Prešov

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10.xsd" version="0.10" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.39.0-wmf.26</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="2300" case="first-letter">Udělátko</namespace>
      <namespace key="2301" case="first-letter">Diskuse k udělátku</namespace>
      <namespace key="2302" case="case-sensitive">Definice udělátka</namespace>
      <namespace key="2303" case="case-sensitive">Diskuse k definici udělátka</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Prešov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7291</id>
    <revision>
      <id>7429555</id>
      <parentid>7422831</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:49:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Deliwux</username>
        <id>209370</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Odstránenie informácie o žel. zastávke Prešov - Nižná Šebastová, zástavka roky neexistuje</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="74597" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Prešov
 | Iné názvy          =
 | Prezývka           = Atény nad Torysou
 | Obrázok            = Towns14Slovakia175.JPG
 | Popis obrázku      = Hlavná ulica a Katedrála sv. Jána Krstiteľa
 | Znak               = Coat of Arms of Prešov.svg
 | Vlajka             = Flag of Prešov.svg
 | Kraj               = Prešovský
 | Okres              = Prešov
 | Región             = Šariš
 | Časti              = Šalgovík, Solivar,&lt;br&gt;Nižná Šebastová, Šidlovec
 | Rieka              = [[Torysa (rieka)|Torysa]]
 | Rieka 1            = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]]
 | Zemepisná šírka    = 49.000000
 | Zemepisná dĺžka    = 21.233333
 | Nadmorská výška    = 255
 | Najvyšší bod       = Malkovská hôrka
 | Najvyšší bod výška = 481
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1247
 | Starosta           = [[Andrea Turčanová]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
 | PSČ                = 080 01, 080 02, 080 03, 080 04, 080 05, 080 06
 | Kód                = 524140
 | EČV                = PO, PV a PS
 | Predvoľba          = +421-51
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Hlavná 73&lt;br/&gt;080 68 Prešov 1
 | E-mail             = primator@presov.sk
 | Telefón            = 051 / 772 30 41
 | Fax                = 051 / 773 36 65
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = presov.sk
 | Commons            = Prešov
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Prešov'''  ({{V jazyku|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{V jazyku|hun| ''Eperjes''}}, {{V jazyku|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov má približne 84 824 obyvateľov (k 1.1.2021) a je tak tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]]. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]].

[[File:Prešov, Staré mesto.jpg|thumb|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]]

== Polohopis ==
Mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]) a buduje sa juhozápadné prepojenie [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|36|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|75|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|41|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|46|m|w}} východne.

== Časti mesta ==
''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí:

* Obvod číslo 1: Sídlisko III, Sídlisko Mladosť, Rúrky
* Obvod číslo 2: Sídlisko II, Kalvária, pod Kamennou baňou, pod Wilecovou hôrkou, Borkút, Vydumanec, Kvašná voda, [[Cemjata]]
* Obvod číslo 3: sever mesta, Mier, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Širpo, [[Nižná Šebastová]]
* Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], Táborisko, Sídlisko Duklianskych hrdinov
* Obvod číslo 5: [[Solivar]], Soľná Baňa, Šváby, Delňa, Tichá Dolina
* Obvod číslo 5,5: Šimonov
* Obvod číslo 6: južná časť sídliska Sekčov – stavba 1{{--}}4
* Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]]

''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]]

''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]]

''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]]

''Osady'': Išľa, Okruhliak, Pustá dolina

''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1970{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1970{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1970{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)

V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok.

== Vodné toky ==
[[Súbor:Nabrezie_Torysy_Presov.jpg|náhľad|Nábrežie Torysy v Prešove]]

* [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi:
** [[Šidlovský potok]] (Ľ)
** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P)
** [[Malkovský potok]] (P)
** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ)
** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ).
* Do Sekčova ďalej ústia:
** [[Šebastovka]] (Ľ)
** [[Ľubotický potok]] (Ľ)
** [[Šalgovícky potok]] (Ľ)
** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ)
** [[Baracký potok]] (P)

== Dejiny ==
Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]].

Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]]. V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]].

V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

== Prehľad významných historických udalostí ==
[[Súbor:Presov12JoannesPaulusII12.JPG|náhľad|Socha pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]]

* 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
* 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
* 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]]
* 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
* 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
* 1453 – prvý [[erb Prešova]]
* 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]]
* 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]]
* 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]]
* 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
* 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov
* 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]]
* Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
* 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
* 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
* 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
* [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}&lt;/ref&gt;
* 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]]
* 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
* 20.12.1944 -  [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici
* 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]]
* 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
* 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
* [[Súbor:Kassa_-_39-49.jpg|vpravo|náhľad|Prešov – Eperjes na mape Uhorska]]2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov

=== Najvyšší predstavitelia mesta ===
[[Súbor:Town_Presov_Slovakia_Pb203.jpg|náhľad|Radnica]]
{{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}}
Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497&lt;ref&gt;Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.39&lt;/ref&gt;. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala.&lt;!--k čomu je vlastne referencia?--&gt;

== Vojsko ==
[[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]]
Prešov mal už v stredoveku  významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.&lt;ref&gt;''Sprievodca po historickom Prešove'', autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.13&lt;/ref&gt;
{{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}}
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.&lt;ref&gt;''Sprievodca po historickom Prešove'', autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.26&lt;/ref&gt;

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mestiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]]. &lt;ref&gt;''Sprievodca po historickom Prešove'', autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33&lt;/ref&gt; Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj  [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944.

Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády.

Od roku [[1918]] do roku [[2019]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].&lt;ref&gt;Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2011&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk&lt;/ref&gt;
!Rok
!Spolu
!Slováci
!Česi
!Maďari
!Nemci
!Rusíni a Ukrajinci
!Chorváti a Srbi
!Rómovia
!ostatní
|-
|1880
|13392
|60,56%
| -
|16,61%
|17,59%
|1,22%
|0,04%
| -
|1,35%
|-
|1890
|14138
|60,27%
| -
|21,09%
|15,48%
|0,76%
|0,04%
| -
|2,37%
|-
|1900
|18368
|54,94%
| -
|32,02%
|10,59%
|0,66%
|0,07%
| -
|1,71%
|-
|1910
|20206
|47,73%
| -
|42,08%
|7,76%
|0,24%
|0,03%
| -
|1,56%
|-
|1930
|26277
| colspan=&quot;2&quot; |79,24%
|3,68%
|3,68%
|2,16%
| -
| -
|11,23%
|-
|1991
|87765
|94,64%
|1,11%
|0,21%
|0,05%
|2,35%
| -
|1,25%
|0,40%
|-
|2001
|92786
|93,67%
|0,89%
|0,22%
|0,05%
|2,32%
|
|1,43%
|1,43%
|-
|2011
|91782
|81,14%
|0,53%
|0,14%
|0,04%
|2,29%
|0,02%
|1,70%
|14,14%
|}

== Náboženstvo ==
[[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]]
{{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}}

=== Rímskokatolícka cirkev ===
Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]].

=== Gréckokatolícka cirkev ===
Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|prešovskej gréckokatolíckej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]].

=== Pravoslávna cirkev ===
[[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle.

=== Evanjelická cirkev a. v. ===
Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]]

=== Náboženské vzdelávanie ===
V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]].

=== Percentuálny podiel náboženstiev ===
V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;
!Rok
!Spolu
!Rímskokatolíci
!Gréckokatolíci
!Pravoslávni
!Luteráni
!Kalvíni
!Židia
!iní
!ateisti
!nezistení
|-
|1880
|13392
|70,62%
|7,03%
|0,18%
|10,55%
|1,47%
|10,12%
| colspan=&quot;3&quot; |0,03%
|-
|1910
|20206
|66,69%
|9,78%
|0,17%
|6,99%
|2,55%
|13,78%
| colspan=&quot;3&quot; |0,03%
|-
|1930
|26277
|65,83%
|10,07%
| -
|5,52%
|0,56%
|15,55%
| colspan=&quot;3&quot; |2,47%
|-
|1991
|87765
|57,79%
|7,24%
|1,04%
|4,09%
|0,05%
|0,03%
|0,55%
|11,10%
|18,10%
|-
|2001
|92786
|66,77%
|8,92%
|1,68%
|4,78%
|0,18%
|0,07%
|1,03%
|13,57%
|2,98%
|-
|2011
|91782
|55,35%
|8,15%
|1,51%
|4,05%
|0,15%
|0,06%
|1,13%
|12,44%
|17,16%
|}

== Kultúra ==
[[Súbor:Slovakia_Presov_632.jpg|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]]
[[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]]
[[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]]
[[Súbor:PKO_Čierny_orol.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]]
[[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]]

=== Divadlá ===
* [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD)
* [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ)
* Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk)
* Detské divadlo Babadlo
* Detské divadlo DRaK
* [[Divadlo Portál]]
* Divadelné štúdio na Hlavnej
* Divadlo Erika Németha
* Prešovské národné divadlo (PND)
* Park kultúry a oddychu Čierny orol
* Viola - centrum pre umenie
* Wave~centrum nezávislej kultúry

=== Múzeá ===
* [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]]
* [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]]
* [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]]
* [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]]
* Múzeum vín

=== Galérie ===
* [[Šarišská galéria]]
* [[Galéria v Caraffovej väznici]]
* [[Galéria Múr]]
* [[Creative Design Gallery]]
* [[Galéria Átrium]]
* J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova

=== Knižnice ===
* [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove]
* [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov]
* [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]]

=== Kiná ===
* [[Scala]] (bývalé  kino Panoráma)
* Cinemax Max (5 sál)
* Cinemax Novum (8 sál)
* Star [[Eperia|OC Eperia]]  (5 sál)
* Záhradné kino
* Amfiteáter Prešov

=== Veda ===
* Krajská hvezdáreň a planetárium
* Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity

=== Hudba ===
Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku &quot;slovenský Seattle&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Prešov. Presov.info/sk&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Prečo prezývajú Prešov &quot;slovenský Seattle&quot;. Frenky.sk. prístup: 29.06.2009&lt;/ref&gt; či &quot;mesto hudby&quot; už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]].

K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]).

Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine Oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]].

Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.

V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]].

Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom [[Frenkyho hudobná encyklopédia]]. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Prešovský Korzár|prešovského Korzára]] [[Michal Frank]].

''Významní prešovskí hudobníci a kapely'':
{|
| valign=&quot;top&quot; |
* [[Ivan Tásler]]
* [[Peha (hudobná skupina)|Peha]]
* [[Katarína Knechtová]]
* [[Groovin’ Heads]]
* [[Chiki liki tu-a]]
|
| valign=&quot;top&quot; |
* [[Katarína Koščová|Katka Koščová]]
* [[Heľenine oči]]
* [[Mloci]]
* [[Peter Lipa]]
|
| valign=&quot;top&quot; |
* [[David Kollar]]
* [[Hrdza (skupina)|Hrdza]]
* [[Komajota]]
* [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]]
* [[Peter Nagy]]
|
| valign=&quot;top&quot; |
* [[Grand Band]]
* [[Frown]]
* [[Raindown]]
* Strecha
* [[AMC Trio]]
|
|
| valign=&quot;top&quot; |
* [[IMT Smile]]
* [[Edo Klena]]
|}

== Stavby ==
[[Súbor:Presov12Slovakia40.JPG|náhľad|Bosákov dom]]
[[Súbor:Presov_-_historic_houses_and_St._Nicolaus_Church.jpg|náhľad|Historické domy v blízkosti Konkatedrály svätého Mikuláša]]
[[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]]
[[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]]
[[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]]

* Štátna vedecká knižnica
* Park kultúry a oddychu
* Hvezdáreň a planetárium
* [[Fontány a fontánky v Prešove]]
* Nové Divadlo Jonáša Záborského
* Historické Divadlo Jonáša Záborského
* Biely dom (sídlo PSK)
* Vyhliadková veža (Lesopark Prešov)

=== Historické pamiatky ===
''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]''

* [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna.
* [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]]
* [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]]
* Bosákov dom (banka)
* Caraffova väznica (galéria)
* Floriánova brána
* Gotická brána
* [[Immaculata (Prešov)|Súsošie  Panny Márie, Pomocnica]] kresťanov 
* [[Súsošie svätého Róchusa]]
* [[Evanjelické kolégium]]
* [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]]
* [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]]
* Gréckokatolícky biskupský palác
* Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea
* Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu
* Tauthov dom
* Weberov dom
* De Rossiho dom
* Szyrmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity
* Stará mestská škola
* Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu
* [[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
* Historická radnica
* [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku)
* Neologická synagóga na Konštantínovej ulici
* Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici
* [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]]
* Kováčska bašta
* Františkánska bašta
* Zvyšky mestského opevnenia
* Kostol sv. Donáta na Cemjate
* Neptúnova fontána
* Divadlo Jonáša Záborského
* PKO Čierny orol
* Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských
* Suchý mlyn
* [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]]
* Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar
* Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko
* Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej
* Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová
* Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici
* Socha Jána Pavla II.
* Historický podzemný vodojem na Kalvárii

=== Hrady a kaštiele (v okolí Prešove) ===
[[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]]
Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}&lt;/ref&gt; Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia:

===== Hradiská =====
* [[Hanušovce nad Topľou|Archeopark Hanušovce Nad Topľou]]
* [[Lipany]], [[Šarišské Sokolovce]]
* [[Uzovský Šalgov|Várhegy – Várheď]]

===== Hrady =====
* [[Kamenica (hrad)|Hrad Kamenica]]
* [[Hanigovský hrad]]
* [[Šarišský hrad]]
* [[Kapušiansky hrad]]
* [[Zbojnícky hrad|Zbojnícký hrad]]
* Hrad [[Šebeš (hrad)|Šebeš]]
* [[Lipovský hrad]]
* [[Bodoň (hrad)|Hrad Bodoň]]
* Hrad Medzianky
* [[Zborov (hrad)|Hrad Zborov]]
* [[Obišovský hrad]]
* [[Plaveč (hrad)|Plaveč]]
* [[Kysak (hrad)|Hrad Kysak]] (zaniknutý)
* Hrad Brezovička (zaniknutý)
* Hrad Brezovica (zaniknutý)
* [[Sokoľ (hrad v obci Sokoľ)|Hrad Sokoľ]] (zaniknutý)
* Hrad Lipovec (zaniknutý)

===== Mestské opevnenia =====
* Prešov
* [[Bardejov]]
* [[Sabinov]]

===== Kaštiele =====
* Kaštieľ Brezovica
* Baroková kúria Brezovica
* Klasicistická kúria Brezovica
* Renesančná kúria Brezovica
* Renesančná kúria Brezovica (sýpka)
* Renesančný kaštieľ Brezovička
* Kaštieľ Červenica pri Sabinove
* Kaštieľ Hámoš Demjata
* Kaštieľ Semsey Demjata
* Kaštieľ Dubovica
* Kaštieľ Fintice
* Kaštieľ Fričovce
* Kaštieľ Giraltovce
* Gréckokatolícky biskupský palác (Prešov)
* Kaštieľ Haniska
* Kúria Haniska
* Kaštieľ Hanušovce nad Topľou
* Šóšovský kaštieľ Hanušovce nad Topľou
* Kaštieľ Hendrichovce
* Kaštieľ Pechy Hermanovce
* Kaštieľ Hertník, Kaštieľ Chmeľov
* Kaštieľ Chminianska Nová Ves
* Kaštieľ Jarovnice, Kúria Jarovnice
* Kaštieľ Kendice
* Kúria Koprivnica
* Kúria Kračúnovce
* Kaštieľ Krivany
* Kaštieľ Kuková
* Kaštieľ Kurima
* Kaštieľ Lemešany (Chabžany)
* Kaštieľ Ličartovce
* Kaštieľ Marhaň
* Kaštieľ Nižná Šebastová
* Kaštieľ Ostrovany
* Kaštieľ Bornemisza Pečovská Nová Ves
* Kaštieľ Kornheizer Pečovská Nová Ves
* Kaštieľ Mariássy Pečovská Nová Ves
* Kaštieľ Ringov Pečovská Nová Ves
* Klasicistická kúria Pečovská Nová Ves
* Kaštieľ Petrovany
* Palác Klobušických (Prešov)
* Rákociho palác (Prešov)
* Kaštieľ Ražňany
* Szirmayov palác (Prešov)
* Kaštieľ Radatice
* Kaštieľ Dolný Raslavice
* Kaštieľ Horný Raslavice
* Kaštieľ Rožkovany
* Kaštieľ Ruské Pekľany
* Kaštieľ Svidník
* Kaštieľ Svinia
* Kaštieľ Šarišské Dravce
* Kaštieľ Šarišské Michaľany
* Kaštieľ Terňa
* Kaštieľ Tulčík
* Kaštieľ Uzovce
* Kaštieľ Uzovský Šalgov
* Rákociho kaštieľ Veľký Šariš (zaniknutý)
* Renesančný kaštieľ Záborské
* Kaštieľ Zborov
* Kaštieľ Želmanovce
* Kaštieľ Žipov
* Kaštieľ Župčany

=== Parky ===
[[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]]
[[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]]
V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov:

* Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty
* Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána
* Záhrada umenia - Svätoplukova ulica
* Panská záhrada - Nižná Šebastová
* Kolmanova záhrada
* Sochársky park pri amfiteátri
* Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová
* Park Námestie Legionárov
* Park Lesík delostrelcov
* Park Čierny most
* Park Sekčov
* Park Clementisova
* Park Námestie mládeže
* Lesopark Zabíjaná
* Lesopark Cemjata
* Lesopark Borkút

== Šport ==
* Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]]
* [[Mestská viacúčelová športová hala]]
* Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]])
* Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu
* [[ICE Aréna]] (domovský štadión HC Prešov Penguins [ukončené])
* [[Hala Prešovskej univerzity]]
* PSK Aréna (tréningová hala)
* [[Velodróm Prešov]]
* Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov

== Pravidelné podujatia ==
* [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia
* [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
* Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
* Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
* Týždeň slovenských knižníc
* Deň Zeme
* Večerný beh Prešovom
* Šarišský hackathon
* Prešov Half Marathon
* Lear Run
* Tour de Prešov - cyklomaratón
* Mikulášsky beh
* Mikulášska nádielka
* Deň soli
* Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
* Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou
* Dobrý festival
* [[Festival zlej hudby]]
* Dni mesta Prešov
* Objavovanie Prešova
* Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
* Prešovské kultúrne leto
* Festival Sigord
* Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov
* Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III
* Muvina – prehliadka vín
* Noc kostolov
* Prešovské trhy a parkúrové preteky
* Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
* JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival
* Jazz rock festival
* Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP
* IMAGE – Módna prehliadka
* Opálové zrnko – súťaž podnikateľov
* Gorazdov literárny Prešov
* Farmárske trhy
* Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty
* Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov
* Prešovské vianočné trhy
* Silvester – spoločná oslava nového roka
* Guitar Night
* Prešov číta rád

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Priemyselné parky ===
V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny:

* Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské
* Priemyselný park Záturecká
* Priemyselný park Grófske (vo výstavbe)
* Priemyselný areál Šalgovík
* Priemyselná zóna Budovateľská
* Priemyselná zóna Širpo
* Priemyselná zóna Delňa

=== Doprava ===
[[Súbor:Západný_obchvat_diaľnice_D1,_mesto_Prešov_19_Slovakia8.jpg|náhľad|Výstavba juhozápadného obchvatu Prešova]]
[[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]]

==== Cestná doprava ====
Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a  [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2024]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]].
{{hlavný článok|Prešovský obchvat}}
V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]], ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021. Juhozápadný obchvat Prešova tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. Od roku 2019 je vo výstavbe 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá bude súčasťou rýchlostnej cesty R4. Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Ukončenie výstavby 1. etapy severného obchvatu R4 je plánované na jar 2023 a 2. etapy v roku 2024.

Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu.

==== Mestská hromadná doprava ====
{{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}}
Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 45 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:

* trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38)
* autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 48, nočné linky: N1, N2, N3)

[[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]]

===== Vozidlový park MHD =====
V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá:

* trolejbusy: Škoda 24 Tr Irisbus, Škoda 25 Tr Irisbus, Škoda 31 Tr SOR, Škoda 30 Tr SOR
* autobusy: Karosa B 941/B 941E, Karosa B 961/B 961E, Solaris Urbino 12, Karosa Irisbus Citybus 12M, Karosa Irisbus Citybus 18M, Irisbus Citelis 12M, Irisbus Citelis 18M, Iveco First FCLLI, SOR NB 12 City, SOR NB 18 City, Solaris Urbino 18, Irisbus Crossway LE 12M, SOR BN 10,5 (prenajaté od [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=imhd.sk|titul=SOR BN 10,5|url=https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/875/SOR-BN-10-5|dátum prístupu=2018-10-04|vydavateľ=imhd.sk Prešov|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;)

[[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]]
[[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]]

==== História mestskej hromadnej dopravy ====
História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951. Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III (rok 1985). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku 1949 existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku 1969 boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku 1984 sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku 1993 a existovali až do roku 1996. Osobitné sadzby platili aj v rokoch 1997 – 99 a od roku 2000 znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku 1977 sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku 1995 je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a sídliska Sekčov po ulici Rusínskej.
[[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]]

==== Železničná doprava ====
Územím mesta prechádzajú tri železničné trate Košice - Muszyna s prepojením do Poľska, trať Prešov - Humenné a Prešov - Bardejov. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD.

V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky:

* [[Železničná stanica Prešov]] – Hlavná stanica
* Železničná zastávka Prešov – mesto
* Železničná stanica Šarišské Lúky
*

V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta.
[[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]]

==== Autobusová doprava ====
Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove.

==== Letecká doprava ====
V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti Nižná Šebastová sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]].
[[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]]
[[Súbor:Cyklomost.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]]

==== Cyklistická doprava ====
Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí Veľký Šariš, Prešov, Haniska a Kendice. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Wilec hôrka - Mestská hala - Sídlisko II - Sídlisko III - Veľký Šariš - Šarišské Michaľany. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod Šarišským hradom s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského Solivaru do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku 2019 a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku 2020. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie Sídliska III s centrom mesta a so sídliskami Sekčov a Šváby. V roku 2020 bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po Šalgovík.

Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do rekreačného strediska Cemjata (Kyslá a Kvašná voda), na Borkút a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu.

== Zdravotníctvo ==
Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia:

* [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]]
* Vojenská nemocnica
* Všeobecná nemocnica Oáza
* Poliklinika Prešov
* Poliklinika ProCare Prešov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* Nemocnica sv. Alžbety
* Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa)
* Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie
* Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo

Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská.

== Školstvo ==
=== Vysoké školy ===
[[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]]

* [[Prešovská univerzita v Prešove]]
* [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove]
* [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]]
* [[Bankovní institut vysoká škola]], Konzultačné stredisko, Prešov
* [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]]

=== Základné a stredné školy ===
{{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}}

== Osobnosti ==
* [[Ján Babjak]] – súčasný gréckokatolícky arcibiskup a metropolita
* [[Eugen Bárkány]] – stavebný inžinier, reštaurátor, zberateľ, maliar a kultúrny historik
* [[Ladislav Berčéni]] – francúzsky maršal slovenského pôvodu
* [[Oskar Berger]] – americký politický karikaturista
* [[Jakub Bogdani]] – dvorný maliar na anglickom kráľovskom dvore
* [[Ján Borodáč]] – slovenský herec a divadelný režisér
* [[František Bartko]] – slovenský [[generál]]
* [[Ján Bayer]] – bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[filozof]] a [[Učiteľ|pedagóg]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]], stúpenec [[Francis Bacon|Francisa Bacona]].
* [[Viliam Belas]] – [[Slovensko|slovenský]] [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník
* [[Tibor Biath]] – slovenský kameraman
* [[Pavol Čekan]] – slovenský vedec
* [[Alexander Duchnovič]] – gréckokatolícky kňaz, rusínsky národný buditeľ
* [[Vojtech Gejza Danielovič]] – [[dôstojník]], [[generálmajor]]
* [[Emil Dežőfi]] -  [[Uhorsko|uhorský]] konzervatívny politik, predseda Uhorskej akadémie vied
* [[Kornel Divald]] – [[spisovateľ]], historik umenia, [[fotograf]]
* [[Igor Drotár]] – slovenský jazdec v [[rely]] a [[Preteky automobilov do vrchu|pretekoch automobilov do vrchu]]
* [[Alexej Duchoň]] – [[astronóm]], [[redaktor]] a [[právnik]]
* [[Ľubica Fábri]] – [[Architekt|architektka]], publicistka a kurátorka výstav architektúry
* [[Ladislav Farkaš]] – slovenský herec a režisér
* [[Boris Farkaš]] – slovenský herec
* [[Adrián Fecko]] – folklorista, producent, zakladateľ portálu o slovenskom folklóre a folklórizme
* [[Rudolf Ferko]] – filmový kameraman, [[režisér]] a [[spisovateľ]]
* [[Peter Frühauf]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] obranca
* [[Fero Fenič]] – český režisér, dokumentarista, majiteľ štúdia FEBIO
* [[Jozef Gaganec]] – gréckokatolícky biskup
* [[Mário &quot;Gapa&quot; Garbera]] – slovenský saxofonista, líder skupiny Groovin Heads
* [[Arnošt Garlatty]] – slovenský herec
* [[Ondrej Gmitter]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník
* [[Arpad Godla]] – filmový herec, divadelný herec v Spojenom kráľovstve
* [[Pavol Peter Gojdič|Pavel Gojdič]] – gréckokatolícky biskup, mučeník za vieru, svätec
* [[Lujza Grossová]] – [[herečka]]
* [[Ján Hirka]] – gréckokatolícky biskup
* [[Edmund Hleba]] – literárny historik
* [[Vasiľ Hopko]] – gréckokatolícky biskup, mučeník za vieru, svätec
* [[Rudolf Horváth]] – hádzanár, majster sveta, tréner, funkcionár a telovýchovný odborník
* [[Milan Haborák]] – [[Atletika|atlét]], venujúci sa [[Vrh guľou|vrhu guľou]]
* [[Tibor Halečka]] – [[filozof]], ktorý sa zaoberal otázkami [[Vedecký ateizmus|vedeckého ateizmu]]
* [[František Hanc]] – futbalista
* [[Rudolf Hažlinský]] – [[pedagóg]] a [[historik]]
* [[Peter Himič]] – divadelný vedec
* [[Peter Hlinka]] – [[Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska|futbalový reprezentant]]
* [[Michal Hudák]] – [[moderátor]] a [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]]
* [[Petra Humeňanská|Petra Humeňanská – slovenská]] [[speváčka]] a [[herečka]]
* [[Martin Husovský]] – [[spevák]], [[Klávesový nástroj|klávesista]], [[skladateľ]]
* [[Ivana Christová]] – prvá Miss Česko-Slovensko (1989)
* [[Lajos Issekutz]] – [[entomológ]] – [[lepidopterológ]] a faunistik
* [[Jaroslav Janus]] –  profesionálny hokejový brankár
* [[Mikuláš Jordán]] – [[Maliar (umelec)|maliar]]
* [[Anton Jusko]] – akademický maliar, zakladateľ SSEA/InSEA – Slovenská spoločnosť pre výchovu umením
* [[Ladislav Kaboš]] – filmový režisér
* [[Ján Kalina]], vlastným menom Ladislav Schwarz – slovenský rozhlasový kabaretiér, docent VŠMU, politický väzeň
* [[Agneša Kalinová]] – manželka Jána Kalinu, redaktorka a hlásateľka rádia Slobodná Európa, prekladateľka, politická väzenkyňa
* [[Pavel Kandráč]] – slovenský právnik, od 27. marca 2002 do 28. marca 2012 [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|verejný ochranca práv]]
* [[Kálmán Kertész]] – významný entomológ – dipterológ
* [[Katarína Knechtová]] – slovenská speváčka
* [[Peter Kocák (maliar)|Peter Kocák]] – akademický maliar
* [[David Kollar]] – gitarista, skladateľ filmovej hudby, producent a scenárista
* [[Peter Kónya]] – historik
* [[Sergej Kopčák]] –  svetoznámy slovenský operný spevák
* [[Jozef Kostelník]] – futbalový tréner
* [[Katarína Koščová]] – slovenská herečka, víťazka [[Slovensko hľadá SuperStar]]
* [[Jana Kovalčíková]] – slovenská herečka
* [[Jozef Kubašovský]] – športový [[lekár]] – [[Traumatológia|traumatológ]] a bývalý [[Futbal|futbalista]]
* [[Jozef Kuchár (futbalista)]]
* [[Juraj Kukura]] – slovenský (medzinárodný) herec
* [[Štefan Kužma]] – politik, bývalý poslanec NR SR za SDKÚ, bývalý štátny tajomník [[Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky|Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenska]] a bývalý viceprimátor
* [[Elena Lacková]] – spisovateľka
* [[Yehuda Lahav]], vlastným menom Štefan Weizslovits – zahraničný spravodajca [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] v Tel Avive
* [[Leopold Lahola]] – slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér
* [[Marián Leško]] – novinár, komentátor a publicista
* [[Igor Liba]] – slovenská hokejová legenda, bývalý majster sveta, hráč v NHL aj KHL, súčasný tréner na Hokejovej Akadémii Igora Libu v Čani.
* [[Peter Lipa]] – slovenský jazzman
* [[Jozef Májovský]] – [[Botanika|botanik]] a vysokoškolský pedagóg
* [[Pál Maléter]], maďarský minister obrany, vodca povstalcov v maďarskej protisovietskej revolúcii roku 1956, po jej potlačení obesený 16. júna 1958 v Budapešti
* [[René Matlovič]] – slovenský geograf, rektor univerzity
* [[Pavol Mauréry]] – operný spevák
* [[Maroš Mazúr]] – manažér skupiny MLOCI, Heleny a Jiřího Růžičkovcov, spoluzakladateľ Nadácie SLON
* [[Marcel Merčiak]] – [[Šport|športový]] komentátor a [[novinár]]
* [[Vladimír Mihálik]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] obranca
* [http://www.skupina.albion.szm.sk/ Gilbert Michňák] – Hudobník a spevák . Hudobnú kariéru naštartoval v Nitre v roku 1987 ako bubeník. V súčasnosti pôsobí v kapele Albion z Prešova ako basgitarista a spevák.
* [[Pavol Mikulík]] – herec
* [[Mikuláš Moyzes]] –  slovenský hudobný skladateľ, organista a pedagóg
* [[Alexander Mucha]] – [[generál]] a v roku [[1968]] aj zástupca ministra národnej obrany Československej republiky
* [[Michal Murin]] – umelec
* [[Július Muška]] – akademický maliar a pedagóg
* [[Peter Nagy]] – slovenský spevák
* [[Irina Nevická]] – ukrajinská spisovateľka
* [[Igor Novák]] – futbalový reprezentant
* [[Ján Novák (1984)]] – [[Futbal|futbalista]]
* [[Štefan Novák]] – gréckokatolícky biskup
* [[Dionýz Nyáradi]] – gréckokatolícky biskup, administrátor [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej eparchie]] v rokoch 1922 – 1927
* [[Jaroslav Obšut]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] obranca
* [[Štefan Ogurčák]] – právnik, bývalý sudca [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu Slovenskej republiky]]
* [[Matúš Oľha]] – slovenský divadelný a televízny režisér
* [[Štefan Oľha]] – [[spisovateľ]], [[dramatik]], [[dramaturg]] a [[Televízia|televízny]] pracovník
* [[Vladimír Ossif]] – maliar
* [[Ivan Pach]] – [[generál]]
* [[Daniel Pastirčák]] – [[básnik]], [[Spisovateľ|prozaik]], [[Esej|esejista]], [[výtvarník]] a kazateľ.
* [[Rudolf Pavlovič]] – [[futbalista]]
* [[Ladislav Pavlovič]] – česko-slovenský futbalový reprezentant
* [[Martin Pekár]] – [[historik]] a univerzitný pedagóg
* [[Radovan Pekár]] – [[Hádzaná|hádzanársky]] reprezentant
* [[Emil Perko]] – [[dôstojník]], [[generálmajor]], účastník [[SNP]]
* [[Pavol Petrus]] – literárny vedec
* [[Ľuboslav Petruška]] – [[hudobník]], [[Gitara|gitarista]] a [[spevák]]
* [[Alexander Piroš]] – [[spisovateľ]], [[Novinár|žurnalista]] a [[Literárna veda|literárny vedec]]
* [[Dušan Pončák]] – akademický sochár
* [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Anton Popovič]] – literárny historik a teoretik, jeden z najvýznamnejších slovenských aj svetových translatológov
* [[Ján Pöschl]] – významný dirigent a skladateľ
* [[Anton Prídavok]] – slovenský [[básnik]], osvetový pracovník, [[publicista]]
* [[Peter Pucher]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník
* [[Peter Imrich]] – umelec
* [[René Pucher]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník
* [[Matúš Putnocký]] – [[Futbal|futbalový]] [[brankár]]
* [[Juraj Radvanský (1645)]]
* [[Anna Jakab Rakovská]] – slovenská herečka
* [[Peter Rašev]] – slovenský herec a divadelný režisér
* [[Ján Adam Rayman]] – uhorský lekár a lekárnik, prvý na európskom kontinente vykonal očkovanie
* [[Juraj Rusnák (jazykovedec)]]
* [[Mikuláš Russnák]] – gréckokatolícky kňaz a významný teológ
* [[Michal Ruttkay]] – slovenský režisér
* [[Mária Sabolová]] – politička a [[Národná rada Slovenskej republiky|poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky]] za [[KDH]]
* [[Michal Segľa]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] obranca
* [[František Semeši]] – futbalista a česko-slovenský futbalový reprezentant
* [[Anton Sirmaj]] – [[Polyhistória|polyhistor]] a [[politik]]
* [[Andrej Stankovič]] – básník, knihovník, editor a filmový kritik, jeden z predstaviteľov pražského undergroundu
* [[Milan Staš]] – [[Ľadový hokej|hokejista]] (útočník) a tréner
* [[Vojtech Stašík]] – [[Maliar (umelec)|maliar]], [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]] a [[ilustrátor]]
* [[Jozef Steiner]] – futbalista a futbalový tréner
* [[Kveta Stražanová]] a [[Jozef Stražan]] – herci
* [[Iris Szeghy]] – hudobná [[Skladateľ|skladateľka]]
* [[Adrián Swaton]] – jeden z najznámejších slovenských zberateľov autogramov. Vo svojej súkromnej zbierke má viac ako 5.000 kusov originálnych podpisov, fotografií, listov a dokumentov podpísaných osobnosťami z celého sveta.
* [[Igor Šabek]] – slovenský herec a spíker
* [[Koloman Šándor]] – [[technik]], [[Múzejník|múzejný pracovník]] a [[entomológ]] – hlavne [[lepidopterológ]], menej [[koleopterológ]]. Bol členom [[Slovenská entomologická spoločnosť|Slovenskej entomologickej spoločnosti]] pri [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
* [[Richard Šechný]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník
* [[Dalibor Ševčovič]] – slovenský psychológ
* [[Andrej Šilan]] – slovenský herec a divadelný režisér
* [[Gejza Šimanský]] – česko-slovenský futbalový reprezentant
* [[Juraj Šimek]] –  hokejový útočník [[Slovensko|slovenského]] pôvodu
* [[Marko Škop]] – [[režisér]]
* [[Ján Ľudomil Štepán]] – [[pedagóg]]
* [[Martin Štrbák (hokejista)]]
* [[Peter Švorc]] – historik a vydavateľ
* [[Viliam Tarjányi]] – významný pedagóg, dirigent a skladateľ
* [[Gregor Tarkovič]] – prvý prešovský biskup
* [[Ivan Tásler]] – slovenský skladateľ, gitarista a spevák, líder skupiny IMT Smile
* [[Tina (speváčka)]]
* [[Štefan Tóbik]] – slovenský jazykovedec, dialektológ
* [[Mikuláš Tóth]] – gréckokatolícky biskup
* [[Emil Tréval]] – [[lekár]] a spisovateľ
* [[Fero Turák|František Turák]] – hudobník a muzikológ
* [[Ferdinand Uličný]] – slovenský historik
* [[Jaro Vaľko]] – slovenský fotograf a filmový kameraman
* [[Ján Váli]] – gréckokatolícky biskup
* [[Fedor Vico]] – rusínsky karikaturista
* [[Martina Veličková]] – [[Slovenské národné ženské hokejové družstvo|reprezentantka]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]]
* [[Martin Višňovský]] – [[hudobník]], [[basgitarista]] a [[spevák]]
* [[Ján Weber]] – politik a lekár, autor spisu ''Amuletum – to gest Zpráwa krátká a potřebná o Moru, gakýchby Prostředků náležitých y Zdrawj y Nemocnj w Čase Moru užjwati měli''
* [[Jonáš Záborský]] – slovenský básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik.
* [[Jozef Zadžora (1905)]] – [[dôstojník]], [[generál]], vojenský veliteľ, protifašistický bojovník
* [[Marek Zagrapan]] – [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník
* [[Milka Zimková]] – slovenská spisovateľka, autorka diela ''Pásla kone na betóne''
* [[Štefan Zošák]] – [[Futbal|futbalista]]
* [[Gejza Žebrácky]] – cirkevný hodnostár, od roku 1913 [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[farár]] v Bardejove; spoluzakladateľ a dlhoročný správca Šarišského múzea a [[starosta]] [[Bardejov|Bardejova]]
* [[Monika Žigová]] –  slovenská herečka
* [[Aleksandar Bugarski]] – významný srbský architekt
* [[Marián Vizdal]] – archeológ

== Partnerské mestá ==
[[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá:

* {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]]
* {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]]
* {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]]
* {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]]
* {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]]
* {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]]

== Prešovské „Naj“ zaujímavosti ==
* Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesto Prešov - Oficiálne stránky mesta|url=https://www.presov.sk/|vydavateľ=www.presov.sk|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;
* Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku&lt;ref&gt;Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.87&lt;/ref&gt;
* Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku&lt;ref&gt;Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.88&lt;/ref&gt;
* Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;
* Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom&lt;ref name=&quot;mapy.hiking.sk2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}&lt;/ref&gt;
* Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom&lt;ref name=&quot;mapy.hiking.sk2&quot; /&gt;
* Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;
* Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]]
* Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&amp;pg=PA103&amp;lpg=PA103&amp;dq=jakub+bogdani&amp;source=bl&amp;ots=doam5bmUNM&amp;sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&amp;q=jakub%20bogdani&amp;f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}&lt;/ref&gt;

== Panoráma ==
{{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}}

=== Galéria ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov
Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove
Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove
Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove
Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove
Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove
Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove
Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove
Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá
Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita
Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove
Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove
Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove
Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove
Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove
Súbor:Presov10Slovakia669.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa
Súbor:Presov10Slovakia37.JPG|Konkatedrála sv. Mikuláša
Súbor:Presov10Slovakia180.JPG|Historická budova Kolégia
Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho
Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica
Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga
Súbor:Town Presov Slovakia Pb194.jpg|Kováčska bašta
Súbor:Town Presov Slovakia Pb203.jpg|Radnica
Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária
Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata
Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa
Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica
Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park
Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica
Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia
Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa
Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka
Súbor:Slovakia15Presov285.JPG|Prešov 70. výročie oslobodenia
Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka
Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;&quot; responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]]
* [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]]
* [[Trolejbusová doprava v Prešove]]
* [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]]
* [[Vojsko v meste Prešov]]
* [[Košicko-prešovská aglomerácia]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}}

== Externé odkazy ==

* http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf   Pamiatková rezervácia Prešov
* [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk]   webová stránka mesta Prešov
* [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov]
{{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
[[Kategória:Prešov| ]]
[[Kategória:Okres Prešov]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Prešovský kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti z Prešova]]</text>
      <sha1>rbymd9hdl5bu8iyhpyrc7pxabobrjex</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Levice (Slovensko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7677</id>
    <revision>
      <id>7429698</id>
      <parentid>7387985</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T02:23:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.47.34.240</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Časti mesta */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32562" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Levice
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Levice-radnica.jpg
 | Popis obrázku      = 
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Nitriansky
 | Okres              = Levice
 | Región             = Tekov
 | Časti              = 
 | Rieka              = Podlužianka
 | Rieka 1            =Perec 
 | Zemepisná šírka    = 48.216389
 | Zemepisná dĺžka    = 18.608056
 | Nadmorská výška    = 163
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1156
 | Starosta           = Ján Krtík&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 934 01
 | Kód                = 502031
 | EČV                = LV
 | Predvoľba          = +421-36
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Nám. hrdinov 1&lt;br/&gt;934 32 Levice
 | E-mail             = msu@levice.sk
 | Telefón            = 036 / 635 02 82
 | Fax                = 036 / 630 69 01
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.levice.sk
 | Commons            = Levice
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}

'''Levice''' ({{vjz|deu|''Lewenz''}}; {{vjz|hun|''Léva''}}) sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Levice sú sídlom najväčšieho [[Okres Levice|okresu]] na Slovensku a zároveň 18. najväčším mestom na Slovensku.

== Polohopis ==
Mesto sa nachádza v dolnom Pohroní, v severovýchodnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], južne od [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. Centrom prechádza [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cesta I/51]] ([[Nitra]]{{--}}[[Hontianske Nemce]]), ktorú vo východnej časti mesta križuje [[Cesta II. triedy 564 (Slovensko)|II/564]] ([[Tlmače]]{{--}}[[Štúrovo]]). [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen]] tu križuje [[Železničná trať Štúrovo – Levice|trať do Štúrova]].

Levice sú vzdialené {{Km|45|m|w}} východne od [[Nitra|Nitry]], {{Km|29|m|w}} južne od [[Nová Baňa|Novej Bane]], {{Km|43|m|w}} juhozápadne od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a {{Km|55|m|w}} severne od [[Štúrovo|Štúrova]]. Najbližším mestom sú {{Km|10|m|w}} vzdialené [[Tlmače]].

=== Časti mesta ===
* Mestské časti:
** [[Čankov (Levice)|Čankov]]
** [[Horša]]
** [[Kalinčiakovo]]
** [[Malý Kiar]]
* Sídliská:
** Rybníky 1-5
** Vinohrady
* Ostatné časti:
** Cigánka
** Nová osada
** Géňa
** Staré Levice
** Krížny Vrch

=== Ulice a námestia ===
V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia:

A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B. S. Timravy, Bátovska cesta, Bernoláková, Brestová, Červenej armády, Čsl. armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I. Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Javorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M. R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muštová, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražný rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P. Jilemníckeho, P. O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná, Ul. M. Monaca, Tichá, Nová, 1. mája, 28. októbra, 29. augusta.

== Vodstvo ==
Mestom preteká potok [[Podlužianka|Podlužianka, potok Telér]] a kanál [[Perec]] (voda je doňho privedená z Hrona pri hati vo Veľkých Kozmálovciach).

=== Vodné plochy ===
Pri meste sa nachádzajú [[Levické rybníky]].

Rybníky na juhovýchodnom okraji mesta vybudované v rokoch 1950-56, boli v minulosti využívané na pestovanie ryže.

V roku 1974 boli vyhlásené za chránený areál.

V súčastnosti slúžia ako oddychový areál.

== Dejiny ==
[[Prvá písomná zmienka]] o troch osadách na území dnešných Levíc pochádza z roku [[1156]] a je zachovaná v odpise z roku [[1347]]. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomsk]]ý [[arcibiskup]] [[Martirius]] vysvätil kostol [[Martin Tourský|Sv. Martina]] v obci [[Bratka]], ktorý postavil komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným aj hnuteľným majetkom. Arcibiskup súčasne pričlenil k tomuto kostolu tri obce, okrem Bratky aj dediny Levice a Vitk. Je tu zmienka o osade hostí v Leviciach. Hostia – cudzinci boli spravidla remeselníci a obchodníci, ranostredoveké Levice mali tak už v polovici [[12. storočie|12. storočia]] dobré predpoklady rastu na remeselné a trhové stredisko.

Z roku [[1300]] je druhá listinná zmienka o Leviciach v súvislosti s cestou, ktorá k nim viedla. V roku [[1313]] v listine kaločskej kapituly sa spomína kastelán [[Levický hrad|Levického hradu]] Imrich Bečej aj ako [[Tekovská župa (Uhorsko)|tekovský]] župan.

Roku [[1318]] v listine [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] sa spomína ako kastelán Levického hradu komes Július z [[Topoľčianky|Topoľčianok]]. Roku [[1321]] Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi [[Karol I. (Uhorsko)|Karolovi Róbertovi]].

V roku [[1330]] po atentáte na Karola Róberta, ktorý spáchal [[Felicián Zach]], bolo celé atentátnikovo príbuzenstvo tvrdo potrestané. Pred Levickým hradom Imrich Bečej sťal Šebe, najstaršiu dcéru Felicána Zacha.

V roku [[1332]] zoznamy [[pápež]]ských desiatkov uvádzajú príjem levického [[farár]]a Šalamúna z kostola [[Svätý Martin|Sv. Martina]]. Je to prvá zmienka o levickej farnosti, ktorá sem bola preložená z Bratky, čo naznačuje, že Levice už boli fakticky, aj keď nie právne, mestečkom.

V roku [[1388]] kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] daroval Levický hrad a hradné panstvo [[Ladislav zo Šaroviec|Ladislavovi zo Šaroviec]], predkovi rodiny [[Levickí|Levických]].

Prvý raz sa spomína právo vyberať mýto a týždenné trhy v Leviciach, čo je významným prvkom mestskosti.

Prvý raz sa spomína obec Staré Levice.

Roku [[1395]] kráľ Žigmund definitívne udelil Levické hradné panstvo aj s mestečkom Levice Ladislavovi zo Šaroviec. Roku [[1396]] syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako [[Peter Čech z Levíc|Peter z Levíc]].

V roku [[1428]] prvá zmienka, ktorá uvádza Levice už ako mestečko. Ako súčasť hradného panstva podliehali Levice kastelánovi Levického hradu.

V roku [[1434]] [[Husitstvo|husiti]] vypálili Levický hrad, pričom sa zničili tam uložené listiny. [[28. december|28. decembra]] [[1441]] kráľ [[Vladislav I. (Uhorsko)|Vladislav I.]] udelil  [[Ladislav Levický|Ladislavovi Levickému]] právo raziť na Levickom hrade strieborné mince „na spôsob mesta [[Budín]]a“. Z roku [[1526]] je prvá správa o prekvitajúcom [[Vinohradníctvo|vinohradníctve]] v mestečku Levice i v dedine Staré Levice. Levičania boli významnými dodávateľmi vína pre [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]].

V roku [[1529]] po zrade [[Žigmund Levický|Žigmunda Levického]] kráľ [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] skonfiškoval levické hradné panstvo a daroval ho svojej manželke [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anne Jagelovskej]].

Roku [[1537]] kráľ vrátil levické hradné panstvo [[Gabriel Levický|Gabrielovi Levickému]], ktorý stál na strane [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], a vymenoval ho zároveň za tekovského župana. V roku [[1542]] po smrti Gabriela Levického sa majiteľom hradu stal [[Melchior Balaša]], ktorý si zobral za manželku vdovu po Gabrielovi, Annu [[Turzovci|Turzovú]].

Roku [[1544]] sa prvý turecký útok na Levice skončil vypálením mestečka. Hrad, ktorý bránil Melchior Balaša, sa útoku ubránil. Roku [[1549]], potom ako v roku [[1548]] uhorský snem prijal prísne opatrenia proti Melchirovi Balašovi, pre jeho lúpežnú činnosť, začalo sa [[22. apríl]]a obliehanie Levického hradu cisárskym vojskom pod velením [[Mikuláš zo Salmu|Mikuláša zo Salmu]]. Po niekoľkých týždňoch posádka hradu, vedená Tomášom Dócim, kapitulovala a časť jej príslušníkov bola pod hradom popravená. Mesto bolo počas bojov vypálené.

V roku [[1553]] po smrti [[Ján Levický|Jána Levického]] († [[12. september]] [[1553]]), údajne posledného príslušníka rodu Levických, pripadol hrad s celým panstvom späť kráľovi.  Okrem toho tato rodiná žije naďalej.

Panovník sem dosadil vojenskú posádku, vymenoval hradného kapitána. Levice sa tak stali protitureckou pevnosťou, chrániacou prístup k banským mestám.

V roku [[1554]] na panovníkov príkaz bol spísaný urbár levického hradného panstva. Mestečko Levice malo podľa neho 55 sedliackych usadlostí a desať rodín želiarov, jeden mlyn a mýtnu stanicu, v Starých Leviciach bolo 16 poddanských usadlostí a 15 rodín želiarov.

Roku [[1558]] kráľ Ferdinand I. daroval Levický hrad spolu s panstvom [[Štefan Dobó|Štefanovi Dobóovi]], ktorý sa roku [[1561]] stal kapitánom protitureckej pevnosti Levice a zároveň aj tekovským županom. Roku [[1571]] [[František Dobó]], od roku [[1567]] kapitán Levického hradu a od roku [[1574]] župan Tekovskej stolice, dal na hradnom nádvorí vybudovať Dobóovský kaštieľ a previesť [[renesancia|renesančné]] stavebné úpravy.

Dňa [[1. september|1. septembra]] [[1578]] turecké vojsko prepadlo a vypálilo tzv. dolné mesto a mnohých obyvateľov zajalo. Ďalší turecký útok proti Leviciam odrazila levická posádka v roku [[1587]].

Roku [[1602]] po vymretí rodu Dobóovcov sa stal majiteľom Levického hradu a hradného panstva protestant [[Sigfried Kolonič]]. Zomrel zadlžený v roku [[1623]], preto 15 rokov ležal nepochovaný na Levickom hrade.

Roku [[1604]] z tohoto roku pochádza prvá známa pečať mestečka Levice.

Roku [[1605]] na jar bolo mesto vypálené kuruckým veliteľom Františkom Rhédeyim.

Roku [[1613]] Turci od základu vypálili osadu Staré Levice, ktorá už nikdy nebola obnovená.

Roku [[1620]] v Leviciach existovalo [[Kalvinizmus|kalvínske]] gymnázium. V tomto roku v meste existoval už prvý písomne doložený čižmársky [[cech]], ktorého artikuly boli vydané r. [[1629]].

Roku [[1635]] v rámci dobudovania opevnenia Levíc boli vonkajšie hradby spojené s mestskými hradbami do spoločného obranného systému s hradom.

Roku [[1636]] donačnou listinou [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand III.]] daroval Levický hrad, hradné panstvo a mesto svojmu synovi [[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinandovi]].

Roku [[1640]] majiteľom hradu i mesta sa stal rod [[Csáky]]. Dedičným hradným kapitánom bol v tom období gróf [[Ladislav Csáky]] a po ňom jeho syn [[Pavol Csáky|Pavol]], ktorý zomrel v r. [[1680]].

Roku [[1663]] [[2. november|2. novembra]] obsadili mesto a hrad Turci. V rokoch 1663 – [[1664]] turecký cestovateľ Evlija Čelebi navštívil Levice a v jeho diele Kniha ciest sa zachoval popis mesta a hradu Levice.

Roku [[1664]] [[12. jún]]a cisárska armáda oslobodila mesto a hrad Levice spod tureckej okupácie. [[19. júl]]a v [[bitka pri Leviciach|bitke pri Leviciach]] cisárske vojská pod velením generála [[Louis Raduit de Souches|Louisa Raduita de Souches]] porazili Turkov. V boji padol [[Štefan Koháry]], hlavný kapitán banských miest a župan [[Hont (župa)|Hontianskej]] stolice.

Roku [[1667]] v písomných prameňoch sa spomína Cigánska ulica, ale rómski obyvatelia tu boli už o niekoľko desaťročí skôr, živili sa obchodom s koňmi a kováčstvom.

Roku [[1675]] v meste bol založený [[Františkáni|františkánsky]] kláštor a kostol Sv. Jozefa.

Roku [[1690]] Levický hrad, mesto a hradné panstvo získal od panovníka knieža [[Pavol Eszterházy]].

Roku [[1699]] z Levického hradu odišla kráľovská vojenská posádka, čím hrad stratil charakter protitureckej pevnosti.

Roku [[1703]] [[17. september|17. septembra]] dobyl mesto kurucký veliteľ [[Ladislav Očkaj]], ktorý tu mal aj svadbu s Ilonou Tisza. [[31. október|31. októbra]] dobyli naspäť hrad s mestom cisárski vojaci, mesto vyrabovali a vypálili.

Roku [[1705]] [[3. január]]a sa v Leviciach uskutočnila vojenská poradu [[František II. Rákoci|Františka II. Rákóciho]] s jeho kuruckými veliteľmi.

V rokoch [[1708]] – [[1709]] kurucký generál [[Mikuláš Berčéni]] prepustil Levický hrad cisárskemu vojsku. Pri ústupe z Levíc veliteľ kurucov Ján Bottyán dal zapáliť pracháreň a zdemolovať hrad.

V rokoch [[1709]] – [[1710]] v meste a na okolí vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.

== Primátor ==
[[Súbor:Krtík - foto 2018.jpg|náhľad|242x242pixelů|Ján Krtík|alt=]]RNDr. Ján Krtík (1. marec [[1962]], [[Levice (okres)|Levice]]) je primátor mesta Levice od roku [[2003|2018]].

=== Primátori mesta Levice ===
Prvým primátorom mesta Levice po Nežnej revolúcii sa  stal Ing. Ladislav Kisely  /nar.17.2.1954 v Leviciach/  kandidujúci ako nezávislý kandidát s podporou VPN  a demokratických strán. Funkciu primátora vykonával  aj v dalších dvoch volebných obdobiach do r.2002. 

Štefan Mišák bol zvolený za primátora mesta Levice:

* vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|voľbách 6. a 7. decembra 2002]] s počtom hlasov 2 765 z 10 211 a s podporou strán [[Hnutie za demokraciu]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]], [[SMER]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]].
* vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|voľbách 2. decembra 2006]] počtom hlasov 4 728 z 9 868 ako nezávislý kandidát.
* vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|voľbách 27. novembra 2010]] počtom hlasov 4 709 z 9 393 s podporou strán SMER-SD a MOST-HÍD.
* vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|voľbách 15. novembra 2014]] počtom hlasov 2 552 z 8 556 s podporou strán SMER-SD a [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]].

Ján Krtík bol zvolený za primátora mesta Levice vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|voľbách 10. novembra 2018]] počtom hlasov 2920 z 9498 ako nezávislý kandidát.

== Obyvateľstvo ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;|'''Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2001'''
|-
| Slováci
| 84,83%
|-
| Maďari
| 12,23%
|-
| Česi
| 1,04%
|-
| Rómovia
| 0,36%
|}

{| class=&quot;wikitable&quot;
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;|'''Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2011'''
|-
| Spolu obyvateľov
| 34 844 (100%)
|-
| Slováci
| 27 050 (77,83%)
|-
| Nezistená
| 4 033 (11,57%)
|-
| Maďari
| 3 202 (9,19%)
|-
| Česi
| 229 (0,66%)
|-
| Rómovia
| 153 (0,44%)
|}

{| class=&quot;wikitable&quot;
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;|'''Obyvateľstvo podľa vierovyznania'''
|-
| Rímskokatolíci
| 58,76%
|-
| Evanjelici
| 7,46%
|-
| Gréckokatolíci
| 0,32%
|-
| bez vyznania
| 22,77%
|-
| nezistené
| 3,4% 
|}

== Kultúra a zaujímavosti ==
Na Slovensku sa koná každoročne súťaž o najkrajšie mesto Slovenska. V roku 2010 sa Levice umiestnili na 9. mieste.
Mesto od roku 2009 vyhlasuje každoročne súťaž &quot;Tu som doma Tu dovolenkujem&quot;, mesto sa snaží zaujať turistov a ale aj miestnych rôznymi podujatiami v regióne.

=== Pamiatky ===
* [[Levický hrad]], súbor stredovekej zrúcaniny hradu a mladšieho kaštieľa, ktorý vznikal od druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Vznikol ako obranný bod na ceste ku stredoslovenským banským mestám. Jeho majiteľmi boli [[Matúš Čák Trenčiansky]], miestny rod Levických, či lúpežný šľachtic Melchior Balaša. Hrad bol opustený po roku [[1696]], kedy došlo k ničivému požiaru. Na hradnom nádvorí sa nachádza Dobóvský kaštieľ, pôvodne [[renesancia|renesančná]] dvojpodlažná stavba z obdobia okolo roku [[1571]]. [[Barok]]ovo bol prestavaný v roku [[1710]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5929
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti tu sídli Tekovské múzeum. 
&lt;gallery&gt;
súbor:Hrad Levice (Léva vára).jpg|Levický hrad
súbor:Levacivertanlegi1.jpg|Letecká fotografia
súbor:Levacivertanlegi2.jpg
súbor:Levice castle 2009.jpg|Levické hradné slávnosti 
&lt;/gallery&gt;
==== Sakrálne pamiatky ====
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]], jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1675]]. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch [[1773]] a [[1947]] – [[1948]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5936
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pôvodne bol súčasťou [[Františkáni|františkánskeho]] kláštora, ktorý bol však zrušený [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] V roku [[1814]] kláštor prevzali [[piaristi]], ktorí tu zriadili gymnázium.

* Rímskokatolícky [[Kostol svätého Michala archanjela (Levice)|kostol sv. Michala archanjela]], jednoloďová pôvodne neskorobaroková stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov [[1773]] – [[1780]]. Iniciátrormi výstavby kostola boli príslušníci roku [[Esterháziovci|Esterháziovcov]]. V roku [[1808]] kostol vyhorel. Súčasná eklektická úprava kostola s dvojvežovým priečelím pochádza z roku [[1902]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5937
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V interiéri sa nachádza súbor [[klasicizmus|klasicistických]] [[oltár]]ov z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Súčasťou zariadenia kostola sú ja neskorobarokové lavice s výjavmi zo života sv. Františka.
&lt;gallery&gt;
súbor:Church of Saint Joseph, Levice.jpg|Kostol sv. Jozefa
súbor:Saint Joseph church,Levice1.JPG
súbor:LV-St. Mich. church2.jpg|Kostol sv. Michala archanjela
súbor:LV-St. Mich. church-portal.jpg|Detail fasády
súbor:Léva-katolikus templom-Borovszky.jpg|Kostol na vyobrazení z roku 1903
&lt;/gallery&gt;
* [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1785]] – [[1788]]. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v roku [[1824]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kostoly reformovanej cirkvi v okrese Levice
  | url = http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-levice
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Krížom-krážom
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná majú šambrány s klenákmi. Vstup je riešený ako predstavaná predsieň s nárožným kvádrovaním.

* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku [[1789]]. Upravovaný bol v rokoch [[1838]] – [[1843]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5990
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené lizénami, hlavné priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

* Židovská synagóga, eklektická halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1853]]. Súčasťou interiéru je ženská galéria.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Levice - Synagóga
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/levice-synagoga
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády sú členené priebežným pásovaním, atika má bohatú štukovú výzdobu. Okná majú profilované šambrány, vstupy sú riešené ako [[edikula|edikuly]]. V nedávnej dobe prešla synagóga citlivou obnovou a slúži ako mestský kultúrny priestor. 
&lt;gallery&gt;
súbor:Léva-ref templom-2012-2-23.jpg|Reformovaný kostol
súbor:Léva-ref templom2-2012-2-23.jpg
súbor:Levice-Evan. church-1.JPG|Evanjelický kostol 
súbor:Synagogue in Levice.JPG|Synagóga
súbor:Synagoga-2012-03-05-Levice-ex31.jpg|Desatoro na štíte synagógy
&lt;/gallery&gt;
* [[Kostol Kresťanskej reformovanej cirkvi v Kalinčiakove|Reformovaný kostol]] v mestkej časti Kalinčiakovo, jednoloďová [[románske umenie|románska]] stavba s polkruhovou [[apsida|apsidou]] a predstavanou vežou asi z polovice [[12. storočie|12. storočia]]. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych pamiatok na Slovensku. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Anna (svätica)|sv. Anny]]. Ide o typický príklad emporového románskeho kostola, kanonická vizitácia z [[18. storočie|18. storočia]] uvádza ako staviteľov stavby miestny rok Šimoniovcov. Nachádza sa na spojnici dvoch významných ranouhorských centier, [[Ostrihom]]u a [[Starý Tekov|Starého Tekova]]. Od roku [[1655]] je kostol reformovaný. Stavebnámi úpravami prešiel v roku [[1682]], kedy vznikol nový trámový strop. Stavebnými úpravami prešiel kostol po požiari z roku [[1832]], vznikol nový strop lode a bola nadstavaná veža. Do záujmu pamiatkarov vstúpil v roku [[1878]], kedy I. Henszlman vykonal opis a prvú datáciu stavby. Obnovou prešiel v roku [[1932]]. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený, po vojne nasledovala ďalšia obnova v rokoch [[1958]] – [[1959]]. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2016]], kedy bola obnovená šindľová strecha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kalinčiakovo
  | url = http://apsida.sk/c/15/kalinciakovo
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasáda kostola postaveného z kamenných kvádrov je členená nárožnými opornými piliermi, apsida lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená šindľovou cibuľou. 
&lt;gallery&gt;
súbor:Kalinčiakovo-Hontvarsány-2.JPG|Reformovaný kostol v Kalinčiakove
súbor:Kalinčiakovo-Hontvarsány-3.JPG|Detail románskeho kvádrového muriva
súbor:Hontvarsány- templom-apszis.JPG|Apsida
súbor:Kalinčiakovo-Hontvarsány-5.JPG|Empora
súbor:Kalinčiakovo-Hontvarsány-4.JPG|Interiér apsidy
&lt;/gallery&gt;
=== Pomníky ===
* Pomník padlým vojakom Sovietskej a Rumunskej armády počas 2.svetovej vojny na Námestí Hrdinov (Pomník bol postavený najmä z finančných zbierok obyvateľov celého okresu. Pomník odhalili 28.10.1945 a autorkou ideového návrhu bola známa levická výtvarníčka Ica Tabyová)
* Socha Milana Rastislava Štefánika – park
* Pamätná busta Ľudovíta Štúra – na ulici Ľudovíta Štúra
* Pamätná busta Kálmana Kittenberga – na ulici Kálmana Kittenberga
Parky 
* Park M. R. Štefánika
*Schoellerov park (miestny názov ,,Starý park&quot;)
* Hradný park

=== Kultúra ===
* Levické divadelné dni – prehliadka ochotníckych divadelných súborov
* Levické hradné slávnosti
* Levické poľovnícke dni 
* World &amp; Etno Fest LEVICE
* Jazz &amp; Blues Fest LEVICE
* Levický jarmok v októbri 
* Levický netradičný jarmok (pivný) v máji
* Rybací piknik

=== Hudba ===
Významné hudobné festivaly, World &amp; Etno Fest (každý rok na prelome [[jún]]a a [[júl]]a) a Jazz &amp; Blues Fest (každý rok 2. novembrový víkend). Hudobný cyklus s názvom &quot;Blues.LV&quot; (pravidelné koncerty prevažne z oblasti jazzu, blues a podobných žánrov)

== Hospodárstvo ==
* priemyselný park Géňa

== Školstvo ==
=== Základné školy ===
*[https://www.zsmrsle.edu.sk/ základná škola A. Kmeťa, M. R. Štefanika]
*[https://2zs.edupage.org/ základná škola, Ulica sv. Michala 42]
*[https://zsmadlevice.edupage.org/ Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza]
*[https://zspodlelv.edupage.org/ základná škola Ul. Pri Podlužianke 6]
*[https://www.zssaratovle.edu.sk/ základná škola Ul. Saratovská 43]
*[https://6zslevice.edupage.org/ základná škola Ul. Saratovská 85]
*[https://skolska14lv.edupage.org/ základná škola Ul. Školská 14]
*[https://vincent-levice.sk/zakladna-skola/ Katolícka spojená škola sv. Vincenta de Paul / Základná škola s Materskou školou sv. Vincenta de Paul (dva názvy)]
*[http://www.tsmaragd.sk/SVzP.html Súkromná základná škola T. Smaragd]

=== Stredné školy ===

*[http://gav.sk/ Gymnázium Andreja Vrábla]
*[http://www.spslevice.sk/news.php Stredná priemyselná škola Levice]
*[https://suslbielika.edupage.org/ Stredná umelecká škola Ladislava Bielika]
*[https://www.soslevice.sk/ Združená stredná škola obchodu a služieb]
*[https://sposlv.edupage.org/ Stredná poľnohospodárska škola]
*[https://oalevice.edupage.org/ Obchodná akadémia]
*[https://pasalevice.edupage.org/ Pedagogická a Sociálna Akadémia]
*[https://sos-levice.edupage.org/ Stredná odborná škola, Pod amfiteátrom 7]
* [https://mtegl.edupage.org Gymnázium Pétera Czeglédiho Reformovanej kresťanskej cirkvi s vyučovacím jazykom maďarským]
*[https://www.gsv.sk/gymnazium/ Gymnázium sv. Vincenta de Paul]
*[https://animuslevice.edupage.org/ Súkromná Stredná Odborná Škola ANIMUS Levice]
*[http://www.tsmaragd.sk/gymnazium_kto_sme.html Súkromné gymnázium T. Smaragd]

=== Šport ===
V meste sa nachádza Dom športu, zimný štadión, futbalový štadión, mestská plaváreň a športová hala, tenisové ihriská.

==== Športové kluby ====
{|
| valign=top |
* Aikido DOJO Levice
* Amatérska volejbalová liga FiftyFive Levice
* [[BK Levickí Patrioti|Basketbalový klub Levickí Patrioti]]
* Box Club Gama Group Levice
* Boxerský klub – Škola Boxu Levice
* Cykloteam Levice
* Florbalový klub ŠK FBC Levice
* Futbalový klub Slovan Levice
* FK 1.FC 2000 Kalinčiakovo
* Futsal Team Levice
* [http://www.hklevice.sk/ Hokejový klub Levice]
| valign=top |
* Horolezecký klub IAMES Levice
* Jungle pohybová škola
* Karate klub DELTA Levice
* Karate klub Goju Ryu Levice
* Kickboxing Levice
* Klub biatlonu KAMI Levice
* KST Lokomotíva Atom
* Mestská únia malého futbalu Levice
* Radio Control Model Club LITTEAM Levice
* Stolnotenisový klub Levice
| valign=top |
* Šachový klub Levice
* [https://www.sbkjunior.sk/ Školský basketbalový klub Junior Levice]
* Športový klub Aquasport Levice
* Športový klub ATOM Levice
* Športový klub FAIR LEVICE
* Tanečno – športový klub RITMO
* Tanečno – športový klub JUNILEV
* [https://www.facebook.com/Tenisov%C3%A1-%C5%A1kola-Tom%C3%A1%C5%A1a-Kri%C5%A1tofa-853174458054107/ TŠTK Levice]
* [https://www.palaslevice.com/ Volejbalový klub PALAS VK LEVICE]
* [https://www.facebook.com/ZOOCREWsk-125740034204742/ Zoo Crew Levice]* Zumbaclub Levice
|}

== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
* [[Imrich Karvaš]] (* [[1903]] – † [[1981]]), národohospodár, [[právnik]], vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér [[Slovenská národná banka|Slovenskej národnej banky]].
* [[Vladimír Durdík starší|Vladimír Durdík]] (* [[1924]] – † [[1978]]), herec
* [[Magda Paveleková]] (* [[1931]] – † [[2015]]), herečka (Jej rodný dom resp. bytovka tzv. ,,Jozefčekov dom&quot; sa nachádza v centre mesta na Námestí Hrdinov)
* [[Ladislav Bielik]] (* [[1939]] – † [[1984]]), fotograf
* [[Richard Petruška]] (* [[1969]]), basketbalista
* Ondrej Krajňák (* [[1978]]), popredný jazzový hudobník, hráč na klavír, skladateľ, slobodný umelec
*Csaba Tolnai (*1972 - 2021) miestny historik, lokalpatriot, do svojej predčasnej smrti zástupca primátora
*Miroslav Rác ml. (*1986) hudobník, medzinárodne uznávaný skladateľ klasickej hudby, vo svojích hudobných kompozíciach venuje sa téme Rómskeho holokaustu

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Česko}} [[Boskovice]], [[Česko]], [[2008]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Náměšť na Hané]], Česko, [[2004]]
* {{flagicon|Maďarsko}} [[Érd]], [[Maďarsko]], [[1987]]
* {{flagicon|Maďarsko}} [[Svätý Ondrej (mesto)|Svätý Ondrej]], [[Maďarsko]], [[1992]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Rtiščevo]], [[Rusko]] – [[5. september|5. septembra]] [[1984]] s cieľom upevnenia družby medzi mestami Rtiščevo a Levice, a na počesť 40. výročia [[SNP]] bola ulica &quot;Парковский переулок&quot; premenovaná na ulicu Levice (Левице).
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Ruda Śląska]], [[Poľsko]], [[2000]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Skierniewice]], Poľsko, [[2004]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Lubaczów]], Poľsko, [[2018]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Leviciach]]
* [[Tekovské múzeum]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Leviciach]]

== Literatúra ==
* Csaba Tolnai: Levice na starých pohľadniciach, DAJAMA, 2006, ISBN 80-89226-05-1
* RNDr. PhMr. Ernest Alt, Eugen Bába, MUDr. Ladislav Huljak: Dejiny levickej nemocnice 1885-1985, OÚNZ v Leviciach
*Csaba Tolnai: Levice na starých fotografiách, stratené mesto, AGRIPA, 2015, ISBN 978-80-971232-2-2
*Monografia mesta Levice, Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 2010, ISBN 978-80-89151-27-1

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Levice}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.levice.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* [https://egov.levice.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Levice]
* [http://www.kniznicalevice.sk/ Tekovská knižnica]
* [http://www.muzeumlevice.sk/ Tekovské múzeum]

{{Obce okresu Levice}}

[[Kategória:Levice| ]]
[[Kategória:Okres Levice]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]</text>
      <sha1>63r6phlvb86yqofxdhnwfmuv39v6m10</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fašizmus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10811</id>
    <revision>
      <id>7429573</id>
      <parentid>7429479</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:45:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18061" xml:space="preserve">[[Súbor:Fascist symbol.svg|náhľad|Symbol fašistickej strany [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ''Partito Nazionale Fascista'': [[Fasces cum securibus|zväzok prútov a sekera]].]]
'''Fašizmus''' je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v [[Taliansko|Taliansku]] v rokoch 1922-1943 pod vedením [[Benito Mussolini|B. Mussoliniho]]. Neskôr bol u mnohých autorov význam pojmu fašizmus rozšírený aj na iné podobné (vždy pravicové autoritárske či totalitné) formy vlády a príslušné ideológie - konkrétne niektorí autori do pojmu fašizmus zahŕňajú aj [[nacizmus]] v Nemecku (pod vedením [[Adolf Hitler|A. Hitlera]]) a ďalší aj podobné pravicové formy vlády a ideológie inde vo svete (najmä v Európe), napr. bývalé režimy v Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, Maďarsku, Chorvátsku či Japonsku v istých fázach 20. storočia; často sa do fašizmu zaraďuje aj [[neofašizmus]]. So spomínaným rozšírením pojmu na viacero štátov začala byť sporná všeobecná definícia fašizmu, pretože rôzni autori nachádzajú v uvedených režimoch iné základné spoločné charakteristiky. Najčastejšie sa však v definíciách uvádzajú nasledujúce charakteristiky fašistickej ideológie: radikálny [[nacionalizmus]] (a/alebo [[rasizmus]]), [[antiliberalizmus]], radikálna [[pravica|pravicovosť]] (resp. [[antimarxizmus]]), organizácia štátu na [[vodca|vodcovskom]] princípe a prípadne aj snaha o dosiahnutie národného znovuzrodenia v údajne upadajúcej spoločnosti.&lt;ref name=Bel&gt;{{beliana|4|fašizmus|329}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = fašizmus
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 197
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Häu/&gt;&lt;ref name=OED/&gt;&lt;ref name=Grif/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | kapitola zborník = fašizmus | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany =115 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V najširšom ponímaní, skôr v bežnej než odbornej komunikácii, je fašizmus označenie akýchkoľvek [[autoritarizmus|autoritárskych]] [[pravica|pravicových]] názorov či režimov alebo ide jednoducho o urážku.&lt;ref name=OED&gt;fascism; fascist. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Drábik&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Drábik
| meno = Jakub
| odkaz na autora = 
| titul = K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme
| periodikum = Historický časopis
| odkaz na periodikum = Historický časopis
| rok = 2014
| ročník = 62
| číslo = 4
| strany = 695{{--}}718
| issn = 0018-2575
}}&lt;/ref&gt;{{rp|705}}

Stúpenec fašizmu alebo člen fašistickej strany sa volá '''fašista'''&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = fašista
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 368
}}&lt;/ref&gt;. Podobne ako výraz fašizmus, aj toto slovo sa niekedy používa ako urážka (nadávka).

== Etymológia ==
Slovo ''fašizmus'' pochádza z talianskeho slova ''fascismo'' (=fašizmus), ktoré pochádza talianskeho slova ''fascio'' (=zväzok, otep; zväz, združenie). Slovo fascio pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova ''fascis'' (=zväzok; balík), množné číslo: ''fasces''. Názov nadväzoval na talianske ''fasci dei lavoratori'' (=združenia pracujúcich), čo bol od konca 19. storočia názov rôznych sociálnych hnutí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 159
}}&lt;/ref&gt;

Prvá fašistická organizácia bola Mussoliniho ''Fasci d'Italiani di Combattimento'' – ''Bojové zväzky Talianov''.{{chýba zdroj}}

Latinské fasces pôvodne označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou (pozri [[Fasces cum securibus|fasces]]). Tento znak nosili osobní strážcovia pred konzulmi [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] ako znak svojej autority a moci.{{chýba zdroj}}

== Vznik a príčiny šírenia fašizmu ==
Fašistická ideológia je následkom [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], prevzala však myšlienky mnohých politických [[Filozofia|filozofov]] a teoretikov. 

Jedným zo zdrojov bol [[Aristoteles|Aristotelov]] a [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelov]] [[organicizmus]], nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] predstava o [[nadčlovek]]u, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít [[Vilfredo Pareto|Vilfreda Pareta]], objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu.

Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, [[Giovani Gentile]] a [[Mario Palmieri]], ktorý vo svojej ''Filozofii fašizmu'' označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. 

Za príčinu víťazstva fašizmu v [[Európa|európskych]] krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu, nedôveru verejnosti k [[demokracia|demokratickým]] princípom, nakoniec tiež [[boľševická revolúcia|boľševickú revolúciu]] v [[Rusko|Rusku]] a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci [[komunizmus|komunistických]] hnutí.

== Definícia fašizmu ==
Snaha o&amp;nbsp;definovanie fašizmu patrí medzi najpertraktovanejšie témy 20. storočia a&amp;nbsp;dodnes neexistuje medzi historikmi či inými vedcami všeobecná zhoda.&lt;ref name=Drábik/&gt;{{rp|716}} Termín fašizmus sa používa v&amp;nbsp;rôznych významoch od najužšieho, zahrňujúceho len taliansky variant Benita Mussoliniho, až po najširšie významy, pri ktorých funguje slovo fašista ako urážka. To často viedlo bádateľov k&amp;nbsp;otázke, či je vôbec používanie tohto pojmu užitočné.&lt;ref name=Drábik/&gt;

Rôznych definícií fašizmus je v literatúre obrovské množstvo, nasleduje veľmi malý a nereprezentatívny výber z nich:

[[Marxizmus|Marxistická]] definícia fašizmu, prijatá na zjazde [[Kominterna|Kominterny]] v&amp;nbsp;roku 1935: „Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu“&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Dimitroff
| meno = Georgi
| odkaz na autora = Georgi Dimitrov
| prekladatelia = 
| editori =  Rolf Richter
| titul = Gegen Faschismus und Krieg : Ausgewähle Reden und Schriften
| vydanie text = 
| miesto =  1. Aufl. 
| vydavateľ = Leipzig
| rok = 1982
| počet strán = 263
| strany = 50
}}&lt;/ref&gt;. 

V 90. rokoch 20. storočia niektorí (anglickojazyční) autori začali definovať fašizmus ako ideológiu, ktorá spája revolučnú, aktivistickú politiku s mýtom záchrany a obnovy rasy či národa. Napríklad definícia fašizmu historika a politológa ''Rogera Griffina'' z Oxford Brookes University znie nasledovne:&lt;blockquote&gt;„Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku.&quot;&lt;ref name=Grif&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Griffin
| meno = Roger
| odkaz na autora = 
| titul = The Primacy of Culture: The Current Growth (Or Manufacture) of Consensus within Fascist Studies
| periodikum = Journal of Contemporary History
| odkaz na periodikum = 
| rok = 2002
| mesiac = 
| ročník = 37
| číslo = I
| strany = 21{{--}}43
| doi = 10.1177/00220094020370010701
| issn = 0022-0094
}}&lt;/ref&gt;{{rp|24}}&lt;/blockquote&gt;Podobne podľa definície amerického historika ''Stanleyho Paynea'' je fašizmus:&lt;blockquote&gt;„forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou.“&lt;ref name=&quot;Payne&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Payne 
| meno = Stanley G
| titul =  A History of Fascism, 1914{{--}}1945
| vydanie text = 
| miesto =  Madison, Wis.
| vydavateľ = University of Wisconsin Press
| rok = 1995
| isbn =  0-299-14874-2
| počet strán = 613
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|14}}&lt;/blockquote&gt;''Robert Paxton'' charakterizuje fašizmus ako: &lt;blockquote&gt;&quot;spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Paxton
| meno = Robert O
| odkaz na autora = 
| prekladatelia = Martin Machovec, Vanda Pokorná
| titul = Anatomie fašismu 
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny
| rok = 2007
| isbn = 978-80-7106-811-2
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 382
| strany = 249{{--}}250
}}&lt;/ref&gt;&lt;/blockquote&gt;

Príklady slovníkových definícií:
*Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2020 (a 2003) uvádza túto definíciu fašizmu: ''polit[ický] režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = fašizmus
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 5
| typ vydania = dopl. a uprav.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2020
| isbn = 978-80-8128-261-4
| počet strán = 960
| strany = 168
}}&lt;/ref&gt;
*Slovník cudzích slov z roku 2000 uvádza takúto definíciu fašizmu: ''1. smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia, politických strán (najmä v Nemecku za vedenia A. Hitlera a v Taliansku B. Mussoliniho) a metódami totalitarizmu, diktatúry a násilia. 2. ideológia tohto smeru obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie.''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = 
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 368
}}&lt;/ref&gt;

== Fašistické hnutie v Taliansku ==
Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini ([[1883]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1945]]). V roku [[1919]] založil organizáciu Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov), roku [[1921]] sa organizácia zmenila na fašistickú stranu nazvanú ''Partito Nazionale Fascista (Fašistická národná strana)''. Mussolini uchopil moc v Taliansku [[28. október|28. októbra]] [[1922]] pri takzvanom ''[[Pochod na Rím|Pochode na Rím]]'' a taliansky kráľ [[Viktor Emanuel III.]] ho vymenoval za ministerského predsedu. 
[[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|200px|Benito Mussolini a Adolf Hitler počas vojenskej prehliadky v obsadenej Juhoslávii]]
Obdobie do roku [[1926]] je označované ako ''obdobie zákonnej diktatúry''. V prvej Mussoliniho vláde dokonca prevažovali nefašistickí ministri. Počas tohto obdobia, konkrétne [[10. jún]]a [[1924]], bol zavraždený socialistický poslanec [[Giacomo Matteotti]], ostrý kritik fašistického hnutia a Mussoliniho osoby zvlášť. Mussolini vraždu odsúhlasil. Proti tomuto ''legálnemu zločinu'' sa zdvihla vlna odporu. Časť poslancov dokonca odmietala zasadať, navyše niektorí fašisti opustili stranu. Benito Mussolini [[3. január]]a [[1925]] priznal zodpovednosť za vraždu a roku [[1926]] vyhlásil fašistickú diktatúru s vládou jednej strany.

Fašizmus rýchlo vyústil do agresívnej zahraničnej politiky talianskeho štátu a vedenia dobyvačných vojen. V roku [[1936]] Taliansko napadlo a dobylo [[Etiópia|Abesíniu (súčasná Etiópia)]]. Pred začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Taliansko stalo spojencom [[Nacizmus|nacistického]] [[Nemecko|Nemecka]]. Do vojny oficiálne vstúpilo [[10. jún]]a [[1939]] a už v apríli uskutočnilo ďalšiu agresiu, a to napadnutie [[Albánsko|Albánska]]. 

Taliansky fašistický režim padol [[25. júl]]a [[1943]]. Mussolini bol odvolaný a uväznený. Nový taliansky premiér [[Pietro Badoglio]] sa rozhodol so spojencami spolupracovať. [[3. september|3. septembra]] [[1943]] podpísal kapituláciu, ktorá bola zverejnená [[8. september|8. septembra]] [[1943]]. Mussoliniho [[12. september|12. septembra]] [[1943]] oslobodili nemeckí výsadkári a ten na nemeckými vojskami okupovanom území zriadil  bábkovú&amp;nbsp;[[Talianska sociálna republika|Taliansku sociálnu republiku]]&amp;nbsp;(tzv.&amp;nbsp;Republika [[Salo]]). Mussolini a jeho milenka boli popravení na úteku [[28. apríl]]a [[1945]].

== Ďalšie fašistické režimy ==
Typické fašistické režimy boli Mussoliniho Taliansko (1922-1945) a Hitlerove Nemecko (1933-1945). Fašistické režimy vzniknuté prevažne v dôsledku (aspoň čiastočnej) okupácie Nemeckom počas 2. svetovej vojny boli predovšetkým ustašovské Chorvátsko (1941-1945) a [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|szálasiovské]] Maďarsko (1944-1945), ale podľa mnohých autorov aj napr. [[Bulharsko]], [[Francúzsko]], [[Nórsko]] a [[prvá Slovenská republika|Slovensko]]. Často sa za fašistické považuje aj [[Francisco Franco|frankistické]] Španielsko (1939-1975), [[António de Oliveira Salazar|Salazarom]] založený „Estado Nuovo“ v Portugalsku (1933-1974) a [[Japonsko]] (1928-1945). Čiastočne či úplne fašistické režimy boli aj [[Maďarské kráľovstvo|horthyovské Maďarsko]] (1920-1944), [[Engelbert Dollfuss|Dolfusove]] a&amp;nbsp;[[Kurt Schuschnigg|Schuschniggove]] Rakúsko (1933-1938; tzv. [[austrofašizmus]]), [[Ioannis Metaxas|Metaxasove]] Grécko (1936-1941), Pilsudkého [[Poľsko]] (1926-1939), [[Rumunsko]] (1937-1944) a [[pobaltské štáty]].&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref&gt;fašizmus. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Häu&gt;Alexander Häusler/Michael Fehrenschild. Faschismus in Geschichte und Gegenwart ein vergleichender Überblick zur Tauglichkeit eines umstrittenen Begriffs. 2020 [https://www.rosalux.de/fileadmin/rls_uploads/pdfs/Manuskripte/Manuskripte_26_Faschismusstudie.pdf] &lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Payne&quot;/&gt;{{rp|15}}

V ďalších európskych krajinách existovali malé a nevýznamné fašistické organizácie, ktoré sa nikdy nedostali k moci. Boli to napríklad [[Britská únia fašistov]] [[Oswald Mosley|Oswalda Mosleyho]] v Spojenom kráľovstve, španielska [[Falanga (1933)|Falanga]] (1933-1937), belgické hnutie [[Rexistické hnutie|Rexistov]], Faisceau a ďalšie hnutia vo Francúzsku, či [[Národná obec fašistická|Národní obec fašistická]] generála [[Radola Gajda|Gajdu]] v&amp;nbsp;Česko-Slovensku.{{chýba zdroj}}

== Pozri aj ==
* [[Sekulárne náboženstvo]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra ==
* DRÁBIK, Jakub. K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme. In. ''Historický časopis'', 4/2014, s. 695-718. [https://www.academia.edu/9690110/K_problematike_defin%C3%ADcie_pojmu_fa%C5%A1izmus_nov%C3%A9ho_konsenzu_a_v%C3%BDvoja_v_b%C3%A1dan%C3%AD_o_fa%C5%A1izme_On_the_problem_of_defining_fascism_new_consensus_and_the_development_in_the_fascist_studies_ Dostupné online] [PDF]
* GRIFFIN, Roger. ''The Nature of Fascism''. London: Routledge, 1991. 
* NOLTE, Ernst.&amp;nbsp;''Fašismus ve své epoše''. Praha: Argo, 1998. 
* PAYNE, Stanley. G..&amp;nbsp;''A History of Fascism, 1914-1945''. London: Routledge, 1995.
* PAXTON, Robert O.&amp;nbsp;''Anatomie fašismu''. Praha&amp;nbsp;: Nakladatelství Lidové noviny, 2004. 

{{Politické ideológie}}
{{Autoritárne formy vlády}}

[[Kategória:Fašizmus| ]]
[[Kategória:Politika]]
[[Kategória:Formy vlády]]
[[Kategória:Politické ideológie]]</text>
      <sha1>tq8z2stiklsojo2df7bqldl1vj5zu7f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Organizácia Spojených národov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10989</id>
    <revision>
      <id>7429524</id>
      <parentid>7429490</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:05:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23273" xml:space="preserve">{{OSN}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}

[[Súbor:United Nations (Member States and Territories).svg|right|thumb|Členské krajiny OSN]]

'''Organizácia Spojených národov''' (o názvoch pozri nižšie) je [[medzinárodná organizácia]] združujúca väčšinu [[štát]]ov na [[Zem]]i, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej [[Charta OSN|Charte]]. 

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Lídri víťazných mocností založili vo [[Versailles]] [[Spoločnosť národov]]. [[Druhá svetová vojna]] bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku [[1942]] však americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Oficiálne OSN vznikla [[24. október|24. októbra]] [[1945]], potom ako bola Charta OSN ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady [[Čínska republika|Čínou]], [[Francúzsko]]m, [[Rusko]]m, [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

[[Slovensko]] sa stalo členom Organizácie Spojených národov [[19. január]]a [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]].

==Názov ==
Od svojho vzniku sa podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] aj podľa právnych predpisov meno tejto organizácie správne píše s veľkým S v druhom slove, čiže v tvare '''Organizácia Spojených národov''', skratka znie '''OSN'''.&lt;ref&gt;Nariadenie ministra zahraničného obchodu č. 31/1954 zo dňa 16. júna 1954, ktorým sa vykonáva colný zákon č. 36/1953 Zb.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Vyhláška 127/1965 Zb. (vyhláška ministra zahraničných vecí z 30. októbra 1965 o zmenách článkov 23, 27 a 61 Charty Organizácie Spojených národov prijatých XVIII. Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 17. decembra 1963 v rezolúcii č. 1991/XVIII A a B)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1965 (detto 1953), S. 63&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;spojený. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003&lt;/ref&gt; Napriek tomu sa v praxi vyskytuje aj nespisovný pravopis s malým s v druhom slove, čiže ''Organizácia spojených národov''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MPSVR SR | odkaz na autora = | titul = Organizácia spojených národov | url = https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/europska-unia-a-medzinarodne-vztahy/medzinarodne-organizacie/organizacia-spojenych-narodov.html | vydavateľ = employment.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, radi by ho videli aj niektorí jazykovedci a aj v češtine sa názov organizácie od jej vzniku správne píše s malým s v druhom slove (''Organizace spojených národů'', staršie ''Organisace spojených národů''), čiže česká kodifikácia je v tomto prípade iná než slovenská.&lt;ref&gt;ZÁVODNÝ, A. Nejednoznačnosť pri písaní niektorých typov vlastných mien. In: Slovenská reč, 1-2, 2015 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2015/1-2/sr15-1-2.pdf] (Poznámka: Text obsahuje (1) chybné tvrdenie, že anglický názov znie United Nations Organisation, v skutočnosti znie United Nations, a (2) chybné tvrdenie, že sa v češtine názov &quot;už&quot; píše s malým s, v skutočnosti sa tak písal už od vzniku organizácie – porov. [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3948])&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Naše řeč, ročník 30 (1946), číslo 2-3, s. 43-45 [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3948]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;vyhláška 127/1965 Sb. (porovnsj so slovenským znením, t.j. s vyhláškou 127/1965 Zb.)&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátený tvar '''Spojené národy'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = iris.schaechter | odkaz na autora = | titul = OSN vo všeobecnosti | url = http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/un-general.html | vydavateľ = unis.unvienna.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

Správny anglický názov znie ''United Nations'' – skratka UN. Často sa ale vyskytuje aj nesprávny tvar: ''United Nations Organisation'' – skratka UNO. &lt;ref&gt;United Nations [https://www.un.org/en/sections/about-un/overview/index.html] (prístup 8. 6. 2020)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;OGUNNOIKI, A. O. Reforming the United Nations in the 21st century: a discourse on the enlargement, democratisation and the working methods of the Security Council. In: International Journal of Advanced Academic Research  – Social &amp; Management Sciences –  ISSN: 2488-9849 – Vol. 4, Issue 6 (June 2018), S. 47 [https://www.researchgate.net/publication/335127019_REFORMING_THE_UNITED_NATIONS_IN_THE_21ST_CENTURY_A_DISCOURSE_ON_THE_ENLARGEMENT_DEMOCRATISATION_AND_THE_WORKING_METHODS_OF_THE_SECURITY_COUNCIL] (Citát: &quot;The true name of the Organisation is the „United Nations‟, although it is often referred to as 
the  „United  Nations  Organisation‟  or  „UNO‟  or  „UN‟  (Starke,  1984, p.601).&quot;)&lt;/ref&gt;

Francúzsky názov znie ''Organisation des Nations Unies'' – skratka je ONU, alebo ''Nations Unies''. Španielsky názov znie ''Naciones Unidas'' – skratka NN.UU. (alebo NN UU), alebo ''Organización de las Naciones Unidas'' – skratka ONU. Ruský názov znie ''Organizacija Objediňonnych Nacij'' – skratka OON.

== Dejiny ==

[[Súbor:United Nations HQ - New York City.jpg|thumb|right|Sídlo OSN v New Yorku]]
[[Súbor:Antonin Novotny na zasedani OSN.jpg|náhled|[[Antonín Novotný]], česko-slovenský prezident, v septembri roku 1960, na zasadnutí OSN.]]
[[25. apríl]]a 1945 sa uskutočnila konferencia Spojených národov v americkom meste [[San Francisco]], aby zúčastnení vytvorili základné pravidlá pre novú medzinárodnú organizáciu. 50 zúčastnených delegácií z rôznych štátov tam podpísalo Chartu OSN. Bývalé [[Česko-Slovensko]] bolo zakladajúcim členom tejto organizácie. Svetové spoločenstvo vtedy ešte nevedelo, kde bude sídliť. Voľba padla na [[New York (mesto)|New York]]. [[27. február]]a [[1952]] sa predstavitelia krajín z celého sveta prvý raz stretli v stálom sídle OSN.

== Hlavné orgány OSN ==

Podľa čl. 7 ods. 1 [[Charta OSN|Charty OSN]] má OSN tieto hlavné orgány
* Valné zhromaždenie,
* Bezpečnostnú radu,
* Hospodársku a sociálnu radu,
* Poručenskú radu,
* Medzinárodný súdny dvor,
* 

=== Valné zhromaždenie ===
{{hlavný článok|Valné zhromaždenie OSN}}
[[Súbor:UN General Assembly hall.jpg|thumb|Sála Valného zhromaždenia OSN]]
Je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nadpolovičnou väčšinou.

Body programu sú prerokované v šiestich výboroch:
* hospodársky a finančný
* sociálny a kultúrny
* politický a dekolonizačný
* odzbrojovací a bezpečnostný
* administratívny a rozpočtový
* právny

=== Bezpečnostná rada ===
{{hlavný článok|Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov}}
[[Súbor:UN security council 2005.jpg|thumb|right|Miesto, kde zasadá bezpečnostná rada OSN]]
Bezpečnostná rada je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov: 5 stálych členov a 10 nestálych členov. Bezpečnostná rada sa prvýkrát zišla [[17. január]]a [[1946]] v [[Londýn]]e. 

Pravidlá má formulované tak, aby zabránili odchodu najvplyvnejších členov z organizácie, a tak zachovali medzinárodný dialóg. Pri vzniku OSN 51 zakladajúcich členov odovzdalo konečné rozhodnutie vo veľkom počte najmä vojenských záležitostí piatim najvýznamnejším krajinám z víťazných mocností v 2. svetovej vojne a to [[Čínska republika|Číne]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] a [[Spojené štáty|Spojeným štátom]]. Tie vzájomne pristúpili na to, že budú rešpektovať nesúhlas čo i len jednej spomedzi seba. Len ak ani jedna z nich nevysloví rozhodnú námietku zvanú [[veto]], bude platiť väčšinový hlas pätnástich členov Bezpečnostnej rady. Tých 5 krajín sa zároveň stalo stálymi, nikým znova nevolenými členmi rady. V roku [[1971]] rezolúciou valného zhromaždenia OSN č. 2758 sa stala členom Bezpečnostnej rady [[Čínska ľudová republika]] namiesto Čínskej republiky, ktorú v tom období reprezentoval Taiwan. V roku [[1991]] zaujalo miesto bývalého Sovietskeho zväzu v Bezpečnostnej rade [[Rusko]]. Ostatní stáli členovia Bezpečnostnej rady Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty sú členmi dodnes.

Každý zo zvyšných 10 členov je v rade vždy iba na 2 roky a OSN ich volí (často sa dá povedať, že ich vyberá podľa zemepisného kľúča). Od [[1. január]]a [[2006]] sa stalo [[Slovensko]] na dva roky jedným z nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu.

=== Hospodárska a sociálna rada ===
[[Súbor:UN building, Genevra.jpg|thumb|right|Budova OSN v [[Ženeva|Ženeve]]]]
Hospodárska a sociálna rada (v angličtine Economic and Social Council, skratka: ECOSOC) je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Má 54 členov, ktorí sú v záujme zachovania rovnakého rozloženia rozdelení takto:
* 14 z afrických štátov
* 11 z ázijských
* 10 z latinskoamerických a karibských štátov
* 13 zo západných 
* 6 z východoeurópskych štátov. 

Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Ženeva|Ženeve]]. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má po jednom hlase.

Rada slúži ako fórum pre diskusie o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru.

=== Poručenská rada ===
Poručenská rada je orgán OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN (tzv. poručenských územiach). Ciele poručenského systému sú v súčasnosti už naplnené, keďže všetky poručenské územia dosiahli samosprávu alebo nezávislosť, a to buď ako nové štáty alebo pripojením k územiu susedného nezávislého štátu. Poručenská rada nebola formálne zrušená, ale od 1. novembra [[1994]] (po vyhlásení nezávislosti [[Palau]]) nevykonáva žiadnu činnosť. Členmi Poručenskej rady sú stáli členovia BR OSN.

=== Medzinárodný súdny dvor ===
{{hlavný článok|Medzinárodný súdny dvor}}
[[Súbor:Peace Palace.jpg|thumb|right|Mierový palác v Haagu, sídlo MSD]] 
Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je orgán OSN so sídlom v [[Haag]]u v [[Holandsko|Holandsku]]. Je tak jediným orgánom OSN so sídlom mimo New Yorku. Je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní na 9 rokov. Nie je prípustné, aby za sudcov boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu.
Voľba sudcov prebieha každé 3 roky, kedy sa mení 1/3 sudcov. Opakované zvolenie do funkcie je prípustné. Pre úspešné zvolenie musí sudca získať nadpolovičnú väčšinu hlasov Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN.

Činnosť súdu sa riadi Štatútom, ktorý tvorí súčasť Charty OSN. Do právomoci Medzinárodného súdneho dvora patrí rozhodovať spory medzi štátmi a vydávať poradné právne posudky na žiadosť Bezpečnostnej rady alebo Valného zhromaždenia. Stranami v sporoch podávaných na súd môžu byť iba štáty.

Súčasné zloženie Medzinárodného súdneho dvora: 
* do roku 2018: Ronny Abraham ([[Francúzsko]]); Abdulqawi Ahmed Yusuf  ([[Somálsko]]); Antônio Augusto Cançado Trindade ([[Brazília]]); Sir Christopher Greenwood ([[Spojené kráľovstvo]]); Dalveer Bhandari ([[India]])
* do roku 2021: Hisaši Owada ([[Japonsko]]); [[Peter Tomka]], ([[Slovensko]]), Süe-chančchin (Xue Hanqin) ([[Čína]]); Giorgio Gaja ([[Taliansko]]); Julia Sebutinde ([[Uganda]])
* do roku 2024: Mohamed Bennouna ([[Maroko]]); Joan E. Donoghue ([[Spojené štáty|USA]]); James Crawford ([[Austrália (štát)|Austrália]]); Kirill Gevorgian ([[Rusko]]); Patrick Lipton Robinson ([[Jamajka]])

Predsedom Medzinárodného súdneho dvora je od roku 2015 Ronny Abraham ([[Francúzsko]]). Podpredsedom súdu je Abdulqawi Ahmed Yusuf  ([[Somálsko]]).

=== Sekretariát OSN ===
[[Súbor:António Guterres November 2016.jpg|right|thumb|António Guterres, súčasný generálny tajomník OSN]]
Sekretariát OSN je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí [[generálny tajomník OSN]], ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. 

Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.

Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napríklad [[ľudské práva]] a [[udržateľný rozvoj]], organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN a informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.

Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka.

52. Valné zhromaždenie v rámci reformných návrhov generálneho tajomníka OSN schválilo vytvorenie postu ''zástupcu generálneho tajomníka'' OSN. Prvou zástupkyňou generálneho tajomníka OSN bola v januári 1998 menovaná [[Louise Frechettová]] z [[Kanada|Kanady]]. Od marca 2006 ju na poste zástupcu generálneho tajomníka vystriedal [[Malloch Brown]] zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].

== Organizácie patriace pod OSN ==
=== UNICEF ===
{{hlavný článok|UNICEF}}
[[Súbor:UNICEF Logo.svg|right|160px|thumb|Logo UNICEF]]
UNICEF [http://www.unicef.org/] je skratka ''United Nations Children´s Emergency Fund'' (Detský fond Spojených národov), ktorý vznikol mandátom OSN v roku [[1946]], aby pomohol deťom po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Keď sa [[Európa]] dostala z hrôz vojny, v roku [[1953]] Generálny tajomník OSN dal UNICEFu mandát na dlhodobé obdobie, aby mohol získavať finančné prostriedky z rozvinutých krajín a pomáhal deťom v rozvojových krajinách. Svoju činnosť financuje výhradne z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín (prevažujúca časť finančných zdrojov), z príspevkov nevládnych organizácií a ďalších nezávislých subjektov. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF (napr. pohľadníc, kalendárov, hračiek, plastikových tašiek a pod.), ktorý UNICEF organizuje prostredníctvom 37 národných výborov pre spoluprácu s UNICEF vo vyspelých krajinách. UNICEF je na Slovensku zastúpený od roku [[1993]].

=== UNESCO ===
[[Súbor:Flag of UNESCO.svg|right|160px|thumb|Vlajka UNESCO]]
{{hlavný článok|UNESCO}}
UNESCO (''Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru'', v angličtine ''United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization'') je medzinárodnou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania. Stála pri zrode ''Európskeho strediska pre jadrový výskum'', alebo ''Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok''. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti [[hydrológia|hydrológie]], [[oceánografia|oceánografie]], [[geológia|geológie]] a [[životné prostredie|životného prostredia]]. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na [[Autorské právo|autorské práva]], ochranu pamiatok a iné.

Slovensko získalo členstvo v UNESCO [[9. február]]a [[1993]] (Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO).

=== WHO ===
[[Súbor:Flag of WHO.svg|right|thumb|160px|Vlajka WHO]]
{{hlavný článok|WHO}}
Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization, WHO alebo slovenská skratka SZO) je špecializovanou inštitúciou OSN. Prostredníctvom WHO si vymieňajú svoje poznatky a skúsenosti zdravotnícki pracovníci 192 krajín. Ženevské ústredie riadi a koordinuje činnosť 6 regionálnych úradov, ktorých pôsobnosť je celosvetová.

=== Ďalšie organizácie pod OSN ===
* [[Medzinárodná organizácia práce]] – ILO
* [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo]] – ICAO
* [[Medzinárodný menový fond]]- MMF/IMF
* [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]] – IAEA
* [[Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj]] ([[Svetová banka]]) – IBRD
* [[Medzinárodná námorná organizácia]] – IMO
* a ďalšie

== Charta OSN ==
{{hlavný článok|Charta OSN}}
Charta OSN je základný dokument organizácie. Preambula začína slovami:

{| style=&quot;border-style: dotted;&quot; width=&quot;300&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;1&quot; style=&quot;margin: 0 0 1em 1em; background: #f0f0f0; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;&quot;
|-----
| align=&quot;center&quot; |
MY ĽUD SPOJENÝCH NÁRODOV, ODHODLANÍ&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny,&lt;br /&gt;
ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla&lt;br /&gt;
ľudstvu nevysloviteľné strasti,&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
...&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
A PRE TENTO CIEĽ&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom&lt;br /&gt;
v mieri ako dobrí susedia,&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
...&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
rozhodli sme sa zjednotiť svoje úsilie, aby sme&lt;br /&gt;
dosiahli tieto ciele.&lt;br /&gt;
'''
|}

== OSN dnes ==
=== Ciele OSN do roku 2015 ===
Všetkých 191 členských štátov sa na summite ukončenom dňa 23. decembra 2000 dohodlo vo svojom uznesení, na týchto ôsmich prioritách, ktoré by mali dosiahnuť do roku 2015:
* zníženie počtu chudobných a hladujúcich na polovicu (tj. prostriedkov na osobu a deň &lt;1USD)
* odstránenie negramotnosti, aby všetky deti sveta (chlapci aj dievčatá) mohli dosiahnuť plného základného vzdelania
* odstránenie nerovnosti žien a mužov vo všetkých úrovniach vzdelania
* zníženie úmrtnosti detí o 2/3 do veku 5-tich rokov
* zníženie úmrtnosti rodičiek o 3/4
* zníženie percenta nákazlivosti vírusom [[HIV]] (ktorý spôsobuje [[AIDS]]), maláriou a ďalších závažných chorôb
* zabránenie úbytku prírodných zdrojov, znížiť o 1/2 počet ľudí ktorí nemajú prístup k pitnej vode a to do roku 2020,
* zlepšenie životných podmienok aspoň pre 100 miliónov ľudí žijúcich na chudobných predmestiach (slumoch) svetových veľkomiest
* rozvinutie svetového nediskriminačného obchodného systému, odstránenie kvót a ciel, podporiť malé a ostrovné krajiny, oddlžovanie chudobných krajín, zlepšiť dostupnosť liekov v rozvojových krajinách.

=== Požiadavky na reformu ===
Po 59 rokoch od založenia OSN sa objavila diskusia o reformách OSN. Počet stálych členov Bezpečnostnej rady by sa mal rozšíriť zo súčasných piatich až na desať. Podľa najrozšírenejšieho názoru by sa novými členmi rozhodujúceho orgánu popri doterajších štátoch – USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Rusku a Číne mali stať:
* [[Nemecko]]
* [[Japonsko]]
* [[Brazília]]
* [[India]]
* zástupca-[[Afrika|Afriky]] ([[Južná Afrika|Juhoafrická republika]] alebo [[Nigéria]])

=== Úspechy OSN ===
* Úspech WHO pri celosvetovom potlačení [[Pravé kiahne|pravých kiahní]] (Variola vera)

=== Kritika OSN ===
Medzi všeobecnú kritiku OSN patria tieto názory:
* OSN sa snaží uzurpovať moc štátov
* OSN nie je „spojením národov“, ale spojením režimov. Napríklad Čína s právom veta môže zablokovať jej rozhodnutie, aj keď čínski zástupcovia zastupujú len úzke vedenie [[komunizmus|komunistickej strany]]
* v OSN je široko rozšírená korupcia
* v OSN majú veľkú moc nezodpovedné krajiny porušujúce ľudské práva, napríklad [[Líbya]] bola zvolená [[20. január]]a [[2003]] za predsedajúcu krajinu Komisie pre ľudské práva (U.N. Human Rights Commission)

Kritika upozorňujúca na konkrétne zlyhania:
* [[Program Ropa za potraviny]]
* prehliadanie [[Rwandská genocída|genocídy]] v [[Rwanda|Rwande]]
* nezasiahnutie počas [[Srebrenický masaker|masakru v Srebrenici]]
* zlyhanie pri doručení humanitárnej pomoci pre obyvateľov [[Somálsko|Somálska]]
* sexuálne zneužívanie dievčat v [[Kongo|Kongu]] pracovníkmi OSN

=== Korupcia a OSN ===
Kritici OSN už dlhšie podrobujú kritike, najmä pre jeho odtrhnutosť od ľudí, s tým súvisiaci nezáujem médií, kvôli čomu údajne nepodlieha žiadnej kontrole. Najsilnejšie sa problémy prejavili pri programe OSN [[Program Ropa za potraviny]], ten vznikol, keď začali prenikať správy, že sankcie uvalené na [[Saddam Hussein|Saddámov Husseinov]] režim v [[Irak]]u spôsobujú veľké utrpenie obyčajných ľudí. Bezpečnostná rada OSN prijala v apríli [[1995]] rezolúciu, ktorá umožnila Iraku predávať istý objem [[ropa|ropy]], aby mal prostriedky na nákup potravín pre obyvateľstvo. Saddám údajne program zneužíval a podplácal viacerých politikov a významných ľudí mimo Iraku, z programu údajne profitoval aj [[Benon Sevan]], blízky spolupracovník [[Kofi Annan|Kofiho Annana]]. Do škandálu bol zapletený i Annanov syn [[Kojo Annan]], ktorý v tej dobe pracoval pre spoločnosť Cotecna. Spoločnosť Cotecna so sídlom v Švajčiarsku zabezpečovala veľa dodávok pre program Ropa za potraviny.

== Pozri aj ==
* [[Významné obdobia a dni vyhlasované OSN]]
* [[Nový svetový poriadok (politika)|Nový svetový poriadok]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=United Nations}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Organizácia Spojených národov}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier 2001 – 2025}}

[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]]
[[Kategória:Medzinárodné právo]]
[[Kategória:OSN| ]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1945]]</text>
      <sha1>4sh9s804yih80z9wh9gizh4nz2d9rof</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Novinky</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11191</id>
    <revision>
      <id>7429508</id>
      <parentid>7420581</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:03:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MNadzikiewicz (WMF)</username>
        <id>207131</id>
      </contributor>
      <comment>/* The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open */ nová sekcia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33036" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív noviniek ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]]

== Návrhy do programu na CEE Meeting 2022 ==
Ahojte, už je možné podávať [[:m:Wikimedia CEE Meeting 2022/Submissions|Návrhy do programu na CEE Meeting 2022]]. Deadline je 31. júla 2022.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 16. jún 2022 (UTC)
:Deadline bola predĺžená do 7. augusta.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:55, 2. august 2022 (UTC)

== Novinky – vylepšení pro desktop ==

[[File:Table of contents shown on English Wikipedia 02.webm|thumb]]
Dobrý den. Rád bych vám předal nové informace o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|vylepšeních pro desktop]], na kterém nadace Wikimedia pracuje posledních několik let. Naše práce je téměř u konce! 🎉

Rádi bychom, aby se tyto vylepšení nasadila jako výchozí rozhraní pro čtenáře i editory na všech projektech. &lt;span style=&quot;background-color:#fc3;&quot;&gt;V nejbližších týdnech zahájíme na toto téma diskusi na více projektech, včetně toho vašeho. 🗓️&lt;/span&gt; Rádi si přečteme vaši návrhy!

Cílem projektu je zajistit, aby rozhraní bylo pro čtenáře srozumitelnější, ale aby bylo i tak užitečné pro pokročilé uživatele. Projekt se skládá z několika vylepšení, které mimo jiné usnadňují čtení článku, navigaci uvnitř článku, vyhledávání dalších článků, přepínání mezi jednotlivými verzemi, používání záložek a uživatelského menu. Vylepšení jsou již nasazena jako výchozí na více než 30 projektech, včetně [[:fr:|francouzské]], [[:pt:|portugalské]] a [[:fa:|perské]] Wikipedie.

Změny se týkají pouze vzhledu [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=vector}} Vector]. Pokud používáte [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=monobook}} Monobook] nebo [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=timeless}} Timeless], změny se vás netýkají.

; Nejnovější funkce
* [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Table of contents|Obsah článku]] – k naší verzi se čtenář snáze dostane a snáze se může stránkou navigovat bez toho, aby musel scrollovat. Momentálně nový obsah testujeme na našich pilotních projektech.  Funkce je také dostupná pro uživatele, kteří si zapnuli vzhled Vector 2022.
* [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Page tools|Nástroje stránky]] – nyní jsou v menu dva typy odkazů Jsou zde akce a nástroje týkající se konkrétních stránek (například [[Special:RecentChangesLinked|Související změny]]) a odkazy na stránky týkající se celé wiki (například [[Special:RecentChanges|Poslední změny]]). Rozdělíme tyto dva typy odkazů do dvou intuitivních menu.
; Jak zapnout vylepšení?
[[File:Desktop Improvements - how to enable globally.png|thumb|[[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|{{int:globalpreferences}}]]]]
* Vylepšení si můžete zapnout ručně ve [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|svém nastavení na kartě Vzhled]] tím, že zvolíte „{{int:skinname-vector-2022}}“. Je také možné funkce zapnout na všech projektech pomocí [[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|globálního nastavení]].
* Na projektch, kde jsou změny nasazeny ve výchozím nastavení, se přihlášení uživatelé mohou vždy přepnout do původního Vectoru. Slouží pro to jednoduše použitelný odkaz v levém menu nového Vectoru.

; Zjistěte více a připojte se k našim událostem

Pokud byste chtěli naši práci blíže sledovat, můžete se [[mw:Special:Newsletter/28/subscribe|přihlásit k odběru newsletteru]]. Můžete si také přečíst [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|projektové stránky]], přečíst si [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Frequently_asked_questions|naše často kladené otázky]] nebo nás kontaktovat na [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|diskusní stránce]]. Je také možné [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|sejít se s námi na online meetingu]].

Děkuji! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|diskuse]]) 02:34, 21. jún 2022 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&amp;oldid=22381342 --&gt;

=== Nový Vector: ukážka ===
Pre zaujímavosť, kto si chce nový vzhľad pozrieť bez nutnosti prepínať skiny v nastaveniach, otvorte si nasledovné odkazy každý na jednu záložku:
* '''https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko?useskin=vector''' (súčasný Vector)
* '''https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko?useskin=vector-2022''' (chystaný nový)
Za mňa teda, moc som nepochopil správanie na úzkych viewportoch – po zúžení pod nejakú hranicu (~700px) sa v novom skine samotný text článku zobrazí odsomrený až niekde hlboko pod obrovskou navigačnou sekciou, zaberajúcou v tom stave viac než celú jednu obrazovku. Čakal by som asi skôr niečo v duchu, že sa pri nedostatku šírky navigácia zbalí do nejakého rozbalovacieho menu a po príchode uvidím normálne začiatok článku (na druhej strane väčšina bežných návšetvníkov s tak úzkym VP zrejme pôjde cez mobilný režim, kam ich na mobiloch/tabletoch normálne naviguje aj Google). Nie je to pritom zrejme anomália v dôsledku kolízie s nejakým starým štýlovaním na tejto wiki, rovnako sa správa trebárs aj [[:fr:|frwiki]], kde je skin už nasadený. Ešteže Monobook nateraz nechávajú tak, bežný návštevník ale po nasadení uvidí tento nový Vector. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 21. jún 2022 (UTC)

Na fr videl som videl (za mňa zvláštne) rozhranie, ktoré mi prišlo ako zbytočne úzke. Tak to plánuje Wikimedia Foundation dať všade. No divím sa. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:18, 21. jún 2022 (UTC)

:[[File:Moving article tools.jpg|thumb]]
:Hej @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]. Mam nadzieję, że mnie zrozumiesz, kiedy napiszę po polsku, a nie po angielsku. Úzke rozhranie - tu są dwie sprawy:
:# tekst jest wąski, ponieważ dzięki temu lepiej się czyta, uczy i zapamiętuje. Więcej o tym możesz przeczytać [[mw:Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Limiting_content_width#Goals_and_motivation|na tej stronie]] (po angielsku)
:# po obu stronach tekstu chcemy umieścić menu ([[mw:Reading/Web/Desktop Improvements/Features/Page tools|nástroje stránky]]), tak jak pokazuje ilustracja obok.
:[[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 13:42, 21. jún 2022 (UTC)

::Nový Vector vnímam negatívne. Odkazy na iné jazykové verzie schovávať a rozbaľovať zbytočne prihadzuje čas. Fr.wiki pri hľadaní interwiki väčšinou prechádzam ako poslednú možnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:05, 21. jún 2022 (UTC)

::{{re|SGrabarczuk (WMF)}} Any idea btw., why [[:File:Skwiki-vector-2022-narrow-viewport.png|this wierd layout]] on narrower viewports (i.e. article itself deep down under that huge (and sparse) service links secion, occupying most valuable page area)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:19, 21. jún 2022 (UTC)
:::You have your sidebar un-collapsed (this is the default setting for logged-in users) and if you collapse it, it will stay collapsed. Then, the content will move up. Why is the sidebar so wide? Because dividing the width on that narrow screens wouldn't work, I presume. I can look for links on Phabricator with detailed explanation and discussions.
:::And above all, if you happen to be using Vector on mobile - Vector (the old one and the new one) is built for desktop. There's a separate tool - [[mw:AMC|advanced mobile contributions]] - working on mobile browsers. If you're using Vector on mobile because some gadgets don't work with AMC, then probably these gadgets need some work. That's what my intuition tells me. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 14:30, 21. jún 2022 (UTC)
::::Yes, you're right, I overlooked that there actually IS collapsible nav menu (which is collapsed by default for anonymous user, as I've checked in incog. session). That huge and sparse area on the top of the page is therefore occupied only after user intentionally expands it. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 21. jún 2022 (UTC)

::{{Re|SGrabarczuk (WMF)}} I hope the newer version will not become the default.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:20, 21. jún 2022 (UTC)
:::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], we are still working on it and we'll be improving it until more people agree to make it the default. We'd prefer avoiding a yes/no voting, and focusing on solving specific problems instead. And of course, as I mentioned in the announcement, it will always be possible to opt-out to the old Vector - just as it's possible to use the pre-Vector Monobook. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 14:35, 21. jún 2022 (UTC)
:::{{Re|SGrabarczuk (WMF)}} Just to mention it is English as well: for me the biggest problem here is the hiding of the interwikis. I guess I will eventually get used to the weird location but the drop-down, IMHO, introduces time-wasting: I have to click and scroll to find a language rather than just see it. That is why I hardly use fr.wiki when I want to find interwikis.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:52, 21. jún 2022 (UTC)
::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], you can also type the interwiki abbreviation (like sk for Slovak), hit enter, and it will work. I know, it's not the same as having everything directly available for your mouse - it's a compromise between &quot;an intuitive quiet library for readers&quot; and &quot;a quick cockpit for advanced Wikipedians&quot;. The new language switcher is a complex feature - our team only moved it from the sidebar to the top (because we've found out that readers prefer Googling &quot;Bratislava in English&quot; over looking for interwiki). Another team ([[mw:Wikimedia Language engineering|Language engineering]]) is working on everything about the list itself, search, translations, Wikidata, etc. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 15:21, 21. jún 2022 (UTC)

=== Pojďme si promluvit o Vylepšeních desktopu ===
Připojte se k online setkání s týmem, který pracuje na projektu Vylepšení desktopu! Bude se konat '''28. června 2022 v [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220628T1200 12:00 UTC] a [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220628T1900 19:00 UTC]''' na Zoomu. '''[https://wikimedia.zoom.us/j/5304280674 Kliknutím se připojíte]'''. ID schůzky: 5304280674. [https://wikimedia.zoom.us/u/kc2hamfYz9 Vytočit podle umístění].

Agenda
* Informace o aktuálním vývoji
* Otázky a odpovědi, diskuse

Formát

Setkání se nebude zaznamenávat ani vysílat. Poznámky se budou pořizovat do [https://docs.google.com/document/d/1G4tfss-JBVxyZMxGlOj5MCBhOO-0sLekquFoa2XiQb8/edit# souboru v Dokumentech Google]. Toto setkání bude pořádat [[mw:User:OVasileva_(WMF)|Olga Vasilevová]] (manažerka týmu). Prezentace (první dva body programu) bude přednesena v angličtině.

We can answer questions asked in English, Italian, Polish; also, only at the first meeting: Indonesian, Farsi, Vietnamese; only at the second meeting: French, Portuguese, Spanish, Russian. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|na diskusní stránku]] nebo je pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org.

Na této schůzce platí jak [[foundation:Friendly_space_policy|Pravidla pro přátelský prostor]], tak [[mw:Special:MyLanguage/Code_of_Conduct|Kodex chování]] pro technické prostory Wikimedia. Zoom nepodléhá [[foundation:Privacy_policy|Zásadám ochrany osobních údajů WMF]].

Těšíme se, že se uvidíme! [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 00:54, 24. jún 2022 (UTC)

== Workshop o písaní LGBTIQ+ biografií ==
Dávam do pozornosti [[:meta:Volunteer Supporters Network/VSN Training: Writing LGBTIQ+ biographies in Wikipedia: tips and strategies to overcome barriers|workshop o písaní LGBTIQ+ biografií]], koná sa online 28. júna, prihlášky a viac info na linku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:43, 22. jún 2022 (UTC)

== Wikimedia Foundation Board of Trustees election 2022 - Propose statements for the 2022 Election Compass ==

&lt;section begin=&quot;announcement-content&quot; /&gt;

: ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass| &lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.&lt;/span&gt;]]''
: ''&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&amp;group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass}}&amp;language=&amp;action=page&amp;filter= {{int:please-translate}}]&lt;/div&gt;''

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;Hi all,&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;Community members in the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|propose statements to use in the Election Compass.]]&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views.&lt;/span&gt;

;&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;Here is the timeline for the Election Compass:&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;July 8 - 20: Community members propose statements for the Election Compass&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;August 5 - 12: candidates align themselves with the statements&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision&lt;/span&gt;

&lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August. The Elections Committee will oversee the process, supported by the Movement Strategy and Governance team. MSG will check that the questions are clear, there are no duplicates, no typos, and so on.&lt;/span&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Best,
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Movement Strategy and Governance
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
&lt;small&gt;''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''&lt;/small&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;section end=&quot;announcement-content&quot; /&gt;[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:42, 12. júl 2022 (UTC)

== Návrhy otázok/tvrdení do volebného kompasu pre tohtoročné voľby nových členov do Správnej rady Nadácie Wikimédie. ==

Ahojte. Do 20. júla (streda) je možne [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community Voting/Election Compass/Statements|🔗navrhnúť otázky/tvrdenia]] do volebného kompasu na tohtoročné voľby nových členov do Správnej rady Nadácie Wikimédie. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:59, 15. júl 2022 (UTC)

== Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election ==

&lt;section begin=&quot;announcement-content&quot;/&gt;
:''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''
:''&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&amp;group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election}}&amp;language=&amp;action=page&amp;filter= {{int:please-translate}}]&lt;/div&gt;''

Hi everyone,

'''The Affiliate voting process has concluded.''' Representatives from each Affiliate organization learned about the candidates by reading candidates’ statements, reviewing candidates’ answers to questions, and considering the candidates’ ratings provided by the Analysis Committee. The selected 2022 Board of Trustees candidates are:

* Tobechukwu Precious Friday ([[:m:User:Tochiprecious|Tochiprecious]])
* Farah Jack Mustaklem ([[:m:User:Fjmustak|Fjmustak]])
* Shani Evenstein Sigalov ([[:m:User:Esh77|Esh77]])
* Kunal Mehta ([[:m:User:Legoktm|Legoktm]])
* Michał Buczyński ([[:m:User:Aegis Maelstrom|Aegis Maelstrom]])
* Mike Peel ([[:m:User:Mike Peel|Mike Peel]])

You may see more information about the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Results|Results]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Stats|Statistics]] of this Board election.

Please take a moment to appreciate the Affiliate Representatives and Analysis Committee members for taking part in this process and helping to grow the Board of Trustees in capacity and diversity. These hours of volunteer work connect us across understanding and perspective. Thank you for your participation.

Thank you to the community members who put themselves forward as candidates for the Board of Trustees. Considering joining the Board of Trustees is no small decision. The time and dedication candidates have shown to this point speaks to their commitment to this movement. Congratulations to those candidates who have been selected. A great amount of appreciation and gratitude for those candidates not selected. Please continue to share your leadership with Wikimedia.

Thank you to those who followed the Affiliate process for this Board election. You may review the results of the Affiliate selection process.

'''The next part of the Board election process is the community voting period.''' [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022#Timeline|You may view the Board election timeline here]]. To prepare for the community voting period, there are several things community members can engage with in the following ways:

* [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Read candidates’ statements]] and read the candidates’ answers to the questions posed by the Affiliate Representatives.
* [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Questions_for_Candidates|Propose and select the 6 questions for candidates to answer during their video Q&amp;A]].
* See the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee’s ratings of candidates on each candidate’s statement]].
* [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community Voting/Election Compass|Propose statements for the Election Compass]] voters can use to find which candidates best fit their principles.
* Encourage others in your community to take part in the election.

Best,

Movement Strategy and Governance

''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;announcement-content&quot;/&gt;

[[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 14:03, 27. júl 2022 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&amp;oldid=23530132 --&gt;

== Vote for Election Compass Statements ==

&lt;section begin=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
:''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''
:''&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&amp;group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements}}&amp;language=&amp;action=page&amp;filter= {{int:please-translate}}]&lt;/div&gt;''

Hi all,

Volunteers in the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass/Statements|vote for statements to use in the Election Compass]]. You can vote for the statements you would like to see included in the Election Compass on Meta-wiki.

An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views.

Here is the timeline for the Election Compass:

*&lt;s&gt;July 8 - 20: Volunteers propose statements for the Election Compass&lt;/s&gt;
*&lt;s&gt;July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements&lt;/s&gt;
*July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements
*August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements
*August 5 - 12: candidates align themselves with the statements
*August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision

The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August

Best, 

Movement Strategy and Governance

''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
[[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 21:01, 27. júl 2022 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&amp;oldid=23530132 --&gt;

== Prihlasovanie komunitných delegátov do Wikimedia CEE Meeting 2022 ==

Dňa 14 až 16. októbra sa uskutoční [[:m:Wikimedia CEE Meeting 2022|'''Wikimedia CEE Meeting 2022''']]. Je určené, že ''Wikimedians of Slovakia User Group'' by mohli reprezentovať 2 delegáti komunity, ktorí by mali finančne zaplatené náklady s účasťou na akcii. Čas pre '''prihlasovanie delegátov''' je '''do 15. augusta''' (zostáva 2 týždne). [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 16:09, 1. august 2022 (UTC)
:{{Re|Dušan Kreheľ}} Vďaka. Máme to v merku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:55, 2. august 2022 (UTC)

== Movement Strategy and Governance News – Issue 7 ==

&lt;section begin=&quot;msg-newsletter&quot;/&gt;
&lt;div style = &quot;line-height: 1.2&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-size:200%;&quot;&gt;'''Movement Strategy and Governance News'''&lt;/span&gt;&lt;br&gt;
&lt;span style=&quot;font-size:120%; color:#404040;&quot;&gt;'''Issue 7, July-September 2022'''&lt;/span&gt;&lt;span style=&quot;font-size:120%; float:right;&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7|'''Read the full newsletter''']]&lt;/span&gt; 
----
Welcome to the 7th issue of Movement Strategy and Governance News! The newsletter distributes relevant news and events about the implementation of Wikimedia's [[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy/Initiatives|Movement Strategy recommendations]], other relevant topics regarding Movement governance, as well as different projects and activities supported by the Movement Strategy and Governance (MSG) team of the Wikimedia Foundation.  

The MSG Newsletter is delivered quarterly, while the more frequent [[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy/Updates|Movement Strategy Weekly]] will be delivered weekly. Please remember to subscribe [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/MSG Newsletter Subscription|here]] if you would like to receive future issues of this newsletter.
&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;margin-top:3px; padding:10px 10px 10px 20px; background:#fffff; border:2px solid #808080; border-radius:4px; font-size:100%;&quot;&gt; 

* '''Movement sustainability''': Wikimedia Foundation's annual sustainability report has been published. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A1|continue reading]])
* '''Improving user experience''': recent improvements on the desktop interface for Wikimedia projects. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A2|continue reading]])
* '''Safety and inclusion''': updates on the revision process of the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A3|continue reading]])
* '''Equity in decisionmaking''': reports from Hubs pilots conversations, recent progress from the Movement Charter Drafting Committee, and a new white paper for futures of participation in the Wikimedia movement. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A4|continue reading]])
* '''Stakeholders coordination''': launch of a helpdesk for Affiliates and volunteer communities working on content partnership. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A5|continue reading]])
* '''Leadership development''': updates on leadership projects by Wikimedia movement organizers in Brazil and Cape Verde. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A6|continue reading]])
* '''Internal knowledge management''': launch of a new portal for technical documentation and community resources. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A7|continue reading]])
* '''Innovate in free knowledge''': high-quality audiovisual resources for scientific experiments and a new toolkit to record oral transcripts. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A8|continue reading]])
* '''Evaluate, iterate, and adapt''': results from the Equity Landscape project pilot ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A9|continue reading]])
* '''Other news and updates''': a new forum to discuss Movement Strategy implementation, upcoming Wikimedia Foundation Board of Trustees election, a new podcast to discuss Movement Strategy, and change of personnel for the Foundation's Movement Strategy and Governance team. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A10|continue reading]])
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;msg-newsletter&quot;/&gt;

[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:39, 3. august 2022 (UTC)

== The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open ==

&lt;section begin=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
:''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''
:''&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&amp;group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open}}&amp;language=&amp;action=page&amp;filter= {{int:please-translate}}]&lt;/div&gt;''

Hi everyone,

The Community Voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is now open. Here are some helpful links to get you the information you need to vote:

* Try the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|Election Compass]], showing how candidates stand on 15 different topics.
* Read the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|candidate statements]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Affiliate_Organization_Participation/Candidate_Questions|answers to Affiliate questions]]
* [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Apply to be a Candidate|Learn more about the skills the Board seeks]] and how the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee found candidates align with those skills]]

If you are ready to vote, you may go to [[Special:SecurePoll/vote/Wikimedia_Foundation_Board_Elections_2022|SecurePoll voting page]] to vote now. '''You may vote from August 23 at 00:00 UTC to September 6 at 23:59 UTC.''' To see about your voter eligibility, please visit the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Voter_eligibility_guidelines|voter eligibility page]].

Best,

Movement Strategy and Governance

''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''&lt;br /&gt;&lt;section end=&quot;announcement-content&quot; /&gt;

[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:03, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>82xqns1uwx05n813gfbv3sponxbqsd8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železná opona</title>
    <ns>0</ns>
    <id>11247</id>
    <revision>
      <id>7429517</id>
      <parentid>7415092</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:37:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pohraničná stráž (PS) a jej pomocníci */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44792" xml:space="preserve">{{pozri|železnej opone v divadle|železná opona (divadlo)}}
[[Súbor:Iron Curtain map.svg|náhľad|Železná opona (čierna línia) v Európe počas [[studená vojna|studenej vojny]]:&lt;br /&gt;{{legend|#004990|[[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]}}{{legend|#FF8282|[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]}}{{legend|#C0C0C0|neutrálne krajiny}}{{legend|#57D557|[[Hnutie nezúčastnených krajín|nezúčastnené krajiny]]}}]]

'''Železná opona''' ({{vjz|eng|Iron Curtain}}, {{vjz|rus|Железный занавес}}) bol termín používaný najmä na Západe počas [[studená vojna|studenej vojny]]. Vyjadroval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet&lt;!-- k východnému bloku patrili aj nesusediace štáty: Mongolsko, Kuba, Vietnam, Severná Kórea atď. --&gt; na dve časti: [[západný blok]] vedený Spojenými štátmi a [[východný blok]] vedený [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. V terminológii používanej komunistami išlo o dva ''nezmieriteľné'' tábory: ''kapitalistický'' (alebo ''imperialistický)'' a ''socialistický''. Okrem týchto blokov existovali aj [[Neutralita|neutrálne]] krajiny alebo krajiny ktoré neboli členmi uvedených dvoch vojenských paktov. Viacero bývalých [[Kolonializmus|kolónií]] sa postupne stalo členmi [[Hnutie nezúčastnených krajín]], ktoré vzniklo v roku 1955 a v roku 1961 deklarovalo, že jeho členské krajiny nie sú súčasťou žiadnych mocenských blokov. V septembri roku [[1961]] na konferencii v [[Belehrad|Belehrade]], ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Tita]] ([[Juhoslávia]]). V roku [[1964]] bolo členmi 46 štátov a na konferencii v roku [[1979]] v [[Havana|Havane]] bolo už členov viac ako 100.

V Európe sa nachádzala železná opona na západnej hranici [[Sovietsky zväz|ZSSR]], [[Nemecká demokratická republika]] (NDR), [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a na južnej hranici [[Albánsko|Albánska]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Počas trvania [[Studená vojna|Studenej vojny]] sa opona posunula na východ, pretože [[Albánsko]] a [[Juhoslávia]] sa postupne stali menej závislé na [[Východný blok|Východnom bloku]].&lt;!-- Juhoslávia v 1961 založil Hnutie nezúčastnených krajín. Albánsko sa stalo pročínske. Pribudla Kuba, ktorá bola akosi mimo opony --&gt; 

Termín použil [[Joseph Goebbels]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = „železná opona“
| prekladatelia = Stanislav Bendl et al
| titul = Oxfordský slovník světových dějin 
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| rok = 2005
| isbn = 80-200-1054-8
| počet strán = 679
| strany = 678
}}&lt;/ref&gt; [[23. február]]a [[1945]] v reakcii na výsledky krymskej konferencie v časopise ''Das Reich'' ako narážku na železnú oponu v divadle: „...a na Európu spadne železná opona“. Do dnešného používania termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci [[1946]], v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti [[komunizmus|komunizmu]].

Fyzicky železnú oponu tvorili ploty s drôtenými prekážkami, signalizáciou a kontrolným pásmom, ktoré sa objavili v ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia, pričom sa inšpirovali strážením nacistických [[Koncentračný tábor|koncentračných]] a [[Gulag (1930 – 1960)|vlastných táborov]]. Do konca 50. rokov bolo na hranici ZSSR „zadrôtovaných“ takmer 12 tisíc kilometrov, v ostatných štátoch východného bloku asi 6 tisíc kilometrov a v Československu bezmála 750 kilometrov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Pre porovnanie dĺžka   [[limes Romanus]] bola približne 3 000 km.

Zmyslom existencie železnej opony, ktorú na svojich hraniciach a území vybudovali krajiny Východného bloku bolo predovšetkým zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov, najmä z obavy pred [[Vysťahovalectvo|emigráciou]] na [[Západný blok|Západ]]. Napriek propagande o potrebnosti ž. opony kvôli hrozbe (vojenského) ohrozenia &quot;tábora socializmu&quot; zo Západu&lt;ref&gt;Milan Vyterna: Něco málo k agresivním plánům Sovětského svazu. eportal.parlamentnilisty.cz, 14.1.2015&lt;/ref&gt; bola vnímaná ako symbol neslobody obyvateľov Východného bloku. V tomto zmysle ju prezentovali napríklad 26. júna 1961 [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] v Berlíne v prejave ''[[Ich bin ein Berliner]]'' a 12. júna 1987 Ronald Reagan: ''&quot;[[Tear down this wall!]]&quot;''. Ako sa ukázalo po [[Pád komunizmu v Európe|páde komunizmu v Európe]] (revolúcie roku 1989 vo východnej Európe) takto oponu vnímali aj samotní obyvatelia. V bývalom Československu strhli železnú oponu ako prví Bratislavčania&lt;ref&gt;Vladimír Jancura: Slováci strhli železnú oponu na nedeľnom výlete, Pravda.sk, 13.12.2009. [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164539-slovaci-strhli-zeleznu-oponu-na-nedelnom-vylete/ Online]
&lt;/ref&gt;. Vyše 150-tisícový sprievod sa prešiel už v nedeľu 10. decembra 1989 po vtedy ešte prísne stráženej štátnej hranici s Rakúskom do blízkeho [[Hainburg an der Donau|Hainburgu]] aby sa pozreli&lt;ref&gt;Fotografie &quot;Nežná revolúcia 1989 v retrospektíve&quot;, 16. novembra 2012 Zdroj: TASR/Vladimír Benko. [http://www.teraz.sk/fotodennik/nezna-revolucia-1989-v-retrospektive/30722-fotografia.html Online]
&lt;/ref&gt; na [[Devín]] z druhej strany.

== Železná opona v ČSSR ==
[[Súbor:Čížov (Zaisa) - preserved part of Iron curtain.JPG|náhľad|Zachovaná časť železnej opony pri [[Čížov (Horní Břečkov)|Čížove]]]]
[[Súbor:DNV_opona.jpg|náhľad|Zvyšky plota, [[Bratislava]], mestská časť Devínska Nová Ves]]
[[Súbor:Prusek_po_zelezne_opone.jpg|náhľad|Zarastajúci priesek v blízkosti hraníc s Rakúskom, leto 2003]]

V roku 1948 komunistická moc v Československu uzavrela hranice, pričom zastavila vydávanie pasov a víz. Do roku 1953 nebolo možné súkromne cestovať do zahraničia, dokonca ani do komunistických krajín.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zajac|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Socializmus: realita namiesto mýtov (ekniha)|url=https://buraniemytov.sk/wp-content/uploads/Socializmus%20-%20realita%20namiesto%20m%C3%BDtov.pdf|vydavateľ=buraniemytov.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-02|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Železná opona sa na česko-slovenskej západnej hranici začala vytvárať prakticky už od roku [[1948]], ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch [[1952]] a [[1953]], aj ako reakcia na neustávajúce úteky cez hranicu. V rokoch 1952 až 1966 sa už železná opona tiahla od styku československej hranice s [[NDR]] a [[Poľsko]]m až po [[Komárno]] (dunajský úsek strážila [[Dunajská pohraničná stráž]]). 

V apríli [[1966]] bola zrušená vojsková ochrana hranice s NDR a dĺžka železnej opony v Česko-Slovensku bola potom až do jej likvidácie 926 kilometrov (tzv. západná hranica s NSR a Rakúskom)&lt;ref name=&quot;policie.cz&quot;&gt;[http://www.policie.cz/soubor/sesit-13-pdf.aspx M. Pulec: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek - Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989]&lt;/ref&gt;. V NDR prebehlo budovanie železnej opony o niečo neskôr, poslednou fázou v roku [[1961]] bola výstavba [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]], ktorý rozdelil mesto Berlín na dve časti.

Dobudovanie železnej opony podmienilo zmeny v cestovnom ruchu. Organizované zájazdy do komunistických krajín boli povolené až v roku 1956. Zájazdy do západných krajín boli zriedkavé a organizovali ich takmer výhradne pre podniky rezortných ministerstiev. Do roku 1965 platil zákon o cestovných dokladoch, ktorý ustanovoval, že na vydanie cestovného pasu nemá občan právny nárok. Výjazd do zahraničia bol možný len vtedy, ak bola k pasu pre jednotlivú cestu vydaná výjazdná doložka. Keďže československá mena nebola voľne zameniteľná, tak bolo nutné požiadať Štátnu banku československú o prídel devíz, na ktorý nebol právny nárok. O [[Cestovná doložka|výjazdnú (vycestovacia) doložku]] bolo možné žiadať na pasovom oddelení a len s potvrdeným [[Devízový prísľub|devízovým prísľubom]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Zakázané, hraničné a pohraničné pásmo ==
V apríli [[1950]] bolo v prihraničnom území (kde pôsobila [[Pohraničná stráž]]) vyhlásené [[hraničné pásmo]]. Vonkajšiu hranicu tvorila hraničná čiara, vnútorná hranica vedúca pozdĺž najpoužívanejších ciest bola označená výstražnými tabuľkami. Vstup do tohto hraničného pásma bol možný len na povolenie. Od zotmenia do svitania v ňom bol zákaz pohybu mimo verejné komunikácie. V roku 1951 boli viaceré pohraničné okresy vyhlásené za pohraničné územie. Toto pohraničné územie sa delilo na tri pásma: zakázané (najbližšie k hraničnej čiare), hraničné a pohraničné.

'''Zakázané pásmo''' siahalo asi 2 kilometre od štátnej hranice. Jeho hranicu určoval veliteľ Pohraničnej stráže (ďalej PS) a vyhlasoval ho okresný národný výbor. Toto pásmo bolo vysídlené, pohyb v ňom bol povolený len príslušníkom PS. Vstup iných osôb povoľoval veliteľ jednotky PS a bol možný len v sprievode príslušníka PS.

'''Hraničné pásmo''' tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – {{km|15|m}} do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] v príslušnom pohraničnom okrese. Osoby, ktoré mali povolenie sa zdržiavať v hraničnom pásme, sa nesmeli od zotmenia do svitania pohybovať mimo verejné cesty a železnice. Do hĺbky asi {{km|8|m}} od hranice boli z komunikácií odstránené všetky orientačné tabule. Z hraničného pásma boli vysťahovaní „nespoľahliví“ obyvatelia. O ich „spoľahlivosti“ rozhodovala komisia príslušného národného výboru. Komisie boli v priamom kontakte so zástupcami PS. Všetky budovy v zakázanom pásme, ktoré nemali prejsť pod správu Ministerstva vnútra alebo Ministerstva národnej obrany, boli určené na demoláciu. Demolačné práce boli skončené koncom 50. rokov.

'''V pohraničnom pásme''' neboli zvláštne obmedzenia pre obyvateľstvo. Toto územie bolo stanovené ako operačný priestor Pohraničnej stráže.

Hĺbka zakázaného a hraničného pásma stanovená začiatkom 50. rokov prestala byť postupne hospodársky únosná. Už v polovici 50. rokov sa robili určité čiastočné úpravy pásiem. Tie vyvrcholili v roku 1964 zrušením zakázaného pásma a zúžením hraničného pásma, ktoré bolo ponechané v rozsahu asi 1 – {{km|3|m}} od hranice. Aj keď bolo zrušené hraničné pásmo vo svoje pôvodnej hĺbke, operačný priestor PS bol väčší. Taktici PS stanovili tzv. „pásmo prístupov“, ktoré siahalo do rôznej hĺbky pohraničných okresov.

== Režim v hraničnom pásme ==
Vstup do [[hraničné pásmo|hraničného pásma]] (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]]. V hraničnom pásme sa nesmelo bývať, zdržiavať sa v ňom od zotmenia do svitania a mohli tu byť stavby slúžiace bezpečnosti a hospodárstvu. Vstup za trasu [[Ženijne technická zátarasa|ŽTZ]] mali povolený len preverení pracovníci, ktorí tam plnili pracovné úlohy pod dohľadom príslušníkov PS. Bez dohľadu sa tam smeli pohybovať iba osoby menovite schválené veliteľom brigády PS.

K menším zmenám došlo v rokoch 1975 – 1980 po stanovení nových trás signálnych stien. V ňom sa pohybovali kontrolné hliadky, ktoré robili prieskum, kontrolovali vozidlá, vlaky, autobusy a osoby. Službu tu vykonávali aj tzv. pátrači PS&lt;ref&gt;Peter Mikšík: Pátrači Pohraničnej stráže, 2. JÚL 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/patraci-pohranicnej-straze/ Online]&lt;/ref&gt;.

V druhej polovici 80. rokov sa upustilo od stráženia pracovníkov, ktorí pracovali za zátarasami. Rozhodnutie bolo zdôvodnené nízkym početným stavom pohraničných rôt, častými dezerciami príslušníkov PS a ako reakcia na zastrelenie [[Johann Dick|Johanna Dicka]] na nemeckom území. Vtedy sa zmenila koncepcia ostrahy hraníc, ktorej cieľom bolo zamedziť vstupu pohraničníkov za zátarasy&lt;ref name=&quot;policie.cz&quot;/&gt;.

Väčšina dedín v zakázanom a hraničnom pásme bola postupne vysídlená. S vysídľovaním sa na Slovensku začalo na jeseň 1951 na 80-kilometrovom úseku hranice s Rakúskom. Do jari 1952 vysídlili 170 rodín (488 osôb) a v druhej etape – do konca roku 1952 – vysťahovali ďalších asi 250 rodín&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Vladimír Jancura: Sme naozaj na prahu renesancie železnej opony?, Pravda, 07.10.2015, [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/369832-sme-naozaj-na-prahu-renesancie-zeleznej-opony/ online]&lt;/ref&gt;, väčšinou na stredné a východné Slovensko. V rokoch 1953 až 1959 boli zničené aj všetky stojace opustené stavby, aby nemohli utečencom cez hranicu poskytovať úkryt (napríklad osada v Pečnianskom lese v Petržalke&lt;ref&gt;[http://www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto/vystava3/03-hranicne_pasmo.pdf Hraničné pásmo]&lt;/ref&gt;).

== Zátarasy a ploty ==
Hraničné pásmo bolo prísne strážené príslušníkmi [[Pohraničná stráž|Pohraničnej stráže]], ktorí v ňom budovali a udržiavali takzvané „[[Ženijne technická zátarasa|ženijné technické zátarasy]]“. Charakteristickou súčasťou „zátarasy“ bol ostnatý plot. Ploty boli v skutočnosti dva až štyri. Prvý (zo slovenskej tzv. tylovej strany&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sen o slobode roztrhali psy|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/596999-sen-o-slobode-roztrhali-psy/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-10|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk-SK|priezvisko=Radoslav|meno=Krčmárik}}&lt;/ref&gt;), ktorý bol asi dva metre vysoký, tvoril plot z [[Ostnatý drôt|ostnatých drôtov]], ktorej účelom bolo zabrániť alebo skomplikovať prístup. Ďalší plot v tvare písmena T, vysoký 2,5 až 3 metre, bol signálny s elektrickým napätím najprv 12 alebo 24 [[volt]]ov a v období roku 1953 až 1963 pod vysokým [[Elektrické napätie|napätím]] 2000&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;[https://dennikn.sk/63912/cesi-mozno-obvinia-strougala-sme-mrtvym-na-hraniciach-odkazali-ze-nemali-utekat/ Monika Toldová: Česi vyšetrujú expremiéra Štrougala. My mŕtvym z hranice odkazujeme, že nemali utekať, Denník N, 9.3.2015]
&lt;/ref&gt; až 6000&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;[http://www.upn.gov.sk/sk/pohranicna-straz-a-ochrana-statnych-hranic/ Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN]
&lt;/ref&gt; [[volt]]ov&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Poľsko vyšetruje niekdajšieho premiéra komunistickej ČSSR Štrougala|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=SITA|miesto=|dátum=2017-02-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/420726-polsko-vysetruje-niekdajsieho-premiera-komunistickej-cssr-strougala/|dátum prístupu=2017-02-22|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby smerom od hranice nemohla preniknúť k elektrickému plotu. Medzi plotmi sa často nachádzalo zorané pásmo o šírke cca {{m|20|m}}, nazývané ''kontrolný pás''&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;, v ktorom bolo možné ľahko nájsť stopy prípadného „''[[narušiteľ]]a''“ a miesto, kde prekonal prvý plot. Na niektorých úsekoch bola po roku 1970 ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám.

Okolo roku 1970 boli po celej dĺžke štátnej hranice nainštalované infračervené reflektory s dosahom až do dvoch kilometrov, ktoré umožňovali, aby vojak na strážnej veži (pozorovateľni&lt;!-- pravdepodobne zaužívaný názov (usudzujem podľa http://www.upn.gov.sk/sk/pohranicna-straz-a-ochrana-statnych-hranic/) --&gt;) mohol terén sledovať infračerveným ďalekohľadom a videl krajinu aj v noci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; V 70. rokoch pribudli aj otrasové infračervené senzory, ktoré hlásili pohyb automaticky. Pozdĺž celých hraníc navyše viedla (zvyčajne vo vzdialenosti menej ako jeden kilometer) asfaltová komunikácia, ktorá pohraničníkom uľahčovala výjazd k miestu zásahu.

Tento systém plotov nestál priamo na hranici, ale v dostatočnej vzdialenosti od nej, aby aj v prípade jeho prekonania stihli pohraničníci „[[narušiteľ]]a“ chytiť skôr, než sa dostal za skutočnú hranicu.

Okrem elektrického plotu a psov patrili medzi najnehumánnejšie spôsoby tzv. „ochrany hraníc“&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; mínové polia (v období rokov 1952 až 1958&lt;ref&gt;Peter Mikšík: Mínové polia na československej hranici, 14. AUGUST 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/minove-polia-na-ceskoslovenskej-hranici/ Online]&lt;/ref&gt;), nástražné výbušné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa podaných zlepšovacích návrhov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Až v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli z hraničného pásma [[ČSSR]] odstránené posledné mínové polia, ktoré boli len v niektorých oblastiach (napríklad míny PP Mi-Ba, PP Mi-D a PP Mi.)

== Incidenty na hraniciach a ich dôsledky ==
Za hranicou pohraničníci oficiálne zasiahnuť nemohli, pretože by išlo o narušenie územia cudzieho štátu. Neoficiálne tu však často intervencie boli, lebo vojaci boli motivovaní tým, že ak „[[Narušiteľ štátnej hranice#Dopadnúť narušiteľa|dopadnú]]&quot; „[[narušiteľ]]a“, môžu byť odmenení dovolenkou, povýšením, prípadne udelením vyznamenania. Naopak ak ho nedopadli, mohlo to mať pre ich ďalšiu kariéru osudné následky. Medzinárodné problémy vyplývajúce z incidentov spojených so zásahmi mimo štátneho územia (pozri prípad [[Johann Dick|Johanna Dicka]]&lt;ref&gt;Peter Mikšík: Pred 29 rokmi pohraničníci zastrelili Johanna Dicka, 18. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/opustenie-republiky/ Online]&lt;/ref&gt;) ČSSR viedli k ich postupnému zákazu.

To, že plot je pod elektrickým napätím, ktoré utečenca zabije pri dotyku, nevedeli ani obyvatelia v jeho blízkosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Medzinárodné sťažnosti viedli k tomu, že v roku [[1965]] bolo vysoké napätie z plota odstránené. Išlo aj o jeden z dôsledkov „[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovovho]] odmäku“, čo je neoficiálny názov obdobia v histórii [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] ([[1953]]) do roku [[1960]], v ktorom sa Chruščov snažil o uvoľňovanie napätia&lt;ref&gt;Chruščovov politický koniec nadišiel tri roky pred faktickým,  sme.sk, 3. 7. 1996, ČTK, [http://www.sme.sk/c/2084168/chruscovov-politicky-koniec-nadisiel-tri-roky-pred-faktickym.html Online]&lt;/ref&gt;.

V roku [[1968]] došlo k uvoľneniu hraníc. Prakticky otvorené hranice uľahčili ďalšiu vlnu povojnovej [[Vysťahovalectvo|emigrácie]] po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] [[21. augusta]] [[1968]]. V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov. Toto uvoľnenie hraníc bolo však krátke a po ňom sa najmä zlepšovalo technické vybavenie. Už od roku 1966 bolo namiesto vysokého napätia v plote nízke a táto „signálna línia“ (''signálka'', ako ju volali pohraničníci) reagovala na dotyk (skrat alebo uzemnenie) a tak upozorňovala okamžite už na pokus o prestrihnutie alebo podlezenie plota. Navyše sa ďalej rozrástla sieť pozorovacích veží až ich celkový počet dosiahol 314. Po incidente, keď vodič autožeriavu prerazil hraničnú [[Závora (prekážka)|závoru]] v [[České Velenice|Českých Veleniciach]] a dostal sa tak do [[Rakúsko|Rakúska]], boli značne zosilnené aj závory.

== „Narušitelia“, utečenci a úteky ==
[[Komunistický režim]] v ČSSR nazýval utečencov „[[narušiteľ]]mi“. Prvýkrát sa trestný čin s názvom ''Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu'' objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948&lt;ref&gt;Peter Mikšík: Opustenie republiky, 9. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/opustenie-republiky/ Online]&lt;/ref&gt;. Občania, ktorí utekali (alebo sa o to pokúsili) sa tým oficiálne stávali „[[Narušiteľ|narušiteľmi hraníc]]“, ktorí „[[Opustenie republiky|opustili republiku]]“. {{hlavný článok|Opustenie republiky}}
Najvšeobecnejší z dôvodov útekov bol samotný komunistický režim, policajný štát, neexistujúca názorová, náboženská a politická sloboda vo všetkých sférach života spoločnosti. [[Utečenec (osoba)|Utečenec]] &lt;nowiki/&gt;je osoba, ktorá nedobrovoľne odchádza zo svojej rodnej krajiny. V tomto zmysle všetci odišli nedobrovoľne, pretože okrem malých výnimiek, sa z Česko-Slovenska nedalo vysťahovať legálne len z dôvodu, že sa chcete odsťahovať. Verejnosťou boli utečenci najčastejšie nazývaní [[Vysťahovalectvo|emigranti]] [[Vysťahovalectvo|alebo vysťahovalci.]] Zriedkavo a najmä v češtine sa používalo [[exulant]]i (tí, ktorí odišli nedobrovoľne alebo s úmyslom návratu). Aj v oficiálnych médiách sa písalo a hovorilo o dotyčnom, že „ušiel“ (za hranice alebo z republiky) a hovorovo a slangovo aj, že „vzal roha“ alebo „zdrhol“. Cieľové krajiny prijímali utečencov z ČSSR s porozumením a umožňovali im získať (politický) [[azyl]] aj občianstvo.{{hlavný článok|Vysťahovalectvo}}
Obyčajní obyvatelia Česko-Slovenska nemohli odísť ba ani vycestovať na Západ bez problémov. Zásadnou prekážkou bolo získanie [[cestovná doložka|cestovnej doložky]] a [[devízový prísľub|devízového prísľubu]].

Ľudia z Česko-Slovenska utekali najrôznejším spôsobmi: počas dovolenky v Juhoslávii, prerazením železnej závory automobilom, na gumovom člne z pobrežia Warnemünde, preletom hranice balónom naplneným propán-butánovou zmesou, preplávaním Dunaja, Moravy alebo Dyje, prípadne použitím potápačského výstroja. Dvaja muži prekonali Železnú oponu na vozíku zavesenom na drôtoch diaľkového elektrického vedenia. Iní zas prekonali štátnu hranicu na koňoch.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Nie všetkým sa útek podaril...

== Pohraničná stráž (PS) a jej pomocníci ==
Pozri aj článok [[Pohraničná stráž]]

Pohraničná stráž bola ozbrojená (vojenská) zložka, ktorá zo zákona o ochrane štátnych hraníc mala na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej príslušníci boli špeciálne vyberaní a školení, pretože zasahovali proti „''[[narušiteľ]]om''“ (štátnej hranice) ostrými zbraňami a pretože službou v PS získali vedomosť a možnosť ako „''[[Opustenie republiky|opustiť republiku]]''“ a preto mali mať predovšetkým pozitívny vzťah ku komunistickému Česko-Slovensku.

Pohraničná stráž používala špeciálne vycvičené služobné psy ([[československý vlčiak]],  [[nemecký ovčiak]]), ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať „[[narušiteľ]]a“ (SUP – samostatne útočiace psy). Na stráženie hraníc ich začali využívať na prelome 60. a 70. rokov.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Zvláštnosťou bola aj ''Dunajská pohraničná stráž'', ktorá bola vybavená člnmi.

Ďalšou zvláštnosťou v poslednom desaťročí pred pádom železnej opony bolo využívanie nasadenia tajne hliadkujúcich príslušníkov - tzv. [[Pohraničná stráž#Pátrači PS|pátračov]]. Tento vojak základnej služby mohol a bol oblečený v civile, za čo dostával mesačne príplatok približne 120,-Kčs k žoldu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pátrači Pohraničnej stráže|url=https://dennikn.sk/blog/172799/patraci-pohranicnej-straze/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-07-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK|meno=Peter|priezvisko=Mikšík}}&lt;/ref&gt;. Pátrači boli ozbrojení pištoľou ukrytou v podpažnom puzdre, slzným plynom (kaser), putami, rádiostanicou, prípadne tzv. „pojítkom“. 

=== Pomocník pohraničnej stráže ===
Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice &quot;prekročiť&quot;. Preto sa vedenie štátu, [[KSČ]] ale predovšetkým [[Štb]] snažila zapojiť do „ochrany hraníc“ aj obyvateľstvo. ''Pomocník pohraničnej stráže (PPS)'' bol preverený civil, ktorý mal na ruke pásku a práva ako pomocník VB. Jeho odmena sa v rokoch 1979 – 1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, najčastejšie to bolo 200 korún za „dolapenie [[narušiteľ]]a“. V roku 1976 bolo v rámci slovenskej 11. brigády s veliteľstvom v Bratislave registrovaných spolu 1412 príslušníkov PPS. Ako kádrová záloha slúžila mládežnícka organizácia ''Mladí pomocníci PS'', ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať občan starší ako 15 rokov a mladší ako 21 rokov. Pri jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely ''Mladých strážcov hranice''. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním. Do ochrany hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky a obce. Napríklad ''Matador'' v Petržalke získal titul ''Vzorný pohraničný závod ''v roku 1973. V roku 1989 získala titul ''Vzorná pohraničná obec'' napríklad obec [[Novoť]], pokiaľ iné obce o tento titul ešte len súťažili. Medzi všetkými „pomocníkmi“ boli viacerí zároveň informátormi ŠtB a preto za trestný čin [[Opustenie republiky|neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu]] alebo už za jeho úmysel boli viacerí odsúdení ešte skôr, než sa dostali k hraniciam. O efektivite celého systému svedčia nízke počty osôb, ktoré sa pokúsili a ktorým sa podarilo nelegálne prekročiť hranice.

== Otvorenie železnej opony ==
Pád železnej opony, umožnený pokračujúcim oslabovaním Sovietskeho zväzu, sa začal uvoľnením hraníc v [[Maďarsko|Maďarsku]] v lete [[1989]]. V apríli 1989 rozhodla maďarská vláda o vypnutí napätia na svojej časti pohraničného plota s Rakúskom dlhého 240 km. V nasledovných mesiacoch sa začalo s odstraňovaním plota'''.'''  27. júna 1989 minister zahraničných vecí Maďarskej republiky [[Gyula Horn]] a jeho rakúsky náprotivok [[Alois Mock]] spoločne symbolicky prestrihli plot na hraničnom priechode v [[Šopron|Šoproni]]. 11. septembra 1989&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=25 Jahre Mauerfall: 11. September 1989: Ungarn öffnet die Grenze  {{!}} BR.de|periodikum=Bayerischer Rundfunk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2014-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.br.de/nachrichten/inhalt/ddr-grenzoeffnung-1989-100.html|dátum prístupu=2018-07-02|jazyk=de-DE}}&lt;/ref&gt; potom Maďarsko oficiálne na základe medzinárodného dohovoru otvorilo hranice do Rakúska, keď vypovedalo bilaterálnu dohodu s NDR&lt;!-- ´podľa ÚPN: Maďarsko sa odvolalo na článok 6 a 12 Medzinárodného dohovoru (neviem presne ktorého) --&gt; o vracaní jej občanov zo svojho územia. Občania NDR cez MĽR a Rakúsko sa snažili prechádzať do [[NSR]]. &lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-01|vydavateľ=www.upn.gov.sk}}&lt;/ref&gt;

Berlínsky múr padol 9. novembra [[1989]], česko-slovenskú železnú oponu začali rúcať na česko-slovensko-rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989. Rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 24 zo dňa 12. 2. 1990 bol zrušený politický aparát na Hlavnej správe Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc na všetkých stupňoch. Dňom 31. 12. 1990 bola zrušená 11. brigáda Pohraničnej stráže. K tomuto dňu sa uzavrela kapitola dejín 11. pohraničnej brigády Bratislava, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek hranice od roku 1951 do roku 1990.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;[http://www.retromania.sk/sk/1990-1999/zelezna-opona R.F.K. : Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013]&lt;/ref&gt;

Po 1. februári [[1990]] bolo ''Opustenie republiky'' zmenené na trestný čin ''nedovoleného prekročenia štátnej hranice'', ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia [[Násilie|násilia]] alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. &lt;ref&gt;Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2&lt;/ref&gt; Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. &lt;ref&gt;[http://www.szcpv.org/zakony/119.htm Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii]&lt;/ref&gt; ÚPN hovorí o &quot;rehabilitovaní&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ÚPN zverejnil databázu odsúdených podľa §§109 a 110 - Ústav pamäti národa|url=https://www.upn.gov.sk/sk/upn-zverejnil-databazu-odsudenych-podla-%C2%A7%C2%A7109-a-110/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-02|vydavateľ=www.upn.gov.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Dnes železnú oponu zväčša pripomína len kedysi pravidelne oraný pás s občasnými zvyškami kolov alebo drôtov – vďaka používaniu [[herbicíd]]ov zabraňujúcich rastu burín a strhávaniu pôdy je [[Sukcesia (ekológia)|sukcesia]] na týchto pásoch pomalá a mnohokrát tu ani po 15 rokoch nerastú žiadne [[strom]]y – „pásmo smrti“ existuje dnes len pre rastliny.

== Obete železnej opony ==
Česko-slovenská železná opona za sebou nechala počas rokov 1948 – 1989 celý rad obetí. Civilistov bolo 450,&lt;ref name=&quot;abeceda&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Navara | meno = Luděk | odkaz na autora = Luděk Navara | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Josef | titul = Abeceda komunismu | vydavateľ = HOST | miesto = Brno | rok = 2010 | počet strán = 235 | kapitola = H | strany = 75 | isbn = 978-80-7294-340-1}}&lt;/ref&gt; nie vždy išlo pritom o „[[narušiteľ]]a“, (napr. [[Johann Dick]] bol turista) alebo nešťastnú náhodu. Pohraničníkov pri výkone služby zomrelo celkom 654, z toho väčšina nehodou, samovraždou či zastrelením kolegom.&lt;ref name=&quot;abeceda&quot; /&gt; Pri prestrelke s utečencami zomrelo 10 z nich.&lt;ref name=&quot;abeceda&quot; /&gt; Z analýzy 266 usmrtených osôb na hraniciach v rokoch 1948 a 1989 vyplýva že má zmysel deliť režim na hranici na štyri obdobia: 1948-1950, 1951-1965, 1966-1971 a 1972-1989 (v roku 1951 vznikla Pohraničná stráž, v roku 1966 PS prešla pod ministerstvo národnej obrany a bolo odpojené vysoké napätia v drôtených zátarasách, v roku 1972 sa PS presunula pod Federálne ministerstvo vnútra). Napríklad v období 1951 až 1965 zomrelo zásahom el. prúdom až 95 ľudí z analyzovaných 266, pokiaľ v ostatných obdobiach len jeden.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mašková|meno=Tereza|priezvisko2=Ripka|meno2=Vojtěch|titul=Železná opona v Československu. Usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948–1989|url=https://zelezna-opona.cz/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=zelezna-opona.cz}}&lt;/ref&gt; 

Medzi obeťami boli okrem česko-slovenských občanov aj občania ďalších krajín [[Východný blok|východného bloku]]. Utečenci z [[Nemecká demokratická republika|NDR]] sa často (mylne) domnievali, že česko-slovenská časť železnej opony je slabšie zabezpečená než tá medzi NDR a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]] (NSR). Významný počet „[[narušiteľ]]ov“ bol tiež z [[Poľsko|Poľska]]&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;, pretože vďaka geopolitickému rozloženiu nemali priame hranice so Západom (okrem námornej). Ďalej išlo o občanov [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. V rokoch [[1948]] až [[1989]] bolo napríklad pri prechode česko-slovenských hraníc s Rakúskom a NSR usmrtených celkom 14 občanov Rakúska, čo je 5 % všetkých osôb usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici v tomto období. Prechody v smere do Česko-Slovenska tvorili asi 18 % všetkých prechodov hranice&lt;ref&gt;[http://www.ustrcr.cz/data/pdf/projekty/usmrceni-hranice/sesit13.pdf PULEC, Martin: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek: Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989. ÚDV, Praha 2006]&lt;/ref&gt;.

K takýmto narušeniam česko-slovenskej hranice patrí tiež výnimočný prípad západonemeckého občana [[Thomas Dausch|Thomasa Dauscha]], ktorý na pokus o násilné prekročenie hranice smerom do Česko-Slovenska použil osobný automobil, ale veľmi pravdepodobne bolo jeho cieľom spáchať samovraždu – vo veľkej rýchlosti narazil do masívneho [[protitankový ježko|protitankového ježka]] a potom čelne narazil do odolnej železobetónovej závory&lt;ref&gt;[http://www.ustrcr.cz/cs/thomas-dausch Thomas Dausch – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]&lt;/ref&gt;.

Posledným česko-slovenským občanom, ktorý bol usmrtený pri pokuse o prienik cez železnú oponu, bol [[Ladislav Malina]]. 14. apríla 1985 sa vo dvojici s [[Richard Dastych|Richardom Dastychom]] pokúsili prekonať zátarasy na ''Znojemsku'', boli však odhalení hliadkou pohraničníkov a Ladislav Malina sa v strachu pred zatknutím zastrelil&lt;ref&gt;[http://www.ustrcr.cz/cs/malina-ladislav Ladislav Malina – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]&lt;/ref&gt;. Po 14. apríli 1985 boli až do pádu železnej opony obeťami len občania NDR. 

18 ročný [[Hartmut Tautz]] z NDR sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť hranicu v Petržalke, v mestskej časti [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany]], odkiaľ z nadjazdu už zreteľne videl rakúsku obec [[Kittsee]]. Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli dva voľne vypustené pohraničnícke psy, ktoré mu spôsobili viaceré vážne zranenia, ktoré však neboli smrteľné. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť. Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] sa hodnotil zákrok pohraničníkov ako neprimeraný, Tautzovi neposkytli primeranú prvú pomoc a jeho smrť bola zbytočná. Zmenila sa aj legislatíva ale do roku 2017 neboli vinníci potrestaní a pozostalí odškodnení. Po 31 rokoch, v marci 2017, bol práve prípad Tautza prvý, v ktorom bola najprv obeť železnej opony [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitovaná]] a konanie pohraničnej stráže súd označil za nezákonné. Následne Slovensko odškodnilo Tautzovu rodinu sumou 3 300 eur, čo sa  v krajinách bývalého [[Východný blok|východného bloku]] stalo vôbec po prvý raz. V auguste 2016 Tautzovi odhalili pamätnú tabuľu pri ceste, ktorá spája [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany]] s Kittsee.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici|url=https://dennikn.sk/703981/slovensky-sud-rehabilitoval-obet-ktoru-pred-30-rokmi-roztrhali-psy-na-hranici/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-03-13|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk-SK|meno=Soňa|priezvisko=Gyarfášová}}&lt;/ref&gt;

Poslednou osobou usmrtenou na česko-slovenskej časti železnej opony bol podľa vyšetrovania českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu osemročný chlapec [[Kevin Strecker]] z NDR. 15. mája 1989 zahynul na hraničnom priechode Strážný na česko-slovensko-západonemeckej hranici, keď sa jeho matka spolu s ďalšími jeho tromi súrodencami a svojím druhom pokúsili preraziť signálnu závoru na osobnom automobile Volga 24, pričom došlo k odtrhnutiu strechy auta a následnej smrti chlapca a ďalším ťažkým zraneniam účastníkov&lt;ref&gt;[http://www.ustrcr.cz/cs/strecker-kevin Kevin Strecker – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]&lt;/ref&gt;. Pritom takmer identický prípad násilného prejazdu hraničného prechodu sa odohral tri týždne predtým na hraničnom priechode [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-[[Berg (Bruck an der Leitha)|Berg]], kedy sa dvaja východonemeckí občania pokúsili o prejazd colnicou na osobnom automobile Lada 1600 a 22-ročný Peter Ralph Saurien pri nehode zomrel. Auto zotrvačnosťou došlo až na rakúsku stranu a druhému utečencovi rakúska strana neskôr umožnila vysťahovať sa do [[Západný Berlín|Západného Berlína]]&lt;ref&gt;[http://www.ustrcr.cz/cs/saurien-peter-ralph Saurien, Peter Ralph – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]&lt;/ref&gt;. O dva mesiace už mali občania NDR možnosť vycestovať na Západ cez [[Maďarsko]].

[[Ľubomír Morbacher]], dnes už bývalý zamestnanec [[Ústav pamäti národa|ÚPN]], spísal za ÚPN v roku 2008 svoje podanie, nielen o zabitých vysokým napätím, ale aj o zastrelených či roztrhaných psami, žiadal Generálnu prokuratúru, aby zločiny vyšetrovala ako zločiny proti ľudskosti. Znamenalo by to, že nie sú premlčané. Prokuratúra jednotlivé vraždy rozdelila ako „obyčajné“ viacerým radovým vyšetrovateľom. Tí stíhania zastavili, lebo vraj nedošlo k trestnému činu, keďže podľa ich názoru sa tieto zločiny diali v súlade s vtedajšími zákonmi.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Podľa [[Ústav pamäti národa|ÚPN]] bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice takto usmrtených 44 osôb.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;[http://www.upn.gov.sk/data/usmrteni/usmrteni-sr.pdf Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti]&lt;/ref&gt;

== Štatistika obetí železnej opony v Česko-Slovensku ==
Počty obetí železnej opony podľa výskumu českého Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;[http://www.policie.cz/clanek/obeti-komunistickeho-rezimu.aspx ÚDV: Oběti komunistického režimu]&lt;/ref&gt;. Pri pokuse o prechod [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|česko-slovenských]] [[Štátna hranica|hraníc]] so [[Spolková republika Nemecko|NSR]] a [[Rakúsko]]m v rokoch [[1948]] – [[1989]] bolo na strane „[[narušiteľ]]ov“ štátnej hranice&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;:
* zastrelených 145 osôb
* usmrtených elektrinou 96 osôb
* utopených 11 osôb (ďalších 50 osôb bolo nájdených utopených v pohraničných riekach)
* z obavy pred zatknutím spáchalo samovraždu 16 osôb
* v dôsledku zostrelenia, zrážky s vojenským lietadlom alebo havárie zahynulo 5 osôb
* v automobiloch havarovaných o pohraničné zátarasy zomrelo 5 osôb
* mínami v ženijnom zátarase boli usmrtené 2 osoby
* na zlyhanie organizmu tesne po zatknutí zomrela 1 osoba
* na následky zranení spôsobených služobnými psami zomrela 1 osoba ([[Hartmut Tautz]] v Petržalke)&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
Celkovo v rokoch [[1948]] – [[1989]] pri pokusoch o prekročenie hranice na [[Západná Európa|Západ]] zahynulo najmenej 282 „[[narušiteľ]]ov“ štátnej hranice.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;!-- Iný / neuvedený zdroj:  320 obetí
 https://dennikn.sk/703981/slovensky-sud-rehabilitoval-obet-ktoru-pred-30-rokmi-roztrhali-psy-na-hranici/ Z vyše 320 úmrtí pri pokuse o prekročenie hraníc ČSSR na Západ ..opakovane v Pravda: Sen o slobode roztrhali psy
Mimochodom: rozporuplné údaje ÚPN: podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia v SR 42 (respektívne 44 aj s tými dvoma ktore nie sú zdokumentované podrobne, je možné že sú to slováci v česku) --&gt; Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 (respektívne 44) osôb pri pokuse o prechod hranice na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zločiny proti ľudskosti na československej hranici so západom v rokoch 1948 - 1989|url=https://www.upn.gov.sk/sk/zlociny-proti-ludskosti-na-ceskoslovenskej-hranici-so-zapadom-v-rokoch-1948-1989|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Na strane ochrany štátnej hranice zomrelo v rokoch [[1948]] – [[1989]] najmenej 584 príslušníkov [[Pohraničná stráž|pohraničnej stráže]] či [[ZNB]]&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;:
* „[[narušiteľ]]mi“ štátnej hranice bolo usmrtených 11 osôb
* samovraždu spáchalo 185 osôb
* na následky nehôd a úrazov zomrelo 243 osôb
* na následky postrelenia zomrelo 39 osôb
* v súvislosti s manipuláciou so ženijnými prostriedkami ostrahy hranice (po úraze elektrickým prúdom, po výbuchu míny, granátu a trhaviny) zomrelo 47 osôb

== Ďalšie „opony“ ==
Známou oponou je [[Veľký čínsky múr]], ktorý mal ochraňovať Čínu pred nájazdmi Mongolov. Európska železná opona nebola jedinou svojho druhu svojho času. Profesor Reece Jones z Havajskej univerzity v USA narátal 11 ďalších. Od pádu Berlínskeho múru však už 40 štátov postavilo ďalších 64 nových bariér na hraniciach so svojimi susedmi.
* ''[[Bambusová opona]]'', obdoba železnej opony vo východnej Ázii
* ''Kaktusová opona'' stromov vysadených na jeseň 1961 [[Kuba|kubánskou]] armádou na [[Fidel Castro|Castrov]] rozkaz, 8 míľ ({{km|13|m}}) dlhá bariéra [[Opunciovité|kaktusov]] pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii [[Guantánamo]], o niečo neskôr doplnená americkými a kubánskymi [[Mína|mínovými]] poľami v „[[zem nikoho|zemi nikoho]]“
* ''Ľadová opona'' – toto označenie bolo niekedy používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]].
* marockého opevnenia ({{km|2500|m}})
* plot na hraniciach Spojených štátov s Mexikom ({{km|3145|m}})
* plot-múr, ktorý oddeľuje Izrael od Západného brehu Jordánu ({{km|703|m}})
* &quot;bezpečnostné stavby&quot;, ktorými sa Uzbekistan oddelil už od troch svojich susedov
* [[Maďarský pohraničný plot|maďarský pohraničný plot (proti migrantom {{km|175|m}})]]. Budovaný v roku 2015 na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* [[Luděk Navara]]: ''Příběhy železné opony'', Host, Brno 2004, ISBN 80-7294-135-6.
* Alena Jílková, Tomáš Jílek a kolektív: ''Železná opona'' - Československá státní hranice od Jáchymova po Bratislavu 1948 - 1989, Vydavateľstvo: Baset, 2005, ISBN 80-7340-080-4.

== Pozri aj ==
* [[západný blok]] 
*[[východný blok]] 
*[[Hnutie nezúčastnených krajín]]
*[[Berlínsky múr]]
*[[Kominforma#Vyl%C3%BA%C4%8Denie Juhosl%C3%A1vie|Vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora]] v júni 1948 

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Iron curtain}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.youtube.com/watch?v=Fn6Ck_AY1qQ Železná opona – česko-bavorská hranice (video dokument)]
* [http://zpravy.idnes.cz/prilohy.asp?r=prilohy&amp;c=A060103_164937_prilohy_ton Příběhy železné opony (špeciál iDnes.cz)]
* [http://www.ustrcr.cz/cs/usmrceni-statni-hranice-portrety Portréty a príbehy usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici (v češtine)]
* [http://opona.lahvista.cz/ Železná opona (v češtine)]
* [http://www.muzeumopony.cz/ Muzeum železné opony Valtice]
* [http://www.ironcurtainstories.eu/stories.php?lc=cs Príbehy železnej opony]
* [https://dennikn.sk/autor/peter-miksik/ Peter Mikšík: Blog o Železnej opone (Denník N)]
* Online aplikácia (interaktívna mapa): [https://mapa.zelezna-opona.cz/ Dokumentace usmrcených na československých státních hranicích]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Železná opona|11243335}}

{{Studená vojna}}

[[Kategória:Železná opona| ]]
[[Kategória:Studená vojna]]
[[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]]</text>
      <sha1>e6hishuwxvrrhaihrmxd49m44eq9njv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Móda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13977</id>
    <revision>
      <id>7429525</id>
      <parentid>7384560</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:14:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1348" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
'''Móda''' alebo zriedkavo '''fashion''' [fešn]&lt;ref&gt;fashion. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000. S. 368&lt;/ref&gt; je aktuálny trend (neustále meniaci sa), uprednostňovaný skôr z ľahkomyseľných ako z praktických, logických alebo intelektuálnych dôvodov.

== Oblasti zasiahnuté módou ==
Móda je sociálno-psychologický fenomén ktorý vplýva na rôzne ľudské aktivity a myslenie a pobláznuje ludí 

Azda najvýraznejšie sa móda aplikuje na [[oblečenie]] a iné aspekty ľudského výzoru, ale tiež zasahuje do [[hudba|hudby]], [[umenie|umenia]], [[politika|politiky]], [[filozofia|filozofie]], dokonca aj do [[matematika|matematiky]] (výberom programovacích techník) a tiež do ekonomických oblastí, ako tých, ktoré sa zaoberajú ekonomickým konaním na základe emócií.

Móda balancuje na rozhraní [[estetika|estetiky]] a inovácie, ovplyvnená detailami a nákladmi.

== Módne domy ==
V 20. storočí vznikali módne domy, ktoré navrhovali a propagovali nové módne trendy. Najmä vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Taliansko|Taliansku]].

* [[Chanel]]
* [[Gianni Versace (podnik)|Versace]]
* [[Gucci]]
* [[Prada]]
* [[Armani]]
* [[Dolce &amp; Gabbana]]
* [[Hermès]]
* [[Dior]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q|commonscat=Fashion}}


{{Výhonok}}

[[Kategória:Móda| ]]</text>
      <sha1>kvyxzpou6o9833euqzj6jbw2mwp728f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429572</id>
      <parentid>7429525</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:43:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava citácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1853" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
'''Móda''' alebo zriedkavo '''fashion''' [fešn]&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;/&gt; je aktuálny trend (neustále meniaci sa), uprednostňovaný skôr z ľahkomyseľných ako z praktických, logických alebo intelektuálnych dôvodov.

== Oblasti zasiahnuté módou ==
Móda je sociálno-psychologický fenomén ktorý vplýva na rôzne ľudské aktivity a myslenie a pobláznuje ludí 

Azda najvýraznejšie sa móda aplikuje na [[oblečenie]] a iné aspekty ľudského výzoru, ale tiež zasahuje do [[hudba|hudby]], [[umenie|umenia]], [[politika|politiky]], [[filozofia|filozofie]], dokonca aj do [[matematika|matematiky]] (výberom programovacích techník) a tiež do ekonomických oblastí, ako tých, ktoré sa zaoberajú ekonomickým konaním na základe emócií.

Móda balancuje na rozhraní [[estetika|estetiky]] a inovácie, ovplyvnená detailami a nákladmi.

== Módne domy ==
V 20. storočí vznikali módne domy, ktoré navrhovali a propagovali nové módne trendy. Najmä vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Taliansko|Taliansku]].

* [[Chanel]]
* [[Gianni Versace (podnik)|Versace]]
* [[Gucci]]
* [[Prada]]
* [[Armani]]
* [[Dolce &amp; Gabbana]]
* [[Hermès]]
* [[Dior]]

== Referencie ==
{{referencie|refs=


&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = fashion
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 368
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q|commonscat=Fashion}}


{{Výhonok}}

[[Kategória:Móda| ]]</text>
      <sha1>1smxhzzahrhh3ekws53tk13wwxh18tu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1000</title>
    <ns>0</ns>
    <id>18567</id>
    <revision>
      <id>7429523</id>
      <parentid>7429455</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:02:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/178.41.39.204|178.41.39.204]] ([[User_talk:178.41.39.204|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Chilly854737526</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="655" xml:space="preserve">{{Rok2|1000}}

== Udalosti ==
* [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] získal dedične kráľovskú korunu, [[Uhorsko]] sa stalo kráľovstvom
* Uznesením [[Althing]]u prijali [[Island|Islanďania]] [[kresťanstvo]] ako oficiálne [[náboženstvo]]
* v [[Krakov]]e a vo [[Vroclav]]e boli založené [[biskupstvo|biskupstvá]]
*Začalo sa dalšie tisícročie 

== Narodenia ==
* [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michael I.]], [[konštantínopol]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] († [[1059]])

== Úmrtia ==
* [[9. september]] – [[Olaf I. Tryggvason]], nórsky kráľ (* [[969]])


[[Kategória:1000| ]]
[[Kategória:Roky| 1000]]</text>
      <sha1>ti1yew19ckbu55b6im2rdtmjpm6uizy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štúr</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23151</id>
    <revision>
      <id>7429547</id>
      <parentid>7295367</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:18:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>d</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="927" xml:space="preserve">'''Štúr''' môže byť:
* staršia podoba slova [[šťúr]]
* planétka [[3393 Štúr]]
* priezvisko, pozri [[Štúr (priezvisko)]], napr.:
** [[Ľudovít Štúr]], vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia (1815{{--}}1856)
** [[Dionýz Štúr]], slovenský geológ a paleontológ (1827{{--}}1893)
** [[Ján Štúr]], slovenský súdny úradník a publicista, brat Ľudovíta Štúra (1827{{--}}1905)
** Karol Štúr:
*** [[Karol Štúr]] slovenský básnik, evanjelický kňaz a pedagóg, brat Ľudovíta Štúra (1811{{--}}1851)
*** [[Karol Štúr (právnik)]] slovenský právnik a evanjelický kňaz, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie (1867{{--}}1925)
** [[Samuel Štúr]], slovenský pedagóg, básnik a spisovateľ, otec Ľudovíta Štúra (1789{{--}}1851)
** [[Svätopluk Štúr]], slovenský filozof a univerzitný pedagóg (1901{{--}}1981)

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>6ck4y3m5mchtsl9gdh9p372hn0dlbie</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Somotor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26097</id>
    <revision>
      <id>7429784</id>
      <parentid>7359688</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:40:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.98.133.75</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Ulice */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7754" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Somotor
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Szomotor13.JPG
 | Popis obrázku    = Reformovaný kostol
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Trebišov
 | Región           = Zemplín
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.399444
 | Zemepisná dĺžka  = 21.808611
 | Nadmorská výška  = 98
 | Prvá zmienka     = 1319&lt;ref name=&quot;DoZž&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy
| vydanie text  = Vyd. 1.
| miesto = Michalovce
| vydavateľ = Zemplínska spoločnosť
| rok = 2001
| isbn = 80-968579-1-6
| počet strán = 760
| strany = 481-483
}}&lt;/ref&gt;
 | Starosta         = Ján Juhász&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]]
 | PSČ              = 076 35
 | Kód              = 543772
 | EČV              = TV
 | Predvoľba        = +421-56
 | Adresa           = Obchodná 37/9,&lt;br /&gt; 076 35 Somotor
 | E-mail           = somotor@zoznam.sk
 | Telefón          = (056) 668 61 70
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.somotor.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Somotorčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Somotorčan}}&lt;/ref&gt;


}}
'''Somotor''' ({{V jazyku|hun|''Szomotor''}}&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt; je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] v okrese [[Okres Trebišov|Trebišov]].

== Polohopis ==
Obec sa nachádza na [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] vzdialená asi osem kilometrov vzdušnou čiarou od štátnej hranice s [[Maďarsko]]m. Najbližšou obcou je [[Streda nad Bodrogom]], ktorá leží približne päť kilometrov na juhozápad.

=== Ulice ===
V Somotore sa nachádza deväť ulíc: Agátová, Gaštanová,Lipová, Hlavná, Nová, Novoviešťanská, Obchodná, Podbodrožská, Staničná a Vinohradská&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Mapa Somotora na mapy.sk
  | url = http://mapy.atlas.sk/
  | dátum prístupu = 28.12.2010
  | vydavateľ = Mapa Slovakia Plus
}}&lt;/ref&gt;.

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1319]] (rok 1263 pochádza z falošne datovanej listiny).&lt;ref name=&quot;DoZž&quot;/&gt; V ďalších rokoch došlo k drobnej zmene názvu na ''Zomothar'', ktorý sa uvádza v roku [[1358]]. V nasledujúcich storočiach dochádzalo len k drobným obmenám obecného názvu - v roku [[1773]] sa udáva názov ''Szomothor'', v [[1786]] ''Somothor'' a v roku [[1808]] sa ustaľuje na podobe ''Szomotor''&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
}}&lt;/ref&gt;. V uhorskom geografickom lexikóne z roku [[1851]] sa obec spomína ako prevažne maďarská s 380 obyvateľmi&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Fényes
  | meno = Elek
  | titul = Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára)
  | miesto = Pešť
  | rok = 1851
  | jazyk = maďarsky
}}&lt;/ref&gt;. Štatistika z roku [[1910]] vykazovala v Somotore 640 obyvateľov, z toho bolo 633 [[Maďari|Maďarov]], 4 [[Rómovia]] a 3 [[Nemci]]&lt;ref name=&quot;Štat1910&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | titul = Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910
  | miesto = Budapešť
  | rok = 1912
  | vydavateľ = Uhorský kráľovský štatistický úrad
  | jazyk = po maďarsky
}}&lt;/ref&gt;.

Obed odvádzala dane z: v roku [[1567]] 6 [[porta (daňová jednotka)|port]], [[1582]] 3,5, [[1610]] 1,5 a [[1635]] 0,75 porty.&lt;ref name=&quot;DoZž&quot;/&gt;

Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pripadla obec na základe [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskej republike]]. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov ''Somotor'' i pôvodný maďarský ''Szomotor''&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;. V [[November|novembri]] [[1938]] po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadla obec Maďarsku, no po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola opätovne pričlenená k ČSR. Od roku [[1948]] sa v oficiálnej podobe používa už len slovenský názov Somotor&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;. 

V roku [[1943]] bola k obci pripojená dovtedy samostatná obec [[Véč]] ({{V jazyku|hun|''Bodrogvécs, Vécs''}})&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;. Podobná situácia nastala aj v roku [[1964]], keď k Somotoru pričlenili [[Nová Vieska pri Bodrogu|Novú Viesku pri Bodrogu]] (pôvodne ''Malý Újlak'', {{V jazyku|hun|''Kisújlak''}})&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;.

== Obyvateľstvo ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Náboženské zloženie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štatistický úrad Slovenskej republiky|url=https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/hY9LD4IwEIR_Cweu7BJAqrdqDI8QI0Qj9mLAIKAIpK3w923Um6-57c43mx1gkAJrs6EuM1l3bdaoec8mh9gNyHxuUiSrZInBhq69JLRNtB3Y_QOYsvGLKKo8eyALj_q2GyGSyHMwoP42mcaWhdR6AT9uhMDKpsuf79I2t0gJjBenghfcuHG1rqTsZzrqOI6jIaRqJ2R9FIa46PgpVHVCQvoGQ39N8ew0Q0Q17Q4ejO71/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/|dátum vydania=|dátum prístupu=13.8.2018|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;
!vierovyznanie
!2011
!2011 %
!1930
!1930 %
|-
|Rímskokatolícka cirkev
|574
|&lt;u&gt;36.54&lt;/u&gt;
|410
|26.97
|-
|Evanjelická cirkev augsburského vyznania
|16
|1.02
|7
|0.46
|-
|Gréckokatolícka cirkev
|277
|17.63
|417
|27.43
|-
|Reformovaná kresťanská cirkev
|447
|28.45
|469
|&lt;u&gt;30.86&lt;/u&gt;
|-
|Pravoslávna cirkev
|2
|0.13
| -
| -
|-
|Ústredný zväz židovských náboženských obcí
|0
|0.00
|179
|11.78
|-
|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
|35
|2.23
| -
| -
|-
|Evanjelická cirkev metodistická
|5
|0.32
| -
| -
|-
|Kresťanské zbory
|1
|0.06
| -
| -
|-
|iné
|5
|0.32
| rowspan=&quot;2&quot; |0
| rowspan=&quot;2&quot; |0.00
|-
|bez vyznania
|117
|7.45
|-
|nezistené
|92
|5.86
| -
| -
|-
|'''celkom'''
|'''1571'''
|'''100.00'''
|'''1520'''
|'''100.00'''
|}

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou z roku [[1801]]. V interiéri sa nachádza rovný drevený strop a [[empora]]. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Somotor - Kalvínsky kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/somotor-kalvinsky-kostol
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené nárožným zaoblením a kordónovou rímsou. Nad portálom je umiestnená nápisová tabuľa s vročením pripomínajúca postavenie kostola. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.

&lt;gallery&gt;
Szomotor12.JPG|Reformovaný kostol
Szomotor14.JPG|Nápisová tabuľa nad portálom
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.obecsomotor.tym.sk/index.html Oficiálna stránka obce]

{{Obce okresu Trebišov}}

[[Kategória:Somotor| ]]
[[Kategória:Obce okresu Trebišov]]</text>
      <sha1>jw1zieilqb03opmqpzds7hqsezakyhm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429787</id>
      <parentid>7429784</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:40:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.98.133.75</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7753" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Somotor
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Szomotor13.JPG
 | Popis obrázku    = Reformovaný kostol
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Trebišov
 | Región           = Zemplín
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.399444
 | Zemepisná dĺžka  = 21.808611
 | Nadmorská výška  = 98
 | Prvá zmienka     = 1319&lt;ref name=&quot;DoZž&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy
| vydanie text  = Vyd. 1.
| miesto = Michalovce
| vydavateľ = Zemplínska spoločnosť
| rok = 2001
| isbn = 80-968579-1-6
| počet strán = 760
| strany = 481-483
}}&lt;/ref&gt;
 | Starosta         = Ján Juhász&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]]
 | PSČ              = 076 35
 | Kód              = 543772
 | EČV              = TV
 | Predvoľba        = +421-56
 | Adresa           = Obchodná 37/9,&lt;br /&gt; 076 35 Somotor
 | E-mail           = somotor@zoznam.sk
 | Telefón          = (056) 668 61 70
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.somotor.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Somotorčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Somotorčan}}&lt;/ref&gt;


}}
'''Somotor''' ({{V jazyku|hun|''Szomotor''}}&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt; je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] v okrese [[Okres Trebišov|Trebišov]].

== Polohopis ==
Obec sa nachádza na [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] vzdialená asi osem kilometrov vzdušnou čiarou od štátnej hranice s [[Maďarsko]]m. Najbližšou obcou je [[Streda nad Bodrogom]], ktorá leží približne päť kilometrov na juhozápad.

=== Ulice ===
V Somotore sa nachádza desať ulíc: Agátová, Gaštanová,Lipová, Hlavná, Nová, Novoviešťanská, Obchodná, Podbodrožská, Staničná a Vinohradská&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Mapa Somotora na mapy.sk
  | url = http://mapy.atlas.sk/
  | dátum prístupu = 28.12.2010
  | vydavateľ = Mapa Slovakia Plus
}}&lt;/ref&gt;.

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1319]] (rok 1263 pochádza z falošne datovanej listiny).&lt;ref name=&quot;DoZž&quot;/&gt; V ďalších rokoch došlo k drobnej zmene názvu na ''Zomothar'', ktorý sa uvádza v roku [[1358]]. V nasledujúcich storočiach dochádzalo len k drobným obmenám obecného názvu - v roku [[1773]] sa udáva názov ''Szomothor'', v [[1786]] ''Somothor'' a v roku [[1808]] sa ustaľuje na podobe ''Szomotor''&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
}}&lt;/ref&gt;. V uhorskom geografickom lexikóne z roku [[1851]] sa obec spomína ako prevažne maďarská s 380 obyvateľmi&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Fényes
  | meno = Elek
  | titul = Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára)
  | miesto = Pešť
  | rok = 1851
  | jazyk = maďarsky
}}&lt;/ref&gt;. Štatistika z roku [[1910]] vykazovala v Somotore 640 obyvateľov, z toho bolo 633 [[Maďari|Maďarov]], 4 [[Rómovia]] a 3 [[Nemci]]&lt;ref name=&quot;Štat1910&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | titul = Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910
  | miesto = Budapešť
  | rok = 1912
  | vydavateľ = Uhorský kráľovský štatistický úrad
  | jazyk = po maďarsky
}}&lt;/ref&gt;.

Obed odvádzala dane z: v roku [[1567]] 6 [[porta (daňová jednotka)|port]], [[1582]] 3,5, [[1610]] 1,5 a [[1635]] 0,75 porty.&lt;ref name=&quot;DoZž&quot;/&gt;

Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pripadla obec na základe [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskej republike]]. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov ''Somotor'' i pôvodný maďarský ''Szomotor''&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;. V [[November|novembri]] [[1938]] po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadla obec Maďarsku, no po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola opätovne pričlenená k ČSR. Od roku [[1948]] sa v oficiálnej podobe používa už len slovenský názov Somotor&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;. 

V roku [[1943]] bola k obci pripojená dovtedy samostatná obec [[Véč]] ({{V jazyku|hun|''Bodrogvécs, Vécs''}})&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;. Podobná situácia nastala aj v roku [[1964]], keď k Somotoru pričlenili [[Nová Vieska pri Bodrogu|Novú Viesku pri Bodrogu]] (pôvodne ''Malý Újlak'', {{V jazyku|hun|''Kisújlak''}})&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot; /&gt;.

== Obyvateľstvo ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Náboženské zloženie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štatistický úrad Slovenskej republiky|url=https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/hY9LD4IwEIR_Cweu7BJAqrdqDI8QI0Qj9mLAIKAIpK3w923Um6-57c43mx1gkAJrs6EuM1l3bdaoec8mh9gNyHxuUiSrZInBhq69JLRNtB3Y_QOYsvGLKKo8eyALj_q2GyGSyHMwoP42mcaWhdR6AT9uhMDKpsuf79I2t0gJjBenghfcuHG1rqTsZzrqOI6jIaRqJ2R9FIa46PgpVHVCQvoGQ39N8ew0Q0Q17Q4ejO71/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/|dátum vydania=|dátum prístupu=13.8.2018|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;
!vierovyznanie
!2011
!2011 %
!1930
!1930 %
|-
|Rímskokatolícka cirkev
|574
|&lt;u&gt;36.54&lt;/u&gt;
|410
|26.97
|-
|Evanjelická cirkev augsburského vyznania
|16
|1.02
|7
|0.46
|-
|Gréckokatolícka cirkev
|277
|17.63
|417
|27.43
|-
|Reformovaná kresťanská cirkev
|447
|28.45
|469
|&lt;u&gt;30.86&lt;/u&gt;
|-
|Pravoslávna cirkev
|2
|0.13
| -
| -
|-
|Ústredný zväz židovských náboženských obcí
|0
|0.00
|179
|11.78
|-
|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
|35
|2.23
| -
| -
|-
|Evanjelická cirkev metodistická
|5
|0.32
| -
| -
|-
|Kresťanské zbory
|1
|0.06
| -
| -
|-
|iné
|5
|0.32
| rowspan=&quot;2&quot; |0
| rowspan=&quot;2&quot; |0.00
|-
|bez vyznania
|117
|7.45
|-
|nezistené
|92
|5.86
| -
| -
|-
|'''celkom'''
|'''1571'''
|'''100.00'''
|'''1520'''
|'''100.00'''
|}

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou z roku [[1801]]. V interiéri sa nachádza rovný drevený strop a [[empora]]. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Somotor - Kalvínsky kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/somotor-kalvinsky-kostol
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené nárožným zaoblením a kordónovou rímsou. Nad portálom je umiestnená nápisová tabuľa s vročením pripomínajúca postavenie kostola. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.

&lt;gallery&gt;
Szomotor12.JPG|Reformovaný kostol
Szomotor14.JPG|Nápisová tabuľa nad portálom
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.obecsomotor.tym.sk/index.html Oficiálna stránka obce]

{{Obce okresu Trebišov}}

[[Kategória:Somotor| ]]
[[Kategória:Obce okresu Trebišov]]</text>
      <sha1>eszgjcrnxgzr4a8zuq4z6209nsrx8ln</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37047</id>
    <revision>
      <id>7429706</id>
      <parentid>7429477</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T05:20:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ildiko Matusikova</username>
        <id>222792</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odstránenie duplicitného textu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10826" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
|Obrázok        = Hlavná budova UCM v Trnave.jpg 
|Popis          = 
|Logo           = Logo univerzity.jpg 
|Popis loga     = 
|Motto          = 
|Pôvodný názov  =
|Latinský názov = Universitas Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae
|Poloha         = 
|Skratka        = UCM
|Typ            = Verejná vysoká škola
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 = Svätí [[Konštantín Filozof|Cyril]] a [[Metod (svätec)|Metod]]
|Rok založenia          = [[1. august]] [[1997]]
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = prof. Mgr. [[Katarína Slobodová Nováková]], PhD
|Prorektor      = doc. JUDr. Bystrík Šramel, PhD. (prorektor pre štúdium), doc. Mgr. Ildikó Matušíková, PhD.(prorektorka pre vedu a výskum), prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD. (prorektor pre kvalitu), Mgr. Andrej Brník, PhD. (prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou)
|Kvestor        = PhDr. Marcel Behro 
|Predseda       = doc. PhDr. Ján Višňovský, PhD., mim. prof. (predseda AS UCM) 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       =
|Počet fakúlt   =  5
|Počet študentov          = 5 344 &lt;small&gt;(31.10.2018)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;info2018&quot;/&gt;
|Školský časopis          =Atteliér 
|Športová reprezentácia   =Volejbalový tím HIT UCM Trnava 
|Miesto                   = [[Trnava]], [[Slovensko]]
|Adresa                   = Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava
|Telefón                  = 033 5565 111
|Web                      = [http://www.ucm.sk ucm.sk]
|Školské farby=Coal, Vanilla, Frost, Magenta, Eucalyptus, Pool, Mango, Rose, Purpureus}}

'''Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave''' so sídlom v [[Trnava|Trnave]] je verejná [[vysoká škola]] univerzitného typu. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave bola zriadená zákonom č. 201/1997 Z.z. z [[27. jún]]a [[1997]].

