrila, že by chcela účinkovať aj v ďalších častiach.<ref name="starts">{{citácia elektronického dokumentu | autor=20th Century Fox | url=http://www.comingsoon.net/news/avatarnews.php?id=18318 | poznámka= archivované na [http://web.archive.org/web/20080822104854/http://www.comingsoon.net/news/avatarnews.php?id=18318]|titul=Cameron's Avatar Starts Filming in April | vydavateľ=ComingSoon.net | dátum=2007-01-09 | dátum prístupu=2009-10-10 }} </ref> * [[C. C. H. Pounderová]] ako Mo'at, duchovná vodkyňa klanu Omaticaya a manželka vodcu klanu Eytucana.<ref>{{citácia elektronického dokumentu| autor=IGN Staff | url=http://movies.ign.com/articles/784/784591p1.html | titul=Pounder Talks Avatar | dátum=2007-04-30 | dátum prístupu=2009-12-25}}</ref> * [[Laz Alonso]] as Tsu'tey, dedič náčelníctva v kmeni a Neytirin bývalý snúbenec. * [[Wes Studi]] ako Eytucan, náčelník klanu Omaticaya, Neytirin otec a Mo'atin partner. == Produkcia == === Hudba a soundtrack === {{Hlavný článok|Avatar: Music from the Motion Picture}} Skladateľ [[James Horner]] skomponoval [[soundtrack]] k filmu, bola to jeho tretia spolupráca s Cameronom po filmoch ''[[Votrelci]]'' a ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]''.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.filmmusicweekly.com/issues/FM_Weekly_061907.pdf| poznámky= archivované na [http://web.archive.org/web/20071129050902/http://www.filmmusicweekly.com/issues/FM_Weekly_061907.pdf]| titul=Fox confirms Horner on Cameron's 'Avatar'|dátum prístupu=2010-01-25}}</ref> Horner nahrával časti albumu s malým zborom, ktorý spieva v jazyku Na'vi, už v marci 2008.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Dorey, Jim | titul = Na'vi Alien Language Incorporated In Avatar Music Soundtrack | vydavateľ = MarketSaw Blog | dátum = 2008-04-02| url = http://marketsaw.blogspot.com/2008/04/navi-alien-language-incorporated-in.html | dátum prístupu=2008-04-21 | poznámky= archivované na [http://www.webcitation.org/5n2I8pPmL]}}</ref> Tiež spolupracoval s [[Etnomusikológ|etnomuzikologičkou]] Wandou Bryantovou, aby vytvoril hudobný štýl pre mimozemskú rasu.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Lucas, Ann | titul = Alumni News | vydavateľ = UCLA Department of Ethnomusicology | dátum = jeseň 2007 | url = http://www.ethnomusic.ucla.edu/publications/newsletters/newsletterfall07.pdf | dátum prístupu=2008-07-24|druh nosiča =PDF}}</ref> Prvé nahrávanie bolo plánované na jar 2009.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Carlsson, Mikael | titul = Upcoming Film Scores: Top-10 Most Anticipated Scores of 2009 | vydavateľ=IMDb News | url = http://www.imdb.com/news/ni0640218/l | dátum = 2009-01-07 | poznámky= archivované na [http://www.webcitation.org/5n2HcblaU]}}</ref> Horner zložil soundtrack ako dva rôzne albumy spojené do jedného. Najprv urobil album, ktorý odráža hudbu Na'vi a potom ho skombinoval s iným, "tradičným" soundtrackom z filmu. Britská speváčka [[Leona Lewis]] bola vybraná na naspievanie titulnej piesne k filmu, nazvanej "[[I See You (pieseň Leony Lewis)|I See You]]". Sprievodný videoklip, ktorý režíroval [[Jake Nava]], mal premiéru 15. decembra 2009 na sociálnej sieti [[MySpace]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Fukushima, Glenn | titul = Atlantic Unveils "AVATAR: MUSIC FROM THE MOTION PICTURE"; Official Companion Album to James Cameron's Upcoming Epic Adventure Features Music Composed & Conducted by Oscar®-Winner James Horner, Plus "I See You (Theme From Avatar)," Performed by Leona Lewis | vydavateľ = marketwire | dátum = 2009-11-16| url = http://www.marketwire.com/press-release/Atlantic-Records-1076978.html | dátum prístupu= 2009-11-22}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.avatarmovie.com/ Oficiálna stránka filmu ''Avatar''] {{eng icon}} * [http://avtr.com/ Oficiálna stránka programu AVTR] {{eng icon}} * [http://uk.rottentomatoes.com/m/avatar/ Recenzie filmu na Rotten Tomatoes] {{eng icon}} {{DEFAULTSORT:Avatar}} [[Kategória:Sci-fi akčné filmy]] [[Kategória:Sci-fi filmy USA]] [[Kategória:Filmy z 2009]] [[Kategória:Filmy režírované Jamesom Cameronom]] [[Kategória:Držitelia Oscara za vizuálne efekty]] [[Kategória:Filmy o mimozemskom živote]] h5b1hbafdfqnput1h5ulg1tokhj3qtg 7428754 7428748 2022-08-22T12:28:40Z Antisapage 219938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Avatar | Poster = Avatar-Logo-avatar.svg | Originál = Avatar | Krajina = [[Spojené štáty|USA]] | Rok = 2009 | Dĺžka = 160 | Jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rozpočet = 237 000 000 $<ref name="Patten (2009)">{{citácia elektronického dokumentu |autor=Patten, D |titul=Avatar's True Cost -- and Consequences|url=http://www.thewrap.com/article/true-cost-and-consequences-avatar-11206?page=1 |dátum=December 3, 2009 |vydavateľ=The Wrap |dátum prístupu=2009-12-12}}</ref> | Zárobok = 2 833 736 063 $<ref name="BOM">[https://www.boxofficemojo.com/title/tt0499549/ Box Ofice Mojo: ''Avatar'']</ref> | Dátum uvedenia = [[Súbor:Flag of the City of London.svg|okraj|22x20px|Erb mesta Londýn]] [[10. december]] [[2009]]<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|UK}} [[17. december]] [[2009]]<br />{{minivlajka|USA}} [[18. december]] [[2009]] | Spoločnosť = 20th Century Fox | Réžia = [[James Cameron]] | Scenár = James Cameron<br />[[John Refoua]]<br />[[Stephen E. Rivkin]] | Produkcia = James Cameron<br />[[Jon Landau (filmový producent)|Jon Landau]] | Kamera = Mauro Fiore | Hudba = [[James Horner]] | Obsadenie = [[Sam Worthington]]<br />[[Zoe Saldaña]]<br />[[Stephen Lang (herec)|Stephen Lang]]<br />[[Michelle Rodriguez]]<br />[[Giovanni Ribisi]]<br />[[Sigourney Weaverová]] | imdb_id = 0499549 | csfd_id = 228329 }} '''''Avatar''''' je [[Spojené štáty|americký]] [[3D]] [[sci-fi]] film, ktorý napísal a režíroval [[James Cameron]]. Hlavné postavy stvárnili [[Sam Worthington]], [[Zoe Saldaña]], [[Sigourney Weaverová]] a [[Stephen Lang (herec)|Stephen Lang]]. Film bol vyrobený v produkcii [[Lightstorm Entertainment]] a distribuovaný spoločnosťou [[Twentieth Century Fox|20th Century Fox]]. Premiéru mal v [[Londýn]]e [[10. decembra]] [[2009]], na [[Slovensko|Slovensku]] bol z dôvodu časového posunu uvedený [[17. decembra]], deň pred uvedením do amerických kín. ''Avatar'' zarobil v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Kanada|Kanade]] 27 miliónov $ v prvý deň uvedenia.<ref>[http://www.variety.com/article/VR1118012989.html?categoryid=3762&cs=1 ''Avatar'' takes $27 million in its first day] {{eng icon}}</ref> Počas prvého víkendu od uvedenia zarobil v USA a Kanade 77 miliónov $ a 232 miliónov $ celosvetovo.<ref>[http://www.reuters.com/article/idUSN2021595320091220?type=marketsNews ''Avatar'' leads box office, despite blizzard] {{eng icon}}</ref> Za päť týždňov od jeho uvedenia celosvetovo zarobil viac ako 1,85 miliardy $, čím sa stal najziskovejším filmom vôbec a dostal sa na vedúce pozície v tabuľkách návštevnosti, keďže predstihol Cameronov predchádzajúci film ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' z roku 1997, ktorý doteraz zarobil okolo 1,8 miliardy $.<ref>[http://www.boxofficemojo.com/alltime/world/ Najziskovejšie filmy podľa portálu Box Office Mojo] {{eng icon}}</ref> [[James Cameron]] oznámil televízii [[Music Television|MTV]], že by chcel natočiť ešte dve pokračovania.<ref>[http://moviesblog.mtv.com/2009/12/21/james-cameron-planning-avatar-trilogy-director-tells-mtv-news/ James Cameron plánuje trilógiu ''Avataru'', povedal režisér v televízii MTV] {{eng icon}}</ref> == Obsah == {{spoiler}} V roku [[2154]] ľudská korporácia RDA prevádzkuje lomy na [[Pandora (Avatar)|Pandore]], [[mesiac (družica)|mesiaci]] planéty [[Polyfémos (Avatar)|Polyfémos]], [[Joviálna planéta|plynného obra]] v sústave [[Hviezda|hviezdy]] [[Alfa Centauri A|Alfy Centauri A]], vzdialenej 4,4 [[svetelný rok|svetelných rokov]] (280 000 [[AU]]) od [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]. Ľudia sa snažia ťažiť veľmi vzácny minerál – [[unobtanium]]. Vedúci ťažobných operácií Parker Selfridge ([[Giovanni Ribisi]]) zamestnáva bývalých [[vojak]]ov zo [[Zem]]e ako [[žoldnier]]ov, chrániacich civilných zamestnancov. Pandora je obývaná pôvodným druhom inteligentných [[humanoid]]ov zvaným Na'vi. Na'vi žijú v harmónii s prírodným svetom a sú podľa ľudských štandardov považovaní za primitívnych. Sú to asi 2,7 až 3,7 metra vysoké bytosti s modrou [[bioluminiscencia|bioluminiscenčnou]] pokožkou, ich chvosty a kosti sú vystužené prírodným [[Uhlíkové vlákno|uhlíkovým vláknom]]. Uctievajú bohyňu matku Eywu. [[Atmosféra (kozmického telesa)|Atmosféra]] Pandory je pre ľudí toxická a vyžaduje si neustále nosenie kyslíkových masiek. Výskumníci pod vedením Dr. Grace Augustinovej ([[Sigourney Weaverová]]) vytvoria program Avatar, v rámci ktorého vytvárajú hybridy ľudí a Na'vi s cieľom zlepšiť vzťahy s domorodcami. Človek, ktorý zdieľa [[Deoxyribonukleová kyselina|genetický materiál]] so svojim avatarom, sa s ním môže spojiť a ovládať ho, zatiaľ čo jeho vlastné telo „spí“. Vytvorenie týchto avatarov bolo finančne veľmi náročné. [[Súbor:Exoplanet Comparison Polyphemus.png|náhľad|Porovnanie veľkosti fiktívnej [[Extrasolárna planéta|exoplanéty]] Polyfémos s planétou [[Jupiter]] v [[Slnečná sústava|Slnečnej sústave]]]] Jake Sully ([[Sam Worthington]]) je bývalý [[Námorná pechota|mariňák]], ktorý ešte na Zemi [[paralýza|ochrnul]] od pása nadol. Jeho brat-dvojča bol vedec pracujúci na programe Avatar. Keď Jakeovho brata zabijú, Jake preberá jeho miesto, pretože jeho DNA je kompatibilná s bratovým avatarom. Dr. Augustinová nie je nadšená Jakeovým príchodom, lebo nie je trénovaným vedeckým výskumníkom, nemá žiadne vedomosti o kultúre Na'vi, neovláda ich jazyk a nikdy žiadneho avatara neobsluhoval. Tím výskumníkov ho prijíma do programu: nie ako vedca, ale ako člena ich ochranky. [[Súbor:JamesCameronCCJuly09.jpg|náhľad|vľavo|[[James Cameron]] uvádza film na [[San Diego Comic-Con International|Comic-Cone]] 2009 v [[San Diego|San Diegu]]]] Kým Jake doprevádza Dr. Augustinovú a vedca Norma Spellmana ([[Joel David Moore]]) v džungli, skupinu napadne [[Thanator (Avatar)|Thanator]], veľmi nebezpečná miestna divoká šelma. Jake ostane po divokej naháňačke odrezaný od ostatných, čo ich prinúti ponechať ho v džungli cez noc. Jake sa pokúša prežiť v tele avatara vyhýbajúc sa nebezpečným stvoreniam v nočnej džungli. Práve to pritiahne pozornosť ženy z Na'vi klanu Omaticaya zvanej Neytiri ([[Zoe Saldañová]]), ktorá ho zachráni. Keď ju začne trápiť Jakeova ľahkomyseľnosť, zbadá, že naňho prilietajú lietajúce semená z posvätného stromu domorodcov a vysvetlí si to ako spirituálny odkaz od Eywy. Zoberie Jakea do Stromu Na'vi, sídla jej kmeňa. Na'vi sa rozhodnú, že naučia Jakea ich spôsob života. [[Plukovník]] Miles Quaritch ([[Stephen Lang]]) prikáže Jakeovi získať si dôveru tohto kmeňa Na'vi a dáva mu tri mesiace na to, aby ich presvedčil k opusteniu Stromu, ich domova, ktorý sa nachádza nad veľkými náleziskami unobtania. Ako sa Jake učí spôsobom Na'vi, dostane sa na rozmedzie medzi technicky vyspelých ľudí zo Zeme a svoju lásku ku kultúre Na'vi. Ako súčasť zasvätenia do ich kmeňa, Jake skrotí lietajúce zviera [[Banshee (Avatar)|Banshee]]. Kým lieta s Neytiri, zaútočí na nich [[Toruk (Avatar)|Toruk]], okrídlený predátor, obávaný a uctievaný všetkými Na'vi. Neytiri vysvetľuje Jakeovi, že v minulosti iba piati Na'vi skrotili Toruka a tí, ktorí ho ovládnu, môžu zjednotiť všetky klany Na'vi. Jake je úspešne zasvätený a stáva sa súčasťou kmeňa. Neytiri a Jake sa do seba zamilujú, napriek závisti Tsu'Teya ([[Laz Alonso]]), budúceho dedičného náčelníka, ktorý bol vybraný byť Neytiriným manželom. Jake si plány ľudí zaútočiť na Na'vi keď neodídu po dobrom necháva pre seba, no keď sa už dostane na hranicu udržania tajomstva, buldozér takmer zabije Jakea a Neytiri. Jake žiada ľudí o viac času na presvedčenie Na'vi, aby odišli a opustili Strom, no plukovník Quaritch ukazuje videoblog, kde Jake hovorí, že Na'vi nikdy neodídu a Parker Selfridge následne prikazuje útok na Strom. Jake prosí o ďalšiu šancu presvedčiť ich a dostane na to od Selfridgea jednu hodinu. Keď odhalí svoju misiu ostatným Na'vi, títo sa cítia byť zradení a odsúdia jeho aj Dr. Augustinovú na smrť. Ľudia pod Quaritschovým vedením zničia Strom, pričom zabijú Eytucana ([[Wes Studi]]), náčelníka kmeňa a Neytirinho otca. Jake a jeho spolupracovníci sú zadržaní. Trudy Chaconová ([[Michelle Rodriguez]]), pilotka, ktorá je znechutená vzniklým násilím, im pomôže utiecť z ich cely, no Dr. Augustinovú počas úteku z ľudskej základne postrelí a vážne zraní plk. Quaritch. Jake sa rozhodne, že je iba jedna možnosť, ako opäť získať dôveru u Na'vi a skrotí Toruka, čím si u nich získa rešpekt. Prosí Mo'at ([[C. C. H. Pounderová]]), spirituálnu vodkyňu klanu, aby uzdravila Dr. Augustinovú. Počas obradu sa pokúsia premiestniť jej vedomie do jej avatara, no Dr. Augustinová zomiera kvôli rozsiahlym zraneniam a jej vedomie je prenesené cez Strom duší len do Eywy. [[Súbor:HuangShan.JPG|náhľad|Vznášajúce sa pohorie Aleluja na Pandore bolo inšpirované čínskym pohorím [[Žlté hory|Huang Shan]]]] Jake následne vyzve s pomocou Neytiri a Tsu'Teya klan Omaticaya k odporu a stáva sa vojnovým náčelníkom kmeňa. Zhromaždí tisícky Na'vi z ostatných klanov na súboj proti ľudským silám. Plukovník Quaritch, ktorý vidí, že množstvo Na'vi sa zväčšuje, nariaďuje preventívny útok na zničenie Stromu duší, centra náboženstva a kultúry Na'vi. Ak ho ľudia zničia, Na'vi budú príliš demoralizovaní, aby mohli odolávať ľudskému dobývaniu Pandory. Jake sa modlí k Eywe, aby pomohla Na'vi v nadchádzajúcom rozhodujúcom meraní síl. Jake s priateľmi vytvorí obranný plán rátajúci s využitím znalostí terénu a skutočnosti, že elektronika ľudí je v pohorí Haleluja rušená, no proti technologickej prevahe ľudí tento nemá šancu na úspech a protiútok domorodcov je odrazený s veľkými stratami na obidvoch stranách a Tsu'Tey, Trudyová a Normov avatar sú zabití. Keď sa zdá byť všetka nádej stratená, pandorská divá zver zaútočí na ľudí a premôže ich. Neytiri si to vysvetlí ako Eywino vypočutie Jakeovej prosby. Plukovník Quaritch nariaďuje bombardovanie Stromu duší, no Jake zničí raketoplán, ktorý mal tento rozkaz vykonať a neskôr zneškodní aj Quaritchovu bojovú loď. Plukovník Quaritch sa v poslednej chvíli zachráni a utečie do bojového [[AMP robot (Avatar)|AMP robota]]. V džungli nájde kontajner, v ktorom je Jake ovládajúci svojho avatara a zaútočí naň, v snahe ho zabiť. Poškodí ho a Jakea vystaví toxickej atmosfére Pandory. Neytiri ho počas jeho súboja s Jakeom zabije, zachráni Jakea a po prvýkrát vidí jeho ľudskú podobu. Ľudia sú vyhnaní z Pandory, kým Jake a jeho priatelia tam zostávajú. Jake nosí znak vodcu klanu Omaticaya čo naznačuje, že sa stal novým vodcom po Tsu'Teyovi. Film končí počas obradu trvalého prenesenia Jakeovej mysli do jeho avatara. {{endspoiler}} == Herci a postavy == {{Main|Fiktívny svet Avataru}} === Ľudia === [[Súbor:Stephen Lang & Michelle Rodriguez en route to USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69) 2010-01-27 1.jpg|náhľad|Michelle Rodriguez a Stephen Lang počas transportu na lietadlovú loď [[USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69)|USS Dwight D. Eisenhower]], [[Červené more]], 27. január 2010]] * [[Sam Worthington]] ako desiatnik Jake Sully, hlavný filmový protagonista, je ochrnutý bývalý mariňák ktorý sa stane súčasťou programu Avatar. Režisér James Cameron si ho vybral po celosvetovom hľadaní mladých relatívne neznámych hercov, ktorí mu mali pomôcť udržať rozpočet pri zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = Conan O'Brien | titul = The Tonight Show with Conan O'Brien (Season 1, Episode 169)| url= http://www.hulu.com/watch/116516/the-tonight-show-with-conan-obrien-sam-worthington-part-1 | vydavateľ = NBC, Hulu | miesto = Hollywood, CA | dátum = 2009 }}</ref> Worthington žil v čase výberu v aute<ref>{{citácia elektronického dokumentu|autor=Kevin Williamson|url=http://www.lfpress.com/entertainment/movies/2009/12/15/12167326.html|titul=Paraplegic role helps Worthington find his feet|vydavateľ=lfpress.com|dátum prístupu=2010-01-01}}</ref> a konkurzu sa musel zúčastniť dvakrát, keď štúdio na prvý raz nesúhlasilo s Cameronovým výberom.<ref name="QA2">{{citácia elektronického dokumentu | autor=Jeff Jensen | url=http://www.ew.com/ew/article/0,,20007998_2,00.html| titul=Great Expectations (page 2) | vydavateľ=Entertainment Weekly | dátum=2007-01-10 | dátum prístupu=2010-01-17 }}</ref> V zmluve súhlasil s účinkovaním v ďalších prípadných dieloch.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | url=http://popwatch.ew.com/2010/01/14/avatar-sequel-james-cameron/| titul=This week's cover: James Cameron reveals plans for an 'Avatar' sequel| vydavateľ=Entertainment Weekly | dátum=2010-01-14 | dátum prístupu=2010-01-24 }}</ref> * [[Sigourney Weaverová]] ako Dr. Grace Augustinová, [[Astrobiológ|astrobiologička]] a hlava programu Avatar. Je Jakeovou mentorkou a zasadzuje sa za mierové vzťahy s Na'vi, založila pre nich školu, kde sa učili anglicky.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor=Clint Morris | url=http://www.moviehole.net/news/20070802_sigouney_weaver_talks_avatar.html | titul=Sigouney Weaver talks Avatar | vydavateľ=Moviehole.net | dátum=2007-08-02 | dátum prístupu=2007-08-02 | poznámky= archivované na [http://web.archive.org/web/20070929083436/http://www.moviehole.net/news/20070802_sigouney_weaver_talks_avatar.html]}} </ref> Kvôli tejto filmovej roli si Weaverová zafarbila vlasy na červeno.<ref>{{citácia periodika | autor = Ryan Stewart | titul = Exclusive: Sigourney Weaver Looks to the Future | periodikum = Premiere | dátum=2008-02-21 | url = http://www.premiere.com/features/4413/exclusive-sigourney-weaver-looks-to-the-future-page4.html | dátum prístupu=2008-02-21}} </ref> Jej postava sa pôvodne mala volať "Shipleyová", čo mala byť spomienka na [[Ellen Ripleyová|postavu]], ktorú hrala v sérii filmov (vrátane filmu ''[[Votrelci]]'', ktorý tiež režíroval James Cameron).<ref>{{citácia periodika | titul = Things We've Learnt | periodikum = Empire | dátum=2008-02 | strany = 27}} </ref> Weaverová ale povedala, že jej postava sa bude volať Augustinová, keďže je "veľmi idealistická".<ref>{{citácia elektronického dokumentu| autor = Shawn Adler | titul = Sigourney Weaver's Avatar Character Mirrors James Cameron, Actress Says | vydavateľ = [[MTV]] Movies Blog | dátum=2008-02-27 | url = http://moviesblog.mtv.com/2008/02/27/sigourney-weaver-on-avatar/ | dátum prístupu=2008-02-28}}</ref> * [[Michelle Rodriguez]] ako Trudy Chacónová, bojová pilotka námornej pechoty ktorá pomáha vedcom v programe Avatar. Cameron si ju vybral potom, ako ju videl vo filme ''[[Girlfight]]''.<ref name=lang>{{citácia periodika | autor = Anne Thompson | titul = Lang, Rodriguez armed for Avatar | periodikum = Variety | dátum=2007-08-02 | url = http://www.variety.com/article/VR1117969650.html?categoryid=13&cs=1 | dátum prístupu=2007-08-03}}</ref> * [[Giovanni Ribisi]] ako Parker Selfridge, riaditeľ korporácie pre ťažobnú činnosť RDA, jeden z hlavných filmových antagonistov.<ref>{{citácia periodika | autor=Leslie Simmons | url=http://www.hollywoodreporter.com/hr/content_display/news/e3i5bf6a751bdf67ff54ba0a195d9527992 | titul=Avatar has new player with Ribisi | periodikum=The Hollywood Reporter | dátum=2007-09-21 | dátum prístupu=2007-09-21 }}</ref> * [[Joel David Moore]] ako Norm Spellman, [[antropológ]],<ref>[http://www.amazon.com/Camerons-Avatar-Spellman-Action-Figure/dp/B002SNA8KO Amazon.com James Cameron's Avatar RDA Norm Spellman Action Figure (See Product Description)]</ref> ktorý študuje rastliny a prírodu v programe Avatar. Príde na Pandoru spolu s Jakeom Sullym a tiež riadi svojho avatara. Aj keď mal pôvodne riadiť diplomatický styk s Na'vi, jeho úlohu preberie Jake, keď si medzi nimi získa veľký rešpekt. * [[Stephen Lang (herec)|Stephen Lang]] ako plukovník Miles Quaritch, veliteľ žoldnierov zo Zeme pôsobiacich ako ochranka ťažobnej spoločnosti, starajúcej sa o ochranu jej záujmov, zamestnancov, vybavenia a obranu ľudskej základne. Snaží sa vyhnať Na'vi z ich domovov, čím pôsobí ako hlavná záporná postava. Lang sa už predtým neúspešne uchádzal o rolu v Cameronovom filme [[Votrelci]] v roku 1986, režisér naňho nezabudol a obsadil ho v ''Avatare''.<ref name=lang/> * [[Dileep Rao]] ako Dr. Max Patel, vedec, ktorý pracuje v programe Avatar.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Lewis Bazley | titul = Drag Me to Hell Review | vydavateľ = inthenews.co.uk | dátum = 2009-05-25 | url = http://www.inthenews.co.uk/entertainment/reviews/film/non-fiction/drag-me-hell-$1298376.htm | dátum prístupu =2009-06-02}}</ref> === Na'vi === * [[Zoe Saldaña]] ako Neytiri, hlavná filmová ženská protagonistka z Na'vi, princezná klanu Omaticaya, ktorý je pre dej najdôležitejší a ktorá je zaľúbená do Jakea.<ref>Detailed Summary of ''Avatar'' Scriptment: http://web.archive.org/20080512233727/jamescameron.blogspot.com/2007/02/avatar-scriptment-summary-review-and.html</ref> Výsledná vizuálna podoba jej postavy, jej pohyby a mimika jej tváre, rovnako ako všetkých hercov hrajúcich Na'vi, bola vytvorená pomocou počítačovej grafiky, potom ako bola zaznamenaná a prevedená do digitálnej podoby.<ref name="cnn">{{citácia elektronického dokumentu | url=http://www.reuters.com/article/idUSN0840149120070111 | titul= "Titanic" director sets sci-fi epic for '09 | vydavateľ=Reuters | dátum=2007-01-09 | autor= Thompson Anne|dátum prístupu=2009-12-26 }}</ref> Saldana sa tiež vyjadrila, že by chcela účinkovať aj v ďalších častiach.<ref name="starts">{{citácia elektronického dokumentu | autor=20th Century Fox | url=http://www.comingsoon.net/news/avatarnews.php?id=18318 | poznámka= archivované na [http://web.archive.org/web/20080822104854/http://www.comingsoon.net/news/avatarnews.php?id=18318]|titul=Cameron's Avatar Starts Filming in April | vydavateľ=ComingSoon.net | dátum=2007-01-09 | dátum prístupu=2009-10-10 }} </ref> * [[C. C. H. Pounderová]] ako Mo'at, duchovná vodkyňa klanu Omaticaya a manželka vodcu klanu Eytucana.<ref>{{citácia elektronického dokumentu| autor=IGN Staff | url=http://movies.ign.com/articles/784/784591p1.html | titul=Pounder Talks Avatar | dátum=2007-04-30 | dátum prístupu=2009-12-25}}</ref> * [[Laz Alonso]] as Tsu'tey, dedič náčelníctva v kmeni a Neytirin bývalý snúbenec. * [[Wes Studi]] ako Eytucan, náčelník klanu Omaticaya, Neytirin otec a Mo'atin partner. == Produkcia == === Hudba a soundtrack === {{Hlavný článok|Avatar: Music from the Motion Picture}} Skladateľ [[James Horner]] skomponoval [[soundtrack]] k filmu, bola to jeho tretia spolupráca s Cameronom po filmoch ''[[Votrelci]]'' a ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]''.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.filmmusicweekly.com/issues/FM_Weekly_061907.pdf| poznámky= archivované na [http://web.archive.org/web/20071129050902/http://www.filmmusicweekly.com/issues/FM_Weekly_061907.pdf]| titul=Fox confirms Horner on Cameron's 'Avatar'|dátum prístupu=2010-01-25}}</ref> Horner nahrával časti albumu s malým zborom, ktorý spieva v jazyku Na'vi, už v marci 2008.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Dorey, Jim | titul = Na'vi Alien Language Incorporated In Avatar Music Soundtrack | vydavateľ = MarketSaw Blog | dátum = 2008-04-02| url = http://marketsaw.blogspot.com/2008/04/navi-alien-language-incorporated-in.html | dátum prístupu=2008-04-21 | poznámky= archivované na [http://www.webcitation.org/5n2I8pPmL]}}</ref> Tiež spolupracoval s [[Etnomusikológ|etnomuzikologičkou]] Wandou Bryantovou, aby vytvoril hudobný štýl pre mimozemskú rasu.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Lucas, Ann | titul = Alumni News | vydavateľ = UCLA Department of Ethnomusicology | dátum = jeseň 2007 | url = http://www.ethnomusic.ucla.edu/publications/newsletters/newsletterfall07.pdf | dátum prístupu=2008-07-24|druh nosiča =PDF}}</ref> Prvé nahrávanie bolo plánované na jar 2009.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Carlsson, Mikael | titul = Upcoming Film Scores: Top-10 Most Anticipated Scores of 2009 | vydavateľ=IMDb News | url = http://www.imdb.com/news/ni0640218/l | dátum = 2009-01-07 | poznámky= archivované na [http://www.webcitation.org/5n2HcblaU]}}</ref> Horner zložil soundtrack ako dva rôzne albumy spojené do jedného. Najprv urobil album, ktorý odráža hudbu Na'vi a potom ho skombinoval s iným, "tradičným" soundtrackom z filmu. Britská speváčka [[Leona Lewis]] bola vybraná na naspievanie titulnej piesne k filmu, nazvanej "[[I See You (pieseň Leony Lewis)|I See You]]". Sprievodný videoklip, ktorý režíroval [[Jake Nava]], mal premiéru 15. decembra 2009 na sociálnej sieti [[MySpace]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu | autor = Fukushima, Glenn | titul = Atlantic Unveils "AVATAR: MUSIC FROM THE MOTION PICTURE"; Official Companion Album to James Cameron's Upcoming Epic Adventure Features Music Composed & Conducted by Oscar®-Winner James Horner, Plus "I See You (Theme From Avatar)," Performed by Leona Lewis | vydavateľ = marketwire | dátum = 2009-11-16| url = http://www.marketwire.com/press-release/Atlantic-Records-1076978.html | dátum prístupu= 2009-11-22}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.avatarmovie.com/ Oficiálna stránka filmu ''Avatar''] {{eng icon}} * [http://avtr.com/ Oficiálna stránka programu AVTR] {{eng icon}} * [http://uk.rottentomatoes.com/m/avatar/ Recenzie filmu na Rotten Tomatoes] {{eng icon}} {{DEFAULTSORT:Avatar}} [[Kategória:Sci-fi akčné filmy]] [[Kategória:Sci-fi filmy USA]] [[Kategória:Filmy z 2009]] [[Kategória:Filmy režírované Jamesom Cameronom]] [[Kategória:Držitelia Oscara za vizuálne efekty]] [[Kategória:Filmy o mimozemskom živote]] 9lmud97ilq52yyqrf2jsobl8f229ral Smartwings Slovakia 0 314343 7429107 7399866 2022-08-23T10:43:21Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť | názov = Smartwings Slovakia | logo = Smartwings logo.svg | logo_size = 250px | IATA = 6D | ICAO = TVQ | callsign = SLOVAKTRAVEL | založená = [[2010]] | začiatok činnosti = [[2010]] | hlavné letiská = [[Letisko M. R. Štefánika]] | focus_cities =<div> * [[Letisko Košice]] * [[Letisko Poprad]] </div> | lounge = | veľkosť flotily = 1 (Zapožičané od [[Smartwings]]) | destinácie = 21 | materská spoločnosť = [[Smartwings]] | sídlo = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | webová stránka = [https://www.smartwings.com/sk/ www.smartwings.com] }} [[Súbor:Aircraft building.png|náhľad|Sídlo v Bratislave]] '''Smartwings Slovakia, s.r.o.'''<ref>Smartwings Slovakia, s.r.o. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=313481&SID=2&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-31 | miesto = Bratislava }}</ref> (predtým Travel Service Slovensko s. r. o.) je [[Slovensko|slovenská]] [[charterový let|charterová]] letecká spoločnosť so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Hlavnú základňu má na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave. Spoločnosť vznikla v roku [[2010]] ako dcérska spoločnosť českej charterovej leteckej spoločnosti [[Smartwings|Travel Service]]. V roku [[2018]] došlo k zmene obchodného názvu Travel Service na Smartwings, čím sa spoločnosť Travel Service Slovensko stala dcérskou spoločnosťou Smartwings. V roku [[2019]] došlo k zmene obchodného názvu aj na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konec éry Travel Service. Akcionáři schválili změnu jména na Smartwings | url = https://zdopravy.cz/konec-ery-travel-service-akconar-schvalili-zmenu-jmena-na-smartwings-20558/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2018-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Flotila == === Súčasná flotila === Flotila spoločnosti Smartwings Slovakia pozostáva z nasledujúcich lietadiel: <center> {| class="wikitable" border="1" cellpadding="3" style="border-collapse:collapse;text-align:center" |+Flotila Smartwings Slovakia |- !rowspan="2"|Lietadlo !rowspan="2"|V prevádzke !rowspan="2"|Fotografia !rowspan="2"|Objednávky !colspan="3"|Počet sedadiel !Imatrikulácia !rowspan="2"|Poznámky |- !<abbr title="Obchodná trieda">B</abbr> !<abbr title="Turistická trieda">E</abbr> !Spolu ! |- |[[Boeing 737|Boeing 737-800]] |1 |[[Súbor:OM-TSG (LEVT, 2016-05-02).png|100px]] |— |— |189 |189 |OM-TSG | |- !Spolu !1 ! !— ! colspan="5" | |} </center> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Smartwings Slovakia}} == Externé odkazy == * [https://www.smartwings.com/sk/ Oficiálna stránka] {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský}} {{Letecké spoločnosti Slovenska}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Podniky založené v 2010]] rndbh9u0d1hcex4n73t3fjdg6lsekk0 Pétanque 0 314510 7428943 7344102 2022-08-22T19:07:22Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox šport | názov športu = Pétanque | obrázok = [[Súbor:Pétanque players in Cannes (France) 2003.jpg|300px]] | riadiaci orgán = | iné názvy = petanque, petank, petang | prvý zápas = | počet členov tímu = | kontakt = nie | obe pohlavia = | kategória = športy zamerané na presnosť | miesto konania = rôzne terény | potrebné vybavenie = guľa, cieľová guľka (bib), meradlo | vrcholné podujatie = | olympijské hry = nie | paralympijské hry = nie | popularita = zväčša Európa }} '''Pétanque''' alebo '''petank''' alebo '''petang''' je [[francúzsko|francúzska]] [[spoločenská hra]] pre dve 1-3 členné družstvá, ktoré sa snažia umiestniť gule čo najbližšie k cieľu, ktorý tvorí drevená gulička, tzv. prasiatko. Princíp hry je veľmi jednoduchý, ale dokonalé zvládnutie techniky a taktiky vyžaduje pravidelný tréning. Výraznou prednosťou tohto športu je to, že ho môže hrať prakticky každý (ženy s mužmi, starci s deťmi, aj telesne postihnutí sa môžu zúčastňovať všetkých turnajov) a prakticky kdekoľvek (terén ihriska je ľubovoľný). == História == Hra vznikla vo francúzskom mestečku La Ciotat neďaleko [[Marseille]] a vynašiel ju [[Jules Le Noir]], ktorý sa po nehode ocitol na vozíku. Názov hry je odvodený od polohy chodidiel pri hode. Do konca [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa petanque hral iba v južnom [[Francúzsko|Francúzsku]] v oblasti od Marseille po [[Francúzska riviéra|francúzsku Riviéru]]. Neskôr ju turisti z iných oblastí krajiny spopularizovali aj vo svojich domovoch a francúzski emigranti ju rozšírili do ďalších štátov. [[Slovenská federácia pétanque]] vznikla v [[august|auguste]] [[1994]]. == Rozšírenie == Dnes je petanque populárny v [[Európa|Európe]], vo frankofónnych krajinách [[Afrika|Afriky]], v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] a [[Ázia|Ázii]], čiastočne v [[Thajsko|Thajsku]]. Muži aj ženy hrajú petanque rekreačne alebo na medzinárodnej úrovni. == Hra == V hre sa súťaží v troch kategóriách: jednotlivci (jeden proti jednému, každý má 3 gule), dvojice (každý hráč má 3 gule) a trojice (každý hráč má 2 gule). Jednotlivci aj tímy hrajú rovnakým spôsobom. Hráč vyžrebovaného tímu nakreslí kruh s priemerom 35 až 50 cm a hodí tzv. ''bib ''(cieľovú guľku) na hraciu plochu do vzdialenosti 6 až 10 m. Prvú guľu hádže tiež ktorýkoľvek člen vyžrebovaného družstva, potom príde na rad hráč súperovho družstva. Družstvo, ktoré hodí guľu bližšie k ''bibu ''ako súperova, alebo kým neminú všetky svoje gule. Družstvo môže posunúť alebo odraziť súperovu guľu tak, aby mala ich guľa lepšiu pozíciu, prípadne posunúť vlastnú guľu čo najbližšie k ''bibu''. [[Bod|Body]] sa spočítajú, keď hráči oboch tímov odhádzali všetky gule. Víťazom sa stáva družstvo, ktorého guľa sa dostala najbližšie k ''bibu''. Ďalšie body získava tím aj za každú guľu, ktorá je bližšie k ''bibu'' ako najbližšia guľa súpera. Jedno kolo sa hrá do 13 bodov. Celý zápas sa hrá na 2 víťazné kolá. === Druhy hodov === Poznáme 2 druhy hodov: ''point'' a'' tir''. Hráč, ktorý sa pokúša o ''point'', sa snaží umiestiť guľu čo najbližšie k ''bibu''. Ak použije tir, jeho cieľom je odraziť súperovu guľu. == Výstroj == === Guľa === [[File:Boule.kugel.jpg|thumb|200x200px|Cieľová guľka (''bib'') (vľavo) a guľa (vpravo).]] Vyrába sa z kovu, najmä z ocele. Značka výrobcu a šifra hmotnosti musia byť vyrazené do gule. Priemer gule býva od 7,1 cm do 8 cm. Hmotnosť: 650{{--}}800 g. === Cieľová guľka (''bib'') === Priemer ''bibu'' je 3 cm. === Meradlo === Je zvyčajne teleskopické. == Základné polohy == Poznáme 3 základné polohy pri hádzaní gúľ a bibu: * v podrepe * so skrčenými kolenami * v stoji Výber polohy závisí od dĺžky a druhu hodu. == Ihrisko == Pétanque sa v zásade dá hrať na akomkoľvek povrchu. Ani oficiálne pravidlá neurčujú druh povrchu, ktorý by bol na túto hru určený. V princípe môžme povedať, že hrať sa dá na každom povrchu, na ktorom sa súperi dohodnú, príp. ktorý určí rozhodca (na súťaži). Pétanque sa dá hrať rovnako na voľnej ploche ako aj na vymedzenom ihrisku. Pri hre na voľnej ploche však hráči prichádzajú o niektoré taktické možnosti, ktoré im poskytuje možnosť vystreliť košón, alebo guľu do autu a pod. Pokiaľ sa hrá na vymedzenom ihrisku pravidlá určujú jeho rozmery na 15 x 4 m, tieto platia na oficiálnych medzinárodných súťažiach a národných šampionátoch. Pri ostatných súťažiach je možné po vzájomnej dohode tieto rozmery upraviť, avšak nemali by byť menšie ako 12 x 3 m. Hranice ihriska možno označiť ľubovoľným spôsobom tak, aby nebránili v prechode guli ani cieľu. Odporúča sa natiahnuť tesne nad povrchom špagáty, ktoré sa nezamazávajú, nezašľapú a pod. Čo sa týka povrchu, optimálny je povrch so spevneným podkladom, posypaný vrstvou drobnej kamennej drte (cca 5 - 10 mm). Pétanque sa však hráva aj na úplne jemnom štrku, piesku, trvdej hline atď. Pri tvorbe ihriska je teda možné vyberať si z viacerých možností, treba však brať ohľad na to, aby povrch ihriska čo najmenej neželane ovplyvňoval hru napr. sklonom terénu, nepredvídateľnými odskokmi gule (aj keď i to patrí k hre) a pod. Ako vyzerá take ihrisko sa možete prísť pozrieť na Národný guľodróm v Bratislave (mapka), ale aj do areálu chaty Elektrovod v Modre Harmónii, nové ihriská vznikli v Seredi, v Bratislave na Kuchajde, v Nitre, v Martine, na Šírave a hádam aj na ďalších miestach na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŽilPeK - Ihrisko|url=http://www.zilpek.sk/?ihrisko|vydavateľ=www.zilpek.sk|dátum prístupu=2021-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská federácia pétanque]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Pétanque|5230492}} [[Kategória:Pétanque| ]] [[Kategória:Individuálne športy]] [[Kategória:Kolektívne športy]] [[Kategória:Športy vzniknuté vo Francúzsku]] hs9nbw0fa5klx6nq53sbrf29ouva5cw Teodor Romža 0 322691 7429041 6904184 2022-08-22T21:56:01Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Romza02.jpg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Teodor Romža |rodné meno = |aktuálny titul = apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét =<!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[14. apríl]] [[1911]]<!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Veľký Bočkov]], [[Podkarpatská Rus]] |dátum úmrtia = {{duv|1947|11|1|1911|4|14}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Mukačevo]] |1. funkcia = Apoštolský administrátor mukačevský |1. funkcia - obdobie = [[8. september]] [[1944]]{{--}}[[1. november]] [[1947]] |1. funkcia - predchodca = [[Alexander Stojka]] |1. funkcia - nástupca = [[Ivan Semedi]] |2. funkcia = Titulárny biskup appijský |2. funkcia - obdobie = [[8. september]] [[1944]]{{--}}[[1. november]] [[1947]] |funkcie = |cirkev = gkc |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = {{dv|1935|12|25|1911|4|14}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = [[Kyril Stefan Kurteff]] |diakonát svätiteľ funkcia = titulárny biskup briulský |kňazské svätenie dátum = {{dv|1936|12|24|1911|4|14}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = [[Alexandre Evreinoff]] |kňazský svätiteľ funkcia = titulárny biskup poinský |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = {{dv|1944|09|08|1911|4|14}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{dv|1944|09|21|1911|4|14}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|katedrálny chrám Povýšenia svätého Kríža]], [[Užhorod]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Miklóš Dudáš]] |biskupský svätiteľ funkcia = biskup hajdúdorský |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = Bl. [[János Scheffler]] |1. spolusvätiteľ funkcia = biskup satumarský |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[István Madarász]] |2. spolusvätiteľ funkcia = biskup košický |blahorečenie dátum = [[27. jún]] [[2001]] |blahorečil = [[Ján Pavol II.]] |blahorečenie miesto               = [[Ľvov]] |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku                     = [[31. október]] <small>mučeníctva</small><br />[[28. jún]] <small>(prenesenia pozostatkov)</small> |patrón = }} Blažený '''Teodor Romža''' (* [[14. apríl]] [[1911]] [[Veľký Bočkov]], [[Podkarpatská Rus]] – † [[1. november]] [[1947]], [[Mukačevo]]) bol rusínsky [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] biskup [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej eparchie]] a mučeník zavraždený [[NKVD]]. V roku [[1930]] skončil gymnázium v [[Chust]]e a toho istého roku ho vladyka Peter Gebej poslal študovať do [[Rím]]a na Pápežskú Gregoriánsku univerzitu. Počas svojho pobytu v Ríme býval v Pápežskom ruskom kolégiu (Russicum). Za kňaza bol vysvätený [[25. december|25. decembra]] [[1936]]. Vysvätil ho [[Alexandr Jevreinov]] (ruský biskup) v Chráme sv. Antona Veľkého. Po návrate do vlasti a absolvovaní povinnej vojenskej služby pôsobil ako kňaz. V roku [[1938]] bol vladykom Alexandrom Stojkom vymenovaný za špirituála a profesora filozofie v seminári v [[Užhorod]]e. [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa v užhorodskej katedrále konala jeho [[chirotonia]] na biskupa. Čoskoro Podkarpatská Rus pripadla [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Po obsadení [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] sovietskym vojskom, začal stalinistický režim utláčať veriacich v tejto oblasti. Romža aktívne podporoval veriacich a pre režim sa stal nežiaducim. [[27. október|27. októbra]] [[1947]] bol na neho spáchaný atentát, ktorý vyzeral ako dopravná nehoda. Teodor Romža síce tento útok prežil, ale v nemocnici bol zavraždený agentkou sovietskej tajnej služby podaním smrtiacej injekcie. Zomrel v noci z [[31. október|31. októbra]] na [[1. november|1. novembra]] [[1947]]. Vladyka Teodor sa tak stal prvým novodobým mučeníkom z územia bývalého Česko-Slovenska<ref>doc. PhDr. Vladimír Varinský, CSc. "Jozef Vicen a Biela légia" FHV UMB Banská Bystrica, 2003</ref>. Blahorečený bol [[27. júna]] 2001 [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] vo [[Ľvov]]e. Po rozhádzaní a zneuctení pozostatkov za vlády komunistov boli jeho pozostatky poslané na expertízu do [[Budapešť|Budapešti]]. V roku [[2003]] ([[28. jún]]a) boli slávnostne cez [[Máriapócs]] a [[Sobrance]] prenesené do Užhorodu, kde sú uložené v [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža]]. == Sviatok == Sviatok [[blažený|blaženého]] Teodora, biskupa mukačevského je [[31. október|31. októbra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sviatok prenesenia ostatkov bl. Teodora | url = http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050727021 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> (Sviatok bol v roku 2008 presunutý z pastoračných dôvodov z pôvodného dátumu 1. novembra s dovolením [[Svätá stolica|Svätej stolice]] na žiadosť mukačevského biskupa vladyku [[Milan Šášik|Milana Šášika]] CM). Prenesenie ostatkov bl. Teodora sa slávi [[28. jún]]a. == Galéria == <gallery> Romza Russicum2008.jpg|Ikona hieromučeníka Teodora v ruskom katolíckom chráme sv. Antona Veľkého v Ríme Romza Teodor Glen Cove USA.jpg|Teodor Romža v baziliánskom monastieri Glen Cove, USA. Obraz namaľovaný v 80-tych rokoch 20. storočia </gallery> == Zdroje == * Vladimír Teodor Miroššay: "Blažený Teodor, biskup v Mukačeve : 10. výročie blahorečenia, 100 rokov od narodenia." In: ''V BRÁZDE METODOVEJ 2011 : Gréckokatolícky kalendár.'' BYZANT Košice, s.r.o. vydavateľstvo Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach, 2010, s 45 – 49. ISBN 978-80-85581-53-9 * [http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/orientchurch/eventi/rc_con_corient_doc_20030627_eventi_traslazione_reliquie_Teodor_Romzha_it.html Vatikán - oficiálna stránka Svätej Stolice (it.)] * [http://www.vatican.va/news_services/liturgy/documents/ns_lit_doc_20010627_romza_en.html Vatikán - oficiálna stránka Svätej Stolice (en.)] * [http://www.zivotopisysvatych.sk/teodor-romza-biskup-a-mucenik/ Bl. Teodor Romža, biskup a mučeník] * László Puskás: "Blažený TEODOR Romža. Život a smrť biskupa - mučeníka." Byzant Košice, 2011, 304 str. == Referencie == <references /> {{DEFAULTSORT:Romža, Teodor}} [[Kategória:Ukrajinskí katolícki blahoslavení]] [[Kategória:Mučeníci]] [[Kategória:Obete vrážd]] [[Kategória:Biskupi Mukačevskej eparchie]] [[Kategória:Náboženské osobnosti rusínskeho pôvodu]] mdrgad2c8n9y5f7sm8v4hyf8jilmjqh Kosodrevina 0 336162 7429052 6847987 2022-08-22T22:40:30Z 2A02:AB04:3140:7400:C9A9:E9DE:1D1E:ABDC wikitext text/x-wiki '''Kosodrevina''' môže byť: * druh borovice, pozri [[borovica horská]] * názov biotopu, pozri [[kosodrevina (biotop)]] * lokalita na južných svahoch Chopka, pozri [[Kosodrevina (Chopok)]] {{Rozlišovacia stránka}} c6kd2hxwmzaznueymt2aldhz3486zl3 Ivan Horváth (spisovateľ) 0 351148 7428777 7428741 2022-08-22T13:45:37Z 82.119.97.186 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ivan Horváth |Portrét =Ivan Horváth.jpg |Popis osoby = slovenský spisovateľ, publicista, diplomat a politik |Dátum narodenia = [[26. júl]] [[1904]] |Miesto narodenia = [[Senica]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1960|9|5|1904|7|26}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Rodičia = [[Cyril Horváth]], Mária Augustová |Deti = [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml.]],{{break}}Jana Schillerová-Horváthová |Bydlisko = Senica |Zamestnanie = advokát, spisovateľ, politik, diplomat |Alma mater = Univerzita Komenského v Bratislave |Manželka = Mária Kunertová |Profesia = advokát, podpredseda Slovenskej národnej rady |Príbuzní = Želmíra Duchajová Švehlová (prvá slovenská akademická maliarka),{{break}}Marína Oľga Horváthová (dramatička) }} JUDr. '''Ivan Horváth''' ([[pseudonym]]y ''I. H. Olšovský, Ivan H. Olšovský, Ivan Horváth Olšovský, Ivan Olšovský, Ján M. Hort, Ohio''; * [[26. júl]] [[1904]], [[Senica]]{{--}}† [[5. september]] [[1960]], [[Bratislava]]) bol slovenský spisovateľ, predstaviteľ modernej poprevratovej prózy, publicista, diplomat a politik. == Životopis == Ivan Horváth sa narodil v národne uvedomelej rodine slovenského [[advokát]]a [[Cyril Horváth|Cyrila Horvátha]]. Starý otec Ivana Horvátha, evanjelický kňaz Jozef Horváth stál pri vzniku [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], martinského gymnázia a jeho otec, [[advokát]] [[Cyril Horváth]], bol signatárom [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]]; člen [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] a [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]] v Prahe.<ref name=":0">PERNÝ, Lukáš: K odkazu neprávom zabudnutého Ivana Horvátha – právnika, ktorý písal kvalitné knihy. In: KRIŠTOFOVÁ, Ľubica (ed.), SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, J., PERNÝ, Lukáš: ''JUDr. Ivan Horváth.'' Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. <nowiki>ISBN 978-80-7091-100-6</nowiki>.</ref> Sestra Ivanovho otca – Marína Oľga – bola známou martinskou ochotníckou divadelníčkou a autorkou niekoľkých dramatických diel a detskej literatúry.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senica si pripomenula odkaz spisovateľa Ivana Horvátha|url=https://matica.sk/senica-si-pripomenula-odkaz-spisovatela-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=PERNÝ}}</ref> Do rodiny Ivana Horvátha patrila tiež prvá slovenská akademická maliarka [[Želmíra Duchajová-Švehlová|Želmíra Duchajová Švehlová]]. Vzdelanie získal najprv na evanjelickej ľudovej škole v Senici, následne v Bratislave na Evanjelickom maďarskom lýceu, aby v roku 1919 prestúpil na Československé štátne reálne gymnázium (dnes [[Gamča]]), kde zmaturoval v roku 1922. V štúdiách pokračoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe odkiaľ prešiel na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň v rokoch [[1924]] – [[1926]] absolvoval na [[paríž]]skej [[École libre des sciences politiques]] [[diplomacia|diplomatické vedy]]. Doktorát získal v Bratislave v roku [[1928]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-13}}</ref> Od roku 1923, kedy vydáva svoj debut Mozaika života a snov je aktívnym spisovateľom. Najskôr bol zamestnaný na [[súd]]e v Bratislave, neskôr pôsobil v [[Senica|Senici]]. Oženil sa za Máriu Kunertovú, dcéru básnika, dramatika, publicistu Maxmiliána Kunerta. Ich deťmi sú: hudobným skladateľ [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml]]. (*1935) a dcéra Jana Schillerová-Horváthová (*1938). Bol blízky generácii [[Davisti|davistov]] (davistov podporil podpisom v proteste proti zásahu voči roľníkom v [[Košúty (okres Galanta)|Košútoch]], zúčastnil sa na ankete časopisu o [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], aj prítomný bol aj na 1. kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, ktorý inicioval [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], ktorý mi bol blízkym priateľom<ref name=":6">PERNÝ, Lukáš. Chcel dokázať, že Clementis bol nevinný. In: Bojovník 15-16, 2022. Dostupné online: https://bojovnik.eu/wp-content/uploads/2022/07/boj15-16-2022_s1-16.pdf</ref>), organizoval a viedol protifašistický odboj v [[Senica|Senici]] (po boku Juraja Zuščíka Kunova, JUDr. Ivana Hatalu, Milana Hatalu, Jána Kovára a ďalších bol členom ilegálneho odboja v Senici; pomáhal utekajúcim občanom českej národnosti a utečencom z koncentračných táborov; zaslúžil sa o informovanie Reptovho oddielu počas gardistického honu na partizánov v Prietrži<ref name=":2">SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, Jana, KRIŠTOFOVÁ, Ľubica: Dr. Ivan Horváth život a dielo. Zabudnutá osobnosť. Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. <nowiki>ISBN 978-80-7091-099-3</nowiki>.</ref>). Spolupracoval pri vzniku [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]], konštituovaní ilegálnej Slovenskej národnej rady a stal sa jej členom ako [[Sociálni demokrati|sociálny demokrat]].<ref name=":0" /> Horváthov sociálno-filozofický odkaz sa zakladá na inklinovaní k sociálnej spravodlivosti. Z jeho literárnych diel cítiť príklon k internacionalizmu (fascinácia svetom a veľkými mestami ako Paríž), no význam podčiarkuje aj pre národné dejiny.<ref name=":6" /> Jeho dcéra Eva Schillerová-Horváthová o otcovi prehlásila: "''Otec veril v demokratický, sociálny a právny štát, v ktorom sa budú dodržiavať etické ciele a morálne princípy. Predpokladám, že by bol touto našou súčasnosťou hlboko sklamaný, rovnako ako Ján Masaryk, Vladimír Clementis a ďalší im názorovo blízki. Odvážim sa tvrdiť že aj rovnako by bol sklamaný Alexander Dubček ktorý pevne veril vo vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou."<ref name=":0" />'' Po oslobodení mesta [[Senica]] 7. 4. 1945 sa stal predsedom prvého provizórneho [[Národný výbor|ONV]]. Stal sa spoluzakladateľom a zodpovedným redaktorom časopisu [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]].<ref name=":2" /> Bol členom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru KSČ]] od [[1944]]. Po roku [[1945]] vykonával vysoké politické funkcie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] (podpredseda Slovenskej národnej rady v rokoch 1945 až 1948); v Národnom zhromaždení ČSR<ref>[http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&id=1613 Dočasný parlament ČSR]</ref> a napokon ako [[veľvyslanec]] [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Po dvojne získal Rad SNP 1. triedy, [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939|Československý vojnový kríž 1939]] a Československú medailu za zásluhy - I. stupňa.<ref name=":2" /> Po boku [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/372203/view?page=1&p=separate&tool=info|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/371139/view?page=1&p=separate|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref> sa zúčastnil významných udalostí ako napr. mierovej konferencie v Paríži roku 1946 a bol poverený vypracovaním mierovej zmluvy pre Taliansko. Zastupoval tiež Československo ako vyslanec na 1. valnom zhromaždení v New Yorku ako vedúci československej delegácie. Spolu s [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]] bol pri uzatvorení mierovej zmluvy s Maďarskom, vymedzení hraníc, výmene obyvateľstva a na starosť dostal taktiež navrátenie kultúrneho dedičstva odvezeného koncom 19. storočia.<ref>PERNÝ, Lukáš: ''Ivan Horváth politologickou optikou.''</ref> V roku [[1950]] bol nespravodlivo obvinený spolu s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]] a väznený deväť rokov. Obvinení boli z velezrady, sabotáže, a Horváth dokonca zo špionáže pre kontakty s francúzskym konzulom Étiennom Mannachom.<ref name=":0" /> Krátko po prepustení bol hospitalizovaný a zomiera v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne pri Kozej bráne sektor II, hrob č. 22.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hrob Ivan Horváth {{!}} Spolek pro vojenská pietní místa|url=https://www.vets.cz/vpm/31460-hrob-ivan-horvath/|vydavateľ=www.vets.cz|dátum prístupu=2022-05-13}}</ref> Občiansky a stranícky [[Rehabilitovanie|rehabilitovaný]] bol až po smrti, v roku 1963. [[In memoriam]] dostal ocenenie [[Rad republiky]] (1963) a [[Rad práce]] (1969).<ref name=":2" /> == Tvorba == [[Súbor:Photograph of a book of selections from Ivan Horváth's work (photographed in front of the grammar school he attended).jpg|náhľad|Fotografia knihy s Horváthovou tvorbou symbolicky odfotená oproti gymnázia, kde študoval]] 6Autorove diela: * [[1923]] – ''Mozaika života a snov'' * [[1928]] – ''Človek na ulici'' (vydal [[Leopold Mazáč]]) (reedície SVKL, 1964; Ikar, 2017<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=Človek na ulici|url=https://www.martinus.sk/?uItem=262638|jazyk=sk}}</ref>) * [[1929]] – ''Strieborný prach'' (novela) * [[1930]] – ''Vízum do Európy''<ref>{{Citácia knihy|titul=Vizum do Europy.|url=https://www.worldcat.org/title/vizum-do-europy/oclc/320000090|vydavateľ=Umelecka�� beseda slovenska��|rok=1930|miesto=V Bratislave|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 320000090|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th}}</ref>''<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Vízum do Európy|url=https://www.martinus.sk/?uItem=121135|jazyk=sk}}</ref> (''novely: ''Penzion von Basch, Bébé Cadum, Ibrahimovo okno, Marthe, Rumová rozprávka;'' reedície SVKL, 1965; Tatran, 1981; Tatran, 2000'')'' * [[1944]] – ''Tak sa to malo stať'' (vydal Transcius; tri novely – ''Peter odíde, Očami milenky, Nešťastný hrdina'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tak sa to malo stať. Novely - Beletria|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//tak-sa-to-malo-stat-novely|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-12|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1947]] – ''Návrat do Paríža'' (vydala Matica slovenská; reedícia Tatran, 1966)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návrat do Paríža - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/navrat-do-pariza-320468?lang=sk|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-12|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Na��vrat do Pari��z��a|url=https://www.worldcat.org/title/navrat-do-pariza/oclc/30314188&referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1966|miesto=Bratislava|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 30314188|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th|meno2=Karol|priezvisko2=Rosenbaum}}</ref> * [[1948]] – ''Život s Laurou'' (vydala Obroda; ilustrátor Anton Hollý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život s Laurou. Novela. - Bibliofílie / Podpisy|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//zivot-s-laurou-novela|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}</ref>, reedícia vo VSSS, 2004<ref>{{Citácia knihy|titul=Život s Laurou|url=https://www.martinus.sk/?uItem=290936|jazyk=sk}}</ref>) * [[1948]] – bábkové hry ''Počkaj náš gašparko''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počkaj nás, Gašparko - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pockaj-nas-gasparko-379097|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> (vydala Obroda, vyšlo pod pseudonymom Ján M. Hort) * [[1971]] – prekladový výber ''Stín kolem nás'' (vydal Odeon; preklad Emil Charous, editor Karol Rosenbaum)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stín kolem nás|url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=274BB142F1A63EA3F1EE86630C|vydavateľ=www.infogate.sk|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=lang|meno=SVOP spol s r o|priezvisko=Bratislava}}</ref> * [[1973]] – ''Dom s dvomi amormi'' (vydal Tatran; výber: ''Rozprávka o Jánovi Jurgovi, Tulák Tomáš Jurga, Človek na ulici, Laco a Bratislava, Strieborný prach, Ibrahimovo okno, Marthe, Lavínia'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dom s dvoma amormi - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/dom-s-dvoma-amormi-350540|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * [[1977]] – výber z diela v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely'' (vydal Tatran; súčasť diela Ivana Horvátha) * [[1985]] – prekladový výber ''Zločin neživých věcí''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zločin neživých věcí - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/zlocin-nezivych-veci-350569|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * [[1987]] – ''Dielo'' (vydal Tatran) * [[2004]] – výber ''Európa koktail'' (vydala Matica slovenská<ref>{{Citácia knihy|titul=Európa koktail|url=https://www.martinus.sk/?uItem=19217|jazyk=sk}}</ref>) * [[2010]] – ''Prózy'' (vydal Kaligram) * [[2019]] – výber z diela v antológii ''Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930'' (súčasť Antológie)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930 - Janko Alexy {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/druha-moderna-slovenska-modernisticka-proza-1920-1930-459823|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> V reedíciách vychádza Horváthova tvorba v 60., 70. a 80. rokoch. Ucelené dielo Ivana Horvátha vychádza v Tatrane roku 1987. V roku 1965 vychádza ''Vízum do Európy'' (opäť v roku 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vízum do Európy - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/vizum-do-europy-350338|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref>) a o rok neskôr vydáva Matica slovenská ''Návrat do Paríža''<ref name=":3" />. Vychádzajú tiež výber: v roku 1971 v češtine ''Stín kolem nás;'' v roku 1973 vychádza reedícia textov pod názvom ''Dom s dvoma amormi''<ref>{{Citácia knihy|titul=Dom s dvoma amorni|url=https://www.worldcat.org/title/dom-s-dvoma-amorni/oclc/1014750378&referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1973|miesto=Bratislava|jazyk=Slavic|poznámka=OCLC: 1014750378|meno=Ivan|priezvisko=Horvath}}</ref> a v roku český preklad 1985 ''Zločin neživých vecí''. Výber z Horváthovho diela vyšiel aj v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely.'' Dielo Ivana Horvátha vychádza v roku 1987. Po roku 1989 vydalo Vydavateľstvo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] Ivanovi Horváthovi v roku 2004 výber ''Európa koktail''.<ref name=":0" /> Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] vydalo reedíciu diela ''Život s Laurou''. Vydavateľstvo Tatran vydalo v roku 2012 ''Vízum do Európy''<ref name=":4" /> a Ikar v roku 2017 dielo ''Človek na ulici.''<ref name=":5" /> V roku 2010 vychádza v Kaligrame výber z jeho próz, esejí a spomienok na Ivana Horvátha s názvom ''Prózy'' (ed. [[Jana Kuzmíková]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Prózy - Ivan Horváth|url=https://www.martinus.sk/?uItem=102402|jazyk=sk}}</ref><ref>HORVÁTH, Ivan: ''Prózy''. Bratislava : Kaligram, 2010</ref> Okrem literárnej tvorby sa tiež venoval fotografii a filmu. === Mozaika života a snov === Tvoriť začal veľmi zavčasu. Svoju prvotinu nazval ''Mozaika života a snov'', a sústredil do nej prózy uvedené časopisecky a doplnil ich novými. V prózach naznačil vlastný umelecký prístup k látke, založený na rozpore medzi skutočnosťou a snom. Veľkú pozornosť venoval zachyteniu emócií. [[Karol Rosenbaum]] si v textoch všíma otázky lásky a sklamania, vášní a pocitov viny, hrubý nános sentimentality, ale aj úsilie o vlastný nový pohľad na ľudské vzťahy. Horváthove diela spája kompozičná hutnosť, snovosť, asociatívnosť a silné emócie a pudy u postáv.<ref name=":0" /> === Človek na ulici === Princípy aplikované v debute naplno rozvinul v druhej knihe ''Človek na ulici,'' ktorú tvorí cyklus piatich noviel ''Bratia Jurgovci'' a jednej dlhšej ''Laco a Bratislava''. Prvá časť je novelistickým spracovaním osudu 4 bratov, ktorí idú za ilúziami šťastia. Postavy hrdinov trpia vnútornými kolíziami a citovou rozkolísanosťou. Novela „Laco a Bratislava“ je sviežim, lyricky zafarbeným obrazom zo života vysokoškolákov v medzivojnovej Bratislave. Pre túto novelu sú príznačné prvky [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Literárny kritik [[Daniel Okáli]] z Horváthovi blízkemu DAVu opisuje dielo ''Človek na ulici'' ako [[August Strindberg|strindbergovsky]] ladenú „čiernu komnatu“, humsonovskú metódu nakoľko podľa Okáliho autor zámerne vynechal zo svojho postupu príčinnú súvislosť so zdôvodnením. Významnú rolu hrá vo forme „strašenia“ podľa Okáliho štatistická osudovosť [[František Votruba]] o diele napísal, že aplikuje vo svojej tvorbe kúzlo náznakov pre radosť z umeleckej hry a taktiež si všíma jeho zmysel pre detaily od všednosti kuchýň až po determinujúce obkresľovanie novelistických a románových postáv. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov (viedol [[Ján Smrek]]).<ref name=":0" /> === Strieborný prach === Silný vnútorný dramatizmus je obsiahnutý v novele ''Strieborný prach'', kde sa hlavná postava Ján Martinák zaľúbi do bohatej Márie, ale nevie, že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa to dozvie, rozhodne sa, že otca, ktorý sa má vrátiť z Ameriky, zabije. Na Vianoce ho však stretne ako slepého úbožiaka na mizine a jeho túžba po pomste vyhasne. Hlavná myšlienka novely má etické vyznanie: človek sa môže zbaviť viny a zla utrpením, ktoré ho očisťuje (Martinákov otec), alebo pozitívnym činom (Ján). Krikľavo expresionistické dielo (ako ho pomenoval Ján Števček) nadväzuje na motívy patologických javov z ''Bratov Jurgovcov''.<ref name=":0" /> === Vízum do Európy === Za jeho najúspešnejšie dielo sa pokladá súbor piatich noviel ''Vízum do Európy,'' kde približuje atmosféru veľkých európskych miest, no dôraz kladie predovšetkým na človeka, čím napĺňa jeho vlastné tvrdenie: "Človek poznáva mesto prostredníctvom ľudí". Prózy vynikajú pútavým dejom a psychologickou hĺbkou. Toto dielo ukončilo prvé obdobie jeho tvorby. Išlo všeobecne o najúspešnejšie autorovo dielo. Dominujú motívy lásky, alkoholu, študentsko-bohémskeho života, očarenie životom atď, a popri tom hľadanie ľudského vnútra a seba-poznávanie na pozadí zmyslovosti. Periodikum ''[[Elán (časopis)|Elán]]'' počas marca 1931 opisuje toto dielo ako exotickú kvetinu vo všednej izbe. Horvátha ako autora, ktorému nepostačuje idylický život dedinského ľudu, ale lákajú ho ďaleké kraje, veľkomestá, chuť mora a hmlistá krása fjordov. Túla sa po svete ako lovec, aby prišiel domov s bohatou korisťou, ktorú predstavuje domácim. Časopis ''Považský hlas'' hodnotil v roku 1928 Horvátha ako sľubný talent s bohatou slovnou zásobou inšpirovaný francúzskymi vzormi, ktorý vo svojich novelách účinne stelesňuje smútok a túžby zakríknutých sŕdc s modernou melanchóliou „dnešného človeka“. Píšu tiež o nedostižných krásach a precítenými pravdami udalostí.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-12}}</ref> === Ďalšia tvorba === V rokoch 1934 až 1938 uverejňuje v Slovenských pohľadoch dve novely – ''Zločin neživých vecí, Tieň okolo nás, Posledná kauza'' a ''Zbytočný návrat''. Ide o portréty ľudí, ktorí občiansky zlyhali a novely mali vyjsť pod názvom ''Nepravdepodobný pravotár'' (napokon kniha nevyšla). Horváth cestuje do [[Paríž|Paríža]], plánuje vydať knihu ''Návrat do Paríža'', ale pomníchovská atmosféra tento zámer odložila;.<ref name=":0" /> Novú knihu vydal až v roku [[1944]] pod názvom ''Tak sa to malo stať'', v ktorej sú tri novely, kde autor prehĺbil svoj ponor do vnútra človeka, hľadajúc zmysel života pre svoje postavy. Podľa Petra Cabadaja opäť prehĺbil psychologickú kresbu protagonistov deja a popri tom analyzoval pozadie dobovej atmosféry, mravné problémy a vnútorné konflikty. V roku 1947 napokon vydáva ''Návrat do Paríža'' a dielo je podľa Petra Cabadaja považované za najpresvedčivejšie zobrazenie Paríža v slovenskej literatúre. Vychádza aj v reedícii Karola Rosenbauma v roku 1966.<ref name=":3" /> V r. [[1948]] vyšla posledná spisovateľova kniha ''Život s Laurou'', poetický dokument o tvorivom ovzduší umeleckej generácie 20. storočia. Vyjadruje lásku umelcov k Laure – žene [[múza|múze]], raz konkrétnej, inokedy vybájenej. [[Jana Kuzmíková]] zdôrazňuje v kontexte tohto diela túžbu po živote a zmysel literatúry – dielo pomenúva zásadné princípy modernistickej tvorby 20. a 30. rokov Peter Cabadaj hodnotí dielo ako pocitovo-epickú evokáciu bratislavskej bohémy, ktorá opisuje lásku umelcov k Lauere, k „večnej“ žene-inšpirátorke, raz konkrétnej, inokedy vymyslenej a pripomína – podľa Cabadaja – [[Dominik Tatarka|Tatarkovo]] dielo [[Panna zázračnica|''Panna zázračnica'']] z roku 1944.<ref name=":0" /> Ivan Horváth písal aj [[Esej|eseje]], [[Glosa (žurnalistika)|glosy]] či populárno-náučné texty. Zaujímavým je napríklad jeho text o [[Nadrealizmus|nadrealizme]], úvahu o plagiátoch, o [[Oscar Wilde|Oscarovi Wildeovi]], o [[Freudizmus|freudizme]], atď.<ref name=":0" /> Preložil tiež dielo ''Život'' od [[Guy de Maupassant|Maupassanta]].<ref name=":2" /> Jeho knihy ilustrovali významné osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry ako [[Martin Benka]], [[Vincent Hložník]] či [[Mikuláš Galanda]]. === Ohlasy literárnej kritiky === [[Alexander Matuška]] víta nový inovatívny prístup Horvátha k francúzskej kultúre. Na rozdiel od starších generácií sa nepohoršuje, nemoralizuje nad dekadentnosťou a zmyselnosťou, ale cez psychologizáciu sa ju snaží pochopiť, poznať. Český kritik [[Stanislav Šmatlák]] oceňuje Horvátha ako umelca nevšedného a zvláštneho talentu a [[Karol Rosenbaum]] ako autora, ktorý lyrizuje viac situáciami ako slovami, a ktorý predznačil nové cesty modernej slovenskej literatúry. [[Ján Hamaliar]] nazval Horvátha vďaka jeho geniálnemu talentu opisovania citovosti slovenským impresionistom. [[Andrej Mráz]] konštatuje, že Horváthova tvorba je silne ovplyvnená filozofiou relativizmu a iluzionizmu a nachádza v nej vplyv [[Ernst Mach|Ernsta Macha]], [[Freudizmus|Freuda]], [[Albert Einstein|Einsteina]] a [[Henri Bergson|Bergsona]].<ref name=":0" /> == Pocta Ivanovi Horváthovi == [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] (po rehabilitácii v 60. rokoch) pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule na jeho rodnom dome (dom bol začiatkom 70-tych rokov asanovaný a pamätná tabuľa je odvtedy nezvestná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zaniknuté - Ivan Horváth (1904 - 1960), Senica|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-zahorie/okres-senica/zaniknute-ivan-horvath-1904-1960-senica|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) o Ivanovi Horváthovi povedal<ref>NOVOMESKÝ, Ladislav. O Ivanovi Horváthovi. In: Splátka veľkého dlhu I. Bratislava : Nadácia Vladimíra Clementisa, ISBN: 80-85555-06-3, s. 253</ref>: {{Citát|Senica, tá stará súveká Senica mladých liet Ivana Horvátha, sotva tušila, že má, či už v mladom, vždy uhladenom a zdržanlivom študentovi, či neskoršie družnom pánovi doktorovi Ivanovi Horváthovi aj talentovaného spisovateľa, autora niekoľkých nadaných prozaických kníh, ktoré - ako na to súčasná kritika právom poukazuje - tvoria základy slovenskej modernej prózy. ... Božemôj, či raz vyčítali práve oni Horváthovým hrdinom, že "nič nevedia o kríze sveta", a či miestni jakobíni iba raz nabádali Horvátha, aby "kotvy svojich myšlienok zarazil hlbšie do sociálneho súčasna a vedomia doby?" Zdalo sa teda, že všetky tieto myšlienky o národe a na národ, o bolestiach spoločnosti a na ne - mu boli bytostne cudzie. Ako by sme si však vysvetlili, že v Ivanovi Horváthovi mala ešte ilegálna Slovenská národná rada, pripravujúca sa a vedúca Slovenské národné povstanie, teda vysoký orgán revolučného hnutia a pokolenia Slovenska, veľmi aktívneho a mysliaceho účastníka a spolupracovníka?! ... Horváth sa pospolu so svojimi priateľmi "votrel do vedenia" povstania, čomu sa konečne v päťdesiatych rokoch ani nevyhol a doplatil na túto infámnu konštrukciu mnohoročným väzením, čo sa už nedalo rehablitovať. Ale tu by som chcel povedať... že I. Horváthovi boli takéto jágovské intrigy, takéto dobrodrúžne žánre cudzie. Nestačil na ne. Ani v literatúre, a tým menej v živote. ... Horváth však dospel k názoru, ktorý zastával svojim intelektuálnym uvažovaním, prekonávaním možností, čo sa mu poskytovali z titulu príslušnosti k spoločnosti, z ktorej vzišiel. ... Neviem, čo všetko sa ešte patrí povedať, keď sa odovzdáva pamätná tabuľa. Ani Horváth to nevedel. Zaťahal by ma za rukáv a pošepol by mi asi: Nechaj to! Nehovor už o mne! Poď už. Jednako by som ešte dodal nakoniec svoju prosbu, o ktorú by vás Ivan Horváth naisto nepožiadal: zachovajte v dobrej, zhovievavej a láskavej pamäti jeho pamiatku a naučte sa, ak sa to už nestalo, vážiť si jeho kníh.}} Záhorské osvetové stredisko pripravilo 1. mája 2022 vernisáž a výstavu podrobne mapujúcu život a dielo Ivana Horvátha. Podujatia, ktoré zorganizovala Ľubica Krištofová, sa zúčastnila aj dcéra Ivana Horvátha (Jana Schillerová-Horváthová), či neter Ladislava Novomeského Oľga Hauskrechtova a rodinní príbuzní Ivana Horvátha. Vedecký článok o Ivanovi Horváthovi predniesol Lukáš Perný.<ref name=":1" /> Meno Ivana Horvátha bolo následne doplnené na Záhorácku stenu slávy v Senici spolu s futbalistom Fridrichom Huttom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Záhorácku stenu slávy pribudli mená Fridricha Huttu a Ivana Horvátha|url=https://zahori.sk/65006/na-zahoracku-stenu-slavy-pribudli-mena-fridricha-huttu-a-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}</ref> Pozdrav odovzdal aj spisovateľ [[Ľubomír Feldek]], ktorý v kontexte zaznávania významu osobnosti Ivana Horvátha napísal: ''"Žijeme dnes, po nežnej revolúcii, už vyše tridsať rokov znova v demokracii. Teda znova aj v dobe slobody prejavu. Žiaľ, sloboda prejavu nie je len sloboda pravdy. Je to aj sloboda lží a poloprávd. Demokracie sa v plnom zdraví dožil a užíva si ju aj ten orwellovský veľký brat – a ani on nezaháľa. K jeho aktivite patrí aj falšovanie histórie a zmizíkovanie hrôz päťdesiatych rokov."''<ref name=":0" /> Po Ivanovi Horváthovi je pomenované [[Gymnázium Ivana Horvátha]]. [[Rádio Devín]] autorovi venovalo v roku 2022 časť relácie Ars litera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlasový archív RTVS|url=https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11442/1823773|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Zdroje== *[http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ivan-horvath#curriculum_vitae LIC -] Ivan Horváth {{Portál|Literatúra|Literárny}} {{DEFAULTSORT:Horváth, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Česko-slovenskí diplomati]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Členovia Zboru povereníkov]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Maďarsku]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti zo Senice]] tdl0fqkv0o3i7w374gdkgwqdhynqh60 7429053 7428777 2022-08-22T23:32:11Z 46.34.247.202 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ivan Horváth |Portrét =Ivan Horváth.jpg |Popis osoby = slovenský spisovateľ, publicista, diplomat a politik |Dátum narodenia = [[26. júl]] [[1904]] |Miesto narodenia = [[Senica]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1960|9|5|1904|7|26}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Rodičia = [[Cyril Horváth]], Mária Augustová |Deti = [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml.]],{{break}}Jana Schillerová-Horváthová |Bydlisko = Senica |Zamestnanie = advokát, spisovateľ, politik, diplomat |Alma mater = Univerzita Komenského v Bratislave |Manželka = Mária Kunertová |Profesia = advokát, podpredseda Slovenskej národnej rady |Príbuzní = Želmíra Duchajová Švehlová (prvá slovenská akademická maliarka),{{break}}Marína Oľga Horváthová (dramatička) }} JUDr. '''Ivan Horváth''' ([[pseudonym]]y ''I. H. Olšovský, Ivan H. Olšovský, Ivan Horváth Olšovský, Ivan Olšovský, Ján M. Hort, Ohio''; * [[26. júl]] [[1904]], [[Senica]]{{--}}† [[5. september]] [[1960]], [[Bratislava]]) bol slovenský spisovateľ, predstaviteľ modernej poprevratovej prózy, publicista, diplomat a politik. == Životopis == Ivan Horváth sa narodil v národne uvedomelej rodine slovenského [[advokát]]a [[Cyril Horváth|Cyrila Horvátha]]. Starý otec Ivana Horvátha, evanjelický kňaz Jozef Horváth stál pri vzniku [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], martinského gymnázia a jeho otec, [[advokát]] [[Cyril Horváth]], bol signatárom [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]]; člen [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] a [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]] v Prahe.<ref name=":0">PERNÝ, Lukáš: K odkazu neprávom zabudnutého Ivana Horvátha – právnika, ktorý písal kvalitné knihy. In: KRIŠTOFOVÁ, Ľubica (ed.), SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, J., PERNÝ, Lukáš: ''JUDr. Ivan Horváth.'' Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. <nowiki>ISBN 978-80-7091-100-6</nowiki>.</ref> Sestra Ivanovho otca – Marína Oľga – bola známou martinskou ochotníckou divadelníčkou a autorkou niekoľkých dramatických diel a detskej literatúry.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senica si pripomenula odkaz spisovateľa Ivana Horvátha|url=https://matica.sk/senica-si-pripomenula-odkaz-spisovatela-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=PERNÝ}}</ref> Do rodiny Ivana Horvátha patrila tiež prvá slovenská akademická maliarka [[Želmíra Duchajová-Švehlová|Želmíra Duchajová Švehlová]]. Vzdelanie získal najprv na evanjelickej ľudovej škole v Senici, následne v Bratislave na Evanjelickom maďarskom lýceu, aby v roku 1919 prestúpil na Československé štátne reálne gymnázium (dnes [[Gamča]]), kde zmaturoval v roku 1922. V štúdiách pokračoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe odkiaľ prešiel na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň v rokoch [[1924]] – [[1926]] absolvoval na [[paríž]]skej [[École libre des sciences politiques]] [[diplomacia|diplomatické vedy]]. Doktorát získal v Bratislave v roku [[1928]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-13}}</ref> Od roku 1923, kedy vydáva svoj debut Mozaika života a snov je aktívnym spisovateľom. Najskôr bol zamestnaný na [[súd]]e v Bratislave, neskôr pôsobil v [[Senica|Senici]]. Oženil sa za Máriu Kunertovú, dcéru básnika, dramatika, publicistu Maxmiliána Kunerta. Ich deťmi sú: hudobným skladateľ [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml]]. (*1935) a dcéra Jana Schillerová-Horváthová (*1938). Bol blízky generácii [[Davisti|davistov]] (davistov podporil podpisom v proteste proti zásahu voči roľníkom v [[Košúty (okres Galanta)|Košútoch]], zúčastnil sa na ankete časopisu o [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], aj prítomný bol aj na 1. kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, ktorý inicioval [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], ktorý mi bol blízkym priateľom<ref name=":6">PERNÝ, Lukáš. Chcel dokázať, že Clementis bol nevinný. In: Bojovník 15-16, 2022. Dostupné online: https://bojovnik.eu/wp-content/uploads/2022/07/boj15-16-2022_s1-16.pdf</ref>), organizoval a viedol protifašistický odboj v [[Senica|Senici]] (po boku Juraja Zuščíka Kunova, JUDr. Ivana Hatalu, Milana Hatalu, Jána Kovára a ďalších bol členom ilegálneho odboja v Senici; pomáhal utekajúcim občanom českej národnosti a utečencom z koncentračných táborov; zaslúžil sa o informovanie Reptovho oddielu počas gardistického honu na partizánov v Prietrži<ref name=":2">SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, Jana, KRIŠTOFOVÁ, Ľubica: Dr. Ivan Horváth život a dielo. Zabudnutá osobnosť. Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. <nowiki>ISBN 978-80-7091-099-3</nowiki>.</ref>). Spolupracoval pri vzniku [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]], konštituovaní ilegálnej Slovenskej národnej rady a stal sa jej členom ako [[Sociálni demokrati|sociálny demokrat]].<ref name=":0" /> Horváthov sociálno-filozofický odkaz sa zakladá na inklinovaní k sociálnej spravodlivosti. Z jeho literárnych diel cítiť príklon k internacionalizmu (fascinácia svetom a veľkými mestami ako Paríž), no význam podčiarkuje aj pre národné dejiny.<ref name=":6" /> Jeho dcéra Eva Schillerová-Horváthová o otcovi prehlásila: "''Otec veril v demokratický, sociálny a právny štát, v ktorom sa budú dodržiavať etické ciele a morálne princípy. Predpokladám, že by bol touto našou súčasnosťou hlboko sklamaný, rovnako ako Ján Masaryk, Vladimír Clementis a ďalší im názorovo blízki. Odvážim sa tvrdiť že aj rovnako by bol sklamaný Alexander Dubček ktorý pevne veril vo vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou."<ref name=":0" />'' Po oslobodení mesta [[Senica]] 7. 4. 1945 sa stal predsedom prvého provizórneho [[Národný výbor|ONV]]. Stal sa spoluzakladateľom a zodpovedným redaktorom časopisu [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]].<ref name=":2" /> Bol členom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru KSČ]] od [[1944]]. Po roku [[1945]] vykonával vysoké politické funkcie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] (podpredseda Slovenskej národnej rady v rokoch 1945 až 1948); v Národnom zhromaždení ČSR<ref>[http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&id=1613 Dočasný parlament ČSR]</ref> a napokon ako [[veľvyslanec]] [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Po dvojne získal Rad SNP 1. triedy, [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939|Československý vojnový kríž 1939]] a Československú medailu za zásluhy - I. stupňa.<ref name=":2" /> Po boku [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/372203/view?page=1&p=separate&tool=info|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/371139/view?page=1&p=separate|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref> sa zúčastnil významných udalostí ako napr. mierovej konferencie v Paríži roku 1946 a bol poverený vypracovaním mierovej zmluvy pre Taliansko. Zastupoval tiež Československo ako vyslanec na 1. valnom zhromaždení v New Yorku ako vedúci československej delegácie. Spolu s [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]] bol pri uzatvorení mierovej zmluvy s Maďarskom, vymedzení hraníc, výmene obyvateľstva a na starosť dostal taktiež navrátenie kultúrneho dedičstva odvezeného koncom 19. storočia.<ref>PERNÝ, Lukáš: ''Ivan Horváth politologickou optikou.''</ref> V roku [[1950]] bol nespravodlivo obvinený spolu s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]] a väznený deväť rokov. Obvinení boli z velezrady, sabotáže, a Horváth dokonca zo špionáže pre kontakty s francúzskym konzulom Étiennom Mannachom.<ref name=":0" /> Krátko po prepustení bol hospitalizovaný a zomiera v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne pri Kozej bráne sektor II, hrob č. 22.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hrob Ivan Horváth {{!}} Spolek pro vojenská pietní místa|url=https://www.vets.cz/vpm/31460-hrob-ivan-horvath/|vydavateľ=www.vets.cz|dátum prístupu=2022-05-13}}</ref> Občiansky a stranícky [[Rehabilitovanie|rehabilitovaný]] bol až po smrti, v roku 1963. [[In memoriam]] dostal ocenenie [[Rad republiky]] (1963) a [[Rad práce]] (1969).<ref name=":2" /> == Tvorba == [[Súbor:Photograph of a book of selections from Ivan Horváth's work (photographed in front of the grammar school he attended).jpg|náhľad|Fotografia knihy s Horváthovou tvorbou symbolicky odfotená oproti gymnázia, kde študoval]] 6Autorove diela: * [[1923]] – ''Mozaika života a snov'' * [[1928]] – ''Človek na ulici'' (vydal [[Leopold Mazáč]]) (reedície SVKL, 1964; Ikar, 2017<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=Človek na ulici|url=https://www.martinus.sk/?uItem=262638|jazyk=sk}}</ref>) * [[1929]] – ''Strieborný prach'' (novela) * [[1930]] – ''Vízum do Európy''<ref>{{Citácia knihy|titul=Vizum do Europy.|url=https://www.worldcat.org/title/vizum-do-europy/oclc/320000090|vydavateľ=Umelecka�� beseda slovenska��|rok=1930|miesto=V Bratislave|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 320000090|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th}}</ref>''<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Vízum do Európy|url=https://www.martinus.sk/?uItem=121135|jazyk=sk}}</ref> (''novely: ''Penzion von Basch, Bébé Cadum, Ibrahimovo okno, Marthe, Rumová rozprávka;'' reedície SVKL, 1965; Tatran, 1981; Tatran, 2000'')'' * [[1944]] – ''Tak sa to malo stať'' (vydal Transcius; tri novely – ''Peter odíde, Očami milenky, Nešťastný hrdina'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tak sa to malo stať. Novely - Beletria|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//tak-sa-to-malo-stat-novely|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-12|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1947]] – ''Návrat do Paríža'' (vydala Matica slovenská; reedícia Tatran, 1966)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návrat do Paríža - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/navrat-do-pariza-320468?lang=sk|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-12|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Na��vrat do Pari��z��a|url=https://www.worldcat.org/title/navrat-do-pariza/oclc/30314188&referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1966|miesto=Bratislava|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 30314188|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th|meno2=Karol|priezvisko2=Rosenbaum}}</ref> * [[1948]] – ''Život s Laurou'' (vydala Obroda; ilustrátor Anton Hollý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život s Laurou. Novela. - Bibliofílie / Podpisy|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//zivot-s-laurou-novela|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}</ref>, reedícia vo VSSS, 2004<ref>{{Citácia knihy|titul=Život s Laurou|url=https://www.martinus.sk/?uItem=290936|jazyk=sk}}</ref>) * [[1948]] – bábkové hry ''Počkaj náš gašparko''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počkaj nás, Gašparko - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pockaj-nas-gasparko-379097|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> (vydala Obroda, vyšlo pod pseudonymom Ján M. Hort) * [[1971]] – prekladový výber ''Stín kolem nás'' (vydal Odeon; preklad Emil Charous, editor Karol Rosenbaum)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stín kolem nás|url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=274BB142F1A63EA3F1EE86630C|vydavateľ=www.infogate.sk|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=lang|meno=SVOP spol s r o|priezvisko=Bratislava}}</ref> * [[1973]] – ''Dom s dvomi amormi'' (vydal Tatran; výber: ''Rozprávka o Jánovi Jurgovi, Tulák Tomáš Jurga, Človek na ulici, Laco a Bratislava, Strieborný prach, Ibrahimovo okno, Marthe, Lavínia'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dom s dvoma amormi - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/dom-s-dvoma-amormi-350540|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * [[1977]] – výber z diela v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely'' (vydal Tatran; súčasť diela Ivana Horvátha) * [[1985]] – prekladový výber ''Zločin neživých věcí''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zločin neživých věcí - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/zlocin-nezivych-veci-350569|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * [[1987]] – ''Dielo'' (vydal Tatran) * [[2004]] – výber ''Európa koktail'' (vydala Matica slovenská<ref>{{Citácia knihy|titul=Európa koktail|url=https://www.martinus.sk/?uItem=19217|jazyk=sk}}</ref>) * [[2010]] – ''Prózy'' (vydal Kaligram) * [[2019]] – výber z diela v antológii ''Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930'' (súčasť Antológie)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930 - Janko Alexy {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/druha-moderna-slovenska-modernisticka-proza-1920-1930-459823|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> V reedíciách vychádza Horváthova tvorba v 60., 70. a 80. rokoch. Ucelené dielo Ivana Horvátha vychádza v Tatrane roku 1987. V roku 1965 vychádza ''Vízum do Európy'' (opäť v roku 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vízum do Európy - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/vizum-do-europy-350338|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref>) a o rok neskôr vydáva Matica slovenská ''Návrat do Paríža''<ref name=":3" />. Vychádzajú tiež výber: v roku 1971 v češtine ''Stín kolem nás;'' v roku 1973 vychádza reedícia textov pod názvom ''Dom s dvoma amormi''<ref>{{Citácia knihy|titul=Dom s dvoma amorni|url=https://www.worldcat.org/title/dom-s-dvoma-amorni/oclc/1014750378&referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1973|miesto=Bratislava|jazyk=Slavic|poznámka=OCLC: 1014750378|meno=Ivan|priezvisko=Horvath}}</ref> a v roku český preklad 1985 ''Zločin neživých vecí''. Výber z Horváthovho diela vyšiel aj v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely.'' Dielo Ivana Horvátha vychádza v roku 1987. Po roku 1989 vydalo Vydavateľstvo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] Ivanovi Horváthovi v roku 2004 výber ''Európa koktail''.<ref name=":0" /> Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] vydalo reedíciu diela ''Život s Laurou''. Vydavateľstvo Tatran vydalo v roku 2012 ''Vízum do Európy''<ref name=":4" /> a Ikar v roku 2017 dielo ''Človek na ulici.''<ref name=":5" /> V roku 2010 vychádza v Kaligrame výber z jeho próz, esejí a spomienok na Ivana Horvátha s názvom ''Prózy'' (ed. [[Jana Kuzmíková]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Prózy - Ivan Horváth|url=https://www.martinus.sk/?uItem=102402|jazyk=sk}}</ref><ref>HORVÁTH, Ivan: ''Prózy''. Bratislava : Kaligram, 2010</ref> Okrem literárnej tvorby sa tiež venoval fotografii a filmu. === Mozaika života a snov === Tvoriť začal veľmi zavčasu. Svoju prvotinu nazval ''Mozaika života a snov'', a sústredil do nej prózy uvedené časopisecky a doplnil ich novými. V prózach naznačil vlastný umelecký prístup k látke, založený na rozpore medzi skutočnosťou a snom. Veľkú pozornosť venoval zachyteniu emócií. [[Karol Rosenbaum]] si v textoch všíma otázky lásky a sklamania, vášní a pocitov viny, hrubý nános sentimentality, ale aj úsilie o vlastný nový pohľad na ľudské vzťahy. Horváthove diela spája kompozičná hutnosť, snovosť, asociatívnosť a silné emócie a pudy u postáv.<ref name=":0" /> === Človek na ulici === Princípy aplikované v debute naplno rozvinul v druhej knihe ''Človek na ulici,'' ktorú tvorí cyklus piatich noviel ''Bratia Jurgovci'' a jednej dlhšej ''Laco a Bratislava''. Prvá časť je novelistickým spracovaním osudu 4 bratov, ktorí idú za ilúziami šťastia. Postavy hrdinov trpia vnútornými kolíziami a citovou rozkolísanosťou. Novela „Laco a Bratislava“ je sviežim, lyricky zafarbeným obrazom zo života vysokoškolákov v medzivojnovej Bratislave. Pre túto novelu sú príznačné prvky [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Literárny kritik [[Daniel Okáli]] z Horváthovi blízkemu DAVu opisuje dielo ''Človek na ulici'' ako [[August Strindberg|strindbergovsky]] ladenú „čiernu komnatu“, humsonovskú metódu nakoľko podľa Okáliho autor zámerne vynechal zo svojho postupu príčinnú súvislosť so zdôvodnením. Významnú rolu hrá vo forme „strašenia“ podľa Okáliho štatistická osudovosť [[František Votruba]] o diele napísal, že aplikuje vo svojej tvorbe kúzlo náznakov pre radosť z umeleckej hry a taktiež si všíma jeho zmysel pre detaily od všednosti kuchýň až po determinujúce obkresľovanie novelistických a románových postáv. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov (viedol [[Ján Smrek]]).<ref name=":0" /> === Strieborný prach === Silný vnútorný dramatizmus je obsiahnutý v novele ''Strieborný prach'', kde sa hlavná postava Ján Martinák zaľúbi do bohatej Márie, ale nevie, že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa to dozvie, rozhodne sa, že otca, ktorý sa má vrátiť z Ameriky, zabije. Na Vianoce ho však stretne ako slepého úbožiaka na mizine a jeho túžba po pomste vyhasne. Hlavná myšlienka novely má etické vyznanie: človek sa môže zbaviť viny a zla utrpením, ktoré ho očisťuje (Martinákov otec), alebo pozitívnym činom (Ján). Krikľavo expresionistické dielo (ako ho pomenoval Ján Števček) nadväzuje na motívy patologických javov z ''Bratov Jurgovcov''.<ref name=":0" /> === Vízum do Európy === Za jeho najúspešnejšie dielo sa pokladá súbor piatich noviel ''Vízum do Európy,'' kde približuje atmosféru veľkých európskych miest, no dôraz kladie predovšetkým na človeka, čím napĺňa jeho vlastné tvrdenie: "Človek poznáva mesto prostredníctvom ľudí". Prózy vynikajú pútavým dejom a psychologickou hĺbkou. Toto dielo ukončilo prvé obdobie jeho tvorby. Išlo všeobecne o najúspešnejšie autorovo dielo. Dominujú motívy lásky, alkoholu, študentsko-bohémskeho života, očarenie životom atď, a popri tom hľadanie ľudského vnútra a seba-poznávanie na pozadí zmyslovosti. Periodikum ''[[Elán (časopis)|Elán]]'' počas marca 1931 opisuje toto dielo ako exotickú kvetinu vo všednej izbe. Horvátha ako autora, ktorému nepostačuje idylický život dedinského ľudu, ale lákajú ho ďaleké kraje, veľkomestá, chuť mora a hmlistá krása fjordov. Túla sa po svete ako lovec, aby prišiel domov s bohatou korisťou, ktorú predstavuje domácim. Časopis ''Považský hlas'' hodnotil v roku 1928 Horvátha ako sľubný talent s bohatou slovnou zásobou inšpirovaný francúzskymi vzormi, ktorý vo svojich novelách účinne stelesňuje smútok a túžby zakríknutých sŕdc s modernou melanchóliou „dnešného človeka“. Píšu tiež o nedostižných krásach a precítenými pravdami udalostí.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-12}}</ref> === Ďalšia tvorba === V rokoch 1934 až 1938 uverejňuje v Slovenských pohľadoch dve novely – ''Zločin neživých vecí, Tieň okolo nás, Posledná kauza'' a ''Zbytočný návrat''. Ide o portréty ľudí, ktorí občiansky zlyhali a novely mali vyjsť pod názvom ''Nepravdepodobný pravotár'' (napokon kniha nevyšla). Horváth cestuje do [[Paríž|Paríža]], plánuje vydať knihu ''Návrat do Paríža'', ale pomníchovská atmosféra tento zámer odložila;.<ref name=":0" /> Novú knihu vydal až v roku [[1944]] pod názvom ''Tak sa to malo stať'', v ktorej sú tri novely, kde autor prehĺbil svoj ponor do vnútra človeka, hľadajúc zmysel života pre svoje postavy. Podľa Petra Cabadaja opäť prehĺbil psychologickú kresbu protagonistov deja a popri tom analyzoval pozadie dobovej atmosféry, mravné problémy a vnútorné konflikty. V roku 1947 napokon vydáva ''Návrat do Paríža'' a dielo je podľa Petra Cabadaja považované za najpresvedčivejšie zobrazenie Paríža v slovenskej literatúre. Vychádza aj v reedícii Karola Rosenbauma v roku 1966.<ref name=":3" /> V r. [[1948]] vyšla posledná spisovateľova kniha ''Život s Laurou'', poetický dokument o tvorivom ovzduší umeleckej generácie 20. storočia. Vyjadruje lásku umelcov k Laure – žene [[múza|múze]], raz konkrétnej, inokedy vybájenej. [[Jana Kuzmíková]] zdôrazňuje v kontexte tohto diela túžbu po živote a zmysel literatúry – dielo pomenúva zásadné princípy modernistickej tvorby 20. a 30. rokov Peter Cabadaj hodnotí dielo ako pocitovo-epickú evokáciu bratislavskej bohémy, ktorá opisuje lásku umelcov k Lauere, k „večnej“ žene-inšpirátorke, raz konkrétnej, inokedy vymyslenej a pripomína – podľa Cabadaja – [[Dominik Tatarka|Tatarkovo]] dielo [[Panna zázračnica|''Panna zázračnica'']] z roku 1944.<ref name=":0" /> Ivan Horváth písal aj [[Esej|eseje]], [[Glosa (žurnalistika)|glosy]] či populárno-náučné texty. Zaujímavým je napríklad jeho text o [[Nadrealizmus|nadrealizme]], úvahu o plagiátoch, o [[Oscar Wilde|Oscarovi Wildeovi]], o [[Freudizmus|freudizme]], atď.<ref name=":0" /> Preložil tiež dielo ''Život'' od [[Guy de Maupassant|Maupassanta]].<ref name=":2" /> Jeho knihy ilustrovali významné osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry ako [[Martin Benka]], [[Vincent Hložník]] či [[Mikuláš Galanda]]. === Ohlasy literárnej kritiky === [[Alexander Matuška]] víta nový inovatívny prístup Horvátha k francúzskej kultúre. Na rozdiel od starších generácií sa nepohoršuje, nemoralizuje nad dekadentnosťou a zmyselnosťou, ale cez psychologizáciu sa ju snaží pochopiť, poznať. Český kritik [[Stanislav Šmatlák]] oceňuje Horvátha ako umelca nevšedného a zvláštneho talentu a [[Karol Rosenbaum]] ako autora, ktorý lyrizuje viac situáciami ako slovami, a ktorý predznačil nové cesty modernej slovenskej literatúry. [[Ján Hamaliar]] nazval Horvátha vďaka jeho geniálnemu talentu opisovania citovosti slovenským impresionistom. [[Andrej Mráz]] konštatuje, že Horváthova tvorba je silne ovplyvnená filozofiou relativizmu a iluzionizmu a nachádza v nej vplyv [[Ernst Mach|Ernsta Macha]], [[Freudizmus|Freuda]], [[Albert Einstein|Einsteina]] a [[Henri Bergson|Bergsona]].<ref name=":0" /> == Pocta Ivanovi Horváthovi == [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] (po rehabilitácii v 60. rokoch) pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule na jeho rodnom dome (dom bol začiatkom 70-tych rokov asanovaný a pamätná tabuľa je odvtedy nezvestná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zaniknuté - Ivan Horváth (1904 - 1960), Senica|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-zahorie/okres-senica/zaniknute-ivan-horvath-1904-1960-senica|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) o Ivanovi Horváthovi povedal<ref>NOVOMESKÝ, Ladislav. O Ivanovi Horváthovi. In: Splátka veľkého dlhu I. Bratislava : Nadácia Vladimíra Clementisa, ISBN: 80-85555-06-3, s. 253</ref>: {{Citát|Senica, tá stará súveká Senica mladých liet Ivana Horvátha, sotva tušila, že má, či už v mladom, vždy uhladenom a zdržanlivom študentovi, či neskoršie družnom pánovi doktorovi Ivanovi Horváthovi aj talentovaného spisovateľa, autora niekoľkých nadaných prozaických kníh, ktoré - ako na to súčasná kritika právom poukazuje - tvoria základy slovenskej modernej prózy. ... Božemôj, či raz vyčítali práve oni Horváthovým hrdinom, že "nič nevedia o kríze sveta", a či miestni jakobíni iba raz nabádali Horvátha, aby "kotvy svojich myšlienok zarazil hlbšie do sociálneho súčasna a vedomia doby?" Zdalo sa teda, že všetky tieto myšlienky o národe a na národ, o bolestiach spoločnosti a na ne - mu boli bytostne cudzie. Ako by sme si však vysvetlili, že v Ivanovi Horváthovi mala ešte ilegálna Slovenská národná rada, pripravujúca sa a vedúca Slovenské národné povstanie, teda vysoký orgán revolučného hnutia a pokolenia Slovenska, veľmi aktívneho a mysliaceho účastníka a spolupracovníka?! ... Horváth sa pospolu so svojimi priateľmi "votrel do vedenia" povstania, čomu sa konečne v päťdesiatych rokoch ani nevyhol a doplatil na túto infámnu konštrukciu mnohoročným väzením, čo sa už nedalo rehablitovať. Ale tu by som chcel povedať... že I. Horváthovi boli takéto jágovské intrigy, takéto dobrodrúžne žánre cudzie. Nestačil na ne. Ani v literatúre, a tým menej v živote. ... Horváth však dospel k názoru, ktorý zastával svojim intelektuálnym uvažovaním, prekonávaním možností, čo sa mu poskytovali z titulu príslušnosti k spoločnosti, z ktorej vzišiel. ... Neviem, čo všetko sa ešte patrí povedať, keď sa odovzdáva pamätná tabuľa. Ani Horváth to nevedel. Zaťahal by ma za rukáv a pošepol by mi asi: Nechaj to! Nehovor už o mne! Poď už. Jednako by som ešte dodal nakoniec svoju prosbu, o ktorú by vás Ivan Horváth naisto nepožiadal: zachovajte v dobrej, zhovievavej a láskavej pamäti jeho pamiatku a naučte sa, ak sa to už nestalo, vážiť si jeho kníh.}} [[Súbor:Organizers, family and speakers at the event Life and work JUDr. Ivan Horváth, Senica, 2022 (Filip Lackovič, Eva Schillerova-Horvathová, Ľubica Krištofová, Ivan Horváth Jr., Lukáš Perný).jpg|náhľad|Podujatie venované Ivanovi Horváthovi v Senici]] Záhorské osvetové stredisko pripravilo 1. mája 2022 vernisáž a výstavu podrobne mapujúcu život a dielo Ivana Horvátha. Podujatia, ktoré zorganizovala Ľubica Krištofová, sa zúčastnila aj dcéra Ivana Horvátha (Jana Schillerová-Horváthová), či neter Ladislava Novomeského Oľga Hauskrechtova a rodinní príbuzní Ivana Horvátha. Vedecký článok o Ivanovi Horváthovi predniesol Lukáš Perný.<ref name=":1" /> Meno Ivana Horvátha bolo následne doplnené na Záhorácku stenu slávy v Senici spolu s futbalistom Fridrichom Huttom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Záhorácku stenu slávy pribudli mená Fridricha Huttu a Ivana Horvátha|url=https://zahori.sk/65006/na-zahoracku-stenu-slavy-pribudli-mena-fridricha-huttu-a-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}</ref> Pozdrav odovzdal aj spisovateľ [[Ľubomír Feldek]], ktorý v kontexte zaznávania významu osobnosti Ivana Horvátha napísal: ''"Žijeme dnes, po nežnej revolúcii, už vyše tridsať rokov znova v demokracii. Teda znova aj v dobe slobody prejavu. Žiaľ, sloboda prejavu nie je len sloboda pravdy. Je to aj sloboda lží a poloprávd. Demokracie sa v plnom zdraví dožil a užíva si ju aj ten orwellovský veľký brat – a ani on nezaháľa. K jeho aktivite patrí aj falšovanie histórie a zmizíkovanie hrôz päťdesiatych rokov."''<ref name=":0" /> Po Ivanovi Horváthovi je pomenované [[Gymnázium Ivana Horvátha]]. [[Rádio Devín]] autorovi venovalo v roku 2022 časť relácie Ars litera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlasový archív RTVS|url=https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11442/1823773|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Zdroje== *[http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ivan-horvath#curriculum_vitae LIC -] Ivan Horváth {{Portál|Literatúra|Literárny}} {{DEFAULTSORT:Horváth, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Česko-slovenskí diplomati]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Členovia Zboru povereníkov]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Maďarsku]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti zo Senice]] 7dzhs8nloihclzxkjdtla1p683af83k 7429092 7429053 2022-08-23T08:29:26Z 82.119.97.186 /* Tvorba */ filmové a divadelné spracovanie wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ivan Horváth |Portrét =Ivan Horváth.jpg |Popis osoby = slovenský spisovateľ, publicista, diplomat a politik |Dátum narodenia = [[26. júl]] [[1904]] |Miesto narodenia = [[Senica]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1960|9|5|1904|7|26}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Rodičia = [[Cyril Horváth]], Mária Augustová |Deti = [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml.]],{{break}}Jana Schillerová-Horváthová |Bydlisko = Senica |Zamestnanie = advokát, spisovateľ, politik, diplomat |Alma mater = Univerzita Komenského v Bratislave |Manželka = Mária Kunertová |Profesia = advokát, podpredseda Slovenskej národnej rady |Príbuzní = Želmíra Duchajová Švehlová (prvá slovenská akademická maliarka),{{break}}Marína Oľga Horváthová (dramatička) }} JUDr. '''Ivan Horváth''' ([[pseudonym]]y ''I. H. Olšovský, Ivan H. Olšovský, Ivan Horváth Olšovský, Ivan Olšovský, Ján M. Hort, Ohio''; * [[26. júl]] [[1904]], [[Senica]]{{--}}† [[5. september]] [[1960]], [[Bratislava]]) bol slovenský spisovateľ, predstaviteľ modernej poprevratovej prózy, publicista, diplomat a politik. == Životopis == Ivan Horváth sa narodil v národne uvedomelej rodine slovenského [[advokát]]a [[Cyril Horváth|Cyrila Horvátha]]. Starý otec Ivana Horvátha, evanjelický kňaz Jozef Horváth stál pri vzniku [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], martinského gymnázia a jeho otec, [[advokát]] [[Cyril Horváth]], bol signatárom [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]]; člen [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] a [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]] v Prahe.<ref name=":0">PERNÝ, Lukáš: K odkazu neprávom zabudnutého Ivana Horvátha – právnika, ktorý písal kvalitné knihy. In: KRIŠTOFOVÁ, Ľubica (ed.), SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, J., PERNÝ, Lukáš: ''JUDr. Ivan Horváth.'' Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. <nowiki>ISBN 978-80-7091-100-6</nowiki>.</ref> Sestra Ivanovho otca – Marína Oľga – bola známou martinskou ochotníckou divadelníčkou a autorkou niekoľkých dramatických diel a detskej literatúry.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senica si pripomenula odkaz spisovateľa Ivana Horvátha|url=https://matica.sk/senica-si-pripomenula-odkaz-spisovatela-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=PERNÝ}}</ref> Do rodiny Ivana Horvátha patrila tiež prvá slovenská akademická maliarka [[Želmíra Duchajová-Švehlová|Želmíra Duchajová Švehlová]]. Vzdelanie získal najprv na evanjelickej ľudovej škole v Senici, následne v Bratislave na Evanjelickom maďarskom lýceu, aby v roku 1919 prestúpil na Československé štátne reálne gymnázium (dnes [[Gamča]]), kde zmaturoval v roku 1922. V štúdiách pokračoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe odkiaľ prešiel na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň v rokoch [[1924]] – [[1926]] absolvoval na [[paríž]]skej [[École libre des sciences politiques]] [[diplomacia|diplomatické vedy]]. Doktorát získal v Bratislave v roku [[1928]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-13}}</ref> Od roku 1923, kedy vydáva svoj debut Mozaika života a snov je aktívnym spisovateľom. Najskôr bol zamestnaný na [[súd]]e v Bratislave, neskôr pôsobil v [[Senica|Senici]]. Oženil sa za Máriu Kunertovú, dcéru básnika, dramatika, publicistu Maxmiliána Kunerta. Ich deťmi sú: hudobným skladateľ [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml]]. (*1935) a dcéra Jana Schillerová-Horváthová (*1938). Bol blízky generácii [[Davisti|davistov]] (davistov podporil podpisom v proteste proti zásahu voči roľníkom v [[Košúty (okres Galanta)|Košútoch]], zúčastnil sa na ankete časopisu o [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], aj prítomný bol aj na 1. kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, ktorý inicioval [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], ktorý mi bol blízkym priateľom<ref name=":6">PERNÝ, Lukáš. Chcel dokázať, že Clementis bol nevinný. In: Bojovník 15-16, 2022. Dostupné online: https://bojovnik.eu/wp-content/uploads/2022/07/boj15-16-2022_s1-16.pdf</ref>), organizoval a viedol protifašistický odboj v [[Senica|Senici]] (po boku Juraja Zuščíka Kunova, JUDr. Ivana Hatalu, Milana Hatalu, Jána Kovára a ďalších bol členom ilegálneho odboja v Senici; pomáhal utekajúcim občanom českej národnosti a utečencom z koncentračných táborov; zaslúžil sa o informovanie Reptovho oddielu počas gardistického honu na partizánov v Prietrži<ref name=":2">SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, Jana, KRIŠTOFOVÁ, Ľubica: Dr. Ivan Horváth život a dielo. Zabudnutá osobnosť. Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. <nowiki>ISBN 978-80-7091-099-3</nowiki>.</ref>). Spolupracoval pri vzniku [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]], konštituovaní ilegálnej Slovenskej národnej rady a stal sa jej členom ako [[Sociálni demokrati|sociálny demokrat]].<ref name=":0" /> Horváthov sociálno-filozofický odkaz sa zakladá na inklinovaní k sociálnej spravodlivosti. Z jeho literárnych diel cítiť príklon k internacionalizmu (fascinácia svetom a veľkými mestami ako Paríž), no význam podčiarkuje aj pre národné dejiny.<ref name=":6" /> Jeho dcéra Eva Schillerová-Horváthová o otcovi prehlásila: "''Otec veril v demokratický, sociálny a právny štát, v ktorom sa budú dodržiavať etické ciele a morálne princípy. Predpokladám, že by bol touto našou súčasnosťou hlboko sklamaný, rovnako ako Ján Masaryk, Vladimír Clementis a ďalší im názorovo blízki. Odvážim sa tvrdiť že aj rovnako by bol sklamaný Alexander Dubček ktorý pevne veril vo vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou."<ref name=":0" />'' Po oslobodení mesta [[Senica]] 7. 4. 1945 sa stal predsedom prvého provizórneho [[Národný výbor|ONV]]. Stal sa spoluzakladateľom a zodpovedným redaktorom časopisu [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]].<ref name=":2" /> Bol členom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru KSČ]] od [[1944]]. Po roku [[1945]] vykonával vysoké politické funkcie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] (podpredseda Slovenskej národnej rady v rokoch 1945 až 1948); v Národnom zhromaždení ČSR<ref>[http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&id=1613 Dočasný parlament ČSR]</ref> a napokon ako [[veľvyslanec]] [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Po dvojne získal Rad SNP 1. triedy, [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939|Československý vojnový kríž 1939]] a Československú medailu za zásluhy - I. stupňa.<ref name=":2" /> Po boku [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/372203/view?page=1&p=separate&tool=info|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/371139/view?page=1&p=separate|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref> sa zúčastnil významných udalostí ako napr. mierovej konferencie v Paríži roku 1946 a bol poverený vypracovaním mierovej zmluvy pre Taliansko. Zastupoval tiež Československo ako vyslanec na 1. valnom zhromaždení v New Yorku ako vedúci československej delegácie. Spolu s [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]] bol pri uzatvorení mierovej zmluvy s Maďarskom, vymedzení hraníc, výmene obyvateľstva a na starosť dostal taktiež navrátenie kultúrneho dedičstva odvezeného koncom 19. storočia.<ref>PERNÝ, Lukáš: ''Ivan Horváth politologickou optikou.''</ref> V roku [[1950]] bol nespravodlivo obvinený spolu s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]] a väznený deväť rokov. Obvinení boli z velezrady, sabotáže, a Horváth dokonca zo špionáže pre kontakty s francúzskym konzulom Étiennom Mannachom.<ref name=":0" /> Krátko po prepustení bol hospitalizovaný a zomiera v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne pri Kozej bráne sektor II, hrob č. 22.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hrob Ivan Horváth {{!}} Spolek pro vojenská pietní místa|url=https://www.vets.cz/vpm/31460-hrob-ivan-horvath/|vydavateľ=www.vets.cz|dátum prístupu=2022-05-13}}</ref> Občiansky a stranícky [[Rehabilitovanie|rehabilitovaný]] bol až po smrti, v roku 1963. [[In memoriam]] dostal ocenenie [[Rad republiky]] (1963) a [[Rad práce]] (1969).<ref name=":2" /> == Tvorba == [[Súbor:Photograph of a book of selections from Ivan Horváth's work (photographed in front of the grammar school he attended).jpg|náhľad|Fotografia knihy s Horváthovou tvorbou symbolicky odfotená oproti gymnázia, kde študoval]] Autorove diela: * [[1923]] – ''Mozaika života a snov'' * [[1928]] – ''Človek na ulici'' (vydal [[Leopold Mazáč]]) (reedície SVKL, 1964; Ikar, 2017<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=Človek na ulici|url=https://www.martinus.sk/?uItem=262638|jazyk=sk}}</ref>) * [[1929]] – ''Strieborný prach'' (novela) * [[1930]] – ''Vízum do Európy''<ref>{{Citácia knihy|titul=Vizum do Europy.|url=https://www.worldcat.org/title/vizum-do-europy/oclc/320000090|vydavateľ=Umelecka�� beseda slovenska��|rok=1930|miesto=V Bratislave|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 320000090|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th}}</ref>''<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Vízum do Európy|url=https://www.martinus.sk/?uItem=121135|jazyk=sk}}</ref> (''novely: ''Penzion von Basch, Bébé Cadum, Ibrahimovo okno, Marthe, Rumová rozprávka;'' reedície SVKL, 1965; Tatran, 1981; Tatran, 2000'')'' * [[1944]] – ''Tak sa to malo stať'' (vydal Transcius; tri novely – ''Peter odíde, Očami milenky, Nešťastný hrdina'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tak sa to malo stať. Novely - Beletria|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//tak-sa-to-malo-stat-novely|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-12|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1947]] – ''Návrat do Paríža'' (vydala Matica slovenská; reedícia Tatran, 1966)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návrat do Paríža - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/navrat-do-pariza-320468?lang=sk|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-12|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Na��vrat do Pari��z��a|url=https://www.worldcat.org/title/navrat-do-pariza/oclc/30314188&referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1966|miesto=Bratislava|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 30314188|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th|meno2=Karol|priezvisko2=Rosenbaum}}</ref> * [[1948]] – ''Život s Laurou'' (vydala Obroda; ilustrátor Anton Hollý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život s Laurou. Novela. - Bibliofílie / Podpisy|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//zivot-s-laurou-novela|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}</ref>, reedícia vo VSSS, 2004<ref>{{Citácia knihy|titul=Život s Laurou|url=https://www.martinus.sk/?uItem=290936|jazyk=sk}}</ref>) * [[1948]] – bábkové hry ''Počkaj náš gašparko''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počkaj nás, Gašparko - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pockaj-nas-gasparko-379097|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> (vydala Obroda, vyšlo pod pseudonymom Ján M. Hort) * [[1971]] – prekladový výber ''Stín kolem nás'' (vydal Odeon; preklad Emil Charous, editor Karol Rosenbaum)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stín kolem nás|url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=274BB142F1A63EA3F1EE86630C|vydavateľ=www.infogate.sk|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=lang|meno=SVOP spol s r o|priezvisko=Bratislava}}</ref> * [[1973]] – ''Dom s dvomi amormi'' (vydal Tatran; výber: ''Rozprávka o Jánovi Jurgovi, Tulák Tomáš Jurga, Človek na ulici, Laco a Bratislava, Strieborný prach, Ibrahimovo okno, Marthe, Lavínia'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dom s dvoma amormi - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/dom-s-dvoma-amormi-350540|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * [[1977]] – výber z diela v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely'' (vydal Tatran; súčasť diela Ivana Horvátha) * [[1985]] – prekladový výber ''Zločin neživých věcí''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zločin neživých věcí - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/zlocin-nezivych-veci-350569|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * [[1987]] – ''Dielo'' (vydal Tatran) * [[2004]] – výber ''Európa koktail'' (vydala Matica slovenská<ref>{{Citácia knihy|titul=Európa koktail|url=https://www.martinus.sk/?uItem=19217|jazyk=sk}}</ref>) * [[2010]] – ''Prózy'' (vydal Kaligram) * [[2019]] – výber z diela v antológii ''Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930'' (súčasť Antológie)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930 - Janko Alexy {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/druha-moderna-slovenska-modernisticka-proza-1920-1930-459823|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> V reedíciách vychádza Horváthova tvorba v 60., 70. a 80. rokoch. Ucelené dielo Ivana Horvátha vychádza v Tatrane roku 1987. V roku 1965 vychádza ''Vízum do Európy'' (opäť v roku 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vízum do Európy - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/vizum-do-europy-350338|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref>) a o rok neskôr vydáva Matica slovenská ''Návrat do Paríža''<ref name=":3" />. Vychádzajú tiež výber: v roku 1971 v češtine ''Stín kolem nás;'' v roku 1973 vychádza reedícia textov pod názvom ''Dom s dvoma amormi''<ref>{{Citácia knihy|titul=Dom s dvoma amorni|url=https://www.worldcat.org/title/dom-s-dvoma-amorni/oclc/1014750378&referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1973|miesto=Bratislava|jazyk=Slavic|poznámka=OCLC: 1014750378|meno=Ivan|priezvisko=Horvath}}</ref> a v roku český preklad 1985 ''Zločin neživých vecí''. Výber z Horváthovho diela vyšiel aj v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely.'' Dielo Ivana Horvátha vychádza v roku 1987. Po roku 1989 vydalo Vydavateľstvo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] Ivanovi Horváthovi v roku 2004 výber ''Európa koktail''.<ref name=":0" /> Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] vydalo reedíciu diela ''Život s Laurou''. Vydavateľstvo Tatran vydalo v roku 2012 ''Vízum do Európy''<ref name=":4" /> a Ikar v roku 2017 dielo ''Človek na ulici.''<ref name=":5" /> [[Hospodárske noviny]] pri tejto príležitosti uviedli ukážku z diela v cykle Kniha na týždeň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Kniha na týždeň: Príbeh a osudy štyroch bratov od Ivana Horvátha|url=https://hnonline.sk/style/kultura/934862-kniha-na-tyzden-pribeh-a-osudy-styroch-bratov-od-ivana-horvatha|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2017-03-28|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk-sk}}</ref> V roku 2010 vychádza v Kaligrame výber z jeho próz, esejí a spomienok na Ivana Horvátha s názvom ''Prózy'' (ed. [[Jana Kuzmíková]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Prózy - Ivan Horváth|url=https://www.martinus.sk/?uItem=102402|jazyk=sk}}</ref><ref>HORVÁTH, Ivan: ''Prózy''. Bratislava : Kaligram, 2010</ref> Okrem literárnej tvorby sa tiež venoval fotografii a filmu. === Mozaika života a snov === Tvoriť začal veľmi zavčasu. Svoju prvotinu nazval ''Mozaika života a snov'', a sústredil do nej prózy uvedené časopisecky a doplnil ich novými. V prózach naznačil vlastný umelecký prístup k látke, založený na rozpore medzi skutočnosťou a snom. Veľkú pozornosť venoval zachyteniu emócií. [[Karol Rosenbaum]] si v textoch všíma otázky lásky a sklamania, vášní a pocitov viny, hrubý nános sentimentality, ale aj úsilie o vlastný nový pohľad na ľudské vzťahy. Horváthove diela spája kompozičná hutnosť, snovosť, asociatívnosť a silné emócie a pudy u postáv.<ref name=":0" /> === Človek na ulici === Princípy aplikované v debute naplno rozvinul v druhej knihe ''Človek na ulici,'' ktorú tvorí cyklus piatich noviel ''Bratia Jurgovci'' a jednej dlhšej ''Laco a Bratislava''. Prvá časť je novelistickým spracovaním osudu 4 bratov, ktorí idú za ilúziami šťastia. Postavy hrdinov trpia vnútornými kolíziami a citovou rozkolísanosťou. Novela „Laco a Bratislava“ je sviežim, lyricky zafarbeným obrazom zo života vysokoškolákov v medzivojnovej Bratislave. Pre túto novelu sú príznačné prvky [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Literárny kritik [[Daniel Okáli]] z Horváthovi blízkemu DAVu opisuje dielo ''Človek na ulici'' ako [[August Strindberg|strindbergovsky]] ladenú „čiernu komnatu“, humsonovskú metódu nakoľko podľa Okáliho autor zámerne vynechal zo svojho postupu príčinnú súvislosť so zdôvodnením. Významnú rolu hrá vo forme „strašenia“ podľa Okáliho štatistická osudovosť [[František Votruba]] o diele napísal, že aplikuje vo svojej tvorbe kúzlo náznakov pre radosť z umeleckej hry a taktiež si všíma jeho zmysel pre detaily od všednosti kuchýň až po determinujúce obkresľovanie novelistických a románových postáv. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov (viedol [[Ján Smrek]]).<ref name=":0" /> === Strieborný prach === Silný vnútorný dramatizmus je obsiahnutý v novele ''Strieborný prach'', kde sa hlavná postava Ján Martinák zaľúbi do bohatej Márie, ale nevie, že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa to dozvie, rozhodne sa, že otca, ktorý sa má vrátiť z Ameriky, zabije. Na Vianoce ho však stretne ako slepého úbožiaka na mizine a jeho túžba po pomste vyhasne. Hlavná myšlienka novely má etické vyznanie: človek sa môže zbaviť viny a zla utrpením, ktoré ho očisťuje (Martinákov otec), alebo pozitívnym činom (Ján). Krikľavo expresionistické dielo (ako ho pomenoval Ján Števček) nadväzuje na motívy patologických javov z ''Bratov Jurgovcov''.<ref name=":0" /> === Vízum do Európy === Za jeho najúspešnejšie dielo sa pokladá súbor piatich noviel ''Vízum do Európy,'' kde približuje atmosféru veľkých európskych miest, no dôraz kladie predovšetkým na človeka, čím napĺňa jeho vlastné tvrdenie: "Človek poznáva mesto prostredníctvom ľudí". Prózy vynikajú pútavým dejom a psychologickou hĺbkou. Toto dielo ukončilo prvé obdobie jeho tvorby. Išlo všeobecne o najúspešnejšie autorovo dielo. Dominujú motívy lásky, alkoholu, študentsko-bohémskeho života, očarenie životom atď, a popri tom hľadanie ľudského vnútra a seba-poznávanie na pozadí zmyslovosti. Periodikum ''[[Elán (časopis)|Elán]]'' počas marca 1931 opisuje toto dielo ako exotickú kvetinu vo všednej izbe. Horvátha ako autora, ktorému nepostačuje idylický život dedinského ľudu, ale lákajú ho ďaleké kraje, veľkomestá, chuť mora a hmlistá krása fjordov. Túla sa po svete ako lovec, aby prišiel domov s bohatou korisťou, ktorú predstavuje domácim. Časopis ''Považský hlas'' hodnotil v roku 1928 Horvátha ako sľubný talent s bohatou slovnou zásobou inšpirovaný francúzskymi vzormi, ktorý vo svojich novelách účinne stelesňuje smútok a túžby zakríknutých sŕdc s modernou melanchóliou „dnešného človeka“. Píšu tiež o nedostižných krásach a precítenými pravdami udalostí.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-12}}</ref> === Ďalšia tvorba === V rokoch 1934 až 1938 uverejňuje v Slovenských pohľadoch dve novely – ''Zločin neživých vecí, Tieň okolo nás, Posledná kauza'' a ''Zbytočný návrat''. Ide o portréty ľudí, ktorí občiansky zlyhali a novely mali vyjsť pod názvom ''Nepravdepodobný pravotár'' (napokon kniha nevyšla). Horváth cestuje do [[Paríž|Paríža]], plánuje vydať knihu ''Návrat do Paríža'', ale pomníchovská atmosféra tento zámer odložila;.<ref name=":0" /> Novú knihu vydal až v roku [[1944]] pod názvom ''Tak sa to malo stať'', v ktorej sú tri novely, kde autor prehĺbil svoj ponor do vnútra človeka, hľadajúc zmysel života pre svoje postavy. Podľa Petra Cabadaja opäť prehĺbil psychologickú kresbu protagonistov deja a popri tom analyzoval pozadie dobovej atmosféry, mravné problémy a vnútorné konflikty. V roku 1947 napokon vydáva ''Návrat do Paríža'' a dielo je podľa Petra Cabadaja považované za najpresvedčivejšie zobrazenie Paríža v slovenskej literatúre. Vychádza aj v reedícii Karola Rosenbauma v roku 1966.<ref name=":3" /> V r. [[1948]] vyšla posledná spisovateľova kniha ''Život s Laurou'', poetický dokument o tvorivom ovzduší umeleckej generácie 20. storočia. Vyjadruje lásku umelcov k Laure – žene [[múza|múze]], raz konkrétnej, inokedy vybájenej. [[Jana Kuzmíková]] zdôrazňuje v kontexte tohto diela túžbu po živote a zmysel literatúry – dielo pomenúva zásadné princípy modernistickej tvorby 20. a 30. rokov Peter Cabadaj hodnotí dielo ako pocitovo-epickú evokáciu bratislavskej bohémy, ktorá opisuje lásku umelcov k Lauere, k „večnej“ žene-inšpirátorke, raz konkrétnej, inokedy vymyslenej a pripomína – podľa Cabadaja – [[Dominik Tatarka|Tatarkovo]] dielo [[Panna zázračnica|''Panna zázračnica'']] z roku 1944.<ref name=":0" /> Ivan Horváth písal aj [[Esej|eseje]], [[Glosa (žurnalistika)|glosy]] či populárno-náučné texty. Zaujímavým je napríklad jeho text o [[Nadrealizmus|nadrealizme]], úvahu o plagiátoch, o [[Oscar Wilde|Oscarovi Wildeovi]], o [[Freudizmus|freudizme]], atď.<ref name=":0" /> Preložil tiež dielo ''Život'' od [[Guy de Maupassant|Maupassanta]].<ref name=":2" /> Jeho knihy ilustrovali významné osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry ako [[Martin Benka]], [[Vincent Hložník]] či [[Mikuláš Galanda]]. === Ohlasy literárnej kritiky === [[Alexander Matuška]] víta nový inovatívny prístup Horvátha k francúzskej kultúre. Na rozdiel od starších generácií sa nepohoršuje, nemoralizuje nad dekadentnosťou a zmyselnosťou, ale cez psychologizáciu sa ju snaží pochopiť, poznať. Český kritik [[Stanislav Šmatlák]] oceňuje Horvátha ako umelca nevšedného a zvláštneho talentu a [[Karol Rosenbaum]] ako autora, ktorý lyrizuje viac situáciami ako slovami, a ktorý predznačil nové cesty modernej slovenskej literatúry. [[Ján Hamaliar]] nazval Horvátha vďaka jeho geniálnemu talentu opisovania citovosti slovenským impresionistom. [[Andrej Mráz]] konštatuje, že Horváthova tvorba je silne ovplyvnená filozofiou relativizmu a iluzionizmu a nachádza v nej vplyv [[Ernst Mach|Ernsta Macha]], [[Freudizmus|Freuda]], [[Albert Einstein|Einsteina]] a [[Henri Bergson|Bergsona]].<ref name=":0" /> == Pocta Ivanovi Horváthovi == [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] (po rehabilitácii v 60. rokoch) pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule na jeho rodnom dome (dom bol začiatkom 70-tych rokov asanovaný a pamätná tabuľa je odvtedy nezvestná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zaniknuté - Ivan Horváth (1904 - 1960), Senica|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-zahorie/okres-senica/zaniknute-ivan-horvath-1904-1960-senica|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>) o Ivanovi Horváthovi povedal<ref>NOVOMESKÝ, Ladislav. O Ivanovi Horváthovi. In: Splátka veľkého dlhu I. Bratislava : Nadácia Vladimíra Clementisa, ISBN: 80-85555-06-3, s. 253</ref>: {{Citát|Senica, tá stará súveká Senica mladých liet Ivana Horvátha, sotva tušila, že má, či už v mladom, vždy uhladenom a zdržanlivom študentovi, či neskoršie družnom pánovi doktorovi Ivanovi Horváthovi aj talentovaného spisovateľa, autora niekoľkých nadaných prozaických kníh, ktoré - ako na to súčasná kritika právom poukazuje - tvoria základy slovenskej modernej prózy. ... Božemôj, či raz vyčítali práve oni Horváthovým hrdinom, že "nič nevedia o kríze sveta", a či miestni jakobíni iba raz nabádali Horvátha, aby "kotvy svojich myšlienok zarazil hlbšie do sociálneho súčasna a vedomia doby?" Zdalo sa teda, že všetky tieto myšlienky o národe a na národ, o bolestiach spoločnosti a na ne - mu boli bytostne cudzie. Ako by sme si však vysvetlili, že v Ivanovi Horváthovi mala ešte ilegálna Slovenská národná rada, pripravujúca sa a vedúca Slovenské národné povstanie, teda vysoký orgán revolučného hnutia a pokolenia Slovenska, veľmi aktívneho a mysliaceho účastníka a spolupracovníka?! ... Horváth sa pospolu so svojimi priateľmi "votrel do vedenia" povstania, čomu sa konečne v päťdesiatych rokoch ani nevyhol a doplatil na túto infámnu konštrukciu mnohoročným väzením, čo sa už nedalo rehablitovať. Ale tu by som chcel povedať... že I. Horváthovi boli takéto jágovské intrigy, takéto dobrodrúžne žánre cudzie. Nestačil na ne. Ani v literatúre, a tým menej v živote. ... Horváth však dospel k názoru, ktorý zastával svojim intelektuálnym uvažovaním, prekonávaním možností, čo sa mu poskytovali z titulu príslušnosti k spoločnosti, z ktorej vzišiel. ... Neviem, čo všetko sa ešte patrí povedať, keď sa odovzdáva pamätná tabuľa. Ani Horváth to nevedel. Zaťahal by ma za rukáv a pošepol by mi asi: Nechaj to! Nehovor už o mne! Poď už. Jednako by som ešte dodal nakoniec svoju prosbu, o ktorú by vás Ivan Horváth naisto nepožiadal: zachovajte v dobrej, zhovievavej a láskavej pamäti jeho pamiatku a naučte sa, ak sa to už nestalo, vážiť si jeho kníh.}} [[Súbor:Organizers, family and speakers at the event Life and work JUDr. Ivan Horváth, Senica, 2022 (Filip Lackovič, Eva Schillerova-Horvathová, Ľubica Krištofová, Ivan Horváth Jr., Lukáš Perný).jpg|náhľad|Podujatie venované Ivanovi Horváthovi v Senici]] V roku 1975 bolo sfilmované Horváthove dielo ''Strieborný prach'' v réžii Petra Macka (herecké obsadenie: [[Dušan Tarageľ]], [[Jarmila Koleničová]], [[Viera Strnisková]], [[Eva Rysová]], [[Ľubomír Záhon]], [[Andrej Mojžiš]], [[Vladislav Müller|Vlado Müller]], [[Ján Mistrík]], [[Karol Čálik]], [[Július Vašek]], [[Jozef Adamovič]], [[Štefan Mišovic]]; hudba: [[Jaromír Dlouhý]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strieborný prach (1975)|url=https://www.csfd.cz/film/197240-strieborny-prach/recenze/|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2013 pripravilo Slovenské národné divadlo zdramatizovanú verziu hry ''Bratia Jurgovci''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratia Jurgovci {{!}} Slovenské národné divadlo|url=https://snd.sk/inscenacia/2404/bratia-jurgovci|vydavateľ=snd.sk|dátum prístupu=2022-08-23}}</ref> v réžii [[Ľubomír Vajdička|Ľubomíra Vajdičku]] a dramaturgii [[Peter Pavlac|Petra Pavlaca]] (herecké obsadenie:[[Leopold Haverl]], [[Jozef Vajda]], [[Richard Stanke]], [[Robert Roth]], Petra Vajdová, Eva Sakálová a Dominika Zeleníková). Existuje tiež divadelný záznam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratia Jurgovci (2013)|url=https://www.csfd.cz/film/853717-bratia-jurgovci/hraji/|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=cs-CZ}}</ref> Režisér [[Ľubomír Vajdička]] o Ivanovi Horváthovi povedal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratia Jurgovci: V zákulisí s režisérom Ľubomírom Vajdičkom|url=https://www.youtube.com/watch?v=ihGPocQHtvU|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk-SK}}</ref>: {{Citát|Je to pohľad úplne iný, než sme boli zvyknutí v slovenskej próze... Strávil študentské časy v Paríži ako mladý človek, kde nasával čo sa dialo po prvej svetovej vojne v literatúre. Myslím si, že to poznačilo jeho prózu. ... Priznám sa, že Ivan Horváth bol pre mňa veľkým objavom, ale za mojich študentských čias to bol autor, o ktorom sa žiaci v škole neučili. Je to mimoriadny objav a je to aj objav pre mojich spolupracovníkov, ktorí si čítajú jeho prózy. }} Herec [[Marián Geišberg]] sa pri tejto príležitosti o Horváthovi vyjadril<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdramatizovaný Ivan Horváth oslovil aj Mariána Geišberga|url=https://www.teraz.sk/kultura/ivan-horvath-geisberg-jurgovci-divadlo/40950-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-03-21|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>: {{Citát|V našich dejinách je zrejme asi veľa osobností, spisovateľov a určite aj vedcov a všelijakých záhadných bytostí, ktoré nám zostali zatajené, pretože vždy existujú režimy, ktoré potrebujú zadupať to, čo rastie. Našťastie sú profesori a všelijakí 'čmuchalovia', čo stále sa hrabú v literatúre a vždy to objavia. Takže, pravda sa nedá zadupať, nedá sa zakázať. Môžete autora zavrieť na 10 rokov do basy, aj tak vždy existujú ľudia, ktorí to vyhrabú. ... Horváth má úplne iný pohľad, ako je ten zemitý. V jeho príbehoch sa Slováci nehádajú o medze. Slováci sú síce zaťažení veľmi na majetky, ale iste rozmýšľajú aj nad tým, prečo im vzťahy doma nefungujú. A budú nad tým rozmýšľať viac a viac, lebo zistia, že majetok to nespôsobuje, že je chyba kódu vo vnútri, niekde medzi srdcom a hlavou.}} Záhorské osvetové stredisko pripravilo 1. mája 2022 vernisáž a výstavu podrobne mapujúcu život a dielo Ivana Horvátha. Podujatia, ktoré zorganizovala Ľubica Krištofová, sa zúčastnila aj dcéra Ivana Horvátha (Jana Schillerová-Horváthová), či neter Ladislava Novomeského Oľga Hauskrechtova a rodinní príbuzní Ivana Horvátha. Vedecký článok o Ivanovi Horváthovi predniesol Lukáš Perný.<ref name=":1" /> Meno Ivana Horvátha bolo následne doplnené na Záhorácku stenu slávy v Senici spolu s futbalistom Fridrichom Huttom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Záhorácku stenu slávy pribudli mená Fridricha Huttu a Ivana Horvátha|url=https://zahori.sk/65006/na-zahoracku-stenu-slavy-pribudli-mena-fridricha-huttu-a-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}</ref> Pozdrav odovzdal aj spisovateľ [[Ľubomír Feldek]], ktorý v kontexte zaznávania významu osobnosti Ivana Horvátha napísal: ''"Žijeme dnes, po nežnej revolúcii, už vyše tridsať rokov znova v demokracii. Teda znova aj v dobe slobody prejavu. Žiaľ, sloboda prejavu nie je len sloboda pravdy. Je to aj sloboda lží a poloprávd. Demokracie sa v plnom zdraví dožil a užíva si ju aj ten orwellovský veľký brat – a ani on nezaháľa. K jeho aktivite patrí aj falšovanie histórie a zmizíkovanie hrôz päťdesiatych rokov."''<ref name=":0" /> Po Ivanovi Horváthovi je pomenované [[Gymnázium Ivana Horvátha]]. [[Rádio Devín]] autorovi venovalo v roku 2022 časť relácie Ars litera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlasový archív RTVS|url=https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11442/1823773|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Zdroje== *[http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ivan-horvath#curriculum_vitae LIC -] Ivan Horváth {{Portál|Literatúra|Literárny}} {{DEFAULTSORT:Horváth, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Česko-slovenskí diplomati]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Členovia Zboru povereníkov]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Maďarsku]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti zo Senice]] 06yf0gcl0zpxdatzno5wptt8kfcvt5c Europa 2 0 361015 7428983 7392534 2022-08-22T19:54:42Z Samuel Novomestský 221038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Europa 2 | logo = Europa2.jpg | popis =Europa 2 logo | príjem = | typ stanice = súkromná komerčná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = | dramaturg = | premiéra = 12. decembra 2009 | cieľová skupina = | hudobný formát = [[Contemporary hit radio|CHR]] | slogan = Maxximum muziky | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | vlastník = | člen skupiny = | webstránka = [http://www.europa2.sk www.europa2.sk] | poznámky = }} '''Europa 2''' je [[Slovensko|slovenská]] komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]]. == Vysielanie == Europa 2 začala vysielať [[12. decembra]] [[2009]], kedy nahradila [[Radio Okey]]. Formát rádia je CHR ([[Contemporary hit radio]]), ktoré je zamerané na cieľovú skupinu poslucháčov vo veku 18-34 rokov. Stanica vysiela na 14 terestriálnych [[vysielač]]och, [[internet]]e a [[Umelá družica|satelite]]. == Počúvanosť == Podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti Median SK (1+2 Q 2018). Rádio Europa 2 je piatou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou, ktorú počúva denne 329 000 poslucháčov, týždenne Europu 2 počúva 842 000 poslucháčov.<ref>https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2018-2</ref> == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Rádia Europa 2 | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Dubeň (vrch)|ZA]] | position = left | lat = 49.2339 | lon = 18.7525 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]] | position = right | lat = 48.8826 | lon = 20.1399 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = right | lat = 48.7025 | lon = 21.2595 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Veľká Javorina|NM]] | position = right | lat = 48.8576 | lon = 17.6752 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NO | position = left | lat = 49.4061 | lon = 19.4708 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Chata_pod_Kľačianskou_Magurou|MT]] | position = bottom | lat = 49.1481 | lon = 18.9513 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.2778 | lon = 21.2386 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = left | lat = 49.1150 | lon = 18.4442 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PO | position = left | lat = 49.1632 | lon = 21.1425 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = left | lat = 49.4586 | lon = 18.8214 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Úložisko|RK]] | position = right | lat = 49.1046 | lon = 19.4703 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = right | lat = 48.2667 | lon = 18.1 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = left | lat = 48.368 | lon = 20.065 }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! Frekvencia<br /> [[MHz]] !! Vysielač !! Vyžiarený výkon<br /> [[kW]] |- | {{0}}87,9 || [[Čadca]] - Drahošanka || 1 |- | {{0}}92,9 || [[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch || 0,15* |- | {{0}}93,5 || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - [[Chata pod Kľačianskou Magurou|Kľačianska Magura]] || 0,25 |- | {{0}}93,6 || [[Ružomberok]] - [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 0,5 |- | {{0}}95,2 || [[Nitra]] - [[Zobor (vrch)|Zobor]] || 10 |- | {{0}}95,2 || [[Námestovo]] - Veterná 151, obytný dom || 0,25 |- | {{0}}96,3 || [[Považská Bystrica]] - Obvodný úrad || 0,25 |- | {{0}}98,5 || [[Nové Mesto nad Váhom]] - [[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]] || 8,8 |- | 100,9 || [[Poprad]] - [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 30 |- | 102,0 || [[Košice]] - Užhorodská 6, obytný dom || 0,5 |- | 102,8 || [[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] || 0,3 |- | 103,7 || [[Prešov]] - Lysá || 8 |- | 104,1 || [[Prešov]] - Šibená Hora || 0,5* |- | 104,8 || [[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || 50 |- | 106,0 || [[Banská Bystrica]] - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] || 50 |- | 107,1 || [[Bardejov]] - Mihaľov, stožiar [[Telefónica Slovakia|O<sub>2</sub>]] || 10 |- |} ''* Plánovaný vysielač'' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=Europa+2 Pokrytie rádia] == Zdroj == * [http://www.europa2.sk Oficiálna stránka rádia] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] 2zxo6q89zhgwbln1fa70lybqxxu643t Valentin Petrovič Gluško 0 364863 7428958 7423756 2022-08-22T19:22:58Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Valentin Gluško |Portrét = Rus Stamp GST-Glushko.jpg |Popis = sovietsky raketový inžinier, popredný špecialista na konštrukciu raketových motorov |Dátum narodenia = [[2. september]] [[1908]] |Miesto narodenia = [[Odesa|Odessa]], [[Chersonská gubernia]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešná [[Ukrajina]]) |Dátum úmrtia = {{dúv|1989|1|10|1908|9|2}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]]) }} '''Valentin Petrovič Gluško''' ({{vjz|rus|Валентин Петрович Глушко}}; {{vjz|ukr|Валентин Петрович Глушко|''Valentyn Petrovyč Hluško''}}; * [[2. september]] [[1908]], [[Odesa|Odessa]] – † [[10. január]] [[1989]], [[Moskva]]) bol významný [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[Raketa|raketový]] inžinier, popredný špecialista na konštrukciu [[raketový motor|raketových motorov]], v rokoch [[1974]] – [[1989]] hlavný predstaviteľ [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. == Životopis == Narodil sa v [[Odesa|Odesse]] do [[Ukrajinci|ukrajinskej]] rodiny a už od detstva sa zaujímal o letectvo a lety do vesmíru, pričom od roku [[1923]] si pravidelne dopisoval s [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij|Konstantinom E. Ciolkovskim]]. Študoval na ''Lenigradskej štátnej univerzite'' a od roku [[1929]] pracoval v [[Budova Admirality|Budove Admirality]] umiestnenom ''Laboratóriu dynamiky plynov'' (GDL – ''Gazodinamičeskija laboratorija''), čo bola jedna z prvých inštitúcii na svete, ktorá sa profesionálne zaoberala raketovým výskumom. Už tu sa začal Gluško špecializovať na výrobu raketových motorov a v roku [[1930]] zostrojil prvý sovietsky [[raketový motor na kvapalné pohonné látky]] ''ORM-1''. Potom ako spojením GDL s výskumnou skupinou GIRD (''Grupa izučenia reaktivnogo dviženia'') vznikol v [[Moskva|Moskve]] [[Reaktívny výskumný inštitút]] (RNII), bol tam v roku [[1934]] prevelený aj Gluško a stal sa vedúcim jednej zo sekcii tejto inštitúcie. Tu sa zoznámil aj s raketovým konštruktérom a svojim dlhoročným spolupracovníkom [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergejom Pavlovičom Koroľovom]]. V roku [[1935]] vydal svoju prvú veľkú knihu ''Rakety, ich zariadenie a použitie''. V roku [[1938]] bol počas [[stalin]]ských čistiek zatknutý a niekoľko mesiacov strávil vo väzení [[NKVD]]. Kvôli vymyslenému obvineniu bol odsúdený na 8 rokov v [[gulag]]u, avšak ako hodnotný odborník bol spolu s inými odsúdenými inžiniermi poslaný pracovať do Tušinského závodu leteckých motorov, neskôr mu počas vojny bolo umožnené pokračovať vo vývoji raketových motorov. Definitívne bol oslobodený v auguste [[1944]] (úplne rehabilitovaný však bol až po Stalinovej smrti). V rokoch [[1945]] až [[1946]] bol poslaný do [[Nemecko|Nemecka]], kde študoval nacistické balistické rakety [[V-2]]. Od júla 1946 bol menovaný riaditeľom jeho vlastnej konštrukčnej kancelárie ''OKB-456'' (v súčasnosti [[NPO Energomaš]]), špecializujúcej sa na výrobu raketových motorov. V spolupráci s Koroľovom sa podieľal na tvorbe prvých sovietskych balistických a neskôr aj kozmických rakiet a v roku [[1956]] bol prvýkrát ocenený titulom [[Hrdina socialistickej práce]] (neskôr aj v r. [[1961]]) a [[Rad Lenina|Leninovým radom]] (neskôr aj v rokoch 1958, 1961, 1968 a 1978). V roku [[1958]] sa stal členom [[Ruská akadémia vied|Sovietskej akadémie vied]]. Od konca 50. rokov narastali jeho nezhody s Koroľovom a ich vzájomná spolupráca sa obmedzila, Gluško sa napríklad odmietol podieľať na tvorbe motora pre Koroľovu superraketu [[N-1]], namiesto toho sa však stal tvorcom silných motorov ''RD-119'' a ''RD-253'' pre raketu [[Proton (nosná raketa)|Proton]] konštruktéra [[Vladimir Nikolajevič Čelomej|V.N. Čelomeja]]. Dňa [[22. mája]] [[1974]] bol Gluško vymenovaný za riaditeľa a hlavného konštruktéra pôvodnej Koroľovej konštrukčnej kancelárie ''OKB-1'' (dnes [[RKK Energija]]) a stal sa tak hlavným predstaviteľom sovietskeho kozmického programu. Jeho posledným veľkým projektom bola raketa [[Energija]], pre ktorú vyvinul motor [[RD-170]], ktorý je považovaný sa najsilnejší kvapalinový raketový motor na svete (o 2 – 7 % silnejší ako motor [[F-1]] rakety [[Saturn 5]]). Valentin Gluško zomrel v Moskve vo veku 80 rokov, je pochovaný na [[Novodievčí cintorín|Novodievčom cintoríne]]. Na jeho počesť je pomenovaný kráter na [[Mesiac]]i a [[planétka]] [[6357 Glushko]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Valentin Glushko}} == Externé odkazy == * [http://www.buran.ru/htm/glushko.htm Академик Глушко Валентин Петрович] (rusky) {{Portál|Kozmonautika}} {{DEFAULTSORT:Gluško, Valentin Petrovič}} [[Kategória:Sovietski raketoví konštruktéri]] [[Kategória:Ukrajinskí raketoví konštruktéri]] [[Kategória:Raketoví konštruktéri]] [[Kategória:Osobnosti z Odesy]] a4patvi17ifmfbqlfztam7arxk4ahr8 Kuklovská ulica (Bratislava) 0 367726 7428880 7207904 2022-08-22T16:40:44Z Gateshebe 193515 Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Kuklovská ulica | Kategória = | Obrázok = Kuklovská street.jpg | Popis obrázka = Pohľad na Kuklovskú ulicu smerom z [[Dlhé diely|Dlhých dielov]]. V pozadí sa nachádza zastávka ''Pod Kráľovou horou'' pre autobusovú linku {{MHD|ba|35}} a na horizonte vrch [[Kamzík (vrch)|Kamzík]] s [[Televízna veža na Kamzíku|televíznou vežou]]. | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] | Štvrť = [[Dlhé diely]] | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.16236 | Východná dĺžka = 17.04501 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 841 04 | Začína = | Končí = | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Kuklovská }} '''Kuklovská ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/abecedny-zoznam-ulic-bratislavy/d-11029093 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-06-26 | miesto = | jazyk =}}</ref> Nachádza sa v miestnej časti [[Dlhé diely]]. == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Dlhé diely}} {{Zastávka|ba|Pod Kráľovou horou}} {{Zastávka|ba|Kuklovská|datum}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kuklovská}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Kuklovsk%C3%A1 Kuklovská ulica na mape Bratislavy] {{bratislavský výhonok}} [[Kategória:Ulice v Karlovej Vsi]] hudb4joljef0f4tytfllxg8mfdakfcf Bobor európsky 0 377159 7428967 7398200 2022-08-22T19:32:11Z 178.41.164.139 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bobor európsky| Obrázok=Beaver pho34.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}globálne<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/4007/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>{{IUCN 3.1 navmap/NT}}na [[Slovensko|Slovensku]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia) | strany = 155 | jazyk = Sk }}</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[hlodavce]]|Rad po latinsky=Rodentia| Podrad po slovensky= |Čeľaď po slovensky= [[bobrovité]]|Čeľaď po latinsky=Castoridae| Podčeľaď po slovensky= [[bobri]]|Podčeľaď po latinsky=Castoridae| Rod po slovensky= [[Castor (rod)|bobor]]|Rod po latinsky=Castor| Druh po slovensky=bobor európsky|Druh po latinsky= C. fiber| Binomické meno=Castor fiber| Klasifikátor1=[[Carl von Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=Bobor vodný, bobor| Obrázok2=Castor map.PNG| Titulok2=Rozšírenie bobra európskeho – červené| }} [[Súbor:Obec Starina, vrba obhryzena bobrom..jpg|náhľad]] '''Bobor európsky''' (iné názvy: '''bobor vodný''','''bobor eurázijský'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Krištofík | meno = Ján | priezvisko2 = Danko | meno2 = Štefan | spoluautori = et al. | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana | rok = 2012 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-224-1264-3 | kapitola = Bobor euroázijský (európsky, vodný) - Castor fiber | poznámka = Autori druhu Dušan Valachovič, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová | strany = 81 - 85 }}</ref><ref name="HlodavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Ivan | priezvisko2 = Ambros | meno2 = Michal | priezvisko3 = Tulis | meno3 = Filip | spoluautori = et al. | titul = Hlodavce a hmyzožravce Slovenska | rok = 2013 | vydavateľ = [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied]] | miesto = Nitra | isbn = 978-80-558-0437-8 | kapitola = Bobor euroázijský | strany = 34 - 35 }}</ref>; {{lat|Castor fiber}}) je jeden z dvoch druhov bobrov. Patrí medzi bobrovité hlodavce. V minulosti obýval súvisle celú [[Palearktická oblasť|Palearktídu]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 11,5 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] je to zákonom chránený druh živočícha. [[Donald Trump|<small><sub>sakul íchus</sub></small>]] == Vzhľad == Je to najväčší európsky [[hlodavec]]. Dĺžka 75{{--}}100 cm, chvost 30{{--}}40 cm, hmotnosť 15{{--}}30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v [[apríl]]i – [[máj]]i a v [[august]]e – septembri, samce o mesiac neskôr ako samice. == Spôsob života == Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v [[Nížina|nížinách]] a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. [[Voda]] musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčekovia materiál prinášajú a podávajú. Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si [[brloh]]y vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza [[kmeň (stonka)|kmene]] do [[kužeľ]]a, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích [[hrad]]ov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hla­dinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora/komory si bobor buduje aj v brehoch, v kto­rých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela – ako pri pravom zim­nom spánku – silnejšie poklesla. Obydlia si budujú aj v brehoch [[vodný tok|vodných tokov]] alebo [[vodná nádrž|nádrží]] v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v [[rašelina|rašeline]], vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov. == Rozšírenie na Slovensku == Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 50 (11,6 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 41, 9,5 %) v nadmorských výškach 113 ([[Sap]], [[Dunaj]]) – {{mnm|825}} ([[Veľké Osturnianske jazero]]) a prechodne sa vyskytol v {{mnm|1551}} ([[Zelené pleso]], [[Východné Tatry]]).<ref name="CicavceSK" /> Od roku [[1977]] sa šíri z [[Dolné Rakúsko|Dolného Rakúska]] na [[Záhorská nížina|Záhorskej]] a [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] a od roku [[1981]] z [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Dušan Valachovič, spolupráca: RNDr. Jaromír Šíbl, Mgr. Michal Adamec | odkaz na autora = | titul = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica PROGRAM ZÁCHRANY bobra vodného (Castor fiber Linné 1758) | url = http://www.sopsr.sk/cinnost/programy/PZ_Castor_fiber.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> == Potrava == Živí sa takmer výlučne [[kôra|kôrou]] stromov, ktorú si uchováva aj na [[zima|zimu]]. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi [[rastlina]]mi, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj [[poľnohospodárstvo |poľnohospodárske]] plodiny. == Rozmnožovanie == Obi­dve pohlavia majú pižmové [[žľaza|žľazy]], ktorých výluč­kom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom [[jar]]i sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104{{--}}107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1{{--}}2 (2{{--}}5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3{{--}}4 rokoch a dožívajú sa 15{{--}}20 rokov.<ref name="PZE">"''Atlas živočíchov - Bobor vodný .'' ''pub.'' 2009 [http://snaturou2000.sk/zivocichy/bobor-vodny Dostupné online]</ref> == Galéria == <gallery> Biber-drawing.jpg| Biber-Brahe.jpg|Strom ohryzený bobrom, [[Poľsko]] Castor fiber-Libavá.JPG|Spadnutý strom, zvalený bobrom, [[Česko]] Beaver dam.jpg|Veľká bobria hrádza Biberdamm in der Menach.JPG|Bobria hrádza, [[Litva]] Beaver Hut - Vologda.JPG|Hrad bobra, [[Rusko]] Beaver hole Myczkow A123.jpg|Bobria nora, [[Poľsko]] Beaver Castor fiber tracks in snow.jpg|Odtlačky chodidiel v snehu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Castor fiber|wikt=bobor európsky}} [[Kategória:Bobrovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Cicavce na Slovensku]] [[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]] lq006rw4ds3v94z6yto4ny2gsly69nz 7428990 7428967 2022-08-22T20:03:51Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/178.41.164.139|178.41.164.139]] ([[User_talk:178.41.164.139|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bobor európsky| Obrázok=Beaver pho34.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}globálne<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/4007/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>{{IUCN 3.1 navmap/NT}}na [[Slovensko|Slovensku]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia) | strany = 155 | jazyk = Sk }}</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[hlodavce]]|Rad po latinsky=Rodentia| Podrad po slovensky= |Čeľaď po slovensky= [[bobrovité]]|Čeľaď po latinsky=Castoridae| Podčeľaď po slovensky= [[bobri]]|Podčeľaď po latinsky=Castoridae| Rod po slovensky= [[Castor (rod)|bobor]]|Rod po latinsky=Castor| Druh po slovensky=bobor európsky|Druh po latinsky= C. fiber| Binomické meno=Castor fiber| Klasifikátor1=[[Carl von Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=Bobor vodný, bobor| Obrázok2=Castor map.PNG| Titulok2=Rozšírenie bobra európskeho – červené| }} [[Súbor:Obec Starina, vrba obhryzena bobrom..jpg|náhľad]] '''Bobor európsky''' (iné názvy: '''bobor vodný''','''bobor eurázijský'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Krištofík | meno = Ján | priezvisko2 = Danko | meno2 = Štefan | spoluautori = et al. | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana | rok = 2012 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-224-1264-3 | kapitola = Bobor euroázijský (európsky, vodný) - Castor fiber | poznámka = Autori druhu Dušan Valachovič, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová | strany = 81 - 85 }}</ref><ref name="HlodavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Ivan | priezvisko2 = Ambros | meno2 = Michal | priezvisko3 = Tulis | meno3 = Filip | spoluautori = et al. | titul = Hlodavce a hmyzožravce Slovenska | rok = 2013 | vydavateľ = [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied]] | miesto = Nitra | isbn = 978-80-558-0437-8 | kapitola = Bobor euroázijský | strany = 34 - 35 }}</ref>; {{lat|Castor fiber}}) je jeden z dvoch druhov bobrov. Patrí medzi bobrovité hlodavce. V minulosti obýval súvisle celú [[Palearktická oblasť|Palearktídu]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 11,5 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] je to zákonom chránený druh živočícha. == Vzhľad == Je to najväčší európsky [[hlodavec]]. Dĺžka 75{{--}}100 cm, chvost 30{{--}}40 cm, hmotnosť 15{{--}}30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v [[apríl]]i – [[máj]]i a v [[august]]e – septembri, samce o mesiac neskôr ako samice. == Spôsob života == Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v [[Nížina|nížinách]] a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. [[Voda]] musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčekovia materiál prinášajú a podávajú. Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si [[brloh]]y vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza [[kmeň (stonka)|kmene]] do [[kužeľ]]a, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích [[hrad]]ov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hla­dinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora/komory si bobor buduje aj v brehoch, v kto­rých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela – ako pri pravom zim­nom spánku – silnejšie poklesla. Obydlia si budujú aj v brehoch [[vodný tok|vodných tokov]] alebo [[vodná nádrž|nádrží]] v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v [[rašelina|rašeline]], vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov. == Rozšírenie na Slovensku == Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 50 (11,6 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 41, 9,5 %) v nadmorských výškach 113 ([[Sap]], [[Dunaj]]) – {{mnm|825}} ([[Veľké Osturnianske jazero]]) a prechodne sa vyskytol v {{mnm|1551}} ([[Zelené pleso]], [[Východné Tatry]]).<ref name="CicavceSK" /> Od roku [[1977]] sa šíri z [[Dolné Rakúsko|Dolného Rakúska]] na [[Záhorská nížina|Záhorskej]] a [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] a od roku [[1981]] z [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Dušan Valachovič, spolupráca: RNDr. Jaromír Šíbl, Mgr. Michal Adamec | odkaz na autora = | titul = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica PROGRAM ZÁCHRANY bobra vodného (Castor fiber Linné 1758) | url = http://www.sopsr.sk/cinnost/programy/PZ_Castor_fiber.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> == Potrava == Živí sa takmer výlučne [[kôra|kôrou]] stromov, ktorú si uchováva aj na [[zima|zimu]]. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi [[rastlina]]mi, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj [[poľnohospodárstvo |poľnohospodárske]] plodiny. == Rozmnožovanie == Obi­dve pohlavia majú pižmové [[žľaza|žľazy]], ktorých výluč­kom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom [[jar]]i sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104{{--}}107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1{{--}}2 (2{{--}}5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3{{--}}4 rokoch a dožívajú sa 15{{--}}20 rokov.<ref name="PZE">"''Atlas živočíchov - Bobor vodný .'' ''pub.'' 2009 [http://snaturou2000.sk/zivocichy/bobor-vodny Dostupné online]</ref> == Galéria == <gallery> Biber-drawing.jpg| Biber-Brahe.jpg|Strom ohryzený bobrom, [[Poľsko]] Castor fiber-Libavá.JPG|Spadnutý strom, zvalený bobrom, [[Česko]] Beaver dam.jpg|Veľká bobria hrádza Biberdamm in der Menach.JPG|Bobria hrádza, [[Litva]] Beaver Hut - Vologda.JPG|Hrad bobra, [[Rusko]] Beaver hole Myczkow A123.jpg|Bobria nora, [[Poľsko]] Beaver Castor fiber tracks in snow.jpg|Odtlačky chodidiel v snehu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Castor fiber|wikt=bobor európsky}} [[Kategória:Bobrovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Cicavce na Slovensku]] [[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]] o9zq7kp91l0f03ckfu9i3bu3awocpnq Juraj Žák 0 377685 7428855 7383894 2022-08-22T15:55:05Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Juraj Žák | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = slovenský [[textár]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Ďuro Žák | Dátum narodenia = {{dnv|1966|3|30}} | Miesto narodenia = [[Smolenice]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Juraj Žák''', prezývaný Ďuro Žák (* [[30. marec]] [[1966]], [[Smolenice]]) je slovenský [[textár]] a umelec. Skladal a skladá texty pre popredných slovenských a českých interpretov. Medzi jeho najväčšie hity patria „Vráť mi tie hviezdy“ od [[Beáta Dubasová|Beaty Dubasovej]] alebo aj „Prší“, „Dieťa spí“ a „Oceán“ od [[Robo Opatovský|Roba Opatovského]]. Spolupracoval na niekoľkých albumoch [[Robo Grigorov|Roba Grigorova]], [[Beáta Dubasová|Beaty Dubasovej]], [[Metalinda|Metalindy]], kapely [[Money Factor]], [[Palo Drapák|Pala Drapáka]], [[Robo Opatovský|Roba Opatovského]], ale aj na piesňach pre [[Monika Bagárová|Moniku Bagárovú]], [[Mária Čírová|Máriu Čírovú]], [[Natália Hatalová|Natáliu Hatalovú]], [[Peter Cmorík|Petra Cmoríka]] a ďalších. {{SHORTTOC}} == Tvorba == === Zoznam piesní === poz. - pieseň - (autor hudby piesne / autor textu piesne) === A === * „Angie II.“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' === B === * „Bože Nalej“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Búrka“ - [[Paľo Drapák]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Prabra]]'' * „Bozky na bosky“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' === C === * „Cesty slepých vtákov“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Čierna vdova“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Čiky čaka beng“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Čí sme dnes-(P.Sámel,P.Dobrík/J.Žák)-album: Metalinda (Tutovky) * „Čierny Dunaj“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Čo tam budem sám“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === D === * „Dieťa spí“ - [[Robo Opatovský]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - album: ''[[Vianočný album (Robo Opatovský)|Vianočný album]] '' === F === * „Farba tvojich očí“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === H === * „HalleluJah“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Happy Birthday“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Hrana v hlave“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Horí“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' === J === * „Ja to s tebou vyležím“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === K === * „Kričím na svätých“ - [[Paľo Drapák]] - (Paľo Drapák / Juraj Žák) - pieseň odznela na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2009]] * „Kým ťa chcú“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Kam Kráčaš“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Klaun“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Kým ležíš“ - [[Metalinda]] - ([[peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Kto naozaj som...“ - Natália Hatalová === L === * „Legalizuj“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Lenty“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Láska, viera, nádej“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[14 naj Unplugged (album)|14 naj Unplugged]]'' * „Letušky lietavé“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === M === * „Malý Gavroch“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Mamička ulica“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'', ''[[Láska, pivo, anjel, smútok]]'' * „Mária“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Hitovky|Hitovky (Best Of)]]'' * „Máš to z nej“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Môj“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Máš ma a ja teba...“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Mama“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' * „Mám to rád“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Minca na hrane“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Miluj ma“ - [[Metalinda]] - ([[I. Bilozir]] / Juraj Žák) - album: ''[[Tutovky]]'' * „Medúza“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel/ F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Tutovky]]'' === N === * „Na marš“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Návod na dýchanie“ - [[Beáta Dubasová]] - (Beáta Dubasová / Juraj Žák) - album: ''[[Ako chutí ráno]]'' * „Niečo bolo niečo je“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Hitovky|Hitovky (Best Of)]]'' * „Nedovoľ mi“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Láska pivo anjel smútok (album)|Láska pivo anjel smútok]]'' * „Nočný Motýľ“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) * „Niečo je tu zlé“ - Robo Opatovský a Peter Cmorík === O === * „O nič nejde len o nás“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Oceán“ - [[Robo Opatovský]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - album: ''[[Swing & Latin]]'' === P === * „Plač a smiech“ - [[Beáta Dubasová]] - ([[Viliam Chudý]] / Juraj Žák) - album: ''[[Ako chutí ráno]]'' * „Pocit vášne“ - [[Paľo Drapák|Paľo Drapák band]] - (Paľo Drapák / Juraj Žák) - pieseň odznela na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2010]] * „Potkan kráľ“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Prší“ - [[Robo Opatovský]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - pieseň odznela na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2009]] <ref>http://kultura.pravda.sk/exkluzivne-opatovskeho-piesen-lasky-skusa-stastie-na-eurovizii-phm-/sk_khudba.asp?c=A090128_171842_sk_khudba_p20 Opatovského 'pieseň lásky' skúša šťastie na Eurovízii</ref> ** „Prší“ - [[Robo Opatovský]] a [[Monika Bagárová]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - album: ''[[2009-1996 (Robo Opatovský)|2009-1996]]'' * „Prezident Napoleon“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Panna 9“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Biológia]]'' === R === * „Real Life“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Reggae na chvíľu“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Ružové brílky“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Raj“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' === S === * „Sám“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Si to ty - je to on“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Stále chodím s ňou“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Svieť“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „S tebou“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Stará Brána“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Stačí“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === T === * „Titul Kain“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' === U === * „Urob mi kávu a len tak odíď“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Uvidíme sa až za čiernou dierou“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' * „Ulica má tvrdé zvyky“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Tutovky]]'' === V === * „Vdýchni reggae“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Vráť mi tie hviezdy“ - [[Beáta Dubasová]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) ** „Vráť mi tie hviezdy 08“ - [[Kristina]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) * „Vrátnik“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Ver mi“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Všetci spolu bez prachov“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Vianoce dnes“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Vianoce“ - Robo Opatovský a Mária Čírová (Juraj Žák / Olga Záblacká) === Z === * „Zbohom zásadám“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Live (Robo Grigorov & Midi)]]'', ''[[Complete Of]]''<ref>http://www.discogs.com/Robo-Grigorov-Complete-Of/release/3249874</ref> * „Z extrému do ekstrému“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Živí s ňou a mŕtvi bez nej“ - [[Metalinda]] - ([[P. Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Noc s Metalindou Live)]]'' * „Zapni si pás“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' == Referencie == {{referencie}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Žák, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Osobnosti zo Smoleníc]] qz6rg3dd94g1gft7piax4ufrlji6yx0 7428859 7428855 2022-08-22T16:01:37Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Juraj Žák | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = slovenský [[textár]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Ďuro Žák | Dátum narodenia = {{dnv|1966|3|30}} | Miesto narodenia = [[Smolenice]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Juraj Žák''', prezývaný Ďuro Žák (* [[30. marec]] [[1966]], [[Smolenice]]) je slovenský [[textár]] a umelec. Skladal a skladá texty pre popredných slovenských a českých interpretov. Medzi jeho najväčšie hity patria „Vráť mi tie hviezdy“ od [[Beáta Dubasová|Beaty Dubasovej]] alebo aj „Prší“, „Dieťa spí“ a „Oceán“ od [[Robo Opatovský|Roba Opatovského]]. Spolupracoval na niekoľkých albumoch [[Robo Grigorov|Roba Grigorova]], [[Beáta Dubasová|Beaty Dubasovej]], [[Metalinda|Metalindy]], kapely [[Money Factor]], [[Palo Drapák|Pala Drapáka]], [[Robo Opatovský|Roba Opatovského]], ale aj na piesňach pre [[Monika Bagárová|Moniku Bagárovú]], [[Mária Čírová|Máriu Čírovú]], [[Natália Hatalová|Natáliu Hatalovú]], [[Peter Cmorík|Petra Cmoríka]] a ďalších. {{SHORTTOC}} == Tvorba == === Zoznam piesní === poz. - pieseň - (autor hudby piesne / autor textu piesne) === A === * „Angie II.“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' === B === * „Bože Nalej“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Búrka“ - [[Paľo Drapák]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Prabra]]'' * „Bozky na bosky“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' === C === * „Cesty slepých vtákov“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Čierna vdova“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Čiky čaka beng“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Čí sme dnes-(P.Sámel,P.Dobrík/J.Žák)-album: Metalinda (Tutovky) * „Čierny Dunaj“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Čo tam budem sám“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === D === * „Dieťa spí“ - [[Robo Opatovský]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - album: ''[[Vianočný album (Robo Opatovský)|Vianočný album]] '' === F === * „Farba tvojich očí“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === H === * „HalleluJah“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Happy Birthday“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Hrana v hlave“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Horí“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' === J === * „Ja to s tebou vyležím“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === K === * „Kričím na svätých“ - [[Paľo Drapák]] - (Paľo Drapák / Juraj Žák) - pieseň odznela na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2009]] * „Kým ťa chcú“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Kam Kráčaš“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Klaun“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Kým ležíš“ - [[Metalinda]] - ([[peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Kto naozaj som...“ - Natália Hatalová === L === * „Legalizuj“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Lenty“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Láska, viera, nádej“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[14 naj... Unplugged]]'' * „Letušky lietavé“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === M === * „Malý Gavroch“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Mamička ulica“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'', ''[[Láska, pivo, anjel, smútok]]'' * „Mária“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Hitovky|Hitovky (Best Of)]]'' * „Máš to z nej“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Môj“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Máš ma a ja teba...“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Mama“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' * „Mám to rád“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Minca na hrane“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Miluj ma“ - [[Metalinda]] - ([[I. Bilozir]] / Juraj Žák) - album: ''[[Tutovky]]'' * „Medúza“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel/ F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Tutovky]]'' === N === * „Na marš“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Návod na dýchanie“ - [[Beáta Dubasová]] - (Beáta Dubasová / Juraj Žák) - album: ''[[Ako chutí ráno]]'' * „Niečo bolo niečo je“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Hitovky|Hitovky (Best Of)]]'' * „Nedovoľ mi“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Láska, pivo, anjel, smútok]]'' * „Nočný Motýľ“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) * „Niečo je tu zlé“ - Robo Opatovský a Peter Cmorík === O === * „O nič nejde len o nás“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Oceán“ - [[Robo Opatovský]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - album: ''[[Swing & Latin]]'' === P === * „Plač a smiech“ - [[Beáta Dubasová]] - ([[Viliam Chudý]] / Juraj Žák) - album: ''[[Ako chutí ráno]]'' * „Pocit vášne“ - [[Paľo Drapák|Paľo Drapák band]] - (Paľo Drapák / Juraj Žák) - pieseň odznela na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2010]] * „Potkan kráľ“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Prší“ - [[Robo Opatovský]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - pieseň odznela na [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2009]] <ref>http://kultura.pravda.sk/exkluzivne-opatovskeho-piesen-lasky-skusa-stastie-na-eurovizii-phm-/sk_khudba.asp?c=A090128_171842_sk_khudba_p20 Opatovského 'pieseň lásky' skúša šťastie na Eurovízii</ref> ** „Prší“ - [[Robo Opatovský]] a [[Monika Bagárová]] - (Robo Opatovský / Juraj Žák) - album: ''[[2009-1996 (Robo Opatovský)|2009-1996]]'' * „Prezident Napoleon“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Panna 9“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Biológia]]'' === R === * „Real Life“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Reggae na chvíľu“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Ružové brílky“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Raj“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' === S === * „Sám“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Si to ty - je to on“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Stále chodím s ňou“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Svieť“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „S tebou“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Stará Brána“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Stačí“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' === T === * „Titul Kain“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' === U === * „Urob mi kávu a len tak odíď“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Sám (album)|Sám]]'' * „Uvidíme sa až za čiernou dierou“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' * „Ulica má tvrdé zvyky“ - [[Metalinda]] - ([[F. Gašparík]] / Juraj Žák) - album: ''[[Tutovky]]'' === V === * „Vdýchni reggae“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Vráť mi tie hviezdy“ - [[Beáta Dubasová]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) ** „Vráť mi tie hviezdy 08“ - [[Kristina]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) * „Vrátnik“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Ver mi“ - [[Money Factor]] - (Money Factor / Juraj Žák) - album: ''[[Zhoď dres]]'' * „Všetci spolu bez prachov“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Na kolenách]]'' * „Vianoce dnes“ - [[Metalinda]] - ([[Paľo Drapák]] / Juraj Žák) - album: ''[[Maj May]]'' * „Vianoce“ - Robo Opatovský a Mária Čírová (Juraj Žák / Olga Záblacká) === Z === * „Zbohom zásadám“ - [[Robo Grigorov]] - (Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Live (Robo Grigorov & Midi)]]'', ''[[Complete Of]]''<ref>http://www.discogs.com/Robo-Grigorov-Complete-Of/release/3249874</ref> * „Z extrému do ekstrému“ - [[Robo Grigorov]] - (Shaba Robo Grigorov / Juraj Žák) - album: ''[[Vdýchni reggae]]'' * „Živí s ňou a mŕtvi bez nej“ - [[Metalinda]] - ([[P. Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Noc s Metalindou]]'' * „Zapni si pás“ - [[Metalinda]] - ([[Peter Sámel]] / Juraj Žák) - album: ''[[Skús sa do mňa zahryznúť]]'' == Referencie == {{referencie}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Žák, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Osobnosti zo Smoleníc]] 8aqhdzdjzj3cg1e5s80yg48taqj2jh9 Farma (televízna relácia) 0 440574 7428767 7423413 2022-08-22T13:26:24Z 84.245.121.43 /* Farma 14 (Alica zasahuje!) */Súradnice a miesto wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20 a v trinástej 21. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy:dobrá voda *'''Súradnice:48.5844803N, 17.5269150E *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |} == Referencie == {{reflist|30em}} iashi0j0gzsj65sg13mxs2n6php3fx1 7428768 7428767 2022-08-22T13:27:26Z 84.245.121.43 /* Farma 14 (Alica zasahuje!) */Vitaza wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20 a v trinástej 21. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy:dobrá voda *'''Súradnice:48.5844803N, 17.5269150E *'''Víťaz:''' Filip Jánoš (fifqo) *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |} == Referencie == {{reflist|30em}} btmickr7n3untpdpeh4c8uzot9tw2in 7428795 7428768 2022-08-22T14:26:20Z 87.244.204.72 /* Farma 14 (Alica zasahuje!) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20 a v trinástej 21. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]] *'''Súradnice: *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} 0hcizekbyu7j9968oxu80gs77x82ehm 7428797 7428795 2022-08-22T14:31:25Z 87.244.204.72 /* Farma 14 (Alica zasahuje!) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20 a v trinástej 21. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]] *'''Súradnice: *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadny hráči ("Supermozgy") |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} 6d3l1edkyix5yh70bkr0c70se2nb02k 7428799 7428797 2022-08-22T14:35:42Z 87.244.204.72 /* Farma 14 (Alica zasahuje!) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20 a v trinástej 21. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]] *'''Súradnice: *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadny hráči ("Supermozgy") |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} 1sqww6b22o8c5fj4x4j18c4drl20n5q 7428805 7428799 2022-08-22T14:38:50Z 87.244.204.72 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20 a v trinástej 21. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]]''' okr. '''[[Trnava]]''' *'''Súradnice: 48.5973° N, 17.5385° E *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadny hráči ("Supermozgy") |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} ancgbcs7kxoiohjzepvzzqu5at5li39 7428808 7428805 2022-08-22T14:43:09Z 87.244.204.72 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20, v trinástej 21 a v štrnástej 14. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]]''' okr. '''[[Trnava]]''' *'''Súradnice: 48.5973° N, 17.5385° E *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadny hráči ("Supermozgy") |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} o56wfojnt7xh67ij620v2h5m57qilts 7428813 7428808 2022-08-22T14:46:48Z 87.244.204.72 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20, v trinástej 21 a v štrnástej 14. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]]''' okr. '''[[Trnava]]''' *'''Súradnice: 48.5973° N, 17.5385° E *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadny hráči ("Supermozgy") |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} ni518xzo81xknw7ql9xck60t7bmlyu0 7428835 7428813 2022-08-22T15:26:45Z 87.244.204.72 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = Farma14logo.png | typ = Reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. - 14. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva "Evelyn" Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5.séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 14 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. V prvej sérii súťažilo 10 súťažiacich, v druhej 15, v tretej 18, v štvrtej 17, v piatej 18, v šiestej 19, v siedmej 12, v ôsmej 16, v deviatej 21, v desiatej 22 v jedenástej 20, v dvanástej 20, v trinástej 21 a v štrnástej 14. Hospodárom, a teda "riaditeľom" Farmy, bol v prvej sérií '''''Pavol Mikécz''''' a od druhej série po súčastnosť ním je '''''Martin Bagár.''''' == Pravidlá hry Farmy I. - IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50) predtým 40. Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muž a žena), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami, nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere idú duelanti na noc a nasledujúci deň do izolácie (duelových chatiek za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie; táto disciplína je od 5. série povinná; * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady, alebo preťahovanie lanom. * od 9. série pretláčanie v kruhu === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich Farmárov v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz, a to '''Bohatí a Chudobní''' kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými, druhá fáza '''Zjednotenie - Očistec''' kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami, a posledná fáza '''Nový život''' kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca skupiny chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzavaného "Domu pravdy" kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fázi ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fáze Nový život môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten kto súboj výhra stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Ale kuchárov vyberá samotní farmár týždňa jedného zo Západu a z Východu. Vo fáze “Bez hraníc” určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * duel tiež zahŕňa tzv. prekvapenie Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant buď zo Západu alebo z Východu opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50 ktoré sú rozdelené na 25 minci pre mesto a 25 minci pre dedinu) od 6. týždňa sa hodnotí zase 50 mincami. Vo fáze “Bez hraníc” sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérií. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12.sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: • inteligencia – vedomostný kvíz; • šikovnosť; • sila; • vytrvalosť; • prekvapenie Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberia z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant buď z Mesta alebo z Dediny môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakat na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. Vo fáze “Bez hraníc” vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. == Pravidlá Farmy XIII. == === Základné pravidlá === 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. 2. Čo povie Farmár týždňa, to platí. 3. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 4. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 5. Iba Farmár týždňa sedí za vrchstolom a musí byť vždy obslúžený ako prvý. 6. Farmár týždňa má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. 7. Farmár týždňa nemôže byť zvolený za duelanta. === Povinnosti sluhov === 1. Bývajú v sluhovni. 2. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. 3. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. 4. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. 5. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. 6. Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. 7. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie V každom týždni sú iné disciplíny v dueli, že sa menia. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma 10 (X.) (Bohatí vs. Chudobní)|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 (Východ vs. Západ )|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 (Mesto vs. Dedina)|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | {{N/A}} | {{N/A}} | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[2022]] |} == Farma 1 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Horné Paseky okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Andrea Járová''' *'''Hospodár:''' Pavol Mikécz *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard „Riki“ Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš „Miki“ Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš „Miki“ Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard „Riki“ Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš „Miki“ Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard „Riki“ Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováč | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováč | rowspan="2" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováč''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (Víťazka)''' |} == Farma 2 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] okr. Myjava *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Radomír Spireng''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Radomír Spireng | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (Víťaz)''' |} == Farma 3 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to divočina! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (Víťaz)''' |} == Farma 4 == *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] okr. Senica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Pavol "Paco" Styk''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol "Paco" Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava "Kika" Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter "Kumo" Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav "Miki" Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav "Miki" Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav "Miki" Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter "Kumo" Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter "Kumo" Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava "Kika" Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava "Kika" Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | colspan="2"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol "Paco" Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol "Paco" Styk (Víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Televízia Markíza 8.8.2014 oficiálne oznámila, že štart piata série bude vo štvrtok 28.8. 2014 <ref>Štart piatej série reality show Farma 5 oznámený [http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ Farma 5], [[11. 8. 2014]]</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose vo finálovom dueli porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Ilija]] okr. Banská Štiavnica *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Znovuzrodenie ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena "Iris" Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena "Iris" Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (Víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000€ sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] *'''Víťaz:''' '''Tomaš Mayer''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Bude to Husté ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef "Dodo" Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela "Gabča" Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra "Kvetina" Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana "Jenna" Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal "Baklažán" Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav "Laci" Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia "Ryška" Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Džony Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír "Struňo" Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír "Struňo" Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír "Struňo" Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Džony" Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Džony" Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia "Ryška" Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia "Ryška" Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav "Laci" Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav "Laci" Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef "Dodo" Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra "Kvetina" Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal "Baklažán" Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal "Baklažán" Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef "Dodo" Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra "Kvetina" Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana "Jenna" Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana "Jenna" Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef "Dodo" Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra "Kvetina" Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba Ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra "Kvetina" Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela "Gabča" Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela "Gabča" Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef "Dodo" Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef "Dodo" Kababik (2.miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (Víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nesúťažia noví farmári, ale na statok sa vrátili vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovky TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] okr. Turč. Teplice *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján "Chanas" Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján "Chanas" Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján "Chanas" Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján "Chanas" Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš "Miki" Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš "Miki" Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (Víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma ďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie 75 000 eur. Témou série je MLYN. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|MIroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (Víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy s prívlastkom letná odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' Kveta Horváthová *'''Miesto farmy:''' Zázrivá okr. Dolný Kubín *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš "Tomy Kotty" Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba Ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový Duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (Víťaz)''' |} == Farma 10 (Bohatí vs. Chudobní) == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň, televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018 sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000€ sa napokon stal Dominik Porubský. *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica (okres)|Senica]] *'''Súradnice farmy:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Dominik Porubský''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Úplne nová Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Bohatí-Celebrity | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | [[Ibrahim "Ibi" Maiga |Ibrahim Maiga]] | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť – Bohatí a chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' - na farmu prišli noví 4 súťažiaci - Filip Hakl, Daniela Urbanová, Lívia Chvostíková a Dajana Šildová {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim "Ibi" Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim "Ibi" Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (Víťaz)''' |} == Farma 11 (Východ vs. Západ ) == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 štartuje na jeseň 2019 a mala by sa opäť držať konceptu, ktorý priniesla Farma 10. Súťažiaci budú tentokrát rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Je pritom úplne jedno, kde sa narodili a kde žijú. Farma 11 prináša však ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. Jedenásta Farma však bude iná, už sa nebude vracať do minulosti, ale do popredia sa dostane súčasnosť. Do popredia vystúpia iné veci. Najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Tie sú dosť často diametrálne odlišné. Ľudia žijúci na východe preferujú tradície, vieru a rodinu. Obyvatelia zo západu, najmä z územia Bratislavského kraja, žijú pre kariéru a individuálny úspech. Ktoré hodnoty nakoniec prevážia? Na post moderátorky opäť zasadá Eva “Evelyn” Kramerová. V jedenástej sérii sa môžete tešiť na 16 bojovníkov, osem bude zastupovať západnú časť Slovenska, osem východnú časť Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana "Romy" Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína "KristiDali" Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora "Baška" Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola "Nikča" Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra|Modra]] |- | 8. miesto | Martin "Robiňo" Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea "Deya" Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava "Mirka" Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário "Majky" Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário "Majky" Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário "Majky" Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava "Mirka" Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava "Mirka" Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea "Deya" Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea "Deya" Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína "Kristi Dali" Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola "Nikča" Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin "Robiňo" Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin "Robiňo" Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola "Nikča" Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína "Kristi Dali" Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (Víťaz)''' |} ==Farma 12 (Mesto vs. Dedina) == Skupina nových dedinčanov bude najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Statok v izolovanej oblasti preverí ich fyzické aj psychické možnosti. Prichádzajú z rôznych zázemí, životných situácii a osud ich stihol poriadne preskúšať. Niektorí sa narodili na dedine a žijú v meste, iní sa narodili v meste a žijú na dedine. Medzi farmármi sa objavia aj Slováci, ktorí sa naspäť domov vrátili po rokoch pre pandémiu. Stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko. V 12.sérií bude dvadsať Slovákov - 10 mešťanov a 10 dedinčanov najbližšie mesiace prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti. Sú dedinčania naozaj jednoduchí? Mešťania nafúkaní? Mesto verzus Dedina, kto bude lepší? Kto nakoniec získa rozprávkovú výhru? *'''Moderátor:''' Eva “Evelyn” Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Sekule]] okr. [[Senica]] *'''Súradnice:''' 48°37'25.4"N 17°00'08.0"E *'''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? ===Súťažiaci=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Sŕbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikol Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} ===Priebeh súťaže=== '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikol Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikol Fridrichová (záchrana Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikol Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (Víťazka)''' |} == Farma 13 (Čakajte nečakané!) == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma prináša stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom "nebudeš robiť, nebudeš jesť". Adeptov na titul farmárskeho kráľa čaká tentoraz naozaj drsné dobrodružstvo. Budú sa musieť poriadne obracať, aby splnili stanovené úlohy a zároveň naplnili aj svoje žalúdky. Staré známe príslovie totiž bude platiť aj v tomto prípade - Aká práca, taká pláca! *'''Moderátor:''' Eva "Evelyn" Kramerová *'''Miesto farmy:''' [[Hubina]] okr. [[Piešťany]] *'''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E *'''Víťaz:''' '''Miroslav "Mesut" Debnár''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Čakajte nečakané! {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav "Mesut" Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália "Naty" Lopašovská |22 |[[Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava "Stanka" Klčová |24 |[[Čachtice]] |- |6. miesto |Michala "Miška" Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia "Tete" Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola "Luna" Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal "Miki" Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk "Viking" Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel "Dan" Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta "Nikki" Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta "Beby" Landerlová |56 |[[Viedeň]] |} ===Priebeh súťaže=== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta "Nikki” Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta "Beby" Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta "Nikki" Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel "Dan" Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel "Dan" Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanka Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava "Mirka" Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk "Viking" Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk "Viking" Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola "Luna" Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália "Naty" Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav "Mesut" Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková ( vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal “Miki” Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola "Luna" Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia “Tete” Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav "Mesut" Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia “Tete” Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal “Miki” Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal “Miki” Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia “Tete” Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália “Naty” Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola “Luna” Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola “Luna” Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav “Mesut” Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala “Miška” Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia “Tete” Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia “Tete” Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanka Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala “Miška” Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka ( vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala “Miška” Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanka Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália “Naty” Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finálový Duel | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav “Mesut” Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav “Mesut” Debnár(Víťaz)''' |} == Farma 14 (Alica zasahuje!) == S novou sezónou prichádza veľká zmena a farmárske opraty preberie nové meno! Po prvý raz v histórii projektu sa na tomto poste objaví muž - novú pozíciu si vyskúša herec Marek Fašiang. Nová séria Farmy prinesie takisto ďalšie novinky, no tou najprevratnejšou bude určite jedno absolútne nečakané prekvapenie. Na farmárov totiž čaká nezvyčajná spoločníčka - umelá inteligencia Alica, ktorá sa im bude pravidelne prihovárať. Bude s nimi voliť duelantov a odovzdá im aj odkaz od vypadnutého. Pozorne ich bude neustále sledovať, a keď to vyhodnotí ako potrebné, tak zasiahne. Farmári si budú musieť zvyknúť na to, že Alica, ako umelá inteligencia, nemá city. Nepozná ani zľutovanie. Za príjemným ženským hlasom sa skrýva silný charakter. Je sarkastická, výborná v analýzach a má vždy pravdu. Za moment dokáže rozlúsknuť konflikty. *'''Moderátor:''' Marek Fašiang *'''Miesto farmy: [[Dobrá Voda]]''' okr. '''[[Trnava]]''' *'''Súradnice: 48.5973° N, 17.5385° E *'''Víťaz:''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Alica zasahuje! {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadni hráči ("Supermozgy") |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #000000; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #000000; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #000000; width:20%;"k | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #000000; width:25%;" | Bydlisko |- | |Giuliana Santi |19 |[[Bratislava]] |- | |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- | |Šimon Koleň |21 |[[Štiavnička]] |- | |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- | |Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- | |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- | |Martina Korkobcová |30 |[[Humenné]] |- | |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- | |Michal Mošpan |35 |[[Hatalov]] |- | |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- | |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |-style="background:#FFDEAD;" | |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} 9mb31zj6wypoby8w6zm2o9ve987mo0v Zoznam častí seriálu The Walking Dead 0 461256 7429050 7425689 2022-08-22T22:19:59Z Iamd3nis 79096 /* 10. séria (2019-21) */ s10 sk wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Walking Dead 2010 logo.svg|300px|vpravo|Logo seriálu ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'']] ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'' je americký post-apokalyptický hororový seriál, ktorý mal premiéru na americkej káblovej stanici [[AMC]] 31. októbra 2010. Seriál zobrazuje šerifa Ricka Grimesa, ktorý sa po kóme prebudí do sveta zaplaveného „chodcami“ (zombie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Greenlights Six Episodes of The Walking Dead Set to Premiere in October 2010 | url = http://blogs.amctv.com/movie-blog/2010/03/amc-greenlights.php | dátum vydania = marec 2010 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> ==Série== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#8F9A7F;"| | [[#1. séria (2010)|1]] | 6 | 31. október 2010 | 5. december 2010 | 5,24 mil. | rowspan="11"| [[AMC]] | 23. máj 2012 | 20. jún 2012 | rowspan="10"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#EDE0CD;"| | [[#2. séria (2011-12)|2]] | 13 | 16. október 2011 | 18. marec 2012 | 6,72 mil. | 27. jún 2012 | 22. august 2012 |- | style="background:#B7B094;"| | [[#3. séria (2012-13)|3]] | 16 | 14. október 2012 | 31. marec 2013 | 10,40 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-three-ratings-25309/ | dátum vydania = 2.4.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. marec 2013 | 11. apríl 2013 |- | style="background:#27504C;"| | [[#4. séria (2013-14)|4]] | 16 | 13. október 2013 | 30. marec 2014 | 13,33 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-four-ratings-30401/ | dátum vydania = 1.4.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 21. november 2013 | 26. máj 2014 |- | style="background:#465B5F;"| | [[#5. séria (2014-15)|5]] | 16 | 12. október 2014 | 29. marec 2015 | 14,38 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-five-ratings-34370/ | dátum vydania = 31.3.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. október 2015 | 2. december 2015 |- | style="background:#000000;"| | [[#6. séria (2015-16)|6]] | 16 | 11. október 2015 | 3. apríl 2016 | 13,15 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-six-ratings-38649/ | dátum vydania = 5.4.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 24. február 2016 | 8. jún 2016 |- | style="background:#B11518;"| | [[#7. séria (2016-17)|7]] | 16 | 23. október 2016 | 2. apríl 2017 | 11,35 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 4.4.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 16. november 2017 | 15. február 2018 |- | style="background:#555752;"| | [[#8. séria (2017-18)|8]] | 16 | 22. október 2017 | 15. apríl 2018 | 7,82 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 10.4.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 8. február 2019 | 29. marec 2019 |- | style="background:#701416;"| | [[#9. séria (2018-19)|9]] | 16 | 7. október 2018 | 31. marec 2019 | 4,95 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Nine Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-nine-ratings/ | dátum vydania = 26.3.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 5. február 2020 | 4. marec 2020 |- | style="background:#a51c36;"| | [[#10. séria (2019-21)|10]] | 22 | 6. október 2019 | 4. apríl 2021 | 3,04 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Ten Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-10-ratings/ | dátum vydania = 6.4.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 3. júl 2022 | |- | style="background:#16584C;"| | [[#11. séria (2021-22)|11]] | 24 | 22. august 2021 | 20. november 2022 | | | | |} ==Časti== ===1. séria (2010)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|№ ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|# ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|Réžia ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|Scenár ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Days Gone Bye |réžia = [[Frank Darabont]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 31. október 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Guts |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 7. november 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Tell It to the Frogs |réžia = Gwyneth Horder-Payton |scenár = ''Námet:'' Charles H. Eglee & Jack LoGiudice<br>''Scenár:'' Charles H. Eglee, Jack LoGiudice & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 14. november 2010 |slovenské uvedenie = 30. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vatos |réžia = Johan Renck |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 21. november 2010 |slovenské uvedenie = 6. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Wildfire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 28. november 2010 |slovenské uvedenie = 13. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = TS-19 |réžia = Guy Ferland |scenár = Adam Fierro & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 5. december 2010 |slovenské uvedenie = 20. jún 2012 }} |} ===2. séria (2011-12)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|№ ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|# ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|Réžia ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|Scenár ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 1 |pôvodný názov = What Lies Ahead |réžia = Ernest Dickerson & Gwyneth Horder-Payton |scenár = [[Frank Darabont|Ardeth Bey]] & Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 16. október 2011 |slovenské uvedenie = 27. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Bloodletting |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 23. október 2011 |slovenské uvedenie = 4. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Save the Last One |réžia = Phil Abraham |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 30. október 2011 |slovenské uvedenie = 11. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Cherokee Rose |réžia = Billy Gierhart |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 6. november 2011 |slovenské uvedenie = 18. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Chupacabra |réžia = Guy Ferland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 13. november 2011 |slovenské uvedenie = 25. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Secrets |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Pretty Much Dead Already |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 27. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Nebraska |réžia = Clark Johnson |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 12. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Triggerfinger |réžia = Billy Gierhart |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 19. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 10 |pôvodný názov = 18 Miles Out |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Scott M. Gimple & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 26. február 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Judge, Jury, Executioner |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 4. marec 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Better Angels |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 11. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Beside the Dying Fire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Robert Kirkman & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 18. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} |} ===3. séria (2012-13)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B7B094; color: #000;"|№ ! style="background: #B7B094; color: #000;"|# ! style="background: #B7B094; color: #000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000;"|Réžia ! style="background: #B7B094; color: #000;"|Scenár ! style="background: #B7B094; color: #000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Seed |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 14. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Sick |réžia = Billy Gierhart |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 21. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Walk with Me |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 28. október 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Killer Within |réžia = Guy Ferland |scenár = Sang Kyu Kim |pôvodné uvedenie = 4. november 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Say the Word |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 11. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Hounded |réžia = Dan Attias |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 18. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 7 |pôvodný názov = When the Dead Come Knocking |réžia = Dan Sackheim |scenár = Frank Renzulli |pôvodné uvedenie = 25. november 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Billy Gierhart |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 2. december 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 9 |pôvodný názov = The Suicide King |réžia = Lesli Linka Glatter |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 10. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Home |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 11 |pôvodný názov = I Ain't a Judas |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 24. február 2013 |slovenské uvedenie = 22. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Clear |réžia = Tricia Brock |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 3. marec 2013 |slovenské uvedenie = 23. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Arrow on the Doorpost |réžia = David Boyd |scenár = Ryan C. Coleman |pôvodné uvedenie = 10. marec 2013 |slovenské uvedenie = 24. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Prey |réžia = Stefan Schwartz |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 17. marec 2013 |slovenské uvedenie = 28. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 15 |pôvodný názov = This Sorrowful Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 24. marec 2013 |slovenské uvedenie = 4. apríl 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Welcome to the Tombs |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 31. marec 2013 |slovenské uvedenie = 11. apríl 2013 }} |} ===4. séria (2013-14)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #27504C; color: #fff;"|№ ! style="background: #27504C; color: #fff;"|# ! style="background: #27504C; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #27504C; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #27504C; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 1 |pôvodný názov = 30 Days Without an Accident |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 13. október 2013 |slovenské uvedenie = 21. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Infected |réžia = Guy Ferland |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. október 2013 |slovenské uvedenie = 28. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Isolation |réžia = Dan Sackheim |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 27. október 2013 |slovenské uvedenie = 5. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Indifference |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. november 2013 |slovenské uvedenie = 12. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Internment |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 10. november 2013 |slovenské uvedenie = 19. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Live Bait |réžia = Michael Uppendahl |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. november 2013 |slovenské uvedenie = 26. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Dead Weight |réžia = Jeremy Podeswa |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 24. november 2013 |slovenské uvedenie = 2. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Too Far Gone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 1. december 2013 |slovenské uvedenie = 9. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 9 |pôvodný názov = After |réžia = Greg Nicotero |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 9. február 2014 |slovenské uvedenie = 7. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Inmates |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 16. február 2014 |slovenské uvedenie = 14. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Claimed |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. február 2014 |slovenské uvedenie = 21. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Still |réžia = Julius Ramsay |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 2. marec 2014 |slovenské uvedenie = 28. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Alone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 9. marec 2014 |slovenské uvedenie = 5. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Grove |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 16. marec 2014 |slovenské uvedenie = 12. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. marec 2014 |slovenské uvedenie = 19. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. marec 2014 |slovenské uvedenie = 26. máj 2014 }} |} ===5. séria (2014-15)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|№ ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|# ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 1 |pôvodný názov = No Sanctuary |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Strangers |réžia = David Boyd |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 19. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Four Walls and a Roof |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. október 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Slabtown |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 2. november 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Self Help |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Heather Bellson & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 9. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Consumed |réžia = Seith Mann |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 16. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Crossed |réžia = Billy Gierhart |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Coda |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 9 |pôvodný názov = What Happened and What's Going On |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 8. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Them |réžia = Julius Ramsay |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 11 |pôvodný názov = The Distance |réžia = Larysa Kondracki |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 22. február 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Remember |réžia = Greg Nicotero |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 1. marec 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Forget |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Spend |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Try |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 22. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Conquer |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 29. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} |} ===6. séria (2015-16)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff;"|№ ! style="background: #000000; color: #fff;"|# ! style="background: #000000; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 1 |pôvodný názov = First Time Again |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 11. október 2015 |slovenské uvedenie = 24. február 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 2 |pôvodný názov = JSS |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 18. október 2015 |slovenské uvedenie = 2. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Thank You |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 25. október 2015 |slovenské uvedenie = 9. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Here's Not Here |réžia = Stephen Williams |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 1. november 2015 |slovenské uvedenie = 16. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Now |réžia = Avi Youabian |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. november 2015 |slovenské uvedenie = 23. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Always Accountable |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. november 2015 |slovenské uvedenie = 30. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Heads Up |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 22. november 2015 |slovenské uvedenie = 6. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Start to Finish |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 29. november 2015 |slovenské uvedenie = 13. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Way Out |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 14. február 2016 |slovenské uvedenie = 20. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Next World |réžia = Kari Skogland |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. február 2016 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Knots Untie |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 28. február 2016 |slovenské uvedenie = 4. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Not Tomorrow Yet |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 6. marec 2016 |slovenské uvedenie = 11. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Same Boat |réžia = Billy Gierhart |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 13. marec 2016 |slovenské uvedenie = 18. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Twice as Far |réžia = Alrick Riley |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 20. marec 2016 |slovenské uvedenie = 25. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 15 |pôvodný názov = East |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Channing Powell<br>''Scenár:'' Channing Powell |pôvodné uvedenie = 27. marec 2016 |slovenské uvedenie = 1. jún 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Last Day on Earth |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 8. jún 2016 }} |} ===7. séria (2016-17)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B11518; color: #fff;"|№ ! style="background: #B11518; color: #fff;"|# ! style="background: #B11518; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #B11518; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #B11518; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 1 |pôvodný názov = The Day Will Come When You Won't Be |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 23. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Well |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 30. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Cell |réžia = Alrick Riley |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Service |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 13. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Go Getters |réžia = Darnell Martin |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 20. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Swear |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 27. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Sing Me a Song |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Hearts Still Beating |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 11. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Rock in the Road |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 12. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Best Friends |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 19. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Hostiles and Calamities |réžia = Kari Skogland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 26. február 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Say Yes |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 5. marec 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Bury Me Here |réžia = Alrick Riley |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. marec 2017 |slovenské uvedenie = 11. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Other Side |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. marec 2017 |slovenské uvedenie = 18. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Something They Need |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. marec 2017 |slovenské uvedenie = 25. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The First Day of the Rest of Your Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2018 }} |} ===8. séria (2017-18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #555752; color: #FFF;"|№ ! style="background: #555752; color: #FFF;"|# ! style="background: #555752; color: #FFF;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF;"|Réžia ! style="background: #555752; color: #FFF;"|Scenár ! style="background: #555752; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Mercy |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Damned |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Monsters |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 5. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Some Guy |réžia = Dan Liu |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 12. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Big Scary U |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple, David Leslie Johnson & Angela Kang<br>''Scenár:'' David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The King, the Widow, and Rick |réžia = John Polson |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Time for After |réžia = Larry Teng |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 3. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 8 |pôvodný názov = How It's Gotta Be |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Honor |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Lost and the Plunderers |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang, Channing Powell & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. marec 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Dead or Alive Or |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Key |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 18. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Do Not Send Us Astray |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 25. marec 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Still Gotta Mean Something |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Worth |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Wrath |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} |} ===9. séria (2018-19)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #701416; color: #FFF;"|№ ! style="background: #701416; color: #FFF;"|# ! style="background: #701416; color: #FFF;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF;"|Réžia ! style="background: #701416; color: #FFF;"|Scenár ! style="background: #701416; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 1 |pôvodný názov = A New Beginning |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 7. október 2018 |slovenské uvedenie = 6. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Bridge |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 14. október 2018 |slovenské uvedenie = 7. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Warning Signs |réžia = Dan Liu |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. október 2018 |slovenské uvedenie = 8. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 4 |pôvodný názov = The Obliged |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 28. október 2018 |slovenské uvedenie = 12. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What Comes After |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Matthew Negrete<br>''Scenár:'' Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 4. november 2018 |slovenské uvedenie = 13. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Who Are You Now |réžia = Larry Teng |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. november 2018 |slovenské uvedenie = 14. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Stradivarius |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 18. november 2018 |slovenské uvedenie = 15. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Evolution |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 25. november 2018 |slovenské uvedenie = 19. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Adaptation |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 10. február 2019 |slovenské uvedenie = 20. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Omega |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 17. február 2019 |slovenské uvedenie = 21. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Bounty |réžia = Meera Menon |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 24. február 2019 |slovenské uvedenie = 22. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Guardians |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 3. marec 2019 |slovenské uvedenie = 26. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Chokepoint |réžia = Liesl Tommy |scenár = Eddie Guzelian & David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 10. marec 2019 |slovenské uvedenie = 27. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Scars |réžia = Millicent Shelton |scenár = Corey Reed & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 17. marec 2019 |slovenské uvedenie = 28. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Calm Before |réžia = Laura Belsey |scenár = Geraldine Inoa & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 24. marec 2019 |slovenské uvedenie = 29. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The Storm |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 31. marec 2019 |slovenské uvedenie = 4. marec 2020 }} |} ===10. séria (2019-21)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|№ ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|# ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|Réžia ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|Scenár ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Lines We Cross |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 2 |pôvodný názov = We Are the End of the World |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 13. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Ghosts |réžia = David Boyd |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 20. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Silence the Whisperers |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 27. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What It Always Is |réžia = Laura Belsey |scenár = Eli Jorné |pôvodné uvedenie = 3. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Bonds |réžia = Dan Liu |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 10. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Open Your Eyes |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 17. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 8 |pôvodný názov = The World Before |réžia = John Dahl |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 24. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Squeeze |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 23. február 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Stalker |réžia = Bronwen Hughes |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 1. marec 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Morning Star |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 8. marec 2020 |slovenské uvedenie = 7. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Walk With Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Eli Jorné & Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 15. marec 2020 |slovenské uvedenie = 7. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 13 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Sharat Raju |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 22. marec 2020 |slovenské uvedenie = 14. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Look at the Flowers |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. marec 2020 |slovenské uvedenie = 14. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Tower |réžia = Laura Belsey |scenár = Kevin Deiboldt & Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2020 |slovenské uvedenie = 21. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A Certain Doom |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Jim Barnes, Eli Jorné & Corey Reed<br>''Scenár:'' Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. október 2020 |slovenské uvedenie = 21. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Home Sweet Home |réžia = David Boyd |scenár = Kevin Deiboldt & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 28. febuár 2021 |slovenské uvedenie = 28. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Find Me |réžia = David Boyd |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 7. marec 2021 |slovenské uvedenie = 28. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 19 |pôvodný názov = One More |réžia = Laura Belsey |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 14. marec 2021 |slovenské uvedenie = 4. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Splinter |réžia = Laura Belsey |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 21. marec 2021 |slovenské uvedenie = 4. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Diverged |réžia = David Boyd |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 28. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Here's Negan |réžia = Laura Belsey |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ===11. séria (2021-22)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|№ ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|# ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|Réžia ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|Scenár ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Acheron: Part I |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 22. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Acheron: Part II |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 29. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Hunted |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 5. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Rendition |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 12. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Out of the Ashes |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 19. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 6 |pôvodný názov = On the Inside |réžia = Greg Nicotero |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 26. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Promises Broken |réžia = Sharat Raju |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 3. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 8 |pôvodný názov = For Blood |réžia = Sharat Raju |scenár = Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 10. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Other Way |réžia = Jon Amiel |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 20. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Haunts |réžia = Jon Amiel |scenár = Magali Lozano |pôvodné uvedenie = 27. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Rogue Element |réžia = Michael Cudlitz |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 6. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Lucky Ones |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 13. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Warlords |réžia = Loren Yaconelli |scenár = Jim Barnes & Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 20. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Rotten |réžia = Marcus Stokes |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 27. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Trust |réžia = Lily Mariye |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Acts of God |réžia = Catriona McKenzie |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 17 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Julia Ruchman<ref name="s11e17-e23">https://directories.wga.org/project/977873/walking-dead-the</ref> |pôvodné uvedenie = 2. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 18 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = ''Námet:'' Corey Reed<br>''Scenár:'' Corey Reed & Kevin Deiboldt<ref name="s11e17-e23"/> |pôvodné uvedenie = 9. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 19 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Vivian Tse<ref name="s11e17-e23"/> |pôvodné uvedenie = 16. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 20 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Erik Mountain<ref name="s11e17-e23"/> |pôvodné uvedenie = 23. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 21 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Jim Barnes<ref name="s11e17-e23"/> |pôvodné uvedenie = 30. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 22 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Nicole Mirante-Matthews & Magali Lozano<ref name="s11e17-e23"/> |pôvodné uvedenie = 6. november 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 23 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Magali Lozano, Erik Mountain & Kevin Deiboldt<ref name="s11e17-e23"/> |pôvodné uvedenie = 13. november 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 24 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Greg Nicotero<ref name="s11e24">https://www.imdb.com/title/tt13062136/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Angela Kang<ref name="s11e24"/> |pôvodné uvedenie = 20. november 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ==Špeciály== Týždeň pred premiérou 7. série bol odvysielaný špeciál, ktorý zhrnul uplynulých 6 sérií, vrátane rozhovorov s hercami a producentmi. ==Webizódy== ===''Torn Apart'' (2011)=== Pred začatím 2. série, 6-dielna miniséria mala premiéru na oficiálnej webstránke AMC. Táto miniséria rozpráva príbeh Hannah, „dievčati na bicykli“, chodca, ktorú Rick zabil z milosti v prvej epizóde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Launches "The Walking Dead" Webisodes on Monday, October 3 at 2 PM | url = http://www.thefutoncritic.com/news/2011/09/27/amc-launches-the-walking-dead-webisodes-on-monday-october-3-at-2-pm-801410/20110927amc01/ | dátum vydania = 27.9.2011 | vydavateľ = The Futon Critic | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff;"|# ! style="background: #363636; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = A New Day |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Family Matters |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Domestic Violence |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Neighborly Advice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Step-Mother |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Everything Dies |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} |} ===''Cold Storage'' (2012)=== Miniséria ''Cold Storage'' rozpráva príbeh mladého Chasea, ktorý hľadá úkryt v sklade spolu so zákerným zamestnancom B.J.-om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead – Cold Storage Webisodes Now Online | url = http://blogs.amctv.com/the-walking-dead/2012/10/season-3-webisodes.php | dátum vydania = október 2012 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff;"|# ! style="background: #363636; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Hide and Seek |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Keys to the Kingdom |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = The Chosen Ones |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Parting Shots |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} |} ===''The Oath'' (2013)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #121212; color: #fff;"|# ! style="background: #121212; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #121212; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #121212; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #121212; color: #fff;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Alone |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Choice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Bond |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} |} ===''Red Machete'' (2017–18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff;"|# ! style="background: #000000; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Behind Us |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Sorrowful |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Gone |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 20. marec 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = We Find Ourselves |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2018 }} |} ==Referencie== <references/> [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Walking Dead, The]] rq1qh3ernibn4g4a8bmfibd3egc4ssx Čínske národné vodnopólové družstvo mužov 0 464811 7428744 7427204 2022-08-22T12:15:04Z RickRichards 153041 kor. obr. wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné vodnopólové družstvo |Obrázok = [[Súbor:Flag of the People's Republic of China.svg|125px]] |Zväz = China Swimming Association |Konfederácia = [[Ázijská plavecká federácia|AASF]] |Tréner = {{BRA}} Ricardo Azevedo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Interview with Ricardo Azevedo Men's Coach of China | url = http://www.waterpoloplanet.com/HTML_Trevor_pages/tf50_Interview_Ricardo_Azevedo_China.html | dátum vydania = 15.7.2012 | dátum prístupu = 20.1.2013 | vydavateľ = waterpoloworld.com | jazyk = anglicky }}</ref> |Počet účastí OH = 3 (prvá v 1984) |Najlepšie umiestnenie OH = 9. miesto (1984) |Počet účastí MS = 9 (prvá v 1982) |Najlepšie umiestnenie MS = 10. miesto (1982) |Kontinentálne majstrovstvá = [[Ázijské hry]] |Počet účastí KM = 11 (prvá v 1974) |Najlepšie umiestnenie KM = [[Súbor:Gold medal asia.svg|16px]] 1. miesto (1978, 1982, 1986, 1990, 2006) |Iné podujatie = [[Svetová liga vo vodnom póle|Svetová liga]] |Počet účastí IP = 10 (prvá v 2005) |Najlepšie umiestnenie IP = 5. miesto (2013) |Prvý zápas = |Web = [http://swimming.sport.org.cn/ swimming.sport.org.cn] }} '''Čínske národné vodnopólové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Čína|Čínu]] v medzinárodných [[Vodné pólo|vodnopólových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''China Swimming Association'' (CSA). Spolu s [[Kazašské národné vodnopólové družstvo mužov|Kazachstanom]] a [[Japonské národné vodnopólové družstvo mužov|Japonskom]] patrí medzi najsilnejšie ázijské celky. == Vrcholné podujatia == Družstvo sa 3-krát predstavilo na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|olympijských hrách]]. Najlepšie skončilo hneď pri svojom štarte, v Los Angeles 1984, na 9. mieste, keď dokázalo zvíťaziť v 3 stretnutiach. Na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|majstrovstvách sveta]] neskončilo lepšie, aj keď najlepšie umiestnenie dosiahlo tiež pri svojom prvom štarte v Ekvádore. Od roku 2003 sa MS zúčastňuje, resp. sa dokáže kvalifikovať nepretržite. Najväčšie úspechy družstvo zaznamenalo na vrcholných ázijských podujatiach. Na Ázijských hrách dokázalo vybojovať 5 zlatých medailí a zo všetkých si priviezlo medailu. Pridalo k nim aj 4 zlaté medaily z majstrovstiev Ázie. Zlato vybojovalo aj na Plaveckých majstrovstvá Ázie v roku 2012 či z Ázijského pohára 2010. Od roku 2005 sa zúčastňuje takmer pravidelne [[Svetová liga vo vodnom póle|svetovej ligy]]. V roku 2013 dosiahlo svoj najlepší výsledok, keď vo finálovej skupine skončilo na 5. mieste. == Výsledky == ;[[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]] {| class="wikitable" width=100% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− !! style="background:lightgrey;"|Umiestenie ! width=1% rowspan=24 | ! OH kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− ! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1900|OH 1900{{--}}1976]] || colspan=8|''nezúčastnilo sa'' |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1980|OH 1980]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' | {{BGR}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1980|1980]] | 7|| 4|| 1|| 2|| 48|| 38|| +10|| 7. miesto |- | {{USA}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1984|OH 1984]] | 7|| 3|| 0|| 4|| 59|| 61|| −2|| 9. miesto | {{minivlajka|neznáma}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1984|1984]] | 9|| 4|| 0|| 5|| 68|| 71|| −3|| 5. miesto |- | {{KOR}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1988|OH 1988]] | 7|| 1|| 0|| 6|| 52|| 86|| −34|| 11. miesto | {{AUS}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1988|1988]] | 7|| 5|| 0|| 2|| 57|| 63|| −6|| 5. miesto |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1992|OH 1992]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' | {{CAN}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1992|1992]] | 8|| 3|| 0|| 5|| 59|| 71|| −12|| 8. miesto |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1996|OH 1996]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' | {{DEU}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1996|1996]] | 6|| 1|| 1|| 4|| 42|| 48|| −6|| 14. miesto |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2000|OH 2000{{--}}2004]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2008|OH 2008]] | 7|| 0|| 0|| 7|| 40|| 85|| −15|| 12. miesto |- | {{GBR}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2012|OH 2012]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' | {{CAN}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2012|2012]] || colspan=8|''nezúčastnilo sa OH kvalifikácie'' |} ;[[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|Majstrovstvá sveta]] {| class="wikitable" width=55% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− !! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1973|MS 1973{{--}}1978]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{ECU}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1982|MS 1982]] | 7|| 3|| 0|| 4|| 68|| 78|| −10|| 10. miesto |- | [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1986|MS 1986]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{AUS}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1991|MS 1991]] | 7|| 2|| 0|| 5|| 62|| 101|| −39|| 14. miesto |- | [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1994|MS 1994{{--}}2001]] || colspan=8|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2003|MS 2003]] | 5|| 0|| 0|| 5|| 25|| 60|| −35|| 16. miesto |- | {{CAN}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2005|MS 2005]] | 5|| 0|| 0|| 5|| 27|| 51|| −24|| 16. miesto |- | {{AUS}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2007|MS 2007]] | 5|| 1|| 1|| 3|| 34|| 53|| −19|| 13. miesto |- | {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2009|MS 2009]] | 6|| 1|| 0|| 5|| 35|| 70|| −35|| 12. miesto |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2011|MS 2011]] | 5|| 1|| 0|| 4|| 38|| 55|| −17|| 15. miesto |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2013|MS 2013]] | 4|| 0|| 0|| 4|| 24|| 49|| −25|| 14. miesto |- | {{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] | 5|| 1|| 1|| 3|| 38|| 53|| −15|| 15. miesto |} ;[[Vodné pólo na Ázijských hrách|Ázijské hry]] {| class="wikitable" width=55% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− !! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1951|1951{{--}}1970]] || colspan=8|''nezúčastnilo sa'' |- | {{IRN}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1974|1974]] | 6|| 4|| 2|| 0|| 67|| 20|| +47|| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{THA}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1978|1978]] | 6|| 6|| 0|| 0|| 107|| 11|| +96|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | {{IND}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1982|1982]] | 5|| 5|| 0|| 0|| 101|| 23|| +78|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | {{KOR}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1986|1986]] | 5|| 5|| 0|| 0|| 105|| 28|| +77|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1990|1990]] | 5|| 5|| 0|| 0|| 71|| 23|| +48|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | {{JPN}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1994|1994]] | 5|| 4|| 0|| 1|| 58|| 31|| +27|| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{THA}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 1998|1998]] | 5|| 3|| 0|| 2|| 48|| 33|| +15|| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | {{KOR}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 2002|2002]] | 4|| 2|| 0|| 2|| 28|| 28|| +0|| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | {{QAT}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 2006|2006]] | 6|| 6|| 0|| 0|| 80|| 40|| +40|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 2010|2010]] | 7|| 6|| 0|| 1|| 122|| 34|| +88|| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{KOR}} [[Vodné pólo na Ázijských hrách 2014|2014]] | 5|| 3|| 0|| 2|| 75|| 38|| +37|| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] '''3. miesto''' |} ;[[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle|Majstrovstvá Ázie]] {| class="wikitable" width=55% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− !! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 1988|1988]] | 5|| 5|| 0|| 0|| 79|| 15|| +64|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | {{JPN}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 1991|1991]] | 6|| || || || || || || [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | {{THA}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 1995|1995]] | || || || || || || || ? |- | {{KAZ}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 2000|2000]] | 4|| 2|| 0|| 2|| 25|| 27|| −2|| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 2005|2005]] | 5|| 5|| 0|| 0|| 44|| 11|| +33|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | style="border: 2px solid red"|{{CHN}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 2009|2009]] | 5|| 5|| 0|| 0|| 100|| 25|| +75|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |- | {{JPN}} [[Majstrovstvá Ázie vo vodnom póle 2012|2012]] | 3|| 2|| 0|| 1|| 37|| 18|| +19|| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] '''2. miesto''' |} ;Vodné pólo na Plaveckých majstrovstvách Ázie {| class="wikitable" width=55% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− !! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | {{ARE}} [[Vodné pólo na Plaveckých majstrovstvách Ázie 2012|2012]] | 6|| 6|| 0|| 0|| 175|| 11|| +164|| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' |} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;[[Svetová liga vo vodnom póle|Svetová liga]] * 2002{{--}}2004: ''nezúčastnilo sa'' * 2005: kvalifikačné kolo * 2006: 2. kolo * 2007: 8. miesto * 2008: 9. miesto * 2009: ''nezúčastnilo sa'' * 2010: 7. miesto * 2011: 8. miesto * 2012: 6. miesto * 2013: 5. miesto * 2014: 8. miesto * 2015: 8. miesto {{Stĺpce-2}} ;[[Svetový pohár vo vodnom póle|Svetový pohár]] * 1979{{--}}2006: ''nekvalifikovalo sa'' * 2010: 7. miesto * 2014: ''nekvalifikovalo sa'' ;[[Ázijský pohár vo vodnom póle|Ázijský pohár]] * 2010: [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] '''1. miesto''' * 2012: ''nezúčastnilo sa'' * 2013: 4. miesto (U23 tím) {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} * [http://www.todor66.com/Water_Polo/index.html todor66.com] {{eng icon}} == Pozri aj == * [[Čínske národné vodnopólové družstvo žien]] == Externé odkazy == * [http://www.swimming.org.cn/waterpolo/schedule/index.html Oficiálna stránka China Swimming Association] (po čínsky) {{Ázijské národné vodnopólové družstvá}} [[Kategória:Národné vodnopólové družstvá]] [[Kategória:Čínske národné družstvá|Vodné pólo]] [[Kategória:Vodné pólo v Číne|Národné]] 8gbl9dt0rut86x03e8zjp9s7hih15wo Turecké národné vodnopólové družstvo mužov 0 479668 7428989 7427205 2022-08-22T19:59:00Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné vodnopólové družstvo |Obrázok = |Zväz = Türkiye Sutopu Federasyonu |Konfederácia = [[Európska plavecká liga|LEN]] |Tréner = {{TUR}} Sinan Turunç<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europeu: dia 10 | url = http://www.potoff.org/2012/01/europeu-dia-10.html | dátum vydania = 25.1.2012 | dátum prístupu = 26.2.2013 | vydavateľ = potoff.org | jazyk = španielsky }}</ref> |Počet účastí OH = 0 |Najlepšie umiestnenie OH = |Počet účastí MS = 0 |Najlepšie umiestnenie MS = |Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle|Majstrovstvá Európy]] |Počet účastí KM = 6 (prvá v 1966) |Najlepšie umiestnenie KM = 10. miesto (2010) |Iné podujatie = [[Svetová liga vo vodnom póle|Svetová liga]] |Počet účastí IP = 6 (prvá v 2010) |Najlepšie umiestnenie IP = kval. kolo (2010{{--}}2013, 2015, 2016) |Prvý zápas = |Web = [http://www.turkishwaterpolo.com/eski/ www.turkishwaterpolo.com] }} '''Turecké národné vodnopólové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Turecko]] v medzinárodných [[Vodné pólo|vodnopólových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''Türkiye Sutopu Federasyonu'' (TSF) a prvýkrát bolo sformované v 30-tych rokoch. Za jeho najväčší úspech možno považovať úspešnú kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy či bronz na Stredozemných hrách. == Vrcholné podujatia == Na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]] sa turecké družstvo nepredstavilo ani raz. Ani raz sa nekvalifikovalo ani na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|Majstrovstvá sveta]]. Na [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle|majstrovstvách Európy]] sa prvýkrát predstavilo v roku 1966. Okrem tohoto turnaja sa zúčastnilo ešte na ďalších piatich. Najlepšie umiestnenie dosiahlo v roku 2010 v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], keď skončilo desiate. Samotnú účasť si vybojovalo v kvalifikácii v domácom bazéne, keď v rozhodujúcom zápase porazilo favorizované {{SVK|vpm|0}}. O dva roky neskôr sa kvalifikovalo na európsky šampionát znova. Tentoraz po výhre v základnej skupine prešlo v baráži cez {{SVN|vpm|0}}. Na samotných ME 2012 prehralo všetky zápasy a skončilo celkovo posledné. Niekoľkokrát sa zúčastnilo aj B turnajov majstrovstiev Európy, v ktorých najlepšie skončilo v roku 2009, keď turnaj vyhralo. Družstvo sa 6-krát zúčastnilo [[Svetová liga vo vodnom póle|Svetovej ligy]], v ktorej zakaždým skončilo už v kvalifikačnom kole. 8-krát sa zúčastnilo vodnopólového turnaja na [[Stredozemné hry|Stredozemných hrách]], na ktorých si v roku 1987 v [[Sýria|Sýrii]] vybojovalo bronzovú medailu. == Výsledky == ;[[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]] {| class="wikitable" width=100% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie ! width=1% rowspan=3 | ! style="background:lightgrey"|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1900|OH 1900{{--}}1952]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1956|OH 1956{{--}}2016]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' || colspan=8|''nekvalifikovalo sa na OH kvalifikáciu'' |} ;[[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|Majstrovstvá sveta]] * ''nekvalifikovalo sa'' ;[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle|Majstrovstvá Európy]] {| class="wikitable" width=100% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie ! width=1% rowspan=20 | ! style="background:lightgrey"|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1926|ME 1926{{--}}1962]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1966|ME 1966]] | 7||0||1||6|| {{ku|6|69}} || −63|| 16. miesto |- | [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1970|ME 1970{{--}}1985]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1987|ME B 1987]] | 4||2||0||2|| {{ku|28|28}} || −0|| {{tooltip|9. miesto|celkovo 17. miesto}} |- | {{minivlajka|Západné Nemecko}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1989|ME 1989]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | {{GRC}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1991|ME 1991]] | 6||1||0||5|| {{ku|39|77}} || −38|| 15. miesto |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1993|ME 1993]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{minivlajka|neznáma}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1993|1993]] | 5||1||1||3|| {{ku||}} || || 5/6 |- | {{AUT}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1995|ME 1995]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1997|ME 1997]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1999|ME 1999]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{NLD}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1999|1999]] | 3||0||0||3|| {{ku|15|46}} || −31|| 4/4 |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001|ME 2001]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2003|ME 2003]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{SVK}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2003|2003]] | 5||1||0||4|| {{ku|33|67}} || −34|| 5/6 |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2006|ME 2006]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{ITA}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2006|2006]] | 3||1||0||2|| {{ku|16|33}} || −17|| 3/4 |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008|ME 2008]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' || colspan=8|''nekvalifikovalo sa na ME kvalifikáciu'' |- | {{HRV}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2010|ME 2010]] | 8||1||0||7|| {{ku|45|102}} || −57|| 10. miesto | {{TUR}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2010|2010]] | 3||2||0||1|| {{ku|22|23}} || −1|| 2/4 |- | {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|ME 2012]] | 7||0||0||7|| {{ku|33|119}} || −86|| 12. miesto | [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|2012]] | 6||4||1||1|| {{ku|58|34}} || +24|| 1/3 + baráž |- | {{HUN}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|ME 2014]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|2014]] | 2||1||0||1|| {{ku|16|17}} || −1|| play-off |- | {{SRB}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2016|ME 2016]] | 7||0||0||7|| {{ku|51|110}} || −59|| 16. miesto | [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2016|2016]] | 6||4||0||2|| {{ku|83|43}} || +40|| 2/4 |} ;Majstrovstvá Európy B kategórie {| class="wikitable" width=55% style="text-align:center; font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | {{BGR}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 1994|ME B 1994]] | 7|| || || || {{ku||}} || || 10. miesto |- | {{MLT}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 1996|ME B 1996]] | || || || || {{ku||}} || || {{tooltip|?|medzi 9. až 12. miestom}} |- | style="border: 2px solid red"|{{TUR}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 1998|ME B 1998]] | || || || || {{ku||}} || || ? |- | {{MLT}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 2000|ME B 2000]] | 8||3||1||4|| {{ku|61|67}} || −6|| 7. miesto |- | {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 2002|ME B 2002]] | 6||4||0||2|| {{ku|39|33}} || +6|| 4. miesto |- | style="border: 2px solid red"|{{TUR}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 2004|ME B 2004]] | 7||5||0||2|| {{ku|66|40}} || +26|| 4. miesto |- | {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 2007|ME B 2007]] | 7||3||1||3|| {{ku|74|68}} || +6|| 8. miesto |- | {{CHE}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 2009|ME B 2009]] | 8||7||0||1|| {{ku|87|50}} || +37|| 1. miesto |} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;[[Svetová liga vo vodnom póle|Svetová liga]] * 2002{{--}}2009: ''nezúčastnilo sa'' * 2010: kvalifikačné kolo * 2011: kvalifikačné kolo * 2012: kvalifikačné kolo * 2013: kvalifikačné kolo * 2014: ''nezúčastnilo sa'' * 2015: kvalifikačné kolo * 2016: kvalifikačné kolo {{Stĺpce-2}} ;[[Vodné pólo na Stredozemných hrách|Stredozemné hry]] * 1951{{--}}1967: ''nezúčastnilo sa'' * 1971: 5. miesto * 1975: 5. miesto * 1979: 5. miesto * 1983: 6. miesto * 1987: [[Súbor:Bronze MedGames.svg|16px]] '''3. miesto''' * 1991: 6. miesto * 1993: ''nezúčastnilo sa'' * 1997: ''nezúčastnilo sa'' * 2001: ''nezúčastnilo sa'' * 2005: 8. miesto * 2009: 8. miesto {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} * [http://www.todor66.com/Water_Polo/index.html todor66.com] {{eng icon}} == Pozri aj == * [[Turecké národné vodnopólové družstvo žien]] == Externé odkazy == * [http://www.sutopu.gov.tr/ Oficiálna stránka Türkiye Sutopu Federasyonu] {{tur icon}} * [http://www.turkishwaterpolo.com/eski/ Vodné pólo v Turecku] {{tur icon}} {{Koncové šablóny |{{Európske národné vodnopólové družstvá}} }} [[Kategória:Národné vodnopólové družstvá]] [[Kategória:Turecké národné družstvá|Vodné pólo]] [[Kategória:Vodné pólo v Turecku|Národné]] thyxvl98sfpvn8gi4b271wy125jy8ym Július Fuják 0 481304 7428773 7357578 2022-08-22T13:37:13Z 194.160.208.143 /* Diskografia */ wikitext text/x-wiki {{na revíziu}}{{Infobox Osobnosť | Meno = Július Fujak | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský experimentálny skladateľ a hudobný estetik | Dátum narodenia = {{dnv|1966|10|10}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského]] | Profesia = skladateľ, hudobník, pedagóg | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} Prof. PhDr. '''Július Fujak''', PhD. (* [[10. október]] [[1966]], [[Žilina]]) je [[Slovensko|slovenský]] skladateľ experimentálnej hudby a hudobník, hudobný estetik a vysokoškolský pedagóg, organizátor nekonvenčných hudobných, umeleckých a vedeckých podujatí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Centrum | meno = Hudobné | autor = | odkaz na autora = | titul = Július Fujak | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/2939-fujak-julius | vydavateľ = hc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Július Fujak sa narodil v roku 1966 v [[Žilina|Žiline]], následne základnú školu aj gymnázium absolvoval v [[Čadca|Čadci]]. V Čadci rovnako navštevoval základnú umeleckú školu, kde v oboch cykloch študoval hru na [[klavír]].<ref name="kykn">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = J Ú L I U S F U J A K skladateľ nekonvenčnej hudby hudobný semiotik a estetik Výberová personálna bibliografia| url = http://www.kkult.ff.ukf.sk/wp-content/uploads/2020/10/V%C3%BDberov%C3%A1-person%C3%A1lna-bibliografia-Kysuck%C3%A1-kni%C5%BEnica-%C4%8Cadca-2016.pdf | vydavateľ = kkult.ff.ukf.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Fujak je absolventom štúdia odboru estetika – hudobná veda na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (1985-1990).<ref name="kykn"/> Po skončení štúdia pôsobil od roku 1992 ako učiteľ hudby v Čadci a v Skalitom (1992-1996), vedúci Kysuckého hudobného kabinetu a Kysuckého komorného orchestra (1995/1996); Vedecko-výskumný pracovník Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre (1996 – 2007), kde v odbore Estetika a dejiny estetiky obhájil dizertačnú prácu na tému "Tvorivosť hudobného vnímania".<ref name="kykn"/> Interpretačné sondy do /ne/konvenčnej hudby“ (2004) a v odbore Estetika 2.1.6 sa habilitoval prácou „Slovenské hudobné alternatívy“ (2007). Od roku 2007 pracuje na Katedre kulturológie FF UKF, kde sa zaoberá problematikou nezávislej kultúry, postmoderného umenia a kultúry a semiotikou hudby. V roku 2014 úspešne ukončil inauguračné konanie v odbore Estetika 2.1.6 na UKF v Nitre (téma inauguračnej prednášky: „Alternatívne semiotické modely hudobno-umeleckej semiózy“). Organizuje a spolugarantuje celofakultný cyklus prednášok „Interdisciplinárne dialógy“ (od 2009, resp. 2011) a spolugarantuje katedrový cyklus „Culturologos“ (od 2013). == Dielo == Je autorom viacerých hudobných projektov a diel nekonvečnej hudby. Koncertoval v mnohých štátoch Európy a USA, jeho skladby sú hrané u nás i v zahraničí. Bol členom alternatívnych rockových skupín Teória odrazu, Potopa a Otras (1988-1998). V rokoch 2000-2010 viedol hudobné experimentálne zoskupenie tEóRia OtraSu (SK/CZ) a spolupracoval s telesami The California EAR Unit (USA), Palinckx (NL/UK), Zloději Uší (CZ), Žena s blchou (SK) a s Jonom Roseom (AUS), Veryanom Westonom (UK), Franzom Hautzingerom (A), Zsoltom Sörésom (H), Ludivine Allegue (F), Vladimírom Mertom, Janou Lewitovou, Janom Kavanom, Mikolášom Chadimom, Davidom Šubíkom, Ivanom Acherom (všetci CZ), Mariánom Vargom, Zuzanou Homolovou, J. B. Kladivom, Braňom Jobusom, Petrom Katinom, Janou Ambrózovou, Andrejom Pleštinským v triu NE:BO:DAJ a i. Jeho diskografia obsahuje viac než dvadsať CD, DVD, LP a MC titulov vydaných v našich (Hevhetia, Vlna, Animartis, Azyl) i zahraničných vydavateľstvách (Kunstradio Wien, Globus International a His Voice Praha). Prednášal v California Institute of Arts a v Arnold Schoenberg Institute na South University of California v Los Angeles (USA), na svetových muzikologických kongresoch ICMS v Imatre (Fínsko), v Ríme (Taliansko), v Krakove (Poľsko), v Louvain (Belgicko), na 8th World Semiotic Congress v Lyone (Francúzsko), na University of Helsinki, Department of Philosophy, History and Art Studies /Musicology (Fínsko), v Institut fuer Slawistik v Grazi (Rakúsko), v GWZO Universität v Lipsku (Nemecko), na Akademii Muzycznej v Krakowe (Poľsko), na HTF Akademie múzických umění v Prahe, na HF Janáčkovej akademii múzických umění v Brne (Česko), na Filologickej fakulte Štátnej Univerzity v Minsku (Bielorusko),v Moholy-Nagy University of Art and Design v Budapešti (Maďarsko) na Katedre hudby FiF Univerzity Komenského v Bratislave, v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej a v Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Bol dramaturgom medzinárodného cyklu súčasnej nekonvenčnej hudby Hermovo ucho v Nitre (1999-2007), na ktorý nadviazal komorným medzinárodným intermediálnym festivalom PostmutArt (zvukobraz-gestotext) v Nitrianskej galérii (od 2008). Ako člen Kreatívneho tímu projektu Kandidatúry Mesta Nitra na titul Nitra EHMK 2013 (2007-2008) bol autorom jeho ideového rámca, tzv. Multimosta kultúr(y) EHMK 2013. Bol členom Medzinárodnej semiotickej spoločnosti (ISSS) so sídlom vo Viedni, členom poroty medzinárodnej súťaže Českého rozhlasu BOHEMIA PRIX 2010 – sekcia Radio Art, Poděbrady, CZ (2010) a členom redakčného okruhu relácie Ex-tempore Rádia Devín (2005 – 2009). Od roku 2005 je členom redakčného okruhu časopisu o súčasnom umení a kultúre Vlna, od roku 2014 do roku 2018 bol členom vedeckej rady časopisu P-e-r-f-o-r-m-a-n-c-e (Esthétique de la performance et des arts du spectacle, Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne) a od roku  2020 je členom redakčného kruhu časopisu ARS Ústavu dejín umenia SAV v Bratislave. == Diskografia == * * [[Teória odrazu|Teória Odrazu]]. (Globus International, 1991; CD re-edition Hevhetia 2011) * Teória Odrazu: ''Live ´92'' (MC, Kysucký hudobný kabinet, 1996) * Otras: ''Naživo'' (MC, Kysucký hudobný kabinet, 1996) * Otras: ''Kysucký postindustriál''... (y.f.w., 1998; CD re-edition Vlna 2021) * Julo Fujak – Peter Macsovszky – Varso: ''Trojkolo: beh fiktivity.'' (Animartis, 2000) * Julo Fujak: ''Musical Illustrations to the exhibition of Veronika Madajová'' (Animartis, 2001) * tEóRia OtraSu: ''Bábkový režim zvuku/Puppet regime of Sound'' (Animartis, 2002) * tEóRia OtraSu: ''Nosferatu.'' (Animartis 2002) * Julo Fujak – Peter Macsovszky: ''Trojkolo: beh fiktivity 02.'' (live; Animartis, 2002) * tEóRia OtraSu: ''Hy-ph-ol-op-ho-ny.'' In: CD Sound Off 2002. (Hermes-Discorbie, 2002) * Julius Fujak & The California EAR Unit: ''transPOPsitions! – intermedia wrestling. Live in L. A.'' (DVD, Hevhetia, 2006) * tEóRia OtraSu, Jana Lewitová a Vladimír Merta: ''Jánošík. Živá hudba k filmu bratov Siakeľovcov.'' (1921) (Hevhetia, 2007) * [[Ján Boleslav Kladivo]] & Julo Fujak: ''Fluff Modulation'' (DVD, Vlna 2008) * Julo Fujak: ''Úchytkom/Cursorily'' (Hevhetia, 2008) * Julo Fujak: ''Wordless:'' - musical letters of nonverbal correspondance with Ludivine Allegue (2009) * Julo Fujak: ''Konvergencie do vrecka/Pocket Convergences'' - feat. Jon Rose, Veryan Weston, Mikoláš Chadima, Vladimír Merta, [[Zuzana Homolová]], [[Braňo Jobus]], Peter Katina, [[Ján Boleslav Kladivo|J. B. Kladivo]], [[Robert Roth |Robo Roth]], among others (Hevhetia, 2010) * Julo Fujak: ''Pentrofónia/Pentrophony''. In: R(a)dio(custica) Selected 2010. (Český rozhlas, Praha 2011) * TJ Vjuga (ed.): ''Compro.sk11'' (compilation CDextra, Vlna, 2012) * NE:BO:DAJ (Azyl, 2012) * Mikoláš Chadima – Julo Fujak: ''XAFOO'' (live in Alternativa Prague 2009; Hevhetia, 2012) * Franz Hautzinger – Julo Fujak – Zsolt Sörés: ''Live in Brussels'' (Hevhetia, 2013) * NE:BO:DAJ : ''Leter tu develoter'' (Hevhetia, 2015) * Július Fujak: ''Various Comprovisations'' - feat. Jon Rose, Amy Knoles & Ne:bo:daj, Jean-Michel van Schouwburg, Ján Boleslav Kladivo (Hevhetia, 2015) * Ján Boleslav Kladivo & TJ Vjuga: ''Klesajúce klenby'' (Hevhetia 2016) * Julo Fujak: ''Rarity v re(tro)spektíve L'' (Vlna 2016) * Marián Varga & tEóRia OtraSu: ''Hudobné happeningy'' (Hevhetia, 2018) * Julo Fujak: ''kaleidoSONICope!'' (Hevhetia, 2020) - feat. Eva Šušková, Ján Boleslav Kladivo, Mikoláš Chadima, David Kollar, Miloš Železňák, Jean-Michel van Schouwburg, Ondrej Veselý, Nikolaj Nikitin, Martina Janegová, Peter "Varso" Varsavik, Peter "Šteko" Štekláč, Edo Fuják a i. * HYPIANOSIS+ (Hevhetia 2022) == Publikácie == * Július Fujak: ''Tvorivosť v načúvaní hudobnému tvaru'' (ÚLUK FF UKF Nitra 2000) * Július Fujak: ''Musical Correla(c)tivity'' ''(Notes on Un-conventional Music Aesthetics)'' (ÚLUK FF UKF Nitra 2005) * Július Fujak a kol.: ''Slovenské hudobné alternatívy'' (ÚLUK FF UKF Nitra 2006) * Július Fujak: ''Hudobné korela(k)tivity'' (Katedra kulturológie FF UKF Nitra 2008) * Július Fujak: ''Margonálie'' (Modrý Peter, Levoča v spolupráci Katedrou kulturológie FF UKF Nitra, 2013) * Július Fujak: ''Various Comprovisations. Texts on Music (and) Semiotics.'' (Acta Semiotica Fennica XLVII, University of Helsinki, 2015) * Július Fujak: ''Vis-á-vis. Dialógy (nielen) o hudbe'' (rozhovory so slovenskými a českými skladateľmi, hudobníkmi a teoretikmi; Vlna/Drewo a srd, 2018) * Július Fujak: ''Emanácie hudobnej semiosféry'' (Katedra kulturológie FF UKF Nitra 2018) * Miroslav Haľák & Július Fujak: ''Rudo Dička - Nepokoj vzdoru'' (Magma Čadca, 2018) * Július Fujak, Ľubomír Pavelka et. al: ''Hermovo ucho & PostmutArt (1999-2019). 2 dekády oného umenia v Nitre'' (Katedra kulturológie FF UKF Nitra 2020) * Július Fujak: ''Sondáž nezávislej hudobnej kultúry na Slovensku'' (Katedra kulturológie FF UKF Nitra 2021) * TJ Vjuga: ''Gestotexty'' (Vlna/Drewo a srd, 2022) Editorské práce: *Július Fujak & Dana Kubalová (eds.): ''O periférnosti trochu inak'' (zborník z vedeckého kolokvia 2001; ÚLUK FF UKF Nitra 2002) *Július Fujak (ed.): ''Convergences and Divergences of Existential Semiotics'' (zborník z rovnomenného medzinárodného sympózia 2007; ÚLUK FF UKF Nitra, 2007) *Július Fujak (ed.): ''Otáz(ni)ky hudobnej semiotiky a estetiky'' (zborník z vedeckej konferencie 2009; Katedra kulturológie FF UKF Nitra, 2010) *Júlus Fujak & Martin Štúr (eds.): ''Interdisciplinárne dialógy - Acta Nitriensiae 16''. (zborník z rovnomenného medzinárodného prednáškového cyklu 2009-2014; FF UKF Nitra, 2014) *Július Fujak & Peter Šulej (eds.): Vlna - téma: ''Hudba'', (Vlna, č. 63/2015) *Július Fujak: ''Výberová personálna bibliografia'' (Kysucká knižnica v Čadci, 2016; zostavila Viera Višňáková) *Július Fujak (ed.): ''Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989'' (zborník z rovnomennej vedeckej konferencie 2019; FF UKF Nitra, 2020) *Július Fujak et. al: ''Los Estudios Culturales sobre el arte independiente y la cultura'' (Edicionas Alfar, Sevilla 2020) *Július Fujak (ed.): ''Nezávislé kultúrne centrá na Slovensku'' (Michal Kočiš a kol., Katedra kulturológie FF UKF Nitra, 2021) *Július Fujak (ed.): ''Culturologica Slovaca.'' ''Príbeh nitrianskej kulturologickej školy'' (Culturologica Slovaca, č. 1/2021, Katedra kulturológie FF UKF Nitra 2021) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/2939-julius-fujak *http://www.kkult.ff.ukf.sk/pracovnici/prof-phdr-julius-fujak-phd/ *http://www.kkult.ff.ukf.sk/wp-content/uploads/2020/10/V%C3%BDberov%C3%A1-person%C3%A1lna-bibliografia-Kysuck%C3%A1-kni%C5%BEnica-%C4%8Cadca-2016.pdf {{DEFAULTSORT:Fujak, Július}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 9njp6ch9ppje0zb5535y44a8ooc071n Kopytovci 0 489159 7428928 6722223 2022-08-22T18:38:07Z Bojars 6357 /* Diskografia */ doplnenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Kopytovci | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Eurodance]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]] | Roky pôsobenia = [[1994]] – [[1996]] <br /> [[2010]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Prolux, [[PolyGram]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[MC Sava & Marcela]] | Webstránka = | Členovia skupiny = [[Sáva Popovič]]<br>Marcel Nemec<br>Henrich Platek<br>Mravec | Bývalí členovia = }} '''Kopytovci''' je slovenská hudobná skupina známa v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] pôvodom z [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>http://www.csmusic.cz/skup-171-kopytovci</ref> == Biografia == Typickým prejavom skupiny bolo parodovanie vtedajšej [[eurodance|dancefloorovej]] hudobnej scény. Skupinu založila trojica humoristov [[Sáva Popovič]], Marcel Nemec a Henrich Platek v roku [[1994]]. Prvý album ''Mekký Drevokocúr'' vyšiel v roku [[1995]] a obsahoval naznámejšiu parodujúcu skladbu „Doj it“, na hit „Do It“ od skupiny [[Maduar]]. K najznámejším skladbám skupiny ďalej patrili „Poručík Žigira“ alebo „Aka Fucka“. V priebehu roka [[1995]] sa im podarilo dvakrát zvítaziť v hitparáde ESO, ktorú vysielala televízia [[TV Nova|Nova]]. Na ich druhom albume ''Záhada uštipačnej Cilky''<ref>http://www.sme.sk/c/2107338/kopytovci-vydali-zahadu-ustipacnej-cilky-album-budu-krstit-v-aprili-na-troch-miestach.html</ref> z roku [[1996]], sa podieľali aj známe osobnosti ako Tóno Popovič, [[Laco Lučenič]], Henrich Leško, Juraj Burian, [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]] a ďalší.<ref>http://files.marcelnemec.webnode.sk/200000202-33c9635bde/kopytovci.htm</ref> Celkovo Kopytovci vydali dva albumy z ktorých sa predalo okolo 20 000 kusov.<ref>http://www.discogs.com/artist/1015049-Kopyto-Vci</ref> V roku [[2010]] skupina vydala aj ďalšie parodújuce skladby, napríklad na skladbu „[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]“ od slovenskej speváčky [[Kristína (speváčka)|Kristíny]]. == Diskografia == ===Albumy=== * [[1995]] ''[[Mekký Drevokocúr]]'' – Prolux, CD * 1996 ''[[Išla myška briežkom]]'' - [[Musica]] CD, Detský album * [[1996]] ''[[Záhada uštipačnej Cilky]]'' – [[Polygram]], CD ===Single=== * [[1995]] „Aka Fucka“ * [[1995]] „Doj it“ * [[1995]] „Mäkky Messer“ * [[2010]] „Teplo na horehroní“ * 2010 ,,Ozajstný príbeh" == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské eurodance hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1994]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2010]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1996]] 1n8b46k539wlcl9zqiyl49b6n4ep0cy Portál:Astronómia/Obrázok týždňa/44 2013 100 493238 7429087 5849009 2022-08-23T08:06:12Z Eryn Blaireová 2374 kompatibilita kódu wikitext text/x-wiki <center>[[Súbor:TMAV S~1 international.PNG|300px]]</center> <br> <center>Prvá tmavá škvrna objavená na [[Urán (planéta)|Uráne]]. Snímku nasnímala kamera [[Advanced Camera for Surveys|ACS]] [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] v roku 2006. Výrez vpravo má priemer {{km|8000|m}}.</center> <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Portál Astronómia]]</noinclude> 0str7frvg4chxvyjk95h08fox0iwxqw Česko-slovenské národné družstvo pozemného hokeja mužov 0 508081 7428743 7427206 2022-08-22T12:14:27Z RickRichards 153041 kor. obr. wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné mužstvo pozemného hokeja | krajina = {{TCH}} | color1=1C2D8C | color2=FFFFFF | country_alt = Česko-Slovensko | logo = Flag of the Czech Republic.svg | veľkosť = 180px | prezývka = | asociácia = Československý svaz pozemního hokeje | konfederácia = [[Európska federácia pozemného hokeja|EHF]] | tréner = | asistent_trénera = | manažér = | kapitán = | rebricek_fih = - <!-- Farby prvého dresu --> | vzor_lp1 = | vzor_t1 = | vzor_pp1 = | ľavéplece1 = FFFFFF | telo1 = FFFFFF | pravéplece1 = FFFFFF | trenírky1 = FFFFFF | ponožky1 = FFFFFF <!-- Farby druhého dresu --> | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | ľavéplece2 = CD5555 | telo2 = CD5555 | pravéplece2 = CD5555 | trenírky2 = CD5555 | ponožky2 = CD5555 }} '''Česko-slovenské národné družstvo pozemného hokeja mužov''' bolo národné družstvo mužov, ktoré reprezentovalo [[Česko-Slovensko]] v medzinárodných [[pozemný hokej|hokejových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Pôsobilo pod záštitou [[Československý svaz pozemního hokeje|Československého svazu pozemního hokeje]] (ČSSH). Svoj prvý medzinárodný zápas odohralo v roku [[1927]], keď v priateľskom zápase zvíťazilo {{ku|4|0}} nad {{POL|phz|0|Poliakmi}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie klubu: | url = http://www.slaviapraha.info/?page_id=70 | dátum vydania = | dátum prístupu = 1.2.2014 | vydavateľ = slaviapraha.info | jazyk = česky }}</ref> Po zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]] vznikli v roku 1993 [[České národné družstvo pozemného hokeja mužov|české]] a [[Slovenské národné družstvo pozemného hokeja mužov|slovenské družstvo mužov]]. Na [[Pozemný hokej na Letných olympijských hrách|letné olympijské hry]] ani na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji|majstrovstvá sveta]] sa mu kvalifikovať nepodarilo. Trikrát sa mu ale podarilo kvalifikovať na [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji|majstrovstvá Európy]], na ktorých obsadilo v roku 1974 9. miesto, čo je jeho najlepšie umiestnenie. Na majstrovských halových podujatiach sa nikdy nepredstavilo. == Výsledky == ;[[Pozemný hokej na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]] * ''nezúčastnilo sa, resp. sa nekvalifikovalo'' ;[[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji|Majstrovstvá sveta]] * ''nezúčastnilo sa, resp. sa nekvalifikovalo'' ;[[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji|Majstrovstvá Európy]] {| class="wikitable" width=90% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie ! width=1% rowspan=7| ! style="background:lightgrey"|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre!! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | {{BEL}} [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1970|1970]] || 7|| 3|| 0|| 4|| {{ku|5|10}} || −5|| 10. miesto |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1974|1974]] || 7|| 4|| 1|| 2|| {{ku|8|11}} || −3|| 9. miesto |- | {{DEU}} [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1978|1978]] || 7|| 1|| 1|| 5|| {{ku|9|16}} || −7|| 10. miesto | {{minivlajka|neznáma}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1978|1978]] | 1|| 1|| 0|| 0|| {{ku|3|0}} || +3|| 1./2 |- | {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1983|1983]] || colspan=7| ''nekvalifikovalo sa'' | {{TCH}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1983|1983]] || 2|| || || || {{ku||}} || || 2./3 |- | {{URS}} [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1987|1987]] || colspan=7| ''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1991|1991]] || colspan=7| ''nekvalifikovalo sa'' | {{ESP}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji mužov 1991|1991]] || 2|| 1|| 0|| 1|| {{ku|3|7}} || −4|| 2./3 |} ;[[Majstrovstvá Európy v halovom pozemnom hokeji|Halové majstrovstvá Európy]] * ''nezúčastnilo sa'' == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Česko-slovenské národné družstvo pozemného hokeja žien]] * [[Slovenské národné družstvo pozemného hokeja mužov]] {{Koncové šablóny |{{Európske národné družstvá pozemného hokeja}} |{{Česko-slovenské národné družstvá}} }} [[Kategória:Národné družstvá pozemného hokeja]] [[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá|Pozemný hokej]] [[Kategória:Pozemný hokej v Česko-Slovensku|Národné]] 9brbcc7tua0mc5rqq8jz3jb0f96ug3i Pozývací list 0 508521 7428858 6796574 2022-08-22T15:58:12Z Starekolena 8222 dva rovnaké články po česky a slovensky zjednotené. Dúfam že je to tam teraz lepšie formulované ale ak nájdete chyby opravte prosím wikitext text/x-wiki '''Pozývací list''' (po česky: ''zvací dopis'') je hovorové označenie [[List (správa)|listu]] z augusta [[1968]] [[Ruština|rusky]] napísaného adresovaného [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidovi Brežnevovi]], na ktorom sú podpísaní [[Alois Indra]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]], [[Antonín Kapek]] a [[Vasiľ Biľak]]. List so žiadosťou o „bratskú pomoc“ „pred hrozbou [[Kontrarevolúcia|kontrarevolúcie]]“ poslúžil ako zámienka na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], ktorá zastavila obrodný proces demokratizácie [[Pražská jar|Pražskej jari]]. == Odovzdanie listu == List bol podľa svedkov Brežnevovi odovzdaný počas konferencie v [[Bratislava|bratislavskom]] hoteli Sorea [[3. augusta]] [[1968]]. Podľa historika a [[Alexander Dubček|Dubčekovho]] priateľa [[Ivan Laluha|Ivana Laluhu]] list pravdepodobne odovzdal Zbyněk Soják.<ref name="novinky1">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Pozývací list si Brežnev prevzal asi na WC | dátum vydania = 2008-07-29 | url = http://www.sme.sk/c/3996092/pozyvaci-list-si-breznev-prevzal-asi-na-wc.html | jazyk = slovensky }}</ref> Existenciu a odovzdanie listu potvrdzuje aj výpoveď Vasila Biľaka,<ref name = "AK">Archív komisie vlády pre analýzu udalostí rokov 1967-1970, protokol o výsluchu svedka, 17.4.1990 s. 5, V1</ref> ktorý obviňuje iného pracovníka aparátu [[ÚV KSČ]] zo sprostredkovania odovzdania (Radko Kaska). Podľa iného zdroja odovzdal list osobne Biľak predsedovi ukrajinskej [[Komunistická strana|Komunistickej strany]] Petrovi Šelestovi v Bratislave „počas stretnutia na záchode, ktoré zorganizovala [[KGB]].“<ref name="Williams">WILLIAMS, Kieran. ''The Prague Spring and its aftermath: Czechoslovak politics 1968-1970''. Cambridge: Cambridge University Press, 1997. ISBN 978-0-521-58803-4. s. 121.</ref> == Obsah listu == Podpísaní oficiálne žiadali „poskytnúť skutočnú pomoc a podporu všetkými možnými spôsobmi, ktoré máte k dispozícii“ zachrániť [[Česko-Slovensko]] „pred hrozbou kontrarevolúcie“. „S ohľadom na zložitosť a nebezpečný vývoj situácie v našej krajine prosíme vás o maximálne utajenie tohto nášho prehlásenia, preto vám píšeme priamo osobne a po rusky.“ Kópia ruského originálu aj český preklad boli zverejnené v roku [[1993]] ako príloha v odbornom časopise<ref name="Janacek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = JANÁČEK, František; MICHÁLKOVÁ, Marie | titul = Dokument: Příběh zvacího dopisu | url = http://www.68.usd.cas.cz/files/studie/Pribeh_zvaciho_dopisu.pdf | vydavateľ Ústav pro soudobé dějiny AV, Soudobé dějiny č. 1/1993, str.97 | dátum vydania = 1993 | dátum prístupu = 2014-02-10 | jazyk = česky }}</ref>. V roku [[2003]] sa český preklad rozširoval v novinách<ref>Bez souhlasu neotvírat! ''MF Dnes, 21. srpna 2003 '' </ref>, od [[2005]] na internete<ref name="just1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Just | meno = Petr | titul = Dokument: Tzv. Zvací dopis (1968) | url = http://www.just.wz.cz/view.php?cisloclanku=2005010119 | dátum vydania = 2005-01-01 | dátum prístupu = 2008-08-20 | jazyk = česky }}</ref> a [[2008]] bol pridaný do wikizdrojov<ref>[https://cs.wikisource.org/wiki/Zvac%C3%AD_dopis Zvací dopis, český preklad bez uvedenia autora na Wikizdroje] </ref> . Slovenský preklad doteraz nebol zverejnený. == Podpísaní == V poradí ako sú podpisy v liste: * [[Alois Indra]] (* 1921 – † 1990), vtedajší minister dopravy a člen ÚV KSČ. V roku [[1971]] sa stal predsedom [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]]. * [[Drahomír Kolder]] (* 1925 – † 1972), vtedajší člen ÚV KSČ. V roku [[1969]] sa stal predsedom [[Výbor ľudovej kontroly|Výboru ľudovej kontroly]]. * [[Oldřich Švestka]] (* 1922 – † 1983), vtedajší člen predsedníctva ÚV KSČ. Po okupácii sa vrátil na miesto šéfredaktora [[Rudé právo|Rudého práva]], z ktorého bol odvolaný počas Pražskej jari. * [[Antonín Kapek]] (* 1922 – † 1990), vtedajší člen ÚV KSČ. Brežnevovi napísal osobný list už skôr. Článok v ruských novinách [[Izvestia]] potvrdil, že mu ho odovzdal už počas stretnutia v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] 29. – 30. júla 1968.<ref name="Izvestia">Leonid Šinkarjov, Kto priglasil v Pragu sovetskije tanki? Izvestija, 17.7.1992</ref> Kapek sa neskôr významne podieľal na podobe [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. * [[Vasil Biľak]] (* 1917 – † 2014), vtedajší člen predsedníctva ÚV KSČ. Po okupácii bol tajomníkom ÚV KSČ s rozhodujúcim vplyvom v zahraničnej politike, ale hlavne v ideologickej sfére. == Dôsledky == {{Hlavný článok|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska}} Sovietska tlač týmto listom odôvodňovala [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ako žiadosťou [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v boji proti "kontrarevolúcii". Avšak list bol predmetom rokovania [[XIV. mimoriadny zjazd KSČ|mimoriadneho zjazdu KSČ]] 22. augusta 1968 v Prahe Vysočanoch. Tam, ako aj v Bratislave, ho oficiálny predstavitelia KSČ odmietli a považovali za vlastizradu aj keď nevedeli o jeho obsahu. List bol a aj zostal verejnosťou vnímaný ako jeden z hlavných dôvodov vpádu vojsk, preto má výnimočný význam. V roku 1968 si vyžiadala táto vojenská invázia 108 životov, ťažko zranených bolo 500 ľudí. Do konca roka 1969 [[Vysťahovalectvo|emigrovalo]] z Česko-Slovenska asi stotisíc ľudí, v roku 1969 - 1989 ďalších 140 až 150-tisíc ľudí. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. [[normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]].  Pisatelia sa dopustili zrady nielen tým, že pozývali cudzie vojská, ale aj snahou o vytvorenie takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|robotnícko-roľníckej vlády]]. Väčšinu členov predsedníctva ÚV KSČ ešte v prvú noc okupačné vojská zadržali a odviezli ich na územie západnej Ukrajiny. V tom čase ako sovietsky veľvyslanec v Prahe pôsobil [[Stepan Vasiljevič Červonenko|Stepan Červonenko]], ktorý bol už dlhšiu dobu v styku s protidubčekovskými komunistickými funkcionármi, ktorých neinternovali. Práve naopak, pisatelia listu Biľak, Indra, Kolder (a navyše Jakeš) už 21. augusta rokovali s Červonenkom. Celý ďalší deň (22. augusta) najprv v obkľúčenej budove ÚV KSČ a potom na sovietskom veľvyslanectve sa najmä Biľak s podporou ostatných pisateľov<ref name=":1">dělnickorolnická (revoluční) vláda, totalita.cz, [http://www.totalita.cz/vysvetlivky/vlada_revol.php dostupné online]</ref> pokúšal zostaviť novú vládu, v ktorej by mali rozhodujúci vplyv. O 23:00 zúčastnení odišli s týmto návrhom za prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodom]] na Hrad, ktorý ho rázne odmietol.<ref name=":1" /> Kolaborantská robotnícko-roľnícka vláda sa nakoniec nesformovala,<ref>Ján Čarnogurský: Mýtus roka 1968, Impulz  1/2008 ([http://www.impulzrevue.sk/article.php?280 dostupné online]) </ref> no napriek tomu sa pisatelia dostali do vedúcich funkcií. Pozývací list bol jedným z argumentov, ktorý mal ospravedlniť [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád vojsk]] a stal sa tak vzorom ako požiadať ZSSR o „internacionálnu pomoc“ v prípade keď treba „brániť socializmus“. Zodpovedajúcu vojensko-politickú stratégiu „obmedzenej suverenity“ v septembri 1968 v ruskej Pravde a v novembri 1968 oznámil [[Leonid Brežnev|Brežnev]], preto dostala názov [[Brežnevova doktrína]]. == Po 1989 == Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Václavovi Havlovi]] vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. Jeľcin vtedy odovzdal spis obsahujúci sedem dokumentov, ktoré boli dovtedy v archívoch [[ÚV KSSZ]]. Autenticitu potom potvrdil R. G. Pichoja, hlavný archivár. Išlo však o kópiu "Pozývacieho listu", ktorý bol súčasťou spisu, bol údajne objavený zapečatený (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konštantínom Černenkom]] s poznámkou: ''Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.''  Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verziu, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi o bratskú pomoc". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací list získať 200 sľubovaných podpisov. [[Václav Havel|Havel]] dostal od [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcina]] okrem kópie pozývacieho listu aj spomínaný Kapekov osobný list (napísaný česky na písacom stroji so slovenskou mutáciou<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Pozývacie listy boli dva. Súdruhovia ich písali v zhone a nikdy sa nepriznali|url=https://hnonline.sk/slovensko/1013766-pozyvacie-listy-boli-dva-sudruhovia-ich-pisali-v-zhone-a-nikdy-sa-nepriznali|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2017-08-21|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-sk}}</ref>) a zápis z porady z 18. augusta 1968 piatich najvyšších komunistických predstaviteľov krajín, ktoré sa podieľali na okupácii, z ktorého vyplýva, že Brežnev práve vtedy navrhol použiť pozývacie listy na oficiálne zdôvodnenie intervencie.<ref>Jiří Šťastný: Před dvaceti lety se zabil Antonín Kapek, jeden z autorů zvacího dopisu z roku 1968, Idnes.cz, 23. mája 2010, (česky) [http://zpravy.idnes.cz/pred-dvaceti-lety-se-zabil-antonin-kapek-jeden-z-autoru-zvaciho-dopisu-z-roku-1968-g0a-/domaci.aspx?c=A100522_174558_domaci_js Dostupné online] </ref> Počas návštevy prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] v Bratislave v máji 2011 ho o vydanie originálu požiadala expremiérka [[Iveta Radičová|Radičová]].<ref>Mária Miháliková: Radičová chce od Putina pozývací list z roku 1968, SME 13. 5. 2011. [http://www.sme.sk/c/5892050/radicova-chce-od-putina-pozyvaci-list-z-roku-1968.html Dostupné online].</ref> Napriek tomu že jej to Putin sľúbil<ref name=":0">[http://www.sme.sk/c/6374491/rusi-nevidia-dovod-aby-nam-vratili-pozyvaci-list.html Ján Krempaský: Rusi nevidia dôvod, aby nám vrátili pozývací list, SME, 13. 5. 2012]</ref>, po roku sa ruská strana vyjadrila, že originál nevydajú, pretože ide o uzatvorenú vec.<ref name=":0" /> Hoci V. Biľaka pre pozývací list a iné činy trestne stíhali od roku 1991 proces po 20 rokoch ([[2011]]) zastavila slovenská Špeciálna prokuratúra. Pražský kriminalistický ústav zistil, že rez písma zodpovedá písaciemu stroju česko-slovenskej výroby značky Consul, zrejme prenosný model vyrábaný v rokoch 1965 až 1972.<ref name=":0" /> V súdnom procese znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“ Podpisy však overiť nevedeli, pretože nemajú originál. V Čechách považujú podpisy na liste za overené znalcami.<ref name=":2">Zvací dopisy byly dva. Soudruzi je psali ve spěchu a nikdy se nepřiznali, Technet, 20. augusta 2015, (česky) [http://technet.idnes.cz/zvaci-dopisy-kapek-bilak-srpen-68-1968-dto-/vojenstvi.aspx?c=A150817_113118_vojenstvi_kuz Dostupné online]: Znalecký posudek z oboru kriminalistické techniky v trestní věci proti obviněnému Vasilu Biľakovi vypracovaný ... listopadu 1992, v laboratořích Kriminalistického ústavu. Jednoznačně potvrdil pravost podpisů pětice tehdejších politických osobností pod tzv. „zvacími dopisy“. Tedy i Vasila Biľaka. </ref> Vtedajší (v roku 1992) prokurátor Generálnej prokuratúry ČSFR Vladimír Nechanický spomínal: ''Ten, pozývací list 'bol špeciálne pánom Biľakom, ktorého som vypočúval, označený ako záležitosť jemu neznáma."'' Preto bolo nutné sa vyrovnať s Biľakovou námietkou týkajúcou sa pravosti podpisov. Česká strana pokladala list za piroritu a tak prezident Havel požičal skupine právnikov a kriminalistických expertov nové armádne lietadlo Challenger a tí priamo v Moskve na tamojšom kriminalistickom ústave Generálnej prokuratúry Ruskej federácie preskúmali originál listu. V posudku z novembra 1992, v laboratóriách Kriminalistického ústavu jednoznačne potvrdili pravosť originálu listu aj všetkých podpisov.<ref name=":3" /><ref name=":2" /> Nik z pisateľov tak nebol odsúdený. Biľak sa k napísaniu listu nepriznal hoci potvrdil vedomosť o jeho existencii. Nepriznal sa ani k podpisu na liste. Súdny spis zostal tajný doteraz aj po Biľakovej smrti.<ref>Biľakov spis zostal tajný aj po smrti, ukázali aspoň hlavné dôkazy, [http://www.sme.sk/c/7204049/bilakov-spis-zostal-tajny-aj-po-smrti-ukazali-aspon-hlavne-dokazy.html Sme 16.5.2014]</ref> V rozhovore pre Českú televíziu uviedol vydavateľ knihy Biľakových spomienok, že Biľak sa sám priznal, že o intervencii vedel už týždeň pred jej začiatkom. 14. augusta 1968 sa totiž stretol na tajnej schôdzi s ideológom Suslovom a šéfom Ukrajinskej KS Šelestom<ref>Lucie Strašíková: Biľak: O intervenci jsem věděl - přiznávám, ale Až po mé smrti, ČT 6. 4. 2014, (česky) [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/268678-bilak-o-intervenci-jsem-vedel-priznavam-ale-az-po-me-smrti/ online] </ref> v maďarskom Komárome.<ref>Soňa Pacherová: Biľakovu knihu predávajú aj po zákaze, Pravda, 09. júla .2015. [http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/360984-bilakovu-knihu-predavaju-aj-po-zakaze/ Online] </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.68.usd.cas.cz/files/studie/Pribeh_zvaciho_dopisu.pdf JANÁČEK, František; MICHÁLKOVÁ, Marie. ''Příběh zvacího dopisu''] * [https://cs.wikisource.org/wiki/Zvac%C3%AD_dopis Zvací dopis, český preklad na Wikizdroje] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] b9zeacsqjvs49ivyhzcveycm3gf8qk1 Separ 0 509477 7428778 7421483 2022-08-22T13:53:03Z 84.245.121.144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> So skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] rád okopával zeminu, (''[[Teraz už naozaj]]'') a päť albumov (''[[Čo sa stalo?!]]'', ''[[MMXV]]'', ''[[Prepáčte (Official)]], [[MDMS]] a HUHU''). Ako sólový interpret vydal v októbri roku 2012 debutový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.najhudba.com/index.php?autorid=1890&autormp3=Monsignor-Separ|title=Monsignor Separ NajHudba.com|publisher=NajHudba.com|date=19. februára 2014}}</ref> V marci 2014 vyšiel jeho druhý sólový album s názvom ''[[Pirát (album)|Pirát]]'', <ref>{{cite web|url=http://shop.rukahore.sk/profil/separ/?id=3663#|title=Monsignor Separ Pirát CD|publisher=rukahore.sk|date=19. februára 2014}}</ref> v roku 2017 tretí s názvom ''[[Pancier (album)|PANCIER]]'' a v roku 2020 vydal najnovší sólový projekt ''[[OG (album)|OG]].'' Sám seba pokladá za jedného z najvulgárnejších a najpriamočiarejších raperov na slovenskej [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] scéne. Jeho aktuálna priateľka je Cynthia Tóthová. == Meno == K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?!'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] ncnjec00p5owl33d9h0jj891h8mepk6 7428779 7428778 2022-08-22T13:54:00Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.144|84.245.121.144]] ([[User_talk:84.245.121.144|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bojars wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> So skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] vydal jedno EP (''[[Teraz už naozaj]]'') a päť albumov (''[[Čo sa stalo?!]]'', ''[[MMXV]]'', ''[[Prepáčte (Official)]], [[MDMS]] a HUHU''). Ako sólový interpret vydal v októbri roku 2012 debutový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.najhudba.com/index.php?autorid=1890&autormp3=Monsignor-Separ|title=Monsignor Separ NajHudba.com|publisher=NajHudba.com|date=19. februára 2014}}</ref> V marci 2014 vyšiel jeho druhý sólový album s názvom ''[[Pirát (album)|Pirát]]'', <ref>{{cite web|url=http://shop.rukahore.sk/profil/separ/?id=3663#|title=Monsignor Separ Pirát CD|publisher=rukahore.sk|date=19. februára 2014}}</ref> v roku 2017 tretí s názvom ''[[Pancier (album)|PANCIER]]'' a v roku 2020 vydal najnovší sólový projekt ''[[OG (album)|OG]].'' Sám seba pokladá za jedného z najvulgárnejších a najpriamočiarejších raperov na slovenskej [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] scéne. Jeho aktuálna priateľka je Cynthia Tóthová. == Meno == K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?!'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] jnfz1icwz7bzegur8e247i6w0bz2r3b 7428781 7428779 2022-08-22T13:55:25Z 84.245.121.144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?! nic'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] bazjxqmckb4ncdh6ztm6iz0phzwf9hk 7428782 7428781 2022-08-22T13:57:45Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.144|84.245.121.144]] ([[User_talk:84.245.121.144|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> So skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] vydal jedno EP (''[[Teraz už naozaj]]'') a päť albumov (''[[Čo sa stalo?!]]'', ''[[MMXV]]'', ''[[Prepáčte (Official)]], [[MDMS]] a HUHU''). Ako sólový interpret vydal v októbri roku 2012 debutový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.najhudba.com/index.php?autorid=1890&autormp3=Monsignor-Separ|title=Monsignor Separ NajHudba.com|publisher=NajHudba.com|date=19. februára 2014}}</ref> V marci 2014 vyšiel jeho druhý sólový album s názvom ''[[Pirát (album)|Pirát]]'', <ref>{{cite web|url=http://shop.rukahore.sk/profil/separ/?id=3663#|title=Monsignor Separ Pirát CD|publisher=rukahore.sk|date=19. februára 2014}}</ref> v roku 2017 tretí s názvom ''[[Pancier (album)|PANCIER]]'' a v roku 2020 vydal najnovší sólový projekt ''[[OG (album)|OG]].'' Sám seba pokladá za jedného z najvulgárnejších a najpriamočiarejších raperov na slovenskej [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] scéne. Jeho aktuálna priateľka je Cynthia Tóthová. == Meno == K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?!'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] jnfz1icwz7bzegur8e247i6w0bz2r3b 7428785 7428782 2022-08-22T14:00:38Z 195.62.17.200 Bambavý wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého Bambavý a labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> So skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] vydal jedno EP (''[[Teraz už naozaj]]'') a päť albumov (''[[Čo sa stalo?!]]'', ''[[MMXV]]'', ''[[Prepáčte (Official)]], [[MDMS]] a HUHU''). Ako sólový interpret vydal v októbri roku 2012 debutový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.najhudba.com/index.php?autorid=1890&autormp3=Monsignor-Separ|title=Monsignor Separ NajHudba.com|publisher=NajHudba.com|date=19. februára 2014}}</ref> V marci 2014 vyšiel jeho druhý sólový album s názvom ''[[Pirát (album)|Pirát]]'', <ref>{{cite web|url=http://shop.rukahore.sk/profil/separ/?id=3663#|title=Monsignor Separ Pirát CD|publisher=rukahore.sk|date=19. februára 2014}}</ref> v roku 2017 tretí s názvom ''[[Pancier (album)|PANCIER]]'' a v roku 2020 vydal najnovší sólový projekt ''[[OG (album)|OG]].'' Sám seba pokladá za jedného z najvulgárnejších a najpriamočiarejších raperov na slovenskej [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] scéne. Jeho aktuálna priateľka je Cynthia Tóthová. == Meno == K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?!'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] a54txztzmvuf3kkc9zi5cb3dhsblyw1 7428787 7428785 2022-08-22T14:03:13Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/195.62.17.200|195.62.17.200]] ([[User_talk:195.62.17.200|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> So skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] vydal jedno EP (''[[Teraz už naozaj]]'') a päť albumov (''[[Čo sa stalo?!]]'', ''[[MMXV]]'', ''[[Prepáčte (Official)]], [[MDMS]] a HUHU''). Ako sólový interpret vydal v októbri roku 2012 debutový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.najhudba.com/index.php?autorid=1890&autormp3=Monsignor-Separ|title=Monsignor Separ NajHudba.com|publisher=NajHudba.com|date=19. februára 2014}}</ref> V marci 2014 vyšiel jeho druhý sólový album s názvom ''[[Pirát (album)|Pirát]]'', <ref>{{cite web|url=http://shop.rukahore.sk/profil/separ/?id=3663#|title=Monsignor Separ Pirát CD|publisher=rukahore.sk|date=19. februára 2014}}</ref> v roku 2017 tretí s názvom ''[[Pancier (album)|PANCIER]]'' a v roku 2020 vydal najnovší sólový projekt ''[[OG (album)|OG]].'' Sám seba pokladá za jedného z najvulgárnejších a najpriamočiarejších raperov na slovenskej [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] scéne. Jeho aktuálna priateľka je Cynthia Tóthová. == Meno == K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?!'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] jnfz1icwz7bzegur8e247i6w0bz2r3b 7428788 7428787 2022-08-22T14:03:32Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Separ]]“: Nadmerný vandalizmus ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 14:03, 29. august 2022 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 14:03, 29. august 2022 (UTC))) wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Separ |Rodné meno=Michael Kmeť |Umelecké mená=''Separ'', ''Monsignor Separ'', ''Flow Kmeť'', ''FlowDemort'' |Dátum narodenia={{dnv|1986|11|18}} |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia= |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Deti=2 |Pôsobenie=raper |Žáner=[[rap (hudba)|Rap]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] |Roky pôsobenia=2001 – súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články=[[Gramo Rokkaz]], [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], [[Dame]], [[Smart]] |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=DMS Records |Webstránka= }} '''Michael Kmeť''', známy pod umeleckým menom '''Separ''', je [[Slovensko|slovenský]] [[rap (hudba)|raper]] a člen bratislavskej hip-hopovej skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] a bývalý člen nezávislého labelu [[Gramo Rokkaz]]. Približne do roku 2011 sa viac-menej aktívne venoval maľovaniu [[graffitti]] a začal s tým skôr, ako s rapom.<ref name="hhr">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MULYLOg5Z8E|title=HIPHOP REALITY #34 - Separ & Tina |TOUR||publisher=youtube.com (kanál: Ruka Hore) - čas: 8:17|date= 25.9.2014}}</ref> So skupinou [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] vydal jedno EP (''[[Teraz už naozaj]]'') a päť albumov (''[[Čo sa stalo?!]]'', ''[[MMXV]]'', ''[[Prepáčte (Official)]], [[MDMS]] a HUHU''). Ako sólový interpret vydal v októbri roku 2012 debutový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.najhudba.com/index.php?autorid=1890&autormp3=Monsignor-Separ|title=Monsignor Separ NajHudba.com|publisher=NajHudba.com|date=19. februára 2014}}</ref> V marci 2014 vyšiel jeho druhý sólový album s názvom ''[[Pirát (album)|Pirát]]'', <ref>{{cite web|url=http://shop.rukahore.sk/profil/separ/?id=3663#|title=Monsignor Separ Pirát CD|publisher=rukahore.sk|date=19. februára 2014}}</ref> v roku 2017 tretí s názvom ''[[Pancier (album)|PANCIER]]'' a v roku 2020 vydal najnovší sólový projekt ''[[OG (album)|OG]].'' Sám seba pokladá za jedného z najvulgárnejších a najpriamočiarejších raperov na slovenskej [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] scéne. Jeho aktuálna priateľka je Cynthia Tóthová. == Meno == K menu ''Separ'' sa dostal cez [[graffiti]], spočiatku sa podpisoval ako Sort, avšak v blízkosti [[Žilina|Žiliny]] existovala crew „Sorta“, tak si za pomoci priateľov writterov začal meniť meno. Podmienka bola, aby počiatočné alebo koncové písmena boli ''R'', ''K'' alebo ''S''. Postupne dospeli k záveru, že na začiatok dajú písmeno S, na koniec dali najprv K, neskôr zmenili na R a do stredu si Separ vybral písmeno P, pretože podľa neho je to P dosť úzke a dosť vysoké. Dosadením samohlások vzniklo '''Separ'''. Táto prezývka mu pristala, pretože sa podľa vlastných slov často separoval od ostatných alebo vytŕčal.<ref name="hhr"/> == Hudobná kariéra == Separ začal byť na hudobnej scéne aktívny zhruba okolo roku [[2001]], kedy s Damem doma nahrávali napísané texty na [[Audiokazeta|kazety]]. Medzi ľuďmi vystupovali ako skupina [[2kusy]], ktorá mala pôvodne reprezentovať [[Bratislava|bratislavskú]] [[mestská časť|mestskú časť]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]].<ref name="mbr">{{cite web|url=http://mbr.sk/project/separ/|title=V Booking, SK interpreti: Separ|publisher=mbr.sk|date=}}</ref> Neskôr vznikla skupina DWS ([[Dame]], [[Wrana]], Separ), ktorá sa dostala veľmi rýchlo na scénu. Toto zoskupenie odohralo viac ako 50 koncertov v rámci Slovenska a získalo vzrastajúcu popularitu. Po menších nezhodách sa ale skupina rozpadla. Tento rozpad spôsobil ročnú pauzu raperov a na scénu prišli až s prvým oficiálnym nosičom ''[[Teraz už naozaj]]'', ktorý nepodľahol kritike, práve naopak. Na [[Extended play|EP]] mal podiel aj producent [[Smart (producent)|Smart]], preto sa skupina nazvala [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Metys, Separ). Následne zo skupiny odišiel DJ Metys a pridal sa Smart – [[DMS (hudobná skupina)|DMS]] (Dame, Monsignor Separ, Smart). V roku 2007 postupne vzniklo [[hudobné vydavateľstvo]] a zároveň skupina [[Gramo Rokkaz]]. V roku 2009 sa stala DMS spolu so Separom jej členmi, okrem ktorej do [[Gramo Rokkaz|Gramo]] patrila aj skupina [[Mater (hudobná skupina)|Mater]], raperi [[Decko]], [[Danosť]], producenti a DJ-i Dekan, Deryck, Analytik, DJ Lkama, DJ Metys a DJ Miko. V roku 2010 táto zostava vydala vôbec prvý sample na Slovensku s názvom ''[[2010:Manifest]]'', ktorý obsahuje 16 skladieb. Separ sa objavil na šiestich skladbách. Po tomto diele už skupina koncertuje v rámci GR.<ref name="mbr" /> === Debutový sólový album skupiny DMS – ''Čo sa stalo?!'' === V roku 2011 vyšiel debutový album DMS s názvom ''[[Čo sa stalo?!]].'' Tento projekt má 16 zvukových stôp, z toho Separ repuje okrem jednej vo všetkých. Album bol nahrávaný v štúdiách BMT a Anapol pod dohľadom Separa, [[G-Bod]]a a [[Danosť]]a. Objavujú sa tu hostia ako [[Čistychov]], [[DNA (raper)|DNA]] alebo [[Momo|Homo]] a samozrejme chalani z Gramo Rokkaz. Najzaujímavejšia je ale medzinárodná spolupráca s [[Termanology]]m z [[USA|amerického]] [[Boston]]u. Táto spolupráca sa začala v roku 2009, kedy sa na jednom z kempov dali do reči práve spomínaný Termanology s [[Tono S.|Tonom S.]] a dohodli sa na nejakom spoločnom projekte Grama Rokkaz s týmto americkým raperom.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5p3UO1AFFLk|title=Hip Hop Reality - 5 - DMS (Gramo Rokkaz)|publisher=youtube.com (kanál: Bj Piggo)|date=18.1.2011}} - rozhovor so skupinou DMS, moderuje Osťo</ref> Separ si s ním vymenil mail a do roku 2011 vznikol track „Žijem svoj sen“, ku ktorému je natočený aj videoklip.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ohRVO2_cHbU|title=DMS (+ Termanology & DJ Metys) "Žijem svoj sen" [prod. Smart]|publisher=youtube.com (kanál: Gramo Rokkaz)|date=18.1.2011}}</ref> Na albume sa objavili aj vokály, o ktoré sa postarali Mona a Beri.<ref>{{cite web|url=http://www.artattack.sk/06/album-skupiny-dms-co-sa-stalo/|title=Album skupiny DMS – Čo sa stalo ?!|publisher=artattack.sk|date=18.1.2011}}</ref> === Vlastný debutový sólový album === Debutový sólový album ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' vyšiel [[31. október|31. októbra]] [[2012]] vo vydavateľstve [[Gramo Rokkaz|GRAMO ROKKAZ]], s. r. o. ako CD album. Album nazval ''Buldozér'', pretože mu to pripomína niečo, čo prevalcuje ostatných. Prezentuje sa uznávanou myšlienkou ''„Buldozér v hube“'', ktorá vyjadruje, že rapuje dosť vulgárne a ostro -–pred ústa si servítku nedáva.<ref name="buldintw">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0lK6DvNo4IQ|title=Separ: Interview o albume (Buldozér)|publisher=youtube.com (Kanál: Partymaker Production)|date=7.10.2012}}</ref> K vytvoreniu sólového albumu prispel najmä fakt, že Gramo Rokkaz ako hudobná skupina obsahovala veľa členov, ale na svojom konte mali málo albumov. Asi trištvrte roka pred vydaním začal s prípravou a s písaním textov na album, ktorý sa v októbri dostal do predaja.<ref name="buldintw"/> Na albume sa nachádza 18 skladieb s viacerými hosťami, medzi ktorými boli napríklad členovia skupiny [[Gramo Rokkaz]], [[Čistychov]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], [[Rest (raper)|Rest]], [[Mišo Biely]], [[Tomáš Botló]] alebo [[Layla]].<ref name="buldozer">{{cite web|url=http://refresher.sk/6628-Separ-v-exkluzivnom-rozhovore-o-novom-albume-Buldozer|title=Separ v exkluzívnom rozhovore o novom albume Buldozér|publisher=refresher.sk|date=7. október 2012, 18:58}}</ref> O hudobné podklady sa postarali medzi inými aj Smart, [[Deryck]], [[Lkama]], [[DJ Wich]], [[DJ Fatte]], [[Emeres]] alebo [[G-Bod]].<ref name="buldozer" /> Na albume prevažujú hlavne sociálne témy o svete okolo Separa.<ref name="buldintw"/> === Odtrhnutie od Gramo Rokkaz === Po tom, čo Separ vydal v [[Október 2012|októbri 2012]] svoj debutový sólový album, začínal meniť postupne štýl rapovania z klasickej hudby rapu (90bpm) do [[Trap (hudobný žáner)|trapu]]. Tento štýl začali podporovať aj jeho kolegovia zo skupiny [[DMS (hudobná skupina)|DMS]], avšak ostatní členovia z Gramo Rokkaz chceli ostať pri [[boombap]]e alebo klasickej 90bpm hudbe. Tým pádom v Gramo Rokkaz zotrvávali 2 názory. Chalani sa dohodli, že sa rozídu v dobrom a že sa teda skupina DMS odlúči od skupiny Gramo Rokkaz. Stalo sa tak 14. októbra 2013, keď to Separ potvrdil na svojom oficiálnom [[facebook]]ovom [https://www.facebook.com/separ.dms profile].<ref name="odtrh">{{cite web|url=http://refresher.sk/17960-Separ-spolu-s-DMS-opustaju-Gramo-Rokkaz|title=Separ spolu s DMS opúšťajú Gramo Rokkaz!|publisher=refresher.sk|date=14. október 2013, 21:53}}</ref> Stalo sa tak počas príprav Smartovho sólového inštrumentálneho albumu ''The threads of night and day'', ktorý mal výjsť pod Gramo Rokkaz a zrejme vďaka tejto udalosti nebol nakoniec nikdy vydaný a zachovala sa len titulná rovnomenná skladba. O pár dní neskôr ([[27. október]] [[2013]]) Separ s Damem vydali trapovú skladbu produkovanú Smartom „Vitaj vo finále“, v ktorej vyjadrili postoj k oddeleniu od Gramo Rokkaz. Táto skladba sa objavila aj v ďalšom Separovom albume ''Pirát''. Po tomto sa Gramo Rokkaz prestalo nazývať skupinou, ale už figurovalo ako len hudobné vydavateľstvo. Ostatní členovia Gramo Rokkaz, ktorí zostali po oddelení skupiny DMS, si založili rapové zoskupenie [[GR Team]], ktoré zastáva [[Decko]], [[Tono S.]], [[Danosť (raper)|Danosť]] a [[Rebel]]. Zatiaľ čo Separ pracoval na svojom albume aj GR Team pracoval na svojom vlastnom albume. [[26. február|26. februára]] [[2014]] vydali album s názvom ''1'', na ktorom Separ hosťuje okrem jednej skladby, ktorú spravili spoločne ešte pred rozdelením („Gramo Rokkaz, ty k-oko-t!“), aj na druhej s názvom „Superschopnosti“, ktorú produkoval [[Deryck]]. Na tejto skladbe sa podieľala celá bývalá zostava Gramo Rokkaz. === Pod vydavateľstvom DMS Records === V roku [[2013]] Separ odohral viacero koncertov, nahral nejaké videoklipy a nazbieral množstvo fanúšikov najmä vďaka spolupráci na dvoch skladbách [[Rytmus (raper)|Rytmusa]]. Prvá skladba „Škola rapu“ je odpoveďou na [[Rakby]]ho diss na Rytmusa „Čau Paťo“. Druhá spolupráca s Rytmusom s názvom „V mojom svete“ je zahrnutá v albume ''[[Navždy]]'' od [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafaktu]]. Okrem [[Rytmus (raper)|Rytmusa]], [[Ego (raper)|Ega]] a Separa je na skladbe aj český zástupca [[Ektor]]. Tieto fakty spopularizovali Separa a on sa pričinil vydaním v poradí druhým sólovým albumom s názvom ''Pirát''. ==== Album ''Pirát'' ==== Druhý sólový album Separa sa dostal do predaja [[11. marec|11. marca]] [[2014]] pod vydavateľstvom [[DMS Records]]. Na albume sa nachádza taktiež 18 skladieb – tak ako na predošlom albume ''Buldozér''. Medzi hosťov patria okrem iného aj [[Strapo]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Čistychov]] či Vladimir 518 z českej skupiny PSH a slohou dokonca prispel aj Rakaa Iriscience zo známej americkej hip-hopovej formácie Dilated Peoples. Po hudobnej stránke sa na albume objavili známe mená ako [[DJ Wich]], [[Grimaso]], [[Smart (producent)|Smart]], [[Lkama]] či Emeres. Album nadväzuje na predchádzajúci album, keďže sa tu nachádzajú skladby „Hejtklub 3“ a „Hejtklub 4“, ktoré sú pokračovaním skladieb „Hejtklub rýchlo“ a „Hejtklub pomaly“. Väčšina z pesničiek nesie svoju určitú tému, avšak nachádzame tu aj skladby ako „Intro“ a „Outro“, kde téma nie je. Je tu možné nájsť g-funkovo štylizovanú vec „Jemiedno“ s [[Tomáš Botló|Tomášom Botlom]]. V skladbe „Psí život“ si Separ pridal pár autobiografických veršov, ktoré opisujú jeho sídlisko a sídliskového chlapca tu prirovnáva psovi. [[Tina (speváčka)|Tina]] pomáha Separovi skladbou „Bublina“, kde sa vyjadrujú k obťažovaniu scény novinármi.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/15708-Nadviazal-Separov-Pirat-na-uspech-Buldozera-Recenzia|title=Nadviazal Separov Pirát na úspech Buldozéra? (Recenzia)|publisher=refresher.sk|date=30. marec 2014, 12:46}}</ref> Cover obsahuje Separovu tvár, ktorá sa smerom nadol od nosa stáva kostrou. Lesklá potlač vytvára dojem zlatej kostry. K albumu ''Pirát'' si Separ spravil turné, na ktorom navštívil 28 miest (resp. klubov). Turné nieslo názov Pirát Tour a začalo v 4. apríla 2014 v [[Piešťany|piešťanskom]] klube Coolturak. Krst albumu bol [[2. máj]]a v [[Bratislava|Bratislave]] a [[9. máj]]a v [[Praha|Prahe]]. Posledná zastávka bola na festivale Hip Hop Žije v Bratislave na [[Zlaté Piesky|Zlatých Pieskoch]].<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/18556-Sleduj-zastavky-Separovej-Pirat-tour|title=Sleduj zastávky Separovej Pirat tour!|publisher=refresher.sk|date=4. marec 2014, 14:13}}</ref> ==== Skupinový album DMS: ''MMXV'' ==== Album vyšiel [[14. december|14. decembra]] [[2015]]. Album vysiel zo dňa na deň, bez akéhokoľvek predošlého proma. Obsahuje 20 skladieb. Na prvú „Intro“ skladbu je vytvorený aj exotický videoklip v ktorom účinkuje napríklad aj [[Matej Cifra|Sajfa]] alebo Majster N. O produkciu sa postaral Michal Nemtuda.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/30102-Separ-a-DMS-ta-pozyvaju-na-ich-novy-album-Introm-aj-s-vtipnym-videoklipom-v-ktorom-ucinkuje-i-Sajfa|title=Separ a DMS ťa pozývajú na ich nový album Introm aj s vtipným videoklipom, v ktorom účinkuje i Sajfa|publisher=refresher.sk|date=1. december 2015, 18:37}}</ref> Album zdobia hostia ako [[Pil C]], [[Vladimir 518]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Minimo]], [[Lúza]] a [[Strapo]]. ==== Skupinový album DMS: ''Prepáčte''==== Album obsahuje 15 skladieb, medzi najznámejšie patria „Lepšia pesnička“, „Horšia pesnička“, „Kardio“, „Stále málo“, „Zlatí a zároveň kanál“ alebo „Nemám čas“. Po vydaní albumu nasledovala Prepáčte Tour v rámci ktorej navštívili 13 klubov resp. miest. V snippete albumu Separ Damemu tetuje zoznam skladieb na lýtko. == Diskografia == ===Štúdiové sólo albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Buldozér (album)|Buldozér]]'' || Dátum vydania: 31. október 2012<br> Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br> Formát: CD, digital download || SK: Platinové|| 20 000 ks ||1 |- | ''[[Pirát (album)|Pirát]]'' || Dátum vydania: 11. marec 2014<br> Vydavateľstvo: DMS Records<br> Formát: CD, digital download || SK: 3x Platinové || 20 000 ks||1 |- |''[[Pancier (album)|Pancier]]'' |Dátum vydania: 26. Jún 2017 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 5x Platinové | |1 |- ||''[[OG (album)|OG]]'' |Dátum vydania: 04.04.2020 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: 7x Platinové | |1 |} ===DMS: štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Teraz už naozaj]]'' ||Dátum vydania: 2008|| SK: || || |- | ''[[Čo sa stalo?!]]'' || Dátum vydania: 2011<br>Vydavateľstvo: GRAMO ROKKAZ, s.r.o.<br>Formát: CD, digital download || SK: || || |- | ''[[MMXV]]'' || Dátum vydania: 14.12.2015<br>Vydavateľstvo: DMS Records<br>Formát: CD, digital download || SK: Platinové || || |- |''[[Prepáčte (Official)]]'' |Dátum vydania: 18.12.2018 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[MDMS]]'' |Dátum vydania: 30.07.2019 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |- |''[[HUHU]]'' |Dátum vydania: 18.11.2021 Vydavateľstvo: DMS Records Formát: CD, digital download |SK: Platinové | | |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2018 |Separ |Interpret roka |3. miesto |- |2020 |Separ |Interpret roka |Víťazstvo |- |2020 |Separ –  [[OG (album)|''OG'']] |Album roka |Víťazstvo |} == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.artattack.sk/01/dms-mmxv-recenzia-albumu/ www.artattack.sk] - DMS – MMXV recenzia albumu (2015) [[Kategória:Separ]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] jnfz1icwz7bzegur8e247i6w0bz2r3b Stjepan Tomislav Kolaković-Poglajen 0 512705 7429044 7345146 2022-08-22T21:56:42Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Poglajen_stjepan.jpg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |meno = Stjepan Tomislav Kolaković-Poglajen |meno originálne = Stjepan Tomislav Poglajen |portrét = |aktuálny titul = chorvátsky kňaz, jezuita |dátum narodenia = [[8. september]] [[1906]] |miesto narodenia = Podgorač, [[Chorvátsko]] |dátum úmrtia = september [[1990]] |miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |cirkev = rkc |rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] }} '''Stjepan Tomislav Kolaković-Poglajen'''<ref name="BLS"/>, rodným menom '''Poglajen''' (* [[8. september]] [[1906]], [[Podgorač]], [[Chorvátsko]] – † [[september]] [[1990]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]<ref name="BLS"/>) bol chorvátsky kňaz, člen [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]]. Výrazne sa angažoval v [[Evanjelizácia|evanjelizačnej]] činnosti, kládol zásadný dôraz na aktívne žité kresťanstvo. Usiloval sa o väčšie zapojenie [[laik]]ov do života cirkvi, na Slovensku aj v Česku zakladal krúžky veriacich zvané ''Rodina'', významne sa podieľal na rozvoji katolíckeho [[Disident|disentu]]. == Život == Tomislav Poglajen študoval filozofiu, [[Teológia|teológiu]] a sociológiu. Bol ovplyvnený názormi [[Emmanuel Mounier|Emmanuela Mourniera]], [[Robert Schuman|Roberta Schumana]] alebo kardinála [[Joseph Cardijn|Josepha Cardijna]]. V roku [[1935]] bol v belgickom meste [[Leuven]] vysvätený na kňaza.<ref name="dobrodruh" /> Bol kňazom a členom jezuitského rádu. V Záhrebe v rokoch 1937 až 1941 pracoval ako redaktor jezuitského ''časopisu Život'', ktorý bol v tom čase najvplyvnejším katolíckym periodikom v krajine. Aj vďaka časopisu sa stal verejne známy svojimi protikomunistickými a protinacistickými postojmi.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S krížom proti Tisovi|url=https://www.tyzden.sk/casopis/16144/s-kr-om-proti-tisovi/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2014-08-23|dátum prístupu=2021-03-16|jazyk=sk|meno=Jozef Majchrák, Jaroslav|priezvisko=Daniška}}</ref> Od roku 1940 Poglajen, ktorý hovoril niekoľkými svetovými jazykmi, prednášal [[Sociológia|sociológiu]] v Záhrebe. Toho istého roku sa stal profesorom sociológie a morálnej teológie u jezuitov v [[Sarajevo|Sarajeve]]. Keď na neho v roku [[1941]] zameralo svoju pozornosť [[gestapo]], odišiel do bezpečnejšieho [[Split]]u<ref name="dobrodruh" />, ktorý bol vtedy pod správou talianskych fašistov. Tu pôsobil až do roku 1943, keď mu opäť hrozilo nebezpečenstvo. Vďaka iniciatíve slovenského diplomata [[Jozef Cieker|Jozefa Ciekera]] sa presunul na Slovensko a začal používať dievčenské meno svojej matky - Kolaković.<ref name="dobrodruh" /> <ref name=":0" /> V septembri 1943 sa dostal na [[Slovensko]], kde pôsobil až do roku 1946. Bol charizmatickým lídrom hnutia katolíckych laikov a na Slovensku zakladal krúžky takzvanej ''Rodiny'', ktoré sa stali základom [[Podzemná cirkev|podzemnej cirkvi]].<ref name=":0" /> Zúčastnil sa [[Slovenské národné povstanie|Povstania]]. Neznamenalo to potrebu bojovať, naopak, mnohí veriaci povstalci sa dožadovali slúženia omší a bohoslužieb, čo bez kňazov nebolo možné. Uvedomoval si to aj banskobystrický biskup Andrej Škrábik, ktorý odmietol opustiť „povstaleckú“ Bystricu a samotné povstanie ani neodsúdil, ani otvorene nepodporil. Ostatní biskupi, s istou výnimkou Pavla Gojdiča, ktorý bol najotvorenejším kritikom Tisovho režimu, zachovávali prísnu pasivitu a mlčali.<ref name=":0" /> K jeho sympatizantom patril gréckokatolícky biskup, blahoslavený [[Pavol Peter Gojdič|Pavol Gojdič]] aj po vojne. Neskôr pôsobil aj v Prahe, kde tiež vznikol krúžok Rodiny. Angažoval sa v ňom napr. teológ [[Josef Zvěřina]] alebo profesorka [[Růžena Vacková]], neskôr [[Oto Mádr]]. Medzi osobnosti, ktoré Kolakovića podporovali, patrili aj neskorší českí kardináli [[Josef Beran (kardinál)|Josef Beran]] a [[Štěpán Trochta]].<ref name="dobrodruh" /> {{Citát|Veríme, že každý človek je druhý Kristus.|Tomislav Kolaković<ref name="dobrodruh" />}} === Vatikánsky špión === Keď vojna skončila Kolakovič sa stal pre komunistov vatikánskym špiónom. Polícia ho zatkla 18.1.1946 v Bratislave a prepustený bol v júni 1946 pre nedostatok dôkazov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska|strany=699|vydavateľ=Lúč|miesto=Bratislava}}</ref> Rozhodujúci útok proti kresťanom začal až po roku 1948. To však už Kolakovič nežil v Československu. Jeho najbližší žiaci, [[Vladimír Jukl]] a [[Silvester Krčméry]]<!-- Jukl v letech 1951 až 1965 vězněn. Krčmery od 1951, v 1954 dsudeni na 12 rokov -->, prešli s desiatkami ďalších členov Rodiny väzením, aby sa neskôr v 60. rokoch stali  vodcami podzemnej cirkvi. A okrem všetkého, čo sa od Kolakoviča naučili, ťažili aj z toho, že vďaka účasti v povstaní neboli diskreditovaní svojím postojom k Tisovmu totalitnému režimu. Vďaka tomu dnes odkaz Povstania spája všetkých, vrátane katolíkov.<ref name=":0" /> === Po roku 1946 === V roku 1946 odišiel z Česko-Slovenska do Belgicka.<ref name=":0" /> O ďalšom Kolakovićovom pôsobení existujú len kusé a nie vždy doložené správy, uvádza [[Václav Vaško (katolícky aktivista)|Václav Vaško]]. Zdržiaval sa v Ríme, v New Yorku, v Indii sa stretol s [[Matka Tereza|Matkou Terezou]], navštívil Čínu. Koncom 70. rokov nechal z Viedne pozdravovať slovenskú i českú Rodinu. Kedy, kde a ako zomrel, zostáva neznáme. Pravdepodobne v Paríži, snáď v roku 1981,<ref name="dobrodruh" /> snáď v roku 1990.<ref name="Darko Žubrinić" /> === Stretnutie s Václavom Vaškom === Zásadné bolo stretnutie s Kolakovićom pre život katolíckeho aktivistu, neskoršieho politického väzňa [[Václav Vaško (katolícky aktivista)|Václava Vaška]]. ''„Od stretnutia s Kolakovičom datujem svoju konverziu od tradičného katolicizmu k uvedomelému a angažovanému kresťanstvu... Predstava, že sa mám stať apoštolom a že je to vlastne poslaním každého kresťana, ma v celom mojom ďalšom živote striedavo uchvacovala a deprimovala, podľa toho, či som sa k svojmu novému ideálu blížil alebo sa od neho vzďaľoval.“''<ref name="vaško" /> {{Citát|Neboj sa a jednaj vždy tak, ako myslíš, že by na tvojom mieste a v konkrétnej situácii jednal Kristus.|Tomislav Kolaković<ref name="vaško"/>}} == Dielo == * ''God's Underground'', New York, [[1949]], publikované pod menom Father George. Predslov [[Fulton Sheen]] * Základné črty ľudského poriadku, Prešov, 2016 * Dnešný človek a Kristovo kráľovstvo, Prešov, 2015 == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="BLS">KOLAKOVIĆ-POGLAJEN, Stjepan Tomislav. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = V Km{{--}}L | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2013 | isbn = 978-80-8149-011-8 | počet strán = 852 | strany = 74{{--}}75 }}</ref> <ref name="Darko Žubrinić">{{Citácia periodika | meno = Darko | priezvisko = Žubrinić | titul = Stjepan Tomislav Poglajen or Tomislav Kolakovic (1906-1990) | periodikum = Croatia - Overview of History, Culture and Science (www.croatianhistory.net) | rok = 2008 | miesto = Zagreb | dátum prístupu = 2016-10-23 | url = http://www.croatianhistory.net/etf/poglajen.html |jazyk = {{eng}} |}}</ref> <ref name="dobrodruh"> {{Citácia periodika | priezvisko = Vaško | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Vaško (katolícky aktivista) | titul = Legendární profesor Kolakovič | periodikum = Teologické texty | odkaz na periodikum = | url = http://www.teologicketexty.cz/casopis/2007-4/Legendarni-profesor-Kolakovic.html | issn = 0862-6944 | vydavateľ = Jolana Poláková | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2016-10-23 | rok = 2007 | číslo = 4 | url2 = http://www.pastorace.cz/Tematicke-texty/Dobrodruh-v-Jezisovych-sluzbach-legendarni-profesor-Kolakovic.html }}</ref> <ref name="vaško">{{Citácia knihy | priezvisko = Vaško | meno = Václav | titul = Ne vším jsem byl rád : vlastní životopis | vydanie text = Vyd. 2. | vydavateľ = Karmelitánské nakladatelství | miesto = Kostelní Vydří | rok = 2001 | isbn = 80-7192-600-0 | počet strán = 399 | strany = }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == {{Citácia knihy | kapitola zborník = KOLAKOVIĆ-POGLAJEN, Stjepan Tomislav | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 699{{--}}701 }} == Externé odkazy == *[http://prehravac.rozhlas.cz/audio/3705139 Relácia Portréty Českého rozhlasu o Tomislavovi Kolakovičovi, 15.9.2016, 20:05] == Zdroj == *{{Preklad|cs|Tomislav Kolakovič|11350186}} {{DEFAULTSORT:Kolaković, Tomislav}} [[Kategória:Narodenia v 1906]] [[Kategória:Úmrtia v 1990]] [[Kategória:Chorvátski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Kresťanskí spisovatelia]] [[Kategória:Jezuiti]] d6cfnwgtirwprnzoio7dlw7h530s85i Eva Mária Uhríková 0 514103 7428818 7232473 2022-08-22T15:05:55Z Bojars 6357 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Obrázok = |Meno = Eva Mária Uhríková |Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop-music]] |Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum narodenia = [[24. december]] [[1955]] |Dátum úmrtia = {{duv|2007|12|22|1955|12|24}} }} '''Eva Mária Uhríková''' (* [[24. december]] [[1955]], [[Trenčín]] – † [[22. december]] [[2007]], [[Bratislava]]) bola slovenská [[spevák|speváčka]]. == Zo života == Jej neter speváčka [[Andrea Fischer Uhríková]] bola manželkou speváka [[Otto Weiter|Otta Weitera]]. Eva Mária Uhríková spievala v programoch: [[Repete (televízna relácia)|Repete]], [[Šlágerparáda]], [[Kaviareň Slávia (relácia)|Kaviareň Slávia]] a [[Senzi Senzus]]. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Národný onkologický ústav|Národnom onkologickom ústave]] na [[Zhubný nádor|rakovinu]]. Piesne spievala taktiež po anglicky a nemecky. == Známe hity == * Na slovíčko leto ([[Ali Brezovský|A. Brezovský]] / [[Daniel Hevier|D. Hevier]]) * Nevrav zbohom ([[Miki Jefremovič|M. Jefremovič]] / [[Ervín Kliment|E. Kliment]]) * Zbohom mama (R. Siegel-G. Loose / [[Kamil Peteraj|K. Peteraj]]) * Nie som dievča na týždeň ([[Ervín Kliment|E. Kliment]]) == Diskografia == * [[1973]]: ''[[Emil Frátrik]] - Pieseň mojej dcére / Eva Mária Uhríková - Zahraj mi Liszta - First Issue'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], <small>90 43 0236</small>, SP * [[1974]]: ''Eva Mária Uhríková – Pár belasých dní / [[Karol Duchoň]] - Básnik a učeň'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], <small>90 43 0328</small>, SP * [[1977]]: ''[[Věra Špinarová]] - Lúčenie / Eva Mária Uhríková - Motýlie pásmo'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]],<small> 91 43 0415</small>, SP (séria: [[Bratislavská lýra]]) * [[2010]]: ''In memorian'' - [[Semeš recording]] s.r.o <ref>[http://www.moderato.sk/eshop/eva-maria-uhrikova/67-eva-maria-uhrikova-in-memoriam-8588003378507.html Album Evy Márie Uhríkovej IN MEMORIAN na moderato.sk]</ref> === Spolupráca na albumoch === * [[1989]]: [[Vašo Patejdl]] – ''[[Mon amour]] '' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], LP , vokály * [[1990]]: [[Beáta Dubasová]] – ''[[Za dverami mojej izby]]'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], <small>9313 2244 </small>, LP , vokály === Kompilácie === * [[1974]] ''Bratislavska lyra '74'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], LP, B3. Postavím dom - Eva Mária Uhríková a [[Jiří Hromádka]]. * [[1976]] ''Internationales Schlagerfestival Dresden '76'' - AMIGA, LP, B6- Eva-Maria Uhrikova - Die Liebe ist ein Haus == Zdroje == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59553 Eva Mária Uhríková na osobnosti.sk] * [http://www.discogs.com/artist/2800302-Eva-M%C3%A1ria-Uhr%C3%ADkov%C3%A1 Diskografia Evy Márie Uhríkovej na discogs.com] == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.semesrecording.sk/obchod/sk/tanecne/78-eva-maria-hitmix.html Hitmix piesní Evy Márie Uhríkovej] * [http://www.supermusic.eu/sprava.php?idspravy=57766 Speváčka Eva Mária Uhríková zomrela] * [http://zenskyweb.sk/mama-tak-velmi-chcela-zit Mama tak veľmi chcela žiť!] * [https://www.facebook.com/fan.evamariauhrikova Fan stránky] {{DEFAULTSORT:Uhríková, Eva Mária}} [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] sbqx2tc4az0j2gf30l7qoqjqkwg3dl7 Koloman Ladislav Brezány 0 518173 7428911 6669004 2022-08-22T17:56:13Z Rios 1882 /* Služba v armáde v Slovenskej republike a II. svetová vojna */ wikilinky wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Koloman Ladislav Brezány | Portrét = Koloman Ladislav Brezány.JPG | Popis = [[plukovník generálneho štábu]] | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[25. jún]] [[1905]] | Miesto narodenia = [[Žilina]], Slovensko | Dátum úmrtia = {{dúv|1991|6|30|1905|6|25}} | Miesto úmrtia = [[Žilina]], Slovensko }} '''Koloman Ladislav Brezány''' (* [[25. jún]] [[1905]], [[Žilina]] – † [[30. jún]] [[1991]], Žilina) bol [[vojak]], vysokoškolský vojenský pedagóg, [[partizán]], armádny dôstojník so zásluhami na budovaní českej a [[slovenská armáda|slovenskej armády]], Pseudonym: Brezáni Koloman,Koloman Brezany, K.L.B. == Životopis == Narodil sa v Žiline v starej slovenskej rodine (pôvodne žilinských mešťanov a zemanov – [[armalista|armalistov]]) Júliusa Brezányho (1876-1951) a jeho manželky Rozálie rodenej Haanovej (1884-1950). Jeho otec bol vedúcim vozmajstrov na trati [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] a neskôr odborný dozor pri budovaní československých železníc. === Mladosť === Svoju mladosť prežil v Žiline kde absolvoval [[ľudová škola|ľudovú školu]], po ktorej nastúpil na Štátnu reálku Jána Palárika v Žiline. Tu v roku [[1922]] aj úspešne zmaturoval. Zakrátko nato sa zapísal na Vojenskú akadémiu v Hraniciach, ktorú navštevoval v rokoch [[1922]]{{--}}[[1924]]. === Služba v armáde v predvojnovej česko-slovenskej republike === Ako čerstvý absolvent Vojenskej akadémie v [[Hranice (okres Přerov)|Hraniciach]] bol ešte v roku [[1924]] odoslaný do aplikačnej školy pre delostreleckých dôstojníkov v [[Olomouc]]i. Výborné výsledky, bystrá myseľ aj skvelá fyzická kondícia ho len utvrdili v správnosti svojej kariérnej voľby a tak po vojenskej akadémii a krátkom pôsobení u delostreleckého pluku, pokračoval štúdiom na Vysokej škole vojenskej v Prahe ([[1935]]{{--}}[[1938]]), ktorú ukončil už s hodnosťou kapitána delostreleckého pluku. Ako aktívny dôstojník a čerstvý absolvent VŠV, bol zaradený k veliteľstvu 2. divízie v [[Plzeň|Plzni]] ako pridelený dôstojník. Koloman Brezány sa zúčastnil aj mobilizácie česko-slovenskej armády v roku [[1938]], ktorá bola vyhlásená ČSR ako reakcia na nátlak fašistického Nemecka o odstúpenie časti česko-slovenského územia. Neskoršiu stratu týchto území, vnímal ako bolestné oslabenie Česko-slovenskej republiky, ktorej existencia sa v tej dobe už de facto schyľovala ku koncu. === Služba v armáde v Slovenskej republike a II. svetová vojna === Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ([[14. marec|14. 3.]] [[1939]]) sa Koloman Brezány stal príslušníkom Slovenskej armády. Pre dovtedajšie vynikajúce služobné výsledky a pre nedostatok kvalifikovaných vrcholových dôstojníkov v Slovenskej armáde, bol napokon preradený zo svojej pôvodnej stavovskej skupiny delostrelectva do stavovskej skupiny dôstojníkov generálneho štábu, kde veľmi rýchlo preukázal svoje schopnosti a bol povýšený na majora generálneho štábu. Ako Mjr. gšt. sa Koloman Brezány zúčastnil aj ťaženia [[Poľská obranná vojna (1939)|slovenskej armády proti Poľsku]], pri ktorom zastával významnú štábnu funkciu – prednostu 3. (operačného) oddelenia veliteľstva poľnej armády „[[Bernolák]]“. Počas tohto ťaženia sa vlastným diplomatickým nasadením zaslúžil o nekrvavé obsadenie poľského mestečka Zakopané, počas ktorého údajne nepadol jediný výstrel. Boli to práve zbytočné straty na životoch a rastúca Nemecká agresia, ktoré ho primäli prehodnotiť svoje profesionálne i životné postoje. V roku [[1940]] sa zaslúžil aj o prevoz troch vlakových súprav streliva, určených pre Nemecko do Juhoslávie, kde boli neskôr použité práve na boj proti [[Tretia ríša|Tretej ríši]]. Za tento počin si okrem vysokého ocenenia z Juhoslávie vyslúžil aj prenasledovanie a vyšetrovanie zo strany Nemecka. Napriek tomu sa ešte, už ako podplukovník gšt. s nevôľou zúčastnil aj ťaženia Slovenskej armády proti ZSSR po boku Nemeckej armády v rámci operácie „[[Barbarossa]]“ v roku [[1941]] a tiež počiatočných bojových operácii proti ZSSR na Ukrajine. Bol priamo účastný pri bojoch u [[Vojtková|Vojtkovej]], [[Zálužie|Záluží]], ako aj pri [[Koniuska|Koniuske]]. Po návrate z bojového poľa bol ešte v roku [[1941]] ustanovený prednostom historického oddelenia Ministerstva Národnej Obrany. V roku [[1942]] bol opäť povolaný na front, tentokrát ako náčelník štábu [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]], ktorej velil generál II. triedy [[Štefan Jurech]]. Na prelome rokov 1942/1943 bol účastníkom a aktérom príprav dohody o prechode [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] do zajatia [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorá sa napokon nezrealizovala. V roku [[1943]] sa napokon vrátil na Slovensko, kde bol z Bratislavy prevelený do Žiliny ako oblastný veliteľ brannej výchovy. Rok [[1944]] bol pre Kolomana Brezányho značne turbulentný v zmysle názorových treníc s velením a hrozilo mu aj prepustenie do výslužby. === Slovenské národné povstanie === Po zahájení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], sa Koloman Brezány náchadzal v Žiline, čo mu umožnilo aktívne sa zapojiť do odboja. Ako skúsený veliaci dôstojník okolo seba vytvoril partizánsku skupinu, ktorá operovala v obvode neskoršej IV. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku v okolí [[Prievidza|Prievidze]] a [[Handlová|Handlovej]]. Od [[2. september|2. septembra]] [[1944]] do [[3. máj|3. mája]] [[1945]] vykonával funkciu styčného dôstojníka u [[partizánska brigáda gen. M.R.Štefánika|partizánskej brigády gen. M.R. Štefánika]]. Neskôr sa stal jedným z veliteľov partizánskych jednotiek po tom, ako bola 1. čs. armáda na Slovensku zatlačená do hôr v [[Kunerád|Kuneráde]]. Potom ako MNO zistilo, že sa pplk. Koloman Brezány zapojil ako partizánsky veliteľ do SNP, ho nový minister NO [[Štefan Haššík]] ešte v roku [[1944]] prepustil zo zboru dôstojníkov z povolania a degradoval ho na strelníka v zálohe. === Služba v obnovenej Československej armáde === V závere [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]] bol Koloman Brezány opäť prijatý ako pplk. delostrelectva do československej armády. Od mája 1945 potom pôsobil ako posádkový veliteľ v Turčianskom Sv. Martine, odkiaľ bol prevelený do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], kde zastával funkciu veliteľa delostrelectva a zástupcu veliteľa divízie. Ako väčšina dôstojníkov, účastných na SNP, ktorí sa zamýšľali ďalej kariérne rozvíjať, sa i Koloman Brezány stal po II. svetovej vojne v dobrej viere členom KSČ. Ako zaslúžilý partizán bol s účinnosťou od 1. 4. 1946 následne povýšený na plukovníka generálneho štábu. V roku [[1948]] bol povolaný do [[Najvyššia vojenská škola v Prahe|Najvyššej vojenskej školy v Prahe]], kde úspešne absolvoval III. kurz pre vyšších veliteľov, po ktorom malo nasledovať povýšenie do hodnosti generála. O tom, že rok [[1948]] bol preňho mimoriadne priaznivý, svedčili aj dobové kuloárne indície, ktoré Kolomana Brezányho videli dokonca na poste ministra národnej obrany. === Zmena politickej klímy a koniec vojenskej kariéry === Situácia sa však radikálne zmenila už v roku [[1949]], kedy plk. Koloman Brezány definitívne ukončil školu výrazne podhodnotený. V tomto období sa totiž už začínala prejavovať rastúca politická komunistická mašinéria, pre predstaviteľov ktorej, začínal byť Koloman Brezány nepohodlný. To sa odzrkadlilo už na jeho posudku, ktorý znel: „politicky nie je spoľahlivý“. Akokoľvek pozitívne bol hodnotený v ostatných oblastiach svojej činnosti, a hoci všetky jeho vojenské výsledky ho predurčovali k povýšeniu, pre vrcholných predstaviteľov [[KSČ|Komunistickej Strany]] v Československu sa stal politickou a konkurenčnou hrozbou. Podľa vtedy štandardného modelu bol teda najskôr označený za nepriateľa ľudu a po nútenej dovolenke v roku [[1950]] bol prepustený z armády do výslužby. Bez udania relevantných dôvodov mu bola ku dňu 1. 11. 1950 dokonca potupne odňatá i vojenská hodnosť Plk. gšt. a ďalej bol evidovaný len ako vojak v zálohe. Mocenské zložky vtedajšieho [[Československo|Československa]] však mali z jeho možných budúcich aktivít stále veľké obavy a tak sa rozhodli zničiť nie len kariéru Kolomana Brezányho ale aj jeho reputáciu a osobný život. === Život v komunistickej totalite a snahy o odčinenie krívd === Koloman Brezány sa po prepustení z čs. armády nemohol zamestnať na žiadnom štátnom, či mestskom úrade, ba dokonca ani v žiadnej administratívnej zložke akéhokoľvek podniku. Toto všetko malo za cieľ zabrániť mu získať akýkoľvek, čo i len nepatrný spoločenský vplyv. Hoci sa Koloman Brezány nikdy nevzdal svojho boja za spravodlivosť, odčinenie krivdy a navrátenie svojho bývalého statusu a vojenských hodností, nedarilo sa mu to. Musel vykonávať len rôzne manuálne práce ako robotník, aby vôbec prežil a uživil svoju rodinu. Okrem toho čelil on i jeho rodina tvrdému diskreditačnému tlaku, prenasledovaniu, odpočúvaniu a inému znevýhodňovaniu v spoločnosti. Dokonca stačilo, aby sa stal čo i len vedúcim pracovnej skupiny robotníkov, už bol vyšetrovaný lokálnymi zložkami [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. Tvrdé 50-te a miernejšie 60-te roky sa v každom prípade v živote Kolomana Brezányho prejavili tým, že bol odstránený zo všeobecného povedomia. Prvý vážnejší pokus o rehabilitáciu sa začal až v roku [[1968]], kedy agenda [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] začala Kolomanov prípad riešiť. Dejinné udalosti po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy ([[29. august]] [[1968]]) do Česko-Slovenska a následné nové sprísnenie socialistického režimu však rehabilitáciu Kolomana Brezányho znemožnili. V roku [[1971]] bola vec takto uzavretá. === Na sklonku života === Po dlhoročnom úsilí o odčinení krívd minulého režimu, sa napokon Koloman Brezány dočkal v roku [[1991]] zaslúženej rehabilitácie, ktorou mu bola prinavrátená vojenská hodnosť a titul Plk. gšt. v.v. a bola mu udelená Medaila za výstavbu Českej a Slovenskej armády I. stupňa. Krátko po rehabilitácii, [[30. jún]]a [[1991]], plukovník generálneho štábu Koloman Ladislav Brezány umrel a bol pochovaný s riadnym vojenským ceremoniálom na cintoríne v Žiline. == Vyznamenania == * [[1939]] – nem. [[Železný kríž]] II.triedy (das Eiserne Kreuz II. Klasse) * [[1939]] – slov. [[Pamätná medaila za obranu Slovenska]] so štítkom „Javorina“ * [[1940]] – slov. Medaila „Za zásluhy“ * [[1940]] – slov. [[Vyznamenanie za hrdinstvo]] III. stupňa * [[1940]] – slov. Vyznamenanie za hrdinstvo II. stupňa * [[1941]] – chorv. [[Rad koruny kráľa Zvonimíra]] I. stupňa s mečmi (Red Krune kralja Zvonimira I. stupnja s mačevima) * [[1942]] – slov. Pamätný odznak Rýchlej divízie * [[1944]] – slov. [[Vojenný víťazný kríž]] * [[1944]] – slov. [[Rad Slovenského národného povstania]] II. triedy * [[1945]] – slov. [[Pobieda nad Germániou]] * [[1991]] – slov. [[Medaila za výstavbu Českej a Slovenskej Armády]] I. stupňa == Dielo == Ako prednášajúci na Vysokej škole vojenskej podrobne spracovával všetky operácie II. svetovej vojny, ktoré opatril mapami a vlastnými komentármi. Jeho prednášky boli veľmi obľúbené u poslucháčov, aj keď bol prísny v ich hodnotení. Do konca svojej kariéry vytvoril monumentálny dvadsaťzväzkový zborník, ktorý nazval „Dejiny Vojny / Dejiny Války“. Tento zborník obsahoval podrobne rozpracované vojenské operácie, s pridaným vlastným odborným komentárom. Všetky exempláre tohto diela spálil sám autor po roku [[1950]], pretože sa obával, že by mohli byť použité proti nemu v politických procesoch. === Vedecké práce === * [[1948]] – ''Dejiny Vojny'' (''Dejiny Války'') == Literatúra == * Fondy Archívu Rodiny Brezány - ''Fontes rerum Archivum Familiae Brezányi'' * JABLONICKÝ, Jozef. ''Z ilegality do povstania – kapitoly z občianskeho odboja''. Bratislava, Dali-BB, 2009, 448 s. * JABLONICKÝ, Jozef. ''Samizdat o odboji. Štúdie a články''. Bratislava, Kalligram, 2004, * JABLONICKÝ, Jozef. ''Samizdat o odboji II. Štúdie a články''. Bratislava, Kalligram, 2006, * {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | odkaz na autora = Marián Hronský | priezvisko2 = Krivá | meno2 = Anna | priezvisko3 = Čaplovič | meno3 = Miloslav | odkaz na autora3 = Miloslav Čaplovič | titul = Vojenské dejiny Slovenska | zväzok = IV 1914{{--}}1939 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky | rok = 1996 | isbn = 80-88842-05-0 | počet strán = 264 | strany = }} * ŠTEFANSKÝ, Václav. ''Armáda v SNP''. Bratislava, Pravda, 1984, * LACKO, Martin. ''Proti Poľsku – Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády''. Bratislava, ÚPN, 2007, * ŠOLC, Jiří. ''Osudná rozhodnutí – Kapitoly z historie československého odboje v letech 1939-1945''. Praha, Naše vojsko, 2006, {{DEFAULTSORT:Brezány, Koloman Ladislav}} [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] svlxfqqhil6lbxgt87tcfy1dg693l50 Michail Leontievič Miľ 0 519535 7428988 6855416 2022-08-22T19:58:49Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Michail Leontievič Miľ |Rodné meno = |Portrét = |Profesia = sovietsky letecký konštruktér |Polia pôsobnosti = |Známy vďaka = letecké konštrukcie |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = Donský polytechnický inštitút<br />(Донской политехнический институт) |Akademický titul = |Vedecká hodnosť = |Významní profesori = |Významní študenti = |Vplyvy = |Ovplyvnil = |AutorBot = |AutorZoo = |Ocenenia = Hrdina socialistickej práce (1966)<br />[[Rad Lenina]] (3×)<br />[[Rad červenej zástavy práce]]<br />Štátne vyznamenanie ZSSR<br />[[Rad červenej hviezdy]]<br />[[Rad Vlasteneckej vojny]]<br />Leninova cena |Dátum narodenia = [[22. november]] [[1909]] |Miesto narodenia = [[Irkutsk]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešné [[Rusko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|1970|1|31|1909|11|22}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] (dnešné Rusko) |Štátna príslušnosť = |Miesto pobytu = |Poznámky = |Manželka = P. G. Rudenková |Portál1 = Letectvo |Portál2 = Rusko }} '''Michail Leontievič Miľ''' ({{V jazyku|rus|Михаил Леонтьевич Миль}}; * [[22. november]] [[1909]], [[Irkutsk]] – † [[31. január]] [[1970]], [[Moskva]]) bol zakladateľ a hlavný konštruktér sovietskej konštrukčnej kancelárie [[Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa|Miľ]] (továrenský [[predpona|prefix]] Mi), celosvetovo preslávenej najmä výrobou vrtuľníkov. == Životopis == Michail Leontievič Miľ sa narodil v [[Irkutsk]]u v židovskej rodine strednej triedy. Jeho otec bol zamestnancom [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]], matka bola zubárka. Mladý Miľ získal vo veku 12 rokov svoju prvú cenu za model klzáku. V roku 1926 bol prijatý na Sibírsky technologický inštitút v [[Tomsk]]u ({{V jazyku|rus|Сибирский технологический институт}}). Tu však nemohol študovať odbor letectvo, a tak prestúpil v roku 1928 na Donský polytechnický inštitút v [[Novočerkassk]]u, kde sa mohol venovať štúdiu aviatiky. Oženil sa so spolužiačkou P. G. Rudenkovou a mal s ňou štyri dcéry a jedného syna. V roku [[1929]] začal pracovať [[Nikolaj Iľjič Kamov]] spoločne s [[Nikolaj Kirilovič Skržinskij|Nikolajom Kirilovičom Skržinským]] na projekte [[vírnik (lietadlo)|autogíry]] s kĺbovým rotorom [[KASKR|KASKR-1]] (skratka KA''mov''-SKR''žinskij''). Medzi členmi tímu KASKR bol v tej dobe aj študent Michail Leontievič Miľ. V roku [[1940]] bol založený na letisku Podosinki neďaleko železničnej stanice Uchtomskaja Závod č. 290, prvá konštrukčná kancelária v ZSSR špecializovaná na produkciu autogír. Autor myšlienky N. I. Kamov sa stal hlavným konštruktérom a vedúcim mužom, M. L. Miľ bol ustanovený jeho zástupcom. Po vypuknutí [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bojoval v roku 1941 v Červenej armáde na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] blízko Jeľne. V roku 1943 bol z bojov stiahnutý a povolaný k leteckému výskumu. Úlohou bolo zlepšiť stabilitu a ovládanie vojenských lietadiel. Dokončil [[dizertácia|dizertačnú prácu]] a v roku [[1947]] prevzal vedenie vrtuľníkového oddelenia v CAGI (Centrálny aerohydrodynamický inštitút), ktoré sa vzápätí transformovalo na [[Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa]]. Stroje vyrobené pod Miľovým vedením ustanovili mnoho domácich aj svetových rekordov. Podieľal sa, napríklad na konštrukcii vrtuľníkov [[Mil Mi-1|Mi-1]], [[Mil Mi-2|Mi-2]], [[Mil Mi-4|Mi-4]], [[Mil Mi-6|Mi-6]], [[Mil Mi-8|Mi-8]], [[Mil Mi-10|Mi-10]] a [[Mil V-12|V-12]]. Poruchovosť posledného menovaného stroja (V-12) mala nepriaznivý vplyv na konštruktérovo zdravie a bola príčinou jeho predčasnej smrti. Michail Leontievič Miľ zomrel v [[január|januári]] [[1970]] v [[Moskva|Moskve]] a bol pochovaný na cintoríne Judinskoje neďaleko Moskvy. == Galéria == <gallery> Súbor:Mi3UdKl.jpg|Pomník na pamiatku M. L. Miľa Súbor:Belarus-Vitsebsk-Aeroclub-Mi-1-4.jpg|[[Mil Mi-1]], prvý sériovo vyrábaný vrtuľník v Sovietskom zväze </gallery> == Externé odkazy == * [http://www.russianhelicopters.aero/en/ russianhelicopters.aero] == Zdroj == {{preklad|en|Mikhail Mil|530291235}} {{DEFAULTSORT:Miľ, Michail Leontievič}} [[Kategória:Sovietski leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Ruskí leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Irkutska]] je8b883g2tqupe2497n30rtzryagoh1 7428998 7428988 2022-08-22T20:14:23Z Pelex 2483 wl. a iné menšie wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Michail Leontievič Miľ |Rodné meno = |Portrét = |Profesia = sovietsky letecký konštruktér |Polia pôsobnosti = |Známy vďaka = letecké konštrukcie |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = Donský polytechnický inštitút<br />(Донской политехнический институт) |Akademický titul = |Vedecká hodnosť = |Významní profesori = |Významní študenti = |Vplyvy = |Ovplyvnil = |AutorBot = |AutorZoo = |Ocenenia = Hrdina socialistickej práce (1966)<br />[[Rad Lenina]] (3×)<br />[[Rad červenej zástavy práce]]<br />Štátne vyznamenanie ZSSR<br />[[Rad červenej hviezdy]]<br />[[Rad Vlasteneckej vojny]]<br />Leninova cena |Dátum narodenia = [[22. november]] [[1909]] |Miesto narodenia = [[Irkutsk]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnešné [[Rusko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|1970|1|31|1909|11|22}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] (dnešné Rusko) |Štátna príslušnosť = |Miesto pobytu = |Poznámky = |Manželka = P. G. Rudenková |Portál1 = Letectvo |Portál2 = Rusko }} '''Michail Leontievič Miľ''' ({{V jazyku|rus|Михаил Леонтьевич Миль}}; * [[22. november]] [[1909]], [[Irkutsk]] – † [[31. január]] [[1970]], [[Moskva]]) bol zakladateľ a hlavný konštruktér sovietskej konštrukčnej kancelárie [[Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa|Miľ]] (továrenský [[predpona|prefix]] Mi), celosvetovo preslávenej najmä výrobou vrtuľníkov. == Životopis == Michail Leontievič Miľ sa narodil v [[Irkutsk]]u v židovskej rodine strednej triedy. Jeho otec bol zamestnancom [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]], matka bola zubárka. Mladý Miľ získal vo veku 12 rokov svoju prvú cenu za model klzáku. V roku 1926 bol prijatý na Sibírsky technologický inštitút v [[Tomsk]]u ({{V jazyku|rus|Сибирский технологический институт}}). Tu však nemohol študovať odbor letectvo, a tak prestúpil v roku 1928 na Donský polytechnický inštitút v [[Novočerkassk]]u, kde sa mohol venovať štúdiu aviatiky. Oženil sa so spolužiačkou P. G. Rudenkovou a mal s ňou štyri dcéry a jedného syna. V roku [[1929]] začal pracovať [[Nikolaj Iľjič Kamov]] spoločne s [[Nikolaj Kirilovič Skržinskij|Nikolajom Kirilovičom Skržinským]] na projekte [[vírnik (lietadlo)|autogíry]] s kĺbovým rotorom [[KASKR|KASKR-1]] (skratka KA''mov''-SKR''žinskij''). Medzi členmi tímu KASKR bol v tej dobe aj študent Michail Leontievič Miľ. V roku [[1940]] bol založený na letisku Podosinki neďaleko železničnej stanice Uchtomskaja Závod č. 290, prvá konštrukčná kancelária v ZSSR špecializovaná na produkciu autogír. Autor myšlienky N. I. Kamov sa stal hlavným konštruktérom a vedúcim mužom, M. L. Miľ bol ustanovený jeho zástupcom. Po vypuknutí [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bojoval v roku 1941 v Červenej armáde na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] blízko [[Jeľnininská operácia|Jeľni]]. V roku 1943 bol z bojov stiahnutý a povolaný k leteckému výskumu. Úlohou bolo zlepšiť stabilitu a ovládanie vojenských lietadiel. Dokončil [[dizertačná práca|dizertačnú prácu]] a v roku [[1947]] prevzal vedenie vrtuľníkového oddelenia v CAGI (Centrálny aerohydrodynamický inštitút), ktoré sa vzápätí transformovalo na [[Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa]]. Stroje vyrobené pod Miľovým vedením ustanovili mnoho domácich aj svetových rekordov. Podieľal sa, napríklad na konštrukcii vrtuľníkov [[Mil Mi-1|Mi-1]], [[Mil Mi-2|Mi-2]], [[Mil Mi-4|Mi-4]], [[Mil Mi-6|Mi-6]], [[Mil Mi-8|Mi-8]], [[Mil Mi-10|Mi-10]] a [[Mil V-12|V-12]]. Poruchovosť posledného menovaného stroja (V-12) mala nepriaznivý vplyv na konštruktérovo zdravie a bola príčinou jeho predčasnej smrti. Michail Leontievič Miľ zomrel v [[január]]i [[1970]] v [[Moskva|Moskve]] a bol pochovaný na cintoríne Judinskoje neďaleko Moskvy. == Galéria == <gallery> Súbor:Mi3UdKl.jpg|Pomník na pamiatku M. L. Miľa Súbor:Belarus-Vitsebsk-Aeroclub-Mi-1-4.jpg|[[Mil Mi-1]], prvý sériovo vyrábaný vrtuľník v Sovietskom zväze </gallery> == Externé odkazy == * [http://www.russianhelicopters.aero/en/ russianhelicopters.aero] == Zdroj == {{preklad|en|Mikhail Mil|530291235}} {{DEFAULTSORT:Miľ, Michail Leontievič}} [[Kategória:Sovietski leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Ruskí leteckí konštruktéri]] [[Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Irkutska]] dr65t143ldrviygdoh7e7ceylm59ugb Ottokár Prohászka 0 519928 7429045 6611746 2022-08-22T21:57:52Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Prohaszka_Ottokar4.jpg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ottokár Prohászka |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = sídelný biskup stolično belehradský <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét =<!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[10. október]] [[1858]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Nitra]], [[Rakúske cisárstvo]] |dátum úmrtia = {{duv|1927|04|02|1858|10|10}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Stoličný Belehrad]], [[Maďarsko]] |1. funkcia = Biskup stolično-belehradský |1. funkcia - obdobie = [[1905]]{{--}}[[1927]] |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1881|10|30|1858|10|10|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = sv. [[Pius X.]] |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1905|12|21|1858|10|10|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = sv. [[Pius X.]] |biskupský svätiteľ funkcia = 257. pápež |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Gyula Városy]] |1. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup kaločský |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Gustáv Majláth]] |2. spolusvätiteľ funkcia = biskup sedmohradský |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Ottokár Prohászka''' (* [[10. október]] [[1858]], [[Nitra]] – † [[2. apríl]] [[1927]], [[Stoličný Belehrad]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[Teológia|teológ]] a [[biskup]] v Stoličnom Belehrade v rokoch [[1905]] až [[1927]]. Bol [[Česi|českého]] pôvodu, rodina jeho otca, pôvodne žijúca na [[Morava (región)|Morave]], však už bola ponemčená.<ref name="HS">[http://web.archive.org/20091203162659/esbalogh.typepad.com/hungarianspectrum/2008/10/ottok%C3%A1r-proh%C3%A1szka-and-antisemitism.html Ottokár Prohászka a antisemitismus] (anglicky)</ref> Prohászka bol inšpirovaný myšlienkami kresťanského [[Socializmus|socializmu]] a nenávidel [[modernizmus]], [[kapitalizmus]] a [[Židia|židov]] (ktorí boli v jeho predstavách s modernizmom a kapitalizmom neoddeliteľne spojení).<ref name="HS" /> Pre svoj [[antisemitizmus]] bol Prohászka vnímaný v rámci [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] i mimo nej ako kontroverzná osobnosť.<ref name="HS" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Ottokár Prohászka}} == Literatúra == * Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 [http://www.austriaca.at/oebl_8/296.pdf strana 296] (nemecky) * {{MKL|Prohászka Ottokár|Prohászka|88|2014-08-15}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Ottokár Prohászka|11119787}} == Externé odkazy == * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9BT4-5YQ?i=6&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 243; pokrstený ako Ottocarus Rudolphus Prochadszka {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Prohászka, Ottokár}} [[Kategória:Biskupi Stoličnobelehradskej diecézy do roku 1918]] [[Kategória:Uhorskí teológovia]] [[Kategória:Maďarskí teológovia]] [[Kategória:Maďarské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] 9e5s6xs2db5c2i0lzq96oet6xwnem8k Medzinárodná geografická olympiáda 0 524441 7429002 7411272 2022-08-22T20:24:59Z Belisarius~skwiki 17558 aktualizácia wikitext text/x-wiki [[Súbor:IGEO logo.JPG|náhľad|Logo Medzinárodnej geografickej olympiády počas 11. ročníka v Krakove 2014]] '''Medzinárodná geografická olympiáda''' (iGeO) je každoročná súťaž pre najlepších študentov vo veku 16-19 rokov v odbore [[Geografia|geografie]], ktorí na súťaž postupujú z národných kôl geografickej olympiády. Súťaž pozostáva z troch častí: písomného testu, multimediálneho testu a značný objem práce v teréne. IGeO testuje schopnosti účastníkov zorientovať sa v priestorových schémach a procesoch. Súťažné témy hovoria o hraniciach, centrách a perifériách, o turizme, terorizme a utečencoch, o obchode s potravinami, oblečením, drogami a digitálnymi údajmi, o populačnom raste, ako aj o prírodných úkazoch ako [[El Niño]], [[tsunami]] či [[zemetrasenie|zemetrasenia]]. Medzinárodná geografická olympiáda je organizovaná skupinou Task Force [[Medzinárodná geografická únia|Medzinárodnej geografickej únie]] (IGU). Súbežne s iGeo existuje aj podobná súťaž pre študentov základných škôl do 15 rokov, pod názvom [[National Geographic World Championship]], ktorú organizuje časopis [[National Geographic]]. Od roku 2012 sa súťaž koná každoročne, na rozdiel od predchádzajúceho bianuálneho konania. == História == Myšlienka vytvoriť geografickú súťaž na medzinárodnej úrovni sa objavila na kongrese Medzinárodnej geografickej únie (IGU) v [[Praha|Prahe]] v roku 1994, kedy predstavitelia [[Poľsko|Poľska]] a [[Holandsko|Holandska]] prišli s ideou založiť súťaž alebo olympiádu (iGeo) pre študentov vo veku medzi 15-19 rokov. Prvý ročník sa konal v holandskom [[Haag]]u v roku 1996, za účasti piatich krajín. Postupne počet zúčastnených krajín vzrástol až na 24 krajín počas 7. iGeO v [[Tunisko|tuniskom]] [[Kartágo|Kartágu]] v roku 2008. Každú krajinu reprezentujú na iGeo štvorčlenné tímy, ktorých členovia súťažia ako jednotlivci, a v celkovom hodnotení aj za krajinu. Na najčerstvejšom ročníku, konanom v poľskom [[Krakov]]e v auguste 2014, stúpol počet zúčastnených krajín na 36. Zároveň Argentína, Arménsko, Švajčiarsko a Thajsko mali prítomných predstaviteľov ako oficiálnych pozorovateľov, za účelom zúčastniť sa budúcich ročníkov súťaže. IGeo v roku 2015 sa bude konať v ruských mestách Moskva a Tver a v roku 2016 v čínskom Pekingu. == Účel == Medzinárodná geografická olympiáda sa zameriava na tri ciele: * Propagovať geografiu. * Stimulovať porozumenie medzi mladými ľuďmi. * Podnecovať zvyšovanie kvality výučby geografie na školách celosvetovo. [[Súbor:Written Element of Fieldwork 2014 iGeo.jpg|náhľad|Analytická časť práce v teréne (Fieldwork) počas 11. iGeo v Poľsku v auguste 2014.]] [[Súbor:IGeo 2015 Fieldwork.jpg|náhľad|Kartografická časť práce v teréne (Fieldwork) počas 12. iGeo v Rusku v auguste 2015.]] == Hostitelia a víťazné krajiny == {| class="wikitable" |- ! Číslo !! Rok !! Dátum konania !! Мiesto konania !! Krajiny !! Súťažiaci !! Меdaily !! Najlepší jednotlivec !! Najlepšia krajina |- | 1 || [[1996]] ||[[4. august|4.]]—[[10. august]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Haag]] || 5 || 15 || 3 || {{minivlajka|Belgicko}} Steven Pattheeuws|| {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 2 || [[1998]] ||[[6. august|6.]]—[[12. august]] |{{minivlajka|Portugalsko}} [[Lisabon]] || 5|| 20 || 3 || {{minivlajka|Poľsko}} Katarzyna Kwiecińska|| {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 3 || [[2000]] ||[[13. august|13.]]—[[19. august]] || {{minivlajka|Južná Kórea}} [[Soul]] || 13 || 39 || 3 ||{{minivlajka|Poľsko}} Adam Biliński||{{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 4 || [[2002]] || [[2. august|2.]]—[[7. august]]|| {{minivlajka|Južná Afrika}} [[Durban]] || 12 || 36 || 4 || {{minivlajka|Rumunsko}} Florin Olteanu || {{minivlajka|Rumunsko}} Rumunsko |- | 5 || [[2004]] || [[5. august|5]]—[[10. august]] ||{{minivlajka|Poľsko}} [[Gdansk]] || 16 || 64 || 28 ||{{minivlajka|Poľsko}} Maciej Hermanowicz || {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 6 || [[2006]] || [[28. jún]]—[[3. júl]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Brisbane]] || 23 || 93 || 46 ||{{minivlajka|Poľsko}} Jacek Próchniak || {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 7 || [[2008]] || [[7. august|7]]—[[12. august]] || {{minivlajka|Tunisko}} [[Kartágo]] || 24 || 96 || 48 || {{minivlajka|Rumunsko}} Ion-Alexandru Barbu || {{minivlajka|Rumunsko}} Rumunsko |- | 8 || [[2010]] || [[29. júl]]—[[4. august]] || {{minivlajka|Taiwan}} [[Tchaj-pej]] || 27 || 105 || 53 || {{minivlajka|Rumunsko}} Ion-Alexandru Barbu || {{minivlajka|Singapur}} Singapur |- | 9 ||[[2012]] || [[21. august|21.]]—[[26. august]]|| {{minivlajka|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]] || 32 || 124 || 62 ||{{minivlajka|Singapur}} Samuel Chua ||{{minivlajka|Singapur}} Singapur |- | 10 || [[2013]] || [[30. júl]]—[[5. august]] || {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]] || 32|| 126|| 63|| {{minivlajka|Singapur}} Daniel Xue Wei Wong || {{minivlajka|Rumunsko}} Rumunsko |- | 11 || [[2014]] || [[12. august|12.]]—[[18. august]] ||{{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]] || 36 || 144 || 72|| {{minivlajka|USA}} James Mullen || {{minivlajka|Singapur}} Singapur |- | 12 || [[2015]] || [[11. august|11.]]—[[17. august]]||{{minivlajka|Rusko}} [[Tver]] a [[Moskva]] || 40 || 159 || 80 || {{minivlajka|Taiwan}} Chang-Chin Wang || {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 13 || [[2016]] || [[16. august|16.]]—[[22. august]] || {{minivlajka|Čína}} [[Peking]] || 45 || 173 ||80 |{{minivlajka|Thajsko}} Wuttipat Kiratipaisarl || {{minivlajka|Austrália}} Austrália |- | 14 || [[2017]] || [[2. august|2.]]—[[8. august]] || {{minivlajka|Srbsko}} [[Belehrad]] || 41 || 160 || 80 || {{minivlajka|Rumunsko}} Victor Vescu || {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko |- | 15 || [[2018]] ||[[31. júl]]—[[6. august]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Quebec]] ||43 |165 |80 |[[Súbor:Flag of Russia.svg|22x22bod]] Alen Kospanov ||[[Súbor:Flag of Romania.svg|22x22bod]] Rumunsko |- | 16 || [[2019]] ||[[30. júl]]—[[5. august]] |[[Súbor:Flag of Hong Kong.svg|22x22bod]] [[Hongkong]]|| 43 || 166 || || {{minivlajka|USA}} Albert Zhang || [[Súbor:Flag of Indonesia.svg|22x22bod]] Indonézia |- | 17 || [[2020]] || colspan="7" | ''Mala sa konať v [[Istanbul]]e, pre [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémiu COVID-19]] bola zrušená a odložená o rok.'' |- |18 |2021 |[[11. august|11.]]—[[15. august]] |{{minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]] | 46 | 180 | 97 | {{minivlajka|RUS}} Rustam Bigildin | {{minivlajka|RUS}} [[Rusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The INTERNATIONAL GEOGRAPHY OLYMPIAD (iGeo) | url = http://www.geoolympiad.org/fass/geoolympiad/2020/ | vydavateľ = geoolympiad.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |19 |2022 |[[12. júl|12.]]—[[18. júl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Home - IGEO PARIS 2022 | url = https://igeoparis2022.org/ | vydavateľ = igeoparis2022.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]] | — | — | — | — | — |- |20 |2023 | |{{minivlajka|Indonézia}} [[Bandung]] | — | — | — | — | — |- |21 |2024 | |{{minivlajka|Írsko}} [[Dublin]] | — | — | — | — | — |} === Umiestnenie Slovenska === Slovensko sa prvýkrát na iGeo zúčastnilo v roku 2004. Prípravu študentov na olympiádu v súčasnosti zastrešuje Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.iuventa.sk/sk/Olympiady/Olympiady-a-sutaze/GO/GeoSpravodaj.alej | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[2004]] - bez medaily * [[2006]] - dve bronzové medaily (Michal Druga a Lenka Veselovská) * [[2008]] - zlatá medaila (Veronika Nógellová) a strieborná medaila (Katarína Dlugošová) * [[2010]] - bez medaily * [[2012]] - strieborná medaila (Michal Lörinc); celkovo 26. miesto * [[2013]] - zlatá medaila (Jakub Konečný), strieborná medaila (Michaela Kolcunová) a bronzová medaila (Peter Kicko); celkovo 6. miesto * [[2014]] - bez medaily; celkovo 23. miesto * [[2015]] - bez medaily; celkovo 27. miesto * [[2016]] - bronzová medaila (Michal Vitkovič); celkovo 29. miesto * [[2017]] - zlatá medaila (Michal Vitkovič); celkovo 25. miesto * [[2018]] - bronzová medaila (Nina Bučeková); celkovo 26. miesto * [[2019]] - strieborná medaila (Matúš Béber), bronzová medaila (Nina Bučeková) * [[2021]] – tri bronzové medaily (Ivo Novysedlák, Adam Čabrák, Hana Forgáčová)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.geoolympiad.org/fass/geoolympiad/2020/assets/2021%20iGeo%20All%20medalists_official%20website.pdf | vydavateľ = geoolympiad.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[2022]] – bronzová medaila (Adam Čabrák); celkovo 32. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodná geografická olympiáda priniesla Slovensku bronzovú medailu | url = https://www.minedu.sk/medzinarodna-geograficka-olympiada-priniesla-slovensku-bronzovu-medailu/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.geoolympiad.org Oficiálna stránka iGeO (anglicky)] * [http://promotinggeog.geo.ntnu.edu.tw/iGeo2010taipei/index.htm Stránka iGeo 2010 na Taiwane] * [http://www.igeo2014.pl/ Stránka iGeo 2014 v Krakove] [[Kategória:Geografia]] e8fzmwbraos94bfnaopppxkg3te5oji Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/2014-07/Galéria 4 541399 7429046 5958343 2022-08-22T21:58:05Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Prohaszka_Ottokar4.jpg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki Toto je automaticky vygenerovaná '''galéria článkov preložených z češtiny do slovenčiny''' s využitím [[../../Nástroje#Prekladací nástroj|prekladacieho nástroja]] [[../../|Česko-slovenskej Wikipédie]] v priebehu mesiaca [[júl 2014|júla 2014]]. Je odvodená z [[../|podrobného textového zoznamu]] a každý článok je v nej reprezentovaný jedným obrázkom. Táto galéria obsahuje 98 položiek a naposledy bola aktualizovaná k dátumu 2015-02-19 13:10:27. == Galéria článkov == <gallery mode="packed-hover"> File:HorowitzStairsBain.jpg|[[Vladimir Horowitz]] File:Maria_Goretti.jpg|[[Mária Gorettiová]] File:Sin foto.svg|[[Petr Horák]] File:Sin foto.svg|[[Filosofický časopis]] File:Wirts_AdamsCo_PA_798.JPG|[[Wirts House]] File:Sin foto.svg|[[František Hrnčíř]] File:Sin foto.svg|[[Pavel Svojanovský]] File:Sin foto.svg|[[Oldřich Svojanovský]] File:Sin foto.svg|[[Vladimír Petříček]] File:Franco_Alfano_circa_1919_Emporium.jpg|[[Franco Alfano]] File:Illica.jpg|[[Luigi Illica]] File:Arturo_Toscanini_1908.png|[[Arturo Toscanini]] File:Sin foto.svg|[[Giuseppe Adami]] File:Folies-bergere-facade.jpg|[[Folies Bergère]] File:Sin foto.svg|[[Josef Antonín Plánický]] File:Metamizol.svg|[[Metamizol]] File:Sinigrin-2D-skeletal.png|[[Sinigrín]] File:Sin foto.svg|[[.pm]] File:Soyuz_TM-34_logo.png|[[Sojuz TM-34]] File:Soyuz_TM-33_patch.png|[[Sojuz TM-33]] File:Soyuz_TM-32_patch.png|[[Sojuz TM-32]] File:Soyuz_TM-31_patch.png|[[Sojuz TM-31]] File:Otmar_Oliva.jpg|[[Otmar Oliva]] File:Petr_Prokop_Siostrzonek_2013.JPG|[[Prokop Siostrzonek]] File:Soyuz-tm-30-patch.svg|[[Sojuz TM-30]] File:Sin foto.svg|[[Sojuz TM-9]] File:Sin foto.svg|[[Sojuz TM-10]] File:Soyuz_TM-11_patch.png|[[Sojuz TM-11]] File:Soyuz_TM-14_patch.png|[[Sojuz TM-14]] File:Soyuz_TM-15_patch.png|[[Sojuz TM-15]] File:Soyuz_TM-16_patch.png|[[Sojuz TM-16]] File:Soyuz_TM-17_patch.png|[[Sojuz TM-17]] File:Sin foto.svg|[[Alexandr Ivanovič Lavejkin]] File:Avitek-2004-11.jpg|[[Antonín Vítek]] File:StElisabeth.jpg|[[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)]] File:Svět_knihy_2010_-_Jan_Saudek_01.JPG|[[Jan Saudek]] File:O-naší-současné-naději2013-Dáša-Vokatá2.jpg|[[Dáša Vokatá]] File:Media-cdrom.svg|[[The Endless River]] File:Guy_Pratt_On_An_Island_Tour_Cropped.png|[[Guy Pratt]] File:Jose_Carreras_-_World_Economic_Forum_Annual_Meeting_2011.jpg|[[José Carreras]] File:Sin foto.svg|[[Abigail a Brittany Henselové]] File:Petr_Pavel_2012.JPG|[[Petr Pavel]] File:Sin foto.svg|[[Anatolij Semionovič Levčenko]] File:Liberec,_autobus_ČSAD_Liberec.jpg|[[ČSAD Liberec]] File:Sin foto.svg|[[Martin Kamen]] File:Karel_Plihal.jpg|[[Karel Plíhal]] File:Sudd_location_map.svg|[[Sudd]] File:Sin foto.svg|[[Asylum Records]] File:Sin foto.svg|[[David Szurman]] File:WorldWideWeb.1.png|[[WorldWideWeb]] File:Sin foto.svg|[[ChanServ]] File:Sin foto.svg|[[Sereno Watson]] File:Střmen_1.JPG|[[Střmen]] File:Sin foto.svg|[[Modernizmus (náboženstvo)]] File:Sin foto.svg|[[Giuseppe Puglisi]] File:Sin foto.svg|[[Otto Maria Stritzko]] File:Karl_Ambrosius_Austria_Este_Archbishop_1785_1809.jpg|[[Karol Ambróz Habsburg-Este]] File:Giovanni_Coppa1.jpg|[[Giovanni Coppa]] File:Sin foto.svg|[[Kongregácia pre biskupov]] File:Sin foto.svg|[[Rímska kúria]] File:VHarapes.JPG|[[Vlastimil Harapes]] File:Cd141-052-1a.jpg|[[Elektrický rušeň 141]] File:1985_CPA_5645.jpg|[[Sojuz T-10]] File:Map_canton_code_09_01.svg|[[Ax-les-Thermes (kantón)]] File:Map_canton_code_09_02.svg|[[La Bastide-de-Sérou (kantón)]] File:Pope_Leo_VIII.jpg|[[Lev VIII.]] File:Media-cdrom.svg|[[John Cale Comes Alive]] File:Template-Major_Superior,_Vicar_General.svg|[[Biskupský vikár]] File:Ratso_Sloman_at_the_2009_Tribeca_Film_Festival.jpg|[[Larry Sloman]] File:Media-cdrom.svg|[[Animal Justice]] File:Sin foto.svg|[[Skye McColová Bartusiaková]] File:Rochester_aerial_aug_17_2007.jpg|[[Rochester (New York)]] File:Sin foto.svg|[[Bernard Agré]] File:Media-cdrom.svg|[[Last Day on Earth]] File:Schwaebisch_Hall_pillory.jpg|[[Pranier]] File:Chlumnc8.jpg|[[Elektrický rušeň 150]] File:Ďumbier1.JPG|[[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] File:Ostredok,_Veľká_Fatra_(SVK)_-_NE_slope.jpg|[[Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre]] File:James_Woods_1995_Emmy_Awards_(3).jpg|[[James Woods]] File:Jiri_Bartoska.jpg|[[Jiří Bartoška]] File:The_Mars_Volta.jpg|[[The Mars Volta]] File:Sin foto.svg|[[Ralph Molina]] File:Slovenský_ráj-Havrania_skala.jpg|[[Zoznam vrcholov v Slovenskom raji]] File:Ražice_train_station_01.JPG|[[Železničná trať Tábor – Ražice]] File:Obrataň_station.jpg|[[Železničná trať Tábor – Horní Cerekev]] File:Sin foto.svg|[[Jiří Wimmer]] File:Sin foto.svg|[[Věra Galatíková]] File:Ladislav_Frej_autograph.jpg|[[Ladislav Frej]] File:Sin foto.svg|[[Kristýna Frejová]] File:Harold_Ramis,_by_Justin_Hoch.jpg|[[Harold Ramis]] File:Lokomotiva_151.023.jpg|[[Elektrický rušeň 151]] File:Sin foto.svg|[[Cena Thálie]] File:BenesovaBozena1923.jpg|[[Božena Benešová]] File:Train_accident_in_Studenka,_Czech_Republic.jpg|[[Železničná nehoda v Studénke]] File:Růžena_Svobodová.jpg|[[Růžena Svobodová]] File:Avia_B-135.jpg|[[Avia B-135]] File:Emily_Procter_at_Fashion_Rocks_2008_cropped.jpg|[[Emily Procterová]] </gallery> [[Kategória:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Zoznamy článkov|Galéria]] 33t1li5o0pjwr6v30yverp94r1ovo2c PFK Piešťany 0 547926 7428753 7189749 2022-08-22T12:28:23Z Jklnck16 222719 doplnený obsah wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = PFK Piešťany | celýnázov = Prvý futbalový klub Piešťany| založený = [[1912]]| štadión = Štadión PFK<br />[[Piešťany]], [[Slovensko]] | kapacita = 8 000 (1 000 krytých na sedenie) | prezident klubu = Ján Stachura |liga=[[V. liga západ]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[V. liga západ 2022/2023|2022/23]] |pozícia=V. liga západ, }} '''PFK Piešťany''' je futbalový klub, ktorý pôsobí v meste [[Piešťany]] od roku 1912. Od sezóny 2016/17, po príchode nového vedenia, hrá i kategória mužov, ktorá v minulosti pôsobila v [[3. liga|III. lige Západ]], avšak bola z nej v roku 2015 odhlásená. Stále sú uchovávané kategórie ako starší a mladší dorast, žiaci a prípravky. Klub dosiahol po “znovuzrodení” v 2016 najlepšiu 7. priečku v 4. lige západ, avšak po reorganizácii zostúpil naspäť do 5. ligy kde momentálne pôsobí. == Názvy PFK == * 1912 - PAFC Pöstyén (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén) * 1919 - Piešťanský ŠK (Piešťanský športový klub) * 1929 - Piešťanský FK (Piešťanský futbalový klub) * okolo roku 1948 - TJ Slavoj Piešťany (Telovýchovná jednota Slavoj Piešťany) * okolo roku 1988 - PFK Piešťany (Prvý futbalový klub Piešťany) == Dejiny == Slovenský futbalový klub bol založený v roku [[1912]] pod názvom ''PAFC Pöstyén'' (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén). V roku [[1937]] sa z neho odčlenilo hokejové mužstvo ''[[ŠHK 37 Piešťany]]''. Po 102-ročnej nepretržitej činnosti zaniklo v roku [[2015]] mužské futbalové družstvo. Vedenie sa potom naďalej rozhodlo udržiavať iba činnosť mládežníckych družstiev. Od augusta ''2016'' prevzalo piešťanský futbal nové vedenie, ktoré sa rozhodlo opätovne naštartovať mužstvo mužov prihlásením sa do najnižšej ôsmej ligy. V sezóne 2016-2017 seniorské mužstvo vyhralo ôsmu ligu a postúpilo do siedmej, v sezóne 2017-2018 vyhralo aj siedmu ligu a postúpilo do šiestej ligy.<ref>https://www.piestanskydennik.sk/2018/06/18/piestanski-futbalisti-po-roku-opat-postupuju/</ref> V sezóne 2018-2019 PFK Piešťany vyhralo šiestu ligu a postúpilo do V. ligy západ. V sezóne 2019-2020 skončilo mužstvo na 3. mieste v V. lige západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky zápasov 2016/2017 | url = http://www.pfkpiestany.sk/muzi/histori/ | vydavateľ = pfkpiestany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Základné informácie == Klubovými farbami sú žltá, modrá a biela. Domáci štadión má kapacitu 8 000 miest a z toho 920 na sedenie, rozmery hracej plochy sú 105 x 68 metrov. V areáli PFK sa taktiež nachádza aj povrch s umelou trávou, ktorý slúžil miestnemu, ale taktiež aj množstvu okolitých klubov, na zimnú prípravu a iné udalosti (túto plochu si je možné aj prenajať). Futbalový klub sa od príchodu nového vedenia na čele s Erikom Hlavatým v auguste [[2016]] snaží o prilákanie fanúšikov športu do areálu futbalového klubu. Proces začal znovuobnovením Mestskej futbalovej ligy, ktorá v novembri 2016 odštartovala nultý ročník a oživením domácich zápasov, počas ktorých sa v spolupráci s miestnymi príspevkovými organizáciami vytvára súťaže pre divákov. Rovnako sa začiatkom roka 2017 začala rekonštrukcia priestorov a objektu Športhotela i celého areálu. Pre fanúšikov vytvorilo internetový obchod s fanúšikovskými predmetmi od kalendára, cez oblečenie až po vankúše, hracie karty či USB kľúče. Webová stránka obsahuje mnoho informácií a zábavy. Klub sa angažuje aj v snahe o znovuobnovenie športových tried v meste, keď prvý ročník piatakov by mal byť otvorený v školskom roku 2017/2018. Spolupráca s partnermi, miestnymi podnikateľmi o miestnymi fanúšikmi pomáha k stabilizácii klubu, ktorého cieľom je hrať prvé ligy v mládežníckych kategóriách. Súčasťou PFK je i oddiel prípravkárov (Piešťanskí Kohúti), ktorých vzrastajúci počet smeruje ku vyššej konkurencii a zároveň lepšej centralizácie kvalitných hráčov z celého regiónu. == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16. september 2020}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=B|meno=Daniel Budka}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=B|meno=Matúš Červenka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Jozef Glos}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adam Grík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Martin Gula}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Denis Horil}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Maroš Hutár}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dávid Miškech}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Marcel Modrovič}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=O|meno=Patrik Sedláček}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Adam Doktor}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Adam Kusý}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Dominik Némethy}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Martin Strelec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Braniša}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Milan Klasovitý}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Filip Korec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Zdenko Majtényi}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Denis Štefanka}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Cyril Stachura |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Martin Krajčovič |- |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == * [[Viktor Tegelhoff]] (1956-1957) == Externé odkazy == * [http://pfkpiestany.sk/ Oficiálna stránka] == Referencie == <references /> {{Piešťany}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Piešťanoch]] i70fz14yimr495v6npcbsjxwn13hcnm 7428755 7428753 2022-08-22T12:36:11Z Jklnck16 222719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = PFK Piešťany | celýnázov = Prvý futbalový klub Piešťany| založený = [[1912]]| štadión = Štadión PFK<br />[[Piešťany]], [[Slovensko]] | kapacita = 8 000 (1 000 krytých na sedenie) | prezident klubu = Ján Stachura |liga=[[V. liga západ]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[V. liga západ 2022/2023|2022/23]] |pozícia=V. liga západ, }} '''PFK Piešťany''' je futbalový klub, ktorý pôsobí v meste [[Piešťany]] od roku 1912. Od sezóny 2016/17, po príchode nového vedenia, hrá i kategória mužov, ktorá v minulosti pôsobila v [[3. liga|III. lige Západ]], avšak bola z nej v roku 2015 odhlásená. Stále sú uchovávané kategórie ako starší a mladší dorast, žiaci a prípravky. Klub dosiahol po “znovuzrodení” v 2016 najlepšiu 7. priečku v 4. lige západ, avšak po reorganizácii zostúpil naspäť do 5. ligy kde momentálne pôsobí. == Názvy PFK == * 1912 - PAFC Pöstyén (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén) * 1919 - Piešťanský ŠK (Piešťanský športový klub) * 1929 - Piešťanský FK (Piešťanský futbalový klub) * okolo roku 1948 - TJ Slavoj Piešťany (Telovýchovná jednota Slavoj Piešťany) * okolo roku 1988 - PFK Piešťany (Prvý futbalový klub Piešťany) == Dejiny == Slovenský futbalový klub bol založený v roku [[1912]] pod názvom ''PAFC Pöstyén'' (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén). V roku [[1937]] sa z neho odčlenilo hokejové mužstvo ''[[ŠHK 37 Piešťany]]''. Po 102-ročnej nepretržitej činnosti zaniklo v roku [[2015]] mužské futbalové družstvo. Vedenie sa potom naďalej rozhodlo udržiavať iba činnosť mládežníckych družstiev. Od augusta ''2016'' prevzalo piešťanský futbal nové vedenie, ktoré sa rozhodlo opätovne naštartovať mužstvo mužov prihlásením sa do najnižšej ôsmej ligy. V sezóne 2016-2017 seniorské mužstvo vyhralo ôsmu ligu a postúpilo do siedmej, v sezóne 2017-2018 vyhralo aj siedmu ligu a postúpilo do šiestej ligy.<ref>https://www.piestanskydennik.sk/2018/06/18/piestanski-futbalisti-po-roku-opat-postupuju/</ref> V sezóne 2018-2019 PFK Piešťany vyhralo šiestu ligu a postúpilo do V. ligy západ. V sezóne 2019-2020 skončilo mužstvo na 3. mieste v V. lige západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky zápasov 2016/2017 | url = http://www.pfkpiestany.sk/muzi/histori/ | vydavateľ = pfkpiestany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Základné informácie == Klubovými farbami sú žltá, modrá a biela. Domáci štadión má kapacitu 8 000 miest a z toho 920 na sedenie, rozmery hracej plochy sú 105 x 68 metrov. V areáli PFK sa taktiež nachádza aj povrch s umelou trávou, ktorý slúžil miestnemu, ale taktiež aj množstvu okolitých klubov, na zimnú prípravu a iné udalosti (túto plochu si je možné aj prenajať). Futbalový klub sa od príchodu nového vedenia na čele s Erikom Hlavatým v auguste [[2016]] snaží o prilákanie fanúšikov športu do areálu futbalového klubu. Proces začal znovuobnovením Mestskej futbalovej ligy, ktorá v novembri 2016 odštartovala nultý ročník a oživením domácich zápasov, počas ktorých sa v spolupráci s miestnymi príspevkovými organizáciami vytvára súťaže pre divákov. Rovnako sa začiatkom roka 2017 začala rekonštrukcia priestorov a objektu Športhotela i celého areálu. Pre fanúšikov vytvorilo internetový obchod s fanúšikovskými predmetmi od kalendára, cez oblečenie až po vankúše, hracie karty či USB kľúče. Webová stránka obsahuje mnoho informácií a zábavy. Klub sa angažuje aj v snahe o znovuobnovenie športových tried v meste, keď prvý ročník piatakov by mal byť otvorený v školskom roku 2017/2018. Spolupráca s partnermi, miestnymi podnikateľmi o miestnymi fanúšikmi pomáha k stabilizácii klubu, ktorého cieľom je hrať prvé ligy v mládežníckych kategóriách. Súčasťou PFK je i oddiel prípravkárov (Piešťanskí Kohúti), ktorých vzrastajúci počet smeruje ku vyššej konkurencii a zároveň lepšej centralizácie kvalitných hráčov z celého regiónu. == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. August 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=76|nár=Slovensko|poz=B|meno=Daniel Budka}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=92|nár=Slovensko|poz=B|meno=Matúš Červenka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Jakub Taraba}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adam Grík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Martin Gula}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=Kristián Prelovský}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Slovensko|poz=O|meno=Maroš Hutár}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Dávid Miškech}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=O|meno=Lukáš Stanek}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Samuel Sloboda}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dominik Barančík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Adam Kusý}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Hlbocký}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Martin Strelec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Braniša}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adrián Krajčo}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Filip Korec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Matej Klačman}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Denis Štefanka}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Cyril Stachura |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Martin Krajčovič |- |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == * [[Viktor Tegelhoff]] (1956-1957) == Externé odkazy == * [http://pfkpiestany.sk/ Oficiálna stránka] == Referencie == <references /> {{Piešťany}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Piešťanoch]] p7kg2wveq94oduepavbpzmvqr59fw41 7428756 7428755 2022-08-22T12:36:55Z Jklnck16 222719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = PFK Piešťany | celýnázov = Prvý futbalový klub Piešťany| založený = [[1912]]| štadión = Štadión PFK<br />[[Piešťany]], [[Slovensko]] | kapacita = 8 000 (1 000 krytých na sedenie) | prezident klubu = Ján Stachura |liga=[[V. liga západ]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[V. liga západ 2022/2023|2022/23]] |pozícia=V. liga západ, }} '''PFK Piešťany''' je futbalový klub, ktorý pôsobí v meste [[Piešťany]] od roku 1912. Od sezóny 2016/17, po príchode nového vedenia, hrá i kategória mužov, ktorá v minulosti pôsobila v [[3. liga|III. lige Západ]], avšak bola z nej v roku 2015 odhlásená. Stále sú uchovávané kategórie ako starší a mladší dorast, žiaci a prípravky. Klub dosiahol po “znovuzrodení” v 2016 najlepšiu 7. priečku v 4. lige západ, avšak po reorganizácii zostúpil naspäť do 5. ligy kde momentálne pôsobí. == Názvy PFK == * 1912 - PAFC Pöstyén (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén) * 1919 - Piešťanský ŠK (Piešťanský športový klub) * 1929 - Piešťanský FK (Piešťanský futbalový klub) * okolo roku 1948 - TJ Slavoj Piešťany (Telovýchovná jednota Slavoj Piešťany) * okolo roku 1988 - PFK Piešťany (Prvý futbalový klub Piešťany) == Dejiny == Slovenský futbalový klub bol založený v roku [[1912]] pod názvom ''PAFC Pöstyén'' (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén). V roku [[1937]] sa z neho odčlenilo hokejové mužstvo ''[[ŠHK 37 Piešťany]]''. Po 102-ročnej nepretržitej činnosti zaniklo v roku [[2015]] mužské futbalové družstvo. Vedenie sa potom naďalej rozhodlo udržiavať iba činnosť mládežníckych družstiev. Od augusta ''2016'' prevzalo piešťanský futbal nové vedenie, ktoré sa rozhodlo opätovne naštartovať mužstvo mužov prihlásením sa do najnižšej ôsmej ligy. V sezóne 2016-2017 seniorské mužstvo vyhralo ôsmu ligu a postúpilo do siedmej, v sezóne 2017-2018 vyhralo aj siedmu ligu a postúpilo do šiestej ligy.<ref>https://www.piestanskydennik.sk/2018/06/18/piestanski-futbalisti-po-roku-opat-postupuju/</ref> V sezóne 2018-2019 PFK Piešťany vyhralo šiestu ligu a postúpilo do V. ligy západ. V sezóne 2019-2020 skončilo mužstvo na 3. mieste v V. lige západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky zápasov 2016/2017 | url = http://www.pfkpiestany.sk/muzi/histori/ | vydavateľ = pfkpiestany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Základné informácie == Klubovými farbami sú žltá, modrá a biela. Domáci štadión má kapacitu 8 000 miest a z toho 920 na sedenie, rozmery hracej plochy sú 105 x 68 metrov. V areáli PFK sa taktiež nachádza aj povrch s umelou trávou, ktorý slúžil miestnemu, ale taktiež aj množstvu okolitých klubov, na zimnú prípravu a iné udalosti (túto plochu si je možné aj prenajať). Futbalový klub sa od príchodu nového vedenia na čele s Erikom Hlavatým v auguste [[2016]] snaží o prilákanie fanúšikov športu do areálu futbalového klubu. Proces začal znovuobnovením Mestskej futbalovej ligy, ktorá v novembri 2016 odštartovala nultý ročník a oživením domácich zápasov, počas ktorých sa v spolupráci s miestnymi príspevkovými organizáciami vytvára súťaže pre divákov. Rovnako sa začiatkom roka 2017 začala rekonštrukcia priestorov a objektu Športhotela i celého areálu. Pre fanúšikov vytvorilo internetový obchod s fanúšikovskými predmetmi od kalendára, cez oblečenie až po vankúše, hracie karty či USB kľúče. Webová stránka obsahuje mnoho informácií a zábavy. Klub sa angažuje aj v snahe o znovuobnovenie športových tried v meste, keď prvý ročník piatakov by mal byť otvorený v školskom roku 2017/2018. Spolupráca s partnermi, miestnymi podnikateľmi o miestnymi fanúšikmi pomáha k stabilizácii klubu, ktorého cieľom je hrať prvé ligy v mládežníckych kategóriách. Súčasťou PFK je i oddiel prípravkárov (Piešťanskí Kohúti), ktorých vzrastajúci počet smeruje ku vyššej konkurencii a zároveň lepšej centralizácie kvalitných hráčov z celého regiónu. == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. August 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=76|nár=Slovensko|poz=B|meno=Daniel Budka}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=92|nár=Slovensko|poz=B|meno=Matúš Červenka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Jakub Taraba}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adam Grík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Martin Gula}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=Kristián Prelovský}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Slovensko|poz=O|meno=Maroš Hutár}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Dávid Miškech}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=O|meno=Lukáš Stanek}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Samuel Sloboda}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dominik Barančík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Adam Kusý}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Hlbocký}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Martin Strelec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Braniša}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adrián Krajčo}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Filip Korec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Matej Klačman}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Denis Štefanka}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Jozef Glos |- |Asistenti trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Adam Doktor, Cyril Stachura |- |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == * [[Viktor Tegelhoff]] (1956-1957) == Externé odkazy == * [http://pfkpiestany.sk/ Oficiálna stránka] == Referencie == <references /> {{Piešťany}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Piešťanoch]] 85m77an0yb9c0m329x9s1b42qybfrm5 7428760 7428756 2022-08-22T12:57:59Z Jklnck16 222719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = PFK Piešťany | celýnázov = Prvý futbalový klub Piešťany| založený = [[1912]]| štadión = Štadión PFK<br />[[Piešťany]], [[Slovensko]] | kapacita = 8 000 (1 000 krytých na sedenie) | prezident klubu = Ján Stachura |liga=[[V. liga západ]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[V. liga západ 2022/2023|2022/23]] |pozícia=V. liga západ, }} '''PFK Piešťany''' je futbalový klub, ktorý pôsobí v meste [[Piešťany]] od roku 1912. Od sezóny 2016/17, po príchode nového vedenia, hrá i kategória mužov, ktorá v minulosti pôsobila v [[3. liga|III. lige Západ]], avšak bola z nej v roku 2015 odhlásená. Stále sú uchovávané kategórie ako starší a mladší dorast, žiaci a prípravky. Klub dosiahol po “znovuzrodení” v 2016 najlepšiu 7. priečku v 4. lige západ, avšak po reorganizácii zostúpil naspäť do 5. ligy kde momentálne pôsobí. == Názvy PFK == * 1912 - PAFC Pöstyén (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén) * 1919 - Piešťanský ŠK (Piešťanský športový klub) * 1929 - Piešťanský FK (Piešťanský futbalový klub) * okolo roku 1948 - TJ Slavoj Piešťany (Telovýchovná jednota Slavoj Piešťany) * okolo roku 1988 - PFK Piešťany (Prvý futbalový klub Piešťany) == Dejiny == Slovenský futbalový klub bol založený v roku [[1912]] pod názvom ''PAFC Pöstyén'' (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén). V roku [[1937]] sa z neho odčlenilo hokejové mužstvo ''[[ŠHK 37 Piešťany]]''. Po 102-ročnej nepretržitej činnosti zaniklo v roku [[2015]] mužské futbalové družstvo. Vedenie sa potom naďalej rozhodlo udržiavať iba činnosť mládežníckych družstiev. Od augusta ''2016'' prevzalo piešťanský futbal nové vedenie, ktoré sa rozhodlo opätovne naštartovať mužstvo mužov prihlásením sa do najnižšej ôsmej ligy. V sezóne 2016-2017 seniorské mužstvo vyhralo ôsmu ligu a postúpilo do siedmej, v sezóne 2017-2018 vyhralo aj siedmu ligu a postúpilo do šiestej ligy.<ref>https://www.piestanskydennik.sk/2018/06/18/piestanski-futbalisti-po-roku-opat-postupuju/</ref> V sezóne 2018-2019 PFK Piešťany vyhralo šiestu ligu a postúpilo do V. ligy západ. V sezóne 2019-2020 skončilo mužstvo na 3. mieste v V. lige západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky zápasov 2016/2017 | url = http://www.pfkpiestany.sk/muzi/histori/ | vydavateľ = pfkpiestany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Základné informácie == Klubovými farbami sú žltá, modrá a biela. Domáci štadión má kapacitu 8 000 miest a z toho 920 na sedenie, rozmery hracej plochy sú 105 x 68 metrov. V areáli PFK sa taktiež nachádza aj povrch s umelou trávou, ktorý slúžil miestnemu, ale taktiež aj množstvu okolitých klubov, na zimnú prípravu a iné udalosti (túto plochu si je možné aj prenajať). Futbalový klub sa od príchodu nového vedenia na čele s Erikom Hlavatým v auguste [[2016]] snaží o prilákanie fanúšikov športu do areálu futbalového klubu. Proces začal znovuobnovením Mestskej futbalovej ligy, ktorá v novembri 2016 odštartovala nultý ročník a oživením domácich zápasov, počas ktorých sa v spolupráci s miestnymi príspevkovými organizáciami vytvára súťaže pre divákov. Rovnako sa začiatkom roka 2017 začala rekonštrukcia priestorov a objektu Športhotela i celého areálu. Pre fanúšikov vytvorilo internetový obchod s fanúšikovskými predmetmi od kalendára, cez oblečenie až po vankúše, hracie karty či USB kľúče. Webová stránka obsahuje mnoho informácií a zábavy. Klub sa angažuje aj v snahe o znovuobnovenie športových tried v meste, keď prvý ročník piatakov by mal byť otvorený v školskom roku 2017/2018. Spolupráca s partnermi, miestnymi podnikateľmi o miestnymi fanúšikmi pomáha k stabilizácii klubu, ktorého cieľom je hrať prvé ligy v mládežníckych kategóriách. Súčasťou PFK je i oddiel prípravkárov (Piešťanskí Kohúti), ktorých vzrastajúci počet smeruje ku vyššej konkurencii a zároveň lepšej centralizácie kvalitných hráčov z celého regiónu. == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. August 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=76|nár=Slovensko|poz=B|meno=Daniel Budka}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=92|nár=Slovensko|poz=B|meno=Matúš Červenka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adrián Krajčol}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adam Grík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Slovensko|poz=O|meno=Maroš Hutár}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=Kristián Prelovský}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dominik Barančík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=O|meno=Lukáš Stanek}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Martin Strelec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Samuel Sloboda}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Adam Kusý}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Matej Klačman}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Martin Gula}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=90|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Igor Kováčik}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Christofer Salviany}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Jakub Taraba}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Simon Glos}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Filip Korec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Braniša}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Jozef Glos |- |Asistenti trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Adam Doktor, Cyril Stachura |- |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == * [[Viktor Tegelhoff]] (1956-1957) == Externé odkazy == * [http://pfkpiestany.sk/ Oficiálna stránka] == Referencie == <references /> {{Piešťany}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Piešťanoch]] 2bb7tg0mg756yuwgintnlbbqor841o6 7428761 7428760 2022-08-22T12:58:42Z Jklnck16 222719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = PFK Piešťany | celýnázov = Prvý futbalový klub Piešťany| založený = [[1912]]| štadión = Štadión PFK<br />[[Piešťany]], [[Slovensko]] | kapacita = 8 000 (1 000 krytých na sedenie) | prezident klubu = Ján Stachura |liga=[[V. liga západ]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[V. liga západ 2022/2023|2022/23]] |pozícia=V. liga západ, }} '''PFK Piešťany''' je futbalový klub, ktorý pôsobí v meste [[Piešťany]] od roku 1912. Od sezóny 2016/17, po príchode nového vedenia, hrá i kategória mužov, ktorá v minulosti pôsobila v [[3. liga|III. lige Západ]], avšak bola z nej v roku 2015 odhlásená. Stále sú uchovávané kategórie ako starší a mladší dorast, žiaci a prípravky. Klub dosiahol po “znovuzrodení” v 2016 najlepšiu 7. priečku v 4. lige západ, avšak po reorganizácii zostúpil naspäť do 5. ligy kde momentálne pôsobí. == Názvy PFK == * 1912 - PAFC Pöstyén (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén) * 1919 - Piešťanský ŠK (Piešťanský športový klub) * 1929 - Piešťanský FK (Piešťanský futbalový klub) * okolo roku 1948 - TJ Slavoj Piešťany (Telovýchovná jednota Slavoj Piešťany) * okolo roku 1988 - PFK Piešťany (Prvý futbalový klub Piešťany) == Dejiny == Slovenský futbalový klub bol založený v roku [[1912]] pod názvom ''PAFC Pöstyén'' (Pöstényi atleticai és futbal club Pöstyén). V roku [[1937]] sa z neho odčlenilo hokejové mužstvo ''[[ŠHK 37 Piešťany]]''. Po 102-ročnej nepretržitej činnosti zaniklo v roku [[2015]] mužské futbalové družstvo. Vedenie sa potom naďalej rozhodlo udržiavať iba činnosť mládežníckych družstiev. Od augusta ''2016'' prevzalo piešťanský futbal nové vedenie, ktoré sa rozhodlo opätovne naštartovať mužstvo mužov prihlásením sa do najnižšej ôsmej ligy. V sezóne 2016-2017 seniorské mužstvo vyhralo ôsmu ligu a postúpilo do siedmej, v sezóne 2017-2018 vyhralo aj siedmu ligu a postúpilo do šiestej ligy.<ref>https://www.piestanskydennik.sk/2018/06/18/piestanski-futbalisti-po-roku-opat-postupuju/</ref> V sezóne 2018-2019 PFK Piešťany vyhralo šiestu ligu a postúpilo do V. ligy západ. V sezóne 2019-2020 skončilo mužstvo na 3. mieste v V. lige západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky zápasov 2016/2017 | url = http://www.pfkpiestany.sk/muzi/histori/ | vydavateľ = pfkpiestany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Základné informácie == Klubovými farbami sú žltá, modrá a biela. Domáci štadión má kapacitu 8 000 miest a z toho 920 na sedenie, rozmery hracej plochy sú 105 x 68 metrov. V areáli PFK sa taktiež nachádza aj povrch s umelou trávou, ktorý slúžil miestnemu, ale taktiež aj množstvu okolitých klubov, na zimnú prípravu a iné udalosti (túto plochu si je možné aj prenajať). Futbalový klub sa od príchodu nového vedenia na čele s Erikom Hlavatým v auguste [[2016]] snaží o prilákanie fanúšikov športu do areálu futbalového klubu. Proces začal znovuobnovením Mestskej futbalovej ligy, ktorá v novembri 2016 odštartovala nultý ročník a oživením domácich zápasov, počas ktorých sa v spolupráci s miestnymi príspevkovými organizáciami vytvára súťaže pre divákov. Rovnako sa začiatkom roka 2017 začala rekonštrukcia priestorov a objektu Športhotela i celého areálu. Pre fanúšikov vytvorilo internetový obchod s fanúšikovskými predmetmi od kalendára, cez oblečenie až po vankúše, hracie karty či USB kľúče. Webová stránka obsahuje mnoho informácií a zábavy. Klub sa angažuje aj v snahe o znovuobnovenie športových tried v meste, keď prvý ročník piatakov by mal byť otvorený v školskom roku 2017/2018. Spolupráca s partnermi, miestnymi podnikateľmi o miestnymi fanúšikmi pomáha k stabilizácii klubu, ktorého cieľom je hrať prvé ligy v mládežníckych kategóriách. Súčasťou PFK je i oddiel prípravkárov (Piešťanskí Kohúti), ktorých vzrastajúci počet smeruje ku vyššej konkurencii a zároveň lepšej centralizácie kvalitných hráčov z celého regiónu. == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. August 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=76|nár=Slovensko|poz=B|meno=Daniel Budka}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=92|nár=Slovensko|poz=B|meno=Matúš Červenka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adrián Krajčol}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=Adam Grík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Slovensko|poz=O|meno=Maroš Hutár}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=Kristián Prelovský}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dominik Barančík}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=O|meno=Lukáš Stanek}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Martin Strelec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Samuel Sloboda}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Adam Kusý}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Z|meno=Matej Klačman}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Martin Gula}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=90|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Igor Kováčik}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Christofer Salviany}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Jakub Taraba}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Simon Glos}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Filip Korec}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Juraj Braniša}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Jozef Glos |- |Asistenti trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Adam Doktor, Cyril Stachura |- |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == * [[Viktor Tegelhoff]] (1956-1957) * Jozef Glos == Externé odkazy == * [http://pfkpiestany.sk/ Oficiálna stránka] == Referencie == <references /> {{Piešťany}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Piešťanoch]] 4xf5qy4uspzwe4a82iz68w0zpi382ws T-14 0 549136 7428942 7341309 2022-08-22T19:07:21Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Tank | meno = T-14 | obrázok = [[Obrázok:Танк «Армата» Т-14.JPG|250px]] | nadpis = | dĺžka = {{m|10.8|m}} | šírka = {{m|3.9|m}} | výška = {{m|3.3|m}} | hmotnosť = 55 [[tona|ton]] | zavesenie = | rýchlosť na ceste = {{km|75-80|m}}/h | rýchlosť mimo cesty = 48 km/h | dosah = {{km|500|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Вес танка и БМП на платформе "Армата" рассекретили на "Армии-2019" | url = https://rg.ru/2019/06/28/ves-tanka-i-bmp-na-platforme-armata-rassekretili-na-armii-2019.html | vydavateľ = rg.ru | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | hlavná výzbroj = {{mm|125}} kanón 2A82 | druhotná výzbroj = 1 × {{mm|12.7}} [[guľomet]] typu Kord a 1 × {{mm|7.62}} [[guľomet]] typu [[PKTM]] | pancier = kompozitný | motor = A-85-3A | posádka = 3 (veliteľ, strelec, vodič) | výkon motora = 1 500 hp (1 119 kW) | pomer výkonu = | objem paliva = }} '''T-14''' (Objekt 148) je projekt ruského [[hlavný bojový tank|hlavného bojového tanku]], ktorý reprezentuje novú generáciu tankov vyrobených na princípe univerzálnej podvozkovej platformy [[Armata]]. Vyvíjaný firmou [[UralVagonZavod]] v [[Nižnij Tagil|Nižnom Tagile]]. Do výzbroje ruských ozbrojených síl sa má zavádzať niekedy v rokoch 2023 až 2025. == Vznik a vývoj == V roku 2010 došlo k zrušeniu projektu tanku T-95 a tak začal Uralvagonzavod pracovať na štúdii "Armata" (Výzbroj). Výsledkom tejto štúdie bol Objekt 148, ktorý vychádza z výsledkov vývoja tanku T-95. V roku 2012 ruská armáda obmedzila objednávky [[T-90]] a začala sa pripravovať na príchod nového tanku. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to príliš dobré rozhodnutie, pretože pri vývoji tanku T-14 došlo k mnohoročnému omeškaniu. Ešte v roku 2013 ruská televízia [[RT News]] uviedla, že ruská armáda do konca roku 2020 získa 2300 kusov týchto tankov.<ref name="VZ.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Viatkin, J. | odkaz na autora = | titul = Sledujuščij - T-14 | url = http://vz.ru/society/2013/9/26/652197.html | dátum vydania = 26.09.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.04.2015 | vydavateľ = vz.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Koncom roku 2015 však uzavrelo ruské ministerstvo obrany zmluvu so spoločnosťou Uralvagonzavod na dodávku len 132 kusov tankov T-14, ťažkých bojových vozidiel pechoty [[T-15]] a obrnené uvoľňovacie vozidlo T-16. Išlo o experimentálnu várku techniky, ktorá mala byť dodaná v období od konca roku 2018 do začiatku roku 2021 a mala slúžiť na štátne skúšky. Podľa vyjadrenia vtedajšieho námestníka ministra obrany Ruskej federácie Jurija Borisova z februára 2018 tento kontrakt na experimentálnu vojenskú techniku počíta s dodávkou dvoch práporov tankov T-14. Keďže jeden prápor pozostáva v ruskej armáde z 31 tankov, malo by byť vyrobených 62 tankov T-14. Začiatok dodávok tankov bol posunutý z roku 2018 na rok 2019 a neskôr až na rok 2020. Nakoniec sa výrobu tankov podarilo rozbehnúť až v roku 2021 a v súlade s tým sa posunulo aj načasovanie začiatku štátnych skúšok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = В "Ростехе" сообщили о запуске серийного производства танка "Армата" | url = https://www.interfax.ru/russia/812466 | vydavateľ = interfax.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa vyjadrenia Alexandra Šestakova majú byť tieto skúšky ukončené v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://tass.ru/armiya-i-opk/12984269? | vydavateľ = tass.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sériová výroba a dodávky nových strojov na platforme Armata sa začnú najskôr v rokoch 2023-2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Сборка танков Т-14 "Армата" для опытно-войсковой эксплуатации | url = https://bmpd.livejournal.com/4139814.html | vydavateľ = bmpd.livejournal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem pomalej výroby v továrni UralVagonZavod je problémom aj vysoká cena tankov T-14, na ktoré nakoniec ruská armáda nemá dostatok zdrojov. Napríklad cena za jeden kus dvojnásobne prevyšuje cenu za nemecký tank [[Leopard 2]].<ref>Beskid, J., 2016, [http://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_03_2016.pdf Prezbrojovanie ruských ozbrojených síl Plány a realita.] Obrana, 24, 3, s. 22</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Grohmann, J | titul = Tank T-14 Armata, drahá budúcnosť ruskej armády | url = http://tech.sme.sk/c/20166439/tank-t-14-armata-draha-buducnost-ruskej-armady.html | dátum vydania = 20.05.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.11.2016 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Grohmann, J | titul = Výrobce tanku T-14 Armata se utápí v problémech | url = http://www.armadninoviny.cz/vyrobce-t-14-armata-se-potapi-v-problemech.html | dátum vydania = 16.08.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.11.2016 | vydavateľ = armadninoviny.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Nezanedbateľný problém je aj zložitosť ovládania tanku, ktorý si vyžaduje 12 až 18 mesačný výcvik, ktorý sa nedá realizovať s bežnými brancami, ale bude si vyžadovať vojakov z povolania. == Charakteristika == Bojový tank T-14 má automaticky ovládanú vežu bez ľudskej osádky. Do veže je zabudovaný diaľkovo ovládaný kanón 2A82 kalibru {{mm|125}}.<ref>[http://fmso.leavenworth.army.mil/OEWatch/201503/201503.pdf Technical Specifications of Russia’s T-14, ‘Armata’ Chassied Tank]OE WATCH, Foreign Military Studies Office, 5, 3, March 2015, s. 53</ref> Z veže sa dajú odpaľovať aj diaľkovo navádzané protitankové strely. Osádku tvoria traja vojaci, ktorí sedia v oddelenom priestore, ktorý je chránený viacvrstvovým kompozitným pancierom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ptičkin, S | odkaz na autora = | titul = Tank deržit krugovuju oboronu | url = http://www.rg.ru/2015/02/02/tank.html | dátum vydania = 02.02.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rg.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Armata Universal Combat Platform}} == Externé zdroje == * Sledujuščij – Т-14 [http://vz.ru/society/2013/9/26/652197.html Dostupné online] [[Kategória:Ruské tanky]] [[Kategória:Hlavné bojové tanky]] [[Kategória:Tanky po studenej vojne]] o9k7nq4o3o7yhdgw4tykbmvdy7mej9y E-SENS 0 575917 7429040 6890438 2022-08-22T21:50:14Z AdamskZ 222743 Pridanie dôveryhodných zdrojov wikitext text/x-wiki {{wikify}} {{DISPLAYTITLE:e-SENS}} '''e-SENS''' [[www.esens.eu]]''(Electronic Simple European Networked Services)'' je rozsiahly pilotný projekt (LSP), ktorý stelesňuje predstavu o vývoji európskeho digitálneho trhu prostredníctvom inovatívnych ICT riešení. Projekt je spolufinancovaný z programu pre inovácie (CIP ICT-PSP), ktorý sa zameriava na podporu inovácií a konkurencieschopnosti prostredníctvom širšieho zavádzania informačných a komunikačných technológií (ICT) a ich čo najlepšieho využitia občanmi, vládami a podnikmi s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť. Projekt konsoliduje, zlepšuje a rozširuje technické riešenia na podporu elektronickej interakcie s orgánmi verejnej správy v celej Európskej [[Európska únia|únii]]. Projekt bol začatý 01. apríla 2013 a jeho ukončenie bolo pôvodne naplánované na 01. apríl 2016. Na základe rozhodnutia Európskej komisie došlo k predĺženiu projektu o 12 mesiacov do 31. marca 2017. Konzorcium sa skladá z viac ako 100 subjektov zastupujúcich verejné orgány, podniky a akademickú obec [[Česko|Česka]], [[Dánsko|Dánska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Taliansko|Talianska]], [[Írsko|Írska]], [[Luxembursko|Luxemburska]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Holandsko|Holandska]], [[Nórsko|Nórska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Grécko|Grécka]], [[Slovensko|Slovenska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Španielsko|Španielska]], [[Švédsko|Švédska]] a [[Turecko|Turecka]], OpenPEPPOL a ETSI. Koordinátor projektu je Ministerstvo spravodlivosti Severného Porýnia-Vestfálska v Nemecku. == Ciele == e-SENS si kladie za cieľ zjednodušiť cezhraničné digitálne verejné služby v Európe prostredníctvom rozvoja generických a opätovne použiteľných technických komponentov (stavebných blokov) pre bezproblémovú elektronickú komunikáciu. Projekt sa usiluje o podporu interoperability medzi verejnými službami v Európe na základe existujúcich riešení. e-SENS umožní zlepšiť cezhraničné procesy v rámci EÚ tým, že uľahčí spoločnostiam založiť svoje podnikanie v elektronickej podobe; umožní elektronické postupy zadávania verejných zákaziek pre podniky; vytvorí bezproblémový prístup do právnych systémov v EÚ a uľahčí používanie služby zdravotnej starostlivosti v zahraničí v nutných prípadoch. e-SENS integruje výstupy z prechádzajúcich rozsiahlych projektov (LSP) v oblasti e-ID (STORK), elektronického zdravotníctva ([http://www.epsos.eu epSOS]), elektronickej justície ([http://www.e-codex.eu e-CODEX]), elektronického zadávania verejných zákaziek ([http://www.peppol.eu/ PEPPOL]) a e-Business (SPOCS). e-SENS podporuje zavádzanie európskych politík (hlavne [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52010DC0245&from=SK Digitálnej agendy pre Európu]) a radu smerníc a nariadení súvisiacich s politikami jednotného digitálneho trhu. == Hlavné oblasti == Úlohou e-SENS je dať k dispozícii komplexnú sadu stavebných blokov pre udržateľné európske infraštruktúry medzisektorových služieb. Špecifikácie, ktoré sú vyvíjané, prispejú k zavedeniu Európskeho rámca interoperability pre základné cezhraničné verejné služby v Európe. Technické riešenia projektu e-SENS sú založené z nasledujúcich kompetenčných zoskupení: e-Delivery, e-Dokumenty, e-Identita a elektronický podpis. Tieto základné stavebné kamene sú určené pre univerzálne použitie v rôznych oblastiach e-Governmentu. ===e-Delivery=== Cieľom e-SENS stavebného bloku "e-Delivery" je vytvoriť spoločnú infraštruktúru vyhovujúcu požiadavkám cezhraničnej komunikácie medzi aplikáciami e-Governmentu v rôznych oblastiach. e-Delivery je založené na koncepte štvorvrstvového modelu, kde si koncové entity vymieňajú správy prostredníctvom sprostredkovateľa brány. Táto spoločná dopravná infraštruktúra využíva prácu predošlých LSP a kombinuje ich výsledky v modulárnom prístupe. Cieľom je, aby infraštruktúry použité v iných LSP konvergovali v priebehu času k tomuto spoločnému štandardu. Spoločná e-Delivery infraštruktúra nenahradzuje existujúcu infraštruktúru, ale na miesto nej sa zameriava na transparentné prepojenie existujúcich elektronických doručovacích komunít. Komunity zriadené členskými štátmi pre všeobecné použitie e-Governmentu, sektorovo orientované komunity ako je elektronické zadávanie verejných zákaziek, elektronické zdravotníctvo a elektronická justícia. ===e-Dokumenty=== Stavebný blok e-Dokumenty je súčasťou kontajneru, ktorý je možné použiť k zabaleniu materiálov alebo dokumentov pre e-Delivery. To podporuje rôzne typy elektronických dokumentov: štruktúrované, neštruktúrované, obrázky, binárne sekvencie a ďalšie. Prístup e-Dokumentov e-SENS je založený na výsledkoch predchádzajúceho projektu LSP a zahŕňa niekoľko už existujúcich modulov. Stavebný blok e-Dokumenty nie je určený k tomu, aby nahradil existujúce riešenia pre kontajnery e-Dokumentov, ale aby vytvoril možnosť konsolidovaného riešenia naprieč sektormi. V štvorúrovňovom (four-corner) modely prijatom v rámci e-SENS projektu oskytujú e-Dokumenty štandard iba pre komunikačné cesty medzi bránami – napriek tomu môže tento stavebný blok podporovať výmenu dát medzi bránami a subjektmi pokiaľ je to požadované členským štátom. U konsolidovanej zložky e-Dokument sa očakáva, že bude riešiť niekoľko rôznych cieľov, ako je podpora pre viac užitočné zaťaženie, elektronické podpisy priradené k užitočným zaťaženiam, e-Delivery smerovanie informácií a metadata popisujúce užitočné zaťaženie. ===e-Identita=== Cieľom e-SENS stavebného bloku e-Identita (e-ID) je vytvoriť uznanie hraníc a elektronického identifikačného overenia, ktoré splňuje požiadavky stanovené pre aplikácie e-Governmentu v rôznych doménach. e-SENS tak umožní podnikom, občanom a štátnym zamestnancom používať v súčasnej dobe rozšírené (národné) identity v cezhraničných verejných a súkromných službách. Riešenie zahŕňa know-how získané v rámci projektu STORK, ktorý bol vyvinutý s cieľom poskytovať infraštruktúru pre cezhraničné používanie vládnych elektronických identít a výmenu atribútov, vrátane rolí a mandátov podľa potreby rôznych on-line služieb. Stavebný blok e-ID realizovaný v rámci e-SENS vyvíja integrovaný rámec pre spracovanie e-ID tým, že ťaží zo skúsenosti získaných v tejto oblasti od tvorcov iných LSP. V rámci e-ID je riešených tiež niekoľko ďalších tém, ktoré boli mimo pôsobnosť predchádzajúcich projektov a sú riešené v e-SENS, napr. možnosť využitia samosprávnych on-line identít zameraných na užívateľov (založených na ID cloude alebo iných typoch spotrebiteľských ID), ktoré by mohli byť v rámci verejných služieb skúmané. ===Elektronický podpis=== Práca v oblasti [[Elektronický podpis|elektronického podpisu]] má za cieľ zavedenie cezhraničných interoperabilných komponentov pre bezpečné overovanie infraštruktúry v rôznych doménach. Stavebný blok elektronického podpisu a jeho súčasti dodržujú právny rámec a rámec interoperability (právne predpisy EÚ pre elektronický podpis a rámec normy EÚ pre elektronický podpis) a dokazujú, že skutočná interoperabilita je možná. Architektúra ICT preto zahŕňa rámec normy EÚ pre elektronický podpis tak, ako je upravený v špecifikácií. e-SENS elektronický podpis je založený na Nariadení č. 910/2014 o elektronickej identifikácií a službách vytvárajúcich dôveru pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (eIDAS), ktoré bude tiež podporovať. == Skutočné testovanie technických častí == Cieľom testovania v reálnom živote (pilotáže) je preukázať, že nasadenie ICT v cezhraničných službách v reálnom živote medzi jednotlivými štátmi v Európe je vykonateľné. Vyvinuté stavebné bloky sú implementované vo výrobných pilotných prostriedkoch, kde môžu prebiehať skutočné transakcie medzi orgánmi verejnej správy, alebo medzi nimi a európskymi občanmi a podnikmi na základe technologických stavebných kameňov. e-SENS pilotáž ukazuje, že bezproblémová elektronická komunikácia s EÚ v rámci EÚ možná. Aktuálne transakcie medzi podnikmi/občanmi a verejnou správou budú na základe základných stavebných blokov k dispozícií v nasledujúcich oblastiach: ===e-Procurement (Elektronické zadávanie verejných zákaziek)=== Cieľom e-SENS v oblasti e-Procurement je, aby sa cezhraničné elektronické zadávanie verejných zákaziek posunulo na vyššiu úroveň, aby podporovalo zavádzanie nových Smerníc o verejných zákazkách (2014/2/EU, 2014/25/EU) a pokračovala štandardizácia procesov zadávania verejných zákaziek. To zahŕňa potrebu rozvíjať špecifikácie a služby pre proces vedúci k zadaniu verejnej zákazky (predzadávanie výberových konaní), rovnako ako pokračujúce úsilie o zefektívnenie procesov pre objednávanie a fakturáciu (zadávanie výberových konaní). ===e-Health (Elektronické zdravotníctvo)=== Oblasť cezhraničnej zdravotnej služby je v súčasnosti z veľkej časti riadená Smernicou 2011/24/EU o uplatňovaní práv pacientov v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá poskytuje celkový právny rámec pre pilotáž elektronického zdravotníctva v rámci projektu e-SENS (ako aj Nariadenia č. 883/2004 a Nariadenia 987/2009). Prípady použitia pilotáže umožnia v reálnom čase overenie poistenia (elektronické potvrdenie), prístup k záznamom pacientov od profesionálov starostlivosti o zdravie a schopnosť získať lieky predpísané v domovskej krajine pacienta (elektronický lekársky predpis). ===Služby pre podnikateľov=== Cieľom e-SENS v oblasti služieb pre podnikateľov je umožniť bezproblémové cezhraničné procesy a postupy medzi orgánmi verejnej správy a podnikmi, ktoré majú byť vykonané online. To znamená potrebu rozvíjať a vyvíjať špecifikácie a služby pre cezhraničné alebo vnútroštátne procesy súvisiace s registráciou podnikania v inom členskom štáte alebo v pridruženej zemi, rovnako ako pokračujúce úsilie o zefektívnenie procesov pre registráciu podnikateľskej činnosti. Práca vykonaná v rámci služieb pre podnikateľov bude podporovať tiež ďalší vývoj Smernice týkajúcej sa prepojenia ústredných, obchodných a podnikových registrov (2012/17/EÚ). ===Elektronická justícia=== Cieľom e-SENS v oblasti elektronickej justície je zjednodušiť prístup k cezhraničným právnym postupom a právnym prostriedkom pre občanov a podniky. Elektronická justícia je špecifická nezávislá oblasť v rámci e-Governmentu, ale nie je obmedzená na jednu konkrétnu oblasť práva. Elektronická justícia je vnímaná ako horizontálna téma zahrňujúca všetky oblasti práva, ktoré majú cezhraničný rozmer, vrátane mnohých oblastí občianskeho a trestného práva. Prípady použitia pilotáže e-SENS sa vzťahujú k manželskej a rodičovskej zodpovednosti (v súlade s Nariadením 2201/2003) a k Európskemu príkazu zachovaniu účtu (podľa Nariadenia 655/2014). == Zaistenie trvalej udržiteľnosti == Výstupy projektu e-SENS sú v centre budúcej platformy základných služieb pre cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej správy plánovaných v rámci infraštruktúry digitálnych služieb definovanej v Nariadení pre prepojenie Európy (CEF – Connecting Europe Facility). [[Kategória:Projekty informačných technológií]] [[Kategória:Európska únia]] e5whrlp7uhanr7e55j88iizonp6twvd 7429082 7429040 2022-08-23T07:16:08Z DurMar12 181423 pridaný externý odkaz, referencie, malá úprava textu wikitext text/x-wiki {{wikify}} {{DISPLAYTITLE:e-SENS}} '''e-SENS''' ''(Electronic Simple European Networked Services)'' je rozsiahly pilotný projekt (LSP), ktorý stelesňuje predstavu o vývoji európskeho digitálneho trhu prostredníctvom inovatívnych ICT riešení. Projekt je spolufinancovaný z programu pre inovácie (CIP ICT-PSP), ktorý sa zameriava na podporu inovácií a konkurencieschopnosti prostredníctvom širšieho zavádzania informačných a komunikačných technológií (ICT) a ich čo najlepšieho využitia občanmi, vládami a podnikmi s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť. Projekt konsoliduje, zlepšuje a rozširuje technické riešenia na podporu elektronickej interakcie s orgánmi verejnej správy v celej Európskej [[Európska únia|únii]]. Projekt bol začatý 01. apríla 2013 a jeho ukončenie bolo pôvodne naplánované na 01. apríl 2016. Na základe rozhodnutia Európskej komisie došlo k predĺženiu projektu o 12 mesiacov do 31. marca 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = e-SENS officially extended! | url = http://www.esens.eu/content/e-sens-officially-extended | vydavateľ = esens.eu | dátum vydania = 2016-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> Konzorcium sa skladá z viac ako 100 subjektov zastupujúcich verejné orgány, podniky a akademickú obec [[Česko|Česka]], [[Dánsko|Dánska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Taliansko|Talianska]], [[Írsko|Írska]], [[Luxembursko|Luxemburska]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Holandsko|Holandska]], [[Nórsko|Nórska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Grécko|Grécka]], [[Slovensko|Slovenska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Španielsko|Španielska]], [[Švédsko|Švédska]] a [[Turecko|Turecka]], OpenPEPPOL a ETSI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komisia vyčlení 13,7 milióna EUR na podporu cezhraničných digitálnych verejných služieb | url = https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_13_778 | vydavateľ = ec.