Hlavným poslaním Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave je chrániť a šíriť poznanie a rozvíjať vzdelávanie na základe vedeckých poznatkov a tvorivej vedeckej a umeleckej činnosti, v duchu národných a všeľudských humanistických a demokratických tradícií. Svojou činnosťou prispieva k rozvoju vzdelanosti ako súčasti kultúry celej spoločnosti a súčasne prispieva k zvyšovaniu vedeckej, technickej a hospodárskej úrovne regiónu svojho pôsobenia. V roku 2022 oslavuje univerzita 25. výročie svojho vzniku.

Od mája 2022 je rektorkou prof. Mgr. [[Katarína Slobodová Nováková]], PhD.&lt;ref name=&quot;ucm-aktuality-rektorka&quot;/&gt;&lt;ref name=rektor2018/&gt;

== Fakulty a ostatné súčasti ==
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave má nasledujúce fakulty a súčasti:
* [[Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Filozofická fakulta]]
* [[Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta masmediálnej komunikácie]]
* [[Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta prírodných vied]]
* [[Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta sociálnych vied]]
* [[Fakulta zdravotníckych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta zdravotníckych vied]] (''so sídlom v [[Piešťany|Piešťanoch]]''),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnavská UCM zriadi v Piešťanoch fakultu zdravotníckych vied | url = https://www.trnava-live.sk/2020/06/11/trnavska-ucm-zriadi-v-piestanoch-fakultu-zdravotnickych-vied/ | vydavateľ = trnava-live.sk | dátum vydania = 2020-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; (do 31. mája 2020 [[Inštitút fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie]] so sídlom v [[Piešťany|Piešťanoch]])
* Inštitút manažmentu

== Rektor ==
13. mája 2022 vymenovala prezidentka [[Zuzana Čaputová]] za rektorku prof. Mgr. [[Katarína Slobodová Nováková|Katarínu Slobodovú Novákovú]], PhD.&lt;ref name=&quot;ucm-aktuality-rektorka&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;prezident-tri-vysoke-skoly-maju-novovymenovanych&quot;/&gt; Predošlí rektori univerzity boli: 

* prof. Ing. [[Roman Boča]], DrSc. (22. máj 2018{{--}}21. máj 2022),&lt;ref name=&quot;rektor2018&quot; /&gt;
* prof. Ing. [[Jozef Lehotay]], DrSc. - poverený funkciou rektora (6. december 2017{{--}}21. máj 2018)
* Dr. h. c. doc. Ing. [[Jozef Matúš]], CSc. (2. júl 2010{{--}}29. november 2017)
* prof. RNDr. [[Eduard Kostolanský]], CSc. (2. júl 2002{{--}}1. júl 2010)
* prof. PhDr. [[Ján Podolák]], DrSc. (4. február 1999{{--}}1. júl 1999 poverený funkciou rektora, 2. júl 1999{{--}}1. júl 2002)
* doc. RNDr. [[Želmíra Bezáková]], CSc. - poverená funkciou rektorky (1. november 1998{{--}}3. február 1999)
* doc. PhDr. [[Ján Szelepczényi]], CSc. (1. august 1997{{--}}31. október 1998)

== O univerzite ==
Mladá univerzita – a predsa reprezentuje tie najstaršie zvyky a tradície z čias chýrnej Veľkej Moravy. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave nesie vo svojom názve mená patrónov vzdelania a významných vierozvestcov už viac ako 20 rokov. Univerzita sv. Cyrila a Metoda (UCM) vznikla v roku 1997. Bola založená zákonom č. 201/1997 Z. z. dňa 1. augusta 1997 a reflektovala na potrebu spoločnosti rozvíjať vysokoškolské vzdelanie v 90. rokoch minulého storočia. Návrh zákona, ktorým bola univerzita zriadená, vychádzal z koncepcie kresťanských tradícií, ktorými bolo mesto Trnava ovplyvnené. Univerzita sa tak postupne formovala v duchu v zákone deklarovaných demokratických, kresťanských a národných hodnôt a ideálov, pričom jej absolventi sú predurčení rozvíjať slovenskú vedu, kultúru a vzdelanie v nadväznosti na národné, európske aj svetové dedičstvo.

{{Bez citácie}}

== Medzinárodné hodnotenie ==
UCM sa  v rebríčku hodnotenia Scimago Institutions Ranking (SIR) za obdobie 2016{{--}}2020 celkovo umiestnila v celosvetovom meradle na 700. mieste oproti minulému roku&lt;ref name=&quot;scimag&quot;/&gt;, kedy sa nachádzala na 808. mieste. V rámci slovenských univerzít sa umiestnila na 9. mieste. V najlepšom svetle sa univerzita ukázala v oblasti výstupov environmentálnych vied – v rámci Slovenska sa umiestnila na 1. mieste, čo na celosvetovej úrovni postačovalo pre 350. miesto či pre 260. pozíciu v rámci krajín OECD. Vo filozofických a humanitných vedách (celosvetovo na 536. mieste) UCM dosiahla piatu priečku v rámci Slovenska. Podobne na národnej úrovni uspela v oblastiach biochémie, genetiky a molekulárnej biológie.

== Univerzitný vedecký a kreatívny park ==
[https://www.ucm.sk/sk/unikatne-vedecke-a-kreativne-pracoviska-ako-sucasti-univerzitneho-vedeckeho-parku/ Vedecký a kreatívny park UCM v Trnave] je zriadený za účelom integrácie vedeckej a kreatívnej infraštruktúry univerzity do väčšieho celku umožňujúceho riešiť aj multiodborové vedecké a kreatívne projekty a optimalizovať prevádzku vrátane inovácií a trvalo udržateľného rastu.

* Liečebné prístroje na IFBLR
* Laboratórium pozitrónovej emisnej tomografie, PET
* HD televízne štúdio, FMK-TV
* Analyticko-diagnostické centrum, ADC
* Študentské rozhlasové štúdio, rádio Aetter, 107,2 FM
* Laboratórium geneticky modifikovaných organizmov, GMO
* Centrum pre bioetiku
* Tlmočnícke laboratórium
* Laboratórium geografických informačných systémov, GIS
* Laboratórium pre výskum ekonómie, marketingu a komunikácie vo verejnej politike a verejnej správe
* Špecializované pracovisko na testovanie digitálnych hier so zameraním na elektronický šport
* Fotoateliéry
* Neurolaboratórium – eye tracker, i-motions sofvéry - softvér na sledovanie pohybu očí, softvér na analýzu pohybu tváre, sofvér na výskum elektrodermálnej aktivity, okuliare na virtuálnu realitu
* Zvukové štúdio
* Strihové štúdio
* Kabinet eventov
* Kabinet PR
* Vernisáže a výstavy. Výstavy ateliéru komunikácie v médiu fotografie a Ateliéru experimentálnej fotografie

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Hlavná budova UCM v Trnave.jpg|Hlavná budova univerzity
Súbor:Aula a budova Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave.jpg|Aula a budova Fakulty sociálnych vied
Súbor:Vedecký a kreatívny park UCM v Trnave.png|Vedecký a kreatívny park UCM v Trnave
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;info2018&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné informácie o UCM| url = https://www.ucm.sk/sk/zakladne-informacie-o-ucm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-02| vydavateľ = UCM TT | miesto = Trnava| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-tri-vysoke-skoly-maju-novovymenovanych&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tri vysoké školy majú novovymenovaných rektorov | url = https://www.prezident.sk/article/tri-vysoke-skoly-maju-novych-rektorov/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2022-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ucm-aktuality-rektorka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala do funkcie novú rektorku UCM | url = https://www.ucm.sk/sk/aktuality/detail/3036/ | vydavateľ = ucm.sk | dátum vydania = 2022-05-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=rektor2018&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb kandidáta na rektora UCM | url = http://www.ucm.sk/sk/aktuality/detail/1837/ | dátum vydania = 2018-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;scimag&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scimago - Research and Innovation Rankings - Slovakia 2022 | url = https://www.scimagoir.com/rankings.php?country=SVK | vydavateľ = scimagoir.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ucm.sk/ oficiálna stránka univerzity]

{{Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave}}
{{Vysoké školy na Slovensku}}
{{Autoritné údaje}}

{{Súradnice|48.383337|17.589039|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave| ]]
[[Kategória:Univerzity na Slovensku]]
[[Kategória:Školy v Trnave]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1997]]</text>
      <sha1>ke2v83252d5kkw6a0bn46226w2q208d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Tomko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>44413</id>
    <revision>
      <id>7429833</id>
      <parentid>7429037</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:17:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PALLY27</username>
        <id>55074</id>
      </contributor>
      <comment>umrtie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32173" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt;
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| zvolené meno = 
| zvolené meno originálne = 
| meno = Jozef Tomko
| originálne meno = 
| rodné meno = 
| aktuálny titul = emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov &lt;!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --&gt;
| portrét = J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg
| popis portrétu = Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej
| podpis = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| erb = Coat of arms of Jozef Tomko.svg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| štít erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra &quot;typ&quot; a &quot;typ dodatok&quot; --&gt;
| dekorácia erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo = Ut Ecclesia Aedificetur
| heslo po slovensky = Aby sa Cirkev vzmáhala
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Vatikán|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko|w}}
| dátum narodenia = {{dn|1924|03|11}} &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
| miesto narodenia = [[Udavské]], [[ČSR]]
| dátum úmrtia = {{duv|2022|08|08|1924|03|11}}
| miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]]
| dátum pohrebu = {{duv|2022|8|16|1924|03|11}}
[[Košice]], [[Slovensko]]
| 1. funkcia = Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
| 1. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[1985]]{{--}}[[9. apríl]] [[2001]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Dermot Ryan]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(ako pro-prefekt)&lt;/small&gt;
| 1. funkcia - nástupca = [[Crescenzio Sepe]]
| 2. funkcia = Predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy
| 2. funkcia - obdobie = [[23. október]] [[2001]]{{--}}[[1. október]] [[2007]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Édouard Gagnon]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Piero Marini]]
| funkcie = * titulárny arcibiskup docleanský (1979{{--}})
* generálny sekretár Biskupskej synody (1979{{--}}1985)
* kardinál-diakon Gesù Buon Pastore alla Montagnola (1985{{--}}1996)
* kardinál-kňaz Santa Sabina (1996{{--}})
| cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| rítus = 
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| diakonát dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| diakonát miesto = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1949|03|12|1924|03|11|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazské svätenie miesto = [[Rím]]
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Luigi Traglia|Luigi kardinál Traglia]]
| kňazský svätiteľ funkcia = vicegerent Ríma
| ordinácia dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = 
| menovanie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]]
| potvrdenie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| biskupské svätenie dátum = {{duv|1979|09|15|1924|03|11|k=0}}
| biskupské svätenie miesto = 
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 264. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Eduardo Martínez Somalo]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = úradník sekretariátu štátu Vatikán
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Andrew Gregory Grutka]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = predseda Svetového kongresu Slovákov
| kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|03|11|k=0}}
| kardinál menujúci = Ján Pavol II.
| kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz
| titulárny kostol = [[Santa Sabina]]
| pontifikát dátum = &lt;!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| intornizácia dátum = 
| poradie pápež = 
| blahorečenie dátum = 
| blahorečil = 
| blahorečenie miesto = 
| kanonizovaný dátum = 
| kanonizoval = 
| kanonizovaný miesto = 
| dátum sviatku = 
| patrón = 
| atribúty = 
}}

'''Jozef kardinál Tomko''' (* [[11. marec]] [[1924]], [[Udavské]] – † [[8. august]] [[2022]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kardinál]], [[arcibiskup]] [[Latinská cirkev|náboženský]] [[spisovateľ]] a emeritný prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála [[Albert Vanhoye|Alberta Vanhoyea]] 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom [[Kardinál|kolégia kardinálov]].

== Mladosť a štúdiá ==
Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku [[1935]] a štúdia na ňom ukončil v roku [[1943]]. V školskom roku [[1943]]{{--}}[[1944]] vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku [[1945]] ho [[Košice|košický]] biskup [[Jozef Čársky]] poslal na štúdiá do [[Rím]]a. V [[Pápež]]skom kolégiu [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] dostal ďalšiu [[kňaz]]skú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej [[univerzita|univerzite]] v Ríme. Za [[kňaz]]a bol vysvätený [[12. marec|12. marca]] roku [[1949]] v Ríme.

== Kňazstvo a ďalšie štúdiá ==
Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu [[Komunizmus|komunistického]] režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku [[1968]], ale v čase tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] jeho emigrácia pokračovala.

V rokoch [[1950]]{{--}}[[1965]] pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej]] a [[Pápežská gregoriánska univerzita|Pápežskej gregoriánskej univerzite]]. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu ''De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia'' (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát [[teológia|teológie]]. Roku [[1956]] obhájil dizertačnú prácu ''Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni'' [[1945]]{{--}}[[1954]] (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945{{--}}1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo [[sociológia|sociológie]]. Roku [[1961]] obhájil dizertačnú prácu ''Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau ([[1776]]) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn'' (Zriadenie [[Diecéza (biskupstvo)|biskupstiev]] [[Spiš (región)|Spiš]], [[Banská Bystrica]] a [[Rožňava]] [1776] a kráľovské patronátne právo v [[Uhorsko|Uhorsku]]) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol [[Doktor práv|doktorát práv]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií ''Pro Deo'' v Ríme. 

Roku [[1958]] mu pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] udelil titul pápežského komorníka. Na [[Vianoce]] [[1959]] bol signatárom iniciatívy za vybudovanie [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme]], ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] života [[Slováci|Slovákov]] v zahraničí. V rokoch [[1960]] až [[1963]] sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany [[Česko|českých]] katolíckych a [[politika|politických]] kruhov, administratívne i finančné prekážky.

Keď sa v roku [[1961]] uvoľnilo miesto v [[Rímska kúria|kuriálnom úrade]] [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]], výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Počas [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]] – [[1965]]) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku [[1966]] sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri [[1967]] sekretárom prvej [[Synoda biskupov|Synody biskupov]] o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch [[1968]] – [[1970]] pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval [[Latinská cirkev|Katolícku cirkev]] na [[ekumenizmus|ekumenických]] stretnutiach o [[teológia|teológii]] manželstva a o miešaných manželstvách v [[Rím]]e ([[1970]]), [[Štrasburg]]u ([[1971]]), [[Madrid]]e ([[1972]]), [[Bazilej]]i, ([[1973]]) a inde. V [[november|novembri]] [[1972]] bol členom úradnej delegácie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri návšteve Svetovej rady [[Náboženská spoločnosť|cirkví]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|Luteránskej]] svetovej federácie v [[Ženeva|Ženeve]]. Okrem toho sa ako oficiálny [[delegát]] zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií [[Ázia|Ázie]] ([[Manila]], [[1970]]), [[Austrália a Oceánia|Oceánie]] ([[Sydney]], [[1973]]), [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] ([[Puebla (mesto)|Puebla]], [[1979]]).

[[Pápež]] [[Pavol VI.]] ho [[17. jún]]a [[1970]] vymenoval za ''pápežského preláta'' a [[21. december|21. decembra]] [[1974]] za podtajomníka [[Kongregácia pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]].

== Arcibiskup ==
[[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[12. júl]]a [[1979]] vymenoval za titulárneho [[arcibiskup]]a a generálneho tajomníka [[Synoda biskupov|Synody biskupov]]. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej [[Cirkevná hierarchia|cirkevnej hierarchie]]. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.

Biskupskú vysviacku prijal [[15. september|15. septembra]] [[1979]] v Ríme, v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. Obrad vysviacky vykonal sám [[pápež]] ako priateľské gesto voči novému [[biskup]]ovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej [[Latinská cirkev|Cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Za svoj [[biskupský erb|biskupský znak]] si s pomocou spolubratov vyvolil [[zem]]eguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský [[Kríž (symbol)|kríž]] na troch vŕškoch a nad ním sú tri [[ľalia|ľalie]]. Pod [[erb]]om je jeho motto, inšpirované [[Pavol (apoštol)|sv. Pavlom]]: ''„Ut Ecclesia aedificetur“'', čiže ''„Aby sa Cirkev vzmáhala“''. Tri symboly naznačujú, akú [[Latinská cirkev|Cirkev]] chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).

[[18. október|18. októbra]] [[1979]] sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí [[biskup]]i a [[biskupská konferencia|biskupské konferencie]] (napríklad v [[Holandsko|Holandsku]]) si koncilové uznesenia vykladali [[liberalizmus|liberálne]] a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali [[konzervativizmus|konzervatívne]] tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.

== Kardinál ==
Dňa [[24. apríl]]a [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na [[Turíce]] vymenuje 28 nových [[kardinál]]ov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.#Konzistórium 25. mája 1985|konzistória]], odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na [[Piazza San Pietro|Svätopeterskom námestí]]. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo [[Slováci|Slovák]] stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta.

Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. [[Pápež]] ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo [[Vatikán]]e a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky ''IOR''. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála [[Carla Furna]], ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra [[2001]] do 1. októbra [[2007]] bol predsedom ''Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy''.

V niekoľkých prípadoch plnil funkciu [[pápežský legát|pápežského legáta]]. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajare]] ([[Mexiko]]) v [[október|októbri]] roku [[2004]]. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislave – Petržalke]] v [[september|septembri]] roku [[2005]]. [[Benedikt XVI.]] menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý [[univerzita|Univerzitný]] medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od [[9. november|9.]] do [[13. november|13. novembra]] 2005 v [[španielsko]]m meste [[Murcia (mesto)|Murcia]].

== Návrat na Slovensko ==
Na Slovensko sa vrátil v roku [[1989]], aby vysvätil nového [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišského biskupa]] [[František Tondra|Františka Tondru]], čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi.

Vystúpil na zasadnutí pléna [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[21. apríl]]a [[1991]]. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej [[kresťanstvo|kresťanskej]] cyrilo-metodskej minulosti.

== Čestné ocenenia ==
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným [[doktorát]]om; Callumet College, Hamond, [[Indiana]] ([[Spojené štáty|USA]]); Fu Jen University, [[Tchaj-pej]] ([[Taiwan]]); Teologická fakulta [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]; Teologická fakulta vo [[Varšava|Varšave]]; Universidad de Estado, [[Buenos Aires]] ([[Argentína]]); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)...

Za prínos v rozvoji [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], vzdelania a humanity na [[Slovensko|Slovensku]] mu [[11. december|11. decembra]] [[2001]] čestný doktorát udelila Lekárska fakulta [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu [[Trnavská univerzita v Trnave]] udelila čestný doktorát. V [[apríl]]i [[2006]] mu bol udelený titul Doctor honoris causa [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckou univerzitou v Ružomberku]].

=== Ďalšie ocenenia ===
Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne ([[Luxemburg (mesto)|Luxembourg]], [[1988]]); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky ([[Bratislava]], [[1995]]); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, [[Argentína]] ([[Buenos Aires]], [[1999]]). V roku [[2002]] mu [[Prezident Slovenskej republiky|prezident SR]] [[Rudolf Schuster]] udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa.

== Úmrtie ==
Zomrel vo svojom byte v [[Rím]]e v skorých ranných hodinách [[8. august]]a [[2022]]. Na základe jeho osobného priania, budú pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220808012 | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-08-08 | vydavateľ = TK KBS | jazyk = SK }}&lt;/ref&gt; Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11.00 h vo vatikánskej Bazilike sv. Petra pri oltári katedry.&lt;ref name=&quot;teraz-posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomkom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom sa bude konať 11. augusta | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomko/652550-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-08 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}&lt;/ref&gt; Kardinál Tomko bol pochovaný v [[Dóm svätej Alžbety|Katedrále svätej Alžbety]] kde mal pripravenú hrobku. Predchádzajúce dva dni boli jeho ostatky v Katedrále aj verejne vystavené.&lt;ref name=&quot;teraz-pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu-v&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pohrebné obrady kardinála Tomka budú v Košiciach v utorok 16. augusta|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu/652630-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-08-08|dátum prístupu=2022-08-08}}&lt;/ref&gt;

Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka bol kardinál [[Dominik Duka]] OP, emeritný pražský arcibiskup. Pohrebné obrady hudobne doprévádzal zbor a orchester [[Zbor sv. Cecílie|Zboru sv. Cecílie]] pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tisíce ľudí v Košiciach si prišlo uctiť pozostatky kardinála Jozefa Tomka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220814002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}&lt;/ref&gt;

== Udelené biskupské svätenia a inaugurácie biskupov ==
=== Hlavný svätiteľ ===
[[Kardinál]] Jozef Tomko bol hlavným svätiteľom týchto [[biskup]]ov:&lt;ref name=&quot;CH-Tomko&quot;&gt;David M. Cheney. ''www.catholic-hierarchy.org'' [online]. REV. 2012-12-26, [cit. 2012-12-29]. Kapitola [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Jozef Cardinal Tomko]. ([[Angličtina|angl.]])&lt;/ref&gt;
* Pietro Sambi ([[1985]])
* Mathias Kappil ([[1986]]) 
* Amedeus Msarikie ([[1986]]) 
* Hippolytus Anthony Kunnunkal, O.F.M. Cap. ([[1986]]) 
* John kardinál Njue ([[1986]]) 
* Christophe Munzihirwa Mwene Ngabo, S.J. ([[1986]]) 
* [[Jozef Viktor Adamec|Joseph Victor Adamec]] – biskup diecézy Altoona-Johnstown ([[Altoona]] ([[Pensylvánia|PA]], [[Spojené štáty|USA]]), [[20. máj]] [[1987]]&lt;ref name=&quot;Adamec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | korporácia = The Roman Catholic Diocese of Altoona - Johnstown | titul = The Biography of Bishop-Emeritus Joseph V. Adamec | url = http://www.ajdiocese.org/bishops-biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}} &lt;/ref&gt;
* Longinus Atundo ([[1987]]) 
* Edouard Mathos ([[1988]]) 
* Jean-Gabriel Diarra ([[1988]]) 
* Jean Zerbo ([[1988]]) 
* [[František Tondra]] – biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišskej diecézy]], [[Spišské Podhradie]], [[9. september]] [[1989]]&lt;ref name=&quot;CH-Tondra&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop František Tondra | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btondra.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Hirka]] – [[eparcha (biskup)|eparcha]] [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovskej eparchie]], [[Prešov]], [[17. február]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Hirka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Ján Hirka | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhirka.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt; 
* [[Alojz Tkáč]] – biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej diecézy]], [[Košice]], [[17. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Tkáč&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Alojz Tkáč | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btkac.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Eduard Kojnok]] – biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]], [[Rožňava]], [[18. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Kojnok&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Eduard Kojnok | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkojnok.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Rudolf Baláž]] – biskup [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrickej diecézy]], [[Banská Bystrica]], [[19. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Baláž&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Rudolf Baláž | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbalaz.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* Cornelius Kipng’eno Arap Korir ([[1990]]) 
* Edmond Jitangar ([[1992]]) 
* Yohannes Woldegiorgis ([[1992]]) 
* Joseph Sunday Ajomo ([[1992]]) 
* Augustin Misago ([[1992]]) 
* Frédéric Rubwejanga ([[1992]]) 
* [[Bernard Bober]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[30. január]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Bober&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Bernard Bober| url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbober.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* Linus Okok Okwach ([[1993]]) 
* Lorenzo Ceresoli, M.C.C.I. ([[1994]]) 
* Joseph Shipandeni Shikongo, O.M.I. ([[1994]]) 
* Peter Liu Cheng-chung ([[1994]]) 
* Ernest Patili Assi ([[1994]]) 
* Victor Dovi Hounnaké ([[1994]]) 
* Pierre Koffi Seshie ([[1994]]) 
* Paolo Mietto, C.S.I. ([[1994]]) 
* Charles Asa Schleck, C.S.C. ([[1995]]) 
* Anthony Kwami Adanuty ([[1995]]) 
* Gabriel Akwasi Abiabo Mante ([[1995]]) 
* Philip Naameh ([[1995]]) 
* Thomas Kwaku Mensah ([[1995]]) 
* Joseph Osei-Bonsu ([[1995]]) 
* Boniface Lele ([[1996]]) 
* Philip Arnold Subira Anyolo ([[1996]]) 
* Luigi Locati ([[1996]]) 
* Vincent Samuel ([[1996]]) 
* Daniel Acharuparambil, O.C.D. ([[1996]]) 
* Dominique Bonnet, C.S.Sp. ([[1997]]) 
* Timothée Modibo-Nzockena ([[1997]]) 
* Joseph O. Egerega ([[1997]]) 
* John ’Oke Afareha ([[1997]]) 
* Wenceslas Compaoré ([[1997]]) 
* Paul Yemboaro Ouédraogo ([[1997]]) 
* Janvier Kataka Luvete ([[1997]]) 
* [[Jozef Zlatňanský]] – [[Topoľčianky]], [[20. júl]] [[1997]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Zlatňanský&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Mons. Jozef Zlatňanský oslavuje 80. narodeniny | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20070313018 | dátum vydania = 13.03.2007 11:35 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}} &lt;/ref&gt;
* Pius Alick Mvundla Ncube ([[1998]]) 
* Marcello Zago, O.M.I. ([[1998]]) 
* Maurice Anthony Crowley, S.P.S. ([[1998]]) 
* Norman King’oo Wambua ([[1998]]) 
* Zef Gashi, S.D.B. ([[1998]]) 
* Francisco Javier Múnera Correa, I.M.C. ([[1999]]) 
* Anthony Ireri Mukobo, I.M.C. ([[2000]]) 
* David Kamau Ng’ang’a ([[2000]]) 
* Patrick Joseph Harrington, S.M.A. ([[2000]]) 
* Francis Baldacchino, O.F.M. Cap. ([[2000]]) 
* Virgilio Pante, I.M.C. ([[2001]]) 
* [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]] – eparcha [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej eparchie]], [[Bratislava]], [[16. február]] [[2008]] 
* [[Róbert Bezák]], C.SS.R. – arcibiskup [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]], [[Trnava]], [[6. jún]] [[2009]]
 
=== Hlavný spolusvätiteľ ===
* Franco Illia – arcibiskup diecézy [[Shkodër (mesto)|Shkodër]] ([[Albánsko]]), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Illia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =  | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url =  | kapitola = Archbishop Franco Illia | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/billia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Rrok Kola Mirdita – arcibiskup diecézy [[Tirana|Tiranë]]-[[Drač (mesto)|Durrës]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Mirdita&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Archbishop Rrok Kola Mirdita | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmirdita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012| dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Robert Ashta, O.F.M. – biskup diecézy [[Pult (Albánsko)|Pult]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Ashta&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org| url = | kapitola = Bishop Robert Ashta, O.F.M. | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bashta.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012  | dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Zef Simoni – pomocný biskup arcidiecézy Shkodrë (Albánsko), titulárny biskup bararuský, [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Simoni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Bishop Zef Simoni | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bsimoni.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}}&lt;/ref&gt;
* [[Stanislav Stolárik]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[20. marec]] [[2004]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Stolárik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| korporácia = TK KBS  | autor = Imrich Gazda | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Vysviacka Mons. Stanislava Stolárika za pomocného biskupa Košickej arcidiecézy  | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 22.03.2004 14:15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt; 
* [[Viliam Judák]] – biskup [[Biskupstvo Nitra|Nitrianskej diecézy]], [[Nitra]], [[16. júl]] [[2005]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Judák&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS  | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Biskupská vysviacka Mons. Viliama Judáka | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 16.07.2005 11:20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt; 
* [[Jozef Haľko (mladší)|Jozef Haľko]] – pomocný biskup [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[17. marec]] [[2012]]&lt;ref name=&quot;CH-Haľko&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Jozef Haľko | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhalko.html | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-06-06 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Marek Forgáč]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[1. september]] [[2016]]  

=== Inaugurácie ===
* [[Stanislav Zvolenský]] – arcibiskup-metropolita [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[8. marec]] [[2008]]&lt;ref &quot;TKKBS arcibiskup&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska| titul = Kardinál Tomko uviedol do úradu bratislavského arcibiskupa Zvolenského | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080308015 | dátum vydania = 08.03.2008 18:07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt;

== Literárna tvorba ==
* Svetlo národov ([[Rím]], [[1972]])
* Blaženstvá (Rím, [[1973]])
* Kresťan a svet (Rím, [[1974]])
* Otázky dneška (Rím, [[1976]])
* Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, [[1984]]), vydal ju aj po [[angličtina|anglicky]].
* ''Il Sinodo dei Vescovi'' – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, [[1985]]).
* ''La Missione verso il Terzo millennio'' (Rím – [[Bologna]], [[1998]]) – vyšla aj po slovensky
** Misie do tretieho tisícročia ([[Bratislava]], [[2000]]).
* Na misijných cestách (Rím [[1989]] – [[Trnava]], [[1991]])
* Budovať Cirkev ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[1994]])
* Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, [[1991]])
* Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku ([[Spišská Kapitula]] – [[Spišské Podhradie]] [[1994]]).
* Na misijných cestách II. ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[2003]])
* So srdcom na Slovensku ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2006]])
* Na životných cestách ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2008]])

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Obrázok:Udavské 18 Slovakia.jpg|Udavské, rodná obec Jozefa Tomka
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|Jozef kardinál Tomko
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia1.jpg|Matka Tereza a Jozef kardinál Tomko
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia2.jpg|Pápež Ján Pavol II., kardinál Korec, Jozef kardinál Tomko 
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Čižmár
| meno = Marián
| titul = Kardinál Jozef Tomko : život v službe evanjelia
| miesto = [Poprad]
| vydavateľ = Inremax
| rok = 2018
| isbn = 978-80-971910-3-0
| počet strán = 824
| strany = 
}}
* {{Citácia knihy
| editori = Marián Čižmár
| titul = Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomka : rozličné texty : úvahy, rozhovory, homílie a príhovory
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydanie text = 
| miesto = [Poprad]
| vydavateľ = Inremax
| rok = 2022
| isbn = 978-80-973592-4-9
| počet strán = 626
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Catholic hierarchy] {{eng icon}}
* [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-t.htm#Tomko Cardinals of the Holy Roman Church] {{eng icon}}

{{DEFAULTSORT:Tomko, Jozef}}

[[Kategória:Slovenskí kardináli]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Udavského]]
[[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]]
[[Kategória:Prefekti Kongregácie pre evanjelizáciu národov]]</text>
      <sha1>phd3dp93739v6t6ip8dkkwuqfojkm8f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429838</id>
      <parentid>7429833</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:27:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>rozšírka</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32890" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt;
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| zvolené meno = 
| zvolené meno originálne = 
| meno = Jozef Tomko
| originálne meno = 
| rodné meno = 
| aktuálny titul = emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov &lt;!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --&gt;
| portrét = J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg
| popis portrétu = Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej
| podpis = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| erb = Coat of arms of Jozef Tomko.svg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| štít erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra &quot;typ&quot; a &quot;typ dodatok&quot; --&gt;
| dekorácia erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo = Ut Ecclesia Aedificetur
| heslo po slovensky = Aby sa Cirkev vzmáhala
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Vatikán|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko|w}}
| dátum narodenia = {{dn|1924|03|11}} &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
| miesto narodenia = [[Udavské]], [[ČSR]]
| dátum úmrtia = {{duv|2022|08|08|1924|03|11}}
| miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]]
| dátum pohrebu = {{duv|2022|8|16|1924|03|11}}
[[Košice]], [[Slovensko]]
| 1. funkcia = Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
| 1. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[1985]]{{--}}[[9. apríl]] [[2001]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Dermot Ryan]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(ako pro-prefekt)&lt;/small&gt;
| 1. funkcia - nástupca = [[Crescenzio Sepe]]
| 2. funkcia = Predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy
| 2. funkcia - obdobie = [[23. október]] [[2001]]{{--}}[[1. október]] [[2007]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Édouard Gagnon]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Piero Marini]]
| funkcie = * titulárny arcibiskup docleanský (1979{{--}})
* generálny sekretár Biskupskej synody (1979{{--}}1985)
* kardinál-diakon Gesù Buon Pastore alla Montagnola (1985{{--}}1996)
* kardinál-kňaz Santa Sabina (1996{{--}})
| cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| rítus = 
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| diakonát dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| diakonát miesto = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1949|03|12|1924|03|11|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazské svätenie miesto = [[Rím]]
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Luigi Traglia|Luigi kardinál Traglia]]
| kňazský svätiteľ funkcia = vicegerent Ríma
| ordinácia dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = 
| menovanie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]]
| potvrdenie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| biskupské svätenie dátum = {{duv|1979|09|15|1924|03|11|k=0}}
| biskupské svätenie miesto = 
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 264. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Eduardo Martínez Somalo]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = úradník sekretariátu štátu Vatikán
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Andrew Gregory Grutka]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = predseda Svetového kongresu Slovákov
| kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|03|11|k=0}}
| kardinál menujúci = Ján Pavol II.
| kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz
| titulárny kostol = [[Santa Sabina]]
| pontifikát dátum = &lt;!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| intornizácia dátum = 
| poradie pápež = 
| blahorečenie dátum = 
| blahorečil = 
| blahorečenie miesto = 
| kanonizovaný dátum = 
| kanonizoval = 
| kanonizovaný miesto = 
| dátum sviatku = 
| patrón = 
| atribúty = 
}}

'''Jozef kardinál Tomko''' (* [[11. marec]] [[1924]], [[Udavské]] – † [[8. august]] [[2022]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kardinál]], [[arcibiskup]] [[Latinská cirkev|náboženský]] [[spisovateľ]] a emeritný prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála [[Albert Vanhoye|Alberta Vanhoyea]] 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom [[Kardinál|kolégia kardinálov]].

== Mladosť a štúdiá ==
Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku [[1935]] a štúdia na ňom ukončil v roku [[1943]]. V školskom roku [[1943]]{{--}}[[1944]] vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku [[1945]] ho [[Košice|košický]] biskup [[Jozef Čársky]] poslal na štúdiá do [[Rím]]a. V [[Pápež]]skom kolégiu [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] dostal ďalšiu [[kňaz]]skú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej [[univerzita|univerzite]] v Ríme. Za [[kňaz]]a bol vysvätený [[12. marec|12. marca]] roku [[1949]] v Ríme.

== Kňazstvo a ďalšie štúdiá ==
Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu [[Komunizmus|komunistického]] režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku [[1968]], ale v čase tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] jeho emigrácia pokračovala.

V rokoch [[1950]]{{--}}[[1965]] pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej]] a [[Pápežská gregoriánska univerzita|Pápežskej gregoriánskej univerzite]]. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu ''De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia'' (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát [[teológia|teológie]]. Roku [[1956]] obhájil dizertačnú prácu ''Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni'' [[1945]]{{--}}[[1954]] (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945{{--}}1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo [[sociológia|sociológie]]. Roku [[1961]] obhájil dizertačnú prácu ''Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau ([[1776]]) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn'' (Zriadenie [[Diecéza (biskupstvo)|biskupstiev]] [[Spiš (región)|Spiš]], [[Banská Bystrica]] a [[Rožňava]] [1776] a kráľovské patronátne právo v [[Uhorsko|Uhorsku]]) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol [[Doktor práv|doktorát práv]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií ''Pro Deo'' v Ríme. 

Roku [[1958]] mu pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] udelil titul pápežského komorníka. Na [[Vianoce]] [[1959]] bol signatárom iniciatívy za vybudovanie [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme]], ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] života [[Slováci|Slovákov]] v zahraničí. V rokoch [[1960]] až [[1963]] sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany [[Česko|českých]] katolíckych a [[politika|politických]] kruhov, administratívne i finančné prekážky.

Keď sa v roku [[1961]] uvoľnilo miesto v [[Rímska kúria|kuriálnom úrade]] [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]], výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Počas [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]] – [[1965]]) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku [[1966]] sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri [[1967]] sekretárom prvej [[Synoda biskupov|Synody biskupov]] o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch [[1968]] – [[1970]] pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval [[Latinská cirkev|Katolícku cirkev]] na [[ekumenizmus|ekumenických]] stretnutiach o [[teológia|teológii]] manželstva a o miešaných manželstvách v [[Rím]]e ([[1970]]), [[Štrasburg]]u ([[1971]]), [[Madrid]]e ([[1972]]), [[Bazilej]]i, ([[1973]]) a inde. V [[november|novembri]] [[1972]] bol členom úradnej delegácie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri návšteve Svetovej rady [[Náboženská spoločnosť|cirkví]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|Luteránskej]] svetovej federácie v [[Ženeva|Ženeve]]. Okrem toho sa ako oficiálny [[delegát]] zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií [[Ázia|Ázie]] ([[Manila]], [[1970]]), [[Austrália a Oceánia|Oceánie]] ([[Sydney]], [[1973]]), [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] ([[Puebla (mesto)|Puebla]], [[1979]]).

[[Pápež]] [[Pavol VI.]] ho [[17. jún]]a [[1970]] vymenoval za ''pápežského preláta'' a [[21. december|21. decembra]] [[1974]] za podtajomníka [[Kongregácia pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]].

== Arcibiskup ==
[[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[12. júl]]a [[1979]] vymenoval za titulárneho [[arcibiskup]]a a generálneho tajomníka [[Synoda biskupov|Synody biskupov]]. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej [[Cirkevná hierarchia|cirkevnej hierarchie]]. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.

Biskupskú vysviacku prijal [[15. september|15. septembra]] [[1979]] v Ríme, v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. Obrad vysviacky vykonal sám [[pápež]] ako priateľské gesto voči novému [[biskup]]ovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej [[Latinská cirkev|Cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Za svoj [[biskupský erb|biskupský znak]] si s pomocou spolubratov vyvolil [[zem]]eguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský [[Kríž (symbol)|kríž]] na troch vŕškoch a nad ním sú tri [[ľalia|ľalie]]. Pod [[erb]]om je jeho motto, inšpirované [[Pavol (apoštol)|sv. Pavlom]]: ''„Ut Ecclesia aedificetur“'', čiže ''„Aby sa Cirkev vzmáhala“''. Tri symboly naznačujú, akú [[Latinská cirkev|Cirkev]] chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).

[[18. október|18. októbra]] [[1979]] sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí [[biskup]]i a [[biskupská konferencia|biskupské konferencie]] (napríklad v [[Holandsko|Holandsku]]) si koncilové uznesenia vykladali [[liberalizmus|liberálne]] a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali [[konzervativizmus|konzervatívne]] tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.

== Kardinál ==
Dňa [[24. apríl]]a [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na [[Turíce]] vymenuje 28 nových [[kardinál]]ov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.#Konzistórium 25. mája 1985|konzistória]], odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na [[Piazza San Pietro|Svätopeterskom námestí]]. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo [[Slováci|Slovák]] stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta.

Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. [[Pápež]] ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo [[Vatikán]]e a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky ''IOR''. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála [[Carla Furna]], ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra [[2001]] do 1. októbra [[2007]] bol predsedom ''Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy''.

V niekoľkých prípadoch plnil funkciu [[pápežský legát|pápežského legáta]]. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajare]] ([[Mexiko]]) v [[október|októbri]] roku [[2004]]. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislave – Petržalke]] v [[september|septembri]] roku [[2005]]. [[Benedikt XVI.]] menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý [[univerzita|Univerzitný]] medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od [[9. november|9.]] do [[13. november|13. novembra]] 2005 v [[španielsko]]m meste [[Murcia (mesto)|Murcia]].

== Návrat na Slovensko ==
Na Slovensko sa vrátil v roku [[1989]], aby vysvätil nového [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišského biskupa]] [[František Tondra|Františka Tondru]], čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi.

Vystúpil na zasadnutí pléna [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[21. apríl]]a [[1991]]. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej [[kresťanstvo|kresťanskej]] cyrilo-metodskej minulosti.

== Čestné ocenenia ==
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným [[doktorát]]om; Callumet College, Hamond, [[Indiana]] ([[Spojené štáty|USA]]); Fu Jen University, [[Tchaj-pej]] ([[Taiwan]]); Teologická fakulta [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]; Teologická fakulta vo [[Varšava|Varšave]]; Universidad de Estado, [[Buenos Aires]] ([[Argentína]]); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)...

Za prínos v rozvoji [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], vzdelania a humanity na [[Slovensko|Slovensku]] mu [[11. december|11. decembra]] [[2001]] čestný doktorát udelila Lekárska fakulta [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu [[Trnavská univerzita v Trnave]] udelila čestný doktorát. V [[apríl]]i [[2006]] mu bol udelený titul Doctor honoris causa [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckou univerzitou v Ružomberku]].

=== Ďalšie ocenenia ===
Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne ([[Luxemburg (mesto)|Luxembourg]], [[1988]]); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky ([[Bratislava]], [[1995]]); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, [[Argentína]] ([[Buenos Aires]], [[1999]]). V roku [[2002]] mu [[Prezident Slovenskej republiky|prezident SR]] [[Rudolf Schuster]] udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa.

== Úmrtie a pohreb ==
Kardinál Tomko zomrel vo svojom byte v [[Rím]]e v skorých ranných hodinách [[8. august]]a [[2022]]. Na základe jeho osobného priania, budú pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220808012 | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-08-08 | vydavateľ = TK KBS | jazyk = SK }}&lt;/ref&gt; Zomrel ako najstarší kňaz Košickej arcidiecézy.&lt;ref name=&quot;tisice&quot;/&gt;

=== Pohreb ===
Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11.00 h vo vatikánskej Bazilike sv. Petra pri oltári katedry.&lt;ref name=&quot;teraz-posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomkom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom sa bude konať 11. augusta | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomko/652550-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-08 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}&lt;/ref&gt; Kardinál Tomko bol pochovaný v [[Dóm svätej Alžbety|Katedrále svätej Alžbety]] kde mal pripravenú hrobku. Predchádzajúce dva dni boli jeho ostatky v Katedrále aj verejne vystavené.&lt;ref name=&quot;teraz-pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu-v&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pohrebné obrady kardinála Tomka budú v Košiciach v utorok 16. augusta|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu/652630-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-08-08|dátum prístupu=2022-08-08}}&lt;/ref&gt;

Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00 v Košiciach. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka bol kardinál [[Dominik Duka]] OP, emeritný pražský arcibiskup. Pohrebné obrady hudobne doprévádzal zbor a orchester [[Zbor sv. Cecílie|Zboru sv. Cecílie]] pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref name=&quot;tisice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tisíce ľudí v Košiciach si prišlo uctiť pozostatky kardinála Jozefa Tomka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220814002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}&lt;/ref&gt;

Pri vystavení pozostatkov aj pri smútočnom obrade strážila rakvu a vyprevádzala [[Čestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Čestná stráž OS SR]].&lt;ref name=&quot;mil-verejne-uctenie-pozostatkov-a-pohreb&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verejné uctenie pozostatkov a pohreb zosnulého kardinála Jozefa Tomka | url = https://www.mil.sk/100528/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Udelené biskupské svätenia a inaugurácie biskupov ==
=== Hlavný svätiteľ ===
[[Kardinál]] Jozef Tomko bol hlavným svätiteľom týchto [[biskup]]ov:&lt;ref name=&quot;CH-Tomko&quot;&gt;David M. Cheney. ''www.catholic-hierarchy.org'' [online]. REV. 2012-12-26, [cit. 2012-12-29]. Kapitola [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Jozef Cardinal Tomko]. ([[Angličtina|angl.]])&lt;/ref&gt;
* Pietro Sambi ([[1985]])
* Mathias Kappil ([[1986]]) 
* Amedeus Msarikie ([[1986]]) 
* Hippolytus Anthony Kunnunkal, O.F.M. Cap. ([[1986]]) 
* John kardinál Njue ([[1986]]) 
* Christophe Munzihirwa Mwene Ngabo, S.J. ([[1986]]) 
* [[Jozef Viktor Adamec|Joseph Victor Adamec]] – biskup diecézy Altoona-Johnstown ([[Altoona]] ([[Pensylvánia|PA]], [[Spojené štáty|USA]]), [[20. máj]] [[1987]]&lt;ref name=&quot;Adamec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | korporácia = The Roman Catholic Diocese of Altoona - Johnstown | titul = The Biography of Bishop-Emeritus Joseph V. Adamec | url = http://www.ajdiocese.org/bishops-biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}} &lt;/ref&gt;
* Longinus Atundo ([[1987]]) 
* Edouard Mathos ([[1988]]) 
* Jean-Gabriel Diarra ([[1988]]) 
* Jean Zerbo ([[1988]]) 
* [[František Tondra]] – biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišskej diecézy]], [[Spišské Podhradie]], [[9. september]] [[1989]]&lt;ref name=&quot;CH-Tondra&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop František Tondra | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btondra.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Hirka]] – [[eparcha (biskup)|eparcha]] [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovskej eparchie]], [[Prešov]], [[17. február]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Hirka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Ján Hirka | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhirka.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt; 
* [[Alojz Tkáč]] – biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej diecézy]], [[Košice]], [[17. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Tkáč&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Alojz Tkáč | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btkac.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Eduard Kojnok]] – biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]], [[Rožňava]], [[18. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Kojnok&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Eduard Kojnok | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkojnok.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Rudolf Baláž]] – biskup [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrickej diecézy]], [[Banská Bystrica]], [[19. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Baláž&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Rudolf Baláž | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbalaz.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* Cornelius Kipng’eno Arap Korir ([[1990]]) 
* Edmond Jitangar ([[1992]]) 
* Yohannes Woldegiorgis ([[1992]]) 
* Joseph Sunday Ajomo ([[1992]]) 
* Augustin Misago ([[1992]]) 
* Frédéric Rubwejanga ([[1992]]) 
* [[Bernard Bober]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[30. január]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Bober&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Bernard Bober| url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbober.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* Linus Okok Okwach ([[1993]]) 
* Lorenzo Ceresoli, M.C.C.I. ([[1994]]) 
* Joseph Shipandeni Shikongo, O.M.I. ([[1994]]) 
* Peter Liu Cheng-chung ([[1994]]) 
* Ernest Patili Assi ([[1994]]) 
* Victor Dovi Hounnaké ([[1994]]) 
* Pierre Koffi Seshie ([[1994]]) 
* Paolo Mietto, C.S.I. ([[1994]]) 
* Charles Asa Schleck, C.S.C. ([[1995]]) 
* Anthony Kwami Adanuty ([[1995]]) 
* Gabriel Akwasi Abiabo Mante ([[1995]]) 
* Philip Naameh ([[1995]]) 
* Thomas Kwaku Mensah ([[1995]]) 
* Joseph Osei-Bonsu ([[1995]]) 
* Boniface Lele ([[1996]]) 
* Philip Arnold Subira Anyolo ([[1996]]) 
* Luigi Locati ([[1996]]) 
* Vincent Samuel ([[1996]]) 
* Daniel Acharuparambil, O.C.D. ([[1996]]) 
* Dominique Bonnet, C.S.Sp. ([[1997]]) 
* Timothée Modibo-Nzockena ([[1997]]) 
* Joseph O. Egerega ([[1997]]) 
* John ’Oke Afareha ([[1997]]) 
* Wenceslas Compaoré ([[1997]]) 
* Paul Yemboaro Ouédraogo ([[1997]]) 
* Janvier Kataka Luvete ([[1997]]) 
* [[Jozef Zlatňanský]] – [[Topoľčianky]], [[20. júl]] [[1997]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Zlatňanský&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Mons. Jozef Zlatňanský oslavuje 80. narodeniny | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20070313018 | dátum vydania = 13.03.2007 11:35 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}} &lt;/ref&gt;
* Pius Alick Mvundla Ncube ([[1998]]) 
* Marcello Zago, O.M.I. ([[1998]]) 
* Maurice Anthony Crowley, S.P.S. ([[1998]]) 
* Norman King’oo Wambua ([[1998]]) 
* Zef Gashi, S.D.B. ([[1998]]) 
* Francisco Javier Múnera Correa, I.M.C. ([[1999]]) 
* Anthony Ireri Mukobo, I.M.C. ([[2000]]) 
* David Kamau Ng’ang’a ([[2000]]) 
* Patrick Joseph Harrington, S.M.A. ([[2000]]) 
* Francis Baldacchino, O.F.M. Cap. ([[2000]]) 
* Virgilio Pante, I.M.C. ([[2001]]) 
* [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]] – eparcha [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej eparchie]], [[Bratislava]], [[16. február]] [[2008]] 
* [[Róbert Bezák]], C.SS.R. – arcibiskup [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]], [[Trnava]], [[6. jún]] [[2009]]
 
=== Hlavný spolusvätiteľ ===
* Franco Illia – arcibiskup diecézy [[Shkodër (mesto)|Shkodër]] ([[Albánsko]]), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Illia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =  | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url =  | kapitola = Archbishop Franco Illia | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/billia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Rrok Kola Mirdita – arcibiskup diecézy [[Tirana|Tiranë]]-[[Drač (mesto)|Durrës]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Mirdita&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Archbishop Rrok Kola Mirdita | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmirdita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012| dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Robert Ashta, O.F.M. – biskup diecézy [[Pult (Albánsko)|Pult]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Ashta&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org| url = | kapitola = Bishop Robert Ashta, O.F.M. | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bashta.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012  | dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Zef Simoni – pomocný biskup arcidiecézy Shkodrë (Albánsko), titulárny biskup bararuský, [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Simoni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Bishop Zef Simoni | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bsimoni.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}}&lt;/ref&gt;
* [[Stanislav Stolárik]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[20. marec]] [[2004]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Stolárik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| korporácia = TK KBS  | autor = Imrich Gazda | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Vysviacka Mons. Stanislava Stolárika za pomocného biskupa Košickej arcidiecézy  | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 22.03.2004 14:15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt; 
* [[Viliam Judák]] – biskup [[Biskupstvo Nitra|Nitrianskej diecézy]], [[Nitra]], [[16. júl]] [[2005]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Judák&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS  | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Biskupská vysviacka Mons. Viliama Judáka | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 16.07.2005 11:20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt; 
* [[Jozef Haľko (mladší)|Jozef Haľko]] – pomocný biskup [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[17. marec]] [[2012]]&lt;ref name=&quot;CH-Haľko&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Jozef Haľko | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhalko.html | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-06-06 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Marek Forgáč]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[1. september]] [[2016]]  

=== Inaugurácie ===
* [[Stanislav Zvolenský]] – arcibiskup-metropolita [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[8. marec]] [[2008]]&lt;ref &quot;TKKBS arcibiskup&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska| titul = Kardinál Tomko uviedol do úradu bratislavského arcibiskupa Zvolenského | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080308015 | dátum vydania = 08.03.2008 18:07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt;

== Literárna tvorba ==
* Svetlo národov ([[Rím]], [[1972]])
* Blaženstvá (Rím, [[1973]])
* Kresťan a svet (Rím, [[1974]])
* Otázky dneška (Rím, [[1976]])
* Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, [[1984]]), vydal ju aj po [[angličtina|anglicky]].
* ''Il Sinodo dei Vescovi'' – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, [[1985]]).
* ''La Missione verso il Terzo millennio'' (Rím – [[Bologna]], [[1998]]) – vyšla aj po slovensky
** Misie do tretieho tisícročia ([[Bratislava]], [[2000]]).
* Na misijných cestách (Rím [[1989]] – [[Trnava]], [[1991]])
* Budovať Cirkev ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[1994]])
* Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, [[1991]])
* Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku ([[Spišská Kapitula]] – [[Spišské Podhradie]] [[1994]]).
* Na misijných cestách II. ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[2003]])
* So srdcom na Slovensku ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2006]])
* Na životných cestách ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2008]])

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Obrázok:Udavské 18 Slovakia.jpg|Udavské, rodná obec Jozefa Tomka
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|Jozef kardinál Tomko
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia1.jpg|Matka Tereza a Jozef kardinál Tomko
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia2.jpg|Pápež Ján Pavol II., kardinál Korec, Jozef kardinál Tomko 
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Čižmár
| meno = Marián
| titul = Kardinál Jozef Tomko : život v službe evanjelia
| miesto = [Poprad]
| vydavateľ = Inremax
| rok = 2018
| isbn = 978-80-971910-3-0
| počet strán = 824
| strany = 
}}
* {{Citácia knihy
| editori = Marián Čižmár
| titul = Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomka : rozličné texty : úvahy, rozhovory, homílie a príhovory
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydanie text = 
| miesto = [Poprad]
| vydavateľ = Inremax
| rok = 2022
| isbn = 978-80-973592-4-9
| počet strán = 626
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Catholic hierarchy] {{eng icon}}
* [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-t.htm#Tomko Cardinals of the Holy Roman Church] {{eng icon}}

{{DEFAULTSORT:Tomko, Jozef}}

[[Kategória:Slovenskí kardináli]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Udavského]]
[[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]]
[[Kategória:Prefekti Kongregácie pre evanjelizáciu národov]]</text>
      <sha1>a47khft53s5m96stbuhudhs0x2nxhtc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429844</id>
      <parentid>7429838</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:48:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úmrtie a pohreb */ rozšírenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33638" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt;
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| zvolené meno = 
| zvolené meno originálne = 
| meno = Jozef Tomko
| originálne meno = 
| rodné meno = 
| aktuálny titul = emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov &lt;!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --&gt;
| portrét = J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg
| popis portrétu = Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej
| podpis = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| erb = Coat of arms of Jozef Tomko.svg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| štít erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra &quot;typ&quot; a &quot;typ dodatok&quot; --&gt;
| dekorácia erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo = Ut Ecclesia Aedificetur
| heslo po slovensky = Aby sa Cirkev vzmáhala
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Vatikán|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko|w}}
| dátum narodenia = {{dn|1924|03|11}} &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
| miesto narodenia = [[Udavské]], [[ČSR]]
| dátum úmrtia = {{duv|2022|08|08|1924|03|11}}
| miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]]
| dátum pohrebu = {{duv|2022|8|16|1924|03|11}}
[[Košice]], [[Slovensko]]
| 1. funkcia = Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
| 1. funkcia - obdobie = [[27. máj]] [[1985]]{{--}}[[9. apríl]] [[2001]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Dermot Ryan]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(ako pro-prefekt)&lt;/small&gt;
| 1. funkcia - nástupca = [[Crescenzio Sepe]]
| 2. funkcia = Predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy
| 2. funkcia - obdobie = [[23. október]] [[2001]]{{--}}[[1. október]] [[2007]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Édouard Gagnon]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Piero Marini]]
| funkcie = * titulárny arcibiskup docleanský (1979{{--}})
* generálny sekretár Biskupskej synody (1979{{--}}1985)
* kardinál-diakon Gesù Buon Pastore alla Montagnola (1985{{--}}1996)
* kardinál-kňaz Santa Sabina (1996{{--}})
| cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| rítus = 
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| diakonát dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| diakonát miesto = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1949|03|12|1924|03|11|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| kňazské svätenie miesto = [[Rím]]
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Luigi Traglia|Luigi kardinál Traglia]]
| kňazský svätiteľ funkcia = vicegerent Ríma
| ordinácia dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = 
| menovanie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]]
| potvrdenie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| biskupské svätenie dátum = {{duv|1979|09|15|1924|03|11|k=0}}
| biskupské svätenie miesto = 
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 264. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Eduardo Martínez Somalo]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = úradník sekretariátu štátu Vatikán
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Andrew Gregory Grutka]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = predseda Svetového kongresu Slovákov
| kardinál dátum = {{duv|1985|05|25|1924|03|11|k=0}}
| kardinál menujúci = Ján Pavol II.
| kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz
| titulárny kostol = [[Santa Sabina]]
| pontifikát dátum = &lt;!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| intornizácia dátum = 
| poradie pápež = 
| blahorečenie dátum = 
| blahorečil = 
| blahorečenie miesto = 
| kanonizovaný dátum = 
| kanonizoval = 
| kanonizovaný miesto = 
| dátum sviatku = 
| patrón = 
| atribúty = 
}}

'''Jozef kardinál Tomko''' (* [[11. marec]] [[1924]], [[Udavské]] – † [[8. august]] [[2022]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kardinál]], [[arcibiskup]] [[Latinská cirkev|náboženský]] [[spisovateľ]] a emeritný prefekt [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála [[Albert Vanhoye|Alberta Vanhoyea]] 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom [[Kardinál|kolégia kardinálov]].

== Mladosť a štúdiá ==
Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku [[1935]] a štúdia na ňom ukončil v roku [[1943]]. V školskom roku [[1943]]{{--}}[[1944]] vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku [[1945]] ho [[Košice|košický]] biskup [[Jozef Čársky]] poslal na štúdiá do [[Rím]]a. V [[Pápež]]skom kolégiu [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] dostal ďalšiu [[kňaz]]skú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej [[univerzita|univerzite]] v Ríme. Za [[kňaz]]a bol vysvätený [[12. marec|12. marca]] roku [[1949]] v Ríme.

== Kňazstvo a ďalšie štúdiá ==
Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu [[Komunizmus|komunistického]] režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku [[1968]], ale v čase tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] jeho emigrácia pokračovala.

V rokoch [[1950]]{{--}}[[1965]] pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej]] a [[Pápežská gregoriánska univerzita|Pápežskej gregoriánskej univerzite]]. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu ''De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia'' (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát [[teológia|teológie]]. Roku [[1956]] obhájil dizertačnú prácu ''Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni'' [[1945]]{{--}}[[1954]] (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945{{--}}1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo [[sociológia|sociológie]]. Roku [[1961]] obhájil dizertačnú prácu ''Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau ([[1776]]) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn'' (Zriadenie [[Diecéza (biskupstvo)|biskupstiev]] [[Spiš (región)|Spiš]], [[Banská Bystrica]] a [[Rožňava]] [1776] a kráľovské patronátne právo v [[Uhorsko|Uhorsku]]) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol [[Doktor práv|doktorát práv]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií ''Pro Deo'' v Ríme. 

Roku [[1958]] mu pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] udelil titul pápežského komorníka. Na [[Vianoce]] [[1959]] bol signatárom iniciatívy za vybudovanie [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme]], ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] života [[Slováci|Slovákov]] v zahraničí. V rokoch [[1960]] až [[1963]] sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany [[Česko|českých]] katolíckych a [[politika|politických]] kruhov, administratívne i finančné prekážky.

Keď sa v roku [[1961]] uvoľnilo miesto v [[Rímska kúria|kuriálnom úrade]] [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]], výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Počas [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]] – [[1965]]) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku [[1966]] sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri [[1967]] sekretárom prvej [[Synoda biskupov|Synody biskupov]] o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch [[1968]] – [[1970]] pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval [[Latinská cirkev|Katolícku cirkev]] na [[ekumenizmus|ekumenických]] stretnutiach o [[teológia|teológii]] manželstva a o miešaných manželstvách v [[Rím]]e ([[1970]]), [[Štrasburg]]u ([[1971]]), [[Madrid]]e ([[1972]]), [[Bazilej]]i, ([[1973]]) a inde. V [[november|novembri]] [[1972]] bol členom úradnej delegácie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri návšteve Svetovej rady [[Náboženská spoločnosť|cirkví]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|Luteránskej]] svetovej federácie v [[Ženeva|Ženeve]]. Okrem toho sa ako oficiálny [[delegát]] zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií [[Ázia|Ázie]] ([[Manila]], [[1970]]), [[Austrália a Oceánia|Oceánie]] ([[Sydney]], [[1973]]), [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] ([[Puebla (mesto)|Puebla]], [[1979]]).

[[Pápež]] [[Pavol VI.]] ho [[17. jún]]a [[1970]] vymenoval za ''pápežského preláta'' a [[21. december|21. decembra]] [[1974]] za podtajomníka [[Kongregácia pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]].

== Arcibiskup ==
[[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[12. júl]]a [[1979]] vymenoval za titulárneho [[arcibiskup]]a a generálneho tajomníka [[Synoda biskupov|Synody biskupov]]. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej [[Cirkevná hierarchia|cirkevnej hierarchie]]. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.

Biskupskú vysviacku prijal [[15. september|15. septembra]] [[1979]] v Ríme, v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. Obrad vysviacky vykonal sám [[pápež]] ako priateľské gesto voči novému [[biskup]]ovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej [[Latinská cirkev|Cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Za svoj [[biskupský erb|biskupský znak]] si s pomocou spolubratov vyvolil [[zem]]eguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský [[Kríž (symbol)|kríž]] na troch vŕškoch a nad ním sú tri [[ľalia|ľalie]]. Pod [[erb]]om je jeho motto, inšpirované [[Pavol (apoštol)|sv. Pavlom]]: ''„Ut Ecclesia aedificetur“'', čiže ''„Aby sa Cirkev vzmáhala“''. Tri symboly naznačujú, akú [[Latinská cirkev|Cirkev]] chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).

[[18. október|18. októbra]] [[1979]] sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí [[biskup]]i a [[biskupská konferencia|biskupské konferencie]] (napríklad v [[Holandsko|Holandsku]]) si koncilové uznesenia vykladali [[liberalizmus|liberálne]] a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali [[konzervativizmus|konzervatívne]] tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.

== Kardinál ==
Dňa [[24. apríl]]a [[1985]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na [[Turíce]] vymenuje 28 nových [[kardinál]]ov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.#Konzistórium 25. mája 1985|konzistória]], odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na [[Piazza San Pietro|Svätopeterskom námestí]]. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo [[Slováci|Slovák]] stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta.

Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. [[Pápež]] ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo [[Vatikán]]e a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky ''IOR''. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála [[Carla Furna]], ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra [[2001]] do 1. októbra [[2007]] bol predsedom ''Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy''.

V niekoľkých prípadoch plnil funkciu [[pápežský legát|pápežského legáta]]. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajare]] ([[Mexiko]]) v [[október|októbri]] roku [[2004]]. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislave – Petržalke]] v [[september|septembri]] roku [[2005]]. [[Benedikt XVI.]] menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý [[univerzita|Univerzitný]] medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od [[9. november|9.]] do [[13. november|13. novembra]] 2005 v [[španielsko]]m meste [[Murcia (mesto)|Murcia]].

== Návrat na Slovensko ==
Na Slovensko sa vrátil v roku [[1989]], aby vysvätil nového [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišského biskupa]] [[František Tondra|Františka Tondru]], čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi.

Vystúpil na zasadnutí pléna [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[21. apríl]]a [[1991]]. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej [[kresťanstvo|kresťanskej]] cyrilo-metodskej minulosti.

== Čestné ocenenia ==
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným [[doktorát]]om; Callumet College, Hamond, [[Indiana]] ([[Spojené štáty|USA]]); Fu Jen University, [[Tchaj-pej]] ([[Taiwan]]); Teologická fakulta [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]; Teologická fakulta vo [[Varšava|Varšave]]; Universidad de Estado, [[Buenos Aires]] ([[Argentína]]); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)...

Za prínos v rozvoji [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], vzdelania a humanity na [[Slovensko|Slovensku]] mu [[11. december|11. decembra]] [[2001]] čestný doktorát udelila Lekárska fakulta [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu [[Trnavská univerzita v Trnave]] udelila čestný doktorát. V [[apríl]]i [[2006]] mu bol udelený titul Doctor honoris causa [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckou univerzitou v Ružomberku]].

=== Ďalšie ocenenia ===
Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne ([[Luxemburg (mesto)|Luxembourg]], [[1988]]); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky ([[Bratislava]], [[1995]]); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, [[Argentína]] ([[Buenos Aires]], [[1999]]). V roku [[2002]] mu [[Prezident Slovenskej republiky|prezident SR]] [[Rudolf Schuster]] udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa.

== Úmrtie a pohreb ==
Kardinál Tomko zomrel vo svojom byte v [[Rím]]e v skorých ranných hodinách [[8. august]]a [[2022]]. Na základe jeho osobného priania, budú pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220808012 | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-08-08 | vydavateľ = TK KBS | jazyk = SK }}&lt;/ref&gt; Zomrel ako najstarší kňaz Košickej arcidiecézy.&lt;ref name=&quot;tisice&quot;/&gt;

Kardinálove pozostatky boli 11. augusta 2022 vládnym špeciálom dovezené na [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavské letisko]]. Privítali ho predstavitelia vlády a parlamentu, spolupracovala [[Čestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Čestná stráž OS SR]] a [[Vojenská hudba Banská Bystrica]].&lt;ref name=&quot;mil-prilet-vladneho-specialu-s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holík | meno = Marian | autor = | odkaz na autora = | titul = Prílet vládneho špeciálu s pozostatkami zosnulého kardinála Jozefa Tomka | url = https://www.mil.sk/100482/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2022-08-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Pohreb ===
Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11.00 h vo vatikánskej Bazilike sv. Petra pri oltári katedry.&lt;ref name=&quot;teraz-posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomkom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom sa bude konať 11. augusta | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/posledna-rozlucka-s-kardinalom-tomko/652550-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-08 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}&lt;/ref&gt; Kardinál Tomko bol pochovaný v [[Dóm svätej Alžbety|Katedrále svätej Alžbety]] kde mal pripravenú hrobku. Predchádzajúce dva dni boli jeho ostatky v Katedrále aj verejne vystavené.&lt;ref name=&quot;teraz-pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu-v&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pohrebné obrady kardinála Tomka budú v Košiciach v utorok 16. augusta|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/pohrebne-obrady-kardinala-tomka-budu/652630-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-08-08|dátum prístupu=2022-08-08}}&lt;/ref&gt;

Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00 v Košiciach. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka bol kardinál [[Dominik Duka]] OP, emeritný pražský arcibiskup. Pohrebné obrady hudobne doprévádzal zbor a orchester [[Zbor sv. Cecílie|Zboru sv. Cecílie]] pri [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref name=&quot;tisice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tisíce ľudí v Košiciach si prišlo uctiť pozostatky kardinála Jozefa Tomka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220814002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}&lt;/ref&gt;

Pri vystavení pozostatkov aj pri smútočnom obrade strážila rakvu a vyprevádzala [[Čestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Čestná stráž OS SR]].&lt;ref name=&quot;mil-verejne-uctenie-pozostatkov-a-pohreb&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verejné uctenie pozostatkov a pohreb zosnulého kardinála Jozefa Tomka | url = https://www.mil.sk/100528/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Udelené biskupské svätenia a inaugurácie biskupov ==
=== Hlavný svätiteľ ===
[[Kardinál]] Jozef Tomko bol hlavným svätiteľom týchto [[biskup]]ov:&lt;ref name=&quot;CH-Tomko&quot;&gt;David M. Cheney. ''www.catholic-hierarchy.org'' [online]. REV. 2012-12-26, [cit. 2012-12-29]. Kapitola [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Jozef Cardinal Tomko]. ([[Angličtina|angl.]])&lt;/ref&gt;
* Pietro Sambi ([[1985]])
* Mathias Kappil ([[1986]]) 
* Amedeus Msarikie ([[1986]]) 
* Hippolytus Anthony Kunnunkal, O.F.M. Cap. ([[1986]]) 
* John kardinál Njue ([[1986]]) 
* Christophe Munzihirwa Mwene Ngabo, S.J. ([[1986]]) 
* [[Jozef Viktor Adamec|Joseph Victor Adamec]] – biskup diecézy Altoona-Johnstown ([[Altoona]] ([[Pensylvánia|PA]], [[Spojené štáty|USA]]), [[20. máj]] [[1987]]&lt;ref name=&quot;Adamec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | korporácia = The Roman Catholic Diocese of Altoona - Johnstown | titul = The Biography of Bishop-Emeritus Joseph V. Adamec | url = http://www.ajdiocese.org/bishops-biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}} &lt;/ref&gt;
* Longinus Atundo ([[1987]]) 
* Edouard Mathos ([[1988]]) 
* Jean-Gabriel Diarra ([[1988]]) 
* Jean Zerbo ([[1988]]) 
* [[František Tondra]] – biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišskej diecézy]], [[Spišské Podhradie]], [[9. september]] [[1989]]&lt;ref name=&quot;CH-Tondra&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop František Tondra | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btondra.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Hirka]] – [[eparcha (biskup)|eparcha]] [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovskej eparchie]], [[Prešov]], [[17. február]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Hirka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Ján Hirka | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhirka.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt; 
* [[Alojz Tkáč]] – biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej diecézy]], [[Košice]], [[17. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Tkáč&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Alojz Tkáč | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btkac.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Eduard Kojnok]] – biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]], [[Rožňava]], [[18. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Kojnok&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Eduard Kojnok | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkojnok.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Rudolf Baláž]] – biskup [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrickej diecézy]], [[Banská Bystrica]], [[19. marec]] [[1990]]&lt;ref name=&quot;CH-Baláž&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Rudolf Baláž | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbalaz.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* Cornelius Kipng’eno Arap Korir ([[1990]]) 
* Edmond Jitangar ([[1992]]) 
* Yohannes Woldegiorgis ([[1992]]) 
* Joseph Sunday Ajomo ([[1992]]) 
* Augustin Misago ([[1992]]) 
* Frédéric Rubwejanga ([[1992]]) 
* [[Bernard Bober]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[30. január]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Bober&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Bernard Bober| url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbober.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* Linus Okok Okwach ([[1993]]) 
* Lorenzo Ceresoli, M.C.C.I. ([[1994]]) 
* Joseph Shipandeni Shikongo, O.M.I. ([[1994]]) 
* Peter Liu Cheng-chung ([[1994]]) 
* Ernest Patili Assi ([[1994]]) 
* Victor Dovi Hounnaké ([[1994]]) 
* Pierre Koffi Seshie ([[1994]]) 
* Paolo Mietto, C.S.I. ([[1994]]) 
* Charles Asa Schleck, C.S.C. ([[1995]]) 
* Anthony Kwami Adanuty ([[1995]]) 
* Gabriel Akwasi Abiabo Mante ([[1995]]) 
* Philip Naameh ([[1995]]) 
* Thomas Kwaku Mensah ([[1995]]) 
* Joseph Osei-Bonsu ([[1995]]) 
* Boniface Lele ([[1996]]) 
* Philip Arnold Subira Anyolo ([[1996]]) 
* Luigi Locati ([[1996]]) 
* Vincent Samuel ([[1996]]) 
* Daniel Acharuparambil, O.C.D. ([[1996]]) 
* Dominique Bonnet, C.S.Sp. ([[1997]]) 
* Timothée Modibo-Nzockena ([[1997]]) 
* Joseph O. Egerega ([[1997]]) 
* John ’Oke Afareha ([[1997]]) 
* Wenceslas Compaoré ([[1997]]) 
* Paul Yemboaro Ouédraogo ([[1997]]) 
* Janvier Kataka Luvete ([[1997]]) 
* [[Jozef Zlatňanský]] – [[Topoľčianky]], [[20. júl]] [[1997]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Zlatňanský&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Mons. Jozef Zlatňanský oslavuje 80. narodeniny | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20070313018 | dátum vydania = 13.03.2007 11:35 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}} &lt;/ref&gt;
* Pius Alick Mvundla Ncube ([[1998]]) 
* Marcello Zago, O.M.I. ([[1998]]) 
* Maurice Anthony Crowley, S.P.S. ([[1998]]) 
* Norman King’oo Wambua ([[1998]]) 
* Zef Gashi, S.D.B. ([[1998]]) 
* Francisco Javier Múnera Correa, I.M.C. ([[1999]]) 
* Anthony Ireri Mukobo, I.M.C. ([[2000]]) 
* David Kamau Ng’ang’a ([[2000]]) 
* Patrick Joseph Harrington, S.M.A. ([[2000]]) 
* Francis Baldacchino, O.F.M. Cap. ([[2000]]) 
* Virgilio Pante, I.M.C. ([[2001]]) 
* [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]] – eparcha [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej eparchie]], [[Bratislava]], [[16. február]] [[2008]] 
* [[Róbert Bezák]], C.SS.R. – arcibiskup [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]], [[Trnava]], [[6. jún]] [[2009]]
 
=== Hlavný spolusvätiteľ ===
* Franco Illia – arcibiskup diecézy [[Shkodër (mesto)|Shkodër]] ([[Albánsko]]), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Illia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko =  | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url =  | kapitola = Archbishop Franco Illia | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/billia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Rrok Kola Mirdita – arcibiskup diecézy [[Tirana|Tiranë]]-[[Drač (mesto)|Durrës]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Mirdita&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Archbishop Rrok Kola Mirdita | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmirdita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012| dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Robert Ashta, O.F.M. – biskup diecézy [[Pult (Albánsko)|Pult]] (Albánsko), [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Ashta&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org| url = | kapitola = Bishop Robert Ashta, O.F.M. | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bashta.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012  | dátum prístupu = 2012-12-27| vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;
* Zef Simoni – pomocný biskup arcidiecézy Shkodrë (Albánsko), titulárny biskup bararuský, [[25. apríl]] [[1993]]&lt;ref name=&quot;CH-Simoni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David M. Cheney | odkaz na autora = | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | kapitola = Bishop Zef Simoni | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bsimoni.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2012-12-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{eng}}}}&lt;/ref&gt;
* [[Stanislav Stolárik]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[20. marec]] [[2004]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Stolárik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| korporácia = TK KBS  | autor = Imrich Gazda | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Vysviacka Mons. Stanislava Stolárika za pomocného biskupa Košickej arcidiecézy  | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 22.03.2004 14:15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt; 
* [[Viliam Judák]] – biskup [[Biskupstvo Nitra|Nitrianskej diecézy]], [[Nitra]], [[16. júl]] [[2005]]&lt;ref name=&quot;TKKBS Judák&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS  | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska | titul = Biskupská vysviacka Mons. Viliama Judáka | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20050716002 | dátum vydania = 16.07.2005 11:20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt; 
* [[Jozef Haľko (mladší)|Jozef Haľko]] – pomocný biskup [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[17. marec]] [[2012]]&lt;ref name=&quot;CH-Haľko&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|autor = David M. Cheney|titul = www.catholic-hierarchy.org | kapitola = Bishop Jozef Haľko | url kapitoly =  http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bhalko.html | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-06-06 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;  
* [[Marek Forgáč]] – pomocný biskup [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], [[Košice]], [[1. september]] [[2016]]  

=== Inaugurácie ===
* [[Stanislav Zvolenský]] – arcibiskup-metropolita [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislavskej arcidiecézy]], [[Bratislava]], [[8. marec]] [[2008]]&lt;ref &quot;TKKBS arcibiskup&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TK KBS | odkaz na korporáciu = Konferencia biskupov Slovenska| titul = Kardinál Tomko uviedol do úradu bratislavského arcibiskupa Zvolenského | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080308015 | dátum vydania = 08.03.2008 18:07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-29}}&lt;/ref&gt;

== Literárna tvorba ==
* Svetlo národov ([[Rím]], [[1972]])
* Blaženstvá (Rím, [[1973]])
* Kresťan a svet (Rím, [[1974]])
* Otázky dneška (Rím, [[1976]])
* Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, [[1984]]), vydal ju aj po [[angličtina|anglicky]].
* ''Il Sinodo dei Vescovi'' – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, [[1985]]).
* ''La Missione verso il Terzo millennio'' (Rím – [[Bologna]], [[1998]]) – vyšla aj po slovensky
** Misie do tretieho tisícročia ([[Bratislava]], [[2000]]).
* Na misijných cestách (Rím [[1989]] – [[Trnava]], [[1991]])
* Budovať Cirkev ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[1994]])
* Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, [[1991]])
* Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku ([[Spišská Kapitula]] – [[Spišské Podhradie]] [[1994]]).
* Na misijných cestách II. ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava, [[2003]])
* So srdcom na Slovensku ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2006]])
* Na životných cestách ([[Spolok svätého Vojtecha|SSV]], Trnava [[2008]])

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Obrázok:Udavské 18 Slovakia.jpg|Udavské, rodná obec Jozefa Tomka
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia.jpg|Jozef kardinál Tomko
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia1.jpg|Matka Tereza a Jozef kardinál Tomko
Obrázok:Jozef kardinál Tomko 18 Slovakia2.jpg|Pápež Ján Pavol II., kardinál Korec, Jozef kardinál Tomko 
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Čižmár
| meno = Marián
| titul = Kardinál Jozef Tomko : život v službe evanjelia
| miesto = [Poprad]
| vydavateľ = Inremax
| rok = 2018
| isbn = 978-80-971910-3-0
| počet strán = 824
| strany = 
}}
* {{Citácia knihy
| editori = Marián Čižmár
| titul = Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomka : rozličné texty : úvahy, rozhovory, homílie a príhovory
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydanie text = 
| miesto = [Poprad]
| vydavateľ = Inremax
| rok = 2022
| isbn = 978-80-973592-4-9
| počet strán = 626
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/btomko.html Catholic hierarchy] {{eng icon}}
* [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-t.htm#Tomko Cardinals of the Holy Roman Church] {{eng icon}}

{{DEFAULTSORT:Tomko, Jozef}}

[[Kategória:Slovenskí kardináli]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Udavského]]
[[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]]
[[Kategória:Prefekti Kongregácie pre evanjelizáciu národov]]</text>
      <sha1>qwhysqer8kznukk9ob137d94bhijqdb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gladiator</title>
    <ns>0</ns>
    <id>44509</id>
    <revision>
      <id>7429622</id>
      <parentid>6923588</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:15:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* LP */ úpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5314" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Gladiator
 | Obrázok             = Gladiator 03.jpg
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&amp;nbsp;[[Alekšince]], [[Nitra]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[rock]], [[grunge]], [[heavy metal]], [[poprock]]
 | Roky pôsobenia      = [[1989]] – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          = {{url|gladiator.sk}}
 | Členovia skupiny    = Miko Hladký&lt;br /&gt;Georgio Babulic&lt;br /&gt;Maroš Hladký&lt;br /&gt;Tomáš Vereš&lt;br /&gt;Peter Slamečka
 | Bývalí členovia     = Dušan Hladký&lt;br /&gt;Rastislav Krčmárik&lt;br /&gt;Rastislav Toman
 }}

'''Gladiator''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová skupina, ktorú v roku [[1989]] spolu s [[Georgio Babulic|Georgiom Babulicom]] založili bratia Miko, Maroš a Dušan Hladký. Členovia skupiny pochádzajú z [[Alekšince|Alekšiniec]]. Žánrovo sa prikláňali k [[Heavy metal|metalu]], medzi ich najväčšie hudobné vzory patrili skupiny [[Metallica]] a [[Sepultura]].

== Hudobná kariéra ==
Po dvoch rokoch úspešného účinkovania na amatérskych koncertoch a festivaloch kapela dostala v roku 1991 od [[česko|českého]] [[hudobné vydavateľstvo|hudobného vydavateľstva]] [[Zeras]] ponuku na nahratie debutového albumu. Videoklip ku skladbe „Profitable Losses“ (1992) z tohto albumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Designation]]'', bol prvým slovenským hudobným videoklipom, ktorý bol vysielaný v programoch americkej hudobnej stanice [[MTV]].
 
Po tomto úspechu skupine vychádza hneď v nasledujúcom roku 1993 v slovenskom vydavateľstve [[Škvrna Records]] druhý [[thrash metal]]ový album s názvom ''[[Made Of Pain]]''. Videoklip ku skladbe „My World“ bol znovu vysielaný na MTV, ale aj na [[nemecko]]m hudobnom kanáli [[VIVA]]. Skladba „My World“ je zároveň prvou, ktorá sa objavila na priečkach slovenských hitparád.

V prvej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] vrcholí vo svete popularita hudobného štýlu [[grunge]], ktorého najvýznamnejšími predstaviteľmi boli skupiny [[Nirvana]], [[Pearl Jam]], [[Soundgarden]] a [[Alice in Chains|Alice In Chains]]. Tento žáner bol blízky aj členom skupiny Gladiator. Bol pre nich inšpiráciou pre nové melodické nápady, a preto sa rozhodli pre zmenu ich thrash metalového štýlu. Táto skutočnosť ovplyvnila ich nasledujúce nahrávky, ktoré vyšli na treťom albume z roku [[1994]] pod názvom ''[[Third Eye]]''. Album však mal aj napriek zmene hudobného štýlu dobrú predajnosť. Skladba „In Your Head“ sa stala hitom na Slovensku aj v zahraničí. Okrem Slovenska skupina koncertovala aj v Nemecku a [[Francúzsko|Francúzsku]]. V tomto roku odchádza zo skupiny jeden z bratov – Dušan, ktorého na poste gitaristu nahrádza [[Rastislav Krčmárik]].

Štvrtý album skupiny, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Dogstime]]'' (1996), získal päť nominácií na cenu ''Grand Prix Slovensko 1997'', slovenskú obdobu [[Grammy]]. Album získal dve ocenenia: ''Videoklip roka 1996'' za skladbu „Sweet Little Mouse“, videoklip ku ktorej vytvoril režisér [[Karol Vosátko]], a zvukár [[Ján Došek (zvukár)|Ján Došek]] získal za tento album ocenenie ''Zvuk roka 1996''. V tomto roku sa opäť menil gitarista skupiny – na miesto Rastislava Krčmárika prichádza [[Rastislav Toman]]. V roku 2000 bola skupina nominovaná v kategóriách ''Skupina roka 1999'', ''Interpret roka 1999'' a ''Album roka 1999'' – za album ''[[… viem, kde boh spí]]'' (1999).

== Členovia ==
'''Súčasní:'''
* [[Miko Hladký|Miloš „Miko“ Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký|Marián „Maroš“ Hladký]] – [[basová gitara]], gitara
* [[Georgio Babulic|Juraj „Georgio“ Babulic]] – [[bicie nástroje]], spev
* [[Lívo Vereš|Tomáš „Lívo“ Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka|Peter „Slamka“ Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]
'''Bývalí:'''
* [[Dušan Hladký]] – basová gitara
* [[Rastislav Krčmárik]] – gitara
* [[Rastislav Toman]] – gitara

== Diskografia ==
=== Hudobné albumy ===
;Štúdiové:
* ''[[Designation]]'' (1992) 
* ''[[Made Of Pain|Made of Pain]]'' (1993)
* ''[[Third Eye]]'' (1994) 
* ''[[Dogstime]]'' (1996)
* ''[[Legal Drug]]'' (1997)
* ''[[… viem, kde boh spí]]'' (1999)
* ''[[Babylon Hotel]]'' (2000)
* ''[[Črepy]]'' (2002)
* ''[[Cesta do neba]]'' (2004)
* ''[[Mesto (album)|Mesto]]'' (2006)
* ''[[… ako predtým]]'' (2007)
* ''[[Hlavu maj hore]]'' (2009)
* ''[[13 (album)|13]]'' (2014)
* ''[[Deň, čo mal dávno prísť]]'' (2018)
;Koncertné:
* ''[[Live (Gladiator)|Live]]'' (2008)
;Výberové:
* ''[[Single 1994 – 2002|Single: 1994 – 2002]]'' (2002)
* ''[[20 rokov: 1991 – 2011]]'' (2011)
;Demonahrávky:
* ''[[Predohra smrti (Overture Of Death)|Predohra smrti]]'' (1990)

=== DVD ===
* ''[[Live (Gladiator DVD)|Live]]'' (2008)

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Gladiator (band)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gladiatorfanklub.skylan.sk/ GladiatorFanklub.sk] – oficiálny fanklub skupiny

{{Gladiator}}

[[Kategória:Gladiator| ]]
[[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1989]]</text>
      <sha1>qzhrredfu61adqktja451gpmlnqlvm8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Komunista</title>
    <ns>0</ns>
    <id>50707</id>
    <revision>
      <id>7429579</id>
      <parentid>7429415</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:52:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="422" xml:space="preserve">'''Komunista''' môže byť:
*prívrženec komunizmu&lt;ref name=kssj&gt;komunizmus. In: ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 5., dopl. a uprav. vyd., 2020, s. 267.&lt;/ref&gt;, pozri pod [[komunizmus]]
*člen komunistickej strany&lt;ref name=kssj/&gt;, pozri pod [[komunistická strana]]

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka)]]
*[[socialista]]

==Iné projekty==
{{projekt|q=Komunista}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>gv9o3gictevjco3msn67c59zetdwqlw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429580</id>
      <parentid>7429579</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:53:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="406" xml:space="preserve">'''Komunista''' môže byť:
*prívrženec komunizmu&lt;ref name=kssj&gt;komunizmus. In: ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 5., dopl. a uprav. vyd., 2020, s. 267.&lt;/ref&gt;, pozri pod [[komunizmus]]
*člen komunistickej strany&lt;ref name=kssj/&gt;, pozri pod [[komunistická strana]]

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka)]]
*[[socialista]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>14rcatyxb4c30p1ykj2idrnwfd423r6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429596</id>
      <parentid>7429580</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:19:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="639" xml:space="preserve">'''Komunista''' môže byť:
* prívrženec komunizmu&lt;ref name=&quot;KSSJ&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = komunizmus
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 5
| typ vydania = dopl. a uprav.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2020
| isbn = 978-80-8128-261-4
| počet strán = 960
| strany = 267
}}&lt;/ref&gt;, pozri pod [[komunizmus]]
* člen komunistickej strany&lt;ref name=&quot;KSSJ&quot;/&gt;, pozri pod [[komunistická strana]]

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka)]]
*[[socialista]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>heqbmbq6rkw4dmp1oi8ppq66mp5qkzv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>No Name</title>
    <ns>0</ns>
    <id>50943</id>
    <revision>
      <id>7429835</id>
      <parentid>7177190</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:24:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>{{No Name}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3084" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = No Name
 | Obrázok             = SlovakNoName.JPG
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[Rock]], [[Pop rock]]
 | Roky pôsobenia      = [[1996]] – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = [[NN music]]
 | Webstránka          = {{url|no-name.sk}}
 | Členovia skupiny    = [[Igor Timko]]&lt;br /&gt;[[Roman Timko]]&lt;br /&gt;[[Ivan Timko]]&lt;br /&gt;[[Zoltán Šallai]]&lt;br /&gt;[[Dušan Timko]]&lt;br /&gt;[[Pavol Jakab]]
 | Bývalí členovia     = [[Marián Čekovský]]&lt;br /&gt;[[Viliam Gutray]] 
 }}
[[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|No Name v roku [[2008]]]]
'''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. 

Ako klávesák sa v začiatkoch prezentoval [[Marián Čekovský]], ktorého po odchode z kapely nahradil [[Zoltán Šallai|Zoli Šallai]]. O pár rokov doplnil kapelu najmladší Timko – [[Dušan Timko|Dušan]], ktorý má už svoju stabilnú pozíciu.

== Diskografia ==
;Štúdiové albumy
* 1998 – ''[[No name (album)|No name]]''
* 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]''
* 2001 – ''[[Oslávme si život]]''
* 2003 – ''[[Slová do tmy]]''
* 2005 – ''[[Čím to je]]''
* 2008 – ''[[V rovnováhe]]''
* 2011 – ''[[Nový album]]''
* 2015 – ''[[S láskou]]''
;Koncertné albumy
* 2006 – ''[[Live in Prague]]''
* 2014 – ''[[G2 Acoustic Stage]]''
* 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]''
* 2018 – ''[[Acoustic Tour]]''
;Kompilácie
* 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]''
* 2012 – ''[[Love songs]]''
* 2017 – ''[[1998–2018]]''
;Single, EP
* 2001 – ''[[Ballantine's]]'', EP
* 2001 – „Nie alebo áno“
* 2001 – „Večnosť“
* 2017 – [[Karel Gott]] &amp; No Name „Kto dokáže“
;DVD
* 2006 – ''[[Live in Prague]]''
* 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]''
* 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]''
* 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]''

== Ocenenia ==
* [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}}
* [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny]
* [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook]

{{No Name}}

{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]]</text>
      <sha1>cy0s9ljuz45ortvoqih7w7ld4exztf6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boľševik</title>
    <ns>0</ns>
    <id>63255</id>
    <revision>
      <id>7429614</id>
      <parentid>7429400</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:39:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava citácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5220" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' ({{V jazyku|rus|большевик||''boľševik''}}, [[Množné číslo|plurál]] большевики ''boľševiki''{{--}}z {{V jazyku|rus|больше|„viac“|''bóľše''}}&lt;ref name=&quot;SESS&quot;/&gt; + -евик ''-evik'' , tzn. „predstaviteľ väčšiny“) je v pôvodnom význame označenie stúpenca revolučnej (radikálnej, ľavej) frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]], ktorá na druhom zjazde strany (1903) pod vedením [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimira Iľjiča Lenina]] získala prevahu nad reformisticky orientovanými [[Menševizmus|menševikmi]]. Hnutie, resp. myšlienkový prúd boľševikov sa označuje ako '''[[boľševizmus]]''', zriedkavo aj ako '''[[boľševictvo]]''', pričom jeho základ tvorí politická ideológia [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] spájajúca učenie [[Karl Marx|Karla Marxa]] a [[Friedrich Engels|Friedricha Engelsa]] ([[marxizmus]]) s revolučnými myšlienkami a politickou praxou vodcu hnutia V. I. Lenina ([[leninizmus]]).

Najvýznamnejším úspechom boľševikov bolo uchopenie štátnej moci v [[Ruská ríša|Rusku]] v [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] (7. november 1917), víťazstvo nad [[Biele hnutie|Bielym hnutím]] v následnej [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] (1917{{--}}1923) a ustanovenie tzv. [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|sovietskeho Ruska]] (1917), ktoré sa v roku 1922 rozšírilo do podoby [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], predstavujúceho jednu z dvoch [[superveľmoc]]í počas [[Studená vojna|studenej vojny]].

Neskôr sa začal pojmom ''boľševizmus'' označovať aj všeobecne podobný myšlienkový prúd v sociálnodemokratických, resp. komunistických strán, príp. sa takto nesprávne pomenúval marxizmus-leninizmus. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie člena [[Komunistická strana|komunistickej strany]], [[Komunizmus|komunistu]] alebo [[Socializmus|socialistu]].

== Dejiny ==
Pojem „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;SESS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>l1md7s71l1sjgqpcqyksmq8qtotcw7g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429616</id>
      <parentid>7429614</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:40:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5213" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' ({{V jazyku|rus|большевик||''boľševik''}}, [[množné číslo]] большевики ''boľševiki''{{--}}z {{V jazyku|rus|больше|„viac“|''boľše''}}&lt;ref name=&quot;SESS&quot;/&gt; + -евик ''-evik'' , čiže „predstaviteľ väčšiny“) je v pôvodnom význame označenie stúpenca revolučnej (radikálnej, ľavej) frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]], ktorá na druhom zjazde strany (1903) pod vedením [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimira Iľjiča Lenina]] získala prevahu nad reformisticky orientovanými [[Menševizmus|menševikmi]]. Hnutie, resp. myšlienkový prúd boľševikov sa označuje ako '''[[boľševizmus]]''', zriedkavo aj ako '''[[boľševictvo]]''', pričom jeho základ tvorí politická ideológia [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] spájajúca učenie [[Karl Marx|Karla Marxa]] a [[Friedrich Engels|Friedricha Engelsa]] ([[marxizmus]]) s revolučnými myšlienkami a politickou praxou vodcu hnutia V. I. Lenina ([[leninizmus]]).

Najvýznamnejším úspechom boľševikov bolo uchopenie štátnej moci v [[Ruská ríša|Rusku]] v [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] (7. november 1917), víťazstvo nad [[Biele hnutie|Bielym hnutím]] v následnej [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] (1917{{--}}1923) a ustanovenie tzv. [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|sovietskeho Ruska]] (1917), ktoré sa v roku 1922 rozšírilo do podoby [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], predstavujúceho jednu z dvoch [[superveľmoc]]í počas [[Studená vojna|studenej vojny]].

Neskôr sa začal pojmom ''boľševizmus'' označovať aj všeobecne podobný myšlienkový prúd v sociálnodemokratických, resp. komunistických strán, príp. sa takto nesprávne pomenúval marxizmus-leninizmus. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie člena [[Komunistická strana|komunistickej strany]], [[Komunizmus|komunistu]] alebo [[Socializmus|socialistu]].

== Dejiny ==
Pojem „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;SESS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>lylu38r4bsh9lat4qvljyankf9llzpt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429617</id>
      <parentid>7429616</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:41:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5202" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' ({{V jazyku|rus|большевик||''boľševik''}}, [[množné číslo]] большевики ''boľševiki''{{--}}z {{V jazyku|rus|больше|„viac“|''boľše''}}&lt;ref name=&quot;SESS&quot;/&gt; + -евик ''-evik'' , čiže „predstaviteľ väčšiny“) je v pôvodnom význame označenie stúpenca revolučnej (radikálnej, ľavej) frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]], ktorá na druhom zjazde strany (1903) pod vedením [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimira Iľjiča Lenina]] získala prevahu nad reformisticky orientovanými [[Menševizmus|menševikmi]]. Hnutie, resp. myšlienkový prúd boľševikov sa označuje ako '''[[boľševizmus]]''', zriedkavo aj ako '''[[boľševictvo]]''', pričom jeho základ tvorí politická ideológia [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] spájajúca učenie [[Karl Marx|Karla Marxa]] a [[Friedrich Engels|Friedricha Engelsa]] ([[marxizmus]]) s revolučnými myšlienkami a politickou praxou vodcu hnutia V. I. Lenina ([[leninizmus]]).

Najvýznamnejším úspechom boľševikov bolo uchopenie štátnej moci v [[Ruská ríša|Rusku]] v [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] (7. november 1917), víťazstvo nad [[Biele hnutie|Bielym hnutím]] v následnej [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] (1917{{--}}1923) a ustanovenie tzv. [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|sovietskeho Ruska]] (1917), ktoré sa v roku 1922 rozšírilo do podoby [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], predstavujúceho jednu z dvoch [[superveľmoc]]í počas [[Studená vojna|studenej vojny]].

Neskôr sa začal pojmom ''boľševizmus'' označovať aj všeobecne podobný myšlienkový prúd v sociálnodemokratických, resp. komunistických strán, príp. sa takto pomenúval marxizmus-leninizmus. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie člena [[Komunistická strana|komunistickej strany]], [[Komunizmus|komunistu]] alebo [[Socializmus|socialistu]].

== Dejiny ==
Pojem „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;SESS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>lkst8eg4p4ww8txjxz8jo65ezt8zcgt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429619</id>
      <parentid>7429617</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:50:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>mínus rozsiahly text bez zdroja</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3959" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' ({{V jazyku|rus|большевик||''boľševik''}}, [[Množné číslo|plurál]] большевики ''boľševiki''{{--}}z {{V jazyku|rus|больше|„viac“|''bóľše''}}&lt;ref&gt;boľševik. In: ''[[Stručný etymologický slovník slovenčiny]]'', s. 76.&lt;/ref&gt; + -евик ''-evik'' , tzn. „predstaviteľ väčšiny“) je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>pwhnbbe3der73fguzty31ewhzi8axnj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429620</id>
      <parentid>7429619</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:53:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3986" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' ({{V jazyku|rus|большевик||''boľševik''}}, [[Množné číslo|plurál]] большевики ''boľševiki''{{--}}z {{V jazyku|rus|больше|„viac“|''bóľše''}}&lt;ref&gt;boľševik. In: ''[[Stručný etymologický slovník slovenčiny]]'', s. 76.&lt;/ref&gt; + -евик ''-evik'' , tzn. „predstaviteľ väčšiny“) je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>b4zxjnz4r4v1ts8wib6bfdqkjg6hrft</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429621</id>
      <parentid>7429620</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:07:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4350" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' ({{V jazyku|rus|большевик||''boľševik''}}, [[Množné číslo|plurál]] большевики ''boľševiki''{{--}}z {{V jazyku|rus|больше|„viac“|''bóľše''}}&lt;ref name=&quot;SESS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt; + -евик ''-evik'' , tzn. „predstaviteľ väčšiny“) je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>clag7kst6k60vcvxcud6jyz5o0wdbiq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429628</id>
      <parentid>7429621</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:21:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6188" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
{{Iné významy}}
'''Boľševik''' je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

==Etymológia==
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená &quot;väčšinár&quot;, čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Аникин | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 329 | url = https://books.google.sk/books?id=SGstDwAAQBAJ&amp;pg=PA40&amp;lpg=PA40&amp;dq=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA+%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;source=bl&amp;ots=3vfWet6kK0&amp;sig=ACfU3U0tonmfirDp2eL9ovzZdrLJWWPOiw&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiH9Jbyh-D5AhWlXfEDHUJjBQ84ChDoAXoECA8QAw#v=onepage&amp;q=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA%20%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;f=false| isbn = 978-5-04067012-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [https://www.dwds.de/wb/Bolschewik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;boľševik. In: ''[[Stručný etymologický slovník slovenčiny]]'', s. 76.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dorotjaková | meno = Viktória | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filkusová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kollár | meno3 = Dezider | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Kučerová | meno4 = Eleonóra | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Malíková | meno5 = Mária Oľga | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella | titul = Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Moskva | rok = 1989 | počet strán = 752 | url = | isbn = 80-08-00909-8 | kapitola = | strany = 39-40| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>4p0frgkshctnspi97qwh3evktei55rs</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429629</id>
      <parentid>7429628</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:21:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6170" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

==Etymológia==
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená &quot;väčšinár&quot;, čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Аникин | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 329 | url = https://books.google.sk/books?id=SGstDwAAQBAJ&amp;pg=PA40&amp;lpg=PA40&amp;dq=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA+%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;source=bl&amp;ots=3vfWet6kK0&amp;sig=ACfU3U0tonmfirDp2eL9ovzZdrLJWWPOiw&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiH9Jbyh-D5AhWlXfEDHUJjBQ84ChDoAXoECA8QAw#v=onepage&amp;q=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA%20%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;f=false| isbn = 978-5-04067012-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [https://www.dwds.de/wb/Bolschewik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;boľševik. In: ''[[Stručný etymologický slovník slovenčiny]]'', s. 76.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dorotjaková | meno = Viktória | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filkusová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kollár | meno3 = Dezider | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Kučerová | meno4 = Eleonóra | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Malíková | meno5 = Mária Oľga | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella | titul = Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Moskva | rok = 1989 | počet strán = 752 | url = | isbn = 80-08-00909-8 | kapitola = | strany = 39-40| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>ojg3qpxj3ogbjfvn4zkc17tz72wqlxh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429630</id>
      <parentid>7429629</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:22:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6522" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] na označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

==Etymológia==
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená &quot;väčšinár&quot;, čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Аникин | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 329 | url = https://books.google.sk/books?id=SGstDwAAQBAJ&amp;pg=PA40&amp;lpg=PA40&amp;dq=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA+%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;source=bl&amp;ots=3vfWet6kK0&amp;sig=ACfU3U0tonmfirDp2eL9ovzZdrLJWWPOiw&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiH9Jbyh-D5AhWlXfEDHUJjBQ84ChDoAXoECA8QAw#v=onepage&amp;q=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA%20%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;f=false| isbn = 978-5-04067012-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [https://www.dwds.de/wb/Bolschewik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dorotjaková | meno = Viktória | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filkusová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kollár | meno3 = Dezider | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Kučerová | meno4 = Eleonóra | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Malíková | meno5 = Mária Oľga | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella | titul = Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Moskva | rok = 1989 | počet strán = 752 | url = | isbn = 80-08-00909-8 | kapitola = | strany = 39-40| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>8728l1n0juvtz7mb85zqib1prq4kmdz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429633</id>
      <parentid>7429630</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:26:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6519" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;.

Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

==Etymológia==
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená &quot;väčšinár&quot;, čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Аникин | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 329 | url = https://books.google.sk/books?id=SGstDwAAQBAJ&amp;pg=PA40&amp;lpg=PA40&amp;dq=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA+%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;source=bl&amp;ots=3vfWet6kK0&amp;sig=ACfU3U0tonmfirDp2eL9ovzZdrLJWWPOiw&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiH9Jbyh-D5AhWlXfEDHUJjBQ84ChDoAXoECA8QAw#v=onepage&amp;q=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA%20%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;f=false| isbn = 978-5-04067012-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [https://www.dwds.de/wb/Bolschewik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dorotjaková | meno = Viktória | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filkusová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kollár | meno3 = Dezider | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Kučerová | meno4 = Eleonóra | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Malíková | meno5 = Mária Oľga | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella | titul = Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Moskva | rok = 1989 | počet strán = 752 | url = | isbn = 80-08-00909-8 | kapitola = | strany = 39-40| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>6b8wu91w2cp73qppyrrzm3c4yeesf86</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429636</id>
      <parentid>7429633</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:42:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6520" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;. Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval [[marxizmus-leninizmus]]. 

Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

==Etymológia==
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená &quot;väčšinár&quot;, čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Аникин | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 329 | url = https://books.google.sk/books?id=SGstDwAAQBAJ&amp;pg=PA40&amp;lpg=PA40&amp;dq=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA+%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;source=bl&amp;ots=3vfWet6kK0&amp;sig=ACfU3U0tonmfirDp2eL9ovzZdrLJWWPOiw&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiH9Jbyh-D5AhWlXfEDHUJjBQ84ChDoAXoECA8QAw#v=onepage&amp;q=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA%20%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;f=false| isbn = 978-5-04067012-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [https://www.dwds.de/wb/Bolschewik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dorotjaková | meno = Viktória | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filkusová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kollár | meno3 = Dezider | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Kučerová | meno4 = Eleonóra | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Malíková | meno5 = Mária Oľga | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella | titul = Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Moskva | rok = 1989 | počet strán = 752 | url = | isbn = 80-08-00909-8 | kapitola = | strany = 39-40| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>dza34lzeuze5p5m0rhpjipnkc2ueh0d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429647</id>
      <parentid>7429636</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:39:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6549" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
'''Boľševik''' je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany]]&lt;ref&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;. Neskôr sa ako ''boľševik'' označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval stúpenec [[marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]]. 

Slovo ''boľševik'' sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla [[Pejoratívum|pejoratívne]] označenie [[Komunista|komunistu]] alebo [[Socialista|socialistu]].

==Etymológia==
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená &quot;väčšinár&quot;, čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Аникин | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 329 | url = https://books.google.sk/books?id=SGstDwAAQBAJ&amp;pg=PA40&amp;lpg=PA40&amp;dq=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA+%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;source=bl&amp;ots=3vfWet6kK0&amp;sig=ACfU3U0tonmfirDp2eL9ovzZdrLJWWPOiw&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiH9Jbyh-D5AhWlXfEDHUJjBQ84ChDoAXoECA8QAw#v=onepage&amp;q=%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D0%BA%20%D1%8D%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D1%8F&amp;f=false| isbn = 978-5-04067012-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [https://www.dwds.de/wb/Bolschewik]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševik
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 76
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dorotjaková | meno = Viktória | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filkusová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kollár | meno3 = Dezider | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Kučerová | meno4 = Eleonóra | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Malíková | meno5 = Mária Oľga | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella | titul = Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Moskva | rok = 1989 | počet strán = 752 | url = | isbn = 80-08-00909-8 | kapitola = | strany = 39-40| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska|Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska]] v roku [[1903]], na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. [[menševik]]ov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na [[Lenin]]ovom učení o [[diktatúra proletarátu|diktatúre proletariátu]], [[imperializmus|imperializme]] a [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]], ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám [[Lenin]].

Naopak menševici boli zástancami klasického [[marxizmus|marxizmu]], a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „[[buržoázna revolúcia]]“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od [[západná Európa|západnej Európy]] - napr. [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo [[Rusko]] ešte stále „feudálny štát“). 

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku [[1917]] však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. [[VOSR]] v novembri [[1917]] sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v [[Rusko|Rusku]] k moci a získali absolútnu moc. V roku [[1918]] sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku [[1925]] „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku [[1952]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1921]] boľševici zakázali v [[Rusko|Rusku]] (neskoršom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj [[menševici|menševikov]]. 

=== Boľševizácia ===
Okolo roku [[1930]] prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] boľševické krídlo vedené [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]] zvíťazilo v roku [[1929]] na 5. zjazde [[KSČ]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Boľševik}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Politológia]]
[[Kategória:Sovietsky zväz]]</text>
      <sha1>odj2odhp45hp838simngrthmpezg3ds</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fenol</title>
    <ns>0</ns>
    <id>63920</id>
    <revision>
      <id>7429509</id>
      <parentid>7362152</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:07:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3646" xml:space="preserve">::''Pozri aj [[fenoly]].''
[[Súbor:Phenolkalot.jpg|thumb|200px|Kalotový model molekuly fenolu]]
[[Súbor:Phenol (carbolic acid)02.jpg|thumb|200px|Kryštály fenolu]]
'''Fenol''', '''benzenol''' alebo '''hydroxybenzén''' (zastarano aj '''kyselina karbolová''') je [[hydroxyderivát]] [[benzén]]u. [[Racionálny vzorec]] fenolu je [[uhlík|C]]&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;[[vodík|H]]&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;[[kyslík|O]]H.

Je to tuhá bezfarebná kryštalická látka s charakteristickým zápachom. Na svetle a [[vzduch]]u postupne ružovie až hnedne a pôsobením kyslíka zvetráva. Fenol je najjednoduchším zástupcom skupiny aromatických [[hydroxyderivát]]ov – [[:Kategória:Fenoly|fenolov]]. 

== Vlastnosti ==
=== Fyzikálne ===
Za [[normálne podmienky|normálnych podmienok]] tvorí fenol bezfarebné [[kryštál]]y, ktoré majú niekedy tendenciu sa roztekať. [[Teplota topenia]] je 40,5&amp;nbsp;°C, [[teplota varu]] 181,7&amp;nbsp;°C a [[hustota]] 1070 kg/m&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;. Rozpustnosť fenolu vo [[voda|vode]] je pomerne nízka, ale je možné ju zvýšiť prídavkom silnej zásady (napr. [[hydroxid sodný|NaOH]]). Fenol je silné [[dezinficiens]], ale pre svoj zápach a jedovatosť (LDLO = 140&amp;nbsp;mg/kg) sa už na tieto účely nepoužíva.
* Mólová hmotnosť: 94,11 g/[[mól|mol]]
* [[pH]] = 4,9–5,5 (50 g fenolu/1 L vody)
* Dynamická [[viskozita]]: 3,437 mPa.s (pri 50&amp;nbsp;°C)
* Tlak nasýtených pár: 0,2 h[[Pascal|Pa]] (pri 20&amp;nbsp;°C)
* Medza výbušnosti: 1,3–9,5 obj.&amp;nbsp;%

=== Chemické vlastnosti ===
Fenol je z hľadiska [[Johannes Nicolaus Brønsted|Brønstedovej]] teórie slabá [[kyselina]] (pK&lt;sub&gt;a&lt;/sub&gt; = 9,95), pretože [[vodík]] hydroxylovej skupiny je odštiepiteľný v podobe [[protón]]u. Zvýšenú kyslosť fenolu oproti jeho alifatickému analógu [[cyklohexanol]]u zapríčiňuje vysoká elektrónová hustota na aromatickom jadre.

Fenol poskytuje okrem elektrofilných substitučných reakcií na aromatickom jadre aj reakcie prebiehajúce na hydroxylovej skupine (napr. [[esterifikácia]], tvorba alkalických [[alkoholát|fenolátov]]):
: C&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;OH + NaOH → C&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;ONa + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O

Elektrofilné substitúcie prebiehajú na fenole ''ľahšie'' než na [[benzén]]e, pretože substituent –OH ''zvyšuje'' elektrónovú hustotu jadra, keďže nad záporným indukčným efektom prevláda kladný mezomérny efekt ([[mezomérny efekt|+M efekt]]):

[[Súbor:Reakciafenolu.jpg|center|450px]]

== Výroba ==
Fenol sa bežne nachádza v čienouhoľnom dechte a vo vypieracích vodách po karbonizácii [[čierne uhlie|čierneho uhlia]]. Tieto zdroje však zabezpečujú len malú časť svetovej produkcie fenolu (2,2 mil. ton ročne). Technologicky sú dobre zvládnuté viaceré metódy prípravy:
* alkalické tavenie [[kyselina benzénsulfónová|kyseliny benzénsulfónovej]]
* [[hydrolýza]] [[chlórbenzén]]u
* [[kuménový proces]].
Najpoužívanejšia metóda je kuménový proces (kumén = [[izopropylbenzén]]), pretože pri tomto spôsobe vzniká ako vedľajší produkt [[acetón]]. 

== Použitie ==
Fenol má veľmi široké spektrum využitia. Najväčšia časť svetovej produkcie sa využíva na výrobu fenolformaldehydových živíc a ε-kaprolaktámu. Fenol je východiskovou surovinou pri príprave mnohých alkylovaných fenolov ([[krezol]]y, [[tymol]]), liečív, farbív, výbušnín, rozpúšťadiel, [[zmäkčovadlo|zmäkčovadiel]] a iných látok.

{{Portál|Chémia}}

[[Kategória:Fenoly]]
[[Kategória:Organické kyseliny]]
[[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 3]]
[[Kategória:Antiseptiká]]
[[Kategória:Veda a technika v 1834]]</text>
      <sha1>rsjsqpz652dxx6pytypqqwn8vg5pphn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Administratívne členenie Austrálie</title>
    <ns>10</ns>
    <id>65829</id>
    <revision>
      <id>7429776</id>
      <parentid>6887643</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:32:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1084" xml:space="preserve">{{Navbox
|name = Administratívne členenie Austrálie
|title = {{Minivlajka|Austrália}}[[Štáty a teritóriá Austrálie|Štáty a teritóriá]] [[Austrália (štát)|Austrálie]]
|listclass = hlist
|image = 
|group1 = Štáty
|list1 = 
* {{Minivlajka|Južná Austrália|w}}
* {{Minivlajka|Nový Južný Wales|w}}
* {{Minivlajka|Queensland|w}}
* {{Minivlajka|Tasmánia|w}}
* {{Minivlajka|Viktória|w}}
* {{Minivlajka|Západná Austrália|w}}

|group2 = Vnútorné teritóriá
|list2 = 
* {{Minivlajka|Severné teritórium|w}}
* {{Minivlajka|Teritórium austrálskeho hlavného mesta|w}}
* [[Teritórium Jervis Bay]]

|group3 = Vonkajšie teritóriá
|list3 = 
* [[Ashmorov a Cartierov ostrov]]
* [[Austrálske antarktické teritórium]]
* [[Heardov ostrov (teritórium)|Heardov ostrov]]
* {{Minivlajka|Kokosové ostrovy|w}}
* {{Minivlajka|Norfolk|w}}
* [[Ostrovy Koralového mora]]
* {{Minivlajka|Vianočný ostrov|w}}
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Austrálie]]
[[Kategória:Navigačné šablóny administratívneho členenia|Austrálie]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>iyp10doi78skmfsdc34o60c1pt6n95x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Socializmus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>68711</id>
    <revision>
      <id>7429608</id>
      <parentid>7429473</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:32:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava citácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3431" xml:space="preserve">[[Súbor:Socialist states by duration.png|right|thumb|400px|Mapa krajín (so súčasnými hranicami), ktoré boli niekedy v minulosti ústavne vyhlásené za socialistické. Farebné odlíšenie podľa dĺžky trvania tohto stavu:
{{legend|#FF0000|viac ako 70 rokov}}
{{legend|#FF6600|60 až 69 rokov}}
{{legend|#B0B000|50 až 59 rokov}}
{{legend|#00CC00|40 až 49 rokov}}
{{legend|#0000FF|30 až 39
 rokov}}
{{legend|#000033|20 až 29 rokov}}
{{legend|#9966FF|menej ako 19 rokov}}]]

'''Socializmus''' je
* politická a ekonomická teória obhajujúca spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, kontrolu celej výroby, distribúcie a výmeny ako spravodlivý spôsob účasti na národnom bohatstve
* politické hnutie opierajúce sa o takúto teóriu; v súčasnosti sa delí na:
** [[sociálna demokracia|sociálnodemokratický prúd]] (sociálnodemokratické strany sa v záp. Európe označujú ako &quot;socialistické&quot;)
** [[komunizmus|komunistický prúd]]
* politické zriadenie opierajúce sa o takúto teóriu; formálnejšie v 20. storočí u marxistov-leninistov  zriadenie ako druhá fáza vývoja ku komunizmu (ľudová demokracia → socializmus → komunizmus)

Prívrženec socializmu alebo člen socialistickej strany sa volá '''socialista'''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = socialista
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 5
| typ vydania = dopl. a uprav.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2020
| isbn = 978-80-8128-261-4
| počet strán = 960
| strany = 672
}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==

Výraz po prvýkrát použili ako pojem na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] vo svojich dielach Francúzi [[Charles Fourier]] a gróf [[Henri de Saint-Simon]], hoci ich predbehli pokusy [[Robert Owen|Roberta Owena]] s kooperatívnou kontrolou výroby v jeho dielňach v [[Škótsko|škótskom]] New Lanarku po r. [[1800]].

Takmer o [[50]] rokov neskôr zrevolucionizoval [[Karl Marx]] socialistické politické ideály záverom, že zisk kapitalistu pochádza z vykorisťovania robotníka, a svojím argumentom, že iba pracujúce masy môžu vybudovať socialistickú spoločnosť. Otázka cesty, ktorou by sa mal tento cieľ dosiahnuť, ako aj spôsobu, akým by mal tento proces prebiehať, vyvolali rozpory, na základe ktorých vznikli veľmi rozdielne socialistické strany. V niektorých boli umiernení reformátori, v iných extrémne ľavicoví komunisti, ktorí považovali násilnú revolúciu za jediný spôsob dosiahnutia zmeny. V najrozvinutejších krajinách sa prijali niektoré aspekty socializmu, ako napríklad sociálne zabezpečenie, ale do [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] väčšina čistej ideológie stratila životaschopnosť a socializmus sa stal politickou a sociálnou filozofiou, ktorá zostala spätá s trhovými silami. Prvým štátom s politickým zriadením opierajúcim sa o socialistickú teóriu bolo [[Rusko]] v roku [[1917]], keď sa k moci dostal Lenin. Bolo to po októbrovej revolúcii.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[komunizmus]]
* [[socialistický štát]]
* [[zoznam socialistických štátov]]
* [[Zväz sovietskych socialistických republík]]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Socializmus}}


{{Politické ideológie}}
{{školy ekonomického myslenia}}

[[Kategória:Socializmus| ]]
[[Kategória:Formy vlády]]</text>
      <sha1>n60hiceq7ek835gep9fgy9u2qtn86t2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Phil Kessel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>70069</id>
    <revision>
      <id>7429849</id>
      <parentid>7322451</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:58:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej203</username>
        <id>3115</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>aktual, ref</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5095" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista
| Meno = Phil Kessel
| Portrét = Phil Kessel and Bruins.jpg
| Veľkosť obrázka =
| Popis = americký hokejista
| Dátum narodenia = {{dnv|1987|10|2}}
| Miesto narodenia = [[Madison (Wisconsin)|Madison]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]]
| Rok1 = 2005
| Rok2 =
| Pozícia = útočník
| Streľba = 
| Výška = 183
| Váha = 86
| Prezývka = 
| Draft = 5. celkovo, 2006&lt;br&gt;[[Boston Bruins]] 
}}
'''Phil Kessel''' (* [[2. október]] [[1987]], [[Madison (Wisconsin)|Madison]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[ľadový hokej|hokejový]] útočník.

== Klubový hokej ==
V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] bol hráčom univerzitného klubu [[University of Minnesota (hokejový klub)|University of Minnesota]]. [[17. august]]a [[2006]] podpísal kontrakt s klubom [[Boston Bruins]] na 850 000 [[USD]] ročne (nováčikovské maximum).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PHIL KESSEL #81 | url = https://www.capfriendly.com/players/phil-kessel | vydavateľ = capfriendly.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 2009 prestúpil do [[Toronto Maple Leafs]]. V lete 2015 sa stal súčasťou výmeny a prestúpil do [[Pittsburgh Penguins]]. V drese Pittsburghu získal dva roky po sebe Stanleyho pohár a odohral tu spolu štyri sezóny. 

29. júna 2019 bol súčasťou výmeny do klubu [[Arizona Coyotes]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.tsn.ca/pittsburgh-penguins-trade-phil-kessel-to-arizona-coyotes-alex-galchenyuk-1.1330581 | vydavateľ = tsn.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Štatistiky === 
{| CELLPADDING=&quot;3&quot; style=&quot;border-style:none;border-collapse:collapse;text-align:center;&quot;
|-style=&quot;background-color:#e0e0e0;&quot;
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background-color:#ffffff;&quot;|&amp;nbsp;
! rowspan=&quot;99&quot; style=&quot;background-color:#ffffff;&quot;|&amp;nbsp;
! colspan=&quot;6&quot;|Základná časť
! rowspan=&quot;99&quot; style=&quot;background-color:#ffffff;&quot;|&amp;nbsp;
! colspan=&quot;6&quot;|Play-off
|-style=&quot;background-color:#e0e0e0;&quot;
!Sezóna
!Klub
!Liga
!Z
!G
!A
!Body
!TM
!+/-
!Z
!G
!A
!Body
!TM
!+/-
|-
|[[2006]]/[[2007|07]]
|[[Boston Bruins]]
|[[NHL]]
|70
|11
|18
|29
|12
|
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|[[2006]]/[[2007|07]]
|[[Providence Bruins]]
|[[AHL]]
|2
|1
|0
|1
|2
|
|
|
|
|
|
|
|}

''(štatistické údaje v článku sú z 20. mája 2007)''

== Zdravotné ťažkosti ==
[[11. decembra]] [[2006]] jeho rodina oznámila, že bol hospitalizovaný pre príčinu nesúvisiacu s hokejom. Neskôr [[Boston (Massachusetts)|bostonský]] športový komentátor Bob Lobel upresnil, že ide o [[rakovina|rakovinu]] [[semenník (anatómia)|semenníkov]]. [[16. decembra]] bolo oznámené, že operácia prebehla úspešne (bol odstránený napadnutý semenník) a o niekoľko týždňov sa bude môcť vrátiť na ľad, čo sa aj stalo.&lt;ref&gt; [http://www.hokej.sk/clanok46000.htm]&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Kessel na juniorskej úrovni získal zlatú medailu na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov 2005]].

Tréner [[Mike Eaves]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006]] v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]]. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|šampionáte v Moskve]], jeho mužstvo vypadlo s [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] vo štvrťfinále.

=== Reprezentačná štatistika  ===
{| CELLPADDING=&quot;3&quot; style=&quot;border-style:none;border-collapse:collapse;text-align:center;&quot;
|-style=&quot;background-color:#e0e0e0;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color:#ffffff;&quot;|&amp;nbsp;
! rowspan=&quot;99&quot; style=&quot;background-color:#ffffff;&quot;|&amp;nbsp;
|-style=&quot;background-color:#e0e0e0;&quot;
!Rok
!Podujatie
! Z 
! G 
! A 
!Body
!TM
!+/-
!Strely
!Miesto
|-
|[[2006]]
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS]] 
|7
|1
|1
|2
|2
| +2
|8
|7.
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|[[2007]]
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS]] 
|7
|2
|5
|7
|6
| +1
|26
|
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* {{Hokejové odkazy}}


{{Biografický výhonok}}

{{Americké hokejové mužstvo na MS 2006}}
{{Národné hokejové mužstvo USA na MS 2007}}


{{DEFAULTSORT:Kessel, Phil}}
[[Kategória:Hokejisti USA]]
[[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]]
[[Kategória:Hráči Boston Bruins]]
[[Kategória:Hráči Pittsburgh Penguins]]
[[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]]
[[Kategória:Hráči Phoenix Coyotes]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]]
[[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]]
[[Kategória:Osobnosti z Madisonu (Wisconsin)]]</text>
      <sha1>g888q082fmckjsefec8wej4dkx2t50c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Doko</title>
    <ns>3</ns>
    <id>75030</id>
    <revision>
      <id>7429712</id>
      <parentid>7423183</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:47:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>presun diskusie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27187" xml:space="preserve">{{Vitajte|redaktor=Bubamara|reg=regáno}}

== Archív ==
[[/Archív|Archív starých diskusií]]

Urobil som ti na staré diskusie archív, pretože relevantné diskusie nezvykneme vymazávať. Dúfam, že ti to nevadí. [[Image:helix84.JPG|33px]] [[User:helix84|helix84]] 17:44, 5 október 2006 (UTC)

Helix84 nevadí a ďakujem. Doko 8.10.2006.

== Peter Vojtek ==
{{copytext|Peter Vojtek}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 15:25, 16. december 2011 (UTC)

{{experimenty}}
--–[[User:Bubamara|&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#8B008B;&quot;&gt;'''Bubamara'''&lt;/span&gt;]] [[User talk:Bubamara|♠]] 11:42, 17. december 2011 (UTC)

== Fotos aus Košický kraj ==
Deutsch: Ahoj Jozef, entschuldige ich spreche leider nicht slowakisch. Ich habe von dir viele schöne Fotos aus dem Košický kraj gesehen. In der deutschen Wikipedia gibt es Listen über die &quot;kultúrnych pamiatok&quot; in der Slowakei. Du findest sie unter [[:de:Denkmalgeschützte Objekte in der Slowakei]]. In deiner Wikipedia gibt es ähnliches unter [[Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku]]. Vielleicht kannst du die Listen mit Fotos ergänzen.

English: Ahoj Jozef, sorry, but unfortunately I don't speak slovakian. But I have seen many of beautiful photo out of Košický kraj. In the german Wikipedia there are lists about the &quot;kultúrnych pamiatok&quot; in Slovak republik. You can find there [[:de:Denkmalgeschützte Objekte in der Slowakei]]. In your wikipedia there are similar with lemma [[Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku]]. Perhaps you cann add some photos in the lists. 

Grüße aus [[Viedeň]] [[User:Karl Gruber|K@rl]]  &lt;small&gt;(Please answer [[Diskusia s redaktorom:Karl Gruber|hier]] antworten)&lt;/small&gt; 08:52, 2. jún 2012 (UTC)

== Fotky kostolov v okrese Prešov ==
Ahoj, pridal si množstvo fotiek kostolov v okrese Prešov. Vedel by si do nich pridať aj nejaké informácie, ako nejaký popis, názov, náboženstvo a pod.? Pomohlo by nám to v popisovaní pamiatok v Prešovskom kraji. Vďaka. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 21:18, 15. júl 2012 (UTC)


== Pozvánka na [[Wikipédia:Stretnutia#Valné zhromaždenie WM SR 9.9.2012|Valné zhromaždenie WM SR 9.9.2012]] ==
Ahoj, Doko.

Chceli by sme ťa pozvať na stretnutie. 

Možno by si mal(a) záujem zúčastniť sa, aby sme mohli podiskutovať o Wikipédii a nadácii Wikimedia osobne. Veľa problémov a otázok sa rieši lepšie osobne. [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 22:54, 3. september 2012

&lt;small&gt;''Toto je automatická správa. Ak si neželáš dostávať pozvania na rôzne budúce stretnutia, vymaž sa z [[Wikipédia:Stretnutia/Zoznam pozvaných|tohto zoznamu]].''&lt;/small&gt;

== Zobraz náhľad ==

{{Zobraz náhľad}} --[[Redaktor:TheComputerMan|&lt;span style=&quot;font-family: verdana; color: #0000CD;&quot;&gt;'''TheComputerMan'''&lt;/span&gt;]] [[Diskusia s redaktorom:TheComputerMan|&lt;span style=&quot;color: #436EEE&quot;&gt;'''✉'''&lt;/span&gt;]] 16:25, 8. september 2012 (UTC)

== PUSR ==
Guten Morgen, Jozef, Achtung auf PUSR ID, siehe ([[:commons:Category:Cultural heritage monuments in Slovakia with bad IDs]]) Die ID muss heißen 707-1454/1 (falsch:&lt;s&gt;707/1454/1&lt;/s&gt;) - danke [[User:Karl Gruber|K@rl]]  07:14, 9. september 2012 (UTC)
:Ahoj, Doko. Prosím ťa prečítaj si tento odkaz a zober ho na vedomie. Číslovanie fotiek, ktoré robíš na commons pre kultúrne pamiatky, nie je celkom správne. Namiesto prvej lomky má byť mínus, teda ako už upozornil Karl, nie &lt;s&gt;707/1454/1&lt;/s&gt;, ale správne 707-1454/1. Toto je kategória so zlými číslami na commons: http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Cultural_heritage_monuments_in_Slovakia_with_bad_IDs Ďakujem :) --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s redaktorom:Wizzard|diskusia]]) 09:23, 10. september 2012 (UTC)

== [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki miluje pamiatky|Wiki Loves Monuments 2012]] ==
Ahoj, {{PAGENAME}}

Slovenská Wikipédia je od včera členom celosvetového hnutia '''[[Wikipédia:WikiProjekt Wiki miluje pamiatky|Wiki Loves Monuments]]''' a zúčastní sa na fotografickej súťaži v roku 2012.

Platné sú všetky fotografie o slovenských kultúrnych pamiatkach (s platným ID), ktoré sú nahraté od 1. septembra. Súťaž beží do 30. septembra. Pamiatky na fotografovanie môžete nájsť v zoznamoch, ktoré sú sústredené na stránke [[Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku]].

Informácie nie sú ešte kompletné, ale budú sa sa dopĺňať každým dňom. Viac informácií môžete nájsť na stránke [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki miluje pamiatky]] alebo aj na [http://www.wikilovesmonuments.cz www.wikilovesmonuments.cz] v češtine.

Ak potrebujete pomôcť, neváhajte napísať nasledovným redaktorom: [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:KuboF|KuboF]], [[Redaktor:Karl Gruber|K@rl]] (iba anglicky alebo nemecky).

'''Informácie pre fotografie od 1.9.2012 do súčasnosti:'''

Fotografie, ktoré majú známe ID, budú automaticky zahrnuté. Ak ID chýba, prosím skontrolujte, či fotografia môže byť kandidátom a doplňte chýbajúce hodnoty ID a &lt;nowiki&gt;{{Wiki Loves monument|sk}}&lt;/nowiki&gt;. [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] {{&lt;includeonly&gt;subst:&lt;/includeonly&gt;#time: H:i, j. F Y}} &lt;small&gt;(zabudnutý podpis)&lt;/small&gt;


&lt;small&gt;''Toto je automatická správa. Ak si neželáš dostávať pozvania na rôzne budúce stretnutia, vymaž sa z [[Wikipédia:Stretnutia/Zoznam pozvaných|tohto zoznamu]].''&lt;/small&gt;

== Missing PUSR ==
Hallo Doko, please add to following images the PUSR:
* [[:File:Calvary12Presov8.JPG]]
* [[:File:Calvary12Presov6.JPG]]
* [[:File:Calvary12Presov5.JPG]]
thanks for your help, because I do not know the correct numbers. --regards [[User:Karl Gruber|K@rl]]  21:53, 28. september 2012 (UTC)
:Ahoj, len info, aby si rozumel, treba k tým obrázkom pridať ID z PUSR, aby mohli participovať v súťaži WLM. --[[Špeciálne:Príspevky/188.167.32.94|188.167.32.94]] 10:16, 29. september 2012 (UTC)

== Wiki miluje pamiatky ==
Ahoj Doko. Prosím ozvi sa [[Redaktor:Jetam2|mi]] cez Wiki mail ohľadom Wiki miluje pamiatky 2012. Ďakujem. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:30, 25. november 2012 (UTC)

== Zoznam kultúrnych pamiatok v Sabinove ==

Ahoj Doko, vidím, že dlhodobo dopĺňaš info a fotky; skús prosím pomocou [http://tools.freeside.sk/geolocator/geolocator.sk.html TOHTO] nástroja podopĺňať aj polohu. Zrejme si z okolia a poznáš to tam {{Úsmev|;)}} Veľa dobrých editov a pekný deň. --[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]]) 07:05, 12. september 2013 (UTC)
==odpoveď==
Ahoj Pe3kZA, rád by som k svojim foto-záberom dával aj súradnice, ale súčasný stav je pre mňa neprakticky a pomaly. Totiž,  v priečinku vyhradenom na súradnice, by podľa mňa mala byť pripravená ikonka, na ktorú by stačilo kliknúť aby sa dalo nastaviť požadované miesto na mape  a automaticky aby sa tam objavili súradnice tohto miesta. Podobné spôsoby už existujú na panoramio, flog pravda ale aj na google.  Pekný deň --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 14:25, 12. september 2013 (UTC)

== Maxim ==
Ahoj. Vrátil som tvoje úpravy. Prišlo mi, že zbytočne odstránil informácie. Tvoje rozširujem a pridávam. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:50, 6. máj 2014 (UTC)

== kopec drobných úprav ==

Ahoj. Nefunguje tlačítko '''náhľad'''?? {{Úsmev|;)}} --[[Redaktor:Magy357|'''&lt;font face= &quot;Papyrus&quot; color=&quot;#008000&quot;&gt;Magy357&lt;/font&gt;''']][[Diskusia s redaktorom:Magy357|&lt;span style='color:#66AB00'&gt;✉&lt;/span&gt;]] 08:57, 27. máj 2014 (UTC)

== Fotos von Denkmälern ==

Hallo Jozef, kennst du diese Seite [[Redaktor:Multichill/Unused Monument Slovakia]] als kleine Hilfe. --liebe grüße aus Wien [[User:Karl Gruber|K@rl]]  12:17, 1. september 2015 (UTC)

== Fotografie ako &quot;zdroj&quot; ==
Nazdar. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Mucha&amp;type=revision&amp;diff=6206421&amp;oldid=6008286 Toto riešenie] nie je v poriadku:
* ak je cieľom použiť tú stránku ako zdroj, treba vložiť citáciu
* ak je cieľom vložiť do článku externý odkaz na fotku, treba doplniť štandardnú sekciu ''Externé odkazy'' a tam ju vložiť ako externý odkaz
* externé odkazy (URL) sa vkladajú cez jednoduché hranaté zátvorky, nie dvojité ako wikilink
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 22. január 2016 (UTC)

[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zolt%C3%A1n_Jaku%C5%A1&amp;type=revision&amp;diff=6206445&amp;oldid=6206442 Takto] (názov sekcie je ''Externé odkazy'', aj keď je tam len jeden; vkladá sa štandardne ešte pred sekciu ''Zdroj/e/''; správna syntax pre vloženie URL s titulkom: &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[http://www.mbpo.mil.sk/30128/ Fotografia]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 22. január 2016 (UTC)

A ešte pls. bez tej extra zátvorky na konci... [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mari%C3%A1n_Horsk%C3%BD&amp;type=revision&amp;diff=6206465&amp;oldid=6206463] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:02, 22. január 2016 (UTC)

Ďakujem --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 10:13, 22. január 2016 (UTC)

== Prešovská hradná cesta ==
Dobrý deň, neviem či článok nevznikol len nejak omylom. Pridal som tam šablónu na urgentnú úpravu, prázdny článok tu byť totiž nemôže.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:41, 21. marec 2016 (UTC)

Odpoveď

Ďakujem za upozornenie. Zrejme tam zaúradoval nejaký škriatok, lebo článok &quot;Kategória:Prešovská hradná cesta&quot; a stránka
&quot;Prešovská hradná cesta&quot; je jedno a to isté. --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 10:02, 21. marec 2016 (UTC)
:Kategória a článok v žiadnom prípade nie sú to isté. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:59, 21. marec 2016 (UTC)
:Dala som to na poriadok, ale článok je stále urgent.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:03, 21. marec 2016 (UTC)

== Nahrávanie fotografií do zoznamu slovenských NKP na Wiki ==

Ahoj Doko - chcel by som ťa poprosiť, aby si nenahrádzal pri zoznamoch slovenských NKP na Wikipedii fotografie jednotlivých objektov tvojimi fotkami, na ktorých je odfotených naraz viac objektov (na niektorých aj päť naraz!). - Myslím, že každá NKP si zaslúži vlastnú, parciálnu fotografiu, a pokiaľ je to možné, kvalitnú. - Ako príklad uvádzam fotografiu domu na Námestí Majstra Pavla č. 32 v Levoči, ktorý na tvojej fotografii takmer nevidieť. Tvojou fotografiou si v Zozname kultúrnych pamiatok na Wiki prekryl zhodou okolností moju - so všetkou skromnosťou si dovolím povedať, že kvalitou celkom obstojnú - fotografiu. Takisto by bolo vhodné fotiť budovy bez áut a prípadných ľudí v popredí - fotografia pamiatky by mala mať čo najväčšiu výpovednú hodnotu a nemali by ju sprevádzať &quot;rekvizity&quot;. Verím, moje rady prijmeš konštruktívne. :-) Dík za pochopenie. --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 18:53, 15. júl 2016 (UTC)

== Rád čestnej légie ==
Ahoj, vďaka za [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Maxim&amp;curid=514140&amp;diff=6432097&amp;oldid=6166493 úpravu], ale so zdrojom, prosím...--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:37, 25. január 2017 (UTC)

Ja by som mal ešte jednu poznámku. Z vlastnej skúsenosti viem, že to nie vždy ide, ale aspoň do budúcna... Dnes si tu vykonal 23 menších úprav, viaceré krátko po sebe nepomohlo by keby si používal náhľad?
{{Zobraz náhľad}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 25. január 2017 (UTC)

== Request ==

Hello.

Can you create a detailed article [[:en:Azerbaijani Land Forces]] in Slovak Wikipedia, like the article [[Pozemné sily Slovenskej republiky]]?

Thank you.

[[Špeciálne:Príspevky/31.200.21.159|31.200.21.159]] 17:11, 31. január 2017 (UTC)

Sorry 

No, this topic is foreign to me--[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 19:08, 31. január 2017 (UTC)

== [[Rudolf Dočolomanský]] ==
Dobrý deň, snažím sa dopĺňať náš článok [[Rudolf Dočolomanský]] a našiel som váš zaujímavý [http://doko.blog.sk/detail.html?a=2a86655780480e3c065a046b8e8de81b článok] ešte z roku 2008, kde sa tejto pozoruhodnej osobnosti venujete. Uvádzate tam, že bol rodákom zo Svätého Jura. To sa píše priamo v tom Pútniku svätovojtešskom ? Lebo práve po mieste jeho narodenia už niekoľko dní neúspešne pátram. {{Úsmev}} A je tam uvedené o ňom ešte niečo, čo by sa dalo použiť ?--[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 13:23, 23. marec 2017 (UTC)
:Potešilo ma, že ste si prečítali môj blog. Žiaľ, nemám už prístup k predmetnému kalendáru, ale rodisko je uvedené presne podľa dobového kalendára. O osobe Rudolfa Dočolomanského tam bolo veľmi málo. Odporúčam využiť rozhovor s Michalom Dočolomanským uverejnený na http://zivot.cas.sk/clanok/1745/docolomanski-hrda-rodina Prajem úspech v práci. 
--[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 18:18, 23. marec 2017 (UTC)
:: Ďakujem pekne za odpoveď, uvediem teda do článku rodisko [[Svätý Jur]]. Práve z toho článku v časopise Život čerpám najviac, žiaľ je to považované za nevhodnú referenciu kvôli bulvárnemu štatútu samotného časopisu i stránky cas.sk...--[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 18:27, 23. marec 2017 (UTC)

== Zdroj ==
Zdravím! Informácia, ktorú si [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jaroslav_V%C3%BDvlek&amp;diff=prev&amp;oldid=6613714 pridal] sa v uvedenom zdroji nenachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:32, 23. január 2018 (UTC)

Odpoveď:
https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexba4e.html?menovanie-a-povysenie-generalov
--[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 20:21, 23. január 2018 (UTC)
:Mal som na mysli hlavne druhé časť úpravy: odídenie do dôchodku atď. To nie je ani v tej referencii čo si práve uviedol (aj keď vďaka aj za ňu, pridal som ju do článku).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:35, 23. január 2018 (UTC)

{{Urgentne upraviť autor|Vladimír Šimko}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:22, 29. apríl 2018 (UTC)
{{Doplň zdroje|Vladimír Šimko}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:22, 29. apríl 2018 (UTC)
A niekoľko ďalších. Skús tie články písať jednak so zdrojmi a druhak rozsiahlejšie. Len zamodrenie linku nemá moc význam.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:22, 29. apríl 2018 (UTC)

== Galéria ==
Ahoj! Myslím, že galéria by mala obsahovať len niekoľko reprezentačných obrázkov, nie (celú?) brožúru. Možno by bolo lepšie založiť zvlášť kategóriu na Commons pre VAAZ a odkazovať na ňu. Vďaka za prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:36, 26. máj 2018 (UTC)

== WikiEdit Slovenská ľudová kultúra ==

Ahoj, 

chcem Ťa pozvať na WikiEditː Slovenská ľudová kultúra. Uskutoční sa 9. a 10. júna v Bratislave. Na udalosti budú aj skúsení etnológovia a špecialisti na tému folklór. Napadlo ma, že by Ťa táto téma mohla zaujímať a radi Ťa tam uvidíme. Info o tomto našom projekte nájdeš tuː https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiEdit_Slovensk%C3%A1_%C4%BEudov%C3%A1_kult%C3%BAra#Z%C3%A1kladn%C3%A9_v%C3%BDchodisk%C3%A1_projektu. Na udalosť sa stačí zaregistrovať a WMSK preplatí cestovné náklady a strava na udalosti bude zabezpečená. Budeme radi, ak sa rozhodneš prísť ː). V prípade akýkoľvek otázok, mi pokojne napíš.

[[Redaktor:Akdar|Akdar]] ([[Diskusia s redaktorom:Akdar|diskusia]]) 10:07, 31. máj 2018 (UTC)

== WikiOnTheRoad - Lipany ==

Ahoj,

spolu s Jetamom2 a ďalšími redaktormi cestujeme po Slovensku v rámci projektu WikiOnTheRoad. V Lipanoch sa 22. septembra uskutoční druhý zo série plánovaných WikiEditov tohto projektu. Ten sa zameriava na tvorbu článkov o rôznych menej známych regiónoch alebo menších mestách Slovenska. Chceme aby v rámci tohto projektu písali o svojom meste, kraji a regióne ľudia, ktorí v ňom žijú a región, mesto či kraj, dobre poznajú. Tento projekt si zároveň kladie za cieľ pomôcť skvalitniť prácu redaktorov, ktorí sa Wikipédii venujú a zároveň získať nových, ktorí by vo Wikipédii a ďalších Wikiprojektoch mohli nájsť záľubu.

Chceme Ťa na túto udalosť pozvať. Samozrejme strava a prípadné cestovné náklady Ti môžeme spätne preplatiť.

Projektová stránka: https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiOnTheRoad. 

Druhá zastávka: https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiOnTheRoad/Lipany 

Facebook udalosť: https://www.facebook.com/events/303684297107594/

Na záver Ťa chcem poprosiť, zdieľaj informácie o tomto projekte medzi svojimi známymi a priateľmi, rodinou a kolegami z redaktorskej komunity, aby sa o projekte dozvedelo čo najviac ľudí.

Ďakujem.

[[Redaktor:Akdar|Akdar]] ([[Diskusia s redaktorom:Akdar|diskusia]]) 16:09, 14. september 2018 (UTC)

== Útvar (vojenstvo) ==

Zdravím, vďaka za obrázky, dosť tomu článku pomohli. Skús ale zvážiť, či by sa nehodilo použiť niečo z [[Útvar (vojenstvo)#Rešerš|tohto]] (príp. z iného kvalitného zdroja) do úvodu článku, keďže čo som pozeral, v zákone č. 321/2002 Z. z., ktorý tam cituješ definícia útvaru nie je. Vďaka--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 08:59, 13. február 2019 (UTC)

Odpoveď 
Definícia pojmu vojenský útvar v zákone nie je. Túto problematiku riešia iba vojenské služobné predpisy, ku ktorým nemám prístup. --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 11:44, 13. február 2019 (UTC)

== Rehabilitačné centrum HARMONY ==

Zdravím. V čl. je redundantne sekcia Zdroje, odkazy čo sú tam patria buď do inline citácií (pokiaľ dokladajú nejaké tvrdenia v texte) alebo do Externých odkazov (ak sú myslené ako niečo doplňujúce pre čitateľa). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 22. november 2019 (UTC)

== ǔdaj nie je v referencii ==
Zdravím! K [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n_Balciar&amp;curid=617036&amp;diff=7007404&amp;oldid=7005285 dátumu] treba vložiť referenciu. V pôvodnej nie je (inak by som ho tam dal). Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 27. marec 2020 (UTC)

== Uznesenie vlády ==

Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7052591] Preformuloval som ten úvod tak, aby začínal pozitívnym vymedzením, nie negatívnym (čo to nie je), pretože to je nezvyklé a môže to mýliť. Skontroluj pls. prípadne, či je to ok. Čo sa týka citácií, nejaké technické:
* slov-lex aj knižné publikácie podľa ISBN je dobré citovať nástrojom [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; sa vkladá bezprostredne za interpunčné znamienko (bodka za vetou, čiarka), bez medzier a odriadkovaní
* citácie toho istého zdroja je vhodné si pomenovať a ďalšie výskyty už vkladať len odkazom na pomenovanú cit.
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:01, 23. jún 2020 (UTC)

== [[Miniskanzen drevených chrámov]] ==
Ahoj, zišla by sa tu nejaká úvodná definícia, ako je na wikipédii zvykom, nech sa článok nezačína obsahom. :) --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 09:38, 14. august 2020 (UTC)

== Uvádzanie ref. ==

Nazdar. Na margo [https://sk.wikipedia.org/w/?diff=7184251][https://sk.wikipedia.org/w/?diff=7184262]: značka &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; sa štandardne umiestňuje bezprostredne za interpunkčné znamienko (tu bodka za vetou), bez medzier alebo odriadkovaní. Druhá vec, že namiesto prostého URL je lepšie vkladať citačné šablóny, dajú sa generovať aj automaticky nástrojom [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:51, 30. marec 2021 (UTC)

== [[Mikuláš Jordán]] ==

Doko, prepač, môžeš mi vysvetliť čo je ta kapistika? V slovníku to nenajdem. [[Redaktor:Avemundi|Avemundi]] ([[Diskusia s redaktorom:Avemundi|diskusia]]) 23:02, 30. marec 2021 (UTC)

Avemundi posielam odkaz: kapisti — skupina mladých poľských maliarov pôsobiacich 1924 – 30 v Paríži.  Názov skupiny je odvodený od skratky názvu výboru Komitet Paryski (KP) organizujúceho štúdium v Paríži. https://beliana.sav.sk/heslo/kapisti --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 05:59, 31. marec 2021 (UTC)

== Oorlogsmusea / TracesOfWar ==
Zdravím Doko! I'm sorry I can only write in English. Could you please update the dead URL on your userpage [[Redaktor:Doko|Doko]] with http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm? I am the chairman behind that website :) . The new url is https://www.tracesofwar.com/sights/14621/Mass-Grave-Slowakian-Soldiers-Gerlachov.htm, which still contains your picture, which we very much appreciate! [[Redaktor:Lennard87|Lennard87]] ([[Diskusia s redaktorom:Lennard87|diskusia]]) 19:56, 29. apríl 2021 (UTC)

O.K. --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 17:24, 30. apríl 2021 (UTC)

== Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov ==
{{Urgentne upraviť autor|Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov}}
Ahoj, článok by bolo vhodné trošku upraviť, najmä tretiu sekciu &quot;Rozvoj nemocnice&quot;.. Môžeš prosím doplniť viac nezávislých zdrojov.. Primárne zdroje zo stránky nemocnice samotnej, nestačia. Vďaka. --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 18:43, 15. december 2021 (UTC)
:Pousilujem sa, ale myslím si, že až také zlé to nie je. Ak to porovnám napr. s článkom https://sk.wikipedia.org/wiki/Fakultn%C3%A1_nemocnica_Trnava
:Pekný deň prajem doko [[Špeciálne:Príspevky/78.98.246.51|78.98.246.51]] 08:10, 16. december 2021 (UTC)
::{{re|Doko}} Vďaka za úpravy. Áno súhlasím tvoj článok je oproti &quot;článku&quot; [[Fakultná nemocnica Trnava]] lepší, no článok o trnavskej nemocnici ja osobne považujem za výhonok s chabým infoboxom.. Článok o Prešovskej nemocnici som ešte upravil a rozšíril referencie. V budúcnosti na referencie prosím používaj [http://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor], ďakujem. – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 17:15, 16. december 2021 (UTC)
:::Ďakujem za konštruktívne návrhy a vykonané úpravy. [[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 17:25, 16. december 2021 (UTC)

== Arcibiskupský trojuholník ==
{{Urgentne upraviť autor|Arcibiskupský trojuholník}}
Dobrý deň, je mi ľúto že vám to tu musím písať, ale nie ste tu prvý deň. Pravidlá platia pre všetkých: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Všetko, vrátane termínu &quot;Arcibiskupský trojuholník&quot; je nutné doložiť zdrojmi.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:02, 11. august 2022 (UTC)

&lt;small&gt;Presun z diskusie k článku Arcibiskupský trojuholník&lt;/small&gt;
=== Vlastný výskum ===
V citovanom článku sa výraz „arcibiskubský trojuholník“ nenachádza, google search nájde 4 výskyty z toho tri sú z Wikipédie a jeden z nejakého agregátora. Podľa mapového výrezu (autorské práva?) nejde o rovnoramenný trojuholník. Miesta narodenia akýchkoľvek troch arcibiskupov by vytvorili trojuholník. Nevidím na tom nič zaujímavé ani významné.[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:47, 11. august 2022 (UTC)
:Doplnok: ak sa arcibiskupi narodili na rôznych miestach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 11. august 2022 (UTC)
::{{Re|Doko}} ehm, fakt?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:29, 11. august 2022 (UTC)
:::Význam podľa mňa určite je, aspoň pre Slovensko. Skutočne neviem aby na takej malej ploche a v kraji hlboko veriacom, sa niekde na Slovensku našla ešte jedna takáto lokalita. Robím čo sa dá. Už som oslovil k spolupráci aj košické arcibiskupstvo, zatiaľ žiadna odpoveď.P.S. A medzi nami redaktormi, nemôže to pomôcť v tomto biednom kraji k rozvoju cestovného ruchu ? Nedá sa nájsť spôsob ako to ponechať ?  Ja ale odtiaľ nepochádzam. [[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 15:04, 12. august 2022 (UTC)
::::{{Re|Doko}} Wikipédia neslúži na „vyrobenie“ fenoménov, ale na ich nestranné popísanie. Článok treba doložiť zdrojmi, ktoré tento fenomén reálne popisujú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:14, 12. august 2022 (UTC)
Celý tento článok je žiaľ na zmazanie.  I.) článku chýbajú 2NZ k &quot;fenoménu&quot; čo sa zove ''Arcibiskupský trojuholník''. II.) Podivuhodná zmes kresťanskej teológie a symboliky (spájanie bodov do útvaru a vyvodzovať z toho nejakú symboliku) hodné [[Dan Brown|Brown]]ových románov. III.) Nerozumiem prečo v Arcibiskupskom trojuholníku je prezident [[Michal Kováč]]? IV.) Celý tento článok je skôr vlastný výskum [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Nič v zlom {{Ping|Doko}} ale ak chceš investovať energiu trochu užitočnejšie tak vylepši článok kardinála [[Jozef Tomko|Jozefa Tomka]], prípadne ďalších arcibiskupov alebo obce odkiaľ pochádzajú. Možností je veľa ale toto ee.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 17:49, 12. august 2022 (UTC)

Stotožňujem sa s vyjadreniami vyššie. Je to vlastný výskum a nie je to ani nič, čo by bolo nejako extra zvláštne, takýmto spôsobom by sa dalo na x miestach sveta na zaklade x faktorov vytvoriť x rôznych, trojuholníkov, štvorcov, hviezd apod. To, že spojením troch bodov (ak neležia v priamke), dostaneme trojuholník je tak nejak očividné, pozoruhodného na tom nevidím skutočne nič. Zásadným faktom však ostáva predovšetkým to, že ten termín nie je nijako doložený, ústne podanie obyvateľov istej oblasti na to skutočne nestačí.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:15, 14. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>f70h6b929rrer7h1svuxoun4kaq1tfq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Konštantín III. (Byzantská ríša)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>83344</id>
    <revision>
      <id>7429511</id>
      <parentid>7363167</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2463" xml:space="preserve">[[Súbor:Solidus-Heraclius-sb0764.jpg|260px|náhľad]]
'''Konštantín III.''' (varianty mena pozri v článku [[Konštantín III.]]), pôvodným menom Hérakleios Konštantín (* [[3. máj]] [[612]] – † [[25. máj]] [[641]]), bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]], ktorý vládol od februára do mája roku [[641]]. Jeho otcom bol cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleios]] (vládol [[610]] – [[641]]), matkou prvá Hérakleiova manželka [[Eudokia]] († [[612]]), Rogova dcéra. Konštantín mal mladšieho brata [[Heraklonas|Heraklona]], ktorého matkou bola druhá Hérakleiova manželka [[Martina (císárovna)|Martina]], a niekoľko ďalších súrodencov.

Hérakleios Konštantín bol vlastne ako najstarší syn cisára Hérakleia predurčený za následníka trónu, ale vzhľadom na jeho chorľavosť a snáď aj nedostatočné schopnosti rozhodol starý cisár v závete tak, že na trón nastúpi spoločne s bratom Heraklonom a že faktickou regentkou bude cisárovná vdova Martina.

Toto rozdelenie moci bolo od začiatku zdrojom napätia, pretože v Byzancii (aj keď len de facto, nie de iure) platil princíp [[Primogenitúra|primogenitúry]] a ani vláda ženy nebola v žiadnom prípade bežná. Konštantín mal navyše z manželstva s [[Gregoria (cisárovna)|Gregoriou]] zhruba jedenásťročného syna, neskoršieho cisára [[Konstans II.|Konstanta II.]], takže vznikali aj nejasnosti ohľadom následníctva.

Počas života Konštantína III. sa spomínané problémy ešte neprejavili priamo, keď ale chorý cisár po troch mesiacoch na tróne [[25. máj]]a [[641]] zomrel, viedla otázka legitimity ku kríze a nakoniec aj k zvrhnutiu jeho brata Heraklona a cisárovnej vdovy. Zmätky v centre ríše mali potom negatívny dopad na byzantskú obranyschopnosť, predovšetkým vo vzťahu k [[Arabi|Arabom]], ktorí práve útočili na [[Egypt]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Heraclius Constantine}}

{{Vládca |
Štát = [[Byzantská ríša]]|
Dynastia_ánonie=áno|
Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Dynastia Herakleiovcov]] |
Titul = cisár |
Od = február |
Do = máj [[641]]|
Predchodca = [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleios]] |
Nástupca = [[Heraklonas]] |
}}

[[Kategória:Narodenia v 7. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 7. storočí]]
[[Kategória:Byzantskí cisári]]
[[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]]
[[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]]</text>
      <sha1>mkyuu22wn2nist4c47c4o8mmjmims26</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429539</id>
      <parentid>7429511</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:00:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2457" xml:space="preserve">[[Súbor:Solidus-Heraclius-sb0764.jpg|náhľad]]
'''Konštantín III.''' (varianty mena pozri v článku [[Konštantín III.]]), pôvodným menom Hérakleios Konštantín (* [[3. máj]] [[612]] – † [[25. máj]] [[641]]), bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]], ktorý vládol od februára do mája roku [[641]]. Jeho otcom bol cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleios]] (vládol [[610]] – [[641]]), matkou prvá Hérakleiova manželka [[Eudokia]] († [[612]]), Rogova dcéra. Konštantín mal mladšieho brata [[Heraklonas|Heraklona]], ktorého matkou bola druhá Hérakleiova manželka [[Martina (císárovna)|Martina]], a niekoľko ďalších súrodencov.

Hérakleios Konštantín bol vlastne ako najstarší syn cisára Hérakleia predurčený za následníka trónu, ale vzhľadom na jeho chorľavosť a snáď aj nedostatočné schopnosti rozhodol starý cisár v závete tak, že na trón nastúpi spoločne s bratom Heraklonom a že faktickou regentkou bude cisárovná vdova Martina.

Toto rozdelenie moci bolo od začiatku zdrojom napätia, pretože v Byzancii (aj keď len de facto, nie de iure) platil princíp [[Primogenitúra|primogenitúry]] a ani vláda ženy nebola v žiadnom prípade bežná. Konštantín mal navyše z manželstva s [[Gregoria (cisárovna)|Gregoriou]] zhruba jedenásťročného syna, neskoršieho cisára [[Konstans II.|Konstanta II.]], takže vznikali aj nejasnosti ohľadom následníctva.

Počas života Konštantína III. sa spomínané problémy ešte neprejavili priamo, keď ale chorý cisár po troch mesiacoch na tróne [[25. máj]]a [[641]] zomrel, viedla otázka legitimity ku kríze a nakoniec aj k zvrhnutiu jeho brata Heraklona a cisárovnej vdovy. Zmätky v centre ríše mali potom negatívny dopad na byzantskú obranyschopnosť, predovšetkým vo vzťahu k [[Arabi|Arabom]], ktorí práve útočili na [[Egypt]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Heraclius Constantine}}

{{Vládca |
Štát = [[Byzantská ríša]]|
Dynastia_ánonie=áno|
Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Dynastia Herakleiovcov]] |
Titul = cisár |
Od = február |
Do = máj [[641]]|
Predchodca = [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleios]] |
Nástupca = [[Heraklonas]] |
}}

[[Kategória:Narodenia v 7. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 7. storočí]]
[[Kategória:Byzantskí cisári]]
[[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]]
[[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]]</text>
      <sha1>3kgtnt1g652y17unoz4e1juhnqbvicy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:AustraliaPM</title>
    <ns>10</ns>
    <id>86654</id>
    <revision>
      <id>7429777</id>
      <parentid>7155061</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:33:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1294" xml:space="preserve">{| class=&quot;toccolours&quot; width=&quot;100%&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;clear:both&quot;
! align=&quot;center&quot; style=&quot;background:#ccccff&quot; width=&quot;100%&quot; |[[Predseda vlády Austrálie|Predsedovia vlád Austrálie]] || [[Image:Flag of Australia.svg|50px]]
|-
! valign=&quot;left&quot; halign=&quot;top&quot; style=&quot;text-align:center&quot; colspan=&quot;2&quot;|&lt;small&gt;[[Edmund Barton|Barton]] | [[Alfred Deakin|Deakin]] | [[Chris Watson|Watson]] | [[George Reid (Australian politician)|Reid]] | [[Andrew Fisher|Fisher]] | [[Joseph Cook|Cook]] | [[Billy Hughes|Hughes]] | [[Stanley Bruce|Bruce]] | [[James Scullin|Scullin]] | [[Joseph Lyons|Lyons]] | [[Earle Page|Page]] | [[Robert Menzies|Menzies]] | [[Arthur Fadden|Fadden]] | [[John Curtin|Curtin]] | [[Frank Forde|Forde]] | [[Ben Chifley|Chifley]] | [[Harold Holt|Holt]] | [[John McEwen|McEwen]] | [[John Gorton|Gorton]] | [[William McMahon|McMahon]] | [[Gough Whitlam|Whitlam]] | [[Malcolm Fraser|Fraser]] | [[Bob Hawke|Hawke]] | [[Paul Keating|Keating]] | [[John Howard|Howard]] | [[Kevin Rudd|Rudd]] | [[Julia Gillardová|Gillardová]] | [[Kevin Rudd|Rudd]] | [[Tony Abbott|Abbott]] | [[Malcolm Turnbull|Turnbull]] | [[Scott Morrison|Morrison]] &lt;small&gt;
|}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Austrálie]]
[[Kategória:Navigačné šablóny predsedov vlád|Austrália]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>78tynkbqs5i4wiqse3sbuoj11b9izu0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Malužiná (potok)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>89357</id>
    <revision>
      <id>7429612</id>
      <parentid>7427458</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:37:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Prameň */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3821" xml:space="preserve">{{Infobox Potok
| Názov = Malužiná
| Dĺžka toku = 11
| Plocha povodia = ?
| Rád toku = IV.
| Povodie = [[Povodie Váhu|Váh]]
| Prameň = Vrbovica, [[Nízke Tatry]]
| Ústie = [[Boca]], Malužiná
| Hydrologické poradie = 4-21-01-048
| Číslo recipienta = 4-21-01-13389
}}
'''Malužiná''' je nízkotatranský [[potok]] na hornom [[Liptov (región)|Liptove]], na území okresu [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Boca|Boce]], má dĺžku 11 km a je tokom IV. rádu. Preteká [[Malužinská dolina|Malužinskou dolinou]], v jej hornej časti sa zachoval ''Malužinský tajch'', dolná časť má bralnatý charakter.

== Prameň ==
Pramení v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], pod hlavným hrebeňom pohoria v geomorfologickom podcelku [[Kráľovohoľské Tatry]], na juhovýchodných svahoch [[Vrbovica|Vrbovice]] (1 393,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 195 m n. m.

== Opis toku ==
Od prameňa tečie na sever, na hornom toku vytvára výrazný oblúk prehnutý na východ, pričom sprava priberá prítok z doliny Pod Javorom a zľava prítok zo severného svahu Vrbovice. Na strednom toku tečie prechodne severozápadným smerom až k sútoku s Chorupnianskym potokom zľava, odtiaľ smeruje smerom na sever k sútoku s Hodrušou sprava. Na dolnom toku už tečie smerom na severozápad a priberá pravostranné prítoky spod Milkova a ľavostranné spod Oleškovej. Na okraji intravilánu obce Malužiná sa vlieva do Boce.

== Geomorfologické celky == 
*[[Nízke Tatry]]
**[[Kráľovohoľské Tatry]] (geomorfologický podcelok)
***[[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]] (geomorfologická časť)

== Prítoky == 
*Pravostranné: prítok vznikajúci severovýchodne od kóty 1 432 m v hlavnom hrebeni pohoria, prítok z doliny Pod Javorom, prítok zo severozápadného svahu Kvasnej (1 424 m n. m.), krátky prítok z juhozápadného svahu Domárky (1 463,9 m n. m.), prítok z juhozápadného svahu Pavlovej (1 379,6 m n. m.), [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]], dva krátke prítoky z JJZ úpätia Milkova (1 243,9 m n. m.), prítok z južného svahu Milkova, prítok vznikajúci západne od Milkova, dva krátke prítoky prameniace južne od kóty 1 219,5 m
*Ľavostranné: prítok z juhovýchodného svahu Vrbovice, prítok zo severného svahu Vrbovice, [[Chorupniansky potok]], dva prítoky z východných svahov Oleškovej (1 167 m n. m.), prítok zo severovýchodného svahu Oleškovej

== Ústie == 
Do [[Boca|Boce]] sa vlieva na okraji obce [[Malužiná]], východo-juhovýchodne od jej stredu, v nadmorskej výške cca 738 m n. m.

== Obce == 
Nepreteká intravilánom žiadnej obce, tečie husto zalesneným a neobývaným územím [[NAPANT]]-u v katastrálnom území obce [[Malužiná]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.78004&amp;y=48.97674&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Vodné toky v povodí Boce}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Kráľovohoľských Tatrách]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Liptovský Mikuláš]]</text>
      <sha1>bir00hiu64vzxj98duby246kzwfgp39</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429615</id>
      <parentid>7429612</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:39:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3882" xml:space="preserve">{{Infobox Potok
| Názov = Malužiná
| Dĺžka toku = 11
| Plocha povodia = ?
| Rád toku = IV.
| Povodie = [[Povodie Váhu|Váh]]
| Prameň = [[Vrbovica]], [[Nízke Tatry]]
| Ústie = [[Boca]], [[Malužiná]]
| Hydrologické poradie = 4-21-01-048
| Číslo recipienta = 4-21-01-13389
}}
'''Malužiná''' je nízkotatranský [[potok]] na hornom [[Liptov (región)|Liptove]], na území okresu [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Boca|Boce]], má dĺžku 11 km a je tokom IV. rádu. Preteká [[Malužinská dolina|Malužinskou dolinou]], v jej hornej časti sa zachoval ''Malužinský tajch'', dolná časť má bralnatý charakter.

== Prameň ==
Pramení v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], pod hlavným hrebeňom pohoria v geomorfologickom podcelku [[Kráľovohoľské Tatry]], na juhovýchodných svahoch [[Vrbovica|Vrbovice]] (1 393,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 195 m n. m.

== Opis toku ==
Od prameňa tečie na sever, na hornom toku vytvára výrazný oblúk prehnutý na východ, pričom sprava priberá prítok z doliny Pod Javorom a zľava prítok zo severného svahu Vrbovice. Na strednom toku tečie prechodne severozápadným smerom až k sútoku s Chorupnianskym potokom zľava, odtiaľ smeruje smerom na sever k sútoku s Hodrušou sprava. Na dolnom toku už tečie smerom na severozápad a priberá pravostranné prítoky spod Milkova a ľavostranné spod Oleškovej. Na okraji intravilánu obce Malužiná sa vlieva do Boce.

== Geomorfologické celky == 
*[[Nízke Tatry]]
**[[Kráľovohoľské Tatry]] (geomorfologický podcelok)
***[[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]] (geomorfologická časť)

== Prítoky == 
*Pravostranné: prítok vznikajúci severovýchodne od kóty 1 432 m v hlavnom hrebeni pohoria, prítok z doliny Pod Javorom, prítok zo severozápadného svahu Kvasnej (1 424 m n. m.), krátky prítok z juhozápadného svahu [[Domárka|Domárky]] (1 463,9 m n. m.), prítok z juhozápadného svahu [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlovej]] (1 379,6 m n. m.), [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]], dva krátke prítoky z JJZ úpätia Milkova (1 243,9 m n. m.), prítok z južného svahu Milkova, prítok vznikajúci západne od Milkova, dva krátke prítoky prameniace južne od kóty 1 219,5 m
*Ľavostranné: prítok z juhovýchodného svahu Vrbovice, prítok zo severného svahu Vrbovice, [[Chorupniansky potok]], dva prítoky z východných svahov Oleškovej (1 167 m n. m.), prítok zo severovýchodného svahu Oleškovej

== Ústie == 
Do [[Boca|Boce]] sa vlieva na okraji obce [[Malužiná]], východo-juhovýchodne od jej stredu, v nadmorskej výške cca 738 m n. m.

== Obce == 
Nepreteká intravilánom žiadnej obce, tečie husto zalesneným a neobývaným územím [[NAPANT]]-u v katastrálnom území obce [[Malužiná]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.78004&amp;y=48.97674&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Vodné toky v povodí Boce}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Kráľovohoľských Tatrách]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Liptovský Mikuláš]]</text>
      <sha1>evh4ds7efayeb8ilowbm9ey4eotayl9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vasilij Vasilievič Zeňkovskij</title>
    <ns>0</ns>
    <id>90771</id>
    <revision>
      <id>7429491</id>
      <parentid>7056496</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:02:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2743" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ukrajinský filozof, psychológ a publicista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[17. júl]] [[1881]]
 | Miesto narodenia   = [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1997|2|3|1914|3|28}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vasilij Vasilievič Zeňkovskij''' (rus. ''Василий Васильевич Зеньковский'', ukr. ''Василь Васильович Зеньківський''; * [[17. júl]] [[1881]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]] – † [[5. august]] [[1962]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol ruský a ukrajinský [[filozof]], psychológ, publicista, autor štvorzväzkových dejín ruskej filozofie.

Vo svojich ''Dejinách ruskej filozofie'' zdôrazňoval, že 
{{citát|všeobecným faktom v dejinách filozofie je vznik filozofie ako samostatnej a slobodnej formy duchovnej tvorby z hlbín náboženského svetového názoru.&lt;ref&gt;{{citácia knihy
| meno = Vasilij Vasiljevič 
| priezvisko = Zeňkovskij 
| titul = Istorija Russkoj Filosofii 
| vydavateľ = Raritet 
| miesto = Moskva
| rok = 2001 
| počet strán = 880 
| edícia = Summa 
| strany = 17
| jazyk = rusky}}&lt;/ref&gt; |}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Citácia periodika
 | priezvisko = Gazda
 | meno = Imrich
 | titul = Môže vyjsť z&amp;nbsp;Ruska niečo dobré?
 | periodikum = Impulz - Revue pre modernú katolícku kultúru
 | rok = 2006
 | číslo = 2
 | url = http://www.impulzrevue.sk/article.php?122
 | issn = 
}}
* Mgr. Martin Jabůrek. [http://www.kfil.upol.cz/oldweb/anotace/drf12.php Dějiny ruské filozofie]
* {{filit|fvz/zenkovskij_v_v.html}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Vasilij Zeňkovskij|7515792}}


{{Filozofický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zeňkovskij, Vasilij Vasiljevič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ukrajinskí filozofi]]</text>
      <sha1>fzvytqp0v8uh80v0veq2devpd273ovs</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429498</id>
      <parentid>7429491</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:29:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3363" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ukrajinský filozof, psychológ a publicista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[17. júl]] [[1881]]
 | Miesto narodenia   = [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1997|2|3|1914|3|28}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vasilij Vasilievič Zeňkovskij''' (rus. ''Василий Васильевич Зеньковский'' - Vasilij Vasilievič Zeňkovskij, ukr. ''Василь Васильович Зеньківський'' - Vasyľ Vasiľovič Zeňkivskyj; * [[17. júl]] [[1881]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]] – † [[5. august]] [[1962]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[filozof]], psychológ, publicista, pedagóg, cirkevný činiteľ, autor štvorzväzkových dejín ruskej filozofie. Bol to Rus pochádzajúci z Ukrajiny; všetky svoje diela písal v ruštine. &lt;ref&gt;[https://referenceworks.brillonline.com/entries/religion-in-geschichte-und-gegenwart/zenkovskij-SIM_026498]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvz/zenkovskij_v_v.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;K problematike „ruskej náboženskej filozofie“ In: UNIVERSITAS Šafarikiana Košice 2006/2007 Ročník XXXVI. Dvojčíslo: 3 − 4 [https://www.upjs.sk/public/media/3534/casopis-3-4-2006-07.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЗЕНЬКО́ВСКИЙ | url = https://bigenc.ru/philosophy/text/2878137 | vydavateľ = bigenc.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo svojich ''Dejinách ruskej filozofie'' zdôrazňoval, že ''&quot;všeobecným faktom v dejinách filozofie je vznik filozofie ako samostatnej a slobodnej formy duchovnej tvorby z hlbín náboženského svetového názoru&quot;''.&lt;ref&gt;{{citácia knihy
| meno = Vasilij Vasiljevič 
| priezvisko = Zeňkovskij 
| titul = Istorija Russkoj Filosofii 
| vydavateľ = Raritet 
| miesto = Moskva
| rok = 2001 
| počet strán = 880 
| edícia = Summa 
| strany = 17
| jazyk = rusky}}&lt;/ref&gt; |}}

== Zdroje ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* ЗЕНЬКОВСКИЙ, Василий Васильевич. In: Pravoslavnaja Encyklopedija [https://www.pravenc.ru/text/199739.html]
* Mgr. Martin Jabůrek. [http://www.kfil.upol.cz/oldweb/anotace/drf12.php Dějiny ruské filozofie (nefunkčný link)]

{{Filozofický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zeňkovskij, Vasilij Vasiljevič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ukrajinskí filozofi]]</text>
      <sha1>bslt56dbltxoqur1d008v6jo1pf1nvk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429500</id>
      <parentid>7429498</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:30:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3359" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ukrajinský filozof, psychológ a publicista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[17. júl]] [[1881]]
 | Miesto narodenia   = [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1997|2|3|1914|3|28}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vasilij Vasilievič Zeňkovskij''' (rus. ''Василий Васильевич Зеньковский'' - Vasilij Vasilievič Zeňkovskij, ukr. ''Василь Васильович Зеньківський'' - Vasyľ Vasiľovič Zeňkivskyj; * [[17. júl]] [[1881]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]] – † [[5. august]] [[1962]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[filozof]], psychológ, publicista, pedagóg, cirkevný činiteľ, autor štvorzväzkových dejín ruskej filozofie. Bol to Rus pochádzajúci z Ukrajiny; všetky svoje diela písal v ruštine. &lt;ref&gt;[https://referenceworks.brillonline.com/entries/religion-in-geschichte-und-gegenwart/zenkovskij-SIM_026498]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvz/zenkovskij_v_v.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;K problematike „ruskej náboženskej filozofie“ In: UNIVERSITAS Šafarikiana Košice 2006/2007 Ročník XXXVI. Dvojčíslo: 3 − 4 [https://www.upjs.sk/public/media/3534/casopis-3-4-2006-07.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЗЕНЬКО́ВСКИЙ | url = https://bigenc.ru/philosophy/text/2878137 | vydavateľ = bigenc.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo svojich ''Dejinách ruskej filozofie'' zdôrazňoval, že ''&quot;všeobecným faktom v dejinách filozofie je vznik filozofie ako samostatnej a slobodnej formy duchovnej tvorby z hlbín náboženského svetového názoru&quot;''.&lt;ref&gt;{{citácia knihy
| meno = Vasilij Vasiljevič 
| priezvisko = Zeňkovskij 
| titul = Istorija Russkoj Filosofii 
| vydavateľ = Raritet 
| miesto = Moskva
| rok = 2001 
| počet strán = 880 
| edícia = Summa 
| strany = 17
| jazyk = rusky}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* ЗЕНЬКОВСКИЙ, Василий Васильевич. In: Pravoslavnaja Encyklopedija [https://www.pravenc.ru/text/199739.html]
* Mgr. Martin Jabůrek. [http://www.kfil.upol.cz/oldweb/anotace/drf12.php Dějiny ruské filozofie (nefunkčný link)]

{{Filozofický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zeňkovskij, Vasilij Vasiljevič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ukrajinskí filozofi]]</text>
      <sha1>6m53cu3o3gsl1zo56qdsqr8wqnv2ypz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429501</id>
      <parentid>7429500</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:31:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3368" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ukrajinský filozof, psychológ a publicista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[17. júl]] [[1881]]
 | Miesto narodenia   = [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1997|2|3|1914|3|28}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vasilij Vasilievič Zeňkovskij''' (rus. ''Василий Васильевич Зеньковский'' - Vasilij Vasilievič Zeňkovskij, ukr. ''Василь Васильович Зеньківський'' - Vasyľ Vasiľovič Zeňkivskyj; * [[17. júl]] [[1881]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]] – † [[5. august]] [[1962]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[filozof]], psychológ, publicista, pedagóg, cirkevný činiteľ, politik, autor štvorzväzkových dejín ruskej filozofie. Bol to Rus pochádzajúci z Ukrajiny; všetky svoje diela písal v ruštine. &lt;ref&gt;[https://referenceworks.brillonline.com/entries/religion-in-geschichte-und-gegenwart/zenkovskij-SIM_026498]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvz/zenkovskij_v_v.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;K problematike „ruskej náboženskej filozofie“ In: UNIVERSITAS Šafarikiana Košice 2006/2007 Ročník XXXVI. Dvojčíslo: 3 − 4 [https://www.upjs.sk/public/media/3534/casopis-3-4-2006-07.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЗЕНЬКО́ВСКИЙ | url = https://bigenc.ru/philosophy/text/2878137 | vydavateľ = bigenc.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo svojich ''Dejinách ruskej filozofie'' zdôrazňoval, že ''&quot;všeobecným faktom v dejinách filozofie je vznik filozofie ako samostatnej a slobodnej formy duchovnej tvorby z hlbín náboženského svetového názoru&quot;''.&lt;ref&gt;{{citácia knihy
| meno = Vasilij Vasiljevič 
| priezvisko = Zeňkovskij 
| titul = Istorija Russkoj Filosofii 
| vydavateľ = Raritet 
| miesto = Moskva
| rok = 2001 
| počet strán = 880 
| edícia = Summa 
| strany = 17
| jazyk = rusky}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* ЗЕНЬКОВСКИЙ, Василий Васильевич. In: Pravoslavnaja Encyklopedija [https://www.pravenc.ru/text/199739.html]
* Mgr. Martin Jabůrek. [http://www.kfil.upol.cz/oldweb/anotace/drf12.php Dějiny ruské filozofie (nefunkčný link)]

{{Filozofický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zeňkovskij, Vasilij Vasiljevič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ukrajinskí filozofi]]</text>
      <sha1>44z69cje8jw2csgej1ylxobcpnhxrwh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429569</id>
      <parentid>7429501</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:36:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3365" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ruský filozof, psychológ a publicista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[17. júl]] [[1881]]
 | Miesto narodenia   = [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1997|2|3|1914|3|28}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vasilij Vasilievič Zeňkovskij''' ({{vjz|rus|Василий Васильевич Зеньковский|Vasilij Vasilievič Zeňkovskij}}, {{vjz|ukr|Василь Васильович Зеньківський|Vasyľ Vasiľovič Zeňkivskyj}}; * [[17. júl]] [[1881]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]] – † [[5. august]] [[1962]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[filozof]], psychológ, publicista, pedagóg, cirkevný činiteľ, politik, autor štvorzväzkových dejín ruskej filozofie. Bol to Rus pochádzajúci z Ukrajiny; všetky svoje diela písal v ruštine. &lt;ref&gt;[https://referenceworks.brillonline.com/entries/religion-in-geschichte-und-gegenwart/zenkovskij-SIM_026498]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvz/zenkovskij_v_v.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;K problematike „ruskej náboženskej filozofie“ In: UNIVERSITAS Šafarikiana Košice 2006/2007 Ročník XXXVI. Dvojčíslo: 3 − 4 [https://www.upjs.sk/public/media/3534/casopis-3-4-2006-07.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЗЕНЬКО́ВСКИЙ | url = https://bigenc.ru/philosophy/text/2878137 | vydavateľ = bigenc.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo svojich ''Dejinách ruskej filozofie'' zdôrazňoval, že ''&quot;všeobecným faktom v dejinách filozofie je vznik filozofie ako samostatnej a slobodnej formy duchovnej tvorby z hlbín náboženského svetového názoru&quot;''.&lt;ref&gt;{{citácia knihy
| meno = Vasilij Vasiljevič 
| priezvisko = Zeňkovskij 
| titul = Istorija Russkoj Filosofii 
| vydavateľ = Raritet 
| miesto = Moskva
| rok = 2001 
| počet strán = 880 
| edícia = Summa 
| strany = 17
| jazyk = rusky}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* ЗЕНЬКОВСКИЙ, Василий Васильевич. In: Pravoslavnaja Encyklopedija [https://www.pravenc.ru/text/199739.html]
* Mgr. Martin Jabůrek. [http://www.kfil.upol.cz/oldweb/anotace/drf12.php Dějiny ruské filozofie (nefunkčný link)]

{{Filozofický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zeňkovskij, Vasilij Vasiljevič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ukrajinskí filozofi]]</text>
      <sha1>nv0bk42hxui0pu5iwguym01unws7l13</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429592</id>
      <parentid>7429569</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:14:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3365" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ruský filozof, psychológ a publicista
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[17. júl]] [[1881]]
 | Miesto narodenia   = [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1962|8|5|1881|7|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vasilij Vasilievič Zeňkovskij''' ({{vjz|rus|Василий Васильевич Зеньковский|Vasilij Vasilievič Zeňkovskij}}, {{vjz|ukr|Василь Васильович Зеньківський|Vasyľ Vasiľovič Zeňkivskyj}}; * [[17. júl]] [[1881]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Ukrajina]] – † [[5. august]] [[1962]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[filozof]], psychológ, publicista, pedagóg, cirkevný činiteľ, politik, autor štvorzväzkových dejín ruskej filozofie. Bol to Rus pochádzajúci z Ukrajiny; všetky svoje diela písal v ruštine. &lt;ref&gt;[https://referenceworks.brillonline.com/entries/religion-in-geschichte-und-gegenwart/zenkovskij-SIM_026498]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvz/zenkovskij_v_v.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;K problematike „ruskej náboženskej filozofie“ In: UNIVERSITAS Šafarikiana Košice 2006/2007 Ročník XXXVI. Dvojčíslo: 3 − 4 [https://www.upjs.sk/public/media/3534/casopis-3-4-2006-07.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЗЕНЬКО́ВСКИЙ | url = https://bigenc.ru/philosophy/text/2878137 | vydavateľ = bigenc.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo svojich ''Dejinách ruskej filozofie'' zdôrazňoval, že ''&quot;všeobecným faktom v dejinách filozofie je vznik filozofie ako samostatnej a slobodnej formy duchovnej tvorby z hlbín náboženského svetového názoru&quot;''.&lt;ref&gt;{{citácia knihy
| meno = Vasilij Vasiljevič 
| priezvisko = Zeňkovskij 
| titul = Istorija Russkoj Filosofii 
| vydavateľ = Raritet 
| miesto = Moskva
| rok = 2001 
| počet strán = 880 
| edícia = Summa 
| strany = 17
| jazyk = rusky}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* ЗЕНЬКОВСКИЙ, Василий Васильевич. In: Pravoslavnaja Encyklopedija [https://www.pravenc.ru/text/199739.html]
* Mgr. Martin Jabůrek. [http://www.kfil.upol.cz/oldweb/anotace/drf12.php Dějiny ruské filozofie (nefunkčný link)]

{{Filozofický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zeňkovskij, Vasilij Vasiljevič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ukrajinskí filozofi]]</text>
      <sha1>enoafxjhcyh79zy1havmglx03onub1m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boľševizmus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>91349</id>
    <revision>
      <id>7429566</id>
      <parentid>7429391</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:33:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1848" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918: marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
*štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;boľševizmus. In: [[Encyclopaedia Beliana]] I S. 203&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;boľševizmus. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka]]
*[[boľševictvo]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>78p9ambmw914u6qqoobwhbzqy5ssc12</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429567</id>
      <parentid>7429566</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:34:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1875" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918: marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
*štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;boľševizmus. In: [[Encyclopaedia Beliana]] I S. 203&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;boľševizmus. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka]]
*[[boľševictvo]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>hdunnt0tasjww4kahxidwvc3wdpx15p</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429574</id>
      <parentid>7429567</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:47:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2332" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' alebo zriedkavo '''boľševictvo''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918:
** marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
** teória a prax diktatúry proletariátu&lt;ref&gt;boľševizmus. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. 102 &lt;/ref&gt; (čo je jedna z hlavných myšlienok marxizmu-leninizmu), pozri [[diktatúra proletariátu]]
** štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;boľševizmus. In: [[Encyclopaedia Beliana]] I S. 203&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky komunizmus, najmä sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;boľševizmus. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

'''Boľševictvo''' môže byť zriedkavo aj označenie pre boľševické (teda boľševizmom poznačené) názory&lt;ref&gt;boľševictvo. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;.

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka]]
*[[boľševictvo]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>e536p8a8nnwsoa7mictq1be0v51mx20</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429575</id>
      <parentid>7429574</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:48:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2331" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' alebo zriedkavo '''boľševictvo''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918:
** marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
** teória a prax diktatúry proletariátu&lt;ref&gt;boľševizmus. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. 102 &lt;/ref&gt; (čo je jedna z hlavných myšlienok marxizmu-leninizmu), pozri [[diktatúra proletariátu]]
** štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;boľševizmus. In: [[Encyclopaedia Beliana]] I S. 203&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky komunizmu, najmä sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;boľševizmus. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

'''Boľševictvo''' môže byť zriedkavo aj označenie pre boľševické (teda boľševizmom poznačené) názory&lt;ref&gt;boľševictvo. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;.

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka]]
*[[boľševictvo]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>4ayj81lyblnnu528cp2ngfkiqky5ow9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429576</id>
      <parentid>7429575</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:48:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2313" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' alebo zriedkavo '''boľševictvo''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918:
** marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
** teória a prax diktatúry proletariátu&lt;ref&gt;boľševizmus. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. 102 &lt;/ref&gt; (čo je jedna z hlavných myšlienok marxizmu-leninizmu), pozri [[diktatúra proletariátu]]
** štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;boľševizmus. In: [[Encyclopaedia Beliana]] I S. 203&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky komunizmu, najmä sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;boľševizmus. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

'''Boľševictvo''' môže byť zriedkavo aj označenie pre boľševické (teda boľševizmom poznačené) názory&lt;ref&gt;boľševictvo. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;.

==Pozri aj==
*[[boľševik (rozlišovacia stránka)]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>l2ibmbhuhsfxnb0ko2k7tqlahmctngi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429599</id>
      <parentid>7429576</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:26:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2288" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' alebo zriedkavo '''boľševictvo''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918:
** marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
** teória a prax diktatúry proletariátu&lt;ref&gt;boľševizmus. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. 102 &lt;/ref&gt; (čo je jedna z hlavných myšlienok marxizmu-leninizmu), pozri [[diktatúra proletariátu]]
** štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;boľševizmus. In: [[Encyclopaedia Beliana]] I S. 203&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky komunizmu, najmä sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;boľševizmus. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

'''Boľševictvo''' môže byť zriedkavo aj označenie pre boľševické (teda boľševizmom poznačené) názory&lt;ref&gt;boľševictvo. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;.

==Pozri aj==
*[[boľševik]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>5bavio67pxaluaqrgq61ozoxex430lm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429601</id>
      <parentid>7429599</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:26:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3319" xml:space="preserve">'''Boľševizmus''' alebo zriedkavo '''boľševictvo''' môže byť:
*pôvodne (od roku 1903): leninský smer resp. frakcia Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany&lt;ref name=Bel/&gt;&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref name=Žal/&gt;, pozri pod [[boľševik]] a [[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]
*od roku 1918:
** marxizmus-leninizmus (a prípadne stalinizmus), najmä ako teória a prax sovietskych komunistov a prípadne aj nimi ovplyvňovaných politických strán a štátov&lt;ref name=Žal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-85983-11-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SCS/&gt;&lt;ref name=KS&gt;boľševizmus. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, pozri [[marxizmus-leninizmus]]
** teória a prax diktatúry proletariátu&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševizmus
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = I. A{{--}}D
| typ zväzku = Diel
| miesto = Bratislava–Praha
| vydavateľ = Litevna
| rok = 1932
| počet strán = 344
| strany = 102
}}&lt;/ref&gt; (čo je jedna z hlavných myšlienok marxizmu-leninizmu), pozri [[diktatúra proletariátu]]
** štátna politika založená na hegemonistickej vláde komunistickej strany legitimizujúcej svoje postavenia zastupovaním (údajnej) väčšiny pracujúcich&lt;ref name=Bel&gt;{{beliana|2|boľševizmus|203}}&lt;/ref&gt;, pozri napr. pod [[komunistický režim]]
*pejoratívne: myšlienky komunizmu, najmä sovietskeho boľševizmu (pozri vyššie), resp. súvisiace javy, vnímané ako hrozba, proti ktorej treba bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolschewismus, der | url = https://www.dwds.de/wb/Bolschewismus | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*obyčajne pejoratívne (a nepresne):&lt;ref name=SCS&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševizmus
| titul = Slovník cudzích slov : akademický
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a upr. slovenské
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2005
| isbn = 80-10-00381-6
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=bo%C4%BE%C5%A1evizmus&amp;s=exact&amp;c=vc1b&amp;cs=&amp;d=scs#
| počet strán = 1054
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=KS/&gt;
**[[komunizmus]]
**[[socializmus]]

'''Boľševictvo''' môže byť zriedkavo aj označenie pre boľševické (teda boľševizmom poznačené) názory&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boľševictvo
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = I a{{--}}k
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 1959
| počet strán = 815
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=bo%C4%BE%C5%A1evictvo&amp;s=exact&amp;c=qd1e&amp;cs=&amp;d=peciar#
| strany = 117
}}&lt;/ref&gt;.

==Pozri aj==
*[[boľševik]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>lepwctf1wobh8d4v4xacfhz7nyziezw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dokonalosť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>92462</id>
    <revision>
      <id>7429503</id>
      <parentid>7429489</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:33:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4666" xml:space="preserve">[[Súbor:Sanzio 01 Euclid.jpg|náhľad|Už [[Grécka filozofia|starogrécki filozofi]] pátrali po [[Dokonalé číslo|dokonalom čísle]] ({{grc|τέλειος||''teleios''}}). Podľa definície pochádzajúcej ešte od [[Eukleides z Alexandrie|Eukleida]] sa zaň pokladá [[prirodzené číslo]], ktoré sa rovná [[Sčítanie|súčtu]] svojich vlastných [[deliteľ]]ov okrem seba samého, teda [[6 (číslo)|6]], 28, 496 atď.&lt;br&gt;''(Na obrázku Eukleides, stvárnený [[Donato Bramante|Donatom Bramantem]], uprostred ostatných učeníkov na [[Raffael]]ovej freske [[Aténska škola]].)'']]
'''Dokonalosť''' alebo '''perfekcia''' ({{deu|''Vollkommenheit''}}{{#tag:ref|Zo staršieho slovesa ''volkomen''{{--}}„doviesť do konca“, „zavŕšiť“.|group=pozn}}, {{lat|''perfectio''}}{{#tag:ref|Z ''fectio''{{--}}„zhotovenie“ alebo „dokonanie“ a ''per''{{--}}„skrz“, teda spolu znamenajúc „uskutočnené skrz naskrz“, tzn. úplne.|group=pozn}}) je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť. Ide o (pôvodne) [[Filozofia|filozofický]] [[Termín (názov)|termín]] pochádzajúci ešte z [[Predsokratovská filozofia|ranej gréckej filozofie]], ktorý sa uplatnil aj v iných oblastiach ľudského poznania vyčlenených z filozofie (napr. v [[Matematika|matematike]]).

Dokonalosť tkvie v zbavení sa akejkoľvek chyby alebo nedostatku, obsahuje všetko to, čo patrí k [[podstata|podstate]] (esencii) nejakej [[Vec|veci]], čo leží v [[Idea|idei]] nejakej veci, čo sa požaduje touto ideou, čo zodpovedá nejakému [[Ideál|ideálu]], čo má byť. Pojem dokonalosti závisí od toho, aké významové útvary, najmä kategórie, intervenujú v úvahách o nej. Napríklad v okruhu filozofických učení vznikajúcich na [[Teizmus|teisticky]] presiaknutej pôde sa za absolútnu alebo totálnu dokonalosť považuje [[boh]].

Dokonalosť je povaha toho, čo je dokonalé, t. j. čo je úplne dokončené a už nie je schopné nijakého vývoja. Dokonalosť osebe alebo plnosť [[Bytie|bytia]] po všetkých stránkach pripisuje klasická metafyzika Bohu, absolútnej bytosti.

Procesia robenia dokonalým alebo dosahovania dokonalosti sa nazýva '''zdokonaľovanie'''.

== Dokonalosť podľa Biblie a kresťanstva ==
Podľa [[Biblia|Biblie]] a z nej vychádzajúcej [[Kresťanstvo|kresťanskej]] náuky je dokonalosťou slobodný Boží prísľub a dar Božej [[Milosť (náboženstvo)|milosti]]. Nedá sa odvodiť z prirodzených imanentných síl, čiže od nejakej [[Entelechia|entelechie]]. Boh môže náhle zmeniť chod vecí, zabudnúť na to, tu a tam dovŕšiť, dokonať.

Nakoľko Biblia predkladá tzv. zjavené pravdy, [[prirodzená teológia]] sa pokúša odvodiť poznanie Boha vrátane Božej dokonalosti prostredníctvom rozumového ľudského aparátu. Napr. súčasťou [[Dôkaz existencie Boha|dôkazov existencie Boha]] ([[Augustín z Hippa|Augustín]], [[Tomáš Akvinský]] a ď.) je tvrdenie o dokonalosti ako nutnej vlastnosti Boha.

== Dokonalosť podľa jednotlivých filozofov ==
=== Vasilij Zeňkovskij ===
Podľa filozofia [[Vasilij Vasilievič Zeňkovskij|Vasilija Vasilieviča Zeňkovského]] je dokonalosťou nechýbanie ničoho podľa spôsobu povahy. Vecné alebo virtuálne časti, z ktorých sa skladá dokonalá vec, nazýva čiastočnými dokonalosťami a [[Tvar (filozofia)|tvar]] (forma), ktorý povstáva z týchto častí, nazýva celkovou dokonalosťou.

Podľa Zeňkovského existuje dokonalosť bytostná alebo prvá, ktorá vlastne napĺňa [[bytnosť]] veci (napr. rozumná duša v človeku), ďalej dokonalosť cieľa, ktorá plynie zo sledovania cieľa a naplnenia prirodzenej náklonnosti a napokon dokonalosť akcidentálna, ktorá plynie s [[akcident|akcidentov]] pridaných k bytnosti a zdokonaľuje činnosť smerujúcu k cieľu.&lt;ref&gt;[[Vasilij Vasilievič Zeňkovskij|Zeňkovskij, Vasilij Vasilievič]]. ''Istorija russkoj filosofii'', 1991.&lt;/ref&gt;

=== Walter Brugger ===
Podľa nemeckého filozofa [[Walter Brugger|Waltera Bruggera]] je dokonalosť uskutočnená dvoma spôsobmi: buď je tu úplne už od začiatku, alebo zreje postupne. Od začiatku a bezo zmeny je podľa neho dokonalý iba Boh.&lt;ref&gt;Brugger, Walter et al. ''Philosophisches Wörterbuch'', 1990. V českom preklade: Brugger, Walter et al. ''Filosofický slovník'', 1994. http://www.databazeknih.cz/knihy/filosoficky-slovnik-79614&lt;/ref&gt;).

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Dokonalosť}}

[[Kategória:Filozofický slovník]]
[[Kategória:Kresťanská filozofia]]</text>
      <sha1>tur6xwu5e9buurlqys7dddil8trtzju</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429548</id>
      <parentid>7429503</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:20:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>opravený preklep, upravené wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4701" xml:space="preserve">[[Súbor:Sanzio 01 Euclid.jpg|náhľad|Už [[Grécka filozofia|starogrécki filozofi]] pátrali po [[Dokonalé číslo|dokonalom čísle]] ({{grc|τέλειος||''teleios''}}). Podľa definície pochádzajúcej ešte od [[Eukleides z Alexandrie|Eukleida]] sa zaň pokladá [[prirodzené číslo]], ktoré sa rovná [[Sčítanie|súčtu]] svojich vlastných [[deliteľ]]ov okrem seba samého, teda [[6 (číslo)|6]], 28, 496 atď.&lt;br&gt;''(Na obrázku Eukleides, stvárnený [[Donato Bramante|Donatom Bramantem]], uprostred ostatných učeníkov na [[Raffael]]ovej freske [[Aténska škola]].)'']]
'''Dokonalosť''' alebo '''perfekcia''' ({{deu|''Vollkommenheit''}}{{#tag:ref|Zo staršieho slovesa ''volkomen''{{--}}„doviesť do konca“, „zavŕšiť“.|group=pozn}}, {{lat|''perfectio''}}{{#tag:ref|Z ''fectio''{{--}}„zhotovenie“ alebo „dokonanie“ a ''per''{{--}}„skrz“, teda spolu znamenajúc „uskutočnené skrz naskrz“, tzn. úplne.|group=pozn}}) je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť. Ide o (pôvodne) [[Filozofia|filozofický]] [[Termín (názov)|termín]] pochádzajúci ešte z [[Predsokratovská filozofia|ranej gréckej filozofie]], ktorý sa uplatnil aj v iných oblastiach ľudského poznania vyčlenených z filozofie (napr. v [[Matematika|matematike]]).

Dokonalosť tkvie v zbavení sa akejkoľvek chyby alebo nedostatku, obsahuje všetko to, čo patrí k [[podstata|podstate]] (esencii) nejakej [[Vec (filozofia)|veci]], čo leží v [[Idea|idei]] nejakej veci, čo sa požaduje touto ideou, čo zodpovedá nejakému [[Ideál (filozofia)|ideálu]], čo má byť. Pojem dokonalosti závisí od toho, aké významové útvary, najmä kategórie, intervenujú v úvahách o nej. Napríklad v okruhu filozofických učení vznikajúcich na [[Teizmus|teisticky]] presiaknutej pôde sa za absolútnu alebo totálnu dokonalosť považuje [[boh]].

Dokonalosť je povaha toho, čo je dokonalé, t. j. čo je úplne dokončené a už nie je schopné nijakého vývoja. Dokonalosť osebe alebo plnosť [[Bytie|bytia]] po všetkých stránkach pripisuje klasická metafyzika Bohu, absolútnej bytosti.

Procesia robenia dokonalým alebo dosahovania dokonalosti sa nazýva '''zdokonaľovanie'''.

== Dokonalosť podľa Biblie a kresťanstva ==
Podľa [[Biblia|Biblie]] a z nej vychádzajúcej [[Kresťanstvo|kresťanskej]] náuky je dokonalosťou slobodný Boží prísľub a dar Božej [[Milosť (náboženstvo)|milosti]]. Nedá sa odvodiť z prirodzených imanentných síl, čiže od nejakej [[Entelechia|entelechie]]. Boh môže náhle zmeniť chod vecí, zabudnúť na to, tu a tam dovŕšiť, dokonať.

Nakoľko Biblia predkladá tzv. zjavené pravdy, [[prirodzená teológia]] sa pokúša odvodiť poznanie Boha vrátane Božej dokonalosti prostredníctvom rozumového ľudského aparátu. Napr. súčasťou [[Dôkaz existencie Boha|dôkazov existencie Boha]] ([[Augustín z Hippa|Augustín]], [[Tomáš Akvinský]] a ď.) je tvrdenie o dokonalosti ako nutnej vlastnosti Boha.

== Dokonalosť podľa jednotlivých filozofov ==
=== Vasilij Zeňkovskij ===
Podľa filozofa [[Vasilij Vasilievič Zeňkovskij|Vasilija Vasilieviča Zeňkovského]] je dokonalosťou nechýbanie ničoho podľa spôsobu povahy. Vecné alebo virtuálne časti, z ktorých sa skladá dokonalá vec, nazýva čiastočnými dokonalosťami a [[Tvar (filozofia)|tvar]] (forma), ktorý povstáva z týchto častí, nazýva celkovou dokonalosťou.