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Koordinátor projektu je Ministerstvo spravodlivosti Severného Porýnia-Vestfálska v Nemecku. == Ciele == e-SENS si kladie za cieľ zjednodušiť cezhraničné digitálne verejné služby v Európe prostredníctvom rozvoja generických a opätovne použiteľných technických komponentov (stavebných blokov) pre bezproblémovú elektronickú komunikáciu. Projekt sa usiluje o podporu interoperability medzi verejnými službami v Európe na základe existujúcich riešení. e-SENS umožní zlepšiť cezhraničné procesy v rámci EÚ tým, že uľahčí spoločnostiam založiť svoje podnikanie v elektronickej podobe; umožní elektronické postupy zadávania verejných zákaziek pre podniky; vytvorí bezproblémový prístup do právnych systémov v EÚ a uľahčí používanie služby zdravotnej starostlivosti v zahraničí v nutných prípadoch. e-SENS integruje výstupy z prechádzajúcich rozsiahlych projektov (LSP) v oblasti e-ID (STORK), elektronického zdravotníctva ([http://www.epsos.eu epSOS]), elektronickej justície ([http://www.e-codex.eu e-CODEX]), elektronického zadávania verejných zákaziek ([http://www.peppol.eu/ PEPPOL]) a e-Business (SPOCS). e-SENS podporuje zavádzanie európskych politík (hlavne [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52010DC0245&from=SK Digitálnej agendy pre Európu]) a radu smerníc a nariadení súvisiacich s politikami jednotného digitálneho trhu. == Hlavné oblasti == Úlohou e-SENS je dať k dispozícii komplexnú sadu stavebných blokov pre udržateľné európske infraštruktúry medzisektorových služieb. Špecifikácie, ktoré sú vyvíjané, prispejú k zavedeniu Európskeho rámca interoperability pre základné cezhraničné verejné služby v Európe. Technické riešenia projektu e-SENS sú založené z nasledujúcich kompetenčných zoskupení: e-Delivery, e-Dokumenty, e-Identita a elektronický podpis. Tieto základné stavebné kamene sú určené pre univerzálne použitie v rôznych oblastiach e-Governmentu. ===e-Delivery=== Cieľom e-SENS stavebného bloku "e-Delivery" je vytvoriť spoločnú infraštruktúru vyhovujúcu požiadavkám cezhraničnej komunikácie medzi aplikáciami e-Governmentu v rôznych oblastiach. e-Delivery je založené na koncepte štvorvrstvového modelu, kde si koncové entity vymieňajú správy prostredníctvom sprostredkovateľa brány. Táto spoločná dopravná infraštruktúra využíva prácu predošlých LSP a kombinuje ich výsledky v modulárnom prístupe. Cieľom je, aby infraštruktúry použité v iných LSP konvergovali v priebehu času k tomuto spoločnému štandardu. Spoločná e-Delivery infraštruktúra nenahradzuje existujúcu infraštruktúru, ale na miesto nej sa zameriava na transparentné prepojenie existujúcich elektronických doručovacích komunít. Komunity zriadené členskými štátmi pre všeobecné použitie e-Governmentu, sektorovo orientované komunity ako je elektronické zadávanie verejných zákaziek, elektronické zdravotníctvo a elektronická justícia. ===e-Dokumenty=== Stavebný blok e-Dokumenty je súčasťou kontajneru, ktorý je možné použiť k zabaleniu materiálov alebo dokumentov pre e-Delivery. To podporuje rôzne typy elektronických dokumentov: štruktúrované, neštruktúrované, obrázky, binárne sekvencie a ďalšie. Prístup e-Dokumentov e-SENS je založený na výsledkoch predchádzajúceho projektu LSP a zahŕňa niekoľko už existujúcich modulov. Stavebný blok e-Dokumenty nie je určený k tomu, aby nahradil existujúce riešenia pre kontajnery e-Dokumentov, ale aby vytvoril možnosť konsolidovaného riešenia naprieč sektormi. V štvorúrovňovom (four-corner) modely prijatom v rámci e-SENS projektu poskytujú e-Dokumenty štandard iba pre komunikačné cesty medzi bránami – napriek tomu môže tento stavebný blok podporovať výmenu dát medzi bránami a subjektmi pokiaľ je to požadované členským štátom. U konsolidovanej zložky e-Dokument sa očakáva, že bude riešiť niekoľko rôznych cieľov, ako je podpora pre viac užitočné zaťaženie, elektronické podpisy priradené k užitočným zaťaženiam, e-Delivery smerovanie informácií a metadata popisujúce užitočné zaťaženie. ===e-Identita=== Cieľom e-SENS stavebného bloku e-Identita (e-ID) je vytvoriť uznanie hraníc a elektronického identifikačného overenia, ktoré splňuje požiadavky stanovené pre aplikácie e-Governmentu v rôznych doménach. e-SENS tak umožní podnikom, občanom a štátnym zamestnancom používať v súčasnej dobe rozšírené (národné) identity v cezhraničných verejných a súkromných službách. Riešenie zahŕňa know-how získané v rámci projektu STORK, ktorý bol vyvinutý s cieľom poskytovať infraštruktúru pre cezhraničné používanie vládnych elektronických identít a výmenu atribútov, vrátane rolí a mandátov podľa potreby rôznych on-line služieb. Stavebný blok e-ID realizovaný v rámci e-SENS vyvíja integrovaný rámec pre spracovanie e-ID tým, že ťaží zo skúsenosti získaných v tejto oblasti od tvorcov iných LSP. V rámci e-ID je riešených tiež niekoľko ďalších tém, ktoré boli mimo pôsobnosť predchádzajúcich projektov a sú riešené v e-SENS, napr. možnosť využitia samosprávnych on-line identít zameraných na užívateľov (založených na ID cloude alebo iných typoch spotrebiteľských ID), ktoré by mohli byť v rámci verejných služieb skúmané. ===Elektronický podpis=== Práca v oblasti [[Elektronický podpis|elektronického podpisu]] má za cieľ zavedenie cezhraničných interoperabilných komponentov pre bezpečné overovanie infraštruktúry v rôznych doménach. Stavebný blok elektronického podpisu a jeho súčasti dodržujú právny rámec a rámec interoperability (právne predpisy EÚ pre elektronický podpis a rámec normy EÚ pre elektronický podpis) a dokazujú, že skutočná interoperabilita je možná. Architektúra ICT preto zahŕňa rámec normy EÚ pre elektronický podpis tak, ako je upravený v špecifikácií. e-SENS elektronický podpis je založený na Nariadení č. 910/2014 o elektronickej identifikácií a službách vytvárajúcich dôveru pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (eIDAS), ktoré bude tiež podporovať. == Skutočné testovanie technických častí == Cieľom testovania v reálnom živote (pilotáže) je preukázať, že nasadenie ICT v cezhraničných službách v reálnom živote medzi jednotlivými štátmi v Európe je vykonateľné. Vyvinuté stavebné bloky sú implementované vo výrobných pilotných prostriedkoch, kde môžu prebiehať skutočné transakcie medzi orgánmi verejnej správy, alebo medzi nimi a európskymi občanmi a podnikmi na základe technologických stavebných kameňov. e-SENS pilotáž ukazuje, že bezproblémová elektronická komunikácia s EÚ v rámci EÚ možná. Aktuálne transakcie medzi podnikmi/občanmi a verejnou správou budú na základe základných stavebných blokov k dispozícií v nasledujúcich oblastiach: ===e-Procurement (Elektronické zadávanie verejných zákaziek)=== Cieľom e-SENS v oblasti e-Procurement je, aby sa cezhraničné elektronické zadávanie verejných zákaziek posunulo na vyššiu úroveň, aby podporovalo zavádzanie nových Smerníc o verejných zákazkách (2014/2/EU, 2014/25/EU) a pokračovala štandardizácia procesov zadávania verejných zákaziek. To zahŕňa potrebu rozvíjať špecifikácie a služby pre proces vedúci k zadaniu verejnej zákazky (predzadávanie výberových konaní), rovnako ako pokračujúce úsilie o zefektívnenie procesov pre objednávanie a fakturáciu (zadávanie výberových konaní). ===e-Health (Elektronické zdravotníctvo)=== Oblasť cezhraničnej zdravotnej služby je v súčasnosti z veľkej časti riadená Smernicou 2011/24/EU o uplatňovaní práv pacientov v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá poskytuje celkový právny rámec pre pilotáž elektronického zdravotníctva v rámci projektu e-SENS (ako aj Nariadenia č. 883/2004 a Nariadenia 987/2009). Prípady použitia pilotáže umožnia v reálnom čase overenie poistenia (elektronické potvrdenie), prístup k záznamom pacientov od profesionálov starostlivosti o zdravie a schopnosť získať lieky predpísané v domovskej krajine pacienta (elektronický lekársky predpis). ===Služby pre podnikateľov=== Cieľom e-SENS v oblasti služieb pre podnikateľov je umožniť bezproblémové cezhraničné procesy a postupy medzi orgánmi verejnej správy a podnikmi, ktoré majú byť vykonané online. To znamená potrebu rozvíjať a vyvíjať špecifikácie a služby pre cezhraničné alebo vnútroštátne procesy súvisiace s registráciou podnikania v inom členskom štáte alebo v pridruženej zemi, rovnako ako pokračujúce úsilie o zefektívnenie procesov pre registráciu podnikateľskej činnosti. Práca vykonaná v rámci služieb pre podnikateľov bude podporovať tiež ďalší vývoj Smernice týkajúcej sa prepojenia ústredných, obchodných a podnikových registrov (2012/17/EÚ). ===Elektronická justícia=== Cieľom e-SENS v oblasti elektronickej justície je zjednodušiť prístup k cezhraničným právnym postupom a právnym prostriedkom pre občanov a podniky. Elektronická justícia je špecifická nezávislá oblasť v rámci e-Governmentu, ale nie je obmedzená na jednu konkrétnu oblasť práva. Elektronická justícia je vnímaná ako horizontálna téma zahrňujúca všetky oblasti práva, ktoré majú cezhraničný rozmer, vrátane mnohých oblastí občianskeho a trestného práva. Prípady použitia pilotáže e-SENS sa vzťahujú k manželskej a rodičovskej zodpovednosti (v súlade s Nariadením 2201/2003) a k Európskemu príkazu zachovaniu účtu (podľa Nariadenia 655/2014). == Zaistenie trvalej udržateľnosti == Výstupy projektu e-SENS sú v centre budúcej platformy základných služieb pre cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej správy plánovaných v rámci infraštruktúry digitálnych služieb definovanej v Nariadení pre prepojenie Európy (CEF – Connecting Europe Facility). == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.esens.eu/ Oficiálna stránka projektu] {{eng icon}} [[Kategória:Projekty informačných technológií]] [[Kategória:Európska únia]] 698xpc792hlf2eqc9l2ld497du8z6dj Portál:Vatikán/Denné udalosti/10 10 100 583516 7429047 6596780 2022-08-22T21:58:17Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Prohaszka_Ottokar4.jpg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Šablóna:Obrázok s popisom | obrázok = | meno = [[Ottokár Prohászka]] | rám = none | veľkosť = 150px }} * [[1702]] – narodil sa [[František Borgia Kéri]], uhorský jezuita, fyzik a astronóm (†&nbsp;[[1768]]) * [[1858]] – narodil sa [[Ottokár Prohászka]], uhorský rímskokatolícky biskup (†&nbsp;[[1927]]) * [[1866]] – narodil sa [[Josef Gross]], český rímskokatolícky biskup (†&nbsp;[[1931]]) * [[1945]] − narodil sa [[Antonio Cañizares Llovera]], španielsky kardinál <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Vatikán]]</noinclude> ce92jgwtpqrg7o49s1o955b5742bahu Portál:Vatikán/Denné udalosti/11 01 100 584350 7429043 6381416 2022-08-22T21:56:13Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Romza02.jpg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Šablóna:Obrázok s popisom | obrázok = | meno = [[Teodor Romža]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1503]] – [[Július II.]] sa stal 216. pápežom po [[Pius III.|Piovi III.]] * [[1512]] – verejnosti bola prvýkrát sprístupnená výzdoba stropu [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] od [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]] * [[1625]] – narodil sa [[Oliver Plunkett|svätý Oliver Plunkett]], írsky arcibiskup (†&nbsp;[[1681]]) * [[1711]] – narodil sa [[Štefan Gažo]], slovenský jezuitský filozof a teológ (†&nbsp;[[1755]]) * [[1932]] – narodil sa [[Francis Arinze]], nigérijský kardinál * [[1947]] – bol zavraždený blahoslavený [[Teodor Romža]], rusínsky gréckokatolícky biskup a mučeník (*&nbsp;[[1911]]) * [[1950]] – pápež [[Pius XII.]] vyhlásil v apoštolskej konštitúcii ''Munificentissimus Deus'' dogmu [[Mária (matka Ježiša)#Nanebovzatie Panny Márie|Nanebovzatia Panny Márie]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Vatikán]]</noinclude> 8esa031xcsavhh1gevk1kctj0eyg214 Jozef Uhler 0 584637 7429084 7071054 2022-08-23T07:33:59Z 213.160.163.81 Update wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jozef Uhler | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Starosta [[Bratislava - Jarovce]] | Začiatok obdobia = [[2018]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = Poslanec [[Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy]] | Začiatok obdobia2= 2010 | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = Poslanec zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3= 2017 | Koniec obdobia3 = | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1976|4|3}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]{{break}}}[[Paneurópska vysoká škola]] | Profesia = IT | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = [https://dennikn.sk/autor/uhler/ Jozef Uhler BLOG] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[JUDr.]] [[Mgr.]] '''Jozef Uhler''' (* [[3. apríl]] [[1976]]) je slovenský komunálny politik, občiansky aktivista a starosta [[Bratislava – mestská časť Jarovce|mestskej časti Bratislava - Jarovce]]. V súčasnosti pôsobí aj ako poslanec [[Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy]] za mestskú časť [[Bratislava - Jarovce]], kde od roku 2010 zastáva pozíciu predsedu Komisie dopravy a informačných systémov MsZ, a ako poslanec v zastupiteľstve [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]]. == Vzdelanie == Vyštudoval informatiku na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (dnes FMFI UK). Titul Mgr. získal za diplomovú prácu na tému elektronické peniaze v roku 1999. Vzdelanie si neskôr rozšíril štúdiom práva na Fakulte práva [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy v Bratislave]], kde v roku 2016 úspešne zložil rigoróznu skúšku a získal titul JUDr. so špecializáciou na trestné právo. == Profesionálna kariéra == Profesionálnu kariéru začal počas štúdia informatiky ako správca počítačovej siete slovenského vydavateľstva Slovart, spol. s.r.o. a spoločnosti Intecom France SARL. Následne spolu so spolužiakmi z vysokej školy založil spoločnosť open systems s.r.o., kde sa aktívne venuje správe počítačových sietí – ako špecialista na informačné technológie a systémový architekt. Od roku 2011 do roku 2019 pôsobil ako člen Dozornej rady [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava, a.s.]], kde bol štyri roky predsedom a štyri roky podpredsedom. V roku 2010 sa tiež stal členom trestného senátu Okresného súdu Bratislava V., kde pôsobil do roku 2018. O rok neskôr prijal aj funkciu predsedu Rady školy Základnej školy s materskou školou, Trnková 1, Bratislava-Jarovce, kde ukončil pôsobenie po zvolení za starostu. == Politická činnosť == Prvýkrát kandidoval na poslanca mestského zastupiteľstva za mestskú časť Jarovce v roku 2010 za koalíciu pravicových strán SDKÚ-DS, MOST-HÍD, KDH, SaS a OKS. Dôveru mu prejavilo vyše 53 % voličov. Poslanecký mandát obhájil aj v roku 2014 kandidatúrou s podporou koalície strán SDKÚ-DS, MOST-HÍD, SaS a Sieť, so ziskom 83 % celkových odovzdaných hlasov. Hlasoval za predaj PKO firmám zo skupiny J&T<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volebná pomôcka pre Bratislavčanov: ako hlasovali poslanci v kľúčových momentoch|url=https://dennikn.sk/1243768/volebna-pomocka-pre-bratislavcanov-ako-hlasovali-poslanci-v-klucovych-momentoch-interaktivne-infografiky/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-11-04|dátum prístupu=2020-07-18|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Dugovič}}</ref> a na hlasovaní o zákaze hazardu sa nezúčastnil z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava zo zákulisia|url=https://www.facebook.com/BratislavaZoZakulisia/photos/a.1500977843486785/1808143622770204/?type=3|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-07-18|jazyk=sk}}</ref> V komunálnych voľbách v roku 2018 získal ako nezávislý kandidát 74 % a stal sa poslancom mestského zastupiteľstva v treťom volebnom období. V mestskom zastupiteľstve hlavného mesta SR Bratislavy pôsobí už tretie volebné obdobie ako predseda Komisie dopravy a informačných systémov. Súbežne tiež úspešne kandidoval na poslanca Miestneho zastupiteľstva v Jarovciach, kde v troch voľbách po sebe získal najvyššiu podporou spomedzi všetkých kandidátov. V roku 2018 sa stal starostom so ziskom 71,4% hlasov. V júni 2016 na tlačovej besede<ref> TASR. "Prvým kandidátom na post predsedu Bratislavského kraja je J. Uhler." In: [http://www.teraz.sk/regiony/prvy-kandidat-predseda-bsk-uhler/201571-clanok.html www.teraz.sk] (cit. 2016-10-27)</ref> ohlásil záujem kandidovať na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2017 ako nezávislý kandidát. Za predsedu [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] nebol zvolený.<ref>https://www.aktuality.sk/clanok/532749/volby-do-vuc-bratislavsky-kraj-vysledky/</ref> == Občiansky aktivizmus == Je spoluzakladateľom OZ VERITAS, ktorého hlavným cieľom je "podporovať dobré veci", čo má občianske združenie aj vo svojom logu. Na základe jeho iniciatívy sa podarilo zrekonštruovať dvor materskej školy v Jarovciach, vybudovať dopravné ihrisko, zrekonštruovať hokejbalové ihrisko, zmodernizovať triedy základnej školy, zreštaurovať kultúrne pamiatky, podporovať vznik a udržanie detských futbalových družstiev, vyrobiť dokumentárny film o tradíciách v mestskej časti Jarovce, podporiť vznik edukačného videoklipu k piesni o vybraných slovách, každoročne organizovať akcie zamerané na podporu vypĺňania voľného času detí a mnoho ďalších vecí. Jozef Uhler od roku 2009 vydáva aj jediné miestne periodikum Jarovské noviny,<ref>Jarovské noviny, [http://www.jarovskenoviny.sk www.jarovskenoviny.sk]</ref> ktoré ako šéfredaktor napĺňa obsahom, graficky pripravuje a zároveň financuje. == Osobný život == Je ženatý a má dvoch synov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://zastupitelstvo.bratislava.sk/145488-sk/uhler-jozef/ Jozef Uhler na MsZ] * [http://www.jarovce.sk/?page=starosta Jozef Uhler v MČ Bratislava-Jarovce] * [https://dennikn.sk/autor/uhler/ Jozef Uhler blog] {{DEFAULTSORT:Uhler, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Paneurópskej vysokej školy]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Jarovce]] [[Kategória:Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja]] b1vu773v09ncapcimkwwdord76if18q Anne Hecheová 0 590022 7428823 7427894 2022-08-22T15:10:26Z Michal62606 117643 dd wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Hecheová | fotka = Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2014 | celé meno = Anne Celestia Heche | dátum narodenia = [[25. máj]] [[1969]] | miesto narodenia = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = americká herečka, režisérka a producentka | roky pôsobenia = [[1985]]{{--}}[[2022]] | manžel = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}} | manželka = | priateľ = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}} | priateľka = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}} | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]<ref>https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-mozkova-smrt-divoka-jizda-herecky-anne-heche-byla-fatalni-211478</ref>) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou čiarou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). == Detstvo a mladosť == Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii. Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu. == Kariéra == Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''. Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. [[Súbor:Derek Warburton, Anne Heche, and Michael Newman.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Hecheová (v strede), Derek Warburton a Michael Newman v roku 2020.]] V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej. Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]]. V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou čiarou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. == Súkromný život == S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. === Psychické problémy === [[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila "fantasy" svet s názvom "Štvrtá dimenzia", kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života. == Úmrtie == Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov a 14. augusta našli prijímateľa jej orgánov. Koroner uviedol dátum jej smrti na 11. augusta 2022. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1964{{--}}Another World (TV seriál) * 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards * 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál) * 1992{{--}}O Pioneers! (TV film) * 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An * 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna * 1994{{--}}Girls in Prison (TV film) * 1994{{--}}Investigator, The (TV film) * 1994{{--}}Proti múru (TV film) * 1994{{--}}Urobím hocičo * 1994{{--}}Vreckové * 1994{{--}}Život naruby * 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film) * 1995{{--}}Wild Side * 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film) * 1996{{--}}Modré z neba * 1996{{--}}Porotkyňa * 1996{{--}}Walking and Talking * 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) * 1997{{--}}Donnie Brasco * 1997{{--}}Pes lump * 1997{{--}}Sopka * 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film) * 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto * 1998{{--}}6 dní, 7 nocí * 1998{{--}}Poprava * 1998{{--}}Psycho * 1999{{--}}Tretí zázrak * 2000{{--}}Dvojník * 2000{{--}}Raz zabiť (TV film) * 2001{{--}}Prozac Nation * 2002{{--}}Everwood (TV seriál) * 2002{{--}}John Q. * 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál) * 2004{{--}}Gracina voľba (TV film) * 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film) * 2004{{--}}Zrodenie * 2005{{--}}Sexual Life * 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film) * 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál) * 2006{{--}}Osudná chyba (TV film) * 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál) * 2007{{--}}Suffering Man's Charity * 2007{{--}}Superman: Doomsday * 2007{{--}}What Love Is * 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The * 2008{{--}}Smrtiace nebo * 2009{{--}}Hung (TV seriál) * 2009{{--}}Samec * 2010{{--}}Fízli zo zálohy * 2011{{--}}Bláznivá služobka * 2011{{--}}Girl Fight (TV film) * 2011{{--}}Rampart * 2011{{--}}Silent Witness (TV film) * 2012{{--}}Arthur Newman * 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta * 2012{{--}}Blackout (TV film) * 2012{{--}}That's What She Said * 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál) * 2013{{--}}Nothing Left to Fear * 2013{{--}}Save Me (TV seriál) * 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film) * 2015{{--}}Dig (TV seriál) * 2015{{--}}Pomstiteľ * 2016{{--}}Aftermath (TV seriál) * 2016{{--}}Catfight * 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film) * 2016{{--}}One Shot * 2017{{--}}The Last Word }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1854|Anne Heche}} * {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}} == Zdroj == {{Preklad|en|Anne Heche|760414474}} {{Navboxes |title = Ceny Anne Heche |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{DEFAULTSORT:Heche, Anne}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Filmové režisérky USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:LGBT režiséri]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] qxga22y1z0qmnjx5imzlw7j9c898qih 7428825 7428823 2022-08-22T15:11:08Z Michal62606 117643 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Hecheová | fotka = Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2014 | celé meno = Anne Celestia Heche | dátum narodenia = [[25. máj]] [[1969]] | miesto narodenia = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = americká herečka, režisérka a producentka | roky pôsobenia = [[1985]]{{--}}[[2022]] | manžel = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}} | manželka = | priateľ = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}} | priateľka = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}} | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]<ref>https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-mozkova-smrt-divoka-jizda-herecky-anne-heche-byla-fatalni-211478</ref>) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou čiarou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). == Detstvo a mladosť == Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii. Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu. == Kariéra == Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''. Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. [[Súbor:Derek Warburton, Anne Heche, and Michael Newman.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Hecheová (v strede), Derek Warburton a Michael Newman v roku 2020.]] V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej. Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]]. V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou čiarou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. == Súkromný život == S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. === Psychické problémy === [[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila "fantasy" svet s názvom "Štvrtá dimenzia", kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života. == Úmrtie == Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov a [[14. august|14. augusta]] našli prijímateľa jej orgánov. Koroner uviedol dátum jej smrti na [[11. august|11. augusta]] [[2022]]. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1964{{--}}Another World (TV seriál) * 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards * 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál) * 1992{{--}}O Pioneers! (TV film) * 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An * 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna * 1994{{--}}Girls in Prison (TV film) * 1994{{--}}Investigator, The (TV film) * 1994{{--}}Proti múru (TV film) * 1994{{--}}Urobím hocičo * 1994{{--}}Vreckové * 1994{{--}}Život naruby * 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film) * 1995{{--}}Wild Side * 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film) * 1996{{--}}Modré z neba * 1996{{--}}Porotkyňa * 1996{{--}}Walking and Talking * 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) * 1997{{--}}Donnie Brasco * 1997{{--}}Pes lump * 1997{{--}}Sopka * 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film) * 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto * 1998{{--}}6 dní, 7 nocí * 1998{{--}}Poprava * 1998{{--}}Psycho * 1999{{--}}Tretí zázrak * 2000{{--}}Dvojník * 2000{{--}}Raz zabiť (TV film) * 2001{{--}}Prozac Nation * 2002{{--}}Everwood (TV seriál) * 2002{{--}}John Q. * 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál) * 2004{{--}}Gracina voľba (TV film) * 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film) * 2004{{--}}Zrodenie * 2005{{--}}Sexual Life * 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film) * 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál) * 2006{{--}}Osudná chyba (TV film) * 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál) * 2007{{--}}Suffering Man's Charity * 2007{{--}}Superman: Doomsday * 2007{{--}}What Love Is * 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The * 2008{{--}}Smrtiace nebo * 2009{{--}}Hung (TV seriál) * 2009{{--}}Samec * 2010{{--}}Fízli zo zálohy * 2011{{--}}Bláznivá služobka * 2011{{--}}Girl Fight (TV film) * 2011{{--}}Rampart * 2011{{--}}Silent Witness (TV film) * 2012{{--}}Arthur Newman * 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta * 2012{{--}}Blackout (TV film) * 2012{{--}}That's What She Said * 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál) * 2013{{--}}Nothing Left to Fear * 2013{{--}}Save Me (TV seriál) * 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film) * 2015{{--}}Dig (TV seriál) * 2015{{--}}Pomstiteľ * 2016{{--}}Aftermath (TV seriál) * 2016{{--}}Catfight * 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film) * 2016{{--}}One Shot * 2017{{--}}The Last Word }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1854|Anne Heche}} * {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}} == Zdroj == {{Preklad|en|Anne Heche|760414474}} {{Navboxes |title = Ceny Anne Heche |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{DEFAULTSORT:Heche, Anne}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Filmové režisérky USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:LGBT režiséri]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] cudiaqz4r3ms87eizktqsb93ooaq27u 7428830 7428825 2022-08-22T15:13:46Z Michal62606 117643 AKTUALIZACIA wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Hecheová | fotka = Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2014 | celé meno = Anne Celestia Heche | dátum narodenia = [[25. máj]] [[1969]] | miesto narodenia = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = americká herečka, režisérka a producentka | roky pôsobenia = [[1985]]{{--}}[[2022]] | manžel = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}} | manželka = | priateľ = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}} | priateľka = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}} | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]<ref>https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-mozkova-smrt-divoka-jizda-herecky-anne-heche-byla-fatalni-211478</ref>) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou čiarou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). == Detstvo a mladosť == Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii. Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu. == Kariéra == Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''. Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. [[Súbor:Derek Warburton, Anne Heche, and Michael Newman.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Hecheová (v strede), Derek Warburton a Michael Newman v roku 2020.]] V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej. Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]]. V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou čiarou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. == Súkromný život == S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. === Psychické problémy === [[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila "fantasy" svet s názvom "Štvrtá dimenzia", kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života. == Úmrtie == Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov a [[14. august|14. augusta]] našli prijímateľa jej orgánov. Koroner uviedol dátum jej smrti na [[11. august|11. augusta]] [[2022]]. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1964{{--}}Another World (TV seriál) * 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards * 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál) * 1992{{--}}O Pioneers! (TV film) * 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An * 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna * 1994{{--}}Girls in Prison (TV film) * 1994{{--}}Investigator, The (TV film) * 1994{{--}}Proti múru (TV film) * 1994{{--}}Urobím hocičo * 1994{{--}}Vreckové * 1994{{--}}Život naruby * 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film) * 1995{{--}}Wild Side * 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film) * 1996{{--}}Modré z neba * 1996{{--}}Porotkyňa * 1996{{--}}Walking and Talking * 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) * 1997{{--}}Donnie Brasco * 1997{{--}}Pes lump * 1997{{--}}Sopka * 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film) * 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto * 1998{{--}}6 dní, 7 nocí * 1998{{--}}Poprava * 1998{{--}}Psycho * 1999{{--}}Tretí zázrak * 2000{{--}}Dvojník * 2000{{--}}Raz zabiť (TV film) * 2001{{--}}Prozac Nation * 2002{{--}}Everwood (TV seriál) * 2002{{--}}John Q. * 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál) * 2004{{--}}Gracina voľba (TV film) * 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film) * 2004{{--}}Zrodenie * 2005{{--}}Sexual Life * 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film) * 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál) * 2006{{--}}Osudná chyba (TV film) * 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál) * 2007{{--}}Suffering Man's Charity * 2007{{--}}Superman: Doomsday * 2007{{--}}What Love Is * 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The * 2008{{--}}Smrtiace nebo * 2009{{--}}Hung (TV seriál) * 2009{{--}}Samec * 2010{{--}}Fízli zo zálohy * 2011{{--}}Bláznivá služobka * 2011{{--}}Girl Fight (TV film) * 2011{{--}}Rampart * 2011{{--}}Silent Witness (TV film) * 2012{{--}}Arthur Newman * 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta * 2012{{--}}Blackout (TV film) * 2012{{--}}That's What She Said * 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál) * 2013{{--}}Nothing Left to Fear * 2013{{--}}Save Me (TV seriál) * 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film) * 2015{{--}}Dig (TV seriál) * 2015{{--}}Pomstiteľ * 2016{{--}}Aftermath (TV seriál) * 2016{{--}}Catfight * 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film) * 2016{{--}}One Shot * 2017{{--}}The Last Word }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1854|Anne Heche}} * {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}} == Zdroj == {{Preklad|en|Anne Heche|1105949654}} {{Navboxes |title = Ceny Anne Heche |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{DEFAULTSORT:Heche, Anne}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Filmové režisérky USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:LGBT režiséri]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] ak0o5qdn86b7amasgx3dl4rveku1kjz 7428833 7428830 2022-08-22T15:17:40Z Michal62606 117643 AKTUALIZACIA wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Hecheová | fotka = Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2014 | celé meno = Anne Celestia Heche | dátum narodenia = [[25. máj]] [[1969]] | miesto narodenia = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = americká herečka, režisérka a producentka | roky pôsobenia = [[1985]]{{--}}[[2022]] | manžel = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}} | manželka = | priateľ = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}} | priateľka = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}} | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]<ref>https://www.reuters.com/world/us/us-actor-anne-heche-is-taken-off-life-support-dies-9-days-after-car-crash-2022-08-14</ref>) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou čiarou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). == Detstvo a mladosť == Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii. Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu. == Kariéra == Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''. Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. [[Súbor:Derek Warburton, Anne Heche, and Michael Newman.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Hecheová (v strede), Derek Warburton a Michael Newman v roku 2020.]] V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej. Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]]. V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou čiarou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. == Súkromný život == S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. === Psychické problémy === [[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila "fantasy" svet s názvom "Štvrtá dimenzia", kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života. == Úmrtie == Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov a [[14. august|14. augusta]] našli prijímateľa jej orgánov. Koroner uviedol dátum jej smrti na [[11. august|11. augusta]] [[2022]]. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1964{{--}}Another World (TV seriál) * 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards * 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál) * 1992{{--}}O Pioneers! (TV film) * 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An * 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna * 1994{{--}}Girls in Prison (TV film) * 1994{{--}}Investigator, The (TV film) * 1994{{--}}Proti múru (TV film) * 1994{{--}}Urobím hocičo * 1994{{--}}Vreckové * 1994{{--}}Život naruby * 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film) * 1995{{--}}Wild Side * 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film) * 1996{{--}}Modré z neba * 1996{{--}}Porotkyňa * 1996{{--}}Walking and Talking * 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) * 1997{{--}}Donnie Brasco * 1997{{--}}Pes lump * 1997{{--}}Sopka * 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film) * 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto * 1998{{--}}6 dní, 7 nocí * 1998{{--}}Poprava * 1998{{--}}Psycho * 1999{{--}}Tretí zázrak * 2000{{--}}Dvojník * 2000{{--}}Raz zabiť (TV film) * 2001{{--}}Prozac Nation * 2002{{--}}Everwood (TV seriál) * 2002{{--}}John Q. * 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál) * 2004{{--}}Gracina voľba (TV film) * 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film) * 2004{{--}}Zrodenie * 2005{{--}}Sexual Life * 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film) * 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál) * 2006{{--}}Osudná chyba (TV film) * 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál) * 2007{{--}}Suffering Man's Charity * 2007{{--}}Superman: Doomsday * 2007{{--}}What Love Is * 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The * 2008{{--}}Smrtiace nebo * 2009{{--}}Hung (TV seriál) * 2009{{--}}Samec * 2010{{--}}Fízli zo zálohy * 2011{{--}}Bláznivá služobka * 2011{{--}}Girl Fight (TV film) * 2011{{--}}Rampart * 2011{{--}}Silent Witness (TV film) * 2012{{--}}Arthur Newman * 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta * 2012{{--}}Blackout (TV film) * 2012{{--}}That's What She Said * 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál) * 2013{{--}}Nothing Left to Fear * 2013{{--}}Save Me (TV seriál) * 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film) * 2015{{--}}Dig (TV seriál) * 2015{{--}}Pomstiteľ * 2016{{--}}Aftermath (TV seriál) * 2016{{--}}Catfight * 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film) * 2016{{--}}One Shot * 2017{{--}}The Last Word }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1854|Anne Heche}} * {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}} == Zdroj == {{Preklad|en|Anne Heche|1105949654}} {{Navboxes |title = Ceny Anne Heche |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{DEFAULTSORT:Heche, Anne}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Filmové režisérky USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:LGBT režiséri]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] cmwnj42dxsukaxbg9pmb15zg4uopunf 7428865 7428833 2022-08-22T16:22:28Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ aj v tejto refencii je, že bola mŕtva od piatka, teda od 12. wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Hecheová | fotka = Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2014 | celé meno = Anne Celestia Heche | dátum narodenia = [[25. máj]] [[1969]] | miesto narodenia = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|8|12|1969|5|25}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = americká herečka, režisérka a producentka | roky pôsobenia = [[1985]]{{--}}[[2022]] | manžel = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}} | manželka = | priateľ = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}} | priateľka = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}} | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[12. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]<ref>https://www.reuters.com/world/us/us-actor-anne-heche-is-taken-off-life-support-dies-9-days-after-car-crash-2022-08-14</ref>) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou čiarou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). == Detstvo a mladosť == Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii. Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu. == Kariéra == Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''. Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. [[Súbor:Derek Warburton, Anne Heche, and Michael Newman.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Hecheová (v strede), Derek Warburton a Michael Newman v roku 2020.]] V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej. Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]]. V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou čiarou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. == Súkromný život == S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. === Psychické problémy === [[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila "fantasy" svet s názvom "Štvrtá dimenzia", kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života. == Úmrtie == Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov a [[14. august|14. augusta]] našli prijímateľa jej orgánov. Koroner uviedol dátum jej smrti na [[11. august|11. augusta]] [[2022]]. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1964{{--}}Another World (TV seriál) * 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards * 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál) * 1992{{--}}O Pioneers! (TV film) * 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An * 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna * 1994{{--}}Girls in Prison (TV film) * 1994{{--}}Investigator, The (TV film) * 1994{{--}}Proti múru (TV film) * 1994{{--}}Urobím hocičo * 1994{{--}}Vreckové * 1994{{--}}Život naruby * 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film) * 1995{{--}}Wild Side * 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film) * 1996{{--}}Modré z neba * 1996{{--}}Porotkyňa * 1996{{--}}Walking and Talking * 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) * 1997{{--}}Donnie Brasco * 1997{{--}}Pes lump * 1997{{--}}Sopka * 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film) * 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto * 1998{{--}}6 dní, 7 nocí * 1998{{--}}Poprava * 1998{{--}}Psycho * 1999{{--}}Tretí zázrak * 2000{{--}}Dvojník * 2000{{--}}Raz zabiť (TV film) * 2001{{--}}Prozac Nation * 2002{{--}}Everwood (TV seriál) * 2002{{--}}John Q. * 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál) * 2004{{--}}Gracina voľba (TV film) * 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film) * 2004{{--}}Zrodenie * 2005{{--}}Sexual Life * 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film) * 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál) * 2006{{--}}Osudná chyba (TV film) * 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál) * 2007{{--}}Suffering Man's Charity * 2007{{--}}Superman: Doomsday * 2007{{--}}What Love Is * 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The * 2008{{--}}Smrtiace nebo * 2009{{--}}Hung (TV seriál) * 2009{{--}}Samec * 2010{{--}}Fízli zo zálohy * 2011{{--}}Bláznivá služobka * 2011{{--}}Girl Fight (TV film) * 2011{{--}}Rampart * 2011{{--}}Silent Witness (TV film) * 2012{{--}}Arthur Newman * 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta * 2012{{--}}Blackout (TV film) * 2012{{--}}That's What She Said * 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál) * 2013{{--}}Nothing Left to Fear * 2013{{--}}Save Me (TV seriál) * 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film) * 2015{{--}}Dig (TV seriál) * 2015{{--}}Pomstiteľ * 2016{{--}}Aftermath (TV seriál) * 2016{{--}}Catfight * 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film) * 2016{{--}}One Shot * 2017{{--}}The Last Word }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1854|Anne Heche}} * {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}} == Zdroj == {{Preklad|en|Anne Heche|1105949654}} {{Navboxes |title = Ceny Anne Heche |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{DEFAULTSORT:Heche, Anne}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Filmové režisérky USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:LGBT režiséri]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] 9zm24uljoblcqv5k2s4gzwm78c2ztjd 7428866 7428865 2022-08-22T16:22:45Z Lalina 22926 /* Úmrtie */ - wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Hecheová | fotka = Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2014 | celé meno = Anne Celestia Heche | dátum narodenia = [[25. máj]] [[1969]] | miesto narodenia = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|2022|8|12|1969|5|25}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = americká herečka, režisérka a producentka | roky pôsobenia = [[1985]]{{--}}[[2022]] | manžel = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}} | manželka = | priateľ = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}} | priateľka = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}} | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[12. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]<ref>https://www.reuters.com/world/us/us-actor-anne-heche-is-taken-off-life-support-dies-9-days-after-car-crash-2022-08-14</ref>) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou čiarou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). == Detstvo a mladosť == Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii. Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu. == Kariéra == Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''. Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. [[Súbor:Derek Warburton, Anne Heche, and Michael Newman.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Hecheová (v strede), Derek Warburton a Michael Newman v roku 2020.]] V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej. Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]]. V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou čiarou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. == Súkromný život == S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca. Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. === Psychické problémy === [[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila "fantasy" svet s názvom "Štvrtá dimenzia", kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života. == Úmrtie == Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov a [[14. august|14. augusta]] našli prijímateľa jej orgánov. == Filmografia == {{stĺpce|2| * 1964{{--}}Another World (TV seriál) * 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards * 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál) * 1992{{--}}O Pioneers! (TV film) * 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An * 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna * 1994{{--}}Girls in Prison (TV film) * 1994{{--}}Investigator, The (TV film) * 1994{{--}}Proti múru (TV film) * 1994{{--}}Urobím hocičo * 1994{{--}}Vreckové * 1994{{--}}Život naruby * 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film) * 1995{{--}}Wild Side * 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film) * 1996{{--}}Modré z neba * 1996{{--}}Porotkyňa * 1996{{--}}Walking and Talking * 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) * 1997{{--}}Donnie Brasco * 1997{{--}}Pes lump * 1997{{--}}Sopka * 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film) * 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto * 1998{{--}}6 dní, 7 nocí * 1998{{--}}Poprava * 1998{{--}}Psycho * 1999{{--}}Tretí zázrak * 2000{{--}}Dvojník * 2000{{--}}Raz zabiť (TV film) * 2001{{--}}Prozac Nation * 2002{{--}}Everwood (TV seriál) * 2002{{--}}John Q. * 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál) * 2004{{--}}Gracina voľba (TV film) * 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film) * 2004{{--}}Zrodenie * 2005{{--}}Sexual Life * 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film) * 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál) * 2006{{--}}Osudná chyba (TV film) * 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál) * 2007{{--}}Suffering Man's Charity * 2007{{--}}Superman: Doomsday * 2007{{--}}What Love Is * 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The * 2008{{--}}Smrtiace nebo * 2009{{--}}Hung (TV seriál) * 2009{{--}}Samec * 2010{{--}}Fízli zo zálohy * 2011{{--}}Bláznivá služobka * 2011{{--}}Girl Fight (TV film) * 2011{{--}}Rampart * 2011{{--}}Silent Witness (TV film) * 2012{{--}}Arthur Newman * 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta * 2012{{--}}Blackout (TV film) * 2012{{--}}That's What She Said * 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál) * 2013{{--}}Nothing Left to Fear * 2013{{--}}Save Me (TV seriál) * 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film) * 2015{{--}}Dig (TV seriál) * 2015{{--}}Pomstiteľ * 2016{{--}}Aftermath (TV seriál) * 2016{{--}}Catfight * 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film) * 2016{{--}}One Shot * 2017{{--}}The Last Word }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1854|Anne Heche}} * {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}} == Zdroj == {{Preklad|en|Anne Heche|1105949654}} {{Navboxes |title = Ceny Anne Heche |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}} {{Držiteľky ceny Lucy Award}} }} {{DEFAULTSORT:Heche, Anne}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Filmové režisérky USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Filmoví scenáristi USA]] [[Kategória:LGBT režiséri]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Obete dopravných nehôd]] 43xhjf8c49hjwuj8kwl6s6suzv6l8ee Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021 0 598161 7428745 7390106 2022-08-22T12:19:05Z RickRichards 153041 kor. ROV vlajky wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |rok = 2021 |logo = |dejiská = [[Riga]] ([[Arena Riga]], [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]]) |dátum = [[21. mája]] – [[6. júna]] [[2021]] |počet dejísk = 2 |počet miest = 1 |počet tímov = 16 |usporiadateľ = Lotyšsko |víťaz = CAN |počet titulov=27 |druhý = FIN |tretí = USA |návštevnosť = 0 |zápasy = 63 |góly = 324|priemer na zápas=5.14 |najproduktívnejší hráč = {{CAN}} [[Connor Brown]] (16 bodov) |najužitočnejší hráč = {{CAN}} [[Andrew Mangiapane]] |aktualizácia = 6.6.2021 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021''' boli 84. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]], ktoré sa konali od [[21. máj]]a do [[6. jún]]a [[2021]] v [[Lotyšsko|Lotyšsku]].<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2021/wm Oficiálna stránka MS 2021]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/748/ Štatistiky MS 2021]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = sportnet | url = https://sportnet.sme.sk/ms-hokej-2021/ | titul = MS V HOKEJI 2021 | vydavateľ = SME | dátum prístupu = 2021-04-14 | jazyk = sk}}</ref> Bielorusko a Lotyšsko súťažili o uskutočnenie majstrovstiev sveta proti [[Fínsko|Fínsku]], ktoré hostilo majstrovstvá sveta osemkrát. V hlavnom meste Lotyšska boli naposledy majstrovstvá v roku [[2006]]. Plánovaným spoluusporiadateľom šampionátu malo byť aj [[Bielorusko]], ale z dôvodu bezpečnosti a politickej a epidemiologickej situácii [[Medzinárodná hokejová federácia]] [[18. januára]] [[2021]] odobrala Bielorusku usporiadateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Steiss| meno = Adam| autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - IIHF to move 2021 World Championship| url = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/news/24134/iihf_to_move_2021_world_championship| vydavateľ = iihf.com| dátum vydania = 2021-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-21| miesto = | jazyk = en}}</ref> Majstrovstvá sa mohli odohrať aj na Slovensku alebo v Dánsku. [[22. január]]a 2021 [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] potvrdil, že s Medzinárodnou hokejovou federáciou rokuje o spoluorganizácii šampionátu. Šampionát sa mohol z časti odohrávať v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|zimnom štadióne Ondreja Nepelu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SZĽH začal rokovať s IIHF. Slovensko chce spoluorganizovať MS v hokeji 2021|url=https://sport.aktuality.sk/c/479424/szlh-zacal-rokovat-s-iihf-slovensko-chce-spoluorganizovat-ms-v-hokeji-2021/ |vydavateľ=šport.sk|dátum vydania=2021-01-22|dátum prístupu=2021-01-22|jazyk=sk}}</ref> [[IIHF]] však [[2. februára]] oficiálne potvrdila, že Lotyšsko bude jediný usporiadateľ majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Steiss| meno = Adam| autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Latvia confirmed as Worlds host| url = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/news/24333/latvia_confirmed_as_worlds_host| vydavateľ = iihf.com| dátum vydania = 2021-02-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = | jazyk =}}</ref> == Výber usporiadateľskej krajiny == O usporiadanie 85. ročníka [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] v [[Bielorusko|Bielorusku]] a [[Lotyšsko|Lotyšsku]] bolo rozhodnuté na základe hlasovania kongresu [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]] (IIHF) 19. mája 2017 v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Ďalším kandidátom bolo [[Fínsko]], s usporiadateľskými mestami [[Helsinki]] a [[Tampere]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Merk | meno = Martin | titul = To Minsk & Riga in 2021! | url = https://www.iihfworlds2017.com/en/news/to-minsk-riga-in-2021/ | vydavateľ = IIHF | dátum vydania = 2017-05-19 | dátum prístupu = 2021-05-27 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Krajina ! Počet hlasov |- |- style="background: #ccffcc;" | <s>{{minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</s>* a {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="center"| 55 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="center"|52 |} <nowiki>*</nowiki> = ''Odobraté usporiadateľstvo'' == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{LAT}} [[Riga]] |{{LAT}} [[Riga]] |- |[[Arena Riga]]<br />Kapacita: 10 300 |[[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]]<br />Kapacita: 6 000 |- |[[Súbor:Arēna Rīga.jpg|250x250bod|Arena Riga]] |[[Súbor:Elektrum_olimpiskais_centrs.jpg|250x250bod|Olympic Sports Centre]] |- |{{Súradnice|56.967958|24.121344|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Arena Riga}} |{{Súradnice|56.9679|24.1243|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Olympic Sports Centre}} |} == Kvalifikované tímy == ==== Kvalifikovaný ako hostiteľ ==== *{{LAT|lh|1}} ==== Automaticky kvalifikovaní po zrušení [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|Majstrovstiev sveta v roku 2020]] ==== *{{BLR|lh|1}} *{{CZE|lh|1}} *{{DEN|lh|1}} *{{FIN|lh|1}} *{{CAN|lh|1}} *{{KAZ|lh|1}} *{{GER|lh|1}} *{{NOR|lh|1}} *[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruský olympijský výbor]]<sup>1</sup> *{{SVK|lh|1}} *&nbsp;{{SUI|lh|1}} *{{SWE|lh|1}} *{{ITA|lh|1}} *{{USA|lh|1}} *{{GBR|lh|1}} <sup>1</sup> Na základe rozhodnutia Športového arbitrážneho súdu z decembra 2020 majú ruskí športovci a tímy zakázané súťažiť pod ruskou vlajkou alebo používať ruskú hymnu na akýchkoľvek olympijských hrách alebo majstrovstvách sveta do roku 2022. Na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hrá ruský tím pod menom Ruský olympijský výbor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusko sa bude na MS volať inak. Dôvodom je trest za doping|url=https://www.rtvs.sk/novinky/ms-v-hokeji-2021/257154/rusko-sa-bude-na-ms-volat-inak-dovodom-je-trest-za-doping|dátum prístupu=2021-05-27|dátum vydania=2021-05-21|vydavateľ=[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]|jazyk=sk}}</ref> == Rozdelenie skupín == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} '''Skupina A''' [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruský olympijský výbor]] (2.) {{SWE|lh|1}} (4.) {{CZE|lh|1}} (5.) {{SUI|lh|1}} (8.) {{SVK|lh|1}} (9.) {{DEN|lh|1}} (12.) {{BLR|lh|1}} (13.) {{GBR|lh|1}} (19.) {{Stĺpce-3}} '''Skupina B''' {{CAN|lh|1}} (1.) {{FIN|lh|1}} (3.) {{USA|lh|1}} (6.) {{GER|lh|1}} (7.) {{LAT|lh|1}} (10.) {{NOR|lh|1}} (11.) {{ITA|lh|1}} (15.) {{KAZ|lh|1}} (16.) {{Stĺpce-3}} {{Stĺpce-koniec}} V zátvorkách sa nachádza poradie v rebríčku [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]]. == Rozhodcovia == 17. apríla 2021 boli oznámení 18 hlavní a čiaroví rozhodcovia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Martin Merk | titul = World Championship officials selected | url = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/news/24968/world_championship_officials_selected | vydavateľ = IIHF | dátum vydania = 2021-04-17 | dátum prístupu = 2021-05-23 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = IIHF | titul = Competition officials| url =https://stats.iihf.com/Hydra/748/IHM748000_35B_1_0.pdf | vydavateľ = | dátum vydania =2021-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Rozhodcovia ! colspan="2" |Čiaroví Rozhodcovia |- | *{{AUT}} Christoph Sternat *{{BLR}} Maxim Sidorenko *{{CAN}} Oliver Gouin *{{CZE}} Antonín Jeřábek *{{CZE}} Martin Fraňo *{{CZE}} Robin Šír *{{DEN}} Mads Frandsen *{{FIN}} Lassi Heikkinen *{{FIN}} Kristian Vikman | *{{GER}} André Schrader *{{LAT}} Andris Ansons *{{RUS}} Roman Gofman *{{RUS}} Jevgenij Romasko *{{SVK}} Peter Stano *{{SWE}} Tobias Björk *{{SWE}} Mikael Nord *{{SUI}} Michael Tscherrig *{{USA}} Andrew Bruggeman | *{{AUT}} Elias Seewald *{{BLR}} Dmitrij Golyak *{{CAN}} Dustin McCrank *{{CZE}} Daniel Hynek *{{CZE}} Jiří Ondráček *{{DEN}} Andreas Krøyer *{{FIN}} Lauri Nikulainen *{{FIN}} Hannu Sormunen *{{FRA}} Nicolas Constantineau | *{{GER}} Jonas Merten *{{LAT}} Dāvis Zunde *{{RUS}} Gleb Lazarev *{{RUS}} Nikita Shalagin *{{SVK}} Šimon Synek *{{SWE}} Ludvig Lundgren *{{SWE}} Emil Yletyinen *{{SUI}} David Obwegeser *{{USA}} Brian Oliver |} == Základné skupiny == Tímy boli rozdelené do skupín na základe rebríčka krajín IIHF a zloženie skupín bolo zverejnené 20. mája 2020.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Slovenskí hokejisti spoznali svojich súperov na MS 2021 v Bielorusku a Lotyšsku | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/c/446349/slovenski-hokejisti-spoznali-svojich-superov-na-ms-2021-v-bielorusku-a-lotyssku/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2021-05-23 }}</ref> === Legenda === {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujú do štvrťfinále |} === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruský olympijský výbor]]|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=28|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=2|sg=27|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=27|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SVK|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=17|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=21|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=3|sg=13|ig=15}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{GBR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=31}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{BLR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=10|ig=29}} |} <small>Údaje aktualizované k 1. júnu 2021. Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/748/IHM748300_76_40_0.pdf IIHF]</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 21. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''[[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]]''' [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |skóre = 4:3 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />3:3<br />4:3 |tretiny = (1:1, 1:1, 2:1) |brankár1 = [[Alexander Samonov]] |brankár2 = [[Šimon Hrubec]] |góly1 = [[Anton Burdasov]] {{Sn-gól}} 5'<br /><br />[[Artěm Švec-Rogovoj]] {{Sn-gól}} 36'<br /><br />[[Alexandr Barabanov]] {{Sn-gól}} 46'<br /><br />[[Michail Grigorenko]] {{Sn-gól}} 60'<br /> |góly2 = <br />{{Sn-gól}} 10' [[Jakub Flek]]<br /><br />{{Sn-gól}} 38' [[Jakub Vrána (hokejista)|Jakub Vrána]]<br /><br />{{Sn-gól}} 58' [[Dominik Kubalík]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový = {{flagicon|DEN}} Andreas Weise Kroyer |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Ludvig Lundgren |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24344/1-rus-vs-cze |tresty1 =4 |tresty2 =6 |strely1 =28 |strely2 =25 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 21. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{BLR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}''' |skóre = 2:5 |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />1:4<br />2:4<br />2:5 |tretiny = (0:3, 0:0, 2:2) |brankár1 =[[Konstantin Šostak]]<br />[[Danny Taylor]] |brankár2 = [[Branislav Konrád]] |góly1 = <br /><br /><br /><br />[[Jegor Šarangovič]] {{Sn-gól}} 54'<br />[[Michail Stefanovič]] {{Sn-gól}} 55' |góly2 = {{Sn-gól}} 4' [[Kristián Pospíšil]]<br />{{Sn-gól}} 10' [[Michail Stefanovič]]<br />{{Sn-gól}} 12' [[Kristián Pospíšil]]<br />{{Sn-gól}} 46' [[Marek Hrivík]]<br /><br /><br />{{Sn-gól}} 60' [[Peter Cehlárik]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 = {{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |čiarový = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde |čiarový2 = Hannu Sormunen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24346/3-blr-vs-svk |tresty1 =37 |tresty2 =12 |strely1 =34 |strely2 =35 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 22. mája 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = '''{{DEN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |skóre = 4:3 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />2:2<br />3:2<br />4:2<br />4:3 |tretiny = (0:0, 3:2, 1:1) |brankár1 =[[Sebastian Dahm]] |brankár2 =[[Viktor Fasth]] |góly1 =<br />[[Nicklas Jensen]] {{Sn-gól}} 31'<br /><br />[[Nicklas Jensen]] {{Sn-gól}} 38'<br />[[Emil Kristensen]] {{Sn-gól}} 39'<br />[[Nicklas Jensen]] {{Sn-gól}} 49'<br /> |góly2 ={{Sn-gól}} 22' [[Carl Klingberg]]<br /><br />{{Sn-gól}} 36' [[Henrik Tömmernes]]<br /><br /><br /><br />{{Sn-gól}} 51' [[Carl Klingberg]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|RUS}} Roman Gofman |rozhodca2 ={{flagicon|BLR}} Max Sidorenko |čiarový ={{flagicon|BLR}} Dmitri Golyak |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24348/5-den-vs-swe |tresty1 =2 |tresty2 =8 |strely1 =22 |strely2 =23 |čiarový2={{flagicon|RUS}} Nikita Shalagin}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 22. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{GBR|lh|2}} |mužstvo2 = [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] '''[[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]]''' |skóre = 1:7 |stav =0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />1:4<br />1:5<br />1:6<br />1:7 |tretiny = (1:4, 0:1, 0:2) |brankár1 =[[Jackson Whistle]] |brankár2 =[[Ivan Bocharov]] |góly1 =<br /><br /><br /><br />[[Liam Kirk]] {{Sn-gól}} 19' |góly2 ={{Sn-gól}} 6' [[Anton Burdasov]]<br />{{Sn-gól}} 8' [[Mikhail Grigorenko]]<br />{{Sn-gól}} 10' [[Anton Burdasov]]<br />{{Sn-gól}} 11' [[Sergei Tolchinski]]<br /><br />{{Sn-gól}} 31' [[Pavel Karnaukhov]]<br />{{Sn-gól}} 50' [[Andrei Kuzmenko]]<br />{{Sn-gól}} 54' [[Anton Slepyshev]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|AUT}}[[Christoph Sternat]] |rozhodca2 ={{flagicon|SUI}}[[Michael Tscherrig]] |čiarový ={{flagicon|GER}}[[Jonas Merten]] |čiarový2 ={{flagicon|AUT}}[[Elias Seewald]] |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24350/7-gbr-vs-rus |tresty1 =12 |tresty2 =8 |strely1 =11 |strely2 =42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 22. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{CZE|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SUI|lh|1}}''' |skóre = 2:5 |stav =1:0<br />1:1<br />1:2<br />1:3<br />1:4<br />2:4<br />2:5 |tretiny = (1:1, 0:2, 1:3) |brankár1 = [[Šimon Hrubec]]<br />[[Roman Will]] |brankár2 = [[Leonardo Genoni]] |góly1 = [[Filip Chytil]] {{Sn-gól}} 15'<br /><br /><br /><br /><br />[[Jiří Smejkal (lední hokejista)|Jiří Smejkal]] {{Sn-gól}} 55' |góly2 = <br />{{Sn-gól}} 18' [[Grégory Hofmann]]<br />{{Sn-gól}} 25' [[Timo Meier]]<br />{{Sn-gól}} 39' [[Tristan Scherwey]]<br />{{Sn-gól}} 51' [[Timo Meier]]<br /><br />{{Sn-gól}} 58' [[Grégory Hofmann]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{flagicon|FIN}} Lauri Nikulainen |čiarový2 ={{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24352/9-cze-vs-sui |tresty1 =14 |tresty2 =6 |strely1 =26 |strely2 =28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 23. mája 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = {{GBR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}''' |skóre = 1:2 |stav =0:1<br />1:1<br />1:2 |tretiny = (0:1, 1:1, 0:0) |brankár1 =[[Ben Bowns]] |brankár2 =[[Branislav Konrád]]<br/>[[Julius Hudáček]] |góly1 =<br />[[Liam Kirk]] {{Sn-gól}} 23' |góly2 ={{Sn-gól}} 1' [[Marek Hrivík]]<br /><br />{{Sn-gól}} 25' [[Róbert Lantoši]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|CZE}} Martin Fraňo |rozhodca2 ={{flagicon|CAN}} Oliver Gouin |čiarový ={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 ={{flagicon|USA}} Brian Oliver |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24354/11-gbr-vs-svk |tresty1 =4 |tresty2 =4 |strely1 =14 |strely2 =43 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 23. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{BLR|lh|1}}''' |skóre = 0:1 |stav =0:1 |tretiny = (0:0, 0:0, 0:1) |brankár1 =[[Adam Reideborn]] |brankár2 =[[Danny Taylor]] |góly1 = |góly2 ={{Sn-gól}} 40' [[German Nesterov]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{flagicon|FIN}} Lauri Nikulainen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24356/13-swe-vs-blr |tresty1 =4 |tresty2 =8 |strely1 =32 |strely2 =22 |čiarový2={{flagicon|LAT}} Davis Zunde}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 23. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SUI|lh|1}}''' |skóre = 0:1 |stav = 0:1 |tretiny = (0:1, 0:0, 0:0) |brankár1 = [[Sebastian Dahm]] |brankár2 = [[Reto Berra]] |góly1 = |góly2 = {{Sn-gól}} 13' [[Timo Meier]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|Česko}} Robin Šír |rozhodca2 = {{flagicon|Slovensko}} Peter Stano |čiarový = {{flagicon|Česko}} Jiří Ondráček |čiarový2 = {{flagicon|Slovensko}} Šimon Synek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24358/15-den-vs-sui |tresty1 = 2 |tresty2 = 4 |strely1 = 4 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 24. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2 = [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] [[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]] |skóre = 3:1 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />3:1 |tretiny =(0:0, 1:1, 2:0) |brankár1 = [[Július Hudáček]] |brankár2 = [[Alexander Samonov]] |góly1 = [[Miloš Kelemen]] {{Sn-gól}} 30'<br /><br />[[Martin Gernát]] {{Sn-gól}} 53'<br />[[Marek Daloga]] {{Sn-gól}} 58' |góly2 =<br />{{Sn-gól}} 31' [[Alexander Barabanov]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|Lotyšsko}} Andris Ansons |rozhodca2 = {{flagicon|Fínsko}} Kristian Vikman |čiarový = {{flagicon|Fínsko}} Lauri Nikulainen |čiarový2 = {{flagicon|Slovensko}} Šimon Synek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24360/17-svk-vs-rus |tresty1 = 4 |tresty2 = 6 |strely1 = 28 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 24. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |skóre = 3:2 {{tooltip|PP|Po predĺžení}} |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2 |tretiny = (0:0, 2:1, 0:1 - 1:0) |brankár1 = [[Šimon Hrubec]] |brankár2 = [[Alexei Kolosov]] |góly1 = <br>[[Jan Kovář]] {{Sn-gól}} 29'<br>[[Filip Zadina]] {{Sn-gól}} 33'<br><br>[[Dominik Kubalík]] {{Sn-gól}} 61' |góly2 = {{Sn-gól}} 25' [[Yegor Sharangovich]]<br><br><br>{{Sn-gól}} 51' [[Vladislav Yeryomenko]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 = {{flagicon|DEN}} Mads Fransen |čiarový = {{flagicon|SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24362/19-cze-vs-blr |tresty1 = 4 |tresty2 = 4 |strely1 = 38 |strely2 = 23 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 25. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{GBR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |skóre = 2:3 {{tooltip|PP|Po predĺžení}} |stav = 1:0<br/>1:1<br/>1:2<br/>2:2<br/>2:3 |tretiny = (1:2, 0:0, 1:0 – 0:1) |brankár1 = [[Ben Bowns]] |brankár2 = [[Sebastian Dahm]] |góly1 = [[Ben O'Connor]] {{Sn-gól}} 2'<br/><br/><br>[[Mike Hammond]] {{Sn-gól}} 56' |góly2 = <br/>{{Sn-gól}} 10' [[Julian Jakobsen]]<br/>{{Sn-gól}} 13' [[Nicklas Jensen]]<br><br/>{{Sn-gól}} 64' [[Markus Lauridsen]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|AUT}} Christoph Sternat |rozhodca2 = {{flagicon|SUI}} Michael Tscherrig |čiarový = {{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2 = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24364/21-gbr-vs-den |tresty1 = 12 |tresty2 = 6 |strely1 = 26 |strely2 = 32 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 25. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{SUI|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |skóre =0:7 |stav =0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />0:5<br />0:6<br />0:7 |tretiny =(0:2, 0:2, 0:3) |brankár1 =[[Leonardo Genoni]]<br />[[Melvin Nyffeler]] |brankár2 =[[Adam Reideborn]] |góly1 = |góly2 ={{Sn-gól}} 9' [[Jesper Froden]]<br />{{Sn-gól}} 11' [[Adrian Kempe]]<br />{{Sn-gól}} 23' [[Victor Olofsson]]<br />{{Sn-gól}} 31' [[Jesper Froden]]<br />{{Sn-gól}} 42' [[Magnus Nygren]]<br />{{Sn-gól}} 48' [[Dennis Rasmussen]]<br />{{Sn-gól}} 51' [[Henrik Tommernes]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{flagicon|Rusko}} Roman Gofman |rozhodca2 ={{flagicon|Bielorusko}} Maxim Sidorenko |čiarový ={{flagicon|Bielorusko}} Dmitri Golyak |čiarový2 ={{flagicon|Rusko}} Nikita Shalagin |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24366/23-sui-vs-swe |tresty1 =14 |tresty2 =10 |strely1 =28 |strely2 =27 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 26. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''[[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]] [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]]''' |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |skóre =3:0 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0 |tretiny =(0:0, 1:0, 2:0) |brankár1 =[[Alexander Samonov]] |brankár2 =[[Sebastian Dahm]] |góly1 =[[Ivan Morozov]] {{Sn-gól}} 40'<br />[[Alexander Barabanov]] {{Sn-gól}} 50'<br />[[Dmitri Voronkov]] {{Sn-gól}} 57' |góly2 = |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{flagicon|Švédsko}} Tobias Björk |rozhodca2 ={{flagicon|Švédsko}} Mikael Nord |čiarový ={{flagicon|Švédsko}} Ludvig Lundgren |čiarový2 ={{flagicon|Švédsko}} Emil Yletyinen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24368/25-rus-vs-den |tresty1 =4 |tresty2 =8 |strely1 =31 |strely2 =18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 26. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{BLR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{GBR|lh|1}}''' |skóre =3:4 |stav =0:1<br />1:1<br />1:2<br />1:3<br />1:4<br />2:4<br />3:4 |tretiny =(0:1, 1:2, 2:1) |brankár1 =[[Danny Taylor]] |brankár2 =[[Ben Bowns]] |góly1 =<br />[[Vladislav Kodola]] {{Sn-gól}} 30'<br /><br /><br /><br />[[Geoff Platt]] {{Sn-gól}} 52'<br />[[Shane Prince]] {{Sn-gól}} 58' |góly2 ={{Sn-gól}} 14' [[Liam Kirk]]<br /><br />{{Sn-gól}} 38' [[Ben Davies]]<br />{{Sn-gól}} 39' [[Liam Kirk]]<br />{{Sn-gól}} 49' [[Mike Hammond]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{flagicon|Česko}} Robin Šír |rozhodca2 ={{flagicon|Slovensko}} Peter Staňo |čiarový ={{flagicon|Česko}} Jiří Ondráček |čiarový2 ={{flagicon|Slovensko}} Šimon Synek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24370/27-blr-vs-gbr |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =36 |strely2 =26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 27. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |skóre =8:1 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />5:0<br />6:0<br />6:1<br />7:1<br />8:1 |tretiny =(1:0,3:0, 4:1) |brankár1 =[[Reto Berra]] |brankár2 =[[Július Hudáček]] |góly1 =[[Raphael Diaz]] {{Sn-gól}} 10'<br />[[Sven Andrighetto]] {{Sn-gól}} 21'<br />[[Romain Loeffel]] {{Sn-gól}} 26'<br />[[Gregory Hofmann]] {{Sn-gól}} 37'<br />[[Timo Meier]] {{Sn-gól}} 41'<br />[[Philipp Kurashev]] {{Sn-gól}} 45'<br /><br />[[Gregory Hofmann]] {{Sn-gól}} 53'<br />[[Romain Loeffel]] {{Sn-gól}} 55' |góly2 =<br /><br /><br /><br /><br /><br />{{Sn-gól}} 46' [[Michal Krištof]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{flagicon|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 ={{flagicon|Kanada}} Oliver Gouin |čiarový ={{flagicon|Francúzsko}} Nicolas Constantineau |čiarový2 ={{flagicon|Spojené štáty}} Brian Oliver |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24372/29-sui-vs-svk |tresty1 =8 |tresty2 =60 |strely1 =28 |strely2 =24 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 27. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |skóre =2:4 |stav =1:0<br />2:0<br />2:1<br />2:2<br />2:3<br />2:4 |tretiny =(2:0, 0:0, 0:4) |brankár1 =[[Adam Reideborn]] |brankár2 =[[Šimon Hrubec]] |góly1 =[[Andreas Wingerli]] {{Sn-gól}} 13'<br />[[Rickard Rakell]] {{Sn-gól}} 16' |góly2 =<br /><br />{{Sn-gól}} 42' [[Jakub Vrána]]<br />{{Sn-gól}} 45' [[Jan Kovář]]<br />{{Sn-gól}} 49' [[Lukas Klok]]<br />{{Sn-gól}} 59' [[Jakub Flek]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{RUS}} Roman Gofman |rozhodca2 ={{RUS}} Yevgeni Romasko |čiarový ={{RUS}} Gleb Lazarev |čiarový2 ={{RUS}} Nikita Shalagin |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24374/31-swe-vs-cze |tresty1 =10 |tresty2 =10 |strely1 =29 |strely2 =24 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 28. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre =4:1 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1 |tretiny =(1:1, 1:0, 2:0) |brankár1 =[[Viktor Fasth]] |brankár2 =[[Ben Bowns]] |góly1 =<br />[[Marcus Sorensen]] {{Sn-gól}} 16'<br />[[Jonathan Pudas]] {{Sn-gól}} 28'<br />[[Mario Kempe]] {{Sn-gól}} 33'<br />[[Mario Kempe]] {{Sn-gól}} 53' |góly2 ={{Sn-gól}} 8' [[Liam Kirk]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{FIN}} Lauri Nikulainen |čiarový2 ={{LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24376/33-swe-vs-gbr |tresty1 =0 |tresty2 =8 |strely1 =56 |strely2 =14 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 28. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{DEN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |skóre = 5:2 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />2:2<br />3:2<br />4:2<br />5:2 |tretiny = (1:1, 0:1, 4:0) |brankár1 = [[Sebastian Dahm]] |brankár2 = [[Alexei Kolosov]] |góly1 = <br />[[Nicolai Meyer]] {{Sn-gól}} 5'<br /><br />[[Matthias Asperup]] {{Sn-gól}} 44'<br />[[Mathias From]] {{Sn-gól}} 47'<br />[[Markus Lauridsen]] {{Sn-gól}} 49'<br />[[Alexander True]] {{Sn-gól}} 52' |góly2 = {{Sn-gól}} 2' [[Artem Demkov]] <br /><br />{{Sn-gól}} 30' [[Mikhail Stefanovich]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|GER}} André Schrader |rozhodca2 = {{flagicon|AUT}} Christoph Sternat |čiarový = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |čiarový2 = {{flagicon|AUT}} Elias Seewald |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24378/35-den-vs-blr |tresty1 = 6 |tresty2 = 29 |strely1 = 37 |strely2 = 18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 29. mája 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre = 6:1 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />4:1<br />5:1<br />6:1 |tretiny = (1:0, 3:1, 2:1) |brankár1 =[[Roman Will]] |brankár2 =[[Jackson Whistle]]<br />[[Ben Bowns]] |góly1 =[[Lukáš Klok]] {{Sn-gól}} 9'<br />[[Filip Hronek]] {{Sn-gól}} 22'<br />[[Libor Šulák]] {{Sn-gól}} 25'<br />[[Filip Chytil]] {{Sn-gól}} 33'<br /><br />[[Radan Lenc]] {{Sn-gól}} 52'<br />[[Libor Šulák]] {{Sn-gól}} 58' |góly2 =<br /><br /><br /><br />{{Sn-gól}} 40' [[Matthew Myers]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{DEN}} Andreas Krøyer |čiarový2 ={{SWE}} Ludvig Lundgren |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24380/37-cze-vs-gbr |tresty1 =6 |tresty2 =16 |strely1 =46 |strely2 =19 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 29. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{SUI|lh|2}} |mužstvo2 = '''[[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] [[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]]''' |skóre = 1:4 |stav = 0:1<br>1:1<br>1:2<br>1:3<br>1:4 |tretiny = (0:0, 0:1, 1:3) |brankár1 = [[Reto Berra]] |brankár2 = [[Alexander Samonov]] |góly1 = <br>[[Nico Hischier]] {{Sn-gól}} 48' |góly2 = [[Anton Burdasov]] {{Sn-gól}} 35'<br><br>[[Pavel Karnaukhov]] {{Sn-gól}} 50'<br>[[Sergei Tolchinski]] {{Sn-gól}} 52'<br>[[Sergei Tolchinski]] {{Sn-gól}} 59' |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 = {{flagicon|CAN}} Olivier Gouin |čiarový = {{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Dustin McCrank |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24382/39-sui-vs-rus |tresty1 = 2 |tresty2 = 4 |strely1 = 23 |strely2 = 26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 29. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |skóre = 2:0 |stav = 1:0<br>2:0 |tretiny = (0:0, 0:0, 2:0) |brankár1 = [[Julius Hudáček]] |brankár2 = [[Sebastian Dahm]] |góly1 = [[Peter Cehlárik]] {{Sn-gól}} 47'<br>[[Adam Jánošík]] {{Sn-gól}} 52' |góly2 = |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 = {{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |čiarový = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24384/41-svk-vs-den |tresty1 = 6 |tresty2 = 2 |strely1 = 34 |strely2 = 24 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 30. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{BLR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SUI|lh|1}}''' |skóre = 0:6 |stav = 0:1<br>0:2<br>0:3<br>0:4<br>0:5<br>0:6 |tretiny = (0:2, 0:2, 0:2) |brankár1 = [[Konstantin Shostak]] |brankár2 = [[Leonardo Genoni]] |góly1 = |góly2 = [[Christoph Bertschy]] {{Sn-gól}} 0'<br>[[Joel Vermin]] {{Sn-gól}} 18'<br>[[Sven Andrighetto]] {{Sn-gól}} 21'<br>[[Gregory Hofmann]] {{Sn-gól}} 32'<br>[[Joel Vermin]] {{Sn-gól}} 52'<br>[[Fabrice Herzog]] {{Sn-gól}} 57' |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový = {{flagicon|DEN}} Andreas Weise Kroyer |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24386/43-blr-vs-sui |tresty1 = 18 |tresty2 = 18 |strely1 = 20 |strely2 = 42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 30. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |skóre = 3:1 |stav = 0:1<br>1:1<br>2:1<br>3:1 |tretiny = (0:1, 1:0, 2:0) |brankár1 = [[Adam Reideborn]] |brankár2 = [[Adam Huska]] |góly1 = <br>[[Marcus Sörensen]] {{Sn-gól}} 30'<br>[[Victor Olofsson]] {{Sn-gól}} 51'<br>[[Isac Lundeström]] {{Sn-gól}} 59' |góly2 = [[Peter Cehlárik]] {{Sn-gól}} 19' |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|GER}} Andre Schrader |rozhodca2 = {{flagicon|SUI}} Michael Tscherrig |čiarový = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |čiarový2 = {{flagicon|AUT}} Elias Seewald |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24388/45-swe-vs-svk |tresty1 = 10 |tresty2 = 6 |strely1 = 29 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 31. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |skóre = 2:1 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}} |stav = 0:1<br>1:1 |tretiny = (0:1, 0:0, 1:0 - 0:0 - 1:0) |brankár1 = [[Šimon Hrubec]] |brankár2 = [[Sebastian Dahm]] |góly1 = <br>[[Dominik Kubalík]] {{Sn-gól}} 45' |góly2 = [[Nicklas Jensen]] {{Sn-gól}} 3' |nájazdy1 = [[Robin Hanzl]] {{Sn-gól}}<br>[[Jakub Vrána]] {{Sn-gól}}<br>[[Jan Kovář]] {{Sn-gól}}<br>[[Filip Chytil]] {{Sn-gól}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} [[Nicolai Meyer]]<br>{{Sn-gól}} [[Mathias Bau Hansen]]<br>{{Sn-gól}} [[Nicklas Jensen]]<br>{{Sn-gól}} [[Alexander True]]<br>{{Sn-nep}} [[Niklas Andersen]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|RUS}} Roman Gofman |rozhodca2 = {{flagicon|RUS}} Yevgeni Romasko |čiarový = {{flagicon|RUS}} Gleb Lazarev |čiarový2 = {{flagicon|RUS}} Nikita Shalagin |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24390/47-cze-vs-den |tresty1 = 4 |tresty2 = 8 |strely1 = 39 |strely2 = 13 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 31. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''[[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]]''' [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |skóre = 3:2 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}} |stav = 0:1<br>1:1<br>2:1<br>2:2 |tretiny = (0:1, 0:0, 2:1 - 0:0 - 1:0) |brankár1 = [[Alexander Samonov]] |brankár2 = [[Adam Reideborn]] |góly1 = <br>[[Anton Slepyshev]] {{Sn-gól}} 52'<br>[[Alexander Barabanov]] {{Sn-gól}} 52' |góly2 = [[Jesper Frödén]] {{Sn-gól}} 8'<br><br><br>[[Victor Olofsson]] {{Sn-gól}} 55' |nájazdy1 = [[Anton Slepyshev]] {{Sn-nep}}<br>[[Ivan Morozov]] {{Sn-gól}}<br>[[Anton Burdasov]] {{Sn-gól}}<br>[[Sergey Tolchinsky]] {{Sn-nep}}<br>[[Vladimir Tarasenko]] {{Sn-gól}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} [[Rickard Rakell]]<br>{{Sn-nep}} [[Victor Olofsson]]<br>{{Sn-gól}} [[Adrian Kempe]]<br>{{Sn-gól}} [[Jonathan Pudas]]<br>{{Sn-nep}} [[Marcus Sörensen]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|USA}} Bruggeman Andrew |rozhodca2 = {{flagicon|CAN}} Gouin Olivier |čiarový = {{flagicon|FRA}} Constantineau Nicolas |čiarový2 = {{flagicon|USA}} Oliver Brian |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24392/49-rus-vs-swe |tresty1 = 10 |tresty2 = 4 |strely1 = 27 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 1. júna 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = '''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre =6:3 |stav =1:0 <br> 1:1 <br> 2:1 <br> 2:2 <br> 3:2 <br> 4:2 <br> 5:2 <br> 6:2 <br> 6:3 |tretiny =(2:1, 4:1, 0:1) |brankár1 =Berra Reto |brankár2 =Bowns Ben |góly1 =[[Gregory Hofmann]] {{Sn-gól}} 10' <br> <br> [[Romain Loeffel]] {{Sn-gól}} 16' <br> <br> [[Santeri Alatalo]] {{Sn-gól}} 30 <br> [[Christoph Bertschy]] {{Sn-gól}} 30' <br> [[Christoph Bertschy]] {{Sn-gól}} 36' <br> [[Nico Hischier]] {{Sn-gól}} 37' |góly2 =<br>{{Sn-gól}} 11' [[Liam Kirk]]<br> <br>{{Sn-gól}} 25' [[Liam Kirk]]<br><br><br><br><br>{{Sn-gól}} 53' [[Brendan Connolly]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{flagicon|Česko}} Frano Martin |rozhodca2 ={{flagicon|Česko}} Sir Robin |čiarový ={{flagicon|Česko}} Hynek Daniel |čiarový2 ={{flagicon|Česko}} Ondracek Jiri |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24394/51-sui-vs-gbr |tresty1 =16 |tresty2 =8 |strely1 =53 |strely2 =26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 1. júna 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{SVK|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |skóre =3:7 |stav =0:1<br>0:2<br>0:3<br>1:3<br>1:4<br>1:5<br>1:6<br>2:6<br>3:6<br>3:7 |tretiny =(0:2, 1:2, 2:3) |brankár1 =[[Július Hudáček]] <br> [[Adam Húska]] |brankár2 =[[Roman Will]] |góly1 =<br><br><br>[[Matúš Súkeľ]] {{Sn-gól}} 26´<br><br><br><br>[[Martin Bučko]] {{Sn-gól}} 48´<br>[[Kristián Pospíšil]] {{Sn-gól}} 58´ |góly2 ={{Sn-gól}} 0´ [[Filip Zadina]]<br>{{Sn-gól}} 15´ [[Michal Špaček]]<br>{{Sn-gól}} 22´ [[Lukáš Radil]]<br><br>{{Sn-gól}} 39´ [[Libor Šulák]]<br>{{Sn-gól}} 43´ [[Matej Stránsky]]<br>{{Sn-gól}} 45´ [[Matej Blumel]]<br><br><br>{{Sn-gól}} 59´ [[Libor Hájek]] |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =1 |rozhodca ={{USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 ={{CAN}} Oliver Gouin |čiarový ={{FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 ={{USA}} Brian Oliver |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24396/53-svk-vs-cze |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =25 |strely2 =28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 1. júna 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''[[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]]''' [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |skóre =6:0 |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>5:0<br>6:0 |tretiny =(5:0, 0:0, 1:0) |brankár1 =[[Alexander Samonov]] |brankár2 =[[Konstantin Shostak]] <br> [[Alexei Kolosov]] |góly1 =[[Nikita Nesterov]] {{Sn-gól}} 0´<br> [[Emil Galimov]] {{Sn-gól}} 4´<br>[[Maxim Shalunov]] {{Sn-gól}} 9´<br>[[Mikhail Grigorenko]] {{Sn-gól}} 10´<br>[[Nikita Nesterov]] {{Sn-gól}} 16´<br>[[Dmitri Voronkov]] {{Sn-gól}} 52´ |góly2 = |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{GER}} André Schrader |rozhodca2 ={{AUT}} Christoph Sternat |čiarový ={{GER}} Jonas Merten |čiarový2 ={{AUT}} Elias Seewald |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24398/55-rus-vs-blr |tresty1 =6 |tresty2 =12 |strely1 =32 |strely2 =19 }} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=21|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=1|p=0|sg=19|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GER|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=22|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CAN|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=19|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=22|ig=18|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{LAT|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=3|p=2|sg=15|ig=16}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=17|ig=21}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=11|ig=41}} |} <small>Údaje aktualizované k 1. júnu 2021. Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/748/IHM748300_76_34_0.pdf IIHF]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 21. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre = 9:4 |stav = 1:0<br />1:1<br />1:2<br />2:2<br />3:2<br />4:2<br />5:2<br />6:2<br />7:2<br />8:2<br />8:3<br />8:4<br />9:4 |tretiny = (2:2, 5:0, 2:2) |brankár1 =[[Felix Bruckmann]] |brankár2 =[[Davide Fadani]] |góly1 = [[Tom Kühnhackl]] {{Sn-gól}} 16'<br /><br /><br />[[Moritz Müller]] {{Sn-gól}} 19'<br />[[Tobias Rieder]] {{Sn-gól}} 25'<br />[[Frederik Tiffels]] {{Sn-gól}} 28'<br />[[Marcel Noebels]] {{Sn-gól}} 36'<br />[[Lukas Reichel]] {{Sn-gól}} 38'<br />[[Marcel Noebels]] {{Sn-gól}} 39'<br />[[Matthias Plachta]] {{Sn-gól}} 43'<br /><br /><br />[[Leonhard Pföderl]] {{Sn-gól}} 49' |góly2 = <br />{{Sn-gól}} 18' [[Alex Petan]]<br />{{Sn-gól}} 19' [[Luca Frigo]]<br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br />{{Sn-gól}} 44' [[Anthony Bardaro]]<br />{{Sn-gól}} 45' [[Daniel Frank]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Martin Fraňo |čiarový = {{flagicon|CAN}} Dustin McCrank |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Brian Oliver |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24345/2-ger-vs-ita |tresty1 =29 |tresty2 =6 |strely1 =52 |strely2 =14 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 21. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}''' |skóre = 0:2 |stav = 0:1<br />0:2 |tretiny = (0:1, 0:1, 0:0) |brankár1 = [[Darcy Kuemper]] |brankár2 = [[Matiss Kivlenieks]] |góly1 = |góly2 = {{Sn-gól}} 19' [[Miks Indrašis]]<br />{{Sn-gól}} 28' [[Oskar Batna]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|GER}} Andre Schrader |rozhodca2 = {{flagicon|SUI}} Michael Tscherrig |čiarový = {{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2 = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24347/4-can-vs-lat |tresty1 =8 |tresty2 =8 |strely1 =38 |strely2 =17 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 22. mája 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = {{NOR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}''' |skóre = 1:5 |stav =0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />1:4<br />1:5 |tretiny = (0:1, 1:3, 0:1) |brankár1 = [[Henrik Haukeland]] |brankár2 = [[Mathias Niederberger]] |góly1 =<br /><br /><br /><br />[[Emil Lilleberg]] {{Sn-gól}} 37' |góly2 = {{Sn-gól}} 20' [[Matthias Plachta]]<br />{{Sn-gól}} 24' [[Leon Gawanke]]<br />{{Sn-gól}} 27' [[Leonhard Pföderl]]<br />{{Sn-gól}} 31' [[Lukas Reichel]]<br /><br />{{Sn-gól}} 45' [[Lean Bergmann]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 = {{flagicon|CAN}} Oliver Gouin |čiarový = {{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Dustin McCrank |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24349/6-nor-vs-ger |tresty1 = 16 |tresty2 = 4 |strely1 = 25 |strely2 = 26}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 22. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |skóre = 2:1 |stav =1:0<br />2:0<br />2:1 |tretiny = (0:0, 2:1, 0:0) |brankár1 =[[Juho Olkinuora]] |brankár2 =[[Cal Petersen]] |góly1 =[[Atte Ohtamaa]] {{Sn-gól}} 26'<br />[[Iiro Pakarinen]] {{Sn-gól}} 35' |góly2 =<br /><br />{{Sn-gól}} 38' [[Jason Robertson]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|CZE}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24351/8-fin-vs-usa |tresty1 =4 |tresty2 =2 |strely1 =29 |strely2 =30 |čiarový2={{flagicon|CZE}} Jiří Ondráček}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 22. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{LAT|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}''' |skóre = 2:3 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}} |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />2:2 |tretiny = (0:0, 1:1, 1:1 - 0:0 - 0:1) |brankár1 =[[Matiss Kivlenieks]] |brankár2 =[[Nikita Bojarkin]] |góly1 = [[Lauris Darzinš]] {{Sn-gól}} 27'<br /><br />[[Rihards Bukarts]] {{Sn-gól}} 45' |góly2 = <br />{{Sn-gól}} 38' [[Alexander Šin]]<br /><br />{{Sn-gól}} 45' [[Jesse Blacker]] |nájazdy1 = [[Miks Indrašis]] {{Sn-gól}}<br />[[Lauris Darzinš]] {{Sn-gól}}<br />[[Roberts Bukarts]] {{Sn-gól}}<br />[[Kaspars Daugaviņš]] {{Sn-nep}}<br />[[Rihards Bukarts|Ri. Bukarts]] {{Sn-nep}}<br />[[Miks Indrašis]] {{Sn-nep}}<br />[[Lauris Darzinš]] {{Sn-nep}}<br />[[Roberts Bukarts]] {{Sn-nep}} |nájazdy2 = {{Sn-gól}} [[Alexander Shin]]<br />{{Sn-nep}} [[Curtis Valk]]<br />{{Sn-gól}} [[Nikita Mikhailis]]<br />{{Sn-gól}} [[Roman Starchenko]]<br />{{Sn-nep}} [[Darren Dietz]]<br />{{Sn-nep}} [[Roman Starchenko]]<br />{{Sn-nep}} [[Nikita Mikhailis]]<br />{{Sn-gól}} [[Evgeni Rymarev]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{flagicon|DEN}} Andreas Weise Kroyer |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24353/10-lat-vs-kaz |tresty1 =8 |tresty2 =4 |strely1 =14 |strely2 =32 |čiarový2={{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 23. mája 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre = 4:1 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />4:1 |tretiny = (1:0, 2:0, 1:1) |brankár1 =[[Henrik Haukeland]] |brankár2 =[[Justin Fazio]] |góly1 =[[Mathias Trettenes]] {{Sn-gól}} 11'<br />[[Mats Rosseli Olsen]] {{Sn-gól}} 26'<br />[[Mathias Trettenes]] {{Sn-gól}} 37'<br />[[Mathias Trettenes]] {{Sn-gól}} 41' |góly2 =<br /><br /><br /><br />{{Sn-gól}} 52' [[Daniel Frank]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{flagicon|SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |čiarový ={{flagicon|SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2 ={{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24355/12-nor-vs-ita |tresty1 =2 |tresty2 =10 |strely1 =39 |strely2 =18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 23. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{FIN|lh|1}} |skóre = 2:1 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}} |stav = 0:1<br />1:1 |tretiny = (0:0, 1:1, 0:0 - 0:0 - 1:0) |brankár1 = [[Nikita Bojarkin]] |brankár2 = [[Harri Sateri]] |góly1 = <br />[[Kirill Panyukov]] {{Sn-gól}} 35' |góly2 = {{Sn-gól}} 33' [[Anton Lundell]] |nájazdy1 = [[Alexander Shin]] {{Sn-nep}}<br />[[Curtis Valk]] {{Sn-gól}}<br />[[Nikita Mikhailis]] {{Sn-gól}}<br />[[Roman Starchenko]] {{Sn-gól}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} [[Teemu Turunen]]<br />{{Sn-gól}} [[Oliwer Kaski]]<br />{{Sn-nep}} [[Arttu Ruotsalainen]]<br />{{Sn-nep}} [[Jere Karjalainen]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca = {{flagicon|RUS}} Yevgeni Romasko |rozhodca2 = {{flagicon|BLR}} Max Sidorenko |čiarový = {{flagicon|RUS}} Gleb Lazarev |čiarový2 = {{flagicon|RUS}} Nikita Shalagin |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24357/14-kaz-vs-fin |tresty1 = 4 |tresty2 = 4 |strely1 = 20 |strely2 = 51 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 23. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |skóre = 1:5 |stav =0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />1:4<br />1:5 |tretiny = (0:1, 0:3, 1:1) |brankár1 =[[Darcy Kuemper]]<br />[[Adin Hill]] |brankár2 =[[Anthony Stolarz]]<br />[[Jake Oettinger]] |góly1 =<br /><br /><br /><br />[[Maxime Comtois]] {{Sn-gól}} 52' |góly2 ={{Sn-gól}} 8' [[Jason Robertson]]<br />{{Sn-gól}} 22' [[Adam Clendening]]<br />{{Sn-gól}} 24' [[Trevor Moore]]<br />{{Sn-gól}} 39' [[Trevor Moore]]<br /><br />{{Sn-gól}} 58' [[Matt Tennyson]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov = bez divákov |rozhodca ={{GER}} André Schrader |rozhodca2 ={{AUT}} Christoph Sternat |čiarový ={{SUI}} David Obwegeser |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24359/16-can-vs-usa |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =29 |strely2 =23 |čiarový2={{AUT}} Elias Seewald}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 24. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{LAT|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre =3:0 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0 |tretiny =(0:0, 1:0, 2:0) |brankár1 =[[Ivars Punnenovs]] |brankár2 =[[Justin Fazio]] |góly1 =[[Martins Karsums]] {{Sn-gól}} 33'<br />[[Lauris Darzins]] {{Sn-gól}} 59'<br />[[Martins Karsums]] {{Sn-gól}} 60' |góly2 = |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 ={{CAN}} Oliver Gouin |čiarový ={{FRA}} Nicolas Constantineau |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24361/18-lat-vs-ita |tresty1 =16 |tresty2 =8 |strely1 =44 |strely2 =12 |čiarový2={{CAN}} Dustin McCrank}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 24. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |skóre =3:1 |stav =1:0<br />2:0<br />2:1<br />3:1 |tretiny =(2:1, 0:0, 1:0) |brankár1 =[[Mathias Niederberger]] |brankár2 =[[Adin Hill]] |góly1 =[[Stefan Loibl]] {{Sn-gól}} 11'<br />[[Matthias Plachta]] {{Sn-gól}} 12'<br /><br />[[Korbinian Holzer]] {{Sn-gól}} 58' |góly2 =<br /><br />{{Sn-gól}} 19' [[Nick Paul]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{RUS}} Roman Gofman |rozhodca2 ={{RUS}} Yevgeni Romasko |čiarový ={{BLR}} Dmitri Golyak |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24363/20-ger-vs-can |tresty1 =28 |tresty2 =8 |strely1 =25 |strely2 =40 |čiarový2={{RUS}} Gleb Lazarev}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 25. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |skóre =3:0 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0 |tretiny =(1:0, 1:0, 1:0) |brankár1 =[[Calvin Petersen]] |brankár2 =[[Nikita Boyarkin]] |góly1 =[[Adam Clendening]] {{Sn-gól}} 7'<br />[[Trevor Moore]] {{Sn-gól}} 22'<br />[[Jack Drury]] {{Sn-gól}} 42' |góly2 = |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{CZE}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 ={{CZE}} Robin Šír |čiarový ={{CZE}} Daniel Hynek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24365/22-usa-vs-kaz |tresty1 =4 |tresty2 =8 |strely1 =52 |strely2 =18 |čiarový2={{SVK}} Šimon Synek}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 25. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |skóre =5:2 |stav =0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />3:2<br />4:2<br />5:2 |tretiny =(1:1, 2:0, 2:1) |brankár1 =[[Jussi Olkimuora]] |brankár2 =[[Jonas Arntzen]] |góly1 =<br />[[Iiro Pakarinen]] {{Sn-gól}} 15'<br />[[Anton Lundell]] {{Sn-gól}} 22'<br />[[Kim Nousiainen]] {{Sn-gól}} 26'<br /><br />[[Jere Innala]] {{Sn-gól}} 48'<br />[[Hannes Bjorninen]] {{Sn-gól}} 54' |góly2 ={{Sn-gól}} 2' [[Mathis Olimb]]<br /><br /><br /><br />{{Sn-gól}} 42' [[Tobias Lindström]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 ={{CZE}} Martin Fraňo |čiarový ={{CAN}} Dustin McCrank |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24367/24-fin-vs-nor |tresty1 =0 |tresty2 =2 |strely1 =26 |strely2 =15 |čiarový2={{USA}} Brian Oliver}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 26. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GER|lh|1}} |skóre =3:2 |stav =1:0<br />1:1<br />1:2<br />2:2<br />3:2 |tretiny =(0:0, 1:2, 2:0) |brankár1 =[[Nikita Boyarkin]] |brankár2 =[[Mathias Niederberger]] |góly1 =[[Alexander Shin]] {{Sn-gól}} 27'<br /><br /><br />[[Roman Starchenko]] {{Sn-gól}} 41'<br />[[Pavel Akolzin]] {{Sn-gól}} 56' |góly2 =<br />{{Sn-gól}} 30' [[Tom Kuhnhackl]]<br />{{Sn-gól}} 45' [[Markus Eisenschmid]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{FIN}} Lassi Heikkinen |čiarový ={{FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24369/26-kaz-vs-ger |tresty1 =8 |tresty2 =2 |strely1 =15 |strely2 =30 |čiarový2={{LAT}} Dāvis Zunde}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 26. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |skóre = 4:2 |stav =1:0<br />2:0<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />4:2 |tretiny = (2:0, 1:2, 1:0) |brankár1 =[[Darcy Kuemper]] |brankár2 =[[Henrik Haukeland]] |góly1 =[[Connor Brown]] {{Sn-gól}} 1'<br />[[Adam Henrique]] {{Sn-gól}} 11'<br /><br /><br />[[Andrew Mangiapane]] {{Sn-gól}} 35'<br />[[Adam Henrique]] {{Sn-gól}} 51' |góly2 =<br /><br />{{Sn-gól}} 30' [[Thomas Valkvæ Olsen]]<br /> {{Sn-gól}} 31' [[Mats Rosseli Olsen]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{GER}} André Schrader |rozhodca2 ={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový ={{GER}} Jonas Merten |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24371/28-can-vs-nor |tresty1 =8 |tresty2 =10 |strely1 =42 |strely2 =15 |čiarový2={{AUT}} Elias Seewald}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 27. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{LAT|lh|1}} |skóre = 4:2 |stav =1:0<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />4:2 |tretiny = (2:2, 2:0, 0:0) |brankár1 =[[Cal Petersen]] |brankár2 =[[Matīss Kivlenieks]] |góly1 =[[Matt Tennyson]] {{Sn-gól}} 2'<br /><br />[[Brian Boyle]] {{Sn-gól}} 15'<br /><br />[[Trevor Moore]] {{Sn-gól}} 32'<br />[[Matty Beniers]] {{Sn-gól}} 34' |góly2 =<br />{{Sn-gól}} 6' [[Miks Indrašis]]<br /><br />{{Sn-gól}} 17' [[Renārs Krastenbergs]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{FIN}} Lauri Nikulainen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24373/30-usa-vs-lat |tresty1 =10 |tresty2 =6 |strely1 =26 |strely2 =19 |čiarový2={{FIN}} Hannu Sormunen}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 27. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre = 3:0 |stav =1:0<br />2:0<br />3:0 |tretiny = (2:0, 1:0, 0:0) |brankár1 =[[Harri Säteri]] |brankár2 =[[Justin Fazio]] |góly1 =[[Tony Sund]] {{Sn-gól}} 7'<br />[[Arttu Ruotsalainen]] {{Sn-gól}} 9'<br />[[Tony Sund]] {{Sn-gól}} 29' |góly2 = |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{DEN}} Andreas Krøyer |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24375/32-fin-vs-ita |tresty1 =2 |tresty2 =6 |strely1 =36 |strely2 =11 |čiarový2={{SWE}} Ludvig Lundgren}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 28. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |skóre = 2:4 |stav =0:1<br />0:2<br />1:2<br />2:2<br />2:3<br />2:4 |tretiny = (0:1, 1:1, 1:2) |brankár1 =[[Andrei Shutov]] |brankár2 =[[Darcy Kuemper]] |góly1 =<br /><br />[[Nikita Mikhailis]] {{Sn-gól}} 25'<br />[[Nikita Mikhailis]] {{Sn-gól}} 42' |góly2 ={{Sn-gól}} 7' [[Andrew Mangiapane]]<br />{{Sn-gól}} 22' [[Adam Henrique]]<br /><br /><br />{{Sn-gól}} 48' [[Cole Perfetti]]<br />{{Sn-gól}} 48' [[Connor Brown]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca =[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Yevgeni Romasko |rozhodca2 ={{BLR}} Maxim Sidorenko |čiarový ={{BLR}} Dmitri Golyak |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24377/34-kaz-vs-can |tresty1 =10 |tresty2 =2 |strely1 =28 |strely2 =36 |čiarový2=[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Gleb Lazarev}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 28. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{LAT|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{NOR|lh|1}}''' |skóre = 3:4 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}} |stav =0:1<br>1:1<br>2:1<br>2:2<br>2:3<br>3:3 |tretiny = (2:1, 0:1, 1:1 – 0:0 – 0:1) |brankár1 =[[Matiss Kivlenieks]] |brankár2 =[[Henrik Haukeland]] |góly1 =<br>[[Renars Krastenbergs]] {{Sn-gól}} 11´<br>[[Ronalds Kenins]] {{Sn-gól}} 17´<br><br><br>[[Kristians Rubins]] {{Sn-gól}} 49´ |góly2 ={{Sn-gól}} 3´ [[Sondre Olden]]<br><br><br>{{Sn-gól}} 21´ [[Ken-Andre Olimb]]<br>{{Sn-gól}} 41´ [[Mathias Emilio Pettersen]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{CZE}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 ={{SVK}} Peter Staňo |čiarový ={{CZE}} Daniel Hynek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24379/36-lat-vs-nor |tresty1 =8 |tresty2 =10 |strely1 =24 |strely2 =22 |čiarový2={{SVK}} Šimon Synek|nájazdy1=<br>[[Miks Indrasis]] {{Sn-nep}}<br>[[Lauris Darzins]] {{Sn-gól}}<br>[[Roberts Bukarts]] {{Sn-nep}}<br>[[Renars Krastenbergs]] {{Sn-nep}}<br>[[Rihards Bukarts]] <br>[[Miks Indrasis]] {{Sn-nep}}|nájazdy2=<br>[[Tobias Lindstrom]] {{Sn-nep}}<br>[[Sondre Olden]] {{Sn-gól}}<br>[[Ken-Andre Olimb]] {{Sn-nep}}<br>[[Mathias Emilio Pettersen]] {{Sn-nep}}<br>[[Mathias Trettenes]] <br>[[Michael Haga]] {{Sn-gól}}}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 29. mája 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{KAZ|lh|1}}''' |skóre = 3:11 |stav =0:1<br>1:1<br>1:2<br>1:3<br>1:4<br>2:4<br>2:5<br>2:6<br>2:7<br>3:7<br>3:8<br>3:9<br>3:10<br>3:11 |tretiny = (0:1, 1:2, 2:8) |brankár1 =[[Justin Fazio]]<br>[[Davide Fadani]] |brankár2 =[[Nikita Boyarkin]] |góly1 =<br>[[Angelo Miceli]] {{Sn-gól}} 24´<br><br><br><br>[[Peter Hochkofler]] {{Sn-gól}} 41´<br><br><br><br>[[Alex Petan]] {{Sn-gól}} 50´ |góly2 ={{Sn-gól}} 2´ [[Roman Starchenko]]<br><br>{{Sn-gól}} 32´ [[Yegor Petukhov]]<br>{{Sn-gól}} 34´ [[Yevgeni Rymarev ]]<br>{{Sn-gól}} 41´ [[Nikita Mikhailis]]<br><br>{{Sn-gól}} 46´ [[Curtis Valk]]<br>{{Sn-gól}} 47´ [[Artyom Likhotnikov]]<br>{{Sn-gól}} 49´ [[Artyom Likhotnikov]]<br><br>{{Sn-gól}} 54´ [[Kirill Panyukov]]<br>{{Sn-gól}} 56´ [[Roman Starchenko]]<br>{{Sn-gól}} 57´ [[Viktor Svedberg]]<br>{{Sn-gól}} 59´ [[Yegor Shalapov]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákova |rozhodca =[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Roman Gofman |rozhodca2 ={{BLR}} Maxim Sidorenko |čiarový ={{BLR}} Dmitrij Golyak |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24381/38-ita-vs-kaz |tresty1 =28 |tresty2 =10 |strely1 =24 |strely2 =36 |čiarový2=[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Nikita Shalagin}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 29. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{NOR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |skóre = 1:2 |stav =0:1<br>0:2<br>1:2 |tretiny = (0:1, 0:1, 1:0) |brankár1 =[[Henrik Haukeland]] |brankár2 =[[Jake Oettinger]] |góly1 =<br><br>[[Ken-Andre Olimb]] {{Sn-gól}} 54´ |góly2 ={{Sn-gól}} 10´ [[Conor Garland]]<br>{{Sn-gól}} 27´ [[Tage Thompson]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{AUT}} Christoph Sternat |rozhodca2 ={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový ={{GER}} Jonas Merten |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24383/40-nor-vs-usa |tresty1 =8 |tresty2 =10 |strely1 =23 |strely2 =27 |čiarový2={{SUI}} David Obwegeser}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 29. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = {{GER|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |skóre = 1:2 |stav =0:1<br>1:1<br>1:2 |tretiny = (0:1, 1:0, 0:1) |brankár1 =[[Mathias Niederberger]] |brankár2 =[[Jussi Olkinuora]] |góly1 =<br>[[Korbinian Holzer]] {{Sn-gól}} 27´ |góly2 ={{Sn-gól}} 6´ [[Anton Lundell]]<br><br>{{Sn-gól}} 51´ [[Arttu Ruotsalainen]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{CZE}} Martin Fraňo |rozhodca2 ={{CZE}} Robin Šír |čiarový ={{CZE}} Jiří Ondráček |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24385/42-ger-vs-fin |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =13 |strely2 =26 |čiarový2={{SVK}} Šimon Synek}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 30. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |skóre = 1:7 |stav =0:1<br>0:2<br>0:3<br>0:4<br>1:4<br>1:5<br>1:6<br>1:7 |tretiny = (0:4, 1:2, 0:1) |brankár1 =[[Justin Fazio]]<br>[[Davide Fadani]] |brankár2 =[[Aiden Hill]] |góly1 =<br><br><br><br>[[Angelo Miceli]] {{Sn-gól}} 30´ |góly2 ={{Sn-gól}} 2´ [[Cole Perfetti]]<br>{{Sn-gól}} 8´ [[Andrew Mangiapane]]<br>{{Sn-gól}} 11´ [[Troy Stecher]]<br>{{Sn-gól}} 11´ [[Adam Henrique]]<br><br>{{Sn-gól}} 34´ [[Andrew Mangiapane]]<br>{{Sn-gól}} 37´ [[Maxime Comtois]]<br>{{Sn-gól}} 55´ [[Brandon Pirri]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{CZE}} Daniel Hynek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24387/44-ita-vs-can |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =14 |strely2 =49 |čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 30. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{LAT|lh|1}} |skóre =3:2 {{tooltip|PP|Po predĺžení}} |stav =1:0<br>1:1<br>2:1<br>2:2<br>3:2 |tretiny =(1:1, 1:0, 0:1 - 1:0) |brankár1 =[[Harri Sateri]] |brankár2 =[[Janis Kalnins]] |góly1 =[[Saku Maenalanen]] {{Sn-gól}} 3´<br><br>[[Iiro Pakarinen]] {{Sn-gól}} 35´<br><br>[[Anton Lundell]] {{Sn-gól}} 64´ |góly2 =<br>{{Sn-gól}} 18´ [[Martins Dzierkals]]<br><br>{{Sn-gól}} 53´ [[Martins Dzierkals]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 ={{CZE}} Martin Fraňo |čiarový ={{CAN}} Dustin McCrank |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24389/46-fin-vs-lat |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =35 |strely2 =27 |čiarový2={{USA}} Brian Oliver}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 31. mája 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GER|lh|1}} |skóre =2:0 |stav =1:0<br>2:0 |tretiny =(0:0, 1:0, 1:0) |brankár1 =[[Calvin Petersen]] |brankár2 =[[Felix Bruckmann]] |góly1 =[[Jason Robertson]] {{Sn-gól}} 38´<br>[[Colin Blackwell]] {{Sn-gól}} 59´ |góly2 = |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 ={{DEN}} Mads Frandsen |čiarový ={{DEN}} Andreas Krøyer |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24391/48-usa-vs-ger |tresty1 =8 |tresty2 =8 |strely1 =15 |strely2 =33 |čiarový2={{SWE}} Emil Yletyinen}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 31. mája 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |skóre =3:1 |stav =0:1<br>1:1<br>2:1<br>3:1 |tretiny =(0:1, 1:0, 2:0) |brankár1 =[[Henrik Haukeland]] |brankár2 =[[Nikita Boyarkin]] |góly1 =<br>[[Thomas Valkvae Olsen]] {{Sn-gól}} 27´<br>[[Stefan Espeland]] {{Sn-gól}} 41´<br>[[Mathis Olimb]] {{Sn-gól}} 59´ |góly2 ={{Sn-gól}} 16´ [[Dmitri Shevchenko]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{CZE}} Martin Fraňo |rozhodca2 ={{CZE}} Robin Šír |čiarový ={{CZE}} Daniel Hynek |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24393/50-nor-vs-kaz |tresty1 =16 |tresty2 =2 |strely1 =27 |strely2 =27 |čiarový2={{SVK}} Šimon Synek}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 1. júna 2021 |čas = 11:15 |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |skóre =2:3 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}} |stav =1:0<br>1:1<br>2:1<br>2:2 |tretiny =(1:0, 1:1, 0:1 - 0:0 - 1:0) |brankár1 =[[Darcy Kuemper]] |brankár2 =[[Jussi Olkinuora]] |góly1 =[[Brandon Pirri]] {{Sn-gól}} 1´<br><br>[[Maxime Comtois]] {{Sn-gól}} 28´ |góly2 =<br>{{Sn-gól}} 21´ [[Arttu Ruotsalainen]]<br><br>{{Sn-gól}} 56´ [[Arttu Ruotsalainen]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca ={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 ={{SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{SWE}} Ludvig Lundgren |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24395/52-can-vs-fin |tresty1 =29 |tresty2 =32 |strely1 =34 |strely2 =32 |čiarový2={{SWE}} Emil Yletyinen|nájazdy1=<br>[[Brandon Pirri]] {{Sn-gól}}<br>[[Cole Perfetti]] {{Sn-nep}}<br>[[Gabriel Vilardi]] {{Sn-nep}}<br>[[Adam Henrique]] {{Sn-gól}}<br>[[Connor Brown]] {{Sn-nep}}|nájazdy2=<br>{{Sn-nep}} [[Anton Lundell]]<br>{{Sn-gól}} [[Oliwer Kaski]]<br>{{Sn-gól}} [[Saku Maenalanen]]<br>{{Sn-gól}} [[Arttu Ruotsalainen]]<br>{{Sn-nep}} [[Iiro Pakarinen]]}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 1. júna 2021 |čas = 15:15 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |skóre =2:4 |stav =0:1<br>0:2<br>0:3<br>1:3<br>1:4<br>2:4 |tretiny =(0:3, 1:1, 1:0) |brankár1 =[[Davide Fadani]] |brankár2 =[[Jake Oettinger]] |góly1 =<br><br><br>[[Luca Frigo]] {{Sn-gól}} 21´<br><br>[[Stefano Giliati]] {{Sn-gól}} 46´ |góly2 ={{Sn-gól}} 6´ [[Kevin Labanc]]<br>{{Sn-gól}} 10´[[Kevin Labanc]]<br>{{Sn-gól}} 19´ [[Conor Garland]]<br><br>{{Sn-gól}} 29´ [[Conor Garland]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =bez divákov |rozhodca =[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Jevgenij Romasko |rozhodca2 ={{BLR}} Maxim Sidorenko |čiarový ={{BLR}} Dmitrij Golyak |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24397/54-ita-vs-usa |tresty1 =4 |tresty2 =4 |strely1 =11 |strely2 =43 |čiarový2=[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Gleb Lazarev}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 1. júna 2021 |čas = 19:15 |mužstvo1 = '''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{LAT|lh|1}} |skóre =2:1 |stav =1:0<br>2:0<br>2:1 |tretiny =(2:0, 0:1, 0:0) |brankár1 =[[Mathias Niederberger]] |brankár2 =[[Janis Kalnins]] |góly1 =[[John-Jason Peterka]] {{Sn-gól}} 3´<br>[[Marcel Noebels]] {{Sn-gól}} 6´ |góly2 =<br><br>{{Sn-gól}} 25´ [[Rodrigo Abols]] |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |divákov =934 |rozhodca ={{FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{FIN}} Lauri Nikulainen |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24399/56-ger-vs-lat |tresty1 =8 |tresty2 =4 |strely1 =21 |strely2 =24 |čiarový2={{FIN}} Hannu Sormunen}} == Play-off == Pre semifinálové zápasy budú tímy znova nasadené podľa nasledovného poradia: 1. USA, 2. ROV, 3. Fínsko, 4. Švajčiarsko, 5. Česko, 6. Nemecko, 7. Slovensko, 8. Kanada a to takým spôsobom, že najvyššie nasadený tím bude hrať proti najnižšie nasadenému a druhý najvyššie nasadený proti tretiemu najvyššie nasadenému. {{play-off majstrovstvá sveta hokej | ZN=áno | RD1-tím1=[[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROV]] | RD1-skóre1=1 | RD1-tím2='''{{CAN|lh|1}}''' | RD1-skóre2='''2''' | RD1-tím3='''{{FIN|lh|1}}''' | RD1-skóre3='''1''' | RD1-tím4={{CZE|lh|1}} | RD1-skóre4=0 | RD1-tím5='''{{USA|lh|1}}''' | RD1-skóre5='''6''' | RD1-tím6={{SVK|lh|1}} | RD1-skóre6=1 | RD1-tím7={{SUI|lh|1}} | RD1-skóre7=2 | RD1-tím8='''{{GER|lh|1}}''' | RD1-skóre8='''3''' | RD2-nasadený1=1. | RD2-tím1={{USA|lh|1}} | RD2-skóre1=2 | RD2-nasadený2=8. | RD2-tím2='''{{CAN|lh|1}}''' | RD2-skóre2='''4''' | RD2-nasadený3=3. | RD2-tím3='''{{FIN|lh|1}}''' | RD2-skóre3='''2''' | RD2-nasadený4=6. | RD2-tím4={{GER|lh|1}} | RD2-skóre4=1 | RD3-tím1='''{{CAN|lh|1}}''' | RD3-skóre1='''3''' | RD3-tím2={{FIN|lh|1}} | RD3-skóre2=2 | RD4-tím1='''{{USA|lh|1}}''' | RD4-skóre1='''6''' | RD4-tím2={{GER|lh|1}} | RD4-skóre2=1 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 3.6.2021 |mužstvo1 = {{SUI|lh|2}} |skóre = 2:3 {{tooltip|SN|Po samostatných nájazdoch}} |mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}''' |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |čas = 15:15 |tretiny = (1:0, 1:1, 0:1 - 0:0, 0:1) |divákov = bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24400/57-sui-vs-ger |brankár1 = [[Leonardo Genoni]] |brankár2 = [[Mathias Niederberger]] |rozhodca = {{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 = [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Jevgenij Romasko |čiarový = [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Gleb Lazarev |čiarový2 = [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Nikita Shalagin |góly1 = [[Ramon Untersander]] {{Sn-gól}} 15´<br>[[Fabrice Herzog]] {{Sn-gól}} 33´ |stav = 1:0<br>2:0<br>2:1<br>2:2 |góly2 = <br><br>{{Sn-gól}} 37´ [[Tom Kuhnhackl]]<br>{{Sn-gól}} 59´ [[Leon Gawanke]] |tresty1 = 0 |tresty2 = 14 |strely1 = 22 |strely2 = 41 |nájazdy1 = <br>[[Enzo Corvi]] {{Sn-nep}}<br> [[Sven Andrighetto]] {{Sn-nep}}<br>[[Timo Meier]] {{Sn-gól}}<br>[[Andres Ambuhl]] {{Sn-nep}}<br>[[Gregory Hofmann]]{{Sn-nep}} |nájazdy2 = <br>{{Sn-nep}} [[Matthias Plachta]]<br>{{Sn-nep}} [[Nicolas Krammer]]<br>{{Sn-gól}} [[Dominik Kahun]]<br>{{Sn-nep}} [[Lukas Reichel]]<br>{{Sn-gól}} [[Marcel Noebels]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 3.6.2021 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 6:1 |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |čas = 15:15 |tretiny = (3:0, 1:1, 2:0) |divákov = bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24401/58-usa-vs-svk |brankár1 = [[Cal Petersen]] |brankár2 = [[Adam Húska]] |rozhodca = {{GER}} André Schrader |rozhodca2 = {{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový = {{GER}} Jonas Merten |čiarový2 = {{SUI}} David Obwegeser |góly1 = [[Brian Boyle]] {{Sn-gól}} 13´<br>[[Colin Blackwell]] {{Sn-gól}} 15´<br>[[Conor Garland]] {{Sn-gól}} 19´<br>[[Colin Blackwell]] {{Sn-gól}} 36´<br><br>[[Alexander Chmelevski]] {{Sn-gól}} 45´<br> [[Conor Garland]] {{Sn-gól}} 58´ |stav = 1:0<br>2:0<br>3:0<br>3:1<br>4:1<br>5:1<br>6:1 |góly2 = <br><br><br>{{Sn-gól}} 32´ [[Peter Cehlárik]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 6 |strely1 = 33 |strely2 = 28 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum =3.6.2021 |mužstvo1 = [[Ruská hokejová reprezentácia|ROV]] [[Súbor:Olympic flag.svg|okraj|22px|IHFR Flag]] |skóre =1:2 {{tooltip|PP|Po predĺžení}} |mužstvo2 ='''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[Olympic Sports Centre (Riga)|Olympic Sports Centre]], [[Riga]] |čas = 19:15 |tretiny =(0:0, 1:0, 0:1 - 0:1) |divákov =bez divákov |správa =https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24402/59-roc-vs-can |brankár1 =[[Sergei Bobrovsky]] |brankár2 =[[Darcy Kuemper]] |rozhodca ={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 ={{SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{CZE}} Daniel Hynek |čiarový2 ={{CZE}} Jiří Ondráček |góly1 =[[Yevgeni Timkin]] {{Sn-gól}} 34´ |stav =1:0<br>1:1<br>1:2 |góly2 =<br>{{Sn-gól}} 45´ [[Adam Henrique]]<br>{{Sn-gól}} 62´ [[Andrew Mangiapane]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 2 |strely1 =25 |strely2 =24 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 3.6.2021 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 1:0 |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |čas = 19:15 |tretiny = (0:0, 1:0, 0:0) |divákov =bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24403/60-fin-vs-cze |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Šimon Hrubec]] |rozhodca = {{USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 = {{CAN}} Oliver Gouin |čiarový = {{CAN}} Dustin McCrank |čiarový2 = {{USA}} Brian Oliver |góly1 = [[Jere Innala]] {{Sn-gól}} 32´ |stav = 1:0 |góly2 = |tresty1 =12 |tresty2 =2 |strely1 =24 |strely2 =28 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} === Semifinále === {{Hokejbox2 |bg = #CEF6D8 |dátum = 5.6.2021 |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |skóre = 2:4 |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |čas = 13:15 |tretiny = (1:1, 0:1, 1:2) |divákov =bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24404/61-usa-vs-can |brankár1 = [[Cal Petersen]] |brankár2 = [[Darcy Kuemper]] |rozhodca = {{USA}} Andrew Bruggeman |rozhodca2 = {{CAN}} Oliver Gouin |čiarový = {{CAN}} Dustin McCrank |čiarový2 = {{USA}} Brian Oliver |góly1 = <br>[[Colin Blackwell]] {{Sn-gól}} 17´<br><br><br>[[Alexander Chmelevski]] {{Sn-gól}} 43´ |stav = 0:1<br>1:1<br>1:2<br>1:3<br>2:3<br>2:4 |góly2 = {{Sn-gól}} 2´ [[Brandon Pirri]]<br><br>{{Sn-gól}} 24´ [[Andrew Mangiapane]]<br>{{Sn-gól}} 40´ [[Andrew Mangiapane]]<br><br>{{Sn-gól}} 59´ [[Justin Danforth]] |tresty1 = 2 |tresty2 =0 |strely1 =38 |strely2 =33 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} {{Hokejbox2 |bg = #CEF6D8 |dátum = 5.6.2021 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 2:1 |mužstvo2 = {{GER|lh|1}} |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |čas = 17:15 |tretiny = (2:0, 0:1, 0:0) |divákov =bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24405/62-fin-vs-ger |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Mathias Niederberger]] |rozhodca = {{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2 = {{SWE}} Mikael Nord |čiarový = {{CZE}} Daniel Hynek |čiarový2 = {{CZE}} Jiří Ondráček |góly1 = [[Iiro Pakarinen]] {{Sn-gól}} 13´<br>[[Hannes Bjorninen]] {{Sn-gól}} 18´ |stav =1:0<br>2:0<br>2:1 |góly2 =<br><br>{{Sn-gól}} 31´ [[Matthias Plachta]] |tresty1 =8 |tresty2 =6 |strely1 =17 |strely2 =28 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} === Zápas o bronz === {{Hokejbox2 |bg = #ffdab9 |dátum = 6.6.2021 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 6:1 |mužstvo2 = {{GER|lh|1}} |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |čas = 14:15 |tretiny = (1:0, 4:0, 1:1) |divákov = bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24406/63-l(sf)-vs-l(sf) |brankár1 = [[Cal Petersen]] |brankár2 = [[Felix Bruckmann]] |rozhodca = {{FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 = {{FIN}} Kristian Vikman |čiarový = {{FIN}} Lauri Nikulainen |čiarový2 = {{FIN}} Hannu Sormunen |góly1 = [[Christian Wolanin]] {{Sn-gól}} 5´<br>[[Conor Garland]] {{Sn-gól}} 26´<br>[[Jack Drury]] {{Sn-gól}} 28´<br>[[Jason Robertson]] {{Sn-gól}} 31´<br>[[Trevor Moore]] {{Sn-gól}} 32´<br><br>[[Ryan Donato]] {{Sn-gól}} 49´ |stav = 1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>5:0<br>5:1<br>6:1 |góly2 = <br><br><br><br><br>{{Sn-gól}} 49´ [[Dominik Bittner]] |tresty1 = 43 |tresty2 = 14 |strely1 = 30 |strely2 = 34 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} === Finále === {{Hokejbox2 |bg = #f7f6a8 |dátum = 6.6.2021 |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = 2:3 {{tooltip|PP|Po predlženi}} |mužstvo2 ='''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[Arena Riga]], [[Riga]] |čas = 19:15 |tretiny =(1:0, 0:1, 1:1 - 0:1) |divákov =bez divákov |správa = https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/gamecenter/playbyplay/24407/64-fin-vs-can |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Darcy Kuemper]] |rozhodca = {{CZE}} Martin Fraňo |rozhodca2 = [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Jevgenij Romasko |čiarový = [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Gleb Lazarev |čiarový2 = [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] Nikita Shalagin |góly1 = [[Mikael Ruohomaa]] {{Sn-gól}} 8´<br><br>[[Petteri Lindbohm]] {{Sn-gól}} 45´ |stav = 1:0<br>1:1<br>2:1<br>2:2<br>2:3 |góly2 =<br>{{Sn-gól}} 24´ [[Maxime Comtois]]<br><br>{{Sn-gól}} 52´ [[Adam Henrique]]<br>{{Sn-gól}} 66´ [[Nick Paul]] |tresty1 =6 |tresty2 =30 |strely1 =31 |strely2 =26 |nájazdy1 = |nájazdy2 = }} == Štatistiky == === Najlepší hráči === Zoznam hráčov s najviac bodmi na šampionáte zoradených podľa bodov a potom podľa gólov. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !# ! style="width:225px;"| Hráč ! style="width:50px;"| Z ! style="width:50px;"| G ! style="width:50px;"| A ! style="width:60px;"| B ! style="width:50px;"| +/- ! style="width:50px;"| VVM ! style="width:60px;"| POZ |- | 1 || style="text-align:left;" | {{CAN}} [[Connor Brown]] || 10 || 2 || 14 || '''16''' || +8 || 2 || Ú |- | 2 || style="text-align:left;" | {{USA}} [[Connor Garland]] || 10 || 6 || 7 || '''13''' || +6 || 6 || Ú |- | 3 || style="text-align:left;" | {{CAN}} [[Andrew Mangiapane]] || 7 || 7 || 4 || '''11''' || +6 || 0 || Ú |- | 4 || style="text-align:left;" | {{CAN}} [[Adam Henrique]] || 10 || 6 || 5 || '''11''' || +6 || 0 || Ú |- | 5 || style="text-align:left;" | {{SVK}} [[Peter Cehlárik]] || 8 || 5 || 6 || '''11'''|| +5 || 6 || Ú |- | 6 || style="text-align:left;" | {{GBR}} [[Liam Kirk]] || 7 || 7 || 2 || '''9'''|| -6 || 4 || Ú |- | 7 || style="text-align:left;" | {{USA}} [[Trevor Moore]] || 10 || 5 || 4 || '''9'''|| +7 || 4 || Ú |- | 8 || style="text-align:left;" | {{USA}} [[Jason Robertson]] || 10 || 4 || 5 || '''9'''|| +8 || 10 || Ú |- | 9 || style="text-align:left;" | {{SUI}} [[Grégory Hofmann]]|| 8 || 6 || 2 || '''8'''|| 0 || 0 || Ú |- | 10 || style="text-align:left;" | {{DEN}} [[Nicklas Jensen]]|| 7 || 5 || 3 || '''8'''|| -2 || 2 || Ú |- |} <small>''Z = Zápasy; G = Góly; A = Asistencie; B = Body; +/- = Plus/mínus; VVM = Vylúčený v minútach; POZ = Pozícia''</small> <small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/748/IHM748000_85B_32_0.pdf IIHF]</small> === Najlepší brankári === Zoznam piatich najlepších brankárov, ktorí majú najvyšší percentuálny podiel zásahov na gól a ktorí odohrali najmenej 40% minút svojho tímu. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !# ! style="width:150px;"| Hráč ! style="width:60px;"| COČ ! style="width:60px;"| IK ! style="width:60px;"| PIK ! style="width:60px;"| PS ! style="width:60px;"| %Z ! style="width:60px;"| ČK |- | 1 || style="text-align:left;"|{{USA}} [[Cal Petersen]] || 417:14 || 9 || 1,29 || 19, || '''95,34''' || 2 |- | 2 || style="text-align:left;"|{{SWE}} [[Adam Reideborn]] || 299:14 || 7 || 1,40 || 129 || '''94,57''' || 1 |- | 3 || style="text-align:left;" |[[File:Olympic flag.svg|border|22px|ROV]] [[Alexander Samonov]]|| 364:39 || 8 || 1,32 || 142 || '''94,37'''|| 2 |- | 4 || style="text-align:left;"|{{FIN}} [[Jussi Olkinuora]] || 431:26 || 10 || 1,39 || 174 || '''94,25''' || 1 |- | 5 || style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[Nikita Boyarkin]]|| 370:00 || 14 || 2,27 || 198 || '''92,93'''|| 0 |} <small>COČ = Celkový odohratý čas; IK = Inkasované góly; PIK = Priemer inkasovaných gólov na zápas; PS = Počet striel na brankára; %Z = Percento zákrokov; ČK = Čisté konto</small> <small>Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/748/IHM748000_85A_32_0.pdf IIHF]</small> == Celkové poradie == {| class="wikitable" !width=30|Por. !Sk !width=160|Tím !OZ !V !VP !PP !P !SG !OG !GR !Výsledok |- style="background:gold" | align="center" |{{Prvé miesto}} | align="center" |B | {{CAN|lh|1}} | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |28 | align="center" |23 | align="center" |+5 | align="center" | |- style="background:#c0c0c0;" | align="center" |{{Druhé miesto}} | align="center" |B | {{FIN|lh|1}} | align="center" |10 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |26 | align="center" |12 | align="center" |+14 | align="center" | |- style="background:#CD853F;" | align="center" |{{Tretie miesto}} | align="center" |B | {{USA|lh|1}} | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |35 | align="center" |14 | align="center" |+21 | align="center" | |- style="border-bottom:#003E7E 4px solid;" | align="center" |4. | align="center" |B | {{GER|lh|1}} | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |27 | align="center" |23 | align="center" |+4 | align="center" | |- | align="center" |5. | align="center" |A | [[Súbor:Olympic flag.svg|22bod|border]] [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROV]] | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |28 | align="center" |10 | align="center" | +18 | rowspan="4" align="center" | '''Vyradený vo štvrťfinále''' |- | align="center" |6. | align="center" |A | {{SUI|lh|1}} | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |27 | align="center" |17 | align="center" | +10 |- | align="center" |7. | align="center" |A | {{CZE|lh|1}} | align="center" |8 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |27 | align="center" |18 | align="center" | +9 |- style="border-bottom:#003E7E 4px solid;" | align="center" |8. | align="center" |A | {{SVK|lh|1}} | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |22 | align="center" | -5 |- | align="center" |9. | align="center" |A | {{SWE|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |21 | align="center" |14 | align="center" |+7 | rowspan="8" align="center" | '''Vyradený v skupinovej fáze''' |- | align="center" |10. | align="center" |B | {{KAZ|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |22 | align="center" |18 | align="center" |+4 |- | align="center" |11. | align="center" |B | {{LAT|lh|1}} '''(H)''' | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |16 | align="center" | -1 |- | align="center" |12. | align="center" |A | {{DEN|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |15 | align="center" | -2 |- | align="center" |13. | align="center" |B | {{NOR|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |17 | align="center" |21 | align="center" | -4 |- | align="center" |14. | align="center" |A | {{GBR|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |31 | align="center" | -18 |- | align="center" |15. | align="center" |A | {{BLR|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |29 | align="center" | -19 |- | align="center" |16. | align="center" |B | {{ITA|lh|1}} | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |11 | align="center" |41 | align="center" | -30 |} <small> Por = Poradie; Sk = Skupina; OZ = Zápasy; V = Výhry; VP = Výhry po predlžení; Prehry po predĺžení; P = Prehry; SG = Strelené góly; OG = Obdržané góly; GR = Gólový rozdiel; B = Body; H = hostiteľská krajina</small> <small>Zdroj: [https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/standings/final] </small> == Vysielacie práva == Zoznam televíznych vysielateľov Majstrovstiev sveta podľa zúčastnených krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = IIHF | titul = Broadcast Partners List | url = https://blob.iihf.com/iihf-media/iihfmvc/media/2021wm/download/2021_iihf_wm_-_bp_list_20210519.pdf | vydavateľ = blob.iihf.com | dátum vydania = 2021-05-19 | dátum prístupu = 2021-05-31 | jazyk = EN}}</ref> {| class="wikitable" ! align="center" | Krajina ! Vysielateľ |- |{{BLR}} [[Bielorusko]] |[[BTRC]] |- | rowspan="2" |{{CAN}} [[Kanada]] |[[TSN]] |- |[[RDS]] |- |{{CZE}} [[Česko]] |[[Česká televize|ČT]] |- |{{DEN}} [[Dánsko]] |[[TV 2 Sport]] |- |{{FIN}} [[Fínsko]] |[[MTV (fínska televízna stanica)|MTV]] |- |{{GER}} [[Nemecko]] |[[ŠPORT1]] |- |{{ITA}} [[Taliansko]] |[[DAZN]] |- |{{KAZ}} [[Kazachstan]] |[[Qazsport]] |- |{{LVA}} [[Lotyšsko]] |[[LTV]] |- |{{NOR}} [[Nórsko]] |[[V Sport]] |- | rowspan="2" |{{RUS}} [[Rusko]] |[[Kanál jaden|Kanál jeden]] |- |[[Match TV]] |- |{{SVK}} [[Slovensko]] |[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] |- |{{SWE}} [[Švédsko]] |[[SVT]] |- |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] |[[SRG SSR]] |- |{{GBR}} [[Veľká Británia]] |[[FreeSports]] |- |{{USA}} [[Spojené štáty|USA]] |[[Sieť NHL]] |} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2021]] [[Kategória:Ľadový hokej v Lotyšsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Lotyšsku]] [[Kategória:Šport v Rige]] [[Kategória:2021 v Lotyšsku]] r610n9kltl06fbik024s9erqel82n1l Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 0 598258 7428747 7399695 2022-08-22T12:21:58Z RickRichards 153041 kor. ROV vlajky wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |rok=2022 |usporiadateľ=Fínsko |logo= |veľkosť loga=100px |dátum=13.–29. máj 2022 |počet tímov=16 |počet dejísk=2 |počet miest=2 |dejiská=[[Tampere]] ([[Nokia Arena]])<br>[[Helsinki]] ([[Helsinki Ice Hall]]) |víťaz=FIN |druhý=CAN |tretí=CZE |zápasy=64 |aktualizácia= |počet titulov=4 |najproduktívnejší hráč = {{CZE}} [[Roman Červenka]] (17 bodov) |najužitočnejší hráč = {{FIN}} [[Juho Olkinuora]] }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022''' boli 85. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] organizované [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]]. Konali sa vo [[Fínsko|Fínsku]] od 13. do 29. mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 | url = https://www.rtvs.sk/ms-v-hokeji-2022/o-sampionate | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-15 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> [[Fínsko]] po prehre o organizáciu [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2021]] s [[Bielorusko]]m a [[Lotyšsko]]m získalo, ako jediný kandidát, šampionát v roku [[2022]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Našiel sa len jeden záujemca. MS v roku 2022 bude vo Fínsku | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/277448/nasiel-sa-len-jeden-zaujemca-ms-v-roku-2022-bude-vo-finsku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Fínske hlavné mesto [[Helsinki]] privítalo Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji naposledy v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]], zatiaľ čo [[Tampere]] v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]]. Dianie majstrovstiev bolo ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskou inváziou na Ukrajinu]]. [[IIHF]] po začatí invázie rozhodla, že [[Bielorusko]] a [[Rusko]] sa nemôžu zúčastniť na vrcholných podujatiach až do odvolania.<ref name=":1" /> Zároveň bol zmenený štadión a dejisko v Helsinkách z [[Hartwall Arena|Hartwall Areny]] na [[Helsinki Ice Hall]], pretože Hartwall Arenu vlastnia ruskí oligarchovia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet,TASR | odkaz na autora = | titul = Vlastnia ju Rusi. Slováci sa na MS v známej hale nepredstavia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-ms-2022-slovaci-finsko-helsinki-hartwall-arena-hala-ice-rink/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15}}</ref> Finálový zápas vyhralo Fínsko nad Kanadou 4:3 po predĺžení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}</ref> Na treťom mieste sa umiestnilo Česko po výhre nad USA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Gólová prestrelka, hetrik Pastrňáka. Česko zdolalo USA a má bronz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/cesko-zdolalo-usa-a-ziskalo-bronzove-medaily-na-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |'''[[Tampere]]''' !rowspan=4|{{LocMap+|Fínsko|float=center|width=180|caption=|places={{LocMap~|Fínsko|lat=60.205739|long=24.928897|label=Helsinki}} {{LocMap~|Fínsko|lat=61.495833|long=23.824167|label=Tampere}}}} |'''[[Helsinki]]''' |- |[[Nokia Arena]] Kapacita: 13 455 |[[Helsinki Ice Hall]] Kapacita: 8 200 |- |[[Súbor:Nokia Arena May 2022 1.jpg|250x250bod|Nokia Arena]] |[[Súbor:Helsinki Ice Hall 2010.JPG|250x250bod|Helsinki Ice Hall]] |- |{{Súradnice|61.494036041535956|23.772029323938238|dim:500_type:landmark|format=dms}} |{{Súradnice|60.18961234392204|24.921808938512186|dim:500_type:landmark|format=dms}} |} == Hrací systém == Na majstrovstvách hrá 16 tímov, ktoré sú rozdelených do dvoch základných skupín. V skupine odohrá jeden zápas každý tím s každým. Za víťazstvo v základnej skupine v riadnom hracom čase získa tím 3 body, ak vyhrá zápas po predĺžení alebo po samostatných nájazdoch 2 body. Pri prehre po predĺžení alebo samostatných nájazdoch získa 1 bod. Za prehru v riadnom hracom čase získa mužstvo 0 bodov. Prvé 4 tímy zo skupiny postupujú do štvrťfinále (play-off). Posledné tímy oboch skupín vypadávajú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – I. divízia|1. divízie]]. Naopak prvé dva tímy z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|I. A divízie]] postupujú na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]]. V štvrťfinále bude tím na prvej pozícii čeliť mužstvu na štvrtej priečke z druhej skupiny a druhý nastúpi proti tretiemu z druhej skupiny (1A–4B, 2A–3B, 3A–2B, 4A–1B).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Pravidlá, systém a formát turnaja MS v hokeji | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/pravidla-system-format-ms-v-hokeji/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Kvalifikované tímy == * {{FIN|lh|1}}** <nowiki>**</nowiki> ''= Automaticky ako hostiteľ'' * {{SWE|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{KAZ|lh|1}} * {{USA|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{CZE|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{GBR|lh|1}} * {{SUI|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} * {{FRA|lh|1}} [[Fínsky zväz ľadového hokeja]] sa [[28. február]]a [[2022]] rozhodol vylúčiť [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruský olympijský výbor]] a [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|tím Bieloruska]] z turnaja z dôvodu [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Martin Toth Vaňo | odkaz na autora = | titul = Rázny krok Fínska! Rusko ani Bielorusko si na MS v hokeji 2022 nezahrá | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/k9ey4yz/razny-krok-finska-rusko-ani-bielorusko-si-na-ms-v-hokeji-2022-nezahra/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> [[IIHF]] rozhodla ešte v ten istý večer, že Bielorusko a Rusko sa nemôžu zúčastniť na vrcholných podujatiach až do odvolania.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Padlo konečné rozhodnutie IIHF ohľadom reprezentácii Ruska a Bieloruska | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/t0vgk5k/padlo-konecne-rozhodnutie-iihf-ohladom-reprezentacii-ruska-a-bieloruska/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruský olympijský výbor]] a [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|tím Bieloruska]] boli nahradení [[Francúzske národné hokejové mužstvo|tímom Francúzska]] a [[Rakúske národné hokejové mužstvo|tímom Rakúska.]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsko a Rakúsko nahradia Rusko a Bielorusko na MS vo Fínsku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/francuzsko-a-rakusko-nahradia-rusko-a/620396-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Rozhodcovia == Na majstrovstvách rozhodovalo 16 hlavných a čiarových rozhodcov, z toho 2 Slováci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COMPETITION OFFICIALS | url = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749000_35b_4_0 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = 2022-05-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-30 | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ŠPORT.Sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Na MS v hokeji 2022 sa predstavia aj dvaja slovenskí rozhodcovia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/lT1Ogmv/na-ms-v-hokeji-2022-sa-predstavia-aj-dvaja-slovenski-rozhodcovia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Hlavní rozhodcovia ! colspan="2" |Čiaroví Rozhodcovia |- | * {{FIN}} Kristian Vikman * {{FIN}} Lassi Heikkinen * {{CAN}} Jeff Ingram * {{CAN}} Fraser Lawrence * {{USA}} Sean MacFarlane * {{USA}} Jacob Rekucki * {{SWE}} Mikael Nord * {{SWE}} Linus Ohlund | * {{GER}} Marian Rohatsch * {{CZE}} Robin Šír * {{SUI}} Miroslav Štolc * {{DEN}} Mads Frandsen * {{FRA}} Pierre DeHaen * {{NOR}} Roy Stian Hansen * {{SVK}} Peter Stano * {{LAT}} Andris Ansons | * {{USA}} Kevin Briganti * {{USA}} Jake Davis * {{CAN}} Maxime Chaput * {{CAN}} Nathan Van Oosten * {{FIN}} Hannu Sormunen * {{FIN}} Tommi Niittyla * {{SWE}} Emil Yletyinen * {{GER}} Jonas Merten | * {{SVK}} Šimon Synek * {{GBR}} Daniel Beresford * {{FRA}} Nicolas Constantineau * {{DEN}} Andreas Weise Kroyer * {{SUI}} David Obwegeser * {{AUT}} Elias Seewald * {{CZE}} Josef Spur * {{AUT}} Davis Zunde |} == Základné skupiny == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|rebríčka IIHF]] za rok 2021. V skupine s Fínskom malo byť namiesto USA pôvodne Ruský olympijský výbor, ale usporiadatelia využili v tomto prípade možnosť jedného súpera vymeniť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne zloženie základných skupín na MS v hokeji 2022. Slovensko napokon aj proti Rusku | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/500919/definitivne-zlozenie-zakladnych-skupin-na-ms-v-hokeji-2022-slovensko-napokon-aj-proti-rusku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-06 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Helsinki) *{{CAN|lh|1}} (1) *{{GER|lh|1}} (5) *{{SUI|lh|1}} (8) *{{SVK|lh|1}} (9) *{{DEN|lh|1}} (12) *{{KAZ|lh|1}} (13) *{{FRA|lh|1}} (15) *{{ITA|lh|1}} (17) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Tampere) *{{FIN|lh|1}} (2) *{{USA|lh|1}} (4) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{SWE|lh|1}} (7) *{{LAT|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (11) *{{GBR|lh|1}} (16) *{{AUT|lh|1}} (18) {{Stĺpce-koniec}} === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | ||Tím zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023 – I. divízia|I. A divízie MS 2023]] |- | style="background: #cccccc;" | ||Tím vylúčený z Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2022 |} {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=34|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GER|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=2|sg=34|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SVK|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=19|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=18|ig=18}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=5|sg=11|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=19|ig=31}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=12|ig=32|pozadie=#ffcccc}} {{Tabuľka ľadový hokej|–|tím=<s>[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] {{RUS|lh|0|Ruský olympijský výbor}}</s>|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cccccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 13. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}''' |skóre =2:4 |stav =0:1<br>0:2<br>1:2<br>2:2<br>2:3<br>2:4 |tretiny =(0:1, 2:2, 0:1) |brankár1 =[[Henri Corentin Buysse]] |brankár2 =[[Patrik Rybár]] |góly1 ={{break}}{{break}}[[Anthony Rech|Rech]] ([[Louis Boudon|Boudon]]) – 26:06{{break}}[[Jordann Perret|Perret]] ([[Valentin Claireaux|Claireaux]], [[Yohann Auvitu|Auvitu]]) – 32:49 |góly2 =10:23 – [[Pavol Regenda|Regenda]] ([[Mário Grman|Grman]], [[Miloš Roman|Roman]]){{break}}21:54 – [[Tomáš Tatar|Tatar]] ([[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]]) (PP){{break}}{{break}}{{break}}38:03 – [[Samuel Takáč|Takáč]] ([[Adam Liška|Liška]], [[Šimon Nemec|Nemec]]){{break}}59:52 – Regenda (Slafkovský, [[Peter Čerešňák|Čerešňák]]) (EN) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 731 |rozhodca ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Jake Rekucki |čiarový ={{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2={{flagicon|AUT}} Elias Seewald |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A01_74_3_0.pdf |tresty1 =10 |tresty2 =4 |strely1 =18 |strely2 =28}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 13. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{GER|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |skóre =3:5 |stav =0:1<br>0:2<br>1:2<br>1:3<br>1:4<br>1:5<br>2:5<br>3:5 |tretiny =(0:2, 1:3, 2:0) |brankár1 =[[Philipp Grubauer]] |brankár2 =[[Logan Thompson]] |góly1 ={{break}}{{break}}[[Marc Michaelis|Michaelis]] ([[Moritz Seider|Seider]], [[Leonhard Pföderl|Pföderl]]) – 27:24{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}[[Matthias Plachta|Plachta]] ([[Tim Stützle|Stützle]], Seider) (PP2) – 41:13{{break}}Seider (Stützle, Pföderl) (PP2) – 52:35 |góly2 =08:06 – [[Cole Sillinger|Sillinger]] ([[Josh Anderson|Anderson]], [[Adam Lowry|Lowry]]){{break}}17:22 – [[Pierre-Luc Dubois|Dubois]]{{break}}{{break}}31:37 – Dubois ([[Nicolas Roy|Roy]], [[Drake Batherson|Batherson]]) (PP){{break}}33:39 – [[Kent Johnson|Johnson]] ([[Dawson Mercer|Mercer]], [[Thomas Chabot|Chabot]]) (PP){{break}}37:35 – [[Noah Gregor|Gregor]] ([[Max Comtois|Comtois]], [[Travis Sanheim|Sanheim]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =4 632 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|CZE}} Robin Šír |čiarový ={{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2={{flagicon|CZE}} Josef Špůr |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A03_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =8 |strely1 =21 |strely2 =27}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 14. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = '''{{DEN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |skóre =9:1 |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>5:0<br>6:0<br>7:0<br>8:0<br>9:0<br>9:1 |tretiny =(3:0, 4:0, 2:1) |brankár1 =[[Sebastian Dahm]] |brankár2 =[[Andrej Šutov]]<br>[[Ilja Rumjancev]] |góly1 =[[Patrick Bjorkstrand|Bjorkstrand]] ([[Mathias Bau Hansen|Bau Hansen]], [[Oliver Joakim Larsen|Larsen]]) – 02:03{{break}}[[Felix Scheel|Scheel]] – 03:59{{break}}[[Joachim Blichfeld|Blichfeld]] ([[Nikolaj Ehlers|Ehlers]], [[Markus Lauridsen|M. Lauridsen]]) (PP) – 04:51{{break}}[[Frederik Storm|Storm]] (Ehlers, [[Jesper Jensen|Jensen Aabo]]) – 22:26{{break}}[[Julian Jakobsen|Jakobsen]] ([[Mikkel Aagaard|Aagaard]]) – 26:22{{break}}Blichfeld (Ehlers, M. Lauridsen) (PP) – 29:54{{break}}Larsen (Bau Hansen, M. Lauridsen) – 39:36{{break}}[[Peter Regin|Regin]] ([[Oliver Lauridsen|Lauridsen]], Storm) – 40:43{{break}}Blichfeld (M. Lauridsen, Bau Hansen) (PP) – 50:03 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}58:37 – [[Kirill Savickij|Savickij]] ([[Arkadij Šesťakov|Šesťakov]]) (SH) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 035 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|FRA}} Pierre Dehaen |čiarový ={{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |čiarový2={{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A05_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =16 |strely1 =37 |strely2 =26}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 14. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre =5:2 |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>4:1<br>5:1<br>5:2 |tretiny =(3:0, 1:0, 1:2) |brankár1 =[[Reto Berra]] |brankár2 =[[Andreas Bernard]] |góly1 =[[Denis Malgin|Malgin]] ([[Dario Simion|Simion]], [[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]]) – 00:49{{break}}[[Calvin Thürkauf|Thürkauf]] ([[Enzo Corvi|Corvi]], Siegenthaler) – 17:05{{break}}[[Andres Ambühl|Ambühl]] (Siegenthaler, [[Tristan Scherwey|Scherwey]]) – 19:42{{break}}Thürkauf ([[Philipp Kurashev|Kurashev]], Scherwey) – 26:20{{break}}{{break}}[[Nico Hischier|Hischier]] ([[Timo Meier|Meier]], [[Christoph Bertschy|Bertschy]]) – 58:20 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}48:40 – [[Daniel Glira|Glira]] ([[Dante Hannoun|Hannoun]], [[Brandon McNally|McNally]]){{break}}{{break}}58:52 – Hannoun ([[Simon Kostner|S. Kostner]], [[Alex Petan|Petan]]) (PP) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 641 |rozhodca ={{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|AUT}} Elias Seewald |čiarový2={{flagicon|CZE}} Josef Špůr |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A07_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =4 |strely1 =47 |strely2 =14}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 14. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{SVK|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}''' |skóre =1:2 |stav =0:1<br>0:2<br>1:2 |tretiny =(0:0, 1:2, 0:0) |brankár1 =[[Patrik Rybár]] |brankár2 =[[Philipp Grubauer]] |góly1 ={{break}}{{break}}[[Kristián Pospíšil|Pospíšil]] ([[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Alex Tamáši|Tamáši]]) – 31:15 |góly2 =21:34 – [[Matthias Plachta|Plachta]]{{break}}26:41 – [[Leonhard Pföderl|Pföderl]] ([[Marcel Noebels|Noebels]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =4 387 |rozhodca ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový ={{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |čiarový2={{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A09_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =29 |strely2 =16}} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 15. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |skóre = 1:6 |stav = 1:0<br>1:1<br>1:2<br>1:3<br>1:4<br>1:5<br>1:6 |tretiny = (1:1, 0:3, 0:2) |brankár1 = [[Justin Fazio]] |brankár2 = [[Chris Driedger]] |góly1 = [[Phil Pietroniro|Pietroniro]] ([[Brandon McNally|McNally]], [[Luca Frigo|Frigo]]) – 12:57 |góly2 ={{break}}15:50 – [[Travis Sanheim|Sanheim]] ([[Damon Severson|Severson]], [[Josh Anderson|Anderson]]){{break}}28:15 – Anderson ([[Dysin Mayo|Mayo]], [[Adam Lowry|Lowry]]){{break}}35:14 – [[Nicolas Roy|Roy]] ([[Pierre-Luc Dubois|Dubois]], [[Ryan Graves|Graves]]){{break}}37:30 – [[Kent Johnson|Johnson]] ([[Thomas Chabot|Chabot]], [[Mathew Barzal|Barzal]]){{break}}42:49 – Mayo ([[Max Comtois|Comtois]], [[Dawson Mercer|Mercer]]){{break}}54:54 – [[Noah Gregor|Gregor]] (Mercer) (SH) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov = 2 616 |rozhodca = {{flagicon|FRA}} Pierre Dehaen |rozhodca2 = {{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |čiarový = {{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2= {{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A11_74_3_0.pdf |tresty1 = 2 |tresty2 = 8 |strely1 = 12 |strely2 = 30}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 15. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |skóre = 2:1 |stav =0:1<br>1:1<br>2:1 |tretiny =(0:1, 2:0, 0:0) |brankár1 =[[Henri Corentin Buysse]] |brankár2 =[[Andrej Šutov]] |góly1 ={{break}}[[Alexandre Texier|Texier]] ([[Hugo Gallet|Gallet]]) – 32:31{{break}}[[Florian Chakiachvili|Chakiachvili]] (Texier, [[Tim Bozon|T. Bozon]]) (PP) – 39:35 |góly2 =05:08 – [[Valerij Orechov|Orechov]] ([[Nikita Michailis|Michailis]], [[Jesse Blacker|Blacker]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =1 801 |rozhodca ={{flagicon|CZE}} Robin Šír |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |čiarový2={{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A13_74_3_0.pdf |tresty1 =2 |tresty2 =4 |strely1 =23 |strely2 =27 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 15. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SUI|lh|1}}''' |skóre = 0:6 |stav = 0:1{{break}}0:2{{break}}0:3{{break}}0:4{{break}}0:5{{break}}0:6 |tretiny = (0:1, 0:4, 0:1) |brankár1 =[[Frederik Dichow]]{{break}}[[Sebastian Dahm]] |brankár2 =[[Leonardo Genoni]] |góly1 = |góly2 = 08:58 – [[Fabrice Herzog|Herzog]] ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Enzo Corvi|Corvi]]){{break}}21:03 – [[Timo Meier|Meier]] ([[Janis Jérôme Moser|Moser]], [[Denis Malgin|Malgin]]) (PP){{break}}25:01 – [[Pius Suter|Suter]] (Malgin, [[Dario Simion|Simion]]){{break}}32:39 – Moser (Malgin, Suter){{break}}37:33 – [[Philipp Kurashev|Kurashev]] ([[Nico Hischier|Hischier]], Corvi) (PP){{break}}46:39 – Malgin (Meier, Moser) (PP) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov = 2 645 |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Jake Rekuchi |čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749a15_74_3_0 |tresty1 = 8 |tresty2 = 12 |strely1 = 19 |strely2 = 29 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 16. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{SVK|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |skóre = 1:5 |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}1:2{{break}}1:3{{break}}1:4{{break}}1:5 |tretiny =(1:1, 0:2, 0:2) |brankár1 =[[Adam Húska]] |brankár2 =[[Logan Thompson]] |góly1 ={{break}}[[Samuel Takáč|Takáč]] ([[Šimon Nemec|Nemec]], [[Pavol Regenda|Regenda]]) (PP) – 12:47 |góly2 =10:48 – [[Adam Lowry|Lowry]] ([[Damon Severson|Severson]], [[Josh Anderson|Anderson]]){{break}}{{break}}26:11 – [[Pierre-Luc Dubois|Dubois]] ([[Dylan Cozens|Cozens]], [[Nicolas Roy|Roy]]) (PP){{break}}37:56 – Dubois ([[Morgan Geekie|Geekie]], [[Ryan Graves|Graves]]){{break}}41:08 – [[Cole Sillinger|Sillinger]] (Lowry, Anderson){{break}}51:18 – Geekie (Cozens, [[Nick Holden|Holden]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 585 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový ={{flagicon|AUT}} Elias Seewald |čiarový2 ={{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A17_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =8 |strely1 =35 |strely2 =44 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 16. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}''' |skóre = 2:3 |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}1:2{{break}}2:2{{break}}2:3 |tretiny =(1:2, 1:0, 0:1) |brankár1 =[[Sebastian Ylönen]] |brankár2 =[[Mathias Niederberger]] |góly1 ={{break}}[[Alexandre Texier|Texier]] ([[Tim Bozon|Bozon]], [[Florian Chakiachvili|Chakiachvili]]) (PP) – 14:48{{break}}{{break}}[[Hugo Gallet|Gallet]] ([[Charles Bertrand|Bertrand]], [[Valentin Claireaux|Claireaux]]) – 31:18 |góly2 =02:04 – [[Daniel Fischbuch|Fischbuch]] ([[Leonhard Pföderl|Pföderl]], [[Marc Michaelis|Michaelis]]) (PP){{break}}{{break}}17:51 – [[Alexander Ehl|Ehl]] ([[Dominik Bittner|Bittner]], [[Maximilian Kastner|Kastner]]){{break}}{{break}}45:45 – Pföderl ([[Marcel Noebels|Noebels]], Michaelis) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 652 |rozhodca ={{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |čiarový ={{flagicon|CZE}} Josef Špůr |čiarový2 ={{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A19_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =18 |strely2 =30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 17. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |skóre =1:2 |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}1:2 |tretiny =(0:1, 1:0, 0:1) |brankár1 =[[Andreas Bernard]] |brankár2 =[[Sebastian Dahm]] |góly1 ={{break}}[[Alex Petan|Petan]] ([[Dante Hannoun|Hannoun]], [[Enrico Miglioranzi|Miglioranzi]]) (PP) – 39:00 |góly2 =15:54 – [[Nikolaj Ehlers|Ehlers]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Mathias Bau Hansen|Bau Hansen]]) (PP){{break}}{{break}}41:46 – Bau Hansen ([[Nicolai Meyer|Meyer]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 557 |rozhodca ={{flagicon|FRA}} Pierre Dehaen |rozhodca2 ={{flagicon|CZE}} Robin Šír |čiarový ={{flagicon|AUT}} Elias Seewald |čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Josef Špůr |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A21_74_3_0.pdf |tresty1 =12 |tresty2 =6 |strely1 =14 |strely2 =42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 17. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |skóre =3:2 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}2:1{{break}}3:1{{break}}3:2 |tretiny =(0:0, 2:0, 1:2) |brankár1 =[[Sandro Aeschlimann]] |brankár2 =[[Andrej Šutov]] |góly1 =[[Denis Malgin|Malgin]] ([[Philipp Kurashev|Kurashev]], [[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]]) – 23:58{{break}}[[Dario Simion|Simion]] – 34:32{{break}}{{break}}[[Fabrice Herzog|Herzog]] ([[Andres Ambühl|Ambühl]]) – 55:39 |góly2 ={{break}}{{break}}45:47 – [[Jesse Blacker|Blacker]] (SH){{break}}{{break}}57:52 – [[Valerij Orechov|Orechov]] ([[Nikita Michailis|Michailis]], [[Curtis Valk|Valk]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 858 |rozhodca ={{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A23_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =4 |strely1 =43 |strely2 =14 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 18. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre =2:1 {{Tooltip|pp|po predĺžení}} |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1 |tretiny =(0:1, 0:0, 1:0 – 1:0) |brankár1 =[[Henri-Corentin Buysse]] |brankár2 =[[Andreas Bernard]] |góly1 ={{break}}[[Sacha Treille|Treille]] ([[Damien Fleury|Fleury]], [[Yohann Auvitu|Auvitu]]) (EA) – 58:54{{break}}[[Hugo Gallet|Gallet]] ([[Tim Bozon|T. Bozon]]) – 61:04 |góly2 =14:42 – [[Luca Frigo|Frigo]] (SH) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =1 543 |rozhodca ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový ={{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A25_74_3_0.pdf |tresty1 =10 |tresty2 =6 |strely1 =36 |strely2 =21 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 18. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |skóre =5:3 |stav =1:0{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}3:2{{break}}4:2{{break}}4:3{{break}}5:3 |tretiny =(1:1, 2:1, 2:1) |brankár1 =[[Leonardo Genoni]] |brankár2 =[[Adam Húska]] |góly1 =[[Denis Malgin|Malgin]] ([[Pius Suter|Suter]]) (SH) – 00:52{{break}}{{break}}[[Dominik Egli|Egli]] ([[Tristan Scherwey|Scherwey]], [[Christoph Bertschy|Bertschy]]) – 23:56{{break}}{{break}}[[Timo Meier|Meier]] (Suter) – 32:59{{break}}[[Nico Hischier|Hischier]] ([[Christian Marti|Marti]]) – 45:44{{break}}{{break}}[[Fabrice Herzog|Herzog]] (Malgin, Suter) (EN) – 59:36 |góly2 ={{break}}10:33 – [[Miloš Roman|Roman]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Adam Liška|Liška]]){{break}}{{break}}25:32 – [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] ([[Michal Krištof|Krištof]], [[Tomáš Tatar|Tatar]]){{break}}{{break}}{{break}}49:07 – [[Samuel Takáč|Takáč]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]], [[Mário Grman|Grman]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 504 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Jake Rekuchi |čiarový ={{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A27_74_4_0.pdf |tresty1 =43 |tresty2 =10 |strely1 =30 |strely2 =16 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 19. máj 2022 |čas = 17:00 |mužstvo1 = '''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |skóre =1:0 |stav =1:0 |tretiny =(0:0, 1:0, 0:0) |brankár1 =[[Philipp Grubauer]] |brankár2 =[[Sebastian Dahm]] |góly1 =[[Marc Michaelis|Michaelis]] ([[Marcel Noebels|Noebels]], [[Daniel Fischbuch|Fischbuch]]) (PP) – 32:41 |góly2 = |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 570 |rozhodca ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A29_74_4_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =6 |strely1 =13 |strely2 =18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 19. máj 2022 |čas = 20:30 |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |skóre =6:3 |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}1:2{{break}}2:2{{break}}3:2{{break}}4:2{{break}}4:3{{break}}5:3{{break}}6:3 |tretiny =(3:2, 1:0, 2:1) |brankár1 =[[Logan Thompson]] |brankár2 =[[Andrej Šutov]] |góly1 ={{break}}[[Dylan Cozens|Cozens]] ([[Ryan Graves|Graves]], [[Nicolas Roy|Roy]]) – 03:45{{break}}{{break}}[[Drake Batherson|Batherson]] ([[Kent Johnson|Johnson]], Graves) – 14:18{{break}}[[Adam Lowry|Lowry]] (Johnson, [[Josh Anderson|Anderson]]) (PP) – 17:20{{break}}[[Damon Severson|Severson]] ([[Noah Gregor|Gregor]]) – 32:14{{break}}{{break}}Cozens (Batherson, Severson) (PP) – 51:58{{break}}Cozens ([[Pierre-Luc Dubois|Dubois]], Severson) (PP) – 59:11 |góly2 =02:25 – [[Jegor Petuchov|Petuchov]] ([[Dmitrij Gurkov|Gurkov]], [[Alichan Asetov|Asetov]]){{break}}{{break}}12:16 – [[Arkadij Šesťakov|Šesťakov]] ([[Pavel Akolzin|Akolzin]], [[Kirill Panjukov|Panjukov]]) (PP){{break}}{{break}}{{break}}{{break}}47:55 – [[Kirill Savickij|Savickij]] ([[Nikita Michailis|Michailis]], [[Valerij Orechov|Orechov]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 299 |rozhodca ={{flagicon|USA}} Jake Rekucki |rozhodca2 ={{flagicon|GER}} Marian Rohatsch |čiarový ={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A31_74_3_0.pdf |tresty1 =14 |tresty2 =14 |strely1 =37 |strely2 =19 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 20. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre =9:4 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}5:0{{break}}5:1{{break}}6:1{{break}}7:1{{break}}8:1{{break}}8:2{{break}}8:3{{break}}9:3{{break}}9:4 |tretiny =(4:0, 2:1, 3:3) |brankár1 =[[Mathias Niederberger]] |brankár2 =[[Davide Fadani]]{{break}}[[Justin Fazio]] |góly1 =[[Alexander Karachun|Karachun]] ([[Jonas Müller|J. Müller]], [[Stefan Loibl|Loibl]]) – 05:01{{break}}[[Kai Wissmann|Wissmann]] ([[Maximilian Kastner|Kastner]]) – 06:17{{break}}[[Yasin Ehliz|Ehliz]] ([[Dominik Bittner|Bittner]], [[Marc Michaelis|Michaelis]]) – 13:14{{break}}[[Daniel Fischbuch|Fischbuch]] (Wissmann, [[Lukas Reichel|Reichel]]) – 17:58{{break}}Reichel (Noebels, Michaelis) (PP) – 25:01{{break}}{{break}}Fischbuch (Reichel, Wissmann) – 34:55{{break}}Ehliz (Michaelis, [[Daniel Schmölz|Schmölz]]) – 41:24{{break}}Karachun (Schmölz, Loibl) – 42:45{{break}}{{break}}{{break}}[[Samuel Soramies|Soramies]] (Wissmann, Kastner) – 57:04 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}25:37 – [[Tommaso Traversa|Traversa]] ([[Enrico Miglioranzi|Miglioranzi]], [[Phil Pietroniro|Pietroniro]]){{break}}{{break}}{{break}}{{break}}47:26 – [[Luca Frigo|Frigo]] ([[Alex Petan|Petan]]){{break}}49:50 – [[Daniel Mantenuto|Mantenuto]] ([[Alex Trivellato|Trivellato]], [[Diego Kostner|D. Kostner]]) (PP){{break}}{{break}}59:41 – Petan ([[Dante Hannoun|Hannoun]], [[Daniel Glira|Glira]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 311 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový ={{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A33_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =8 |strely1 =26 |strely2 =20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 20. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}''' |skóre =3:4 |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}2:3{{break}}2:4{{break}}3:4 |tretiny =(2:1, 0:3, 1:0) |brankár1 =[[Andrej Šutov]] |brankár2 =[[Adam Húska]] |góly1 ={{break}}[[Kirill Panjukov|Panjukov]] ([[Jesse Blacker|Blacker]], [[Valerij Orechov|Orechov]]) (PP) – 15:17{{break}}[[Dmitrij Ševčenko|Ševčenko]] ([[Roman Starčenko|Starčenko]], [[Curtis Valk|Valk]]) (PP) – 17:52{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}Panjukov (Orechov) – 43:32 |góly2 =12:12 – [[Andrej Kollár|Kollár]] ([[Samuel Takáč|Takáč]]){{break}}{{break}}{{break}}29:47 – [[Martin Fehérváry|Fehérváry]] ([[Adam Liška|Liška]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] (PP){{break}}33:18 – Liška ([[Michal Krištof|Krištof]], Húska) (PP){{break}}34:26 – Slafkovský (PS) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 068 |rozhodca ={{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |rozhodca2 ={{flagicon|CZE}} Robin Šír |čiarový ={{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2 ={{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A35_74_3_0.pdf |tresty1 =5 |tresty2 =6 |strely1 =17 |strely2 =34 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 21. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = '''{{DEN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |skóre = 3:0 |stav = 1:0{{break}}2:0{{break}}3:0 |tretiny =(1:0, 1:0, 1:0) |brankár1 =[[Sebastian Dahm]] |brankár2 =[[Henri-Corentin Buysse]] |góly1 =[[Peter Regin|Regin]] ([[Frederik Storm|Storm]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]]) – 16:43{{break}}[[Joachim Blichfeld|Blichfeld]] (Lauridsen, [[Nikolaj Ehlers|Ehlers]]) (PP) – 25:28{{break}}[[Julian Jakobsen|Jakobsen]] (Storm) (EN) – 58:24 |góly2 = |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 007 |rozhodca ={{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Jake Rekucki |čiarový ={{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A37_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =10 |strely1 =30 |strely2 =19 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 21. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SUI|lh|1}}''' |skóre = 3:6 |stav =1:0{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}3:2{{break}}3:3{{break}}3:4{{break}}3:5{{break}}3:6 |tretiny = (3:3, 0:1, 0:2) |brankár1 =[[Logan Thompson]] |brankár2 =[[Leonardo Genoni]] |góly1 =[[Kent Johnson|Johnson]] ([[Mathew Barzal|Barzal]], [[Ryan Graves|Graves]]) – 11:52{{break}}{{break}}[[Adam Lowry|Lowry]] (SH) – 14:11{{break}}{{break}}[[Drake Batherson|Batherson]] (Barzal) – 19:03 |góly2 ={{break}}12:51 – [[Michael Fora|Fora]] ([[Timo Meier|Meier]], [[Philipp Kurashev|Kurashev]]){{break}}{{break}}15:33 – [[Dean Kukan|Kukan]] ([[Nico Hischier|Hischier]], [[Enzo Corvi|Corvi]]) (PP){{break}}{{break}}19:51 – [[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]] ([[Pius Suter|Suter]], [[Denis Malgin|Malgin]]){{break}}26:13 – Hischier (Kukan) (PP){{break}}43:41 – Suter (Malgin, [[Dario Simion|Simion]]){{break}}58:01 – Meier (EN) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =5 676 |rozhodca ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový ={{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Josef Špůr |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A39_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =9 |strely1 =25 |strely2 =27 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 21. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}''' |skóre =1:3 |stav =0:1{{break}}0:2{{break}}1:2{{break}}1:3 |tretiny =(0:2, 0:0, 1:1) |brankár1 =[[Andreas Bernard]] |brankár2 =[[Adam Húska]] |góly1 ={{break}}{{break}}[[Alex Trivellato|Trivellato]] ([[Simon Kostner|S. Kostner]]) (PP) – 44:09 |góly2 =10:31 – [[Michal Krištof|Krištof]] ([[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]]){{break}}19:54 – [[Adam Sýkora|Sýkora]] (Slafkovský, Tatar){{break}}{{break}}49:14 – [[Alex Tamáši|Tamáši]] ([[Michal Ivan|Ivan]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]]) (PP) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 442 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|GER}} Marian Rohatsch |čiarový ={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A41_74_3_0.pdf |tresty1 =10 |tresty2 =8 |strely1 =17 |strely2 =34 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 22. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}''' |skóre =4:5 |stav =1:0{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}2:3{{break}}2:4{{break}}3:4{{break}}4:4{{break}}4:5 |tretiny =(2:3, 1:1, 1:1) |brankár1 =[[Andrej Šutov]] |brankár2 =[[Dustin Strahlmeier]] |góly1 =[[Roman Starčenko|Starčenko]] – 02:57{{break}}{{break}}[[Jegor Petuchov|Petuchov]] ([[Alichan Asetov|Asetov]], [[Samat Danijar|Danijar]]) – 15:46{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}[[Pavel Akolzin|Akolzin]] (Starčenko, Danijar) – 39:29{{break}}[[Nikita Michailis|Michailis]] ([[Anton Sagadejev|Sagadejev]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) – 40:38 |góly2 ={{break}}04:38 – [[Jonas Müller|J. Müller]] ([[Dominik Bittner|Bittner]], [[Alexander Karachun|Karachun]]){{break}}{{break}}16:10 – [[Leonhard Pföderl|Pföderl]] ([[Moritz Seider|Seider]]){{break}}18:33 – [[Daniel Fischbuch|Fischbuch]] ([[Fabio Wagner|Wagner]], Seider){{break}}25:52 – [[Lukas Reichel|Reichel]] ([[Leon Gawanke|Gawanke]], [[Marcel Noebels|Noebels]]) (PP2){{break}}{{break}}{{break}}47:08 – [[Yasin Ehliz|Ehliz]] ([[Kai Wissmann|Wissmann]], Bittner) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 124 |rozhodca ={{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový ={{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A43_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =22 |strely2 =36 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 22. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |skóre =5:2 |stav =0:1{{break}}0:2{{break}}1:2{{break}}2:2{{break}}3:2{{break}}4:2{{break}}5:2 |tretiny =(0:2, 3:0, 2:0) |brankár1 =[[Reto Berra]] |brankár2 =[[Sebastian Ylönen]] |góly1 ={{break}}{{break}}[[Nico Hischier|Hischier]] ([[Timo Meier|Meier]], [[Dean Kukan|Kukan]]) – 20:25{{break}}[[Damien Riat|Riat]] ([[Tobias Geisser|Geisser]], Hischier) – 32:27{{break}}[[Andres Ambühl|Ambühl]] ([[Enzo Corvi|Corvi]], Kukan) (PP) – 35:42{{break}}Kukan ([[Fabrice Herzog|Herzog]], Corvi) – 51:17{{break}}Hischier (Herzog, Ambühl) (EN) – 59:38 |góly2 =04:58 – [[Alexandre Texier|Texier]]{{break}}13:25 – [[Valentin Claireaux|Claireaux]] (Texier, [[Tim Bozon|T. Bozon]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 997 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |čiarový ={{flagicon|DEN}} Andreas Krøyer |čiarový2 = {{flagicon|GER}} Jonas Merten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A45_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =14 |strely1 =39 |strely2 =19 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 23. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{KAZ|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |skóre = 5:2 |stav = 1:0{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}3:1{{break}}3:2{{break}}4:2{{break}}5:2 |tretiny = (2:1, 1:1, 2:0) |brankár1 =[[Andrej Šutov]] |brankár2 =[[Andreas Bernard]] |góly1 =[[Curtis Valk|Valk]] ([[Darren Dietz|Dietz]], [[Roman Starčenko|Starčenko]]) (PP) – 11:22{{break}}{{break}}[[Valerij Orechov|Orechov]] ([[Nikita Michailis|Michailis]], [[Michail Rachmanov|Rachmanov]]) – 15:59{{break}}[[Alichan Asetov|Asetov]] ([[Jegor Petuchov|Petuchov]], [[Jesse Blacker|Blacker]]) – 24:29{{break}}{{break}}Starčenko (Dietz, Blacker) (PP) – 43:20{{break}}Michailis (Orechov, [[Pavel Akolzin|Akolzin]]) – 46:02 |góly2 ={{break}}14:57 – [[Brandon McNally|McNally]] ([[Enrico Miglioranzi|Miglioranzi]], [[Phil Pietroniro|Pietroniro]]) (PP){{break}}{{break}}{{break}}25:26 – [[Diego Kostner|Kostner]] ([[Dylan Di Perna|Di Perna]], [[Dante Hannoun|Hannoun]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =1 983 |rozhodca ={{flagicon|USA}} Jake Rekucki |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Josef Špůr |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A47_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =27 |strely1 =35 |strely2 =15 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 23. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |skóre = 2:3 |stav = 0:1{{break}}0:2{{break}}1:2{{break}}1:3{{break}}2:3 |tretiny = (0:2, 1:0, 1:1) |brankár1 =[[Chris Driedger]] |brankár2 =[[Sebastian Dahm]] |góly1 ={{break}}{{break}}[[Max Comtois|Comtois]] ([[Adam Lowry|Lowry]]) – 22:33{{break}}{{break}}[[Ryan Graves|Graves]] ([[Damon Severson|Severson]], [[Pierre-Luc Dubois|Dubois]]) – 56:09 |góly2 =09:11 – [[Markus Lauridsen|M. Lauridsen]] ([[Matthias Asperup|Asperup]], [[Morten Poulsen|Poulsen]]){{break}}14:54 – [[Peter Regin|Regin]] ([[Frederik Storm|Storm]]) (SH){{break}}{{break}}52:11 – [[Mathias Bau Hansen|Bau Hansen]] ([[Nikolaj Ehlers|Ehlers]], Storm) (PP) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =4 005 |rozhodca ={{flagicon|CZE}} Robin Šír |rozhodca2 ={{flagicon|SUI}} Miroslav Stolc |čiarový ={{flagicon|GBR}} Daniel Beresford |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A49_74_3_0.pdf |tresty1 =33 |tresty2 =8 |strely1 =31 |strely2 =24 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 24. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = {{GER|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SUI|lh|1}}''' |skóre = 3:4 {{Tooltip|sn|Samostatné nájazdy}} |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}2:3{{break}}3:3 |tretiny = (2:1, 0:2, 1:0 – 0:0) |brankár1 =[[Philipp Grubauer]] |brankár2 =[[Reto Berra]] |góly1 ={{break}}[[Kai Wissmann|Wissmann]] ([[Lukas Reichel|Reichel]]) (PP) – 11:51{{break}}[[Stefan Loibl|Loibl]] ([[Moritz Seider|Seider]], [[Moritz Müller|M. Müller]]) – 15:30{{break}}{{break}}{{break}}[[Matthias Plachta|Plachta]] (Wissmann) – 47:57 |góly2 =01:37 – [[Andres Ambühl|Ambühl]] ([[Enzo Corvi|Corvi]], [[Fabrice Herzog|Herzog]]){{break}}{{break}}{{break}}21:26 – [[Pius Suter|Suter]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Dean Kukan|Kukan]]){{break}}38:31 – Malgin ([[Janis Jérôme Moser|Moser]], [[Timo Meier|Meier]]) (PP) |nájazdy1 = Loibl {{Sn-nep}}{{break}}Plachta {{Sn-nep}}{{break}}[[Marcel Noebels|Noebels]] {{Sn-nep}}{{break}}[[Daniel Fischbuch|Fischbuch]] {{Sn-nep}} |nájazdy2 = {{Sn-gól}} [[Nico Hischier|Hischier]]{{break}}{{Sn-gól}} [[Damien Riat|Riat]]{{break}}{{Sn-nep}} Suter{{break}}{{Sn-nep}} Malgin |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 862 |rozhodca ={{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|CZE}} Josef Špůr |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/hydra/749/IHM749A51_74_5_0.pdf |tresty1 =2 |tresty2 =8 |strely1 =27 |strely2 =33 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 24. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |skóre = 7:1 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}5:0{{break}}5:1{{break}}6:1{{break}}7:1 |tretiny = (2:0, 3:0, 2:1) |brankár1 =[[Adam Húska]] |brankár2 =[[Sebastian Dahm]] |góly1 =[[Tomáš Tatar|Tatar]] ([[Michal Krištof|Krištof]]) – 10:00{{break}}Tatar (Krištof) – 19:37{{break}}[[Pavol Regenda|Regenda]] ([[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Šimon Nemec|Nemec]]) (PP) – 21:57{{break}}[[Mislav Rosandić|Rosandić]] ([[Mário Lunter|Lunter]], Nemec) – 32:17{{break}}Slafkovský (Krištof) – 38:20{{break}}{{break}}Nemec ([[Samuel Takáč|Takáč]], [[Miloš Roman|Roman]]) – 58:53{{break}}Regenda (Nemec, [[Róbert Lantoši|Lantoši]]) (PP) – 59:19 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}47:43 – [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]] ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]], [[Nikolaj Ehlers|Ehlers]]) (PP) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =3 084 |rozhodca ={{flagicon|USA}} Sean MacFarlane |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Jake Rekucki |čiarový ={{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A53_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =16 |strely1 =37 |strely2 =25 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 24. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |skóre = 7:1 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}5:0{{break}}5:1{{break}}6:1{{break}}7:1 |tretiny = (2:0, 2:0, 3:1) |brankár1 =[[Chris Driedger]] |brankár2 =[[Sebastian Ylönen]] |góly1 =[[Dylan Cozens|Cozens]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Drake Batherson|Batherson]]) – 12:40{{break}}[[Max Comtois|Comtois]] (Sanheim, [[Adam Lowry|Lowry]]) – 17:31{{break}}[[Pierre-Luc Dubois|Dubois]] (Cozens, Batherson) – 22:07{{break}}[[Eric O'Dell|O'Dell]] ([[Zach Whitecloud|Whitecloud]], [[Nick Holden|Holden]]) – 35:10{{break}}Whitecloud ([[Dawson Mercer|Mercer]]) – 45:29{{break}}{{break}}Dubois (Batherson, Cozens) – 51:16{{break}}[[Damon Severson|Severson]] (Dubois, Batherson) – 55:19 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}48:20 – [[Anthony Rech|Rech]] |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinki]] |divákov =2 873 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |čiarový ={{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Dāvis Zunde |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749A55_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =44 |strely2 =19 }} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | ||Tím zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023 – I. divízia|I. A divízie MS 2023]] |- | style="background: #cccccc;" | ||Tím vylúčený z Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2022 |} {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=25|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=1|p=0|sg=27|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=19|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=18|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=14|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=2|p=3|sg=16|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=5|sg=15|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=10|ig=33|pozadie=#ffcccc}} {{Tabuľka ľadový hokej|–|tím=<s>{{BLR|lh|1}}</s>|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cccccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 13. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{LAT|lh|1}} |skóre =4:1 |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>4:1 |tretiny =(3:0, 1:0, 0:1) |brankár1 =[[Strauss Mann]] |brankár2 =[[Elvis Merzlikins]] |góly1 =[[Riley Barber|Barber]] ([[Kieffer Bellows|Bellows]], [[Andrew Peeke|Peeke]]) – 07:11{{break}}[[Seth Jones|Jones]] ([[Nate Schmidt|Schmidt]], [[Alex Galchenyuk|Galchenyuk]]) (PP) – 10:18{{break}}[[Thomas Bordeleau|Bordeleau]] (Jones) (SH) – 11:36{{break}}[[Sam Lafferty|Lafferty]] ([[Jaycob Megna|Megna]]) – 20:33 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}41:47 – [[Andris Džeriņš|Džeriņš]] ([[Rihards Bukarts|Bukarts]], [[Kārlis Čukste|Čukste]]) (PP) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =7 938 |rozhodca ={{flagicon|GER}} Marian Rohatsch |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2={{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B02_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =8 |strely1 =29 |strely2 =25 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 13. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |skóre =5:0 |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>5:0 |tretiny =(1:0, 2:0, 2:0) |brankár1 =[[Jussi Olkinuora]] |brankár2 =[[Henrik Haukeland]] |góly1 =[[Harri Pesonen|Pesonen]] ([[Joel Armia|Armia]], [[Valtteri Filppula|Filppula]]) – 18:29{{break}}[[Toni Rajala|Rajala]] – 31:37{{break}}[[Hannes Björninen|Björninen]] ([[Marko Anttila|Anttila]], [[Ville Pokka|Pokka]]) – 36:06{{break}}Armia ([[Sami Vatanen|Vatanen]], Rajala) (PP) – 41:36{{break}}[[Jere Sallinen|Sallinen]] ([[Niklas Friman|Friman]], Rajala) – 57:56 |góly2 = |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =11 413 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B04_74_5_1.pdf |tresty1 =32 |tresty2 =36 |strely1 =32 |strely2 =20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 14. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{AUT|lh|1}} |skóre =3:1 |stav =1:0<br>2:0<br>2:1<br>3:1 |tretiny =(2:1, 1:0, 0:0) |brankár1 =[[Marcus Hogberg]] |brankár2 =[[Bernhard Starkbaum]] |góly1 =[[Joel Kellman|Kellman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Carl Klingberg|Klingberg]]) – 02:08{{break}}[[Max Friberg|Friberg]] (Kellman) – 16:37{{break}}{{break}}[[Joakim Nordström|Nordström]] ([[Mathias Bromé|Bromé]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) – 32:07 |góly2 ={{break}}{{break}}19:30 – [[Peter Schneider|Schneider]] ([[Dominique Heinrich|Heinrich]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =6 993 |rozhodca ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{flagicon|GER}} Marian Rohatsch |čiarový ={{flagicon|DEN}} Andreas Krøyer |čiarový2={{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B06_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =8 |strely1 =29 |strely2 =20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 14. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre =5:1 |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>4:0<br>5:0<br>5:1 |tretiny =(0:0, 2:0, 3:1) |brankár1 =[[Lukáš Dostál]] |brankár2 =[[Ben Bowns]] |góly1 =[[Matěj Blümel|Blümel]] ([[David Krejčí|Krejčí]], [[Roman Červenka|Červenka]]) – 27:09{{break}}[[Jakub Flek|Flek]] ([[Jan Ščotka|Ščotka]], [[Michal Jordán|Jordán]]) – 32:23{{break}}[[David Jiříček|Jiříček]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Jiří Smejkal|Smejkal]]) (PP) – 41:11{{break}}[[Jiří Černoch|Černoch]] (Smejkal, Blümel) – 46:43{{break}}Blümel (Červenka, [[David Krejčí|Krejčí]]) – 48:28 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}50:57 – [[Ben Lake|Lake]] ([[Scott Conway|Conway]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =6 286 |rozhodca ={{flagicon|AUT}} Miroslav Stolc |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2={{flagicon|GER}} Jonas Merten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B08_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =8 |strely1 =34 |strely2 =18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 14. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{LAT|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |skóre =1:2 |stav =1:0<br>1:1<br>1:2 |tretiny =(1:0, 0:1, 0:1) |brankár1 =[[Elvis Merzlikins]] |brankár2 =[[Harri Säteri]] |góly1 =[[Rūdolfs Balcers|Balcers]] ([[Ronalds Ķēniņš|Ķēniņš]]) – 08:52 |góly2 ={{break}}30:52 – [[Sakari Manninen|Manninen]] ([[Mikael Granlund|Granlund]], [[Mikko Lehtonen|Lehtonen]]) (PP){{break}}57:08 – Granlund (Lehtonen, Manninen) (PP) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =11 483 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} MacFarlane |čiarový ={{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2={{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B10_74_4_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =4 |strely1 =17 |strely2 =20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 15. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre =4:3 {{Tooltip|sn|Samostatné nájazdy}} |stav =1:0<br>2:0<br>3:0<br>3:1<br>3:2<br>3:3 |tretiny =(1:0, 2:0, 0:3 – 0:0) |brankár1 =[[Henrik Haukeland]] |brankár2 =[[Ben Bowns]] |góly1 =[[Andreas Klavestad|Klavestad]] ([[Mathias Trettenes|Trettenes]], [[Ludvig Hoff|Hoff]]) – 16:13{{break}}[[Mathis Olimb|M. Olimb]] ([[Mats Rosseli Olsen|Rosseli Olsen]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) (PP) – 26:35{{break}}M. Olimb ([[Ken André Olimb|K. Olimb]], Rosseli Olsen) (PP) – 35:19 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}52:51 – [[Robert Dowd|Dowd]] ([[Ben Lake|Lake]], [[Josh Batch|Batch]]){{break}}53:29 – [[Brett Perlini|Perlini]] ([[Evan Mosey|Mosey]], [[Scott Conway|Conway]]){{break}}56:09 – [[Mark Richardson|Richardson]] (Perlini, [[Josh Tetlow|Tetlow]]) |nájazdy1 = [[Kristian Jakobsson|Jakobsson]] {{Sn-nep}}{{break}}Trettenes {{Sn-gól}}{{break}}[[Michael Haga|Haga]] {{Sn-gól}}{{break}}Rosseli Olsen {{Sn-nep}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} Lake{{break}}{{Sn-nep}} [[Ben O'Connor|O'Connor]]{{break}}{{Sn-gól}} Conway{{break}}{{Sn-nep}} Dowd{{break}}{{Sn-nep}} [[Cade Neilson|Neilson]] |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =4 651 |rozhodca ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |čiarový ={{flagicon|DEN}} Andreas Krøyer |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B12_74_4_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =10 |strely1 =33 |strely2 =24 |čiarový2={{flagicon|SUI}} David Obwegeser}} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 15. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{AUT|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |skóre =2:3 {{Tooltip|pp|po predĺžení}} |stav =1:0<br>2:0<br>2:1<br>2:2<br>2:3 |tretiny =(1:0, 1:1, 0:1 – 0:1) |brankár1 =[[David Kickert]] |brankár2 =[[Strauss Mann]] |góly1 =[[Benjamin Nissner|Nissner]] ([[Marco Kasper|Kasper]], [[David Maier|Maier]]) – 14:25{{break}}[[Paul Huber|Huber]] ([[Ali Wukovits|Wukovits]], [[Lukas Haudum|Haudum]]) – 34:26 |góly2 ={{break}}{{break}}34:43 – [[Kieffer Bellows|Bellows]] ([[Ben Meyers|Meyers]], [[Jaycob Megna|Megna]]){{break}}48:43 – [[Adam Gaudette|Gaudette]] ([[Alex Galchenyuk|Galchenyuk]], [[Seth Jones|Jones]]) (PP){{break}}63:07 – [[Luke Hughes|Hughes]] ([[Sean Farrell|Farrell]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =4 228 |rozhodca ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 ={{flagicon|AUT}} Miroslav Stolc |čiarový ={{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2={{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B14_74_4_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =6 |strely1 =16 |strely2 =39 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 15. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{CZE|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |skóre =3:5 |stav =1:0<br>1:1<br>1:2<br>1:3<br>1:4<br>2:4<br>2:5<br>3:5 |tretiny =(1:1, 1:3, 1:1) |brankár1 =[[Karel Vejmelka]], [[Marek Langhamer]] |brankár2 =[[Magnus Hellberg]] |góly1 =[[David Krejčí|Krejčí]] ([[Roman Červenka|Červenka]]) – 06:03{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}[[Tomáš Kundrátek|Kundrátek]] (Červenka, [[David Jiříček|Jiříček]]) (PP) – 37:36{{break}}{{break}}[[Matěj Blümel|Blümel]] (Červenka, [[Radim Šimek|Šimek]]) – 45:19 |góly2 ={{break}}19:24 – [[Rasmus Asplund|Asplund]] ([[Emil Bemström|Bemström]], [[Lucas Wallmark|Wallmark]]) (PP){{break}}22:47 – Bemström (Wallmark, [[Erik Gustafsson|Gustaffson]]) (PP){{break}}25:50 – [[Mathias Bromé|Bromé]]{{break}}28:52 – Asplund (Gustaffson){{break}}{{break}}44:50 – [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] (Bromé) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =6 089 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} MacFarlane |čiarový ={{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2={{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B16_74_3_0.pdf |tresty1 =12 |tresty2 =8 |strely1 =21 |strely2 =34 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 16. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{LAT|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |skóre = 3:2 |stav =1:0<br>1:1<br>2:1<br>3:1<br>3:2 |tretiny =(1:1, 2:0, 0:1) |brankár1 =[[Elvis Merzļikins]] |brankár2 =[[Henrik Haukeland]] |góly1 =[[Rodrigo Ābols|Ābols]] ([[Ronalds Ķēniņš|Ķēniņš]], [[Rūdolfs Balcers|Balcers]]) – 14:04{{break}}{{break}}[[Nikolajs Jeļisejevs|Jeļisejevs]] (Balcers, [[Jānis Jaks|Jaks]]) (PP) – 27:16{{break}}[[Roberts Bukarts|Ro. Bukarts]] ([[Kristaps Sotnieks|Sotnieks]], [[Sandis Smons|Smons]]) – 33:00 |góly2 ={{break}}18:41 – [[Mats Rosseli Olsen|Rosseli Olsen]] ([[Daniel Bøen Rokseth|Rokseth]], [[Ludvig Hoff|Hoff]]){{break}}{{break}}{{break}}47:12 – [[Max Krogdahl|Krogdahl]] ([[Mattias Nørstebø|Nørstebø]], [[Ken André Olimb|K. A. Olimb]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =8 510 |rozhodca ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{flagicon|FIN}} Kristian Vikman |čiarový ={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 ={{flagicon|DEN}} Andreas Krøyer |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B18_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =35 |strely1 =28 |strely2 =36 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 16. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |skóre =4:1 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}4:1 |tretiny =(1:0, 3:0, 0:1) |brankár1 =[[Juho Olkinuora]] |brankár2 =[[Strauss Mann]] |góly1 =[[Mikael Granlund|Mik. Granlund]] ([[Sakari Manninen|Manninen]], [[Mikko Lehtonen|Lehtonen]]) (PP) – 17:20{{break}}[[Valtteri Filppula|Filppula]] ([[Jere Innala|Innala]], [[Sami Vatanen|Vatanen]] (PP) – 24:42{{break}}Manninen ([[Jere Sallinen|Sallinen]], Mik. Granlund) (PP) – 25:36{{break}}Lehtonen ([[Teemu Hartikainen|Hartikainen]], Manninen) – 30:50 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}58:22 – [[Alex Galchenyuk|Galchenyuk]] ([[Luke Hughes|Hughes]], [[Seth Jones|Jones]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =11 555 |rozhodca ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 ={{flagicon|GER}} Marian Rohatsch |čiarový ={{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2 ={{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B20_74_3_0.pdf |tresty1 =14 |tresty2 =41 |strely1 =25 |strely2 =30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 17. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{CZE|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{AUT|lh|1}}''' |skóre =1:2 {{Tooltip|sn|Samostatné nájazdy}} |stav =1:0{{break}}1:1 |tretiny =(1:0, 0:0, 0:1 – 0:0) |brankár1 =[[Karel Vejmelka]] |brankár2 =[[Bernhard Starkbaum]] |góly1 =[[Roman Červenka|Červenka]] ([[Matěj Blümel|Blümel]], [[Tomáš Kundrátek|Kundrátek]]) – 17:59 |góly2 ={{break}}59:22 – [[Brian Lebler|Lebler]] ([[Dominique Heinrich|Heinrich]], [[Peter Schneider|Schneider]]) (EA) |nájazdy1 =[[Tomáš Hertl|Hertl]] {{Sn-nep}}{{break}}Červenka {{Sn-nep}}{{break}}Blümel {{Sn-nep}}{{break}}[[Jiří Smejkal|Smejkal]] {{Sn-nep}}{{break}}[[David Krejčí|Krejčí]] {{Sn-nep}} |nájazdy2 ={{Sn-nep}} [[Marco Kasper|Kasper]]{{break}}{{Sn-nep}} [[Manuel Ganahl|Ganahl]]{{break}}{{Sn-gól}} Schneider{{break}}{{Sn-nep}} Heinrich |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =3 264 |rozhodca ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{flagicon|FRA}} Nicolas Constantineau |čiarový2 = {{flagicon|DEN}} Andreas Krøyer |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B22_74_6_1.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =4 |strely1 =25 |strely2 =19 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 17. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre =6:0 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}5:0{{break}}6:0 |tretiny =(5:0, 0:0, 1:0) |brankár1 =[[Magnus Hellberg]] |brankár2 =[[Ben Bowns]]{{break}}[[Jackson Whistle]] |góly1 =[[Rasmus Asplund|Asplund]] ([[Joel Kellman|Kellman]], [[Rasmus Dahlin|Dahlin]]) – 00:13{{break}}[[Joakim Nordström|Nordström]] ([[Adam Larsson|Larsson]], [[Emil Bemström|Bemström]]) – 07:43{{break}}[[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Mathias Bromé|Bromé]]) – 10:24{{break}}Dahlin ([[Jonathan Pudas|Pudas]], Bengtsson) – 13:09{{break}}Asplund (Kellman, Dahlin) (PP) – 19:55{{break}}Bengtsson ([[Oskar Lang|Lang]], [[Henrik Tömmernes|Tömmernes]]) – 53:09 |góly2 = |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =3 012 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |rozhodca2 ={{flagicon|GER}} Marian Rohatsch |čiarový ={{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B24_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =10 |strely1 =38 |strely2 =16 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 18. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{AUT|lh|1}} |skóre =5:3 |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}3:2{{break}}4:2{{break}}4:3{{break}}5:3 |tretiny =(1:1, 2:1, 2:1) |brankár1 =[[Henrik Haukeland]] |brankár2 =[[David Kickert]] |góly1 ={{break}}[[Mats Rosseli Olsen|Rosseli Olsen]] ([[Ken André Olimb|K. Olimb]]) (SH) – 07:33{{break}}[[Andreas Martinsen|Martinsen]] ([[Johannes Johannesen|Johannesen]], Rosseli Olsen) – 20:55{{break}}{{break}}[[Martin Røymark|Røymark]] ([[Michael Haga|Haga]], [[Mattias Nørstebø|Nørstebø]]) (EA) – 31:44{{break}}Rosseli Olsen (Martinsen, K. Olimb) (PP2) – 47:32{{break}}{{break}}[[Martin Rønnild|Rønnild]] ([[Kristian Jakobsson|Jakobsson]]) (EN) – 59:47 |góly2 =06:48 – [[Dominique Heinrich|Heinrich]] ([[Ali Wukovits|Wukovits]], [[Peter Schneider|Schneider]]) (PP){{break}}{{break}}{{break}}26:54 – [[Lukas Haudum|Haudum]] ([[Clemens Unterweger|Unterweger]], [[Manuel Ganahl|Ganahl]]) (PP){{break}}{{break}}{{break}}56:12 – Schneider (Wukovits, Heinrich) (PP) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =6 137 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |rozhodca2 ={{flagicon|AUT}} Miroslav Stolc |čiarový ={{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2 = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B26_74_3_0.pdf |tresty1 =14 |tresty2 =33 |strely1 =26 |strely2 =27 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 18. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |skóre =2:3 {{Tooltip|sn|Samostatné nájazdy}} |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2 |tretiny =(0:1, 2:0, 0:1 – 0:0) |brankár1 =[[Harri Säteri]] |brankár2 =[[Magnus Hellberg]] |góly1 ={{break}}[[Mikko Lehtonen|Lehtonen]] ([[Hannes Björninen|Björninen]], [[Marko Anttila|Anttila]]) – 23:38{{break}}[[Sami Vatanen|Vatanen]] (Lehtonen, [[Joel Armia|Armia]]) – 25:39 |góly2 =11:38 – [[Adam Larsson|Larsson]] ([[Jacob Peterson|Peterson]], [[Rasmus Dahlin|Dahlin]]){{break}}{{break}}{{break}}46:38 – [[Joel Kellman|Kellman]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Oliver Ekman-Larsson|Ekman-Larsson]]) |nájazdy1 = [[Sakari Manninen|Manninen]] {{Sn-nep}}{{break}}Vatanen {{Sn-nep}}{{break}}Björninen {{Sn-nep}}{{break}}[[Mikael Granlund|Granlund]] {{Sn-nep}}{{break}}[[Toni Rajala|Rajala]] {{Sn-nep}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} Ekman-Larsson{{break}}{{Sn-gól}} [[Emil Bemström|Bemström]]{{break}}{{Sn-nep}} [[Henrik Tömmernes|Tömmernes]]{{break}}{{Sn-nep}} [[Rasmus Asplund|Asplund]]{{break}}{{Sn-nep}} Kellman |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =11 695 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Sean MacFarlane |čiarový ={{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B28_74_5_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =6 |strely1 =31 |strely2 =25 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 19. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{GBR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |skóre =0:3 |stav =0:1{{break}}0:2{{break}}0:3 |tretiny =(0:0, 0:1, 0:2) |brankár1 =[[Jackson Whistle]] |brankár2 =[[Jeremy Swayman]] |góly1 = |góly2 =28:20 – [[Ben Meyers|Meyers]] ([[Andrew Peeke|Peeke]], [[Nate Schmidt|Schmidt]]){{break}}40:58 – [[Kieffer Bellows|Bellows]] ([[Adam Gaudette|Gaudette]], [[Sean Farrell|Farrell]]) (PP){{break}}43:41 – Bellows (Farrell, Schmidt) (PP) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =4 506 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 ={{flagicon|AUT}} Miroslav Stolc |čiarový ={{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B30_74_3_0.pdf |tresty1 =10 |tresty2 =12 |strely1 =17 |strely2 =38 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 19. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{LAT|lh|1}} |skóre =5:1 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}5:0{{break}}5:1 |tretiny =(5:0, 0:0, 0:1) |brankár1 =[[Karel Vejmelka]] |brankár2 =[[Elvis Merzļikins]]{{break}}[[Artūrs Šilovs]] |góly1 =[[Hynek Zohorna|Zohorna]] ([[Tomáš Hertl|Hertl]], [[David Sklenička|Sklenička]]) – 04:02{{break}}[[Roman Červenka|Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[David Krejčí|Krejčí]]) (PP) – 04:58{{break}}[[Michael Špaček|Špaček]] ([[Jakub Flek|Flek]]) – 06:41{{break}}Hertl (Zohorna, [[Matěj Blümel|Blümel]]) – 16:30{{break}}Pastrňák (Krejčí, Červenka) – 18:56 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}41:01 – [[Artūrs Kulda|Kulda]] ([[Rihards Bukarts|Bukarts]], [[Andris Džeriņš|Džeriņš]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =5 711 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Sean MacFarlane |čiarový ={{flagicon|DEN}} Andreas Krøyer |čiarový2 = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B32_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =28 |strely2 =17 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 20. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{GBR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |skóre =0:6 |stav =0:1{{break}}0:2{{break}}0:3{{break}}0:4{{break}}0:5{{break}}0:6 |tretiny =(0:2, 0:2, 0:2) |brankár1 =[[Ben Bowns]] |brankár2 =[[Juho Olkinuora]] |góly1 = |góly2 =06:48 – [[Niklas Friman|Friman]] ([[Sami Vatanen|Vatanen]], [[Juho Lammikko|Lammikko]]){{break}}11:38 – [[Juuso Hietanen|Hietanen]] ([[Sakari Manninen|Manninen]], [[Mikko Lehtonen|Lehtonen]]){{break}}26:40 – [[Valtteri Filppula|Filppula]] ([[Mikael Granlund|Granlund]], [[Teemu Hartikainen|Hartikainen]]){{break}}28:27 – [[Joel Armia|Armia]] (Friman, [[Harri Pesonen|Pesonen]]){{break}}49:01 – [[Saku Mäenalanen|Mäenalanen]] ([[Esa Lindell|Lindell]], [[Atte Ohtamaa|Ohtamaa]]){{break}}55:42 – [[Toni Rajala|Rajala]] ([[Miro Heiskanen|Heiskanen]], Pesonen) (PP) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =11 502 |rozhodca ={{flagicon|FRA}} Pierre Dehaen |rozhodca2 ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |čiarový ={{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|AUT}} Elias Seewald |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B34_74_3_0.pdf |tresty1 =4 |tresty2 =2 |strely1 =10 |strely2 =42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 20. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{LAT|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{AUT|lh|1}} |skóre =4:3 {{Tooltip|sn|Samostatné nájazdy}} |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}3:2{{break}}3:3 |tretiny =(0:0, 3:2, 0:1 – 0:0) |brankár1 =[[Artūrs Šilovs]] |brankár2 =[[Bernhard Starkbaum]] |góly1 ={{break}}[[Rūdolfs Balcers|Balcers]] ([[Jānis Jaks|Jaks]], [[Rodrigo Ābols|Ābols]]) – 25:36{{break}}[[Rihards Bukarts|Ri Bukarts]] ([[Kārlis Čukste|Čukste]], [[Andris Džeriņš|Džeriņš]]) (PP) – 29:50{{break}}{{break}}Balcers (Ri Bukarts, [[Kristaps Sotnieks|Sotnieks]]) – 35:40 |góly2 =21:10 – [[Benjamin Nissner|Nissner]] ([[Thomas Raffl|Raffl]], [[Peter Schneider|Schneider]]){{break}}{{break}}{{break}}31:24 – [[Dominique Heinrich|Heinrich]] (Schneider, [[Lukas Haudum|Haudum]]) (PP2){{break}}{{break}}46:21 – Raffl ([[Kilian Zündel|Zündel]], Nissner) |nájazdy1 = [[Nikolajs Jeļisejevs|Jeļisejevs]] {{Sn-gól}}{{break}}Ābols {{Sn-nep}}{{break}}[[Roberts Bukarts|Ro Bukarts]] {{Sn-gól}}{{break}}Balcers {{Sn-nep}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} [[Marco Kasper|Kasper]]{{break}}{{Sn-nep}} [[Manuel Ganahl|Ganahl]]{{break}}{{Sn-nep}} Schneider{{break}}{{Sn-gól}} Heinrich{{break}}{{Sn-nep}} [[Brian Lebler|Lebler]] |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =8 516 |rozhodca ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 ={{flagicon|SUI}} Miroslav Stolc |čiarový ={{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B36_74_5_0.pdf |tresty1 =10 |tresty2 =10 |strely1 =21 |strely2 =32 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 21. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |skóre =3:2 {{Tooltip|pp|po predĺžení}} |stav =0:1{{break}}1:1{{break}}2:1{{break}}2:2{{break}}3:2 |tretiny =(1:1, 1:0, 0:1 – 1:0) |brankár1 =[[Jeremy Swayman]] |brankár2 =[[Linus Ullmark]] |góly1 ={{break}}[[Adam Gaudette|Gaudette]] ([[Ben Meyers|Meyers]], [[Andrew Peeke|Peeke]]) – 07:50{{break}}[[Nate Schmidt|Schmidt]] (Gaudette, [[T. J. Tynan|Tynan]]) (PP) – 38:58{{break}}{{break}}Gaudette (Tynan, Swayman) – 64:48 |góly2 =02:28 - [[Rasmus Dahlin|Dahlin]] ([[Oskar Lang|Lang]], [[Nils Åman|Åman]]){{break}}{{break}}{{break}}46:56 – [[Carl Grundström|Grundström]] |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =8 304 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |rozhodca2 ={{flagicon|SVK}} Peter Stano |čiarový ={{flagicon|SUI}} David Obwegeser |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://stats.iihf.com/hydra/749/IHM749B38_74_4_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =24 |strely2 =22 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 21. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{AUT|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |skóre = 0:3 |stav = 0:1{{break}}0:2{{break}}0:3 |tretiny = (0:1, 0:1, 0:1) |brankár1 =[[David Kickert]] |brankár2 =[[Juho Olkinuora]] |góly1 = |góly2 =01:45 – [[Valtteri Filppula|Filppula]] ([[Teemu Hartikainen|Hartikainen]], [[Mikael Granlund|Granlund]]){{break}}24:10 – Granlund (Hartikainen, [[Mikko Lehtonen|Lehtonen]]){{break}}47:39 – [[Toni Rajala|Rajala]] (Filppula) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =11 573 |rozhodca ={{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 ={{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový ={{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |správa = https://stats.iihf.com/hydra/749/IHM749B40_74_3_0.pdf |tresty1 =6 |tresty2 =2 |strely1 =19 |strely2 =39 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 21. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{NOR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |skóre = 1:4 |stav = 0:1{{break}}0:2{{break}}0:3{{break}}1:3{{break}}1:4 |tretiny = (0:1, 0:1, 1:2) |brankár1 =[[Jonas Arntzen]] |brankár2 =[[Karel Vejmelka]] |góly1 ={{break}}{{break}}{{break}}[[Ludvig Hoff|Hoff]] ([[Mathias Trettenes|Trettenes]], [[Michael Haga|Haga]]) (PP) – 44:27 |góly2 =06:26 – [[David Pastrňák|Pastrňák]] ([[David Krejčí|Krejčí]], [[Roman Červenka|Červenka]]) (PP){{break}}22:21 – [[Jakub Vrána|Vrána]] ([[Jiří Černoch|Černoch]], [[Tomáš Kundrátek|Kundrátek]]) (PP){{break}}40:48 – Pastrňák (PS){{break}}{{break}}58:34 – Červenka (Pastrňák, Krejčí) (EN) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =6 015 |rozhodca ={{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Sean MacFarlane |čiarový ={{flagicon|FIN}} Tommi Niittylä |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B42_74_4_0.pdf |tresty1 =12 |tresty2 =10 |strely1 =22 |strely2 =32 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 22. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{GBR|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}''' |skóre =3:4 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}2:1{{break}}3:1{{break}}3:2{{break}}3:3{{break}}3:4 |tretiny =(2:0, 1:2, 0:2) |brankár1 =[[Ben Bowns]] |brankár2 =[[Elvis Merzļikins]]{{break}}[[Artūrs Šilovs]] |góly1 =[[Brett Perlini|Perlini]] ([[Matthew Myers|Myers]], [[Cade Neilson|Neilson]]) (PP) – 05:24{{break}}Neilson ([[Lewis Hook|Hook]], [[Sam Jones|Jones]]) (EA) – 12:16{{break}}{{break}}Hook ([[Ben O'Connor|O'Connor]], [[Josh Batch|Batch]]) – 26:24 |góly2 ={{break}}{{break}}24:17 – [[Oskars Batņa|Batņa]] ([[Nikolajs Jeļisejevs|Jeļisejevs]], [[Kārlis Čukste|Čukste]]){{break}}{{break}}34:34 – [[Jānis Jaks|Jaks]] ([[Roberts Bukarts|Ro. Bukarts]], [[Mārtiņš Dzierkals|Dzierkals]]) (PP){{break}}51:49 – [[Rihards Bukarts|Ri. Bukarts]] (Dzierkals, Ro. Bukarts) (PP){{break}}53:11 – [[Andris Džeriņš|Džeriņš]] (Dzierkals, Čukste) (PP) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =4 860 |rozhodca ={{flagicon|FRA}} Pierre Dehaen |rozhodca2 ={{flagicon|USA}} Sean MacFarlane |čiarový ={{flagicon|AUT}} Elias Seewald |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B44_74_3_0.pdf |tresty1 =14 |tresty2 =10 |strely1 =19 |strely2 =36 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 22. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |skóre =7:1 |stav =1:0{{break}}2:0{{break}}3:0{{break}}4:0{{break}}5:0{{break}}5:1{{break}}6:1{{break}}7:1 |tretiny =(1:0, 4:0, 2:1) |brankár1 =[[Magnus Hellberg]] |brankár2 =[[Jonas Arntzen]] |góly1 = [[Jacob Peterson|Peterson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[William Nylander|Nylander]]) (PP) – 11:48{{break}}Nylander (Gustafsson, Peterson) (PP) – 27:43{{break}}Peterson ([[Carl Grundström|Grundström]], [[Henrik Tömmernes|Tömmernes]]) – 28:47{{break}}[[Rasmus Asplund|Asplund]] ([[Joel Kellman|Kellman]]) – 31:38{{break}}[[Lucas Wallmark|Wallmark]] ([[Rasmus Dahlin|Dahlin]], [[Emil Bemström|Bemström]]) (PP) – 37:33{{break}}{{break}}[[Max Friberg|Friberg]] ([[Oskar Lang|Lang]], [[Nils Åman|Åman]]) – 43:13{{break}}Asplund (Nylander, Wallmark) (PP) – 49:57 |góly2 ={{break}}{{break}}{{break}}{{break}}{{break}}40:44 – [[Tobias Fladeby|Fladeby]] ([[Johannes Johannesen|Johannesen]], [[Ken André Olimb|K. Olimb]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov =3 707 |rozhodca ={{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 ={{flagicon|CZE}} Robin Šír |čiarový ={{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM749B46_74_3_0.pdf |tresty1 =8 |tresty2 =10 |strely1 =35 |strely2 =20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 23. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |skóre = 0 : 1 |stav = 0:1 |tretiny = (0:1, 0:0, 0:0) |brankár1 = [[Jeremy Swayman]] |brankár2 = [[Karel Vejmelka]] |góly1 = |góly2 = 07:53 – [[Matěj Blümel|Blümel]] ([[Hynek Zohorna|Zohorna]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 5 270 |rozhodca = {{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 = {{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |čiarový = {{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749b48_74_4_1 |tresty1 = 7 |tresty2 = 6 |strely1 = 24 |strely2 = 16 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 23. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{AUT|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{GBR|lh|1}} |skóre = 5 : 3 |stav = 0:1<br>0:2<br>1:2<br>1:3<br>2:3<br>3:3<br>4:3<br>5:3 |tretiny = (0:1, 0:1, 5:1) |brankár1 = [[Bernhard Starkbaum]] |brankár2 = [[Ben Bowns]] |góly1 = <br><br>44:51 – [[Ali Wukovits]] ([[Peter Schneider]], [[Thomas Raffl]])<br><br>47:28 – [[Dominique Heinrich]] ([[Lukas Haudum]], [[Marco Kasper]])<br>51:26 – [[Benjamin Nissner]] ([[Thomas Raffl]])<br>58:54 – [[Thomas Raffl]] ([[Peter Schneider]], [[Benjamin Nissner]])<br>59:16 – [[Peter Schneider]] ([[Dominique Heinrich]], [[Benjamin Nissner]]) |góly2 = 19:00 – [[Matthew Myers]] ([[Brett Perlini]], [[Cade Nielson]])<br>21:54 – [[Robert Dowd]] ([[Cade Nielson]])<br><br>46:19 – [[Cade Nielson]] |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 3 321 |rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |čiarový = {{flagicon|GER}} Jonas Merten |čiarový2 = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749b50_74_3_0 |tresty1 = 6 |tresty2 = 2 |strely1 = 29 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 24. máj 2022 |čas = 11:20 |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{LAT|lh|1}} |skóre = 1 : 0 |stav = 1:0 |tretiny = (0:0, 1:0, 0:0) |brankár1 = [[Linus Ullmark]] |brankár2 = [[Arturs Silovs]] |góly1 = 34:54 – [[William Nylander]] ([[Rasmus Dahlin]], [[Lucas Wallmark]]) |góly2 = |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 5 560 |rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2 = {{flagicon|NOR}} Roy Stian Hansen |čiarový = {{flagicon|DEN}} Andreas Weise Kroyer |čiarový2 = {{flagicon|GER}} Jonas Merten |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749b52_74_3_0 |tresty1 = 6 |tresty2 = 4 |strely1 = 35 |strely2 = 21 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 24. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |skóre = 4 : 2 |stav = 1:0<br>2:0<br>2:1<br>3:1<br>3:2<br>4:2 |tretiny = (2:0, 1:1, 1:1) |brankár1 = [[Jeremy Swaymann]], [[Strauss Mann]] |brankár2 = [[Henrik Haukeland]] |góly1 = 03:45 – [[Ryan Hartman]] ([[Alex Galchenyuk]], [[Sam Lafferty]])<br>07:20 – [[Matthew Boldy]] ([[Alex Galchenyuk]])<br><br>28:05 – [[Ben Mayers]] ([[Luke Hughes]], [[Karson Kuhlman]])<br><br>59:20 – [[Sean Farrell]] |góly2 = <br><br>22:43 – [[Andreas Martinsen]] ([[Michael Haga]], [[Martin Røymark]])<br><br>41:59 – [[Daniel Jakobsson]] ([[Kristian Jakobsson]], [[Mathias Trettenes]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 5 435 |rozhodca = {{flagicon|CAN}} Jeff Ingram |rozhodca2 = {{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |čiarový = {{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749b54_74_3_0 |tresty1 = 4 |tresty2 = 4 |strely1 = 37 |strely2 = 23 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 24. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |skóre = 3 : 0 |stav = 1:0<br>2:0<br>3:0 |tretiny = (2:0, 1:0, 0:0) |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Marek Langhamer]] |góly1 = 09:31 – [[Joel Armia]] ([[Harri Pesonen]])<br>16:17 – [[Sakari Manninen]] ([[Jere Sallinen]], [[Mikael Granlund]])<br>35:34 – [[Toni Rajala]] ([[Mikael Seppälä]], [[Miro Heiskanen]]) |góly2 = |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 11 673 |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 = {{flagicon|SUI}} Miroslav Stolc |čiarový = {{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|USA}} Jake Davis |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749b56_74_5_1 |tresty1 = 4 |tresty2 = 6 |strely1 = 19 |strely2 = 24 }} == Play-off == === Pavúk === Tímy boli pre semifinále znovanasadené podľa nasledovného poradia: 1. Švajčiarsko, 2. Fínsko, 3. Švédsko, 4. Nemecko, 5. Kanada, 6. Česko, 7. USA, 8. Slovensko. {{play-off majstrovstvá sveta hokej | ZN=áno | RD1-nasadený1=1A | RD1-tím1={{CHE|lh|1}} | RD1-skóre1=0 | RD1-nasadený2='''4B''' | RD1-tím2='''{{USA|lh|1}}''' | RD1-skóre2='''3''' | RD1-nasadený3='''1B''' | RD1-tím3='''{{FIN|lh|1}}''' | RD1-skóre3='''4''' | RD1-nasadený4=4A | RD1-tím4={{SVK|lh|1}} | RD1-skóre4=2 | RD1-nasadený5=2A | RD1-tím5={{GER|lh|1}} | RD1-skóre5=1 | RD1-nasadený6='''3B''' | RD1-tím6='''{{CZE|lh|1}}''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-nasadený7=2B | RD1-tím7={{SWE|lh|1}} | RD1-skóre7=3 | RD1-nasadený8='''3A''' | RD1-tím8='''{{CAN|lh|1}}''' | RD1-skóre8='''4''' | RD2-nasadený1='''2''' | RD2-tím1='''{{FIN|lh|1}}''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-nasadený2=7 | RD2-tím2={{USA|lh|1}} | RD2-skóre2=3 | RD2-nasadený3='''5''' | RD2-tím3='''{{CAN|lh|1}}''' | RD2-skóre3='''6''' | RD2-nasadený4=6 | RD2-tím4={{CZE|lh|1}} | RD2-skóre4=1 | RD3-nasadený1='''2''' | RD3-tím1='''{{FIN|lh|1}}''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-nasadený2=5 | RD3-tím2={{CAN|lh|1}} | RD3-skóre2=3 | RD4-nasadený1='''6''' | RD4-tím1='''{{CZE|lh|1}}''' | RD4-skóre1='''8''' | RD4-nasadený2=7 | RD4-tím2={{USA|lh|1}} | RD4-skóre2=4 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 26. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{GER|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |skóre = 1 : 4 |stav = 0:1<br>0:2<br>0:3<br>1:3<br>1:4 |tretiny = (0:2, 0:1, 1:1) |brankár1 = [[Philipp Grubauer]] |brankár2 = [[Karel Vejmelka ]] |góly1 = <br><br><br>53:48 – [[Moritz Seider]] ([[Marcel Noebels]], [[Matthias Plachta]]) |góly2 = 02:17 – [[David Pastrňák]] ([[David Krejčí]], [[Roman Červenka]])<br>10:04 – [[Roman Červenka]] ([[David Krejčí]], [[Filip Hronek]])<br>32:10 – [[David Krejčí]] ([[David Pastrňák]], [[Roman Červenka]])<br>58:10 – [[Jiří Smejkal (lední hokejista)|Jiří Smejkal]] ([[David Kämpf]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinky]] |divákov = 4 290 |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 = {{flagicon|SUI}} Miroslav Stolc |čiarový = {{flagicon|CAN}} Maxime Chaput |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749357_74_4_1 |tresty1 = 8 |tresty2 = 6 |strely1 = 22 |strely2 = 24 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 26. máj 2022 |čas = 15:20 |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |skóre = 3:4 {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} |stav = 1:0<br>2:0<br>3:0<br>3:1<br>3:2<br>3:3<br>3:4 |tretiny = (2:0, 1:0, 0:3 - 0:1) |brankár1 = [[Linus Ullmark]] |brankár2 = [[Chris Driedger]] |góly1 = 01:27 – [[Carl Klingberg]] ([[Oskar Lang]], [[Jacob Peterson]])<br>07:04 – [[William Nylander]] ([[Joakim Nordström]])<br>28:23 – [[Max Friberg]] ([[Erik Gustafsson]], [[Oliver Ekman-Larsson]]) |góly2 = <br><br><br>41:21 – [[Ryan Graves]] ([[Nicolas Roy]], [[Max Comtois]])<br>58:07 – [[Pierre-Luc Dubois]] ([[Thomas Chabot]], [[Dylan Cozens]])<br>58:37 – [[Matt Barzal]] ([[Drake Batherson]], [[Max Comtois]])<br>60:43 – [[Drake Batherson]] ([[Matt Barzal]], [[Pierre-Luc Dubois]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 8 576 |rozhodca = {{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Jake Rekucki |čiarový = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Josef Špůr |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749358_74_4_0 |tresty1 = 6 |tresty2 = 10 |strely1 = 19 |strely2 = 42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 26. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = {{SUI|lh|2}} |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |skóre = 0 : 3 |stav = 0:1<br>0:2<br>0:3 |tretiny = (0:2, 0:0, 0:1) |brankár1 = [[Leonardo Genoni]] |brankár2 = [[Jeremy Swayman]] |góly1 = |góly2 = 11:59 – [[Ben Meyers]] ([[Kieffer Bellows]], [[Luke Hughes]])<br>16:42 – [[Adam Gaudette]] ([[Andrew Peeke]])<br>54:06 – [[Ben Mayers]] ([[Karson Kuhlman]], [[Sean Farrell]]) |štadión = [[Helsinki Ice Hall]], [[Helsinky]] |divákov = 3 727 |rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons |rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový = {{flagicon|DEN}} Andreas Weise Kroyer |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749359_74_3_0 |tresty1 = 2 |tresty2 = 4 |strely1 = 33 |strely2 = 22 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 26. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{SVK|lh|1}} |skóre = 4 : 2 |stav = 0:1<br>0:2<br>1:2<br>2:2<br>3:2<br>4:2 |tretiny = (1:2, 1:0, 2:0) |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Adam Húska]] |góly1 = <br><br>18:27 – [[Marko Anttila]] ([[Niklas Friman]], [[Ville Pokka]])<br>23:44 – [[Marko Anttila]] (bez asistence)<br>44:01 – [[Sakari Manninen]] ([[Jere Sallinen]], [[Mikko Lehtonen (1994)|Mikko Lehtonen]])<br>59:59 – [[Saku Mäenalanen]] ([[Marko Anttila]], [[Hannes Björninen]]) |góly2 = 08:17 – [[Adam Sýkora]] ([[Mário Lunter]])<br>15:16 – [[Pavol Regenda]] ([[Samuel Takáč (lední hokejista)|Samuel Takáč]], [[Michal Ivan (lední hokejista)|Michal Ivan]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 11 341 |rozhodca = {{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean Macfarlane |čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis |čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen |správa =https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749360_74_3_0 |tresty1 = 4 |tresty2 = 2 |strely1 = 25 |strely2 = 21 }} === Semifinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = 28. máj 2022 |čas = 13:20 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |skóre = 4 : 3 |stav = 0:1<br>1:1<br>2:1<br>2:2<br>3:2<br>4:2<br>4:3 |tretiny = (1:1, 2:1, 1:1) |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Jeremy Swayman]] |góly1 = <br>16:53 – [[Miro Heiskanen]] ([[Harri Pesonen]], [[Joel Armia]])<br>24:11 – [[Mikko Lehtonen (1994)|Mikko Lehtonen]] ([[Sakari Manninen]], [[Teemu Hartikainen]])<br><br>29:40 – [[Sami Vatanen]] ([[Harri Pesonen]], [[Miro Heiskanen]])<br>45:03 – [[Joel Armia]] ([[Miro Heiskanen]], [[Sami Vatanen]]) |góly2 = 01:04 – [[Nate Schmidt]] ([[Andrew Peeke]], [[T.J. Tynan]])<br><br><br>26:52 – [[Sean Farrell]] ([[Ben Mayers]], [[Seth Jones]])<br><br><br>57:09 – [[Adam Gaudette]] ([[Matt Boldy]], [[T.J. Tynan]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 11 056 |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749261_74_3_0 |tresty1 = 2 |tresty2 = 6 |strely1 = 26 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = 28. máj 2022 |čas = 17:20 |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |skóre = 6 : 1 |stav = 0:1<br>1:1<br>2:1<br>3:1<br>4:1<br>5:1<br>6:1 |tretiny = (1:1, 3:0, 2:0) |brankár1 = [[Chris Driedger]] |brankár2 = [[Karel Vejmelka]] |góly1 = <br>19:27 – [[Dylan Cozens]] ([[Pierre-Luc Dubois]])<br>27:33 – [[Adam Lowry]] ([[Kent Johnson]], [[Thomas Chabot]])<br>28:54 – [[Kent Johnson]] ([[Dawson Mercer]])<br>30:52 – [[Matt Bazal]] ([[Dylan Cozens]], [[Drake Batherson]])<br>43:53 – [[Cole Sillinger]] ([[Josh Anderson]])<br>52:50 – [[Dylan Cozens]] ([[Drake Batherson]], [[Zach Whitecloud]]) |góly2 = 07:07 – [[David Krejčí]] ([[Roman Červenka]], [[Filip Hronek]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 9 047 |rozhodca = {{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Jake Rekucki |čiarový = {{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749262_74_4_1 |tresty1 = 8 |tresty2 = 8 |strely1 = 35 |strely2 = 26 }} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 |bg = #ffdab9 |dátum = 29. máj 2022 |čas = 14:20 |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |skóre = 8 : 4 |stav = 0:1<br>0:2<br>1:2<br>1:3<br>2:3<br>3:3<br>4:3<br>5:3<br>6:3<br>7:3<br>7:4<br>8:4 |tretiny = (1:3, 1:0, 6:1) |brankár1 = [[Karel Vejmelka]], [[Marek Langhamer]] |brankár2 = [[Jeremy Swayman]] |góly1 = <br><br>15:19 – [[Jiří Černoch]] ([[Jakub Flek]], [[Matěj Stránský]])<br><br>32:12 – [[Jiří Smejkal (lední hokejista)|Jiří Smejkal]] ([[David Sklenička]], [[Tomáš Kundrátek]])<br>40:51 – [[David Pastrňák]] ([[Tomáš Hertl]], [[Hynek Zohorna]])<br>42:29 – [[Roman Červenka]] ([[David Krejčí]])<br>43:37 – [[David Pastrňák]] ([[Michal Jordán]], [[Tomáš Hertl]])<br>54:42 – [[David Kämpf]] ([[Jiří Smejkal (lední hokejista)|Jiří Smejkal]])<br>58:08 – [[David Kämpf]] ([[Radim Šimek]])<br><br>59:23 – [[David Pastrňák]] ([[Tomáš Hertl]], [[Roman Červenka]]) |góly2 = 09:33 – [[Karson Kuhlman]] ([[Ben Mayers]], [[Andrew Peeke]])<br>12:14 – [[Adam Gaudette]] ([[Matthew Boldy]], [[T.J. Tynan]])<br><br>19:47 – [[Karson Kuhlman]] ([[Nate Schmidt]], [[Sam Lafferty]])<br><br><br><br><br><br><br>58:41 – [[Thomas Bordeleau]] ([[Austin Watson]], [[John Hayden]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 9 737 |rozhodca = {{flagicon|FIN}} Lassi Heikkinen |rozhodca2 = {{flagicon|CAN}} Fraser Lawrence |čiarový = {{flagicon|FIN}} Hannu Sormunen |čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Nathan van Oosten |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749163_74_4_1 |tresty1 = 6 |tresty2 = 8 |strely1 = 33 |strely2 = 24 }} === Finále=== {{Hokejbox2 |bg = #f7f6a8 |dátum = 29. máj 2022 |čas = 19:20 |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |skóre = 4 : 3 {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} |stav = 0:1<br>1:1<br>2:1<br>3:1<br>3:2<br>3:3<br>4:3 |tretiny = (0:0, 0:1, 3:2 - 1:0) |brankár1 = [[Jussi Olkinuora]] |brankár2 = [[Chris Driedger]], [[Matt Tomkins]] |góly1 = <br>44:13 – [[Mikael Granlund]] ([[Miro Heiskanen]], [[Mikko Lehtonen (1994)|Mikko Lehtonen]])<br>45:57 – [[Mikael Granlund]] ([[Mikko Lehtonen (1994)|Mikko Lehtonen]], [[Teemu Hartikainen]])<br>54:04 – [[Joel Armia]] ([[Juho Lammikko]])<br><br><br>66:42 – [[Sakari Manninen]] ([[Mikael Granlund]], [[Miro Heiskanen]]) |góly2 = 24:00 – [[Dylan Cozens]] ([[Matt Bazal]], [[Damon Severson]])<br><br><br><br>57:48 – [[Zach Whitecloud]] ([[Matt Bazal]], [[Josh Anderson]])<br>58:36 – [[Max Comtois]] ([[Matt Bazal]], [[Drake Batherson]]) |štadión = [[Nokia Arena]], [[Tampere]] |divákov = 11 487 |rozhodca = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord |rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Linus Öhlund |čiarový = {{flagicon|USA}} Nick Briganti |čiarový2 = {{flagicon|SVK}} Šimon Synek |správa = https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749164_74_4_0 |tresty1 = 4 |tresty2 = 10 |strely1 = 31 |strely2 = 22 }} == Štatistiky == === Kanadské bodovanie === Zoznam 10 najlepších hráčov šampionátu zoradených podľa počtu bodov a strelených gólov. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! width="225px" |Hráč ! width="50px" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="50px" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="50px" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="50px" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="50px" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|CZE}} [[Roman Červenka]] || 10 || 5 || 12 || '''17''' || +4 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|CAN}} [[Drake Batherson]] || 10 || 3 || 11 || '''14''' || +8 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|CAN}} [[Dylan Cozens]] || 10 || 7 || 6 || '''13''' || +12 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|CAN}} [[Pierre-Luc Dubois]] || 10 || 7 || 6 || '''13''' || +11 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|SUI}} [[Denis Malgin]] || 8 || 5 || 7 || '''12''' || +5 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|CZE}} [[David Krejčí]] || 10 || 3 || 9 || '''12''' || +6 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|FIN}} [[Mikko Lehtonen]] || 10 || 2 || 10 || '''12''' || +7 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|FIN}} [[Mikael Granlund]] || 9 || 5 || 6 || '''11''' || +2 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|CZE}} [[David Pastrňák]] || 7 || 7 || 3 || '''10''' || +3 |- |style="text-align:left;"|{{flagicon|FIN}} [[Sakari Manninen]] || 10 || 6 || 4 || '''10''' || +2 |} <small>''Z = Zápasy; G = Góly; A = Asistencie; B = Body; +/- = Plus/mínus; VVM = Vylúčený v minútach; POZ = Pozícia''</small> <small>Zdroj: [https://www.iihf.com/pdf/749/ihm749000_85b_48_0 IIHF.com]</small> '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' === Najlepší brankári === {| class="wikitable" border="1" cellpadding="5" cellspacing="0" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} ! width="20" |Zásahy |- align="center" |1 | align="left" | | | | | |- align="center" |2 | align="left" | | | | | |- align="center" |3 | align="left" | | | | | |- align="center" |4 | align="left" | | | | | |- align="center" |5 | align="left" | | | | | |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' ==== All-Star tím ==== {| class="wikitable" | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Útočníci''' | align="center" | |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Obrancovia''' | align="center" | |- | bgcolor="#e0e0e0" align="right" |'''Brankár''' | align="center" | |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}} !width=120|Tím !width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}} !width=40|{{Tooltip| V | Výhry}} !width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}} !width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}} !width=40|{{Tooltip| P | Prehry}} !width=60|Skóre !width=40|{{Tooltip| +/− | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}} !width=40|{{Tooltip| B | Body}} !width=80|Súpiska !width=180|Konečný výsledok |- align="center" bgcolor="gold" | {{Prvé miesto}} || align=left| {{FIN|lh|1}} || 10 || 8 || 1 || 1 || 0 || 37 : 13 || +24 || '''27''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Fínsko|Súpiska]] || Šampióni |- align="center" bgcolor="silver" | {{Druhé miesto}} || align=left| {{CAN|lh|1}} || 10 || 6 || 1 || 1 || 2 || 47 : 26 || +24 || '''21''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Kanada|Súpiska]] || Druhé miesto |- align="center" bgcolor="#cc9966" | {{Tretie miesto}} || align=left| {{CZE|lh|1}} || 10 || 6 || 0 || 1 || 3 || 32 : 24 || +8 || '''19''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Česko|Súpiska]] || Tretie miesto |- align=center | 4. || align=left| {{USA|lh|1}} || 10 || 4 || 2 || 0 || 4 || 28 : 24 || +4 || '''16''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Spojené štáty|Súpiska]] || Štvrté miesto |- ! colspan=13| |- |- align=center |5. || align=left| {{SUI|lh|1}} || 8 || 6 || 1 || 0 || 1 || 34 : 18 || +16 || '''20''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Švajčiarsko|Súpiska]] || rowspan=4|Vyradení vo štvrťfinále |- align=center |6. || align=left| {{SWE|lh|1}} || 8 || 5 || 1 || 2 || 0 || 30 : 14 || +16 || '''19''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Švédsko|Súpiska]] |- align=center |7. || align=left| {{GER|lh|1}} || 8 || 5 || 0 || 1 || 2 || 27 : 24 || +3 || '''16''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Nemecko|Súpiska]] |- align=center |8. || align=left| {{SVK|lh|1}} || 8 || 4 || 0 || 0 || 4 || 25 : 23 || +2 || '''12''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Slovensko|Súpiska]] |- ! colspan=13| |- |- align=center |9. || align=left| {{DEN|lh|1}} || 7 || 4 || 0 || 0 || 3 || 18 : 18 || ±0 || '''12''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Dánsko|Súpiska]] || rowspan="6" |Vyradení v skupinovej fáze |- align=center |10. || align=left| {{LAT|lh|1}} || 7 || 2 || 1 || 0 || 4 || 14 : 20 || −6 || '''8''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Lotyšsko|Súpiska]] |- align=center |11. || align=left| {{AUT|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 2 || 3 || 16 : 22 || −6 || '''7''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Rakúsko|Súpiska]] |- align=center |12. || align=left| {{FRA|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 0 || 5 || 11 : 24 || −13 || '''5''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Francúzsko|Súpiska]] |- align=center |13. || align=left| {{NOR|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 0 || 5 || 15 : 29 || −14 || '''5''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Nórsko|Súpiska]] |- align=center |14. || align=left| {{KAZ|lh|1}} || 7 || 1 || 0 || 0 || 6 || 19 : 31 || −12 || '''3''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Kazachstan|Súpiska]] |- align=center ! colspan=13| |- |- align=center bgcolor="#ffcccc" |15. || align="left" | {{ITA|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 1 || 6 || 12 : 32 || −20 || '''1''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Taliansko|Súpiska]] || rowspan=2|Zostupujú do I. A divízie |- align=center bgcolor="#ffcccc" |16. || align="left" | {{GBR|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 1 || 6 || 10 : 33 || −23 || '''1''' || [[Súpisky hokejových reprezentácii na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2022#Veľká Británia|Súpiska]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.iihf.com/ Oficiálna stránka IIHF] {{eng icon}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Fínsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku]] [[Kategória:Šport v Helsinkách]] [[Kategória:Šport v Tampere]] [[Kategória:2022 vo Fínsku]] 545mzi6jdx6lsrqejk8mvd1nldcz81j Oteckovia 0 601375 7429008 7424216 2022-08-22T20:31:42Z Gateshebe 193515 /* Série */Upd wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Oteckovia | en = Oteckovia | logo = Oteckovia.png | žáner = [[seriál]] | námet = Marcela Guerty<br>Pamela Rementería<br>Cecilia Guerty<br>Pablo Junovich | réžia = Vladimír Fischer<br>[[Adriana Totiková]]<br>Peter Minarčin | obsadenie = [[Filip Tůma]] ako Vladimír Bielik<br>[[Vladimír Kobielsky]] ako Marek Bobula<br>[[Marek Fašiang]] ako Tomáš Oravec<br>''do 4. série:''<br>[[Branislav Deák]] ako Alexander Becker<br>[[Ján Koleník]] ako Adam Mak<br>''od 4. série:''<br>[[Branislav Mosný]] ako Norbert Smrek<br>''od 5. série:''<br>[[Daniel Žulčák]] ako Dávid Veselý | hudba = [[Hex (slovenská skupina)|Hex]]<br>Autor skladby: Peter „Ďuďo“ Dudák<br>Text: [[Martin Žúži|Martin „Fefe“ Žúži]]<br>Hudba: Slavomír Solovic | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 5<ref>https://strategie.hnonline.sk/media/13299478-markiza-v-roku-2022-tri-uplne-nove-serialy-aj-nove-serie-osvedcenych-formatov</ref><ref>https://www.slovakwoman.sk/markiza-v-roku-2022-teste-sa-na-farmu-svadbu-love-island-ci-lets-dance/</ref> | počet častí = 772 ([[Zoznam častí seriálu Oteckovia|zoznam častí]]) | výkonný producent = Natália Bobocká | producent = Michal Krajčík<br>Helena Mindeková<br>Nikol Šmátralová<br>Ivica Dubovska<br>Alexandra Dubovská<br>Ján Diepers | kamera = Michal Adamec<br>Pavol Mariposa<br>Slavomír Maxián<br>Milan Minárik<br>Michal Schnierer<br>Viliam Tutko<br>Peter Zalubel | strih = Peter Kováľ | dĺžka = cca 45 min. | rok orig = [[1. január]] [[2018]]<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-presny-termin-nastupu-oteckov-tajila-narychlo-meni-program-novy-denny-serial-odstartuje-skor/</ref><ref>https://medialne.etrend.sk/televizia/serial-markizy-oteckovia-ma-potvrdeny-datum-startu.html</ref> – [[31. august]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úžasná správa pre fanúšikov. Oteckovia sa vracajú vo veľkom finále! | url = https://oteckovia.markiza.sk/aktualne/2058524_uzasna-sprava-pre-fanusikov-oteckovia-sa-vracaju-vo-velkom-finale | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | tv orig = [[TV Markíza]] | webstránky = https://oteckovia.markiza.sk }} '''''Oteckovia''''' je [[Slovensko|slovenský]] denný [[seriál]] vysielaný na [[TV Markíza]]. Ide o adaptáciu [[Argentína|argentínskej]] [[Telenovela|telenovely]] ''Señores Papis'' z roku [[2014]] vysielanej v televízii [[Telefe]]. Seriál sa vysielal od [[1. január]]a [[2018]] do [[31. august]]a [[2022]] v podvečernom slote o cca 17:55 od pondelka do piatka. == Série == {{Hlavný článok|Zoznam častí seriálu Oteckovia}} Série sú zoradené podľa oficiálneho zdroja televízie [[TV Markíza|Markíza]].<ref>https://videoarchiv.markiza.sk/video/oteckovia/epizoda/44597-seria-4-epizoda-16</ref> {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | rowspan="2" style="background:#B300B3; width:1%;" | | rowspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#1. séria (2018)|1]]''' | 110 | [[1. január]] [[2018]] | [[7. jún]] [[2018]] | Pondelok 18:10 (pilotná časť)<br> Pondelok – Piatok 17:55 | rowspan="14" | [[TV Markíza]] |- | 69 | [[3. september]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] | Pondelok – Piatok 17:55 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#Vianoce s Oteckami (24.12.2018)|Vianoce s Oteckami]]''' | colspan="2" | [[24. december]] [[2018]] | Pondelok 19:00 |- | rowspan="2" style="background:#E6CB73; width:1%;" | | rowspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#2. séria (2019)|2]]''' | 110 | [[14. január]] [[2019]] | [[14. jún]] [[2019]] | rowspan="2" | Pondelok – Piatok 17:55 |- | 70 | [[2. september]] [[2019]] | [[6. december]] [[2019]] |- | style="background:#CCA72D; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#Vianočný zázrak (24.12.2019)|Vianočný zázrak]]''' | colspan="2" | [[24. december]] [[2019]] | Utorok 18:45 |- | rowspan="2" style="background:#008B00; color:#000000;" | | rowspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#3. séria (2020)|3]]''' | 53 | [[13. január]] [[2020]] | [[1. apríl]] [[2020]] | rowspan="1" | Pondelok – Piatok 17:55 (1-40)<br>Pondelok – Štvrtok 17:55 (41-44)<br>Pondelok – Streda 17:55 (45-53) |- | 70 | [[31. august]] [[2020]] | [[4. december]] [[2020]] | Pondelok – Piatok 17:55 |- | style="background:#165B33; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#Vianočný špeciál (18.12.2020)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[18. december]] [[2020]] | Piatok 20:30 |- | rowspan="2" style="background:#BB2528; color:#000000;" | | rowspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#4. séria (2021)|4]]''' | 110 | [[11. január]] [[2021]] | [[11. jún]] [[2021]] | rowspan="2" | Pondelok – Piatok 17:55 |- | 70 | [[30. august]] [[2021]] | [[3. december]] [[2021]] |- | style="background:#8B0000; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#Vianočné prekvapenie (24.12.2021)|Vianočné prekvapenie]]''' | colspan="2" | [[24. december]] [[2021]] | Piatok 19:00 |- | style="background:#6395EC; color:#000000;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#5. séria (2022)|5]]''' | 110 | [[10. január]] [[2022]] | [[10. jún]] [[2022]] | Pondelok – Piatok 17:55 |- | style="background:#2A68D4; color:#000000;" | | colspan="2" | '''[[Zoznam častí seriálu Oteckovia#FINÁLE (2022)|FINÁLE]]''' | colspan="2" | [[31. august]] [[2022]] | Streda 20:30 |} == Obsadenie == {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan="2" | Herec ! rowspan="2" | Postava ! rowspan="2" | Povolanie ! rowspan="2" | Poznámka ! colspan="3" | Postavy |- ! width="150px" style="background: #D3FFDD; text-align: center" | Hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | Vedľajšia ! width="60px" style="background: #D8EBFF; text-align: center" | Hosť |- ! colspan="7" | rod. Bieliková |- | [[Filip Tůma]] | Vladimír „Vlado, Láďo, Expert“ Bielik | majiteľ pizzerie Pizza Luccia | otec štyroch detí (Vlaďka, Kubo, Fifo, Luky); manžel Lucie Bielikovej; syn Vladimíra Bielika st.; dedo Lukyho dieťaťa; švagor Mareka Bobulu | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Monika Hilmerová]] | Lucia „Lucka“ Bieliková {{Small|(rod. Bobulová)}} | na materskej dovolenke, cukrárka v pizzerii Pizza Luccia | matka štyroch detí (Vlaďka, Kubo, Fifo, Luky); manželka Vladimíra Bielika; nevesta Vladimíra Bielika st.; sestra Mareka Bobulu; babka Lukyho dieťaťa; švagriná Tamary Bobulovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Oliver Oswald]] | Lukáš „Luky“ Bielik | predavač hot dogov | brat Vlaďky, Kuba a Fifa; syn Vladimíra Bielika a Lucie Bielikovej; vnuk Vladimíra Bielika st.; otec Terezinho dieťaťa; priateľ Sašky; bývalý priateľ Doroty, Tao a Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Jakub Horák | Filip „Fifo“ Bielik | študent gymnázia | brat Vlaďky, Kuba a Lukyho; syn Vladimíra Bielika a Lucie Bielikovej; vnuk Vladimíra st. Bielika; strýko Lukyho dieťaťa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Maroš Baňas | Jakub „Kubo“ Bielik | žiak ZŠ | brat Vlaďky, Fifa a Lukyho; syn Vladimíra Bielika a Lucie Bielikovej; vnuk Vladimíra st. Bielika; strýko Lukyho dieťaťa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Marcela Mariánková | Vladimíra „Vlaďka“ Bieliková | žiačka MŠ | sestra Kuba, Fifa a Lukyho; dcéra Vladimíra Bielika a Lucie Bielikovej; vnučka Vladimíra Bielika st.; teta Lukyho dieťaťa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. – 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Stella Siváková | Vladimíra „Vlaďka“ Bieliková | | sestra Kuba, Fifa a Lukyho; dcéra Vladimíra Bielika a Lucie Bielikovej; vnučka Vladimíra Bielika st. | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1., 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Pavol Topoľský]] | Vladimír „Vlado, Nadporučík (Kapitán; Strážmajster), Opičiak“ Lumumba Bielik st. | policajný nadporučík vo výslužbe | dedo troch vnukov (Kubo, Fifo, Luky) a jednej vnučky (Vlaďka); otec Vladimíra Bielika; pradedo Lukyho dieťaťa; priateľ Mariky Vágnerovej; svokor Lucie Bielikovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 3. – 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | rod. Bobulová |- | [[Vladimír Kobielsky]] | Marek Bobula | zástupca riaditeľky ZŠ a MŠ a údržbár | otec štyroch detí (Viky, Nina, Mareček, Samo); manžel Tamary Bobulovej; brat Lucie Bielikovej; švagor Vladimíra Bielika | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Zuzana Mauréry]] | Tamara Bobulová {{Small|(rod. Maková)}} | riaditeľka ZŠ a MŠ | matka dvoch dievčat (Viky, Nina); manželka Mareka Bobulu; švagriná Lucie Bielikovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Karina Qayumová | Nina „Ninka“ Bobulová | študentka gymnázia | sestra Viky, nevlastná sesta Marečka a Sama; dcéra Mareka Bobulu a Tamary Bobulovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Izabela Gavorníková | Viktória „Viky“ Bobulová | žiačka ZŠ | sestra Niny, nevlastná sestra Marečka a Sama; dcéra Mareka Bobulu a Tamary Bobulovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Natália Puklušová]] | Petra „Peťuška, Zajkula“ Horváthová | kaderníčka a asistentka vo fitness centre | matka jedného dieťaťa (Mareček); bývalá priateľka Mareka Bobulu a Alexa Beckera | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1., 3. – 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Jakub Janoško | Marek „Mareček, Bobo“ Bobula | žiak MŠ | nevlastný brat Viky, Niny a Sama; syn Mareka Bobulu a Petry Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 3. – 5.<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Patrik Kučera | Marek „Mareček, Bobo“ Bobula | | nevlastný brat Viky, Niny a Sama; syn Mareka Bobulu a Petry Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1., 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Jarmila „Jarmilka, Sabinov“ | predavačka langošov | matka Sama; bývalá priateľka Mareka Bobulu a Vladimíra Bielika | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Roman Gažo | Samuel „Samo“ Bobula | opravár elektrospotrebičov | Marekov a Jarmilin syn z mladosti; nevlastný brat Viky, Niny a Marečka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | rod. Beckerová |- | [[Branislav Deák]] | JUDr. Alexander „Alex, Paragraf“ Becker | právnik | otec dvoch detí (Roxy, Max) a manžel Emy Beckerovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Dominika Kavaschová]] | Silvia „Sisa“ Drobná | speváčka | bývalá Alexova asistentka; bývalá priateľka Alexa, Jara, Romana a Tomáša | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 2. – 4.<br>Vianočný zázrak | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Tobias Král | Maximilián „Max“ Alexander Drobný | žiak ZŠ | nevlastný brat Roxy; syn Alexa Beckera a Sisy Drobnej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Zuzana Porubjaková]] | Simona „Simča“ Strašiftáková | bývalá čašníčka v pizzerii Pizza Luccia; Alexova asistentka | matka jedného dieťaťa (Roxy); bývalá priateľka Alexa Beckera a Vlada | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1., 3., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Matilda Deáková | Roxana „Roxy“ Beckerová Strašiftáková | | nevlastná sestra Maxa; dcéra Alexandra Beckera a Simony Strašiftákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3., 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Jana Kovalčíková]] | JUDr. Ema Becker {{Small|(rod. Horváthová)}} | právnička | bývalá Alexova asistentka; bývalá manželka Ondra Podzámskeho; manželka Alexa Beckera | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4.<br>Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | rod. Oravcová |- | [[Marek Fašiang]] | MVDr. Tomáš „Ofinka, Odblšovač, Odčervovač“ Oravec | veterinár | vdovec s jedným dieťaťom (Julka); zať Mariky Vágnerovej; bývalý priateľ Lindy, Mati, Alici, Lenky, Sisi, Ivi a Radky; snúbenec Gréty Smrekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Andrea Blesáková | † MUDr. Alena Oravcová {{Small|(rod. Vágnerová)}} | lekárka | matka dcéry (Julka); dcéra Mariky Vágnerovej; zosnulá manželka Tomáša Oravca | colspan="7" style="background: #ECECEC; text-align: center" | ''(v seriáli nehrala, vyskytuje sa iba na fotografiách)'' |- | Laura Gavaldová | Júlia „Julka“ Oravcová | žiačka ZŠ | dcéra Tomáša Oravca; vnučka Mariky Vágnerovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianoce s Oteckami<br>Vianočný zázrak<br>Vianočný špeciál<br>Vianočné prekvapenie | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Eva Pavlíková]] | MUDr. Mária „Marika, Rároha“ Vágnerová | primárka na dôchodku | matka nebohej Aleny; babka jednej vnučky (Julka); svokra Tomáša Oravca; priateľka Vladimíra Bielika st. | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1., 3. – 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | rod. Hlavatá |- | [[Kristína Turjanová]] | Zuzana „Zuza“ Hlavatá | majiteľka fitness centra | matka dvoch detí (Niko, Beky); vdova; priateľka Adama Maka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Lara Baranová | Rebeka „Beky“ Hlavatá | študentka gymnázia | sestra Nika; dcéra Zuzy Hlavatej a Iva Hlavatého | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4.<br>Vianočný špeciál | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Daniel Rovňák | Nikolas „Niko“ Hlavatý | žiak ZŠ | brat Beky; syn Zuzy Hlavatej a Iva Hlavatého | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4.<br>Vianočný špeciál | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Ján Koleník]] | Adam „Aďo“ Mak | majiteľ fitness centra | priateľ Zuzany Hlavatej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | rod. Smreková |- | [[Branislav Mosný]] | Norbert „Noro“ Smrek | manažér | otec dvoch detí (Mimi, Lujza); bývalý manžel Gréty Smrekovej; bývalý priateľ Zdeny | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 4., 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Alžbeta Bartošová]] | Margaréta „Gréta“ Smreková {{Small|(rod. Málková)}} | kvetinárka | matka dvoch dievčat (Mimi, Lujza); bývalá manželka Nora Smreka; snúbenica Tomáša Oravca | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 4., 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Zoe Kachútová | Lujza Smreková | žiačka ZŠ | sestra Mimi; dcéra Nora Smreka a Gréty Smrekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 4., 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Anna Valentína Vanková | Miriam „Mimi“ Smreková | žiačka MŠ | sestra Lujzy; dcéra Nora Smreka a Gréty Smrekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 4., 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | rod. Veselí |- | [[Daniel Žulčák]] | Dávid Veselý | hudobník | otec troch detí (Jony, Bruno, Olívia); bývalý priateľ Rie; zať Ringa; priateľ Miši | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Andrea Bučko]] | Ria Veselá {{Small|(rod. Švarcová)}} | speváčka | matka troch detí (Jony, Bruno, Olívia); bývalá priateľka Dávida; dcéra Ringa; sestra Bunnyho; nevlastná sestra Mila; priateľka Paľa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Max Rosa | Jonatán „Jony“ Veselý | študent gymnázia | brat Bruna a Olívie; syn Dávida Veselého a Rie Veselej; vnuk Ringa; priateľ Lily | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Jakub Horanský | Bruno Veselý | žiak ZŠ | brat Jonyho a Olívie; syn Dávida Veselého a Rie Veselej; vnuk Ringa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Sára Šalingová | Olívia Veselá | žiačka MŠ | sestra Jonyho a Bruna; dcéra Dávida Veselého a Rie Veselej; vnučka Ringa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Branislav Jobus]] | Rastislav „Ringo, Ringuško“ Švarc | hudobník, manažér kapely „Veselý band“ | otec Rie Veselej, Mila a Bunnyho Švarcových | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Martrin Klinčúch | Miloslav „Milo“ Švarc | klávesák | nevlastný brat Rie Veselej a Bunnyho Švarca; nevlastný švagor Dávida | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Krištof Králik | „Bunny“ Švarc | bubeník | brat Rie Veselej; švagor Dávida Veselého; nevlastný brat Mila | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | ostatné postavy |- | [[Mária Bartalos]] | Linda Macková | bývalá učiteľka a družinárka v MŠ a ZŠ | bývalá priateľka Jara Szabóa a Tomáša Oravca | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1., 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Dávid Hartl]] | Eduard „Edo“ Karabinoš | učiteľ ZŠ | priateľ Lenky Chalupárovej; bývalý priateľ Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 3. – 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Adam Jančina]] | Branislav „Braňo“ | taxikár | priateľ Petry Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Zuzana Kraváriková]] | Dorota „Dorka“ Šípková | študentka VŠ; bývalá majitelka fastfoodu Lu(c)ky foot | bývalá priateľka Lukyho Bielika; dcéra Juraja Šípku | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 5.<br>Vianočný špeciál | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Richard Labuda]] | Dominik „Guten Tag“ Schwarz | študent VŠ | priateľ Niny Bobulovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 2. – 5.<br>Vianočný špeciál | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Marián Miezga]] | Juraj „Krtko“ Šípka | šermiar | Luciin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Marián Mitaš]] | Jaroslav „Jaro“ Szabó | | Lindin a Sisin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. – 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Roman Poláčik]] | JUDr. Ondrej „Ondro, Právitko“ Podzámsky | právnik | bývalý manžel Emy Beckerovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 2. – 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | Alica Longauerová | bývalá učiteľka ZŠ | bývalá priateľka Tomáša Oravca | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 2., 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Mária Schumerová]] | Lenka Chalupárová | čašníčka v pizzerii Pizza Luccia | priateľka Eda Karabinoša; bývalá priateľka Tomáša Oravca | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 3. – 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Richard Stanke]] | Igor Veselovský | riaditeľ call centra | Luciin bývalý šéf | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Monika Šagátová]] | Zdena | | kolegyňa a bývalá priateľka Nora Smreka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | 5. | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Alfréd Aczel | Lesný | mafián | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3., 4. |- | Lýdia Adameková | | | Lukyho zákazníčka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Adolf Achberger | | smetiar | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Mário Aiwi | | | Tomášov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Miroslava Almásy | | hlásateľka predpovede počasia | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Sarah Arató]] | Martina „Maťa“ | zamestnankyňa útulku | Tomášova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Oliver Asztalos | „Kýbel“ | študent gymnázia | spolužiak Lukyho, Doroty a Dominika | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Richard Autner | Michal Letko | IT technik | Lindin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Svetozár „Sveťo“ | smetiar | Lukyho bývalý kolega | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Branislav Bajus]] | | učiteľ | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Branislav Bajza | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Chantal Bakurová | | recepčná v hoteli Wellness | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Kristína Barancová Pírová | | predavačka z detským oblečením | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Katarína Baranová | | | mamička zo škôlky | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Miroslav Baričič | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Kristína Bartošová]] | | kozmetička, klientka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3., 4. |- | Nikola Bartošová | | | Lukyho zákazníčka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Alexandra Bálintová | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Miroslav Beňuš | Hollý | | Alexov klient; manžel Hollej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Tomáš Bezdeda]] | | | hosť pozvaný na „Krst albumu kapely roka“ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Petr Bláha | | | zákazník v pizzerii; hudobník v kapele „Černá růže“ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Edita Borsová | Erika | | manželka Pukyho; bývalá suseda Bielikovcov | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Mária Breinerová | | opatrovateľka | Maxova opatrovateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Jozef Buhaj | | | zákazník v bare; čašník v reštaurácii na [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Matúš Buch | | predavač hudobných nástrojov | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Alžbeta Bullová | | | mamička zo škôlky | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Branislav Bystriansky]] | Puky | | manžel Eriky; bývalý sused Bielikovcov | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Peter Cibula | | fotograf; redaktor | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Marcela Cmorejová | Rozália „Róza“ Kronová | | Ondrova klientka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Iveta Csinová | | upratovačka v MŠ a ZŠ | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Pavol Čekan]] | Pavol Čekan | | doktor | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Nela Černá | | študentka gymnázia | spolužiačka Fifa, Jonyho a Lily | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Peter Čižmár | Lang | | bývalý manžel Anity a otec Stely Langovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Denis Dewera | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Juraj Dobiš | | recepčný v hoteli Wellness | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Gabriela Dolná]] | Žemličková | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Mátyás Dráfi | | vrátnik na polícii | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Darren Duarry | | | brat Hassana | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Beáta Dúczová | | pracovníčka na [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Dagmar Duditšová | Rita | učiteľka v škôlke | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Michal Dušička]] | Michal Dušička | rapper | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Adam Ďurica]] | Adam Ďurica | | spevák | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Michal Ďuriš | | | Marcelov zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Beáta Eibenová | | zdravotná sestra v nemocnici | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Anton Eliáš | | | zákazník v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Jana Feketeová | | lekárka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]] | Dušan „Duško“ | | bezdomovec | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Martin Fratrič | Rastislav „Rasťo“ Pažitný | pracovník v gastronómii | otecko zo školy | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Roman Fratrič | | | Marekov bývalý šéf | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Zuzana Frenglová]] | | psychologička | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Natália Gadzmanová | Sabina | | Samova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Juraj Gál | Jakub Horec | policajt | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Helena Geregová | | sudkyňa | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Natalia Germani]] | Nikita | | Adamova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | [[Ivo Gogál]] | Homolka | | Marekov bývalý šéf | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3., 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Xénia Gregušová | | | Marcelova zákazníčka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Ján Greššo]] | Bodrocký | | Ondrov a Emin klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | [[Daniela Gudabová]] | Margita „Gitka“ Hlaváčková | predavačka v Kauflande | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Ján Guniš | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Kristína Gyepešová | | | klientka Emila Saka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Andrea Halászová | | | Marekova klientka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Judita Hansman]] | Jakubcová | sociálna pracovníčka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | [[Judita Hansman]] | Dolná | úradníčka na úrade práce | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Štefan Hanzelík | | | zákazník v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Roman Hargaš | | študent VŠ | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | František Harnúšek | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Natália Hatalová | Žaneta | | Marekova klientka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | [[Karin Haydu]] | Homolková | | manželka Marekovho bývalého šéfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Viktória Hodvan | | lekárka na klinike lekárskej genetiky | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Matúš Hollý | | | zákazník v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Matúš Hollý | | policajt | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Gregor Hološka]] | Roman | | Sisin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Ľubomír Horák | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Tomáš Horváth | Dávid Láber | policajt | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1., 3., 4. |- | Angelika Horváthová | | predavačka v železiarstve | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Eva Mária Horváthová | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Ivana Horváthová | Sára | | Dominikova známa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Júlia Ružička Horváthová | | zubárka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Kveta Horváthová]] | Kveta Horváthová | moderátorka Telerána | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Gregor Hraška | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Juraj Hrčka]] | Emil Sako | | Alexov, Emin a Ondrov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Nikola Hricová | Ivana | | Dominikova a Ninina kamarátka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Anna Magdaléna Hroboňová | Monika | | Dominikova a Ninina kamarátka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Peter Hudáč | | | zákazník v bare | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Daniel Hudák | Majo | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Danica Hudáková | Voleková | kolízna opatrovníčka z ÚPSVaR | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Peter Huraj | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Barbora Chlebcová | Lýdia Kovárová | policajtka | Ondrova priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Dáša Janatová | Milena | | Alexova bývalá klientka a priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Juliana Johanidesová | Ingrid Zelenay | zástupkyňa slovenskej pobočky súdneho dvora v Den Haag-u v Holandsku | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Danica Jurčová]] | Ivana „Iva“ | | Tomášova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Tomáš Juríček | | | hosť pozvaný na „Krst albumu kapely roka“ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Tomáš Juríček | Tomáš Juríček | moderátor Telerána | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Manuela Justová | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Peter Kadlečík | Jozef „Dodo“ | poštár | Alicin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Kristína Kanátová | Stela Langová | | dcéra Anity a Langa; Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | [[Dušan Kaprálik]] | | predajca v záložni | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Martina Kapráliková | Lily | študentka gymnázia | spolužiačka Fifa a Jonyho | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Nikoleta Karaffová | Alexandra „Saša“ | | Lukyho priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Andrea Karnasová]] | Anita Langová | | matka Stely a bývalá manželka Langa; Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Barbora Kelíšková | Lysá | inšpektorka zo školstva | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Martrin Klinčúch | Tomi | pretekár áut | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Róbert Kobezda | Vrabec | | pracovník z agentúry | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Dušan Kojnok | | | Grétin zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Matúš Kolárovský | Hassan | pretekár áut | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Roman Kollár | | | zákazník v bare | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Ivana Kološová | Bibiana | | Dominikova a Ninina kamarátka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Ladislav Konrád]] | Ladislav „Laco“ Macko | | otec Lindy Mackovej; manžel Evy Mackovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1., 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Dana Košická]] | | psychologička | Alexova psychologička | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | [[Jana Kovalčíková]] | Jana Chorvátová | strážmajsterka | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Helga Kovalovská | | pracovníčka na miestnom úrade | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Peter Krajčovič]] | Jozef „Ďoďo“ Genšor | | redaktor v rádiu Devínka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Katarína Krajčovičová | Martina „Tina, Kurátinko“ | | Ringova priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Branislav Král | | poručík Lukarovič | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Krištof Králik | Charlie | pretekár áut | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Michal Kubovčík]] | Samuel „Samo" | záchranár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Rastislav Kubrický | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Samuel Kulifaj | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Tadeáš Kurka | | | Tomášov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4., 5. |- | [[Matúš Kvietik]] | Pavol „Paľo, Paľko, Gazdinka, Trpimír“ | účtovník kapely | priateľ Rie Veselej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Jana Labajová]] | Radoslava „Radka“ | chovateľka koní | Tomašova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4., 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Eva Landlová | „Staramka“ | | Dominikova babka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Lukáš Latinák]] | Marcel Jurčí | majiteľ pneuservisu | kamarát Mareka Bobulu | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Emil Leeger | Kokauec | | pracovník z banky | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Simona Leskovská | Paula | | suseda Vlada a Tomáša; športovkyňa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | [[Ivan Letko]] | Zoltán „Zoli“ | | dôchodca | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Jana Lieskovská | Nikola | upratovačka | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Lin Pham | Tao „Kung Pao“ | | Lukyho bývalá snúbenica | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Lucia Lužinská]] | Jarná | sociálna pracovníčka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Maroš Mačuha | | | klient Emila Saka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Peter Makranský]] | Miloš | | Petrin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Ľudmila Mandžárová]] | | sudkyňa | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4., 5. |- | Zuzana Znášiková Martinková | Beláková | hlasová pedagogička | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Viera Matašíková | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Matej Matlon | | zamestnanec v klube záhradkárov | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Miroslav Málek | | | Tomášov zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Kristína Mečko | Denisa Bederová | | Alexova bývalá klientka a priateľka a Marekova klientka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1., 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Jaroslav Mendel | Ján „Virgo“ Virgovič | šarlatán | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Veronika Meszárosová | Helena „Ela“ | | Bunnyho priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Martin Mikulášek | Vincent „Vinco“ | bývalý zamestnanec v pneuservise | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Petra Milerová | | predavačka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Milan Močko | | | Lukyho zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Dáša Moderová | Isabella „Bella“ | speváčka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Tomáš Mosný | | predavač v NAY | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Diana Myšáková | Sandra | Ondrova sekretárka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Martin Nikodým]] | | včelár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Margaréta Nosáľová | | predavačka v potravinách Kraj | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Michal Novácky | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Karin Olasová]] | Hollá | | Alexova klientka; manželka Hollého | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Juliána Oľhová | Alexandra „Alexa“ | | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | [[Bibiana Ondrejková]] | Emília „Milka“ Borodáčová | vedúca zo školstva | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Peter Opet | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Peter Oszlík | Milan „Miňo“ | | fanúšik skupiny „Veselý Band“ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Alena Pajtinková | Ivica Smratlová | policajtka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Alexandra Palatinusová | Viera „Vierka“ | | zákazníčka v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Lenka Pastýrová | | | zákazníčka v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Ľubica Pašeková | Fúziková | učiteľka ZŠ | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Michal Paulovský | Roman | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Vojtech Paumer | | | Tomášov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Erik Peťovský | | advokát | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Jana Pilzová | | knihovníčka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Hugo Lewis Plant | Boris | študent gymnázia | spolužiak Fifa a Beky | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Mojmír Prochádzka | | | Tomášov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Ľudmila Ráceková | | | klientka vo fitcentre | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Ľuboš Radošovský | Štangľa | kuchár v pizzerii Pizza Luccia | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 2. – 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Juraj Rašla | Tibor | | bývalý spolužiak Lucie a Vlada zo SŠ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Jakub Rek | | | klient Emila Saka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Michal Rosík | | policajt | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Domimnika Rošková | | tanečníčka salsy | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Andrea Sabová | Romana | | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Petra Sabová | Novotná | pracovníčka v realitnej kancelárii | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Eva Sakálová | Mariana „Bio“ | pracovníčka v bio obchode | bývalá spolužiačka Lucie a Vlada so SŠ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Anna Sakmárová | Andrea „Andrejka“ | | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Dorota Samelová | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Kristína Sisková | Tereza „Terka“ | tatérka | Lukyho bývalá priateľka; matka Lukyho dieťaťa | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Zuzana Skopalová | | | Emina bývalá klientka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Martina Slobodová | | advokátka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Oľga Solárová]] | Eva Macková | | matka Lindy Mackovej; manželka Ladislava Macka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1., 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Viktória Spišáková | Denisa Hulmanová | | Emina bývalá koncipientka; Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | [[Veronika Strapková]] | Sabina „Sabi“ | umelkyňa | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Kristína Sviteková | Zelenajová | | klientka vo fitcentre; pracovníčka v Devínskom hlásniku | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Ľudmila Swanová]] | Javorová | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Pavol Šajmovič | | lekár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Zdenek Šantora | | | predavač v cukrárni | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Ivan Šándor]] | | lekár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Peter Šándor | | hudobník | člen hudobnej skupiny Polemic | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Norman Šáro | | | Lukyho zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Daniela Šencová | Vlasta „Vlastička“ | | Tomášova klientka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Martin Ševeček | | | zákazník v pizzerii; Lukyho zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Juraj Šimko | Dr. Peter Glasa | lekár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Peter Šimun]] | doc. Benda | archeológ | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Gabriela Škrabáková-Kreutz | | sudkyňa | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Martin Škrtel]] | Martin Škrtel | futbalista | otec Mattea Škrtela; starý známy Vladimíra Bielika st. | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Matteo Škrtel | Matteo Škrtel | | syn Martina Škrtela | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Štefan Šprocha | | matrikár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Terézia Šusteková | | | zákazníčka v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | Tobias „Tobi“ | | Ninin bývalý doučovateľ nemčiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Barbora Švidraňová]] | Michaela „Miša“ | hudobníčka zo skupiny „Burizóny“ | Dávidova priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Lazaro de Jesús Hodelin Thomas | | | otec Hassana | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Krištof Tobiáš | Gabriel „Gabo“ | študent VŠ | Dorotin bývalý priateľ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Pavol Topoľský]] | | zubár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Rebeka Trabalková | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Kristína Tranová | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Peter Turčok | | | zákazník v NAY | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Božidara Turzonovová]] | Frau Judite König | lektorka slušného správania | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Jakub Ťapák | | | Marianin zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Soňa Ulická | Ružena „Ruženka“ | | Maxova prababka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | [[Zuzana Vačková]] | Beáta Púčiková | podnikateľka, majiteľka cestovnej kancelárie | Alexova bývalá priateľka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | [[Matúš Vallo]] | Matúš Vallo | primátor Bratislavy | zákazník v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Jana Valocká | Täkeliová | inšpektorka zo školstva | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Jana Vargová | | | cestujúca v autobuse | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Petr Vágner | Vladimír „Vlado“ Fekete | influencer | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Jana Velková | Ľubica | pracovníčka v predajni Tesco | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Vojtech Vida | Peter Antal | | záujemca o pozíciu čašníčky v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Vojtech Vida | | | Marcelov zákazník | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Barbora Vincúrová | Hana „Hanka“ | | klientka vo fitcentre; mamička zo školy; teta Barbory; bývalá priateľka Eda | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Nadežda Vladařová | | terapeutka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Marcela Vlčková | Malinová | | zákazníčka v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | Juraj Vodila | | | Tomášov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Ivan Béla Vojtek]] | Zabrdaj | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Michal Vrabec | | predavač kávy | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Tomáš Vravník | | lekár | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Adam Vulgan | | | zákazník v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Jana Wagnerová | | pôrodná dula | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Nina Zagoždžon | | pretekárka áut | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Barbora Krajč Zamišková | Žírová | vedúca speváckeho zboru | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Juraj Zetyák | Eľko | | Alexov klient | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | Ivana Zvaríková | | | zákazníčka v pizzerii | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Katarína Zvonárová | | | porotkyňa na súťaži „Hviezdoslavov Kubín“ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Erik Žibek | Nikolas | pretekár áut | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Anita | študentka gymnázia | Ninina spolužiačka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Barbora „Barborka“ | žiačka ZŠ | Kubova, Vikynina, Julkina, Lujzina a Brunova spolužiačka; neter Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Eliška | žiačka MŠ | Mimina, Olívina, Marečkova a Vlaďkina spolužiačka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Gáliková | mamička zo školy | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Margaréta „Gréta, Grétka“ | žiačka ZŠ | Kubova, Vikynina, Julkina, Lujzina a Brunova spolužiačka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Klaudia | študentka gymnázia | Ninina spolužiačka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Markus | žiak MŠ | Mimin, Olívin, Marečkov a Vlaďkin spolužiak | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | |- ! colspan="7" | zvieracie postavy |- | [[Dážďovky|Dážďovka]] | Nelka | | Julkina dážďovka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | [[Chameleónovité|Chameleón]] | Ernest | | Julkin chameleón | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | [[Karas striebristý|Karas zlatý]] | Zlatá rybka | | ryba Elišky | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | rowspan="2" | [[Mačka domáca|Kocúr]] | Bentley | | kocúr Tomášoveho klienta | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Rómeo | | kocúr Vlasty | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Kura domáca|Kohút]] | Fedor | | kohút Tomášoveho klienta | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | [[Korytnačkovité|Korytnačka]] | Agátka | | korytnačka Tomášoveho klienta | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | rowspan="3" | [[Koza domáca|Koza]] | Beáta | | koza Alexoveho klienta | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | Líza | | rowspan="2" | kozy Pukyovcov | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | Mona | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | [[Kôň domáci|Kôň]] | Merkur „Tieňovlas“ | | kôň na ranči, kam chodila Julka | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 4. |- | [[Kura domáca|Kura]] | Vincent Bielik | | kura Bielikovcov | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 2. |- | rowspan="2" | [[Mačka domáca|Mačka]] | | | mačka Javorovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Ruženka | | mačka Tomášovho klienta | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | rowspan="3" | [[Pes domáci|Pes]] | Havka | | pes Hlavatých | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Jecky | | pes Tomášovej klientky | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | Labka | | pes Zabrdaja | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- | [[Sviňa domáca|Prasa]] | Jožko | | prasa v MŠ | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 1. |- | rowspan="2" | [[Slimákovité|Slimák]] | Oskar | | rowspan="2" | Lujzin a Mimin slimák | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | Zuzka | | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Škrečkorodé|Škrečok]] | Kristína | | Fifov škrečok | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 3. |- ! colspan="13" | rastliny |- | [[Figovník kaučukový]] | Agáta „Agátka“ | | Grétina rastlina | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |- | [[Trachykarp konopný]] | Andreas | | Tomášova rastlina | style="background: #D3FFDD; text-align: center" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center" | 5. |} == Dej == {{Spoiler}} === Bielikovci === Vladimír Bielik ([[Filip Tůma]]) vlastní pizzeriu „Pizza Luccia“, ktorú pomenoval po svojej žene. V pizzerii zamestnáva servírky Simču ([[Zuzana Porubjaková]]) a Gerberu a kuchára Dolceho, ktorého neskôr vystrieda kuchár Štangľa (Ľuboš Radošovský). So svojou ženou Luciou ([[Monika Hilmerová]]) má tri deti: Lukáša ([[Oliver Oswald]]), Filipa (Jakub Horák) a Jakuba (Maroš Baňas). Lucia sa stará o domácnosť a o svojich troch synov. Vďaky od svojho manžela sa ale nedočká. Keď Vlado zabudne na jej narodeniny, rozhodne sa, že sa odsťahuje a nechá Vlada, aby sa o domácnosť staral sám. Lucia sa odsťahuje k Tamare a nájde si prácu v call centre. Prostredníctvom tejto práce sa zoznámi so svojim budúcim milencom Jurajom Šípkom ([[Marián Miezga]]). Potom čo zistí, že Vlado má milenku Simču, začne bývať s Jurajom a jeho dcérou Dorotou ([[Zuzana Kraváriková]]), s ktorou chodí Luciin syn Lukáš. Neskôr Vlado s Luciou zistí, že bez seba nemôžu žiť a vrátia sa k sebe. Lucia otehotnie, ale nie je si istá, či je dieťa Vladovo alebo Jurajovo. Testy otcovstva ukážu, že dieťa je Vladovo a Lucia porodí dievčatko Vlaďku (Stella Siváková; potom: Marcela Mariánková). Lucia začne pracovať v pizzerii, kde sa podieľa na jej vedení. Keď Simča otehotnie s Alexom, Vlado s Luciou prijmú novú servírku Lenku Chalupárovú ([[Mária Schumerová]]). Potom, čo je Vlado obvinený z napadnutia verejného činiteľa a vzatý do väzby, objaví sa na scéne jeho otec kpt. Vladimír Bielik st. ([[Pavol Topoľský]]), o ktorom sa neskôr zistí, že bol degradovaný na nadporučíka. Ten Vladovi pomôže dostať sa z väzby, a pretože svoj dom prehral v kartách, začne s Bielikovcami bývať. Vladov otec má zo začiatku veľký konflikt s Tomášovou svokrou Marikou ([[Eva Pavlíková]]), nakoniec však spolu nadväzujú partnerský vzťah a nasťahujú sa k sebe. Najstarší syn Luky sa po maturite presťahuje k svojej priateľke Dorote, ktorá má svoj vlastný byt od rodičov. Dorka študuje zubné lekárstvo a Luky študuje na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulte STU v Bratislave]]. Luky však do školy nechodí, a tak je na konci 1. semestra zo školy vyhodený. Po vyhodení zo školy sa Luky rozhodne, že si spolu s Dorkou založia živnosť na predávanie hot-dogov. Aby získali potrebné peniaze na založenie živnosti, Luky začne pracovať ako smetiar a Dorka (pri štúdiu) začne robiť asistentku v kancelárii JUDr. Alexandra Beckera. Po založení foodtrucku „Lu(c)ky foot“ týchto prác zanechajú a obaja predávajú vo svojom fastfoode. Luky sa rozhodne požiadať Dorku o ruku, namiesto toho sa s ním však Dorka rozíde a prenechá mu svôj podiel podniku, pretože sa zamilovala do svojho spolužiaka na vysokej škole. Vlado preberie značku „Lu(c)ky foot“ a pred rodinou to tají. Luky dovedie domov svoju novú snúbenicu Vietnamku Tao, s ktorou sa spoznal v ázijskom bistre. Luky krátko po návrate zistí, že mu prebral značku a začnú proti sebe znova bojovať. Luky sa od Dorky presťahuje do domu po Hlavatých, kde bývajú spolu s Dominikom ([[Richard Labuda]]) a Samom (Roman Gažo). Po rozchode s Dorkou má Luky dva krátke vzťahy, najprv s Vietnamkou Tao (Lin Pham) a potom tatérkou Terezou (Kristina Sisková), ktorú však privedie do iného stavu. === Bobulovci === Marek Bobula ([[Vladimír Kobielsky]]) je údržbár. So svojou bývalou manželkou Tamarou ([[Zuzana Mauréry]]), ktorá je riaditeľkou [[Materská škola|materskej školy]], má dve dcéry: Ninu (Karina Qayumová) a Viktóriu (Izabela Gavorníková). Tamara v škôlke zamestnáva učiteľku Lindu Mackovú ([[Mária Havranová]]). Marek so svojou priateľkou Petrou ([[Natália Puklušová]]) čaká syna Marečka (Patrik Kučera; potom: Jakub Janoško). Spolu žijú v malej garsónke, Marek jej však sľubuje, že im postavia dom. Marek navštevuje svoje dcéry, ktoré bývajú u Tamary. Sem sa chodí tiež najesť a oddýchnuť od Petry a Marečka. Toto sa Petre nepáči a zakazuje Marekovi stretnutie s Tamarou. Marek k Tamare stále niečo cíti, ale Tamara už s ním nechce nič mať. Marek si na stavbu domu vezme hypotéku, za peniaze však kúpi Tamare škôlku, ktorú chce mesto zrušiť. To je dôvod, prečo sa Petra s Marekom rozíde. Marek, ktorý pracuje v škôlke, začne znova žiť s Tamarou a vezmú sa. Petra odchádza z Bratislavy a nechá Marečka Marekovi a Tamare, aby sa o neho starali. Tamara sa rozhodne, že založí aj súkromnú [[Základná škola|základnú školu]]. Na miesto učiteľky prijme Alicu Longauerovú ([[Anna Jakab Rakovská]]) a Linda robí vychovávateľku v družine. Po odchode Lindy prijme Tamara na pozícii vychovávateľa svojho brata Adama ([[Ján Koleník]]). Petra po návrate býva u Emy ([[Jana Kovalčíková]]) a Ondra ([[Roman Poláčik]]), neskôr sa však nasťahuje k Sise ([[Dominika Kavaschová]]) a začne pracovať vo fitcentre „Smile Fit“. Plánuje, že bude žiť znova s ​​Marekom, ten však zostane s Tamarou a začne si privyrábať ako predajca tovaru. Tamara sa po Alicinom odchode rozhodne, že pôjde učiť namiesto Alice. Bohužiaľ to nezvládne a ochorie z toho. Novým učiteľom sa stane Eduard Karabinoš ([[Dávid Hartl]]). Zo [[Sabinov]]a, kde boli Marek s Vladom ([[Filip Tůma]]) na vojne, prichádza do Bratislavy 25-ročný mladík Samo (Roman Gažo), ktorý hľadá svojho otca. Vie o ňom iba že pochádza z [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] a že jeho priezvisko začína na písmeno B. Keď Marek s Vladom zistí, že poznajú jeho matku Jarmilu ([[Gabriela Dzuríková]]), s ktorou mali obaja pred 25 rokmi pomer, idú so Samom na testy otcovstva, kde sa zistí, že jeho otcom je Marek. Učiteľ Edo sa zamiluje do servírky Lenky ([[Mária Schumerová]]), ktorá ho však stále odmieta. Až v poslednom diele spolu nadviažu partnerský vzťah. === Beckerovci, Drobní, Podzámsky === JUDr. Alexander Becker ([[Branislav Deák]]) je najlepší rozvodový právnik v [[Bratislava|Bratislave]] a tiež najväčší sukničkár v Bratislave. Jeho bývalá milenka Sisa ([[Dominika Kavaschová]]) mu oznámi, že má 6-ročného syna Maxa (Tobias Král) a nechá mu ho, aby sa o neho staral. V advokátskej kancelárii zamestnáva Alex koncipientku Emu Horváthovú ([[Jana Kovalčíková]]), do ktorej je tajne zamilovaný. Spolu s ňou sa snaží nájsť Sisu, ktorá utiekla. On sám neverí, že je Maxov otec. Presvedčí ho až test otcovstva, ktorý nechá Ema tajne urobiť. V horúčke Alex Eme povie, že ju miluje. Tá mu však povie, že už má priateľa Ondra Podzámskeho ([[Roman Poláčik]]). Ten začne taktiež pracovať ako koncipient u Alexa v kancelárii. Alexovi sa postupne podarí získať Emu a tá sa s Ondrom rozíde. Ema začne bývať spolu s Alexom a Maxom. Alex Emu požiada o ruku, ale v tom okamihu sa vráti Sisa. Sisa zostane bývať u Alexa, pretože sa schováva pred svojim bývalým priateľom Romanom ([[Gregor Hološka]]). Bojí sa, že by mohol jej alebo Maxovi niečo urobiť, pretože mu dlhuje peniaze. Alex dlh Romanovi zaplatí. Neskôr sa Ema odsťahuje a s Alexom sa rozíde, pretože nechce rozbíjať rodinu. Sisa by chcela s Alexom žiť, ten to však odmieta a nechá Sisu v byte len dovtedy, kým si niečo nájde. Sisa dostane možnosť spievať celé prázdniny na lodi a svojho syna Maxa si vezme so sebou. Po návrate Sisy sa začína spor o starostlivosti o Maxa. Obaja ho chcú iba do svojej starostlivosti, nakoniec sa však dohodnú na striedavej. Alex pokračuje vo svojom staromládeneckom živote a Ema sa dá znova dohromady s Ondrom. Chcú mať spolu advokátsku kanceláriu, prijmú teda Alexovu ponuku na prenájom časti jeho kancelárie. Do kancelárie Alex prijme Sisu ako svoju sekretárku. Sisa sa dá dokopy s Jarom ([[Marián Mitaš]]), ktorý jej začne písať texty k piesňam a dohovárať koncerty. Spočiatku žijú v dome Lindiných ([[Mária Bartalos]]) rodičov (Ladislav Konrád, Oľga Solárová), neskôr Jaro kúpi byt v dome, kde býva aj Ema s Ondrom. Ema po čase zistí, že stále miluje Alexa a chce sa k nemu vrátiť. Keď však zistí, že Alex čaká dieťa so Simčou ([[Zuzana Porubjaková]]), rozhodne sa, že prijme Ondrovu ponuku na sobáš. Alex so Simčou žiť nechce, ale pomáha jej so všetkým, čo treba. Simča sa po narodení Roxy (Matilda Deáková) vracia do [[Jelšava (mesto)|Jelšavy]], odkiaľ pochádza a Roxy má s Alexom v striedavej starostlivosti. Alex chce ešte pred obradom Eme povedať, že ju miluje, na svadbu však príde neskoro. Alex sa rozhodne skončiť so svojim staromládeneckým životom a chce si nájsť trvalú partnerku. To sa mu však nedarí, pretože stále miluje Emu. Potom, čo je Jaro odsúdený za podvody, má Sisa dva krátke vzťahy. Najprv s čašníkom Mišom a potom s Tomášom Oravcom ([[Marek Fašiang]]). Po rozchode s Tomášom, dostane Sisa ponuku spievať celý rok na zaoceánskej lodi, ktorú po krátkom váhaní prijme. Ema sa snaží mať s Ondrom dieťa, na testoch sa však zistí, že Ondro je neplodný. Ema si chce dieťa adoptovať, ale Ondro je zásadne proti. Po dlhšom zvažovaní sa rozhodne Ema vrátiť k Alexovi, pretože Ondro je podráždený a chová sa k nej škaredo. Po roku a pol sa vráti do Bratislavy Simča s Roxy. Simča chce zostať v Bratislave a hľadá si prácu. Najprv robí predavačku vo fastfoode „Lu(c)ky foot“, potom začne pracovať ako Alexova asistentka. Aj keď Ondro stojí o to, aby sa k nemu vrátila, podá Ema žiadosť o rozvod a súd manželstvo rozvedie. Alex si vezme Emu za manželku a spolu s Maxom, Simčou a Roxy sa odsťahujú do [[Haag]]u, kde Alex s Emou dostali pracovnú ponuku. Neskôr Ema s Alexom otehotnie. === Oravcovci === MVDr. Tomáš Oravec ([[Marek Fašiang]]) je veterinár, ktorý pochádza z [[Poprad]]u. So svojou ženou MUDr. Alenou Oravcovou ([[Andrea Blesáková]]) má dcéru Júliu (Laura Gavaldová). Jeho žena zomrela pri dopravnej nehode, a tak sa s Julkou sťahujú do Bratislavy, kde žije jeho svokra MUDr. Marika Vágnerová ([[Eva Pavlíková]]). V materskej škole, kam chodí Julka, sa zoznámi s učiteľkou Lindou Mackovou ([[Mária Bartalos]]). Marika nemá svojho zaťa príliš v láske a chcela by Julku do svojej starostlivosti. Skúša proti Tomášovi rôzne intrigy, ktorými chce dostať Julku do svojej starostlivosti. S tým jej pomáha Lindin snúbenec Jaro Szabó ([[Marián Mitaš]]), ktorý na Lindu žiarli a chce sa Tomáša zbaviť. Julka je nakoniec pridelená do starostlivosti Mariky, neskôr ju však vráti späť Tomášovi. Linda zistí, že v intrigách mal prsty aj Jaro a začne žiť s Tomášom. To sa však nepáči Lindinej matke Eve (Oľga Solárová), ktorá chce, aby zostala s Jarom. Keď sa Jaro zraní a stratí pamäť, Linda sa k nemu vráti a Tomáš sa dá dokopy s kamarátkou Maťou ([[Sarah Arató]]), ktorá pracuje v psom útulku. Linda po čase zistí, že Jaro stratu pamäti len hral, ​​utečie mu od oltára a chce sa vrátiť k Tomášovi. Tomáš však ďalej žije s Maťou, ale tá zistí, že stále miluje Lindu a odsťahuje sa od neho. Tomáš začne žiť s Lindou a aj Lindina matka, ktorá ho predtým nemusela, ho vezme na milosť. Aj keď Jaro žije so Sisou ([[Dominika Kavaschová]]), stále na Lindu žiarli a chce ju späť. Tá to však odmieta. Potom, čo Tamara ([[Zuzana Mauréry]]) založí súkromnú základnú školu, sa Linda rozhodne, že si chce doplniť vzdelanie a odsťahuje sa s Tomášom a Julkou do Košíc. Tomáš s Julkou sa ale vracajú späť, a tak Linda zostane v Košiciach sama. Po čase zistí, že vzťah na diaľku nemá cenu a rozídu sa. Po rozchode sa Tomáš dá dokopy so servírkou Lenkou ([[Mária Schumerová]]). Ich vzťah ale nemá dlhé trvanie, pretože si Tomáš uvedomuje, že miluje Alicu ([[Anna Jakab Rakovská]]), s ktorou neskôr začne žiť. Alica zistí, že jej sestra, žijúca v [[Austrália (štát)|Austrálii]], má problémy. Rozhodne sa, že sa odsťahuje a pomôže svojej sestre, čo skomplikuje situáciu v Tamarinej škole. Deti sú smutné a prosia ju, aby zostala. Alica ale odíde. Po odchode Alice má Tomáš krátky vzťah so Sisou, počas ktorého sa k nim vráti jeho svokra Marika. Marika má najskôr konflikty s Vladovým otcom ([[Pavol Topoľský]]), nakoniec však spolu nadviažu partnerský vzťah a začnú spolu bývať v jej dome. Pri príchode Smrekových sa Tomáš a Gréta ([[Alžbeta Bartošová]]) do seba na prvý pohľad zamilujú. Keďže však ani jeden nechcú rozbíjať rodinu, snažia sa v sebe tento cit potlačiť. Preto sa dá Tomáš dokopy s Radkou ([[Jana Labajová]]), ktorá trénuje Julku v jazde na koni. Tomáš nasťahuje Grétu k sebe domov po tom, čo Gréta zistí, že ju Noro ([[Branislav Mosný]]) podvádza. Radka na Grétu žiarli a odíde k sebe domov. Potom, čo Julka spadne z koňa a poraní si hlavu, sa Tomáš s Radkou rozíde, pretože z tejto nehody viní práve ju. Po rozchode s Radkou, nadviaže Tomáš partnerský vzťah s Grétou, ktorú neskôr požiada o ruku. === Hlavatí === Adam Mak ([[Ján Koleník]]) prichádza na pohreb svojho kamaráta Iva Hlavatého. Na pohreb však príde neskoro, čo naštve vdovu po Ivovi, Zuzanu ([[Kristína Turjanová]]). Zuzana má dve deti: Rebeku (Lara Baranová) a Nikolasa (Daniel Rovňák) a vlastné fitcentrum „Smile Fit“. Zuza Adama veľmi nemusí, a tak ju prekvapí, že Ivo v závete odkázal polovicu fitcentra Adamovi, a že si želá, aby sa Adam o Zuzu a jej deti postaral. Zuza spočiatku chce, aby sa fitcentrum predalo a Adam zase odišiel, neskôr ho však vezme na milosť a začnú fitcentrum viesť spolu. Keď Zuza zistí, že do nej bol Adam v mladosti zamilovaný, začnú spolu žiť a deti im pripravia improvizovanú svadbu. Adam okrem trénera vo fitcentre, robí aj vychovávateľov v družine u Tamary ([[Zuzana Mauréry]]) v škole. V [[leto|lete]] [[2021]] sa Hlavatí a Aďo rozhodnú usporiadať cestu okolo sveta. Vedenie fitcentra prevezme Petra ([[Natália Puklušová]]) a Edo ([[Dávid Hartl]]) nahradí Aďa v družine. === Smrekoví === Norbert Smrek ([[Branislav Mosný]]) je manažér, ktorý bol v práci povýšený, a tak sa musí so svojou rodinou presťahovať z [[Trenčín]]a do Bratislavy. So svojou manželkou Grétou ([[Alžbeta Bartošová]]) má dve dcéry: Lujzu (Zoe Kachútová) a Miriam (Anna Valentína Vanková). Staršia dcéra Lujza sa so sťahovaním do Bratislavy nedokáže zmieriť a snaží svojich rodičov presvedčiť, aby sa vrátili späť do Trenčína. Lujza si nakoniec v triede nájde kamarátov a v Bratislave si zvykne. Noro má však konflikt s Tomášom Oravcom ([[Marek Fašiang]]), pretože má pocit, že mu zvádza manželku, a tak proti nemu skúša rôzne intrigy. Keďže sa Gréta v domácnosti nudí, otvorí si svoj vlastný stánok s kvetmi. Noro si v práci nájde milenku Zdenu ([[Monika Šagátová]]), ktorá síce stále sľubuje, že sa rozvedie, ale nerobí tak. Akonáhle Gréta zistí, že má Noro milenku, odsťahuje sa od neho k Tomášovi aj s deťmi a nadviaže s ním partnerský vzťah. Noro sa snaží presvedčiť Grétu, aby mu odpustila a vrátila sa späť domov. Tá to však odmieta a podá žiadosť o rozvod. Kým dôjde k samotnému rozvodu, snaží sa Noro rôznymi intrigami získať deti do jeho výhradnej starostlivosti, súd však nakoniec rozhodne o tom, že deti získava do výhradnej starostlivosti Gréta, pričom Gréta ponúkla Nórovi, že sa môže s deťmi stýkať kedykoľvek bude chcieť. Medzitým Noro ďalej pokračuje vo vzťahu so Zdenou, s ktorou si zaobstará nový dom. Potom, čo Noro bez vedomia Gréty odvezie deti do [[Egypt]]a, zakáže Gréta Norovi, aby sa s deťmi vídal kedykoľvek, ale iba tak ako určil súd, to znamená iba vo vymedzený čas s dohľadom inej osoby. Práve kvôli tomuto únosu detí sa s Norom rozíde aj Zdena. === Veselí === Veselí sú nová rodina, ktorá sa v roku 2022 presťahovala do Bratislavy. V podstate ide o „náhradu“ Beckerovcov, ktorí sa odsťahovali do Haagu. Otec rodiny je Dávid ([[Daniel Žulčák]]) a spolu s jeho bývalou partnerkou Riou Švarcovou ([[Andrea Bučko]]) sú spevácka zamilovaná dvojica pôsobiaca v kapele „Veselý band“, kde spolu s nimi hrajú aj dvaja Riini súrodenci: Milo (Martin Klinčúch) a Bunny (Krištof Králik). Dávid má s Riou tri deti: syna Jonatána (Max Rosa), ktorý si necháva hovoriť Jony, neznáša rodinnú kapelu a predstiera, že má hudobný hluch, pretože sa mu nepáči, ako jeho rodičia na verejnosti vystupujú. Potom, čo sa však zamiluje do svojej spolužiačky Lily (Martina Kapráliková), kvôli ktorej začne spievať v školskom zbore a tvoriť pre ňu piesne, musí s predstieraním hluchu prestať a Ria ho prehovorí na vystupovanie v ich kapele. Ďalším synom je Bruno (Jakub Horanský), ktorého povaha je rovnaká ako otcova a spolužiakov navádza na hlúposti. Najmladšie dieťa je dcéra Olívia (Sára Šalingová), malá škôlkarka, ktorá je taktiež rodinná princezná a verí, že všetko sa dá začarovať alebo pričarovať. Dávid je veľmi nezodpovedný a pre deti je skôr kamarát. Ria je povahou veľmi temperamentná. Dávid Riu veľmi miluje, tá sa s ním však chce rozísť, pretože má vzťah s ich účtovným Paľom ([[Matúš Kvietik]]). S týmto vzťahom však nesúhlasí manažér kapely „Veselý band“ Riin otec Ringo ([[Branislav Jobus]]), pretože má pre Riu a Dávida veľmi výnosnú pracovnú ponuku, ktorá závisí od ich vzťahu, a ani David, ktorý stále dúfa, že sa to medzi ním a Riou urovná. Ria nakoniec s pracovnou ponukou súhlasí a navonok hrajú s Dávidom a deťmi dokonalú rodinu. V skutočnosti však Ria ďalej udržuje vzťah s Paľom. Keď David pochopí, že sa k nemu Ria už nevráti, nadviaže vzťah s hudobníčkou Mišou ([[Barbora Švidraňová]]). {{Endspoiler}} == Zaujímavosti == Oteckovia patria pravidelne medzi najsledovanejšie slovenské televízne programy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oteckovia sa vrátili ako líder. Seriálový hit bol najsledovanejším nespravodajským programom dňa | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2279461-oteckovia-sa-vratili-ako-lider-serialovy-hit-bol-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-dna | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2021-03-05 }}</ref> Seriál dosahuje obľúbenosť u divákov, získal štyri ceny [[Osobnosť televíznej obrazovky]]. V roku [[2018]] sa stal najlepším dramatickým seriálom roka a hlavní herci seriálu [[Vladimír Kobielsky]] a [[Zuzana Mauréry]] ako manželia Bobulovci si odniesli sošky za najlepšieho herca a herečku. Pri cenách OTO [[2019]] sa získala ocenenie najlepšia herečka roka [[Dominika Kavaschová]]. V roku [[2018]] sa medzi najlepších troch hercov a herečky prebojovali aj [[Ján Koleník]] a [[Mária Bartalos]]. V seriáli sa objavilo aj veľa hercov a herečiek zo seriálu [[Búrlivé víno]], ktorý tiež vysielala televízia [[TV Markíza|Markíza]]. Napríklad [[Filip Tůma]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Branislav Deák]], [[Ivan Letko]], [[Marián Mitaš]], [[Richard Labuda]], [[Monika Hilmerová]], [[Kristína Turjanová]], [[Natália Puklušová]], [[Zuzana Porubjaková]] alebo [[Veronika Strapková]]. === Hlavné postavy, ktoré v seriáli skončili === {|class="wikitable" |- ! rowspan="2" | Meno ! rowspan="2" | Postava ! colspan="2" | Dôvod odchodu |- ! v seriáli ! v realite |- ! colspan="5" | v 2. sérii |- | Mária Bartalos | Linda Macková | odišla študovať do [[Košice|Košíc]] | odchod na materskú |- | Patrik Kučera | Marek Bobula | – | výmena za Jakuba Janoška |- | Stella Siváková | Vladimíra Bieliková | – | výmena za Marcelu Mariánkovú |- ! colspan="5" | v 3. sérii |- | Marián Mitaš | Jaroslav Szabó | zatkli ho | – |- | Anna Jakab Rakovská | Alica Longauerová | odišla za sestrou do [[Austrália (štát)|Austrálie]] | odchod na materskú |- ! colspan="5" | v 4. sérii |- | Branislav Deák | Alexander Becker | odchod do Holandska | odchod do seriálu [[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]] |- | Matilda Deáková | Roxana Beckerová Strašiftáková | odchod do Holandska | – |- | Dominika Kavaschová | Silvia Drobná | odišla spievať na loď | odchod na materskú |- | Jana Kovalčíková | Ema Becker | odchod do Holandska | – |- | Tobias Král | Maximilián Alexander Drobný | odchod do Holandska | – |- | Roman Poláčik | Ondrej Podzámsky | odchod s policajtkou Lýdiou Kovárovou | odchod do seriálu [[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]] |- | Zuzana Porubjaková | Simona Strašiftáková | odchod do Holandska | – |- | Lara Baranová | Rebeka Hlavatá | cesta okolo sveta | – |- | Ján Koleník | Adam Mak | cesta okolo sveta | odchod do seriálu [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]] |- | Daniel Rovňák | Nikolas Hlavatý | cesta okolo sveta | – |- | Kristína Turjanová | Zuzana Hlavatá | cesta okolo sveta | – |} === Nakrúcanie === ==== Domy a byty ==== {|class="wikitable" |- ! Miesto ! Mesto ! Mestská časť ! Ulica (č.d.) |- | rodinný dom Bielikovcov | rowspan="13" | [[Bratislava]] | rowspan="3" | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | [[Na hriadkach]] 17 |- | rodinný dom Oravcovcov | [[Na hriadkach]] 19 |- | rodinný dom Mackových | [[Pod Lipovým]] 47 |- | rodinný dom Makovcov | [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] | [[Kavyľová ulica (Bratislava)|Kavyľová]] 24 |- | byt Ondra a Emy | rowspan="3" | [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] | [[Ulica Martina Granca|Martina Granca]] 6 |- | byt Petry a Sisy | [[Ulica Martina Granca|Martina Granca]] 6 |- | byt Denisy Bederovej | [[Ulica Martina Granca|Martina Granca]] 44 |- | byt Doroty a Lukyho | [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] | [[Ulica Hany Ponickej|Hany Ponickej]] |- | byt Šípkových | [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] | [[Horská ulica (Bratislava)|Horská]] 9/A |- | byt Bobulovcov | rowspan="2" | [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] | [[Kadnárova ulica|Kadnárova]] 14 |- | garsónka Petry | [[Kadnárova ulica|Kadnárova]] |- | rodinný dom Vágnerovej | [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | [[Bažantia ulica|Bažantia]] 6 |- | byt Beckerovcov | [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova]] 17 |- | rodný dom Vladimíra Bielika st. | [[Lozorno]] | – | [[Železničná ulica (Lozorno)|Železničná]] 48 |- | bývalý rodinný dom Smrekovcov | [[Stupava]] | – | [[Liesková ulica (Stupava)|Liesková]] 9 |} ==== Pracoviská ==== {|class="wikitable" |- ! Miesto ! Mesto ! Mestská časť ! Ulica (č.d.) |- | ZŠ a MŠ Bobulovcov | rowspan="8" | [[Bratislava]] | rowspan="5" | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | [[Novoveská ulica|Novoveská]] 17 |- | fitcentrum (''Smile Fit'') Hlavatých | [[Istrijská ulica|Istrijská]] 68 |- | kvetinárstvo (''Kvety'') Gréty Smrekovej | [[Podhorská ulica (Bratislava)|Podhorská]] / [[Slovinec (ulica v Bratislave)|Slovinec]] |- | stánok (''Lu(c)ky Foot'') Lukyho a Doroty | [[Charkovská ulica (Bratislava)|Charkovská]] 1, [[Istrijská ulica|Istrijská]] |- | robota Nora a Zdeny | [[Vápenka (Devínska Nová Ves)|Vápenka]] |- | pizzeria (''Pizza Luccia'') Bielikovcov | [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] | [[Rytierska ulica|Rytierska]] 1 |- | pizzeria (''Pizza Luccia'') Bielikovcov | [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] | [[Dúbravská cesta (Bratislava)|Dúbravská cesta]] 9 |- | právnické kancelárie Alexa, Emy a Ondra | [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | [[Karadžičova ulica (Bratislava)|Karadžičova]] |} ==== Ostatné ==== {|class="wikitable" |- ! Miesto ! Mesto ! Mestská časť ! Ulica (č.d.) |- | cukráreň | rowspan="8" | [[Bratislava]] | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | [[Bridlicová ulica|Bridlicová]] 17/B |- | gymnázium | [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] | [[Kremeľská ulica (Bratislava)|Kremeľská]] 2 |- | nemocnica | [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] | [[Ilkovičova ulica|Ilkovičova]] 2 |- | zlatníctvo | [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] | [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] 6780 |- | svadba Emy a Alexa | rowspan="2" | [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] | [[Sad Janka Kráľa]] |- | Lukyho VŠ | [[Tematínska ulica (Bratislava)|Tematínska]] 10 |- | záložňa | [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | [[Miletičova ulica|Miletičova]] 15 |- | Alexova psychiatrička | [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] | [[Bebravská ulica (Bratislava)|Bebravská]] 34 |- | Hotel Wellness | [[Modra]] | [[Harmónia (Modra)|Harmónia]] | [[Harmónia (Modra)|Harmónia]] 3018 |- | ranč | rowspan="2" | [[Pezinok]] | [[Stará hora (Pezinok)|Stará hora]] | [[Rozálka]] 9 |- | cvičisko s autámi | [[Cajla]] | [[Cesta II. triedy 503 (Slovensko)|Cesta II/503]] |- | svadba Emy a Ondra | [[Štvrtok na Ostrove]] | – | [[Hlavná ulica (Štvrtok na Ostrove)|Hlavná]] 2 |} == Vianočné špeciály == === 2018 === V [[december|decembri]] [[2018]] naspievali Maroš Baňas, Izabela Gavorníková, Tobias Král a Laura Gavaldová spolu s ich seriálovými otcami [[Filip Tůma|Filipom Tůmom]], [[Vladimír Kobielsky|Vladimírom Kobielskym]], [[Branislav Deák|Branislavom Deákom]] a [[Marek Fašiang|Marekom Fašiangom]] pesničku „Vianoce s Oteckami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šťastné a veselé s Oteckami: Sledujte najvydarenejší videoklip týchto Vianoc | url = https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1946549_stastne-a-vesele-s-oteckami-sledujte-najvydarenejsi-videoklip-tychto-vianoc | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2018-12-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === 2019 === Dňa [[24. december|24. decembra]] [[2019]] bol na [[TV Markíza]] odvysielaný špeciálny vianočný 13-minútový diel s názvom „Vianočný zázrak“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fanúšikovia Oteckov, tešte sa! Veľké prekvapenie na Štedrý deň | url = https://oteckovia.markiza.sk/aktualne/1984725_fanusikovia-oteckov-teste-sa-velke-prekvapenie-na-stedry-den | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2019-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === 2020 === Dňa [[18. december|18. decembra]] [[2020]] [[TV Markíza]] odvysielala charitatívnu reláciu „Najkrajšie Vianoce“, v ktorej Maroš Baňas, Jakub Horák, [[Oliver Oswald]], Izabela Gavorníková, Karina Qayumová, Tobias Král, Laura Gavaldová, Daniel Rovňák, Lara Baranová, [[Zuzana Kraváriková]] a [[Richard Labuda]] zo seriálu Oteckovia spolu s hercami stvárňujúcimi študentov gymnázia v seriáli [[Pán profesor]] zaspievali anglickú pieseň „[[All I Want for Christmas Is You]]“ od [[Mariah Carey]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mladé talenty naspievali legendárnu vianočnú pesničku. Pozrite si ich krásny klip | url = https://panprofesor.markiza.sk/aktualne/2015909_mlade-talenty-naspievali-legendarnu-vianocnu-pesnicku-pozrite-si-ich-krasny-klip | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2020-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === 2021 === Dňa [[24. december|24. decembra]] [[2021]] bol na [[TV Markíza]] odvysielaný špeciálny vianočný 13-minútový diel s názvom „Vianočné prekvapenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočné prekvapenie od Oteckov, Exkluzívny Silvester s Adelou a množstvo noviniek aj na VOYO | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2045796_vianocne-prekvapenie-od-oteckov-exkluzivny-silvester-s-adelou-a-mnozstvo-noviniek-aj-na-voyo | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2021-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Výtlačky == === Kniha === Na [[jeseň]] [[2018]] vydalo vydavateľstvo [[Vydavateľstvo Ikar|Ikar]] knihu Oteckovia, ktorá obsahuje popis jednotlivých postáv seriálu, rozhovory s hercami a tvorcami seriálu, fotografie z natáčania a rôzne hry a kvízy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fanúšikovia Oteckov, pozor! Vychádza kniha o vašom obľúbenom seriáli | url = https://oteckovia.markiza.sk/aktualne/1941888_fanusikovia-oteckov-pozor-vychadza-kniha-o-vasom-oblubenom-seriali | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2018-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[2020]] bolo vydané rovnakým nakladateľstvom druhé doplnené vydanie tejto knihy. === Diár === Na [[jeseň]] [[2019]] bol vydaný diár s názvom „Oteckovník“ na rok [[2020]], ktorý obsahuje fotografie zo seriálu spolu s niektorými hláškami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Tom | odkaz na autora = | titul = Oteckovník: pozreli sme si nový diár pre deti inšpirovaný seriálom | url = https://kniznenovinky.sk/oteckovnik-pozreli-sme-si-novy-diar-inspirovany-serialom/ | vydavateľ = kniznenovinky.sk | dátum vydania = 2019-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr v roku [[2020]] bol vydaný ďalší diár s názvom „Oteckovník podruhé“ na rok [[2021]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fanúšikovia Oteckov sa môžu tešiť: Prichádza dlho očakávaná novinka! | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/markiza/2011017_fanusikovia-oteckov-sa-mozu-tesit-prichadza-dlho-ocakavana-novinka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-23 | dátum prístupu = 2022-01-05 }}</ref> == Rodostromy == === Bielikovci === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň|Ppd1|Ppd1=† Lumumba Bielik |boxstyle_Ppd1=background-color:#BFBFBF}} {{Rodokmeň| |`|-|.}} {{Rodokmeň| | |Pd1| |Pb1| |Pd2| |Pb2| |Pd3| |Pb3| |Pd4| |Pb4|Pd1=† Ján Bielik|Pb1=† Jana Bieliková|Pd2=† Jozef Kováč|Pb2=† Mária Kováčová|Pd3=† Pavol Bobula|Pb3=† Zuzana Bobulová|Pd4=† Jozef Krnáč|Pb4=† Antónia Krnáčová |boxstyle_Pd1=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pb1=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pd2=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pb2=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pd3=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pb3=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pd4=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pb4=background-color:#BFBFBF}} {{Rodokmeň| | | |`|-|v|-|'| | | |`|-|v|-|'| | | |`|-|v|-|'| | | |`|-|v|-|'| }} {{Rodokmeň| | | | |StOt1| | | | | |StMa1| | | | | |StOt2| | | | | |StMa2|StOt1=Vladimír&nbsp;Lumumba Bielik&nbsp;st.|StMa1=† Zuzana Bieliková|StOt2=Anton Bobula|StMa2=Júlia Bobulová |boxstyle_StOt1=background-color:#99DDFF |boxstyle_StMa1=background-color:#BFBFBF |boxstyle_StOt2=background-color:#99DDFF |boxstyle_StMa2=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| | | | | |`|-|-|-|v|-|-|-|'| | | | | | | |`|-|-|-|v|-|-|-|'}} {{Rodokmeň| | | | | | | | | |`|-|-|Ot|~|~|y|~|~|Ma|-|-|'|Ot=Vladimír Bielik|Ma=Lucia Bieliková |boxstyle_Ot=background-color:#99DDFF |boxstyle_Ma=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| | | | | | | | | | | |,|-|-|-|v|-|^|-|v|-|-|-|.}} {{Rodokmeň| | | | |S1N|~|y|~|S1| |S2| |S3| |D1|S1N=Tereza|S1=Lukáš Bielik|S2=Filip Bielik|S3=Jakub Bielik|D1=Vladimíra Bieliková |boxstyle_S1N=background-color:#FF99DD |boxstyle_S1=background-color:#99DDFF |boxstyle_S2=background-color:#99DDFF |boxstyle_S3=background-color:#99DDFF |boxstyle_D1=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| | | | | | | | |!}} {{Rodokmeň| | | | | | | |S1NV1|S1NV1=N/A |boxstyle_S1NV1=background-color:#FFFFFF}} {{Rodokmeň/koniec}} === Bobulovci === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň|Pd3| |Pb3| | | | | |Pd4| |Pb4|Pd3=† Pavol Bobula|Pb3=† Zuzana Bobulová|Pd4=† Jozef Krnáč|Pb4=† Antónia Krnáčová |boxstyle_Pd3=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pb3=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pd4=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Pb4=background-color:#BFBFBF}} {{Rodokmeň| |`|-|v|-|'| | | | | | | |`|-|v|-|'| }} {{Rodokmeň| | | |`|StOt2| | | | | |StMa2|'|StOt2=Anton Bobula|StMa2=Júlia Bobulová |boxstyle_StOt2=background-color:#99DDFF |boxstyle_StMa2=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| | | | | |`|-|-|-|v|-|-|-|'}} {{Rodokmeň|POt2|P|POt1|P|Ot|~|y|~|Ma|Ot=Marek Bobula|Ma=Tamara Bobulová|POt1=Petra Horváthová|POt2=Jarmila |boxstyle_Ot=background-color:#99DDFF |boxstyle_Ma=background-color:#FF99DD |boxstyle_POt1=background-color:#FF99DD |boxstyle_POt2=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| |Q| | | |Q| | | |,|-|-|^|-|.}} {{Rodokmeň|PS2| |PS1| |D1| | | |D2|D1=Nina Bobulová|D2=Viktória Bobulová|PS1=Marek Bobula|PS2=Samuel Bobula |boxstyle_D1=background-color:#FF99DD |boxstyle_D2=background-color:#FF99DD |boxstyle_PS1=background-color:#99DDFF |boxstyle_PS2=background-color:#99DDFF}} {{Rodokmeň/koniec}} === Beckerovci === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň|POt2|P|POt1|P|Ot|~|Ma|Ot=Alexander Becker|Ma=Ema Becker|POt1=Silvia Drobná|POt2=Simona Strašiftáková |boxstyle_Ot=background-color:#99DDFF |boxstyle_Ma=background-color:#FF99DD |boxstyle_POt1=background-color:#FF99DD |boxstyle_POt2=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| |Q| | |Q}} {{Rodokmeň|PD1| |PS1|PS1=Maximilián Alexander Drobný|PD1=Roxana Beckerová Strašiftáková |boxstyle_PS1=background-color:#99DDFF |boxstyle_PD1=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň/koniec}} === Oravcovci === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň| | | | | | | | | |StMa1|StMa1=Marika Vágnerová |boxstyle_StMa1=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| | | | | | | |,|-|'}} {{Rodokmeň|Ot|~|y|~|Ma|Ot=Tomáš Oravec|Ma=† Alena Oravcová |boxstyle_Ot=background-color:#99DDFF |boxstyle_Ma=background-color:#BFBFBF}} {{Rodokmeň| | | | |!}} {{Rodokmeň| | | |D1|D1=Júlia Oravcová |boxstyle_D1=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň/koniec}} === Hlavatý === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň|Ot|~|y|~|Ma|P|PMa1|Ot=† Ivan Hlavatý|Ma=Zuzana Hlavatá|PMa1=Adam Mak |boxstyle_Ot=background-color:#BFBFBF |boxstyle_Ma=background-color:#FF99DD |boxstyle_PMa1=background-color:#99DDFF}} {{Rodokmeň| |,|-|-|^|-|.}} {{Rodokmeň|D1| | | |S1|D1=Rebeka Hlavatá|S1=Nikolas Hlavatý |boxstyle_D1=background-color:#FF99DD |boxstyle_S1=background-color:#99DDFF}} {{Rodokmeň/koniec}} === Smrekovci === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň|Ot|~|y|~|Ma|Ot=Norbert Smrek|Ma=Margaréta Smreková |boxstyle_Ot=background-color:#99DDFF |boxstyle_Ma=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň| |,|-|-|^|-|.}} {{Rodokmeň|D1| | | |D2|D1=Lujza Smreková|D2=Miriam Smreková |boxstyle_D1=background-color:#FF99DD |boxstyle_D2=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň/koniec}} === Veselí === {{Rodokmeň/začiatok|zarovnanie=stred}} {{Rodokmeň| | | | | | |StOt1|-|-|-|-|-|-|.|StOt1=Rastislav Švarc |boxstyle_StOt1=background-color:#99DDFF}} {{Rodokmeň| | | | | | | |`|v|-|-|-|.| | |!}} {{Rodokmeň| |Ot|~|y|~|Ma| |BMa1| |NBMa1|Ot=Dávid Veselý|Ma=Ria Veselá|BMa1=„Bunny“ Švarc|NBMa1=Miloslav Švarc |boxstyle_Ot=background-color:#99DDFF |boxstyle_Ma=background-color:#FF99DD |boxstyle_BMa1=background-color:#99DDFF |boxstyle_NBMa1=background-color:#99DDFF}} {{Rodokmeň| |,|-|-|-|+|-|-|-|.}} {{Rodokmeň|S1| |S2| |D1|S1=Jonatán Veselý|S2=Bruno Veselý|D1=Olívia Veselá |boxstyle_S1=background-color:#99DDFF |boxstyle_S2=background-color:#99DDFF |boxstyle_D1=background-color:#FF99DD}} {{Rodokmeň/koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam častí seriálu Oteckovia]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|názov=Oteckovia - oficiálne stránky|URL=oteckovia.markiza.sk}} * {{Csfd film|id=577175|názov=Oteckovia}} * [https://www.facebook.com/oteckoviatvmarkiza/ Oteckovia - Facebook Official Page] * [https://www.instagram.com/oteckovia.markiza/ Oteckovia - Instagram] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Slovenské televízne komediálne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2018]] 33ihbowdnb4e0xkwxwr6nf2vq6ik03q Ľubomír Ďurček 0 612195 7429079 6881312 2022-08-23T06:51:52Z AdamskZ 222743 Drobná úprava wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}} {{Infobox Osobnosť|Meno=Ľubomír Ďurček|Rodné meno=|Portrét=|Veľkosť portrétu=|Popis=[[Slováci|slovenský]] konceptuálny umelec, maliar, akčný umelec|Dátum narodenia={{dnv|1948|8|30}}|Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Dátum úmrtia=<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->|Miesto úmrtia=|Bydlisko=[[Bratislava]]|Iné mená=|Národnosť=slovenská|Zamestnanie=|Známy vďaka=|Známa vďaka=|Alma mater=[[Vysoká škola výtvarných umení]], Bratislava|Profesia=|Aktívne roky=|Podpis=|Webstránka=|Poznámky=}}'''Ľubomír Ďurček''' (* [[30. august]] [[1948]], [[Bratislava]]) je [[Slováci|slovenský]] [[Konceptuálne umenie|konceptuálny umelec]], performer, dokumentarista, autor experimentálnych textov, kníh a filmov. == Biografia == Jeho diela su prezentované na mnohých výstavach na [[Slovensko|Slovensku]], rovnako aj medzinárodne v [[Amsterdam]]e, [[Praha|Prahe]] a [[Brno|Brne]]. Študoval krajinné a obrazové umenie na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]] pod vedením profesora Jána Želibského. Štúdium ukončil v roku 1973. Väčšinu svojho života pôsobil ako stredoškolský pedagóg. V roku 1977 spoločne s Petrom Bartošom organizoval výstavu fotografií českých a slovenských akčne a konceptuálne zameraných výtvarníkov, pomenovanú Fotozáznamy. Na prelome 70. a 80. rokov spolupracoval s Divadlom Labyrint a Dočasnou spoločnosťou intenzívneho prežívania okolo [[Ján Budaj|Jána Budaja]]. Pre Týždeň divadla na ulici realizoval koncept súboru akcií s názvom Rezonancie (1979). Ďurček vo svojej tvorbe využíva elementárny jazyk vizuálnej komunikácie, ako je bod, línia, rozptyl a koncentrácia. == Experimentálny film == Tematicky sa Ďurček zameriava na na experimentálny film, na komunikáciu a medziľudské vzťahy prezentované odlúčením alebo fyzickým kontaktom. Doležitý prvok je využívanie častí ľudských tiel ako napríklad ruky v ''Informácia o rukách a ľuďoch''. Akcia NFRMC a film ''Informácia o rukách a ľuďoch'' má tiež na jednej strane črty skupinového performance pre filmovú kameru a film a na druhej strane aj črty happeningu, kde sú všetci účastníci a herci zároveň aj divákmi, aj keď hovoriť o divákoch tu nie je celkom presné, lebo sa môžu „dívať“ iba rukami. Ďurček tu priviezol a zhromaždil skupinu mladých ľudí z rozličných miest Bratislavy so zakrytými očami na smetisko devastovanej v krajine. Pred vstupom do „hry“ im neposkytol ani možnosť vzájomného kontaktu, ani informáciu o totožnosti ostatných účastníkov akcie. Na smetisku ich zhromaždil okolo čierneho stola. Všetci museli položiť obidve ruky na stôl. Nimi mohli – stále so zakrytými očami – vyvíjať akúkoľvek aktivitu – za predpokladu, že sa bude odohrávať v priestore vymedzenom doskou stola. Nesmeli hovoriť a vydávať žiadne iné zvuky. Akcia a film môžu byť metaforou zdevastovaného životného prostredia a hroziacej katastrofy civilizácie, kde ľudia strácajú prirodzené možnosti a schopnosti komunikácie a musia hľadať iné. Zároveň im to však umožňuje tieto nové a netušené možnosti a schopnosti nájsť. Film i jeho premietanie je tu teda len jednou zo súčastí širšej akcie a jej súčasťou je aj kniha s fotografiami, diapozitívmi a inými materiálmi. Pri takýchto Ďurčekových filmoch už umelecká akcia naplno využíva film. Ďurčekov film ''Domov'' je len jednou zo súčastí akcie, ktorá sa začala happeningom v roku 1983, kde boli štyria mladí muži so zakrytými očami odvedení s pomocou iných účastníkov akcie na neznáme miesto v lese a zátiší do veľkej kocky z plátna. Sám film je postavený na montáži a koláži čiernobielych záberov kocky, pohybujúcej sa v lese, a farebných fotografií z vnútra kocky – tepla domova. Ide tu o útok prírody na domov, neznámeho a nespútaného na racionálne vymedzený a uzavretý priestor. == Charakteristika tvorby == Ťažisko Ďurčekovej tvorby spadá do tzv. “normalizačného” obdobia. Táto fatálna súvislosť ho zaradila medzi autorov tzv. neoficiálnej scény slovenského umenia a vymedzila ďalšie podmienky pre jeho tvorbu. Báza “normalizačných” inštitúcií zďaleka nebola vhodným rámcom pre artikulovanie jeho tvorby, a s ohľadom na túto skutočnosť, ako i pre vlastné inklinácie umelec začal vytvárať veľmi špecifické formáty, resp. spôsoby “publikovania” (v zmysle zverejňovania) vlastnej tvorby. Prestal “veriť” formátu výstavy, ako vhodnému rámcu pre artikulovanie významov svojich prác. Vo vlastnom byte si vytvoril tzv. medzipriestor, ktorý v kontraste k verejnej mediácii diel, kantovsky fungoval ako báza pre prezentáciu vo veľmi intímnej atmosfére individuálneho zdieľania (“iskrenia”) s každým potenciálnym divákom, resp. respondentom, ktorý tento priestor navštívil. Jednotlivé mustry diel Ďurček dlhodobo opakoval v priebehu rokov ako mantru. V tomto duchu, výstupmi jeho prác boli zvlášť nemonumentálne formáty, a to najmä fotografie, filmy, texty, či unikátne autorské knihy. Pojítkom všetkých je, ako je obsiahnuté už v názve, že predstavujú možnosti pre konceptuálne, situačné modely komunikácie medzi ľuďmi. Kontextuálne konfigurácie ako vzorce, s ktorými Ďurček pracuje sú predmetom výskumu súčasných teórií komunikácie. Komunikácia sa tu chápe ako veľmi komplexný proces, kedy sociálna akcia, ako i myslenie samotné prebieha v kontexte s prostredím, a to spôsobom “stelesňovania” (tzv. embodiment) – tj. myslíme a komunikujeme celým telom, svojimi zmyslami a v korelácii s daným prostredím. Význam je potom spoločne konštruovaný medzi jednotlivými účastníkmi dialógu, a to neautoritatívnym, dialogickým spôsobom s otvoreným koncom. Kurátorka Mira Keratová rozdeľuje Ďurčekovu tvorbu na niekoľko typov situácií: kontextuálne, psychogeografické, participatórne a semiotické situácie. * a.kontextuálne situácie Ďurček vo svojom kontextuálnom umení pracuje s kultúrnym a spoločenským pozadím. Toto sa stáva súčasťou jeho diel a ich čítania. Ďurčekove práce hovoria o jeho osobnej skúsenosti a konfrontáciách s „normalizačnou" spoločnosťou a jej prostredím, podobne tak o období politických zmien na prelome 80. a 90. rokov. Dekonštruuje jazyk dobovej ideologickej propagandy a skúma mediálnu manipuláciu reality. Reaguje nielen na politické a sociálne súvislosti, ale aj na príznakové, absurdné situácie, ktoré nachádza v mestskom verejnom priestore a fotograficky ich zaznamenáva. * b.psychogeografické situácie Časť Ďurčekových diel sa týka výskumu priestorových a tvarových vzťahov. Nezaujímajú ho len geografické a topografické, fyzické dimenzie miesta, ale aj psychogeografické, mentálne súradnice vnímania priestoru. Nájdené prostredie fotografuje a umelecky apropriuje, prisvojuje si ho. Vybraný obrazový priestor ďalej analyticky a geometricky artikuluje: vymedzuje ho, dopĺňa, či napodobňuje. Pri svojich pokusoch o definíciu priestoru sa opakovane vracia k základným geometrickým tvarom, ako sú štvorec a trojuholník. Ďurčekov koncept prechádzok je zameraný na nové vnímanie každodennosti a rutinnej trasy v mestskom priestore. * c.participatórne situácie Ak Ďurček vo svojich performanciách pracuje s prostredím a jeho súvislosťami, v participatórnych projektoch vytvára sociálny priestor. Aktivuje diváka a podnecuje ho k vlastnému, autonómnemu gestu v odcudzenej spoločnosti. Vytvára prekvapivé situácie a narúša stereotyp chodca, aby ho priviedol k intenzívnejšiemu prežívaniu každodennosti a k sebauvedomeniu. Zaujíma ho aj idea davu a správanie sa jednotlivca v ňom; experimentuje s momentom stotoženia sa (splynutia) s davom a vydelenia sa z neho (izolácia). Aj v tomto smere ho nezaujíma len estetická skúsenosť, ale priam fyzicky precítený zážitok diváka. Vo svojich totálnych performanciách Ďurček narába so zmyslovým vnímaním diváka, s obmedzením a dezorientovaním jeho zmyslov; usmerňuje jeho zmyslové vnímanie a rozširuje jeho citlivosť. * d.semiotické situácie Prácu so symbolom a znakom, ich reflexiu, čítanie a používanie nachádzame v celej Ďurčekovej tvorbe. Pracuje so semiotikou kultúry a jazyka ako takou a začleňuje ju do svojej tvorby. S figurálnym znakom pracuje vo svojich performanciách a v geometrických figurálnych obrazcoch v rámci svojich participatórnych projektov. Patria sem i jeho typografické a lingvistické experimenty v autorských knihách a tlačovinách. V neposlednom rade je to i experimentálna kresba, v rámci ktorej skúma kvalitu náhodne vznikajúceho obrazu a zhromažďuje záznamy miznúcich dočasných stôp. == Filmografia == * Informácia o rukách a ľuďoch (1982) * Domov (1983) * Idea * Vychádzka == Literatúra == * Zora Rusinová, "Ľubomír Ďurček", in ''Umenie akcie 1965-1989'', ed. Zora Rusinová, Bratislava: Slovenská národná galéria, 2001, s. 139-148. * Daniel Grúň, "Domov Ľubomíra Ďurčeka, 1983", ''Sme.sk'', 19 Jun 2008. * Mira Keratová (ed.), ''Ľubomír Ďurček. Situačné modely komunikácie'', Bratislava: Slovenská národná galéria, 2013. Katalóg; s textami od Mira Keratová, Petra Hanáková, Aurel Hrabušický, a Tomáš Pospiszyl. * Dorottya Szalay, "Change of Scenery - Ľubomír Ďurček: Home", Október 2013. * Ján Kralovič, "Chôdza mestom. Motív prechádzky v akciách 70. a 80. rokov realizovaných v mestskom priestore na Slovensku", ''Jazdec'' 2 (2014), s. 8-11. * Richard Gregor, "Ten, kto zostal v meste. Komunikácie Ľubomíra Ďurčeka v rámci Bratislavského Konceptualizmu", ''Jazdec'' 2 (2014), s. 12-16. * Katarína Rusnáková, "História a teória mediálneho umenia na Slovensku", Bratislava: Vysoká škola výtvarných umení, 2006. == Referencie == # [https://monoskop.org/Video_art_in_Slovakia_(1960s-80s) Video art in Slovakia (1960s-80s)] # [https://monoskop.org/Performance_art_in_Slovakia_(1960s-2000s) Performance art in Slovakia (1960s-2000s)] # [https://monoskop.org/Slovakia#Experimental_film Slovakia#Experimental_film] == Odkazy a zdroje == * http://tranzit.org/exhibitionarchive/tag/durcek-lubomir/ * [http://monoskop.org/Ľubomír_Ďurček Život a dielo Ľubomíra Ďurčeka] na stránkach [[Monoskop (platforma)|Monoskopu]] * https://www.ssgbb.sk/vystavy/143-modely-komunikacie * https://www.sng.sk/sk/vystavy/2_lubomir-durcek-situacne-modely-komunikacie * https://www.youtube.com/channel/UCBkQFLMTbXFdXZapevSLFGg 7cc8a1szenobfcaaxa02uxit04aj0do Marek Hattas 0 619343 7428789 7187569 2022-08-22T14:06:32Z CaeCalig 207217 Aktualizované členstvo politickej strany wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Marek Hattas | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik, programátor, aktivista, Primátor mesta Nitra | Portrét = MarekHattas.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Primátor mesta [[Nitra]] | Začiatok obdobia = 2018 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Jozef Dvonč]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|3|01}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Tím Kraj Nitra]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vznikla nová strana. Predsedom Tímu Kraj Nitra sa stal Marek Hattas|url=https://nitra.zoznam.sk/vznikla-nova-strana-predsedom-timu-kraj-nitra-sa-stal-marek-hattas/|dátum vydania=2022-08-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <small>(2022{{--}}súčasnosť)</small> | Alma mater = | Profesia = počítačový analytik, <br>riaditeľ kultúrneho centra,<br>politik<ref>https://hattasprimatorom.sk</ref> | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Monika Hattasová | Partnerka = | Deti = Max, Alica | Webstránka = [http://www.hattasprimatorom.sk hattasprimatorom.sk] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Marek Hattas''' (* [[1. marec]] [[1987]], [[Nitra]]) je slovenský politik, [[programátor]], nitriansky [[Aktivizmus|aktivista]] a zakladateľ nezávislého kultúrneho centra [[Hidepark Nitra]].<ref name="sme-2013-v-nitre-za-riekou" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v roku 2018]] bol zvolený ako nový primátor mesta Nitra. Podľa [[Nadácia Pontis|Nadácie Pontis]] patrí medzi významných sociálnych inovátorov na Slovensku v kategórii aktívne občianstvo, podpora demokracie a komunitný rozvoj.<ref name="inovatori-mapa" /> V roku 2019 sa rozhodol vstúpiť do pripravovanej strany [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] s názvom [[Za ľudí]] <ref>https://dennikn.sk/1501015/primator-hattas-vstupuje-do-strany-za-ludi-kiska-je-lepsi-lider-a-ovela-dalej-ako-progresivci/</ref> a v roku 2022 si založil vlastnú stranu s názvom [[Tím Kraj Nitra]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vznikla nová strana. Predsedom Tímu Kraj Nitra sa stal Marek Hattas|url=https://nitra.zoznam.sk/vznikla-nova-strana-predsedom-timu-kraj-nitra-sa-stal-marek-hattas/|dátum vydania=2022-08-01|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> == Životopis == Vyrastal na [[Klokočina|Klokočine]]. Obaja jeho rodičia pochádzajú z Nitry a pracovali vo vinárskych závodoch. Vyštudoval [[Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická Nitra|Strednú priemyselnú školu strojnícku a elektrotechnickú v Nitre]]. Svoje ďalšie vzdelanie si rozšíril o vedomosti z aplikovanej informatiky na [[Fakulta informatiky Masarykovej univerzity|Fakulte informatiky]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v [[Brno|Brne]], štúdium však po dvoch rokoch prerušil.<ref name="hattasprimatorom-cv" /><ref name="hattasprimatorom-o-mne" /> Ako 18-ročný dostal za svoju internetovú tvorbu ocenenie Junior Internet v Prahe.<ref name="ceskenoviny-2005-junior-internet" /> Je ženatý, má syna Maxa a dcéru Alicu.<ref name="hattasprimatorom-cv" /> == Aktivizmus == Je zakladateľom a zároveň riaditeľom nezávislého kultúrno-komunitného centra Hidepark.<ref name="nkn-marek-hattas" /> Hidepark vznikol ako reakcia na chýbajúci priestor pre mladých ľudí, v ktorom by mohli tráviť svoj voľný čas. Verejne aktívnym je od svojich 15-tich rokov, kedy v Nitre zorganizoval pochod proti rasizmu. Viedol aj protestné pochody Za slušné Slovensko v Nitre, ktoré boli reakciou na [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]].<ref name="aktuality-2018-kuciakov-priatel" /> Ako podporovateľ mestskej cyklodopravy sa angažuje aj v občianskom združení Rozbicyklujme Nitru!.<ref name="cetv-20180608-magazin" /> == Kandidatúra na post primátora Nitry 2018 == Je jedným z kandidátov vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|voľbách do orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] v roku [[2018]].<ref name="nitraden-marek-hattas-oznamil-svoju-kandidaturu" /> V komunálnych voľbách v roku 2018 bol zvolený za primátora mesta Nitra. S podporou odborníkov a lokálnych aktivistov sa ako občiansky a nezávislý kandidát uchádza o post primátora Nitry. Jeho program je postavený na vízii Nitry ako mesta 21. storočia, ktoré je aktívne, funkčné a transparentné pre svojich obyvateľov. Kľúčové témy v jeho programe sú: bezpečnosť v meste, prostredie pre zdravý život obyvateľov, udržateľná doprava, kultúra a ďalšie.<ref name="hattasprimatorom-program" /> == Parlamentné pôsobenie == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] kandidoval na 10. mieste kandidátky [[Za ľudí]], získal 4 696 preferenčných hlasov a 12. miesto v strane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Pridelenie mandátov kandidátom na poslancov|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2020-12-08}}</ref> == Ocenenia == * [[2005]]: cena Junior Internet v Prahe za webové štúdio DesignServis, prostredníctvom ktorého vytváral webové prezentácie na zakázku <ref name="ceskenoviny-2005-junior-internet" /> * [[2015]]: cena Nadácie Orange za rok 2014, 2. miesto v kategórii „Komunitný rozvoj“: Triptych, o.z., za vytvorenie inšpiratívneho verejného priestoru [[Hidepark Nitra]], v ktorom viacerým miestnym komunitám umožňujú sebarealizáciu v oblasti športu, umenia a ekológie. <ref name="nadaciaorange-vitazi-2014" /> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="sme-2013-v-nitre-za-riekou">{{Citácia periodika | priezvisko = Hoffstädter | meno = Jana | odkaz na autora = | titul = V Nitre za riekou sa dejú veľké veci. Hidepark ponúka úkryt pred mestom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6791701/v-nitre-za-riekou-sa-deju-velke-veci-hidepark-ponuka-ukryt-pred-mestom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-05-06 | dátum prístupu = 2018-07-10 }}</ref> <ref name="inovatori-mapa">Marek Hattas In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mapa sociálnych inovátorov | url = http://www.inovatori.sk/#@/48.3043374,18.0617921,11/show/marek-hattas-8938 | vydavateľ = Nadácia Pontis | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ceskenoviny-2005-junior-internet">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Junior Internet potěšil 150 mladých účastníků | periodikum = České noviny | odkaz na periodikum = | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/junior-internet-potesil-150-mladych-ucastniku-/119763 | issn = 1213-5003 | vydavateľ = ČTK | miesto = Praha | dátum = 2005-03-11 | dátum prístupu = 2018-07-10 }}</ref> <ref name="hattasprimatorom-program">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program | url = http://hattasprimatorom.sk/program | vydavateľ = Marek Hattas | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Nitra | jazyk = }}</ref> <ref name="hattasprimatorom-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CV | url = http://hattasprimatorom.sk/cv | vydavateľ = Marek Hattas | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Nitra | jazyk = }}</ref> <ref name="hattasprimatorom-o-mne">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CV | url = http://hattasprimatorom.sk/marek-hattas-o-mne | vydavateľ = Marek Hattas | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Nitra | jazyk = }}</ref> <ref name="nkn-marek-hattas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zaťková | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Marek Hattas | url = https://www.nkn.sk/pre-ziadatelov/inspirujte-sa/marek-hattas | vydavateľ = Nitrianska komunitná nadácia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Nitra | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-2018-kuciakov-priatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Sivý | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuciakov priateľ ťahá tisíce ľudí do ulíc v bašte Smeru | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/573450/kuciakov-priatel-taha-tisice-ludi-do-ulic-v-baste-smeru/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-16 | dátum prístupu = 2018-07-10 }}</ref> <ref name="cetv-20180608-magazin">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CENTRAL live – magazín 08.06.2018 | url = http://cetv.sk/index.php/archiv/relacie/central-live/item/3680-central-live-magazin-08-06-2018 | vydavateľ = CETV | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Nitra }}</ref> <ref name="nitraden-marek-hattas-oznamil-svoju-kandidaturu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marek Hattas oznámil svoju kandidatúru na post primátora Nitry | periodikum = NitraDeň.sk | odkaz na periodikum = | url = https://nitraden.sk/marek-hattas-oznamil-svoju-kandidaturu-na-post-primatora-nitry/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-14 | dátum prístupu = 2018-07-10 }}</ref> <ref name="nadaciaorange-vitazi-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi Ceny Nadácie Orange za rok 2014 | url = https://www.nadaciaorange.sk/sk/ocenujeme/ocenili-sme/vitazi-ceny-nadacie-orange-za-rok-2014 | vydavateľ = Nadácia Orange | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.hattasprimatorom.sk Predvolebná stránka Tímu Hattas] {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Hattas, Marek}} [[Kategória:Primátori Nitry]] [[Kategória:Slovenskí aktivisti]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Politici ZA ĽUDÍ]] 7p0crczdxsyxh09cgjvzjoxh4srd49v Zoznam železničných staníc a zastávok v Bratislave 0 621385 7429055 6895326 2022-08-23T00:05:46Z 89.173.236.0 /* Zrušené železničné zastávky */ wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam železničných staníc a zastávok''' na území '''[[Bratislava|Bratislavy]]'''. Nachádzajú sa tu osobné, zoraďovacie a nákladné [[Železničná stanica|železničné stanice]]. == Železničné stanice == * [[Bratislava hlavná stanica|BA hlavná stanica]] * [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|BA-Lamač]] * [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|BA-Nové Mesto]] * [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|BA-Petržalka]] * [[Železničná stanica Bratislava predmestie|BA predmestie]] * [[Železničná stanica Bratislava-Rača|BA-Rača]] * [[Železničná stanica Bratislava-Vajnory|BA-Vajnory]] * [[Železničná stanica Bratislava východ|BA východ]] * [[Železničná stanica Bratislava ÚNS|BA ÚNS]] * [[Železničná stanica Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] * [[Železničná stanica Rusovce|Rusovce]] * [[Železničná stanica Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] == Železničné zastávky == * [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|BA-Vinohrady]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka]] * [[Železničná zastávka Devínske Jazero|Devínske Jazero]] == Plánované zastávky == V rámci rozširovania železničnej dopravy v Bratislave je plánované vybudovanie viacerých železničných zastávok. Možné zastávky sú: Lamačská brána pri Bory Mall, Patrónka, Filiálka a Bosákova oproti Auparku, Devínska Nová Ves, Mladá garda, Trnávka a Ružinov.<ref name=zastavky2018-1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hipká | meno = Noema | url = https://www.cas.sk/clanok/536152/v-bratislave-oziju-stare-trate-a-pribudnu-nove-zastavky-zachrania-nas-pred-zapchami-mestske-vlaky/ | dátum vydania = 2017-04-15 | dátum prístupu = 2018-08-14 | vydavateľ = Novy Čas }}</ref><ref name=zastavky2018-2>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15155/Nove-zeleznicne-zastavky | dátum vydania = 2016-01-11 | dátum aktualizácie = 2018-07-18 | dátum prístupu = 2018-08-14 | vydavateľ = imhd.sk }}</ref> == Zrušené železničné stanice == * [[Železničná stanica Bratislava filiálka|''BA filiálka'']] * [[Železničná stanica Bratislava-Nivy|''BA-Nivy'']] * [[Železničná stanica Kopčany|''Kopčany'']] * [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka Durvayova tehelňa|''BA-Petržalka Durvayova tehelňa'']] == Zrušené železničné zastávky == * [[Železničná zastávka Bratislava cintorín|''BA cintorín'']] * [[Železničná zastávka Bratislava zastávka|''BA zastávka'']] * [[Železničná zastávka Bratislava-Janíkov dvor|''BA-Janíkov dvor'']] * [[Železničná zastávka Bratislava-Slovany|''BA-Slovany'']] * [[Železničná zastávka Čunovo|''Čunovo'']] * [[Železničná zastávka Devínska Nová Ves zastávka|''Devínska Nová Ves zastávka'']] * [[Železničná zastávka Dynamitka zastávka|''Dynamitka zastávka'']] * [[Železničná zastávka Petržalka most|''Petržalka most'']] * [[Železničná zastávka Rusovce zastávka|''Rusovce zastávka'']] * [[Železničná zastávka Vajnory|''Vajnory (konská železnica)'']] * [[Železničná zastávka Vajnory zastávka|''Vajnory zastávka'']] == Referencie == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} <references/> {{Železničné stanice a zastávky v Bratislave}} [[Kategória:Železničné stanice v Bratislave| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Železničné stanice a zastávky]] c1a20c5wem5q4f9zv6x9ejndzwvi7ts 7429056 7429055 2022-08-23T00:09:46Z 89.173.236.0 /* Zrušené železničné stanice */Aktualizácia wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam železničných staníc a zastávok''' na území '''[[Bratislava|Bratislavy]]'''. Nachádzajú sa tu osobné, zoraďovacie a nákladné [[Železničná stanica|železničné stanice]]. == Železničné stanice == * [[Bratislava hlavná stanica|BA hlavná stanica]] * [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|BA-Lamač]] * [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|BA-Nové Mesto]] * [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|BA-Petržalka]] * [[Železničná stanica Bratislava predmestie|BA predmestie]] * [[Železničná stanica Bratislava-Rača|BA-Rača]] * [[Železničná stanica Bratislava-Vajnory|BA-Vajnory]] * [[Železničná stanica Bratislava východ|BA východ]] * [[Železničná stanica Bratislava ÚNS|BA ÚNS]] * [[Železničná stanica Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] * [[Železničná stanica Rusovce|Rusovce]] * [[Železničná stanica Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] == Železničné zastávky == * [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|BA-Vinohrady]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka]] * [[Železničná zastávka Devínske Jazero|Devínske Jazero]] == Plánované zastávky == V rámci rozširovania železničnej dopravy v Bratislave je plánované vybudovanie viacerých železničných zastávok. Možné zastávky sú: Lamačská brána pri Bory Mall, Patrónka, Filiálka a Bosákova oproti Auparku, Devínska Nová Ves, Mladá garda, Trnávka a Ružinov.<ref name=zastavky2018-1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hipká | meno = Noema | url = https://www.cas.sk/clanok/536152/v-bratislave-oziju-stare-trate-a-pribudnu-nove-zastavky-zachrania-nas-pred-zapchami-mestske-vlaky/ | dátum vydania = 2017-04-15 | dátum prístupu = 2018-08-14 | vydavateľ = Novy Čas }}</ref><ref name=zastavky2018-2>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15155/Nove-zeleznicne-zastavky | dátum vydania = 2016-01-11 | dátum aktualizácie = 2018-07-18 | dátum prístupu = 2018-08-14 | vydavateľ = imhd.sk }}</ref> == Zrušené železničné stanice == * [[Železničná stanica Bratislava Dynamitka|''BA Dynamitka'']] * [[Železničná stanica Bratislava filiálka|''BA filiálka'']] * [[Železničná stanica Bratislava-Nivy|''BA-Nivy'']] * [[Železničná stanica Kopčany|''Kopčany'']] * [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka Durvayova tehelňa|''BA-Petržalka Durvayova tehelňa'']] == Zrušené železničné zastávky == * [[Železničná zastávka Bratislava cintorín|''BA cintorín'']] * [[Železničná zastávka Bratislava zastávka|''BA zastávka'']] * [[Železničná zastávka Bratislava-Janíkov dvor|''BA-Janíkov dvor'']] * [[Železničná zastávka Bratislava-Slovany|''BA-Slovany'']] * [[Železničná zastávka Čunovo|''Čunovo'']] * [[Železničná zastávka Devínska Nová Ves zastávka|''Devínska Nová Ves zastávka'']] * [[Železničná zastávka Dynamitka zastávka|''Dynamitka zastávka'']] * [[Železničná zastávka Petržalka most|''Petržalka most'']] * [[Železničná zastávka Rusovce zastávka|''Rusovce zastávka'']] * [[Železničná zastávka Vajnory|''Vajnory (konská železnica)'']] * [[Železničná zastávka Vajnory zastávka|''Vajnory zastávka'']] == Referencie == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} <references/> {{Železničné stanice a zastávky v Bratislave}} [[Kategória:Železničné stanice v Bratislave| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Železničné stanice a zastávky]] qfdqvka5rnviaioizrubu3sfguvjvp0 7429057 7429056 2022-08-23T00:11:13Z 89.173.236.0 /* Železničné stanice */Aktualizácia wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam železničných staníc a zastávok''' na území '''[[Bratislava|Bratislavy]]'''. Nachádzajú sa tu osobné, zoraďovacie a nákladné [[Železničná stanica|železničné stanice]]. == Železničné stanice == * [[Bratislava hlavná stanica|BA hlavná stanica]] * [[Železničná stanica Bratislava-Lamač|BA-Lamač]] * [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|BA-Nové Mesto]] * [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|BA-Petržalka]] * [[Železničná stanica Bratislava predmestie|BA predmestie]] * [[Železničná stanica Bratislava-Rača|BA-Rača]] * [[Železničná stanica Bratislava-Vajnory|BA-Vajnory]] * [[Železničná stanica Bratislava východ|BA východ]] * [[Železničná stanica Bratislava ÚNS|BA ÚNS]] * [[Železničná stanica Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] * [[Železničná stanica Nové Košariská|Nové Košariská]] * [[Železničná stanica Rusovce|Rusovce]] * [[Železničná stanica Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] == Železničné zastávky == * [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|BA-Vinohrady]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka]] * [[Železničná zastávka Devínske Jazero|Devínske Jazero]] == Plánované zastávky == V rámci rozširovania železničnej dopravy v Bratislave je plánované vybudovanie viacerých železničných zastávok. Možné zastávky sú: Lamačská brána pri Bory Mall, Patrónka, Filiálka a Bosákova oproti Auparku, Devínska Nová Ves, Mladá garda, Trnávka a Ružinov.<ref name=zastavky2018-1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hipká | meno = Noema | url = https://www.cas.sk/clanok/536152/v-bratislave-oziju-stare-trate-a-pribudnu-nove-zastavky-zachrania-nas-pred-zapchami-mestske-vlaky/ | dátum vydania = 2017-04-15 | dátum prístupu = 2018-08-14 | vydavateľ = Novy Čas }}</ref><ref name=zastavky2018-2>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15155/Nove-zeleznicne-zastavky | dátum vydania = 2016-01-11 | dátum aktualizácie = 2018-07-18 | dátum prístupu = 2018-08-14 | vydavateľ = imhd.sk }}</ref> == Zrušené železničné stanice == * [[Železničná stanica Bratislava Dynamitka|''BA Dynamitka'']] * [[Železničná stanica Bratislava filiálka|''BA filiálka'']] * [[Železničná stanica Bratislava-Nivy|''BA-Nivy'']] * [[Železničná stanica Kopčany|''Kopčany'']] * [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka Durvayova tehelňa|''BA-Petržalka Durvayova tehelňa'']] == Zrušené železničné zastávky == * [[Železničná zastávka Bratislava cintorín|''BA cintorín'']] * [[Železničná zastávka Bratislava zastávka|''BA zastávka'']] * [[Železničná zastávka Bratislava-Janíkov dvor|''BA-Janíkov dvor'']] * [[Železničná zastávka Bratislava-Slovany|''BA-Slovany'']] * [[Železničná zastávka Čunovo|''Čunovo'']] * [[Železničná zastávka Devínska Nová Ves zastávka|''Devínska Nová Ves zastávka'']] * [[Železničná zastávka Dynamitka zastávka|''Dynamitka zastávka'']] * [[Železničná zastávka Petržalka most|''Petržalka most'']] * [[Železničná zastávka Rusovce zastávka|''Rusovce zastávka'']] * [[Železničná zastávka Vajnory|''Vajnory (konská železnica)'']] * [[Železničná zastávka Vajnory zastávka|''Vajnory zastávka'']] == Referencie == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} <references/> {{Železničné stanice a zastávky v Bratislave}} [[Kategória:Železničné stanice v Bratislave| ]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Železničné stanice a zastávky]] bn043c6iytyyclum9d29uonp33jea1m Alexandr Gelievič Dugin 0 623289 7428798 7428328 2022-08-22T14:35:00Z Pelex 2483 dopl. a spresnenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Gelievič Dugin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Aleksandr Dugin 13981126000.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Alexandr Dugin, 2018. | Dátum narodenia = {{dnv|1962|1|7}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[Filozofia|filozof]], [[Politológia|politológ]], profesor, [[Sociológia|sociológ]], [[spisovateľ]] a politik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://dugin.ru/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexandr Gelievič Dugin''' ({{rus|Александр Гельевич Дугин}}; * [[7. január]] [[1962]] [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je [[Rusi|ruský]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Konzervativizmus|konzervatívny]] politik, publicista, [[politológia|politológ]], [[sociológia|sociológ]], [[filozofia|filozof]]. Bývalý profesor [[Lomonosova univerzita|Lomonosovej univerzity]] v Moskve (prepustený v roku 2014<ref name=interpretermag>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) | periodikum = www.interpretermag.com | url = http://www.interpretermag.com/russia-this-week-what-will-be-twitters-fate-in-russia/ | datum prístupu = 2018-10-09 }}</ref>). [[ideológia|Ideológ]] tzv. [[eurázijstvo|eurázijského hnutia]]. Je autorom desiatok [[monografia|monografií]] na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači. == Život == Narodil sa [[7. január]]a [[1962]] v [[Moskva|Moskve]], kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky ([[GRU]]) [[Generálny štáb ozbrojených síl ZSSR|Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR]], kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied. V roku 1979 nastúpil na [[Moskovský letecký inštitút]] (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe [[Dizertačná práca|dizertačnej práce]] predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.<ref name=e15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VIDEO Videohub | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát | url = https://www.e15.cz/zahranicni/alexandr-dugin-ultrakonzervativni-ideolog-a-prava-ruka-putina-ktery-prezil-pokus-o-atentat-1392507 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa stal súčasťou [[Disent|disidentského]] Južinského krúžku spolu s básnikom [[Jevgenii Vsevolodovič Golovin|Jevgeniom Golovinom]], filozofom [[Geidar Džachidovič Džemaľ|Geidarom Džemaľom]] a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]] ([[René Guénon|Guénon]] a [[Julius Evola|Evola]]), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.<ref>LARUELLE, Marlene. ''10 Alexander Dugin and Eurasianism'' In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedgwick | meno = Mark J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 325 | url = | isbn = 978-0-19-087759-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku 1991 začal spolupracovať s [[Alexandr Andrejevič Prochanov|Alexandrom Prochanovom]] v redakcii novín ''Deň'', ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom ''Zavtra'' (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s [[Eduard Limonov|Eduardom Limonovom]] a [[Jegor Letov|Jegorom Letovom]] pri zrode [[Nacionálne boľševická strana Ruska|Nacionálne-boľševickej strany Ruska]] ([[1993]]); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu [[Nacionálne boľševický front|Nacionálne-boľševickému frontu]]. V roku [[2003]] sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]]. Dugin bol tiež poslancom ruskej [[Duma|Štátnej dumy]]. Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei [[Konzervatívna revolúcia|konzervatívnej revolúcie]], ruskom [[Nacionalizmus|nacionalizme]], [[Militarizmus|militarizme]], tradicionalizme (okrem iného podpore [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]), [[Antiliberalizmus|antiliberalizme]], [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizme]] v zmiešaní s [[Marxizmus|marxizmom]] a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]], čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok ''Apológia antifašizmu'', kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ratner | meno = Paul | odkaz na autora = | titul = The Most Dangerous Philosopher in the World | url = https://bigthink.com/paul-ratner/the-dangerous-philosopher-behind-putins-strategy-to-grow-russian-power-at-americas-expense | dátum vydania = 2016-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-09 | vydavateľ = BigThink | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref>[http://www.arcto.ru/modules.php?name=News&file=article&sid=192 А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА] Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.</ref> Tento boj má podľa Dugina [[metafyzika|metafyzický]] a [[mystika|mystický]] rozmer. Vo svojej ústrednej knihe s názvom ''[[Štvrtá politická teória]]'' tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - [[Liberalizmus|liberalizmu]], [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]]/[[Nacizmus|nacizmu]]. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]] a jeho koncept [[Dasein|pobytu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sol Noctis|url=https://solnoctis.sk/kniha/alexandr-dugin-ctvrta-politicka-teorie/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie [[Medzinárodné eurázijské hnutie|Medzinárodného eurázijského hnutia]] (rus. Международное евразийское движение). Duginovo [[Eurázijstvo|eurázijstvo]] predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej [[nová pravica|novej pravice]]. Podľa [[Anton Volodymyrovič Šechovcov|Šchovcova]]„''Je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický [[Nový svetový poriadok (politika)|nový svetový poriadok]]' (predovšetkým [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe | url = https://www.mod-langs.ox.ac.uk/russian/nationalism/shekhovtsov2.html | vydavateľ = mod-langs.ox.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]] k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], ktorý však uňho klesol "stratou [[Ukrajina|Ukrajiny]]", keď nezasiahol pri tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]]. V roku [[2008]] pri [[Vojna v Južnom Osetsku|vojne v Južnom Osetsku]], sa vyslovil pre obsadenie [[Gruzínsko|Gruzínska]] a zriadenie proruskej vlády.<ref>[http://www.nr2.ru/center/190299.html Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал] Novyj region, 8. 8. 2008.</ref> Je považovaný za neoficiálneho ideológa strany [[Jednotné Rusko]].<ref name=konservatizm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin / Александр Дугин | url = http://konservatizm.org/dugin.xhtml | vydavateľ = konservatizm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od septembra 2008 pôsobil ako profesor [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity]] a riaditeľom Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.<ref name=konservatizm/>. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.<ref name=interpretermag/> Dugin neskôr počas [[Vojna na východe Ukrajiny|vojny na Donbase]] prostredníctvom svojho [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]] regrutoval [[dobrovoľník]]ov pre pro-ruských separatistov na [[Donecká panva|Donbase]]. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe [[Geopolitica]], ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Department of the Treasury | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0628 | vydavateľ = home.treasury.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.<ref name=e15/> Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Petra Procházková, Deník N | odkaz na autora = | titul = Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978794/dorazila-vojna-do-moskvy-co-znamena-smrt-rasputinovej-dcery-pre-putinov-pokojny-spanok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref> == Rodina == Dugin bol ženatý s [[Evgenia Evgenievna Debrianskaja|Evgeniou Debrianskou]], spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s [[Natália Viktorovna Melentievová|Natáliou Melentyevovou]], filozofkou, profesorkou filozofie na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Mal dve deti syna Artura (* 1985) z prvého manželstva, a dcéru Dariu (1992 - 2022). == Publikačná činnosť (výber) == V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel. === České preklady === * ''Velká válka kontinentů'' (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : [[Adam Benjamin Bartoš]], 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar * ''Čtvrtá politická teorie'' (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. === Anglické preklady === * ''Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism''. Arktos London, 2014. 179 S. * ''The fourth political theory''. Arktos London, 2012. 211 S. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aleksandr Dugin}} == Externé odkazy == * [http://4pt.su/cs The Fourth Political Theory (česky)] * [http://www.evrazia.info/ Evrazia.info] * [http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/d/Alexander_Dugin Russia Profile: Alexander Dugin] * [http://www.blisty.cz/art/28591.html Preklad úryvkov z Duginovej knihy ''Filozofia vojny'' (česky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Alexandr Dugin|15835640|ru|Дугин, Александр Гельевич|124989517}} {{DEFAULTSORT:Dugin, Alexander Geljevič}} [[Kategória:Geopolitika]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] 9jo8ax0wq623ko9ufo94zb1a3uwksf6 7428834 7428798 2022-08-22T15:22:34Z Pelex 2483 dopl. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Gelievič Dugin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Aleksandr Dugin 13981126000.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Alexandr Dugin, 2018. | Dátum narodenia = {{dnv|1962|1|7}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[Filozofia|filozof]], [[Politológia|politológ]], profesor, [[Sociológia|sociológ]], [[spisovateľ]] a politik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://dugin.ru/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexandr Gelievič Dugin''' ({{rus|Александр Гельевич Дугин}}; * [[7. január]] [[1962]] [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je [[Rusi|ruský]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Konzervativizmus|konzervatívny]] politik, publicista, [[politológia|politológ]], [[sociológia|sociológ]], [[filozofia|filozof]]. Bývalý profesor [[Lomonosova univerzita|Lomonosovej univerzity]] v Moskve (prepustený v roku 2014<ref name=interpretermag>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) | periodikum = www.interpretermag.com | url = http://www.interpretermag.com/russia-this-week-what-will-be-twitters-fate-in-russia/ | datum prístupu = 2018-10-09 }}</ref>). [[ideológia|Ideológ]] tzv. [[eurázijstvo|eurázijského hnutia]]. Je autorom desiatok [[monografia|monografií]] na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači. == Život == Narodil sa [[7. január]]a [[1962]] v [[Moskva|Moskve]], kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky ([[GRU]]) [[Generálny štáb ozbrojených síl ZSSR|Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR]], kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied. V roku 1979 nastúpil na [[Moskovský letecký inštitút]] (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe [[Dizertačná práca|dizertačnej práce]] predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.<ref name=e15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VIDEO Videohub | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát | url = https://www.e15.cz/zahranicni/alexandr-dugin-ultrakonzervativni-ideolog-a-prava-ruka-putina-ktery-prezil-pokus-o-atentat-1392507 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa stal súčasťou [[Disent|disidentského]] Južinského krúžku spolu s básnikom [[Jevgenii Vsevolodovič Golovin|Jevgeniom Golovinom]], filozofom [[Geidar Džachidovič Džemaľ|Geidarom Džemaľom]] a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]] ([[René Guénon|Guénon]] a [[Julius Evola|Evola]]), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.<ref>LARUELLE, Marlene. ''10 Alexander Dugin and Eurasianism'' In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedgwick | meno = Mark J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 325 | url = | isbn = 978-0-19-087759-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku 1991 začal spolupracovať s [[Alexandr Andrejevič Prochanov|Alexandrom Prochanovom]] v redakcii novín ''Deň'', ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom ''Zavtra'' (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s [[Eduard Limonov|Eduardom Limonovom]] a [[Jegor Letov|Jegorom Letovom]] pri zrode [[Nacionálne boľševická strana Ruska|Nacionálne-boľševickej strany Ruska]] ([[1993]]); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu [[Nacionálne boľševický front|Nacionálne-boľševickému frontu]]. V roku [[2003]] sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]]. Dugin bol tiež poslancom ruskej [[Duma|Štátnej dumy]]. Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei [[Konzervatívna revolúcia|konzervatívnej revolúcie]], ruskom [[Nacionalizmus|nacionalizme]], [[Militarizmus|militarizme]], tradicionalizme (okrem iného podpore [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]), [[Antiliberalizmus|antiliberalizme]], [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizme]] v zmiešaní s [[Marxizmus|marxizmom]] a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]], čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok ''Apológia antifašizmu'', kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ratner | meno = Paul | odkaz na autora = | titul = The Most Dangerous Philosopher in the World | url = https://bigthink.com/paul-ratner/the-dangerous-philosopher-behind-putins-strategy-to-grow-russian-power-at-americas-expense | dátum vydania = 2016-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-09 | vydavateľ = BigThink | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref>[http://www.arcto.ru/modules.php?name=News&file=article&sid=192 А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА] Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.</ref> Tento boj má podľa Dugina [[metafyzika|metafyzický]] a [[mystika|mystický]] rozmer. Vo svojej ústrednej knihe s názvom ''[[Štvrtá politická teória]]'' tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - [[Liberalizmus|liberalizmu]], [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]]/[[Nacizmus|nacizmu]]. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]] a jeho koncept [[Dasein|pobytu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sol Noctis|url=https://solnoctis.sk/kniha/alexandr-dugin-ctvrta-politicka-teorie/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie [[Medzinárodné eurázijské hnutie|Medzinárodného eurázijského hnutia]] (rus. Международное евразийское движение), ktoré sám v roku 2001 založil. Duginovo [[Eurázijstvo|eurázijstvo]] predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej [[nová pravica|novej pravice]]. K pôvodnému eurázijstvu, ktoré vzniklo v medzivojnovom období v kruhoch ruskej emigrácie pridáva prvky [[Boľševik|boľševického]] nacinalizmus, tradíciu pravoslávia a Nietzscheho filosofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurasianismus. Ideologie, která má ovládat dnešní Kreml | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1042674-eurasianismus-ideologie-ktera-ma-ovladat-dnesni-kreml | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podľa [[Anton Volodymyrovič Šechovcov|Šchovcova]] „''je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický [[Nový svetový poriadok (politika)|nový svetový poriadok]]' (predovšetkým [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe | url = https://www.mod-langs.ox.ac.uk/russian/nationalism/shekhovtsov2.html | vydavateľ = mod-langs.ox.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]] k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], ktorý však uňho klesol "stratou [[Ukrajina|Ukrajiny]]", keď nezasiahol pri tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]]. V roku [[2008]] pri [[Vojna v Južnom Osetsku|vojne v Južnom Osetsku]], sa vyslovil pre obsadenie [[Gruzínsko|Gruzínska]] a zriadenie proruskej vlády.<ref>[http://www.nr2.ru/center/190299.html Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал] Novyj region, 8. 8. 2008.</ref> Dugin je považovaný za neoficiálneho ideológa strany [[Jednotné Rusko]].<ref name=konservatizm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin / Александр Дугин | url = http://konservatizm.org/dugin.xhtml | vydavateľ = konservatizm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od septembra 2008 pôsobil ako profesor [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity]] a riaditeľom Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.<ref name=konservatizm/>. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.<ref name=interpretermag/> Dugin neskôr počas [[Vojna na východe Ukrajiny|vojny na Donbase]] prostredníctvom svojho [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]] regrutoval [[dobrovoľník]]ov pre pro-ruských separatistov na [[Donecká panva|Donbase]]. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe [[Geopolitica]], ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Department of the Treasury | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0628 | vydavateľ = home.treasury.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.<ref name=e15/> Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Petra Procházková, Deník N | odkaz na autora = | titul = Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978794/dorazila-vojna-do-moskvy-co-znamena-smrt-rasputinovej-dcery-pre-putinov-pokojny-spanok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref> == Rodina == Dugin bol ženatý s [[Evgenia Evgenievna Debrianskaja|Evgeniou Debrianskou]], spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s [[Natália Viktorovna Melentievová|Natáliou Melentyevovou]], filozofkou, profesorkou filozofie na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Mal dve deti syna Artura (* 1985) z prvého manželstva, a dcéru Dariu (1992 - 2022). == Publikačná činnosť (výber) == V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel. === České preklady === * ''Velká válka kontinentů'' (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : [[Adam Benjamin Bartoš]], 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar * ''Čtvrtá politická teorie'' (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. === Anglické preklady === * ''Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism''. Arktos London, 2014. 179 S. * ''The fourth political theory''. Arktos London, 2012. 211 S. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aleksandr Dugin}} == Externé odkazy == * [http://4pt.su/cs The Fourth Political Theory (česky)] * [http://www.evrazia.info/ Evrazia.info] * [http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/d/Alexander_Dugin Russia Profile: Alexander Dugin] * [http://www.blisty.cz/art/28591.html Preklad úryvkov z Duginovej knihy ''Filozofia vojny'' (česky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Alexandr Dugin|15835640|ru|Дугин, Александр Гельевич|124989517}} {{DEFAULTSORT:Dugin, Alexander Geljevič}} [[Kategória:Geopolitika]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] rus6lj52ls5505c1bcga3vry7sc6v44 7428993 7428834 2022-08-22T20:05:36Z Pelex 2483 /* Život */ preklep wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Gelievič Dugin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Aleksandr Dugin 13981126000.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Alexandr Dugin, 2018. | Dátum narodenia = {{dnv|1962|1|7}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[Filozofia|filozof]], [[Politológia|politológ]], profesor, [[Sociológia|sociológ]], [[spisovateľ]] a politik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://dugin.ru/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexandr Gelievič Dugin''' ({{rus|Александр Гельевич Дугин}}; * [[7. január]] [[1962]] [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je [[Rusi|ruský]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Konzervativizmus|konzervatívny]] politik, publicista, [[politológia|politológ]], [[sociológia|sociológ]], [[filozofia|filozof]]. Bývalý profesor [[Lomonosova univerzita|Lomonosovej univerzity]] v Moskve (prepustený v roku 2014<ref name=interpretermag>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) | periodikum = www.interpretermag.com | url = http://www.interpretermag.com/russia-this-week-what-will-be-twitters-fate-in-russia/ | datum prístupu = 2018-10-09 }}</ref>). [[ideológia|Ideológ]] tzv. [[eurázijstvo|eurázijského hnutia]]. Je autorom desiatok [[monografia|monografií]] na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači. == Život == Narodil sa [[7. január]]a [[1962]] v [[Moskva|Moskve]], kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky ([[GRU]]) [[Generálny štáb ozbrojených síl ZSSR|Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR]], kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied. V roku 1979 nastúpil na [[Moskovský letecký inštitút]] (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe [[Dizertačná práca|dizertačnej práce]] predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.<ref name=e15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VIDEO Videohub | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát | url = https://www.e15.cz/zahranicni/alexandr-dugin-ultrakonzervativni-ideolog-a-prava-ruka-putina-ktery-prezil-pokus-o-atentat-1392507 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa stal súčasťou [[Disent|disidentského]] Južinského krúžku spolu s básnikom [[Jevgenii Vsevolodovič Golovin|Jevgeniom Golovinom]], filozofom [[Geidar Džachidovič Džemaľ|Geidarom Džemaľom]] a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]] ([[René Guénon|Guénon]] a [[Julius Evola|Evola]]), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.<ref>LARUELLE, Marlene. ''10 Alexander Dugin and Eurasianism'' In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedgwick | meno = Mark J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 325 | url = | isbn = 978-0-19-087759-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku 1991 začal spolupracovať s [[Alexandr Andrejevič Prochanov|Alexandrom Prochanovom]] v redakcii novín ''Deň'', ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom ''Zavtra'' (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s [[Eduard Limonov|Eduardom Limonovom]] a [[Jegor Letov|Jegorom Letovom]] pri zrode [[Nacionálne boľševická strana Ruska|Nacionálne-boľševickej strany Ruska]] ([[1993]]); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu [[Nacionálne boľševický front|Nacionálne-boľševickému frontu]]. V roku [[2003]] sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]]. Dugin bol tiež poslancom ruskej [[Duma|Štátnej dumy]]. Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei [[Konzervatívna revolúcia|konzervatívnej revolúcie]], ruskom [[Nacionalizmus|nacionalizme]], [[Militarizmus|militarizme]], tradicionalizme (okrem iného podpore [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]), [[Antiliberalizmus|antiliberalizme]], [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizme]] v zmiešaní s [[Marxizmus|marxizmom]] a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]], čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok ''Apológia antifašizmu'', kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ratner | meno = Paul | odkaz na autora = | titul = The Most Dangerous Philosopher in the World | url = https://bigthink.com/paul-ratner/the-dangerous-philosopher-behind-putins-strategy-to-grow-russian-power-at-americas-expense | dátum vydania = 2016-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-09 | vydavateľ = BigThink | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref>[http://www.arcto.ru/modules.php?name=News&file=article&sid=192 А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА] Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.</ref> Tento boj má podľa Dugina [[metafyzika|metafyzický]] a [[mystika|mystický]] rozmer. Vo svojej ústrednej knihe s názvom ''[[Štvrtá politická teória]]'' tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - [[Liberalizmus|liberalizmu]], [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]]/[[Nacizmus|nacizmu]]. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]] a jeho koncept [[Dasein|pobytu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sol Noctis|url=https://solnoctis.sk/kniha/alexandr-dugin-ctvrta-politicka-teorie/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie [[Medzinárodné eurázijské hnutie|Medzinárodného eurázijského hnutia]] (rus. Международное евразийское движение), ktoré sám v roku 2001 založil. Duginovo [[Eurázijstvo|eurázijstvo]] predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej [[nová pravica|novej pravice]]. K pôvodnému eurázijstvu, ktoré vzniklo v medzivojnovom období v kruhoch ruskej emigrácie pridáva prvky [[Boľševik|boľševického]] nacinalizmus, tradíciu pravoslávia a Nietzscheho filozofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurasianismus. Ideologie, která má ovládat dnešní Kreml | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1042674-eurasianismus-ideologie-ktera-ma-ovladat-dnesni-kreml | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podľa [[Anton Volodymyrovič Šechovcov|Šchovcova]] „''je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický [[Nový svetový poriadok (politika)|nový svetový poriadok]]' (predovšetkým [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe | url = https://www.mod-langs.ox.ac.uk/russian/nationalism/shekhovtsov2.html | vydavateľ = mod-langs.ox.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]] k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], ktorý však uňho klesol "stratou [[Ukrajina|Ukrajiny]]", keď nezasiahol pri tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]]. V roku [[2008]] pri [[Vojna v Južnom Osetsku|vojne v Južnom Osetsku]], sa vyslovil pre obsadenie [[Gruzínsko|Gruzínska]] a zriadenie proruskej vlády.<ref>[http://www.nr2.ru/center/190299.html Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал] Novyj region, 8. 8. 2008.</ref> Dugin je považovaný za neoficiálneho ideológa strany [[Jednotné Rusko]].<ref name=konservatizm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin / Александр Дугин | url = http://konservatizm.org/dugin.xhtml | vydavateľ = konservatizm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od septembra 2008 pôsobil ako profesor [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity]] a riaditeľom Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.<ref name=konservatizm/>. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.<ref name=interpretermag/> Dugin neskôr počas [[Vojna na východe Ukrajiny|vojny na Donbase]] prostredníctvom svojho [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]] regrutoval [[dobrovoľník]]ov pre pro-ruských separatistov na [[Donecká panva|Donbase]]. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe [[Geopolitica]], ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Department of the Treasury | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0628 | vydavateľ = home.treasury.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.<ref name=e15/> Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Petra Procházková, Deník N | odkaz na autora = | titul = Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978794/dorazila-vojna-do-moskvy-co-znamena-smrt-rasputinovej-dcery-pre-putinov-pokojny-spanok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref> == Rodina == Dugin bol ženatý s [[Evgenia Evgenievna Debrianskaja|Evgeniou Debrianskou]], spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s [[Natália Viktorovna Melentievová|Natáliou Melentyevovou]], filozofkou, profesorkou filozofie na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Mal dve deti syna Artura (* 1985) z prvého manželstva, a dcéru Dariu (1992 - 2022). == Publikačná činnosť (výber) == V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel. === České preklady === * ''Velká válka kontinentů'' (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : [[Adam Benjamin Bartoš]], 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar * ''Čtvrtá politická teorie'' (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. === Anglické preklady === * ''Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism''. Arktos London, 2014. 179 S. * ''The fourth political theory''. Arktos London, 2012. 211 S. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aleksandr Dugin}} == Externé odkazy == * [http://4pt.su/cs The Fourth Political Theory (česky)] * [http://www.evrazia.info/ Evrazia.info] * [http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/d/Alexander_Dugin Russia Profile: Alexander Dugin] * [http://www.blisty.cz/art/28591.html Preklad úryvkov z Duginovej knihy ''Filozofia vojny'' (česky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Alexandr Dugin|15835640|ru|Дугин, Александр Гельевич|124989517}} {{DEFAULTSORT:Dugin, Alexander Geljevič}} [[Kategória:Geopolitika]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] sagwfrcwcpqq55c9pvk7wo0ba7ye4rd 7428994 7428993 2022-08-22T20:06:50Z Pelex 2483 /* Život */ fix wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Gelievič Dugin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Aleksandr Dugin 13981126000.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Alexandr Dugin, 2018. | Dátum narodenia = {{dnv|1962|1|7}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[Filozofia|filozof]], [[Politológia|politológ]], profesor, [[Sociológia|sociológ]], [[spisovateľ]] a politik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://dugin.ru/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexandr Gelievič Dugin''' ({{rus|Александр Гельевич Дугин}}; * [[7. január]] [[1962]] [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je [[Rusi|ruský]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Konzervativizmus|konzervatívny]] politik, publicista, [[politológia|politológ]], [[sociológia|sociológ]], [[filozofia|filozof]]. Bývalý profesor [[Lomonosova univerzita|Lomonosovej univerzity]] v Moskve (prepustený v roku 2014<ref name=interpretermag>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) | periodikum = www.interpretermag.com | url = http://www.interpretermag.com/russia-this-week-what-will-be-twitters-fate-in-russia/ | datum prístupu = 2018-10-09 }}</ref>). [[ideológia|Ideológ]] tzv. [[eurázijstvo|eurázijského hnutia]]. Je autorom desiatok [[monografia|monografií]] na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači. == Život == Narodil sa [[7. január]]a [[1962]] v [[Moskva|Moskve]], kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky ([[GRU]]) [[Generálny štáb ozbrojených síl ZSSR|Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR]], kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied. V roku 1979 nastúpil na [[Moskovský letecký inštitút]] (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe [[Dizertačná práca|dizertačnej práce]] predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.<ref name=e15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VIDEO Videohub | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát | url = https://www.e15.cz/zahranicni/alexandr-dugin-ultrakonzervativni-ideolog-a-prava-ruka-putina-ktery-prezil-pokus-o-atentat-1392507 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa stal súčasťou [[Disent|disidentského]] Južinského krúžku spolu s básnikom [[Jevgenii Vsevolodovič Golovin|Jevgeniom Golovinom]], filozofom [[Geidar Džachidovič Džemaľ|Geidarom Džemaľom]] a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]] ([[René Guénon|Guénon]] a [[Julius Evola|Evola]]), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.<ref>LARUELLE, Marlene. ''10 Alexander Dugin and Eurasianism'' In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedgwick | meno = Mark J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 325 | url = | isbn = 978-0-19-087759-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku 1991 začal spolupracovať s [[Alexandr Andrejevič Prochanov|Alexandrom Prochanovom]] v redakcii novín ''Deň'', ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom ''Zavtra'' (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s [[Eduard Limonov|Eduardom Limonovom]] a [[Jegor Letov|Jegorom Letovom]] pri zrode [[Nacionálne boľševická strana Ruska|Nacionálne-boľševickej strany Ruska]] ([[1993]]); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu [[Nacionálne boľševický front|Nacionálne-boľševickému frontu]]. V roku [[2003]] sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]]. Dugin bol tiež poslancom ruskej [[Duma|Štátnej dumy]]. Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei [[Konzervatívna revolúcia|konzervatívnej revolúcie]], ruskom [[Nacionalizmus|nacionalizme]], [[Militarizmus|militarizme]], tradicionalizme (okrem iného podpore [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]), [[Antiliberalizmus|antiliberalizme]], [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizme]] v zmiešaní s [[Marxizmus|marxizmom]] a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]], čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok ''Apológia antifašizmu'', kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ratner | meno = Paul | odkaz na autora = | titul = The Most Dangerous Philosopher in the World | url = https://bigthink.com/paul-ratner/the-dangerous-philosopher-behind-putins-strategy-to-grow-russian-power-at-americas-expense | dátum vydania = 2016-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-09 | vydavateľ = BigThink | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref>[http://www.arcto.ru/modules.php?name=News&file=article&sid=192 А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА] Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.</ref> Tento boj má podľa Dugina [[metafyzika|metafyzický]] a [[mystika|mystický]] rozmer. Vo svojej ústrednej knihe s názvom ''[[Štvrtá politická teória]]'' tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - [[Liberalizmus|liberalizmu]], [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]]/[[Nacizmus|nacizmu]]. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]] a jeho koncept [[Dasein|pobytu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sol Noctis|url=https://solnoctis.sk/kniha/alexandr-dugin-ctvrta-politicka-teorie/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie [[Medzinárodné eurázijské hnutie|Medzinárodného eurázijského hnutia]] (rus. Международное евразийское движение), ktoré sám v roku 2001 založil. Duginovo [[Eurázijstvo|eurázijstvo]] predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej [[nová pravica|novej pravice]]. K pôvodnému eurázijstvu, ktoré vzniklo v medzivojnovom období v kruhoch ruskej emigrácie pridáva prvky [[Boľševik|boľševického]] nacinalizmus, tradíciu pravoslávia a Nietzscheho filozofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurasianismus. Ideologie, která má ovládat dnešní Kreml | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1042674-eurasianismus-ideologie-ktera-ma-ovladat-dnesni-kreml | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podľa [[Anton Volodymyrovič Šechovcov|Šchovcova]] „''je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický [[Nový svetový poriadok (politika)|nový svetový poriadok]]' (predovšetkým [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe | url = https://www.mod-langs.ox.ac.uk/russian/nationalism/shekhovtsov2.html | vydavateľ = mod-langs.ox.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]] k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], ktorý však uňho klesol "stratou [[Ukrajina|Ukrajiny]]", keď nezasiahol pri tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]]. V roku [[2008]] pri [[Vojna v Južnom Osetsku|vojne v Južnom Osetsku]], sa vyslovil pre obsadenie [[Gruzínsko|Gruzínska]] a zriadenie proruskej vlády.<ref>[http://www.nr2.ru/center/190299.html Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал] Novyj region, 8. 8. 2008.</ref> Dugin je považovaný za neoficiálneho ideológa strany [[Jednotné Rusko]].<ref name=konservatizm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin / Александр Дугин | url = http://konservatizm.org/dugin.xhtml | vydavateľ = konservatizm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od septembra 2008 pôsobil ako profesor [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity]] a riaditeľ Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.<ref name=konservatizm/>. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.<ref name=interpretermag/> Dugin neskôr počas [[Vojna na východe Ukrajiny|vojny na Donbase]] prostredníctvom svojho [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]] regrutoval [[dobrovoľník]]ov pre pro-ruských separatistov na [[Donecká panva|Donbase]]. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe [[Geopolitica]], ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Department of the Treasury | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0628 | vydavateľ = home.treasury.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.<ref name=e15/> Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Petra Procházková, Deník N | odkaz na autora = | titul = Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978794/dorazila-vojna-do-moskvy-co-znamena-smrt-rasputinovej-dcery-pre-putinov-pokojny-spanok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref> == Rodina == Dugin bol ženatý s [[Evgenia Evgenievna Debrianskaja|Evgeniou Debrianskou]], spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s [[Natália Viktorovna Melentievová|Natáliou Melentyevovou]], filozofkou, profesorkou filozofie na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Mal dve deti syna Artura (* 1985) z prvého manželstva, a dcéru Dariu (1992 - 2022). == Publikačná činnosť (výber) == V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel. === České preklady === * ''Velká válka kontinentů'' (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : [[Adam Benjamin Bartoš]], 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar * ''Čtvrtá politická teorie'' (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. === Anglické preklady === * ''Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism''. Arktos London, 2014. 179 S. * ''The fourth political theory''. Arktos London, 2012. 211 S. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aleksandr Dugin}} == Externé odkazy == * [http://4pt.su/cs The Fourth Political Theory (česky)] * [http://www.evrazia.info/ Evrazia.info] * [http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/d/Alexander_Dugin Russia Profile: Alexander Dugin] * [http://www.blisty.cz/art/28591.html Preklad úryvkov z Duginovej knihy ''Filozofia vojny'' (česky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Alexandr Dugin|15835640|ru|Дугин, Александр Гельевич|124989517}} {{DEFAULTSORT:Dugin, Alexander Geljevič}} [[Kategória:Geopolitika]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] 43mbja919e19h89tbbxnxh69ouudodt 7428995 7428994 2022-08-22T20:08:21Z Pelex 2483 /* Rodina */ fix wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Gelievič Dugin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Aleksandr Dugin 13981126000.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Alexandr Dugin, 2018. | Dátum narodenia = {{dnv|1962|1|7}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[Filozofia|filozof]], [[Politológia|politológ]], profesor, [[Sociológia|sociológ]], [[spisovateľ]] a politik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://dugin.ru/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexandr Gelievič Dugin''' ({{rus|Александр Гельевич Дугин}}; * [[7. január]] [[1962]] [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je [[Rusi|ruský]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Konzervativizmus|konzervatívny]] politik, publicista, [[politológia|politológ]], [[sociológia|sociológ]], [[filozofia|filozof]]. Bývalý profesor [[Lomonosova univerzita|Lomonosovej univerzity]] v Moskve (prepustený v roku 2014<ref name=interpretermag>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) | periodikum = www.interpretermag.com | url = http://www.interpretermag.com/russia-this-week-what-will-be-twitters-fate-in-russia/ | datum prístupu = 2018-10-09 }}</ref>). [[ideológia|Ideológ]] tzv. [[eurázijstvo|eurázijského hnutia]]. Je autorom desiatok [[monografia|monografií]] na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači. == Život == Narodil sa [[7. január]]a [[1962]] v [[Moskva|Moskve]], kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky ([[GRU]]) [[Generálny štáb ozbrojených síl ZSSR|Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR]], kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied. V roku 1979 nastúpil na [[Moskovský letecký inštitút]] (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe [[Dizertačná práca|dizertačnej práce]] predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.<ref name=e15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VIDEO Videohub | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát | url = https://www.e15.cz/zahranicni/alexandr-dugin-ultrakonzervativni-ideolog-a-prava-ruka-putina-ktery-prezil-pokus-o-atentat-1392507 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa stal súčasťou [[Disent|disidentského]] Južinského krúžku spolu s básnikom [[Jevgenii Vsevolodovič Golovin|Jevgeniom Golovinom]], filozofom [[Geidar Džachidovič Džemaľ|Geidarom Džemaľom]] a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]] ([[René Guénon|Guénon]] a [[Julius Evola|Evola]]), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.<ref>LARUELLE, Marlene. ''10 Alexander Dugin and Eurasianism'' In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedgwick | meno = Mark J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 325 | url = | isbn = 978-0-19-087759-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku 1991 začal spolupracovať s [[Alexandr Andrejevič Prochanov|Alexandrom Prochanovom]] v redakcii novín ''Deň'', ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom ''Zavtra'' (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s [[Eduard Limonov|Eduardom Limonovom]] a [[Jegor Letov|Jegorom Letovom]] pri zrode [[Nacionálne boľševická strana Ruska|Nacionálne-boľševickej strany Ruska]] ([[1993]]); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu [[Nacionálne boľševický front|Nacionálne-boľševickému frontu]]. V roku [[2003]] sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]]. Dugin bol tiež poslancom ruskej [[Duma|Štátnej dumy]]. Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei [[Konzervatívna revolúcia|konzervatívnej revolúcie]], ruskom [[Nacionalizmus|nacionalizme]], [[Militarizmus|militarizme]], tradicionalizme (okrem iného podpore [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]), [[Antiliberalizmus|antiliberalizme]], [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizme]] v zmiešaní s [[Marxizmus|marxizmom]] a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]], čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok ''Apológia antifašizmu'', kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ratner | meno = Paul | odkaz na autora = | titul = The Most Dangerous Philosopher in the World | url = https://bigthink.com/paul-ratner/the-dangerous-philosopher-behind-putins-strategy-to-grow-russian-power-at-americas-expense | dátum vydania = 2016-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-09 | vydavateľ = BigThink | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref>[http://www.arcto.ru/modules.php?name=News&file=article&sid=192 А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА] Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.</ref> Tento boj má podľa Dugina [[metafyzika|metafyzický]] a [[mystika|mystický]] rozmer. Vo svojej ústrednej knihe s názvom ''[[Štvrtá politická teória]]'' tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - [[Liberalizmus|liberalizmu]], [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]]/[[Nacizmus|nacizmu]]. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]] a jeho koncept [[Dasein|pobytu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sol Noctis|url=https://solnoctis.sk/kniha/alexandr-dugin-ctvrta-politicka-teorie/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie [[Medzinárodné eurázijské hnutie|Medzinárodného eurázijského hnutia]] (rus. Международное евразийское движение), ktoré sám v roku 2001 založil. Duginovo [[Eurázijstvo|eurázijstvo]] predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej [[nová pravica|novej pravice]]. K pôvodnému eurázijstvu, ktoré vzniklo v medzivojnovom období v kruhoch ruskej emigrácie pridáva prvky [[Boľševik|boľševického]] nacinalizmus, tradíciu pravoslávia a Nietzscheho filozofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurasianismus. Ideologie, která má ovládat dnešní Kreml | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1042674-eurasianismus-ideologie-ktera-ma-ovladat-dnesni-kreml | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podľa [[Anton Volodymyrovič Šechovcov|Šchovcova]] „''je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický [[Nový svetový poriadok (politika)|nový svetový poriadok]]' (predovšetkým [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe | url = https://www.mod-langs.ox.ac.uk/russian/nationalism/shekhovtsov2.html | vydavateľ = mod-langs.ox.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]] k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], ktorý však uňho klesol "stratou [[Ukrajina|Ukrajiny]]", keď nezasiahol pri tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]]. V roku [[2008]] pri [[Vojna v Južnom Osetsku|vojne v Južnom Osetsku]], sa vyslovil pre obsadenie [[Gruzínsko|Gruzínska]] a zriadenie proruskej vlády.<ref>[http://www.nr2.ru/center/190299.html Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал] Novyj region, 8. 8. 2008.</ref> Dugin je považovaný za neoficiálneho ideológa strany [[Jednotné Rusko]].<ref name=konservatizm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin / Александр Дугин | url = http://konservatizm.org/dugin.xhtml | vydavateľ = konservatizm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od septembra 2008 pôsobil ako profesor [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity]] a riaditeľ Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.<ref name=konservatizm/>. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.<ref name=interpretermag/> Dugin neskôr počas [[Vojna na východe Ukrajiny|vojny na Donbase]] prostredníctvom svojho [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]] regrutoval [[dobrovoľník]]ov pre pro-ruských separatistov na [[Donecká panva|Donbase]]. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe [[Geopolitica]], ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Department of the Treasury | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0628 | vydavateľ = home.treasury.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.<ref name=e15/> Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Petra Procházková, Deník N | odkaz na autora = | titul = Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978794/dorazila-vojna-do-moskvy-co-znamena-smrt-rasputinovej-dcery-pre-putinov-pokojny-spanok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref> == Rodina == Dugin bol ženatý s [[Evgenia Evgenievna Debrianskaja|Evgeniou Debrianskou]], spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s [[Natália Viktorovna Melentievová|Natáliou Melentievovou]], filozofkou, profesorkou filozofie na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Mal dve deti syna Artura (* 1985, z prvého manželstva), a dcéru Dariu (1992 - 2022). == Publikačná činnosť (výber) == V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel. === České preklady === * ''Velká válka kontinentů'' (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : [[Adam Benjamin Bartoš]], 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar * ''Čtvrtá politická teorie'' (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. === Anglické preklady === * ''Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism''. Arktos London, 2014. 179 S. * ''The fourth political theory''. Arktos London, 2012. 211 S. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aleksandr Dugin}} == Externé odkazy == * [http://4pt.su/cs The Fourth Political Theory (česky)] * [http://www.evrazia.info/ Evrazia.info] * [http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/d/Alexander_Dugin Russia Profile: Alexander Dugin] * [http://www.blisty.cz/art/28591.html Preklad úryvkov z Duginovej knihy ''Filozofia vojny'' (česky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Alexandr Dugin|15835640|ru|Дугин, Александр Гельевич|124989517}} {{DEFAULTSORT:Dugin, Alexander Geljevič}} [[Kategória:Geopolitika]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] 00k69cercms09cmc5ms9sgqhp5c09ai Alexandr Leonovič Kemurdžian 0 628825 7428960 7423763 2022-08-22T19:24:40Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alexandr Kemurdžian |Portrét = Alexander Kemurdzhian 2021 stamp of Armenia.jpg |Popis osoby = sovietsky konštruktér |Dátum narodenia = [[4. október]] [[1921]] |Miesto narodenia = [[Vladikavkaz]], [[Horská autonómna sovietska socialistická republika|Horská ASSR]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] (dnešné [[Rusko]]) |Dátum úmrtia = {{dúv|2003|2|24|1921|10|4}} |Miesto úmrtia = [[Petrohrad]], Rusko |Profesia = konštruktér kozmických vozidiel }} '''Alexandr Leonovič Kemurdžian''' (* [[4. október]] [[1921]], [[Vladikavkaz]] – † [[24. február]] [[2003]], [[Petrohrad]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] konštruktér, zakladateľ vedeckej školy kozmickej dopravy, tvorca prvých planetárnych roverov, mesačných vozidiel [[Lunochod]]. Doktor technických vied (1971), profesor (1977), laureát Leninovej ceny (1973). == Život == Kemurdžian sa narodil v roku [[1921]] do [[Arméni|arménskej]] rodiny vo [[Vladikavkaz]]e, kde sa zrovna nachádzali jeho rodičia počas [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]]. Väčšinu detstva prežil v [[Baku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Александр Леонович Кемурджиан – главный конструктор самоходного шасси «Лунохода». Моменты жизни | url = http://ivak.spb.ru/scientist/aleksandr-kemurdzhian-glavnyj-konstruktor-samoxodnogo-shassi-lunoxoda.html | vydavateľ = ivak.spb.ru | dátum vydania = 2016-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1940 začal študovať v [[Moskva|Moskve]] na Baumanovej vyššej technickej škole. V roku 1942 sa prihlásil ako dobrovoľník do červenej armády. Bojoval v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] ako letec. V rokoch 1943 - 1945 sa zúčastnil viacerých bojových operácií od [[Kurská bitka|bitky pri Kursku]] po boje v [[Pomoransko|Pomoransku]]. V roku 1951 ukončil štúdium na Dopravnej fakulte Moskovskej štátnej technickej univerzity N. Baumana a a nastúpil na miesto vo VNII-100 (VNIITransmaš) v [[Leningrad]]e. V roku 1959 bol menovaný za vedúceho oddelenia nových princípov pohybu. Zaoberal sa tvorbou vzduchových vankúšov a vznášadiel, vrátane vojenského vznášadla známeho pod krycím označením [[Objekt 760]]. V rokoch 1963 - 1973 viedol Kemurdžian vývoj a konštrukciu samohybného automatického podvozku autonómnych mesačných sond. Pod jeho vedením sa vytvorili základy navrhovania planetárnych sond ako robotických kozmických vozidiel ([[Rover (prieskum vesmíru)|roverov]]) a vznikli prvé planetárne rovery na svete, pre misie [[Lunochod]], ako aj rover pre misiu na satelit Marsu [[Fobos (mesiac)|Fobos]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Неземные машины: Под Питером | url = https://www.popmech.ru/technologies/6318-nezemnye-mashiny-pod-piterom/ | vydavateľ = popmech.ru | dátum vydania = 2007-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Účastnil sa na likvidácií havárie [[Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina|Černobyľskej jadrovej elektrárne]]. Jeho úlohou bolo zhodnotiť pracovné podmienky dopravných prostriedkov na mieste likvidácie havárie. Na základe skúseností získaných pri prácach na planétových roveroch bol v krátkom čase vytvorený diaľkovo riadený špecializovaný dopravný robot STR-1, ktorý poskytol pri likvidácii havárie značnú pomoc. Dva tieto roboty sa podieľali na odpratávaní trosiek a odstránení viac ako 90 ton rádioaktívnych materiálov. Zomrel v roku 2003 v Petrohrade. Bol pochovaný na Smolenskskom arménskom cintoríne na ostrove Dekabristov v Petrohrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Космический мемориал, А.Л. Кемурджиан | url = http://sm.evg-rumjantsev.ru/desingers/kemurjian.html | vydavateľ = sm.evg-rumjantsev.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|ru|Кемурджиан, Александр Леонович|94876726}} {{DEFAULTSORT:Kerurdžian, Alexand Leonovič}} [[Kategória:Sovietski konštruktéri]] [[Kategória:Arménski konštruktéri]] [[Kategória:Ruskí konštruktéri]] [[Kategória:Osobnosti z Vladikavkazu]] jkvtro0430ss8xxpuw0bt8acs7uq47s Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj 0 631480 7428957 7425346 2022-08-22T19:22:20Z 84.245.120.20 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] bývalí prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] ezhde6vykkc8ico29l28h8latmvhgpe 7428986 7428957 2022-08-22T19:57:08Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/84.245.120.20|84.245.120.20]] ([[User_talk:84.245.120.20|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od V&ltz wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] 9whtqxh39fyay3qmajfa1jy1js6j5vh 7429004 7428986 2022-08-22T20:26:51Z 84.245.121.219 Doplnený obsah wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj (fašista) | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = fašisti z Kyjeva | Alma mater = [[Kyjevská národnosocialistická ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg, šašo | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor, šašo a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] htsuyh8yf201trw65uomifnvpl9ku97 7429010 7429004 2022-08-22T20:32:42Z Vasiľ 2806 Revízia 7429004 používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.219|84.245.121.219]] ([[User talk:84.245.121.219|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] 9whtqxh39fyay3qmajfa1jy1js6j5vh 7429020 7429010 2022-08-22T20:48:38Z 84.245.121.219 Doplnené informácie, odstraňovanie vandalizmu wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Posledný | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = Ukončené | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Narodnosocialisticka strana ukrajinského fašizmu | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Jaro Naď | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = www.kokoti.sk | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista,šašo a televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] 8yz2ru1fhvn7ohscwz58lyivofa664w 7429022 7429020 2022-08-22T20:49:33Z Vasiľ 2806 Revízia 7429020 používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.219|84.245.121.219]] ([[User talk:84.245.121.219|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] 9whtqxh39fyay3qmajfa1jy1js6j5vh Ján Andel 0 638048 7428929 7227577 2022-08-22T18:42:16Z Bojars 6357 /* Dielo */ + CD wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Andel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. jún]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Valča]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|2003|10|11|1919|06|22}} | Miesto úmrtia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, prozaik, výtvarník a grafik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ján Andel''' (* [[22. jún]] [[1919]], [[Valča]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] – † [[11. október]] [[2003]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]) bol [[Slováci|slovenský]] spisovateľ a [[prozaik]], výtvarník a grafik, ktorý sa svojou tvorbou zameriaval predovšetkým na deti a mládež. == Dielo == *''Hrebenárik'' (1946) *''Z nášho kraja'' (1946) *''Po stopách lasice'' (1946) *''Za našou dedinkou'' (1950) *''Čarovný koberec'' (1950) *''Náš chlebík'' *''Pichuľko'' *''O našich hračkách'' *''Deti detičky, berte krhličky'' *''V tom zelenom lese'' *''Čerešničky'' *''Vrabček a kolobežka'' *''Klásky'' (1986, 1987, 1988) *''O zvieratkách'' *''Kytička radostí (výber z diela)'' *''Kohútik hrebenárik'' (upravené vydanie z roku 1946) *''Veselé dni'' * ''[[Išla myška briežkom]]'', [[hudobné vyvdavateľstvo]] [[Musica]], CD (1996), spoluautor textov detského albumu == Iné projekty == {{Projekt|q=Ján Andel|commonscat=Ján Andel}} {{Literárny výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Andel, Ján}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Valče]] qlvvciaoxu0jba5ukwo8oxjce1kct8f 7428930 7428929 2022-08-22T18:43:17Z Bojars 6357 opravy wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Andel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. jún]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Valča]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|2003|10|11|1919|06|22}} | Miesto úmrtia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, prozaik, výtvarník a grafik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ján Andel''' (* [[22. jún]] [[1919]], [[Valča]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] – † [[11. október]] [[2003]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]) bol [[Slováci|slovenský]] spisovateľ a [[prozaik]], výtvarník a grafik, ktorý sa svojou tvorbou zameriaval predovšetkým na deti a mládež. == Dielo == *''Hrebenárik'' (1946) *''Z nášho kraja'' (1946) *''Po stopách lasice'' (1946) *''Za našou dedinkou'' (1950) *''Čarovný koberec'' (1950) *''Náš chlebík'' *''Pichuľko'' *''O našich hračkách'' *''Deti detičky, berte krhličky'' *''V tom zelenom lese'' *''Čerešničky'' *''Vrabček a kolobežka'' *''Klásky'' (1986, 1987, 1988) *''O zvieratkách'' *''Kytička radostí (výber z diela)'' *''Kohútik hrebenárik'' (upravené vydanie z roku 1946) *''Veselé dni'' * ''[[Išla myška briežkom]]'', [[hudobné vydavateľstvo]] [[Musica]], [[Kompaktný disk|CD]] ([[1996]]), spoluautor textov detského albumu == Iné projekty == {{Projekt|q=Ján Andel|commonscat=Ján Andel}} {{Literárny výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Andel, Ján}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Valče]] 0vpnaibwu8u8innpcoc98qmlykp6o7r Anna Verešová 0 642598 7428914 7061102 2022-08-22T18:15:35Z Veravereš 167975 oprava nesprávnych informácií a aktualizácia článku wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Anna Verešová (2019).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupitešstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Koniec obdobia2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Konská (okres Žilina)|Konská]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] (od 2019) | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Dušan Vereš | Partner = | Deti = 5 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda [[Alojz Hlina]]]] Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> ktoré bolo neplatné pre nízku účasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018. Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]],<ref name=":3" /> kde vytvorila projekt ''Rodinných poradní pre jednotlivca, pár a rodinu'', ktorý ministerstvo spustilo v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinné poradne bezplatne pomôžu rodinám i jednotlivcom pri riešení problémov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rodinne-poradne-bezplatne-pomozu-rodinam-jednotlivcom-pri-rieseni-problemov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] oyw72jowq4e56o139ipgc01kd2zdaql 7428917 7428914 2022-08-22T18:23:01Z Veravereš 167975 aktualizácia infoboxu politik wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Portrét = Anna Verešová (2019).jpg | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Manžel = Dušan Vereš | Deti = 5 | Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]] | Poradie3 = Súčasná | Začiatok obdobia3 = [[2020]] }} [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda [[Alojz Hlina]]]] Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> ktoré bolo neplatné pre nízku účasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018. Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]],<ref name=":3" /> kde vytvorila projekt ''Rodinných poradní pre jednotlivca, pár a rodinu'', ktorý ministerstvo spustilo v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinné poradne bezplatne pomôžu rodinám i jednotlivcom pri riešení problémov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rodinne-poradne-bezplatne-pomozu-rodinam-jednotlivcom-pri-rieseni-problemov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] olp22emrjros2h33tnl5a4j8zp8pn2v 7428921 7428917 2022-08-22T18:29:48Z Veravereš 167975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Portrét = Anna Verešová (2019).jpg | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Manžel = Dušan Vereš | Deti = 5 | Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]] | Poradie3 = Súčasná | Začiatok obdobia3 = [[2020]] }} [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda [[Alojz Hlina]]]] Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> ktoré bolo neplatné pre nízku účasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018. Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]],<ref name=":3" /> kde vytvorila projekt ''Rodinných poradní pre jednotlivca, pár a rodinu'', ktorý ministerstvo spustilo v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinné poradne bezplatne pomôžu rodinám i jednotlivcom pri riešení problémov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rodinne-poradne-bezplatne-pomozu-rodinam-jednotlivcom-pri-rieseni-problemov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] nw6uwcmcbfmwx4fuck6xwz8uyfuuttl 7428923 7428921 2022-08-22T18:33:13Z Veravereš 167975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Portrét = Anna Verešová (2019).jpg | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Manžel = Dušan Vereš | Deti = 5 | Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]] | Poradie3 = Súčasná | Začiatok obdobia3 = [[2020]] }} [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda [[Alojz Hlina]]]] Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> ktoré bolo neplatné pre nízku účasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018. Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3" /> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] 8ecczhj7niyfycl7iotr59hhvzra3oh 7428927 7428923 2022-08-22T18:36:38Z Veravereš 167975 štylistika wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Portrét = Anna Verešová (2019).jpg | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Manžel = Dušan Vereš | Deti = 5 | Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]] | Poradie3 = Súčasná | Začiatok obdobia3 = [[2020]] }} [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda [[Alojz Hlina]]]] Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov pre nízku účasť neplatného [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018. Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3" /> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] rtsqe7xffwj0flk2cdpnoo7vczc4a3o 7428987 7428927 2022-08-22T19:57:59Z Veravereš 167975 zmena fotografie wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Portrét = [[File:Anna Verešová.jpg|thumb|Anna Verešová]] | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Manžel = Dušan Vereš | Deti = 5 | Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]] | Poradie3 = Súčasná | Začiatok obdobia3 = [[2020]] }} [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda [[Alojz Hlina]]]] Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov pre nízku účasť neplatného [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018. Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3" /> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] 1777avf0i62q3oi4nmhyzab3mth5vwf 7428997 7428987 2022-08-22T20:10:13Z Veravereš 167975 odstránený obrázok s nesprávnou informáciou - Verešová nevstúpila do hnutia KDH, resp. nestala sa jeho členom, vo voľbách kandidovala za hnutie ako nečlenka wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Verešová | Portrét = [[File:Anna Verešová.jpg|thumb|Anna Verešová]] | Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]] | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}} | Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Manžel = Dušan Vereš | Deti = 5 | Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]] | Poradie3 = Súčasná | Začiatok obdobia3 = [[2020]] }} Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=913&CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Životopis == === Štúdium === Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala. === Sociálna práca a pro-life aktivizmus === V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}</ref> V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,<ref name=":5" /> ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Patrila medzi iniciátorov pre nízku účasť neplatného [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> ktoré sa konalo 7. februára 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}</ref> === Politické angažovanie === Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].<ref name=":0" /> Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}</ref> ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018.<ref name=":6" /> Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],<ref name=":1" /> kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}</ref> V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}</ref> V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref name=":2" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].<ref name=":3" /> == Osobný život == Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Sociálna práca]] [[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] ogotgbo84vpkqmz4auzi3zz1fkc2isp Sanna Marinová 0 643359 7429062 7428191 2022-08-23T04:40:14Z 80.242.32.66 /* Osobný život */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Sanna Marinová | Rodné meno = Sanna Mirella Marinová | Popis osoby = fínska politička | Portrét = Sanna Marin M-7403 02 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 46. | Úrad = premiér [[Fínsko|Fínska]] | Začiatok obdobia = [[10. december|10. decembra]] [[2019]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Antti Rinne]] | Nástupca = | Prezident = [[Sauli Niinistö]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = ministerka dopravy a komunikácií | Začiatok obdobia2= [[6. jún]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = [[10. december]] [[2019]] | Predchodca2 = [[Anu Vehviläinen]] | Nástupca2 = [[Timo Harakka]] | Premiér2 = [[Antti Rinne]] | Dátum narodenia = {{dnv|1985|11|16}} | Miesto narodenia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Sociálnodemokratická strana Fínska]] | Alma mater = [[Tamperská univerzita]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Markus Räikkönen (2020 -) | Deti = Emma (* 2018) | Webstránka = [https://www.sannamarin.net/ www.sannamarin.net] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Sanna Mirella Marinová''', [[Master of Science|M.Sc.A.]] ({{Vjz|fin|Sanna Mirella Marin}}; * [[16. november]] [[1985]], [[Helsinki]], [[Fínsko]])<ref name=nyt>{{cite web |url=https://www.nytimes.com/2019/12/10/world/europe/finland-sanna-marin.html |work=New York Times |title=Who is Sanna Marin, Finland's 34-Year-Old Prime Minister? |date=10 December 2019|accessdate=8 February 2020 |first=Megan|last=Specia}}</ref> je fínska [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politička]], od [[10. december|10. decembra]] [[2019]] predsedníčka vlády [[Fínsko|Fínska]]. V rokoch 2015-2019 bola poslankyňou [[Eduskunta|Fínskeho parlamentu]],<ref name="BBC">{{Citácia periodika | titul = Finnish minister Sanna Marin, 34, to become world's youngest PM | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-50709422 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = BBC | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2019-12-09 | jazyk = en}}</ref> v roku 2019 pôsobila tiež krátko ako ministerka dopravy a komunikácií. Po rezignácii premiéra [[Antti Rinne|Antti Rinneho]] ju [[8. december|8. decembra]] 2019 vládnucá [[Sociálnodemokratická strana Fínska|Sociálnodemokratická strana]] (SDP) nominovala na post premiéra.<ref name="Yle">{{Citácia periodika | titul = Finland to get youngest-ever PM | url = https://yle.fi/uutiset/osasto/news/finland_to_get_youngest-ever_pm/11108189 | periodikum = Yle Uutiset | dátum vydania = 2019-12-08 | dátum aktualizácie = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2019-12-09 | jazyk = en}}</ref> Po jej schválení parlamentom sa stala vo veku 34 rokov najmladším úradujúcim premiérom na svete a najmladšou osobou v úrade fínskeho premiéra v histórii.<ref name=":0">{{Citácia periodika | titul = Finland’s record-young PM appointed, faces confidence vote next week | url = https://yle.fi/uutiset/osasto/news/finlands_record-young_pm_appointed_faces_confidence_vote_next_week/11111398 | periodikum = Yle Uutiset | dátum vydania = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2019-12-10 | jazyk = en}}</ref> Je treťou premiérkou v dejinách Fínska, po [[Anneli Jäätteenmäkiová|Anneli Jäätteenmäkiovej]] a [[Mari Kiviniemiová|Mari Kiviniemiovej]], oboch zo [[Stredová strana Fínska|Stredovej strany Fínska]] (KESK).<ref name="guardian-9dec2019">{{cite news |title=Finland anoints Sanna Marin, 34, as world's youngest-serving prime minister |url=https://www.theguardian.com/world/2019/dec/09/finland-anoints-sanna-martin-34-as-worlds-youngest-serving-prime-minister |newspaper=[[The Guardian]] |accessdate=9-12-2019 |date=9-12-2019}}</ref> Na zjazde sociálnodemokratickej strany bola [[23. august]] [[2020]] zvolená za predsedníčku strany na trojročné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | titul = Санну Марин избрали председателем СДП – зал аплодировал стоя | periodikum = yle.fi | dátum vydania = 2020-08-23 | url = https://yle.fi/uutiset/osasto/novosti/sannu_marin_izbrali_predsedatelem_sdp__zal_aplodiroval_stoya/11507288 | dátum prístupu = 2020-08-24 | jazyk = ru }}</ref> == Životopis == === Detstvo a štúdium === Narodila sa vo fínskom hlavnom meste, v Helsinkách. Predtým než sa presťahovala do [[Tampere]] žila v [[Espoo]] a v [[Pirkkala|Pirkalle]]. Marinovej rodičia sa [[Rozvod (manželstvo)|rozviedli]] keď bola ešte veľmi malá, jej rodina čelila finančným problémom a jej otec trpel [[Alkoholizmus|alkoholizmom]]. Keď sa jej rodičia rozdelili, ostala v starostlivosti matky, ktorá si našla [[Lesbizmus|partnerku rovnakého pohlavia]].<ref name="Yle"/> Zmaturovala na strednej škole v Pirkalle vo veku 19 rokov.<ref name=":1">{{cite web |url=https://www.businessinsider.com/sanna-marin-life-of-finland-pm-youngest-world-leader-2019-12 |title=The rapid rise of Sanna Marin, the 34-year-old Finnish woman set to become the youngest serving world leader |last=Esfandiari|first=Sahar |website=Business Insider |url-status=live|access-date=9 December 2019}}</ref> Pokračovala v štúdiách na [[Tamperská univerzita|Tamperskej univerzite]], ktorú úspešne ukončila roku [[2017]] s titulom ''[[Master of Science|Master of Administrative Sciences]]'', čo je titul na úrovni [[Magister (akademická hodnosť)|magisterského]] titulu na Slovensku v oblasti administratívy.<ref name="Eduskunta">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sanna Marin | url = https://www.eduskunta.fi/EN/kansanedustajat/Pages/1297.aspx | vydavateľ = Eduskunta | dátum prístupu = 2019-12-09 | jazyk = en}}</ref> === Politická kariéra === V roku 2006 vstúpila do [[Sociálnodemokratická mládež (Fínsko)|Sociálnodemokratickej mládeže]], mládežníckej organizácie SDP, v rokoch [[2010]] až [[2012]] zastávala funkciu prvej podpredsedníčky.<ref name="MT">{{Cite web |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/politiikka/artikkeli-1.235456 |title=SDP:n uraohjus nousi 10 vuodessa Pirkanmaan ääniharavaksi – Sanna Marin haluaa ravistella puolueita |last=Hemmilä |first=Ilkka |date=2018-05-18 |publisher=Maaseudun Tulevaisuus |language=fi |access-date=2019-12-10}}</ref> V roku [[2008]] neúspešne kandidovala v komunálnych voľbách do mestského zastupiteľstva v Tampere.<ref name="bbc-9dec2019">{{cite news |last1=Greenall |first1=Robert |title=Sanna Marin: The rising star set to lead Finland's 5.5 million |url=https://www.bbc.com/news/world-europe-50712230 |accessdate=9-12-2019 |newspaper=BBC News |date=9-12-2019}}</ref> Politicky aktívna začala byť od roku [[2012]], keď bola vo veku 27 rokov zvolená do Mestského zastupiteľstva mesta Tampere, išlo o zlomový moment jej politickej kariéry.<ref name="guardian-9dec2019" /> V roku [[2017]] svoj mandát v mestskom parlamente obhájila.<ref name="vaalit">{{cite web |title=Elected |url=http://tulospalvelu.vaalit.fi/KV-2017/en/val837.html |publisher=vaalit.fi |accessdate=3-7-2017}}</ref> Marinová bola zároveň aj poslankyňou Regionálneho zastupiteľstva Tamperského regiónu. Medzi rokmi [[2013]] až [[2016]] bola tiež poslankyňou Regionálneho zastupiteľstva Pirkanmaaského regiónu. V roku [[2014]] zvolená za druhú podpredsedníčku Sociálnodemokratickej strany Fínska.<ref name="eduskuntafi">[https://www.eduskunta.fi/FI/kansanedustajat/Sivut/1297.aspx Sanna Marin], Parlament Finska (finsky). cit. [2019-12-09].</ref> O rok neskôr, v roku [[2015]], bola zvolená do parlamentu za volebný obvod Pirkanmaa.<ref name="tulospalvelu2">[http://tulospalvelu.vaalit.fi/E-2015/en/val07.html Candidates elected] Ministry of Justice of Finland. Retrieved January 10, 2017.</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.eduskunta.fi:443/FI/kansanedustajat/Sivut/1297.aspx |title=Sanna Marin |website=www.eduskunta.fi|language=fi |access-date=9-12-2019}}</ref> O štyri roky svoj mandát obhájila.<ref>{{Cite web |url=https://tulospalvelu.vaalit.fi/EKV-2019/fi/val07.html |title=Valitut |publisher=tulospalvelu.vaalit.fi |access-date=3-12-2019}}</ref> Dňa [[6. jún]]a 2019 sa stala ministerkou dopravy a komunikácií.<ref name="eduskuntafi" /> V [[December 2019|decembri]] [[2019]] ju SDP nominovala na post premiérky potom ako premiér [[Antti Rinne]] rezignoval po ostrej kritike po poštovom štrajku.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finsko bude mít zřejmě nejmladší premiérku světa. Do čela vlády míří 34letá Sanna Marinová | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3000200-finsko-bude-mit-zrejme-nejmladsi-premierku-sveta-do-cela-vlady-miri-34leta-sanna | vydavateľ = ČT24 | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2019-12-11 }}</ref> Bývalý premiér sa rozhodol zotrvať na poste predsedu strany do najbližšieho snemu v [[Jún 2020|júni]] [[2020]].