Podľa Zeňkovského existuje dokonalosť bytostná alebo prvá, ktorá vlastne napĺňa [[bytnosť]] veci (napr. rozumná duša v človeku), ďalej dokonalosť cieľa, ktorá plynie zo sledovania cieľa a naplnenia prirodzenej náklonnosti a napokon dokonalosť akcidentálna, ktorá plynie s [[Akcidens (filozofia)|akcidentov]] pridaných k bytnosti a zdokonaľuje činnosť smerujúcu k cieľu.&lt;ref&gt;[[Vasilij Vasilievič Zeňkovskij|Zeňkovskij, Vasilij Vasilievič]]. ''Istorija russkoj filosofii'', 1991.&lt;/ref&gt;

=== Walter Brugger ===
Podľa nemeckého filozofa [[Walter Brugger|Waltera Bruggera]] je dokonalosť uskutočnená dvoma spôsobmi: buď je tu úplne už od začiatku, alebo zreje postupne. Od začiatku a bezo zmeny je podľa neho dokonalý iba Boh.&lt;ref&gt;Brugger, Walter et al. ''Philosophisches Wörterbuch'', 1990. V českom preklade: Brugger, Walter et al. ''Filosofický slovník'', 1994. http://www.databazeknih.cz/knihy/filosoficky-slovnik-79614&lt;/ref&gt;).

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Dokonalosť}}

[[Kategória:Filozofický slovník]]
[[Kategória:Kresťanská filozofia]]</text>
      <sha1>09mtz6oyycoxivcz6rvxdn7w5z1gppi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429549</id>
      <parentid>7429548</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:23:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Walter Brugger */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4700" xml:space="preserve">[[Súbor:Sanzio 01 Euclid.jpg|náhľad|Už [[Grécka filozofia|starogrécki filozofi]] pátrali po [[Dokonalé číslo|dokonalom čísle]] ({{grc|τέλειος||''teleios''}}). Podľa definície pochádzajúcej ešte od [[Eukleides z Alexandrie|Eukleida]] sa zaň pokladá [[prirodzené číslo]], ktoré sa rovná [[Sčítanie|súčtu]] svojich vlastných [[deliteľ]]ov okrem seba samého, teda [[6 (číslo)|6]], 28, 496 atď.&lt;br&gt;''(Na obrázku Eukleides, stvárnený [[Donato Bramante|Donatom Bramantem]], uprostred ostatných učeníkov na [[Raffael]]ovej freske [[Aténska škola]].)'']]
'''Dokonalosť''' alebo '''perfekcia''' ({{deu|''Vollkommenheit''}}{{#tag:ref|Zo staršieho slovesa ''volkomen''{{--}}„doviesť do konca“, „zavŕšiť“.|group=pozn}}, {{lat|''perfectio''}}{{#tag:ref|Z ''fectio''{{--}}„zhotovenie“ alebo „dokonanie“ a ''per''{{--}}„skrz“, teda spolu znamenajúc „uskutočnené skrz naskrz“, tzn. úplne.|group=pozn}}) je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť. Ide o (pôvodne) [[Filozofia|filozofický]] [[Termín (názov)|termín]] pochádzajúci ešte z [[Predsokratovská filozofia|ranej gréckej filozofie]], ktorý sa uplatnil aj v iných oblastiach ľudského poznania vyčlenených z filozofie (napr. v [[Matematika|matematike]]).

Dokonalosť tkvie v zbavení sa akejkoľvek chyby alebo nedostatku, obsahuje všetko to, čo patrí k [[podstata|podstate]] (esencii) nejakej [[Vec (filozofia)|veci]], čo leží v [[Idea|idei]] nejakej veci, čo sa požaduje touto ideou, čo zodpovedá nejakému [[Ideál (filozofia)|ideálu]], čo má byť. Pojem dokonalosti závisí od toho, aké významové útvary, najmä kategórie, intervenujú v úvahách o nej. Napríklad v okruhu filozofických učení vznikajúcich na [[Teizmus|teisticky]] presiaknutej pôde sa za absolútnu alebo totálnu dokonalosť považuje [[boh]].

Dokonalosť je povaha toho, čo je dokonalé, t. j. čo je úplne dokončené a už nie je schopné nijakého vývoja. Dokonalosť osebe alebo plnosť [[Bytie|bytia]] po všetkých stránkach pripisuje klasická metafyzika Bohu, absolútnej bytosti.

Procesia robenia dokonalým alebo dosahovania dokonalosti sa nazýva '''zdokonaľovanie'''.

== Dokonalosť podľa Biblie a kresťanstva ==
Podľa [[Biblia|Biblie]] a z nej vychádzajúcej [[Kresťanstvo|kresťanskej]] náuky je dokonalosťou slobodný Boží prísľub a dar Božej [[Milosť (náboženstvo)|milosti]]. Nedá sa odvodiť z prirodzených imanentných síl, čiže od nejakej [[Entelechia|entelechie]]. Boh môže náhle zmeniť chod vecí, zabudnúť na to, tu a tam dovŕšiť, dokonať.

Nakoľko Biblia predkladá tzv. zjavené pravdy, [[prirodzená teológia]] sa pokúša odvodiť poznanie Boha vrátane Božej dokonalosti prostredníctvom rozumového ľudského aparátu. Napr. súčasťou [[Dôkaz existencie Boha|dôkazov existencie Boha]] ([[Augustín z Hippa|Augustín]], [[Tomáš Akvinský]] a ď.) je tvrdenie o dokonalosti ako nutnej vlastnosti Boha.

== Dokonalosť podľa jednotlivých filozofov ==
=== Vasilij Zeňkovskij ===
Podľa filozofa [[Vasilij Vasilievič Zeňkovskij|Vasilija Vasilieviča Zeňkovského]] je dokonalosťou nechýbanie ničoho podľa spôsobu povahy. Vecné alebo virtuálne časti, z ktorých sa skladá dokonalá vec, nazýva čiastočnými dokonalosťami a [[Tvar (filozofia)|tvar]] (forma), ktorý povstáva z týchto častí, nazýva celkovou dokonalosťou.

Podľa Zeňkovského existuje dokonalosť bytostná alebo prvá, ktorá vlastne napĺňa [[bytnosť]] veci (napr. rozumná duša v človeku), ďalej dokonalosť cieľa, ktorá plynie zo sledovania cieľa a naplnenia prirodzenej náklonnosti a napokon dokonalosť akcidentálna, ktorá plynie s [[Akcidens (filozofia)|akcidentov]] pridaných k bytnosti a zdokonaľuje činnosť smerujúcu k cieľu.&lt;ref&gt;[[Vasilij Vasilievič Zeňkovskij|Zeňkovskij, Vasilij Vasilievič]]. ''Istorija russkoj filosofii'', 1991.&lt;/ref&gt;

=== Walter Brugger ===
Podľa nemeckého filozofa [[Walter Brugger|Waltera Bruggera]] je dokonalosť uskutočnená dvoma spôsobmi: buď je tu úplne už od začiatku, alebo zreje postupne. Od začiatku a bezo zmeny je podľa neho dokonalý iba Boh.&lt;ref&gt;Brugger, Walter et al. ''Philosophisches Wörterbuch'', 1990. V českom preklade: Brugger, Walter et al. ''Filosofický slovník'', 1994. http://www.databazeknih.cz/knihy/filosoficky-slovnik-79614&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Dokonalosť}}

[[Kategória:Filozofický slovník]]
[[Kategória:Kresťanská filozofia]]</text>
      <sha1>kagfnbd3y2sjx3kj6c1z2y18weufbz0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Génius</title>
    <ns>0</ns>
    <id>94018</id>
    <revision>
      <id>7429585</id>
      <parentid>7247406</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:04:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.98.190.68</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2409" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Génius'''alebo inak Karolína je človek, ktorý má najvyšší stupeň tvorivého nadania. Niekedy sa pojmom ''génius'' označuje človek, ktorého [[inteligenčný kvocient]] presiahne hodnotu 160. Aj keď označujeme niektorých vedcov za géniov, pretože majú zásluhy hodné vysokej intelektuálnej úrovne, prívlastok &quot;génius&quot; nie je vždy správny. Spravidla ide o človeka, ktorý má znalosti všestranného charakteru a schopnosť premietať svoje schopnosti do skutočného sveta. Napríklad človek, ktorý dokáže zvládať niekoľko zložitých úkonov súčasne. Musia to byť úkony zamerané na inteligenciu inak ide iba o šikovného človeka. Géniom pomáha zvládať zložité úlohy najmä dobrá pracovná pamäť, ktorá im umožňuje aktívne pracovať v hlave s väčším množstvom faktov. Charakteristické vlastnosti geniálnych ľudí sa týkajú schopností ako pohotové vybavenie si relevantných faktov, systematický prístup k riešeniu problémov, používanie fantázie a abstraktné myslenie.

== Génius podľa Kanta ==
Génius podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] je [[príroda]] prejavujúca sa v [[človek]]u ako [[rozum]]. Génius sa neriadi nijakými pravidlami, vytvára však vzor, z ktorého možno pravidlá vyvodiť. Génius je
schopnosť vytvárať estetické idey, obrazy presahujúce hranice abstraktného myslenia.

Podľa K. E. Gilbertovej a H. Kuhna: &quot;Génius, hovorí Kant, je príroda, ktorá pôsobí v človeku ako rozum. Je to nadanie vytvárať to, pre čo sa nedá stanoviť nijaké pravidlo. Dielo, ktoré génius vytvorí, sa v istom zmysle musí podobať prírodnému výtvoru. Nesmie v ňom byť vidno pracné tvorivé úsilie, nesmie ho zaťažovať akademická forma. Umelecký génius sa špecificky odlišuje od schopnosti, ktorú možno získať usilovnosťou, podporenou napodobením. Tým, že zdôrazňuje spontánnu stránku tvorby génia, zhoduje sa Kant so všetkými tvorivými umelcami, ktorí zistili,že nie sú schopní podať nejaký rozumový opis procesu, ktorým sa tvorí krása, a ani obrazne ho nedokázali opísať ináč, ako tak, že ho prirovnali k tehotenstvu.&quot;

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Génius}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvg/genius.html}}
* {{filit|fvg/genius_kant_i.html}}

{{Výhonok}}

[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Immanuel Kant]]
[[Kategória:Inteligencia]]</text>
      <sha1>48ievrtqmo8dcprgvbeg9ohy5fta6j2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429586</id>
      <parentid>7429585</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:04:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.98.190.68</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2410" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Génius''' alebo inak Karolína je človek, ktorý má najvyšší stupeň tvorivého nadania. Niekedy sa pojmom ''génius'' označuje človek, ktorého [[inteligenčný kvocient]] presiahne hodnotu 160. Aj keď označujeme niektorých vedcov za géniov, pretože majú zásluhy hodné vysokej intelektuálnej úrovne, prívlastok &quot;génius&quot; nie je vždy správny. Spravidla ide o človeka, ktorý má znalosti všestranného charakteru a schopnosť premietať svoje schopnosti do skutočného sveta. Napríklad človek, ktorý dokáže zvládať niekoľko zložitých úkonov súčasne. Musia to byť úkony zamerané na inteligenciu inak ide iba o šikovného človeka. Géniom pomáha zvládať zložité úlohy najmä dobrá pracovná pamäť, ktorá im umožňuje aktívne pracovať v hlave s väčším množstvom faktov. Charakteristické vlastnosti geniálnych ľudí sa týkajú schopností ako pohotové vybavenie si relevantných faktov, systematický prístup k riešeniu problémov, používanie fantázie a abstraktné myslenie.

== Génius podľa Kanta ==
Génius podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] je [[príroda]] prejavujúca sa v [[človek]]u ako [[rozum]]. Génius sa neriadi nijakými pravidlami, vytvára však vzor, z ktorého možno pravidlá vyvodiť. Génius je
schopnosť vytvárať estetické idey, obrazy presahujúce hranice abstraktného myslenia.

Podľa K. E. Gilbertovej a H. Kuhna: &quot;Génius, hovorí Kant, je príroda, ktorá pôsobí v človeku ako rozum. Je to nadanie vytvárať to, pre čo sa nedá stanoviť nijaké pravidlo. Dielo, ktoré génius vytvorí, sa v istom zmysle musí podobať prírodnému výtvoru. Nesmie v ňom byť vidno pracné tvorivé úsilie, nesmie ho zaťažovať akademická forma. Umelecký génius sa špecificky odlišuje od schopnosti, ktorú možno získať usilovnosťou, podporenou napodobením. Tým, že zdôrazňuje spontánnu stránku tvorby génia, zhoduje sa Kant so všetkými tvorivými umelcami, ktorí zistili,že nie sú schopní podať nejaký rozumový opis procesu, ktorým sa tvorí krása, a ani obrazne ho nedokázali opísať ináč, ako tak, že ho prirovnali k tehotenstvu.&quot;

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Génius}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvg/genius.html}}
* {{filit|fvg/genius_kant_i.html}}

{{Výhonok}}

[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Immanuel Kant]]
[[Kategória:Inteligencia]]</text>
      <sha1>jmomed6uvudusz7mp5gr7158jss30tr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429589</id>
      <parentid>7429586</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:12:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/78.98.190.68|78.98.190.68]] ([[User_talk:78.98.190.68|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2389" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Génius''' je človek, ktorý má najvyšší stupeň tvorivého nadania. Niekedy sa pojmom ''génius'' označuje človek, ktorého [[inteligenčný kvocient]] presiahne hodnotu 160. Aj keď označujeme niektorých vedcov za géniov, pretože majú zásluhy hodné vysokej intelektuálnej úrovne, prívlastok &quot;génius&quot; nie je vždy správny. Spravidla ide o človeka, ktorý má znalosti všestranného charakteru a schopnosť premietať svoje schopnosti do skutočného sveta. Napríklad človek, ktorý dokáže zvládať niekoľko zložitých úkonov súčasne. Musia to byť úkony zamerané na inteligenciu inak ide iba o šikovného človeka. Géniom pomáha zvládať zložité úlohy najmä dobrá pracovná pamäť, ktorá im umožňuje aktívne pracovať v hlave s väčším množstvom faktov. Charakteristické vlastnosti geniálnych ľudí sa týkajú schopností ako pohotové vybavenie si relevantných faktov, systematický prístup k riešeniu problémov, používanie fantázie a abstraktné myslenie.

== Génius podľa Kanta ==
Génius podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] je [[príroda]] prejavujúca sa v [[človek]]u ako [[rozum]]. Génius sa neriadi nijakými pravidlami, vytvára však vzor, z ktorého možno pravidlá vyvodiť. Génius je
schopnosť vytvárať estetické idey, obrazy presahujúce hranice abstraktného myslenia.

Podľa K. E. Gilbertovej a H. Kuhna: &quot;Génius, hovorí Kant, je príroda, ktorá pôsobí v človeku ako rozum. Je to nadanie vytvárať to, pre čo sa nedá stanoviť nijaké pravidlo. Dielo, ktoré génius vytvorí, sa v istom zmysle musí podobať prírodnému výtvoru. Nesmie v ňom byť vidno pracné tvorivé úsilie, nesmie ho zaťažovať akademická forma. Umelecký génius sa špecificky odlišuje od schopnosti, ktorú možno získať usilovnosťou, podporenou napodobením. Tým, že zdôrazňuje spontánnu stránku tvorby génia, zhoduje sa Kant so všetkými tvorivými umelcami, ktorí zistili,že nie sú schopní podať nejaký rozumový opis procesu, ktorým sa tvorí krása, a ani obrazne ho nedokázali opísať ináč, ako tak, že ho prirovnali k tehotenstvu.&quot;

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Génius}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvg/genius.html}}
* {{filit|fvg/genius_kant_i.html}}

{{Výhonok}}

[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Immanuel Kant]]
[[Kategória:Inteligencia]]</text>
      <sha1>qfro9jblqiid9ihlv83hjqfzcfuavur</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chlorácia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>94454</id>
    <revision>
      <id>7429527</id>
      <parentid>7429268</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:17:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3706" xml:space="preserve">'''Chlorácia''' alebo '''chlórovanie''' môže byť:
* halogenácia chlórom (myslí sa buď halogenácia v širšom zmysle, t.j. pre všetky látky, alebo halogenácia v užšom zmysle, t.j. len pre uhľovodíky), pozri pod [[halogenácia]]
* pôsobenie chlórom na niektoré látky na zlepšenie alebo úpravu ich vlastnosti, t.j. najmä:
**[[chlórovanie vody]] (=[[chlorácia vody]])
**[[chlórovanie textilu]] (=[[chlorácia textilu]])
**[[chlórovanie múky]] (=[[chlorácia múky]])
 
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlorácia
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 514
}}; {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlórovanie
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 516
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlorace
| titul = Technický slovník naučný
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Encyklopedický dům
| rok = 2002
| isbn = 80-86044-20-3
| zväzok = 3. G{{--}}J
| počet strán = 392
| strany = 238
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = halogenácia
| titul = Malá encyklopédia chémie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia chémie
| vydanie = 3
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1981
| edícia = Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor
| zväzok edície = 
| počet strán = 816
| strany = 285
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlorace
| titul = Technický naučný slovník
| zväzok = 2 G{{--}}L
| vydanie = 1
| miesto = Praha, Bratislava
| vydavateľ = SNTL, SVTL
| rok = 1962
| edícia = Řada technických slovníků
| zväzok edície = 
| počet strán = 672
| strany = 181
}}; {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlorace vody
| titul = Technický naučný slovník
| zväzok = 2 G{{--}}L
| vydanie = 1
| miesto = Praha, Bratislava
| vydavateľ = SNTL, SVTL
| rok = 1962
| edícia = Řada technických slovníků
| zväzok edície = 
| počet strán = 672
| strany = 182
}}; {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlorace zlata
| titul = Technický naučný slovník
| zväzok = 2 G{{--}}L
| vydanie = 1
| miesto = Praha, Bratislava
| vydavateľ = SNTL, SVTL
| rok = 1962
| edícia = Řada technických slovníků
| zväzok edície = 
| počet strán = 672
| strany = 182
}}
* {{beliana|6|chlorácia|512}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Halogenierung
| titul = Lexikon der Chemie
| odkaz na titul = 
| vydanie text = [CD-ROM]
| miesto = Heidelberg; Berlin
| vydavateľ = Spektrum, Akad. Verl.
| rok = 2003
| isbn = 978-3-8274-1151-8
| počet strán = 
| strany = 
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = chlórovanie
| editori = Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| zväzok = H{{--}}L
| miesto = Bratislava 
| vydavateľ = Veda
| rok = 2011
| isbn = 978-80-224-1172-1
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=chl%C3%B3rovanie&amp;s=exact&amp;c=p8d4&amp;cs=&amp;d=sssj#
| počet strán = 1087
| strany = 
}}

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>01kpdc0ny7d8v1y1sj7g9a01icw8fqj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. FC Tatran Prešov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>108272</id>
    <revision>
      <id>7429551</id>
      <parentid>7429212</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:35:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DJ Nanukár</username>
        <id>222802</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9376" xml:space="preserve">{{pozri|iných významoch|Tatran Prešov (rozlišovacia stránka)}}

{{Infobox Futbalový klub |
|  názovklubu = FC Tatran Prešov |
|  obrázok    =  |
|  celýnázov = Football Club Tatran Prešov |
|  prezývka = Koňare&lt;br/&gt;Zeleno-bieli|
|  založený  = [[25. máj]] [[1898]]|
|  majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]]
|  štadión   = [[Štadión Tatran]] (v rekonštrukcii)|
|  kapacita =  2 000|
|  predseda = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Micheľ]] |
|  tréner  = {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Petruš]] |
|  liga   = [[2. liga]] |
|  sezóna = 2021/22
|  pozícia = 2. liga, 1. miesto

|  vzor_lp1=_tatran_presov_1213h|vzor_t1=_tatran_presov_1213h|vzor_pp1=_tatran_presov_1213h|
   ľavéplece1=FFFFFF|telo1=008000|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
   vzor_lp2=_tatranpresov1213a|vzor_t2=_tatran_presov_1213a|vzor_pp2=_tatranpresov1213a|
   ľavéplece2=008800|telo2=008000|pravéplece2=008800|trenírky2=008800|ponožky2=008800
}}

'''FC Tatran Prešov''' je najstarší slovenský [[futbalový klub]]. Momentálne pôsobí v [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2. slovenskej futbalovej lige.]]

==Názvy klubu==

* Eperjesi Torna es Vívó Egyesület ''(1898)''
* PTVE Prešov ''(1920)''
* Törekvés ''(1920)''
* Slávia Prešov ''(1931)''
* PTS Prešov ''(1945)''
* Slavia Prešov ''(1947)''
* Sparta Prešov ''(1947)''
* Sparta Dukla Prešov ''(1949)''
* Dukla Prešov ''(1950)''
* ČSSZ Dukla Prešov ''(1951)''
* ČSSZ Prešov ''(1952)''
* DSO Tatran Prešov ''(1953)''
* TJ Tatran Prešov ''(1960)''
* Tatran Agro Prešov ''(1989)''
* FC Tatran Prešov ''(1991)''
* FC Tatran Bukóza Prešov ''(1996)''
* FC Tatran Prešov ''(1998)''
* 1. FC Tatran Prešov ''(2005-2022)''
*FC Tatran Prešov ''(2022-súčasnosť)''

== Úspechy ==

=== Domáce ===

==== Československo ====

* 1. československá futbalová liga ''(1925–1993)''
** ''2. miesto (2):'' 1964/65, 1972/73
* 1. SNL ([[Slovenská národná futbalová liga|1. slovenská národná futbalová liga]]) ''(1969–1993)''
** ''Víťazi (2):'' 1979/80, [[1. slovenská národná futbalová liga 1989/1990|1989/90]]

==== Slovensko ====

* [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] ''(1961–'')
** ''Víťazi (1):'' 1992
** ''2. miesto (4):'' 1973, 1985, 1994, 1997

== Aktuálna súpiska==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. august 2022}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|meno=[[Adrián Knurovský]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Šimko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|meno=[[Miroslav Petko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|meno=[[Jakub Štefánik]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Jendrek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|meno=[[Martin Pribula]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Dolný]]|poz=Ú}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|meno=[[Antonios Gaitanidis]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Horváth]]|poz=O}} 
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|meno=[[Oliver Nehila]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|meno=[[Ľubomír Ivanko Macej]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|meno=[[Yevhenii Nemtinov]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|meno=[[Martin Baran]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Keresteš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Srbsko|meno=[[Dragan Andrić]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|meno=[[Timotej Maguľak]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|meno=[[Ján Hatok]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|meno=[[Kamil Karaš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|meno=[[Marek Vasiľ]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|meno=[[Marko Milunović]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Ukrajina|meno=[[Maksym Kuchynskyi]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Kuhajdík]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Slávni hráči==

*[[Ladislav Pavlovič]] - dvojnásobný kráľ ligových strelcov, 164 gólov v 347 ligových zápasoch (5.miesto v celkovej tabuľke)
*[[Rudolf Pavlovič]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Emil Bihary]] - všestranný športovec, tréner
*[[Jaroslav Červeňan]] - dlhoročná opora, reprezentant ČSSR
*[[Karol Petroš]] - kráľ ligových strelcov v sezóne 1962/63 - 19 gólov
*[[Alojz Martinček]] - drží strelecký rekord v 1. čs. lige keď v nedeľu 8. mája 1961 dal 7 gólov
*[[Gejza Šimanský]] - 15 reprezentačných štartov/7 gólov
*[[Jozef Steiner]] - dlhoročná opora
*[[Jozef Bomba]] - 13 reprezentačných štartov/0 gólov. Reprezentoval ČSR na MS 1962 v Čile, hral za výber UEFA 1964
*[[Jozef Karel]] - v máji 1965 ho France Footbal zaradil medzi 20 najlepších futbalistov za posledných 20 rokov
*[[Ján Karel]] - reprezentant ČSR, mladší brat Jozefa Karela 
*[[Anton Kozman]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Igor Novák]] - 6 reprezentačných štartov/1 gól
*[[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]] - 3 štarty v reprezentácii
*[[Miloslav Danko]] - 2 štarty v reprezentácii
*[[Dušan Uškovič (1958)|Dušan Uškovič]] - autor 1000. gólu Tatrana v 1.československej lige
*[[Jozef Bubenko]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[Mikuláš Komanický]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[František Semeši]] - reprezentant ČSR
*[[Štefan Páll]] - dlhoročná opora
*[[Stanislav Varga]] - reprezentant SR
*[[Peter Hlinka]] - reprezentant SR, v súčasnosti hráč FK Austria Viedeň
*[[Marek Špilár]] - reprezentant SR
*[[Ľubomír Reiter]] - reprezentant SR, 1. Slovák v americkej MSL
*[[Stanislav Šesták]] - reprezentant SR, momentálne hráč FK Poprad
*[[Martin Jakubko]] - reprezentant SR
*[[Avdija Vršajevič]] - reprezentant BAH

== Tréneri pôsobiaci v klube ==
&lt;div style = &quot;-moz-column-count:2; column-count:2;&quot;&gt;
''Aktualizované k dátumu: 11. júl 2019''

*{{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko}} František Pethe (1898–04)
*{{HUN}} Iszer Károly (sept 1898)
*{{SVK}} Bohumil Peťura (1940–41)
*{{SVK}} Július Grobár (1941–42)
*{{SVK}} [[Jozef_Kuchár_(futbalista)|Jozef Kuchár]] (1942–43)
*{{SVK}} Július Grobár (1943)
*{{SVK}} Vojtech Herdický (1943)
*{{HUN}} [[Ferenc Szedlacsek]] (1950)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1951–57)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1957–59)
*{{SVK}} [[Gejza Šimanský]] (1959)
*{{SVK}} Štefan Jačianský (1960–61)
*{{SVK}} [[Jozef Kuchár]] (1961–62)
*{{SVK}} Gejza Sabanoš (1962–64)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1964–65)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1965–66)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1966)
*{{SVK}} Teodor Reimann (1967–68)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1968–72)
*{{SVK}} Milan Moravec (1972–74)
*{{SVK}} [[Ján Karel]], {{SVK}} [[Ladislav Pavlovič]] (1974)
*{{SVK}} [[Jozef Tarcala]] (1975)
*{{SVK}} Štefan Jačianský (1976–78)
*{{SVK}} Belo Malaga (1978–79)
*{{SVK}} [[Michal Baránek]] (1979)
*{{SVK}} Štefan Hojsík (1979–81)
*{{SVK}} [[Ján Zachar (tréner)|Ján Zachar]] (1981–82)
*{{SVK}} Valér Švec (1982–84)
*{{SVK}} Jozef Jarabinský (1984–85)
*{{SVK}} Justin Javorek (1985–86)
*{{SVK}} Peter Majer (1986–87)
*{{SVK}} Juraj Mihalčín (1987–88)
*{{SVK}} [[Albert Rusnák]] (1988)
*{{SVK}} [[Štefan Nadzam]] (1989–93)
*{{SVK}} [[Igor Novák]] (1993–94)
*{{SVK}} Belo Malaga (1994–95)
*{{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1995–97)
*{{SVK}} [[Andrej Daňko]] (1997–98)
*{{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1998–99)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (1999–01)
*{{CZE}} Jindřich Dejmal (2001–02)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002)
*{{SVK}} Ján Molka (2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002–04)
*{{SVK}} Karol Kisel (2004)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (2004–05)
*{{SVK}} Štefan Horný (Júl 2005–Sept 05)
*{{SVK}} Jaroslav Rybár (Sept 2005–06)
*{{Minivlajka|Litva}} Saulius Sirmelis (Jan 2006–Júl 06)
*{{SVK}} Ján Karaffa (Júl 2006)
*{{SVK}} Jozef Daňko (Aug 2006)
*{{SVK}} Peter Polák (Aug 2006–Feb 07)
*{{SVK}} [[Roman Pivarník]] (Feb 2007–Aug 10)
*{{SVK}} [[Ladislav Pecko]] (Sept 2010–Jún 11)
*{{SVK}} Štefan Tarkovič (Júl 2011–Jan 12)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (Jan 2012–Jún 12)
*{{BGR}} Angel Chervenkov (Júl 2012–Nov 12)
*{{SVK}} Ladislav Totkovič (Nov 2012–Apríl 13)
*{{SVK}} [[Jozef Bubenko]] (Apríl 2013–Máj 13)
*{{SVK}} [[Jozef Kostelník]] (Jún 2013-Máj 14)
*{{SVK}} [[Stanislav Varga]] (Júl 2014-Okt 16)
*{{SVK}} Miroslav Jantek (Nov 2016-Sept 17)
*{{SVK}} Pavol Mlynár (Sept 2017-Okt 17)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (Okt 2017-Jan 18)
*{{CZE}} Anton Mišovec (Jan 2018-Apr 2019)
*{{SVK}} Jaroslav Galko (Apr 2019-Júl 2019)
*{{SVK}} [[Peter Petráš]] (Júl 2019-súč.)
&lt;/div&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.1fctatran.sk oficiálna stránka klubu]
* [http://www.1fctatran.szm.sk neoficiálna stránka klubu]

[[Kategória:1. FC Tatran Prešov| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Prešov, Tatran]]

[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1898]]</text>
      <sha1>bhcq804rt8mk63re0r4w2nzhrr503o4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429556</id>
      <parentid>7429551</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:55:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DJ Nanukár</username>
        <id>222802</id>
      </contributor>
      <comment>/* Aktuálna súpiska */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9787" xml:space="preserve">{{pozri|iných významoch|Tatran Prešov (rozlišovacia stránka)}}

{{Infobox Futbalový klub |
|  názovklubu = FC Tatran Prešov |
|  obrázok    =  |
|  celýnázov = Football Club Tatran Prešov |
|  prezývka = Koňare&lt;br/&gt;Zeleno-bieli|
|  založený  = [[25. máj]] [[1898]]|
|  majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]]
|  štadión   = [[Štadión Tatran]] (v rekonštrukcii)|
|  kapacita =  2 000|
|  predseda = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Micheľ]] |
|  tréner  = {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Petruš]] |
|  liga   = [[2. liga]] |
|  sezóna = 2021/22
|  pozícia = 2. liga, 1. miesto

|  vzor_lp1=_tatran_presov_1213h|vzor_t1=_tatran_presov_1213h|vzor_pp1=_tatran_presov_1213h|
   ľavéplece1=FFFFFF|telo1=008000|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
   vzor_lp2=_tatranpresov1213a|vzor_t2=_tatran_presov_1213a|vzor_pp2=_tatranpresov1213a|
   ľavéplece2=008800|telo2=008000|pravéplece2=008800|trenírky2=008800|ponožky2=008800
}}

'''FC Tatran Prešov''' je najstarší slovenský [[futbalový klub]]. Momentálne pôsobí v [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2. slovenskej futbalovej lige.]]

==Názvy klubu==

* Eperjesi Torna es Vívó Egyesület ''(1898)''
* PTVE Prešov ''(1920)''
* Törekvés ''(1920)''
* Slávia Prešov ''(1931)''
* PTS Prešov ''(1945)''
* Slavia Prešov ''(1947)''
* Sparta Prešov ''(1947)''
* Sparta Dukla Prešov ''(1949)''
* Dukla Prešov ''(1950)''
* ČSSZ Dukla Prešov ''(1951)''
* ČSSZ Prešov ''(1952)''
* DSO Tatran Prešov ''(1953)''
* TJ Tatran Prešov ''(1960)''
* Tatran Agro Prešov ''(1989)''
* FC Tatran Prešov ''(1991)''
* FC Tatran Bukóza Prešov ''(1996)''
* FC Tatran Prešov ''(1998)''
* 1. FC Tatran Prešov ''(2005-2022)''
*FC Tatran Prešov ''(2022-súčasnosť)''

== Úspechy ==

=== Domáce ===

==== Československo ====

* 1. československá futbalová liga ''(1925–1993)''
** ''2. miesto (2):'' 1964/65, 1972/73
* 1. SNL ([[Slovenská národná futbalová liga|1. slovenská národná futbalová liga]]) ''(1969–1993)''
** ''Víťazi (2):'' 1979/80, [[1. slovenská národná futbalová liga 1989/1990|1989/90]]

==== Slovensko ====

* [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] ''(1961–'')
** ''Víťazi (1):'' 1992
** ''2. miesto (4):'' 1973, 1985, 1994, 1997

== Aktuálna súpiska==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. august 2022}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|meno=[[Adrián Knurovský]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Šimko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|meno=[[Miroslav Petko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|meno=[[Jakub Štefánik]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Jendrek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|meno=[[Martin Pribula]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Dolný]]|poz=Ú}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|meno=[[Antonios Gaitanidis]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Horváth]]|poz=O}} 
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|meno=[[Oliver Nehila]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|meno=[[Ľubomír Ivanko Macej]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|meno=[[Yevhenii Nemtinov]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|meno=[[Martin Baran]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Keresteš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Srbsko|meno=[[Dragan Andrić]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|meno=[[Timotej Maguľak]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|meno=[[Ján Hatok]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|meno=[[Kamil Karaš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|meno=[[Marek Vasiľ]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|meno=[[Marko Milunović]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Ukrajina|meno=[[Maksym Kuchynskyi]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Kuhajdík]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Slávni hráči==

*[[Ladislav Pavlovič]] - dvojnásobný kráľ ligových strelcov, 164 gólov v 347 ligových zápasoch (5.miesto v celkovej tabuľke)
*[[Rudolf Pavlovič]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Emil Bihary]] - všestranný športovec, tréner
*[[Jaroslav Červeňan]] - dlhoročná opora, reprezentant ČSSR
*[[Karol Petroš]] - kráľ ligových strelcov v sezóne 1962/63 - 19 gólov
*[[Alojz Martinček]] - drží strelecký rekord v 1. čs. lige keď v nedeľu 8. mája 1961 dal 7 gólov
*[[Gejza Šimanský]] - 15 reprezentačných štartov/7 gólov
*[[Jozef Steiner]] - dlhoročná opora
*[[Jozef Bomba]] - 13 reprezentačných štartov/0 gólov. Reprezentoval ČSR na MS 1962 v Čile, hral za výber UEFA 1964
*[[Jozef Karel]] - v máji 1965 ho France Footbal zaradil medzi 20 najlepších futbalistov za posledných 20 rokov
*[[Ján Karel]] - reprezentant ČSR, mladší brat Jozefa Karela 
*[[Anton Kozman]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Igor Novák]] - 6 reprezentačných štartov/1 gól
*[[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]] - 3 štarty v reprezentácii
*[[Miloslav Danko]] - 2 štarty v reprezentácii
*[[Dušan Uškovič (1958)|Dušan Uškovič]] - autor 1000. gólu Tatrana v 1.československej lige
*[[Jozef Bubenko]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[Mikuláš Komanický]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[František Semeši]] - reprezentant ČSR
*[[Štefan Páll]] - dlhoročná opora
*[[Stanislav Varga]] - reprezentant SR
*[[Peter Hlinka]] - reprezentant SR, v súčasnosti hráč FK Austria Viedeň
*[[Marek Špilár]] - reprezentant SR
*[[Ľubomír Reiter]] - reprezentant SR, prvý Slovák v americkej MLS
*[[Stanislav Šesták]] - reprezentant SR
*[[Martin Jakubko]] - reprezentant SR
*[[Avdija Vršajevič]] - reprezentant BAH

== Tréneri pôsobiaci v klube ==
&lt;div style = &quot;-moz-column-count:2; column-count:2;&quot;&gt;
''Aktualizované k dátumu: 11. júl 2019''

*{{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko}} František Pethe (1898 – 1904)
*{{HUN}} Iszer Károly (sept 1898)
*{{SVK}} Bohumil Peťura (1940 – 1941)
*{{SVK}} Július Grobár (1941 – 1942)
*{{SVK}} [[Jozef_Kuchár_(futbalista)|Jozef Kuchár]] (1942 – 1943)
*{{SVK}} Július Grobár (1943)
*{{SVK}} Vojtech Herdický (1943)
*{{HUN}} [[Ferenc Szedlacsek]] (1950)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1951 – 1957)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1957 – 1959)
*{{SVK}} [[Gejza Šimanský]] (1959)
*{{SVK}} Štefan Jačiansky (1960 – 1961)
*{{SVK}} [[Jozef Kuchár]] (1961 – 1962)
*{{SVK}} Gejza Sabanoš (1962 – 1964)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1964 – 1965)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1965 – 1966)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1966)
*{{SVK}} Teodor Reimann (1967 – 1968)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1968 – 1972)
*{{SVK}} Milan Moravec (1972 – 1974)
*{{SVK}} [[Ján Karel]], {{SVK}} [[Ladislav Pavlovič]] (1974)
*{{SVK}} [[Jozef Tarcala]] (1975)
*{{SVK}} Štefan Jačiansky (1976 – 78)
*{{SVK}} Belo Malaga (1978 – 1979)
*{{SVK}} [[Michal Baránek]] (1979)
*{{SVK}} Štefan Hojsík (1979 – 1981)
*{{SVK}} [[Ján Zachar (tréner)|Ján Zachar]] (1981 – 1982)
*{{SVK}} Valér Švec (1982 – 1984)
*{{SVK}} Jozef Jarabinský (1984 – 1985)
*{{SVK}} Justin Javorek (1985 – 1986)
*{{SVK}} Peter Majer (1986 –1987)
*{{SVK}} Juraj Mihalčín (1988)
*{{SVK}} [[Albert Rusnák]] (1988 - 1989)
*{{SVK}} [[Štefan Nadzam]] (1989 – 1993)
*{{SVK}} [[Igor Novák]] (1993 – 1994)
*{{SVK}} Belo Malaga (1994 – 1995)
*{{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1995 – 1997)
*{{SVK}} [[Andrej Daňko]] (1997 – 1998)
*{{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1998 – 1999)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (1999 – 2001)
*{{CZE}} Jindřich Dejmal (2001 – 2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002)
*{{SVK}} Ján Molka (2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002 – 2004)
*{{SVK}} Karol Kisel (2004)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (2004 – 2005)
*{{SVK}} Štefan Horný (júl 2005 – september 2005)
*{{SVK}} Jaroslav Rybár (september 2005 – 2006)
*{{Minivlajka|Litva}} Saulius Sirmelis (január 2006 – júl 2006)
*{{SVK}} Ján Karaffa (júl 2006)
*{{SVK}} Jozef Daňko (august 2006)
*{{SVK}} Peter Polák (august 2006 – február 2007)
*{{SVK}} [[Roman Pivarník]] (február 2007 – august 2010)
*{{SVK}} [[Ladislav Pecko]] (sept 2010 – jún 2011)
*{{SVK}} Štefan Tarkovič (júl 2011 – január 2012)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (január 2012 – jún 2012)
*{{BGR}} Angel Chervenkov (júl 2012 – november 2012)
*{{SVK}} Ladislav Totkovič (november 2012 – apríl 13)
*{{SVK}} [[Jozef Bubenko]] (apríl 2013 – máj 2013)
*{{SVK}} [[Jozef Kostelník]] (jún 2013 – máj 14)
*{{SVK}} [[Stanislav Varga]] (júl 2014 – október 2016)
*{{SVK}} Miroslav Jantek (november 2016 – september 2017)
*{{SVK}} Pavol Mlynár (september 2017 – Okt 2017)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (október 2017 – január 2018)
*{{CZE}} Anton Mišovec (január 2018 – apríl 2019)
*{{SVK}} Jaroslav Galko (apríl 2019 – júl 2019)
*{{SVK}} [[Peter Petráš]] (júl 2019 – október 2020)
*{{SVK}} [[Peter Petráš|Stanislav Šesták]] (2021 – 2022)
*{{SVK}} [[Peter Petráš|Marek Petruš]] (jún 2022 – súčasnosť)
&lt;/div&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.1fctatran.sk oficiálna stránka klubu]
* [http://www.1fctatran.szm.sk neoficiálna stránka klubu]

[[Kategória:1. FC Tatran Prešov| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Prešov, Tatran]]

[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1898]]</text>
      <sha1>jdwd404fx85744jbb00g7psl2nfzoyq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429558</id>
      <parentid>7429556</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:56:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DJ Nanukár</username>
        <id>222802</id>
      </contributor>
      <comment>/* Tréneri pôsobiaci v klube */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9789" xml:space="preserve">{{pozri|iných významoch|Tatran Prešov (rozlišovacia stránka)}}

{{Infobox Futbalový klub |
|  názovklubu = FC Tatran Prešov |
|  obrázok    =  |
|  celýnázov = Football Club Tatran Prešov |
|  prezývka = Koňare&lt;br/&gt;Zeleno-bieli|
|  založený  = [[25. máj]] [[1898]]|
|  majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]]
|  štadión   = [[Štadión Tatran]] (v rekonštrukcii)|
|  kapacita =  2 000|
|  predseda = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Micheľ]] |
|  tréner  = {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Petruš]] |
|  liga   = [[2. liga]] |
|  sezóna = 2021/22
|  pozícia = 2. liga, 1. miesto

|  vzor_lp1=_tatran_presov_1213h|vzor_t1=_tatran_presov_1213h|vzor_pp1=_tatran_presov_1213h|
   ľavéplece1=FFFFFF|telo1=008000|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
   vzor_lp2=_tatranpresov1213a|vzor_t2=_tatran_presov_1213a|vzor_pp2=_tatranpresov1213a|
   ľavéplece2=008800|telo2=008000|pravéplece2=008800|trenírky2=008800|ponožky2=008800
}}

'''FC Tatran Prešov''' je najstarší slovenský [[futbalový klub]]. Momentálne pôsobí v [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2. slovenskej futbalovej lige.]]

==Názvy klubu==

* Eperjesi Torna es Vívó Egyesület ''(1898)''
* PTVE Prešov ''(1920)''
* Törekvés ''(1920)''
* Slávia Prešov ''(1931)''
* PTS Prešov ''(1945)''
* Slavia Prešov ''(1947)''
* Sparta Prešov ''(1947)''
* Sparta Dukla Prešov ''(1949)''
* Dukla Prešov ''(1950)''
* ČSSZ Dukla Prešov ''(1951)''
* ČSSZ Prešov ''(1952)''
* DSO Tatran Prešov ''(1953)''
* TJ Tatran Prešov ''(1960)''
* Tatran Agro Prešov ''(1989)''
* FC Tatran Prešov ''(1991)''
* FC Tatran Bukóza Prešov ''(1996)''
* FC Tatran Prešov ''(1998)''
* 1. FC Tatran Prešov ''(2005-2022)''
*FC Tatran Prešov ''(2022-súčasnosť)''

== Úspechy ==

=== Domáce ===

==== Československo ====

* 1. československá futbalová liga ''(1925–1993)''
** ''2. miesto (2):'' 1964/65, 1972/73
* 1. SNL ([[Slovenská národná futbalová liga|1. slovenská národná futbalová liga]]) ''(1969–1993)''
** ''Víťazi (2):'' 1979/80, [[1. slovenská národná futbalová liga 1989/1990|1989/90]]

==== Slovensko ====

* [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] ''(1961–'')
** ''Víťazi (1):'' 1992
** ''2. miesto (4):'' 1973, 1985, 1994, 1997

== Aktuálna súpiska==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. august 2022}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|meno=[[Adrián Knurovský]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Šimko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|meno=[[Miroslav Petko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|meno=[[Jakub Štefánik]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Jendrek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|meno=[[Martin Pribula]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Dolný]]|poz=Ú}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|meno=[[Antonios Gaitanidis]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Horváth]]|poz=O}} 
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|meno=[[Oliver Nehila]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|meno=[[Ľubomír Ivanko Macej]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|meno=[[Yevhenii Nemtinov]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|meno=[[Martin Baran]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Keresteš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Srbsko|meno=[[Dragan Andrić]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|meno=[[Timotej Maguľak]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|meno=[[Ján Hatok]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|meno=[[Kamil Karaš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|meno=[[Marek Vasiľ]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|meno=[[Marko Milunović]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Ukrajina|meno=[[Maksym Kuchynskyi]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Kuhajdík]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Slávni hráči==

*[[Ladislav Pavlovič]] - dvojnásobný kráľ ligových strelcov, 164 gólov v 347 ligových zápasoch (5.miesto v celkovej tabuľke)
*[[Rudolf Pavlovič]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Emil Bihary]] - všestranný športovec, tréner
*[[Jaroslav Červeňan]] - dlhoročná opora, reprezentant ČSSR
*[[Karol Petroš]] - kráľ ligových strelcov v sezóne 1962/63 - 19 gólov
*[[Alojz Martinček]] - drží strelecký rekord v 1. čs. lige keď v nedeľu 8. mája 1961 dal 7 gólov
*[[Gejza Šimanský]] - 15 reprezentačných štartov/7 gólov
*[[Jozef Steiner]] - dlhoročná opora
*[[Jozef Bomba]] - 13 reprezentačných štartov/0 gólov. Reprezentoval ČSR na MS 1962 v Čile, hral za výber UEFA 1964
*[[Jozef Karel]] - v máji 1965 ho France Footbal zaradil medzi 20 najlepších futbalistov za posledných 20 rokov
*[[Ján Karel]] - reprezentant ČSR, mladší brat Jozefa Karela 
*[[Anton Kozman]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Igor Novák]] - 6 reprezentačných štartov/1 gól
*[[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]] - 3 štarty v reprezentácii
*[[Miloslav Danko]] - 2 štarty v reprezentácii
*[[Dušan Uškovič (1958)|Dušan Uškovič]] - autor 1000. gólu Tatrana v 1.československej lige
*[[Jozef Bubenko]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[Mikuláš Komanický]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[František Semeši]] - reprezentant ČSR
*[[Štefan Páll]] - dlhoročná opora
*[[Stanislav Varga]] - reprezentant SR
*[[Peter Hlinka]] - reprezentant SR, v súčasnosti hráč FK Austria Viedeň
*[[Marek Špilár]] - reprezentant SR
*[[Ľubomír Reiter]] - reprezentant SR, prvý Slovák v americkej MLS
*[[Stanislav Šesták]] - reprezentant SR
*[[Martin Jakubko]] - reprezentant SR
*[[Avdija Vršajevič]] - reprezentant BAH

== Tréneri pôsobiaci v klube ==
&lt;div style = &quot;-moz-column-count:2; column-count:2;&quot;&gt;
''Aktualizované k dátumu: 24. august 2022''

*{{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko}} František Pethe (1898 – 1904)
*{{HUN}} Iszer Károly (sept 1898)
*{{SVK}} Bohumil Peťura (1940 – 1941)
*{{SVK}} Július Grobár (1941 – 1942)
*{{SVK}} [[Jozef_Kuchár_(futbalista)|Jozef Kuchár]] (1942 – 1943)
*{{SVK}} Július Grobár (1943)
*{{SVK}} Vojtech Herdický (1943)
*{{HUN}} [[Ferenc Szedlacsek]] (1950)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1951 – 1957)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1957 – 1959)
*{{SVK}} [[Gejza Šimanský]] (1959)
*{{SVK}} Štefan Jačiansky (1960 – 1961)
*{{SVK}} [[Jozef Kuchár]] (1961 – 1962)
*{{SVK}} Gejza Sabanoš (1962 – 1964)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1964 – 1965)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1965 – 1966)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1966)
*{{SVK}} Teodor Reimann (1967 – 1968)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1968 – 1972)
*{{SVK}} Milan Moravec (1972 – 1974)
*{{SVK}} [[Ján Karel]], {{SVK}} [[Ladislav Pavlovič]] (1974)
*{{SVK}} [[Jozef Tarcala]] (1975)
*{{SVK}} Štefan Jačiansky (1976 – 78)
*{{SVK}} Belo Malaga (1978 – 1979)
*{{SVK}} [[Michal Baránek]] (1979)
*{{SVK}} Štefan Hojsík (1979 – 1981)
*{{SVK}} [[Ján Zachar (tréner)|Ján Zachar]] (1981 – 1982)
*{{SVK}} Valér Švec (1982 – 1984)
*{{SVK}} Jozef Jarabinský (1984 – 1985)
*{{SVK}} Justin Javorek (1985 – 1986)
*{{SVK}} Peter Majer (1986 –1987)
*{{SVK}} Juraj Mihalčín (1988)
*{{SVK}} [[Albert Rusnák]] (1988 - 1989)
*{{SVK}} [[Štefan Nadzam]] (1989 – 1993)
*{{SVK}} [[Igor Novák]] (1993 – 1994)
*{{SVK}} Belo Malaga (1994 – 1995)
*{{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1995 – 1997)
*{{SVK}} [[Andrej Daňko]] (1997 – 1998)
*{{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1998 – 1999)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (1999 – 2001)
*{{CZE}} Jindřich Dejmal (2001 – 2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002)
*{{SVK}} Ján Molka (2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002 – 2004)
*{{SVK}} Karol Kisel (2004)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (2004 – 2005)
*{{SVK}} Štefan Horný (júl 2005 – september 2005)
*{{SVK}} Jaroslav Rybár (september 2005 – 2006)
*{{Minivlajka|Litva}} Saulius Sirmelis (január 2006 – júl 2006)
*{{SVK}} Ján Karaffa (júl 2006)
*{{SVK}} Jozef Daňko (august 2006)
*{{SVK}} Peter Polák (august 2006 – február 2007)
*{{SVK}} [[Roman Pivarník]] (február 2007 – august 2010)
*{{SVK}} [[Ladislav Pecko]] (sept 2010 – jún 2011)
*{{SVK}} Štefan Tarkovič (júl 2011 – január 2012)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (január 2012 – jún 2012)
*{{BGR}} Angel Chervenkov (júl 2012 – november 2012)
*{{SVK}} Ladislav Totkovič (november 2012 – apríl 13)
*{{SVK}} [[Jozef Bubenko]] (apríl 2013 – máj 2013)
*{{SVK}} [[Jozef Kostelník]] (jún 2013 – máj 14)
*{{SVK}} [[Stanislav Varga]] (júl 2014 – október 2016)
*{{SVK}} Miroslav Jantek (november 2016 – september 2017)
*{{SVK}} Pavol Mlynár (september 2017 – Okt 2017)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (október 2017 – január 2018)
*{{CZE}} Anton Mišovec (január 2018 – apríl 2019)
*{{SVK}} Jaroslav Galko (apríl 2019 – júl 2019)
*{{SVK}} [[Peter Petráš]] (júl 2019 – október 2020)
*{{SVK}} [[Peter Petráš|Stanislav Šesták]] (2021 – 2022)
*{{SVK}} [[Peter Petráš|Marek Petruš]] (jún 2022 – súčasnosť)
&lt;/div&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.1fctatran.sk oficiálna stránka klubu]
* [http://www.1fctatran.szm.sk neoficiálna stránka klubu]

[[Kategória:1. FC Tatran Prešov| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Prešov, Tatran]]

[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1898]]</text>
      <sha1>tonbklcua1m3xi5g202ps19y16m1k0v</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429559</id>
      <parentid>7429558</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:58:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DJ Nanukár</username>
        <id>222802</id>
      </contributor>
      <comment>/* Názvy klubu */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9797" xml:space="preserve">{{pozri|iných významoch|Tatran Prešov (rozlišovacia stránka)}}

{{Infobox Futbalový klub |
|  názovklubu = FC Tatran Prešov |
|  obrázok    =  |
|  celýnázov = Football Club Tatran Prešov |
|  prezývka = Koňare&lt;br/&gt;Zeleno-bieli|
|  založený  = [[25. máj]] [[1898]]|
|  majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]]
|  štadión   = [[Štadión Tatran]] (v rekonštrukcii)|
|  kapacita =  2 000|
|  predseda = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Micheľ]] |
|  tréner  = {{minivlajka|Slovensko}} [[Marek Petruš]] |
|  liga   = [[2. liga]] |
|  sezóna = 2021/22
|  pozícia = 2. liga, 1. miesto

|  vzor_lp1=_tatran_presov_1213h|vzor_t1=_tatran_presov_1213h|vzor_pp1=_tatran_presov_1213h|
   ľavéplece1=FFFFFF|telo1=008000|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
   vzor_lp2=_tatranpresov1213a|vzor_t2=_tatran_presov_1213a|vzor_pp2=_tatranpresov1213a|
   ľavéplece2=008800|telo2=008000|pravéplece2=008800|trenírky2=008800|ponožky2=008800
}}

'''FC Tatran Prešov''' je najstarší slovenský [[futbalový klub]]. Momentálne pôsobí v [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2. slovenskej futbalovej lige.]]

==Názvy klubu==

* Eperjesi Torna es Vívó Egyesület ''(1898)''
* PTVE Prešov ''(1920)''
* Törekvés ''(1920)''
* Slávia Prešov ''(1931)''
* PTS Prešov ''(1945)''
* Slavia Prešov ''(1947)''
* Sparta Prešov ''(1947)''
* Sparta Dukla Prešov ''(1949)''
* Dukla Prešov ''(1950)''
* ČSSZ Dukla Prešov ''(1951)''
* ČSSZ Prešov ''(1952)''
* DSO Tatran Prešov ''(1953)''
* TJ Tatran Prešov ''(1960)''
* Tatran Agro Prešov ''(1989)''
* FC Tatran Prešov ''(1991)''
* FC Tatran Bukóza Prešov ''(1996)''
* FC Tatran Prešov ''(1998)''
* 1. FC Tatran Prešov ''(2005 – 2022)''
*FC Tatran Prešov ''(2022 – súčasnosť)''

== Úspechy ==

=== Domáce ===

==== Československo ====

* 1. československá futbalová liga ''(1925–1993)''
** ''2. miesto (2):'' 1964/65, 1972/73
* 1. SNL ([[Slovenská národná futbalová liga|1. slovenská národná futbalová liga]]) ''(1969–1993)''
** ''Víťazi (2):'' 1979/80, [[1. slovenská národná futbalová liga 1989/1990|1989/90]]

==== Slovensko ====

* [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] ''(1961–'')
** ''Víťazi (1):'' 1992
** ''2. miesto (4):'' 1973, 1985, 1994, 1997

== Aktuálna súpiska==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. august 2022}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|meno=[[Adrián Knurovský]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Šimko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|meno=[[Miroslav Petko]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|meno=[[Jakub Štefánik]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Jendrek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|meno=[[Martin Pribula]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Dolný]]|poz=Ú}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|meno=[[Antonios Gaitanidis]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|meno=[[Lukáš Horváth]]|poz=O}} 
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|meno=[[Oliver Nehila]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|meno=[[Ľubomír Ivanko Macej]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|meno=[[Yevhenii Nemtinov]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|meno=[[Martin Baran]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Keresteš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Srbsko|meno=[[Dragan Andrić]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|meno=[[Timotej Maguľak]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|meno=[[Ján Hatok]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|meno=[[Kamil Karaš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|meno=[[Marek Vasiľ]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|meno=[[Marko Milunović]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Ukrajina|meno=[[Maksym Kuchynskyi]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Slovensko|meno=[[Dávid Kuhajdík]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Slávni hráči==

*[[Ladislav Pavlovič]] - dvojnásobný kráľ ligových strelcov, 164 gólov v 347 ligových zápasoch (5.miesto v celkovej tabuľke)
*[[Rudolf Pavlovič]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Emil Bihary]] - všestranný športovec, tréner
*[[Jaroslav Červeňan]] - dlhoročná opora, reprezentant ČSSR
*[[Karol Petroš]] - kráľ ligových strelcov v sezóne 1962/63 - 19 gólov
*[[Alojz Martinček]] - drží strelecký rekord v 1. čs. lige keď v nedeľu 8. mája 1961 dal 7 gólov
*[[Gejza Šimanský]] - 15 reprezentačných štartov/7 gólov
*[[Jozef Steiner]] - dlhoročná opora
*[[Jozef Bomba]] - 13 reprezentačných štartov/0 gólov. Reprezentoval ČSR na MS 1962 v Čile, hral za výber UEFA 1964
*[[Jozef Karel]] - v máji 1965 ho France Footbal zaradil medzi 20 najlepších futbalistov za posledných 20 rokov
*[[Ján Karel]] - reprezentant ČSR, mladší brat Jozefa Karela 
*[[Anton Kozman]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov
*[[Igor Novák]] - 6 reprezentačných štartov/1 gól
*[[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]] - 3 štarty v reprezentácii
*[[Miloslav Danko]] - 2 štarty v reprezentácii
*[[Dušan Uškovič (1958)|Dušan Uškovič]] - autor 1000. gólu Tatrana v 1.československej lige
*[[Jozef Bubenko]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[Mikuláš Komanický]] - bývalý tréner SR do 21 rokov
*[[František Semeši]] - reprezentant ČSR
*[[Štefan Páll]] - dlhoročná opora
*[[Stanislav Varga]] - reprezentant SR
*[[Peter Hlinka]] - reprezentant SR, v súčasnosti hráč FK Austria Viedeň
*[[Marek Špilár]] - reprezentant SR
*[[Ľubomír Reiter]] - reprezentant SR, prvý Slovák v americkej MLS
*[[Stanislav Šesták]] - reprezentant SR
*[[Martin Jakubko]] - reprezentant SR
*[[Avdija Vršajevič]] - reprezentant BAH

== Tréneri pôsobiaci v klube ==
&lt;div style = &quot;-moz-column-count:2; column-count:2;&quot;&gt;
''Aktualizované k dátumu: 24. august 2022''

*{{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko}} František Pethe (1898 – 1904)
*{{HUN}} Iszer Károly (sept 1898)
*{{SVK}} Bohumil Peťura (1940 – 1941)
*{{SVK}} Július Grobár (1941 – 1942)
*{{SVK}} [[Jozef_Kuchár_(futbalista)|Jozef Kuchár]] (1942 – 1943)
*{{SVK}} Július Grobár (1943)
*{{SVK}} Vojtech Herdický (1943)
*{{HUN}} [[Ferenc Szedlacsek]] (1950)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1951 – 1957)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1957 – 1959)
*{{SVK}} [[Gejza Šimanský]] (1959)
*{{SVK}} Štefan Jačiansky (1960 – 1961)
*{{SVK}} [[Jozef Kuchár]] (1961 – 1962)
*{{SVK}} Gejza Sabanoš (1962 – 1964)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1964 – 1965)
*{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1965 – 1966)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1966)
*{{SVK}} Teodor Reimann (1967 – 1968)
*{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1968 – 1972)
*{{SVK}} Milan Moravec (1972 – 1974)
*{{SVK}} [[Ján Karel]], {{SVK}} [[Ladislav Pavlovič]] (1974)
*{{SVK}} [[Jozef Tarcala]] (1975)
*{{SVK}} Štefan Jačiansky (1976 – 78)
*{{SVK}} Belo Malaga (1978 – 1979)
*{{SVK}} [[Michal Baránek]] (1979)
*{{SVK}} Štefan Hojsík (1979 – 1981)
*{{SVK}} [[Ján Zachar (tréner)|Ján Zachar]] (1981 – 1982)
*{{SVK}} Valér Švec (1982 – 1984)
*{{SVK}} Jozef Jarabinský (1984 – 1985)
*{{SVK}} Justin Javorek (1985 – 1986)
*{{SVK}} Peter Majer (1986 –1987)
*{{SVK}} Juraj Mihalčín (1988)
*{{SVK}} [[Albert Rusnák]] (1988 - 1989)
*{{SVK}} [[Štefan Nadzam]] (1989 – 1993)
*{{SVK}} [[Igor Novák]] (1993 – 1994)
*{{SVK}} Belo Malaga (1994 – 1995)
*{{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1995 – 1997)
*{{SVK}} [[Andrej Daňko]] (1997 – 1998)
*{{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1998 – 1999)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (1999 – 2001)
*{{CZE}} Jindřich Dejmal (2001 – 2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002)
*{{SVK}} Ján Molka (2002)
*{{SVK}} Vladimír Gombár (2002 – 2004)
*{{SVK}} Karol Kisel (2004)
*{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (2004 – 2005)
*{{SVK}} Štefan Horný (júl 2005 – september 2005)
*{{SVK}} Jaroslav Rybár (september 2005 – 2006)
*{{Minivlajka|Litva}} Saulius Sirmelis (január 2006 – júl 2006)
*{{SVK}} Ján Karaffa (júl 2006)
*{{SVK}} Jozef Daňko (august 2006)
*{{SVK}} Peter Polák (august 2006 – február 2007)
*{{SVK}} [[Roman Pivarník]] (február 2007 – august 2010)
*{{SVK}} [[Ladislav Pecko]] (sept 2010 – jún 2011)
*{{SVK}} Štefan Tarkovič (júl 2011 – január 2012)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (január 2012 – jún 2012)
*{{BGR}} Angel Chervenkov (júl 2012 – november 2012)
*{{SVK}} Ladislav Totkovič (november 2012 – apríl 13)
*{{SVK}} [[Jozef Bubenko]] (apríl 2013 – máj 2013)
*{{SVK}} [[Jozef Kostelník]] (jún 2013 – máj 14)
*{{SVK}} [[Stanislav Varga]] (júl 2014 – október 2016)
*{{SVK}} Miroslav Jantek (november 2016 – september 2017)
*{{SVK}} Pavol Mlynár (september 2017 – Okt 2017)
*{{UKR}} Serhiy Kovalets (október 2017 – január 2018)
*{{CZE}} Anton Mišovec (január 2018 – apríl 2019)
*{{SVK}} Jaroslav Galko (apríl 2019 – júl 2019)
*{{SVK}} [[Peter Petráš]] (júl 2019 – október 2020)
*{{SVK}} [[Peter Petráš|Stanislav Šesták]] (2021 – 2022)
*{{SVK}} [[Peter Petráš|Marek Petruš]] (jún 2022 – súčasnosť)
&lt;/div&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.1fctatran.sk oficiálna stránka klubu]
* [http://www.1fctatran.szm.sk neoficiálna stránka klubu]

[[Kategória:1. FC Tatran Prešov| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Prešov, Tatran]]

[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1898]]</text>
      <sha1>4u27yhr5v0ph5ib6u5etkc2mqtubuic</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fun rádio</title>
    <ns>0</ns>
    <id>115556</id>
    <revision>
      <id>7429521</id>
      <parentid>7428951</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:00:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Jedne fix a wlinky, Dakujem za predchádzajúce doplnenia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8704" xml:space="preserve">{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov = Fun rádio
| logo =Fun Radio logo.jpg
| popis =Logo Fun rádia
| príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie
| typ stanice = súkromná
| krajina = [[Slovensko]]
| sídlo = [[Bratislava]]
| riaditeľ = Rastislav Dutka
| premiéra = [[10. jún]]a [[1990]]
| cieľová skupina =
| hudobný formát = [[CHR]]
| slogan = Hity, ktoré milujete
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia =
| bývalý názov =
| člen skupiny =
| webstránka = [http://www.funradio.sk www.funradio.sk]
| poznámky =
}}
'''Fun rádio''' je komerčná slovenská [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorej držiteľom licencie na vysielanie je spoločnosť Radio a.s. Fun rádio pritom patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od októbra 2021 aj rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]].

== Vysielanie ==
Fun rádio začalo vysielať už [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia, neskôr sa doba vlastného vysielania rozširovala až na 24 hodín denne.

Formát rádia je [[European Hit Radio]], zamerané je na mladšieho a progresívnejšieho poslucháča. Moderované je v pracovných dňoch od 6:00 do 20:00 a cez víkendy a sviatky od 8:00 do 18:00

Rádio vysiela 17 terestriálnych vysielačov, [[internet]], satelit a káblové rozvody. Fun rádio ponúka aj viaceré vlastné [[Podcasting|podcasty]], [[Streaming|streamy]] a videá. Štyri aktuálne streamy sú aktuálne zamerané na: hudbu z 80. a 90. rokov, druhé na slovenskú a českú hudbu (CZSK), tretie na tanečnú hudbu (Dance) a štvrté na oddychovú hudbu (Chill). Pred Vianocami zvykne pribudnúť aj vianočný stream.

== Vysielače&lt;ref&gt;[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]&lt;/ref&gt; ==
{{LocMap+ | Slovensko
 | float = right
 | width = 400
 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Dubník|KS]]
    | position = right
    | lat = 48.923756
    | lon = 21.462403
  }}  
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]]
    | position = bottom
    | lat = 48.989167
    | lon = 18.037222
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RK
    | position = top
    | lat = 49.084447
    | lon = 19.303056
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]]
    | position = right
    | lat = 48.263889
    | lon = 19.719722
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = To
    | position = left
    | lat = 48.419375
    | lon = 20.322933
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]]
    | lat = 48.7383
    | lon = 18.9964
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NR
    | position = left
    | lat = 48.309861
    | lon = 18.083306
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]]
    | position = right
    | lat = 48.1825
    | lon = 17.0944
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = LM
    | position = right
    | lat = 49.088939
    | lon = 19.641806
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Krížava|ZA]]
    | position = top
    | lat = 49.095725
    | lon = 18.818914
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PP
    | position = right
    | lat = 49.010278
    | lon = 20.308056
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = BJ
    | position = right
    | lat = 49.301108
    | lon = 21.272778
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RV
    | position = left
    | lat = 48.655
    | lon = 20.551667
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = KE
    | position = left
    | lat = 48.705556
    | lon = 21.246111
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = SE
    | position = left
    | lat = 48.680831
    | lon = 17.365833
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PB
    | position = top
    | lat = 49.108892
    | lon = 18.437778
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = LV
    | position = right
    | lat = 48.263753
    | lon = 18.473428
  }}
}}
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!'''Frekvencia [[MHz]]'''
!'''Vysielač'''
!'''Vyžiarený výkon'''&lt;br /&gt; [[kW]]
|-
|87,7 
|Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]]
|80	
|-
|89,1
|Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]
|10
|- 
|89,2 
|Ružomberok - mesto
|0,1
|-
|91,6
|Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]]
|10
|-
|93,2
|Tornaľa - silo
|0,1
|-
|94,0 	
|Nitra - mesto
|0,1
|-
|94,3 
|Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]]
|100
|-
|95,0 
|Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô
|1
|-
|99,2 
|Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]]
|20
|-
|102,5 
|Poprad - Hranovnica
|1
|-
|102,8 
|Rožňava - silo
|1
|-
|102,8 
|Bardejov - mesto
|0,5
|-
|102,9 
|Košice - mesto
|1
|-
|104,0 
|Senica - mesto 
|0,5
|-
|104,0 
|Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]
|100
|-
|106,3 
|Považská Bystrica - mesto
|0,25
|-
|107,1 
|Levice - Veľká Vápenná
|4
|-
|}

== Počúvanosť ==
Fun Radio je s počúvanosťou 10,27% podľa prieskumu Market &amp; Media &amp; Lifestyle spoločnosti [[Median SK]] (2+3 Q 2021) treťou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.&lt;ref&gt;http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&amp;vlna=60&lt;/ref&gt;

== Vlastnícke vzťahy ==
Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&amp;SID=2&amp;P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}&lt;/ref&gt;

Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia [[Rastislav Dutka]]), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}&lt;/ref&gt;

== Moderátori ==

* Petra &quot;Dalila&quot; Bernasovská
* [[Matej Cifra]]
* [[Lenka Čviriková Hriadelová]]
* [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]]
* [[Vera Wisterová]]
*[[Milan Zimnýkoval]]
*[[Marcel Forgáč]]
*[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]]
*Ľudovít &quot;Mravec&quot; Jakubove
*[[Peter Kočiš|Peter &quot;Kočík&quot; Kočiš]]
*Martina &quot;Maca&quot; Zábranská
*[[Martin Nikodým]]
*[[Ľuboš Sarnovský]]
*[[Nikol Stankovianská]]
*[[Andrea Imrichová]]
*[[Katarína &quot;Kava&quot; Vargová]]
*[[Vladimír Voštinár]]
*Lucia Nosko (Palšovičová)
*[[Peter Novák|Peter &quot;Šarkan&quot; Novák]]
* ďalší

== Zaujímavosti ==
Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = Kočišek
  | meno                = Lukáš
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu
  | url                 = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html
  | dátum vydania       = 19.9.2007
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 17.1.2011
  | vydavateľ           = Trend holding s.r.o
  | miesto              = 
  | jazyk               = slovensky
}}&lt;/ref&gt; Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.&lt;ref&gt;http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html&lt;/ref&gt; Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.&lt;ref&gt;http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&amp;feature=related&lt;/ref&gt;

Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 celkom zaujímavým spôsobom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://fmscan.org/net.php?r=f&amp;m=m&amp;itu=SVK&amp;pxf=Fun+R%E1dio Pokrytie rádia]

== Zdroj ==
* [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka]

{{Rozhlasové stanice na Slovensku}}
[[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]]
[[Kategória:Vzniklo v 1990]]</text>
      <sha1>n3twboecyrky9mvypxwsmg4y8iriyqd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:MHD na Slovensku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>118332</id>
    <revision>
      <id>7429686</id>
      <parentid>7425047</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:27:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4819" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno    = MHD na Slovensku
|nadpis  = [[Mestská hromadná doprava na Slovensku]]

|skupina1= Podľa mesta
|zoznam1 = 
* [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|Banská Bystrica]]
* [[Mestská hromadná doprava v Bardejove|Bardejov]]
* [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Mestská hromadná doprava v Brezne|Brezno]]
* [[Mestská hromadná doprava v Čadci|Čadca]]
* [[Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|Dunajská Streda]]
* [[Mestská hromadná doprava v Galante|Galanta]]
* [[Mestská hromadná doprava v Hlohovci|Hlohovec]]
* [[Mestská hromadná doprava v Komárne|Komárno]]
* [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|Košice]]
* [[Mestská hromadná doprava v Leviciach|Levice]]
* [[Mestská hromadná doprava v Levoči|Levoča]]
* [[Mestská hromadná doprava v Martine|Martin]]
* [[Mestská hromadná doprava v Nitre|Nitra]]
* [[Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|Nové Zámky]]
* [[Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|Piešťany]]
* [[Mestská hromadná doprava v Poprade|Poprad]]
* [[Mestská hromadná doprava v Rožňave|Rožňava]]
* [[Mestská hromadná doprava v Ružomberku|Ružomberok]]
* [[Mestská hromadná doprava v Senci|Senec]]
* [[Mestská hromadná doprava v Senici|Senica]]
* [[Mestská hromadná doprava v Seredi|Sereď]]
* [[Mestská hromadná doprava v Skalici|Skalica]]
* [[Mestská hromadná doprava v Snine|Snina]]
* [[Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|Spišská Nová Ves]]
* [[Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|Stará Ľubovňa]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Svite|Svit]]
* [[Mestská hromadná doprava v Šahách|Šahy]]
* [[Mestská hromadná doprava v Šali|Šaľa]]
* [[Mestská hromadná doprava v Štúrove|Štúrovo]]
* [[Mestská hromadná doprava v Šuranoch|Šurany]]
* [[Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|Topoľčany]]
* [[Mestská hromadná doprava v Trebišove|Trebišov]]
* [[Mestská hromadná doprava v Trnave|Trnava]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Vrábľoch|Vráble]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|Vranov nad Topľou]]
* [[Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|Zlaté Moravce]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|Zvolen]]
* [[Mestská hromadná doprava v Žiari nad Hronom|Žiar nad Hronom]]
* [[Mestská hromadná doprava v Žiline|Žilina]]

|skupina2= [[Železnica|Železničná doprava]]
|zoznam2 = 
* [[Železničná doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Tatranské elektrické železnice]]
* [[Trenčianska elektrická železnica]]
* [[Ľubochnianska elektrická lesná železnica|Ľubochnianska elektrická železnica]] (zrušená)
* [[Viedenská električka|Elektrická železnica Bratislava – Viedeň]] (zrušená)

|skupina3= [[Rýchlodráha]]  
|zoznam3 = 
* [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|Bratislava]] (plánovaná)
* [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|Petržalka]]
* [[Košická rýchlodráha|Košice]]

|skupina4= [[Električková doprava]]
|zoznam4 = 
* [[Električková doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Električková doprava v Košiciach|Košice]]

|skupina5= [[Trolejbusová doprava]]
|zoznam5 = 
* [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|Banská Bystrica]]
* [[Trolejbusová doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Trolejbusová doprava v Košiciach|Košice]]
* [[Trolejbusová doprava v Prešove|Prešov]]
* [[Trolejbusová doprava v Žiline|Žilina]]
* [[Trolejbusová doprava vo Vysokých Tatrách|Vysoké Tatry]] (zrušená)

|skupina6= Autobusová doprava
|zoznam6 = 
* [[Autobusová doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Autobusová doprava v Košiciach|Košice]]
* [[Autobusová doprava v Žiline|Žilina]]

|skupina7= Prevádzkovatelia
|zoznam7 = 
* ''DP:'' [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
* [[Dopravný podnik Bratislava|Bratislava]]
* [[Dopravný podnik mesta Košice|Košice]]
* [[Dopravný podnik mesta Martin|Martin]]
* [[Dopravný podnik mesta Prešov|Prešov]]
* [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Žilina]]
* ''ARRIVA:'' [[ARRIVA Bratislava|Bratislava]]
* [[ARRIVA Liorbus|Liorbus]]
* [[ARRIVA Michalovce|Michalovce]]
* [[ARRIVA Nitra|Nitra]]
* [[ARRIVA Nové Zámky|Nové Zámky]]
* [[ARRIVA Trnava|Trnava]]

|skupina8 = [[Integrovaný dopravný systém|Integrované dopravné systémy]]
|zoznam8 = 
* [[Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji|Bratislavský kraj]]
* [[IDS Východ|Košický a Prešovský kraj]]
* [[Integrovaný dopravný systém Žilinského samosprávneho kraja|Žilinský kraj]]
* [[Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém|Žilina – Rajec]] (zrušený)

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny mestskej hromadnej dopravy|Slovensko]]
[[Kategória:Dopravné navigačné šablóny Slovenska|MHD]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>p5t3fgrw07dgo8cn5y6w9pizjneitd2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429688</id>
      <parentid>7429686</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:40:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>+ Lučenec</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4872" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno    = MHD na Slovensku
|nadpis  = [[Mestská hromadná doprava na Slovensku]]

|skupina1= Podľa mesta
|zoznam1 = 
* [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|Banská Bystrica]]
* [[Mestská hromadná doprava v Bardejove|Bardejov]]
* [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Mestská hromadná doprava v Brezne|Brezno]]
* [[Mestská hromadná doprava v Čadci|Čadca]]
* [[Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|Dunajská Streda]]
* [[Mestská hromadná doprava v Galante|Galanta]]
* [[Mestská hromadná doprava v Hlohovci|Hlohovec]]
* [[Mestská hromadná doprava v Komárne|Komárno]]
* [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|Košice]]
* [[Mestská hromadná doprava v Leviciach|Levice]]
* [[Mestská hromadná doprava v Levoči|Levoča]]
* [[Mestská hromadná doprava v Lučenci|Lučenec]]
* [[Mestská hromadná doprava v Martine|Martin]]
* [[Mestská hromadná doprava v Nitre|Nitra]]
* [[Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|Nové Zámky]]
* [[Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|Piešťany]]
* [[Mestská hromadná doprava v Poprade|Poprad]]
* [[Mestská hromadná doprava v Rožňave|Rožňava]]
* [[Mestská hromadná doprava v Ružomberku|Ružomberok]]
* [[Mestská hromadná doprava v Senci|Senec]]
* [[Mestská hromadná doprava v Senici|Senica]]
* [[Mestská hromadná doprava v Seredi|Sereď]]
* [[Mestská hromadná doprava v Skalici|Skalica]]
* [[Mestská hromadná doprava v Snine|Snina]]
* [[Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|Spišská Nová Ves]]
* [[Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|Stará Ľubovňa]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Svite|Svit]]
* [[Mestská hromadná doprava v Šahách|Šahy]]
* [[Mestská hromadná doprava v Šali|Šaľa]]
* [[Mestská hromadná doprava v Štúrove|Štúrovo]]
* [[Mestská hromadná doprava v Šuranoch|Šurany]]
* [[Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|Topoľčany]]
* [[Mestská hromadná doprava v Trebišove|Trebišov]]
* [[Mestská hromadná doprava v Trnave|Trnava]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Vrábľoch|Vráble]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|Vranov nad Topľou]]
* [[Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|Zlaté Moravce]]
* [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|Zvolen]]
* [[Mestská hromadná doprava v Žiari nad Hronom|Žiar nad Hronom]]
* [[Mestská hromadná doprava v Žiline|Žilina]]

|skupina2= [[Železnica|Železničná doprava]]
|zoznam2 = 
* [[Železničná doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Tatranské elektrické železnice]]
* [[Trenčianska elektrická železnica]]
* [[Ľubochnianska elektrická lesná železnica|Ľubochnianska elektrická železnica]] (zrušená)
* [[Viedenská električka|Elektrická železnica Bratislava – Viedeň]] (zrušená)

|skupina3= [[Rýchlodráha]]  
|zoznam3 = 
* [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|Bratislava]] (plánovaná)
* [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|Petržalka]]
* [[Košická rýchlodráha|Košice]]

|skupina4= [[Električková doprava]]
|zoznam4 = 
* [[Električková doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Električková doprava v Košiciach|Košice]]

|skupina5= [[Trolejbusová doprava]]
|zoznam5 = 
* [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|Banská Bystrica]]
* [[Trolejbusová doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Trolejbusová doprava v Košiciach|Košice]]
* [[Trolejbusová doprava v Prešove|Prešov]]
* [[Trolejbusová doprava v Žiline|Žilina]]
* [[Trolejbusová doprava vo Vysokých Tatrách|Vysoké Tatry]] (zrušená)

|skupina6= Autobusová doprava
|zoznam6 = 
* [[Autobusová doprava v Bratislave|Bratislava]]
* [[Autobusová doprava v Košiciach|Košice]]
* [[Autobusová doprava v Žiline|Žilina]]

|skupina7= Prevádzkovatelia
|zoznam7 = 
* ''DP:'' [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
* [[Dopravný podnik Bratislava|Bratislava]]
* [[Dopravný podnik mesta Košice|Košice]]
* [[Dopravný podnik mesta Martin|Martin]]
* [[Dopravný podnik mesta Prešov|Prešov]]
* [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Žilina]]
* ''ARRIVA:'' [[ARRIVA Bratislava|Bratislava]]
* [[ARRIVA Liorbus|Liorbus]]
* [[ARRIVA Michalovce|Michalovce]]
* [[ARRIVA Nitra|Nitra]]
* [[ARRIVA Nové Zámky|Nové Zámky]]
* [[ARRIVA Trnava|Trnava]]

|skupina8 = [[Integrovaný dopravný systém|Integrované dopravné systémy]]
|zoznam8 = 
* [[Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji|Bratislavský kraj]]
* [[IDS Východ|Košický a Prešovský kraj]]
* [[Integrovaný dopravný systém Žilinského samosprávneho kraja|Žilinský kraj]]
* [[Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém|Žilina – Rajec]] (zrušený)

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny mestskej hromadnej dopravy|Slovensko]]
[[Kategória:Dopravné navigačné šablóny Slovenska|MHD]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>p4tkgrk0n2pxzaj6y9p9f2ucd26e0hf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tipovanie športových výsledkov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>119142</id>
    <revision>
      <id>7429529</id>
      <parentid>7322210</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:36:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.248.26.84</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Typy stávok */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9480" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{bez zdroja}}
'''Tipovanie športových výsledkov''' je forma [[hazard]]nej hry. Za rok 2005 bolo v slovenských spoločnostiach pretipovaných 7, 911 mld. Slovenských korún.{{chýba citácia}} V roku 2017 sa v slovenských stávkových kanceláriách Tipos a Fortuna vsadilo v rámci športových stávok spolu vyše 430 miliónov EUR. Čísla nie sú konečné, nakoľko niektoré spoločnosti nezverejnili svoje údaje o objeme prijatých športových stávok v rámci výročnej správy a do celkového objemu sa nedajú započítať taktiež stávky podané v zahraničných stávkových kanceláriách.

== Legálnosť športového tipovania ==
[[Legálnosť]] športového tipovania sa mení od krajiny ku krajine. Na Slovensku je prevádzkovanie hazardných hier povolené spoločnostiam vlastniacim licenciu na Slovensku. Tipovať môžu len osoby staršie ako 18 rokov. Slovákom však cez [[internet]] ponúka tipovanie a rôzne bonusy niekoľko spoločností. Niektoré aj v slovenskom jazyku napr: Bwin alebo Expekt. Napríklad spoločnosť Bwin si na Slovensku robí silnú reklamu najmä na internete. Slovenskej strane sa to však nepáči, pretože tieto spoločnosti majú licenciu len v [[EU]] a nie na [[Slovensko|Slovensku]] a tak neprispievajú štátu na daniach zo zisku. V slovenských médiach vyšli informácie, že toto tipovanie je nelegálne a stávkové kancelárie si na [[Slovensko|Slovensku]] nemôžu robiť reklamu. Tieto správy však nemusia byť pravdivé. Rovnako nemusia byť pravdivé rôzne vyjadrenia zahraničných spoločností, ktoré sa odvolávajú na Európsku legislatívu. [[Tipos]] už podal podnet na prešetrenie podnikania týchto spoločností na Slovenskom trhu. Situácia v Česku je ešte napätejšia. 

V [[Spojené štáty|USA]] je tipovanie v stávkových kanceláriách bez licencie v USA zakázané. Na podnikanie v USA však viacero spoločností využíva licenciu v Antigue a Barbude. V tejto demokratickej krajine je aj prísne zakázane zaslať [[peniaze]] do zahranične licencovanej spoločnosti. Známy je prípad, keď po tomto rozhodnutí mali viacerí problém vybrať svoje peniaze zo služby [[Neteller]].

== Typy stávok ==
Spoločnosti ponúkajú rôzne tipy stávok na športové stretnutia. Medzi základné patria: výsledok zápasu, časti hry ([[polčas (športová prestávka)|polčas]], [[tretina]], [[set]]), strelci gólov/bodov, počet gólov/bodov a ďalšie. Medzi nové tipy stávok patria aj &quot;Ázijské hendikepy&quot;. V poslednej dobe vznikajú stále nové a nové druhy stávok ako: Kedy padne prvý gól? Ako padne prvý gól? Počet kariet, faulov, ofsajdov v zápase...

== Stávky Under / Over ==
Aby ste mohli dobre pochopiť, čo znamenajú stávky Under / Over je dôležité preložiť tieto anglické pojmy, ktoré sú zaužívané vo svete tipérov. Slovo ,,Under” v preklade znamená ,,menej” a slovo ,,Over” v preklade znamená ,,viac”. Tieto stávky použijete vtedy, keď si myslíte, že napr. vo futbalovom alebo v hokejovom zápase padne menej ako 2.5 gólov alebo viac ako 1.5 gólu, v tenise počet gamov bude menej ako 23.5 alebo v e-športe ako CS:GO počet kôl v 1. mape bude viac ako 26.5.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stávky Over / Under|url=https://istavkovekancelarie.sk/stavky-over-under/|dátum prístupu=24.8.2022}}&lt;/ref&gt; Pre lepšie pochopenie toho ako funguje typ stávky over/under môžeme použiť príklad z fotbalového zápasu. Ak si stavíme, že v zápase padne viac ako 2.5 gólu a zápas tímov A a B dopadne remízov 2:2, čiže celkový počet gólov v zápase sú 4, stávka je výherná. Ak by zápas skončil napríklad 2:0, je neúspešná. 

==Ázijské hendikepy==

Ázijský hendikep je typ stávky, ktorý vznikol v Indonézii predtým, ako získal popularitu v západnom svete, najmä vo Veľkej Británii.
Používa sa takmer výlučne vo futbale, predpokladá sa, že tím získa hypotetickú výhodu alebo nevýhodu na základe zvoleného hendikepu.
Najčastejšie ho používajú stávkujúci, ktorí veria, že silný tím výrazne vyhrá proti slabému tímu alebo že podhodnotený tím môže zaistiť pozitívny výsledok proti kurzom.

Termín ázijský handikep vznikol koncom 90 -tych  rokov pri rozhovore medzi indonézskym príjemcom stávok pri dostihoch Joe Phanom a novinárom Joe Saumarezom Smithom. Phan požiadal Smitha o západný preklad „visiacich chengových stávok“, čo je spôsob, ako je typ stávky opísaný na domácom trhu, a novinár v dôsledku toho vytvoril termín ázijský handikep.

Príklad zápas MFK Košice - Slovan

*Stávka Košice -1 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak Košice vyhrajú o dva a viac gólov získate výhru 1000 Sk. Ak Košice vyhrajú o gól je Vám vrátený vklad. Ak Košice remizujú alebo prehrajú prichádzate o peniaze.
*Stávka Košice 0 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak Košice vyhrajú získate 1000 Sk. Ak remizujú je Vám vrátený vklad. Ak prehrajú prehrávate.
*Stávka Košice -0.5 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak Košice vyhrajú o gól vyhrávate. V prípade remízy alebo prehry prehrávate.
*Stávka Košice -0.25 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak [[Košice]] vyhrajú o gól a viac vyhráte. Ak Košice remizujú je Vám vrátená polovica vkladu čize 500 Sk. V prípade, že Košice prehrajú prichádzate o svoj vklad.

Stávka Košice -0.75 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak [[Košice]] vyhrajú o gól polovica stávky vyhráva=500*2=1000SK návrat. Ak Košice remízuju alebo prehrajú prehrávate.

Význam tohto je, že to určuje, či stávka vyhrá alebo nie. Pre „celé“ čísla stávka môže vyhrať, prehrať alebo viesť k vráteniu vkladu, zatiaľ čo štvrtinové čísla môžu dovoliť polovicu výhier alebo strát v závislosti od výsledku zápasu. Pri polovičných číslach stávka obvykle buď vyhrá alebo prehrá bez ďalších možností.

Ázijské hendikepy sa líšia od hendikepových trhov, ktoré ponúkajú európski stávkari, treba však poznamenať, že veľa popredných stávkových kancelárií v súčasnosti ponúka ázijské hendikepové stávky na svojich futbalových kupónoch vrátane veľkých kontinentálnych turnajov a domácich súťaží.


''POZOR: Nemýliť si Európske hendikepy s Ázijskými.''

== Dohadovanie zápasov ==
Športové tipovanie je jeden z dôvodov, prečo vznikajú dohodnuté zápasy. Nie je to však jediný dôvod.

Ako posledná je známa kauza [[Taliansky futbal|talianskeho futbalu]], keď aj najväčsie talianske tímy stratili veľké množstvo bodov, prípadne museli hrať v nasledujúcom ročníku nižšiu ligu. Na Slovensku je známych niekoľko prípadov. Slovenska sa dotkla kauza českých futbalových rozhodcov.

== Online tipovanie ==
Na Slovensku je online tipovanie povolené. 
Na Slovensku licenciu na prevádzkovanie stávkových hier on-line vlastní niekoľko spoločností. Doteraz ho prevádkujú Doxx, Fortuna, Niké, Tipos, VixBet.
Slováci však tipujú aj v zahraničných stávkových kanceláriách. Medzi najzastúpenejšie na Slovensku patria Bwin, Betfair, Expekt či Sportingbet, no online tipovanie ponúkajú stovky spoločností.

== Kamenné stávkové kancelárie ==
Na Slovensku v tejto chvíli pôsobia ako kamenné spoločnosti:
*[[DoubleStar Bet]]
*[[Epermiso (Tipito)]]
*[[Fortuna]] (Predtým [[Terno]])
*[[Niké (stávková kancelária)|Niké]]
*[[Tipsport]] (Predtým [[Doxx]])
*[[Victory Tip]]

== Gamblerstvo ==
Tak ako každá hazardná hra aj táto môže spôsobovať závislosť. Do prevencie a liečenia závislostí investujú aj samotné stávkové kancelárie.

''Pozri aj : [[Gamblerstvo]], [[Závislosť]]''

== Tipovacie portály ==
[[Internet]] nezrevolucionizoval iba [[stávkové kancelárie]], ale poskytol rôzne výhody aj tipujúcim. Tipujúci nachádzajú rôzne informácie prostredníctvom rôznych špecializovaných stránok. 
[[Tipovacie portály]] existujú platené a neplatené. Tie neplatené zväčša financujú [[stávkové kancelárie]] za reklamu a teda získavanie nových klientov.

Tipovacie portály poskytujú prehľady športových zápasov a kurzy na nich, analýzy športových zápasov, tipy na športové zápasy, súťaže o napríklad stávky v stávkových kanceláriách, aktuálne výsledky športových zápasov, diskusie a ďalšie služby. Medzi portálmi je veľká konkurencia pretože ich existuje veľké množstvo a tak sa predbiehaju v počte ponúkaných služieb, peňazí v súťažiach či [[reklame|reklama]]. Vlastné stránky si zakladajú aj rôzny tipujúci, ktorí následne na stránkach poskytujú vlastné tipy.

== Reklama ==
Reklama na [[stávková kancelária|stávkové kancelárie]] a portály tvorí veľkú časť reklamy. V niektorých krajinách sa takisto diskutuje o legálnosti propagovania zahraničných stávkových kancelárií. Na Slovensku je zákonom zakázané propagovať hazardné hry, ktoré nemajú udelenú licenciu MF SR. [[Google AdWords]] nepodporuje reklamu na stránky poskytujúce informácie tipovaní. [[Yahoo]] nepodporuje reklamu na stránky, na ktorých sa priamo prevádzkuje tipovanie alebo iná forma hazardu o peniaze. Na Slovensku sú v reklame slová z tipovania hneď po dovolenkách a letenkách najdrahšie.

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Pozri aj ==
* [[stávková kancelária]]

{{portál|Šport|Športový}}

[[Kategória:Hazardné hry]]</text>
      <sha1>8c5tyxkpo26q4nqhe3p218li6hcnohz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429536</id>
      <parentid>7429529</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:58:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia 7429529 používateľa [[Special:Contributions/85.248.26.84|85.248.26.84]] ([[User talk:85.248.26.84|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8436" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{bez zdroja}}
'''Tipovanie športových výsledkov''' je forma [[hazard]]nej hry. Za rok 2005 bolo v slovenských spoločnostiach pretipovaných 7, 911 mld. Slovenských korún.{{chýba citácia}} V roku 2017 sa v slovenských stávkových kanceláriách Tipos a Fortuna vsadilo v rámci športových stávok spolu vyše 430 miliónov EUR. Čísla nie sú konečné, nakoľko niektoré spoločnosti nezverejnili svoje údaje o objeme prijatých športových stávok v rámci výročnej správy a do celkového objemu sa nedajú započítať taktiež stávky podané v zahraničných stávkových kanceláriách.

== Legálnosť športového tipovania ==
[[Legálnosť]] športového tipovania sa mení od krajiny ku krajine. Na Slovensku je prevádzkovanie hazardných hier povolené spoločnostiam vlastniacim licenciu na Slovensku. Tipovať môžu len osoby staršie ako 18 rokov. Slovákom však cez [[internet]] ponúka tipovanie a rôzne bonusy niekoľko spoločností. Niektoré aj v slovenskom jazyku napr: Bwin alebo Expekt. Napríklad spoločnosť Bwin si na Slovensku robí silnú reklamu najmä na internete. Slovenskej strane sa to však nepáči, pretože tieto spoločnosti majú licenciu len v [[EU]] a nie na [[Slovensko|Slovensku]] a tak neprispievajú štátu na daniach zo zisku. V slovenských médiach vyšli informácie, že toto tipovanie je nelegálne a stávkové kancelárie si na [[Slovensko|Slovensku]] nemôžu robiť reklamu. Tieto správy však nemusia byť pravdivé. Rovnako nemusia byť pravdivé rôzne vyjadrenia zahraničných spoločností, ktoré sa odvolávajú na Európsku legislatívu. [[Tipos]] už podal podnet na prešetrenie podnikania týchto spoločností na Slovenskom trhu. Situácia v Česku je ešte napätejšia. 

V [[Spojené štáty|USA]] je tipovanie v stávkových kanceláriách bez licencie v USA zakázané. Na podnikanie v USA však viacero spoločností využíva licenciu v Antigue a Barbude. V tejto demokratickej krajine je aj prísne zakázane zaslať [[peniaze]] do zahranične licencovanej spoločnosti. Známy je prípad, keď po tomto rozhodnutí mali viacerí problém vybrať svoje peniaze zo služby [[Neteller]].

== Typy stávok ==
Spoločnosti ponúkajú rôzne tipy stávok na športové stretnutia. Medzi základné patria: výsledok zápasu, časti hry ([[polčas (športová prestávka)|polčas]], [[tretina]], [[set]]), strelci gólov/bodov, počet gólov/bodov a ďalšie. Medzi nové tipy stávok patria aj &quot;Ázijské hendikepy&quot;. V poslednej dobe vznikajú stále nové a nové druhy stávok ako: Kedy padne prvý gól? Ako padne prvý gól? Počet kariet, faulov, ofsajdov v zápase...

==Ázijské hendikepy==

Ázijský hendikep je typ stávky, ktorý vznikol v Indonézii predtým, ako získal popularitu v západnom svete, najmä vo Veľkej Británii.
Používa sa takmer výlučne vo futbale, predpokladá sa, že tím získa hypotetickú výhodu alebo nevýhodu na základe zvoleného hendikepu.
Najčastejšie ho používajú stávkujúci, ktorí veria, že silný tím výrazne vyhrá proti slabému tímu alebo že podhodnotený tím môže zaistiť pozitívny výsledok proti kurzom.

Termín ázijský handikep vznikol koncom 90 -tych  rokov pri rozhovore medzi indonézskym príjemcom stávok pri dostihoch Joe Phanom a novinárom Joe Saumarezom Smithom. Phan požiadal Smitha o západný preklad „visiacich chengových stávok“, čo je spôsob, ako je typ stávky opísaný na domácom trhu, a novinár v dôsledku toho vytvoril termín ázijský handikep.

Príklad zápas MFK Košice - Slovan

*Stávka Košice -1 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak Košice vyhrajú o dva a viac gólov získate výhru 1000 Sk. Ak Košice vyhrajú o gól je Vám vrátený vklad. Ak Košice remizujú alebo prehrajú prichádzate o peniaze.
*Stávka Košice 0 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak Košice vyhrajú získate 1000 Sk. Ak remizujú je Vám vrátený vklad. Ak prehrajú prehrávate.
*Stávka Košice -0.5 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak Košice vyhrajú o gól vyhrávate. V prípade remízy alebo prehry prehrávate.
*Stávka Košice -0.25 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak [[Košice]] vyhrajú o gól a viac vyhráte. Ak Košice remizujú je Vám vrátená polovica vkladu čize 500 Sk. V prípade, že Košice prehrajú prichádzate o svoj vklad.

Stávka Košice -0.75 v kurze 2 za 1000 Sk znamená: Ak [[Košice]] vyhrajú o gól polovica stávky vyhráva=500*2=1000SK návrat. Ak Košice remízuju alebo prehrajú prehrávate.

Význam tohto je, že to určuje, či stávka vyhrá alebo nie. Pre „celé“ čísla stávka môže vyhrať, prehrať alebo viesť k vráteniu vkladu, zatiaľ čo štvrtinové čísla môžu dovoliť polovicu výhier alebo strát v závislosti od výsledku zápasu. Pri polovičných číslach stávka obvykle buď vyhrá alebo prehrá bez ďalších možností.

Ázijské hendikepy sa líšia od hendikepových trhov, ktoré ponúkajú európski stávkari, treba však poznamenať, že veľa popredných stávkových kancelárií v súčasnosti ponúka ázijské hendikepové stávky na svojich futbalových kupónoch vrátane veľkých kontinentálnych turnajov a domácich súťaží.


''POZOR: Nemýliť si Európske hendikepy s Ázijskými.''

== Dohadovanie zápasov ==
Športové tipovanie je jeden z dôvodov, prečo vznikajú dohodnuté zápasy. Nie je to však jediný dôvod.

Ako posledná je známa kauza [[Taliansky futbal|talianskeho futbalu]], keď aj najväčsie talianske tímy stratili veľké množstvo bodov, prípadne museli hrať v nasledujúcom ročníku nižšiu ligu. Na Slovensku je známych niekoľko prípadov. Slovenska sa dotkla kauza českých futbalových rozhodcov.

== Online tipovanie ==
Na Slovensku je online tipovanie povolené. 
Na Slovensku licenciu na prevádzkovanie stávkových hier on-line vlastní niekoľko spoločností. Doteraz ho prevádkujú Doxx, Fortuna, Niké, Tipos, VixBet.
Slováci však tipujú aj v zahraničných stávkových kanceláriách. Medzi najzastúpenejšie na Slovensku patria Bwin, Betfair, Expekt či Sportingbet, no online tipovanie ponúkajú stovky spoločností.

== Kamenné stávkové kancelárie ==
Na Slovensku v tejto chvíli pôsobia ako kamenné spoločnosti:
*[[DoubleStar Bet]]
*[[Epermiso (Tipito)]]
*[[Fortuna]] (Predtým [[Terno]])
*[[Niké (stávková kancelária)|Niké]]
*[[Tipsport]] (Predtým [[Doxx]])
*[[Victory Tip]]

== Gamblerstvo ==
Tak ako každá hazardná hra aj táto môže spôsobovať závislosť. Do prevencie a liečenia závislostí investujú aj samotné stávkové kancelárie.

''Pozri aj : [[Gamblerstvo]], [[Závislosť]]''

== Tipovacie portály ==
[[Internet]] nezrevolucionizoval iba [[stávkové kancelárie]], ale poskytol rôzne výhody aj tipujúcim. Tipujúci nachádzajú rôzne informácie prostredníctvom rôznych špecializovaných stránok. 
[[Tipovacie portály]] existujú platené a neplatené. Tie neplatené zväčša financujú [[stávkové kancelárie]] za reklamu a teda získavanie nových klientov.

Tipovacie portály poskytujú prehľady športových zápasov a kurzy na nich, analýzy športových zápasov, tipy na športové zápasy, súťaže o napríklad stávky v stávkových kanceláriách, aktuálne výsledky športových zápasov, diskusie a ďalšie služby. Medzi portálmi je veľká konkurencia pretože ich existuje veľké množstvo a tak sa predbiehaju v počte ponúkaných služieb, peňazí v súťažiach či [[reklame|reklama]]. Vlastné stránky si zakladajú aj rôzny tipujúci, ktorí následne na stránkach poskytujú vlastné tipy.

== Reklama ==
Reklama na [[stávková kancelária|stávkové kancelárie]] a portály tvorí veľkú časť reklamy. V niektorých krajinách sa takisto diskutuje o legálnosti propagovania zahraničných stávkových kancelárií. Na Slovensku je zákonom zakázané propagovať hazardné hry, ktoré nemajú udelenú licenciu MF SR. [[Google AdWords]] nepodporuje reklamu na stránky poskytujúce informácie tipovaní. [[Yahoo]] nepodporuje reklamu na stránky, na ktorých sa priamo prevádzkuje tipovanie alebo iná forma hazardu o peniaze. Na Slovensku sú v reklame slová z tipovania hneď po dovolenkách a letenkách najdrahšie.

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Pozri aj ==
* [[stávková kancelária]]

{{portál|Šport|Športový}}

[[Kategória:Hazardné hry]]</text>
      <sha1>3d6vzlaagxsmgzm5qudvtwzctz3qvl3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Stanislav Háber</title>
    <ns>0</ns>
    <id>133806</id>
    <revision>
      <id>7429505</id>
      <parentid>7426523</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:36:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>141.170.129.18</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Zdroje */ -fbclid</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29926" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Stanislav Háber
  |Portrét          =
  |Popis osoby      =slovenský prozaik, básnik a publicista
  |Dátum narodenia  ={{dnv|1966|8|24}}
  |Miesto narodenia =[[Brezno]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     =
  |Miesto úmrtia    =
}}
'''Stanislav Háber''' (* [[24. august]] [[1966]], [[Brezno]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[básnik]] a [[publicista]].

== Životopis ==
V roku [[1980]] – [[1984]] študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[1984]] – [[1985]] na [[Vysoká vojenská letecká škola SNP|Vysokej vojenskej leteckej škole SNP]] v [[Košice|Košiciach]] odbor pilot – nadzvuk, no po autohavárii bol vyradený z pilotného výcviku. V [[1987]] – [[1993]] študoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove|Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove]] (VaVD) a žurnalistiku na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde [[1993]] promoval na katedre žurnalistiky.

V rokoch [[1986]] – [[1987]] bol vojak z povolania v [[Prešov]]e, od roku [[1987]] pracoval ako redaktor podnikových novín v [[Košice|Košiciach]], v [[Prešov]]e, v rokoch [[1987]] – [[1991]] redaktor Hlavnej redakcie Televíznych novín Čs. televízie a od roku [[1991]] bol redaktorom viacerých periodík (Zmena, Smena, [[Hospodárske noviny]] a i.) a TASR. Pracoval aj ako lietajúci reportér pre vtedy populárne Rádio Rock FM (1991-1992), bol redaktorom týždenníka Slobodný piatok (1992).

V rokoch [[1994]] – [[1995]] bol riaditeľom odboru verejnej mienky a hovorcom [[HZDS]], v rokoch [[1995]] – [[1996]] hovorcom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, redaktorom [[Literárny týždenník|Literárneho týždenníka]], v roku [[1997]] pracoval ako zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, od roku [[1997]] bol redaktorom denníka Slovenská republika a od roku [[1999]] Nový deň v [[Bratislava|Bratislave]].

Potom bol asistentom poslanca NR SR, [[živnostník]]om, autorom na voľnej nohe a poberal štipendium [[Literárny fond Slovenskej republiky|Literárneho fondu SR]]. Od roku 2006 pôsobil na [[Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstve pôdohospodárstva SR]] aj v pozícii hovorcu. V roku 2007 bol pri ustanovení [[Európsky parlament Rómov|Európskeho parlamentu Rómov]], ktorý viedol na prvom rokovaní ako hovorca a moderátor. V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku 1997) reláciu ''Silná káva'' a v roku 2007 duchovnú reláciu ''Sféry dôverné''. Pôsobil ako člen Rady Slovenského rozhlasu (2010). Od roku 2013 pracoval na publicite slovenských eurofondov (ROP, IROP), kde bol vyhodnotený v rámci EK v Bruseli ako najlepšia publicita zo všetkých operačných programov v celej EÚ za rok 2016. Od roku 2021 online redaktor RTVS. Vo Večerných reflexiách s moderátorkou Jankou Bleyovou zhrnul svoje životné poznatky na Rádiu Regina 14. júna 2022: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1692/1822863 ***

== Tvorba ==
Ako prozaik debutoval románom z vojenského prostredia ''Sme samý lepší chlap'', v ktorom sa zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil zmysel existencie armády. Je tiež autorom noviel ''Paľko Hrchov'', ktorej ústredná novela bola publikovaná a preložená do [[francúzština|francúzštiny]], a románu s filozofickým až mystickým charakterom s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca ''Najvyšší a najnižší''.

Venuje sa aj [[poézia|poézii]], prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch ([[Jarný súzvuk]], [[Dotyky (časopis)|Dotyky]], Krajská knižnica Košice), knižne vydal viacero zbierok s občianskou, ale aj mystickou a kresťanskou lyrikou.

V oblasti publicistiky je okrem knižných súborov časť aktivít známa aj z autorových komentárov. Počas práce v Československej televízii dve jeho reportáže prevzala [[CNN]] (Animácia činnosti srdca 1989 a Požiarnické auto 1989) a súbor reportáži britská [[BBC]].

V roku [[1998]] získal medailu ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo. V roku [[2004]] vyhral prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého [[Trenčín]] v kategórii próza dospelých za text ''Kristus''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://muza.websity.sk/index.php?pid=2&amp;ids=7&amp;idv=9
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; V roku [[2007]] sa stal v [[Česko|Česku]] laureátom literárnej súťaže knižnice v [[Plzeň|Plzni]]. V roku 2008 dostal ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu. V roku 2009 dostal cenu mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server www.pismak.cz a prvé miesto v poetickej súťaži Snenie, druhú cenu v poetickej súťaži Strom, prvú cenu v poetickej súťaži Krasohľad a Kolotoč, druhú cenu v poetickej súťaži Jaro a tretiu cenu v poetickej súťaži Hranice síl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=59365
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Na 7. festivale Literárna Vysočina v českej Chotěboři v roku 2009 získal hlavnú cenu Quo vadis za rukopis nevydanej knihy próz Mäkké &quot;F&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.exil.sk/site/spravy.php?p=25347&amp;more=1&amp;c=145
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=331690
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 2009 získal v českej poetickej súťaži Doznievanie leta 3. miesto a súčasne cenu poroty.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=334631
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Nakoniec rok 2009 uzavrel prvým miestom v poetickej súťaži Vianočná. V českej poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť či nebyť vyhral prvú cenu vo februári 2010.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=348934
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Začiatkom marca 2010 vyhral českú poetickú súťaž s básňou Veční vo svete viet.&lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=350025
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2004 jeho zbierku poézie Záhady duševnej záhrady zaradili v Moskve do zbierkových fondov Múzea Konstantina Paustovského a o jeho diele informoval ruský literárny časopis Svet Paustovského (2005). V roku [[2004]] získal štipendium Literárneho fondu na román ''Hrom''. V rokoch [[2004]] – [[2005]] pripravil unikátny projekt rozhlasových poviedok na každý deň v roku, teda v počte 366 poviedok – ''Príbehy mena'' (súčasne aj na www.exil.sk), ktoré napísal, a boli vysielané v rádiu Lumen. V rovnakom rádiu Lumen mu v rokoch [[2005]] – [[2007]] vysielali ďalší jedinečný projekt ''Svätí pre súčasnosť'', ktorý spočíval v tom, že každý deň v priebehu celého roka pripravil jeden životopis svätého, ktorý mal práve sviatok.

Pripravil viacero dokumentárnych filmov, z ktorých k najznámejším patrí protivojnová poéma ''Tisíc malých princov'' ([[1992]]), nakrútená v čase vojny v krajinách bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] o deťoch vo vojnových konfliktoch. Tento film bol prezentovaný v nesúťažnej časti bratislavského festivalu Fórum v roku [[1992]] a opakovane vysielaný v ČSTV v Prahe na okruhu F1, potom v STV a VTV. K ďalším známym filmom patrí ''Gróf strateného času'' ([[1992]]) v hlavnej úlohe s [[Dušan Jamrich|Dušanom Jamrichom]] o záhade [[Bojnice|bojnického]] oltára, či ''Astronaut kazateľ'' ([[1990]]) o [[James Irwin|Jamesovi Irwinovi]] a jeho ceste na Mesiac v rámci projektu [[Apollo]]. Počas práce v STV jeho reportáže Animácia činnosti srdca o jedinečnom výskume prof. [[Ivan Hulín|Ivana Hulína]] (1989) a reportáž o unikátnom hasičskom aute bratislavských hasičov (1989) vysielala CNN a rovnako BBC. Následne jeho sériu reportáži z výskumných slovenských ústavov (1989 – 1990) vysielala BBC.{{bez citácie}} 

Pre [[Slovenský rozhlas]] pripravil viacero literárnych pásiem, k najznámejším patrí ''Londonov raj'' ([[1998]]) o [[Jack London|Jackovi Londonovi]], či ''Mág reality'' ([[1997]]) o [[Spojené štáty americké|americkom]] [[spisovateľ]]ovi [[Phillip K. Dick|Philipovi K. Dickovi]], súbor scenárov o slovenských autoroch akými sú: Peter Jaroš (2021), Bystrík Šikula, Ľuboš Jurík, Roman Brat, Tatiana Jaglová, Zuzana Cigánová, Milan Zelinka, Dušan Mikolaj (všetky 2022).

== Dielo ==
===Film===
* (1989) – ''Animácia činnosti srdca'', scenár k dokumentárnemu filmu o práci prof. Ivana Hulína
* (1990) – ''Astronaut – kazateľ'', dokumentárny film o Jamesovi Irwinovi
* (1992) – ''Tisíc malých princov'', filmová protivojnová poéma
* (1992) – ''Gróf strateného času'', hraný dokument. film v hlavnej úlohe Dušan Jamrich
* (2010) – ''Vojak bez zbrane'', hraný dokument. film, réžia Ján Háber, účinkovanie a spoluautor námetu - (premiéra v STV 28. 8. 2012)

===Próza===
* [[1995]] – ''Sme samí lepší chlap'',  román
* 1995 – ''...ani prvý ani posledný...'', publicistika
* [[1996]] – ''Paľko Hrchov'',  zbierka poviedok
* [[1997]] – ''Reportážna inventúra'', publicistika
* [[1999]] – ''Najvyšší a najnižší'', román
* [[2004]] – ''&quot;O&quot;'', kniha poviedok
* [[2009]] – ''Oskár ide do neba'', román
* [[2010]] – ''Mäkké F'', román
* [[2012]] – ''Štefánik po pristátí zastrelený?'', publicistika
* [[2013]] – ''Kristus'', novela
* [[2017]] - ''Kričiace kamene'', román
* [[2018]] - ''Úsmevy z pekla'', román
* [[2020]] - ''Exhumujme Štefánika!'', publicistika
* 2021 - Pribehy nielen z inej hviezdy / zbierka poviedok
* 2022 - Úsměvy z pekla, román vydaný v preklade v češtine

===Poézia===
* [[1998]] – ''Pokoj rezbára'', zbierka poézie
* [[2001]] – ''Egotikon'', zbierka poézie
* [[2003]] – ''Záhady duševnej záhrady'', zbierka poézie
* [[2005]] – ''Intimity'', zbierka poézie
* [[2007]] – ''Dva tóny'', zbierka poézie
* [[2008]] – ''Štvrťstoročie lásky&quot;, zbierka poézie – ľúbostnej venovanej manželke s básničkami na každý deň
* 2008 – ''Voňavé milovanie&quot;, zbierka intímnej poézie
* [[2009]] – ''Sto plus jedna láska'', zbierka poézie
* [[2011]] – ''Popísané páperie'', zbierka poézie
* 2011 – ''Spovede z dymu'', zbierka poézie
* [[2012]] – ''Po rebríku do neba'', zbierka poézie
* [[2013]] – ''Skameniem'', zbierka poézie
* [[2014]] – ''Babylonská si láska'', zbierka poézie
* [[2015]] - ''Mám malý kúsok raja slabých'', zbierka poézie
* 2015 - ''Zmením ak sa teším'', zbierka poézie
* [[2016]] - ''Administrátor hry len miluje'', zbierka poézie
* 2016 - ''Ariadnin dážď nesie absurdity'', zbierka poéziee
* [[2017]] - ''Duši v pravej chvíli'', zbierka poézie
* [[2018]] - ''Smerovník žmýka pyžamu'', zbierka poézie
* [[2019]] - ''Sovie hniezdo pokoja'', zbierka poézie
*2021 - ''Stále bežím domov'', zbierka poézie

===Zborníky===
* 1972 - 1978 - Plameň, Košice 
* [[1986]] - Jarný súzvuk, Krajská knižnica Košice
* [[1987]] - Záchvevy, Krajská knižnica Košice
* [[1990]] – ''Sláva životu'', zostavovateľ Gustáv Hupka, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava
* [[2001]] - Slovensko v roku 2001, Matica slovenská, zostavovateľ Roman Michelko
* 2005 - 2009 - Almanach Nitra, zostavovateľ prof. [[Andrej Červeňák]]
* [[2010]] – ''Košická čítanka – literárne potulky mestom Košice (3)'', zostavovateľ Milan Kolcun
* [[2011]] – ''Nula'' – spoločná zbierka poézie siedmich autorov, zostavovatelia Marcel Páleš a Peter Papšo
* 2014 - Ladislav Ťažký kaliber slovenskej literatúry, zborník, zostavovateľ Peter Korec
* 2016 - Európa lesom, zborník, zostavovateľ Tatiana Figurová, Lesy SR š. p.
* 2016 - Alexander Dubček Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina
* 2016 - Ladislav Ťažký Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina
* 2016 - Poézia haiku, zostavovateľ Ivan Čipčala, PF ART, Kežmarok
* 2018 - Básnici 2018, zborník Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava
* 2021 - Trinásť mužov Dvadsať žien, antológia Pars Artem
* 2022 - Topoľčianky, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina

===Dramatická tvorba===
* 1982/1983 - komparz v seriáli ''[[Povstalecká história]]'' (réžia Andrej Lettrich) postavy: anglo - americká misia, francúzsky dobrovoľník, slovenský gazda, vysokoškolský dobrovoľník na stráži Goliana s R. Brzobohatým
* 1989 - animovaný seriál vysielaný v ČSTV - STV Bratislava, námet, scenár, réžia 7 dielov
* 1989 - hraný seriál vysielaný v ČSTV - STV Bratislava s Mirom Nogom v hlavnej úlohe a s bratmi Tomášom a Lukášom Zednikovičovcami, scenár a réžia 7 dielov
* 1997 - ''Mág reality'' - rozhlasová hra o P. K. Dickovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 30 min.
* 1998 - ''Londonov raj'' - rozhlasová hra o J. Londonovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 60 min. 
* 2004/2005 - ''Príbehy mena'', cyklus rozhlasových poviedok na každý deň v roku, 366 dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica
* 2006/2007 – ''Svätí pre súčasnosť'', rozhlasový cyklus životopisov svätcov na každý deň v roku 366 dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica
* 2012 - Vannius kontra slovanský Panteón - libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
* 2012 - Kráľovná chudoby sv. Alžbeta - libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
* 2012 - Liszt a sv. Cyril a Metod - libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
* 2013 - ''Šimšilijum'' - rozprávkový muzikál na motíve Pavla Dobšinského a i. autorov, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.)
* 2021 - Peter Jaroš: Pasca - rozhlasový scenár o diele Petra Jaroša, Rádio Devín, RTVS, premiéra 28. 11. 2021: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11262/1692453
* 2022 - Ľuboš Jurík: Sami na tomto svete - slovenský erotikon -  rozhlasový scenár o diele Ľuboša Juríka, Rádio Devín, RTVS
* 2022 - Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti - rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku, Rádio Devín, RTVS
* 2022 - Roman Brat: Štyria jazdci - rozhlasový scenár o diele Romana Brata, Rádio Devín, RTVS
* 2022 - Tatiana Jaglová: Čertova svadba - rozhlasový scenár o diele Tatiany Jaglovej, Rádio Devín, RTVS
* 2022 - Dušan Mikolaj: Vytvor, čo sme ťa neučili - rozhlasový scenár o diele Dušana Mikolaja, Rádio Devín, RTVS
* 2022 - Zuzana Cigánová: Jedným vrzom - rozhlasový scenár o diele Zuzany Cigánovej, Rádio Devín, RTVS
* 2022 - Bystrík Šikula: Kvet medzi priepasťami - rozhlasový scenár o diele Bystríka Šikulu, Rádio Devín, RTVS

== Literatúra ==
===Ocenenia=== 
* 1998 medaila ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo
* 2004 prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín, kategória próza dospelých, za text Kristus
* 2007 laureát literárnej súťaže knižnice v Plzni, Česko
* 2008 ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe
za poéziu
* 2009 prvá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru www.pismak.cz s básňou na tému Snenie
* 2009 cena mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server www.pismak.cz
* 2009 druhá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru www.pismak.cz v poetickej súťaži Strom
* 2009 prvé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Kolotoč
* 2009 druhé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Jaro
* 2009 tretie miesto v poézii v súťaži Hranice síl
* 2009 hlavná cena 7. ročníka českého festivalu Literární Vysočina Chotěboř/Praha 2009 pohára Quo vadis za rukopis Mäkké &quot;F&quot;
* 2009 prvá cena v poézii v súťaži Krasohľad
* 2009 víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník
* 2009 prvá cena v súťaži Medzi nami blogu denníka Pravda www.netsity.sk v poézii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://literarnasutaz.netsity.sk/blog/blog-literarna-sutaz/pozname-vitazov
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
*2009 prvé miesto v poetickej súťaži Miesto, kde sa rad vraciaš&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=332341
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2009 3. miesto v poetickej súťaži Doznievanie leta a zároveň cenu poroty&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;
* 2009 2. miesto v poetickej súťaži Keď nemôžem v noci spať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=342580
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2009 prvé miesto v poetickej súťaži Vianočná&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=344392
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2010 prvé miesto v poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť, či nebyť&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;
* 2010 víťaz českej poetickej súťaže s básňou Veční vo svete viet&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
* 2010 cena poroty v poetickej súťaži za báseň Zabudnutá vločka tela&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=350310&amp;akce=readavi&amp;avi=2724124
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2010 cena poroty v poetickej súťaži Za čím nebežím&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=354322
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2010 prvá cena v poetickej súťaži Vietor vo vlasoch&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=373170
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2010 – tretie miesto v poetickej súťaži Snehová vločka s básňou Si biela vločka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=374114
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži v Česku na tému miesto pre... za báseň Dlane&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=377068&amp;akce=readavi&amp;avi=3324385
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži Klubu Romantik s básňou Január perie mraky v ľadových korytách hôr&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=378150
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2011 prvé miesto v poetickej súťaži s básňou Barbar a Dutinky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=380208
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2011 prvé miesto v českej poetickej súťaži Stratený kľúč s básňou Kľúč od duše sa vždy stráca&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=384633
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2011 druhé miesto v českej poetickej súťaži Za vrátkami hlas Kryla&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.pismak.cz/index.php?data=read&amp;id=387318&amp;akce=readavi&amp;avi=3589189
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2011 víťaz denníka Pravda v súťaži blogov s poéziou a 370 básňami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://adminblog.blog.pravda.sk/2011/10/25/na-pravda-sk-sa-zaregistroval-bloger-s-cislom-1000-odmenujeme/
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
* 2012 držiteľ čestného titulu TOP autor medzinárodného poetického festivalu Po stranách Moravy za rok 2012 

== Zdroje ==
*
* ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]''
* ''[[Malý lexikón slovenských spisovateľov]]''
* ''[[Školský lexikón slovenských spisovateľov]]''
* Túry do literatúry ([[Jaroslav Rezník]])
* Psí víno – český trojmesačník – časopis pro současnou poezii, s. 19 – 21, březen 2009
* Yann Gayet: L´Action Francaise – parížsky týždenník, Francúzsko, 1 – 14 apríl, 1999
* Roman Mistrík: Literárny týždenník číslo 21 – 22/2007, 30. mája, s.13
* Libuša Vikorová: Dotyky č. 1/2005
* Svet Paustovského č. 23/2005, Moskva, Rusko, s. 147
* E. Beracková-Králiková: Večerník, 24. 2. 2000
* Andrej Maťašík: Nový deň, 6. 3. 2000
* Milan Lasica: Nepotrebujem zaháňať smútok: Pozitivní noviny › Stanislav Háber: Milan Lasica - Nepotrebujem zaháňať smútok (pozitivni-noviny.cz): &lt;nowiki&gt;https://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2006121232&lt;/nowiki&gt;
* vianocesk.szm.com/Habroveanjelskesrdce.htm - Vianoce (szm.com)
* prof. Andrej Červeňák, DrSc. (autor je literárny kritik, univerzitný profesor a doktor svetovej literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre): Literárny týždenník, číslo 3., 17. január 2000
* IRENEY BALÁŽ (kritik a tajomník PEN klubu na Slovensku): Literárny týždenník 21. októbra 1999, s. 9
* prof. Andrej Červeňák, DrSc. (autor je literárny kritik, univerzitný profesor a doktor svetovej literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre): Literárny týždenník, 27. februára 1997, s. 6
* Maroš Bančej (kritik, básnik, publicista): Dotyky číslo 6/1995, s. 43
* viaceré citácie v zahraničných médiách, rozhovor v Chorvátskej televízii v relácii Jedemo na sjever (2005), Times (1995), Los Angeles Times (1995), Financial times (opakovane 90-te roky).
* Anna ANDELOVÁ, Slovenské národné noviny, 9. februára 2010, s. 2.[http://www.exil.sk/site/haber.php/2010/07/25/p27215#more27215]
* Jana Šimulčíková, (spisovateľka): Literárny týždenník; 20. 10. 2010, č. 35 – 36, s. 12:[http://www.exil.sk/site/haber.php?p=27355&amp;more=1&amp;c=133]
* Michal Rašo: Evanjelický posol spod Tatier; 15. 8. 2012, č. 33, ročník 102, s. 10
*https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/492897/usmevy-z-pekla.html
*http://zajtrajsienoviny.sk/2019/02/na-pamiatku-hrdinovi/ - Alena Štrompová o románe Úsmevy z pekla
*https://literarnytyzdennik.sk/usmevy-z-pekla/
*https://snn.sk/news/chciet-byt-dobry-a-byt-dobry-su-dve-rozlicne-veci/
*https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/stanislav-haber-administrator-hry-len-miluje/
*Renáta Montmartre Bogdáni, Poézia pozitívneho posolstva:Literarny tyzdennik, 28.4. 2021, cis. 15-16/2021, roc. XXXIV., str. 21: https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/literarny-tyzdennik-15-16-2021/
* Jaglová Tatiana: Kód ľudského osudu Háber Stanislav:Príbehy nielen z inej hviezdy. Bratislava: Pars Artem, 1. vyd., 2021, 193 s., ISBN 987-80-89939-27-5 ; https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/literarny-tyzdennik-31-32-2021/
* Peter Jaroš: Pasca - Rádio Devín RTVS: scenár: Stanislav Háber, 28. 11. 2021: &lt;nowiki&gt;https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11262/1692453&lt;/nowiki&gt;
* Rádio Devín RTVS 1. mája 2022 sekcia próza: Stanislav Háber - Príbehy nielen z inej hviezdy: &lt;nowiki&gt;https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11262/1794182&lt;/nowiki&gt;
* Rádio Regina Západ, 14. 6. 2022 Bratislava, Večerné reflexie s moderátorkou Jankou Bleyovou:  &lt;nowiki&gt;https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1692/1822863&lt;/nowiki&gt;
* Rádio Devín, 5. 8. 2022 Bratislava, Ars litera s moderátorom Borisom Brendzom: &lt;nowiki&gt;https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11442/1859347&lt;/nowiki&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|4}}

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}
* http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=59365
* http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=51
* http://www.litcentrum.sk/16722

{{DEFAULTSORT:Háber, Stanislav}}

[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Brezna]]</text>
      <sha1>e3cx51an0bbwwfijtw51fop6lkapds8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Imrich Ikrényi</title>
    <ns>0</ns>
    <id>133997</id>
    <revision>
      <id>7429817</id>
      <parentid>6950014</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:57:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <comment>/* Životopis */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1780" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Imrich Ikrényi
  |Portrét          =
  |Popis            =[[elektrotechnik]]
  |Veľkosť obrázka  =230px
  |Dátum narodenia  =[[5. január]] [[1909]]
  |Miesto narodenia =[[Lipová-Mlynský Sek]]
  |Dátum úmrtia     ={{dúv|1962|1|29|1909|1|5}}
  |Miesto úmrtia    =[[Bratislava]]
}}
'''Imrich Ikrényi''' (* [[5. január]] [[1909]], [[Lipová-Mlynský Sek]] - † [[29. január]] [[1962]], [[Bratislava]]) bol  [[elektrotechnik]].

== Rodina ==
* otec František Ikrényi
* matka Anna Ikrényiová
* sestra Anna Gáliková rodená Ikrényiová
* manželka Gizela Ikrényiová rodená Havlíčková
* syn František Ikrényi
* dcéra Iveta Hamalová rod Ikrényiová
* syn Pavel Ikrényi
* syn Imrich Ikrényi

== Životopis ==
Študoval na VUT v Brne, Ing. 

Zamestnaný bol ako:

* pracovník spojov, 
* [[1942]]-[[1944]] ved. vysielača vo Veľkých Kostoľanoch, 
* od [[1949]] pracovník, 
* [[1950]]- [[1951]] riad. Krajskej správy spojov vo Zvolene, 
* [[1951]]-[[1958]] riad. Priemyselnej školy J. Murgaša v Banskej Bystrici.  

Počas SNP pôsobil v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slov. vysielači]] v Banskej Bystrici, veliteľ skupiny pojazdnej vysielacej stanice, v decembri [[1944]] zatknutý a väznený v [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračnom tábore Mauthausen]]. Autor praktickej príručky Amatérske krátkovlnné antény a funkcionár Spolku slovenských rádio amatérov.

== Dielo ==
* Amatérske krátkovlnné antény, Bratislava roku [[1964]]

== Literatúra ==
* ''[[Slovenský biografický slovník]]''

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}

{{DEFAULTSORT:Ikrényi, Imrich}}

[[Kategória:Slovenskí elektrotechnici]]
[[Kategória:Osobnosti z Lipovej (okres Nové Zámky)]]</text>
      <sha1>qkgnmgq483jo1rq1stx96r18n5j823x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Valo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>135551</id>
    <revision>
      <id>7429842</id>
      <parentid>6053429</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:47:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maros441</username>
        <id>124214</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2499" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Štefan Danihel
| Rodné meno = 
| Popis osoby = 
| Portrét = 
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = 
| Úrad = poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia republiky Československej]]
| Začiatok obdobia = 1929
| Koniec obdobia = 1939
| Predchodca = 
| Nástupca = 
| Poradie2 = 
| Úrad2 = poslanec [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]]
| Začiatok obdobia2 = 1939
| Koniec obdobia2 = 1945
| Predchodca2 = 
| Nástupca2 = 
| Dátum narodenia = [[29. marec]] [[1885]]
| Miesto narodenia = [[Plavecký Štvrtok]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1966|2|4|1885|3|29}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Politická strana = [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]]
| Alma mater = 
| Profesia = roľník
| Národnosť = slovenská
| Vierovyznanie = rímskokatolícke
| Rodičia = 
| Príbuzní = 
| Súrodenci = 
| Manželka = 
| Partnerka = 
| Deti = [[Gabriel Danihel]]
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

'''Jozef Valo''' (* [[7. marec]] [[1898]], [[Vlčkovce]] – † [[16. február]] [[1978]], [[Bratislava]]) bol funkcionár [[KSČ]], [[robotník]], [[verejný činiteľ]] a [[protifašistický bojovník]].

== Rodina ==
* otec Michal Valo
* matka Mária rod. Formánková 

== Životopis ==
Študoval na Medzinár. leninskej škole v Moskve. Sprvu pracoval ako robotník, účastník 1. svet. vojny. V roku [[1933]]{{--}}[[1934]] oblastný tajomník KSČ v Banskej Bystrici. Organizátor štrajkov a protifašistických manifestácií. Účastník  protifašistického odboja a SNP, po vypuknutí SNP prišiel do Banskej Bystrice ako pracovník Sekretariátu ÚV KSČ ([[1944]]). Po oslobodení poverený hospodárskymi úlohami, aktívny počas politického puču vo [[február 1948|februári 1948]]. Postupne predseda Ústrednej sociálnej poisťovne a Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave, poslanec, podpredseda NZ a člen Predsedníctva FZ, člen SNR..

== Ocenenie ==
* Roku [[1946]] vyznamenaný Čs. vojnovým krížom [[1939]], [[1948]] Radom SNP I.tr., [[1958]] Radom republiky

== Literatúra ==
* [[Slovenský biografický slovník]]

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}

{{DEFAULTSORT:Valo, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti z Vlčkoviec]]</text>
      <sha1>2lswsoxj5j0epfd3iwg1x9pjcn215u0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ihráčsky potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>136577</id>
    <revision>
      <id>7429676</id>
      <parentid>7404566</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:05:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>obrázok</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3243" xml:space="preserve">[[Súbor:Ihráčsky potok - pri osade Pod Belíkovom.jpg|náhľad|Ihráčsky potok pri osade Pod Belíkovom (Trnavá Hora)]]
'''Ihráčsky potok''' je potok na [[Stredné Pohronie|strednom Pohroní]], preteká východnou časťou okresu [[Okres Žiar nad Hronom|Žiar nad Hronom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Hron]]a, meria 14,8 km a je tokom III. rádu. Horný tok (po sútok s [[Čierna voda (prítok Ihráčskeho potoka)|Čiernou vodou]] sa niekedy označuje ako ''Biela voda'' alebo ''Biely potok''. Na hornom toku, nad obcou [[Ihráč]], vytvára krátky tiesňavovitý úsek, za obcou sa dvakrát prudko ohýba. Na dolnom toku sa hlavné koryto na dvoch krátkych úsekoch vetví na dve ramená.

''Prameň:'' v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]] na južnom svahu vrchu [[Smrečník (vrch)|Smrečník]] (1 249,2 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 100 m n. m., južne od chaty Hostinec

''Smer toku:'' od prameňa najprv na juhozápad, pričom vytvára oblúk a tečie ďalej na juh, po pribratí prítoku spod Chlmového grúňa sa opätovne stáča na juhozápad, následne sa stáča aj pred obcou [[Ihráč]] a odtiaľ až k ústiu pokračuje viac-menej severojužným smerom

''Geomorfologické celky:'' [[Kremnické vrchy]], podcelky [[Flochovský chrbát]], [[Jastrabská vrchovina]] a [[Turovské predhorie]]

''Prítoky:'' sprava prítok z oblasti Trojice, z juhovýchodného svahu [[Kremnický štít|Kremnického štítu]] (1 008,2 m n. m.), z východného svahu vrchu Na piesok (560,8 m n. m.), potok pretekajúci obcou [[Jastrabá]], prítoky od osady Kuričkovci a z osady Pitelovský Mlyn; zľava dva prítoky zo západného svahu [[Labušen|Labušna]] (1 181,2 m n. m.), zo západného svahu Chlmového grúňa (1 076 m n. m.), prítok spod kóty 1 001,0 m, zo severného svahu Horného chlmu (1 012,5 m n. m.), z južného svahu [[Horný chlm|Horného chlmu]], [[Čierna voda (prítok Ihráčskeho potoka)|Čierna voda]], prítok z doliny Snoža a [[Hrabinský potok (prítok Ihráčskeho potoka)|Hrabinský potok]] (333,3 m n. m.)

''Ústie:'' do [[Hron]]a pri obci [[Trnavá Hora]] v nadmorskej výške cca 258 m n. m.

''Obce:'' [[Ihráč]], samoty Ihráčska Píla a Jastrabský Mlyn, osada Hrabíky a obec [[Trnavá Hora]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.95008&amp;y=48.5875&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žiar nad Hronom]]</text>
      <sha1>ozc58iphhwse25llhhngl5gzj0i390s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Administratívne členenie Moldavska</title>
    <ns>10</ns>
    <id>152531</id>
    <revision>
      <id>7429797</id>
      <parentid>6597877</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:51:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1653" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno     = Administratívne členenie Moldavska
|nadpis   = Administratívne členenie [[Moldavsko|Moldavska]]
|obrázok  = [[Súbor:Coat of arms of Moldova.svg|50px]]

|skupina1 = Rajóny (okresy)
|zoznam1  = 
* [[Anenii Noi (okres)|Anenii Noi]]
* [[Basarabeasca (okres)|Basarabeasca]]
* [[Briceni (okres)|Briceni]]
* [[Cahul (okres)|Cahul]]
* [[Cantemir (okres)|Cantemir]]
* [[Călărași (okres)|Călărași]]
* [[Căușeni (okres)|Căușeni]]
* [[Cimișlia (okres)|Cimișlia]]
* [[Criuleni (okres)|Criuleni]]
* [[Dondușeni (okres)|Dondușeni]]
* [[Drochia (okres)|Drochia]]
* [[Dubăsari (okres, Moldavsko)|Dubăsari]]
* [[Edineț (okres)|Edineț]]
* [[Fălești (okres)|Fălești]]
* [[Florești (okres)|Florești]]
* [[Glodeni (okres)|Glodeni]]
* [[Hîncești (okres)|Hîncești]]
* [[Ialoveni (okres)|Ialoveni]]
* [[Leova (okres)|Leova]]
* [[Nisporeni (okres)|Nisporeni]]
* [[Ocnița (okres)|Ocnița]]
* [[Orhei (okres)|Orhei]]
* [[Rezina (okres)|Rezina]]
* [[Rîșcani (okres)|Rîșcani]]
* [[Sîngerei (okres)|Sîngerei]]
* [[Soroca (okres)|Soroca]]
* [[Strășeni (okres)|Strășeni]]
* [[Șoldănești (okres)|Șoldănești]]
* [[Ștefan Vodă (okres)|Ștefan Vodă]]
* [[Taraclia (okres)|Taraclia]]
* [[Telenești (okres)|Telenești]]
* [[Ungheni (okres)|Ungheni]]

| skupina2  = Municípiá
| zoznam2   = 
* [[Kišiňov]]
* [[Bălți]]
* [[Bendery]]

| skupina3  = Autonómne oblasti
| zoznam3   = 
* [[Găgăuzia]]
* [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersko]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny Moldavska]]
[[Kategória:Navigačné šablóny administratívneho členenia|Moldavsko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>7zyhkdyn3blvl3rpa1sw1irojiztgrz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Administratívne členenie Ukrajiny</title>
    <ns>10</ns>
    <id>155214</id>
    <revision>
      <id>7429798</id>
      <parentid>7349505</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:52:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2603" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Administratívne členenie Ukrajiny
| nadpis    = [[Administratívne členenie Ukrajiny|Administratívne členenie]] [[Ukrajina|Ukrajiny]]
| obrázok   = [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|50px|Vlajka Ukrajiny]]
| nad       = [[hlavné mesto]]: '''[[Kyjev]]'''

| skupina1  = [[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti a ich administratívne centrá]]
| zoznam1   = 
* [[Čerkaská oblasť|Čerkaská]] &lt;small&gt;([[Čerkasy]])&lt;/small&gt;
* [[Černihivská oblasť|Černihivská]] &lt;small&gt;([[Černihiv]])&lt;/small&gt;
* [[Černovická oblasť|Černovická]] &lt;small&gt;([[Černovice (Ukrajina)|Černovice]])&lt;/small&gt;
* [[Dnepropetrovská oblasť|Dnipropetrovská]] &lt;small&gt;([[Dnipro]])&lt;/small&gt;
* [[Donecká oblasť|Donecká]] &lt;small&gt;([[Doneck]])&lt;/small&gt;
* [[Charkovská oblasť|Charkovská]] &lt;small&gt;([[Charkov]])&lt;/small&gt;
* [[Chersonská oblasť|Chersonská]] &lt;small&gt;([[Cherson]])&lt;/small&gt;
* [[Chmeľnycká oblasť|Chmeľnycká]] &lt;small&gt;([[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]])&lt;/small&gt;
* [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivská]] &lt;small&gt;([[Ivano-Frankivsk]])&lt;/small&gt;
* [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradská]] &lt;small&gt;([[Kropyvnyckyj]])&lt;/small&gt;
* [[Kyjevská oblasť|Kyjevská]] &lt;small&gt;([[Kyjev]])&lt;/small&gt;
* [[Luhanská oblasť|Luhanská]] &lt;small&gt;([[Luhansk]])&lt;/small&gt;
* [[Ľvovská oblasť|Ľvovská]] &lt;small&gt;([[Ľvov]])&lt;/small&gt;
* [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivská]] &lt;small&gt;([[Mykolajiv]])&lt;/small&gt;
* [[Odeská oblasť|Odeská]] &lt;small&gt;([[Odesa]])&lt;/small&gt;
* [[Poltavská oblasť|Poltavská]] &lt;small&gt;([[Poltava (mesto)|Poltava]])&lt;/small&gt;
* [[Rivnenská oblasť|Rivnenská]] &lt;small&gt;([[Rivne]])&lt;/small&gt;
* [[Sumská oblasť|Sumská]] &lt;small&gt;([[Sumy]])&lt;/small&gt;
* [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľská]] &lt;small&gt;([[Ternopiľ]])&lt;/small&gt;
* [[Vinnycká oblasť|Vinnycká]] &lt;small&gt;([[Vinnycia]])&lt;/small&gt;
* [[Volynská oblasť|Volynská]] &lt;small&gt;([[Luck]])&lt;/small&gt;
* [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatská]] &lt;small&gt;([[Užhorod]])&lt;/small&gt;
* [[Záporožská oblasť|Záporožská]] &lt;small&gt;([[Záporožie]])&lt;/small&gt;
* [[Žytomyrská oblasť|Žytomyrská]] &lt;small&gt;([[Žytomyr]])&lt;/small&gt;

| skupina2  = Mestá so zvláštnym postavením
| zoznam2   = 
* [[Kyjev]]
* [[Sevastopoľ]]&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;

| skupina3  = Autonómna republika
| zoznam3   = 
* [[Krym (republika)|Krymská autonómna republika]]&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;

| pod       = &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;nárokované [[Ruská federácia|Ruskom]] ako [[Krym (republika)|Krymská republika]] a [[mesto federálneho významu]] [[Sevastopoľ]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny Ukrajiny]]
[[Kategória:Navigačné šablóny administratívneho členenia|Ukrajiny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>h4wlo2kb152z1sotdugrbiltp51gvk1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Bielorusko</title>
    <ns>10</ns>
    <id>155410</id>
    <revision>
      <id>7429796</id>
      <parentid>5486629</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:50:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="446" xml:space="preserve">{| class=&quot;navbox&quot;
|-
! [[Bielorusko]] – Беларусь (Belarus) – (BY)
|-
|
Oblasti (вобласьць): [[Brestská oblasť]] • [[Homeľská oblasť]] • [[Hrodnianska oblasť]] • [[Mahiľovská oblasť]] • [[Minská oblasť]] • [[Vicebská oblasť]]

Hlavné mesto: [[Minsk]]
|}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny Bieloruska]]
[[Kategória:Navigačné šablóny administratívneho členenia|Bielorusko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>mdiyliys76439ugckmfr5qmma49u7rf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FC Barcelona</title>
    <ns>0</ns>
    <id>162774</id>
    <revision>
      <id>7429804</id>
      <parentid>7394132</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:11:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Boja02</username>
        <id>153672</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="73690" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub 
| názovklubu = FC Barcelona
| obrázok    =
| celýnázov = Futbol Club Barcelona
| prezývka = ''Barcelona''&lt;br&gt;''Barça''&lt;br&gt;''Blaugranas'' (modro-červení)&lt;br&gt;''Culés''
| motto = &quot;[[Més que un club]]&quot; 
| založený  = 29. november 1899; pred 120 rokmi
| štadión  = [[Camp Nou]]&lt;br&gt;[[Barcelona]], [[Španielsko]] 
| kapacita = 99 354
| predseda = {{minivlajka|Španielsko}} [[Carles Tusquets]] 
| mgrtitle = Tréner 
| tréner  = {{ESP}} [[Xavi]] 
| liga   = [[La Liga]] 
| sezóna   = [[La Liga 2021/2022|2021/22]] 
| pozícia = 2. miesto z 20 
| vzor_lp1=_fcbarcelona2021h
| vzor_t1=_fcbarcelona2021H
| vzor_pp1=_fcbarcelona2021h
| vzor_tr1=_fcbarcelona2021H
| vzor_po1=_fcb2021h
| ponožky1=000080
| ľavéplece1=000080
| telo1=000080
| pravéplece1=000080
| trenírky1=000080
| vzor_lp2=_fcbarcelona2021a
| vzor_t2=_fcbarcelona2021a
| vzor_pp2=_fcbarcelona2021a
| vzor_tr2=
| vzor_po2=
| ľavéplece2=000000
| telo2=000000
| pravéplece2=000000
| trenírky2=000000
| ponožky2=000000
|krátkynázov=FCB|vzor_lp3=_fcbarcelona2021t|vzor_t3=_fcbarcelona2021t|vzor_pp3=_fcbarcelona2021t|vzor_tr3=|ľavéplece3=ffffff|telo3=ffffff|pravéplece3=ffffff|trenírky3=000000|ponožky3=1ac5dc|vzor_po3=_fcbarcelona2021t}}

'''Futbol Club Barcelona''', známy tiež ako '''Barcelona''' a familiárne ako '''Barça''' je futbalový klub v Španielsku.

Klub bol založený&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.cat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.fcbarcelona.cat/web/downloads/sala_premsa/estatuts/ESTATUTS_CASTELLA_2009_COMPLETS_baixa.pdf | titul=Estatutos del FC Barcelona | vydavateľ=fcbarcelona.com | dátum prístupu=2009-12-01|formát=PDF}}&lt;/ref&gt; dňa 29. novembra 1899 skupinou [[Švajčiarsko|švajčiarskych]], [[Anglicko|anglických]] a [[Katalánsko|katalánskych]] futbalistov pod vedením Joana Gampera. Klub sa stal symbolom katalánskej kultúry a katalánskej národnosti, a z toho dôvodu pochádza aj motto ''&quot;Més que un club&quot;'' (Slovensky: ''viac ako klub''). Oficiálna hymna FC Barcelony je „[[Cant del Barça]]“, ktorú napísali Jaume Picas a Josep Maria Espinàsk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.fcbarcelona.cat/web/english/club/historia/simbols/himne.html|titul= FC Barcelona Hymn| vydavateľ=FC Barcelona}}&lt;/ref&gt; Fanúšikovia FC Barcelona sa volajú ''culés'' alebo ''culers''.&lt;ref name=&quot;Culé&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Por qué son culés los aficionados del Barça? | publicación= | url = http://www.elperiodico.com/es/noticias/opinion/20090528/pregunta-del-lector-por-que-son-cules-los-aficionados-del-barca/88812.shtml| vydavateľ= www.elperiodico.com (28 de mayo 2009). Respuesta al lector de Manuel Tomàs Belenguer, Responsable del Centre de Documentació i Estudis del FC Barcelona | dátum prístupu =2010-07-17}}&lt;/ref&gt; Klub je druhým najbohatším futbalovým klubom na svete z hľadiska príjmov, s ročným obratom 398 miliónov [[Euro|eur]]. Klub dlhoročne súperí s klubom [[Real Madrid CF|Real Madrid]], a zápasy medzi oboma tímami sú nazývané ako &quot;El Clásico&quot;.&lt;ref name=&quot;Clásico&quot;&gt;[http://www.as.com/futbol/articulo/futbol-clasico-espanol-mejor-partido/dasftb/20071222dasdaiftb_30/Tes El clásico español es el mejor partido del mundo, por títulos y relevancia, no tiene parangón internacional, ''en As.com'']&lt;/ref&gt;

Klub je súčasným španielskym  šampiónom, pričom získal najviac domácich trofejí v španielskom futbale, a to 25 v [[La Liga|La Lige]],&lt;ref name=autonazwa4&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rsssf.com/tabless/spanchamp.html|titul= Spain – List of Champions|dátum prístupu=2009-08-15|vydavateľ= rsssf.com}}&lt;/ref&gt; 30 v [[Copa del Rey]], 13 v [[Supercopa de España]], 3 v Copa Eva Duarte&lt;ref name=&quot;The 1953&quot;&gt;The Copa Eva Duarte was only recognized and organized with that name by the RFEF from 1947 until 1953, and therefore Barcelona's &quot;Copa de Oro Argentina&quot; win of 1945 is not included in this count, i.e. only the 1948, 1952 and 1953 trophies are.&lt;/ref&gt; a 2 v Copa de la Liga, a takisto je držiteľom rekordu v posledných štyroch súťažiach. V medzinárodnom klubovom futbale vyhrala FC Barcelona päťkrát [[Liga Majstrov UEFA|Ligu Majstrov UEFA]], rekordné štyri [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Poháre víťazov pohárov UEFA]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rsssf.com/tablese/ec2.html|titul= Clubwise list of winners|dátum prístupu=2009-08-15|vydavateľ= rsssf.com}}&lt;/ref&gt; päť Superpohárov UEFA a tri [[Majstrovstvá klubov FIFA|Svetový klubový pohár FIFA]].&lt;ref name=&quot;Football Europe: FC Barcelona&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://en.archive.uefa.com/footballeurope/club=50080/domestic.html|titul=Football Europe: FC Barcelona|vydavateľ=[[Únia európskych futbalových zväzov|Union of European Football Associations]] (UEFA)|dátum prístupu=2009-05-04}}&lt;/ref&gt; Tiež vyhrala rekordné tri [[Európska liga UEFA|Poháre veľtržných miest]], ktoré sú považované za predchodcu [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]].&lt;ref&gt;Considered a major title by FIFA (see FIFA.com F.C. Barcelona's profile at http://www.fifa.com/classicfootball/clubs/club=44217/) but generally not an official title, as the competition was not organized by [[UEFA]]&lt;/ref&gt; Podľa historického rebríčka IFFHS (Medzinárodná federácia futbalovej histórie a štatistík) je FC Barcelona najlepším klubom na svete od roku 1991, kedy začala agentúra zhromažďovať štatistické údaje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iffhs.de/?3d4d443d0b803e8b40384c00205fdcdc3bfcdc0aec70aeedbe1a |titul=IFFHS, All-Time Club World Ranking (1.1.1991-31.12.2009)| vydavateľ=[[IIHFS]]|dátum prístupu=2011-11-25}}&lt;/ref&gt;

FC Barcelona je jediným európskym klubom, ktorý od roku 1955 hral každú sezónu kontinentáleho futbalu, a je jediným z troch klubov v Španielsku, ktorý nebol nikdy vyradený zo súťaže [[La Liga]], spolu s klubmi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Real Madrid CF|Real Madrid]]. V roku 2009 sa stala FC Barcelona prvým španielskym klubom, ktorý vyhral tzv. treble, skladajúci sa zo súťaží La Liga, Copa del Rey a Liga Majstrov. V tom istom roku, sa stala prvým futbalovým klubom, ktorý vyhral šesť zo šiestich súťaží v jednom roku, čím dokončil šesticu, zahŕňajúcu vyššie uvedené treble a Supercopa de España (Španielsky superpohár), Superpohár UEFA a [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|Majstrovstvá klubov FIFA]].

Okrem futbalu pod FC Barcelona patria aj profesionálne tímy z rôznych ďalších športových odvetví: [[FC Barcelona (basketbal)|basketbal]], [[FC Barcelona (hádzaná)|hádzaná]], [[FC Barcelona (futsal)|futsal]], [[FC Barcelona (hokej na kolieskových korčuliach)|hokej na kolieskových korčuliach]], [[FC Barcelona (volejbal)|volejbal]] a [[FC Barcelona (ragby)|ragby]]. Okrem siedmich profesionálnych tímov má klub aj ďalších jedenásť amatérskych športových sekcií: [[FC Barcelona (pozemný hokej)|pozemný hokej]], [[FC Barcelona (atletika)|atletika]], [[FC Barcelona (krasokorčuľovanie)|krasokorčuľovanie]], [[FC Barcelona (ľadový hokej)|ľadový hokej]], [[FC Barcelona (bejzbal)|bejzbal]]. Klub sa venuje [[charita|charite]] a v poslednom období je sponzorskými zmluvami viazaný s detským fondom [[UNICEF]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.fcb24.com/info/news-.html?&amp;id_newsa=8101&amp;sessid=fba17081bc9998f6673924bb45523645|titul= Nagroda za umowę z UNICEF|dátum prístupu= 2009-07-20|vydavateľ= fcb24.com}}&lt;/ref&gt;

== História ==
{{Hlavný článok|História FC Barcelona}}
=== Začiatky (1899{{--}}1908) ===
[[Súbor:Futbol club barcelona - notas de sport.jpg|right|thumb|Inzerát v novinách ''Los Deportes'']]
[[Súbor:Player FC Barcelona 1903 year.jpg|right|thumb|Hráči FC Barcelona v roku 1903]]
Za založením klubu stál Švajčiar Joan Gamper. [[22. október|22. októbra]] [[1899]] Gamper uverejnil v novinách ''Los Deportes'' inzerát, ktorý informoval o jeho snahe vytvoriť futbalový klub v Barcelone. Na gymnáziu Manuela Solého sa 29. novembra 1899, uskutočnilo stretnutie, ktorého sa okrem Joana Gampera zúčastnilo ďalších 11 nadšencov futbalu: Walter Wild, Lluís d’Ossó, Bartomeu Terradas, Otto Kunzle, Otto Maier, Enric Ducal, Pere Cabot, Carles Pujol, Josep Llobet, John Parsons a William Parsons.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.lavanguardia.es/premium/publica/publica?COMPID=53572761928&amp;ID_PAGINA=22088&amp;ID_FORMATO=9&amp;PAGINACIO=1&amp;TEXT=|titul= Los colores suizos del Barça|dátum prístupu= 2009-08-15|vydavateľ= lavanguradia.es|jazyk=Španielsky}}&lt;/ref&gt; Na tomto stretnutí bol založený klub ''Football Club Barcelona''.

V tomto období sa aj oficiálne schválili tradičné farby klubu, [[modrá]] a granátová (''blaugrana''). Dodnes však nie je jasné, prečo má FC Barcelona dresy vo svojej modro-granátovej kombinácii.&lt;ref name=&quot;symbols&quot;&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/historia/simbols/els_colors.html Symbols, The Colours] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;história perly&quot;&gt;[http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=23104 FC Barcelona - história perly Katalánska] ''www.profutbal.sk''&lt;/ref&gt;

8. decembra [[1899]] odohrala Barcelona svoj prvý zápas. Toto stretnutie sa uskutočnilo na prenajatom štadióne Velodromo de la Bonanova a súperom bolo mužstvo, ktoré bolo zložené z Angličanov žijúcich v Barcelone. Barcelona tento zápas prehrala 0:1. Do konca roka 1899 Barcelona na rovnakom štadióne odohrala ešte ďalšie dva zápasy. Mužstvo výberu Katalánska zdolala na [[Štedrý deň]] toho istého roku 3:1 a o dva dni neskôr, [[26. december|26. decembra]], v reparáte zdolala výsledkom 2:1 tím zložený z Angličanov žijúcich v Barcelone. Prvý zápas mimo [[Katalánsko|Katalánska]] hráči FC Barcelona odohrali o pol roka s klubom Madrid FC, ktorému podľahli 1:3.

V tom čase ešte nebola založená [[La Liga]] a tak FC Barcelona hrala katalánsky šampionát a aj [[Copa del Rey]] (Španielsky kráľovský pohár). V roku 1902 klub vyhral svoju prvú trofej Copa Macaya a tiež sa dostal do prvého finále Copa del Rey, v ktorom prehral 1:2 s klubom [[Athletic Club|Vizcaya]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.datosport.net/Espa%C3%B1a-Copa-del-Rey-Masculino-30-1-tc.html?amin=1901&amp;amax=2006|titul=Resultados de Espana Masculino Copa del Rey|vydavateľ=datosport.net}}&lt;/ref&gt;

Prvý zápas mimo Španielska odohrala Barcelona [[1. máj]]a [[1904]] na „Stade Olympic“ v [[Toulouse]] a vyhrala ho v pomere 3:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rsssf.com/tablesb/barca-international.html|titul= FC Barcelona – Complete International Record|dátum prístupu= 2009-07-20|vydavateľ= rsssf.com}}&lt;/ref&gt; S [[FC Toulouse]] nadviazal katalánsky klub dobré vzťahy, čo viedlo k dohode o zorganizovaní aj ďalšieho priateľského zápasu, ktorý sa odohral [[26. máj]]a [[1904]] a Barcelona vyhrala 4:0.

=== Gamperova éra (1908{{--}}1925) ===

V roku [[1908]] sa po prvýkrát stal prezidentom klubu, jeho zakladateľ Joan Gamper. Gamper sa ujal svojej úlohy v čase, keď klub nebol práve na výslní. Nedosiahol zatiaľ žiadne mimoriadne úspechy s výnimkou víťazstva v Campionat de Catalunya v roku 1905 a aj jeho finančný stav bol neuspokojivý.

Gamper bol za prezidenta klubu zvolený celkovo 5-krát, v období rokov [[1908]] až [[1925]]. Tiež sa mu podarilo dosiahnuť, aby FC Barcelona získala svoj prvý vlastný štadión. [[14. marec|14. marca]] [[1909]] sa klub presťahoval na štadión Carrer Indústria s kapacitou 6 tisíc miest.

Gamper sa tiež snažil zväčšiť členskú základňu klubu. Jeho úsilím mal klub v roku 1922 viac ako 10 000 členov. To prispelo k tomu, že sa klub opäť sťahoval, teraz na štadión [[Štadión Les Corts|Les Corts]], ktorý bol otvorený práve v roku 1922. Štadión mal najprv kapacitu 20 000 miest, neskôr bol rozšírený na impozantných 60 000.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/historia/etapes_historia/etapa_2.html |titul=History part II |vydavateľ=FC Barcelona |date= |dátum prístupu=2010-03-11}}&lt;/ref&gt;

Gamperovi sa podarilo priviesť do klubu Paulina Alcántara, ktorý je doteraz historicky najúspešnejším strelcom klubu s 357 gólmi.&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/historia/jugadors_de_llegenda/alcantara.html Mythical Players - Paulino Alcántara] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt; V roku [[1917]] bol vymenovaný za trénera Jack Greenwell. Pod vedením trénera Greenwella hrali takí hráči ako Alcántara, Sagi-Barba, Ricardo Zamora, Josep Samitier, Félix Sesúmaga a Franz Platko. V čase, keď bol Gamper prezidentom, vyhrala Barcelona 11-krát Campionat de Catalunya, 6-krát Copa del Rey, 4-krát Coupe de Pyrenées, čo bolo prvé „zlaté obdobie“ klubu.

=== Obdobie diktátora Riveru a občianskej vojny (1925{{--}}1939) ===

V polovici [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] zažila FC Barcelona konflikt, ktorý síce mal so športom máločo spoločné, ale poznačil ju na nasledujúce obdobie. Počas zápasu hraného [[14. jún]]a [[1925]] diváci spontánne spievali posmešky proti diktátorskému režimu Miguela Prima de Riveru. Z nariadenia vlády bol pre tento incident na šesť mesiacov zavretý štadión FC Barcelona. Neskôr bol tento trest zmiernený na tri mesiace a prezident klubu Joan Gamper bol donútený k abdikácii. O niečo neskôr v dôsledku osobných a finančných problémov upadol Gamper do depresie, čo ho viedlo [[30. júl]]a [[1930]] k spáchaniu samovraždy.&lt;ref&gt;[http://www.elmundo.es/2002/02/18/catalunya/1107864.html Suicidio de Joan Gamper] ''elmundo.es''&lt;/ref&gt;

V Španielsku sa národná liga začala hrať v roku [[1929]] a hneď prvý titul získala FC Barcelona. Klub bol vďaka veľkému počtu členov vo veľmi dobrej finančnej situácii. Vďaka tomu mohlo vedenie kúpiť Hectora Scaroneho, útočníka klubu [[Nacional Montevideo]] a [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|uruguajskej reprezentácie]], s ktorou v roku 1930 získal titul majstra sveta.

Hoci sa klub snažil udržať si dobrých hráčov, ako bol napríklad Josep Escolà, nastalo obdobie úpadku. V tomto čase politické boje zatienili šport v celej spoločnosti. Klub sa ocitol vo finančnej, sociálnej a športovej kríze. Opustilo ho veľké množstvo členov. Tím síce vyhral Campionat de Catalunya v rokoch [[1930]], [[1931]], [[1932]], [[1933]], [[1936]] a [[1938]], ale úspech na celonárodnej úrovni neprichádzal, okrem roku [[1937]], keď získala FC Barcelona veľmi sporný a dodnes diskutabilný titul.

Mesiac po začiatku [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny]] bol prezident klubu Josep Suñol i Garriga (tiež známy ako Josep Sunyol) zavraždený blízko mesta [[Guadalajara]] vojakmi [[Francisco Franco|Francisca Franca]]. V lete 1937 bol tím na zájazde v [[Mexiko|Mexiku]] a [[Spojené štáty|USA]], kde ich prijal veľvyslanec druhej Španielskej republiky. V tomto období sa prehĺbila finančná kríza a preto polovica tímu hľadala exil v Mexiku a [[Francúzsko|Francúzsku]]. [[16. marec|16. marca]] [[1938]] fašisti zhodili bombu na budovy klubu, čo klubu spôsobilo veľké straty. O niekoľko mesiacov neskôr sa FC Barcelona, symbol neposlušného Katalánska, dostala pod fašistickú okupáciu. Klub začal upadať, mal len 3 486 členov a čelil množstvu vážnych problémov.

=== C. de F. Barcelona (1939{{--}}1974) ===
Po skončení španielskej občianskej vojny boli [[katalánčina]] a katalánska zástava zakázané a aj v rámci futbalového klubu bolo zakázané používať nešpanielske názvy. Tieto opatrenia viedli k tomu, že klub bol násilne premenovaný na Club de Fútbol Barcelona a z klubového znaku bola odstránená katalánska vlajka. Počas [[Francisco Franco|Frankovej]] diktatúry bol štadión FC Barcelona jedným z mála miest, kde sa slobodne hovorilo po katalánsky.

V roku [[1943]] na štadióne Les Corts Barcelona vyhrala v prvom zápase semifinále Copa del Generalísimo nad [[Real Madrid|Realom Madrid]] 3:0. Pred odvetou navštívil v šatni hráčov Barcelony riaditeľ štátnej bezpečnosti. Pripomenul im, že hrajú len z „veľkodušnosti režimu“. Madrid vyhral potom odvetný zápas 11:1.&lt;ref&gt;[http://soccerlens.com/barcelona-vs-real-madrid-el-clasico-is-almost-almost-upon-us/4846/ Barcelona vs. Real Madrid: El Clásico Is Almost, Almost Upon Us] ''soccerlens.com''&lt;/ref&gt;

Navzdory zložitej politickej situácii nastali pre klub, v priebehu [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] a začiatkom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]], lepšie časy. V roku [[1945]] na trénerskej lavičke s Josepom Samitierom a hráčmi ako César, Ramallets a Velasco vyhrala Barcelona, po dlhom období čakania od roku [[1929]], svoj ďalší španielsky titul. Neskôr pridala tituly v rokoch [[1948]] a [[1949]]. V roku 1949 zvíťazila v prvom ročníku Copa Latina. V roku 1952 sa slovenský tréner [[Fernando Daucik]] a hráč so slovenským pôvodom [[Ladislav Kubala]], mnohými považovaní za najlepšieho hráča v histórii klubu&lt;ref&gt;[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20020518/ai_n12624257 Football: So Farewell Ladislao Kubala 1928-2002] ''findarticles.com''&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/historia/jugadors_de_llegenda/kubala.html Mythical Players - Ladislau Kubala] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;, stali hlavnými postavami pri zisku piatich rôznych trofejí. Vyhrali La Ligu, Copa del Generalísimo, Copa Latina, Copa Eva Duarte a Copa Martini Rossi. V nasledujúcom roku [[1953]] veľkou mierou prispeli k víťazstvu v La Lige a Copa del Generalísimo. FC Barcelona zvíťazila tiež v Copa del Generalísimo v roku [[1957]] a vo Fairs Cup v roku [[1958]].

V tomto období vedenie katalánskeho klubu pochopilo, že štadión [[Štadión Les Corts|Les Corts]] už pre potreby klubu nestačí.&lt;ref name=&quot;história perly&quot;/&gt; Kapacita tohto štadióna bola po viacerých rekonštrukciách 60 000 ľudí. Záujem o futbal v Barcelone však prevyšoval toto číslo a začala sa príprava na výstavbe nového štadióna. Výstavba po dlhých prípravách úspešne prebehla v období rokov [[1954]] až [[1957]]. Pôvodné plány hovorili o potrebe investovania 66 miliónov pesiet, no konečné číslo bolo 288 miliónov.&lt;ref name=&quot;história perly&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Camp Nou&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/club_avui/territori_barca/CampNou/estadi_cinc_estrelles.html|title=Camp Nou:A Five Star Stadium|publisher=FC Barcelona.cat}}&lt;/ref&gt;

Slávnostné otvorenie nového štadióna nazývaného [[Nou Camp]] sa konalo [[24. september|24. septembra]] [[1957]]. Súperom Barcelony bola [[Legia Varšava]] a v zápase, ktorý sledovalo 90 000 divákov vyhrala 4:2, historicky prvý gól na Nou Campe strelil Eulógio Martinez&lt;ref name=&quot;história perly&quot;/&gt;, ďalšie pridali Tejada, Sampedra a Evarista.
Prvá zostava Barcelony na Camp Nou: Ramallets, Olivella, Brugué, Segarra, Vergés, Gensana, Basora, Villaverde,Eulógio Martinez|Martínez, [[Ladislav Kubala|Kubala]] a Tejada. Odlišná jedenástka vybehla na trávnik v druhom polčase: Ramallets, Joan Segarra|Segarra, Brugué, Gràcia, Flotados, Bosch, Hermes, Ribelles, Tejada, Sampedro a Evaristo.

Tréner Helenio Herrera, mladý [[Luis Suárez]] (európsky futbalista roku 1960) a dvaja maďarskí hráči odporučení Kubalom, Sándor Kocsis a Zoltán Czibor priviedli tím k národnému double v roku [[1959]] a La Liga/Fairs Cup double v roku [[1960]]. V roku [[1961]] sa Barcelona stala prvým klubom, ktorý vyradil Real Madrid v Európskom pohári majstrov a tak ukončil hegemóniu tohto klubu v Európe. No ani to tímu nestačilo na to, aby vyhrali európsku pohárovú súťaž č. 1, keď vo finále prehral s [[Benfica Lisabon|Benficou Lisabon]] v pomere 2:3.

[[60. roky 20. storočia|Šesťdesiate roky]] boli pre klub menej úspešné, ale spolu s [[Real Madrid|Realom]] a [[Atlético Madrid|Atléticom Madrid]] stále dominovali v La Lige. Nevýrazné výsledky úzko súviseli s dokončenou výstavbou Camp Nou, keďže sa na ňu minulo veľa peňazí, menej už ostávalo na nákup nových hráčov. V tomto období sa však objavili nové futbalové osobnosti, Josep Fusté a Carles Rexach. Klub vyhral Copa del Generalísimo v roku [[1963]] a Fairs Cup v roku [[1966]]. Podarilo sa mu tiež poraziť Real Madrid 1:0 vo finále Copa del Generalísimo v roku [[1968]] na štadióne [[Santiago Bernabéu]], domovskom stánku madridského Realu.

V sezóne [[1968]]/[[1969]] došlo k zaujímavej konfrontácii španielskeho veľkoklubu so slovenským [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]]. [[21. máj]]a [[1969]] sa na St. Jacobs štadióne vo švajčiarskom Bazileji stretol Slovan s FC Barcelona vo finále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]]. Výsledok tohto zápasu bol pre vtedajší československý futbal veľmi pozitívny, keďže Slovan zvíťazil v pomere 3:2.&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/competitions/ecwc/history/season=1968/round=795/index.html UEFA Cup Winners’ Cup, 1968 – 1969, Final] ''uefa.com''&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.slovanfutbal.com/sk/?go=klub_historia&amp;show=obdobie6 História Slovana, SLOVAN CHZJD BRATISLAVA (1961-1990)] ''www.slovanfutbal.com''&lt;/ref&gt;

V roku [[1974]] klub zmenil svoj oficiálny názov späť na Futbol Club Barcelona.

=== Prvá zastávka Johana Cruyffa (1974{{--}}1978) ===
V sezóne [[1973]]/[[1974|74]] prišla do Barcelony futbalová legenda – [[Johan Cruyff]]. Už v [[Ajax Amsterdam|Ajaxe]] sa stal hráčom svetového kalibru. Po svojom príchode si veľmi rýchlo získal fanúšikov, keď pre európske médiá vyhlásil, že si vybral Barcelonu pred Realom Madrid, preto že by nemohol hrať za klub spájaný s Frankom.&lt;ref&gt;[http://worldsoccer.about.com/od/halloffameindividuals/p/johancruyff.htm Johan Cruyff - Profile and career History] ''worldsoccer.about.com''&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.bcninternet.com/touristinfo.php?contentid=2033 FC Barcelona - Club History] ''www.bcninternet.com''&lt;/ref&gt; K jeho popularite prispel aj fakt, že pre svojho syna vybral katalánske meno Jordi. Spolu so svojím krajanom, trénerom [[Rinus Michels|Rinusom Michelsom]], pomohol klubu vrátiť sa po dlhých štrnástich rokoch na španielsky futbalový trón. V tejto sezóne zároveň nemalou mierou prispel k veľkolepému víťazstvu 5:0 nad Realom Madrid na štadióne San Bernabéu. Hneď v prvej sezóne, ktorú strávil v klube bol vyhlásený za európskeho futbalistu roka.

=== Éra Josepa Lluísa Núñeza ===
==== Roky stability (1978{{--}}1988) ====
V roku [[1978]] bol za prezidenta klubu zvolený Josep Lluís Núñez. Jeho hlavným cieľom bolo pomôcť Barcelone stať sa klubom svetového mena a vniesť do klubu finančnú stabilitu. Okrem toho počas prezidentovania Núñeza klub vyhral dve zo štyroch trofejí [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]].
V júni [[1982]] podpísal s klubom zmluvu [[Diego Maradona]] z [[Boca Juniors]] za do tej doby rekordnú sumu&lt;ref&gt;[http://biography.jrank.org/pages/3137/Maradona-Diego-1961-Athlete-Child-Soccer-Star.html Biography of Diego Maradona] '' biography.jrank.org''&lt;/ref&gt;. V nasledujúcej sezóne pod vedením trénera Césara Luis Menottiho, Barcelona s Maradonom, v nezabudnuteľnom finále Copa del Rey, porazila Real Madrid. Diegov pobyt v Barcelone bol však veľmi krátky, čoskoro opustil klub smerom do [[SSC Neapol]]. Na začiatku sezóny [[1984]]/[[1985|85]] bol trénerom Terry Venables a tím pod jeho vedením vyhral titul v La Lige, v zostave s prvotriednym nemeckým záložníkom Berndom Schusterom. V nasledujúcej sezóne sa FC Barcelona po druhýkrát dostala do finále Európskeho pohára majstrov. No prehrala na strely zo značky pokutového kopu v dramatickom finále v [[Sevilla|Seville]] so [[Steaua Bucureşti|Steauou Bucureşti]].

Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvách sveta]] [[1986]] sa anglický kanonier [[Gary Lineker]] spolu s brankárom Andonim Zubizarretom upísali klubu, ale tím v tomto období nedosiahol žiaden úspech. Trénerovi Venablesovi sa nepodarilo priviesť klub k úspechom a preto ho na začiatku sezóny [[1987]]/[[1988|88]] nahradil [[Luis Aragonés|Luisom Aragonésom]]. Táto sezóna bola ukončená vzburou hráčov proti prezidentovi Núñezovi, známou ako Motín del Hesperia a víťazstvom 1:0 vo finále Copa del Rey proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]].

==== Tím snov: Vzostup a pád (1988{{--}}1996) ====
V roku [[1988]] sa vrátil do klubu Johan Cruyff, ale už ako tréner. Poskladal tzv. tím snov, pomenovaný po [[Dream team|basketbalovom tíme USA]], ktorý hral na letných olympijských hrách v Barcelone v roku [[1992]]. V tíme boli hráči ako [[Josep Guardiola]], José Mari Bakero, Txiki Beguiristáin, Jon Andoni Goikoetxea, [[Gheorghe Hagi]], [[Ronald Koeman]], [[Michael Laudrup]], [[Romário]] a [[Christo Stoičkov]].

Pod Cruyffovým vedením Barcelona vyhrala 4 po sebe idúce tituly v La Lige v období rokov [[1991]] až [[1994]]. Porazila tím [[UC Sampdoria]] vo finále Pohára víťazov pohárov v roku 1989 a tiež vo finále Pohára európskych majstrov v roku 1992 na štadióne vo [[Wembley]], gólom holandského internacionála Ronalda Koemana z priameho kopu. Vyhrala tiež Copa del Rey v roku 1990, Európsky superpohár v roku 1992 a trikrát Supercopa de España. S jedenástimi rôznymi trofejami sa Cruyff stal najúspešnejším trénerom v histórii klubu a zároveň bol najdlhšie slúžiacim trénerom.&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/historia/entrenadors/johancruyff.htmlMythical Managers - Johan Cruyff (1988-96)] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;

Vo svojich dvoch posledných sezónach, však Cruyff nevyhral žiadnu trofej. Vo finále Ligy majstrov UEFA v roku [[1994]] zažil katastrofálnu prehru 4:0 s [[AC Miláno]], čo viedlo k jeho odchodu z klubu.

==== Smerom k 100. výročiu (1996{{--}}2000) ====
[[Súbor:PSG-Barcelone 1997.png|left|thumb|Finále Pohára víťazov pohárov v roku 1997, Ronaldo strieľa gól z penalty]]
Cruyff bol na krátke obdobie nahradený [[Bobby Robson|Bobbym Robsonom]], ktorý viedol klub v jedinej sezóne [[1996]]/[[1997|97]]. Práve Robson vyhlásil: „Katalánsko je krajina a FC Barcelona je jeho armáda“&lt;ref&gt;[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20021208/ai_n12667671 The Interview Sir Bobby Robson: Back to where he once belonged] ''findarticles.com''&lt;/ref&gt;. Podarilo sa mu dotiahnuť prestup [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] z jeho predchádzajúceho klubu [[PSV Eindhoven]] a získať tri trofeje v jednej sezóne, „treble“, keď vyhral Copa del Rey, Pohár víťazov pohárov a Supercopa de España. Robson sa napriek svojím úspechom zdržal v klube veľmi krátko a to len počas obdobia, kým klub čakal na uvoľnenie [[Louis van Gaal|Louisa van Gaala]] z jeho predchádzajúceho pôsobiska.

Podobne ako Maradona aj Ronaldo ostal v klube iba krátko a potom išiel do [[F.C. Internazionale Milano|Interu Miláno]]. Objavili sa však nové osobnosti, ako [[Luís Figo]], Giovanni Silva De Oliveira, [[Luis Enrique|Luis Enrique Martínez]] a [[Rivaldo]]. S nimi v zostave vyhrala FC Barcelona Copa del Rey a titul v La Lige v roku [[1998]]. V roku [[1999]] oslávil klub 100 rokov svojej existencie víťazstvom v Primera División a Rivaldo sa stal štvrtým hráčom Barcelony, ktorý bol ocenený ako európsky futbalista roka. Napriek tomuto domácemu úspechu, zlyhanie v napodobnení Realu Madrid v zisku titulu v Lige majstrov viedlo k rezignácii van Gaala, ako aj prezidenta Núñeza.

=== Obdobie poklesu za Gasparta (2000{{--}}2003) ===
Odchod Núñeza a van Gaala nebol nič v porovnaní s odchodom [[Luís Figo|Luísa Figa]]. Luis Figo sa stal hrdinom klubu a bol Kataláncami považovaný za jedného z nich. Fanúšikovia Barcelony však so zdesením sledovali Figovo rozhodnutie prestúpiť k odvekému rivalovi Realu Madrid. Počas jeho nasledujúcich návštev na štadióne Camp Nou bol Figo vždy veľmi nepriateľsky prijatý. Pri jednej príležitosti bola dokonca smerom k nemu od davu hodená hlava prasaťa. Nasledujúce tri roky zažíval klub pokles, tréneri prichádzali a odchádzali, vrátane opätovnej krátkej zastávky [[Louis van Gaal|Louisa van Gaala]]. Prezident Gaspart nedokázal svojimi rozhodnutiami vliať fanúšikom dôveru na lepšie časy, čo viedlo k tomu, že v roku [[2003]] spolu s trénerom van Gaalom rezignoval.

=== Éra Joana Laportu ===
==== Pod Rijkaardovým vedením (2003{{--}}2008) ====

Po sklamaní, ktoré klub zažil za prezidenta Gasparta, sa vrátil späť na výslnie už pod vedením mladého prezidenta Joana Laportu, ako aj mladého trénera [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]], bývalej hviezdy holandskej reprezentácie a [[AC Miláno]]. Na ihrisku sa objavili talentovaní internacionáli, [[Ronaldinho]], [[Deco]], [[Lionel Messi]], [[Ludovic Giuly]], [[Samuel Eto’o]], Rafael Márquez, skombinovaní s vynikajúcimi španielskymi hráčmi ako [[Carles Puyol]], [[Andrés Iniesta]], [[Xavi]] a [[Víctor Valdés]].

V sezóne [[2004]]/[[2005|05]] FC Barcelona získala titul v La Lige a jej futbalisti Ronaldinho a Eto'o boli FIFA ocenení, ako 1. a 3. najlepší hráč na svete. Klub tiež vyhral Supercopa de España víťazstvom nad [[Real Betis Sevilla|Betisom Sevilla]]. V UEFA Lige majstrov bol klub vyradený už v osemfinále [[Chelsea FC]].

[[Súbor:Ronaldinho 11feb2007.jpg|left|thumb|Ronaldinho]]
V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] sa klubu podarilo dosiahnuť výrazné úspechy. V novembri 2005 na štadióne Santiago Bernabéu FC Barcelona porazila Real Madrid v pomere 3:0, v zápase, v ktorom Ronaldinho podal strhujúci výkon a po jeho druhom góle, treťom barcelonskom v zápase mu fanúšikovia Realu Madrid spontánne zatlieskali. Bolo to druhé víťazstvo Franka Rijkaarda na Bernabéu, čím sa stal prvým trénerom Barcelony, ktorý tu vyhral dvakrát. Barcelona dosiahla titul v La Lige a zároveň vyhrala Supercopa de España po finálovom víťazstve nad mestským rivalom [[RCD Espanyol|Espanyolom]].

V tejto sezóne vyhrala FC Barcelona aj Ligu majstrov, keď vo finále [[17. máj]]a [[2006]] porazila [[Arsenal FC]]. Síce naháňala náskok Angličanov 1:0, ale 15 minút pred koncom švédsky náhradník [[Henrik Larsson]], ktorý hral proti Barcelone za [[Celtic FC|Celtic]] v pohári UEFA v roku 2004, keď Celtic zvíťazil, pomohol tímu k obratu na 2:1. V štrnásťročnej histórii tejto súťaže sa klubu podarilo ju po prvýkrát vyhrať a tak pridať druhý titul v európskom pohári č. 1, keď v roku 1992 vyhrala predchodcu Ligy majstrov UEFA, Európsky pohár majstrov.&lt;ref&gt;[http://www.youtube.com/watch?v=8_11UIDUqkA Arsenal vs Barcelona highlights] ''YouTube.com''&lt;/ref&gt;

Vo finále majstrovstiev sveta klubov v roku [[2006]] v Tokiu už FC Barcelona nedominovala a prehrala s Internacionalom Porto Alegre a nezavŕšila veľmi úspešnú sezónu ziskom tohto triumfu.

Napriek tomu, že klub bol v sezóne [[2006]]/[[2007|07]], vzhľadom na predchádzajúcu sezónu, považovaný za najväčšieho favorita v domácej lige a začal sezónu veľmi dobre, nakoniec skončil iba na druhom mieste.

V sezóne [[2007]]/[[2008|08]] sa Barcelona opäť snažila získať španielsky ligový titul. Nakoniec sa jej nepodarilo sezónu zakončiť ani druhým miestom v Primera División, keď ju v tabuľke preskočil nielen odveký rival Real Madrid, ale aj [[Villarreal CF]]. V Lige majstrov UEFA postupovala Barcelona nad očakávania dobre a vypadla až v semifinále po prehre s neskorším víťazom [[Manchester United FC|Manchestrom United]] (prvý zápas na Camp Nou 0:0, odveta na [[Old Trafford]] 0:1). Deň po prehre 1:4 v La Lige s Realom Madrid, prezident klubu Joan Laporta oznámil, že po 30. júni 2008 sa tréner B-tímu Barcelony, bývalý jej hráč [[Josep Guardiola]] ujme trénerskej úlohy po Frankovi Rijkardovi. Najlepším strelcom Barcelony v tejto sezóne vo všetkých oficiálnych súťažiach sa stal vo svojej prvej za klub [[Thierry Henry]] s 19 gólmi pred Samuelom Eto'om (18 gólov) a Lionelom Messim (16 gólov).&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_07-08/estadistiques/jugadors/Equip/fitxa.html Statistics 2007/08] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;

==== Pod vedením Josepa Guardiolu (2008{{--}}2012) ====
[[Súbor:Lionel Messi Player of the Year 2011.jpg|thumb|left|[[Lionel Messi]], štvornásobný víťaz Zlatej lopty, v rokoch 2009, 2010, 2011 a 2012 a najlepší gólový strelec FC Barcelony v oficiálnych súťažiach s 240 gólmi na konte.&lt;ref&gt;http://www.fcbarcelona.com/club/the-honours/detail/card/fc-barcelona-individual-records&lt;/ref&gt;]]
Jedno z prvých rozhodnutí, ktoré oznámil nový tréner Barcelony [[Josep Guardiola]] je, že pre novú sezónu nepočíta s doterajšími kľúčovými hráčmi Samuelom Eto'om, Decom a Ronaldinhom.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/EN/articolo.aspx?contenutoid=740049 Guardiola Not Counting On Ronaldinho, Eto'o Or Deco] ''Goal.com''&lt;/ref&gt; Počas prípravy klubu na sezónu [[2008]]/[[2009|09]] čiastočne korigoval toto vyhlásenie a umožnil Samuelovi Eto'ovi ostať v tíme.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/Articolo.aspx?ContenutoId=816179 Guardiola Assures Eto'o Stay] ''Goal.com''&lt;/ref&gt; V prvom oficiálnom zápase, ktorý Barcelona odohrala pod vedením Josepa Guardiolu porazila v treťom predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] poľský klub [[Wisla Krakow|Wislu Krakow]] 4:0. V histórii Barcelony sa žiadnemu trénerovi nepodarilo dosiahnuť lepší výsledok pri oficiálnom debute na Camp Nou.&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/noticies/futbol/temporada08-09/08/n080814102836.html Record debut in the Camp Nou] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;
V sezóne 2008/09 vyhrala Barcelona pod Guardiolovým vedím historické &quot;Treble&quot; – španielsku La ligu, španielsky kráľovský pohár Copa del Rey a tiež Ligu majstrov, kde sa vo finále stretla s minuloročným obhajcom titulu Manchestrom United, ktorý porazila po góloch Samuela Eto´a a Lionela Messiho 2:0. V sezóne 2009/2010 priviedol do klubu tri nové posily: Maxwella, [[Zlatan Ibrahimović|Zlatana Ibrahimovića]] a ukrajinského obrancu Dmitra Čigrinského. Zlatan Ibrahimović sa stal najdrahšou posilou Barcelony v histórií, bol náhradou za Samuela Eto´a. 

V sezóne 2009/10 sa Ibrahimovičovi veľmi nedarilo a tak sa špekulovalo o jeho hodnote. V júni 2010 sa v Barcelonskom FC konali prezidnetské voľby. Novým prezidentom Katalánskeho veľkoklubu sa stal Sandro Rosell. Ale ešte pred nástupom Rosella na prezidentský post sa chcel bývalí prezident Joan Laporta poďakovať a odvďačiť fanúšikom. Ešte pred MS vo futbale sa mu podarilo priviesť do Barcelony [[David Villa|Davida Villu]] z Valencie CF za 40 miliónov eur. Villa sa stal ôsmym hráčom Barcelonského FC, ktorý reprezentujú Španielsko na MS 2010 v Južnej Afrike.

=== Roky po Guardiolovi ===
'''Sezóna 2012/13'''

Nový tréner [[Tito Vilanova]] do sezóny nevstúpil dobre, keď sa mu nepodarilo získať španielsky Superpohár, kde Barcelona podľahla najväčšiemu konkurentovi z Realu Madrid. Celkovo sa dá táto sezóna považovať za veľmi rozporuplnú. Messi síce na začiatku nového roku po štvrtýkrát uspel v ankete [[Zlatá lopta]], ale jeho forma pomaly upadala a už sa netešil takým úspechom ako pod Guardiolom. Aj samotná hra už nebola tak efektívna, ale Barca bola stále obávaným klubom a dokráčala až do semifinále Ligy majstrov. Tam po výsledkoch 0:4 na štadióne Allianz Aréna a 0:3 na Camp Nou vypadla s Bayernom Mníchov, ktorý následne celú súťaž vyhral.

V [[Copa del Rey]] Barcelona vypadla taktiež v semifinále, kde ju vo vyrovnanom dvojzápase porazil [[Real Madrid]], ktorý vo finále podľahol Atléticu Madrid. Prvú trofej za Tita Vilanovu Barcelona nakoniec získala, keď vyrovnala rekord Realu Madrid (100 bodov) a zvíťazila v tomto ročníku La Ligy. Tento pohár bol nakoniec Titov posledný, pretože kvôli zdravotným problémom zo svojej funkcie odstúpil a nahradil ho Gerardo Martino. 

'''Sezóna 2013/14'''

Klub na seba v lete upútal pozornosť, keď za minimálnu mzdu poslal do Atlética Madrid svojho útočníka Davida Villu a za obrovskou sumu priviedol mladého a talentovaného [[Neymar]]a. Práve vďaka gólu tohoto Brazílčana sa im podarilo zvíťaziť v Superpohári nad Atléticom Madrid. Zaujímavé je, že za Atlético sa presadil práve [[David Villa]]. Hneď po výhre v Superpohári začala robiť Barcelona svojim fanúšikom radosť, pretože zažila najlepší štart v histórii La Ligy, keď prvú polovicu sezóny prešla iba s jednou prehrou a dvoma remízami.

Aj napriek skvelým výsledkom bola však hra veľmi kritizovaná a ani trápiaci sa Messi s tým nedokázal nič urobiť. Upadnutie jeho formy sa prejavilo, keď Zlatú loptu 2013 vyhral [[Cristiano Ronaldo]] a prerušil tak Messiho štvorročnú dominanciu. Druhú polovicu sezóny došlo na slova kritikov a Barcelone sa začalo všetko rútiť. V Lige majstrov síce prešla cez [[Manchester City FC]], ale už vo štvrťfinále po výsledkoch 1:1 a 1:0 vypadla s Atléticom Madrid. V lige ich výsledky taktiež upadali, avšak o titul bojovali až do posledného zápasu, kde sa im však nepodarilo poraziť Atlético a skončili tak na druhom mieste práve po menej slávnom madridskom klube.

Aj v Copa del Rey bojovala Barcelona doslova do posledných minút. Dostali sa totiž až do finále, lenže vyrovnaný zápas pár minút pred koncom rozhodol [[Gareth Bale]] a pohár tak získal Real Madrid. Barcelona teda po dlhej dobe zažila sezónu bez trofeje, čo viedlo k okamžitému odvolaniu Gerarda Martina. Miesto neho z [[Celta de Vigo|Celty Vigo]] prišiel bývalý hráč Barcelony Luis Enrique.

===Éra Luisa Enriqueho===
'''Sezóna 2014/15'''

Po neúspešnej sezóne bolo jasné, že klub čaká prestavba. [[Luis Enrique Martínez García]] sa zbavil najprv Alexisa Sáncheza a potom i Cesca Fabregasa. Klub opustili i [[Víctor Valdés]], [[José Manuel Pinto]] a [[Carles Puyol]]. Miesto nich klub za rekordnú sumu priviedol [[Luis Suárez|Luisa Suáreza]], Ivana Rakitiča, [[Claudio Bravo|Claudia Brava]], [[Marc-André ter Stegen|Marc-Andrého ter Stegena]], [[Thomas Vermaelen|Thomasa Vermaelena]] a [[Jérémy Mathieu|Jérémyho Mathieua]]. Barcelona prešla prestavbou a do sezóny vstúpila veľmi dobre.

Hneď v prvých mesiacoch mal úspech Neymar, ktorého prestup sa do tej doby vedeniu príliš nevyplatil. Aj Lionel Messi po dvoch rokoch našiel svoju stratenú formu a všetko sa začalo rozbiehať. Tréner dokonca dával veľa šancí mladým hráčom z B-tímu, čo sa mnohým fanúšikom nepáčilo. Keď však klub ku koncu októbra podľahol vonku Realu Madrid, všetko začalo upadať a fanúšikovia už opäť očakávali sezónu bez trofeje.

Messi, Neymar a Suárez naviac v sezóne spoločne nastrieľali 122 gólov a pokorili tak španielsky rekord.

'''Sezóna 2015/16'''

Klub nevstúpil do sezóny vôbec dobre, keď v prípravných priateľských zápasoch prehral najskôr s Manchestrom United, Chelsea, ale potom aj Fiorentinou. Nutné ale poznamenať, že do týchto zápasov nezasiahli hviezdy ako Messi, Neymar, Mascherano, Bravo alebo Alves, ktorí si predĺžili dovolenku vďaka svojej účasti na Copa América 2015. Prvým oficiálnym zápasom sezóny bol Superpohár UEFA 2015, kde Barcelona vyzvala Sevillu a keď už sa zdalo, že Sevilla otočí náskok Barcelony 4:1, v predĺžení rozhodol svojím gólom Pedro a zápas skončil 5:4 pre FC Barcelona. Krátko potom Barcelona nastúpila do dvojzápasu o španielsky Superpohár proti Athletico Bilbao. Prvý zápas sa hral vonku a k prekvapeniu všetkých skončil 4:0 pre Athletico Bilbao. V odvete Barcelona nedokázala náskok súpera stiahnuť, zápas skončil 1:1.

Krátko potom klub opustil Pedro, ktorý zamieril do Chelsea FC, pretože túžil po väčšom priestore. Barcelona cez leto naopak získala Ardu Turana z Atlética Madrid a Aleixa Vidala zo Sevilly. Obaja hráči na svoj štart ale museli počkať až do budúceho prestupového obdobia vďaka zákazu prestupov, ktorý bol Barcelone udelený. Z B-tímu Luis Enrique povolal útočníkov Munira a Sandra, ktorí mu slúžili ako náhradníci a Alena Hallilovica, ktorý bol ale obratom poslaný na hosťovanie do Sportingu Gijón.

Aj v domácej lige Barcelona zažila veľmi pomalý štart. Vyhrali síce prvé štyri zápasy v rade, ale ich výkony boli kritizované. Ako prvá Barcelonu potrestala Celta Vigo, keď Barcelonu porazila výsledkom 4: 1. Krátko nato sa v zápase s Las Palmas zranil Lionel Messi na dva mesiace a Barcelona utrpela ďalšiu porážku, tentoraz od Sevilly (1:2). Počas zranenia Lionela Messiho sa Neymar a Suárez, ale taktiež do tej doby nepríliš známy hráč Sergi Roberto, dostali do obrovskej formy a odštartovali dlhú vlnu skvelých výkonov, ktorú zavŕšili víťazstvom 4: 0 nad Realom Madrid na Santiagu Bernabéu. Dvakrát sa do siete konkurenta trafil Luis Suárez a po jednom góle pridali Andrés Iniesta a Neymar. Barcelona si tak upevnila priebežnú prvú priečku v lige.

V decembri navyše Barcelona už tretíkrát vyhrala Majstrovstvá sveta klubov a stala sa tak najúspešnejším klubom v dejinách tejto súťaže. Luis Suárez na turnaji nastrieľal päť gólov a stal sa najlepším strelcom aj hráčom turnaja. Barcelona tak zakončila rok 2015 s piatimi zo šiestich možných trofejí. Ďalším úspechom bola Zlatá lopta, ktorú v januári 2016 vyhral Lionel Messi a vylepšil tak svoj vlastný rekord v počte vyhratých Zlatých lôpt.

4.januára 2016 sa skončil trest na prestupy. V tento deň bolo zaregistrovaných 77 hráčov všetkých kategórii a zároveň aj [[Arda Turan]] a [[Aleix Vidal]] dostali povolenie hrať s prvým tímom po letnom prestupe. 10. februára sa hráči FC Barcelona kvalifikovali do v poradí šiesteho finále Copa del Rey v posledných ôsmych rokoch. Barcelona Luisa Enriqueho prekonala klubový rekord v počte zápasoch bez prehry vo všetkých súťažiach, keď prekonali rekord Guardiolovho tímu zo sezóny 2010-11. V zápase s [[Rayo Vallecano]] 3.marca (víťazstvo 5-1) Barcelona pokorila rekord [[Real Madrid|Realu Madrid]] v počte zápasov bez prehry vo všetkých súťažiach od sezóny 1988-1989. Táto séria sa skončila prehrou na domácom štadióne [[Camp Nou]] s [[Real Madrid|Realom Madrid]] 1-2 a počet zápasov sa vyšplhal na 39. 14.mája 2016 Barcelona vďaka výhre nad [[Granada CF|Granadou]] (3-0) získala svoj šiesty titul v La Lige z posledných ôsmych sezón. 

22.mája 2016 vo finále [[Copa del Rey]] FC Barcelona zdolala [[FC Sevilla]] 2-0 po predĺžení a získala tak double v tejto sezóne. Neskôr v auguste sa odohral dvojzápas opäť s [[FC Sevilla]] o španielsky Superpohár, ktorý napokon v celkom súčte 5-0 vyhral tím FC Barcelona a pripísal si na svoje konto ďalší titul.

'''Sezóny 2017{{--}}2020'''

8. marca 2017 Barcelona zaznamenala najväčší návrat v histórii Ligy majstrov v osemfinálovom 16. kole Ligy majstrov 2016–17, keď porazila [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]] 6:1,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Paris Saint Germain 6:1 08/03/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058919/2017-03-08-19-45-barcelona-vs-paris-saint-germain|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; napriek tomu, že prvý duel prehrala vo Francúzsku so skóre 4:0 (celkové skóre 6–5).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paris Saint Germain vs Barcelona 4:0 14/02/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058909/2017-02-14-19-45-paris-saint-germain-vs-barcelona|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; 29. mája 2017 bol bývalý hráč [[Ernesto Valverde]] vymenovaný za nástupcu [[Luis Enrique|Luisa Enriqueho]], ktorý podpísal dvojročný kontrakt s opciou na ďalší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ernesto Valverde is the new FC Barcelona coach|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/763915/ernesto-valverde-is-the-new-fc-barcelona-coach|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

20. septembra 2017 Barcelona vydala vyhlásenie, v ktorom zaujala stanovisko ku [[Katalánske Referendum|katalánskemu referendu z roku 2017]] a uviedla: ''„FC Barcelona bude pri maximálnom rešpektovaní svojho rozmanitého súboru členov naďalej podporovať vôľu väčšiny obyvateľov Katalánska, a bude to robiť občianskym, mierovým a príkladným spôsobom“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Official communique from FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/742650/official-communique-from-fc-barcelona|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V deň referenda požiadal barcelonský výbor o odloženie zápasu proti [[UD Las Palmas]] z dôvodu násilia v Katalánsku, avšak žiadosť [[La Liga]] odmietla, a preto bol hraný za zatvorenými bránami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=7 most bizarre images from Barcelona vs Las Palmas… played behind closed doors|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/7-most-remarkable-images-spooky-11270628|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2017-10-01|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en|meno=Richard|priezvisko=Innes}}&lt;/ref&gt; Víťazom La Ligy v sezóne 2017–18 bola 9. mája 2018 Barcelona, ​​ktorá zvíťazila nad [[Villarreal CF|Villarrealom]] 5:1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Villarreal 5:1 09/05/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/4194304/2018-05-09-19-00-barcelona-vs-villarreal|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; a stanovila tak najdlhšiu sériu bez prehry (43 zápasov) v histórii La Ligy.

27. apríla 2019 získala Barcelona 26. titul v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona win La Liga title as Lionel Messi goal secures victory over Levante|url=http://www.theguardian.com/football/2019/apr/27/barcelona-levante-la-liga-match-report|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2019-04-27|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt; Titul v La Liga však zatienilo potupné vypadnutie z Ligy majstrov v semifinále s jej neskorším víťazom [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. Barca prehrala druhý zápas 0:4&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool vs Barcelona 4:0 07/05/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11855629/2019-05-07-20-00-liverpool-vs-barcelona|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; po tom, čo po domácom víťazstve 3:0 mala postup na dosah.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Liverpool 3:0 01/05/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11855628/2019-05-01-20-00-barcelona-vs-liverpool|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; 13. januára 2020 bývalý tréner [[Real Betis|Realu Betis]] Quique Setién po prehre s Atléticom Madrid v španielskom superpohári nahradil Ernesta Valverdeho a stal sa novým hlavným trénerom Barcelony.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona appoint former Real Betis coach Quique Setien after Ernesto Valverde sacked|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2020/01/13/barcelona-appoint-former-real-betis-coachquique-setien-ernesto/|periodikum=The Telegraph|dátum=2020-01-13|dátum prístupu=2021-01-07|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Jason|priezvisko=Burt}}&lt;/ref&gt; Barcelona bola na čele ligy, keď vypuknutie pandémie koronavírusu [[COVID-19]] zastavilo celú súťaž. Posledným odohratým zápasom pred núteným prerušením bolo domáce víťazstvo 1:0 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] 7. marca 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Real Sociedad 1:0 Prediction 07/03/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11896067/2020-03-07-17-30-barcelona-vs-real-sociedad|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; Liga sa obnovila až v polovici júna a po viac ako trojmesačnej prestávke odohrala Barcelona prvý zápas až 13. júna proti [[FC Mallorca|Mallorce]]. Po návrate na ihrisko ale ich výkonnosť poklesla a nakoniec 16. júla prehrala ligový titul s Realom Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid beat Villarreal to win La Liga|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53437428|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Aj napriek tomu, že Katalánci prehrali boj o ligový titul, v Lige majstrov mali stále nádej, pretože zvíťazili nad [[Neapol FC|Neapolom]] 3:1,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Napoli 3:1 Prediction 08/08/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11989268/2020-08-08-20-00-barcelona-vs-napoli|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; čo znamenalo, že nastúpia proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]], ktorý v sezóne zdolal [[Chelsea FC|Chelsea]]. Barca však uhrala jednu z najpotupnejších prehier vo svojej histórii s výsledkom 2:8.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Bayern München 2:8 Prediction 14/08/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16856187/2020-08-14-20-00-barcelona-vs-bayern-munchen|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-07}}&lt;/ref&gt; Výsledok znamenal, že Barca sa piatykrát za sebou nedostala do finále Ligy majstrov, keď raz postúpila do semifinále a štyrikrát vypadla vo štvrťfinálovej fáze. Dňa 17. augusta klub potvrdil, že Setién bol odvolaný z funkcie trénera,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Quique Setién no longer first team coach|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1754842/quique-setien-no-longer-first-team-coach|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; pričom zo svojej funkcie bol odvolaný aj futbalový riaditeľ Eric Abidal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agreement for the ending of Éric Abidal's contract|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1755204/agreement-for-the-ending-of-eric-abidals-contract|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O dva dni neskôr bol [[Ronald Koeman]] vymenovaný za nového hlavného trénera Barcelony.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronald Koeman, the return of an FC Barcelona legend|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1755084/ronald-koeman-the-return-of-an-fc-barcelona-legend|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Tým sa však zmeny neskončili. 27. októbra oznámil [[Josep Maria Bartomeu]] (voči jeho osobe sa verejne ohradil aj Leo Messi)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bartomeu breaks the silence on his conflict with Leo Messi|url=https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lionel-messi/bartomeu-breaks-the-silence-on-his-conflict-with-leo-messi_261741_102.html|vydavateľ=FCBN|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; svoju rezignáciu na funkciu prezidenta spolu so zvyškom predstavenstva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Josep Maria Bartomeu announces the resignation of the Board of Directors|url=https://www.fcbarcelona.com/en/club/news/1878687/josep-maria-bartomeu-announces-the-resignation-of-the-board-of-directors|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy FC Barcelona ==
{{Hlavný článok|Zoznam úspechov FC Barcelona}}

*  '''[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]: 5'''
:1991/92, 2005/06, 2008/09, 2010/11, 2014/2015
*  '''Pohár víťazov pohárov: 4'''
:1978/79, 1981/82, 1988/89, 1996/97
*  '''Európsky superpohár: 5'''
:1992/93, 1997/98, 2008/09, 2010/11, 2014/2015
*'''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 2'''
:2009, :2011, 2015
* [[Súbor:Liga.png|20px]] '''[[La Liga|Španielska liga]]: 23'''
:1928/29, 1944/45, 1947/48, 1948/49, 1951/52, 1952/53, 1958/59, 1959/60, 1973/74, 1984/85, 1990/91, 1991/92, 1992/93, 1993/94,1997/98, 1998/99, 2004/05, 2005/06, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016, 2017/18, 2018/19
* [[Súbor:RFEF - Copa del Rey.svg|20px]] '''[[Copa del Rey|Španielsky pohár]]: 28'''
:1909/10, 1911/12, 1912/13, 1919/20, 1921/22, 1924/25, 1925/26, 1927/28, 1941/42, 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57, 1958/59, 1962/63, 1967/68, 1970/71, 1977/78, 1980/81, 1982/83, 1987/88, 1989/90, 1996/97, 1997/98, 2008/09, 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17
* [[Súbor:RFEF - Supercopa de España.svg|20px]] '''[[Supercopa de España|Španielsky superpohár]]: 11'''
: 1983, 1991, 1992, 1994, 1996, 2005, 2006, 2009, 2010, 2011, 2013, 2016

== Historické rekordy a štatistiky ==
{{Hlavný článok|Zoznam rekordov a štatistík FC Barcelona}}
Barcelona ako aj jej hráči držia viacero historických rekordov na domácej ako v európskych súťažiach.&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/competitions/ecwc/history/index.html Club Facts: FC Barcelona] ''uefa.com''&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.cat/web/english/futbol/palmares/palmares.html Futbol Club Barcelona Honours] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt; Je jediným tímom, ktorý sa od roku 1955, čiže od samotného začiatku európskych pohárových súťaží, každý rok zúčastnil v niektorej z nich. Počas 78 sezón v La Lige odohrali 2443 zápasov, z ktorých 1338 vyhralo a titul získali celkovo 18-krát.&lt;ref&gt;[http://www.rsssf.com/tabless/spanalltime.html Spanish Premier Division All-Time Table] ''rsssf.com''&lt;/ref&gt;

Hráčom, ktorý odohral najviac zápasov v drese klubu je Migueli, ktorý hrával v rokoch [[1973]] až [[1989]]. Odohral spolu 548 zápasov v La Lige ako aj v európskych súťažiach, tento rekord sa snaží prekonať súčasný vicekapitán a tiež veľká opora klubu a Španielskej reprezentácie Xavi Hernandes, ktorý má na konte 320 odohratých zápasov za A mužstvo a tým sa posunul na druhú pričku v tomto rekorde, pred Carlesa Rexacha, ktorý v klube pôsobil v sezónach 1967 – 1981. Najlepším strelcom klubu je César Rodríguez, ktorý strelil v oficiálnych súťažiach za Barcelonu 235 gólov. Počas jedinej sezóny bol najlepším strelcom [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]], ktorý v sezóne 1996 – 97 strelil 47 gólov. Ronaldov rekord v sezóne 2009 – 2010 vyrovnal [[Lionel Messi]], ktorý taktiež nastrieľal súperom 47 gólov.

Barcelona drží rekord v počte víťazstiev v [[Copa del Rey|Španielskom kráľovskom pohári]] (25), v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] (4) a vo Fair Cupe (3).

== Štadión ==
{{Hlavný článok|Camp Nou}}
[[Súbor:Camp Nou - Interior (2005).jpg|náhľad|Camp Nou, rok 2005]]
Domovským štadiónom Futbol Club Barcelona je [[Camp Nou]]. Bol vybudovaný klubom, slávnostne otvorený dňa [[24. september|24. septembra]] [[1957]] a má kapacitu  99,786 miest, všetkých na sedenie. Rozloha hracej plochy je 105x68 metrov a patri medzi najväčšie v európe. Európskou futbalovou asociáciou ([[UEFA]]) je zaradený do kategórie päťhviezdičkových štadiónov, čo umožňuje, aby sa na ňom organizovali zápasy finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]], Superpohára UEFA a finále [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]]. Súčasťou štadióna Camp Nou je aj múzeum FC Barcelona. Rezervné tímy FC Barcelona hrajú svoje zápasy na Miniestadi, ktorý bol otvorený [[23. september|23. septembra]] [[1982]]. Miniestadi je tiež zvyčajné miesto pre klubové prezidentské voľby.&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.cz/showpage.php?name=miniestadi Miniestadi] ''www.fcbarcelona.cz''&lt;/ref&gt;

Pred Camp Nou klub používal päť rôznych štadiónov.&lt;ref&gt;[http://www.barceloca.com/dataDetails-10089/es-ES/Estadios-del-FC-Barcelona-barcelona.aspx Estadios del FC Barcelona] ''www.barceloca.com''&lt;/ref&gt; V roku [[1899]] to bol štadión Velódromo de la Bonanova, v rokoch [[1899]] a [[1900]] štadión Casanova, neskôr v období rokov [[1901]] až [[1905]] klub hrával svoje zápasy na štadióne Horta a od roku [[1905]] do roku [[1909]] na štadióne Muntaner, v rokoch [[1909]] až [[1922]] to bol štadión Carrer Indústria, nazývaný tiež ''La Escopidora'' a v rokoch [[1922]] až [[1957]] štadión '''[[Štadión Les Corts|Les Corts]]''', ktorý bol pôvodne postavený s kapacitou 25 000 miest a v priebehu rokov rozšírený na 60 000. S týmto štadiónom je spojená [[etymológia]] slova ''culés'', čo znamená ''zadky'', ako sú nazývaný fanúšikovia Barcelony. Na štadióne totiž chýbali sedadlá, tak diváci sedeli na betónovom plote a ľudia prechádzajúci okolo štadióna potom videli namiesto ľudí iba ''zadky'', ''culés''.

== Symboly klubu ==
Klubové typické farby sú [[modrá]] a granátová (''blaugrana''). Je otázne, prečo má klub práve túto kombináciu, medzi klubovými historikmi existuje množstvo teórií, nikto z nich nedokázal, že tieto farby boli vybrané z nejakého symbolického dôvodu. Prirodzene najviac týchto teórií sa spája zo založením klubu. Napríklad, niektorí tvrdili, že klub svoje farby prebral od svojho zakladateľa Švajčiara J. Gampera, ktorého prvým klubom bol švajčiarsky L´Excelsior, práve s týmito klubovými farbami. Ďalší sa vyjadrovali, že tieto farby boli farbami švajčiarskeho kantónu odkiaľ pochádzal jej zakladateľ. A niektorí, že to boli farby švajčiarskeho mesta [[Ticino]], kde Gamper dlho žil.

Ďalšou rozšírenou, ale nepotvrdenou teóriou je, že zakladatelia svoj výber klubových farieb odvodili od farieb pera, ktoré bolo napoly modré a napoly granátové a ktoré bolo veľmi populárne v tom čase. Sú tiež ďalšie veľmi prozaické domnienky, ako že matka Comamalovcov (bratov, ktorý hrali za klub) pracovala v textilnej fabrike a pre hráčov pripravila prvú sériu dresov. Rozhodla sa, že pekné budú modro-granátové a také i ušila. Dnes dresy týchto farieb patria medzi najrýchlejšie identifikovateľné v celom futbalovom svete.&lt;ref name=&quot;symbols&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;história perly&quot;/&gt;

=== Znak klubu ===
Znak klubu má formu štítu (troj-štvrtinového „hrnca“), na dve horizontálne časti, medzi ktorými je nadpis FCB. Na spodnej časi je vlajka klubu (s klubovými farbami), v strede ktorej sa nachádza futbalová [[lopta]], vrchná časť je rozdelená na dve polovice. V ľavej časti je kríž svätého Juraja, v pravej časti Señera – vlajka Katalánska.

=== Vývoj dresov ===
{|
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    =  |
  vzor_t = _bluehalf |
  vzor_pp    =  |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = 0000FF |
  trenírky        = FFFFFF |
  ponožky        = 000000 |
  titulok        = 1899
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _blue stripes |
  vzor_t = _bluestripes |
  vzor_pp    = _blue stripes |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = AA0000 |
  trenírky        = FFFFFF |
  ponožky        = 000000 |
  titulok        = 1910
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _blue stripes |
  vzor_t = _bluestripes |
  vzor_pp    = _blue stripes |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = AA0000 |
  trenírky        = 000000 |
  ponožky        = 000000 |
  titulok        = 1913
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _blue stripes |
  vzor_t = _bluestripes |
  vzor_pp    = _blue stripes |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = AA0000 |
  trenírky        = 0000FF |
  ponožky        = 0000FF |
  titulok        = 1920
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = |
  vzor_t = _halfbluestripes |
  vzor_pp    = |
  ľavéplece     = 26559B |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = 26559B |
  trenírky        = 26559B |
  ponožky        = 26559B |
  titulok        = 1992
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _blue stripes |
  vzor_t = _bluestripes |
  vzor_pp    = _blue stripes |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = AA0000 |
  trenírky        = 0000FF |
  ponožky        = 0000FF |
  titulok        = 1995
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = |
  vzor_t = _bluestripes2 |
  vzor_pp    = |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = AA0000 |
  trenírky        = 26559B |
  ponožky        = 26559B |
  titulok        = 1998
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = |
  vzor_t = _bluehalf |
  vzor_pp    = |
  ľavéplece     = 000080 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = 000080 |
  trenírky        = 000080 |
  ponožky        = 000080 |
  titulok        = 1999
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _fcbarcelona|
  vzor_t = _fcbarcelona|
  vzor_pp    = _fcbarcelona|
  ľavéplece     = 3d69aa |
  telo        = 3d69aa |
  pravéplece       = 3d69aa |
  trenírky        = 26559B |
  ponožky        = 3d69aa |
  titulok        = 2004-05
}}
|}
{|
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _blue stripes|
  vzor_t = _bluestripes|
  vzor_pp    = _blue stripes|
  ľavéplece     =  AA0000 |
  telo        =  AA0000 |
  pravéplece       =  AA0000 |
  trenírky        =  DC323C |
  ponožky        = 0000FF |
  titulok        = 2005-06
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = |
  vzor_t = _halfbluestripes |
  vzor_pp    = |
  ľavéplece     = AA0000 |
  telo        = AA0000 |
  pravéplece       = 26559B |
  trenírky        = 26559B |
  ponožky        = 26559B |
  titulok        = 2006-07
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = _left nike Baca|
  vzor_t = _Barca1|
  vzor_pp    = _right nike Baca |
  ľavéplece     = cc0000 |
  telo        = cc0000 |
  pravéplece       = cc0000 |
  trenírky        = 3D69AA |
  ponožky        = 3D69AA |
  titulok        = 2007-08
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp    = |
  vzor_t = _redhalf2|
  vzor_pp    = |
  ľavéplece     = 3659b6|
  telo        = 3659b6|
  pravéplece       = ff0000|
  trenírky        = 3659b6|
  ponožky        = ff0000|
  titulok        = 2008-09
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp  =_fcbarcelona0910h |
  vzor_t =_fcbarcelona0910h|
  vzor_pp    =_fcbarcelona0910h |
  ľavéplece     = 9C0000|
  telo        = 9C0000|
  pravéplece       = 9C0000|
  trenírky        = 00169C|
  ponožky        = 00169C|
  titulok        = 2009-10
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp  =_fcbarcelona1011h |
  vzor_t =_fcbarcelona1011h|
  vzor_pp    =_fcbarcelona1011h |
  ľavéplece     = BF0000|
  telo        = BF0000|
  pravéplece       = BF0000|
  trenírky        = BF0000|
  ponožky        = BF0000|
  titulok        = 2010-11
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp =_thinblackborder|
  vzor_t =_fcbarcelona1112h|
  vzor_pp =_thinblackborder|
  ľavéplece = 0000BF|
  telo =0000BF|
  pravéplece = 0000BF|
  trenírky = 0000BF|
  ponožky = 0000BF|
  titulok = 2011-12 
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp =_thinblackborder|
  vzor_t =_fcbarcelona1213h|
  vzor_pp =_thinblackborder|
  ľavéplece = 0000BF|
  telo = 0000BF|
  pravéplece = 0000BF|
  trenírky = 0000BF|
  ponožky = 0000BF|
  titulok = 2012-13
}}
|
{{Futbalový dres |
  vzor_lp=_fcbarcelona1314h|
  vzor_t=_fcbarcelona1314h|
  vzor_pp=_fcbarcelona1314h|
  ľavéplece=0000BF|
  telo=0000BF|
  pravéplece=0000BF|
  trenírky=0000BF|
  ponožky=0000BF|
  titulok = 2013-14|
}}
|}

=== Oficiálna hymna ===
{{hlavný článok|Hymna FC Barcelona}}
Od vybudovania Camp Nou sa stalo zaužívanou klubovou tradíciou, že z reproduktorov na štadióne pred začiatkom zápasu znie klubová hymna a fanúšikovia ju spievajú.

Súčasná hymna ''Cant del Barça'' sa po prvýkrát hrala [[27. november|27.novembra]] [[1974]], pred zápasom, ktorý ukončil oslavy 75. výročia založenia klubu. Zaspieval ju zbor 3 600 spevákov pod dirigentskou taktovkou Oriola Martorella. Slová k nej napísal Josep Maria Espinàs spolu s Jaume Picasom a hudbu skomponoval Manuel Valls.&lt;ref&gt;[http://www.somblaugrana.com/descargas Descarga del himno] ''www.somblaugrana.com''&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.elpetitmuseu.com/FCBarcelona-Camp-Nou-Inauguracio2.htm Historia del los himnos oficiales del F.C. Barcelona] ''www.elpetitmuseu.com''&lt;/ref&gt;

Počas histórie klub používal aj iné hymny, prvá je z roku [[1923]], ďalšie z [[1949]], [[1957]] a naposledy v rámci storočnice klubu v [[1998]].

== Rivalita ==
=== El Clásico ===
Najväčším a odvekým rivalom FC Barcelona je [[Real Madrid]]. Derby zápasy medzi týmito dvoma klubmi sa nazývajú ''El Clásico'' (''slovensky:'' klasické). Tieto dva kluby reprezentujú dva odlišné historické regióny, ktoré sú súčasťou dnešného [[Španielsko|Španielska]], [[Katalánsko]] a [[Kastília|Kastíliu]], ako aj samotné mestá, [[Barcelona|Barcelonu]] a [[Madrid]]. A tak ich rivalita je dôsledkom politického, kultúrneho a sociálneho napätia medzi Kataláncami a Kastílčanmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theoffside.com/leagues/spain-la-liga/el-clasico-10-reasons-why-barcelona-vs-real-madrid-is-the-best-game-in-world-football.html|titul=El Clásico: 10 Reasons Why Barcelona vs Real Madrid Might Be The Greatest Game in the World|vydavateľ=The Offside}}&lt;/ref&gt;

Počas diktátorského režimu Miguela Prima de Riveru a obzvlášť počas obdobia vlády [[Francisco Franco|Francisca Franca]] (1939 – 1974) bola centrálnou vládou sídliacou v Madride potlačovaná identita historických regiónov Španielska a bolo zakázané hovoriť, akýmikoľvek regionálnymi jazykmi okrem španielčiny. Klub FC Barcelona bol pre Kataláncov symbolom ich túžby po slobode a jedným z ich najväčších politických, kultúrnych a sociálnych zástupcov, s veľavravným heslom &quot;Més que un club&quot; (''slovensky:'' Viac ako klub). Na druhej strane Real Madrid bol všeobecne vnímaný ako stelesnenie španielskeho centralizmu a fašistického režimu.&lt;ref&gt;[http://www.centrohumboldt.com/eng/Spanish-in-Barcelona/Culture-programme/FC-Barcelona.html FC Barcelona - more than just a football club] ''www.centrohumboldt.com''&lt;/ref&gt;

V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa napätie medzi klubmi vyostrilo v spore o to, ktorý klub získa [[Alfredo di Stéfano|Alfreda di Stéfana]]. Alfredo Di Stéfano nakoniec hrával za Real Madrid a stal sa kľúčovým hráčom pri zisku mnohých úspechov madridského klubu. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa rivalita preniesla na európske fórum, keď sa kluby dvakrát stretli vo vyraďovacej fáze Európskeho pohára majstrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/magazin/sirena/osmy-smrtelny-hriech---prestup-medzi-realom-a-barcelonou|titul= Ôsmy smrteľný hriech - prestup medzi Realom a Barcelonou|vydavateľ=aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

FC Barcelona a Real Madrid sú do dnes najväčšími a najúspešnejšími klubmi v Španielsku a ich rivalita je opätovne každoročne oživovaná, keď hrávajú vzájomné ligové zápasy.

=== Barcelonské derby ===
Barcelonské derby (''španielsky:'' El derbi barceloní) je súbojom medzi klubmi založenými v tomto meste. Na jednej strane FC Barcelona, založená nadšencami futbalu viacerých národností a na strane druhej [[RCD Espanyol|Reial Club Deportiu Espanyol]], ktorý bol založený výhradne španielskymi fanúšikmi futbalu.

Espanyol (''slovensky:'' španielsky) je vzhľadom na svoje meno niektorými fanúšikmi FC Barcelona vnímaný, ako klub, ktorý nevhodne rozvíja svoje vzťahy s centrálnou španielskou vládou. Napriek pozadiu tohto derby, sú to zvyčajne fanúšikovia Espanyolu, ktorí vnímajú vzájomné zápasy oboch klubov, ako veľmi dôležité. Hoci bolo odohraných mnoho vzájomných zápasov v histórii La Ligy, málo z nich bolo vyrovnaných. FC Barcelona vo väčšine zápasov výrazne dominovala.

== Funkcionári klubu ==
{{Hlavný článok|Zoznam prezidentov FC Barcelona|Zoznam trénerov FC Barcelona}}

Súčasným prezidentom klubu je Josep Maria Bartomeu, ktorý je vo funkcii od roku 2015. Trénerom FC Barcelona je Quique Setién

'''Vedenie klubu''':&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/club/club_avui/informacio_corporativa/Junta_Directiva.html FC Barcelona Board Members] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;
* Prezident: Josep Maria Bartomeu
* Športový riaditeľ: Ariedo Breida
* Prvý viceprezident: Javier Faus

'''Realizačný tím''':&lt;ref&gt;[http://www.fcbarcelona.com/web/english/noticies/futbol/temporada07-08/06/n080630104769.html Guardiola’s new team of assistants] ''FCBarcelona.cat''&lt;/ref&gt;
* Hlavný tréner: Setien

* Prvý asistent trénera: José Ramón

== Aktuálna súpiska ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=2. február 2020}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Nemecko|poz=B|meno=[[Marc-André ter Stegen]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Nélson Semedo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Gerard Piqué]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Ivan Rakitić]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Sergio Busquets]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Arthur Melo|Arthur]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Uruguaj|poz=Ú|meno=[[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Argentína|poz=Ú|meno=[[Lionel Messi]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Ousmane Dembélé]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Brazília|poz=B|meno=[[Neto Murara|Neto]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Clément Lenglet]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Antoine Griezmann]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Jordi Alba]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Sergi Roberto]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Holandsko|poz=Z|meno=[[Frenkie de Jong]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Čile|poz=Z|meno=[[Arturo Vidal]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Samuel Umtiti]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Junior Firpo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Riqui Puig]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Ansu Fati]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Bibliografia ==
* ''FC Barcelona, cien años de historia'', Jaume Sobrequés Callicó. 1998, Edi-Liber Editorial. ISBN 84-7589-040-7.
* ''Historia crítica del Futbol Club Barcelona: 1899-1999'', Ramon Barnils y otros autores. 1999, Editorial Empuries. ISBN 84-7596-618-7.
* ''Historia del Fútbol Club Barcelona'', Rossend Calvet Mata. 1978, Editorial Hispano Europea. ISBN 84-255-0496-1.
* ''El Barça en Europa, 50 años: 1955-2005'', David Salinas. 2005, Editorial Meteora. ISBN 84-95623-40-4.
* ''Barça, la pasión de un pueblo'', Jimmy Burns. 1999, Anagrama-Empuries. ISBN 84-7596-669-1.
* ''Cien años azulgrana'', Pere Ferreres. 1998, El País-Aguilar. ISBN 84-03-59499-2.
* ''Mitos del Barça'', Jordi Finestres. 2005, Angle Editorial. ISBN 84-96521-03-6.
* ''El Barça y el franquismo'', Carles Santacana i Torres. 2005, Editorial Mina. ISBN 84-96499-29-4.
* ''Crònica del nuñisme'', Jordi Badia. 2003, Editorial Portic. ISBN 84-7306-833-5.
* ''El Barça vist per dins'', Josep Mussons. 2003, Pagès Editors. ISBN 84-9779-095-2.
* ''A un pam de la glòria'', Antoni Bassas. 1994, Edicions de La Magrana. ISBN 84-7410-774-1.
* ''Parlem del Barça'', Manuel Ibáñez Escofet. 1991, Edicions La Campana. ISBN 84-86491-53-3.
* ''Los secretos del Barça'', Jaume Miserachs y Joan Domènech. 1996, El Mundo Deportivo.
* ''La balada de Wembley'', Josep Abril y Pere Cullell. 1994, Edicions La Campana. ISBN 84-88791-05-4.
* ''Barça campeón'', Josep María Casanovas y otros autores. 1985, Diario Sport. ISBN 84-398-3622-8.
* ''Sunyol, l'altre president afusellat'', Josep M Solé i Sabaté, Carles Llorenç Vila y Antoni Strubell i Trueta, 1996, Pages editors. ISBN 84-7935-345-7.
* ''Fábrica de campeones'', Josep María Casanovas y otros autores. 1996, Diario Sport.
* ''El Barça a la postguerra, de Josep Mª Solé i Sabaté . 1998, Barcanova Esports. ISBN 84-95184-06-0.''
* ''El Barça en guerra (1936-1939)'', Josep Mª Solé i Sabaté y Jordi Finestres. 2006, Angle Editorial. ISBN 84-96521-18-4.
* ''Els presidents del Barça'', Santiago Codina. 1998, Editorial Barcanova, La Col·lecció del Centenari. ISBN 84-95184-60-5.

== Externé odkazy ==
* [http://www.fcbarcelona.cat/ Oficiálna webstránka]
* [http://www.fcbarcelona.cz/ Web pre slovenských a českých fanúšikov katalánskeho klubu]
* [http://www.youtube.com/profile_videos?user=fcbarcelona Videá FC Barcelona na [[YouTube]]]

== Zdroj ==
* {{preklad|en|FC Barcelona|270744593|es|Fútbol Club Barcelona|23966742}}

{{Futbalisti FC Barcelona}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Španielsku}}
{{G-14}}

[[Kategória:FC Barcelona| ]]
[[Kategória:Španielske futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Kluby La Liga]]</text>
      <sha1>ajtcm9ogvl7b57lutrqa8u9q7lksar2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Králik domáci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>164927</id>
    <revision>
      <id>7429643</id>
      <parentid>7348457</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:17:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.3.61.12</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4076" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=králik domáci|
Obrázok=Kaninchen3.jpg| 
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky=|Rad po latinsky=|
Podrad po slovensky=|Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=|
Rod po slovensky= [[králik]]|Rod po latinsky=Oryctolagus|
Druh po slovensky= [[králik divý]]|Druh po latinsky=O. cuniculus|
Poddruh po slovensky=králik domáci|Poddruh po latinsky=O. cuniculus domesticus|
Binomické meno=Oryctolagus cuniculus domesticus| 
Klasifikátor1=|
Dátum1=|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Králik domáci''' je domestikovaná forma európskeho [[králik divý|králika divého]] (''Oryctolagus cuniculus''). Chová sa ako [[Hospodárske zviera|úžitkové zviera]] na [[mäso]] a [[kožušina|kožušinu]] alebo ako domáci spoločník.

Králiky sa na rozdiel od [[zajac]]ov rodia bez kožušiny a so zlepenými očkami. Zatiaľ čo malé zajace vychádzajú z brlohu už ako 2 až 3 dňové, králiky ostávajú až 2 týždne v nore.

Sfarbenie králika je veľmi rozmanité. Môžu byť biele, hnedé, čierne, sivé, ryšavé, pieskové alebo strakaté.

Niektoré plemená králikov, najmä tých výstavných, sú veľmi cenné. Čistokrvné plemená majú hodnotu až 300 eur. Známym druhom je veľký anglický strakáč. Na chrbte má charakteristickú čiernobielu kresbu a na ľavom líci má okrúhlu čiernu škvrnku.

Králiky sa podľa veľkosti rozdeľujú na minikráliky, malé plemená, stredné plemená a veľké alebo obrie plemená. Minikráliky sú vhodné aj na bytový chov, kde sú obľúbeným spoločníkom najmä u malých detí, zatiaľ čo obrie plemená sa chovajú výlučne pre mäso a kožušinu, možno ich pomerne ľahko chovať v domácich chovoch. Biele králičie mäso obsahuje v porovnaní s ostatnými domácimi zvieratami najmenej [[cholesterol]]u.

Králiky sa dožívajú 5 až 10 rokov. Ale mnohé zomierajú omnoho mladšie na mor – prenosnú  infekčnú chorobu šíriacu sa povetrím, schopnú rýchlo usmrtiť veľké populácie králikov naraz. Proti moru sa dá očkovať, no očkovanie nie je veľmi spoľahlivé, lebo každý rok vznikajú nové typy morov, na ktoré už staré očkovacie protilátky nestačia. Je to obľúbený domáci miláčik

== Slovenské národné plemená králikov ==
{{Hlavný článok|Národné plemená Slovenska}}
* [[Holíčsky modrý králik]]
* [[Liptovský lysko]]
* [[Nitriansky králik]]
* [[Slovenský sivomodrý rex]] a [[Zdrobnený slovenský sivomodrý rex]]
* [[Slovenský pastelový rex]] a [[Zdrobnený slovenský pastelový rex]]
* [[Zemplínsky pastelový králik]] 
* [[Zemplínsky rex]]
* [[Štrbský gepardí králik]] a [[Štrbský gepardí rex]]
* [[Zoborský králik]]
* [[Chrabranský králik]]

== České národné plemená králikov ==
* [[český strakoš]]
* [[moravský modrý králik]]
* [[český albín]]
* [[český luštič]]
* [[moravský biely hnedooký]]

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Oryctolagus cuniculus|commons=Category:Domestic rabbit}}

{{zoologický výhonok}}

[[Kategória:Králik domáci| ]]
[[Kategória:Zajacovité]]</text>
      <sha1>soudcaz7qjinxa9a10xaabm4asv08tu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429645</id>
      <parentid>7429643</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:18:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Revízia 7429643 používateľa [[Special:Contributions/78.3.61.12|78.3.61.12]] ([[User talk:78.3.61.12|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4040" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=králik domáci|
Obrázok=Kaninchen3.jpg| 
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky=|Rad po latinsky=|
Podrad po slovensky=|Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=|
Rod po slovensky= [[králik]]|Rod po latinsky=Oryctolagus|
Druh po slovensky= [[králik divý]]|Druh po latinsky=O. cuniculus|
Poddruh po slovensky=králik domáci|Poddruh po latinsky=O. cuniculus domesticus|
Binomické meno=Oryctolagus cuniculus domesticus| 
Klasifikátor1=|
Dátum1=|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Králik domáci''' je domestikovaná forma európskeho [[králik divý|králika divého]] (''Oryctolagus cuniculus''). Chová sa ako [[Hospodárske zviera|úžitkové zviera]] na [[mäso]] a [[kožušina|kožušinu]] alebo ako domáci spoločník.

Králiky sa na rozdiel od [[zajac]]ov rodia bez kožušiny a so zlepenými očkami. Zatiaľ čo malé zajace vychádzajú z brlohu už ako 2 až 3 dňové, králiky ostávajú až 2 týždne v nore.

Sfarbenie králika je veľmi rozmanité. Môžu byť biele, hnedé, čierne, sivé, ryšavé, pieskové alebo strakaté.

Niektoré plemená králikov, najmä tých výstavných, sú veľmi cenné. Čistokrvné plemená majú hodnotu až 300 eur. Známym druhom je veľký anglický strakáč. Na chrbte má charakteristickú čiernobielu kresbu a na ľavom líci má okrúhlu čiernu škvrnku.

Králiky sa podľa veľkosti rozdeľujú na minikráliky, malé plemená, stredné plemená a veľké alebo obrie plemená. Minikráliky sú vhodné aj na bytový chov, kde sú obľúbeným spoločníkom najmä u malých detí, zatiaľ čo obrie plemená sa chovajú výlučne pre mäso a kožušinu, možno ich pomerne ľahko chovať v domácich chovoch. Biele králičie mäso obsahuje v porovnaní s ostatnými domácimi zvieratami najmenej [[cholesterol]]u.

Králiky sa dožívajú 5 až 10 rokov. Ale mnohé zomierajú omnoho mladšie na mor – prenosnú  infekčnú chorobu šíriacu sa povetrím, schopnú rýchlo usmrtiť veľké populácie králikov naraz. Proti moru sa dá očkovať, no očkovanie nie je veľmi spoľahlivé, lebo každý rok vznikajú nové typy morov, na ktoré už staré očkovacie protilátky nestačia.

== Slovenské národné plemená králikov ==
{{Hlavný článok|Národné plemená Slovenska}}
* [[Holíčsky modrý králik]]
* [[Liptovský lysko]]
* [[Nitriansky králik]]
* [[Slovenský sivomodrý rex]] a [[Zdrobnený slovenský sivomodrý rex]]
* [[Slovenský pastelový rex]] a [[Zdrobnený slovenský pastelový rex]]
* [[Zemplínsky pastelový králik]] 
* [[Zemplínsky rex]]
* [[Štrbský gepardí králik]] a [[Štrbský gepardí rex]]
* [[Zoborský králik]]
* [[Chrabranský králik]]

== České národné plemená králikov ==
* [[český strakoš]]
* [[moravský modrý králik]]
* [[český albín]]
* [[český luštič]]
* [[moravský biely hnedooký]]

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Oryctolagus cuniculus|commons=Category:Domestic rabbit}}

{{zoologický výhonok}}

[[Kategória:Králik domáci| ]]
[[Kategória:Zajacovité]]</text>
      <sha1>j3g3ez1jql2pn11px8u7n238ps2xysb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Oryctolagus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>164931</id>
    <revision>
      <id>7429646</id>
      <parentid>7383161</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:20:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5153" xml:space="preserve">::''Ľudovo sa výrazom &quot;divý králik&quot; niekedy označuje zajac poľný (lat. Lepus europeus)&lt;ref&gt;králik. In: [[Slovník slovenských nárečí]] I, S. 864&lt;/ref&gt;, pozri [[zajac poľný]].''
{{Infobox živočíchy|
Názov=králik divý|
Obrázok=Kaninchen.jpg| 
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/NT}}globálne&lt;ref&gt;Smith, A.T. &amp; Boyer, A.F. 2008. [http://www.iucnredlist.org/details/41291/0 Oryctolagus cuniculus]. The IUCN Red List of Threatened Species version 2017.1.: e.T41291A10415170.  Prístup 25. júna 2017.&lt;/ref&gt;{{IUCN 3.1 navmap/LC}}na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia)
 | strany = 156
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[dvojitozubce]]|Rad po latinsky=Lagomorpha|
Podrad po slovensky=|Podrad po latinsky=|
Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=|
Rod po slovensky=králik|Rod po latinsky=Oryctolagus|
Druh po slovensky=králik divý|Druh po latinsky=Oryctolagus cuniculus|
Poddruh po slovensky= |Poddruh po latinsky=|
Binomické meno=Oryctolagus cuniculus| 
Klasifikátor1=[[Carl Linnaeus|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Oryctolagus cuniculus distribution Map.png|
Titulok2=Mapa rozšírenia králika divého|
}}
'''Oryctolagus''', po slovensky [[králik]], je rod [[dvojitozubce|dvojitozubcov]] s jediným druhom '''králik divý'''&lt;ref name=&quot;CicavceSK&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Krištofík
  | meno = Ján 
  | priezvisko2 = Danko
  | meno2 = Štefan 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana 
  | rok = 2012
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 978-80-224-1264-3
  | kapitola = Králik divý - Oryctolagus cuniculus 
  | poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová &amp; Marta Špakulová
  | strany = 206 – 209
}}&lt;/ref&gt; (staršie: '''králik obyčajný'''&lt;ref&gt;králik. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;, staršie alebo mimo taxonómie: '''divý králik'''&lt;ref&gt;králik. In: [[Slovenský náučný slovník]] II. 1932&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;králik. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ľudovo alebo staršie: '''králik'''&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[králik]].&lt;/ref&gt;; lat. ''Oryctolagus cuniculus'' L. 1758). Jeho domestikovaná forma sa volá [[králik domáci]]. 

Pochádza z južnej Európy, po ústupe zaľadnenia po poslednej [[ľadová doba|ľadovej dobe]] sa rozšíril do celej Európy. V súčasnosti boli introdukovaný do všetkých [[svetadiel]]ov (okrem [[Antarktída|Antarktídy]]). Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 24,3 % územia.&lt;ref name=&quot;CicavceSK&quot; /&gt;

== Rozšírenie na Slovensku ==
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 105 (24,3 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 18, 4,2 %) v nadmorských výškach 100 – {{mnm|550}} (kopec [[Dubeň (vrch)|Dubeň]], [[Žilina]]).&lt;ref name=&quot;CicavceSK&quot; /&gt;

== Spôsob života ==
Zdomácnená forma králika, tzv. [[králik domáci]], sa chová ako [[úžitkové zviera]] na [[mäso]] a [[kožušina|kožušinu]] alebo ako spoločník. Váži do {{kg|2}}. V prírode sa dožíva veku 1 – 2 rokov, v zajatí však 8 – 10 rokov. Králiky žijú v podzemných norách, ich mláďatá sa rodia holé a slepé.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Oryctolagus|commons=Category:Oryctolagus cuniculus|commons_štítok=králik divý}}

{{biologický výhonok}}

[[Kategória:Zajacovité]]
[[Kategória:Takmer ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]</text>
      <sha1>01198hwp0k1cwrwot8sq5klz2nm3zwz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SOR Libchavy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>176591</id>
    <revision>
      <id>7429557</id>
      <parentid>7422897</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:56:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Deliwux</username>
        <id>209370</id>
      </contributor>
      <comment>Nové informácie k SORom v Prešove</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18985" xml:space="preserve">{{na úpravu}}
[[Obrázok:Sor b95.jpg|right|thumb|SOR B 9.5 [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]] pred železničnou stanicou Bratislava-Petržalka na linke {{rcb|Doprava v Bratislave|80|inline=croute}}]]

'''SOR Libchavy''' je významný český výrobca [[autobus]]ov pre mestskú, medzimestskú, diaľkovú dopravu a karosérií [[trolejbus]]ov. Sídli v obci [[Libchavy]] pri [[Ústí nad Orlicí]]. V súčasnosti zamestnáva viac ako 650 zamestnancov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;https://www.sor.cz/spolecnost/o-nas/&lt;/ref&gt;

== Od histórie po súčasnosť ==
Podnik do roku [[1990]] vyrábal a opravoval poľnohospodársku techniku – kŕmne vozy, [[malotraktor]]y a iné stroje. Z tohto obdobia pochádza aj názov podniku (skratka) SOR, čo znamená „Sdružení opravárenství a rozvoje“.&lt;ref&gt;http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&amp;sid=1962&lt;/ref&gt; V roku [[1991]] došlo k [[privatizácia|privatizácii]], spoločnosť kúpili bývalí zamestnanci z [[Karosa|Karosy]] vrátane bývalého riaditeľa a postupne sa výroba preorientovala na stavebnú techniku – maringotky a lešenia. Hlavným zameraním bol však vývoj autobusov, pričom prvý z nich bol skompletizovaný a uvedený do prevádzky na konci roku [[1993]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Približne o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba autobusov.

Výroba autobusov sa postupne rozrástla a spoločnosť ponúkala viaceré modely autobusov. Záujem vzrastal aj u odberateľov. Kým koncom 90-tych rokov boli vo výrobe autobusy dĺžok 7,5 a 9,5 [[Meter|metra]], v rokoch [[2000]] až [[2001]] sa výroba rozrástla o autobusy dĺžky 10,5 metra. V roku [[2003]] prišla spoločnosť s prvým čiastočne nízkopodlažným mestským modelom [[SOR BN 12]]. Jeho prototyp sa testoval aj v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref&gt;https://imhd.sk/ba/galeria/448/sor-bn-12&lt;/ref&gt;

V spolupráci so spoločnosťou Ekobus boli do výroby uvedené aj autobusy na [[stlačený zemný plyn]]. Neskôr už tieto autobusy vyrábal SOR Libchavy v plnej réžii sám.

V roku [[2006]] bol predstavený model plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 12 City]] a tiež rovnako plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 18 City]], ktorý predstavoval prvý kĺbový typ autobusu spoločnosti SOR Libchavy. Z každého typu bol vyrobený jeden prototyp,&lt;ref&gt;http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547&lt;/ref&gt; ktorý sa však v niektorých veciach líšil od neskorších sériových vozidiel. Sériová výroba vozidiel [[SOR NB 12 City]] a [[SOR NB 18 City]] bola spustená o dva roky neskôr. Tieto autobusy na prvý pohľad zaujali najmä vyšším počtom dverí, než bolo v [[Česko|Česku]] či na [[Slovensko|Slovensku]] vo zvyku.

Prvý typ trolejbusu s karosériou SOR - [[SOR TN 12]] predstavila spoločnosť SOR Libchavy v spolupráci s firmami [[Czetro]] a [[Cegelec]] v roku [[2008]]. Vyrobené boli dva prototypy, do sériovej výroby sa však tento typ trolejbusu nedostal. O rok neskôr boli predstavené trolejbusy v novej karosérii - [[SOR TNB 12]] a [[SOR TNB 18]], aj v tomto prípade výroba skončila iba pri prototypoch. Označenie [[SOR TNB 12]] však nesú aj takzvané parciálne trolejbusy neskoršej produkcie.&lt;ref&gt;http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408&lt;/ref&gt; Prvými sériovo vyrábanými trolejbusmi sa od roku [[2010]] stali modely [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 31Tr SOR]]. Tieto trolejbusy vznikli ako výsledok spolupráce medzi firmami SOR Libchavy a [[Škoda Electric]] a z hľadiska karosérie sa na prvý pohľad nelíšili od trolejbusov [[SOR TNB 12]], respektíve [[SOR TNB 18]]. Okrem klasických trolejbusov boli vyrobené aj trolejbusy [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným agregátom, ktoré sú schopné prejsť určitú vzdialenosť aj mimo trolejového vedenia.

V roku [[2010]] bol tiež predstavený prototyp elektrobusu [[SOR EBN 10,5]]. Prototyp bol testovaný v mnohých mestách, vozidiel tohto typu ale nebolo vyrobených veľa, keďže elektrobusy sa v tom čase iba dostávali do povedomia. Neskôr boli vyrobené aj ďalšie dĺžkové kategórie. 
Na veľtrhu IAA 2014 v [[Hannover]]i bol predstavený nový typ elektrobusu [[SOR EBN 11,1]]&lt;ref&gt;http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&amp;sid=12073&lt;/ref&gt; s upraveným dizajnom navrhnutým architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Tento dizajn bol neskôr aplikovaný na všetky neskôr vyrobené elektrobusy rady EBN.

S úplne novou radou vozidiel, označenou ako „NS“, prišiel SOR Libchavy v roku [[2016]]. Moderný dizajn vozidla bol opäť navrhnutý architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Ako prvý bol vyrobený elektrický autobus [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]], neskôr nasledovala naftová verzia autobusu a už čoskoro by sa mal predstaviť aj kĺbový variant [[SOR NS 18]]. Sériová výroba bola začatá v druhej polovici roku [[2017]]. V blízkej dobe začnú jazdiť už aj prvé trolejbusy karosériou vychádzajúcou z tohto typu - [[Škoda 32Tr SOR]].&lt;ref&gt;http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12&lt;/ref&gt;

== Licenčná výroba ==
Modely autobusov SOR v minulosti vyrábal aj poľský výrobca autobusov [[Solbus]] a maďarský výrobca autobusov [[Credo]] (Kravtex Kft.). V súčasnosti už títo výrobcovia vyrábajú iba autobusy vlastného dizajnu.

== SOR na Slovensku ==
Autobusy SOR majú na [[Slovensko|Slovensku]], podobne ako v [[Česko|Česku]], veľké zastúpenie v mestskej aj medzimestskej doprave. V niektorých mestách, ako napríklad [[Bratislava]], [[Nitra]], [[Prešov]] či [[Košice]], majú autobusy SOR značnú prevahu nad autobusmi iných výrobcov.

=== Bratislava ===
[[Súbor:SOR NB 18 Bratislava n°4231.JPG|náhľad|[[SOR NB 18 City]] Bratislava (4231) na linke {{rcb|Doprava v Bratislave|93|inline=croute}}]]
V Bratislave v súčasnosti (leto [[2018]]) premáva na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] 243 autobusov značky SOR, z toho najväčšiu časť tvoria autobusy typu [[SOR NB 18 City]] - 181 vozidiel. Ďalej sú zastúpené typy [[SOR NB 12 City]] - 28 vozidiel, [[SOR BN 10,5]] - 24 vozidiel, [[SOR C 10,5]] - 5 vozidiel a [[SOR BN 9,5]] - 5 vozidiel.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;http://imhd.sk/ba/vozidla/3/autobusy&lt;/ref&gt; Do [[Marec|marca]] [[2018]] boli v premávke aj autobusy [[SOR B 9,5]], ktoré už na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] definitívne dojadili.&lt;ref&gt;https://imhd.sk/ba/doc/en/17293/Midibusy-SOR-B-9-5-uz-dojazdili&lt;/ref&gt; Deväť vozidiel však zostalo ako pracovných a jedno vozidlo ako historické. Niektoré vyradené vozidlá boli v roku [[2018]] ponúknuté na predaj.

Autobusy značky SOR jazdia v službách [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]] od roku 2000. Do roku 2007 jazdili v [[Bratislava|Bratislave]] iba autobusy typu [[SOR B 9,5]]. Tie boli nasadzované na menej vyťažené linky. Istú dobu jazdili aj na cyklobusovej linke {{rcb|Doprava v Bratislave|128|inline=croute}}. V roku 2007 k nim pribudol typ [[SOR B 9,5]], v rokoch 2009 - 2010 autobusy [[SOR BN 10,5]] a [[SOR C 10,5]].

Od roku [[2010]] sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NB 18 City]]. Spolu už v Bratislave jazdí 180 autobusov tohto typu, plus jeden ďalší (ktorý je vo vlastníctve výrobcu) a jeden autoškolský. Od roku [[2017]] sa k nim pridal aj štandardný typ [[SOR NB 12 City]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Súbor:6821 201 Komarovska.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (6821) na linke {{rcb|Doprava v Bratislave|201|inline=croute}} smer Hlavná Stanica]]

Od roku [[2014]] jazdí v [[Bratislava|Bratislave]] 120 trolejbusov s karosériou od firmy SOR - 50 trolejbusov typu [[Škoda 30Tr SOR]] (z toho 15 vozidiel s pomocným agregátom) a 70 trolejbusov [[Škoda 31Tr SOR]].&lt;ref&gt;http://imhd.sk/ba/vozidla/2/trolejbusy&lt;/ref&gt;

V roku [[2018]] začali jazdiť prvé elektrobusy značky SOR. Dokopy by ich malo byť 18, 16 vozidiel typu [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]] a dve vozidlá typu [[SOR EBN 8]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Autobusy SOR sa vyskytujú tiež v [[Vnútrooblastná doprava|regionálnej doprave]] [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]], keďže dopravca [[Arriva|ARRIVA Mobility Solutions]] (zabezpečujúci regionálnu dopravu v tomto kraji) vlastní od roku [[2021]] autobusy typov [[SOR CN 10,5]] a [[SOR CN 12|SOR CN 12,3]]. V súčasnosti ich jazdí približne 110.&lt;ref&gt;http://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=autobus&amp;iddopravce=55&amp;vyrobce=SOR&amp;ntyp=C&amp;typ=C+12&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Škoda 31Tr na Železničnej stanici.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] na Železničnej stanici]]

=== Banská Bystrica===
V MHD Banská Bystrica premával jediný autobus [[SOR C9.5]] od júla 2001 do júla 2003 u dopravcu SAD Banská Bystrica. Do júna 2002 bol zaraďovaný na linky 52 a 55, neskôr na linku 43. V júli 2003 bol zaradený do prímestskej dopravy výmenou za Mercedes Vario.

Nakoniec sa v Banskej Bystrici aj koncom marca 2010 objavil aj testovací trolejbus SOR TNB 12, a od 1. júla 2011 bude zaradených na MHD v Banskej Bystrici 19 trolejbusov Škoda 30Tr s karosériou SOR NB 12.

V máji 2011 sa v Banskej Bystrici objavil na týždňové testovanie kĺbový plynový autobus SOR NBG 18.

[[Súbor:Milín, SOR CN 12.JPG|náhľad|SOR SOR CN12 v Nitre]]

=== Nitra ===
V Nitre je prevádzkovaných 55 autobusov značky SOR z toho 4 štvordverové autobusy [[SOR BN12|BN12]] na plynový pohon (tiež známe ako SOR BN12 Ekobus City Plus), 15 štvordverových autobusov [[SOR BN12|BN12]] na naftový pohon, jeden trojdverový [[SOR BN12|BN12]], 13 kusov [[SOR NB12|NB12]] a jeden dvojdverový autobus [[SOR CN12|CN12]] na naftový pohon. V roku 2009 boli do prevádzky nasadené kĺbové veľkokapacitné nízkopodlažné vozidlá SORcity NB 18 v počte 9 kusov. V rokoch 2012-2013 bolo zakúpených aj 12 vozidiel typu [[SOR BN9,5|BN9,5]].

Od roku 2022 Nitra zavádza svoju vlastnú MHD s úplne novými autobusmi. MHD budú zabezpečovať autobusy značky SOR. Medzi novými autobusmi budú aj staršie modely [[SOR BN9,5|BN9, 5]] v počte 11 (evč. 101-111), [[SOR NB12|NB12]] a to v počte 16 (evč. 201-216) a [[SOR NB18|NB18]] v počte 15 (evč. 301-315). Nitra svoju MHD obzvlášti aj novinkami na Slovensku a to modelmi [[SOR NS12|NS12]] a [[SOR NS18|NS18]]. 12 metrové vozidlá boli nakúpené v počte 20 (evč. 251-270) a 18 metrové v počte 18 (evč. 351-368).

=== Piešťany ===
V MHD Piešťany momentálne dopravca ARRIVA Trnava prevádzkuje autobusy [[SOR BN12|BN12]] a [[SOR BN 9,5]], pričom ide o jediné nízkopodlažné vozidlá v kúpeľnom meste.

=== Prievidza ===
Dopravca SAD Prievidza prevádzkuje v mestskej hromadnej doprave celkom 11 autobusov SOR, pričom 9 z nich je typu [[SOR BN10.5|BN10.5]] a 2 sú typu [[SOR BN9.5|BN9.5]].

=== Trnava ===
V MHD Trnava momentálne dopravca SAD Trnava prevádzkuje jedenásť autobusov [[SOR BN12|BN12]] a 17 trojdverových [[SOR NB12|NB12]].

[[Súbor:Škoda 31 Tr, Sídl. III.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (713) v Prešove na Sídlsku III]]

=== Prešov ===
Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. momentálne prevádzkuje 7 nízkopodlažných kĺbových autobusov SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]], ev. č. 375, 376, 412, 415-418. Prvé autobusy boli dodané a zaradené do prevádzky koncom roka 2009. Tretí autobus č. 412 bol vyrobený v roku 2013 ale dodaný v roku 2021 nakoľko vozidlo bolo pôvodne zapožičané výrobcom Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava pod č. 1859. V auguste 2021 boli do Prešova dodané 4 nové autobusy tohto typu (č. 415-418).  V apríli 2022 prišli ďalšie vozidlá tohto typu (419-424)

V septembri 2011 bol do Prešova dodaný prvý nízkopodlažný kĺbový trolejbus [[Škoda 31Tr SOR|Škoda 31Tr]] ev. č. 713 s karosériou SOR NB 18 City, ktorý bol vôbec prvý takého typu na Slovensku. Zaradený do premávky bol v novembri 2011. V roku 2011 prišli ešte ďalšie 3 trolejbusy č. 714-716. V 2012 boli kúpené ďalšie 2 trolejbusy č. 717, 718 a v tom istom roku boli aj sprevádzkované. V roku 2013 prišiel do Prešova len jeden trolejbus tohto typu č. 719 a sprevádzkovaný bol v roku 2014. V roku 2015 boli dodané ďalšie 2 trolejbusy Škoda 31 Tr č. 720, 721. V roku 2016 nastal prvý veľký nákup týchto trolejbusov. Bolo kúpených 10 trolejbusov ktoré boli sprevádzkované v roku 2017 (č. 722-731). Po štyroch rokoch v roku 2020 nastalo ďalšie nakupovanie týchto trolejbusov a to v počte 6 (č. 741-746).

S nákupom trolejbusov 31 Tr v roku 2016 bolo s nimi kúpených aj prvých 5 trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] ktoré boli rovnako ako vtedy kúpené 31 Tr-ky sprevádzkované v roku 2017 pod č. 732-736. S nákupom ďalších trolejbusov 31 Tr v roku 2020 boli opäť kúpené aj trolejbusy Škoda 30 Tr SOR a to v počte 4 (č. 737-740).

V júni 2009 bol v Prešove testovaný autobus typu [[SOR NB18|NB 18 City]] o niekoľko mesiacov podnik kúpil prvé dva autobusy tohto typu. V júni 2011 bol v Prešove na testovacích jazdách elektrobus [[SOR EBN 10.5]] a v januári 2012 bol na testovacích jazdách autobus [[SOR NB12|SOR NB 12 City]].

V júni 2018 boli do Prešova dodané  prvé 4 autobusy typu [[SOR BN10.5]]. Prešovskému podniku ich pôvodne prenajal DPM Bratislava (č. 3428, 3432, 3434, 3437 neskôr č. 403, 404, 405, 407). V júni 2019 do Prešova dorazila ďalšia trojica autobusov (č. 3406, 3418, 3436 neskôr č. 401, 402, 406), týchto spolu 7 autobusov DPMP od DPM Bratislava v lete 2020 odkúpil. V auguste 2020 boli prenajaté posledné dva autobusy od DPB č. 3431, 3433 ktoré vo februári 2021 boli tiež odkúpené. Neskôr dostali evidenčné čísla 410 a 411 z čoho sa voz 410 stal v októbri 2021 prvým vyradeným autobusom tohto typu v Prešove. DPMP si prvé autobusy pôvodne len prenajal v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej dopravy pri chystaných výlukách v roku 2018 ale aj kvôli vtedajšiemu nedostatku vozidiel. 

V roku 2021 DPMP kúpil 2 nové autobusy typu [[SOR NB12|SOR NB 12 City]] ktoré dostali čísla 413 a 414. Prvý autobus bol sprevádzkovaný 11. októbra 2021 (č. 414). V apríli 2022 pribudli ďalšie 3 vozidlá tohto typu (425, 426, 427)

V auguste 2022 bol vyhlásený nákup elektrobusov SOR EBN 8

=== Spišská Nová Ves===
Dopravca SAD Spišská Nová Ves š.p. zakúpil v roku 2001 dva autobusy SOR typu [[SOR C9.5|C 9.5]], pre potreby prímestskej dopravy. Po sprivatizovaní spoločnosti sa nákup nových vozidiel zameral na výrobcu Karosa - Irisbus. Až v roku 2011 dopravca už ako eurobus, a.s. zakúpil pre potreby mestskej hromadnej dopravy v Spišskej Novej Vsi jeden kĺbový autobus SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]]. Keďže sa daný model osvedčil v roku 2012 sa zakúpil ďalší kĺbový autobus SOR NB 18 a okrem neho aj krátky 12 metrový autobus typu [[SOR NB12|NB12 City]].
[[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|náhľad|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]]

=== Košice ===
Regionálny dopravca [[eurobus]] v roku [[2001]] zakúpil 1 autobus SOR C 9,5. Jazdil na prímestských linkách. Do roku [[2013]] to bol jediný Košický autobus SOR. V priebehu novembra [[2013]] a leta [[2014]] prišlo na zákazku [[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravného podniku mesta Košice]] prvých 127 autobusov tejto značky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy od SOR Libchavy| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2013/nove-autobusy-od-sor-libchavy| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Presnejšie [[Autobusová doprava v Košiciach|autobusové]] linky [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] obsluhuje 65 autobusov SOR NB 18, 61 kusov SOR NB 12 City, 11 kusov SOR EBN 11, 5 elektrobusov SOR EBN 10,5 a 5 kusov SOR BN 9,5.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Autobusy| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum =| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/5/Autobusy| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum =| dátum prístupu = 2021-12-20}}&lt;/ref&gt; Zahájenie prevádzky autobusov tejto značky bolo [[8. január]]a [[2014]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy už jazdia| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2014/nove-autobusy-uz-jazdia| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2014-01-08| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Do prvých autobusov sa montovali displeje ''Buse'', displeje a označovače ''EM-test'' z vyradených vozidiel. Ďalšie autobusy dostali nové displeje a označovače ''EM-test''. V apríli [[2014]] bol problém s kamerovým systémom, a museli sa vo všetkých dodaných vozidlách vymieňať [[Pevný disk|hard disky]].

== Modely autobusov a elektrobusov ==
[[Súbor:Centrum Zahradní Město, SOR BN 12.jpg|náhľad|Centrum Zahradní Město, [[SOR NB 12 City|SOR BN 12]]]]
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Dĺžka
! Mestská verzia
! Prímestská verzia
! Turistická (diaľková) verzia
|-
| {{m|7.5|m}}
|  [[SOR C7.5|B 7.5]]
| [[SOR C7.5|C 7.5]]
| 
|-
| 8 m
| [[EBN 8]]
| 
| 
|-
| 8,5 m
| [[BN 8.5]]
| [[CN 8.5]]
| 
|-
| {{m|9.5|m}}
| [[SOR B9.5|B 9.5]], [[SOR BN9.5|BN 9.5]], [[EBN 9.5]]
| [[SOR C9.5|C 9.5]], [[SOR CN9.5|CN 9.5]]
| [[SOR LC9.5|LC 9.5]]
|-
| {{m|10.5|m}}
| [[SOR B10.5|B 10.5]], [[SOR BN10.5|BN 10.5]], [[SOR EBN 10,5|EBN 10.5]]
| [[SOR C10.5|C 10.5]]
| [[SOR LC10.5|LC 10.5]], [[SOR LH10.5|LH 10.5]]
|-
| {{m|11|m}}
| [[EBN 11]]
| 
| 
|-
| {{m|12|m}}
| [[SOR BN12|BN 12]], [[SOR NB 12 City|NB 12 City]], [[SOR NS 12|NS 12 Diesel]], [[SOR NS 12|NS 12 Electric]], [[SOR BNG12|BNG 12]], [[SOR NB 12 City|NBG 12 City]], [[SOR NS 12|NSG 12]]
| [[SOR C12|C 12]], [[SOR CN 12|CN 12]], [[SOR CG12|CG 12]], [[SOR CNG12|CNG 12]], [[SOR ICN 12|ICN 12]]
| [[SOR LH12|LH 12]]
|-
| {{m|18|m}}
| [[SOR NB 18 City|NB 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Diesel]], [[SOR NB 18 City|NBG 18 City]], [[SOR NB 18 City|NBH 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Electric]], [[SOR NS 18|NSG 18]]
| [[SOR NC18|NC 18]]
| 
|}

== Modely trolejbusov ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Dĺžka
! Verzia
|-
| {{m|12|m}}
| [[SOR TN12|TN 12]], [[SOR TNB12|TNB 12]], [[SOR TNS 12|TNS 12]]
|-
| {{m|18|m}}
| [[SOR TNB18|TNB 18]], [[SOR TNS 18|TNS 18]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Evobus]]
* [[Karosa]]
* [[Tedom]]

== Iné projekty ==
{{projekt}} 

== Externé odkazy ==
* [https://www.sor.cz Oficiálna stránka]

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|SOR Libchavy|2377643}}

{{Autobusy SOR}}

[[Kategória:Výrobcovia autobusov]]
[[Kategória:Podniky v Česku]]
[[Kategória:České automobilky]]
[[Kategória:SOR Libchavy| ]]</text>
      <sha1>ajtxu6iw5j8ikhyq0gx81qss6w7jbmw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alibaba a 40 krátkych songov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>176795</id>
    <revision>
      <id>7429775</id>
      <parentid>6787746</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:32:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2755" xml:space="preserve">{{Infobox Album |
Interpret        = [[Horkýže slíže]] |
Názov            = Alibaba a 40 krátkych songov |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[Rock]] |
Dĺžka            = 47:08 |
Dátum vydania    = [[november]], [[2003]] |
Miesto nahratia  = september 2003 - [[Hlohovec]], [[Exponent (štúdio)|štúdio Exponent]], štúdio Empír |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Monitor]] |
Producenti       = Sanchez |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[Kýže sliz]]&lt;br /&gt;(2002)|
Tento album          = Alibaba a 40 krátkych songov&lt;br /&gt;(2003) |
Nasledujúci album    = [[Ritero Xaperle Bax]]&lt;br /&gt;(2004) |
}}

'''Alibaba a 40 krátkych songov''' je album rockovej skupiny [[Horkýže slíže]] z roku [[2003]]. 

== Zoznam skladieb ==
# „Adam Šangala“ - 0:59
# „Jennifer“ - 0:38
# „Ho Hu He“ - 1:05
# „Detektív“ - 1:30
# „Latino“ - 1:19
# „Jazzman“ - 1:30
# „Atómový Kryt“ - 3:41
# „Fakla, Brejle“ - 0:26
# „Nerobme To“ - 0:04
# „01234“ - 1:56
# „Koala“ - 0:15
# „Ruská“ - 0:21
# „Samuraj A Fakír“ - 1:19
# „Banda Tupých Hláv“ - 3:19
# „Halucinogénne Mäso“ - 1:01
# „Máriova Pieseň“ - 1:24
# „Rododendron“ - 1:29
# „Mala Ho“ - 0:04
# „Maramukarela“ - 2:19
# „Holandská“ - 1:40
# „Arabela“ - 1:03
# „Džn Džn Džn“ - 0:31
# „Princezná“ - 1:01
# „Primátor“ - 0:39
# „Zvonár“ - 0:54
# „Preafektovaná“ - 2:07
# „Klince“ - 0:29
# „Aj Tak Si Myslím“ - 0:04
# „Malá Žužu /feat. Lapašanka/“ - 2:43
# „Vĺčko Tĺčko“ - 0:29
# „Vĺčko Tĺčko II.“ - 0:29
# „Vĺčko Tĺčko III.“ - 0:28
# „Lara Croft“ - 0:30
# „Horor“ - 1:22
# „E.T.“ - 0:17
# „Les Je Hustý“ - 1:04
# „Nechceš Byť So Mnou“ - 1:27
# „Kolotočár“ - 0:33
# „Nebolo To Zlé /Happy End/“ - 1:17
# „Banda Tupých Hláv“ (Bonus) - 3:22

== Skupina ==
* [[Peter Hrivňák|Peter Hrivňák (Kuko)]] – spev, basová gitara
* [[Mário Sabo|Mário Sabo (Sabotér)]] - gitara, spev
* [[Juraj Štefánik|Juraj Štefánik (Doktor)]]- gitara, spev
* [[Marek Viršík|Marek Viršík (Vandel)]] - bicie, spev

== Hostia ==
* Lapášanka (1, 29)
* [[Peter Bohm]] (2, 6)
* [[Roman Slávik]] (4, 6, 20, 38, 39)
* [[Kristína Belčíková]] (5)
* [[Erik Knotek]] (39)
* [[Peter Saniga|Sanchez]] (11, 20, 38)
* Gréta (20, 25, 39, 40)
* Lívia (1, 25)
* Emil (1)
* Laco Senior (1)
* Laco Junior (34)
* Dedi, detičky a [[Jana Sláviková]] (36)

{{Horkýže slíže}}
[[Kategória:Hudobné albumy z 2003]]
[[Kategória:Albumy Horkýže Slíže]]</text>
      <sha1>co4w98xvfl5876zngu0y6g3mm8z22ay</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Živák</title>
    <ns>0</ns>
    <id>176798</id>
    <revision>
      <id>7429702</id>
      <parentid>4096072</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T04:55:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1796" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Horkýže Slíže]] |
Názov            = Živák |
Typ              = [[Koncertný album]] |
Obrázok albumu   =  |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[Rock]], [[Comedy rock]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = Október 2005 |
Miesto nahratia  = |
Popis            = |
Vydavateľ        = |
Producenti       = |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album = [[Ritero Xaperle Bax]]&lt;br /&gt;(2004)|
Tento album          = '''Živák'''&lt;br /&gt;(2005) |
Nasledujúci album    = [[Ukáž tú tvoju ZOO]]&lt;br /&gt;(2007) |
}}
'''''Živák''''' je záznam z koncertu skupiny [[Horkýže Slíže]]. Bol vydaný aj v podobe [[Živák (DVD)|DVD]].

== Zoznam skladieb ==
# „Shanghai Cola“
# „Brďokoky“
# „A ja sprostá“
# „Telegram“
# „Logická hádanka“
# „Holandská“
# „L.A.G. Song“
# „Často sa nám sníva“
# „Štidirí“
# „Malá Žužu“
# „Vlak“
# „Zvonár“
# „Traja spití roboši“
# „Paľko“
# „Ja chaču tebja“
# „Atómový kryt“
# „Hrací automat“
# „Hohuhe“
# „Latino“
# „Bicie v 85-tom“
# „Maštaľ“
# „Cigarety“
# „Kožky, perie“
# „Mačka bruchomluvec“
# „Horkýže slíže“
# „Farebná“

== Zostava ==
=== Horkýže Slíže ===
*[[Peter Hrivňák|Kuko (Peter Hrivňák)]] - spev, basa
*[[Mário Sabo|Sabotér (Mário Sabo)]] - sólová gitara, vokály
*[[Juraj Štefánik|Doktor (Juraj Štefánik)]] - gitara, vokály
*[[Marek Viršík|Vandel (Marek Viršík)]] - bicie

=== Hostia ===
*[[Martin Košovan|Košo (Martin Košovan)]] - bicie (8, 9)
*[[Jimi Cimbala]] - gitara (12, 13)

{{Horkýže slíže}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2005]]
[[Kategória:Albumy Horkýže Slíže]]</text>
      <sha1>msfpo2dna51re5a1c0joyeft555ok3m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>M551 Sheridan</title>
    <ns>0</ns>
    <id>184479</id>
    <revision>
      <id>7429510</id>
      <parentid>7366431</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1694" xml:space="preserve">{{Infobox Tank 
| meno = M551A1 Sheridan
| obrázok = [[Súbor:M551 Sheridan.jpg|300px]]
| nadpis = M551, 3d Squadron, 4th Cavalry, Vietnam, 1969
| dĺžka = 6,29 m
| šírka = 2,82 m
| výška = 2,27 m
| hmotnosť = 15,2 t
| zavesenie = 
| rýchlosť na ceste = 70 km/h
| dosah = 575 km
| hlavná výzbroj = kanón M81E1 152 mm&lt;br /&gt;20 nábojov&lt;br /&gt;9 rakiet [[MGM-51 Shillelagh]]
| druhotná výzbroj = 7,62mm [[guľomet M73|M73/M219]] guľomet 3&amp;nbsp;000 nábojov (skôr)&lt;br /&gt; 7,62 mm [[guľomet M240|M240C]] guľomet&lt;br /&gt; 3&amp;nbsp;000 nábojov (neskôr)&lt;br /&gt; .50cal [[guľomet M2 Browning|M2HB]] guľomet&lt;br /&gt;1&amp;nbsp;000 nábojov
| pancier = mm
| motor = General Motors 6V53T, 6 cylindrov, dieselový
| posádka = 4 (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač)
| výkon motora = 300 hp (224 kW)
| pomer výkonu = 19,7 k/tona
}}
'''M551 Sheridan''' bol americký [[ľahký tank]] používaný počas [[studená vojna|studenej vojny]], pomenovaný po generálovi z [[Americká občianska vojna|americkej občianskej vojny]] [[Philip Sheridan|Philipovi Sheridanovi]]. Tank bol skonštruovaný tak, aby ho bolo možne vysadzovať z bežných dopravných lietadiel padákmi a aby bol schopný preplávať rieku. Bol vyzbrojený technicky pokročilým ale nedokonalým kanónom M81 kalibru 152 mm, ktorý mohol strieľať konvenčnú muníciu ako aj riadené protitankové strely [[MGM-51 Shillelagh]]. Do výzbroje americkej armády bol zavedený v roku 1966. Zo služby bol stiahnutý v roku 1996.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=category:M551 Sheridan}}

{{Zbraňový výhonok}}
{{Vojenský výhonok}}

[[Kategória:Tanky USA]]
[[Kategória:Ľahké tanky]]
[[Kategória:Obojživelné tanky]]</text>
      <sha1>5s1mvrulbd934g7hbaj75cvoy0f6sjq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Person of the Year</title>
    <ns>0</ns>
    <id>185631</id>
    <revision>
      <id>7429695</id>
      <parentid>7421071</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T02:12:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kwamikagami</username>
        <id>14704</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="54105" xml:space="preserve">'''Person of the Year''' (do roku 1999 '''Man of the Year''', resp. '''Woman of the Year'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Person of the Year – TIME |autor=Eliza Gray | periodikum =TIME.com |deadurl=yes |url=https://web.archive.org/web/20150713104526/http://time.com/topic/person-of-the-year/ | dátum prístupu =July 13, 2015 }}&lt;/ref&gt;; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]''. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy| titul=Person of the Year: 75th Anniversary Celebration | vydanie=Special Collector's | miesto=New York | vydavateľ=Time Books | rok=2002 | oclc=52817840}}&lt;/ref&gt;

== Osobnosti roka ==
{| class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot;
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;4%&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;4%&quot; | Obrázok
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;15&quot; | Výber
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;10%&quot; | Roky života
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;43%&quot; | Poznámky
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;17%&quot; | Súvisiaci
|-
| 1927
| [[Súbor:Charles Lindbergh and the Spirit of Saint Louis (Crisco restoration, with wings).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; |{{sortname|Charles|Lindbergh}}
| 1902–1974
| Lindbergh sa stal v roku 1927 prvým človekom, ktorý naraz bez zastávky [[Spirit of St. Louis|lietadlom]] preletel Atlantik z [[New York City|New Yorku]] do [[Paríž]]a.
| Rowspan=83 | 
|-
| 1928
| [[Súbor:Walter P. Chrysler at White House (cropped).png|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Walter|Chrysler}}
| 1875–1940
| V roku 1928 Chrysler dosiahol fúziu [[Chrysler Corporation]] s [[Dodge]] a zahájil stavbu [[mrakodrap]]u [[Chrysler Building]].
|-
| 1929
| [[Súbor:Owen D. Young.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Owen D.|Young}}
| 1874–1962
| Young, vtedajší predseda [[General Electric]], viedol komisiu, ktorá v roku 1929 vydala návrh úpravy reparácií [[Nemecko|Nemecka]] po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], známy ako [[Youngov plán]].
|-
| 1930
| [[Súbor:Gandhi.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Móhandás Karamčand Gándhí}}
| 1869–1948
| Gándhí bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol tzv.[[Soľný pochod]], 240-míľový (386&amp;nbsp;km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v [[Britská India|Britskej Indii]].
|-
| 1931
| [[Súbor:Pierre Laval a Meurisse 1931.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Pierre|Laval}}
| 1883–1945
| Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis ''Time'' ho menoval mužom roka.&lt;ref&gt;[http://www.time.com/time/covers/0,16641,19320104,00.html Pôvodný článok v časopise ''Time'']&lt;/ref&gt;
|-
| 1932
| [[Súbor:Franklin D. Roosevelt TIME Man of the Year 1933 color photo.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Franklin D.|Roosevelt}}
| 1882–1945
| Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad [[Herbert Hoover|Herbertom Hooverom]].
|-
| 1933
| [[Súbor:Hugh S. Johnson.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Hugh S.|Johnson}}
| 1882–1942
| Johnson viedol úrad [[National Recovery Administration]], ktorý bol prezidentom Franklinom D. Rooseveltom poverený, aby koordinoval boj proti [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej kríze]].
|-
| 1934
| [[Súbor:FDR in 1933.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Franklin D.|Roosevelt}} (2)
| 1882–1945
| Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 [[Prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]].
|-
| 1935
| [[Súbor:Selassie restored.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Haile|Selassie}}
| 1892–1975
| Selassie bol [[habešský cisár]] (dnešná [[Etiópia]]) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa [[Druhá taliansko-etiópska vojna]].
|-
| 1936
| [[Súbor:Wallis Simpson -1936.JPG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Wallis|Simpsonová}}
| 1896–1986
| Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|kráľom Eduardom VIII.]], ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval.
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 1937
| [[Súbor:Chiang Kai-shek（蔣中正）.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Čankajšek|}}
| 1887–1975
| Čankajšek vládol v Číne v roku 1937 počas [[Druhá čínsko-japonská vojna|Druhej čínsko-japonskej vojny]].
|-
| [[Súbor:Soong May-ling wearing China Air Force pin.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Sung|Mej-ling}}
| 1898–2003
| Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 [[Čankajšek|Čankajškovou]] manželkou. Dostala od časopisu ''Time'' titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako osobnosti roka - „Man &amp; Wife of the Year“ (''Manžel a manželka roka'').&lt;ref name=&quot;Soong&quot;&gt;{{cite web|url=http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2019712_2019710_2019671,00.html|title=Mme Chiang Kai-Shek: 1937|author=Joan Levenstein|accessdate=December 7, 2016|vydavateľ=Time}}&lt;/ref&gt;
|-
| 1938
| [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-H1216-0500-002, Adolf Hitler (cropped).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Adolf|Hitler}}
| 1889–1945
| Hitler, ako nemecký kancelár, dohliadal po [[Anšlus]]e a [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] na zjednotenie Nemecka s [[Rakúsko]]m a so [[Sudety (región)|Sudetmi]].
|-
| 1939
| [[Súbor:CroppedStalin1943.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Josif Vissarionovič|Stalin}}
| 1878–1953
| Stalin bol [[Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálnym tajomníkom Komunistickej strany]], čo znamená ''de facto'' lídrom Sovietskeho zväzu. Pred [[Poľská obranná vojna (1939)|napadnutím Poľska]] mal hlavnú zásluhu na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|dohode o neútočení]] s Nemeckom.
|-
| 1940
| [[Súbor:Churchill portrait NYP 45063.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Winston|Churchill}}
| 1874–1965
| Churchill bol [[Premiér Spojeného kráľovstva|premiérom Spojeného kráľovstva]] v roku 1940, keď došlo [[Operácia Dynamo|k evakuácii z dunkerquského obkľúčenia]] a [[Bitka o Britániu|Bitke o Britániu]].
|-
| 1941
| [[Súbor:Franklin Roosevelt signing declaration of war against Japan.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Franklin D.|Roosevelt}} (3)
| 1882–1945
| Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal [[útok na Pearl Harbor]], podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“ vymenovaná animovaná postavička [[Dumbo]], no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor zmenili „osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.&lt;ref name=&quot;WDFM&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.waltdisney.com/content/timely-dumbo-almost-cover-boy|titul=The Timely &quot;Dumbo&quot;: Almost a Cover Boy| periodikum=Walt Disney Family Museum|dátum=May 16, 2011| dátum prístupu =March 4, 2013}}&lt;/ref&gt;
|-
| 1942
| [[Súbor:JStalin Secretary general CCCP 1942.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Josif Vissarionovič|Stalin}} (2)
| 1878–1953
| Vodca Sovietskeho zväzu. Viedol prelomovú [[Bitka o Stalingrad|Bitku o Stalingrad]] (1942–1943).
|-
| 1943
| [[Súbor:General George C. Marshall, official military photo, 1946.JPEG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|George C.|Marshall}}
| 1880–1959
| Veliteľ štábu armády Spojených štátov, [[generál]] Marshall, bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne.
|-
| 1944
| [[Súbor:General Dwight D. Eisenhower.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Dwight D.|Eisenhower}}
| 1890–1969
| Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas [[Operácia Overlord|Operácie Overlord]] [[Vrchné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl|veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe]].
|-
| 1945
| [[Súbor:Harry S. Truman.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Harry S.|Truman}}
| 1884–1972
| Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil atómové bombardovanie [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] a [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]].
|-
| 1946
| [[Súbor:James_F._Byrnes_cph.3c32232.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|James F.|Byrnes}}
| 1879–1972
| V roku 1946 bol Byrnes [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministrom zahraničných vecí USA]]. V tom čase prebehla [[Iránska kríza z roku 1946|Iránska kríza]], v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil [[Morgenthauov plán]], ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka.
|-
| 1947
| [[Súbor:General George C. Marshall, official military photo, 1946.JPEG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|George C.|Marshall}} (2)
| 1880–1959
| [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|Minister zahraničných vecí Spojených štátov]] amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]].
|-
| 1948
| [[Súbor:Truman initiating Korean involvement.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Harry S.|Truman}} (2)
| 1884–1972
| Harry Truman bol v roku 1948 znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.&lt;ref&gt;{{citácia periodika | url=http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/general-article/truman-politics/ | title =General Article: Presidential Politics | autor =''[[American Experience]]'' |periodikum=pbs.org | dátum =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{citácia periodika | url=http://www.sampler.isr.umich.edu/2012/featured/isr-and-the-truman-dewey-upset/ | titul =ISR and the Truman/Dewey upset | autor =Susan Rosegrant | odkaz na periodikum =''University of Michigan'' |periodikum=isr.umich.edu | dátum =April 18, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | url=http://life.time.com/history/dewey-defeats-truman-the-story-behind-a-classic-political-photo/#1 | titul =BEHIND THE PICTURE: ‘DEWEY DEFEATS TRUMAN’ | autor =Ben Cosgrove |periodikum=''[[Time (týždenník)|TIME Magazine]]'' | dátum=October 21, 2012}}&lt;/ref&gt;
|-
| 1949
| [[Súbor:Sir Winston S Churchill.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Winston|Churchill}} (2)
| 1874–1965
| Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“. Winston Churchill viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. V roku 1949 bol Churchill vodcom opozície.
|-
| 1950
| [[Súbor:U.S. Marines in the Korean War 002.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Americkí vojaci|[[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov amerických]]}}
|
| Americkí vojaci, zapojení do [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]] (1950–1953).
|-
| 1951
| [[Súbor:Mossadeghmohammad.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Mohammad|Mosaddek}}
| 1882–1967
| V roku 1951 bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu a vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik [[Iránska kríza|Iránskej krízy]]
|-
| 1952
| [[Súbor:Queen_Elizabeth_II_-_1953-Dress.JPG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Alžbeta II.|[[Alžbeta II.]]}}
| Narodený v roku 1926
| Po smrti svojho otca, kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]], v roku 1952, zasadla Alžbeta II. na trón [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].&lt;ref&gt;Alžbeta II. sa tiež stala kráľovnou [[Austrália|Austrálie]], [[Kanada|Kanady]], [[Cejlón|Cejlonu]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], [[Pakistan]]u a [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]]&lt;/ref&gt;
|-
| 1953
| [[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F078072-0004, Konrad Adenauer.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Konrad|Adenauer}}
| 1876–1967
| V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka.
|-
| 1954
| [[Súbor:JohnFosterDulles.jpeg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|John Foster|Dulles}}
| 1888–1959
| Ako [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|minister zahraničných vecí Spojených štátov]] bol John Dulles v roku 1954 architektom spojeneckého paktu [[SEATO]].
|-
| 1955
| [[Súbor:Mr. Harlow H. Curtice, General Manager. Buick Motor Division.jpg|border|80px]] &lt;!-- Do NOT place a non-free file here, per WP:NFTABLE and WP:NFLISTS --&gt;
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Harlow|Curtice}}
| 1893–1962
| Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy [[General Motors]] (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul = Harlow H. Curtice is dead at 69| periodikum=[[The New York Times]]|dátum=November 4, 1962|url = http://select.nytimes.com/mem/archive/pdf?res=F40A11F9385B12718DDDAD0894D9415B828AF1D3| dátum prístupu =October 6, 2009}} (fee for article)&lt;/ref&gt;
|-
| 1956
| [[Súbor:Szétlőtt harckocsi a Móricz Zsigmond körtéren.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Maďarsko|[[Maďarské povstanie|Maďarskí bojovníci za slobodu]]}}
|
| Toto menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli [[Maďarské povstanie|v povstaní roku 1956]].
|-
| 1957
| [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B0628-0015-035, Nikita S. Chruschtschow.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Nikita Sergejevič |Chruščov}}
| 1894–1971
| V roku 1957 si Chruščov upevnil svoje vedenie Sovietskeho zväzu po tom, ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice [[Sputnik 1]] doviedol Sovietsky zväz k [[Vesmírne preteky|vesmírnym pretekom]].
|-
| 1958
| [[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F010324-0002, Flughafen Köln-Bonn, Adenauer, de Gaulle-cropped.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Charles|de Gaulle}}
| 1890–1970
| De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy [[Piata francúzska republika|piatej republiky]]. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom.
|-
| 1959
| [[Súbor:Dwight D. Eisenhower, official photo portrait, May 29, 1959.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Dwight D.|Eisenhower}} (2)
| 1890–1969
| Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961.
|-
| 1960
| [[Súbor:Conical_flask_teal.svg|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Vedci USA|[[Veda a technológie v Spojených štátoch|Vedci USA]]}}
|
| Reprezentovali ich [[George Wells Beadle|George Beadle]], [[Charles Stark Draper|Charles Draper]], [[John Franklin Enders|John Enders]], [[Donald A. Glaser]], [[Joshua Lederberg]], [[Willard Libby]], [[Linus Pauling]], [[Edward Mills Purcell|Edward Purcell]], [[Isidor Isaac Rabi|Isidor Rabi]], [[Emilio G. Segrè|Emilio Segrè]], [[William Shockley]], [[Edward Teller]], [[Charles Hard Townes|Charles Townes]], [[James Van Allen]] a [[Robert Burns Woodward|Robert Woodward]].
|-
| 1961
| [[Súbor:John F. Kennedy, White House color photo portrait.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|John F.|Kennedy}}
| 1917–1963
| John F. Kennedy bol inaugurovaný do funkcie prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala nevydarená [[Invázia v Zálive svíň|invázia]] na Kube.
|-
| 1962
| [[Súbor:Ioannes XXIII, by De Agostini, 1958–1963.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|pápež|[[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]]}}
| 1881–1963
| Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 [[Pápež|hlavou]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]]. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj [[Druhý vatikánsky koncil]].
|-
| 1963
| [[Súbor:Martin Luther King Jr NYWTS.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Martin Luther|King, Jr.}}
| 1929–1968
| Líder [[Afroamerické hnutie za občianske práva|afroamerického hnutia za občianske práva]] [[Martin Luther King, Jr.|Martin Luther King]] povedal v tomto roku svoje slávne slová „[[I Have a Dream]]“ („''Mám sen&quot;)''.
|-
| 1964
| [[Súbor:37 Lyndon Johnson 3x4.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Lyndon B.|Johnson}}
| 1908–1973
| Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o boji proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA [[Vietnamská vojna|vo vojne vo Vietname]].
|-
| 1965
| [[Súbor:Gen William C Westmoreland.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|William|Westmoreland}}
| 1914–2005
| Generál Westmoreland bol vo Vietnamskej vojne veliteľoom vojenských síl Spojených štátov.
|-
| 1966
| [[Súbor:US_Birth_Rates.svg|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Dediči|[[Generácia Baby boomers|Dediči]]}}
|
| Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25&amp;nbsp;rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „[[Generácia Baby boomers]]“).
|-
| 1967
| [[Súbor:37 Lbj2 3x4.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Lyndon B.|Johnson}} (2)
| 1908–1973
| Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969.
|-
| 1968
| [[Súbor:Apollo 8 Crewmembers - GPN-2000-001125.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Apollo|[[Astronaut]]i z misie [[Apollo 8]]}}
|
| Posádka misie Apollo 8 ([[William Anders]], [[Frank Borman]] a [[Jim Lovell]]) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969).
|-
| 1969
| [[Súbor:US_map-Central.png|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Američania|[[Američania (USA)|Stredo-američania]]}}
|
| Označovaní aj ako mlčiaca väčšina ([[silent majority]]).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Larsen|meno=Roy|dátum=January 5, 1970|titul=A Letter From The Publisher|periodikum=Time|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,943108,00.html#ixzz1EiZ91J8D}}&lt;/ref&gt;
|-
| 1970
| [[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F057884-0009, Willy Brandt.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Willy|Brandt}}
| 1913–1992
| Ako štvrtý kancelár [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.&lt;ref&gt;&quot;Willy Brandt&quot;, Time Magazine, January 4, 1971, [http://www.time.com/time/subscriber/personoftheyear/archive/stories/1970.htmlo online archive]. Retrieved July 11, 2007.&lt;/ref&gt;
|-
| 1971
| [[Súbor:Richard M. Nixon, ca. 1935 - 1982 - NARA - 530679.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Richard|Nixon}}
| 1913–1994
| Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov.
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 1972
| [[Súbor:Richard M. Nixon, ca. 1935 - 1982 - NARA - 530679.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Richard|Nixon}} (2)
| 1913–1994
| Nixon ako prvý prezident USA v roku 1972 navštívil Čínu. So Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní [[Strategic_Arms_Limitation_Talks#SALT_I|SALT I]]. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA.
|-
| [[Súbor:Henry Kissinger.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Henry|Kissinger}}
| Narodený v roku 1923
| Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil [[Návšteva Richarda Nixona v Číne|cesty do Číny]].
|-
| 1973
| [[Súbor:WatergateFromAir.JPG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|John|Sirica}}
| 1904–1992
| V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre dištrikt hlavného mesta USA ([[Washington D.C.|District of Columbia]]), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona, aby odovzdal nahrávky konverzácií [[Biely dom|Bieleho domu]], súvisiacich s [[Aféra Watergate|aférou Watergate]].
|-
| 1974
| [[Súbor:King Faisal of Saudi Arabia on on arrival ceremony welcoming 05-27-1971 (cropped).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Faisal|[[Fajsal bin Abd al-Azíz|Kráľ Faisal]]}}
| 1906–1975
| Faisal, [[Zoznam kráľov Saudskej Arábie|kráľ Saudskej Arábie]], bol uznávaný pre jeho prístup počas [[ropná kríza v roku 1973|ropnej krízy v rokoch 1973–1974]], ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa [[Jomkipurská vojna|Jomkipurskej vojny]].
|-
| 1975
| [[Súbor:MarilynMonroe - YankArmyWeekly.jpg|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Americké ženy|[[Feminizmus (hnutie)|Americké ženy]]}}
|
| Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia [[Susan Brownmillerová]], [[Kathleen Byerlyová]], [[Alison Cheeková]], [[Jill Ker Conwayová|Jill Conwayová]], [[Betty Fordová]], [[Ella T. Grassová|Ella Grassová]], [[Carla Anderson Hillsová|Carla Hillsová]], [[Barbara Jordanová]], [[Billie Jean Kingová]], [[Carol Suttonová]], [[Susie Sharpová]] a [[Addie Wyattová]].
|-
| 1976
| [[Súbor:JimmyCarterPortrait2.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Jimmy|Carter}}
| Narodený v roku 1924
| V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu [[Gerald Ford|Geralda Forda]].
|-
| 1977
| [[Súbor:Anwar Sadat cropped.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Anwar|Sadat}}
| 1918–1981
| Anwar Sadat bol prvý arabský líder, ktorý ako prezident Egypta v roku 1977 odcestoval do Izraela, aby rokoval o normalizácii egyptsko-izraelských vzťahov.
|-
| 1978
| [[Súbor:DengXiaoping.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Teng|Siao-pching}}
| 1904–1997
| Teng Siao-pching zbavil moci [[Chua Kuo-feng]]a a ''de facto'' ako hlavný vodca prevzal v roku 1978 kontrolu nad Čínou.
|-
| 1979
| [[Súbor:Portrait of Ruhollah Khomeini By Mohammad Sayyad.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Chomejní|[[Chomejní|Ajatolláh Chomejní]]}}
| 1902–1989
| Ajatolláh Chomejní v roku 1979 ako [[Najvyšší vodca Iránu|Najvyšší duchovný vodca Iránu]] viedol [[Iránska revolúcia|Iránsku revolúciu]].
|-
| 1980
| [[Súbor:Official Portrait of President Reagan 1981.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Ronald|Reagan}}
| 1911–2004
| Ronald Reagan bol v roku 1980 drvivou väčšinou zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov amerických.
|-
| 1981
| [[Súbor:Lech walesa prezydent RP.gif|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Lech|Wałęsa}}
| Narodený v roku 1943
| Predák poľskej odborovej organizácie [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]], Lech Wałęsa, bol až do jeho uväznenia a vyhlásenia stanného práva (december 1981) jedným z architektov Augustových dohôd medzi vládou a opozíciou.
|-
| 1982
| [[Súbor:Sanco 8001.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Počítač|[[Osobný počítač|Počítač]]}}
|
| Označený ako „stroj roka“. Osobný počítač ohlásil úsvit [[Informačný vek|informačného veku]].
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 1983
| [[Súbor:Official Portrait of President Reagan 1981.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Ronald|Reagan}} (2)
| 1911–2004
| Reagan, ako prezident Spojených štátov, zorganizoval v roku 1983 [[Invázia na Grenadu|inváziu na Grenadu]] a presadzoval tzv. [[Strategická obranná iniciatíva|Strategickú obrannú iniciatívu]].
|-
| [[Súbor:Yuri Andropov - Soviet Life, August 1983.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Jurij Vladimirovič|Andropov}}
| 1914–1984
| Sovietsky líder Jurij Andropov bol silným kritikom [[Strategická obranná iniciatíva|Strategickej obrannej iniciatívy]]. V auguste 1983 bol hospitalizovaný a v roku 1984 zomrel.
|-
| 1984
| [[Súbor:Peter Ueberroth.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Peter|Ueberroth}}
| Narodený v roku 1937
| Peter Ueberroth bol poverený vedením organizácie [[Letné olympijské hry 1984|Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles]], ktoré boli bojkotované štrnástimi krajinami vtedajšieho východného bloku.
|-
| 1985
| [[Súbor:DengXiaoping.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Teng|Siao-pching}} (2)
| 1904–1997
| Vodca Číny Teng Siao-pching dostal uznanie za &quot;rozsiahle ekonomické reformy, ktoré zmenili ortodoxný marxizmus&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | url=http://articles.latimes.com/1985-12-30/news/mn-29833_1_heat-lamp | titul =Time Picks China's Deng Xiaoping as Man of the Year | autor =Jennings Parrott |periodikum=''[[Los Angeles Times]]'' | dátum =December 30, 1985}}&lt;/ref&gt;
|-
| 1986
| [[Súbor:Corazon Aquino 1986.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Corazon|Aquinová}}
| 1933–2009
| Corazon Aquinová v roku [[1986]] viedla revolúciu na [[Filipíny|Filipínach]], ktorá zvrhla prezidenta [[Ferdinand Marcos|Ferdinanda Marcosa]] a nastolila v štáte [[demokracia|demokraciu]].
|-
| 1987
| [[Súbor:RIAN archive 850809 General Secretary of the CPSU CC M. Gorbachev (crop).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Michail Sergejevič|Gorbačov}}
| Narodený v roku 1931
| Pod jeho vedením sa v roku 1987 začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby ([[perestrojka]]) a otvorenosti ([[glasnosť]]).
|-
| 1988
| [[Súbor:Earth Eastern Hemisphere.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Ohrozenie|[[Environmentalizmus|Ohrozenie]] [[Zem]]e}}
|
| „Planéta roka,&quot; zahrňujúca aspekt zosobňujúci [[Matka príroda|Matku prírodu]].
|-
| 1989
| [[Súbor:RIAN archive 850809 General Secretary of the CPSU CC M. Gorbachev (crop).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Michail Sergejevič|Gorbačov}} (2)
| Narodený v roku 1931
| Bol uznaný za „muža desaťročia“. Gorbačov v roku 1989 dosiahol prvé slobodné voľby v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], ktoré sa konali ešte pred rozpadom [[Východný blok|východného bloku]]
|-
| 1990
| [[Súbor:George H. W. Bush, President of the United States, 1989 official portrait.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|George H. W.|Bush}}
| Narodený v roku 1924
| Prezident Spojených štátov, George H. W. Bush, bol zodpovedný za účasť USA na [[Druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojne v Perzskom zálive]] (1990–1991).
|-
| 1991
| [[Súbor:Ted Turner LF.JPG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Ted|Turner}}
| Narodený v roku 1938
| Zakladateľ káblovej televíznej spoločnosti [[CNN]].
|-
| 1992
| [[Súbor:Bill Clinton.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Bill|Clinton}}
| Narodený v roku 1946
| Bill Clinton sa v roku 1992 stal prezidentom Spojených štátov.
|-
| 1993
| [[Súbor:Peace symbol (bold).svg|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Mierotvorcovia|Mierotvorcovia}}
|
| Reprezentovali ich [[Jásir Arafát]], [[Frederik Willem de Klerk|F. W. de Klerk]], [[Nelson Mandela]] a [[Jicchak Rabin]].&lt;br/&gt;De Klerk, prezident Juhoafrickej republiky, dohliadal v roku 1990 na prepustenie Nelsona Mandelu. Spoločne v krajine ukončili nadvládu systému [[apartheid]]u.&lt;br/&gt;Predseda Palestínskej národnej samosprávy, Jásir Arafat, a premiér Izraela, Jicchak Rabin, podpísali v roku 1993 [[Mierová dohoda z Osla|Mierovú dohodu z Osla]], prvú priamu dohodu medzi palestínskymi a izraelskými orgánmi.
|-
| 1994
| [[Súbor:JohannesPaul2-portrait.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Pápež|[[Ján Pavol II.]]}}
| 1920–2005
| Ján Pavol II. bol medzi rokmi 1978 až 2005 [[Pápež|hlavou]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]].
|-
| 1995
| [[Súbor:NewtGingrich.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Newt|Gingrich}}
| Narodený v roku 1943
| Newt Gingrich bol lídrom tzv. Republikánskej revolúcie v USA, kedy [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] získala väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte a väčšinu guvernérov štátov USA. Gingrich sa vďaka tomu stal predsedom Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických.
|-
| 1996
| [[Súbor:David Ho portrait.JPG|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|David|Ho}}
| Narodený v roku 1952
| David Ho je taiwansko-americký biológ známy svojimi výsledkami v oblasti porozumenia nákaze vírusom [[HIV]] a liečby [[AIDS]].
|-
| 1997
| [[Súbor:Andrew Grove.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Andrew|Grove}}
| 1936–2016
| Americký podnikateľ, inžinier a spisovateľ maďarského pôvodu Andrew Grove viedol firmu [[Intel]] a stal sa jedným z priekopníkov [[polovodičová technológia|polovodičovej technológie]].
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 1998
| [[Súbor:Bill Clinton.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Bill|Clinton}} (2)
| Narodený v roku 1946
| Prezident USA Bill Clinton bol v roku 1998 po afére s [[Monica Lewinsky|Monicou Lewinsky]] [[Obžaloba Billa Clintona|obžalovaný]]. Senát ho nakoniec zbavil obvinenia.
|-
| [[Súbor:Starr-large (1).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Ken|Starr}}
| Narodený v roku 1946
| Ken Starr sa preslávil vyšetrovaním afér spojených s vládou Billa Clintona. Na základe jeho správy (Starrova správa, po anglicky ''Starr report'') bola otvorená možnosť rokovať o odvolaní Clintona z funkcie prezidenta (''tzv. impeachment'') a Clinton stratil na päť rokov právnickú licenciu.
|-
| 1999
| [[Súbor:Jeff Bezos' iconic laugh (cropped).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Jeff|Bezos}}
| Narodený v roku 1964
| Jeff Bezos je zakladateľ a výkonný riaditeľ [[Amazon.com]].
|-
| 2000
| [[Súbor:George-W-Bush.jpeg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|George W.|Bush}}
| Narodený v roku 1946
| V roku 2000 bol George W. Bush [[Prezidentské voľby v USA v roku 2000|tesným počtom hlasov (0,01%) zvolený]] za prezidenta Spojených štátov.
|-
| 2001
| [[Súbor:Rudy Giuliani.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Rudy|Giuliani}}
| Narodený v roku 1944
| Rudy Giuliani bol starostom [[New York (mesto)|New Yorku]] v čase [[Útoky z 11. septembra 2001|koordinovaných teroristických útokov]], ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001.
|-
| 2002
| [[Súbor:Whistle_icon.svg|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Whistleblowers|[[Whistle-blower|Whistlebloweri]]}}
|
| Reprezentujú ich [[Cynthia Cooperová]], [[Coleen Rowleyová]] a [[Sherron Watkinsová]].&lt;br/&gt;Watkinsová odkryla v roku 2001 [[Enron scandal|účtovné nezrovnalosti vo finančných správach]] firmy [[Enron]] a usvedčila ich v nasledujúcom roku pre [[Kongres Spojených štátov|Kongresom]]. Hodnota akcií spoločnosti, do ktorých investovali tisíce ľudí, spadla z 90 dolárov na 50 centov. V roku 2002 Cynthia Cooperová odhalila vo [[MCI Inc.|WorldCom]]e (v tom čase v USA rekordnú) defraudáciu vo výške 3,8&amp;nbsp;miliardy dolárov. V roku 2002 agentka [[FBI]] Coleen Rowleyová vypovedala o nesprávnom zaobchádzaní s informáciami vzťahujúcimi sa na útoky z 11. septembra 2001.
|-
| 2003
| &lt;!-- Do NOT place a non-free file here, per WP:NFTABLE and WP:NFLISTS --&gt;[[Súbor:2ID Recon Baghdad.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Americkí vojaci|[[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov amerických]]}} (2)
|
| Reprezentuje vojakov armády USA na celom svete, špeciálne v [[Tretia vojna v Perzskom zálive|irackej vojne]] (2003–2011).
|-
| 2004
| [[Súbor:George-W-Bush.jpeg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|George W.|Bush}} (2)
| Narodený v roku 1946
| V roku 2004 bol George W. Bush znovuzvolený za prezidenta USA. Bol iniciátorom [[Tretia vojna v Perzskom zálive|Tretej vojny v Perzskom zálive]].
|-
| 2005
| [[Súbor:Bill_og_Melinda_Gates_2009-06-03_(bilde_01).JPG|border|80px]]&lt;br&gt;[[Súbor:Bono_WEF_2008.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Dobrí samaritáni|Dobrí samaritáni}}
|
| Reprezentujú ich [[Bono Vox|Bono]], [[Bill Gates]] a [[Melinda Gatesová]].&lt;br /&gt;Bono, filantrop a člen rockovej skupiny [[U2 (hudobná skupina)|U2]] sa v roku 2005 zaslúžil o akciu [[Live 8|Live&amp;nbsp;8]]. Bill Gates, zakladateľ [[Microsoft]]u a vtedajší [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatší človek sveta]] a jeho manželka Melinda založili filantropickú organizáciu [[Bill &amp; Melinda Gates Foundation]].
|-
| 2006
| [[Súbor:Netzwerktopologie vermascht.png|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|You|[[You (Time Person of the Year)|You]]}}&lt;ref name=&quot;you&quot;&gt;{{Citácia periodika| autor=Lev Grossman | titul=You — Yes, You — Are TIME's Person of the Year | url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1570810,00.html | periodikum=Time | dátum=December 13, 2006 | dátum prístupu=December 20, 2012}}&lt;/ref&gt;
|
| Reprezentuje [[User-generated content|individuálnych prispievateľov obsahu]], ktorí tvoria [[World Wide Web]].
| {{Collapsible list 
 | title = štyria kandidáti
 | [[Mahmúd Ahmadínežád]]
 | [[Chu Ťin-tchao]]
 | [[Kim Čong-il]]
 | [[James Baker]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.nbcnews.com/id/16242528/ns/us_news-life/t/time-magazines-person-year-you/|dátum=December 17, 2006|periodikum=TIME|titul=Time magazine's 'Person of the Year' is ... You|autor=NBC News Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2007
| [[Súbor:Vladimir Putin official portrait.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Vladimír|Putin}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor= | titul=Person of the Year 2007 | url=http://www.time.com/time/specials/2007/0,28757,1690753,00.html | periodikum=Time | rok=2007 | dátum prístupu=July 8, 2009}}&lt;/ref&gt;
| Narodený v roku 1952
| [[Prezident Ruskej federácie]].
| {{Collapsible list 
 | title = štyria kandidáti
 | [[Al Gore]]
 | [[Joanne Rowlingová]]
 | [[Chu Ťin-tchao]]
 | [[David Petraeus]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,1690753,00.html|dátum=December 19, 2007|periodikum=TIME|titul=Complete List - Person of the Year 2007|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2008
| [[Súbor:Official portrait of Barack Obama.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Barack|Obama}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | title=Person of the Year 2008 | url=http://www.time.com/time/specials/2008/personoftheyear/article/0,31682,1861543_1865068,00.html?cnn=yes | periodikum=Time | dátum prístupu=December 17, 2008 | dátum=December 17, 2008 |meno=David |priezvisko=Von Drehle}}&lt;/ref&gt;
| Narodený v roku 1961
| V roku 2008 Barack Obama vyhral voľby a v januári nasledujúceho roka sa stal prvým afro-americkým prezidentom Spojených štátov.
| {{Collapsible list 
 | title = štyria kandidáti
 | [[Henry Paulson]]
 | [[Nicolas Sarkozy]]
 | [[Sarah Palinová]]
 | [[Zhang Yimou]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/person-of-the-year/2008/|dátum=December 17, 2008|periodikum=TIME|titul=Person of the Year 2008|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2009
| [[Súbor:Ben Bernanke official portrait.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Ben|Bernanke}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,1946375_1947251,00.html|titul=Person of the Year 2009|priezvisko=Grunwald|meno=Michael|dátum=December 16, 2009| periodikum=Time| dátum prístupu =December 16, 2009}}&lt;/ref&gt;
| Narodený v roku 1953
|Predseda [[Federal Reserve System|Federálneho rezervného systému]] počas [[Ekonomická kríza od 2007|ekonomickej krízy od roku 2007]].
| {{Collapsible list 
 | title = štyria kandidáti
 | [[Stanley McChrystal]]
 | Čínsky pracujúci
 | [[Nancy Pelosiová]]
 | [[Usain Bolt]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/person-of-the-year/2009/|dátum=December 16, 2009|periodikum=TIME|titul=Person of the Year 2009|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2010
| [[Súbor:Mark Zuckerberg at the 37th G8 Summit in Deauville 037.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Mark|Zuckerberg}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2036683_2037183,00.html|titul=Person of the Year 2010|priezvisko=Grossman|meno=Lev|dátum=December 15, 2010| periodikum=Time| dátum prístupu =December 15, 2010}}&lt;/ref&gt;
| Narodený v roku 1984
| Zakladateľ sociálne siete [[Facebook]].
| {{Collapsible list 
 | title = štyria kandidáti
 | [[Tea Party movement|The Tea Party]]
 | [[Hámid Karzaj]]
 | [[Julian Assange]]
 | [[2010 Copiapó mining accident|The Chilean Miners]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,2036683,00.html|dátum=December 15, 2010|periodikum=TIME|titul=Complete List - Person of the Year 2010|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2011
| [[Súbor:Greek student protestor during 2009 G20 London summit protests.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Demonštranti|Demonštranti}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://timemagazine.tumblr.com/post/14212577849/times-2011-person-of-the-year-is-the-protester|titul=Person of the Year 2011|priezvisko=Grunwald|meno=Michael|dátum=December 14, 2011| periodikum=Time| dátum prístupu =December 14, 2011}}&lt;/ref&gt;
|
| Reprezentuje celosvetové protestné hnutia, ako boli napríklad: [[Arabská jar]], [[Protesty v Španielsku 2011|Španielska revolúcia]], ako aj čílske študentské demonštrácie v rokoch 2011–12, protiúsporné protesty v Grécku (2010–2011), protikorupčné protesty v Indii(2010-2011), [[Ruské protesty (2011)]] a mnoho ďalších.
| {{Collapsible list 
 | title = štyria kandidáti
 | [[William McRaven]]
 | [[Ai Weiwei]]
 | [[Paul Ryan]]
 | [[Kate Middletonová]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,2101745,00.html|dátum=December 14, 2011|periodikum=TIME|titul=Complete List - Person of the Year 2011|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2012
| [[Súbor:President Barack Obama.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Barack|Obama}} (2)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor= | titul=Person of the Year 2012 | url=http://poy.time.com/2012/12/19/person-of-the-year-barack-obama/ | periodikum=Time | dátum prístupu =December 23, 2012 | dátum=December 19, 2008}}&lt;/ref&gt;
| Narodený v roku 1961
| V roku 2012 bol Barack Obama znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov.
| {{Collapsible list 
 | title = ôsmi kandidáti
 | [[Marissa Mayer]]
 | [[Mohammed Morsi]]
 | [[Illegal immigration to the United States|Undocumented Americans]]
 | [[Bill Clinton]] a [[Hillary Clintonová]]
 | [[Malála Júsufzajová]]
 | [[Tim Cook]]
 | [[Higgsov bozón]]
 | [[Fabiola Gianotti]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://celebrate.today.com/_news/2012/12/18/15973433-the-time-person-of-the-year-short-list-revealed|dátum=December 18, 2012|periodikum=TODAY|titul=The TIME Person of the Year short list revealed|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2013
|[[Súbor:Pope Francis Philadelphia 2015 (cropped).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|František|[[František (pápež)|Pápež František]]}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor= | title=Pope Francis, The People’s Pope | url=http://poy.time.com/2013/12/11/person-of-the-year-pope-francis-the-peoples-pope/?hpt=hp_t2 | periodikum=Time | dátum prístupu =December 11, 2013 | dátum=December 11, 2013}}&lt;/ref&gt;
| Narodený v roku 1936
| [[Konkláve|V roku 2013 zvolený]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]]. Nastúpil po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI]].
| | {{Collapsible list 
 | title = deviati kandidáti
 | [[Baššár al-Asad]]
 | [[Jeff Bezos]]
 | [[Ted Cruz]]
 | [[Miley Cyrusová]]
 | [[Barack Obama]]
 | [[Hassan Rouhani]]
 | [[Kathleen Sebelius]]
 | [[Edward Snowden]]
 | [[Edith Windsor]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://poy.time.com/2013/12/09/top-ten-finalists-for-person-of-the-year/|dátum=December 9, 2013|periodikum=TIME|titul=The Top Ten Finalists for Person of the Year in 2013|autor=TIME Staff}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2014
| [[Súbor:PPE_Training_(2).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sort|Ebola|[[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|Bojovníci s Ebolou]]}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor= | titul=The Choice | url=http://time.com/time-person-of-the-year-ebola-fighters-choice/ | periodikum=Time| dátum prístupu =December 10, 2014 | dátum=December 10, 2014}}&lt;/ref&gt;
|
|Vzťahuje sa na zdravotníkov, ktorí bojovali [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|chorobou vyvolanou vírusom Ebola]] [[Epidémia eboly v západnej Afrike v rokoch 2013 až 2016|počas jej epidémie v roku 2014]]. Patria k nim nielen lekári a sestry, ale aj zdravotníci, sanitári a všetci, ktorí pochovávali obete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.cnn.com/2014/12/10/world/time-person-of-the-year/|titul=Ebola fighters are Time's 'Person of the Year'|autor=Eliott C. McLaughlin, CNN|dátum=December 10, 2014| periodikum=CNN| dátum prístupu =July 25, 2015}}&lt;/ref&gt;
V tíme boli medzi inými doktor Jerry Brown, riaditeľ nemocnice v [[Monrovia|Monrovii]] ([[Libéria]]),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| url=http://www.smh.com.au/content/dam/images/1/2/4/l/j/j/image.related.articleLeadNarrow.300x0.124l0d.png/1418243285880.jpg | periodikum=The Sydney Morning Herald}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;time.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://time.com/time-person-of-the-year-ebola-fighters/|titul=TIME Person of the Year 2014: Ebola Fighters| periodikum=TIME.com| dátum prístupu =July 25, 2015|dátum=December 10, 2014}}&lt;/ref&gt; Dr. [[Kent Brantly]], prvý Američan nakazený týmto vírusom,&lt;ref name=&quot;time.com&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| url=http://assets.nydailynews.com/polopoly_fs/1.2040224!/img/httpImage/image.jpg_gen/derivatives/article_970/article-time2-1210.jpg | miesto=New York | periodikum=Daily News}}&lt;/ref&gt; americká zdravotníčka Ella Watson-Strykerová z humanitárnej organizácie [[Lekári bez hraníc]],&lt;ref name=&quot;time.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;s-nbcnews&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media2.s-nbcnews.com/j/streams/2014/December/141210/1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg|titul=Image: 1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px)|vydavateľ=media2.s-nbcnews.com| dátum prístupu =September 23, 2015}}&lt;/ref&gt; vedúci ambumlancie Foday Gallah z Monrovie, ktorý prežil nakazenie Ebolou,&lt;ref name=&quot;time.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;s-nbcnews2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media2.s-nbcnews.com/j/streams/2014/December/141210/1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg|titul=Image: 1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px)|vydavateľ=media2.s-nbcnews.com| dátum prístupu =September 23, 2015}}&lt;/ref&gt; či Salome Karmah, študujúca zdravotná sestra z Libérie, ktorej rodičia umreli na Ebolu&lt;ref name=&quot;time.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;s-nbcnews3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media4.s-nbcnews.com/j/streams/2014/December/141210/1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg|titul=Image: 1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px)|vydavateľ=media4.s-nbcnews.com| dátum prístupu =September 23, 2015}}&lt;/ref&gt; a mnoho ďalších.
| | {{Collapsible list 
 | title = siedmi kandidáti
 | [[Ferguson unrest|The Ferguson protesters]]
 | [[Vladimír Putin]]
 | [[Taylor Swiftová]]
 | [[Jack Ma]]
 | [[Tim Cook]]
 | [[Masoud Barzani]]
 | [[Roger Goodell]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://time.com/3623703/time-person-of-the-year-2014-shortlist/|dátum=December 8, 2014|periodikum=TIME|titul=TIME Unveils Finalists for 2014 Person of the Year|autor=Laura Stampler}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2015
| [[Súbor:Angela Merkel Juli 2010 - 3zu4.jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Angela|Merkelová}}
| Narodená v roku 1954
| [[Spolkový kancelár (Nemecko)|Nemecká spolková kancelárka]] Angela Merkelová (od r. 2005) dostala uznanie pre účasť na [[Dlhová kríza v Grécku|riešení gréckych dlhov]] a [[Európska migračná kríza|migračnej krízy v Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2015-angela-merkel-choice/|dátum=December 9, 2015|periodikum=TIME|titul=The Choice: Why Angela Merkel is TIME's Person of the Year 2015|autor=Nancy Gibbs}}&lt;/ref&gt;
| | {{Collapsible list 
 | title = siedmi kandidáti
 | [[Abu Bakr al-Baghdadi]]
 | [[Black Lives Matter]] activists
 | [[Caitlyn Jenner]]
 | [[Travis Kalanick]]
 | [[Vladimir Putin]]
 | [[Hassan Rouhani]]
 | [[Donald Trump]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://time.com/4136910/person-of-the-year-shortlist-2015/|dátum=December 7, 2015|periodikum=TIME|titul=TIME Announces Shortlist for 2015 Person of the Year|autor=Sarah Begley}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
| 2016
|[[Súbor:Donald Trump Pentagon 2017.jpg|80px|border]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Donald|Trump}}
| Narodený v roku 1946 
| V roku 2016 Donald Trump [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|zvíťazil vo voľbách prezidenta Spojených štátov]]. Je prvým občanom, ktorý získal prezidentský úrad v USA bez toho, aby mal nejaké vojenské či politické korene.
| {{Collapsible list 
 | title = siedmi kandidáti
 | [[Simone Biles]]
 | [[Hillary Clintonová]]
 | pionieri technológie [[CRISPR]]
 | [[Recep Tayyip Erdoğan]]
 | [[Nigel Farage]]
 | [[Flint water crisis|The Flint Whistleblowers]]
 | [[Beyoncé|Beyoncé Knowlesová]]
 | [[Narendra Modi]]
 | [[Vladimír Putin]]
 | [[Mark Zuckerberg]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|url=http://time.com/4589502/person-of-the-year-2016-shortlist/|dátum=December 5, 2016|periodikum=TIME|titul=TIME Announces 2016 Person of the Year Shortlist on Today Show|autor=Katie Reilly}}&lt;/ref&gt;
}}
|-
|2017
|[[File:Feminism and Media 2.jpg|80px|border]]
!„Tí, ktorí prelomili mlčanie“
|
|Ľudia, ktorí prehovorili proti [[Sexuálne zneužívanie|sexuálnemu zneužívaniu]] a [[Sexuálne obťažovanie|obťažovaniu]]. Na obálke časopisu sú reprezentovaní poľnohospodárskou pracovníčkou [[Isabel Pascualová|Isabel Pascualovou]], lobistkou [[Adama Iwuová|Adamou Iwuovou]], herečkou [[Ashley Judd|Ashley Juddovou]], informatičkou [[Susan Fowlerová|Susan Fowlerovou]], hudobnou skladateľkou a speváčkou[[Taylor Swiftová|Taylor Swiftovou]] a paňou, ktorá pracuje v nemocnici - tá si nepriala byť zverejnená a nevidno jej do tváre.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobností roku magazínu Time jsou ti, kteří 'prolomili mlčení' o sexuálním obtěžování|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/osobnosti-roku-magazinu-time-jsou-ti-kteri-prolomili-mlceni-o-sexualnim_1712061404_dp|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;
|{{Collapsible list
 |title = šiesti kandidáti
 | [[Donald Trump]]
 | [[Si Ťin-pching]]
 | [[Robert Mueller]]
 | [[Kim Čong-un]]
 | [[Colin Kaepernick]]
 | [[Patty Jenkins]]
 | &lt;ref&gt;{{cite web|title=Donald Trump: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-donald-trump-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Xi Jinping: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-xi-jinping-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Robert Mueller: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-robert-mueller-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Kim Jong Un: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-kim-jong-un-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Colin Kaepernick: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-colin-kaepernick-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Patty Jenkins: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-patty-jenkins-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;
 }}
|-
|2018
|[[Súbor:Jamal Khashoggi in March 2018 (cropped).jpg|80px|border|odkaz=Special:FilePath/No_photo_available.svg80px]]
!„Strážcovia“
| 
|Novinári, ktorí čelili perzekúciám, väzneniu, alebo boli zavraždení kvôli svojej práci. Na štyroch rôznych titulných stranách boli vyobrazení títo: [[Džamál Chášukdží]], stĺpčekár denníku ''[[The Washington Post]]'' zavraždený kvôli kritike saudského korunného princa, [[Maria Ressa]], editorka filipínského zpravodajského webu ''[[Rappler]]'', ktorá bola stíhaná za kritické pokrytie kontroverznej a násilnej politiky prezidenta, [[Wa Lone]] a [[Kyaw Soe Oo]], spravodajky agentúry ''[[Reuters]]'' zadržané v [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]] počas vyšetrovania masakru v [[Inn Din|Inn Dine]] a pracovníci denníku ''[[The Capital Gazette]]'', [[Maryland|marylandských]] novín, ktorých redakcia sa stala terčom útoku strelca, ktorý zabil päť zamestnancov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TIME Person of the Year 2018: The Guardians|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-the-guardians/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=en-us|meno=Karl|priezvisko=Vick}}&lt;/ref&gt;
|{{Collapsible list
 | title = šiesti kandidáti
 | [[Donald Trump]]
 | [[Robert Mueller]]
 | [[March for Our Lives|The Activists]]
 | [[Mun Čä-in]]
 | [[Ryan Coogler]]
 | [[Meghan, vojvodkyňa zo Sussexu|Meghan Markle]]
 | &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-donald-trump-runner-up/|title=Donald Trump: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=11 December 2018|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-robert-mueller-runner-up/|title=Robert Mueller: Tine Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=11 December 2018|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-the-activists-runner-up/|title=The Activists: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-moon-jae-in-runner-up/|title=Moon Jae-in: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-ryan-coogler-runner-up/|title=Ryan Coogler: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-meghan-markle-runner-up/|title=Meghan Markle: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019}}&lt;/ref&gt;
 }}
|-
| 2019
| [[Súbor:Greta Thunberg au parlement européen (33744056508), recadré.png|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Greta|Thunbergová}}
| Narodená v roku 2003
| švédska ekologická aktivistka, najmladšia ocenená osobnosť&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor = ČTK
| titul = Osobností roku podle časopisu Time je Greta Thunbergová, porazila i Trumpa
| periodikum = Aktuálně.cz
| vydavateľ = Economia
| url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/osobnosti-roku-podle-casopisu-time-je-ekologicka-aktivistka/r~c371eafc1c1711ea858fac1f6b220ee8/
| dátum vydania = 2019-12-11
| dátum prístupu = 2019-12-11}}&lt;/ref&gt;
| {{Collapsible list 
| title = štyria kandidáti
| [[Donald Trump]]
|[[Nancy Pelosiová]]
|Demonštanti v Hongkongu
|Whistle-bloweri Trumpovho ukrajinského škandálu
}}
|
|-
| 2020
| [[Súbor:Joe Biden, Kamala Harris (collage).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Joe|Biden}} a {{sortname|Kamala|Harrisová}}
| Narodení v roku 1942 a 1964
| V roku 2020 boli Biden a Harrisová [[Prezidentské voľby v USA v roku 2020|zvolení]] prezidentom a víceprezidentkou USA, keď porazili úradujúceho prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a viceprezidenta [[Mike Pence|Mikea Pencea]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = Why TIME Chose Joe Biden and Kamala Harris as the 2020 Person of the Year
 | periodikum = Time
 | dátum_vydania = 2020-12-11
 | url = https://time.com/person-of-the-year-2020-joe-biden-kamala-harris-choice/
 | dátum_prístupu = 2020-12-11
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = „Za změnu amerického příběhu.“ Time vyhlásil osobností roku Bidena a Harrisovou
 | periodikum = ČT24
 | dátum_vydania = 2020-12-11
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3239260-za-zmenu-americkeho-pribehu-time-vyhlasil-osobnosti-roku-dvojici-bidena-a-harrisovou
 | dátum_prístupu = 2020-12-11
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor = Kerry Flynn
| titul = Joe Biden and Kamala Harris named Time Person of the Year
| periodikum = CNN
| url = https://www.cnn.com/2020/12/10/media/joe-biden-kamala-harris-time-person-of-the-year/index.html
| dátum prístupu = 2020-12-11
}}&lt;/ref&gt;
| | {{Collapsible list 
| title = traja kandidáti
| [[Donald Trump]]
|[[Anthony Fauci]] a zdravotníci v prvej línii
|[[Protesty po smrti Georga Floyda|Hnutie za rasovú spravodlivosť]]
}}
|
|-
|2021
| [[Súbor:SpaceX CEO Elon Musk visits N&amp;NC and AFSPC (190416-F-ZZ999-006).jpg|border|80px]]
! scope=&quot;row&quot; | {{sortname|Elon|Musk}}
| Narodený v roku 1971
| americký inžinier, vynálezca, vizionár, podnikateľ a filantrop, generálny riaditeľ spoločnosti [[Tesla (automobilka)|Tesla, Inc.]], zakladateľ [[SpaceX]] a [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|jeden z najbohatších ľudí sveta]] za rok 2021&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Elon Musk Is TIME's 2021 Person of the Year|url=https://time.com/person-of-the-year-2021-elon-musk/|access-date=2021-12-13|website=Time}}&lt;/ref&gt;
|Časopis ''Time'' nezverejnil užší zoznam na rok 2021.
|}

== Referencie ==
{{Referencie|3}}
== Externé odkazy ==
* [http://web.archive.org/web/20021217072735/http://www.time.com/time/personoftheyear/archive/covers/1927.html Obálky časopisu ''Time''] {{eng icon}}
* [http://web.archive.org/web/20021217142248/http://www.time.com/time/personoftheyear/archive/stories/index.html Príbehy Osobností roka] {{eng icon}}

[[Kategória:Novinárstvo]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time| ]]</text>
      <sha1>6ddbpcf30g86ix8mtxq71syqiyre9ge</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zlatan Ibrahimović</title>
    <ns>0</ns>
    <id>197942</id>
    <revision>
      <id>7429683</id>
      <parentid>7226907</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:19:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>158.255.26.106</ip>
      </contributor>
      <comment>Pridanie novej zaujímavéj časti života</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="35294" xml:space="preserve">{{aktualizovať}}
{{Infobox futbalista| meno= Zlatan Ibrahimović
| foto = Ibrahimovic in Doha Press Conference.jpg
| popis = Zlatan Ibrahimović v 2013
| celé meno = Zlatan Ibrahimović
| dátum narodenia = {{dnv|1981|10|3}}
| rodné mesto = [[Malmö]]
| štát = [[Švédsko]]
| výška = 195 cm
| súčasný klub = [[AC Miláno]]
| klubové číslo = 11
| pozícia = [[Útočník (futbal)|Útočník]]
| prezývka = Ibra, Ibrakadabra
| mládežnícke roky = 1991-1995&lt;br /&gt;1995-1999
| mládežnícke kluby = [[FBK Balkan]]&lt;br /&gt; [[Malmö FF]]
| roky = 1999{{--}}2001&lt;br /&gt;2001{{--}}2004&lt;br /&gt;2004{{--}}2006&lt;br /&gt;2006{{--}}2009&lt;br /&gt;2009{{--}}2011&lt;br /&gt;2010{{--}}2011&lt;br /&gt;2011{{--}}2012&lt;br /&gt;2012{{--}}2016&lt;br /&gt;2016{{--}}2018&lt;br /&gt;2018{{--}}2019&lt;br /&gt;2019{{--}}
| kluby = [[Malmö FF]]&lt;br /&gt; [[Ajax Amsterdam|Ajax]]&lt;br /&gt; [[Juventus FC|Juventus]]&lt;br /&gt; [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]&lt;br /&gt; [[FC Barcelona]]&lt;br /&gt; → [[AC Miláno]] (hosť.)&lt;br /&gt; [[AC Miláno]]&lt;br /&gt; [[Paris Saint-Germain]]&lt;br /&gt; [[Manchester United]]&lt;br /&gt; [[LA Galaxy]]&lt;br /&gt; [[AC Miláno]]&lt;br /&gt;
| zápasy(góly) ={{0}}40{{0}}(16)&lt;br /&gt;{{0}}74{{0}}(35)&lt;br /&gt;{{0}}70{{0}}(23)&lt;br /&gt;{{0}}88{{0}}(57)&lt;br /&gt;{{0}}29{{0}}(16)&lt;br /&gt;{{0}}29{{0}}(14)&lt;br /&gt;{{0}}32{{0}}(28)&lt;br /&gt;122 (113)&lt;br /&gt;{{0}}33{{0}}(17)&lt;br /&gt;{{0}}58{{0}}(67)&lt;br /&gt;{{0}}22{{0}}(17)
| reprezentačné roky = 1999&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt;2001{{--}}2016
| národné mužstvo= Švédsko U18&lt;br /&gt;Švédsko U21&lt;br /&gt;[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(6)&lt;br /&gt;116{{0}}(62) 
|nmupdate = [[21. júl|21. júlu]] [[2018]]
}}

'''Zlatan Ibrahimović''' (* [[3. október]] [[1981]], [[Malmö]], [[Švédsko]]) je švédsky [[futbal]]ový  útočník v súčasnosti hrajúci za [[AC Miláno]]. Zlatan bol súčasťou [[Švédske národné futbalové mužstvo|švédskeho národného tímu]] od [[2001]] a v roku [[2010]] sa stal jeho kapitánom. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku [[2016]].&lt;ref&gt;[http://sport.aktuality.sk/c/222274/euro-2016-zlatan-ibrahimovic-po-me-ukonci-reprezentacnu-karieru/ Zlatan Ibrahimovič po ME ukončí reprezentačnú kariéru]. ''sport.sk'': (21. jún 2016)&lt;/ref&gt;

Svojím herným štýlom a akrobatickým zakončovaním je prirovnávaný k [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].&lt;ref name=&quot;fab&quot;&gt;[http://www.101greatgoals.com/blog/fabio-capello-i-told-zlatan-ibrahimovic-that-he-was-as-good-as-marco-van-basten/ Fabio Capello: I told Zlatan Ibrahimovic that he was as good as Marco Van Basten]. ''101greatgoals.com'': (25. november 2014)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20150505185239/http://www.fifa.com/world-match-centre/nationalleagues/nationalleague=france-ligue-1-2000000018/news/newsid/170/792/9/index.html Papin: Ibrahimovic is like Van Basten]. ''fifa.com'': (25. september 2012)&lt;/ref&gt; Jeho teatrálne nožničky za Švédsko v zápase proti [[Anglická futbalová reprezentácia|Anglicku]] boli v roku [[2013]] ocenené [[Cena Ferenca Puskása|Cenou Ferenca Puskása]].&lt;ref&gt;[http://www.tvnoviny.sk/sport/1739668_cenu-za-najkrajsi-gol-si-odniesol-zlatan-ibrahimovic Cenu za najkrajší gól si odniesol Zlatan Ibrahimovič]. ''tvnoviny.sk'': (13. január 2014)&lt;/ref&gt; Mimo futbal je známy svojou arogantnosťou, drzosťou a otvorenosťou, navyše o sebe niekedy hovorí v tretej osobe.&lt;ref&gt;[http://www.webnoviny.sk/sport/zlatan-ibrahimovic-je-arogantny-tvrd/647861-clanok.html Zlatan Ibrahimovič je arogantný, tvrdí jeho spoluhráč Moura]. ''webnoviny.sk'': (19. marec 2013)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.sport.cz/fotbal/premier-league/clanek/561684-ibrahimovic-byl-drzy-uz-v-sestnacti-bez-do-pr---odsekl-kouci-pri-testech-v-queens-parku.html Ibrahimovic byl drzý už v šestnácti. Běž do pr..., odsekl kouči při testech v Queens Parku]. ''sport.cz'': (31. marec 2014)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://sport.aktuality.sk/c/162022/video-toto-je-zlatan-ibrahimovic-ako-ho-este-nepoznate/ Toto je Zlatan Ibrahimovič, ako ho ešte nepoznáte!]. ''sport.sk'': (29. január 2014)&lt;/ref&gt; V [[December 2013|decembri 2013]] bol Ibrahimović zaradený britským denníkom [[The Guardian]] na 3. miesto medzi najlepšími futbalistami sveta – za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] a [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]].&lt;ref&gt;[http://www.theguardian.com/football/ng-interactive/2013/dec/100-greatest-footballers-2013 The 100 best footballers in the world 2013 – interactive]. ''The Guardian'': (20. december 2013)&lt;/ref&gt; V [[December 2014|decembri 2014]] ho švédske noviny ''Dagens Nyheter'' označili za druhého najlepšieho športovca Švédska všetkých čias – na prvé miesto umiestnili tenistu [[Björn Borg|Björna Borga]].&lt;ref&gt;[http://www.bbc.com/sport/football/30589052 Zlatan Ibrahimovic: Striker fumes as Borg is top sporting Swede]. ''bbc.com'': (23. december 2014)&lt;/ref&gt;

'''Zlatanov Efekt'''

Zlatanov Efekt je termín vo futbale ktorý sa môže stať v dvojročnóm cykle. Ide o stav kedy hráč prestúpi z klubu zo zámienkou vyhrať niaku trofej (liga,liga majstrov atď.) A prestúpi do klubu ktorý prvý ročník vyhral. Po prestupu do druhého klubu ale v následujúcej sezóne danú trofej výhra klub z ktorého ste odišli. Termín Zlatanov Efekt vznikol v roku 2010. Kedy Zlatan Ibrahimovič prestúpil z Interu milán do Barcelony v roku 2009 pod zámienkou zisku trofeje ligy majstrov. V roku 2010 ale vyhrál Inter Milan z ktorého prestúpil. Je to označované aj &quot;Zlatanová kliatba&quot; Častejšie je ale označované ako Zlatanov Efekt

==Životopis==
Narodil sa v Malmö [[Bosniaci (Moslimovia)|moslimskému Bosniakovi]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] [[Chorváti|Chorvátke]],&lt;ref&gt;Burton, Fred (2. október 2014). [https://books.google.sk/books?id=8Gv4AVL8W2AC&amp;pg=PA224&amp;dq=ibrahimovic+muslim+father&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=_LUBVY6sA5CpyASDgoKICA&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=ibrahimovic%20muslim%20father&amp;f=false Under Fire]. Icon Books. s. 224. (12. marec 2015)&lt;/ref&gt; ktorí [[Vysťahovalectvo|emigrovali]] do Švédska, kde sa neskôr  spoznali.

S futbalom začal v 6 rokoch v juniorských kluboch ''Malmö BI'' a ''FBK Balkan''.&lt;ref&gt;[http://www.evolvia.se/ZlatanIbrahimovi%C4%87/tabid/54/Default.aspx. &quot;Zlatan Ibrahimović&quot;]. ''Evolvia.se'': (8. máj 2009)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Sydsve&quot;&gt;[http://sydsvenskan.se/sport/article96251/raquoRosenberg---for-mig-ar-han-hogerbacklaquo.html &quot;Rosenberg – för mig är han högerback&quot;]. ''Sydsvenskan.se'': (28. máj 2009)&lt;/ref&gt; Neskôr začal pravidelne hrávať v miestnom [[Malmö FF]].&lt;ref name=&quot;Sydsve&quot;/&gt; V 15 rokoch chcel Zlatan skončiť s futbalom a zamestnať sa v dokoch v Malmö, ale jeho tréner ho presvedčil, aby hral ďalej.&lt;ref&gt;Jönsson, Jan (23. jún 2001). [http://sydsvenskan.se/sport/article6845.ece &quot;Så blev Zlatan stor&quot;]. ''Sydsvenskan.se'': (28. máj 2009)&lt;/ref&gt; Jeho futbalovým idolom v detstve bol [[Brazília|brazílsky]] útočník [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].&lt;ref&gt;[http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-2650562/Zlatan-Ibrahimovic-hails-Ronaldo-best-player-played-against.html &quot;Zlatan Ibrahimovic hails Ronaldo as best player he has ever played against&quot;]. ''Daily Mail'': (3. august 2014)&lt;/ref&gt;

Má dvoch súrodencov a troch nevlastných súrodencov. Jeho partnerkou je Helena Segerová s ktorou má dvoch synov – Maximiliána (* 22. september 2006) a Vincenta (* 6. marec 2008). Dostal čestný čierny pás v [[Taekwondo|taekwonde]], ktoré ako dieťa trénoval v klube ''Enighet'' v Malmö.&lt;ref&gt;[http://www.expressen.se/sport/fotboll/serie-a/zlatan-har-fatt-fotarbetet-fran-taekwondon/ &quot;Zlatan har fått fotarbetet från taekwondon&quot;]. ''expressen.se'': (11. november 2010)&lt;/ref&gt; Plynule rozpráva švédsky, bosniansky, anglicky, španielsky a taliansky.&lt;ref&gt;[http://www.bbc.com/sport/football/36679310 &quot;Zlatan Ibrahimovic to Man Utd: An A to Z of Premier League-bound striker&quot;]. ''bbc.com'': (30. jún 2016)&lt;/ref&gt; V rozhovore pre Eurosport vo februári 2011 prezradil, že jeho vzorom je boxer [[Muhammad Ali]], či už v športe alebo súkromnom živote.&lt;ref&gt;[https://www.youtube.com/watch?v=wwI4wMrltG0 &quot;Zlatan Ibrahimovic on Muhammad Ali&quot;]. ''youtube.com'': (6. marec 2011)&lt;/ref&gt; 
[[Súbor:Zlatan court, Malmö 2.jpg|thumb|alt=Zlatan court|Zlatan court v Rosengårde]]
Spolupracuje s firmou [[Nike, Inc.|Nike]] pre ktorú robí televízne reklamy po boku hráčov akými sú [[Cristiano Ronaldo]], [[Neymar]] alebo [[Wayne Rooney]].&lt;ref&gt;[http://www.101greatgoals.com/blog/new-zlatan-ibrahimovic-animate-nike-advert-talks-about-revenge-video/ &quot;New Zlatan Ibrahimovic animated Nike advert, talks about revenge [Video]&quot;]. ''101greatgoals.com'': (13. jún 2014)&lt;/ref&gt; Nosí kopačky značky [[Nike Mercurial]], na ktoré si necháva vyšiť mená a dátumy narodenia svojich synov na vonkajšiu stranu kopačiek. Koncom roka 2007, za pomoci Nike, zafinancoval v štvrti Rosengård v Malmö stavbu pouličného futbalového ihriska, tzv. ''Zlatan court'' – poskytol hrací koberec, bránky, umelé osvetlenie a oplotenie.&lt;ref&gt;[http://www.sydsvenskan.se/2007-10-03/zlatan-besoker-rosengard &quot;Zlatan besöker Rosengård&quot;]. ''sydsvenskan.se'': (3. október 2007)&lt;/ref&gt; V 2008 daroval sadu dresov od Nike svojmu bývalému mládežnickému klubu FBK Balkan.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/news/596/exclusive/2009/12/21/1702065/exclusive-fbk-balkan-to-receive-144000-fifa-solidarity &quot;EXCLUSIVE: FBK Balkan To Receive €144,000 FIFA Solidarity Payment For Zlatan Ibrahimovic Transfe&quot;]. ''goal.com'': (21. december 2009)&lt;/ref&gt;

Počas pobytu s národným mužstvom v Malmö v septembri 2012 bol ocenený nápisom na miestnom chodníku slávy športu.&lt;ref&gt;[http://www.timesofmalta.com/articles/view/20120910/football/Ibrahimovic-inducted-into-Malmo-Walk-of-Fame.436266 &quot;Ibrahimovic inducted into Malmo Walk of Fame&quot;]. ''timesofmalta.com'': (10. september 2012)&lt;/ref&gt; V marci 2014 nechala švédska pošta vydať sadu piatich poštových známok s jeho podobizňou.&lt;ref&gt;[http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/zlatan-ibrahimovic-stamps-sale-fans-3296090 &quot;Fans snap up a jaw-dropping five million Zlatan Ibrahimovic stamps in advance sales&quot;]. ''mirror.co.uk'': (28. marec 2014)&lt;/ref&gt; Ibrahimović tiež vystupuje v známej [[FIFA (séria videohier)|sérii videohier FIFA]], kde bol vo [[FIFA 15]] ohodnotený ako 4. najlepší hráč.&lt;ref&gt;[http://ftw.usatoday.com/2014/09/the-10-highest-rated-players-in-fifa-15 &quot;The 10 highest rated players in 'FIFA 15'&quot;]. ''usatoday.com'': (7. september 2014)&lt;/ref&gt;

[[11. august]]a [[2014]] venoval čiastku 51 000 [[Americký dolár|$]] švédskemu národnému futbalovému tímu mentálne postihnutých, aby sa mohol zúčastniť Svetového pohára INAS v Brazílii.&lt;ref&gt;[https://sports.yahoo.com/blogs/soccer-dirty-tackle/zlatan-ibrahimovic-pays-to-send-swedish-learning-disabled-team-to-brazil-for-inas-world-cup-213308379.html &quot;Zlatan Ibrahimovic pays to send Swedish learning disabled team to Brazil for INAS World Cup&quot;]. ''yahoo.com'': (11. august 2014)&lt;/ref&gt;

[[14. február]]a [[2015]], po strelení gólu v zápase s [[Stade Malherbe Caen|Caen]], vyzliekol svoj dres, aby ukázal svoje odstrániteľné tetovania s 50 menami ľudí, ktorí trpia hladom a zvýšil tak povedomie o svetovom hladomore.&lt;ref&gt;[http://soccer.nbcsports.com/2015/02/15/zlatan-ibrahimovic-dons-temporary-tattoos-to-raise-hunger-awareness/ &quot;Zlatan Ibrahimovic dons temporary tattoos to raise hunger awareness&quot;]. ''nbcsports.com'': (15. február 2015)&lt;/ref&gt;

==Klubová kariéra==
===Malmö FF===
Svoj prvý kontrakt podpísal s Malmö v roku 1996 a o 3 roky neskôr bol povolaný do seniorského tímu hrať najvyššiu švédsku ligu [[Allsvenskan]]. V tej sezóne skončilo Malmö na 13. mieste a zostúpili do [[Superettan]], druhej najvyššej švédskej ligy. Späť medzi elitu sa im podarilo dostať hneď v ďalšej sezóne. V tom čase sa ho neúspešne snažil presvedčiť [[Arsène Wenger]], aby sa pripojil k [[Londýn|londýnskemu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]]. O jeho služby sa zaujímal aj [[Leo Beenhakker]] z [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]],&lt;ref&gt;Velázquez de León, Mauricio. [https://books.google.sk/books?id=FkscDDuchVQC&amp;lpg=PP1&amp;hl=sk&amp;pg=PA28#v=onepage&amp;q&amp;f=false 20 Soccer Superstars]. Rosen Central, 2009, s. 28.&lt;/ref&gt; ktorému sa ho neskôr, [[22. marec|22. marca]] [[2001]], podarilo získať za čiastku 80 miliónov [[Švédska koruna|švédskych korún]] (8,7 milliónov [[€]]).&lt;ref&gt; [https://web.archive.org/web/20090208170223/http://mff.se/himmelsblatt/historien.asp &quot;Historien om MFF&quot;]. ''mff.se'': (8. február 2009)&lt;/ref&gt;
{{Citát|Arsène Wenger ma požiadal, aby som šiel na skúšku do Arsenalu, keď som mal 17. Odmietol som to. Zlatan nechodí na konkurzy.|Odpoveď Ibrahimovića na odmietnutie Arsenalu &lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/men/the-filter/11083954/How-to-live-your-life-like-Zlatan-Ibrahimovic.html &quot;How to live your life like Zlatan Ibrahimovic&quot;]. ''The Telegraph'': (9. september 2014)&lt;/ref&gt;|200}}

===Ajax===
Pod vtedajším manažérom Co Adriaansom nedostával Ibrahimović veľa príležitostí. Zmena nastala, keď bol Adriaanse vyhodený [[29. november|29. novembra]] [[2001]]. Nový manažér, [[Ronald Koeman]], zaradil Zlatana do základnej zostavy. Ajax v tej sezóne vyhral titul v [[Eredivisie]]. V nasledujúcej sezóne strelil dva góly v svojom [[Debut|debutovom]] zápase [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] proti [[Francúzsko|francúzskemu]] šampiónovi [[Olympique Lyon]] [[17. september|17. septembra]] [[2002]] – Ajax vyhral 2:1.&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/2014/mar/29/zlatan-ibrahimovic-top-10-championsleague-goals &quot;Zlatan Ibrahimovic's top 10 Champions League goals …so far&quot;]. ''The Observer (The Guardian)'': (29. marec 2014)&lt;/ref&gt; V jeho poslednej sezóne v Ajaxe sa blysol gólom proti [[NAC Breda]] [[22. august|22. augusta]] [[2004]], ktorý diváci [[Eurosport|Eurosportu]] vybrali za gól roka.&lt;ref&gt;[http://zlatanibrahimovic.net/career/ &quot;Zlatans Career&quot;]. ''zlatanibrahimovic.net''&lt;/ref&gt;

[[18. august]]a [[2004]], počas medzinárodného zápasu proti [[Holandsko|Holandsku]], Ibrahimović zranil spoluhráča z Ajaxu [[Rafael van der Vaart|Rafaela van der Vaarta]], ktorý ho neskôr obvinil, že to spravil zámerne. Toto viedlo k jeho náhlemu predaju do [[Juventus FC|Juventusu]] [[31. august|31. augusta]].&lt;ref&gt;[http://realmadridzone.blogspot.com/2008/08/player-profilerafael-van-der-vaart.html &quot;Player Profile: Rafael Van der Vaart&quot;]. ''realmadridzone.blogspot.com''&lt;/ref&gt;

===Juventus===
Z Ajaxu do Juventusu prestúpil za 16 miliónov €.&lt;ref&gt;[http://www.ajax.nl/streams/ajax-actueel/zlatan-ibrahimovic-per-direct-naar-juventus-fc.htm &quot;Zlatan Ibrahimovic per direct naar Juventus FC&quot;]. ''ajax.nl'': (31. august 2004)&lt;/ref&gt; Po príchode bol okamžite zaradený do základnej jedenástky, čiastočne aj vďaka zdravotným problémom kanoniera [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]]. V prvej sezóne strelil 16 gólov. Koncom sezóny mal údajne Juventus odmietnuť ponuku [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] na prestup Ibrahimovića vo výške 70 miliónov €. Neskôr sa prevalilo, že šlo len o [[Reklama|reklamný]] trik zo strany Zlatanovho agenta [[Mino Raiola|Mina Raioly]], ktorý sa takto snažil zvýšiť jeho trhovú hodnotu.&lt;ref&gt;[http://www.thestar.com.my/sport/other-sport/2005/05/26/real-madrid-deny-big-money-move-for-zlatan/ &quot;Real Madrid deny big money move for Zlatan&quot;]. ''thestar.com'': (26. máj 2005)&lt;/ref&gt; [[14. november|14. novembra]] [[2005]] získal cenu [[Guldbollen]] udeľovanú najlepšiemu švédskemu futbalistovi roka.&lt;ref&gt;[http://svenskfotboll.se/arkiv/tidigare/2005/11/guldbollen-2005-till-zlatan-ibrahimovic/ &quot;Guldbollen 2005 till Zlatan Ibrahimovic&quot;]. ''svenskfotboll.se'': (14. november 2005)&lt;/ref&gt;

V nasledujúcej sezóne sa jeho pozícia v útoku zmenila. Namiesto postu zakončovateľa hral Zlatan viac z krídla a začal sa podieľať na tvorbe hry, čo sa odzrkadlilo na jeho štatistikách – strelil menej gólov, avšak zaznamenal viac asistencií. V sezóne [[2005]]/[[2006]] podával nevýrazne výkony, najmä v zápase Ligy Majstrov pri prehre s Arsenalom. V [[Máj 2006|máji 2006]] odhalila talianska polícia [[korupcia|korupciu]], do ktorej malo byť namočených 5 talianskych klubov vrátane Juventusu. [[Juventus_FC#.C5.A0kand.C3.A1l_.E2.80.9ECalciopoli.E2.80.9C|Škandál Calciopoli]] mal za dôsledok odobratie 2 trofejí Juventusu zo [[Serie A]], zostup do [[Serie B]] a odobratie 9 súťažných bodov. Nový personál sa snažil presvedčiť Ibrahimovića a ďalších top hráčov aby ostali v klube, ale Zlatan spolu s Raiolom trvali na odchode. Raiola sa dokonca vyhrážal [[Žaloba|žalobou]], aby vyslobodil Zlatan spod zmluvy s Juventusom.&lt;ref&gt;[http://www.independent.co.uk/sport/football/european/ibrahimovic-set-to-take-legal-action-to-escape-from-juve-410436.html &quot;Ibrahimovic set to take legal action to escape from Juve&quot;]. ''independent.co.uk'': (4. august 2006)&lt;/ref&gt;

===Inter Miláno ===
[[File:Ibrabalotelli.jpg|thumb|alt=Ibrahimović v drese Interu|Ibrahimović v drese Interu]]
Dňa [[10. august|10. augusta]] [[2006]] skompletizoval Zlatan svoj prestup do Interu Miláno za 24,8 milióna €,&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/en/news/23553 &quot;Zlatan Ibrahimovic signs for Inter&quot;]. ''inter.it'': (10. august 2006)&lt;/ref&gt; kde podpísal 4-ročný kontrakt len pár dni po tom, čo do tímu ''Nerazzuri'' zavítal 30-ročný bývalý kapitán Arsenalu [[Patrick Vieira]].&lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/5233954.stm &quot;Inter complete signing of Vieira&quot;]. ''bbc.co.uk'': (2. august 2006)&lt;/ref&gt; Po prestupe odhalil, že ako mladší fandil Interu.&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/aas/news/reader?L=en&amp;N=23561 &quot;IBRAHIMOVIC: &quot;INTER, MY TEAM AS A BOY&quot;&quot;]. ''inter.it'': (10. august 2006)&lt;/ref&gt;

V v modro-čiernom drese debutoval [[26. augusta]] [[2006]] vo finále [[Supercoppa Italiana|talianskeho superpohára]] proti [[AS Rím]] – Inter vyhral po predĺžení 4–3.&lt;ref&gt;[http://www.gazzetta.it/Calcio/Primo_Piano/2006/08_Agosto/26/pressupercoppa.shtml?refresh_ce-cp &quot;Supercoppa: Inter-Roma 4-3&quot;]. ''gazzetta.it'': (26. august 2006)&lt;/ref&gt; Pri debute v Serii A na [[Stadio Artemio Franchi|štadióne Artemia Frenchiho]] strelil gól v zápase proti domácej [[ACF Fiorentina|ACF Fiorentine]] a dopomohol k víťazstvu 3–2.&lt;ref&gt;[http://int.soccerway.com/matches/2006/09/09/italy/serie-a/acf-fiorentina/fc-internazionale-milano/403461/ &quot;Fiorentina vs. Internazionale 2 – 3&quot;]. ''soccerway.com'': (9. september 2006)&lt;/ref&gt; V prvej sezóne dokázal Zlatan nastrieľať v lige 15 gólov a Inter ju zakončil výhrou ''Scudetta'' s rekordnými 97 bodmi.&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/en/news/26615 &quot;INTER'S HISTORIC 2006/07 SERIE A SEASON&quot;]. ''inter.it'': (28. máj 2007)&lt;/ref&gt;

Zlatan odohral svoj 100. zápas v Serii A [[16. septembra]] [[2007]] na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] proti [[Calcio Catania|Catanii]], keď v druhom polčase striedal [[Hernán Jorge Crespo|Hernána Crespa]] pri výhre 2–0.&lt;ref&gt;[http://ca.soccerway.com/matches/2007/09/16/italy/serie-a/fc-internazionale-milano/calcio-catania/501108/ &quot;Internazionale vs. Catania 2 – 0&quot;]. ''soccerway.com'': (16. september 2007)&lt;/ref&gt; Jeho kontrakt bol v tom roku obnovený s platnosťou až do roku [[2013]].&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/aas/news/reader?L=en&amp;N=30127 &quot;Ibrahimovic: &quot;We're still top&quot;&quot;]. ''inter.it'': (26. október 2008)&lt;/ref&gt; Vďaka tomuto kontraktu sa z neho údajne stal najlepšie platený futbalista sveta.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/premier-league/4537364/Zlatan-Ibrahimovic-and-Kaka-pip-Premier-League-stars-in-football-wages-list.html &quot;Zlatan Ibrahimovic and Kaka pip Premier League stars in football wages list&quot;]. ''The Daily Telegraph'': (6. február 2009)&lt;/ref&gt; [[18. mája]] [[2008]] strelil Ibrahimović oba góly pri výhre 2–0 na [[Parma FC|Parmou]] čím zabezpečil Interu druhý titul v Serii A v rade.&lt;ref name=&quot;hrac&quot;&gt;[http://www.theguardian.com/football/2008/may/19/internazionale.europeanfootball &quot;Inter's blushes spared as Ibrahimovic earns his redemption&quot;]. ''The Guardian'': (19. máj 2008)&lt;/ref&gt; Celkovo strelil 17 gólov v 26 ligových zápasoch a bol vyhlásený za hráča roka Serie A ako aj zahraničného hráča roka Serie A.&lt;ref name=&quot;hrac&quot;/&gt;

Sezónu [[2008]]/[[2009]] zakončil ako najlepší strelec Serie A s 25 gólmi na svojom konte a s Interom vyhral ďalší titul v Serii A v rade. Rovnako obhájil obe ceny pre hráča roka Serie A z minulej sezóny. Jeho gól pätou proti [[Bologna FC 1909|Bologni]] bol vybraný za gól roka.&lt;ref&gt;[http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/allsvenskan/article3785909.ab &quot;Allsvenskan lockar inte Zlatan&quot;]. ''aftonbladet.se'': (16. november 2008)&lt;/ref&gt;

===FC Barcelona===
Do Barcelony prestúpil [[27. júl]]a [[2009]], kde podpísal 5-ročný kontrakt výmenou za útočníka [[Samuel Eto’o|Samuela Eto'oa]] na trvalý prestup, [[Alexander Hleb|Alexandra Hleba]] na hosťovanie (s opciou na 10 miliónov €) a doplatok 46 miliónov €.&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/2009/jul/27/zlatan-ibrahimovic-barcelona-etoo-inter-hleb &quot;Zlatan Ibrahimovic signs five-year deal at Barcelona&quot;]. ''The Guardian'': (27. júl 2009)&lt;/ref&gt; V prvom súťažnom zápase za Barcelonu asistoval pri góle [[Lionel Messi|Lionela Messiho]] v zápase [[Supercopa de España|španielskeho superpohára]] proti [[Athletic Club|Athleticu Bilbao]]. Zlatanovi sa ako prvému hráčovi ''Barçy'' podarilo skórovať v prvých piatich ligovch zápasoch v rade čím vytvoril nový klubový rekord.&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=59217/profile/ &quot;Player profile: Zlatan Ibrahimović&quot;]. ''uefa.com''&lt;/ref&gt; Prvý gól v Lige majstrov strelil [[20. október|20. októbra]] v zápase s [[Rusko|ruským]] [[FK Rubin (Kazaň)|Rubinom Kazaň]]. Zlatan si udržal streleckú fazónu aj po svojom trojtýždňovom zranení stehna v [[november 2009|novembri 2009]] a ako striedajúci hráč rozhodol svojím gólom o výhre v zápase proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]].&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/6686569/Barcelona-1-Real-Madrid-0-match-report.html &quot;Barcelona 1 Real Madrid 0: match report&quot;]. ''The Telegraph'': (29. november 2009)&lt;/ref&gt; Barcelona zakončila rok 2009 víťazstvom vo finále [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstiev klubov FIFA]] nad [[Argentína|argentínskym]] [[Estudiantes de La Plata|Estudiantes]].
[[Súbor:Zlatan Ibrahimovic y Xavi Hernandez.jpg|thumb|alt=Ibrahimović so Xavim v drese Barcelony|Ibrahimović so [[Xavi]]m v drese Barcelony]]
V [[január 2010|januári 2010]] bol zvolený do [[Tím roka UEFA|Tímu roka UEFA]] za rok 2009. [[6. marec|6. marca]] bol Ibrahimović vylúčený v ligovom zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almerii]], avšak Barcelona sa voči rozsudku neodvolala a tak Ibrahimović nemohol nastúpiť v ďalšom zápase.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-us/news/88/spain/2010/03/09/1825427/barcelona-duo-pep-guardiola-zlatan-ibrahimovic-slapped-with &quot;Barcelona Duo Pep Guardiola &amp; Zlatan Ibrahimovic Slapped With One-Match Ban&quot;]. ''goal.com'': (9. marec 2010)&lt;/ref&gt; Po jednozápasovom dištance ho natrhnutie [[Svaly_dolnej_končatiny#L.C3.BDtkov.C3.A9_svaly|lýtkového svalu]], počas rozcvičky pred zápasom s Arsenalom, vyradilo zo zostavy až do [[17. apríl]]a, kedy nastúpil ako striedajúci hráč v 82. minúte proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]].

Sezónu ukončil so 16 gólmi a Barcelona vyhrala [[La Liga|La Ligu]] s 99 bodmi v 38 zápasoch. Svoj posledný gól v drese Barcelony strelil [[14. august]]a vo finále [[Supercopa de España|španielskeho superpohára]] proti [[Sevilla FC|Seville]]. [[25. august]]a nastúpil za Barcelonu poslednýkrát v zápase proti [[AC Miláno]], po ktorom prezradil, že jeho vzťah s [[Josep Guardiola|Pepom Guardiolom]] sa začal zhoršovať a od februára spolu nehovorili.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/news/11/transfer-zone/2010/08/29/2093319/pep-guardiola-destroyed-my-barcelona-dream-milan-newboy &quot;Pep Guardiola Destroyed My Barcelona Dream - Milan Newboy Zlatan Ibrahimovic&quot;]. goal.com: (29. august 2010)&lt;/ref&gt;
{{Citát|Bol som zrejme s najlepším tímom v histórií. Ich futbal bol prekrásny. Už pred prípravou na zápas som vedel, že vyhráme.&lt;br/&gt;Pozrel som sa na hráčov okolo mňa a videl Messiho, Iniestu, Xaviho, Puyola, Piquého, Daniho Alvesa a Busquetsa.&lt;br/&gt;Neuveriteľné! Ten futbal bol ako z inej planéty a ja som ho miloval. Bol technicky perfektný.|Zlatan v roku 2014 pre [[The Guardian]]&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/2014/oct/06/zlatan-ibrahimovic-trash-talking-sweden-record-golascorer &quot;Zlatan Ibrahimovic: ‘Everybody was trash-talking me. Now they’re eating their words. That is my trophy’&quot;]. ''The Guardian'': (6. október 2014)&lt;/ref&gt;|200}}

===AC Miláno===
====Sezóna 2010/2011====
AC Miláno oznámilo príchod Ibrahimovića na ročné hosťovanie s opciou na kúpu za 24 miliónov € na oficiálnej stránke [[28. august]]a [[2010]].&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20100831090017/http://www.acmilan.com/NewsDetail_popup.aspx?idNews=127602&amp;progr=0 &quot;A.C. MILAN OFFICIAL PRESS RELEASE&quot;]. ''acmilan.com'': (28. august 2010)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.espnfc.com/story/819368/zlatan-ibrahimovic-passes-ac-milan-medical-to-complete-move &quot;Ibra passes Milan medical&quot;]. ''espnfc.com'': (30. august 2010)&lt;/ref&gt; Ibrahimović podpísal 4-ročný kontrakt. K prestupu dodal: „Tento presun mi dodáva viac adrenalínu. Prestúpil som sem, lebo chcem s Milánom vyhrať Ligu Majstrov. Chcem vyhrať double.“&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/news/11/transfer-zone/2010/08/28/2091790/official-milan-sign-zlatan-ibrahimovic-from-barcelona &quot;OFFICIAL: Milan Sign Zlatan Ibrahimovic From Barcelona&quot;]. ''goal.com'': (28. august 2010)&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Ibrahimovic 4 wikicommons.jpg|thumb|alt=Ibrahimović v drese AC Miláno|Ibrahimović v drese AC Miláno]]
Ibrahimović debutoval v drese ''Rossoneri'' [[11. september|11. septembra]] v zápase proti [[AC Cesena|Cesene]] – Miláno prehralo 2–0 a Zlatan nedokázal premeniť penaltu.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/serie-a/7997407/Zlatan-Ibrahimovic-suffers-nightmare-debut-with-AC-Milan.html &quot;Zlatan Ibrahimovic suffers nightmare debut with AC Milan&quot;]. ''The Telegraph'': (11. september 2010)&lt;/ref&gt; [[14. november|14. novembra]] strelil víťazný gól pri výhre 1–0 nad jeho bývalým klubom [[Inter Miláno|Interom Miláno]] v miestnom [[Derby della Madonnina]].&lt;ref&gt;[http://www.deseretnews.com/article/700081829/AC-Milan-beats-Inter-Milan-1-0-in-Serie-A-derby.html?pg=all &quot;AC Milan beats Inter Milan 1-0 in Serie A derby&quot;]. ''deseretnews.com'': (14. november 2010)&lt;/ref&gt; [[4. december|4. decembra]], proti [[Brescia Calcio|Brescii]], asistoval [[Kevin-Prince Boateng|Kevinovi-Princovi Boatengovi]] pri góle na začiatku zápasu a neskôr sám skóroval tretí gól z blízkosti pokutového územia – Miláno vyhralo 3–0.&lt;ref&gt;[http://www.dnaindia.com/sport/report-ac-milan-overpower-brescia-to-move-three-clear-1476772 &quot;AC Milan overpower Brescia to move three clear&quot;]. ''dnaindia.com'': (5. december 2010)&lt;/ref&gt; Podobný scenár sa opakoval [[12. december|12. decembra]] proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], kedy Zlatan opäť asistoval Boatengovi pri jeho skorom góle v zápase a neskôr sám strelil tretí gól – Miláno vyhralo opäť 3–0 a Zlatan si tak prípisal na svoje konto 13. gól a 8. asistenciu v 21 zápasoch celkovo. V tom čase bol mnohými ľuďmi prirovnávaný k [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], vrátane ním samotným.&lt;ref name=&quot;fab&quot;/&gt;&lt;ref&gt;[http://www.footballitaliano.co.uk/p6_1_5146_van-basten-sees-himself-in-ibrahimovic.html#.V71yU1NkiM8 &quot;Van Basten sees himself in Ibrahimovic&quot;]. ''footballitaliano.co.uk'': (15. december 2010)&lt;/ref&gt; Ibrahimović dostal 3-zápasový dištanc za červenú kartu v remízovom zápase proti [[AS Bari|Bari]] (1–1) z [[marec 2011|marca 2011]] po tom, čo udrel súperovho obrancu Marca Rossiho do brucha.&lt;ref&gt;[http://usatoday30.usatoday.com/sports/soccer/2011-03-14-zlatan-ibrahimovic-suspension-ac-milan_N.htm &quot;AC Milan's Zlatan Ibrahimovic banned 3 matches for punch&quot;]. ''usatoday.com'': (14. marec 2011)&lt;/ref&gt; Miláno si zabezpečilo výhru ''Scudetta'' po remíze s [[AS Rím]] [[7. máj]]a [[2011]]. 

====Sezóna 2011/2012====
Novú sezónu začal [[6. august]]a [[2011]] v zápase [[Supercoppa Italiana|talianskeho superpohára]] proti Interu, kedy sa mu podarilo streliť gól a dopomôcť tak ''Rossoneri'' k prvej trofeji v sezóne po víťaznom obrate na 2–1 na štadióne [[Kuo-ťia tchi-jü-čchang|Vtáčie hniezdo]] v [[Peking]]u.&lt;ref&gt;[http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/08/06/italian.super.cup.milan/ &quot;Milan edge out Inter in Italian Super Cup&quot;]. ''cnn.com'': (6. august 2011)&lt;/ref&gt; V prvom zápase ligovej sezóny strelil gól pri domácej remíze 2–2 s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]].&lt;ref&gt;[http://int.soccerway.com/matches/2011/09/09/italy/serie-a/ac-milan/ss-lazio-roma/1175637/ &quot;MILAN VS. LAZIO  2 - 2&quot;]. ''soccerway.com''&lt;/ref&gt; Ďalšie dva góly si pripísal na svoje konto v zápasoch Ligy Majstrov – [[28. september|28. septembra]] pri výhre 2–0 nad [[FC Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]]&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/matches/round=2000263/match=2007600/postmatch/report/index.html &quot;Ibrahimović sets Milan on course to Plzeň success&quot;]. ''uefa.com'': (28. september 2011)&lt;/ref&gt; a [[19. október|19. októbra]] po rovnakom výsledku s [[BATE Borisov]].&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/matches/round=2000263/match=2007615/postmatch/report/index.html &quot;Assured Milan breeze past BATE&quot;]. ''uefa.com'': (19. október 2011)&lt;/ref&gt; Zlatan pokračoval v sérii solídnych výkonov aj v zápase s [[Parma FC|Parmou]],&lt;ref&gt;[http://www.fcupdate.nl/voetbaluitslagen/155026/serie-a-ac-milan-parma/ &quot;AC MILAN - PARMA&quot;]. ''fcupdate.nl''&lt;/ref&gt; kedy strelil jeden gól, a v zápase proti [[AS Rím]], kedy si pripísal ďalšie dva presné zásahy.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/match/roma-vs-milan/1175717/report &quot;Roma 2-3 AC Milan: Ibrahimovic double and Nesta header clinch fourth straight Serie A win for champions&quot;]. ''goal.com'': (29. október 2011)&lt;/ref&gt; V novembri dokázal streliť gól v dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch – najprv v odvete Ligy Majstrov proti BATE Borisov a potom v ligovom zápase s [[Calcio Catania|Cataniou]]. Gól dokázal streliť aj proti jeho bývalému klubu [[FC Barcelona]] pri prehre 2–3. Zlatan si vystrieľal svoj 100. gól v Serii A proti [[AC Chievo Verona|Chievu Verona]]. V decembri sa zapísal na listinu strelcov v každom z piatich ligových zápasov.

Rok [[2012]] začal gólom zo značky [[Pokutový kop|pokutového územia]] proti [[Atalanta BC|Atalante]]. Ďalšie dva góly proti [[Novara Calcio|Novare]] z neho spravili najlepšieho strelca súťaže so 14 gólmi na svojom konte. [[5. január]]a, v zápase s [[SSC Neapol|Neapolom]], dostal Ibrahimović červenú kartu po facke [[Salvatore Aronica|Salvatoremu Aronicovi]] v čase, kedy bola hra prerušená – Ibrahimović tak dostal ďalší trojzápasový dištanc v lige.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-us/news/86/italy/2012/02/06/2890181/zlatan-ibrahimovic-to-miss-juventus-clash-after-receiving &quot;Zlatan Ibrahimovic to miss Juventus clash after receiving three-game ban&quot;]. ''goal.com'': (6. február 2012)&lt;/ref&gt; [[15. február]]a dopomohol Milánu dvoma asistenciami a gólom pri výhre 4–0 nad [[Arsenal FC|Arsenal]]om.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-us/match/milan-vs-arsenal/1237457/report &quot;AC Milan 4-0 Arsenal: Woeful Gunners humiliated as Robinho, Boateng and Ibrahimovic inspire hosts at San Siro&quot;]. ''goal.com'': (15. február 2012)&lt;/ref&gt; V marci si v zápase s [[US Città di Palermo|Palermom]] vystrieľal [[hetrik]] a navýšil počet ligových gólov na 17.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-gb/match/palermo-vs-milan/1175877/report &quot;Palermo 0-4 AC Milan: Ibrahimovic hat-trick demolishes hapless hosts to send champions four points clear&quot;]. goal.com: (3. marec 2012)&lt;/ref&gt;

Sezónu sknčil ako najlepší strelec Seria A s 28 gólmi v 32 zápasoch.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/9397231/AC-Milan-agree-to-sell-Zlatan-Ibrahimovic-and-Thiago-Silva-to-big-spending-PSG.html &quot;AC Milan agree to sell Zlatan Ibrahimovic and Thiago Silva to big-spending PSG&quot;]. ''The Telegraph'': (13. júl 2012)&lt;/ref&gt;

==Trofeje a ocenenia==
===Klubové===
'''Ajax'''
* [[Eredivisie]]: 2001/2002, 2003/2004
* [[KNVB Cup]]: 2001/2002
* [[Johan Cruijff Schaal]]: 2002

'''Juventus'''
* [[Serie A]]: 2004/2005, 2005/2006 (obe odobrané kvôli [[Juventus_FC#.C5.A0kand.C3.A1l_.E2.80.9ECalciopoli.E2.80.9C|škandálu Calciopoli]])

'''Inter Miláno'''
* [[Serie A]]: 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 
* [[Supercoppa Italiana]]: 2006, 2008

'''FC Barcelona'''
* [[La Liga]]: 2009/2010
* [[Supercopa de España]]: 2009, 2010
* [[Superpohár UEFA]]: 2009
* [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 2009

'''AC Miláno'''
* [[Serie A]]: 2010/2011
* [[Supercoppa Italiana]]: 2011

'''Paris Saint-Germain'''
* [[Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
* [[Coupe de France]]: 2014/2015, 2015/2016
* [[Coupe de la Ligue]]: 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
* [[Trophée des Champions]]: 2013, 2014, 2015

'''Manchester United'''
* [[FA Community Shield]]: 2016

===Individuálne===
* [[Cena Ferenca Puskása]]: 2013
* [[Golden Foot]]: 2012
* [[Guldbollen]]: 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015
* [[Radiosportens Jerringpris]]: 2007
* [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro]]: 2013
* [[Tím roka UEFA]]: 2007, 2009, 2013, 2014
* [[Tím roka ESM]]: 2006/2007, 2007/2008, 2012/2013, 2013/2014
* [[Futbalista roka Serie A]]: 2008, 2009, 2011
* Zahraničný futbalista roka Serie A: 2005, 2008, 2009
* [[Najlepší strelec Serie A]]: 2009, 2012
* [[Tím roka Serie A]]: 2010/2011, 2011/2012
* [[Hráč roka Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2015/2016
* [[Tím roka Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
* [[Najlepší strelec Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2015/2016
* Hráč mesiaca UNFP: september 2012, január 2014, február 2014, marec 2014, november 2015, december 2015

==Referencie==
{{Referencie}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Zlatan Ibrahimović}}


{{Golden Foot}}
{{Puskas Award}}
{{Futbalisti Manchester United FC}}
{{Švédske národné mužstvo na ME 2008}}


{{DEFAULTSORT:Ibrahimović, Zlatan}}
[[Kategória:Švédski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Ajax Amsterdam]]
[[Kategória:Hráči Juventus FC]]
[[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči AC Miláno]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Eredivisie]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Švédske osobnosti bosnianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Švédske osobnosti chorvátskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Malmö]]</text>
      <sha1>qdol2s7b3ywdljvo5c38l0j2ve6b77f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429707</id>
      <parentid>7429683</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:15:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia 7429683 používateľa [[Special:Contributions/158.255.26.106|158.255.26.106]] ([[User talk:158.255.26.106|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34609" xml:space="preserve">{{aktualizovať}}
{{Infobox futbalista| meno= Zlatan Ibrahimović
| foto = Ibrahimovic in Doha Press Conference.jpg
| popis = Zlatan Ibrahimović v 2013
| celé meno = Zlatan Ibrahimović
| dátum narodenia = {{dnv|1981|10|3}}
| rodné mesto = [[Malmö]]
| štát = [[Švédsko]]
| výška = 195 cm
| súčasný klub = [[AC Miláno]]
| klubové číslo = 11
| pozícia = [[Útočník (futbal)|Útočník]]
| prezývka = Ibra, Ibrakadabra
| mládežnícke roky = 1991-1995&lt;br /&gt;1995-1999
| mládežnícke kluby = [[FBK Balkan]]&lt;br /&gt; [[Malmö FF]]
| roky = 1999{{--}}2001&lt;br /&gt;2001{{--}}2004&lt;br /&gt;2004{{--}}2006&lt;br /&gt;2006{{--}}2009&lt;br /&gt;2009{{--}}2011&lt;br /&gt;2010{{--}}2011&lt;br /&gt;2011{{--}}2012&lt;br /&gt;2012{{--}}2016&lt;br /&gt;2016{{--}}2018&lt;br /&gt;2018{{--}}2019&lt;br /&gt;2019{{--}}
| kluby = [[Malmö FF]]&lt;br /&gt; [[Ajax Amsterdam|Ajax]]&lt;br /&gt; [[Juventus FC|Juventus]]&lt;br /&gt; [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]&lt;br /&gt; [[FC Barcelona]]&lt;br /&gt; → [[AC Miláno]] (hosť.)&lt;br /&gt; [[AC Miláno]]&lt;br /&gt; [[Paris Saint-Germain]]&lt;br /&gt; [[Manchester United]]&lt;br /&gt; [[LA Galaxy]]&lt;br /&gt; [[AC Miláno]]&lt;br /&gt;
| zápasy(góly) ={{0}}40{{0}}(16)&lt;br /&gt;{{0}}74{{0}}(35)&lt;br /&gt;{{0}}70{{0}}(23)&lt;br /&gt;{{0}}88{{0}}(57)&lt;br /&gt;{{0}}29{{0}}(16)&lt;br /&gt;{{0}}29{{0}}(14)&lt;br /&gt;{{0}}32{{0}}(28)&lt;br /&gt;122 (113)&lt;br /&gt;{{0}}33{{0}}(17)&lt;br /&gt;{{0}}58{{0}}(67)&lt;br /&gt;{{0}}22{{0}}(17)
| reprezentačné roky = 1999&lt;br /&gt;2001&lt;br /&gt;2001{{--}}2016
| národné mužstvo= Švédsko U18&lt;br /&gt;Švédsko U21&lt;br /&gt;[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(6)&lt;br /&gt;116{{0}}(62) 
|nmupdate = [[21. júl|21. júlu]] [[2018]]
}}

'''Zlatan Ibrahimović''' (* [[3. október]] [[1981]], [[Malmö]], [[Švédsko]]) je švédsky [[futbal]]ový  útočník v súčasnosti hrajúci za [[AC Miláno]]. Zlatan bol súčasťou [[Švédske národné futbalové mužstvo|švédskeho národného tímu]] od [[2001]] a v roku [[2010]] sa stal jeho kapitánom. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku [[2016]].&lt;ref&gt;[http://sport.aktuality.sk/c/222274/euro-2016-zlatan-ibrahimovic-po-me-ukonci-reprezentacnu-karieru/ Zlatan Ibrahimovič po ME ukončí reprezentačnú kariéru]. ''sport.sk'': (21. jún 2016)&lt;/ref&gt;

Svojím herným štýlom a akrobatickým zakončovaním je prirovnávaný k [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].&lt;ref name=&quot;fab&quot;&gt;[http://www.101greatgoals.com/blog/fabio-capello-i-told-zlatan-ibrahimovic-that-he-was-as-good-as-marco-van-basten/ Fabio Capello: I told Zlatan Ibrahimovic that he was as good as Marco Van Basten]. ''101greatgoals.com'': (25. november 2014)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20150505185239/http://www.fifa.com/world-match-centre/nationalleagues/nationalleague=france-ligue-1-2000000018/news/newsid/170/792/9/index.html Papin: Ibrahimovic is like Van Basten]. ''fifa.com'': (25. september 2012)&lt;/ref&gt; Jeho teatrálne nožničky za Švédsko v zápase proti [[Anglická futbalová reprezentácia|Anglicku]] boli v roku [[2013]] ocenené [[Cena Ferenca Puskása|Cenou Ferenca Puskása]].&lt;ref&gt;[http://www.tvnoviny.sk/sport/1739668_cenu-za-najkrajsi-gol-si-odniesol-zlatan-ibrahimovic Cenu za najkrajší gól si odniesol Zlatan Ibrahimovič]. ''tvnoviny.sk'': (13. január 2014)&lt;/ref&gt; Mimo futbal je známy svojou arogantnosťou, drzosťou a otvorenosťou, navyše o sebe niekedy hovorí v tretej osobe.&lt;ref&gt;[http://www.webnoviny.sk/sport/zlatan-ibrahimovic-je-arogantny-tvrd/647861-clanok.html Zlatan Ibrahimovič je arogantný, tvrdí jeho spoluhráč Moura]. ''webnoviny.sk'': (19. marec 2013)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.sport.cz/fotbal/premier-league/clanek/561684-ibrahimovic-byl-drzy-uz-v-sestnacti-bez-do-pr---odsekl-kouci-pri-testech-v-queens-parku.html Ibrahimovic byl drzý už v šestnácti. Běž do pr..., odsekl kouči při testech v Queens Parku]. ''sport.cz'': (31. marec 2014)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://sport.aktuality.sk/c/162022/video-toto-je-zlatan-ibrahimovic-ako-ho-este-nepoznate/ Toto je Zlatan Ibrahimovič, ako ho ešte nepoznáte!]. ''sport.sk'': (29. január 2014)&lt;/ref&gt; V [[December 2013|decembri 2013]] bol Ibrahimović zaradený britským denníkom [[The Guardian]] na 3. miesto medzi najlepšími futbalistami sveta – za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] a [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]].&lt;ref&gt;[http://www.theguardian.com/football/ng-interactive/2013/dec/100-greatest-footballers-2013 The 100 best footballers in the world 2013 – interactive]. ''The Guardian'': (20. december 2013)&lt;/ref&gt; V [[December 2014|decembri 2014]] ho švédske noviny ''Dagens Nyheter'' označili za druhého najlepšieho športovca Švédska všetkých čias – na prvé miesto umiestnili tenistu [[Björn Borg|Björna Borga]].&lt;ref&gt;[http://www.bbc.com/sport/football/30589052 Zlatan Ibrahimovic: Striker fumes as Borg is top sporting Swede]. ''bbc.com'': (23. december 2014)&lt;/ref&gt;

==Životopis==
Narodil sa v Malmö [[Bosniaci (Moslimovia)|moslimskému Bosniakovi]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] [[Chorváti|Chorvátke]],&lt;ref&gt;Burton, Fred (2. október 2014). [https://books.google.sk/books?id=8Gv4AVL8W2AC&amp;pg=PA224&amp;dq=ibrahimovic+muslim+father&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=_LUBVY6sA5CpyASDgoKICA&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=ibrahimovic%20muslim%20father&amp;f=false Under Fire]. Icon Books. s. 224. (12. marec 2015)&lt;/ref&gt; ktorí [[Vysťahovalectvo|emigrovali]] do Švédska, kde sa neskôr  spoznali.

S futbalom začal v 6 rokoch v juniorských kluboch ''Malmö BI'' a ''FBK Balkan''.&lt;ref&gt;[http://www.evolvia.se/ZlatanIbrahimovi%C4%87/tabid/54/Default.aspx. &quot;Zlatan Ibrahimović&quot;]. ''Evolvia.se'': (8. máj 2009)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Sydsve&quot;&gt;[http://sydsvenskan.se/sport/article96251/raquoRosenberg---for-mig-ar-han-hogerbacklaquo.html &quot;Rosenberg – för mig är han högerback&quot;]. ''Sydsvenskan.se'': (28. máj 2009)&lt;/ref&gt; Neskôr začal pravidelne hrávať v miestnom [[Malmö FF]].&lt;ref name=&quot;Sydsve&quot;/&gt; V 15 rokoch chcel Zlatan skončiť s futbalom a zamestnať sa v dokoch v Malmö, ale jeho tréner ho presvedčil, aby hral ďalej.&lt;ref&gt;Jönsson, Jan (23. jún 2001). [http://sydsvenskan.se/sport/article6845.ece &quot;Så blev Zlatan stor&quot;]. ''Sydsvenskan.se'': (28. máj 2009)&lt;/ref&gt; Jeho futbalovým idolom v detstve bol [[Brazília|brazílsky]] útočník [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].&lt;ref&gt;[http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-2650562/Zlatan-Ibrahimovic-hails-Ronaldo-best-player-played-against.html &quot;Zlatan Ibrahimovic hails Ronaldo as best player he has ever played against&quot;]. ''Daily Mail'': (3. august 2014)&lt;/ref&gt;

Má dvoch súrodencov a troch nevlastných súrodencov. Jeho partnerkou je Helena Segerová s ktorou má dvoch synov – Maximiliána (* 22. september 2006) a Vincenta (* 6. marec 2008). Dostal čestný čierny pás v [[Taekwondo|taekwonde]], ktoré ako dieťa trénoval v klube ''Enighet'' v Malmö.&lt;ref&gt;[http://www.expressen.se/sport/fotboll/serie-a/zlatan-har-fatt-fotarbetet-fran-taekwondon/ &quot;Zlatan har fått fotarbetet från taekwondon&quot;]. ''expressen.se'': (11. november 2010)&lt;/ref&gt; Plynule rozpráva švédsky, bosniansky, anglicky, španielsky a taliansky.&lt;ref&gt;[http://www.bbc.com/sport/football/36679310 &quot;Zlatan Ibrahimovic to Man Utd: An A to Z of Premier League-bound striker&quot;]. ''bbc.com'': (30. jún 2016)&lt;/ref&gt; V rozhovore pre Eurosport vo februári 2011 prezradil, že jeho vzorom je boxer [[Muhammad Ali]], či už v športe alebo súkromnom živote.&lt;ref&gt;[https://www.youtube.com/watch?v=wwI4wMrltG0 &quot;Zlatan Ibrahimovic on Muhammad Ali&quot;]. ''youtube.com'': (6. marec 2011)&lt;/ref&gt; 
[[Súbor:Zlatan court, Malmö 2.jpg|thumb|alt=Zlatan court|Zlatan court v Rosengårde]]
Spolupracuje s firmou [[Nike, Inc.|Nike]] pre ktorú robí televízne reklamy po boku hráčov akými sú [[Cristiano Ronaldo]], [[Neymar]] alebo [[Wayne Rooney]].&lt;ref&gt;[http://www.101greatgoals.com/blog/new-zlatan-ibrahimovic-animate-nike-advert-talks-about-revenge-video/ &quot;New Zlatan Ibrahimovic animated Nike advert, talks about revenge [Video]&quot;]. ''101greatgoals.com'': (13. jún 2014)&lt;/ref&gt; Nosí kopačky značky [[Nike Mercurial]], na ktoré si necháva vyšiť mená a dátumy narodenia svojich synov na vonkajšiu stranu kopačiek. Koncom roka 2007, za pomoci Nike, zafinancoval v štvrti Rosengård v Malmö stavbu pouličného futbalového ihriska, tzv. ''Zlatan court'' – poskytol hrací koberec, bránky, umelé osvetlenie a oplotenie.&lt;ref&gt;[http://www.sydsvenskan.se/2007-10-03/zlatan-besoker-rosengard &quot;Zlatan besöker Rosengård&quot;]. ''sydsvenskan.se'': (3. október 2007)&lt;/ref&gt; V 2008 daroval sadu dresov od Nike svojmu bývalému mládežnickému klubu FBK Balkan.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/news/596/exclusive/2009/12/21/1702065/exclusive-fbk-balkan-to-receive-144000-fifa-solidarity &quot;EXCLUSIVE: FBK Balkan To Receive €144,000 FIFA Solidarity Payment For Zlatan Ibrahimovic Transfe&quot;]. ''goal.com'': (21. december 2009)&lt;/ref&gt;

Počas pobytu s národným mužstvom v Malmö v septembri 2012 bol ocenený nápisom na miestnom chodníku slávy športu.&lt;ref&gt;[http://www.timesofmalta.com/articles/view/20120910/football/Ibrahimovic-inducted-into-Malmo-Walk-of-Fame.436266 &quot;Ibrahimovic inducted into Malmo Walk of Fame&quot;]. ''timesofmalta.com'': (10. september 2012)&lt;/ref&gt; V marci 2014 nechala švédska pošta vydať sadu piatich poštových známok s jeho podobizňou.&lt;ref&gt;[http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/zlatan-ibrahimovic-stamps-sale-fans-3296090 &quot;Fans snap up a jaw-dropping five million Zlatan Ibrahimovic stamps in advance sales&quot;]. ''mirror.co.uk'': (28. marec 2014)&lt;/ref&gt; Ibrahimović tiež vystupuje v známej [[FIFA (séria videohier)|sérii videohier FIFA]], kde bol vo [[FIFA 15]] ohodnotený ako 4. najlepší hráč.&lt;ref&gt;[http://ftw.usatoday.com/2014/09/the-10-highest-rated-players-in-fifa-15 &quot;The 10 highest rated players in 'FIFA 15'&quot;]. ''usatoday.com'': (7. september 2014)&lt;/ref&gt;

[[11. august]]a [[2014]] venoval čiastku 51 000 [[Americký dolár|$]] švédskemu národnému futbalovému tímu mentálne postihnutých, aby sa mohol zúčastniť Svetového pohára INAS v Brazílii.&lt;ref&gt;[https://sports.yahoo.com/blogs/soccer-dirty-tackle/zlatan-ibrahimovic-pays-to-send-swedish-learning-disabled-team-to-brazil-for-inas-world-cup-213308379.html &quot;Zlatan Ibrahimovic pays to send Swedish learning disabled team to Brazil for INAS World Cup&quot;]. ''yahoo.com'': (11. august 2014)&lt;/ref&gt;

[[14. február]]a [[2015]], po strelení gólu v zápase s [[Stade Malherbe Caen|Caen]], vyzliekol svoj dres, aby ukázal svoje odstrániteľné tetovania s 50 menami ľudí, ktorí trpia hladom a zvýšil tak povedomie o svetovom hladomore.&lt;ref&gt;[http://soccer.nbcsports.com/2015/02/15/zlatan-ibrahimovic-dons-temporary-tattoos-to-raise-hunger-awareness/ &quot;Zlatan Ibrahimovic dons temporary tattoos to raise hunger awareness&quot;]. ''nbcsports.com'': (15. február 2015)&lt;/ref&gt;

==Klubová kariéra==
===Malmö FF===
Svoj prvý kontrakt podpísal s Malmö v roku 1996 a o 3 roky neskôr bol povolaný do seniorského tímu hrať najvyššiu švédsku ligu [[Allsvenskan]]. V tej sezóne skončilo Malmö na 13. mieste a zostúpili do [[Superettan]], druhej najvyššej švédskej ligy. Späť medzi elitu sa im podarilo dostať hneď v ďalšej sezóne. V tom čase sa ho neúspešne snažil presvedčiť [[Arsène Wenger]], aby sa pripojil k [[Londýn|londýnskemu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]]. O jeho služby sa zaujímal aj [[Leo Beenhakker]] z [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]],&lt;ref&gt;Velázquez de León, Mauricio. [https://books.google.sk/books?id=FkscDDuchVQC&amp;lpg=PP1&amp;hl=sk&amp;pg=PA28#v=onepage&amp;q&amp;f=false 20 Soccer Superstars]. Rosen Central, 2009, s. 28.&lt;/ref&gt; ktorému sa ho neskôr, [[22. marec|22. marca]] [[2001]], podarilo získať za čiastku 80 miliónov [[Švédska koruna|švédskych korún]] (8,7 milliónov [[€]]).&lt;ref&gt; [https://web.archive.org/web/20090208170223/http://mff.se/himmelsblatt/historien.asp &quot;Historien om MFF&quot;]. ''mff.se'': (8. február 2009)&lt;/ref&gt;
{{Citát|Arsène Wenger ma požiadal, aby som šiel na skúšku do Arsenalu, keď som mal 17. Odmietol som to. Zlatan nechodí na konkurzy.|Odpoveď Ibrahimovića na odmietnutie Arsenalu &lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/men/the-filter/11083954/How-to-live-your-life-like-Zlatan-Ibrahimovic.html &quot;How to live your life like Zlatan Ibrahimovic&quot;]. ''The Telegraph'': (9. september 2014)&lt;/ref&gt;|200}}

===Ajax===
Pod vtedajším manažérom Co Adriaansom nedostával Ibrahimović veľa príležitostí. Zmena nastala, keď bol Adriaanse vyhodený [[29. november|29. novembra]] [[2001]]. Nový manažér, [[Ronald Koeman]], zaradil Zlatana do základnej zostavy. Ajax v tej sezóne vyhral titul v [[Eredivisie]]. V nasledujúcej sezóne strelil dva góly v svojom [[Debut|debutovom]] zápase [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] proti [[Francúzsko|francúzskemu]] šampiónovi [[Olympique Lyon]] [[17. september|17. septembra]] [[2002]] – Ajax vyhral 2:1.&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/2014/mar/29/zlatan-ibrahimovic-top-10-championsleague-goals &quot;Zlatan Ibrahimovic's top 10 Champions League goals …so far&quot;]. ''The Observer (The Guardian)'': (29. marec 2014)&lt;/ref&gt; V jeho poslednej sezóne v Ajaxe sa blysol gólom proti [[NAC Breda]] [[22. august|22. augusta]] [[2004]], ktorý diváci [[Eurosport|Eurosportu]] vybrali za gól roka.&lt;ref&gt;[http://zlatanibrahimovic.net/career/ &quot;Zlatans Career&quot;]. ''zlatanibrahimovic.net''&lt;/ref&gt;

[[18. august]]a [[2004]], počas medzinárodného zápasu proti [[Holandsko|Holandsku]], Ibrahimović zranil spoluhráča z Ajaxu [[Rafael van der Vaart|Rafaela van der Vaarta]], ktorý ho neskôr obvinil, že to spravil zámerne. Toto viedlo k jeho náhlemu predaju do [[Juventus FC|Juventusu]] [[31. august|31. augusta]].&lt;ref&gt;[http://realmadridzone.blogspot.com/2008/08/player-profilerafael-van-der-vaart.html &quot;Player Profile: Rafael Van der Vaart&quot;]. ''realmadridzone.blogspot.com''&lt;/ref&gt;

===Juventus===
Z Ajaxu do Juventusu prestúpil za 16 miliónov €.&lt;ref&gt;[http://www.ajax.nl/streams/ajax-actueel/zlatan-ibrahimovic-per-direct-naar-juventus-fc.htm &quot;Zlatan Ibrahimovic per direct naar Juventus FC&quot;]. ''ajax.nl'': (31. august 2004)&lt;/ref&gt; Po príchode bol okamžite zaradený do základnej jedenástky, čiastočne aj vďaka zdravotným problémom kanoniera [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]]. V prvej sezóne strelil 16 gólov. Koncom sezóny mal údajne Juventus odmietnuť ponuku [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] na prestup Ibrahimovića vo výške 70 miliónov €. Neskôr sa prevalilo, že šlo len o [[Reklama|reklamný]] trik zo strany Zlatanovho agenta [[Mino Raiola|Mina Raioly]], ktorý sa takto snažil zvýšiť jeho trhovú hodnotu.&lt;ref&gt;[http://www.thestar.com.my/sport/other-sport/2005/05/26/real-madrid-deny-big-money-move-for-zlatan/ &quot;Real Madrid deny big money move for Zlatan&quot;]. ''thestar.com'': (26. máj 2005)&lt;/ref&gt; [[14. november|14. novembra]] [[2005]] získal cenu [[Guldbollen]] udeľovanú najlepšiemu švédskemu futbalistovi roka.&lt;ref&gt;[http://svenskfotboll.se/arkiv/tidigare/2005/11/guldbollen-2005-till-zlatan-ibrahimovic/ &quot;Guldbollen 2005 till Zlatan Ibrahimovic&quot;]. ''svenskfotboll.se'': (14. november 2005)&lt;/ref&gt;

V nasledujúcej sezóne sa jeho pozícia v útoku zmenila. Namiesto postu zakončovateľa hral Zlatan viac z krídla a začal sa podieľať na tvorbe hry, čo sa odzrkadlilo na jeho štatistikách – strelil menej gólov, avšak zaznamenal viac asistencií. V sezóne [[2005]]/[[2006]] podával nevýrazne výkony, najmä v zápase Ligy Majstrov pri prehre s Arsenalom. V [[Máj 2006|máji 2006]] odhalila talianska polícia [[korupcia|korupciu]], do ktorej malo byť namočených 5 talianskych klubov vrátane Juventusu. [[Juventus_FC#.C5.A0kand.C3.A1l_.E2.80.9ECalciopoli.E2.80.9C|Škandál Calciopoli]] mal za dôsledok odobratie 2 trofejí Juventusu zo [[Serie A]], zostup do [[Serie B]] a odobratie 9 súťažných bodov. Nový personál sa snažil presvedčiť Ibrahimovića a ďalších top hráčov aby ostali v klube, ale Zlatan spolu s Raiolom trvali na odchode. Raiola sa dokonca vyhrážal [[Žaloba|žalobou]], aby vyslobodil Zlatan spod zmluvy s Juventusom.&lt;ref&gt;[http://www.independent.co.uk/sport/football/european/ibrahimovic-set-to-take-legal-action-to-escape-from-juve-410436.html &quot;Ibrahimovic set to take legal action to escape from Juve&quot;]. ''independent.co.uk'': (4. august 2006)&lt;/ref&gt;

===Inter Miláno ===
[[File:Ibrabalotelli.jpg|thumb|alt=Ibrahimović v drese Interu|Ibrahimović v drese Interu]]
Dňa [[10. august|10. augusta]] [[2006]] skompletizoval Zlatan svoj prestup do Interu Miláno za 24,8 milióna €,&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/en/news/23553 &quot;Zlatan Ibrahimovic signs for Inter&quot;]. ''inter.it'': (10. august 2006)&lt;/ref&gt; kde podpísal 4-ročný kontrakt len pár dni po tom, čo do tímu ''Nerazzuri'' zavítal 30-ročný bývalý kapitán Arsenalu [[Patrick Vieira]].&lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/5233954.stm &quot;Inter complete signing of Vieira&quot;]. ''bbc.co.uk'': (2. august 2006)&lt;/ref&gt; Po prestupe odhalil, že ako mladší fandil Interu.&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/aas/news/reader?L=en&amp;N=23561 &quot;IBRAHIMOVIC: &quot;INTER, MY TEAM AS A BOY&quot;&quot;]. ''inter.it'': (10. august 2006)&lt;/ref&gt;

V v modro-čiernom drese debutoval [[26. augusta]] [[2006]] vo finále [[Supercoppa Italiana|talianskeho superpohára]] proti [[AS Rím]] – Inter vyhral po predĺžení 4–3.&lt;ref&gt;[http://www.gazzetta.it/Calcio/Primo_Piano/2006/08_Agosto/26/pressupercoppa.shtml?refresh_ce-cp &quot;Supercoppa: Inter-Roma 4-3&quot;]. ''gazzetta.it'': (26. august 2006)&lt;/ref&gt; Pri debute v Serii A na [[Stadio Artemio Franchi|štadióne Artemia Frenchiho]] strelil gól v zápase proti domácej [[ACF Fiorentina|ACF Fiorentine]] a dopomohol k víťazstvu 3–2.&lt;ref&gt;[http://int.soccerway.com/matches/2006/09/09/italy/serie-a/acf-fiorentina/fc-internazionale-milano/403461/ &quot;Fiorentina vs. Internazionale 2 – 3&quot;]. ''soccerway.com'': (9. september 2006)&lt;/ref&gt; V prvej sezóne dokázal Zlatan nastrieľať v lige 15 gólov a Inter ju zakončil výhrou ''Scudetta'' s rekordnými 97 bodmi.&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/en/news/26615 &quot;INTER'S HISTORIC 2006/07 SERIE A SEASON&quot;]. ''inter.it'': (28. máj 2007)&lt;/ref&gt;

Zlatan odohral svoj 100. zápas v Serii A [[16. septembra]] [[2007]] na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] proti [[Calcio Catania|Catanii]], keď v druhom polčase striedal [[Hernán Jorge Crespo|Hernána Crespa]] pri výhre 2–0.&lt;ref&gt;[http://ca.soccerway.com/matches/2007/09/16/italy/serie-a/fc-internazionale-milano/calcio-catania/501108/ &quot;Internazionale vs. Catania 2 – 0&quot;]. ''soccerway.com'': (16. september 2007)&lt;/ref&gt; Jeho kontrakt bol v tom roku obnovený s platnosťou až do roku [[2013]].&lt;ref&gt;[http://www.inter.it/aas/news/reader?L=en&amp;N=30127 &quot;Ibrahimovic: &quot;We're still top&quot;&quot;]. ''inter.it'': (26. október 2008)&lt;/ref&gt; Vďaka tomuto kontraktu sa z neho údajne stal najlepšie platený futbalista sveta.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/premier-league/4537364/Zlatan-Ibrahimovic-and-Kaka-pip-Premier-League-stars-in-football-wages-list.html &quot;Zlatan Ibrahimovic and Kaka pip Premier League stars in football wages list&quot;]. ''The Daily Telegraph'': (6. február 2009)&lt;/ref&gt; [[18. mája]] [[2008]] strelil Ibrahimović oba góly pri výhre 2–0 na [[Parma FC|Parmou]] čím zabezpečil Interu druhý titul v Serii A v rade.&lt;ref name=&quot;hrac&quot;&gt;[http://www.theguardian.com/football/2008/may/19/internazionale.europeanfootball &quot;Inter's blushes spared as Ibrahimovic earns his redemption&quot;]. ''The Guardian'': (19. máj 2008)&lt;/ref&gt; Celkovo strelil 17 gólov v 26 ligových zápasoch a bol vyhlásený za hráča roka Serie A ako aj zahraničného hráča roka Serie A.&lt;ref name=&quot;hrac&quot;/&gt;

Sezónu [[2008]]/[[2009]] zakončil ako najlepší strelec Serie A s 25 gólmi na svojom konte a s Interom vyhral ďalší titul v Serii A v rade. Rovnako obhájil obe ceny pre hráča roka Serie A z minulej sezóny. Jeho gól pätou proti [[Bologna FC 1909|Bologni]] bol vybraný za gól roka.&lt;ref&gt;[http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/allsvenskan/article3785909.ab &quot;Allsvenskan lockar inte Zlatan&quot;]. ''aftonbladet.se'': (16. november 2008)&lt;/ref&gt;

===FC Barcelona===
Do Barcelony prestúpil [[27. júl]]a [[2009]], kde podpísal 5-ročný kontrakt výmenou za útočníka [[Samuel Eto’o|Samuela Eto'oa]] na trvalý prestup, [[Alexander Hleb|Alexandra Hleba]] na hosťovanie (s opciou na 10 miliónov €) a doplatok 46 miliónov €.&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/2009/jul/27/zlatan-ibrahimovic-barcelona-etoo-inter-hleb &quot;Zlatan Ibrahimovic signs five-year deal at Barcelona&quot;]. ''The Guardian'': (27. júl 2009)&lt;/ref&gt; V prvom súťažnom zápase za Barcelonu asistoval pri góle [[Lionel Messi|Lionela Messiho]] v zápase [[Supercopa de España|španielskeho superpohára]] proti [[Athletic Club|Athleticu Bilbao]]. Zlatanovi sa ako prvému hráčovi ''Barçy'' podarilo skórovať v prvých piatich ligovch zápasoch v rade čím vytvoril nový klubový rekord.&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=59217/profile/ &quot;Player profile: Zlatan Ibrahimović&quot;]. ''uefa.com''&lt;/ref&gt; Prvý gól v Lige majstrov strelil [[20. október|20. októbra]] v zápase s [[Rusko|ruským]] [[FK Rubin (Kazaň)|Rubinom Kazaň]]. Zlatan si udržal streleckú fazónu aj po svojom trojtýždňovom zranení stehna v [[november 2009|novembri 2009]] a ako striedajúci hráč rozhodol svojím gólom o výhre v zápase proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]].&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/6686569/Barcelona-1-Real-Madrid-0-match-report.html &quot;Barcelona 1 Real Madrid 0: match report&quot;]. ''The Telegraph'': (29. november 2009)&lt;/ref&gt; Barcelona zakončila rok 2009 víťazstvom vo finále [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstiev klubov FIFA]] nad [[Argentína|argentínskym]] [[Estudiantes de La Plata|Estudiantes]].
[[Súbor:Zlatan Ibrahimovic y Xavi Hernandez.jpg|thumb|alt=Ibrahimović so Xavim v drese Barcelony|Ibrahimović so [[Xavi]]m v drese Barcelony]]
V [[január 2010|januári 2010]] bol zvolený do [[Tím roka UEFA|Tímu roka UEFA]] za rok 2009. [[6. marec|6. marca]] bol Ibrahimović vylúčený v ligovom zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almerii]], avšak Barcelona sa voči rozsudku neodvolala a tak Ibrahimović nemohol nastúpiť v ďalšom zápase.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-us/news/88/spain/2010/03/09/1825427/barcelona-duo-pep-guardiola-zlatan-ibrahimovic-slapped-with &quot;Barcelona Duo Pep Guardiola &amp; Zlatan Ibrahimovic Slapped With One-Match Ban&quot;]. ''goal.com'': (9. marec 2010)&lt;/ref&gt; Po jednozápasovom dištance ho natrhnutie [[Svaly_dolnej_končatiny#L.C3.BDtkov.C3.A9_svaly|lýtkového svalu]], počas rozcvičky pred zápasom s Arsenalom, vyradilo zo zostavy až do [[17. apríl]]a, kedy nastúpil ako striedajúci hráč v 82. minúte proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]].