<ref>{{Cite web |url=https://www.helsinkitimes.fi/finland/finland-news/politics/17078-social-democrats-selects-marin-as-its-candidate-to-succeed-rinne.html |title=Social Democrats selects Marin as its candidate to succeed Rinne |publisher=www.helsinkitimes.fi |language=en |access-date=9-12-2019}}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.nytimes.com/2019/12/09/world/europe/finland-prime-minister-sanna-marin.html |title=Sanna Marin of Finland to Become World’s Youngest Prime Minister |date=9-12-2019 |newspaper=The New York Times |first1=Johanna|last1=Lemola |first2=Megan|last2=Specia}}</ref> Marinová vo voľbe premiéra tesne vyhrala nad svojím straníckym kolegom Anttim Lindtmanom. ==== Predsedníčka vlády (od 2019) ==== Sanna Marinová vedie vládu piatich koaličných strán: [[Sociálnodemokratická strana Fínska|SDP]], [[Stredová strana Fínska|KESK]], [[Zelená liga|Zelenej ligy]] (VIHR), [[Ľavicová aliancia|Ľavicovej aliancie]] (VAS) a [[Švédska ľudová strana Fínska|Švédskej ľudovej strany Fínska]] (SFP). V jej kabinete zasadá 12 ministeriek a 7 ministrov.<ref name=":2" /><ref>{{Cite web |url=https://nationalpost.com/news/world/ive-proven-my-abilities-finlands-sanna-marin-becomes-the-worlds-youngest-prime-minister |title=‘I’ve proven my abilities’: Finland’s Sanna Marin becomes the world’s youngest prime minister {{!}} Ottawa Citizen |first=Bloomberg News Updated: |last2=2019|date=2019-12-09 |language=en|access-date=9-12-2019}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.euronews.com/2019/12/09/finland-s-sanna-marin-becomes-the-world-s-youngest-prime-minister |title=Finland's Sanna Marin becomes the world's youngest Prime Minister |last=Manzanaro|first=Sofia Sanchez |date=2019-12-09|publisher=euronews |language=en|access-date=9-12-2019}}</ref><br> V otázke vstupu Fínska do [[Severoatlantická aliancia|NATO]] sa vyjadrila odmietavo.<ref name="Yle"/> Pred [[Vianoce|Vianocami]] 2019 vydala vianočné posolstvo vlády, ktoré neobsahovalo žiadne zmienky o kresťanských tradíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Foreigner.fi | titul = Sanna Marin's Christmas message: "Relax with your loved ones, each in your own way, with your own traditions" | url = https://www.foreigner.fi/articulo/lifestyle/relax-in-the-company-of-your-loved-ones-each-in-your-own-way-with-your-own-traditions/20191222203733003832.html | vydavateľ = foreigner.fi | dátum prístupu = 2020-07-21 | jazyk =en }}</ref> V júni 2020 sa na sociálnej sieti [[Twitter]] šíril údajný status Marinovej, ktorý mal kritizovať [[USA]] a predovšetkým [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] pre vplyv [[Rusko|Ruska]] na jeho konanie. Marinová virálny status následne dementovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Viral Finland PM quote about US being under Russian control ‘not true’ {{!}} #TheCube | url = https://www.euronews.com/2020/06/29/viral-finland-pm-quote-about-us-being-under-russian-control-not-true-thecube | vydavateľ = euronews.com | dátum vydania = 2020-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Marinová sa označuje za dieťa [[Homosexualita|rodičov rovnakého pohlavia]] (dvoch žien). V rodine bola jedináčikom a je prvým človekom v jej rodine, ktorý navštevoval univerzitu.<ref name="Yle"/><ref name="BBC"/> V [[Január 2018|januári]] [[2018]] sa jej narodila dcéra Emma, <ref name="BBC"/><ref>{{cite news |title=Finnish prime minister will be world’s youngest |url=https://www.mercurynews.com/2019/12/09/finnish-prime-minister-will-be-worlds-youngest/ |accessdate=9-12-2019 |work=The Mercury News |agency=CNN.com Wire Service |date=9-12-2019}}</ref>, jej otca Markusa Räikkönena si vzala v auguste 2020.<ref>{{cite news |last=Cruse|first=Ellena |date=2 August 2020 |title=Finnish Prime Minister Sanna Marin marries long-time love at intimate ceremony |url=https://www.standard.co.uk/news/world/prime-minister-finland-sanna-marin-married-a4514631.html |work=Evening Standard|access-date=2 August 2020}}</ref> Je vegetariánkou, rada si užíva život a experimentuje s promiskuitov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yhdessä yössä huomion keskipisteeksi – pääministeri Sanna Marin kertoo erikoishaastattelussa, miltä on tuntunut elämän muuttuminen ja nousu vallan huipulle: ”En ole hyppinyt riemusta” | url = https://www.satakunnankansa.fi/a/c1dd11b8-1e78-4a91-8de9-dcc370491b33 | vydavateľ = satakunnankansa.fi | dátum vydania = 2019-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sannamarin.net/ Oficiálna webstránka Sanny Marinovej] == Zdroj == * {{Preklad|en|Sanna Marin|931386918}} {{Európska rada}} {{DEFAULTSORT:Marinová, Sanna}} [[Kategória:Fínski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Fínska]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] 41g57uip6vadclobvxumt1fts66ftkg 7429077 7429062 2022-08-23T06:34:44Z DurMar12 181423 Revízia 7429062 používateľa [[Special:Contributions/80.242.32.66|80.242.32.66]] ([[User talk:80.242.32.66|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Sanna Marinová | Rodné meno = Sanna Mirella Marinová | Popis osoby = fínska politička | Portrét = Sanna Marin M-7403 02 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 46. | Úrad = premiér [[Fínsko|Fínska]] | Začiatok obdobia = [[10. december|10. decembra]] [[2019]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Antti Rinne]] | Nástupca = | Prezident = [[Sauli Niinistö]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = ministerka dopravy a komunikácií | Začiatok obdobia2= [[6. jún]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = [[10. december]] [[2019]] | Predchodca2 = [[Anu Vehviläinen]] | Nástupca2 = [[Timo Harakka]] | Premiér2 = [[Antti Rinne]] | Dátum narodenia = {{dnv|1985|11|16}} | Miesto narodenia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Sociálnodemokratická strana Fínska]] | Alma mater = [[Tamperská univerzita]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Markus Räikkönen (2020 -) | Deti = Emma (* 2018) | Webstránka = [https://www.sannamarin.net/ www.sannamarin.net] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Sanna Mirella Marinová''', [[Master of Science|M.Sc.A.]] ({{Vjz|fin|Sanna Mirella Marin}}; * [[16. november]] [[1985]], [[Helsinki]], [[Fínsko]])<ref name=nyt>{{cite web |url=https://www.nytimes.com/2019/12/10/world/europe/finland-sanna-marin.html |work=New York Times |title=Who is Sanna Marin, Finland's 34-Year-Old Prime Minister? |date=10 December 2019|accessdate=8 February 2020 |first=Megan|last=Specia}}</ref> je fínska [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politička]], od [[10. december|10. decembra]] [[2019]] predsedníčka vlády [[Fínsko|Fínska]]. V rokoch 2015-2019 bola poslankyňou [[Eduskunta|Fínskeho parlamentu]],<ref name="BBC">{{Citácia periodika | titul = Finnish minister Sanna Marin, 34, to become world's youngest PM | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-50709422 | periodikum = BBC | odkaz na periodikum = BBC | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2019-12-09 | jazyk = en}}</ref> v roku 2019 pôsobila tiež krátko ako ministerka dopravy a komunikácií. Po rezignácii premiéra [[Antti Rinne|Antti Rinneho]] ju [[8. december|8. decembra]] 2019 vládnucá [[Sociálnodemokratická strana Fínska|Sociálnodemokratická strana]] (SDP) nominovala na post premiéra.<ref name="Yle">{{Citácia periodika | titul = Finland to get youngest-ever PM | url = https://yle.fi/uutiset/osasto/news/finland_to_get_youngest-ever_pm/11108189 | periodikum = Yle Uutiset | dátum vydania = 2019-12-08 | dátum aktualizácie = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2019-12-09 | jazyk = en}}</ref> Po jej schválení parlamentom sa stala vo veku 34 rokov najmladším úradujúcim premiérom na svete a najmladšou osobou v úrade fínskeho premiéra v histórii.<ref name=":0">{{Citácia periodika | titul = Finland’s record-young PM appointed, faces confidence vote next week | url = https://yle.fi/uutiset/osasto/news/finlands_record-young_pm_appointed_faces_confidence_vote_next_week/11111398 | periodikum = Yle Uutiset | dátum vydania = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2019-12-10 | jazyk = en}}</ref> Je treťou premiérkou v dejinách Fínska, po [[Anneli Jäätteenmäkiová|Anneli Jäätteenmäkiovej]] a [[Mari Kiviniemiová|Mari Kiviniemiovej]], oboch zo [[Stredová strana Fínska|Stredovej strany Fínska]] (KESK).<ref name="guardian-9dec2019">{{cite news |title=Finland anoints Sanna Marin, 34, as world's youngest-serving prime minister |url=https://www.theguardian.com/world/2019/dec/09/finland-anoints-sanna-martin-34-as-worlds-youngest-serving-prime-minister |newspaper=[[The Guardian]] |accessdate=9-12-2019 |date=9-12-2019}}</ref> Na zjazde sociálnodemokratickej strany bola [[23. august]] [[2020]] zvolená za predsedníčku strany na trojročné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | titul = Санну Марин избрали председателем СДП – зал аплодировал стоя | periodikum = yle.fi | dátum vydania = 2020-08-23 | url = https://yle.fi/uutiset/osasto/novosti/sannu_marin_izbrali_predsedatelem_sdp__zal_aplodiroval_stoya/11507288 | dátum prístupu = 2020-08-24 | jazyk = ru }}</ref> == Životopis == === Detstvo a štúdium === Narodila sa vo fínskom hlavnom meste, v Helsinkách. Predtým než sa presťahovala do [[Tampere]] žila v [[Espoo]] a v [[Pirkkala|Pirkalle]]. Marinovej rodičia sa [[Rozvod (manželstvo)|rozviedli]] keď bola ešte veľmi malá, jej rodina čelila finančným problémom a jej otec trpel [[Alkoholizmus|alkoholizmom]]. Keď sa jej rodičia rozdelili, ostala v starostlivosti matky, ktorá si našla [[Lesbizmus|partnerku rovnakého pohlavia]].<ref name="Yle"/> Zmaturovala na strednej škole v Pirkalle vo veku 19 rokov.<ref name=":1">{{cite web |url=https://www.businessinsider.com/sanna-marin-life-of-finland-pm-youngest-world-leader-2019-12 |title=The rapid rise of Sanna Marin, the 34-year-old Finnish woman set to become the youngest serving world leader |last=Esfandiari|first=Sahar |website=Business Insider |url-status=live|access-date=9 December 2019}}</ref> Pokračovala v štúdiách na [[Tamperská univerzita|Tamperskej univerzite]], ktorú úspešne ukončila roku [[2017]] s titulom ''[[Master of Science|Master of Administrative Sciences]]'', čo je titul na úrovni [[Magister (akademická hodnosť)|magisterského]] titulu na Slovensku v oblasti administratívy.<ref name="Eduskunta">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sanna Marin | url = https://www.eduskunta.fi/EN/kansanedustajat/Pages/1297.aspx | vydavateľ = Eduskunta | dátum prístupu = 2019-12-09 | jazyk = en}}</ref> === Politická kariéra === V roku 2006 vstúpila do [[Sociálnodemokratická mládež (Fínsko)|Sociálnodemokratickej mládeže]], mládežníckej organizácie SDP, v rokoch [[2010]] až [[2012]] zastávala funkciu prvej podpredsedníčky.<ref name="MT">{{Cite web |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/politiikka/artikkeli-1.235456 |title=SDP:n uraohjus nousi 10 vuodessa Pirkanmaan ääniharavaksi – Sanna Marin haluaa ravistella puolueita |last=Hemmilä |first=Ilkka |date=2018-05-18 |publisher=Maaseudun Tulevaisuus |language=fi |access-date=2019-12-10}}</ref> V roku [[2008]] neúspešne kandidovala v komunálnych voľbách do mestského zastupiteľstva v Tampere.<ref name="bbc-9dec2019">{{cite news |last1=Greenall |first1=Robert |title=Sanna Marin: The rising star set to lead Finland's 5.5 million |url=https://www.bbc.com/news/world-europe-50712230 |accessdate=9-12-2019 |newspaper=BBC News |date=9-12-2019}}</ref> Politicky aktívna začala byť od roku [[2012]], keď bola vo veku 27 rokov zvolená do Mestského zastupiteľstva mesta Tampere, išlo o zlomový moment jej politickej kariéry.<ref name="guardian-9dec2019" /> V roku [[2017]] svoj mandát v mestskom parlamente obhájila.<ref name="vaalit">{{cite web |title=Elected |url=http://tulospalvelu.vaalit.fi/KV-2017/en/val837.html |publisher=vaalit.fi |accessdate=3-7-2017}}</ref> Marinová bola zároveň aj poslankyňou Regionálneho zastupiteľstva Tamperského regiónu. Medzi rokmi [[2013]] až [[2016]] bola tiež poslankyňou Regionálneho zastupiteľstva Pirkanmaaského regiónu. V roku [[2014]] zvolená za druhú podpredsedníčku Sociálnodemokratickej strany Fínska.<ref name="eduskuntafi">[https://www.eduskunta.fi/FI/kansanedustajat/Sivut/1297.aspx Sanna Marin], Parlament Finska (finsky). cit. [2019-12-09].</ref> O rok neskôr, v roku [[2015]], bola zvolená do parlamentu za volebný obvod Pirkanmaa.<ref name="tulospalvelu2">[http://tulospalvelu.vaalit.fi/E-2015/en/val07.html Candidates elected] Ministry of Justice of Finland. Retrieved January 10, 2017.</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.eduskunta.fi:443/FI/kansanedustajat/Sivut/1297.aspx |title=Sanna Marin |website=www.eduskunta.fi|language=fi |access-date=9-12-2019}}</ref> O štyri roky svoj mandát obhájila.<ref>{{Cite web |url=https://tulospalvelu.vaalit.fi/EKV-2019/fi/val07.html |title=Valitut |publisher=tulospalvelu.vaalit.fi |access-date=3-12-2019}}</ref> Dňa [[6. jún]]a 2019 sa stala ministerkou dopravy a komunikácií.<ref name="eduskuntafi" /> V [[December 2019|decembri]] [[2019]] ju SDP nominovala na post premiérky potom ako premiér [[Antti Rinne]] rezignoval po ostrej kritike po poštovom štrajku.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finsko bude mít zřejmě nejmladší premiérku světa. Do čela vlády míří 34letá Sanna Marinová | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3000200-finsko-bude-mit-zrejme-nejmladsi-premierku-sveta-do-cela-vlady-miri-34leta-sanna | vydavateľ = ČT24 | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2019-12-11 }}</ref> Bývalý premiér sa rozhodol zotrvať na poste predsedu strany do najbližšieho snemu v [[Jún 2020|júni]] [[2020]].<ref>{{Cite web |url=https://www.helsinkitimes.fi/finland/finland-news/politics/17078-social-democrats-selects-marin-as-its-candidate-to-succeed-rinne.html |title=Social Democrats selects Marin as its candidate to succeed Rinne |publisher=www.helsinkitimes.fi |language=en |access-date=9-12-2019}}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.nytimes.com/2019/12/09/world/europe/finland-prime-minister-sanna-marin.html |title=Sanna Marin of Finland to Become World’s Youngest Prime Minister |date=9-12-2019 |newspaper=The New York Times |first1=Johanna|last1=Lemola |first2=Megan|last2=Specia}}</ref> Marinová vo voľbe premiéra tesne vyhrala nad svojím straníckym kolegom Anttim Lindtmanom. ==== Predsedníčka vlády (od 2019) ==== Sanna Marinová vedie vládu piatich koaličných strán: [[Sociálnodemokratická strana Fínska|SDP]], [[Stredová strana Fínska|KESK]], [[Zelená liga|Zelenej ligy]] (VIHR), [[Ľavicová aliancia|Ľavicovej aliancie]] (VAS) a [[Švédska ľudová strana Fínska|Švédskej ľudovej strany Fínska]] (SFP). V jej kabinete zasadá 12 ministeriek a 7 ministrov.<ref name=":2" /><ref>{{Cite web |url=https://nationalpost.com/news/world/ive-proven-my-abilities-finlands-sanna-marin-becomes-the-worlds-youngest-prime-minister |title=‘I’ve proven my abilities’: Finland’s Sanna Marin becomes the world’s youngest prime minister {{!}} Ottawa Citizen |first=Bloomberg News Updated: |last2=2019|date=2019-12-09 |language=en|access-date=9-12-2019}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.euronews.com/2019/12/09/finland-s-sanna-marin-becomes-the-world-s-youngest-prime-minister |title=Finland's Sanna Marin becomes the world's youngest Prime Minister |last=Manzanaro|first=Sofia Sanchez |date=2019-12-09|publisher=euronews |language=en|access-date=9-12-2019}}</ref><br> V otázke vstupu Fínska do [[Severoatlantická aliancia|NATO]] sa vyjadrila odmietavo.<ref name="Yle"/> Pred [[Vianoce|Vianocami]] 2019 vydala vianočné posolstvo vlády, ktoré neobsahovalo žiadne zmienky o kresťanských tradíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Foreigner.fi | titul = Sanna Marin's Christmas message: "Relax with your loved ones, each in your own way, with your own traditions" | url = https://www.foreigner.fi/articulo/lifestyle/relax-in-the-company-of-your-loved-ones-each-in-your-own-way-with-your-own-traditions/20191222203733003832.html | vydavateľ = foreigner.fi | dátum prístupu = 2020-07-21 | jazyk =en }}</ref> V júni 2020 sa na sociálnej sieti [[Twitter]] šíril údajný status Marinovej, ktorý mal kritizovať [[USA]] a predovšetkým [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] pre vplyv [[Rusko|Ruska]] na jeho konanie. Marinová virálny status následne dementovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Viral Finland PM quote about US being under Russian control ‘not true’ {{!}} #TheCube | url = https://www.euronews.com/2020/06/29/viral-finland-pm-quote-about-us-being-under-russian-control-not-true-thecube | vydavateľ = euronews.com | dátum vydania = 2020-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Marinová sa označuje za dieťa [[Homosexualita|rodičov rovnakého pohlavia]] (dvoch žien). V rodine bola jedináčikom a je prvým človekom v jej rodine, ktorý navštevoval univerzitu.<ref name="Yle"/><ref name="BBC"/> V [[Január 2018|januári]] [[2018]] sa jej narodila dcéra Emma, <ref name="BBC"/><ref>{{cite news |title=Finnish prime minister will be world’s youngest |url=https://www.mercurynews.com/2019/12/09/finnish-prime-minister-will-be-worlds-youngest/ |accessdate=9-12-2019 |work=The Mercury News |agency=CNN.com Wire Service |date=9-12-2019}}</ref>, jej otca Markusa Räikkönena si vzala v auguste 2020.<ref>{{cite news |last=Cruse|first=Ellena |date=2 August 2020 |title=Finnish Prime Minister Sanna Marin marries long-time love at intimate ceremony |url=https://www.standard.co.uk/news/world/prime-minister-finland-sanna-marin-married-a4514631.html |work=Evening Standard|access-date=2 August 2020}}</ref> Je vegetariánkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yhdessä yössä huomion keskipisteeksi – pääministeri Sanna Marin kertoo erikoishaastattelussa, miltä on tuntunut elämän muuttuminen ja nousu vallan huipulle: ”En ole hyppinyt riemusta” | url = https://www.satakunnankansa.fi/a/c1dd11b8-1e78-4a91-8de9-dcc370491b33 | vydavateľ = satakunnankansa.fi | dátum vydania = 2019-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sannamarin.net/ Oficiálna webstránka Sanny Marinovej] == Zdroj == * {{Preklad|en|Sanna Marin|931386918}} {{Európska rada}} {{DEFAULTSORT:Marinová, Sanna}} [[Kategória:Fínski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Fínska]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] sw1fxhavi0qxie2plbazfhvxo7zcpnh Diskusia s redaktorom:95.105.149.252 3 644052 7429001 7394238 2022-08-22T20:22:49Z Vasiľ 2806 experimenty wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 22:39, 6. január 2020 (UTC) {{experimenty2}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:44, 12. február 2020 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:41, 3. máj 2020 (UTC) {{vandalizmus}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 02:00, 6. jún 2022 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 22. august 2022 (UTC) kui32m7p8rjixvm9f7nto4s4m7qbi7q Michal Slivka (archeológ) 0 656028 7428757 7426658 2022-08-22T12:45:41Z Draceane 56335 /* Externé odkazy */ +2 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Michal Slivka | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik, archeológ a vysokoškolský pedagóg | Portrét = Michal Slivka, 2018.jpg | Popis portrétu = Michal Slivka, 2018 | Dátum narodenia = {{dnv|1948|7|9}} | Miesto narodenia = [[Letanovce]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Michal Slivka''' (* [[9. júl]] [[1948]], [[Letanovce]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[historik]], archeológ a vysokoškolský pedagóg. == Život == Narodil sa ako druhé z troch detí spišského roľníka Michala Slivku a jeho ženy Kataríny, v mladosti musel tvrdo pracovať na rodinnom hospodárstve, jeho otec totiž odmietol vstúpiť do [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]].<ref name="slivka-70">KOPTÁK, Tomáš. K sedemdesiatym narodeninám Michala Slivku. Archaeologia historica. 2019-05-01, roč. 44, čís. 1, s. 474–484. [https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/141311/2_ArchaeologiaHistorica_44-2019-1_21.pdf Dostupné online] [cit. 2020-05-05].</ref><ref>[https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka-1923 https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka -1923]</ref> Komunistická perzekúcie sa jeho rodiny silne dotkla, Slivka bol napríklad vo svojich 11 rokoch svedkom toho, ako jeho otca na zemi kopú príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Michalov strýko Ján bol ako katolícky kňaz väznený v ťažkých žalároch. Aj napriek odporu režimu Michala Slivku rodičia v roku 1954 zapísali na náboženstvo. Rodinou bol vedený k záujmu o históriu a tradície, na písacom stroji napr. prepisoval životopis [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]], ktorý bol následne tajne šírený. V tej dobe si tiež obľúbil návštevy prírody [[Slovenský raj|Slovenského raja]].<ref name="slivka-70" /> Od roku 1963 študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V roku 1965 sa stal členom Krúžku historikov Spiša pri [[Slovenská historická spoločnosť|Slovenskej historickej spoločnosti]]. V roku 1967, kedy končil strednú školu, mal za sebou už prvý amatérsky archeologický objav zlatej náušnice z [[Bronzová doba|doby bronzovej]] v lokalite [[Myšia hôrka]] pri [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]] a zároveň už publikoval vlastné články v [[Matičné čítanie|Matičnom čítaní]], [[Katolícke noviny|Katolíckych novinách]], [[Spišské hlasy|Spišských hlasoch]] a [[Podtatranské noviny|Podtatranských novinách]]. Hoci si jeho matka želala, aby sa stal [[kňaz]]om, rozhodol sa pre štúdium archeológie. Najprv ale krátko nastúpil na Pedagogickú fakultu [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v [[Prešov]]e, avšak už po dvoch mesiacoch začal pracovať ako technik Archeologického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Nitra|Nitre]]. V roku 1968 nastúpil na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] a zapojil sa do študentských protestov proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]], v roku 1969 absolvoval zahraničný výskum v [[Alésia (oppidum)|Alésia]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Kvôli protikomunistickému postoju bol v roku 1972 zo štúdií vylúčený, vďaka zásahu a proti vôli [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV]] [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] bol opäť externe prijatý na fakultu a v roku 1974 úspešne obhájil diplomovú prácu ''Slovanské osídlenie východného Slovenska''.<ref name="slivka-70" /> V tej dobe sa Slivka oženil, s manželkou Tonkou mali dve deti. Roku 1975 absolvoval rok povinnej základnej vojenskej služby a začal pracovať na odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, neskôr v Bratislave. Počas týchto rokov vykonal v skromných podmienkach archeologický prieskum na mnohých slovenských hradoch a kostoloch. V roku 1980 obhájil rigoróznu prácu a dostal titul [[PhDr.]] Od roku 1981 pracoval opäť na Archeologickom ústave v Nitre a roku 1983 začal archeologický prieskum v lokalite zaniknutého kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], od roku 1986 za podpory mládežníckej skupiny ''Strom života'', kde sa okrem študentov stretávali aj disidenti a politickí väzni. Tento prieskum aj mládežnícke akcie trvajú dodnes.<ref name="slivka-70" /> Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stal členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. V roku 1992 sa mu podarilo obnoviť [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskú univerzitu]], tá bola slávnostne otvorená za účasti [[Otto von Habsburg|Otta Habsburského]], [[Ivan M. Havel|Ivana Havla]] či britského ministra [[John Patten|Johna Pattena]], na univerzite vyučovali m.i. [[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]] alebo [[Roger Scruton]]. Sám Slivka zastával v rokoch 1993{{--}}1995 funkciu prvého predsedu akademického senátu a v roku 1994 sa stal docentom. Z univerzity však v roku 1996 odišiel na univerzitu do Bratislavy, kde v rokoch 1998{{--}}2004 viedol Katedru archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na fakulte teraz pôsobí ako emeritný docent. Externe prednášal na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]] v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]].<ref name="slivka-70" /> == Referencie == {{Referencie}} * {{Preklad|cs|Michal Slivka (archeolog)|18493055}} == Literatúra == * BAČA, Martin (ed.): ''Pod stromom života : Zborník k 70. narodeninám Michala Slivku.'' [edícia: Studia Archaeologia et Mediaevalia, tomus XIII] Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2022. 468 s. ISBN 978-80-223-5388-5 [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/karch/Publikacie/slivka_online_.pdf (online)] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20160304103256/https://fphil.uniba.sk/slivka/ Osobné stránky] * [https://spis.korzar.sme.sk/c/20895862/archeolog-michal-slivka-zije-v-srdci-raja-uz-tridsatpat-rokov.html Archeológ Michal Slivka žije v srdci Raja už tridsaťpäť rokov] - Korzár Spiš SME.sk, 24. 8. 2018 * [https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/89560/michal-slivka Michal Slivka, Kulturný denník, RTVS, 23. 9. 2015] * [https://plus.sme.sk/c/22524878/co-nas-mozu-naucit-mlcanlivi-mnisi-o-samote-a-izolacii.html Peter Getting: Čo nás môžu naučiť mlčanliví mnísi o samote a izolácii, SME, 6. 11. 2020] {{DEFAULTSORT:Slivka, Michal}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Letanoviec]] qusgo83blzoc4n9q66ve6odi1tpawud Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 7429080 7426746 2022-08-23T07:01:21Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' style='width:100%' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q65321|Q65321]] | [[Súbor:Wolfgang Petersen - Poseidon Premiere.jpg|center|75px]] | [[Wolfgang Petersen]] | 1941-03-14 | 2022-08-12 | | [[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]'' | | [[Nemecko]] | ''[[:d:Q4174|Emden]]'' | ''[[:d:Q846426|Brentwood]]'' | |- | [[:d:Q234610|Q234610]] | [[Súbor:Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Anne Hecheová|Anne Heche]] | 1969-05-25 | 2022-08-11 | americká herečka | [[herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q777153|Aurora]]'' | [[Los Angeles]] | |- | [[:d:Q185165|Q185165]] | [[Súbor:Olivia Newton John op Schiphol, Bestanddeelnr 930-0131 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Olivia Newton-Johnová]] | 1948-09-26 | 2022-08-08 | | [[pesničkár]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q55960555|recording artist]]'' | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] | ''[[:d:Q2223280|Santa Ynez Valley]]'' | |- | [[:d:Q257423|Q257423]] | [[Súbor:J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg|center|75px]] | [[Jozef Tomko]] | 1924-03-11 | 2022-08-08 | slovenský kardinál a arcibiskup | [[spisovateľ]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q48629921|katolícky arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q104089205|Grand Chancellor of the Pontifical Urbaniana University]]'' | [[Slovensko]] | [[Udavské]] | [[Rím]] | [[Dóm svätej Alžbety]] |- | [[:d:Q1373550|Q1373550]] | [[Súbor:Vaclavicek 2015.jpg|center|75px]] | [[Rostislav Václavíček]] | 1946-12-07 | 2022-08-07 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Vrahovice]] | [[Brno]] | |- | [[:d:Q488043|Q488043]] | [[Súbor:1975 CPA 4445 Crop Filipchenko.jpg|center|75px]] | [[Anatolij Vasilievič Filipčenko]] | 1928-02-26 | 2022-08-07 | | [[pilot]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[spisovateľ]] | | [[Rusko]]<br/>[[Sovietsky zväz]] | ''[[:d:Q4153831|Davydovka]]'' | [[Hviezdne mestečko]]<br/>[[Moskovská oblasť]] | |- | [[:d:Q2439897|Q2439897]] | | [[Lucien Kroll]] | 1927-03-13 | 2022-08-02 | | [[architekt]]<br/>''[[:d:Q11774202|essayist]]''<br/>''[[:d:Q131062|urban planner]]'' | | [[Belgicko]] | ''[[:d:Q9005|Brussels metropolitan area]]'' | [[Brusel]] | |- | [[:d:Q112386959|Q112386959]] | | [[Karol Rosmány]] | 1937 | 2022-07-30 | | [[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]'' | | | | | |- | [[:d:Q254038|Q254038]] | [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|center|75px]] | [[Nichelle Nicholsová]] | 1932-12-28 | 2022-07-30 | americká herečka | ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[herec]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2361139|Robbins]]'' | ''[[:d:Q985526|Silver City]]'' | |- | [[:d:Q113344024|Q113344024]] | | [[Lisa-Maria Kellermayrová|Lisa-Maria Kellermayr]] | 1985 | 2022-07-29 | rakúska lekárka | [[lekár]] | | [[Rakúsko]] | | [[Seewalchen am Attersee]] | |- | [[:d:Q92628|Q92628]] | [[Súbor:2012-06-15 Juris Hartmanis (35414382405).jpg|center|75px]] | [[Juris Hartmanis]] | 1928-07-05 | 2022-07-29 | | [[matematik]]<br/>''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]'' | ''[[:d:Q4182948|head of department]]'' | [[Lotyšsko]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Riga]] | | |- | [[:d:Q108732570|Q108732570]] | | [[Ondrej Demáček]] | 1940 | 2022-07-28 | slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | ''[[:d:Q5758653|stredoškolský učiteľ]]''<br/>''[[:d:Q29182003|mathematics teacher]]''<br/>''[[:d:Q112978310|computer science teacher]]'' | | | [[Považská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q210898|Q210898]] | [[Súbor:James Lovelock, 2005 (cropped).jpg|center|75px]] | [[James Lovelock]] | 1919-07-26 | 2022-07-26 | | ''[[:d:Q864503|biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q24387326|mythographer]]''<br/>''[[:d:Q15839134|ekológ]]''<br/>''[[:d:Q3578589|environmentalist]]''<br/>''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemist]]''<br/>''[[:d:Q846430|futurist]]''<br/>''[[:d:Q3015326|independent scientist]]''<br/>''[[:d:Q18814623|autobiograf]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q19801|Letchworth Garden City]]'' | ''[[:d:Q306685|Abbotsbury]]'' | |- | [[:d:Q192556|Q192556]] | [[Súbor:Official portrait of Lord Trimble crop 2.jpg|center|75px]] | [[David Trimble]] | 1944-10-15 | 2022-07-25 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q808967|barrister]]'' | ''[[:d:Q22979245|Leader of the Ulster Unionist Party]]''<br/>''[[:d:Q22979263|First Minister of Northern Ireland]]''<br/>''[[:d:Q35921591|Member of the 53rd Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q36634044|Member of the 52nd Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q37303721|Member of the 2nd Northern Ireland Assembly]]''<br/>''[[:d:Q18952564|Member of the House of Lords]]''<br/>''[[:d:Q37303731|Member of the 1st Northern Ireland Assembly]]''<br/>''[[:d:Q41582627|Member of the 51st Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q41582624|Member of the 50th Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q28841847|Member of the Privy Council of the United Kingdom]]'' | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Belfast]] | [[Belfast]] | |- | [[:d:Q363271|Q363271]] | [[Súbor:David Warner (Actor) Rory Lewis Photographer.jpg|center|75px]] | [[David Warner]] | 1941-07-29 | 2022-07-24 | | [[herec]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Manchester]] | ''[[:d:Q2090609|Northwood]]'' | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] qvub4e4olcrlxsenvo9zo6xwa8h3lvm XLL 0 661854 7428926 7428524 2022-08-22T18:35:26Z Bojars 6357 chronológia wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Laco Lučenič]] | Názov = XLL | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Synthpop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2007]] | Miesto nahratia = január-december 2007<br />Vinyl Culture Plant | Popis = | Vydavateľ = [[doubleL records]] | Producent = Laco Lučenič | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Išla myška briežkom]] <br/> (1996) | Tento album = XLL <br/> (2007) | Nasledujúci album = | Allmusic = | Misc = }} '''''XLL''''' je štvrtý a zatiaľ posledný [[štúdiový album]] [[Laco Lučenič|Laca Lučeniča]] z roku 2007 (nahrával sa od januára do decembra 2007). Autorom hudby je sám Laco, skladby mu otextovali Vlado Slivka, Marián Brezáni a Miro Jurika. Album obsahuje 12 vlastných piesní a k tomu ešte bonusovú sekciu<ref>''Laco Lučenič dokončil ďalší sólový album'' [online]. topstar.noviny.sk, [cit. 2021-31-01]. [https://topstar.noviny.sk/33780-laco-lucenic-dokoncil-dalsi-solovy-album Dostupné online].</ref> so skladbou „S rukami vo vreckách“ od [[Marián Varga|Mariána Vargu]] z projektu Satisfactory, zremixované skladby „Znamenia“ a „Nálady“„“ a pieseň „Skús ma nájsť“ v dvoch verziách, kde druhý hlas naspievala [[Petra Humeňanská]].<ref>Laco Lučenič - XLL. doubleL records. 2007, hudobný album (CD)</ref><ref>''Laco Lučenič - XLL'' [online]. discogs.com, [cit. 2021-31-01]. [https://www.discogs.com/Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D-XLL-Made-By-Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D/release/5838723 Dostupné online]. (anglicky).</ref> == Kritika == Laco ako úspešný hudobník zúročil svoje skúsenosti s hudbou 60. rokov minulého storočia a tzv. vlnou elektronickej hudby na albume ''XLL'' z roku 2007. Názov XLL (ako obdoba veľkostnej kategórie XXL) predstavuje Lacov rozmer vnímania hudby.<ref>''Laco Lučenič - XLL'' [online]. hudba.zoznam.sk, [cit. 2021-31-01]. [https://hudba.zoznam.sk/recenzie/2008-07-02-laco-lucenic-xll/ Dostupné online].</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''XLL Made By Laco Lučenič'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Intro | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Laco Lučenič]] | dĺžka1 = 1:43 | titul2 = Možno áno | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Marián Brezáni]]/Laco Lučenič | dĺžka2 = 4:25 | titul3 = Nálady | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Peter Slivka]]/Laco Lučenič | dĺžka3 = 4:09 | titul4 = Povedz niečo | poznámka4 = | skladateľ4 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka4 = 3:54 | titul5 = Virtuálne city | poznámka5 = | skladateľ5 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka5 = 4:28 | titul6 = Znamenia | poznámka6 = | skladateľ6 = [[Miro Jurika]], Marián Brezáni/Laco Lučenič | dĺžka6 = 3:48 | titul7 = Krídla | poznámka7 = | skladateľ7 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka7 = 3:46 | titul8 = Skúmam | poznámka8 = | skladateľ8 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka8 = 4:05 | titul9 = Ego 1: stala sa chyba | poznámka9 = | skladateľ9 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka9 = 3:13 | titul10 = Ego 2: wanted | poznámka10 = | skladateľ10 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka10 = 1:10 | titul11 = Rieka nenarieka | poznámka11 = | skladateľ11 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka11 = 1:56 | titul12 = Ego 3: čiernobielo /outro/ | poznámka12 = | skladateľ12 = Laco Lučenič/Laco Lučenič | dĺžka12 = 0:52 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Bonusy albumu ''XLL Made By Laco Lučenič'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul13 = S rukami vo vreckách | poznámka13 = [[Marián Varga|Satisfactory]] track | skladateľ13 = [[Marián Varga]]/[[Rudolf Skukálek]] | dĺžka13 = 4:26 | titul14 = Znamenia | poznámka14 = [[B-Komplex]] Remix | skladateľ14 = Miro Jurika, Marián Brezáni/Laco Lučenič | dĺžka14 = 4:26 | titul15 = Nálady | poznámka15 = [[B-Komplex]] Remix | skladateľ15 = Peter Slivka/Laco Lučenič | dĺžka15 = 4:58 | titul16 = Skús ma nájsť | poznámka16 = isb searching edit, spoluúčinkuje: [[Martin Krajcir|Isobutane]] | skladateľ16 = [[Peter Slivka]]/Laco Lučenič | dĺžka16 = 4:20 | titul17 = Skús ma nájsť | poznámka17 = spoluúčinkuje [[Petra Humeňanská]], originálna verzia | skladateľ17 = [[Peter Slivka]]/Laco Lučenič | dĺžka17 = 3:48 }} == Výroba albumu == * [[Laco Lučenič]] – gitary, basová gitara, čembalo, klavír, sitar, domra, mandolína, melotrón, programovanie, loopy, bicie nástroje, perkusie, producent * [[Jana Vaculová]] – čelo * [[Xenia Ljubimova]] – klavír, čembalo * [[Petra Humeňanská]] – spev * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie, mixovanie, mastering == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2007]] [[Kategória:Albumy Laca Lučeniča]] m4uuadlpiigbizi6jg8yv1jsxoq538f Svetlo (... a pocit bezpečia) 0 662738 7428925 7428525 2022-08-22T18:34:52Z Bojars 6357 chronológia wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Laco Lučenič]] | Názov = Svetlo (... a pocit bezpečia) | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1995]] | Miesto nahratia = júl-september 1995<br />[[Relax Recording Studio]] | Popis = | Vydavateľ = [[BMG Ariola]] | Producent = [[Laco Lučenič]]<br/>[[Jozef Krajčovič]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Zastávky na znamenie]] <br/> (1987) | Tento album = Svetlo (... a pocit bezpečia) <br/> (1995) | Nasledujúci album = [[Išla myška briežkom]] <br/> (1996) | Allmusic = | Misc = }} '''''Svetlo (... a pocit bezpečia)''''' je tretí štúdiový album [[Laco Lučenič|Laca Lučeniča]] z roku 1995 (nahrával sa od júla do septembra).<ref>''Laco Lučenič - Svetlo (...a pocit bezpečia)'' [online]. discogs.com, [cit. 2021-11-02]. [https://www.discogs.com/Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D-Svetlo-A-Pocit-Bezpe%C4%8Dia/master/593840 Dostupné online.] (anglicky)</ref> Hudbu si zložil sám Laco a vytvoril aj jeden cover na pieseň [[Ray Davies|Raya Daviesa]] - „I’m Not Like Everybody Else“. Na albume sa nachádza aj remake piesne „Z tých dní“ z albumu ''[[Bodliak na plavkách]]'' z roku 1985.<ref>Sto základných albumov a interpretov - Laco Lučenič, Bodliak na plavkách - Zastávky na znamenie. OPUS a.s. 2011, hudobný album (CD).</ref> Vlastné piesne albumu otextoval Ivan Kelement a poslednú pieseň Miloslav Láber. Za hlavné vplyvy pri tvorbe albumu Laco považuje umelcov [[Ray Davies|Raya Daviesa]], [[Reg Maurice|Rega Maurica]], [[Keith Richards|Keitha Richardsa]], [[Pete Townshend|Peta Townshenda]], [[Graham Nash|Grahama Nasha]], [[Jeff Beck|Jeffa Becka]] a [[Jimmy Page|Jimmyho Paga]].<ref name="cd">''Laco Lučenič - Svetlo (...a pocit bezpečia).'' BMG Ariola. 1995, hudobný album (CD).</ref> == Kritika == Svojím tretím albumom priniesol Laco do slovenskej populárnej hudby „vlnu európskych 60. rokov“, čo dokazuje citácia Laca Lučeniča na priloženom [[booklet]]e albumu.<ref name="cd" /> Rozdielom oproti predošlým albumom je absencia elektronickej a [[synthpop]]ovej muziky, namiesto nej prevláda akustika a dôležitú rolu hrá [[elektrická gitara]]. Album končí vyznaním Lacovej manželke Gabike v piesni „Príď“. == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Svetlo (... a pocit bezpečia)'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Ľavou zadnou | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Ivan Kelement]]/Laco Lučenič | dĺžka1 = 5:23 | titul2 = Z tých dní ’95 | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Kamil Peteraj]]/Laco Lučenič | dĺžka2 = 4:35 | titul3 = I’m not like everybody else | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Ray Davies]] | dĺžka3 = 3:48 | titul4 = Stav sa so mnou | poznámka4 = | skladateľ4 = Ivan Kelement/Laco Lučenič | dĺžka4 = 4:02 | titul5 = ...A budem free | poznámka5 = Linde | skladateľ5 = Ivan Kelement/Laco Lučenič | dĺžka5 = 4:09 | titul6 = Spadlo nebo | poznámka6 = | skladateľ6 = Ivan Kelement/Laco Lučenič | dĺžka6 = 4:21 | titul7 = Kým odletím | poznámka7 = | skladateľ7 = Ivan Kelement/Laco Lučenič | dĺžka7 = 3:54 | titul8 = Viera | poznámka8 = | skladateľ8 = Ivan Kelement/Laco Lučenič | dĺžka8 = 3:18 | titul9 = Záverečný flám | poznámka9 = | skladateľ9 = Ivan Kelement/Laco Lučenič | dĺžka9 = 4:17 | titul10 = Príď | poznámka10 = Gabike | skladateľ10 = [[Miloslav Láber]]/Laco Lučenič | dĺžka10 = 3:49 }} == Výroba albumu == * [[Laco Lučenič]] – gytary, basová gitara, bicie nástroje, perkusie, tamburína, organ, harmonika, sitar, spev, vokály, producent * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie, mixovanie, zvuky, nápady, koprodukcia * [[Lenka Dvorská]] – vokál [La–la–la] (2) * [[Braňo Špaček]] – fotografie * [[Gabriela Lučeničová]] – fotografie == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1995]] [[Kategória:Albumy Laca Lučeniča]] l1023lojvbjqd0tidremlv4qvkbu9ek Spútaný motýľ 0 666257 7428886 7419273 2022-08-22T16:54:55Z A1B9C2 203185 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Spútaný motýľ | en = Hercai | logo = | krajina = {{minivlajka|TUR}} [[Turecko]] | dĺžka ={{minivlajka|TUR}} 150 minút {{minivlajka|SVK}} 45 minút | počet častí ={{minivlajka|TUR}} 69 epizód {{minivlajka|SVK}} 256 epizód | počet sérií =3 | jazyk = [[turečtina]] | slogan = | hudba =Ender Gündüzlü, Metin Arıgül | réžia =Cem Karcı (1 - 34), Benal Tairi (1 - 34), Barış Yöş (35 - 43), Ali İlhan (44 - 69) | scenár =Eda Tezcan, Feraye Şahin, Berşan Tan, Sema Ali Erol | námet =Sümeyye Ezel Koç | žáner =romantický dramatický seriál | rok orig =15. marec 2019 - 25. apríl 2021 | tv orig =atv | rok sk =4. január 2021 - 16. august 2021 | tv sk =TV Doma | obsadenie = | webstránky = }} '''Spútaný motýľ''' (tur. Hercai) je romantický a dramatický turecký seriál, v ktorom hlavné úlohy stvárňujú Akın Akınözü a Ebru Şahin. Na Slovensku tento seriál vysielala [[TV Doma]] od 4. januára 2021 od pondelka do štvrtka o 20:30 v dvoch častiach za sebou. 7. a 8. júna 2021 sa seriál presunul na 22:30 a v oba dni ponúkol jednu premiérovú časť. Od 9. júna 2021 sa seriál presunul na 21:40, kde ho TV Doma vysielala opäť v dvoch častiach za sebou. Finále seriálu Spútaný motýľ odvysielala TV Doma v pondelok 16. augusta 2021 o 21:40. == Dej == Reyyan je vnučka rodiny Şadoğluovcov, prominentnej rodiny v meste Midyat. Jej starý otec Nasuh a otec Hazar sú veľmi dôležitými osobnosťami v jej živote a rodine. Reyyan sa však nikdy necítila byť v rodine milovaná nikým okrem svojho otca Hazara, matky Zehry a mladšej sestričky Gül. Jej starý otec Nasuh Reyyan vždy týral kvôli tomu, že Reyyan nie je Hazarova biologická dcéra, hoci Reyyan o tom vôbec nič nevie. Nasuh v minulosti prijal Reyyan do rodiny len kvôli svojmu synovi Hazarovi. Jedno ráno Reyyan vyrazí na prechádzku na svoje obľúbené miesto so svojím koňom Mavim. Má to tam rada, pretože si tam môže dokonale vychutnávať východ slnka. Keď sa už Reyyan vracia domov, takmer ju a jej koňa zrazí auto. Mavi sa splaší, Reyyan z neho spadne na zem a stratí vedomie. Z auta vystúpi pekný mladý muž menom Miran, ktorý Reyyan vezme na svojom aute domov a ktorý Reyyan začne veľmi priťahovať. Tu sa začína príbeh jednej veľkej lásky a ukrutne boľavej pomsty... Yaren, dcére Hazarovho brata Cihana a Handan, sa Miran tiež veľmi páči. Lenže Miran sa zamiluje do jej sesternice Reyyan. Yaren sa preto rozhodne Reyyan pomstiť za to, že jej zničila šťastie a život. Miran nakoniec navrhuje rodine Şadoğluovcov, že si vezme Reyyan za manželku. Hoci spočiatku to nevyzerá veľmi reálne, nakoniec sa Reyyan a Miran zosobášia. Reyyan je šťastná, že po Miranovom boku bude môcť žiť život, ktorý jej bol doteraz odopieraný jej starým otcom Nasuhom. Lenže hneď nasledujúce ráno, po prvej spoločne strávenej noci, Miran Reyyan opustí... Reyyan naplní pocit zrady a nenávisti, keď Miranovi povie, že kým bude žiť, tak mu nikdy neodpustí! Ukazuje sa, že všetko, čo Şadoğluovci vedeli o Miranovi, bola lož (svadba, jeho rodina, meno, ...). Miranovým plánom bolo získať si dôveru rodiny Şadoğluovcov a vziať si nevinnú Reyyan, aby ju na druhý deň ráno mohol opustiť a splniť tak prvú časť plánu svojej pomsty. Miran si však začína uvedomovať, že jeho city k Reyyan boli skutočné a takisto aj jeho láska k nej, ktorú začal pociťovať vo svojom srdci od chvíle, keď Reyyan po prvýkrát uvidel. Lenže v Miranovom srdci sa okrem lásky nachádza aj niečo, kvôli čomu sa k Reyyan zachoval tak kruto. Je to totiž túžba po pomste. Túžba pomstiť sa Hazarovi Şadoğluovi za to, že uniesol, znásilnil a zabil jeho matku a zastrelil jeho otca... Mirana už od detstva vychovávala jeho stará mama Azize Aslanbeyová a vždy mu hovorila, že musí pomstiť smrť svojich rodičov a vyzdvihnúť tak meno Aslanbeyovcov. Postupom času Reyyan a Miran odhaľujú ďalšie tajomstvá. Reyyan však stále bojuje s citmi, ktoré cíti k mužovi, ktorý ju opustil a kruto ponížil a Miran zas bojuje so svojím svedomím, pretože vie, že Reyyan hlboko ranil a preto sa veľmi snaží o to, aby mu Reyyan odpustila, pretože Miranovi na nej skutočne veľmi záleží... == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !Epizódy (TURECKO) !Dabing |- |Akın Akınözü |Miran Aslanbey / Şadoğlu |1 - 69 |[[Peter Krajčovič]] |- |Ebru Şahin |Reyyan Şadoğluová |1 - 69 |[[Romana Orlická]] |- |Gülçin Santırcıoğlu |Sultan Aslanbeyová |1 - 51 |Judita Bilá |- |Serhat Tutumluer |Hazar Şadoğlu (†) |1 - 65 |[[Marek Majeský]] |- |Oya Unustası |Gönül Aslanbeyová / Şadoğluová |1 - 62 |[[Zuzana Porubjaková]] |- |Ahmet Tansu Taşanlar |Azat Şadoğlu |1 - 62 |[[Matúš Krátky]] |- |Serdar Özer |Cihan Şadoğlu |1 - 69 |[[Ivan Šándor]] |- |Gülçin Hatıhan |Handan Şadoğluová |1 - 69 |[[Michaela Medvecová]] |- |İlay Erkök |Yaren Şadoğluová / Bakırcıoğluová |1 - 69 |[[Miroslava Belancová]] |- |Feride Çetin |Zehra Şadoğluová |1 - 29 / 42 - 69 |[[Vanda Růžičková]] |- |Cahit Gök |Fırat Demiralp / Aslanbey |1 - 69 |[[Přemysl Boublík]] |- |Güneş Hayat |Esma Demiralpová |1 - 69 |[[Milada Rajzíková]] |- |Aydan Burhan |Hanife Derbentová (†) |1 - 44 |[[Jeanette Švoňavská]] |- |İnci Şen |Nigar Katarcıová |1 - 29 |[[Lena Košická]] |- |Aslı Samat |Melike Aştutanová |1 - 64 |[[Zuzana Kyzeková]] |- |Ebrar Alya Demirbilek |Gül Şadoğluová |1 - 50 |[[Sára Suchovská]] |- |Eda Elif Başlamışlı | rowspan="2" |Elif Aslanbeyová / Şadoğluová (†) |1 - 3 | rowspan="2" |[[Petra Gavláková]] |- |Duygu Yetiş |4 - 38 |- |Gökhan Yavuz |Rıza Demir |1 - 17 |[[Jakub Abrahám]] |- |Ayda Aksel |Azize Aslanbeyová Ayşe Derbentová / Şadoğluová |1 - 69 |[[Ľudmila Mandžárová]] |- |Macit Sonkan |Nasuh Şadoğlu |1 - 69 |[[Ivan Romančík]] |- |Eylem Tanrıver |Keriman Çetinová |1 - 12 |[[Andrea Mazúrová]] |- |Emrullah Omay |Mahmut |3 - 68 | |- |Aydan Taş |Şehriyar Taşkınová |5 - 25 |[[Dáša Rúfusová]] |- |Sarp İkiler |Caner Katarcı |8 - 17 | |- |Güven Hokna |Şükran Değirmenciová |24 - 64 |[[Monika Radványiová]] |- |Ahmet Kayakesen |Harun Bakırcıoğlu (†) |26 - 56 |[[Dárius Koči]] |- |Zuhal Yalçın |Asiye |35 - 69 | |- |Doğan Bayraktar |Aslan Aslanbey |39 - 49 |[[Patrik Vyskočil]] |- |Barış Yalçın |Mahfuz Erdoğan |39 - 69 |[[Martin Vitek]] |- |Elvan Demirez |Şeyda |39 - 69 |[[Martin Hronský]] |- |Dilaray Yeşilyaprak |Zeynep Çankatová / Aslanbeyová |47 - 69 |[[Natália Kóšová]] |- |Ayşegül Günay |Füsün Aslanbeyová |47 - 68 |[[Lucia Vráblicová]] |- |Aysun Metiner |Dilşah Değirmenciová / Aslanbeyová |54 - 65 |[[Renáta Rundová]] |- |Barış Taşkın |Lütfü |56 - 69 | |- |[[Sera Kutlubey]] |Azra Yilmazová |56 - 68 |[[Dominika Žiaranová]] |} == Prehľad - série (Turecko) == {| class="wikitable" |+ !'''Séria''' !Premiéra série !'''Finále série''' !'''TV stanica''' |- |1. |[[15. marec]] [[2019]] |[[24. máj]] [[2019]] | rowspan="3" |atv |- |2. |[[20. september]] [[2019]] |[[27. marec]] [[2020]] |- |3. |[[18. september]] [[2020]] |[[25. apríl]] [[2021]] |- |} == Prehľad - série (Slovensko) == {| class="wikitable" |+ !'''Séria''' !'''Premiéra série''' !'''Finále série''' !'''TV stanica''' |- |1. |[[4. január]] [[2021]] |[[9. február]] [[2021]] | rowspan="3" |[[TV Doma]] |- |2. |[[9. február]] [[2021]] |[[6. máj]] [[2021]] |- |3. |[[10. máj]] [[2021]] |[[16. august]] [[2021]] |} == Zdroje == http://www.atvdistribution.com/series/hercai == Externé odkazy == * [https://www.csfd.cz/film/704967-hercai/prehled/] - Spútaný motýľ v Česko-slovenskej filmovej databáze * [https://www.facebook.com/sputanymotyl] - Spútaný motýľ na Facebooku (po slovensky) * [https://sputanymotyl.markiza.sk/] - Oficiálna slovenská webstránka * [https://www.instagram.com/hercaidizi/] - Spútaný motýľ na Instagrame (po turecky) * [https://www.youtube.com/channel/UC2l92bN_FWHjZZPdOYnZveg] - Spútaný motýľ na YouTube (po turecky) [[Kategória:Turecké televízne seriály]] l4lsvtjbz5k2ma6qpqn6b0peeicbd5n Krajná ulica (Bratislava) 0 667250 7428893 7222620 2022-08-22T17:07:50Z Gateshebe 193515 /* Dopravné spojenie */Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Krajná ulica | Obrázok = Krajná 01.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.179025 | Východná dĺžka = 17.173988 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 04 | Začína = [[Galvaniho ulica (Bratislava)|Galvaniho ulica]] | Končí = [[Studená ulica (Bratislava)|Studená ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Krajná ulica''' je jednosmerná [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy | url = https://web.archive.org/web/20150923194428/https://bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11029093&p1=11050131 | vydavateľ = Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Nekrižuje sa so žiadnou ulicou. == Blízke ulice == * [[Galvaniho ulica (Bratislava)|Galvaniho ulica]] * [[Studená ulica (Bratislava)|Studená ulica]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Bočná}} {{Zastávka|ba|Bojnická}} {{Zastávka|ba|Studená|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Krajná Krajná ulica na mape Bratislavy] {{Bratislavský výhonok}} {{Ružinov}} [[Kategória:Ulice v Ružinove]] 0lhbunbmtqprwv9s96d0s12o9fo9t6t Rýchly antigénový test COVID-19 0 667655 7429051 7403821 2022-08-22T22:20:33Z AdamskZ 222743 Drobná úprava wikitext text/x-wiki {{spojiť s|Rýchly antigénový test}} {{wikify}} [[File:COVID-19 rapid test.jpg|thumb|rýchle testy SARS-CoV-2. Testy na detekciu vírusového antigénu laterálnym tokom]] Rýchle antigénové testy [[COVID-19]], často nazývané aj testy COVID-19 s bočným tokom, sú rýchle antigénové testy používané na detekciu infekcie [[SARS-CoV-2]] ([[COVID-19]]). Sú rýchlo realizovateľné s minimálnym zaškolením, ponúkajú významné cenové výhody, stoja zlomok ceny iných foriem testovania [[COVID-19|COVID]]-[[COVID-19|19]] a poskytujú používateľom výsledok do 5-30 minút. Majú však vysokú mieru falošne negatívnych výsledkov. Rýchle antigénové testy sa používajú vo viacerých krajinách ako súčasť hromadného testovania alebo celopopulačných skríningových prístupov.<ref name="Press corner">{{Cite web|title=Press corner|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|access-date=2021-03-20|website=European Commission - European Commission|language=en}}</ref><ref>{{Cite news|date=2 November 2020|title=Slovakia carries out Covid mass testing of two-thirds of population|language=en-GB|work=The Guardian|agency=Agence France-Presse|url=https://www.theguardian.com/world/2020/nov/02/slovakia-carries-out-covid-mass-testing-of-two-thirds-of-population|issn=0261-3077}}</ref><ref>{{Cite web|author=Peter Littlejohns|date=6 November 2020|title=The UK is trialling lateral flow testing for Covid-19 – how does it work?|url=https://www.nsmedicaldevices.com/news/lateral-flow-test-covid-19/|website=NS Medical Devices}}</ref> Predpokladá sa, že sú cenné na identifikáciu osôb, ktoré sú asymptomatické a mohli by potenciálne šíriť [[vírus]] na iné [[Osoba|osoby]], ktoré by inak nevedeli, že sú infikované.<ref>{{cite journal|vauthors=Guglielmi G|date=September 2020|title=Fast coronavirus tests: what they can and can't do|journal=Nature|volume=585|issue=7826|pages=496–498|bibcode=2020Natur.585..496G|doi=10.1038/d41586-020-02661-2|pmid=32939084|doi-access=free}}</ref> Tým sa líši od iných foriem testovania COVID-19, ako je [[PCR]], ktoré sa vo všeobecnosti považujú za užitočné testy pre symptomatických jedincov, pretože majú vyššiu citlivosť a dokážu presnejšie [[Identifikácia|identifikovať]] prípady. == História vývoja technológie rýchleho testu COVID-19 == Rýchle testy COVID-19 vznikli na základe veľkých investícií v rámci kontroverzného programu Moonshot [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], programu v hodnote 100 miliárd [[Libra (mena)|libier]], ktorého cieľom je systematicky posudzovať, vyvíjať a zavádzať nové technológie na testovanie COVID-19.<ref>{{cite journal|vauthors=Iacobucci G, Coombes R|date=September 2020|title=Covid-19: Government plans to spend £100bn on expanding testing to 10 million a day|journal=BMJ|volume=370|pages=m3520|doi=10.1136/bmj.m3520|pmid=32907851|doi-access=free}}</ref> Rýchle testy boli spočiatku súčasťou tohto systematického hodnotenia spolu s mnohými ďalšími predpokladanými technológiami testovania COVID-19, ako sú [[Lamp]], [[Lampore]], [[Polymerázová reťazová reakcia|PCR]] v mieste starostlivosti, [[hmotnostná spektrometria]] a združovanie vzoriek. Ako však hodnotenia pokračovali, rýchle testy sa ukázali ako najúspešnejšia forma testovania COVID-19 v rámci tohto programu, ktorá dopĺňa existujúce testovanie PCR.<ref>{{cite web|title=Council agrees on strengthening the use of rapid antigen tests and on the mutual recognition of COVID-19 test results|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/01/21/council-agrees-on-strengthening-the-use-of-rapid-antigen-tests-and-on-the-mutual-recognition-of-covid-19-test-results|access-date=20 March 2021|publisher=Council of the EU}}</ref> == Medzinárodné usmernenie pre používanie a vývoj technológie rýchlych testov COVID-19 == Prvotné vedecké zdôvodnenie potenciálnej užitočnosti rýchlych testov a globálne smerovanie vývoja technológie rýchlych testov bolo podporené dočasným usmernením [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ktoré upozornilo na potenciálne výhody. V správe sa uvádzalo, že rýchle testy sa oveľa ľahšie zavádzajú a sú cenovo výhodné. WHO odporučila ich používanie v ohniskách nákazy, na včasnú identifikáciu prípadov a na monitorovanie trendov [[Choroba|ochorenia]]. Neskôr a na základe rýchlo pribúdajúcich štúdií toto odporúčanie rozšírila [[Európska komisia]]. Európska komisia odporučila používať technológiu rýchlych testov na celopopulačný [[Skríning (medicína)|skríning]], ak je podiel pozitívnych testov vysoký alebo veľmi vysoký. Do januára 2021 sa Európska komisia dohodla na posilnení svojho stanoviska a obhajovala oveľa väčšie využívanie rýchlych testov s poznámkou, že: "ak by sa výskumom preukázalo, že rýchle antigénové testy môže testovaný vykonávať sám...., mohlo by sa zvážiť aj samovyšetrenie s odborným vedením alebo bez neho." == Počiatočné štúdie == Jednu z definitívnych štúdií rýchlych testov dokončili Public Health England, [[University of Oxford]] a University of Manchester a začali ju profesor Richard Body a Dr. Lennard Lee. Štúdia Falcon-C19, ktorá bola spustená v priebehu troch dní 17. septembra. Prvý pacient bol naverbovaný na parkovisku štadióna Manchester City Etihad v novom výskumnom centre pre testovanie COVID-19. Štúdia sa rýchlo rozšírila na 14 komunitných výskumných pracovísk v celom [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Štúdia bola ukončená 23. októbra, keď sa do nej zapojilo 878 osôb. Štúdia bola jednou z najrýchlejšie naberaných britských výskumných štúdií COVID-19 v krajine. Štúdia poskytla definitívne dôkazy o tom, že zariadenia na rýchle testovanie sú schopné zachytiť pozitívne výsledky s vysokou presnosťou. V tejto štúdii boli validované celkovo 4 rýchle testy, vrátane testov Innova a Orientgene, s použitím vzoriek výterov od osôb so symptomatickým a asymptomatickým ochorením.<ref>{{Cite web|title=Oxford University and PHE confirm lateral flow tests show high specificity and are effective at identifying most individuals who are infectious {{!}} University of Oxford|url=https://www.ox.ac.uk/news/2020-11-11-oxford-university-and-phe-confirm-lateral-flow-tests-show-high-specificity-and-are|access-date=2020-12-27|website=www.ox.ac.uk|language=en}}</ref> Okolo zverejnenia priebežnej analýzy tejto štúdie v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Spojené štáty|USA]] potvrdili, že od spoločnosti Abbott bude zakúpených 100 miliónov rýchlych testov, ktoré budú zaslané do celej krajiny s cieľom začať podobné štúdie v USA, ktoré doplnia štúdie iniciované [[University of Oxford|Oxfordskou univerzitou]].<ref>{{Cite web|title=The U.S. is conducting millions more rapid coronavirus tests, but are results reported?|url=https://globalnews.ca/news/7404354/us-coronavirus-rapid-test-results/|access-date=2020-12-27|website=Global News|language=en-US}}</ref> == Hodnotiace štúdie vo svete == Slovensko sa 2. novembra stalo prvou krajinou na svete, ktorá začala s celonárodným hromadným testovaním pomocou rýchlych testov. Päť miliónov rýchlych testov vykonalo 60 000 pracovníkov, ktorí použili antigénový test SD Biosensor a vykonali výtery u obyvateľstva. To následne viedlo Európsku komisiu k odporúčaniu, aby sa rýchle testy používali ako súčasť celopopulačného skríningu. Dve výskumné štúdie uverejnené začiatkom roka 2021, jedna od profesora [[Martin Kahanec|Martina Kahanca]] zo Stredoeurópskej univerzity a jeho spoluautorov a druhá od Martina Pavelku z London School of Hygiene & Tropical Medicine a jeho tímu, naznačujú, že účinky jesennej vlny hromadného testovania rýchlych antigénov na Slovensku pomohli potlačiť [[Pandémia|pandémiu]] v krajine, hoci podľa prvej štúdie bol účinok hromadného testovania na pandémiu dočasný a začal sa rozptyľovať približne po dvoch týždňoch.<ref>{{Cite journal|vauthors=Kahanec M, Laffers L, Schmidpeter B|date=2021-03-01|title=The Impact of Mass Antigen Testing for COVID-19 on the Prevalence of the Disease|url=https://www.iza.org/de/publications/dp/14228/the-impact-of-mass-antigen-testing-for-covid-19-on-the-prevalence-of-the-disease|journal=IZA Discussion Paper|language=English|number=14228}}</ref><ref>{{cite journal|display-authors=6|vauthors=Pavelka M, Van-Zandvoort K, Abbott S, Sherratt K, Majdan M, Jarčuška P, Krajčí M, Flasche S, Funk S|date=May 2021|title=The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia|journal=Science|volume=372|issue=6542|pages=635–641|doi=10.1126/science.abf9648|pmid=33758017|doi-access=free}}</ref> Spojené kráľovstvo pokračovalo v prebiehajúcom programe vývoja rýchlych testov s použitím rýchleho testu Innova, ktorý sa stal čoraz naliehavejším, keďže počet prípadov COVID-19 sa v [[Európa|Európe]] zvýšil. Dňa 6. novembra začal premiér [[Boris Johnson]] v rámci urýchleného hodnotenia technológie skríning v celom meste [[Liverpool]]. Začalo sa aj ďalšie pilotné rozširovanie rýchlych testov pre mnohé sektory, v ktorých testovanie predtým nebolo dostupné. Patrili k nim aj študenti na univerzitách, ktoré boli obzvlášť postihnuté [[Epidémia|epidémiami]]. Spočiatku sa začalo na Durhamskej univerzite, ktorá mala infraštruktúru a odborné znalosti na riadenie programu rýchlych testov, ale rozšírilo sa na väčšinu britských univerzít a umožnilo národný plán v štýle [[Evakuácia|evakuácie]], aby sa študenti dostali bezpečne domov na [[Vianoce]]. Rýchle testy boli zavedené aj v rámci Národnej zdravotnej služby pre zamestnancov, aby sa znížil možný prenos na pacientov, miestne orgány a domovy dôchodcov, aby sa umožnili návštevy obyvateľov. Dňa 18. novembra sa vo [[Wales|Walese]] dokončilo prvé testovanie celého okresu v meste Merthyr Tydfil. V tomto čase sa testovanie realizovalo aj v školách v [[Spojené štáty|USA]] pre študentov s príznakmi a v portugalských domovoch starostlivosti a školách. Celosvetové úsilie o zintenzívnenie vyhodnocovania rýchlych testov iniciovalo oddelenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre mimoriadne situácie, ktoré 10. novembra spustilo veľký projekt implementácie rýchlych diagnostických testov, čomu pomohla dohoda s Nadáciou [[Bill Gates|Billa]] a [[Melinda Gatesová|Melindy]] Gatesovcov, ktorá obmedzila náklady pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. [[Rakúsko]] začalo s celonárodným hromadným testovaním 5. decembra a objednalo sedem miliónov testov pozostávajúcich z testu SD Biosensor a [[Siemens (podnik)|Siemens]] Clinitest (alias Orientgene). Do polovice decembra sa objavilo množstvo štúdií potvrdzujúcich účinnosť a úspešnosť používania rýchlych testov na identifikáciu osôb s COVID-19 vrátane štúdií v [[Holandsko|Holandsku]], Spojenom kráľovstve a USA. Všetky tieto štúdie umožnili, aby sa rýchle testy dostali do štandardných národných stratégií testovania COVID-19. Celosvetové pilotovanie rýchlych testov bolo teraz bežné v školách v [[Kanada|Kanade]], v cestovných centrách v [[Indonézia|Indonézii]] a v celej [[India|Indii]]. == Obavy z používania == Mnohí jednotlivci vyjadrili obavy, že presnosť rýchlych testov nebola taká dobrá ako existujúca forma testovania COVID-19 PCR. Údaje zverejnené z celomestského skríningu v Liverpoole v Spojenom kráľovstve ilustrovali, že armádni operátori testu dosiahli výkonnosť testov vyškolených laboratórnych vedcov po iných pilotných projektoch v Indii. To vyvolalo menšie problémy vo vedecko-psychologickej komunite, kde sa diskutovalo o tom, či rýchle testy nemôžu viesť k falošnému uisteniu a zmene správania. Zmena v myslení o používaní rýchlych testov sa však potvrdila po publikácii z USA. Profesor [[Michael Mina]] teoretizoval, že rýchle testy budú stále užitočné, pretože identifikujú infekčné osoby, a potenciálne výhody pozorované z opakovania rýchleho testu a získania výsledku oveľa rýchlejšie ako pri iných formách testovania. Hlavná klinická lekárka Spojeného kráľovstva Dr. Susan Hopkinsová tiež uviedla, že rýchle testy poskytujú prostriedok na nájdenie "ľudí, ktorých... by sme inak nemohli nájsť". Európska komisia si všimla schopnosť rýchlejšie identifikovať prípady a vzhľadom na následnú eskaláciu prípadov v Európe sa 11. decembra stretla a vypracovala spoločný európsky rámec pre "používanie, validáciu a vzájomné uznávanie rýchlych testov", pričom vyčlenila 100 miliónov eur na nákup testov od spoločností Roche a Abbott. [[Stella Kyriakidisová|Stella Kyriakidesová]], komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín, uviedla: "Rýchle antigénové testy nám ponúkajú rýchlosť, spoľahlivosť a rýchlu reakciu na izoláciu prípadov COVID. To je veľmi dôležité na spomalenie šírenia pandémie." Ďalšie osoby vyjadrili obavy z pomalého zavádzania a nasadzovania rýchlych testov a možných strát na životoch, ku ktorým by v dôsledku toho mohlo dôjsť. Akademická skupina z Kanady uviedla, že polovici úmrtí v domovoch dôchodcov na začiatku pandémie sa dalo zabrániť pomocou rýchlych testov. == Celosvetové regulačné schválenie na použitie na testovanie COVID-19 == Po úspechu mnohých štúdií na celom svete, ktoré analyzovali rýchle testy od augusta 2020, boli rýchle testy schválené regulačnými orgánmi na celom svete ako súčasť stratégie na používanie testov ako "nového prístupu v boji proti pandémii". Dňa 16. decembra sa [[Správa potravín a liečiv|FDA]] stal prvým orgánom, ktorý schválil rýchlotest spoločnosti Abbott. Následne bol schválený domáci test Ellume COVID-19. Rýchle testy schválila aj Health Canada, pričom jej poradca profesor [[David Juncter]] uviedol, že "najlepšie rýchle testy sú veľmi presné pri odhaľovaní nákazlivých osôb", a špecialista na infekčné choroby Jean Longtin poznamenal: "Umožní nám to postupovať rýchlejšie ako vírus a nájsť kontakty osoby do hodiny alebo dvoch namiesto čakania 24 hodín". Britský úrad MHRA 23. decembra potvrdil schválenie rýchleho testu Innova na testovanie pre vlastnú potrebu. Po jednoznačnom celosvetovom úspechu tohto celosvetového vývoja rýchlych testov Sir John Bell, regius profesor medicíny na Oxfordskej univerzite, povedal: "Rýchle testy boli hlavným kúskom dobrej obrany proti koronavírusom, pretože boli rýchle, lacné a dostupné na opakované použitie." == Rýchle testy ako "návrat k normálu" == [[Španielsko]] sa stalo prvou krajinou, ktorá použila rýchle testy na uľahčenie návratu k normálu, pričom rýchle testy boli široko dostupné v lekárňach a v [[Barcelona|Barcelone]] sa konal bezplatný hudobný koncert pre osoby, ktoré si urobili rýchly test. Podobný prístup bol použitý v [[Albánsko|Albánsku]], aby sa umožnili hudobné festivaly. Mnohí odborníci si však týmto prístupom neboli istí, pretože sa domnievali, že "rýchle testy nie sú riešením na opätovné začatie normálneho života", ale mohli by sa použiť v kombinácii s ďalšími dôležitými opatreniami na prevenciu infekcií, ako je nosenie vhodných osobných ochranných pracovných prostriedkov, pravidelné umývanie rúk a spoločenský odstup, aby sa ľuďom umožnilo stráviť životne dôležitý čas s tými, ktorých majú radi, a zároveň im pomohlo zachovať bezpečnosť. == Nové kmene COVID-19 == Dňa 22. decembra 2020 bol v Spojenom kráľovstve identifikovaný nový infekčnejší kmeň SARS-CoV-2, VOC-202012/01. Tento kmeň sa rýchlo rozšíril po celom svete. Vzhľadom na rozšírené celosvetové používanie tejto formy testovania COVID-19 existovala obava, že tento variant spôsobí, že rýchle testovanie bude zastarané. V rámci zrýchleného hodnotenia technológie laterálneho toku v Spojenom kráľovstve boli laboratóriá Public Health England do 24 hodín schopné potvrdiť, že rýchle testy v celosvetovom vývoji neboli ovplyvnené a mohli identifikovať nový variant. Bolo to preto, že rýchly test sa vo všeobecnosti zameriava na nukleokapsidový proteín a nie na proteín hrotu. Nedávno však boli identifikované niektoré kmene, ktoré ovplyvňujú citlivosť niektorých rýchlych testov až 1000-násobne. Našťastie, frekvencia týchto nukleokapsidových mutácií (konkrétne D399N) je celosvetovo stále pomerne nízka a dosahuje ~0,02 %. == Humanitárne využitie rýchlych testov == Okrem bežného komunitného používania sa rýchle testy využívali aj v rámci humanitárneho úsilia počas pandémie. Po záplavách v [[Jakarta|Jakarte]] v Indonézii 2. decembra boli rýchle testy k dispozícii v protipovodňových prístreškoch. Okrem toho, po uzavretí štátnych hraníc v Európe v dôsledku mimoriadnej situácie v súvislosti s novým kmeňom v Spojenom kráľovstve tesne pred Vianocami uviazlo takmer 6 000 vodičov kamiónov bez potravín, čím sa v podstate zastavili vianočné dodávky potravín. Rýchle testy nasadili francúzski hasiči do 24 hodín pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Rýchle testy umožnili nákladným vozidlám vyraziť na cesty, dokončiť dodávky a vrátiť sa k rodinám na Vianoce, čo dokazuje potenciálnu globálnu užitočnosť ľahko realizovateľného testu COVID-19. Organizácia Lekári bez hraníc dôrazne podporila používanie rýchlych testov v krajinách s nižšími a strednými príjmami, pričom uviedla, že "testy na antigén COVID-19 môžu poskytnúť rýchle a akcieschopné výsledky, čím sa zabezpečí včasná identifikácia ľudí nakazených vírusom na úrovni komunity". == Amerika a rýchle testy == Po tom, čo [[Spojené štáty|USA]] spolu so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] pôvodne značne investovali do vývoja technológie rýchlych testov, sa ďalšie hodnotenie rýchlych testov ako súčasti prístupov k hromadnému testovaniu v USA zastavilo v dôsledku patovej situácie okolo úľavy vo výške 900 miliárd dolárov v rámci programu COVID-19 obsiahnutej v zákone o konsolidovaných rozpočtových prostriedkoch na rok 2020, 2021. Návrh zákona bol kritizovaný za to, že osobitne nevyčlenil investície do rýchlych testov ako nákladovo úspornej a účinnej formy celopopulačného testovania. Vedci v USA, ako napríklad profesor Michael Mina z [[Harvard University|Harvardovej univerzity]], poznamenali, že testy sú "veľmi účinným doplnkom všetkého ostatného, čo ľudia už robia", a že "domáce testy na COVID-19 by mohli znížiť mieru [[Infekcia|infekcie]]". Tento názor posilnil profesor William A. Haseltine tiež z [[Harvard University|Harvardu]] v článku v časopise [[Forbes (magazín)|Forbes]], v ktorom navrhol, že "rýchle, samoplatcovské testovanie by mohlo zastaviť stále rastúci príliv chorôb a úmrtí", a v článku profesorky Annie Sparrowovej z Mount Sinai v [[New York (mesto)|New Yorku]], v ktorom navrhla, že "lacné masové testovanie je nevyhnutné pre víťazstvo nad pandémiou" vzhľadom na "núdzový stav vysoko nákazlivého a rýchlo sa šíriaceho kmeňa B117 v Spojenom kráľovstve a podobného kmeňa z [[Južná Afrika (región)|Južnej Afriky]]". Napriek tomu boli rýchle domáce testy na COVID-19 v januári 2021 verejne dostupné pre jednotlivcov po predchádzajúcom schválení FDA. Tieto testy boli preplácané zdravotným poistením v USA osobám s príznakmi COVID-19 alebo tým, ktorí boli v úzkom kontakte s infikovanou osobou alebo s osobou, ktorá vykazovala príznaky. V článku v denníku Washington Post sa navrhovalo, že maximálny prínos rýchlych testov v USA sa môže prejaviť až vtedy, keď "federálna vláda uhradí testovanie asymptomatických osôb, pretože prenos týmito osobami je takou veľkou súčasťou epidémie", keďže testovanie týchto osôb nebolo hradené zo zdravotného poistenia. Po zvolení nového prezidenta v januári 2021 začali USA zverejnením prezidentských dekrétov opätovne investovať do vývoja technológie rýchlych testov.<ref>{{Cite web|title=Combating COVID-19|url=https://www.whitehouse.gov/priorities/covid-19/|access-date=2021-03-20|website=The White House|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=Biden executive orders address COVID-19, other health care issues|url=https://www.rollcall.com/2021/01/21/biden-uses-executive-orders-to-address-covid-19-other-health-care-issues/|access-date=2021-03-20|website=Roll Call|language=en}}</ref> == Hodnota globálneho trhu == Po rozšírení používania rýchlych testov na celom svete majú rýchle testy trhovú hodnotu 15 miliárd USD, avšak očakáva sa, že od roku 2024 trh prestane fungovať z dôvodu [[Očkovanie|očkovania]] svetovej populácie do konca roku 2023. V USA predstavoval trh s rýchlotestami 3,9 miliardy USD s > 20 % mierou rastu v nemocniciach, na klinikách, v [[Ázia|Ázii]] a Tichomorí, ale aj ako testy pre koncových používateľov. [[Analytika|Analytici]] medzinárodného trhu predpovedajú, že výrobcovia rýchlych testov budú čeliť neustálemu zvyšujúcemu sa dopytu, keďže čoraz viac jednotlivcov a krajín začne používať rýchle testy na identifikáciu osôb s miernejšími príznakmi. Viacerí komentátori a vedci z USA vyjadrili obavy, či globálna výrobná sieť dokáže uspokojiť celosvetový dopyt a vyrobiť stovky miliónov testov, ktoré by boli potrebné na časté rýchle testovanie.<ref>{{cite journal|vauthors=Rubin R|date=November 2020|title=The Challenges of Expanding Rapid Tests to Curb COVID-19|journal=JAMA|volume=324|issue=18|pages=1813–1815|doi=10.1001/jama.2020.21106|pmid=33084882|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|date=2020-10-08|title=Huge demand for COVID-19 rapid antigen testing may face manufacturing constraints|url=https://www.modernhealthcare.com/supply-chain/huge-demand-covid-19-rapid-antigen-testing-may-face-manufacturing-constraints|access-date=2020-12-27|website=Modern Healthcare|language=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[SARS-CoV-2]] * [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku]] * [[Imunoanalýza]] * [[Imunochromatografia]] == Zdroj == {{Preklad|en|Rapid antigen test|1024137043}} == Externé odkazy == * [https://www.health.gov.sk/?koronavirus-covod-19 Informácie o ochorení COVID-19] na stránke Ministerstva zdravotníctva SR {{COVID-19}} [[Kategória:Imunológia]] [[Kategória:Pandémia ochorenia COVID-19]] 5m66cn9tmedanhnxojq0cwjk0cnom3x 7429078 7429051 2022-08-23T06:41:38Z DurMar12 181423 Revízia 7429051 používateľa [[Special:Contributions/AdamskZ|AdamskZ]] ([[User talk:AdamskZ|diskusia]]) bola vrátená - rovnaký wikilink je v tomto odseku už 2x wikitext text/x-wiki {{spojiť s|Rýchly antigénový test}} {{wikify}} [[File:COVID-19 rapid test.jpg|thumb|rýchle testy SARS-CoV-2. Testy na detekciu vírusového antigénu laterálnym tokom]] Rýchle antigénové testy [[COVID-19]], často nazývané aj testy COVID-19 s bočným tokom, sú rýchle antigénové testy používané na detekciu infekcie [[SARS-CoV-2]] ([[COVID-19]]). Sú rýchlo realizovateľné s minimálnym zaškolením, ponúkajú významné cenové výhody, stoja zlomok ceny iných foriem testovania COVID-19 a poskytujú používateľom výsledok do 5-30 minút. Majú však vysokú mieru falošne negatívnych výsledkov. Rýchle antigénové testy sa používajú vo viacerých krajinách ako súčasť hromadného testovania alebo celopopulačných skríningových prístupov.<ref name="Press corner">{{Cite web|title=Press corner|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|access-date=2021-03-20|website=European Commission - European Commission|language=en}}</ref><ref>{{Cite news|date=2 November 2020|title=Slovakia carries out Covid mass testing of two-thirds of population|language=en-GB|work=The Guardian|agency=Agence France-Presse|url=https://www.theguardian.com/world/2020/nov/02/slovakia-carries-out-covid-mass-testing-of-two-thirds-of-population|issn=0261-3077}}</ref><ref>{{Cite web|author=Peter Littlejohns|date=6 November 2020|title=The UK is trialling lateral flow testing for Covid-19 – how does it work?|url=https://www.nsmedicaldevices.com/news/lateral-flow-test-covid-19/|website=NS Medical Devices}}</ref> Predpokladá sa, že sú cenné na identifikáciu osôb, ktoré sú asymptomatické a mohli by potenciálne šíriť [[vírus]] na iné [[Osoba|osoby]], ktoré by inak nevedeli, že sú infikované.<ref>{{cite journal|vauthors=Guglielmi G|date=September 2020|title=Fast coronavirus tests: what they can and can't do|journal=Nature|volume=585|issue=7826|pages=496–498|bibcode=2020Natur.585..496G|doi=10.1038/d41586-020-02661-2|pmid=32939084|doi-access=free}}</ref> Tým sa líši od iných foriem testovania COVID-19, ako je [[PCR]], ktoré sa vo všeobecnosti považujú za užitočné testy pre symptomatických jedincov, pretože majú vyššiu citlivosť a dokážu presnejšie [[Identifikácia|identifikovať]] prípady. == História vývoja technológie rýchleho testu COVID-19 == Rýchle testy COVID-19 vznikli na základe veľkých investícií v rámci kontroverzného programu Moonshot [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], programu v hodnote 100 miliárd [[Libra (mena)|libier]], ktorého cieľom je systematicky posudzovať, vyvíjať a zavádzať nové technológie na testovanie COVID-19.<ref>{{cite journal|vauthors=Iacobucci G, Coombes R|date=September 2020|title=Covid-19: Government plans to spend £100bn on expanding testing to 10 million a day|journal=BMJ|volume=370|pages=m3520|doi=10.1136/bmj.m3520|pmid=32907851|doi-access=free}}</ref> Rýchle testy boli spočiatku súčasťou tohto systematického hodnotenia spolu s mnohými ďalšími predpokladanými technológiami testovania COVID-19, ako sú [[Lamp]], [[Lampore]], [[Polymerázová reťazová reakcia|PCR]] v mieste starostlivosti, [[hmotnostná spektrometria]] a združovanie vzoriek. Ako však hodnotenia pokračovali, rýchle testy sa ukázali ako najúspešnejšia forma testovania COVID-19 v rámci tohto programu, ktorá dopĺňa existujúce testovanie PCR.<ref>{{cite web|title=Council agrees on strengthening the use of rapid antigen tests and on the mutual recognition of COVID-19 test results|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/01/21/council-agrees-on-strengthening-the-use-of-rapid-antigen-tests-and-on-the-mutual-recognition-of-covid-19-test-results|access-date=20 March 2021|publisher=Council of the EU}}</ref> == Medzinárodné usmernenie pre používanie a vývoj technológie rýchlych testov COVID-19 == Prvotné vedecké zdôvodnenie potenciálnej užitočnosti rýchlych testov a globálne smerovanie vývoja technológie rýchlych testov bolo podporené dočasným usmernením [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ktoré upozornilo na potenciálne výhody. V správe sa uvádzalo, že rýchle testy sa oveľa ľahšie zavádzajú a sú cenovo výhodné. WHO odporučila ich používanie v ohniskách nákazy, na včasnú identifikáciu prípadov a na monitorovanie trendov [[Choroba|ochorenia]]. Neskôr a na základe rýchlo pribúdajúcich štúdií toto odporúčanie rozšírila [[Európska komisia]]. Európska komisia odporučila používať technológiu rýchlych testov na celopopulačný [[Skríning (medicína)|skríning]], ak je podiel pozitívnych testov vysoký alebo veľmi vysoký. Do januára 2021 sa Európska komisia dohodla na posilnení svojho stanoviska a obhajovala oveľa väčšie využívanie rýchlych testov s poznámkou, že: "ak by sa výskumom preukázalo, že rýchle antigénové testy môže testovaný vykonávať sám...., mohlo by sa zvážiť aj samovyšetrenie s odborným vedením alebo bez neho." == Počiatočné štúdie == Jednu z definitívnych štúdií rýchlych testov dokončili Public Health England, [[University of Oxford]] a University of Manchester a začali ju profesor Richard Body a Dr. Lennard Lee. Štúdia Falcon-C19, ktorá bola spustená v priebehu troch dní 17. septembra. Prvý pacient bol naverbovaný na parkovisku štadióna Manchester City Etihad v novom výskumnom centre pre testovanie COVID-19. Štúdia sa rýchlo rozšírila na 14 komunitných výskumných pracovísk v celom [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Štúdia bola ukončená 23. októbra, keď sa do nej zapojilo 878 osôb. Štúdia bola jednou z najrýchlejšie naberaných britských výskumných štúdií COVID-19 v krajine. Štúdia poskytla definitívne dôkazy o tom, že zariadenia na rýchle testovanie sú schopné zachytiť pozitívne výsledky s vysokou presnosťou. V tejto štúdii boli validované celkovo 4 rýchle testy, vrátane testov Innova a Orientgene, s použitím vzoriek výterov od osôb so symptomatickým a asymptomatickým ochorením.<ref>{{Cite web|title=Oxford University and PHE confirm lateral flow tests show high specificity and are effective at identifying most individuals who are infectious {{!}} University of Oxford|url=https://www.ox.ac.uk/news/2020-11-11-oxford-university-and-phe-confirm-lateral-flow-tests-show-high-specificity-and-are|access-date=2020-12-27|website=www.ox.ac.uk|language=en}}</ref> Okolo zverejnenia priebežnej analýzy tejto štúdie v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Spojené štáty|USA]] potvrdili, že od spoločnosti Abbott bude zakúpených 100 miliónov rýchlych testov, ktoré budú zaslané do celej krajiny s cieľom začať podobné štúdie v USA, ktoré doplnia štúdie iniciované [[University of Oxford|Oxfordskou univerzitou]].<ref>{{Cite web|title=The U.S. is conducting millions more rapid coronavirus tests, but are results reported?|url=https://globalnews.ca/news/7404354/us-coronavirus-rapid-test-results/|access-date=2020-12-27|website=Global News|language=en-US}}</ref> == Hodnotiace štúdie vo svete == Slovensko sa 2. novembra stalo prvou krajinou na svete, ktorá začala s celonárodným hromadným testovaním pomocou rýchlych testov. Päť miliónov rýchlych testov vykonalo 60 000 pracovníkov, ktorí použili antigénový test SD Biosensor a vykonali výtery u obyvateľstva. To následne viedlo Európsku komisiu k odporúčaniu, aby sa rýchle testy používali ako súčasť celopopulačného skríningu. Dve výskumné štúdie uverejnené začiatkom roka 2021, jedna od profesora [[Martin Kahanec|Martina Kahanca]] zo Stredoeurópskej univerzity a jeho spoluautorov a druhá od Martina Pavelku z London School of Hygiene & Tropical Medicine a jeho tímu, naznačujú, že účinky jesennej vlny hromadného testovania rýchlych antigénov na Slovensku pomohli potlačiť [[Pandémia|pandémiu]] v krajine, hoci podľa prvej štúdie bol účinok hromadného testovania na pandémiu dočasný a začal sa rozptyľovať približne po dvoch týždňoch.<ref>{{Cite journal|vauthors=Kahanec M, Laffers L, Schmidpeter B|date=2021-03-01|title=The Impact of Mass Antigen Testing for COVID-19 on the Prevalence of the Disease|url=https://www.iza.org/de/publications/dp/14228/the-impact-of-mass-antigen-testing-for-covid-19-on-the-prevalence-of-the-disease|journal=IZA Discussion Paper|language=English|number=14228}}</ref><ref>{{cite journal|display-authors=6|vauthors=Pavelka M, Van-Zandvoort K, Abbott S, Sherratt K, Majdan M, Jarčuška P, Krajčí M, Flasche S, Funk S|date=May 2021|title=The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia|journal=Science|volume=372|issue=6542|pages=635–641|doi=10.1126/science.abf9648|pmid=33758017|doi-access=free}}</ref> Spojené kráľovstvo pokračovalo v prebiehajúcom programe vývoja rýchlych testov s použitím rýchleho testu Innova, ktorý sa stal čoraz naliehavejším, keďže počet prípadov COVID-19 sa v [[Európa|Európe]] zvýšil. Dňa 6. novembra začal premiér [[Boris Johnson]] v rámci urýchleného hodnotenia technológie skríning v celom meste [[Liverpool]]. Začalo sa aj ďalšie pilotné rozširovanie rýchlych testov pre mnohé sektory, v ktorých testovanie predtým nebolo dostupné. Patrili k nim aj študenti na univerzitách, ktoré boli obzvlášť postihnuté [[Epidémia|epidémiami]]. Spočiatku sa začalo na Durhamskej univerzite, ktorá mala infraštruktúru a odborné znalosti na riadenie programu rýchlych testov, ale rozšírilo sa na väčšinu britských univerzít a umožnilo národný plán v štýle [[Evakuácia|evakuácie]], aby sa študenti dostali bezpečne domov na [[Vianoce]]. Rýchle testy boli zavedené aj v rámci Národnej zdravotnej služby pre zamestnancov, aby sa znížil možný prenos na pacientov, miestne orgány a domovy dôchodcov, aby sa umožnili návštevy obyvateľov. Dňa 18. novembra sa vo [[Wales|Walese]] dokončilo prvé testovanie celého okresu v meste Merthyr Tydfil. V tomto čase sa testovanie realizovalo aj v školách v [[Spojené štáty|USA]] pre študentov s príznakmi a v portugalských domovoch starostlivosti a školách. Celosvetové úsilie o zintenzívnenie vyhodnocovania rýchlych testov iniciovalo oddelenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre mimoriadne situácie, ktoré 10. novembra spustilo veľký projekt implementácie rýchlych diagnostických testov, čomu pomohla dohoda s Nadáciou [[Bill Gates|Billa]] a [[Melinda Gatesová|Melindy]] Gatesovcov, ktorá obmedzila náklady pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. [[Rakúsko]] začalo s celonárodným hromadným testovaním 5. decembra a objednalo sedem miliónov testov pozostávajúcich z testu SD Biosensor a [[Siemens (podnik)|Siemens]] Clinitest (alias Orientgene). Do polovice decembra sa objavilo množstvo štúdií potvrdzujúcich účinnosť a úspešnosť používania rýchlych testov na identifikáciu osôb s COVID-19 vrátane štúdií v [[Holandsko|Holandsku]], Spojenom kráľovstve a USA. Všetky tieto štúdie umožnili, aby sa rýchle testy dostali do štandardných národných stratégií testovania COVID-19. Celosvetové pilotovanie rýchlych testov bolo teraz bežné v školách v [[Kanada|Kanade]], v cestovných centrách v [[Indonézia|Indonézii]] a v celej [[India|Indii]]. == Obavy z používania == Mnohí jednotlivci vyjadrili obavy, že presnosť rýchlych testov nebola taká dobrá ako existujúca forma testovania COVID-19 PCR. Údaje zverejnené z celomestského skríningu v Liverpoole v Spojenom kráľovstve ilustrovali, že armádni operátori testu dosiahli výkonnosť testov vyškolených laboratórnych vedcov po iných pilotných projektoch v Indii. To vyvolalo menšie problémy vo vedecko-psychologickej komunite, kde sa diskutovalo o tom, či rýchle testy nemôžu viesť k falošnému uisteniu a zmene správania. Zmena v myslení o používaní rýchlych testov sa však potvrdila po publikácii z USA. Profesor [[Michael Mina]] teoretizoval, že rýchle testy budú stále užitočné, pretože identifikujú infekčné osoby, a potenciálne výhody pozorované z opakovania rýchleho testu a získania výsledku oveľa rýchlejšie ako pri iných formách testovania. Hlavná klinická lekárka Spojeného kráľovstva Dr. Susan Hopkinsová tiež uviedla, že rýchle testy poskytujú prostriedok na nájdenie "ľudí, ktorých... by sme inak nemohli nájsť". Európska komisia si všimla schopnosť rýchlejšie identifikovať prípady a vzhľadom na následnú eskaláciu prípadov v Európe sa 11. decembra stretla a vypracovala spoločný európsky rámec pre "používanie, validáciu a vzájomné uznávanie rýchlych testov", pričom vyčlenila 100 miliónov eur na nákup testov od spoločností Roche a Abbott. [[Stella Kyriakidisová|Stella Kyriakidesová]], komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín, uviedla: "Rýchle antigénové testy nám ponúkajú rýchlosť, spoľahlivosť a rýchlu reakciu na izoláciu prípadov COVID. To je veľmi dôležité na spomalenie šírenia pandémie." Ďalšie osoby vyjadrili obavy z pomalého zavádzania a nasadzovania rýchlych testov a možných strát na životoch, ku ktorým by v dôsledku toho mohlo dôjsť. Akademická skupina z Kanady uviedla, že polovici úmrtí v domovoch dôchodcov na začiatku pandémie sa dalo zabrániť pomocou rýchlych testov. == Celosvetové regulačné schválenie na použitie na testovanie COVID-19 == Po úspechu mnohých štúdií na celom svete, ktoré analyzovali rýchle testy od augusta 2020, boli rýchle testy schválené regulačnými orgánmi na celom svete ako súčasť stratégie na používanie testov ako "nového prístupu v boji proti pandémii". Dňa 16. decembra sa [[Správa potravín a liečiv|FDA]] stal prvým orgánom, ktorý schválil rýchlotest spoločnosti Abbott. Následne bol schválený domáci test Ellume COVID-19. Rýchle testy schválila aj Health Canada, pričom jej poradca profesor [[David Juncter]] uviedol, že "najlepšie rýchle testy sú veľmi presné pri odhaľovaní nákazlivých osôb", a špecialista na infekčné choroby Jean Longtin poznamenal: "Umožní nám to postupovať rýchlejšie ako vírus a nájsť kontakty osoby do hodiny alebo dvoch namiesto čakania 24 hodín". Britský úrad MHRA 23. decembra potvrdil schválenie rýchleho testu Innova na testovanie pre vlastnú potrebu. Po jednoznačnom celosvetovom úspechu tohto celosvetového vývoja rýchlych testov Sir John Bell, regius profesor medicíny na Oxfordskej univerzite, povedal: "Rýchle testy boli hlavným kúskom dobrej obrany proti koronavírusom, pretože boli rýchle, lacné a dostupné na opakované použitie." == Rýchle testy ako "návrat k normálu" == [[Španielsko]] sa stalo prvou krajinou, ktorá použila rýchle testy na uľahčenie návratu k normálu, pričom rýchle testy boli široko dostupné v lekárňach a v [[Barcelona|Barcelone]] sa konal bezplatný hudobný koncert pre osoby, ktoré si urobili rýchly test. Podobný prístup bol použitý v [[Albánsko|Albánsku]], aby sa umožnili hudobné festivaly. Mnohí odborníci si však týmto prístupom neboli istí, pretože sa domnievali, že "rýchle testy nie sú riešením na opätovné začatie normálneho života", ale mohli by sa použiť v kombinácii s ďalšími dôležitými opatreniami na prevenciu infekcií, ako je nosenie vhodných osobných ochranných pracovných prostriedkov, pravidelné umývanie rúk a spoločenský odstup, aby sa ľuďom umožnilo stráviť životne dôležitý čas s tými, ktorých majú radi, a zároveň im pomohlo zachovať bezpečnosť. == Nové kmene COVID-19 == Dňa 22. decembra 2020 bol v Spojenom kráľovstve identifikovaný nový infekčnejší kmeň SARS-CoV-2, VOC-202012/01. Tento kmeň sa rýchlo rozšíril po celom svete. Vzhľadom na rozšírené celosvetové používanie tejto formy testovania COVID-19 existovala obava, že tento variant spôsobí, že rýchle testovanie bude zastarané. V rámci zrýchleného hodnotenia technológie laterálneho toku v Spojenom kráľovstve boli laboratóriá Public Health England do 24 hodín schopné potvrdiť, že rýchle testy v celosvetovom vývoji neboli ovplyvnené a mohli identifikovať nový variant. Bolo to preto, že rýchly test sa vo všeobecnosti zameriava na nukleokapsidový proteín a nie na proteín hrotu. Nedávno však boli identifikované niektoré kmene, ktoré ovplyvňujú citlivosť niektorých rýchlych testov až 1000-násobne. Našťastie, frekvencia týchto nukleokapsidových mutácií (konkrétne D399N) je celosvetovo stále pomerne nízka a dosahuje ~0,02 %. == Humanitárne využitie rýchlych testov == Okrem bežného komunitného používania sa rýchle testy využívali aj v rámci humanitárneho úsilia počas pandémie. Po záplavách v [[Jakarta|Jakarte]] v Indonézii 2. decembra boli rýchle testy k dispozícii v protipovodňových prístreškoch. Okrem toho, po uzavretí štátnych hraníc v Európe v dôsledku mimoriadnej situácie v súvislosti s novým kmeňom v Spojenom kráľovstve tesne pred Vianocami uviazlo takmer 6 000 vodičov kamiónov bez potravín, čím sa v podstate zastavili vianočné dodávky potravín. Rýchle testy nasadili francúzski hasiči do 24 hodín pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Rýchle testy umožnili nákladným vozidlám vyraziť na cesty, dokončiť dodávky a vrátiť sa k rodinám na Vianoce, čo dokazuje potenciálnu globálnu užitočnosť ľahko realizovateľného testu COVID-19. Organizácia Lekári bez hraníc dôrazne podporila používanie rýchlych testov v krajinách s nižšími a strednými príjmami, pričom uviedla, že "testy na antigén COVID-19 môžu poskytnúť rýchle a akcieschopné výsledky, čím sa zabezpečí včasná identifikácia ľudí nakazených vírusom na úrovni komunity". == Amerika a rýchle testy == Po tom, čo [[Spojené štáty|USA]] spolu so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] pôvodne značne investovali do vývoja technológie rýchlych testov, sa ďalšie hodnotenie rýchlych testov ako súčasti prístupov k hromadnému testovaniu v USA zastavilo v dôsledku patovej situácie okolo úľavy vo výške 900 miliárd dolárov v rámci programu COVID-19 obsiahnutej v zákone o konsolidovaných rozpočtových prostriedkoch na rok 2020, 2021. Návrh zákona bol kritizovaný za to, že osobitne nevyčlenil investície do rýchlych testov ako nákladovo úspornej a účinnej formy celopopulačného testovania. Vedci v USA, ako napríklad profesor Michael Mina z [[Harvard University|Harvardovej univerzity]], poznamenali, že testy sú "veľmi účinným doplnkom všetkého ostatného, čo ľudia už robia", a že "domáce testy na COVID-19 by mohli znížiť mieru [[Infekcia|infekcie]]". Tento názor posilnil profesor William A. Haseltine tiež z [[Harvard University|Harvardu]] v článku v časopise [[Forbes (magazín)|Forbes]], v ktorom navrhol, že "rýchle, samoplatcovské testovanie by mohlo zastaviť stále rastúci príliv chorôb a úmrtí", a v článku profesorky Annie Sparrowovej z Mount Sinai v [[New York (mesto)|New Yorku]], v ktorom navrhla, že "lacné masové testovanie je nevyhnutné pre víťazstvo nad pandémiou" vzhľadom na "núdzový stav vysoko nákazlivého a rýchlo sa šíriaceho kmeňa B117 v Spojenom kráľovstve a podobného kmeňa z [[Južná Afrika (región)|Južnej Afriky]]". Napriek tomu boli rýchle domáce testy na COVID-19 v januári 2021 verejne dostupné pre jednotlivcov po predchádzajúcom schválení FDA. Tieto testy boli preplácané zdravotným poistením v USA osobám s príznakmi COVID-19 alebo tým, ktorí boli v úzkom kontakte s infikovanou osobou alebo s osobou, ktorá vykazovala príznaky. V článku v denníku Washington Post sa navrhovalo, že maximálny prínos rýchlych testov v USA sa môže prejaviť až vtedy, keď "federálna vláda uhradí testovanie asymptomatických osôb, pretože prenos týmito osobami je takou veľkou súčasťou epidémie", keďže testovanie týchto osôb nebolo hradené zo zdravotného poistenia. Po zvolení nového prezidenta v januári 2021 začali USA zverejnením prezidentských dekrétov opätovne investovať do vývoja technológie rýchlych testov.<ref>{{Cite web|title=Combating COVID-19|url=https://www.whitehouse.gov/priorities/covid-19/|access-date=2021-03-20|website=The White House|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=Biden executive orders address COVID-19, other health care issues|url=https://www.rollcall.com/2021/01/21/biden-uses-executive-orders-to-address-covid-19-other-health-care-issues/|access-date=2021-03-20|website=Roll Call|language=en}}</ref> == Hodnota globálneho trhu == Po rozšírení používania rýchlych testov na celom svete majú rýchle testy trhovú hodnotu 15 miliárd USD, avšak očakáva sa, že od roku 2024 trh prestane fungovať z dôvodu [[Očkovanie|očkovania]] svetovej populácie do konca roku 2023. V USA predstavoval trh s rýchlotestami 3,9 miliardy USD s > 20 % mierou rastu v nemocniciach, na klinikách, v [[Ázia|Ázii]] a Tichomorí, ale aj ako testy pre koncových používateľov. [[Analytika|Analytici]] medzinárodného trhu predpovedajú, že výrobcovia rýchlych testov budú čeliť neustálemu zvyšujúcemu sa dopytu, keďže čoraz viac jednotlivcov a krajín začne používať rýchle testy na identifikáciu osôb s miernejšími príznakmi. Viacerí komentátori a vedci z USA vyjadrili obavy, či globálna výrobná sieť dokáže uspokojiť celosvetový dopyt a vyrobiť stovky miliónov testov, ktoré by boli potrebné na časté rýchle testovanie.<ref>{{cite journal|vauthors=Rubin R|date=November 2020|title=The Challenges of Expanding Rapid Tests to Curb COVID-19|journal=JAMA|volume=324|issue=18|pages=1813–1815|doi=10.1001/jama.2020.21106|pmid=33084882|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|date=2020-10-08|title=Huge demand for COVID-19 rapid antigen testing may face manufacturing constraints|url=https://www.modernhealthcare.com/supply-chain/huge-demand-covid-19-rapid-antigen-testing-may-face-manufacturing-constraints|access-date=2020-12-27|website=Modern Healthcare|language=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[SARS-CoV-2]] * [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku]] * [[Imunoanalýza]] * [[Imunochromatografia]] == Zdroj == {{Preklad|en|Rapid antigen test|1024137043}} == Externé odkazy == * [https://www.health.gov.sk/?koronavirus-covod-19 Informácie o ochorení COVID-19] na stránke Ministerstva zdravotníctva SR {{COVID-19}} [[Kategória:Imunológia]] [[Kategória:Pandémia ochorenia COVID-19]] rv8d9mpkr5v02zg9mzy9rw5tjzkhpr8 Majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike 0 668007 7428758 7224459 2022-08-22T12:50:20Z 62.197.243.132 /* Tabuľka víťazov */ Doplnený ročník 2022 wikitext text/x-wiki '''Majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike''' sú preteky v cestnej cyklistike usporadúvané každý rok týždeň pred začiatkom [[Tour de France]]. Od roku 2008 sa usporadúvajú spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska, striedavo, raz v Česku a raz na Slovensku. Víťaz pretekov nosí počas nasledujúceho roka Slovenský cyklistický dres.[[Súbor:MaillotSlovakia.svg|20x20bod]] == Tabuľka víťazov == {| class="wikitable" |+Zoznam víťazov muži elite:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=National TimeTrial Championship (ME/Svk) - CyclingFever - The International Cycling Social Network - Get the Cycling fever!|url=http://www.cyclingfever.com/race.html?_ap=palmares&race_idd=NzA1|vydavateľ=www.cyclingfever.com|dátum prístupu=2021-06-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=National Road Championship (ME/Svk) - CyclingFever - The International Cycling Social Network - Get the Cycling fever!|url=http://www.cyclingfever.com/race.html?_ap=palmares&race_idd=NzA2|vydavateľ=www.cyclingfever.com|dátum prístupu=2021-06-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cyklonews.sk {{!}} Prvý slovenský cyklistický portál|url=https://www.cyklonews.sk/|vydavateľ=Cyklonews.sk|dátum prístupu=2021-06-21|jazyk=sk-SK}}</ref> !Rok !Miesto konania !Preteky jednotlivcov !Časovka |- |1993 | | | |- |1994 | | | |- |1995 | | | |- |1996 | |[[Martin Riška]] | |- |1997 | |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |[[Miroslav Lupták]] |- |1998 | |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |- |1999 | |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |[[Ondrej Slobodník]] |- |2000 | |[[Robert Nagy]] |[[Ondrej Slobodník]] |- |2001 | |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |- |2002 | |[[Martin Riška]] |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |- |2003 | |[[Martin Riška]] |[[Robert Nagy]] |- |2004 | |[[Martin Riška]] |[[Matej Jurčo]] |- |2005 | |[[Martin Prázdnovský]] |[[Matej Jurčo]] |- |2006 | |[[Maroš Kováč]] |[[Matej Jurčo]] |- |2007 | |[[Martin Riška]] | |- |2008 |{{minivlajka|Česko}}Třeboň / Jindřichův Hradec |[[Matej Jurčo]] |[[Matej Jurčo]] |- |2009 |{{minivlajka|Slovensko}}Bánovce nad Bebravou |[[Martin Velits]] |[[Roman Broniš]] |- |2010 |{{minivlajka|Česko}}Kyjov |[[Martin Kostelničák]] |[[Martin Velits]] |- |2011 |{{minivlajka|Česko}}Olomouc |[[Peter Sagan]] |[[Pavol Polievka]] |- |2012 |{{minivlajka|Slovensko}}Púchov |[[Peter Sagan]] |[[Peter Velits]] |- |2013 |{{minivlajka|Slovensko}}Nová Dubnica |[[Peter Sagan]] |[[Martin Velits]] |- |2014 |{{minivlajka|Česko}}Slavkov |[[Peter Sagan]] |[[Martin Velits]] |- |2015 |{{minivlajka|Slovensko}}Žilina |[[Peter Sagan]] |[[Peter Sagan]] |- |2016 |{{minivlajka|Česko}}Kyjov |[[Juraj Sagan]] |[[Marek Čanecký]] |- |2017 |{{minivlajka|Slovensko}}Žiar nad Hronom |[[Juraj Sagan]] |[[Marek Čanecký]] |- |2018 |{{minivlajka|Česko}}Karlove Vary a Plzeň |[[Peter Sagan]] |[[Marek Čanecký]] |- |2019 |{{minivlajka|Slovensko}}Trnava |[[Juraj Sagan]] |[[Andrej Cully]] |- |2020 |{{minivlajka|Česko}}Mladá Boleslav |[[Juraj Sagan]] |[[Andrej Cully]] |- |2021 |{{minivlajka|Slovensko}}Bánovce nad Bebravou |[[Peter Sagan]] |[[Ronald Kuba]] |- |2022 |{{minivlajka|Česko}}Mladá Vožice |[[Peter Sagan]] |[[Marek Čanecký]] |} {| class="wikitable" |+Najúspešnejší jazdci ! !Jazdec !Preteky jednotlivcov !Časovka |- |1 |[[Peter Sagan]] |8 |1 |- |2 |[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] |4 |3 |- |3 |[[Matej Jurčo]] |1 |4 |- |4 |[[Martin Velits]] |1 |3 |- |5 |[[Juraj Sagan]] |4 |0 |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Cyklistické preteky na Slovensku]] 0jfht72571k03xif5hw80cyjt89xp7x HC 21 Prešov 0 668300 7429114 7358275 2022-08-23T11:04:39Z 178.18.65.199 wikitext text/x-wiki {{spojiť s|HC Prešov Penguins}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''HC 21 Prešov''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[2021]] |- || '''Adresa''' || Pod Kalváriou 50, 080 01 Prešov |- || '''Kontakt''' || Telefón a fax: +421 (51) 77 44 005 |- || '''Prezident''' || Róbert Ľupták |- || '''Tréner''' ||Ernest Bokroš |- |'''Asistent trénera''' |Dušan Brincko |- || '''Klubové farby''' || červená, čierna, biela |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga]] |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Štadión''' |- | colspan="2" | [[Súbor:Slovakia Presov 635.JPG|310px]] |- || '''Názov''' || Ice Aréna Prešov |- || '''Kapacita''' || 3600 miest na sedenie |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1967]] |- || '''Rekonštrukcia''' || [[2019]] - [[2020]] |- |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Internet''' |- |Web |[http://hc21presov.com/ www.hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" | valign="top" | Facebook || [https://www.facebook.com/hcpresov www.facebook.com/hcpresov]. |- |Instagram |[https://www.instagram.com/hc21presov/ www.instagram.com/hc21presov] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:info@hc21presov.com info@hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | – |} '''HC GROTTO Prešov''' je slovenský [[Hokej|hokejový]] klub pôsobiaci v [[Tipos extraliga|najvyššej slovenskej súťaži]], vznikol v roku [[2021]]. == História == Novozaložený hokejový klub HC GROTTO Prešov vystriedal v [[Tipos extraliga|slovenskej extralige]] od sezóny 2021–22 klub [[HC 07 Detva]]. Hlavný tréner je [[Ernest Bokroš]] a základné mužstvo by mali tvoriť hráči Detvy. Konečnú bodku za presunom detvianskeho klubu do Prešova dal [[Slovenský zväz ľadového hokeja]], išlo však iba o formalitu. Majiteľ detvianskeho klubu [[Róbert Ľupták]] sa rozhodol presunúť extraligovú licenciu do [[Prešov|Prešova]]. Prvý kapitán tímu bude Prešovčan [[Marek Zagrapan]], ktorý prišiel z HK Poprad. Zagrapan bol draftovaný [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] v prvom kole, celkovo 13., v [[NHL draft (2005)|vstupnom drafte 2005]]. == Súčasný káder (2021/22) == {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Roman Petrík]] |align=center|Ľ |align=center|1994 |align=center|185 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''31''' |align=center|{{minivlajka|Rusko}} |[[Nikita Bespalov]] |align=center|Ľ |align=center|1987 |align=center|185 cm |align=center|83 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Matúš Rais]] |align=center| |align=center| |align=center| |align=center| |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[David Růžička]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|191 cm |align=center|83 kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Frederik Fekiač]] |align=center|P |align=center|1995 |align=center|175 cm |align=center|85 kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Oliver Turan]] |align=center|P |align=center|2001 |align=center|196 cm |align=center|96 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''9''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marek Zagrapan]] "'''C'''" |align=center|Ľ |align=center|1986 |align=center|185 cm |align=center|88 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Jonathan Charbonneau]] |align=center|P |align=center|1994 |align=center|171 cm |align=center|82 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Viktor Fekiač]] |align=center|Ľ |align=center|1993 |align=center|191 cm |align=center|94 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Martin Krasničan]] |align=center|Ľ |align=center|1996 |align=center|180 cm |align=center|83 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''17''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Sýkora]] "'''A'''" |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|191 cm |align=center|80 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Fínsko}} |[[Tommi Jokinen]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|183 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Tomáš Klíma]] |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|183 cm |align=center|86 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jakub Žilka]] |align=center|Ľ |align=center|1995 |align=center|188 cm |align=center|93 kg |} == Zdroj == * {{preklad|en|HC 21 Prešov|1032664186}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Šport v Prešove]] lzz98s1yz2t75ehnx9lu62acuvge5xa 7429115 7429114 2022-08-23T11:05:12Z 178.18.65.199 wikitext text/x-wiki {{spojiť s|HC Prešov Penguins}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''HC 21 Prešov''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[2021]] |- || '''Adresa''' || Pod Kalváriou 50, 080 01 Prešov |- || '''Kontakt''' || Telefón a fax: +421 (51) 77 44 005 |- || '''Prezident''' || Róbert Ľupták |- || '''Tréner''' ||Ernest Bokroš |- |'''Asistent trénera''' |Dušan Brincko |- || '''Klubové farby''' || červená, čierna, biela |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga]] |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Štadión''' |- | colspan="2" | [[Súbor:Slovakia Presov 635.JPG|310px]] |- || '''Názov''' || Ice Aréna Prešov |- || '''Kapacita''' || 3600 miest na sedenie |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1967]] |- || '''Rekonštrukcia''' || [[2019]] - [[2020]] |- |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Internet''' |- |Web |[http://hc21presov.com/ www.hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" | valign="top" | Facebook || [https://www.facebook.com/hcpresov www.facebook.com/hcpresov]. |- |Instagram |[https://www.instagram.com/hc21presov/ www.instagram.com/hc21presov] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:info@hc21presov.com info@hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | – |} '''HC GROTTO Prešov''' je slovenský [[Hokej|hokejový]] klub pôsobiaci v [[Tipos extraliga|najvyššej slovenskej súťaži]], vznikol v roku [[2021]]. == História == Novozaložený hokejový klub HC 21 Prešov vystriedal v [[Tipos extraliga|slovenskej extralige]] od sezóny 2021–22 klub [[HC 07 Detva]]. Hlavný tréner je [[Ernest Bokroš]] a základné mužstvo by mali tvoriť hráči Detvy. Konečnú bodku za presunom detvianskeho klubu do Prešova dal [[Slovenský zväz ľadového hokeja]], išlo však iba o formalitu. Majiteľ detvianskeho klubu [[Róbert Ľupták]] sa rozhodol presunúť extraligovú licenciu do [[Prešov|Prešova]]. Prvý kapitán tímu bude Prešovčan [[Marek Zagrapan]], ktorý prišiel z HK Poprad. Zagrapan bol draftovaný [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] v prvom kole, celkovo 13., v [[NHL draft (2005)|vstupnom drafte 2005]]. == Súčasný káder (2021/22) == {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Roman Petrík]] |align=center|Ľ |align=center|1994 |align=center|185 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''31''' |align=center|{{minivlajka|Rusko}} |[[Nikita Bespalov]] |align=center|Ľ |align=center|1987 |align=center|185 cm |align=center|83 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Matúš Rais]] |align=center| |align=center| |align=center| |align=center| |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[David Růžička]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|191 cm |align=center|83 kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Frederik Fekiač]] |align=center|P |align=center|1995 |align=center|175 cm |align=center|85 kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Oliver Turan]] |align=center|P |align=center|2001 |align=center|196 cm |align=center|96 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''9''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marek Zagrapan]] "'''C'''" |align=center|Ľ |align=center|1986 |align=center|185 cm |align=center|88 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Jonathan Charbonneau]] |align=center|P |align=center|1994 |align=center|171 cm |align=center|82 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Viktor Fekiač]] |align=center|Ľ |align=center|1993 |align=center|191 cm |align=center|94 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Martin Krasničan]] |align=center|Ľ |align=center|1996 |align=center|180 cm |align=center|83 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''17''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Sýkora]] "'''A'''" |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|191 cm |align=center|80 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Fínsko}} |[[Tommi Jokinen]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|183 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Tomáš Klíma]] |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|183 cm |align=center|86 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jakub Žilka]] |align=center|Ľ |align=center|1995 |align=center|188 cm |align=center|93 kg |} == Zdroj == * {{preklad|en|HC 21 Prešov|1032664186}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Šport v Prešove]] gvtdgpmv74b79w8lwbeg5lnbrgg3nu1 7429116 7429115 2022-08-23T11:05:27Z 178.18.65.199 wikitext text/x-wiki {{spojiť s|HC Prešov Penguins}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''HC 21 Prešov''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[2021]] |- || '''Adresa''' || Pod Kalváriou 50, 080 01 Prešov |- || '''Kontakt''' || Telefón a fax: +421 (51) 77 44 005 |- || '''Prezident''' || Róbert Ľupták |- || '''Tréner''' ||Ernest Bokroš |- |'''Asistent trénera''' |Dušan Brincko |- || '''Klubové farby''' || červená, čierna, biela |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga]] |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Štadión''' |- | colspan="2" | [[Súbor:Slovakia Presov 635.JPG|310px]] |- || '''Názov''' || Ice Aréna Prešov |- || '''Kapacita''' || 3600 miest na sedenie |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1967]] |- || '''Rekonštrukcia''' || [[2019]] - [[2020]] |- |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Internet''' |- |Web |[http://hc21presov.com/ www.hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" | valign="top" | Facebook || [https://www.facebook.com/hcpresov www.facebook.com/hcpresov]. |- |Instagram |[https://www.instagram.com/hc21presov/ www.instagram.com/hc21presov] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:info@hc21presov.com info@hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | – |} '''HC 21 Prešov''' je slovenský [[Hokej|hokejový]] klub pôsobiaci v [[Tipos extraliga|najvyššej slovenskej súťaži]], vznikol v roku [[2021]]. == História == Novozaložený hokejový klub HC 21 Prešov vystriedal v [[Tipos extraliga|slovenskej extralige]] od sezóny 2021–22 klub [[HC 07 Detva]]. Hlavný tréner je [[Ernest Bokroš]] a základné mužstvo by mali tvoriť hráči Detvy. Konečnú bodku za presunom detvianskeho klubu do Prešova dal [[Slovenský zväz ľadového hokeja]], išlo však iba o formalitu. Majiteľ detvianskeho klubu [[Róbert Ľupták]] sa rozhodol presunúť extraligovú licenciu do [[Prešov|Prešova]]. Prvý kapitán tímu bude Prešovčan [[Marek Zagrapan]], ktorý prišiel z HK Poprad. Zagrapan bol draftovaný [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] v prvom kole, celkovo 13., v [[NHL draft (2005)|vstupnom drafte 2005]]. == Súčasný káder (2021/22) == {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Roman Petrík]] |align=center|Ľ |align=center|1994 |align=center|185 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''31''' |align=center|{{minivlajka|Rusko}} |[[Nikita Bespalov]] |align=center|Ľ |align=center|1987 |align=center|185 cm |align=center|83 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Matúš Rais]] |align=center| |align=center| |align=center| |align=center| |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[David Růžička]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|191 cm |align=center|83 kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Frederik Fekiač]] |align=center|P |align=center|1995 |align=center|175 cm |align=center|85 kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Oliver Turan]] |align=center|P |align=center|2001 |align=center|196 cm |align=center|96 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''9''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marek Zagrapan]] "'''C'''" |align=center|Ľ |align=center|1986 |align=center|185 cm |align=center|88 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Jonathan Charbonneau]] |align=center|P |align=center|1994 |align=center|171 cm |align=center|82 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Viktor Fekiač]] |align=center|Ľ |align=center|1993 |align=center|191 cm |align=center|94 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Martin Krasničan]] |align=center|Ľ |align=center|1996 |align=center|180 cm |align=center|83 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''17''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Sýkora]] "'''A'''" |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|191 cm |align=center|80 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Fínsko}} |[[Tommi Jokinen]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|183 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Tomáš Klíma]] |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|183 cm |align=center|86 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jakub Žilka]] |align=center|Ľ |align=center|1995 |align=center|188 cm |align=center|93 kg |} == Zdroj == * {{preklad|en|HC 21 Prešov|1032664186}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Šport v Prešove]] nzblidqfvyddw4plz1has3jouvaqnem 7429118 7429116 2022-08-23T11:06:27Z 178.18.65.199 wikitext text/x-wiki {{spojiť s|HC Prešov Penguins}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''HC 21 Prešov''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[2021]] |- || '''Adresa''' || Pod Kalváriou 50, 080 01 Prešov |- || '''Kontakt''' || Telefón a fax: +421 (51) 77 44 005 |- || '''Prezident''' || Róbert Ľupták |- || '''Tréner''' ||Ernest Bokroš |- |'''Asistent trénera''' |Dušan Brincko |- || '''Klubové farby''' || červená, čierna, biela |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga]] |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Štadión''' |- | colspan="2" | [[Súbor:Slovakia Presov 635.JPG|310px]] |- || '''Názov''' || Ice Aréna Prešov |- || '''Kapacita''' || 3600 miest na sedenie |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1967]] |- || '''Rekonštrukcia''' || [[2019]] - [[2020]] |- |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Internet''' |- |Web |[http://hc21presov.com/ www.hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" | valign="top" | Facebook || [https://www.facebook.com/hcpresov www.facebook.com/hcpresov]. |- |Instagram |[https://www.instagram.com/hc21presov/ www.instagram.com/hc21presov] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:info@hc21presov.com info@hc21presov.com] |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | www.instagram.com/fanklub.konare |} '''HC 21 Prešov''' je slovenský [[Hokej|hokejový]] klub pôsobiaci v [[Tipos extraliga|najvyššej slovenskej súťaži]], vznikol v roku [[2021]]. == História == Novozaložený hokejový klub HC 21 Prešov vystriedal v [[Tipos extraliga|slovenskej extralige]] od sezóny 2021–22 klub [[HC 07 Detva]]. Hlavný tréner je [[Ernest Bokroš]] a základné mužstvo by mali tvoriť hráči Detvy. Konečnú bodku za presunom detvianskeho klubu do Prešova dal [[Slovenský zväz ľadového hokeja]], išlo však iba o formalitu. Majiteľ detvianskeho klubu [[Róbert Ľupták]] sa rozhodol presunúť extraligovú licenciu do [[Prešov|Prešova]]. Prvý kapitán tímu bude Prešovčan [[Marek Zagrapan]], ktorý prišiel z HK Poprad. Zagrapan bol draftovaný [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] v prvom kole, celkovo 13., v [[NHL draft (2005)|vstupnom drafte 2005]]. == Súčasný káder (2021/22) == {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Roman Petrík]] |align=center|Ľ |align=center|1994 |align=center|185 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''31''' |align=center|{{minivlajka|Rusko}} |[[Nikita Bespalov]] |align=center|Ľ |align=center|1987 |align=center|185 cm |align=center|83 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Matúš Rais]] |align=center| |align=center| |align=center| |align=center| |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[David Růžička]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|191 cm |align=center|83 kg |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Frederik Fekiač]] |align=center|P |align=center|1995 |align=center|175 cm |align=center|85 kg |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Oliver Turan]] |align=center|P |align=center|2001 |align=center|196 cm |align=center|96 kg |} {| width=60% !colspan=6 |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=15%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=25%|Narodený !width=10%|Výška !width=10%|Váha |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''9''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marek Zagrapan]] "'''C'''" |align=center|Ľ |align=center|1986 |align=center|185 cm |align=center|88 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Kanada}} |[[Jonathan Charbonneau]] |align=center|P |align=center|1994 |align=center|171 cm |align=center|82 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Viktor Fekiač]] |align=center|Ľ |align=center|1993 |align=center|191 cm |align=center|94 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Martin Krasničan]] |align=center|Ľ |align=center|1996 |align=center|180 cm |align=center|83 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''17''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Sýkora]] "'''A'''" |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|191 cm |align=center|80 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Fínsko}} |[[Tommi Jokinen]] |align=center|Ľ |align=center|1988 |align=center|183 cm |align=center|79 kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Tomáš Klíma]] |align=center|Ľ |align=center|1990 |align=center|183 cm |align=center|86 kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''''' |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jakub Žilka]] |align=center|Ľ |align=center|1995 |align=center|188 cm |align=center|93 kg |} == Zdroj == * {{preklad|en|HC 21 Prešov|1032664186}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Šport v Prešove]] odkp0eisppun4oob4r8ix1bduxwph3u Slovensko na Letných olympijských hrách 2020 0 668336 7428750 7297533 2022-08-22T12:24:15Z RickRichards 153041 kor. ROV vlajky wikitext text/x-wiki {{Infobox Krajina na olympijských hrách | názov krajiny = Slovensko | vlajka = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|border|200px]] | hry = Letné | rok = 2020 | IOC = SVK | NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]] | web = www.olympic.sk | miesto = v [[Tokio|Tokiu]], [[Japonsko|Japonsku]] | dátum = 23. júla 2021{{--}}8. augusta 2021 | súťažiaci = 41 | športy = 13 | vlajkonosiči = [[Zuzana Rehák Štefečeková]], [[Matej Beňuš]] (otvárací)<br />[[Danka Barteková]] (záverečný) | vedúci = Roman Buček | zlato = 1 | striebro = 2 | bronz = 1 | celkom = 4 | poradie = | LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]] | ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] }} '''[[Slovensko]] na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]]''' v [[Tokio|Tokiu]] reprezentovalo 41 športovcov v 13 športoch.<ref name="vyprava">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko do Tokia s najmenšou výpravou, no i medailovými ambíciami | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/oh2020-tema-slovensko-do-tokia-s-najme/564122-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-21 | dátum prístupu = 2021-07-24 }}</ref> Na otváracom ceremoniáli malo Slovensko dvoch vlajkonosičov Zuzanu Rehák Štefečekovú a Mateja Beňuša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokio 2020: Dilema slovenských vlajkonosičov: Ešte nevieme, ako to vyriešime | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/tvysle9/tokio-2020-dilema-slovenskych-vlajkonosicov-este-nevieme-ako-to-vyriesime/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-24 }}</ref> Pôvodne sa olympiáda mala konať 24. júla až 9. augusta 2020, no kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] bola preložená na 23. júla až 8. augusta 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Preložené olympijské hry v Tokiu sa majú začať takto o rok, 23. júla 2021 | url = https://www.olympic.sk/clanok/prelozene-olympijske-hry-v-tokiu-sa-maju-zacat-takto-o-rok-23-jula-2021 | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2020-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> Na záverečnom ceremoniáli bola vlajkonosičkou [[Danka Barteková]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Olympijský oheň v Tokiu zhasol. Arigato! odkázali Japonci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/online-zaverecny-ceremonial-oh-tokio-2021-minuta-po-minute/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-08-19}}</ref> == Medaily == {{Hlavný článok|Medailové poradie na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" |- ! Medaila ! Meno ! Šport ! Disciplína ! Dátum |- | {{Zlatá medaila}} || [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] || [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]] ||[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|Trap ženy]] || 29. júl 2021 |- | {{Strieborná medaila}} || [[Jakub Grigar]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] ||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom muži|K1 muži]] || 30. júl 2021 |- | {{Strieborná medaila}} || [[Rory Sabbatini]] || [[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]] || [[Golf na letných olympijských hrách 2020 – Muži|Muži]] || 1. august 2021 |- |{{Bronzová medaila}} || [[Samuel Baláž]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Erik Vlček]]<br>[[Adam Botek]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K4 500 m muži|K4 500 m muži]] || 7. august 2021 |} == Športovci == Zoznam slovenských súťažiacich v jednotlivých športoch na Olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Valné zhromaždenie SOŠV schválilo na OH v Tokiu 39 športovcov, ďalší ešte môžu pribudnúť | url = https://www.olympic.sk/clanok/valne-zhromazdenie-sosv-schvalilo-na-oh-v-tokiu-39-sportovcov-dalsi-este-mozu-pribudnut | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref name="vyprava"/> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! width=180|Šport ! width=55|Muži ! width=55|Ženy ! width=55|Spolu |- | align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020|Atletika]] | 5 || 4 || 9 |- | align=left|[[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020|Bedminton]] | 0 || 1 || 1 |- | align=left|[[Box na Letných olympijských hrách 2020|Box]] | 1 || 0 || 1 |- | align=left|[[Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020|Cyklistika]] | 2 || 0 || 2 |- | align=left|[[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]] | 1 || 0 || 1 |- | align=left|[[Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020|Gymnastika]] | 0 || 1 || 1 |- | align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] | 7 || 2 || 9 |- | align=left|[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020|Lukostreľba]] | 0 || 1 || 1 |- | align=left|[[Plávanie na Letných olympijských hrách 2020|Plávanie]] | 1 || 1 || 2 |- | align=left|[[Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020|Stolný tenis]] | 2 || 1 || 3 |- | align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]] | 4 || 3 || 7 |- | align=left|[[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|Tenis]] | 3 || 0 || 3 |- | align=left|[[Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020|Zápasenie]] | 1 || 0 || 1 |- ! Spolu || 27 || 14 || 41 |} == Atletika == {{Hlavný článok|Atletika na Letných olympijských hrách 2020}} Slovenskí atléti dosiahli vstupné štandardy na základe kvalifikačných časov alebo svetového rebríčka v nasledujúcich atletických disciplínach (maximálne 3 športovci na jedno podujatie):<ref>{{cite web|title=iaaf.org – Top Lists |url=http://www.iaaf.org/statistics/toplists/index.html|publisher=IAAF|accessdate=8 April 2019}}</ref><ref>{{cite web|title=IAAF Games of the XXXII Olympiad – Tokyo 2020 Entry Standards |url=https://cdn.dosb.de/user_upload/Olympische_Spiele/Tokio_2020/internationale_Qualifikationskriterien/IAAF_-_Athletics_20180806.pdf|publisher=[[IAAF]]|accessdate=8 April 2019}}</ref> === Bežecké disciplíny a chôdza === ==== Muži ==== {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Štvrťfinále !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Ján Volko]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 100 m mužov|100 m]] |colspan=2 {{N/A}} |10.40 |7. |colspan=4|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 200 m mužov|200 m]] |21.21 |5. |colspan=2 {{N/A}} |colspan=4|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Miroslav Úradník]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 20 km mužov|20 km chôdza]] |colspan=6 {{N/A}} |1:29:25 |41. |-align=center |align=left|[[Michal Morvay]] |align=left rowspan=2|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 50 km mužov|50 km chôdza]] |colspan=6 {{N/A}} |4:15:22 |41. |-align=center |align=left|[[Matej Tóth]] |colspan=6 {{N/A}} |3:56:23 |14. |} ==== Ženy ==== {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Gabriela Gajanová]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 800 m žien|800 m]] |2:01.41 |7. |colspan=4|Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Emma Zapletalová]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 400 m cez prekážky žien|400 m cez prekážky]] |55.00 |6. '''K''' |55.79 |6. |colspan=2|Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Mária Czaková]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 20 km žien|20 km chôdza]] |colspan=4 {{N/A}} |1:41:29 |45. |} === Technické disciplíny === {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Kvalifikácia !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Marcel Lomnický]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – hod kladivom mužov|hod kladivom mužov]] |72,52 |24. |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Martina Hrašnová]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – hod kladivom žien|hod kladivom žien]] |66,63 |25. |colspan=2|Nepostúpila |} == Bedminton == {{Hlavný článok|Bedminton na Letných olympijských hrách 2020}} {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="3"|Základná skupina !Eliminácia !Štvrťfinále !Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |[[Martina Repiská]] |[[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020 – Ženská dvojhra|Ženská dvojhra]] |{{GTM}} [[Nikté Alejandra Sotomayor Ovando|Sotomayor]] (GUA)<br />'''V''' (21–19, 21–12) |{{CAN}} [[Michelle Li|Li]] (CAN)<br />'''P''' (18–21, 16–21) |2. |colspan=5|Nepostúpila |} == Box == {{Hlavný článok|Box na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !1. kolo !2. kolo !Štvrťfinále !Semifinále !colspan=2|Finále |- !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |align=left|[[Andrej Csemez]] |align=left|[[Box na letných olympijských hrách 2020 – Muži do 75kg|Do 75 kg]] |{{TTO}} [[Aaron Prince|Prince]] (TTO)<br />'''V''' 4–0 |{{ARM}} [[Arman Darchinyan|Darchinyan]] (ARM) <br />'''P''' 0–5 |colspan=4|Nepostúpil |} == Cyklistika == {{Hlavný článok|Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020}} === Cestná === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !Atlét !Disciplína !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Juraj Sagan]] |align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Hromadný štart mužov|Hromadný štart]] |colspan=2|Nedokončil |-align=center |align=left rowspan=2|[[Lukáš Kubiš]] |align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Hromadný štart mužov|Hromadný štart]] |colspan=2|Nedokončil |-align=center |align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Časovka muži|Časovka]] |1:06:25.20 |37. |} == Golf == {{Hlavný článok|Golf na Letných olympijských hrách 2020}} {|class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !1. kolo !2. kolo !3. kolo !4. kolo !colspan=3|Spolu |- !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Par !Poradie |-align=center |align=left|'''[[Rory Sabbatini]]''' |align=left|[[Golf na letných olympijských hrách 2020 – Muži|Muži]] |69 |67 |70 |61 |267 |17 |{{Druhé miesto}} |} == Gymnastika == {{Hlavný článok|Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020}} === Športová gymnastika === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=3|Atlét !rowspan=3|Disciplína !colspan=6|Kvalifikácia !colspan=6|Finále |- !colspan=4|Náradie !rowspan=2|Spolu !rowspan=2|Poradie !colspan=4|Náradie !rowspan=2|Spolu !rowspan=2|Poradie |- !{{Tooltip|K|Kladina}} !{{Tooltip|P|Prostné}} !{{Tooltip|Pr|Preskok}} !{{Tooltip|B|Bradlá}} !{{Tooltip|K|Kladina}} !{{Tooltip|P|Prostné}} !{{Tooltip|Pr|Preskok}} !{{Tooltip|B|Bradlá}} |-align=center |align=left|[[Barbora Mokošová]] |align=left|[[Gymnastika na letných olympijských hrách 2020 – Viacboj žien|Viacboj]] |11,700 |12,833 |13,333 |13,333 |51,199 |52. |colspan=6|Nepostúpila |} == Kanoistika == {{Hlavný článok|Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020}} === Vodný slalom === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !colspan=6|Kvalifikácia !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále |- !1. jazda !Poradie !2. jazda !Poradie !Najlepší čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |- align=center |align=left|[[Matej Beňuš]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – C1 slalom muži|C1 muži]] |99,61 |2. |96,89 |1. |96,89 |1. '''K''' |106,40 |9. '''K''' |105,60 |6. |- align=center |align=left|'''[[Jakub Grigar]]''' |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom muži|K1 muži]] |94,37 |9. |92,38 |8. |92,38 |8. '''K''' |96,27 |4. '''K''' |94,85 |{{Druhé miesto}} |- align=center |align=left|[[Monika Škáchová]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – C1 slalom ženy|C1 ženy]] |125,65 |16. |116,85 |11. |116,85 |12. '''K''' |124,87 |10. '''K''' |129,39 |9. |- align=center |align=left|[[Eliška Mintálová]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom ženy|K1 ženy]] |107,67 |3. |117,55 |18. |107,67 |8. '''K''' |107,18 |2. '''K''' |158,36 |9. |} === Rýchlostná kanoistika === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Rozjazd !colspan=2|Štvrťfinále !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále |- !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Peter Gelle]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 1000 m muži|K1 1000 m muži]] |3:42.131 |2. '''K''' |colspan=2 {{n/a|Voľný los}} |3:28.255 |7. '''K''' |3:28.240 |14. |-align=center |align=left|[[Samuel Baláž]]<br>[[Adam Botek]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K2 1000 m muži|K2 1000 m muži]] |3:13.982 |3. |3:11.458 |2. |3:20.917 |6. '''K''' |3:21.087 |10. |-align=center |align=left|'''[[Samuel Baláž]]'''<br>'''[[Adam Botek]]'''<br>'''[[Denis Myšák]]'''<br>'''[[Erik Vlček]]''' |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K4 500 m muži|K4 500 m muži]] |1:21.807 |2. '''K''' |colspan=2 {{N/A}} |1:23.799 |2. '''K''' |1:23.534 |{{Tretie miesto}} |} == Lukostreľba == {{Hlavný článok|Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !1. kolo !2. kolo !Osemifinále !Štvrťfinale !Semifinále !colspan=2|Finále |- !Skóre !Poradie !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |[[Denisa Baránková]] |[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020 – súťaž jednotlivkyň|Súťaž jednotlivkyň]] |655 |12. |{{EST}} [[Reena Pärnat|Pärnat]] (EST)<br />'''P''' 4–6 |colspan=6|Nepostúpila |} == Plávanie == {{Hlavný článok|Plávanie na Letných olympijských hrách 2020}} {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Rozplavba !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Richard Nagy]] |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Motýlik 200 m muži|Motýlik 200 m]] |2:01.91 |37. |colspan=4|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Polohové preteky 400 m muži|Polohové preteky 400 m]] |4:18.29 |23. |colspan=2 {{n/a}} |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left rowspan=2|[[Andrea Podmaníková]] |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Prsia 100 m ženy|Prsia 100 m]] |1:08.36 |28. |colspan=4|Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Prsia 200 m ženy|Prsia 200 m]] |2:29.56 |30. |colspan=4|Nepostúpila |} == Stolný tenis == {{Hlavný článok|Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable" style="font-size:95%;" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !Kvalifikácia !1. kolo !2. kolo !3. kolo !Osemfinále !Štvrťfinale !Semifinále !colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto |- !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Poradie |- align=center |align=left|[[Jang Wang]] |align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]] |colspan=2 {{n/a|Voľný los}} |{{AUS}} [[David Powell|Powell]] (AUS)<br />'''V''' 4–0 |{{JPN}} [[Koki Niwa|Niwa]] (JPN)<br /> '''P''' 0–4 |colspan=5|Nepostúpil |- align=center |align=left|[[Barbora Balážová]] |align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra ženy|Dvojhra ženy]] |colspan=2 {{n/a|Voľný los}} |{{USA}} [[Juan Liu|Juan]] (USA)<br />'''P''' 0–4 |colspan=6|Nepostúpila |- align=center |align=left|[[Ľubomír Pištej]]<br />[[Barbora Balážová]] |align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Zmiešaná dvojhra ženy|Zmiešaná dvojhra]] |colspan=4 {{n/a}} |{{ROU}} [[Ovidiu Ionescu|Ionescu]]<br />[[Bernadette Szőcs|Szőcs]] (ROU)<br />'''P''' 1–4 |colspan=4|Nepostúpili |} == Športová streľba == {{Hlavný článok|Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020}} === Muži === {| class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |- !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Patrik Jány]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 10 m vzduchová puška muži|10 m vzduchová puška]] |630,5 |4. '''K''' |143,7 |7. |-align=center |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 50 m malorážka muži|50 m malorážka]] |1172 |13. |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Juraj Tužinský]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 10 m vzduchová pištoľmuži|10 m vzduchová pištoľ]] |570 |27. |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Erik Varga]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Trap muži|Trap]] |122 |11. |colspan=2|Nepostúpil |} === Ženy === {| class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |- !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left|[[Danka Barteková]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Skeet ženy|Skeet]] |118 |13. |colspan=2|Nepostúpila |-align=center |align=left|'''[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]''' |align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|Trap]] |125 '''{{Tooltip|SR|Svetový rekord}}''' |1. '''K''' |43 '''{{Tooltip|OR|Olympijský rekord}} ''' |{{Prvé miesto}} |} === Zmiešané tímy === {| class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |- !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left|[[Marián Kovačócy]]<br>[[Jana Špotáková]] |align=left rowspan=2|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Trap zmiešané týmy|Trap]] |144 |8. |colspan=2|Nepostúpili |-align=center |align=left|[[Erik Varga]]<br>[[Zuzana Rehák-Štefečeková]] |146 |3. '''K''' |42 |4. |} == Tenis == {{Hlavný článok|Tenis na Letných olympijských hrách 2020}} {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !1. kolo !2. kolo !Osemfinále !Štvrťfinále !Semifinále !colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto |- !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |align=left|[[Norbert Gombos]] |align=left rowspan=2|[[Tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]] |{{USA}} [[Marcos Giron|Giron]] (USA)<br />'''P''' 6–7<sup>(4–7)</sup>, 6–3, 2–6 |colspan=6|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Lukáš Klein]] |{{AUS}} [[James Duckworth|Duckworth]] (AUS)<br />'''P''' 7–5, 3–6, 6–7<sup>(4–7)</sup> |colspan=6|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Filip Polášek]]<br />[[Lukáš Klein]] |align=left|[[Tenis na letných olympijských hrách 2020 – Štvorhra muži|Štvorhra muži]] |{{n/a}} |[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] [[Aslan Karatsev|Karatsev]] /<br />[[Daniil Medvedev|Medvedev]] (ROC)<br />'''V''' 7–5, 6–4 |{{USA}} [[Austin Krajicek|Krajicek]] /<br />[[Tennys Sandgren|Sandgren]] (USA)<br />'''P''' 7–6<sup>(7–2)</sup>, 2–6, [5–10] |colspan=4|Nepostúpili |} == Zápasenie == {{Hlavný článok|Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020}} {|class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !Osemfinále !Štvrťfinale !Semifinále !Oprava !colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto |- !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Boris Makojev]] |align=left|[[Zápasenie na letných olympijských hrách 2020 – Voľný štýl do 86 kg muži|Voľný štýl do 86 kg]] |[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] [[Artur Naifonov|Naifonov]] (ROC)<br>'''P''' 0–6 |colspan=5| Nepostúpil |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://olympics.com/tokyo-2020/en/ Oficiálna stránka Letných olympijských hier 2020] {{Eng icon}} * [https://www.olympic.sk/podujatie/tokio-2020 Portál Slovenského olympijského výboru pre Olympiádu v Tokiu] * [https://www.rtvs.sk/olympiada-tokio-2020/program-a-vysledky Program OH na rtvs.sk] {{Slováci na LOH 2020}} {{Slovensko na Olympijských hrách}} {{Krajiny na Letných olympijských hrách 2020}} [[Kategória:Krajiny na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Slovensko na Letných olympijských hrách|2020]] {{DEFAULTSORT:Slovensko na Letných olympijských hrách 2020}} 62gny0u07vnkyu92fmg4tareho0o4gs Návšteva pápeža Františka na Slovensku 0 668465 7429032 7307095 2022-08-22T21:12:06Z PALLY27 55074 /* Stretnutie s mládežou */ wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov = Návšteva pápeža Františka<br>na Slovensku |popis udalosti = pastoračná návšteva |obrázok = Coat_of_arms_of_Franciscus.svg |popis obrázka = erb pápeža [[František (pápež)|Františka]] |dátum = [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]] |čas = |trvanie = 4 dni |štát = Slovensko |miesto = [[Bratislava]]<br>[[Košice]]<br>[[Prešov]]<br>[[Šaštín-Stráže]] |súradnice = <!-- {{súradnice|zemepisná šírka|zemepisná dĺžka|type:event|display=inline,title}} --> |príčina = |typ = pastoračná návšteva |rozpočet = |organizátor = [[Giacomo Guido Ottonello]]<br><small>apoštolský nuncius na Slovensku</small> [[Ivan Ružička]]<br><small>generálny koordinátor<br></small> [[Martin Kramara]]<br><small>koordinátor pre masmédiá</small><br> [[Vladimír Kiš]]<br><small>koordinátor pre rímskokatolícku liturgiu</small><br> [[Marek Durlák]]<br><small>koordinátor pre gréckokatolícku liturgiu</small><br> [[Tibor Hajdu]]<br><small>miestny koordinátor<br>pre Bratislavskú arcidiecézu</small><br> [[Jozef Kmec]]<br><small>miestny koordinátor<br>pre Košickú arcidiecézu</small><br> [[Ľubomír Petrík]]<br><small>miestny koordinátor<br>pre Prešovskú archieparch</small>iu |účastníci = |obvinenia = |ocenenia = |web = [https://www.navstevapapeza.sk/sk www.navstevapapeza.sk] |počet návštevníkov =}}'''Návšteva [[František (pápež)|pápeža Františka]] na [[Slovensko|Slovensku]]''' bola štvordňová apoštolská cesta hlavy katolíckej cirkvi v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-08 | dátum prístupu = 2021-07-04 }}</ref> Návšteva Slovenska bola spolu s predchádzajúcou návštevou [[Medzinárodný eucharistický kongres|Medzinárodného aucharistického kongresu]] v [[Budapešť|Budapešti]] v poradí 34. apoštolskou cestou pápeža [[František (pápež)|Františka]]. Slovensko sa tak stalo 54. krajinou, ktorú pápež František počas svojho pontifikátu navštívil. Po troch návštevách pápeža sv. [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] išlo zároveň o štvrtú oficiálnu návštevu hlavy [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinári sa pripravujú na cestu s pápežom do Budapešti a na Slovensko|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2021-09/novinari-sa-pripravuju-na-cestu-do-budapesti-a-na-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Apoštolská cesta pápeža Františka na Slovensku (novinky deň vopred)|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210911001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Hlavu katolíckej cirkvi na Slovensko pozvala [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka]] [[Zuzana Čaputová]] počas [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán]]e v [[december|decembri]] [[2020]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-14 | dátum prístupu = 2021-07-04 }}</ref> Pápeža tiež pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]].<ref name=":1" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Motto a logo|url=https://www.navstevapapeza.sk/sk/motto-logo|vydavateľ=navstevapapeza.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]] a [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]]. Zvláštnu pozornosť venoval [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], ktorej je sám členom. Stretol sa tiež s predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], [[mládež]]ou a obyvateľmi košického sídliska [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa na Slovensku zúčastnil dvoch veľkých [[Bohoslužba|bohoslužieb]], jednej [[Byzantský obrad|byzantského obradu]] a jednej [[Latinský obrad|latinského obradu]]. V [[Prešov|Prešove]], stredisku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]] na Slovensku, predsedal [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|Božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho]], najčastejšej forme gréckokatolíckej [[Liturgia (úkony)|liturgie]]. Bolo to prvý raz, čo pápež na Slovensku slávil [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícku]] liturgiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=TV LUX - Tešíme sa na pápeža|url=https://www.facebook.com/televizialux/videos/857885388454302|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Na sviatok [[Mária (matka Ježiša)|Sedembolestnej Panny Márie]]{{--}}[[Patrón|patrónky]] Slovenska celebroval pútnickú svätú omšu pri [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Šaštínskej bazilike]].<ref name=":6" /> Návšteva prebehla v období [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie ochorenia COVID-19]], v dôsledku čoho ju sprevádzalo viacero hygienických opatrení. Záujemcovia o stretnutie s pápežom sa museli na podujatia registrovať cez oficiálnu stránku. Po preverení či sú [[Očkovanie|zaočkovaní]] proti ochoreniu [[COVID-19]] im bol na e-mail odoslaný lístok nevyhnutný pre vstup na podujatia s pápežom. Až neskôr bola umožnená registrácia aj pre nezaočkovaných a to v tzv. režime OTP.{{#tag:ref|V lehote 180 dní od prekonania ochorenia [[COVID-19]], alebo splnia podmienku byť negatívne otestovaní na toto ochorenie RT-[[Polymerázová reťazová reakcia|PCR]] testom nie starším ako 72 hodín, LAMP testom nie starším ako 72 hodín, alebo [[Antigén|antigénovým]] testom nie starším ako 48 hodín.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Na podujatia návštevy Svätého Otca bude registrácia aj pre režim OTP|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210904003|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-04|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> |group=pozn}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Registráciu na návštevu pápeža do OTP sektorov už uzavreli|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22738736/registraciu-na-navstevu-papeza-do-otp-sektorov-uz-uzavreli.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-09|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Registrácia na stretnutia s pápežom Františkom na Slovensku bola kompletne ukončená 12. septembra 2021 o 24:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Na podujatia s pápežom je možné sa prihlásiť v nedeľu do polnoci|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/09/na-podujatia-s-papezom-je-mozne-sa-prihlasit-v-nedelu-do-polnoci/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Na stretnutia s pápežom Františkom sa prihlásilo asi 100-tisíc ľudí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Registrácia na pápeža sa blíži ku koncu, prihlásilo sa takmer 100-tisíc ľudí|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22740595/registracia-na-papeza-sa-blizi-ku-koncu-prihlasilo-sa-takmer-100-tisic-ludi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> Pápež sa vo svojich príhovoroch zaoberal rôznymi témami, ktoré sa netýkali len oblasti kresťanstva. Vyzdvihol viaceré hodnoty blízke aj sekulárnemu svetu. Zameral sa najmä na motívy pokory, lásky, odpustenia a prijatia každého člena spoločnosti. Ani v jednom z pápežových verejných prejavov na Slovensku nezazneli motívy homosexuálnych partnerstiev a interrupcií, práve naopak, vyjadril sa, že kultúrne vojny nie sú cesta.<ref group="pozn">Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky. (Prejav v Prezidentskej záhrade, 13. 9. 2021)</ref> Motto návštevy bolo: ''„S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom“.<ref name=":2" />'' Návšteva priniesla aj symbolický koniec kauzy odvolaného [[Trnavská arcidiecéza|trnavského arcibiskupa]] [[Róbert Bezák|Róberta Bezáka]], ktorý v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]] slávil spolu s pápežom Františkom po boku ostatných slovenských biskupov omšu a pocítil satisfakciu.<ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TVNOVINY|odkaz na autora=|titul=Kauza Bezák sa skončila, povedal televízii Markíza Róbert Bezák|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/papez-na-slovensku/2038821_kauza-bezak-sa-skoncila-povedal-televizii-markiza-robert-bezak|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-15|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> == Kontext == [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).png|náhľad|[[František (pápež)|František]], 266. rímsky biskup]] Dňa [[14. apríl|14. apríla]] [[2020]] sa uskutočnil telefonát medzi prezidentkou Zuzanou Čaputovou a pápežom Františkom, ktorého témou bola aj cesta na Slovensko. Čaputová telefonát opísala takto: ''„Povedal mi, že veľmi rád príde, rád sa s vami stretne, pokiaľ to okolnosti dovolia.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenská prezidentka telefonovala so Svätým Otcom, jeho odkaz odovzdala občanom|url=https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2020-04/slovenska-prezidentka-telefonovala-so-svatym-otcom-jeho-odkaz-o.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-04-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-13|miesto=|jazyk=}}</ref> Prezidentka sa s pápežom stretla osobne vo [[Vatikán]]e v decembri toho istého roka, kedy mu už osobne adresovala pozvanie na Slovensko.<ref name=":15" /> Špekulácie o možnej návšteve pápeža na Slovensku zosilneli [[8. marec|8. marca]] [[2021]] po jeho návrate z apoštolskej cesty do [[Irak|Iraku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis Defends Iraq Trip During Coronavirus Pandemic|url=https://www.nytimes.com/2021/03/08/world/europe/pope-francis-iraq-covid.html|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=2021-03-08|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Na palube lietadla vtedy [[Pápež|rímsky biskup]] novinárom na otázku, kam by ešte rád pocestoval, odpovedal: ''„Neviem, či sa apoštolské cesty uskutočnia alebo nie, len sa vám priznám, že pri tejto ceste som sa unavil oveľa viac než pri iných. Tých 84 rokov nepríde samo, má to svoje dôsledky... nuž uvidíme. Teraz budem musieť ísť do Maďarska na záverečnú svätú omšu Medzinárodného eucharistického kongresu, nie na návštevu krajiny, ale iba na svätú omšu. Ale Budapešť je na dve hodiny autom od Bratislavy, prečo nenavštíviť Slovensko? Neviem. Takto sa veci uberajú...“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=„Prečo nenavštíviť Slovensko?“ - z tlačovej konferencie pápeža pri návrate z Bagdadu|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-03/preco-nenavstivit-slovensko-z-tlacovej-konferencie-papeza.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-03-08|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápežove slová o možnej návšteve Slovenska vyvolali radosť v radoch slovenskej katolíckej cirkvi a na slová pozitívne reagovala aj prezidentka Zuzana Čaputová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenskí predstavitelia s radosťou prijali správu o možnej návšteve pápeža|url=https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2021-03/slovenski-predstavitelia-s-radostou-prijali-spravu-o-moznej-navs.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-03-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František spomenul možnosť návštevy Slovenska len asi tri mesiace od času kedy ho prezidentka Zuzana Čaputová pri návšteve Vatikánu dňa [[14. december|14. decembra]] [[2020]] pozvala na Slovensko.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová: Pápež František odkázal Slovensku, aby bojovalo a vydržalo|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-papez-frantisek-odkazal/514200-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-10}}</ref> Pápeža Františka na Slovensko pozývali v minulosti aj prezident [[Andrej Kiska]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|periodikum=sme.sk|dátum=2018-12-14|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/22008875/prezident-kiska-bol-u-papeza-odovzdal-mu-vianocne-gule-zo-slovenska.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Prezident Kiska bol u pápeža, odovzdal mu vianočné gule zo Slovenska|meno=|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Stanislava|priezvisko2=Ivánková|odkaz na autora=|autor=TASR|dátum prístupu=2021-07-10}}</ref> a prezident [[Ivan Gašparovič]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezident Gašparovič pozval pápeža Františka na návštevu Slovenska|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/gasparovic-pozval-papeza-frantiska/82491-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2014-04-27|dátum prístupu=2021-07-10}}</ref> Pápež oficiálne potvrdil svoju návštevu pri poludňajšej modlitbe [[Anjel Pána]] na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]]. Po udelení požehnania uviedol: ''„Mám radosť oznámiť, že od 12. do 15. septembra, ak Pán Boh dá, prídem na Slovensko na pastoračnú návštevu.“''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Duchovná príprava == [[Súbor:Pape-François-audience-generale-2015.jpg|náhľad|Pápež [[František (pápež)|František]] zdraví veriacich]] === Pastierske listy === Slovenskí katolícki biskupi vydali v rámci príprav na pápežovu návštevu na nedeľu [[18. júl|18. júla]] [[2021]] [[pastiersky list]]. Veriacich povzbudili, aby sa na návštevu pripravili aj duchovne a povzbudili ich k čítaniu [[Biblia|Biblie]] a dokumentov, ktoré pápež František vydal. Venovať sa mali trom oblastiam modlitby a prípravy: za pápeža, za Cirkev na Slovensku a za ľudí vo svete''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pastiersky list KBS pri príležitosti návštevy pápeža Františka na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210717002|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-17|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Na nedeľu [[29. august|29. augusta]] [[2021]] vydali slovenskí katolícki biskupi ešte jeden pastiersky list, v ktorom ľudí vyzývali, aby, ak je to možné, sa stretnutia s pápežom zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pastiersky list KBS pri príležitosti návštevy pápeža Františka na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210828003|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Dôvodom bol nezáujem verejnosti o podujatie, resp. registráciu naň, keďže týždeň pred tým bolo podľa oficiálnych údajov na všetky podujatia dohromady prihlásených iba 33 000 ľudí, pričom maximálna kapacita bola mnohonásobne väčšia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež na Slovensku: Zaregistrovaných na podujatia je okolo 33 000 ľudí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/p16mkse/papez-na-slovensku-zaregistrovanych-na-podujatia-je-okolo-33-000-ludi/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-25|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref> K návšteve pápeža [[František (pápež)|Františka]] na nedeľu [[5. september|5. septembra]] [[2021]] vydal vo svojej arcidiecéze príhovor na záver svätých omší [[Monsignor|Mons.]] [[Bernard Bober]], [[Košická arcidiecéza|košický arcibiskup]] [[metropolita]]. Mons. [[Stanislav Stolárik]], [[Rožňavská diecéza|rožňavský biskup]], zase vydal pastiersky list, ktorý sa v Rožňavskej diecéze čítal namiesto kázní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bober|meno=Bernard, Mons.|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera|url=https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/prihovor-kosickeho-arcibiskupa-metropolitu-mons-bernarda-bobera-|vydavateľ=ke-arcidieceza.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-05|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Stolárik|meno=Stanislav, Mons.|autor=|odkaz na autora=|titul=Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na 23. nedeľu “B“ 5. septembra 2021|url=http://new.burv.sk/2021/09/04/pastiersky-list-mons-stanislava-stolarika-na-23-nedelu-b-5-septembra-2021/|vydavateľ=new.burv.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-05|miesto=|jazyk=}}</ref> === Modlitby a katechézy === Katolícka cirkev pozývala veriacich do oficiálnej duchovnej prípravy, ktorá začala [[15. august|15. augusta]] [[2021]]. Jej dôležitou súčasťou bola modlitba za návštevu. Okrem modlitby boli zverejnené aj prosby vhodné na vloženie do svätých [[Omša (bohoslužba)|omší]] počas spoločných modlitieb veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duchovná príprava|url=https://www.navstevapapeza.sk/sk/modlitba-a-prosby|vydavateľ=navstevapapeza.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-13|miesto=|jazyk=}}</ref> Súčasťou duchovnej prípravy na návštevu je aj séria júlových a augustových [[Katechéza|katechéz]] na tému Františkovej [[Mária (matka Ježiša)|mariánskej]] úcty, ktoré viedol a na internet publikoval Mons. [[Jozef Haľko (mladší)|Jozef Haľko]], [[pomocný biskup]] [[Bratislavská arcidiecéza|bratislavský]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bratislavská arcidiecéza|url=https://www.abuba.sk/abuba/node/1120|vydavateľ=abuba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ktorý bol zodpovedný za duchovnú prípravu pred návštevou. Biskup taktiež vyzval veriacich, aby sa každý deň modlili za pápeža Františka jeden desiatok [[Ruženec (modlitba)|ruženca]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Biskup J. Haľko pozýva pred návštevou pápeža na modlitbu ruženca|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/biskup-j-halko-pozyva-pred-navstevo/565567-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-26|dátum prístupu=2021-07-26}}</ref> Rada Konferencie biskupov Slovenska pre rodinu ponúkla rodinné katechézy, aby bližšie spoznali slová pápeža o výzvach, ktorým čelia dnešné rodiny vo svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Rada KBS pre rodinu ponúka pred náštevou pápeža rodinné katechézy|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210805018|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-05|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Bratislavská arcidiecéza tvorila videá o zaujímavostiach zo života pápeža, publikovala ich na sociálnu sieť [[Facebook]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Arcidiecéza prináša na sieti videá zaujímavosti o pápežovi Františkovi|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210805020|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-05|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Na oficiálnej stránke návštevy bola možnosť prihlásiť sa na odber myšlienok pápeža Františka dennými emailmi počnúc [[15. august|15. augustom]] [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duchovná príprava|url=https://www.navstevapapeza.sk/sk/myslienky-emailom|vydavateľ=navstevapapeza.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-13|miesto=|jazyk=}}</ref> === Pápežova duchovná príprava === Bolo medializované, že v piatok [[10. september|10. septembra]] [[2021]] večer pápež František prišiel do [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Baziliky Panny Márie Väčšej]] v [[Rím|Ríme]], kde sa pri oltári s vyobrazením [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] ako ''[[Salus Populi Romani]]'' modlil za svoju apoštolskú cestu do Budapešti a na Slovensko, aby ju zveril Panne Márii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=CEI - Conferenza Episcopale Italiana|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/conferenzaepiscopaleitaliana/posts/389608785905371|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-11|miesto=|jazyk=}}</ref> == Epidemické opatrenia == === Pôvodný vstup len pre zaočkovaných === Návšteva pápeža sa uskutočnila počas celosvetovej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]], v čase keď odborníci očakávali nástup tretej vlny na [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|Slovensku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Buchel|meno=Maroš|autor=|odkaz na autora=|titul=Na jeseň nám hrozí tretia vlna pandémie, varuje hygienička|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://mytrencin.sme.sk/c/22663072/na-jesen-nam-hrozi-tretia-vlna-pandemie-varuje-regionalna-hygienicka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-05-19|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=kl|odkaz na autora=|titul=Nastal bod zlomu a prichádza tretia vlna. Odborníci varujú, že čísla rastú, aj keď to ešte nevidíme|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/5141996-tretia-vlna-na-slovensku|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-14|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref> Aj preto v utorok [[20. júl|20. júla]] [[2021]] [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Vladimír Lengvarský]] na spoločnom tlačovom vyhlásení s bratislavským arcibiskupom Mons. [[Stanislav Zvolenský|Stanislavom Zvolenským]] ohlásil, že kapacita verejných podujatí s pápežom bude vysoko nad súčasné limity vyplývajúce z [[Covid automat|Covid automatu]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Účasť na podujatiach spojených s pápežom|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2474253/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-20|dátum prístupu=2021-07-20}}</ref> avšak zúčastniť sa ich budú môcť len osoby plne zaočkované proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=S pápežom Františkom sa budú môcť na|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2474198/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-20|dátum prístupu=2021-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|autor=|odkaz na autora=|titul=Na stretnutia s pápežom Františkom budú môcť ísť len zaočkovaní|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22705133/na-stretnutia-s-papezom-frantiskom-budu-moct-ist-len-zaockovani.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-20|dátum prístupu=2021-07-20}}</ref> Na stretnutie s pápežom Františkom v Košiciach sa mali môcť záujemcovia prihlasovať od 1. augusta, avšak prihlasovanie začalo až 13. augusta cez centrálny systém.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža: Spustili registráciu na podujatia|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/9pq0njh/navsteva-papeza-spustili-registraciu-na-podujatia/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-13|dátum prístupu=2021-08-13}}</ref> Každý prihlásený bol následne skontrolovaný cez [[Národné centrum zdravotníckych informácií]] a [[Regionálny úrad verejného zdravotníctva]] so sídlom v Košiciach či je zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19, a teda spôsobilý účasti.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=V Košiciach by sa ľudia mali od 1. augusta|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2477150/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-22|dátum prístupu=2021-07-22}}</ref> Na otázku, či bolo toto rozhodnutie vydané preto, aby sa pápežova návšteva využila ako jedna zo súčastí propagovania očkovania proti ochoreniu COVID-19, ktorého je sám František zástancom,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež o očkovaní|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/86039/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-a-hlboky-sposob-ako-dbat-jeden-o-druheho|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-04|miesto=|jazyk=}}</ref> odpovedal v rozhovore pre [[SME]] premiér [[Eduard Heger]] takto: ''„Takto to nikdy nebolo, toto nikdy nebol motív, chceli sme tým chrániť zdravie.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Heger: Pravidlá pri návšteve pápeža nemali zvýšiť zaočkovanosť|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22734853/heger-pravidla-pri-navsteve-papeza-nemali-zvysit-zaockovanost.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-04|dátum prístupu=2021-09-04}}</ref> ==== Očkovanie vo farnostiach ==== [[Košický samosprávny kraj|Košický kraj]] zriadil očkovacie centrá vo farnostiach. V utorok 20. júla sa pre tento účel stretli košický župan [[Rastislav Trnka]] a [[Košická arcidiecéza|košický arcibiskup]] metropolita Mons. [[Bernard Bober]]. Očkovalo sa jednodávkovou vakcínou [[Vakcína Janssen|Janssen]] od spoločnosti [[Johnson & Johnson]]. Spolu s arcibiskupstvom odsledovali záujem v jednotlivých farských spoločenstvách a podľa toho pripravili harmonogram.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Košický kraj plánuje otvoriť očkovacie centrá vo farnostiach|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/22706251/kosicky-kraj-planuje-otvorit-ockovacie-centra-vo-farnostiach.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-21|dátum prístupu=2021-07-22}}</ref> O tento spôsob vakcinácie však nebol veľký záujem. Do 10. augusta ju využili len 4 farnosti,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mobilné očkovanie Košického kraja pred príchodom pápeža využili iba štyri farnosti|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2499215/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-10|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref> a vo všeobecnosti návšteva pápeža výrazne nezvýšila záujem Slovákov o očkovanie proti COVID-19.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gehrerová|meno=Ria|autor=|odkaz na autora=|titul=Ani pápež ľudí nepritiahol na očkovanie, ľudia bez vakcíny ho už na vlastné oči neuvidia|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2512891/ani-papez-ludi-nepritiahol-na-ockovanie-ludia-bez-vakciny-uz-ho-neuvidia/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-24|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=FTV Prima|odkaz na autora=|titul=Setkání s papežem jen pro očkované? Slováci za ním raději vyrazí do Maďarska|url=https://cnn.iprima.cz/ani-papez-netahne-slovaky-jeho-navsteva-k-ockovani-zatim-nepresvedcila-32405|vydavateľ=cnn.iprima.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prihlásenie|url=https://www.startitup.sk/chcu-sa-stretnut-s-papezom-ockovanie-ale-odmietaju-slovaci-chcu-obist-system-a-spravit-si-po-svojom/|vydavateľ=startitup.sk|dátum vydania=2021-08-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=|jazyk=}}</ref> Aj preto sa začali ozývať hlasy, aby sa podujatí mohli zúčastniť aj nezaočkovaní keďže v susednom Maďarsku to bolo umožnené.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=KDH žiada vládu, aby prehodnotila opatrenia počas návštevy pápeža|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22726968/kdh-ziada-vladu-aby-prehodnotila-opatrenia-suvisiace-s-navstevou-papeza.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-23|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Nezaočkovaní Slováci zvažujú, že sa pôjdu na pápeža pozrieť do Budapešti|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/08/nezaockovani-slovaci-zvazuju-ze-sa-pojdu-na-papeza-pozriet-do-budapesti/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> === Prechod na režim OTP === Dňa 4. septembra 2021 zverejnila Konferencia biskupov stanovisko, v ktorom vyhlásila, že podujatia s pápežom Františkom zorganizuje v takzvanom režime OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní ochorenia), ktorý vychádzal z aktuálne platnej verzie Covid automatu. Upresnila, že nezaočkovaní a očkovaní budú v osobitných sektoroch a tiež, že budú mať samostatné vstupy. Všetky protipandemické opatrenia vychádzajúce z Covid automatu a ďalších vyhlášok [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky]] či iných kompetentných autorít štátu mali byť dodržané, napríklad na podujatie v Prešove, ktorého okres bol v tom týždni v oranžovej farbe Covid automatu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=​Od 13. septembra bude 10 okresov na Slovensku v červenej farbe|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-8-9-2021-mapa-okresy|vydavateľ=Ministerstvo zdravotníctva SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-01-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> mohlo podľa pravidiel byť vpustených iba tisíc nezaočkovaných ľudí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivan|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Prešov čaká, či bude zelený alebo oranžový a na pápeža pustí tisíc alebo 5-tisíc OTP|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/22735873/presov-caka-ci-bude-zeleny-alebo-oranzovy-a-na-papeza-pusti-tisic-alebo-5-tisic-otp.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-06|dátum prístupu=2021-09-06}}</ref> Vyžadované mali byť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR alebo LAMP testu nie staršieho ako 72 hodín, alebo antigénového testu nie staršieho ako 48 hodín. V čase zverejnenia stanoviska ešte Cirkev nemala dohodnuté mobilné testovacie miesta v blízkosti miest, kde sa konali podujatia s pápežom, v dôsledku čoho požiadala takýchto ľudí, aby sa nechali otestovať v mieste svojho bydliska.<ref name=":25" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Biskupi zmenili pravidlá návštevy pápeža na Slovensku, zúčastniť sa môžu aj neočkovaní|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22734931/papez-na-slovensku-podujatia-budu-aj-pre-otestovanych.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-04|dátum prístupu=2021-09-04}}</ref> Registrácia pre nezaočkovaných ľudí bola spustená 6. septembra, do toho času organizátori dôrazne vyzývali neočkovaných záujemcov o účasť, aby počkali a neprihlasovali sa cez formulár pre zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19.<ref name=":25" /> Zmiernenie nastalo potom, čo sa v spoločnosti začali ozývať hlasy z radov biskupov, politikov, ale aj odborníkov lekárskej vedy, ktoré videli nespravodlivosť v podmienkach účasti na podujatiach v rámci návštevy pápeža a v podmienkach účasti na rôznych iných, napríklad športových podujatiach a žiadali prechod na systém OTP, alebo si to aspoň vedeli predstaviť.<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/86935/povolit-vstup-na-podujatia-aj-testovanym-a-tym-ktori-covid-prekonali|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-04}}</ref><ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=KDH žiada vládu, aby prehodnotila opatrenia počas návštevy pápeža|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22726968/kdh-ziada-vladu-aby-prehodnotila-opatrenia-suvisiace-s-navstevou-papeza.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-23|dátum prístupu=2021-09-04}}</ref><ref name=":26">{{Citácia periodika|priezvisko=Gdovinová|meno=Denisa|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to rozbuška, pápež sa neočkovaných nebojí. Mikloško, Hlina a farári reagujú na povinnosť očkovania|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2477547/je-to-rozbuska-papez-sa-neockovanych-neboji-miklosko-hlina-a-farari-reaguju-na-povinnost-ockovania/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-22|dátum prístupu=2021-09-04}}</ref> == Príprava podujatí == Vláda Slovenskej republiky na rokovaní 10. augusta 2021 vyčlenila na vykrytie výdavkov súvisiacich s návštevou pápeža Františka 5 442 913,40 eur.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež na Slovensku: Na opravy ciest v Košiciach pôjde viac ako 830 000 eur|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/klthgnj/papez-na-slovensku-na-opravy-ciest-v-kosiciach-pojde-viac-ako-830-000-eur/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-13|dátum prístupu=2021-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Úrad vlády SR - Portál Otvorenej vlády|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26307/1|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-13|miesto=|jazyk=}}</ref> Zároveň odsúhlasila aj denné vyčlenenie do 1300 príslušníkov [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na prípravu návštevy pápeža vyčlenila vláda viac než 5, 4 milióna eur|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/na-pripravu-navstevy-papeza-vyclen/569182-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-10|dátum prístupu=2021-08-13}}</ref> Konferencia biskupov Slovenska na registráciu účastníkov získala 72-tisíc eur a na logisticko-administratívne zabezpečenie 41-tisíc eur. Takmer 487-tisíc eur dostalo Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov na zabezpečenie liturgie v priestore pred Mestskou halou v Prešove.<ref name="dennikn-vlada-vyclenila-na-zabezpecenie-pripravy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda vyčlenila na zabezpečenie prípravy návštevy pápeža Františka 5,4 milióna eur | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2499371/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-10 | dátum prístupu = 2021-09-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TV Markíza|odkaz na autora=|titul=Je známy tým, že rád používa ľudové vozidlá. Ukážeme vám, v čom budú na Slovensku voziť pápeža|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/2038352_je-znamy-tym-ze-rad-pouziva-ludove-vozidla-ukazeme-vam-v-com-budu-na-slovensku-vozit-papeza|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-09|dátum prístupu=2021-09-10}}</ref> Za generálneho koordinátora bol Mons. Stanislavom Zvolenským ustanovený kňaz [[Ivan Ružička]], tajomník KBS. Za koordinátora pre masmédiá bol určený kňaz [[Martin Kramara]], hovorca KBS. Koordinátormi pre [[Liturgia (úkony)|liturgiu]] boli určení kňazi [[Vladimír Kiš]] za [[Latinská cirkev|rímskokatolíkov]] a [[Marek Durlák]] za [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]]. Miestnym koordinátorom v Bratislavskej arcidiecéze sa stal Mons. [[Tibor Hajdu]], v Košickej arcidiecéze kňaz [[Jozef Kmec]] a v [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchii]] Mons. [[Ľubomír Petrík]]. Koordinátori pôsobili pod vedením Mons. [[Giacomo Guido Ottonello|Giacoma Guida Ottonella]], apoštolského nuncia na Slovensku, a jeho zástupcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda KBS vymenoval koordinátorov príprav návštevy Svätého Otca|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210723033|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-23|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Počas návštevy bolo [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnou spoločnosťou Slovensko]] vypravených 95 špeciálnych vlakov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Železnice vypravili desiatky mimoriadnych vlakov, na stretnutia s pápežom odviezli takmer 50-tisíc ľudí|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/zeleznice-vypravili-desiatky-mimoriadnych-vlakov-na-stretnutia-s-papezom-odviezli-takmer-50-tisic-ludi/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2022-01-07}}</ref> === Košice === Na tlačovej konferencii pred [[Dóm svätej Alžbety|Katedrálou sv. Alžbety]] vo štvrtok 22. júla košický primátor [[Jaroslav Polaček]] a košický arcibiskup metropolita Mons. [[Bernard Bober]] oznámili verejnosti detaily organizácie podujatí s pápežom v Košiciach. Okrem spustenia informačného portálu a prihlasovacieho systému účastníkov stretnutia s pápežom mesto Košice chystalo verejnú LED obrazovku, na ktorej bolo možné pápežovu návštevu sledovať.<ref name=":4" /><ref name=":11" /> V deň prítomnosti pápeža Františka na území Košickej arcidiecézy, ako aj [[15. september|15. septembra]] [[2021]], sa v tamojších kostoloch hrala po každej svätej omši [[V sedmobrežnom kruhu Ríma|Pápežská hymna]], na kostoloch a farských budovách viseli [[Vlajka Vatikánu|vatikánske vlajky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ACTA CURIAE ARCHIEPISCOPALIS CASSOVIENSIS|url=https://www.ke-arcidieceza.sk/files/acac-2021-_0012c315823919e.pdf|vydavateľ=ke-arcidieceza.sk|dátum vydania=30. august 2021|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-04|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|Verejná doprava]] bola v [[Košice|Košiciach]] v deň návštevy zadarmo. Pútnici, ktorí prišli autom ho mali zaparkovať na jednom zo záchytných parkovísk, ktorých naplnenosť bola priebežne hlásená [[Rádio Slovensko|Rádiom Slovensko]].<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Orsigo|odkaz na autora=|titul=Informácie pre účastníkov v Košiciach 27.august|url=https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/informacie-pre-ucastnikov-v-kosiciach-27august|vydavateľ=ke-arcidieceza.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=|jazyk=}}</ref> Obyvatelia Košíc dostali pred návštevou do schránok informačné letáky.<ref name=":4" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Gécziová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Na Luniku IX chýba druhá úniková cesta. Pred návštevou pápeža asi položia pontónový most|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/22706743/tisic-zamestnancov-a-250-policajtov-zabezpeci-navstevu-papeza-v-kosiciach.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-22|dátum prístupu=2021-07-22}}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR TV|odkaz na autora=|titul=ZÁZNAM: TK primátora mesta Košice J. Polačeka k návšteve pápeža v SR|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/priame-prenosy-a-videa-tasr-tv/nazivo-tk-primatora-mesta-kosice-j/564622-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-22|dátum prístupu=2021-07-22}}</ref> Na opravy ciest sa vyčlenilo 830 000 eur.<ref name=":12" /> [[Súbor:Luník IX dec. 2020.jpg|náhľad|Sídlisko [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]], miesto stretnutia s komunitou [[Rómovia|Rómov]]]] ==== Sídlisko Luník IX ==== Na sídlisko [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] viedla len jediná prístupová cesta, ale mesto bolo odhodlané vybudovať do termínu návštevy ďalšiu. To sa však nepodarilo zrealizovať. Mesto sa zároveň pokúsilo zvýšiť zaočkovanosť proti ochoreniu [[COVID-19]] na sídlisku. Na sídlisku bol osadený veľký kríž a na bytovku namaľovaný obraz.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|periodikum=sme.sk|dátum=2021-07-31|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/22710001/velke-pripravy-na-luniku-ix-postavia-obrovsky-kriz-na-bytovku-namaluju-obraz-pre-papeza.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Veľké prípravy na Luniku IX. Postavia obrovský kríž, na bytovku namaľujú obraz pre pápeža|meno=Kristián|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Judita|priezvisko2=Čermáková|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2021-07-31}}</ref> [[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|Na [[Štadión Lokomotívy|Štadióne Lokomotívy]] v Košiciach sa pápež stretne s mladými|vľavo]] ==== Štadión Lokomotíva ==== Pódium navrhol grafik Stanislav Andiľ z [[Nový Salaš|Nového Salaša]], ktorý navrhol aj bohoslužobný priestor na blahorečenie [[Anna Kolesárová|Anny Kolesárovej]], ktoré sa konalo tiež na [[Štadión Lokomotívy|Štadióne Lokomotívy]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|periodikum=sme.sk|dátum=2018-04-25|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/20812172/annu-kolesarovu-vyhlasia-za-blahoslavenu-na-kosickom-stadione.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Annu Kolesárovú vyhlásia za blahoslavenú na košickom štadióne|meno=|odkaz na autora2=|autor2=SITA|meno2=|priezvisko2=|odkaz na autora=|autor=TASR|dátum prístupu=2021-08-30}}</ref> Bolo 28 metrov široké, 20 metrov hlboké a približne 8 metrov vysoké. Centrálnym motívom boli tváre a farby. Motív odkazoval na mládež, ktorá v dnešnej dobe vo veľkom používa sociálne siete a zdieľa svoje emócie, pocity a nálady, či už veselé, alebo smutné.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Na pódiu s pápežom v Košiciach bude relikviár bl. Anny Kolesárovej|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210825036|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-25|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Na pódiu bol umiestnený relikviár s relikviami Anny Kolesárovej.<ref name=":21" /> [[Súbor:Slovakia Presov 809.JPG|náhľad|sv. [[Ján Pavol II.]] pred Mestskou halou v [[Prešov]]e, po 26 rokoch rovnaké miesto navštívi jeho nástupca]] === Prešov === V piatok 23. júla boli oznámené bližšie informácie o prípravách pápežovej návštevy v [[Prešov|Prešove]]. Na tlačovej konferencii ich objasnili Mons. [[Ján Babjak]], [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|prešovský]] [[arcibiskup]] metropolita, [[Andrea Turčanová]], primátorka mesta, [[Milan Majerský]], predseda [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] a Mons. [[Ľubomír Petrík]], miestny koordinátor návštevy. Prípravný tím očakával na archijerejskej [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|Božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] prítomnosť asi 50-tisíc veriacich, ktorým budú vydané lístky. Areál pri Mestskej hale bol otvorený od 2:00 v noci, do 8:00 ráno. Každý zúčastnený dostal brožúrku, spomienkový šál a malú vlajku.<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Alio.sk - Tomas Nedbal|odkaz na autora=|titul=Oznam z nedele 22. 8. 2021|url=http://www.grkatpo.sk/?oznamy|vydavateľ=grkatpo.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-22|miesto=|jazyk=}}</ref> Pre toto podujatie bola vytvorená hymna ''Oslávený kríž'', ktorej text napísala Zuzana Eperješiová, zhudobnil ju Dominik Petrík a naspievali ju Peter Milenky & band.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hymnou stretnutia s pápežom v Prešove bude skladba Oslávený kríž|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/22735378/hymnou-stretnutia-s-papezom-v-presove-bude-skladba-oslaveny-kriz.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-05|dátum prístupu=2021-09-05}}</ref> [[Súbor:Pápež František. Prešov 21 Slovakia 16.jpg|náhľad|Menej ako dva týždne pred návštevou začali [[Prešov]] zdobiť billboardy s pápežom [[František (pápež)|Františkom]]]] Mestskí poslanci vyčlenili z rozpočtu mesta na náklady spojené s návštevou pápeža 70-tisíc eur. Financie mali byť použité na vytvorenie záchytných parkovísk, zabezpečenie kyvadlovej dopravy, odstránenie oplotenia, údržbu a kosenie, likvidáciu odpadu a zabezpečenie vlajkovej výzdoby. Župa v spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko posilnila v čase návštevy pápeža autobusové a vlakové spojenia. Zaparkovať bolo možné aj na neotvorenej diaľnici.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Ivan|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Na pápeža má prísť v Prešove 50-tisíc. Vstupenky dostanú, keď ich preveria|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/22707390/papez-bude-mat-v-presove-liturgiu-pre-50-tisic-zaockovanych-dostanu-vstupenky.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-23|dátum prístupu=2021-07-23}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František bude mať v Prešove liturgiu, očakáva sa vysoký počet návštevníkov|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/papez-frantisek-zavita-o-par-dni-do-presova-ocakava-sa-vysoky-pocet-navstevnikov/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-23|dátum prístupu=2021-07-23}}</ref> Počas návštevy boli osadené dva dočasné mosty cez rieku [[Torysa (rieka)|Torysu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivan|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Kvôli pápežovi postavia v Prešove dva mosty, hokejoví fanúšikovia nimi chodiť nebudú|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/22711478/kvoli-papezovi-postavia-v-presove-dva-mosty-hokejovi-fanusikovia-nimi-chodit-nebudu.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-31|dátum prístupu=2021-07-31}}</ref> Ulice v okolí miesta stretnutia boli úplne alebo čiastočne uzavreté. Mestská hromadná doprava bola v deň návštevy zadarmo, no niektoré linky mali zmenené trasy a premávali podľa mimoriadneho cestovného poriadku. Počas dňa bolo na linky MHD vypravených 81 vozidiel, z toho 35 trolejbusov, a 133 vodičov v súčte odpracovalo rekordných 1068 hodín. V uliciach bolo 7 pracovníkov dopravnej prevádzky, ktorí informovali návštevníkov mesta, a dvaja dopravní dispečeri operatívne riadili prevádzku priamo na obratisku Budovateľská neďaleko miesta liturgie s pápežom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Dopravný podnik Mesta Prešov|url=https://www.dpmp.sk/news-navsteva-papeza-frantiska-nasimi-ocami-a-cislami-892.html|vydavateľ=dpmp.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-01-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Vo všetkých stredných školách, ktorých zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj, a vo všetkých cirkevných školách, ktorých zriaďovateľmi sú Košická arcidiecéza alebo Prešovská archieparchia, neprebiehal v deň pápežovej návštevy vyučovací proces.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Orsigo|odkaz na autora=|titul=Informácie pre účastníkov v Košiciach 20. august|url=https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/informacie-pre-ucastnikov-v-kosiciach-20-august|vydavateľ=ke-arcidieceza.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-22|miesto=|jazyk=}}</ref> Voľno mali aj všetky školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.<ref name=":18" /> ==== Liturgický priestor ==== [[Súbor:Pápež František. Prešov 21 Slovakia 24.jpg|náhľad|Vizualizácia liturgického priestoru pri Mestskej hale v [[Prešov|Prešove]]|vľavo]] Autorom dizajnu liturgického priestoru bol [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] [[Peter Marcinko]], ktorý navrhol aj pódium použité pri návšteve [[Svätec|sv.]] [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v roku 1995. Peter Marcinko bol zároveň autorom dizajnu pápežského [[Sedes|sedesu]] a [[Ambón|ambóny]].<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Čo bude v liturgickom priestore pri návšteve Svätého Otca v Prešove|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210824041|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-24|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-24|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Pápež,_Prešov_2021_Slovakia_21.jpg|náhľad|Klokočovská ikona Bohorodičky]] Liturgický priestor bol navrhnutý v rozmeroch 30 metrov do šírky, 15 metrov do hĺbky a približne 13 metrov do výšky. Konštrukcii vyhotovenej v bielom prevedení navrchu dominoval typický východný kríž s troma ramenami. Kríž symbolicky podopierali časti konštrukcie pripomínajúce ruky, ktoré obdarovávajú. Odkazujúc na zdvihnuté ruky kňaza počas liturgie pri zvolaní ''„Hore srdcia!“'' a tiež na iný liturgický úkon keď kňaz po premenení zdvíha konsekrované hostie a víno a spieva nad nimi. Pod krížom sa otvára liturgický priestor, čo symbolizuje, že ľud je v Božom objatí a pod jeho ochranou. Byzantský oslávený kríž, na ktorom [[Ježiš Kristus|Kristus]] nie je [[Ukrižovanie Ježiša Krista|trpiaci]], ale už [[Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista|vzkriesený]], dominoval zadnej stene svätyne nad sedesom a menší [[Ikonografia|ikonografický]] drevený kríž bol umiestený na čestnom mieste vpredu uprostred.<ref name=":19" /> Pre gréckokatolícke chrámy je typický [[ikonostas]], stena s ikonami oddeľujúca [[Svätyňa (časť chrámového komplexu)|svätyňu]] od priestoru pre ľud. V tomto liturgickom priestore však boli umiestnené len dve základné ikony: ikona [[Ježiš Kristus|Krista Učiteľa]] a ikona [[Mária (matka Ježiša)|Presvätej Bohorodičky]]. Išlo o fotokópie ikon z dreveného [[Chrám Stretnutia Pána so Simeonom (Kožany)|Chrámu Stretnutia Pána so Simeonom]] vo východoslovenských [[Kožany|Kožanoch]].<ref name=":19" /> V liturgickom priestore patrilo čestné miesto ikone [[Klokočov (okres Michalovce)|klokočovskej]] [[Mária (matka Ježiša)|Bohorodičky]],<ref name=":19" /> ktorá mala v roku [[1670]] zázračne slziť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ikona Bohorodičky|url=https://www.klokocovgrkat.sk/ikona-bohorodicky/|vydavateľ=klokocovgrkat.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-24|miesto=|jazyk=}}</ref> Táto ikona bola [[29. jún|29. júna]] [[2021]] umiestnená pri hlavnom oltári [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] v [[Rím|Ríme]], kde si ju počas svätej omše pápež Františk uctil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec František sa modlil pred ikonou Bohorodičky z Klokočova|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-06/papez-sa-modlil-pred-ikonou-bohorodicky-z-klokocova.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-06-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-24|miesto=|jazyk=}}</ref> === Šaštín-Stráže === [[Súbor:Bazilika v Šaštíne-Strážach s kláštorným komplexom paulínov.jpg|náhľad|[[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne-Strážoch]]]] Malo ísť o najväčšie hromadné podujatie na Slovensku od začiatku pandémie ochorenia COVID-19. Omše sa podľa slov miestneho rehoľníka Juraja Tirpáka malo zúčastniť asi 100-tisíc ľudí, no kapacity rátali s počtom do 300-tisíc. Dva týždne pred svätou omšou bolo prihlásených len 30 000 účastníkov.<ref name=":24">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na omšu pápeža je v Šaštíne zaregistrovaných 30.000 pútnikov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/na-omsu-papeza-je-v-sastine-zaregi/574309-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-03|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Tirpák naznačil, že ak by sa zhoršila pandemická situácia, program by sa obmedzil iba na modlitbu v Bazilike. Zrušenie akcie by podľa neho nastalo iba na priamu žiadosť z [[Vatikán|Vatikánu]].<ref name="mestecko-pripravuje>{{Citácia periodika|priezvisko=Sivý|meno=Rudolf|autor=|odkaz na autora=|titul=+ PLUSPápežská omša v Šaštíne pre zaočkovaných. Ako sa mestečko pripravuje na príchod 300-tisíc veriacich|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/tr4p1s5/papezska-omsa-v-sastine-pre-zaockovanych-ako-sa-mestecko-pripravuje-na-prichod-300-tisic-veriacich/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-05|dátum prístupu=2021-08-05}}</ref> ==== Dizajn bohoslužobného priestoru ==== Bohoslužobný priestor bol situovaný neďaleko [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Baziliky Sedembolestnej Panny Márie]] a bol postavený tak, že jeho hlavná os smerovala k Bazilike. Priestor navrhol kolektív [[Bogar Architekti]] a ER Atelier ([[Michal Bogár]], [[Mária Bogárová]], [[Ema Ruhigová]], [[Roman Ruhig ml.]]). Do návrhu presbytéria vstúpili svojimi dielami aj výtvarníci [[Dorota Sadovská]], [[Martin Lettrich]] a [[Viktor Oravec]]. Objekt mal formu transparentnej architektúry, priestoru dominoval kríž vyrobený z trámov [[Moravská Nová Ves|moravskonovoveského]] kostola zničeného [[Tornádo v Hodonínsku a Břeclavsku|tornádom]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápežova návšteva na Slovensku|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/83931/oltarny-kriz-pri-papezskej-omsi-v-sastine-bude-z-tramov-zniceneho-kostola|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-07-22}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Najväčšou akciou pápeža Františka bude omša|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2476326/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-07-21|dátum prístupu=2021-07-22}}</ref> V priestore bol umiestnený aj obraz svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] a socha [[Pieta (umenie)|Piety]] z [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Baziliky Sedembolestnej Panny Márie]]. Dizajn bol riešený vzdušne a jednoducho, dominovali mu svetlé odtiene. Liturgický priestor mal rozmery približne 22 × 15 metrov.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Čo bude v liturgickom priestore pri návšteve Svätého Otca v Šaštíne|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210826040|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-26|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-30|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Do úvahy bola vzatá aj ekológia, ktorú pápež [[František (pápež)|František]] zdôrazňuje, preto mobiliár použitý pri slávnosti mal byť neskôr znova využitý, oltár s ambonou boli určené na ďalšie používanie do niektorého zo slovenských kostolov a pódium na iné akcie.<ref name=":22" /> Špeciálne pre túto bohoslužbu boli navrhnuté aj rúcha pre prítomných kňazov a predovšetkým pre pápeža. Pápež mal oblečené žiarovo biele hodvábne rúcho, ktoré dopĺňali jemné zlatisté tóny. Na tvorbe rúch sa podieľala textilná výtvarníčka [[Jana Zaujecová]].<ref name=":22" /> == Priebeh návštevy == === Odlet z Ríma a zastávka v Budapešti === Pápež [[František (pápež)|František]] odletel [[12. september|12. septembra]] [[2021]] z [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino|Medzinárodného letiska Rím-Fiumicino]] do [[Budapešť|Budapešti]] o 06:10 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Flightradar24|odkaz na autora=|titul=Flight history for Alitalia flight AZ4000|url=https://www.flightradar24.com/data/flights/az4000|vydavateľ=flightradar24.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> na stroji [[Airbus A320]]-216 vo vlastníctve spoločnosti [[Alitalia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Flightradar24|odkaz na autora=|titul=Flight history for aircraft - EI-DTM|url=https://www.flightradar24.com/data/aircraft/ei-dtm|vydavateľ=flightradar24.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> V hlavnom meste [[Maďarsko|Maďarska]], [[Budapeštiansky gambit|Budapešti]], pristál o 07:43 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref name=":29" /> Na letisku ho privítali [[Monsignor|Mons.]] [[Michael August Blume]] [[Spoločnosť Božieho Slova|SVD]], apoštolský nuncius v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Eduard Habsburg-Lothringen]], maďarský veľvyslanec pri [[Svätá stolica|Svätej stolici]], a tiež podpredseda maďarskej vlády a dve deti oblečené v tradičných krojoch. Okolo červeného koberca lemovaného vojakmi stála masa bežných ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis in Budapest for the 1st leg of Apostolic Visit|url=https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2021-09/pope-apostolic-visit-hungary-slovakia-arrival-budapest.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Asi hodinu po prílete do [[Budapešť|maďarskej metropoly]] sa v [[Múzeum výtvarného umenia (Budapešť)|Múzeu výtvarného umenia]] pápež stretol s maďarským prezidentom [[János Áder|Jánosom Áderom]], ktorého sprevádzal premiér [[Viktor Orbán]]. Práve s maďarským premiérom sa pápež [[František (pápež)|František]] nezhodne vo viacerých otázkach, najmä týkajúcich sa [[Migrácia (sociológia)|migrácie]].<ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis and Hungary’s Orban meet in Budapest amid clash of views on migrants|url=https://www.france24.com/en/europe/20210912-pope-francis-and-hungary-s-orban-to-meet-in-budapest-amid-clash-of-views-on-migrants|vydavateľ=france24.com|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Stretnutie trvalo asi 40 minút, [[Vatikánske dikastérium pre komunikáciu]], ktoré skrz svoj televízny kanál pokrývalo celú apoštolskú cestu i iné pápežove počiny, prinieslo divákom zábery len na to, ako pápež vstupuje do budovy múzea, ale nič zo stretnutia s politikmi.<ref name=":30" /> Na [[Facebook|facebookovom]] účte maďarského premiéra bola zo stretnutia zverejnená fotografia, na ktorej si maďarský premiér a pápež podávajú ruky, do tváre je na nej vidieť len maďarskému politikovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/photo?fbid=393953885435549|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope warns of anti-Semitism as he visits Hungary|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-58533533|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> ''"Medzi témami, o ktorých sa hovorilo, bola úloha cirkvi v krajine, záväzok k ochrane životného prostredia a ochrana a podpora rodiny,"'' uviedol Vatikán vo vyhlásení o stretnutí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež s Orbánom hovoril o úlohe cirkvi v krajine i ochrane rodiny|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/papez-s-orbanom-hovoril-o-ulohe-cirk/576243-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2022-01-06}}</ref> Následne sa v budove múzea konalo stretnutie pápeža s biskupmi, po ktorom nasledovalo ekumenické stretnutie s predstaviteľmi iných cirkví.<ref name=":6" /> Na záver svojej krátkej zastávky v [[Budapešť|Budapešti]] pápež [[František (pápež)|František]] celebroval svätú [[Omša (bohoslužba)|omšu]] na Námestí Hrdinov, ktorou ukončil 52. [[Eucharistický kongres|Medzinárodný eucharistický kongres]], ktorý sa v týždni konal v maďarskom hlavnom meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eucharistický kongres v Budapešti vrcholí|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2021-09/eucharisticky-kongres-v-budapesti-vrcholi.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Pontifikálnej svätej omše sa zúčastnilo asi 130-tisíc veriacich z [[Maďarsko|Maďarska]] i okolitých krajín.<ref name=":31">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=(aktualizované 12. sep 2021 o 18:10)|odkaz na autora=|titul=Pápež na Slovensku: Politici dúfajú, že návšteva Františka prinesie pokoj (minúta po minúte)|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22736393/papez-frantisek-na-slovensku-nedela-minuta-po-minute-12-9.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> Na slávení bol prítomný aj ekumenický patriarcha [[Bartolomej I.|Bartolomej]], predstavitelia [[Judaizmus|Židovskej náboženskej obce]] a ďalší.<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec uzavrel 52. medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/papez-uzavrel-52-medzinarodny-eucharisticky-kongres-v-budapesti.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Jednou z myšlienok, ktoré odzneli vo Františkovej homílii bola aj táto: „''Kráčať za [[Ježiš Kristus|Ježišom]] znamená rozhýbať dennodenne naše kroky v ústrety bratovi. K tomu nás pohýna [[Eucharistia]] – cítiť sa byť jedným Telom, rozdávať sa pre iných''“.<ref name=":32" /> Čo sa týka protiepidemických opatrení, boli miernejšie ako na podujatiach plánovaných na [[Slovensko|Slovensku]], avšak Maďarsko bolo zároveň krajinou s oveľa väčšou mierou zaočkovanosti proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=COVID-19 Data Explorer - Our World in Data|url=https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=HUN~SVK|vydavateľ=ourworldindata.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Po svätej omši pápež odišiel na budapeštianske letisko odkiaľ o 14:56 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] odletel do [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Flightradar24|odkaz na autora=|titul=Flight history for aircraft - EI-DTM|url=https://www.flightradar24.com/data/aircraft/ei-dtm#291fa894|vydavateľ=flightradar24.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Hlava katolíckej cirkvi tak v [[Maďarsko|Maďarsku]] strávila približne sedem a štvrť hodiny. === Prílet na Slovensko a privítanie === Pápežov odlet z Budapešti bol pôvodne plánovaný na 14:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]], ale neskôr sa plán posunul o 26 minút. Očakávalo sa preto, že na [[Slovensko]] rímsky biskup priletí s meškaním.<ref name=":31" /> Tento variant sa však nepotvrdil. Na základe dát z webovej stránky flightradar24.com bolo zrejmé, že lietadlo [[Airbus A320]]-216 spoločnosti [[Alitalia]] cestou do Bratislavy neletelo priamo, ale dvakrát obkrúžilo obec [[Okoč]] pri [[Veľký Meder|Veľkom Mederi]],<ref name=":33" /> pravdepodobne preto, aby sa pápež v lietadle stihol naobedovať.<ref name=":31" /> Na bratislavské [[Letisko M. R. Štefánika]] pristálo lietadlo s pápežom [[František (pápež)|Františkom]] na palube o 15:29 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]. O 15:30 sa na mali podľa plánov na 12 minút rozozvučať zvony všetkých katolíckych kostolov na [[Slovensko|Slovensku]]. Rozhodli o tom [[Konferencia biskupov Slovenska|biskupi Slovenska]], ktorí takéto rozhodnutia vyhlasujú pri mimoriadnych udalostiach, alebo pri spomienkach na veľké udalosti dejín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príchod pápeža na Slovensku bude spevádzaný zvonením zvonov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210905001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-05|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Na pristávacej ploche, hneď po vystúpení z lietadla, pápeža privítala prezidentka [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa neskôr vyjadrila, že prvé [[František (pápež)|Františkove]] slová na [[Slovensko|Slovensku]] boli: „''Pozvali ste ma v decembri na Slovensko a dnes plním tento sľub.''“<ref name=":34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prezidentka povedala, že jej je veľkou cťou a potešením, že mohla privítať na Slovensku pápeža Františka.|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2534175/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> Po privítaní prezidentkou bol pápežovi deťmi v krojoch tradične ponúknutý chlieb a soľ.<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža Františka na Slovensku|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17950/289298#230|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Obdarili ho aj kyticou vytvorenou z pôvodných slovenských druhov rastlín a bylín charakteristických pre región, ktorú vytvoril florista [[Róbert Bartolen]].<ref name=":31" /> Prezidentka pápežovi následne predstavila svoju uvítaciu delegáciu, ktorú tvorili predseda [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] [[Boris Kollár]], predseda [[Vláda Slovenskej republiky|vlády]] [[Eduard Heger]], [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí a európskych záležitostí]] [[Ivan Korčok]], [[Verejný ochranca práv|verejná ochrankyňa práv]] [[Mária Patakyová]], primátor [[Bratislava|Bratislavy]] [[Matúš Vallo]], veľvyslanec [[Slovensko|Slovenska]] pri [[Svätá stolica|Svätej stolici]] [[Marek Lisánsky]], vedúci kandelárie prezidentky [[Metod Špaček]], preživšia [[Holokaust|holokaustu]] [[Herta Vyšná]], disident a bývalý politik [[František Mikloško]] a riaditeľka [[OZ Plamienok]] [[Mária Jasenková]].<ref name=":35" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápeža na letisku privíta aj preživšia holokaustu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/600444-papeza-na-letisku-privita-aj-prezivsia-holokaustu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> Privítanie zabezpečilo 20 príslušníkov [[Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky|Čestnej stráže prezidenta]].<ref name="mil-cspr-papez">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka | url = https://www.mil.sk/97192/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pápež slovenskej prezidentke predstavil svoju delegáciu, ktorá pozostávala z členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], z ktorých azda najvýznamnejší je kardinál [[Pietro Parolin]], štátny sekretár [[Vatikán|Vatikánu]]. [[František (pápež)|Františka]] na [[Slovensko|Slovensku]] vítal aj apoštolský nuncius [[Monsignor|Mons.]] [[Giacomo Guido Ottonello]]. Na uvítacej ceremónii boli tiež prítomní [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]]. Predseda biskupskej konferencie [[Monsignor|Mons.]] [[Stanislav Zvolenský]] stál pri červenom koberci a za všetkých slovenských biskupov pozdravil pápeža.<ref name=":35" /> Po krátkom uvítaní, ktorému sa prizerali aj veriaci z [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnorskej]] farnosti,<ref name=":35" /> pápež [[František (pápež)|František]] nastúpil do auta a v kolóne odišiel do salónika v budove letiska, kde sa porozprával s prezidentkou.<ref name=":31" /> [[Zuzana Čaputová]] o stretnutí hovorila takto: „''Keď som sa ho vo vnútri v salóniku okrem iného pýtala, ako sa má a ako sa cíti, lebo má veľmi intenzívny program, povedal mi, že sa cíti, akoby omladol.''“ Táto návšteva pápežovi podľa prezidentkiných slov „''vlieva energiu''“.<ref name=":34" /> === Stretnutia na nunciatúre === Po uvítaní na bratislavskom letisku sa kolóna s pápežom [[František (pápež)|Františkom]] presunula na [[Apoštolský nuncius na Slovensku|Apoštolskú nunciatúru na Slovensku]],<ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kolóna pápeža Františka prišla na|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2534179/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> ktorá sídli neďaleko bratislavského Horského parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Apoštolská nunciatúra|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev/p/apostolska-nunciatura/c/apostolska-nunciatura-kontakt|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápeža tam čakal dav nadšených veriacich, ktorým zakýval z okna elektroauta.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=zg|odkaz na autora=|titul=OBRAZOM: Najdôležitejšie momenty z pápežovho prvého dňa na Slovensku|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/papez-na-slovensku/2038587_obrazom-najdolezitejsie-momenty-z-papezovho-prveho-dna-na-slovensku|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-12|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> František na nunciatúru dorazil približne o 16:35 SELČ.<ref name=":36" /> ==== Ekumenické stretnutie ==== Na Apoštolskej nunciatúre sa konalo krátko po príchode pápeža [[Ekumenizmus|ekumenické]] stretnutie s ďalšími kresťanskými cirkvami. Na stretnutí bol prítomný [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] generálny biskup [[Ivan Eľko]], ktorý ako predseda [[Ekumenická rada cirkví na Slovensku|Ekumenickej rady cirkví]] predniesol aj prejav, v ktorom pripomenul 20. výročie dohovoru o vzájomnom uznávaní krstu. Prítomný bol aj pravoslávny arcibiskup [[Rastislav (arcibiskup)|Rastislav]], ktorý je hlavou [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávnej cirkvi]] v [[Česko|českých krajinách]] a na [[Slovensko|Slovensku]], či iní predstavitelia kresťanských cirkví na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=FOTO Pápež sa stretol s predstaviteľmi cirkví, biskup evanjelikov vystúpil s prejavom|periodikum=ta3.com|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/211764/foto-papez-sa-stretol-s-predstavitelmi-cirkvi-biskup-evanjelikov-vystupil-s-prejavom|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> Pápež [[František (pápež)|František]] tu predniesol prejav zameraný na túžbu o jednotu kresťanov. Spomenul, že hoci dnes ešte nie je možné, aby sa všetci kresťania stretávali pri jednom eucharistickom stole, môžu prichýliť [[Ježiš Kristus|Ježiša]] tým, že mu poslúžia v chudobných.<ref group="pozn">Ježiš sa v Biblii stotožňuje s hladnými, smädnými, nahými, pocestnými atď. (porov. Mt 25:35-40)</ref> Vo svojom prejave taktiež citoval slová básne [[Mor ho!|''Mor ho!'']] od [[Samo Chalupka|Sama Chalupku]]: „''Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; či je on zblíza, či z ďaleka: Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.''“<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor Svätého Otca pred členmi Ekumenickej rady cirkví|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210912025|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Súčasťou stretnutia bola aj spoločná modlitba [[Žalm|Žalmu]] 103, osobný pozdrav účastníkov a spoločná fotka.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=FOTO Pápež sa stretol s predstaviteľmi cirkví, biskup evanjelikov vystúpil s prejavom|periodikum=ta3.com|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/211764/foto-papez-sa-stretol-s-predstavitelmi-cirkvi-biskup-evanjelikov-vystupil-s-prejavom|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> ==== Stretnutie s jezuitmi ==== Po ekumenickom stretnutí nasledovalo súkromné stretnutie s členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], do ktorej patrí aj František. Keďže šlo o súkromné stretnutie, videozáznam ani oficiálny výstup nie sú k dispozícii, ale zo slov jeho účastníkov vychádza, že sa nieslo vo veľmi priateľskom duchu. Na stretnutí nemal prejav ani pápež, ani žiaden zo slovenských jezuitov, namiesto toho sa asi hodinu a pol spontánne rozprávali, kládli pápežovi otázky a on im odpovedal. Provinciál [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Slovensku [[Jozef Šofranko]] SJ sa po stretnutí vyjadril takto: „''Vystupoval ako pápež a zároveň spolubrat. Ako hlava cirkvi a zároveň ako rovný medzi rovnými. Každý jeden spolubrat bol zasiahnutý priateľskosťou.''”