Sezónu ukončil so 16 gólmi a Barcelona vyhrala [[La Liga|La Ligu]] s 99 bodmi v 38 zápasoch. Svoj posledný gól v drese Barcelony strelil [[14. august]]a vo finále [[Supercopa de España|španielskeho superpohára]] proti [[Sevilla FC|Seville]]. [[25. august]]a nastúpil za Barcelonu poslednýkrát v zápase proti [[AC Miláno]], po ktorom prezradil, že jeho vzťah s [[Josep Guardiola|Pepom Guardiolom]] sa začal zhoršovať a od februára spolu nehovorili.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/news/11/transfer-zone/2010/08/29/2093319/pep-guardiola-destroyed-my-barcelona-dream-milan-newboy &quot;Pep Guardiola Destroyed My Barcelona Dream - Milan Newboy Zlatan Ibrahimovic&quot;]. goal.com: (29. august 2010)&lt;/ref&gt;
{{Citát|Bol som zrejme s najlepším tímom v histórií. Ich futbal bol prekrásny. Už pred prípravou na zápas som vedel, že vyhráme.&lt;br/&gt;Pozrel som sa na hráčov okolo mňa a videl Messiho, Iniestu, Xaviho, Puyola, Piquého, Daniho Alvesa a Busquetsa.&lt;br/&gt;Neuveriteľné! Ten futbal bol ako z inej planéty a ja som ho miloval. Bol technicky perfektný.|Zlatan v roku 2014 pre [[The Guardian]]&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/2014/oct/06/zlatan-ibrahimovic-trash-talking-sweden-record-golascorer &quot;Zlatan Ibrahimovic: ‘Everybody was trash-talking me. Now they’re eating their words. That is my trophy’&quot;]. ''The Guardian'': (6. október 2014)&lt;/ref&gt;|200}}

===AC Miláno===
====Sezóna 2010/2011====
AC Miláno oznámilo príchod Ibrahimovića na ročné hosťovanie s opciou na kúpu za 24 miliónov € na oficiálnej stránke [[28. august]]a [[2010]].&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20100831090017/http://www.acmilan.com/NewsDetail_popup.aspx?idNews=127602&amp;progr=0 &quot;A.C. MILAN OFFICIAL PRESS RELEASE&quot;]. ''acmilan.com'': (28. august 2010)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.espnfc.com/story/819368/zlatan-ibrahimovic-passes-ac-milan-medical-to-complete-move &quot;Ibra passes Milan medical&quot;]. ''espnfc.com'': (30. august 2010)&lt;/ref&gt; Ibrahimović podpísal 4-ročný kontrakt. K prestupu dodal: „Tento presun mi dodáva viac adrenalínu. Prestúpil som sem, lebo chcem s Milánom vyhrať Ligu Majstrov. Chcem vyhrať double.“&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/news/11/transfer-zone/2010/08/28/2091790/official-milan-sign-zlatan-ibrahimovic-from-barcelona &quot;OFFICIAL: Milan Sign Zlatan Ibrahimovic From Barcelona&quot;]. ''goal.com'': (28. august 2010)&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Ibrahimovic 4 wikicommons.jpg|thumb|alt=Ibrahimović v drese AC Miláno|Ibrahimović v drese AC Miláno]]
Ibrahimović debutoval v drese ''Rossoneri'' [[11. september|11. septembra]] v zápase proti [[AC Cesena|Cesene]] – Miláno prehralo 2–0 a Zlatan nedokázal premeniť penaltu.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/serie-a/7997407/Zlatan-Ibrahimovic-suffers-nightmare-debut-with-AC-Milan.html &quot;Zlatan Ibrahimovic suffers nightmare debut with AC Milan&quot;]. ''The Telegraph'': (11. september 2010)&lt;/ref&gt; [[14. november|14. novembra]] strelil víťazný gól pri výhre 1–0 nad jeho bývalým klubom [[Inter Miláno|Interom Miláno]] v miestnom [[Derby della Madonnina]].&lt;ref&gt;[http://www.deseretnews.com/article/700081829/AC-Milan-beats-Inter-Milan-1-0-in-Serie-A-derby.html?pg=all &quot;AC Milan beats Inter Milan 1-0 in Serie A derby&quot;]. ''deseretnews.com'': (14. november 2010)&lt;/ref&gt; [[4. december|4. decembra]], proti [[Brescia Calcio|Brescii]], asistoval [[Kevin-Prince Boateng|Kevinovi-Princovi Boatengovi]] pri góle na začiatku zápasu a neskôr sám skóroval tretí gól z blízkosti pokutového územia – Miláno vyhralo 3–0.&lt;ref&gt;[http://www.dnaindia.com/sport/report-ac-milan-overpower-brescia-to-move-three-clear-1476772 &quot;AC Milan overpower Brescia to move three clear&quot;]. ''dnaindia.com'': (5. december 2010)&lt;/ref&gt; Podobný scenár sa opakoval [[12. december|12. decembra]] proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], kedy Zlatan opäť asistoval Boatengovi pri jeho skorom góle v zápase a neskôr sám strelil tretí gól – Miláno vyhralo opäť 3–0 a Zlatan si tak prípisal na svoje konto 13. gól a 8. asistenciu v 21 zápasoch celkovo. V tom čase bol mnohými ľuďmi prirovnávaný k [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], vrátane ním samotným.&lt;ref name=&quot;fab&quot;/&gt;&lt;ref&gt;[http://www.footballitaliano.co.uk/p6_1_5146_van-basten-sees-himself-in-ibrahimovic.html#.V71yU1NkiM8 &quot;Van Basten sees himself in Ibrahimovic&quot;]. ''footballitaliano.co.uk'': (15. december 2010)&lt;/ref&gt; Ibrahimović dostal 3-zápasový dištanc za červenú kartu v remízovom zápase proti [[AS Bari|Bari]] (1–1) z [[marec 2011|marca 2011]] po tom, čo udrel súperovho obrancu Marca Rossiho do brucha.&lt;ref&gt;[http://usatoday30.usatoday.com/sports/soccer/2011-03-14-zlatan-ibrahimovic-suspension-ac-milan_N.htm &quot;AC Milan's Zlatan Ibrahimovic banned 3 matches for punch&quot;]. ''usatoday.com'': (14. marec 2011)&lt;/ref&gt; Miláno si zabezpečilo výhru ''Scudetta'' po remíze s [[AS Rím]] [[7. máj]]a [[2011]]. 

====Sezóna 2011/2012====
Novú sezónu začal [[6. august]]a [[2011]] v zápase [[Supercoppa Italiana|talianskeho superpohára]] proti Interu, kedy sa mu podarilo streliť gól a dopomôcť tak ''Rossoneri'' k prvej trofeji v sezóne po víťaznom obrate na 2–1 na štadióne [[Kuo-ťia tchi-jü-čchang|Vtáčie hniezdo]] v [[Peking]]u.&lt;ref&gt;[http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/08/06/italian.super.cup.milan/ &quot;Milan edge out Inter in Italian Super Cup&quot;]. ''cnn.com'': (6. august 2011)&lt;/ref&gt; V prvom zápase ligovej sezóny strelil gól pri domácej remíze 2–2 s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]].&lt;ref&gt;[http://int.soccerway.com/matches/2011/09/09/italy/serie-a/ac-milan/ss-lazio-roma/1175637/ &quot;MILAN VS. LAZIO  2 - 2&quot;]. ''soccerway.com''&lt;/ref&gt; Ďalšie dva góly si pripísal na svoje konto v zápasoch Ligy Majstrov – [[28. september|28. septembra]] pri výhre 2–0 nad [[FC Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]]&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/matches/round=2000263/match=2007600/postmatch/report/index.html &quot;Ibrahimović sets Milan on course to Plzeň success&quot;]. ''uefa.com'': (28. september 2011)&lt;/ref&gt; a [[19. október|19. októbra]] po rovnakom výsledku s [[BATE Borisov]].&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/matches/round=2000263/match=2007615/postmatch/report/index.html &quot;Assured Milan breeze past BATE&quot;]. ''uefa.com'': (19. október 2011)&lt;/ref&gt; Zlatan pokračoval v sérii solídnych výkonov aj v zápase s [[Parma FC|Parmou]],&lt;ref&gt;[http://www.fcupdate.nl/voetbaluitslagen/155026/serie-a-ac-milan-parma/ &quot;AC MILAN - PARMA&quot;]. ''fcupdate.nl''&lt;/ref&gt; kedy strelil jeden gól, a v zápase proti [[AS Rím]], kedy si pripísal ďalšie dva presné zásahy.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en/match/roma-vs-milan/1175717/report &quot;Roma 2-3 AC Milan: Ibrahimovic double and Nesta header clinch fourth straight Serie A win for champions&quot;]. ''goal.com'': (29. október 2011)&lt;/ref&gt; V novembri dokázal streliť gól v dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch – najprv v odvete Ligy Majstrov proti BATE Borisov a potom v ligovom zápase s [[Calcio Catania|Cataniou]]. Gól dokázal streliť aj proti jeho bývalému klubu [[FC Barcelona]] pri prehre 2–3. Zlatan si vystrieľal svoj 100. gól v Serii A proti [[AC Chievo Verona|Chievu Verona]]. V decembri sa zapísal na listinu strelcov v každom z piatich ligových zápasov.

Rok [[2012]] začal gólom zo značky [[Pokutový kop|pokutového územia]] proti [[Atalanta BC|Atalante]]. Ďalšie dva góly proti [[Novara Calcio|Novare]] z neho spravili najlepšieho strelca súťaže so 14 gólmi na svojom konte. [[5. január]]a, v zápase s [[SSC Neapol|Neapolom]], dostal Ibrahimović červenú kartu po facke [[Salvatore Aronica|Salvatoremu Aronicovi]] v čase, kedy bola hra prerušená – Ibrahimović tak dostal ďalší trojzápasový dištanc v lige.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-us/news/86/italy/2012/02/06/2890181/zlatan-ibrahimovic-to-miss-juventus-clash-after-receiving &quot;Zlatan Ibrahimovic to miss Juventus clash after receiving three-game ban&quot;]. ''goal.com'': (6. február 2012)&lt;/ref&gt; [[15. február]]a dopomohol Milánu dvoma asistenciami a gólom pri výhre 4–0 nad [[Arsenal FC|Arsenal]]om.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-us/match/milan-vs-arsenal/1237457/report &quot;AC Milan 4-0 Arsenal: Woeful Gunners humiliated as Robinho, Boateng and Ibrahimovic inspire hosts at San Siro&quot;]. ''goal.com'': (15. február 2012)&lt;/ref&gt; V marci si v zápase s [[US Città di Palermo|Palermom]] vystrieľal [[hetrik]] a navýšil počet ligových gólov na 17.&lt;ref&gt;[http://www.goal.com/en-gb/match/palermo-vs-milan/1175877/report &quot;Palermo 0-4 AC Milan: Ibrahimovic hat-trick demolishes hapless hosts to send champions four points clear&quot;]. goal.com: (3. marec 2012)&lt;/ref&gt;

Sezónu sknčil ako najlepší strelec Seria A s 28 gólmi v 32 zápasoch.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/9397231/AC-Milan-agree-to-sell-Zlatan-Ibrahimovic-and-Thiago-Silva-to-big-spending-PSG.html &quot;AC Milan agree to sell Zlatan Ibrahimovic and Thiago Silva to big-spending PSG&quot;]. ''The Telegraph'': (13. júl 2012)&lt;/ref&gt;

==Trofeje a ocenenia==
===Klubové===
'''Ajax'''
* [[Eredivisie]]: 2001/2002, 2003/2004
* [[KNVB Cup]]: 2001/2002
* [[Johan Cruijff Schaal]]: 2002

'''Juventus'''
* [[Serie A]]: 2004/2005, 2005/2006 (obe odobrané kvôli [[Juventus_FC#.C5.A0kand.C3.A1l_.E2.80.9ECalciopoli.E2.80.9C|škandálu Calciopoli]])

'''Inter Miláno'''
* [[Serie A]]: 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 
* [[Supercoppa Italiana]]: 2006, 2008

'''FC Barcelona'''
* [[La Liga]]: 2009/2010
* [[Supercopa de España]]: 2009, 2010
* [[Superpohár UEFA]]: 2009
* [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 2009

'''AC Miláno'''
* [[Serie A]]: 2010/2011
* [[Supercoppa Italiana]]: 2011

'''Paris Saint-Germain'''
* [[Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
* [[Coupe de France]]: 2014/2015, 2015/2016
* [[Coupe de la Ligue]]: 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
* [[Trophée des Champions]]: 2013, 2014, 2015

'''Manchester United'''
* [[FA Community Shield]]: 2016

===Individuálne===
* [[Cena Ferenca Puskása]]: 2013
* [[Golden Foot]]: 2012
* [[Guldbollen]]: 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015
* [[Radiosportens Jerringpris]]: 2007
* [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro]]: 2013
* [[Tím roka UEFA]]: 2007, 2009, 2013, 2014
* [[Tím roka ESM]]: 2006/2007, 2007/2008, 2012/2013, 2013/2014
* [[Futbalista roka Serie A]]: 2008, 2009, 2011
* Zahraničný futbalista roka Serie A: 2005, 2008, 2009
* [[Najlepší strelec Serie A]]: 2009, 2012
* [[Tím roka Serie A]]: 2010/2011, 2011/2012
* [[Hráč roka Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2015/2016
* [[Tím roka Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
* [[Najlepší strelec Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2015/2016
* Hráč mesiaca UNFP: september 2012, január 2014, február 2014, marec 2014, november 2015, december 2015

==Referencie==
{{Referencie}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Zlatan Ibrahimović}}


{{Golden Foot}}
{{Puskas Award}}
{{Futbalisti Manchester United FC}}
{{Švédske národné mužstvo na ME 2008}}


{{DEFAULTSORT:Ibrahimović, Zlatan}}
[[Kategória:Švédski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Ajax Amsterdam]]
[[Kategória:Hráči Juventus FC]]
[[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči AC Miláno]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Eredivisie]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Švédske osobnosti bosnianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Švédske osobnosti chorvátskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Malmö]]</text>
      <sha1>brb19axc3x2r1h2x1o6myxpy6cdqd7l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spolok slovenských spisovateľov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>202984</id>
    <revision>
      <id>7429845</id>
      <parentid>7415212</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:52:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>82.119.97.186</ip>
      </contributor>
      <comment>/* 2022 */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27783" xml:space="preserve">[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Spisovatelia v Klube slovenských spisovateľov|alt=Na snímke je interiér Klubu slovenských spisovateľov v suteréne spoločnej budovy AOSS a SSS. Klub prevádzkoval Slovenský literárny fond, ktorý sa premenoval na Literárny fond SR a napokon len na Literárny fond. ]]
[[Súbor:Laurinská 2 05.jpg|náhľad|Sídlo AOSS a Spolku slovenských spisovateľov na Laurinskej 2|alt=]]
'''Spolok slovenských spisovateľov '''je občianske združenie s celoštátnou pôsobnosťou, ktorého tradície siahajú do roku 1923 a ktoré reprezentuje vrcholné hodnoty a osobnosti slovenskej literatúry. Spolok slovenských spisovateľov má regionálne štruktúry (odbočky) v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]], [[Trnava|Trnave]], [[Žilina|Žiline]] a [[Prešov|Prešove]].

Medzi predsedov a čestných predsedov Spolku slovenských spisovateľov v minulosti patrili osobnosti ako [[Janko Jesenský]], [[Valentín Beniak]], [[Ján Poničan]], [[Ivan Krasko]], [[Vavro Šrobár]], [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], [[Michal Chorvát|Michal Chorváth]], [[Milan Lajčiak]], [[František Hečko]], [[Vojtech Mihálik]], [[Miroslav Válek]], [[Andrej Plávka]], [[Ján Solovič]], [[Ladislav Ťažký|Ladislav Tažký]], [[Jaroslav Rezník]], [[Ján Tužinský]], [[Milan Ferko]], [[Vincent Šikula]], [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]] (predseda 2003 - 2007, tajomník 1998 - 2003 a 2007 - 2013), [[Peter Jaroš]] a [[Miroslav Bielik]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deväťdesiat rokov Spolku slovenských spisovateľov|url=https://web.archive.org/web/20180810095734/http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014010001|vydavateľ=www.humanisti.sk|dátum prístupu=2020-06-14}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti (2021) vedie Spolok slovenských spisovateľov [[Boris Brendza]] a funkciu tajomníka zastáva [[Štefan Cifra]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spolok slovenských spisovateľov má nové vedenie – predsedom sa stal BORIS BRENDZA :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/news/spolok-slovenskych-spisovatelov-ma-nove-vedenie-predsedom-sa-stal-boris-brendza/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-11-13}}&lt;/ref&gt;

Významnou historickou udalosťou Spolku slovenských spisovateľov bol Kongres slovenských spisovateľov (1936) v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]]. Kongres bol založený na zjednocovaní umeleckého frontu bez ohľadu na politickú, konfesionálne, generačná, teritoriálne, štátny alebo národnostnej príslušnosť - na báze šírenie humanistického posolstva národnej literatúry a kultúry a ich otváranie sa svetu. Okrem 53 členov Spolku slovenských spisovateľov sa na ňom zúčastnilo 100 pozvaných hostí. Po roku 1948 bol Spolok slovenských spisovateľov súčasťou Zväzu československých spisovateľov, ako jeho slovenský sekcia, 11. 6. 1969 sa stal samostatnou organizáciou. Vzhľadom k potrebe koordinácie medzinárodnej reprezentácie v oblasti literatúry sa na ustanovujúcom zjazde v Prahe 8. a 9. 12. 1977 opäť založil ZČSS. ZSS tiež vydával niekoľko literárnych časopisov - [[Slovenské pohľady]] (1952 - 89), [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]] (1950 - 68), [[Mladá tvorba]] (1956 - 70), Meridiány (v angličtine, nemčine a ruštine, 1977 - 89), [[Literárny týždenník]] (1988 - 90) a [[Dotyky (časopis)|Dotyky]] (1988 - 90). Mimoriadny zjazd ZSS 7. 12. 1989 v Bratislave viedol k následnému organizačnému rozloženia na báze politických, názorových, generačných, konfesionálnych, žánrových a etnicko-národnostných kritérií. Nástupcom ZSS sa stal obnovený Spolok slovenských spisovateľov. Šesť z niekoľkých postupne vznikajúcich menších autorských zoskupenia sa združilo v [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Asociácii organizácií spisovateľov Slovenska]] (AOSS).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Spolok slovenských spisovateľov vydáva dve odborné periodiká: ''[[Literárny týždenník]]'' a časopis pre mladú literatúru a umenie ''[[Dotyky (časopis)|Dotyky]]''.

[[Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov]] (VSSS) vydáva ročne asi 30 knižných publikácií pôvodnej i prekladovej tvorby.

V priebehu svojej existencie získalo vydavateľstvo viacero významných ocenení napr''.'' [[Anasoft litera|Cenu Anasoft litera]] za ''Scenár'' [[Etela Farkašová|Etely Farkašovej]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cenu Anasoft litera získala Etela Farkašová za knihu Scenár|url=https://dennikn.sk/1235838/cena-anasoft-litera-pre-etelu-farkasovu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2020-06-14|jazyk=sk-SK|meno=Alexander|priezvisko=Balogh}}&lt;/ref&gt; [[Cena Jána Hollého|Cenu Jána Hollého]] za najlepší literárny preklad roka (Otakar Kořínek, Nabokovovo dielo ''Pamät, prehovor'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ceny Literárneho fondu za umelecký a odborný preklad {{!}} Literárny týždenník|url=https://literarnytyzdennik.sk/ceny-literarneho-fondu-za-umelecky-a-odborny-preklad/|dátum prístupu=2020-06-14|jazyk=sk-SK|meno=Igor|priezvisko=Válek}}&lt;/ref&gt; a ďalšie ceny za diela ako napr. Cena literárného fondu ([[Anton Hykisch]], ''Verte cisárovi''),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton Hykisch - Ocenenia|url=https://www.litcentrum.sk/autor/anton-hykisch/ocenenia|vydavateľ=Literárne informačné centrum|dátum prístupu=2020-06-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; [[Pen Klub|Cena PEN klubu]] (Jaroslav Klus, ''Pseudologia phantastica''), Literárna cena Všeobecnej úverovej banky ([[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]], ''Niekto ako boh'') a mnoho laureátov Ceny Ivana Krasku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odovzdali Ceny Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu: Bodovali aj členovia Spolku slovenských spisovateľov :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/odovzdali-ceny-literarneho-fondu-za-povodnu-tvorbu/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2020-06-14}}&lt;/ref&gt;

Vydavateľstvo vydalo diela významných slovenských spisovateľov ako [[Etela Farkašová]], [[Vojtech Mihálik]], [[Dalimír Hajko]], [[Rudolf Fabry]], [[Rudolf Dilong]], [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]], [[Miroslav Válek]], [[Laco Novomeský]], [[Ľudo Ondrejov]], [[Leopold Lahola]], [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Moravčík]], [[Ladislav Ťažký]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Anton Hykisch]] a ďalší. Vydavateľstvo tiež vydáva diela klasikov ako [[Sofokles]], [[Marcus Aurelius]], [[Herbert George Wells|H. G. Wells]], [[Jean-Jacques Rousseau]], [[Stefan Zweig]], [[Henryk Sienkiewicz]], [[Tommaso Campanella]], [[Aldous Huxley]], [[Francis Bacon]], [[Alexandr Sergejevič Puškin|Alexander Sergejevič Puškin]], [[Thomas More]], [[Michel de Montaigne]], [[Thomas Bernhard]] a [[Jean Nicolas Arthur Rimbaud|Jean Arthur Rimbaud]]. V rámci edície ''Pohľady za horizont'' vydali rad diel významných svetových mysliteľov ako [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]], [[Peter Singer|Peter Singer,]] [[Ulrich Beck]], [[David Schweickart]] a [[Fritjof Capra|Fritjo]][[Fritjof Capra|f Capra]].

Medzi aktuálnych aktívnych členov spolku možno zaradiť mená ako [[Roman Michelko]], [[Štefan Cifra]], [[Boris Brendza]], [[Etela Farkašová]], Stanislav Háber&lt;ref&gt;SISKOVÁ, Eva, HÁBER, Stanislav: Chcieť byť dobrý a byť dobrý sú dve rozličné veci. In: Slovenské národné noviny, 21/2020&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČERNÁKOVÁ, Jana; HÁBER, Stanislav: Zasiahlo ho nádherné svetlo z kríža, uveril, že ťažko chorý syn prežije. In: SME&lt;/ref&gt;, Jozef Mikloško, Dalimír Hajko, Dušan Mikolaj, Dalimil Stano, Milan Kenda, Alexander Havloník, Ľuboš Jurík, Milan Chovan, Jozef Leikert, Miroslav Musil, Július Lomenčík, Leopold Moravčík, Daniel Šmihula, Marián Servátka, Eva Sisková, Ján Kačala, Jaroslav Klus, Igor Válek, Martin Kubuš, Ján Mičko, [[Radoslav Rochallyi]], Andrej Ferko, Martin Vlado, Mária Čechovičová - Ochabová, Milan Chovan, Viera Dubcová, Eduard Samlek, Ľubica Štefániková, Viliam Apfel, Peter Mišák, a ďalších cez 300 členov. 

== Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov ==
* Boris Brendza, predseda
*[[Anton Hrnko]], podpredseda
* Štefan Cifra, tajomník
* [[Peter Jaroš]], čestný predseda
* [[Jaroslav Rezník st.|Jaroslav Rezník]], čestný predseda
* Pavol Dinka
* Peter Mišák
* [[Dalimír Hajko]]
* Margita Ivaničková
* Tatiana Jaglová
* Július Lomenčík
* [[Roman Michelko]], riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov
* Lukáš Perný
* [[Jozef Mikloško]]
* Bystrík Šikula
* Pavol Tomašovič
* Igor Válek
* [[Dušan Čaplovič]]
*Michal Chuda
*Ján Tazberik 
*Jana Borguľova  
*Dušan Mikolaj 
*Zuzana Kováčová
*Ingrid Lukacova

== Výber vydaných kníh ==
[[Súbor:Books published by the Publishing House of The Slovak Writers' Society.jpg|náhľad|Knihy vydané Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov]]

=== 2022 ===

* Milan Zelinka: Slzy bieleho úhora
* Miroslav Koštálová: Ateliér
* Etela Farkašová: O tichu, pomalosti a iných hodnotách
* Ondrej Klenovský: Drak Ula a iné uletené rozprávky 
* Mária Čechovičová-Ochabová: Les a jeho čaro
* Heinrich Heine: Eseje o náboženstve a filozofii
* Dmitrij Sergejevič Merežkovskij: 14. december
* Tamara Šimončíková Heribanová: Prípad Erich Kästner: Lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 - 1933)
* Erich Kästner: Konferencia zvierat
* Mária Čechovičová-Ochabová: Les a jeho čaro
* Pavol Dinka: Planéta na rázcestí

=== 2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novinky VSSS a SSS 2021 :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/vsss/tituly-vsss-a-sss-2021/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-11-13}}&lt;/ref&gt; ===

* Eduard Chmelár: Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity 
* Viktor Pelevin: OMON RA
* Zuzana Cigánová: Dosť dobrý dom
* Pavol Dinka: Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka
* Mária Čechovičová-Ochabová: Kráľovstvá v zajatí stríg
* Helena Dvořáková: Zvonenie (Môj život s mailom)
* Miroslav Demák: Nepopieraj netopiera
* Marta Hlušíková: Žena našívajúca záplaty
* Milan Hodál: Láskobranie
* Ľuboš Jurík: Sami na tomto svete (Slovenský erotikon)

* Jozef Mikloško: Strieborná ruža

* Miroslav Robert Kame: Z viacerých rán
* Igor Mirović: Návrat do Logosa
* Eva Sisková: Až za horizont
* Viera Švenková: Dámska volenka
* Ján Tazberík: Viditeľnosť záhrady: Veľké sklo
* Na cestách: Antológia ruských autorov

=== 2020 ===
* [[Etela Farkašová]]: Záchrana sveta podľa G. 
*[[Alexander Halvoník]]: Generačníci: Prózy z rokov 1990 – 2020
*[[Ján Fekete-Apolkin]]: Balada o Polárii
*[[Zlata Matláková]]: Trvalky
*[[Jaroslav Klus]]: Sólista
*[[Blažej Belák]]: Scherzo amabile
*[[Jozef Darmo]]: Advent života
*[[Goran Ɖorđević]]: Smederevo
*[[Jana Štefánia Kuzmová]]: V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania
*[[Milan Abelovský]]: Teta Mona s Lízou 
*[[Miroslav Majerník]]: Dragún jeho veličenstva
*[[František Ruščák]]: So sebou a s vami 
*[[Milovan Vitezović]]: Štekanie na hviezdy
*[[Martin Chudík]]: Za tajomstvom očí
*[[Teofil Klas]]: Algoritmické zratúvanie (Verše z rokov 2017 až 2020)
*[[Peter Mišák]]: Modrá trikolóra
*[[Sándor Petőfi|Sándor Petöfi]]: Putovanie Sándora Petöfiho: Cestopisné poznámky a Listy z ciest 
*[[Lena Riečanská]]: Chráň moje tajomstvá
*[[Viera Švenková]]: Horské zákruty
*[[Viera Švenková]]: Lesné ticho
*[[Sona Veliyeva]]: Svet, kde sme sa stretli ty a ja
*[[Urs Widmer]]: Peniaze, práca, strach a šťastie
* [[Bojan Angelov]]: Diaľavy: Vybrané básne

* [[Tommaso Campanella]]: Slnečný štát 
* [[Zuzana Cigánová]]: Všetko, čo viem 
* DUNÍ DUNAJ...: Antológia slovenskej poézie o Dunaji 
* [[Ján Lazar]]: Budovanie základov slovenskej štátnosti
* [[Henryk Sienkiewicz]]: Americké rozprávky
* [[Vladislav Suvák]]: Ars vivendi alebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom
* [[Nenad Šaponja]]: Vyzerám, teda nie som
* [[Martin Vladik]]: Šesťdesiat básní

=== 2019 ===
* [[Milan Abelovský]]: Biela osnova
* Lucian Alexiu: Svetlo z diaľky
* Antológia súčasnej maďarskej poézie: Všetko je poézia
* Antológia Veľký pán Dunaj
* Matija Bećković: Ešte sme neskončili...
* Viera Benková: Studňa: Výber z poézie
* [[Miroslav Bielik]]: Čas večne prítomný
* Radoslav Rochallyi: Mythra invictus: O údele človeka
* Anton Blaha: Ako som zachránil dedičstvo Kennedyovcom
* Miroslav Daniš: Naboso
* [[Jozef Darmo]]: Súhvezdie dúhy
* [[Pavol Dinka]]: Stretnutia s krutým partnerom
* Katarína Džunková: Pútnické impresie Európou a Ruskom
* [[Etela Farkašová]]: Hodiny lietania&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anasoft litera - Hodiny lietania|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/autori/farkasova-etela/hodiny-lietania|vydavateľ=www.anasoftlitera.sk|dátum prístupu=2021-01-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* [[Etela Farkašová]]: Scenár a Uvidieť hudbu
* [[Henry Fielding]]: Klamela
* [[Stanislav Háber]]: Smerovník žmýka pyžamu
* [[Dalimír Hajko]]: Literatúra ako existenciálna komunikácia 
* Jozef Hnitka: Dovidenia, Erika, Medailón, Toreadori
* Robert Hakala: Mierne trafené blues
* Milan Hodál: Užívam si

=== 2018 ===
* Mats Traat: Tanec okolo parného kotla
* [[Aldous Huxley]]: Prekrásny nový svet 
* Lena Riečanská: Niečo ti pošepkám
* Ondrej Klenovský: Rozprávky medzi riadkami
* Kristián Straka: Humanizmus na plytčine
* Anton Pižurný: Biela skrinka: Chlapci zo Schubertovej ulice
* Peter Gustáv Hrbatý a Ján Jendrichovský: Apokalyptická dráma alebo scenáre divadelných počinov 
* Ivan Petrovič: Adresát neznámy
* [[Etela Farkašová]]: Scenár a Uvidieť hudbu
* [[Stanislav Háber]]: Úsmevy z pekla
* [[Martin Prebudila]]: No tak, usmej sa...
* Hana Košková: Odprevadiť záveje
* Katarína Mikolášová: Príbehy z prameňa
* [[Karol Lovaš]], [[Alojz Lorenc]]: Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem... 
* Igor Daniš: Nereálne očakávania: Ekonomika, politika, spoločnosť, migrácia, vzdelávanie
* [[Gabriela Rochallyi]] &amp; [[Radoslav Rochallyi]]: Arété
* Mária Bátorová: Už
* [[Francis Bacon]]: Nová Atlantída
* [[Alexander Sergejevič Puškin]]: Rozprávka o cárovi Saltánovi
* Viera Švenková: Anička je veľkáčka
* [[Karel Klatt]]: Květ se větrem uklání včelám
* [[Vojtech Mihálik]]: Brána
* Pavol Dinka, [[Petr Žantovský]]: Slovensko-české, česko-slovenské NECENZUROVANÉ eseje a úvahy
* [[Zuzana Cigánová]]: Šampanské, káva, pivo, Špaky v tŕní a Aksál
* [[Nikita Michalkov]]: Vyháňač besov: Rusko medzi minulosťou a budúcnosťou
* [[Dalimír Hajko]]: Slovenské provokácie: Príbehy úzkostí a nádejí
* [[Etela Farkašová]]: S predtuchou svetliny
* Sergej Makara: Na klávesoch vetra lístie šelestí
* Adam Puslojić: Somnabulia balkanica
* Arkady Fiedler: Madagaskar – moja láska: Planúca dedina Ambinanitelo
* [[Radoslav Rochallyi]]: Mechanika všednosti
* Julia Voznesenská: Julianna alebo Hra na únos
* Marek Kupčo: Lovec hriechov
* Viera Švenková: Modré obdobie
* [[Czesłav Miłosz]]: Údolie Issy
* Miroslav Pius: Kronika zabudnutých pocitov (Dejiny našej krčmy)
* Jaro Vlnka: Podvečer v Saigone
* Ognjan Gerdžikov: Nebol som politikom
* Iveta Zaťovičová: Príď v májovú nedeľu
* Ján Čomaj: Knieža Matúš: Rozprávanie o živote a diele profesora Matúša Kučeru a výber z jeho štúdií a článkov
* [[Herbert George Wells]]: Stručné dejiny sveta
* Kol. autorov: Refrény času: Antológia súčasnej slovenskej a českej poézie/Antologie současné české  a slovenské poezie
* [[Milka Zimková]]: Nerieš to
* Miroslav Musil: Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského (2. vyd.)
* Iva Vranská Rojková: Tatrínski orli
* Nestorov letopis: Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi
* Martin Chudík: Precitnúť
* Radomir Uljarević: Čierna skrinka
* János Erdödy:  Výmena stráží na oceáne

=== 2017 ===
* [[Ivan Negrišorac]]: Výstava oblakov
* Zoran Đerić: Nové devínske elégie
* Viktor Pelevin: Mafusailova lampa alebo Extrémna bitka čekistov so slobodomurármi
* Vladimír Nabokov: V tieni zlovestna
* Dalimír Stano: Očistec/Purgatorio
* Erich Kästner: Malý muž
* Viera Švenková: Modrý encián
* Mats Traat: Tanec okolo parného kotla
* Teofil Klas: Gorazdov odkaz
* [[Jean Arthur Rimbaud]]: V šestnástich rokoch muž (rozšírený výber z poetickej tvorby)
* Jana Melcerová: Žmúrim do tmy
* René Kaminský: Kým som s tebou nebol
* Silvia Gelvanicsová: Divé maky
* Jozef Darmo: Krehká ako srieň
* Katarína Džunková: Veterné mesto
* Viera Švenková: Anička má farbičky
* František Juriga: Ajhľa, človek
* [[Gabriela Rothmayerová]]: Ako mladnú muži
* Peter Mišák: Alicine psy
* Pavol Dinka: Láska k moci a moc lásky
* Katja Schneidtová: Nezvládneme to 
* Jozef Špaček: Pascalov tieň
* Miroslav Bartoš: Deň, aký ti patrí
* Miroslav Demák: Takmer niečo medzi nami a dejinami
* [[Alexander Blok]]: Čo vietor spieva
* Viera Benková: Tri ženy, dvaja muži a ja...
* [[Etela Farkašová]]: Scenár
* Miroslav Musil: Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského
* [[Johann Wolfgang Goethe]]: Cesta do Talianska
* Lena Riečanská: Sladkých štrnásť s horkou príchuťou
* Ľudo Farkaš: Vŕba
* Tibor Kočík: Rok zasvätenca
* Jaroslav Klus: Pseudologia phantastica
* Jeremija Lazarević: Kľúč od rozostavaného domu
* Jozef Darmo: Tmavý chlieb (Podoby domova)
* Iveta Zaťovičová: Malinové roky
* Ismail Kadare:  Kronika v kameni
* Jozef Darmo: Čas s Tebou
* Janka Kupala: Ktože to tam ide?
* [[Katarína Mikolášová]]: Sonáta pre Zem
* [[Margita Ivaničková]]: S tromi psami za pätami
* [[Maria Nurowska]]: Tvoje meno ťa predchádza...
* [[Ondrej Klenovský]]: (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie

=== 2016 ===
* [[Ireney Baláž]]: Čas hmatu (ako voňajú sny)
* [[Zachary Karabašliev]]: 18 % sivej
* [[Dalimír Hajko]]: Antické provokácie
* Hana Košková:  Repujúci grep
* Ján Fekete Apolkin: Tajný denník pozemšťana
* Ján Tazberík: Svetlo a iné stroje
* [[Jozef Špaček]]: Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty)
* [[Thomas More]]: Utópia 
* Ondrej Kalamár: Vstup na vlastné bezpečie
* Emil Vontorčík: Bitka pri Viedni 1683: Stret civilizácií kresťanského kríža a moslimského polmesiaca
* Zuzana Kuglerová: HRAJ (sa so mnou)
* Jerry Harris: Dialektika globalizácie: Ekonomický a politický konflikt v nadnárodnom svete
* Harald Stiffel: Lenka a sedem psychopatov
* Iva Vranská Rojková. Krídluška v krajine sietí
* René Kaminský: Srdečná krajina
* [[Ján Beňo]]: Stratená romanca
* Stanislav Háber: Administrátor hry len miluje
* Kamila Balcová: O vodníkovi Chňuchňukovi
* Blažej Belák: Hrnčiarovo pole
* Alojz Nociar: Posledná salva (svetla)
* Anton Blaha: Sme čakárenská generácia
* Jozef Urban: Život je frajer, ale ja som väčší
* Viktor Pelevin: T
* [[František Juriga]]: Pre tvoje mŕtve oči
* Stanislav Háber: Ariadnin dážď nesie absurdity
* [[Sofokles]]: Antigona
* [[Štefan Moravčík]]: Moravianska Venuša
* Miroslav Daniš: Krehké z kameňa
* [[Anton Hykisch]]: Verte cisárovi
* Viera Švenková: Anička má prázdniny
* Daniel Bodický: Jesenné mesto
* Lena Riečanská: Som, aká som!
* Iveta Zaťovičová: Tiene babieho leta
* Erich Kästner: 35. máj alebo Konrád cvála do Oceánie
* Lev Demin: Beňovský. Vyhnanec a kráľ
* Augustín Marián Húska, Juraj Chovan-Rehák, František Vnuk: Západ verzus Východ: Kresťansko-slovenský a európsky pohľad na súperenie Západu a Východu
* Radomír Andrić: Až na jednu vec
* Eva Fordinálová: Odklínanie Vajanského: K 100. výročiu úmrtia
* Viktor Vejnik: Dva svety – dve vedy alebo Prečo verím v Boha
* Viera Švenková: Hra o perly
* [[Zuzana Cigánová]]: AKSÁL
* Viera Švenková: Deň je krátky
* Jozef Darmo: Pečate v kameni
* Vladimír Lobotka: Cesta k zjednotenému kozmu
* Katarína Koláriková-Koňariková: Medzi riadkami

=== 2015 ===
* [[Iva Vranská Rojková]]: Láska v tieni vojny
* [[Alexander Marčan]]: Začiatky bigbítu na Kysuciach
* Berco Trnavec: Kamasutra live
* Blažej Belák: Slovo robí človeka (Glosy o jazykovej kultúre)
* Juraj Svoboda: Dali nám viac, ako (sme) si mysleli (III)
* [[Peter Schneider]]: Lásky mojej matky
* [[Gejza Vámoš]]: Hrušovianski hriešnici
* [[Nikolaj Starikov]]: Geopolitika: Ako sa to robí
* Viliam Marčok: Svetová Klára Jarunková
* Maxim D. Šrajer: Bunin a Nabokov. Príbeh súperenia
* Felix Salten: Bambiho rodinka
* [[Vladimir Nabokov]]: Lužinova obrana
* Vladimíra Komorovská: Utešená família
* Ján Labáth: Diaľky a iné
* [[Janko Alexy]]: Prózy
* Erik Ondrejička, Barbara Paulovičová: Abecedári
* Viktor Pelevin: S.N.U.F.F.
* Pavol Dinka: Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne
* Tomáš Tepper: Príbehy strojvodcu Tobiáška
* [[Anton Blaha]]: Manderla a Modrý Maurícius
* Martin Chudík: Cestovný (ne)poriadok
* [[Etela Farkašová]]: Paralely a prieniky
* Martina Grmanová: Chiméra
* Zuska Stožická: Mamut farby malinového lekváru
* [[Štefan Moravčík]]: Chcete vidieť zlatú Bratislavu?
* Ondrej Štefanko: Neviditeľné krídla
* [[Jozef Markuš]]: [[Ľudovít Štúr]], štúrovci a slovenský osud (1815 – 2015)
* Mirko S. Božić: Fľaky na jej rukách
* Viera Švenková: Anička a smejko
* Dragan Jovanović Danilov: Moje presné vidiny
* Zita Zimová: A žili sme... ďalej: Kniha zo života o živote
* [[Štefan Moravčík]]: Vruby do medu
* Milan Vároš: Osudy umeleckých zbierok
* [[Pavol Čarnogurský]]: Súboj s komunizmom 2
* Viera Švenková: Hry vetra
* [[Viera Benková]]: Herbár zeme
* Jozef Vladár, Viliam Turčány: Venuše slovenského praveku
* [[Ján Čomaj]]: My a čas
* [[Roman Michelko]]: Slovenská republika v rokoch 1939 – 1945
* Silvia Gelvanicsová: Anam cara
* [[Andrew Farlow]]: Kolaps a jeho dôsledky
* Richard Tarnas: Vášeň západnej mysle
* Stanislav Háber: Mám malý kúsok raja slabých
* Erich Kästner: Emil a tri dvojčatá
* Miroslava Dudková: Pokrčené verše
* Matúš Kučera: Dejiny sa píšu pre jestvujúcu generáciu
* Iva Vranská Rojková: Davidov odkaz
* Stanislav Háber: Zmením ak sa teším
* Berco Trnavec: Veselica

=== 2014 ===
* [[Štefan Cifra]]: Čo s takým človekom
* Júlia Voznesenská: Lancelotova púť
* Andrej Chudoba: Svedectvá a spomienky
* Mikuláš Kováč: Všetci ste v mojom srdci prítomní
* Mária Bátorová: Medzi ideálom a ničotou
* Ivan Thurzo: Rozpomienky. V slovenskej národnej rade
* [[Ján Tazberík]]: Spodný bod svetla
* Erik Ondrejička, Barbara Paulovičová: Abecedári
* Veronika Krásnohorská: Vo vetre života
* [[Etela Farkašová]]: Vrstvenie času
* Teodor Križka: Blížence z krížnych ciest
* Ellen Meiksinsová Woodová: Impérium kapitálu
* Július Balco: Vodnícky karneval
* Viera Švenková: Anička – múdra hlavička
* Iva Vranská Rojková: Krídluška v krajine stratených detí
* Víťazoslav Hronec: Príkre svahy
* Martin Prebudila: 3 bodky v dvoch vytiach...
* Ján Kačala: Jazyk majstrov
* Viera Švenková: Hory na dosah
* František Michalovič (editor): Eugen Vesnin: Básnik mora a hôr
* Ingrid Lukáčová: Blíženec les
* Berco Trnavec: Kaligramy
* Milan Abelovský: Čerešne v hanebnej ulici
* Feďo Výrostko: Vo vlastnej sieti
* František Juriga: Žiť cudzí život
* [[E. T. A. Hoffmann]]: Diablové elixíry
* Martin Vlado: SEDEMNÁSŤ NULA ŠTYRI
* Stanislav Háber: BABYLONSKAAA SI LAAASKA
* Peter Mišák: Stanice
* [[Vladimir Nabokov]]: Pamäť, prehovor
* [[Rodney G. Peffer]]: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť
* Júlia Voznesenská: Kasandrina cesta alebo Dobrodružstvá s cestovinami
* Jozef Hvišč: Henryk Sienkiewicz: Život a literárna tvorba
* Viera Švenková: Rýchlokurz sebaobrany

=== 2013 ===
* [[Iva Vranská Rojková]]: Konštantínov sokol
* [[Herbert_George_Wells|H. G. Wells]]: Ostrov doktora Moreaua
* [[Jaroslav Vodrážka]]: Macko Mrmláč valachom
* Martin Chudík: Ukryté v dotykoch
* Viera Švenková: Počúvaj vietor

=== Do 2013 (výber) ===
* [[Marcus Aurelius]]: Myšlienky k sebe 
* [[Denis Diderot]]: D`Alembertov sen
* [[James Fulcher]]: Kapitalizmus (Veľmi stručný úvod)
* [[Ladislav Ťažký]]: Moji majstri
* Laco Zrubec: Posledný hriech
* [[Alojz Medňanský]]: Dávne povesti o hradoch
* [[Alojz Medňanský]]: Malebná cesta dolu Váhom 
* [[Jean-Jacques Rousseau]]: Rozprava o vedách a umeniach
* [[Jean-Jacques Rousseau]]:O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi 
* [[Stefan Zweig]]: Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi
* [[Noam Chomsky]]: Imperiálne ambície 
* [[Noam Chomsky]]: Čo povieme, to platí 
* [[Noam Chomsky]], David Barsamian: Mocenské systémy 
* [[Peter Singer]]: Jeden svet - Etika globalizácie 
* [[Peter Singer]]: Spisy o etickom žití 
* Pavel Rozkoš: [[Jozef Gregor Tajovský]]: V povedomí Nadlačanov
* [[Fritjof Capra]]: Skryté súvislosti 
* [[Eduard Chmelár]]: Rozprava o zjednotení ľudstva 
* [[Gejza Vámoš]]: Jazdecká legenda
* [[Štefan Moravčík]]: Motýle muky lásky
* Friedrich Romig: Práva národa 
* [[Mark Bauerlein]]: Najhlúpejšia generácia 
* [[David Schweickart]]: Ekonomická demokracia 
* Alena Bartlová a Ivan Thurzo: Slovenský Perikles (Náčrt životnej cesty Milana Hodžu, prvého slovenského predsedu vlády ČSR)
* [[Milan Hodža]] a [[Jozef Škultéty]]: Polemika o československom rozkole
* [[Miroslav Válek]]: Jesenná láska 
* [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]]: Zašifrovaná jeseň
* [[Gabriela Rothmayerová]]: Vtedy na Východe
* Viliam Turčány: Prsteň
* Laco Zrubec: Zomrel dva razy (Petrovič - Petöfi)
* Judit Hermann: Nič len prízraky
* [[Zygmunt Bauman]]: Komunita (Hľadanie bezpečia vo svete bez istôt)
*[[Michel de Montaigne]]: Eseje
* Dalimír Stano: Diabolské balady
* Pavol Hrtus Jurina: Preťaté ohnivá
* [[Leopold Lahola]]: Päť hier
* Andrej Červeňák, Miloš Ferko, [[Dalimír Hajko]] a Ján Tužinský: Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi (F. M. Dostojevskij)
* [[Ladislav Ťažký]]: Amenmária-Samí dobrí vojaci
* [[Ulrich Beck]]: Čo je globalizácia (Omyl globalizmu - Odpovede na globalizáciu) 
* [[Milan Abelovský]]: Zľutovnica
* [[Ivan Horváth]]: Život s Laurou
* [[Thomas Bernhard]]: Pivnica
* [[Ľudo Ondrejov]]: Tátoš a človek
* [[Laco Novomeský]]: Svätý za dedinou 
* [[Miroslav Válek]]: Milovanie v husej koži 
* [[Augustín Maťovčík]]: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
* [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]]: Satanovisko
* Peter Zvon: Tanec nad plačom
* Vincent Šabík: Diskurzy o estetike
* [[Rudolf Dilong]]: Honolulu, pieseň labute 
* [[Rudolf Fabry]]: Uťaté ruky

''Všetky tituly 2015 až 2013''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.spolokspisovatelov.sk/ Spolok slovenských spisovateľov]
* [http://www.spolokspisovatelov.sk/literarny-tyzdennik/ Literárny týždenník]
* [http://www.dotyky.net/ Dotyky]
* [http://www.vsss.sk/ Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov]

{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Literatúra na Slovensku]]
[[Kategória:Spolky na Slovensku]]</text>
      <sha1>kpk29wywonj1epojznn1kh23zohajay</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Porsche</title>
    <ns>0</ns>
    <id>204423</id>
    <revision>
      <id>7429570</id>
      <parentid>7429449</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:38:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Porsche_logo.jpg bol odstránený, pretože ho Yann na Commons zmazal.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7446" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Porsche Automobil Holding SE
| Logo spoločnosti     =
| Právna forma         = [[Európska spoločnosť]]
| Odvetvie             = 
| Založená             = 1931
| Zakladateľ           = [[Ferdinand Porsche]]
| Sídlo                = Zuffenhausen
| Štát sídla           = Nemecko
| Pôvod                = 
| Vedenie              = [[Ferdinand Oliver Porsche]] &lt;small&gt;(zakladateľ)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Matthias Müller]], &lt;small&gt;([[CEO]])&lt;/small&gt;
| Územný rozsah        = celosvetový
| Priemysel            = [[Automobilový priemysel|Automobilový]]
| Produkcia            = [[Automobil]]y
| Obrat                = 
| Prevádzkový príjem   = 7,273 miliardy [[euro|eur]] (2006)
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 11,910
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = Porsche AG&lt;br/&gt;[[Volkswagen Group|Volkswagen AG]]
| Vlastník             = [[Skupina Porsche]]
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://www.porsche-se.com www.porsche-se.com]
| Zánik                = 
| Poznámka             = ''naplánované zlúčenie pod spoločným fondom Volkswagen AG/Porsche SE &quot;Integrated Automotive Group&quot; v roku 2011''&lt;ref name=PorscheMerger&gt;{{Citácia periodika|titul=Porsche Supervisory Board agrees on the contracts of implementation|url=http://www.porsche-se.com/pho/en/news/?pool=pho&amp;id=2009-11-20|periodikum=Porsche Automobil Holding SE, Stuttgart|dátum vydania=20. november 2009|dátum prístupu=2009-10-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VWAG_merger&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/news/2009/08/Volkswagen_Aufsichtsrat_stimmt_Grundlagenvereinbarung_fuer.html|titul=Volkswagen Supervisory Board approves Comprehensive Agreement for an Integrated Automotive Group with Porsche|periodikum=[[Volkswagen Group|Volkswagen Aktiengesellschaft]]|dátum vydania=13. august 2009|dátum prístupu=2009-10-22}}&lt;/ref&gt;
}}
'''Porsche Automobil Holding SE''', často skracované na '''Porsche SE''' (&lt;small&gt;Nemecká výslovnosť:&lt;/small&gt; [ˈpɔʁʃə]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How do you say &quot;Porsche&quot;?|vydavateľ=About.com|url=http://german.about.com/library/weekly/aa020401b.htm|dátum prístupu=2009-06-26}}&lt;/ref&gt;), a ''Societas Europaea'' alebo [[Európska spoločnosť|Európska verejná spoločnosť]] je [[Nemecko|nemecký]] výrobca [[luxusný automobil|luxusných]], [[športový automobil|športových]] a [[superšportový automobil|superšportových automobilov]], vlastnený [[Louise Piëch|Piëch]]-[[Skupina Porsche|Porsche skupinou]]. Porsche SE sídli v [[Zuffenhausen]]e, mestskej časti [[Stuttgart]]u, [[Bádensko-Württembersko]].

Porsche SE má jednu hlavnú dcérsku spoločnosť '''Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG''' (skrátene '''Porsche''' alebo '''Porsche AG'''), ktorá je zodpovedná za vlastnú produkciu a výrobu automobilov Porsche. Väčšinovým vlastníkom spoločnosti je [[Volkswagen Group|Volkswagen AG]], ktorá vlastní 50% podiel.

==Prehľad==
Spoločnosť bola založená ako ''Dr. Ing. h. c. F. Porsche GmbH'' v roku 1931 [[Ferdinand Porsche|Ferdinandom Porsche]],&lt;ref name=&quot;porsche-trad-ferdinand&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.porsche.com/international/accessoriesandservice/classic/world/tradition/ferdinand/|titul=Ferdinand Porsche|work=www.porsche.com|vydavateľ=Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG|dátum prístupu=2010-01-13}}&lt;/ref&gt; rakúskym inžinierom narodeným v Maffersdorfe v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] (dnes [[Vratislavice nad Nisou]], [[Česko]]) a jeho zaťom [[Anton Piëch|Antonom Piëchom]] rakúskym advokátom. Ferdinand Porsche je tiež známy pre dizajn prvého [[Volkswagen]]u, ale [[Béla Barényi]] o päť rokov neskôr predstavil základný dizajn.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotivehalloffame.org/honors/index.php?cmd=view&amp;id=4&amp;type=inductees|titul=Béla Barényi (1907–1997)|vydavateľ=[[Automobilová sieň slávy]]|dátum prístupu=2009-03-25}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti firma vyrába modely športových automobilov [[Porsche 911|911]] ([[Porsche 997|991/2]]), [[Porsche Boxster|718 Boxster]],718 [[Porsche Cayman|Cayman]],  [[Sport utility vehicle|SUV]] [[Porsche Cayenne|Cayenne]] a Macan. Najnovší modelový rad sedan [[Porsche Panamera|Panamera]] sa začal vyrábať dňa 20. apríla 2009.

V auguste 2009 sa Porsche SE a [[Volkswagen Group|Volkswagen AG]] dohodli na zlúčení v roku 2011 do formy &quot;Integrated Automotive Group&quot;.&lt;ref name=PorscheMerger/&gt;&lt;ref name=VWAG_merger/&gt;

==Modely==
[[Súbor:2013 Porsche Boxster -- 2012 NYIAS.JPG|thumb|right|Porsche Boxster]]
[[Súbor:Porsche Panamera (970) – Frontansicht, 17. April 2011, Düsseldorf.jpg|thumb|right|Porsche Panamera v Nemecku]]
[[Súbor:Porsche Cayenne S (92A) – Frontansicht, 10. Oktober 2011, Wülfrath.jpg|thumb|right|Porsche Cayenne v Nemecku]]
[[Súbor:2010 silver 997 GT2 RS at Goodwood_FoS.jpg|right|thumb|[[Porsche 911]] ([[Porsche 997|997]]) [[Porsche 911 GT2|GT2]]]]
===Zákaznícke modely===
*[[Porsche 356|356]]
*'''[[Porsche 911|911]]''' [[Porsche 911|4-sedadlová targa, kupé a kabriolet]]
*[[Porsche 912|912]]
*[[Porsche 914|914]]
*[[Porsche 924|924]]
*[[Porsche 928|928]]
*[[Porsche 930|930]]
*[[Porsche 944|944]]
*[[Porsche 959|959]]
*[[Porsche 968|968]]
*'''[[Porsche Boxster|Boxster]] '''[[Porsche Boxster|2-sedadlový Roadster]]
*'''[[Porsche Cayenne|Cayenne]] '''[[Porsche Cayenne|SUV]]
*'''[[Porsche Cayman|Cayman]] '''[[Porsche Cayman|2-sedadlové športové kupé]]
*'''[[Porsche Carrera GT|980]] '''[[Porsche Carrera GT]]
*'''[[Porsche Panamera|Panamera 970]] '''[[Porsche Panamera 970|4-sedadlový športový sedan]]
*Macan
*'''918''' Spyder

===Pretekárske modely===
*[[Porsche 64|64]]
*[[Porsche 360|360 Cisitalia]]
*[[Porsche 550|550 Spyder]]
*[[Porsche 718|718]]
*[[Porsche 787|787]]
*[[Porsche 804|804]]
*[[Porsche 904|904]]
*[[Porsche 906|906]]
*[[Porsche 907|907]]
*[[Porsche 908|908]]
*[[Porsche 909|909 Bergspyder]]
*[[Porsche 910|910]]
*[[Porsche 917|917]]
*[[Porsche 934|934]]
*[[Porsche 935|935]]
*[[Porsche 936|936]]
*[[Porsche 956|956]]
*[[Porsche 961|961]]
*[[Porsche 962|962]]
*[[Porsche-March 89P]]
*[[Porsche WSC-95|WSC-95 / LMP1-98]]
*[[Porsche LMP2000|LMP2000]]&amp;nbsp;(nikdy&amp;nbsp;nepretekal)
*'''[[Porsche RS Spyder|RS Spyder (9R6)]]'''

:Poznámka:hrubo vyznačené modely sú súčasné modely

===Prototypy a [[automobilový koncept|automobilové koncepty]]===
*[[Porsche 114]]
*[[Porsche 356/1]]
*[[Porsche 695]] (911 prototype)
*[[Porsche 901]] (911 prototype)
*[[Porsche 916]] (flat-6 914)
*[[Porsche 959 Prototype]]
*[[Porsche 942]]
*[[Porsche 969]]
*[[Porsche Panamericana]]
*[[Porsche 989]]
*[[Porsche Varrera]]
*[[Porsche C88]]
*[[Porsche E2]]
*[[Porsche Martel design]]
*Porsche 911 Targa 4S
*[[Porsche 918 Spyder]]
*[[Porsche Cajun]]

==Referencie==
{{Referencie}}

==Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Porsche}}

==Externé odkazy==
*[http://www.porsche-se.com/pho/en/ Porsche Automobil Holding SE]
*[http://www.porsche.com/ Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG] Porsche automobiles medzinárodný portál
*[http://www.porscheengineering.com/ Porsche Engineering]
*[http://www.porsche-leipzig.com/en/ Porsche Leipzig]

&lt;!-- {{Porsche}} --&gt;

[[Kategória:Porsche| ]]
[[Kategória:Nemecké automobilky]]
[[Kategória:Podniky založené v 1931]]
[[Kategória:Volkswagen Group]]
[[Kategória:Rodinné podniky]]</text>
      <sha1>ftcuzv5mom90hcd9289i2b0s0q5cxbj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>206406</id>
    <revision>
      <id>7429528</id>
      <parentid>7429267</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:19:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Gymlsba_logo.png bol odstránený, pretože ho Yann na Commons zmazal.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5184" xml:space="preserve">{{Infobox Stredná škola
| Názov = Gymnázium na ul. Ladislava Sáru č.1
| Obrázok =
| Adresa = Ladislava Sáru 1, [[Bratislava]]
| Zameranie = Štvorročné štúdium (všeobecno-vzdelávacie)&lt;br /&gt;Päťročné bilingválne štúdium&lt;br /&gt;Osemročné štúdium
| Riaditeľ = RNDr. Pavel Sadloň
| Rok založenia = [[1958]]
| Web = [http://gymlsba.edupage.org/ Oficiálna stránka]
|Popis=Logo Gymnázia na ulici Ladislava Sáru}}

'''Gymnázium na ul. Ladislava Sáru''' je [[Bratislava|bratislavské]] gymnázium, ktorého história siaha do roku [[1958]]. Škola v súčasnosti ponúka aj bilingválne stredoškolské štúdium v [[Taliančina|talianskom]] jazyku. Gymnázium sa nachádza na ulici pomenovanej po [[Ladislav Sára|Ladislavovi Sárovi]], prvom hlásateľovi [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodného slovenského vysielača]], protifašistickom bojovníkovi a účastníkovi [[SNP]].

==História školy==
História školy sa začala písať [[1. september|1. septembra]] roku [[1958]]. Vtedy bola založená na Dubovej ulici [[Jedenásťročná stredná škola]]. Vyučovať sa začalo v úplne novej budove, ktorej výstavba skončila v prvom polroku [[1958]]. Školský úrad mesta menoval riaditeľom školy Rudolfa Štefanca. Celková úroveň školy mala od začiatku žiaducu úroveň a veľmi dobrú odozvu vo verejnosti. 

V školskom roku [[1961]]-[[1962]] sa uskutočnila reorganizácia a z Jedenásťročnej strednej školy sa stala [[Stredná všeobecno-vzdelávacia škola]]. Základná škola i SVŠ-ka na Dubovej ulici však i naďalej mali jedno vedenie i jeden pedagogický zbor. Po dvoch rokoch, v školskom roku [[1963]]-[[1964]], sa obe školy osamostatnili, a tak v jednej školskej budove boli dve riaditeľstvá s dvomi pedagogickými zbormi. 
Stredná všeobecnovzdelávacia škola sa z Dubovej ulice presťahovala v [[júl|júli]] [[1966]] do priestorov bývalej Učňovskej školy stavebnej na Cádrovej ulici. Od začiatku školského roku 1966-67 mala škola nový názov: Stredná všeobecnovzdelávacia škola, Cádrova 23.

Od školského roku [[1969]]-[[1970]] sa začalo s postupným prechodom na štvorročné gymnázium.  Tento proces sa ukončil v priebehu štyroch rokov. 
V celej počiatočnej histórii vedenie školy zápasilo predovšetkým s priestorovými ťažkosťami, či na Dubovej, alebo Cádrovej ulici. Z tohto dôvodu v školskom roku [[1971]]-[[1972]] sa škola opäť presťahovala do nových priestorov na Borskú ulicu v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. 

[[1. september|1. septembra]] [[1975]] bola škole pridelená nová veľká školská budova na Ulici Ladislava Sáru, kde gymnázium funguje dodnes. Projektantom budovy bol [[Ing. architekt Kančev]] a stavbu realizovali [[Pozemné stavby]] [[Bratislava]]. 

Od roku 1981 mala škola nového riaditeľa, PhDr. Viliama Greksu, ktorý ju riadil do roku [[1989]]. 
Po „[[nežná revolúcia|zamatovej revolúcii 1989]]&quot; na začiatku roku [[1990]] sa uskutočnili voľby nového vedenia školy a pedagógovia si sami zvolili za riaditeľa RNDr. Pavla Sadloňa.

==Riaditelia školy==
*Rudolf Štefanec	[[1958]] – [[1981]]
*PhDr. Viliam Greksa	[[1981]] – [[1989]]
*RNDr. Pavel Sadloň	[[1990]] – súč.

==Súčasnosť gymnázia==
Štvorročné štúdium má na škole najdlhšiu tradíciu. V súčasnosti v štvorročnom štúdiu škola otvára dve triedy v ročníku a poskytujeme študentom všeobecné vzdelanie. 
Od r. [[1991]] je neoddeliteľnou súčasťou gymnázia aj jeho bilingválna, slovensko-talianska sekcia. Bola založená na základe medzinárodnej dohody medzi [[Ministerstvom školstva, mládeže a športu]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]], Ministerstvom verejného školstva a Ministerstvom zahraničných vecí [[Taliansko|Talianskej republiky]], podpísanej v Bratislave [[7. február|7. februára]] [[1991]]. Štúdium v bilingválnej sekcii je päťročné, pričom prvý ročník je zameraný najmä na výuku [[Taliančina|talianskeho]] jazyka. Výuku cudzieho jazyka zabezpečujú talianski i slovenskí učitelia. O tom, že výuka taliančiny je veľmi intenzívna, svedčí fakt, že za jeden školský rok sú žiaci schopní naučiť sa ju do takej miery, aby od druhého ročníka mohli začať so štúdiom odborných predmetov v tomto jazyku.
Osemročné štúdium na škole bolo zriadené v školskom roku [[1995]]-[[1996]]. Nadviazalo na tradície [[reálne osemročné gymnázium|reálnych osemročných gymnázií]] v minulosti. V súčasnosti je trend obmedzovať počet žiakov, študujúcich na osemročných gymnáziách. Podľa odporúčania Ministerstva SR má v školskom roku 2009 - 2010 v tejto forme študovať len päť percent populácie a žiaci majú byť prijímaní až z piateho ročníka základnej školy. Tieto skutočnosti sa prejavili aj na škole. V školskom roku 2009-2010 bolo prijatých len 20 žiakov.

== Zdroje ==
* [http://gymlsba.edupage.org/ oficiálna webová stránka školy]
* Pamätnica k 50. výročiu založenia školy

{{Súradnice|48.150461|17.060287|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]]</text>
      <sha1>kiw405bhuyfl140jsb41yqg0ktp3mlm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sárvár</title>
    <ns>0</ns>
    <id>212017</id>
    <revision>
      <id>7429640</id>
      <parentid>7097325</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:00:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dács Magyarország</username>
        <id>218628</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1106" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec
| názov           = Sárvár
| maďarský názov  = 
| typ             = mesto
| erb             = HUN Sárvár Címer.svg
| vlajka          = Flag of Sárvár.svg
| obrázok         = Szombathely, Fő tér - IMG 0084 - Flickr - jns001.jpg
| popis obrázka   = 
| župa            = [[Vašská župa|Vašská]]
| okres         = [[Sárvár (obvod)|Sárvár]]
| zemepisná šírka = 47.25415
| zemepisná dĺžka = 16.93545
| rozloha         = 64,65
| založenie       = 
| starosta        = 
| PSČ             = 9600
| predvoľba       = 95
| KSH             = 21306
| commons         = 
| web             = Sárvár
}}

'''Sárvár''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] vo [[Vašská župa|Vašskej župe]] v okrese [[Sárvár (obvod)|Sárvár]]. 

Má rozlohu 6&amp;nbsp;464&amp;nbsp;ha a žije tu {{OBP|HU|21306}} obyvateľov ''({{OBD|HU|21306}})''.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sárvár}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.sarvar.hu/ Oficiálna stránka]

{{Maďarský výhonok}}

{{Sárvársky obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>ecamnt0kmszeg8gbrumu3wtfpdul841</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429644</id>
      <parentid>7429640</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:18:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1108" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec
| názov           = Sárvár
| maďarský názov  = 
| typ             = mesto
| erb             = HUN Sárvár Címer.svg
| vlajka          = Flag of Sárvár.svg
| obrázok         = Szombathely, Fő tér - IMG 0084 - Flickr - jns001.jpg
| popis obrázka   = 
| župa            = [[Vašská župa|Vašská]]
| okres         = [[Sárvársky okres|Sárvár]]
| zemepisná šírka = 47.25415
| zemepisná dĺžka = 16.93545
| rozloha         = 64,65
| založenie       = 
| starosta        = 
| PSČ             = 9600
| predvoľba       = 95
| KSH             = 21306
| commons         = 
| web             = Sárvár
}}

'''Sárvár''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] vo [[Vašská župa|Vašskej župe]] v [[Sárvársky okres|okrese Sárvár]]. 

Má rozlohu 6&amp;nbsp;464&amp;nbsp;ha a žije tu {{OBP|HU|21306}} obyvateľov ''({{OBD|HU|21306}})''.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sárvár}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.sarvar.hu/ Oficiálna stránka]

{{Maďarský výhonok}}

{{Sárvársky obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>6hztjtl8fmcnpvxxmgw1ycby2g6sod7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>133 (album)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>228984</id>
    <revision>
      <id>7429780</id>
      <parentid>7345920</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:37:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2726" xml:space="preserve">{{Infobox Album |
Interpret        = [[Plus Mínus]] |
Názov            = 133 |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[punk rock]], [[pop punk]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = [[máj]] [[2000]] |
Miesto nahratia  = |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Universal Music]] |
Producent        = |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = |
Tento album          = 133&lt;br/&gt;(2000) |
Nasledujúci album    = [[Workoholix]]&lt;br /&gt;(2002) |
}}

'''133''' je názov debutového albumu skupiny [[Plus Mínus]]. Je to zároveň jediný počin skupiny so spevákom [[Cibi]]m.

== Pozadie ==
Plus Mínus vznikli vo februári 2000 z odpadlíkov skupiny [[Iné Kafe]]. Pri jej zrode stáli 2 čerství ex-členovia: [[Dodo Praženec|Dodo]] a [[Wayo]], jeden dávny ex-člen [[Cibi]] a ex-koncertný gitarista Robo. Materiál na nový album zhromaždili za 2 mesiace a kontrakt s vydavateľstvom [[Universal Music]] získali rýchlo. Album vyšiel preto už v máji toho roku.

Z albumu vyšli dva [[Singel (hudba)|single]]: „Včera som musel byť zlý“ a „Ľudia 20. storočia“.

Album obsahuje [[Cover verzia|coververziu]] piesne od skupiny [[Banket (hudobná skupina)|Banket]], „Prečo vy ľudia XX. storočia máte vždy zachmúrené obočia?“, tu uvedenú len ako „Ľudia 20. storočia“. Spevák tejto skupiny, [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] v nej hosťuje a bol tiež krstným otcom albumu, vo [[Videoklip|videoklipe]] ho však nahradila jeho maketa.

Po vydaní albumu sa ku kapele pripojil ďalší gitarista [[Lochy]].

== Skladby ==
Hudbu zložili Plus Mínus a texty napísal Dodo, okrem uvedených.
# „Včera som musel byť zlý“
# „Figurína“ (text: [[Martin Šebeň]])
# „Každý deň“ (text: [[Martin Žúži]])
# „Svetlá farba“ (text: Wayo)
# „Názor“
# „Životný film“
# „Hlúpe balóny“ (text: Roman Slávik)
# „Choď vpred!“
# „Zážitok?“
# „Bezchybný“ (text: Martin Žúži)
# „Kazajka“
# „Ľudia 20. storočia“ (hudba: Richard Müller, text: Daniel Mikletič)
# „Len nestíham“
# „War for Money“ (text: Wayo)
# „Sám sebou“

== Plus Mínus ==
* Cibi – spev, vokály
* Dodo – bicie, vokály, zbory, spev (14)
* Wayo – basa
* Robo – gitara

== Hostia ==
* [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – spev (12)
*[[Peter Opet]] – trúbka (2, 3, 7)
*[[Peter Hujár]] – saxofón (3, 7)
*[[Peter Saniga|Sanchéz]] – gitarové sólo (12)

[[Kategória:Albumy skupiny Plus Mínus]]
[[Kategória:Debutové albumy]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2000]]</text>
      <sha1>b2s0iv5yd6ewb2rsn0ni0bny78q2f71</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turčiansky Michal</title>
    <ns>0</ns>
    <id>234796</id>
    <revision>
      <id>7429811</id>
      <parentid>7164649</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:40:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alekme</username>
        <id>106733</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>obrázok</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7533" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mestská časť &lt;!-- &quot;obec&quot;, &quot;mesto&quot;, &quot;mestská časť&quot;, &quot;miestna časť&quot;, &quot;vojenský obvod&quot; --&gt;
 | Časť čoho          = [[Turčianskych Teplíc|Turčianske Teplice]] &lt;!-- len v prípade mestskej/miestnej časti --&gt;
 | Názov              = Turčiansky Michal
 | Iné názvy          = 
 | Obrázok            =  Turčianske Teplice Turčiansky Michal kostol 07.jpg
 | Popis obrázku      = 
 | Veľkosť obrázku    = &lt;!-- uvádzať výhradne v prípade obr. s problematickým pomerom strán --&gt;
 | Znak               = &lt;!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;

 | Kraj               = Žilinský &lt;!-- len názov, bez slova &quot;kraj&quot; – napr. &quot;Banskobystrický&quot; --&gt;
 | Okres              = Turčianske Teplice &lt;!-- len názov, bez slova &quot;okres&quot; – napr. &quot;Brezno&quot; --&gt;
 | Región             = Turiec &lt;!-- len názov, bez slova &quot;okres&quot; – napr. &quot;Brezno&quot; --&gt;
 | Časti              = 

 | Rieka              = 
 | Rieka 1            = 
 | Rieka 2            = 
 | Rieka 3            = 

 | Zemepisná šírka    = 48.88333333 &lt;!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 48.4588 --&gt;
 | Zemepisná dĺžka    = 18.86333333 &lt;!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 18.8922 --&gt;
 | Nadmorská výška    = &lt;!-- len číslo --&gt;

 | Najvyšší bod       = &lt;!-- pri obciach neuvádzať --&gt; 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 

 &lt;!-- uvádzať len v prípade mestských/miestnych časti bez ŠÚJ kódu. Ak je Kód uvedený, dosad sa automaticky. --&gt;
 | Rozloha            = &lt;!-- v km², len číslo, napr. 1.23 --&gt;
 | Počet obyvateľov   = 
 | Počet obyvateľov k = 
 | Počet obyvateľov ref = &lt;!-- &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; --&gt;

 | Prvá zmienka       = 1352 &lt;!-- len rok --&gt;
 | Starosta           = &lt;!-- pri miestnych/mestských častiach bez vlastného starostu neuvádzať --&gt;
 | Politická strana   = 

 | UNESCO názov       = &lt;!-- len tam, kde je relevantné (Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča) --&gt;
 | UNESCO typ         = 
 | UNESCO rok         = 
 | UNESCO rozširenia  = 
 | UNESCO ohrozenie   = 
 | UNESCO číslo       = 
 | UNESCO kritériá    = 

 | PSČ                = 
 | Kód                = &lt;!-- ŠÚJ kód bez medzier, napr &quot;516643&quot;. Nevyhnutný pre automatické zobrazovanie údajov. --&gt;
 | EČV                = 
 | Predvoľba          = &lt;!-- preferovaný tvar: &quot;+421-45&quot; --&gt;
 | Adresa             = 
 | E-mail             = 
 | Telefón            = 
 | Fax                = 

 | Mapa               = &lt;!-- len pre schematické mapky mestských častí, poloha sa zobrazuje automaticky --&gt;
 | Popis mapy         = 
 | Web                = 
 | Commons            = &lt;!-- len názov kategórie z Commons --&gt;
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Turčiansky Michal''' je mestská časť [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]]. Do roku [[1971]] bol samostatnou obcou.&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot;&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) 
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | edícia = 
  | kapitola zborník = 2486 Turčianske Teplice
  | url kapitoly zborník = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Turčianske+Teplice&amp;s=exact&amp;c=Y04e&amp;d=obce&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
  | strany = 
  | url = http://www.juls.savba.sk/nazvy_obci.html
  | dátum prístupu = 2015-08-1
  | isbn = 
}}&lt;/ref&gt; Názov tejto pôvodne poddanskej obce je odvodený od kostola zasväteného [[Michal (anjel)|sv. Michalovi archanjelovi]].

== Dejiny ==
Prvá písomná pamiatka je z roku [[1352]] keď sa spomína ako ''Ecclesio Sancti Michaeli'' (Farnosť sv. Michala). Od roku [[1436]] do 16. storočia obec patrila [[Turóciovci|Turóciovcom]], neskôr tu mali majetky viaceré zemianské rody. V roku 1951 bola pričlenená obec [[Zorkovce]] a dovtedajší názov Turčiansky svätý Michal bol zmenený na Turčiansky Michal.&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot; /&gt;

V roku [[1971]] bola obec pričlenená k Turčianskym Tepliciam. 

[[Zorkovce]] sa spomínajú v roku 1277 kedy ich kráľ [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV.]] Barlejovi synovi Bana z [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviak]] a bratov jeho dal [[Bošany]] v nitrianskej župe na náhradu za [[Zorkovce]], ktoré kráľ [[Belo IV.]] bol ím odňal a pripojil k Zvolenskému hradu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Okmánytár XIV. 168.|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}&lt;/ref&gt; 

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala]] archanjela, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1264]]. Nachádza sa v opevnenom areáli na mierne vyvýšenej polohe. Pôvodnú stavbu, ešte s kvadratickým presbytériom, vybudovala stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]]. Kostol bol prestavaný v duchu neskorej gotiky okolo roku [[1515]], kedy vzniklo súčasné polygonálne presbytérium s krížovou rebrovou klenbou zachovanou dodnes. V roku [[1570]] bola loď kostola nanovo zaklenutá [[renesancia|renesančnou]] [[klenba|klenbou]]. [[Barok|Barokovo]] bol upravený v roku [[1750]], kedy bola loď nanovo zaklenutá a v roku [[1768]], kedy bola upravená veža.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turčiansky Michal
  | url = http://apsida.sk/c/11033/turciansky-michal
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1890]] a po roku [[1950]] bol obnovovaný. V interiéri sa nachádza neskororenesančno-barokový hlavný [[oltár]] z roku [[1669]] a renesančná [[krstiteľnica]] z roku 1520.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Milan Fabian a kolektív
 | odkaz na autora = 
 | titul = Turiec
 | vydavateľ = Osveta n. p.
 | miesto = Martin
 | rok = 1977
 | id = 70-065-77
 | kapitola = Národohistorické a umelecké pamiatky Turca
 | strany = 
 | jazyk = po slovensky
}}&lt;/ref&gt;. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.

== Osobnosti obce ==
* [[Ján Valentini (básnik)|Ján Valentini]] (* 1756{{--}}† 1812), rímskokatolícky kňaz, dekan, básnik, historik a prírodovedec
* [[Izidor Žiak]] (* 1863{{--}}† 1918), slovenský spisovateľ, redaktor, národný pracovník, úradník
* [[Michal Ursini]], evanjelický kňaz

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.infoturiec.sk/index.php?L=2&amp;D=11&amp;lang=sk&amp;SelCompID=957 Informácie o Turci]- zdroj časti údajov
* [http://www.apsida.sk/c/11033/turciansky-michal Apsida.sk]- profil gotického kostola

{{Slovenský výhonok}}

{{Mestské časti Turčianskych Teplíc}}
{{Osady a zaniknuté obce okresu Turčianske Teplice}}

[[Kategória:Turčianske Teplice]]
[[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]]</text>
      <sha1>tmo3pysz2llbe3ok4fjjzhh1q7sfhcv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429812</id>
      <parentid>7429811</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:41:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alekme</username>
        <id>106733</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7533" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mestská časť &lt;!-- &quot;obec&quot;, &quot;mesto&quot;, &quot;mestská časť&quot;, &quot;miestna časť&quot;, &quot;vojenský obvod&quot; --&gt;
 | Časť čoho          = [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]] &lt;!-- len v prípade mestskej/miestnej časti --&gt;
 | Názov              = Turčiansky Michal
 | Iné názvy          = 
 | Obrázok            =  Turčianske Teplice Turčiansky Michal kostol 07.jpg
 | Popis obrázku      = 
 | Veľkosť obrázku    = &lt;!-- uvádzať výhradne v prípade obr. s problematickým pomerom strán --&gt;
 | Znak               = &lt;!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;

 | Kraj               = Žilinský &lt;!-- len názov, bez slova &quot;kraj&quot; – napr. &quot;Banskobystrický&quot; --&gt;
 | Okres              = Turčianske Teplice &lt;!-- len názov, bez slova &quot;okres&quot; – napr. &quot;Brezno&quot; --&gt;
 | Región             = Turiec &lt;!-- len názov, bez slova &quot;okres&quot; – napr. &quot;Brezno&quot; --&gt;
 | Časti              = 

 | Rieka              = 
 | Rieka 1            = 
 | Rieka 2            = 
 | Rieka 3            = 

 | Zemepisná šírka    = 48.88333333 &lt;!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 48.4588 --&gt;
 | Zemepisná dĺžka    = 18.86333333 &lt;!-- len stupne, desatinný tvar s bodkou, napr. 18.8922 --&gt;
 | Nadmorská výška    = &lt;!-- len číslo --&gt;

 | Najvyšší bod       = &lt;!-- pri obciach neuvádzať --&gt; 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 

 &lt;!-- uvádzať len v prípade mestských/miestnych časti bez ŠÚJ kódu. Ak je Kód uvedený, dosad sa automaticky. --&gt;
 | Rozloha            = &lt;!-- v km², len číslo, napr. 1.23 --&gt;
 | Počet obyvateľov   = 
 | Počet obyvateľov k = 
 | Počet obyvateľov ref = &lt;!-- &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; --&gt;

 | Prvá zmienka       = 1352 &lt;!-- len rok --&gt;
 | Starosta           = &lt;!-- pri miestnych/mestských častiach bez vlastného starostu neuvádzať --&gt;
 | Politická strana   = 

 | UNESCO názov       = &lt;!-- len tam, kde je relevantné (Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča) --&gt;
 | UNESCO typ         = 
 | UNESCO rok         = 
 | UNESCO rozširenia  = 
 | UNESCO ohrozenie   = 
 | UNESCO číslo       = 
 | UNESCO kritériá    = 

 | PSČ                = 
 | Kód                = &lt;!-- ŠÚJ kód bez medzier, napr &quot;516643&quot;. Nevyhnutný pre automatické zobrazovanie údajov. --&gt;
 | EČV                = 
 | Predvoľba          = &lt;!-- preferovaný tvar: &quot;+421-45&quot; --&gt;
 | Adresa             = 
 | E-mail             = 
 | Telefón            = 
 | Fax                = 

 | Mapa               = &lt;!-- len pre schematické mapky mestských častí, poloha sa zobrazuje automaticky --&gt;
 | Popis mapy         = 
 | Web                = 
 | Commons            = &lt;!-- len názov kategórie z Commons --&gt;
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Turčiansky Michal''' je mestská časť [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]]. Do roku [[1971]] bol samostatnou obcou.&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot;&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) 
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | edícia = 
  | kapitola zborník = 2486 Turčianske Teplice
  | url kapitoly zborník = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Turčianske+Teplice&amp;s=exact&amp;c=Y04e&amp;d=obce&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
  | strany = 
  | url = http://www.juls.savba.sk/nazvy_obci.html
  | dátum prístupu = 2015-08-1
  | isbn = 
}}&lt;/ref&gt; Názov tejto pôvodne poddanskej obce je odvodený od kostola zasväteného [[Michal (anjel)|sv. Michalovi archanjelovi]].

== Dejiny ==
Prvá písomná pamiatka je z roku [[1352]] keď sa spomína ako ''Ecclesio Sancti Michaeli'' (Farnosť sv. Michala). Od roku [[1436]] do 16. storočia obec patrila [[Turóciovci|Turóciovcom]], neskôr tu mali majetky viaceré zemianské rody. V roku 1951 bola pričlenená obec [[Zorkovce]] a dovtedajší názov Turčiansky svätý Michal bol zmenený na Turčiansky Michal.&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot; /&gt;

V roku [[1971]] bola obec pričlenená k Turčianskym Tepliciam. 

[[Zorkovce]] sa spomínajú v roku 1277 kedy ich kráľ [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV.]] Barlejovi synovi Bana z [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviak]] a bratov jeho dal [[Bošany]] v nitrianskej župe na náhradu za [[Zorkovce]], ktoré kráľ [[Belo IV.]] bol ím odňal a pripojil k Zvolenskému hradu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Okmánytár XIV. 168.|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}&lt;/ref&gt; 

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala]] archanjela, jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1264]]. Nachádza sa v opevnenom areáli na mierne vyvýšenej polohe. Pôvodnú stavbu, ešte s kvadratickým presbytériom, vybudovala stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]]. Kostol bol prestavaný v duchu neskorej gotiky okolo roku [[1515]], kedy vzniklo súčasné polygonálne presbytérium s krížovou rebrovou klenbou zachovanou dodnes. V roku [[1570]] bola loď kostola nanovo zaklenutá [[renesancia|renesančnou]] [[klenba|klenbou]]. [[Barok|Barokovo]] bol upravený v roku [[1750]], kedy bola loď nanovo zaklenutá a v roku [[1768]], kedy bola upravená veža.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turčiansky Michal
  | url = http://apsida.sk/c/11033/turciansky-michal
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1890]] a po roku [[1950]] bol obnovovaný. V interiéri sa nachádza neskororenesančno-barokový hlavný [[oltár]] z roku [[1669]] a renesančná [[krstiteľnica]] z roku 1520.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Milan Fabian a kolektív
 | odkaz na autora = 
 | titul = Turiec
 | vydavateľ = Osveta n. p.
 | miesto = Martin
 | rok = 1977
 | id = 70-065-77
 | kapitola = Národohistorické a umelecké pamiatky Turca
 | strany = 
 | jazyk = po slovensky
}}&lt;/ref&gt;. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.

== Osobnosti obce ==
* [[Ján Valentini (básnik)|Ján Valentini]] (* 1756{{--}}† 1812), rímskokatolícky kňaz, dekan, básnik, historik a prírodovedec
* [[Izidor Žiak]] (* 1863{{--}}† 1918), slovenský spisovateľ, redaktor, národný pracovník, úradník
* [[Michal Ursini]], evanjelický kňaz

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.infoturiec.sk/index.php?L=2&amp;D=11&amp;lang=sk&amp;SelCompID=957 Informácie o Turci]- zdroj časti údajov
* [http://www.apsida.sk/c/11033/turciansky-michal Apsida.sk]- profil gotického kostola

{{Slovenský výhonok}}

{{Mestské časti Turčianskych Teplíc}}
{{Osady a zaniknuté obce okresu Turčianske Teplice}}

[[Kategória:Turčianske Teplice]]
[[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]]</text>
      <sha1>0t62yi4x2kedr7qjgjsg82g2eosdznf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čabraď (hrad)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>240317</id>
    <revision>
      <id>7429831</id>
      <parentid>7209666</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:11:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <comment>obrazy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6982" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Čabraď
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Hrad
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Čabraď - hrad - pohľad od cesty - 2015.JPG
| image_caption      = Hradná zrúcanina Čabraď
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| district           = [[okres Krupina|Krupina]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Čabradský Vrbovok]] 
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| lat_d              = 48.243392 
| long_d             = 19.105833
| elevation          = 305
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = z obce Čabradský Vrbovok
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha hradu Čabraď na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Banská Bystrica Region - outline map.svg
| map1_background    = Banská Bystrica Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
| map1_locator       = Banskobystrický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Čabraď Castle
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

[[Súbor:Csábrág - Borovszky.jpg|náhľad|vpravo|280px|Hrad Čabraď začiatkom 20. st.]]

'''Čabraď'''&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-08-31}}&lt;/ref&gt; alebo '''Litava''' je hradná zrúcanina nachádzajúca sa pri obci [[Čabradský Vrbovok]] uprostred [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]] na kopci nad údolím [[Litava (prítok Krupinice)|Litavy]]. Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava.

== Dejiny ==
Postavený bol v [[13. storočie|13. storočí]] v obci [[Čabradský Vrbovok]] a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] bol dôležitou protitureckou pevnosťou a [[Turci]] sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi [[Bašta|baštami]] a z hradného [[Palác|paláca]], ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici [[15. storočie|15. storočia]] bol [[hrad]] na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Roku [[1511]] sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa [[Tomáš Bakóc|Tomáša Bakóca]], ktorý ho dal okolo roku [[1520]] upraviť a prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]], a to hlavne na predhradí. Hrad bol v tej dobe vo vlastníctve [[Pálfiovci|Pálfiovcov]] a po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ [[Ján Krušič]], pôvodom z [[Chorvátsko|Chorvátska]]. Roku [[1622]] získal [[hrad]] do držby ďalší vojenský veliteľ P. Kohári. Posledné prestavby v [[17. storočie|17. storočí]] premenili vnútorný [[hrad]] na pohodlné panské sídlo. Keď sa v [[18. storočie|18. storočí]] [[Koháriovci]] presťahovali do novopostaveného honosného domu vo [[Svätý Anton (okres Banská Štiavnica)|Svätom Antone]], význam hradu rýchlo upadal. Úpadok bol urýchlený tým, že ho i sami majitelia roku [[1812]] nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu [[hrad|hradu]] lúpežnými rytiermi. Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes spolu s hradom sú už ruinami.

== Exteriér ==
Hrad je na kopci, ktorý obteká rieka [[Litava (prítok Krupinice)|Litava]] a poskytuje mu tak prirodzenú ochranu. Horný [[hrad]], postavený na pretiahnutom vrchole, tvorila veža, rozľahlé nádvorie s [[Palác|palácovými]] stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie [[šľachta|šľachty]]. Do horného [[hrad|hradu]] sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli [[bastión|bastióny]] a menšie [[bašta|bašty]], ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, určená pravdepodobne pre posádku, na juhozápade brána s [[bašta|baštou]] a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou, ktorú chránili dve mohutné [[strieľňa|strieľne]] a [[padací most]].

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;

Čabraď - hrad - pohľad od cesty - 2015.JPG|pohľad od cesty

Castle Čabrad-Csábrág 2009-7-3-gate.JPG|most a vstupná brána
Castle čabraď front.JPG|pohľad od vstupnej časti

Čabraď - hrad - sýpka - 2015.JPG|budova sýpky na nádvorí hradu
Csábrág4-2011-7-6.JPG|pohľad na vstupnú časť z veže
&lt;/gallery&gt;
== Zaujímavosti ==
Čabradský hradný vrch a jeho okolie je [[Čabraď (prírodná rezervácia)|prírodnou rezerváciou]] s najbohatším výskytom [[plaz]]ov na území Slovenska (žije tu najmä množstvo [[užovka|užoviek]]).

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* MALINIAK, Pavol: ''Čabradské panstvo v stredoveku.'' Banská Bystrica : Belianum, 2019. 224 s. ISBN 978-80-557-1625-1

== Externé odkazy ==
*{{Zámky|hrady-a-zamky/cabrad-hrad}}
*[http://www.dady.nfo.sk/tramping/hrad.htm Detaily z histórie hradu a fotky]
*Združenie RONDEL [http://www.rondel.sk/]
*[http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/75044/AHN_16.pdf Maliniak, P. 2013: K pôsobeniu Jána Kružiča na hrade Čabraď. Acta Historica Neosoliensia 16, 205-223.]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Čabraď Castle}} 


{{Slovenský výhonok}}
[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]
[[Kategória:Krupinská planina]]
[[Kategória:Stavby v okrese Krupina]]
[[Kategória:Čabradský Vrbovok]]</text>
      <sha1>5pvyoejk24awnk0q8ho155wc7i5miqi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>TJ Slávia Ekonóm</title>
    <ns>0</ns>
    <id>241128</id>
    <revision>
      <id>7429493</id>
      <parentid>7349157</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:20:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mucka16</username>
        <id>171523</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Káder seniorov – 2021/2022 */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4508" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava |
  obrázok = |
  celýnázov = Telovýchovná jednota&lt;br/ &gt;Slávia Ekonóm Bratislava |
  prezývka = Ekonóm |
  Legendy = 1953|
  štadión   = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky |
  kapacita = 500 |
  predseda =  prezident FO: Peter Múčka|
  tréner  =  Igor Šiška,&lt;br/ &gt;vedúci družstva: Peter Farkaš |
  liga   = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto|6. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori.htm|založený=1955}}

'''TJ Slávia Ekonóm Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].  Klub hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na Bratislavských Pasienkoch. Klub pôsobí v VI. lige Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto od sezóny 2015/16. Predtým pôsobil dlhé roky od sezóny 1998/99 v V. lige, resp. I. triede ObFZ Bratislava-mesto. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia.  V súčasnosti je aktívne iba mužstvo seniorov. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). 

Futbalový oddiel je súčasťou občianskeho združenia TJ Slávia Ekonóm Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;, ktoré vzniklo v r. 1990. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc.  (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom TJ - [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Ing.]] Peter Baláž, [[PhD.]]

Adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava.

== Športové úspechy ==
*2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto
*2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy

== Káder seniorov – 2022/2023 ==
Nino Krebs (b)  –  Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Iarko Lasak (o), Milan Menyhart (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Milan Gregor (s), Jozef Brisuda (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s)  – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Kamil Príhoda (u)

== Konečné umiestnenia ==
*2020/2021 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2019/2020 – VI. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2018/2019 – VI. liga ObFz BA-mesto – 9. miesto
*2017/2018 – VI. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2016/2017 – VI. liga ObFZ BA-mesto – 8. miesto
*2015/2016 – VI. liga  ObFZ BA-mesto – 9. miesto
*2014/2015 – V. liga  ObFZ BA-mesto – 7. miesto
*2013/2014 – V. liga ObFZ BA-mesto – 4. miesto
*2012/2013 – V. liga ObFZ BA-mesto – 5. miesto
*2011/2012 – V. liga ObFZ BA-mesto – 6. miesto
*2010/2011 – V. liga ObFz BA-mesto – 6. miesto
*2009/2010 – V. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2008/2009 – V. liga ObFz BA-mesto – 5. miesto
*2007/2008 – V. liga  ObFz BA-mesto – 8. miesto
*2006/2007 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2005/2006 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2004/2005 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2003/2004 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*2002/2003 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2001/2002 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 7. miesto
*2000/2001 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*1999/2000 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 14. miesto
*1998/1999 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 8. miesto
*1997/1998 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 4. miesto
*1996/1997 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto
*1994/1995 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy a zdroje ==
*[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2021.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2021]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2021.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2021]
*{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}}

[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1953]]
[[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]]</text>
      <sha1>55xwjtfkdk7137njuo34mgofgycodq8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429494</id>
      <parentid>7429493</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:22:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mucka16</username>
        <id>171523</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Konečné umiestnenia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4563" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava |
  obrázok = |
  celýnázov = Telovýchovná jednota&lt;br/ &gt;Slávia Ekonóm Bratislava |
  prezývka = Ekonóm |
  Legendy = 1953|
  štadión   = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky |
  kapacita = 500 |
  predseda =  prezident FO: Peter Múčka|
  tréner  =  Igor Šiška,&lt;br/ &gt;vedúci družstva: Peter Farkaš |
  liga   = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto|6. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori.htm|založený=1955}}

'''TJ Slávia Ekonóm Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].  Klub hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na Bratislavských Pasienkoch. Klub pôsobí v VI. lige Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto od sezóny 2015/16. Predtým pôsobil dlhé roky od sezóny 1998/99 v V. lige, resp. I. triede ObFZ Bratislava-mesto. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia.  V súčasnosti je aktívne iba mužstvo seniorov. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). 

Futbalový oddiel je súčasťou občianskeho združenia TJ Slávia Ekonóm Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;, ktoré vzniklo v r. 1990. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc.  (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom TJ - [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Ing.]] Peter Baláž, [[PhD.]]

Adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava.

== Športové úspechy ==
*2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto
*2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy

== Káder seniorov – 2022/2023 ==
Nino Krebs (b)  –  Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Iarko Lasak (o), Milan Menyhart (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Milan Gregor (s), Jozef Brisuda (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s)  – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Kamil Príhoda (u)

== Konečné umiestnenia ==
*2021/2022 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2020/2021 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2019/2020 – VI. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2018/2019 – VI. liga ObFz BA-mesto – 9. miesto
*2017/2018 – VI. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2016/2017 – VI. liga ObFZ BA-mesto – 8. miesto
*2015/2016 – VI. liga  ObFZ BA-mesto – 9. miesto
*2014/2015 – V. liga  ObFZ BA-mesto – 7. miesto
*2013/2014 – V. liga ObFZ BA-mesto – 4. miesto
*2012/2013 – V. liga ObFZ BA-mesto – 5. miesto
*2011/2012 – V. liga ObFZ BA-mesto – 6. miesto
*2010/2011 – V. liga ObFz BA-mesto – 6. miesto
*2009/2010 – V. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2008/2009 – V. liga ObFz BA-mesto – 5. miesto
*2007/2008 – V. liga  ObFz BA-mesto – 8. miesto
*2006/2007 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2005/2006 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2004/2005 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2003/2004 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*2002/2003 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2001/2002 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 7. miesto
*2000/2001 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*1999/2000 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 14. miesto
*1998/1999 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 8. miesto
*1997/1998 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 4. miesto
*1996/1997 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto
*1994/1995 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy a zdroje ==
*[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2021.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2021]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2021.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2021]
*{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}}

[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1953]]
[[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]]</text>
      <sha1>tw6t2tri5k9cgl82n3v2el2cu62mbw3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429495</id>
      <parentid>7429494</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:24:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mucka16</username>
        <id>171523</id>
      </contributor>
      <comment>/* Káder seniorov – 2021/2022 */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4576" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava |
  obrázok = |
  celýnázov = Telovýchovná jednota&lt;br/ &gt;Slávia Ekonóm Bratislava |
  prezývka = Ekonóm |
  Legendy = 1953|
  štadión   = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky |
  kapacita = 500 |
  predseda =  prezident FO: Peter Múčka|
  tréner  =  Igor Šiška,&lt;br/ &gt;vedúci družstva: Peter Farkaš |
  liga   = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto|6. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori.htm|založený=1955}}

'''TJ Slávia Ekonóm Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].  Klub hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na Bratislavských Pasienkoch. Klub pôsobí v VI. lige Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto od sezóny 2015/16. Predtým pôsobil dlhé roky od sezóny 1998/99 v V. lige, resp. I. triede ObFZ Bratislava-mesto. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia.  V súčasnosti je aktívne iba mužstvo seniorov. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). 

Futbalový oddiel je súčasťou občianskeho združenia TJ Slávia Ekonóm Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;, ktoré vzniklo v r. 1990. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc.  (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom TJ - [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Ing.]] Peter Baláž, [[PhD.]]

Adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava.

== Športové úspechy ==
*2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto
*2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy

== Káder seniorov – 2021/2022 ==
Patrik Petrovič (b), Rudlof Fako (b)  –  Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Iarko Lasak (o), Milan Menyhart (o), Jaroslav Černil (o) – Martin Kohút (s), Lukáš Berdák (s), Martin Štefánik (s), Adam Košako (s), Milan Gregor (s), Samuel Rosenberg (s), Jozef Brisuda (s). Michal Prokeš (s) – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Giussepe  Camilio (u)

== Konečné umiestnenia ==
*2020/2021 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2019/2020 – VI. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2018/2019 – VI. liga ObFz BA-mesto – 9. miesto
*2017/2018 – VI. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2016/2017 – VI. liga ObFZ BA-mesto – 8. miesto
*2015/2016 – VI. liga  ObFZ BA-mesto – 9. miesto
*2014/2015 – V. liga  ObFZ BA-mesto – 7. miesto
*2013/2014 – V. liga ObFZ BA-mesto – 4. miesto
*2012/2013 – V. liga ObFZ BA-mesto – 5. miesto
*2011/2012 – V. liga ObFZ BA-mesto – 6. miesto
*2010/2011 – V. liga ObFz BA-mesto – 6. miesto
*2009/2010 – V. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2008/2009 – V. liga ObFz BA-mesto – 5. miesto
*2007/2008 – V. liga  ObFz BA-mesto – 8. miesto
*2006/2007 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2005/2006 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2004/2005 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2003/2004 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*2002/2003 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2001/2002 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 7. miesto
*2000/2001 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*1999/2000 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 14. miesto
*1998/1999 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 8. miesto
*1997/1998 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 4. miesto
*1996/1997 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto
*1994/1995 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy a zdroje ==
*[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2022]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2021.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2021]
*{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}}

[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1953]]
[[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]]</text>
      <sha1>kmhfhl0bzv50xpbie7gqqc8bhjb36ng</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429496</id>
      <parentid>7429495</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:26:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mucka16</username>
        <id>171523</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>aktualizacia udajov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4531" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava |
  obrázok = |
  celýnázov = Telovýchovná jednota&lt;br/ &gt;Slávia Ekonóm Bratislava |
  prezývka = Ekonóm |
  Legendy = 1953|
  štadión   = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky |
  kapacita = 500 |
  predseda =  prezident FO: Peter Múčka|
  tréner  =  Igor Šiška,&lt;br/ &gt;vedúci družstva: Peter Farkaš |
  liga   = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto|6. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori.htm|založený=1955}}

'''TJ Slávia Ekonóm Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].  Klub hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na Bratislavských Pasienkoch. Klub pôsobí v VI. lige Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto od sezóny 2015/16. Predtým pôsobil dlhé roky od sezóny 1998/99 v V. lige, resp. I. triede ObFZ Bratislava-mesto. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia.  V súčasnosti je aktívne iba mužstvo seniorov. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). 

Futbalový oddiel je súčasťou občianskeho združenia TJ Slávia Ekonóm Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;, ktoré vzniklo v r. 1990. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc.  (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom TJ - [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Ing.]] Peter Baláž, [[PhD.]]

Adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava.

== Športové úspechy ==
*2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto
*2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy

== Káder seniorov – 2022/2023 ==
Nino Krebs (b)  –  Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Iarko Lasak (o), Milan Menyhart (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Milan Gregor (s),  Jozef Brisuda (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s)   – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Kamil Príhoda (u), Vladimír Dinka (u)

== Konečné umiestnenia ==
*2020/2021 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2019/2020 – VI. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2018/2019 – VI. liga ObFz BA-mesto – 9. miesto
*2017/2018 – VI. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2016/2017 – VI. liga ObFZ BA-mesto – 8. miesto
*2015/2016 – VI. liga  ObFZ BA-mesto – 9. miesto
*2014/2015 – V. liga  ObFZ BA-mesto – 7. miesto
*2013/2014 – V. liga ObFZ BA-mesto – 4. miesto
*2012/2013 – V. liga ObFZ BA-mesto – 5. miesto
*2011/2012 – V. liga ObFZ BA-mesto – 6. miesto
*2010/2011 – V. liga ObFz BA-mesto – 6. miesto
*2009/2010 – V. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2008/2009 – V. liga ObFz BA-mesto – 5. miesto
*2007/2008 – V. liga  ObFz BA-mesto – 8. miesto
*2006/2007 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2005/2006 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2004/2005 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2003/2004 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*2002/2003 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2001/2002 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 7. miesto
*2000/2001 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*1999/2000 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 14. miesto
*1998/1999 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 8. miesto
*1997/1998 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 4. miesto
*1996/1997 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto
*1994/1995 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy a zdroje ==
*[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2022]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2021.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2021]
*{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}}

[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1953]]
[[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]]</text>
      <sha1>rq2ng0tjo09tyeez9rp9g6lp43fbm6m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429497</id>
      <parentid>7429496</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:29:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mucka16</username>
        <id>171523</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizacia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4531" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava |
  obrázok = |
  celýnázov = Telovýchovná jednota&lt;br/ &gt;Slávia Ekonóm Bratislava |
  prezývka = Ekonóm |
  Legendy = 1953|
  štadión   = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky |
  kapacita = 500 |
  predseda =  prezident FO: Peter Múčka|
  tréner  =  Igor Šiška,&lt;br/ &gt;vedúci družstva: Peter Farkaš |
  liga   = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto|6. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori.htm|založený=1955}}

'''TJ Slávia Ekonóm Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].  Klub hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na Bratislavských Pasienkoch. Klub pôsobí v VI. lige Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto od sezóny 2015/16. Predtým pôsobil dlhé roky od sezóny 1998/99 v V. lige, resp. I. triede ObFZ Bratislava-mesto. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia.  V súčasnosti je aktívne iba mužstvo seniorov. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). 

Futbalový oddiel je súčasťou občianskeho združenia TJ Slávia Ekonóm Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;, ktoré vzniklo v r. 1990. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc.  (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom TJ - [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Ing.]] Peter Baláž, [[PhD.]]

Adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava.

== Športové úspechy ==
*2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto
*2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy

== Káder seniorov – 2022/2023 ==
Nino Krebs (b)  –  Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Iarko Lasak (o), Milan Menyhart (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Milan Gregor (s),  Jozef Brisuda (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s)   – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Kamil Príhoda (u), Vladimír Dinka (u)

== Konečné umiestnenia ==
*2020/2021 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2019/2020 – VI. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2018/2019 – VI. liga ObFz BA-mesto – 9. miesto
*2017/2018 – VI. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2016/2017 – VI. liga ObFZ BA-mesto – 8. miesto
*2015/2016 – VI. liga  ObFZ BA-mesto – 9. miesto
*2014/2015 – V. liga  ObFZ BA-mesto – 7. miesto
*2013/2014 – V. liga ObFZ BA-mesto – 4. miesto
*2012/2013 – V. liga ObFZ BA-mesto – 5. miesto
*2011/2012 – V. liga ObFZ BA-mesto – 6. miesto
*2010/2011 – V. liga ObFz BA-mesto – 6. miesto
*2009/2010 – V. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2008/2009 – V. liga ObFz BA-mesto – 5. miesto
*2007/2008 – V. liga  ObFz BA-mesto – 8. miesto
*2006/2007 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2005/2006 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2004/2005 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2003/2004 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*2002/2003 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2001/2002 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 7. miesto
*2000/2001 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*1999/2000 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 14. miesto
*1998/1999 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 8. miesto
*1997/1998 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 4. miesto
*1996/1997 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto
*1994/1995 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy a zdroje ==
*[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2022]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2022.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2021]
*{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}}

[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1953]]
[[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]]</text>
      <sha1>ip0xx1u43zraaz3nso9o6xwwl2hxnm4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429499</id>
      <parentid>7429497</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:30:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mucka16</username>
        <id>171523</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizacia udajov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4531" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava |
  obrázok = |
  celýnázov = Telovýchovná jednota&lt;br/ &gt;Slávia Ekonóm Bratislava |
  prezývka = Ekonóm |
  Legendy = 1953|
  štadión   = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky |
  kapacita = 500 |
  predseda =  prezident FO: Peter Múčka|
  tréner  =  Igor Šiška,&lt;br/ &gt;vedúci družstva: Peter Farkaš |
  liga   = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto|6. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori.htm|založený=1955}}

'''TJ Slávia Ekonóm Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].  Klub hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na Bratislavských Pasienkoch. Klub pôsobí v VI. lige Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto od sezóny 2015/16. Predtým pôsobil dlhé roky od sezóny 1998/99 v V. lige, resp. I. triede ObFZ Bratislava-mesto. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia.  V súčasnosti je aktívne iba mužstvo seniorov. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). 

Futbalový oddiel je súčasťou občianskeho združenia TJ Slávia Ekonóm Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}&lt;/ref&gt;, ktoré vzniklo v r. 1990. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc.  (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom TJ - [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Ing.]] Peter Baláž, [[PhD.]]

Adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava.

== Športové úspechy ==
*2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto
*2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto
*1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy

== Káder seniorov – 2022/2023 ==
Nino Krebs (b)  –  Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Iarko Lasak (o), Milan Menyhart (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Milan Gregor (s),  Jozef Brisuda (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s)   – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Kamil Príhoda (u), Vladimír Dinka (u)

== Konečné umiestnenia ==
*2020/2021 – VI. liga ObFz BA-mesto – 10. miesto
*2019/2020 – VI. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2018/2019 – VI. liga ObFz BA-mesto – 9. miesto
*2017/2018 – VI. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2016/2017 – VI. liga ObFZ BA-mesto – 8. miesto
*2015/2016 – VI. liga  ObFZ BA-mesto – 9. miesto
*2014/2015 – V. liga  ObFZ BA-mesto – 7. miesto
*2013/2014 – V. liga ObFZ BA-mesto – 4. miesto
*2012/2013 – V. liga ObFZ BA-mesto – 5. miesto
*2011/2012 – V. liga ObFZ BA-mesto – 6. miesto
*2010/2011 – V. liga ObFz BA-mesto – 6. miesto
*2009/2010 – V. liga ObFz BA-mesto – 4. miesto
*2008/2009 – V. liga ObFz BA-mesto – 5. miesto
*2007/2008 – V. liga  ObFz BA-mesto – 8. miesto
*2006/2007 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2005/2006 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2004/2005 – V. liga ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2003/2004 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*2002/2003 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 12. miesto
*2001/2002 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 7. miesto
*2000/2001 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 11. miesto
*1999/2000 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 14. miesto
*1998/1999 – I. Trieda ObFz BA-mesto – 8. miesto
*1997/1998 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 4. miesto
*1996/1997 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto
*1994/1995 – II. Trieda ObFz BA-mesto – 10. miesto

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy a zdroje ==
*[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2022]
*[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2022.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2022]
*{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}}

[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1953]]
[[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]]</text>
      <sha1>4xvo65flgfz4vdstkwfaw277j54k8re</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Komunistická strana Číny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>266616</id>
    <revision>
      <id>7429506</id>
      <parentid>7237904</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:53:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nongbulinqing</username>
        <id>13356</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vedenie strany */ update</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4318" xml:space="preserve">{{Infobox Politická strana
|Názov              = Komunistická strana Číny
|Logo strany        = Danghui.svg
|Skratka            = 
|Založenie          = [[1. júl]] [[1921]]
|Rozpustenie        = 
|Predseda           = [[Si Ťin-pching]]
|Predsedníčka       = 
|Podpredseda        = 
|Prezident          = 
|Najviac poslancov  = 
|Poslancov          = 2 157
|Volebný výsledok   = 
|Ideológie          = [[Komunizmus]]
|Iné1 názov         = 
|Iné1               = 
|Iné2 názov         = 
|Iné2               = 
|Iné3 názov         = 
|Iné3               = 
|Mládežnícka        = [[Liga komunistickej mládeže Číny|Liga komunistickej mládeže]]
|Skupina EP         = 
|Európska strana    = 
|Medzinárodné       = 
|Materská strana    = 
|Sídlo              = [[Zhongnanhai]], [[Peking]], [[Čína]]
|Noviny             = [[Žen-min ž'-pao|Ľudový denník]]
|Farby              = 
|Web                = 
}}
'''Komunistická strana Číny''' ({{cmn|中国共产党|Čung-kuo Kung-čchan-tang}}; {{pchin-jin|Zhōngguó Gòngchǎndǎng}}; skratka: 中共) je [[Čína|čínska]] [[politická strana]]. Bola založená roku [[1921]] v [[Šanghaj]]i. Od roku [[1949]], keď jej ozbrojené sily zvíťazili v [[Čínska občianska vojna|občianskej vojne]] nad [[Kuomintang|Nacionalistami]], má rozhodujúcu úlohu pri riadení [[Komunizmus|komunistickej]] [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. Od roku [[2012]] je jej predsedom [[Si Ťin-pching]]. Počtom členov, ktorý presahuje 73 miliónov 360 tisíc,&lt;ref&gt;[http://czech.cri.cn/1/2007/10/08/1@56718.htm Počet členov KS Číny v celej krajine prekročil 73 miliónov 360 tisíc, Čínsky rozhlas pre zahraničie, 8. 10. 2007]&lt;/ref&gt; je Komunistická strana Číny najväčšia politická strana na svete.

== Vedenie strany ==
Stav po XIX. zjazde strany v novembri [[2017]]:&lt;ref&gt;https://svet.sme.sk/c/20680290/cinsky-prezident-bude-aj-nadalej-stat-na-cele-komunistickej-strany.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://english.www.gov.cn/news/top_news/2017/10/25/content_281475920736982.htm&lt;/ref&gt;

* Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny:
:: [[Si Ťin-pching]]

* Členovia stáleho výboru politbyra ÚV KS Číny:
:: [[Si Ťin-pching]]
:: [[Li Kche-čchiang]]
:: [[Li Čan-šu]]
:: [[Wang Jang]]
:: [[Wang Chu-ning]]
:: [[Čao Le-ťi]]
:: [[Chan Čeng]]

* Členovia politbyra ÚV KS Číny:
:: [[Si Ťin-pching]]
:: [[Li Kche-čchiang]]
:: [[Li Čan-šu]]
:: [[Wang Jang]]
:: [[Wang Chu-ning]]
:: [[Čao Le-ťi]]
:: [[Chan Čeng]]
:: [[Ting Süe-siang]]
:: [[Wang Čchen]]
:: [[Liou Che]]
:: [[Sü Čchi-liang]]
:: [[Sun Čchun-lan]]
:: [[Li Si]]
:: [[Li Čchiang]]
:: [[Li Chung-čung]]
:: [[Chu Čchun-chua]]
:: [[Jang Ťie-čch']]
:: [[Jang Siao-tu]]
:: [[Čang Jou-sia]]
:: [[Čchen Si]]
:: [[Čchen Čchüan-kuo]]
:: [[Čchen Min-er]]
:: [[Kuo Šeng-kchun]]
:: [[Chuang Kchun-ming]]
:: [[Cchaj Čchi]]

* Tajomníci sekretariátu ÚV KS Číny:
:: [[Wang Chu-ning]]
:: [[Ting Süe-siang]]
:: [[Jang Siao-tu]]
:: [[Čchen Si]]
:: [[Kuo Šeng-kchun]]
:: [[Jou Čchüan]]
:: [[Chuang Kchun-ming]]

* Ústredná vojenská komisia KS Číny:
:: Predseda:
::: [[Si Ťin-pching]]
:: Podpredsedovia:
::: [[Sü Čchi-liang]]
::: [[Čang Jou-sia]]
:: Členovia komisie:
::: [[Wej Feng-che]]
::: [[Li Cuo-čcheng]]
::: [[Miao Chua]]
::: [[Čang Šeng-min]]

* Ústredná disciplinárna komisia KS Číny:
:: Tajomník komisie:
::: [[Čao Le-ťi]]
:: Podtajomníci:
::: [[Jang Siao-tu]]
::: [[Liou Ťin-kuo]]
::: [[Li Šu-lej]]
::: [[Čang Šeng-min]]
::: [[Jang Siao-čchao]]
::: [[Sü Ling-i]]
::: [[Siao Pchej]]
::: [[Čchen Siao-ťiang]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Mao Ce-tung]]
* [[Čao C'-jang]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Communist Party of China}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Komunistická strana Číny|11876798}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ccponline.net/ oficiálna stránka (čínsky)]
* [http://english.cpc.people.com.cn/ Spravodaj strany] {{eng icon}}
* [http://english.peopledaily.com.cn/ Stránky Ľudového denníku – novin vydávaných Komunistickou stranou Číny]  {{eng icon}}

[[Kategória:Komunistická strana Číny| ]]
[[Kategória:Politické strany v Číne]]
[[Kategória:Komunizmus]]
[[Kategória:Komunistické strany]]</text>
      <sha1>hn1f7du1e20x3avgad7z308wata8jjm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429507</id>
      <parentid>7429506</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:55:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nongbulinqing</username>
        <id>13356</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>doplnenie info</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4370" xml:space="preserve">{{Infobox Politická strana
|Názov              = Komunistická strana Číny
|Logo strany        = Danghui.svg
|Skratka            = 
|Založenie          = [[1. júl]] [[1921]]
|Rozpustenie        = 
|Predseda           = [[Si Ťin-pching]]
|Predsedníčka       = 
|Podpredseda        = 
|Prezident          = 
|Najviac poslancov  = 
|Poslancov          = 2 157
|Volebný výsledok   = 
|Ideológie          = [[Komunizmus]]
|Iné1 názov         = 
|Iné1               = 
|Iné2 názov         = 
|Iné2               = 
|Iné3 názov         = 
|Iné3               = 
|Mládežnícka        = [[Liga komunistickej mládeže Číny|Liga komunistickej mládeže]]
|Skupina EP         = 
|Európska strana    = 
|Medzinárodné       = 
|Materská strana    = 
|Sídlo              = [[Zhongnanhai]], [[Peking]], [[Čína]]
|Noviny             = [[Žen-min ž'-pao|Ľudový denník]]
|Farby              = 
|Web                = 
}}
'''Komunistická strana Číny''' ({{cmn|中国共产党|Čung-kuo Kung-čchan-tang}}; {{pchin-jin|Zhōngguó Gòngchǎndǎng}}; skratka: 中共) je [[Čína|čínska]] [[politická strana]]. Bola založená roku [[1921]] v [[Šanghaj]]i revolucionármi [[Čchen Tu-siou]] a [[Li Ta-čao]]. Od roku [[1949]], keď jej ozbrojené sily zvíťazili v [[Čínska občianska vojna|občianskej vojne]] nad [[Kuomintang|Nacionalistami]], má rozhodujúcu úlohu pri riadení [[Komunizmus|komunistickej]] [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. Od roku [[2012]] je jej predsedom [[Si Ťin-pching]]. Počtom členov, ktorý presahuje 73 miliónov 360 tisíc,&lt;ref&gt;[http://czech.cri.cn/1/2007/10/08/1@56718.htm Počet členov KS Číny v celej krajine prekročil 73 miliónov 360 tisíc, Čínsky rozhlas pre zahraničie, 8. 10. 2007]&lt;/ref&gt; je Komunistická strana Číny najväčšia politická strana na svete.

== Vedenie strany ==
Stav po XIX. zjazde strany v novembri [[2017]]:&lt;ref&gt;https://svet.sme.sk/c/20680290/cinsky-prezident-bude-aj-nadalej-stat-na-cele-komunistickej-strany.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://english.www.gov.cn/news/top_news/2017/10/25/content_281475920736982.htm&lt;/ref&gt;

* Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny:
:: [[Si Ťin-pching]]

* Členovia stáleho výboru politbyra ÚV KS Číny:
:: [[Si Ťin-pching]]
:: [[Li Kche-čchiang]]
:: [[Li Čan-šu]]
:: [[Wang Jang]]
:: [[Wang Chu-ning]]
:: [[Čao Le-ťi]]
:: [[Chan Čeng]]

* Členovia politbyra ÚV KS Číny:
:: [[Si Ťin-pching]]
:: [[Li Kche-čchiang]]
:: [[Li Čan-šu]]
:: [[Wang Jang]]
:: [[Wang Chu-ning]]
:: [[Čao Le-ťi]]
:: [[Chan Čeng]]
:: [[Ting Süe-siang]]
:: [[Wang Čchen]]
:: [[Liou Che]]
:: [[Sü Čchi-liang]]
:: [[Sun Čchun-lan]]
:: [[Li Si]]
:: [[Li Čchiang]]
:: [[Li Chung-čung]]
:: [[Chu Čchun-chua]]
:: [[Jang Ťie-čch']]
:: [[Jang Siao-tu]]
:: [[Čang Jou-sia]]
:: [[Čchen Si]]
:: [[Čchen Čchüan-kuo]]
:: [[Čchen Min-er]]
:: [[Kuo Šeng-kchun]]
:: [[Chuang Kchun-ming]]
:: [[Cchaj Čchi]]

* Tajomníci sekretariátu ÚV KS Číny:
:: [[Wang Chu-ning]]
:: [[Ting Süe-siang]]
:: [[Jang Siao-tu]]
:: [[Čchen Si]]
:: [[Kuo Šeng-kchun]]
:: [[Jou Čchüan]]
:: [[Chuang Kchun-ming]]

* Ústredná vojenská komisia KS Číny:
:: Predseda:
::: [[Si Ťin-pching]]
:: Podpredsedovia:
::: [[Sü Čchi-liang]]
::: [[Čang Jou-sia]]
:: Členovia komisie:
::: [[Wej Feng-che]]
::: [[Li Cuo-čcheng]]
::: [[Miao Chua]]
::: [[Čang Šeng-min]]

* Ústredná disciplinárna komisia KS Číny:
:: Tajomník komisie:
::: [[Čao Le-ťi]]
:: Podtajomníci:
::: [[Jang Siao-tu]]
::: [[Liou Ťin-kuo]]
::: [[Li Šu-lej]]
::: [[Čang Šeng-min]]
::: [[Jang Siao-čchao]]
::: [[Sü Ling-i]]
::: [[Siao Pchej]]
::: [[Čchen Siao-ťiang]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Mao Ce-tung]]
* [[Čao C'-jang]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Communist Party of China}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Komunistická strana Číny|11876798}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ccponline.net/ oficiálna stránka (čínsky)]
* [http://english.cpc.people.com.cn/ Spravodaj strany] {{eng icon}}
* [http://english.peopledaily.com.cn/ Stránky Ľudového denníku – novin vydávaných Komunistickou stranou Číny]  {{eng icon}}

[[Kategória:Komunistická strana Číny| ]]
[[Kategória:Politické strany v Číne]]
[[Kategória:Komunizmus]]
[[Kategória:Komunistické strany]]</text>
      <sha1>fyus9uaevej9vsiviz5lg8j7yfibob4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boršč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>276204</id>
    <revision>
      <id>7429571</id>
      <parentid>7429476</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:41:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava citácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3498" xml:space="preserve">[[Súbor:Borscht served.jpg|náhľad|Boršč s kyslou smotanou]]
[[Súbor:Borshch2.jpg|náhľad|Ukrajinský boršč s cesnakovými šiškami (''pampušky''), kyslou smotanou a oškvarkami]]
::''Boršč je aj iný názov rastliny boľševník borščový (=boľševník boršč; lat. Heracleum sphondylium)&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;/&gt;, pozri [[boľševník borščový]]''

'''Boršč''' je [[polievka]] z [[Cvikla|červenej repy]] a [[Kapusta obyčajná hlávková|kapusty]] známa z kuchyne viacerých východo- a stredoeurópskych národov. Považovaná za [[Rusko|ruské]] a [[Ukrajina#Kuchyňa|ukrajinské]]&lt;ref&gt;Schultze, Sydney (2000). ''[https://books.google.com/books?id=c4kvrPEweOcC&amp;pg=PA65 Culture and Customs of Russia]''. Greenwood Publishing Group. pp. 65–66. ISBN 978-0-313-31101-7.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Marks, Gil (2010). [https://books.google.com.ua/books?id=gFK_yx7Ps7cC&amp;lpg=PP1&amp;hl=uk&amp;pg=PT261#v=onepage&amp;q&amp;f=false &quot;Borscht&quot;].  ''[https://www.worldcat.org/title/encyclopedia-of-jewish-food/oclc/501320645 Encyclopedia of Jewish Food]''. Hoboken: John Wiley &amp; Sons. pp. 196–200. ISBN 978-0-470-39130-3.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lee, Alexander (August 2018). [https://www.historytoday.com/archive/historians-cookbook/russia-borscht &quot;From Russia with Borscht&quot;]. ''History Today''. 68 (8).&lt;/ref&gt; národné jedlo. Polievky podobné boršču sa varia aj v ďalších krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Poľsko|Poľsku]] ([[barszcz]]) a [[Bulharsko|Bulharsku]]. 

Základom boršča je [[vývar]] z [[kosť|kostí]] a [[mäso|mäsa]] (obvykle predného [[hovädzina|hovädzieho]] pre ruskú alebo ukrajinskú verziu boršču) a zmes osmaženej [[zelenina|zeleniny]] ([[červená repa]], [[kapusta]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mrkva]], [[cibuľa (stonka)|cibuľa]]). Zelenina sa nakrája na [[rezance]], osmaží sa na tuku a ľahko sa zahustí [[zápražka|zápražkou]], následne sa rozriedi vývarom, doplní sa varené mäso a polievka sa dochutí [[ocot|octom]]. Bohatší boršč sa doplňuje nakrájanou [[údené mäso|údeninou]] a podáva sa s [[kyslá smotana|kyslou smotanou]].

Ukrajinský variant boršču kladie dôraz na sýto červenú farbu, repa sa preto pripravuje samostatne a ešte pred samotnou tepelnou úpravou sa zastriekne octom. Do zeleninovej zmesi sa pridáva [[petržlen]] a [[paradajkový pretlak]]. Odporúčaným tukom je [[bravčová masť]], ktorá by mala prebrať farbu pretlaku - na hotovej polievke by mali plávať jantárovo zafarbené mastné oká. Vyškvarené kocky [[slanina (pokrm)|slaniny]] sa doplňujú aj do hotovej polievky.

V [[Štetín]]e sa boršč podáva aj ako nápoj k [[Štetínske cesto|štetínskemu cestu]].

== Referencie ==
{{Referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = boršč
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 187
}}&lt;/ref&gt;


}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Boršč|145262}}

[[Kategória:Polievky]]
[[Kategória:Zeleninové jedlá]]
[[Kategória:Ukrajinská kuchyňa]]
[[Kategória:Ruská kuchyňa]]
[[Kategória:Poľská kuchyňa]]</text>
      <sha1>8418a9dm70txa4xasqkn828kxsa8qhv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Jetam2</title>
    <ns>3</ns>
    <id>283438</id>
    <revision>
      <id>7429561</id>
      <parentid>7429305</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:16:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DJ Nanukár</username>
        <id>222802</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od DJ Nanukár (16:16, 24. august 2022) */ nová sekcia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="65756" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)

Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC)
:{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) ==

Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC)
:{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC)
::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC)
::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC)

== Zdroje a preklady ==
Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. 

Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). 

Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}&lt;/ref&gt;, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. 

Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC)
:Ahoj. Vďaka za rady. To pdf-ko je vydané UPJŠ, je to monitoring tlače o tejto inštitúcii (aspoň tak sa to javí). Čiže nejakú váhu to má. Príručka sa dá spomenúť vo vhodnom kontexte ako jedna z možností pre nebinárnych ľudí. Nič viac a nič menej. Aj matičná publikácia, ktorú Vasiľ spomína v diskusii ako smerodajnú má svoje muchy, niečo som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=7429291 uviedol ja], niečo predo mnou [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=7429185 uviedol kolega V&amp;ltz]. Okrem iného sa nebinárnym osobám vôbec nevenuje (opravte ma, ak sa mýlim). Publikácie používajúce onikanie sú, ale celkom nestranný výskum, ktorý by písal o onikaní niečo typu „onikanie sa vyskytuje pri nebinárnych osobách“ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť. Písal som aj pár relevantným ľuďom, získal som viacero odkazov práve na onú príručku čiže nejaká akceptácia komunitou sa tam dá predpokladať.
:Ohľadne prekladu: Neviem celkom ako si predstavuješ ten Algonquin Park, snáď nie ''„V tomto nádhernom parku sa rozliehajú majestátne lesy, žblnkajú jazerá, močiare i riečky.“'' Za mňa celkom neutrálna veta. Pravda, o dube by sa polemizovať. Ale i tu: ak vidíš niečo čo sa dá zlepšiť, kľudne to vylepši.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 23. august 2022 (UTC)

=== Referencie ===
{{Referencie}}

== Otázka od [[User:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] (16:16, 24. august 2022) ==

Pozdravujem! Otázok je mnoho, no skúsim to zúžiť úplne: Čím mám ako nováčik začať, ak chcem vedieť správne a efektívne upravovať a dopĺňať chýbajúce informácie v heslách, ktoré ma zaujímajú. Vďaka. --[[Redaktor:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] ([[Diskusia s redaktorom:DJ Nanukár|diskusia]]) 16:16, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>lbv39155br5weh6knpfz4wxs4mcc2j7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429582</id>
      <parentid>7429561</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:58:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od DJ Nanukár (16:16, 24. august 2022) */ odp.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="66165" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)

Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC)
:{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) ==

Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC)
:{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC)
::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC)
::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC)

== Zdroje a preklady ==
Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. 

Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). 

Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}&lt;/ref&gt;, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. 

Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC)
:Ahoj. Vďaka za rady. To pdf-ko je vydané UPJŠ, je to monitoring tlače o tejto inštitúcii (aspoň tak sa to javí). Čiže nejakú váhu to má. Príručka sa dá spomenúť vo vhodnom kontexte ako jedna z možností pre nebinárnych ľudí. Nič viac a nič menej. Aj matičná publikácia, ktorú Vasiľ spomína v diskusii ako smerodajnú má svoje muchy, niečo som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=7429291 uviedol ja], niečo predo mnou [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=7429185 uviedol kolega V&amp;ltz]. Okrem iného sa nebinárnym osobám vôbec nevenuje (opravte ma, ak sa mýlim). Publikácie používajúce onikanie sú, ale celkom nestranný výskum, ktorý by písal o onikaní niečo typu „onikanie sa vyskytuje pri nebinárnych osobách“ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť. Písal som aj pár relevantným ľuďom, získal som viacero odkazov práve na onú príručku čiže nejaká akceptácia komunitou sa tam dá predpokladať.
:Ohľadne prekladu: Neviem celkom ako si predstavuješ ten Algonquin Park, snáď nie ''„V tomto nádhernom parku sa rozliehajú majestátne lesy, žblnkajú jazerá, močiare i riečky.“'' Za mňa celkom neutrálna veta. Pravda, o dube by sa polemizovať. Ale i tu: ak vidíš niečo čo sa dá zlepšiť, kľudne to vylepši.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 23. august 2022 (UTC)

=== Referencie ===
{{Referencie}}

== Otázka od [[User:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] (16:16, 24. august 2022) ==

Pozdravujem! Otázok je mnoho, no skúsim to zúžiť úplne: Čím mám ako nováčik začať, ak chcem vedieť správne a efektívne upravovať a dopĺňať chýbajúce informácie v heslách, ktoré ma zaujímajú. Vďaka. --[[Redaktor:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] ([[Diskusia s redaktorom:DJ Nanukár|diskusia]]) 16:16, 24. august 2022 (UTC)
:Ahoj, predovšetkým by bolo vhodné začať príručkou, kde nájdeš mnoho odpovedí a základ editovania. Následne môžeš skúsiť menšie úpravy existujúcich článkov, kde si osvojíš potrebnú zručnosť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:58, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>r7qu0ppvtffdwkfpefpl8xl29qvk68v</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429626</id>
      <parentid>7429582</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:19:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="66631" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)

Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC)
:{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) ==

Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC)
:{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC)
::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC)
::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC)

== Zdroje a preklady ==
Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. 

Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). 

Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}&lt;/ref&gt;, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. 

Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC)
:Ahoj. Vďaka za rady. To pdf-ko je vydané UPJŠ, je to monitoring tlače o tejto inštitúcii (aspoň tak sa to javí). Čiže nejakú váhu to má. Príručka sa dá spomenúť vo vhodnom kontexte ako jedna z možností pre nebinárnych ľudí. Nič viac a nič menej. Aj matičná publikácia, ktorú Vasiľ spomína v diskusii ako smerodajnú má svoje muchy, niečo som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=7429291 uviedol ja], niečo predo mnou [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=7429185 uviedol kolega V&amp;ltz]. Okrem iného sa nebinárnym osobám vôbec nevenuje (opravte ma, ak sa mýlim). Publikácie používajúce onikanie sú, ale celkom nestranný výskum, ktorý by písal o onikaní niečo typu „onikanie sa vyskytuje pri nebinárnych osobách“ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť. Písal som aj pár relevantným ľuďom, získal som viacero odkazov práve na onú príručku čiže nejaká akceptácia komunitou sa tam dá predpokladať.
:Ohľadne prekladu: Neviem celkom ako si predstavuješ ten Algonquin Park, snáď nie ''„V tomto nádhernom parku sa rozliehajú majestátne lesy, žblnkajú jazerá, močiare i riečky.“'' Za mňa celkom neutrálna veta. Pravda, o dube by sa polemizovať. Ale i tu: ak vidíš niečo čo sa dá zlepšiť, kľudne to vylepši.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 23. august 2022 (UTC)

=== Referencie ===
{{Referencie}}

== Otázka od [[User:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] (16:16, 24. august 2022) ==

Pozdravujem! Otázok je mnoho, no skúsim to zúžiť úplne: Čím mám ako nováčik začať, ak chcem vedieť správne a efektívne upravovať a dopĺňať chýbajúce informácie v heslách, ktoré ma zaujímajú. Vďaka. --[[Redaktor:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] ([[Diskusia s redaktorom:DJ Nanukár|diskusia]]) 16:16, 24. august 2022 (UTC)
:Ahoj, predovšetkým by bolo vhodné začať príručkou, kde nájdeš mnoho odpovedí a základ editovania. Následne môžeš skúsiť menšie úpravy existujúcich článkov, kde si osvojíš potrebnú zručnosť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:58, 24. august 2022 (UTC)
:Zdravím! {{Re|DJ Nanukár}} Ako dobré stránky pre začiatočníka by som odporúčal napr. [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Alebo začať menšími opravami a postupne sa vyučiť. Ani z nás nikto učený nespadol.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:19, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>50dgm48xsbpceqwt4d48mc8xkv27akv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam detí Márie Terézie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>287211</id>
    <revision>
      <id>7429846</id>
      <parentid>7117375</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:54:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Maria_Amalia_of_Habsburg_Lorraina_Parma.jpg bol nahradený odkazom Meister_der_Erzherzoginnen-Porträt_-_Erzherzogin_Maria_Amalia.jpg.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10032" xml:space="preserve">'''Zoznam detí Márie Terézie''' obsahuje informácie o deťoch [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela, [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], o čase ich života a o ich manželoch a manželkách.

{| class=wikitable align=&quot;center&quot; width=100% bgcolor = &quot;silver&quot;
|-
!width=10% | Portrét
!width=15% | Narodenie
!width=15% | Úmrtie
!width=20% | Manželstvo
!width=20% | Potomstvo
!width=20% | Ďalšie informácie
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''Mária Alžbeta'''
|-
| align=&quot;center&quot; | 
| align=&quot;center&quot; | [[5. február]] [[1737]]
| align=&quot;center&quot; | [[7. jún]] [[1740]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Anna Habsbursko-lotrinská|Mária Anna]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Archduchess Maria Anne of Austria.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[6. október]] [[1738]]
| align=&quot;center&quot; | [[19. november]] [[1789]]
| align=&quot;center&quot; | Nikdy sa nevydala.
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Angažovala sa v dobročinných a sociálnych oblastiach. Je považovaná za druhú zakladateľku Alžbetínského kláštora v [[Klagenfurt]]e, kde neskôr aj žila.
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''Mária Karolína'''
|-
| align=&quot;center&quot; | 
| align=&quot;center&quot; | [[12. január]] [[1740]]
| align=&quot;center&quot; | [[25. január]] [[1741]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Jozef II.]]'''
|-
| rowspan=2 align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Joseph II by Tröndle.jpg|80px]]
| rowspan=2 align=&quot;center&quot; | [[13. marec]] [[1741]]
| rowspan=2 align=&quot;center&quot; | [[20. február]] [[1790]]
| align=&quot;center&quot; | [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Bourbónska z Parmy]]&lt;br /&gt;([[1741]]{{--}}[[1763]])
| align=&quot;center&quot; | • Mária Terézia&lt;br /&gt;''Zomrela na zápaľ pľúc.''&lt;br /&gt;• Mária Kristína&lt;br /&gt;''Zomrela po narodení''
| rowspan=2 align=&quot;center&quot; | Neskorší cisár a kráľ Jozef II.
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Mária Jozefína Bavorská]]&lt;br /&gt;([[1739]]{{--}}[[1767]])
| align=&quot;center&quot; | -
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Mária Kristína]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Meister der Erzherzoginnenportraits 001.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[13. máj]] [[1742]]
| align=&quot;center&quot; | [[24. jún]] [[1798]]
| align=&quot;center&quot; | [[Albert Saský (1738 – 1822)|Albert Kazimír Sasko-Tešinský]]&lt;br /&gt;([[1738]]{{--}}[[1822]])
| align=&quot;center&quot; | • Kristína&lt;br /&gt;• Karol Ľudovít&lt;br /&gt;''adoptovaný synovec (syn Leopolda)''
| align=&quot;center&quot; | Bola najobľúbenejšou dcérou a jedinou, ktorej Mária Terézia dovolila vydať sa z lásky.
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská|Mária Alžbeta]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Maria Elisabeth of Austria 1762 by Liotard.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[13. august]] [[1743]]
| align=&quot;center&quot; | [[22. september]] [[1808]]
| align=&quot;center&quot; | Nikdy sa nevydala.
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Po matkinej smrti sa stala [[Opátka|opátkou]] v [[Innsbruck]]u
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Martin van Meytens 003.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[1. február]] [[1745]]
| align=&quot;center&quot; | [[18. január]] [[1761]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Zomrel na [[kiahne]]. V čase smrti už mal snúbenicu – [[Mária Ludovika Španielska|Máriu Ľudovíku Španielsku]], ktorú si nakoniec vzal jeho mladší brat. Leopold.
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Mária Amália]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Meister der Erzherzoginnen-Porträt - Erzherzogin Maria Amalia.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[26. február]] [[1746]]
| align=&quot;center&quot; | [[18. jún]] [[1804]]
| align=&quot;center&quot; | [[Ferdinand (Parma a Piacenza)|Ferdinand Parmský]]&lt;br /&gt;([[1751]]{{--}}[[1802]])
| align=&quot;center&quot; | • Karolína&lt;br /&gt;• Ľudovít&lt;br /&gt;• Mária Antónia&lt;br /&gt;• Šarlota
• Filip

• Antónia Lujza

• Lujza Mária&lt;br /&gt;• mŕtvonarodené dvojičky
| align=&quot;center&quot; | Matka jej nedovolila vydať sa za Karola Zweibrückera, ktorý dokonca požiadal o jej ruku, a tak ako ďalšie sestry, sa stala obeťou sobášnej politiky.
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Peter Leopold]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Leopold II.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | 5. máj 1747
| align=&quot;center&quot; | 1. marec 1792
| align=&quot;center&quot; | [[Mária Ludovika Španielska]]&lt;br /&gt;([[1745]]{{--}}[[1792]])
| align=&quot;center&quot; | • Mária Terézia&lt;br /&gt;• [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]&lt;br /&gt;• Ferdinand
• Mária Anna&lt;br /&gt;• Karol Ľudovít&lt;br /&gt;• Alexander Leopold

• Albert Ján

• Maximilián&lt;br /&gt;• Jozef Anton&lt;br /&gt;• Mária Klementína&lt;br /&gt;• Anton Viktor

• Mária Amália&lt;br /&gt;• Ján&lt;br /&gt;• Rainer Jozef&lt;br /&gt;• Ľudovít Jozef&lt;br /&gt;• Rudolf Ján
| align=&quot;center&quot; | Toskánsky veľkovojvoda a neskorší cisár rímsky, kráľ uhorský a český ako Leopold II.
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''Mária Karolína'''
|-
| align=&quot;center&quot; | 
| align=&quot;center&quot; | [[17. september]] [[1748]]
| align=&quot;center&quot; | [[17. september]] [[1748]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Mŕtvo narodené dieťa.
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Johana Habsbursko-lotrinská|Mária Johana]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Johanna Gabrielle of Austria 1762 by Liotard.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[4. február]] [[1750]]
| align=&quot;center&quot; | [[23. december]] [[1762]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Zasnúbená so sicílskym kráľom [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinandom I.]] Zomrela na [[kiahne]].
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská|Mária Jozefa]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Martin van Meytens 002.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[19. marec]] [[1751]]
| align=&quot;center&quot; | [[15. október]] [[1767]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Zasnúbená so sicílskym kráľom [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinandom I.]] Zomrela na [[kiahne]].
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Karolína Rakúska|Mária Karolína]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Meister der Erzherzoginnenportraits 002.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | '''[[13. august]] [[1752]]'''
| align=&quot;center&quot; | [[8. september]] [[1814]]
| align=&quot;center&quot; | Neapolsko-sicílsky kráľ [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]]
([[1751]] – [[1825]])
| align=&quot;center&quot; | • [[Mária Terézia Neapolsko-Sicílska|Mária Terézia]]&lt;br /&gt;• Lujza Mária
• Karol Tito

• Mária Anna Jozefína&lt;br /&gt;• [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]]&lt;br /&gt;• Mária Kristína&lt;br /&gt;• Mária Amália

• Gennaro Karol František

• Jozef Catello Gennaro

• [[Mária Amália Neapolsko-sicílska|Mária Amália Terézia]]

• Mária Kristína&lt;br /&gt;• Mária Antónia

• Mária Klotilda Terézia

• Enrichetta Mária Carmela

• Karol Gennaro František&lt;br /&gt;• Leopold Giovanni

• Alberto Filippo Maria&lt;br /&gt;• Mária Alžbeta Terézia
| align=&quot;center&quot; | Bola v podstate skutočnou vládkyňou [[Kráľovstvo oboch Sicílií|neapolsko-sicílskeho kráľovstva]]. Do dejín vstúpila aj ako úhlavná odporkyňa francúzskeho cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]].
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský|Ferdinand Karol]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Archduke Ferdinand Karl of Austria-Este 1762 by Liotard.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[1. jún]] [[1754]]
| align=&quot;center&quot; | [[24. december]] [[1806]]
| align=&quot;center&quot; | [[Mária Beatrix d'Este]]&lt;br /&gt;([[1750]]{{--}}[[1829]])
| align=&quot;center&quot; | • Jozef František
• Mária Terézia

• Jozefína Ferdinanda&lt;br /&gt;• Mária Leopolda&lt;br /&gt;• František IV.&lt;br /&gt;• Ferdinand Karol Jozef&lt;br /&gt;• Maximilián Jozef

• Mária Antónia&lt;br /&gt;• Karol Ambróz&lt;br /&gt;• [[Mária Ludovika Modenská|Mária Ludovika]]
| align=&quot;center&quot; | Je zakladateľom vedľajšej línie [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-Lotrinského rodu]] a to rodu d´Este
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Mária Antoinetta]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:MarieAntoinetterose1783.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[2. november]] [[1755]]
| align=&quot;center&quot; | [[16. október]] [[1793]]
| align=&quot;center&quot; | Francúzsky kráľ [[Ľudovít XVI.]]&lt;br /&gt;([[1754]]{{--}}[[1793]])
| align=&quot;center&quot; | • Mária-Terézia Šarlota&lt;br /&gt;• Ľudovít Jozef Xaver František&lt;br /&gt;• Karol Ľudovít&lt;br /&gt;• Sofia Helena Beatrix
| align=&quot;center&quot; |  Bola popravená počas [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]].
|-
| bgcolor=#cccccc align=&quot;center&quot; colspan=6 | '''[[Maximilián František Habsbursko-lotrinský|Maximilián František]]'''
|-
| align=&quot;center&quot; | [[Súbor:Maximilian Franz Austria 1756 1801 portrait.jpg|80px]]
| align=&quot;center&quot; | [[8. december]] [[1756]]
| align=&quot;center&quot; | [[27. jún]] [[1801]]
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | -
| align=&quot;center&quot; | Bol veľmajstrom [[Zoznam vysokých majstrov Rádu nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] v rokoch [[1780]]{{--}}[[1801]] a münsterským biskupom v rokoch [[1784]]{{--}}[[1801]].
|-
!width=10% | Portrét
!width=15% | Narodenie
!width=15% | Úmrtie
!width=20% | Manželstvo
!width=20% | Potomstvo
!width=20% | Ďalšie informácie
|}

== Pozri aj ==
* [[Mária Terézia]]
* [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
* [[Habsbursko-lotrinská dynastia]]

[[Kategória:Habsburgovci]]
[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Zoznamy ľudí]]
[[Kategória:Zoznamy vládcov]]</text>
      <sha1>pxnqnn1va843tw9wlsca68e0mryf9ol</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ferdinand (Parma a Piacenza)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>288649</id>
    <revision>
      <id>7429847</id>
      <parentid>7147417</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:54:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Maria_Amalia_of_Habsburg_Lorraina_Parma.jpg bol nahradený odkazom Meister_der_Erzherzoginnen-Porträt_-_Erzherzogin_Maria_Amalia.jpg.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6457" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
  |meno              = Ferdinand
  |titul             = Vojvoda Parmy, Piacenzy and Guastally
  |obrázok           = Bresciani - Ferdinand I of Parma.png
  |panovanie         = [[1765]] - [[1802]]
  |korunovácia       = 
  |pôvodné meno      = 
  |obrázok erbu      = 
  |ostatné tituly    = Canzanoský vojvoda&lt;br /&gt;Chinchónský gróf&lt;br /&gt;Španielsky infant
  |dátum narodenia   = [[20. január]] [[1751]]
  |miesto narodenia  = [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]]
  |dátum úmrtia      = {{dúv|1802|10|9|1751|1|20}}
  |miesto úmrtia     = [[Fontevivo]], [[Taliansko]]
  |miesto pochovania = 
  |predchodca        = 
  |regent            = 
  |nástupca          = 
  |manžel            = 
  |manželka          = [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská]]
  |potomstvo         = Karolína&lt;br /&gt;Ľudovít&lt;br /&gt;Mária Antónia&lt;br /&gt;Šarlota&lt;br /&gt;Filip&lt;br /&gt;Antónia Lujza&lt;br /&gt;Lujza Mária&lt;br /&gt;Mŕtvo narodené dvojičky
  |dynastia          = 
  |otec              = [[Filip (Parma)|Filip Parmský]]
  |matka             = [[Lujza Alžbeta Bourbonská]]
  }}

'''Ferdinand Maria Filip Ľudovít Sebastián František Jakub Bourbonsko-parmský''' (* [[20. január]] [[1751]] – † [[9. október]] [[1802]], [[Fontevivo]]) bol španielsky infant a od roku [[1765]] [[vojvodstvo Parma a Piacenza|vojvoda Parmy a Piacenzy]]. Ako vnuk španielskeho kráľa sa stal španielskym [[infant]]om. Jeho manželkou sa v roku [[1769]] stala šiesta dcéra [[Mária Terézia|Márie Terézie]], [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Mária Amália]].

== Detstvo ==
Narodil sa vo vojvodskom paláci Colorno ako druhé dieťa a jediný syn parmského vojvodu [[Filip (Parma)|Filipa]] a jeho manželky, princeznej [[Lujza Alžbeta Bourbonská|Lujzy Alžbety]], najstaršej dcéry [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] a [[Mária Leszczyńska|Márie Leszczyńskej]]. Jeho starými rodičmi z otcovej strane boli [[Filip V. (Španielsko)|Filip V.]], španielsky kráľ a jeho druhá manželka [[Alžbeta Parmská]].

=== Súrodenci ===
Ferdinand vyrastal spolu so svojimi dvoma súrodencami - sestrami [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabelou Máriou]] ([[1741]] – [[1763]]), ktorá sa vydala za staršieho brata Márie Amálie, [[Jozef II.|Jozefa II.]], a [[Mária Lujza Parmská|Máriou Lujzou]] ([[1751]] – [[1819]]), ktorá sa vydala za bratranca, španielskeho infanta [[Karol IV. (Španielsko)|Karola]] a neskôr sa stala ako jeho manželka španielskou kráľovnou.

== Manželstvo ==
=== Možné budúce manželky parmského vojvodu ===
Ako dedič jedného z najväčších suverénnych vojvodstiev, bol Ferdinand veľmi vhodným manželom pre niekoľko [[Európa|európskych]] kráľovských princezien, pretože takéto manželstvo by znamenalo veľmi výhodné spojenectvo medzi dvoma krajinami. Jeho možnou budúcou manželkou bola aj [[Mária Betrix Modenská]], ktorá bola dcéra [[Modena|modenského]] vojvodu [[Ercole III. (Modena)|Ercola III.]]. Ďalšou možnou manželkou bola [[Lujza Mária Orleánska|Lujza Mária Tereza Orleánska]], ktorá mala veľmi veľké veno a bola jedinou dcérou [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta Filipa]], [[orleáns]]keho vojvodu, ktorá prežila do dospelosti.

=== Mária Amália ===
[[Súbor:Meister der Erzherzoginnen-Porträt - Erzherzogin Maria Amalia.jpg|right|thumb|Ferdinandova manželka, [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Mária Amália]]]]

Pri výbere, kto sa stane jeho budúcou manželkou, rozhodlo, že [[Rakúsko|rakúska]] panovníčka [[Mária Terézia]], ktorá si dopisovala s Ferdinandovou matkou, sľúbila jeho rodičom holandský trón, ktorý sa dostal pod rakúsku vládu vďaka jednej zmluve.

Po podpísaní manželskej zmluvy sa v roku [[1769]] Ferdinand oženil s [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Máriou Amáliou]], [[rakúsko]]u arcivojvodkyňou. Sobáš sa uskutočnil [[27. jún]]a v zastúpení a Mária Amália [[1. júl]]a opustila [[Rakúsko]]. Budúca arcivojvodkyňa sa so svojím manželom stretla [[16. júl]]a v [[Mantova (mesto)|Mantove]]. [[19. júl]]a sa konala oficiálna svadba vo vojvodskom paláci Colorno, kde sa Ferdinand narodil. 

=== Potomkovia ===
Ferdinand a Mária Amália mali spolu deväť detí:
* [[Karolína Bourbonsko-parmská|Karolína]] (* [[22. november]] [[1770]] – † [[1. marec]] [[1806]]) ∞ [[1792]] princ Maximilián Saský (* [[1759]] – † [[1838]]), syn kurfirsta Fridricha Kristiána Saského a Márie Antónie Bavorskej
* [[Ľudovít (Etrúria)|Ľudovít]] (* [[5. júl]] [[1773]] – † [[27. máj]] [[1803]]), vojvoda z Parmy a kráľ [[Etrúrske kráľovstvo|Etrúrskeho kráľovstva]] ∞ [[1795]] infantka [[Mária Lujza Bourbonská (1782 − 1824)|Mária Lujza Bourbonská]] (* [[1782]] − † [[1824]]), dcéra [[Karol IV. (Španielsko)|Karola IV.]] a [[Mária Lujza Parmská|Márie Lujzy Bourbonskej z Parmy]]
* Maria Antonia (* [[28. november]] [[1774]] - † [[20. február]] [[1841]]), mníška
* Carlotta Maria (* [[7. september]] [[1777]] – † [[5. apríl]] [[1813]]), mníška
* Filippo Maria (* [[22. máj]] [[1783]] – † [[2. júl]] [[1786]])
* Antonietta Luisa (*/† [[21. október]] [[1784]])
* Luisa Maria (* [[17. apríl]] [[1787]] – † [[22. november]] [[1789]])
* dcéra a syn (*/† [[21. máj]] [[1789]]), mŕtvo narodené 

== Napoleon Bonaparte ==
Od roku [[1796]] bolo [[Vojvodstvo Parma a Piacenza|Parmské vojvodstvo]] obsadené [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom Bonaparte]] a jeho [[francúzsko]]u armádou. V roku [[1801]] súhlasil Ferdinand, že sa svojho vojvodstva vzdá v prospech Napoleona. Ako kompenzáciu strateného kráľovstva získal jeho syn Ľudovít [[Etrúrske kráľovstvo]], ktoré vzniklo zo starého [[Toskánske vojvodstvo|Toskánskeho vojvodstva]].

== Pozri aj ==
* [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská]]
* [[Vojvodstvo Parma a Piacenza]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category::Ferdinand, Duke of Parma}}

== Zdroj ==
{{preklad|en|Ferdinand, Duke of Parma|309801690|cs|Ferdinand Parmský|4280972}}

{{Vládca |
Dynastia = [[Bourbonovci]] |
Titul = [[Vojvodstvo Parma a Piacenza|Parmský vojvoda]] |
Od = [[1765]] |
Do = [[1802]] |
Predchodca = [[Filip (Parma)|Filip Parmský]] |
Nástupca = Územie zabrané&lt;br /&gt;[[Prvá francúzska republika|Prvou francúzskou republikou]] |
}}

[[Kategória:Vojvodovia Parmy a Piacenzy]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti z Parmy]]</text>
      <sha1>lr4gd8q3fbovixlh6dt801qt3rkcn3o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boľševník obrovský</title>
    <ns>0</ns>
    <id>295767</id>
    <revision>
      <id>7429690</id>
      <parentid>7401908</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:53:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Taxonómia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21622" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox rastliny|
Názov=boľševník obrovský|
Obrázok=Reuzenbereklauw.JPG|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/200211/2641599 IUCN Red list 2008.10. Prístup 23. jún 2022]&lt;/ref&gt;|
Skry7=áno| 
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky=|
Skupina 1 po slovensky=|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[rosidy]]|Trieda po latinsky=Rosopsida|
Podtrieda po slovensky=|
Rad po slovensky= [[drieňotvaré]]|Rad po latinsky=Cornales|
Čeľaď po slovensky= [[mrkvovité]]|Čeľaď po latinsky=Apiaceae|
Rod po slovensky= [[boľševník]]|Rod po latinsky=Heracleum|
Druh po slovensky=boľševník obrovský|Druh po latinsky=H. mantegazzianum|
Binomické meno= Heracleum mantegazzianum| 
Klasifikátor1=Sommier &amp; Levier|
Dátum1=[[1895]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
{{jed}}'''Boľševník obrovský''' (''Heracleum mantegazzianum'') je [[Rastliny|rastlina]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[zelerovité]] (''Apiaceae'').

Pochádza z centrálnej [[Ázia|Ázie]] ([[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a z juhu priľahlé oblasti). V súčasnosti je to v [[Európa|Európe]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] významný [[invázny druh]]. 

Na [[Slovensko|Slovensku]] a v mnohých ďalších krajinách [[severná pologuľa|severnej pologule]] je vedený ako obzvlášť nebezpečný druh,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.forestportal.sk/ForestPortal/lesne_hospodarstvo/los/invazne_druhy/bolsevnik_obrovsky/bolsevnik_obrovsky.html |titul=Boľševník obrovský |dátum prístupu=2009-11-8}}&lt;/ref&gt; ktorý je schopný ničiť pôvodné [[ekosystém]]y na danom území. Navyše môže ohroziť ľudské [[zdravie]], pretože obsahuje rôzne [[fototoxická látka|fototoxické]] [[furanokumarín]]y, ktoré u človeka spôsobujú ťažké [[fotodermatitída|fotodermatitídy]].

== Taxonómia ==
Boľševník obrovský bol vedecky opísaný až v roku 1895, a to pod platným názvom ''Heracleum mantegazzianum''.&lt;ref name=prirucka /&gt; Má však niekoľko synoným, ku ktorým patria: 

* ''Heracleum circassicum'' Mandenova, 1970&lt;!-- Mandenova, Not. Syst. Geogr. Inst. Bot. Thbiliss., Fasc. 28, 22 (1970). --&gt;
* ''Heracleum grossheimii'' Mandenova, 1950&lt;!-- Mandenova, Caucas. Sp. Gen. Heracl. 47 (1950). --&gt;

Podľa niektorých autorov za synonymá možno považovať aj nasledujúce druhy:

* ''Heracleum caucasicum'' Steven, 1812&lt;!-- Stev., Mem. Soc. Nat. Mosc. iii. (1812) 259 --&gt;
* ''Heracleum giganteum'' Fisher ex Hornemann, 1819&lt;!-- Fisch. ex Hornem., Hort. Bot. Hafn., Suppl., 32 (1819). --&gt;

Toto však nie je potvrdené. Pokiaľ by tomu tak bolo, potom platným menom by bolo staršie z týchto dvoch mien. V literatúre sa vyskytovalo aj chybné určenie jedincov tohoto druhu ako ''Heracleum speciosum'' auct. non Weinmann, ktorý môže byť v oblasti strednej Európy tiež iným, zavlečeným druhom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | rok = 1997 | titul = Květena České republiky | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | isbn = 80-200-0590-0|editori=B. Slavík|strany=392-395|typ zväzku=díl|zväzok=5}}&lt;/ref&gt;

Okrem boľševníka obrovského rastie na Slovensku ešte [[boľševník borščový]] (''Heracleum sphondylium''), ktorý sa svojmu príbuznému trochu podobá. Nie je vylúčené, že sa v miestach spoločného výskytu obidva druhy krížia; zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Nemecko|Nemecka]] bol už výskyt krížencov ''Heracleum sphondylium'' × ''mantegazzianum'' hlásený. V niektorých európskych krajinách dochádza k invázii ďalších tzv. „obrích boľševníkov“ podobného výzoru a vlastností, konkrétne ide o druhy [[boľševník Sosnowského]] (''Heracleum sosnowskyi'') šíriaci sa hlavne v [[Baltské štáty|Pobaltí]] a [[boľševník perzský]] (''Heracleum persicum''), ktorý súperí s boľševníkom obrovským o titul najnáročnejší [[invázny druh]] [[Škandinávia|Škandinávie]], z globálneho hľadiska je ale význam týchto invázií oveľa menší.

== Vzhľad a rozmnožovanie ==
[[Súbor:Heracleum mantegazzianum lapinniemi.jpg|náhľad|252px|Boľševník obrovský, [[Tampere]], [[Fínsko]]]]
Boľševník obrovský je rastlina impozantného vzrastu, v stredoeurópskych podmienkach dorastá 2{{--}}4, niekedy až 5 metrov výšky.&lt;ref name=prirucka /&gt; Ide o [[dvojročná rastlina|dvoj-]] až [[viacročná rastlina|viacročnú rastlinu]], ktorá v prvom roku klíči zo semena spravidla už v polovici februára (niekedy aj skôr), vytvára len listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom [[koreň|koreni]]. Druhý až piaty rok (ale možno aj neskôr – smerodajné je, za ako dlho sa rastline podarí zabezpečiť zásoby) potom vytvorí [[listová ružica|listovú ružicu]] a vyženie mohutnú kvetnú [[byľ]] so [[súkvetie|súkvetím]]. Byľ je dutá a naružovalo až fialovo škvrnitá, pri najväčších exemplároch sa jej priemer môže blížiť až k {{cm|10|m}}.&lt;ref name=prirucka /&gt;  [[List (botanika)|Listy]] sú väčšie a ostrejšie vykrajované ako u pôvodného [[boľševník borščový|boľševníka borščového]] (majú 10{{--}}{{cm2|150}} plochy). 

Obrovské [[zložený okolík|okolíčnaté súkvetia]] môžu mať údajne až cez {{m|1|m}} v priemere a majú bielu, nažltlú alebo jemne ružovú farbu. [[Kvetný vzorec]] boľševníka je * K5 C5 A5 G(2). V obojpohlavných kvetoch dozrieva najskôr [[peľ]] v [[peľnica|peľniciach]], neskôr [[blizna]], ale medzi jednotlivými kvetmi môže dôjsť k prekryvu pohlavnej zrelosti blizien a peľu. K opeleniu dochádza za pomoci hmyzích [[opeľovač]]ov ([[entomogamia]], teda typ [[zoogamia|zoogamie]]), obvykle medzi rôznymi rastlinami, ale dochádza aj k úspešnému [[samoopelenie|samoopeleniu]] (taktiež vďaka opeľovačom) a aj jediná osamotená rastlina teda produkuje klíčivé semená. V stredoeurópskych podmienkach kvitne boľševník obrovský väčšinou od polovice júna až do konca júla. Jedna rastlina vyprodukuje obvykle 20 000 – 30 000 [[Semeno (rastlina)|semien]] (obzvlášť urastený jedinec až 100 000), ktoré si uchovávajú klíčivosť 8 až 12 rokov (dlhšie než tri roky však prežíva v [[semenná banka|semennej banke]] už len nepatrný zlomok semien, ale je nutné mať na pamäti, koľko semien rastlina vytvorí a že aj jediný jedinec môže znova zahájiť inváziu).

Je zaujímavé, že v oblastiach, ktoré sa považujú za jeho pôvodný [[areál]], dorastá boľševník obrovský zhruba do 1,5 metra a nie je ani zďaleka taký agresívny. Je však potrebné podotknúť, že rastliny rastúce v predpokladaných oblastiach pôvodu sú podstatne odlišné aj pokiaľ ide o [[gén]]ovu výbavu, čo bolo zrejme spôsobené rozličným [[Kríženie|krížením]] a tiež účelovou [[selekcia|selekciou]] v priebehu šírenia a pestovania druhu v okrasných a botanických záhradách a následnom [[Splaňovanie|splaňovan]]&lt;nowiki/&gt;í. Tento fakt značne komplikuje snahu nájsť vhodného prirodzeného nepriateľa tohto boľševníka – pokiaľ sa už nejaký nájde, spravidla napáda príliš široké spektrum rastlín čeľade [[mrkvovité]].

== Invazivita ==
=== Stratégia boľševníka ===
Ako invazívna rastlina osídľuje boľševník obrovský takmer všetky stanoviská. Šíri sa pozdĺž ciest a vodných tokov. Obvykle najskôr ovládne [[Ruderálne spoločenstvo|ruderálne stanovisko]], kde mu [[r-stratég|r-stratégovia]] nemôžu konkurovať, a s podporou takto vzniknutých ohnísk sa potom začne šíriť aj na vlhké a na živiny bohaté stanoviská v okolí, odkiaľ postupne vytlačí konkurenčne silné [[Bylina|byliny]]. Využíva k tomu fakt, že jeho semená vyklíčia veľmi skoro na jar, rýchle prerastú väčšinu rastlín a vytvoria zákryv, ktorý mu poskytuje veľkú výhodu. Časom dôjde obvykle k vytvoreniu súvislého porastu, ktorý môže pohltiť 80 % všetkého slnečného žiarenia a celkom znemožniť ostatným rastlinám rast. [[Mortalita]] vyrastených rastlín je pred vysemenením malá, pretože je pre väčšinu [[bylinožravec|bylinožravcov]] aj [[parazit]]ov nestráviteľná (nepožívateľná). 

Ak ovládne boľševník obrovský nejaký priestor, nemožno dosť dobre predpokladať, že by sa ho príroda v dohľadnom čase sama zbavila a k jeho vytlačeniu je potrebný ľudský zásah. Jeho porast vytvára prostredie nevhodné pre rast väčšiny rastlín, vrátane semenáčov stromov a predstavuje zdravotné riziko pre zvieratá aj človeka. V poraste panuje silná úroveň [[kompetícia|kompetície]], presadia sa len silní jedinci.

Prirodzené šírenie zaisťujú semená roznášané [[vietor|vetrom]] a tečúcou [[voda|vodou]], ďalej majú význam aj semená zachytené na dobytku či pneumatikách. Rýchlosť šírenia je v globálnom aj regionálnom meradle porovnateľná s najnebezpečnejšími inváznymi druhmi, v závislosti na podmienkach môže dochádzať ku každoročnému posunu hranice plochy zarastenej boľševníkom až o desiatky metrov.
[[Súbor:Expansion of hogweed A.svg|náhľad|vľavo|Hlavné európske oblasti zasiahnuté inváziou boľševníka]]

=== Postihnuté oblasti ===
Boľševník obrovský bol do [[Európa|Európy]] zavlečený z [[Kaukaz]]u a priľahlých oblastí ako [[okrasná rastlina]]. Aj keď bol boľševník obrovský popísaný až v roku 1895, prvá spoľahlivá informácia o introdukcii do Európy pochádza už z roku 1817 v [[londýn]]skej botanickej záhrade [[Kew Gardens]]. Po desiatich rokoch sa však už objavujú správy o divo rastúcich populáciách v grófstve [[Cambridgeshire]]. Nato začala samovoľná aj ľuďmi zapríčinená invázia boľševníka obrovského do celej Európy, napríklad v Česku bol prvýkrát vysadený v [[Lázně Kynžvart|Lázniach Kynžvart]] v roku 1862.&lt;ref name=prirucka&gt;{{Citácia knihy | titul = Bolševník velkolepý. Praktická příručka o biologii a kontrole invazního druhu | url = http://www.giant-alien.dk/pdf/Czech%20manual_web.pdf | formát = php | editoři = Charlotte Nielsen, Hans Peter Ravn, Wolfgang Nentwig, Max Wade | prekladatelia = Jan Pergl, Irena Perglová, Martin Hejda, Petr Pyše | ďalší = Grafická úprava Inger Gronkjaer Ulrich, Stanislav Zrno | vydavateľ = Forest &amp; Landscape Denmark | miesto = Hoersholm Kongevej | rok = 2005 | rok tisku = 2005 | rok copyrightu = 2005 | počet strán = 44 | isbn = 87-7903-214-1}}&lt;/ref&gt; 

Pestovať sa boľševník prestal v polovici dvadsiateho storočia,&lt;ref name=prirucka /&gt; ale invázia boľševníka obrovského už v tom čase zasiahla väčšinu [[Európa|Európy]]. Za centrum invázie možno považovať stred kontinentu. Ako s veľmi vážnym problémom sa s ňou stretáva [[Slovensko]], [[Česko]], [[Nemecko]], južné a západné [[Poľsko]], [[Švajčiarsko]], krajiny [[Benelux]]u, východ a sever [[Francúzsko|Francúzska]], [[Anglicko]] a [[Dánsko]]. V [[Škandinávia|Škandinávii]] súťaží s inváziou ''[[Heracleum persicum]].'' Len minimálny význam má v [[Baltské štáty|Pobaltí]], kde sa s obrovskou prevahou presadil príbuzný druh [[boľševník Sosnowského]]. Mimo Európskeho [[kontinent|kontinentu]] sa invázia odohráva aj v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].

=== Boj proti boľševníku ===
[[Súbor:Velky bolsevnik.jpg|náhľad|250px|Odumreté súkvetie, jeseň, Nemecko]]
Boľševník obrovský sa zaraďuje medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území (platí aj pre územia mnohých ďalších štátov), napr. podľa českých [[Zákon (právo)|zákonov]] je majiteľ pozemku povinný zabrániť šíreniu tejto rastliny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.volny.cz/natura99/bolsevnik.htm |titul=Bolševník velkolepý |dátum prístupu=2007-10-11}}&lt;/ref&gt;, čo nie je vždy dodržiavané. Vzhľadom na zdravotné riziká je nevyhnutné používať pri likvidácii boľševníka vhodný [[ochranný odev]], ktorý nenasaje a neprepustí nebezpečné šťavy z rastliny, a ďalšie [[ochranná pomôcka|ochranné pomôcky]], ako sú [[ochranné okuliare]] alebo [[tvárový štít]] a prípadne aj [[respirátor]].

Mechanické odstránenie je potrebné vykonať pokiaľ možno pred vysemenením rastliny (obvykle to znamená najneskôr v prvej polovici mája). Jeho účinok je obmedzený, pretože rastlina má vysokú [[regenerácia|regeneračnú]] schopnosť a dokáže znovu vyrásť z [[koreň]]ov – jednotlivé rastliny je teda potreba celé vykopať (von musí minimálne {{cm|10|m}} hlavného koreňa), rozsekať na kúsky a tie zlikvidovať. [[Kosenie|Pokosenie]] či podobné likvidácie len dočasne odstránia porast a zabránia ďalšiemu šíreniu. Pravidelný pokos (v stredoeurópskych podmienkach 2 – 3x za sezónu po dobu niekoľkých rokov) vedie nakoniec aj k potlačeniu výskytu – nutné však je, aby bol dlhodobý a úplne dôkladný, aby nedošlo k vysemeneniu ani jednej rastliny. U jednotlivých rastlín sa odporúča odsekať vykvitnuté okolíky, je však potrebné okolíky zlikvidovať, aby potom pohodené na poli zotrvačnosťou nevysemenili.

Zaujímavú možnosť predstavuje spásanie [[dobytok|dobytkom]] – [[ovca domáca|ovce]] a [[hovädzí dobytok]] sa časom naučí boľševník konzumovať. Potom, čo si naň zvyknú (spravidla im najskôr nechuti), väčšinou aktívne vyhľadávajú mladšie čerstvé rastliny, ktoré uprednostňujú pred väčšinou ostatných rastlín. Osvedčil sa aj pokos súvislého porastu boľševníka a následné opakované spásanie dobytkom, ktorý zlikviduje pokusy rastlín o obnovu. Odporúčaná miera spásania je 20 – 30 oviec na [[hektár]] na [[jar]], v [[leto|lete]] je možno ich počet znížiť až na 5 – 10, lebo rastliny sú už opakovanými pokusmi o regeneráciu vyčerpané a regenerujú pomalšie. Zriedkavé výskumy v oblasti spásania kozami ukazujú, že tieto zvieratá nie sú pre spásanie boľševníka vhodné, lebo nevykazujú voči negatívnym aspektom pôsobenia rastliny dostatočnú odolnosť.

Účinný je [[chemický postrek]] obsahujúci [[glyfosát]] (napr. [[Roundup|Roundup-Biaktiv]] alebo [[Touchdown]]) či [[triclopyr]] (napr. [[Garlon]]). Chemický postrek však nie je stopercentne spoľahlivý a je tu nevýhoda jeho nedostatočnej selektívnosti. K aplikácii postreku by malo dochádzať pokiaľ možno skoro na jar, keď rastliny dosiahnu výšky zhruba 20{{--}}{{cm|40|m}} (asi apríl), na konci mája je potreba ho zopakovať. Len minimálny alebo žiadny účinok má v čase kvitnutia rastliny. Vysoko účinná, ale prácna je metóda aplikácie [[Roundup]]u injekčnou striekačkou do stonky rastliny.

Vzhľadom na náročnosť likvidácie bolševníka je veľmi dôležitá maximálna prevencia, spočívajúca v starostlivej likvidácii všetkých osamelých predsunutých jedincov, ktorí by mohli založiť novú enklávu, a v kontrole rizikových stanovísk, kde by sa boľševník mohol uchytiť.

Pri boji s boľševníkom je samozrejme možné kombinovať viac metód jeho ničenia. U jednotlivých rastlín sa napr. osvedčila likvidácia spočívajúca v odseknutí byliny tesne nad zemou a potrenie pahýľa [[stonka|stonky]] silnou koncentráciou [[herbicíd]]u. Vždy je nutné pamätať na to, že nestačí výskyt rastliny potlačiť ak sa nemá celá kalamita opakovať, ale je nutné viesť boj až do posledného boľševníka a aj po totálnom víťazstve je nevyhnutné ešte minimálne 10 rokov oblasť starostlivo strážiť. Je tiež vhodné upraviť vyčistené priestranstva tak, aby sa obmedzila jeho vhodnosť pre nové zaplavenie boľševníkom.

== Zdravotné riziká ==
Šťava z [[byľ|bylí]] a listov tejto rastliny obsahuje [[fototoxická látka|fototoxické]] [[furanokumarín]]y. V tme len dráždia kožu, na dennom svetle (respektíve na akomkoľvek svetle obsahujúcom [[Ultrafialové žiarenie|UV zložky]]) spôsobujú ťažké poleptanie a [[pľuzgier]]e na [[Pokožka|pokožke]]. Je potrebné byť opatrný a pri kosení či inom mechanickom odstraňovaní rastlín sa vybaviť vhodným ochranným odevom, okuliarmi a tiež respirátorom (hlavne pokiaľ je používaná na kosenie [[kosačka]], prostredníctvom ktorej môže dochádzať k rozprášeniu rastlinných štiav vo vzduchu). V oblastiach výskytu boľševníka je veľmi dôležité dávať pozor na deti, pretože duté byle rastliny ich môžu zvádzať k hrám a výrobe rôznych napodobenín [[ďalekohľad]]ov a [[fúkačka|fúkačiek]], čo môže viesť k minimálne dočasnému znetvoreniu tváre s rizikom vážneho poškodenia [[zrak|zraku]]. 

Prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný, takže napr. deti sa s ňou môžu hrať aj niekoľko hodín, aby si vôbec uvedomili, akú škodu si tým spôsobujú. Fototoxické reakcie, ktoré sú príčinou následných problémov, sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia&lt;ref name=prirucka /&gt; (závisí však na intenzite svetla a jeho zložení). [[Zápal]]ové zranenia sa objavujú po cca 24 hodinách v rozsahu, ktorý je závislý od množstva štiav, ktorými bol človek znečistený, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti poškodeného; sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja. Účinok rastlinných štiav ďalej zvyšujú teplo a vlhkosť. Ich pozostatky, ako sú pigmentácia a jazvy, zostávajú viditeľné prinajmenšom celé mesiace, niekedy sa objavujú dlhodobejšie následky v podobe vyššej citlivosti poranených miest na UV žiarenie (trvajú až niekoľko rokov).&lt;ref name=prirucka /&gt; Podľa niektorých [[dermatológ]]ov môžu byť dlhodobým následkom občasné vyrážky (často iniciované slnečným žiarením).{{chýba citácia}}

U obzvlášť citlivých jedincov môžu už samotné výpary z väčšieho množstva pokosených rastlín vyvolať pálenie v krku, [[závrať|závraty]], [[nevoľnosť]] a slzenie. U týchto ľudí tiež k vzniku zápalu môže stačiť dotyk neporaneného listu.&lt;ref name=prirucka /&gt;

=== Prvá pomoc ===
Miesta zasiahnuté šťavou je nutné okamžite omyť silným dlhotrvajúcim prúdom vody a po opláchnutí zabrániť prístupu svetla vhodným zakrytím.&lt;ref name=prirucka /&gt; Pri poleptaní a druhotných príznakoch (bolesti hlavy, tras) je nutné po predchádzajúcom ošetrení vyhľadať lekára.

Pokiaľ pocítite z výparov tejto rastliny závraty, pálenie očí a iné nežiaduce účinky, je najlepšie opustiť zasiahnutý priestor a prenechať likvidáciu boľševníka menej citlivým jedincom, prípadne použiť vhodné ochranné prostriedky (kvalitný [[respirátor]]). Pokiaľ sú ťažkosti väčšieho rozsahu alebo do jedného dňa neustúpia, je taktiež potrebné navštíviť lekára.

== Obsahové látky ==
[[Súbor:Rbk dolde.jpg|thumb|300px|Súkvetie boľševníka]]
Celá rastlina obsahuje napríklad rôzne [[alkoholy]] ([[metanol]], [[etanol]], ''n''-oktanol), [[karboxylová kyselina|karboxylové kyseliny]] ([[kyselina kaprinová]], [[kyselina laurová]]) či [[Ester (chemická zlúčenina)|estery]] (''n''-hexylbutyrát, ''n''-oktylacetát).

Najvýznačnejšou účinnou zložkou obsiahnutou v celej rastline sú však [[fototoxická látka|fototoxické]] [[furanokumarín]]y nachádzajúce sa predovšetkým v plodoch; menej v listoch a len minimálne v stonke. Obsah sa však mení aj v priebehu roka, najviac ich rastlina obsahuje v [[jún]]i, najmenej v [[november|novembri]].&lt;ref&gt;{{Cite journal| doi = 10.1111/j.1600-0536.1989.tb04747.x| volume = 21
| issue = 5| pages = 300-303| last = Pira| first = E.| coauthors = C. Romano, F. Sulotto, I. Pavan, E. Monaco| title = ''Heracleum mantegazzianum'' growth phases and furocoumarin content| journal = Contact Dermatitis| date = 1989| url = http://dx.doi.org/10.1111/j.1600-0536.1989.tb04747.x}}&lt;/ref&gt; K významným furanokumarínom boľševníka patria napríklad ''angelicín'', ''pimpinellin'', ''isopimpinellin'', ''phellopterin'', ''psoralen'', ''bergapten'' a ''isobergapten''.

== Referencie ==
{{referencie}}
* {{Preklad|cs|Bolševník velkolepý|4582781}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | rok = 1997 | titul = Květena České republiky | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | isbn = 80-200-0590-0|editori=B. Slavík|strany=392-395|typ zväzku=díl|zväzok=5}}
* {{Citácia knihy
 | titul = Bolševník velkolepý. Praktická příručka o biologii a kontrole invazního druhu
 | url = http://www.ibot.cas.cz/invasions/pdf/HeracleumCZ.pdf
 | formát = php
 | editori = Charlotte Nielsen, Hans Peter Ravn, Wolfgang Nentwig, Max Wade
 | prekladatelia = Jan Pergl, Irena Perglová, Martin Hejda, Petr Pyše
 | ďalší = Grafická úprava Inger Gronkjaer Ulrich, Stanislav Zrno
 | vydavateľ = Forest &amp; Landscape Denmark
 | miesto = Hoersholm Kongevej
 | rok = 2005
 | rok tlače = 2005
 | rok copyrightu = 2005
 | počet strán = 44
 | isbn = 87-7903-214-1}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Heracleum mantegazzianum|commons=Category:Heracleum mantegazzianum}}

[[Kategória:Zelerovité]]
[[Kategória:Buriny]]
[[Kategória:Invázne rastliny]]
[[Kategória:Jedovaté rastliny]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]</text>
      <sha1>j3sckukr1fwghtkmu0ao7m0xg5g5fy0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>P.S. (slovenská skupina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>309713</id>
    <revision>
      <id>7429705</id>
      <parentid>7415373</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T05:14:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2708" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = P.S.
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[Pop music|pop]], [[pop rock]] 
 | Roky pôsobenia      = [[1999]] – [[2008]] &lt;br /&gt; [[2012]] - súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = [[Forza Music]]&lt;br&gt;[[Universal Music]]&lt;br&gt;[[Brjan Music]]&lt;br&gt;[[H.O.M.E. Production]]
 | Webstránka          = {{url|skupinaps.sk}}
 | Členovia skupiny    = [[Magdaléna Vyletelová]]&lt;br /&gt;[[Andrej Katona]]&lt;br /&gt;[[Stanislav Vachuna]]&lt;br /&gt;[[Martin Kahan]]&lt;br /&gt;[[Maroš Repík]]
 | Bývalí členovia     = [[Braňo Jančich]]&lt;br /&gt;[[Jimi Cimbala]]&lt;br /&gt;[[Tomáš Veselický]]&lt;br /&gt;[[Brunno Oravec]]&lt;br /&gt;[[Rado Holúbek]]&lt;br /&gt;[[Ivan Zadrabaj]]
}}

'''P.S.''' je slovenská hudobná [[pop rock]]ová skupina, ktorá vznikla v roku 1999. Jej zakladajúcimi členmi boli [[Magdaléna Vyletelová]], [[Branislav Jančich|Braňo Jančich]] a [[Michal Mošať]].

== Diskografia ==
;Štúdiové albumy
* [[2001]] ''[[Dobré ráno]]'' - Forza Music, CD (album vyšiel 24. septembra 2001&lt;ref&gt;http://www.topky.sk/cl/15/203087/VIDEO-Magda-Vyletelova-zo-skupiny-P-S--bola-online-&lt;/ref&gt;)
* [[2003]] ''[[Všetko naopak]]'' - Universal Music, CD (album vyšiel 1. apríla 2003&lt;ref&gt;http://music.server.sk/aktuality/detail/28640-p-s-ziadne-slovo-na-zaver/&lt;/ref&gt;)
* [[2004]] ''[[psinfo.sk]]'' - Brjan Music &lt;small&gt;AS 007-2-331 EAN 8 588002 710568 &lt;/small&gt;, CD
* [[2006]] ''[[Bez zbytočných rečí]]'' - H.O.M.E. Production &lt;small&gt; EAN 8 588003 554017&lt;/small&gt;, CD
;Kompilácie
* [[2007]] ''[[Best Of (P.S.)|Best Of]]'' - H.O.M.E. Production &lt;small&gt; HO 0023-2-331 EAN 8 588003 554208&lt;/small&gt;, CD+DVD
;Single
* 2008 „Dotyk lásky“, singel
* 2012 „Tvoje dobro“, singel © &amp; ⓟ 2012 MUSICA
* 2021 „Bez teba to nemá význam“, singel
* 2022 „Ukradnutá“, singel
* 2022 „Dýchaj“, singel
* 2022 „Kúsok viac“, singel

== Členovia skupiny ==
; Zakladajúci členovia
* [[Magdaléna Vyletelová]] - [[spev]]
* [[Braňo Jančich]] - [[klávesy]], spev
* [[Michal Mošať]] - [[akustická gitara]]
; Aktuálne zloženie
* spev: [[Magdaléna Vyletelová]]
* bicie: [[Maroš Repík]]
* basa: [[Stanislav Vachuna]]
* gitara: [[Andrej Katona]]
* klávesy: [[Martin Kahan]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://instagram.com/skupina_ps Skupina P.S.] na [https://instagram.com/skupina_ps Instagrame]
* [https://facebook.com/skupinaPSofficial Skupina P.S.] na [https://facebook.com/skupinaPSofficial Facebooku]
* [http://www.skupinaps.sk Oficiálny web]

[[Kategória:Slovenské poprockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1999]]</text>
      <sha1>32u8i1rdq4l4emgeuiwme1pq717pa2h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Horská Chata</title>
    <ns>0</ns>
    <id>317843</id>
    <revision>
      <id>7429778</id>
      <parentid>7244243</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:35:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5990" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Horská Chata
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = Slovensko
 | Žáner               = [[rock]]
 | Roky pôsobenia      = 2002 – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Súvisiace články    =
 | Členovia skupiny    = [[Martin Vantúch]] (gitara, spev)&lt;br /&gt; [[Miroslav Liška]] (bicie)&lt;br /&gt;[[Pavol Majerčák]] (gitara, spev)&lt;br /&gt;[[Ján Čižniar]] (basová gitara)
 | Bývalí členovia     = Juraj Hnilica (2003 – 2004)
}}

'''Horska Chata''' (bez dĺžňa v slove Horska) je [[rock]]ová kapela z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. Sformovala sa v roku 2002.&lt;ref name=profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Profil| url = http://www.horskachata.com/index.php/profil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.6.2012 | vydavateľ = Horská chata| miesto = Martin |jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; Zakladajúcimi členmi kapely Horska Chata boli spevák a gitarista [[Martin Vantúch]] a bubeník [[Miroslav Liška]].&lt;ref name=profil/&gt; V roku 2002 sa k nim pripojil druhý gitarista a spevák Pavol Majerčák.

Názov Horska Chata si skupina dala počas cesty autobusom zo skúšky. Na okne videli reklamu na istú horskú chatu, ktorých je v okolí Martina značný počet. Slovné spojenie Horska Chata ich upútalo a vybrali si ho za svoj oficiálny názov.

== História ==
V roku 2003 začal na poste basgitaristu s Horskou Chatou hrať Juraj Hnilica (Bačova Fujara). Na jeseň odohrala kapela svoj prvý oficiálny koncert. V martinskom štúdiu Kobka začala nahrávať svoj prvý album s názvom ''Horska Chata''. Ten pokrstili 28. 2. 2004 v Rock Pube v Martine. Na koncerte pri príležitosti krstu debutu Horskej Chaty sa s kapelou rozlúčil Juraj Hnilica, ktorého na poste basgitarista vystriedal Ján Čižniar.

V roku 2005 sa skladba ''„Strašný sen“'' z prvého albumu Horska Chata dostala na kompiláciu ''Punk Rock Made In Slovakia 4'' (vydavateľstvo Musica). Skladba ''„Budem hrdina“'' vyšla na kompilácii ''Slovak Underground Punx Attack vol. 1''.

V roku 2006 Horska Chata v [[Exponent (štúdio)|štúdiu Exponent]] v [[Šulekovo|Šulekove]] nahrala svoj druhý album s názvom ''Ľudia vedia lietať''. Jeho producentom bol [[Peter Saniga|Peter Sanchez Saniga]]. Skladba ''„To som ja“'' bola zaradená na kompiláciu ''Slovak Underground Punx Attact! Vol. II.'' (vydavateľstvo Hirax Records) a ''„Doing My Best“'' na kompiláciu ''Extreme Music'' (vydavateľstvo Musica).

V roku 2007 vznikli prvé videoklipy Horskej Chaty – ku skladbám ''„Hrdina“'' (réžia Tomáš Kmeť) a ''„Jahoda II“''. Obidva sa objavili na kompilácii ''Slovak Undergtround Punx attack clip''. Skladbu ''„Wrong“'' z albumu ''Ľudia vedia lietať'' si na kompiláciu ''AKCE PUNK'' vybralo vydavateľstvo [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]].

V roku 2008 kapela Horska Chata opäť zamierila do štúdia Exponent v Šulekove. Ku koncu roka je hotový jej tretí album – ''Inou cestou'' (producent Peter Sanchez Saniga). CD pokrstil v martinskej Kocke Ivan Válek, basgitarista skupiny [[Team]].

V januári 2009 Horska Chata natočila videoklip k titulnému singlu nového CD – ''„Povstaň z prachu, ďalej kráčaj sám“'' (kamera Maťo Marek, strih Matej Mazák). Po festivalovom lete cestuje Horská Chata v septembri 2009 do Poľska. Bola tu nominovaná do 20-členného semifinále poľského festivalu Gramy 2009. Horska Chata je prvým zahraničným interpretom vo vyše 50-ročnej histórii festivalu. Postúpila do 6-členného finále a získala cenu pre najlepšieho bubeníka festivalu. Hneď po návrate sa Horska Chata dozvedá ďalšiu dobrú správu – hudobná televízia Musiq1 ju nominovala medzi desať interpretov na zisk titulu Nováčik roka na Musiq1 Awards. Po prvej časti hlasovania sa Horska Chata do finálovej trojky. 15. októbra 2009 v klube Ministry of Fun v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] porazila Máriu Čírovú a kapelu [[Billy Barman]] a stáva sa Nováčikom roka.

Úspešný rok 2009 pre Horskú Chatu pokračuje – 28. novembra 2009 si v ankete [[Slávik]] prebrali jej členovia cenu pre Objav roka. V decembri nová skladba ''„Myslíš, že vieš kto som?“'' postúpila do štvrťfinále národného kola súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Autorom skladby je Peter Cingel (text), Horska Chata (hudba), produkoval ju Ivan Válek zo skupiny TEAM. Skladba sa už v roku 2010 prebojovala až do semifinále.

V roku 2010 kapela Horska Chata dokončila klip ku skladbe ''„Keď na slovách už nezáleží“'' (réžia Matej Mazák). Zahrala si v ňom [[Miss Slovensko 2005]] Ivica Sláviková, ktorá klip v závere marca 2010 na špeciálnom bratislavskom koncerte v klube [[Elam (klub)|Elam]] aj pokrstila.

V máji a júni 2012 boli hosťami rozlúčkové turné skupiny [[Team]], ''Česká Pojišťovna Habera a Team final tour 2012''.&lt;ref name=novinky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Koncerty| url = http://www.horskachata.com/index.php/component/content/article/61| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.6.2012 | vydavateľ = Horská chata| miesto = Martin |jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt;

V septembri 2013 hudobná stanica MTV zaradila do rotácie klip : &quot;Nestačil som povedať&quot; z albumu &quot;Best of&quot; vydanému k 10. výročiu vzniku kapely.

V októbri 2013 štartuje v Martine spoločné turné skupín Horská Chata a Problem.

== Diskografia ==

* [[2004]] – ''HCH''
* [[2006]] – ''Ľudia vedia lietať''
* [[2009]] – ''Inou cestou''
* [[2011]] – ''4''
* [[2012]] – ''Best of''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.horskachata.com/ Domáca stránka Horskej chaty]

[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]</text>
      <sha1>hof4tqpq6ykzv4g67vwqdb7i6l2m3rc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Užovka obojková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>319885</id>
    <revision>
      <id>7429821</id>
      <parentid>7411008</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:35:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <comment>/* Galéria */  &lt;gallery&gt; Csábrág-kígyó1-2011-7-6.JPG|na múre Čabraďského hradu Csábrág-kígyó2-2011-7-6.JPG|na múre Čabraďského hradu &lt;/gallery&gt;</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8385" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka obojková|
Obrázok=Grass Snake - Natrix natrix.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/14368/4436775 IUCN Red list 2020.1.  Prístup 29. marca 2020]&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Natricinae|
Rod po slovensky= [[natrix|užovka]]|Rod po latinsky=Natrix|
Druh po slovensky=užovka obojková|Druh po latinsky=N. natrix|
Binomické meno=Natrix natrix|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Natrix natrix distribution.png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky obojkovej.|
}}
'''Užovka obojková''' alebo staršie '''užovka obyčajná''' ([[Latinčina|lat.]] ''Natrix natrix'') je [[Európa|európsky]] nejedovatý [[hady|had]] z čeľade [[Užovkovité|užovkovitých]], podčeľade [[natricinae]] a rodu [[natrix]].

== Výskyt ==
Tento had sa vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] po južné [[Taliansko]], na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú [[Afrika|Afriku]] a juhozápadnú [[Ázia|Áziu]]. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Ekosozologický status od roku [[2001]] ''LR:lc'' - menej ohrozený.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt;

Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''LC'' - najmenej ohrozený.&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík
 | url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/95-red-list-of-species-habitats-and-invasive-alien-species
 | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;

== Vzhľad ==
Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120&amp;nbsp;cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).

Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.

== Spôsob života a rozmnožovanie ==
Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa [[obojživelník]]mi a [[ryby (v najširšom zmysle)|rybami]], ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami), [[jašterica]]mi a [[hmyz]]om.

Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa  vždy  zvlieka. Vajcia sú dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich  až štyridsiatich  kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do [[kompost]]u. Pred príchodom [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. [[Vajce]] potrebuje teplotu najmenej 21&amp;nbsp;°C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 [[centimeter]]ov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

== Obrana ==
Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.

== Ochrana ==
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).&lt;ref name=&quot;vyh24_2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015
 | url = https://www.epi.sk/zz/2003-24/znenie-20150101
 | vydavateľ = epi.sk
 | dátum prístupu = 2020-03-19
}}&lt;/ref&gt;

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II).&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Csábrág-kígyó1-2011-7-6.JPG|na múre Čabraďského hradu

Csábrág-kígyó2-2011-7-6.JPG|na múre Čabraďského hradu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Natrix natrix|štítok=užovka obojková}}

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>byla34fksxwkudsuk7xx9yzxjvdgg4q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429822</id>
      <parentid>7429821</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:39:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <comment>/* Galéria */ [[Čabraď (hrad)|Čabraďského hradu]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8405" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka obojková|
Obrázok=Grass Snake - Natrix natrix.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/14368/4436775 IUCN Red list 2020.1.  Prístup 29. marca 2020]&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Natricinae|
Rod po slovensky= [[natrix|užovka]]|Rod po latinsky=Natrix|
Druh po slovensky=užovka obojková|Druh po latinsky=N. natrix|
Binomické meno=Natrix natrix|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Natrix natrix distribution.png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky obojkovej.|
}}
'''Užovka obojková''' alebo staršie '''užovka obyčajná''' ([[Latinčina|lat.]] ''Natrix natrix'') je [[Európa|európsky]] nejedovatý [[hady|had]] z čeľade [[Užovkovité|užovkovitých]], podčeľade [[natricinae]] a rodu [[natrix]].

== Výskyt ==
Tento had sa vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] po južné [[Taliansko]], na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú [[Afrika|Afriku]] a juhozápadnú [[Ázia|Áziu]]. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Ekosozologický status od roku [[2001]] ''LR:lc'' - menej ohrozený.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt;

Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''LC'' - najmenej ohrozený.&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík
 | url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/95-red-list-of-species-habitats-and-invasive-alien-species
 | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;

== Vzhľad ==
Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120&amp;nbsp;cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).

Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.

== Spôsob života a rozmnožovanie ==
Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa [[obojživelník]]mi a [[ryby (v najširšom zmysle)|rybami]], ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami), [[jašterica]]mi a [[hmyz]]om.

Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa  vždy  zvlieka. Vajcia sú dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich  až štyridsiatich  kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do [[kompost]]u. Pred príchodom [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. [[Vajce]] potrebuje teplotu najmenej 21&amp;nbsp;°C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 [[centimeter]]ov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

== Obrana ==
Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.

== Ochrana ==
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).&lt;ref name=&quot;vyh24_2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015
 | url = https://www.epi.sk/zz/2003-24/znenie-20150101
 | vydavateľ = epi.sk
 | dátum prístupu = 2020-03-19
}}&lt;/ref&gt;

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II).&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Csábrág-kígyó1-2011-7-6.JPG|na múre [[Čabraď (hrad)|Čabraďského hradu]]

Csábrág-kígyó2-2011-7-6.JPG|na múre Čabraďského hradu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Natrix natrix|štítok=užovka obojková}}

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>2g2iba6js7qd7fmf29icyg3cn69nwh1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429823</id>
      <parentid>7429822</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:44:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <comment>/* Galéria */ Národná prírodná rezervácia Čabraď</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8485" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka obojková|
Obrázok=Grass Snake - Natrix natrix.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/14368/4436775 IUCN Red list 2020.1.  Prístup 29. marca 2020]&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Natricinae|
Rod po slovensky= [[natrix|užovka]]|Rod po latinsky=Natrix|
Druh po slovensky=užovka obojková|Druh po latinsky=N. natrix|
Binomické meno=Natrix natrix|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Natrix natrix distribution.png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky obojkovej.|
}}
'''Užovka obojková''' alebo staršie '''užovka obyčajná''' ([[Latinčina|lat.]] ''Natrix natrix'') je [[Európa|európsky]] nejedovatý [[hady|had]] z čeľade [[Užovkovité|užovkovitých]], podčeľade [[natricinae]] a rodu [[natrix]].

== Výskyt ==
Tento had sa vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] po južné [[Taliansko]], na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú [[Afrika|Afriku]] a juhozápadnú [[Ázia|Áziu]]. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Ekosozologický status od roku [[2001]] ''LR:lc'' - menej ohrozený.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt;

Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''LC'' - najmenej ohrozený.&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík
 | url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/95-red-list-of-species-habitats-and-invasive-alien-species
 | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;

== Vzhľad ==
Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120&amp;nbsp;cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).

Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.

== Spôsob života a rozmnožovanie ==
Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa [[obojživelník]]mi a [[ryby (v najširšom zmysle)|rybami]], ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami), [[jašterica]]mi a [[hmyz]]om.

Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa  vždy  zvlieka. Vajcia sú dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich  až štyridsiatich  kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do [[kompost]]u. Pred príchodom [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. [[Vajce]] potrebuje teplotu najmenej 21&amp;nbsp;°C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 [[centimeter]]ov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

== Obrana ==
Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.

== Ochrana ==
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).&lt;ref name=&quot;vyh24_2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015
 | url = https://www.epi.sk/zz/2003-24/znenie-20150101
 | vydavateľ = epi.sk
 | dátum prístupu = 2020-03-19
}}&lt;/ref&gt;

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II).&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Csábrág-kígyó1-2011-7-6.JPG|na múre [[Čabraď (hrad)|Čabraďského hradu]], [[Čabraď (prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia Čabraď]]
Csábrág-kígyó2-2011-7-6.JPG|na múre Čabraďského hradu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Natrix natrix|štítok=užovka obojková}}

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>ebb2cs01skf9zyzo68z7saf9kpic9tx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429824</id>
      <parentid>7429823</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:46:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8224" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka obojková|
Obrázok=Grass Snake - Natrix natrix.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/14368/4436775 IUCN Red list 2020.1.  Prístup 29. marca 2020]&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Natricinae|
Rod po slovensky= [[natrix|užovka]]|Rod po latinsky=Natrix|
Druh po slovensky=užovka obojková|Druh po latinsky=N. natrix|
Binomické meno=Natrix natrix|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Natrix natrix distribution.png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky obojkovej.|
}}
'''Užovka obojková''' alebo staršie '''užovka obyčajná''' ([[Latinčina|lat.]] ''Natrix natrix'') je [[Európa|európsky]] nejedovatý [[hady|had]] z čeľade [[Užovkovité|užovkovitých]], podčeľade [[natricinae]] a rodu [[natrix]].

== Výskyt ==
Tento had sa vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] po južné [[Taliansko]], na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú [[Afrika|Afriku]] a juhozápadnú [[Ázia|Áziu]]. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Ekosozologický status od roku [[2001]] ''LR:lc'' - menej ohrozený.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt;

Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''LC'' - najmenej ohrozený.&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík
 | url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/95-red-list-of-species-habitats-and-invasive-alien-species
 | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;

== Vzhľad ==
Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120&amp;nbsp;cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).

Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.

== Spôsob života a rozmnožovanie ==
Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa [[obojživelník]]mi a [[ryby (v najširšom zmysle)|rybami]], ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami), [[jašterica]]mi a [[hmyz]]om.

Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa  vždy  zvlieka. Vajcia sú dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich  až štyridsiatich  kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do [[kompost]]u. Pred príchodom [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. [[Vajce]] potrebuje teplotu najmenej 21&amp;nbsp;°C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 [[centimeter]]ov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

== Obrana ==
Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.

== Ochrana ==
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).&lt;ref name=&quot;vyh24_2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015
 | url = https://www.epi.sk/zz/2003-24/znenie-20150101
 | vydavateľ = epi.sk
 | dátum prístupu = 2020-03-19
}}&lt;/ref&gt;

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II).&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}&lt;/ref&gt;


== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Natrix natrix|štítok=užovka obojková}}

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>cty3inaaazj5kbxax54k7xhcol1sq7l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Prezidenti Egypta</title>
    <ns>10</ns>
    <id>337636</id>
    <revision>
      <id>7429794</id>
      <parentid>7063554</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:48:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="940" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno = Prezidenti Egypta
|nadpis = [[Prezident]]i [[Egypt]]a
|obrázok = [[Súbor:Flag of the President of Egypt.svg|100px|Vlajka Egypta]]
|ľavý obrázok = [[Súbor:Coat of arms of Egypt (Official).svg|50px]]

|zoznam1 = 
* [[Muhammad Nadžíb]] (1953-1954)
* [[Džamál Abd an-Násir]] (1954-1970)
* [[Anwar as-Sádát]] (1970-1981)
* [[Súfí Abú Táleb]]{{Ref|PRE1|1}}
* [[Husní Mubárak]] (1981-2011)
* [[Muhammad Husajn Tantáví]] (2011){{Ref|PRE2|2}}
* [[Muhammad Mursí]] (2012-2013)
* [[Adly Mansúr]] (2013-2014)
* [[Abd al-Fattáh as-Sísí]] (2014-)

|štýl pod = font-size: smaller;
|pod = {{Pozn|PRE1|1}} úradujúci prezident Egypta osem dní po atentáte na [[Anwar as-Sádát|Sádáta]], {{Pozn|PRE2|2}} ako veliteľ Najvyššej rady ozbrojených síl Egypta

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Egypta]]
[[Kategória:Navigačné šablóny prezidentov|Egypt]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>kfgjpwhp9bsvfm0dv0ld5xmeylyoz0m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hlavu maj hore</title>
    <ns>0</ns>
    <id>343829</id>
    <revision>
      <id>7429535</id>
      <parentid>7429427</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:55:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2337" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Hlavu maj hore |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = október 2009 |
Miesto nahratia  = [[Exponent (štúdio)|štúdio Exponent]], [[Hlohovec]]&lt;br /&gt;[[Creative Music House]], [[Bratislava]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Roman Slávik, Peter Saniga |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[Live (Gladiator)|Live]]&lt;br /&gt;(2008)|
Tento album          = Hlavu maj hore&lt;br /&gt;(2009)| 
Nasledujúci album    =[[13 (album)|13]]&lt;br /&gt;(2014)
}}

'''''Hlavu maj hore''''' je dvanásty [[štúdiový album]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktorý v roku [[2009]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. 