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Provinciál Spoločnosti Ježišovej bol zo stretnutie s pápežom povzbudený|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210912024|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Profesor [[Miloš Lichner]] SJ povedal, že ako pápež vstúpil do miestnosti, obišiel kreslo, ktoré bolo preňho pripravené, a zobral si rovnakú stoličku, ako mali všetci ostatní prítomní. O obsahu rozhovorov odmietol informovať, pretože je to podľa neho rovnako dôverné, ako rozhovory v rodine.<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenskí jezuiti darovali Svätému Otcovi Františkovi tri dary|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210912026|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Úryvky z rozhovoru boli však neskôr zverejnené na webovej stránke slovenských jezuitov. Rozprávali sa o migrantoch, o tom, aké vlastnosti by mali prejavovať jezuitskí kňazi, ale aj o vzťahu pápeža Františka k jeho odporcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Rozhovor Františka s jezuitmi|url=https://jezuiti.sk/rozhovor-frantiska-s-jezuitmi/|vydavateľ=jezuiti.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-01-06|miesto=|jazyk=}}</ref> Na stretnutí, ktoré trvalo dlhšie než bolo plánované, bol pápež úplne sám, bez akýchkoľvek spolupracovníkov. Jezuiti pápeža Františka obdarovali troma darmi: kvetom, ktorého lupene tvoria fotky rodín a detí, s ktorými jezuiti pracujú, kniha ''K prameňom'' od [[Ladislav Csontos|Ladislava Csontosa]] obsahujúca medailóny pätnástich jezuitov trpiacich v časoch [[Komunistický režim|komunistickej]] totality a ďalšia časť komentára k [[Žalm|žalmom]] 120 až 150, ktorý okrem katolíckych postojov obsahuje preklady komentárov [[Rabín|rabínov]] i [[Teológia|teológov]] z čias [[Reformácia|reformácie]]. Ide o dielo spolupráce [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkov]], [[Protestantizmus|protestantov]] a [[Judaizmus|židov]].<ref name=":37" /> Pápež [[František (pápež)|František]] bol počas návštevy ubytovaný v budove [[Apoštolská nunciatúra|Apoštolskej nunciatúry]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Mal pripravenú jednoduchú izbu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež bude počas návštevy ubytovaný v priestoroch nunciatúry|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/papez-v-sr-ubytovany-bude-v-priestor/574023-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-02|dátum prístupu=2021-09-07}}</ref> === Oficiálne privítanie v Prezidentskom paláci === Ráno [[13. september|13. septembra]] [[2021]] prišla kolóna s pápežom [[František (pápež)|Františkom]] k [[Grasalkovičov palác|Prezidentskému palácu]]. Podľa programu mal pápež prísť o 9:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]], ale v skutočnosti prišiel o pár minút skôr. Po vystúpení z elektroauta ho privítala prezidentka [[Zuzana Čaputová]] a deti z folklórneho súboru mu ponúkli [[chlieb]] a [[Soľ (chémia)|soľ]]. Následne vojaci [[Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky|Čestnej stráže prezidenta SR]] zahrali hymny [[Pápežská hymna|Vatikánu]] a [[Nad Tatrou sa blýska|Slovenska]]. Po privítaní s vojenskými poctami sa pápež doprevádzaný prezidentkou odobral do Zlatého salónika [[Grasalkovičov palác|Grasalkovičovho paláca]].<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Správy RTVS - Prijatie pápeža Františka v Prezidentskom paláci|url=https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/929842357599524/|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=|jazyk=}}</ref> Tam sa v súkromí rozprával s prezidentkou. V Zelenom salóniku sa odohralo stretnutie s rodinou slovenskej prezidentky a jej partnerom. Zvyčajne si na stretnutie s rodinou hlavy štátu pápež vyhradzuje asi 10 až 15 minút, no s rodinou [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] strávil asi pol hodinu.<ref name=":39" /><ref name=":40">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=(aktualizované 13. sep 2021 o 12:35)|odkaz na autora=|titul=Pápež na Slovensku: Chcem, aby ste ľudí formovali k slobode, povedal pápež kňazom a biskupom (minúta po minúte)|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22736408/papez-frantisek-na-slovensku-nedela-minuta-po-minute-13-9.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Prezidentka pápeža [[František (pápež)|Františka]] v Zelenom salóniku obdarovala symbolicky pecňom [[Chlieb|chleba]], ktorý bol upečený v pekárni Chieb náš v [[Trnava|Trnave]]. Chlieb bol uložený v prútenom koši ktorý uplietol majster ľudovej umeleckej výroby [[Pavol Vrtich]] z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] z lúpaného prútia. Chlieb bol prikrytý [[Paličkovaná čipka|paličkovanou čipkou]], ktorej vzor pochádza z obce [[Slovenský Grob]]. Túto prikrývku navrhla [[Božena Janeková]] už v roku [[1987]]. Zhotovil ju [[Ústredie ľudovej umeleckej výroby|ÚĽUV]]. Pápežovi hlava štátu darovala tiež knihu ''Reštaurovanie'' od [[Akademický maliar|akademickej maliarky]] [[Mária Bidelnicová|Márie Bidelnicovej]], ktorá sa zaoberá [[Reštaurátor|reštaurovaním]] [[Sakrálnosť|sakrálnych]] pamiatok. Medzi darmi bola aj nabíjacia stanica pre [[Elektromobil|elektromobily]] od slovenskej startupovej firmy [[AgeVolt]]. Vo [[Vatikán|Vatikáne]] totiž z rozhodnutia pápeža [[František (pápež)|Františka]] už skôr došlo k obmedzeniu používania áut so [[Spaľovací motor|spaľovacími motormi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vatican seeks to replace its service vehicles with all-electric fleet|url=https://cruxnow.com/vatican/2020/11/vatican-seeks-to-replace-its-service-vehicles-with-all-electric-fleet/|vydavateľ=cruxnow.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Zuzana Čaputová]] pápežovi darovala pre Vatikánsky fond, ktorý pomáha pri boji s [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou]] v chudobných častiach sveta, [[pľúcny ventilátor]] od [[IPM Chirana]], ktorá mala aj zabezpečiť vyškolenie personálu na obsluhu, 14 [[Germicídna výbojka|germicídnych]] žiaričov od spoločností [[Microwell]] v [[Šaľa|Šali]], [[Nexa]] v [[Piešťany|Piešťanoch]] a [[Unizdrav]] v [[Prešov|Prešove]], 98-tisíc špeciálnych injekčných striekačiek od spoločnosti [[Chirana T Injecta]], ktoré sa používajú na očkovanie proti [[COVID-19]], 108-tisíc ochranných [[Chirurgická maska|rúšok]] od firmy [[Vidra]] zo [[Žilina|Žiliny]] a tiež 40 kartónov dezinfekčných prostriedkov od firmy [[Banchem]] z [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Pápež od prezidentky dostal aj [[med]], ktorý vyrobili včely v [[Prezidentská záhrada|Prezidentskej záhrade]].<ref name=":40" /><ref name=":41">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prezidentka darovala pápežovi chlieb ako symbol|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2534685/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=zg|odkaz na autora=|titul=FOTO: Pápež dostal od Z. Čaputovej med z prezidentskej záhrady i nabíjačku na elektromobil|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/papez-na-slovensku/2038631_foto-papez-dostal-od-z-caputovej-med-z-prezidentskej-zahrady-i-nabijacku-na-elektromobil|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Pápež daroval prezidentke [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]] medailu odkazujúcu na návštevu Slovenska. V strede medaily je [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]], patrónka Slovenska, v pozadí dvojkríž, ktorý patrí k symbolom krajiny. Návštevu pripomína aj dátum a text na okraji medaily.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=František na Slovensku (2. deň)|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/87994/frantisek-pojde-do-prezidentskeho-palaca-aj-k-misionarkam-lasky|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> František je prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorá vstúpila do slovenského Prezidentského paláca. Pápež sv. [[Ján Pavol II.]] sa počas svojich návštev Slovenska stretával so slovenskými prezidentmi v budove Apoštolskej nunciatúry v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":39" /> Plné pocty pápežovi zabezpečilo 104 vojakov [[Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky|prezidentskej čestnej stráže]].<ref name="mil-cspr-papez"/> === Stretnutie s občianskou spoločnosťou v Prezidentskej záhrade === Po osobnom stretnutí sa obaja presunuli do [[Prezidentská záhrada|Prezidentskej záhrady]], kde bolo zhromaždených asi 500 predstaviteľov občianskej spoločnosti, [[Politik|politikov]], či predstaviteľov [[Diplomacia|diplomatického]] zboru. Medzi pozvanými hosťami boli napríklad aj všetci žijúci bývalí [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenti Slovenskej republiky]], [[Rudolf Schuster]], [[Ivan Gašparovič]] a [[Andrej Kiska]], členovia vlády, predstavitelia politických strán a hnutí.<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža Františka na Slovensku|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17950/289301#1262|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Prítomní boli tiež zástupcovia občiaskych združení, ale aj vedeckej obce, napríklad vedec [[Pavol Čekan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/photo/?fbid=10223310188250317&set=a.10202015158247876|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=|jazyk=}}</ref> Na stretnutie boli pozvaní tiež rodičia zavraždeného novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a matka jeho zavraždenej snúbenice [[Martina Kušnírová|Martiny Kušnírovej]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kozinková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=S pápežom sa stretnú aj Kuciakovci a Zlatica Kušnírová|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://video.sme.sk/c/22740942/s-papezom-sa-stretnu-aj-kuciakovci-a-zlatica-kusnirova.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Na stretnutí bol aj odvolaný trnavský arcibiskup [[Róbert Bezák]] [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|C.Ss.R.]]<ref name=":40" /> Na pódium v [[Prezidentská záhrada|Prezidentskej záhrade]] vystúpil pápež [[František (pápež)|František]] spolu s prezidentkou za zvuku hymnickej katolíckej piesne [[V sedmobrežnom kruhu Ríma]], ktorá sa používa ako slovenská pápežská hymna.<ref name=":42" /> Ako prvá vystúpila s prejavom prezidentka [[Zuzana Čaputová]]. Vo svojom prejave spomenula, čo ju spája s pápežom [[František (pápež)|Františkom]], tiež vyzdvihla dôležitosť [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] v slovenskej spoločnosti. Vyjadrila aj svoju úctu k pápežovi [[František (pápež)|Františkovi]], ktorý je podľa nej uznávaný ďaleko za viditeľnými hranicami Cirkvi pre svoje posolstvo o inom štýle politiky a všeľudskom bratstve.<ref group="pozn">porov. Encyklika Fratelli Tutti (Všetci sme bratia)</ref> Prezidentka povedala: „''Jediné, čo potrebujeme, je ľudskosť a uvedomenie si, že ľudia tvoria jednotu.''”<ref name=":42" /> Po prejave prezidentky nasledoval príhovor pápeža [[František (pápež)|Františka]]. Pápež v úvode svojho prejavu vyjadril presvedčenie, že dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo poslom pokoja v [[Európa|Európe]]. Význačnú časť svojej reči venoval zamysleniu nad prepojením [[Evanjelium (spisy)|Evanjelia]] a tradičných uvítacích darov [[Slovania|Slovanov]], chleba a soli. Kritizoval [[materializmus]] a vyzdvihoval vzájomné bratstvo a pomoc. Záveru jeho príhovoru dominoval motív [[Tatry|Tatier]]: „''Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy.”''<ref name=":43">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=tvnoviny.sk|odkaz na autora=|titul=Prejav pápeža Františka určený Slovákom dojal zrejme každého, kto ho počúval. Tu je celé znenie|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/papez-na-slovensku/2038645_prejav-papeza-frantiska-urceny-slovakom-dojal-zrejme-kazdeho-kto-ho-pocuval-tu-je-cele-znenie|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=V záhrade prezidentského paláca predniesol|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2534699/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Po skončení pápežovho prejavu znova zaznela pieseň [[V sedmobrežnom kruhu Ríma]], za zvuku ktorej pápež s prezidentkou opustili zhromaždenie. Prezidentka potom pápeža odprevadila k jeho elektroautu, na ktorom odišiel na svoj ďalší program.<ref name=":42" /> === Stretnutie so zasvätenými osobami v Dóme svätého Martina === Zo stretnutia s prezidentkou a osobnosťami občianskej spoločnosti sa pápež František presunul na stretnutie s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Zasvätený život|zasvätenými osobami]], [[Seminár (katolíci)|seminaristami]] a [[Katechéta|katechétmi]], ktoré sa konalo v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrále sv. Martina]] v [[Bratislava|Bratislave]] o 10.45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]. Cestou do bratislavskej katedrály [[František (pápež)|František]] požiadal šoféra, aby na zastavil auto na [[Staromestská ulica (Bratislava)|Staromestskej ulici]]. Tam boli pri okraji cesty zhromaždení veriaci, mladé mamičky s deťmi, ktoré chcel pápež osobne pozdraviť.<ref name=":44">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=František na Slovensku (2. deň)|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/87994/frantisek-pojde-do-prezidentskeho-palaca-aj-k-misionarkam-lasky|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Pri bočnom vstupe do katedrály pápeža čakal [[Monsignor|Mons.]] [[Stanislav Zvolenský]], [[Bratislavská arcidiecéza|arcibiskup metropolita bratislavský]] a predseda [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]], a niekoľko desiatok zhromaždených veriacich. Bratislavský arcibiskup potom pápeža priviedol do chrámu. Keď pápež prišiel k bráne, miestny farár mu podal sväteničku a pápež požehnal vstupnú bránu svätenou vodou. Počas prechodu pápeža pomedzi lavice k oltáru latinsky spieval zbor slová z [[Evanjelium podľa Matúša|Evanjelia podľa Matúša]]: „''Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu,”''<ref group="pozn">Mt 16, 18</ref><ref name=":42" /> odkazujúc na katolícke učenie o tom, že rímsky biskup je nástupcom [[Svätec|svätého]] [[Apoštol|apoštola]] [[Peter (apoštol)|Petra]], ktorému podľa biblických spisov [[Ježiš Kristus]] dal kľúče od nebeského kráľovstva a ustanovil ho za pastiera „''svojich oviec”''. Predtým ako pápež vystúpil k hlavnému oltáru, zastavil sa ešte v bočnej kaplnke.<ref name=":42" /> Po tom, čo pápež zasadol na čestnom mieste, ho bratislavský arcibiskup privítal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Privítanie Svätého Otca Mons. S. Zvolenským v bratislavskej katedrále|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210913108|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Na stretnutie bol pozvaný aj odvolaný trnavský arcibiskup [[Róbert Bezák]], ktorý však kvôli účasti na podujatí s pápežom v [[Prezidentská záhrada|Prezidentskej záhrade]] neprišiel ku katedrále včas a službukonajúci vojak ho už nechcel pustiť dnu, aj napriek potvrdeniu o pozvaní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gdovinová|periodikum=dennikn.sk|dátum=2021-09-13|miesto=Bratislava|vydavateľ=N Press|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/2535206/papez-prehovoril-k-slovenskym-knazom-aka-krasna-je-pokorna-cirkev-ktora-sa-nepozera-na-svet-s-odstupom/|odkaz na periodikum=Denník N|titul=Pápež prehovoril k slovenským kňazom: Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa nepozerá na svet s odstupom|meno=Denisa|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Ria|priezvisko2=Gehrerová|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> [[František (pápež)|František]], ktorému okrem iného patrí aj titul ''Sluha sluhov Božích'' sa v bratislavskej katedrále stretol s ľuďmi, ktorí svoj život obetovali službe [[Boh|Bohu]], a venoval im aj svoj príhovor, ktorý zameral na to, ako by podľa jeho predstáv mali ohlasovať [[Evanjelium (spisy)|Evanjelium]]. V úvode spomenul, že je veľmi rád, že mohol prísť na [[Slovensko]]. Uviedol, že prezidentke [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]] povedal, že [[Slovensko]] je „''jedna báseň”''.<ref name=":45">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=V priestoroch Katedrály sv. Martina v Bratislave|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2534757/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-13}}</ref> Niektoré dôležité body pápežovho prejavu boli: * Kázne pri svätých [[Omša (bohoslužba)|omšiach]] by nemali trvať 40 až 50 minút, ale skôr menej, maximálne 10 až 15 minút, pretože ľudia po ôsmich minútach prestávajú počúvať.<ref name=":45" /> Po týchto slovách sa katedrálou ozval potlesk, ktorý začali rehoľné sestry. [[František (pápež)|František]] si to všimol a potom sa zasmial, že „''práve ony sú obeťou našich kázní”.<ref name=":42" /><ref name=":44" />'' * Cirkev má byť symbolom slobody a prijatia: ''„Nikto sa nesmie cítiť utláčaný, ale každý má možnosť objaviť krásu evanjelia a vstúpiť do vzťahu s Bohom.“ <ref name=":45" />'' * Prirovnal kňazov k rozsievačom, ktorí rozsievajú semená, ale nemali by ich každý deň kontrolovať a vyhrabávať zo zeme, aby zistili či rastú. Starostlivosť o rast majú prenechať Bohu.<ref name=":45" /> * Zdôrazňoval motív slobody: ''„Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote –, hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektorí sú na to azda zvyknutí; ale mnohých iných – najmä mladšiu generáciu – neláka ponuka viery bez vnútornej slobody v rámci cirkvi, kde majú všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať.“ <ref name=":44" />'' * Vyjadril, že sa mu páči slovenské príslovie ''„Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom!“.'' Je podľa neho veľmi evanjeliové.''<ref name=":44" />'' * Pápež si spomenul aj na [[Ján Chryzostom Korec|Jána Chryzostoma kardinála Korca]], ktorý bol počas komunistickej totality väznený, no keď sa po čase dostal do Ríma, zapálil tam v katakombách sviečku za svojich prenasledovateľov, pre ktorých žiadal milosrdenstvo u Boha. Práve tento čin [[František (pápež)|František]] veľmi ocenil.''<ref name=":42" /><ref name=":44" />'' Počas prejavu pápež pôsobil veľmi uvoľnene a v dobrej nálade, často skladal papiere a začal improvizovať.''<ref name=":42" />'' Po prejave prehodil pár slov s každým prítomným [[Biskup|biskupom]] a potom si s nimi všetkými urobil spoločnú fotografiu. Následne bol obdarený miniatúrou sochy [[Svätý Martin so žobrákom|svätého Martina so žobrákom]], kamenným krížom na pamiatku politických väzňov a ďalšími darmi. Zaujímavosťou je, že pápež František často darúva politickým predstaviteľom z celého sveta medailu práve s vyobrazením svätého Martina so žobrákom, aby nezabúdali na chudobných.''<ref name=":42" />'' Po skončení stretnutia v katedrále pápež pozdravil zhromaždených veriacich pred chrámom a odišiel.''<ref name=":42" />'' === Stretnutie s odvolaným arcibiskupom Róbertom Bezákom === V pondelok [[13. september|13. septmebra]] [[2021]] popoludní sa pápež [[František (pápež)|František]] stretol s odvolaným [[Trnavská arcidiecéza|trnavským arcibiskupom]] [[Róbert Bezák|Róbertom Bezákom]] a jeho rodinou v budove [[Apoštolský nuncius na Slovensku|Apoštolskej nunciatúry]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":46">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František sa stretol na Nunciatúre s arcibiskupom Róbertom Bezákom|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/papez-frantisek-nunciatura-bratislava-arcibiskup-robert-bezak.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Poslednýkrát sa títo dvaja biskupi stretli v lete v [[Rím|Ríme]], keď pápež [[František (pápež)|František]] prijal biskupa [[Róbert Bezák|Róberta]] na súkromnej audiencii a slúžili spolu svätú [[Omša (bohoslužba)|omšu]] v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], vtedy pápež Bezákovi povedal, že by sa rád videl s jeho mamou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Róbert Bezák sa cíti rehabilitovaný, s pápežom slúžil omšu a dali si zmrzlinu|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/84472/robert-bezak-sa-citi-rehabilitovany-s-papezom-sluzil-omsu-a-dali-si-zmrzlinu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> Pápež [[František (pápež)|František]] mal v úmysle prísť za [[Róbert Bezák|Róbertom Bezákom]] domov, ale to pri predstave okázalých bezpečnostných manévrov odvolaný arcibiskup odmietol.<ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TV Markíza|odkaz na autora=|titul=Emeritný arcibiskup Bezák sa nečakane stretol s pápežom Františkom. Zisťovali sme podrobnosti|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/papez-na-slovensku/2038713_emeritny-arcibiskup-bezak-sa-necakane-stretol-s-papezom-frantiskom-zistovali-sme-podrobnosti|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> Išlo o stretnutie v rodinnom a priateľskom duchu, nebolo pracovné. Téma možnej verejnej rehabilitácie odvolaného arcibiskupa nebola na stole a sám [[Róbert Bezák]] povedal, že z tónu stretnutia nevycítil, že by mal pápež v záujme ho rehabilitovať.<ref name=":47" /> Stretnutie nebolo oficiálne ohlásené v programe apoštolskej cesty.<ref name=":46" /> === Návšteva strediska misionárok Božej lásky === V druhý deň návštevy podvečer pápež [[František (pápež)|František]] navštívil centrum ''Betlehem'', ktoré v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] spravujú [[Misionárky Lásky]]. Aj napriek tomu, že príhovor nebol plánovaný, pápež sa nachvíľu zastavil a v krátkosti sa prihovoril sa zhormaždeným veriacim, prevažne hendikepovaným a rodinám s deťmi. Stretnutie s rehoľnými sestrami, ktoré prebehlo v interiéri domu, bolo na súkromnej úrovni. Novinárske kamery na ňom neboli prítomné.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež navštívil centrum Betlehem, kde pôsobia Misionárky lásky (foto)|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/papez-navstivil-centrum-betlehem-kde-posobia-misionarky-lasky-foto/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref><ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívil aj Misionárky lásky, ktoré sa starajú o ľudí v núdzi|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/09/papez-frantisek-navstivil-aj-misionarky-lasky-ktore-sa-staraju-o-ludi-v-nudzi/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Z archívu|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/43645/kalkata-medzi-panelakmi-ako-u-nas-funguju-sestry-matky-terezy|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> Pri odchode pápež sestrám odovzdal dar{{--}}porcelánový obraz [[Mária (matka Ježiša)|Madony]] s dieťaťom, ktoré drží strapec hrozna ako symbol radosti a priateľstva.<ref name=":48" /> === Stretnutie so židovskou komunitou === Po stretnutí s [[Misionárky Lásky|Misionárkami Lásky]] v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Peržalke]] sa pápež presunul na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybné námestie]] v centre bratislavského [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]], na miesto kde kedysi stála synagóga. Pri pamätníku obetiam [[Holokaust|Holokaustu]] vystúpili okrem pápeža s príhovormi aj profesor [[Tomáš Lang]], preživší [[Holokaust|šoa]], [[Richard Duda]], predseda slovenského [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredného zväzu židovských náboženských obcí]] a sestra [[Uršulínky|uršulínka]] Samuela Harmáčková.<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža Františka na Slovensku|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17950/289307#735|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež vo svojom prejave odsúdil zneužívanie Boha na utláčanie druhých: „''Koľko utláčateľov vyhlásilo: Boh je s nami! Ale pritom oni neboli s Bohom.''“ Tiež vyjadril presvedčenie, že pamäť nesmie ustúpiť zabudnutiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor pápeža Františka pri stretnutí so židovskou komunitou na Slovensku|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/prihovor-papeza-frantiska-zidovskej-komunite-na-slovensku.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gehrerová|meno=Ria|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež odsúdil zneužívanie Boha na utláčanie druhých, so židmi sa stretol na mieste zrútenej synagógy|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2535556/papez-odsudil-zneuzivanie-boha-na-utlacanie-druhych-so-zidmi-sa-stretol-na-mieste-zrutenej-synagogy/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> Po príhovoroch hlava katolíckej cirkvi a predseda [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredného zväzu židovských náboženských obcí]] zapálili sviečky na pamiatku obetí [[Holokaust|šoa]].<ref name=":49" /> === Stretnutie s politikmi === V pondelok večer okolo šiestej hodiny pápež na [[Apoštolský nuncius na Slovensku|Apoštolskej nunciatúre]] prijal predsedu [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] [[Boris Kollár|Borisa Kollára]] s deťmi. Kollár neskôr v rozhovore ocenil [[František (pápež)|Františkove]] pokrokové myšlienky.<ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Hopková|odkaz na autora4=|dátum=2021-09-13|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/63j9l01/heger-ocenil-ludskost-papeza-frantiska-kollar-pokrokove-myslienky/|odkaz na periodikum=|periodikum=Aktuality.sk|titul=Heger ocenil ľudskosť pápeža Františka, Kollár pokrokové myšlienky|odkaz na autora5=|autor5=|meno5=Rudolf|priezvisko5=Sivý|autor4=|meno=Denisa|meno4=Jaroslav|priezvisko4=Barborák|odkaz na autora3=|autor3=|meno3=Jana|priezvisko3=Čunderlíková|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Monika|priezvisko2=Vatrálová|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> Po prijatí predsedu parlamentu nasledovalo stretnutie s premiérom [[Eduard Heger|Eduardom Hegerom]] a jeho rodinou. Premiér ocenil pápežovu ľudskosť.<ref name=":50" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež sa stretol s Hegerom, Kollárom a ich rodinami. Dostal ručne vyrobené dary|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/09/papez-sa-stretol-s-hegerom-kollarom-a-ich-rodinami-dostal-rucne-vyrobene-dary/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> === Bohoslužba východného obradu v Prešove === Tretí deň pápežovej apoštolskej cesty, [[14. september]] [[2021]], patril [[Východné Slovensko|východnému Slovensku]]. Do [[Košice|Košíc]] priletel z [[Bratislava|Bratislavy]], na [[Letisko Košice|Medzinárodnom letisku]] pristál o 8.56 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Flightradar24|odkaz na autora=|titul=Flight history for Alitalia flight AZ4002|url=https://www.flightradar24.com/data/flights/az4002|vydavateľ=flightradar24.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Z košického letiska šiel v policajnej kolóne do metropolie [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris]] na [[Slovensko|Slovensku]], [[Prešov|Prešova]].<ref name=":51">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Homília pápeža Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914080|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Do mesta prišiel okolo desiatej hodiny a hneď po príchode k Mestskej športovej hale pozdravil asi 40-tisíc veriacich z papamobilu.<ref name=":52">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=hdm|odkaz na autora=|titul=ONLINE: Luník IX. očakáva pápeža, V Prešove urobil František nečakané gesto vďaky|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/600601-online-papez-navstivi-lunik-ix-s-mladezou-sa-stretne-na-stadione/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-14|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> Potom predsedal [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|Božskej liturgii]] svätého [[Ján Zlatoústy|Jána Zlatoústeho]], do ktorej sa zapojil recitovaním slov v [[Latinčina|latinčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Svätá božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho celebrovaná Svätým Otcom Františkom|url=https://www.tkkbs.sk/downloads/pdf/2021LibrettoPresov.pdf|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Prešov|jazyk=}}</ref> Pri svätej liturgii ohlásil aj homíliu, v ktorej sa zameral na kríž, keďže v ten deň bol v liturgickom kalendári sviatok ''Povýšenia svätého Kríža''. „''Človek, ktorý má kríž v srdci, nielen na krku, nevidí v ostatných nepriateľov, ale bratov a sestry'',“ vyhlásil pápež v [[Prešov|Prešove]].<ref name=":51" /> Na mieste slávenia bola umiestnená aj [[Klokočovská ikona Bohorodičky|Klokočovská ikona Presvätej Bohorodičky]], ktorá pred rokmi zázračne slzila. Pápež si ju uctil a slávnostne ju korunoval.<ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Apoštolská cesta pápeža Františka na Slovensku (3. deň návštevy)|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> ==== Stretnutie s emeritným eparchom Milanom Chauturom ==== Po bohoslužbe sa pápež na vlastnú žiadosť stretol s košickým emeritným eparchom vladykom [[Milan Chautur|Milanom Chauturom]]. Vladyka Chautur skončil vo svojom úrade na vlastnú žiadosť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež sa v utorok po svätej liturgii stretol s vladykom Chauturom|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/88129/papez-sa-v-utorok-po-svaetej-liturgii-stretol-s-vladykom-chauturom|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> Lieči sa z leukémie, no zároveň je podozrivý zo sexuálneho zneužívania jednej ženy keď ešte bola dieťaťom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František sa v utorok po liturgii v|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2537570/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-15|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> ==== Stretnutie s prešovskými jezuitmi ==== Kroky pápeža [[Františka]] po skončení [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgie]] viedli medzi svojich bratov z rehole, do [[Exercičný dom svätého Ignáca (Prešov)|Exercičného domu svätého Ignáca]]. [[Spoločnosť Ježišova|Jezuiti]] tam usporadúvajú pre veriacich duchovné cvičenia. V jezuitskom dome pápež pozdravil kuchárky, rehoľné sestry a bratov, či iných ľudí, ktorí sa podieľali na príprave jedla pre [[Biskup|biskupov]] a ďalších hostí, ktorých bolo spolu 150, a preto sa nemohli zúčastniť eucharistického slávenia pri Mestskej športovej hale.<ref name=":52" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež všetkých prekvapil. Neplánovane zastavil pri kuchyni, aby pozdravil ľudí|periodikum=ta3.com|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/211954/papez-vsetkych-prekvapil-neplanovane-zastavil-pri-kuchyni-aby-pozdravil-ludi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Antonio SpadaroVerified account|url=https://twitter.com/antoniospadaro/status/1437732714564751368|vydavateľ=twitter.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Auto s pápežom zastavilo priamo pri kuchyni. ''„Išiel priamo k zamestnancom, kde sa s nimi rozprával a poďakoval sa im za všetko. Chvíľočku tam s nimi zotrval,“'' povedal novinám Jozef Šofranko, provinciál jezuitov na Slovensku. Bol to práve on, kto na stretnutí pápeža s jezuitmi pozdravoval od Prešovčanov pápeža, vďaka čomu sa pápež rozhodol za nimi prísť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež v Prešove slúžil liturgiu aj nečakane zmenil program, v Košiciach pobozkal maličké dieťa a navštívil Luník IX (online)|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/papez-frantisek-v-presove-odsluzi-bozsku-liturgiu-a-navstivi-aj-lunik-ix-online/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-14|dátum prístupu=2022-01-07}}</ref> === Návšteva košického kňazského seminára === Po skončení programu v [[Prešov|Prešove]] sa pápež [[František (pápež)|František]] presunul do [[Košice|Košíc]]. Prv než o 16.00 prišiel na [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]], sa zastavil na obed a oddych v [[Kňažský seminár sv. Karola Boromejského|Kňažskom seminári]] svätého [[Karol Boromejský|Karola Boromejského]] v košickom [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]. Počas presunu do seminára po [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] pápež zdravil prítomné masy ľudí z okna svojho elektroauta. Medzi prítomnými v seminári bol okrem budúcich kňazov aj [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], toho času najstarší člen [[Kardinál|kardinálskeho]] kolégia. Semináru pápež daroval sochu svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]].<ref name=":60" /> Aj napriek tomu, že pápež prechádzal v tesnej blízkosti [[Dóm svätej Alžbety|Katedrály sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]], nevstúpil do nej. „''Boli by sme radi, keby bol u nás v katedrále, ale zastavil sa pri úplne jednoduchých ľuďoch a tak dáva najavo, že pre neho je katedrálou každý jeden človek'',“ povedal pre [[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]] v reakcii na otázku, či mu to nie je ľúto, košický pomocný biskup [[Marek Forgáč]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=František na Slovensku (deň tretí)|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/88052/papeza-dnes-caka-greckokatolicka-liturgia-v-presove-romovia-a-mladi-v-kosiciach|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-14|dátum prístupu=2022-01-07}}</ref> === Stretnutie s Rómami === V utorok [[14. september|14. septembra]] [[2021]] popoludní o 16.00 navštívil pápež [[František (pápež)|František]] košické sídlisko [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]], v ktorom žije prevažne [[Rómovia|rómska]] komunita. Na sídlisku hlavu katolíckej cirkvi privítal don [[Peter Bešenyei]], saleziánsky delegát pre pastoráciu [[Rómovia|Rómov]]. Sú to práve [[Saleziáni Don Bosca|saleziáni]], ktorí sa starajú o pastoráciu tamojších veriacich. Pápež si najprv vypočul svedectvá Rómov, ktorí nastúpili na úspešnú cestu životom, hoci pochádzajú práve z miesta, o ktorom má majorita veľké predsudky. Prihovorili sa mu istá Nikola s manželom Reném, ktorí boli na pódiu aj so svojimi dvoma malými deťmi. Pápež si vypočul aj svedectvo Jána Hera, ktorý pochádza z osady [[Medoravce]] v okrese [[Krupina (okres)|Krupina]]''.<ref name=":60" />'' Po vypočutí si slov [[Rómovia|Rómov]] sa k slovu dostal pápež [[František (pápež)|František]], ktorý svoj príhovor na tému integrácie vylúčených skupín oprel aj o príbehy ľudí, ktoré si práve vypočul. Pápež zdôrazňoval, že sa nikto nesmie cítiť v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] vylúčený a tiež, že nie je dobré ľudí súdiť a kategorizovať ich len na základe predsudkov. Rímsky biskup vyzval ľudí, aby sa nebáli byť odvážni, aby zabezpečili svojim deťom lepšiu budúcnosť. Po príhovore pápež požehnal ľudu, v krátkosti navštívil miestne saleziánske stredisko a odišiel na stretnutie s mládežou na [[Štadión Lokomotívy]].<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Apoštolská cesta pápeža Františka na Slovensku (3. deň návštevy)|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><ref name=":55" /> Saleziánskemu stredisku pápež [[František (pápež)|František]] podaroval tanier so svätým archanjelom [[Michal (anjel)|Michalom]]. Tanier „''fangotto''“ bol zhotovený majstrom [[Giacomo Cusumano|Giacomom Cusumanom]]. Taký tanier tradične používali na Sicílii na to, aby zoň jedla celá rodina spolu.<ref name=":60" /> Stretnutie s marginalizovanou rómskou komunitou v [[Košice|Košiciach]] na seba pritiahlo azda najväčšiu pozornosť zahraničných médií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Ohlasy zahraničných médií na návštevu pápeža na Slovensku: Luník IX nazvali getom|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.tvnoviny.sk/zahranicne/2038743_ohlasy-zahranicnych-medii-na-navstevu-papeza-na-slovensku-lunik-ix-nazvali-getom|issn=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-14|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> === Stretnutie s mládežou === Po stretnutí s marginalizovanou skupinou [[Rómovia|Rómov]] na [[Košice – mestská časť Luník IX|Luníku IX]] sa ponitifk presunul na košický [[Štadión Lokomotívy]]. Na plochu štadióna prišiel v papamobile za zvuku opakujúceho sa refrénu hymny stretnutia: „''Chyťme sa za ruky, spravme z nich sieť a spolu s Františkom dvíhajme svet!''“ Spievali ho speváci [[Janais]] a [[Martin Husovský]], bývalí spolužiaci z [[Gymnázium sv. Moniky|Gymnázia sv. Moniky]] v [[Prešov|Prešove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/Janais.sk/photos/a.10152108288228210/10159695896923210/|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=|jazyk=}}</ref> V papamobile, z ktorého pozdravil asi 20-tisíc zhromaždených, sedeli obaja košickí biskupi{{--}}hlava [[Košická arcidiecéza|rímskokatolíckej arcidiecézy]] [[Monsignor|Mons.]] [[Bernard Bober]] a pastier [[Košická eparchia|gréckokatolíckej eparchie]] [[Vladyka (cirkev)|vladyka]] [[Cyril Vasiľ]]. Pápež pri tomto prechode medzi sektormi zobral jedno dieťa na ruky a pobozkal ho na čelo.<ref name=":64">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža Františka na Slovensku|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17950/289312|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Po príchode pápeža na pódium a privítaní arcibiskupom Bernardom, ktoré bolo prerušované potleskami a výkrikmi davu, si pápež vypočul svedectvá viacerých mladých ľudí, ktoré vždy končili otázkou. Petra Filová pápežovi porozprávala o jednej spovedi, ktorá zmenila jej duchovný život. Manželia Peter a Zuzana Lešakoví pápežovi svedčili o ich príbehu lásky sprevádzanom bl. [[Anna Kolesárová|Annou Kolesárovou]]. Manželia Peter a Lenka Liškoví priblížili ich životný príbeh rovnako sprevádzaný blízkosťou k bl. [[Anna Kolesárová|Anne Kolesárovej]].<ref name=":60" /> Pápež [[František (pápež)|František]] po vypočutí týchto svedectiev predniesol prejav, pri ktorom pôsobil veľmi uvoľnene a živo. Zameral sa v ňom na lásku, [[sviatosť zmierenia]] a starých rodičov. S mládežou interagoval, žiadal od nich, aby odpovedali na jeho otázky a párkrát aj improvizoval.<ref name=":61" /> Na stretnutí boli prítomní aj kardináli [[Jozef Tomko]] a [[Dominik Duka]].<ref name=":64" /> Stretnutie na štadióne doprevádzal spevom aj [[Zbor sv. Cecílie]] ([[Košice]]) spoločene s orchestrom. Po skončení prejavu pápež prijal dary a odišiel zo štadióna. Pred odchodom požehnal ikonu svätej [[Edith Steinová|Edity Steinovej]] – [[Edith Steinová|Terézie Benedikty z Kríža]] pre [[Gymnázium sv. Edity Steinovej]] v [[Košice|Košiciach]].<ref name=":60" /> === Modlitbové stretnutie s biskupmi v Šaštíne === Pred bohoslužbou sa pápež [[František (pápež)|František]] bez prítomnosti médií stretol s biskupmi v [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Bazilike Sedembolestnej Panny Márie]] a pomodlil sa s nimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec sa modlil so slovenskými biskupmi v šaštínskej bazilike|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915008|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> === Bohoslužba západného obradu v Šaštíne === Vyvrcholením štvordňovej apoštolskej návštevy [[Slovensko|Slovenska]] bola slávnostná pontifikálna svätá [[Omša (bohoslužba)|omša]] v národnej [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Bazilike Sedembolestnej Panny Márie]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]]. Zúčastnilo sa jej asi 50-tisíc veriacich laikov, ktorých pápež pred začiatkom bohoslužby pozdravil z papamobilu, množstvo [[Kňaz|kňazov]] a [[Rehoľný rád|rehoľníkov]] a desiatky [[Biskup|biskupov]] zo [[Slovensko|Slovenska]], [[Česko|Česka]], ale aj z iných štátov. Prítomných bolo aj niekoľko [[Kardinál|kardinálov]]. Slávenie doprevádzal spev zmiešaného zboru z členov rôznych speváckych zborov: Chorus Salvatoris ([[Bratislava]]), Psallite Deo ([[Nitra]]), Piarissimo ([[Trenčín]]), Chrámový zbor baziliky Sedembolestnej ([[Šaštín-Stráže|Šaštín]]), zbor z Konzervatória ([[Bratislava]]), Osmičkári ([[Bratislava]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Hudobníci sa pripravujú na svätú omšu so Svätým Otcom v Šaštíne|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210829009|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež venoval svoju homíliu Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], kde vyzdvihol, že bola v pohybe, ako v tehotenstve, keď navštívila svoju sesternicu, tak aj v ťažkých časoch keď doprevádzala svojho syna na Kalváriu. Na tomto obraze Panny Márie v pohybe pápež [[František (pápež)|František]] vystaval svoju myšlienku a želanie, aby sa ani veriaci na slovensku nikdy nezastavovali a neupadali do pokojnej religióznosti, ale aby čelili riziku viery. Pápež veriacich kresťanov vyzval, aby neboli k svetu nepriateľskí, práve naopak, aby nastoľovali dialóg, zjavovali bratský život a tak žili [[Evanjelium (spisy)|Evanjelium]], aby sa tak stali vo svete znamením, ktorému svet bude odporovať.<ref name=":62" /> V závere svätej omše sa pápež v krátkom preslove poďakoval za svoju návštevu a rozlúčil sa so slovenskými veriacimi, ktorých si podľa jeho slov nesie v srdci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Záverečný príhovor Svätého Otca Františka na konci svätej omše v Šaštíne|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915011|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Na pódiu bol medzi slovenskými biskupmi prítomný aj odvolaný [[Trnavská arcidiecéza|trnavský arcibiskup]] [[Róbert Bezák]], ktorý toto považuje za satisfakciu a za symbolické ukončenie kauzy jeho nejasného odvolania z úradu [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] v roku [[2012]].<ref name=":57" /> Košický arcibiskup [[Monsignor|Mons.]] [[Bernard Bober]] pre médiá povedal, že podľa jeho informácií arcibiskupovi [[Róbert Bezák|Bezákovi]] už boli ponúknuté viaceré funkcie v rámci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]].<ref name=":58">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Košický biskup Bernard Bober považuje za|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2537509/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-15|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola prítomná na bohoslužbe aj napriek tomu, že v ten deň zomrel jej otec [[Štefan Strapák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vo veku 79 rokov zomrel otec prezidentky Zuzany Čaputovej|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/09/vo-veku-79-rokov-zomrel-otec-prezidentky-zuzany-caputovej/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-01-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> === Odlet do Ríma === Asi dve hodiny po skočení pontifikálnej svätej omše pri [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Bazilike Sedembolestnej Panny Márie]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]] sa pápež v policajnej kolóne presunul na [[Bratislava|bratislavské]] [[Letisko M. R. Štefánika]], kde prebehla krátka rozlúčková ceremónia. V okolí trasy, po ktorej šiel pápež na letisko boli zhromaždení ľudia, ktorí chceli pápeža pri odchode zo Slovenska ešte pozdraviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Popri ceste na letisko sa zhromažďujú ľudia, ktorí chcú zamávať pápežovi|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915012|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápeža z krajiny odprevádzala delegácia v podobnom zložení ako tá, ktorá ho aj na Slovensku uvítala. Ku schodíkom lietadla pápeža [[František (pápež)|Františka]] odprevadila prezidentka [[Zuzana Čaputová]], no na letisku boli prítomní aj predseda [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] [[Boris Kollár]], premiér [[Eduard Heger]], či predseda [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskej biskupskej konferencie]] [[Monsignor|Mons.]] [[Stanislav Zvolenský]].S prezidentkou sa pred odletom pápež ešte raz na chvíľu súkromne stretol.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Návšteva pápeža Františka na Slovensku sa|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2537587/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-15|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> Pápež odletel z bratislavského letiska o 13.47 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] lietadlom [[Airbus A320]]-216 spoločnosti [[Alitalia]]. V [[Rím|Ríme]] na letisku Ciampino lietadlo s pápežom pristálo o 15.17 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Flightradar24|odkaz na autora=|titul=Flight history for Alitalia flight AZ4004|url=https://www.flightradar24.com/data/flights/az4004|vydavateľ=flightradar24.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Flightradar24|odkaz na autora=|titul=Flight history for aircraft - EI-DTM|url=https://www.flightradar24.com/data/aircraft/ei-dtm|vydavateľ=flightradar24.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Bol to posledný let tejto talianskej aeriolínie s pápežom na palube, keďže už skôr ohlásila svoj zánik pod týmto názvom.<ref name=":63">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František ukončil návštevu Slovenska a vrátil sa do Ríma|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[František (pápež)|František]] odkázal z paluby lietadla, že vyjadruje hlbokú vďaku prezidentke [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]] a obyvateľom [[Slovensko|Slovenska]] za vrúcne prijatie a pohostinnosť. Vyjadril sa tiež, že sa bude modliť za pokoj a blaho slovenského národa.<ref name=":59">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František tesne po odlete zo Slovenska|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2537677/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-15|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> == Slová pápeža Františka == === Pred návštevou === V nedeľu [[5. september|5. septembra]] [[2021]] pri poludňajšej modlitbe [[Anjel Pána]] sa pápež [[František (pápež)|František]] vyjadril aj k návšteve [[Slovensko|Slovenska]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež: Cesta do Budapešti a na Slovensko bude v znamení adorácie a modlitby v srdci Európy.|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/papez-cesta-do-budapesti-a-na-slovensko-bude-v-znameni-adoracie.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-05|miesto=|jazyk=}}</ref> {{Citát|Budúcu nedeľu pôjdem do Budapešti na zakončenie Medzinárodného eucharistického kongresu. Po svätej omši bude moja púť pokračovať niekoľko dní na Slovensku a skončí sa nasledujúcu stredu veľkou ľudovou slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie, patrónky tejto krajiny. Tieto dni sa teda budú niesť v znamení adorácie a modlitby v srdci Európy. S láskou pozdravujem tých, ktorí pripravili túto cestu, a ďakujem vám, pozdravujem i tých, ktorí ma očakávajú a s ktorými sa ja sám z celého srdca túžim stretnúť, prosím všetkých, aby ma sprevádzali modlitbou, a zverujem návštevy, ktoré uskutočním, príhovoru toľkých hrdinských vyznávačov viery, ktorí na tých miestach svedčili o evanjeliu uprostred nevraživosti a prenasledovania. Oni nech pomáhajú Európe aj dnes svedčiť - nielen slovami, ale predovšetkým činmi, skutkami milosrdenstva a pohostinnosti - o dobrej zvesti Pána, ktorý nás miluje a zachraňuje. Ďakujem!|pápež František||helvetica}} Deň pred návštevou [[Slovensko|Slovenska]], [[11. september|11. septembra]] [[2021]], sa obrátil k veriacim prostredníctvom siete [[Twitter]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež prosí o modlitbu za svoju apoštolskú cestu|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/papez-prosi-o-modlitbu-za-svoju-apostolsku-cestu.html?|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope FrancisVerified account|url=https://twitter.com/Pontifex/status/1436698546468704259|vydavateľ=twitter.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-12|miesto=|jazyk=}}</ref> {{Citát|Zajtra začnem moju apoštolskú cestu do Budapešti a na Slovensko. Prosím vás, aby ste ma sprevádzali modlitbou a zverujem túto návštevu príhovoru toľkých hrdinských vyznávačov viery, ktorí na tých miestach svedčili o evanjeliu uprostred nevraživosti a prenasledovania.|pápež František||helvetica}} === Počas návštevy Slovenska === ==== Na letisku po prílete ==== Prvé slová pápeža [[František (pápež)|Františka]] po prílete na [[Slovensko]] boli:<ref name=":34" /> {{Citát|Pozvali ste ma v decembri na Slovensko a dnes plním tento sľub|pápež František prezidentke Zuzane Čaputovej||helvetica}} Prezidentke potom v salóniku letiska tiež pápež povedal:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/SaletiniRozkvet/photos/a.419908631407444/4551300834934849/|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-13|miesto=|jazyk=}}</ref> {{Citát|Cítim sa akoby som omladol, táto cesta mi dáva energiu.|pápež František prezidentke Zuzane Čaputovej||helvetica}} ==== Na ekumenickom stretnutí ==== Počas príhovoru na ekumenickom stretnutí na apoštolskej nunciatúre pápež povedal aj tieto slová:<ref name=":38" /> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210912025 celý príhovor tu]) * Zatiaľ čo ešte nie sme schopní zdieľať rovnaký eucharistický stôl, môžeme spolu prichýliť Ježiša tým, že mu poslúžime v chudobných. Bude to sugestívnejší znak než množstvo slov a občianskej spoločnosti pomôže pochopiť, zvlášť v tomto bolestnom období, že len vtedy, keď budeme stáť na strane tých najslabších, sa dostaneme z pandémie naozaj všetci. * Sloboda brata a sestry je aj našou slobodou, lebo naša sloboda nie je úplnou bez neho a bez nej. * Ako môžeme snívať o Európe slobodnej od ideológií, ak nemáme odvahu postaviť Ježišovu slobodu pred potreby jednotlivých skupín veriacich? * Jednota sa nedosahuje natoľko dobrými úmyslami a dodržiavaním nejakej spoločnej hodnoty, ako skôr tým, že robíme niečo pre tých, ktorí nás väčšmi približujú k Pánovi. * To, čo nás oslobodzuje, je pravda evanjelia, alebo sa cítime slobodní, keď si zaobstaráme komfortné zóny, ktoré nám umožňujú riadiť svoj život a  pokojne napredovať bez negatívnych odoziev? ==== Na stretnutí s občianskou spoločnosťou ==== Pri stretnutí s občianskou spoločnosťou pápež povedal:<ref name=":43" /> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210913106 celý príhovor tu]) * Len vtedy, keď budeme stáť na strane tých najslabších, sa dostaneme z pandémie naozaj všetci. * Skutočné bohatstvo nespočíva v zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás. * Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy * Ako soľ dáva chuť len vtedy, keď sa rozpustí, tak aj spoločnosť nájde chuť cez nezištnosť toho, kto sa stravuje pre druhých. * Cítiť sa za niekoho zodpovedný dáva životu chuť a umožňuje objaviť, že to, čo dávame, je v skutočnosti darom pre nás samých. * Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky. ==== Na stretnutí so zasvätenými osobami ==== Pri stretnutí s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Zasvätený život|zasvätenými osobami]], [[Seminár (katolíci)|seminaristami]] a [[Katechéta|katechétmi]] v bratislavskej katedrále odznel prejav pápeža Františka zameraný na to, ako by mala cirkev podľa pápežovho názoru pristupovať k pastorácii. Pápežov prejav sa opieral o tri základné piliere: o slobodu, tvorivosť a dialóg.<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor Svätého Otca v bratislavskej katedrále svätého Martina|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210913115|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Prítomné zasvätené osoby privítali pápežove slová, znalec slovenskej cirkvi [[František Mikloško]] označil tento prejav za prelomový<ref name=":56">{{Citácia periodika|priezvisko=Gdovinová|periodikum=dennikn.sk|dátum=2021-09-13|miesto=Bratislava|vydavateľ=N Press|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/2535206/papez-prehovoril-k-slovenskym-knazom-aka-krasna-je-pokorna-cirkev-ktora-sa-nepozera-na-svet-s-odstupom/|odkaz na periodikum=Denník N|titul=Pápež prehovoril k slovenským kňazom: Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa nepozerá na svet s odstupom|meno=Denisa|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Ria|priezvisko2=Gehrerová|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> a sám pápež sa na jeho konci vyjadril, že už teraz ďakuje za to, čo duchovní urobia inšpirovaní jeho prejavom, ktorý je podľa jeho slov semienkom, ktoré na Slovensku zasieva.<ref name=":53" /> Ešte v úvode pápež spomenul, že prezidentke o svojom dojme z krajiny povedal: „''Slovensko je báseň!''<ref name=":53" /> Nižšie sú uvedené niektoré citáty z pápežovho prejavu hodné zamyslenia: ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210913115 celý prejav tu]) * Kto je centrom Cirkvi? To nie je Cirkev! A keď sa Cirkev pozerá len na samú seba, skončí ako žena v evanjeliu: zhrbená, hľadiaca na svoj pupok (porov. [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 13, 10-13). Stredom Cirkvi nie je ona sama! Zanechajme prílišné starosti o samých seba, o naše štruktúry či o to ako sa spoločnosť na nás pozerá. * Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. * Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri. * Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote –, hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektorí sú na to azda zvyknutí; ale mnohých iných – najmä mladšiu generáciu – neláka ponuka viery bez vnútornej slobody v rámci cirkvi, kde majú všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať. * Moji drahí, nebojte sa formovať ľudí tak, aby mali zrelý a slobodný vzťah k Bohu. Dôležitý je tento vzťah. Budeme mať možno pocit, že nemáme všetko pod kontrolou a že strácame silu a autoritu, ale Kristova cirkev nechce ovládať svedomie a obsadiť miesta; chce byť „fontánou“ nádeje v živote ľudí. Je to riziko. Je to výzva. * Nech je Cirkev znakom slobody a prijatia! * Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Radosťou Evanjelia je vždy Kristus, ale cesty, ktorými sa táto radostná zvesť má šíriť časom a dejinami sú rozdielne. * Zoči voči strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomôžu náreky; neosoží nám zabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu, súdiť a obviňovať zlý svet. Potrebujeme tvorivosť Evanjelia. Dajme pozor! Evanjelium ešte nie je uzavreté, je otvorené! Je v platnosti, je v platnosti, pokračuje. * Tvárou v tvár generácii, ktorá možno neverí, ktorá stratila zmysel pre vieru, alebo ktorá zredukovala vieru na zvyk či viac-menej prijateľnú kultúru, skúsme otvoriť dieru a byť kreatívni! (...) Ak svojím kázaním a svojou pastoráciou už nedokážeme vojsť dnu bežnou cestou, snažme sa otvoriť iné priestory; skúsme inými cestami. * Homília by zvyčajne nemala byť dlhšia ako desať minút, pretože ľudia po ôsmich minútach strácajú pozornosť, s výnimkou ak je veľmi zaujímavá. Čas by však mal byť 10-15 minút, nie viac. * Za snahou chcieť byť uniformný sa skrýva ideológia. Evanjelizácia je však procesom inkulturácie: je úrodným semenom novosti; je novosťou Ducha, ktorý všetko obnovuje. * Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá ponoriac sa do dejín a kultúry, je tiež Cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú „naši ľudia“; s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania; a tiež s tými, ktorí neveria. ==== Na návšteve centra Betlehem ==== Pri príchode do centra Betlehem sa pápež spontánne prihovoril k ľuďom. V jeho krátkom a neplánovanom pozdrave povedal túto myšlienku: „''Keď sme takí radostní, aj pán je medzi nami. Keď sme v skúške, Pán je medzi nami. Nikdy na toto nezabudnite, najmä v ťažkých chvíľach.''“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívil sestry Matky Terezy|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2535375/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-13|dátum prístupu=2021-09-14}}</ref> ==== Na stretnutí so židovskou komunitou ==== Pápež [[František (pápež)|František]] sa prihovoril na bratislavskom Rybnom námestí pri spomienke na [[Holokaust]] aj týmito myšlienkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor pápeža Františka pri stretnutí so židovskou komunitou|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210913124|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210913124 celý prejav tu]) * Božie meno, teda jeho samotná osobná skutočnosť, sa vyslovuje nadarmo, keď sa porušuje jedinečná a neopakovateľná dôstojnosť človeka, stvoreného na jeho obraz. Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých. * Koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom. * Ani dnes nechýbajú márne a falošné modly, ktoré zneucťujú meno Najvyššieho. Modla moci a peňazí vládne nad ľudskou dôstojnosťou, modla ľahostajnosti obracia zrak inam, modla manipulácií, ktoré používajú náboženstvo ako svoj nástroj a robia z neho záležitosť nadvlády alebo ho redukujú na nepodstatnosť. Ďalej je to zabudnutie na minulosť, neznalosť, ktorá všetko ospravedlňuje, hnev a nenávisť. ==== Z homílie v Prešove ==== Na sviatok ''Povýšenia svätého Kríža'' sa pri [[Prešov|prešovskej]] Mestskej športovej hale konala [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|Božská svätá liturgia svätého Jána Zlatoústeho]], ktorej predsedal pápež [[František (pápež)|František]] a ohlásil pri nej homíliu s myšlienkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Homília pápeža Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914080|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914080 celá homília tu]) * Neprijať, alebo len slovami, Boha slabého a ukrižovaného a snívať o bohu silnom a triumfálnom. Je to veľké pokušenie. Koľkokrát túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré by bolo dôležité a významné, oslavované a uctievané. Ale kresťanstvo bez kríža je svetské a stáva sa neplodným. * Aby (Ježiš) zachránil kohokoľvek, kto je zúfalý, chcel okúsiť zúfalstvo. * Krížikov je nespočetne veľa: na krku, v dome, v aute, vo vrecku. Ale neosoží nám to, ak sa nezastavíme, nezahľadíme na Ukrižovaného a neotvoríme mu srdce, ak sa nenecháme očariť jeho ranami, otvorenými pre nás, ak sa naše srdce nenaplní dojatím a nebudeme plakať pred Bohom, ktorý je zranený z lásky k nám. * Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu. * Svedok, ktorý má kríž v srdci a nie iba na krku, nevidí nikoho ako nepriateľa, ale všetkých ako bratov a sestry, za ktorých Ježiš dal život. * Svedok kríža nepoužíva podvodné spôsoby a svetskú moc: nechce vnucovať sám seba a svojich, ale obetovať svoj život za iných. Nehľadá vlastné výhody, aby sa potom ukázal zbožný: toto by bolo náboženstvo pretvárky, nie vydávanie svedectva ukrižovaného Boha. Svedok kríža nasleduje len jednu stratégiu, tú Majstrovu: pokornú lásku. Nestará sa o prízemné víťazstvá, pretože vie, že Kristova láska je plodná v každodennom živote a všetko pretvára, ale zvnútra ako semienko, ktoré padlo do zeme, zomrelo a prináša ovocie. *Keď sa pohľadom ponoríme do Ježiša, jeho tvár sa začne odrážať na našej: jeho črty sa stanú našimi, Kristova láska si nás podmaní a premení nás. ==== Na stretnutí s rómskou komunitou ==== Pápež sa počas svojej návštevy stretol aj s [[Rómovia|Rómami]] na sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]], vo svojom prejave povedal aj tieto vety:<ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor pápeža Františka na stretnutí s rómskou komunitou na Luníku IX|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914085|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-14|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914085 celý prejav tu]) * Nikto v Cirkvi sa nesmie cítiť mimo, alebo daný nabok. * Boh si nás takto praje, každého iného ale všetkých zjednotených okolo Neho. Pán nás vidí spolu. Všetkých. * Ste vítaní, vždy sa cíťte v Cirkvi ako doma a nikdy sa nebojte v nej žiť. Nech nikto nenecháva mimo Cirkvi vás alebo niekoho iného! * Nesúďte, hovorí nám Kristus. Koľkokrát naopak nielen hovoríme bez základu alebo z počutia, ale považujeme sa za spravodlivých, keď sme prísnymi sudcami ostatných. Zhovievaví k sebe, neoblomní k ostatným. Ako často sú súdy vlastne predsudky, ako často si to zamieňame! * Súdy a predsudky len zväčšujú vzdialenosti. Kontrasty a silné slová nepomáhajú. Dávať ľudí do get nič nerieši. Keď sa posilňuje uzavretosť, skôr či neskôr vzplanie hnev. Cesta (hovorí nám život) k pokojnému spolužitiu je integrácia. Je to organický proces, pomalý a vitálny proces, ktorý začína vzájomným poznaním, trpezlivo pokračuje a pozerá sa do budúcnosti. * Kvôli deťom treba robiť odvážne rozhodnutia: pre ich dôstojnosť, kvôli ich vzdelaniu, aby vyrastali dobre zakorenené vo svojom pôvode, ale zároveň bez toho, aby videli každú možnosť vylúčenú. * Nebojte sa vyjsť v ústrety marginalizovaným. Zistíte, že idete v ústrety Ježišovi. On vás očakáva tam, kde je krehkosť, nie pohodlie; kde je služba, nie moc; kde ide o vtelenie sa a nie o potešenie. Tam je On. ==== Na stretnutí s mládežou ==== Na [[Štadión Lokomotívy|štadióne košickej lokomotívy]] sa pápež stretol s mladými ľuďmi, kde predniesol prejav, niektoré myšlienky:<ref name=":61">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Príhovor pápeža Františka na stretnutí s mladými v Košiciach|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914089|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210914089 celý prejav tu]) * Priatelia, nebanalizujme lásku, pretože láska nie je len emócia a cit; tie sú nanajvýš tak jej začiatkom. Láska neznamená mať všetko a hneď, nezodpovedá logike „použi a odhoď“. Láska je vernosť, dar, zodpovednosť. * Nie sme tu na to, aby sme žili zo dňa na deň, ale aby náš život bol dobrodružnou výpravou. * Prosím vás, nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele. * Každý je darom a môže zo života, zo svojho vlastného života urobiť dar. * Každý z nás je jedinečný a je na svete, aby sa cítil milovaný vo svojej jedinečnosti a miloval ostatných, ako to nikto nemôže urobiť za neho. Nežijeme na to, aby sme sedeli na lavičke ako náhradníci za niekoho iného. Nie, každý je v Božích očiach jedinečný. * Nenechajte sa „homologizovať“; nie sme vyrábaní v sériách, sme jedineční, sme slobodní a sme vo svete, aby sme prežili príbeh lásky s Bohom, aby sme mali odvahu robiť veľké rozhodnutia, aby sme sa pustili do nádherného rizika lásky. * Boh nás chce mať pevne zasadených na zemi, spojených so životom; nikdy nie uzavretých, ale vždy otvorených pre všetkých! Zakorenení a otvorení. Rozumiete? Zakorenení a otvorení. * Nenechajte sa ovládnuť smútkom, alebo rezignovaným znechutením tých, ktorí hovoria, že sa nič nezmení. Ten, kto tomu uverí, ochorie na pesimizmus. (...) Pesimizmus nás rozhorčuje. Vnútorne zostarneme. Zostarneme sa mladí. * Čo je centrom spovede, hriechy alebo Otec, ktorý odpúšťa všetky hriechy? Otec. * Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. * Počúvajte dobre toto: Boh vždy odpúšťa! Pochopili ste? Boh vždy odpúšťa! * Nejdem k sudcovi vyrovnať účty, ale k Ježišovi, ktorý ma miluje a uzdravuje ma. (na spovedi) * Je dôležité, aby kňazi boli (pri spovedi) milosrdní. Prosím vás, nikdy nie vyzvedaví, nikdy inkvizítorskí, ale bratia, ktorí darujú Otcovo odpustenie, ktorí sprevádzajú v tom Otcovom objatí. * Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš. A miluje ťa vždy. * Ale počúvaj, kedy sa Boh urazí? Keď ho ideš prosiť o odpustenie? Nie, nikdy. Boh trpí, keď si myslíme, že nám nemôže odpustiť, pretože je to ako keby ste mu povedali: „Si slabý v láske!“. Povedať toto Bohu je škaredé! Povedať mu, že „v láske si slabý“. Naopak, Boh sa raduje, keď nám odpúšťa, zakaždým. * Vždy, keď sa spovedáme - nikdy na to nezabudnime – je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi! * Bolesť nikoho nespasí. To, čo premieňa bolesť, je láska. Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! * Prinášajte radosť! Nie slová, ale úsmevy, bratskú blízkosť. ==== Z homílie v Šaštíne ==== Pápež [[František (pápež)|František]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne-Strážoch]] predsedal [[15. september|15. septembra]] [[2021]] svätej omši na slávnosť Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], kde predniesol homíliu, v ktorej okrem iného povedal aj toto:<ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Homília pápeža Františka, ktorú predniesol na svätej omši v Šaštíne|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915010|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915010 celá homília tu]) * Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu. * Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. * Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud. * Nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. * Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti. * Viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín. Na záver eucharistického slávenia predniesol ešte krátke posolstvo na rozlúčku, ktoré je možné [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210915011 prečítať si tu]. === Počas letu do Vatikánu === Z paluby lietadla poslal pápež slovenskej prezidentke telegram:<ref name=":63" /> {{Citát|Odchádzajúc zo Slovenska, na záver svojej apoštolskej cesty chcem vyjadriť hlbokú vďačnosť Vašej Excelencii a slovenskému ľudu za vaše veľkodušné prijatie a pohostinnosť. Obnovujúc uistenie o mojich modlitbách za pokoj a blaho krajiny, zvolávam na vás všetkých hojné Božie požehnanie. FRANCISCUS PP.|pápež František prezidentke Zuzane Čaputovej||helvetica}} Na [[Twitter|Twitteri]] pápež z lietadla twítol:<ref name=":63" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope FrancisVerified account|url=https://twitter.com/Pontifex/status/1438110630423285760|vydavateľ=twitter.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=|jazyk=}}</ref> {{Citát|Vzdávam vďaky Bohu za to, že mi dovolil uskutočniť túto apoštolskú cestu. Som vďačný všetkým, ktorí rozličnými spôsobmi spolupracovali, osobitne prostredníctvom modlitby. Všetkých si vás nesiem v srdci.|pápež František||helvetica}} ==== Tlačová konferencia na palube lietadla ==== Počas letu prišiel pápež ako zvyčajne medzi novinárov, aby mu kládli otázky, niektoré myšlienky: ([https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/tlacova-konferencia-papeza-frantiska-pri-navrate-z-bratislavy.html prepis tlačovej konferencie tu]) * Žasol som na tým množstvom detí a mladých párov, a toto je niečo sľubné. Výzvou je teraz hľadať pracovné miesta, aby neodchádzali preč, pretože ak niet pracovných miest, pôjdu si hľadať prácu vonku. * Európa sa musí chopiť snov svojich velikánov, otcov zakladateľov Európskej únie. Európska únia nie je, povedzme, akýmsi združením sa pre podnikanie..., je to skutočnosť veľmi duchovná, v základoch EÚ je duch, o ktorom snívali [[Robert Schuman|Schuman]], [[Konrad Adenauer|Adenauer]], [[Alcide De Gasperi|De Gasperi]], títo velikáni: k tomu sa treba vrátiť. Je tu totiž nebezpečenstvo, že EÚ bude len akýmsi riadiacim úradom, a toto nie je v poriadku. Musí sa ísť priam k mystike [k duchu], hľadať korene Európy a napredovať v nich. * Je pravda, že niektoré záujmy, možno neeurópske, sa snažia využívať EÚ na ideologické kolonizácie, a to nie je v poriadku. Nie, EÚ musí byť nezávislá sama v sebe, a všetky krajiny na tej istej úrovni, inšpirované snom veľkých zakladateľov. * Antisemitizmus je teraz v móde, vstáva z mŕtvych. Je to niečo veľmi, veľmi nepekné. Odpovede na konkrétne otázky sú uvedené nižšie: ===== Otázka na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ===== * Je to trochu divné, pretože ľudstvo má dejiny priateľstva s očkovaním: my ako deti, proti osýpkam i ďalším, detskej obrne... Všetky deti boli zaočkované a nikto ani nemukol. Tu došlo k tomuto. Možno k tomu došlo pre nákazlivosť a neistotu nielen z pandémie, ale aj z rôznorodosti vakcín a aj z fámy o niektorých vakcínach, že nie sú vhodné alebo sú len o niečo viac než destilovaná voda. Toto v ľuďoch vyvolalo strach. * Treba to vysvetliť, objasniť to a hovoriť o tejto veci s pokojom. Vo Vatikáne sú všetci zaočkovaní, okrem malej skupinky, a tu sa skúma, ako im pomôcť. ===== Otázka na aborty ===== Pri otázke na pápežov postoj k tomu, že niektorí biskupi v [[Spojené štáty|USA]] chcú odoprieť Eucharistiu pro-choice politikom: * Ja som nikdy nikomu neodmietol dať Eucharistiu. Nikomu. Neviem, či prišiel niekto, kto bol v takejto situácii, ale ja som nikdy neodmietol podať Eucharistiu. Ani ešte ako kňaz. Nikdy. * Sväté prijímanie nie je odmenou pre dokonalých. (...) Sväté prijímanie je dar, je darom; Ježišovou prítomnosťou v Cirkvi a v spoločenstve. Takto hovorí teológia. Potom tí, ktorí nie sú v spoločenstve, nemôžu prijímať. (...) Prečo? Pretože sú mimo spoločenstva – ''„ex-comunitate“'' – nazývajú sa exkomunikovanými. Je to tvrdý termín, ale týmto sa chce vyjadriť, že nie sú v spoločenstve, buď preto, lebo do neho nepatria, nie sú pokrstení, alebo preto, že sa vzdialili pre niektoré veci. * Abort je viac než problém, abort je vražda. Potrat... bez zjemňujúcich slov: kto koná potrat, zabíja. Vezmite si ktorúkoľvek knihu embryológie, z akých študujú študenti na lekárskych fakultách. Tretí týždeň po počatí, v treťom týždni, koľkokrát skôr než si to tá mamička všimne, sú tam už všetky orgány, všetky, dokonca aj DNA. Nie je to osoba? Je to ľudský život, bodka. A tento ľudský život treba rešpektovať. * Tomu, kto ho nevie pochopiť, by som položil dve otázky: Je správne zabiť ľudský život, aby sa vyriešil nejaký problém? Z vedeckého hľadiska je to ľudský život. Druhá otázka: je správne najať si nájomného vraha na vyriešenie problému? * Keď Cirkev na obranu nejakého princípu koná nepastoračne, zaujíma stranu v politickej rovine. A bolo to takto zakaždým, stačí sa pozrieť do histórie. A čo má robiť pastier? Byť pastierom. Byť pastierom, a nejsť vydávaním odsúdení, nie odsudzujúc: byť pastierom. Ale aj pastierom exkomunikovaných? Áno, je pastierom a má byť pastierom s Božím štýlom. A Božím štýlom je blízkosť, súcit a neha. Hovorí o tom celá Biblia. * Nuž stále toto odsúdenie, odsúdenie... Stačilo s exkomunikáciou, už prosím nerobme exkomunikácie. Úbohí ľudia, sú to Božie deti, nachádzajú sa dočasne mimo, ale sú to Božie deti, a chcú a potrebujú našu pastoračnú blízkosť. Potom pastier vyrieši veci tak, ako mu to Duch napovie. ===== Otázka na uzákonenie homosexuálnych manželstiev ===== * Manželstvo je sviatosť. Je sviatosťou. Cirkev nemá moc meniť sviatosti, ako ich ustanovil Pán. Toto sú zákony, ktoré sa snažia pomôcť situácii mnohých ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou. A toto je dôležité, aby sa ľuďom pomáhalo. Ale bez nanucovania vecí, ktoré zo svojej prirodzenosti v Cirkvi nie sú v poriadku. * Nuž ak oni, homosexuálny pár, chcú žiť spoločne, štáty majú možnosť dať im občiansku oporu, zaistenie dedičstva, zdravia, ... * Francúzi majú na toto jeden zákon, nielen pre homosexuálov, ale pre všetky osoby, ktorí sa chcú združiť. (...) Napríklad tri vdovy, ktoré sa chcú združiť pred zákonom, aby mali zdravotnú službu, aby potom mohli medzi sebou dediť, nuž, takéto veci sa robia. Toto je francúzsky PACS, ale nemá nič s homosexuálnymi pármi; homosexuálne páry ho môžu využívať, môžu ho použiť, ale manželstvo ako sviatosť je medzi mužom a ženou. * Manželstvo je manželstvo. Toto neznamená odsudzovanie ľudí, ktorí sú takí, nie, prosím vás, sú to naši bratia a sestry. Musíme ich sprevádzať. Ale manželstvo ako sviatosť je jasné, je to jasné. * Niekedy sa ohľadom toho, čo som povedal, vytvára zmätok. Áno, musíme – všetci rovní – rešpektovať všetkých. Pán je dobrý a zachráni všetkých. Toto nehovorte nahlas [''pápež sa'' ''smeje''], ale Pán chce spásu všetkých. * Prosím, nerobme sa, že by Cirkev mala poprieť svoju pravdu. Mnohí, mnoho ľudí s homosexuálnou orientáciou pristupuje k sviatosti pokánia a prichádzajú, aby požiadali kňaza o radu, a Cirkev im pomáha ako napredovať vo svojom živote, ale sviatosť manželstva, to nejde. === Po návšteve === Pápež [[František (pápež)|František]] sa širšie o svojej apoštolskej ceste na [[Slovensko]] zmienil vo svojom prejave počas generálnej audiencie [[22. september|22. septembra]] [[2021]] v [[Aula Pavla VI.|Aule]] [[Pavol VI.|Pavla VI.]], niektoré citáty:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pri generálnej audiencii sa Svätý Otec podelil so zážitkami zo Slovenska|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/pri-generalnej-audiencii-sa-papez-hovoril-o-cetse-na-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-10-03|miesto=|jazyk=}}</ref> ([https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210922029 celý prejav tu]) * Odpoveď, ktorá uzdravuje, pochádza z modlitby, svedectva a pokornej lásky. Pokorná láska, ktorá slúži. Vráťme sa k tejto myšlienke: kresťan má slúžiť. * Čo som videl? Veriaci ľud, ktorý trpel ateistickým prenasledovaním. Videl som to aj v tvárach našich židovských bratov a sestier, s ktorými sme si pripomenuli Šoa (holokaust). Pretože bez pamäti niet modlitby. Modlitba bez pamäti neexistuje. Čo to znamená? Že keď sa modlíme, musíme pamätať na svoj vlastný život, na život svojho národa, na životy toľkých ľudí, ktorí nám robia spoločnosť v meste, v národe, aká bola história... * Mohol som sa osobne dotknúť vďačnej spomienky na tieto korene viery a kresťanského života, živé v žiarivom príklade svedkov viery, akými boli kardinál Mindszenty a kardinál [[Ján Chryzostom Korec|Korec]], či blahoslavený biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavel Peter Gojdič]]. Sú to korene, ktoré siahajú hlboko, až do deviateho storočia k evanjelizačnému dielu svätých bratov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorí túto cestu sprevádzali, boli stálou prítomnosťou. Silu týchto koreňov som pocítil pri slávení božskej liturgie v byzantskom obrade v Prešove na sviatok Svätého kríža. V piesňach som cítil, ako sa rozochvieva srdce svätého veriaceho ľudu, zoceleného toľkým utrpením pre vieru. * Videl som toľko nádeje v očiach mladých ľudí na nezabudnuteľnom stretnutí na štadióne v Košiciach. * Rovnako silné a prorocké je svedectvo blahoslavenej [[Anna Kolesárová|Anny Kolesárovej]], slovenského dievčaťa, ktoré bránilo svoju dôstojnosť pred násilím za cenu života: svedectvo, ktoré je, žiaľ, aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože násilie páchané na ženách je všade otvorenou ranou. * Videl som nádej v mnohých ľuďoch, ktorí sa v tichosti starajú o blížnych. Myslím na Misionárky Božej lásky z centra Betlehem v Bratislave, skvelé sestričky, ktoré prijímajú odvrhnutých ľudí spoločnosti: modlia sa a slúžia, modlia sa a pomáhajú. * Rómovia sú naši bratia: musíme ich prijímať, musíme im byť nablízku, ako to robia otcovia saleziáni v Košiciach, ktorí sú Rómom veľmi nablízku. {{Citát|Ďakujem biskupom, ďakujem občianskym autoritám, ďakujem prezidentovi Maďarska a prezidentke Slovenska, ďakujem všetkým spolupracovníkom pri organizácii, ďakujem mnohým dobrovoľníkom, ďakujem všetkým, ktorí sa modlili. Prosím, pridajte ešte ďalšiu modlitbu, aby semienka zasiate počas tejto cesty, priniesli dobré ovocie. Modlime sa za to. Ďakujem.|pápež František||helvetica}} == Dary pre pápeža == Pri príležitosti návštevy na [[Slovensko|Slovensku]] bola hlava katolíckej cirkvi obdarená viacerými predmetmi, medializované boli napríklad tieto: * symbolický peceň [[Chlieb|chleba]] uložený v ručne vyrábanom prútenom košíku a prikrytý [[Paličkovaná čipka|paličkovanou čipkou]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":40" /> *kniha ''Reštaurovanie'' od akademickej maliarky [[Mária Bidelnicová|Márie Bidelnicovej]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":40" /> *nabíjacia stanica pre [[Elektromobil|elektromobily]] vyrobená slovenskou startupovou firmou [[AgeVolt]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":40" /> *pľúcny ventilátor spoločnosti [[IPM Chirana]] + vyškolenie personálu na obsluhu, dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":41" /> *14 [[Germicídna výbojka|germicídnych]] žiaričov od spoločností [[Microwell]] v [[Šaľa|Šali]], [[Nexa]] v [[Piešťany|Piešťanoch]] a [[Unizdrav]] v [[Prešov|Prešove]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":41" /> *98-tisíc špeciálnych injekčných striekačiek od spoločnosti [[Chirana T Injecta]], ktoré sa používajú na očkovanie proti [[COVID-19]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":41" /> *108-tisíc ochranných [[Chirurgická maska|rúšok]] od firmy [[Vidra]] zo [[Žilina|Žiliny]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":41" /> *40 kartónov dezinfekčných prostriedkov od firmy [[Banchem]] z [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":41" /> *med včiel z [[Prezidentská záhrada|Prezidentskej záhrady]], dar od prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]<ref name=":41" /> *miniatúra súsošia [[Svätý Martin so žobrákom|sv. Martina so žobrákom]], dar od [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]] a Farnosti sv. Martina v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežovi v Bratislave darujú miniatúru súsošia sv. Martina so žobrákom|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/papezovi-v-bratislave-daruju-miniatu/573345-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-30|dátum prístupu=2021-09-02}}</ref> * socha sv. [[Ondrej (apoštol)|Ondreja]], dar od [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pri návšteve pápeža Františka v Košiciach mu odovzdajú viacero darov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210831035|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-02|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> * prstienok a krížik bl. [[Anna Kolesárová|Anny Kolesárovej]] z bieleho zlata, dar od mladých [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]<ref group="pozn">Nejde o šperk, ktorý by patril blahoslavenej, ale ide o duchovný šperk, ktorý viditeľne prezentuje záväzok mladých ľudí, ktorí sú ochotní vziať na seba záväzok čistej a obetavej lásky, prsteň má na sebe tri sedmokrásky - symbolizuje tri zdravasy, ktoré sa zvyknú modliť pri hrobe blahoslavenej Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.</ref><ref name=":23" /> * ručne utkaný obrus z ľanových vlákien pretkávaný slovenskou ovčou vlnou vyrobený v sociálnej dielni, dar od [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]<ref name=":23" /> * [[Kalich (nádoba)|kalich]] s [[Paténa|paténou]] zo striebra a pozlátenými prvkami na motív kytice, dar od [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]<ref name=":23" /> * publikácia kresieb detí z [[Košice – mestská časť Luník IX|Luníka IX]], dar od mesta [[Košice]]<ref name=":23" /> * socha sv. [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbety]], dar od mesta [[Košice]]<ref name=":23" /> *portréty blahoslavených [[Rómovia|Rómov]] Zefirína a Emílie a zmenšeninu plastiky Zmŕtvychvstalého Krista z kostola na sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Na Luníku dostane pápež František obrazy od autora, ktorý maľoval s Rómami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210910062|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> *reprodukcie predmetov, ktoré tajne vyrobili politickí väzni vo väzení, dar od [[Konfederácia politických väzňov Slovenska|Konfederácie politických väzňov Slovenska]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápežovi darujú reprodukcie predmetov, ktoré vyrobili politickí väzni|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210909079|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> *kamenný kríž ako symbol [[Akcia K (kláštory)|Barbarskej noci]], dar od zasvätených osôb<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zasvätení chystajú pre Svätého Otca Františka špeciálne dary|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210910078|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-09-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-11|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> *jednoduchá svieca ako symbol života a svetla, ktoré stále horí, dar od zavätených osôb<ref name=":28" /> *sušené huby z okolia [[Litmanová|Litmanovej]], dar od vladyku [[Ján Babjak|Jána Babjaka]], [[Prešovská archieparchia|prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupa]] metropolitu<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=František na Slovensku|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/87882/arcibiskup-babjak-podaruje-papezovi-susene-huby-z-litmanovej|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-12}}</ref> *kvet, ktorého lupene tvoria fotky rodín a detí, s ktorými pracujú jezuiti, dar od [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name=":37" /> *kniha ''K prameňom'' od [[Ladislav Csontos|Ladislava Csontosa]] preložená do angličtiny, dar od [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name=":37" /> *komentár k [[Žalm|žalmom]] 120 až 150, dar od [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name=":37" /> == Dopady návštevy == === Pápežovo posolstvo === Pápež počas návštevy predniesol viacero verejných príhovorov. V jednom z nich povedal, že jeho homília „''je zároveň semienkom, ktoré zasievam... Uvidíme, či rastliny vyrastú!''“<ref name=":53" /> Profesor teológie [[Miloš Lichner]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] v rozhovore vyjadril presvedčenie, že minimálne [[Teológia|teologické]] fakulty v čase po návšteve zorganizovujú konferencie zamerané na pápežove prejavy a na možné spôsoby implementácie jeho rád do života katolíckej cirkvi na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež na záver svojej cesty po Slovensku odslúžil omšu v Šaštíne|periodikum=ta3.com|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/relacia/21736/papez-na-zaver-svojej-cesty-po-slovensku-odsluzil-omsu-v-sastine|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-09-15}}</ref> === Satisfakcia Bezáka === Návšteva priniesla aj symbolický koniec kauzy odvolaného [[Trnavská arcidiecéza|trnavského arcibiskupa]] [[Róbert Bezák|Róberta Bezáka]], ktorý po svätej omši v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]], ktorú slávil spolu s pápežom Františkom po boku ostatných slovenských biskupov, vyhlásil, že jeho kauza je ''„finita“'' a pocítil satisfakciu.<ref name=":57" /> Košický arcibiskup [[Monsignor|Mons.]] [[Bernard Bober]] pre médiá povedal, že podľa jeho informácií arcibiskupovi Bezákovi boli ponúknuté viaceré funkcie v rámci katolíckej cirkvi.<ref name=":58" /> Niekoľko dní po skončení návštevy biskup Bezák pochoval otca prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]], na smútočnom zhromaždení mal na hlave biskupské solideo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/photo/?fbid=889643395264387|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-01-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Bolo to prvý raz po dlhom čase, čo na verejnosti vystúpil s biskupským symbolom.<ref group="pozn">Ak nepočítame omšu s pápežom Františkom v Šaštíne</ref> Odvolaný arcibiskup však ani po mesiacoch od návštevy neprevzal žiaden úrad v katolíckej cirkvi. Tri mesiace po návšteve sa Bezák v rozhovore pre Denník N prirovnal k svojmu obľúbenému hrnčeku, ktorý sa rozbil, preto ho zlepil a odložil do vitríny. Pozerá sa naň, ale už ho nepoužíva.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=Biskup Bezák: Niektorí nemajú covid v tele, ale v rozume (+ video)|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2654320/biskup-bezak-niektori-nemaju-covid-v-tele-ale-v-rozume-video/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-23|dátum prístupu=2022-01-07}}</ref> === Pandémia === Na návšteve sa ochorením [[COVID-19]] mali nakaziť desiatky cirkevných hodnostárov vrátane kardinálov, medzi nimi aj vtedajší predseda Rady európskych biskupských konferencií kardinál [[Angelo Bagnasco]] a tiež niekoľko nunciov.<ref name="hnonline-zomrel-vatikansky-nuncius">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Zomrel vatikánsky nuncius, koronavírusom sa nakazil počas návštevy pápeža na Slovensku|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/svet/15207481-zomrel-vatikansky-nuncius-koronavirusom-sa-nakazil-pocas-navstevy-papeza-na-slovensku|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-03|dátum prístupu=2021-12-29}}</ref> No podľa ministra zdravotníctva [[Vladimír Lengvarský|Vladimíra Lengvarského]] nemala návšteva výrazný vplyv na nárast počtu nakazených v nasledujúcom týždni.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Koronavírus na Slovensku naberá na sile, ale návšteva pápeža vraj nemá výrazný vplyv na nárast nakazených|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/situacia-na-slovensku-sa-zhorsuje-a-nakazenych-rychlo-pribuda-ale-navsteva-papeza-vraj-nema-vyrazny-vplyv-na-narast-poctu-pripadov-koronavirusu/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2022-01-07}}</ref> == Kritika == Návšteva bola najviac kritizovaná z pohľadu pandémie. Odporcovia kritizovali fakt, že sa konala počas celosvetovej [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]], v čase keď odborníci očakávali postupný nárast prípadov a začiatok tretej vlny [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie na Slovensku]]. Ďalším z predmetov kritiky boli nastavené protipandemické opatrenia, ktoré spočiatku umožňovali stretnutie s pápežom len ľuďom, ktorí boli [[Očkovanie|zaočkovaní]] proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref name=":13" /><ref name=":16" /><ref name=":26" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=, Hubert Kowal,|odkaz na autora=|titul=Zabudnite na pandémiu, na Slovensko prichádza Svätý Otec|periodikum=etrend.sk|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/zabudnite-pandemiu-slovensko-prichadza-svaty-otec|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-09|dátum prístupu=2022-01-07}}</ref> == Motto a logo == V stredu [[21. júl|21. júla]] [[2021]] bolo zverejnené aj [https://www.navstevapapeza.sk/img/logo/logo_Frncs_sk.svg logo] a motto pápežovej návštevy na [[Slovensko]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Logo a motto návštevy Svätého Otca na Slovensku|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2021-07/logo-a-motto-navstevy-svateho-otca-na-slovensku-s-mariou-a-joz.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> {{Citát|S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom|motto návštevy||helvetica}} Motto má vyjadriť želanie, aby návšteva pápeža [[František (pápež)|Františka]] na [[Slovensko|Slovensku]] posilnila vo veriacich vieru a oživila ich túžbu napredovať po stopách [[Ježiš Kristus|Ježiša]], ktorý podľa [[Biblia|Biblie]] „''neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život''“ ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 20, 28). Logo má za snahu graficky vyjadriť toto motto. „''V jeho spodnej časti je vyobrazená cesta, ktorá smeruje ku krížu. Okolo nej srdce, ktoré vyjadruje lásku svätého Jozefa a Panny Márie, patrónky Slovenska, k Pánu Ježišovi. Sedem hviezd pripomína meno, ktorým ľudia tradične nazývajú Pannu Máriu: „Sedembolestná". Jednotlivé súčasti loga majú bielu, modrú a červenú farbu slovenskej vlajky, ako aj bielu a žltú farbu vatikánskej vlajky,''“ uvádza oficiálny web.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Autorom loga je [[Anton Vaľko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Logo vyjadruje motto pápežovej návštevy aj identitu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210804022|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-05|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Mediálne pokrytie == [[Rozhlas a televízia Slovenska]] vo svojom vysielaní prinesla všetky dôležité momenty z návštevy pápeža na Slovensku. Vysielanie podujatí počas návštevy pápeža bolo uskutočnené aj prostredníctvom súkromnej [[TV Markíza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=TV-program.sk|url=https://tv-program.sk/nedela_o_tyzden/|vydavateľ=tv-program.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-05|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František na Slovensku (s RTVS) - YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=k5DKVzVGMeE&t=30s|vydavateľ=youtube.com|dátum vydania=2021-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Na návštevu pápeža Františka bolo zaregistrovaných 580 novinárov celého sveta, 80 z nich priletelo priamo s pápežom v lietadle. Väčšinu, asi 400, zaregistrovaných novinárov tvorili [[Slováci]], ale prihlásení boli novinári aj z týchto krajín: [[Albánsko]], [[Argentína]], [[Rakúsko]], [[Belgicko]], [[Kanada]], [[Česko]], [[Španielsko]], [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Maďarsko]], [[Írsko]], [[Taliansko]], [[Poľsko]], [[Srbsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Ukrajina]], [[Spojené štáty]] či [[Vatikán]]. Návštevu nafotilo 110 [[Fotograf|fotografov]] a zaznamenal ju podobný počet [[Kameraman|kameramanov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Na návštevu pápeža sa registrovalo 580 novinárov z celého sveta|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22732923/papez-na-slovensku-na-podujatia-sa-registrovalo-580-novinarov.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-01|dátum prístupu=2021-09-07}}</ref> Všetci novinári pokrývajúci návštevu [[Pápež|rímskeho biskupa]] na [[Slovensko|Slovensku]] museli splniť podmienku plnej zaočkovanosti proti ochoreniu [[COVID-19]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Novinári pokrývajúci návštevu pápeža Františka na Slovensku musia byť zaočkovaní, akreditáciu dostanú po splnení podmienok|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/novinari-pokryvajuci-navstevu-papeza-frantiska-na-slovensku-musia-byt-zaockovani-akreditaciu-dostanu-po-splneni-podmienok/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-03|dátum prístupu=2021-09-07}}</ref> ich registrácia bola spustená [[1. august|1. augusta]] [[2021]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Akreditácia novinárov na návštevu Svätého Otca je otvorená do 5. septembra|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210802025|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> a ukončená [[31. august|31. augusta]] [[2021]], hoci pôvodne mala byť akreditácia novinárom prístupná až do [[5. september|5. septembra]] [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Akreditácia novinárov na návštevu pápeža bude uzatvorená 31. augusta|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210825033|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-08-25|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Podľa Hospodárskych novín, sa na pokrytí návštevy podieľalo „500 ľudí – moderátorov, redaktorov, kameramanov, dramaturgov či technického štábu z televízie a rozhlasu. RTVS využila spolu 13 štúdií, 9 prenosových vozov, 15 satelitných vozov, 86 prenosových a 56 spravodajských kamier.“<ref name="hnonline-navsteva-papeza-omsa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka na Slovensku: Najsledovanejšia bola svätá omša zo Šaštína | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/9246328-navsteva-papeza-frantiska-na-slovensku-najsledovanejsia-bola-svata-omsa-zo-sastina | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-16 | dátum prístupu = 2021-12-29 }}</ref> Najsledovanejšiou časťou návštevy bola omša v Šaštíne, ktorú videlo 442 tisíc divákov a stala sa najsledovanejším nespravodajským programom dňa. <ref name="hnonline-navsteva-papeza-omsa" /> == Zaujímavosti == Išlo o poslednú apoštolskú cestu, na ktorej hlavu katolíckej cirkvi sprevádzal majster pápežských ceremónií [[Guido Marini]], ktorý túto funkciu zastával štrnásť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež poďakoval ceremoniárovi Guidovi Marinimu za 14 rokov služby|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/papez-podakoval-ceremoniarovi-guidovi-marinimu-za-14-rokov-sluzb.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-09-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[29. august|29. augusta]] [[2021]] bol pápežom [[František (pápež)|Františkom]] vymenovaný za biskupa [[Tortona|Tortony]] neďaleko [[Janov (Taliansko)|Janova]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mons. Guido Marini bol menovaný za biskupa Tortony|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2021-08/mons-guido-marini-bol-menovany-za-biskupa-tortony.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-15|miesto=|jazyk=}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[František (pápež)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.facebook.com/televizialux/videos/1053178178547761 Oficiálne potvrdenie návštevy pápežom Františkom] * [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021 Pastiersky list biskupov Slovenska k návšteve (18. 7. 2021)] *[https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-z-prilezitosti-navstevy-svateho-otca-frantiska-na-slovensku Pastiersky list biskupov Slovenska k návšteve (29. 8. 2021)] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:2021 na Slovensku]] [[Kategória:Katolícka cirkev na Slovensku]] 0s27p5qj1f64qi3qfcaxh7nqfzsvy4a Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3 2 668969 7428916 7428721 2022-08-22T18:18:23Z Bazinga.ml 142704 Saldackyj patret - dokončenie. wikitext text/x-wiki Na tomto pieskovisku sú materiály k dielam Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka: == Marusja == «'''Маруся'''» — драматична повість Григорія Квітки-Основ'яненка, написана в 1832 та опублікована в 1834 році. Перша повість/роман<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian literature {{!}} Britannica.com|url=https://web.archive.org/web/20191005014115/https://www.britannica.com/art/Ukrainian-literature|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2022-06-02}}</ref> твір української літератури. '''''Marusja''''' (po slovensky _____________________________________) je dramatická románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1832 a bola publikovaná v roku 1834. Je to prvá románová novela, respektíve román v ukrajinskej literatúre. {{Infobox Kniha|Názov=Marusja|Originálny názov=Marusja|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1834]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} === Postavy === * Маруся — головна героїня, донька Наума Дрота. Це справжня красуня, яка до того ж скромна, з усіма привітна, ввічлива, спокійна, а понад усе — працьовита: «і на батька, і на матір, і на себе пряде, шиє, миє, і сама усе одна, без наймички, і варить, і пече'''»''', не зважаючи на те, що вона є дочкою заможних батьків. Образ Марусі — високе втілення всіх найкращих рис української дівчини, наділеної прикметами краси національної, фізичної та духовної. Мова героїні пересипана уснопоетичним народним багатством: пестливою лексикою, опоетизованими запитаннями, емоційними вигуками, прислів'ями, порівняннями. * '''''Marusja''''' je hlavná postava diela a dcéra Nauma Drota. Ako ozajstná krásavica je <s>navyše</s> skromná, ku každému sa správa láskavo a zdvorilo, je pokojná a hlavne pracovitá bez ohľadu na to, že je dcérou zámožných rodičov: ''„Aj pre otca, aj pre mamu, aj pre seba pradie, šije, myje a všetko robí sama bez slúžky, varí aj pečie.“'' Postava vo veľkej miere stelesňuje/zosobňuje všetky najideálnejšie vlastnosti ukrajinskej dievčiny obdarenej národnou, fyzickou a duševnou krásou (''alternatíva'': ..., aká reprezentuje národnú, fyzickú a duševnú krásu. Jazyk postavy sa vyznačuje ústnym poetickým bohatstvom ľudového jazyka prostredníctvom zdrobnenín, spoetizovaných otázok, citových citosloviec, prísloví čí porovnaní. * Наум Дрот — багатий селянин, батько Марусі. Працьовитий, мудрий, народний, чесний селянин, який дотримується усіх народних обрядів і звичаїв. Незважаючи на те, що був кріпаком, став заможним. * '''''Naum Drot''''' je bohatý, pracovitý, múdry, folklórne založený a čestný dedinčan a otec Marusi. Dodržiava všetky ľudové obrady a zvyky. Bez ohľadu na to, že bol nevoľníkom, zbohatol. * Настя Дрот — мати Марусі, дружина Наума Дрота. Сумирна і богобоязлива, вона дуже любить свою дочку і шанує чоловіка. * '''''Nasťa Drot''''' je matka Marusi a manželka Nauma Drota. ________, bojí sa Boha, veľmi ľúbi svoju dcéru a ctí si svojho manžela. * Василь — наречений Марусі. Він сирота, бідний, працює в місті свитником. Чесний, скромний, працьовитий, добрий, розумний, дотепний. Швидко навчився грамоти, працюючи в купця. «Гарний, русявий, чисто підголений; чуб чепурний, вуса козацькі, очі веселенькі, як зірочки, на виду рум'яний, моторний, звичайний; жупан на ньому синій і китаєва юпка, з поясом з аглицької каламайки підперезаний, у тяжинових штанях. Чоботи добрі, шкапові з підковами'''»''' — такий портретний опис цього героя дає письменник. * Preklad odseku je potrebné celý prekonzultovať (prekopať), a preto ešte ho na pieskovisku neuvádzam === Dej === Твір починається описом Наума Дрота, багатого й побожного селянина, і його дружини Насті Дрот. Автор розповідає про їхню доньку Марусю, роботящу, красиву і покірну дівчину. Зав'язка розпочинається тим, що Маруся іде на весілля, куди її запросили дружкою. Там вона знайомиться зі старшим боярином Василем, і між ними майже одразу виникає кохання. Dielo začína opisom Nauma Drota, bohatého a pobožného dedinčana, a jeho manželky Nasti Drot. Autor rozpráva o ich dcére Marusi – o pracovitej, krásnej a pokornej dievčine. Zápletka sa začína tým, že Marusja ide na svadbu, kam bola pozvaná ako družička. Tam sa zoznamuje (''môj návrh'': zoznámi) zo starším bojarom Vasyľom. Takmer okamžite sa do seba zamilujú (''môj návrh'': Okamžite sa do seba zamilujú). Наступного дня Маруся з подружкою Оленою йде на базар, Василь напрошується їх супроводжувати. Дорогою назад Олена повернулася до міста, тож пара на певний час залишилась на самоті. Вони призналися одне одному про свої почуття; того ж дня у них відбулося побачення біля озера. Marusja na druhý deň so svojou priateľkou Olenou ide na trh. Vasyľ sa ponúkne, že ich bude sprevádzať. Cestou nazad sa Olena vrátila do mesta, a tak pár na určitý čas zostal osamote. Navzájom si vyznali city jeden druhému a v ten istý deň sa stretli pri jazere. Василь довго відвідував Марусю, і одного дня заслав старостів. Але Наум Дрот відмовив хлопцю, мотивуючи це тим, що його можуть забрати в рекрути. На довгий час закохані розлучаються, згодом Василь з'являється і розповідає, що навчився грамоти, а його хазяїн обіцяв найняти «найомщика», який стане солдатом замість хлопця. Василь ще раз сватається до Марусі і цього разу отримує згоду від її батька. Василь повинен поїхати до Одеси і Москви, тому наречені розлучаються. Маруся сильно тужить без коханого. Утім, більше вони не зустрілися, оскільки одного дня Маруся застудилася, сильно захворіла і невдовзі померла. Василь повернувся у той же день, коли померла його наречена. З туги за нею він іде до монастиря, де став ченцем, але незабаром помер. === Divadelné spracovanie === 3 березня 1864 у Львові відбулося відкриття товариства «Руська Бесіда» виставою «Маруся» (за Григорієм Квіткою-Основ'яненком) у переробці С. Ґолембіовського, музика В. Квятковського. Диригував О. Бачинський, у ролі Марусі — Т. Бачинська. 3. marca 1864 bolo otvorené tovarišstvo ''Руська Бесіда'' (po slovensky ''____________'') divadelným predstavením ''Маруся'' (po slovensky ''____________''). Námetom pre divadelné predstavenie bolo práve dielo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktoré spracoval S. Golembiovskyj, autorom hudby bol Vinkent Kviatovskyj a Marusju hrala Teofilija Josypivna Bačynska. === Výroky o diele === {{Citát|Я написав «Марусю» і довів, що від малоросійської мови можна розчулитися.|[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]}}{{Citát|Napísal som Marusju a dokázal som si, že maloruským jazykom je možné sa rozcítiť.|[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]}}{{Citát|Вас не бачив, а вашу душу, ваше серце так бачу, як може ніхто на всім світі. Ваша «Маруся» мені так розказала.|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]] v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi}}{{Citát|Nevidel som Vás, ale Vašu dušu, Vaše srdce vidím tak, ako možno nikto na celom svete. Vaša Marusja mi to vyrozprávala.|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]] v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi}}{{Citát|Ми не спроможні висловити тієї насолоди, з якою прочитали її. Загальне захоплення публіки, одностайні похвали всіх журналів цілком виправдовують враження, яке справила на нас ця чудова повість.|[[Vissarion Grigorievič Belinskij]]}}{{Citát|Nie sme schopní opísať ten pôžitok (doslovný preklad: vyjadriť ten pôžitok), s akou sme ju prečítali. Všeobecné zachytenie spoločnosti, jednomyseľná chvála všetkých časopisov plne ospravedlňujú dojem, aký vyvolala táto pôvabná románová novela.|[[Vissarion Grigorievič Belinskij]]}} === Zdroje === * ''Куриліна О. В.'' Українська мова та література. Довідник. Тестові завдання / О. В. Куриліна, Г. І. Земляна. — Кам'янець-Подільський: ФОП Сисин О. В., 2014. — 654 с. * ''О. І. Гончар (під заг. ред. М. Г. Жулинського).''. Історія української літератури XIX століття. — К. : Либідь, 2005. — Т. 1. — С. 159-162. — <nowiki>ISBN 966-06-0390-8</nowiki>. * ''Г. Квітка-Основ′яненко''. Маруся. Салдатський патрет / Григорій Квітка-Основ′яненко; післямова Ніни Бернадської. — К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література) === Посилання === * Стислий опис твору Архівовано 14 листопада 2012 у Wayback Machine. * {{Preklad|uk|Маруся (повість Квітки-Основ'яненка)|35336793}}. == Konotopska viďma == === Ukrajinská Wikipédia === '''«Коното́пська відьма»''' — сатирично-фантастична повість українського письменника Григорія Квітки-Основ'яненка, написана в 1833, а опублікована в 1837 році у другій книзі «Малоросійських оповідань» письменника. '''''Konotopska viďmia''''' (po slovensky _____________________________________) je satiricko-fantastická románová novela ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833 a bola publikovaná v roku 1837 v druhej knihe ''Малоросійських оповідань'' (po slovensky _____________________________________) spisovateľa. {{Infobox Kniha|Názov=Konotopska viďma|Originálny názov=Konotopska viďma|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|satricko-fantastická románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1837]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} Повість розповідає про козацьку старшину, сотника славної конотопської сотні Микиту Уласовича Забрьоху, його писаря Прокопа Ригоровича Пістряка та відьму Явдоху Зубиху. Твір складається з 14 розділів і має закінчення («закінченіє»). Кожен розділ повісті починається словами ''смутний і невеселий'', які набули в українській мові статусу крилатих слів. ==== Сюжет ==== Твір починається із опису конотопського сотника Микити Уласовича Забрьохи, який сидить «смутний і невеселий». Учора сотник їздив свататися до хорунжівни Олени, роботящої, чесної і красивої дівчини, яка не мала батьків, а мала тільки брата. Забрьоха спитав брата, чи віддасть той сестру за нього, але успіхом його пропозиція не закінчилася. Микита отримав гарбуза, тобто відмову. Поки сотник сидить у хаті, до нього заходить сотенний писар Прокіп Ригорович Пістряк із рапортом про кількість козаків у сотні. Ця кількість була відзначена зарубками на довжелезній хворостині, але писар переламав хворостину, щоби могти її затягнути до хати, тому довго не міг дорахуватися всіх козаків. Коли помилка виявилася, Забрьоха висміяв Пістряка перед сотнею, за що той сильно образився. Після перерахунку приходить наказ із Чернігова: іти з сотнею в похід. Але писар відмовляє сотника виконувати наказ, а підбурює його почати «полювання» на відьом, бо у Конотопі вже давно не було дощу. До полку відписали листа, що сотня не може прибути до Чернігова, бо козаки повинні покарати відьом. Наступного дня все місто зібралося на видовище біля ставка. Писар зігнав кількох жінок, які підозрюються у тому, що вони є відьмами. Перевірка відбувається таким чином: жінку кидають у воду, і якщо вона потоне, то вона не є відьмою, а якщо випливе, то вона відьма. Багато жінок загинули у воді, їх не встигли врятувати. Відьмою виявилася Явдоха Зубиха. Вона спокійно плавала по воді. Оскаженілі чоловіки почали її бити, але Явдоха наслала на них мару, тому довгий час вони били колоду. Потім справа прояснилася, і Явдосі добряче перепало. Явдоха розлючена на Забрьоху та Пістряка. Але вони приходять до неї з подарунками і проханнями (кожен окремо) і просять допомоги. Відьма чаклує так, що Олена закохується в Забрьоху і хоче вийти за нього заміж. Сумний та невеселий сидить судденко Дем'ян Халявський, колишній коханий Олени, бо його суджена виходить за сотника. До Халявського з'являється Явдоха і пропонує допомогу. Зубиха, щоб помститися, підлаштовує так, що сотник одружується із найстрашнішою в селі дівкою Солохою. Олена ж вийшла за свого коханого судденка Дем'яна Халявського. Забрьоху зміщають із сотництва за невиконання наказу (про похід у Чернігів), Пістряка, який хотів зайняти місце сотника, теж звільняють. Новим сотником стає Дем'ян Халявський. У закінчення автор пише, що цю казку йому розповідав покійний Панас Месюра. Він розповідає, як все закінчилося. Халявський недовго був сотником, бо «дуже швидко перед начальством щось процвиндрив». Його шлюб з Оленою був нещасливим, оскільки був укладений в результаті чарів. Забрьоху і Пістряка покарано за те, що топили невинних жінок. Найбільше дісталося Явдосі, яка невдовзі після того, як Халявського змістили з посади сотника, померла. ==== Персонажі ==== * Микита Уласович Забрьоха — сотник конотопський; '''Сотник Забрьоха''' — вигаданий персонаж, головний герой гумористично-сатиричної повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Конотопська відьма». '''Образ''' Образ Микити Забрьохи — сатира на козацьку старшину, способи її керування козацтвом і селянством. '''Характеристика''' Забрьоха — головний герой твору, козацький сотник. Він ледар, надає перевагу алкоголю, їжі, сну. Вирізняється неосвіченістю (вміє рахувати лише до тридцяти). В управлінні сотнею — безпорадний. У всьому радиться з сотенним писарем Пістряком. Єдине усвідомлене бажання Забрьохи — побратися з Оленою Хорунжівною — вродливою та багатою дівчиною. Він прагне отримати у володіння її багатий хутір. Заради власної вигоди Забрьоха здатен на все, навіть на масові вбивства. Мова сотника Забрьохи Говорить Забрьоха завжди брутально, безсоромно та лайливо. Широко використовує фразеологізми. Риси характеру Забрьох * брехливий; * недбалий; * пияка; * байдужий до інших; * ледачий; * неосвічений; * нездатний до керівної роботи; * пихатий; * безпорадний; * грубий; * чванливий; * зажерливий. Зовнішність Забрьохи Завжди неохайний. ''«…Голова йому не чесана, чуб не підголений, пика невмита, очі заспані, уси розкуйовджені, сорочка розхристана».'' * Олена Йосипівна — хорунжівна; * Прокіп Ригорович Пістряк — сотенний конотопський писар, розумний, хитрий; * Явдоха Зубиха — «конотопська відьма»; '''Явдоха Зубиха''' — вигаданий персонаж, один з центральних героїв сатирико-фантастичної повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Конотопська відьма». '''Характеристика''' Явдоха Зубиха — з одного боку страшна і небезпечна, а з іншого боку добра й симпатична. Володіє надприродними можливостями. Дуже стара мешканка Конотопа. Уроджена відьма. Розумна. Має гарне почуттям гумору. Портрет і зовнішність Явдохи: ''«…Вона вже і тоді така стара була, як і теперечки, так, що, коли б не забрехати, було їй літ п'ятдесят зроду. І кажуть про неї люди, що вона як удень то і стара, а як сонце заходить, так вона і молодіє; а у саму глуху північ стане молоденькою дівчинкою, а там і стане стариться і до сход сонця вп'ять стане стара, як була учора. Так вона як помолодіє, то й надіне білу сорочку і коси розпустить, як дівка, та й піде доїти по селу коров, овець, кіз, кобил, собак, кішок, а по болотам жаб, ящериць, гадюк. Уже пак така не здоїть, кого задумала! Хоч і ні за що і нічого нема, то вона таки візьме своє».'' '''Відьмацькі ознаки''' Явдоха доїть корів ночами, не тоне у воді та займається знахарством. Удень виглядає як стара, а вночі перетворюється на молоду та звабливу дівчину. Має власного чорного кота. '''Риси характеру Явдохи''' * рішучість * користолюбство; * винахідливість; * хитрість; * підступність; * розумність; * злопам'ятність; * мстивість; * улесливість. * Халявський Дем'ян Омелянович — судденко, коханий Олени; * Солоха — дружина Забрьохи. ==== Рецепція ==== Григорій Грабович називає «Конотопську відьму» «чи не найкращим твором української прози раннього XIX століття» та «одним з найвидатніших творів у всій українській прозі XIX ст.» ==== Екранізації та постановки ==== ===== Екранізації ===== * Фільм-спектакль «Конотопська відьма», знятий студією Укртелефільм у 1987 році. * Фільм «Відьма» режисера Галини Шигаевої, знятий кіностудією ім. Довженка у 1990 році. ===== Постановки ===== * Гопак-опера «Конотопська відьма» (Національний академічний драматичний театр імені Івана Франка, 1982), сценарій Богдана Жолдака. * Театральний мюзикл-бурлеск «Конотопська відьма» (Молодий театр), сценарій Богдана Жолдака. ==== У ЗМІ ==== Українськими ЗМІ характеристика «Конотопська відьма» вживається стосовно лідера Прогресивної соціалістичної партії України Наталії Вітренко. ==== Посилання ==== * Текст повісті на сайті укрліт.org Архівовано 8 грудня 2016 у Wayback Machine === Ruská Wikipédia === '''«Конотопская ведьма»''' — реалистическо-сатирическая повесть украинского писателя Григория Квитки-Основьяненко, написанная им в 1833 году. ==== '''Сюжет''' ==== Сюжет повести — сложная интрига, объединяющая несколько сюжетных линий. Конотопский сотник Никита Забрёха (укр. ''Микита Забрьоха'') должен был участвовать в Черниговском походе со своей сотней, но писарь Пистряк, который сам хотел стать сотником, обманул Забрёху. Он убедил Никиту Уласовича, что в Конотопе есть дела поважнее. Этим важным делом оказалась охота на ведьм. Они начали «проверять» женщин водой: кидать их в глубокую речку, та, что не утонет, — ведьма. Явдоха Зубыха оказалась ведьмой. Она решила наказать сотника и писаря. Вместо того, чтоб поженить сотника с хорунжевной Еленой (Оленою), как и обещала, поженила его с кривой и рябой девкой Солохой, а писаря с бедной девушкой (наймичкою). Елена же вышла замуж за Демьяна, которого любила, однако их брак не был счастливым, так как он был заключён благодаря чарам Явдохи. ==== '''Дополнительная информация''' ==== * В одном из писем писатель утверждал, что повесть написана на основе народных рассказов и реального факта утопления ведьм. * Произведение состоит из 14 частей и «закинчения» (окончания). * Каждая глава повести начинается словами «грустный и невесёлый» (смутный и невесёлый; укр. ''смутний і невеселий''). ==== '''Адаптации''' ==== * В 1990 году по мотивам повести был снят фильм «Ведьма» (реж. Галина Шигаева). === Anglická Wikipédia === '''''The Witch of Konotop''''' (Ukrainian: Конотопська відьма) is a satirical fiction story by Ukrainian writer Hryhorii Kvitka-Osnovianenko written in 1833 and published in 1837 in his second book of "Little Russian stories". The story tells of Cossack centurion of the Konotop hundred Nikita Ulasovich Zabryokha, his clerk Pistryak, and the witch Yavdokha Zubikha. The work consists of 14 chapters and an epilogue; each section begins with the words "sad and gloomy". ===== '''Plot''' ===== The work begins with a description of Konotop centurion Nikita Ulasovich Zabryokha sitting "sad and gloomy". The previous day, he had gone to woo Olena, a hard-working and beautiful girl who had no parents, but only a brother; Zabryokha asked the brother if he would give his sister in marriage, but the brother rejected the proposal. While the centurion sits at home, the clerk Pistryak comes to him with a stick marked with notches indicating the number of Cossacks in the hundred; however, having broken the stick while bringing it into the house, he initially miscounts the number of Cossacks. When Zabryokha discovers the error, he ridicules Pistryak in front of the hundred, offending him. Shortly thereafter, an order arrives from the Chernihiv Regiment to go on a campaign, but the scribe refuses to carry out the order, and writes a letter informing the regiment that the Cossacks cannot come to Konotop because they must undertake a witch hunt because there has been no rain in Konotop for a long time. The next day, the whole city gathers near the pond. The scribe has kidnapped several women suspected of being witches, and prescribes a test: each woman is thrown into the water, and if she drowns, she is not a witch, and if she survives, she is a witch. Many women die in the water. The witch turns out to be Yavdokha Zubikha, who floats calmly on the water. Enraged men began to beat her, but Yavdokha uses her magic to escape. Later, Zabryokha and Pistryak (separately) come to Zubikha with gifts and ask for help. She initially casts a spell so that Olena falls in love with Zabryokha and wants to marry him. Judge Demyan Khalyavsky, Olena's former lover, now sits sad and unhappy because she is now marrying someone else, but Zubikha offers to help him, too. To get her revenge on her assailants, the witch arranges things so Olena marries Khalyavsky after all, and Zabryokha marries the scariest girl in the village, Solokha. Shortly thereafter, Zabryokha is removed from his position for not complying with the Chernihiv regiment's orders, as is Pistryak, and Khalyavsky becomes the new captain. In the epilogue, the author writes that this tale was told to him by the late Panas Mesiura, and reveals the ending to the story: Khalyavsky was not a centurion for long, because he quickly upset his superiors, and his marriage to Olena was unhappy because it was the result of witchcraft. Zabryokha and Pistryak were punished for drowning innocent women, and the witch died a short time later. ==== '''Reception''' ==== Hryhoriy Hrabovych described ''The Witch of Konotop'' as "perhaps the best work of Ukrainian prose of the early 19th century".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabovyč|meno=Jurij Hryhorij|titul=Do istoriji ukrajinskoji literatury: Doslidžeňňa, ese, polemika|miesto=Kyjev|rok=1997|jazyk=uk|strany=46 – 136|kapitola=Teorija ta istorija: "horyzont spovidaň" i raňňa recepcija novoji ukrajinskoji literatury|isbn=|url=http://litopys.org.ua/hrabo/hr05.htm}}</ref> ==== '''Adaptations and legacy''' ==== The work was made into a film by the studio Ukrtelefilm in 1987, and again in 1990 by director Galina Shigaeva for the Alexander Dovzhenko film studio. It was also adapted as a screenplay by Bogdan Zholdak and performed by the Ivan Franko National Academic Drama Theater in 1982, and performed as a burlesque rap in 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Kontopska viďma" Prem'jera. - Kvytky v Kyjevi – Zamovleňňa kvytkiv na koncert, v teatr – Dostavka – Afiša Kyjeva – Kvytok?... Za chvylynu!|url=https://web.archive.org/web/20160312072850/http://parter.ua/ua/event/theater/molodyi_teatr/kontopska_vidma_prem_yera.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-03-12|dátum prístupu=2022-06-02}}</ref> The politician Nataliya Vitrenko was nicknamed "the Witch of Konotop" in reference to the story. ==== '''Link''' ==== * Text of the story on the website ukrlit.org == Serdešna Oksana == '''Сердешна Оксана''' — повість Григорія Квітки-Основ'яненка, опублікована вперше в 1841-му році в альманасі «Ластівка». Повість примітна тим, що у ній Квітка вирішує ту саму проблему покритки, зведеної солдатом, що й Шевченко у поемі «Катерина». '''''Serdešna Oksana''''' (po slovensky _____________________________________) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1841 v almanachu ''Ластівка'' (po slovensky _____________________________________). Románová novela je významná, pretože Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v nej rozoberá príbeh o žene s nemanželským dieťaťom, ktorú zviedol vojak – rovnakú tému ako v poéme Tarasa Hryhorovyča Ševčenka ''Kateryna'' (po slovensky _____________________________________). {{Infobox Kniha|Názov=Serdešna Oksana|Originálny názov=Serdešna Oksana|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1841]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} === '''Сюжет''' === === '''Рецепція''' === ==== Зв'язок із поемою «Катерина» ==== Ще сам Квітка у листі до Шевченка за 23 жовтня 1840-го року писав про подібність «Катерини» та «Сердешної Оксани»:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=23.10.1840. Pysmo H. F. Kvitky-Osnovjanenka T. H. Ševčenko|url=https://www.myslenedrevo.com.ua/ru/Lit/K/KvitkaOsnovjanenko/Corresp/1840/1840-10-23.html|vydavateľ=www.myslenedrevo.com.ua|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=uk}}</ref> {{Citát|А книжку як розгорнув, дивлюсь – «Кобзар», та вже дуже вичитаний. Дарма! Я його притулив до серця, бо дуже шаную Вас і Ваші думки кріпко лягають на душу. А що «Катерина», так так що Катерина! Гарно, батечку, гарно! Більш не вмію сказати. От так-то москалики-воєнні обдурюють наших дівчаток! Списав і я «Сердешну Оксану», от точнісінько як і Ваша «Катерина». Будете читати, як пан Гребінка видрюкує.}} Згодом, було висунуто теорію, згідно якої Шевченко міг читати «Сердешну Оксану» під час допомоги Євгенові Гребінці над створенням альманаху «Ластівка». На думку Юрія Іванкіна, Гребінка отримав повість Квітки наприкінці 1838-го — на початку 1839-го року; в той самий час була написана «Катерина».<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ivakin|meno=Jurij Oleksijovyč|titul=Komentar do «Kobzarja» Ševčenka: Poeziji do zaslaňňa|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1964|strany=37 – 39|jazyk=uk}}</ref> === Видання === * Ластівка. — СПб., 1841. — с. 32-207. * Повісті Григорія Квітки (Основ’яненка). Т. 1. — СПб., 1858. — с. 153-230. == Saldackyj patret == '''«Салдацький патрет»''' — оповідання Григорія Квітки-Основ'яненка, написане у 1833 році. Надруковане вперше в альманасі «Утренняя звезда» у Харкові 1833 року. '''''Saldackyj patret''''' (po slovensky _____________________________________) je poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833. Prvýkrát bola vydaná v almanachu ''Утренняя звезда'' (po slovensky _____________________________________) v meste Charkov v roku 1833. «Салдацький патрет» є першим україномовним оповіданням Г. Квітки-Основ'яненка, яке стало своєрідною передмовою до «Малороссийских повестей», що становили початок розвитку нової української прози. ''Saldackyj patret'' (po slovensky _____________________________________) je prvá poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaná v ukrajinčine. Poviedka sa stala svojráznym predslovom do ''Малороссийских повестей'' (po slovensky _____________________________________), aké stanovili začiatok rozvoja novej ukrajinskej prózy. Оповідання вважається своєрідним художнім маніфестом автора. Написане у бурлескному жанрі з метою просвітництва, де фольклорні джерела втілилися у просвітницьких ідеях. Сміх у цьому оповіданні має подвійний зміст: з одного боку — бурлеск як універсальне явище, а з другого — модні віяння того часу — сміх над неосвіченістю та недосконалістю. У формі оповідання-притчі автор хотів провчити критиків, які, не розуміючи української мови, беруть на себе сміливість сміятися над усім, написаним цією мовою. «Латинська побрехенька, по-нашому розказана», — так написано у заголовку тому, що один з латинських анекдотів (про художника Апеллеса) був використаний автором при написанні цього оповідання. До сьогодні твір зберігає живий інтерес, як талановите і реалістичне зображення ярмарку, як художнє свідчення побуту України на початку ХІХ ст. Poviedka sa považuje za svojrázny manifest (vyhlásenie) autora. Je napísaná vo forme komediálneho žánru a pramene folklóru prenikli do myšlienok osvietenstva. Humor má v diele dvojaký význam: na jednej strane je univerzálnym fenoménom, na druhej výsmechom nevzdelanosti a nedokonalosti charakteristickým pre vtedajšiu dobu. Autor sa vo forme poviedky či podobenstva usiloval kritikov, ktorí bez toho, aby ovládali ukrajinčinu, majú odvahu degradovať všetko napísané v tomto jazyku, presvedčiť o opaku. Veta ''„Latinčina je anekdota, pre nás je rozprávanie.“'' (citátu veľmi nerozumiem) je napísaná v názve, pretože autor pri písaní tejto poviedky použil jednu z latinských anekdot (o Apelllovi). ''alternatíva vety, ak by sme nevyužívali citát'': Autor pri písaní poviedky použil/sa inšpiroval anekdotou o Apellovi. Dielo je dodnes veľmi zaujímavé aké umelecké svedectvo o živote na Ukrajine začiatkom 19. storočia vďaka realistickému zobrazeniu jarmoku. === '''Dej''' === Сюжет оповідання дуже простий, збудований нечітко, наголос зроблений на окремих епізодах, об'єднаних картиною ярмарку. Dej poviedky je veľmi jednoduchý, ale nejasne štruktúrovaný. Dôraz sa kladie na jednotlivé situácie, ktoré spája prostredie jarmoku. Події твору розгортаються на ярмарку у селі Липці (нині центрі Липецької сільської територіальної громади Харківського району Харківської області), де «скусний» маляр Кузьма Трохимович виставив власноруч мальований «патрет» солдата-москаля. Він так був схожий на справжнього, що перекупки підносили йому бублики, з ним загравали дівчата, а розгадав несправжність солдата швець, який побачив недоліки насамперед у погано змальованих солдатських чоботях. Таку «критику» маляр Кузьма Трохимович не лише стерпів, а й тут же взявся підправити чоботи. А от коли швець почав шукати вади ще і в солдатському «мундирі» (не так рукави пришиті), то тут вже маляр не стерпів і відрізав: «Швець, знай своє шевство, а у кравецтво не мішайся!». Príbeh sa začína na jarmoku v obci Lypci (v súčasnosti v centre Lypeckej obecnej teritoriálnej občiny<sup>[pomocný odkaz na slovo ''občina'']</sup> Charkovského rajónu Charkovskej oblasti), kde „smutný“ maliar Kuzma Trochymovyč vystavil vlastnoručne namaľovaný portrét vojaka. Vojak na obraze bol podobný skutočnému natoľko, že priekupníčky mu dávali praclíky – dievčatá sa s ním zahrávali. Obuvník však prišiel na to, že obraz nebol úplne autentický kvôli zle namaľovaným vojenským čižmám. Takúto „kritiku“ maliar Kuzma Trochymovyč nielenže zniesol, ale hneď aj čižmy upravil/opravil. A od kedy obuvník začal nachádzať (hľadať) chyby ešte aj vo vojenskom „mundúre“/na vojenskej uniforme (rukávy nie sú tak prišité), maliar už nemohol zniesť kritiku a odsekol: ''„Obuvník, drž sa svojho obuvníctva a do krajčírstva sa nemiešaj!“''. Портрет у творі виконує подвійну функцію. З одного боку, він — витвір народного мистецтва і сприймається як реальність, з іншого — це штучність, копія дійсності. Крім того, він створює безліч комічних ситуацій: чим довше перебуває на ярмарку, тим більше народу долучається до розваги, при цьому портрет є високим зразком народного малярства. Мальований солдат сприймається як справжній, але постає як декорація. Народ спочатку сприймає його як живу реальність і до нього йдуть з подарунками, пропозиціями. Портрет у творі виконує подвійну функцію. З одного боку, він — витвір народного мистецтва і сприймається як реальність, з іншого — це штучність, копія дійсності. Крім того, він створює безліч комічних ситуацій: чим довше перебуває на ярмарку, тим більше народу долучається до розваги, при цьому портрет є високим зразком народного малярства. Мальований солдат сприймається як справжній, але постає як декорація. Народ спочатку сприймає його як живу реальність і до нього йдуть з подарунками, пропозиціями. Поведінку персонажів об'єднує одне — неготовність сприйняти побачене як витвір мистецтва. Цим Квітка-Основ'яненко підкреслив думку, що не кожен спроможний правильно оцінити й сприйняти зразки мистецтва на належному рівні. Správanie postáv spája jedno – neochota vnímať videné ako umelecké dielo. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko tým zdôraznil (''ja by som dal, hoci to nie je preklad'': vyjadril) myšlienku, že nie každý je schopný správne ohodnotiť a vnímať umelecké diela na primeranej úrovní. === Kompozícia === Складна, майстерно створена ідейно-художня система, оригінальна за жанровою структурою. За композицією оповідання схоже з вертепною драмою: має 11 самостійних епізодів чи портретів, об'єднаних спільним образом Кузьми Трохимовича. При цьому письменник орієнтується на народну казку про різнотипні пригоди героя й на літературні твори з ланцюговою композицією. Poviedka má podobnú kompozíciu ako vianočná ľudová hra: má 11 samostatný epizód či portrétov, ktoré spája spoločná postava – Kuzma Trochymovyč. Spisovateľ sa pri písaní zameriaval na ľudovú rozprávku o rôznych príhodách hrdinu a na literárne diela s reťazovou kompozíciou.          (''môj návrh'': Spisovateľ zároveň vychádzal aj z ľudových rozprávok o rôznych príhodách hrdinu a z literárnych diel s reťazovou kompozíciou.). Оповідь хоча й близька до усно-анекдотичної, але вона докладна, розважлива, спокійна за темпом. Оповідач постає мудрою, досвідченою, добродушною людиною з народу. Дуже помітне використання розмовного стилю на початку оповідання. Багато коротких, обірваних речень, питальних і окличних. Hoci rozprávanie je blízke ústnej anekdote, je detailné, premyslené a má pokojné tempo. Rozprávač je zobrazený ako múdry a skúsený človek z ľudu s dobrou dušou/s dobrými úmyslami. Na začiatku poviedky je veľmi viditeľné používanie hovorového štýlu. Do značnej miery sú v nej využívané krátke, prerušované, opytovacie a rozkazovacie vety. Ефект живої розмови зі слухачем досягається неодноразовими звертаннями до нього. Твір насичений простонародними словами, діалектизмами, зворотами. Враховуючи бурлескність твору, вживається багато емоційно-забарвлених фразеологізмів. Використаний гротеск — образ самого Кузьми Трохимовича. Відчутний вплив традицій Івана Котляревського. V diele je značný vplyv tradícií Ivana Petrovyča Kotľarevského. === '''Etnografia v diele''' === Етнографічно точно передані автором матеріал, колір, форма одягу персонажів, різного краму. Але ці докладні описи Квітки зовсім не обтяжують твір і не втомлюють читача, бо автор зумів майстерно передати все багатоголосся людського натовпу, шум, гамір, суєту, рух, експресію. Це все відтворюється шляхом зображення бажань, прагнень частини персонажів, поданих найбільш детально в ярмарковій метушні: циган і циганка намагаються когось обдурити, перекупка — продати з вигодою, парубки й дівчата — пожартувати і позалицятися; Матвій Шпонь продав сіль і на всі гроші гуляє, п'є, бешкетує на радощах, а інші селяни прагнуть вторгувати на «подушне», кожен купець наперебій вихваляє свій крам. Autor v diele presne vystihol materiál, farbu a štýl oblečenia postáv, rôzne obchody z etnografického hľadiska. Avšak tieto podrobné opisy Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka vôbec nezaťažujú dielo/nie sú únavné pre čitateľa (''môj návrh'': vôbec nie sú v diele nadbytočné), pretože autor dokázal majstrovsky (''môj návrh'': šikovne) vyjadriť všetku polyfóniu davu ľudí (šum, krik), zmätku, pohyb či výraz. Toto všetko je vytvárané prostredníctvom opisu želaní, snahy niektorých postáv, ktoré so najdetailnejšie zobrazené/vykreslené v <s>šramote</s> (toto slovo by som vynechal) na jarmoku: Róm (cigán) a Rómka (cigánka) sa pokúšajú niekoho oklamať, priekupníčka sa usiluje výhodne predať svoj tovar, mládenci a dievčatá zažartovať či flirtovať (dvoriť sa). Matvij Špoň všetky peniaze zarobené z predaja soli použije na radovánky a pijatiku, s radosťou robí výtržnosti. Každý kupec sa opreteky snaží chváliť svoj tovar. Талановито змальована картина ярмарку в Україні початку ХІХ ст., сповнена зорових, слухових образів, багатства життєвих фарб, галасу, руху. Talentovane je opísaný obraz jarmoku na Ukrajine v období začiatku 19. storočia, ktorý vystihuje vizuálne aj zvukové obrazy, bohatstvo farieb života. === '''Preklad''' === «Салдацький патрет» був першим твором Г. Квітки-Основ'яненка, перекладеним російською мовою. Переклав і надрукував його у журналі «Современник», 1837, т. 4, с. 108—138 під псевдонімом Козак Луганський, В. І. Даль. Твори Квітки подавалися як зразок яскравого відтворення національного колориту. ''Saldackyj patret'' (po slovensky _____________________________________) bol prvým dielom Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka preloženým do ruštiny. Autorom prekladu je Vladimir Ivanovič Daľ, ktorý ho pod pseudonymom Kozak Luganskij publikoval v časopise ''Sovremennik'' (po slovensky _____________________________________). Diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka boli podávané/predkladané ako príklad vytvorenia národného koloritu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Luganskij|meno=Kozak|titul=Saldackyj patret|periodikum=Sovremennik|miesto=Sankt-Peterburg|dátum=1837|ročník=2.|číslo=4.|strany=108 – 138|jazyk=ru}}</ref> В. Бєлінському це оповідання дуже сподобалося ще при першому знайомстві з оригіналом, написаним українською; прочитавши його вдруге вже у російському перекладі, відомий своєю вимогливістю критик написав: «Зрештою, ця повість — рішуче найкращий твір п. Основ'яненка, і ми знов прочитали його з давньою приємністю.» Poviedka sa veľmi zapáčila Vissarionovi Grigorievičovi Belinskému už v origináli napísanom v ukrajinčine. Po tom, ako si ho druhýkrát prečítal už v preklade do ruštiny, kritik známy svojou náročnosťou napísal: ''„V konečnom dôsledku je táto románová novela rozhodne najlepšie dielo pána Osnovjanenka a s radosťou si ho prečítame znova.“''. === '''Zdroje''' === * {{Citácia knihy|priezvisko=Hončar|meno=O. I.|titul=Istorija ukrajinskoji literatury ХІХ stoliťťa|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2005|isbn=966-06-0390-8}} * ''Г. Квітка-Основ'яненко.''Маруся. Салдацький патрет / Григорій Квітка-Основ'яненко; післямова Ніни Бернадської. К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література). — <nowiki>ISBN 978-966-346-566-1</nowiki> * ''Аксьонова Н., Домановський А.'' «…Аж у Липці»: побут слобожанського села першої третини ХІХ ст. в оповіданні Г. Ф. Квітки-Основ'яненка «Салдацький патрет» // Народознавчі зошити. 2020. № 2 (152). С. 450-460. == Pan Chaľavskyj == === ukrajinská Wikipédia. === '''«Пан Халявський»''' (рос. ''Пан Халявский'') — історично-побутовий роман Григорія Квітки-Основ'яненка, написаний російською мовою Подає знущально-критичний розріз повсякденного побуту принаймні трьох поколінь українських поміщиків кінця XVIII — початку XIX століть. Уперше опублікований у журналі «Отечественные записки» (1839, No 6—7), а окремим виданням — у 1840 р. в Санкт-Петербурзі. '''''Pan Chaľavskyj''''' (po rusky ''Пан Халявский''; po slovensky _____________________________________) je historicko-spoločenský román Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaný v ruštine. Autor v diele formou výsmechu podáva kritický prierez každodenného života 3 pokolení ukrajinských statkárov na prelome 18. a 19. storočia. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1839 v 6. a 7. čísle časopisu ''Отечественные записки'' (po slovensky _____________________________________) a osobitne v roku 1840 v Sankt-Peterburgu. ==== '''Фабула''' ==== Роман побудований на спогадах Трохима Мироновича Халявського про найцікавіші, на його погляд, пригоди свого життя. У творі етнографічно точно відтворено особливості тогочасного побуту, зокрема є детальний опис пригощання полковника-благодійника, становище жінки, дворової прислуги та ставлення до неї поміщиків, ознаки розкладу помісного дворянства, визначені соціальною суттю стану та умовами паразитичного побуту. ==== '''Критика''' ==== Роману бракує позитивних моментів у зображенні картин українського побуту, що пояснюється об'єктом, який обрав для висвітлення автор, паразитичним поміщицьким станом, якому автор не симпатизує. Микола Тихорський на сторінках часопису «Маяк» закидавав Квітці: «Невже ви думаєте підняти земляків в очах європейців портретами Івана Івановича та Івана Никифоровича, Халявського, Лесенки. Ніскільки — ви їх принижуєте в загальній думці людей, які, не знаючи ближче наших притаманних земляків, складають про них свої поняття за вашими оповіданнями».<sup>[''джерело?'']</sup> ==== '''Вплив''' ==== За мотивами роману «Пан Халявський» Степан Геєвський написав комедію «Бурсак-учитель». ==== '''Переклади українською''' ==== Переклад українською мовою здійснив Борис Антоненко-Давидович за виданням: Г. Ф. Квітка-Основ'яненко. Твори в шести томах. Том 4. Київ, 1956.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Pan Chaľavskyj|vydavateľ=Vydavnyctvo chudožňoji literatury «Dnipro»|miesto=Kyjev|rok=1966|odkaz na autora=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|jazyk=uk}}</ref> ==== '''Примітки''' ==== ==== '''Література''' ==== {{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=2.|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|jazyk=uk}} {{Citácia knihy|titul=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko. Žyťťa i tvorčisť|miesto=Kyjev|rok=1978|jazyk=uk}} {{Citácia knihy|titul=Kvitka-Osnovjanenko H. Tvory|miesto=Kyjev|rok=1968 – 70|jazyk=uk}} === ruská Wikipédia === '''«Пан Халявский»''' — исторически-бытовой сатирический роман Григория Квитки-Основьяненко. В книге подробно описывается быт и отношения украинских помещиков-обывателей на рубеже XVIII—XIX веков, особенно подробно даётся описание отношения к пище и к наукам. Первая часть была впервые опубликована в журнале «Отечественные записки» в 1839 году, в 1840 году роман вышел отдельной книгой в Санкт-Петербурге. ==== '''Сюжет''' ==== В романе сравнивается прошедшее время с настоящим. Речь ведётся от лица престарелого украинского помещика Трофима Мироновича Халявского. Он вспоминает своё детство, своих родителей и их уклад жизни, своё обучение, службу в армии, сватовство, делёж наследства с братьями, поездку в Санкт-Петербург, женитьбу и семейную жизнь. Труня, обильно вскормленный своей маменькой, не воспринимает перемен, не интересуется грамотой и наукой, не приспособлен к светской жизни, и все его заботы касаются еды и своего круглого тела. Больше всего герой сетует, что «кушанья уже не те, и кушать так и вовсе разучились». ==== '''Критика''' ==== Критика настороженно отнеслась к публикации первых частей романа. В. Г. Белинский 19 августа 1839 года в письме редактору «Отечественных записок» А. А. Краевскому подчеркнул, что роман «потешен и забавен», но при втором чтении — «от него немного тошнит»: «Это не творчество, а штучная работа, сбор анекдотов, словом — возведение малороссийской жизни до идеала…» В январе 1841 года в журнале «Библиотека для чтения» появилась анонимная рецензия, отозвавшаяся об авторе как «об ужасном провинциале, выжившем из юмора шутнике, который ищет слушателей для своих острот». Но уже первые публикации получили и одобрительные отзывы, например, А. А. Краевского, написавшего автору: «Ваши „Пан Халявский“ и „Головатый“ остаются навсегда памятниками русской литературы; не забудут их и читатели».<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Irina|meno=Vitrjak|titul=Russkojazyčnaja proza G. F. Kvitki-Osnovjanenko na stranicach žurnala «Otečestvennyje zapiski»: Istorija publikacii, problemy recepcii|url=http://dspace.pnpu.edu.ua/bitstream/123456789/1530/1/Vitryak.pdf|dátum vydania=2011-05-25|dátum prístupu=2022-06-02|miesto=Poltava|jazyk=ru}}</ref> Белинский позднее также похвально отозвался об «уморительных похождениях этого малороссийского чудака». «Кто смешлив от природы, советуем не читать „Пана Халявского“, если боится заболеть от хохота: уморительнее ничего нельзя выдумать».<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sočinenija Osnovjanenka. Pan Chaľavskij|url=http://dugward.ru/library/belinsky/belinskiy_soch_osnovyanenka.html|vydavateľ=dugward.ru|dátum prístupu=2022-06-02|priezvisko=Belinskij|meno=Vissarion Grigorievič|odkaz na autora=Vissarion Grigorievič Belinskij|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=Vladimir Pavlovič|titul=Grigorij Fedorovič Kvitka-Osnovjanenko (Biografičeskij očerk)|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1893|strany=185 – 188|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=ru}}</ref> ==== '''Ссылки''' ==== {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij Fedorovyč|titul=Pan Chaľavskij|url=http://az.lib.ru/k/kwitkaosnowxjanenko_g_f/text_0010.shtml|dátum vydania=2010-02-19|dátum prístupu=2022-06-02|vydavateľ=Lib.ru|jazyk=ru}} == Svataňňa na hončaryvci = Podivné pytačky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry|url=https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html|vydavateľ=pis.sk|dátum prístupu=2022-06-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Anna|meno=Plišková|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|url=https://www.unipo.sk/public/media/26865/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2022-06-02|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|priezvisko2=Marko|strany=142|meno2=Marián}}</ref> == === ukrajinská Wikipédia === {{Infobox Kniha|Názov=Podivné pytačky|Originálny názov=Svataňňa na Hončaryvci|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Komédia|sociálna komédia]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1836]]|Literárny druh=[[Dráma|dráma]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} Svataňňa na hončaryvci = Podivné pytačky (zdroje: Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf (unipo.sk) (strana 142) + V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry (pis.sk)). '''«Сватання на Гончарівці»''' — соціально-побутова комедія Григорія Квітки-Основ'яненка. Перша редакція видана у 1836 році у Харкові — тоді п'єса була зовсім коротесенькою (всього 16 сторінок). Згодом Квітка-Основ'яненко значно переробив й доповнив п'єсу й вже, наприклад, коли п'єса «Сватання на Гончарівці» увійшла у посмертне зібрання його драматичних творів, що вийшло у Москві у 1862 році у Видавництві Панька Куліша, там п'єса вже була значно розширеною й мала 96 сторінок. '''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát redigované v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy bola úplne krátkou (doslovne ''kratučkou'') (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr divadelnú hru prerobil a doplnil – napríklad, keď divadelná hra ''Svatannja na Hončarivci'' (po slovensky _____________________________________) vyšla v zbierke jeho dramatických diel, aká bola vydaná po jeho smrti v meste Moskva v roku 1862 vo vydavateľstve Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša, bola značne rozšírená a mala 96 strán.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svatannja na Hončarivci. Vystavy|url=https://md-eksperiment.org/post/20160717-svatannya-na-goncharivci-vistavi|dátum vydania=2016-07-17|dátum prístupu=2022-08-16|vydavateľ=Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio)|jazyk=uk}}</ref> ''Môj návrh na úpravu odseku:'' '''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy bola úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr divadelnú hru prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste Moskva vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo dielo ako súčasť zbierky dramatických diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, aká bola po jeho smrti Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo už bolo rozšírené (malo 96 strán).<ref name=":0" /> ==== '''Сюжет''' ==== Дія відбувається в місті Харкові, на Гончарівці. Одарка Шкурат свариться зі своїм чоловіком Прокопом, бо той п'є. Невдовзі до них підходить Кандзюба і пропонує посватати їхню доньку Улянку за свого сина Стецька. Спочатку Одарка з чоловіком проти — бо всі знають, що в Стецька немає клепки в голові, але зважаючи на його багатство, погоджуються. Сама ж Улянка проти такого шлюбу, бо їй подобається Олексій, але він кріпак. Олексій розуміє, що Уляну хочуть силою видати заміж за дурня й б'є Стецька, щоб той відмовився від дівчини, та Стецько не погоджується, бо дуже боїться свого батька. За допомогою хитрощів Олексійового дядька Уляна одружується з Олексієм, а Стецькові дають гарбуза. ==== '''Персонажі''' ==== * Прокіп Шкурат. — ''голова родини Шкуратів'' * Одарка — ''жінка Прокіпа Шкурата'' * Уляна — ''вродлива донька Шкуратів'' * Олексій — ''кріпак і коваль'' * Павло Кандзюба — ''обиватель з-під Харкова'' * Стецько — ''син обивателя Кандзюби'' * Осип Скорик — ''відставний солдат'' * Тиміш — ''обиватель з Заїківки'' * Дівки — ''подруги Уляни''. ==== '''Мова''' ==== В основу літературної мови творів Квітки-Основ'яненка лягла харківська говірка української мови. Крім того Квітка вживає багато церковно-слов'янізмів, особливо коли йде мова про церкву, церковний побут і в діялогах попів. Крім того в діялогах, де виступають московити, їх Квітка-Основ'яненко часто наділяє таким суржиком з української та російської мови, де є чимало московських слів (веші, вор, звожчик, ящик тощо). ==== '''Видання''' ==== Написання першої редакції п'єси Квітка-Основ'яненко завершив у 1835 році. Цензурний дозвіл на друкування першої редакції п'єси було дано у травні 1835 році. Перша редакція видана у 1836 році у Харкові — тоді п'єса була зовсім коротесенькою (всього 16 сторінок). Згодом Квітка-Основ'яненко значно переробив й доповнив п'єсу й вже, наприклад, коли п'єса «Сватання на Гончарівці» увійшла у посмертне зібрання його драматичних творів, що вийшло у Москві у 1862 році у Видавництві Панька Куліша, там п'єса вже була значно розширеною й мала 96 сторінок. Сьогодні автограф одної з редакцій п'єси «Сватання на Гончарівці» зберігається в Інституті літератури імені Тараса Шевченка НАН України, відділ рукописів, ф. 67, № 66. '''З ремарками та описом дійових осіб російською''' * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje: malorosijska opera v trox dijach|miesto=Charkov|rok=1836|url=https://web.archive.org/web/20201014045728/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|strany=16|jazyk=ru|poznámka=28 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera|miesto=Peterburg|rok=1862|url=https://books.google.sk/books?id=J2vFH8DR72MC&printsec=frontcover&hl=uk&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|strany=159 — 256|jazyk=ru|vydavateľ=Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova|poznámka=336 strán}} '''З ремарками та описом дійових осіб українською''' * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.|rok=1913|url=https://web.archive.org/web/20201014033500/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|strany=344 – 427|jazyk=uk|vydavateľ=Prosvita|kapitola=Svataňňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach|zväzok=2.|miesto=Ľvov|poznámka=552 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji|rok=1919|url=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Jersey City|vydanie=3.|vydavateľ=Svoboda|poznámka=75 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Svataňňa na Hončarivci: ukrajinska opera v 3 dijach|rok=1928|url=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Ľvov|vydanie=|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|poznámka=68 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory|url=|strany=3 – 68|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Kyjev|vydanie=|vydavateľ=Raďanska škola|poznámka=244 strán|kapitola=Svataňňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach|rok=1950}} ==== '''Історія постановок''' ==== Вперше вистава за п'єсою поставлена у Харкові влітку 1836 року трупою Людвіга Млотковського, де роль Стецька дісталася Карпу Соленику. Опісля вистава вона посіла постійне місце в репертуарі багатьох труп. ==== '''Похідні твори''' ==== '''Екранізації''' * «Сватання на Гончарівці» (1958) — український радянський чорно-білий телевізійний фільм-спектакль режисера Ігоря Земгало за мотивами п'єси. ==== '''Посилання''' ==== * ''[https://web.archive.org/web/20201014055629/https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Svatannia_na_Honcharivtsi_vyd_1928.djvu?PHPSESSID=e9ae1f09fd27b9ccda8fdfa707bfd48a Svataňňa na Hončarivci]'' na сайті chtyvo.org (Ľvov, 1928) == Hannusja == {{Infobox Kniha|Názov=Hannusja|Originálny názov=Hannusja|Pôvodný jazyk=[[Ruština|ruština]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1832]] (krátka verzia),{{break}} [[1839]] (samostatná kniha)|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} '''«Ганнуся»''' рос. ''Ганнуся'' — російська повість Григорія Квітки-Основ'яненка, надрукована скорочено у 1832 році в журналі «Телескоп» під назвою ''Харківська Ганнуся'', й у повному обсязі у 1839 році окремою книжкою в Харкові під назвою ''Ганнуся.'' '''''Hannusja''''' (po rusky ''Ганнуся''; po slovensky _____________________________________) je ruská (?) románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola v krátkej verzii publikovaná v roku 1832 v časopise ''Телескоп'' (po slovensky _____________________________________) pod názvom ''Харківська Ганнуся'' (po slovensky _____________________________________). V plnom znení bola samostatne (''doslovný preklad'': ako osobitná kniha) vydaná v roku 1839 pod názvom ''Hannusja''. === '''Dej''' === В основі сюжету дві взаємодоповнюючі лінії — пошуки нещасною матір'ю своєї дочки та стражденне життя дівчини Ганнусі, яка вважала себе сиротою. На довгому шляху розшуків дівчини автор зводить матір і дочку з різними людьми. Це — багаті люди, поміщики, мораль яких зрозуміла (наприклад, їхнє намагання зробити Ганнусю коханкою) і простолюд, позитив яких відчувається повсякчас (селянка з Барилівки, Чучукалка, коцарка Запорожчиха з Гончарівки), які виховували Ганнусю в праці. Селян і селянок автор презентував глибоко моральними. Г. Квітка-Основ'яненко ідеалізував селянське життя, поєднавши дві різні історії — молодість мадам Резе та життя Ганнусі. Základom diela sú 2 dejové línie, ktoré sa navzájom dopĺňajú – nešťastná matka hľadá svoju dcéru a dievča sa počas života trápi, keďže sa považuje za sirotu. Počas dlhej cesty hľadania autor zvádza matku a dcéru s rôznymi ľuďmi (''môj návrh na úpravu'': Počas dlhej cesty hľadania matka a dcéra stretávajú rôznych ľudí.). Sú to bohatí ľudia – statkári, akých morálka je pochopiteľná (napríklad sa snažia urobiť z Hanusi milenku), a na druhej strane obyčajní ľudia, ktorých pozitívne vlastnosti sú zjavné/badateľné po celý čas – vychovali Hanusu ako pracovité dievča (dedinčanka z obce Barylivka, Čučukalka, výrobkyňa kobercov<sup>[odkaz na remeslo – коцарство]</sup> Zaporožčycha z od daní oslobodenej obce Hončarivka). Autor prezentoval dedinčanov a dedinčanky ako vysoko morálnych. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko zidealizoval život na dedine spojením dvoch rôznych príbehov – mladosti madam Reze a života Hannusi. === '''Postavy''' === * оповідач * Ганнуся * Чучукалка — ''опікунка Ганнусі'' * Сюсюрчиха — ''відьма'' * Катерина Резе — ''мати Ганнусі'' * Мадам Ламбо — ''гувернантка Катерини Резе'' * Олександр Резе — ''батько Ганнусі'' * Запорожчиха — ''коцарка''a * '''''rozprávač.''''' * '''''Hannusja'''''. * '''''Čučukalka''''' je opatrovníčka Hanusi. * '''''Sjusjurčycha''''' je bosorka. * '''''Kateryna Reze''''' je mama Hanusi. * '''''Madam Lambo''''' je guvernantka Kateryny Reze. * '''''Oleksandr Reze''''' je otec Hanusi. * '''''Zaporožčycha''''' je výrobkyňa kobercov. === '''Preklad''' === У 2013 році перекладена на українську мову В. Ю. Кисиленком (самвидав). Dielo v roku 2013 preložil do ukrajinčiny ako samizdat Vasyľ Jurijovyč Kysylenko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kysylenko Vasyľ Jurijovyč|url=https://libruk.com.ua/users/139/|vydavateľ=Ukrajinska elektronna biblioteka (Libruk)|dátum vydania=2018-02-21|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=uk}}</ref> === '''Literatúra''' === * Кравченко В. О., Кисель О. В. Г. Квітка-Основ'яненко писав повість «Ганнуся» «…для слави слобожан» * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Hannusja|url=https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=https%3A%2F%2Fshron3.chtyvo.org.ua%2FKvitka-Osnovianenko%2FHannusia.doc%3F&wdOrigin=BROWSELINK|dátum vydania=2016-10-10|dátum prístupu=2022-08-16|vydavateľ=Čtyvo|jazyk=uk|poznámka=autor prekladu do ukrajinčiny (2013): Vasyľ Jurijovyč Kysylenko}} == Referencie - všetky diela == <references /> 3q4bdl1nj7yzz0bf2cv0netfkiybcsc Krajňákova ulica 0 669811 7428891 7238561 2022-08-22T17:02:24Z Gateshebe 193515 /* Dopravné spojenie */Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Krajňákova | Kategória = | Obrázok = Pri_kríži_2._jpg..jpg | Popis obrázka = [[Základná škola (Bratislava, Pri kríži 11)|Základná škola]] na adrese Pri kríži 11 | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] | Štvrť = | Obvod = IV. | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.193362 | Východná dĺžka = 17.029022 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = [[1975]] | PSČ = 841 01<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = https://www.pscpsc.sk/psc-Bratislava-Bazovskeho | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-3-9 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Začína = | Končí = | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Pri kríži, Bratislava }} '''Krajňákova ulica''' je zaniknutá resp. premenovaná ulica v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]. Vznikla v roku [[1975]]. Od roku [[1992]] sa nazýva [[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]]. == Poloha == Krajňákova ulica sa nachádzala na severe Dúbravky, pri zakončení sídliska. Začínala v dedinskej časti Dúbravky, v sídliskovej časti zabočovala na východ, kde vyúsťovala do terajšej Saratovskej ulice. == Objekty == Od roku [[1976]] slúži svojmu účelu [[Základná škola (Bratislava, Pri kríži 11)|základná škola]] na adrese Pri kríži 11. Jedná sa o najväčšiu školu v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] a o tretiu najväčšiu školu v okrese [[Bratislava IV]]. V rovnakom období tu vznikla aj [[materská škola]]. Ulicu tvorila panelová zástavba zo [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]. == Blízke ulice == * [[Saratovská ulica (Bratislava)|Saratovská ulica]] * [[Homolova ulica]] * [[Fedákova ulica]] * [[Cabanova ulica]] * [[Ožvoldíkova ulica (Bratislava)|Ožvoldíkova ulica]] * [[Štepná ulica]] * [[Gallayova ulica]] * [[Ulica Karola Adlera]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Pri kríži|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * https://imhd.sk/ba/cestovny-poriadok * https://akebyty.sk/ [[Kategória:Ulice v Dúbravke (Bratislava)]] [[Kategória:Zaniknuté ulice v Bratislave]] 5s9ow2msxp0t9s8sbxvic385958mpt2 Samuel Andrejčík 0 670131 7428906 7427692 2022-08-22T17:41:45Z 88.212.42.116 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Samuel Andrejčík | titul za = | obrázok = BRASILEIROS LEVAM PRATA NA BOCHA BC4 EM FINAL CONTRA ESLOVÁQUIA (29561271311).jpg | veľkosť obrázka = 240px | popis obrázka = Andrejčík na LOH 2016 v Riu de Janeiro | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1996|09|10}} | miesto narodenia = [[Snina]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = 2010{{--}}súčasnosť | výška = | váha = | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = [[Slovensko]] | šport = [[Boccia]] | disciplína = [[BC4]] | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = [[ŠK TP Victoria Banská Bystrica]] | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužská [[boccia]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Paralympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné paralympijské hry 2016|Rio 2016]]|Párový mix BC4|}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné paralympijské hry 2020|Tokio 2020]]|Jednotlivci BC4}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné paralympijské hry 2020|Tokio 2020]]|Párový mix BC4}} {{Infobox-medaila farba|2||[[Letné paralympijské hry 2016|Rio 2016]]|Jednotlivci BC4}} {{Infobox koniec}} '''Samuel Andrejčík''' (* [[10. september]] [[1996]], [[Prešov]]) je [[Slovensko|slovenský]] paralympijský hráč v [[Boccia|boccii]], ktorý súťaží v kategórii [[BC4]]. Je držiteľom štyroch paralympijských medailí vrátane troch zlatých a jednej striebornej. V roku 2016 skončil na [[Letné paralympijské hry 2016|Letných paralympijských hrách v Riu de Janeiro]] v kategórii Jednotlivci BC4 na druhom mieste a s tímom BC4 spoločne s [[Róbert Ďurkovič|Róbertom Ďurkovičom]] a [[Michaela Balcová|Michaelou Balcovou]] získali zlato v kategórii Párový mix BC4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ANDREJCIK Samuel | url = https://olympics.com/tokyo-2020/paralympic-games/en/results/boccia/athlete-profile-n1720057-andrejcik-samuel.htm | vydavateľ = olympics.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Letné paralympijské hry 2020|hrách v Tokiu]] v roku 2021 získal dve zlaté medaily - v kategóriách Jednotlivci BC4 aj Párový mix BC4 spoločne s Balcovou a [[Martin Strehársky|Martinom Strehárskym]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PH Tokio 2020: Slovenskí boccisti získali zlaté medaily! | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/5zwmn1e/ph-tokio-2020-slovenski-boccisti-ziskali-zlate-medaily/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-04 | dátum prístupu = 2021-09-04 }}</ref> == Životopis == Samuel Andrejčík sa narodil v [[Prešov]]e, žije však v [[Snina|Snine]].<ref name="ares"/> Študuje na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite]] v [[Košice|Košiciach]].<ref name="ares"/> Jeho hendikepom je [[Arthrogryposis multiplex congenita]].<ref name="ares"/> V detstve túžil stať sa paralympijským hráčom stolného tenisu, pre jeho diagnózu mu to však tréneri neodporúčali.<ref name="ares"/> Bocciu začal následne hrávať v roku 2010.<ref name="ares"/> V prvom súťažnom zápase v živote prehral s [[Michaela Balcová|Michaelou Balcovou]], s ktorou neskôr získal dva paralympijské triumfy. V roku 2011 zaznamenal prvé významné víťazstvo, keď vyhral faktické majstrovstvá SR, Boccia Masters.<ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samuel Andrejčík: Boccia je najmä o cite, presnosti a taktike, hoci veľakrát sa zíde aj väčšia sila | url = https://www.ares.sk/rozhovory/samuel-andrejcik-boccia-je-najma-o-cite-presnosti-a-taktike-hoci-velakrat-sa-zide-aj-vacsia-sila/ | vydavateľ = ares.sk | dátum vydania = 2019-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{Športový výhonok}} {{Slováci na Letných paralympijských hrách 2020}} {{DEFAULTSORT:Andrejčík, Samuel}} [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[Kategória:Absolventi Technickej univerzity v Košiciach]] [[Kategória:Slovenskí boccisti]] [[Kategória:Slovenskí paralympionici]] [[Kategória:Slovenskí paralympijskí víťazi]] [[Kategória:Boccisti na Letných paralympijských hrách 2016]] [[Kategória:Boccisti na Letných paralympijských hrách 2020]] [[Kategória:Víťazi na Letných paralympijských hrách 2016]] [[Kategória:Víťazi na Letných paralympijských hrách 2020]] 29v78ldlapfmr2otzqm8dhpmzernpf9 7428908 7428906 2022-08-22T17:43:44Z 88.212.42.116 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Samuel Andrejčík | titul za = | obrázok = BRASILEIROS LEVAM PRATA NA BOCHA BC4 EM FINAL CONTRA ESLOVÁQUIA (29561271311).jpg | veľkosť obrázka = 240px | popis obrázka = Andrejčík na LOH 2016 v Riu de Janeiro | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1996|09|10}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = 2010{{--}}súčasnosť | výška = | váha = | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = [[Slovensko]] | šport = [[Boccia]] | disciplína = [[BC4]] | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = [[ŠK TP Victoria Banská Bystrica]] | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužská [[boccia]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Paralympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné paralympijské hry 2016|Rio 2016]]|Párový mix BC4|}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné paralympijské hry 2020|Tokio 2020]]|Jednotlivci BC4}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné paralympijské hry 2020|Tokio 2020]]|Párový mix BC4}} {{Infobox-medaila farba|2||[[Letné paralympijské hry 2016|Rio 2016]]|Jednotlivci BC4}} {{Infobox koniec}} '''Samuel Andrejčík''' (* [[10. september]] [[1996]], [[Prešov]]) je [[Slovensko|slovenský]] paralympijský hráč v [[Boccia|boccii]], ktorý súťaží v kategórii [[BC4]]. Je držiteľom štyroch paralympijských medailí vrátane troch zlatých a jednej striebornej. V roku 2016 skončil na [[Letné paralympijské hry 2016|Letných paralympijských hrách v Riu de Janeiro]] v kategórii Jednotlivci BC4 na druhom mieste a s tímom BC4 spoločne s [[Róbert Ďurkovič|Róbertom Ďurkovičom]] a [[Michaela Balcová|Michaelou Balcovou]] získali zlato v kategórii Párový mix BC4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ANDREJCIK Samuel | url = https://olympics.com/tokyo-2020/paralympic-games/en/results/boccia/athlete-profile-n1720057-andrejcik-samuel.htm | vydavateľ = olympics.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Letné paralympijské hry 2020|hrách v Tokiu]] v roku 2021 získal dve zlaté medaily - v kategóriách Jednotlivci BC4 aj Párový mix BC4 spoločne s Balcovou a [[Martin Strehársky|Martinom Strehárskym]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PH Tokio 2020: Slovenskí boccisti získali zlaté medaily! | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/5zwmn1e/ph-tokio-2020-slovenski-boccisti-ziskali-zlate-medaily/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-04 | dátum prístupu = 2021-09-04 }}</ref> == Životopis == Samuel Andrejčík sa narodil v [[Prešov]]e, žije však v [[Snina|Snine]].<ref name="ares"/> Študuje na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite]] v [[Košice|Košiciach]].<ref name="ares"/> Jeho hendikepom je [[Arthrogryposis multiplex congenita]].<ref name="ares"/> V detstve túžil stať sa paralympijským hráčom stolného tenisu, pre jeho diagnózu mu to však tréneri neodporúčali.<ref name="ares"/> Bocciu začal následne hrávať v roku 2010.<ref name="ares"/> V prvom súťažnom zápase v živote prehral s [[Michaela Balcová|Michaelou Balcovou]], s ktorou neskôr získal dva paralympijské triumfy. V roku 2011 zaznamenal prvé významné víťazstvo, keď vyhral faktické majstrovstvá SR, Boccia Masters.<ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samuel Andrejčík: Boccia je najmä o cite, presnosti a taktike, hoci veľakrát sa zíde aj väčšia sila | url = https://www.ares.sk/rozhovory/samuel-andrejcik-boccia-je-najma-o-cite-presnosti-a-taktike-hoci-velakrat-sa-zide-aj-vacsia-sila/ | vydavateľ = ares.sk | dátum vydania = 2019-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{Športový výhonok}} {{Slováci na Letných paralympijských hrách 2020}} {{DEFAULTSORT:Andrejčík, Samuel}} [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[Kategória:Absolventi Technickej univerzity v Košiciach]] [[Kategória:Slovenskí boccisti]] [[Kategória:Slovenskí paralympionici]] [[Kategória:Slovenskí paralympijskí víťazi]] [[Kategória:Boccisti na Letných paralympijských hrách 2016]] [[Kategória:Boccisti na Letných paralympijských hrách 2020]] [[Kategória:Víťazi na Letných paralympijských hrách 2016]] [[Kategória:Víťazi na Letných paralympijských hrách 2020]] 703cr4dg1tgpmtfae3r2vm7snf5gv18 Krymská platforma 0 671598 7428816 7332702 2022-08-22T15:03:27Z Imbirius 221155 wikitext text/x-wiki [[File:Crimea Platform.png]] '''Krymská platforma''' ([[Angličtina|ang.]] ''Crimea Platform'', [[Ukrajinčina|ukr]]. ''Кримська платформа,'' [[Krymská tatárčina|krymskotatársky]]: ''Qırım platforması'') je medzinárodný konzultačný a koordinačný formát spolupráce medzinárodných partnerov [[Ukrajina|Ukrajiny]] s cieľom čeliť dopadom a hrozbám dočasnej [[:en:Annexation_of_Crimea_by_the_Russian_Federation|okupácie Krymu]] Ruskou federáciou a hľadať riešenie návratu polostrova pod kontrolu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine launches 'Crimean Platform', Russia also invited|url=https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/ukraine-launches-crimean-platform-russia-also-invited/|vydavateľ=www.euractiv.com|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-GB|meno=Georgi|priezvisko=Gotev}}</ref> Vznikla v roku [[2021]]. == Vznik a vývoj == Vytvorenie Krymskej platformy inicioval ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a jej koncept v roku 2020 pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emine Dzheppar, First Deputy Foreign Minister of Ukraine|url=https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3156428-emine-dzheppar-first-deputy-foreign-minister-of-ukraine.html|vydavateľ=www.ukrinform.net|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref> Na 75. zasadnutí [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] v septembri 2020 Zelenskyj vyzval členské štáty, aby sa k vytvoreniu platformy pripojili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=At the UN General Assembly session, the President invited to join the creation of an international platform on de-occupation of Crimea|url=https://www.president.gov.ua/en/news/prezident-na-sesiyi-genasambleyi-oon-zaprosiv-doluchitisya-d-63905|vydavateľ=Official website of the President of Ukraine|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref> == Oblasti činnosti == Krymská platforma má za cieľ združiť všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o deokupáciu ukrajinského polostrova. Činnosť Krymskej platformy je rozdelená do piatich prioritných smerov: * konsolidácia medzinárodnej politiky vo veci neuznania zmeny statusu Krymu, * účinnosť a posilnenie sankcií a zamedzenie ich obchádzania, * ochrana ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, * posilnenie bezpečnosti v azovsko-čiernomorskej oblasti a za jej hranicami, zaručenie slobodnej plavby, * prekonanie ekologických a ekonomických následkov okupácie. {{Citát|Vytvorením Krymskej platformy riešime dva problémy. Po prvé vraciame Krym zo zabudnutia. Krym sa vrátil do dennej agendy lídrov svetových štátov, do informačného priestoru svetových médií, a to je zásluha Ukrajiny. Zároveň chceme postupne riešiť problémy Krymu a postupovať dopredu|Dmytro Kuleba, minister zahraničných vecí Ukrajiny}} == Inauguračný summit Krymskej platformy == Inauguračný summit Krymskej platformy sa uskutočnil 23. augusta 2021 v [[Kyjev|Kyjeve]]. Jednalo sa o prvé stretnutie na najvyššej politickej úrovni, ktoré oficiálne začalo činnosť Krymskej platformy. Summitu sa zúčastnili zástupcovia 46 krajín a medzinárodných organizácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpremier.sr%2Fposts%2F385101733179884%3F__cft__%255B0%255D%3DAZUDLklCb1jp1MuGpaeYJ1N323d_rDvKR9Ln9jzVKUuhj9uXYMrf0gWHCNipa8p4iOssGYe6RWXi9xUIbFWLNwKeX08i2mI5vzoJwzNpRASMp16Hd30VrrAP1pu-BHsI9y7fcNErW608V9sdyYInUvTp%26__tn__%3D%252CO%252CP-R|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Прем’єр Словаччини: будемо допомагати відновлювати територіальну цілісність України|url=https://www.eurointegration.com.ua/news/2021/08/23/7126920/|vydavateľ=www.eurointegration.com.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> Účastníci summitu potvrdili svoje úmysly s pomocou politických, diplomatických a reštriktívnych opatrení tlačiť na [[Rusko]] s cieľom obnovenia kontroly Ukrajiny nad územím [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]] a mestom [[Sevastopoľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česká republika by měla aktivně podporovat úsilí Ukrajiny o obnovení územní celistvosti v rámci mezinárodně uznaných hranic a to včetně Krymského polostrova – European Values Center for Security Policy|url=https://europeanvalues.cz/en/ceska-republika-by-mela-aktivne-podporovat-usili-ukrajiny-o-obnoveni-uzemni-celistvosti-v-ramci-mezinarodne-uznanych-hranic-a-to-vcetne-krymskeho-polostrova/|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Účastníci vyzvali Rusko, aby sa pripojilo ku Krymskej platforme a zdieľalo jej ciele.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO)|url=https://informnapalm.org/cz/odstartoval-mezinarodni-summit-krymska-platforma-ucastnici-obdrzi-tisteny-material-o-ruske-agresi-foto/|vydavateľ=InformNapalm.org (Čeština)|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Summit tiež odsúdil porušovanie ľudských práv a slobôd na polostrove, militarizáciu Krymu, bránenie slobodnej plavbe v Kerčskom prielive a v Azovskom mori a presídľovanie ruských občanov na Krym.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO)|url=https://informnapalm.org/cz/odstartoval-mezinarodni-summit-krymska-platforma-ucastnici-obdrzi-tisteny-material-o-ruske-agresi-foto/|vydavateľ=InformNapalm.org (Čeština)|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> == Vyhlásenia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy == Účastníci summitu Krymskej platformy podporili snahy Ukrajiny vrátiť kontrolu nad okupovaným územím Krymu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Установчий саміт Кримської платформи: про що говорили учасники?|url=https://armyinform.com.ua/2021/08/ustanovchyj-samit-krymskoyi-platformy-pro-shho-govoryly-uchasnyky/|vydavateľ=armyinform.com.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Саміт "Кримської платформи": 46 країн нагадали Москві, що питання Криму не закрите {{!}} DW {{!}} 23.08.2021|url=https://www.dw.com/uk/samit-krymskoi-platformy-46-krain-nahadaly-moskvi-shcho-pytannia-krymu-ne-zakryte/a-58959040|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk-UA|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> '''USA'''{{Citát |Spojené štáty sú hrdé, že tu môžu byť a môžu podporiť Krymskú platformu. Sme s vami, sme s Ukrajinou. Všetci jednomyseľne odsudzujeme nezákonnú anexiu Krymu. V mene prezidenta Bidena by sme chceli vyjadriť našu podporu Ukrajine, jej reformám a euroatlantickým ašpiráciám. (...) Budeme pokračovať v diplomatickom úsilí, ktoré spolu s našimi spojencami a partnermi vynakladáme na vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Chceme vykázať Rusko na jeho miesto. A chceme dosiahnuť ukončenie ruského zasahovania do situácie na východe Ukrajiny a ukončenie okupácie Krymu. |[[Jennifer Granholmová]], ministerka energetiky Spojených štátov amerických vo vláde Joea Bidena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Виступ Міністра енергетики Дженніфер М. Ґранголм на саміті Кримська Платформа|url=https://ua.usembassy.gov/uk/remarks-by-secretary-of-energy-jennifer-m-granholm-at-the-crimea-platform-summit/|vydavateľ=Посольство США в Україні|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref>}} '''Európska únia'''{{Citát |Som tu, aby som potvrdil nemenný postoj Európskej únie. Neuznávame nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľa Ruskou federáciou. Európska únia bude pokračovať vo svojej politike neuznania nezákonnej anexie Krymu a aj naďalej bude vystupovať proti akémukoľvek porušeniu medzinárodného práva... Naším cieľom je zabezpečiť, aby sa nezákonná anexia Krymu nikdy nestala legitímna. Európska únia tiež zavádza opatrenia, ktoré Ukrajine pomôžu prekonať následky anexie. |[[Charles Michel]], predseda Európskej rady<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Speech by President Charles Michel at the inaugural session of the International Crimea Platform Summit|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/08/23/speech-by-president-charles-michel-at-the-inaugural-session-of-the-international-crimea-platform-summit/|vydavateľ=www.consilium.europa.eu|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref>}} '''Nemecko'''{{Citát |Nemecko neuznalo a neuzná nezákonnú anexiu Krymu Ruskom. Princíp územnej celistvosti a zvrchovanosti je nedotknuteľný. Chápeme, že anexia vytvorila v regióne obrovský problém. Práve preto Európska únia zaviedla sankcie a opakovane ich predlžovala. Anexia Krymu je výsmechom vláde práva. Vidíme, aké hrozby to prináša najmä krymským Tatárom a ďalším obyvateľom polostrova. Nedovolíme, aby sa Krym stal bielym miestom na mape. |[[Peter Altmaier]], nemecký minister hospodárstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Crimea summit a reminder: The West hasn’t undone Russian annexation|url=https://www.politico.eu/article/summit-crimea-highlights-wests-failure-reverse-russian-annexation/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref>}} '''Francúzsko'''{{Citát |Francúzsko neuznáva a neuzná nezákonnú anexiu Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ. Naša podpora územnej celistvosti Ukrajiny zostáva pevnou. Sme skutočne presvedčení, že súčasná situácia ohrozuje usporiadanie sveta. Sme znepokojení situáciou na Kryme a systematickým porušovaním ľudských práv... Rusku je potrebné pripomenúť jeho zodpovednosť, pretože to bolo ono, kto okupoval toto územie. |[[Franck Riester]], francúzsky minister obchodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU Leaders Reaffirm Support for Ukraine Over Russian Annexation of Crimea and Sevastopol|url=https://www.statecraft.co.in/article/eu-leaders-reaffirm-support-for-ukraine-over-russian-annexation-of-crimea-and-sevastopol|vydavateľ=Statecraft|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=577847985708945}}</ref>}} '''NATO'''{{Citát |NATO odsudzuje a nikdy neuzná nezákonnú a nelegitímnu anexiu Krymu Ruskou federáciou. Krym je územie Ukrajiny a vyzývame Rusko, aby Ukrajine vrátilo kontrolu nad polostrovom. Bezpečnostná situácia na Kryme, východnej Ukrajine av azovsko-čiernomorskej oblasti sa dotýka nás všetkých. Kroky Ruska spôsobili nevýslovné utrpenie ukrajinského ľudu a podrývajú stavbu medzinárodného práva. Sú hrozbou pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách a zásadách. A nie je to len otázka Ukrajiny – je to otázka nás všetkých. Znovu potvrdzujeme rozhodnutie summitu v Bukurešti, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO. Vítame pripravenosť a snahu Ukrajiny o mierové riešenie konfliktu s Ruskom. Je to v našom najvyššom záujme. |[[Mircea Geoană]], zástupca generálneho tajomníka NATO<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NATO Deputy Secretary General: Crimea is Ukraine|url=http://www.nato.int/cps/en/natohq/news_186177.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> }} == Spoločná deklarácia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy == Účastníci summitu prijali deklaráciu Krymskej platformy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministry of Foreign Affairs of Ukraine - JOINT DECLARATION OF THE INTERNATIONAL CRIMEA PLATFORM PARTICIPANTS|url=https://mfa.gov.ua/en/news/joint-declaration-international-crimea-platform-participants|vydavateľ=mfa.gov.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=Kitsoft}}</ref> ktorá potvrdzuje neuznanie pokusu Ruska o anexiu Krymu, potvrdzuje odhodlanie k posilneniu sankcií voči Ruskej federácii a vyjadruje zhodu na potrebe spoločne čeliť hrozbám ruskej okupácie Krymu a spolupracovať na návrate Krymu pod kontrolu Ukrajiny. Deklarácia summitu zostáva otvorená a je možné sa k nej stále pripojiť, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pripravuje rozšírenie zoznamu členov Krymskej platformy. == Expertná sieť Krymskej platformy == Dňa 6. augusta 2021 sa v Kyjeve uskutočnilo ustanovujúce fórum Expertnej siete Krymskej platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Expert network {{!}} Crimea Platform|url=https://crimea-platform.org/en/ekspertna-merezha|vydavateľ=crimea-platform.org|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=Kitsoft}}</ref> Zapojilo sa do nej viac ako 200 ukrajinských a zahraničných nezávislých odborníkov a vedcov z 33 krajín. Sieť bude zabezpečovať stály monitoring a podrobnú analýzu situácie na okupovanom Krymskom polostrove a v azovsko-čiernomorskej oblasti, rozvíjať nápady a návrhy podľa prioritných smerov činnosti Krymskej platformy a tiež bude poskytovať odborné odporúčania týkajúce sa národnej a medzinárodnej politiky zamerané na deokupáciu Krymu. == Reakcia Ruska na summit Krymskej platformy == Rusko proti summitu Krymskej platformy protestovalo. Moskva ho označila za „sabat“ a „nepriateľskú akciu“ voči Rusku, ktorej účastníci sa nevyhnú následkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы»|url=https://ru.krymr.com/a/krymskaya-platforma-reakciya-rossii-shabash-i-ulitsa-s-odnostoronnim-dvijeniem/31423743.html|vydavateľ=Крым.Реалии|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=ru}}</ref> Dňa 24. augusta 2021 Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie oznámilo, že účasť krajín a medzinárodných organizácií na zasadnutí Krymskej platformy je „zasahovaním do územnej celistvosti Ruska“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы»|url=https://ru.krymr.com/a/krymskaya-platforma-reakciya-rossii-shabash-i-ulitsa-s-odnostoronnim-dvijeniem/31423743.html|vydavateľ=Крым.Реалии|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=ru}}</ref> Krátko pred začiatkom summitu uvalili ruské úrady sankcie na ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu a tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksija Danilova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Росія розширила санкції проти України: у список потрапили Кулеба, Данілов та Денісова {{!}} Громадське телебачення|url=https://hromadske.ua/posts/rosiya-rozshirila-sankciyi-proti-ukrayini-u-spisok-potrapili-kuleba-danilov-ta-denisova|vydavateľ=hromadske.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> Nedlho po konaní summitu, 4. septembra 2021, ruské bezpečnostné sily zadržali na Kryme podpredsedu medžlisu, zvykového parlamentu krymských Tatárov, Narimana Dželjala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusové na Krymu zatkli aktivistu. Pusťte ho, vyzývají čeští zákonodárci|url=https://www.forum24.cz/rusove-na-krymu-zatkli-aktivistu-pustte-ho-hrimaji-cesti-zakonodarci/|vydavateľ=www.forum24.cz|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůdce krymských Tatarů je ve vazbě. Ruský soud ho spolu s dalšími viní z poškození plynovodu|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/krymsti-tatari-zatykani-rusko-nariman-dzeljal-poskozeni-plynovodu_2109062150_zuj|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‚Lituji, že jsem rodiče neobejmul.‘ Vůdci krymských Tatarů hrozí 15 let vězení, svět volá po jeho propuštění|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nariman-dzeljal-krym-rusko-ukrajina-medzlis-zatceni-pronasledovani-krymsti_2109150711_eku|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref> Obvinený bol zo zapojenia do sabotáže plynovodu. Predseda krymskotatarského medžlisu Refat Čubarov je presvedčený, že „Kremeľ týmto spôsobom testuje odhodlanie účastníkov Krymskej platformy“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Чубаров про нові затримання в Криму: «це помста за «Кримську платформу»|url=https://www.radiosvoboda.org/a/news-chubarov-pro-novi-zatrymannya-v-krymu/31443439.html|vydavateľ=Радіо Свобода|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Krym]] [[Kategória:Konferencie]] [[Kategória:2021 na Ukrajine]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] c1ssovg98uyb7bdoy6wdoi14xaeyyz2 7428817 7428816 2022-08-22T15:04:34Z Imbirius 221155 wikitext text/x-wiki '''Krymská platforma''' ([[Angličtina|ang.]] ''Crimea Platform'', [[Ukrajinčina|ukr]]. ''Кримська платформа,'' [[Krymská tatárčina|krymskotatársky]]: ''Qırım platforması'') je medzinárodný konzultačný a koordinačný formát spolupráce medzinárodných partnerov [[Ukrajina|Ukrajiny]] s cieľom čeliť dopadom a hrozbám dočasnej [[:en:Annexation_of_Crimea_by_the_Russian_Federation|okupácie Krymu]] Ruskou federáciou a hľadať riešenie návratu polostrova pod kontrolu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine launches 'Crimean Platform', Russia also invited|url=https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/ukraine-launches-crimean-platform-russia-also-invited/|vydavateľ=www.euractiv.com|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-GB|meno=Georgi|priezvisko=Gotev}}</ref> Vznikla v roku [[2021]]. [[File:Crimea Platform.png]] == Vznik a vývoj == Vytvorenie Krymskej platformy inicioval ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a jej koncept v roku 2020 pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emine Dzheppar, First Deputy Foreign Minister of Ukraine|url=https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3156428-emine-dzheppar-first-deputy-foreign-minister-of-ukraine.html|vydavateľ=www.ukrinform.net|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref> Na 75. zasadnutí [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] v septembri 2020 Zelenskyj vyzval členské štáty, aby sa k vytvoreniu platformy pripojili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=At the UN General Assembly session, the President invited to join the creation of an international platform on de-occupation of Crimea|url=https://www.president.gov.ua/en/news/prezident-na-sesiyi-genasambleyi-oon-zaprosiv-doluchitisya-d-63905|vydavateľ=Official website of the President of Ukraine|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref> == Oblasti činnosti == Krymská platforma má za cieľ združiť všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o deokupáciu ukrajinského polostrova. Činnosť Krymskej platformy je rozdelená do piatich prioritných smerov: * konsolidácia medzinárodnej politiky vo veci neuznania zmeny statusu Krymu, * účinnosť a posilnenie sankcií a zamedzenie ich obchádzania, * ochrana ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, * posilnenie bezpečnosti v azovsko-čiernomorskej oblasti a za jej hranicami, zaručenie slobodnej plavby, * prekonanie ekologických a ekonomických následkov okupácie. {{Citát|Vytvorením Krymskej platformy riešime dva problémy. Po prvé vraciame Krym zo zabudnutia. Krym sa vrátil do dennej agendy lídrov svetových štátov, do informačného priestoru svetových médií, a to je zásluha Ukrajiny. Zároveň chceme postupne riešiť problémy Krymu a postupovať dopredu|Dmytro Kuleba, minister zahraničných vecí Ukrajiny}} == Inauguračný summit Krymskej platformy == Inauguračný summit Krymskej platformy sa uskutočnil 23. augusta 2021 v [[Kyjev|Kyjeve]]. Jednalo sa o prvé stretnutie na najvyššej politickej úrovni, ktoré oficiálne začalo činnosť Krymskej platformy. Summitu sa zúčastnili zástupcovia 46 krajín a medzinárodných organizácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpremier.sr%2Fposts%2F385101733179884%3F__cft__%255B0%255D%3DAZUDLklCb1jp1MuGpaeYJ1N323d_rDvKR9Ln9jzVKUuhj9uXYMrf0gWHCNipa8p4iOssGYe6RWXi9xUIbFWLNwKeX08i2mI5vzoJwzNpRASMp16Hd30VrrAP1pu-BHsI9y7fcNErW608V9sdyYInUvTp%26__tn__%3D%252CO%252CP-R|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Прем’єр Словаччини: будемо допомагати відновлювати територіальну цілісність України|url=https://www.eurointegration.com.ua/news/2021/08/23/7126920/|vydavateľ=www.eurointegration.com.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> Účastníci summitu potvrdili svoje úmysly s pomocou politických, diplomatických a reštriktívnych opatrení tlačiť na [[Rusko]] s cieľom obnovenia kontroly Ukrajiny nad územím [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]] a mestom [[Sevastopoľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česká republika by měla aktivně podporovat úsilí Ukrajiny o obnovení územní celistvosti v rámci mezinárodně uznaných hranic a to včetně Krymského polostrova – European Values Center for Security Policy|url=https://europeanvalues.cz/en/ceska-republika-by-mela-aktivne-podporovat-usili-ukrajiny-o-obnoveni-uzemni-celistvosti-v-ramci-mezinarodne-uznanych-hranic-a-to-vcetne-krymskeho-polostrova/|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Účastníci vyzvali Rusko, aby sa pripojilo ku Krymskej platforme a zdieľalo jej ciele.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO)|url=https://informnapalm.org/cz/odstartoval-mezinarodni-summit-krymska-platforma-ucastnici-obdrzi-tisteny-material-o-ruske-agresi-foto/|vydavateľ=InformNapalm.org (Čeština)|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Summit tiež odsúdil porušovanie ľudských práv a slobôd na polostrove, militarizáciu Krymu, bránenie slobodnej plavbe v Kerčskom prielive a v Azovskom mori a presídľovanie ruských občanov na Krym.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO)|url=https://informnapalm.org/cz/odstartoval-mezinarodni-summit-krymska-platforma-ucastnici-obdrzi-tisteny-material-o-ruske-agresi-foto/|vydavateľ=InformNapalm.org (Čeština)|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> == Vyhlásenia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy == Účastníci summitu Krymskej platformy podporili snahy Ukrajiny vrátiť kontrolu nad okupovaným územím Krymu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Установчий саміт Кримської платформи: про що говорили учасники?|url=https://armyinform.com.ua/2021/08/ustanovchyj-samit-krymskoyi-platformy-pro-shho-govoryly-uchasnyky/|vydavateľ=armyinform.com.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Саміт "Кримської платформи": 46 країн нагадали Москві, що питання Криму не закрите {{!}} DW {{!}} 23.08.2021|url=https://www.dw.com/uk/samit-krymskoi-platformy-46-krain-nahadaly-moskvi-shcho-pytannia-krymu-ne-zakryte/a-58959040|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk-UA|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> '''USA'''{{Citát |Spojené štáty sú hrdé, že tu môžu byť a môžu podporiť Krymskú platformu. Sme s vami, sme s Ukrajinou. Všetci jednomyseľne odsudzujeme nezákonnú anexiu Krymu. V mene prezidenta Bidena by sme chceli vyjadriť našu podporu Ukrajine, jej reformám a euroatlantickým ašpiráciám. (...) Budeme pokračovať v diplomatickom úsilí, ktoré spolu s našimi spojencami a partnermi vynakladáme na vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Chceme vykázať Rusko na jeho miesto. A chceme dosiahnuť ukončenie ruského zasahovania do situácie na východe Ukrajiny a ukončenie okupácie Krymu. |[[Jennifer Granholmová]], ministerka energetiky Spojených štátov amerických vo vláde Joea Bidena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Виступ Міністра енергетики Дженніфер М. Ґранголм на саміті Кримська Платформа|url=https://ua.usembassy.gov/uk/remarks-by-secretary-of-energy-jennifer-m-granholm-at-the-crimea-platform-summit/|vydavateľ=Посольство США в Україні|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref>}} '''Európska únia'''{{Citát |Som tu, aby som potvrdil nemenný postoj Európskej únie. Neuznávame nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľa Ruskou federáciou. Európska únia bude pokračovať vo svojej politike neuznania nezákonnej anexie Krymu a aj naďalej bude vystupovať proti akémukoľvek porušeniu medzinárodného práva... Naším cieľom je zabezpečiť, aby sa nezákonná anexia Krymu nikdy nestala legitímna. Európska únia tiež zavádza opatrenia, ktoré Ukrajine pomôžu prekonať následky anexie. |[[Charles Michel]], predseda Európskej rady<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Speech by President Charles Michel at the inaugural session of the International Crimea Platform Summit|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/08/23/speech-by-president-charles-michel-at-the-inaugural-session-of-the-international-crimea-platform-summit/|vydavateľ=www.consilium.europa.eu|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref>}} '''Nemecko'''{{Citát |Nemecko neuznalo a neuzná nezákonnú anexiu Krymu Ruskom. Princíp územnej celistvosti a zvrchovanosti je nedotknuteľný. Chápeme, že anexia vytvorila v regióne obrovský problém. Práve preto Európska únia zaviedla sankcie a opakovane ich predlžovala. Anexia Krymu je výsmechom vláde práva. Vidíme, aké hrozby to prináša najmä krymským Tatárom a ďalším obyvateľom polostrova. Nedovolíme, aby sa Krym stal bielym miestom na mape. |[[Peter Altmaier]], nemecký minister hospodárstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Crimea summit a reminder: The West hasn’t undone Russian annexation|url=https://www.politico.eu/article/summit-crimea-highlights-wests-failure-reverse-russian-annexation/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref>}} '''Francúzsko'''{{Citát |Francúzsko neuznáva a neuzná nezákonnú anexiu Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ. Naša podpora územnej celistvosti Ukrajiny zostáva pevnou. Sme skutočne presvedčení, že súčasná situácia ohrozuje usporiadanie sveta. Sme znepokojení situáciou na Kryme a systematickým porušovaním ľudských práv... Rusku je potrebné pripomenúť jeho zodpovednosť, pretože to bolo ono, kto okupoval toto územie. |[[Franck Riester]], francúzsky minister obchodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU Leaders Reaffirm Support for Ukraine Over Russian Annexation of Crimea and Sevastopol|url=https://www.statecraft.co.in/article/eu-leaders-reaffirm-support-for-ukraine-over-russian-annexation-of-crimea-and-sevastopol|vydavateľ=Statecraft|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=577847985708945}}</ref>}} '''NATO'''{{Citát |NATO odsudzuje a nikdy neuzná nezákonnú a nelegitímnu anexiu Krymu Ruskou federáciou. Krym je územie Ukrajiny a vyzývame Rusko, aby Ukrajine vrátilo kontrolu nad polostrovom. Bezpečnostná situácia na Kryme, východnej Ukrajine av azovsko-čiernomorskej oblasti sa dotýka nás všetkých. Kroky Ruska spôsobili nevýslovné utrpenie ukrajinského ľudu a podrývajú stavbu medzinárodného práva. Sú hrozbou pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách a zásadách. A nie je to len otázka Ukrajiny – je to otázka nás všetkých. Znovu potvrdzujeme rozhodnutie summitu v Bukurešti, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO. Vítame pripravenosť a snahu Ukrajiny o mierové riešenie konfliktu s Ruskom. Je to v našom najvyššom záujme. |[[Mircea Geoană]], zástupca generálneho tajomníka NATO<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NATO Deputy Secretary General: Crimea is Ukraine|url=http://www.nato.int/cps/en/natohq/news_186177.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> }} == Spoločná deklarácia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy == Účastníci summitu prijali deklaráciu Krymskej platformy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministry of Foreign Affairs of Ukraine - JOINT DECLARATION OF THE INTERNATIONAL CRIMEA PLATFORM PARTICIPANTS|url=https://mfa.gov.ua/en/news/joint-declaration-international-crimea-platform-participants|vydavateľ=mfa.gov.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=Kitsoft}}</ref> ktorá potvrdzuje neuznanie pokusu Ruska o anexiu Krymu, potvrdzuje odhodlanie k posilneniu sankcií voči Ruskej federácii a vyjadruje zhodu na potrebe spoločne čeliť hrozbám ruskej okupácie Krymu a spolupracovať na návrate Krymu pod kontrolu Ukrajiny. Deklarácia summitu zostáva otvorená a je možné sa k nej stále pripojiť, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pripravuje rozšírenie zoznamu členov Krymskej platformy. == Expertná sieť Krymskej platformy == Dňa 6. augusta 2021 sa v Kyjeve uskutočnilo ustanovujúce fórum Expertnej siete Krymskej platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Expert network {{!}} Crimea Platform|url=https://crimea-platform.org/en/ekspertna-merezha|vydavateľ=crimea-platform.org|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=Kitsoft}}</ref> Zapojilo sa do nej viac ako 200 ukrajinských a zahraničných nezávislých odborníkov a vedcov z 33 krajín. Sieť bude zabezpečovať stály monitoring a podrobnú analýzu situácie na okupovanom Krymskom polostrove a v azovsko-čiernomorskej oblasti, rozvíjať nápady a návrhy podľa prioritných smerov činnosti Krymskej platformy a tiež bude poskytovať odborné odporúčania týkajúce sa národnej a medzinárodnej politiky zamerané na deokupáciu Krymu. == Reakcia Ruska na summit Krymskej platformy == Rusko proti summitu Krymskej platformy protestovalo. Moskva ho označila za „sabat“ a „nepriateľskú akciu“ voči Rusku, ktorej účastníci sa nevyhnú následkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы»|url=https://ru.krymr.com/a/krymskaya-platforma-reakciya-rossii-shabash-i-ulitsa-s-odnostoronnim-dvijeniem/31423743.html|vydavateľ=Крым.Реалии|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=ru}}</ref> Dňa 24. augusta 2021 Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie oznámilo, že účasť krajín a medzinárodných organizácií na zasadnutí Krymskej platformy je „zasahovaním do územnej celistvosti Ruska“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы»|url=https://ru.krymr.com/a/krymskaya-platforma-reakciya-rossii-shabash-i-ulitsa-s-odnostoronnim-dvijeniem/31423743.html|vydavateľ=Крым.Реалии|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=ru}}</ref> Krátko pred začiatkom summitu uvalili ruské úrady sankcie na ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu a tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksija Danilova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Росія розширила санкції проти України: у список потрапили Кулеба, Данілов та Денісова {{!}} Громадське телебачення|url=https://hromadske.ua/posts/rosiya-rozshirila-sankciyi-proti-ukrayini-u-spisok-potrapili-kuleba-danilov-ta-denisova|vydavateľ=hromadske.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> Nedlho po konaní summitu, 4. septembra 2021, ruské bezpečnostné sily zadržali na Kryme podpredsedu medžlisu, zvykového parlamentu krymských Tatárov, Narimana Dželjala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusové na Krymu zatkli aktivistu. Pusťte ho, vyzývají čeští zákonodárci|url=https://www.forum24.cz/rusove-na-krymu-zatkli-aktivistu-pustte-ho-hrimaji-cesti-zakonodarci/|vydavateľ=www.forum24.cz|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůdce krymských Tatarů je ve vazbě. Ruský soud ho spolu s dalšími viní z poškození plynovodu|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/krymsti-tatari-zatykani-rusko-nariman-dzeljal-poskozeni-plynovodu_2109062150_zuj|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‚Lituji, že jsem rodiče neobejmul.‘ Vůdci krymských Tatarů hrozí 15 let vězení, svět volá po jeho propuštění|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nariman-dzeljal-krym-rusko-ukrajina-medzlis-zatceni-pronasledovani-krymsti_2109150711_eku|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref> Obvinený bol zo zapojenia do sabotáže plynovodu. Predseda krymskotatarského medžlisu Refat Čubarov je presvedčený, že „Kremeľ týmto spôsobom testuje odhodlanie účastníkov Krymskej platformy“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Чубаров про нові затримання в Криму: «це помста за «Кримську платформу»|url=https://www.radiosvoboda.org/a/news-chubarov-pro-novi-zatrymannya-v-krymu/31443439.html|vydavateľ=Радіо Свобода|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Krym]] [[Kategória:Konferencie]] [[Kategória:2021 na Ukrajine]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] f50um2pjo1j0hpb93yzc3mtib82r2fm 7428824 7428817 2022-08-22T15:11:01Z Praxidicae 141183 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Imbirius|Imbirius]] ([[User_talk:Imbirius|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jafaz wikitext text/x-wiki [[Súbor:Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg|náhľad|Volodymyr Zelenskyj prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]]]] '''Krymská platforma''' ([[Angličtina|ang.]] ''Crimea Platform'', [[Ukrajinčina|ukr]]. ''Кримська платформа,'' [[Krymská tatárčina|krymskotatársky]]: ''Qırım platforması'') je medzinárodný konzultačný a koordinačný formát spolupráce medzinárodných partnerov [[Ukrajina|Ukrajiny]] s cieľom čeliť dopadom a hrozbám dočasnej [[:en:Annexation_of_Crimea_by_the_Russian_Federation|okupácie Krymu]] Ruskou federáciou a hľadať riešenie návratu polostrova pod kontrolu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine launches 'Crimean Platform', Russia also invited|url=https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/ukraine-launches-crimean-platform-russia-also-invited/|vydavateľ=www.euractiv.com|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-GB|meno=Georgi|priezvisko=Gotev}}</ref> Vznikla v roku [[2021]]. == Vznik a vývoj == Vytvorenie Krymskej platformy inicioval ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a jej koncept v roku 2020 pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emine Dzheppar, First Deputy Foreign Minister of Ukraine|url=https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3156428-emine-dzheppar-first-deputy-foreign-minister-of-ukraine.html|vydavateľ=www.ukrinform.net|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref> Na 75. zasadnutí [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] v septembri 2020 Zelenskyj vyzval členské štáty, aby sa k vytvoreniu platformy pripojili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=At the UN General Assembly session, the President invited to join the creation of an international platform on de-occupation of Crimea|url=https://www.president.gov.ua/en/news/prezident-na-sesiyi-genasambleyi-oon-zaprosiv-doluchitisya-d-63905|vydavateľ=Official website of the President of Ukraine|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref> == Oblasti činnosti == Krymská platforma má za cieľ združiť všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o deokupáciu ukrajinského polostrova. Činnosť Krymskej platformy je rozdelená do piatich prioritných smerov: * konsolidácia medzinárodnej politiky vo veci neuznania zmeny statusu Krymu, * účinnosť a posilnenie sankcií a zamedzenie ich obchádzania, * ochrana ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, * posilnenie bezpečnosti v azovsko-čiernomorskej oblasti a za jej hranicami, zaručenie slobodnej plavby, * prekonanie ekologických a ekonomických následkov okupácie. {{Citát|Vytvorením Krymskej platformy riešime dva problémy. Po prvé vraciame Krym zo zabudnutia. Krym sa vrátil do dennej agendy lídrov svetových štátov, do informačného priestoru svetových médií, a to je zásluha Ukrajiny. Zároveň chceme postupne riešiť problémy Krymu a postupovať dopredu|Dmytro Kuleba, minister zahraničných vecí Ukrajiny}} == Inauguračný summit Krymskej platformy == Inauguračný summit Krymskej platformy sa uskutočnil 23. augusta 2021 v [[Kyjev|Kyjeve]]. Jednalo sa o prvé stretnutie na najvyššej politickej úrovni, ktoré oficiálne začalo činnosť Krymskej platformy. Summitu sa zúčastnili zástupcovia 46 krajín a medzinárodných organizácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpremier.sr%2Fposts%2F385101733179884%3F__cft__%255B0%255D%3DAZUDLklCb1jp1MuGpaeYJ1N323d_rDvKR9Ln9jzVKUuhj9uXYMrf0gWHCNipa8p4iOssGYe6RWXi9xUIbFWLNwKeX08i2mI5vzoJwzNpRASMp16Hd30VrrAP1pu-BHsI9y7fcNErW608V9sdyYInUvTp%26__tn__%3D%252CO%252CP-R|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Прем’єр Словаччини: будемо допомагати відновлювати територіальну цілісність України|url=https://www.eurointegration.com.ua/news/2021/08/23/7126920/|vydavateľ=www.eurointegration.com.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> Účastníci summitu potvrdili svoje úmysly s pomocou politických, diplomatických a reštriktívnych opatrení tlačiť na [[Rusko]] s cieľom obnovenia kontroly Ukrajiny nad územím [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]] a mestom [[Sevastopoľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česká republika by měla aktivně podporovat úsilí Ukrajiny o obnovení územní celistvosti v rámci mezinárodně uznaných hranic a to včetně Krymského polostrova – European Values Center for Security Policy|url=https://europeanvalues.cz/en/ceska-republika-by-mela-aktivne-podporovat-usili-ukrajiny-o-obnoveni-uzemni-celistvosti-v-ramci-mezinarodne-uznanych-hranic-a-to-vcetne-krymskeho-polostrova/|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Účastníci vyzvali Rusko, aby sa pripojilo ku Krymskej platforme a zdieľalo jej ciele.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO)|url=https://informnapalm.org/cz/odstartoval-mezinarodni-summit-krymska-platforma-ucastnici-obdrzi-tisteny-material-o-ruske-agresi-foto/|vydavateľ=InformNapalm.org (Čeština)|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Summit tiež odsúdil porušovanie ľudských práv a slobôd na polostrove, militarizáciu Krymu, bránenie slobodnej plavbe v Kerčskom prielive a v Azovskom mori a presídľovanie ruských občanov na Krym.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odstartoval mezinárodní summit Krymská platforma: účastníci obdrží tištěný materiál o ruské agresi (FOTO)|url=https://informnapalm.org/cz/odstartoval-mezinarodni-summit-krymska-platforma-ucastnici-obdrzi-tisteny-material-o-ruske-agresi-foto/|vydavateľ=InformNapalm.org (Čeština)|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref> == Vyhlásenia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy == Účastníci summitu Krymskej platformy podporili snahy Ukrajiny vrátiť kontrolu nad okupovaným územím Krymu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Установчий саміт Кримської платформи: про що говорили учасники?|url=https://armyinform.com.ua/2021/08/ustanovchyj-samit-krymskoyi-platformy-pro-shho-govoryly-uchasnyky/|vydavateľ=armyinform.com.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Саміт "Кримської платформи": 46 країн нагадали Москві, що питання Криму не закрите {{!}} DW {{!}} 23.08.2021|url=https://www.dw.com/uk/samit-krymskoi-platformy-46-krain-nahadaly-moskvi-shcho-pytannia-krymu-ne-zakryte/a-58959040|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk-UA|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> '''USA'''{{Citát |Spojené štáty sú hrdé, že tu môžu byť a môžu podporiť Krymskú platformu. Sme s vami, sme s Ukrajinou. Všetci jednomyseľne odsudzujeme nezákonnú anexiu Krymu. V mene prezidenta Bidena by sme chceli vyjadriť našu podporu Ukrajine, jej reformám a euroatlantickým ašpiráciám. (...) Budeme pokračovať v diplomatickom úsilí, ktoré spolu s našimi spojencami a partnermi vynakladáme na vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Chceme vykázať Rusko na jeho miesto. A chceme dosiahnuť ukončenie ruského zasahovania do situácie na východe Ukrajiny a ukončenie okupácie Krymu. |[[Jennifer Granholmová]], ministerka energetiky Spojených štátov amerických vo vláde Joea Bidena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Виступ Міністра енергетики Дженніфер М. Ґранголм на саміті Кримська Платформа|url=https://ua.usembassy.gov/uk/remarks-by-secretary-of-energy-jennifer-m-granholm-at-the-crimea-platform-summit/|vydavateľ=Посольство США в Україні|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref>}} '''Európska únia'''{{Citát |Som tu, aby som potvrdil nemenný postoj Európskej únie. Neuznávame nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľa Ruskou federáciou. Európska únia bude pokračovať vo svojej politike neuznania nezákonnej anexie Krymu a aj naďalej bude vystupovať proti akémukoľvek porušeniu medzinárodného práva... Naším cieľom je zabezpečiť, aby sa nezákonná anexia Krymu nikdy nestala legitímna. Európska únia tiež zavádza opatrenia, ktoré Ukrajine pomôžu prekonať následky anexie. |[[Charles Michel]], predseda Európskej rady<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Speech by President Charles Michel at the inaugural session of the International Crimea Platform Summit|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/08/23/speech-by-president-charles-michel-at-the-inaugural-session-of-the-international-crimea-platform-summit/|vydavateľ=www.consilium.europa.eu|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en}}</ref>}} '''Nemecko'''{{Citát |Nemecko neuznalo a neuzná nezákonnú anexiu Krymu Ruskom. Princíp územnej celistvosti a zvrchovanosti je nedotknuteľný. Chápeme, že anexia vytvorila v regióne obrovský problém. Práve preto Európska únia zaviedla sankcie a opakovane ich predlžovala. Anexia Krymu je výsmechom vláde práva. Vidíme, aké hrozby to prináša najmä krymským Tatárom a ďalším obyvateľom polostrova. Nedovolíme, aby sa Krym stal bielym miestom na mape. |[[Peter Altmaier]], nemecký minister hospodárstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Crimea summit a reminder: The West hasn’t undone Russian annexation|url=https://www.politico.eu/article/summit-crimea-highlights-wests-failure-reverse-russian-annexation/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2021-08-23|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en-US}}</ref>}} '''Francúzsko'''{{Citát |Francúzsko neuznáva a neuzná nezákonnú anexiu Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ. Naša podpora územnej celistvosti Ukrajiny zostáva pevnou. Sme skutočne presvedčení, že súčasná situácia ohrozuje usporiadanie sveta. Sme znepokojení situáciou na Kryme a systematickým porušovaním ľudských práv... Rusku je potrebné pripomenúť jeho zodpovednosť, pretože to bolo ono, kto okupoval toto územie. |[[Franck Riester]], francúzsky minister obchodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU Leaders Reaffirm Support for Ukraine Over Russian Annexation of Crimea and Sevastopol|url=https://www.statecraft.co.in/article/eu-leaders-reaffirm-support-for-ukraine-over-russian-annexation-of-crimea-and-sevastopol|vydavateľ=Statecraft|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=577847985708945}}</ref>}} '''NATO'''{{Citát |NATO odsudzuje a nikdy neuzná nezákonnú a nelegitímnu anexiu Krymu Ruskou federáciou. Krym je územie Ukrajiny a vyzývame Rusko, aby Ukrajine vrátilo kontrolu nad polostrovom. Bezpečnostná situácia na Kryme, východnej Ukrajine av azovsko-čiernomorskej oblasti sa dotýka nás všetkých. Kroky Ruska spôsobili nevýslovné utrpenie ukrajinského ľudu a podrývajú stavbu medzinárodného práva. Sú hrozbou pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách a zásadách. A nie je to len otázka Ukrajiny – je to otázka nás všetkých. Znovu potvrdzujeme rozhodnutie summitu v Bukurešti, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO. Vítame pripravenosť a snahu Ukrajiny o mierové riešenie konfliktu s Ruskom. Je to v našom najvyššom záujme. |[[Mircea Geoană]], zástupca generálneho tajomníka NATO<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NATO Deputy Secretary General: Crimea is Ukraine|url=http://www.nato.int/cps/en/natohq/news_186177.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> }} == Spoločná deklarácia účastníkov medzinárodnej Krymskej platformy == Účastníci summitu prijali deklaráciu Krymskej platformy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministry of Foreign Affairs of Ukraine - JOINT DECLARATION OF THE INTERNATIONAL CRIMEA PLATFORM PARTICIPANTS|url=https://mfa.gov.ua/en/news/joint-declaration-international-crimea-platform-participants|vydavateľ=mfa.gov.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=Kitsoft}}</ref> ktorá potvrdzuje neuznanie pokusu Ruska o anexiu Krymu, potvrdzuje odhodlanie k posilneniu sankcií voči Ruskej federácii a vyjadruje zhodu na potrebe spoločne čeliť hrozbám ruskej okupácie Krymu a spolupracovať na návrate Krymu pod kontrolu Ukrajiny. Deklarácia summitu zostáva otvorená a je možné sa k nej stále pripojiť, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pripravuje rozšírenie zoznamu členov Krymskej platformy. == Expertná sieť Krymskej platformy == Dňa 6. augusta 2021 sa v Kyjeve uskutočnilo ustanovujúce fórum Expertnej siete Krymskej platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Expert network {{!