== Zoznam skladieb ==
# „Ako nikdy predtým“ – 3:53
# „Neviem ťa nájsť“ – 4:16  
# „Hlavu maj hore“ – 3:28
# „Hodiny“ – 3:28 
# „Poznám ťa naspamäť“ – 3:53   
# „Perfektný svet“ – 3:11  
# „Stredom vesmíru“ – 3:13 
# „Výťah“ – 2:38
# „Dievča“ – 3:30
# „Ak sa bez teba zbláznim“ – 3:22  
# „Príď, veď vieš kam“ – 3:18

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Lívo Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]

== Hosťujúci hráči ==
* [[Dara Rolins]] – spev (6)

== Výroba ==
* Nahrávka: štúdio Exponent, Hlohovec a [[Creative Music House]], [[Bratislava]] (august – september 2009)
* Produkcia: [[Roman Slávik]], [[Peter Saniga]] (1, 3, 5 – 11), [[Marián Kachút]], [[Peter Graus]] (2, 4)
* Zvukový majster: Roman Slávik, Peter Saniga
* Asistent zvuku: [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]], [[Boris Chovančík]], Gladiator
* Mixáž: Roman Slávik
* Asistent mixáže: Tomáš Kmeť, Boris Chovančík, Gladiator
* Mastering: Tomáš Kmeť, [[Exponent (štúdio)|štúdio Exponent]] (1, 3, 5 – 11), Marián Kachút, Peter Graus, Creative Music House (2, 4)

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2009]]</text>
      <sha1>ized3qtlq2fjbrwdo2ihx6p45vwx1f8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429623</id>
      <parentid>7429535</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:17:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2339" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Hlavu maj hore |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = október 2009 |
Miesto nahratia  = [[Exponent (štúdio)|štúdio Exponent]], [[Hlohovec]]&lt;br /&gt;[[Creative Music House]], [[Bratislava]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Roman Slávik, Peter Saniga |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[Live (Gladiator)|Live]]&lt;br /&gt;(2008)|
Tento album          = Hlavu maj hore&lt;br /&gt;(2009)| 
Nasledujúci album    =[[13 (album)|13]]&lt;br /&gt;(2014)
}}

'''''Hlavu maj hore''''' je dvanásty [[štúdiový album]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktorý v roku [[2009]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. 

== Zoznam skladieb ==
# „Ako nikdy predtým“ – 3:53
# „Neviem ťa nájsť“ – 4:16  
# „Hlavu maj hore“ – 3:28
# „Hodiny“ – 3:28 
# „Poznám ťa naspamäť“ – 3:53   
# „Perfektný svet“ – 3:11  
# „Stredom vesmíru“ – 3:13 
# „Výťah“ – 2:38
# „Dievča“ – 3:30
# „Ak sa bez teba zbláznim“ – 3:22  
# „Príď, veď vieš kam“ – 3:18

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Tomáš Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]

== Hosťujúci hráči ==
* [[Dara Rolins]] – spev (6)

== Výroba ==
* Nahrávka: štúdio Exponent, Hlohovec a [[Creative Music House]], [[Bratislava]] (august – september 2009)
* Produkcia: [[Roman Slávik]], [[Peter Saniga]] (1, 3, 5 – 11), [[Marián Kachút]], [[Peter Graus]] (2, 4)
* Zvukový majster: Roman Slávik, Peter Saniga
* Asistent zvuku: [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]], [[Boris Chovančík]], Gladiator
* Mixáž: Roman Slávik
* Asistent mixáže: Tomáš Kmeť, Boris Chovančík, Gladiator
* Mastering: Tomáš Kmeť, [[Exponent (štúdio)|štúdio Exponent]] (1, 3, 5 – 11), Marián Kachút, Peter Graus, Creative Music House (2, 4)

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2009]]</text>
      <sha1>r8hf72olacx9x3j0k514zpqw9s6knym</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ivan Horváth (spisovateľ)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>351148</id>
    <revision>
      <id>7429843</id>
      <parentid>7429092</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:47:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>82.119.97.186</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33918" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ivan Horváth
  |Portrét          =Ivan Horváth.jpg 
  |Popis osoby      = slovenský spisovateľ, publicista, diplomat a politik
  |Dátum narodenia  = [[26. júl]] [[1904]]
  |Miesto narodenia = [[Senica]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1960|9|5|1904|7|26}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
  |Rodičia          = [[Cyril Horváth]], Mária Augustová
  |Deti             = [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml.]],{{break}}Jana Schillerová-Horváthová
  |Bydlisko         = Senica
  |Zamestnanie      = advokát, spisovateľ, politik, diplomat
  |Alma mater       = Univerzita Komenského v Bratislave
  |Manželka         = Mária Kunertová
  |Profesia         = advokát, podpredseda Slovenskej národnej rady
  |Príbuzní         = Želmíra Duchajová Švehlová (prvá slovenská akademická maliarka),{{break}}Marína Oľga Horváthová (dramatička)
}}

JUDr. '''Ivan Horváth''' ([[pseudonym]]y ''I. H. Olšovský, Ivan H. Olšovský, Ivan Horváth Olšovský, Ivan Olšovský, Ján M. Hort, Ohio''; * [[26. júl]] [[1904]], [[Senica]]{{--}}† [[5. september]] [[1960]], [[Bratislava]]) bol slovenský spisovateľ, predstaviteľ modernej poprevratovej prózy, publicista, diplomat a politik.

== Životopis ==
Ivan Horváth sa narodil v národne uvedomelej rodine slovenského [[advokát]]a [[Cyril Horváth|Cyrila Horvátha]]. 

Starý otec Ivana Horvátha, evanjelický kňaz Jozef Horváth stál pri vzniku [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], martinského gymnázia a jeho otec, [[advokát]] [[Cyril Horváth]], bol signatárom [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]]; člen [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] a [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]] v Prahe.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;PERNÝ, Lukáš: K odkazu neprávom zabudnutého Ivana Horvátha – právnika, ktorý písal kvalitné knihy. In: KRIŠTOFOVÁ, Ľubica (ed.), SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, J., PERNÝ, Lukáš: ''JUDr. Ivan Horváth.'' Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. &lt;nowiki&gt;ISBN 978-80-7091-100-6&lt;/nowiki&gt;.&lt;/ref&gt; Sestra Ivanovho otca – Marína Oľga – bola známou martinskou ochotníckou divadelníčkou a autorkou niekoľkých dramatických diel a detskej literatúry.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senica si pripomenula odkaz spisovateľa Ivana Horvátha|url=https://matica.sk/senica-si-pripomenula-odkaz-spisovatela-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=PERNÝ}}&lt;/ref&gt; Do rodiny Ivana Horvátha patrila tiež prvá slovenská akademická maliarka [[Želmíra Duchajová-Švehlová|Želmíra Duchajová Švehlová]].

Vzdelanie získal najprv na evanjelickej ľudovej škole v Senici, následne v Bratislave na Evanjelickom maďarskom lýceu, aby v roku 1919 prestúpil na Československé štátne reálne gymnázium (dnes [[Gamča]]), kde zmaturoval v roku 1922. 

V štúdiách pokračoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe odkiaľ prešiel na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal titul [[Doktor práv|JUDr]]. Zároveň v rokoch [[1924]] – [[1926]] absolvoval na [[paríž]]skej [[École libre des sciences politiques]] [[diplomacia|diplomatické vedy]]. Doktorát získal v Bratislave v roku [[1928]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-13}}&lt;/ref&gt; 

Od roku 1923, kedy vydáva svoj debut ''Mozaika života a snov'' je aktívnym spisovateľom. Najskôr bol zamestnaný na [[súd]]e v Bratislave, neskôr pôsobil v [[Senica|Senici]]. 

Oženil sa za Máriu Kunertovú, dcéru básnika, dramatika, publicistu Maxmiliána Kunerta. Ich deťmi sú: hudobným skladateľ [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth ml]]. (*1935) a dcéra Jana Schillerová-Horváthová (*1938).

Bol blízky generácii [[Davisti|davistov]] (davistov podporil podpisom v proteste proti zásahu voči roľníkom v [[Košúty (okres Galanta)|Košútoch]], zúčastnil sa na ankete časopisu o [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], aj prítomný bol aj na 1. kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, ktorý inicioval [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], ktorý mi bol blízkym priateľom&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;PERNÝ, Lukáš. Chcel dokázať, že Clementis bol nevinný. In: Bojovník 15-16, 2022. Dostupné online: https://bojovnik.eu/wp-content/uploads/2022/07/boj15-16-2022_s1-16.pdf&lt;/ref&gt;), organizoval a viedol protifašistický odboj v [[Senica|Senici]] (po boku Juraja Zuščíka Kunova, JUDr. Ivana Hatalu, Milana Hatalu, Jána Kovára a ďalších bol členom ilegálneho odboja v Senici; pomáhal utekajúcim občanom českej národnosti a utečencom z koncentračných táborov; zaslúžil sa o informovanie Reptovho oddielu počas gardistického honu na partizánov v Prietrži&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, Jana, KRIŠTOFOVÁ, Ľubica: Dr. Ivan Horváth život a dielo. Zabudnutá osobnosť. Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. &lt;nowiki&gt;ISBN 978-80-7091-099-3&lt;/nowiki&gt;.&lt;/ref&gt;).

Stal sa signatárom [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]], bol pri konštituovaní [[Ilegálna Slovenská národná rada|ilegálnej Slovenskej národnej rady]] a stal sa jej členom ako [[Sociálni demokrati|sociálny demokrat]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Horváthov sociálno-filozofický odkaz sa zakladá na inklinovaní k sociálnej spravodlivosti. Z jeho literárnych diel cítiť príklon k internacionalizmu (fascinácia svetom a veľkými mestami ako Paríž), no význam podčiarkuje aj pre národné dejiny.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Jeho dcéra Eva Schillerová-Horváthová o otcovi prehlásila''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;'':

{{Citát|Otec veril v demokratický, sociálny a právny štát, v ktorom sa budú dodržiavať etické ciele a morálne princípy. Predpokladám, že by bol touto našou súčasnosťou hlboko sklamaný, rovnako ako Ján Masaryk, Vladimír Clementis a ďalší im názorovo blízki. Odvážim sa tvrdiť že aj rovnako by bol sklamaný Alexander Dubček ktorý pevne veril vo vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou}}Po oslobodení mesta [[Senica]] 7. 4. 1945 sa stal predsedom prvého provizórneho [[Národný výbor|ONV]]. Stal sa spoluzakladateľom a zodpovedným redaktorom časopisu [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

Bol členom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru KSČ]] od [[1944]]. Po roku [[1945]] vykonával vysoké politické funkcie  [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] (podpredseda Slovenskej národnej rady v rokoch 1945 až 1948); v Národnom zhromaždení ČSR&lt;ref&gt;[http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=287&amp;id=1613 Dočasný parlament ČSR]&lt;/ref&gt; a napokon ako [[veľvyslanec]] [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]].

Po dvojne získal Rad SNP 1. triedy, [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939|Československý vojnový kríž 1939]] a Československú medailu za zásluhy - I. stupňa.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Po boku [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/372203/view?page=1&amp;p=separate&amp;tool=info|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá delegácia na čele so štátnym tajomníkom Dr. Vladimírom Clementisom, ktorá ide do Budapešti, zastavila sa v Bratislave. Štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa privítal podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth.|url=https://vtedy.tasr.sk/zoom/371139/view?page=1&amp;p=separate|vydavateľ=vtedy.tasr.sk|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt; sa zúčastnil významných udalostí ako napr. mierovej konferencie v Paríži roku 1946. Zastupoval tiež Československo ako vyslanec na 1. valnom zhromaždení v New Yorku ako vedúci československej delegácie (bol pri významných rokovaniach v mestách [[Oslo]], [[Moskva]] a [[Belehrad]]). Ako veľvyslanec v [[Maďarsko|Maďarsku]] mal na starosť navrátenie kultúrneho dedičstva odvezeného koncom 19. storočia, čo sa však pre ďalší politický vývoj nepodarilo. Spolu s [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]] a [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] bol pri uzatvorení mierovej zmluvy s Maďarskom, vymedzení hraníc, výmene obyvateľstva.

V roku [[1950]] bol nespravodlivo obvinený spolu s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]] a väznený deväť rokov. Obvinení boli z velezrady, sabotáže, a Horváth dokonca zo špionáže pre kontakty s francúzskym konzulom Étiennom Mannachom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Krátko po prepustení bol hospitalizovaný a zomiera v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne pri Kozej bráne sektor II, hrob č. 22.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hrob Ivan Horváth {{!}} Spolek pro vojenská pietní místa|url=https://www.vets.cz/vpm/31460-hrob-ivan-horvath/|vydavateľ=www.vets.cz|dátum prístupu=2022-05-13}}&lt;/ref&gt;

Občiansky a stranícky [[Rehabilitovanie|rehabilitovaný]] bol až po smrti, v roku 1963. [[In memoriam]] dostal ocenenie [[Rad republiky]] (1963) a [[Rad práce]] (1969).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Tvorba ==
[[Súbor:Photograph of a book of selections from Ivan Horváth's work (photographed in front of the grammar school he attended).jpg|náhľad|Fotografia knihy s Horváthovou tvorbou symbolicky odfotená oproti gymnázia, kde študoval]]
Autorove diela:
* [[1923]] – ''Mozaika života a snov''
* [[1928]] – ''Človek na ulici'' (vydal [[Leopold Mazáč]]) (reedície SVKL, 1964; Ikar, 2017&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Človek na ulici|url=https://www.martinus.sk/?uItem=262638|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;)
* [[1929]] – ''Strieborný prach'' (novela)
* [[1930]] – ''Vízum do Európy''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Vizum do Europy.|url=https://www.worldcat.org/title/vizum-do-europy/oclc/320000090|vydavateľ=Umelecka�� beseda slovenska��|rok=1930|miesto=V Bratislave|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 320000090|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th}}&lt;/ref&gt;''&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Vízum do Európy|url=https://www.martinus.sk/?uItem=121135|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; (''novely: ''Penzion von Basch, Bébé Cadum, Ibrahimovo okno, Marthe, Rumová rozprávka;'' reedície SVKL, 1965; Tatran, 1981; Tatran, 2000'')''
* [[1944]] – ''Tak sa to malo stať'' (vydal Transcius; tri novely – ''Peter odíde, Očami milenky, Nešťastný hrdina'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tak sa to malo stať. Novely - Beletria|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//tak-sa-to-malo-stat-novely|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1947]] – ''Návrat do Paríža'' (vydala Matica slovenská; reedícia Tatran, 1966)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návrat do Paríža - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/navrat-do-pariza-320468?lang=sk|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-12|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Na��vrat do Pari��z��a|url=https://www.worldcat.org/title/navrat-do-pariza/oclc/30314188&amp;referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1966|miesto=Bratislava|jazyk=Slovak|poznámka=OCLC: 30314188|meno=Ivan|priezvisko=Horva��th|meno2=Karol|priezvisko2=Rosenbaum}}&lt;/ref&gt;
* [[1948]] – ''Život s Laurou'' (vydala Obroda; ilustrátor Anton Hollý&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život s Laurou. Novela. - Bibliofílie / Podpisy|url=https://www.antikvariatsteiner.sk//zivot-s-laurou-novela|vydavateľ=Antikvariat Steiner|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;, reedícia vo VSSS, 2004&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Život s Laurou|url=https://www.martinus.sk/?uItem=290936|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;) 
* [[1948]] – bábkové hry ''Počkaj náš gašparko''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počkaj nás, Gašparko - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pockaj-nas-gasparko-379097|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt; (vydala Obroda, vyšlo pod pseudonymom Ján M. Hort)
* [[1971]] – prekladový výber ''Stín kolem nás'' (vydal Odeon; preklad Emil Charous, editor Karol Rosenbaum)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stín kolem nás|url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioForm&amp;sid=274BB142F1A63EA3F1EE86630C|vydavateľ=www.infogate.sk|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=lang|meno=SVOP spol s r o|priezvisko=Bratislava}}&lt;/ref&gt;
* [[1973]] – ''Dom s dvomi amormi'' (vydal Tatran; výber: ''Rozprávka o Jánovi Jurgovi, Tulák Tomáš Jurga, Človek na ulici, Laco a Bratislava, Strieborný prach, Ibrahimovo okno, Marthe, Lavínia'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dom s dvoma amormi - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/dom-s-dvoma-amormi-350540|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;
* [[1977]] – výber z diela v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely'' (vydal Tatran; súčasť diela Ivana Horvátha)
* [[1985]] – prekladový výber ''Zločin neživých věcí''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zločin neživých věcí - Ivan Horváth {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/zlocin-nezivych-veci-350569|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;
* [[1987]] – ''Dielo'' (vydal Tatran)
* [[2004]] – výber ''Európa koktail'' (vydala Matica slovenská&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Európa koktail|url=https://www.martinus.sk/?uItem=19217|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;)
* [[2010]] – ''Prózy'' (vydal Kaligram)
* [[2019]] – výber z diela v antológii ''Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930'' (súčasť Antológie)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930 - Janko Alexy {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/druha-moderna-slovenska-modernisticka-proza-1920-1930-459823|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;
V reedíciách vychádza Horváthova tvorba v 60., 70. a 80. rokoch. Ucelené dielo Ivana Horvátha vychádza v Tatrane roku 1987.

V roku 1965 vychádza ''Vízum do Európy'' (opäť v roku 1981&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vízum do Európy - všechna vydání {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/vizum-do-europy-350338|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;) a o rok neskôr vydáva Matica slovenská ''Návrat do Paríža''&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;.

Vychádzajú tiež výber: v roku 1971 v češtine ''Stín kolem nás;'' v roku 1973 vychádza reedícia textov pod názvom ''Dom s dvoma amormi''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dom s dvoma amorni|url=https://www.worldcat.org/title/dom-s-dvoma-amorni/oclc/1014750378&amp;referer=brief_results|vydavateľ=Tatran|rok=1973|miesto=Bratislava|jazyk=Slavic|poznámka=OCLC: 1014750378|meno=Ivan|priezvisko=Horvath}}&lt;/ref&gt; a v roku český preklad 1985 ''Zločin neživých vecí''. Výber z Horváthovho diela vyšiel aj v knihe ''Nesmrteľní milenci 4 : Slovenské ľúbostné novely.'' Dielo Ivana Horvátha vychádza v roku 1987.

Po roku 1989 vydalo Vydavateľstvo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] Ivanovi Horváthovi v roku 2004 výber ''Európa koktail''.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] vydalo reedíciu diela ''Život s Laurou''. Vydavateľstvo Tatran vydalo v roku 2012 ''Vízum do Európy''&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; a Ikar v roku 2017 dielo ''Človek na ulici.''&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; [[Hospodárske noviny]] pri tejto príležitosti uviedli ukážku z diela v cykle Kniha na týždeň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Kniha na týždeň: Príbeh a osudy štyroch bratov od Ivana Horvátha|url=https://hnonline.sk/style/kultura/934862-kniha-na-tyzden-pribeh-a-osudy-styroch-bratov-od-ivana-horvatha|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2017-03-28|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt;

V roku 2010 vychádza v Kaligrame výber z jeho próz, esejí a spomienok na Ivana Horvátha s názvom ''Prózy'' (ed. [[Jana Kuzmíková]]).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Prózy - Ivan Horváth|url=https://www.martinus.sk/?uItem=102402|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HORVÁTH, Ivan: ''Prózy''. Bratislava : Kaligram, 2010&lt;/ref&gt;

Okrem literárnej tvorby sa tiež venoval fotografii a filmu.

=== Mozaika života a snov ===
Tvoriť začal veľmi zavčasu. Svoju prvotinu nazval ''Mozaika života a snov'', a sústredil do nej prózy uvedené časopisecky a doplnil ich novými. V prózach naznačil vlastný umelecký prístup k látke, založený na rozpore medzi skutočnosťou a snom. Veľkú pozornosť venoval zachyteniu emócií.

[[Karol Rosenbaum]] si v textoch všíma otázky lásky a sklamania, vášní a pocitov viny, hrubý nános sentimentality, ale aj úsilie o vlastný nový pohľad na ľudské vzťahy. Horváthove diela spája kompozičná hutnosť, snovosť, asociatívnosť a silné emócie a pudy u postáv.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Človek na ulici ===
Princípy aplikované v debute naplno rozvinul v druhej knihe ''Človek na ulici,'' ktorú tvorí cyklus piatich noviel ''Bratia Jurgovci'' a jednej dlhšej ''Laco a Bratislava''. Prvá časť je novelistickým spracovaním osudu 4 bratov, ktorí idú za ilúziami šťastia. Postavy hrdinov trpia vnútornými kolíziami a citovou rozkolísanosťou. Novela „Laco a Bratislava“ je sviežim, lyricky zafarbeným obrazom zo života vysokoškolákov v medzivojnovej Bratislave. Pre túto novelu sú príznačné prvky [[Poetizmus (smer)|poetizmu]].

Literárny kritik [[Daniel Okáli]] z Horváthovi blízkemu DAVu opisuje dielo ''Človek na ulici'' ako [[August Strindberg|strindbergovsky]] ladenú „čiernu komnatu“, humsonovskú metódu nakoľko podľa Okáliho autor zámerne vynechal zo svojho postupu príčinnú súvislosť so zdôvodnením. Významnú rolu hrá vo forme „strašenia“ podľa Okáliho štatistická osudovosť [[František Votruba]] o diele napísal, že aplikuje vo svojej tvorbe kúzlo náznakov pre radosť z umeleckej hry a taktiež si všíma jeho zmysel pre detaily od všednosti kuchýň až po determinujúce obkresľovanie novelistických a románových postáv. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov (viedol [[Ján Smrek]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Strieborný prach ===
Silný vnútorný dramatizmus je obsiahnutý v novele ''Strieborný prach'', kde sa hlavná postava Ján Martinák zaľúbi do bohatej Márie, ale nevie, že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa to dozvie, rozhodne sa, že otca, ktorý sa má vrátiť z Ameriky, zabije. Na Vianoce ho však stretne ako slepého úbožiaka na mizine a jeho túžba po pomste vyhasne. Hlavná myšlienka novely má etické vyznanie: človek sa môže zbaviť viny a zla utrpením, ktoré ho očisťuje (Martinákov otec), alebo pozitívnym činom (Ján).  Krikľavo expresionistické dielo (ako ho pomenoval Ján Števček) nadväzuje na motívy patologických javov z ''Bratov Jurgovcov''.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

=== Vízum do Európy ===
Za jeho najúspešnejšie dielo sa pokladá súbor piatich noviel ''Vízum do Európy,'' kde približuje atmosféru veľkých európskych miest, no dôraz kladie predovšetkým na človeka, čím napĺňa jeho vlastné tvrdenie: &quot;Človek poznáva mesto prostredníctvom ľudí&quot;. Prózy vynikajú pútavým dejom a psychologickou hĺbkou. Toto dielo ukončilo prvé obdobie jeho tvorby.

Išlo všeobecne o najúspešnejšie autorovo dielo. Dominujú motívy lásky, alkoholu, študentsko-bohémskeho života, očarenie životom atď, a popri tom hľadanie ľudského vnútra a seba-poznávanie na pozadí zmyslovosti. Periodikum ''[[Elán (časopis)|Elán]]'' počas marca 1931 opisuje toto dielo ako exotickú kvetinu vo všednej izbe. Horvátha ako autora, ktorému nepostačuje idylický život dedinského ľudu, ale lákajú ho ďaleké kraje, veľkomestá, chuť mora a hmlistá krása fjordov. Túla sa po svete ako lovec, aby prišiel domov s bohatou korisťou, ktorú predstavuje domácim. Časopis ''Považský hlas'' hodnotil v roku 1928 Horvátha ako sľubný talent s bohatou slovnou zásobou inšpirovaný francúzskymi vzormi, ktorý vo svojich novelách účinne stelesňuje smútok a túžby zakríknutých sŕdc s modernou melanchóliou „dnešného človeka“. Píšu tiež o nedostižných krásach a precítenými pravdami udalostí.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Naša advokácia, JUDr. Peter Kerecman, PhD.|url=http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html|vydavateľ=www.nasaadvokacia.sk|dátum prístupu=2022-05-12}}&lt;/ref&gt;

=== Ďalšia tvorba ===
V rokoch 1934 až 1938 uverejňuje v Slovenských pohľadoch dve novely – ''Zločin neživých vecí, Tieň okolo nás, Posledná kauza'' a ''Zbytočný návrat''. Ide o portréty ľudí, ktorí občiansky zlyhali a novely mali vyjsť pod názvom ''Nepravdepodobný pravotár'' (napokon kniha nevyšla). Horváth cestuje do [[Paríž|Paríža]], plánuje vydať knihu ''Návrat do Paríža'', ale pomníchovská atmosféra tento zámer odložila;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Novú knihu vydal až v roku [[1944]] pod názvom ''Tak sa to malo stať'', v ktorej sú tri novely, kde autor prehĺbil svoj ponor do vnútra človeka, hľadajúc zmysel života pre svoje postavy. Podľa Petra Cabadaja opäť prehĺbil psychologickú kresbu protagonistov deja a popri tom analyzoval pozadie dobovej atmosféry, mravné problémy a vnútorné konflikty.

V roku 1947 napokon vydáva ''Návrat do Paríža'' a dielo je podľa Petra Cabadaja považované za najpresvedčivejšie zobrazenie Paríža v slovenskej literatúre. Vychádza aj v reedícii Karola Rosenbauma v roku 1966.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

V r. [[1948]] vyšla posledná spisovateľova kniha ''Život s Laurou'', poetický dokument o tvorivom ovzduší umeleckej generácie 20. storočia. Vyjadruje lásku umelcov k Laure – žene [[múza|múze]], raz konkrétnej, inokedy vybájenej. [[Jana Kuzmíková]] zdôrazňuje v kontexte tohto diela túžbu po živote a zmysel literatúry – dielo pomenúva zásadné princípy modernistickej tvorby 20. a 30. rokov Peter Cabadaj hodnotí dielo ako pocitovo-epickú evokáciu bratislavskej bohémy, ktorá opisuje lásku umelcov k Lauere, k „večnej“ žene-inšpirátorke, raz konkrétnej, inokedy vymyslenej a pripomína – podľa Cabadaja – [[Dominik Tatarka|Tatarkovo]] dielo [[Panna zázračnica|''Panna zázračnica'']] z roku 1944.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Ivan Horváth písal aj [[Esej|eseje]], [[Glosa (žurnalistika)|glosy]] či populárno-náučné texty. Zaujímavým je napríklad jeho text o [[Nadrealizmus|nadrealizme]], úvahu o plagiátoch, o [[Oscar Wilde|Oscarovi Wildeovi]], o [[Freudizmus|freudizme]], atď.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Preložil tiež dielo ''Život'' od [[Guy de Maupassant|Maupassanta]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Jeho knihy ilustrovali významné osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry ako [[Martin Benka]], [[Vincent Hložník]] či [[Mikuláš Galanda]].

=== Ohlasy literárnej kritiky ===
[[Alexander Matuška]] víta nový inovatívny prístup Horvátha k francúzskej kultúre. Na rozdiel od starších generácií sa nepohoršuje, nemoralizuje nad dekadentnosťou a zmyselnosťou, ale cez psychologizáciu sa ju snaží pochopiť, poznať. Český kritik [[Stanislav Šmatlák]] oceňuje Horvátha ako umelca nevšedného a zvláštneho talentu a [[Karol Rosenbaum]] ako autora, ktorý lyrizuje viac situáciami ako slovami, a ktorý predznačil nové cesty modernej slovenskej literatúry. [[Ján Hamaliar]] nazval Horvátha vďaka jeho geniálnemu talentu opisovania citovosti slovenským impresionistom. [[Andrej Mráz]] konštatuje, že Horváthova tvorba je silne ovplyvnená filozofiou relativizmu a iluzionizmu a nachádza v nej vplyv [[Ernst Mach|Ernsta Macha]], [[Freudizmus|Freuda]], [[Albert Einstein|Einsteina]] a [[Henri Bergson|Bergsona]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Pocta Ivanovi Horváthovi ==
[[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] (po rehabilitácii v 60. rokoch) pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule na jeho rodnom dome (dom bol začiatkom 70-tych rokov asanovaný a pamätná tabuľa je odvtedy nezvestná&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zaniknuté - Ivan Horváth (1904 - 1960), Senica|url=https://pam.epocha.sk/pamaetniky-zahorie/okres-senica/zaniknute-ivan-horvath-1904-1960-senica|vydavateľ=pam.epocha.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}&lt;/ref&gt;) o Ivanovi Horváthovi povedal&lt;ref&gt;NOVOMESKÝ, Ladislav. O Ivanovi Horváthovi. In: Splátka veľkého dlhu I. Bratislava : Nadácia Vladimíra Clementisa, ISBN: 80-85555-06-3, s. 253&lt;/ref&gt;:

{{Citát|Senica, tá stará súveká Senica mladých liet Ivana Horvátha, sotva tušila, že má, či už v mladom, vždy uhladenom a zdržanlivom študentovi, či neskoršie družnom pánovi doktorovi Ivanovi Horváthovi aj talentovaného spisovateľa, autora niekoľkých nadaných prozaických kníh, ktoré - ako na to súčasná kritika právom poukazuje - tvoria základy slovenskej modernej prózy. ... Božemôj, či raz vyčítali práve oni Horváthovým hrdinom, že &quot;nič nevedia o kríze sveta&quot;, a či miestni jakobíni iba raz nabádali Horvátha, aby &quot;kotvy svojich myšlienok zarazil hlbšie do sociálneho súčasna a vedomia doby?&quot; Zdalo sa teda, že všetky tieto myšlienky o národe a na národ, o bolestiach spoločnosti a na ne - mu boli bytostne cudzie. Ako by sme si však vysvetlili, že v Ivanovi Horváthovi mala ešte ilegálna Slovenská národná rada, pripravujúca sa a vedúca Slovenské národné povstanie, teda vysoký orgán revolučného hnutia a pokolenia Slovenska, veľmi aktívneho a mysliaceho účastníka a spolupracovníka?! ... Horváth sa pospolu so svojimi priateľmi &quot;votrel do vedenia&quot; povstania, čomu sa konečne v päťdesiatych rokoch ani nevyhol a doplatil na túto infámnu konštrukciu mnohoročným väzením, čo sa už nedalo rehablitovať. Ale tu by som chcel povedať... že I. Horváthovi boli takéto jágovské intrigy, takéto dobrodrúžne žánre cudzie. Nestačil na ne. Ani v literatúre, a tým menej v živote. ... Horváth však dospel k názoru, ktorý zastával svojim intelektuálnym uvažovaním, prekonávaním možností, čo sa mu poskytovali z titulu príslušnosti k spoločnosti, z ktorej vzišiel.  ... Neviem, čo všetko sa ešte patrí povedať, keď sa odovzdáva pamätná tabuľa. Ani Horváth to nevedel. Zaťahal by ma za rukáv a pošepol by mi asi: Nechaj to! Nehovor už o mne! Poď už. Jednako by som ešte dodal nakoniec svoju prosbu, o ktorú by vás Ivan Horváth naisto nepožiadal: zachovajte v dobrej, zhovievavej a láskavej pamäti jeho pamiatku a naučte sa, ak sa to už nestalo, vážiť si jeho kníh.}}
[[Súbor:Organizers, family and speakers at the event Life and work JUDr. Ivan Horváth, Senica, 2022 (Filip Lackovič, Eva Schillerova-Horvathová, Ľubica Krištofová, Ivan Horváth Jr., Lukáš Perný).jpg|náhľad|Podujatie venované Ivanovi Horváthovi v Senici]]
V roku 1975 bolo sfilmované Horváthove dielo ''Strieborný prach'' v réžii Petra Macka (herecké obsadenie: [[Dušan Tarageľ]], [[Jarmila Koleničová]], [[Viera Strnisková]], [[Eva Rysová]], [[Ľubomír Záhon]], [[Andrej Mojžiš]], [[Vladislav Müller|Vlado Müller]], [[Ján Mistrík]], [[Karol Čálik]], [[Július Vašek]], [[Jozef Adamovič]], [[Štefan Mišovic]]; hudba: [[Jaromír Dlouhý]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strieborný prach (1975)|url=https://www.csfd.cz/film/197240-strieborny-prach/recenze/|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; 

V roku 2013 pripravilo Slovenské národné divadlo zdramatizovanú verziu hry ''Bratia Jurgovci''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratia Jurgovci {{!}} Slovenské národné divadlo|url=https://snd.sk/inscenacia/2404/bratia-jurgovci|vydavateľ=snd.sk|dátum prístupu=2022-08-23}}&lt;/ref&gt; v réžii [[Ľubomír Vajdička|Ľubomíra Vajdičku]] a dramaturgii [[Peter Pavlac|Petra Pavlaca]] (herecké obsadenie:[[Leopold Haverl]], [[Jozef Vajda]], [[Richard Stanke]], [[Robert Roth]], Petra Vajdová, Eva Sakálová a Dominika Zeleníková). Existuje tiež divadelný záznam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratia Jurgovci (2013)|url=https://www.csfd.cz/film/853717-bratia-jurgovci/hraji/|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

Režisér [[Ľubomír Vajdička]] o Ivanovi Horváthovi povedal&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratia Jurgovci: V zákulisí s režisérom Ľubomírom Vajdičkom|url=https://www.youtube.com/watch?v=ihGPocQHtvU|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;: 

{{Citát|Je to pohľad úplne iný, než sme boli zvyknutí v slovenskej próze... Strávil študentské časy v Paríži ako mladý človek, kde nasával čo sa dialo po prvej svetovej vojne v literatúre. Myslím si, že to poznačilo jeho prózu. ... Priznám sa, že Ivan Horváth bol pre mňa veľkým objavom, ale za mojich študentských čias to bol autor, o ktorom sa žiaci v škole neučili. Je to mimoriadny objav a je to aj objav pre mojich spolupracovníkov, ktorí si čítajú jeho prózy. }}
Herec [[Marián Geišberg]] sa pri tejto príležitosti o Horváthovi vyjadril&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdramatizovaný Ivan Horváth oslovil aj Mariána Geišberga|url=https://www.teraz.sk/kultura/ivan-horvath-geisberg-jurgovci-divadlo/40950-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-03-21|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;: 

{{Citát|V našich dejinách je zrejme asi veľa osobností, spisovateľov a určite aj vedcov a všelijakých záhadných bytostí, ktoré nám zostali zatajené, pretože vždy existujú režimy, ktoré potrebujú zadupať to, čo rastie. Našťastie sú profesori a všelijakí 'čmuchalovia', čo stále sa hrabú v literatúre a vždy to objavia. Takže, pravda sa nedá zadupať, nedá sa zakázať. Môžete autora zavrieť na 10 rokov do basy, aj tak vždy existujú ľudia, ktorí to vyhrabú. ... Horváth má úplne iný pohľad, ako je ten zemitý. V jeho príbehoch sa Slováci nehádajú o medze. Slováci sú síce zaťažení veľmi na majetky, ale iste rozmýšľajú aj nad tým, prečo im vzťahy doma nefungujú. A budú nad tým rozmýšľať viac a viac, lebo zistia, že majetok to nespôsobuje, že je chyba kódu vo vnútri, niekde medzi srdcom a hlavou.}}
Záhorské osvetové stredisko pripravilo 1. mája 2022 vernisáž a výstavu podrobne mapujúcu život a dielo Ivana Horvátha. Podujatia, ktoré zorganizovala Ľubica Krištofová, sa zúčastnila aj dcéra Ivana Horvátha (Jana Schillerová-Horváthová), či neter Ladislava Novomeského Oľga Hauskrechtova a rodinní príbuzní Ivana Horvátha. Vedecký článok o Ivanovi Horváthovi predniesol Lukáš Perný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Meno Ivana Horvátha bolo následne doplnené na Záhorácku stenu slávy v Senici spolu s futbalistom Fridrichom Huttom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Záhorácku stenu slávy pribudli mená Fridricha Huttu a Ivana Horvátha|url=https://zahori.sk/65006/na-zahoracku-stenu-slavy-pribudli-mena-fridricha-huttu-a-ivana-horvatha/|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Pozdrav odovzdal aj spisovateľ [[Ľubomír Feldek]], ktorý v kontexte zaznávania významu osobnosti Ivana Horvátha napísal: ''&quot;Žijeme dnes, po nežnej revolúcii, už vyše tridsať rokov znova v demokracii. Teda znova aj v dobe slobody prejavu. Žiaľ, sloboda prejavu nie je len sloboda pravdy. Je to aj sloboda lží a poloprávd. Demokracie sa v plnom zdraví dožil a užíva si ju aj ten orwellovský veľký brat – a ani on nezaháľa. K jeho aktivite patrí aj falšovanie histórie a zmizíkovanie hrôz päťdesiatych rokov.&quot;''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po Ivanovi Horváthovi je pomenované [[Gymnázium Ivana Horvátha]].

[[Rádio Devín]] autorovi venovalo v roku 2022 časť relácie Ars litera.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlasový archív RTVS|url=https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11442/1823773|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Zdroje==
*[http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ivan-horvath#curriculum_vitae LIC -] Ivan Horváth
{{Portál|Literatúra|Literárny}}

{{DEFAULTSORT:Horváth, Ivan}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Česko-slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Členovia Zboru povereníkov]]
[[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]]
[[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Maďarsku]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Slovenskí politickí väzni]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti zo Senice]]</text>
      <sha1>jh7nltlckk4evxkzvxouemltwi0wsd3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Chmeľnycká oblasť</title>
    <ns>10</ns>
    <id>351755</id>
    <revision>
      <id>7429800</id>
      <parentid>7233497</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:53:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1549" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Chmeľnycká oblasť
| nadpis    = [[Súbor:Flag of Khmelnytskyi Oblast.png|25px]] [[Chmeľnycká oblasť]]
| obrázok   = [[Súbor:Coat of Arms of Khmelnytskyi Oblast.svg|70px|Erb]]

| skupina1  = Okresy&lt;br/&gt;(rajóny)
| zoznam1   = 
* [[Kamianec-Podiľskyj rajon|Kamianec-Podiľskyj]]
* [[Chmeľnyckyj rajon|Chmeľnyckyj]]
* [[Šepetivskyj rajon|Šepetivskyj]]

| skupina2  = Likvidované&lt;br/&gt;okresy (2020)
| zoznam2   = 
* [[Bilohirskyj rajon|Bilohirskyj]]
* [[Viňkoveckyj rajon|Viňkoveckyj]]
* [[Voločyskyj rajon|Voločyskyj]]
* [[Horodockyj rajon|Horodockyj]]
* [[Deražňanskyj rajon|Deražňanskyj]]
* [[Dunajeveckyj rajon|Dunajeveckyj]]
* [[Izjaslavskyj rajon|Izjaslavskyj]]
* [[Krasylivskyj rajon|Krasylivskyj]]
* [[Letyčivskyj rajon|Letyčivskyj]]
* [[Novoušyckyj rajon|Novoušyckyj]]
* [[Polonskyj rajon|Polonskyj]]
* [[Slavutskyj rajon|Slavutskyj]]
* [[Starokosťantynivskyj rajon|Starokosťantynivskyj]]
* [[Starosyňavskyj rajon|Starosyňavskyj]]
* [[Teofipoľskyj rajon|Teofipoľskyj]]
* [[Čemeroveckyj rajon|Čemeroveckyj]]
* [[Jaromlyneckyj rajon|Jaromlyneckyj]]

| skupina3  = Mestá
| zoznam3   = 
* [[Voločysk]]
* [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]]
* [[Deražňa]]
* [[Dunajivci]]
* [[Iziaslav]]
* [[Kamianec-Podiľskyj]]
* [[Krasyliv]]
* [[Netišyn]]
* [[Polonne]]
* [[Slavuta (Chmeľnycká oblasť)|Slavuta]]
* [[Starokosťantyniv]]
* '''[[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]]'''
* [[Šepetivka]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny oblastí Ukrajiny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>404gt2c31vk0mw122mya7fxudowvne0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dôstojné je</title>
    <ns>0</ns>
    <id>353851</id>
    <revision>
      <id>7429834</id>
      <parentid>7340689</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:19:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2.85.248.181</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1218" xml:space="preserve">[[Súbor:Dostojno est.jpeg|náhľad|Ikona Dôstojné je z Hory [[Athos]]]]
'''Dôstojné je''' ([[grécky jazyk|gr.]] Άξιον Εστί) je modlitba [[byzantský obrad|byzantského obradu]], ktorá sa nachádza v [[božská liturgia|božskej liturgii]] a iných bohoslužbách. Taktiež je to aj názov jedného typu [[ikona|ikony]] [[Bohorodička|Bohorodičky]].

Znenie modlitby v slovenčine je nasledujúce:

&lt;blockquote&gt;
''Dôstojné je&lt;ref&gt;[https://keliaxionestin.blogspot.com/2022/08/%20%20%20%20.html The Official site of the Holy cell &quot;Axion Estin&quot; on Mt. Athos]&lt;/ref&gt; velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.''&lt;ref&gt;''Pane, zmiluj sa : Modlitebník a spevník gréckokatolíka.'' Prešov : Vydavateľstvo PETRA, n. o., 2009, s. 16. ISBN 978-80-8099-039-8&lt;/ref&gt;
&lt;/blockquote&gt;

Niekedy sa na bohoslužbách vyskytuje iba jej druhá časť, tj. od slov „Čestnejšia si...“.

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]]
[[Kategória:Kresťanské modlitby]]
[[Kategória:Liturgia]]</text>
      <sha1>o2l7bjgpxfy4h8sa3ju9t9pwxvpx2pm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Live (Gladiator)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>360782</id>
    <revision>
      <id>7429563</id>
      <parentid>7429402</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:19:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>chronológia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2203" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Live |
Typ              = [[Koncertný album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = 57:20 |
Dátum vydania    = 1. december 2008 |
Miesto nahratia  = [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Gladiator|
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album =  [[… ako predtým]]&lt;br /&gt;(2007)|
Tento album          = Live&lt;br /&gt;(2008) |
Nasledujúci album    =  [[Live (Gladiator DVD)| Live DVD]]&lt;br /&gt;(2008)|
}}

'''''Live''''' je prvý [[koncertný album]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktorý v roku [[2008]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. Album obsahuje jednu bonusovú štúdiovú skladbu „Ak sa bez teba zbláznim“. Obrazový záznam z koncertu vyšiel na [[Live (Gladiator DVD)|rovnomennom DVD]].

== Zoznam skladieb ==
# „A.M.E.N. (Tak to chcem)“ – 4:10 
# „Raz tam v uličkách“ – 3:41  
# „Kúpim si pekný deň“ – 5:11 
# „Život pred sebou“ – 4:33  
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“ – 3:46   
# „Anjel“ – 3:17  
# „Ako predtým“ – 3:04 
# „Keď sa láska podarí“ – 3:34   
# „Nemôžem dýchať“ – 3:48
# „Bonboniéra“ – 4:26 
# „Obyčajný chalan“ – 4:23
# „Láska“ – 4:53
# „Pesnička o Medulienke“ – 5:14
# „Ak sa bez teba zbláznim“ – 3:16

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – spev, gitara
* [[Maroš Hladký]] – basová gitara
* [[Georgio Babulic]] – bicie nástroje
* [[Lívo Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – klávesové nástroje

== Výroba ==
* Zvukový záznam z koncertu na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]]
* Produkcia: Gladiator
* Zvukový majster: [[Boris Chovančík]], [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]
* Návrh obalu: [[Ivan Trubač]], [[Fly Fish Studio]]
* Fotografie: [[Ivan Kelement]], [[Peter Frolo]]

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2008]]
[[Kategória:Koncertné albumy]]</text>
      <sha1>pow4q4b3pbb4l9roekpnjmd6lx4eqtl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429624</id>
      <parentid>7429563</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:17:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2205" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Live |
Typ              = [[Koncertný album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = 57:20 |
Dátum vydania    = 1. december 2008 |
Miesto nahratia  = [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Gladiator|
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album =  [[… ako predtým]]&lt;br /&gt;(2007)|
Tento album          = Live&lt;br /&gt;(2008) |
Nasledujúci album    =  [[Live (Gladiator DVD)| Live DVD]]&lt;br /&gt;(2008)|
}}

'''''Live''''' je prvý [[koncertný album]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktorý v roku [[2008]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. Album obsahuje jednu bonusovú štúdiovú skladbu „Ak sa bez teba zbláznim“. Obrazový záznam z koncertu vyšiel na [[Live (Gladiator DVD)|rovnomennom DVD]].

== Zoznam skladieb ==
# „A.M.E.N. (Tak to chcem)“ – 4:10 
# „Raz tam v uličkách“ – 3:41  
# „Kúpim si pekný deň“ – 5:11 
# „Život pred sebou“ – 4:33  
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“ – 3:46   
# „Anjel“ – 3:17  
# „Ako predtým“ – 3:04 
# „Keď sa láska podarí“ – 3:34   
# „Nemôžem dýchať“ – 3:48
# „Bonboniéra“ – 4:26 
# „Obyčajný chalan“ – 4:23
# „Láska“ – 4:53
# „Pesnička o Medulienke“ – 5:14
# „Ak sa bez teba zbláznim“ – 3:16

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – spev, gitara
* [[Maroš Hladký]] – basová gitara
* [[Georgio Babulic]] – bicie nástroje
* [[Tomáš Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – klávesové nástroje

== Výroba ==
* Zvukový záznam z koncertu na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]]
* Produkcia: Gladiator
* Zvukový majster: [[Boris Chovančík]], [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]
* Návrh obalu: [[Ivan Trubač]], [[Fly Fish Studio]]
* Fotografie: [[Ivan Kelement]], [[Peter Frolo]]

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2008]]
[[Kategória:Koncertné albumy]]</text>
      <sha1>j7v0f1rx2b5lls4k2k4am1xgwugoamx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Live (Gladiator DVD)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>360784</id>
    <revision>
      <id>7429562</id>
      <parentid>4721884</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:17:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3582" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Live |
Typ              = [[DVD]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = 1. december 2008 |
Miesto nahratia  = [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]], [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Gladiator |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album = |
Tento album          = '''Live''' &lt;br /&gt; (2008) |
Nasledujúci album    = |
}}
'''''Live''''' je prvé [[DVD]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktoré v roku [[2008]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. DVD obsahuje záznam z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, videoklipy k osemnástim skladbám, rozhovory so skupinou a zákulisné zábery zo štúdia i rozličných vystúpení. Koncert vyšiel aj ako samostatné rovnomenné audio [[Live (Gladiator)|CD]].

== Obsah ==
=== Live ===
# „A.M.E.N. (Tak to chcem)“ 
# „Raz tam v uličkách“   
# „Kúpim si pekný deň“  
# „Život pred sebou“ 
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“    
# „Anjel“   
# „Ako predtým“ 
# „Keď sa láska podarí“    
# „Nemôžem dýchať“ 
# „Bonboniéra“  
# „Obyčajný chalan“ 
# „Láska“ 
# „Pesnička o Medulienke“ 

=== Videoklipy ===
# „Sweet Little Mouse“
# „Prayer“
# „Touch Me“
# „Slovenská“
# „Raz tam v uličkách“
# „Divoký dážď“
# „Kúpim si pekný deň“
# „Pesnička o Medulienke“
# „Láska“
# „Pieseň čiernych vrán“
# „Vzbura“
# „Hluchý, nemý, slepý“
# „Nemôžem dýchať“
# „Život pred sebou“
# „Keď sa láska podarí“
# „Bonboniéra“
# „Holubienka sivá“
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“

=== Bonusy ===
* Rozhovory s kapelou – [[Juraj Čurný]]
* Domáce videá:
# Štúdio 2004 – príprava albumu ''[[Cesta do neba]]''
# [[Mníchov]] 2007 – voľné chvíle v deň koncertu
# [[Šírava]] [[Tenis Open]] 2007
# [[Londýn]] 2008, [[Art Beat Fest]] – cesta z hotela
* Jeep: 
# Časovka členov Gladiatoru
# Promo video

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Lívo Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]

== Výroba ==
* Videozáznam použitý z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]] a [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]]
* Produkcia: Gladiator
* Pódiový technik: [[Igor Tóth]]
* Zvuk: [[Boris Chovančík]], [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]
* Ozvučenie a osvetlenie: [[Branislav Kučerík]], [[Ján Haliena]], [[Elektronik Plus]]
* Kameramani: [[Pavol Hospodár]], [[Vladimír Pavel]], [[Ján Dobranský]], [[Ľubor Marko]], [[Mikuláš Stránovský]]
* Jimmy Jib: [[Róbert Samek]]
* Návrh obalu: [[Ivan Trubač]], [[Fly Fish Studio]]
* Fotografie: [[Ivan Kelement]], [[Peter Frolo]]
* Technická spolupráca: [[Peter Olah]]
* Autoring: [[Ondrej Lehocký]], Fly Fish Studio
* Réžia a strih: [[Martin Štelbaský]]
* Produkcia videozáznamu: [[Marek Pištey]]
* Manažéri festivalu: [[Július Kuruc]], [[Julo Viršík|Július Viršík]]
* Vedúci produkcie festivalu: [[Pavol Murín]]
* Produkcia festivalu: [[Roman Červeň]]
* Stage manager: [[Roman Klubal]]

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Video albumy z 2008]]</text>
      <sha1>bzm3e3uwh1rbgg9fjzwumt8kbjknnrl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429564</id>
      <parentid>7429562</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:22:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>chronológia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3645" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Live |
Typ              = [[DVD]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = 1. december 2008 |
Miesto nahratia  = [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]], [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Gladiator |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album = [[Live (Gladiator)|Live (album)]]|
Tento album          = Live (DVD)&lt;br /&gt; (2008) |
Nasledujúci album    = [[Hlavu maj hore]]&lt;br /&gt; (2009)|
}}
'''''Live''''' je prvé [[DVD]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktoré v roku [[2008]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. DVD obsahuje záznam z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, videoklipy k osemnástim skladbám, rozhovory so skupinou a zákulisné zábery zo štúdia i rozličných vystúpení. Koncert vyšiel aj ako samostatné rovnomenné audio [[Live (Gladiator)|CD]].

== Obsah ==
=== Live ===
# „A.M.E.N. (Tak to chcem)“ 
# „Raz tam v uličkách“   
# „Kúpim si pekný deň“  
# „Život pred sebou“ 
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“    
# „Anjel“   
# „Ako predtým“ 
# „Keď sa láska podarí“    
# „Nemôžem dýchať“ 
# „Bonboniéra“  
# „Obyčajný chalan“ 
# „Láska“ 
# „Pesnička o Medulienke“ 

=== Videoklipy ===
# „Sweet Little Mouse“
# „Prayer“
# „Touch Me“
# „Slovenská“
# „Raz tam v uličkách“
# „Divoký dážď“
# „Kúpim si pekný deň“
# „Pesnička o Medulienke“
# „Láska“
# „Pieseň čiernych vrán“
# „Vzbura“
# „Hluchý, nemý, slepý“
# „Nemôžem dýchať“
# „Život pred sebou“
# „Keď sa láska podarí“
# „Bonboniéra“
# „Holubienka sivá“
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“

=== Bonusy ===
* Rozhovory s kapelou – [[Juraj Čurný]]
* Domáce videá:
# Štúdio 2004 – príprava albumu ''[[Cesta do neba]]''
# [[Mníchov]] 2007 – voľné chvíle v deň koncertu
# [[Šírava]] [[Tenis Open]] 2007
# [[Londýn]] 2008, [[Art Beat Fest]] – cesta z hotela
* Jeep: 
# Časovka členov Gladiatoru
# Promo video

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Lívo Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]

== Výroba ==
* Videozáznam použitý z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]] a [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]]
* Produkcia: Gladiator
* Pódiový technik: [[Igor Tóth]]
* Zvuk: [[Boris Chovančík]], [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]
* Ozvučenie a osvetlenie: [[Branislav Kučerík]], [[Ján Haliena]], [[Elektronik Plus]]
* Kameramani: [[Pavol Hospodár]], [[Vladimír Pavel]], [[Ján Dobranský]], [[Ľubor Marko]], [[Mikuláš Stránovský]]
* Jimmy Jib: [[Róbert Samek]]
* Návrh obalu: [[Ivan Trubač]], [[Fly Fish Studio]]
* Fotografie: [[Ivan Kelement]], [[Peter Frolo]]
* Technická spolupráca: [[Peter Olah]]
* Autoring: [[Ondrej Lehocký]], Fly Fish Studio
* Réžia a strih: [[Martin Štelbaský]]
* Produkcia videozáznamu: [[Marek Pištey]]
* Manažéri festivalu: [[Július Kuruc]], [[Julo Viršík|Július Viršík]]
* Vedúci produkcie festivalu: [[Pavol Murín]]
* Produkcia festivalu: [[Roman Červeň]]
* Stage manager: [[Roman Klubal]]

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Video albumy z 2008]]</text>
      <sha1>8vpqo75t5po1il8bkdpdfzrfjvw6koy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429565</id>
      <parentid>7429564</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:22:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3657" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Live |
Typ              = [[DVD]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = 1. december 2008 |
Miesto nahratia  = [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]], [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Gladiator |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album = [[Live (Gladiator)|Live (album)]]&lt;br /&gt; (2008)|
Tento album          = Live (DVD)&lt;br /&gt; (2008)|
Nasledujúci album    = [[Hlavu maj hore]]&lt;br /&gt; (2009)|
}}
'''''Live''''' je prvé [[DVD]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktoré v roku [[2008]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. DVD obsahuje záznam z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, videoklipy k osemnástim skladbám, rozhovory so skupinou a zákulisné zábery zo štúdia i rozličných vystúpení. Koncert vyšiel aj ako samostatné rovnomenné audio [[Live (Gladiator)|CD]].

== Obsah ==
=== Live ===
# „A.M.E.N. (Tak to chcem)“ 
# „Raz tam v uličkách“   
# „Kúpim si pekný deň“  
# „Život pred sebou“ 
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“    
# „Anjel“   
# „Ako predtým“ 
# „Keď sa láska podarí“    
# „Nemôžem dýchať“ 
# „Bonboniéra“  
# „Obyčajný chalan“ 
# „Láska“ 
# „Pesnička o Medulienke“ 

=== Videoklipy ===
# „Sweet Little Mouse“
# „Prayer“
# „Touch Me“
# „Slovenská“
# „Raz tam v uličkách“
# „Divoký dážď“
# „Kúpim si pekný deň“
# „Pesnička o Medulienke“
# „Láska“
# „Pieseň čiernych vrán“
# „Vzbura“
# „Hluchý, nemý, slepý“
# „Nemôžem dýchať“
# „Život pred sebou“
# „Keď sa láska podarí“
# „Bonboniéra“
# „Holubienka sivá“
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“

=== Bonusy ===
* Rozhovory s kapelou – [[Juraj Čurný]]
* Domáce videá:
# Štúdio 2004 – príprava albumu ''[[Cesta do neba]]''
# [[Mníchov]] 2007 – voľné chvíle v deň koncertu
# [[Šírava]] [[Tenis Open]] 2007
# [[Londýn]] 2008, [[Art Beat Fest]] – cesta z hotela
* Jeep: 
# Časovka členov Gladiatoru
# Promo video

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Lívo Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]

== Výroba ==
* Videozáznam použitý z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]] a [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]]
* Produkcia: Gladiator
* Pódiový technik: [[Igor Tóth]]
* Zvuk: [[Boris Chovančík]], [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]
* Ozvučenie a osvetlenie: [[Branislav Kučerík]], [[Ján Haliena]], [[Elektronik Plus]]
* Kameramani: [[Pavol Hospodár]], [[Vladimír Pavel]], [[Ján Dobranský]], [[Ľubor Marko]], [[Mikuláš Stránovský]]
* Jimmy Jib: [[Róbert Samek]]
* Návrh obalu: [[Ivan Trubač]], [[Fly Fish Studio]]
* Fotografie: [[Ivan Kelement]], [[Peter Frolo]]
* Technická spolupráca: [[Peter Olah]]
* Autoring: [[Ondrej Lehocký]], Fly Fish Studio
* Réžia a strih: [[Martin Štelbaský]]
* Produkcia videozáznamu: [[Marek Pištey]]
* Manažéri festivalu: [[Július Kuruc]], [[Julo Viršík|Július Viršík]]
* Vedúci produkcie festivalu: [[Pavol Murín]]
* Produkcia festivalu: [[Roman Červeň]]
* Stage manager: [[Roman Klubal]]

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Video albumy z 2008]]</text>
      <sha1>hf4egww5dtefchp3kvrci9njfc1rpms</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429625</id>
      <parentid>7429565</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:18:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3659" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Gladiator]] |
Názov            = Live |
Typ              = [[DVD]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[rock]], [[pop]] |
Dĺžka            = |
Dátum vydania    = 1. december 2008 |
Miesto nahratia  = [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]], [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]] |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Sony Music]] |
Producent        = Gladiator |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #DEB887 |
Predchádzajúci album = [[Live (Gladiator)|Live (album)]]&lt;br /&gt; (2008)|
Tento album          = Live (DVD)&lt;br /&gt; (2008)|
Nasledujúci album    = [[Hlavu maj hore]]&lt;br /&gt; (2009)|
}}
'''''Live''''' je prvé [[DVD]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]], ktoré v roku [[2008]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Sony Music]]. DVD obsahuje záznam z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, videoklipy k osemnástim skladbám, rozhovory so skupinou a zákulisné zábery zo štúdia i rozličných vystúpení. Koncert vyšiel aj ako samostatné rovnomenné audio [[Live (Gladiator)|CD]].

== Obsah ==
=== Live ===
# „A.M.E.N. (Tak to chcem)“ 
# „Raz tam v uličkách“   
# „Kúpim si pekný deň“  
# „Život pred sebou“ 
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“    
# „Anjel“   
# „Ako predtým“ 
# „Keď sa láska podarí“    
# „Nemôžem dýchať“ 
# „Bonboniéra“  
# „Obyčajný chalan“ 
# „Láska“ 
# „Pesnička o Medulienke“ 

=== Videoklipy ===
# „Sweet Little Mouse“
# „Prayer“
# „Touch Me“
# „Slovenská“
# „Raz tam v uličkách“
# „Divoký dážď“
# „Kúpim si pekný deň“
# „Pesnička o Medulienke“
# „Láska“
# „Pieseň čiernych vrán“
# „Vzbura“
# „Hluchý, nemý, slepý“
# „Nemôžem dýchať“
# „Život pred sebou“
# „Keď sa láska podarí“
# „Bonboniéra“
# „Holubienka sivá“
# „Vždy sa niekto díva na nebesá“

=== Bonusy ===
* Rozhovory s kapelou – [[Juraj Čurný]]
* Domáce videá:
# Štúdio 2004 – príprava albumu ''[[Cesta do neba]]''
# [[Mníchov]] 2007 – voľné chvíle v deň koncertu
# [[Šírava]] [[Tenis Open]] 2007
# [[Londýn]] 2008, [[Art Beat Fest]] – cesta z hotela
* Jeep: 
# Časovka členov Gladiatoru
# Promo video

== Zostava ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Tomáš Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]]

== Výroba ==
* Videozáznam použitý z koncertov na festivale [[Orange Music Summer]] 2008, [[Ružiná]] a [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]]
* Produkcia: Gladiator
* Pódiový technik: [[Igor Tóth]]
* Zvuk: [[Boris Chovančík]], [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]
* Ozvučenie a osvetlenie: [[Branislav Kučerík]], [[Ján Haliena]], [[Elektronik Plus]]
* Kameramani: [[Pavol Hospodár]], [[Vladimír Pavel]], [[Ján Dobranský]], [[Ľubor Marko]], [[Mikuláš Stránovský]]
* Jimmy Jib: [[Róbert Samek]]
* Návrh obalu: [[Ivan Trubač]], [[Fly Fish Studio]]
* Fotografie: [[Ivan Kelement]], [[Peter Frolo]]
* Technická spolupráca: [[Peter Olah]]
* Autoring: [[Ondrej Lehocký]], Fly Fish Studio
* Réžia a strih: [[Martin Štelbaský]]
* Produkcia videozáznamu: [[Marek Pištey]]
* Manažéri festivalu: [[Július Kuruc]], [[Julo Viršík|Július Viršík]]
* Vedúci produkcie festivalu: [[Pavol Murín]]
* Produkcia festivalu: [[Roman Červeň]]
* Stage manager: [[Roman Klubal]]

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Video albumy z 2008]]</text>
      <sha1>2tegeak3so3bqf6qrljdadw8hu6jn0s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FC Viktoria Plzeň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>366985</id>
    <revision>
      <id>7429829</id>
      <parentid>7429256</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:08:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.247</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3362" xml:space="preserve">{{aktualizovať}}
{{Infobox Futbalový klub 
| názovklubu  = FC Viktoria Plzeň 
| obrázok     =  
| celýnázov   = FC Viktoria Plzeň 
| prezývka    = Viktorka 
| založený    = [[1911]] 
| štadión     = [[Doosan Arena]] 
| kapacita    = 11 700 
| majiteľ     = FC Viktoria Plzeň, [[Akciová spoločnosť|a. s.]] 
| predseda    = Adolf Šádek 
| tréner      = [[Pavel Vrba]] 
| liga        = [[1. česká futbalová liga|Synot liga]] 
| sezóna      = 2021/22
| pozícia     = 1. miesto (Majster)

| vzor_la1    =
| vzor_b1     =
| vzor_ra1    =
| ľavéplece1  = E00000
| telo1       = E00000
| pravéplece1 = E00000
| trenírky1   = 4040F0
| ponožky1    = 4040F0
| vzor_la2    =
| vzor_b2     =
| vzor_ra2    =
| ľavéplece2  = FFFFFF
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFFFFF
| trenírky2   = FFFFFF
| ponožky2    = FFFFFF
}}

'''FC Viktoria Plzeň''' je [[futbalový klub]] z českého mesta [[Plzeň]]. V sezónach 2010/2011, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18 (dohromady 5x. Majster) vyhral najvyššiu futbalovú súťaž.

== História klubu ==
Klub bol založený v roku [[1911]] pod názvom SK Viktoria Plzeň. V Československom pohári v roku 1970/71 obsadili druhé miesto a získali tak možnosť hrať UEFA [[Pohár víťazov pohárov]].

V roku 2010 hrali v [[Európska liga UEFA|Európskej lige]] ako víťazi [[Český futbalový pohár|Českého futbalového pohára]] 2009/10.

V roku 2011 klub vyhral po prvýkrát v histórii Českú ligu. V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] sa stretli v hlavnej skupine s [[FC Barcelona]], [[AC Miláno]] a [[FC BATE Borisov]].

== Názvy klubu ==
* 1911 – '''SK Viktoria Plzeň''' (Sportovní klub Viktoria Plzeň)
* 1949 – '''Sokol Škoda Plzeň'''
* 1952 – '''Sokol ZVIL Plzeň''' (Sokol Závody Vladimíra Iljiče Lenina Plzeň)
* 1953 – '''DSO Spartak LZ Plzeň''' (Dobrovolná sportovní organizace Spartak Leninovy závody Plzeň)
* 1962 – '''TJ Spartak LZ Plzeň''' (Tělovýchovná jednota Spartak Leninovy závody Plzeň)
* 1965 – '''TJ Škoda Plzeň''' (Tělovýchovná jednota Škoda Plzeň)
* 1993 – '''FC Viktoria Plzeň'''

==História Európskych pohárov==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Sezóna
! Kolo
! štát
! Klub
! Doma
! Von
! Spolu
|-
|[[Pohár víťazov pohárov UEFA 1971/1972]]
|R1
|{{minivlajka|Nemecko}}
|[[FC Bayern Mníchov]]
|0 – 1
|1 – 6
|1 – 7
|-
|[[Európska liga UEFA 2010/2011]]
|Q3
|{{minivlajka|Turecko}}
|[[Beşiktaş J.K.|Beşiktaş]]
|1 – 1
|0 – 3
|1 – 4
|-
|rowspan=&quot;6&quot;|[[Liga majstrov UEFA 2011/2012]]
|Q2
|{{minivlajka|Arménsko}}
|[[Pyunik Yerevan]]
|5 – 1
|4 – 0
|9 – 1
|-
|Q3
|{{minivlajka|Nórsko}}
|[[Rosenborg BK]]
|3 – 2
|1 – 0
|4 – 2
|-
|PO
|{{minivlajka|Dánsko}}
|[[FC Copenhagen]]
|2 – 1
|3 – 1
|5 – 2
|-
|rowspan=3|Group
|{{minivlajka|Španielsko}}
|[[FC Barcelona|Barcelona]]
|0 – 4
|0 – 2
|
|-
|{{minivlajka|Taliansko}}
|[[AC Miláno]]
|2 – 2
|0 – 2
|
|-
|{{minivlajka|Bielorusko}}
|[[FC BATE Borisov|BATE Borisov]]
|1 – 1
|1 – 0
|
|-
|}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fcviktoria.cz/ Oficiálna stránka klubu]
* [http://www.viktoria-plzen.wgz.cz Stránka fanklubu]

{{Najvyššia futbalová súťaž v Česku}}

[[Kategória:FC Viktoria Plzeň| ]]
[[Kategória:České futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1911]]
[[Kategória:Šport v Plzni]]</text>
      <sha1>7n647ymyen1t604x25bscafsz5eiruk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429830</id>
      <parentid>7429829</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:10:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.247</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3369" xml:space="preserve">{{aktualizovať}}
{{Infobox Futbalový klub 
| názovklubu  = FC Viktoria Plzeň 
| obrázok     =  
| celýnázov   = FC Viktoria Plzeň 
| prezývka    = Viktorka 
| založený    = [[1911]] 
| štadión     = [[Doosan Arena]] 
| kapacita    = 11 700 
| majiteľ     = FC Viktoria Plzeň, [[Akciová spoločnosť|a. s.]] 
| predseda    = Adolf Šádek 
| tréner      = [[Pavel Vrba]] 
| liga        = [[1. česká futbalová liga|Synot liga]] 
| sezóna      = 2021/22
| pozícia     = 1. miesto (Majster)

| vzor_la1    =
| vzor_b1     =
| vzor_ra1    =
| ľavéplece1  = E00000
| telo1       = E00000
| pravéplece1 = E00000
| trenírky1   = 4040F0
| ponožky1    = 4040F0
| vzor_la2    =
| vzor_b2     =
| vzor_ra2    =
| ľavéplece2  = FFFFFF
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFFFFF
| trenírky2   = FFFFFF
| ponožky2    = FFFFFF
}}

'''FC Viktoria Plzeň''' je [[futbalový klub]] z českého mesta [[Plzeň]]. V sezónach 2010/2011, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18,2021/22(dohromady 6x. Majster) vyhral najvyššiu futbalovú súťaž.

== História klubu ==
Klub bol založený v roku [[1911]] pod názvom SK Viktoria Plzeň. V Československom pohári v roku 1970/71 obsadili druhé miesto a získali tak možnosť hrať UEFA [[Pohár víťazov pohárov]].

V roku 2010 hrali v [[Európska liga UEFA|Európskej lige]] ako víťazi [[Český futbalový pohár|Českého futbalového pohára]] 2009/10.

V roku 2011 klub vyhral po prvýkrát v histórii Českú ligu. V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] sa stretli v hlavnej skupine s [[FC Barcelona]], [[AC Miláno]] a [[FC BATE Borisov]].

== Názvy klubu ==
* 1911 – '''SK Viktoria Plzeň''' (Sportovní klub Viktoria Plzeň)
* 1949 – '''Sokol Škoda Plzeň'''
* 1952 – '''Sokol ZVIL Plzeň''' (Sokol Závody Vladimíra Iljiče Lenina Plzeň)
* 1953 – '''DSO Spartak LZ Plzeň''' (Dobrovolná sportovní organizace Spartak Leninovy závody Plzeň)
* 1962 – '''TJ Spartak LZ Plzeň''' (Tělovýchovná jednota Spartak Leninovy závody Plzeň)
* 1965 – '''TJ Škoda Plzeň''' (Tělovýchovná jednota Škoda Plzeň)
* 1993 – '''FC Viktoria Plzeň'''

==História Európskych pohárov==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Sezóna
! Kolo
! štát
! Klub
! Doma
! Von
! Spolu
|-
|[[Pohár víťazov pohárov UEFA 1971/1972]]
|R1
|{{minivlajka|Nemecko}}
|[[FC Bayern Mníchov]]
|0 – 1
|1 – 6
|1 – 7
|-
|[[Európska liga UEFA 2010/2011]]
|Q3
|{{minivlajka|Turecko}}
|[[Beşiktaş J.K.|Beşiktaş]]
|1 – 1
|0 – 3
|1 – 4
|-
|rowspan=&quot;6&quot;|[[Liga majstrov UEFA 2011/2012]]
|Q2
|{{minivlajka|Arménsko}}
|[[Pyunik Yerevan]]
|5 – 1
|4 – 0
|9 – 1
|-
|Q3
|{{minivlajka|Nórsko}}
|[[Rosenborg BK]]
|3 – 2
|1 – 0
|4 – 2
|-
|PO
|{{minivlajka|Dánsko}}
|[[FC Copenhagen]]
|2 – 1
|3 – 1
|5 – 2
|-
|rowspan=3|Group
|{{minivlajka|Španielsko}}
|[[FC Barcelona|Barcelona]]
|0 – 4
|0 – 2
|
|-
|{{minivlajka|Taliansko}}
|[[AC Miláno]]
|2 – 2
|0 – 2
|
|-
|{{minivlajka|Bielorusko}}
|[[FC BATE Borisov|BATE Borisov]]
|1 – 1
|1 – 0
|
|-
|}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fcviktoria.cz/ Oficiálna stránka klubu]
* [http://www.viktoria-plzen.wgz.cz Stránka fanklubu]

{{Najvyššia futbalová súťaž v Česku}}

[[Kategória:FC Viktoria Plzeň| ]]
[[Kategória:České futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1911]]
[[Kategória:Šport v Plzni]]</text>
      <sha1>t9pvrr10yupeyt4i3ev5ee2lj90ahhm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľký bok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>368072</id>
    <revision>
      <id>7429819</id>
      <parentid>7404371</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:22:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>rozšírenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9012" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Veľký Bok
 | obrázok           = Veľký bok NT6.jpg
 | popis             = Veľký bok z Veľkej Vápenice
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Malužiná]]
 | obec1             = [[Východná (obec)|Východná]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1727.1
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9433
 | zemepisná dĺžka   = 19.8779
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|modrá}} z [[Malužiná|Malužinej]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Veľký Bok
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Veľký bok''' ({{mnm|1727.1}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|15|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.87789&amp;y=48.94335&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Malužiná]] a [[Východná (obec)|Východná]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], severozápadne sa nachádza [[Malužiná]] a [[Kráľova Lehota]] a severne osada [[Svarín (osada)|Svarín]] a [[Čierny Váh (osada)|Čierny Váh]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Veľký bok je súčasťou mohutnej rázsochy, ktorá vybieha severným smerom zo [[Zadná hoľa|Zadnej hole]] ({{Mnm|1620}}) v hlavnom hrebeni, medzi [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a sedlom [[Priehybka (sedlo)|Priehybka]]. Zo západného smeru masív vymedzuje dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]], juhovýchodným smerom leží [[Hošková (dolina)|Hošková]] a severným dolina [[Torysa (dolina)|Torysa]]. Západným smerom susedí [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}), [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}), [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}) a Pukanec ({{Mnm|1302}}), severným leží [[Mačacia]] ({{Mnm|1410}}), [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)|Pálenica]] ({{Mnm|1370}}) a [[Chmelinec (vrch v Nízkych Tatrách)|Chmelinec]] ({{Mnm|1509}}), východným [[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1575 m n. m.)|Holica]] ({{Mnm|1575}}), [[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)|Nemecká]] ({{Mnm|1534}}) a Javorový grúň ({{Mnm|1210}}) a južným [[Oravcová (vrch)|Oravcová]] ({{Mnm|1544}}), [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}), Zadná hoľa, [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] ({{Mnm|1660}}) a Kvasna ({{Mnm|1424}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu zo západnej časti odvádza [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]], čoby prítok riečky [[Boca]], zo severných svahov voda odteká [[Bystrý potok (prítok Svarínky)|Bystrým potokom]] do [[Svarínka|Svarínky]] a z juhovýchodných riečka [[Ipoltica (potok)|Ipoltica]]. Na vrchol vedie značený turistický chodník.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

Veľký bok je výrazná, pekne tvarovaná hoľa v centrálnej časti [[Kráľovohoľské Tatry|Kráľovohoľských Tatier]]. Leží mimo hlavného hrebeňa a tvorí výraznú dominantu [[Liptov (región)|liptovskej]] časti pohoria. Zároveň je vyššia ako samotný hlavný hrebeň, preto poskytuje povestný kruhový výhľad. V sedle pod Veľkým Bokom fungovala do druhej svetovej vojny veľká a známa turistická chata, ktorú fašisti počas vojny vypálili. Dnes je na jej základoch podstatne menšia poľovnícka chatka, ktorá je pre verejnosť uzavretá.

Veľký bok tvorí rozsiahla pseudokrasová náhorná plošina tvorená vápnitými slieňmi a zarastená vysokými trávami. Nadmorská výška takmer vodorovnej plošiny je {{Mnm|1650}} V západnej časti plošiny mierne vystupuje samotný vrchol Veľkého Boku, ktorý ďalej na západ strmo padá do doliny [[Hodruša (dolina)|Hodruše]]. Donedávna sa celá hoľa intenzívne spásala, čím sa bránilo zarastaniu smrekovým lesom. V poslednej dobe sa však najmä na južné svahy postupne vracajú smreky a borievky, ale návrat lesa je viditeľný aj na ostatných častiach hole. Kosodrevina sa vo väčšom vyskytuje iba na miestach, kde na povrch vychádza kyslé podložie (južný a západný bočný hrebeň). Inde - hlavne na strmých severných a južných svahoch, bola kosodrevina umelo vysadená ako protilavínová bariéra. Nižšie položené smrekové lesy boli poslednou dobou, tak ako na mnohých iných miestach Nízkych Tatier, výrazne poznačené vetrovými kalamitami a následne rozsiahlou kôrovcovou ťažbou. Celé okolie je popretkávané pomerne hustou sieťou lesných zvážnic.

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia, umožňujúca vďaka polohe a nadmorskej výške výborný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]], [[Malá Fatra|Malú Fatru]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]] a [[Branisko (pohorie)|Branisko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.94335&amp;lng=19.87789&amp;ele=1727&amp;azi=122.76&amp;alt=-2&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.94335%c2%b0%20N%2019.87789%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|žltá}} žlto značenom chodníku: 
** zo severu zo [[Svarín (osada)|Svarína]] cez dolinu [[Torysa (dolina)|Torysa]]
** od juhu zo [[Zadná hoľa|Zadnej hole]] v hlavnom hrebeni (križovanie s [[Cesta hrdinov SNP|Cestou hrdinov SNP]]) cez [[Sedlo pod Veľkým bokom]]
* po {{Turistická značka|modrá}} značke z [[Malužiná|Malužinej]] cez dolinu [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] a [[Sedlo pod Veľkým bokom]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Veľký Bok}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.87789&amp;y=48.94335&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Malužiná]]
[[Kategória:Východná (obec)]]</text>
      <sha1>kzwg8wokt5uea63nqurhgk5jpb53z19</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Právo na šťastie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>375056</id>
    <revision>
      <id>7429704</id>
      <parentid>6839654</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T05:03:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3237" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox album |
Interpret        = [[Iné Kafe]] |
Názov            = Právo na šťastie |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[Punk rock]] |
Dĺžka            = 40:25 (Digipack: 43:24) |
Dátum vydania    = [[2011]] |
Miesto nahratia  = Lavasound, Bratislava, 8.11.2010 - 23.10.2011  |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Universal Music]] |
Producent        = |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[Najlepších 15 rockov]]&lt;br/&gt;(2010) |
Tento album          = '''Právo na šťastie'''&lt;br/&gt;(2011) |
Nasledujúci album    = [[Nevhodný typ]]&lt;br/&gt;(2015) |
}}

'''Právo na šťastie''' je šiesty štúdiový album [[Slovensko|slovenskej]] [[punk rock]]ovej skupiny [[Iné Kafe]]. Album bol vydaný osem rokov od predchádzajúceho ''[[Bez Udania Dôvodu]]''. Od albumu ''[[Čumil (album)|Čumil]]'' je to tiež prvý album s bubeníkom Dodom a podobne ako ''Čumil'', aj tento album bol vydaný prostredníctvom vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]].

Album vychádza v dvoch verziách, klasickej verzii a limitovanej digipack verzii, ktorá obsahuje aj coververziu piesne Keď sa všetci zjednotíme od [[Zóna A|Zóny A]].

== Zoznam skladieb ==

Hudba a texty: Vratko Rohoň (ak nie je uvedené inak).

=== Klasická verzia ===
# &quot;Čo ak nie?&quot; - 3:53
# &quot;Právo na šťastie&quot; - 3:18
# &quot;Karanténa citov&quot; - 2:35
# &quot;Veľkou palicou IV&quot; - 2:11
# &quot;Figúrka&quot; - 2:20
# &quot;Špinavé objatie&quot; - 4:00
# &quot;Končím&quot; - 3:43
# &quot;Ani minútu&quot; - 2:55
# &quot;Paralyzovaný&quot; - 3:27
# &quot;Koridor do raja&quot; - 2:31
# &quot;90 %&quot; - 2:14
# &quot;Petra po rokoch&quot; - 2:42
# &quot;Keď všetko sa (k)rúti&quot; - 4:36

=== Digipack verzia ===
# &quot;Čo ak nie?&quot; - 3:53
# &quot;Právo na šťastie&quot; - 3:18
# &quot;Karanténa citov&quot; - 2:35
# &quot;Keď sa všetci zjednotíme&quot; (hudba: Jaro Lederleitner, text: Peter Schredl) - 2:59
# &quot;Veľkou palicou IV&quot; - 2:11
# &quot;Figúrka&quot; - 2:20
# &quot;Špinavé objatie&quot; - 4:00
# &quot;Končím&quot; - 3:43
# &quot;Ani minútu&quot; - 2:55
# &quot;Paralyzovaný&quot; - 3:27
# &quot;Koridor do raja&quot; - 2:31
# &quot;90 %&quot; - 2:14
# &quot;Petra po rokoch&quot; - 2:42
# &quot;Keď všetko sa (k)rúti&quot; - 4:36

== Zostava ==
* [[Vratko Rohoň]] – gitara, spev, vokály
* [[Peter Fóra|Peter &quot;Forus&quot; Fóra]] – basová gitara, vokály, zbory
* [[Jozef Praženec|Dodo Praženec]] – bicie, vokály, zbory

== Hostia ==
* [[Branislav Wáclav|Braňo &quot;Gza&quot; Wáclav]] - (14)
* [[Jimi Cimbala]] - gitarové sólo (1)
* [[Ľubomír Horák]] - trombón (9)
* [[Marek Rakovický]] - Hammond organ, slide guitar, klávesy, zbory (7, 4, 9, 13)
* [[Matej Turcer]] - gitara, zbory (3, 4, 7)
* [[Peter Huraj|Peter &quot;Pepe&quot; Hura]]&lt;nowiki/&gt;j - saxofón (9)
* [[Peter Opet|Peter &quot;Petko&quot; Opet]] - trúbka (9)
* [[Richard Klimo]] - (4)
* [[Roman Hulín|Roman &quot;Hulo&quot; Hulín]] - (4)
* [[Viliam Bujnovský]] - klávesy (7, 14)
* [[Vladimír Moravčík (hudobník)|Vladimír Moravčík]] - (4)
* [[Vincent Šušol]] - zbory (4, 9, 13)
 
== Externé odkazy ==
* [http://birdz.sk/casak/inekafe-pravo-na-stastie-recenzia/18869-clanok.html ''Právo na šťastie'' - recenzia] 

{{Iné Kafe}}

[[Kategória:Albumy skupiny Iné Kafe]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2011]]</text>
      <sha1>o1go0ez6y22qs0fatgdv42a2wzwwizx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Užovka hladká</title>
    <ns>0</ns>
    <id>380095</id>
    <revision>
      <id>7429825</id>
      <parentid>7008308</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:48:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <comment>gallery</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12715" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka hladká|
Obrázok=CoronellaAustriaca3.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/157284/748852 IUCN Red list 2020.1. Prístup 29. marca 2020]&lt;/ref&gt;){{IUCN 3.1 navmap/VU}}(na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;RL2001&quot; /&gt;|
Skry12=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=|
Rod po slovensky=užovka|Rod po latinsky=[[Coronella]]|
Druh po slovensky=užovka hladká|Druh po latinsky=C. austriaca|
Binomické meno=Coronella austriaca|
Klasifikátor1=[[Josephus Nicolaus Laurenti|Laurenti]]|
Dátum1=[[1768]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=CoronellaAustriacaIUCNver2020-1.png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky hladkej|
}}
'''Užovka hladká''' alebo '''štíhlovka hladká''' (''Coronella austriaca'') je európsky druh nejedovatého [[hady|hada]].&lt;ref name=&quot;NTIC&quot;/&gt; Je to jediná [[Živorodosť|živorodá]] užovka z rodu ''[[Coronella]]''. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] užovka hladká patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je klesajúci, početnejšia je v južnejších častiach svojho areálu rozšírenia, okrem [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] a [[Kazachstan]]u, kde je podobne zriedkavá ako v severnejších oblastiach jej výskytu.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;

== Taxonómia ==

V súčasnosti sú uznávané tri [[poddruh]]y&lt;ref name=&quot;Grzimek&quot;&gt;Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 7, Reptiles, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.&lt;/ref&gt;: ''Coronella austriaca austriaca'', ''Coronella austriaca acutirostris'' (Malkmus, 1995) a ''Coronella austriaca fitzingeri''. Poddruh ''Coronella austriaca acutirostris'' je známy zo severozápadu Pyrenejského polostrova. Poddruh ''Coronella Austriaca fitzingeri'' (Bonaparte, 1840) z južného [[Taliansko|Talianska]] a [[Sicília (ostrov)|Sicílie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Coronella austriaca LAURENTI, 1768
  | url = http://reptile-database.reptarium.cz/species?genus=Coronella&amp;species=austriaca
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 28.12.2011
  | vydavateľ = The Reptile Database
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

== Vzhľad ==

Užovka hladká je 50 až 60 centimetrov dlhý had.&lt;ref name=&quot;PaO&quot;/&gt; Dva exempláre vo [[Švédsko|Švédsku]] mali 83 cm a jeden v [[Ukrajina|Ukrajine]] (blízko [[Černobyľ]]u) mal 92 cm.&lt;ref name=&quot;Street&quot;&gt;Street D. 1979. ''The Reptiles of Northern and Central Europe''. London: B.T. Batsford Ltd. 268 pp. ISBN 0-7134-1374-3.&lt;/ref&gt;

Má plochú hlavu, ktorá je ťažko odlíšiteľná od krku. Jej šupiny sú na rozdiel od užoviek rodu ''[[Natrix]]'' hladké a podľa neho dostala aj svoje meno. Okolo tela má 19 radov šupín, na chrbte má šupiny menšie ako na bokoch. Samce majú 150 až 164 brušných šupín, samice 152 až 200. Rostrálny štítok na hlave má trojuholníkovitý tvar, ktorý hlboko zasahuje do internazálneho štítku. Niekedy ho dokonca rozdeľuje. Užovka má jeden (zriedkavo dva) predočné štítky a dva zaočné. Za očami má dva páry tylový štítkov, niekedy dva a tri, zriedkavo potom jeden a dva. Horných perných štítkov má väčšinou 7, zriedkavo 8. Análny štítok pod chvostom je jeden, niekedy je však rozdelený na dva. Samce majú 54 až 70 párov podchvostových štítkov, samice 46 až 76.

Samce bývajú hnedé, niekedy až do červena. Samice sú skôr sivohnedej farby. Za hlavou sa vyskytuje tmavá škvrna a po stranách sa tiahne tmavý pás. Na chrbte sa škvrny niekedy spájajú, takže užovka pripomína vretenicu.&lt;ref name=&quot;NTIC&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Užovka hladká
  | url = http://www.ntic.sk/ntic.php?adr=hady10
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 28.12.2011
  | vydavateľ = NTIC
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Z týchto dôvodov sú veľmi často zabíjané. Na rozdiel od vreteníc však jej [[oči]] majú guľatú zrenicu. Od ňucháča cez oči a ďalej po tele sa tiahne tmavý pruh. Jazyk býva červenohnedý až tmavo červený.&lt;ref name=&quot;Street&quot;/&gt;

== Rozšírenie ==

Táto užovka je rozšírená prakticky po celej Európe s výnimkou časti [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], severu [[Anglicko|Anglicka]], celého [[Írsko|Írska]] a severu [[Škandinávia|Škandinávie]]. V Škandinávii vystupuje až na 64. stupeň severnej šírky. Východnou hranicou rozšírenia je [[Kaspické more]] a severozápad [[Irán]]u. Obýva tiež celé [[Turecko]].

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Ekosozologický status od roku [[2001]]  ''VU'' - zraniteľný.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt; Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch [[2007]]{{--}}[[2012]] bola 1 000{{--}}5 000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov ([[2000]]{{--}}[[2012]]) aj dlhodobý trend od roku [[1988]] ([[1988]]{{--}}[[2012]]) boli ''klesajúce''. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako ''priemerná'' a ''klesajúca''. Klesajúca je aj rozloha vhodných biotopov a početnosť jej hlavnej koristi - jašteríc..&lt;ref name=&quot;EUreport2012nonaves&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | editori = Černecký, J
 | titul = ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie
rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic);
 | url = http://www.sopsr.sk/natura/rep-2007/index.html
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody  Slovenskej republiky
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-25
 | miesto = Banská Bystrica 
 | počet strán  = 1626
 | isbn = 978-80-89310-79-1
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch [[2013]]{{--}}[[2018]] bola 1 000{{--}}5 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola {{km2|136}}. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako klesajúca.&lt;ref name=&quot;EUreport2018nonaves&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV &amp; V species)
 | url = https://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art17/envxrnpda/SK_species_reports-20190711-093907.xml&amp;conv=593&amp;source=remote#1091
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu
 | dátum vydania = 04. 09. 2019
 | dátum prístupu = 2020-03-24
 | miesto = Banská Bystrica
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;

Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako ako aj za Slovensko ''VU'' - zraniteľný.&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík
 | url = http://www.ccibis.org/carpathian-features/95-red-list-of-species-habitats-and-invasive-alien-species
 | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-23
 | miesto = 
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;

== Spôsob života a rozmnožovanie ==
 
Je široko rozšírená v slnečných a kamenistých krovinatých stráňach a v skalách. Vyhľadáva tiež rôzne hromady sutín a ďalšie suché a krovinaté miesta. Lovia predovšetkým [[jašterice]], občas ale uloví aj [[slepúch]]a alebo hada. V mladosti žerie aj [[kobylkovité|kobylky]] a ďalší [[hmyz]]. Pohybuje sa rýchlo. Sú známe aj prípady [[kanibalizmus|kanibalizmu]].&lt;ref name=&quot;NTIC&quot;/&gt; Je to denný živočích.

Od októbra do marca zimuje, v apríli sa pári.&lt;ref name=&quot;NTIC&quot;/&gt; Je živorodá, gravidita trvá 3 až 4 mesiace, potom samica rodí živé mláďatá, ktoré sú 12 až 20 cm dlhé. Najdlhší novorodenci bývajú však až 27 centimetrov dlhí. Väčšinou ich býva 2 až 15.&lt;ref name=&quot;PaO&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = O´Shea
  | meno = Mark
  | priezvisko2 = Halliday
  | meno2 =Tim
  | odkaz na autora = 
  | titul = Plazy o obojživelníky
  | vydavateľ = Ikar
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2005
  | isbn = 8055110654
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

Pri ohrození vypúšťa zapáchajúci tekutinu z kloaky a zúrivo hryzie. Charakteristické je tiež hlasné syčanie, nafukovanie krku a splošťovanie hlavy.

== Ochrana ==
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).&lt;ref name=&quot;vyh24_2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015
 | url = https://www.epi.sk/zz/2003-24/znenie-20150101
 | vydavateľ = epi.sk
 | dátum prístupu = 2020-03-29
}}&lt;/ref&gt;

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha III)&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}&lt;/ref&gt; a [[Smernica o biotopoch|smernici o biotopoch]] (Príloha II).

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Csábrág-kígyó1-2011-7-6.JPG|na múre [[Čabraď (hrad)|Čabraďského hradu]],
Csábrág-kígyó2-2011-7-6.JPG|[[Čabraď (prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia Čabraď]]
&lt;/gallery&gt;
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Coronella austriaca|commons=Coronella austriaca}}

== Zdroje ==
{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Užovka hladká
| revízia = 7266111
| jazyk2 = en
| článok2 = Coronella austriaca
| revízia2 = 456340327
}}
* ''Příroda v ČSSR'', Práce - nakladatelství a vydavatelství ROH, 1988

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>fkuhiw9g98cxlhyzf222marodeearev</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>HK agro Topoľčany</title>
    <ns>0</ns>
    <id>392273</id>
    <revision>
      <id>7429803</id>
      <parentid>7428144</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:05:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A01:C846:700:1500:9C63:FA3E:CA67:CAA</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Zostava počas sezóny 2022/2023 */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27391" xml:space="preserve">{{Infobox hokejový tím
| meno          = HK agro Topoľčany
| logo          = Hkagro.png
| logo veľkosť  = 
| popis obrázku =
| farba hlavičky= #e04b43
| farba textu   = white
| mesto         = {{SVK}} [[Topoľčany]]
| súťaž         = Súťaž
| súťaž názov   = [[Extraliga hádzanárov|Niké Handball Extraliga]]
| súťaž1        = Hala
| súťaž1 názov  = [[Mestská športová hala Topoľčany]]
| súťaž2        = Kapacita haly
| súťaž2 názov  = 2 050 miest&lt;ref&gt; Týždenník SME (MY Topoľčianske noviny). [https://mytopolcany.sme.sk/c/22554644/opravovali-chodniky-a-cesty-zrekonstruovali-aj-halu.html]&lt;/ref&gt;
| založenie     = [[1951]]
| prezývka      = 
| blok1 popis   = Farby klubu
| blok1 dáta    = {{colorbox|white}} biela, {{colorbox|black}} čierna,{{break}}{{colorbox|red}} červená, {{tooltip|{{colorbox|#006699}} modrá|Modrá farba využívaná výhradne v sezóne 2017/18}}, {{tooltip|{{colorbox|#39FF14}} zelená|Zelená farba využívaná v sezóne 2021/22 ako tretia sada dresov}}
| prezident     = {{SVK}} [[Peter Krošlák]] &lt;small&gt;(od 4/2022)&lt;/small&gt;, {{SVK}} [[Ľubomír Šmantik]] &lt;small&gt;(Viceprezident)&lt;/small&gt;
| asistenti trénera = {{SVK}} [[Marián Lovička]]
| generálny man. = {{SVK}} [[Dezider Jakubička]]
| tréner        = {{SRB}} [[Dragoslav Punoševac]] &lt;small&gt;(od 7/2022)&lt;/small&gt;
| titul         = Majster SR
| titul roky    = [[Extraliga hádzanárov 1994/95|1995]], [[Extraliga hádzanárov 1995/96|1996]], [[Extraliga hádzanárov 1997/98|1998]]
| titul1        = Vicemajster SR
| titul1 roky   = [[Extraliga hádzanárov 2013/14|2014]], [[Extraliga hádzanárov 2017/18|2018]]
| titul2        = Víťaz [[Slovenský pohár v hádzanej mužov|SP]]
| titul2 roky   = 1994
| titul3        = 
| titul3 roky   = 
| titul4        = 
| titul4 roky   =  
| web           = hkto.sk
| commons       =
| email         = info@hkto.sk
| zápätie       = 
}}

'''HK agro Topoľčany''' je [[Slovensko|slovenský]] mužský [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanársky]] klub z [[Topoľčany|Topoľčian]], trojnásobný majster Slovenska v sezónach [[Extraliga hádzanárov 1994/95|1994/95]], [[Extraliga hádzanárov 1995/96|1995/96]] a [[Extraliga hádzanárov 1997/98|1997/98]]. Klub sa zaslúžil o jedno víťazstvo v [[Slovenský pohár v hádzanej mužov|Slovenskom pohári]]. Bol založený v roku [[1951]]. Medzi hlavné klubové farby patria biela, červená a čierna. V sezóne [[Extraliga hádzanárov 2017/18|2017/18]] využíval klub výnimočne aj štvrtú farbu dresov a to modrú. Domáce zápasy hrá v hale patriacej mestu s názvom ''[[Mestská športová hala Topoľčany]]''. Niekoľkokrát sa predstavil aj v európskych súťažiach. Jeho najväčší európsky úspech je semifinále v [[Pohár EHF mužov|Pohári EHF]] v sezóne 1997/98. Je účastník najvyššej domácej súťaže [[Extraliga hádzanárov|Niké Handball Extraligy]].

== Predchádzajúce názvy klubu ==
* Lokomotíva Topoľčany
* TS Topoľčany
* HO Poľnohospodár Topoľčany VTJ
* Agro VTJ Topoľčany
* Agro VÚB Topoľčany
* HC Topoľčany
* HC THP Topvar Topoľčany
* TOP Hand Club
*{{tooltip|HK Topoľčany|Hádzanársky klub Topoľčany}}

== Úspechy ==
;[[Extraliga hádzanárov|Slovenská extraliga]]
* 3 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]]{{--}}[[Extraliga hádzanárov 1994/95|1994/95]], [[Extraliga hádzanárov 1995/96|1995/96]], [[Extraliga hádzanárov 1997/98|1997/98]]
* 2 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]]{{--}}[[Extraliga hádzanárov 2013/14|2013/14]], [[Extraliga hádzanárov 2017/18|2017/18]]
* 3 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]]{{--}}[[Extraliga hádzanárov 1996/97|1996/97]], [[Extraliga hádzanárov 2014/15|2014/15]], [[Extraliga hádzanárov 2016/17|2016/17]]

;Víťaz [[Slovenský pohár v hádzanej mužov|Slovenského pohára]]
* 1 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1994

== Európske súťaže ==
;[[Liga majstrov EHF mužov|Liga majstrov EHF]]
* 1995/96: kvalifikačné kolo
* 1996/97: 16-finále

;[[Pohár víťazov pohárov EHF mužov|Pohár víťazov pohárov EHF]]
* 1994/95: 16-finále

;[[Pohár EHF mužov|Pohár EHF]]
* 1997/98: semifinále
* 2013/14: 3. kolo

;[[Mestský pohár EHF]]
* 1993/94: semifinále

== Sezóny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HKTO - Hádzanársky Klub Topoľčany (HK AGRO)|url=https://www.hkto.sk/historia/|vydavateľ=HKTO - Hádzanársky Klub Topoľčany (HK AGRO)|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 100%; text-align: center; width: auto;&quot;
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Sezóna'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Liga'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''{{tooltip|ZČ|Umiestnenie v základnej časti}}'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Celkové umiestnenie'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''{{tooltip|Názov klubu|Názov klubu v danej sezóne}}'''
|-
|1951/52
|2. liga sk. C
| --
| ---
|Lokomotíva Topoľčany
|-
|1970/71
|Divízia
| --
|1. miesto
|TS Topoľčany
|-
|1971/72
|SNL
| --
| ---
|TJ Agrostav Topoľčany
|-
|1972/73
|SNL
| --
|5. miesto
|TJ Agrostav Topoľčany
|-
|1973/74
|SNL
| --
|3. miesto
|TJ Agrostav Topoľčany
|-
|1974/75
|SNL
| --
|2. miesto
|TJ Agrostav Topoľčany
|-
|1975/76
|SNL
| --
|2. miesto
|TJ Agrostav Topoľčany
|-
|1976/77
|SNL
| --
|2. miesto
|TJ Agrostav Topoľčany
|-
|1977/78
|SNL
| --
|2. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1978/79
|SNL
| --
|1. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1979/80
|1. liga
| --
|10. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1980/81
|1. liga
| --
|10. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1981/82
|SNL
| --
|1. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1982/83
|1. liga
| --
|9. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1983/84
|SNL
| --
|1. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1984/85
|SNL
| --
|1. miesto
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1985/86
|1. liga
| --
| ---
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|1986/87
|1. liga
| --
| ---
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
| colspan=&quot;5&quot; |Archívne dáta zo sezón 1988 - 1993 nie sú dostupné
|-
|[[Extraliga Hádznárov 1993/94|1993/94]]
| ---
| --
| ---
|TJ Poľnohospodár Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 1994/95|1994/95]]
|Extraliga
|1.
| style=&quot;background:#FFD700&quot; |'''Zlato'''
|Agro VTJ Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 1995/96|1995/96]]
|Extraliga
|1.
| style=&quot;background:#FFD700&quot; |'''Zlato'''
|Agro VÚB Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 1996/97|1996/97]]
|Extraliga
|2.
| style=&quot;background:#c96&quot; |'''Bronz'''
|Agro VTJ Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 1997/98|1997/98]]
|Extraliga
|2.
| style=&quot;background:#FFD700&quot; |'''Zlato'''
|HC Topoľčany
|-
|1[[Extraliga hádzanárov 1998/99|998/99]]
|Extraliga
|4.
|4. miesto
|HC Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 1999/00|1999/00]]
|Extraliga
|6.
|6. miesto
|HC Topoľčany
|-
|[[Česko-slovenská interliga hádzanárov 2000/01|2000/01]]
|HIL
|4.
|8. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[Česko-slovenská interliga hádzanárov 2001/02|2001/02]]
|HIL
|6.
|12. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[1. liga hádzanárov 2002/03|2002/03]]
|1. liga
|2.
|2. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[1. liga hádzanárov 2003/04|2003/04]]
|1. liga
|2.
|2. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[1. liga hádzanárov 2004/05|2004/05]]
|1. liga
|1.
|1. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2005/06|2005/06]]
|Extraliga
|6.
|6. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2006/07|2006/07]]
|Extraliga
|7.
|8. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2007/08|2007/08]]
|Extraliga
|8.
|8. miesto
|HC THP Topvar Topoľčany
|-
|[[1. liga hádzanárov 2008/09|2008/09]]
|1. liga
|2.
|2. miesto
|HC Topoľčany
|-
|[[1. liga hádzanárov 2009/10|2009/10]]
|1. liga
|1.
|1. miesto
|HK Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2010/11|2010/11]]
|Extraliga
|6.
|6. miesto
|HK Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2011/12|2011/12]]
|Extraliga
|6.
|7. miesto
|HK Topoľčany
|-
|[[TIPOS extraliga hádzanárov 2012/2013|2012/13]]
|Extraliga
|5.
|5. miesto
|HK Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2013/14|2013/14]]
|Extraliga
|3.
| style=&quot;background:silver&quot; |'''Striebro'''
|HK Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2014/15|2014/15]]
|Extraliga
|2.
| style=&quot;background:#c96&quot; |'''Bronz'''
|HK agro Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2015/16|2015/16]]
|Extraliga
|2.
|4. miesto
|HK agro Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2016/17|2016/17]]
|Extraliga
|5.
| style=&quot;background:#c96&quot; |'''Bronz'''
|HK agro Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2017/18|2017/18]]
|Extraliga
|3.
| style=&quot;background:silver&quot; |'''Striebro'''
|HK agro Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2018/19|2018/19]]
|Extraliga
|4.   
|6. miesto
|HK agro Topoľčany
|-
| style=&quot;background:#EE82EE&quot; | [[Extraliga hádzanárov 2019/20|2019/20]]
| style=&quot;background:#EE82EE&quot; | Extraliga
| style=&quot;background:#EE82EE&quot; | -
| style=&quot;background:#EE82EE&quot; | -
| style=&quot;background:#EE82EE&quot; | HK agro Topoľčany
|-
| style=&quot;background:#FFA500&quot; | [[Extraliga hádzanárov 2020/21|2020/21]]
| style=&quot;background:#FFA500&quot; | Extraliga
| style=&quot;background:#FFA500&quot; | 10.
| style=&quot;background:#FFA500&quot; | 10. miesto
| style=&quot;background:#FFA500&quot; | HK agro Topoľčany
|-
|[[Extraliga hádzanárov 2021/22|2021/22]]
|Extraliga
|10.
|9. miesto
|HK agro Topoľčany
|}

{{colorbox|#EE82EE}} Sezóna 2019/2020 predčasne ukončená (anulovaná) z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie koronavírusu]].&lt;ref&gt;Stanovisko SZH k pozastaveniu sezóny, marec 2020. [https://slovakhandball.sk/wp-content/uploads/2020/03/SZH-TS-stanovisko.pdf]&lt;/ref&gt;

{{colorbox|#FFA500}} Sezóna 2020/2021 odohraná bez nadstavbovej časti.

== História hádzanej v Topoľčanoch ==


Nadšenci športu upravili dvor Sokolovne aj pre hádzanú. Na tomto svojpomocne vybudovanom ihrisku, začali v tom čase trénovať aj muži. V roku 1957 sa hráči Lokomotívy Topoľčany stali majstrom nitrianskeho kraja. Kvalifikáciu o postup do II. ligy, družstvo neabsolvovalo z technických príčin. Hráči Lokomotívy Topoľčany mali šťastie, keď sa z II. ligy odhlásilo mužstvo Dukla Martin. Na jeseň v ročníku 1958/59 sa topoľčianski diváci dočkali prvého ligového zápasu. V ročníku 1960/61 nastala kríza v mužskej hádzanej, viacerí hráči prestali s aktívnou činnosťou, nebolo možné doplniť mladých hráčov. Po opustení II. ligy sa družstvo mužov vrátilo do divízie, kde hralo so striedavými úspechmi v sezóne 1961/62. Po tomto ročníku vzhľadom na to, že nebolo možné doplniť káder z mužstva dorastencov, hádzaná mužov sa v ďalších ročníkoch nehrala. V tomto období až do roku 1968 sa hrala v Topoľčanoch iba hádzaná žien. V rokoch 1963/68 sa hrala mládežnícka hádzaná. K oživeniu mužskej hádzanej dochádza v roku 1969, keď sa založil oddiel hádzanej pri TS Topoľčany.
[[Súbor:zhvmt.jpeg|náhľad|Milan Blaška, Václav Marko, Erich Jedlička, Jozef Šellei, Vladimír Mokrý, Vladimír Mackovič, Ivan Pavlovič]]
V rokoch 1970-72 hralo družstvo mužov v divízií, keď od 1. marca 1971 prevzal oddiel hádzanej Agrostav Topoľčany, čím sa vytvorila nová TJ v meste. V roku 1972 boli už pod vedením výboru TJ pri Agrostave muži úspešní a postúpili do SNL. Bolo to po 11. rokoch, keď sa v Topoľčanoch znovu začala hrať SNL mužov.

V 90-tych rokoch klub prešiel mnohými názvami. Pod názvom HO Poľnohospodár VTJ Topoľčany v súťažnom ročníku 1992/93 4. miesto federálna liga, 3. miesto v Slovenskej súťaži a účasť v európskom pohári CITY CUP, v ktorom skončili v štvrťfinále. Pod názvom Poľnohospodár Topoľčany získal v roku 1993/94 víťazstvo v Slovenskom pohári, a právo štartovať v pohári PVP, kde skončili v prvom kole. V roku 1994/95 pod názvom HC AGRO VTJ prvý titul, 1995/96 druhý titul majstra Slovenska, 1996/97 tretie miesto. A v roku 1997/98 sa klub tešil z tretieho titulu majstra Slovenska. Najväčším úspechom na medzinárodnej úrovni je nepochybne semifinále v Pohári EHF 1997/98. Po týchto úspechoch 11 rokov pracoval klub vo veľmi skromných podmienkach, ale bolo dôležité udržanie hádzanej v meste Topoľčany. V roku 2013/14 druhé miesto v slovenskej extralige. 2014/15 tretie miesto, 2016/17 tretie miesto a v sezóne 2017/2018 druhé miesto.

Na valnom zhromaždení v decembri roku 2018 ohlásil odstúpenie prezident klubu a zároveň hlavný sponzor klubu Alexander Mallo, na ktorom sa zároveň zaviazal k uhradeniu nevyplatených finančných dotácii v hodnote niekoľko desiatok tisíc euro, čo spôsobilo klubu nemalé problémy, vedúce až k situácii v ktorej niektorí hráči opustili klub, a zároveň ho žalujú za nevyplatené mzdy.

V auguste 2019 zmenil klub názov z pôvodného HK agro Topoľčany na Mestský hádzanársky klub Topoľčany, z dôvodu, že pôvodný sponzor Agrostav už nie je sponzorom hádzanej a popredné miesto sponzora prebralo mesto Topoľčany.&lt;ref&gt; HK agro Topoľčany na webovej stránke klubu, 2019. [https://hktopolcany.eu/topolcany-prezili-krizovu-sezonu-v-dalsej-pod-taktovkou-mudreho/]&lt;/ref&gt;

Koncom augusta 2019 potvrdil prezident klubu Martin Miženko, že klub bude aj v sezóne 2019/2020 pokračovať naďalej ako HK agro Topoľčany, z dôvodu finančnej náročnosti na klub.&lt;ref&gt; Týždenník SME, august 2019. [https://mytopolcany.sme.sk/c/22198013/hadzanari-nazov-nezmenia.html]&lt;/ref&gt;

Celú sezónu 2020/21 vystupuje klub v extralige iba s vlastnými odchovancami, primárne s hráčmi zo staršieho dorastu (''18/19 ročný''), čo vedie k veľmi upadajúcim výkonom v slovenskej extralige.

Počas dlhoročnej histórie klubu, pôsobil klub najmä s vlastnými odchovancami a niekoľkými legionármi z rôznych krajín {{minivlajka|Ukrajina}}Ukrajina, {{minivlajka|Severné Macedónsko}}Severné Macedónsko, {{minivlajka|Litva}}Litva, {{minivlajka|Česko}}Česko, {{minivlajka|Čile}}Čile, {{minivlajka|Argentína}}Argentína, {{minivlajka|Portoriko}}Portoriko, {{minivlajka|Chorvátsko}}Chorvátsko, a {{minivlajka|Srbsko}}Srbsko. 

Počas valného zhromaždenia dňa 1. apríla [[2022]] odstúpil z pozície prezidenta klubu Martin Miženko, ktorý zo svojich časových dôvodov nedokázal poskytnúť klubu dostatočný priestor. Novozvoleným prezidentom sa stal Peter Krošlák a viceprezidentom Ľubomír Šmantík. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Šupa
 | meno = Jaroslav
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Agro má nového prezidenta i vedenie, aké sú vízie klubu?
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://mytopolcany.sme.sk/c/22877952/agro-ma-noveho-prezidenta-i-vedenie.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-04-05
 | dátum prístupu = 2022-04-06
}}&lt;/ref&gt;
== Sezóna 2022/23&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HKTO - Hádzanársky Klub Topoľčany (HK AGRO)|url=https://www.hkto.sk/timy/|vydavateľ=HKTO - Hádzanársky Klub Topoľčany (HK AGRO)|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; ==
=== Zostava počas sezóny 2022/2023 ===
[[Súbor:zocharskyvicemajstri.jpg|náhľad|Fotka z osláv titulu vicemajtra 2018]]

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 100%; text-align: center; width: auto;&quot;
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Číslo'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Meno'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Národnosť'''
| style=&quot;background:#e04b43;&quot; |'''Pozícia'''
|-
|1
|[[Alex Ligocký]]
|{{SVK}}
|Brankár
|-
|2
|[[Tomáš Krošlák]]
|{{SVK}}
|Krídlo
|-
|7
|[[Filip Kováč]]
|{{SVK}}
|Krídlo
|-
|10
|[[Marián Gregorík]]
|{{SVK}}
|Krídlo
|-
|11
|[[Ernest Masaryk]]
|{{SVK}}
|Spojka
|-
|14
|[[Jakub Tóth]]
|{{SVK}}
|Pivot
|-
|16
|[[Adam Králik]]
|{{SVK}}
|Brankár
|-
|17
|[[Milan Vanek]]
|{{SVK}}
|Krídlo
|-
|23
|[[Dávid Birmon]]
|{{SVK}}
|Krídlo
|-
|28
|[[Oliver Tóth]]
|{{SVK}}
|Pivot
|-
|29
|[[Kristián Filipeje]]
|{{SVK}}
|Krídlo
|-
|30
|[[Peter Valko]]
|{{SVK}}
|Pivot
|-
|44
|[[Marek Javorček]]
|{{SVK}}
|Brankár
|-
|51
|[[Miroslav Jovanoski]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
|Spojka
|-
|0
|[[Ratko Gugolj]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
|Brankár
|-
|0
|[[Ilija Basta]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
| -
|-
|6
|[[Djordje Čolovič]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
| -
|-
|24
|[[David Pavkovic]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
| -
|-
|0
|[[Lazar Gugolj]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
| -
|-
|31
|[[Lazar Panovski]]
|{{minivlajka|Srbsko}}
| -
|}

=== Výsledky zápasov v sezóne 2021/22&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Topoľčany výsledky - Hádzaná, Slovensko|url=https://www.flashscore.sk/tim/topolcany/0xO2DAMn/vysledky/|vydavateľ=www.flashscore.sk|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;900&quot; style=&quot;text-align:center;font-size:90%&quot;
| style=&quot;background:#e04b43; width=&quot;110&quot; |
| style=&quot;background:#e04b43; width=&quot;60&quot; |'''{{tooltip|Základná časť &lt;small&gt;(D)&lt;/small&gt;|Topoľčany-domáci}}'''
| style=&quot;background:#e04b43; width=&quot;60&quot; |'''{{tooltip|Základná časť &lt;small&gt;(H)&lt;/small&gt;|Topoľčany-hostia}}'''
| style=&quot;background:#e04b43; width=&quot;60&quot; |'''{{tooltip|Nadstavba &lt;small&gt;9. - 11. miesto &lt;small&gt;(D)&lt;/small&gt;|Topoľčany-domáci}}'''
| style=&quot;background:#e04b43; width=&quot;60&quot; |'''{{tooltip|Nadstavba &lt;small&gt;9. - 11. miesto &lt;small&gt;(H)&lt;/small&gt;|Topoľčany-domáci}}'''
| style=&quot;background:#e04b43; width=&quot;60&quot; |'''{{tooltip|SP Muži &lt;small&gt;2022&lt;small&gt;|Slovenský pohár mužov}}'''
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HT Tatran Prešov|Tatran Prešov]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|22|38}}|polčas (10:22), Bez divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|39|14}}| polčas (22:8), 97 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;SP2021&quot; |'''{{tooltip|{{ku|41|21}}|polčas (18:10), 62 divákov}}'''
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HC MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|23|28}}|polčas (12:15), 118 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|31|22}}| polčas (15:9), 150 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HKM Šaľa]]
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|34|26}}|polčas (:), }}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|28|20}}|polčas (14:10), 120 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToDns&quot; |'''{{tooltip|{{ku|30|28}}|polčas (:),  divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToHns&quot; |'''{{tooltip|{{ku|25|29}}|polčas (:),  divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;SP2021&quot; |'''{{tooltip|{{ku|31|28}}|polčas (11:17), 35 divákov, Topoľčany domáci}}'''
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HC Štart Nové Zámky|MHC Štart Nové Zámky]]
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|18|17}}|polčas (10:8), 48 divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|29|26}}|polčas (:), }}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HC SPORTA Hlohovec]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|27|30}}|polčas (:), }}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|19|18}}|polčas (10:11), 300 divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HáO TJ Slovan Modra|HÁO TJ Slovan Modra]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|25|27}}|polčas (14:14), 482 divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|27|24}}|, polčas (16:15); Bez divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[ŠKP Bratislava (hádzaná muži)|ŠKP Bratislava]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|19|28}}|polčas (11:16),  Bez divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|28|20}}|polčas (13:10), 50 divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[Košice Crows]]
| bgcolor=&quot;#00FFFF&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''Kontumovaný'''
| bgcolor=&quot;#00FFFF&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''Kontumovaný'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HK Košice]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|27|33}}|, polčas (11:19), 150 divákov }}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|35|29}}|, polčas (35:29); }}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[HK Kúpele Bojnice]]
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|25|28}}|polčas (9:13), Bez divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#e04b43&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|25|24}}|polčas (9:12), 200 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|-
| align=&quot;left&quot; |[[Záhoráci Stupava / Malacky]]
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToDzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|27|26}}|polčas (13:11), 620 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToHzč&quot; |'''{{tooltip|{{ku|13|29}}|, polčas (7:13), 100 divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#00FF00&quot; abbr=&quot;ToDns&quot; |'''{{tooltip|{{ku|30|23}}|polčas (:), divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#FFFF00&quot; abbr=&quot;ToHns&quot; |'''{{tooltip|{{ku|26|26}}|polčas (:),  divákov}}'''
| bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; |
|}[[Súbor:Agrooo.jpg|náhľad|Hráči agro Topoľčany]]
*{{colorbox|#00FF00}} Zelená - výhra Topoľčany
*{{colorbox|#e04b43}} Červená - prehra Topoľčany
*{{colorbox|#FFFF00}} Žltá - remíza
*{{colorbox|white}} Biela - neodohraný zápas
*{{colorbox|#00FFFF}} Tyrkysová - kontumácia po odstúpení Košice Crows

=== Prestupy v sezóne 2022/23 ===
Tím pred sezónou opustili:

* {{minivlajka|Čile}} 77 [[Victor Donoso]] -&gt; {{minivlajka|Španielsko}}&lt;small&gt;BM Proin&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BM Proin na Instagrame:: &quot;📣❗️FICHAJE❗️ Víctor Donoso @vicdono77 Nueva incorporación. Lateral izquierdo que ha jugado en Francia, Alemania, Italia y Eslovaquia Además, ha jugado 5 mundiales con su selección #BMProin&quot;|url=https://www.instagram.com/tv/Cgcq6HpDpPv/|vydavateľ=Instagram|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Čile}} 08 [[Emilio Valenzuela]]
* {{minivlajka|Čile}} 36 [[Francisco Ahumada]] -&gt; {{minivlajka|Taliansko}}&lt;small&gt;SSV Bozen Handball&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tim Topolovec und Francisco Ahumada werden in Weiß-Rot spielen – SSV Bozen|url=http://www.ssvbozenhandball.it/tim-topolovec-und-francisco-ahumada-werden-in-weiss-rot-spielen/|dátum prístupu=2022-07-17|jazyk=de-DE}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Čile}} 35 [[Daniel Montecino]] 
* {{minivlajka|Čile}} 18 [[Matus Matias Paya]]
* {{minivlajka|Argentína}} 10 [[Juan Pauloni]] -&gt; {{minivlajka|Taliansko}}&lt;small&gt;Pallamano Conversano&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pallamano Conversano - Highlights Juan Pauloni {{!}} Facebook {{!}} By Pallamano Conversano {{!}} ⚪️🟢🤾‍♂️ Scopriamo Juan Agustin Pauloni nelle migliori azioni con la nazionale argentina e con il suo ex club 👇|url=https://www.facebook.com/pallamanoconversano/videos/highlights-juan-pauloni/452469039743075/|dátum prístupu=2022-07-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Portoriko}} 37 [[Pablo Monge]] -&gt; {{minivlajka|Česko}} &lt;small&gt;KH ISMM Kopřivnice&lt;/small&gt;
* {{minivlajka|Portoriko}} 24 [[Luis Fraguada]]
* {{minivlajka|Slovensko}} 20 [[Lukáš Sobota]] -&gt; {{minivlajka|Slovensko}}&lt;small&gt;HK Kúpele Bojnice&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HK Kúpele Bojnice - NÁVRAT ODCHOVANCA DOMOV💪💪💪 Ďalšou posilou nášho A-tímu je bojnický odchovanec Lukáš Sobota. Ten sa vracia do svojho domovského klubu po niekoľkoročnom pôsobení v tíme Topoľčian. Dopĺňa tak našu spojkovú radu, kde dokáže hroziť ako z diaľky, tak aj individuálnymi prienikmi. Postom, kde sa cíti najlepšie, je ľavá spojka, avšak ide o univerzála, ktorý dokáže hrať na ktorejkoľvek spojke. Lukáš, tak prináša do tímu ako strelecký potenciál, tak aj univerzálnosť hráča, ktorý dokáže alternovať na viacerých postoch. Lukáš, Vitaj späť😃 {{!}} Facebook|url=https://www.facebook.com/hkbojnice/photos/a.10152134956192476/10159234570777476/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Slovensko}} 32 [[Marco Marián Kober]] -&gt; &lt;small&gt;Ukončil športovú kariéru&lt;/small&gt;
* {{minivlajka|Slovensko}} 21 [[Peter Vrábel]] 
* {{minivlajka|Slovensko}} 69 [[Marek Pacoň]] -&gt; &lt;small&gt;Ukončil športovú kariéru&lt;/small&gt; 

Tím pred sezónou posilnili: 

* {{minivlajka|Srbsko}}Tréner [[Dragoslav Punoševac]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Nový tréner mužov - Dragoslav Punoševac
 | url = https://www.hkto.sk/novinky/news_novy-trener-muzov-dragoslav-punosevac/
 | vydavateľ = hkto.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-07-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Slovensko}} 14 [[Jakub Tóth]] - {{minivlajka|Slovensko}} &lt;small&gt;HKM Šaľa&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hádzanári Šale majú nové vedenie. Prinesie to aj jednu neštandardnú situáciu|url=https://mynitra.sme.sk/c/22945884/hadzanari-sale-maju-nove-vedenie-prinesie-to-aj-jednu-nestandardnu-situaciu.html|vydavateľ=mynitra.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Slovensko}} 7 [[Filip Kováč]] - {{minivlajka|Slovensko}}&lt;small&gt;HáO TJ Slovan Modra&lt;/small&gt;
* {{minivlajka|Srbsko}} 51 [[Miroslav Jovanovski]] - {{minivlajka|Severné Macedónsko}}&lt;small&gt;Teteks Tetovo&lt;/small&gt;
* {{minivlajka|Srbsko}} 24 [[David Pavkovič]] 
* {{minivlajka|Srbsko}} 31 [[Lazar Panovski]]
* {{minivlajka|Srbsko}} 6   [[Djordje Čolovič]]
* {{minivlajka|Srbsko}} 0   [[Ratko Gugolj]]
* {{minivlajka|Srbsko}} 0   [[Ilija Basta]]
* {{minivlajka|Srbsko}} 0   [[Lazar Gugolj]]
* {{minivlajka|Srbsko}} 0   [[Lazar Panovski]]

== Slávni hráči obliekajúci dres HK agro Topoľčany ==

* {{minivlajka|Slovensko}} Michal Meluš                             

* {{minivlajka|Slovensko}} Juraj Briatka
* {{minivlajka|Slovensko}} Martin Briatka
* {{minivlajka|Slovensko}} Marek Hlinka
* {{minivlajka|Slovensko}} Martin Slaninka
* {{minivlajka|Čile}} Víctor Donoso
* {{minivlajka|Slovensko}} Patrik Hruščák
* {{minivlajka|Slovensko}} Marek Kováčech
* {{minivlajka|Slovensko}} Michal Urban 
* {{minivlajka|Slovensko}} Juraj Urban
* {{minivlajka|Slovensko}} Dávid Michalka 
* {{minivlajka|Slovensko}} František Zaťko
* {{minivlajka|Slovensko}} Martin Valent 
* {{minivlajka|Slovensko}} Dezider Jakubička
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Richard Štochl]]
*

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Externé odkazy ==
*[https://hktopolcany.eu/ Oficiálna webová stránka klubu]
*[http://www.the-sports.org/handball-hk-topolcany-results-identity-s8-c2-b1-o12-i37572.html Profil klubu na stránke the-sports.org]

== Zdroje == 
*[https://hktopolcany.eu/klub/zalozenie-a-vyvoj-hadzanej-v-topolcanoch/ Webová stránka klubu]
*[https://slovakhandball.sk/sutaz/muzi/slovnaft-handball-extraliga/ Webová stránka SZH]
*[http://www.eurohandball.com/ Webová stránka EHF]


{{Kluby Extraligy hádzanárov}}

[[Kategória:Slovenské hádzanárske kluby]]
[[Kategória:Šport v Topoľčanoch]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1951]]</text>
      <sha1>ei3jvd4cct2e37ktay4hu7og6ujoogs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>St. Mary Huana Ganja</title>
    <ns>0</ns>
    <id>457856</id>
    <revision>
      <id>7429703</id>
      <parentid>6680325</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T04:59:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2246" xml:space="preserve">{{Infobox album
| Interpret        = [[Horkýže Slíže]]
| Názov            = St. Mary Huana Ganja
| Typ              = [[Štúdiový album]]
| Obrázok albumu   = 
| Veľkosť obrázku  = 
| Žáner            = [[Rock]], [[Punk rock]]
| Dĺžka            = 41:34
| Dátum vydania    = 4. november 2012
| Miesto nahratia  = [[Hlohovec]], štúdio Exponent
| Popis            = 
| Vydavateľ        = HS Records
| Producent        = 
| Skladateľ        = 
| Recenzie         = 
| Farba pozadia    = #B0C4DE
| Predchádzajúci album = [[V dobrej viere]] &lt;br/&gt; (2011)
| Tento album          = '''St. Mary Huana Ganja''' &lt;br/&gt; (2012)
| Nasledujúci album    = [[Pustite Karola]] &lt;br/&gt; (2017)
| Allmusic         = 
| Misc             =      
}}
{{DISPLAYTITLE:''St. Mary Huana Ganja''}}
'''''St. Mary Huana Ganja''''' je desiaty štúdiový album [[Slovensko|slovenskej]] [[rock]]ovej skupiny [[Horkýže Slíže]]. Bol vydaný 4. novembra 2012.{{chýba zdroj}}

== Zoznam skladieb ==
# „Intro“ - 1:33
# „SN, TO, MI, LM, BA“ - 3:15
# „POLICEMEN alebo JEE BALÓN alebo AKO BOLO V DISCOBARE RADÚZA NA HALLOWEEN PARTY“ - 2:46
# „Terárium“ - 3:26
# „Povaľači“ - 2:02
# „Veľké Dlhé ,,A,, S Dvoma Bodkami“ - 2:47
# „Playmate“ - 1:28
# „NEROB !!!“ - 2:15
# „NAZDAR !!!“ - 2:50
# „Láskyplní“ - 2:54
# „Začiatok Koncertu“ - 2:37
# „Mám V P... Na Lehátku“ - 3:09
# „Temná Myseľ“ - 10:32

== Skupina ==
* [[Peter Hrivňák|Peter Hrivňák (Kuko)]] – spev, basová gitara
* [[Mário Sabo|Mário Sabo (Sabotér)]] - gitara, spev
* [[Juraj Štefánik|Juraj Štefánik (Doktor)]]- gitara, spev
* [[Marek Viršík|Marek Viršík (Vandel)]] - bicie, spev

== Hostia ==
* 1. [[Erik Knotek]] - spev
* 2. Sanchez - spev
* 4. [[Zita Rigondeaux]] (BijouTerrier) - spev
* 5. [[Bolek Polívka]] - spev
* 6. [[Miloslav Láber|Milo &quot;Whisky&quot; Láber]] ([[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]]) - spev
* 8. [[Branislav Jobus|Branuško Jóbus]], [[Roman Mikulčík|Romdžo Mikulčík]] - spev
* 9. Martin Redface - klávesy
* 10. [[Ladislav Duda]] - spev
* 13. [[Jimi Cimbala]] - gitarové sólo

{{Horkýže slíže}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2012]]
[[Kategória:Albumy Horkýže Slíže]]</text>
      <sha1>5srs1u0kt5k2a2inu1ja9qifw5dlsro</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>The Sims 3</title>
    <ns>0</ns>
    <id>459106</id>
    <revision>
      <id>7429512</id>
      <parentid>7362846</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5510" xml:space="preserve">{{Infobox Videohra
|názov= The Sims 3
|obrázok=[[File:The Sims 3 Obrazok.jpg|thumb]] 
|popis= 
|autor= 
|vydavateľ= Electronic Arts
|distribútor= Maxis
|návrh= 
|séria= [[The Sims (séria)]]
|engine= Renderware
|verzia= 
|vydanie=[[5. jún]] [[2009]]
|žáner= simulátor života
|mód= Single player
|prístupnosť=
|platforma= [[Mac OS X]], [[Microsoft Windows]], [[Xbox 360]], [[PlayStation 3]], [[iOS]], [[Nintendo DS]], [[Wii]], [[Windows Phone]], [[Android (operačný systém)|Android]]
|médium= 
|minimálne požiadavky= 
|odporúčaná konfigurácia= 
|http= http://thesims3.ea.com/
|vstup=klávesnica a myš
}}

'''The Sims 3''' je [[počítačová hra]] z roku [[2009]] vytvorená Štúdiom Maxis a produkovaná spoločnosťou [[Electronic Arts]]. Ide o pokračovanie slávnej hry [[The Sims 2]]. Je dostupná pre [[Osobný počítač|PC]], [[PlayStation 3]], [[Xbox 360]], [[Nintendo DS]], [[Nintendo Wii]] a [[Mobilný telefón|mobilné telefóny]] s aplikáciou Java, [[Android (operačný systém)|Android]] alebo [[iOS]]. Žánrovo ide o simulátor života. Dátum vydania sa dlho menil, ale nakoniec sa ustálil na [[5. jún]] [[2009]]. 

== O hre ==
V hre ovládate svojho Simíka (virtuálnu postavu) a celú jeho rodinu od jeho [[Narodenie|narodenia]] až do [[Smrť|smrti]]. Postavíte mu dom, posielate ho do práce, môžete ho oženiť a mať deti.

Nové susedstvo Sunset Valley je živé a neobmedzené. V hre je možné sa pohybovať bez nahrávacích obrazoviek medzi všetkými miestami hry, čo zlepšuje plynulosť hrania. Po meste sa je možné pohybovať pešo, autom či na bicykli.
Súčasťou The Sims 3 je realistický editor tvorby Simíkov. Hráč si svojich Simíkov tvorí podľa svojich predstáv. Editor po novom obsahuje slobodnú voľbu pri výbere farieb či vzorov šiat, ale aj topánok a ponožiek, možno si zvoliť rôznu farbu vlasov a podobne. Tiež je možné prideliť každej osobe päť odlišných vlastností. Medzi ne patrí napríklad odvaha, umelecké sklony, vtieravosť, vegetariánstvo, puntičkárstvo, kleptománia, romantickosť, nešikovnosť a mnoho ďalších. 
&lt;br&gt;V móde stavanie teraz možno nábytok umiestňovať kamkoľvek v akomkoľvek uhle a hráč už nie je obmedzovaný štvorcovou sieťou. Objekty je možné natáčať aj uhlopriečne. Rovnako ako pri tvorbe oblečenia možno meniť povrchy a farby nábytku.

== Datadisky ==
* [[The Sims 3: Cestovná horúčka]] (World Adventures), 18. november 2009 - pridal možnosť cestovania do troch krajín (Čína, Egypt, Francúzsko).
* [[The Sims 3: Povolanie snov]] (Ambitions), 1. jún 2010 - pridal možnosť výberu z viacerých povolaní a ovplyvňovanie ich priebehu, ako napríklad hasič, architekt alebo lovec duchov. V kombinácii s datadiskom Cestovná horúčka ajsa rozšíril zoznam povolaní o fotografa alebo výrobcu nektárov.
* [[The Sims 3: Po zotmení]] (Late Night), 26. október 2010 - pridal možnosť stať sa celebritou alebo režisérom, párty, mrakodrapy, bazény na poschodí, upírov atď.
* [[The Sims 3: Hrátky osudu]] (Generations), 3. jún 2011 - pridal možnosť rozvoja etáp simovského života, nové predmety (napr.: kočíky, spacie vaky a poschodové postele), točivé schodisko, nové vlastnosti, interakcie pre deti atď.
* [[The Sims 3: Domáci maznáčikovia]] (Pets), 20. október 2011 - do hry pridal zvieratá, prvýkrát v histórii The Sims kone a jednorožca.
* [[The Sims 3: Showtime]] (Showtime), 6. február 2012 - pridal do hry kariéru hviezdy šoubiznisu: možnosť stať spevákom, akrobatom, kúzelníkom alebo diskdžokejom.
* [[The Sims 3: Obludárium]] (Supernatural), 7. september 2012 - pridal do hry nadprirodzený život vo svete plnom čarov, záhad a neplechy (napr. víly, vlkolaci, zombie, čarodejnica).
* [[The Sims 3: Ročné obdobia]] (Seasons), 15. november 2012 - priniesol festivaly pre každé ročné obdobie, sprevádzané oslavami (napr. Halloween, Vianoce, či Veľká noc), rozmary počasia, ktoré ovplyvňujú nálady simíkov, možnosť upiecť múčnik, vyrezať si tekvicu či stretnúť sa s mimozemšťanmi. Tiež dve nové vlastnosti: &quot;milovník zimy&quot; a &quot;milovník tepla&quot;.
* The Sims 3 Univerzita (University Life), 5. marec 2013 - priniesol možnosť odídenie Simíka na univerzitu, nový mobil, s ktorým sa dá esemeskovať, Simíci sa môžu maľovať grafity na steny, stať sa rebelom
* The Sims 3 Tropický raj
* The sims 3 Do budúcnosti

== Minidatadisky ==
* Luxusné bývanie (High-End Loft) - 3. február 2010
* Na plný plyn (Fast Lane) - 8. september 2010
* Záhradný žúr (Outdoor Living) - 1. február 2011
* Moje mestečko (Town Life Stuff) - 26. júl 2011
* Prepychové spálne (Master Suite Stuff) - 24. január 2012
* Sladké Radosti Katy Perry (Sweet Treats) - 6. jún 2012
* Diesel (Diesel Stuff) - 10. júl 2012
* Štýl 70, 80, 90 roky
* Filmové rekvizity (Movie stuff)

== Mestá ==
* Pirátska zátoka (Barnacle bay)
* Horské kúpele (Hidden springs)
* Lunárne jazera (Lunar lakes)
* Šťastné palmy (Lucky palms)
* Slnečné pobrežie (Sunlit Tides)
* Monte Vista (Monte Vista)
* Údolie drakov (Dragon Valley)
* Midnight Hollow
* Aurora Skies
* Riverview
* Roaring Heights

== Iné ==
* Komunita: http://www.thesims3.com/
* [[ORIGIN]]
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|The Sims 3|9064672}}

== Externe odkazy ==
* [http://thesims3.ea.com/ Oficiálne stránky hry] (anglicky)

[[Kategória:Počítačové hry]]
[[Kategória:Počítačové hry z 2009]]</text>
      <sha1>ewzpimvhhvhyeooyx6ccadwwr7qcupl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FC Zürich</title>
    <ns>0</ns>
    <id>460804</id>
    <revision>
      <id>7429502</id>
      <parentid>7388839</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:33:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>194.1.216.13</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Úspechy */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2659" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FC Zürich
| obrázok = 
| celýnázov = Fussballclub Zürich
| založený  = 1896
| štadión   = [[Letzigrund]], [[Zürich]]
| kapacita = 25 000
| predseda = Ancillo Canepa
| tréner  = Urs Meier 
| liga   = [[Švajčiarska superliga]]
| sezóna   = 2021/22
| pozícia = 1. miesto
| website  = http://www.fcz.ch/de/main/
| vzor_t1=_collaronwhite
| vzor_pp1=
| vzor_po1=_band_blue
| ľavéplece1=DDF2FE
| telo1=DDF2FE
| pravéplece1=DDF2FE
| trenírky1=FFFFFF
| ponožky1=FFFFFF
| vzor_lp2=
| vzor_t2=
| vzor_pp2=
| ľavéplece2=DE3228
| telo2=DE3228
| pravéplece2=DE3228
| trenírky2=DE3228
| ponožky2=DE3228
}}
'''FC Zürich''' je futbalový klub, ktorý pochádza z jedného najväčších švajčiarskych miest [[Zürich]]u. Bol založený v roku [[1896]] a momentálne hráva najvyššiu domácu súťaž [[Švajčiarska superliga|Švajčiarsku superligu]].

Svoje domáce zápasy hráva na štadióne [[Letzigrund]] s kapacitou 25 000 miest. Tím v krajine patrí v krajine medzi najlepšie, nakoľko už 12x vyhral domácu ligu [[Švajčiarska superliga|Švajčiarsku superligu]] a 7x [[Švajčiarsky pohár]], naposledy v roku [[2005]].

V minulosti hral za FC Zürich aj československý reprezentant [[Ladislav Kubala]].

==Úspechy==
*''[[Švajčiarska superliga]]''
** ''Víťazstvá (13):'' [[Swiss Super League 1901–02|1902]], [[Swiss Super League 1923-24|1924]], [[Swiss Super League 1962-63|1963]], [[Swiss Super League 1965-66|1966]], [[Swiss Super League 1967-68|1968]], [[Swiss Super League 1973-74|1974]], [[Swiss Super League 1974-75|1975]], [[Swiss Super League 1975-76|1976]], [[Swiss Super League 1980-81|1981]], [[Swiss Super League 2005-06|2006]], [[Swiss Super League 2006-07|2007]], [[Swiss Super League 2008-09|2009]], 2021/2022
* ''[[Švajčiarsky pohár]]''
**''Víťazstvá (7):'' 1966, 1970, 1972, 1973, 1976, 2000, 2005
* ''[[Švajčiarsky ligový pohár]]''jjhkgkj robotického dvgaerf.goy.qfweoguefwrRaak en hou 'n snit om dit vas te speld. Snitte wat ontspeld is, sal ná 1 uur uitgevee word.Welkom by Gboard-knipbord. Enige teks wat jy kopieer, sal hier gestoor word.
**''Víťazstvá (1):'' 1981
*''Európsky pohár majstrov'' ([[Liga majstrov UEFA]])
**Semifinále, 1964 a 1977
*''[[Sir Thomas Lipton Trophy]]''
**''4. miesto, 1911''

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fcz.ch/de/main/ Oficiálna stránka]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|FC Zürich}}

{{Najvyššia futbalová súťaž vo Švajčiarsku}}

[[Kategória:Šport v Zürichu]]
[[Kategória:Švajčiarske futbalové kluby|Zürich]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1896]]</text>
      <sha1>grrzhh8oeh89371ex7gwrnlujk34b2v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štvorročné gymnázium</title>
    <ns>0</ns>
    <id>465987</id>
    <revision>
      <id>7429583</id>
      <parentid>7097403</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:00:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.98.190.68</ip>
      </contributor>
      <comment>Doplnený obsah</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="410" xml:space="preserve">'''Štvorročné gymnázium''' je druh školy na Slovensku. [[Štúdium]] tu trvá štyri roky a končí maturitnou skúškou.
Patrí sem napríklad [[Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)|Gymnázium Metodova 2]] v [[Bratislava|Bratislave]] alebo Gymnázium Jána Hollého v Trnave.

== Pozri aj ==
* [[Gymnázium]]
* [[Osemročné gymnázium]]

{{výhonok}}

[[Kategória:Školy]]
[[Kategória:Gymnáziá]]</text>
      <sha1>dpquhddx2z1dcqavupg439s3v8iw6t0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Geissenovci – Ťažký život milionárov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>482290</id>
    <revision>
      <id>7429538</id>
      <parentid>7427745</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:59:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Macko44</username>
        <id>208918</id>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8341" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Televízny seriál
|sk = Geissenovci – Ťažký život milionárov
|en = Die Geissens – Eine schrecklich glamouröse Familie
|krajina = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
|dĺžka = cca 45 min.
|počet častí = 300+ 
|počet sérií = 20
|jazyk = [[Nemčina|nemecký]]
|slogan = 
|žáner = dokumentárna reality show
|rok orig = [[2011]] – súčasnosť
|tv orig = [[RTL II]]
|rok sk = [[2012]] – súčasnosť
|tv sk = [[TV JOJ]]
|obsadenie =Róbert Geiss{{break}}Carmen Geiss{{break}}Davina Shakira{{break}}Shania Tyra{{break}}Dedko Reinhold{{break}}Babička Margret{{break}}Amína Norma Geiss{{break}}Amadea Benita Geiss{{break}}
}}

'''Geissenovci – Ťažký život milionárov''' je [[Nemecko|nemecká]] dokumentárna [[reality show]], zaoberajúca sa životom nemeckej milionárskej rodiny. Vysiela ju nemecká televízia [[RTL II]] a v súčasnosti beží 20. séria (vysielanie RTL II je dostupné aj na Slovensku cez niektorých poskytovateľov televízneho vysielania). Seriál sa stal úspešným aj na Slovensku, kde ho od roku 2012 vysielala [[TV JOJ]]. Na Slovensku bola odvysielaná 1. – 10. séria. Po šiestich rokoch sa televízia JOJ rozhodla vrátiť seriál do vysielania a nakúpila vysielacie práva na ďalšie 4 série. 10. séria sa na Slovensku začala vysielať 13. apríla 2022.

== O seriáli ==
Róbert a Carmen Geissovci sú milionársky manželský pár, ktorí vlastnia niekoľko luxusných domov, áut a jachty. O svoje bohatstvo sa rozhodli podeliť so svetom, aspoň prostredníctvom televíznej obrazovky. Môžete nahliadnuť do každodennej rutiny milionárov a vidieť aj výnimočné udalosti v ich živote. V show vystupujú aj ich dve dcéry – Davina (18) a Shania Geiss (17).

== Obsadenie ==
* Robert Geiss (v slovenskom znení [[Jozef Vajda]])
* Carmen Geiss (v slovenskom znení [[Helena Geregová]])
* Davina Shakira Geiss
* Shania Tyra Geiss
* Dedko Reinhold (v slovenskom znení [[Tibor Vokoun]])
* Babička Margret (v slovenskom znení [[Monika Radványiová]])

* Slovenský komentár: [[Michal Hudák]]

== Série ==
{{Hlavný článok|Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov}}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:80%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;|Séria 
! rowspan=&quot;2&quot;| Počet častí
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielané
! colspan=&quot;2&quot;| Slovenské vysielané
|-
! Premiére série 
! Finále série
! Premiére série 
! Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#00BFFF; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#1. séria|1]]'''
| 7
| [[3. január]] [[2011]]
| [[14. február]] [[2011]]
| [[9. január]] [[2012]]
| [[20. február]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF69B4; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#2. séria|2]]'''
| 12
| [[19. september]] [[2011]]
| [[5. december]] [[2011]]
| [[5. marec]] [[2012]]
| [[4. jún]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#1560BD; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#3. séria|3]]'''
| 17
| [[26. marec]] [[2012]]
| [[1. október]] [[2012]]
| [[5. marec]] [[2013]]
| [[7. máj]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#BEE64B; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#4. séria|4]]'''
| 16
| [[8. október]] [[2012]]
| [[21. január]] [[2013]]
| [[14. máj]] [[2013]]
| [[23. september]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9932CC; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#5. séria|5]]'''
| 18
| [[22. apríl]] [[2013]]
| [[21. október]] [[2013]]
| [[27. január]] [[2014]]
| [[31. máj]] [[2014]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DAA520; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#6. séria|6]]'''
| 20
| [[28. október]] [[2013]]
| [[17. február]] [[2014]]
| [[30. jún]] [[2015]]
| [[17. august]] [[2015]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF4500; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#7. séria|7]]'''
| 15
| [[21. apríl]] [[2014]]
| [[17. november]] [[2014]]
| [[2. február]] [[2016]]
| [[22. marec]] [[2016]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#4E9F64; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#8. séria|8]]'''
| 15
| [[24. november]] [[2014]]
| [[23. február]] [[2015]]
| [[11. január]] [[2022]]
| [[22. február]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#81D8D0; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#9. séria|9]]'''
| 15
| [[23. február]] [[2015]]
| [[14. september]] [[2015]]
| [[23. február]] [[2022]]
| [[12. apríl]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#CC3336; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#10. séria|10]]'''
| 18
| [[21. september]] [[2015]]
| [[28. december]] [[2015]]
| [[13. apríl]] [[2022]]
| [[15. jún]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#E1A95F; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#11. séria|11]]'''
| 15
| [[14. január]] [[2016]]
| [[25. apríl]] [[2016]]
| [[30. august]] [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9F4576; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#12. séria|12]]'''
| 16
| [[26. september]] [[2016]]
| [[16. január]] [[2017]]
| TBA
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#c2c2d6; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#13. séria|13]]'''
| 13
| [[16. január]] [[2017]]
| [[6. marec]] [[2017]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FBEC5D; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#14. séria|14]]'''
| 16
| [[16. október]] [[2017]]
| [[19. marec]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#0D98BA; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#15. séria|15]]'''
| 15
| [[15. október]] [[2018]]
| [[3. december]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9DE093; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#16. séria|16]]'''
| 14
| [[7. január]] [[2019]] 
| [[25. február]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#F7A38E; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#17. séria|17]]'''
| 11
| [[29. apríl]] [[2019]] 
| [[25. november]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#D9D6CF; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#18. séria|18]]'''
| 13
| [[23. február]] [[2020]] 
| [[16. marec]] [[2020]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DA3287; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#19. séria|19]]'''
| 26
| [[4. január]] [[2021]] 
| [[29. marec]] [[2021]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#93CCEA; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#20. séria|20]]'''
| 
| [[3. január]] [[2022]] 
| [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|}

== Externé odkazy ==
* {{csfd film|309304}}

[[Kategória:Reality show]]
[[Kategória:Nemecké televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]]</text>
      <sha1>ru3nkhmh7fr3wap4yj2wx3yofy35gcn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429540</id>
      <parentid>7429538</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:03:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Macko44</username>
        <id>208918</id>
      </contributor>
      <comment>úvod</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8349" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Televízny seriál
|sk = Geissenovci – Ťažký život milionárov
|en = Die Geissens – Eine schrecklich glamouröse Familie
|krajina = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
|dĺžka = cca 45 min.
|počet častí = 300+ 
|počet sérií = 20
|jazyk = [[Nemčina|nemecký]]
|slogan = 
|žáner = dokumentárna reality show
|rok orig = [[2011]] – súčasnosť
|tv orig = [[RTL II]]
|rok sk = [[2012]] – súčasnosť
|tv sk = [[TV JOJ]]
|obsadenie =Róbert Geiss{{break}}Carmen Geiss{{break}}Davina Shakira{{break}}Shania Tyra{{break}}Dedko Reinhold{{break}}Babička Margret{{break}}Amína Norma Geiss{{break}}Amadea Benita Geiss{{break}}
}}

'''Geissenovci – Ťažký život milionárov''' je [[Nemecko|nemecká]] dokumentárna [[reality show]], zaoberajúca sa životom nemeckej milionárskej rodiny. Vysiela ju nemecká televízia [[RTL II]] a v súčasnosti beží 20. séria (vysielanie RTL II je dostupné aj na Slovensku cez niektorých poskytovateľov televízneho vysielania). Seriál sa stal úspešným aj na Slovensku, kde ho od roku 2012 vysielala [[TV JOJ]]. Na Slovensku bola odvysielaná 1. – 10. séria. Po šiestich rokoch sa televízia JOJ rozhodla vrátiť seriál do vysielania a nakúpila vysielacie práva na ďalšie 4 série. 11. séria sa na Slovensku začne vysielať 30. augusta 2022 o 22:45. 

== O seriáli ==
Róbert a Carmen Geissovci sú milionársky manželský pár, ktorí vlastnia niekoľko luxusných domov, áut a jachty. O svoje bohatstvo sa rozhodli podeliť so svetom, aspoň prostredníctvom televíznej obrazovky. Môžete nahliadnuť do každodennej rutiny milionárov a vidieť aj výnimočné udalosti v ich živote. V show vystupujú aj ich dve dcéry – Davina (18) a Shania Geiss (17).

== Obsadenie ==
* Robert Geiss (v slovenskom znení [[Jozef Vajda]])
* Carmen Geiss (v slovenskom znení [[Helena Geregová]])
* Davina Shakira Geiss
* Shania Tyra Geiss
* Dedko Reinhold (v slovenskom znení [[Tibor Vokoun]])
* Babička Margret (v slovenskom znení [[Monika Radványiová]])

* Slovenský komentár: [[Michal Hudák]]

== Série ==
{{Hlavný článok|Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov}}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:80%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;|Séria 
! rowspan=&quot;2&quot;| Počet častí
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielané
! colspan=&quot;2&quot;| Slovenské vysielané
|-
! Premiére série 
! Finále série
! Premiére série 
! Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#00BFFF; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#1. séria|1]]'''
| 7
| [[3. január]] [[2011]]
| [[14. február]] [[2011]]
| [[9. január]] [[2012]]
| [[20. február]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF69B4; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#2. séria|2]]'''
| 12
| [[19. september]] [[2011]]
| [[5. december]] [[2011]]
| [[5. marec]] [[2012]]
| [[4. jún]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#1560BD; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#3. séria|3]]'''
| 17
| [[26. marec]] [[2012]]
| [[1. október]] [[2012]]
| [[5. marec]] [[2013]]
| [[7. máj]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#BEE64B; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#4. séria|4]]'''
| 16
| [[8. október]] [[2012]]
| [[21. január]] [[2013]]
| [[14. máj]] [[2013]]
| [[23. september]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9932CC; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#5. séria|5]]'''
| 18
| [[22. apríl]] [[2013]]
| [[21. október]] [[2013]]
| [[27. január]] [[2014]]
| [[31. máj]] [[2014]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DAA520; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#6. séria|6]]'''
| 20
| [[28. október]] [[2013]]
| [[17. február]] [[2014]]
| [[30. jún]] [[2015]]
| [[17. august]] [[2015]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF4500; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#7. séria|7]]'''
| 15
| [[21. apríl]] [[2014]]
| [[17. november]] [[2014]]
| [[2. február]] [[2016]]
| [[22. marec]] [[2016]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#4E9F64; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#8. séria|8]]'''
| 15
| [[24. november]] [[2014]]
| [[23. február]] [[2015]]
| [[11. január]] [[2022]]
| [[22. február]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#81D8D0; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#9. séria|9]]'''
| 15
| [[23. február]] [[2015]]
| [[14. september]] [[2015]]
| [[23. február]] [[2022]]
| [[12. apríl]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#CC3336; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#10. séria|10]]'''
| 18
| [[21. september]] [[2015]]
| [[28. december]] [[2015]]
| [[13. apríl]] [[2022]]
| [[15. jún]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#E1A95F; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#11. séria|11]]'''
| 15
| [[14. január]] [[2016]]
| [[25. apríl]] [[2016]]
| [[30. august]] [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9F4576; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#12. séria|12]]'''
| 16
| [[26. september]] [[2016]]
| [[16. január]] [[2017]]
| TBA
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#c2c2d6; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#13. séria|13]]'''
| 13
| [[16. január]] [[2017]]
| [[6. marec]] [[2017]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FBEC5D; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#14. séria|14]]'''
| 16
| [[16. október]] [[2017]]
| [[19. marec]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#0D98BA; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#15. séria|15]]'''
| 15
| [[15. október]] [[2018]]
| [[3. december]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9DE093; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#16. séria|16]]'''
| 14
| [[7. január]] [[2019]] 
| [[25. február]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#F7A38E; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#17. séria|17]]'''
| 11
| [[29. apríl]] [[2019]] 
| [[25. november]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#D9D6CF; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#18. séria|18]]'''
| 13
| [[23. február]] [[2020]] 
| [[16. marec]] [[2020]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DA3287; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#19. séria|19]]'''
| 26
| [[4. január]] [[2021]] 
| [[29. marec]] [[2021]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#93CCEA; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#20. séria|20]]'''
| 
| [[3. január]] [[2022]] 
| [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|}

== Externé odkazy ==
* {{csfd film|309304}}

[[Kategória:Reality show]]
[[Kategória:Nemecké televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]]</text>
      <sha1>1r77tryi40r3hkvq7eifs2mv5qo8wy1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429544</id>
      <parentid>7429540</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:12:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Macko44</username>
        <id>208918</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8358" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Televízny seriál
|sk = Geissenovci – Ťažký život milionárov
|en = Die Geissens – Eine schrecklich glamouröse Familie
|krajina = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
|dĺžka = cca 45 min.
|počet častí = 300+ 
|počet sérií = 20
|jazyk = [[Nemčina|nemecký]]
|slogan = 
|žáner = dokumentárna reality show
|rok orig = [[2011]] – súčasnosť
|tv orig = [[RTL II]]
|rok sk = [[2012]] – súčasnosť
|tv sk = [[TV JOJ]]
|obsadenie =Róbert Geiss{{break}}Carmen Geiss{{break}}Davina Shakira{{break}}Shania Tyra{{break}}Dedko Reinhold{{break}}Babička Margret{{break}}Amína Norma Geiss{{break}}Amadea Benita Geiss{{break}}
}}

'''Geissenovci – Ťažký život milionárov''' je [[Nemecko|nemecká]] dokumentárna [[reality show]], zaoberajúca sa životom nemeckej milionárskej rodiny. Vysiela ju nemecká televízia [[RTL II]] a v súčasnosti beží 20. séria (vysielanie RTL II je dostupné aj na Slovensku cez niektorých poskytovateľov televízneho vysielania). Seriál sa stal úspešným aj na Slovensku, kde ho od roku 2012 vysielala [[TV JOJ]]. Na Slovensku bola odvysielaná 1. – 10. séria. Po šiestich rokoch sa televízia JOJ rozhodla vrátiť seriál do vysielania a nakúpila vysielacie práva na ďalšie 4 série. 11. séria sa na Slovensku začne vysielať 30. augusta 2022 o 22:45 na JOJke. 

== O seriáli ==
Róbert a Carmen Geissovci sú milionársky manželský pár, ktorí vlastnia niekoľko luxusných domov, áut a jachty. O svoje bohatstvo sa rozhodli podeliť so svetom, aspoň prostredníctvom televíznej obrazovky. Môžete nahliadnuť do každodennej rutiny milionárov a vidieť aj výnimočné udalosti v ich živote. V show vystupujú aj ich dve dcéry – Davina (18) a Shania Geiss (17).

== Obsadenie ==
* Robert Geiss (v slovenskom znení [[Jozef Vajda]])
* Carmen Geiss (v slovenskom znení [[Helena Geregová]])
* Davina Shakira Geiss
* Shania Tyra Geiss
* Dedko Reinhold (v slovenskom znení [[Tibor Vokoun]])
* Babička Margret (v slovenskom znení [[Monika Radványiová]])

* Slovenský komentár: [[Michal Hudák]]

== Série ==
{{Hlavný článok|Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov}}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:80%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;|Séria 
! rowspan=&quot;2&quot;| Počet častí
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielané
! colspan=&quot;2&quot;| Slovenské vysielané
|-
! Premiére série 
! Finále série
! Premiére série 
! Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#00BFFF; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#1. séria|1]]'''
| 7
| [[3. január]] [[2011]]
| [[14. február]] [[2011]]
| [[9. január]] [[2012]]
| [[20. február]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF69B4; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#2. séria|2]]'''
| 12
| [[19. september]] [[2011]]
| [[5. december]] [[2011]]
| [[5. marec]] [[2012]]
| [[4. jún]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#1560BD; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#3. séria|3]]'''
| 17
| [[26. marec]] [[2012]]
| [[1. október]] [[2012]]
| [[5. marec]] [[2013]]
| [[7. máj]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#BEE64B; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#4. séria|4]]'''
| 16
| [[8. október]] [[2012]]
| [[21. január]] [[2013]]
| [[14. máj]] [[2013]]
| [[23. september]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9932CC; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#5. séria|5]]'''
| 18
| [[22. apríl]] [[2013]]
| [[21. október]] [[2013]]
| [[27. január]] [[2014]]
| [[31. máj]] [[2014]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DAA520; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#6. séria|6]]'''
| 20
| [[28. október]] [[2013]]
| [[17. február]] [[2014]]
| [[30. jún]] [[2015]]
| [[17. august]] [[2015]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF4500; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#7. séria|7]]'''
| 15
| [[21. apríl]] [[2014]]
| [[17. november]] [[2014]]
| [[2. február]] [[2016]]
| [[22. marec]] [[2016]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#4E9F64; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#8. séria|8]]'''
| 15
| [[24. november]] [[2014]]
| [[23. február]] [[2015]]
| [[11. január]] [[2022]]
| [[22. február]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#81D8D0; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#9. séria|9]]'''
| 15
| [[23. február]] [[2015]]
| [[14. september]] [[2015]]
| [[23. február]] [[2022]]
| [[12. apríl]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#CC3336; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#10. séria|10]]'''
| 18
| [[21. september]] [[2015]]
| [[28. december]] [[2015]]
| [[13. apríl]] [[2022]]
| [[15. jún]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#E1A95F; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#11. séria|11]]'''
| 15
| [[14. január]] [[2016]]
| [[25. apríl]] [[2016]]
| [[30. august]] [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9F4576; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#12. séria|12]]'''
| 16
| [[26. september]] [[2016]]
| [[16. január]] [[2017]]
| TBA
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#c2c2d6; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#13. séria|13]]'''
| 13
| [[16. január]] [[2017]]
| [[6. marec]] [[2017]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FBEC5D; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#14. séria|14]]'''
| 16
| [[16. október]] [[2017]]
| [[19. marec]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#0D98BA; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#15. séria|15]]'''
| 15
| [[15. október]] [[2018]]
| [[3. december]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9DE093; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#16. séria|16]]'''
| 14
| [[7. január]] [[2019]] 
| [[25. február]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#F7A38E; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#17. séria|17]]'''
| 11
| [[29. apríl]] [[2019]] 
| [[25. november]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#D9D6CF; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#18. séria|18]]'''
| 13
| [[23. február]] [[2020]] 
| [[16. marec]] [[2020]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DA3287; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#19. séria|19]]'''
| 26
| [[4. január]] [[2021]] 
| [[29. marec]] [[2021]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#93CCEA; width:1%;&quot;| 
| '''[[Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov#20. séria|20]]'''
| 
| [[3. január]] [[2022]] 
| [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|}

== Externé odkazy ==
* {{csfd film|309304}}

[[Kategória:Reality show]]
[[Kategória:Nemecké televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]]</text>
      <sha1>29hh9otmnyo42u0uns5wcgdowkxaidc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Louis Tomlinson</title>
    <ns>0</ns>
    <id>487461</id>
    <revision>
      <id>7429659</id>
      <parentid>7410812</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:22:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Anyilopa</username>
        <id>222810</id>
      </contributor>
      <comment>/* Detstvo */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3998" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Louis William Tomlinson
 | Obrázok             = Louis Tomlinson November 2014.jpg
 | Popis obrázku       = 
 | Rodné meno          = Louis William Tomlinson
 | Umelecké mená       = Louis Tomlinson 


 | Dátum narodenia     = {{dnv|1991|12|24}}
 | Miesto narodenia    = [[Doncaster]], [[South Yorkshire]], [[Anglicko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           = spevák, skladateľ, herec
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]]
 | Roky pôsobenia      = 2010 – súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = 
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[One Direction]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Columbia Records|Columbia]]
 | Webstránka          = 
}}

'''Louis William Tomlinson''' (rod. ''Louis Troy Austin''; * [[24. december]] [[1991]], [[Doncaster]], [[South Yorkshire]], [[Anglicko]]) je anglický spevák, skladateľ a herec. Preslávil sa ako člen hudobnej skupiny [[One Direction]].

== Detstvo ==
Luois Tomlinson sa narodil v [[Doncaster]]i manželom Johannah Poulstonovej a Troyovi Austinovi. Keď bol ešte malý, jeho rodičia sa rozviedli. Meno Tomlinson prevzal po svojom nevlastnom otcovi Markovi Tomlinsonovi. Jeho matka zomrela po krátkom boji s [[Leukémia|leukémiou]] v decembri 2016.

Louis si ako malý zahral mini rolu v dráme ''If I Had You'' na kanáli ITV, tiež sa objavil vo filme ''Waterloo'' na kanáli [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Chodil do školy Hall Cross High School v jeho rodnom meste. Získal hlavnú mužskú úlohu v školskej hre ''Pomáda'', Dannyho Zuka. Pracoval vo Vue cinema, v Toys R Us, alebo bol zdravotníkom futbalového tímu v Doncasteri.

== Kariéra ==
=== The X Factor ===
V roku [[2010]] sa prihlásil do britskej verzie speváckej súťaže ''[[The X Factor (Veľká Británia)|The X Factor]]''. Na konkurze vystupoval s piesňou „Hey There Delilah“ od [[Plain White T's]], získal na ňom všetky potrebné „áno“ k postupu do druhého kola. V Bootcampe však ako sólo spevák neuspel. Porotcovia sa však domnievali, že by bola veľká škoda premárniť toľko talentov, medzi ktoré sa zaradil aj Louis, preto ho spoločne s [[Liam Payne|Liamom Paynom]], [[Niall Horan|Niallom Horanom]], [[Zayn Malik|Zaynom Malikom]] a [[Harry Styles|Harrym Stylesom]], spojili do skupiny, ktorú pomenovali [[One Direction]]. Spoločnými silami sa prebojovali až do finále, kde skončili na 3. mieste. So skupinou podpísal po ukončení súťaže zmluvu s nahrávacím štúdiom [[Syco Music]].

=== One Direction ===
Pred skupinou One Direction bol Louis členom skupiny The Rogue.  
V rokoch 2011 – 2015 si Louis spolu s Harrym, Liamom, Niallom  a Zaynom získali popularitu a stali sa jednou z najúspešnejších hudobných skupín na svete. Vydali 5 štúdiových albumov a vypredali 4 svetové turné. S vydaním posledného piateho albumu [[Made in the A.M]] skupina ohlásila, že ide na 18 mesačnú (6+ročnú) prestávku. Fanúšikovia One Direction (''[[Directioners]]'') aj v súčasnosti stále čakajú na ich návrat.

=== Sólo kariéra ===
Počas prestávky [[One Direction]], ktorá začala 13. decembra 2015 sa Louis pustil aj do vlastných projektov. Odvahu mu dodala jeho mama a jeho verní fanúšikovia. Koncom roka 2016 Louis vydal svoj debutový singel „Just Hold On“ spolu s DJ [[Steve Aoki]]. Neskôr vydal „Back To You“ s popovou speváčkou [[Bebe Rexha]], „Just Like You“ a „Miss You“.

31. januára 2020 vydal svoj debutový hudobný album s názvom ''Walls''.

== Pozri aj ==
* [[One Direction]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{DEFAULTSORT:Tomlinson, Louis}}
[[Kategória:Anglickí popoví speváci]]
[[Kategória:Anglickí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Anglickí filmoví herci]]
[[Kategória:Členovia skupiny One Direction]]
[[Kategória:Osobnosti z Doncastru]]</text>
      <sha1>gxl7mwqsucj94bvbdfaf6xu5zumrw95</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429660</id>
      <parentid>7429659</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:23:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Anyilopa</username>
        <id>222810</id>
      </contributor>
      <comment>/* Detstvo */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3998" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Louis William Tomlinson
 | Obrázok             = Louis Tomlinson November 2014.jpg
 | Popis obrázku       = 
 | Rodné meno          = Louis William Tomlinson
 | Umelecké mená       = Louis Tomlinson 


 | Dátum narodenia     = {{dnv|1991|12|24}}
 | Miesto narodenia    = [[Doncaster]], [[South Yorkshire]], [[Anglicko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           = spevák, skladateľ, herec
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]]
 | Roky pôsobenia      = 2010 – súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = 
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[One Direction]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Columbia Records|Columbia]]
 | Webstránka          = 
}}

'''Louis William Tomlinson''' (rod. ''Louis Troy Austin''; * [[24. december]] [[1991]], [[Doncaster]], [[South Yorkshire]], [[Anglicko]]) je anglický spevák, skladateľ a herec. Preslávil sa ako člen hudobnej skupiny [[One Direction]].

== Detstvo ==
Louis Tomlinson sa narodil v [[Doncaster]]i manželom Johannah Poulstonovej a Troyovi Austinovi. Keď bol ešte malý, jeho rodičia sa rozviedli. Meno Tomlinson prevzal po svojom nevlastnom otcovi Markovi Tomlinsonovi. Jeho matka zomrela po krátkom boji s [[Leukémia|leukémiou]] v decembri 2016.

Louis si ako malý zahral mini rolu v dráme ''If I Had You'' na kanáli ITV, tiež sa objavil vo filme ''Waterloo'' na kanáli [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Chodil do školy Hall Cross High School v jeho rodnom meste. Získal hlavnú mužskú úlohu v školskej hre ''Pomáda'', Dannyho Zuka. Pracoval vo Vue cinema, v Toys R Us, alebo bol zdravotníkom futbalového tímu v Doncasteri.

== Kariéra ==
=== The X Factor ===
V roku [[2010]] sa prihlásil do britskej verzie speváckej súťaže ''[[The X Factor (Veľká Británia)|The X Factor]]''. Na konkurze vystupoval s piesňou „Hey There Delilah“ od [[Plain White T's]], získal na ňom všetky potrebné „áno“ k postupu do druhého kola. V Bootcampe však ako sólo spevák neuspel. Porotcovia sa však domnievali, že by bola veľká škoda premárniť toľko talentov, medzi ktoré sa zaradil aj Louis, preto ho spoločne s [[Liam Payne|Liamom Paynom]], [[Niall Horan|Niallom Horanom]], [[Zayn Malik|Zaynom Malikom]] a [[Harry Styles|Harrym Stylesom]], spojili do skupiny, ktorú pomenovali [[One Direction]]. Spoločnými silami sa prebojovali až do finále, kde skončili na 3. mieste. So skupinou podpísal po ukončení súťaže zmluvu s nahrávacím štúdiom [[Syco Music]].

=== One Direction ===
Pred skupinou One Direction bol Louis členom skupiny The Rogue.  
V rokoch 2011 – 2015 si Louis spolu s Harrym, Liamom, Niallom  a Zaynom získali popularitu a stali sa jednou z najúspešnejších hudobných skupín na svete. Vydali 5 štúdiových albumov a vypredali 4 svetové turné. S vydaním posledného piateho albumu [[Made in the A.M]] skupina ohlásila, že ide na 18 mesačnú (6+ročnú) prestávku. Fanúšikovia One Direction (''[[Directioners]]'') aj v súčasnosti stále čakajú na ich návrat.

=== Sólo kariéra ===
Počas prestávky [[One Direction]], ktorá začala 13. decembra 2015 sa Louis pustil aj do vlastných projektov. Odvahu mu dodala jeho mama a jeho verní fanúšikovia. Koncom roka 2016 Louis vydal svoj debutový singel „Just Hold On“ spolu s DJ [[Steve Aoki]]. Neskôr vydal „Back To You“ s popovou speváčkou [[Bebe Rexha]], „Just Like You“ a „Miss You“.

31. januára 2020 vydal svoj debutový hudobný album s názvom ''Walls''.

== Pozri aj ==
* [[One Direction]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{DEFAULTSORT:Tomlinson, Louis}}
[[Kategória:Anglickí popoví speváci]]
[[Kategória:Anglickí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Anglickí filmoví herci]]
[[Kategória:Členovia skupiny One Direction]]
[[Kategória:Osobnosti z Doncastru]]</text>
      <sha1>1tuqacoyfi1fcsgioblkb7zt7gih7ui</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bzovské sklárske dni</title>
    <ns>0</ns>
    <id>487711</id>
    <revision>
      <id>7429692</id>
      <parentid>6509052</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T22:05:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.40.221.213</ip>
      </contributor>
      <comment>Zmena odkazu web stránky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1943" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
'''Bzovské sklárske dni''' sa uskutočňujú každý rok v Dolnej Bzovej, miestnej časti [[Podkriváň|Podkriváňa]] (okres Lučenec), v termíne (dátum neznámy). Táto slávnosť je za účelom pripomenutia bývalej slávy bzovských sklárni. Celý projekt bol verejnosti predstavený 01.10.2011 na I. ročníku Bzovských sklárskych dní. Nachádza sa tu postavená sklárska pec na ktorej sklári predvádzajú fúkanie skla počas slávnosti. Každý rok počas slávností tu vystupujú hudobné a tanečné skupiny. Nechýbajú tu ani stánky s občerstvením, alebo suvenírmi. Iniciátorom myšlienky bol Peter Greksa z Dolnej Bzovej. 

==História == 
V r. 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769. Výstavba sklárskej huty s príslušenstvom prebehla v rokoch 1771 až 1772. V období rokov 1813- 1848 boli bzovské sklárne v správe rodiny Pavla a Františka Sauerovcov. Leopolda Kuchynka najskôr prenajal sklárne, postupne odkúpil a spolu so svojou rodinou sa r. 1856 na Bzovú presťahoval. Jeho najstaršia dcéra Gabriela sa r. 1858 vydala za Karola Daniaka, ktorý od r. 1862 vystupuje ako vlastník sklární v Hornej Bzovej. V roku 1873 tu ale činnosť sklárne zastavil. Ďalej pracovala už iba skláreň Leopolda Kuchynku v Dolnej Bzovej. Zánik sklárni bol, pred rokom 1891.

==Externé odkazy ==
*[http://www.bzovskesklarskedni.sk www.bzovskesklarskedni.com]

{{Súradnice|48.519922|19.500239|type:landmark|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Festivaly na Slovensku]]
[[Kategória:Sklárstvo]]
[[Kategória:Podkriváň]]</text>
      <sha1>ks02xxr8ewwv7dqjm8d5icpkk0urpn5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jindřich Krejča</title>
    <ns>0</ns>
    <id>491749</id>
    <revision>
      <id>7429816</id>
      <parentid>7261496</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:50:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <comment>DOplnene s zdrojmi</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6379" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Jindřich Krejča
  |Popis            = [[Česko|český]] ilustrátor
  |Portrét          =
  |Veľkosť obrázka  = 
  |Dátum narodenia  = [[4. apríl]] [[1920]]
  |Miesto narodenia = [[Žlebské Chvalovice]]
  |Dátum úmrtia     = {{duv|1991|5|29|1920|4|4}}
  |Miesto úmrtia    = 
}}
Akademický maliar '''Jindřich Krejča''' (* [[4. apríl]] [[1920]], [[Žlebské Chvalovice]] – † [[29. máj]] [[1991]]) bol český ilustrátor, ktorý žil na Slovensku a zameriaval sa na [[Flóra|flóru]] a [[Fauna|faunu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia|url=https://www.webumenia.sk/katalog|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}&lt;/ref&gt;. 

== Tvorba ==
Študoval na grafickej škole v [[Praha|Prahe]] a na akadémii umenia v [[Mníchov]]e. Po ukončení štúdia pôsobil krátko ako pedagóg odboru úžitkového umenia v Prahe, potom sa stal slobodným umelcom. Od roku [[1949]] bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a ako jeho reprezentant pracoval v niekoľkých výtvarných komisiách (napr. vo vydavateľstve [[Príroda (vydavateľstvo)|Príroda]] bol dlhoročným predsedom výtvarnej komisie). 

Venoval sa predovšetkým knižným ilustráciám, v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začal špecializovať na kreslenie rastlín a živočíchov. V roku 1949 sa presťahoval na Slovensko.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetovo uznávaný Jindřich Krejča vystavuje v Pezinku. Spoznávate jeho obrázky?|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/630343-flora-a-fauna-prekvita-v-ilustraciach-jindricha-krejcu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-06-15|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Oženil sa a žil v Bratislave,&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Henrich Krejča: Otcove knihy sú svedectvom o úžasnej pestrosti prírody|url=https://www.teraz.sk/publicistika/henrich-krejca-otcove-knihy-su-svedec/470334-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-05-29|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; kde dlhodobo spolupracoval s kolektívom Katedry botaniky a Katedry zoológie [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského|Prírodovedeckej fakulty]] Univerzity Komenského v Bratislave. Dôsledkom tejto spolupráce bolo niekoľko publikácií a atlasov, ktoré vyšli v rôznych vydavateľstvách (napr. [[Avicenum]], [[Artia]], [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], [[Príroda (vydavateľstvo)|Príroda]], [[Slovart]]).

Známe sú aj atlasy, ktoré vyšli v niekoľkých jazykových mutáciách napr. poľsky, nemecky, anglicky a francúsky: Letničky (Krejča, Klíma), Skalničky (Krejča, Jakobová), ale aj Z našej prírody – rastliny (Krejča, Šamšák a kol.) a Z našej prírody – živočíchy (Krejča, Korbel a kol.). Ilustroval Atlas liečivých rastlín (Machů, Krejča), Naše rastliny v lekárstve (Korbelář, Endris, Krejča), Malý atlas liečivých rastlín (Turzová, Krejča) a Atlas liečivých rastlín a lesných plodín (Kresánek, Krejča ). Tiež mnohé knihy obľúbené v zahraničí obsahujú Krajčírove ilustrácie (Lexikon der Heilpflazen, Lexikón der Küchen- und Gewürtzkraüter, Kitchen Herbs and Spices). K jeho posledným prácam patrí dvojdielna publikácia Blumen unserer Heimat, Bäume und Sträucher unserer Heimat.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jindřich Krejča|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jindrich-krejca-9873|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-25|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt; 

Ako renomovaný autor botanických ilustrácií sa uplatnil aj vo svetovej encyklopédii výtvarníkov botanickej literatúry Botanical Art and Illustration (Hunt Institute Carnegie Mellon University Pittsbourgh).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Bol nositeľom niekoľkých medailí a vyznamenaní v súťaži o najkrajšie knihy roka.

[[Slovenská národná galéria|SNG]] usporiadala 28. mája 2022 — 2. októbra 2022 výstavu originálov ilustrácií Jindřicha Krejču, ktoré zapožičali jeho vdova a syn.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príroda vášho detstva. Flóra a fauna v ilustráciách Jindřicha Krejču|url=https://www.sng.sk/sk/vystavy/3129_priroda-vasho-detstva-flora-a-fauna-v-ilustraciach-jindricha-krejcu|vydavateľ=sng.sk|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
* ''Obrázková kvetena Slovenska'' ([[Jozef Májovský|Májovský]], Krejča), [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], [[1965]]
* ''Rastliny vôd, močiarov a lúk'', (Májovský, Krejča), Obzor, [[1968]], [[1981]]
* ''Rastliny lesov I.'' (Májovský, Krejča), Obzor, [[1976]]
* ''Rastliny lesov II.'' (Májovský, Krejča), Obzor, [[1977]]
* ''Rastliny pieskov a strání'' (Májovský, Krejča), Obzor, 1977
* ''Fauna Slovenska''
* ''Klinická toxikologie''
* ''Letničky'' (Krejča, Klíma)
* ''Skalničky'' (Krejča, Jakobová)
* ''Z naší přírody – rostliny'' (Krejča, Šamšák a kol.) 
* ''Z naší přírody – živočichové'' (Krejča, Korbel a kol.)
*  ''Atlas léčivých rostlin'' (Machů, Krejča)
* ''Naše rostliny v lékařství'' (Korbelář, Endris, Krejča)
* ''Malý atlas léčivých rostlin'' (Turzová, Krejča)
* ''Atlas léčivých rostlin a lesních plodin'' (Kresánek, Krejča)
* ''Lexikon der Heilpflazen, Lexikon der Küchen- und Gewürtzkraüter''
* ''Kitchen Herbs and Spices''
* ''''Blumen unserer Heimat, Bäume und Sträucher unserer Heimat''
* ''Botanical Art and Illustration'' (Hunt Institute Carnegie Mellon University Pittsbourgh - spoluautor)
* ''Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín''

== Rodina ==
S manželkou Anna Krejčovou, ktorá je dcérou [[Imrich Ikrényi|Imricha Ikrénya]] má syna novinára [[Henrich Krejča|Henricha Krejču]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [https://aleph.nkp.cz/F/R44A9TVMCBTL1499D4JN1LG9AQBY5X8T3BJMBKYYR9NITQ26J6-23858?func=short-jump&amp;jump=000001 Zoznam diel v Súbornom katalógu ČR, ktorých autorom nebo témou je ''Jindřich Krejča'']
* [http://botany.cz/cs/krejca/ Profil na stránke Botany.cz]

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Jindřich Krejča|7867700}}

{{DEFAULTSORT:Krejča, Jindřich}}
[[Kategória:Českí pedagógovia]]
[[Kategória:Českí ilustrátori]]</text>
      <sha1>tw5h4pbwrcqg4y597irk3s5t521zrez</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milan Lajčiak</title>
    <ns>0</ns>
    <id>495149</id>
    <revision>
      <id>7429651</id>
      <parentid>5606333</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:50:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>akt</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="237" xml:space="preserve">'''Milan Lajčiak''' môže byť:

* slovenský diplomat (* 1958), veľvyslanec v Arménsku, pozri [[Milan Lajčiak (diplomat)]]
* slovenský spisovateľ (1926 – 1987), pozri [[Milan Lajčiak (spisovateľ)]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>jauvllc2c0398x18tqukwih89xfyjt0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Administratívne členenie Kolumbie</title>
    <ns>10</ns>
    <id>498931</id>
    <revision>
      <id>7429790</id>
      <parentid>6560839</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:44:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1102" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno = Administratívne členenie Kolumbie
|nadpis = [[Kolumbia]] {{minivlajka|Kolumbia}}
|obrázok = [[Súbor:Coat of arms of Colombia.svg|40px|Znak Kolumbie]]

|skupina1  = [[Department (Kolumbia)|Department]]
|zoznam1 = 
* [[Amazonas (department v Kolumbii)|Amazonas]]
* [[Antioquia]]
* [[Arauca (department)|Arauca]]
* [[Atlántico]]
* [[Bolívar]]
* [[Boyacá]]
* [[Caldas]]
* [[Caquetá]]
* [[Casanare]]
* [[Cauca]]
* [[Cesar]]
* [[Chocó]]
* [[Córdoba (department)|Córdoba]]
* [[Cundinamarca]]
* [[Guainía]]
* [[Guajira]]
* [[Guaviare]]
* [[Huila]]
* [[Magdalena (department)|Magdalena]]
* [[Meta]]
* [[Nariño]]
* [[Norte de Santander]]
* [[Putumayo]]
* [[Quindío]]
* [[Risaralda]]
* [[San Andrés y Providencia]]
* [[Santander (department)|Santander]]
* [[Sucre (department)|Sucre]]
* [[Tolima]]
* [[Valle del Cauca]]
* [[Vaupés]]
* [[Vichada]]

|skupina2  = Distrito capital
|zoznam2 = 
* [[Bogota, D.C.]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Kolumbie]]
[[Kategória:Navigačné šablóny administratívneho členenia|Kolumbie]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>8ouz0i7cen2ewpdpahgv1dp4p3of7cb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adam Ďurica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>500907</id>
    <revision>
      <id>7429782</id>
      <parentid>7427541</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:39:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13690" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Adam Ďurica
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = 
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1987|11|01}}
 | Miesto narodenia    = [[Nitra]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = [[Trnava]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[folk]], [[country]]
 | Roky pôsobenia      = 2002 – súčasnosť
 | Pôsobenie           = [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent|producent]]
 | Hrá na nástroje     = akustická gitara, elektrická gitara, mandolína, ukulele
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = Universal Music
 | Webstránka          = {{url|adamdurica.com}}
 }}

'''Adam Ďurica''' (* [[1. november]] [[1987]], [[Nitra]]) je [[slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[textár]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]].

== Začiatky ==
Adam Ďurica ako [[Basová gitara|basgitarista]] a spevák pôsobil v skupinách ''Analógia'' a ''Storm''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Adam Ďurica: &quot;Žijem svoj sen každý deň!&quot; (rozhovor) - ZdolaHore.sk|periodikum=ZdolaHore.sk|dátum=2015-10-04|url=http://www.zdolahore.sk/adam-durica-zijem-svoj-sen-kazdy-den-rozhovor/|dátum prístupu=2017-03-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.gsgroup.sk|meno=Global Services Slovakia s.r.o.,|titul=Adam Ďurica mal aj dve letné brigády naraz {{!}} Diar brigadnika na Brigada.sk|url=http://www.brigada.sk/diar-brigadnika/adam-durica-mal-aj-dve-letne-brigady-naraz|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=www.brigada.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Jeho sólové spevácke začiatky sú spojené s prvým ročníkom show [[Slovensko hľadá superstar]] (SHS1), v ktorom sa dostal do TOP50 a neskôr do užšieho výberu na divokú kartu poroty, ktorú však nezískal. 

== Spevácka kariéra ==
=== 2006 ===
Po skončení súťaže SHS1 o Adama Ďuricu prejavilo záujem renomované vydavateľstvo [[Universal Music]], v ktorom vydal svoj prvý album ''[[Cukor a Soľ]]'' (2006; pokrstil ho [[Ivan Tásler]]), čím sa začala jeho sólová spevácka kariéra. Po úspechu albumu spieval ako predskokan na turné so skupinami [[IMT Smile]] a [[Desmod]]. V tomto roku získal nomináciu na ocenenie „Objav roka“ hudobnej akadémie [[Aurel (cena)|Aurel]].

=== 2007 - 2008 ===
V roku 2007 predovšetkým koncertoval; začínal s vlastnými klubovými šnúrami a stal sa predskokanom na českom turné skupiny [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] po 35 mestách. 

Zahájil klubové turné ''Bez servitky tour'' a spolu sa ďalšími mladými umelcami vydal výberovku ''[[Mladá vlna (album)|Mladá Vlna]]'', na ktorú prispel skladbami „Bez servítky“, „Len si daj“ a „Bolo tu fajn“. Rok 2008 zakončil ziskom [[Zlatý slávik|Zlatého slávika]] v kategórii Objav roka.

=== 2009 - 2010 ===
Adam Ďurica získal prvé zahraničné ocenenie; hlavnú cenu Grand Prix za najlepšiu pieseň, live vystúpenie, spevácky výkon a ohlas publika na festivale [[Carpathia]] v poľskom [[Rzeszów]]e. Spomedzi 20 finálových účastníkov z 9 európskych krajín vyberala medzinárodná odborná porota v zložení [[Dorota Szpetkowska]], [[Zygmunt Kukla]], [[Egon Póka]], [[Peter Lipa]], [[Attila Weinberger]] a [[Jerzy Dynia]].{{bez citácie}} Na jeseň odohral spoločné turné so skupinou [[Komajota]] po 10 slovenských mestách. V roku 2009 skončil v ankete Zlatý slávik v kategórii spevák roka na 5. mieste. 

Koncertný rok 2010 vyvrcholil koncertnou šnúrou [[Zuzana Smatanová|Zuzany Smatanovej]] [[Gemini (Zuzana Smatanová)|Gemini Tour]], kde sa predstavil so svojou skupinou. V ankete Zlatý slávik sa umiestnil na 6. mieste. Nahral nový album vo vlastnom štúdiu [[Soniq]].

=== 2011 - 2012 ===
V roku 2011 vydal vo vlastnej réžii album ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|Dávno zomrel rock'n'roll]]'' (pokrstili ho Zuzana Smatanová a [[Peter Nagy]]). Na albume hosťujú slovenskí speváci a hudobníci ako [[Peter Cmorík]], [[Bystrík (spevák)|Bystrík]], [[Marián Slávka|Majo Slávka]], [[Miroslav Hank|Miro Hank]], [[Viktor Hidvégi]], [[Pavol Smolka|Pali Smolka]], [[Martin Žiak]] a ďalší. Propagoval ho klubovým koncertným turné po 14 mestách, ktoré odohral v špeciálnej „Adam Ďurica TRIO“ zostave s Mirom Hankom - bicie a Martinom „Apíčko“ Žiakom - basa. 

V roku 2012 bol pozvaný do hudobnej relácie [[Legendy popu]], aby si uctil pamiatku [[Karol Duchoň|Karola Duchoňa]]; interpretoval jeho pieseň „Mám ťa rád“.

=== 2013 - 2014 ===
Vydal skladby „Víla“ a „Ak mám o teba prísť“ a zúčastnil sa ako hosť na turné [[IMT Smile]] Vulm Tour, kde vystúpil sám s gitarou.

V roku [[2014]] naspieval spolu s [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]] pieseň „Miesta“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Azet.sk|titul=Zuzana Smatanová a Adam Ďurica predstavujú novú skladbu a klip Miesta|periodikum=aktuality.sk|url=http://www.aktuality.sk/clanok/253732/zuzana-smatanova-a-adam-durica-predstavuju-novu-skladbu-a-klip-miesta/|dátum prístupu=2017-03-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Jej autorkou je Zuzana, producentom [[Marek Rakovický]].&lt;ref&gt;[http://www.expres.sk/clanok/7437/zuzana-smatanova-adam-durica-miesta.html?t=222014 Zuzana Smatanová &amp; Adam Ďurica - Miesta]&lt;/ref&gt; V máji 2014 vydal pieseň „Neľutujem“, ktorá sa sa stala najhranejšou skladbou v slovenských rádiách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=GROUP|meno=MUSIC ZONE|titul=Adam Ďurica neľutuje ani jedinú chvíľu! {{!}} Music-zone.eu - hudobný portál|url=http://music-zone.eu/adam-durica-nelutuje-ani-jedinu-chvilu/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=music-zone.eu|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Hudbu k nej si zložil sám, autorom textu je [[Vlado Krausz]]. S Vladom Krauszom spolupracoval aj na albume ''Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll''.

Spolupráca s Vladom Krauszom postupne priniesla album ''[[Mandolína (album)|Mandolína]]'' (2015), z ktorého pochádzajú hity „Neľutujem“, „Mandolína“, „Láska-Veda“, „Predpoveď počasia“, „Tak to vidím ja“ a tiež album [[Spolu (album)|''Spolu'']] (2016), ktorý v éteri reprezentujú pesničky „Spolu“, „Dovtedy“, „Navzájom“, „Tvoj syn“.

Adam Ďurica patrí medzi najúspešnejších slovenských spevákov, čo dokazuje zisk prestížneho ocenenia [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] v kategórii Spevák roka (2015, 2016, 2017) a takisto zisk ceny [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najhranejšiu skladbu roka 2015 za skladbu „Neľutujem“. 

Adam Ďurica sa prezentuje aj ako úspešný koncertný umelec, čoho dôkazom je 17 vypredaných koncertov Mandolína Tour s návštevnosťou 10 000 ľudí a takisto 12 koncertov Spolu Tour.

== Osobný život ==
Jeho matka PaedDr. [[Milena Ďuricová]] je výtvarná umelkyňa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=redakcia@trnavskyhlas.sk|titul=VIDEO: Vitajte v Záhrade snov! {{!}} TRNAVSKÝ HLAS|periodikum=Trnavský Hlas|url=http://www.trnavskyhlas.sk/c/2099-video-vitajte-v-zahrade-snov.htm|dátum prístupu=2017-03-16}}&lt;/ref&gt; Otec je inžinierom [[BOZP]]. Adam je vyštudovaný inžinier BOZP. Má brata Michala, s ktorým hral v kapele [[Analógia (kapela)|Analógia]]. Michal je [[klavirista]] a [[zvukár]].

Adam Ďurica žil a tvoril v [[Horné Zelenice|Horných Zeleniciach]], kde má aj vlastné nahrávacie štúdio. Venuje sa aj štúdiovej práci s inými kapelami. Vo voľnom čase hrá [[stolný tenis]].

Žije v [[Trnava|Trnave]].

== Ocenenia ==
* [[2008]]: [[Zlatý slávik]] v kategórii Objav roka
* [[2009]]: ocenenie na poľskom festivale v Rzeszówe 
* [[2009]]: nominácia v kategórii spevák roka spolu s Petrom Cmoríkom, [[Miro Žbirka|Mirom Žbirkom]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]] a [[Pavol Habera|Pavlom Haberom]] v ankete Zlatý Slávik 2009 
* [[2015]]: [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] za speváka roka
* [[2016]]: OTO za speváka roka
* [[2016]]: cena [[SOZA]] za najhranejšiu slovenskú skladbu („Neľutujem“)
* [[2017]]: OTO za speváka roka

== Diskografia ==
; Štúdiové albumy
* [[2006]]: ''[[Cukor a Soľ]]'' - [[Universal Music Group|Universal Music]] &lt;small&gt;985 745-0&lt;/small&gt;, CD 
* [[2011]]: ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll]]'' - Universal Music 
* [[2015]]: ''[[Mandolína (album)|Mandolína]]'' - Universal Music &lt;small&gt;474 212-8&lt;/small&gt;, CD, LP
* [[2016]]: ''[[Spolu (album)|Spolu]]'' - Universal Music, CD&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Enterdesign|titul=Adam Ďurica vydal nový album a zverejnil termíny SPOLU Tour. {{!}} Kam Do Mesta|url=http://www.kamdomesta.sk/pressnews/213889|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=www.kamdomesta.sk}}&lt;/ref&gt;
* [[2018]]: ''[[30 (album)|30]] -'' Universal Music
* [[2021]]: ''[[Naše hriechy]]'' - Universal Music''
;Koncertné albumy
* [[2019]]: ''[[Adam Ďurica A Hostia (Akustické Koncerty)]]'' - Universal Music

=== Single ===
* [[2006]]: „Tam kde slnko (Koľko zákrut majú cesty)“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koncertujeme s ADAMOM ĎURICOM|url=http://www.emottion.sk/koncertujeme-s-adamom-duricom/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=www.emottion.sk}}&lt;/ref&gt; 
* [[2006]]: „Urob ma lepším“
* [[2008]]: „Bez servítky“
* [[2009]]: „Bolo tu fajn“
* [[2012]]: „Chýbaš mi“
* [[2013]]: „Víla“ (apríl 2013)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite si, ako sa točil nový klip Adama Ďuricu k pesničke Víla|url=http://hudba.zoznam.sk/spravy/11-04-2013-pozrite-si-ako-sa-tocil-novy-klip-adama-duricu-k-pesnicke-vila/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=hudba.zoznam.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* [[2014]]: „Miesta“ - [[Zuzana Smatanová]] a Adam Ďurica (máj 2014)
* [[2014]]: „Neľutujem“ (jún 2014) (IFPI SK #63)
* [[2014]]: „Mandolína“ - Universal Music (september 2014)&lt;ref&gt;[http://www.info.sk/sprava/47048/adam-durica-zverejnil-skladbu-mandolina/?fb_comment_id=710625632349349_712125655532680 Adam Ďurica zverejnil skladbu Mandolína - info.sk]&lt;/ref&gt; (IFPI SK #38)
* [[2015]]: „Láska-Veda“ - Universal Music
* [[2015]]: „Predpoveď počasia“ - Universal Music
* [[2015]]: „Tak to vidím ja“ - Universal Music
* [[2016]]: „Spolu“ - Universal Music (jún 2016)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=GROUP|meno=MUSIC ZONE|titul=Adam Ďurica zverejnil nový singel a videoklip Spolu! {{!}} Music-zone.eu - hudobný portál|url=http://music-zone.eu/adam-durica-zverejnil-novy-singel-videoklip-spolu/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=music-zone.eu|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; (IFPI SK #52)
* [[2016]]: „Dovtedy“ - Universal Music (IFPI SK #12)
* [[2017]]: „Navzájom“ - Universal Music (IFPI SK #12)
* [[2017]]: „Na Vianoce“ - Universal Music (IFPI SK #8)
* [[2018]]: „Holubička“ (IFPI SK #2)
* [[2018]]: „Jazero“ (IFPI SK #29)
* [[2019]]: „Dávno si preč“ (IFPI SK #30)
* [[2019]]: „Zatancuj si so mnou“ (IFPI SK #4)

=== Kompilácie a spolupráce ===
* [[2006]]: ''[[Niečo s nami je]] - [[I.M.T. Smile]] -'' Universal Music &lt;small&gt;171348-9 &lt;/small&gt;, CD, 05. „Patrí len nám…“ - I.M.T. Smile, Adam Ďurica, [[Peter Cmorík]], [[Samo Tomeček]].
* [[2007]]: ''[[Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky]]'' - Universal Music, CD, 01. „Cez okno“ - [[Martin Husovský]], [[Samo Tomeček]], [[Peter Debnár]], Adam Ďurica
* [[2008]]: ''[[Mladá vlna]]'' - Universal Music, CD, 05. „Len si daj“, 10. „Bez servítky“, 15. „Bolo tu fajn“&lt;ref&gt;[http://aktualne.atlas.sk/lipa-pokrstil-cd-kompilaciu-spevakov-mlada-vlna/showbiz/hudba/ Mladá vlna]&lt;/ref&gt;

== Spolupráce ==
* [[2006]]: album I.M.T. Smile ''Niečo s nami je'' („Patrí len nám…“ spieva Adam spolu s Táslerom, Cmoríkom a Tomečkom)
* [[2008]]: nahrávanie albumu ''Jarove pesničky'' na počesť [[Jaro Filip|Jara Filipa]] - pieseň „Cez Okno“ 
* [[2011]]: spevák Peter Cmorík prijal pozvanie na album ''Dávno Zomrel Rock ‘n’ Roll'' (pesnička „Pôvabná“) 
* [[2011]]: spevák [[Bystrík]] prijal pozvanie na album ''Dávno Zomrel Rock ‘n’ Roll'' (pesnička „Anjel“) 
* [[2014]]: duet „Miesta“ so Zuzanou Smatanovou 

== Zostavy / hudobníci ==
* [[2006]]: [[Jozef Zima]], [[Peter Bič]], [[Daniel Ľahký]], [[Marián Fero]] 
* [[2007]]: [[Lucia Cvengrošová]]/ Jozef Zima, Daniel Ľahký, [[Jakub Tvrdík]], Peter Bič/ Marián Fero 
* [[2008]]: [[Peter Šulek]], [[Milan Hredzak]]/ [[Martin Šulek]], Marián Fero 
* [[2009]]: [[Peter Saniga|Sanchéz]], [[Martin Cibulka]], [[Maroš Pompura]] 
* [[2010]]: Sanchéz, Martin Cibulka, [[Rado Holúbek]]/ [[Majo Slávka]] 
* [[2011]]: Adam Ďurica Trio - [[Miro Hank]], [[Martin Žiak]] 
* [[2012]]: Miro Hank, Martin Žiak, [[Martin Bukový|Martin Buko Bukový]]
* [[2015]]: Miro Hank, [[Michal Šimko]], Martin Buko Bukový, [[Milan Medek]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.adamdurica.com/ Oficiálna stránka]

{{Adam Ďurica}}

{{DEFAULTSORT:Ďurica, Adam}}
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí country speváci]]
[[Kategória:Pop-folk speváci]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]</text>
      <sha1>0kl6hwyxkk6aok1ehfzl1uqjve6uuoq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kontrakultúra 60. rokov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>503733</id>
    <revision>
      <id>7429696</id>
      <parentid>7056908</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T02:12:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kwamikagami</username>
        <id>14704</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="35851" xml:space="preserve">[[Súbor:Peace symbol (bold).svg|thumb|Hlavný symbol counterculture 60.rokov - symbol mierového hnutia.]]
'''Kontrakultúra 60. rokov''' (v období medzi 1963 - 1974)&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 121&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://agora.qc.ca/Dossiers/contre_culture Encyclopédie Agora]&lt;/ref&gt; ([[Angličtina|angl.]] counterculture) je nový druh kultúry, ktorá vznikla na základoch skoršej [[counterculture]]&lt;ref&gt;[http://www.merriam-webster.com/dictionary/counterculture Slovník Merriam Webster]&lt;/ref&gt; vzniknutej v [[USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a rozvinutej v západnom svete v 60. až [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]].    

Termín kontrakultúry je možné chápať v intenciách protestných hnutí 60. rokov ako označenie pre príslušníkov sociálnej skupiny bojujúcej priamo či nepriamo proti [[Establišment|establišmentu]] (pojem na deskripciu negatívne chápanej neo-konzervatívnej alebo neoliberálne-trhovej vládnúcej triedy spoločnosti a jej štruktúr; prepojenie súkromného a štátneho sektora) a zároveň ako vytváranie vlastnej alternatívnej kultúry.&lt;ref&gt;PERNÝ, L. 2014. ''Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I.'' Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.11&lt;/ref&gt;

Hnutie sa revolucionizovalo počas intervencie [[USA]] vo [[Vietnam]]e ([[Vojna vo Vietname]]). Od tohto okamihu sa hnutie angažovalo aj v „Hnutí za občianske práva amerických černochov“(''African-American Civil Rights Movement [1955–68]''). V 60. rokoch vyvinulo dôležité aktivity na juhu [[USA]], na ktorých sa zúčastnili aj študenti a aktivisti zo severu.   

Sú niektoré faktory, ktoré odlišujú túto kultúru od hnutí oficiálnej opozície predošlej éry. Povojnový „baby-boom“ &lt;ref name =&quot;cenzus&quot;&gt;[http://www.cdc.gov/nchs/products/vsus/vsus_1965_1979.htm Vital Statistics of the United States: 1965-1979]&lt;/ref&gt; (populačná explózia) bol založený na bezprecedentnom počte mladých, ktorí boli ovplyvnení hnutím zmeny smerovania USA a ostatných demokratických spoločností. Medzi rokmi 1950-1960 vzrástla populácia až na 179 miliónov občanov&lt;ref name=&quot;Britannica&quot;&gt;[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/616563/United-States/77893/Domestic-issues#toc302419 Britannica]&lt;/ref&gt;. S postupom 60. rokov stúpalo napätie v spoločnosti, ktoré malo tendenciu pretekať cez generačné línie zaujímajúce sa o vojnu vo Vietname, rasové vzťahy, ľudskú sexualitu, práva žien, tradičné spôsoby autorít, experimenty s psychoaktívnymi drogami&lt;ref&gt;[http://www.salon.com/2013/12/14/timothy_learys_liberation_and_the_cias_experiments_lsds_amazing_psychedelic_history/Timothy Leary’s liberation, and the CIA’s experiments! LSD’s amazing, psychedelic history ]&lt;/ref&gt;, čo spôsobovalo zmeny v interpretácii „amerického sna“. 

Vynorili sa nové kultúrne formy vrátane [[Pop music|pop-music]], objavil sa fenomén [[Beatles]] a [[hippie]]&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908&lt;/ref&gt; kultúra, čo viedlo k rýchlej revolúcii mladej kultúry, ktorá zdôrazňovala potrebu zmeny a experimentov. Mnohí autori a skladatelia, vrátane [[Beatles]], prišli do kontaktu s hnutím counterculture. V širšom zmysle, counterculture 60. rokov vyrástla vďaka problémom, ktoré poslúžili ako katalyzátor výnimočne rýchlej zmeny počas tejto éry.

Éra kontrakultúry sa seriózne začala na podnet zavraždenia prezidenta [[John F. Kennedy|Johna F. Kennedyho]]. Skončila s uzavretím vojnových aktivít proti [[Komunizmus (rozlišovacia stránka)|komunistickým]] krajinám v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], s rezignáciou diskreditovaného prezidenta [[Richard M. Nixon|Richarda M. Nixona]] v auguste [[1974]]. ''Kontrakultúra 60. rokov'' zrodila mnohé významné hnutia, ktoré pretrvali dlhšie obdobie. Celé hnutie bolo nazývané aj ako „culture war“ - kultúrna vojna, hlavne na východ od [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] vtedajšou politickou [[Propaganda|propagandou]].
Termín  counterculture zaviedol prvýkrát autor a žurnalista Theodor Roszak v roku 1968&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, Volvox Globator +Levné knihy,česky L. Snížek, ISBN 9788072077908, str. 121&lt;/ref&gt;.

==Counterculture 60. rokov v USA==
===Sociologické pozadie hnutia===
Viaceré nahromadené sociálne problémy naštartovali rast širokého hnutia „counterculture 60. rokov“. Jeden prúd z vplyvných mierových a nenásilných hnutí v [[USA]] riešil ústavné práva občanov vo vzťahu k nezákonnosti, špeciálne vzhľadom ku [[Rasová segregácia|rasovej segregácii]], pretrvávajúceho bezprávia na čiernych na juhu štátov, ktorého sa dopúšťala biela väčšina a rasovú [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskrimináciu]] v pracovných príležitostiach na severe. Študentskí aktivisti bojovali na území vysokoškolských [[kampus]]ov a občianski organizátori bojovali za založenie programov na potlačenie biedy a chudoby, hlavne vo vnútorných štvrtiach miest v [[USA]].      

[[Environmentalizmus]] vznikol z veľkého nepochopenia škôd spôsobených industrializáciou, používaním [[Pesticídy|pesticídov]] a na druhej strane z dobre mieneného úmyslu zlepšiť kvalitu života rapídne rastúcej populácie. Kľúčové úlohy zohrali v tomto hnutí [[Rachel Carsonová]] a ďalšie osobnosti.   
 
Potrebu ochraňovať práva žien, gayov, invalidov a iné opomínané sociálne skupiny dali do popredia záujmu mladí ľudia, ktorí si želali vytvoriť priateľskejšie a tolerantnejšie sociálne prostredie.  

[[Sexuálna revolúcia]] vznikla takisto v generáciách, ktoré dorástli v 60. rokoch, vznikla u nich požiadavka kontroly pôrodnosti vzhľadom k väčšej slobode v sexe a k odporu voči tradičnému manželstvu. Na účet tejto zmeny názorov možno prirátať zvýšený počet detí narodených mimo manželstva z 5% na 25% u bielych a z 25% na 66% u Afroameričanov, ktorých generácia nastúpila v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]]. &lt;ref name =&quot;cenzus&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

Sexuálna revolúcia obsahovala aj uvedomenie si sexuálnych rolí, akceptovanie homosexuality a občianskych práv inak orientovaných. Jadro sexuálnej emancipácie však spočívalo v otázke, prečo je sex dôležitý a v odstránení pokryteckého vzťahu voči nemu. &lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, Volvox Globator +Levné knihy,česky L. Snížek, ISBN 9788072077908, str. 500&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Vietnamprotestors.jpg|thumb|230px|Protest proti [[Vojna vo Vietname|vojne vo Vietname]] pri [[Pentagón (USA)|Pentagon]]e.]]

===Vplyv vojny vo Vietname===
[[Súbor:John Lennon performing Give Peace a Chance 1969.jpg|thumb|Nahrávanie [[Give Peace the Chance]]  - [[John Lennon]] a [[Yoko Ono]], [[Timothy Leary]] a Rosemary Leary, Judy Marcioni, Paul Williams.]] 
Predlžujúca sa [[vojna vo Vietname]] rozdelila občanov [[USA]] na súhlasiacich s vojnou a na jej odporcov. Stala sa najdôležitejším faktorom prispievajúcim k vzostupu širokého hnutia kontrakultúry. Existuje široko prijatá mienka, že protivojnové názory má len mládež je mýtus. Veľké protivojnové protesty uskutočnené tisíckami väčšinou mladých ľudí vo všetkých veľkých amerických mestách však úspešne spojili milióny občanov proti vojne a proti vojnovej politike, ktorá prevažovala počas piatich kongresov a dvoch prezidentských úradov. Pravicová opozícia voči mierovému hnutiu, ktorá mala miesto v oficiálnej politike aj v neoficiálnych skupinách, nazývala mierových aktivistov „vietnikmi“. Slovná koncovka „-nik“ mala naznačiť ruský alebo komunistický vplyv spájaný s protivojnovými protestantmi&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 596&lt;/ref&gt;.  

Prvý väčší protest sa konal [[1. októbra]] [[1960]] v [[Boston (Massachusetts)|Boston]]e v [[Massachusetts]]. Organizoval ho „Výbor pre rozumnú atómovú politiku“ na čele s [[Erich Fromm|Erichom Frommom]], guvernérom Michiganu G. Mennenom Williamsom a Steve Allenom po boku s folkovými spevákmi [[Joan Baezová|Joan Baezovou]] a [[Peter Seeger|Petom Seegerom]]. Následne každý rok sa konalo množstvo demonštrácií až do [[20. januára]] [[1973]], keď vošli do platnosti „[[Parížske dohody (1973)]]“.&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 654-658&lt;/ref&gt;

Ďalšie opozičné hnutie proti [[Vojna vo Vietname|vojne vo Vietname]] pokračovalo v [[1964]] v amerických [[Kampus|kampusoch]]. Študentský [[aktivizmus]] sa stal dominantným chovaním u generácie „baby-boomu“ a preniesol sa z nich na ďalšie demografické skupiny - strednú a vyššiu triedu, chudobných, robotníkov a registrované menšiny. Knihy hnutia counterculture, napríklad od [[Barbara Garsonová|Barbary Garsonovej]] „MacBird“ a nová hudba hnutia povzbudzovali ducha [[Konformizmus (psychológia)|nonkonformizmu]] a opozície voči vládnucej elite. 

Od [[1968]], čo bol rok po všeobecnej marcovej mobilizácii, až do všeobecnej marcovej manifestácie „National Mobilization Committee“ a konca vojny vo Vietname v [[1974]] prebiehal široký občiansky protest, ktorý mal podstatný vplyv na ukončenie tejto vojny.

===Politika===
====Hnutie za občianske práva====
[[Súbor:Joan Baez Bob Dylan.jpg|thumb|[[Joan Baezová]] a [[Bob Dylan]] na pochode za občianske práva vo [[Washington D.C.|Washington]]e 28.8.1963.]]
Hnutie ''African-American Civil Rights Movement (1955–68)'', ktoré viedol [[Martin Luther King]], v [[USA]] bolo kľúčovým prvkom širokého counterculture hnutia. Uplatňovalo požiadavku nenásilia a zabezpečenia rovnakých práv uvedených v ústave Spojených štátov pre všetkých občanov. Viaceré štáty federácie nezákonne odmietali viaceré z ústavných práv vzťahovať na  [[Afroameričan|Afroameričanov]]. V roku [[1955]] zahájil M. L. King bojkot segregovanej dopravy v [[Alabama|Alabame]], čím sa začalo nenásilné hnutie za občianske práva&lt;ref name=&quot;Britannica&quot;&gt;&lt;/ref&gt;. Po nástupe [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]] do úradu prezidenta v [[1964]] bol odhlasovaný nový ústavný zákon „Civil Rights Act of 1964“, ktorý uzákonil zrušenie segregácie Afroameričanov v školstve, pracovných príležitostiach, doprave a ostatných verejných službách&lt;ref name=&quot;Britannica&quot;&gt;&lt;/ref&gt;.
 
[[Strana čiernych panterov]]&lt;ref&gt;[http://www.blackpanther.org/ Blackpanther.org]&lt;/ref&gt; bola silová zložka černošského hnutia, ktorá mala ozbrojené skupiny pozostávajúce z extrémistickeho krídla politického spektra hnutia. Mnohí chodili  viditeľne ozbrojení, mali znaky príslušnosti k hnutiu (čierny baret, odznaky), často mali ozbrojené konflikty s americkou políciou. Pôvodne slúžili ako domobrana v černošských štvrtiach, neskôr sa viac zamerali na politický a sociálny aktivizmus. Zakladatelia strany boli Bobby Seale a Huey P. Newton.

[[Black Power]] bolo hnutie za ústavné práva afroamerického etnika, no bez militantnej zložky. Jeho členmi boli aj športovci, ktorí vyhrali na [[Olympiáda|olympiáde]] v [[Mexiko|Mexiku]] medaily, ktoré im však boli odobraté kvôli verejnej prezentácii ich príslušnosti k tomuto hnutiu. V rámci sebauvedomovacieho procesu a boja za práva farebnej menšiny vznikla vplyvná černošská organizácia [[Black Power]] a jej umelecká odnož [[Black Arts movement]] (BAM). BAM bolo aktívne v rokoch 1965-1975 oficiálne ako umelecké združenie, no bolo do veľkej miery prestúpené ideologickými témami a hlavne bojom za rovnoprávnosť čiernych občanov. Jeho aktivistami boli prakticky všetky černošské slávne osobnosti hudby a ďalších umeleckých žánrov. V literatúre známy [[Amiri Baraka|Everett LeRoi James]] bol básnikom [[Beat generation]], no prestúpil na [[islam]] a začal bojovať v emancipačnom hnutí BAM pod menom Amiri Baraka&lt;ref&gt;Beatnici, zostavil Marián Andričík, Slovart, 2010, ISBN 978-80-8085-633-5, str. 82&lt;/ref&gt;.

V marci [[1960]] založili farební študenti na „North Carolina University“ organizáciu „SNCC“ (Student Nonviolent Coordinating Committee)&lt;ref&gt;[http://www.ibiblio.org/sncc/Student Nonviolent Coordinating Committee]&lt;/ref&gt;, ktorá organizovala protesty študentov na juhu USA.

====Hnutie za slobodu slova====
[[Súbor:MarioSavio.JPG|thumb|200px|Rok 1966 - [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]] - protest študentov, na obrázku Mario Savio rozdáva materiály, ktoré univerzita zakázala distribuovať na jej pôde.]]
Väčšina hnutia kontrakultúry vznikla v študentských kampusoch. Hnutie za slobodu slova v roku [[1964]] na [[University of California]], Berkeley, ktoré malo svoje korene v ''Hnutí za občianske práva amerického juhu'', bolo jedno z prvých. V [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]] sa začala skupina študentov identifikovať ako názorové zoskupenie, ktoré je v spore s vedením a praktikami univerzity a tým aj s jej sponzormi. Iní vzbúreneckí mladí ľudia, ktorí neboli študentami, tiež prispeli k nárastu hnutia.
Študenti demonštrovali požiadavky na slobodu slova, na dodržiavanie akademických slobôd a proti verbovaniu vojakov na akademickej pôde univerzity a kampusu.&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 50&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://bancroft.berkeley.edu/FSM/chron.html Univezita Berkeley - chronológia hnutia za slobodu slova]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.writing.upenn.edu/~afilreis/50s/berkeley.html Berkeley Free Speech Movement, 1963-64:a narrative summary by David Burner]&lt;/ref&gt;

====Nová ľavica====
„[[Nová ľavica]]“ je všeobecný názov používaný v rôznych krajinách na opísanie ľavicových hnutí, ktoré vznikali v 60. a 70. rokoch 20. storočia&lt;ref name=&quot;Kan&quot;&gt;[http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/new-left/ Kanadská encyklopédia]&lt;/ref&gt;. Tieto sa líšili od ľavičiarskych hnutí, ktoré boli viac orientované k [[Labourizmus|labouristickému]] aktivizmu tým, že prijali sociálny aktivizmus. „Americká Nová ľavica“ je spájaná s masovými protestami v kampusoch univerzít a radikálnymi ľavicovými hnutiami, ako napr. [[Weatherman]]. 

Britská „[[Nová ľavica]]“ bolo hnutie vedené intelektuálmi, ktoré korigovalo chyby „Starej ľavice“ (hlavne [[marxizmus-leninizmus]] a [[Sociálna demokracia|sociálnu demokraciu]]) v období po druhej svetovej vojne&lt;ref name=&quot;Kan&quot;&gt;&lt;/ref&gt;. Nová ľavica bola zložená z pedagógov, agitátorov a ďalších, ktorí sa snažili realizovať v širokom spektre reforiem v oblasti práv sexuálnych menšín, interupcií, gendrových tém, halucinogénov. Vznikla na pôde univerzít, festivalov, komún; počas protestov v uliciach a šíri sa cez alternatívne tlačové média v USA, NSR, Taliansku, Veľkej Británii a najmä v časopise ''New Left Review'' (spopularizoval [[Frankfurtská škola|frankurtskú školu]], filozofiu [[Antonio Gramsci|Gramsciho]] či [[Louis Althusser|Althussera]]).&lt;ref&gt;PERNÝ, L. 2014. ''Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I.'' Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.13&lt;/ref&gt;           

Hnutia začali upadať v 70. rokoch, keď sa rozpadala členská základňa.    
 
Jeden z ideologických vodcov nemeckých aj svetových ľavicových študentov bol [[Herbert Marcuse]] prepojený s ''Frankfurtskou školou kritickej teórie''. Bol to vplyvný [[libertarián]] a socialistický mysliteľ činný v študentskom hnutí v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] a [[Neomarxizmus|neomarxistický]] filozof „Novej ľavice“.
[[Súbor:Herbert Marcuse in Newton, Massachusetts 1955.jpeg|thumb|[[Herbert Marcuse]] v roku 1955 v Newtone ([[Massachusetts]]).]]
Vznik „Novej ľavice“ v 50. a 60. rokoch 20. stor. viedol k oživeniu záujmu o [[Libertarianizmus|libertariánsky]] [[socializmus]]. Kritika ''Nových ľavičiarov'' voči ''Starým ľavičiarom'' a ich autoritárstvu bola spojená so silným záujmom o osobnú slobodu a autonómiu aj pod vplyvom myšlienok [[Cornelius Castoriadis|Corneliusa Castoriadisa]] a viedla k znovuobjaveniu starších socialistických tradícií, napríklad ľavého komunizmu.   

[[Nová ľavica]] tiež viedla k obnoveniu [[Anarchizmus|anarchizmu]]. Časopisy ako „Radical America“ a „Black Mask in America“, „Solidarity“, „Big Flame and Democracy &amp; Nature“, nasledované „The International Journal of Inclusive Democracy v UK“, predstavovali rad ľavých libertariánskych ideí novej generácie. Z tohto vznikli pojmy ako [[sociálna ekológia]], [[autonomizmus]] a súčasná [[ekonomická participácia]], (parecon), a [[Inkluzívna demokracia]] (angl. Inclusive Democracy). 

====Hnutie proti atómovej vojne a energii====
[[Súbor:ANTIAKW.jpg|thumb|Protest proti atómovej vojne v [[Bonn]]e - 120 tisíc účastníkov. Miesto konania bolo v Bonner Hofgarten 14. októbra 1979.]]
Hnutie counterculture prejavovalo nedôveru používaniu nukleárnych technológií, jednak ako zdroja energie a jednak ako vojnovej zbrane. Už od [[1945]], od zničenia [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]], diplomacia debatovala o bombardovaní jadrovými zbraňami. Od roku [[1954]] sa uskutočňovali intenzívne atómové testy, napríklad v [[Tichý oceán|Pacifik]]u a púštnych oblastiach USA. V roku [[1961]], keď vrcholila [[studená vojna]], okolo 50 000 žien z „Women Strike for Peace“&lt;ref&gt;[http://www.latimes.com/news/obituaries/la-me-dagmar-wilson-20110130,0,5499397.story#axzz2ofkMozJ3 Los Angeles Times - zakladateľka Dagmar Wilson]&lt;/ref&gt; uskutočnilo spoločný pochod cez 60 miest USA, aby demonštrovalo proti používaniu nukleárnych zbraní. V roku [[1963]] viaceré krajiny ratifikovali dohodu  „Partial Test Ban Treaty“, ktorá zakazovala testovanie jadrových zbraní v atmosfére.&lt;ref&gt;[http://jpe.library.arizona.edu/volume_6/wellockvol6.htm Critical Masses: Opposition to Nuclear Power in California, 1958-1978]&lt;/ref&gt; 

V [[1958]], na [[Trafalgar Square]] v [[Londýn]]e demonštrovalo 60 000-100 000 protestujúcich študentov, pacifistov a občanov Británie za zákaz vodíkovej bomby (&quot;ban the Bomb&quot;).&lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/april/18/newsid_2909000/2909881.stm BBC]&lt;/ref&gt;  

V [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] vznikol protest proti postaveniu novej atómovej elektrárne vo [[Wyhl]]e. Projekt stavby bol zrušený v [[1975]] a tento úspech inšpiroval opozíciu aj v iných krajinách [[Európa|Európy]] a [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]].

====Hnutie za práva žien====
Úloha žien ako domácich gazdiniek v industriálnej spoločnosti dostala výzvu v [[1963]], keď americká feministka [[Betty Friedanová]] zverejnila „The Feminine Mystique“, čím dala podnet hnutiu žien a ovplyvnila vznik toho, čo mnohí nazývali  ''Druhá vlna feminizmu''. Iné aktivistky, napríklad [[Gloria Steinemová|Gloria Steinem]] a [[Angela Davisová]], ovplyvnili mnohé z mladých generácií žien. Pre ''National Organisation of Women'' mala výrazný význam procedúra v [[Kongres Spojených štátov|kongres]]e [[USA]] okolo odhlasovania „The Civil Rights Act of 1964“, v ktorej sa ženské hnutie silne aktivizovalo&lt;ref&gt;[http://www.now.org/history/the_founding.html História NOW]&lt;/ref&gt;. [[Feminizmus (hnutie)|Feminizmus]] získal bývalú hodnotu vďaka protestnému hnutiu v neskorých 60. rokoch, keď ženy v hnutiach ako ''Students for a Democratic Society'' rebelovali proti „podpornej“ úlohe, ktorú zdedili od „Novej ľavice“. V 70. rokoch bol rozšírený [[pamflet]] s názvom „Women and Their Bodies“, v roku [[1971]] ako kniha „Our Bodies, Ourselves“&lt;ref&gt;[http://books.google.sk/books?id=n0q2MAUpUM8C&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Our+Bodies,+Ourselves&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ei=1dnOUsfhI4viywOUhYHgDQ&amp;ved=0CDgQ6AEwAQ#v=onepage&amp;q=Our%20Bodies%2C%20Ourselves&amp;f=false Google kniha]&lt;/ref&gt;. Toto dielo malo výnimočný vplyv na rozvoj feminizmu.

==Counterculture 60. rokov v Európe==
''Counterculture 60. rokov'' bolo aj hnutím  [[Západná Európa|západnej Európy]], s centrami v Londýne, Amsterdame, Ríme a Západnom Berlíne. Rivalizovala so sesterským hnutím v USA s centrami v [[San Francisco]] a New Yorku. V [[Stredná Európa|strednej Európe]] poznali mladí ľudia pieseň [[San Francisco (pieseň)|San Francisco]] od [[Scott MacKenzie |Scotta MacKenzieho]] ako hymnu slobody, táto pieseň bola hrávaná počas [[Pražská jar|Pražskej jari]] [[1968]] až do [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácie vojskami]] [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].

„Provo“ bolo pôvodne [[Holandsko|holandské]] subkultúrne hnutie vzniknuté v polovici 60. rokov zamerané na vyprovokovanie násilných odpovedí vládnych elít, pričom sa používala technika nenásilných protestov ako lákadlo. Jednou z týchto manifestácií bol francúzsky generálny štrajk v [[Paríž]]i v máji [[1968]], ktorý temer povalil francúzsku vládu&lt;ref&gt;[http://protikapitalu.org/publikace/gregoire-perlman-francie-kveten-1968/ R. Gregoire − F. Perlman: Dělnicko-studentské akční výbory. Francie, květen 1968]&lt;/ref&gt;.

Jeho počiatok bol na akademickej pôde [[Parížska univerzita|Parížskej univerzity]]&lt;ref&gt;[http://www.lexpress.fr/informations/mai-68-les-archives-secretes-de-la-police_628297.html Mai 68 - les archives secrètes de la police]&lt;/ref&gt;. Prvý incident sa odohral na fakulte v [[Nanterre]] na začiatku roku 1968 a bol iniciovaný krajnou ľavicou. [[22. marca]] [[1968]] vzniklo hnutie „Mouvement du 22 mars“ vedené [[Daniel Cohn-Bendit|Danielom Cohn-Benditom]]. Množstvo incidentov viedlo k uzavretiu fakulty dňa 2. mája 1968. Agitácia hnutia sa preniesla do Paríža. Tento proces vyvrcholil 3. mája, keď polícia urobila brutálny zásah proti mítingu študentov na dvore [[Sorbonne|Sorbonny]]. Výsledok bol 500 zatknutých, čo vyvolalo bezprostrednú solidárnu reakciu študentstva. Revolta začala v ulici rue du Quartier latin. Vzbúrenci vytvorili barikády, použili molotovove koktejly. Polícia zase slzotvorný plyn. Hnutie živené aj odbormi študentov na čele so Jacquesom Sauvageotom sa rozšírilo na lýceá, ktoré sformovali „Lýcejné akčné rady“. Vzbura kulminovala v noci z 10. na 11. mája bojmi v uliciach a na barikádach. Boli stovky zranených. Študenti vzbudili sympatie verejnosti a nasledoval štrajk francúzskych odborárov [[13. mája]] [[1968]], ktorý protestoval proti policajnej brutalite. Vznikla vlna spontánnych štrajkov, ktorá vyvolala spoločenskú krízu.&lt;ref&gt;[http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/%C3%A9v%C3%A9nements_de_mai_1968/131140 Larousse - événements de mai 1968]&lt;/ref&gt;
{{Hlavný článok|Máj 1968 v Paríži}}

V [[Nemecko|Nemecku]] sa rozvinulo ''Nemecké študentské hnutie 60. rokov'', pričom jeho najvýraznejšou postavou sa stal [[Rudi Dutschke]], na ktorého pravicový radikál v roku 1968 spáchal atentát, ktorý však Dutschke s vážnymi následkami prežil. „Kommune 1“ alebo „K1“ bola prvá politicky motivovaná komúna v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. Bola založená [[12. januára]] [[1967]] v [[Západný Berlín|Západnom Berlíne]], a rozpustená v novembri [[1969]]. Počas svojej existencie bola „K1“ neslávna svojimi bizarnými akciami, ktoré sa pohybovali medzi satirou a provokáciou. Tieto predstavenia slúžili ako inšpirácia pre „Sponti“ hnutie a ďalšie ľavicové skupiny. 

Na konci leta [[1968]] sa „Komúna 1“ premiestnila do opustenej továrne na Stefanstraße s príkazom zmeniť orientáciu. Táto druhá fáza „K1“ bola charakterizovaná sexom, hudbou, drogami. Neočakávane komúnu navštívili záujemci z celého sveta, napríklad [[Jimmy Hendrix]], ktorý sa objavil jedného rána v spálni komúny. 

Undergroundové hnutie bolo súčasťou kontrakultúry v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] prepojené na undergroundovú kultúru v [[USA]] a asociované s fenoménom [[hippies]]. Toto hnutie malo sídlo v okolí [[Ladbroke Grove]] a [[Notting Hill]] v [[Londýn]]e. Zakladalo vlastné obchody a noviny, skupiny, kluby a alternatívny životný štýl, typickým bolo užívanie [[Marihuana|marihuany]] a [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]] spojené so silnou socio-politickou agendou, čo malo vytvoriť alternatívnu spoločnosť. 
     
K undergroundovej kultúre patril časopis „Oz“, politicko-satirický humorný časopis, vydávaný medzi [[1963]]-[[1969]] v [[Sydney]]. Jeho ďalšia inkarnácia sa konala v [[Londýn|Londýne]] medzi [[1967]]-[[1973]] ako psychedelicko-hippieovského časopisu. „Oz“ ako tlač podzemia sa stal subjektom dvoch slávnych súdnych procesov proti obscénnosti, jeden v [[Austrália (štát)|Austrálii]] [[1964]] a druhý v [[Anglicko|Anglicku]] v [[1971]].

Časť undergroundovej scény sa v niektorých európskych krajinách výrazne politicky zradikalizovala, čo viedlo k vzniku viacerých extrémistickych až teroristických skupín ako [[Frakcia Červenej armády]] či [[Hnutie 2. júna]] v Západnom Nemecku, alebo [[Červené brigády]] v Taliansku.

==Životný štýl v counterculture 60. rokov==
[[Komúna (hippies)|Komúny]]&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 113&lt;/ref&gt;, [[kolektív]]y a medzinárodné [[Komunita (sociológia)|komunity]] dosiahli popularitu práve počas tejto éry. Prvé komunity, napríklad „Hog Farm“ v [[USA]] a „Findhorn“ v [[Európa|Európe]] boli vytvorené ako poctivé agrárne pokusy o návrat k prírode a krajine a životu oslobodenému od rušivých vonkajších vplyvov. Tak ako vývoj pokračoval, mnohí ľudia zakladali a zaľudňovali nové komunity ako odpoveď na nie len dezilúziu zo štandardných obcí, ale aj na nespokojnosť s určitými prvkami ''counterculture'' samotnej. Niektoré zo samorozpočtových komunít boli miestom vzniku a propagácie medzinárodného hnutia „Green Movement“.     

Objavenie sa záujmu o rozširovanie vedomia, [[Joga|jógu]], [[okultizmus|okultné praktiky]] a rozširovanie ľudského potenciálu pomohlo zmeniť názory na organizované [[náboženstvo]] práve počas tejto éry. V roku [[1957]] podľa prieskumov „Gallupovho ústavu“ 69% občanov mienilo, že náboženstvo má stúpajúci vplyv. V neskorých 60. rokoch výskumy indikovali viac ako 20% posilnenie tohto názoru.  

„Generation Gap“, [[Slovensko|(slov]]. generačná priepasť), inak povedané nevyhnutná potreba rozdeľovať starých a mladých, nebola nikdy silnejšia ako počas counterculture. Veľká miera generačnej priepasti v 60. rokoch až neskorých 70. rokoch sa prejavovala v rýchlej zmene módy, účesových trendoch, ktoré si adoptovala mladá generácia, čo bolo často nepochopené a zosmiešňované staršími. Do novej módy patrili dlhé vlasy u mužov, afroúčesy, odhaľujúce obliekanie u žien a hlavne [[Psychedelickosť|psychedelické]] oblečenie a šperky a znaky krátko žijúcej kultúry [[hippie]] (hippies sami seba nazývali Freaks alebo Heads&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, 2010, Praha, ISBN 9788072077908, str. 266&lt;/ref&gt;). Uniformou tejto generácie sa stalo pohodlné oblečenie zostavené z modrých [[Džínsy|džínsov]], [[tričko|tričiek]] s nápismi a znakmi, ručná výroba oblečenia batikovaním a tvorbou nápisov. Tento módny štýl zanikol s novou érou v štýle [[Disco]] a [[Punk rock|Punk Rocku]] v neskorších 70. rokoch, no globálna popularita tričiek a džínsov stále pokračuje.

Centrom diania v hnutí [[hippies]] bol mestský dištrikt Haight-Ashbury v [[San Francisco|San Franciscu]]. Západné pobrežie zrodilo ako prvé novú kultúru slobody. Jeho obyvateľmi boli najskôr Afroameričania, neskôr prišli v 60. rokoch hippies. Do tohto centra smerovali v [[1967]] kroky mládeže, aby tu zažili leto lásky ako „deti kvetov“. V Haigh-Ashbury bývali [[Grateful Dead]], [[Janis Joplin]], [[Jimi Hendrix]] a kapela [[Jefferson Airplane]]. Tu sa sformovali základné filozofické piliere hnutia hippies; mysticizmus, alternatívne náboženstvá, meditovanie, užívanie psychoaktívnych látok a voľná láska sa stali výraznými znakmi ich životného štýlu. &lt;ref&gt;[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/724540/Haight-Ashbury Haight-Asbury centrum západopobrežných hippies]&lt;/ref&gt;

===Drogy a kontrakultúra===
V západnom svete bolo do vzniku hnutia kontrakultúry užívanie drog podrobené reštrikciám zákonov. Anti-establishment však začal používať v súvislosti s nadobúdaním poznatkov o východných náboženstvách a kultúrach rekreačné drogy, ku ktorým patrila hlavne [[marihuana]]. Psychoaktívne drogy sa tak podieľali nepochybne na celkovej dynamike rozvoja subkultúrnych hnutí a ich téz. Marihuana bola najrozšírenejšia v kampusoch. Jej užívanie sa však konalo v undergounde.  

Najvýraznejšie sa podpísalo pod rozvoj drogových praktík subkultúry LSD, ktoré vzniklo prvýkrát v laboratóriách „Sandozu“ a v 60. rokoch sa stalo predmetom výskumu v [[CIA]]&lt;ref name=&quot;Leary-CIA&quot;&gt;&lt;/ref&gt;. Na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] následne vznikol výskumný tím, ktorý skúmal účinky [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]] na dobrovoľníkoch z radov vyučujúcich ([[Alan Watts]]) a študentov.&lt;ref name=&quot;Leary-CIA&quot;&gt;[http://www.salon.com/2013/12/14/timothy_learys_liberation_and_the_cias_experiments_lsds_amazing_psychedelic_history/ Timothy Leary’s liberation, and the CIA’s experiments! LSD’s amazing, psychedelic history]&lt;/ref&gt; Vo výskumnom tíme boli aj [[Timothy Leary]] a [[Richard Alpert]] (prekrstený budhista Ram Dass)&lt;ref&gt;[http://www.ramdass.org/ Ram Dass osobná stránka]&lt;/ref&gt;, ktorí využívali ako pokusné osoby študentov a väzňov&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 324-325&lt;/ref&gt;.

Okrem štátneho projektu výskumu si robili súkromný výskum osoby z akademických kruhov, napríklad [[Timothy Leary]]&lt;ref name=&quot;Leary-CIA&quot;&gt;&lt;/ref&gt;, [[Owsley Stanley]]&lt;ref&gt;[http://www.rollingstone.com/culture/news/owsley-stanley-the-king-of-lsd-20110314 Owsley Stanley the King of LSD]&lt;/ref&gt;, [[Aldous Huxley]] alebo [[Terrence McKenna]]&lt;ref&gt;Terrence McKenna, Návrat archaismu, Maťa a Dharmagaia, 1998, český preklad Alexandr Neuman&amp;Blumfeld, strán 346, ISBN 80-85905-43-4 a ISBN 80-86013-55-3&lt;/ref&gt;.
[[Súbor:Furthur 03.jpg|thumb|Autobus „Furthur“ na ceste po Štátoch]]
Vytvorili sa aj laické skupiny užívateľov a experimentátorov s psychedelikami, napríklad skupina [[Merry Pranksters]]&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 365&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.theguardian.com/film/2011/aug/06/lsd-ken-kesey-pranksters-film Guardian - How Ken Kesey's LSD-fuelled bus trip created the psychedelic 60s]&lt;/ref&gt; vytvorená okolo spisovateľa [[Ken Kesey|Kena Keseyho]]. Kesey a „Merry Pranksters“ pomáhali hodiť tieň na subkultúru 60. rokov, keď odštartovali cestu naprieč americkou krajinou v lete [[1964]] v autobuse s názvom „Furthur“ a prevádzkovali v ňom psychedelickú školu. 

V roku [[1959]] sa stal Kesey dobrovoľníkom v medicínskom výskume financovanom [[CIA]], ktorý sa nazýval „MK Ultra project“&lt;ref name=&quot;Leary-CIA&quot;&gt;&lt;/ref&gt;. Tieto pokusy testovali účinky LSD, [[psilocybín]]u, [[meskalín]]u a iných psychedelík. Po testoch pokračoval Kesey v experimentoch sám a nahovoril na túto činnosť veľa svojich priateľov. Takto vznikol kolektív Merry Pranksters&lt;ref&gt;[http://www.huckmagazine.com/features/ken-kesey-merry-pranksters/ Huckmagazine]&lt;/ref&gt;. Pranksters navštevovali [[Timothy Leary|Timothy Learyho]] v Millbrooku v štáte New York, kde sa experimentovalo hlavne s LSD z dôvodu rozširovania vedomia a rastu osobnosti.

Pranksters tvorili priamu spojnicu medzi [[Beat generation]] a [[Psychedelickosť|psychedelickou]] scénou 60. rokov. Autobus riadila bítnická ikona [[Neal Cassady]], bítnický básnik [[Allen Ginsberg]], jeho priateľ, ktorý bol nejaký čas na palube. [[Jack Kerouac]] takisto inklinoval k scéne Merry Pranksters. Potom, ako sa títo vrátili do Kalifornie, spopularizovali používanie LSD tzv. kyselinovými testami&lt;ref&gt;[http://www.neebo.com/Textbook/the-electric-koolaid-acid-testb9780553380644/ISBN-9780553380644 Tom Wolfe:The Electric Kool-Aid Acid Test]&lt;/ref&gt; („acid test“ - párty spojená s požitím LSD&lt;ref&gt;Hippie encyklopedie, John Bassett McCleary, preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908, str. 6&lt;/ref&gt;), ktorých hrdinom bol Kesey a jeho dom v [[La Honda]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], kde sa zastavovali  všetci noví prišelci na [[West Coast (USA)|West Coast]].

Drogovú scénu dokresľovalo užívanie psychedelík na prírodnej báze pochádzajúcich z [[Mexiko|Mexika]] a strednej Ameriky. Boli to [[peyote]], ktorý obsahoval [[alkaloid]] [[meskalín]] vyrábaný zo šťavy [[kaktus]]u druhu Lophophora, psychoaktívne huby s obsahom [[psilocybín]]u, [[3,4-Methylenedioxyamphetamine|MDA]], [[marihuana]]. [[Jim DeRogatis]] (hudobný publicista)&lt;ref&gt;[http://www.colum.edu/Academics/English_Department/Faculty/Jim_DeRogatis.php Columbia university Chicago - biogr.]&lt;/ref&gt; napísal, že peyote bol dostať v [[Austin (Texas)|Austin]]e a v štáte [[Texas]] už oveľa skôr, ako vypukla kontrakultúra 60. rokov, pred rokom [[1961]].

{{Hlavný článok|Osobnosti kontrakultúry}}

==Referencie==
{{Referencie|2}}

* [[John Bassett McCleary]], ''Hippie encyklopedie'', preklad L. Snížek, Levné knihy a.s. a Volvox Globator, Praha, 2010, ISBN 8072077902, ISBN 9788072077908
* ''Beatnici'', zostavil [[Marián Andričík]], Slovart, 2010, slovenčina, antológia, ISBN 978-80-8085-633-5
* [[Terrence McKenna]], ''Návrat archaismu'', Maťa a Dharmagaia, 1998, český preklad Alexandr Neuman&amp;Blumfeld, strán 346, ISBN 80-85905-43-4 a ISBN 80-86013-55-3
* [[Lukáš Perný|PERNÝ, L.]] 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. ISBN 978-80-558-0677-8, s.11

==Pozri aj==
* [[Alan Watts]]
* [[Neal Cassady]]
* [[John Bassett McCleary]]
* [[Máj 1968 v Paríži]]
* [[Neomarxizmus]]

==Zdroj==
* {{preklad|en|Counterculture of the 1960s|587693521}}
* [http://www.infography.com/content/380032838499.html Social Movements of the 1960s]
* [http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kontrakultura&amp;pobl= Filit - Kontrakultúra]
{{Portál|Literatúra|Literárny}}[[Kategória:Kontrakultúra 60. rokov| ]]
[[Kategória:Dejiny USA]]
[[Kategória:Subkultúry]]</text>
      <sha1>e20gzv6f5en1mm6el6b5b7mwpoe3hy2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Portál:Literatúra/Obrázok týždňa/3 2014</title>
    <ns>100</ns>
    <id>505064</id>
    <revision>
      <id>7429697</id>
      <parentid>5678911</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T02:13:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kwamikagami</username>
        <id>14704</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="174" xml:space="preserve">&lt;center&gt;[[Súbor:Peace symbol (bold).svg|thumb|center|Symbol mierového hnutia v období '''[[Kontrakultúra 60. rokov|Kontrakultúry 60. rokov]]''' 20. storočia.]]&lt;/center&gt;</text>
      <sha1>rwz726mjbbehh4pmyohp53mewwhnjlt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kredenc (televízna relácia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>529634</id>
    <revision>
      <id>7429537</id>
      <parentid>7416749</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:59:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.103.102.227</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28950" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Televízny seriál
|sk          = Kredenc
|en          = 
|logo        = 
|krajina     = {{minivlajka|Slovensko|w}}
|dĺžka       = 24{{--}}50 minút
|počet sérií = 8
|počet častí = 109 ([[Zoznam častí seriálu Kredenc|zoznam častí]])
|jazyk       = [[slovenčina]]
|slogan      = Čóóó Hallo
|hudba       = Marián Čurko
|námet       = [[Daniel Dangl]]|žáner=skeč-šou
|rok orig    = [[3. november]] [[2014]]{{--}}[[4. jún]] [[2018]]
|tv orig     = [[TV Markíza]]
|rok sk      = [[2014]]{{--}}[[2017]]
|tv sk       = [[TV Markíza]]
|obsadenie   = [[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt; od 3.sérii&lt;br&gt;[[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Vladimír Keníž]]&lt;br&gt;[[Daniel Dangl]] len niekedy je v skečoch&lt;br&gt; od 6.sérii&lt;br&gt;[[Dano Heriban]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Jan Liška]]&lt;br&gt; od 7.sérii&lt;br&gt;[[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt; od 8.sérii&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]&lt;br&gt;[[Samuel Trnka]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Anna Rakovská]]
|webstránky  =[http://kredenc.markiza.sk kredenc.markiza.sk]
}}

'''Kredenc''' je slovenská televízna relácia [[TV Markíza]], vysielaná zábavnou formou týždennej retrospektívy v podobe satirických správ a paródií na aktuálne témy z mediálneho, spoločenského či politického prostredia.

== Obsadenie ==
* [[Daniel Dangl]] (len niekedy je v skečoch)
* [[Juraj Kemka]]
* [[Petra Polnišová]]
* [[Roman Pomajbo]]
* [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]

pred 8. sériou odišli
* [[Michal Kubovčík]]
* [[Svätopluk Malachovský]]  

od 3.série
* [[Adriana Kemková]]
* [[Vladimír Keníž]]

od 6.série
* [[Dano Heriban]]
* [[Štefan Martinovič]]
* [[Jan Liška]]

od 7.série
* [[Jana Kovalčíková]]

od 8.série
* [[Peter Sklár]]
* [[Samuel Trnka]]
* [[Dávid Hartl]]
* [[Anna Jakab Rakovská]]
*
*
* [[Anna Jakab Rakovská]]
* Niekedy v skečoch vystupujú aj špecialní hostia, ako napríklad [[Lukáš Frlajs]], [[Viktor Vincze]], [[Andy Kraus]], [[Marián Čurko]], [[StudioMoonTV|Samuel William Miščík]] a ďalší.

== Parodované osobnosti ==
Zoznam parodovaných osobností (herci, speváci a ďalší)
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Paródia
!Originálne meno
!Herec/čka
|-
|Trevor Stojič
|[[Patrik Švajda]]
|[[Juraj Kemka]]
|-
|Slavomíra Chladná
|[[Zlatica Švajdová-Puškárová]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Mária Izabela Laura Tereškovová Retrovová, rod. Cecília Nagy Nováková
|[[Mária Chreneková-Pietrová]]
|[[Zuzana Kubovčíková Šebová]]
|-
|Ado Straka
|[[Ada Straková]]
|[[Samuel Trnka]]
|-
|Vendelín Plnka
|[[Peter Varinský]]
|[[Roman Pomajbo]]
|-
|Jana Nehospodárná
|[[Jana Hospodárová]]
|[[Štefan Martinovič]]
|-
|Kabela, Banála
|[[Adela Vinczeová|Adela Vinczeovâ]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Jana Kovalčíková]]
|-
|Pyko
|[[Martin Rausch]]
|[[Roman Pomajbo]], [[Juraj Kemka]]
|-
|Viktor Vincze
|[[Viktor Vincze]]
|[[Viktor Vincze]]
|-
|Herr Mantrik
|[[Patrik Herman]]
|[[Svätopluk Malachovský]]
|-
|Džošua Prehánka
|[[Jozef Iľko]]
|[[Svätopluk Malachovský]]
|-
|Roman Šuhajko
|[[Roman Juraško]]
|[[Juraj Kemka]]
|-
|Kemka Šóková
|[[Lenka Šóošová]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]
|-
|Juraj Depka
|[[Juraj Kemka]]
|[[Michal Kubovčík]]
|-
|Robo Kebab
|[[Róbert Jakab]]
|[[Štefan Martinovič]]
|-
|Ibi Fajka
|[[Ibi Maiga]]
|[[Michal Kubovčík]]
|-
|Daniel Štangľa
|[[Daniel Dangl]]
|[[Roman Pomajbo]]
|-
|Zuzana Béžová
|[[Zuzana Fialová]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Mário &quot;Tuli&quot; Dolár
|[[Mário Kollár]]
|[[Svätopluk Malachovský]]
|-
|Juraj &quot;Čoko&quot; Tabáčik
|[[Juraj Tabaček|Juraj &quot;Šoko&quot; Tabaček]]
|[[Michal Kubovčík]]
|-
|Tomáš Pelendrek
|[[Tomáš Palonder]]
|[[Svätopluk Malachovský]]
|-
|Tomáš Bezbaby
|[[Tomáš Bezdeda]]
|[[Juraj Kemka]]
|-
|Lemra Lína
|[[Lina Mayer]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]
|-
|Eva Mráziková
|[[Eva Máziková]]
|[[Štefan Martinovič]]
|-
|Peter Boilerčík
|[[Peter Brajerčík]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]
|-
|Jelitu Alagýč
|[[Jasmina Alagič]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Langoš Degeš
|[[Leoš Mareš]]
|[[Roman Pomajbo]]
|-
|Haló Pabera
|[[Pavol Habera]]
|[[Juraj Kemka]]
|-
|Krista Bendovau
|[[Ben Cristovao]]
|[[Štefan Martinovič]]
|-
|Kaká Nechtová
|[[Katarína Knechtová]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Malej Úprd
|[[Matěj Ruppert]]
|[[Roman Pomajbo]]
|-
|Mrena Zastudena
|[[Zdena Studenková]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Juraj Čierný
|[[Juraj Čurný]]
|[[Svätopluk Malachovský]]
|-
|Ján Gebuľa
|[[Ján Tribula]]
|[[Roman Pomajbo]]
|-
|Krepka, Fretka
|[[Kveta Horváthová]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Adam Ulica
|[[Adam Ďurica]]
|[[Dávid Hartl]]
|-
|Ábela Kainová
|[[Danica Kleinová|Danica Nejedlá]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Martin Parlament
|[[Martin Nikodým]]
|[[Juraj Kemka]]
|-
|Marco Petrín
|[[Peter Marcin]]
|[[Michal Kubovčík]]
|-
|Marián Bágerík
|[[Marián Gáborík]]
|[[Roman Pomajbo]]
|-
|Ona
|[[Ivana Surovcová]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]
|-
|Lucia Bielá
|[[Lucie Bílá]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]
|-
|Robert Geister
|[[Robert Geiss]]
|[[Svätopluk Malachovský]]
|-
|Carmen Geisterová
|[[Carmen Geissenová]]
|[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]
|-
|Ján Plesník
|[[Ján Plesník]]
|[[Juraj Kemka]]
|-
|Marťan
|[[Martin Šmahel]]
|[[Štefan Martinovič]]
|-
|Šmuha
|[[Miriam Kalisová]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Kristián Pavol
|[[Chris Powell]]
|[[Štefan Martinovič]]
|-
|Vladimír Vůjtek
|[[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]]
|[[Michal Kubovčík]]
|-
|Slina Svojská
|[[Sisa Sklovská]]
|[[Petra Polnišová]]
|-
|Hurhaj Dajkeš
|[[Juraj Lelkeš]]
|[[Juraj Kemka]]
|}

== Série ==
{{Hlavný článok|Zoznam častí seriálu Kredenc}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Séria
! rowspan=&quot;2&quot;| Časti
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot;| Slot
! rowspan=&quot;2&quot;| Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#318CE7; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|1]]'''
| 8
| [[3. november]] [[2014]]
| [[31. december]] [[2014]]
| Pondelok o 22:20 &lt;small&gt;(7)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:50 &lt;small&gt;(1)-(6)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Streda o 20:30 Silvestrovský špeciál 
| rowspan=&quot;8&quot;| [[TV Markíza]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF7E00; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|2]]'''
| 16
| [[2. marec]] [[2015]]
| [[22. jún]] [[2015]]
| Pondelok o 21:45 &lt;small&gt;(2)-(16)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:50 &lt;small&gt;(1)&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#ACE5EE; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|3]]'''
| 10
| [[19. október]] [[2015]]
| [[31. december]] [[2015]]
| Pondelok o 21:40 &lt;small&gt;(1)-(5)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:45 &lt;small&gt;(4)-(6)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:50 &lt;small&gt;(7)-(8)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:00 &lt;small&gt;(9)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Štvrtok o 20:30 Silvestrovský špeciál 
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FFA500; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|4]]'''
| 24
| [[4. január]] [[2016]]
| [[13. jún]] [[2016]]
| Pondelok o 21:40 &lt;small&gt;(6)-(8),(14)-(16),(19)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:45 &lt;small&gt;(17),(21),(23),(24)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:50 &lt;small&gt;(1)-(5),(18),(20),(22)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:45 &lt;small&gt;(13)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:50 &lt;small&gt;(9)-(12)&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#ED4431; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|5]]'''
| 15
| [[5. september]] [[2016]]
| [[31. december]] [[2016]]
| Pondelok o 21:40 &lt;small&gt;(11)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:45 &lt;small&gt;(5)-(7),(9)-(10),(14)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:50 &lt;small&gt;(3)-(4),(8),(12)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:40 &lt;small&gt;(1)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:50 &lt;small&gt;(2),(13)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Sobota o 20:30 Silvestrovský špeciál
|-
| style=&quot;width:12px; background:#568203; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|6]]'''
| 16
| [[6. február]] [[2017]]
| [[29. máj]] [[2017]]
| Pondelok o 21:40 &lt;small&gt;(1)-(5)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:50 &lt;small&gt;(6)-(8),(10),(12)-(16)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 23:00 &lt;small&gt;(9)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 23:10 &lt;small&gt;(11)&lt;/small&gt;       
|-
| style=&quot;width:12px; background:#F79A3A; width:2%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|7]]'''
| 8
| [[6. november]] [[2017]]
| [[31. december]] [[2017]]
| Pondelok o 21:50 &lt;small&gt;(7)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:50 &lt;small&gt;(1)-(5)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 23:00 &lt;small&gt;(6)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Nedeľa o 23:10 Silvestrovský špeciál 
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FFD700; width:3%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|8]]'''
| 12
| [[12. marec]] [[2018]]
| [[4. jún]] [[2018]]
| Pondelok o 21:45 &lt;small&gt;(6)-(7)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 21:50 &lt;small&gt;(1)-(5)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Pondelok o 22:00 &lt;small&gt;(8)-(12)&lt;/small&gt;
|}

== Skeče ==
=== 1. séria (jeseň 2014) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;10&quot; |Skeče
!
|-
| 1
|1
| Televízne koniny
| Minister dopravy a predseda vlády  
| colspan=&quot;2&quot; | Karma 
| Kurz sebaobrany 
| Hesso Jašterák 
| Sťažnosť TV diváka
| Šport 
| Reklama na Ibi-Brufén
| Reflux
|
|-
| 2
|2
| Televízne koniny 
| Zlomený mušt
| Reklama na Sačko-vú polievku
| Hesso Jašterák 
| Predseda parlamentu 
| Cuky Luky
| Šport 
| Policajt a vodič
| Sťažnosť TV diváka
| Psychiatrická poradňa
|
|-
| 3
|3
| Televízne koniny 
| Paródia na Ega
| Karma
| Chlapi neplačú
| Telebudík
| Šport 
| Malá si koleduje
| Kurz sebaobrany
| Pod ÚV s Lisohlávkou
| Lyže
|
|-
| 4
|4
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Šok tolk s Marcom Petrínom
| colspan=&quot;2&quot; | Zlomený mušt
| Muži zákona
| Cuky Luky
| Šport
| Policajt a vodič 
| Reflux
|
|-
| 5
|5
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Zlomený mušt
| Mimozemšťan 
| Kurz sebaobrany
| Reklama
| Telešúting
| Šport 
| Hesso Jašterák
| Mimozemšťan v Prahe 
|
|-
| 6
|6
| Televízne koniny 
| Reklama
| Zlomený mušt
| Občianske preukazy
| Telešúting
| Šport
| Cuky Luky 
| Reklama na After šéf
| Malá čerti
| Susedky
|
|-
| 7
|7
| Karma 
| Televízne koniny
| Reklama
| Cuky Luky
| Ústavný súd
| Žinčica
| Reklama 
| Susedky
| Hesso Jašterák 
| Rybári
|
|-
| 8
|8
| Televízne koniny
| Karma
| Naživo z mesta s Vendelínom Plnkom
| Žinčica
| Hudobné matiné - pesnička
| Želanie
| Cuky Luky
| Reklama
| Hesso Jašterák 
| Zlomený mušt 
|
|}

=== 2. séria (jar 2015) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;10&quot; |Skeče
|-
| 1
|9
| Pustime si kredenc
| Televízne koniny 
| Scvokla
| Dohoda o mieri 
| Cuky Luky
| Predávanie Oscarov
| Z každého rožka troška
| Aliancia za rovynu
| colspan=&quot;2&quot; | Ordinácia k dočasnej náhrade 
|-
| 2
|10
| Žinčica
| Televízne koniny 
| Cuky Luky
| Osláva MDŽ
| To Vy a Čínsky Kov
| Boj proti chudobe
| Hesso Jašterák
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Ordinácia k dočasnej náhrade
|-
| 3
|11
| Zlomený mušt
| Televízne koniny 
| Bukino
| Ruský separatista
| Reklama na Cháron +
| Bratři Nevědoucí - Hudobné matiné 
| Divadlo
| Cuky Luky
| Soška OTO
| Z každého rožka troška
|-
| 4
|12
| Čardáš šou
| Televízne koniny 
| Hesso Jašterák
| Pavúčí muž
| Blondína v autoškole
| Výstavba garáží
| Bukino
| Matematický test
| Manžel v reštaurácii
| Nový prírastok 
|-
| 5
|13
| Cuky luky
| Televízne koniny 
| Žinčica
| colspan=&quot;2&quot; | Ordinácia k dočasnej náhrade
| Nové Gumy 
| Hesso Jašterák
| Daň nepriznaná
| Burači mýtov
| Šport
|-
| 6
|14
| Cvokla
| Televízne koniny
| My sme prišli len na skok
| Čardáš šou
| Fazuľový guláš tety Oliny
| Bukino
| Poslanci KDH
| Muž v reštaurácii 
| Cuky Luky
| Šport
|-
| 7
|15
| colspan=&quot;2&quot; | Zámena kabeliek
| Televízne koniny
| Bratři Nevědoucí - Hudobné matiné
| Schránkové firmy
| Hesso Jašterák
| Objav nového politika
| Kurz sebaobrany
| Šport
| Reklama na ocot
|-
| 8
|16
| U zubára
| Cuky Luky
| Televízne koniny
| Hudobné matiné - pesnička
| Stav Váhu
| Cvokla
| Z každého rožka troška
| Likvidácia predajne
| Bukino
| Šport
|-
| 9
|17
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Dedko sa posral 
| Z každého rožka troška
| Žinčica
| Bezpečnostné pásy
| Ordinácia k dočasnej náhrade
| Živnostník v Bratislavskej ZOO
| Hesso Jašterák
| Šport
|-
| 10
|18
| Štúdio MS
| ONION poisťovňa
| Televízne koniny
| Inšpiračné teórie
| Reklama na Sraltopes, Striedačka
| Štúdio MS
| Kurz sebaobrany
| Bukino
| Burači mýtov
| Štúdio MS
|-
| 11
|19
| Televízne koniny
| Štúdio MS
| Cuky Luky
| Hudobné matiné - pesnička
| Štúdio MS
| Predseda parlamentu na MS
| Reklama na Parahen
| Inšpiračné teórie
| Zámena kabeliek
| Štúdio MS
|-
| 12
|20
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Zámena kabeliek
| Kandidáti na Svätopluka
| Hudobné matiné - pesnička
| Kurz sebaobrany
| Bukino
| Reklama
| Zlomený mušt
| Šport
|-
| 13
|21
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Zmena na dieťa 
| Metal
| Hesso Jašterák
| Prvá zoznámka
| Masér a ty
| Malá robí cirkus
| predseda strany SDKU 
| Zlomený mušt
|-
| 14
|22
| Kto je tu Pánom domu ja
| Televízne koniny
| Cvokla
| Hudobné matiné - pesnička
| Šport
| Bukino
| Minister práce
| Inšpiračné teórie
| Pomýlené dieťa
| Hesso Jašterák
|-
| 15
|23
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| FIFA 
| Bukino
| Prehánky
| Masér a ty
| Malá skúša
| Bratři Nevědoucí - Hudobné matiné 
| Šport
| Šok tolk s Marcom Petrínom
|-
| 16
|24
| Televízne koniny
| Telebudík
| Politici
| Bukino
| Politici 
| Malá pije krv
| Kurz sebaobrany
| Šport
| Obedná prestávka
| Hesso Jašterák
|}

=== 3. séria (jeseň 2015) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;20&quot; |Skeče
|-
| 1
|25
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Karma 
| Emisie
| Bukino
| Neprijemný človek 
| colspan=&quot;3&quot; | Cuky Luky
| Počasie
| colspan=&quot;2&quot; | Hesso Jašterák
|-
| 2
|26
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Šuter Star 
| DPH v obchodoch
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Minister dopravy
| colspan=&quot;2&quot; | Šuter Star
| Počasie
| Janko Rehotský - Hudobné matiné 
| Nepraktický lekár
|-
| 3
|27
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Zateplená domácnosť
| Bukino
| Počasie
| U doktora
| colspan=&quot;2&quot; | Hudobné Matiné - pesnička
| Šport 
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
|-
| 4
|28
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Cvokla
| Koláč
| Polícija
| U doktora
| Šport
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Počasie
| colspan=&quot;2&quot; | Bukino
|-
| 5
|29
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Šuter Star
| Sviečková demonštrácia 
| Janko Rehotský - Hudobné matiné 
| Počasie
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
| Šport
| U očného 
| colspan=&quot;2&quot; | Polícija 
|-
| 6
|30
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Únia Neviditeľných 
| colspan=&quot;2&quot; | Kurz sebaobrany 
| colspan=&quot;3&quot; | Miesiči
| Počasie
| colspan=&quot;2&quot; | Akcie
|-
| 7
|31
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Šuter Star
| Občianske preukazy
| Bukino
| Hudobné Matiné - pesnička
| Počasie
| Šuter Star
| Starý muž v reštaurácii 
| Šport
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
|-
| 8
|32
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;3&quot; | Ľutujem Hľadisko
| Gorila
| Bukino 
| Šport
| colspan=&quot;3&quot; | Zlomený mušt
| U doktora
| Janko Rehotský - Hudobné matiné 
|-
| 9
|33
| Televízne koniny 
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Šport
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Počasie
| V hlbokej diline
| Darček
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
| Vianočné trhy
|-
| 10
|34
| Televízne koniny 
| Cuky Luky
| Ľutujem Hľadisko
| Polícija
| Hesso Jašterák
| Zlomený mušt
| Kurz sebaobrany
| Šport
| Bukino
| Karma
| Miesiči
| Šuter Star
|}

=== 4. séria (jar 2016) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;10&quot; |Skeče
|-
| 1 
|35
| Televízne koniny
| Bukino
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
| Šport
| V hlbokej diline
| Módna polícia
| Kúzelník Džanussil
| Počasie
| Tanečná škola
|-
| 2 
|36
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Geisterovci
| Tanečná škola
| Anestézia 
| Polícija - Dado Patras
| Šport
| Miesiči 
|-
| 3 
|37
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Zlomený mušt
| Hesso Jašterák
| Fatman a Romino
| Počasie
| Kurz sebaobrany
| Šport
| V hlbokej diline
|-
| 4
|38
| Televízne koniny
| Geisterovci
| Dychová skúška 
| Janko Rehotský - Hudobné matiné 
| Počasie
| Cuky Luky
| V hlbokej diline
| Šport
| Polícija
|-
| 5
|39
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Majstri
| Vosk v papuli
| Šport
| Bomba
| Bukino
| Počasie
| Miesiči
|-
| 6
|40
| Televízne koniny
| V hlbokej diline
| Geisterovci
| Ružový salón 
| Počasie
| Kafé olé 
| Janko Rehotský - Hudobné matiné 
| Šport
| Cuky Luky
|-
| 7
|41
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| colspan=&quot;2&quot; | Geisterovci
| Šport 
| Bukino
| Počasie
| Vosk v papuli
|-
| 8
|42
| Televízne koniny
| V hlbokej diline
| Tanečná škola
| Polícija
| Počasie 
| Reklama
| Šport
| colspan=&quot;2&quot; | Cvokla
|-
| 9
|43
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Zámena kabeliek
| Konkurz na nového riaditeľa 
| U zubára
| Počasie
| Bukino
| Šport
| Majstri
|-
| 10
|44
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Bez Servírky
| Preberáme Tovar 
| Telebudík
| Počasie
| Sľubotechnové štúdio
| Šport
| Hesso Jašterák
|-
| 11
|45
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Tanečná škola 
| Bukino
| Počasie
| Nefunkčný mobil
| Kúzelník Džanussil
| Šport
| Párminútovka o pontóne 
|-
| 12
|46
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Sľubotechnové štúdio
| Počasie
| Vosk v papuli
| Chirurgia
| Šport
| V hlbokej diline
|-
| 13
|47
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Vosk v papuli
| Matka
| Šport
| Majstri
| Šibačka  
| Kúzelník Džanussil
|-
| 14
|48
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Dychová skúška
| V hlbokej diline
| Hudobné Matiné - pesnička
| Párminútovka o pontóne
| Šport
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
|-
| 15
|49
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Cvokla
| colspan=&quot;2&quot; | Sľubotechnové štúdio
| colspan=&quot;2&quot; | Bukino
| Šport
| Vosk v papuli
|-
| 16
|50
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Kúzelník Džanussil
| Hudobné Matiné - pesnička
| Šport
| Bukino
| Údržba motorového vozidla
| colspan=&quot;2&quot; | Historické okienko
|-
| 17
|51
| Televízne koniny
| Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo
| Hudobné Matiné - pesnička
| RIO sa blíži
| Šport
| U doktora
| V hlbokej diline
| Počasie
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
|-
| 18
|52
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Zlomený mušt
| Reklama
| Telebudík
| Počasie
| Bukino
| Šport
| Z každého rožka troška
|-
| 19
|53
| Televízne koniny
| Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo
| U doktora
| colspan=&quot;2&quot; | Ordinácia k dočasnej náhrade
| Šport
| Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo
| Počasie
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
|-
| 20
|54
| Televízne koniny
| Telebudík
| U doktora
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Miláčik  
| Počasie
| Bukino
| Hudobné Matiné - pesnička
|-
| 21
|55
| Televízne koniny
| RIO sa blíži
| Minister školstva
| Papuča
| colspan=&quot;2&quot; | Hesso Jašterák
| V hlbokej diline
| Šport 
| S batohom cez hroby 
|-
| 22
|56
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Reflux
| Šport
| Vosk v papuli
| Dymové líčenie
| Počasie 
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
|-
| 23
|57
| Televízne koniny
| Čardáš šou
| Fatman a Romino
| Počasie
| Žinčica
| Polícija
| Šport
| Sada ozdobných pier 
| Vosk v papuli
|-
| 24
|58
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Reklama
| Geisterovci
| Šport
| Reklama
| Hesso Jašterák
| Počasie
| S batohom cez hroby                  
|}

=== 5. séria (jeseň 2016) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;10&quot; |Skeče
|-
| 1 
|59
| Televízne koniny
| Koleno Šťastia
| Bukino
| Umelé dýchanie
| Počasie
| Pokemon za tristo
| Cvokla
| Šport
| V hlbokej diline
|-
| 2 
|60
| Televízne koniny
| Miesiči
| Pán Pokorný
| Kúzelník Džanussil
| Počasie
| Zlomený mušt
| Šport
| U doktorky
| Vosk v papuli
|-
| 3 
|61
| Televízne koniny
| Fatman a Romino
| Stráž
| Hesso Jašterák
| Počasie
| Historické okienko
| Šport
| Robota
| Tetovanie
|-
| 4 
|62
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Žitný Ostrov
| Hudobné Matiné - pesnička
| U doktora
| Počasie
| Vosk v papuli
| colspan=&quot;2&quot; | S batohom cez hroby
|-
| 5 
|63
| Televízne koniny
| Bez Servírky
| Nočné bary
| Bez Servírky
| Šport
| Niečo my vypadlo
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
| Počasie
| Miesiči
|-
| 6
|64
| Televízne koniny
| Žitný Ostrov
| Reklama
| Vosk v papuli
| Počasie
| Vaše doklady
| Bukino
| Šport
| Cuky Luky
|-
| 7
|65
| Televízne koniny
| Koleno Šťastia
| Havária vozidla
| Vosk v papuli
| U doktora
| Šetrenie prepravy 
| colspan=&quot;2&quot; | Ministerstvo z vnútra
| Hesso Jašterák
|-
| 8
|66
| Televízne koniny
| Žitný Ostrov
| Tešiť sa z jedla
| Vosk v papuli
| Kandidáti na prezidenta
| Hudobné Matiné - pesnička
| Fotografia
| Počasie
| Prstom v nose
|-
| 9
|67
| Televízne koniny
| Ordinácia k dočasnej náhrade
| Policajt a zlodej
| Kúzelník Džanussil
| Počasie
| Reklama
| Fatman a Romino
| Šport
| Hesso Jašterák
|-
| 10
|68
| Televízne koniny
| Vosk v papuli
| U doktora
| V hlbokej diline
| Počasie
| Meranie vozidla
| Bukino
| Šport
| Ministerstvo z vnútra
|-
| 11
|69
| Televízne koniny
| Zlomený mušt
| Infarkt
| Kúzelník Džanussil
| Počasie
| Modelka
| Polícija
| Vosk v papuli
| Šport
|-
| 12
|70
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Cvokla
| Ordinácia k dočasnej náhrade
| Počasie
| V hlbokej diline
| Šport
| Opitý muž
| Hesso Jašterák
|-
| 13
|71
| Televízne koniny
| Miesiči
| Plavky
| Vosk v papuli
| Počasie
| Prstom v nose
| Šport
| Upír
| Polícija
|-
| 14
|72
| Cuky Luky
| Koleno Šťastia
| Miesiči
| Cuky Luky
| Bukino
| Cvokla
| V hlbokej diline
| Cuky Luky
| Pošlite SMS
|-
| 15
|73
| Hesso Jašterák
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Cuky Luky
| Hesso Jašterák
| Cvokla
| V hlbokej diline
| Hesso Jašterák
| Kapela v krčme
|}

=== 6. séria (jar 2017) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;10&quot; |Skeče
|-
| 1 
|74
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Prekvapenie
| Taksikár
| Prekvapenie
| Kapitán Danko
| Podfakári
| Z Oválnej pracovne 
| Prekvapenie
|-
| 2
|75
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Handráčovci
| Podfakári
| Počasie
| Ochrana
| Dobre Letieť
| Na pláž
|-
| 3
|76
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Problém
| Handráčovci
| Problém
| Janko Rehotský - Hudobné matiné
| Rodinné prepady
| Kristián Pavol
| Vosk v papuli
|-
| 4
|77
| Televízne koniny
| Vosk v papuli
| Hudobné Matiné - pesnička
| Taksikár
| Koleno Šťastia
| Nočná mora
| Bejby Zúm
| Podfakári
| Nočná mora
|-
| 5
|78
| Televízne koniny
| O 10 rokov hapčí
| Minister obrany
| Handráčovci
| Kristián Pavol 
| Padol internet
| Trumpoviny
| colspan=&quot;2&quot; | Rodinné prepady
|-
| 6
|78
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
| Pán premiér
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Žinčica
| Handráčovci
| Kúzelník Džanussil
|-
| 7
|80
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Poslanec Dolar
| Handráčovci
| Hudobné Matiné - pesnička
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Soška OTO
|-
| 8
|81
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Cvokla
| Zrušenie Šermiarových abverzií
| Kristián Pavol 
| Fatman a Romino
| Polícija
| colspan=&quot;2&quot; | Telebudík
|-
| 9
|82
| Televízne koniny
| Handráčovci
| Hudobné Matiné - pesnička
| Vystreliť s Fica
| Kristián Pavol 
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| colspan=&quot;2&quot; | Prstom v nose
|-
| 10
|83
| Predstavenie Svetového hitu
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| Podfakári
| colspan=&quot;2&quot; | Nákupný obchod 
| Taksikár
| colspan=&quot;2&quot; | Svetový hit
|-
| 11
|84
| Šibačka
| Cuky Luky
| Žinčica
| Handráčovci
| Hudobné Matiné - pesnička
| Žinčica
| Otázky
| Ministerstvo z vnútra
| Žinčica
|-
| 12
|85
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo
| Nový otec
| Kristián Pavol 
| Zlodej
| colspan=&quot;2&quot; | Zámena kabeliek
| Ten pocit
|-
| 13
|86
| Televízne koniny
| Prekročená rýchlosť
| Miesiči
| Handráčovci
| Niečo tu smrdí
| Hudobné Matiné - pesnička
| Vosk v papuli
| Pán Doktor
| Zákaz zastavenia a státia
|-
| 14
|87
| Fandenie Slovensko
| colspan=&quot;2&quot; | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo
| Deň Matiek
| Kristián Pavol
| Deň Matiek
| Vosk v papuli
| Rodinné prepady
| Deň Matiek
|-
| 15
|88
| Televízne koniny
| Vosk v papuli
| Softvér
| colspan=&quot;2&quot; | Karma
| U doktorky
| Polícija
| Vlakové nástupište
| Bukino
|-
| 16
|89
| Televízne koniny
| Kristián Pavol
| Prstom v nose
| colspan=&quot;2&quot; | Rodinné prepady
| Odviazal sa
| Polícija
| Fatman a Romino
| Kuriatka
|}

=== 7. séria (jeseň 2017) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;15&quot; |Skeče
|-
| 1 
|90
| Dajkešovci
| colspan=&quot;3&quot; | Zedz Kredenc
| colspan=&quot;3&quot; | Bukino
| Dychová skúška
| Župan
| colspan=&quot;3&quot; | Cuky Luky
|-
| 2
|91
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Keks
| colspan=&quot;2&quot; | Silvia Kuratenko
| Počasie
| colspan=&quot;2&quot; | Ja DičJa Buzikant
| Prepad
| Počasie
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
|-
| 3
|92
| Televízne koniny
| colspan=&quot;3&quot; | Pevnosť Odbojár
| Šport
| Banka
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
| Šport
| Obchod
| colspan=&quot;2&quot; | Babky sklerotičky 
|-
| 4
|93
| Založňa
| Dajkešovci
| colspan=&quot;3&quot; | Keks
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Psychiatria
| Čínska kuchyňa
| colspan=&quot;3&quot; | Zámena kabeliek
|-
| 5
|94
| Televízne koniny
| colspan=&quot;3&quot; | Cuky Luky
| colspan=&quot;3&quot; | Rodinné prepady
| colspan=&quot;2&quot; | Bukino
| colspan=&quot;3&quot; | Majstri
|-
| 6
|95
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Ja DičJa Buzikant
| colspan=&quot;2&quot; | Stretávka
| colspan=&quot;2&quot; | Telešúting
| colspan=&quot;2&quot; | Zlatá rybka
| colspan=&quot;2&quot; | Obuško a Zatýkajka
| Patranie
|-
| 7
|96
| Dajkešovci
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
| Reklama
| colspan=&quot;2&quot; | Ja DičJa Buzikant
| colspan=&quot;2&quot; | Zlodej
| Operácia
| colspan=&quot;2&quot; | Miesiči
| Mušketieri
|-
| 8
|97
| Silvester
| Január
| Február
| Marec
| Apríl
| Máj 
| Jún
| Leto
| September
| Október
| November
| December
|}

=== 8. séria (jar 2018) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
|+
|-
! Epizóda
!Por.č.
! colspan=&quot;10&quot; |Skeče
|-
| 1 
|98
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Čardáš šou
| Kruh
| Čardáš šou
| Kruh
| Strašný Domov
| Traja veterinári
| Čardáš šou
|-
| 2 
|99
| Televízne koniny
| Otrokovia
| Súdna sieň
| Dajkešovci
| Nástroje
| Inšpektor Kurkuma
| Rez
| Obhajoba
| Traja veterinári
|-
| 3 
|100
| Furtsedia
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Strašný Domov
| Šuter Star
| Súdna sieň
| Zlodej
| colspan=&quot;2&quot; | Rodinné prepady
|-
| 4 
|101
| Furtsedia
| Televízne koniny
| Šuter Star
| Rytmus a Dara
| Pán Hlavný!!!
| Divý vták
| colspan=&quot;2&quot; | Telebudík
| Oprávar
|-
| 5 
|102
| Dajkešovci
| Televízne koniny
| Šuter Star
| Pizza
| Narodeniny
| Hot dog
| FC Prkno
| Telefón
| Mäso
|-
| 6
|103
| colspan=&quot;2&quot; | Cuky Luky
| Televízne koniny
| colspan=&quot;2&quot; | Strašný Domov
| Nové pŕsia
| colspan=&quot;2&quot; | Rodinné prepady
| Kto ide
|-
| 7
|104
| Dajkešovci
| Televízne koniny
| Cuky Luky
| Furtsedia
| Maska
| FC Prkno
| Robota
| Problém
| Sranda
|-
| 8
|105
| Cuky Luky
| Televízne koniny
| Papuča
| colspan=&quot;3&quot; | Rodinné prepady
| Papuča
| Pán Hlavný!!!
| Papuča
|-
| 9
|106
| Cuky Luky
| Televízne koniny
| Šuter Star
| Prepadnutie
| Strašný Domov
| colspan=&quot;2&quot; | Prepadnutie
| Pán Hlavný!!!
| Prepadnutie
|-
| 10
|107
| colspan=&quot;2&quot; | Dajkešovci
| Televízne koniny
| Krčma
| colspan=&quot;2&quot; | Telebudík
| Kuchyňa
| Peniaze
| Pán Hlavný!!!
|-
| 11
|108
| Dajkešovci
| Televízne koniny
| Rodinné prepady
| Krčma
| U doktora
| Pán Hlavný!!!
| Autobus
| Detektív TUKY
| Kráľovská svadba
|-
| 12
|109
| Bratislava
| Televízne koniny
| Krčma
| Zlodej
| Démon
| Oslava
| Röntgen
| colspan=&quot;2&quot; | Kuchyňa
|}
 
== Programy v relácii „Kredenc“  ==
*Farma – Karma
*Športové noviny - Śport
*Ordinácia v ružovej záhrade – Ordinácia v dočastnej nahráde
*Reflex – Reflux
*Bez servítky – Bez servírky
*Búrlivé víno – Zlomený mušt
*Svokra – Cvokla
*Televízne noviny – Televízne koniny
*Teleráno – Telebudík
*Tvoja tvár znie povedome – Tvoj ksicht vypadá podozrivo
*Neskoro večer – Šok Tolk
*Ničitelia mýtov – Búrači mýtov
*Rodinné prípady – Rodinné prepady
*Smotánka – Zinčica
*Chart Show – Čardáš Show
*Susedia – Furt sedia
*Zámena manželiek – Zámena kabeliek
*SuperStár – Šuter Stár
*Varte s nami – Vosk v papuli
*Milujem Slovensko – Ľutujem Hladisko
*O 10 rokov mladší – o 10 rokov hapčí

[[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]]
[[Kategória:Zábavné televízne programy]]</text>
      <sha1>qkydzad943kcisfmu72ag4u70gwr0ha</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pohraničná stráž</title>
    <ns>0</ns>
    <id>542802</id>
    <revision>
      <id>7429515</id>
      <parentid>7331304</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:30:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <comment>/* Služba v PS */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18390" xml:space="preserve">'''Pohraničná stráž (PS)''' bola ozbrojená zložka, ktorá mala zo zákona o ochrane štátnych hraníc na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej činnosť nepostihovala hospodársku cezhraničnú kriminalitu (tú mali na starosti colníci), ale sledovala a usmerňovala najmä pohyb osôb okolo štátnej hranice. Najostrejšie boli strážené úseky hranice s [[NSR|Nemeckou spolkovou republikou (NSR)]] a [[Rakúsko]]m, kade prebiehala takzvaná [[Železná opona]]. Pred hranicou smerom do vnútrozemia sa nachádzalo tzv. ''Hraničné pásmo'', ktoré uľahčovalo chytanie utečencov, ktorí sa pokúšali „utiecť“ na [[Západná Európa|Západ]], čím sa dopúšťali trestného činu „[[Opustenie republiky|Opustenia republiky]]“. Pohraničníci mali rozkaz za každú cenu „zastaviť narušiteľov“ a to aj streľbou. Na hraniciach zomrelo v rokoch [[1948]] – [[1989]] 450 utečencov. Väčšina z nich boli občania [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ale aj Poľska a iných „[[Svetová socialistická sústava|socialistických krajín]]“. Úteky opačným smerom boli veľmi zriedkavé. Zdokumentované sú napríklad prípady celkovo 29 amerických vojakov, ktorí dobrovoľne vstúpili na česko-slovenské územie&lt;ref&gt;[https://dennikn.sk/blog/americki-vojaci-na-nasej-strane-zeleznej-opony Americkí vojaci na našej strane Železnej opony]&lt;/ref&gt;. V Česku bolo viacero brigád PS, na Slovensku bola len 11. brigáda PS s veliteľstvom v Bratislave, ktorá bola od 1. 1. 1991 nahradená ''Správou ochrany štátnych hraníc''.&lt;ref&gt;[http://www.upn.gov.sk/sk/pohranicna-straz-a-ochrana-statnych-hranic/ Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN]&lt;/ref&gt; 

== Ustanovenie a organizácia ==
Pohraničná stráž bola zriadená v roku [[1951]] podľa vzoru sovietskeho pohraničného vojska. Dňa 11. júla [[1951]] schválilo Národné zhromaždenie zákon číslo 69/1951 Z. z. o ochrane štátnych hraníc, ktorý zveril ochranu štátnej hranice do pôsobnosti Pohraničnej stráže a vybavil ju právomocami vojska i bezpečnostných orgánov. Príslušníkmi boli vojaci základnej služby, v začiatkoch, v 50. rokoch, s predĺžením služby namiesto 24 na 27 mesiacov. Asi osem percent tvorili vojaci z povolania. Odvedenci boli vyberaní z radov politicky preverených, prípadne z členov a funkcionárov [[KSČ]] a [[SZM]], ale slúžili tu aj bežní „politicky neangažovaní“ branci povolaní k tejto zložke vojenskými správami. Odvedenci absolvovali najprv trojmesačný základný výcvik so zameraním na stráženie hraníc. Vybraní vojaci boli následne poslaní (na základe zastávaných tabuľkových funkcií) na sedem mesiacov do poddôstojníckej školy. Dôstojníkom Pohraničnej stráže mohol byť iba člen KSČ. 

Pohraničná stráž bola koncentrovaná na západných hraniciach s [[NSR]], kde bolo umiestnené brigády: 5. brigáda (Cheb), 7. (Sušice) a 9. (Domažlice). Menej exponované úseky (hranica s Rakúskom, Dunaj a úsek hraníc s [[NDR]]) boli strážené oddielmi (od roku [[1952]] brigádami) s veliteľstvami v Českých Budějoviciach (15. brigáda), Znojme (4.), Bratislave (11.), Karlových Varoch a Děčíne (hranica s NDR).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;[http://www.retromania.sk/sk/1990-1999/zelezna-opona Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013]
&lt;/ref&gt; V 80-tych rokoch 20 storočia malo 7 brigád okolo 11 000 vojakov.&lt;ref&gt;''Streitkräfte 1985/86. Die „Military Balance“ des Internationalen Instituts für Strategische Studien, London'', Koblenz 1986, S. 91 (nemecky)&lt;/ref&gt; 12. brigáda (Planá u Mariánských Lázní) bola výcviková. 

Brigády sa skladali z veliteľstva, z pohraničných práporov, rôt a jednotiek priamo podriadených veliteľstvu brigády. V roku 1966 bol zrušený takzvaný vojskový systém stráženia hraníc s NDR, čo viedlo k zrušeniu karlovarskej a děčínskej brigády. Ich úseky a úlohy prevzali pohraničné oddelenia verejnej bezpečnosti. V tom istom roku bola Pohraničná stráž vyňatá z kompetencie Ministerstva vnútra [[ČSSR]] a pričlenená k Ministerstvu národnej obrany. Tento stav vydržal len do 1. 1. [[1972]], kedy bola PS opäť podriadená Federálnemu ministerstvu vnútra a veliteľstvo Pohraničnej stráže prevzalo zodpovednosť aj za stráženie štátnych hraníc so socialistickými krajinami. Správy ochrany štátnych hraníc boli vyčlenené z krajských správ [[ZNB]] (Zbor národnej bezpečnosti) a začlenené k hlavnej správe Pohraničnej stráže, vznikla tak hlavná správa Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zvláštnu zložku tvorili Vojská ministerstva vnútra. Táto zložka bola formálne zriadená v máji 1975, kedy boli z právomoci štábu civilnej obrany vyňaté veliteľstvá zväzku vojsk MV (ministerstva vnútra), z ktorého sa vytvorila Správa vojsk MV. Medzi jej hlavné úlohy patrilo okrem stráženia sídla prezidenta a objektov MV tiež zabezpečenie bojovej pohotovosti centrály Federálneho ministerstva vnútra a krajských správ. Spravovanie vojsk MV bolo do polovice roku [[1978]] začlenené do Hlavnej správy pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, po tej bola opäť podriadená priamo námestníkovi ministra vnútra ČSSR.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Pohraničná stráž používala zvlášť vycvičené služobné psy, ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať „narušiteľa“. Zvláštnosťou bola aj [[Dunajská pohraničná stráž]], ktorá vznikla v roku 1952 a patrila do zväzku 11. brigády PS – Bratislavskej, útvar 5947. Jej príslušníci chránili štátnu hranicu na vode, brehu a v prislúchajúcom hraničnom pásme. Menilo sa ich vybavenie, člny a miesta umiestnenia poriečnych oddielov. Mimo krátkeho obdobia vždy organizačne patrila pod Ministerstvo vnútra.&lt;ref&gt;[http://pohranicnik.blogspot.sk/2012/06/dunajska-pohranicna-straz.html POHRANIČNÍK (Pohraničník bloguje): Dunajská pohraničná stráž, 11.6.2012]&lt;/ref&gt;

=== Velitelia pohraničnej stráže ===
* genpor. Ing. František Šádek (1970 – 1981)
* genmjr. PhDr. Anton Nemec (1982 – 1989)

=== Služba v PS ===
V roku 1964 utiekli do [[SRN]] dvaja členovia Pohraničnej stráže a vďaka rozhlasovej stanici [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] sa verejnosť mohla dozvedieť podrobnosti o službe na hranici. Podľa ich informácií na stanovenom úseku dĺžky štyristo až osemsto metrov konali službu traja pohraničníci. Jeden z nich spal a dvaja strážili. Na akýkoľvek signál vybehol pozdĺž plota pes, ktorý mal zachytiť stopu utekajúceho. Elektrický prúd bol zapnutý zvyčajne len v noci. Ak utekajúci neposlúchol výzvy, vojaci mali rozkaz po ňom strieľať a za každú cenu ho zastaviť. Ak bol „narušiteľ“ zastrelený za hraničnou čiarou, mal byť zavlečený späť na územie Československa, pričom bolo nutné vyvarovať sa stretu s nemeckou alebo rakúskou pohraničnou strážou.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Pátrači PS ===
V poslednom desaťročí pred pádom železnej opony využívali aj hliadky tzv. pátračov. Išlo zvyčajne o jednočlennú hliadku. Hliadkujúci príslušník bol riadny členom Pohraničnej stráže (teda vojak základnej služby) ale mohol a bol oblečený v civile, za čo dostával mesačne príplatok 120,-Kčs k žoldu&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pátrači Pohraničnej stráže|url=https://dennikn.sk/blog/172799/patraci-pohranicnej-straze/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-07-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK|meno=Peter|priezvisko=Mikšík}}&lt;/ref&gt;. Ich úlohou bolo vytipovať, sledovať a nahlásiť ľudí, ktorí sa im zdali podozriví. Boli tiež ozbrojení, aby mohli v prípade potreby zasiahnuť (pištoľ ČZ ráže 7,65 mm ukrytá v podpažnom puzdre, slzný plyn (kaser), putá a v batohu rádiostanicu, prípadne tzv. „pojítko“ - slúchadlo, ktoré sa dalo pripojiť do siete pohraničiarskej káblovej komunikačnej siete).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

== Zapojenie obyvateľstva do ochrany hraníc ==
Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice prekročiť. Preto sa vedenie štátu, [[KSČ]] ale predovšetkým [[Štb]] snažila zapojiť do ochrany hraníc aj obyvateľstvo a to aj finančne (za zadržanie alebo nahlásenie „narušiteľa“ sa vyplácala zvyčajne odmena 200 korún za osobu). Len na Slovensku bolo takýchto pomocníkov okolo 1500 (v roku 1976 bolo 1412 registrovaných PPS &lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;).

=== Pomocník pohraničnej stráže (PPS), Mladí pomocníci PS ===
Ján Ondriaš&amp;nbsp;vo svojom článku&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;[http://globalmagazin.sk/zelezna-opona-proti-vlastnym-spoluobcanom-zasahovali-aj-dobrovolni-pomocnici-pohranicnej-straze/ Ján Ondriaš: Železná opona: Proti vlastným spoluobčanom zasahovali aj dobrovoľní pomocníci pohraničnej stráže, globalmagazin.sk&amp;nbsp;&lt;abbr&gt;22. December 2014&lt;/abbr&gt;]&lt;/ref&gt; encyklopedicky popisuje organizáciu systému pomocníkov PS takto:&lt;blockquote&gt;Zvláštne postavenie v&amp;nbsp;systéme ochrany štátnej hranice mali pomocníci pohraničnej stráže. Pomocníkom pohraničnej stráže (PPS) sa mohol stať každý občan Československa, ktorý bol oddaný socialistickému zriadeniu, býval alebo pracoval v&amp;nbsp;hraničnom pásme, požíval dôveru spoločnosti, dovŕšil vek 21 rokov a&amp;nbsp;prešiel prísnou previerkou. Žiadosť sa predkladala veliteľovi jednotky PS, pričom žiadateľ absolvoval pohovor, v&amp;nbsp;ktorom sa skúmal dôvod jeho žiadosti a&amp;nbsp;bol oboznámený s&amp;nbsp;úlohami a&amp;nbsp;povinnosťami vyplývajúcimi z&amp;nbsp;výkonu funkcie. Následne bola žiadateľov o&amp;nbsp;členstvo v PPS lustrovaný v&amp;nbsp;evidenciách VB, ŠtB a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;registri trestov a jeho spoločenská povesť bola preverená v&amp;nbsp;mieste trvalého bydliska, zväčša na MNV alebo ONV, ako aj na jeho pracovisku. V&amp;nbsp;prípade, že bol výsledok previerok negatívny, veliteľ brigády PS písomným rozkazom rozhodol o&amp;nbsp;jeho prijatí do služby. Žiadateľ potom zložil pred veliteľom práporu PS ústny sľub: „Ja, pomocník Pohraničnej stráže, slávnostne sľubujem, že budem chrániť Československú socialistickú republiku, záujmy robotníckej triedy, pracujúceho ľudu a&amp;nbsp;aktívne prispievať k&amp;nbsp;ochrane štátnych hraníc, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a&amp;nbsp;majetku. Pri svojej činnosti budem dodržiavať zákony a&amp;nbsp;ostatné právne predpisy a&amp;nbsp;zachovávať štátne tajomstvo.“ Vonkajším znakom každého PPS bola zelená rukávová páska široká 10,5 cm, na ktorej bol&amp;nbsp;biely nápis „Pomocník PS“ a&amp;nbsp;pečiatka útvaru PS. Páska sa nosila na ľavej ruke. Okrem pásky mal PPS aj preukaz s&amp;nbsp;fotografiou.&lt;/blockquote&gt;&lt;blockquote&gt;Príslušníci PPS boli pri 11. brigáde PS organizovaní v&amp;nbsp;družstvách a&amp;nbsp;čatách pri jednotlivých rotách PS, Oddeleniach ochrany štátnych hraníc (OŠH) a&amp;nbsp;poriečnych oddieloch PS (Bratislava, Medveďov a&amp;nbsp;Komárno). V&amp;nbsp;roku 1976 bolo v&amp;nbsp;rámci brigády registrovaných spolu 1412 PPS. Jednotky pomocníkov boli rozmiestnené po celom úseku brigády od Moravského Jána až po Šahy. Ich počet závisel od veľkosti hraničného pásma stráženého tou-ktorou rotou PS, resp. OŠH, ako aj od toho, či išlo o&amp;nbsp;rakúsku alebo maďarskú časť hranice, či samotné mesto Bratislavu (v&amp;nbsp;roku 1976 sa počty PPS pohybovali od 40 do 175 osôb na jednotku PS).&lt;/blockquote&gt;&lt;blockquote&gt;PPS pôsobili najmä ako&amp;nbsp;pozorovatelia a vykonávali&amp;nbsp;obchôdzky. Do terénu boli vysielaní&amp;nbsp;buď samostatne, alebo v&amp;nbsp;dvojčlenných alebo viacčlenných hliadkach alebo v&amp;nbsp;hliadkach zmiešaných s&amp;nbsp;príslušníkmi PS. Pred nástupom do služby mohol byť PPS zapožičaný slzotvorný plyn a&amp;nbsp;pelendrek. Pri výkone činnosti PPS sa na neho vzťahoval § 57 zákona 40/ 1975 o&amp;nbsp;Zbore národnej bezpečnosti, t. j. PPS mal rovnaké práva ako pomocník VB. Napríklad mohol požadovať vysvetlenie nejakej činnosti, vyzvať kohokoľvek, aby preukázal svoju totožnosť, zastaviť motorové vozidlo, ktorého šofér sa dopustil dopravného priestupku, zakázať pokračovanie v&amp;nbsp;jazde, odviesť osobu na stanicu VB, alebo tiež použiť na zabezpečenie poriadku a&amp;nbsp;bezpečnosti slzotvorný plyn alebo pelendrek.&lt;/blockquote&gt;&lt;blockquote&gt;Za dobré a&amp;nbsp;iniciatívne plnenie svojej činnosti pri ochrane hranice mohol byť PPS odmenený peňažným alebo vecným darom, čestným uznaním alebo odznakom napríklad vzorného PPS alebo čestného PPS. Najčastejšie boli títo pomocníci odmeňovaní finančnou odmenou, ktorej výška závisela od charakteru splnenej úlohy a&amp;nbsp;jej náročnosti, zväčša za zadržanie „narušiteľa“. Toho mohol PPS zadržať sám, alebo ho na základe hlásenia PPS zadržala poplachová hliadka miestne príslušnej roty PS. Odmena sa v&amp;nbsp;rokoch 1979-1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, vo väčšine prípadov to bolo 200 korún za osobu.&lt;/blockquote&gt;&lt;blockquote&gt;Okrem PPS existovala pri 11. brigáde PS aj mládežnícka organizácia Mladí pomocníci PS (MPPS), ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať na odporučenie PS, SZM alebo MNV občan starší ako 15 rokov a&amp;nbsp;mladší ako 21 rokov. Pri&amp;nbsp;jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely mladých strážcov hranice. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním.&lt;/blockquote&gt;

=== Vzorný pohraničný závod a Vzorná pohraničná obec ===
Do ochrany socialistických hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky. Napríklad ''Matador'' v Petržalke získal titul ''Vzorný pohraničný závod''&lt;ref&gt;[http://www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto/vystava3/03-hranicne_pasmo.pdf Ochranu štátnej hranice zabezpečoval aj podnik&amp;nbsp;Matador. S vojakmi na&amp;nbsp;hranici spolupracoval už od roku 1948.&amp;nbsp;V roku 1973 mal 70 pomocníkov&amp;nbsp;pohraničnej&amp;nbsp;stráže a Národný výbor Bratislava IV mu udelil&amp;nbsp;titul „Vzorný&amp;nbsp;pohraničný závod“.]&lt;/ref&gt; v roku [[1973]].

V roku [[1989]] získala titul Vzorná pohraničná obec napríklad obec Novoť, pokiaľ iné obce o tento titul len súťažili.&lt;ref&gt;[http://www.domasa.sk/obec/kazimir/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=1356:kazimirania-v-rokoch-1968-1989&amp;catid=1:latest&amp;Itemid=206 Ochrana štátnych hraníc Kazimír zaznamenala tri prípady narušenia štátnej hranice s&amp;nbsp;Maďarskom.&amp;nbsp; K&amp;nbsp;narušeniu dochádzalo najmä počas letnej turistickej sezóny, hlavne v&amp;nbsp;kúpeľoch Byšta a&amp;nbsp;jej okolí. Bol tiež zaznamenaný zvýšený pohyb vízových cudzincov. Obec Kazimír súťažila /1982-1987/ niekoľko rokov o&amp;nbsp;titul Vzorná pohraničná obec SSR a&amp;nbsp;dosahovala&amp;nbsp;veľmi priaznivé výsledky.]&lt;/ref&gt;

== Úmrtia a legendy ==
Na hranici Československa zomrelo v rokoch 1948 – 1989 viac pohraničníkov (584) ako utečencov (282). Podľa [[Ústav pamäti národa|UPN]] bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice usmrtených 44 „narušiteľov“.&lt;ref&gt;[http://www.upn.gov.sk/data/usmrteni/usmrteni-sr.pdf Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti]&lt;/ref&gt;

Počet úspešných prechodov hranicou nebol zdokumentovaný. Legendárnou sa stala Šumava, kde pôsobilo niekoľko lesníkov, ktorí pomáhali previesť ľudí na druhú stranu hranice bezplatne alebo za peniaze. Treťou skupinou boli podstrčení [[Štb|agenti štátnej bezpečnosti]]. O tzv. ''kráľovi Šumavy'' bol natočený diel seriálu [[30 prípadov majora Zemana]] ''Bestie (1949)''. Predposledná časť seriálu s názvom ''Mimikry'' ako aj pesnička ''Únos'' (Petr Janda/Zdeněk Rytíř) z platne ''Olympic 4'' reagujú na [[únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972]],

== Pohraničná stráž v období po 21. auguste 1968 ==
Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] sa aj v Pohraničnej stráži prejavilo uvoľnenie režimu ochrany hraníc. Protisovietske nálady, ktorými vtedy [[Česko-Slovensko]] žilo, sa nevyhli ani príslušníkom Pohraničnej stráže. Aj z veliteľských miest dochádzalo k pokynom prepustiť za hranice exponované osoby tzv. [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Osoby zadržané pri pokuse o prechod cez hranice neboli odovzdávané do rúk príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ale boli vrátené do vnútrozemia bez postihu. Skresľovali sa údaje o úspešných či neúspešných pokusoch o nelegálny prechod cez hranice. Pripravovali sa prechodové kanály pre utečencov, došlo k ukrývaniu utečencov v objektoch Pohraničnej stráže, či dokonca sami príslušníci Pohraničnej stráže prevádzali utečencov cez hranice. Narástol počet dezercií príslušníkov PS – od 21. 8. 1968 do 28. 2. 1969 utieklo zo zostavy Pohraničnej stráže do zahraničia 28 ľudí, z toho 2 dôstojníci, 2 práporčíci, 1 občiansky zamestnanec a 23 pohraničníkov základnej služby.
Pravdepodobnejšie najznámejšou osobou, ktorú príslušníci Pohraničnej stráže previedli za hranice, bol herec [[Jan Werich]], ktorého aj s manželkou priviezol dôstojník PS k signálnej stene, odomkol bránu a doviezol až k samotnej hranici, odkiaľ Werichovci pešo prešli do [[Bavorsko|Bavorska]]&lt;ref&gt;[http://www.policie.cz/soubor/sbornik-1-pdf.aspx Sborník č. 1 Semper Paratus (Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu)]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Železná opona]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.youtube.com/watch?v=Fn6Ck_AY1qQ Železná opona (video dokument)]
* [https://dennikn.sk/blog/patraci-pohranicnej-straze/ Pátrači Pohraničnej stráže]
* [https://dennikn.sk/blog/pionieri-mladi-strazcovia-zeleznej-opony/ Pionieri – mladí strážcovia Železnej opony]

[[Kategória:Ozbrojené sily Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Železná opona]]
[[Kategória:Emigrácia]]</text>
      <sha1>1i470k66zjaytmc89ircdvun2t04j72</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Heracleum</title>
    <ns>0</ns>
    <id>548357</id>
    <revision>
      <id>7429550</id>
      <parentid>6012799</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:29:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Zrušené presmerovanie na [[Iraklio (mesto na Kréte)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="222" xml:space="preserve">'''Heracleum''' môže byť:
*rod rastlín, po slovensky boľševník, pozri [[boľševník]]
*latinská podoba gréckeho názvu Hérakleion, pozri [[Hérakleion]]
*variant názvu [[Heracleium]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>67zf5npitsbq4ybnxqvjrf6egzshtu9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Novembrové povstanie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>554334</id>
    <revision>
      <id>7429513</id>
      <parentid>7365574</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15249" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
| konflikt     = Novembrové povstanie
| súčasť       = [[Rusko-poľská vojna]]
| obrázok      = Marcin Zaleski, Wzięcie Arsenału.jpg
| popis        = ''Útok na varšavský arzenál poľskými povstalcami''&lt;br /&gt;(Marcin Zaleski, 1831)
| dátum        = [[29. november]] [[1830]] – [[21. október]] [[1831]]
| miesto       = [[Poľsko]] a [[Litva]]
| casus        = 
| územie       = 
| výsledok     = Ruské víťazstvo
| protivník1   = {{POL}} [[Kongresové Poľsko]]
| protivník2   = {{RUS}} [[Ruská ríša]]
| velitel1     = {{POL}} [[Józef Chłopicki]]&lt;br /&gt;{{POL}} [[Michał Gedeon Radziwiłł]]&lt;br /&gt;{{POL}} [[Jan Zygmunt Skrzynecki]]&lt;br /&gt;{{POL}} [[Ignacy Prądzyński]]&lt;br /&gt;{{POL}} [[Kazimierz Małachowski]]&lt;br /&gt;{{POL}} [[Maciej Rybiński]]&lt;br /&gt;{{POL}} [[Jan Nepomucen Umiński]]
| velitel2     = {{RUS}} [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]]&lt;br /&gt;{{RUS}} [[Hans Karl von Diebitsch]]&lt;br /&gt;{{RUS}} [[Ivan Fiodorovič Paskevič|Ivan Paskevič]]
| sila1        = 150 000
| sila2        = 180 000 – 200 000
| straty1      = 40 000 mŕtvych a zranených
| straty2      = asi 22 000 – 23 000 mŕtvych&lt;br /&gt;spolu mŕtvych a zranených najmenej 60 000&lt;br /&gt;32 000 zajatých&lt;br /&gt;5 230 – 12 000 umrelo na chorobu
| straty3      = 
| poznámky     = 
}}
[[File:Coat of arms of the November Uprising with the Polish Eagle and Vytis (Waykimas), 1830-1831.jpg|thumb|150px]]

'''Novembrové povstanie''' ({{vjz|pol|''powstanie listopadowe''}}) je vžitý názov pre povstania [[poľsko|poľského]] ľudu, armády a pokrokovej inteligencie proti ruskej nadvláde, ktoré prebiehalo na prelome rokov [[1830]] a [[1831]]. Skončilo sa porážkou poľských povstalcov a utužením [[rusko|ruskej]] nadvlády nad časťou poľského územia, ktoré [[Ruská ríša]] získala v troch deleniach [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]].

== Situácia v Poľsku pred začiatkom novembrového povstania v roku 1830 ==
Po zániku nezávislého [[Poľsko-litovské kráľovstvo|Poľsko-litovského kráľovstva]] v troch deleniach jeho územia medzi mocnosti [[Prusko]], [[Rusko]] a [[Rakúsko|Rakúsku]] [[monarchia|monarchiu]] v rokoch [[1772]], [[1793]] a [[1795]] bola nezávislosť [[poľsko|Poľska]] čiastočne obnovená v roku [[1807]] z moci [[francúzsko|francúzskeho]] cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]], ktorý po porážke pruskej armády vo vojne v rokoch [[1806]]{{--}}[[1807]] vytvoril z časti pruského záboru poľského územia tzv. [[Varšavské kniežatstvo]]. Malo rozlohu {{km|102 000}} a za jeho vládcu bol povolaný saský kráľ [[Fridrich I. August]]. Kniežatstvo dostalo aj liberálnu ústavu, ktorá bola kombináciou poľskej májovej ústavy z roku [[1791]] a niektorých ustanovení [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovho]] [[Code civil (Francúzsko)|Občianskeho zákonníka]] z roku [[1804]]. Po porážke [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]] v roku [[1809]] sa územie kniežatstva zväčšilo ešte o časť Západnej [[Halič (región)|Haliče (región)]], ale jeho existencia v podstate skončila s pádom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]]. Územie Varšavského kniežatstva už v roku [[1813]] obsadila ruská armáda, ktorá po porážke [[napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] armády v Rusku v roku [[1812]] pokračovala v jej prenasledovaní. [[Viedenský kongres]] napokon v roku [[1815]] z časti Ruskom zabraných území znovu obnovil [[Poľské kráľovstvo]], ale v podstate len formálne, pretože jeho teritórium bolo spojené personálnou úniou s Ruským impériom. Poľským kráľom sa tak stal ruský cár [[Alexander I. (Rusko)]]. Hoci Alexander I. už nebol takým reformátorom, akým sa javil byť v rokoch svojej mladosti, Poliakom sľúbil dať podobné práva definované v konštitúcii (ústave), akým sa tešili v časoch existencie Varšavského kniežatstva. V roku [[1815]] bola ústava v Poľsku skutočne vyhlásená, ale už o krátky čas začali byť jej jednotlivé body porušované. Zaslúžil sa o to aj samotný cársky miestodržiteľ, ktorým bol generál [[Józef Zajączek]] ([[1752]]{{--}}[[1826]]), niekdajší radikálny jakobín a spolubojovník [[Tadeusz Kościuszko|Tadeusza Kościuszka]] v ním vedenom povstaní proti Rusom v roku [[1794]]. Zajączek sledoval osobné záujmy a zjavne sa rozhodol, že pre neho osobne bude lepšie spolupracovať so staronovými pánmi ako trieť biedu v exile, čo bol údel [[Tadeusz Kościuszko|T. Kościuszka]], ktorý zomrel v roku [[1817]] v [[švajčiarsko|Švajčiarsku]] v meste [[Solothurn (mesto)|Solothurn]].  

V Poľsku a na [[Litva|Litve]] sa postupne formovala vrstva uvedomelej inteligencie, či už z prostredia šľachty alebo miest, ktorá čoraz naliehavejšie volala po dodržiavaní udelených slobôd a po rozvoji národného života v rovine školskej a kultúrnej. Študenti univerzít začali zakladať tajné spolky, ktoré mali spočiatku skôr literárny a diskusný charakter, ale neskôr sa niektoré zmenili na vplyvné politické organizácie. V litovskom meste [[Vilnius]] sa napríklad vytvoril Spolok filomatov, ktorého členom bol aj romantický básnik [[Adam Mickiewicz]] ([[1798]]{{--}}[[1855]]). Ruská tajná polícia ale začala aktivity týchto spolkov sledovať a postupne rozkladať. 

Poľská šľachta žijúca v ruskej časti bývalého Poľska bola spočiatku voči novej vláde lojálna, aj vďaka udelenej ústave a možnosti uplatnenia v armáde a v štátnych úradoch. Ale od 20-tych rokov sa začal tento vzťah meniť. Už [[15. jún]]a [[1819]] bola ruskou vládou v Poľsku obmedzená sloboda tlače a zavedená cenzúra. [[10. máj]]a [[1820]] bolo zakázané slobodné zhromažďovanie sa a tajné spoločenstvá, čo sa týkalo aj početných slobodomurárskych lóží. Smutný osud poľských slobodomurárov dokladá príbeh [[Walerian Łukasińskiego|Waleriana Łukasińskiego]] ([[1786]]{{--}}[[1868]]), ktorý bol v roku [[1822]] uväznený a prevezený do [[Šlisseľburská pevnosť|Šlisseľburskej pevnosti]], kde počas štyridsaťšesťročného väznenia na samotke prišiel o rozum. Agilný minister polície [[Nikolaj Nikolajevič Novosiľcev]] ([[1761]]{{--}}[[1838]]) prenasledoval všetky tajné spolky a intelektuálov. Začiatkom roku [[1825]] boli cárom zakázané aj verejné zasadnutia poľského snemu (sejmu). K zhoršeniu vzájomných vzťahov došlo po smrti [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] koncom roku [[1825]]. Najväčšie nepokoje panovali v armáde, ktorej vrchným veliteľom bol [[Alexander I. (Rusko)|Alexandrov]] brat [[Konštantín Pavlovič]]. Konštantín sídlil vo [[Varšava|Varšave]] a dokonca tu uzatvoril morganatický sobáš s poľskou šľachtičnou [[Joanna Grudzińska|Joannou Grudzińskou]]. V poľskom vojsku však zavádzal pruskú disciplínu a tvrdé telesné tresty, bežné v ruskej armáde. Už v roku [[1828]] proti nemu vzniklo sprisahanie dôstojníkov, na čele ktorého stál istý [[Piotr Wysocki]] ([[1797]]{{--}}[[1875]]). Poliaci sa tiež nádejali, že nový cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] (mladší brat Alexandra a Konštantína) sa pokúsi získať a pripojiť späť k Poľsku územia, ktoré boli zabrané ďalšími dvomi mocnosťami – Rakúskou ríšou a Pruskom. To sa ale ukázalo byť nereálne, čo znížilo už aj tak malú [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikulášovu]] popularitu. 

V [[leto|lete]] roku [[1830]] sa prehnala [[Paríž]]om tzv. [[júlová revolúcia]], ktorá zvrhla z tónu posledného kráľa z [[Bourbonovci|bourbonskej dynastie]] [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X.]] a na trón sa dostal liberálnejšie zmýšľajúci [[Ľudovít Filip Orleánsky]]. V [[august]]e a septembri toho istého roku došlo k povstaniu belgického ľudu proti holandskej nadvláde, ktoré vyvrcholilo v novembri zvolaním národnej vlády, vyhlásením liberálnej ústavy a zbavením trónu holandského kráľa [[Viliam I. (Holandsko)|Viliama I.]] [[Belgicko|Belgicku]] bola získaná nezávislosť potvrdená [[20. december|20. decembra]] [[1830]] piatimi európskymi mocnosťami na diplomatickej konferencii konanej v [[Londýn]]e.&lt;ref&gt;Belgická revoluce. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Pečenka
| meno = Marek
| priezvisko2 = Luňák
| meno2 = Petr
| spoluautori = a kol.
| titul = Encyklopedie moderní historie
| odkaz na titul = Encyklopedie moderní historie
| vydanie = 3
| typ vydania = rozš.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 1999
| isbn = 80-85983-95-8
| počet strán = 655
| strany = 48–49
}}&lt;/ref&gt;  Tieto územno-politické zmeny boli ale v rozpore so základnými ustanoveniami iného spolku európskych mocností, tzv. [[Svätá aliancia|Svätej aliancie]]. Kolidovali najmä s prvým a hlavným uznesením, že mocensko-politické zmeny v Európe nebudú realizované revolučnou cestou a že neohrozia mocenskú rovnováhu. [[Svätá aliancia]], dielo cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] a rakúskeho ministra [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Klemensa Metternicha]], sa pod vplyvom udalostí v [[Grécko|Grécku]] (kde tiež prebiehal úspešný národnooslobodzovací boj), Francúzsku a Belgicku pomaly začala drobiť. [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]], verný svojmu ultrakonzervatívnemu presvedčeniu, sa však pokúsil zostaviť intervenčné vojsko, ktoré chcel vyslať na potlačenie revolúcie v [[Paríž]]i, ale tieto plány boli v Poľskom kráľovstve negatívne prijímané a vlastne prispeli k výbuchu novembrového povstania.

== Vojenský priebeh novembrového povstania ==
[[Súbor:Dethronisation of tsar Nikolay I 1831 in Poland.PNG|náhľad|Detronizácia cára Mikuláša I. z poľského kráľovského trónu]]
Vo [[Varšava|Varšave]] v noci z [[29. november|29.]] na [[30. november|30. novembra]] napokon vypuklo povstanie mešťanov a vojakov tamojšej poľskej posádky, ktoré vošlo do dejín podľa mesiaca, v ktorom začalo. Povstalci ovládli Varšavu, vytvorili dočasnú vládu a za „diktátora“ si zvolili generála [[Józef Chłopicki|Józefa Chłopického]]. Poľský snem [[25. január]]a [[1831]] detronizoval ruského cára [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] z poľského trónu a začala sa pripravovať voľba nového kráľa. Časť šľachty uvažovala aj o možnosti kandidatúry legitímneho syna [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparta]], ktorého mal z manželstva s [[Mária Lujza Rakúska|Máriou Lujzou Rakúskou]]. Syn, ktorý mal prezývku Orlík, žil na dvore vo [[Viedeň|Viedni]], ale trpel tuberkulózou (umrel v roku [[1832]]). 

Ešte skôr, ako sa stihli prípravy na voľbu kráľa zrealizovať, sa na [[jar]] [[1831]] začala ruská ofenzíva proti poľským ozbrojeným oddielom. Ruské vojská viedol poľný maršal [[Ivan Dybič]]. Po niekoľkých úspechoch boli poľské vojská zatlačené do defenzívy a napokon koncom mája porazené v bitke pri Ostrolęke. Ruská armáda začala v [[august]]e pod velením [[Ivan Paskevič|Ivana Paskeviča]] obliehať aj [[Varšava|Varšavu]]. Slabé rady obrancov nemali proti dobre vyzbrojeným a vycvičeným vojskám šancu na úspech. [[Varšava]] bola dobytá dňa [[8. september|8. septembra]] [[1831]] a po jej páde začalo povstanie pomaly vyhasínať. [[21. október|21. októbra]] [[1831]] kapitulovala aj posledná povstalecká posádka v pevnosti mesta [[Zamość]], niektoré poľské oddiely sa [[Rusi|Rusom]] bránili ešte v [[november|novembri]] [[1831]].

== Dôsledky novembrového povstania ==
Po potlačení novembrového povstania si ruský cár [[Mikuláš I. (Rusko)]] ponechal titul poľského kráľa, ale poľská autonómia ostala po povstaní značne oklieštená. Bol zrušený snem a samostatná poľská armáda, medzi Poľskom a Ruskom došlo k reálnej politickej únii. Pomsta mala však aj inú podobu – v roku [[1834]] bola medzi oboma krajinami zavedená colná bariéra, čo veľmi poškodilo poľské hospodárstvo. Politické slobody boli maximálne ohraničené a tajné spolky zakázané. Mnohí intelektuáli odišli radšej do exilu, kde čakali na ďalšiu príležitosť k vystúpeniu proti ruskému jarmu (do cudziny odišlo viac ako päťtisíc ideových vodcov a vojenských veliteľov). [[Adam Mickiewicz|Mickiewicz]] napríklad žil dlhé roky v [[Paríž]]i, ale nakoniec zomrel v [[turecko|tureckom]] [[Istanbul]]e, kde sa snažil zorganizovať ďalšie jednotky na boj proti ruskej nadvláde. Súdy týchto emigrantov odsúdili v neprítomnosti na smrť a boli im zhabané majetky. Mnohí radoví vojaci boli násilím vtelení do ruskej armády, prípadne boli poslaní do vyhnanstva na [[Sibír]].

Povstanie malo aj medzinárodné politické dozvuky – monarchovia troch mocností, ktoré sa zaslúžili o zánik nezávislého Poľska (teda rakúsky cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I.]], ruský cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] a pruský kráľ [[Fridrich Viliam III.]]), sa stretli v roku [[1833]] v [[česko]]m meste [[Mnichovo Hradiště]] (dobovo v nemčine Münchengrätz), kde sa zaviazali k uznaniu a nenarušiteľnosti hraníc nimi zabraných poľských území. Zároveň mali monarchovia Pruska, Ruska a Rakúskej monarchie spolupracovať pri potláčaní tajných politických spolkov a všetkých hnutí usilujúcich sa o znovuobnovenie Poľska.

Miestodržiteľom v Poľsku sa stal generál Ivan Paskevič, ktorý získal titul kniežaťa varšavského. Pokoj v Poľsku strážila stotisícová ruská armáda, v roku [[1832]] bola odvolaná  ústava z roku [[1815]] a pre istotu bol v roku [[1833]] zavedený mimoriadny stav, ktorý bol zrušený až po porážke Ruska v [[krymská vojna|krymskej vojne]]. Poľské kráľovstvo muselo dokonca zaplatiť Rusku vojnové kontribúcie vo výške 22 miliónov rubľov, hoci ročný rozpočet kráľovstva nebol vyšší ako 10 miliónov rubľov. V Poľskom kráľovstve sa začalo masívne porušťovanie, a to aj na univerzitách. Rusifikácia sa prejavila aj v administratívnom delení tým, že v roku [[1837]] boli tradičné poľské vojvodstvá nahradené ruskými guberniami. Navyše tridsať rokov sa ruskej cárskej moci podarilo držať situáciu v obsadenom Poľsku pod kontrolou. V roku [[1863]] však vybuchlo ďalšie a ešte mohutnejšie povstanie za nezávislosť Poľska (tzv. [[januárové povstanie]]).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra == 
* KUNEC, Patrik: Tajné spolky, sprisahania, povstania : Poľsko po Viedenskom kongrese. In: ''Historická revue'', r. 2014, č. 9, s. 13 - 15.
* Listopadové povstání. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Pečenka
| meno = Marek
| priezvisko2 = Luňák
| meno2 = Petr
| spoluautori = a kol.
| titul = Encyklopedie moderní historie
| odkaz na titul = Encyklopedie moderní historie
| vydanie = 3
| typ vydania = rozš.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 1999
| isbn = 80-85983-95-8
| počet strán = 655
| strany = 280
}}
* ŘEZNÍK, Miloš: ''Za naši a vaši svobodu : Století polských povstání (1794 - 1864).'' Praha : Argo, 2006, 392 s. ISBN 80-7203-668-8

[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Dejiny Litvy]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]</text>
      <sha1>9vtu7hd9sugsnr2e0ttn3oh8fdc0p34</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>United States Naval Academy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>557198</id>
    <revision>
      <id>7429492</id>
      <parentid>7175392</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:09:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2852" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = United States Naval Academy
|Obrázok        = United States Naval Academy.png
|Popis          = 
|Logo           = 
|Popis loga     = 
|Motto          = 
|Pôvodný názov  =
|Latinský názov = 
|Poloha         = 
|Skratka        = USNA
|Typ            = vojenská akadémia
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = [[1845]]
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = 
|Kvestor        = 
|Predseda       = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       = 
|Kancelár       = 
|Počet fakúlt   = 
|Počet zamestnancov       = 4 399
|Počet študentov          = 4 400
|Pregraduálni študenti    = 
|Postgraduálni študenti   = 
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 = 
|Kampus                   = 
|Školské farby            = 
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = 
|Športová reprezentácia   = 
|Člen                     = 
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = [[Annapolis]], [[Spojené štáty|USA]]
|Telefón                  = 
|Web                      = http://www.usna.edu/
|Mail                     = 
}}

'''United States Naval Academy''' (dosl. Námorná akadémia Spojených štátov) bola založená v [[Annapolis]]e v roku [[1845]]. Študuje tu približne 4 400 budúcich dôstojníkov vojenského námorníctva.

== Dejiny ==
Americké námorníctvo založil Kontinentálny kongres vo [[Philadelphia|Philadelphii]] (Continental Congres) 13. októbra [[1775]]. Vojenská jednotka bola pomenovaná ''Continental Navy'' a založená, aby pomáhala americkým kolonistom v boji s britskou správou Severnej Ameriky ([[Americká vojna za nezávislosť]]).

O 70 rokov neskôr bola založená Námorná akadémia USA s cieľom vyškoliť dostatočné množstvo námorných dôstojníkov.

Okrem Námornej akadémie v Annapolise disponujú USA ďalšími dvoma akadémiami, vo [[West Point (New York)|West Point]] ([[United States Military Academy]]) a leteckou ([[United States Air Force Academy]]) v [[Colorado (štát USA)|Colorade]].

== Pozri aj ==
*[[United States Navy]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:United States Naval Academy}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.infofila.cz/us-navy-od-americke-revoluce-do-soucasnosti-r-2-c-2057 Web Zberatelstvo]
*[http://tema.novinky.cz/united-states-navy Článok v Novinky.cz]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|United States Naval Academy|11673107}}

[[Kategória:United States Naval Academy| ]]
[[Kategória:United States Navy]]
[[Kategória:Vysoké školy v Marylande]]
[[Kategória:Vojenské vysoké školy]]
[[Kategória:Vojenské školy v USA]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1845]]
[[Kategória:Annapolis]]</text>
      <sha1>m00w5soemt8ysa02898nsguja8y4p4o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pavelcovo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>573162</id>
    <revision>
      <id>7429828</id>
      <parentid>7264267</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:02:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>62.65.184.66</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Referencie */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2078" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
| map_caption       = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator       = Slovensko-reliéf
| map1_caption      = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| map1_locator      = Banskobystrický kraj
| country           = Slovensko
| country_flag      = 1
| region            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| district          = [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
| municipality      = [[Banská Bystrica]]
| established       = 1998
| established1      = 
| established1_type = posledná novelizácia
| category        = [[prírodná rezervácia]]
| name            = Pavelcovo
| image           = 
| image_caption   = 
| code = 1045
| management = [[Chránená krajinná oblasť Poľana|Poľana]]
| area = 0.2865
| commons =
| lat_d = 48.7727778
| long_d = 19.1238889
}}

'''Pavelcovo''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Poľana.

Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Banská Bystrica]] v [[okres Banská Bystrica|okrese Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1998]] na rozlohe 28,6500 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: ''PR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany prirodzených lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata).''&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|titul=Prírodná rezervácia Pavelcovo|url=http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/1045}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/1045 Prírodná rezervácia Pavelcovo], Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
* [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Pavelcovo|13589829}}


{{Starohorské vrchy}}
{{Banská Bystrica}}

[[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Banská Bystrica]]
[[Kategória:Geografia Banskej Bystrice]]</text>
      <sha1>a22aude820826bphv4kyb53o4gjl6qk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čabraď (prírodná rezervácia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>573234</id>
    <revision>
      <id>7429826</id>
      <parentid>6959067</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:50:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe-Jo</username>
        <id>28467</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2333" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
| map_caption       = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator       = Slovensko-reliéf
| map1_caption      = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| map1_locator      = Banskobystrický kraj
| country           = Slovensko
| country_flag      = 1
| region            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| district          = [[Okres Krupina]]
| municipality      = [[Čabradský Vrbovok]]
| category        = [[prírodná rezervácia]]
| name            = Čabraď
| image           = Čabraď - hrad - pohľad od cesty - 2015.JPG
| image_caption   = 
| established       = 1967
| established1      = 1984
| established1_type = posledná novelizácia
| code = 233
| management = ŠOP - S-CHKO Štiavnické vrchy 
| area = 1.4121
| commons =
| lat_d = 48.2372222
| long_d = 19.0927778
| range = Krupinská planina
}}

'''Čabraď''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.

Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Čabradský Vrbovok]] v [[okres Krupina|okrese Krupina]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1967]] a naposledy novelizované v roku [[1984]] na rozlohe 141,21 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: ''Mimoriadne druhové bohatstvo väčšiny našich plazov, vrátane viacerých vzácnych chránených druhov. Ochranu si zasluhujú i ostatné zložky rastinstva a živočíšstva zahrňujúce viaceré chránené a významné teplomilné druhy, resp. spoločenstvo skalnej lesostepi. Kultúrne významný areál hradnej zrúcaniny.''&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|233}}&lt;/ref&gt;
== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Csábrág-kígyó1-2011-7-6.JPG|na múre [[Čabraď (hrad)|Čabraďského hradu]]
Csábrág-kígyó2-2011-7-6.JPG|
&lt;/gallery&gt;
== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/233 Prírodná rezervácia Čabraď], Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
* [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Čabraď|13598651}}

[[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Krupina]]
[[Kategória:Čabradský Vrbovok]]
[[Kategória:Krupinská planina]]</text>
      <sha1>st644014huwvvq0dn485tt383u38th0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marvel Studios</title>
    <ns>0</ns>
    <id>580504</id>
    <revision>
      <id>7429642</id>
      <parentid>7427198</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:10:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Josephzbazin</username>
        <id>195094</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pripravované filmy */ režisér Fantastickej štvorky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="70206" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Marvel Studios, LLC
| Logo spoločnosti     = Marvel Studios 2016 logo.svg
| Veľkosť loga         = &lt;!-- automatická veľkosť je 230px --&gt;
| Popis                = 
| Právna forma         = [[Limited liability company|LLC]]
| IČO                  = 
| Odvetvie             = [[Film]]
| Založená             = [[7. december]] [[1993]]
| Zakladateľ           = [[Avi Arad]], &lt;br&gt; [[ToyBiz]], &lt;br&gt; [[Marvel Entertainment Group]]
| Sídlo                = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]]
| Štát sídla           = Spojené štáty americké
| Pôvod                = 
| Vedenie              = Kevin Feige (Prezident)&lt;br /&gt;Louis D'Esposito (Co-prezident)&lt;br /&gt;Victoria Alonso (vedúca výroby)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;
| Územný rozsah        = celosvetovo
| Priemysel            = filmový
| Produkcia            = [[Film]]
| Aktíva               = 
| Obrat                = 
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]]
| Dcérske spoločnosti  = Marvel Music Marvel&lt;br /&gt;Film Productions LLC, MVL&lt;br /&gt;Development LLC MVL&lt;br /&gt;Productions LLC
| Vlastník             = Marvel Entertainment, LLC
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld.

Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a od roku 2021 osem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička (seriál)|She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť.

Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]].

Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios.

== Práva na postavy ==
V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool.

Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“.

V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu.

Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rok
!Postava
!Od štúdia
!Poznámky / &lt;abbr&gt;Ref.&lt;/abbr&gt;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2005
|Čierny panter
|Columbia Pictures
|Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment.
|-
|Iron Man
|New Line Cinema
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2006
|Thor
|Columbia Pictures
|
|-
|Čierna vdova
|Lions Gate Entertainment
|
|-
|Hulk
|Universal Pictures
|Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia.
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2012
|Blade
|New Line Cinema
|
|-
|Daredevil
|20th Century Fox/New Regency
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2013
|Ghost Rider
|Columbia Pictures
| rowspan=&quot;2&quot; |
|-
|Pomstiteľ
|Lions Gate Entertainment
|-
|Luke Cage
|Columbia Pictures
|
|-
!2014
|Namor
|Universal Pictures
|V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije.
|-
!2016
|Ego
|20th Century Fox
|Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''.
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2019
|Fantastická štvorka
|20th Century Fox/Constantin Film
|V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|-
|X-Men
| rowspan=&quot;2&quot; |20th Century Fox
| rowspan=&quot;2&quot; |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|}

== Filmy ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |&lt;big&gt;1. fáza / Phase One: Avengers Assembled&lt;/big&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008
| Jon Favreau
| Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway
| 126 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 586 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk''
| {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008
| Louis Leterrier
| Zak Penn
| 112 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 265 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010
| Jon Favreau
| Justin Theroux
| 125 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 624 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011
| [[Kenneth Branagh]]
| Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne
| 114 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 449 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger''
| {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011
| Joe Johnston
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 124 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 371 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Avengers''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012
| colspan=2| [[Joss Whedon]]
| 143 minút
| $ 220 mil.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,519 mld.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |&lt;big&gt;2. fáza / Phase Two&lt;/big&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013
| Shane Black
| Drew Pearce • Shane Black
| 131 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,215 mld.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2013
| [[Alan Taylor]]
| Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely
| 112 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 645 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 136 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 714 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy''
| {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. august 2014
| James Gunn
| James Gunn • Nicole Perlman
| 122 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 773 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron''
| {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015
| colspan=2| Joss Whedon
| 141 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,403 mld.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015
| Peyton Reed
| Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd
| 117 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 519 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |&lt;big&gt;3. fáza / Phase Three&lt;/big&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 147 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,153 mld.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. november 2016
| Scott Derrickson
| Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill
| 115 minút
| $ 165 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 678 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017
| colspan=2| James Gunn
| 137 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 864 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming''
| {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017
| Jon Watts
| Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •&lt;br /&gt;Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers
| 133 minút
| $ 175 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 880 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2017
| Taika Waititi
| Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost
| 130 minút
| $ 180 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 854 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther''
| {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 16. február 2018
| Ryan Coogler
| Joe Robert Cole • Ryan Coogler
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;black-panther-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,348 mld.&lt;ref name=&quot;black-panther&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 149 minút
| $ 325 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers3-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,048 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018
| Peyton Reed
| Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari
| 118 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;antman2-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 623 mil.&lt;ref name=&quot;antman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019
| Anna Boden • Ryan Fleck
| Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet
| 124 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,128 mld.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 181 minút
| $ 356 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,798 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 129 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,132 mld.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |&lt;big&gt;4. fáza / Phase Four&lt;/big&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021
| Cate Shortland
| Eric Pearson
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 380 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''
|{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. september 2021
| Destin Daniel Cretton
| David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham
| 132 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 432 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. november 2021
| Chloé Zhao
| Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo
| 157 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 402 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Bez domova]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home''
|{{minivlajka|USA}} 17. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 148 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,893 mld.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022
| Sam Raimi
| Michael Waldron
| 126 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 955 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-08-01|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Láska a hrom]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022
| Taika Waititi
| Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson
| 119 minút
| $ 250 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 722 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-08-17|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pripravované filmy ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panter: Navždy Wakanda''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panter: Navždy Wakanda|url=https://www.cinemart.sk/filmy/cierny-panter-navzdy-wakanda/|dátum prístupu=2022-08-08|vydavateľ=www.cinemart.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever''
|{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 11. november 2022
| Ryan Coogler
| Ryan Coogler • Joe Robert Cole
| N/A
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther 2 Wakanda Forever Release Date, Reddit, Leaks, Plot Leak, Spoilers, OTT Platform, Story, Budget, Cast, Director, Trailer, Hero And Villian Actor Name|url=https://thesportsgrail.com/black-panther-2-wakanda-forever-release-date-reddit-leaks-plot-leak-spoilers-ott-platform-story-budget-cast-director-trailer-hero-and-villian-actor-name/|dátum prístupu=2022-07-26|vydavateľ=The SportsGrail|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |&lt;big&gt;5. fáza / Phase Five&lt;/big&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''
|{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. február 2023
| Peyton Reed
| Jeff Loveness
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023
| colspan=&quot;2&quot; | James Gunn
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Marvels''
|{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023
| Nia DaCosta
| Megan McDonnell
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade''
| {{minivlajka|Slovensko}}2. november 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2023
| Bassam Tariq
| Stacy Osei-Kuffour
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America: New World Order''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2024
| Julius Onah
| Malcolm Spellman • Dalan Musson
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts''
|{{minivlajka|Slovensko}} 25. júl 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. júl 2024
|Jake Schreier
|Eric Pearson
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |&lt;big&gt;6. fáza / Phase Six&lt;/big&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2024
| Matt Shakman
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: The Kang Dynasty''
|{{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2025
|Destin Daniel Cretton
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Secret Wars''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |Neoznámené filmy
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3''
| N/A
| Shawn Levy
| Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} '''''Shang-Chi and the Wreckage of Time'''''
| N/A
| colspan=&quot;2&quot; | Destin Daniel Cretton
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|}


== Seriály ==

=== Marvel Television seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%; text-align:center;&quot;
|-
! Seriál
! colspan=&quot;2&quot;| Séria
! Časti
! Premiéra série {{minivlajka|USA}}
! Finále série {{minivlajka|USA}}
! Stanica {{minivlajka|USA}}
|-
! rowspan=&quot;7&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.''
| style=&quot;background:#F77F00; width:1%;&quot;|
| 1
| 22
| 24. september 2013
| 13. máj 2014
| rowspan=&quot;9&quot; | [[American Broadcasting Company|ABC]]
|-
| style=&quot;background:#9E1B1B; width:1%;&quot;|
| 2
| 22
| 23. september 2014
| 12. máj 2015
|-
| style=&quot;background:#BEBEBE; width:1%;&quot;|
| 3
| 22
| 29. september 2015
| 17. máj 2016
|-
| style=&quot;background:#663F38; width:1%;&quot;|
| 4
| 22
| 20. september 2016
| 16. máj 2017
|-
| style=&quot;background:#322D39; width:1%;&quot;|
| 5
| 22
| 1. december 2017
| 18. máj 2018
|-
| style=&quot;background:#25427D; width:1%;&quot;|
| 6
| 13
| 10. máj 2019
| 2. august 2019
|-
| style=&quot;background:#73CDE2; width:1%;&quot;|
| 7
| 13
| 27. máj 2020
| 12. august 2020
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter''
| style=&quot;background:#A6C5C8; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 6. január 2015
| 24. február 2015
|-
| style=&quot;background:#3F4B60; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| 19. január 2016
| 1. marec 2016
|-
! rowspan=&quot;3&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil''
| style=&quot;background:#0A2252; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 10. apríl 2015
| rowspan=&quot;11&quot; | [[Netflix]]
|-
| style=&quot;background:#395971; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 18. marec 2016
|-
| style=&quot;background:#9E1E1D; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 19. október 2018
|-
! rowspan=&quot;3&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones''
| style=&quot;background:#B298D9; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 20. november 2015
|-
| style=&quot;background:#242217; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 8. marec 2018
|-
| style=&quot;background:#461447; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |14. jún 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage''
| style=&quot;background:#3E290C; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 30. september 2016
|-
| style=&quot;background:#D6A400; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 22. jún 2018
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist''
| style=&quot;background:#28464A; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 17. marec 2017
|-
| style=&quot;background:#6A543F; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |7. september 2018
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders''
| style=&quot;background:#969696; width:1%;&quot; |
| 1
| 8
| colspan=&quot;2&quot; | 18. august 2017
|-
! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans''
| style=&quot;background:#55A2AC; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 26. september 2017
| 10. november 2017
| ABC
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher''
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; |
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot; | 17. november 2017
| rowspan=&quot;2&quot; | Netflix
|-
| style=&quot;background:#2A2C27; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |18. január 2019
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways''
| style=&quot;background:#D8DAC5; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 21. november 2017
| 9. január 2018
| rowspan=&quot;3&quot; | Hulu
|-
| style=&quot;background:#5E4530; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |21. december 2018
|-
| style=&quot;background:#191970; width:1%;&quot; |
| 3
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |13. december 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak &amp; Dagger''
| style=&quot;background:#766c6b; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 7. jún 2018
| 2. august 2018
| rowspan=&quot;2&quot; | Freeform
|-
| style=&quot;background:#0BB10D; width:1%;&quot; |
| 2
| 10
| 4. apríl 2019
| 30. máj 2019
|-
!{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom''
| style=&quot;background:#210000; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |16. október 2020
| Hulu
|}

=== Marvel Studios seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Seriál
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;3&quot; |Pôvodne vydané
! rowspan=&quot;2&quot; |Scenár
! rowspan=&quot;2&quot; |Stav
|-
!Premiéra série
!Finále série
!Stanica
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |4. fáza / Phase Four
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]''
| style=&quot;background:#B30E0E; width:1%;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 15. január 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| rowspan=&quot;11&quot; |[[Disney+]]
|Jac Schaefferová
| rowspan=&quot;9&quot; |zverejnené
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Falcon a Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier''
|style=&quot;background:#814140; width:1%;&quot;| 
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Malcolm Spellman
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#754925;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Michael Waldron
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' 
| style=&quot;background:#281C3A;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 11. august 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 6. október 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| A. C. Bradleyová
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''
| style=&quot;background:#D3C743;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 24. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 22. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jonathan Igla
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]''
| style=&quot;background:#979797;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jeremy Slater
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]''
| style=&quot;background:#334075;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022
|Bisha K. Aliová
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ja som Groot]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot; |
|1
|5
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022
|Kirsten Leporeová
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička (seriál)|She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]''
{{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law''
| style=&quot;background:#03AE09;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 18. august 2022
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. október 2022
|Jessica Gaová
|-
!''[[Marvel_Studios#Nepomenovaný Halloweensky špeciál (2022)|Nepomenovaný Halloweensky špeciál]]''
| style=&quot;background:#B8D255;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;2&quot; |postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel_Studios#Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál (2022)|Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special''
| style=&quot;background:#61E80B;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|James Gunn
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |5. fáza / Phase Five
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#730E0F;&quot; |
|2
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} začiatok roka 2023&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: Everything From the Marvel Studios Animation Panel|url=https://www.marvel.com/articles/tv-shows/sdcc-2022-marvel-studios-animation-panel|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.marvel.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Disney+]]
|A. C. Bradleyová
| rowspan=&quot;2&quot; |postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel_Studios#Tajná invázia (2023)|Tajná invázia]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion''
| style=&quot;background:#769A39;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} jar 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: All of the Marvel Studios News Coming Out of Hall H at San Diego Comic-Con|url=https://www.marvel.com/articles/movies/sdcc-2022-all-of-the-marvel-studios-news-coming-out-of-hall-h-at-san-diego-comic-con|dátum prístupu=2022-07-24|vydavateľ=www.marvel.com}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Kyle Bradstreet
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel_Studios#Echo (2023)|Echo]]''
| style=&quot;background:#F4F1F0;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Marion Dayreová
| rowspan=&quot;3&quot; |natáča sa
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#064A0C;&quot;|
|2
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Eric Martin
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]''
| style=&quot;background:#AE0E00;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Chinaka Hodgeová
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel_Studios#Agatha: Coven of Chaos (2023/2024)|Agatha: Coven of Chaos]]''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023/2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Jac Schaefferová
| rowspan=&quot;2&quot; |vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel_Studios#Daredevil: Znovuzrodenie (2024)|Daredevil: Znovuzrodenie]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again''
| style=&quot;background:#800000;&quot;|
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|18
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Matt Corman • Chris Ord
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background-color:#ccccff; |Budúca fáza
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel_Studios#Marvel Zombies (2024)|Marvel Zombies]]''
| style=&quot;background:#FCFCAA;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;9&quot; |[[Disney+]]
|Zeb Wells
| rowspan=&quot;2&quot; |v produkcii
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel_Studios#Spider-Man: Freshman Year (2024)|Spider-Man: Freshman Year]]'' &lt;hr&gt; {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel_Studios#Spider-Man: Freshman Year (2024)|Spider-Man: Sophomore Year]]''
| style=&quot;background:#B22222;&quot; |
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
|Jeff Trammel
|-
| style=&quot;background:#B22222;&quot; |
|2&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel_Studios#Armor Wars|Armor Wars]]''
| style=&quot;background:#22314C;&quot;|
|1
|6
|N/A
|N/A
|Yassir Lester
|preprodukcia
|-
!''[[Marvel_Studios#Nepomenovaný Wakanda seriál|Nepomenovaný Wakanda seriál]]''
| style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|
|1
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
| rowspan=&quot;5&quot; |vo vývoji
|-
!''[[Marvel_Studios#Nepomenovaný Wonder Man seriál|Nepomenovaný Wonder Man seriál]]''
| style=&quot;background:#7556A1;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Andrew Guest
|-
!''[[Marvel_Studios#Nepomenovaný Nova seriál|Nepomenovaný Nova seriál]]''
| style=&quot;background:#ADD4DA;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Sabir Pirzada
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|3
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ja som Groot|Ja som Groot]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot;|
|2
|5
|N/A
|N/A
|N/A
|}

=== ''WandaVision'' (2021) ===
Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú.

Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]].

''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom.

=== ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) ===
Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť.

Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série.

''[[Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''.

=== ''Loki'' (2021-) ===
Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri.

Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Druhá séria bude mať premiéru v lete 2023.

Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022).

=== Čo keby...? (2021-) ===
''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak.

Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. Tretia séria je vo vývoji.

''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru.

=== ''Hawkeye'' (2021) ===
Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine.

Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert &amp; Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. 

''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018).

=== ''Moon Knight'' (2022) ===
Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.&lt;ref name=&quot;MoonKnightPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MoonKnightFinale&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

=== ''Ms. Marvel'' (2022) ===
Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti.

Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

Brie Larsonová si zopakovala úlohu ako Carol Danversová / Captain Marvel.

''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová.

=== ''Ja som Groot'' (2022-) ===
Každý krátky film sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov.

V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''[[Ja som Groot|Ja som Groot]]''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''[[Ja som Groot|Ja som Groot]]'' obsahuje päť krátkych filmov, ktoré mali celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. Druhá séria je vo vývoji.

=== ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) ===
Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička (seriál)|She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' mal celosvetovú premiéru 18. augusta 2022 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončia 13. októbra 2022.

Mark Ruffalo, Benedict Wong, Tim Roth a Charlie Cox si zopakujú svoje úlohy ako Bruce Banner / Hulk, Wong, Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), a Matt Murdock / Daredevil.

=== ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) ===
Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom.

V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) ===
V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt; ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023).

=== ''Tajná invázia'' (2023) ===
Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. 

Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; K obsadeniu sa pridali Olivia Colmanová a Emilia Clarkeová. Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru na začiatku roka 2023 a bude obsahovať šesť epizód.&lt;ref name=&quot;MarvelJapan&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Cobie Smuldersová, Martin Freeman a Don Cheadle sa vrátia ako Maria Hillová, Everett K. Ross a James &quot;Rhodey&quot; Rhodes.

=== ''Echo'' (2023) ===
Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru na jar 2023.&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Echo'' sa odohráva po udalostiach seriálu ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, Zahn McClarnon ako William Lopez a Charlie Cox ako Daredevil / Matt Murdock.

=== ''Ironheart'' (2023) ===
V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' bude obsahovať šesť epizód a bude mať premiéru koncom roka 2023.

Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panter: Navždy Wakanda''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Agatha: Coven of Chaos'' (2023/2024) ===
V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Premiéra seriálu je stanovená na prelome roku 2023/2024.

=== ''Daredevil: Znovuzrodenie'' (2024) ===
V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. V júli na podujatí Comic-Con v San Diegu bol odhalený oficiálny názov seriálu. Charlie Cox si zopakuje rolu Matta Murdocka. Natáčanie sa začne v roku 2023. Seriál bude obsahovať 18 epizód a bude mať premiéru začiatkom roka 2024.

=== ''Marvel Zombies'' (2024) ===
Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie.

''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde &quot;What If... Zombies?!&quot;, ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum.

=== ''Spider-Man: Freshman Year'' (2024) ===
V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. V júli 2022 bola potvrdená druhá séria s názvom ''Spider-Man: Sophomore Year''.

''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017).

=== ''Armor Wars'' ===
James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. 

V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]

=== ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' ===
Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media.

=== ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' ===
Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023.

=== ''Nepomenovaný Nova seriál'' ===
V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál.

== Koprodukčné filmy ==
{| border=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;4&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;&quot; 
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot; align=&quot;center&quot;
! Rok
! Názov
! Réžia
! Distribúcia
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
| 1998
| ''Blade''
| Stephen Norrington
| New Line Cinema
| $45 miliónov
| $131 183 530
|-
| 2000
| ''X-Men''
| [[Bryan Singer]]
| [[20th Century Fox]]
| $75 miliónov
| $296 339 528
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2002
| ''Blade II''
| Guillermo del Toro
| New Line Cinema
| $54 miliónov
| $155 010 032
|-
| ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]''
| Sam Raimi
| [[Columbia Pictures]]
| $140 miliónov
| $825 025 036
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2003
| ''Daredevil''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $78 miliónov
| $179 179 718
|-
| ''X2: X-Men United''
| Bryan Singer
| $110 miliónov
| $407 711 549
|-
| ''Hulk''
| Ang Lee
| [[Universal Studios|Universal Pictures]]
| $137 miliónov
| $245 285 165
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2004
| ''Kat''
| Jonathan Hensleigh
| Artisan Entertainment&lt;br&gt;Lionsgate
| $15,5 miliónov
| $54 700 105
|-
| ''[[Spider-Man 2]]''
| Sam Raimi
| Columbia Pictures
| $200 miliónov
| $788 976 453
|-
| ''Blade: Trinity''
| David S. Goyer
| New Line Cinema
| $65 miliónov
| $131 977 904
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2005
| ''Elektra''
| Rob Bowman
| 20th Century Fox
| $43 miliónov
| $56 995 646
|-
| ''Man Thing''
| Brett Leonard
| Lionsgate
| $30 miliónov
| $1 123 136
|-
| ''Fantastická štvorka''
| Tim Story
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $100 miliónov
| $333 535 934
|-
| 2006
| ''X-Men: Posledný vzdor''
| Brett Ratner
| $210 miliónov
| $460 435 291
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2007
| ''Ghost Rider''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $228 738 393
|-
| ''[[Spider-Man 3]]''
| Sam Raimi
| $258 miliónov
| $894 983 373
|-
| ''Fantastická štvorka: Silver Surfer''
| Tim Story
| 20th Century Fox
| $130 miliónov
| $301 913 131
|-
| 2008
|''Kat 2''
| Lexi Alexander
| Lionsgate
| $35 miliónov
| $10 161 493
|-
| 2009
| ''X-Men Origins: Wolverine''
| Gavin Hood
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $150 miliónov
| $373 062 864
|-
| 2011
| ''X-Men: Prvá trieda''
| Matthew Vaughn
| $140–160 miliónov
| $352 616 690
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2012
| ''Ghost Rider 2'' 
| Mark Neveldine a Brian Taylor
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $57 miliónov
| $132 563 930
|-
| ''Amazing Spider-Man''
| Marc Webb
| $230 miliónov
| $757 930 663 
|-
| 2013
| ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]''
| James Mangold
| 20th Century Fox
| $120 miliónov
| $414 828 246
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2014
| ''Amazing Spider-Man 2''
| Marc Webb
| Columbia Pictures
| $200–255 miliónov
| $708 982 323
|-
| ''X-Men: Budúca minulosť''
| Bryan Singer
| rowspan=&quot;6&quot; |20th Century Fox
| $200 miliónov
| $746 045 700
|-
| 2015
| ''Fantastická štvorka''
| Josh Trank
| $120 miliónov
| $167 882 881
|- 
| rowspan=&quot;2&quot; | 2016
| ''Deadpool''
| Tim Miller
| $58 miliónov
| $782 836 791
|- 
| ''X-Men: Apokalypsa''
| Bryan Singer
| $178 miliónov
| $543 934 105
|-
| 2017
| ''Logan: Wolverine''
| James Mangold
| $97–127 milliónov
| $619 179 950
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2018
| ''Deadpool 2''
| Tim Miller
| $110 miliónov
| $786 470 484
|-
| ''Venom''
| Ruben Fleischer
| Columbia Pictures
| $100 milliónov
| $856 085 151
|-
| 2019
| ''X-Men: Dark Phoenix''
| Simon Kinberg
| 20th Century Fox
| $200 miliónov
| $252 442 974
|-
| 2020
| ''Noví mutanti''
| Josh Boone
| 20th Century Studios
| $67-80 miliónov
| $49 169 594
|-
| 2021
| ''Venom 2: Carnage prichádza''
| Andy Serkis
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $506 863 592
|-
| 2022
| ''Morbius''
| Daniel Espinosa
| $75 miliónov
| $163 865 530
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot;
! align=&quot;center&quot; colspan=&quot;6&quot; | Plánované
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2023
| ''Kraven the Hunter''
| J. C. Chandor
| rowspan=&quot;3&quot; | Columbia Pictures
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
|-
| ''Madame Web''
| S. J. Clarkson
|-
| 2024
| ''El Muerto''
| N/A
|}

== Pozri aj ==
* [[Marvel Comics]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Marvel Studios| ]]
[[Kategória:Filmové štúdiá]]</text>
      <sha1>74rjjyfz4rb0pf4ad22e0m67evjz9nw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Absolventi vysokých škôl v Taliansku</title>
    <ns>14</ns>
    <id>582244</id>
    <revision>
      <id>7429732</id>
      <parentid>6356723</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:46:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Commonscat}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Vysoké školy v Taliansku]]
[[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Európe|Taliansko]]</text>
      <sha1>dipcms25feh0z837wfitf5d3tepbu79</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Metropolis (hudobná skupina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>596465</id>
    <revision>
      <id>7429701</id>
      <parentid>7161314</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T04:53:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2703" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Metropolis
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = {{flagicon|Slovensko}} [[Sereď]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[Rock]], [[Elektronický rock]], [[Nu-metal]]
 | Roky pôsobenia      = 2002 – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], Randal Records&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.facebook.com/pg/metropolis.sk/about/?ref=page_internal|titul=Metropolis - Informácie|vydavateľ=Facebook.com/metropolis.sk|dátum prístupu=2017-04-13}}&lt;/ref&gt;
 | Iné názvy           =
 | Súvisiace články    = 
 | Webstránka          = {{url|facebook.com/metropolis.sk/}}
 | Členovia skupiny    = [[Rado Cimbala]]&lt;br&gt;[[Jimi Cimbala]]&lt;br&gt;[[Peter Kocian]]&lt;br&gt;[[Michal Chrenko]]
 | Bývalí členovia     = [[Norbert Pavlis|Noro Pavlis]]&lt;br&gt;[[Ladislav Ďurica|Láďo Ďurica]]&lt;br&gt;[[Marek Šušla]]
}}
'''Metropolis''' je slovenská [[rock]]ová skupina, ktorá vznikla v rokoch 2002 – 2003 v meste [[Sereď]]. Založili ju gitaristi [[Jimi Cimbala]] a [[Noro Pavlis]]. V tom čase Jimi Cimbala oslovil členov sprievodnej skupiny speváčky [[Dagmar Rostandt]] a tak vznikla skupina, ktorú v súčasnosti tvoria [[Rado Cimbala]] (spev), Jimi Cimbala (elektrická gitara), [[Peter Kocian]] (basová gitara) a Michal Chrenko (bicie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://bandzone.cz/metropolis?at=info|titul=Metropolis - o kapele|vydavateľ=Bandzone.cz|dátum prístupu=2017-04-13}}&lt;/ref&gt; Názov skupiny vznikol podľa názvu [[Metropolis (film z roku 1927)|rovnomenného čiernobieleho filmu]] z roku 1927.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.seredonline.sk/clanky/skupina-metropolis/|titul=Skupina Metropolis|vydavateľ=Seredonline.sk|issn=1337-8481|autor=Iveta Tóthová|dátum prístupu=2017-04-13}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej existenicie vydala skupina tri štúdiové albumy a takisto niekoľko [[videoklip]]ov. Okrem iného, je skupina držiteľom ceny [[Aurel]] v kategórii Hard'n' Heavy album. Medzi ich najznámejšie skladby patria „Ruka do ohňa“ (2007) alebo „Človek mieni“ (2016).

==Diskografia==
* ''[[Radioactivity]]'' (2005)
* ''[[Voodoo (album)|Voodoo]]'' (2007)
* ''[[Hazard (album)|Hazard]]'' (2011)

== Referencie ==
{{referencie}}

==Externé odkazy==
*[https://www.facebook.com/metropolis.sk/?fref=ts Oficiálna webstránka] na [[Facebook]]u
*

[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Numetalové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Slovenské elektronickorockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 2002]]
[[Kategória:Štvorice v hudbe]]</text>
      <sha1>5myt440q9u08k45b2qlzwn30uglhqyc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Symfobia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>596634</id>
    <revision>
      <id>7429792</id>
      <parentid>7172917</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:45:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4080" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Symfobia
 | Obrázok             = Symfobia.jpg
 | Popis obrázku       = Symfobia v [[Košice|Košiciach]], 1. jún 2016
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]], [[Nitra]]
 | Žáner               = [[symfonický metal]]
 | Roky pôsobenia      = [[2014]]{{--}}súčasnosť
 | Webstránka          = {{url|symfobia.sk}}
 | Členovia skupiny = [[Erika Strečková]]&lt;br/&gt;Dominika Hodáňová&lt;br/&gt;František Molnár&lt;br/&gt;Milan Sitár&lt;br/&gt;Peter Varga&lt;br/&gt;Peter Bugár&lt;br/&gt;Viliam Putz
 | Bývalí členovia =  Tóno Moravčík&lt;br/&gt;Ľuboš Boudiš&lt;br/&gt;Pavel &quot;Vandy&quot; Prokop&lt;br/&gt;Petra Hasarová&lt;br/&gt;Simona Janovičová
}}

'''Symfobia''' je slovenská kapela z [[Nitra|Nitry]] hrajúca [[symfonický metal]]. Kapelu založil klávesák František Molnár v roku [[2007]] a členovia sa menili rovnako ako štýl, ktorý hrali. Nakoniec sa zostava ustálila v roku 2014 príchodom gitaristu Milana Sitára, basáka Petra Bugára, speváčky [[Erika Strečková|Eriky Strečkovej]], bubeníka Vandyho Palva Prokopa, gitaristu Piťuku Vargu a nakoniec príchodom vokalistky Petry Hasarovej.

== Začiatky a prvý album ''Way of the Queen'' ==
V januári 2015 vydala kapela svoj prvý debutový album ''Way of the Queen''. Album je dielom nápadov Františka Molnára pričom do spolupráce bolo pozvaných niekoľko skvelých hudobníkov ako napr. k orchestrálnym podkladom prispel [[Peter Vlčko]] a zbory naspievalo 8 vokalistiek atď. Texty ku piesňam napísal [[Rastislav Getta]]. Album nahralo štúdio HS ([[Marek Viršík]] – [[Horkýže Slíže]]), kde si mix a master vzal na starosť zvukár [[Peter Saniga|Sanchez]] ([[BijouTerrier]]). Album pozostáva z 9 songov v celkovej dĺžke približne 55 minút. Kapela krstila svoj debutový album v máji 2015 vo Frankie Rock klube v Nitre kde krstným otcom sa stal gitarista [[Henry Tóth]] a spevák kapely [[The Paranoid|Paranoid]] [[Igor Belaj]]. Krst CD bol zároveň ich prvý oficiálny koncert. Druhým koncertom sa stal júnový koncert s fínskou kapelou [[Nightwish]] na banskobystrickom amfiteátri spoločne s kapelou [[Sabaton]]. Nasledovali ďalšie koncerty s kapelami ako [[Therion]], turné s kapelou [[Tublatanka]], turné s kapelou [[Citron]] a festivaly ako [[More Than Fest]], [[Topfest]], [[Rock pod Kameňom]], [[Masters of Rock]], [[Benátská noc]], Radegast legendy a iné. Koncom roka 2016 nastúpil do kapely nový bubeník Viliam Putz a kapela začala pracovať na novom albume.

== Zostava ==
[[File:Speváčka Erika Strečková.jpg|thumb|Speváčka Erika Strečková, Nightwish, jún 2016, Košice]]
=== Súčasná zostava ===   
* [[Erika Strečková]] - spev  
* [[Dominika Hodáňová]] - spev
* [[František Molnár]] - klávesy
* [[Milan Sitár]] - gitara
* [[Peter Varga]] - gitara
* [[Peter Bugár]] - basgitara
* [[Viliam Putz]] - bicie

=== Bývalí členovia ===
* [[Anton Moravčík (hudobník)|Tóno Moravčík]] - gitara
* [[Ľuboš Boudiš]] - bicie
* [[Pavel Prokop|Pavel &quot;Vandy&quot; Prokop]] - bicie
* [[Petra Hasarová]] - spev
* [[Simona Janovičová]] - spev

== Diskografia ==
=== Way of the Queen (2015) ===
[[File:Symfobia so skupinou Nightwish.jpg|thumb|Symfobia so skupinou Nightwish]]
# „Dragon“ (5:20)
# „Only Goodbye“ (6:12)
# „The Castle“ (5:26)
# „Bloody Wings“ (4:34)
# „Way Of The Queen“ (7:13)
# „Pack of Wolves“ (5:17)
# „Last Teardrop“ (7:57)
# „Sun“ (6:38)
# „Finally“ (7:22)

=== Smog of Tomorrow (2019) ===
# „Hungry“ (6:04)
# „Bury It“ (4:55)
# „Atlantis“ (4:34)
# „I'm Waiting“ (4:25)
# „Into the Night“ (4:52)
# „From the Ashes“ (4:41)
# „Smog of Tomorrow“ (4:18)
# „Dust“ (5:17)
# „Everything's Possible“ (4:51)
# „Flowing Down“ (3:46)
# „From Survivor to Creator“ (6:11)
# „Človek“ (4:42)

== Externé odkazy ==
* [http://www.symfobia.sk Oficiálna stránka]

[[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 2014]]</text>
      <sha1>bx1dlf4p1fk8pd01hcdotqqn8s4cf0n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>608590</id>
    <revision>
      <id>7429610</id>
      <parentid>7429258</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:36:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7874" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Homôľka
 | obrázok           = Nízké Tatry, Homôľka, Z 01.jpg
 | popis             = Homôľka od západu
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | obec              = [[Polomka]]
 | obec1             = [[Malužiná]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = [[Váh]]
 | nadmorská výška   = 1659.6
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9094
 | zemepisná dĺžka   = 19.8629
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|zelená}} značke z [[Polomka|Polomky]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Homôľka (1660 m)
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Homôľka''' ({{mnm|1659.6}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v hlavnom hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Leží nad [[Polomka|Polomkou]], približne {{Km|19|m|w}} severovýchodne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.86295&amp;y=48.90943&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], okresov [[Brezno (okres)|Brezno]] a [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Polomka]] a [[Malatiná]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vrch sa nachádza nad [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|rovnomenným sedlom]] a najbližšími sídlami sú južne ležiaca [[Závadka nad Hronom]], [[Polomka]] a [[Bacúch]], severozápadne sa nachádza [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]] a [[Malužiná]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Homôľka je súčasťou hlavného hrebeňa, medzi [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a [[Priehyba (sedlo v Kráľovohoľských Tatrách)|sedlom Priehyba]]. Západným smerom leží [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}), [[Havrania poľana]] ({{Mnm|1432}}) a [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}), severným Kvasna ({{Mnm|1424}}), [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}), [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) a [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}), východným [[Oravcová (vrch)|Oravcová]] ({{Mnm|1544}}) a [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|sedlom Homôľka]] oddelená [[Zadná hoľa]] ({{Mnm|1620}}) a južným smerom je v diaľke ponad [[Horehronské podolie]] vidieť [[Fabova hoľa (vrch)|Fabovu hoľu]] ({{Mnm|1439}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Severnú časť masívu odvodňuje [[Malužiná (potok)|Malužiná]] a jej prítok [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]] do [[Váh]]u, voda z južných svahov odteká [[Ždiarsky potok (prítok Hrona)|Ždiarskym potokom]] a [[Rakyťanka|Rakyťankou]] do [[Hron]]a. Vrchol traverzuje značená turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

Západné a južné svahy sú zarastené kosodrevinou, severné a východné svahy postupne zarastajú riedkymi zakrpatenými smrekmi. Vrchol je porastený brusnicami a vresom, nižšie položené smrekové lesy sú značne zdecimované vetrovými kalamitami a následnou &quot;kôrovcovou&quot; ťažbou. Na severných svahoch Homôľky sú dodnes patrné pozostatky po dávnej baníckej činnosti.

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké a Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.90943&amp;lng=19.86295&amp;ele=1660&amp;azi=211&amp;alt=0.15&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.90943%c2%b0%20N%2019.86295%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Turistika ==
Priamo na vrchol nevedie značený turistický chodník, južným smerom vedie traverzom hlavná [[Cesta hrdinov SNP|Nízkotatranská hrebeňová magistrála]]. Z vrcholu je nerušený výhľad, len severnému horizontu dominuje neďaleký masív [[Veľký bok|Veľkého Boku]] ({{Mnm|1727}}), na ktorý vedie žlto značený chodník zo susednej [[Zadná hoľa|Zadnej hole]] ({{Mnm|1620}}).

=== Prístup ===
* po {{Turistická značka|zelená}} zeleneo značenej trase z [[Polomka|Polomky]] cez [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|sedlo Homôľka]]
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke z [[Malužiná|Malužinej]] cez [[Zadná hoľa|Zadnú hoľu]]
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke ([[Cesta hrdinov SNP]]):
** od západu z horského sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] cez [[Bacúšske sedlo]] a Havraniu poľanu
** od východu zo sedla [[Priehyba (sedlo v Kráľovohoľských Tatrách)|Priehyba]], Zadnú hoľu a sedlo [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|Homôľka]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Homôľka (1660 m)}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.86295&amp;y=48.90943&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Polomka]]
[[Kategória:Malužiná]]</text>
      <sha1>lxd25higdwdhltuh941w65x63rtyumm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Autobusová doprava v Košiciach</title>
    <ns>0</ns>
    <id>614970</id>
    <revision>
      <id>7429597</id>
      <parentid>7317075</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:21:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>RickRichards</username>
        <id>153041</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vozidlový park */ kor.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16442" xml:space="preserve">[[Súbor:Ikarus 280.08 ev. č. 4082 Hlavná.jpg|thumb|Historický autobus [[Ikarus 280]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] počas poslednej jazdy Ikarusov na Slovensku v septembri 2010]]
'''Mestská autobusová doprava v Košiciach''' je rozsiahly systém autobusových liniek na území [[Košice|Košíc]], metropoly [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]]. Zabezpečuje ju [[Dopravný podnik mesta Košice]] prostredníctvom niekoľkých stoviek [[autobus]]ov rôznych typov od viacerých výrobcov, väčšinou nízkopodlažných. Sú nosným systémom v [[Mestské časti Košíc|mestských častiach]], ktoré neobsluhuje [[Električková doprava v Košiciach|električková]] alebo [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusová]] doprava.

== Denná doprava ==
Denné linky sú číslované od {{rcb|Doprava v Košiciach|10|inline=croute}} do {{rcb|Doprava v Košiciach|57|inline=croute}} (s výnimkou občasných náhradných autobusových liniek {{rcb|Doprava v Košiciach|X|inline=croute}}). [[Dopravný podnik mesta Košice]] tiež zabezpečuje prevádzku viacerých liniek do spoločnosti [[U. S. Steel Košice]], očíslovaných {{rcb|Doprava v Košiciach|RA1|inline=croute}} až {{rcb|Doprava v Košiciach|RA8|inline=croute}} (zabezpečujú spojenie s mestskými časťami, v ktorých nie je k dispozícii [[Električková doprava v Košiciach|električková doprava]]).&lt;ref name=&quot;imhdcp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dpmkcp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://www.dpmk.sk/cp| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Nočná doprava ==
V meste je prevádzkovaná aj nočná preprava osôb a to prostredníctvom siedmich liniek označených {{rcb|Doprava v Košiciach|N1|inline=croute}} až {{rcb|Doprava v Košiciach|N7|inline=croute}}. Každá obsluhuje určitú časť mesta. Linky premávajú od 23. hodiny do 4. hodiny ráno v intervaloch raz za hodinu; po 5. hodine ráno začnú premávať denné spoje.&lt;ref name=&quot;imhdcp&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dpmkcp&quot;/&gt;

== Linky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Mestské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#d61a0c&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''10'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Luník VIII, OC Optima – Sídlisko Ťahanovce, Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''11'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Luník IX – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''12'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Podnikateľská, Šebastovce – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''14'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Železničná zastávka Ťahanovce – Jahodná, Horný Bankov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#f99aa7&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''15'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| OC Cassovia – Dargovských hrdinov, Exnárova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6800a2&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''16'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| OC Cassovia – Staničné námestie – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''17'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Luník VIII
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''18'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Nová nemocnica – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#026553&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''19'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Napajadlá – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''20'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lorinčík – Košická Nová Ves
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''21'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Prekladisko hotových výrobkov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''22'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Baňa Bankov – Džungľa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0e8ccc&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''23'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Letisko
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''24'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Spaľovňa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''25'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Poľov – Budapeštianska
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''26'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''26P'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Poľov – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#2105a3&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''27'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''28'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Napajadlá – Tramínova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''29'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – ZOO
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''30'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Pri hati – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''31'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Námestie osloboditeľov – Vyšné Opátske
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''32'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Košická Nová Ves – Myslava, Maša
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''33'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Krematórium
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#710a6b&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''34'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| KVP, kláštor – OC Optima, dolný vstup
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''35'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Zelená stráň – Heringeš – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#7f581a&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''36'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''51'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Námestie osloboditeľov – Bruselská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''52'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Krásna – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''54'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''55'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''56'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''57'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Botanická záhrada
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#81c7e5&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''71'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| trolejbusová linka, nahradená autobusmi
|-
|bgcolor=&quot;#c6d640&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''72'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Grunt
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| trolejbusová linka, nahradená autobusmi
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Linky do U. S. Steel Košice'''
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Pereš – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA2'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Maša – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA3'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Húskova – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA4'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| KVP, Starozagorská – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA5'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Želiarska – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA6'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Džungľa – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA7'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Košická Nová Ves – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA8'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Želiarska – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| predĺžená trasa
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Nočné linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#fae013&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
|Staničné námestie – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#ffbabd&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N2'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
|Staničné námestie – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#ebf28a&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N3'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#e10585&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N4'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#b5f1bb&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N5'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Lingov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#aedbf1&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N6'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#feae46&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N7'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Važecká
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Študentské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#ef7f1a&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''Š1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Maša – Húskova – Spoločenský pavilón
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|}

== Tarifné pásma ==
Košice majú len jedno tarifné pásmo.

== Vozidlový park ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ '''Vozidlový park autobusov MHD v Košiciach'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá| url = https://imhd.sk/ke/vozidla-menu| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| Typ vozidla
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Fotografia
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| Roky výroby
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Počet vozidiel
! width=&quot;20&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| &lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! width=&quot;20&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| &lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Minibusy'''
|-
| [[Iveco First FCLLI]]
| [[Súbor:Iveco First FCLLI Košice.jpg|150px]]
| [[2010]] – [[2011]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
|V súčasnosti sú zapozičiavané mestskému podniku Správa mestskej zelene
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Midibusy/Elektrobusy (dĺžka 9,5 – {{m|11|m}})'''
|-
| [[SOR BN 9,5]]
| [[Súbor:SOR BN 9,5 Košice.jpg|150px]]
| [[2013]]
| 5
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| [[SOR EBN 10,5]]
| 
| [[2014]]
| 5
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| [[c:Category:SOR_EBN_11|SOR EBN 11]]
| [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|150px]]
| [[2016]] – [[2017]]
| 18
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusy štandardnej dĺžky (dĺžka {{m|12|m}})'''
|-
| [[SOR NB 12 City]]
| [[Súbor:SOR NB 12 City Košice.jpg|150px]]
| [[2013]]
| 61
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| [[TEDOM C12 G|Tedom C12 G]]
| [[Súbor:Tedom C12, Radnica Starého mesta.jpg|150px]]
| [[2007]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| pohon na [[Stlačený zemný plyn|CNG]] Momentálne jazdia iba na linke 11 a na jednom páre spojov linky 24
|-
| [[Solaris Urbino 12]]
| [[Súbor:Solaris Urbino 12, Radnica Starého mesta.jpg|150px]]
| [[2003]] – [[2004]]
| 1
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| Dispozičné vozidlo
|-
| [[Solaris Urbino 12|Solaris New Urbino 12]]
| [[Súbor:Solaris New Urbino 12 Košice.jpg|150px]]
| [[2021]]
| 15
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusy s dĺžkou {{m|15|m}}'''
|-
| [[Solaris Urbino 15]]
| 
| [[2000]] – [[2004]]
| 22
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Kĺbové autobusy (dĺžka {{m|18|m}})'''
|-
| [[Irisbus Citelis 18M]]
| [[Súbor:Irisbus Citelis 18M, Námestie osvoboditeľov.jpg|150px]]
| [[2009]] – [[2010]]
| 26
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| [[SOR NB 18 City]]
| [[Súbor:Košice, autobus na Štúrově ulici.jpg|150px]]
| [[2013]] – [[2018]]
| 65
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! '''Spolu'''
!
!
! '''226''' používaných vozidiel
! 
! 
!
|}

Okrem toho [[Dopravný podnik mesta Košice]] vlastní ďalších 28 typov vozidiel, ktoré slúžia na výcvik vodičov alebo sú už vyradené; tiež vlastní historické vozidlá.

== Vozovne ==
[[Dopravný podnik mesta Košice]] má v súčasnosti 2 autobusové vozovne:
*Vozovňa Trolejbusová – [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]]
*Vozovňa Železiarenská – [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]]

=== Zrušená vozovňa ===
[[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravný podnik]] bol nútený zrušiť svoju vozovňu v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] na ulici Pri prachárni z dôvodu výstavby [[Košická futbalová aréna|Košickej futbalovej arény]].

== Referencie ==
{{Referencie}}
*Všetky informácie boli čerpané z [https://www.dpmk.sk oficiálnej stránky Dopravného podniku mesta Košice] a zo stránky [http://imhd.sk/ke/ imhd.sk].

== Pozri aj ==
* [[Električková doprava v Košiciach]]
* [[Trolejbusová doprava v Košiciach]]

== Iné projekty ==
{{portál|Košice|Košický}}
{{projekt}}

{{MHD na Slovensku}}
{{Košice}}

[[Kategória:Doprava v Košiciach]]
[[Kategória:Autobusová doprava na Slovensku|Košice]]
[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Košice]]</text>
      <sha1>e2y6uh2k20brgihaay4ag8se9ijo5gx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429603</id>
      <parentid>7429597</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:28:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>RickRichards</username>
        <id>153041</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vozidlový park */ akt. počtov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16459" xml:space="preserve">[[Súbor:Ikarus 280.08 ev. č. 4082 Hlavná.jpg|thumb|Historický autobus [[Ikarus 280]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] počas poslednej jazdy Ikarusov na Slovensku v septembri 2010]]
'''Mestská autobusová doprava v Košiciach''' je rozsiahly systém autobusových liniek na území [[Košice|Košíc]], metropoly [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]]. Zabezpečuje ju [[Dopravný podnik mesta Košice]] prostredníctvom niekoľkých stoviek [[autobus]]ov rôznych typov od viacerých výrobcov, väčšinou nízkopodlažných. Sú nosným systémom v [[Mestské časti Košíc|mestských častiach]], ktoré neobsluhuje [[Električková doprava v Košiciach|električková]] alebo [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusová]] doprava.

== Denná doprava ==
Denné linky sú číslované od {{rcb|Doprava v Košiciach|10|inline=croute}} do {{rcb|Doprava v Košiciach|57|inline=croute}} (s výnimkou občasných náhradných autobusových liniek {{rcb|Doprava v Košiciach|X|inline=croute}}). [[Dopravný podnik mesta Košice]] tiež zabezpečuje prevádzku viacerých liniek do spoločnosti [[U. S. Steel Košice]], očíslovaných {{rcb|Doprava v Košiciach|RA1|inline=croute}} až {{rcb|Doprava v Košiciach|RA8|inline=croute}} (zabezpečujú spojenie s mestskými časťami, v ktorých nie je k dispozícii [[Električková doprava v Košiciach|električková doprava]]).&lt;ref name=&quot;imhdcp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dpmkcp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://www.dpmk.sk/cp| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Nočná doprava ==
V meste je prevádzkovaná aj nočná preprava osôb a to prostredníctvom siedmich liniek označených {{rcb|Doprava v Košiciach|N1|inline=croute}} až {{rcb|Doprava v Košiciach|N7|inline=croute}}. Každá obsluhuje určitú časť mesta. Linky premávajú od 23. hodiny do 4. hodiny ráno v intervaloch raz za hodinu; po 5. hodine ráno začnú premávať denné spoje.&lt;ref name=&quot;imhdcp&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dpmkcp&quot;/&gt;

== Linky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Mestské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#d61a0c&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''10'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Luník VIII, OC Optima – Sídlisko Ťahanovce, Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''11'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Luník IX – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''12'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Podnikateľská, Šebastovce – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''14'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Železničná zastávka Ťahanovce – Jahodná, Horný Bankov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#f99aa7&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''15'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| OC Cassovia – Dargovských hrdinov, Exnárova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6800a2&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''16'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| OC Cassovia – Staničné námestie – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''17'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Luník VIII
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''18'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Nová nemocnica – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#026553&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''19'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Napajadlá – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''20'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lorinčík – Košická Nová Ves
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''21'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Prekladisko hotových výrobkov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''22'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Baňa Bankov – Džungľa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0e8ccc&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''23'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Letisko
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''24'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Spaľovňa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''25'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Poľov – Budapeštianska
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''26'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''26P'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Poľov – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#2105a3&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''27'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''28'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Napajadlá – Tramínova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''29'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – ZOO
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''30'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Pri hati – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''31'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Námestie osloboditeľov – Vyšné Opátske
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''32'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Košická Nová Ves – Myslava, Maša
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''33'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Krematórium
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#710a6b&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''34'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| KVP, kláštor – OC Optima, dolný vstup
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''35'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Zelená stráň – Heringeš – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#7f581a&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''36'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''51'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Námestie osloboditeľov – Bruselská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''52'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Krásna – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''54'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''55'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''56'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''57'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Botanická záhrada
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#81c7e5&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''71'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| trolejbusová linka, nahradená autobusmi
|-
|bgcolor=&quot;#c6d640&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''72'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Grunt
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| trolejbusová linka, nahradená autobusmi
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Linky do U. S. Steel Košice'''
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Pereš – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA2'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Maša – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA3'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Húskova – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA4'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| KVP, Starozagorská – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA5'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Želiarska – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA6'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Džungľa – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA7'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Košická Nová Ves – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA8'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Želiarska – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| predĺžená trasa
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Nočné linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#fae013&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
|Staničné námestie – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#ffbabd&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N2'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
|Staničné námestie – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#ebf28a&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N3'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#e10585&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N4'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#b5f1bb&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N5'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Lingov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#aedbf1&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N6'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#feae46&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N7'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Važecká
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Študentské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#ef7f1a&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''Š1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Maša – Húskova – Spoločenský pavilón
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|}

== Tarifné pásma ==
Košice majú len jedno tarifné pásmo.

== Vozidlový park ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ '''Vozidlový park autobusov MHD v Košiciach'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá| url = https://imhd.sk/ke/vozidla-menu| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| Typ vozidla
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Fotografia
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| Roky výroby
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Počet vozidiel
! width=&quot;20&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| &lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! width=&quot;20&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| &lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Minibusy'''
|-
| [[Iveco First FCLLI]]
| [[Súbor:Iveco First FCLLI Košice.jpg|150px]]
| [[2010]] – [[2011]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
|V súčasnosti sú zapozičiavané mestskému podniku Správa mestskej zelene
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Midibusy/Elektrobusy (dĺžka 9,5 – {{m|11|m}})'''
|-
| [[SOR BN 9,5]]
| [[Súbor:SOR BN 9,5 Košice.jpg|150px]]
| [[2013]]
| 5
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| [[SOR EBN 10,5]]
| 
| [[2014]]
| 5
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| [[c:Category:SOR_EBN_11|SOR EBN 11]]
| [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|150px]]
| [[2016]] – [[2017]]
| 18
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusy štandardnej dĺžky (dĺžka {{m|12|m}})'''
|-
| [[SOR NB 12 City]]
| [[Súbor:SOR NB 12 City Košice.jpg|150px]]
| [[2013]]
| 63
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| [[TEDOM C12 G|Tedom C12 G]]
| [[Súbor:Tedom C12, Radnica Starého mesta.jpg|150px]]
| [[2007]]
| 20
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| pohon na [[Stlačený zemný plyn|CNG]] Momentálne jazdia iba na linke 11 a na jednom páre spojov linky 24
|-
| [[Solaris Urbino 12]]
| [[Súbor:Solaris Urbino 12, Radnica Starého mesta.jpg|150px]]
| [[2003]] – [[2004]]
| 8
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| pojazdné jedno dispozičné vozidlo
|-
| [[Solaris Urbino 12|Solaris New Urbino 12]]
| [[Súbor:Solaris New Urbino 12 Košice.jpg|150px]]
| [[2021]]
| 15
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusy s dĺžkou {{m|15|m}}'''
|-
| [[Solaris Urbino 15]]
| 
| [[2000]] – [[2004]]
| 36
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Kĺbové autobusy (dĺžka {{m|18|m}})'''
|-
| [[Irisbus Citelis 18M]]
| [[Súbor:Irisbus Citelis 18M, Námestie osvoboditeľov.jpg|150px]]
| [[2009]] – [[2010]]
| 39
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| [[SOR NB 18 City]]
| [[Súbor:Košice, autobus na Štúrově ulici.jpg|150px]]
| [[2013]] – [[2018]]
| 88
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! '''Spolu'''
!
!
! '''299''' používaných vozidiel
! 
! 
!
|}

Okrem toho [[Dopravný podnik mesta Košice]] vlastní ďalších 28 typov vozidiel, ktoré slúžia na výcvik vodičov alebo sú už vyradené; tiež vlastní historické vozidlá.

== Vozovne ==
[[Dopravný podnik mesta Košice]] má v súčasnosti 2 autobusové vozovne:
*Vozovňa Trolejbusová – [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]]
*Vozovňa Železiarenská – [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]]

=== Zrušená vozovňa ===
[[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravný podnik]] bol nútený zrušiť svoju vozovňu v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] na ulici Pri prachárni z dôvodu výstavby [[Košická futbalová aréna|Košickej futbalovej arény]].

== Referencie ==
{{Referencie}}
*Všetky informácie boli čerpané z [https://www.dpmk.sk oficiálnej stránky Dopravného podniku mesta Košice] a zo stránky [http://imhd.sk/ke/ imhd.sk].

== Pozri aj ==
* [[Električková doprava v Košiciach]]
* [[Trolejbusová doprava v Košiciach]]

== Iné projekty ==
{{portál|Košice|Košický}}
{{projekt}}

{{MHD na Slovensku}}
{{Košice}}

[[Kategória:Doprava v Košiciach]]
[[Kategória:Autobusová doprava na Slovensku|Košice]]
[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Košice]]</text>
      <sha1>t3sqy6iu7e0otbxq6bdeymarm2thcrz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429691</id>
      <parentid>7429603</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:57:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16435" xml:space="preserve">[[Súbor:Ikarus 280.08 ev. č. 4082 Hlavná.jpg|thumb|Historický autobus [[Ikarus 280]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] počas poslednej jazdy Ikarusov na Slovensku v septembri 2010]]
'''Mestská autobusová doprava v Košiciach''' je rozsiahly systém autobusových liniek na území [[Košice|Košíc]], metropoly [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]]. Zabezpečuje ju [[Dopravný podnik mesta Košice]] prostredníctvom niekoľkých stoviek [[autobus]]ov rôznych typov od viacerých výrobcov, väčšinou nízkopodlažných. Sú nosným systémom v [[Mestské časti Košíc|mestských častiach]], ktoré neobsluhuje [[Električková doprava v Košiciach|električková]] alebo [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusová]] doprava.

== Denná doprava ==
Denné linky sú číslované od {{rcb|Doprava v Košiciach|10|inline=croute}} do {{rcb|Doprava v Košiciach|57|inline=croute}} (s výnimkou občasných náhradných autobusových liniek {{rcb|Doprava v Košiciach|X|inline=croute}}). [[Dopravný podnik mesta Košice]] tiež zabezpečuje prevádzku viacerých liniek do spoločnosti [[U. S. Steel Košice]], očíslovaných {{rcb|Doprava v Košiciach|RA1|inline=croute}} až {{rcb|Doprava v Košiciach|RA8|inline=croute}} (zabezpečujú spojenie s mestskými časťami, v ktorých nie je k dispozícii [[Električková doprava v Košiciach|električková doprava]]).&lt;ref name=&quot;imhdcp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dpmkcp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://www.dpmk.sk/cp| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Nočná doprava ==
V meste je prevádzkovaná aj nočná preprava osôb a to prostredníctvom siedmich liniek označených {{rcb|Doprava v Košiciach|N1|inline=croute}} až {{rcb|Doprava v Košiciach|N7|inline=croute}}. Každá obsluhuje určitú časť mesta. Linky premávajú od 23. hodiny do 4. hodiny ráno v intervaloch raz za hodinu; po 5. hodine ráno začnú premávať denné spoje.&lt;ref name=&quot;imhdcp&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dpmkcp&quot;/&gt;

== Linky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Mestské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#d61a0c&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''10'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Luník VIII, OC Optima – Sídlisko Ťahanovce, Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''11'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Luník IX – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''12'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Podnikateľská, Šebastovce – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''14'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Železničná zastávka Ťahanovce – Jahodná, Horný Bankov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#f99aa7&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''15'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| OC Cassovia – Dargovských hrdinov, Exnárova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6800a2&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''16'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| OC Cassovia – Staničné námestie – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''17'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Luník VIII
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''18'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Nová nemocnica – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#026553&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''19'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Napajadlá – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''20'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lorinčík – Košická Nová Ves
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''21'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Prekladisko hotových výrobkov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''22'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Baňa Bankov – Džungľa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0e8ccc&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''23'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Letisko
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''24'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Spaľovňa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''25'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Poľov – Budapeštianska
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''26'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''26P'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Poľov – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#2105a3&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''27'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''28'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Napajadlá – Tramínova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''29'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – ZOO
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''30'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Pri hati – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''31'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Námestie osloboditeľov – Vyšné Opátske
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''32'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Košická Nová Ves – Myslava, Maša
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''33'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Krematórium
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#710a6b&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''34'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| KVP, kláštor – OC Optima, dolný vstup
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''35'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Zelená stráň – Heringeš – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#7f581a&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''36'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''51'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Námestie osloboditeľov – Bruselská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''52'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Krásna – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''54'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''55'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''56'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Madridská – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''57'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Staničné námestie – Botanická záhrada
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#81c7e5&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''71'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| trolejbusová linka, nahradená autobusmi
|-
|bgcolor=&quot;#c6d640&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''72'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Lingov – Grunt
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| trolejbusová linka, nahradená autobusmi
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Linky do U. S. Steel Košice'''
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Pereš – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA2'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Maša – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA3'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Húskova – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA4'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| KVP, Starozagorská – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA5'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Želiarska – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA6'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Džungľa – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA7'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Košická Nová Ves – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''RA8'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Želiarska – Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| predĺžená trasa
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Nočné linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#fae013&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
|Staničné námestie – Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#ffbabd&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N2'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
|Staničné námestie – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#ebf28a&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N3'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#e10585&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N4'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#b5f1bb&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N5'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Lingov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#aedbf1&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N6'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;font color=&quot;#feae46&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''N7'''&lt;/center&gt;}}&lt;/font&gt;
| Staničné námestie – Važecká
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Študentské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#ef7f1a&quot; | &lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''Š1'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Maša – Húskova – Spoločenský pavilón
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|}

== Tarifné pásma ==
Košice majú len jedno tarifné pásmo.

== Vozidlový park ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ '''Vozidlový park autobusov MHD v Košiciach'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá| url = https://imhd.sk/ke/vozidla-menu| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| Typ vozidla
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Fotografia
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| Roky výroby
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Počet vozidiel
! width=&quot;20&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| &lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! width=&quot;20&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;| &lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;
! style=&quot;text-align: left;&quot;| Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Minibusy'''
|-
| [[Iveco First FCLLI]]
| [[Súbor:Iveco First FCLLI Košice.jpg|150px]]
| [[2010]] – [[2011]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
|V súčasnosti sú zapozičiavané mestskému podniku Správa mestskej zelene
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Midibusy/Elektrobusy (dĺžka 9,5 – {{m|11|m}})'''
|-
| [[SOR BN 9,5]]
| [[Súbor:SOR BN 9,5 Košice.jpg|150px]]
| [[2013]]
| 5
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| [[SOR EBN 10,5]]
| 
| [[2014]]
| 5
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| [[c:Category:SOR_EBN_11|SOR EBN 11]]
| [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|150px]]
| [[2016]] – [[2017]]
| 18
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusy štandardnej dĺžky (dĺžka {{m|12|m}})'''
|-
| [[SOR NB 12 City]]
| [[Súbor:SOR NB 12 City Košice.jpg|150px]]
| [[2013]]
| 63
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| [[TEDOM C12 G|Tedom C12 G]]
| [[Súbor:Tedom C12G.jpg|150px]]
| [[2007]]
| 20
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| pohon na [[Stlačený zemný plyn|CNG]] Momentálne jazdia iba na linke 11 a na jednom páre spojov linky 24
|-
| [[Solaris Urbino 12]]
| [[Súbor:Solaris Urbino 12, Radnica Starého mesta.jpg|150px]]
| [[2003]] – [[2004]]
| 8
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| pojazdné jedno dispozičné vozidlo
|-
| [[Solaris Urbino 12|Solaris New Urbino 12]]
| [[Súbor:Solaris Urbino 12 IV Košice.jpg|150px]]
| [[2021]]
| 15
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusy s dĺžkou {{m|15|m}}'''
|-
| [[Solaris Urbino 15]]
| 
| [[2000]] – [[2004]]
| 36
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Kĺbové autobusy (dĺžka {{m|18|m}})'''
|-
| [[Irisbus Citelis 18M]]
| [[Súbor:Irisbus Citelis 18M, Námestie osvoboditeľov.jpg|150px]]
| [[2009]] – [[2010]]
| 39
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| [[SOR NB 18 City]]
| [[Súbor:Košice, autobus na Štúrově ulici.jpg|150px]]
| [[2013]] – [[2018]]
| 88
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! '''Spolu'''
!
!
! '''299''' používaných vozidiel
! 
! 
!
|}

Okrem toho [[Dopravný podnik mesta Košice]] vlastní ďalších 28 typov vozidiel, ktoré slúžia na výcvik vodičov alebo sú už vyradené; tiež vlastní historické vozidlá.

== Vozovne ==
[[Dopravný podnik mesta Košice]] má v súčasnosti 2 autobusové vozovne:
*Vozovňa Trolejbusová – [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]]
*Vozovňa Železiarenská – [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]]

=== Zrušená vozovňa ===
[[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravný podnik]] bol nútený zrušiť svoju vozovňu v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] na ulici Pri prachárni z dôvodu výstavby [[Košická futbalová aréna|Košickej futbalovej arény]].

== Referencie ==
{{Referencie}}
*Všetky informácie boli čerpané z [https://www.dpmk.sk oficiálnej stránky Dopravného podniku mesta Košice] a zo stránky [http://imhd.sk/ke/ imhd.sk].

== Pozri aj ==
* [[Električková doprava v Košiciach]]
* [[Trolejbusová doprava v Košiciach]]

== Iné projekty ==
{{portál|Košice|Košický}}
{{projekt}}

{{MHD na Slovensku}}
{{Košice}}

[[Kategória:Doprava v Košiciach]]
[[Kategória:Autobusová doprava na Slovensku|Košice]]
[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Košice]]</text>
      <sha1>ch3vxbkqbl4jse6m50pz4y7tpzif4i1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bardejovský katechizmus z roku 1581</title>
    <ns>0</ns>
    <id>615557</id>
    <revision>
      <id>7429714</id>
      <parentid>7345307</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:52:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Katechizmus z roku 1581 */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5858" xml:space="preserve">'''Bardejovský katechizmus z roku 1581''' je najstaršia tlačena kresťanská kniha v slovenskom jazyku.

== Katechizmus z roku 1581 ==
Bardejovský ''Malý katechizmus'' je prekladom diela ''Der kleine Kathechismus'' Dr. [[Martin Luther|Martina Luthera]]. Ide o najstaršiu slovenskú knihu, ktorú roku 1581 ako jediné slovenské vydanie  medzi mnohými latinskými, nemeckými a niekoľkými maďarskými vytlačil významný tlačiar [[Dávid Gutgesel]] v [[Bardejov]]e. Preto nesie pomenovanie „bardejovský“. Prekladateľ diela nie je známy, považuje sa za neho [[Severín Škultéty]] (1550−1600), nie je to však bezpečne doložené.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Severín SCULTETI
| priezvisko = Kuzmík
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Kuzmík
| titul = Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu
| odkaz na titul = Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu
| zväzok = II : N{{--}}Ž
| vydanie = 1
| vydavateľ = Matica slovenská
| miesto = Martin
| rok = 1976
| počet strán = 493-962
| strany = 655-656
}}&lt;/ref&gt; Bol to rodák z [[Dolná Lehota (okres Brezno)|Dolnej  Lehoty]] a [[evanjelický kňaz]]. Študoval od roku 1565 v Bardejove. V roku 1573 sa tam stal učiteľom, v rokoch 1590 až 1591 bol rektorom [[prešov]]ského kolégia, napokon sa vrátil do Bardejova, kde sa stal roku 1593 seniorom [[Pentapolitana|piatich slobodných miest]]. Bol  autorom  niekoľkých  teologických  spisov, ktoré vyšli po nemecky a po latinsky (Hajduk, 1994, s. 129−143). Hoci doterajšie historické pramene nepotvrdzujú definitívne Scultetiho autorstvo prekladu Lutherovho ''Malého katechizmu'', je zrejmé, že Sculteti svojím vzdelaním, jazykovou prípravou (Bardejov bolo dvojjazyčné mesto), ako aj profesionálnymi skúsenosťami mal všetky predpoklady na to, aby sa úspešne zhostil úlohy prekladateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žitný  | meno = Milan  | titul = Bardejovský katechizmus z roku 1581 | url = http://www.wls.sav.sk/wp-content/uploads/WLS_1_14/WLS1_2014_Zitny.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-24 | vydavateľ = World Literature Studies 6 (23) |miesto = Bratislava / Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Nemecký a čiastočne latinský Lutherov text bol preložený zatiaľ čo citáty z Biblie boli do tohto prekladu dosadené z ''Melantrichovej Biblie'', ktorá zachováva českú tradíciu biblických prekladov od 14. a 15. storočia ako aj z ''Blahoslavovho prekladu [[Nový zákon|Nového zákona]]''.

== Rekonštrukcia z roku 2013 ==

Kniha predstavuje priekopnícku sondu do výskumu kultúrnych dejín Slovenska. Zrod diela inšpiroval slovenský slavista Ľubomír Ďurovič, na vydanie ho pripravil tím historikov, filológov, teológov a bibliografov v spolupráci s grafikom Petrom Ďuríkom. ''Malý katechizmus'' je aj v súčasnosti živou knihou. Bibliografická evidencia hovorí o viac ako 310 vydaniach Lutherovho ''Malého katechizmu'' v „slovenskej reči“.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovačka   | meno = Miloš  | titul = Bardejovský katechizmus z roku 1581 – Najstaršia slovenská kniha | url = http://ikaros.cz/node/14194  | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-24 | vydavateľ = Ikaros 18 (2) |miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ''Bardejovský katechizmus'' sa na Slovensku zachoval v podobe unikátneho, jediného, silno poškodeného výtlačku v [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnici]] (SNK) v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. O jeho objav a získanie do fondov SNK sa zaslúžil bibliograf a historik knižnej kultúry [[Boris Bálent]], ktorý sa postaral v roku 1947 aj o jeho faksimilné vydanie. Zachovaný výtlačok ''Bardejovského katechizmu'' poškodil v presne nezistenom čase kníhviazač, ktorý z neho neprofesionálne odrezal vrchnú časť, a tak sťažil predstavu o jeho autentickej podobe. V dôsledku toho v ňom sčasti alebo úplne chýbajú prvé horné riadky. Ďalšie poškodenie unikátneho výtlačku zvýrazňujú i chýbajúce strany. Skupina bádateľov začala preto po roku 2009 spolupracovať s cieľom vytvoriť čo najzreteľnejšiu predstavu o tom, aký mala najstaršia slovenská kniha pôvodný formát a akým bol jeho autentický text vrátane zničených alebo stratených textových pasáží.&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; Vytýčené ciele sa podarilo naplniť. Dôkazom je nielen rekonštruovaný text ''Bardejovského katechizmu'' vo vydanej knihe, ale i celý rad štúdií, ktoré rozmnožili a prehĺbili znalosti o dejinách Slovenska, osobitne o jeho knižnej kultúre v 16. storočí, ako aj o dejinách kresťanstva a reformácie na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefková  | meno = Miriam Michaela  | titul = Prezentácia najstaršej slovenskej knihy – Bardejovský katechizmus | url = http://www.wls.sav.sk/wp-content/uploads/WLS_1_14/WLS1_2014_Zitny.pdf | dátum vydania = 2014-02-06 | dátum prístupu = 2018-03-24 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica |miesto = Martin | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Pozri aj ==
* [[Agáta Klimeková|KLIMEKOVÁ, Agáta]] (red.), [[et al.]]:  ''Bardejovský katechizmus z roku 1581. Najstaršia slovenská kniha. Filologické a bibliografické štúdie, textologická a grafická rekonštrukcia poškodeného korpusu unikátneho výtlačku''. Slovenská národná knižnica, Martin 2013, ISBN 978-80-81490-46-0, 296 strán.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.martinus.sk/?uItem=200836#description Bardejovský katechizmus z roku 1581] v [[Martinus|Martinus.sk]]

[[Kategória:Kresťanská literatúra]]
[[Kategória:Knihy v slovenskom jazyku]]
[[Kategória:Slovenské knihy]]
[[Kategória:Knihy z 1581]]</text>
      <sha1>bquw9slgppl3wk9gpki6orzeff5mjlj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Prešov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>617848</id>
    <revision>
      <id>7429553</id>
      <parentid>7408547</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:40:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Deliwux</username>
        <id>209370</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zmena fotky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3334" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Prešov
| obrázok            = Presov Railway Station.JPG
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = 
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Prešov]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 48.983663
| zemepisná dĺžka    = 21.249929
| otvorenie          = [[1872]]
| bývalý názov       =
| nástupištia        = 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = z ulice Košická
| cestovné lístky    = áno
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Košice – Muszyna|188 Košice – Muszyna]]&lt;br /&gt;[[Železničná trať Prešov – Humenné|193 Prešov – Humenné]]&lt;br /&gt;[[Železničná trať Prešov – Bardejov|194 Prešov – Bardejov]]
}}

'''Železničná stanica Prešov''' je hlavná [[železničná stanica]] v meste [[Prešov]]. Leží na tratiach [[Železničná trať Košice – Muszyna|č. 188 Košice - Plaveč - Muszyna]] z ktorej odbočujú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|č. 193 Prešov - Vranov nad Topľou - Humenné]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|č.194 Prešov - Bartošovce - Bardejov]]. &lt;ref name=&quot;vlaky.net-prešov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prešov : Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=398 | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná 3 kV jednosmernou sústavou]].

Železničnou stanicou každodenne prechádzajú osobné vlaky a rýchlik smerujúci z [[Bratislava|Bratislavy]] a do [[Bratislava|Bratislavy]]. V roku [[2017]] železnica prešla kompletnou rekonštrukciou a v pláne je aj výstavba vlastného parkoviska. &lt;ref name=&quot;kosice.online-presov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prešov : Železničná stanica | url = https://www.kosiceonline.sk/pri-presovskej-zeleznicnej-stanici-vznikne-parkovisko-pre-cestujucich | vydavateľ = KOSICEONLINE | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Stanica tiež disponuje osobnou pokladnicou na predaj vnútroštátnych aj medzinárodných cestovných lístkov, úschovňou batožín a v interiéri je niekoľko menších stánkov s občerstvením, reštaurácia a čakáreň.

Na stanici sa nachádza výkonné pracovisko sekcie riadenia dopravy Oblastného riaditeľstva Košice Železníc Slovenskej republiky.&lt;ref name=&quot;zsr-vykonne-pracoviska-sekcie-riadenia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Významné železničné stanice na Slovensku}}
{{Železničná trať 188 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Prešov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Prešov]]
[[Kategória:Doprava v Prešove]]</text>
      <sha1>tscypygmuf4rhvibj53zgppyycuu1f2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Andrej Droba</title>
    <ns>0</ns>
    <id>617980</id>
    <revision>
      <id>7429666</id>
      <parentid>7174937</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:39:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7602" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Andrej Droba
| Rodné meno = Andrea Elscheková Matisová
| Popis osoby = 
| Portrét = Andrej Droba 2.jpg
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Igor Pokojný]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = súčasný
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = 2020
| Koniec obdobia2 = júl 2022
| Predchodca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Nástupca2 = [[Andrea Elscheková Matisová]]
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska v [[Kanada|Kanade]]
| Začiatok obdobia3 = [[2014]]
| Koniec obdobia3 = [[2018]]
| Predchodca3 = [[Milan Kollár]]
| Nástupca3 = [[Vít Koziak]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1975|5|22}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka = [[Daniela Drobová]]&lt;ref name=&quot;spouse&quot;/&gt;
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

'''Andrej Droba''' (* [[22. máj]] [[1975]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[január]]a [[2020]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Poľsko|Poľsku]]. V rokoch [[2014]]{{--}}[[2018]] pôsobil ako [[Veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade|mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Kanade]].

== Diplomatické pôsobenie ==
V roku [[1999]] absolvoval odbor [[Komerčné inžinierstvo]] na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od roku [[1998]] pracuje pre [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Začínal ako parlamentný tajomník. V rokoch [[2001]]{{--}}[[2005]] bol II. tajomníkom stálej misie SR pri OSN v New Yorku. Potom pracoval dva roky ako riaditeľ kancelárie [[Magda Vášáryová|štátnej tajomníčky]]. V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] bol radcom a zástupcom veľvyslanca v USA. Od roku [[2011]] do roku [[2012]] pracoval ako vedúci oddelenia zahraničných vzťahov a protokolu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. V rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]] bol riaditeľom kancelárie ministra na MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Kanade ===
Do funkcie veľvyslanca Drobu vymenoval [[9. september|9. septembra]] [[2014]] prezident SR [[Andrej Kiska]].&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;/&gt; Pri prezentácii poverenia Drobu [[2. október|2. októbra]] [[2014]] prijal generálny guvernér Kanady [[David Johnston]].&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
Do funkcie veľvyslanca v Poľsku Drobu vymenovala [[29. január]]a [[2020]] prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;/&gt; Jeho nástupkyňa je od júla 2022 [[Andrea Elscheková Matisová]].&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Írsku ===
V júli 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Írsku.&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2018 až 2022 [[Igor Pokojný]].&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s manželkou Danielou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = https://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho starší brat je politik a predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], [[Juraj Droba]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presentation of Credentials at the Citadelle of Québec | url = https://www.gg.ca/document.aspx?id=15768&amp;lan=eng | vydavateľ = gg.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;spouse&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = http://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident A. Kiska vymenoval ďalších nových veľvyslancov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenovanie-velvyslanci/97353-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2018-05-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Kanade}}

{{DEFAULTSORT:Droba, Andrej}}

[[Kategória:Absolventi Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Kanade]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]</text>
      <sha1>0mzbg4f9r3zu3769ylza7cqqx14pb2p</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429667</id>
      <parentid>7429666</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:40:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>oprava úvodu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7609" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Andrej Droba
| Rodné meno = Andrea Elscheková Matisová
| Popis osoby = 
| Portrét = Andrej Droba 2.jpg
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Igor Pokojný]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = súčasný
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = 2020
| Koniec obdobia2 = júl 2022
| Predchodca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Nástupca2 = [[Andrea Elscheková Matisová]]
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska v [[Kanada|Kanade]]
| Začiatok obdobia3 = [[2014]]
| Koniec obdobia3 = [[2018]]
| Predchodca3 = [[Milan Kollár]]
| Nástupca3 = [[Vít Koziak]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1975|5|22}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka = [[Daniela Drobová]]&lt;ref name=&quot;spouse&quot;/&gt;
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

'''Andrej Droba''' (* [[22. máj]] [[1975]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Írsko|Írsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a v [[Veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade|mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Kanade]].