}} Crimea Platform|url=https://crimea-platform.org/en/ekspertna-merezha|vydavateľ=crimea-platform.org|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=Kitsoft}}</ref> Zapojilo sa do nej viac ako 200 ukrajinských a zahraničných nezávislých odborníkov a vedcov z 33 krajín. Sieť bude zabezpečovať stály monitoring a podrobnú analýzu situácie na okupovanom Krymskom polostrove a v azovsko-čiernomorskej oblasti, rozvíjať nápady a návrhy podľa prioritných smerov činnosti Krymskej platformy a tiež bude poskytovať odborné odporúčania týkajúce sa národnej a medzinárodnej politiky zamerané na deokupáciu Krymu. == Reakcia Ruska na summit Krymskej platformy == Rusko proti summitu Krymskej platformy protestovalo. Moskva ho označila za „sabat“ a „nepriateľskú akciu“ voči Rusku, ktorej účastníci sa nevyhnú následkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы»|url=https://ru.krymr.com/a/krymskaya-platforma-reakciya-rossii-shabash-i-ulitsa-s-odnostoronnim-dvijeniem/31423743.html|vydavateľ=Крым.Реалии|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=ru}}</ref> Dňa 24. augusta 2021 Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie oznámilo, že účasť krajín a medzinárodných organizácií na zasadnutí Krymskej platformy je „zasahovaním do územnej celistvosti Ruska“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как и почему в России реагируют на саммит «Крымской платформы»|url=https://ru.krymr.com/a/krymskaya-platforma-reakciya-rossii-shabash-i-ulitsa-s-odnostoronnim-dvijeniem/31423743.html|vydavateľ=Крым.Реалии|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=ru}}</ref> Krátko pred začiatkom summitu uvalili ruské úrady sankcie na ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu a tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksija Danilova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Росія розширила санкції проти України: у список потрапили Кулеба, Данілов та Денісова {{!}} Громадське телебачення|url=https://hromadske.ua/posts/rosiya-rozshirila-sankciyi-proti-ukrayini-u-spisok-potrapili-kuleba-danilov-ta-denisova|vydavateľ=hromadske.ua|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> Nedlho po konaní summitu, 4. septembra 2021, ruské bezpečnostné sily zadržali na Kryme podpredsedu medžlisu, zvykového parlamentu krymských Tatárov, Narimana Dželjala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusové na Krymu zatkli aktivistu. Pusťte ho, vyzývají čeští zákonodárci|url=https://www.forum24.cz/rusove-na-krymu-zatkli-aktivistu-pustte-ho-hrimaji-cesti-zakonodarci/|vydavateľ=www.forum24.cz|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vůdce krymských Tatarů je ve vazbě. Ruský soud ho spolu s dalšími viní z poškození plynovodu|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/krymsti-tatari-zatykani-rusko-nariman-dzeljal-poskozeni-plynovodu_2109062150_zuj|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‚Lituji, že jsem rodiče neobejmul.‘ Vůdci krymských Tatarů hrozí 15 let vězení, svět volá po jeho propuštění|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nariman-dzeljal-krym-rusko-ukrajina-medzlis-zatceni-pronasledovani-krymsti_2109150711_eku|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=cs}}</ref> Obvinený bol zo zapojenia do sabotáže plynovodu. Predseda krymskotatarského medžlisu Refat Čubarov je presvedčený, že „Kremeľ týmto spôsobom testuje odhodlanie účastníkov Krymskej platformy“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Чубаров про нові затримання в Криму: «це помста за «Кримську платформу»|url=https://www.radiosvoboda.org/a/news-chubarov-pro-novi-zatrymannya-v-krymu/31443439.html|vydavateľ=Радіо Свобода|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Krym]] [[Kategória:Konferencie]] [[Kategória:2021 na Ukrajine]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] 85ag7tu1rmckdaw0s0ldw80qzxmu210 Diskusia:Filmové dielo 1 673329 7429076 7304890 2022-08-23T06:34:25Z Jetam2 30982 ešte prelinkovať wikitext text/x-wiki == [[Film]] vs. [[filmové dielo]] == Nemalo by sa spojiť s existujúcim článkom [[Film]]?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:40, 30. november 2021 (UTC) :{{Re|Pelex}} Podľa mňa by ideálne mala byť stránka [[film]] rozlišovačkou ([[film (rozlišovacia stránka)]]) alebo by mal obsahovať tento článok ([[filmové dielo]]), pričom terajší obsah článku [[film]] je taká „ľudová tvorba“, ktorá ani nie je podložená zdrojmi, miešajú sa tam texty, ktoré by po ozdrojovaní mohli patriť k [[Dejiny filmu|dejinám filmu]] (dejinám kinematografie), [[Produkcia filmu|produkcii filmu]], [[Americká kinematografia|americkej kinematografii]] (keďže Hollywood je metonymiou kinematografie Spojených štátov) a [[Televízny film|televíznemu filmu]]. Možno by bolo jednoduchšie terajší obsah [[film]] zmazať a presunúť tam toto alebo zmieňovanú rozlišovačku.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 11:18, 30. november 2021 (UTC) ::{{Re|Lišiak}} Súhlasím, že článok Film bol vo svojom vtedajšom stave nedobrý. No na druhej strane, názov „filmové dielo“ môže byť síce presný a odborný, ale neočakávaný a väčšina ľudí bude pravdepodobne články o filmových dielach linkovať ako [[film|filmy]] a bude vznikať množstvo zelených linkov. Napokon, už teraz máme približne 1500 linkov na „film“, ktoré teraz smerujú na rozlišovačku. (Väčšia časť z nich pravdepodobne zo šablón). Predpokladám, že sa im budeš venovať. ::Texty ohľadne dejín filmu by mali do článku o filme (v súčasnosti pod názvom „filmové dielo“) patriť. Ešte viac to platí o filmovej produkcii. Aj keď (alebo ak?) budeme mať samostatný článok na túto tému, mali by sme aspoň základ produkcie uviesť aj do všeobecnejšieho článku. ::Staršie články sa obyčajne nedávajú na rýchly výmaz, bez ohľadu na ich stav.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:48, 2. december 2021 (UTC) :::Ahoj, tie linky sú do veľkej miery spôsobené šablónou {{tl|Filmový výhonok}}, po úprave wl. v&nbsp;šablóne je ich menej. V&nbsp;zásade mi neprekáža, ak by na stránke [[film]] bol článok [[filmové dielo]], hoci rozlišovacia stránka mi tam prišla logickejšia (filmový pás a&nbsp;kinematografia sú v&nbsp;literatúre tiež pomerne silne zastúpené významy). :::Texty samozrejme môžu ísť ako podkapitoly aj do filmového diela (hoci logickejšie by bolo to odkázať priamo na hlavný článok, nech sa napr. dejiny filmu zbytočne nerozoberajú na dvoch stránkach), problém toho starého článku však spočíval v&nbsp;absencii zdrojov. Už na pohľad bol písaný slabo. Pre mňa (a&nbsp;iste aj pre iného redaktora) je jednoduchšie napísať od nuly nový text napr. k&nbsp;produkcii filmu (na základe ''Encyklopédie filmu'', ''[[Malá encyklopédia filmu|Malej encyklopédie filmu]]'', anglickej literatúry atď.) než sa snažiť zaplátať niečie staré diery. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 13:35, 2. december 2021 (UTC) ::::Núka sa, pravdaže, aj otázka či budeme takto postupovať aj u iných článkov a kategóriách: [[Filmový festival|Festival filmových diel]], [[:Kategória:Kreslené filmy|Kreslené filmové diela]], [[:Kategória:Kanadské hororové filmy|Kanadské hororové filmové diela]] atď., atď. Je to na tisíce úprav.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:44, 2. december 2021 (UTC) :::::Samozrejme to nie je nutné premenovávať na ten dlhší variant. Dá sa na to pozerať aj tak, že je lepšie, ak sa tento článok volá ''filmové dielo'' než keby mal kostrbatý názov ''film (filmové dielo)'' alebo niečo podobné. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 15:35, 2. december 2021 (UTC) :::::{{re|Jetam2|s=1}} Fabuluješ si virtuálny problém, len aby si mohol absurdne ilustrovať. Z použitého plurálu a prídavných mien v názvoch tých kat. je zrejmé, ktorého významu sa týkajú (asi nepôjde o kanadské/kreslené/... kinematografie, filmové pásy, výsledky premietania ani tenké povlaky). V singulári a bez ďalšieho kontextu to zrejmé nie je. Preto je tam rozlišovačka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:48, 2. december 2021 (UTC) ::::::{{re|Teslaton|s=1}} Nešlo by odpovedať normálnym tónom? O kinematografie by mohlo ísť a výsledky premietania, no postupnie aj tie budú vlastný článok...(?) Rozlišovačke sa nebráním. Výhrady som mal iné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:01, 2. december 2021 (UTC) :::::::JJ, jasné, ''Kanadské hororové kinematografie'', ''Kreslené výsledky premietania'', ''Festival tenkých povlakov'', atď. Všetko v tých kontextoch mimoriadne pravdepodobné a príčetné ďalšie významy, odlíšenie od ktorých bude vyžadovať ev. zmeny názvov tých kat. na tvar obsahujúci ''filmové diela''. Pričom samozrejme s plnou vážnosťou sa bavíme. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:18, 2. december 2021 (UTC) ::::::::Bežnou praxou je synchronizovať názov hlavného článku so súvisiacimi kategóriami. Keď sa už bavíme o pravdepodobnosti: „filmové dielo“ pravdepodobným názvom nebude. Okrem stoviek presmerovaní, čo treba vyriešiť ich budeme riešiť zas a znovu pri vznikoch nových článkov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:29, 2. december 2021 (UTC) :{{Ping|Lišiak}} Ahoj. Len pripomínam tie presmerovania ;) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 16. december 2021 (UTC) :::{{Ping|Lišiak}} na [[film]] ešte linkujú stovky článkov ;) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:22, 4. január 2022 (UTC) :{{Ping|Lišiak|Vasiľ}} Zdravím! Vďaka za prelinkovávanie, Vasiľ. Len či by sa v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jean-Claude_Brialy&curid=656011&diff=7304180&oldid=7293382 tomto prípade] nehodilo linkovať skôr [[Filmové umenie]] alebo [[Kinematografia]]? Je to podobné ako by sme pri divadelných hercoch linkli [[divadlo (umenie)]] miesto [[divadelná hra]], resp. [[divadelné predstavenie]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:49, 13. január 2022 (UTC) :Hej, tam sa asi filmové umenie hodí viac. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:17, 14. január 2022 (UTC) :{{Ping|Lišiak}} Ešte tu máme pár stoviek na prelinkovanie z filmu na filmové dielo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:34, 23. august 2022 (UTC) qm02tfz3a6fdyrcyqfotef23rsm14sw Landererova ulica 0 673632 7428851 7284773 2022-08-22T15:53:12Z Gateshebe 193515 /* Doprava */Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Landererova ulica | Kategória = | Obrázok = | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.142409 | Východná dĺžka = 17.126591 | Dĺžka = 600 | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 09 | Začína = [[Dostojevského rad]] | Končí = [[Košická ulica (Bratislava)|Košická ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Názov podľa = [[Ján Michal Landerer]] | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Landererova ulica''' je ulica v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. Je pomenovaná podľa [[Ján Michal Landerer|Jána Michala Landerera]], tlačiara a nakladateľa, ktorý pôsobil v [[18. storočie|18. storočí]] na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]], v Bratislave.{{chýba citácia}} Ulica je situovaná na mieste bývalej rafinérie [[Apollo (podnik)|Apollo]]. V súčasnosti je súčasťou tvoriacej sa novej modernej štvrte v Bratislave nachádzajúcej sa medzi [[Zóna Chalupkova|Zónou Chalupkova]] a [[Eurovea|Euroveou]] na nábreží [[Dunaj|Dunaja]]. Na ulici sa nachádza obytný komplex [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Towers (predtým Panorama City)]] a kancelársky komplex L12 (Landererova 12) na južnej strane. V tesnej blízkosti ulice sú významné stavby vznikajúcej štvrte - [[Jurkovičova Tepláreň|Jurkovičova tepláreň]], obytný komplex [[Sky Park|SkyPark]], budova bývalého Presscentra [[Tower 115]], [[Nová budova Slovenského národného divadla]] a [[Most Apollo]]. == Doprava == Landererova ulica je z hľadiska dopravy v súčasnosti rozdelená pre chodcov, individuálnu automobilovú a hromadnú dopravu. V budúcnosti sa uvažuje o obojsmernej cyklistickej trase na severnej strane ulice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/41761.pdf | vydavateľ = zastupitelstvo.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava bude mať viac pruhov pre autobusy a cyklistov | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/doprava/bratislava-bude-mat-viac-pruhov-pre-autobusy-a-cyklistov | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-19 | dátum prístupu = 2021-12-06 }}</ref> V minulosti existovali návrhy na výstavbu električkovej trate cez túto ulicu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Preskúmali sme trasu, ktorú navrhuje ministerka kultúry namiesto električky pred divadlom | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1957540/preskumali-sme-trasu-ktoru-navrhuje-ministerka-kultury-namiesto-elektricky-pred-divadlom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-07 | dátum prístupu = 2021-12-06 }}</ref> === Mestská hromadná doprava === {{Zastávka|ba|Landererova}} {{Zastávka|ba|Prístavná|datum}} == Blízke ulice == * [[Dostojevského rad|Dostojevského rad]] * [[Čulenova ulica (Bratislava)|Čulenova ulica]] * [[Bottova ulica (Bratislava)|Bottova ulica]] * [[Chalupkova ulica (Bratislava)|Chalupkova ulica]] * [[Olejkárska ulica (Bratislava)|Olejkárska ulica]] * [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova ulica]] == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy== * [https://mapa.zoznam.sk/?search=Landererova%2C%20Star%C3%A9%20Mesto&z=18&mc=b Landererova ulica na mape Bratislavy] [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] qautb2rjx4d2sy9c3k238sxn38tpkzy Diskusia s redaktorom:84.245.120.20 3 675935 7428938 7359533 2022-08-22T19:02:46Z Vasiľ 2806 experimenty wikitext text/x-wiki {{experimenty}} --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:46, 21. január 2022 (UTC) {{Experimenty|Dylan O’Brien}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:42, 25. apríl 2022 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:02, 22. august 2022 (UTC) r2ctenyw4mag5a1nrq7wjdya8bwy8do Fantomas 0 676009 7429124 7426987 2022-08-23T11:29:32Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Film|Názov=Fantomas|Poster=Fantomas - plakát Jan Sarkandr Tománek.jpg|Originál=Fantômas|Žáner=[[Komédia]]|Dĺžka=105|Krajina=[[Francúzsko]] {{FRA}},<br>[[Taliansko]] {{ITA}}|Rok=[[1964]]|Dátum uvedenia=4.11.1964|Spoločnosť=[[Gaumont]]|Nasledujúci=[[Fantomas sa hnevá]]|popis obrázku=Filmový plagát od českého grafika Jana Sarkandra Tománka.}} '''Fantomas''' ({{vjz|fra|Fantômas}}) je [[francúzsko]]-[[Taliansko|talianska]] dobrodružná komédia z roku [[1964]], režírovaná [[André Hunebelle|André Hunebellom]]. Je to prvý diel z [[Trilógia|trilógie]] o Fantomasovi, v ktorom v hlavných úlohách účinkovali [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]]. [[Súbor:Louis de Funès — L'Homme orchestre (1970) (recadré).jpg|náhľad|[[Louis de Funès]] ako komisár Paul Juve.]] [[Súbor:Jean Marais Césars.jpg|náhľad|[[Jean Marais]] ako novinár Jérôme Fandor.]] [[Súbor:Mylene Demongeot Césars.jpg|náhľad|[[Mylène Demongeot]] ako fotografka Hélène Gurn.]] [[Súbor:2013-04-07 15-54-15-carnaval-Belfort.JPG|náhľad|Model Fantomasovej masky na karnevale v meste [[Belfort (mesto)|Belfort]].]] == Dej == Záhadný a nepolapiteľný Fantomas sa stáva hlavným nepriateľom pre Francúzsko. Našťastie je tu geniálny komisár Juve, ktorý ubezpečuje všetkých občanov, že zločinca dostane. Novinár Fandor a jeho snúbenica Hélène neveria, že táto postava vôbec existuje. Ale čoskoro sa všetci presvedčia, že to s Fantomasom nebude také jednoduché. == Herecké obsadenie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas|url=https://www.imdb.com/title/tt0058089/?ref_=nm_flmg_act_26|dátum vydania=1964-11-04|dátum prístupu=2022-01-22|poznámka=Translated title: Fantomas IMDb ID: tt0058089 event-location: France, Italy}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=1745#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas 1964 - Casting du film réalisé par André Hunebelle|url=https://www.youtube.com/watch?v=PNzMq-x6QfU|dátum prístupu=2022-01-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фантомас (1964)|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/movie/euro/17989/annot/|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas - Louis de Funès Datenbank|url=https://louisdefunes.info/film.php?film=28|vydavateľ=louisdefunes.info|dátum prístupu=2022-02-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES: Cin�ma, DVD,|url=http://www.cinefiches.com/film.php?id_film=252&titre=FANTOMAS&titre2=Fant%25F4mas+sessanta+dieci|vydavateľ=www.cinefiches.com|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == * [[Jean Marais]] – novinár Jérôme Fandor / Fantomas / lord Geoffrey Shelton / starý dozorca * [[Louis de Funès]] – komisár Paul Juve * [[Mylène Demongeot]] – Hélène Gurn * [[Jacques Dynam]] – inšpektor Michel Bertrand * Robert Dalban – šéfredaktor Parížskeho kuriéra * Marie-Hélène Arnaud – lady Maud Beltham * Anne-Marie Peysson – TV moderátorka * Christian Toma – inšpektor Pierre * Michel Duplaix – inšpektor Léon * Andrée Tainsy – asistentka modeliek * Hugues Wanner – pán Royer (predajca šperkov) * Henri Attal – Fantomasova stráž * Jacques Berger – riaditeľ kasína * Pierre Collet – policajt ktorý zadržal komisára Juva * Henri Guégan – ? * Rudy Lenoir – plešatý divák na prehliadke šperkov / dozorca vo väzení * Jacques de Lanoye – generálny tajomník zväzu klenotníkov * Jean Minisini – Fantomasova stráž * Bernard Musson – policajt ktorý zadržal komisára Juva * Dominique Zardi – Fantomasova stráž * Georges Adet – identifikačný svedok * Jean-Louis Allibert – minister čítajúci noviny * Andrès – identifikačný svedok * Marc Arian – hráč v kasíne / divák na prehliadke šperkov * André Auguet – hráč v kasíne * André Badin – Julien (zamestnanec klenotníctva) * Charles Bayard – vyslúžilý vojak s monoklom * André Bézu – dozorca vo väzení * Jean Blancheur – identifikačný svedok * Jean-Paul Blonday – divák na prehliadke šperkov * Philippe Castelli – policajt * Michel Charrel – Fantomasova stráž * Yvan Chiffre – Fantomasova stráž * Henri Coutet – identifikačný svedok * Marcel Cuminatto – pokladník v kasíne * Albert Daumergue – divák na prehliadke šperkov * Gil Delamare – motorkár * Gabrielle Doulcet – identifikačná svedkyňa * Renée Duchateau – identifikačná svedkyňa * André Dumas – ? * Marius Gaidon – policajt na komisariáte * André Hunebelle – ? * Rémy Julienne – kaskadér [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] (scény na motorke) * Roger Lecuyer – divák na prehliadke šperkov * Jean Luisi – ? * Gaston Meunier – hráč v kasíne * Louisette Rousseau – čitateľka novín * Jean Sunny – kaskadér [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] (scény v aute) * Jacques Van Dooren – Fantomasova stráž == Filmový štáb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=49173|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == * Réžia – [[André Hunebelle]] * Pomocný režisér – [[Jacques Besnard]] * Asistenti réžie – Jean-Pierre Desagnat, Jean-Pierre Cazenave, Josée Dayan * Scenár – [[Jean Halain]], [[Pierre Foucaud]] * Dialógy – [[Jean Halain]] * Námet – [[Marcel Allain]] (kniha), [[Pierre Souvestre]] (kniha) * Kamera – [[Marcel Grignon]] * Hudba – [[Michel Magne]] * Producenti – [[Alain Poiré]], Paul Cadéac * Strih – Jean Feyte * Zvuk – René-Christian Forget * Scénograf – Paul-Louis Boutié * Vedúci výroby – Cyril Grize, Roger Boulais * Kameraman – André Domage * Kostýmy – Mireille Leydet * Make up – René Daudin, Blanche Picot * Masky – Gérard Cogan * Skript – Charlotte Lefèvre, Marie-Thérèse Cabon * Fotograf – Roger Corbeau * Kaskadéri – Gil Delamare, Rémy Julienne, Claude Carliez, Jean Sunny, Marcel Gallon == Zaujímavosti <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autour de Louis de Fun�s - www.autourdelouisdefunes.fr. Le site non officiel par Franck et J�r�me !|url=http://nimotozor99.free.fr/index.htm|vydavateľ=nimotozor99.free.fr|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas (1964)|url=https://www.csfd.cz/film/32099-fantomas/prehled/|dátum prístupu=2022-01-22|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Louis De FUNES - (page 10) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-louis-de-funes-c22691451/10|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas / Fantômas • Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=3222|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filming Locations of Fantomas {{!}} Fantômas {{!}} MovieLoci.com|url=https://www.movieloci.com/3600-Fantomas|vydavateľ=www.movieloci.com|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMCDb.org: "Fantômas, 1964": cars, bikes, trucks and other vehicles|url=https://www.imcdb.org/m58089.html|vydavateľ=www.imcdb.org|dátum prístupu=2022-02-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1964, sur le tournage de "Fantômas" {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/1964-sur-le-tournage-de-fantomas|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=fr}}</ref> == * Vo Francúzsku prišlo na film 4 492 419 divákov, čím sa stal za rok 1964 piatym najnavštevovanejším filmom vo Francúzsku. * Pôvodne mal úlohu komisára Juva hrať [[Bourvil]], ale kvôli zdravotným dôvodom úlohu odmietol. * Keď sa v zábere objavia spolu novinár Fandor aj Fantomas, ten zozadu je vždy Christian Toma, ktorý hrá vo filme aj jedného z inšpektorov. * Natáčanie sa začalo 15. júla 1964 a skončilo 7. septembra 1964. * Zábery klenotníctva „Van Cleef & Arpels“ sa natáčali na adrese Place Vendôme 24 v [[Paríž|Paríži]], scény s výstavou šperkov sa konali na [[Avenue des Champs-Élysées]] 50 a nebezpečná cesta po ktorej novinár Fandor šoféruje auto bez bŕzd je D2, [[Gémenos]]. * V románe Fantomas používal iba škrabošku. S nápadom zelenomodrej masky prišiel samotný [[Jean Marais]] a režisérovi sa to zapáčilo. * Maskovanie [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] bolo veľmi zložité, niekedy trvalo až dve hodiny, kým sa podarilo dokončiť masku Fantomasa. * [[Marcel Allain]], spoluautor hororového románu o Fantomasovi, žaloval tvorcov, že mu znehodnotili knihu a z hororu urobili parodickú komédiu. Nakoniec žalobu vyhral a bola mu vyplatená kompenzácia. * Vo filme si Fantomas menil masky, aby oklamal políciu. Podobne si menil masky aj Dr. Kananga o 9 rokov neskôr v bondovke [[Žiť a nechať zomrieť|Žiť a nechaj zomrieť]] z roku [[1973]]. * V českom znení účinkovali: ** František Filipovský – [[Louis de Funès]] ** Vladimír Ráž – [[Jean Marais]] ** Miroslav Moravec – [[Jean Marais]] (Fantomas) ** Jorga Kotrbová – [[Mylène Demongeot]] ** Jaroslav Moučka – [[Jacques Dynam]] * V českom znení neboli filmy nadabované chronologicky, takže prvý diel trilógie sa daboval ako posledný. * Samotný [[Louis de Funès]] povedal, že by chcel mať taký dobrý hlas ako mal [[František Filipovský|Filipovský]]. * Vo francúzštine daboval Fantomasa francúzsky herec Raymond Pellegrin. * Povedali by ste, že [[Jean Marais]] je o jeden rok starší ako [[Louis de Funès]]? * V scéne keď Fantomas kradne šperky z výstavy, na pozadí zaznie hudba z filmu [[Poklad na Striebornom jazere]] z roku [[1962]]. * [[Louis de Funès]] pri natáčaní scény, keď sa držal žeriavu si bolestivo natiahol rameno. V skutočnosti visel iba jeden meter nad zemou. * [[Jean Marais]] robil väčšinu kaskadérskych kúskov vo filme sám, okrem jazdy na motorke a v aute, kde ho zastupoval kaskadér Rémy Julienne, alebo Jean Sunny. Na rozdiel od neho, [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] museli kaskadéri zastupovať často. * Na filme spolupracovali Rémy Julienne a Claude Carliez, ktorí robili kaskadérov aj k pár bondovkám. * Auto, ktoré novinár Fandor ukradol na čerpacej stanici pri prenasledovaní Fantomasa je [[BMW]] 507, dodávka v ktorej sú Juve a Fandor ako rukojemníci je [[Citroën]] Type HY Currus. Auto ktoré dovezie lorda Sheltona a lady Belthamovú do klenotníctva je [[Rolls-Royce]] Silver Cloud III. * V prvom filme vôbec nebolo spomenuté meno novinára Fandora, to sa dozvedáme až v druhom pokračovaní. * Scenárista [[Jean Halain]] je synom režiséra [[André Hunebelle|André Hunebella]]. * [[Louis de Funès]] dostal za film honorár 200 000 frankov, [[Jean Marais]] dostal 300 000 frankov, [[Mylène Demongeot]] len 33 000 frankov a [[Jacques Dynam]] 12 000 frankov. == Chyby vo filme <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas - Toutes les erreurs - Erreurs de Films|url=https://www.erreursdefilms.com/comp/voir-toutes-les-erreurs-Fant%C3%B4mas-FAN1.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref> == * Keď sa novinár Fandor a Hélène ocitnú na vrchole kopca s autom od lady Belthamovej, môžeme vidieť lístok za stieračom, ale v ďalšom zábere tam už nie je. * V scéne keď novinár Fandor a snúbenica Hélène idú v aute, ktoré nemá brzdy je zreteľne vidieť že auto v istých chvíľach brzdí. * Keď Fantomas prevrtával podlahu aby dal uspávací plyn do miestnosti zo šperkami ako to, že ho nikto nepočul? == Referencie == <references responsive="" /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fantômas trilogy (1964-1967)|štítok=Fantômas trilogy (1964-1967)}} [[Kategória:Filmy z 1964]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] [[Kategória:Talianske filmové komédie]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] == Externé odkazy == * {{csfd film|názov=Fantomas|id=32099}} * {{imdb film|názov=Fantomas|id=0058089}} d4v1oq1p8wgob1hi2p1jsa24nlw2gw6 Fantomas sa hnevá 0 676351 7429125 7426992 2022-08-23T11:33:25Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Film|Názov=Fantomas sa hnevá|Originál=Fantômas se déchaîne|Žáner=[[Komédia]]|Dĺžka=95|Krajina=[[Francúzsko]] {{FRA}},<br>[[Taliansko]] {{ITA}}|Rok=[[1965]]|Dátum uvedenia=8.12.1965|Spoločnosť=[[Gaumont]]|Predchádzajúci=[[Fantomas]]|Nasledujúci=[[Fantomas kontra Scotland Yard]]}} '''Fantomas sa hnevá''' ({{vjz|fra|Fantômas se déchaîne}}) je [[francúzsko]]-[[Taliansko|talianska]] dobrodružná komédia z roku [[1965]], režírovaná [[André Hunebelle|André Hunebellom]]. Je to druhý diel z [[Trilógia|trilógie]] o Fantomasovi, v ktorom v hlavných úlohách účinkovali [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]]. [[Súbor:Citroën DS 19 1964 - Mondial de l'Automobile de Paris 2016 - 002.jpg|náhľad|Fantomasovo legendárne lietajúce auto.]] [[Súbor:Vesuv-104-Kraterrand-1986-gje.jpg|náhľad|Sopka [[Vezuv|Vesuv]], v ktorej mal Fantomas svoje sídlo.]] [[Súbor:Hilton cavalieri roma, piscina.JPG|náhľad|Hotel kde sa ubytovali je [[Cavalieri Hilton]] v [[Rím|Ríme]].]] == Dej == V tejto časti sa Fantomas rozhodne uniesť najvýznamnejších vedcov sveta. Po sérií únosov sa zdá veľmi pravdepodobné, že sa zameria aj na profesora Lefèvra. Všetko sa môže rozhodnúť na vedeckom kongrese v Ríme, kde sa stretávajú najvýznamnejší vedci sveta. Niet divu, že do Ríma sa vyberú komisár Juve, inšpektor Bertrand, novinár Fandor so svojou pôvabnou snúbenicou fotografkou Hélènou, ale aj rafinovaný Fantomas a samozrejme i profesor Lefèvre. Všetci chcú dostať Fantomasa, ten chce dostať profesora Lefèvra, ale ktorý je ten pravý profesor? == Herecké obsadenie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas se déchaîne|url=https://www.imdb.com/title/tt0059168/|dátum vydania=1965-12-08|dátum prístupu=2022-01-30|poznámka=Translated title: Fantomas Unleashed IMDb ID: tt0059168 event-location: France, Italy}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fant�mas se d�cha�ne|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=5757#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thrilling forum|url=https://www.thrillingforum.com/|vydavateľ=www.thrillingforum.com|dátum prístupu=2022-02-25|jazyk=en-gb}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas se déchaîne 1965 - Casting du film réalisé par André Hunebelle|url=https://www.youtube.com/watch?v=L0pAeT-MA2M|dátum prístupu=2022-01-30|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фантомас разбушевался (1965)|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/movie/euro/17833/annot/|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas se déchaîne - André Hunebelle, Haroun Tazieff (1965)|url=http://www.thelin.net/laurent/cinema/films/tt0059168.html|vydavateľ=www.thelin.net|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref> == * [[Jean Marais]] – novinár Jérôme Fandor / Fantomas / profesor Lefèvre / markíz de Rostelli * [[Louis de Funès]] – komisár Paul Juve * [[Mylène Demongeot]] – Hélène Gurn * [[Jacques Dynam]] – inšpektor Michel Bertrand * Christian Toma – inšpektor Pierre * Michel Duplaix – inšpektor Léon * Pietro Tordi – predseda vedeckého kongresu v [[Rím|Ríme]] * Robert Dalban – šéfredaktor Parížskeho kuriéra * Henri Attal – Fantomasova stráž * Antoine Baud – Fantomasova stráž * Florence Blot – paní čakajúca na kabínku vo vlaku * André Cagnard – Fantomasova stráž * Yvan Chiffre – Fantomasova stráž * Albert Dagnant – profesor Marchand * Arturo Dominici – Anderson (kanadský profesor) * Mino Doro – švajčiarsky profesor * [[Olivier de Funès]] – Michel „Michou“ Gurn (Hélènin mladší brat) * Robert Le Béal – minister * Jacques Marin – policajt na vlakovej stanici * Jean Michaud – riaditeľ psychiatrickej kliniky * Gérard Moisan – Fantomasova stráž * Max Montavon – riaditeľ internátu * Eric Vasberg – Fantomasova stráž * Dominique Zardi – Fantomasova stráž * Bruno Alias – návštevník hotela Cavalieri Hilton * Nello Appodia – tanečník na maškarnom plese * Philippe Castelli – inšpektor * Lella Cattaneo – tanečníčka na maškarnom plese * Adrien Cayla-Legrand – inšpektor * Antonio Corevi – nórsky profesor * Albert Daumergue – čašník v jedálenskom vozni * Gil Delamare – kaskadér [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] (zábery vo voľnom páde) * Aldo Formisano – tanečník na maškarnom plese * Ferruccio Fregonese – návštevník hotela Cavalieri Hilton * Edith Ker – žena v jedálenskom vozni * Silvio Laurenzi – tanečník na maškarnom plese * Roger Lecuyer – divák na slávnostnom ceremoniáli * Bob Lerick – inšpektor * Roger Lumont – inšpektor * Antonio Marcolini – návštevník hotela Cavalieri Hilton * Ugo Mari – hosť na medzinárodnom vedeckom kongrese * Antoine Marin – inšpektor * Mario Meniconi – muž, ktorý chcel dať pokrstiť svojho syna * Romano Milani – luxemburský profesor * Renato Montalbano – novinár v hoteli Cavalieri Hilton * Bob Morel – Fantomasova stráž * Pierre Palfray – Fantomasova stráž * Raymond Pierson – muž v jedálenskom vozni * Mario Pisu – tanečník na maškarnom plese * Émile Riandreys – muž v jedálenskom vozni * Amerigo Santarelli – Fantomasova stráž * Jacques Santi – TV moderátor * Romano Targa – tanečník na maškarnom plese * Bruno Ukmar – policajt na medzinárodnom vedeckom kongrese * Clemente Ukmar – Fantomasova stráž na maškarnom plese * Franco Ukmar – Fantomasova stráž na maškarnom plese * Giovanni Ukmar – Fantomasova stráž na maškarnom plese * Jacques Van Dooren – Fantomasova stráž * Henri Violin – kaskadér [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] (zábery vo voľnom páde) * Gregorio Wu Pak Chiu – policajt na medzinárodnom vedeckom kongrese * Lydia Zanussi – návštevníčka hotela Cavalieri Hilton == Filmový štáb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas se déchaîne - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=53849|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref> == * Réžia – [[André Hunebelle]] * Pomocný režisér – [[Jacques Besnard]] * Asistenti réžie – Jean-Pierre Desagnat, Renzo Cerrato, Michel Lang, Patrick Saglio * Scenár – [[Jean Halain]], [[Pierre Foucaud]] * Dialógy – [[Jean Halain]] * Námet – [[Marcel Allain]] (kniha), [[Pierre Souvestre]] (kniha) * Kamera – [[Raymond Lemoigne]] * Hudba – [[Michel Magne]] * Producenti – [[Alain Poiré]], Paul Cadéac * Strih – Jean Feyte * Zvuk – René-Christian Forget * Scénograf – Max Douy * Vedúci výroby – Cyril Grize, Paule Pastier * Kameramani – Jean Benezech, Roger Delpuech * Kostýmy – Mireille Leydet * Make up – René Daudin, Anatole Paris * Masky – Gérard Cogan * Skript – Charlotte Lefèvre, Marie-Thérèse Cabon * Fotograf – Roger Corbeau * Kaskadéri – Gil Delamare, Claude Carliez, Henri Violin == Zaujímavosti <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autour de Louis de Fun�s - www.autourdelouisdefunes.fr. Le site non officiel par Franck et J�r�me !|url=http://nimotozor99.free.fr/index.htm|vydavateľ=nimotozor99.free.fr|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas se zlobí (1965)|url=https://www.csfd.cz/film/32101-fantomas-se-zlobi/prehled/|dátum prístupu=2022-01-30|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Louis De FUNES - (page 11) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-louis-de-funes-c22691451/11|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas se zlobí / Fantômas se déchaîne • Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=1072|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filming Locations of Fantomas Strikes Back {{!}} Fantômas se déchaîne {{!}} MovieLoci.com|url=https://www.movieloci.com/4172-Fantomas-Strikes-Back?from=8&count=8&sortby=9&sortdirection=0|vydavateľ=www.movieloci.com|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMCDb.org: "Fantômas se déchaîne, 1965": cars, bikes, trucks and other vehicles|url=https://www.imcdb.org/movie.php?id=59168|vydavateľ=www.imcdb.org|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas Unleashed (Fantômas se déchaîne) - Internet Movie Firearms Database - Guns in Movies, TV and Video Games|url=http://www.imfdb.org/wiki/Fant%C3%B4mas_se_d%C3%A9cha%C3%AEne|vydavateľ=www.imfdb.org|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GP archives|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https://gparchives.com/index.php?urlaction=doc&id_doc=73471|vydavateľ=archive.wikiwix.com|dátum prístupu=2022-02-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Film Fantômas {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/caf97063227/film-fantomas|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patrimoine insolite : la Boule de Chinon|url=https://www.jaimemonpatrimoine.fr/fr/module/81/1568/patrimoine-insolite-la-boule-de-chinon|vydavateľ=J'aime mon patrimoine|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=fr}}</ref> == * Vo Francúzsku prišlo na film 4 212 446 divákov, čím sa stal za rok 1965 šiestym najnavštevovanejším filmom vo Francúzsku. * V druhom filme nemala vystupovať postava komisára Juva, ale pre popularitu [[Louis de Funès|Louis de Funèsa]] sa ho rozhodli obsadiť. * Fantomas sa hnevá je prvý film, v ktorom účinkoval [[Olivier de Funès]], neskôr si zahral ešte päťkrát po boku svojho otca. * Veľa vynálezov z filmu sa odkopírovalo a použilo v iných neskorších filmoch. * Pôvodne sa mal film volať Fantomas sa vracia, alebo Fantomasova pomsta. * Zábery na sopke [[Vezuv|Vesuv]] v [[Taliansko|Taliansku]] sa natáčali päť dní. * Aby boli scény čo najreálnejšie rozhodol sa režisér natáčať niektoré zábery v atómovej elektrárni Chinon A1, prvej vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. * Fantomasov maškarný ples sa natáčal v reprezentatívnom sídle na ulici Via Trionfale 151 v [[Rím|Ríme]], ďalej sa natáčalo v hoteli Cavalieri Hilton, vo francúzskych štúdiách Boulogne-Billancourt, na vlakovej stanici Roma Termini v centre [[Rím|Ríma]], vedecký kongres sa konal na adrese Via Antonio Gramsci 61 v [[Rím|Ríme]] a natáčalo sa aj vo [[Vatikán|Vatikáne]]. * Natáčanie sa začalo 2. augusta 1965 a skončilo 20. septembra 1965. * Zábery vo voľnom páde natočil pomocný kameraman Jean-Jacques Dubourg. * Natočenie parašutistickej scény trvalo necelý mesiac a bolo treba okolo päťdesiat zoskokov. * Legendárna scéna s Fantomasovým autom sa natáčala na letisku Fayence-Tourrettes Airfield, neďaleko dedinky [[Fayence (obec)|Fayence]]. * Je to jeden z mála filmov, kde postava, ktorú stvárnil [[Louis de Funès]] zabíjala ľudí. * Vo filme zomrelo celkom 21 filmových postáv. * Zábery z vybuchujúcej sopky nenatočil filmový štáb [[André Hunebelle|André Hunebella]], ale boli zostrihané z dokumentu od francúzskeho vulkanológa [[Haroun Tazieff|Harouna Tazieffa]]. * O perfektné interiéry sa postaral scénograf Max Douy, ktorý robil scénografa aj v bondovke [[Moonraker]] z roku [[1979]]. * Vo filme mal Fantomas sídlo v sopke pod morom. Podobné sídlo mal o 2 roky neskôr Blofeld v bondovke [[Žiješ len dvakrát]] z roku [[1967]]. * Komisár Juve použil vo filme legendárnu zbraň v cigarete. Podobnú cigaretu používal [[James Bond]] v spomínanej bondovke z roku [[1967]]. * Na konci filmu sa objavilo Fantomasovo legendárne lietajúce auto. Podobné lietajúce auto mal Scaramanga o 9 rokov neskôr v bondovke [[Muž so zlatou zbraňou]] z roku [[1974]]. * Na konci filmu sme mohli vidieť scénu keď novinár Fandor vyskočil z lietadla, aby chytil padajúceho komisára Juva, ktorý nemal padák. Podobnú scénu môžeme vidieť o 14 rokov neskôr v bondovke [[Moonraker]] z roku [[1979]]. * Fantomasove legendárne lietajúce auto je [[Citroën]] DS 21. * Jedná sa o časovo najkratší diel z trilógie o Fantomasovi iniciovanou André Hunebellom. * Vo Fantomasovom sídle sa vo vnútri točitej plošiny nachádzal výťah. * Vo filme [[Piti piti pá]] z roku [[1970]] sa objavila tiež postava istého markíza de Rostelliho. * Za druhé pokračovanie Fantomasa dostal [[Louis de Funès]] honorár vo výške 250 000 frankov a [[Jean Marais]] za svoju úlohu dostal až 400 000 frankov. == Chyby vo filme <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas se déchaine - Toutes les erreurs - Erreurs de Films|url=https://www.erreursdefilms.com/comp/voir-toutes-les-erreurs-Fant%C3%B4mas-se-d%C3%A9chaine-FAN2.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2022-01-30}}</ref> == * Na vedeckom kongrese v [[Rím|Ríme]] bol veľký transparent s nápisom, na ktorom bola gramatická chyba. * Keď všetci utekajú po točitej plošine aby chytili Fantomasa, môžeme vidieť že sa zmení poradie prenasledovateľov, aj keď na plošine by sa určite predbiehať nedalo. * Keď vo filme komisár Juve vyskakuje z lietadla, tak v jednom zábere vidíme, ako mu vypadla hypnotizačná zbraň z ruky, ale na druhom zábere ju už opäť drží. == Referencie == <references responsive="" /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fantômas trilogy (1964-1967)|štítok=Fantômas trilogy (1964-1967)}} [[Kategória:Filmy z 1965]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] [[Kategória:Talianske filmové komédie]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] == Externé odkazy == * {{csfd film|názov=Fantomas sa hnevá|id=32101}} * {{imdb film|názov=Fantomas sa hnevá|id=0059168}} e9klkk2ksivcqa0pv9qhpv21rv5z9px Fantomas kontra Scotland Yard 0 676549 7429126 7426994 2022-08-23T11:35:03Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Film|Názov=Fantomas kontra Scotland Yard|Originál=Fantômas contre Scotland Yard|Žáner=[[Komédia]]|Dĺžka=105|Krajina=[[Francúzsko]] {{FRA}},<br>[[Taliansko]] {{ITA}}|Rok=[[1967]]|Dátum uvedenia=16.3.1967|Spoločnosť=[[Gaumont]]|Predchádzajúci=[[Fantomas sa hnevá]]}} '''Fantomas kontra Scotland Yard''' ({{vjz|fra|Fantômas contre Scotland Yard}}) je [[francúzsko]]-[[Taliansko|talianska]] dobrodružná komédia z roku [[1967]], režírovaná [[André Hunebelle|André Hunebellom]]. Je to tretí diel z [[Trilógia|trilógie]] o Fantomasovi, v ktorom v hlavných úlohách účinkovali [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]]. [[Súbor:Chateau-de-Roquetaillade Gironde 2099.jpg|náhľad|[[Château de Roquetaillade]] v ktorom mal sídlo lord Edward Mac Rashley.]] [[Súbor:Inveraray from the Tower.jpg|náhľad|Dedinka [[Inveraray]] kde sa natáčali úvodné titulky filmu.]] [[Súbor:Loch Laich.jpg|náhľad|Pár záberov z filmu sa išlo natočiť aj na jazero [[Loch Ness]].]] == Dej == Tentoraz sa Fantomas rozhodne uvaliť na najväčších boháčov sveta takzvanú daň s práva na život. A tak sa komisár Juve, inšpektor Bertrand, novinár Fandor a jeho snúbenica Hélène dostavia do Škótska, na hrad lorda Mac Rashleya, jedného z najmajetnejších ľudí. Ten sa spolu s ďalšími boháčmi sveta stáva obeťou vydierania Fantomasa. Na hrade sa ale začnú diať ozaj záhadné veci. == Herecké obsadenie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard|url=https://www.imdb.com/title/tt0060400/|dátum vydania=1967-03-16|dátum prístupu=2022-02-04|poznámka=Translated title: Fantomas vs. Scotland Yard IMDb ID: tt0060400 event-location: France, Italy}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fant�mas contre Scotland Yard|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=4093#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard 1967 - Casting du film réalisé par André Hunebelle|url=https://www.youtube.com/watch?v=YkoHGeEGgG4|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фантомас против Скотланд-Ярда (1967)|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/movie/euro/29182/annot/|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=hunebelle - Fantomas (Serial 1964, 1965, 1967) de André Hunebelle|url=https://doublagefrancophone.lebonforum.com/t1730-fantomas-serial-1964-1965-1967-de-andre-hunebelle?highlight=hunebelle|vydavateľ=doublagefrancophone.lebonforum.com|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}</ref> == * [[Jean Marais]] – novinár Jérôme Fandor / Fantomas / Sir Walter Brown / Giuseppe Luigi * [[Louis de Funès]] – komisár Paul Juve * [[Mylène Demongeot]] – Hélène Gurn * Françoise Christophe – lady Dorothée Mac Rashley * Jean-Roger Caussimon – lord Edward Mac Rashley / Fantomas * Robert Dalban – šéfredaktor Parížskeho kuriéra * André Dumas – vrchný inšpektor Tom Smith * Max Montavon – sluha Alexander * Rita Renoir – hviezda ktorá vystúpila z lietadla * Jean Ozenne – komorník Albert * Henri Serre – André Berthier (sekretár lorda Mac Rashleyho) * [[Jacques Dynam]] – inšpektor Michel Bertrand * Henri Attal – Godfrey (muž so starým vozidlom) * Antoine Baud – boháč William * Guy Delorme – šéf mafie * Hubert De Lapparent – boháč Richard * Bob Lerick – člen mafie * Rico Lopez – člen mafie * Paul Pavel – člen mafie * Michel Thomass – maharadža z Kimpury * Roger Trapp – maharadžov tlmočník * Dominique Zardi – Fantomasova stráž * Roland Giraud – hosť na hrade * Alain Grellier – kaskadér [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] (zábery na koni) * Pierre Palfray – Fantomasova stráž * Gilbert Servien – člen mafie == Filmový štáb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=53934|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref> == * Réžia – [[André Hunebelle]] * Pomocný režisér – Michel Wyn * Asistenti réžie – Jean-Pierre Desagnat, Patrick Bureau, Michel Sales, Nicolas Kohalmi * Scenár – [[Jean Halain]], [[Pierre Foucaud]] * Dialógy – [[Jean Halain]] * Námet – [[Marcel Allain]] (kniha), [[Pierre Souvestre]] (kniha) * Kamera – [[Marcel Grignon]], Wladimir Ivanov * Hudba – [[Michel Magne]] * Producenti – [[Alain Poiré]], Paul Cadéac * Strih – Pierre Gillette * Zvuk – René-Christian Forget * Scénograf – Max Douy * Vedúci výroby – Cyril Grize, René Fargeas * Kameramani – Georges Pastier, Roger Delpuech * Kostýmy – Mireille Leydet * Make up – René Daudin, Anatole Paris * Masky – Gérard Cogan * Skript – Charlotte Lefèvre, Marie-Thérèse Cabon * Fotograf – Roger Corbeau * Kaskadéri – François Nadal, Claude Carliez, Gérard Streiff, Alain Grellier, Daniel Breton, ?Eric Vasberg? == Zaujímavosti <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autour de Louis de Fun�s - www.autourdelouisdefunes.fr. Le site non officiel par Franck et J�r�me !|url=http://nimotozor99.free.fr/index.htm|vydavateľ=nimotozor99.free.fr|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas kontra Scotland Yard (1967)|url=https://www.csfd.sk/film/32100-fantomas-kontra-scotland-yard/prehlad/|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Louis De FUNES - (page 16) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-louis-de-funes-c22691451/16|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filming Locations of Fantomas vs. Scotland Yard {{!}} Fantômas contre Scotland Yard {{!}} MovieLoci.com|url=https://www.movieloci.com/4177-Fantomas-vs--Scotland-Yard|vydavateľ=www.movieloci.com|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMCDb.org: "Fantômas contre Scotland Yard, 1967": cars, bikes, trucks and other vehicles|url=https://www.imcdb.org/m60400.html|vydavateľ=www.imcdb.org|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1967, sur le tournage de "Fantômas contre Scotland Yard " {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/1967-sur-le-tournage-de-fantomas-contre-scotland-yard|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=fr}}</ref> == * Vo Francúzsku prišlo na film 3 557 971 divákov, čím sa stal za rok 1967 piatym najnavštevovanejším filmom vo Francúzsku. * Natáčalo sa na francúzskom hrade [[Château de Roquetaillade]] pri [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] a v lesoch pri meste [[Fontainebleau]]. * Celé natáčanie sa odohrávalo vo Francúzsku, iba pár záberov sa išlo natáčať do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], kde išiel iba filmový štáb bez hercov. Točili sa tu zábery ktoré sa odohrávali v [[Londýn|Londýne]] a [[Škótsko|Škótsku]]. V [[Londýn|Londýne]] sa natáčalo na križovatke [[Piccadilly Circus]] a na rieke [[Temža]]. V [[Škótsko|Škótsku]] sa natáčalo v dedinke [[Inveraray]] a tiež pri jazere [[Loch Ness|Lochness]]. * Natáčanie sa začalo 20. októbra 1966 a skončilo 28. decembra 1966. * V jednej scéne musel [[Jean Marais]] vyliezť 15 metrov po lane, do spálne lady Dorothée a vyniesť ju von. Tvorcom filmu sa zdalo, že by táto scéna vyžadovala kaskadéra. [[Jean Marais]] to ale odmietol, lebo chcel v takýchto scénach vystupovať sám. Tento záber sa nakoniec vo filme nikdy neobjavil. * Vo filme sme mohli vidieť scénu, keď novinár Fandor z cválajúceho koňa vyliezal na lietadlo, v ktorom bola Hélène. Podobnú scénu môžeme vidieť o 16 rokov neskôr v bondovke [[Chobotnička (film)|Chobotnička]] z roku [[1983]]. * Pôvodne sa malo natáčať aj štvrté pokračovanie, s názvom ''Fantomas v Moskve'', kde by sa ukázalo, že Fandor je Fantomasovým synom, ale pre príliš vysoké požiadavky na honoráre a tiež pre zlé vzťahy medzi [[Louis de Funès|Funesom]] a [[Jean Marais|Maraisom]] sa film nerealizoval. * Pre rok [[2002]] bolo naplánované natočenie nového dielu Fantomasa s [[Jean Reno|Jeanom Renom]] a [[José García|José Garcíanom]], ale nakoniec sa projekt neuskutočnil. * Vo filme zomrelo celkom 6 filmových postáv. * Fantomas prichádza na zámok vo vozidle [[Rolls-Royce]] Silver Cloud III. Vozidlo, ktoré odváža hostí z letiska je Princess Limousine (Austin) z roku [[1959]]. Godfreyovo staré auto je [[Ford Motor Company|Ford]] Model T. * Iba sedem tých istých hercov hralo vo všetkých troch pokračovaniach o Fantomasovi ([[Jean Marais]], [[Louis de Funès]], [[Mylène Demongeot]], [[Jacques Dynam]], Robert Dalban, Dominique Zardi a Henri Attal). * Vo filme sme mohli vidieť aj francúzskeho herca Huberta de Lapparenta, ktorý sa dožil 102 rokov. Hral úlohu boháča Richarda. * S nápadom psa Artabana prišiel pomocný režisér Michel Wyn. * Funkcie pomocného režiséra sa mal pôvodne zhostiť [[Jacques Besnard]], bol však zaneprázdnený natáčaním filmu [[Grand restaurant pána Septima]], v hlavnej úlohe s [[Louis de Funès|Louisom de Funèsom]]. * Záber výbuchu Fantomasovej rakety nenatočil filmový štáb [[André Hunebelle|André Hunebella]], ale bol zostrihaný z dokumentu o raketách. * Za posledný film o Fantomasovi dostal [[Louis de Funès]] 500 000 frankov, čím prekonal [[Jean Marais|Jeana Maraisa]], ktorý dostal za svoju úlohu 400 000 frankov. == Chyby vo filme <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard - Toutes les erreurs - Erreurs de Films|url=https://www.erreursdefilms.com/comp/voir-toutes-les-erreurs-Fant%C3%B4mas-contre-Scotland-Yard-FAN3.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2022-02-04}}</ref> == * Na konci filmu môžeme vidieť, ako Fantomas odhodil bicykel na cestu, ale v ďalšom zábere už bicykel záhadne zmizol. * O polnoci keď sa vyberali šperky v Mac Rashleyovej pracovni, bola vonku úplná tma. Ako to že o pár minút neskôr, keď tam prišli policajti, bolo vonku už úplné svetlo? * V scéne, v ktorej pasažieri tlačia Godfreyovo auto na lesnej ceste, pomáha cudzí človek, ktorý v aute nesedel. Na krátko totiž vidieť jedny nohy navyše. * V niektorých záberoch je až príliš jasne vidieť, že na koni nesedí [[Louis de Funès]], ale kaskadér. * Ako to, že keď sa dej odohráva v [[Škótsko|Škótsku]], môžeme v niektorých záberoch vidieť jazdiť autá po pravej strane? * V predchádzajúcej časti hrali herci Henri Attal, Dominique Zardi a Antoine Baud úlohu Fantomasovej stráže, ktorú vo filme zabili. Ako to, že sa opäť objavili v treťom pokračovaní Fantomasa? * V niektorých scénach je vidieť, ako zadná projekcia nezodpovedá danému prostrediu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fantômas trilogy (1964-1967)|štítok=Fantômas trilogy (1964-1967)}} [[Kategória:Filmy z 1966]] [[Kategória:Filmy z 1967]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] [[Kategória:Talianske filmové komédie]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] == Externé odkazy == * {{csfd film|názov=Fantomas kontra Scotland Yard|id=32100}} * {{imdb film|názov=Fantomas kontra Scotland Yard|id=0060400}} swdmdubsabpukof19mis79ixobwhfhb Leo albus 0 679005 7428972 7399369 2022-08-22T19:38:00Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Žiadosť o obrázok}} {{Infobox Sochárske dielo | názov = Leo albus | pôvodný názov = <!-- národný alebo prvotný názov --> | iný názov =Biely lev | typ =kamenná skulptúra | obrázok = <!-- meno obrázku na commons --> | popis obrázku = <!-- *** POLOHA *** --> | štát =Slovensko | federálny štát = <!-- pri Slovensku nepoužívať, napr. štáty USA --> | typ fed. štátu = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | kraj =Prešovský | typ kraja = | okres =Levoča | typ okresu = | obec =Spišské Podhradie | typ obce = mesto | časť obce =Spišská Kapitula | typ časti obce =miestna časť | zemepisná šírka =49.000913 | zemepisná dĺžka =20.740767 <!-- *** POLOHA (PRE FRANCÚZSKO) *** --> | región = | department = | obvod = <!-- *** ROZMERY *** --> | výška = <!-- celková výška --> | výška sochy = | výška podstavca = | priemer = <!-- *** VZNIK A HISTÓRIA *** --> | autor =neznámy | autor1 = | sloh =románske umenie | sloh1 = | materiál =travertín | materiál1 = | materiál2 = | materiál3 = | materiál4 = | materiál5 = | vznik =1220{{--}}1240 | rekonštrukcie = <!-- oddeľovať lomením riadkov (<br />) --> <!-- *** UNESCO *** --> | UNESCO názov = <!-- originálny názov, ako bol zapísaný do UNESCO --> | UNESCO typ = | UNESCO rok = <!-- rok prijatia do UNESCO --> | UNESCO ID = | UNESCO región = <!-- 1|2|3|4|5 --> | UNESCO kritériá = <!-- *** PRVKY SOCHY *** --> | prvok1 = <!-- jednotlivé časti súsošia --> | prvok1 popis = <!-- čo vyobrazuje --> | prvok2 = | prvok2 popis = | prvok3 = | prvok3 popis = | prvok4 = | prvok4 popis = | prvok5 = | prvok5 popis = <!-- *** MAPY A COMMONS *** --> | mapa = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --> | mapa lokátor = | mapa popis = | mapa1 = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby, hlavne pri zahraničných objektoch --> | mapa1 lokátor = | mapa1 popis = | commons = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --> }} '''Leo albus'''<ref name=":1">Leo albus In: {{Citácia elektronického dokumentu |editori=Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová |titul=Arslexicon |url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=leo-albus |dátum prístupu=10.03.2022}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Burdová |meno=Dana |titul=Utajený kozmogram rozetového okna minoritského kostola v Levoči: K interpretácii tvaroslovia gotickej architektúry |periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo |vydavateľ=[[Slovenské národné múzeum]], [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] |miesto=Bratislava |ročník=49 |číslo=1 |strany=10 |issn=1335-4353 |url=http://www.pamiatky.sk/sk/page/revue-pamiatky-a-muzea |dátum prístupu=11.3.2022 |dátum=2000}}</ref> alebo '''Leo Albus'''<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Mlynka |meno=Ladislav |titul=Slovensko a jeho kultúra{{--}}jednota z rozmanitosti |periodikum=Slovenský národopis |vydavateľ=Ústav etnológie a sociálnej antropológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] |miesto=Bratislava |dátum=2005 |ročník=53 |číslo=1 |strany=94 |issn=1339-9357 |dátum prístupu=10.3.2022}}</ref> (v preklade z [[Latinčina|lat.]]: ''biely lev'') je kamenná [[skulptúra]] ležiaceho leva z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]].<ref name=":1" /> Ide o najstaršiu románsku kameňosochársku prácu na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Socha bola pravdepodobne zhotovená domácim umelcom z [[travertín]]u. V priebehu storočí sa jej poloha niekoľkokrát zmenila. Skulptúra sa najprv nachádzala v exteriéri pred už dnes neexistujúcim južným [[Portál (architektúra)|portál]]om, neskôr pred jednou z kanónií.<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko=Kucharík |meno=Juraj |titul=Spiš |vydavateľ=Dajama |miesto=Bratislava |rok=2018 |isbn=978-80-8136-082-4 |strany=62}}</ref> V súčasnosti je umiestnená v [[Lapidárium|lapidáriu]] [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].<ref name=":3">{{Citácia periodika |meno=Monika |priezvisko=Bizoňová |titul=Tajné zákutia Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule |periodikum=Dejiny |vydavateľ=Inštitút histórie, Filozofická fakulta [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej Univerzity]] |miesto=Prešov |dátum=2019 |číslo=1 |strany=103{{--}}105 |issn=1337-0707 |url=http://dejiny.unipo.sk/Blog%20Posts/dejiny-12019.html |dátum prístupu=15.3.2020}}</ref> == Opis == Leo albus je skulptúra ležiaceho leva bez hrivy s otvorenou knihou medzi labami.<ref name=":KMSK">{{Citácia knihy |titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule |vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie|Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula]] |miesto=Spišské Podhradie |rok=2017 |isbn=978-80-971341-5-0 |strany=277 |editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník |kapitola=Umeleckohistorické diela |kapitola zborník=Leo albus{{--}}Biely lev |autor zborník=Magdaléna Janovská}}</ref> Pomenovanie biely lev socha získala vďaka travertínu, ktorý má prevažne biele sfarbenie <ref name=":0" /> Proporcie tela leva sú naznačené v nízkom [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]]e, najmä v oblasti papule.<ref name=":2" /> Svojím jednoduchým spracovaním svedčí o práci domáceho umelca, čo môže poslúžiť aj ako výpoveď o tom, ako si miestni obyvatelia predstavovali leva.<ref name=":0" /> Pôvodná funkcia a umiestnenie sú interpretované rôzne. Motív knihy nasvedčuje tomu, že ide o symbol evanjelistu [[Marek (evanjelista)|Mareka]].<ref name=":2" /> Práve [[Evanjelium podľa Marka]] sa začína správou o pôsobení [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] na púšti, ktorej symbolom je práve lev.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Burian |meno=Václav |titul=Leo albus |periodikum=Listy: časopis československé socialistické opozice |vydavateľ=Nakladatelství Burian a Tichák |miesto=Olomouc |dátum=2011 |ročník=41 |číslo=4 |strany=55 |issn=1210-1222}}</ref> Motív leva v [[Kresťanská mystika|kresťanskom mysticizme]] symbolizuje víťazstvo [[Kresťanstvo|kresťanstva]] nad [[pohanstvo]]m.<ref name=":4">{{Citácia periodika |priezvisko=Novotný |meno=Boris |titul=Nejstarší monumetální skultpura na Moravě |periodikum=Věda a život: časopis Československé společnosti pro šíření poltických a vědeckých znalostí |vydavateľ=[[Orbis (nakladateľstvo)|Orbis]] |miesto=Praha |dátum=1962 |číslo=11 |strany=664{{--}}665 |issn=0322-8258 |dátum prístupu=10.3.2022}}</ref> To môže naznačovať, že socha bola určená do interiéru chrámu. Podľa iných teórií bol ale vznik Lea alba priamo spojený s architektúrou chrámu alebo súvisel s výzdobou južného portálu či jednej z kanónií. Existuje hypotéza, že sa jednalo o dvojicu levov umiestnených pred portálom, ako to bolo podľa iných súdobých vzorov v oblasti nemecky hovoriacich krajinách alebo na území dnešného [[Chorvátsko|Chorvátska]] či [[Česko|Česka]].<ref name=":2">{{Citácia knihy |titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule |vydavateľ=Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula |miesto=Spišské Podhradie |rok=2017 |isbn=978-80-971341-5-0 |strany=46 |editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník |kapitola=Kolegiátny Kostol sv. Martina}}</ref> Dobrým príkladom komparácie sú tzv. ''kouřimští lvi'' v Kostole svätého Štefana v [[Kouřim]]e (prvá tretina 13. storočia) alebo dve sochy levov pred portálom [[Kláštor Porta Coeli|Kláštora Porta Coeli]] v [[Předklášteří]] pri [[Tišnov]]e, ktorých výtvarná hodnota a kvalita je vzdialená štylizovanej forme Lea alba.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Pavel |meno=Jakub |titul=Dějin umění v Československu: stavitelství, sochařství, malířství |vydavateľ=Práce |miesto=Praha |rok=1978 |strany=38}}</ref><ref name=":4" /> Námet sochy leva bol pravdepodobne prenesený z románskeho sochárstva v [[Itália|Itálii]], odkiaľ sa rozšíril ďalej do [[Stredná Európa|strednej Európy]].{{#tag:ref|Ide o [[architektonický prvok]] tzv. styloforos (''stiloforo''). Predstavuje sochu v tvare ľudskej alebo zvieracej bytosti, najmä leva, ktorá tvorí podstavec stĺpa [[Portikus|portika]] alebo [[Kazateľnica|kazateľnice]] v období protorenesancie.<ref name=":Treccani">stiloforo In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Treccani (Enciclopedia Italiana di scienze, lettere ed arti) |url=https://www.treccani.it/vocabolario/stiloforo1 |vydavateľ=Istituto della Enciclopedia Italiana |miesto=Roma |dátum prístupu=2022-03-23 |jazyk=ita}}</ref>|group=pozn.}}<ref name=":4" /> Hlavný zdroj motívu siaha až do [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanského umenia]], ktoré sa inšpirovalo z bohatých predlôh antického [[Rímske umenie|rímskeho umenia]].<ref group="pozn." name=":1">Námet leva bol počas [[1. storočie|1.]] – [[3. storočie|3. storočia]] v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] symbolom orientálnych náboženských kultov, ktorých šíritelia boli [[Légia (staroveký Rím)|legionári]] z [[Východ]]u. Súčasťou týchto kultov bolo uctievanie zvierat, ako napríklad perzský mithraizmus, ktorý sa vyznačoval levou symbolikou. Pravdepodobne ranokresťanské umenie v snahe paralyzovať vplyv orientálnych kultov vytvára levie sochy, ktorých symbolika mala novú kresťanskú náplň.</ref><ref name=":4" /> V odbornej literatúre je Leo albus uvádzaný ako jeden zo zriedkavých príkladov románskej kameňosochárskej práce na území dnešného Slovenska. Datovanie sochy sa spájalo s výstavbou Katedrály svätého Martina v druhej polovici a prípadne v tretej štvrtine 13. storočia. Novšie práce sochu datujú do prvej tretiny 13. storočia. Na základe nových zistení výskumu sa potvrdzuje aj jej umiestenie na podstavci pri južnom portáli.<ref name=":2" /> Umiestnenie sochy je stále predmetom vedeckej diskusie. Do [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] bol Leo albus umiestený pred kanóniou č. 15. Neskôr bol premiestnený na prízemie katedrály pri severnom portáli. Po výskume a rekonštrukčných prácach medzi rokmi [[2009]] až [[2013]] bola socha umiestená na druhom poschodí v lapidáriu Katedrály svätého Martina.<ref name=":KMSK" /><ref name=":3" /> V roku 2009 vydala [[Slovenská pošta]] [[Poštová známka|poštovú známku]] v nominálnej hodnote 0,50 €, s vyobrazením Lea alba, od [[akad. mal.]] Petra Uchnára a [[Mgr. art.]] Petra Biľaka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule |url=https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatkovana-znamka-2009-kostol-sv-martina-v-spisskej-kapitule?detail%5Blong%5D=1&detail%5Btab%5D=desc&related%5Bdetail%5D=&similar%5Bdetail%5D=&similar%5Bpage%5D=1&similar%5Bper_page%5D=12 |vydavateľ=Poštová filatelistická služba{{--}}[[Slovenská pošta]] |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2022-03-10}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Lions of Kouřim, 1200-1233 AD, Lapidary of NM Prague, 175796.jpg|Tzv. ''kouřimští lvi'' (pôvodne súčasť [[Kazateľnica|kazateľnice]] alebo [[Krstiteľnica|krstiteľnice]] asi v Kostole svätého Juraja na hradisku v [[Kouřim|Kouřime]], objavený neďaleko Kostola svätého Štefana v Kouřime), prvá tretina [[13. storočie|13. storočia]], originál v lapidáriu [[Národní muzeum|Národného múzea]], [[Praha]] Súbor:Porta coeli Tišnov 5896.jpg|Dvojica levov pred gotickým portálom [[Kláštor Porta Coeli|Kláštora Porta Coeli]], [[Předklášteří]] pri [[Tišnov|Tišnove]], [[Česko]] Súbor:Giambono da bissone, leoni del protiro principale del duomo di cremona, 1285, 01.jpg|Levy pred vstupom do chrámu (stylosforos portika), pravdepodobne [[13. storočie]], Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, [[Cremona (mesto)|Cremona]], [[Taliansko]] </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia periodika |priezvisko=Fiala |meno=Andrej |titul=K otázke románskej plastiky Leo albus |periodikum=Vlastivedný časopis: revue kultúrneho dedičstva Slovenska |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |miesto=Bratislava |dátum=1980 |ročník=29 |číslo=4 |strany=186{{--}}187 |issn=0139-6668 |dátum prístupu=10.3.2022}} == Externé odkazy == * [https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatkovana-znamka-2009-kostol-sv-martina-v-spisskej-kapitule?detail%5Blong%5D=1&detail%5Btab%5D=desc&related%5Bdetail%5D=&similar%5Bdetail%5D=&similar%5Bpage%5D=1&similar%5Bper_page%5D=12 Poštová známka Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule] [[Kategória:Románske umenie]] [[Kategória:Sochy na Slovensku]] r9lms0ji2hq4o2gdloxi5uw65h4fqyf Georges Lautner 0 679218 7429013 7424344 2022-08-22T20:35:47Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Portrét=Georges Lautner Cannes 2010.JPG|Popis osoby=francúzsky režisér, scenárista a herec|Popis portrétu=Georges Lautner na filmovom festivale v [[Cannes]] v roku [[2010]].|Rodné meno=Georges Marion Charles Lautner|Národnosť=francúzska|Miesto úmrtia=[[Paríž]], [[Francúzsko]]|Miesto narodenia=[[Nice]], [[Francúzsko]]|Dátum úmrtia={{dúv|2013|11|22|1926|1|24}}|Dátum narodenia=[[24. január]] [[1926]]|Manželka=Caroline Lautner ([[1947]] – [[1995]])|Deti=Alice Lautner, Thomas Lautner|Aktívne roky=[[1960]] – [[1995]]|Rodičia=Charles Léopold Lautner (otec), Renée Saint-Cyr (matka)|Profesia=[[režisér]], scenárista|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]] {{FRA}}}} '''Georges Lautner''' (* [[24. január]] [[1926]], [[Nice]], [[Francúzsko]] – † [[22. november]] [[2013]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[Filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[herec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Georges Lautner|url=https://www.fdb.cz/lidi/78375-georges-lautner.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Ako režisér často režíroval filmy s hercami ako [[Jean-Paul Belmondo]] (päť spoluprác), [[Lino Ventura]] (štyri spolupráce), [[Alain Delon]] (tri spolupráce) alebo [[Mireille Darc]] (trinásť spoluprác). [[Súbor:Tombe Georges Lautner.jpg|náhľad|Georges Lautner pochovaný na cintoríne zámku v [[Nice]].]] == Životopis == Georges Lautner, syn herečky [[Renée Saint-Cyr]], vychovanej v séragliu francúzskej kinematografie, sa chce po strednej škole na [[Lycée Janson-de-Sailly]] a právnickej škole stať hercom. Príliš plachý na to, aby hral na javisku, rozhodol sa zostať za kamerou. Asistent kameramana, režisér, strihač, vyskúšal si všetky rebríky svojej profesie a v roku [[1958]] nakrútil svoj prvý film ''La Môme aux boutons'', ktorý bol dosť neúspešný. Tvárou v tvár skutočnému komerčnému úspechu ''Le Monocle noir'' o tri roky neskôr natočil Lautner „Monocle“, tohto francúzskeho tajného agenta, ktorého stvárnil [[Paul Meurisse]], hrdina dvoch ďalších filmov. Filmom ''Les Tontons flingueurs'' ([[1963]]) dosiahol vrchol žánru, ktorý mal obzvlášť rád a ktorý spôsobil revolúciu prostredníctvom posmechu: detektívny alebo komiksový špionážny film. Zarážajúce dialógy [[Michel Audiard|Michela Audiarda]], burleska určitých scén robia z tejto špionážnej komédie „kultový“ film. Nasledujúci rok sa to pokúsil zopakovať s ''Les Barbouzes'' ([[1964]]), v ktorom sa síce stretnú tajné služby veľmocí, no séria blúznivých gagov nedokáže zmazať ľahkosť scenára. Potom sa na chvíľu vzdialil od komédie, aby nakrútil romantickejší film ''Sur la route de Salina'' ([[1969]]), ale rýchlo sa k nemu vrátil a potom zaznamenal sériu úspechov. Tento pracant, obklopený lojálnym tímom technikov, vie, ako zaujať tím hercov. [[Mireille Darc]] je jeho múza. Po jej objavení ju nechal zahrať v ''Galii'' ([[1965]]), príbehu o oslobodenej mladej žene, ktorá sa vydala dobyť [[Paríž]]. Spomína na ňu vo ''Veľkej kobylke'' ([[1966]]). Tieto dva filmy sú najosobnejšie z jeho tvorby. Objavila sa celkovo v trinástich jeho dielach napríklad v ''Nehnevajme sa'' ([[1966]]), ''Fleur d'oseille'' ([[1967]]), ''V rytme valčíka'' ([[1971]]), ''Bol raz jeden policajt'' ([[1972]]) ''Kufor na slnku'' ([[1973]]) a iné. Pravidelne režíroval [[Miou-Miou]], [[Bernard Blier|Bernarda Bliera]], [[Jean Lefebvre|Jeana Lefebvra]], [[Michel Galabru|Michela Galabruho]] a ďalšie veľké herecké osobnosti. [[Jean-Paul Belmondo|Belmondo]], miláčik producentov a distribútorov, je interpretom niekoľkých jeho veľko-rozpočtových dobrodružných filmov ako ''Policajt alebo darebák'' ([[1979]]), ''Gašparko'' ([[1980]]), spolu majú obrovský úspech s ''[[Profesionál (rozlišovacia stránka)|Profesionálom]]'' ([[1981]]), ktorý dosiahol 5,2 milióna vstupov vo Francúzsku. Pracoval aj s [[Alain Delon|Alainom Delonom,]] ktorého dal do úlohy policajta útočiaceho na temný zločin vo filmoch ''Ľadové prsia'' ([[1974]]) a ''Smrť darebáka'' ([[1977]]). Tento režisér, tvorca šialeného humoru a nežného posmechu, vedel spracovať aj tie najdramatickejšie námety s veľkou jemnosťou. „Vždy prelomím dramatické situácie, či už s humorom, alebo apelom na nežnosť. Alebo to robím s iróniou.“ Vysvetľuje Lautner. Zvádza kinematografiu, pre ktorú pripúšťa, že dodáva „spotrebiteľské filmy“, a tiež oslovuje obrovské publikum. Zomrel [[22. november|22. novembra]] [[2013]] v [[Neuilly-sur-Seine]] po rakovine vo veku 87 rokov. Je pochovaný spolu so svojou matkou Renée Saint-Cyr na cintoríne zámku v [[Nice]] po náboženskom obrade v katedrále [[Katedrála Sainte-Réparate|Sainte-Réparate]]. == Filmografia == === Režisér === * [[1963]]: ''Podarení strýčkovia'' (Les Tontons flingueurs) – v hlavnej úlohe [[Lino Ventura]], [[Bernard Blier]], [[Claude Rich]], [[Jean Lefebvre]], [[Horst Frank]], [[Venantino Venantini]], [[Robert Dalban]], [[Paul Meurisse]], [[Dominique Davray]] a [[Francis Blanche]] * [[1964]]: ''Tajný policajt'' (Les Barbouzes) – v hlavnej úlohe [[Lino Ventura]], [[Mireille Darc]], [[Bernard Blier]], [[Charles Millot]], [[Francis Blanche]], [[Noël Roquevert]], [[Jess Hahn]] a [[Jean Rochefort]] * [[1964]]: (Le Monocle rit jaune) – v hlavnej úlohe [[Paul Meurisse]], [[Marcel Dalio]], [[Olivier Despax]], [[Edward Meeks]], [[Henri Nassiet]], [[Renée Saint-Cyr]] a [[Pierre Richard]] * [[1964]]: ''Nebožtíci'' (Des pissenlits par la racine) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]], [[Michel Serrault]], [[Mireille Darc]], [[Yves Barsacq]], [[Venantino Venantini]], [[Francis Blanche]] a [[Darry Cowl]] * [[1965]]: (Les Bons Vivants) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]], [[Bernard Blier]], [[Mireille Darc]], [[Andréa Parisy]], [[Jean Lefebvre]], [[Jean Carmet]], [[Darry Cowl]] a [[Gianna Serra]] * [[1966]]: ''Galia'' (Galia) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Venantino Venantini]], [[Françoise Prévost]], [[Francis Blanche]] a [[Jacques Santi]] * [[1966]]: ''Nehnevajme sa'' (Ne nous fâchons pas) – v hlavnej úlohe [[Lino Ventura]], [[Mireille Darc]], [[Jean Lefebvre]], [[Michel Constantin]], [[France Rumilly]] a [[André Pousse]] * [[1967]]: ''Veľkobylka'' (La Grande Sauterelle) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Hardy Krüger]], [[Margot Trooger]], [[Venantino Venantini]], [[Pierre Massimi]], [[Henri Lambert]], [[Georges Géret]] a [[Francis Blanche]] * [[1967]]: (Fleur d'oseille) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Renée Saint-Cyr]], [[Henri Garcin]], [[Amidou]], [[André Pousse]] a [[Maurice Biraud]] * [[1968]]: ''[[Paša]]'' (Le Pacha) – v hlavnej úlohe [[Jean Gabin]], [[Dany Carrel]], [[Jean Gaven]], [[André Pousse]], [[Robert Dalban]] a [[Maurice Garrel]] * [[1970]]: ''Cesta do Saliny'' (Sur la route de Salina) – v hlavnej úlohe [[Mimsy Farmer]], [[Robert Walker Jr.]], [[Ed Begley]], [[Sophie Hardy]], [[Marc Porel]] a [[Rita Hayworth]] * [[1971]]: ''V rytme valčíka'' (Laisse aller... c'est une valse !) – v hlavnej úlohe [[Jean Yanne]], [[Mireille Darc]], [[Bernard Blier]], [[Michel Constantin]], [[Rufus]], [[Jess Hahn]], [[Venantino Venantini]] a [[Coluche]] * [[1972]]: ''Bol raz jeden policajt'' (Il était une fois un flic) – v hlavnej úlohe [[Michel Constantin]], [[Michael Lonsdale]], [[Mireille Darc]], [[Hervé Hillien]], [[Venantino Venantini]], [[Henri Guybet]], [[Jean-Jacques Moreau]] a [[Alain Delon]] * [[1973]]: ''Niekoľko príliš tichých pánov'' (Quelques messieurs trop tranquilles) – v hlavnej úlohe [[Michel Galabru]], [[Henri Guybet]], [[Jean Lefebvre]], [[Paul Préboist]], [[Renée Saint-Cyr]], [[Miou-Miou]], [[Mike Marshall]], [[André Pousse]] a [[Charles Southwood]] * [[1973]]: ''Kufor na slnku'' (La Valise) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Michel Constantin]], [[Jean-Pierre Marielle]], [[Michel Galabru]] a [[Jean Lefebvre]] * [[1974]]: ''Ľadové prsia'' (Les Seins de glace) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Mireille Darc]], [[Claude Brasseur]], [[André Falcon]] a [[Nicoletta Machiavelli]] * [[1975]]: ''Žiadny problém'' (Pas de problème !) – v hlavnej úlohe [[Miou-Miou]], [[Jean Lefebvre]], [[Henri Guybet]], [[Bernard Menez]], [[Anny Duperey]], [[Maria Pacôme]], [[Renée Saint-Cyr]] a [[Samantha Llorens]] * [[1976]]: ''Všetko uvidíme'' (On aura tout vu) – v hlavnej úlohe [[Pierre Richard]], [[Miou-Miou]], [[Jean-Pierre Marielle]], [[Renée Saint-Cyr]], [[Gérard Jugnot]], [[Sabine Azémová|Sabine Azéma]], [[Valérie Mairesse]] a [[Michel Blanc]] * [[1977]]: ''Smrť darebáka'' (Mort d'un pourri) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Ornella Muti]], [[Stéphane Audran]], [[Mireille Darc]], [[Maurice Ronet]], [[Michel Aumont]], [[Jean Bouise]], [[Daniel Ceccaldi]] a [[Julien Guiomar]] * [[1979]]: ''Policajt alebo darebák'' (Flic ou Voyou) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Jean-François Balmer]], [[Claude Brosset]], [[Michel Galabru]], [[Marie Laforêt]], [[Charles Gérard]], [[Julie Jézéquel]], [[Michel Beaune]], [[Georges Géret]] a [[Venantino Venantini]] * [[1980]]: ''Gašparko'' (Le Guignolo) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Mirella D'Angelo]], [[Michel Galabru]], [[Carla Romanelli]], [[Michel Beaune]], [[Charles Gérard]], [[Henri Guybet]] a [[Georges Géret]] * [[1981]]: ''Je to rozumné?'' (Est-ce bien raisonnable ?) – v hlavnej úlohe [[Miou-Miou]], [[Gérard Lanvin]], [[Michel Galabru]], [[Renée Saint-Cyr]], [[Dominique Lavanant]], [[Henri Guybet]] a [[Franck-Olivier Bonnet]] * [[1981]]: ''[[Profesionál (rozlišovacia stránka)|Profesionál]]'' (Le Professionnel) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Jean Desailly]], [[Cyrielle Clair]], [[Robert Hossein]], [[Michel Beaune]], [[Jean-Louis Richard]] a [[Marie-Christine Descouard]] * [[1983]]: ''Pozor! Je vaša žena len vaša žena?'' (Attention, une femme peut en cacher une autre !) – v hlavnej úlohe [[Miou-Miou]], [[Roger Hanin]], [[Eddy Mitchell]], [[Rachid Ferrache]], [[Dominique Lavanant]] a [[Renée Saint-Cyr]] * [[1984]]: ''Veselá Veľká noc'' (Joyeuses Pâques) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Sophie Marceau]], [[Marie Laforêt]], [[Rosy Varte]], [[Michel Beaune]] a [[Marie-Christine Descouard]] * [[1985]]: ''Kovboj'' (Le Cowboy) – v hlavnej úlohe [[Aldo Maccione]], [[Corinne Touzet]], [[Henri Guybet]], [[Michel Beaune]], [[Michèle Bernier]] a [[Jacques Jouanneau]] * [[1985]]: ''Klietka bláznov III – Teraz bude svadba'' (La Cage aux folles 3 : « Elles » se marient) – v hlavnej úlohe [[Michel Serrault]], [[Ugo Tognazzi]] a [[Michel Galabru]] * [[1986]]: ''Rozmarný život Gérarda Floqua'' (La Vie dissolue de Gérard Floque) – v hlavnej úlohe [[Roland Giraud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Gérard Rinaldi]], [[Mathilda May]], [[Jacques François]], [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]] a [[Mireille Darc]] * [[1990]]: ''Viera v násilie'' (Présumé dangereux) – v hlavnej úlohe [[Michael Brandon]], [[Sophie Duez]], [[Robert Mitchum]], [[Francis Perrin]], [[Marie Laforêt]] a [[Mario Adorf]] * [[1992]]: ''Neznámy v dome'' (L'Inconnu dans la maison) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Cristiana Réali]], [[Geneviève Page]], [[Pierre Vernier]], [[Jean-Louis Richard]] a [[Robert Hossein]] === Scenárista === * [[1963]]: ''Podarení strýčkovia'' (Les Tontons flingueurs) – v hlavnej úlohe [[Lino Ventura]], [[Bernard Blier]], [[Claude Rich]], [[Jean Lefebvre]], [[Horst Frank]], [[Venantino Venantini]], [[Robert Dalban]], [[Paul Meurisse]], [[Dominique Davray]] a [[Francis Blanche]] * [[1964]]: ''Nebožtíci'' (Des pissenlits par la racine) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]], [[Michel Serrault]], [[Mireille Darc]], [[Yves Barsacq]], [[Venantino Venantini]], [[Francis Blanche]] a [[Darry Cowl]] * [[1966]]: ''Nehnevajme sa'' (Ne nous fâchons pas) – v hlavnej úlohe [[Lino Ventura]], [[Mireille Darc]], [[Jean Lefebvre]], [[Michel Constantin]], [[France Rumilly]] a [[André Pousse]] * [[1967]]: ''Veľkobylka'' (La Grande Sauterelle) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Hardy Krüger]], [[Margot Trooger]], [[Venantino Venantini]], [[Pierre Massimi]], [[Henri Lambert]], [[Georges Géret]] a [[Francis Blanche]] * [[1967]]: (Fleur d'oseille) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Renée Saint-Cyr]], [[Henri Garcin]], [[Amidou]], [[André Pousse]] a [[Maurice Biraud]] * [[1968]]: ''[[Paša]]'' (Le Pacha) – v hlavnej úlohe [[Jean Gabin]], [[Dany Carrel]], [[Jean Gaven]], [[André Pousse]], [[Robert Dalban]] a [[Maurice Garrel]] * [[1970]]: ''Cesta do Saliny'' (Sur la route de Salina) – v hlavnej úlohe [[Mimsy Farmer]], [[Robert Walker Jr.]], [[Ed Begley]], [[Sophie Hardy]], [[Marc Porel]] a [[Rita Hayworth]] * [[1972]]: ''Bol raz jeden policajt'' (Il était une fois un flic) – v hlavnej úlohe [[Michel Constantin]], [[Michael Lonsdale]], [[Mireille Darc]], [[Hervé Hillien]], [[Venantino Venantini]], [[Henri Guybet]], [[Jean-Jacques Moreau]] a [[Alain Delon]] * [[1973]]: ''Kufor na slnku'' (La Valise) – v hlavnej úlohe [[Mireille Darc]], [[Michel Constantin]], [[Jean-Pierre Marielle]], [[Michel Galabru]] a [[Jean Lefebvre]] * [[1974]]: ''Ľadové prsia'' (Les Seins de glace) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Mireille Darc]], [[Claude Brasseur]], [[André Falcon]] a [[Nicoletta Machiavelli]] * [[1975]]: ''Žiadny problém'' (Pas de problème !) – v hlavnej úlohe [[Miou-Miou]], [[Jean Lefebvre]], [[Henri Guybet]], [[Bernard Menez]], [[Anny Duperey]], [[Maria Pacôme]], [[Renée Saint-Cyr]] a [[Samantha Llorens]] * [[1981]]: ''[[Profesionál (rozlišovacia stránka)|Profesionál]]'' (Le Professionnel) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Jean Desailly]], [[Cyrielle Clair]], [[Robert Hossein]], [[Michel Beaune]], [[Jean-Louis Richard]] a [[Marie-Christine Descouard]] * [[1985]]: ''Klietka bláznov III – Teraz bude svadba'' (La Cage aux folles 3 : « Elles » se marient) – v hlavnej úlohe [[Michel Serrault]], [[Ugo Tognazzi]] a [[Michel Galabru]] * [[1990]]: ''Viera v násilie'' (Présumé dangereux) – v hlavnej úlohe [[Michael Brandon]], [[Sophie Duez]], [[Robert Mitchum]], [[Francis Perrin]], [[Marie Laforêt]] a [[Mario Adorf]] * [[1992]]: ''Neznámy v dome'' (L'Inconnu dans la maison) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Cristiana Réali]], [[Geneviève Page]], [[Pierre Vernier]], [[Jean-Louis Richard]] a [[Robert Hossein]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Georges Lautner|štítok=Georges Lautner}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=3706|meno=Georges Lautner}} * {{imdb meno|id=0491626|meno=Georges Lautner}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=14197 ''Georges Lautner''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky) {{DEFAULTSORT:Lautner, Georges}} [[Kategória:Francúzski režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzske osobnosti]] [[Kategória:Francúzske osobnosti filmu]] [[Kategória:Osobnosti z Nice]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] mju7whc4b4b5ygt3kxdx1raf9qlzmp5 Jacques Deray 0 679276 7428996 7424331 2022-08-22T20:10:01Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jacques Deray | Rodné meno = Jacques Desrayaud | Popis osoby = francúzsky režisér, scenárista a herec | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[19. február]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Lyon]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2003|08|09|1929|02|19}} | Miesto úmrtia = [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]], [[Francúzsko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Francúzsko]] {{FRA}} | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[režisér]], scenárista | Aktívne roky = [[1960]] – [[2000]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Agnès Vincent-Deray {{Small|([[1998]] – [[2003]])}} | Deti = Laurence Deray | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jacques Deray''' (* [[19. február]] [[1929]], [[Lyon]], [[Francúzsko]] – † [[9. august]] [[2003]], [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[Filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[herec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jacques Deray|url=https://www.fdb.cz/lidi/77208-jacques-deray.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-12|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Jeho obľúbencom bol herec [[Alain Delon]] ktorého režíroval v desiatich jeho filmoch. == Životopis == Jacques Deray chodil na hodiny [[Dráma|drámy]] na [[Cours René Simon]]. Jacques Deray začínal ako asistent [[Marcel Camus|Marcela Camusa]], [[Gilles Grangier|Gillesa Grangiera]], [[Luis Buñuel|Luisa Buñuela]] a [[Jules Dassin|Julesa Dassina]] v [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokoch]]. V roku [[1960]] režíroval svoj prvý celovečerný film ''Le Gigolo,'' s návštevnosťou (vo francúzskych kinách) skoro jeden milión divákov. Jeho ďalšia produkcia ''Rififi à Tokyo'' ([[1961]]), bola úspešná, vďaka čomu sa dostal do povedomia filmových divákov. Jacques Deray dosiahol vrchol svojho umenia v roku [[1968]], keď natočil ''Bazén'' s [[Alain Delon|Alainom Delonom]] a [[Romy Schneider]]. Je to medzinárodný úspech. Ide o prvý zo série celovečerných filmov vyrobených a v hlavnej úlohe s Alainom Delonom, ako napríklad ''Borsalino'' ([[1970]]), film ktorý sa stal legendárnym pre dvojicu [[Jean-Paul Belmondo|Belmondo]]-Delon. Potom režíroval komédiu s Alainom Delonom a [[Paul Meurisse|Paulom Meurisse]] ''Hlavne v pokoji!'' ([[1971]]), ktorá skončila neúspechom. V tomto období sa tiež zoznámil so scenáristami a autormi dialógov ako napr.: [[Jean-Claude Carrière]] alebo [[Michel Audiard]], ktorí mali zdokonaliť jeho prácu. Po pôsobení v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] kvôli filmu ''Muž je mŕtvy'' ([[1972]]) sa vrátil do Francúzska, aby adaptoval spomienky slávneho komisára Rogera Borniche v ''Poviedka o policajtovi'' ([[1975]]), kde opäť zveril úlohu Delonovi. Často je považovaný za filmára, ktorý nemôže dať voľnú ruku svojmu talentu kvôli jarmu svojich producentov, ale film ''Motýľ na pleci'' ([[1978]]) s [[Lino Ventura|Linom Venturom]] sa stal výnimkou. Výsledok je presvedčivý a film je vzorom precíznosti v produkcii aj v réžii hercov. Strih príbehu je mimoriadne zručný, žiadna scéna nie je zbytočná, vždy plná zmyslu. Jacques Deray, výrazne ovplyvnený americkou kinematografiou, režíroval najmä žánrové filmy ako ''Netchaïev est de retour'' v hlavnej úlohe s [[Yves Montand|Yvesom Montandom]]. Pred prechodom na réžiu získal Jacques Deray niekoľko malých úloh v divadle a kine. V roku [[1981]] predsedal porote 34. ročníka filmového festivalu v [[Cannes]]. Niekoľko mesiacov trpel [[Rakovina pankreasu|rakovinou pankreasu]] na ktorú zomrel [[9. august|9. augusta]] [[2003]], je pochovaný na cintoríne [[Garches]]. == Filmografia == === Režisér === * [[1969]]: ''Bazén'' (La Piscine) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Romy Schneider]], [[Jane Birkinová|Jane Birkin]], [[Maurice Ronet]], [[Paul Crauchet]], [[Maddly Bamy]] a [[Thierry Chabert]] * [[1970]]: ''Borsalino'' (Borsalino) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Alain Delon]], [[Catherine Rouvel]], [[Françoise Christophe]] a [[Corinne Marchand]] * [[1971]]: ''Hlavne v pokoji!'' (Doucement les basses) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Paul Meurisse]], [[Nathalie Delon]], [[Julien Guiomar]], [[Paul Préboist]] a [[Georges Guéret]] * [[1971]]: (Un peu de soleil dans l'eau froide) – v hlavnej úlohe [[Claudine Auger]], [[Marc Porel]], [[Judith Magre]], [[Barbara Bach]], [[André Falcon]] a [[Gérard Depardieu]] * [[1972]]: ''Muž je mŕtvy'' (Un homme est mort) – v hlavnej úlohe [[Jean-Louis Trintignant]], [[Ann-Margret]], [[Roy Scheider]], [[Angie Dickinsonová|Angie Dickinson]], [[Georgia Engel]] a [[Michel Constantin]] * [[1974]]: ''Borsalino a spol.'' (Borsalino and Co.) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Riccardo Cucciolla]], [[Reinhard Kolldehoff]], [[André Falcon]], [[Lionel Vitrant]] a [[Adolfo Lastretti]] * [[1975]]: ''Poviedka o policajtovi'' (Flic Story) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Jean-Louis Trintignant]], [[Renato Salvatori]], [[Claudine Auger]], [[Maurice Biraud]] a [[André Pousse]] * [[1977]]: ''Gang'' (Le Gang) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Xavier Depraz]], [[Roland Bertin]], [[Adalberto Maria Merli]], [[Raymond Bussières]], [[André Falcon]] a [[Robert Dalban]] * [[1978]]: ''Motýľ na pleci'' (Un papillon sur l'épaule) – v hlavnej úlohe [[Lino Ventura]], [[Claudine Auger]], [[Paul Crauchet]], [[Jean Bouise]], [[Nicole Garcia]], [[Xavier Depraz]] a [[Dominique Lavanant]] * [[1980]]: ''Traja muži na zabitie'' (Trois Hommes à abattre) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Dalila Di Lazzaro]], [[Michel Auclair]], [[Pascale Roberts]] a [[Jean-Pierre Darras]] * [[1983]]: ''Osamelý bežec'' / ''Dobrodruh'' (Le Marginal) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Henry Silva]], [[Jean Herman]], [[Carlos Sotto Mayor]], [[Pierre Vernier]], [[Maurice Barrier]], [[Tchéky Karyo]] a [[Claude Brosset]] * [[1985]]: ''Zomiera sa len dvakrát'' (On ne meurt que deux fois) – v hlavnej úlohe [[Michel Serrault]], [[Charlotte Ramplingová|Charlotte Rampling]], [[Elisabeth Depardieu]] a [[Jean-Paul Roussillon]] * [[1987]]: ''Samotár'' (Le Solitaire) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Jean-Pierre Malo]], [[Michel Beaune]], [[Pierre Vernier]], [[Carlos Sotto Mayor]] a [[Michel Creton]] * [[1987]]: ''Bolesť lásky'' (Maladie d'amour) – v hlavnej úlohe [[Nastassja Kinski]], [[Jean-Hugues Anglade]], [[Michel Piccoli]], [[Jean-Claude Brialy]] a [[Catherine Jacob]] * [[1991]]: (Netchaïev est de retour) – v hlavnej úlohe [[Yves Montand]], [[Vincent Lindon]], [[Patrick Chesnais]], [[Mireille Perrier]], [[Maxime Leroux]], [[Philippe Leroy]] a [[Miou-Miou]] * [[1993]]: ''[[Zločin (rozlišovacia stránka)|Zločin]]'' (Un crime) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Manuel Blanc]], [[Sophie Broustal]], [[Maxime Leroux,]] [[Francine Bergé]], [[Jean-Marie Winling]] a [[Amélie Prévost]] * [[1994]]: ''Plyšový medvedík'' (L'Ours en peluche) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Laure Killing]], [[Regina Bianchi]], [[Francesca Dellera]], [[Paolo Bonacelli]] a [[Madeleine Robinson]] === Scenárista === * [[1970]]: ''Borsalino'' (Borsalino) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Alain Delon]], [[Catherine Rouvel]], [[Françoise Christophe]] a [[Corinne Marchand]] * [[1971]]: ''Hlavne v pokoji!'' (Doucement les basses) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Paul Meurisse]], [[Nathalie Delon]], [[Julien Guiomar]], [[Paul Préboist]] a [[Georges Guéret]] * [[1972]]: ''Muž je mŕtvy'' (Un homme est mort) – v hlavnej úlohe [[Jean-Louis Trintignant]], [[Ann-Margret]], [[Roy Scheider]], [[Angie Dickinsonová|Angie Dickinson]], [[Georgia Engel]] a [[Michel Constantin]] * [[1974]]: ''Borsalino a spol.'' (Borsalino and Co.) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Riccardo Cucciolla]], [[Reinhard Kolldehoff]], [[André Falcon]], [[Lionel Vitrant]] a [[Adolfo Lastretti]] * [[1975]]: ''Poviedka o policajtovi'' (Flic Story) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Jean-Louis Trintignant]], [[Renato Salvatori]], [[Claudine Auger]], [[Maurice Biraud]] a [[André Pousse]] * [[1980]]: ''Traja muži na zabitie'' (Trois Hommes à abattre) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Dalila Di Lazzaro]], [[Michel Auclair]], [[Pascale Roberts]] a [[Jean-Pierre Darras]] * [[1983]]: ''Osamelý bežec'' / ''Dobrodruh'' (Le Marginal) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Henry Silva]], [[Jean Herman]], [[Carlos Sotto Mayor]], [[Pierre Vernier]], [[Maurice Barrier]], [[Tchéky Karyo]] a [[Claude Brosset]] * [[1985]]: ''Zomiera sa len dvakrát'' (On ne meurt que deux fois) – v hlavnej úlohe [[Michel Serrault]], [[Charlotte Ramplingová|Charlotte Rampling]], [[Elisabeth Depardieu]] a [[Jean-Paul Roussillon]] * [[1987]]: ''Samotár'' (Le Solitaire) – v hlavnej úlohe [[Jean-Paul Belmondo]], [[Jean-Pierre Malo]], [[Michel Beaune]], [[Pierre Vernier]], [[Carlos Sotto Mayor]] a [[Michel Creton]] * [[1991]]: (Netchaïev est de retour) – v hlavnej úlohe [[Yves Montand]], [[Vincent Lindon]], [[Patrick Chesnais]], [[Mireille Perrier]], [[Maxime Leroux]], [[Philippe Leroy]] a [[Miou-Miou]] * [[1993]]: ''[[Zločin (rozlišovacia stránka)|Zločin]]'' (Un crime) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Manuel Blanc]], [[Sophie Broustal]], [[Maxime Leroux,]] [[Francine Bergé]], [[Jean-Marie Winling]] a [[Amélie Prévost]] * [[1994]]: ''Plyšový medvedík'' (L'Ours en peluche) – v hlavnej úlohe [[Alain Delon]], [[Laure Killing]], [[Regina Bianchi]], [[Francesca Dellera]], [[Paolo Bonacelli]] a [[Madeleine Robinson]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|meno=Jacques Deray|id=9920}} * {{imdb meno|id=0220227|meno=Jacques Deray}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=10714 ''Jacques Deray''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky)ú {{DEFAULTSORT:Deray, Jacques}} [[Kategória:Francúzski režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzske osobnosti]] [[Kategória:Francúzske osobnosti filmu]] [[Kategória:Osobnosti z Lyonu]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu]] a8qb3txfvao68j0y2alpr207u5gcw30 Šablóna:Zastávka 10 679311 7428837 7428341 2022-08-22T15:40:01Z Gateshebe 193515 Add(zast:Letisko) wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}} | Brodná = * Brodná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|inline=croute}} ** {{MHD|logo|T}} {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Budatínska = * Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}} | Bzovícka = * Bzovícka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}} | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Devínske Jazero = * Devínske Jazero ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- F ---------- --> | Farského = * Farského ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}} ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gercenova = * Gercenova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N95}} | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|123}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Holíčska = * Holíčska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Hubeného = * Hubeného ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|154}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Chlumeckého = * Chlumeckého ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Jiráskova = * Jiráskova ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N93}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Kadnárova = * Kadnárova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Kolmá = * Kolmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Krásna = * Krásna ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Kuklovská = * Kuklovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol) ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lachova = * Lachova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}} | Letisko = * Letisko ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|61}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|N61}} | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúčanka = * Lúčanka ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky V = * Lúky V ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}} | Ľubovnianska = * Ľubovnianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}} | Muštová = * Muštová ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|151}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|130}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{MHD|ba|69}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{MHD|ba|42}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Prokofievova = * Prokofievova ** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Rusovská cesta = * Rusovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}} | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{MHD|ba|147}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}} | Smolenická = * Smolenická ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{MHD|ba|66}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Strečnianska = * Strečnianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | STU = * STU ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Súhvezdná = * Súhvezdná ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}} | Súmračná = * Súmračná ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu) ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}} | Šintavská = * Šintavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Šustekova = * Šustekova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švabinského = * Švabinského ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Tomášikova = * Tomášikova ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}} | Topoľčianska = * Topoľčianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Vyšehradská = * Vyšehradská ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Znievska = * Znievska ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}} | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Žehrianska = * Žehrianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> 0cpxay3kuxzkgppeu6vam01u0j2zk6e 7428850 7428837 2022-08-22T15:52:48Z Gateshebe 193515 Add(zast:Landererova; Prístavná) wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}} | Brodná = * Brodná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|inline=croute}} ** {{MHD|logo|T}} {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Budatínska = * Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}} | Bzovícka = * Bzovícka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}} | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Devínske Jazero = * Devínske Jazero ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- F ---------- --> | Farského = * Farského ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}} ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gercenova = * Gercenova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N95}} | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|123}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Holíčska = * Holíčska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Hubeného = * Hubeného ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|154}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Chlumeckého = * Chlumeckého ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Jiráskova = * Jiráskova ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N93}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Kadnárova = * Kadnárova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Kolmá = * Kolmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Krásna = * Krásna ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Kuklovská = * Kuklovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol) ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lachova = * Lachova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|196}} {{MHD|ba|N80}} | Landererova = * Landererova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|50}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Letisko = * Letisko ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|61}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|N61}} | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúčanka = * Lúčanka ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky V = * Lúky V ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}} | Ľubovnianska = * Ľubovnianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}} | Muštová = * Muštová ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|151}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|130}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{MHD|ba|69}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) | Prístavná = * Prístavná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}} {{MHD|ba|29}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{MHD|ba|42}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Prokofievova = * Prokofievova ** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Rusovská cesta = * Rusovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}} | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{MHD|ba|147}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}} | Smolenická = * Smolenická ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{MHD|ba|66}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Strečnianska = * Strečnianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | STU = * STU ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Súhvezdná = * Súhvezdná ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}} | Súmračná = * Súmračná ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu) ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}} | Šintavská = * Šintavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Šustekova = * Šustekova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švabinského = * Švabinského ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Tomášikova = * Tomášikova ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}} | Topoľčianska = * Topoľčianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Vyšehradská = * Vyšehradská ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Znievska = * Znievska ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}} | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Žehrianska = * Žehrianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> 7et6kogh8rt3s4zdvvvysyclnl094sd 7428854 7428850 2022-08-22T15:55:00Z Gateshebe 193515 Upr wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}} | Brodná = * Brodná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|inline=croute}} ** {{MHD|logo|T}} {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Budatínska = * Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}} | Bzovícka = * Bzovícka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}} | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Devínske Jazero = * Devínske Jazero ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- F ---------- --> | Farského = * Farského ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}} ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gercenova = * Gercenova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N95}} | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|123}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Holíčska = * Holíčska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Hubeného = * Hubeného ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|154}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Chlumeckého = * Chlumeckého ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Jiráskova = * Jiráskova ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N93}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Kadnárova = * Kadnárova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Kolmá = * Kolmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Krásna = * Krásna ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Kuklovská = * Kuklovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol) ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lachova = * Lachova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|196}} {{MHD|ba|N80}} | Landererova = * Landererova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|50}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Letisko = * Letisko ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|61}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|N61}} | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúčanka = * Lúčanka ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky V = * Lúky V ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}} | Ľubovnianska = * Ľubovnianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}} | Muštová = * Muštová ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|151}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|130}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{MHD|ba|69}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) | Prístavná = * Prístavná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{MHD|ba|42}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Prokofievova = * Prokofievova ** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Rusovská cesta = * Rusovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}} | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{MHD|ba|147}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}} | Smolenická = * Smolenická ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{MHD|ba|66}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Strečnianska = * Strečnianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | STU = * STU ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Súhvezdná = * Súhvezdná ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}} | Súmračná = * Súmračná ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu) ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}} | Šintavská = * Šintavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Šustekova = * Šustekova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švabinského = * Švabinského ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Tomášikova = * Tomášikova ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}} | Topoľčianska = * Topoľčianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Vyšehradská = * Vyšehradská ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Znievska = * Znievska ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}} | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Žehrianska = * Žehrianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> mleqoqwyp4ac1umrh4ljdc6mb7hoqby 7428879 7428854 2022-08-22T16:38:53Z Gateshebe 193515 Upr wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}} | Brodná = * Brodná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|inline=croute}} ** {{MHD|logo|T}} {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Budatínska = * Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}} | Bzovícka = * Bzovícka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}} | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Devínske Jazero = * Devínske Jazero ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- F ---------- --> | Farského = * Farského ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}} ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gercenova = * Gercenova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N95}} | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|123}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Holíčska = * Holíčska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Hubeného = * Hubeného ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|154}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Chlumeckého = * Chlumeckého ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Jiráskova = * Jiráskova ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N93}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Kadnárova = * Kadnárova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Kolmá = * Kolmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Krásna = * Krásna ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Kuklovská = * Kuklovská (Kuklovská 44) ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol) ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lachova = * Lachova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|196}} {{MHD|ba|N80}} | Landererova = * Landererova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|50}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Letisko = * Letisko ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|61}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|N61}} | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúčanka = * Lúčanka ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky V = * Lúky V ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}} | Ľubovnianska = * Ľubovnianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}} | Muštová = * Muštová ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|151}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|130}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{MHD|ba|69}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou (Kuklovská 60) ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) | Prístavná = * Prístavná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{MHD|ba|42}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Prokofievova = * Prokofievova ** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Rusovská cesta = * Rusovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}} | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{MHD|ba|147}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}} | Smolenická = * Smolenická ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{MHD|ba|66}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Strečnianska = * Strečnianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | STU = * STU ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Súhvezdná = * Súhvezdná ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}} | Súmračná = * Súmračná ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu) ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}} | Šintavská = * Šintavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Šustekova = * Šustekova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švabinského = * Švabinského ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Tomášikova = * Tomášikova ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}} | Topoľčianska = * Topoľčianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Vyšehradská = * Vyšehradská ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Znievska = * Znievska ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}} | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Žehrianska = * Žehrianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> keolc5xfrudx78c43wgbjvzgli0lg84 7428883 7428879 2022-08-22T16:51:02Z Gateshebe 193515 Add(zast:Dolné Krčace; Harmincova; Horné Krčace) wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}} | Brodná = * Brodná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|inline=croute}} ** {{MHD|logo|T}} {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Budatínska = * Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}} | Bzovícka = * Bzovícka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}} | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Devínske Jazero = * Devínske Jazero ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Dolné Krčace = * Dolné Krčace ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|4}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- F ---------- --> | Farského = * Farského ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}} ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gercenova = * Gercenova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N95}} | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|123}} | Harmincova = * Harmincova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|35}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Holíčska = * Holíčska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Horné Krčace = * Horné Krčace ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|4}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Hubeného = * Hubeného ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|154}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Chlumeckého = * Chlumeckého ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Jiráskova = * Jiráskova ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N93}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Kadnárova = * Kadnárova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Kolmá = * Kolmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Krásna = * Krásna ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Kuklovská = * Kuklovská (Kuklovská 44) ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol) ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lachova = * Lachova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|196}} {{MHD|ba|N80}} | Landererova = * Landererova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|50}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Letisko = * Letisko ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|61}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|N61}} | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúčanka = * Lúčanka ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky V = * Lúky V ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}} | Ľubovnianska = * Ľubovnianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}} | Muštová = * Muštová ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|151}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|130}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{MHD|ba|69}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou (Kuklovská 60) ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) | Prístavná = * Prístavná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{MHD|ba|42}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Prokofievova = * Prokofievova ** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Rusovská cesta = * Rusovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}} | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{MHD|ba|147}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}} | Smolenická = * Smolenická ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{MHD|ba|66}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Strečnianska = * Strečnianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | STU = * STU ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Súhvezdná = * Súhvezdná ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}} | Súmračná = * Súmračná ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu) ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}} | Šintavská = * Šintavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Šustekova = * Šustekova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švabinského = * Švabinského ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Tomášikova = * Tomášikova ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}} | Topoľčianska = * Topoľčianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Vyšehradská = * Vyšehradská ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Znievska = * Znievska ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}} | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Žehrianska = * Žehrianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> qnlummylgxx6hu5rn5rg07ri373xe61 7428892 7428883 2022-08-22T17:07:20Z Gateshebe 193515 Add(zast:Studená) wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|87}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}} | Brodná = * Brodná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|inline=croute}} ** {{MHD|logo|T}} {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Budatínska = * Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}} | Bzovícka = * Bzovícka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}} | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Devínske Jazero = * Devínske Jazero ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Dolné Krčace = * Dolné Krčace ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|4}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}<!-- ---------- F ---------- --> | Farského = * Farského ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}} ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gercenova = * Gercenova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N95}} | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|123}} | Harmincova = * Harmincova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|35}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Holíčska = * Holíčska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Horné Krčace = * Horné Krčace ** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|4}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}} {{MHD|ba|72}} {{MHD|ba|N72}} | Hubeného = * Hubeného ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} {{MHD|ba|154}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} | Chlumeckého = * Chlumeckého ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Jiráskova = * Jiráskova ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N93}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Kadnárova = * Kadnárova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|75}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Kolmá = * Kolmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Krásna = * Krásna ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Kuklovská = * Kuklovská (Kuklovská 44) ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol) ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lachova = * Lachova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|196}} {{MHD|ba|N80}} | Landererova = * Landererova ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|50}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Letisko = * Letisko ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|61}} {{MHD|ba|96}} {{MHD|ba|N61}} | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúčanka = * Lúčanka ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | Lúky V = * Lúky V ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}} | Ľubovnianska = * Ľubovnianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}} | Muštová = * Muštová ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|151}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|130}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|53}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{MHD|ba|69}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou (Kuklovská 60) ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) | Prístavná = * Prístavná ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{MHD|ba|42}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}} | Prokofievova = * Prokofievova ** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Rusovská cesta = * Rusovská cesta ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{MHD|ba|3}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}} | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka) ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{MHD|ba|147}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}} | Smolenická = * Smolenická ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{MHD|ba|66}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}} ** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}} | Strečnianska = * Strečnianska ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}} | STU = * STU ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}} | Studená = * Studená ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|56}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{MHD|ba|56}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Súhvezdná = * Súhvezdná ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}} | Súmračná = * Súmračná ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|35}} | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu) ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{MHD|ba|70}} | Šintavská = * Šintavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Šustekova = * Šustekova ** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švabinského = * Švabinského ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}} | Tomášikova = * Tomášikova ** električkové linky: {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}} | Topoľčianska = * Topoľčianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{MHD|ba|79}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|27}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{MHD|ba|58}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{MHD|ba|139}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}} | Vyšehradská = * Vyšehradská ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{MHD|ba|4}} ** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}} | Znievska = * Znievska ** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}} | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska ** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}} | Žehrianska = * Žehrianska ** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{MHD|ba|43}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{MHD|ba|67}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}} ** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> 5e4gu9hhta53jdiqwqle997cr9zu9vn David Kozma 0 680569 7428910 7425910 2022-08-22T17:55:50Z 85.237.229.3 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = David Kozma | titul za = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Pink Panther | dátum narodenia = {{dnv|1992|8|13}} | miesto narodenia = [[Karviná]], [[Česko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = česká | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = 183 cm | váha = | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Welterová váha | liga = [[Oktagon MMA]] | klub = PriMMAt Gym Praha | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''David Kozma''', prezývaný „Pink Panther“ (* [[13. august]] [[1992]], [[Karviná]], [[Česko]]) je český profesionálny bojovník [[Zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] (MMA) súťažiaci vo welterovej váhe (do 77 kg) aktuálne pôsobiaci v organizácii [[Oktagon MMA]]. Je držiteľom titulu welterovej váhy. == Osobný život == Od siedmich do sedemnástich rokov sa venoval [[Džudo|džudu]]. Po úprave pravidiel v džude prestúpil na MMA, ktoré mu vyhovovali viac. Hoci je profesionálnym zápasníkom, privyrába si ako nočný strážca. Tvrdí, že sa v uliciach nikdy nebil a zápasy berie ako súťaženie. Svoju prezývku má už od mala. Rád totiž nosil ružovú farbu a bol - podľa svojich slov - „šampónik“.<ref>{{Citácia knihy|titul=David Kozma - MALL.TV|url=https://www.mall.tv/pribehy-z-holicstvi/david-kozma}}</ref> == MMA kariéra == {| class="wikitable" !Výsledok !Bilancia !Súper !Metóda !Udalosť !Dátum !Kolo !Čas !Miesto !Poznámka |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |30-11 |{{Minivlajka|Česko}} Petr Kníže |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 32 |9.4.2022 |5 |5:00 |[[Ostrava]], Česko |Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |29-11 |{{Minivlajka|Srbsko}} Bojan Velicković |TKO (údery) |OKTAGON 29 |4.12..2021 |4 |3:16 |[[Brno]], Česko |Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |28-11 |{{Minivlajka|Brazília}} Leandro Silva |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 24 |29.5.2021 |5 |5:00 |[[Brno]], Česko |Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |27-11 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 17 |17.10.2020 |5 |5:00 |[[Brno]], Česko |Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |26-11 |{{Minivlajka|Rusko}} Roman Mukhamedshin |Vzdanie sa (rear-naked choke) |RCC 7 |14.12.2019 |3 |2:09 |[[Jekaterinburg]], Rusko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |26-10 |{{Minivlajka|Rusko}} Alexey Shurkevich |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |RCC 6 |4.5.2019 |3 |5:00 |[[Čeľabinsk]], Rusko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |25-10 |{{Minivlajka|Slovensko}} Samuel Krištofič |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 11 |16.3.2019 |5 |5:00 |[[Ostrava]], Česko |Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |24-10 |{{Minivlajka|Slovensko}} Gabor Boráros |TKO (poranenie kolena) |OKTAGON 10 |17.10.2018 |2 |0:22 |[[Praha]], Česko |Vyhral šampiónat organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |23-10 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |OKTAGON 9 |15.9.2018 |3 |5:00 |[[Bratislava]], Slovensko |Semifinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe. |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |22-10 |{{Minivlajka|Poľsko}} Michal Wiencek |TKO (kolená a údery) |OKTAGON 7 |28.7.2018 |1 |4:50 |[[Praha]], Česko |štvrťfinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe. |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |21-10 |{{Minivlajka|Ukrajina}} Alexey Valivakhin |TKO (údery) |OKTAGON 6 |26.5.2018 |1 |2:17 |[[Košice]], Slovensko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |20-10 |{{Minivlajka|Poľsko}} Rafal Lewon |TKO (údery) |OKTAGON 5 |17.3.2018 |1 |4:32 |[[Ostrava]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |19-10 |{{Minivlajka|Česko}} Petr Kníže |Na body (jednomyseľné rozhodnutie) |XFN 6 - X Fight Nights 6 |7.12.2017 |3 |5:00 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |19-9 |{{Minivlajka|Maďarsko}} Adam Horvath |TKO (údery) |Fusion FN 16 - Cage Fight |29.9.2017 |3 |N/A |[[Brno]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |18-9 |{{Minivlajka|Chorvátsko}} Zoran Dod |TKO (údery) |EPF - East Pro Fight 9 |28.4.2017 |3 |3:07 |[[Košice]], Slovensko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |17-9 |{{Minivlajka|Chorvátsko}} Lovro Vrkic |Donútenie (Kimura) |HG - Heroes Gate 18 |24.2.2017 |1 |4:55 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |16-9 |{{Minivlajka|Nemecko}} Johannes Michalik |Donútenie (rear-naked choke) |XFN 2 - X Fight Nights 2 |18.12.2016 |1 |4:39 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |15-9 |{{Minivlajka|Česko}} Michal Vostrý |Donútenie (Calf slicer) |HG - Heroes Gate 17 |27.10.2016 |2 |4:39 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |14-9 |{{Minivlajka|Slovensko}} Emin Sefa |Rozhodnutie (jednomyseľne) |EFN - Fight Nights Global 49 |4.6.2016 |3 |5:00 |[[Banská Bystrica]], Slovensko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |13-9 |{{Minivlajka|Česko}} Marek Bártl |Donútenie (Armbar) |GCF 32 - WMMAA Finals |28.11.2015 |2 |4:09 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |12-9 |{{Minivlajka|Litva}} Saulius Bucius |Vzdanie sa (Triangle choke) |GCF 31 - Cage Fight 6 |22.5.2015 |1 |3:56 |[[Brno]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |12-8 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský |Rozhodnutie (rozdelenie) |GCF - Gladiator Championship Fighting 30 |25.2.2015 |3 |5:00 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |12-7 |{{Minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štrbák |Podanie (údery) |GCF 27 - Road to the Cage |21.3.2014 |3 |N/A |[[Praha]], Česko |Stratil titul organizácie GCF v ľahkej váhe |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |12-6 |{{Minivlajka|Izrael}} Shimon Gosh |TKO (údery) |HG - Heroes Gate 11 |22.11.2013 |1 |2:49 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |12-5 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Pokorný |Donútenie (Armbar) |GCF 25 - Over the Top |6.10.2013 |3 |N/A |[[Pardubice]], Česko |Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |11-5 |{{Minivlajka|Česko}} Roman Vanický |Rozhodnutie (jednomyseľne) |CMTA - Pardal Gladidators Night Cage 2 |1.6.2013 |N/A |N/A |[[České Budějovice]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |10-5 |{{Minivlajka|Česko}} Václav Přibyl |Rozhodnutie (jednomyseľne) |GCF 21 - Big Cage 3 |24.4.2013 |5 |5:00 |[[Ostrava]], Česko |Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |9-5 |{{Minivlajka|Česko}} Josef Král |Vzdanie sa (Guilotine choke) |GCF 18 - Destiny |1.12.2012 |1 |1:40 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |9-4 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Mamour Fall |Rozhodnutie (jednomyseľne) |HG - Heroes Gate 8 |12.10.2012 |3 |5:00 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |9-3 |{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský |Donútenie (Armbar) |GCF 13 - Pain and Glory |20.5.2012 |3 |3:36 |[[Praha]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |8-3 |{{Minivlajka|Česko}} Petr Zelina |Donútenie (rear-naked choke) |Den Bojovnikov 5 - New Challenge |1.4.2012 |1 |0:29 |[[Hlučín]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |7-3 |{{Minivlajka|Rusko}} Marat Gafurov |Vzdanie sa (rear-naked choke) |M-1 Challenge 31 - Monson vs. Oleinik |16.3.2012 |2 |2:10 |[[Petrohrad]], Rusko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |7-2 |{{Minivlajka|Česko}} Marek Mucka |Donútenie (Armbar) |Arena 25 - Attack Eagle |30.12.2011 |1 |0:41 |[[Třinec]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |6-2 |{{Minivlajka|Česko}} Norbert Pozarek |Donútenie (Triangle choke) |GCF 7 - Redemption |3.12.2011 |1 |N/A |[[Praha]], Česko |Stal sa šampiónom organizácie GCF v ľahkej váhe |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |5-2 |{{Minivlajka|Česko}} Vaclav Přibyl |Donútenie (Armbar) |GCF 4 - New Talents |17.6.2011 |3 |1:47 |[[Říčany]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |4-2 |{{Minivlajka|Česko}} Michal Boldy |TKO (údery) |Arena 22 - Hutnicky Den |30.4.2011 |1 |1:17 |[[Třinec]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |3-2 |{{Minivlajka|Slovensko}} Martin Kufel |Donútenie (Armbar) |Hamr Gym - Hamr Night 2011 |23.4.2011 |1 |4:48 |[[Ostrava]], Česko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |2-2 |{{Minivlajka|Česko}} Viktor Polášek |Donútenie (rear-naked choke) |DB 1 - Den Bojovnikov |12.3.2011 |1 |0:39 |[[Darkovice]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |1-2 |{{Minivlajka|Poľsko}} Adam Golonkiewicz |Podanie (údery) |MMAC - MMA Challengers 6 |13.2.2011 |2 |3:53 |[[Katovice]], Poľsko | |- |bgcolor=7FFFD4|Výhra |1-1 |{{Minivlajka|Slovensko}} Tomas Kudry |Donútenie (Armbar) |Arena 20 - Power Legion |30.12.2010 |1 |0:41 |[[Ostrava]], Česko | |- |bgcolor=FFB5C5|Prehra |0-1 |{{Minivlajka|Česko}} Richard Andrš |Vzdanie sa (rear-naked choke) |GCF 1 - Judgement Day |5.12.2010 |2 |1:56 |[[Praha]], Česko | |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Kozma, David}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Českí športovci]] [[Kategória:Osobnosti z Karvinej]] 9l8157pw2tnc0up89ibou22i75f8pz5 Diskusia s redaktorom:Antisapage 3 683477 7429130 7402473 2022-08-23T11:51:04Z Antisapage 219938 /* .týždeň */ odpoveď wikitext text/x-wiki == Osobné útoky == Zdravím. Zdrž sa pls. príspevkov ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=7399030][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Gateshebe&diff=prev&oldid=7399034], nepatrí to sem. Viď [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:09, 17. jún 2022 (UTC) :moj, ten pravy to pise ze, co nazval Zem a vek explicitnym hovnometom a pritom si ho nikdy necital, lebo chodis len na nocnik n a spol. :takze az sa ty pls zdrzis takych, tak aj ja. ved teba tu navrhuju na byrokrata, tak si nas vzor [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:21, 17. jún 2022 (UTC) ::Kde si pls. prišiel na tú hlbokú myšlienku, že pomyselným protipólom hovnometovej žumpy je nutne progresívny mainstream? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:33, 17. jún 2022 (UTC) :::progresivny mejnstrim je to akurat tak pre popletenych 3x zapichnutych proukronaci tragedov. pre rozhladenych ludi je to totalny odpad a hanba zurnalistiky, ukazka primitivnej proamerickej a protislovenskej propagandy. :::ked sa chces takto bavit. ale asi viem o co ti ide. pointa je, ze sa nemienis ospravedlnit za svoje zlyhanie a este sa tym hrdis. no mal by si byt byrokrt (naschval bez a) hned od zajtra! drzim palce [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:42, 17. jún 2022 (UTC) :::inac by ma zaujimalo, kde si zobral, ze rozumies mediam a politike.. lebo nemas ani taku skolu, ani prax. cize len tak trepes ako hocikto z ulice [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:43, 17. jún 2022 (UTC) :::inac kde si prisiel na tu hlboku myslienku dat sa zapichat experimentalnym svinstvom, co ma plno neziaducich ucinkov a umrti na konte? nie nahodou na "progresivnom maistreame" = korporatnom hovnomete, ktory siril konspiteorie napr. o ZHN v Iraku, alebo dodnes siri o tom, ze vojnu s Gruzinskom zacalo Rusko? pozdravujem tych pseudoredaktorov s krvavymi paprcami.. :::citis sa inak dobre, prospelo ti to "ockovanie"? pojdes znova? predplatne uz si si predlzil? [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:50, 17. jún 2022 (UTC) ::::S týmto pls. ďalej skúšaj šťastie na iných vhodných platformách, sem to nepatrí, viď [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je kazateľnica]]. Tunajšie diskusné stránky slúžia primárne na debaty ohľadom práce na wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:56, 17. jún 2022 (UTC) :::::ved ja som sa spytal, nemusis odpovedat.. asi sa hanbis haha. nemas aj nieco ine na robotu? [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:01, 17. jún 2022 (UTC) :::::a inac cetovaciuý miestnost si z tohto opat zacal robit ty o 10:33, 17. júna 2022 (UTC). takze sam sebe to najprv napis.. alebo pockaj, spravim to ja [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:02, 17. jún 2022 (UTC) :::::a ešte, ked tu robis upravy.. vid sa nepouziva (aj ked na nocniku n mozno ano), spravne po slovensky je pozri [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:23, 17. jún 2022 (UTC) :::::este link na srackomet, co siril hoaxy o ZHN v Iraku https://jazykovaporadna.sme.sk/q/8813/ [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:26, 17. jún 2022 (UTC) :::S týmto pls. ďalej skúšaj šťastie na iných vhodných platformách, sem to nepatrí, viď Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je kazateľnica. Tunajšie diskusné stránky slúžia primárne na debaty ohľadom práce na wiki. [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:03, 17. jún 2022 (UTC) :::este taky detail. ja som nepisal nikde o protipole, tak neviem co tu skusas :) ono je to synonymum, nie protipol [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:30, 17. jún 2022 (UTC) == Zobraziť náhľad == Zdravím! Pri tlačítku Publikovať zmeny je tlačítko Zobraziť náhľad. Danú stránku tak môžete skontrolovať pred uložením.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:06, 17. jún 2022 (UTC) :ja viem, ale hlavne to co sa pise tu o nazve kapitoly NEFUNGUJE :https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:%C5%A0tylistick%C3%A1_pr%C3%ADru%C4%8Dka [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:16, 17. jún 2022 (UTC) :aj ked tam asi hej, no nic [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:17, 17. jún 2022 (UTC) :mam ešte otázku, či už nie je načase zrušiť tú šablónu nutnej úpravy článku. alebo môžete napísať, prečo ešte nie [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:23, 17. jún 2022 (UTC) {{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:07, 22. jún 2022 (UTC) == .týždeň == Dobrý deň, opätovne vkladáte do Wikipédie tendenčné tvrdenia, ktoré sem nepatria a preto boli zmazané. [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je kazateľnica|Wikipédia nie je kazateľnica]]--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:31, 22. jún 2022 (UTC) :netrep sprostosti. ake tendencne tvrdenia? to su ich tvrdenia a linky na ich clanky. si trapny a drzy. ja ti idem pomazat tvoje "tendencne tvrdenia", aby si sa trocha prebral. [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:39, 22. jún 2022 (UTC) {{exp3|.týždeň}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:37, 22. jún 2022 (UTC) :{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:51, 22. jún 2022 (UTC) :TOTO JE VASA VIZITKA, CENZORI NEPOHODLNEJ PRAVDY.. POJDETE DOLE S CITANOSTOU A DOVERYHODNOSTOU AKO NOCNICEK N :https://uploads.disquscdn.com/images/34193f60f93419374aef4a21c7ea06b6995ae38a7e22123826698b1cc90e8cd9.jpg :DAM TO SEM, ABY BOLO VIDNO CO BRANIS MAZANIM A DRISTANIM O TENDENCNOSTI: :https://www.tyzden.sk/casopis/3236/globalne-oteplovanie-bude/ :+ :https://www.tyzden.sk/veda/35736/parizska-dohoda-je-cestou-do-pekla/ [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:51, 23. august 2022 (UTC) {{vandalizmus}} Ak budete v podobnom duchu agresívneho správania, vyhrážok, vkladania tendenčných tvrdení ale aj trucovitého mazania regulérneho obsahu pokračovať, budete nabudúce zablokovaný na dlhší čas.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:45, 22. jún 2022 (UTC) :Súhlas, Pelex.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:58, 22. jún 2022 (UTC) ::{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:10, 24. jún 2022 (UTC) ::{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:18, 24. jún 2022 (UTC) :{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:09, 24. jún 2022 (UTC) :inak po slovensky je to regulárny, nie regulérny https://slovnik.juls.savba.sk/?w=regul%C3%A1rny&s=exact [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:14, 24. jún 2022 (UTC) == Blok (2) == Udeľujem týždňový blok pre pokračovanie v primitívnych osobných útokoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:43, 24. jún 2022 (UTC) n3i6npnezefaq5htrkbyis0cmeox0m8 7429131 7429130 2022-08-23T11:51:16Z Antisapage 219938 /* .týždeň */ odpoveď wikitext text/x-wiki == Osobné útoky == Zdravím. Zdrž sa pls. príspevkov ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=7399030][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Gateshebe&diff=prev&oldid=7399034], nepatrí to sem. Viď [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:09, 17. jún 2022 (UTC) :moj, ten pravy to pise ze, co nazval Zem a vek explicitnym hovnometom a pritom si ho nikdy necital, lebo chodis len na nocnik n a spol. :takze az sa ty pls zdrzis takych, tak aj ja. ved teba tu navrhuju na byrokrata, tak si nas vzor [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:21, 17. jún 2022 (UTC) ::Kde si pls. prišiel na tú hlbokú myšlienku, že pomyselným protipólom hovnometovej žumpy je nutne progresívny mainstream? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:33, 17. jún 2022 (UTC) :::progresivny mejnstrim je to akurat tak pre popletenych 3x zapichnutych proukronaci tragedov. pre rozhladenych ludi je to totalny odpad a hanba zurnalistiky, ukazka primitivnej proamerickej a protislovenskej propagandy. :::ked sa chces takto bavit. ale asi viem o co ti ide. pointa je, ze sa nemienis ospravedlnit za svoje zlyhanie a este sa tym hrdis. no mal by si byt byrokrt (naschval bez a) hned od zajtra! drzim palce [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:42, 17. jún 2022 (UTC) :::inac by ma zaujimalo, kde si zobral, ze rozumies mediam a politike.. lebo nemas ani taku skolu, ani prax. cize len tak trepes ako hocikto z ulice [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:43, 17. jún 2022 (UTC) :::inac kde si prisiel na tu hlboku myslienku dat sa zapichat experimentalnym svinstvom, co ma plno neziaducich ucinkov a umrti na konte? nie nahodou na "progresivnom maistreame" = korporatnom hovnomete, ktory siril konspiteorie napr. o ZHN v Iraku, alebo dodnes siri o tom, ze vojnu s Gruzinskom zacalo Rusko? pozdravujem tych pseudoredaktorov s krvavymi paprcami.. :::citis sa inak dobre, prospelo ti to "ockovanie"? pojdes znova? predplatne uz si si predlzil? [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:50, 17. jún 2022 (UTC) ::::S týmto pls. ďalej skúšaj šťastie na iných vhodných platformách, sem to nepatrí, viď [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je kazateľnica]]. Tunajšie diskusné stránky slúžia primárne na debaty ohľadom práce na wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:56, 17. jún 2022 (UTC) :::::ved ja som sa spytal, nemusis odpovedat.. asi sa hanbis haha. nemas aj nieco ine na robotu? [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:01, 17. jún 2022 (UTC) :::::a inac cetovaciuý miestnost si z tohto opat zacal robit ty o 10:33, 17. júna 2022 (UTC). takze sam sebe to najprv napis.. alebo pockaj, spravim to ja [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:02, 17. jún 2022 (UTC) :::::a ešte, ked tu robis upravy.. vid sa nepouziva (aj ked na nocniku n mozno ano), spravne po slovensky je pozri [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:23, 17. jún 2022 (UTC) :::::este link na srackomet, co siril hoaxy o ZHN v Iraku https://jazykovaporadna.sme.sk/q/8813/ [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:26, 17. jún 2022 (UTC) :::S týmto pls. ďalej skúšaj šťastie na iných vhodných platformách, sem to nepatrí, viď Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je kazateľnica. Tunajšie diskusné stránky slúžia primárne na debaty ohľadom práce na wiki. [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:03, 17. jún 2022 (UTC) :::este taky detail. ja som nepisal nikde o protipole, tak neviem co tu skusas :) ono je to synonymum, nie protipol [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:30, 17. jún 2022 (UTC) == Zobraziť náhľad == Zdravím! Pri tlačítku Publikovať zmeny je tlačítko Zobraziť náhľad. Danú stránku tak môžete skontrolovať pred uložením.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:06, 17. jún 2022 (UTC) :ja viem, ale hlavne to co sa pise tu o nazve kapitoly NEFUNGUJE :https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:%C5%A0tylistick%C3%A1_pr%C3%ADru%C4%8Dka [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:16, 17. jún 2022 (UTC) :aj ked tam asi hej, no nic [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:17, 17. jún 2022 (UTC) :mam ešte otázku, či už nie je načase zrušiť tú šablónu nutnej úpravy článku. alebo môžete napísať, prečo ešte nie [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:23, 17. jún 2022 (UTC) {{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:07, 22. jún 2022 (UTC) == .týždeň == Dobrý deň, opätovne vkladáte do Wikipédie tendenčné tvrdenia, ktoré sem nepatria a preto boli zmazané. [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je kazateľnica|Wikipédia nie je kazateľnica]]--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:31, 22. jún 2022 (UTC) :netrep sprostosti. ake tendencne tvrdenia? to su ich tvrdenia a linky na ich clanky. si trapny a drzy. ja ti idem pomazat tvoje "tendencne tvrdenia", aby si sa trocha prebral. [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:39, 22. jún 2022 (UTC) {{exp3|.týždeň}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:37, 22. jún 2022 (UTC) :{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:51, 22. jún 2022 (UTC) :TOTO JE VASA VIZITKA, CENZORI NEPOHODLNEJ PRAVDY.. POJDETE DOLE S CITANOSTOU A DOVERYHODNOSTOU AKO NOCNICEK N :https://uploads.disquscdn.com/images/34193f60f93419374aef4a21c7ea06b6995ae38a7e22123826698b1cc90e8cd9.jpg :DAM TO SEM, ABY BOLO VIDNO CO BRANIS MAZANIM A DRISTANIM O TENDENCNOSTI: :https://www.tyzden.sk/casopis/3236/globalne-oteplovanie-bude/ :+ :https://www.tyzden.sk/veda/35736/parizska-dohoda-je-cestou-do-pekla/ [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:51, 23. august 2022 (UTC) {{vandalizmus}} Ak budete v podobnom duchu agresívneho správania, vyhrážok, vkladania tendenčných tvrdení ale aj trucovitého mazania regulérneho obsahu pokračovať, budete nabudúce zablokovaný na dlhší čas.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 13:45, 22. jún 2022 (UTC) :Súhlas, Pelex.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:58, 22. jún 2022 (UTC) ::{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:10, 24. jún 2022 (UTC) ::{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:18, 24. jún 2022 (UTC) ::TOTO JE VASA VIZITKA, CENZORI NEPOHODLNEJ PRAVDY.. POJDETE DOLE S CITANOSTOU A DOVERYHODNOSTOU AKO NOCNICEK N ::https://uploads.disquscdn.com/images/34193f60f93419374aef4a21c7ea06b6995ae38a7e22123826698b1cc90e8cd9.jpg ::DAM TO SEM, ABY BOLO VIDNO CO BRANIS MAZANIM A DRISTANIM O TENDENCNOSTI: ::https://www.tyzden.sk/casopis/3236/globalne-oteplovanie-bude/ ::+ ::https://www.tyzden.sk/veda/35736/parizska-dohoda-je-cestou-do-pekla/ [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:51, 23. august 2022 (UTC) :{{osobný útok}} [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:09, 24. jún 2022 (UTC) :inak po slovensky je to regulárny, nie regulérny https://slovnik.juls.savba.sk/?w=regul%C3%A1rny&s=exact [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:14, 24. jún 2022 (UTC) == Blok (2) == Udeľujem týždňový blok pre pokračovanie v primitívnych osobných útokoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:43, 24. jún 2022 (UTC) 7ktzm77gr567im8pka5b3nqt25n4f7g Redaktor:Ľuboš14/Gianluigi Donnarumma 2 684582 7428903 7428679 2022-08-22T17:30:25Z OJJ 116711 OJJ premiestnil stránku [[Gianluigi Donnarumma]] na [[Redaktor:Ľuboš14/Gianluigi Donnarumma]], ale neponechal presmerovanie: na doprac wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní neupravené}} '''Gianluigi Donnarumma''' (* [[25. február]] [[1999]], [[Castellammare di Stabia]]) je talianský futbalový brankár, ktorý momentálne pôsobí v francúzskom klube [[Paris Saint-Germain]]. S talianskou reprezentáciou triumfoval na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020| Majstrovstvách Európy vo futbale 2020]], bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. {{urgentne upraviť|2022-07-18}} {{Infobox futbalista | meno = Gianluigi Donnarumma | foto = Gianluigi Donnarumma (31895135436) (cropped).jpg | popis = Gianluigi Donnarumma počas pôsobenia v AC Miláno. | dátum narodenia = {{dnv|1999|2|25}} | miesto narodenia = [[Castellammare di Stabia]] | štát = Taliansko | výška = 196 cm | pozícia = Brankár | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain]] | klubové číslo = 99 | mládežnícke roky = 2003{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br /> | mládežnícke kluby = [[Club Napoli Castellammare]]<br />[[AC Miláno]]<br /> | roky = 2015{{--}}2021<br />2021{{--}}súčasnosť | kluby = [[AC Miláno]]<br />[[Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = 251 (0)<br />{{0}}24 (0) | reprezentačné roky = 2014<br />2014<br />2014{{--}}2015<br />2016{{--}}2017<br />2016{{--}}súčasnosť | národné mužstvo = [[Taliansko U15]]<br />[[Taliansko U16]]<br />[[Taliansko U17]]<br />[[Taliansko U21]]<br />{{ITA|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4 (0)<br />{{0}}{{0}}3 (0)<br />{{0}}10 (0)<br />{{0}}{{0}}7 (0)<br />{{0}}46 (0) | pkupdate = 18. júlu 2022 | nmupdate = 18. júlu 2022 }} == Klubová kariéra == === AC Miláno === ==== Začiatky v Milánskom celku ==== Gianluigi Donnarumma sa dostal do akadémii [[AC Miláno|AC Milána]] ako 14-ročný, keď ho rossoneri v roku 2013 získali z [[Club Napoli Castellammare|Club Napoli]] za 250 000 eur. Do nominácie A tímu milánskeho celku sa dostal prvýkrát ako 15-ročný, keď ho vtedajší tréner [[Filippo Inzaghi]] nominoval na domáci zápase proti [[Cesena Calcio|Cesene]], ktorý sa konal len 3 dni pred jeho 16. narodeninami. Svoj prvý profesionálny kontrakt podpísal oficiálne k 1. júlu 2015. ==== Člen A tímu ==== Na sezónu 2015/16 ho zaradil nový tréner [[Siniša Mihajlović]] do prvého tímu, v mužstve mal plniť úlohu brankárskej trojky. Prvého zápasu sa dočkal 30. júla 2015, keď v prípravnom zápase proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] vystriedal v 72. minúte [[Christian Abbiati|Christiana Abbiatiho]]. V zápase si dokázal udžať čisté konto, no v penaltovom rozstrele svoj pokus nepremenil. Neskôr vo finále pripravného turnaja TIM trophy dokázal v penaltovom rozstrele chytiť 2 penalty, ktorými zariadil Milánu víťazstvo nad [[Sassuolo|Sassuolom]]. ==== Súťažný debut ==== Práve proti Sassuolu si pripísal svoj debut v súťažnom zápase, 25. októbra 2015 vychytal na [[San Siro|San Sire]] výhru 2:1. Vo veku 16 rokov a 242 dní sa stal 2. najmladším brankárom v histórii talianského futbalu. Prvé čisté konto si pripísal už o 3 dni neskôr, AC Miláno porazilo [[Chievo Verona]] 1:0. ==== Brankárska jednotka ==== V 1. sezóne v profesionálnom futbale odchytal 30 z 38 zápasov [[Serie A]]. Svoje 1. [[Derby della Madonnina]] odchytal 31. januára 2016 a prispel k výhre 3:0. V 1. zápase sezóny 2016/17 chytil penaltu [[Andrea Belotti|Andreu Belottiho]] v nadstavenom čase, čím zachránil Milánčanom výhru 3:2, bola to jeho 1. chytená súťažná penalta. V drese rossoneri odchytal 2 finále [[Coppa Italia]], obidve proti [[Juventus|Juventusu]], no ani jedno Milánčania nevyhrali. Prehre nezabránil ani v [[Supercoppa Italiana|Talianskom superpoháry]] v roku 2018. Jednotkou v bráne AC Milána bol od svojho debutu až po jeho posledný zápas v máji 2021. ==== Koniec na San Sire ==== Zmluva mu končila 30. júna 2021, no jeho vtedajší agent [[Mino Raiola]] požadoval po vedení milánskeho celku plat pre svojho klienta zhruba 1 milión eur mesačne a pre seba bonus 20 miliónov eur. 26. mája oznámil športový riaditeľ AC Milána [[Paolo Maldini]], že Donnarummova zmluva nebude predĺžená, a že klub opustí zadarmo. Donnarumma odchytal v červeno-čiernom drese 251 zápasov a celku zo San Sira sa pomohol vrátiť do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], keď milánčania skončili v sezóne 2020/21 na 2. mieste. === Paris Saint-Germain === Zmluvu s parížskym celkom podpísal 15. júla 2021 ako čerstvý majster Európy. Tímu spod Eiffelovky sa upísal na 5 rokov, do júna 2026. ==== Prvá sezóna ==== Svoj debut s [[Paris Saint-Germain|PSG]] zažil 11. septembra pri výhre 4:0 nad [[Clermont Foot|Clermontom]]. Vo svojej prvej sezóne sa v bráne striedal s [[Keylor Navas|Keylorom Navasom]], triumfu v [[Ligue 1]] prispel v sedemnástich zápasoch a 5 zápasov odchytal v Lige Majstrov, kde Parížania vypadli v osemfinále. == Reprezentačná kariéra == == Osobný život == === Brat Antonio === === Agent Raiola === == Úspechy == == Rekordy == == Zdroje == nr3t62wgjg665gx52yvsb0x37zraawm 7428905 7428903 2022-08-22T17:32:03Z OJJ 116711 - wikitext text/x-wiki '''Gianluigi Donnarumma''' (* [[25. február]] [[1999]], [[Castellammare di Stabia]]) je talianský futbalový brankár, ktorý momentálne pôsobí v francúzskom klube [[Paris Saint-Germain]]. S talianskou reprezentáciou triumfoval na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020| Majstrovstvách Európy vo futbale 2020]], bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. {{Infobox futbalista | meno = Gianluigi Donnarumma | foto = Gianluigi Donnarumma (31895135436) (cropped).jpg | popis = Gianluigi Donnarumma počas pôsobenia v AC Miláno. | dátum narodenia = {{dnv|1999|2|25}} | miesto narodenia = [[Castellammare di Stabia]] | štát = Taliansko | výška = 196 cm | pozícia = Brankár | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain]] | klubové číslo = 99 | mládežnícke roky = 2003{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br /> | mládežnícke kluby = [[Club Napoli Castellammare]]<br />[[AC Miláno]]<br /> | roky = 2015{{--}}2021<br />2021{{--}}súčasnosť | kluby = [[AC Miláno]]<br />[[Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = 251 (0)<br />{{0}}24 (0) | reprezentačné roky = 2014<br />2014<br />2014{{--}}2015<br />2016{{--}}2017<br />2016{{--}}súčasnosť | národné mužstvo = [[Taliansko U15]]<br />[[Taliansko U16]]<br />[[Taliansko U17]]<br />[[Taliansko U21]]<br />{{ITA|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4 (0)<br />{{0}}{{0}}3 (0)<br />{{0}}10 (0)<br />{{0}}{{0}}7 (0)<br />{{0}}46 (0) | pkupdate = 18. júlu 2022 | nmupdate = 18. júlu 2022 }} == Klubová kariéra == === AC Miláno === ==== Začiatky v Milánskom celku ==== Gianluigi Donnarumma sa dostal do akadémii [[AC Miláno|AC Milána]] ako 14-ročný, keď ho rossoneri v roku 2013 získali z [[Club Napoli Castellammare|Club Napoli]] za 250 000 eur. Do nominácie A tímu milánskeho celku sa dostal prvýkrát ako 15-ročný, keď ho vtedajší tréner [[Filippo Inzaghi]] nominoval na domáci zápase proti [[Cesena Calcio|Cesene]], ktorý sa konal len 3 dni pred jeho 16. narodeninami. Svoj prvý profesionálny kontrakt podpísal oficiálne k 1. júlu 2015. ==== Člen A tímu ==== Na sezónu 2015/16 ho zaradil nový tréner [[Siniša Mihajlović]] do prvého tímu, v mužstve mal plniť úlohu brankárskej trojky. Prvého zápasu sa dočkal 30. júla 2015, keď v prípravnom zápase proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] vystriedal v 72. minúte [[Christian Abbiati|Christiana Abbiatiho]]. V zápase si dokázal udžať čisté konto, no v penaltovom rozstrele svoj pokus nepremenil. Neskôr vo finále pripravného turnaja TIM trophy dokázal v penaltovom rozstrele chytiť 2 penalty, ktorými zariadil Milánu víťazstvo nad [[Sassuolo|Sassuolom]]. ==== Súťažný debut ==== Práve proti Sassuolu si pripísal svoj debut v súťažnom zápase, 25. októbra 2015 vychytal na [[San Siro|San Sire]] výhru 2:1. Vo veku 16 rokov a 242 dní sa stal 2. najmladším brankárom v histórii talianského futbalu. Prvé čisté konto si pripísal už o 3 dni neskôr, AC Miláno porazilo [[Chievo Verona]] 1:0. ==== Brankárska jednotka ==== V 1. sezóne v profesionálnom futbale odchytal 30 z 38 zápasov [[Serie A]]. Svoje 1. [[Derby della Madonnina]] odchytal 31. januára 2016 a prispel k výhre 3:0. V 1. zápase sezóny 2016/17 chytil penaltu [[Andrea Belotti|Andreu Belottiho]] v nadstavenom čase, čím zachránil Milánčanom výhru 3:2, bola to jeho 1. chytená súťažná penalta. V drese rossoneri odchytal 2 finále [[Coppa Italia]], obidve proti [[Juventus|Juventusu]], no ani jedno Milánčania nevyhrali. Prehre nezabránil ani v [[Supercoppa Italiana|Talianskom superpoháry]] v roku 2018. Jednotkou v bráne AC Milána bol od svojho debutu až po jeho posledný zápas v máji 2021. ==== Koniec na San Sire ==== Zmluva mu končila 30. júna 2021, no jeho vtedajší agent [[Mino Raiola]] požadoval po vedení milánskeho celku plat pre svojho klienta zhruba 1 milión eur mesačne a pre seba bonus 20 miliónov eur. 26. mája oznámil športový riaditeľ AC Milána [[Paolo Maldini]], že Donnarummova zmluva nebude predĺžená, a že klub opustí zadarmo. Donnarumma odchytal v červeno-čiernom drese 251 zápasov a celku zo San Sira sa pomohol vrátiť do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], keď milánčania skončili v sezóne 2020/21 na 2. mieste. === Paris Saint-Germain === Zmluvu s parížskym celkom podpísal 15. júla 2021 ako čerstvý majster Európy. Tímu spod Eiffelovky sa upísal na 5 rokov, do júna 2026. ==== Prvá sezóna ==== Svoj debut s [[Paris Saint-Germain|PSG]] zažil 11. septembra pri výhre 4:0 nad [[Clermont Foot|Clermontom]]. Vo svojej prvej sezóne sa v bráne striedal s [[Keylor Navas|Keylorom Navasom]], triumfu v [[Ligue 1]] prispel v sedemnástich zápasoch a 5 zápasov odchytal v Lige Majstrov, kde Parížania vypadli v osemfinále. == Reprezentačná kariéra == == Osobný život == === Brat Antonio === === Agent Raiola === == Úspechy == == Rekordy == == Zdroje == 0koq2q7ohy67iv6m9jvm1ga7whg8c55 Diskusia s redaktorom:Ľuboš14 3 684600 7428904 7413084 2022-08-22T17:31:28Z OJJ 116711 odpoveď wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Donnarumma}}--[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 19:17, 18. júl 2022 (UTC) :Presunuté na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:%C4%BDubo%C5%A114/Gianluigi_Donnarumma] na doprac. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:31, 22. august 2022 (UTC) eimx8jevqfr26ilima8z1jvorg0us13 Voyo 0 684640 7429074 7428680 2022-08-23T06:31:51Z Jetam2 30982 zostručnenie (o neozdrojované), formulácia, mínus výmaz wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka |Meno=Voyo |Url=https://voyo.markiza.sk |Slogan=V tvoyom svete |Typ stránky=streamovacia služba |Vlastník=TV Markíza |Spustenie=august 2011 |Obrázok=Voyo - logo.png}} '''Voyo''' je slovenská platená [[video on demand]] služba poskytujúca [[film]]y, [[seriál]]y a televízne programy z vysielania staníc skupiny Markíza online. Projekt bol spustený v auguste 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza spustila videoportál Voyo. Neponúka zatiaľ nič prevratné|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/52336/markiza-spustila-videoportal-voyo-neponuka-zatial-nic-prevratne/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2011-08-18|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> ako bezplatný archív programov z produkcie [[TV Markíza]] a platforma pre živé vysielanie pôvodnej tvorby a športových prenosov. Postupne sa však pretransformovala na platenú službu po vzore amerického [[Netflix|Netflixu]]. Ponuka dostupných programov je pravidelne rozširovaná. Podľa samotného prevádzkovateľa ide o viac než 2 000 filmov a seriálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOYO - Sledujte filmy, seriály, TV relácie a šport online|url=https://voyo.markiza.sk/home|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Všetky uvádzané tituly sú buďto slovenské a české, alebo úplne či čiastočne lokalizované. Služba ďalej poskytuje živé vysielanie televíznych staníc [[TV Markíza|Markíza]], [[TV Doma|Doma]], [[TV Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI]], Nova International a prémiových športových kanálov Nova Sport 1 a Nova Sport 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV online – Stanice skupiny Markíza naživo - VOYO|url=https://voyo.markiza.sk/zive-vysielanie|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Voyo tiež predplatiteľom umožňuje sledovať vybrané programy exkluzívne až o týždeň skôr než v TV. Na základe prieskumu nezávislej agentúry 2muse je Voyo najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, pričom z hľadiska poznateľnosti značky predstihlo aj celosvetových gigantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, predstihlo aj celosvetových gigantov|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2057471_voyo-je-najznamejsou-streamovacou-sluzbou-na-slovensku-predstihlo-aj-celosvetovych-gigantov|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2022-07-11|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> == Obsahová ponuka == Streamovacia služba Voyo za mesačný poplatok 5,99 eur ponúka televízny archív úplne bez reklám a knižnicu plnú československých filmov aj svetových kinohitov. Najúspešnejšie tituly skupiny Markíza či obľúbené turecké seriály je dokonca možné sledovať ešte pred ich televíznou premiérou. Voyo sa v novembri 2020 dočkalo kompletnej obnovy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoportál VOYO prešiel veľkou premenou: Modernejší, prehľadnejší a s ešte lepším obsahom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref>, vďaka prechodu na novú technologickú platformu je modernejšie, svižnejšie a prehľadnejšie. Predplatiteľom ponúka príjemnejšie užívateľské prostredie, vylepšenú navigáciu a množstvo nového obsahu. Odvtedy počet predplatiteľov služby výrazne rastie, na jar 2022 malo Voyo na Slovensku a v Česku súhrnne viac než 350 000 platiacich zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grunt: Voyo překonalo metu 350 tisíc předplatitelů|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2022/01/grunt-voyo-prekonalo-metu-350-tisic-predplatitelu/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs}}</ref> == Voyo Originál == Od roku 2021 vychádzajú na Voyo originálne seriály a minisérie, ktoré sú dostupné exkluzívne iba na tejto platforme. Prvou z nich bola v novembri 2011 miniséria Prípad Roubal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Markíza predstavila prvý projekt natočený pre Voyo, minisériu o sériovom vrahovi Prípad Roubal|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/10189146-markiza-predstavila-prvy-projekt-natoceny-pre-voyo-miniseriu-o-seriovom-vrahovi-pripad-roubal|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2021-10-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Oficiálna stránka|URL=https://voyo.markiza.sk/home}} [[Kategória:TV Markíza]] c5x57aljc9ciycdllyx41i28moj7iwe 7429075 7429074 2022-08-23T06:32:47Z Jetam2 30982 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka |Meno=Voyo |Url=https://voyo.markiza.sk |Slogan=V tvoyom svete |Typ stránky=streamovacia služba |Vlastník=TV Markíza |Spustenie=august 2011 |Obrázok=Voyo - logo.png}} '''Voyo''' je slovenská platená [[video on demand]] služba poskytujúca [[Filmové dielo|filmy]], [[seriál]]y a televízne programy z vysielania staníc skupiny Markíza online. Projekt bol spustený v auguste 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza spustila videoportál Voyo. Neponúka zatiaľ nič prevratné|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/52336/markiza-spustila-videoportal-voyo-neponuka-zatial-nic-prevratne/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2011-08-18|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> ako bezplatný archív programov z produkcie [[TV Markíza]] a platforma pre živé vysielanie pôvodnej tvorby a športových prenosov. Postupne sa však pretransformovala na platenú službu po vzore amerického [[Netflix|Netflixu]]. Ponuka dostupných programov je pravidelne rozširovaná. Podľa samotného prevádzkovateľa ide o viac než 2 000 filmov a seriálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOYO - Sledujte filmy, seriály, TV relácie a šport online|url=https://voyo.markiza.sk/home|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Všetky uvádzané tituly sú buďto slovenské a české, alebo úplne či čiastočne lokalizované. Služba ďalej poskytuje živé vysielanie televíznych staníc [[TV Markíza|Markíza]], [[TV Doma|Doma]], [[TV Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI]], Nova International a prémiových športových kanálov Nova Sport 1 a Nova Sport 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV online – Stanice skupiny Markíza naživo - VOYO|url=https://voyo.markiza.sk/zive-vysielanie|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Voyo tiež predplatiteľom umožňuje sledovať vybrané programy exkluzívne až o týždeň skôr než v TV. Na základe prieskumu nezávislej agentúry 2muse je Voyo najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, pričom z hľadiska poznateľnosti značky predstihlo aj celosvetových gigantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, predstihlo aj celosvetových gigantov|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2057471_voyo-je-najznamejsou-streamovacou-sluzbou-na-slovensku-predstihlo-aj-celosvetovych-gigantov|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2022-07-11|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> == Obsahová ponuka == Streamovacia služba Voyo za mesačný poplatok 5,99 eur ponúka televízny archív úplne bez reklám a knižnicu plnú československých filmov aj svetových kinohitov. Najúspešnejšie tituly skupiny Markíza či obľúbené turecké seriály je dokonca možné sledovať ešte pred ich televíznou premiérou. Voyo sa v novembri 2020 dočkalo kompletnej obnovy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoportál VOYO prešiel veľkou premenou: Modernejší, prehľadnejší a s ešte lepším obsahom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref>, vďaka prechodu na novú technologickú platformu je modernejšie, svižnejšie a prehľadnejšie. Predplatiteľom ponúka príjemnejšie užívateľské prostredie, vylepšenú navigáciu a množstvo nového obsahu. Odvtedy počet predplatiteľov služby výrazne rastie, na jar 2022 malo Voyo na Slovensku a v Česku súhrnne viac než 350 000 platiacich zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grunt: Voyo překonalo metu 350 tisíc předplatitelů|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2022/01/grunt-voyo-prekonalo-metu-350-tisic-predplatitelu/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs}}</ref> == Voyo Originál == Od roku 2021 vychádzajú na Voyo originálne seriály a minisérie, ktoré sú dostupné exkluzívne iba na tejto platforme. Prvou z nich bola v novembri 2011 miniséria Prípad Roubal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Markíza predstavila prvý projekt natočený pre Voyo, minisériu o sériovom vrahovi Prípad Roubal|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/10189146-markiza-predstavila-prvy-projekt-natoceny-pre-voyo-miniseriu-o-seriovom-vrahovi-pripad-roubal|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2021-10-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Oficiálna stránka|URL=https://voyo.markiza.sk/home}} [[Kategória:TV Markíza]] ssq0ksxwx04bpbaqbaj1lumbkqhg0r7 Klobušice 0 685168 7428956 7428688 2022-08-22T19:22:10Z Tom78 12936 ref wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Klobušice''' sú mestská časť [[Ilava|Ilavy]].<ref>Klobušice. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/klobusice | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-02 | miesto = Bratislava }}</ref> Pôvodne samostatná obec pripojená k Ilave v roku [[1969]]. Začiatkom 70. rokov tu žilo približne 800 obyvateľov. Mestská časť leží približne 1 km juhozápadne od centra Ilavy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku z roku 1229. == Pamiatky == V obci sa nachádza [[Klobušický kaštieľ|kaštieľ]] z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Bol postavený v rokoch [[1836]] - [[1840]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele - Klobušice (Ilava)| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/klobusice-ilava| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Klobušiciach| url = http://www.slovenskehrady.sk/kastiel-klobusice| vydavateľ = Slovenské hrady.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> . V súčasnosti sa tam nachádza múzeum obchodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ilava | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Klobušiciach | url = https://www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/kastiel-v-klobusiciach/ | vydavateľ = ilava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na cintoríne sa nachádza secesná hrobka (mauzóleum) [[Gabriel Baroš|Gabriela Baroša]]. {{Slovenský výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Ilava]] [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]] 9kvgosbgd1nlz18vwx91yt6qpzitor5 7428966 7428956 2022-08-22T19:31:43Z Tom78 12936 ref wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Klobušice''' sú mestská časť [[Ilava|Ilavy]].<ref>Klobušice. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/klobusice | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-02 | miesto = Bratislava }}</ref> Pôvodne samostatná obec pripojená k Ilave v roku [[1969]]. Začiatkom 70. rokov tu žilo približne 800 obyvateľov. Mestská časť leží približne 1 km juhozápadne od centra Ilavy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku z roku 1229. == Názvy == * [[1229]] Clobuchicz <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ilava| url = https://krizom-krazom.eu/regiony/ilava| vydavateľ = Krížom - krážom Slovenskom| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[1262]] Clobucha * [[1366]] Kolbucha * [[1379]] Klubuchan * [[1422]] Klobucicz == Pamiatky == V obci sa nachádza [[Klobušický kaštieľ|kaštieľ]] z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Bol postavený v rokoch [[1836]] - [[1840]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele - Klobušice (Ilava)| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/klobusice-ilava| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Klobušiciach| url = http://www.slovenskehrady.sk/kastiel-klobusice| vydavateľ = Slovenské hrady.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Pri kaštieli bol vytvorený anglický park a oranžéria <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> . Nachádzalo sa tu múzeum obchodu, ktoré sa neskôr presťahovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ilava | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Klobušiciach | url = https://www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/kastiel-v-klobusiciach/ | vydavateľ = ilava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na cintoríne sa nachádza secesná hrobka (mauzóleum) [[Gabriel Baroš|Gabriela Baroša]]. {{Slovenský výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Ilava]] [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]] nqn23potgouckyua1bt42gtq7hugi6f 7429025 7428966 2022-08-22T20:53:54Z Tom78 12936 šablóna wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Klobušice''' sú mestská časť [[Ilava|Ilavy]].<ref>Klobušice. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/klobusice | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-02 | miesto = Bratislava }}</ref> Pôvodne samostatná obec pripojená k Ilave v roku [[1969]]. Začiatkom 70. rokov tu žilo približne 800 obyvateľov. Mestská časť leží približne 1 km juhozápadne od centra Ilavy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku z roku 1229. == Názvy == * [[1229]] Clobuchicz <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ilava| url = https://krizom-krazom.eu/regiony/ilava| vydavateľ = Krížom - krážom Slovenskom| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[1262]] Clobucha * [[1366]] Kolbucha * [[1379]] Klubuchan * [[1422]] Klobucicz == Pamiatky == V obci sa nachádza [[Klobušický kaštieľ|kaštieľ]] z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Bol postavený v rokoch [[1836]] - [[1840]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele - Klobušice (Ilava)| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/klobusice-ilava| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Klobušiciach| url = http://www.slovenskehrady.sk/kastiel-klobusice| vydavateľ = Slovenské hrady.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Pri kaštieli bol vytvorený anglický park a oranžéria <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> . Nachádzalo sa tu múzeum obchodu, ktoré sa neskôr presťahovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ilava | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Klobušiciach | url = https://www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/kastiel-v-klobusiciach/ | vydavateľ = ilava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na cintoríne sa nachádza secesná hrobka (mauzóleum) [[Gabriel Baroš|Gabriela Baroša]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenský výhonok}} {{Ilava}} [[Kategória:Ilava]] [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]] c1tgvolmkaf8kjqsik48o7l9lhx1dp8 Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987 3 685491 7428844 7421363 2022-08-22T15:48:07Z Hypnotizer 18031987 222162 /* Hypnotizer */ nová sekcia wikitext text/x-wiki {{Experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:03, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] ahoj môže si tu kus popísať o hypnóze mám o to papiere u lekára [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 12:38, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] nechápem aký experiment hmmm [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 13:45, 8. august 2022 (UTC) {{Experimenty2}} {{Reklama}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:52, 8. august 2022 (UTC) Wikipédia nie je určená na voľnú diskusiu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:09, 8. august 2022 (UTC) == Hypnotizer == Hypnotizer úradník [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 15:48, 22. august 2022 (UTC) l3x2mpixypbdjww0wg1t28fo3lbe5wb 7428849 7428844 2022-08-22T15:51:10Z Hypnotizer 18031987 222162 /* Hypnotizer */ nová sekcia wikitext text/x-wiki {{Experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:03, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] ahoj môže si tu kus popísať o hypnóze mám o to papiere u lekára [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 12:38, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] nechápem aký experiment hmmm [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 13:45, 8. august 2022 (UTC) {{Experimenty2}} {{Reklama}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:52, 8. august 2022 (UTC) Wikipédia nie je určená na voľnú diskusiu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:09, 8. august 2022 (UTC) == Hypnotizer == Hypnotizer úradník [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 15:48, 22. august 2022 (UTC) == Hypnotizer == kopu falošných ľudí sa my ukazovať zvikli čo oni a čo a ako. [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 15:51, 22. august 2022 (UTC) joysuhbwigsbmuy1d8g41jvp17tl3zi 7428852 7428849 2022-08-22T15:53:35Z Pe3kZA 39673 upozornenie wikitext text/x-wiki {{Experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:03, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] ahoj môže si tu kus popísať o hypnóze mám o to papiere u lekára [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 12:38, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] nechápem aký experiment hmmm [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 13:45, 8. august 2022 (UTC) {{Experimenty2}} {{Reklama}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:52, 8. august 2022 (UTC) Wikipédia nie je určená na voľnú diskusiu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:09, 8. august 2022 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:53, 22. august 2022 (UTC) h3d024xl2c9m3x9281ybukyq7j6ib6x 7428856 7428852 2022-08-22T15:55:55Z Hypnotizer 18031987 222162 /* Hypnotizer */ nová sekcia wikitext text/x-wiki {{Experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:03, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] ahoj môže si tu kus popísať o hypnóze mám o to papiere u lekára [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 12:38, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] nechápem aký experiment hmmm [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 13:45, 8. august 2022 (UTC) {{Experimenty2}} {{Reklama}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:52, 8. august 2022 (UTC) Wikipédia nie je určená na voľnú diskusiu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:09, 8. august 2022 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:53, 22. august 2022 (UTC) == Hypnotizer == kopu nezmyslov je na Wikipédiu [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 15:55, 22. august 2022 (UTC) 86goep4q6gdti9i3ayfclcoyrqisilg 7428857 7428856 2022-08-22T15:56:48Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[User_talk:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA wikitext text/x-wiki {{Experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:03, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] ahoj môže si tu kus popísať o hypnóze mám o to papiere u lekára [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 12:38, 8. august 2022 (UTC) :[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] nechápem aký experiment hmmm [[Redaktor:Hypnotizer 18031987|Hypnotizer 18031987]] ([[Diskusia s redaktorom:Hypnotizer 18031987|diskusia]]) 13:45, 8. august 2022 (UTC) {{Experimenty2}} {{Reklama}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:52, 8. august 2022 (UTC) Wikipédia nie je určená na voľnú diskusiu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:09, 8. august 2022 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:53, 22. august 2022 (UTC) h3d024xl2c9m3x9281ybukyq7j6ib6x Slzovičkovka zhubná 0 685731 7428952 7426900 2022-08-22T19:17:53Z AngryBiceps 209593 Rozšírenie wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Obrázok=Naegleria trophA.JPG| Titulok=Naegleria fowleri| Ríša po slovensky =[[prvoky]]| Ríša po latinsky = Protozoa| Podkmeň po slovensky = [[koreňonožce]]| Podkmeň po latinsky = Sarcodina| Nadtrieda po slovensky = [[meňavkovce]]| Nadtrieda po latinsky = Rhizopoda| Trieda po slovensky =[[slzovičkovce]]| Trieda po latinsky = Heterolobosea| Rad po slovensky =''[[Schizopyrenida]]''| Čeľaď po slovensky =''[[Vahlkampfiidae]]''| Rod po latinsky = Naegleria| Rod po slovensky =[[slzovičkovka]]| Druh po latinsky =Naegleria fowleri| Druh po slovensky ='''slzovičkovka zhubná'''| Binomické meno = Naegleria fowleri| Klasifikátor1 = [[Creating Rodney F. Carter|Carter]]| Dátum1= [[1970]]| Synonymá = ''N. aerobia'','' N. invadens''| }} '''Slzovičkovka zhubná<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Slovniky_Orszaghova/Slovnik_zool_term_a_tax..pdf|vydavateľ=fns.uniba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-09|miesto=|jazyk=}}</ref>''' (iné názvy: '''slzovička zhubná'''<ref name=":2" />, '''Naegleria zhubná'''<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=Lékařská protozoologie : protozoální nemoci|url=http://worldcat.org/oclc/505914726|vydavateľ=Galén|rok=2009|isbn=978-80-7262-381-5|meno=Jíra, Jindřich,|priezvisko=1925-}}</ref>; ľudovo "'''mozog požierajúca améba"<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=http://www.sskm.tym.sk/skm/Spravy_2017_3-4.pdf|vydavateľ=sskm.tym.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}</ref>'''; {{Lat|''Naegleria fowleri''}}) je jednobunkový organizmus patriaci do triedy [[slzovičkovce]] (Heterolobosea). == Životný cyklus == [[Súbor:Naegleria_fowleri_lifecycle_stages.JPG|náhľad|300x300bod|Vývojové štádia: cysta, trofozoit, bičikaté štádium]] V prirodzených podmienkach sa vyskytuje v troch morfologických štádiach: trofozoit, cysta a bičikaté štádium.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2008/02/05.pdf|vydavateľ=hygiena.szu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}</ref> === Trofozoit === Trofozoit je množiace sa vegetatívne štádium, ktoré je typické zrnitým vzhľadom. Dosahuje veľkosť 10 – 35 ''µm.'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pathogen & Environment|url=https://www.cdc.gov/parasites/naegleria/pathogen.html|vydavateľ=cdc.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Na povrchu trofozitu sa nachádzajú prísavkovité alebo amebostómy ([[bunkové ústa]])<ref name=":5" />, ktoré meňavke umožňujú fagocytovať [[baktérie]], [[Kvasinka|kvasinky]] a bunkové zvyšky.<ref name=":0">Mushtaq, Sadaf & Shinwari, Zabta. (2016). Naegleria fowleri, the causative agent of primary amoebic meningoencephalitis. 53. 299-308.</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Naegleria fowleri after 50 years: is it a neglected pathogen?|url=http://dx.doi.org/10.1099/jmm.0.000303|periodikum=Journal of Medical Microbiology|dátum=2016-09-01|dátum prístupu=2022-07-29|ročník=65|číslo=9|strany=885–896|issn=0022-2615|doi=10.1099/jmm.0.000303|meno=Moisés|priezvisko=Martínez-Castillo|meno2=Roberto|priezvisko2=Cárdenas-Zúñiga|meno3=Daniel|priezvisko3=Coronado-Velázquez}}</ref> Organizmus vytvára jednu alebo dve labočnaté panôžky (lobopódia), na ktorých sa nachádzajú malé hrotité výbežky.<ref name=":5" /> Pri zmene vonkajších podmienok sa encystuje alebo prechádza na prechodné bičikaté štádium.<ref name=":1" /><ref>Shah, Bhavya. (2021). A comprehensive study on irremediable fatal parasite: Naegleria fowleri. 6. 01-05. 10.35629/7781-06030105.</ref> === Cysta === Cysta je rezistentné kľudové štádium s typickým guľatým alebo mierne vajcovitým tvarom a hladkou stenou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=http://tropy.lf1.cuni.cz/Data/files/TROPY/Prezentace_EN/amfizoicke_ameby.pdf|vydavateľ=tropy.lf1.cuni.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}</ref> zloženou z [[Polysacharid|polysacharidou]].<ref name=":4" />. Štádium je prízračné rezistenciou voči vysychaniu a vplyvu chemických látok. Veľkosť cysty je 7 – 15 ''µm.''<ref name=":0" /> === Bičikaté (flagelátové) štádium === Flageláta je štádium ovalného alebo hruškovitého tvaru s dvoma bičíkmi. Predpokladá sa, že hlavnou funkciou bičikatého štádia je distribúcia druhu v priestore v nepriaznivom období. Transformácia na bičikaté štádium prebieha 5 – 6 hodín.<ref name=":5" /> Táto forma neberie potravu a ani sa nerozmnožuje. Impulz k premene je podmienený nízkonutričným prostredím alebo nízkym [[Osmotický tlak|osmotickým tlakom]].<ref name=":5" /> Dĺžka bičikatého štádia je 10 – 16 ''µm.''<ref name=":3" /> [[Súbor:Méningo-encéphalite_amibienne_primitive.JPG|náhľad|[[Histopatológia]] amebovej [[Meningoencefalitída|meningoencefalitídy]] spôsobenej Naegleria fowleri. ]] == Ekológia == ''Naegleria fowleri'' je celosvetovo rozšírený termofilný organizmus, ktorý sa prevažne vyskytuje v teplých vodách ([[Jazero|jazerá]], [[Termálny prameň|termálne pramene]]), [[Pôda|pôde]] a [[Silt|prachu]]. Izolovaná bola aj z [[Plavecký bazén|bazénov]], vodovodného potrubia, vzduchu a klimatizačných zariadení.<ref name=":1" /> Toleruje teploty do 45 °C, je veľmi odolná proti dezinfekcii a znáša vysoké dávky [[Chlór|chlóru]].<ref name=":2" /> Meňavke sa darí vo vodných zrojoch so zvýšenou hustotou [[Horčík|horčíka]] a [[Železo|železa]], rovnako ako vo vodách s vysokou koncentráciou [[Sinice|siníc]] a [[Eubaktérie|eubaktérií]], ktoré pre slzovičku slúžia ako zdroj potravy.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> == Patogenita == {{Hlavný článok|Neglerióza}} ''Naegleria fowleri'' patrí medzi amfizoické améby, čo znamená, že môže existovať ako voľne žijúci alebo za určitých podmienok aj ako parazitický organizmus. Spôsobuje veľmi vzácny, ale smrteľný zápal [[Mozog|mozgu]] a mozgových blan – [[Neglerióza|primárnu amébovú meningoencefalitídú]] (PAM).<ref name=":3" /> Hostiteľ sa najčastejšie infikuje vdychnutím [[Voda|vody]] alebo [[Silt|prachu]] s dostatočnou koncentráciou meňaviek do [[Nosová dutina|nosovej dutiny]]. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí (imunokompetentných pacientov)<ref name=":3" /> a väčšina prípadov súvisí s kúpaním, potápaním alebo skákaním do kontaminovanej [[Voda|vody]]. Zaznamenané sú aj prípady nakazenia pri [[Vyplachovanie nosa|vyplachování nosa]]. Štúdie ukázali vysoký výskyt [[Protilátka|protilátok]] v [[Krv|krvi]] proti ''Naegleria fowleri'' vo širokej verejnosti, čo naznačuje, že kontakt s týmto organizmom je veľmi bežný. Meňavka sa prichytáva na [[čuchový epitel]] a pomocou [[Čuchový nerv|čuchového nervu]] pokračuje cez [[Riečicovitá platňa|riečicovitú platňu]] (''lamina cribrosa'') do [[Lebka|lebky]], kde migruje do [[Čuchová guľa|čuchovej gule]] (''bulbus olfactorius'') a do ostatných častí [[Mozog|mozgu]].<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie|url=https://www.vedatechnika.sk/SK/enoviny/Clanky/Stranky/Nie-kazda-voda-je-vhodna-na-kupanie.aspx|vydavateľ=Centrum vedecko-technických informácií SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=<i>Naegleria fowleri</i>: Sources of infection, pathophysiology, diagnosis, and management; a review|url=http://dx.doi.org/10.1111/1440-1681.13192|periodikum=Clinical and Experimental Pharmacology and Physiology|dátum=2019-11-15|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=47|číslo=2|strany=199–212|issn=0305-1870|doi=10.1111/1440-1681.13192|meno=Muhammad|priezvisko=Jahangeer|meno2=Zahed|priezvisko2=Mahmood|meno3=Naveed|priezvisko3=Munir}}</ref> Améba ničí [[nervové tkanivo]] [[Trogocytóza|trogocytózou]] (okusovaním) a konzumuje ho bunkovými ústami.<ref name=":0" /> [[Inkubačná lehota (medicína)|Inkubačná doba]] je 2 až 14 dní. Prvé príznaky zahrňujú obojstrannú bolesť hlavy v oblasti [[Čelová kosť|čelovej]] a [[Spánková kosť|spánkovej kosti]], [[Nauzea|nauzeu]], [[Vracanie (medicína)|zvracanie]], vysokú [[Horúčka|horúčku]] (38,5 – 41°C), nasleduje [[letargia]], [[fotofóbia]], [[Kŕč|kŕče]], zmätenosť, [[Halucinácia|halucinácie]] a [[epilepsia]].<ref name=":3" /><ref name=":1" /> Po vniknutí do mozgu spôsobuje zápalovú reakciu, čo vedie ku [[Kóma|kóme]] a neskôr smrti do 3 až 7 dní od prejavenia príznakov. Miera úmrtnosti je 95%.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Marciano-Cabral, Francine, Cabral, Guy A.|odkaz na autora=|titul=The immune response to Naegleria fowleri amebae and pathogenesis of infection|url=https://academic.oup.com/femspd/article/51/2/243/888715|vydavateľ=academic.oup.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-26|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Primary amoebic meningoencephalitis due to Naegleria fowleri|url=http://www.nepjol.info/index.php/JIOM/article/view/4949|periodikum=Journal of Institute of Medicine|dátum=2011-06-24|dátum prístupu=2022-07-29|ročník=32|číslo=2|strany=56–59|issn=1993-2979|doi=10.3126/joim.v32i2.4949|meno=A|priezvisko=Angrup|meno2=L|priezvisko2=Chandel|meno3=A|priezvisko3=Sood}}</ref> == Diagnostika a liečba == Kľúčom k liečbe [[Neglerióza|PAM]] je včasná diagnóza ochorenia. Pomocou [[Magnetická rezonancia|magnetickej rezorancie]] a [[Počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] možno odhaliť poškodenie [[Mozgová kôra|mozgovej kôry]].<ref name=":3" /> Avšak diagnostika je veľmi obtiažna vďaka podobnosti na iné typy [[Meningitída|meningitídy]].<ref name=":0" /> Preto je veľmi dôležité, aby lekári získali podrobnú klinickú [[Anamnéza (medicína)|anamnézu]] pacientov, v ktorej je významný kontakt s vodou.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Diagnóza sa potvrdí po izolácii a identifikácii trofozoitov z mozgového tkaniva alebo [[Mozgovomiechový mok|mozgovomiechového moku]].<ref name=":0" /> Po dokázaní infekcie sa ihneď musí začať s terapiou. Často sa používa na liečbu PAM [[amphotericín B]] s kombináciou s inými liekmi, ako [[rifampicín]], [[mikonazol]] a [[sulfisoxazol]].<ref name=":0" /> V súčasnosti nie je žiadna účinna klinická liečba [[Neglerióza|PAM]] a po objavení príznakov nie je takmer žiadna šanca pacienta na vyliečenie.<ref>{{Citácia knihy|titul=Paraziti a jejich biologie|url=http://worldcat.org/oclc/190778657|vydavateľ=Triton|rok=2007|isbn=978-80-7387-008-9|meno=Volf, Petr,|priezvisko=1963-}}</ref> == Epidémia v Československu == Najväčšia [[epidémia]] [[Neglerióza|PAM]] bola zaznamenaná v [[Česko-Slovensko|Československu]] v [[Ústí nad Labem|Ústi nad Labem]], kde sa v priebehu štyroch rokov (1962 – 1965) nakazilo a následne zomrelo v plaveckom bazéne 16 mladých ľudí, z čoho 15 bolo vo veku od 8 do 20 rokov. [[Epidémia]] prebiehala vo štyroch vlnách a väčšina pacientov bola kontaminovaná pri absolvovaní plaveckých kurzov. Bazén bol napúšťaný upravenou vodou z [[Labe]]. Odborníci na začiatku chybne uzavreli prípad so záverom, že sa jedná o [[mima polymorpha]], ktorú sa podarilo vykultivovať z [[Pitva|pitevného]] materialu. O dva roky neskôr sa začal zaujímať o epidémiu [[parazitológ]] [[Luboš Červa]], ktorý mal podozrenie, že sa jedná o amfizoické [[améby]]. Pri [[Histológia|histologickom]] preparáte sa podarilo identifikovať [[améby]], ale presný druh sa nepodarilo určiť. Doriešenie [[Epidémia|epidémie]] nastalo až v roku 1977, kedy bola pri pravidelnej kontrole vody izolovaná slzovička zhubná. Bazén bol okamžite pre verejnosť uzavretý a následne vypustený, aby sa našiel rezervoár [[Améba|améb]]. Rezervoár sa podarilo identifikovať za čelnou stenou hlbokej časti bazénu, kde sa odhalila vrstva organického nánosu s bohatou populáciou ''Naegleria fowleri''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2019/02/02.pdf|vydavateľ=hygiena.szu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}</ref> == Pozri aj == * [[Neglerióza]] == Externé odkazy == * [https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2019/02/02.pdf obrázky bazéna v Ústi nad Labem] == Referencie == <references /> [[Kategória:Parazitické mikroorganizmy]] [[Kategória:Termofily]] ixbfeqlbgog4blgh1ghb5lphgrf9m4s Alana Smithová 0 685742 7429069 7428549 2022-08-23T06:23:24Z Jetam2 30982 oprava wikitext text/x-wiki '''Alana Smithová''' ({{vjz|eng|Alana Smith}}) môže byť: * [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka * [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA == Pozri aj == * [[Alan Smith]] {{rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --> 67zfvltjbsgir5lb20fe8gt2b95zt37 7429070 7429069 2022-08-23T06:23:38Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Alana Smithová]] na [[Alana Smith]] prostredníctvom presmerovania: oprava wikitext text/x-wiki '''Alana Smithová''' ({{vjz|eng|Alana Smith}}) môže byť: * [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka * [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA == Pozri aj == * [[Alan Smith]] {{rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --> 67zfvltjbsgir5lb20fe8gt2b95zt37 7429072 7429070 2022-08-23T06:24:05Z Jetam2 30982 oprava wikitext text/x-wiki '''Alana Smith''' môže byť: * [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka * [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA == Pozri aj == * [[Alan Smith]] {{rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --> k7byybjcuhz0tahoqchlccbedbd80ry 7429104 7429072 2022-08-23T10:41:08Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Alana Smith]] na [[Alana Smithová]] prostredníctvom presmerovania: prechýlenie; ženské priezvisko + (bývalé?) ženské priezvisko wikitext text/x-wiki '''Alana Smith''' môže byť: * [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka * [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA == Pozri aj == * [[Alan Smith]] {{rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --> k7byybjcuhz0tahoqchlccbedbd80ry 7429106 7429104 2022-08-23T10:41:33Z Vasiľ 2806 oprava chybnej opravy wikitext text/x-wiki '''Alana Smithová''' ({{vjz|eng|Alana Smith}}) môže byť: * [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka * [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA == Pozri aj == * [[Alan Smith]] {{rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --> 67zfvltjbsgir5lb20fe8gt2b95zt37 7429110 7429106 2022-08-23T10:52:27Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki '''Alana Smithová''' ({{vjz|eng|Alana Smith}}) môže byť: * [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka * [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaca v skejtbordingu z USA == Pozri aj == * [[Alan Smith]] {{rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --> 3xg1pqdys441r3rq7yos9y5nuqpzq38 Alana Smith (skejtbording) 0 685751 7429068 7428548 2022-08-23T06:22:52Z Jetam2 30982 v súlade so zdrojmi wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20220814}} {{olympijská účasť}} {{Infobox atlét | Meno = Alana Smith | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dnv|2000|10|20}} | Miesto narodenia = [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty americké|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Atletická disciplína = [[skejtbording]] | Osobný rekord = | Tohtosezónny rekord = | Stav k = }} '''Alana Smith''' (* [[20. október]] [[2000]], [[Mesa]], [[Arizona]]<ref name="xgames-profil"/>) reprezentuje [[Spojené štáty]] v [[skejtbording|skejtbordingu]]. V roku 2013 vyhrali medailu na [[X Games]] a zúčastnili sa [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]]. == Športová činnosť == V roku 2013, vo veku 12, sa Smith podaril trik 540° [[McTwist]]<ref name="elle"/> a stali sa najmladšou medajlistkou na [[X Games]] keď získali striebro v ženskej kategórii na X Games 2013 v [[Barcelona|Barcelone]].<ref name="elle"/><ref name="espn-smith-blurs"/> Získali prvé miesto v [[Girls Combi Pool Classic]] na Svetovom pohári v skejtbordingu v roku 2015.<ref name="theboardr-contest-results"/> === Olympijské hry === V roku 2021 súťažili v ženskom pouličnom skejtbordingu na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]], skončili na poslednom mieste z 20 v kvalifikácii.<ref name="olympics"/> Smith sa stali prvou otvorene [[Nebinárny rod|nebinárnou]] osobou súťažiacou na Olympijských hrách a na skejtborde mali napísané zámená „they/them“.<ref name="Raza-Sheikh2021"/> Viacero športových komentátorov im však [[Misgendering|neuvádzalo správny rod]], vrátane [[BBC Sport]] a medzinárodnom vysielaní, ktoré bolo prebraté [[NBC Sports]].<ref name="out-nonbinary-tv"/><ref name="co-non-binary-skateboarder-makes-olympics"/> == Osobný život == Smith sú [[bisexualita|bisexuálni]], [[Nebinárny rod|nebinárna]] a používajú zámená they/them.<ref name="Raza-Sheikh2021"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="xgames-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alana Smith | url = http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Raza-Sheikh2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raza-Sheikh | meno = Zoya | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary Olympic athlete continuously misgendered in sporting commentary | url = https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | vydavateľ = [[Gay Times]] | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="elle">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = Erika | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Female Skateboarders Everyone Will be Talking About in 2020 | url = https://www.elle.com/culture/a28639743/female-skateboarders-to-know-x-games/ | vydavateľ = [[ELLE]] | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="theboardr-contest-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contest Results: Girls Combi Pool Classic Pro | url = https://theboardr.com/results/3249/Girls-Combi-Pool-Classic-Pro | vydavateľ = theboardr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokyo 2020 – Skateboarding, Women's Street (Prelims) – Heat Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf| vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | poznámka: archivované 2021-07-26 na https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf }}</ref> <ref name="out-nonbinary-tv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Padgett | meno = Donald | autor = | odkaz na autora = | titul = Nonbinary Olympic Skateboarder Alana Smith Was Misgendered on TV | url = https://www.out.com/sports/2021/7/27/nonbinary-olympic-skateboarder-alana-smith-was-misgendered-tv | vydavateľ = [[Out (magazín)|Out]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="co-non-binary-skateboarder-makes-olympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary skateboarder makes Olympics history – and is misgendered while doing it | url = https://www.pinknews.co.uk/2021/07/27/alana-smith-olympics-misgendered/ | vydavateľ = [[PinkNews]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="espn-smith-blurs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khurshudyan | meno = Isabelle | autor = | odkaz na autora = | titul = Smith blurs skateboarding gender lines | url = https://www.espn.com/espnw/athletes-life/story/_/id/9528118/espnw-alana-smith-blurs-lines-genders-skateboarding | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith Alana Smith] na stránke X Games * [https://theboardr.com/profile/5888/Alana_Smith Alana Smith] na The Boardr == Zdroj == * {{Preklad|en|Alana Smith (skateboarder)|1094191152}} {{DEFAULTSORT:Smith, Alana}} [[Kategória:Skateboardisti USA]] [[Kategória:Súťažiaci na X Games]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:LGBT športovci]] [[Kategória:Olympionici USA]] [[Kategória:Osobnosti z Arizony]] [[Kategória:Skateboardisti na Letných olympijských hrách 2020]] s50h8jh92weqwvmzzkw9jml5nmgtxht 7429086 7429068 2022-08-23T07:43:51Z 78.99.213.206 prepracovanie so zdrojmi wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox atlét | Meno = Alana Smith | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dnv|2000|10|20}} | Miesto narodenia = [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty americké|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Atletická disciplína = [[skejtbording]] | Osobný rekord = | Tohtosezónny rekord = | Stav k = }} '''Alana Smith''' (* [[20. október]] [[2000]], [[Mesa]], [[Arizona]]<ref name="xgames-profil"/>) je [[Američania (USA)|americká]] osoba<ref group="p"> V článku je ďalej používaný tvar 3. osoby singuláru ženského rodu, ako „(tá) osoba“, pri plnom rešpektovaní osobnej rodovej voľby osoby, o ktorej článok pojednáva.</ref> s [[Nebinárny rod|nebinárnou]] [[Gender (rod)|rodovou]] [[Identita (psychológia)|identitou]] reprezentujúca [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] v ženskej kategórii [[skejtbording|skejtbordingu]]. V roku 2013 sa stala najmladšou medailistkou na [[X Games]]. V roku 2020 reprezentovala USA sa [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách v Tokiu]]. == Športová činnosť == V roku 2013 sa Smith ako dvanásťročnej maloletej osobe podaril trik 540° [[McTwist]]<ref name="elle"/><ref name= RPG/> na [[X Games]] 2013 v [[Barcelona|Barcelone]]. Smith sa zároveň stala najmladšou osobou, ktorá na súťaži získala medailu (striebro).<ref name="elle"/><ref name="espn-smith-blurs"/><ref name=SYS/> V roku 2015 získala prvé miesto v [[Girls Combi Pool Classic]] na Svetovom pohári v skejtbordingu .<ref name="theboardr-contest-results"/> V roku 2021 súťažila za USA v ženskom pouličnom skejtbordingu na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách v Tokiu]], kde skončila na poslednom (20.) mieste v kvalifikácii.<ref name="olympics"/> Smith bola jednou z prvých otvorene [[Nebinárny rod|nebinárnych]] osôb súťažiacich na olympijských hrách. Na skejtborde mala napísané zámená „they/them“.<ref name= ASOG/><ref name="Raza-Sheikh2021"/> Viacero športových komentátorov však tento rod [[Misgendering|neuvádzalo]], vrátane [[BBC Sport]] a [[NBC Sports]].<ref name="out-nonbinary-tv"/><ref name="co-non-binary-skateboarder-makes-olympics"/> == Osobný život == Smith je [[bisexualita|bisexuálna]], [[Nebinárny rod|nebinárna]] osoba, ktorá sa sama prezentuje zámenami they/them.<ref name="Raza-Sheikh2021"/> Nie je veriacou osobou. V mladosti uvažovala o [[Samovražda|samovražde]], no po účasti na olympiáde vyhlásila, že je po prvýkrát v živote hrdá na osobu, na ktorej pracovala, aby sa ňou stala.<ref name=NBC/> == Poznámky == {{Referencie|skupina=p}} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="xgames-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alana Smith | url = http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Raza-Sheikh2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raza-Sheikh | meno = Zoya | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary Olympic athlete continuously misgendered in sporting commentary | url = https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | vydavateľ = [[Gay Times]] | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="elle">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = Erika | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Female Skateboarders Everyone Will be Talking About in 2020 | url = https://www.elle.com/culture/a28639743/female-skateboarders-to-know-x-games/ | vydavateľ = [[ELLE]] | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="theboardr-contest-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contest Results: Girls Combi Pool Classic Pro | url = https://theboardr.com/results/3249/Girls-Combi-Pool-Classic-Pro | vydavateľ = theboardr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokyo 2020 – Skateboarding, Women's Street (Prelims) – Heat Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf| vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | poznámka: archivované 2021-07-26 na https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf }}</ref> <ref name="out-nonbinary-tv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Padgett | meno = Donald | autor = | odkaz na autora = | titul = Nonbinary Olympic Skateboarder Alana Smith Was Misgendered on TV | url = https://www.out.com/sports/2021/7/27/nonbinary-olympic-skateboarder-alana-smith-was-misgendered-tv | vydavateľ = [[Out (magazín)|Out]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="co-non-binary-skateboarder-makes-olympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary skateboarder makes Olympics history – and is misgendered while doing it | url = https://www.pinknews.co.uk/2021/07/27/alana-smith-olympics-misgendered/ | vydavateľ = [[PinkNews]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="espn-smith-blurs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khurshudyan | meno = Isabelle | autor = | odkaz na autora = | titul = Smith blurs skateboarding gender lines | url = https://www.espn.com/espnw/athletes-life/story/_/id/9528118/espnw-alana-smith-blurs-lines-genders-skateboarding | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name= ASOG>{{Citácia knihy |titul=Action Sports and the Olympic Games: Past, Present, Future |vydavateľ=[[Routledge]] |rok=2022 |isbn=978-1-351-02952-0 |meno=Belinda |priezvisko=Wheaton |meno2=Holly |priezvisko2=Thorpe |miesto=Abingdon, New York |strany=307}}</ref> <ref name=NBC>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Unapologetically themself: Nonbinary Olympian shares powerful message |url=https://www.nbcnews.com/nbc-out/out-news/unapologetically-themself-nonbinary-olympian-shares-powerful-message-rcna1520 |vydavateľ=NBC News |dátum prístupu=2022-08-23 |jazyk=en}}</ref> <ref name=SYS>{{Citácia knihy |titul=Scholastic Year in Sports 2014 |vydavateľ=Scholastic Inc. |rok=2013 |isbn=978-0-545-56260-7 |meno=James |priezvisko=Buckley |miesto=New York |strany=137}}</ref> <ref name= RPG>{{Citácia knihy |titul=Skateboarding |vydavateľ=The Rosen Publishing Group, Inc |rok=2015 |isbn=978-1-4994-3570-2 |meno=Kristen Rajczak |priezvisko=Nelson |miesto=New York |strany=38}}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith Alana Smith] na stránke X Games * [https://theboardr.com/profile/5888/Alana_Smith Alana Smith] na The Boardr == Zdroj == * {{Preklad|en|Alana Smith (skateboarder)|1094191152}} {{DEFAULTSORT:Smith, Alana}} [[Kategória:Skateboardisti USA]] [[Kategória:Súťažiaci na X Games]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:LGBT športovci]] [[Kategória:Olympionici USA]] [[Kategória:Osobnosti z Arizony]] [[Kategória:Skateboardisti na Letných olympijských hrách 2020]] o96s0xzt56j4yhhrv7ty7r0h315s4vb Opičie kiahne 0 685799 7429019 7424391 2022-08-22T20:46:37Z AngryBiceps 209593 Rozšírenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Choroba | Názov = Opičie kiahne | Obrázok = Monkeypox.jpg | Popis = Výsyp opičích kiahní u štvorročného dievčaťa (1971) <!-- KLASIFIKACIA --> | MKCH-10 = | Odkaz MKCH-10 = <!-- KLINICKÝ OBRAZ --> | Priebeh = | Príčina = [[vírus opičích kiahní]] | Postihnutý systém = <!-- STATISTICKE UDAJE – VSEOBECNE --> | Prevalencia = | Incidencia = | Mortalita = 0 – 11% | Vek = | Vek2 = | Zdroj štatistiky = <!-- STATISTICKE UDAJE – ZENY --> | Prevalencia-ženy = | Incidencia-ženy = | Mortalita-ženy = | Vek-ženy = | Vek2-ženy = | Zdroj štatistiky-ženy = <!-- STATISTICKE UDAJE – MUZI --> | Prevalencia-muži = | Incidencia-muži = | Mortalita-muži = | Vek-muži = | Vek2-muži = | Zdroj štatistiky-muži = }} '''Opičie kiahne''' ([[Latinčina|latinský]] názov sa nepoužíva<ref name=":10">TŘEŠŇÁK HERCOGOVÁ, Jana. ''Klinická dermatovenerologie''. Praha: MLADÁ FRONTA, 2019, s. 879-1736. <nowiki>ISBN 978-80-204-5549-9</nowiki>.</ref>, [[Angličtina|angl.]] monkeypox, [[Nemčina|nem.]] Affenpocken) sú zoonitické [[Vírus|vírusové]] ochorenie, ktoré napáda ľudí a niektoré druhy zvierat. Infekciu spôsobuje [[vírus opičích kiahní]] (MPXV) z čeľade ''[[Poxviridae]]'', do ktorej spadajú aj vírusy [[Ovčie kiahne|varicely]] a [[Variola|varioly]]. Existujú dve skupiny opičích kiahní: [[Západná Afrika|západoafrická]] skupina a [[Konžská demokratická republika|konžská]] skupina.<ref name=":0" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Human Monkeypox|url=https://academic.oup.com/cid/article-lookup/doi/10.1093/cid/cit703|periodikum=Clinical Infectious Diseases|dátum=2014-01-15|dátum prístupu=2022-08-12|ročník=58|číslo=2|strany=260–267|issn=1058-4838|doi=10.1093/cid/cit703|jazyk=en|meno=A. M.|priezvisko=McCollum|meno2=I. K.|priezvisko2=Damon}}</ref> == Priebeh a príznaky == [[Súbor:Stages_of_monkeypox_lesion_development.jpg|náhľad|Štádiá vývoja vyrážky opičích kiahní]] Príznaky a priebeh sú podobné, ale menej závažné ako pri [[Kiahne|pravých kiahnach]].<ref name=":10" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prevention and Treatment of Monkeypox|url=https://link.springer.com/article/10.1007/s40265-022-01742-y|vydavateľ=link.springer.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-13|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/312983/Human_Monkeypox_Epidemiologic_and_Clinical_Characteristics_Diagnosis_and_Prevention.pdf?sequence=1|vydavateľ=helda.helsinki.fi|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Inkubačná doba ochorenia sa zvyčajne pohybuje od 5 do 21 dní.<ref name=":0" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Monkeypox|url=https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/monkeypox|vydavateľ=who.int|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-09|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Society|meno=Microbiology|autor=|odkaz na autora=|titul=Monkeypox|url=https://microbiologysociety.org/our-work/75th-showcasing-why-microbiology-matters/understanding-viruses-challenges-in-microbiology/emerging-viruses/monkeypox.html|vydavateľ=microbiologysociety.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-12|miesto=|jazyk=}}</ref> Pre [[prodromálne štádium]] je charakteristická [[horúčka]], [[Zimnica (príznak)|zimnica]], opuchnuté [[Lymfatická uzlina|lymfatické uzliny]], vyčerpanosť, bolesti [[Sval|svalov]] a [[Chrbát (stavovce)|chrbta]], bolesť [[Hlava (anatómia)|hlavy]], respiračné príznaky (napr. bolesť [[Hrdlo|hrdla]], upchatie [[Nos|nosa]] alebo [[kašeľ]]).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://www.ruvzpo.sk/dokumenty/PoradnaZdravia/OpicieKiahne.pdf|vydavateľ=ruvzpo.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Monkeypox: A Comprehensive Review of Transmission, Pathogenesis, and Manifestation|url=http://dx.doi.org/10.7759/cureus.26531|periodikum=Cureus|dátum=2022-07-03|dátum prístupu=2022-08-09|issn=2168-8184|doi=10.7759/cureus.26531|meno=Jasndeep|priezvisko=Kaler|meno2=Azhar|priezvisko2=Hussain|meno3=Gina|priezvisko3=Flores}}</ref> Do 3 dní od prejavenia počiatočných príznakov sa začína objavovať prvá vyrážka.<ref name=":0" /> Pred objavením vyrážky miesto výskytu napuchne, stuhne a bolí.<ref name=":4" /> Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, obsah ktorých sa zamúti, pľuzgierik puká a vytvorí sa chrastička.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Opičie kiahne sa šíria už aj v Európe. Čo vlastne sú a odkiaľ sa vzali?|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/05/opicie-kiahne-sa-siria-uz-aj-v-europe-co-vlastne-su-a-odkial-sa-vzali/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-12|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Zvyčajne sa výsyp najskôr zjaví na tvári a neskôr sa rýchlo objavuje v odstredivom rozložení na celom tele. Vyrážky sa často vytvárajú aj v [[Ústna dutina|ústnej dutine]], čo prináša problémi s jedením a pitím. Narušenie kože je často sprevádzané sekundárnou bakteriálnou infekciou kože, ktorá bola pozorovaná u skoro každého piateho nezaočkovaného pacienta.<ref name=":4" /> Príznaky pretrvávajú 2 – 4 týždne<ref name=":6" /> a po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný.<ref name=":0" /><ref name=":5" /> Opičie kiahne majú nízku úmrtnosť 0 – 11%.<ref name=":4" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Monkeypox: A Neglected Viral Zoonotic Disease|url=https://www.ejmets.com/article/monkeypox-a-neglected-viral-zoonotic-disease-10911|vydavateľ=ejmets.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-12|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Monkeypox|url=https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/monkeypox|vydavateľ=who.int|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-12|miesto=|jazyk=}}</ref> == Prenos == Vstupnou bránou infekcie do organizmu sú dýchacie cesty, [[sliznica]] alebo poranenie na koži. K prenosu na ľudí dochádza kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom obsahujúcim vírus opičích kiahní. Z človeka na človeka sa vírus prenáša pri priamom kontakte s infekčnými léziami a telesnými tekutinami.<ref name=":0" /><ref name=":5" /> Mnohé prípady v súčasnej epidémii boli zistené v dôsledku sexuálneho prenosu, najmä medzi mužmi, ktorí sa identifikujú ako [[Homosexualita|homosexuáli]] a [[Bisexualita|bisexuáli]].<ref name=":5" /> K zoonotickému prenosu dochádza pri priamom kontakte so zvieraťom (uhryznutím, poškriabaním, kontaktom s telesnými tekutinami zvieraťa<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Opičie kiahne sa šíria po Európe, krajín s nakazenými pribúda. Je dôvod na obavy?|periodikum=ta3.com|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/236639/opicie-kiahne-sa-siria-po-europe-krajin-s-nakazenymi-pribuda-je-dovod-na-obavy|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> alebo pri príprave mäsa divokých zvierat).<ref name=":0" /> Napriek názvu opice nie sú hlavným prenášačom vírusu, ale sú to drobné [[hlodavce]] ako [[Vevericovité|veverice]] a [[Potkan|potkany]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Monkeypox outbreak: New zoonotic alert after the COVID-19 pandemic|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.ijsu.2022.106812|periodikum=International Journal of Surgery|dátum=2022-08|dátum prístupu=2022-08-09|strany=106812|issn=1743-9191|doi=10.1016/j.ijsu.2022.106812|meno=Amit|priezvisko=Sharma|priezvisko2=Priyanka|meno3=Mathumalar Loganathan|priezvisko3=Fahrni}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Madro|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Za covid môže netopier, za kiahne hlodavec. Krčméry: V Sudáne to bola strašná choroba|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/628071-za-covid-moze-netopier-za-kiahne-hlodavec-krcmery-v-sudane-to-bola-strasna-choroba/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-25|dátum prístupu=2022-08-15}}</ref> == Liečba == Väčšina pacientov s infekciou sa zotaví aj bez lekárskej liečby a podporná starostlivosť je zvyčajne postačujúca.<ref name=":10" /><ref name=":0" /> Pri komplikovanejśích prípadoch sú na liečbu k dispozícii [[antivirotiká]] (napr. [[tecovirimat]], [[brincidofovir]], [[cidofovir]]).<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Tecovirimat SIGA|url=https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/tecovirimat-siga|vydavateľ=ema.europa.eu|dátum vydania=2021-11-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-22|miesto=|jazyk=}}</ref> == Epidemiológia == [[Súbor:Monkeypox By Country.svg|náhľad|350x350bod|Celosvetová mapa šírenia vírusu opičích kiahní. {{legenda|#8888ff|Krajiny so zaznamenanou konžskou skupinou opičieho vírusu}}{{legenda|#ff8888|Krajiny so zaznamenanou západoafrickou skupinou opičieho vírusu|border=okraj|obrys=farba okraja}}{{legenda|#aa44aa|Krajiny, v ktorých boli identifikované obidve skupiny opičieho vírusu|border=okraj|obrys=farba okraja}}{{legenda|#aa0000|Šírenie v roku 2022|border=okraj|obrys=farba okraja}}]] Prvý krát bol vírus detekovaný z opice v [[Dánsko|Dánskom]] laboratóriu v roku 1958, odkiaľ je odvodený aj názov ochorenia.<ref name=":7" /><ref name=":3" /> Počiatočny prípad nákazy človeka bol diagnostikovaný u 9 deväťročného chlapca<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Opičie kiahne, čo o nich zatiaľ vieme? Po prvýkrát vôbec boli zistené u deväťročného chlapca, pozrite si prehľad - kde a ako odvtedy eviduje svet ďalšie prípady|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://najmama.aktuality.sk/clanok/MF1XxLR/opicie-kiahne-co-o-nich-zatial-vieme-po-prvykrat-vobec-boli-zistene-u-devatrocneho-chlapca-pozrite-si-prehlad-kde-a-ako-odvtedy-eviduje-svet-dalsie-pripady/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> v roku 1970 v [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republike]] (pôvodne Zair),<ref>{{Citácia periodika|titul=The story behind the first few cases of monkeypox infection in non-endemic countries, 2022|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.jiph.2022.07.014|periodikum=Journal of Infection and Public Health|dátum=2022-09|dátum prístupu=2022-08-09|ročník=15|číslo=9|strany=970–974|issn=1876-0341|doi=10.1016/j.jiph.2022.07.014|meno=Muna|priezvisko=Abed Alah|meno2=Sami|priezvisko2=Abdeen|meno3=Elias|priezvisko3=Tayar}}</ref> odkiaľ sa choroba šírila do ďalších Afrických štátov, hlavne do strednej a západnej časti kontinentu. V 70 tych rokoch bolo potvrdených 48 pacientov s vírusom v 6 krajinách a v priebehu ďalších desiatich rokov sa počet nakazených z 9 násobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The changing epidemiology of human monkeypox – a potential threat? A systematic review|url=http://dx.doi.org/10.1101/2021.12.21.21268202|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2021-12-27|dátum prístupu=2022-08-12|meno=Eveline M.|priezvisko=Bunge|meno2=Bernard|priezvisko2=Hoet|meno3=Liddy|priezvisko3=Chen}}</ref> Opičie kiahne zostali pre verejné zdravie ignorovanou globálnou hrozbou a medzinárodná pozornosť im bola venovaná až v roku 2003, keď boli v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] potvrdené prvé mimoafrické ľudské prípady.<ref name=":7" /> === Epidémia v Spojených Štátoch === V máji, v roku 2003, sa nakazilo dievča v školskom veku opičími kiahňami po uhryznutí [[svišť prériový|svišťom prériovým]] (''Cynomys ludovicianus'').<ref name=":8" /><ref>{{Citácia periodika|titul=A case of severe monkeypox virus disease in an American child: emerging infections and changing professional values|url=http://dx.doi.org/10.1097/01.inf.0000101821.61387.a5|periodikum=The Pediatric Infectious Disease Journal|dátum=2003-12|dátum prístupu=2022-08-15|ročník=22|číslo=12|strany=1093–1096|issn=0891-3668|doi=10.1097/01.inf.0000101821.61387.a5|meno=MICHAEL G.|priezvisko=ANDERSON|meno2=LAWRENCE D.|priezvisko2=FRENKEL|meno3=SCOTT|priezvisko3=HOMANN}}</ref> Celkovo bolo zaznamenaných 76 prípadov.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=CDC|odkaz na autora=|titul=Past U.S. Cases and Outbreaks|url=https://www.cdc.gov/poxvirus/monkeypox/outbreak/us-outbreaks.html|vydavateľ=cdc.gov|dátum vydania=2022-06-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Patogén bol importovaný do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] z [[Ghana|Ghany]], zásielkou 800 malých cicavcov z 9 rodov, vrátane 6 afrických rodov hlodavcov.<ref name=":7" /><ref name=":9" /> Vírus patril do miernejšej [[Západná Afrika|západoafrickej]] skupiny a nedošlo k žiadnemu úmrtiu. Nákaza sa vyskytla v šiestich štátoch [[Spojené štáty|USA]] – [[Illinois]], [[Indiana]], [[Kansas (štát USA)|Kansas]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Ohio]] a [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]]. === Šírenie v roku 2022 === V máji 2022 došlo k veľkému prepuknutiu opičích kiahní mimo endemických oblastí v Afrike. Prvý prípad bol zaznamenaný 6. mája vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Opičie kiahne sa v Británii začínajú šíriť komunitne|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/opicie-kiahne-sa-v-britanii-zacinaj/635266-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-22|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref>, kde pacient nedávno vycestoval do [[Nigéria|Nigérie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=UK Health Security Agency|odkaz na autora=|titul=Monkeypox cases confirmed in England – latest updates|url=https://www.gov.uk/government/news/monkeypox-cases-confirmed-in-england-latest-updates|vydavateľ=gov.uk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-22|miesto=|jazyk=}}</ref> Od tohto dátumu sa počet prípadov zvyšoval prevažne v [[Európa|Európe]], ale aj v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]] a v [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]]. K 21. augustu bolo potvrdených 41,579 prípadov, z čoho 10 bolo zaznamenaných na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Monkeypox Data Explorer - Our World in Data|url=https://ourworldindata.org/explorers/monkeypox?tab=table&time=2022-05-24..latest&facet=none&Metric=Confirmed+cases&Frequency=Cumulative&Relative+to+population=false&country=~OWID_WRL|vydavateľ=ourworldindata.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-22|miesto=|jazyk=}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Monkeypox}} [[Kategória:Infekčné choroby]] [[Kategória:Vírusové choroby]] 1v8lgv05gh2chri5gno1nvq51j5wtj9 Misgendering 0 685948 7429111 7428150 2022-08-23T10:58:10Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{spojiť s|transfóbia}} '''Misgendering'''<ref name="merriam-webster-misgender"/> je anglický termín označujúci použitie nesprávnych [[Zámeno|zámen]] alebo nevhodného oslovenia pri oslovovaní [[Transrodový človek|trans]] osôb alebo pri [[Rodová identita|rodovej diverzite]].<ref name="praguepride"/> Zahŕňa tiež používanie výrazov s nesprávnym rodovým kontextom, používanie nesprávnych gramatických kategórií, odmietanie príležitostí pre ľudí iného pohlavia.<ref name="ac-warwick"/> Misgendering sa môže stať omylom, ľahostajnosťou alebo zámerne (čiže ako prejav [[transfóbia|transfóbie]], tým je termín spojený s [[deadnaming]]om).<ref name="praguepride"/> Sloveso ''misgender'' je dokladované od roku 1989.<ref name="merriam-webster-misgender"/> V [[čeština|češtine]] sa vyskytuje (aj) ako ''misgenderovat''.<ref name="jsmetransparent"/> == Efekt == Častý misgendering vedie k vyčerpanosti a demoralizácii, trans a [[Nebinárny rod|nebinárni ľudia]] sa musia rozhodovať či misgendering opravovať. Pri dennom výskyte misgendering môže negatívne ovplyvniť mentálne zdravie trans a nebinárnych ľudí.<ref name="harvard-misgendering"/> „LGBT+ ľudia sú náchylnejší na čelenie diskriminácii a zaujatosti aj zo strany zdravotníckeho personálu. V krajinách, ktoré neuznávajú zväzky rovnakého pohlavia, sa objavuje dokonca strach zo zatknutia či násilia. Následkom toho prichádzajú o možnosť, aby sa im dostala dostupná a kvalitná lekárska starostlivosti. Predchádzajúca skúsenosť s diskrimináciou, stigmou, misgenderingom a nedobrovoľnými procedúrami ich môže napokon celkom odradiť od vyhľadania zdravotnej pomoci.“<ref name="duhy-korona"/> Misgendering je formou [[mikroagresia|mikroagresie]] voči trans a nebinárnym ľuďom.<ref name="dukeupress-microaggressions"/><ref name="uga-trans-and-non-binary-people-experience"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="jsmetransparent">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRŮVODCE TRANZICÍ PRO TRANS* LIDI| url = https://jsmetransparent.cz/wp-content/uploads/2021/04/Pruvodce_tranzici_pro_trans_lidi.pdf | vydavateľ = jsmetransparent.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | strana = 7| jazyk = }}</ref> <ref name="uga-trans-and-non-binary-people-experience">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baggett | meno = Lauren| autor = | odkaz na autora = | titul = Trans and non-binary people experience daily microaggression | url = https://publichealth.uga.edu/trans-non-binary-people-experience-daily-microaggression/ | vydavateľ = College of Public Health University of Georgia | dátum vydania = 2022-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dukeupress-microaggressions">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sonny | meno = Nordmarken| autor = | odkaz na autora = | titul = Microaggressions | url = https://read.dukeupress.edu/tsq/article/1/1-2/129/91709/Microaggressions | vydavateľ = read.dukeupress.edu | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = | poznámka = „This “misgendering” takes place because microaggressors assume that they have the ability to know a trans person's “true” identity and that their perception of a trans person is more valid than the trans person's own self-knowledge — what Julia Serano calls “gender entitlement”“.}}</ref> <ref name="praguepride">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://praguepride.cz/cs/kdo-jsme/media-download/publikace/86-slovnicek-pojmu/file | vydavateľ = [[Prague Pride]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="harvard-misgendering">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katz-Wise | meno = Sabra L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Misgendering: What it is and why it matters | url = https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553 | vydavateľ = health.harvard.edu | dátum vydania = 2021-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ac-warwick">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Challenging Incorrect Pronouns and Misgendering | url = https://warwick.ac.uk/fac/cross_fac/academy/activities/learningcircles/transqueerpedagogies/queeringuniversity/resources/misgendering/ | vydavateľ = Warwick International Higher Education Academy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="duhy-korona">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenártová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = U lekára, na úradoch aj doma: Ako koronavírus prehĺbil diskrimináciu LGBT+ komunity | url = https://magazin.duhy.sk/2020/08/u-lekara-na-uradoch-aj-doma-ako-koronavirus-prehlbil-diskriminaciu-lgbt-komunity/ | vydavateľ = magazin.duhy.sk | dátum vydania = 2020-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="merriam-webster-misgender">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = misgender | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/misgender | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[deadnaming]] * [[transfóbia]] == Externé odkazy == * [https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553 Sabra L. Katz-Wise, PhD o Misgenderingu] {{LGBTQI}} [[Kategória:Rodová identita]] [[Kategória:Transfóbia]] [[Kategória:Mená]] 32cr5jdwm2t8g7d0mbg5rts9xa7nuae 7429117 7429111 2022-08-23T11:05:49Z V&ltz 199444 wikitext text/x-wiki {{spojiť s|transfóbia}} '''Misgendering'''<ref name="merriam-webster-misgender"/> je pôvodom anglický termín označujúci použitie nesprávnych [[Zámeno|zámen]] alebo nevhodného oslovenia pri oslovovaní [[Transrodový človek|trans]] osôb alebo pri [[Rodová identita|rodovej diverzite]].<ref name="praguepride"/> Zahŕňa tiež používanie výrazov s nesprávnym rodovým kontextom, používanie nesprávnych gramatických kategórií, odmietanie príležitostí pre ľudí iného pohlavia.<ref name="ac-warwick"/> Misgendering sa môže stať omylom, ľahostajnosťou alebo zámerne (čiže ako prejav [[transfóbia|transfóbie]], tým je termín spojený s [[deadnaming]]om).<ref name="praguepride"/> Sloveso ''misgender'' je dokladované od roku 1989.<ref name="merriam-webster-misgender"/> V [[čeština|češtine]] sa vyskytuje (aj) ako ''misgenderovat''.<ref name="jsmetransparent"/> == Efekt == Častý misgendering vedie k vyčerpanosti a demoralizácii, trans a [[Nebinárny rod|nebinárni ľudia]] sa musia rozhodovať či misgendering opravovať. Pri dennom výskyte misgendering môže negatívne ovplyvniť mentálne zdravie trans a nebinárnych ľudí.<ref name="harvard-misgendering"/> „LGBT+ ľudia sú náchylnejší na čelenie diskriminácii a zaujatosti aj zo strany zdravotníckeho personálu. V krajinách, ktoré neuznávajú zväzky rovnakého pohlavia, sa objavuje dokonca strach zo zatknutia či násilia. Následkom toho prichádzajú o možnosť, aby sa im dostala dostupná a kvalitná lekárska starostlivosti. Predchádzajúca skúsenosť s diskrimináciou, stigmou, misgenderingom a nedobrovoľnými procedúrami ich môže napokon celkom odradiť od vyhľadania zdravotnej pomoci.“<ref name="duhy-korona"/> Misgendering je formou [[mikroagresia|mikroagresie]] voči trans a nebinárnym ľuďom.<ref name="dukeupress-microaggressions"/><ref name="uga-trans-and-non-binary-people-experience"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="jsmetransparent">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRŮVODCE TRANZICÍ PRO TRANS* LIDI| url = https://jsmetransparent.cz/wp-content/uploads/2021/04/Pruvodce_tranzici_pro_trans_lidi.pdf | vydavateľ = jsmetransparent.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | strana = 7| jazyk = }}</ref> <ref name="uga-trans-and-non-binary-people-experience">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baggett | meno = Lauren| autor = | odkaz na autora = | titul = Trans and non-binary people experience daily microaggression | url = https://publichealth.uga.edu/trans-non-binary-people-experience-daily-microaggression/ | vydavateľ = College of Public Health University of Georgia | dátum vydania = 2022-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dukeupress-microaggressions">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sonny | meno = Nordmarken| autor = | odkaz na autora = | titul = Microaggressions | url = https://read.dukeupress.edu/tsq/article/1/1-2/129/91709/Microaggressions | vydavateľ = read.dukeupress.edu | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = | poznámka = „This “misgendering” takes place because microaggressors assume that they have the ability to know a trans person's “true” identity and that their perception of a trans person is more valid than the trans person's own self-knowledge — what Julia Serano calls “gender entitlement”“.}}</ref> <ref name="praguepride">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://praguepride.cz/cs/kdo-jsme/media-download/publikace/86-slovnicek-pojmu/file | vydavateľ = [[Prague Pride]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="harvard-misgendering">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katz-Wise | meno = Sabra L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Misgendering: What it is and why it matters | url = https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553 | vydavateľ = health.harvard.edu | dátum vydania = 2021-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ac-warwick">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Challenging Incorrect Pronouns and Misgendering | url = https://warwick.ac.uk/fac/cross_fac/academy/activities/learningcircles/transqueerpedagogies/queeringuniversity/resources/misgendering/ | vydavateľ = Warwick International Higher Education Academy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="duhy-korona">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenártová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = U lekára, na úradoch aj doma: Ako koronavírus prehĺbil diskrimináciu LGBT+ komunity | url = https://magazin.duhy.sk/2020/08/u-lekara-na-uradoch-aj-doma-ako-koronavirus-prehlbil-diskriminaciu-lgbt-komunity/ | vydavateľ = magazin.duhy.sk | dátum vydania = 2020-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="merriam-webster-misgender">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = misgender | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/misgender | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[deadnaming]] * [[transfóbia]] == Externé odkazy == * [https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553 Sabra L. Katz-Wise, PhD o Misgenderingu] {{LGBTQI}} [[Kategória:Rodová identita]] [[Kategória:Transfóbia]] [[Kategória:Mená]] c5gz283bsfpxre2l84skegx03rtfjsw Jean-Marie Poiré 0 686125 7428992 7427928 2022-08-22T20:04:35Z Fillos X. 212061 Doplnenie kategórii. + Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Popis osoby=francúzsky režisér, scenárista a producent|Portrét=Les Visiteurs 3 - Namur - Poiré - 13 juin 2015.jpg|Popis portrétu=Jean-Marie Poiré v [[Namur|Namure]], počas natáčania filmu ''Návštevníci 3: Revolúcia'' [[13. jún|13. júna]] [[2015]].|Rodné meno=|Iné mená=Martin Dune, Jean-Marie Gaubert|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Dátum narodenia={{dnv|1945|7|10}}|Miesto narodenia=[[Paríž]], [[Francúzsko]]|Národnosť=francúzska|Profesia=[[režisér]], scenárista|Aktívne roky=[[1980]] – súč.|Rodičia=[[Alain Poiré]] (otec), Yvette Poiré (matka)|Manželka=|Deti=|Súrodenci=Philippe Poiret, Patrice Poiré}} '''Jean-Marie Poiré''' (* [[10. júl]] [[1945]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[producent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Marie Poiré|url=https://www.fdb.cz/lidi/49307-jean-marie-poire.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Je synom [[Alain Poiré|Alaina Poirého]], producenta spoločnosti [[Gaumont]]. == Životopis == Jean-Marie Poiré začínal v kine v roku [[1966]] ako asistent kameramana na jednoduchých filmoch [[Gaumont|Gaumontu]] a potom na filmoch [[Claude Autant-Lara|Clauda Autanta-Lary]], [[Édouard Molinaro|Édouarda Molinara]] a [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]. Priťahovalo ho písanie, pracoval ako autor dialógov a scenárista na niekoľkých filmoch [[Michel Audiard|Michela Audiarda]] ''Operácia Leontína'' ([[1968]]), ''Nepije, nefajčí, nedroguje, ale... hovorí!'' ([[1970]]), [[Georges Lautner|Georgesa Lautnera]] ''Pár príliš tichých pánov'' ([[1973]]) alebo [[Robert Lamoureux|Roberta Lamoureuxa]] ''Návrat siedmej roty'' ([[1975]]). Jean-Marie Poiré sa pripojil k produkcii s písaním v roku [[1978]] pre ''Les Petits calins.'' V tomto prvom filme režíruje herečku [[Josiane Balasko]], ktorá ho zoznámi so súborom Le Splendid. Po tom, čo si nasledujúci rok vyskúšal detektívku ''Retour en force'', napísal spolu s Josiane Balasko a režíroval ''Les Hommes préfèrent les grosses.'' V tejto ľahkej komédii účinkuje množstvo hercov z Le Splendid, ktorí sa v roku [[1981]] opäť zišli pri adaptácii hry ''Ježiško je neporiadnik'', ktorá sa stala jedným z kultových filmov [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. V roku [[1983]] Jean-Marie Poiré režíroval druhý veľký úspech ''Dedko sa dal na odboj'', ktorý napísali [[Christian Clavier]] a [[Martin Lamotte]], založený na výstrednosti postáv a nesúrodosti situácií. S týmto receptom presúva dianie opäť na sovietsky front v ''Takto to robíme v Moskve'' ([[1986]]) a potom zinscenuje skupinu starých priateľov, ktorí sa zišli na narodeniny jedného z ich priateľov v komédii ''Mes meilleurs copains'' ([[1988]]). V ''Operácii Corned Beef'' ([[1991]]) režisér vyzýva [[Jean Reno|Jeana Rena]], aby si zahral tajného agenta a vytvoril šokový tandem s Christianom Clavierom. Dvojka funguje úžasne a Poiré ju opäť využíva pre ''Návštevníkov'' ([[1993]]), v ktorej v [[20. storočie|20. storočí]] prichádza stredoveký zeman a jeho pán. Film s takmer 15 miliónovou návštevnosťou triumfuje v kinách. Pred nakrúcaním pokračovania ''Návštevníci 2: V chodbách času'' ([[1998]]) spojil Jean-Marie Poiré Christiana Claviera a [[Gérard Depardieu|Gérarda Depardieu]] v ďalšej komédii ''Strážni anjeli'' ([[1995]]). V roku [[2002]] zaznamenal nový úspech písaním, réžiou a produkciou komédie ''Maurice to zariadi'' s inými hercami Chevallier a Laspalès v titulných úlohách. V roku [[2004]] sa Poiré podieľal na písaní scenára k filmu ''Mladí, krásni a skazení'', ktorého bol aj producentom. Pred vstupom do sveta kinematografie bol Jean-Marie Poiré fotografom pod pseudonymom Antonin Berg ([[1967]] – [[1968]]). Je ním aj Martin Dune, spevák skupiny Frenchies. == Filmografia == === Režisér === * [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure) – v hlavnej úlohe [[Anémone]], [[Josiane Balasko]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques François]], [[Michel Blanc]] a [[Roland Giraud]] * [[1983]]: ''Dedko sa dal na odboj'' (Papy fait de la résistance) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]], [[Roland Giraud]], [[Gérard Jugnot]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques Villeret]], [[Josiane Balasko]], [[Michel Blanc]], [[Jean-Claude Brialy]], [[Jean Carmet]], [[Bernard Giraudeau]], [[Thierry Lhermitte]], [[Jean Yanne]], [[Julien Guiomar]], [[Jacques François]], [[Roger Carel]], [[Pauline Lafont]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Jacqueline Maillan]] a [[Dominique Lavanant]] * [[1986]]: ''Takto to robíme v Moskve'' (Twist again à Moscou) – v hlavnej úlohe [[Philippe Noiret]], [[Christian Clavier]], [[Bernard Blier]], [[Martin Lamotte]], [[Agnès Soral]], [[Jacques François]], [[Jean-Paul Roussillon]] a [[Franck-Olivier Bonnet]] * [[1991]]: ''Operácia Corned Beef'' (L'Opération Corned-Beef) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Jacques François]], [[Isabelle Renauld]], [[Valérie Lemercier]], [[Mireille Rufel]] a [[Marc de Jonge]] * [[1993]]: ''Návštevníci'' (Les Visiteurs) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Valérie Lemercier]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Isabelle Nanty]], [[Arielle Sémenoff]], [[Katja Weitzenböck]] a [[Michel Scourneau]] * [[1995]]: ''Strážni anjeli'' (Les Anges gardiens) – v hlavnej úlohe [[Gérard Depardieu]], [[Christian Clavier]], [[Yves Rénier]], [[Eva Herzigová]], [[Arielle Sémenoff]], [[François Morel]] a [[Philippe Nahon]] * [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' (Les Couloirs du temps : Les Visiteurs 2) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Muriel Robin]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Philippe Nahon]], [[Arielle Sémenoff]] a [[Marie Guillard]] * [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' ((Just Visiting) Les Visiteurs en Amérique) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Christina Applegatová|Christina Applegate]], [[Matt Ross]], [[Bridgette Wilson]], [[Tara Reidová|Tara Reid]], [[Malcolm McDowell]], [[Oliver Ford Davies]], [[Danny Goldring]], [[Jane Galloway]], [[Kelsey Grammer]], [[Matyelok Gibbs]], [[Carl Wright]] '''(americko-francúzsky remake filmu ''Návštevníci'')''' * [[2002]]: ''Maurice to zariadi'' (Ma femme s'appelle Maurice) – v hlavnej úlohe [[Alice Evans]], [[Götz Otto]], [[Anémone]], [[Martin Lamotte]], [[Virginie Lemoine]], [[Guy Marchand]], [[Stéphane Audran]], [[Marco Bonini]], [[Jean-Pierre Castaldi]] * [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' (Les Visiteurs : La Révolution) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Franck Dubosc]], [[Karin Viard]], [[Sylvie Testud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Ary Abittan]] a [[Alex Lutz]] === Scenárista === * [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure) – v hlavnej úlohe [[Anémone]], [[Josiane Balasko]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques François]], [[Michel Blanc]] a [[Roland Giraud]] * [[1983]]: ''Dedko sa dal na odboj'' (Papy fait de la résistance) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]], [[Roland Giraud]], [[Gérard Jugnot]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques Villeret]], [[Josiane Balasko]], [[Michel Blanc]], [[Jean-Claude Brialy]], [[Jean Carmet]], [[Bernard Giraudeau]], [[Thierry Lhermitte]], [[Jean Yanne]], [[Julien Guiomar]], [[Jacques François]], [[Roger Carel]], [[Pauline Lafont]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Jacqueline Maillan]] a [[Dominique Lavanant]] * [[1986]]: ''Takto to robíme v Moskve'' (Twist again à Moscou) – v hlavnej úlohe [[Philippe Noiret]], [[Christian Clavier]], [[Bernard Blier]], [[Martin Lamotte]], [[Agnès Soral]], [[Jacques François]], [[Jean-Paul Roussillon]] a [[Franck-Olivier Bonnet]] * [[1991]]: ''Operácia Corned Beef'' (L'Opération Corned-Beef) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Jacques François]], [[Isabelle Renauld]], [[Valérie Lemercier]], [[Mireille Rufel]] a [[Marc de Jonge]] * [[1993]]: ''Návštevníci'' (Les Visiteurs) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Valérie Lemercier]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Isabelle Nanty]], [[Arielle Sémenoff]], [[Katja Weitzenböck]] a [[Michel Scourneau]] * [[1995]]: ''Strážni anjeli'' (Les Anges gardiens) – v hlavnej úlohe [[Gérard Depardieu]], [[Christian Clavier]], [[Yves Rénier]], [[Eva Herzigová]], [[Arielle Sémenoff]], [[François Morel]] a [[Philippe Nahon]] * [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' (Les Couloirs du temps : Les Visiteurs 2) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Muriel Robin]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Philippe Nahon]], [[Arielle Sémenoff]] a [[Marie Guillard]] * [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' ((Just Visiting) Les Visiteurs en Amérique) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Christina Applegatová|Christina Applegate]], [[Matt Ross]], [[Bridgette Wilson]], [[Tara Reidová|Tara Reid]], [[Malcolm McDowell]], [[Oliver Ford Davies]], [[Danny Goldring]], [[Jane Galloway]], [[Kelsey Grammer]], [[Matyelok Gibbs]], [[Carl Wright]] '''(americko-francúzsky remake filmu ''Návštevníci'')''' * [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' (Les Visiteurs : La Révolution) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Franck Dubosc]], [[Karin Viard]], [[Sylvie Testud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Ary Abittan]] a [[Alex Lutz]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=3634|meno=Jean-Marie Poiré}} * {{imdb meno|meno=Jean-Marie Poiré|id=0688585}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=5808 ''Jean-Marie Poiré''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky) {{DEFAULTSORT:Poiré, Jean-Marie}} [[Kategória:Francúzski režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski producenti]] [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Francúzske osobnosti]] [[Kategória:Francúzske osobnosti filmu]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] jljr6nbz54wbpxxh2ngbm8lbhdtaq6y Amor Towles 0 686129 7428913 7426775 2022-08-22T18:08:05Z Georgeo88 61234 úprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ|meno=Amor Towles|dátum narodenia={{dnv|1964|10|24}}|miesto narodenia=[[Boston]], [[Massachusetts]], [[USA]]|alma mater=[[Yale University]],[[Stanford University]]|obdobie=2011 - súčasnosť|významné práce=Pravidlá zdvorilosti<br>Džentlmen v Moskve<br>Lincolnova diaľnica}} '''Amor Hollingsworth Towles'''<ref>{{Citácia knihy|titul="A Study Guide for Amor Towles's ""A Gentleman in Moscow"""|url=https://books.google.bg/books?id=93B_DwAAQBAJ&pg=PT4&lpg=PT4&dq=Amor+Towles+1964&source=bl&ots=jWu2jxdBb1&sig=ACfU3U0vypXdxA9tnKw_u2wBnvbNeYHspA&hl=bg&sa=X&ved=2ahUKEwio5_v5-NPgAhWzShUIHUwYC1g4ChDoATAGegQIAxAB#v=onepage&q=Amor%20Towles%201964&f=false|vydavateľ=Gale, Cengage Learning|rok=2018-12-13|isbn=978-0-02-866531-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 93B_DwAAQBAJ|meno=Gale|priezvisko=Cengage}}</ref> ( ̽ [[24. október]] [[1964]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký románopisec, autor [[Bestseller|bestsellerov]] ''Pravidlá zdvorilosti'' (2011), ''Džentlmen v Moskve'' (2016) a ''Lincolnova diaľnica'' (2021).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amor Towles|url=https://www.databazeknih.cz/autori/amor-towles-110618|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> == Osobný život == Amor Towles sa narodil v Bostone do bohatej rodiny, ktorá sa tešila vysokému postaveniu v susedstve. O knihy i písanie sa zaujímal už od detstva, ako desaťročný hodil do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] fľašu s krátkou správou, ktorá sa o niekoľko týždňov dostala ku [[Harris Salisbury|Harrisonovi Salisburymu]], hlavnému redaktorovi [[The New York Times|New York Times]]. Salisbury odpovedal na správu Towlesovi, a neskôr si obaja muži začali pravidelne dopisovať po dobu niekoľkých rokov. Vyštudoval anglický jazyk, bakalársky titul získal na [[Yale University|Yalovej univerzite]], magisterské štúdia zdarne ukončil na [[Stanford University|Stanforde]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Amor Towles, a Gentleman in Gramercy Park|url=https://www.nytimes.com/2016/09/25/realestate/amor-towles-a-gentleman-in-gramercy-park.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-09-23|dátum prístupu=2022-08-18|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Joanne|priezvisko=Kaufman}}</ref> V rámci programu o vzájomnej spoluprácii Yalovej univerzity mal zamieriť ako učiteľ angličtiny do Číny, kam ale nikdy neodcestoval z dôvodu [[Protesty na námestí Tchien-an-men|protestov na námestí Nebeského pokoja]]. V rokoch 1991 - 2012 pracoval na manažérskej pozícii v investičnej firme na [[Wall Street]]. Nečakaný úspech debutového románu ''Pravidlá zdvorilosti'' mu umožnil po dvoch dekádach zanechať prácu vo finančníctve a naplno sa venovať literárnej tvorbe. V súčasnosti žije na [[Manhattan|Manhattane]] spoločne so svojou manželkou a dvomi deťmi.<ref>{{Citácia knihy|titul=A Gentleman in Moscow}}</ref> == Bibliografia == * ''Rules of civility.'' New Yorkː Viking. 2011. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 0670022691 ** ''Pravidla zdvořilosti.'' Prahaː Vyšehrad. 2017. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 978-80-7429-896-7 (preklad do českého jazykaː [[Julie Tesla]]) * ''A Gentleman in Moscow.'' New Yorkː Viking. 2016. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 9780670026197 ** ''Džentlmen v Moskve.'' Bratislavaː Tatran. 2019. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 978-80-222-0913-7 (prekladː Jana Pernišová) * ''The Lincoln Highway.'' New Yorkː Viking. 2021. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 9780735222359 ** ''Lincolnova diaľnica.'' Bratislavaː Tatran. 2022. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 9788022213141 == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Towles, Amor}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Osobnosti z Bostonu (Massachusetts)]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] [[Kategória:Absolventi Stanford University]] ghq7sed2szlyxsbbbpo4noix691q55q Štefan Jurech 0 686201 7428909 7427249 2022-08-22T17:48:55Z Rios 1882 dokončenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Štefan Jurech |Portrét = |Popis osoby = generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny |Dátum narodenia = [[9. jún]] [[1898]] |Miesto narodenia = [[Bošáca]] |Dátum úmrtia = [[1945]]? (46 rokov?) |Miesto úmrtia = miesto úmrtia neznáme }} '''Štefan Jurech''' (* [[9. jún]] [[1898]],[[Bošáca]]{{--}}† [[1945]]?) bol generál [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. ==Život== Štefan Jurech sa narodil [[9. jún|9. júna]] [[1898]] v [[Bošáca|Bošáci]], ako jedno z 11 detí rodičov Jána a Anny. Medzi rokmi [[1910]] a [[1916]] absolvoval [[gymnázium|gymnáziá]] s maďarským vyučovacím jazykom v [[Nitra|Nitre]] a [[Trenčín|Trenčíne]]. V roku 1916 absolvoval základný výcvik a nastúpil do 71. trenčianskeho pešieho pluku. V tom istom roku absolvoval aj školy pre dôstojníkov v zálohe v rumunskom [[Orăştie]] a maďarskom [[Debrecín|Debrecíne]]. Ešte koncom roku 1916 sa dostal na [[rumunský front]], kde pôsobil ako zástupca veliteľa družstva a čaty. V roku [[1917]] pokračoval kurzom pre veliteľov [[guľomet|guľometných]] čiat a od 1. februára [[1918]] bol povýšený do hodnosti poručíka pechoty a v marci preložený na [[taliansky front]], ako veliteľ čaty a poľnej roty v 112. pešom pluku. V júni 1918 bol preložený na [[západný front]], kde zostal až do konca [[Prvá svetová vojna|vojny]]. Za svoje pôsobenie dostal [[Železný kríž|Železný kríž II. triedy]]. 26. decembra 1918 si podal prihlášku do vznikajúcej [[Česko-slovenská armáda|československej armády]]. Od februára [[1919]] pôsobil v strážnej rote Zemského vojenského veliteľstva v [[Košice|Košiciach]]. V rámci tohoto pôsobenia sa od marca [[1919]] zúčastnil [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|bojov na hraniciach s Maďarskom]] a v pohraničí zostal až do konca augusta 1919. Do konca roka 1919 absolvoval inštruktorský kurz v [[Milovice|Miloviciach]] a od januára [[1920]] nastúpil ako inštruktor poddôstojníckej školy v [[Turčianske Teplice|Turčianskych Tepliciach]]. V máji 1920 však bol odvelený do [[Hurbanovo|Hurbanova]] a neskôr späť do Košíc kde pôsobil 4 roky ako inštruktor Obvodového strediska pre výcvik. Už v tomto období sa prejavil ako kontroverzná osobnosť, keď od svojich veliacich dôstojníkov dostal protichodné hodnotenia, zároveň absolvoval niekoľko vojenských trestov. Údajne v tomto období bol tajným členom [[Rodobrana|Rodobrany]], k čomu sa prihlásil až v roku [[1939]] po zmene politickej situácie. V máji [[1924]] ho prevelili do [[Olomouc|Olomouca]] k 6. pešiemu pluku. 1. októbra [[1929]] bol povýšený na kapitána pechoty a prijali ho na Vysokú vojenskú školu do [[Praha|Prahy]], kde úspešne ukončil štúdium 30. septembra [[1932]]. Následne bol povýšený na štábneho kapitána generálneho štábu. Počas štúdia sa oženil s Marcelou Dostálovou, s ktorou mal dvoch synov Borisa a Marcela. Po absolvovaní školy pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako náčelník 4. oddelenia 9. divízie do septembra [[1933]] a na 2. oddelení štábu Zemského veliteľstva do septembra [[1936]]. Na tejto pozícii bol povýšený na majora generálneho štábu. Následne bol prevelený do [[Brno|Brna]] k veliteľstvu III. zboru do funkcie prednostu 3. oddelenia a od 30. septembra [[1937]] na Zemské veliteľstvo ako prednosta 2. oddelenia. Od septembra [[1938]] pôsobil ako prednosta 3. oddelenia v štábe 2. armády v Olomouci. Po kapitulácii a oklieštení [[Česko-Slovensko|Československa]] Jurech zacítil šancu kariérneho postupu na Slovensku. Už 29. októbra 1938 sa ujal funkcie vojenského experta v delimitačnej komisii na úpravu hraníc medzi [[Poľsko|Poľskom]] a Československom. Následne sa stal prednostom Kabinetu vládneho delegáta Slovenskej krajiny pri MNO v Prahe, ktorý viedol [[Štefan Haššík]]. 14. marca [[1939]] sa zúčastnil porady dôstojníkov pod vedením [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]], ma ktorej sa rozhodovalo o prevzatí velenia nad bývalými útvarmi československej armády dislokovanými na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensku]]. Jurech prevzal velenie nad V. armádnym zborom v Trenčíne. Už 15. marca 1939 dostal poverenie vypracovať obranný plán voči Poľsku. Po konsolidácii pomerov v súvislosti s vznikom samostatného Slovenska bol prevelený na Krajské vojenské veliteľstvo do [[Bratislava|Bratislavy]] do funkcie náčelníka štábu. Po transformácii krajského veliteľstva na Hlavné vojenské veliteľstvo od 1. mája 1939 zostal na pozícii náčelníka jeho štábu. 17. mája 1939 bol povýšený do funkcie podplukovníka generálneho štábu. ===Druhá svetová vojna=== Po reorganizácii armády sa od 20. októbra 1939 stal veliteľom 2. divízie v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a od 1. januára [[1940]] bol povýšený na plukovníka generálneho štábu. V priebehu roku 1940 sa vyhrotil spor a pozičný boj medzi ambicióznym Jurechom a ministrom obrany Čatlošom, ktorý skončil pred dôstojníckou komisiou. Výsledkom bolo upevnenie Čatlošovej pozície o odsunutie Jurecha na diplomatické misie. Ako vojenský [[diplomat|atašé]] pôsobil od roku [[1941]] v [[Budapešť|Budapešti]], neskôr [[Bukurešť|Bukurešti]] a a od februára [[1942]] v [[Rím|Ríme]]. Vypuknutie vojny proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] prinieslo závažnejšie témy ako bývalý spor vysokých funkcionárov a Jurech sa mohol vrátiť do vojenskej služby na Slovensko. Od mája 1942 bol veliteľom [[Slovenské vzdušné zbrane|Vzdušných zbraní]] a od 23. septembra 1942 sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]]. Jurech prevzal velenie Rýchlej divízie v čase, keď dochádzalo k obratu situácie na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Rýchla divízia sa nachádzala na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]], mužstvo bolo po dvoch rokoch bojového nasadenia unavené a morálka naštrbená. Poddimenzovaný bol tiež dôstojnícky stav. Koncom septembra sa Rýchla divízia zapojila do ofenzívy v smere na [[Goriačij Kľuč]] táto však nebola úspešná. V polovici októbra sa jej darilo lepšie pri ofenzíve smerom na [[Tuapse]] za čo si vyslúžila uznanie veliteľa nemeckého LVII zboru. 1. januára [[1943]] bol Jurech povýšený na generála II. triedy a 15. januára získal Železný kríž I. triedy. 1. januára 1943 však začala aj Červená armáda svoju mohutnú ofenzívu. Za daných podmienok uvažoval štáb Rýchlej divízie nad organizáciu prechodu celej divízie na stranu [[Červená armáda|Červenej armády]]. Tento nápad si osvojil aj generál Jurech. Po vypracovaní plánu vyslal 10. januára 1943 desiatnika Šedíka nadviazať kontakt s protivníkom, ten bol 17. januára nasledovaný nadporučíkom [[Gustáv Donoval|Donovalom]]. Podarilo sa dohodnúť prechod 23. alebo 24. januára. Kým sa prechod organizoval, prišiel na veliteľstvo divízie nemecký rozkaz stiahnuť 23. januára divíziu z dotykovej línie a začať ústup na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Generál Jurech dal prednosť nemeckému rozkazu a k prechodu divízie už nedošlo. Koncom januára bola divízia stiahnutá až za [[Kubáň (rieka)|rieku Kubáň]] a vo februári pokračoval presun na [[Krym (polostrov)|Krym]]. Počas neho boli ťažké zbrane a vozidlá divízie, ktoré nebolo možné prepraviť zničené. 10 apríla 1943 odišiel Jurech od divízie na zdravotnú dovolenku na Slovensko. Po návrate, 10. júna 1943 dokončil reorganizáciu Rýchlej divízie na 1. pešiu divíziu spojenú aj s výmenou a posilnením personálu. 21. septembra 1943 odovzdal velenie plk. [[Elemír Lendvay|Elemírovi Lendvayovi]] a vrátil sa na Slovensko. Tu bol zanedlho obvinený zo spoluúčasti na vojenskej zrade a zo [[Sabotáž|sabotáže]], na základe informácií o jeho aktívnej účasti pri pokuse o prechod Rýchlej divízie. Medzi novembrom 1943 a februárom [[1944]] sa proti Jurechovi viedlo vyšetrovanie, ktoré však neprinieslo žiadne oficiálne výsledky. Natrvalo však poškodilo jeho kariéru a už sa s ním pre významné funkcie nepočítalo. Od 1. marca 1944 nastúpil na miesto veliteľa Vojenského vedeckého ústavu v Trenčíne. 31. júla 1944 sa stal veliteľom Veliteľstva starostlivosti o utečencov, tiež v Trenčíne. Od začiatku roka 1944 sa hľadal vhodný kandidát na veliteľa slovenského [[Odboj|odboja]]. Slovenskí odbojári z viacerých zložiek a takisto aj niektorí činní dôstojníci považovali za vhodného kandidáta práve Jurecha, na základe jeho konania na Kaukaze. [[Exilová vláda]] v [[Londýn|Londýne]] ho však za vhodného kandidáta nepovažovala a Jurech sám sa k takejto ponuke pri rokovaniach s majorom [[Ján Marko|Jánom Markom]] vyjadril odmietavo. Súhlasil však s vycestovaním do Sovietskeho zväzu ako zástupca ilegálneho vojenského ústredia. Prvý odlet 9. júla 1944 z letiska [[Tri Duby]] v spoločnosti [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláša Ferjenčíka]] sa však nepodaril a ďalšie pokusy už generál odmietol. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa 30. augusta 1944 Jurech pokúsil dostať k posádke do [[Trnava|Trnavy]], o ktorej vedel, že sa plánuje pripojiť k povstaniu. Prišiel však neskoro a nemecký vojaci mu zabránili pokračovať smerom na [[Nitra|Nitru]], tak sa vrátil do [[Bratislava|Bratislavy]]. Tam ho v prvých septembrových dňoch zatklo [[gestapo]]. V trezore generála Čatloša, ktorý utiekol na povstalecké územie 1. septembra 1944, sa našli tajné spisy z vyšetrovania Jurechovho prípadu. Tie genráovi priťažili a gestapo ho previezlo do [[Brno|Brna]]. Počas vypočúvania sa generál Jurech priznal a 5. januára [[1945]] ho previezli do [[Berlín|Berlína]]. Jurechovým spoluväzňom v Brne aj Berlíne bol [[Imrich Karvaš]]. Od neho pochádza aj informácia, že generál Jurech bol údajne popravený v marci 1945 v [[Koncentračný tábor Flossenbürg|koncentračnom tábore Flossenbürg]]. Povojnové vyšetrovanie však miesto ani dátum smrti generála nedokázalo potvrdiť. ==Zdroje== * {{citácia knihy | meno = Peter | priezvisko = Jašek| meno2 = Branislav | priezvisko2 = Kinčok | meno3 = Martin | priezvisko3 = Lacko | titul = Slovenskí generáli 1939-1945 | vydavateľ = Ottovo nakladatelství, s.r.o. | miesto = Praha | rok = 2013 | počet strán = 393 | isbn = 978-807451-246-9 }} {{DEFAULTSORT:Pulanich, Anton}} [[Kategória:Osobnosti z Bošáce]] [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Slovenskí generáli]] qvrg1osmrnorylvz14h7em8woukc3fz Fišiarka 0 686212 7429091 7427356 2022-08-23T08:27:42Z Pe3kZA 39673 /* Opis */ wl wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Fišiarka | obrázok = Nízké Tatry, Končisté, výhled SV 01.jpg | popis = Fišiarka vľavo | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Nižná Boca]] | obec1 = [[Vyšná Boca]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Kráľovohoľské Tatry]] | časť = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1478.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9246 | zemepisná dĺžka = 19.7814 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Fišiarka | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Fišiarka''' ({{mnm|1478.4}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|60}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Vyšná Boca|Vyšnou Bocou]], približne {{Km|13|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.78146&y=48.92461&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Nižná Boca|Nižná]] a [[Vyšná Boca]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a severne situovaná [[Nižná Boca]] a [[Malužiná]], juhozápadne sa nachádza [[Jarabá]] a juhovýchodne [[Bacúch]] a [[Polomka]]. Vrcholom prechádza hranica [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Fišiarka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z hlavného hrebeňa v lokalite Ramža, východne od [[Bacúšske sedlo|Bacúšskeho sedla]]. Východným smerom sa nachádza [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}), [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}) a Vrbovica ({{Mnm|1394}}), južným Javorinka ({{Mnm|1241}}), Biela skala ({{Mnm|1250}}), [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}) a [[Jánov grúň]] ({{Mnm|1388}}), západným [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končisté]] ({{Mnm|1474}}), [[Lajštroch]] ({{Mnm|1602}}) a [[Chopec]] ({{Mnm|1548}}) a severným [[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)|Červená]] ({{Mnm|1202}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu odvádza potok [[Čertovica (potok)|Čertovica]] a iné prítoky [[Boca|Boce]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no južne po hrebeni prechádza [[Cesta hrdinov SNP]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrcholovú časť pokrýva riedky lesný porast, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.92444&lng=19.78141&ele=1478&azi=27.58&alt=-3.46&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.92444%c2%b0%20N%2019.78141%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný z hlavného hrebeňa ([[Cesta hrdinov SNP]]). Juhozápadným úpätím prechádza údolím [[Grúňový potok (prítok Boce)|Grúňového potoka]] {{Turistická značka|modrá}} značený chodník z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] do [[Bacúšske sedlo|Bacúšskeho sedla]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Priehyba (geomorfologická časť)]] * [[Kráľovohoľské Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Fišiarka}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.78146&y=48.92461&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Nižná Boca]] [[Kategória:Vyšná Boca]] chbbx9x0suv32j4rgyetbbwbjcdg2sl Beáta (Beáta Dubasová) 0 686268 7428802 7428528 2022-08-22T14:37:55Z Bojars 6357 vydavateľ wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Beáta | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[europop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1987]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = Beáta<br/> (1987) | Nasledujúci album = [[Peter, Vašo a Beáta deťom]]<br/> (1987) | Allmusic = | Misc = }} '''''Beáta''''' je názov debutového štúdiového albumu slovenskej speváčky [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. Tento album v roku [[1987]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Beáta| url = hhttps://www.discogs.com/release/1757622-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Be%C3%A1ta| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Beáta'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Sme také, aké sme | poznámka1 = vokály: dievčatá z [[Gymnázium Pezinok|Gymnázia Pezinok]] | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]]/[[Roman Spišiak]] | dĺžka1 = 4:15 | titul2 = Prvý a posledný | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Roman Spišiak | dĺžka2 = 3:36 | titul3 = Aspoň na minútu | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Pavol Danišovič]],[[Zoran Michalčák]]/Roman Spišiak | dĺžka3 = 3:31 | titul4 = V spomienkach schúlená | poznámka4 = | skladateľ4 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka4 = 5:03 | titul5 = Psychologické testy | poznámka5 = | skladateľ5 = Vašo Patejdl/Roman Spišiak | dĺžka5 = 4:23 | titul6 = Nedokončená | poznámka6 = | skladateľ6 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka6 = 3:30 | titul7 = Zázračný omyl | poznámka7 = | skladateľ7 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka7 = 4:49 | titul8 = V kúte | poznámka8 = | skladateľ8 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka8 = 4:02 | titul9 = Deň naopak | poznámka9 = | skladateľ9 = Beáta Dubasová,Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka9 = 4:46 | titul10 = Rozmarný | poznámka10 = | skladateľ10 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka10 = 3:50 | titul11 = Dievča z reklamy | poznámka11 = | skladateľ11 = Vašo Patejdl/Roman Spišiak | dĺžka11 = 3:34 | titul12 = O jedno sa bojím | poznámka12 = | skladateľ12 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak | dĺžka12 = 3:39 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev, vokály * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, vokály, aranžmány * [[Juraj Burian]] – akustická gitara, elektrická gitara * [[Zoran Michalčák]] – aranžmány (3) * [[Michal Dúžek]] – basová gitara (7, 9), vokály * [[Michal Lazar]] – vokály * [[Peter Penthor]] – vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie * [[Peter Smolinský]] – nahrávanie * [[Rastislav Martinický]] – technik nahrávania * [[Roman Spišiak]] – sprievodný text na albume * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Debutové albumy]] [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1987]] 1mw9qzz4reuxhmgg3734gmhntdjtdqz Brian Wilson (hudobník) 0 686269 7428915 7428014 2022-08-22T18:16:47Z Lexie1969 221422 Pridanie informácií a prepojení wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20220821}}{{Infobox Osobnosť|Meno=Brian Wilson|Štát pôsobenia=USA|Dátum narodenia=20. júna 1942|Známy vďaka=spoluzakladateľ the Beach Boys|Aktívne roky=1961-dodnes|Súrodenci=Dennis Wilson, Carl Wilson|Webstránka=https://www.brianwilson.com/|Profesia=hudobník, producent}} '''Brian Wilson''' (*20.júna 1942, Inglewood, [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]). Je [[Spojené štáty|americký]] hudobník, predovšetkým známy ako spoluzakladateľ skupiny [[Beach Boys|the Beach Boys]]. Často nazývaný géniom, pre jeho nové postupy s kompozíciou hudby, mimoriadne hudobné schopnosti a zvládnutie nahrávacích techník, je všeobecne uznávaný ako jeden z najinovatívnejších a najvýznamnejších [[Hudobný skladateľ|skladateľov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Vyrastal v Hawthorne v [[Kalifornia|Kalifornii]] a medzi Wilsonove formatívne vplyvy patrili [[George Gershwin]], [[the Four Freshmen]], [[Phil Spector]] a [[Burt Bacharach]].V roku [[1961]] začal svoju profesionálnu kariéru ako člen skupiny [[Beach Boys]], kde pôsobil ako [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Producent (umenie)|producent]], spolu-[[spevák]], [[Basová gitara|basgitarista]], [[klávesák]] a de facto líder. Po podpísaní zmluvy s [[Capitol Records]] v roku 1962 sa stal prvým popovým umelcom, ktorý sa zaslúžil o písanie, aranžovanie, produkciu a predvádzanie vlastného materiálu. V 60. rokoch napísal, alebo spolunapísal dve desiatky U.S. Top 40 hitov, vrátane hitov "[[Surf City]]"(1963), "[[I Get Around]]"(1964), "[[Help Me, Rhonda]]"(1965), "[[Good Vibrations]]" (1966). V roku 1964 sa Wilson nervovo zrútil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The flight that changed Brian Wilson's life forever|url=https://faroutmagazine.co.uk/beach-boy-brian-wilson-flight-changed-his-life/|vydavateľ=faroutmagazine.co.uk|dátum vydania=2020-12-23|dátum prístupu=2022-08-21|jazyk=en-US}}</ref> a rezignoval na pravidelné koncertné turné, čo viedlo k rafinovanejším dielam, ako napríklad [[Beach Boys]] [[Pet Sounds]] a jeho prvé pripísané sólové vydanie "Caroline, No" (obe 1966). Koncom 60. rokov začal psychicky upadať a jeho prispievanie do skupiny sa zmenšovalo, začalo sa hovoriť o jeho životnom štýle v ústraní,prejedania sa a užívania drog. Wilsonove úspechy ako producenta pomohli naštartovať obdobie bezprecedentnej tvorivej autonómie pre akty podpísané vydavateľstvom. Je považovaný za jedného z prvých hudobných producentov a prvých rockových producentov, ktorí aplikovali štúdio ako nástroj. Je dôležitá osobnosť v žánroch ako napríklad: [[California sound]], [[Artpop|art pop]], [[chamber pop]], [[punk]], [[dream pop]], [[outsider music]], [[Shibuya-kei]], and [[chillwave]]. == Detstvo == Brian Douglas Wilson sa narodil 20. júna 1942 v Centinela Hospital, Inglewood, Kalifornia ako prvé dieťa Audree Neva (rodenej Korthof) a Murryho Wilsona, strojníka a neskôr skladateľa na čiastočný úväzok.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Murphy|meno=James B.|titul=Becoming the Beach Boys, 1961-1963|isbn=}}</ref> Má holandských, škótskych, anglických, nemeckých, írskych a švédskych predkov. Brianovi dvaja mladší bratia [[Dennis Wilson|Dennis]] a [[Carl Wilson|Carl]] sa narodili v rokoch 1944 a 1946.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Beach Boys and the California myth|url=https://www.worldcat.org/oclc/4333916|vydavateľ=Grosset & Dunlap|rok=1978|miesto=New York|isbn=0-448-14625-8|meno=David|priezvisko=Leaf}}</ref>Krátko po narodení Dennisa sa presťahovali z Inglewoodu na 3701 West 119th Street v neďalekom Hawthorne v Kalifornii.Rovnako ako jeho bratia, aj Brian trpel zneužívaním od svojho otca, ktoré bolo väčšinou psychické a niekedy fyzické.<ref>{{Citácia knihy|titul=Wouldn't it be nice : Brian Wilson and the making of the Beach Boys' Pet sounds|url=https://www.worldcat.org/oclc/53031719|vydavateľ=A Cappella Books|rok=2003|miesto=Chicago, Ill.|isbn=1-55652-507-9|meno=Charles L.|priezvisko=Granata}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} hgsx2sbx171ecnjrtc9t8ntlbqkc1j2 7428919 7428915 2022-08-22T18:25:21Z Georgeo88 61234 úprava wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20220821}}{{Infobox Osobnosť|Meno=Brian Wilson|Štát pôsobenia=USA|Dátum narodenia=20. júna 1942|Známy vďaka=spoluzakladateľ the Beach Boys|Aktívne roky=1961-dodnes|Súrodenci=Dennis Wilson, Carl Wilson|Webstránka=https://www.brianwilson.com/|Profesia=hudobník, producent}} '''Brian Wilson''' (*20.júna 1942, Inglewood, [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]). Je [[Spojené štáty|americký]] hudobník, predovšetkým známy ako spoluzakladateľ skupiny [[Beach Boys|the Beach Boys]]. Často nazývaný géniom, pre jeho nové postupy s kompozíciou hudby, mimoriadne hudobné schopnosti a zvládnutie nahrávacích techník, je všeobecne uznávaný ako jeden z najinovatívnejších a najvýznamnejších [[Hudobný skladateľ|skladateľov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Vyrastal v Hawthorne v [[Kalifornia|Kalifornii]] a medzi Wilsonove formatívne vplyvy patrili [[George Gershwin]], [[the Four Freshmen]], [[Phil Spector]] a [[Burt Bacharach]].V roku [[1961]] začal svoju profesionálnu kariéru ako člen skupiny [[Beach Boys]], kde pôsobil ako [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Producent (umenie)|producent]], spolu-[[spevák]], [[Basová gitara|basgitarista]], [[klávesák]] a de facto líder. Po podpísaní zmluvy s [[Capitol Records]] v roku 1962 sa stal prvým popovým umelcom, ktorý sa zaslúžil o písanie, aranžovanie, produkciu a predvádzanie vlastného materiálu. V 60. rokoch napísal, alebo spolunapísal dve desiatky U.S. Top 40 hitov, vrátane hitov "[[Surf City]]"(1963), "[[I Get Around]]"(1964), "[[Help Me, Rhonda]]"(1965), "[[Good Vibrations]]" (1966). V roku 1964 sa Wilson nervovo zrútil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The flight that changed Brian Wilson's life forever|url=https://faroutmagazine.co.uk/beach-boy-brian-wilson-flight-changed-his-life/|vydavateľ=faroutmagazine.co.uk|dátum vydania=2020-12-23|dátum prístupu=2022-08-21|jazyk=en-US}}</ref> a rezignoval na pravidelné koncertné turné, čo viedlo k rafinovanejším dielam, ako napríklad [[Beach Boys]] [[Pet Sounds]] a jeho prvé pripísané sólové vydanie "Caroline, No" (obe 1966). Koncom 60. rokov začal psychicky upadať a jeho prispievanie do skupiny sa zmenšovalo, začalo sa hovoriť o jeho životnom štýle v ústraní,prejedania sa a užívania drog. Wilsonove úspechy ako producenta pomohli naštartovať obdobie bezprecedentnej tvorivej autonómie pre akty podpísané vydavateľstvom. Je považovaný za jedného z prvých hudobných producentov a prvých rockových producentov, ktorí aplikovali štúdio ako nástroj. Je dôležitá osobnosť v žánroch ako napríklad: [[California sound]], [[Artpop|art pop]], [[chamber pop]], [[punk]], [[dream pop]], [[outsider music]], [[Shibuya-kei]], and [[chillwave]]. == Detstvo == Brian Douglas Wilson sa narodil 20. júna 1942 v Centinela Hospital, Inglewood, Kalifornia ako prvé dieťa Audree Neva (rodenej Korthof) a Murryho Wilsona, strojníka a neskôr skladateľa na čiastočný úväzok.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Murphy|meno=James B.|titul=Becoming the Beach Boys, 1961-1963|isbn=}}</ref> Má holandských, škótskych, anglických, nemeckých, írskych a švédskych predkov. Brianovi dvaja mladší bratia [[Dennis Wilson|Dennis]] a [[Carl Wilson|Carl]] sa narodili v rokoch 1944 a 1946.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Beach Boys and the California myth|url=https://www.worldcat.org/oclc/4333916|vydavateľ=Grosset & Dunlap|rok=1978|miesto=New York|isbn=0-448-14625-8|meno=David|priezvisko=Leaf}}</ref>Krátko po narodení Dennisa sa presťahovali z Inglewoodu na 3701 West 119th Street v neďalekom Hawthorne v Kalifornii.Rovnako ako jeho bratia, aj Brian trpel zneužívaním od svojho otca, ktoré bolo väčšinou psychické a niekedy fyzické.<ref>{{Citácia knihy|titul=Wouldn't it be nice : Brian Wilson and the making of the Beach Boys' Pet sounds|url=https://www.worldcat.org/oclc/53031719|vydavateľ=A Cappella Books|rok=2003|miesto=Chicago, Ill.|isbn=1-55652-507-9|meno=Charles L.|priezvisko=Granata}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} rucnwltkk6gk3qb6ygeri3vyjvpaj30 Úschovňa pohľadov 0 686280 7428803 7428073 2022-08-22T14:38:18Z Bojars 6357 vydavateľ wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Úschovňa pohľadov | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[europop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1988]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Peter, Vašo a Beáta deťom]]<br/> (1987) | Tento album = Úschovňa pohľadov<br/> (1988) | Nasledujúci album = [[Beáta – anglická verzia]]<br/> (1988) | Allmusic = | Misc = }} '''''Úschovňa pohľadov''''' je názov druhého štúdiového albumu slovenskej speváčky [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. Tento album v roku [[1988]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Úschovňa Pohľadov| url =https://www.discogs.com/release/1757613-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-%C3%9Aschov%C5%88a-Poh%C4%BEadov| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Úschovňa pohľadov'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | jeden textár = [[Roman Spišiak]] | titul1 = Polnočný Výlet | poznámka1 = | skladateľ1 = hudba: [[Pavol Danišovič]] | dĺžka1 = 3:25 | titul2 = Šumienky Z Polomu | poznámka2 = | skladateľ2 = hudba: [[Zoran Michalčák]] | dĺžka2 = 4:46 | titul3 = My Sa Nedáme | poznámka3 = | skladateľ3 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka3 = 3:54 | titul4 = Na 7. Poschodí | poznámka4 = | skladateľ4 = hudba: [[Beáta Dubasová]], [[František Oláh]] | dĺžka4 = 4:21 | titul5 = Krajšia Od Slnka | poznámka5 = | skladateľ5 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka5 = 3:38 | titul6 = Volám Sa Nádej | poznámka6 = | skladateľ6 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka6 = 3:26 | titul7 = Ešte Chvíľu | poznámka7 = | skladateľ7 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka7 = 2:53 | titul8 = Šálka Z Porcelánu | poznámka8 = | skladateľ8 = hudba: [[Pavol Zelenay]] | dĺžka8 = 4:17 | titul9 = Prvá Dáma | poznámka9 = | skladateľ9 = hudba: Zoran Michalčák | dĺžka9 = 4:41 | titul10 = Minúta Ticha | poznámka10 = | skladateľ10 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka10 = 2:14 | titul11 = Stávka O Bozk | poznámka11 = | skladateľ11 = hudba: Zoran Michalčák | dĺžka11 = 4:04 | titul12 = Úschovňa Pohľadov | poznámka12 = | skladateľ12 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka12 = 2:50 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev, vokály ; Skupina Kamene * [[Viktor Hidvéghy]] – basová gitara * V. Jánoš – gitara * [[František Oláh]] – klávesové nástroje * [[Zoran Michalčák]] – klávesové nástroje, vokály ;Hostia * skupina [[Team]] – vokály (1, 7, 11) * [[Pavol Zelenay]] – klávesové nástroje, programované bicie (12) * [[Stanislav Beňačka]] – vokály (7) ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Juraj Filo]], [[Ján Lauko]], [[Peter Smolinský]] – technická spolupráca * [[Stanislav Beňačka]] – technik * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Debutové albumy]] [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1989]] hisajypolcd5hvebuwxxdzn0dpmvosk Vladimir Cosma 0 686281 7428864 7428206 2022-08-22T16:21:40Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií. wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Vladimir Cosma|Obrázok=Vladimir Cosma 2007.jpg|Popis obrázku=Vladimir Cosma v [[Londýn|Londýne]] v roku [[2007]] v [[Abbey Road Studios]] pri nahrávaní jeho opery ''Marius a Fanny''.|Popis umelca=francúzsko-rumunský hudobný skladateľ, huslista a dirigent|Titul=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=Jeff Jordan, Miroslav Cadim, Wladimir Coma, Wladimir Cosma, Richard Eldwyn, C. Pinter, C. Pïmper|Dátum narodenia={{dnv|1940|4|13}}|Miesto narodenia=[[Bukurešť]], [[Rumunsko]]|Hudobný vydavateľ=|Súrodenci=|Rodičia=Teodor Cosma (otec), Carola Cosma (matka)|Roky pôsobenia=[[1967]] – súč.|Hrá na nástroje=|Hrá na nástrojoch=[[husle]], [[klavír]]|Žáner=|Pôsobenie=[[Francúzsko]] {{FRA}},<br>[[Rumunsko]] {{ROU}}|Webstránka=http://www.vladimir-cosma.com}} '''Vladimir Cosma''' (* [[13. apríl]] [[1940]], [[Bukurešť]], [[Rumunsko]]) je francúzsko-rumunský [[hudobný skladateľ]], [[huslista]] a [[dirigent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimir Cosma|url=https://www.fdb.cz/lidi/44205-vladimir-cosma.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Zložil hudbu k veľkému množstvu francúzskych filmov zo [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90.]] rokov [[20. storočie|20. storočia]]. Vo svete sa preslávil najmä ako skladateľ [[Filmová hudba|filmovej hudby]], ktorá bola inšpirovaná rôznymi [[Hudobný žáner|hudobnými žánrami]]. Od roku [[1960]] zložil Cosma vyše 300 hudobných kompozícií k filmom a televíznym programom. == Životopis == Vladimir Cosma sa narodil v [[Bukurešť|Bukurešti]] v rodine hudobníka. Jeho otec Teodor Cosma je [[klavirista]] a [[dirigent]]; jeho matka Carola je [[hudobníčka]] a majsterka [[Európa|Európy]] a [[Rumunsko|Rumunska]] v [[Plávanie|plávaní]]; jeho strýko Edgar Cosma je [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[dirigent]]; jedna z jeho starých mám je [[klaviristka]], žiačka [[Ferruccio Busoni|Ferruccia Busoniho]]. Otec mu dal meno Vladimir z lásky k francúzskej kultúre, ktorú symbolizoval vtedajší francúzsky veľvyslanec v Rumunsku [[Wladimir d'Ormesson]]. Po stredoškolskom štúdiu nastúpil Vladimir Cosma na [[Národné hudobné konzervatórium]] a získal prvé dve ceny, v hre na [[Husle|husliach]] a v [[Kompozícia|kompozícii]]. Od ôsmich rokov koncertoval so svojím otcom. V roku [[1963]] sa s rodinou presťahoval do [[Paríž|Paríža]] kde pokračoval v štúdiu na [[Národné konzervatórium hudby a tanca|Národnom konzervatóriu hudby a tanca]] v Paríži a spolupracoval s [[Nadia Boulanger|Nadiou Boulangerovou]]. Od roku [[1964]] podnikol svetové turné ako klasický huslista. Vladimir Cosma zložil svoj prvý filmový soundtrack v roku [[1967]] pre film ''Šťastný Alexander'' od [[Yves Robert|Yvesa Roberta]]. V roku [[1972]] zožal svoj prvý veľký úspech s hudbou ku komédii ''Veľký blondín s čiernou topánkou'' režiséra Yvesa Roberta. Používa hlavne [[Panová flauta|Panovu flautu]], ktorá pre špionážny film robí veľmi dobrú atmosféru. V roku [[1973]] ukázal veľkú kreativitu v jazzovej atmosfére [[New York (mesto)|New Yorku]] s [[jidiš]] tematikou v ''Dobrodružstvách rabína Jacoba'' od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]. Podieľal sa na mnohých populárnych komédiách ako napr.: ''Krídelko alebo stehienko?'' ([[1976]]) – réžia [[Claude Zidi]], ''Záletník'' ([[1977]]) – réžia [[Yves Robert]], ''Som nesmelý, ale liečim sa'' ([[1978]]) – réžia [[Pierre Richard]], ''Večierok'' ([[1980]]) – réžia [[Claude Pinoteau]] alebo ''Kopyto'' ([[1981]]) – réžia [[Francis Veber]]. Počas svojej dirigentskej práce sa skutočne etabloval ako jeden z pilierov kompozície pre kinematografiu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] spestril svoj žáner prácou pre filmy sociálneho charakteru a dramatickejšieho spádu. Tiež skomponoval hudbu k (začiatky televíznych reality show) ''Cena za nebezpečenstvo'' ([[1983]]) – réžia [[Yves Boisset]], alebo strúhaný humor v ''Ježiško je neporiadnik'' ([[1982]]) – réžia [[Jean-Marie Poiré]]. Vladimir Cosma sa neustále obnovuje, komponuje s málo používanými nástrojmi ako [[ústna harmonika]] či [[lyrikón]]. Jeho multidisciplinárny talent bol odmenený dvoma [[Cézar (cena)|Cézarmi]], v roku [[1982]] za film ''Diva'' ([[Jean-Jacques Beineix]]) a v roku [[1984]] za ''Tančiareň'' ([[Ettore Scola]]). Je súčasťou veľmi uzavretého kruhu veľkých režisérov, ktorí nadviazali skutočné priateľstvá ako napr.: Yves Robert, Claude Zidi, Gérard Oury, Francis Veber, Édouard Molinaro, Claude Pinoteau a Jean-Pierre Mocky. Keďže sa stal úspešným skladateľom, neváhal pracovať pre mladých režisérov ako [[Michel Berny]] s filmom ''Les Grands sentiments font les grands gueuletons'' ([[1973]]), [[Nicolas Ribowski]] s filmom ''Mužská záležitosť'' ([[1981]]) alebo [[Georges Wilson]] s filmom ''La Vouivre'' ([[1988]]). V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa jeho produkcia spomalila, ovplyvnená vývojom v hudbe a zaneprázdnená niekoľkými osobnými projektmi. Naďalej pravidelne pracuje ako skladateľ filmovej hudbi. Vladimir Cosma je veľkým menom v [[Kultúra|kultúre]], [[Klasická hudba|klasickej hudbe]] a [[Kinematografia|kinematografii]]. Vladimir Cosma napísal operu ''Marius a Fanny'' uvedenú v roku [[2007]] v [[Marseille]]. Pracoval pre televíziu podpisom pôvodných soundtrackov k telenovelám ako ''Châteauvallon'', ''Les Cœurs brûlés'', ''Les Yeux d'Hélène'' alebo k populárnej kreslenke ''[[Spartakus a podmorské slnko|Les Mondes engloutis]]''. Kanál [[TF1]] mu v roku [[1975]] zveril zložiť hudbu k titulkom. == Filmografia == === Celovečerné filmy === * [[1967]]: ''Najstaršie povolanie na svete'' (Le Plus Vieux Métier du monde), réžia [[Franco Indovina]], [[Mauro Bolognini]], [[Philippe de Broca]], [[Michael Pfleghar]], [[Claude Autant-Lara]] a [[Jean-Luc Godard]] * [[1968]]: ''Šťastný Alexander'' (Alexandre le Bienheureux), réžia [[Yves Robert]] * [[1968]]: ''Smrť Joa Indiána'' (Moartea lui Joe Indianul), réžia [[Mihai Iacob]] a [[Wolfgang Liebeneiner]] * [[1969]]: (Clérambard), réžia [[Yves Robert]] * [[1970]]: ''Roztržitý'' (Le Distrait), réžia [[Pierre Richard]] * [[1972]]: ''Život plný malérov'' (Les Malheurs d'Alfred / Après la pluie le beau temps), réžia [[Pierre Richard]] * [[1972]]: ''Veľký blondín s čiernou topánkou'' (Le Grand Blond avec une chaussure noire), réžia [[Yves Robert]] * [[1972]]: (Les Félines), réžia [[Daniel Daert]] * [[1973]]: ''Neplač s plnými ústami'' (Pleure pas la bouche pleine), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1973]]: (Les Zozos), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1973]]: ''Veľké city robia dobrú chuť'' (Les grands sentiments font les bons gueuletons), réžia [[Michel Berny]] * [[1973]]: ''Najpomätenejší rozum'' (La Raison du plus fou), réžia [[François Reichenbach]] * [[1973]]: ''Dobrodružstvá rabína Jacoba'' (Les Aventures de Rabbi Jacob), réžia [[Gérard Oury]] * [[1973]]: Zdravím ťa, umelec! / Buď pozdravený, umelec! (Salut l'artiste), réžia [[Yves Robert]] * [[1974]]: (Le Chaud Lapin / le Confident malgré lui), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1974]]: ''[[Horčica mi stúpa do nosa]]'' (La moutarde me monte au nez), réžia [[Claude Zidi]] * [[1974]]: ''Návrat veľkého blondína'' (Le Retour du Grand Blond), réžia [[Yves Robert]] * [[1975]]: ''Ružový telefón'' (Le Téléphone rose), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1975]]: ''Pán Dupont'' (Dupont Lajoie), réžia [[Yves Boisset]] * [[1975]]: ''Náhradník'' (La Course à l'échalote), réžia [[Claude Zidi]] * [[1975]]: ''Katrin a spol.'' (Catherine & Cie / Catherine et Compagnie), réžia [[Michel Boisrond]] * [[1976]]: ''Záletník'' (Un éléphant ça trompe énormément), réžia [[Yves Robert]] * [[1976]]: ''Krídelko alebo stehienko?'' (L'Aile ou la Cuisse), réžia [[Claude Zidi]] * [[1976]]: (La Surprise du chef), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1976]]: ''Hračka'' (Le Jouet), réžia [[Francis Veber]] * [[1976]]: ''Dracula a syn'' (Dracula père et fils), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1977]]: ''Záletník 2'' (Nous irons tous au paradis), réžia [[Yves Robert]] * [[1977]]: ''[[Zviera]]'' (L'Animal), réžia [[Claude Zidi]] '''(v roku [[1978]] bol nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu pre film ''[[Zviera]]'')''' * [[1977]]: ''Nebudete mať Alsasko a Lotrinsko'' (Vous n'aurez pas l'Alsace et la Lorraine), réžia [[Coluche]] * [[1977]]: ''Prežiť si svoje peklo'' (Les Robots pensants ou Le Collectionneur de cerveaux), réžia [[Michel Subiela]] * [[1978]]: ''V štátnom záujme'' (La Raison d'État), réžia [[André Cayatte]] * [[1978]]: ''Som hanblivý, ale liečim sa'' / ''Som nesmelý, ale liečim sa'' (Je suis timide mais je me soigne), réžia [[Pierre Richard]] * [[1978]]: ''Jeden hot a druhý čihí'' (La Zizanie), réžia [[Claude Zidi]] * [[1979]]: ''Štyri na kanapy'' (Duos sur canapé), réžia [[Marc Camoletti]] * [[1979]]: ''Spoveď len pre seba'' (Confidences pour confidences), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1979]]: ''Vrav, vrav, zaujímaš ma'' (Cause toujours... tu m'intéresses !), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1979]]: ''Tí malí sú už veľkí'' (Ils sont grands, ces petits), réžia [[Joël Santoni]] * [[1979]]: ''Odvahu a nohy na ramena'' (Courage fuyons), réžia [[Yves Robert]] * [[1979]]: (La Dérobade), réžia [[Daniel Duval]] '''(v roku [[1980]] bol nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu pre film ''La Dérobade'')''' * [[1980]]: ''Večierok'' (La Boum), réžia [[Claude Pinoteau]] '''(v roku [[1981]] získal Zlatú a Platinovú platňu za film ''Večierok'')''' * [[1980]]: ''To ja nie, to on'' / ''To nie som ja, to je on!'' (C'est pas moi, c'est lui), réžia [[Pierre Richard]] * [[1980]]: ''Rana dáždnikom'' (Le Coup du parapluie), réžia [[Gérard Oury]] * [[1980]]: ''Inšpektor Nemehlo'' (Inspecteur la Bavure), réžia [[Claude Zidi]] * [[1980]]: ''Bar s telefónom'' (Le Bar du télép hone), réžia [[Claude Barrois]] * [[1981]]: ''Premárnené šance'' (Celles qu'on n'a pas eues), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1981]]: ''Mužská záležitosť'' (Une affaire d'hommes), réžia [[Nicolas Ribowski]] * [[1981]]: ''Možno v budúcom roku'' (L'Année prochaine... si tout va bien), réžia [[Jean-Loup Hubert]] * [[1981]]: ''Kopyto'' (La Chèvre), réžia [[Francis Veber]] * [[1981]]: (Diva), réžia [[Jean-Jacques Beineix]] '''(v roku [[1981]] získal Zlatú a Platinovú platňu za film ''Diva''), (v roku [[1982]] získal cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu za film ''Diva''), (v roku [[1982]] získal cena za filmovú hudbu na moskovskom festivale za film ''Diva'')''' * [[1982]]: ''Večierok 2'' (La Boum 2), réžia [[Claude Pinoteau]] '''(v roku [[1982]] získal Zlatú a Platinovú platňu za film ''Večierok 2''), (v roku [[1983]] bol nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu pre film ''Večierok 2'')''' * [[1982]]: ''Nenapraviteľní na prázdninách'' (Les Sous-doués en vacances), réžia [[Claude Zidi]] * [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure), réžia [[Jean-Marie Poiré]] * [[1982]]: ''Eso všetkých es'' / ''Eso es'' (L'As des as), réžia [[Gérard Oury]] * [[1983]]: ''Tančiareň'' (Le Bal), réžia [[Ettore Scola]] '''(v roku [[1984]] získal cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu za film ''Tančiareň'')''' * [[1983]]: ''Otec a otec'' (Les Compères), réžia [[Francis Veber]] * [[1983]]: ''Operácia Banzaj'' (Banzaï), réžia [[Claude Zidi]] * [[1983]]: ''Cena za nebezpečenstvo'' (Le Prix du danger), réžia [[Yves Boisset]] * [[1983]]: (Retenez-moi... ou je fais un malheur !), réžia [[Michel Gérard Joseph Colucci|Michel Gérard]] * [[1984]]: ''Siedmy terč'' (La Septième Cible), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1984]]: (Just the Way You Are), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1984]]: ''Dvojča'' (Le Jumeau), réžia [[Yves Robert]] * [[1985]]: ''Majstri gagu'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] * [[1985]]: ''Asterix a prekvapenie pre Cézara'' (Astérix et la Surprise de César), réžia [[Gaëtan Brizzi]] a [[Paul Brizzi]] * [[1986]]: ''Utečenci'' (Les Fugitifs), réžia [[Francis Veber]] * [[1986]]: ''Trojkráľový koláč'' (La Galette du roi), réžia [[Jean-Michel Ribes]] * [[1986]]: (Mort un dimanche de pluie), réžia [[Joël Santoni]] * [[1986]]: ''Asterix v Británii'' (Astérix chez les Bretons), réžia [[Pino van Lamsweerde]] * [[1987]]: ''Lévy a Goliáš'' (Lévy et Goliath), réžia [[Gérard Oury]] * [[1988]]: ''Študentka'' (L'Étudiante), réžia [[Claude Pinoteau]] '''(v roku [[1988]] získal Zlatú platňu za film ''Študentka'')''' * [[1988]]: (La Vouivre), réžia [[Georges Wilson]] * [[1990]]: ''Oteckova sláva'' (La Gloire de mon père), réžia [[Yves Robert]] '''(v roku [[1991]] bol nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu pre film ''Oteckova sláva'')''' * [[1990]]: ''Mamičkin zámok'' (Le Château de ma mère), réžia [[Yves Robert]] '''(v roku [[1991]] bol nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu pôvodnú hudbu pre film ''Mamičkin zámok'')''' * [[1991]]: ''Podčiarknuté, sčítané'' (La Totale !), réžia [[Claude Zidi]] * [[1991]]: (La Neige et le Feu), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1991]]: ''Láska s rybou'' / ''Záskok'' (La Montre, la Croix et la Manière), réžia [[Ben Lewin]] * [[1992]]: ''Raj výtržníkov'' (Le Bal des casse-pieds), réžia [[Yves Robert]] * [[1992]]: (Coup de jeune), réžia [[Xavier Gélin]] * [[1992]]: ''[[Súper]]'' (Le Souper), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1993]]: (Le Mari de Léon), réžia [[Jean-Pierre Mocky]] * [[1993]]: ''Kuchyňa s apartmánom'' (Cuisine et Dépendances), réžia [[Philippe Muyl]] * [[1993]]: ''Túžba po zlate'' (La Soif de l'or), réžia [[Gérard Oury]] * [[1993]]: (Sarı Mercedes: Fikrimin İnce Gülü (Mercedes mon amour)), réžia [[Bay Okan]] * [[1994]]: (Montparnasse-Pondichéry), réžia [[Yves Robert]] * [[1994]]: (Cache cash), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1996]]: ''Povolanie: Učiteľ'' (Le Plus Beau Métier du monde), réžia [[Gérard Lauzier]] * [[1996]]: (Les Palmes de monsieur Schutz), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1996]]: ''Jaguár'' (Le Jaguar), réžia [[Francis Veber]] * [[1997]]: (Soleil), réžia [[Roger Hanin]] * [[1998]]: ''Jeden blbec na večeru'' (Le Dîner de cons), réžia [[Francis Veber]] * [[1999]]: ''[[Škorpión]]'' (Le Schpountz), réžia [[Gérard Oury]] * [[1999]]: ''Francúzov syn'' (Le Fils du Français), réžia [[Gérard Lauzier]] * [[2000]]: ''Krava a prezident'' (La Vache et le Président), réžia [[Philippe Muyl]] * [[2001]]: ''KOndoMÉDIA'' / ''S farbou von'' (Le Placard), réžia [[Francis Veber]] * [[2003]]: (Le Furet), réžia [[Jean-Pierre Mocky]] * [[2004]]: ''Zloduch Albert'' (Albert est méchant), réžia [[Hervé Palud]] * [[2006]]: ''Rok v mojom živote'' (Le Temps des porte-plumes), réžia [[Daniel Duval]] * [[2010]]: ''Hitler v Hollywoode'' (HH, Hitler à Hollywood), réžia [[Frédéric Sojcher]] * [[2014]]: (Calomnies), réžia [[Jean-Pierre Mocky]] * [[2017]]: ''Pan Stein je online'' (Un profil pour deux), réžia [[Stéphane Robelin]] * [[2017]]: (Octav), réžia [[Serge Ioan Celebidachi]] '''(film získal niekoľko cien za najlepšiu pôvodnú hudbu)''' === Televízne filmy === * [[1975]]: (Michel Strogoff), réžia [[Jean-Pierre Decourt]] * [[1978]]: ''Sam a Sally'' (Sam et Sally), réžia [[Nicolas Ribowski]], [[Jean Girault]] a [[Robert Pouret]] * [[1978]] – [[1979]]: (Die Abenteuer des David Balfour (Les Aventures de David Balfour)), réžia [[Jean-Pierre Decourt]] '''(v roku [[1991]] získal cenu [[7 d'or]] za najlepšiu pôvodnú hudbu v ''Les Aventures de David Balfour'')''' * [[1980]]: (Les Roses de Dublin), réžia [[Lazare Iglesis]] * [[1983]]: (La Chambre des dames), réžia [[Yannick Andréi]] * [[1984]]: (L'Amour en héritage), réžia [[Douglas Hickox]] a [[Kevin Connor]] '''(v roku [[1985]] získal Zlatú a Platinovú platňu za ''L'Amour en héritage'')''' * [[1984]]: (Châteauvallon), réžia [[Paul Planchon]] et [[Serge Friedman]] '''(v roku [[1981|1985]] získal Zlatú a Platinovú platňu za ''Châteauvallon'')''' * [[1985]]: ''Spartakus a podmorské slnko'' (Les Mondes engloutis), réžia [[Michel Gauthier]] '''(v roku [[1981|1985]] získal Zlatú a Platinovú platňu za ''Les Mondes engloutis'')''' * [[1986]]: (L'Été 36), réžia [[Yves Robert]] '''(v roku [[1986]] získal cenu [[7 d'or]] za najlepšiu pôvodnú hudbu v ''L'Été 36'')''' * [[1989]]: ''Kým sa nezídeme'' (Till We Meet Again (Le Secret de Château Valmont)), réžia [[Charles Jarrott]] * [[1989]]: ''Návrat Arséna Lupina'' (Le Retour d'Arsène Lupin), réžia [[Michel Wyn]], [[Jacques Besnard]], [[Philippe Condroyer]] a [[Michel Boisrond]] * [[1992]]: ''Zlomené srdcia'' (Les Cœurs brûlés), réžia [[Jean Sagols]] * [[1998]]: ''Svet hore nohami'' (Le Monde à l’envers), réžia [[Charlotte Brändström]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vladimir Cosma|štítok=Vladimir Cosma}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=62974|meno=Vladimir Cosma}} * {{imdb meno|id=0006019|meno=Vladimir Cosma}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=52864 ''Vladimir Cosma''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky) olzswswjtcsrfcb3wd81c636hr6m3j2 7428959 7428864 2022-08-22T19:24:32Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií. wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Vladimir Cosma|Obrázok=Vladimir Cosma 2007.jpg|Popis obrázku=Vladimir Cosma v [[Londýn|Londýne]] v roku [[2007]] v [[Abbey Road Studios]] pri nahrávaní jeho opery ''Marius a Fanny''.|Popis umelca=francúzsko-rumunský hudobný skladateľ, huslista a dirigent|Titul=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=Jeff Jordan, Miroslav Cadim, Wladimir Coma, Wladimir Cosma, Richard Eldwyn, C. Pinter, C. Pïmper|Dátum narodenia={{dnv|1940|4|13}}|Miesto narodenia=[[Bukurešť]], [[Rumunsko]]|Hudobný vydavateľ=|Súrodenci=|Rodičia=Teodor Cosma (otec), Carola Cosma (matka)|Roky pôsobenia=[[1967]] – súč.|Hrá na nástroje=|Hrá na nástrojoch=[[husle]], [[klavír]]|Žáner=|Pôsobenie=[[Francúzsko]] {{FRA}},<br>[[Rumunsko]] {{ROU}}|Webstránka=http://www.vladimir-cosma.com}} '''Vladimir Cosma''' (* [[13. apríl]] [[1940]], [[Bukurešť]], [[Rumunsko]]) je francúzsko-rumunský [[hudobný skladateľ]], [[huslista]] a [[dirigent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimir Cosma|url=https://www.fdb.cz/lidi/44205-vladimir-cosma.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Zložil hudbu k veľkému množstvu francúzskych filmov zo [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90.]] rokov [[20. storočie|20. storočia]]. Vo svete sa preslávil najmä ako skladateľ [[Filmová hudba|filmovej hudby]], ktorá bola inšpirovaná rôznymi [[Hudobný žáner|hudobnými žánrami]]. Od roku [[1960]] zložil Cosma vyše 300 hudobných kompozícií k filmom a televíznym programom. == Životopis == Vladimir Cosma sa narodil v [[Bukurešť|Bukurešti]] v rodine hudobníka. Jeho otec Teodor Cosma je [[klavirista]] a [[dirigent]]; jeho matka Carola je [[hudobníčka]] a majsterka [[Európa|Európy]] a [[Rumunsko|Rumunska]] v [[Plávanie|plávaní]]; jeho strýko Edgar Cosma je [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[dirigent]]; jedna z jeho starých mám je [[klaviristka]], žiačka [[Ferruccio Busoni|Ferruccia Busoniho]]. Otec mu dal meno Vladimir z lásky k francúzskej kultúre, ktorú symbolizoval vtedajší francúzsky veľvyslanec v Rumunsku [[Wladimir d'Ormesson]]. Po stredoškolskom štúdiu nastúpil Vladimir Cosma na [[Národné hudobné konzervatórium]] a získal prvé dve ceny, v hre na [[Husle|husliach]] a v [[Kompozícia|kompozícii]]. Od ôsmich rokov koncertoval so svojím otcom. V roku [[1963]] sa s rodinou presťahoval do [[Paríž|Paríža]] kde pokračoval v štúdiu na [[Národné konzervatórium hudby a tanca|Národnom konzervatóriu hudby a tanca]] v Paríži a spolupracoval s [[Nadia Boulanger|Nadiou Boulangerovou]]. Od roku [[1964]] podnikol svetové turné ako klasický huslista. Vladimir Cosma zložil svoj prvý filmový soundtrack v roku [[1967]] pre film ''Šťastný Alexander'' od [[Yves Robert|Yvesa Roberta]]. V roku [[1972]] zožal svoj prvý veľký úspech s hudbou ku komédii ''Veľký blondín s čiernou topánkou'' režiséra Yvesa Roberta. Používa hlavne [[Panová flauta|Panovu flautu]], ktorá pre špionážny film robí veľmi dobrú atmosféru. V roku [[1973]] ukázal veľkú kreativitu v jazzovej atmosfére [[New York (mesto)|New Yorku]] s [[jidiš]] tematikou v ''Dobrodružstvách rabína Jacoba'' od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]. Podieľal sa na mnohých populárnych komédiách ako napr.: ''Krídelko alebo stehienko?'' ([[1976]]) – réžia [[Claude Zidi]], ''Záletník'' ([[1977]]) – réžia [[Yves Robert]], ''Som nesmelý, ale liečim sa'' ([[1978]]) – réžia [[Pierre Richard]], ''Večierok'' ([[1980]]) – réžia [[Claude Pinoteau]] alebo ''Kopyto'' ([[1981]]) – réžia [[Francis Veber]]. Počas svojej dirigentskej práce sa skutočne etabloval ako jeden z pilierov kompozície pre kinematografiu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] spestril svoj žáner prácou pre filmy sociálneho charakteru a dramatickejšieho spádu. Tiež skomponoval hudbu k (začiatky televíznych reality show) ''Cena za nebezpečenstvo'' ([[1983]]) – réžia [[Yves Boisset]], alebo strúhaný humor v ''Ježiško je neporiadnik'' ([[1982]]) – réžia [[Jean-Marie Poiré]]. Vladimir Cosma sa neustále obnovuje, komponuje s málo používanými nástrojmi ako [[ústna harmonika]] či [[lyrikón]]. Jeho multidisciplinárny talent bol odmenený dvoma [[Cézar (cena)|Cézarmi]], v roku [[1982]] za film ''Diva'' ([[Jean-Jacques Beineix]]) a v roku [[1984]] za ''Tančiareň'' ([[Ettore Scola]]). Je súčasťou veľmi uzavretého kruhu veľkých režisérov, ktorí nadviazali skutočné priateľstvá ako napr.: Yves Robert, Claude Zidi, Gérard Oury, Francis Veber, Édouard Molinaro, Claude Pinoteau a Jean-Pierre Mocky. Keďže sa stal úspešným skladateľom, neváhal pracovať pre mladých režisérov ako [[Michel Berny]] s filmom ''Les Grands sentiments font les grands gueuletons'' ([[1973]]), [[Nicolas Ribowski]] s filmom ''Mužská záležitosť'' ([[1981]]) alebo [[Georges Wilson]] s filmom ''La Vouivre'' ([[1988]]). V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa jeho produkcia spomalila, ovplyvnená vývojom v hudbe a zaneprázdnená niekoľkými osobnými projektmi. Naďalej pravidelne pracuje ako skladateľ filmovej hudbi. Vladimir Cosma je veľkým menom v [[Kultúra|kultúre]], [[Klasická hudba|klasickej hudbe]] a [[Kinematografia|kinematografii]]. Vladimir Cosma napísal operu ''Marius a Fanny'' uvedenú v roku [[2007]] v [[Marseille]]. Pracoval pre televíziu podpisom pôvodných soundtrackov k telenovelám ako ''Châteauvallon'', ''Les Cœurs brûlés'', ''Les Yeux d'Hélène'' alebo k populárnej kreslenke ''[[Spartakus a podmorské slnko|Les Mondes engloutis]]''. Kanál [[TF1]] mu v roku [[1975]] zveril zložiť hudbu k titulkom. == Filmografia == === Celovečerné filmy === * [[1967]]: ''Najstaršie povolanie na svete'' (Le Plus Vieux Métier du monde), réžia [[Franco Indovina]], [[Mauro Bolognini]], [[Philippe de Broca]], [[Michael Pfleghar]], [[Claude Autant-Lara]] a [[Jean-Luc Godard]] * [[1968]]: ''Šťastný Alexander'' (Alexandre le Bienheureux), réžia [[Yves Robert]] * [[1968]]: ''Smrť Joa Indiána'' (Moartea lui Joe Indianul), réžia [[Mihai Iacob]] a [[Wolfgang Liebeneiner]] * [[1969]]: (Clérambard), réžia [[Yves Robert]] * [[1970]]: ''Roztržitý'' (Le Distrait), réžia [[Pierre Richard]] * [[1972]]: ''Život plný malérov'' (Les Malheurs d'Alfred / Après la pluie le beau temps), réžia [[Pierre Richard]] * [[1972]]: ''Veľký blondín s čiernou topánkou'' (Le Grand Blond avec une chaussure noire), réžia [[Yves Robert]] * [[1972]]: (Les Félines), réžia [[Daniel Daert]] '''(film získal v roku [[1977]] cenu [[AFAA|AFAA Award]] za najlepšiu pôvodnú hudbu)''' * [[1973]]: ''Neplač s plnými ústami'' (Pleure pas la bouche pleine), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1973]]: (Les Zozos), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1973]]: ''Veľké city robia dobrú chuť'' (Les grands sentiments font les bons gueuletons), réžia [[Michel Berny]] * [[1973]]: ''Najpomätenejší rozum'' (La Raison du plus fou), réžia [[François Reichenbach]] * [[1973]]: ''Dobrodružstvá rabína Jacoba'' (Les Aventures de Rabbi Jacob), réžia [[Gérard Oury]] * [[1973]]: Zdravím ťa, umelec! / Buď pozdravený, umelec! (Salut l'artiste), réžia [[Yves Robert]] * [[1974]]: (Le Chaud Lapin / le Confident malgré lui), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1974]]: ''[[Horčica mi stúpa do nosa]]'' (La moutarde me monte au nez), réžia [[Claude Zidi]] * [[1974]]: ''Návrat veľkého blondína'' (Le Retour du Grand Blond), réžia [[Yves Robert]] * [[1975]]: ''Ružový telefón'' (Le Téléphone rose), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1975]]: ''Pán Dupont'' (Dupont Lajoie), réžia [[Yves Boisset]] * [[1975]]: ''Náhradník'' (La Course à l'échalote), réžia [[Claude Zidi]] * [[1975]]: ''Katrin a spol.'' (Catherine & Cie / Catherine et Compagnie), réžia [[Michel Boisrond]] * [[1976]]: ''Záletník'' (Un éléphant ça trompe énormément), réžia [[Yves Robert]] * [[1976]]: ''Krídelko alebo stehienko?'' (L'Aile ou la Cuisse), réžia [[Claude Zidi]] * [[1976]]: (La Surprise du chef), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1976]]: ''Hračka'' (Le Jouet), réžia [[Francis Veber]] * [[1976]]: ''Dracula a syn'' (Dracula père et fils), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1977]]: ''Záletník 2'' (Nous irons tous au paradis), réžia [[Yves Robert]] * [[1977]]: ''[[Zviera]]'' (L'Animal), réžia [[Claude Zidi]] '''(film bol v roku [[1978]] nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1977]]: ''Nebudete mať Alsasko a Lotrinsko'' (Vous n'aurez pas l'Alsace et la Lorraine), réžia [[Coluche]] * [[1977]]: ''Prežiť si svoje peklo'' (Les Robots pensants ou Le Collectionneur de cerveaux), réžia [[Michel Subiela]] * [[1978]]: ''V štátnom záujme'' (La Raison d'État), réžia [[André Cayatte]] * [[1978]]: ''Som hanblivý, ale liečim sa'' / ''Som nesmelý, ale liečim sa'' (Je suis timide mais je me soigne), réžia [[Pierre Richard]] * [[1978]]: ''Jeden hot a druhý čihí'' (La Zizanie), réžia [[Claude Zidi]] * [[1979]]: ''Štyri na kanapy'' (Duos sur canapé), réžia [[Marc Camoletti]] * [[1979]]: ''Spoveď len pre seba'' (Confidences pour confidences), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1979]]: ''Vrav, vrav, zaujímaš ma'' (Cause toujours... tu m'intéresses !), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1979]]: ''Tí malí sú už veľkí'' (Ils sont grands, ces petits), réžia [[Joël Santoni]] * [[1979]]: ''Odvahu a nohy na ramena'' (Courage fuyons), réžia [[Yves Robert]] * [[1979]]: (La Dérobade), réžia [[Daniel Duval]] '''(film bol v roku [[1980]] nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1980]]: ''Večierok'' (La Boum), réžia [[Claude Pinoteau]] '''(film získal v roku [[1981]] Zlatú a Platinovú platňu)''' * [[1980]]: ''To ja nie, to on'' / ''To nie som ja, to je on!'' (C'est pas moi, c'est lui), réžia [[Pierre Richard]] * [[1980]]: ''Rana dáždnikom'' (Le Coup du parapluie), réžia [[Gérard Oury]] * [[1980]]: ''Inšpektor Nemehlo'' (Inspecteur la Bavure), réžia [[Claude Zidi]] * [[1980]]: ''Bar s telefónom'' (Le Bar du télép hone), réžia [[Claude Barrois]] * [[1981]]: ''Premárnené šance'' (Celles qu'on n'a pas eues), réžia [[Pascal Thomas]] * [[1981]]: ''Mužská záležitosť'' (Une affaire d'hommes), réžia [[Nicolas Ribowski]] * [[1981]]: ''Možno v budúcom roku'' (L'Année prochaine... si tout va bien), réžia [[Jean-Loup Hubert]] * [[1981]]: ''Kopyto'' (La Chèvre), réžia [[Francis Veber]] * [[1981]]: (Diva), réžia [[Jean-Jacques Beineix]] '''(film získal v roku [[1981]] Zlatú a Platinovú platňu), (film získal v roku [[1982]] cenu [[César]] za najlepšiu hudbu), (film získal v roku [[1982]] cenu za najlepšiu filmovú hudbu na moskovskom festivale)''' * [[1982]]: ''Večierok 2'' (La Boum 2), réžia [[Claude Pinoteau]] '''(film získal v roku [[1982]] Zlatú a Platinovú platňu), (film bol v roku [[1983]] nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1982]]: ''Nenapraviteľní na prázdninách'' (Les Sous-doués en vacances), réžia [[Claude Zidi]] * [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure), réžia [[Jean-Marie Poiré]] * [[1982]]: ''Eso všetkých es'' / ''Eso es'' (L'As des as), réžia [[Gérard Oury]] * [[1983]]: ''Tančiareň'' (Le Bal), réžia [[Ettore Scola]] '''(film získal v roku [[1984]] cenu [[César]] za najlepšiu hudbu), (film získal v roku [[1984]] cenu [[David]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1983]]: ''Otec a otec'' (Les Compères), réžia [[Francis Veber]] * [[1983]]: ''Operácia Banzaj'' (Banzaï), réžia [[Claude Zidi]] * [[1983]]: ''Cena za nebezpečenstvo'' (Le Prix du danger), réžia [[Yves Boisset]] * [[1983]]: (Retenez-moi... ou je fais un malheur !), réžia [[Michel Gérard Joseph Colucci|Michel Gérard]] * [[1984]]: ''Siedmy terč'' (La Septième Cible), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1984]]: (Just the Way You Are), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1984]]: ''Dvojča'' (Le Jumeau), réžia [[Yves Robert]] * [[1985]]: ''Majstri gagu'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] * [[1985]]: ''Asterix a prekvapenie pre Cézara'' (Astérix et la Surprise de César), réžia [[Gaëtan Brizzi]] a [[Paul Brizzi]] * [[1986]]: ''Utečenci'' (Les Fugitifs), réžia [[Francis Veber]] * [[1986]]: ''Trojkráľový koláč'' (La Galette du roi), réžia [[Jean-Michel Ribes]] * [[1986]]: (Mort un dimanche de pluie), réžia [[Joël Santoni]] * [[1986]]: ''Asterix v Británii'' (Astérix chez les Bretons), réžia [[Pino van Lamsweerde]] * [[1987]]: ''Lévy a Goliáš'' (Lévy et Goliath), réžia [[Gérard Oury]] * [[1988]]: ''Študentka'' (L'Étudiante), réžia [[Claude Pinoteau]] '''(film získal v roku [[1988]] Zlatú platňu)''' * [[1988]]: (La Vouivre), réžia [[Georges Wilson]] * [[1990]]: ''Oteckova sláva'' (La Gloire de mon père), réžia [[Yves Robert]] '''(film bol v roku [[1991]] nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1990]]: ''Mamičkin zámok'' (Le Château de ma mère), réžia [[Yves Robert]] '''(film bol v roku [[1991]] nominovaný na cenu [[César]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1991]]: ''Podčiarknuté, sčítané'' (La Totale !), réžia [[Claude Zidi]] * [[1991]]: (La Neige et le Feu), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1991]]: ''Láska s rybou'' / ''Záskok'' (La Montre, la Croix et la Manière), réžia [[Ben Lewin]] * [[1992]]: ''Raj výtržníkov'' (Le Bal des casse-pieds), réžia [[Yves Robert]] * [[1992]]: (Coup de jeune), réžia [[Xavier Gélin]] * [[1992]]: ''[[Súper]]'' (Le Souper), réžia [[Édouard Molinaro]] * [[1993]]: (Le Mari de Léon), réžia [[Jean-Pierre Mocky]] * [[1993]]: ''Kuchyňa s apartmánom'' (Cuisine et Dépendances), réžia [[Philippe Muyl]] * [[1993]]: ''Túžba po zlate'' (La Soif de l'or), réžia [[Gérard Oury]] * [[1993]]: (Sarı Mercedes: Fikrimin İnce Gülü (Mercedes mon amour)), réžia [[Bay Okan]] '''(film získal v roku [[1993]] cenu [[Golden Boll]] za najlepšiu pôvodnú hudbu)''' * [[1994]]: (Montparnasse-Pondichéry), réžia [[Yves Robert]] * [[1994]]: (Cache cash), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1996]]: ''Povolanie: Učiteľ'' (Le Plus Beau Métier du monde), réžia [[Gérard Lauzier]] * [[1996]]: (Les Palmes de monsieur Schutz), réžia [[Claude Pinoteau]] * [[1996]]: ''Jaguár'' (Le Jaguar), réžia [[Francis Veber]] * [[1997]]: (Soleil), réžia [[Roger Hanin]] * [[1998]]: ''Jeden blbec na večeru'' (Le Dîner de cons), réžia [[Francis Veber]] * [[1999]]: ''[[Škorpión]]'' (Le Schpountz), réžia [[Gérard Oury]] * [[1999]]: ''Francúzov syn'' (Le Fils du Français), réžia [[Gérard Lauzier]] * [[2000]]: ''Krava a prezident'' (La Vache et le Président), réžia [[Philippe Muyl]] * [[2001]]: ''KOndoMÉDIA'' / ''S farbou von'' (Le Placard), réžia [[Francis Veber]] * [[2003]]: (Le Furet), réžia [[Jean-Pierre Mocky]] * [[2004]]: ''Zloduch Albert'' (Albert est méchant), réžia [[Hervé Palud]] * [[2006]]: ''Rok v mojom živote'' (Le Temps des porte-plumes), réžia [[Daniel Duval]] * [[2010]]: ''Hitler v Hollywoode'' (HH, Hitler à Hollywood), réžia [[Frédéric Sojcher]] * [[2014]]: (Calomnies), réžia [[Jean-Pierre Mocky]] * [[2017]]: ''Pan Stein je online'' (Un profil pour deux), réžia [[Stéphane Robelin]] * [[2017]]: (Octav), réžia [[Serge Ioan Celebidachi]] '''(film získal v roku [[2018]] cenu [[Outstanding Achievement Award]] za filmovú hudbu / pieseň), (film bol v roku [[2018]] nominovaný na cenu [[Golden Aphrodite]] za najlepšiu hudbu), (film bol v roku [[1991|2018]] nominovaný na cenu [[Honorable Mention]] za najlepšiu hudbu), (film bol v roku [[1991|2018]] nominovaný na cenu [[Gopos Award]] za najlepšiu hudbu), (film získal v roku [[2018]] cenu [[Award of Recognition]] za najlepšiu hudbu), (film získal v roku [[2018]] cenu [[Jury Prize]] za najlepšiu pôvodnú hudbu), (film získal v roku [[2018]] cenu [[LAIFF May Award]] za najlepšiu pôvodnú hudbu), (film získal v roku [[2018]] cenu [[May Monthly Edition]] za najlepšiu pôvodnú pieseň), (film bol v roku [[1991|2018]] nominovaný na cenu [[PAMA]] za najlepšiu hudbu), (film získal v roku [[2018]] cenu [[Satisfied Eye Trophy]] za najlepšiu pôvodnú pieseň), (film získal v roku [[2018]] cenu [[Bronze Award]] za najlepšiu hudbu)''' === Televízne filmy === * [[1975]]: (Michel Strogoff), réžia [[Jean-Pierre Decourt]] * [[1978]]: ''Sam a Sally'' (Sam et Sally), réžia [[Nicolas Ribowski]], [[Jean Girault]] a [[Robert Pouret]] * [[1978]] – [[1979]]: (Die Abenteuer des David Balfour (Les Aventures de David Balfour)), réžia [[Jean-Pierre Decourt]] '''(film získal v roku [[1991]] cenu [[7 d'or]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1980]]: (Les Roses de Dublin), réžia [[Lazare Iglesis]] * [[1983]]: (La Chambre des dames), réžia [[Yannick Andréi]] * [[1984]]: (L'Amour en héritage), réžia [[Douglas Hickox]] a [[Kevin Connor]] '''(film získal v roku [[1985]] Zlatú a Platinovú platňu)''' * [[1984]]: (Châteauvallon), réžia [[Paul Planchon]] et [[Serge Friedman]] '''(film získal v roku [[1981|1985]] Zlatú a Platinovú platňu)''' * [[1985]]: ''Spartakus a podmorské slnko'' (Les Mondes engloutis), réžia [[Michel Gauthier]] '''(film získal v roku [[1981|1985]] Zlatú a Platinovú platňu)''' * [[1986]]: (L'Été 36), réžia [[Yves Robert]] '''(film získal v roku [[1986]] cenu [[7 d'or]] za najlepšiu hudbu)''' * [[1989]]: ''Kým sa nezídeme'' (Till We Meet Again (Le Secret de Château Valmont)), réžia [[Charles Jarrott]] * [[1989]]: ''Návrat Arséna Lupina'' (Le Retour d'Arsène Lupin), réžia [[Michel Wyn]], [[Jacques Besnard]], [[Philippe Condroyer]] a [[Michel Boisrond]] * [[1992]]: ''Zlomené srdcia'' (Les Cœurs brûlés), réžia [[Jean Sagols]] * [[1998]]: ''Svet hore nohami'' (Le Monde à l’envers), réžia [[Charlotte Brändström]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vladimir Cosma|štítok=Vladimir Cosma}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=62974|meno=Vladimir Cosma}} * {{imdb meno|id=0006019|meno=Vladimir Cosma}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=52864 ''Vladimir Cosma''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky) 2aiundlwtvxdfjq80z6nbid62sn5bu0 Beáta – anglická verzia 0 686287 7428804 7428529 2022-08-22T14:38:33Z Bojars 6357 vydavateľ wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Beáta (English Version) | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[europop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1988]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Úschovňa pohľadov]]<br/> (1988) | Tento album = Beáta (English Version)<br/> (1988) | Nasledujúci album = [[Za dverami mojej izby]]<br/> (1990) | Allmusic = | Misc = }} V roku 1988 vydalo vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] v exportnej anglickej verzii s prekladom od českého textára [[Vladimír Čort|Vladimíra Čorta]] debutový štúdiový album slovenskej speváčky [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]], '''''Beáta'''''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Beáta (English Version)| url = https://www.discogs.com/release/4163920-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Be%C3%A1ta-English-Version| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb anglickej verzii albumu ''Beáta'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = We Are The Way We Are | poznámka1 = vokály: dievčatá z [[Gymnázium Pezinok|Gymnázia Pezinok]] | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]]/[[Roman Spišiak]] | dĺžka1 = 4:15 | titul2 = The Loser And The Winner | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Roman Spišiak | dĺžka2 = 3:36 | titul3 = Just One Minute More | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Pavol Danišovič]],[[Zoran Michalčák]]/Roman Spišiak, preklad: [[Vladimír Čort]] | dĺžka3 = 3:31 | titul4 = Memories | poznámka4 = | skladateľ4 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka4 = 5:03 | titul5 = Psychological Tests | poznámka5 = | skladateľ5 = Vašo Patejdl/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka5 = 4:23 | titul6 = An Incomplete Song | poznámka6 = | skladateľ6 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka6 = 3:30 | titul7 = Wonderful Mistake | poznámka7 = | skladateľ7 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka7 = 4:49 | titul8 = She's Left Alone | poznámka8 = | skladateľ8 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka8 = 4:02 | titul9 = Crazy Day | poznámka9 = | skladateľ9 = Beáta Dubasová,Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka9 = 4:46 | titul10 = Freak | poznámka10 = | skladateľ10 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka10 = 3:50 | titul11 = Girl From Shopwindow | poznámka11 = | skladateľ11 = Vašo Patejdl/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka11 = 3:34 | titul12 = Fear In My Heart | poznámka12 = | skladateľ12 = Pavol Danišovič/Roman Spišiak, preklad: Vladimír Čort | dĺžka12 = 3:39 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev, vokály * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie, vokály, aranžmány * [[Juraj Burian]] – akustická gitara, elektrická gitara * [[Zoran Michalčák]] – aranžmány (3), vokály * [[Michal Dúžek]] – basová gitara (7, 9) * [[Michal Lazar]], [[Božena Marienková]], E. Bullová, [[Ivan Minárik]], [[Richard Stanke]], [[Stanislav Beňačka]], T. Görcs – vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie * [[Gustáv Šoral]] – nahrávanie * [[Peter Smolinský]] – nahrávanie * [[Martin Burlas]] – nahrávanie * [[Rastislav Martinický]] – technik nahrávania * [[Roman Spišiak]] – sprievodný text na albume (preklad: [[Silvia Červenčiková]]) * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1988]] s2t7y0nq3pc1yxpizexcu0gtz5y6tpv Rod draka 0 686295 7428934 7428185 2022-08-22T18:48:31Z Iamd3nis 79096 e01 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Rod draka | en = House of the Dragon | logo = | žáner = [[Fantasy]]<br>[[Dráma]] | námet = Ryan Condal<br>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]] | scenár = | réžia = | obsadenie = | hudba = Ramin Djawadi | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 1 ([[#Zoznam častí|zoznam častí]]) | výkonný producent = Ryan Condal<br>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]<br>[[Miguel Sapochnik]]<br>Vince Gerardis<br>Sara Lee Hess<br>Ron Schmidt | producent = | kamera = | strih = | dĺžka = | spoločnosť = | distribútor = Warner Bros. Domestic Television Distribution | rok orig = od 21. augusta 2022 | tv orig = [[HBO]], [[HBO Max]] | rok sk = od 22. augusta 2022 | tv sk = [[HBO]], [[HBO Max]] | formát obrazu = | webstránky = [https://www.hbomax.com/sk/sk/series/house-of-the-dragon Rod draka na HBO Max] }} '''''Rod draka''''' je americký dobrodružno-fantastický [[Seriál|televízny seriál]] z produkcie [[HBO]], ktorý slúži ako [[prequel]] seriálu ''[[Game of Thrones]]'' (2011–2019). Rod draka rozpráva príbeh rodu Targaryenovcov z obdobia 200 rokov pred počiatkom ''Game of Thrones''. Seriál bude mať premiéru 21. augusta 2022 v Spojedných štátoch a 22. augusta 2022 na Slovensku. ==Obsadenie== * Paddy Considine ako Kráľ Viserys I Targaryen * Matt Smith ako Princ Daemon Targaryen * Emma D'Arcy ako Princezná Rhaenyra Targaryen ** Milly Alcock ako mladá Rhaenyra Targaryen * Rhys Ifans ako Ser Otto Hightower * Olivia Cooke ako Lady Alicent Hightower ** Emily Carey ako mladá Alicent Hightower * Steve Toussaint ako Lord Corlys Velaryon * Eve Best ako Princess Rhaenys Targaryen * Sonoya Mizuno ako Mysaria * Fabien Frankel ako Ser Criston Cole * Graham McTavish ako Ser Harrold Westerling ==Zoznam častí== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = The Heirs of the Dragon |réžia = [[Miguel Sapochnik]] |scenár = Ryan J. Condal |pôvodné uvedenie = 21. august 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = The Rogue Prince |réžia = Greg Yaitanes<ref name="e02">https://www.imdb.com/title/tt11198336/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Ryan J. Condal<ref name="e02"/> |pôvodné uvedenie = 28. august 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Greg Yaitanes<ref name="e03">https://www.imdb.com/title/tt11198338/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Gabe Fonseca & Ryan J. Condal<ref name="e03"/> |pôvodné uvedenie = 4. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Clare Kilner<ref name="e04">https://www.imdb.com/title/tt11198340/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Ira Parker<ref name="e04"/> |pôvodné uvedenie = 11. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Clare Kilner<ref name="e05">https://www.imdb.com/title/tt11198342/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Charmaine De Grate<ref name="e05"/> |pôvodné uvedenie = 18. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Miguel Sapochnik<ref name="e06">https://www.imdb.com/title/tt11198346/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Sara Hess<ref name="e06"/> |pôvodné uvedenie = 25. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Miguel Sapochnik<ref name="e07">https://www.imdb.com/title/tt11198348/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Kevin Lau<ref name="e07"/> |pôvodné uvedenie = 2. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Geeta V. Patel<ref name="e08">https://www.imdb.com/title/tt11198350/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Eileen Shim<ref name="e08"/> |pôvodné uvedenie = 9. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Clare Kilner<ref name="e09">https://www.imdb.com/title/tt11198352/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Sara Hess<ref name="e09"/> |pôvodné uvedenie = 16. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = Greg Yaitanes<ref name="e10">https://www.imdb.com/title/tt11198354/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Ryan J. Condal<ref name="e10"/> |pôvodné uvedenie = 23. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} |} ==Produkcia== V októbri 2019 HBO objednala 10-dielnu prvú sériu prequelu ''Rod draka'' podľa námetu od Georga R. R. Martin a Ryana Condala, založenú na Martinovom románe ''Oheň a krv''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goldberg | meno = Lesley | titul = ‘Game of Thrones’ Prequel ‘House of the Dragon’ Gets HBO Series Order | url = https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/game-thrones-prequel-house-dragon-gets-hbo-series-order-1250974/ | dátum vydania = 29.10.2019 | vydavateľ = The Hollywood Reporter | jazyk = po anglicky }}</ref> Nakrúcanie prvej série prebiehalo od apríla 2021 do februára 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = White | meno = Peter | titul = ‘House Of The Dragon’: HBO Reveals ‘Game Of Thrones’ Prequel In Production, Will Debut In 2022 | url = https://deadline.com/2021/04/house-of-the-dragon-hbo-game-of-thrones-prequel-production-debut-2022-1234744235/ | dátum vydania = 26.4.2021 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = White | meno = Peter | titul = ‘Game Of Thrones’: HBO Gives Spinoffs Update As It Plots Launch Plans For ‘House Of The Dragon’ | url = https://deadline.com/2022/02/game-of-thrones-spinoff-update-house-of-dragon-premiere-plans-1234934676/ | dátum vydania = 16.2.2022 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> Seriál sa nakrúcal prevažne v Spojenom kráľovstve; ďalej aj v Španielsku, Portugalsku Californii. ==Vysielanie a distribúcia== Seriál sa vysiela na [[HBO]] a je dostupný aj na streamovacej službe [[HBO Max]]. Premiéra nových častí na slovenskom resp. českom kanáli HBO je v rovnakom čase ako v Spojených štátoch, resp. o 3 hodine ráno nasledujúci deň. ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]] [[Kategória:Fantasy televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály HBO]] 8qft8tp4ybn8tlrhujaqqs6ni9z6ffk Domárka 0 686311 7428796 7428702 2022-08-22T14:26:51Z Pe3kZA 39673 /* Opis */ wl wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Domárka | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Malužiná]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Kráľovohoľské Tatry]] | časť = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1463.9 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9363 | zemepisná dĺžka = 19.8502 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený z [[Malužiná|Malužinej]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Domárka''' ({{mnm|1463.9}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|60}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|14|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.85025&y=48.93636&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a na katastrálnom území obce [[Malužiná]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], severozápadne sa nachádza [[Malužiná]] a severne osada [[Svarín (osada)|Svarín]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Domárka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľky]] v hlavnom hrebeni. Zo západného smeru hrebeň vymedzuje [[Malužinská dolina]], zo severu a východu dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]]. Západne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}), severne [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}), Pukanec ({{Mnm|1302}}) a [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)|Pálenica]] ({{Mnm|1370}}), východne [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}), [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) a [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}) a južne Homôľka, Kvasna ({{Mnm|1424}}), [[Babina]] ({{Mnm|1516}}) a Vrbovica ({{Mnm|1394}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu z tejto oblasti odvádza riečka [[Boca]] a jej prítoky; zo západnej časti potok [[Malužiná (potok)|Malužiná]], z východnej jej prítok [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrcholovú časť pokrýva lesný porast, ktorý prechádza do rozsiahlych odlesnených častí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.8502953&y=48.9351129&z=15&q=Malu%C5%BEin%C3%A1&source=osm&id=1067271238&ds=2&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>, umožňujúcich rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93636&lng=19.85025&ele=1467&azi=4.69&alt=-3.46&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.93636%c2%b0%20N%2019.85025%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný z hlavného hrebeňa ([[Cesta hrdinov SNP]]), alebo odbočením z {{Turistická značka|modrá}} modrej trasy, vedúcej dolinou [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] z [[Malužiná|Malužinej]] do Sedla pod Veľkým bokom.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Priehyba (geomorfologická časť)]] * [[Kráľovohoľské Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.85025&y=48.93636&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Malužiná]] fqc96ejfyk0mjcbjunap6p4yt9ai1p5 Národná republikánska armáda (Rusko) 0 686312 7428759 7428704 2022-08-22T12:54:28Z Yanni15 199845 odsek wikitext text/x-wiki  {{Infobox|zahlavie=Národná republikánska armáda|zahlavie2=Национальная республиканская армия|stylZahlavia2=|stylZahlavia=background-color: #e6e6e6;|popis1=Aktivita|data1=2022 - súčasnosť|data2=[[Rusko]]|popis2=Krajina|popis3=Ideológia|data3=[[Anti-Putinizmus]] [[Ruský nacionalizmus]] [[Sekularizmus]]|popis4=Hlavné akcie|data4=Atentát na [[Darya Dugina]]|popis5=Veľkosť|data5=neznáma|popis6=Spojenci|data6=[[Légie Sloboda Rusku]]|popis7=Vojny|data7=[[Rusko-ukrajinská vojna]]|obrazok1=|stylObrazku1=}} '''Národná republikánska armáda''' ( {{Rus|Национальная республиканская армия|Natsional'naya respublikanskaya armiya}} ; NRA) je údajná [[Odboj|podzemná partizánska]] skupina Rusov v [[Rusko|Rusku]] pracujúca na násilnom zvrhnutí Putinovho režimu . [[Iľja Ponomarev]], bývalý člen ruskej [[Ruská duma|Dumy]], ktorý bol vyhostený pre protikremeľské aktivity, označil túto skupinu za subjekt, ktorý stojí za atentátom na ruskú propagandistku [[Darja Duginová|Darju Duginovú]] v auguste 2022 a za „mnohými ďalšími [[Partizán|partizánskymi]] akciami vykonanými na území Ruska v posledných mesiacoch“. <ref name="Harding">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2022/aug/21/ex-russian-mp-claims-russian-partisans-responsible-for-moscow-car-bomb|jazyk=en-UK}}</ref> V manifeste zverejnenom na oficiálnom chate na platforme [[Telegram (software)|Telegram]] NRA sa uvádza:<blockquote> : Vyhlasujeme prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] za uzurpátora moci a vojnového zločinca, ktorý zmenil [[Ruská ústava|ústavu]], rozpútal [[Rusko-ukrajinská vojna|bratovražednú vojnu]] medzi [[Slovania|slovanskými národmi]] a poslal [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských vojakov]] na istú a nezmyselnú smrť. Chudoba a rakvy pre niekoho, pre iného paláce – podstata jeho politiky. : Veríme, že ľudia bez volebného práva majú právo vzbúriť sa proti tyranom. Putin bude nami zosadený a zničený! : Naším cieľom je zastaviť ničenie Ruska a jeho susedov, zastaviť činnosť hŕstky kremeľských podnikateľov, ktorí nasávali bohatstvo našich ľudí a dnes páchajú zločiny v krajine aj mimo nej. Vyzývame tých, ktorí sú pripravení bojovať, aby nasledovali náš príklad a zvrhli tento neľudský, pokrytecký a protiľudový režim! : Považujeme za neprijateľné, že Rusi začali byť po celom svete očierňovaní pre vojnové zločiny spáchané tými, ktorí nemajú národnosť ani vlasť a milujú len peniaze a moc. Svet nie je nepriateľom Ruska a Rusko nie je nepriateľom ľudstva a my to dokážeme skutkami. : Poskytneme ochranu všetkým, ktorí nasledujú naše volanie. Všetci, ktorí uskutočňujú náš program až do zmeny režimu, sú oslobodení od zodpovednosti stanovenej zákonmi uzurpátora. : Po našom víťazstve okamžite prepustíme všetkých nezákonne odsúdených Putinovými úradmi. Dáme slobodu všetkým národom obývajúcim Rusko a vybudujeme novú spoločnosť – spoločnosť bez oligarchov, bez korupcie, bez svojvoľných úradníkov, bez ponižujúcej chudoby. Spoločnosť, v ktorej je každý odmeňovaný podľa svojej práce. Spoločnosť bez vojen a násilia. : Spoločnosť, v ktorej bude moc patriť ľuďom, kde si občania budú sami vyberať vodcov a sami organizovať život svojich miest a dedín. Spoločnosť, v ktorej vládcovia nebudú môcť obetovať ľudské životy pre svoju veľkosť, ale budú myslieť na vzdelanie, medicínu a vedecký pokrok. Spoločnosť, v ktorej bude každý hrdý, že sa narodil na území Ruska a bude v ňom chcieť žiť! : Nech žije slobodné Rusko! Nech ste kdekoľvek - bojujte ako my, bojujte s nami, bojujte lepšie ako my! : Očistime našu vlasť od špiny! Víťazstvo bude naše! <ref name="Harding">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2022/aug/21/ex-russian-mp-claims-russian-partisans-responsible-for-moscow-car-bomb|jazyk=en-UK}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="true" id="CITEREFHarding2022">[[Luke Harding|Harding, Luke]] (21 August 2022). [https://www.theguardian.com/world/2022/aug/21/ex-russian-mp-claims-russian-partisans-responsible-for-moscow-car-bomb "Ex-Russian MP claims Russian partisans responsible for Moscow car bomb"]. ''[[The Guardian]]''<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">21 August</span> 2022</span>.</cite></ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://twitter.com/nadinbrzezinski/status/1561412268037849096}}</ref> </blockquote> == Pozri tiež == * [[Ruská povstalecká armáda]] * [[légie slobody Ruska|Légie Slobody Ruska]] * [[Bojová organizácia anarchokomunistov]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Rusko]] [[Kategória:Vojna]] [[Kategória:Putin]] [[Kategória:Partizáni]] kwqe7vcz4rhmj14jmcoezjs7qk99xqw Phil Lynott (skladba) 0 686313 7428746 2022-08-22T12:21:10Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 Vytvorená stránka „{{Infobox Singel | Názov = Phil Lynott | Interpret = [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] | Album = ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' | Dátum vydania = [[19. december]] [[2008]]<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> | Skladateľ = [[Richie Egan]] }} „'''Phil Lynott'''“ je [[singel]] írskej skupiny [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] prevzatý z ich tretieho štúdiového albumu ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]''. Vyšiel 19. decembra 2008,<ref…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Phil Lynott | Interpret = [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] | Album = ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' | Dátum vydania = [[19. december]] [[2008]]<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> | Skladateľ = [[Richie Egan]] }} „'''Phil Lynott'''“ je [[singel]] írskej skupiny [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] prevzatý z ich tretieho štúdiového albumu ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]''. Vyšiel 19. decembra 2008,<ref name="entertainment.ie Interview with Jape">{{Cite web|url=http://entertainment.ie/Music/feature/Interview-with-Jape/1/68.htm |title=entertainment.ie Interview with Jape |date=11 December 2008 |accessdate=7 March 2009 |publisher=[[entertainment.ie]] |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090224001508/http://entertainment.ie/Music/feature/Interview-with-Jape/1/68.htm |archivedate=24 February 2009 }}</ref> fanúšikovia Jape stáli za neúspešnou online petíciou, aby sa pieseň stala [[Vianoce|vianočným]] číslom jeden v [[Irish Singles Chart]]. „Phil Lynott“ bola úspešná a kritici ju vo všeobecnosti považovali za jednu z najlepších skladieb albumu ''Ritual''<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/><ref name="Jape - Ritual RTÉ Review">{{Cite web|url=http://www.rte.ie/arts/2008/0605/jape.html|title=Jape - Ritual|date=5 June 2008|accessdate=7 March 2009|publisher=[[RTÉ]]}}</ref><ref name="A Matter of Choice"/><ref name="The Choice of regeneration?"/> a ''[[Irish Independent]]'' ju označil za najlepšiu írsku pieseň roka.<ref name="2008 This year in music"/> == Informácie o skladbe == Skladba „Phil Lynott“ bola opísaná ako „pieseň typu [[rozprávka|rozprávky]] pre deti“.<ref name="A Matter of Choice"/> Ide o jednoduchú pieseň s tromi akordmi, ktorá opisuje udalosti jednej noci, keď sa spisovateľ zúčastnil na koncerte [[heavy metal]]ovej skupiny [[Mastodon (hudobná skupina)|Mastodon]] v [[Dublin]]e. Mastodon predviedli coververziu piesne [[Thin Lizzy]], skupiny v čele s [[Phil Lynott|hudobníkom z titulu]]. Po dokončení vystúpenia boli spisovateľ a jeho priatelia svedkami [[zatmenia Mesiaca]].<ref name="A Matter of Choice">{{cite news|url=http://www.irishtimes.com/newspaper/theticket/2009/0306/1224242347208.html|title=A Matter of Choice|date=2009-03-06|accessdate=2009-03-07|newspaper=[[The Irish Times]]}}</ref> Text „One day I'll be a dead man who plays a bass from Crumlin/Like Phil Lynott“ ({{vjz|slk|''„Jedného dňa budem mŕtvym mužom z Crumlinu, ktorý hrá na basgitaru/Ako Phil Lynott“''}}) bol ocenený v recenzii národného vysielateľa [[RTÉ]] za svoju zmes „humoru a vážnosti prostredníctvom surových, emocionálnych myšlienok“.<ref name="Jape - Ritual RTÉ Review"/> Zakladateľovi skupiny Jape Richie Egan, podobne ako Lynottovi, je blízke dublinské predmestie Crumlin.<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> ==Kritika== Egan bol údajne „trochu naštvaný na ‚[[Troll (internet)|internetových trollov]]‘“, ktorí ho veľmi kritizovali za túto pieseň.<ref name="A Matter of Choice"/> V niektorých častiach bol kritizovaný ľuďmi, ktorí tvrdili, že text piesne je detinský a poukazovali na to, že ide o jednoduchú pieseň s tromi akordmi. Egan opisuje „Phil Lynott“ ako „úplne úprimnú pieseň o veciach, ktoré sa stali... ...jednej noci. Je napísaná tak, ako sa to v noci stalo, a nevidím na tom nič zlé.“<ref name="A Matter of Choice"/> ==Reakcie== Periodikum ''Irish Independent'' v roku 2008 opísalo pieseň ako „skutočný sakra moment pre írsky pop“,<ref name="The Choice of regeneration?">{{cite news|url=http://www.independent.ie/entertainment/music/the-choice-of-regeneration-1656945.html|title=The Choice of regeneration?|date=2009-02-28|accessdate=2009-03-16|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> v tej istej publikácii ju neskôr označili za najlepšiu írsku skladbu toho roku.<ref name="2008 This year in music">{{cite news|author=Eamon Sweeney|url=http://www.independent.ie/entertainment/day-and-night/features/2008-this-year-in-music-1580660.html|title=2008 This year in music|date=2008-12-19|accessdate=2009-08-21|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> Fanúšikovia Jape spustili online petíciu, aby sa pieseň stala vianočným číslom jeden v Irish Singles Chart.<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/><ref>{{cite news|url=http://www.independent.ie/entertainment/day-and-night/columnists/loaded-19122008-1580571.html|title=Loaded: 19. decembra 2008|dátum=2008-12-19|accessdate=2009-01-12|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> Prehrali však s coververziou skladby [[Leonard Cohen]] „[[Hallelujah]]“, od [[Alexandra Burke|Alexandry Burkovej]], víťazky [[Spojené kráľovstvo|britskej]] televíznej talentovej show v tom roku ''[[The X Factor (Spojené kráľovstvo)|X Factor]]''. Skladbu často prespievava írsky nezávislý hudobník [[Rob Smith (írsky hudobník)|Rob Smith]].<ref>{{cite news|url=http://www.hotpress.com/av/8430950.html|title=Rob Smith @ The Philip Lynott Exhibition|newspaper=[[Hot Press]]|dátum=2011-10-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Phil Lynott (song)}} [[Kategória:Single z 2008]] i38os1avp4ffjoo1otphkffgx4oshsg 7428751 7428746 2022-08-22T12:26:29Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 /* Reakcie */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Phil Lynott | Interpret = [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] | Album = ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' | Dátum vydania = [[19. december]] [[2008]]<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> | Skladateľ = [[Richie Egan]] }} „'''Phil Lynott'''“ je [[singel]] írskej skupiny [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] prevzatý z ich tretieho štúdiového albumu ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]''. Vyšiel 19. decembra 2008,<ref name="entertainment.ie Interview with Jape">{{Cite web|url=http://entertainment.ie/Music/feature/Interview-with-Jape/1/68.htm |title=entertainment.ie Interview with Jape |date=11 December 2008 |accessdate=7 March 2009 |publisher=[[entertainment.ie]] |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090224001508/http://entertainment.ie/Music/feature/Interview-with-Jape/1/68.htm |archivedate=24 February 2009 }}</ref> fanúšikovia Jape stáli za neúspešnou online petíciou, aby sa pieseň stala [[Vianoce|vianočným]] číslom jeden v [[Irish Singles Chart]]. „Phil Lynott“ bola úspešná a kritici ju vo všeobecnosti považovali za jednu z najlepších skladieb albumu ''Ritual''<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/><ref name="Jape - Ritual RTÉ Review">{{Cite web|url=http://www.rte.ie/arts/2008/0605/jape.html|title=Jape - Ritual|date=5 June 2008|accessdate=7 March 2009|publisher=[[RTÉ]]}}</ref><ref name="A Matter of Choice"/><ref name="The Choice of regeneration?"/> a ''[[Irish Independent]]'' ju označil za najlepšiu írsku pieseň roka.<ref name="2008 This year in music"/> == Informácie o skladbe == Skladba „Phil Lynott“ bola opísaná ako „pieseň typu [[rozprávka|rozprávky]] pre deti“.<ref name="A Matter of Choice"/> Ide o jednoduchú pieseň s tromi akordmi, ktorá opisuje udalosti jednej noci, keď sa spisovateľ zúčastnil na koncerte [[heavy metal]]ovej skupiny [[Mastodon (hudobná skupina)|Mastodon]] v [[Dublin]]e. Mastodon predviedli coververziu piesne [[Thin Lizzy]], skupiny v čele s [[Phil Lynott|hudobníkom z titulu]]. Po dokončení vystúpenia boli spisovateľ a jeho priatelia svedkami [[zatmenia Mesiaca]].<ref name="A Matter of Choice">{{cite news|url=http://www.irishtimes.com/newspaper/theticket/2009/0306/1224242347208.html|title=A Matter of Choice|date=2009-03-06|accessdate=2009-03-07|newspaper=[[The Irish Times]]}}</ref> Text „One day I'll be a dead man who plays a bass from Crumlin/Like Phil Lynott“ ({{vjz|slk|''„Jedného dňa budem mŕtvym mužom z Crumlinu, ktorý hrá na basgitaru/Ako Phil Lynott“''}}) bol ocenený v recenzii národného vysielateľa [[RTÉ]] za svoju zmes „humoru a vážnosti prostredníctvom surových, emocionálnych myšlienok“.<ref name="Jape - Ritual RTÉ Review"/> Zakladateľovi skupiny Jape Richie Egan, podobne ako Lynottovi, je blízke dublinské predmestie Crumlin.<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> ==Kritika== Egan bol údajne „trochu naštvaný na ‚[[Troll (internet)|internetových trollov]]‘“, ktorí ho veľmi kritizovali za túto pieseň.<ref name="A Matter of Choice"/> V niektorých častiach bol kritizovaný ľuďmi, ktorí tvrdili, že text piesne je detinský a poukazovali na to, že ide o jednoduchú pieseň s tromi akordmi. Egan opisuje „Phil Lynott“ ako „úplne úprimnú pieseň o veciach, ktoré sa stali... ...jednej noci. Je napísaná tak, ako sa to v noci stalo, a nevidím na tom nič zlé.“<ref name="A Matter of Choice"/> ==Reakcie== Periodikum ''Irish Independent'' v roku 2008 opísalo pieseň ako „skutočný sakra moment pre írsky pop“,<ref name="The Choice of regeneration?">{{cite news|url=http://www.independent.ie/entertainment/music/the-choice-of-regeneration-1656945.html|title=The Choice of regeneration?|date=2009-02-28|accessdate=2009-03-16|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> v tej istej publikácii ju neskôr označili za najlepšiu írsku skladbu toho roku.<ref name="2008 This year in music">{{cite news|author=Eamon Sweeney|url=http://www.independent.ie/entertainment/day-and-night/features/2008-this-year-in-music-1580660.html|title=2008 This year in music|date=2008-12-19|accessdate=2009-08-21|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> Fanúšikovia Jape spustili online petíciu, aby sa pieseň stala vianočným číslom jeden v Irish Singles Chart.<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/><ref>{{cite news|url=http://www.independent.ie/entertainment/day-and-night/columnists/loaded-19122008-1580571.html|title=Loaded: 19. decembra 2008|dátum=2008-12-19|accessdate=2009-01-12|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> Prehrali však s coververziou skladby [[Leonard Cohen]] „[[Hallelujah (Leonard Cohen)|Hallelujah]]“, od [[Alexandra Burke|Alexandry Burkovej]], víťazky [[Spojené kráľovstvo|britskej]] televíznej talentovej show v tom roku ''[[The X Factor (Spojené kráľovstvo)|X Factor]]''. Skladbu často prespievava írsky nezávislý hudobník [[Rob Smith (írsky hudobník)|Rob Smith]].<ref>{{cite news|url=http://www.hotpress.com/av/8430950.html|title=Rob Smith @ The Philip Lynott Exhibition|newspaper=[[Hot Press]]|dátum=2011-10-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Phil Lynott (song)}} [[Kategória:Single z 2008]] ellzalc24tk57xg1xv0s40qcpou15c4 7428752 7428751 2022-08-22T12:27:34Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 /* Reakcie */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Phil Lynott | Interpret = [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] | Album = ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' | Dátum vydania = [[19. december]] [[2008]]<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> | Skladateľ = [[Richie Egan]] }} „'''Phil Lynott'''“ je [[singel]] írskej skupiny [[Jape (hudobná skupina)|Jape]] prevzatý z ich tretieho štúdiového albumu ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]''. Vyšiel 19. decembra 2008,<ref name="entertainment.ie Interview with Jape">{{Cite web|url=http://entertainment.ie/Music/feature/Interview-with-Jape/1/68.htm |title=entertainment.ie Interview with Jape |date=11 December 2008 |accessdate=7 March 2009 |publisher=[[entertainment.ie]] |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090224001508/http://entertainment.ie/Music/feature/Interview-with-Jape/1/68.htm |archivedate=24 February 2009 }}</ref> fanúšikovia Jape stáli za neúspešnou online petíciou, aby sa pieseň stala [[Vianoce|vianočným]] číslom jeden v [[Irish Singles Chart]]. „Phil Lynott“ bola úspešná a kritici ju vo všeobecnosti považovali za jednu z najlepších skladieb albumu ''Ritual''<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/><ref name="Jape - Ritual RTÉ Review">{{Cite web|url=http://www.rte.ie/arts/2008/0605/jape.html|title=Jape - Ritual|date=5 June 2008|accessdate=7 March 2009|publisher=[[RTÉ]]}}</ref><ref name="A Matter of Choice"/><ref name="The Choice of regeneration?"/> a ''[[Irish Independent]]'' ju označil za najlepšiu írsku pieseň roka.<ref name="2008 This year in music"/> == Informácie o skladbe == Skladba „Phil Lynott“ bola opísaná ako „pieseň typu [[rozprávka|rozprávky]] pre deti“.<ref name="A Matter of Choice"/> Ide o jednoduchú pieseň s tromi akordmi, ktorá opisuje udalosti jednej noci, keď sa spisovateľ zúčastnil na koncerte [[heavy metal]]ovej skupiny [[Mastodon (hudobná skupina)|Mastodon]] v [[Dublin]]e. Mastodon predviedli coververziu piesne [[Thin Lizzy]], skupiny v čele s [[Phil Lynott|hudobníkom z titulu]]. Po dokončení vystúpenia boli spisovateľ a jeho priatelia svedkami [[zatmenia Mesiaca]].<ref name="A Matter of Choice">{{cite news|url=http://www.irishtimes.com/newspaper/theticket/2009/0306/1224242347208.html|title=A Matter of Choice|date=2009-03-06|accessdate=2009-03-07|newspaper=[[The Irish Times]]}}</ref> Text „One day I'll be a dead man who plays a bass from Crumlin/Like Phil Lynott“ ({{vjz|slk|''„Jedného dňa budem mŕtvym mužom z Crumlinu, ktorý hrá na basgitaru/Ako Phil Lynott“''}}) bol ocenený v recenzii národného vysielateľa [[RTÉ]] za svoju zmes „humoru a vážnosti prostredníctvom surových, emocionálnych myšlienok“.<ref name="Jape - Ritual RTÉ Review"/> Zakladateľovi skupiny Jape Richie Egan, podobne ako Lynottovi, je blízke dublinské predmestie Crumlin.<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/> ==Kritika== Egan bol údajne „trochu naštvaný na ‚[[Troll (internet)|internetových trollov]]‘“, ktorí ho veľmi kritizovali za túto pieseň.<ref name="A Matter of Choice"/> V niektorých častiach bol kritizovaný ľuďmi, ktorí tvrdili, že text piesne je detinský a poukazovali na to, že ide o jednoduchú pieseň s tromi akordmi. Egan opisuje „Phil Lynott“ ako „úplne úprimnú pieseň o veciach, ktoré sa stali... ...jednej noci. Je napísaná tak, ako sa to v noci stalo, a nevidím na tom nič zlé.“<ref name="A Matter of Choice"/> ==Reakcie== Periodikum ''Irish Independent'' v roku 2008 opísalo pieseň ako „skutočný sakra moment pre írsky pop“,<ref name="The Choice of regeneration?">{{cite news|url=http://www.independent.ie/entertainment/music/the-choice-of-regeneration-1656945.html|title=The Choice of regeneration?|date=2009-02-28|accessdate=2009-03-16|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> v tej istej publikácii ju neskôr označili za najlepšiu írsku skladbu toho roku.<ref name="2008 This year in music">{{cite news|author=Eamon Sweeney|url=http://www.independent.ie/entertainment/day-and-night/features/2008-this-year-in-music-1580660.html|title=2008 This year in music|date=2008-12-19|accessdate=2009-08-21|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> Fanúšikovia Jape spustili online petíciu, aby sa pieseň stala vianočným číslom jeden v Irish Singles Chart.<ref name="entertainment.ie Interview with Jape"/><ref>{{cite news|url=http://www.independent.ie/entertainment/day-and-night/columnists/loaded-19122008-1580571.html|title=Loaded: 19. decembra 2008|dátum=2008-12-19|accessdate=2009-01-12|newspaper=[[Irish Independent]]}}</ref> Prehrali však s coververziou skladby [[Leonard Cohen|Leonarda Cohena]], „[[Hallelujah (Leonard Cohen)|Hallelujah]]“, od [[Alexandra Burke|Alexandry Burkovej]], víťazky [[Spojené kráľovstvo|britskej]] televíznej talentovej show v tom roku ''[[The X Factor (Spojené kráľovstvo)|X Factor]]''. Skladbu často prespievava írsky nezávislý hudobník [[Rob Smith (írsky hudobník)|Rob Smith]].<ref>{{cite news|url=http://www.hotpress.com/av/8430950.html|title=Rob Smith @ The Philip Lynott Exhibition|newspaper=[[Hot Press]]|dátum=2011-10-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Phil Lynott (song)}} [[Kategória:Single z 2008]] dap6x6pgbug2zmprlzks6uyc22t9qy0 Mestický 0 686314 7428762 2022-08-22T13:02:31Z 213.81.225.94 Vytvorená stránka „'''Mestický''' môže byť: * súvisiaci s mesticom, miešancom belocha a Indiána, pozri pod [[mestic]] * historicky a nárečovo (Spiš, Šariš): mestský, pozri pod [[mesto (všeobecne)]] * priezvisko na Slovensku, pozri [[Mestický (priezvisko)]] {{rozlišovacia stránka}}“ wikitext text/x-wiki '''Mestický''' môže byť: * súvisiaci s mesticom, miešancom belocha a Indiána, pozri pod [[mestic]] * historicky a nárečovo (Spiš, Šariš): mestský, pozri pod [[mesto (všeobecne)]] * priezvisko na Slovensku, pozri [[Mestický (priezvisko)]] {{rozlišovacia stránka}} 1k6o0br9no6kjmw9jze699beswd8wb0 Šablóna:Obrázky týždňa/34 2022 10 686316 7428775 2022-08-22T13:39:24Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Karen woman in traditional clothes sitting and sewing.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Karenská žena v tradičnom oblečení v meste [[Phatthajá]] v [[Thajsko|Thajsku]]. | autorstvo fotografie = [[:commons:User:Varenichek ya|Varvara Kless-Kaminskaia]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude>“ wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Karen woman in traditional clothes sitting and sewing.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Karenská žena v tradičnom oblečení v meste [[Phatthajá]] v [[Thajsko|Thajsku]]. | autorstvo fotografie = [[:commons:User:Varenichek ya|Varvara Kless-Kaminskaia]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> 8h4hffqunmsclby5e84zbzzgl1bagpm 7428776 7428775 2022-08-22T13:43:49Z Teslaton 12161 drob. wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Karen woman in traditional clothes sitting and sewing.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Karenská žena v tradičnom oblečení v meste [[Phatthajá]] v [[Thajsko|Thajsku]]. | autorstvo fotografie = [[:commons:User:Varenichek ya|Varvara Kaminskaja]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> mdxacbh5g048kgr6rcfxc66thf1559y 7428786 7428776 2022-08-22T14:01:06Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Obrázky týždňa/34 2022]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Karen woman in traditional clothes sitting and sewing.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Karenská žena v tradičnom oblečení v meste [[Phatthajá]] v [[Thajsko|Thajsku]]. | autorstvo fotografie = [[:commons:User:Varenichek ya|Varvara Kaminskaja]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> mdxacbh5g048kgr6rcfxc66thf1559y Diskusia s redaktorom:84.245.121.144 3 686317 7428780 2022-08-22T13:54:13Z Teslaton 12161 Upozornenie wikitext text/x-wiki {{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:54, 22. august 2022 (UTC) nqwcmsx29gtoqkem0oh6esoh6s7eiba 7428783 7428780 2022-08-22T13:58:21Z Teslaton 12161 Blok wikitext text/x-wiki {{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:54, 22. august 2022 (UTC) {{vandalizmus}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:58, 22. august 2022 (UTC) q8auf8hc3rjjjuohxdo7h5wtzxcnquv Jape (hudobná skupina) 0 686318 7428792 2022-08-22T14:18:30Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 Vytvorená stránka „{{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Jape|Obrázok=Jape.jpg|Popis obrázku=Jape na vystúpení v [[Róisín Dubh (hudobný klub)|Róisín Dubh]] v [[Galway]]i|Krajina pôvodu={{minivlajka|Írsko}}[[Dublin]], [[Írsko]]|Žáner=[[Elektronický rock]], [[electronica]],<ref name="Enter the cosmos">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enter the cosmos|url=https://www.hotpress.com/pics-vids/enter-the-cosmos-2664855|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2022-08…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Jape|Obrázok=Jape.jpg|Popis obrázku=Jape na vystúpení v [[Róisín Dubh (hudobný klub)|Róisín Dubh]] v [[Galway]]i|Krajina pôvodu={{minivlajka|Írsko}}[[Dublin]], [[Írsko]]|Žáner=[[Elektronický rock]], [[electronica]],<ref name="Enter the cosmos">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enter the cosmos|url=https://www.hotpress.com/pics-vids/enter-the-cosmos-2664855|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2022-08-22|meno=John|priezvisko=Walshe}}</ref> [[folktronica]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jape – Strike Me Down (V2/Co-Op) {{!}} DMG Reviews|url=https://web.archive.org/web/20120226223856/http://www.dailymusicguide.com/Reviews/jape_strike_me_down_single_review_v2_24102008_0138.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-02-26|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> [[hip-hop]],<ref name="Enter the cosmos"/> [[pop]]<ref name="Enter the cosmos"/>|Roky pôsobenia=2003 – súčasnosť|Hudobné vydavateľstvo=Volta Sounds, Trust Me I'm A Thief, [[V2 Records|V2]], co-op|Súvisiace články=[[The Redneck Manifesto (hudobná skupina)|The Redneck Manifesto]], [[Brendan Benson]], [[David Kitt]], [[The Raconteurs]], [[Soulwax]], [[Black Belt Jones]], [[Son Green]], Bones, [[Somadrone]], [[VisionAir]]|website=|Členovia skupiny=Richie Egan<br />Glenn Keating<br />Matthew Bolger<br />Neil O'Connor}} '''Jape''' je írska [[Elektronická hudba|elektronicko]]–rocková hudobná skupina z [[Dublin|Dublinu]]. Vytvoril ju Richie Egan ako vedľajší projekt, keď bol súčasťou skupiny [[The Redneck Manifesto (skupina)|The Redneck Manifesto]],<ref>{{cite web|url=http://www.drop-d.ie/article.php?article_id=626|title=Album Review: Jape – Ritual|date=9 June 2008|access-date=7 March 2009|publisher=drop-d}} {{Dead link|date=September 2010|bot=H3llBot}}</ref> vydali päť štúdiových albumov; ''[[Cosmosphere (album)|Cosmosphere]]'' (2003), ''[[The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me]]'' (2004), ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' (2008), ''Ocean of Frequency'' (2011), and ''[[This Chemical Sea]]'' (2015). Širšia diskografia skupiny Jape zahŕňala [[Extended play|EP]], ''Jape is Grape'' (2007), ako aj množstvo singlov, vrátane „[[Floating (Jape)|Floating]]“ a „[[Phil Lynott (skladba)|Phil Lynott]]“. Skupina vystupovala na festivaloch a podujatiach ako [[Glastonbury Festival|Glastonbury]], [[Electric Picnic]], [[Lovebox Dublin|Lovebox]] a [[Hard Working Class Heroes]] a robila predskokanov pre [[The Flaming Lips]] v [[Belsonic]] v [[Belfast]]e v auguste 2008. Prvý a druhý album sa vysielal v [[Alternative rock|alternative]] národnom rádiu v Írsku. Úvodná skladba ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'', "[[Floating (Jape song)|Floating]]", sa stala populárnym singlom v neskorých nočných reláciách alternatívnej hudby a pritiahla pozornosť [ [Brendan Benson]] počas návštevy Dublinu. Benson teraz pokrýva skladbu, zatiaľ čo vystupuje naživo so svojou kapelou [[The Raconteurs]], rovnako ako belgické [[Mashup (music)|bastard pop]] duo [[Soulwax]] počas ich DJ setov. Tretí album skupiny Jape, ''Ritual'', vyšiel v júni 2008, neskôr vyhral [[Choice Music Prize]] za írsky album roka 2008. Album obsahuje single „I Was a Man“, „Strike Me Down“ a „Phil Lynott“, z ktorých posledný bol predmetom neúspešnej petície fanúšikov, aby bol v decembri 2008 označený za írsky vianočný singel číslo jeden. Album ''Ocean of Frequency'' vyšiel v roku 2011 a v marci 2012 získal pre Jape druhú hudobnú cenu Choice.<ref name="allmusic Ocean of Frequency">{{cite web|last1=Allen|first1=James|title=Jape – Ocean of Frequency|url=http://www.allmusic.com/album/ocean-of-frequency-mw0002198329|website=Allmusic|access-date=11 August 2014}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== * ''Cosmosphere'' (2003) * ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'' (2004) * ''Ritual'' (2008) * ''Ocean of Frequency'' (2011) * ''This Chemical Sea'' (2015) ===EP=== * ''Jape Is Grape'' (2007) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Jape (band)}} [[Kategória:Írske hudobné skupiny]] mps1ycemypoqt4l2kyqsub7by3mohvk 7428807 7428792 2022-08-22T14:43:03Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Jape|Obrázok=Jape.jpg|Popis obrázku=Jape na vystúpení v [[Róisín Dubh (hudobný klub)|Róisín Dubh]] v [[Galway]]i|Krajina pôvodu={{minivlajka|Írsko}}[[Dublin]], [[Írsko]]|Žáner=[[Elektronický rock]], [[electronica]],<ref name="Enter the cosmos">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enter the cosmos|url=https://www.hotpress.com/pics-vids/enter-the-cosmos-2664855|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2022-08-22|meno=John|priezvisko=Walshe}}</ref> [[folktronica]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jape – Strike Me Down (V2/Co-Op) {{!}} DMG Reviews|url=https://web.archive.org/web/20120226223856/http://www.dailymusicguide.com/Reviews/jape_strike_me_down_single_review_v2_24102008_0138.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-02-26|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> [[hip-hop]],<ref name="Enter the cosmos"/> [[pop]]<ref name="Enter the cosmos"/>|Roky pôsobenia=2003 – súčasnosť|Hudobné vydavateľstvo=Volta Sounds, Trust Me I'm A Thief, [[V2 Records|V2]], co-op|Súvisiace články=[[The Redneck Manifesto (hudobná skupina)|The Redneck Manifesto]], [[Brendan Benson]], [[David Kitt]], [[The Raconteurs]], [[Soulwax]], [[Black Belt Jones]], [[Son Green]], Bones, [[Somadrone]], [[VisionAir]]|website=|Členovia skupiny=Richie Egan<br />Glenn Keating<br />Matthew Bolger<br />Neil O'Connor}} '''Jape''' je írska [[Elektronická hudba|elektronicko]]–rocková hudobná skupina z [[Dublin|Dublinu]]. Vytvoril ju Richie Egan ako vedľajší projekt, keď bol súčasťou skupiny [[The Redneck Manifesto (skupina)|The Redneck Manifesto]],<ref>{{cite web|url=http://www.drop-d.ie/article.php?article_id=626|title=Album Review: Jape – Ritual|date=9 June 2008|access-date=7 March 2009|publisher=drop-d}} {{Dead link|date=September 2010|bot=H3llBot}}</ref> vydali päť štúdiových albumov; ''[[Cosmosphere (album)|Cosmosphere]]'' (2003), ''[[The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me]]'' (2004), ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' (2008), ''Ocean of Frequency'' (2011) a ''[[This Chemical Sea]]'' (2015). Širšia diskografia skupiny Jape zahŕňala [[Extended play|EP]], ''Jape is Grape'' (2007), ako aj množstvo singlov, vrátane „[[Floating (Jape)|Floating]]“ a „[[Phil Lynott (skladba)|Phil Lynott]]“. Skupina vystupovala na festivaloch a podujatiach ako [[Glastonbury Festival|Glastonbury]], [[Electric Picnic]], [[Lovebox Dublin|Lovebox]] a [[Hard Working Class Heroes]] a robila predskokanov pre [[The Flaming Lips]] v [[Belsonic]] v [[Belfast]]e v auguste 2008. Prvý a druhý album sa vysielal v [[Alternatívny rock|alternatívnom]] národnom rádiu v Írsku. Úvodná skladba ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'', „[[Floating (Jape)|Floating]]“, sa stala populárnym singlom v neskorých nočných reláciách alternatívnej hudby a pritiahla pozornosť [[Brendan Benson|Brendana Bensona]] počas návštevy Dublinu. Benson prespievava skladbu, keď vystupuje naživo so svojou skupinou [[The Raconteurs]], rovnako ako belgické [[Mashup (music)|bastard popové]] duo [[Soulwax]] počas ich DJ setov. Tretí album skupiny Jape, ''Ritual'', vyšiel v júni 2008, neskôr vyhral [[Choice Music Prize]] za írsky album roka 2008. Album obsahuje single „I Was a Man“, „Strike Me Down“ a „Phil Lynott“, z ktorých posledný bol predmetom neúspešnej petície fanúšikov, aby bol v decembri 2008 označený za írsky vianočný singel číslo jeden. Album ''Ocean of Frequency'' vyšiel v roku 2011 a v marci 2012 získal pre Jape druhú hudobnú cenu Choice.<ref name="allmusic Ocean of Frequency">{{cite web|last1=Allen|first1=James|title=Jape – Ocean of Frequency|url=http://www.allmusic.com/album/ocean-of-frequency-mw0002198329|website=Allmusic|access-date=11 August 2014}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== * ''Cosmosphere'' (2003) * ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'' (2004) * ''Ritual'' (2008) * ''Ocean of Frequency'' (2011) * ''This Chemical Sea'' (2015) ===EP=== * ''Jape Is Grape'' (2007) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Jape (band)}} [[Kategória:Írske hudobné skupiny]] 2rrvc35klsowjul45tefwwdwd28sfvw 7428809 7428807 2022-08-22T14:43:43Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Jape|Obrázok=Jape.jpg|Popis obrázku=Jape na vystúpení v [[Róisín Dubh (hudobný klub)|Róisín Dubh]] v [[Galway]]i|Krajina pôvodu={{minivlajka|Írsko}}[[Dublin]], [[Írsko]]|Žáner=[[Elektronický rock]], [[electronica]],<ref name="Enter the cosmos">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enter the cosmos|url=https://www.hotpress.com/pics-vids/enter-the-cosmos-2664855|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2022-08-22|meno=John|priezvisko=Walshe}}</ref> [[folktronica]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jape – Strike Me Down (V2/Co-Op) {{!}} DMG Reviews|url=https://web.archive.org/web/20120226223856/http://www.dailymusicguide.com/Reviews/jape_strike_me_down_single_review_v2_24102008_0138.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-02-26|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> [[hip-hop]],<ref name="Enter the cosmos"/> [[pop]]<ref name="Enter the cosmos"/>|Roky pôsobenia=2003 – súčasnosť|Hudobné vydavateľstvo=Volta Sounds, Trust Me I'm A Thief, [[V2 Records|V2]], co-op|Súvisiace články=[[The Redneck Manifesto (hudobná skupina)|The Redneck Manifesto]], [[Brendan Benson]], [[David Kitt]], [[The Raconteurs]], [[Soulwax]], [[Black Belt Jones]], [[Son Green]], Bones, [[Somadrone]], [[VisionAir]]|website=|Členovia skupiny=Richie Egan<br />Glenn Keating<br />Matthew Bolger<br />Neil O'Connor}} '''Jape''' je írska [[Elektronická hudba|elektronicko]]–rocková hudobná skupina z [[Dublin|Dublinu]]. Vytvoril ju Richie Egan ako vedľajší projekt, keď bol súčasťou skupiny [[The Redneck Manifesto (skupina)|The Redneck Manifesto]],<ref>{{cite web|url=http://www.drop-d.ie/article.php?article_id=626|title=Album Review: Jape – Ritual|date=9 June 2008|access-date=7 March 2009|publisher=drop-d}} {{Dead link|date=September 2010|bot=H3llBot}}</ref> vydali päť štúdiových albumov; ''[[Cosmosphere (album)|Cosmosphere]]'' (2003), ''[[The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me]]'' (2004), ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' (2008), ''Ocean of Frequency'' (2011) a ''[[This Chemical Sea]]'' (2015). Širšia diskografia skupiny Jape zahŕňala [[Extended play|EP]], ''Jape is Grape'' (2007), ako aj množstvo singlov, vrátane „[[Floating (Jape)|Floating]]“ a „[[Phil Lynott (skladba)|Phil Lynott]]“. Skupina vystupovala na festivaloch a podujatiach ako [[Glastonbury Festival|Glastonbury]], [[Electric Picnic]], [[Lovebox Dublin|Lovebox]] a [[Hard Working Class Heroes]] a robila predskokanov pre [[The Flaming Lips]] v [[Belsonic]] v [[Belfast]]e v auguste 2008. Prvý a druhý album sa vysielal v [[Alternatívny rock|alternatívnom]] národnom rádiu v Írsku. Úvodná skladba ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'', „[[Floating (Jape)|Floating]]“, sa stala populárnym singlom v neskorých nočných reláciách alternatívnej hudby a pritiahla pozornosť [[Brendan Benson|Brendana Bensona]] počas návštevy Dublinu. Benson prespievava skladbu, keď vystupuje naživo so svojou skupinou [[The Raconteurs]], rovnako ako belgické [[Mashup|bastard popové]] duo [[Soulwax]] počas ich DJ setov. Tretí album skupiny Jape, ''Ritual'', vyšiel v júni 2008, neskôr vyhral [[Choice Music Prize]] za írsky album roka 2008. Album obsahuje single „I Was a Man“, „Strike Me Down“ a „Phil Lynott“, z ktorých posledný bol predmetom neúspešnej petície fanúšikov, aby bol v decembri 2008 označený za írsky vianočný singel číslo jeden. Album ''Ocean of Frequency'' vyšiel v roku 2011 a v marci 2012 získal pre Jape druhú hudobnú cenu Choice.<ref name="allmusic Ocean of Frequency">{{cite web|last1=Allen|first1=James|title=Jape – Ocean of Frequency|url=http://www.allmusic.com/album/ocean-of-frequency-mw0002198329|website=Allmusic|access-date=11 August 2014}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== * ''Cosmosphere'' (2003) * ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'' (2004) * ''Ritual'' (2008) * ''Ocean of Frequency'' (2011) * ''This Chemical Sea'' (2015) ===EP=== * ''Jape Is Grape'' (2007) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Jape (band)}} [[Kategória:Írske hudobné skupiny]] n7j5d9l534c9jww2k6sxlnozj44wkkf 7428810 7428809 2022-08-22T14:44:16Z 2A01:C844:245E:7600:F548:FDDA:AEFB:3BA8 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Jape|Obrázok=Jape.jpg|Popis obrázku=Jape na vystúpení v [[Róisín Dubh (hudobný klub)|Róisín Dubh]] v [[Galway]]i|Krajina pôvodu={{minivlajka|Írsko}}[[Dublin]], [[Írsko]]|Žáner=[[Elektronický rock]], [[electronica]],<ref name="Enter the cosmos">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enter the cosmos|url=https://www.hotpress.com/pics-vids/enter-the-cosmos-2664855|vydavateľ=Hotpress|dátum prístupu=2022-08-22|meno=John|priezvisko=Walshe}}</ref> [[folktronica]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jape – Strike Me Down (V2/Co-Op) {{!}} DMG Reviews|url=https://web.archive.org/web/20120226223856/http://www.dailymusicguide.com/Reviews/jape_strike_me_down_single_review_v2_24102008_0138.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-02-26|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> [[hip-hop]],<ref name="Enter the cosmos"/> [[pop]]<ref name="Enter the cosmos"/>|Roky pôsobenia=2003 – súčasnosť|Hudobné vydavateľstvo=Volta Sounds, Trust Me I'm A Thief, [[V2 Records|V2]], co-op|Súvisiace články=[[The Redneck Manifesto (hudobná skupina)|The Redneck Manifesto]], [[Brendan Benson]], [[David Kitt]], [[The Raconteurs]], [[Soulwax]], [[Black Belt Jones]], [[Son Green]], Bones, [[Somadrone]], [[VisionAir]]|website=|Členovia skupiny=Richie Egan<br />Glenn Keating<br />Matthew Bolger<br />Neil O'Connor}} '''Jape''' je írska [[Elektronická hudba|elektronicko]]–rocková hudobná skupina z [[Dublin|Dublinu]]. Vytvoril ju Richie Egan ako vedľajší projekt, keď bol súčasťou skupiny [[The Redneck Manifesto (skupina)|The Redneck Manifesto]],<ref>{{cite web|url=http://www.drop-d.ie/article.php?article_id=626|title=Album Review: Jape – Ritual|date=9 June 2008|access-date=7 March 2009|publisher=drop-d}} {{Dead link|date=September 2010|bot=H3llBot}}</ref> vydali päť štúdiových albumov; ''[[Cosmosphere (album)|Cosmosphere]]'' (2003), ''[[The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me]]'' (2004), ''[[Ritual (Jape)|Ritual]]'' (2008), ''Ocean of Frequency'' (2011) a ''[[This Chemical Sea]]'' (2015). Širšia diskografia skupiny Jape zahŕňala [[Extended play|EP]], ''Jape is Grape'' (2007), ako aj množstvo singlov, vrátane „[[Floating (Jape)|Floating]]“ a „[[Phil Lynott (skladba)|Phil Lynott]]“. Skupina vystupovala na festivaloch a podujatiach ako [[Glastonbury Festival|Glastonbury]], [[Electric Picnic]], [[Lovebox Dublin|Lovebox]] a [[Hard Working Class Heroes]] a robila predskokanov pre [[The Flaming Lips]] v [[Belsonic]] v [[Belfast]]e v auguste 2008. Prvý a druhý album sa vysielal v [[Alternatívny rock|alternatívnom]] národnom rádiu v Írsku. Úvodná skladba ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'', „[[Floating (Jape)|Floating]]“, sa stala populárnym singlom v neskorých nočných reláciách alternatívnej hudby a pritiahla pozornosť [[Brendan Benson|Brendana Bensona]] počas návštevy Dublinu. Benson prespievava skladbu, keď vystupuje naživo so svojou skupinou [[The Raconteurs]], rovnako ako belgické [[Mashup (hudobný žáner)|bastard popové]] duo [[Soulwax]] počas ich DJ setov. Tretí album skupiny Jape, ''Ritual'', vyšiel v júni 2008, neskôr vyhral [[Choice Music Prize]] za írsky album roka 2008. Album obsahuje single „I Was a Man“, „Strike Me Down“ a „Phil Lynott“, z ktorých posledný bol predmetom neúspešnej petície fanúšikov, aby bol v decembri 2008 označený za írsky vianočný singel číslo jeden. Album ''Ocean of Frequency'' vyšiel v roku 2011 a v marci 2012 získal pre Jape druhú hudobnú cenu Choice.<ref name="allmusic Ocean of Frequency">{{cite web|last1=Allen|first1=James|title=Jape – Ocean of Frequency|url=http://www.allmusic.com/album/ocean-of-frequency-mw0002198329|website=Allmusic|access-date=11 August 2014}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== * ''Cosmosphere'' (2003) * ''The Monkeys in the Zoo Have More Fun Than Me'' (2004) * ''Ritual'' (2008) * ''Ocean of Frequency'' (2011) * ''This Chemical Sea'' (2015) ===EP=== * ''Jape Is Grape'' (2007) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|Jape (band)}} [[Kategória:Írske hudobné skupiny]] nxzfu7tgqygyogndkqn1g3v8xlmiv6o Za dverami mojej izby 0 686319 7428814 2022-08-22T15:01:07Z Bojars 6357 +Za dverami mojej izby wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Za dverami mojej izby | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[elektronický pop]], [[europop]] | Dĺžka = 49:20 | Dátum vydania = [[1990]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Beáta (English Version)]]<br/> (1988) | Tento album =Za dverami mojej izby<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]<br/> (1994) | Allmusic = | Misc = }} '''''Za dverami mojej izby''''' je názov tretieho oficiálneho štúdiového albumu [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. V roku 1990 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Za Dverami Mojej Izby| url =https://www.discogs.com/release/4051245-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Za-Dverami-Mojej-Izby| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb anglickej verzii albumu ''Za dverami mojej izby'' | celková_dĺžka = 49:20 | autorstvo = áno | jeden textár = [[Roman Spišiak]] | titul1 = Za dverami mojej izby | poznámka1 = | skladateľ1 = hudba: [[Vašo Patejdl]] | dĺžka1 = 5:08 | titul2 = Večná | poznámka2 = | skladateľ2 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka2 = 3:50 | titul3 = Domáca úloha | poznámka3 = | skladateľ3 = hudba: [[Pavol Danišovič]] | dĺžka3 = 3:57 | titul4 = Už sme dávno v obraze | poznámka4 = | skladateľ4 = hudba: [[Zoran Michalčák]] | dĺžka4 = 4:31 | titul5 = Polnočné stopy | poznámka5 = | skladateľ5 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Čierny pasažier | poznámka6 = | skladateľ6 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka6 = 4:04 | titul7 = 4 tony, 1 gram | poznámka7 = | skladateľ7 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka7 = 4:54 | titul8 = Siroty vlastných detí | poznámka8 = | skladateľ8 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka8 = 5:10 | titul9 = Banka krásnych strát | poznámka9 = | skladateľ9 = hudba: Zoran Michalčák | dĺžka9 = 3:52 | titul10 = Zabúdanie | poznámka10 = | skladateľ10 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka10 = 3:43 | titul11 = Všetko sa raz skončí | poznámka11 = | skladateľ11 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka11 = 4:08 | titul12 = Najkrajšie zvonenie | poznámka12 = | skladateľ12 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka12 = 1:37 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie, vokály * [[Juraj Burian]] – akustická gitara, elektrická gitara * [[Zoran Michalčák]] – programované bicie (4, 9), klávesové nástroje * [[Eva Mária Uhríková]], [[Michal Lazar]], [[Natalia Bajcurová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie * [[Ján Lauko]] – nahrávanie * [[Ján Machút]] – technik nahrávania * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] kf6v4tjvgo23bp2duifxdysg9z6uhm1 7428815 7428814 2022-08-22T15:02:56Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Za dverami mojej izby | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[elektronický pop]], [[europop]] | Dĺžka = 49:20 | Dátum vydania = [[1990]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Beáta – anglická verzia]]<br/> (1988) | Tento album =Za dverami mojej izby<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]<br/> (1994) | Allmusic = | Misc = }} '''''Za dverami mojej izby''''' je názov tretieho oficiálneho štúdiového albumu [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. V roku 1990 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Za Dverami Mojej Izby| url =https://www.discogs.com/release/4051245-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Za-Dverami-Mojej-Izby| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb anglickej verzii albumu ''Za dverami mojej izby'' | celková_dĺžka = 49:20 | autorstvo = áno | jeden textár = [[Roman Spišiak]] | titul1 = Za dverami mojej izby | poznámka1 = | skladateľ1 = hudba: [[Vašo Patejdl]] | dĺžka1 = 5:08 | titul2 = Večná | poznámka2 = | skladateľ2 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka2 = 3:50 | titul3 = Domáca úloha | poznámka3 = | skladateľ3 = hudba: [[Pavol Danišovič]] | dĺžka3 = 3:57 | titul4 = Už sme dávno v obraze | poznámka4 = | skladateľ4 = hudba: [[Zoran Michalčák]] | dĺžka4 = 4:31 | titul5 = Polnočné stopy | poznámka5 = | skladateľ5 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Čierny pasažier | poznámka6 = | skladateľ6 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka6 = 4:04 | titul7 = 4 tony, 1 gram | poznámka7 = | skladateľ7 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka7 = 4:54 | titul8 = Siroty vlastných detí | poznámka8 = | skladateľ8 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka8 = 5:10 | titul9 = Banka krásnych strát | poznámka9 = | skladateľ9 = hudba: Zoran Michalčák | dĺžka9 = 3:52 | titul10 = Zabúdanie | poznámka10 = | skladateľ10 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka10 = 3:43 | titul11 = Všetko sa raz skončí | poznámka11 = | skladateľ11 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka11 = 4:08 | titul12 = Najkrajšie zvonenie | poznámka12 = | skladateľ12 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka12 = 1:37 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie, vokály * [[Juraj Burian]] – akustická gitara, elektrická gitara * [[Zoran Michalčák]] – programované bicie (4, 9), klávesové nástroje * [[Eva Mária Uhríková]], [[Michal Lazar]], [[Natalia Bajcurová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie * [[Ján Lauko]] – nahrávanie * [[Ján Machút]] – technik nahrávania * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] apfgl8a5pohwuwzfoanhw3loayiebwc 7428821 7428815 2022-08-22T15:09:55Z Bojars 6357 rok wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Za dverami mojej izby | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[elektronický pop]], [[europop]] | Dĺžka = 49:20 | Dátum vydania = [[1990]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Beáta – anglická verzia]]<br/> (1988) | Tento album =Za dverami mojej izby<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]<br/> (1993) | Allmusic = | Misc = }} '''''Za dverami mojej izby''''' je názov tretieho oficiálneho štúdiového albumu [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. V roku 1990 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Za Dverami Mojej Izby| url =https://www.discogs.com/release/4051245-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Za-Dverami-Mojej-Izby| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb anglickej verzii albumu ''Za dverami mojej izby'' | celková_dĺžka = 49:20 | autorstvo = áno | jeden textár = [[Roman Spišiak]] | titul1 = Za dverami mojej izby | poznámka1 = | skladateľ1 = hudba: [[Vašo Patejdl]] | dĺžka1 = 5:08 | titul2 = Večná | poznámka2 = | skladateľ2 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka2 = 3:50 | titul3 = Domáca úloha | poznámka3 = | skladateľ3 = hudba: [[Pavol Danišovič]] | dĺžka3 = 3:57 | titul4 = Už sme dávno v obraze | poznámka4 = | skladateľ4 = hudba: [[Zoran Michalčák]] | dĺžka4 = 4:31 | titul5 = Polnočné stopy | poznámka5 = | skladateľ5 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Čierny pasažier | poznámka6 = | skladateľ6 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka6 = 4:04 | titul7 = 4 tony, 1 gram | poznámka7 = | skladateľ7 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka7 = 4:54 | titul8 = Siroty vlastných detí | poznámka8 = | skladateľ8 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka8 = 5:10 | titul9 = Banka krásnych strát | poznámka9 = | skladateľ9 = hudba: Zoran Michalčák | dĺžka9 = 3:52 | titul10 = Zabúdanie | poznámka10 = | skladateľ10 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka10 = 3:43 | titul11 = Všetko sa raz skončí | poznámka11 = | skladateľ11 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka11 = 4:08 | titul12 = Najkrajšie zvonenie | poznámka12 = | skladateľ12 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka12 = 1:37 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie, vokály * [[Juraj Burian]] – akustická gitara, elektrická gitara * [[Zoran Michalčák]] – programované bicie (4, 9), klávesové nástroje * [[Eva Mária Uhríková]], [[Michal Lazar]], [[Natalia Bajcurová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie * [[Ján Lauko]] – nahrávanie * [[Ján Machút]] – technik nahrávania * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] p2c9v96tq6be4uywsvpsezwge5epkzl 7428828 7428821 2022-08-22T15:12:44Z Bojars 6357 oprava wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Za dverami mojej izby | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[elektronický pop]], [[europop]] | Dĺžka = 49:20 | Dátum vydania = [[1990]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Beáta – anglická verzia]]<br/> (1988) | Tento album =Za dverami mojej izby<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]<br/> (1993) | Allmusic = | Misc = }} '''''Za dverami mojej izby''''' je názov tretieho oficiálneho štúdiového albumu [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. V roku 1990 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Za Dverami Mojej Izby| url =https://www.discogs.com/release/4051245-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Za-Dverami-Mojej-Izby| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Za dverami mojej izby'' | celková_dĺžka = 49:20 | autorstvo = áno | jeden textár = [[Roman Spišiak]] | titul1 = Za dverami mojej izby | poznámka1 = | skladateľ1 = hudba: [[Vašo Patejdl]] | dĺžka1 = 5:08 | titul2 = Večná | poznámka2 = | skladateľ2 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka2 = 3:50 | titul3 = Domáca úloha | poznámka3 = | skladateľ3 = hudba: [[Pavol Danišovič]] | dĺžka3 = 3:57 | titul4 = Už sme dávno v obraze | poznámka4 = | skladateľ4 = hudba: [[Zoran Michalčák]] | dĺžka4 = 4:31 | titul5 = Polnočné stopy | poznámka5 = | skladateľ5 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Čierny pasažier | poznámka6 = | skladateľ6 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka6 = 4:04 | titul7 = 4 tony, 1 gram | poznámka7 = | skladateľ7 = hudba: Vašo Patejdl | dĺžka7 = 4:54 | titul8 = Siroty vlastných detí | poznámka8 = | skladateľ8 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka8 = 5:10 | titul9 = Banka krásnych strát | poznámka9 = | skladateľ9 = hudba: Zoran Michalčák | dĺžka9 = 3:52 | titul10 = Zabúdanie | poznámka10 = | skladateľ10 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka10 = 3:43 | titul11 = Všetko sa raz skončí | poznámka11 = | skladateľ11 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka11 = 4:08 | titul12 = Najkrajšie zvonenie | poznámka12 = | skladateľ12 = hudba: Pavol Danišovič | dĺžka12 = 1:37 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie, vokály * [[Juraj Burian]] – akustická gitara, elektrická gitara * [[Zoran Michalčák]] – programované bicie (4, 9), klávesové nástroje * [[Eva Mária Uhríková]], [[Michal Lazar]], [[Natalia Bajcurová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] – zodpovedný redaktor * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – nahrávanie * [[Ján Lauko]] – nahrávanie * [[Ján Machút]] – technik nahrávania * [[Fedor Nemec]] – fotografie * [[Róbert Němeček]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] tgyt5lam86eytkipehog99700nb2dyv Modrý album (Beáta Dubasová) 0 686320 7428838 2022-08-22T15:44:24Z Bojars 6357 +Modrý album wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = Modrý album | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Popmusic|pop]], [[europop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1993]] | Miesto nahratia = [[Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Monitor EMI]] | Producent = [[Vašo Patejdl]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Za dverami mojej izby]]<br/> (1990) | Tento album = Modrý album<br/> (1993) | Nasledujúci album = [[Išla myška briežkom]]<br/> (1996) | Allmusic = | Misc = }} '''''Modrý album''''' je názov štvrtého oficiálneho štúdiového albumu [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. V roku 1993 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Monitor EMI]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – Modrý Album| url =https://www.discogs.com/release/4051197-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-Modr%C3%BD-Album| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na CD ''Modrý album'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Niekto ako ja | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]]/[[Jozef Urban]] | dĺžka1 = 4:05 | titul2 = Chcem viac | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/[[Ľuboš Zeman]] | dĺžka2 = 3:58 | titul3 = Ten príbeh je preč | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Marián Brezáni]]/[[Ján Štrasser]] | dĺžka3 = 4:28 | titul4 = Hádam kto si, hádaj kto som | poznámka4 = | skladateľ4 = [[Robo Grigorov]]/[[Peter Uličný]] | dĺžka4 = 4:12 | titul5 = Malá horká čokoláda | poznámka5 = | skladateľ5 = Vašo Patejdl/Ján Štrasser | dĺžka5 = 4:31 | titul6 = Svet na nočný prúd | poznámka6 = | skladateľ6 = [[Boris Urbánek]]/Jozef Urban | dĺžka6 = 3:55 | titul7 = Dážď | poznámka7 = | skladateľ7 = Vašo Patejdl/[[Maroš Bančej]] | dĺžka7 = 3:37 | titul8 = Vráť mi tie hviezdy | poznámka8 = | skladateľ8 = Robo Grigorov/[[Juraj Žák]] | dĺžka8 = 3:32 | titul9 = Náhodou | poznámka9 = | skladateľ9 = Boris Urbánek/Maroš Bančej | dĺžka9 = 4:09 | titul10 = Vdova po nikom | poznámka10 = | skladateľ10 = Vašo Patejdl/Peter Uličný | dĺžka10 = 5:01 | titul11 = Rovnaké večery | poznámka11 = | skladateľ11 = Boris Urbánek/Peter Uličný | dĺžka11 = 4:47 | titul12 = Leto za sebou | poznámka12 = | skladateľ12 = [[Zoran Michalčák]]/Maroš Bančej | dĺžka12 = 3:31 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, programovanie, aranžmány sláčikov, vokály * [[Boris Urbánek]] – klávesové nástroje, programovanie * [[Marián Brezáni]] – klávesové nástroje, programovanie * [[Zoran Michalčák]] – klávesové nástroje, programovanie * [[Andrej Šeban]] – gitara * [[Richard Jajcay]] – gitara * [[Karol Lago]] – alt saxofón * [[Elena Matúšová]], [[Jana Kühtreiberová]] – vokály ;Produkcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – zvuková réžia, mixovanie * [[Boris Urbánek]], [[Vašo Patejdl]] – hudobná réžia * [[Ján Machút]], [[Miroslav Paciga]] – technická spolupráca * [[Desana Dudášová]], [[Milan David]] – fotografie * [[Mr. Design]] – dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1993]] lcjrssylsdh39ciz2a5hqr3fdzq4b2c Diskusia s redaktorom:Yanni15 3 686321 7428861 2022-08-22T16:08:07Z Pelex 2483 názor wikitext text/x-wiki == Národná republikánska armáda == Dobrý deň, založil(a) ste na Wikipédii článok, ktorý je bezpochyby veľmi aktuálny a aj mňa osobne táto téma zaujíma, ale existencia tejto organizácie nie je reálne potvrdená. Jeho vytvorenie je podľa mňa predčasné, nakoľko nie je naozaj isté či táto organizácia existuje. O jej existencii zatiaľ hovorí iba jeden zdroj (I. Ponomarev). Je veľmi pravdepodobné, že niektorý z redaktorov podá návrh na jeho zmazanie ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]). Skúste zatiaľ článok rozširovať na svojom [[Redaktor:Yanni15/Pieskovisko|pieskovisku]].--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 16:08, 22. august 2022 (UTC) oegjtxtquy1y3vxat3gmqeehv66ibl7 Diskusia s redaktorom:Martin Pavlásek 3 686322 7428862 2022-08-22T16:11:20Z Pelex 2483 upozornenie wikitext text/x-wiki == Projekt "Váhom k moru" == Dobrý deň, projekt je záslužná činnosť, ale jeho propagácia prostredníctvom Wikipédie, nie je bez doloženia nezávislých zdrojov v poriadku ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]])--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 16:11, 22. august 2022 (UTC) fusfjd4e7lku2gxpm5b2m6szd3okgx1 Diskusia s redaktorom:46.34.235.201 3 686323 7428878 2022-08-22T16:37:08Z Vasiľ 2806 experimenty wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:37, 22. august 2022 (UTC) qkt3t2pevavoe5ujqrt4pujymyjovl8 Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied 2 686324 7428884 2022-08-22T16:53:17Z SH1246 222715 Vytvorené prekladom stránky „[[:de:Special:Redirect/revision/224857552|IU Internationale Hochschule]]“ wikitext text/x-wiki {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH|url=https://idw-online.de/de/news764511|vydavateľ=idw-online.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOIN THE GAME CHANGERS|url=https://www.iu-careers.com/|vydavateľ=IU Careers|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de-DE}}</ref><div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Datei:Internationale_Fachhochschule_Bad_Honnef-Bonn_Logo.svg|náhľad| Logo do roku 2017]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" />   <nowiki> [[Kategória:Vzniklo v 1998]]</nowiki> 8ae9x7tbct83m6a0xdeojodxbd61qtm 7428887 7428884 2022-08-22T16:56:50Z SH1246 222715 Vytvorené prekladom stránky „[[:de:Special:Redirect/revision/224857552|IU Internationale Hochschule]]“ wikitext text/x-wiki {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Datei:Internationale_Fachhochschule_Bad_Honnef-Bonn_Logo.svg|náhľad| Logo do roku 2017]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" />   <nowiki> [[Kategória:Vzniklo v 1998]]</nowiki> 5hlzuz02thp2te1rc7rndjjqojzdff2 7428888 7428887 2022-08-22T16:58:50Z SH1246 222715 design fix wikitext text/x-wiki {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" />   <nowiki> [[Kategória:Vzniklo v 1998]]</nowiki> lzzqf2gvgf22l667sr3f28tsprxnmpn 7428889 7428888 2022-08-22T16:59:49Z SH1246 222715 fix wikitext text/x-wiki {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> gcb2rxlk8u0ygdmxfkksg6zllhzotqs 7428894 7428889 2022-08-22T17:10:28Z SH1246 222715 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> {{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}} 5ozeaeumj396ru94rq1i09f8oy6t57r 7428895 7428894 2022-08-22T17:11:01Z SH1246 222715 a wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}} {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> {{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}} fuha5d561kxqgd7gj96xch40y72y4c1 7428902 7428895 2022-08-22T17:29:14Z SH1246 222715 delete wikitext text/x-wiki {{db-author}} {{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}} {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> {{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}} 0lvqg2dl5enmqgvdt0edid9fglmmohe 7428907 7428902 2022-08-22T17:42:03Z SH1246 222715 c wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}} {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Internationale Hochschule: IUBH wird grösste deutsche Hochschule - und zur „IU Internationale Hochschule“ / Studierendenzahl steigt auf 70.000; Verstärkte internationale Ausrichtung öffnet zusätzliche Möglichkeiten|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internationale Fachhochschule Bad Honnef feiert zehnjähriges Bestehen|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=General-Anzeiger Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=General-Anzeiger|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Denkmalliste|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daten & Fakten {{!}} Career Partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acquisition of Career Partner Group – Company Announcement - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Standorte {{!}} Finde Deinen Campus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Internationale Hochschule|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 bakalárskych, magisterských a MBA študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Internationale Hochschule|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> {{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}} fuha5d561kxqgd7gj96xch40y72y4c1 Redaktor:Makomartengmailcom 2 686325 7428885 2022-08-22T16:53:52Z Makomartengmailcom 222730 Vytvorená stránka „Martin Cienik Slobodný mladý muž , 17 rokov výška 1,70cm“ wikitext text/x-wiki Martin Cienik Slobodný mladý muž , 17 rokov výška 1,70cm 71kn0gd7iatj57beild0g12bmd93uqu Išla myška briežkom 0 686326 7428924 2022-08-22T18:33:59Z Bojars 6357 Išla myška briežkom wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Laco Lučenič]], [[Beáta Dubasová]] a [[Kopytovci]] | Názov = Išla Myška Briežkom | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Pop music|pop]], [[detská hudba]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1996]] | Miesto nahratia = [[Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Musica]] | Producent = [[Laco Lučenič]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Interpret 1 = [[Laco Lučenič]] | Interpret 2 = [[Beáta Dubasová]] | Interpret 3 = [[Kopytovci]] | Predchádzajúci album = [[Svetlo (... a pocit bezpečia)]]<br/> (1995) | Tento album =Išla myška briežkom<br/> (1996) | Nasledujúci album = [[XLL]]<br/> (2007) | Predchádzajúci album 2 = [[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]<br/> (1993) | Nasledujúci album 2 = [[7 dní]]<br/> (2000) | Predchádzajúci album 3 = [[Mekký Drevokocúr]]<br/> (1995) | Nasledujúci album 3 = [[Záhada uštipačnej Cilky]]<br/> (1996) | Allmusic = | Misc = }} '''''Išla myška briežkom''''' je názov štúdiového albumu s detskými pesničkami, ktoré spolu nahrali: [[Laco Lučenič]], [[Beáta Dubasová]] a [[Kopytovci]]. V roku 1996 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Musica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laco Lučenič, Beáta Dubasová A Kopytovci* – Išla Myška Briežkom| url =https://www.discogs.com/release/4248141-Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-A-Kopytovci-I%C5%A1la-My%C5%A1ka-Brie%C5%BEkom| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na CD ''Išla myška briežkom'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | autor hudby = [[Laco Lučenič]] | titul1 = Išla myška | poznámka1 = účinkujú: [[Kopytovci]] | skladateľ1 = text: Ján Andel | dĺžka1 = 2:53 | titul2 = "A" je prvé v abecede | poznámka2 = účinkuje: Beáta | skladateľ2 = text: [[Daniel Hevier]] | dĺžka2 = 2:20 | titul3 = Kocúr Fuzáň | poznámka3 = účinkujú: Kopytovci | skladateľ3 = text: [[Ján Andel]] | dĺžka3 = 2:26 | titul4 = Boľavé líčko | poznámka4 = účinkuje: [[Beáta Dubasová|Beáta]] | skladateľ4 = text: Ján Andel | dĺžka4 = 3:06 | titul5 = Nečudujte sa mi | poznámka5 = účinkujú: Beáta & [[Laco Lučenič|Laco]] | skladateľ5 = text: [[Štefan Moravčík]] | dĺžka5 = 3:04 | titul6 = Zajko | poznámka6 = účinkujú: Kopytovci | skladateľ6 = text: Ján Andel | dĺžka6 = 2:24 | titul7 = Veľký úraz | poznámka7 = účinkuje: Beáta | skladateľ7 = text: Daniel Hevier | dĺžka7 = 2:10 | titul8 = V úbočí | poznámka8 = účinkuje: Beáta | skladateľ8 = text: Ján Andel | dĺžka8 = 3:43 | titul9 = Dobrú chuť | poznámka9 = účinkuje: Laco | skladateľ9 = text: Ján Andel | dĺžka9 = 3:20 | titul10 = Fúrik / Na lúke | poznámka10 = účinkuje: Beáta | skladateľ10 = text: Ján Andel | dĺžka10 = 2:36 | titul11 = V lese | poznámka11 = účinkujú: Beáta & Kopytovci | skladateľ11 = text: Ján Andel | dĺžka11 = 2:53 | titul12 = Stratilo sa "E" | poznámka12 = účinkuje: Laco | skladateľ12 = text: Daniel Hevier | dĺžka12 = 3:02 | titul13 = Večer | poznámka13 = účinkujú: Beáta & Laco | skladateľ13 = text: Ján Andel | dĺžka13 = 3:31 }} <nowiki>*</nowiki> nasledujú pesničky 14-26, ktorými sú inštrumentálne verzie predošlých nahrávok bez spevu == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] - spev * [[Kopytovci]] ([[Marcel Nemec]], [[Sáva Popovič]]) - spev, rep * [[Laco Lučenič]] - spev, sitar a ďalšie nástroje * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – zvuková réžia, mixovanie * [[Juraj Maxon]] - ilustrácie * [[Dejan Nukic]] - dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Albumy Laca Lučeniča]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1996]] [[Kategória:Detské hudobné albumy]] qjtielv74tdt9kd686dvkq3kguhft4p 7429089 7428924 2022-08-23T08:18:45Z Bojars 6357 rozšírenie wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Laco Lučenič]], [[Beáta Dubasová]] a [[Kopytovci]] | Názov = Išla Myška Briežkom | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Pop music|pop]], [[detská hudba]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1996]] | Miesto nahratia = [[Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Musica]] | Producent = [[Laco Lučenič]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Interpret 1 = [[Laco Lučenič]] | Interpret 2 = [[Beáta Dubasová]] | Interpret 3 = [[Kopytovci]] | Predchádzajúci album = [[Svetlo (... a pocit bezpečia)]]<br/> (1995) | Tento album =Išla myška briežkom<br/> (1996) | Nasledujúci album = [[XLL]]<br/> (2007) | Predchádzajúci album 2 = [[Modrý album (Beáta Dubasová)|Modrý album]]<br/> (1993) | Nasledujúci album 2 = [[7 dní]]<br/> (2000) | Predchádzajúci album 3 = [[Mekký Drevokocúr]]<br/> (1995) | Nasledujúci album 3 = [[Záhada uštipačnej Cilky]]<br/> (1996) | Allmusic = | Misc = }} '''''Išla myška briežkom''''' je názov štúdiového albumu s detskými pesničkami, ktoré spolu nahrali: [[Laco Lučenič]], [[Beáta Dubasová]] a [[Kopytovci]]. V roku 1996 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Musica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laco Lučenič, Beáta Dubasová A Kopytovci* – Išla Myška Briežkom| url =https://www.discogs.com/release/4248141-Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-A-Kopytovci-I%C5%A1la-My%C5%A1ka-Brie%C5%BEkom| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> Detský album, ktorý naspievala [[Beáta Dubasová]], [[Laco Lučenič]] a [[Marcel Nemec]] so [[Sáva Popovič|Sávom Popovičom]] zo skupiny [[Kopytovci]], otextovali osvedčení autori básničiek pre deti: [[Daniel Hevier]], [[Štefan Moravčík]] a [[Ján Andel]]. Okrem naspievaných verzií sú na albume [[karaoke]] nahrávky, pre deti, ktoré by si chceli pesničky zaspievať samé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CD-Išla myška briežkom - Jenny Broomová - Megaknihy.sk - Jenny Broomová - Megaknihy.sk|url=https://www.megaknihy.sk/hudba/230062-cd-isla-myska-briezkom.html|vydavateľ=www.megaknihy.sk|dátum prístupu=2022-08-23}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na CD ''Išla myška briežkom'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | autor hudby = [[Laco Lučenič]] | titul1 = Išla myška | poznámka1 = účinkujú: [[Kopytovci]] | skladateľ1 = text: Ján Andel | dĺžka1 = 2:53 | titul2 = "A" je prvé v abecede | poznámka2 = účinkuje: Beáta | skladateľ2 = text: [[Daniel Hevier]] | dĺžka2 = 2:20 | titul3 = Kocúr Fuzáň | poznámka3 = účinkujú: Kopytovci | skladateľ3 = text: [[Ján Andel]] | dĺžka3 = 2:26 | titul4 = Boľavé líčko | poznámka4 = účinkuje: [[Beáta Dubasová|Beáta]] | skladateľ4 = text: Ján Andel | dĺžka4 = 3:06 | titul5 = Nečudujte sa mi | poznámka5 = účinkujú: Beáta & [[Laco Lučenič|Laco]] | skladateľ5 = text: [[Štefan Moravčík]] | dĺžka5 = 3:04 | titul6 = Zajko | poznámka6 = účinkujú: Kopytovci | skladateľ6 = text: Ján Andel | dĺžka6 = 2:24 | titul7 = Veľký úraz | poznámka7 = účinkuje: Beáta | skladateľ7 = text: Daniel Hevier | dĺžka7 = 2:10 | titul8 = V úbočí | poznámka8 = účinkuje: Beáta | skladateľ8 = text: Ján Andel | dĺžka8 = 3:43 | titul9 = Dobrú chuť | poznámka9 = účinkuje: Laco | skladateľ9 = text: Ján Andel | dĺžka9 = 3:20 | titul10 = Fúrik / Na lúke | poznámka10 = účinkuje: Beáta | skladateľ10 = text: Ján Andel | dĺžka10 = 2:36 | titul11 = V lese | poznámka11 = účinkujú: Beáta & Kopytovci | skladateľ11 = text: Ján Andel | dĺžka11 = 2:53 | titul12 = Stratilo sa "E" | poznámka12 = účinkuje: Laco | skladateľ12 = text: Daniel Hevier | dĺžka12 = 3:02 | titul13 = Večer | poznámka13 = účinkujú: Beáta & Laco | skladateľ13 = text: Ján Andel | dĺžka13 = 3:31 }} <nowiki>*</nowiki> nasledujú pesničky 14-26, ktorými sú inštrumentálne verzie predošlých nahrávok bez spevu == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] - spev * [[Kopytovci]] ([[Marcel Nemec]], [[Sáva Popovič]]) - spev, rep * [[Laco Lučenič]] - spev, sitar a ďalšie nástroje * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – zvuková réžia, mixovanie * [[Juraj Maxon]] - ilustrácie * [[Dejan Nukic]] - dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Albumy Laca Lučeniča]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1996]] [[Kategória:Detské hudobné albumy]] chei6y82w000riih7lgaxj38xgtqtw7 Diskusia s redaktorom:178.41.164.139 3 686327 7428991 2022-08-22T20:04:30Z Pe3kZA 39673 upozornenie wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:04, 22. august 2022 (UTC) 5akisp7ryiu5dq2rxl0kigy9qfmi6a0 Diskusia s redaktorom:84.245.121.219 3 686328 7429016 2022-08-22T20:38:23Z Vasiľ 2806 experimenty wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:38, 22. august 2022 (UTC) j4j8tqtwvfj0lz06qnvx259rd35bved Diskusia s redaktorom:Henry 3333 3 686330 7429054 2022-08-22T23:35:35Z Henry 3333 222741 /* kde žit */ nová sekcia wikitext text/x-wiki == kde žit == je misto na zemi kde i při špatne možne budouci situace v evropě by se dala žit australije kanada usa a stati eu se jeví jako zlý sen takovou budoucnost pro me deti nechci rači žit skromě ale svobodně v bespeči [[Redaktor:Henry 3333|Henry 3333]] ([[Diskusia s redaktorom:Henry 3333|diskusia]]) 23:35, 22. august 2022 (UTC) d2mz0kwnzds9vp8hi8i8tby7msgj5ab Diskusia s redaktorom:Egilus 3 686332 7429067 2022-08-23T06:15:14Z Jetam2 30982 citovanie wikitext text/x-wiki == Citovanie == Zdravím! Na citovanie môžte použiť aj [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ nástroj WikiCiter].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:15, 23. august 2022 (UTC) btt1ep4om1vzjxcmjn9bjwft25zzg3i 7429081 7429067 2022-08-23T07:02:26Z Egilus 151177 /* Citovanie */ odpoveď wikitext text/x-wiki == Citovanie == Zdravím! Na citovanie môžte použiť aj [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ nástroj WikiCiter].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:15, 23. august 2022 (UTC) :Ďakujem, zaujímavá stránka. Ale asi tu nebudem veľa písať bez toho, aby som vedel čo len slovo po slovensky :D -- [[Redaktor:Egilus|Egilus]] ([[Diskusia s redaktorom:Egilus|diskusia]]) 07:02, 23. august 2022 (UTC) 06yo6t577r15kzbt4qk73ajypiglr4g Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách) 0 686334 7429085 2022-08-23T07:39:43Z Pe3kZA 39673 základ wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Pavlová | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Malužiná]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Kráľovohoľské Tatry]] | časť = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1379.6 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9474 | zemepisná dĺžka = 19.8389 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený z [[Malužiná|Malužinej]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Pavlová''' ({{mnm|1379.6}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|60}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|13|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.83892&y=48.94738&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a na katastrálnom území obce [[Malužiná]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]] a [[Malužiná]] a severne ležiaca osada [[Svarín (osada)|Svarín]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Pavlová je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľky]] v hlavnom hrebeni. Zo západného smeru hrebeň vymedzuje [[Malužinská dolina]], zo severu a východu dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]]. Západne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}), Špíglové ({{Mnm|1281}}) a Olešková ({{Mnm|1167}}), severne Skribňovo ({{Mnm|1151}}), Milkovo ({{Mnm|1251}}) a Pukanec ({{Mnm|1302}}), východne [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)|Pálenica]] ({{Mnm|1370}}), [[Mačacia]] ({{Mnm|1410}}), [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}) a [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) a južne [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}), Homôľka, Kvasna ({{Mnm|1424}}), [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}), [[Babina]] ({{Mnm|1516}}) a Vrbovica ({{Mnm|1394}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu z tejto oblasti odvádza riečka [[Boca]] a jej prítoky; zo západnej časti potok [[Malužiná (potok)|Malužiná]], z východnej jej prítok [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý prechádza do rozsiahlych odlesnených častí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.8366483&y=48.9460712&z=16&q=Malu%C5%BEin%C3%A1&source=osm&id=1067271274&ds=2&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>, umožňujúcich rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.94738&lng=19.83892&ele=1379&azi=25.67&alt=-5.98&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.94738%c2%b0%20N%2019.83892%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný odbočením z {{Turistická značka|modrá}} modrej trasy, vedúcej dolinou [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] z [[Malužiná|Malužinej]] do Sedla pod Veľkým bokom.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Priehyba (geomorfologická časť)]] * [[Kráľovohoľské Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.83892&y=48.94738&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Malužiná]] tg1yp0p517lkbclshmqxfrndbi2quk1 Trhovištský potok (prítok Ondavy) 0 686335 7429102 2022-08-23T10:27:27Z Starček 199741 Pridaný nový článok Trhovištský potok (prítok Ondavy). 2022-08-23. ~~~~ wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Trhovištský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | commune = | municipality = [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Rakovec nad Ondavou]] | municipality1 = [[Trhovište]], [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Rakovec nad Ondavou]] | source_type = začiatok | source_location = ''Pod Lúčom'' | source_elevation = 109 | source_lat_d = 48.7570 | source_long_d = 21.7751 | mouth = [[Ondava]] | mouth_location = [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] | mouth_elevation = 100 | mouth_lat_d = 48.6910 | mouth_long_d = 21.7776 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 10.8 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-30-10-667 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Trhovištský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2022-08-08.</ref> je [[potok]] v regióne [[Dolný Zemplín]], na území obcí [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Rakovec nad Ondavou]], [[Trhovište]], [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] v okrese [[Michalovce (okres)|Michalovce]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Východoslovenská pahorkatina]]. Ústi do [[Ondava|Ondavy]]. Má dĺžku {{km|10,8}}. Rád toku V. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|109}} v severnej časti územia obce [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] na hranici s obcou [[Rakovec nad Ondavou]] medzi južným okrajom poľa ''Povrazy'' v [[Rakovec nad Ondavou|Rakovci nad Ondavou]] a severným okrajom pasienka ''Pod Lúčom'' v [[Moravany (okres Michalovce)|Moravanoch]]<ref>Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 36, 46, 76, 79. ISBN 80-85672-07-3.</ref>. ==Opis toku== Od začiatku tečie ''Trhovištský potok'' územím obce [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]], mení smer na juh až juhozápad, preteká cez pasienok ''Pod lúčom'', v {{mnm|108}} vteká do [[intravilán]]u obce [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], tečie západným okrajom [[intravilán]]u, v {{mnm|106}} opúšťa [[intravilán]], je lemovaný pásom príbrežnej vegetácie, mení smer na juhovýchod, v {{mnm|105}} križuje (priberá) ľavostranný prítok ''Šarkan'', v {{mnm|105}} priteká na okraj intravilánu niekdajšej osady, dnes časti obce ''Lučkovce'' v obci [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] a zároveň priteká na hranicu medzi obcami [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] a [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]], po ktorej tečie, od trojchotárnika v {{mnm|105}} tečie po hranici medzi obcami [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] a [[Trhovište]], v {{mnm|105}} opúšťa obecnú hranicu a preteká poľnohospodárskym [[extravilán]]om na území obce [[Trhovište]], v {{mnm|105}} vteká do [[intravilán]]u [[Trhovište|Trhovišťa]], v {{mnm|105}} vyteká z [[intravilán]]u a vteká do [[extravilán]]u, v {{mnm|102}} priteká na hranicu obcí [[Trhovište]] a [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]], opúšťa hranicu a záverečných 200 m svojho toku tečie cez územie [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] a v {{mnm|100}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Ondava|Ondavy]] ako jej ľavostranný prítok<ref>Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 15, 77. ISBN 80-85164-17-5.</ref>. ''Trhovištský potok'' patrí do okresu [[Michalovce (okres)|Michalovce]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Východoslovenská pahorkatina]] v geomorfologickom podcelku [[Pozdišovský chrbát]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-08-08]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 147. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Má jeden významnejší prítok: vodný tok ''Šarkan''.<ref>Priebeh Trhovištského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/1262?pos=48.723984,21.788008,13] [cit. 2022-08-18]</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Trhovištský potok'' má pôvod v názve obce [[Trhovište]], ktorej najstarší záznam sa viaže k roku 1220 ''Wasarhely'', 1332 ''Fur, Locus Fori, Wasarhel'', 1773 ''Tarhowisscže''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kropilák | meno = Miroslav | autor = Miroslav Kropilák | odkaz na autora = Miroslav Kropilák | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 532, 3. diel | strany = 186}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997) | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | strany = 303, 570 | isbn = 80-224-0530-2 }}</ref>. ''Trhovištský potok'' v dolnej časti svojho toku preteká územím obce [[Trhovište]]. Z toponyma [[Trhovište]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Trhovištský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 132. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Trhovištský potok'' nie je jedinečným hydronymom (august 2022). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Ondavy (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Michalovce]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Východoslovenskej pahorkatine]] [[Kategória:Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Kategória:Rakovec nad Ondavou]] [[Kategória:Trhovište]] [[Kategória:Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] 5t7ptk75f7rg7d0rwa5g3iuq6khzhx1 7429127 7429102 2022-08-23T11:38:23Z Pe3kZA 39673 drobné wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Trhovištský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | commune = | municipality = [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Trhovište]], [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] | municipality1 = [[Rakovec nad Ondavou]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Rakovec nad Ondavou]] | source_type = začiatok | source_location = ''Pod Lúčom'' | source_elevation = 109 | source_lat_d = 48.7570 | source_long_d = 21.7751 | mouth = [[Ondava]] | mouth_location = [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] | mouth_elevation = 100 | mouth_lat_d = 48.6910 | mouth_long_d = 21.7776 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 10.8 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-30-10-667 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Trhovištský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2022-08-08.</ref> je [[potok]] v regióne [[Dolný Zemplín]], na území obcí [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Rakovec nad Ondavou]], [[Trhovište]], [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] v okrese [[Michalovce (okres)|Michalovce]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Východoslovenská pahorkatina]]. Ústi do [[Ondava|Ondavy]]. Má dĺžku {{km|10,8}}. Rád toku V. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|109}} v severnej časti územia obce [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] na hranici s obcou [[Rakovec nad Ondavou]] medzi južným okrajom poľa ''Povrazy'' v [[Rakovec nad Ondavou|Rakovci nad Ondavou]] a severným okrajom pasienka ''Pod Lúčom'' v [[Moravany (okres Michalovce)|Moravanoch]]<ref>Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 36, 46, 76, 79. ISBN 80-85672-07-3.</ref>. ==Opis toku== Od začiatku tečie ''Trhovištský potok'' územím obce [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]], mení smer na juh až juhozápad, preteká cez pasienok ''Pod lúčom'', v {{mnm|108}} vteká do [[intravilán]]u obce [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], tečie západným okrajom [[intravilán]]u, v {{mnm|106}} opúšťa [[intravilán]], je lemovaný pásom príbrežnej vegetácie, mení smer na juhovýchod, v {{mnm|105}} križuje (priberá) ľavostranný prítok ''Šarkan'', v {{mnm|105}} priteká na okraj intravilánu niekdajšej osady, dnes časti obce ''Lučkovce'' v obci [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] a zároveň priteká na hranicu medzi obcami [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]] a [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]], po ktorej tečie, od trojchotárnika v {{mnm|105}} tečie po hranici medzi obcami [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] a [[Trhovište]], v {{mnm|105}} opúšťa obecnú hranicu a preteká poľnohospodárskym [[extravilán]]om na území obce [[Trhovište]], v {{mnm|105}} vteká do [[intravilán]]u [[Trhovište|Trhovišťa]], v {{mnm|105}} vyteká z [[intravilán]]u a vteká do [[extravilán]]u, v {{mnm|102}} priteká na hranicu obcí [[Trhovište]] a [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]], opúšťa hranicu a záverečných 200 m svojho toku tečie cez územie [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] a v {{mnm|100}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Ondava|Ondavy]] ako jej ľavostranný prítok<ref>Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 15, 77. ISBN 80-85164-17-5.</ref>. ''Trhovištský potok'' patrí do okresu [[Michalovce (okres)|Michalovce]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Východoslovenská pahorkatina]] v geomorfologickom podcelku [[Pozdišovský chrbát]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-08-08]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 147. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Má jeden významnejší prítok: vodný tok ''Šarkan''.<ref>Priebeh Trhovištského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/1262?pos=48.723984,21.788008,13] [cit. 2022-08-18]</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Trhovištský potok'' má pôvod v názve obce [[Trhovište]], ktorej najstarší záznam sa viaže k roku 1220 ''Wasarhely'', 1332 ''Fur, Locus Fori, Wasarhel'', 1773 ''Tarhowisscže''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kropilák | meno = Miroslav | autor = Miroslav Kropilák | odkaz na autora = Miroslav Kropilák | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 532, 3. diel | strany = 186}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997) | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | strany = 303, 570 | isbn = 80-224-0530-2 }}</ref>. ''Trhovištský potok'' v dolnej časti svojho toku preteká územím obce [[Trhovište]]. Z toponyma [[Trhovište]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Trhovištský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 132. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Trhovištský potok'' nie je jedinečným hydronymom (august 2022). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Ondavy (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Michalovce]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Východoslovenskej pahorkatine]] [[Kategória:Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Kategória:Rakovec nad Ondavou]] [[Kategória:Trhovište]] [[Kategória:Horovce (okres Michalovce)|Horovce]] 3g6ofj1ctahsjwg8t1v90582h7lqc6z Alana Smith 0 686336 7429105 2022-08-23T10:41:08Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Alana Smith]] na [[Alana Smithová]] prostredníctvom presmerovania: prechýlenie; ženské priezvisko + (bývalé?) ženské priezvisko wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Alana Smithová]] thw7exstpgiby59xyzefbe0mwewxf75 7 dní 0 686337 7429119 2022-08-23T11:09:56Z Bojars 6357 +7 dní wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Beáta Dubasová]] | Názov = 7 dní | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2000]] | Miesto nahratia = [[Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music Group]] | Producent = [[Juraj Burian]]<br/>[[Beáta Dubasová]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Išla myška briežkom]]<br/> (1996) | Tento album = 7 dní<br/> (2000) | Nasledujúci album = [[Ako chutí ráno]]<br/> (2006) | Allmusic = | Misc = }} '''''7 dní''''' je názov piateho oficiálneho štúdiového albumu [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]]. V roku 2000 tento album vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beáta Dubasová – 7 Dní| url =https://www.discogs.com/release/4011823-Be%C3%A1ta-Dubasov%C3%A1-7-Dn%C3%AD| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk =en-EN }}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na CD ''7 dní'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Vzlietni | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Michal David]]/[[Marián Brezáni]] | dĺžka1 = 4:04 | titul2 = Múzeum strát | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Juraj Burian]]/[[Juraj Žák]] | dĺžka2 = 4:16 | titul3 = Cháp ma | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Vilo Chudý]]/[[Miro Jurika]] | dĺžka3 = 3:03 | titul4 = Skús uhádnuť čí si | poznámka4 = | skladateľ4 = Juraj Burian/Juraj Žák | dĺžka4 = 4:20 | titul5 = Odpustené | poznámka5 = | skladateľ5 = [[David Spak]]/Miro Jurika | dĺžka5 = 4:22 | titul6 = Viac než soľ | poznámka6 = | skladateľ6 = Marián Brezáni/[[Jozef Urban]] | dĺžka6 = 3:34 | titul7 = 7 dní | poznámka7 = | skladateľ7 = Vilo Chudý/Miro Jurika | dĺžka7 = 3:50 | titul8 = Tak ti chvíľu závidím | poznámka8 = | skladateľ8 = Vilo Chudý/Marián Brezáni | dĺžka8 = 3:19 | titul9 = So mnou môžeš rátať | poznámka9 = | skladateľ9 = Juraj Burian/Marián Brezáni | dĺžka9 = 4:16 | titul10 = Na neznámom poschodí | poznámka10 = | skladateľ10 = Vilo Chudý/Juraj Žák | dĺžka10 = 4:07 | titul11 = Ráno odíď | poznámka11 = | skladateľ11 = Vilo Chudý/Miro Jurika | dĺžka11 = 3:10 | titul12 = Zátišie rúk | poznámka12 = | skladateľ12 = Marián Brezáni/Jozef Urban | dĺžka12 = 4:10 }} == Výroba albumu == * [[Beáta Dubasová]] – spev, vokály * [[Juraj Burian]] – gitary, klávesové nástroje, programovanie * [[Pavol Kvassay]] – klávesové nástroje, programovanie * [[Juraj Tatár]] – klávesové nástroje * [[Martin Gašpar]] – basová gitara * [[Marcel Buntaj]] – bicie nástroje * [[Soňa Norisová]], [[Helena Krajčiová]], [[Viliam Chudý]] – vokály ;Produkcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] – zvuková réžia, mixovanie, mastering * [[Stanislav Šebesta]] – zvuková réžia, mixovanie * [[Juraj Burian]] – hudobná réžia * [[Mr. Design]] – dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Beáta Dubasová}} [[Kategória:Albumy Beáty Dubasovej]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2000]] gsuii8cb00jiwmkp4l3fyjzl7ekqrsz Eufrón z Parosu 0 686338 7429132 2022-08-23T11:52:06Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Head of a beared god - NAMA 332.JPG|náhľad|Hlava bradatého muža, dielo sochára Eufróna z Parosu. Predstavuje Dia alebo Herma, Národné archeologické múzeum v Aténach]] '''Eufrón''' ({{v jazyku|grc|''Εὔφρων''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]<ref name=":341">{{Citácia knihy| autor = | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ…“ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Head of a beared god - NAMA 332.JPG|náhľad|Hlava bradatého muža, dielo sochára Eufróna z Parosu. Predstavuje Dia alebo Herma, Národné archeologické múzeum v Aténach]] '''Eufrón''' ({{v jazyku|grc|''Εὔφρων''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]<ref name=":341">{{Citácia knihy| autor = | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 341}}</ref> Eufrón, sochár z [[Paros]]u, pôsobil v [[Atény|Aténach]] v 1. polovici 5. stor. pred Kr. Jeho [[Signatúra (umenie)|signatúry]] sa našli na troch podstavcoch zo sôch<ref name=":5">Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ''Euphron'' [https://www.treccani.it/enciclopedia/euphron-1_%28Enciclopedia-dell%27-Arte-Antica%29/]</ref> (dve [[mramor]]é votívne stĺpové pomníky z aténskej [[Akropola v Aténach|Akropoly]] z rokov cca [[470 pred Kr.|470]] – [[450 pred Kr.]]<ref name=":392">{{Citácia knihy| autor = Vanessa Cazzato, Dirk Obbink, Enrico Emanuele Prodi | titul = The Cup of Song | isbn = 978-01-9109-110-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2016 | strany = 392}}</ref>): {| width="600" |- |<span style="font-family:'Palatino Linotype'">''Φαῖδρο[ς] Προθυ[μίδο] Κεφαλε͂θεν ἀνέθ[εκ]εν. Εὔφρον ἐποίε[σ]εν.'' </span>||preklad:<span style="font-family:'Palatino Linotype'"> ''Faidros syn Prothymida venoval. Eufrón zhotovil.''</span><ref name=":1">Inscriptiones Graecae, Attica, ''IG I³ 856'' [https://epigraphy.packhum.org/text/967?hs=91-113]</ref> |}''Hranaté zátvorky v starogréckom nápise znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.''<ref name=":268">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 268}}</ref> Druhý nápis je na fragmente pomníka v podobe stĺpa z [[Pentelský mramor|pentelského mramoru]] venovaného bohyni [[Aténa (mytológia)|Aténe]] ženou menom Mikythé (Μικύθη).<ref name=":163">{{Citácia knihy| autor = Nikolaus Dietrich, Johannes Fouquet, Corinna Reinhardt | titul = Schreiben auf statuarischen Monumenten | isbn = 978-31-1064-550-7 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | rok = 2020 | strany = 163}}</ref> Venovanie je napísané v [[Ióni|iónskom]] [[dialekt]]e.<ref name=":537">{{Citácia knihy| autor = Georgios K. Giannakis, Emilio Crespo, Panagiotis Filos | titul = Studies in Ancient Greek Dialects | isbn = 978-31-1053-213-5 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG, | rok = 2017 | strany = 537}}</ref> Objavili ho v roku [[1889]] v blízkosti južného múru Akropoly v Aténach. {| width="600" |- |<span style="font-family:'Palatino Linotype'">''[Μ]ικύθη μ’ ἀνέ[θηκεν] [Ἀθ]ηναίηι τό[δ’ ἄγαλμα] /[εὐξ]αμένη̣ δ̣[εκάτην] [καὶ] ὑ̣πὲρ πα[ίδων] [κ]αὶ ἑαυτῆ̣[ς]. Εὔφρων̣ [ἐπο]-[ί]ησεν̣.'' </span>||preklad:<span style="font-family:'Palatino Linotype'"> ''Mikythé ma venovala Aténe, túto sochu, keď sľúbila desiatok, v mene svojich detí aj v jej mene. Eufrón zhotovil.''</span><ref name=":2">Inscriptiones Graecae, Attica, ''IG I³ 857'' [https://epigraphy.packhum.org/text/968?hs=207-217]</ref><ref name=":226">{{Citácia knihy| autor = William J. Slater | titul = Poetry, Theory, Praxis | isbn = 978-18-4217-101-1 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxbow | rok = 2003 | strany = 226}}</ref> |} Eufrón zhotovil zrejme aj bradatú hlavu z pentelského mramoru, datovanú do rokov [[450 pred Kr.|450]] – [[440 pred Kr.]], nájdenú v roku [[1886]] vo svätyni [[Eetioneia]] v [[Pireus (mesto)|Pireu]]. Hlava, o ktorej sa predpokladá, že zobrazuje boha [[Hermes (boh)|Herma]]<ref name=":5"/> alebo [[Zeus|Dia]], mohla patriť k podstavcu s nápisom, zhotoveného tiež z pentelského mramoru, ktorý sa nachádzal v jej blízkosti. Nápis na podstavci uvádza, že ju venoval Pythón z [[Trácia (historické územie)|tráckej]] [[Abdéra|Abdéry]], ktorý podľa všetkého veľa cestoval. Je podpísaný Eufrónom z Parosu (nachádza sa v Archeologickom múzeu v Pireu).<ref name=":95">{{Citácia knihy| autor = Nikolaos Kaltsas, Ethnikon Archaiologikon Mouseion (Greece) | titul = Sculpture in the National Archaeological Museum, Athens | isbn = 978-08-9236-686-6 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2002 | strany = 95}}</ref> {| width="600" |- |<span style="font-family:'Palatino Linotype'">''Πύθων Ἑρμῆι ἄγαλμα Ἑρμοστρά-το Ἀβδηρίτης / ἔστησεμ πολλὰς θησάμενος πόλη˘ας. ∶ / Εὔφρων ἐ- ξεποίησ’ οὐκ ἀδαὴς Πάριος.'' </span>||preklad:<span style="font-family:'Palatino Linotype'"> ''Pythón, syn Hermostrata z Abdéry, pripravil pre Herma objekt potešenia po tom, čo sa pozrel na mnohé mestá. Eufrón ho vyrobil, nie nekvalifikovaný, z Parosu.''</span><ref name=":3">Inscriptiones Graecae, Attica, ''IG I³ 1018'' [https://epigraphy.packhum.org/text/1152?bookid=4&location=1700]</ref> |} == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} [[Kategória:Sochári starovekého Grécka]] src50ymom8aur8k7vp3gguec87zb6q4