== Diplomatické pôsobenie ==
V roku [[1999]] absolvoval odbor [[Komerčné inžinierstvo]] na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od roku [[1998]] pracuje pre [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Začínal ako parlamentný tajomník. V rokoch [[2001]]{{--}}[[2005]] bol II. tajomníkom stálej misie SR pri OSN v New Yorku. Potom pracoval dva roky ako riaditeľ kancelárie [[Magda Vášáryová|štátnej tajomníčky]]. V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] bol radcom a zástupcom veľvyslanca v USA. Od roku [[2011]] do roku [[2012]] pracoval ako vedúci oddelenia zahraničných vzťahov a protokolu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. V rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]] bol riaditeľom kancelárie ministra na MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Kanade ===
Do funkcie veľvyslanca Drobu vymenoval [[9. september|9. septembra]] [[2014]] prezident SR [[Andrej Kiska]].&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;/&gt; Pri prezentácii poverenia Drobu [[2. október|2. októbra]] [[2014]] prijal generálny guvernér Kanady [[David Johnston]].&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
Do funkcie veľvyslanca v Poľsku Drobu vymenovala [[29. január]]a [[2020]] prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;/&gt; Jeho nástupkyňa je od júla 2022 [[Andrea Elscheková Matisová]].&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Írsku ===
V júli 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Írsku.&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2018 až 2022 [[Igor Pokojný]].&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s manželkou Danielou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = https://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho starší brat je politik a predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], [[Juraj Droba]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presentation of Credentials at the Citadelle of Québec | url = https://www.gg.ca/document.aspx?id=15768&amp;lan=eng | vydavateľ = gg.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;spouse&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = http://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident A. Kiska vymenoval ďalších nových veľvyslancov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenovanie-velvyslanci/97353-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2018-05-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Kanade}}

{{DEFAULTSORT:Droba, Andrej}}

[[Kategória:Absolventi Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Kanade]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]</text>
      <sha1>ej5a3wijdylg2zvggm1bz3j5qfdjf3w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429720</id>
      <parentid>7429667</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:01:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7607" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Andrej Droba
| Rodné meno = Andrea Elscheková Matisová
| Popis osoby = 
| Portrét = Andrej Droba 2.jpg
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Igor Pokojný]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = 2020
| Koniec obdobia2 = júl 2022
| Predchodca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Nástupca2 = [[Andrea Elscheková Matisová]]
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska v [[Kanada|Kanade]]
| Začiatok obdobia3 = [[2014]]
| Koniec obdobia3 = [[2018]]
| Predchodca3 = [[Milan Kollár]]
| Nástupca3 = [[Vít Koziak]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1975|5|22}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka = [[Daniela Drobová]]&lt;ref name=&quot;spouse&quot;/&gt;
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

'''Andrej Droba''' (* [[22. máj]] [[1975]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Írsko|Írsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a v [[Veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade|mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Kanade]].

== Diplomatické pôsobenie ==
V roku [[1999]] absolvoval odbor [[Komerčné inžinierstvo]] na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od roku [[1998]] pracuje pre [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Začínal ako parlamentný tajomník. V rokoch [[2001]]{{--}}[[2005]] bol II. tajomníkom stálej misie SR pri OSN v New Yorku. Potom pracoval dva roky ako riaditeľ kancelárie [[Magda Vášáryová|štátnej tajomníčky]]. V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] bol radcom a zástupcom veľvyslanca v USA. Od roku [[2011]] do roku [[2012]] pracoval ako vedúci oddelenia zahraničných vzťahov a protokolu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. V rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]] bol riaditeľom kancelárie ministra na MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Kanade ===
Do funkcie veľvyslanca Drobu vymenoval [[9. september|9. septembra]] [[2014]] prezident SR [[Andrej Kiska]].&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;/&gt; Pri prezentácii poverenia Drobu [[2. október|2. októbra]] [[2014]] prijal generálny guvernér Kanady [[David Johnston]].&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
Do funkcie veľvyslanca v Poľsku Drobu vymenovala [[29. január]]a [[2020]] prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;/&gt; Jeho nástupkyňa je od júla 2022 [[Andrea Elscheková Matisová]].&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Írsku ===
V júli 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Írsku.&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2018 až 2022 [[Igor Pokojný]].&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s manželkou Danielou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = https://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho starší brat je politik a predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], [[Juraj Droba]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presentation of Credentials at the Citadelle of Québec | url = https://www.gg.ca/document.aspx?id=15768&amp;lan=eng | vydavateľ = gg.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;spouse&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = http://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident A. Kiska vymenoval ďalších nových veľvyslancov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenovanie-velvyslanci/97353-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2018-05-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Kanade}}

{{DEFAULTSORT:Droba, Andrej}}

[[Kategória:Absolventi Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Kanade]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]</text>
      <sha1>4fwiwssjzhssjj0ifqepqoum9n7s91l</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429722</id>
      <parentid>7429720</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:01:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7654" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Andrej Droba
| Rodné meno = Andrea Elscheková Matisová
| Popis osoby = 
| Portrét = Andrej Droba 2.jpg
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Igor Pokojný]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = 2020
| Koniec obdobia2 = júl 2022
| Predchodca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Nástupca2 = [[Andrea Elscheková Matisová]]
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska v [[Kanada|Kanade]]
| Začiatok obdobia3 = [[2014]]
| Koniec obdobia3 = [[2018]]
| Predchodca3 = [[Milan Kollár]]
| Nástupca3 = [[Vít Koziak]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1975|5|22}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka = [[Daniela Drobová]]&lt;ref name=&quot;spouse&quot;/&gt;
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

'''Andrej Droba''' (* [[22. máj]] [[1975]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Írsko|Írsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a v [[Veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade|mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Kanade]].

== Diplomatické pôsobenie ==
V roku [[1999]] absolvoval odbor [[Komerčné inžinierstvo]] na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od roku [[1998]] pracuje pre [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Začínal ako parlamentný tajomník. V rokoch [[2001]]{{--}}[[2005]] bol II. tajomníkom stálej misie SR pri OSN v New Yorku. Potom pracoval dva roky ako riaditeľ kancelárie [[Magda Vášáryová|štátnej tajomníčky]]. V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] bol radcom a zástupcom veľvyslanca v USA. Od roku [[2011]] do roku [[2012]] pracoval ako vedúci oddelenia zahraničných vzťahov a protokolu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. V rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]] bol riaditeľom kancelárie ministra na MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Kanade ===
Do funkcie veľvyslanca Drobu vymenoval [[9. september|9. septembra]] [[2014]] prezident SR [[Andrej Kiska]].&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;/&gt; Pri prezentácii poverenia Drobu [[2. október|2. októbra]] [[2014]] prijal generálny guvernér Kanady [[David Johnston]].&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
Do funkcie veľvyslanca v Poľsku Drobu vymenovala [[29. január]]a [[2020]] prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;/&gt; Jeho nástupkyňa je od júla 2022 [[Andrea Elscheková Matisová]].&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Írsku ===
V júli 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Írsku.&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2018 až 2022 [[Igor Pokojný]].&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s manželkou Danielou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = https://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho starší brat je politik a predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], [[Juraj Droba]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presentation of Credentials at the Citadelle of Québec | url = https://www.gg.ca/document.aspx?id=15768&amp;lan=eng | vydavateľ = gg.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;spouse&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = http://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident A. Kiska vymenoval ďalších nových veľvyslancov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenovanie-velvyslanci/97353-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2018-05-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Kanade}}

{{DEFAULTSORT:Droba, Andrej}}

[[Kategória:Absolventi Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Kanade]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Írsku]]</text>
      <sha1>tqmbncgrmji6ek657ldr7m2gqk4dnwl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429723</id>
      <parentid>7429722</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:04:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7626" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Andrej Droba
| Rodné meno = 
| Popis osoby = 
| Portrét = Andrej Droba 2.jpg
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Írsko|Írsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Igor Pokojný]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = 2020
| Koniec obdobia2 = júl 2022
| Predchodca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Nástupca2 = [[Andrea Elscheková Matisová]]
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska v [[Kanada|Kanade]]
| Začiatok obdobia3 = [[2014]]
| Koniec obdobia3 = [[2018]]
| Predchodca3 = [[Milan Kollár]]
| Nástupca3 = [[Vít Koziak]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1975|5|22}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka = [[Daniela Drobová]]&lt;ref name=&quot;spouse&quot;/&gt;
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

'''Andrej Droba''' (* [[22. máj]] [[1975]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Írsko|Írsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a v [[Veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade|mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Kanade]].

== Diplomatické pôsobenie ==
V roku [[1999]] absolvoval odbor [[Komerčné inžinierstvo]] na [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od roku [[1998]] pracuje pre [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Začínal ako parlamentný tajomník. V rokoch [[2001]]{{--}}[[2005]] bol II. tajomníkom stálej misie SR pri OSN v New Yorku. Potom pracoval dva roky ako riaditeľ kancelárie [[Magda Vášáryová|štátnej tajomníčky]]. V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] bol radcom a zástupcom veľvyslanca v USA. Od roku [[2011]] do roku [[2012]] pracoval ako vedúci oddelenia zahraničných vzťahov a protokolu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. V rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]] bol riaditeľom kancelárie ministra na MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Kanade ===
Do funkcie veľvyslanca Drobu vymenoval [[9. september|9. septembra]] [[2014]] prezident SR [[Andrej Kiska]].&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;/&gt; Pri prezentácii poverenia Drobu [[2. október|2. októbra]] [[2014]] prijal generálny guvernér Kanady [[David Johnston]].&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
Do funkcie veľvyslanca v Poľsku Drobu vymenovala [[29. január]]a [[2020]] prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;/&gt; Jeho nástupkyňa je od júla 2022 [[Andrea Elscheková Matisová]].&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Írsku ===
V júli 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Írsku.&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2018 až 2022 [[Igor Pokojný]].&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s manželkou Danielou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = https://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho starší brat je politik a predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], [[Juraj Droba]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;gg-presentation-of-credentials&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presentation of Credentials at the Citadelle of Québec | url = https://www.gg.ca/document.aspx?id=15768&amp;lan=eng | vydavateľ = gg.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;spouse&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Ambassador Andrej Droba and his wife, Daniela Drobova, hosted a Taste of Slovakia event at their embassy. (Photo: Ülle Baum) | url = http://diplomatonline.com/mag/2016/01/envoys-album-winter-2016/diplomat_1-4-2016_0102/ | vydavateľ = diplomatonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-vymenoval&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident A. Kiska vymenoval ďalších nových veľvyslancov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenovanie-velvyslanci/97353-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2018-05-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;polsko-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Kanade}}

{{DEFAULTSORT:Droba, Andrej}}

[[Kategória:Absolventi Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Kanade]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Írsku]]</text>
      <sha1>puvih9o2m0i5yo3tz7j2a6khdvn49a6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Lučenec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>618678</id>
    <revision>
      <id>7429717</id>
      <parentid>7305452</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:56:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>galéria</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6064" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Lučenec
| obrázok            = Lučenec - Železničná stanica - rekonštrukcia 2018 (1).jpg
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = stanica v marci 2018
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Lučenec]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 48,33585
| zemepisná dĺžka    = 19,66756
| otvorenie          = 
| bývalý názov       = 
| nástupištia        =3 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = áno
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Zvolen – Košice|160 Zvolen – Košice]]&lt;br /&gt;[[Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš|161 Lučenec – Veľký Krtíš]]&lt;br /&gt;[[Železničná trať Lučenec – Utekáč|162 Lučenec – Utekáč]]
}}

'''Železničná stanica Lučenec''' je [[železničná stanica]] v meste [[Lučenec]]. Leží na tratiach [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen – Košice]], [[Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš|Lučenec – Veľký Krtíš]] a [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec – Utekáč]]. Nie je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]].&lt;ref name=&quot;vlakynet&quot;/&gt; V Lučenci sa aktuálne nachádza ešte jedna fungujúca železničná zastávka umiestnená na železničnej trati Lučenec - Utekáč, jedná sa o železničnú zastávku Opatová pri Lučenci.

== Doprava a služby ==
Na stanici sa nachádza pokladňa [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]], ktorá vydáva vnútroštátne a medzinárodné cestovné lístky v systéme KVC.&lt;ref name=&quot;pokzssk&quot;/&gt; Pri železničnej stanici sa nachádza zrekonštruovaná autobusová stanica s novou budovou čakárne pre cestujúcich a služby.&lt;ref name=&quot;busportal-nova-autobusova-stanica-lucenec&quot;/&gt; Na stanici sídli Turistická a informačná agentúra.&lt;ref name=&quot;lucenec-zakladne-informacie&quot;/&gt; Poskytovaná je aj „reštaurácia, občerstvenie, sociálne zariadenia, ubytovanie v blízkosti“.&lt;ref name=&quot;vlakynet&quot;/&gt;

== Rekonštrukcia stanice ==
Rekonštrukcia stanice začala 21. novembra 2016. Zahŕňa rekonštrukciu železničného zvršku, nástupíšť, kanalizácie, osvetlenia a samotnej staničnej budovy. Inštalovaný mal byť aj nový informačný a hlasový systém.&lt;ref name=&quot;dnes24&quot;/&gt; Rekonštrukcia bola predĺžená kvôli zmeneným podmienkam, ale mala byť ukončená do konca roku 2017.&lt;ref name=&quot;zsr-rekonstrukcia&quot;/&gt;
Celkový rozpočet rekonštrukcie bol približne 3 milióny eur.&lt;ref name=&quot;dnes24&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;zsr-rekonstrukcia&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Lučenec - Železničná stanica -a.jpg|Stanica po rekonštrukcii
Súbor:Lučenec - Železničná stanica - rekonštrukcia 2017 (2).jpg|Stanica počas rekonštrukcie (2017)
Súbor:Lučenec - pohľad na koľaje.jpg|Pohľad z cestného mosta
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;busportal-nova-autobusova-stanica-lucenec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová autobusová stanica Lučenec | url = https://www.busportal.cz/clanky/sad-lucenec-nove-autobusove-nadrazi-v-lucenci-bylo-oficielne-uvedeno-do-provozu-8456 | vydavateľ = busportal.cz | dátum vydania = 2011-01-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dnes24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Macko | meno = Boris| autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Železničná stanica v Lučenci opeknie. Veľká obnova prinesie mnohé NOVINKY | url = https://lucenec.dnes24.sk/foto-zeleznicna-stanica-v-lucenci-opeknie-velka-obnova-prinesie-mnohe-novinky-256174 | vydavateľ = lucenec.dnes24.sk | dátum vydania = 2016-11-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;lucenec-zakladne-informacie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základné informácie | url = http://www.lucenec.sk/zakladne-informacie.phtml?id3=54229 | vydavateľ = Mesto Lučenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;pokzssk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L - Ľ| url = http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predajne-miesta-pokladnice/l.html | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vlakynet&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lučenec | url = https://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=272 | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-15 | miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;zsr-rekonstrukcia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia železničnej stanice v Lučenci | url = https://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2017/november/rekonstrukcia-zeleznicnej-stanice-v-lucenci.html | vydavateľ = [[Železnice Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2017-11-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=272 Stanica na stránke VLAKY.NET]
* [https://www.facebook.com/watch/?v=400291357441223 Rekonštrukcia železničnej stanice]


{{Železničná trať 160 (Slovensko)}}
{{Významné železničné stanice na Slovensku}}
&lt;!-- {{Železničná trať 161 (Slovensko)}} --&gt;
&lt;!-- {{Železničná trať 162 (Slovensko)}} --&gt;
{{Lučenec}}

[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Lučenec]]
[[Kategória:Doprava v Lučenci]]
[[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]]</text>
      <sha1>7ws4rqn1ca70sb1e4diunaujr7xfnnz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam piesní Oľgy Záblackej</title>
    <ns>0</ns>
    <id>618840</id>
    <revision>
      <id>7429786</id>
      <parentid>7209570</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:40:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10531" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam piesní''' [[speváčka|speváčky]], [[moderátorka|moderátorky]], [[scenáristka|scenáristky]], [[dramaturgička|dramaturgičky]], [[režisérka|režisérky]] , [[producent|producentky]] a [[textárka|textárky]] '''[[Oľga Záblacká|Oľgy Záblackej]]'''.

== Zoznam ==
poz. - pieseň - (autor hudby piesne / autor textu piesne)

(h:/t:) - doteraz nezistený autor hudby alebo textu
*('''na doplnenie''')


{{SHORTTOC}}

== 0-9 ==
* 3D Film - [[Oľga Záblacká]] - ([[Peter Saniga|Sanchez]] / [[Peter Hrivňák|Kuko]]) - album: ''Strana A - Kuko Sanchez (2010)'' &lt;ref&gt;[https://www.discogs.com/Kuko-3-Sanchez-Strana-A/release/4324901  Kuko (3), Sanchez (10) – Strana A, discogs.com]&lt;/ref&gt;

== A ==
* Asi - [[I.M.T. Smile]] - ([[Ivan Tásler]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Nech sa páči - I.M.T. Smile (2000)''

== B ==
* Biela - [[Oľga Záblacká]] - ([[Marián Čekovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Bozky na čelo - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - (h: / t: )

== D ==
* Divá túžba - [[Mukatado]] - ([[Jana Kozáková]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Iba láska - Mukatado (2013)'' &lt;ref&gt;[https://gregi.net/clanky/olga-zablacka-pesnicky-mukatada-sa-mi-zapacili-okamzite/ Oľga Záblacká: Pesničky Mukatada sa mi zapáčili okamžite!, gregi.net]&lt;/ref&gt;
* Divné oči - [[Oľga Záblacká]] - ([[Marián Čekovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''

== CH ==
* Cháp ma - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - ([[Michal Dúžek]] / [[Daniel Mikletič]]) - album: ''Cháp ma - Oľga Záblacká so skupinou Kiwi / Eurococtail '90 - AˈConto ([[Bratislavská lýra]]) (1990)''

== K ==
* Keď muž miluje ženu - [[Robo Opatovský]] - ([[Robo Opatovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Robo Opatovský – Unplugged (2017)'' &lt;ref&gt;[http://zenskyweb.sk/clanok/38609-spevak-robo-opatovsky-oslavuje-lasku Spevák Robo Opatovský oslavuje lásku, zenskyweb.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://hudba.zoznam.sk/spravy/23-10-2017-robo-opatovsky-zaujal-radia-podmanivym-singlom-ked-muz-miluje-zenu/ Robo Opatovský zaujal rádiá podmanivým singlom Keď muž miluje ženu, hudba.zoznam.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://music4u.sk/2017/11/robo-opatovsky-predstavil-emotivny-klip-piesni-ked-muz-miluje-zenu-pribehom-zakazanej-laske/ Robo Opatovský predstavil emotívny klip k piesni „Keď muž miluje ženu“ s príbehom o zakázanej láske!, music4u.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.zenskeveci.com/reziserka-olga-zablacka-exkluzivne-o-tvorbe-noveho-videoklipu-roba-opatovskeho/ Režisérka Oľga Záblacká exkluzívne o tvorbe nového videoklipu Roba Opatovského, zenskeveci.com]&lt;/ref&gt;
* Kráľovná Mária - [[Oľga Záblacká]] - ([[David Koller]] / [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]) - album: ''Takže tak... - Jožo Urban a priatelia live (2000), U.F.O. (2003)'' &lt;ref&gt;[https://hudba.zoznam.sk/recenzie/2004-10-28-olga-zablacka-u-f-o/ Oľga Záblacká - U.F.O., hudba.zoznam.sk]&lt;/ref&gt;

== L ==
* Labutia - [[Mária Čírová]] - ([[Mária Čírová]], [[Marián Kachút]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Na dosah - Mária Čírová (2011)'' &lt;ref&gt;[https://www.webnoviny.sk/maria-cirova-spolupracuje-na-novych-piesnach-so-zablackou/ Mária Čírová spolupracuje na nových piesňach so Záblackou, webnoviny.sk]&lt;/ref&gt;
* Láska naopak - [[Oľga Záblacká]] - ([[Radovan Orth]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Láska vianočná - [[Robo Opatovský]] a [[Monika Hilmerová]] - ([[Robo Opatovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Vianočné duetá - Robo Opatovský (2016)'' &lt;ref&gt;[https://gregi.net/clanky/robo-opatovsky-a-monika-hilmerova-naspievali-rozpravkovy-singel-laska-vianocna/ Robo Opatovský a Monika Hilmerová naspievali rozprávkový singel „Láska vianočná“!, gregi.net]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://hudba.zoznam.sk/spravy/13-12-2016-robo-opatovsky-a-monika-hilmerova-naspievali-rozpravkovy-singel-laska-vianocna/ Robo Opatovský a Monika Hilmerová naspievali rozprávkový duet Láska vianočná, hudba.zoznam.sk]&lt;/ref&gt;

== N ==
* Nechci ma - [[Oľga Záblacká]] - ([[Martin Gašpar]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Nevieš - [[Oľga Záblacká]] - ([[Martin Gašpar]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''

== M ==
* Mám chuť - [[Oľga Záblacká]] - ([[Radovan Orth]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''...mám chuť... (2003), U.F.O. (2003)''
* Meškajúci princ - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - (h: / t: )
* Milovaná - [[Robo Opatovský]] - ([[Robo Opatovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Môj život - Robo Opatovský (2014)''
* Mopedová - [[Vašo Patejdl]] a [[Oľga Záblacká]] - ([[Vašo Patejdl]] / [[Boris Filan]]) - pieseň vznikla pre film [[Fontána pre Zuzanu]] &lt;ref&gt;[http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/historia-slovenskej-popularnej-hudby-/25524-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1 História slovenskej populárnej hudby (18), skolskyservis.teraz.sk]&lt;/ref&gt; vyšla na albume: ''Dvaja, Hudba a piesne z filmu Fontána Pre Zuzanu (1986), (1987), a v reedícii: Dvaja, Hudba a piesne z filmu Fontána Pre Zuzanu (2008), Hudba z filmu, Smoliari – Dvaja (Fontána pre Zuzanu (2011) &lt;ref&gt;[https://www.discogs.com/Ali-Brezovsk%C3%BD-Va%C5%A1o-Patejdl-Hudba-Z-Filmu-Smoliari-Dvaja-Font%C3%A1na-Pre-Zuzanu/release/9293445, Ali Brezovský, Vašo Patejdl – (Hudba z filmu) Smoliari – Dvaja (Fontána pre Zuzanu), discogs.com]&lt;/ref&gt;''

== N ==
* Naivná - [[Oľga Záblacká]] - (h: / t: )
* Na slzách - [[Mukatado]] - ([[Jana Kozáková]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Iba láska - Mukatado (2013)''

* Neverná - [[Robo Opatovský]] - ([[Robo Opatovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Môj život - Robo Opatovský (2014), Robo Opatovský – Unplugged (2017)'' &lt;ref&gt;[https://hudba.zoznam.sk/spravy/16-09-2013-roba-opatovskeho-trapi-nevera-pomohla-mu-olga-zablacka/ Roba Opatovského trápi nevera, pomohla mu Oľga Záblacká, hudba.zoznam.sk]&lt;/ref&gt;

== O ==
* Odpúšťam - [[Robo Opatovský]] - ([[Robo Opatovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Môj život - Robo Opatovský (2014)''
* Out Of Me - [[Happy Melon]] a Oľga Záblacká ([[Happy Melon]] / [[Pavol Murín]]) - album: ''Happy Melon - [[Happy Melon]] (2000)''

== P ==
* Páčiš sa mi - [[Oľga Záblacká]] - ([[Oľga Záblacká]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Prečo - [[Oľga Záblacká]] - ([[Oľga Záblacká]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Prevtelenie (This Is Kevin Mix) - [[Oľga Záblacká]] - ([[Martin Gašpar]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Prvé milovanie - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - (h: / t: )
* Prvýkrát - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - ([[Michal Dúžek]] / [[Daniel Mikletič]]) - album: ''Tak si ma už všimni / Prvýkrát (1988)''
* Pýtam sa - [[Oľga Záblacká]] - ([[Martin Wittgruber]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''

== R ==
* Raz ma to zabije - [[Oľga Záblacká]] - ([[Oľga Záblacká]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''

== S ==
* Sexi Jazz - [[Mukatado]] - ([[Jana Kozáková]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Iba láska - Mukatado (2013)'' &lt;ref&gt;[http://www.nahravaciestudio.sk/c406/mukatado-a-olga-zablacka.html Mukatado a Oľga Záblacká!, nahravaciestudio.sk]&lt;/ref&gt;
* Si - [[Mária Čírová]] - ([[Mária Čírová]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Na dosah - Mária Čírová (2011)''
* Sila Lásky - [[Kali]] a finalisti Kali Records Talentu 2015 - (Randal Group / [[Oľga Záblacká]]) &lt;ref&gt;[https://www.youtube.com/watch?v=qG_oS-ZAVUk Kali Records a finalisti K.R.Talentu 2015]&lt;/ref&gt;
* Spím - [[Oľga Záblacká]] - ([[Marián Čekovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Stromy - [[Mukatado]] - ([[Janka Kozáková]], [[Peter Dobrík]] / [[Oľga Záblacká]]) - titulná pieseň filmu ''Arcibiskup Bezák Zbohom…'' &lt;ref&gt;[https://damskajazda.webnoviny.sk/mukatado-zverejnili-skladbu-stromy/ Mukatado zverejnili skladbu Stromy, damskajazda.webnoviny.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://bbonline.sk/stromy-od-mukatada-vo-filme-o-robertovi-bezakovi/ Stromy od Mukatada vo filme o Róbertovi Bezákovi, bbonline.sk]&lt;/ref&gt;
* Svet v dámskych kabelkách - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - ([[Michal Dúžek]] / [[Daniel Mikletič]]) - album: ''Svet v dámskych kabelkách / Transfúzia (1987)''
* Šaty a ty - [[Oľga Záblacká]] (h: / t: )

== T ==
* Tak sa to má - [[Laco Lučenič]] a [[Oľga Záblacká]] - ([[Laco Lučenič]] / [[Martin Sarvaš]]) - ''Zastávky na znamenie - Laco Lučenič  (1987), Bodliak na plavkách / Zastávky na znamenie - Laco Lučenič (2012)'' 
* Tak si ma už všimni - [[Oľga Záblacká]] a skupinou Kiwi - ([[Michal Dúžek]] / [[Daniel Mikletič]]) - album: ''Tak si ma už všimni / Prvýkrát (1988)''
*  Transfúzia - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - ([[Michal Dúžek]] / [[Ľuboš Zeman]]) - album: ''Svet v dámskych kabelkách / Transfúzia (1987)''

== U ==
* U.F.O. - [[Oľga Záblacká]] - ([[Marián Čekovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)'' &lt;ref&gt;[https://www.discogs.com/O%C4%BEga-Z%C3%A1black%C3%A1-UFO/release/4744924 Oľga Záblacká – U.F.O., discogs.com]&lt;/ref&gt;

== V ==
* Vianoce - [[Robo Opatovský]] &amp; [[Mária Čírová]] a Detské operné štúdio Štátneho divadla Košice - ([[Robo Opatovský]] / [[Juraj Žák]], [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Vianočné duetá - Robo Opatovský (2016)'' &lt;ref&gt;[http://music.server.sk/spravy/robo-opatovsky-naspieval-duet-s-mariou-cirovou/ Robo Opatovský naspieval duet s Máriou Čírovou, music.server.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1813967_cirova-a-opatovsky-maju-nadhernu-vianocnu-pesnicku-vypocujte-si-ju Čírová a Opatovský majú nádhernú vianočnú pesničku. Vypočujte si ju, tvnoviny.sk]&lt;/ref&gt;
* Višne v čokoláde - [[Oľga Záblacká]] a skupina Kiwi - (h: / t: )

== Z ==
* Zákony tiel - [[Oľga Záblacká]] - ([[David Koller]] / [[Jozef Urban]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Zbabelá - [[Mukatado]] feat. [[Lukáš Horanský]] - ([[Jana Kozáková]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''Iba láska - Mukatado (2013)''
* Zblízka - [[Oľga Záblacká]] - ([[Marián Čekovský]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''
* Zatváraš dvere - [[Oľga Záblacká]] - ([[Juraj Burian]] / [[Oľga Záblacká]]) - album: ''U.F.O. (2003)''

== Referencie ==
* [https://hudba.zoznam.sk/tagy/olga-zablacka/ Články na stránkach: hudba.zoznam.sk] 
{{referencie|2}}

[[Kategória:Zoznamy piesní|Záblacká, Oľga]]</text>
      <sha1>6lyztikiae5choowo1kjg9t6y8gxxe3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Ternopiľská oblasť</title>
    <ns>10</ns>
    <id>619405</id>
    <revision>
      <id>7429799</id>
      <parentid>6689766</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:53:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1761" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Ternopiľská oblasť
| nadpis    = [[Súbor:Flag of Ternopil Oblast.svg|25px]]  [[Ternopiľská oblasť]]
| obrázok   = [[Súbor:Coat of Arms of Ternopil Oblast.svg|70px|Erb]]

| skupina1  = Okresy&lt;br/&gt;(rajóny)
| zoznam1   = 
* [[Berežanský rajón|Berežanský]]
* [[Borščivský rajón|Borščivský]]
* [[Bučacký rajón|Bučacký]]
* [[Husjatynský rajón|Husjatynský]]
* [[Zališčycký rajón|Zališčycký]]
* [[Zbarazký rajón|Zbarazk]]
* [[Zborivský rajón|Zborivský]]
* [[Kozivský rajón|Kozivský]]
* [[Kremjanecký rajón|Kremjanecký]]
* [[Lanovecký rajón|Lanovecký]]
* [[Monastyryský rajón|Monastyryský]] 
* [[Pidvoločyský rajón|Pidvoločyský]]
* [[Pidhajecký rajón|Pidhajecký]]
* [[Terebovľanský rajón|Terebovľanský]]
* [[Ternopiľský rajón|Ternopiľský]]
* [[Čortkivský rajón|Čortkivský]]
* [[Šumský rajón|Šumský]]

| skupina2  = Mestá
| zoznam2   = 
* [[Berežany (mesto)|Berežany]]
* [[Borščiv]]
* [[Bučač]]
* [[Čortkiv]]
* [[Chorostkiv]]
* [[Kopyčynci]]
* [[Kremjanec]]
* [[Lanivci]]
* [[Monastyryska]]
* [[Pidhajci]]
* [[Počajiv]]
* [[Terebovľa]]
* [[Ternopiľ]]
* [[Skalat]]
* [[Šumsk]]
* [[Zališčyky]]
* [[Zbaraž]]
* [[Zboriv]]

| skupina3  = [[Sídlisko mestského typu (Ukrajina)|Sídliská mestského typu]]
| zoznam3   = 
* [[Družba (Ternopiľská oblasť)|Družba]] 
* [[Hrymajliv]] 
* [[Husjatyn]] 
* [[Koropec]] 
* [[Kozliv]] 
* [[Kozova]] 
* [[Meľnycja-Podiľska]] 
* [[Mykulynci]] 
* [[Pidvoločysk]] 
* [[Skala-Podiľska]] 
* [[Tovste]] 
* [[Velyka Berezovycja]] 
* [[Velyki Birky]] 
* [[Vyšnivec]] 
* [[Zalizci]] 
* [[Zavodske]] 
* [[Zolotyj Potik]] |

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny oblastí Ukrajiny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>qlfvueide01ddl2qskazyt3ibwh31mk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Giovanni Angelo Becciu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>621550</id>
    <revision>
      <id>7429595</id>
      <parentid>7343802</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:19:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.153</ip>
      </contributor>
      <comment>Aktualizacia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9677" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| zvolené meno = 
| zvolené meno originálne = 
| meno = Giovanni Angelo Becciu
| meno originálne = 
| meno v inom jazyku = 
| kód jazyka = &lt;!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --&gt;
| rodné meno = 
| aktuálny titul = emeritný prefekt [[Kongregácia pre kauzy svätých|Kongregácie pre kauzy svätých]]
| portrét = Giovanni Angelo Becciu par Claude Truong-Ngoc septembre 2018 (cropped).jpg
| popis portrétu = 
| podpis = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| erb = Coat of arms of Giovanni Angelo Becciu.svg
| štít erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --&gt;
| dekorácia erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo = Custos sanctitatis charitas
| heslo po slovensky = Strážcom svätosti je láska
| štát pôsobenia = 
| dátum narodenia = {{dnv|1948|06|02}}
| miesto narodenia = [[Pattada]], [[Taliansko]]
| dátum úmrtia = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia = 
| dátum pohrebu = 
| miesto pohrebu = 
| 1. funkcia = Prefekt [[Kongregácia pre kauzy svätých|Kongregácie pre kauzy svätých]]
| 1. funkcia - obdobie = [[1. september]] [[2018]]{{--}}[[24. september]] [[2020]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Angelo Amato]]
| 1. funkcia - nástupca = [[Marcello Semeraro]]
| 2. funkcia = Substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu
| 2. funkcia - obdobie = [[10. máj]] [[2011]]{{--}}[[29. jún]] [[2018]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Fernando Filoni]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Edgar Peña Parra]]
| funkcie = 
| cirkev = rkc
| rítus = 
| diakonát dátum = &lt;!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| diakonát miesto = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{dv|1972|08|27|1948|06|02}}
| kňazské svätenie miesto = 
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Francesco Cogoni]]
| kňazský svätiteľ funkcia = biskup ozierijský
| ordinácia dátum = &lt;!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = 
| menovanie dátum = {{dv|2001|10|15|1948|06|02}}
| menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]]
| potvrdenie dátum = &lt;!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| biskupské svätenie dátum = {{dv|2001|12|01|1948|06|02}}
| biskupské svätenie miesto = Anfiteatro 2001, [[Pattada]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Sodano]]
| biskupský svätiteľ funkcia = štátny sekretár
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Paolo Romero]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v San Maríne
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Sebastiano Sanguinetti]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup ozierijský
| kardinál dátum = {{dv|2018|06|28|1948|06|02}}
| kardinál menujúci = František (pápež)
| kardinálsky stupeň = kardinál-diakon
| pontifikát dátum = &lt;!-- {{dv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| intornizácia dátum = 
| poradie pápež = 
| blahorečenie dátum = 
| blahorečil = 
| blahorečenie miesto = 
| kanonizovaný dátum = 
| kanonizoval = 
| kanonizovaný miesto = 
| dátum sviatku = 
| svätec v cirkvách = 
| patrón = 
| atribúty = 
| portál1 = 
| portál2 = 
| portál3 = 
}}

'''Giovanni Angelo Becciu''' (* [[2. jún]] [[1948]], [[Pattada]], [[Taliansko]]) je taliansky rímskokatolícky [[arcibiskup]], emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých a [[kardinál]] bez členstvá v kardinálskom kolégiu.Momentálne (2021) obžalovaný zo sprenevery, zneužívania úradu, vydierania a podvodov v súvislosti s nevýhodným nákupom luxusných nehnuteľností v londýnskej štvrti Chelsea v hodnote 350 miliónov eur. Po skonceni vysetrovania ho papez Frantisek pozval na stretnutie kardinalov a znovu ho integroval do kardinalskeho zboru na konci augusta 2022 pri menovani dvadsiatich novych kardinalov.

== Biografia ==

=== Kňaz ===
Narodil sa v Pattade, v provincii Sassari. Po štúdiách katolíckej teológie a kňazskej formácii bol ordinovaný dňa  [[27. august]]a [[1972]] za kňaza biskupom Francescom Cogoni, biskupa Ozieri.

Po doktorandskom štúdiu kánonického práva začal od [[1. máj]]a [[1984]] pracovať v diplomatických službách Svätej stolice. Jeho pôsobiská boli [[Stredoafrická republika]], [[Nový Zéland]], [[Libéria]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty americké]].

=== Biskup ===
Dňa [[15. október|15. októbra]] [[2001]] pápež sv. [[Ján Pavol II.]] ho menoval za titulárneho arcibiskupa sídla [[Russelae]] a apoštolského nuncia do [[Angola|Angoly]] a [[15. november|15. novembra]] [[2001]] za apoštolského nuncia do [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätého Tomáša a Princov ostrov]] so sídlom v africkej Angole. Biskupskú vysviacku prijal dňa [[1. december|1. decembra]] [[2001]] v rodisku v Pattade. Hlavným svätiteľom bol kardinál Mons. [[Angelo Sodano]], vatikánsky štátny sekretár, spolusvätiteľmi boli arcibiskup Mons. [[Paolo Romero]], apoštolský nuncius v San Maríne a Mons. [[Sebastiano Sanguinetti]], biskup diecézy Ozieri.

Pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] bol dňa [[23. júl]]a [[2009]] menovaný za apoštolského nuncia na [[Kuba|Kubu]].

Hovorí po francúzsky, anglicky, španielsky a portugalsky.

=== Práca vo Vatikáne ===
Dňa [[10. máj]]a [[2011]] sa stal substitútom ''(zástupcom)'' pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu vo Vatikáne. Nahradil doterajšieho substitúta arcibiskupa [[Fernando Filoni|Fernanda Filoni]], ktorý sa stal prefektom [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].

Dňa [[31. august]]a [[2013]] ho [[František (pápež)|pápež František]] potvrdil v tejto funkcii. Dňa [[2. december|2. decembra]] [[2016]] dostal od francúzskeho veľvyslanca pri Svätej stolici [[Philippe Zeller]]a [[Rad čestnej légie|odznak čestnej légie]] Francúzskej republiky. Od [[2. február]]a [[2017]] je z rozhodnutia pápeža Františka osobitným pápežským delegátom pri [[Maltézsky rád|Zvrchovanom Maltézskom ráde]] s poslaním sprevádzať proces aktualizácie ústavy a právnych noriem Rádu.

Dňa [[20. máj]]a [[2018]] počas nedeľnej poludňajšej modlitby pápež František oznámil jeho menovanie kardinála.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Annuncio di Concistoro il 28 giugno per la creazione di nuovi Cardinali|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2018/05/20/0374/00807.html#biografie|dátum prístupu=2019-01-14|vydavateľ=press.vatican.va}}&lt;/ref&gt; Dňa [[26. máj]]a [[2018]] ho nominoval za nového prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Dňa [[28. jún]]a [[2018]] bol pápežom [[František (pápež)|Františkom]] v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne kreovaný za kardinála v stupni diakon s titulárnym chrámom sv. [[Linus (pápež)|Lína]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Pápež František piatykrát od začiatku svojho pontifikátu kreoval kardinálov
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180629025
 | vydavateľ = TK KBS
 | dátum vydania = 2018-06-29
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-09-02
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Od [[1. september|1. septembra]] [[2018]] je prefektom Kongregácie pre kauzy svätých, ktorú viedol od roku 2008 kardinál [[Angelo Amato]] SDB.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým prefektom Kongregácie pre kauzy svätých sa stal Giovanni Becciu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180528040 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V prvý deň svojho nového úradu 1. septembra 2018 bol pápežským legátom na slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej v Košiciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=Kard. Becciu: Anna darovala Kristovi život, aby chránila poklad čistoty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180901003|dátum prístupu=2019-01-14|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}&lt;/ref&gt; V nedeľu [[20. január]]a 2019 prevzal chrám sv. Lína v Ríme za svoj titulárny chrám.

=== Rezignácia kardinála Becciu ===
Taliansky kardinál Giovanni Angelo Becciu dňa 24. septembra 2020 rezignoval. Zároveň oznámil, že k jeho rezignácii ho donútil pápež František, ktorý ho obvinil, že použil vatikánske peniaze na pomoc svojim súrodencom. Zároveň sa vzdal svojich kardinálskych výsad, vrátane práva zúčastňovať sa na voľbe nového pápeža. Naposledy rezignoval kardinál v júli 2018. Z dôvodu obvinenia zo sexuálneho zneužívania detí a mladých mužov vtedy abdikoval americký kardinál Theodore McCarrick.&lt;ref&gt;https://svet.sme.sk/c/22496030/vplyvny-vatikansky-kardinal-angelo-becciu-necakane-rezignoval.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbecciu.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.postoj.sk/62012/rezignoval-vplyvny-kardinal-angelo-becciu&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{DEFAULTSORT:Becciu, Giovanni Angelo}}
[[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Talianski kardináli]]
[[Kategória:Apoštolský nuncius v Angole]]
[[Kategória:Apoštolský nuncius na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove]]</text>
      <sha1>gwvv6iijkraq4jweb70axk9i15xiic2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tomáš Tuhý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>629718</id>
    <revision>
      <id>7429742</id>
      <parentid>7218916</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:02:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>ib</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4321" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Tomáš Tuhý
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = Brno, náměstí Svobody - slavnostní přísaha nových členů PČR a HZS JMK - Tomáš Tuhý.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;

 | Poradie           = Súčasný
 | Úrad              = Veľvyslanec Česka na Slovensku
 | Začiatok obdobia  = [[28. november]] [[2018]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = [[Pavel Sladký]] &lt;small&gt;([[Chargé d’affaires]]&lt;br&gt;ad interim)&lt;/small&gt;
 | Nástupca          = 

 | Poradie2          = Bývalý
 | Úrad2             = prezident Polície Českej republiky
 | Začiatok obdobia2 = [[2014]]
 | Koniec obdobia2   = [[2018]]
 | Predchodca2       = [[Petr Lessy]]
 | Nástupca2         = [[Jan Švejdar]]

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1972|1|8}}
 | Miesto narodenia  = [[Krnov]], [[Československo]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = policajt
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Generálporučík|Genpor.]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] [[Bakalár|Bc.]] '''Tomáš Tuhý''' [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]], [[MBA]] (* [[8. január]] [[1972]], [[Krnov]]&lt;ref name=&quot;mzv-profil&quot;/&gt;) je český policajt a [[diplomat]], od novembra 2018 veľvyslanec Česka na Slovensku.

== Vzdelanie ==
Tomáš Tuhý v roku 1997 absolvoval [[Právnická fakulta Masarykovej univerzity|Právnickú fakultu Masarykovej univerzity]], v roku 2005 [[Filozofická fakulta Ostravskej univerzity|Filozofickú fakultu Ostravskej univerzity]] a v roku 2018 získal Ph.D. na [[Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava|Vysokej škole banskej – Technickej univerzite Ostrava]].&lt;ref name=&quot;mzv-profil&quot;/&gt;

== Policajná činnosť ==
V [[Policie České republiky|Polícii Českej republiky]] pracoval od roku 1992. Od roku 2014 do 31. októbra 2018 bol prezidentom Polície ČR.&lt;ref name=&quot;mzv-profil&quot;/&gt;

== Diplomatické pôsobenie ==
Od novembra 2018 pracuje v českej diplomacii.&lt;ref name=&quot;mzv-profil&quot;/&gt; 21. novembra 2018 Tuhého prijal [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí a európskych záležitostí]] [[Miroslav Lajčák]]. Tuhý svoje poverovacie listiny odovzdal prezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]] 28. novembra 2018 čím sa oficiálne ujal funkcie. Predošlou veľvyslankyňou bola [[Livia Klausová]].&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-prijal&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;mzv-profil&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velvyslanec | url = https://www.mzv.cz/bratislava/cz/o_velvyslanectvi/velvyslanec/velvyslanec_1.html | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-kiska-prijal&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kiska prijal nového českého veľvyslanca Tomáša Tuhého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-prijal-noveho-ceskeho-velvysla/364021-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-28 | dátum prístupu = 2019-03-13 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.cz/bratislava/cz/o_velvyslanectvi/velvyslanec/velvyslanec_1.html Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Česka na Slovensku}}

{{DEFAULTSORT:Tuhý, Tomáš}}

[[Kategória:Českí generáli]]
[[Kategória:Českí policajti]]
[[Kategória:Českí diplomati]]
[[Kategória:Prezidenti Policie České republiky]]
[[Kategória:Veľvyslanci Česka na Slovensku]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Masarykovej univerzity]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy banskej - Technickej univerzity Ostrava]]
[[Kategória:Osobnosti z Krnova]]</text>
      <sha1>khz5z43alsrw0a7dj2cl6ay2nkcthry</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>631480</id>
    <revision>
      <id>7429680</id>
      <parentid>7429022</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:15:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>roky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15606" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno               = Volodymyr Zelenskyj
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]]
 | Portrét            = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;

 | Poradie            = 6.
 | Úrad               = Prezident Ukrajiny
 | Začiatok obdobia   = 20. máj 2019
 | Koniec obdobia     = 
 | Predchodca         = [[Petro Olexijovyč Porošenko]]
 | Nástupca           = 

 | Dátum narodenia    = {{dnv|1978|01|25}}
 | Miesto narodenia   = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Politická strana   = 
 | Alma mater         = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]]
 | Profesia           = herec, moderátor, dramaturg

 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Vierovyznanie      = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Manželka           = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003)
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = Oleksandra (* 2004)&lt;br /&gt;Kyrylo (* 2013)
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Film
 | Portál2            = 
 | Štátna príslušnosť = Ukrajina
}}

'''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident (2019 - súčasnosť),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}&lt;/ref&gt; pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]].

== Životopis ==
Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]].

V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.&lt;ref name=&quot;ct24.ceskatelevize.cz&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.&lt;ref name=&quot;ct24.ceskatelevize.cz&quot;/&gt;

Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = &quot;Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них&quot; - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kandidatúra a politické názory ==
[[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb.

Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].&lt;ref name=&quot;info&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.&lt;ref name=&quot;uawire&quot; /&gt; Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.&lt;ref name=&quot;uawire&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}&lt;/ref&gt; Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb.

== Osobný život ==
Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}&lt;/ref&gt;

Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13
 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
* {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;
* {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}&lt;/ref&gt;
* {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}}
* [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}}
* [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}}

{{Prezidenti Ukrajiny}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}}
[[Kategória:Ukrajinskí herci]]
[[Kategória:Ukrajinskí režiséri]]
[[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]]
[[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]]
[[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Ukrajinskí politici]]
[[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]]
[[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Politici židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]]</text>
      <sha1>31a3fzue2medd4f9h4oa0h2zp163e1g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letný európsky olympijský festival mládeže 2022</title>
    <ns>0</ns>
    <id>633883</id>
    <revision>
      <id>7429848</id>
      <parentid>7421521</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:57:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>pididoplnok</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18135" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné športové podujatie
| názov turnaja          = Letný európsky olympijský festival mládeže
| rok                    = 2022
| iný názov              = 
| logo                   = 
| veľkosť loga           = 
| popis loga             = 
| usporiadateľ           = 
| dátum                  = [[24. júl]]{{--}}[[30. júl]] 2022
| počet tímov            = 
| počet dejísk           = 1
| počet miest            = 1
| dejiská                = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
| návštevnosť            = 
| aktualizácia           =
| rok pred               = 2022
| rok po                 = 2023
}}

'''Letný európsky olympijský festival mládeže 2022''' sa konal 24. až 30. júla 2022 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].&lt;ref name=&quot;banskabystrica-landing&quot;/&gt; Bol to 16. ročník [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskeho olympijského festivalu mládeže]].&lt;ref name=&quot;olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici&quot;/&gt; Zápasy kolektívnych športov sa odohrávali aj vo [[Zvolen|Zvolene]], [[Detva|Detve]], [[Badín|Badíne]] a [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]].&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;/&gt; Mottom podujatia bolo: „Pripravení zažiariť“&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi&quot;/&gt; resp. „Ready to shine“.&lt;ref name=&quot;olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi&quot;/&gt; Slovensko v roku 1999 hosťovalo zimnú verziu podujatia v [[Poprad|Poprade]].&lt;ref name=&quot;olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi&quot;/&gt;

== Organizácia ==
Pôvodne mali byť hostiteľským mestom [[Košice]]. Potom ako sa vzdali organizovania boli favoritmi tiež [[Šamorín]] a [[Žilina]]. 2. mája 2019 bolo podujatie pridelené Banskej Bystrici.&lt;ref name=&quot;banskabystrica-aktuality&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;kosiceonline-eyof&quot;/&gt; Podujatie 6. júna 2019 schválilo banskobystrické mestské zastupiteľstvo.&lt;ref name=&quot;bystricoviny-zastupotelstvo&quot;/&gt; Primátor Banskej Bystrice, [[Ján Nosko|Jána Noska]], ako podmienku konania podujatia zmienil rekonštrukciu [[Štadión SNP|národného atletického štadióna]] ako aj výstavbu multifunkčnej športovej haly.&lt;ref name=&quot;aktuality-podla-noska&quot;/&gt;

V decembri 2020 štát na športové podujatie vyčlenil 17,2 milióna eur. Na opravu [[Zimný štadión Banská Bystrica|zimného štadióna]] v Banskej Bystrici bolo určených 3,35 mil. eur, opravená bude aj športová hala na Štiavničkách a v [[Detva|Detve]] a plaváreň v Banskej Bystrici. Zabezpečná bude aj športová hala v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]].&lt;ref name=&quot;dennikn-stat-vyclenil&quot;/&gt; Na podujatí sa očakávalo takmer 4 000 športovcov z 50 krajín.&lt;ref name=&quot;dennikn-stat-vyclenil&quot;/&gt; Oznam o presune hier na rok 2022 bol urobený v máji 2020 potom ako boli na rok 2021 presunuté [[Letné olympijské hry 2020|Letné olympíjske hry 2020 v Tokiu]]. Zámerom bolo vyhnúť sa kolízii podujatí.&lt;ref name=&quot;eurolympic-news&quot;/&gt;

Ubytovanie športovcov malo byť sústredené do Olympijskej dediny na Tajovského ulici a [[Trieda SNP (Banská Bystrica)|Triede SNP]] v priestoroch internátov Univerzity Mateja Bela kde je 2 800 lôžok, po rozšírení kapacity ich malo byť 3 000 až 3 100. Ďalších 700 miest by mohli poskytnúť internáty v správe BBSK.&lt;ref name=&quot;bystricoviny-zastupotelstvo&quot;/&gt;

=== Športoviská ===
Pre podujatie boli pripravené tieto športoviská&lt;ref name=&quot;olympic-sportoviska&quot;/&gt;:
* Športový park EYOF
** [[Štadión SNP]] (atletika)
** tréningový štadión (atletika)
** krytá plaváreň (plávanie)
** džudistická hala [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|VŠC Dukla]] (džudo)
** tenisové kurty (tenis)
** bedmintonové kurty (bedminton)
** telocvičňa [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] (basketbal)
* [[Zimný štadión Banská Bystrica|Zimný štadión]] (športová gymnastika)
* cesty Banskej Bystrice (cestná cyklistika)
* okolité mesto a obce
** [[Badín]] (basketbal mužov)
** [[Detva]] (hádzaná žien)
** [[Slovenská Ľupča]] (volejbal žien)
** [[Zvolen]] športové centrum RaTeS (volejbal a hádzaná mužov)

Športový riaditeľ podujatia ku gymnastike na Zimnom štadióne poznamenal: „Bolo to logisticky najzložitejšie. Na ilustráciu – gymnastické vybavenie nám doručili deviatimi kamiónmi. Pritom treba povedať, že tento starý zimný štadión, aj keď bol renovovaný, nebol stavaný na multišportové podujatia. Druhá najzložitejšia bola atletika, pretože to je najkomplexnejší šport. V princípe rovnaké zázemie, aké je na hlavnom štadióne, sme museli vybudovať aj na susednom tréningovom. Príprava týchto športovísk nám dala najviac zabrať.“&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;/&gt; Plánované športoviská boli tiež Zimný štadión vo [[Zvolen]]e hala A, zimné štadióny v [[Brezno|Brezne]] a v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]] a prípadne nová hala na Strednej športovej škole či nová multifunkčná hala v meste. Plážové kúpalisko mohlo hostiť triatlon.&lt;ref name=&quot;bystricoviny-zastupotelstvo&quot;/&gt;

Policajné zabezpečenie podujatia zabezpečovala aj [[Vojenská polícia (Slovensko)|Vojenská polícia]]. Jej činnosť bola „zameraná predovšetkým na kontrolu osôb pri vstupe detekčným systémom Proscreen 900 Plus, kontrolu vozidiel, 24 hodinovú hliadkovú činnosť a pyrotechnické prehliadky so služobným psom“.&lt;ref name=&quot;mil-policajne-zabezpecenie&quot;/&gt;

== Športy a športovci ==
Podujatie malo byť zamerané na tieto športy: [[atletika|atletiku]], [[basketbal]], [[cestná cyklistika|cestnú cyklistiku]], [[džudo]], [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]], [[plávanie]], [[športová gymnastika|športovú gymnastiku]], [[tenis]], [[triatlon]] a [[volejbal]],&lt;ref name=&quot;banskabystrica-aktuality&quot;/&gt; triatlon z nich nakoniec vypadol a pridaný bol [[bedminton]].&lt;ref name=&quot;olympic-sportoviska&quot;/&gt; Celkovo sa zúčastnilo 2300 športovcov zo 48 krajín.&lt;ref name=&quot;eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel&quot;/&gt;

Podujatie predpokladá približne 3700 športovcov, 460 rozhodcov, 200 zástupcov médií a 240 VIP hostí. Bude tiež nutná asi tisícka dobrovoľníkov.&lt;ref name=&quot;aktuality-podla-noska&quot;/&gt; Podujatie zabezpečovalo viac než tisíc dobrovoľníkov.&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;/&gt; Na podujatí chýbali výpravy [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] to bolo z „preventívnych dôvodov – z obáv, že ich účasť by mohla v iných výpravách vzbudiť veľmi negatívne reakcie“.&lt;ref name=&quot;olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi&quot;/&gt;

=== Medaile ===
Najúspešnejšiou výpravou bola [[Taliansko|talianska]], získala 47 medailí: 21 zlatých, 12 strieborných a 14 bronzových. Slovenská výprava získala 2 zlaté, 1 striebornú a 3 bronzové medaily, dve z tenisu, atletiky a plávania.&lt;ref name=&quot;eyof2022-medailova-bilancia-taliani&quot;/&gt; 

{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|+ Tabuľka medailí Letného európskeho olympijského festivalu mládeže 2022&lt;ref name=&quot;eyof2022-med&quot;/&gt;
|-
!Poradie
!Krajina 
!style=&quot;background-color:gold;width:4em&quot;|'''Zlato'''
!style=&quot;background-color:silver;width:4em&quot;|'''Striebro'''
!style=&quot;background-color:#cc9966;width:4em&quot;|'''Bronz'''
!style=&quot;width:4em&quot;|'''Spolu'''
|-
| 1 || align=&quot;left&quot; | {{ITA}} [[Taliansko]]
| 21 || 12 || 14 || 47
|-
| 2 || align=&quot;left&quot; | {{GER}} [[Nemecko]] 
| 9 || 8 || 15 || 32
|-
| 3 || align=&quot;left&quot; | {{ESP}} [[Španielsko]]
| 8 || 7 || 4 || 19
|-
| 4 || align=&quot;left&quot; | {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]]
| 7 || 5 || 6 || 18
|-
| 5 || align=&quot;left&quot; | {{HUN}} [[Maďarsko]] 
| 6 || 9 || 9 || 24
|-
| 6 || align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Francúzsko]] 
| 6 || 7 || 4 || 17
|-
| 7 || align=&quot;left&quot; | {{UKR}} [[Ukrajina]]
| 6 || 6 || 6 || 18
|-
| 8 || align=&quot;left&quot; | {{TUR}} [[Turecko]] 
| 5 || 9 || 1 || 15
|-
| 9 || align=&quot;left&quot; | {{ROU}} [[Rumunsko]]
| 5 || 8 || 6 || 19
|- 
| 10 || align=&quot;left&quot; | {{POL}} [[Poľsko]] 
| 5 || 5 || 10 || 20
|-
| 21 || align=&quot;left&quot; style=&quot;background-color:#ccccff&quot;  | {{SVK}} [[Slovensko]]
| 2 || 1 || 3 || 6
|}

== Otvárací a záverečný ceremoniál ==
=== Otvárací ceremoniál ===
Otvárací ceremoniál sa konal 24. júla 2022 v Parku pod Pamätníkom. Podujatie oficiálne otvoril predseda Národnej rady [[Boris Kollár]]. Zúčastnilo sa ho 48 národných výprav. Vlajku [[Európske olympijské výbory|Európskych olympijských výborov]] priniesli gymnastka [[Marianna Némethová-Krajčírová]], chodec [[Jozef Pribilinec]], vodní slalomári [[Elena Kaliská]], [[Michal Martikán]], biatlonistka [[Martina Halinárová]] a strelec [[Jozef Gönci]]. Oheň mieru zapálili biatlonistka [[Anastasia Kuzminová]] a chodec [[Matej Tóth]]. Druhá časť programu bola venovaná umelcom a celkom sa na pódiu zúčastnilo takmer 4 000 účinkujúcich vrátane športovcov.&lt;ref name=&quot;eyof2022-eyof-otvorili&quot;/&gt; Naživo ceremoniál sledovalo 7500 divákov.&lt;ref name=&quot;eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel&quot;/&gt; Vlajku slovenskej výpravy niesli atlétka Tereza Beňová a tenista Daniel Balaščák. V kultúrnej časti otvorenia účinkovali: Slovenskí symfonici, operný spevák [[Tomáš Juhás]], [[Cigánski diabli]] so [[Slovenské divadlo tanca|Slovenským divadlom tanca]], The Wave by RDS, [[Urpín (folklórny súbor)|Folklórny súbor Urpín]], Lea Müllerová, Karolína Tkáčová, Lima Prágerová a Les Sirènes.&lt;ref name=&quot;olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi&quot;/&gt;

=== Zatvárací ceremoniál ===
Kvôli počasiu sa program presunul z plánovaného Parku pod Pamätníkom do Športovej haly na Štiavničkách kde prebehol v obmedzenom režime. Vlajku od organizátorov prevzali organizátori ďalšieho ročníku zo [[Slovinsko|slovinského]] mesta [[Maribor]]. Slovenskou vlajkonosičko bola tenistka Renáta Jamrichová.&lt;ref name=&quot;olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici&quot;/&gt;

== Návštevnosť ==
Podľa výkonného riaditeľa organizačného výboru podujatia všetky športoviská navštívilo „zhruba 150-tisíc ľudí“, ďalších 60 tisíc malo navštíviť Fan zónu.&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;/&gt; Návštevnosť súťaže v športovej gymnastike, kde „bolo napríklad v stredu [27. júla] 1744 divákov (mimo akreditovaných), čo je pre tento šport na Slovensku (na rozdiel od zahraničia...) nevídané číslo“.&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Banská Bystrica - Pamätník SNP (2019) -d.jpg|Park pod Pamätníkom
Súbor:Zimný štadión Banská Bystrica 2022a.jpg|Zimný štadión, dejisko gymnastických súťaží
Súbor:Stiavnicky.jpg|Štadión SNP
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;eurolympic-news&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New dates set for EYOF Banská Bystrica in 2022 | url = https://www.eurolympic.org/new-dates-set-for-eyof-banska-bystrica-in-2022/ | vydavateľ = eurolympic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-stat-vyclenil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát vyčlenil na Európsky olympijský festival | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2182208/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-14 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;banskabystrica-aktuality&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktuality | url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2019/dejiskom-letneho-eyof-2021-bude-banska-bystrica/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2019-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;kosiceonline-eyof&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF bude nakoniec organizovať Banská Bystrica | url = https://www.kosiceonline.sk/eyof-bude-nakoniec-organizovat-banska-bystrica | vydavateľ = kosiceonline.sk | dátum vydania = 2019-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = Košice | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;aktuality-podla-noska&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podľa Noska je obnova štadióna podmienkou konania EYOF-u v Banskej Bystrici | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/395869/podla-noska-je-obnova-stadiona-podmienkou-konania-eyof-u-v-banskej-bystrici/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-06 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;bystricoviny-zastupotelstvo&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici jednomyseľne schválilo usporiadanie EYOF 2021 | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/mestske-zastupitelstvo-v-banskej-bystrici-o-usporiadani-eyof-2021/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2019-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;banskabystrica-landing&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky olympijský festival mládeže 2022 | url = https://www.banskabystrica.sk/eyof2022/ | vydavateľ = banskabystrica.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pašuth | meno = Peter | autor =  | odkaz na autora = | titul = Skončil sa EYOF v Banskej Bystrici, najväčší aplauz pre dobrovoľníkov | url = https://www.olympic.sk/clanok/skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici | vydavateľ = SOŠV | dátum vydania = 2022-07-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;eyof2022-eyof-otvorili&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF otvoril predseda NR SR, oheň mieru zapálili Kuzminová s Tóthom | url = https://eyof2022.com/news/eyof-otvoril-predseda-nr-sr-ohen-mieru-zapalili-kuzminova-s-tothom/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;eyof2022-medailova-bilancia-taliani&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medailová bilancia: Taliani si podmanili EYOF, Slováci najlepší v tenise | url = https://eyof2022.com/news/medailova-bilancia-taliani-si-podmanili-eyof-slovaci-najlepsi-v-tenise/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zopár zaujímavých čísel z EYOF 2022 | url = https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-xvi-letny-eyof-uspech&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = XVI. letný EYOF v Banskej Bystrici priniesol všestranný slovenský úspech | url = https://www.olympic.sk/clanok/xvi-letny-eyof-v-banskej-bystrici-priniesol-vsestranny-slovensky-uspech | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;eyof2022-med&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF 2022 Results, Scoring &amp; Schedule System | url = https://results.eyof2022.com/medals | vydavateľ = results.eyof2022.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-sportoviska&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Pred letným EYOF v Banskej Bystrici: Koncept podujatia a rozloženie športovísk | url = https://www.olympic.sk/clanok/pred-letnym-eyof-v-banskej-bystrici-koncept-podujatia-rozlozenie-sportovisk | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Oheň mieru na slávnostnom otvorení XVI. letného EYOF v Banskej Bystrici zapálili olympijskí víťazi Anastasia Kuzminová a Matej Tóth | url = https://www.olympic.sk/clanok/ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi-letneho-eyof-v-banskej-bystrici-zapalili-olympijski | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-policajne-zabezpecenie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajné zabezpečenie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2022 | url = https://www.mil.sk/100464/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-08-10| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

[[Kategória:Európsky olympijský festival mládeže]]
[[Kategória:2022 na Slovensku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Badín]]
[[Kategória:Šport v Detve]]
[[Kategória:Slovenská Ľupča]]
[[Kategória:Šport vo Zvolene]]</text>
      <sha1>hdddgtryypsjv2hxbicsjzl0da0seez</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>635097</id>
    <revision>
      <id>7429648</id>
      <parentid>7425266</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:42:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34369" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
| NKP                       =
| Názov kostola             =Spišský Jeruzalem
| Druh kostola              =[[Kalvária (pútnické miesto)|kalvária]] (''Calvario Jerusalem'')
| Celé meno                 = 
| Iné meno1                 =Kalvária pri Spišskej Kapitule
| Iné meno2                 = Kalvária na Pažici
| Obrázok                   =Spiš Jerusalem, Pažica.jpg
| Popis obrázka             =Pohľad na Kaplnku svätého Jána Nepomuckého a Kaplnku svätej Rozálie na Pažici 
| Patrocínium               =
| Patrocínium poznámka      =
| Predchádzajúci názov      = 
| Štát typ                  =
| Štát                      = Slovensko
| Spolkový štát typ         =
| Spolkový štát             =
| Kraj typ                  = 
| Kraj                      = Prešovský kraj
| Okres typ                 = 
| Okres                     = Levoča
| Mesto typ                 =
| Mesto                     = Spišské Podhradie
| Mestská časť typ          = Miestna časť
| Mestská časť              = Spišská Kapitula
| Adresa                    =
| Zemepisná šírka           =49.00337
| Zemepisná dĺžka           =20.7335
| Náboženstvo typ           =
| Náboženstvo               = rímskokatolícke 
| Cirkev typ                = 
| Cirkev                    = rkc
| Provincia typ             = 
| Provincia                 = 
| Diecéza typ               = 
| Diecéza                   = spiš
| Dekanát typ               =
| Dekanát                   = Spišskopodhradský
| Farnosť typ               =
| Farnosť                   = Spišská Kapitula
| Je súčasťou               =Pažica, [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula]]{{Break}} a lokalita [[Jablonov]]{{--}}Rybníky
| Dátum vysvätenia          = 
| Svätiteľ                  = 
| Správa                    = 
| Vlastník                  =
| Zánik                     =čiastočný zánik v 19. a 20. storočí
| Dátum odsvätenia          =
| Architekt                 = 
| Sloh                      =[[barok]]
| Sloh1                     =
| Výstavba                  =[[1666]]
| Dokončenie                =[[1675]]
| Rekonštrukcia             =viacero jednotlivých rekonštrukcií 
| Náklady na výstavbu       = 
| Dĺžka                     = 
| Výška                     = 
| Šírka                     = 
| Dĺžka hlavnej lode        = 
| Šírka hlavnej lode        = 
| Výška hlavnej lode        = 
| Počet lodí                = 
| Počet poschodí            = 
| Počet kupol               = 
| Počet veží                = 
| Výška najvyššej veže      = 
| Kapacita                  =
| Kapacita jednotka         =
| Umiestnenie oltára        = 
| Autor oltára              = 
| Materiál                  =[[kameň]], [[Tehla (stavebníctvo)|červená tehla]]
| Mapa1 popis               = 
| Mapa1                     =
| Web                       =https://spisskyjeruzalem.sk/
| Commons                   =Spišský Jeruzalem

| nkp pred rokom 2002 = 
| súčasť nkp          = 
| názov nkp pred 2002 = 
| dátum nkp           = 
| číslo nkp           = 
| dátum uzpf          =
| číslo uzpf          =
| názov UNESCO        =
| dátum UNESCO        =
| kategorizovať       = 
| PUSR web url             = 
| PUSR web id objekt       =
| PUSR web dátum citovania =|Objavenie=2002|Historický región=Spiš}}
'''Spišský Jeruzalem'''&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Varšov
|meno=Miroslav
|titul=Dialógy o krížovej ceste na rozhraní cirkevnej drámy, náboženskej filozofie a slovenského písomníctva v kontexte európskeho baroka
|periodikum=Slovenské divadlo
|url=https://www.sav.sk/index.php?doc=journal&amp;journal_no=29
|vydavateľ=Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
|miesto=Bratislava
|dátum=2013
|ročník=61
|číslo=4
|strany=407
|issn=1336-8605
|dátum prístupu=14.7.2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Gembický
|meno=Juraj
|titul=Putovanie do Vatikánu a Jeruzalema
|url=https://www.pamiatky.sk/page/putovanie-do-vatikanu-a-jeruzalema/
|vydavateľ=Krajský pamiatkový úrad, [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]]
|miesto=Košice
|dátum prístupu=2022-08-04
|dátum vydania=2022-07-21
|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; (iné názvy pozri nižšie) je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] (sedem [[Božie muky|božích múk]], štyri [[Kaplnka|kaplnky]], [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|katedrála]] a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných [[Lokalita|lokalít]] ([[Jablonov]]{{--}}Rybníky a archeologické nálezisko na Pažici). Komplex stavieb sa prevažne rozkladá na území plošiny Pažice, travertínovej kopy [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]] a lokality Jablonov{{--}}Rybníky. Vytýčené body mali pripomínať utrpenie a ukrižovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], vrcholiac na návrší Sivá Brada ako [[Golgota]], pri slávení pašiových hier a [[Mystérium (stredoveké divadlo)|mystérií]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Kucharík
|meno=Juraj
|titul=Spiš
|vydavateľ=Dajama
|miesto=Bratislava
|rok=2018
|isbn=978-80-8136-082-4
|strany=66{{--}}67}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Koncept [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] predstavuje pomyselnú kópiu [[Jeruzalem]]a tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Kalvária bola vybudovaná medzi rokmi [[1666]]{{--}}[[1675]] a jej iniciátorom bol spišský [[prepošt]] Juraj Báršoň Predlohou kalvárie bola pravdepodobne [[Kalwaria Zebrzydowska]] v [[Poľsko|Poľsku]]. Spišský Jeruzalem je pravdepodobne najstaršia známa kalvária na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Názov ==
Poznámka: [[Spišská diecéza]] používa ako oficiálny názov [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] formálny a menej formálny ale všeobecne známy a rozšírený názov. V dokumentoch Spišskej diecézy sú niekedy oba tvary spolu. Všeobecné platí, že menej formálny tvar sa vždy uvádza ako druhý. Slovenská odborná literatúra používa menej formálny tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený. Oficiálny názov nesprávne opisuje celý komplex ako kalváriu, avšak iba úsek od Kaplnky svätého Františka Xaverského po Kaplnku svätého Kríža na [[Sivá Brada|Sivej Brade]] sa považuje za kalváriu (t.j. [[krížová cesta]]) v tradičnom ponímaní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem
|url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:5DHl7b6F02cJ:www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf+&amp;cd=6&amp;hl=sk&amp;ct=clnk&amp;gl=sk
|dátum vydania=2011
|dátum prístupu=15.7.2022
|vydavateľ=Arland
|strany=6}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Spišský Jeruzalem
|vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie]]
|miesto=Spišské Podhradie
|url=https://kapitula.sk/spissky-jeruzalem/
|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;
* menej formálny názov: '''Spišský Jeruzalem'''&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;
* oficiálny názov: '''Kalvária pri Spišskej Kapitule'''&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;
* zriedkavo: '''Kalvária na Pažici'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Jančura
|meno=Peter
|titul=Kalvária na Pažici. Zabudnutá a znovu nájdená
|periodikum=Enviromagazín: odborno-náučný časopis o životnom prostredí
|vydavateľ=[[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky]], [[Slovenská agentúra životného prostredia]]
|miesto=Bratislava
|dátum=2011
|ročník=16
|číslo=3
|strany=10{{--}}11
|issn=1335-1877
|url=https://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro3/index.html
|dátum prístupu=12.8.2022
|meno2=Bohálová
|priezvisko2=Iveta}}&lt;/ref&gt;

== História výstavby ==

== Koncept ==
Baroková Kalvária pri Spišskej Kapitule zodpovedá konceptu tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Na výber polohy kalvárie vplývalo viacero faktorov ako využitie travertínu, ktorý pripomína štruktúru kamenných hradieb. Teplé podnebie a suchomilné svahy Pažice imitujú stredomorskú atmosféru Izraela a Palestíny.  Atmosféru dotvárali Borovice čierne na severnej strane Pažice, ktoré pripomínali cédre.

== Komplex stavieb ==
[[Súbor:Map of Spiš jerusalem.png|náhľad]]
=== Katedrála svätého Martina ===
{{Catmore|Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)}}Katedrála svätého je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] [[katedrála]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], miestnej časti mesta [[Spišské Podhradie]] v [[Levoča (okres)|okrese Levoča]]. Ide o katedrálny chrám [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] a zároveň aj [[Farnosť (cirkev)|farský]] kostol. Z architektonického hľadiska sa jedná o [[Románske umenie|románsko]]-[[Gotika|gotickú]] katedrálu, postavenú v prvej tretine [[13. storočie|13. storočia]] ako románsky chrám trojtraktového priestoru s [[Westwerk|westwerkom]] na západe.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Olejník
|meno=Vladimír
|priezvisko=Janovská
|meno=Magdaléna
|titul=Stavebný vývoj Katedrály sv. Martina a jej okolia v Spišskej Kapitule
|editori=A. Nasswettrová,  J. Štěpánek, P. Galla
|vydavateľ=Krajský pamiatkový úrad Prešov
|miesto=Prešov
|rok=2013
|isbn=978-80-87427-97-2
|strany=6{{--}}13
|poznámka=Sborník příspěvků k odborně-metodickému semináři Sanace dřevěných konstrukcí s praktickou ukázkou horkovzdušné sanace části objektu národní kulturní památky{{--}}kanónie č. 8 ve Spišské Kapitule{{--}}Spišskom Podhradí)}}&lt;/ref&gt; V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Katedrála svätého Martina [[Večeradlo]] (teda [[Posledná večera]] a ustanovenie [[Eucharistia|Eucharistie]]).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky ===
Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky severne od Pažice a juhovýchodne od obci [[Jablonov]] za Vavrincovým potokom predstavuje údolie rieky Cedron a [[Getsemanská záhrada|Getsemanskú záhradu]]. Výskum starších mapových podkladov potvrdil existenciu dvoch rybníkov na Vavrincovom potoku. V polovici [[19. storočie|19. storočia]] lokalitu parkovo upravili, čím vznikla symbolická Getsemnaská záhrada, kde sa [[Ježiš Kristus]] modlil, bol zradený a zajatý.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Poloha Getsemanskej záhrade súvisela s výhľadom na symbolickú krajinu Spišského Jeruzalema.&lt;ref&gt;''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 22.&lt;/ref&gt; Lokalita je najlepšie zachytená na mape z roku [[1860]]. Getsemanská záhrada postupne zanikla a dnes už táto lokalita neexistuje.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Archeologická lokalita na Pažici ===
Archeologická lokalita na Pažici predstavuje zvyšky staršieho benediktínskeho kláštora svätého Martina z [[11. storočie|11. storočia]]. Zaniknutý kláštor bol postavený na vyvýšenine zvanej ''Mons sancti Martini'' (Hora svätého Martina) oproti Spišskej Kapitule. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] prebehol archeologický výskum pod vedením [[Adrian Vallašek|Adriána Vallášeka]], ktorý odhalil [[Kaplnka|kaplnku]], [[baptistérium]], priorsky dom, [[studňa]] a rôzne obytné a hospodárske budovy. Súčasťou kláštora bol pravdepodobne opevnený komplex alebo [[hospic]]. Areál kláštorného komplexu postupne s rozvojom Spišskej Kapituly strácal význam a pravdepodobne v [[15. storočie|15. storočí]] zanikol.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Vallášek
|meno=Adrián
|titul=Zaniknutý kláštor svätého Martina nad Spišskou Kapitulou
|periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo
|vydavateľ=[[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]], [[Slovenské národné múzeum|Slovenské národne múzeum]]
|miesto=Bratislava
|dátum=1999
|číslo=2
|strany=61{{--}}65
|issn=1335-4353
|dátum prístupu=22.7.2022
|odkaz na autora=Adrian Vallašek}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Pamiatky In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Spišský Jeruzalem
|url=https://spisskyjeruzalem.sk/pamiatky/
|dátum prístupu=2022-07-15}}&lt;/ref&gt; Ďalšie objasnenie kláštora je predmetom bádania. Zvyšky kláštorného komplexu pravdepodobne v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavujú na úrovni hypotézy [[Jeruzalemský chrám]] (teda Ježiš Kristus pre veľkňazom [[Annáš]]om).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Biskupský palác ===
{{Catmore|Spišská Kapitula}}
Pôvodne románsky palác tzv. ''Mutherium'' dal postaviť spišský prepošt Mutimír v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. V priebehu storočí palác prešiel rôznymi prestavbami. Najvýraznejšia bola baroková prestavba zo [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]], ktorá odráža súčasnú podobu biskupského paláca.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Janovská
|meno=Magdaléna
|titul=Nové zistenia o stavebnom vývoji Spišskej Kapituly
|periodikum=Z minulosti Spiša
|vydavateľ=Spišský dejepisný spolok
|miesto=Levoča
|dátum=2019
|ročník=27
|strany=15
|dátum prístupu=30.5.2020
|meno2=Vladimír
|priezvisko2=Olejník
|isbn=978-80-971553-6-0}}&lt;/ref&gt;  biskupská rezidencia Kajfášov palác (teda Ježiš pred veľkňazom [[Kajfáš]]om a pred veľradou).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Kaplnka svätého Františka Xaverského ===
[[Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 1.jpg|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Františka Xaverského]]
Kaplnku svätého Františka Xaverského dal postaviť spišský prepošt Juraj Báršoň okolo roku [[1669]]. Ide o barokovú kaplnku s [[Štvorec|štvorcovým]] pôdorysom.&lt;ref&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 47.&lt;/ref&gt; V interiéri sa nachádza oltárny obraz Apoteózy [[František Xaverský|svätého Františka Xaverského]]. Obraz bol zhotovený na objednávku prepošta Juraja Báršoňa okolo roku [[1668]]. Neznámy maliar na ňom k miestam zázrakom ako je [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], Malaka, [[Bologna]], [[Neapol]] a Potami aj [[Spiš]]. Druhý menší obraz je kópiou zázračného obrazu svätého Františka Xaverského z Potami, kde sa na príhovor svätca v roku [[1652]] odohralo 242 zázrakov. Kópiu obrazu dal vyhotoviť spišský kanonik Ján z Betlanoviec z vďaky za svoju záchranu počas dlhotrvajúcej [[Horúčka|horúčky]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Na prednej strane kaplnky sa nachádza pravouhlý priestor zaklenutý do vnútra s rovným uzáverom. Vnútorný priestor je doplnený o predsadený parapet na [[oltár]]. Na zadnej kaplnky sa nachádza segmentová výklenok. Strecha má tvar štvorbokého ihlana. Na prednej strane je vysunutá a kryje vstupný priestor.

S vznikom kaplnky sa spája [[legenda]]. Podľa nej mal v roku 1669 prepošt Juraj Báršoň po neúspešných pokusoch ostatných exorcistov vyhnať z istej Poľky zlého [[démon]]a pomocou obrazu svätého Františka Xaverského. Zlý démon si mal vybrať medzi opustením tela ženy alebo pobozkaním obrazu. Na pamiatku úspešného exorcizmu dal prepošt Juraj Báršoň postaviť na Pažici kaplnku zasvätenú svätému Františkovi Xaverskému. Kaplnka bola do polovice [[18. storočie|18. storočia]] cieľom pútnikov, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 48{{--}}49.&lt;/ref&gt; Po vzniku [[Spišské biskupstvo|Spišského biskupstva]] a následne hygienických opatrení [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] o pochovávaní, spišský biskup Karol Salbeck zakázal pochovávať okolo [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]]. Nový [[cintorín]] pre kanonikov a laických bratov bol premiestený ku kaplnke okolo roku [[1787]]. Neďaleko kaplnky bol v roku [[1888]] nasadený les [[Borovica čierna|Borovice čiernej]], ktorý mal ochraňovať hroby na cintoríne. V roku [[1796]] sa spomína, že kaplnka je zničená. Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] došlo k jej renovácii spišským kanonikom Jozefom Čechom, ktorý v roku [[1829]] ako košický biskup zriadil jej fundáciu o sume 50 uhorských zlatých. K poslednej veľkej oprave kaplnky došlo v roku [[1900]] a neskôr chátrala. V roku [[2010]] Spišská diecéza na vlastné náklady opravila kaplnku.&lt;ref&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 50.&lt;/ref&gt;

V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Kaplnka svätého Františka Xaverského rímsku [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] Antónia{{--}}sídlo rímskej posádky v [[Jeruzalem]]e a miesto, kde [[Pontius Pilatus|Pilát]] odsúdil [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] (teda Ježiš pred Pilátom, odsúdenie Ježiša, bičovanie a korunovanie tŕním).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Kaplnka pripomína pevnosť Antónia svojou dispozíciou, ktorá je mestskou pevnosťou pristavanou zvnútra k mestským [[Hradby|hradbám]]. Podobne aj Kaplnka svätého Františka Xaverského plní dvojakú funkciu{{--}}z prednej strany ide o kaplnku a zo zadnej má výklenok smerujúci podobne ako božie muky k cestám po obvode Pažice, ktoré symbolizujú jeruzalemské hradby.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

=== Kaplnka svätej Rozálie ===
[[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie 1.jpg|náhľad|Kaplnka svätej Rozálie]]
Kaplnku dal postaviť v roku [[1666]] spišský kanonik Ján z Betlanoviec ako prvú a najstaršiu časť kalvárie. Ide o ranobarokovú kaplnku s [[Šesťuholník|hexagonál]]nym pôdorysom. Kaplnka je zaklenutá hviezdicovitou hrebienkovou klenbou.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 46{{--}}47.&lt;/ref&gt; V interiéri sa nachádzal baldachýnový rokokový [[Oltár]] svätej Rozálie z roku [[1701]] s ústredným motívom svätice a sochami anjelov. Žiaľ dodnes sa zachoval iba murovaný oltárny podstavec s kamennou [[Menza|menzou]] a priestorom na oltárny kameň s [[relikvia]]mi. Oltárny obraz svätej Rozálie sa v priebehu storočí stratil.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Súpis pamiatok na Slovensku
|vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
|miesto=Bratislava
|rok=1969
|strany=174
|editori=Ivan Harminc
|zväzok=III. R{{--}}Ž
|kapitola zborník=}}&lt;/ref&gt; Exteriérovú výzdobu (štyri obrazy, ktoré viseli na stenách kaplnky) zhotovil v roku [[1708]] spišský kanonik ([[kustód]]) Peter Martinovszky. Nad portálom kaplnky sa nachádza vytesaný rok 1666.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 45.&lt;/ref&gt; Strecha má tvar šesťbokého [[ihlan]]a.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Kaplnka bola zasvätená svätej Rozálie ako ochrankyne proti [[Čierna smrť|mor]]u a [[Cholera|cholere]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; v roku [[1667]] spišským prepoštom Jurajom Báršoňom. K vzniku kaplnky sa viaže legenda podľa, ktorej je pamiatkou na morovú epidémiu na Spiši medzi rokmi [[1662]]{{--}}[[1664]]. V roku 1662 vrcholila v okolí Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Počas morovej epidémie bola z karanténnych dôvod na určitý čas zakázaná účasť na [[Bohoslužba|bohoslužbách]] v Spišskej Kapitule.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Jezuiti]] v snahe neprerušiť pastoračnú činnosť zriadili na Pažici provizórnu kaplnku pre veriacich, kde vo sviatky a nedele slávili svätú omšu. Kaplnka svätej Rozálie bola pravdepodobne postavená po morovej epidémií na mieste provizórnej kaplnky.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Spišský prepošt Juraj Báršoň nechal po vysvätení kaplnky založiť fundáciu na jej vydržiavanie o sume 100 uhorských zlatých a 200 zlatých na odslúženie dvanástich omší k úcte svätej Rozálie a za zakladateľa kaplnky a jeho rodičov. Ku kaplnke pravidelne chodili pútnici a procesie. Jedna z najväčších procesií sa odohrala [[4. september|4. septembra]] [[1778]]. Neskôr sa procesie obmedzili na Prosebné dni a utorky.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Veľké opravy kaplnky sa odohrali v rokoch [[1935]], [[1945]] a [[1991]]{{--}}[[1993]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Kaplnka svätej Rozálie v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavuje palác [[Herodes Antipas|Herodesa Antipasa]] (teda Ježiša Krista pred Herodesom).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Kaplnka svätého Kríža ===
[[Súbor:ChapelSivaBrada15Slovakia5.JPG|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Kríža]]
Kaplnka svätého Kríža bola postavená z iniciatívy Združenia Matky umierajúcich a zomretých založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v polovici 17. storočia.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 44.&lt;/ref&gt; Ďalšími iniciátormi boli spišský kanonik Ján z Betlanoviec a spišský prepošt Juraj Báršoňy na travertínovej kope [[Sivá Brada]] okolo roku [[1675]]. Ide o barokovú jednoloďovú stavbu s podkovovitým záverom [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Fasáda kaplnky je zdôraznená plochým stredným [[Portikus|portikom]] zakončený [[tympanón]]om. Nad segmentovým [[Portál (architektúra)|portál]]om je otvor tzv. poľnej [[Kazateľnica|kazateľnice]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Kaplnka bola medzi rokmi [[1771]]{{--}}[[1782]] rokokovo upravená a odráža súčasný stav. O pôvodnom vzhľade kaplnky je málo informácií. Podľa písomných zdrojoch išlo o malú kaplnku. V interiéri uprostred pravdepodobne vyvieral [[Prameň (voda)|prameň]], ktorý zohrával významnú rolu počas púti alebo procesií. V minulosti okolo kaplnky vyvieralo 14 prameňov. Prameň vo vnútri bol zakrytý posuvnou kamenno doskou. 

V interiéri sa nachádzal [[kríž]] z roku [[1699]], ktorý nechal vyhotoviť spišský kanonik a titulárny [[opát]] Blahoslavenej Panny Márie v [[Kereki]] Bernard Forstner.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 52{{--}}53.&lt;/ref&gt; Ďalej sa tu nachádzal barokový obraz Kladenie Krista do hrobu z polovice [[18. storočie|18. storočia]] a neskorobarokový hlavný Oltár Blahoslavenej Panny Márie z roku [[1749]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Na oltár prispeli veriaci, Kongregácia Blahoslavenej Panny Márie a spišský kanonik Jakub Répássy o sume 100 uhorských zlatých. V tom istom roku nechal [[páter]] Peter Balga, predstavený kongregácie, zhotoviť pred vstupom do kaplnky kamennú menzu, ktorú doplnil o skupinu sôch [[Kalvária|Kalvárie]] (uprostred kríž s [[Mária Magdaléna|Máriou Magdalénou]] a po stranách sochy Bolestnej [[Panna Mária|Panny Márie]] a [[Ján (apoštol)|apoštola Jána]]. Exteriérovú  výzdobu v roku [[1765]] zvalil prudký vietor. Predstavený kongregácie František Pinka, dal zhotoviť nový drevený kríž s namaľovaným korpusom tela Ježiša Krista na medenom plechu. Kamenná menza bola odstránená v roku [[1782]]. Drevený kríž bol nahradený kamenným, ktorý v roku [[1896]] znova poškodil prudký vietor. Na krátko bol nahradený dreveným krížom. V roku [[1900]] bol vztýčený kovový kríž na príkaz spišského biskupa Pavla Smrećanyiho. Neskôr bol nahradený kamenným krížom. Sochy boli prichytené k podstavcom železnými klinmi.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; V roku [[1804]] sa nachádzal v kaplnke hlavný Oltár svätého Kríža a menší bočný oltár svätého Františka Xaverského. Pravdepodobne išlo o oltár z Kaplnky svätého Františka Xaverského, ktorá bola v tom čase prázdna a vážne poškodená. Kaplnka svätého Kríža mala drevenú [[Empora|emporu]] s malým [[organ]]om a základné liturgické vybavenie ako prenosné spovednice. Kurátorom kaplnky bol vždy [[Prefektúra|prefekt]] kňazského domu v Spišskej Kapitule.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 54.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;[[Súbor:Sivá Brada, kaplnka sv. Kríža, 2020 02.jpg|náhľad|Kaplnka spolu s kamenným krížom a zastaveniami krížovej cesty]]S vznikom kaplnky sa spájajú [[zázrak]]y, ktoré sa udiali v kaplnke. Zápis kroniky kapitulských jezuitov z roku [[1675]] spomína: „''Keď si piati trpiaci na očné choroby privolávajúc svetlo umyli poškodené oči v posvätnej, ktorá vyviera uprostred kaplnky, začali vidieť''.&quot; Napriek tomu, že do polovice [[18. storočie|18. storočia]] prevláda púť, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie ku Kaplnke svätého Františka Xaverského, od [[90. roky 17. storočia|90. rokov 17. storočia]] sa tieto púte postupne premiestnili ku Kaplnke svätého Kríža. Procesie sa konali každoročne s menšími prestávkami kvôli vojenským nepokojom a epidémiám. Veľké procesie s účasťou spišských prepoštov a okolitej [[Šľachta|šľachty]] sa uskutočnili v rokoch [[1691]], [[1696]], [[1698]], [[1699]], [[1702]] a [[1722]]. Od roku [[1695]] sa púte ku kaplnke spájajú s činnosťou kongregácie. Uskutočňovali sa dve hlavné procesie na sviatok Nájdenia svätého Kríža ([[3. máj]]) a Povýšenia svätého Kríža ([[14. september]]). V roku 1699 bola kaplnka prvýkrát opatrená odpustkami pre pútnikov.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Prestavba kaplnky započala položením základného kameňa [[19. august|19. augusta]] [[1771]]. Kameň bol umiestený do základu záveru presbytéria. Kameň obsahoval nádobu s relikviami a pamätný nápis. Iniciátorom prestavby bol spišský kanonik Tomáš Watter, Po jeho smrti bol poverený páter Michael Frigeri. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v 1773, ktorej bol členom prácu na prestavbe zanechal. V roku [[1779]] v prestavbe kaplnky na vlastné náklady pokračoval bývalý [[jezuita]] František Xaverský Makay. Kaplnka bola dokončená až v roku [[1782]]. Napriek dlhotrvajúcej prestavbe tradícia púti ku kaplnke na sviatky Nájdenia a Povýšenia svätého Kríža nijak neupadla. Záujem pútnikov a prispievateľov na prestavbu vzbudili odpustky, ktoré pre kaplnku vymohol prvý spišský biskup Karol Salbeck. Pútnikom ich udelil [[14. jún|14. júna]] [[1779]] pápež [[Pius VI.]] Význam kaplnky v priebehu posledných storočí upadol. Kaplnka bola po roku [[1989]] čiastočne opravená. Napriek tomu, že kaplnka ako jediná sakrálna stavba Spišského Jeruzalema slúži liturgickým účelom dodnes. Každoročne sa v nej slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža. Oživená bola tradícia [[Krížová cesta|krížovej cesty]] od Kaplnky svätého Františka Xaverského ku Kaplnke svätého Kríža.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Kaplnka v koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje [[Golgota|Golgotu]] a Boží hrob (teda Ježiš Kristus umiera na kríži a Ukladanie Ježiša do hrobu).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Božie muky ===
[[Súbor:Spišský Jeruzalem ZS božie muky 1b.jpg|náhľad|Jedna z božích múk neďaleko Spišskej Kapituly|vľavo]]
[[Božie muky]] sú orientované na južnom a severnom okraji Pažice.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V súčasnosti je ich sedem{{--}}južný okraj obsahuje tri a severný štyri. Božie muky boli postavené postupne okolo roku [[1675]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Ide o štvorboké kamenné a [[pilier]]e s [[Nika (architektúra)|nikou]]. Božie muky sú situované na vysokých [[Bralo|bralách]], aby pôsobili monumentálnym dojmom. Niky sú natočené pozdĺž ciest okolo Pažice z juhu a severu. Vo výklenku boli pravdepodobne umiestnené pašiové obrazy, obrazy Kristovho umučenia alebo zo života Krista. Pôvodné obrazy sa nezachovali (napr. Kristus na [[Olivová hora|Olivovej hore]], Kristus nesúci kríž, Bolestná [[Panna Mária]], [[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]], [[Peter (apoštol)|svätý Peter]] a [[Ján Nepomucký|svätý Ján Nepomucký]]),&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 17{{--}}18.&lt;/ref&gt; pretože v priebehu storočí boli viackrát vymenené. V roku [[1701]] sa spomína istý maliar Gašpar zo [[Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]], ktorý namaľoval obraz pre jednu z božích múk. Okolo roku [[1900]] namaľoval nové obrazy istý maliar Springer z [[Levoča|Levoči]].&lt;ref&gt;''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 46.&lt;/ref&gt; Božie muky symbolizujú pomyselné jeruzalemské hradby.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:0&quot;&gt;Niektorí autori mylne interpretujú božie muky ako zastavenia [[Krížová cesta|krížovej cesty]].&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Kaplnka svätého Jána Nepomuckého ===
[[Súbor:Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 1.jpg|náhľad|Kaplnka svätého Jána Nepomuckého]]
Kaplnka [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] je najväčšou kaplnkou na Pažici. Ide o rokokovú kaplnku s nepravidelným oktogonálným pôdorysom a polkruhovým presbytériom na východnej strane. Kaplnka je zaklenutá [[Kupola|kupolu]] a na bokoch pruskou klenbou. V interiéri sa nachádza tabuľa s nápisom zdôrazňujúci výber svätého Jána Nepomuckého ako jej patróna a dátum výstavby. V kaplnke bol oltár, ktorý sa však nezachoval.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Strecha má oktogonálnu kupolu s [[Lucerna (kupola)|lucernou]] na vrchu. Kaplnka bola postavená z iniciatívy posledného spišského prepošta Jozefa Karola Zbiška v rokoch [[1765]]{{--}}[[1766]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:1&quot;&gt;Cselényi uvádza rok [[1771]].&lt;/ref&gt; Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice, a prepoštom Jozefom Karolo Zbiškom pre jeho svojvoľné konanie{{--}}aj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 59{{--}}61.&lt;/ref&gt;

Prepošt Zbiško pre kaplnku v roku [[1771]] založil fundáciu, podľa ktorej sa v nej mala slúžiť dvakrát do mesiaca [[Omša (bohoslužba)|omša]] za zakladateľa kaplnky. Okolo roku [[1778]] púte ku kaplnke upadli. Kaplnku potom zasiahol [[blesk]] a bola poškodená strecha a pamätná tabuľa. V roku [[1796]] bola obnovená. Dodržiavanie fundácie pokračovalo ešte v roku [[1804]]. Okolo roku [[1849]] sa v blízkosti kaplnky utáborilo približne 3000 ruských [[Kozáci|Kozákov]] [[cár]]a [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] Dvaja z nich sú pochovaní severne od kaplnky. Na jar v roku [[1935]] udrel do kaplnky opäť blesk a poškodil strechu. Ešte v tom roku bola strecha opravená. Okolo roku [[2010]] bola strecha kaplnky odcudzená a neskôr nahradená novou plechovou strechou.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V roku [[2018]] bola do interiéru kaplnky umiestnená zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého, ktorý pre kaplnku Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v roku [[1944]] zhotovil [[Martin Benka]].

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pravdepodobne nesúvisí s konceptom Spišského Jeruzalema.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Poloha kaplnky pri porovnaní s mapou starovekého Jeruzalema zodpovedá palácu Hasmoneovcov, ktorý sa však podľa [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]] nespája s utrpením Ježiša Krista.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Kaplnka sv. Rozálie 4.jpg|alt=|Interiér Kaplnky svätej Rozálie
Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 3.jpg|alt=|Oltárny obraz Apoteózy [[František Xaverský|svätého Františka Xaverského]], [[1668]], neznámy maliar, Kaplnka svätého Františka Xaverského
Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 4.jpg|alt=|Zadná strana Kaplnky svätého Františka Xaverského
Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 1.jpg|alt=|Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko archeologickej lokality na Pažici
Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 2.jpg|alt=|Jedna z božích múk v štvrtine Pažice na severnej strane
Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 3.jpg|alt=|Jedna z božích múk v trištvrtine Pažice na severnej strane
Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 4.jpg|alt=|Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko Spišského salaša
Súbor:Spišský Jeruzalem ZS božie muky 2a.jpg|alt=|Jedna z božích múk na južnej strane pri Kaplnke svätého Jána Nepomuckého
Súbor:Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 4.jpg|alt=|Zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého (pôvodný oltár zhotovil v roku [[1944]] [[Martin Benka]], dnes sa nachádza v kaplnke Kňazského seminára v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]), [[2018]], Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
Súbor:Spišské Podhradie 16Slovakia106.jpg|alt=
Súbor:Spišský Jeruzalem 19 Slovakia1 (cropped).jpg|alt=|Symbol Spišského Jeruzalema
&lt;/gallery&gt;

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==

* {{Citácia knihy
|titul=Carta dei Sacri Monti, Calvari e Complessi devozionali europei
|vydavateľ=Istituto Geografico De Agostini|miesto=Novara
|rok=2001
|kapitola=Slovacchia}}
* {{Citácia knihy
|titul=Sacri monti: rivista di arte, conservazione, paesaggio e spiritualità dei sacri monti piemontesi e lombardi
|editori=Elena De Filippis
|vydavateľ=Riserva naturale speciale del Sacro monte di Varallo
|miesto=Varallo
|rok=2007
|zväzok=1
|typ zväzku=Vol.
|kapitola zborník=Calvari e Vie Crucis in Slovacchia
|strany=147{{--}}148}}
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Moravčiková
|meno=Henrieta
|titul=Architektúra na Slovensku: stručné dejiny
|vydavateľ=Slovart
|miesto=Bratislava
|rok=2006
|isbn=9788080850791
|strany=40{{--}}41
|priezvisko2=Dulla
|meno2=Matúš
|odkaz na autora=Henrieta Moravčíková
|odkaz na autora2=Matúš Dulla}}
* {{Citácia periodika
|priezvisko=Olejník
|meno=Vladimír
|titul=Spišský Jeruzalem{{--}}Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí
|periodikum=Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči
|editori=Marián Soják, František Žifčák
|vydavateľ=Spišský dejepisný spolok
|miesto=Levoča
|dátum=2019
|ročník=27
|isbn=978-80- 971553
|strany=111{{--}}148
|url=https://sdsle.sk/kniznica/rocenka-z-minulosti-spisa/
|dátum prístupu=14.8.2022}}

== Pozri aj ==

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Spišský Jeruzalem}}

== Externé odkazy ==
* [https://spisskyjeruzalem.sk/ Oficiálna stránka Spišského Jeruzalema]</text>
      <sha1>o9t2asa2wigs58ml7fnebxhyvlo4zks</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>635985</id>
    <revision>
      <id>7429649</id>
      <parentid>7343356</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:50:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17190" xml:space="preserve">'''Veľvyslanci Slovenskej republiky''' sú osoby, ktoré vedú [[Zoznam diplomatických misií Slovenska|diplomatické misie]] (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje [[Prezident Slovenskej republiky|prezident republiky]] po prerokovaní vládou a na návrh [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.&lt;ref name=&quot;diplomathodn&quot;/&gt; Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).&lt;ref name=&quot;diplomathodn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diplomatické hodnosti | url = https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-diplomaticke_hodnosti | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-07-29  | vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|MZVEZ SR]] | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miro | odkaz na autora = | titul = Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ | url = https://dennikn.sk/516622/striedania-velvyslancov-nadsluhuje-ficov-poradca-dari-sa-aj-ludom-z-sdl/ | dátum vydania = 20.7.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

{{Tabuľka
|typ      = class=&quot;wikitable sortable&quot;
|názov    = Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 24. august 2022). Zdroj pôvodného zoznamu:&lt;ref name=&quot;povod&quot;/&gt;

|hlavička = Krajina/organizácia vyslania !! Mesto pôsobenia !! Veľvyslanec !! Nástup do úradu
|riadok1  = [[Albánsko|Albánska republika]] {{!!}} [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane|Tirana]] {{!!}} [[Peter Spišiak]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok2  = [[Argentína|Argentínska republika]] {{!!}} [[Buenos Aires]] {{!!}} [[Rastislav Hindický]] {{!!}} 2019 (august)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok3  = [[Arménsko|Arménska republika]] {{!!}} [[Jerevan]] {{!!}} [[Milan Lajčiak]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok4  = [[Azerbajdžan|Azerbajdžanská republika]] {{!!}} [[Baku]] {{!!}} [[Miroslav Hacek]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok5  = [[Austrália (štát)|Austrálsky zväz]] {{!!}} [[Canberra]] {{!!}} [[Tomáš Ferko]] {{!!}} 2019 (marec)
|riadok6  = [[Belgicko|Belgické kráľovstvo]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Juraj Macháč]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok7  = [[Bielorusko|Bieloruská republika]] {{!!}} [[Minsk]] {{!!}} neobsadené {{!!}} 
|riadok8  = [[Bosna a Hercegovina]] {{!!}} [[Sarajevo]] {{!!}} [[Martin Kačo]] {{!!}} 2017 (november)
|riadok9  = [[Bulharsko|Bulharská republika]] {{!!}} [[Sofia]] {{!!}} [[Vasil Grivna]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok10  = [[Brazílska federatívna republika]] {{!!}} [[Brasília]] {{!!}} [[Milan Zachar]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok11  = [[Cyperská republika]] {{!!}} [[Nikózia]] {{!!}} [[Martin Bezák]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok12  = [[Česko|Česká republika]] {{!!}} [[Praha]] {{!!}} [[Rastislav Káčer]] {{!!}}  2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok13  = [[Čierna Hora]] {{!!}} [[Podgorica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorica]] {{!!}} [[Boris Gandel]] {{!!}} 2020 (január)&lt;ref name=&quot;polskociernahora-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok14  = [[Čína|Čínska ľudová republika]] {{!!}} [[Peking]] {{!!}} [[Dušan Bella]] {{!!}} 2017 (marec)
|riadok15  = [[Dánsko|Dánske kráľovstvo]] {{!!}} [[Kodaň]] {{!!}} [[Miroslav Wlachovský]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok16  = [[Egypt|Egyptská arabská republika]] {{!!}} [[Káhira]] {{!!}} [[Lenka Miháliková]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok17  = [[Etiópia]] {{!!}} [[Addis Abeba]] {{!!}} [[Drahomír Štos]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok18  = [[Európska únia]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Petra Vargová]] {{!!}} 2021 (január)&lt;ref name=&quot;dennikn-2021-01&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2221479/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2021-01-16 }}&lt;/ref&gt;
|riadok19  = [[Fínsko|Fínska republika]] {{!!}} [[Helsinki]] {{!!}} [[Slavomíra Mašurová]] {{!!}} 2018 (december)
|riadok20  = [[Francúzsko|Francúzska republika]] {{!!}} [[Paríž]] {{!!}} [[Igor Slobodník]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok21  = [[Grécko|Grécka republika]] {{!!}} [[Atény]] {{!!}} [[Marcela Hanusová]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok22  = [[Gruzínsko]] {{!!}} [[Tbilisi]] {{!!}} [[Pavel Vízdal]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok23  = [[Holandsko|Holandské kráľovstvo]] {{!!}} [[Haag]] {{!!}} [[Juraj Macháč]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok24  = [[Chorvátsko|Chorvátska republika]] {{!!}} [[Záhreb]] {{!!}} [[Peter Susko]] {{!!}} 2018 (september)
|riadok25  = [[India|Indická republika]] {{!!}} [[Dillí]] {{!!}} [[Róbert Maxián]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok26  = [[Indonézska republika]] {{!!}} [[Jakarta]] {{!!}} [[Jaroslav Chlebo]] {{!!}} 2018 (december)
|riadok27  = [[Irán|Iránska islamská republika]] {{!!}} [[Teherán]] {{!!}} [[Ladislav Ballek (diplomat)|Ladislav Ballek]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok28  = [[Írsko]] {{!!}} [[Dublin]] {{!!}} [[Andrej Droba]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok29  = [[Izrael|Izraelský štát]] {{!!}} [[Tel Aviv]] {{!!}} [[Igor Maukš]] {{!!}}  2019 (august)
|riadok30  = [[Japonsko]] {{!!}} [[Tokio]] {{!!}} [[Marián Tomášik]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok31  = [[Juhoafrická republika]] {{!!}} [[Pretória]] {{!!}} [[Vladimír Grácz]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok32  = [[Kanada]] {{!!}} [[Ottawa]] {{!!}} [[Vít Koziak]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok33  = [[Kazachstan|Kazašská republika]] {{!!}} [[Astana]] {{!!}} [[Róbert Kirnág]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok34  = [[Keňa|Kenská republika]] {{!!}} [[Nairobi]] {{!!}} (neobsadené) {{!!}} (stav v októbri 2021)&lt;ref name=&quot;nairobi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/nairobi/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok35  = [[Kórejská republika]] {{!!}} [[Soul]] {{!!}} [[Ján Kuderjavý]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok36  = [[Kuba|Kubánska republika]] {{!!}} [[Havana]] {{!!}} [[Roman Hošták]] {{!!}} 2018 (máj)
|riadok37  = [[Kuvajtský štát]] {{!!}} [[Kuvajt]] {{!!}} [[Igor Hajdušak]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok38  = [[Libanon|Libanonská republika]] {{!!}} [[Bejrút]] {{!!}} [[Marek Varga]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok39  = [[Lotyšsko|Lotyšská republika]] {{!!}} [[Riga]] {{!!}} [[Ladislav Babčan]] {{!!}} 2018 (september)
|riadok40  = [[Maďarsko]] {{!!}} [[Budapešť]] {{!!}} [[Pavol Hamžík]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok41  = [[Mexiko]] {{!!}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] {{!!}} [[Terézia Šajgalíková]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok42  = [[Moldavsko]] {{!!}} [[Kišiňov]] {{!!}} [[Pavol Ivan]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok43  = [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Peter Bátor]] {{!!}} 2021 (január)&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/sdnato/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2013-04-23| dátum aktualizácie = 2021-02-10| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok44  = [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]{{!!}} [[Viedeň]] {{!!}} [[Peter Mišík]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
Peter Mišík
|riadok45  = [[Nemecko|Nemecká spolková republika]] {{!!}} [[Berlín]] {{!!}} [[Marián Jakubócy]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok46  = [[Nigérijská federatívna republika|Nigéria]] {{!!}} [[Abuja]] {{!!}} [[Tomáš Felix]] {{!!}} 2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok47  = [[Nórsko|Nórske kráľovstvo]] {{!!}} [[Oslo]] {{!!}} [[Roman Bužek]] {{!!}} 2021 (október)&lt;ref name=&quot;prezident-novy-velvyslanec-sr-v-norsku-2021&quot;/&gt;
|riadok48  = [[Poľsko|Poľská republika]] {{!!}} [[Varšava]] {{!!}} [[Andrea Elscheková Matisová]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok49  = [[Portugalsko|Portugalská republika]] {{!!}} [[Lisabon]] {{!!}} [[Oldřich Hlaváček]] {{!!}} 2018 (január)
|riadok50  = [[Rakúsko|Rakúska republika]] {{!!}} [[Viedeň]] {{!!}} [[Peter Mišík (diplomat)|Peter Mišík]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok51  = [[Rumunsko]] {{!!}} [[Bukurešť]] {{!!}} [[Karol Mistrík]] {{!!}} 2018 (máj)
|riadok52  = [[Rusko|Ruská federácia]] {{!!}} [[Moskva]] {{!!}} [[Ľubomír Rehák]] {{!!}} 2020&lt;ref name=&quot;dennikn-slovensko-bude-mat-novych-velvyslancov-v&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko bude mať nových veľvyslancov v | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2091219/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-16 | dátum prístupu = 2020-10-16 }}&lt;/ref&gt;
|riadok53  = [[Saudská Arábia]] {{!!}} [[Rijád]] {{!!}} [[Rudolf Michalk]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok54  = [[Severomacedónska republika]] {{!!}} [[Skopje]] {{!!}} [[Henrik Markuš]] {{!!}} 2018 (február)
|riadok55  = [[Slovinsko|Slovinská republika]] {{!!}} [[Ľubľana]] {{!!}} [[Peter Zeleňák]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok56  = [[Spojené arabské emiráty]] {{!!}} [[Abú Dhabí]] {{!!}} [[Michal Kováč mladší|Michal Kováč]] {{!!}} 2019 (august)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok57  = [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]] {{!!}} [[Londýn]] {{!!}} [[Róbert Ondrejcsák]] {{!!}} 2021 (január)
|riadok58  = [[Spojené štáty americké]] {{!!}} [[Washington]] {{!!}} [[Radovan Javorčík]] {{!!}} 2021 (január) 
|riadok59  = [[Srbsko|Srbská republika]] {{!!}} [[Belehrad]] {{!!}} [[Fedor Rosocha]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok60  = [[Svätá stolica]] {{!!}} [[Vatikán]] {{!!}} [[Marek Lisánsky]] {{!!}} 2018 (jún)
|riadok61  = [[Španielsko|Španielske kráľovstvo]] {{!!}} [[Madrid]] {{!!}} [[Jaroslav Blaško]] {{!!}} 2018 (marec)
|riadok62  = [[Švajčiarsko|Švajčiarska konfederácia]] a [[Lichtenštajnsko]] {{!!}} [[Bern (mesto)|Bern]] {{!!}} [[Alexander Micovčin]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok63  = [[Švédsko|Švédske kráľovstvo]] {{!!}} [[Štokholm]] {{!!}} [[Martina Balunová]] {{!!}} 2017 (november)
|riadok64  = [[Taliansko|Talianska republika]] {{!!}} [[Rím]] {{!!}} [[Karla Wursterová]] {{!!}} 2021 (apríl)&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslankyna-rim&quot;/&gt;
|riadok65  = [[Thajské kráľovstvo]] {{!!}} [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bangkoku|Bangkok]] {{!!}} [[Jaroslav Auxt]] {{!!}} 2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok66  = [[Turecká republika]] {{!!}} [[Ankara]] {{!!}} [[Ján Pšenica]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok67  = [[Ukrajina]] {{!!}} [[Kyjev]] {{!!}} [[Marek Šafin]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok68  = [[Uzbecká republika]] {{!!}} [[Taškent]] {{!!}} [[Ján Bóry]] {{!!}} 2018 (január)
|riadok69  = [[Vietnamská socialistická republika]] {{!!}} [[Hanoj]] {{!!}} ''Pavol Svetík (poverený vedením)'' {{!!}} 2020 (február)
}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam diplomatických misií Slovenska]]

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;povod&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-slovenski_velvyslanci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29| vydavateľ = MZVEZ SR | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-novy-velvyslanec-sr-v-norsku-2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový veľvyslanec SR v Nórsku a na Islande si prevzal poverovacie listiny | url = https://www.prezident.sk/article/novy-velvyslanec-sr-v-norsku-a-na-islande-si-prevzal-poverovacie-listiny/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2021-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslankyna-rim&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslankyňa | url = https://www.mzv.sk/web/rim/o-nas/velvyslankyna | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2096907/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2020-10-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska| ]]
[[Kategória:Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]]
[[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Veľvyslanci]]</text>
      <sha1>kz52d8qqkptvogv5j24iq0uxlwhocrb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429650</id>
      <parentid>7429649</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:50:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17216" xml:space="preserve">'''Veľvyslanci Slovenskej republiky''' sú osoby, ktoré vedú [[Zoznam diplomatických misií Slovenska|diplomatické misie]] (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje [[Prezident Slovenskej republiky|prezident republiky]] po prerokovaní vládou a na návrh [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.&lt;ref name=&quot;diplomathodn&quot;/&gt; Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).&lt;ref name=&quot;diplomathodn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diplomatické hodnosti | url = https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-diplomaticke_hodnosti | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-07-29  | vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|MZVEZ SR]] | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miro | odkaz na autora = | titul = Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ | url = https://dennikn.sk/516622/striedania-velvyslancov-nadsluhuje-ficov-poradca-dari-sa-aj-ludom-z-sdl/ | dátum vydania = 20.7.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

{{Tabuľka
|typ      = class=&quot;wikitable sortable&quot;
|názov    = Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 24. august 2022). Zdroj pôvodného zoznamu:&lt;ref name=&quot;povod&quot;/&gt;

|hlavička = Krajina/organizácia vyslania !! Mesto pôsobenia !! Veľvyslanec !! Nástup do úradu
|riadok1  = [[Albánsko|Albánska republika]] {{!!}} [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane|Tirana]] {{!!}} [[Peter Spišiak]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok2  = [[Argentína|Argentínska republika]] {{!!}} [[Buenos Aires]] {{!!}} [[Rastislav Hindický]] {{!!}} 2019 (august)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok3  = [[Arménsko|Arménska republika]] {{!!}} [[Jerevan]] {{!!}} [[Milan Lajčiak (diplomat)|Milan Lajčiak]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok4  = [[Azerbajdžan|Azerbajdžanská republika]] {{!!}} [[Baku]] {{!!}} [[Miroslav Hacek]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok5  = [[Austrália (štát)|Austrálsky zväz]] {{!!}} [[Canberra]] {{!!}} [[Tomáš Ferko]] {{!!}} 2019 (marec)
|riadok6  = [[Belgicko|Belgické kráľovstvo]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Juraj Macháč]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok7  = [[Bielorusko|Bieloruská republika]] {{!!}} [[Minsk]] {{!!}} neobsadené {{!!}} 
|riadok8  = [[Bosna a Hercegovina]] {{!!}} [[Sarajevo]] {{!!}} [[Martin Kačo]] {{!!}} 2017 (november)
|riadok9  = [[Bulharsko|Bulharská republika]] {{!!}} [[Sofia]] {{!!}} [[Vasil Grivna]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok10  = [[Brazílska federatívna republika]] {{!!}} [[Brasília]] {{!!}} [[Milan Zachar]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok11  = [[Cyperská republika]] {{!!}} [[Nikózia]] {{!!}} [[Martin Bezák]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok12  = [[Česko|Česká republika]] {{!!}} [[Praha]] {{!!}} [[Rastislav Káčer]] {{!!}}  2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok13  = [[Čierna Hora]] {{!!}} [[Podgorica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorica]] {{!!}} [[Boris Gandel]] {{!!}} 2020 (január)&lt;ref name=&quot;polskociernahora-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok14  = [[Čína|Čínska ľudová republika]] {{!!}} [[Peking]] {{!!}} [[Dušan Bella]] {{!!}} 2017 (marec)
|riadok15  = [[Dánsko|Dánske kráľovstvo]] {{!!}} [[Kodaň]] {{!!}} [[Miroslav Wlachovský]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok16  = [[Egypt|Egyptská arabská republika]] {{!!}} [[Káhira]] {{!!}} [[Lenka Miháliková]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok17  = [[Etiópia]] {{!!}} [[Addis Abeba]] {{!!}} [[Drahomír Štos]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok18  = [[Európska únia]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Petra Vargová]] {{!!}} 2021 (január)&lt;ref name=&quot;dennikn-2021-01&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2221479/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2021-01-16 }}&lt;/ref&gt;
|riadok19  = [[Fínsko|Fínska republika]] {{!!}} [[Helsinki]] {{!!}} [[Slavomíra Mašurová]] {{!!}} 2018 (december)
|riadok20  = [[Francúzsko|Francúzska republika]] {{!!}} [[Paríž]] {{!!}} [[Igor Slobodník]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok21  = [[Grécko|Grécka republika]] {{!!}} [[Atény]] {{!!}} [[Marcela Hanusová]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok22  = [[Gruzínsko]] {{!!}} [[Tbilisi]] {{!!}} [[Pavel Vízdal]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok23  = [[Holandsko|Holandské kráľovstvo]] {{!!}} [[Haag]] {{!!}} [[Juraj Macháč]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok24  = [[Chorvátsko|Chorvátska republika]] {{!!}} [[Záhreb]] {{!!}} [[Peter Susko]] {{!!}} 2018 (september)
|riadok25  = [[India|Indická republika]] {{!!}} [[Dillí]] {{!!}} [[Róbert Maxián]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok26  = [[Indonézska republika]] {{!!}} [[Jakarta]] {{!!}} [[Jaroslav Chlebo]] {{!!}} 2018 (december)
|riadok27  = [[Irán|Iránska islamská republika]] {{!!}} [[Teherán]] {{!!}} [[Ladislav Ballek (diplomat)|Ladislav Ballek]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok28  = [[Írsko]] {{!!}} [[Dublin]] {{!!}} [[Andrej Droba]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok29  = [[Izrael|Izraelský štát]] {{!!}} [[Tel Aviv]] {{!!}} [[Igor Maukš]] {{!!}}  2019 (august)
|riadok30  = [[Japonsko]] {{!!}} [[Tokio]] {{!!}} [[Marián Tomášik]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok31  = [[Juhoafrická republika]] {{!!}} [[Pretória]] {{!!}} [[Vladimír Grácz]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok32  = [[Kanada]] {{!!}} [[Ottawa]] {{!!}} [[Vít Koziak]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok33  = [[Kazachstan|Kazašská republika]] {{!!}} [[Astana]] {{!!}} [[Róbert Kirnág]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok34  = [[Keňa|Kenská republika]] {{!!}} [[Nairobi]] {{!!}} (neobsadené) {{!!}} (stav v októbri 2021)&lt;ref name=&quot;nairobi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/nairobi/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok35  = [[Kórejská republika]] {{!!}} [[Soul]] {{!!}} [[Ján Kuderjavý]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok36  = [[Kuba|Kubánska republika]] {{!!}} [[Havana]] {{!!}} [[Roman Hošták]] {{!!}} 2018 (máj)
|riadok37  = [[Kuvajtský štát]] {{!!}} [[Kuvajt]] {{!!}} [[Igor Hajdušak]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok38  = [[Libanon|Libanonská republika]] {{!!}} [[Bejrút]] {{!!}} [[Marek Varga]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok39  = [[Lotyšsko|Lotyšská republika]] {{!!}} [[Riga]] {{!!}} [[Ladislav Babčan]] {{!!}} 2018 (september)
|riadok40  = [[Maďarsko]] {{!!}} [[Budapešť]] {{!!}} [[Pavol Hamžík]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok41  = [[Mexiko]] {{!!}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] {{!!}} [[Terézia Šajgalíková]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok42  = [[Moldavsko]] {{!!}} [[Kišiňov]] {{!!}} [[Pavol Ivan]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok43  = [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Peter Bátor]] {{!!}} 2021 (január)&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/sdnato/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2013-04-23| dátum aktualizácie = 2021-02-10| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok44  = [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]{{!!}} [[Viedeň]] {{!!}} [[Peter Mišík]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
Peter Mišík
|riadok45  = [[Nemecko|Nemecká spolková republika]] {{!!}} [[Berlín]] {{!!}} [[Marián Jakubócy]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok46  = [[Nigérijská federatívna republika|Nigéria]] {{!!}} [[Abuja]] {{!!}} [[Tomáš Felix]] {{!!}} 2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok47  = [[Nórsko|Nórske kráľovstvo]] {{!!}} [[Oslo]] {{!!}} [[Roman Bužek]] {{!!}} 2021 (október)&lt;ref name=&quot;prezident-novy-velvyslanec-sr-v-norsku-2021&quot;/&gt;
|riadok48  = [[Poľsko|Poľská republika]] {{!!}} [[Varšava]] {{!!}} [[Andrea Elscheková Matisová]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok49  = [[Portugalsko|Portugalská republika]] {{!!}} [[Lisabon]] {{!!}} [[Oldřich Hlaváček]] {{!!}} 2018 (január)
|riadok50  = [[Rakúsko|Rakúska republika]] {{!!}} [[Viedeň]] {{!!}} [[Peter Mišík (diplomat)|Peter Mišík]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok51  = [[Rumunsko]] {{!!}} [[Bukurešť]] {{!!}} [[Karol Mistrík]] {{!!}} 2018 (máj)
|riadok52  = [[Rusko|Ruská federácia]] {{!!}} [[Moskva]] {{!!}} [[Ľubomír Rehák]] {{!!}} 2020&lt;ref name=&quot;dennikn-slovensko-bude-mat-novych-velvyslancov-v&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko bude mať nových veľvyslancov v | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2091219/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-16 | dátum prístupu = 2020-10-16 }}&lt;/ref&gt;
|riadok53  = [[Saudská Arábia]] {{!!}} [[Rijád]] {{!!}} [[Rudolf Michalk]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok54  = [[Severomacedónska republika]] {{!!}} [[Skopje]] {{!!}} [[Henrik Markuš]] {{!!}} 2018 (február)
|riadok55  = [[Slovinsko|Slovinská republika]] {{!!}} [[Ľubľana]] {{!!}} [[Peter Zeleňák]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok56  = [[Spojené arabské emiráty]] {{!!}} [[Abú Dhabí]] {{!!}} [[Michal Kováč mladší|Michal Kováč]] {{!!}} 2019 (august)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok57  = [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]] {{!!}} [[Londýn]] {{!!}} [[Róbert Ondrejcsák]] {{!!}} 2021 (január)
|riadok58  = [[Spojené štáty americké]] {{!!}} [[Washington]] {{!!}} [[Radovan Javorčík]] {{!!}} 2021 (január) 
|riadok59  = [[Srbsko|Srbská republika]] {{!!}} [[Belehrad]] {{!!}} [[Fedor Rosocha]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok60  = [[Svätá stolica]] {{!!}} [[Vatikán]] {{!!}} [[Marek Lisánsky]] {{!!}} 2018 (jún)
|riadok61  = [[Španielsko|Španielske kráľovstvo]] {{!!}} [[Madrid]] {{!!}} [[Jaroslav Blaško]] {{!!}} 2018 (marec)
|riadok62  = [[Švajčiarsko|Švajčiarska konfederácia]] a [[Lichtenštajnsko]] {{!!}} [[Bern (mesto)|Bern]] {{!!}} [[Alexander Micovčin]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok63  = [[Švédsko|Švédske kráľovstvo]] {{!!}} [[Štokholm]] {{!!}} [[Martina Balunová]] {{!!}} 2017 (november)
|riadok64  = [[Taliansko|Talianska republika]] {{!!}} [[Rím]] {{!!}} [[Karla Wursterová]] {{!!}} 2021 (apríl)&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslankyna-rim&quot;/&gt;
|riadok65  = [[Thajské kráľovstvo]] {{!!}} [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bangkoku|Bangkok]] {{!!}} [[Jaroslav Auxt]] {{!!}} 2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok66  = [[Turecká republika]] {{!!}} [[Ankara]] {{!!}} [[Ján Pšenica]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok67  = [[Ukrajina]] {{!!}} [[Kyjev]] {{!!}} [[Marek Šafin]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok68  = [[Uzbecká republika]] {{!!}} [[Taškent]] {{!!}} [[Ján Bóry]] {{!!}} 2018 (január)
|riadok69  = [[Vietnamská socialistická republika]] {{!!}} [[Hanoj]] {{!!}} ''Pavol Svetík (poverený vedením)'' {{!!}} 2020 (február)
}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam diplomatických misií Slovenska]]

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;povod&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-slovenski_velvyslanci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29| vydavateľ = MZVEZ SR | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-novy-velvyslanec-sr-v-norsku-2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový veľvyslanec SR v Nórsku a na Islande si prevzal poverovacie listiny | url = https://www.prezident.sk/article/novy-velvyslanec-sr-v-norsku-a-na-islande-si-prevzal-poverovacie-listiny/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2021-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslankyna-rim&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslankyňa | url = https://www.mzv.sk/web/rim/o-nas/velvyslankyna | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2096907/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2020-10-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska| ]]
[[Kategória:Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]]
[[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Veľvyslanci]]</text>
      <sha1>cuiyho462vep53tck5mt92i1n6db0iz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429653</id>
      <parentid>7429650</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:55:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17202" xml:space="preserve">'''Veľvyslanci Slovenskej republiky''' sú osoby, ktoré vedú [[Zoznam diplomatických misií Slovenska|diplomatické misie]] (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje [[Prezident Slovenskej republiky|prezident republiky]] po prerokovaní vládou a na návrh [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí]]. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.&lt;ref name=&quot;diplomathodn&quot;/&gt; Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).&lt;ref name=&quot;diplomathodn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diplomatické hodnosti | url = https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-diplomaticke_hodnosti | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-07-29  | vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|MZVEZ SR]] | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miro | odkaz na autora = | titul = Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ | url = https://dennikn.sk/516622/striedania-velvyslancov-nadsluhuje-ficov-poradca-dari-sa-aj-ludom-z-sdl/ | dátum vydania = 20.7.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

{{Tabuľka
|typ      = class=&quot;wikitable sortable&quot;
|názov    = Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 24. august 2022). Zdroj pôvodného zoznamu:&lt;ref name=&quot;povod&quot;/&gt;

|hlavička = Krajina/organizácia vyslania !! Mesto pôsobenia !! Veľvyslanec !! Nástup do úradu
|riadok1  = [[Albánsko|Albánska republika]] {{!!}} [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane|Tirana]] {{!!}} [[Peter Spišiak]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok2  = [[Argentína|Argentínska republika]] {{!!}} [[Buenos Aires]] {{!!}} [[Rastislav Hindický]] {{!!}} 2019 (august)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok3  = [[Arménsko|Arménska republika]] {{!!}} [[Jerevan]] {{!!}} [[Milan Lajčiak (diplomat)|Milan Lajčiak]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok4  = [[Azerbajdžan|Azerbajdžanská republika]] {{!!}} [[Baku]] {{!!}} [[Miroslav Hacek]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok5  = [[Austrália (štát)|Austrálsky zväz]] {{!!}} [[Canberra]] {{!!}} [[Tomáš Ferko]] {{!!}} 2019 (marec)
|riadok6  = [[Belgicko|Belgické kráľovstvo]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Juraj Macháč]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok7  = [[Bielorusko|Bieloruská republika]] {{!!}} [[Minsk]] {{!!}} neobsadené {{!!}} 
|riadok8  = [[Bosna a Hercegovina]] {{!!}} [[Sarajevo]] {{!!}} [[Martin Kačo]] {{!!}} 2017 (november)
|riadok9  = [[Bulharsko|Bulharská republika]] {{!!}} [[Sofia]] {{!!}} [[Vasil Grivna]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok10  = [[Brazílska federatívna republika]] {{!!}} [[Brasília]] {{!!}} [[Milan Zachar]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok11  = [[Cyperská republika]] {{!!}} [[Nikózia]] {{!!}} [[Martin Bezák]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok12  = [[Česko|Česká republika]] {{!!}} [[Praha]] {{!!}} [[Rastislav Káčer]] {{!!}}  2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok13  = [[Čierna Hora]] {{!!}} [[Podgorica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorica]] {{!!}} [[Boris Gandel]] {{!!}} 2020 (január)&lt;ref name=&quot;polskociernahora-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odovzdala-poverovacie-listiny-dvom-novym-velvyslancom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok14  = [[Čína|Čínska ľudová republika]] {{!!}} [[Peking]] {{!!}} [[Dušan Bella]] {{!!}} 2017 (marec)
|riadok15  = [[Dánsko|Dánske kráľovstvo]] {{!!}} [[Kodaň]] {{!!}} [[Miroslav Wlachovský]] {{!!}} 2018 (november)
|riadok16  = [[Egypt|Egyptská arabská republika]] {{!!}} [[Káhira]] {{!!}} [[Lenka Miháliková]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok17  = [[Etiópia]] {{!!}} [[Addis Abeba]] {{!!}} [[Drahomír Štos]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok18  = [[Európska únia]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Petra Vargová]] {{!!}} 2021 (január)&lt;ref name=&quot;dennikn-2021-01&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2221479/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2021-01-16 }}&lt;/ref&gt;
|riadok19  = [[Fínsko|Fínska republika]] {{!!}} [[Helsinki]] {{!!}} [[Slavomíra Mašurová]] {{!!}} 2018 (december)
|riadok20  = [[Francúzsko|Francúzska republika]] {{!!}} [[Paríž]] {{!!}} [[Igor Slobodník]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok21  = [[Grécko|Grécka republika]] {{!!}} [[Atény]] {{!!}} [[Marcela Hanusová]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok22  = [[Gruzínsko]] {{!!}} [[Tbilisi]] {{!!}} [[Pavel Vízdal]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok23  = [[Holandsko|Holandské kráľovstvo]] {{!!}} [[Haag]] {{!!}} [[Juraj Macháč]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok24  = [[Chorvátsko|Chorvátska republika]] {{!!}} [[Záhreb]] {{!!}} [[Peter Susko]] {{!!}} 2018 (september)
|riadok25  = [[India|Indická republika]] {{!!}} [[Dillí]] {{!!}} [[Róbert Maxián]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok26  = [[Indonézska republika]] {{!!}} [[Jakarta]] {{!!}} [[Jaroslav Chlebo]] {{!!}} 2018 (december)
|riadok27  = [[Irán|Iránska islamská republika]] {{!!}} [[Teherán]] {{!!}} [[Ladislav Ballek (diplomat)|Ladislav Ballek]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok28  = [[Írsko]] {{!!}} [[Dublin]] {{!!}} [[Andrej Droba]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok29  = [[Izrael|Izraelský štát]] {{!!}} [[Tel Aviv]] {{!!}} [[Igor Maukš]] {{!!}}  2019 (august)
|riadok30  = [[Japonsko]] {{!!}} [[Tokio]] {{!!}} [[Marián Tomášik]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok31  = [[Juhoafrická republika]] {{!!}} [[Pretória]] {{!!}} [[Vladimír Grácz]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok32  = [[Kanada]] {{!!}} [[Ottawa]] {{!!}} [[Vít Koziak]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok33  = [[Kazachstan|Kazašská republika]] {{!!}} [[Astana]] {{!!}} [[Róbert Kirnág]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok34  = [[Keňa|Kenská republika]] {{!!}} [[Nairobi]] {{!!}} (neobsadené) {{!!}} (stav v októbri 2021)&lt;ref name=&quot;nairobi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/nairobi/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok35  = [[Kórejská republika]] {{!!}} [[Soul]] {{!!}} [[Ján Kuderjavý]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok36  = [[Kuba|Kubánska republika]] {{!!}} [[Havana]] {{!!}} [[Roman Hošták]] {{!!}} 2018 (máj)
|riadok37  = [[Kuvajtský štát]] {{!!}} [[Kuvajt]] {{!!}} [[Igor Hajdušak]] {{!!}} 2019 (január)
|riadok38  = [[Libanon|Libanonská republika]] {{!!}} [[Bejrút]] {{!!}} [[Marek Varga]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok39  = [[Lotyšsko|Lotyšská republika]] {{!!}} [[Riga]] {{!!}} [[Ladislav Babčan]] {{!!}} 2018 (september)
|riadok40  = [[Maďarsko]] {{!!}} [[Budapešť]] {{!!}} [[Pavol Hamžík]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok41  = [[Mexiko]] {{!!}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] {{!!}} [[Terézia Šajgalíková]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok42  = [[Moldavsko]] {{!!}} [[Kišiňov]] {{!!}} [[Pavol Ivan]] {{!!}} 2022 (február)&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;/&gt;
|riadok43  = [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] {{!!}} [[Brusel]] {{!!}} [[Peter Bátor]] {{!!}} 2021 (január)&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/sdnato/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2013-04-23| dátum aktualizácie = 2021-02-10| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok44  = [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]{{!!}} [[Viedeň]] {{!!}} [[Peter Mišík]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok45  = [[Nemecko|Nemecká spolková republika]] {{!!}} [[Berlín]] {{!!}} [[Marián Jakubócy]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok46  = [[Nigérijská federatívna republika|Nigéria]] {{!!}} [[Abuja]] {{!!}} [[Tomáš Felix]] {{!!}} 2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok47  = [[Nórsko|Nórske kráľovstvo]] {{!!}} [[Oslo]] {{!!}} [[Roman Bužek]] {{!!}} 2021 (október)&lt;ref name=&quot;prezident-novy-velvyslanec-sr-v-norsku-2021&quot;/&gt;
|riadok48  = [[Poľsko|Poľská republika]] {{!!}} [[Varšava]] {{!!}} [[Andrea Elscheková Matisová]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok49  = [[Portugalsko|Portugalská republika]] {{!!}} [[Lisabon]] {{!!}} [[Oldřich Hlaváček]] {{!!}} 2018 (január)
|riadok50  = [[Rakúsko|Rakúska republika]] {{!!}} [[Viedeň]] {{!!}} [[Peter Mišík (diplomat)|Peter Mišík]] {{!!}} 2017 (august)
|riadok51  = [[Rumunsko]] {{!!}} [[Bukurešť]] {{!!}} [[Karol Mistrík]] {{!!}} 2018 (máj)
|riadok52  = [[Rusko|Ruská federácia]] {{!!}} [[Moskva]] {{!!}} [[Ľubomír Rehák]] {{!!}} 2020&lt;ref name=&quot;dennikn-slovensko-bude-mat-novych-velvyslancov-v&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko bude mať nových veľvyslancov v | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2091219/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-16 | dátum prístupu = 2020-10-16 }}&lt;/ref&gt;
|riadok53  = [[Saudská Arábia]] {{!!}} [[Rijád]] {{!!}} [[Rudolf Michalk]] {{!!}} 2022 (júl)&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;
|riadok54  = [[Severomacedónska republika]] {{!!}} [[Skopje]] {{!!}} [[Henrik Markuš]] {{!!}} 2018 (február)
|riadok55  = [[Slovinsko|Slovinská republika]] {{!!}} [[Ľubľana]] {{!!}} [[Peter Zeleňák]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|riadok56  = [[Spojené arabské emiráty]] {{!!}} [[Abú Dhabí]] {{!!}} [[Michal Kováč mladší|Michal Kováč]] {{!!}} 2019 (august)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok57  = [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]] {{!!}} [[Londýn]] {{!!}} [[Róbert Ondrejcsák]] {{!!}} 2021 (január)
|riadok58  = [[Spojené štáty americké]] {{!!}} [[Washington]] {{!!}} [[Radovan Javorčík]] {{!!}} 2021 (január) 
|riadok59  = [[Srbsko|Srbská republika]] {{!!}} [[Belehrad]] {{!!}} [[Fedor Rosocha]] {{!!}} 2019 (november)&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;/&gt;
|riadok60  = [[Svätá stolica]] {{!!}} [[Vatikán]] {{!!}} [[Marek Lisánsky]] {{!!}} 2018 (jún)
|riadok61  = [[Španielsko|Španielske kráľovstvo]] {{!!}} [[Madrid]] {{!!}} [[Jaroslav Blaško]] {{!!}} 2018 (marec)
|riadok62  = [[Švajčiarsko|Švajčiarska konfederácia]] a [[Lichtenštajnsko]] {{!!}} [[Bern (mesto)|Bern]] {{!!}} [[Alexander Micovčin]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok63  = [[Švédsko|Švédske kráľovstvo]] {{!!}} [[Štokholm]] {{!!}} [[Martina Balunová]] {{!!}} 2017 (november)
|riadok64  = [[Taliansko|Talianska republika]] {{!!}} [[Rím]] {{!!}} [[Karla Wursterová]] {{!!}} 2021 (apríl)&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslankyna-rim&quot;/&gt;
|riadok65  = [[Thajské kráľovstvo]] {{!!}} [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bangkoku|Bangkok]] {{!!}} [[Jaroslav Auxt]] {{!!}} 2020 (október)&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;/&gt;
|riadok66  = [[Turecká republika]] {{!!}} [[Ankara]] {{!!}} [[Ján Pšenica]] {{!!}} 2020 (júl)&lt;ref name=&quot;prezidentka-10-2020&quot;/&gt;
|riadok67  = [[Ukrajina]] {{!!}} [[Kyjev]] {{!!}} [[Marek Šafin]] {{!!}} 2018 (august)
|riadok68  = [[Uzbecká republika]] {{!!}} [[Taškent]] {{!!}} [[Ján Bóry]] {{!!}} 2018 (január)
|riadok69  = [[Vietnamská socialistická republika]] {{!!}} [[Hanoj]] {{!!}} ''Pavol Svetík (poverený vedením)'' {{!!}} 2020 (február)
}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam diplomatických misií Slovenska]]

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;povod&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-slovenski_velvyslanci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-29| vydavateľ = MZVEZ SR | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-novy-velvyslanec-sr-v-norsku-2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový veľvyslanec SR v Nórsku a na Islande si prevzal poverovacie listiny | url = https://www.prezident.sk/article/novy-velvyslanec-sr-v-norsku-a-na-islande-si-prevzal-poverovacie-listiny/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2021-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslankyna-rim&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslankyňa | url = https://www.mzv.sk/web/rim/o-nas/velvyslankyna | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vymenovania2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-prezidentka-2020b&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2096907/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2020-10-26 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezidentka-2022-03-05&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska| ]]
[[Kategória:Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]]
[[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Veľvyslanci]]</text>
      <sha1>jsffp5fhzxloss1eh108epbx0qy5w02</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Ruská vesmírna agentúra Roskosmos</title>
    <ns>1</ns>
    <id>637444</id>
    <revision>
      <id>7429708</id>
      <parentid>7429467</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:24:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Názov */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3748" xml:space="preserve">Nemôže sa tento článok nazývať len Roskosmos, tak ako to má aj Ruská a Ukrajinská wiki? [[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 17:32, 30. august 2019 (UTC)
:+1--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 30. august 2019 (UTC)

:Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:49, 2. september 2019 (UTC)
:tiez si myslim ze kratsi nazov je lepsi [[Redaktor:Brogos|Brogos]] ([[Diskusia s redaktorom:Brogos|diskusia]]) 19:14, 15. august 2022 (UTC)

== Výmaz ==
{{Ping|Robert Jahoda}} Ahoj. Pred výmazom bude treba ešte [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Gosudarstvennaja_korporacija_po_kosmi%C4%8Deskoj_dejate%C4%BEnosti_%E2%80%9ERoskosmos%E2%80%9C napraviť wikilinky, ktoré smerujú na pôvodný názov]. Na nový názov momentálne nesmeruje nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:36, 17. august 2022 (UTC)

:Ok, jasné napravím wl.-- [[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:27, 18. august 2022 (UTC)
::Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:34, 18. august 2022 (UTC)

== Názov ==
Na základe čoho bol zvolený názov a prečo práve má prednosť publicistika pred prepisom či názvom z odbornej encyklopédie? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:36, 24. august 2022 (UTC)
:Predpokladám, že to je asi otázka na mňa. Zo slušnosti by sa patril ping na koho to vlastne smeruje. Nevadí. a) názov '''Rosaviakosmos ''' je starší (medzi rokmi 1999{{--}}2004) b) podobne aj '''Ruská kozmická agentúra''' c) názov '''Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)''' alebo '''Ruská federálna vesmírna agentúra''' je starší (vzťahuje sa k obdobiu medzi rokmi 2004{{--}}2015  ) d) Osobne by som uprednostnil skrátenú formu '''ROSKOSMOS''' podľa: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovak Space Portal
|url=https://slovak.space/sr-a-vesmir/spolupraca-s-esa
|vydavateľ=[[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovenská vesmírna politika
|url=https://www.minedu.sk/slovenska-vesmirna-politika/
|vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, ale ako si sa vyššie vyjadril „''Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania''.&quot; e) publistický názov som primárne zvolil, pretože je najčastejší (napr. používa ho [[Verejnoprávna spoločnosť|verejnoprávna televízia]] [aj keď majú aj tvar: '''Štátna korporácia Roskosmos'''], ďalej [[TASR]], [[Postoj (denník)|Denník Postoj]] alebo [[Denník N]]). Podobne ako pri iných vesmírnych agentúrach ako: [[Európska vesmírna agentúra|ESA]], [[Japonská kozmická agentúra|JAXA]] a ďalšie som zvolil najčastejší tvar t.j. '''Ruská vesmírna agentúra Roskosmos''' f)áno oficiálny názov sa trochu líši ale na tvar ''Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“'' je potrebný slovenský zdroj.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 10:55, 24. august 2022 (UTC)

:Odkedy majú publicistické názvy prednosť z titulu „najčastejší“? Ak už najčastejší, tak potom najčastejší názov, ktorý sa vyskytuje v odbornej literatúre. Toto je zlý prístup a horúci kandidát na presun. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 25. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>amgkji359sktztqvbs1za73oonpi41b</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429713</id>
      <parentid>7429708</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:50:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3931" xml:space="preserve">Nemôže sa tento článok nazývať len Roskosmos, tak ako to má aj Ruská a Ukrajinská wiki? [[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 17:32, 30. august 2019 (UTC)
:+1--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 30. august 2019 (UTC)

:Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:49, 2. september 2019 (UTC)
:tiez si myslim ze kratsi nazov je lepsi [[Redaktor:Brogos|Brogos]] ([[Diskusia s redaktorom:Brogos|diskusia]]) 19:14, 15. august 2022 (UTC)

== Výmaz ==
{{Ping|Robert Jahoda}} Ahoj. Pred výmazom bude treba ešte [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Gosudarstvennaja_korporacija_po_kosmi%C4%8Deskoj_dejate%C4%BEnosti_%E2%80%9ERoskosmos%E2%80%9C napraviť wikilinky, ktoré smerujú na pôvodný názov]. Na nový názov momentálne nesmeruje nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:36, 17. august 2022 (UTC)

:Ok, jasné napravím wl.-- [[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:27, 18. august 2022 (UTC)
::Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:34, 18. august 2022 (UTC)

== Názov ==
Na základe čoho bol zvolený názov a prečo práve má prednosť publicistika pred prepisom či názvom z odbornej encyklopédie? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:36, 24. august 2022 (UTC)
:Predpokladám, že to je asi otázka na mňa. Zo slušnosti by sa patril ping na koho to vlastne smeruje. Nevadí. a) názov '''Rosaviakosmos ''' je starší (medzi rokmi 1999{{--}}2004) b) podobne aj '''Ruská kozmická agentúra''' c) názov '''Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)''' alebo '''Ruská federálna vesmírna agentúra''' je starší (vzťahuje sa k obdobiu medzi rokmi 2004{{--}}2015  ) d) Osobne by som uprednostnil skrátenú formu '''ROSKOSMOS''' podľa: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovak Space Portal
|url=https://slovak.space/sr-a-vesmir/spolupraca-s-esa
|vydavateľ=[[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovenská vesmírna politika
|url=https://www.minedu.sk/slovenska-vesmirna-politika/
|vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, ale ako si sa vyššie vyjadril „''Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania''.&quot; e) publistický názov som primárne zvolil, pretože je najčastejší (napr. používa ho [[Verejnoprávna spoločnosť|verejnoprávna televízia]] [aj keď majú aj tvar: '''Štátna korporácia Roskosmos'''], ďalej [[TASR]], [[Postoj (denník)|Denník Postoj]] alebo [[Denník N]]). Podobne ako pri iných vesmírnych agentúrach ako: [[Európska vesmírna agentúra|ESA]], [[Japonská kozmická agentúra|JAXA]] a ďalšie som zvolil najčastejší tvar t.j. '''Ruská vesmírna agentúra Roskosmos''' f)áno oficiálny názov sa trochu líši ale na tvar ''Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“'' je potrebný slovenský zdroj.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 10:55, 24. august 2022 (UTC)

:Odkedy majú publicistické názvy prednosť z titulu „najčastejší“? Ak už najčastejší, tak potom najčastejší názov, ktorý sa vyskytuje v odbornej literatúre. Toto je zlý prístup a horúci kandidát na presun. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 25. august 2022 (UTC)
::Prepis oficiálneho názvu v článku predsa ostane. Roskosmos nevadí ani mne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:50, 25. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>dp3gheur6gfmbtuofac1qaazdhga913</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429820</id>
      <parentid>7429713</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:35:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Názov */ re.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4130" xml:space="preserve">Nemôže sa tento článok nazývať len Roskosmos, tak ako to má aj Ruská a Ukrajinská wiki? [[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 17:32, 30. august 2019 (UTC)
:+1--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 30. august 2019 (UTC)

:Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:49, 2. september 2019 (UTC)
:tiez si myslim ze kratsi nazov je lepsi [[Redaktor:Brogos|Brogos]] ([[Diskusia s redaktorom:Brogos|diskusia]]) 19:14, 15. august 2022 (UTC)

== Výmaz ==
{{Ping|Robert Jahoda}} Ahoj. Pred výmazom bude treba ešte [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Gosudarstvennaja_korporacija_po_kosmi%C4%8Deskoj_dejate%C4%BEnosti_%E2%80%9ERoskosmos%E2%80%9C napraviť wikilinky, ktoré smerujú na pôvodný názov]. Na nový názov momentálne nesmeruje nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:36, 17. august 2022 (UTC)

:Ok, jasné napravím wl.-- [[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:27, 18. august 2022 (UTC)
::Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:34, 18. august 2022 (UTC)

== Názov ==
Na základe čoho bol zvolený názov a prečo práve má prednosť publicistika pred prepisom či názvom z odbornej encyklopédie? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:36, 24. august 2022 (UTC)
:Predpokladám, že to je asi otázka na mňa. Zo slušnosti by sa patril ping na koho to vlastne smeruje. Nevadí. a) názov '''Rosaviakosmos ''' je starší (medzi rokmi 1999{{--}}2004) b) podobne aj '''Ruská kozmická agentúra''' c) názov '''Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)''' alebo '''Ruská federálna vesmírna agentúra''' je starší (vzťahuje sa k obdobiu medzi rokmi 2004{{--}}2015  ) d) Osobne by som uprednostnil skrátenú formu '''ROSKOSMOS''' podľa: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovak Space Portal
|url=https://slovak.space/sr-a-vesmir/spolupraca-s-esa
|vydavateľ=[[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovenská vesmírna politika
|url=https://www.minedu.sk/slovenska-vesmirna-politika/
|vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, ale ako si sa vyššie vyjadril „''Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania''.&quot; e) publistický názov som primárne zvolil, pretože je najčastejší (napr. používa ho [[Verejnoprávna spoločnosť|verejnoprávna televízia]] [aj keď majú aj tvar: '''Štátna korporácia Roskosmos'''], ďalej [[TASR]], [[Postoj (denník)|Denník Postoj]] alebo [[Denník N]]). Podobne ako pri iných vesmírnych agentúrach ako: [[Európska vesmírna agentúra|ESA]], [[Japonská kozmická agentúra|JAXA]] a ďalšie som zvolil najčastejší tvar t.j. '''Ruská vesmírna agentúra Roskosmos''' f)áno oficiálny názov sa trochu líši ale na tvar ''Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“'' je potrebný slovenský zdroj.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 10:55, 24. august 2022 (UTC)

:Odkedy majú publicistické názvy prednosť z titulu „najčastejší“? Ak už najčastejší, tak potom najčastejší názov, ktorý sa vyskytuje v odbornej literatúre. Toto je zlý prístup a horúci kandidát na presun. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 25. august 2022 (UTC)
::Prepis oficiálneho názvu v článku predsa ostane. Roskosmos nevadí ani mne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:50, 25. august 2022 (UTC)
::Takže v tomto prípade presun na ROSKOSMOS alebo máš nejaké výhrady?--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 10:35, 25. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>n4hcw2zmtz4zcpe24u8pmpt04acoh2o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429832</id>
      <parentid>7429820</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:17:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Názov */ re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4354" xml:space="preserve">Nemôže sa tento článok nazývať len Roskosmos, tak ako to má aj Ruská a Ukrajinská wiki? [[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 17:32, 30. august 2019 (UTC)
:+1--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 30. august 2019 (UTC)

:Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:49, 2. september 2019 (UTC)
:tiez si myslim ze kratsi nazov je lepsi [[Redaktor:Brogos|Brogos]] ([[Diskusia s redaktorom:Brogos|diskusia]]) 19:14, 15. august 2022 (UTC)

== Výmaz ==
{{Ping|Robert Jahoda}} Ahoj. Pred výmazom bude treba ešte [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Gosudarstvennaja_korporacija_po_kosmi%C4%8Deskoj_dejate%C4%BEnosti_%E2%80%9ERoskosmos%E2%80%9C napraviť wikilinky, ktoré smerujú na pôvodný názov]. Na nový názov momentálne nesmeruje nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:36, 17. august 2022 (UTC)

:Ok, jasné napravím wl.-- [[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:27, 18. august 2022 (UTC)
::Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:34, 18. august 2022 (UTC)

== Názov ==
Na základe čoho bol zvolený názov a prečo práve má prednosť publicistika pred prepisom či názvom z odbornej encyklopédie? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:36, 24. august 2022 (UTC)
:Predpokladám, že to je asi otázka na mňa. Zo slušnosti by sa patril ping na koho to vlastne smeruje. Nevadí. a) názov '''Rosaviakosmos ''' je starší (medzi rokmi 1999{{--}}2004) b) podobne aj '''Ruská kozmická agentúra''' c) názov '''Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)''' alebo '''Ruská federálna vesmírna agentúra''' je starší (vzťahuje sa k obdobiu medzi rokmi 2004{{--}}2015  ) d) Osobne by som uprednostnil skrátenú formu '''ROSKOSMOS''' podľa: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovak Space Portal
|url=https://slovak.space/sr-a-vesmir/spolupraca-s-esa
|vydavateľ=[[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovenská vesmírna politika
|url=https://www.minedu.sk/slovenska-vesmirna-politika/
|vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-08-16}}, ale ako si sa vyššie vyjadril „''Ja to vidím na plný názov. Z ostatných potom presmerovania''.&quot; e) publistický názov som primárne zvolil, pretože je najčastejší (napr. používa ho [[Verejnoprávna spoločnosť|verejnoprávna televízia]] [aj keď majú aj tvar: '''Štátna korporácia Roskosmos'''], ďalej [[TASR]], [[Postoj (denník)|Denník Postoj]] alebo [[Denník N]]). Podobne ako pri iných vesmírnych agentúrach ako: [[Európska vesmírna agentúra|ESA]], [[Japonská kozmická agentúra|JAXA]] a ďalšie som zvolil najčastejší tvar t.j. '''Ruská vesmírna agentúra Roskosmos''' f)áno oficiálny názov sa trochu líši ale na tvar ''Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“'' je potrebný slovenský zdroj.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 10:55, 24. august 2022 (UTC)

:Odkedy majú publicistické názvy prednosť z titulu „najčastejší“? Ak už najčastejší, tak potom najčastejší názov, ktorý sa vyskytuje v odbornej literatúre. Toto je zlý prístup a horúci kandidát na presun. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 25. august 2022 (UTC)
::Prepis oficiálneho názvu v článku predsa ostane. Roskosmos nevadí ani mne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:50, 25. august 2022 (UTC)
::Takže v tomto prípade presun na ROSKOSMOS alebo máš nejaké výhrady?--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 10:35, 25. august 2022 (UTC)
:::Nie som si istý či myslíš mňa ;) ale ja som za očakávané názvy. Wikipédia nie je obchodný register (a pod.).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:17, 25. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>7dnyl82068b8tp3z33a8ry3a0l3q428</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sily pre špeciálne operácie (Slovensko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>637459</id>
    <revision>
      <id>7429839</id>
      <parentid>7244084</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:34:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>rozšírka</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7130" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Sily pre špeciálne operácie
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|existencia             = [[1. jún]] [[2019]] – súčasnosť
|vznik                  = 
|zánik                  = 
|typ                    = 
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = [[Trenčín]]
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[Brigádny generál|brig. gen.]] Bc. Ing. [[Branislav Benka]]
|podriadené jednotky    = 
|nadradené jednotky     = 
|vojny                  = 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = 
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = 
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = 
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''Sily pre špeciálne operácie''' sú súčasťou [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] na úrovni [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl]]. Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie (VeSŠO) vzniklo k 1. júnu 2019. Sídli v [[Trenčín|Trenčíne]]. Do roku 2025 by Sily mali mať 1500 vojakov.&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;/&gt; Veliteľom je od roku 2019 [[Brigádny generál|brig. gen.]] Bc. Ing. [[Branislav Benka]].&lt;ref name=&quot;mil-velitel-sso&quot;/&gt;

== Úlohy == 
Hlavnými úlohami Síl pre špeciálne operácie budú ''„vojenská asistencia, špeciálny prieskum a priama akcia“'', integrálnou súčasťou majú byť psychologické operácie a civilno-vojenská spolupráca.&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;/&gt;

== Podriadené jednotky ==
Súčasťou nového veliteľstva mali byť od jesene 2019 tieto útvary&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;/&gt;:
* [[5. pluk špeciálneho určenia]] Žilina (presun k 27. septembru 2019&lt;ref name=&quot;mil-tasr&quot;/&gt;)
* [[51. výcviková základňa]] Žilina&lt;ref name=&quot;mil-vyber-do-sil-pre-specialne-operacie&quot;/&gt;
* Výcvikové stredisko špeciálnych operácií (presun k 27. septembru 2019&lt;ref name=&quot;mil-tasr&quot;/&gt;)
* [[57. samostatný oddiel]] vznikol pretransformovaním strediska CIMIC a PSYOPS (vznik 31. augusta 2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Martine vznikol nový vojenský útvar, vojaci si už môžu podávať prihlášky|url=https://www.webnoviny.sk/v-martine-vznikol-novy-vojensky-utvar-vojaci-si-uz-mozu-podavat-prihlasky/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2021-09-06|dátum prístupu=2021-09-07|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;
* kybernetická obrana (cyber defence)
* [[52. výsadkový prápor]] Trebišov (vznik 1. septembra 2021)&lt;ref name=&quot;pravda-vznik-2021&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;mil-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky&quot;/&gt; (plánovaný presun na základňu Liptovský Mikuláš - Mokraď do konca roka 2022)&lt;ref name=&quot;mil-vyber-do-sil-pre-specialne-operacie&quot;/&gt;

=== Bývalé jednotky ===
* [[23. motorizovaný prápor]] Trebišov (presun od 1. januára 2020)&lt;ref name=&quot;mil-slavnostny-akt-prepodriadenia-23&quot;/&gt;, na jeho platforme vznikol [[52. výsadkový prápor]].&lt;ref name=&quot;mil-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky&quot;/&gt;

== Velenie ==
Veliteľom je od roku 2019 [[plukovník|plk.]] Bc. Ing. Branislav Benka, predtým bol náčelníkom Odboru síl špeciálneho určenia na Ministerstve obrany.&lt;ref name=&quot;mil-velitel-sso&quot;/&gt;

Prvým veliacim poddôstojníkom je od 1. júna 2020 štábny nadrotmajster Martin Boháčik, ktorý bol dovtedy viac než 11 rokov veliacim poddôstojníkom [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Menovanie 1. veliaceho poddôstojníka Veliteľstva Síl pre špeciálne operácie | url = https://vesso.mil.sk/89900/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;pravda-vznik-2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vznikol nový vojenský útvar slovenských Síl pre špeciálne operácie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/599410-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky-utvar-slovenskych-sil-pre-specialne-operacie/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-09-01|dátum prístupu=2021-09-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Trebišove vznikol nový vojenský útvar slovenských Síl pre špeciálne operácie | url = https://vesso.mil.sk/97018/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pažický | meno = Mário mjr. | autor = | odkaz na autora = | titul = Od soboty slovenské Sily pre špeciálne operácie na novej platforme | url = http://www.mil.sk/85597/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-velitel-sso&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľ SŠO | url = https://vesso.mil.sk/86447/ | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-slavnostny-akt-prepodriadenia-23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dikyová | meno = Barbora, npor. | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt prepodriadenia 23.motorizovaného práporu | url = https://vesso.mil.sk/88544/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-12-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-tasr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pažický | meno = Mário | autor = | odkaz na autora = | titul = TASR: &quot;Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie posilnili ďalšie útvary&quot; | url = https://vesso.mil.sk/87969/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-vyber-do-sil-pre-specialne-operacie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výber do Síl pre špeciálne operácie - október 2022 | url = https://www.mil.sk/100562/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

{{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}}

[[Kategória:Sily pre špeciálne operácie| ]]
[[Kategória:Ozbrojené sily Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>ia0t1ddinxxtkbkrvena0splpd9g7x3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429840</id>
      <parentid>7429839</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:34:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Podriadené jednotky */ podľa čísla</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7130" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Sily pre špeciálne operácie
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|existencia             = [[1. jún]] [[2019]] – súčasnosť
|vznik                  = 
|zánik                  = 
|typ                    = 
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = [[Trenčín]]
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[Brigádny generál|brig. gen.]] Bc. Ing. [[Branislav Benka]]
|podriadené jednotky    = 
|nadradené jednotky     = 
|vojny                  = 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = 
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = 
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = 
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''Sily pre špeciálne operácie''' sú súčasťou [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] na úrovni [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl]]. Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie (VeSŠO) vzniklo k 1. júnu 2019. Sídli v [[Trenčín|Trenčíne]]. Do roku 2025 by Sily mali mať 1500 vojakov.&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;/&gt; Veliteľom je od roku 2019 [[Brigádny generál|brig. gen.]] Bc. Ing. [[Branislav Benka]].&lt;ref name=&quot;mil-velitel-sso&quot;/&gt;

== Úlohy == 
Hlavnými úlohami Síl pre špeciálne operácie budú ''„vojenská asistencia, špeciálny prieskum a priama akcia“'', integrálnou súčasťou majú byť psychologické operácie a civilno-vojenská spolupráca.&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;/&gt;

== Podriadené jednotky ==
Súčasťou nového veliteľstva mali byť od jesene 2019 tieto útvary&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;/&gt;:
* [[5. pluk špeciálneho určenia]] Žilina (presun k 27. septembru 2019&lt;ref name=&quot;mil-tasr&quot;/&gt;)
* [[51. výcviková základňa]] Žilina&lt;ref name=&quot;mil-vyber-do-sil-pre-specialne-operacie&quot;/&gt;
* [[52. výsadkový prápor]] Trebišov (vznik 1. septembra 2021)&lt;ref name=&quot;pravda-vznik-2021&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;mil-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky&quot;/&gt; (plánovaný presun na základňu Liptovský Mikuláš - Mokraď do konca roka 2022)&lt;ref name=&quot;mil-vyber-do-sil-pre-specialne-operacie&quot;/&gt;
* Výcvikové stredisko špeciálnych operácií (presun k 27. septembru 2019&lt;ref name=&quot;mil-tasr&quot;/&gt;)
* [[57. samostatný oddiel]] vznikol pretransformovaním strediska CIMIC a PSYOPS (vznik 31. augusta 2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Martine vznikol nový vojenský útvar, vojaci si už môžu podávať prihlášky|url=https://www.webnoviny.sk/v-martine-vznikol-novy-vojensky-utvar-vojaci-si-uz-mozu-podavat-prihlasky/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2021-09-06|dátum prístupu=2021-09-07|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;
* kybernetická obrana (cyber defence)

=== Bývalé jednotky ===
* [[23. motorizovaný prápor]] Trebišov (presun od 1. januára 2020)&lt;ref name=&quot;mil-slavnostny-akt-prepodriadenia-23&quot;/&gt;, na jeho platforme vznikol [[52. výsadkový prápor]].&lt;ref name=&quot;mil-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky&quot;/&gt;

== Velenie ==
Veliteľom je od roku 2019 [[plukovník|plk.]] Bc. Ing. Branislav Benka, predtým bol náčelníkom Odboru síl špeciálneho určenia na Ministerstve obrany.&lt;ref name=&quot;mil-velitel-sso&quot;/&gt;

Prvým veliacim poddôstojníkom je od 1. júna 2020 štábny nadrotmajster Martin Boháčik, ktorý bol dovtedy viac než 11 rokov veliacim poddôstojníkom [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Menovanie 1. veliaceho poddôstojníka Veliteľstva Síl pre špeciálne operácie | url = https://vesso.mil.sk/89900/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;pravda-vznik-2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vznikol nový vojenský útvar slovenských Síl pre špeciálne operácie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/599410-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky-utvar-slovenskych-sil-pre-specialne-operacie/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-09-01|dátum prístupu=2021-09-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-v-trebisove-vznikol-novy-vojensky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Trebišove vznikol nový vojenský útvar slovenských Síl pre špeciálne operácie | url = https://vesso.mil.sk/97018/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-od-soboty&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pažický | meno = Mário mjr. | autor = | odkaz na autora = | titul = Od soboty slovenské Sily pre špeciálne operácie na novej platforme | url = http://www.mil.sk/85597/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-velitel-sso&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľ SŠO | url = https://vesso.mil.sk/86447/ | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-slavnostny-akt-prepodriadenia-23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dikyová | meno = Barbora, npor. | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt prepodriadenia 23.motorizovaného práporu | url = https://vesso.mil.sk/88544/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-12-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-tasr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pažický | meno = Mário | autor = | odkaz na autora = | titul = TASR: &quot;Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie posilnili ďalšie útvary&quot; | url = https://vesso.mil.sk/87969/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2019-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-vyber-do-sil-pre-specialne-operacie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výber do Síl pre špeciálne operácie - október 2022 | url = https://www.mil.sk/100562/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

{{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}}

[[Kategória:Sily pre špeciálne operácie| ]]
[[Kategória:Ozbrojené sily Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>4178mfgu83stx0scsurhyhda608dqdr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Anna Verešová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>642598</id>
    <revision>
      <id>7429516</id>
      <parentid>7428997</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:35:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>91.127.181.27</ip>
      </contributor>
      <comment>drobná úprava referencie (26 a 27 boli rovnaká referencia - zmena na jednu)</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15712" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Anna Verešová
| Portrét = [[File:Anna Verešová.jpg|thumb|Anna Verešová]]
| Popis portrétu = Anna Verešová v roku 2019
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = Bývalá
| Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]
| Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]]
| Koniec obdobia = [[29. február]] [[2020]]
| Poradie2 = Súčasná
| Úrad2 = poslankyňa zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]]
| Začiatok obdobia2 = [[2017]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|25}}
| Miesto narodenia = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]
| Alma mater = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]]
| Profesia = sociálna pracovníčka, politička, generálna riaditeľka na MPSVR
| Národnosť = slovenská
| Vierovyznanie = rímskokatolícke
| Manžel = Dušan Vereš
| Deti = 5
| Úrad3 = generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny|MPSVR]]
| Poradie3 = Súčasná
| Začiatok obdobia3 = [[2020]]
}}

Mgr. '''Anna Verešová''' (* [[25. apríl]] [[1964]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]]) je slovenská sociálna pracovníčka, politička, bývalá poslankyňa [[NR SR]] a spoluzakladateľka neziskovej organizácie [[Áno pre život]]. 

V roku 2016 bola ako nestraníčka na kandidátke hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]] zvolená do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Anna Verešová - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=913&amp;CisObdobia=7|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; kde zároveň pôsobila ako predsedníčka Výboru [[NR SR]] pre ľudské práva a národnostné menšiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výbory : Zoznam : Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&amp;ID=147|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala ako nestraníčka za [[KDH]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Idem do KDH, lebo tu si zachovám integritu|url=https://www.postoj.sk/47170/idem-do-kdh-lebo-tu-si-zachovam-integritu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}&lt;/ref&gt; Od roku 2017 je poslankyňou zastupiteľstva [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod [[Žilina (okres)|Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci zastupiteľstva ŽSK - Anna Verešová|url=https://www.zilinskazupa.sk/showdoc.do?docid=33464&amp;deputy=Mgr.%20Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}&lt;/ref&gt;

Od marca 2020 je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinnú a sociálnu politiku zastrešia dva samostatné tímy odborníkov - MPSVR SR|url=https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/rodinnu-socialnu-politiku-zastresia-dva-samostatne-timy-odbornikov.html|vydavateľ=www.employment.gov.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==

=== Štúdium ===
Narodila sa v [[Žilina|Žiline]]. V 1983 absolvovala Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline, odbor [[geodézia]]. V roku 2008 získala magisterský titul zo [[Sociálna práca|sociálnej práce]] na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde neskôr externe vyučovala.

=== Sociálna práca a pro-life aktivizmus ===
V roku 1998 spolu s manželom Dušanom a Marcelou a Petrom Dobešovcami založila [[Nezisková organizácia|neziskovú organizáciu]] [[Áno pre život]] poskytujúcu odborné poradenstvo a sociálne služby v zariadení núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a osamelé matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Áno pre život, n.o.|url=https://anoprezivot.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; Organizáciu [[Áno pre život]] riadila do roku 2016 a bola tiež garantkou vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špecializovaného poradenstva.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/anna-veresova-nesudime-ale-pomahame/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Počas tohto obdobia Verešová presadzovala myšlienku [[Sociálne podnikanie|sociálneho podnikania]], ktorú popísala v brožúre ''Sociálne podnikanie - mýtus alebo invoácia?''&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Sociálne podnikanie - mýtus alebo inovácia|vydavateľ=Alfa a Omega|miesto=Dolná Tižina|rok=2016|isbn=978-80-89828-07-4|strany=44|edícia=Prsteň a kľúč - Edícia publikácií pre podnikateľov|url=https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/}}&lt;/ref&gt; V roku 2013 vytvorila v rámci organizácie [[Áno pre život]] chránené pracovisko, remeselné dielne'','' špecializujúce sa na krajčírsku výrobu, ktoré v roku 2015 rozšírili aj o cukrársku výrobu. Chránené pracovisko zamestnávalo [[Hendikep (medicína)|zdravotne znevýhodnené]] ženy, osamelé matky sociálne znevýhodnené na trhu práce a tiež bývalé klientky azylového domu. V roku 2012 transformovala toto chránené pracovisko na [[Sociálne podnikanie|sociálny podnik]] LABORE, n.o.,&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; ktorý poskytuje pracovné miesta ľuďom so [[Hendikep (medicína)|zdravotným hendikepom]] alebo ľuďom, ktorí sú z iných dôvodov znevýhodnení na trhu práce. LABORE má tri prevádzky - cukrárenskú výrobňu v [[Rajec|Rajci]] a cukrárne v [[Rajecké Teplice|Rajeckých Tepliciach]] a [[Žilina|Žiline]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LABORE, n.o.|url=http://medovnikovyraj.sk/o-nas/|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Patrila medzi iniciátorov pre nízku účasť neplatného [[Referendum na Slovensku v roku 2015|Referenda o rodine]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová: Poreferendové uvažovania o občianskej spoločnosti|url=https://www.postoj.sk/4242/anna-veresova-poreferendove-uvazovania-o-obcianskej-spolocnosti|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Verešova}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky referenda o rodine: neplatné pre nízku účasť|url=https://dennikn.sk/43529/vysledky-referenda-o-rodine-2015/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}&lt;/ref&gt; ktoré sa konalo 7. februára 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum 2015 - Referendum 2015|url=https://volby.statistics.sk/ref/ref2015/sk/|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; Doposiaľ sa angažuje v [[Mimovládna organizácia|treťom sektore]] ako členka predsedníctva [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie [[Fórum života]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fórum života, o.z.|url=https://forumzivota.sk/vizia/|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; a ako supervízorka poskytujúca individuálnu aj skupinovú supervíziu pre [[Sociálny pracovník|sociálnych pracovníkov]] a [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam supervízorov|url=https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialnopravna-ochrana-deti-socialna-kuratela/supervizia/dokumenty-2/zoznam-supervizorov.pdf|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.employment.gov.sk}}&lt;/ref&gt;

=== Politické angažovanie ===
Do politiky vstúpila vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Kandidovala za poslankyňu zo 7. miesta kandidátky hnutia [[OĽaNO|OĽaNO-NOVA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016|url=https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-12-07|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}&lt;/ref&gt; Bola zvolená z 15. miesta s 9 802 hlasmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; V [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] sa venovala [[Ľudské práva|ľudskoprávnym témam]] a rodinnej a [[Sociálna politika|sociálnej politike]]. Pripravila publikáciu ''Rodinná politika pre Slovensko''&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Verešová|meno=Anna|titul=Rodinná politika pre Slovensko|vydavateľ=OĽANO|miesto=Bratislava|rok=2018|strany=35|priezvisko2=Kremský|meno2=Peter|url=https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2019/05/RODINA-POLITIKA_brozur_fin.pdf}}&lt;/ref&gt; ako pracovný dokument vydaný k odbornej konferencii v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorá sa uskutočnila 15. mája 2018.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Bola tiež predsedníčkou Výboru [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] pre [[ľudské práva]] a [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]],&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; kde presadila spoločné uznesenie výboru ''o ochrane [[Náboženská tolerancia|slobody náboženstva]] alebo viery a pomoci prenasledovaným [[Kresťanstvo|kresťanom]] a iným [[Náboženstvo|náboženským komunitám]] vo svete'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plénum odobrilo uznesenie o ochrane slobody náboženstva|url=https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-uznesenie-o-ochrane-slo/417696-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; ktoré bolo schválené 145 hlasmi z prítomných 146 [[Poslanec NR SR|poslancov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokumenty : Parlamentné tlače : Parlamentná tlač 1554 - Národná rada Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&amp;ZakZborID=13&amp;CisObdobia=7&amp;ID=1554|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do VÚC v roku 2017]] kandidovala za volebný obvod [[Žilina]] ako nominantka koalície [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽaNO]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina: Voľby do VÚC 2017 (župné)|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/zilinsky-kraj|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; a bola zvolená za poslankyňu [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] so 7 813 hlasmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2017 - Definitívne výsledky|url=https://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; V [[Samosprávny kraj|krajskom zastupiteľstve]] je členkou komisie sociálnej pomoci a [[Rodina|rodiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisie zastupiteľstva ŽSK - 5. volebné obdobie (2017 - 2022)|url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie-zastupitelstva-zsk-5-volebne-obdobie-2017-2022.html|dátum prístupu=2022-08-22|vydavateľ=www.zilinskazupa.sk}}&lt;/ref&gt;

V júni 2019 vystúpila z poslaneckého klubu [[OĽaNO]] a pôsobila v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] ako [[Nezávislý politik|nezávislá poslankyňa]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verešová: Mrzí ma, že OĽaNO nevyužilo úspech vo voľbách v regiónoch|url=https://www.postoj.sk/44562/veresova-mrzi-ma-ze-olano-nevyuzilo-uspech-vo-volbach-v-regionoch|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remišová a ďalší štyria poslanci odchádzajú z OĽaNO. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, reaguje Matovič|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/1968482_remisova-a-dalsi-styria-poslanci-odchadzaju-z-olano-ludia-prichadzaju-a-odchadzaju-reaguje-matovic|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; V septembri 2019 ohlásila kandidatúru za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ako nečlenka strany.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslankyňa Anna Verešová bude v parlamentných voľbách kandidovať za KDH|url=https://www.tyzden.sk/politika/58634/poslankyna-anna-veresova-bude-v-parlamentnych-volbach-kandidovat-za-kdh/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-18|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|priezvisko=Redakcia}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidovala zo 17. miesta kandidátky [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]],&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Verešová - poslankyňa NR SR - www.sme.sk|url=https://www.sme.sk/os/169899/anna-veresova|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; hnutie však získalo len 4,65 % hlasov a do [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] sa nedostalo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Platné hlasy odovzdané pre politické subjekty|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Aktuálne je generálnou riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky na [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

== Osobný život ==
Býva v [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Porube]] v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je vydatá za Dušana Vereša a má päť detí.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}

{{DEFAULTSORT:Verešová, Anna}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici OĽaNO]]
[[Kategória:Politici KDH]]
[[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Sociálna práca]]
[[Kategória:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>i7q86m0axf2ko31ht7nf5r9sfc90yw8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igor Pokojný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>645934</id>
    <revision>
      <id>7429661</id>
      <parentid>7175164</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:29:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6299" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Igor Pokojný
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;

 | Poradie           = bývalý
 | Úrad              = veľvyslanec Slovenska v Írsku
 | Začiatok obdobia  = [[18. január]] [[2018]]
 | Koniec obdobia    = 2022
 | Predchodca        = [[Dušan Matulay]]
 | Nástupca          = [[Andrej Droba]]

 | Poradie2          = bývalý
 | Úrad2             = generálny konzul SR v New Yorku
 | Začiatok obdobia2 = [[2004]]
 | Koniec obdobia2   = [[2008]]
 | Predchodca2       = 
 | Nástupca2         = 

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1963|11|5}}
 | Miesto narodenia  = 
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = 
 | Manžel            = 
 | Partnerka         = 
 | Partner           = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Doktor filozofie|PhDr.]]  '''Igor Pokojný''' (* [[15. november]] [[1963]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je slovenský [[diplomat]]. Od januára 2018 je mimoriadny a splnomocnený [[Veľvyslanec Slovenskej republiky v Írsku|veľvyslanec Slovenska v Írsku]].

== Životopis ==
Igor Pokojný v rokoch 1983 až 1988 študoval na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. V roku 1988 získal na [[Univerzita Karlova|Univerzite Karlovej]] nostrifikáciu titulu.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

V roku 1988 pracoval na tlačovom odbore Ministerstve zahraničia ČSFR, v rokoch 1989 až 1990 v Ústave informácií a prognóz, v rokoch 1990 až 1992 v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]] a v rokoch 1993 až 1994 v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] kde bol spravodajcom v Rusku pre [[Spoločenstvo nezávislých štátov]]. V rokoch 1994 až 2002 vykonával rovnakú úlohu pre [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]]. Následne v rokohch 2002 až 2004 pre STV pracoval v Bratislave.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

== Diplomatické pôsobenie ==
Na [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí]] pôsobil v rokoch 2001 až 2004 ako referent a riaditeľ tlačového odboru.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

V rokoch 2004 až 2008 bol generálnym konzulom Slovenskej republiky v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V roku 2013 až 2015 bol vedúcim konzulárneho oddelenia a radcom-ministrom na veľvyslanectve Slovenska v [[Londýn]]e. V rokoch 2015 až 2017 bol riaditeľom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V roku 2016 predsedal pracovnej skupine Rady EÚ pre konzulárne záležitosti.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec Slovenska v Írsku ===
Za veľvyslanca Slovenska v Írsku bol vymenovaný 10. októbra 2017 prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].&lt;ref name=&quot;prezident-slovenskej-republiky&quot;/&gt; Prezident [[Michael D. Higgins]] Pokjoného [[poverovacie listiny]] prijal 18. januára 2018.&lt;ref name=&quot;dfa-new-ambassadors-present-credentials&quot;/&gt; Pokojného predchodcom v [[Dublin]]e bol v rokoch 2013 až 2017 [[Dušan Matulay]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;/&gt;

V júli 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný jeho nástupca, [[Andrej Droba]].&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-02-01| dátum prístupu = 2020-02-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dfa-new-ambassadors-present-credentials&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Department of Foreign Affairs | odkaz na autora = | titul = New Ambassadors present Credentials | url = https://www.dfa.ie/news-and-media/press-releases/press-release-archive/2018/january/new-ambassadors-present-credentials/ | vydavateľ = dfa.ie | dátum vydania = 2018-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 206-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-slovenskej-republiky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska v Írsku}}

{{DEFAULTSORT:Pokojný, Igor}}

[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Generálni konzuli Slovenska v New Yorku]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Írsku]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej televízie]]
[[Kategória:Pracovníci Tlačovej agentúry Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]]</text>
      <sha1>e0p0817yipcli3n8zhk070mfia8vk0l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kresťanský pozdrav</title>
    <ns>0</ns>
    <id>646102</id>
    <revision>
      <id>7429802</id>
      <parentid>7324021</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:03:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.33.81</ip>
      </contributor>
      <comment>OPRAVA GRAMATICKEJ CHYBY</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3461" xml:space="preserve">Pod pojmom '''kresťanský pozdrav''' rozumieme slovo, alebo frázu, ktorá sa bežne používa v kresťanstve.

== Rímskokatolícka cirkev ==
[[Súbor:Kříž u rybníka, Zlátenka, okres Pelhřimov - detail.JPG|náhľad|Katolícky pozdrav na kríži pri rybníku Zlátenka, [[okres Pelhřimov]]]]
[[Rímskokatolícka cirkev]] má len jeden oficiálny pozdrav na bežné príležitosti. Je to aj tradičný rímskokatolícky pozdrav, bežne používaný medzi príslušníkmi rehoľných rádov.

:''Pochválený buď Ježiš Kristus'', ([[latinčina|lat.]] ''Laudetur Jesus Christus'')
  
Typická odpoveď znie:
:''Naveky! Amen'' ([[latinčina|lat.]] ''In sæcula saeculorum amen!'' alebo ''In aeternum! Amen'')

Pri odchode sa zdraví:
:''S Pánom Bohom''

Za pozdravy však možno považovať aj iné, často používané frázy, tie sa však používajú väčšinou v súvislosti s [[liturgia|liturgickými]] obradmi:

:''Pán s vami - I s duchom tvojim''

:''Pokoj tomuto domu - I všetkým, čo v ňom bývajú''

== Gréckokatolícka cirkev ==
Najčastejší pozdrav v [[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíckej cirkvi]] je

:''Slava Isusu Christu! - Slava vo viki!'' (nezvykne sa používať slovenský preklad)

alebo

:''Christos posredi nas! - I jest i budet!''&lt;ref&gt;[https://www.mnichov.grkatke.sk/pozdravy-grckokatolka Pozdravy gréckokatolíka, mnichov.grkatke.sk]&lt;/ref&gt;, po slovensky: ''Kristus medzi nami! – Je aj bude!''

Na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi, v gréckokatolíckej cirkvi sa oficiálne pozdravy menia v závislosti od liturgického obdobia, či príležitosti:

:''Christós voskrése! – Voístinu voskrése!'', po slovensky: ''Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!'' - v období sviatku Paschy (veľkonočné obdobie) &lt;ref&gt;[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha - komentár k bohoslužbám, čítaniam, ikone a sviatku]&lt;/ref&gt;

:''Christós raždájestja! – Slavíte jehó! (Slavíte!)'', po slovensky: ''Kristus sa rodí! – Oslavujme ho!'''' - v období sviatku Narodenia Pána, presnejšie od 25. do 31. decembra. &lt;ref&gt;[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/narodenie-pana.html Andrej Škoviera: Narodenie Pána - výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu]&lt;/ref&gt;

Iné pozdravy:
:''Pokoj tomuto domu - I všetkým, čo v ňom bývajú'' &lt;ref&gt;[https://grkathe.sk/zakladne-pozdravy-modlitby-greckokatolika/ Základné pozdravy a modlitby gréckokatolíka, grkathe.sk]&lt;/ref&gt;

== Neoficiálne ľudové pozdravy ==
V kresťanských oblastiach Slovenska sa môžeme tiež stretnúť aj s inými pozdravmi, väčšinou však ide o ľudovú slovesnosť. Tieto pozdravy sa používajú skôr medzi jednotlivými veriacimi, málokedy pri komunikácií s cirkevným predstaveným, úradom, alebo autoritou:

* ''Pozdrav Pán Boh''
* ''Pán Boh daj zdravia''
* ''Pán Boh s nami a zlé preč!''
* ''Chvála Kristu''
* ''Boh s tebou''
* ''Boh nech ťa ochraňuje'', resp. na Spiši v skrátenej dialektickej forme „''Božechraň''“

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroje ==
* http://www.zoe.sk/?hs_pozdravy
* http://hrabusice.fara.sk/katolickypozdrav.htm

== Externé odkazy ==
* [http://www.sfr.cz/clanek.aspx?a=610 O tom, ako sa máme navzájom pozdraviť, Don Bosco dnes - Mariánske zvony 6/2004, sfr.cz]
* [http://www.zoe.sk/?citaren&amp;id=756 Kresťanský pozdrav, zoe.sk]

[[Kategória:Pozdravy]]
[[Kategória:Kresťanstvo|Pozdrav]]</text>
      <sha1>s50tknd7rqgabr3n4l64fum5if8othu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:159.253.109.40</title>
    <ns>3</ns>
    <id>648853</id>
    <revision>
      <id>7429810</id>
      <parentid>7017216</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:34:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>ex</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="240" xml:space="preserve">{{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 16. apríl 2020 (UTC)
{{experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:34, 25. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>qy3wi0w3xeu93qwrveu9pygxpggllaq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Najhľadanejší</title>
    <ns>0</ns>
    <id>652096</id>
    <revision>
      <id>7429637</id>
      <parentid>7354595</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:43:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Macko44</username>
        <id>208918</id>
      </contributor>
      <comment>Serie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13468" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk = Najhľadanejší
| en = FBI: Most Wanted
| rok orig = [[7. január]] [[2020]] – súčasnosť
| dĺžka = 42–45 minút
| počet častí = 41 ([[#Časti|zoznam častí]])
| počet sérií = 3
| jazyk = [[angličtina]]
| námet =[[René Balcer]]
| žáner = [[kriminálny film|krimi]]&lt;br&gt;[[dráma]]
| krajina = {{minivlajka|USA|w}}
| rok sk = [[7. júl]] [[2020]] – súčasnosť
| tv orig = [[CBS]]
| tv sk = [[TV JOJ|JOJ]]
| obsadenie = [[Julian McMahon]] ako Jess LaCroix&lt;br&gt;[[Kellan Lutz]] ako Kenny Crosby&lt;br&gt;[[Roxy Sternberg]] ako Sheryll Barnesová&lt;br&gt;[[Keisha Castle-Hughes]] ako Hana Gibsonová&lt;br&gt;[[Nathaniel Arcand]] ako Clinton Skye
| výkonný producent = [[Dick Wolf]]&lt;br&gt;[[René Balcer]]&lt;br&gt;[[Arthur W. Forney]]&lt;br&gt;[[Peter Jankowski]]
| spoločnosť = [[Dick Wolf|Wolf Entertainment]]&lt;br&gt;[[CBS Television Studios]]&lt;br&gt;[[Universal Television]]
| distribútor = [[NBCUniversal Television Distribution]] &lt;small&gt;([[Spojené štáty|USA]])&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[CBS Television Distribution]]&lt;br&gt;[[CBS Studios International]] &lt;small&gt;(medzinárodne)&lt;/small&gt;
| webstránky = [https://www.cbs.com/shows/fbi-most-wanted/ Oficiálna webstránka]
| formát obrazu = [[1080i]] ([[High-definition television|HDTV]])
}}

'''''Najhľadanejší''''' ({{vjz|eng|''FBI: Most Wanted''}}) je [[Spojené štáty|americký]] [[Kriminálny film|kriminálno]]-[[Dráma|dramatický]] [[seriál]] vytvorený [[René Balcer|Reném Balcerom]], ktorý bol stanicou [[CBS]] objednaný v máji 2019.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/05/cbs-orders-dramas-evil-fbi-most-wanted-all-rise-1202611303/|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2020-06-18|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; Ide o [[Spin-off (médiá)|spin-off]] dramatického seriálu [[FBI (seriál)|FBI]] [[Dick Wolf|Dicka Wolfa]], v ktorého prvej sérii boli postavy z tohto seriálu predstavené. Seriál mal premiéru 7. januára 2020.

6. mája 2020 bol seriál obnovený pre druhú sériu,&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2020/05/cbs-renewals-1202927097/|dátum vydania=2020-05-06|dátum prístupu=2020-06-18|jazyk=en|meno=Peter White,Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Peter|priezvisko2=White|meno3=Nellie|priezvisko3=Andreeva}}&lt;/ref&gt; ktorá bude mať premiéru na jeseň 2020. Na [[Slovensko|Slovensku]] mal premiéru 7. júla 2020 na [[TV JOJ|JOJke]].

== O seriáli ==

Spin-off sa sústreďuje na špeciálny vyšetrovací tím FBI, ktorý loví zločincov, ktorých mená sú zapísané na zozname najhľadanejších zločincov FBI.

== Obsadenie ==

=== Hlavné postavy ===

* [[Julian McMahon]] ako Jess LaCroix, veliteľ tímu a špeciálny agent FBI
* [[Kellan Lutz]] ako Kenny Crosby, špeciálny agent FBI
* [[Roxy Sternberg]] ako Sheryll Barnesová, špeciálna agentka FBI a zástupkyňa veliteľa
* [[Keisha Castle-Hughes]] ako Hana Gibsonová, FBI analytička
* [[Nathaniel Arcand]] ako Clinton Skye, špeciálny agent FBI

=== Vedľajšie postavy ===

* [[YaYa Gosselin]] ako Tali LaCroixová, dcéra Jessa LaCroixa a neter Clintona Skyea
* [[Lorne Cardinal]] ako Nelson Skye, otec Clintona Skyea, svokor Jessa LaCroixa a starý otec Tali LaCroixovej
* [[Irene Bedard]] ako Marilou Skyeová, matka Clintona Skye,a svokra Jessa LaCroixa a stará mama Tali LaCroixovej

=== Postavy z crossoveru ===

* [[Zeeko Zaki]] ako špeciálny agent Omar Adom &quot;OA&quot; Zidan (''[[FBI (seriál)|FBI]]'')
* [[Ebonée Noel]] ako špeciálna agentka Kristen Chazalová (''FBI'')
* [[John Boyd]] ako špeciálny agent Stuart Scola (''FBI'')
* [[Alana de la Garza]] ako šéfka tímu FBI Isobel Castilleová (''FBI'')
* [[Jeremy Sisto]] ako špeciálny agent Jubal Valentine (''FBI'')

== Série ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;3&quot; | {{minivlajka|USA|w}}
! colspan=&quot;3&quot; | {{minivlajka|Slovensko|w}}
|-
! Premiéra série
! Finále série
! Stanica
! Premiéra série
! Finále série
! Stanica
|-
| style=&quot;background:#FABA32; width:1%;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; | [[#Backdoor pilot (2019)|Pilot]]
| colspan=&quot;2&quot; | 2. apríl 2019
| rowspan=&quot;4&quot; | [[CBS]]
| colspan=&quot;2&quot; | 15. apríl 2020
| rowspan=&quot;2&quot; | [[TV JOJ|JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; |
| [[#1. séria (2020)|1]]
| 14
| 7. január 2020
| 5. máj 2020
| 7. júl 2020
| 6. október 2020
|-
| style=&quot;background:#B30208; width:1%;&quot;|
| [[#2. séria (2020–21)|2]]
| 15
| 17. november 2020
| 25 máj 2021
| 25. február 2022
|  24. apríl 2022
| rowspan=&quot;2&quot; | [[TV WAU|WAU]]
|-
| style=&quot;background:#800080; width:1%;&quot; |
| [[#3. séria (2021–22)|3]]
| 22
| 21. september 2021
| 24. máj 2022
|  24. apríl 2022
| 28. august 2022
|}

== Časti ==

=== Backdoor pilot (2019) ===

Epizóda &quot;Most Wanted&quot; (Na úteku) z 1. série seriálu ''[[FBI (seriál)|FBI]]'' poslúžila ako pilotná časť pre seriál ''Najhľadanejší''.

{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:3%;&quot; | №
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:3%;&quot; | #
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:18%;&quot; | Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot; | Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:20%;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:5%;&quot; | Produkčný kód
{{Časť (TV seriál)
| ep = 18
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Most Wanted
| slovenský názov = Na úteku
| réžia = Fred Berner
| scenár = René Balcer
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2019
| slovenské uvedenie = 15. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI118
}}
|}

=== 1. séria (2020) ===

{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:3%;&quot; | №
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:3%;&quot; | #
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:18%;&quot; | Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot; | Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:20%;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:5%;&quot; | Produkčný kód
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Dopesick
| slovenský názov = Závislí
| réžia = Fred Berner
| scenár = René Balcer
| pôvodné uvedenie = 7. január 2020
| slovenské uvedenie = 7. júl 2020
| stĺpec1 = MW101
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 2
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Defender
| slovenský názov = Obhájca
| réžia = Nicole Rubio
| scenár = Richard Sweren
| pôvodné uvedenie = 14. január 2020
| slovenské uvedenie = 14. júl 2020
| stĺpec1 = MW102
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 3
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Hairtrigger
| slovenský názov = Jemná spúšť
| réžia = Jim McKay
| scenár = ''Storyline:'' Gina Gionfriddo &amp; Jerome Hairston&lt;br&gt;''Scenár:'' Gina Gionfriddo
| pôvodné uvedenie = 21. január 2020
| slovenské uvedenie = 21. júl 2020
| stĺpec1 = MW106
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 4
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Caesar
| slovenský názov = Cézar
| réžia = Fred Berner
| scenár = Kathy McCormick
| pôvodné uvedenie = 28. január 2020
| slovenské uvedenie = 28. júl 2020
| stĺpec1 = MW105
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 5
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Invisible
| slovenský názov = Neviditeľný
| réžia = Elodie Keene
| scenár = Dwain Worrell
| pôvodné uvedenie = 11. február 2020
| slovenské uvedenie = 4. august 2020
| stĺpec1 = MW107
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 6
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Prophet
| slovenský názov = Prorok
| réžia = Rose Troche
| scenár = Richard Sweren
| pôvodné uvedenie = 18. február 2020
| slovenské uvedenie = 11. august 2020
| stĺpec1 = MW108
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 7
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Ghosts
| slovenský názov = Duchovia
| réžia = Jean de Segonzac
| scenár = ''Storyline:'' Gina Gionfriddo &amp; Jerome Hairston&lt;br&gt;''Scenár:'' Gina Gionfriddo
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2020
| slovenské uvedenie = 18. august 2020
| stĺpec1 = MW109
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 8
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Predators
| slovenský názov = Predátori
| réžia = Fred Berner
| scenár = Elizabeth Rinehart
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2020
| slovenské uvedenie = 25. august 2020
| stĺpec1 = MW110
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 9
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Reveille
| slovenský názov = Budíček
| réžia = Fred Berner
| scenár = Ryan Causey
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2020
| slovenské uvedenie = 1. september 2020
| stĺpec1 = MW114
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 10
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Silkworm
| slovenský názov = Priadka
| réžia = Ken Girotti
| scenár = Dwain Worrell
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2020
| slovenské uvedenie = 8. september 2020
| stĺpec1 = MW113
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 11
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Ironbound
| slovenský názov = Nepoddajný
| réžia = Alex Chapple
| scenár = Elizabeth Rinehart
| pôvodné uvedenie = 14. apríl 2020
| slovenské uvedenie = 15. september 2020
| stĺpec1 = MW103
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 12
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Ride or Die
| slovenský názov = Pre teba všetko
| réžia = John David Cole
| scenár = ''Storyline:'' Jerome Hairston &amp; Gina Gionfriddo&lt;br&gt;''Scenár:'' Jerome Hairston
| pôvodné uvedenie = 14. apríl 2020
| slovenské uvedenie = 22. september 2020
| stĺpec1 = MW104
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 13
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Grudge
| slovenský názov = Nenávisť
| réžia = Leslie Libman
| scenár = Kathy McCormick
| pôvodné uvedenie = 28. apríl 2020
| slovenské uvedenie = 29. september 2020
| stĺpec1 = MW112
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 14
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Getaway
| slovenský názov = Útek
| réžia = Ken Girotti
| scenár = ''Storyline:'' Jerome Hairston &amp; Gina Gionfriddo&lt;br&gt;''Scenár:'' Jerome Hairston
| pôvodné uvedenie = 5. máj 2020
| slovenské uvedenie = 6. október 2020
| stĺpec1 = MW111
}}
|}

=== 2. séria (2020–21) ===

== Produkcia ==

29. januára 2019 bolo oznámené, že si stanica CBS objednala backdoor pilot pre potencionálny spin-off nazvaný ''FBI: Most Wanted''. Seriál sa zamiera na divíziu FBI, ktorá sa špecializuje na sledovanie a dolapenie najznámejších zločincov na zozname najhľadanejších zločincov FBI. Podľa Dicka Wolfa je spin-off pripravený spustiť sériu prepojených seriálov, podobne ako to bolo pri iných Wolfovych franšízach ''Chicago'' a ''Law &amp; Order'' na [[NBC]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/01/fbi-most-wanted-cbs-pilot-order-series-commitment-dick-wolf-rene-balcer-1202544551/|dátum vydania=2019-01-29|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; 9. mája 2019 bolo oznámené, že spin-off ''FBI: Most Wanted'' dostal zelenú.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; O niekoľko dní neskôr bolo oznámené, že seriál by mal mať premiéru v medzisezónnom období zima-jar 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/05/cbs-fall-2019-20-schedule-new-shows-upfronts-pauley-perrette-mike-colter-chuck-lorre-simone-missick-1202615155/|dátum vydania=2019-05-15|dátum prístupu=2020-06-18|jazyk=en|meno=Dominic|priezvisko=Patten|meno2=Dominic|priezvisko2=Patten}}&lt;/ref&gt; Premiéru mal 7. januára 2020. 13. marca 2020 [[Universal Television]] pozastavil výrobu seriálu z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie koronavírusu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2020/03/coronavirus-nbcuniversal-halts-production-35-series-chicagofire-chicago-pd-chicago-med-fbi-law-order-svu-kelly-clarkson-show-angelyne-1202881992/|dátum vydania=2020-03-13|dátum prístupu=2020-06-18|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; 6. mája 2020 bol seriál obnovený pre druhú sériu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Referencie ==

&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka|https://www.cbs.com/shows/fbi-most-wanted/|Najhľadanejší}} na [[CBS]]
* {{Csfd film|id=724584}}
* [https://www.serialzone.cz/serial/fbi-most-wanted/ Najhľadanejší] na SerialZone
* {{Imdb film|id=9742936}}
* [http://www.tv.com/shows/fbi-most-wanted/ Najhľadanejší] na TV.com
* [https://www.rottentomatoes.com/tv/fbi_most_wanted Najhľadanejší] v recenznom agregátore Rotten Tomatoes
* [https://www.metacritic.com/tv/fbi-most-wanted Najhľadanejší] v recenznom agregátore Metacritic

[[Kategória:Televízne seriály USA]]
[[Kategória:Kriminálne televízne seriály]]
[[Kategória:Dramatické televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály CBS]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2020]]</text>
      <sha1>aeb1hwqnrf1qggfr8v3xfcnqd7n7r53</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>656924</id>
    <revision>
      <id>7429721</id>
      <parentid>7429409</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:01:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ListeriaBot</username>
        <id>194672</id>
      </contributor>
      <comment>Wikidata list updated [V2]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5869" xml:space="preserve">[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: &lt;onlyinclude&gt;{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}&lt;/onlyinclude&gt;.

&lt;!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--&gt;&lt;!-- &lt;noinclude&gt;{{Wikidata list header}}&lt;/noinclude&gt; --&gt;{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {&quot;1920-02-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { &quot;1920-01-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod &gt; &quot;2020-09-01T00:00:00Z&quot;^^xsd:dateTime) FILTER (?dod &lt; now())  Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ).  FILTER (  ?dodtime &gt; ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable' style='width:100%'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q65321|Q65321]]
| [[Súbor:Wolfgang Petersen - Poseidon Premiere.jpg|center|75px]]
| [[Wolfgang Petersen]]
| 1941-03-14
| 2022-08-12
| 
| [[filmový režisér]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q28389|scenárista]]''
| 
| [[Nemecko]]
| ''[[:d:Q4174|Emden]]''
| ''[[:d:Q846426|Brentwood]]''
| 
|-
| [[:d:Q234610|Q234610]]
| [[Súbor:Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Anne Hecheová|Anne Heche]]
| 1969-05-25
| 2022-08-11
| americká herečka
| [[herec]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[filmový režisér]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q28389|scenárista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| ''[[:d:Q777153|Aurora]]''
| [[Los Angeles]]
| 
|-
| [[:d:Q185165|Q185165]]
| [[Súbor:Olivia Newton John op Schiphol, Bestanddeelnr 930-0131 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Olivia Newton-Johnová]]
| 1948-09-26
| 2022-08-08
| 
| [[pesničkár]]&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q55960555|recording artist]]''
| 
| [[Austrália (štát)|Austrália]]
| [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]
| ''[[:d:Q2223280|Santa Ynez Valley]]''
| 
|-
| [[:d:Q257423|Q257423]]
| [[Súbor:J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg|center|75px]]
| [[Jozef Tomko]]
| 1924-03-11
| 2022-08-08
| slovenský kardinál a arcibiskup
| [[spisovateľ]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''
| [[Kardinál]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q48629921|katolícky arcibiskup]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q104089205|Grand Chancellor of the Pontifical Urbaniana University]]''
| [[Slovensko]]
| [[Udavské]]
| [[Rím]]
| [[Dóm svätej Alžbety]]
|-
| [[:d:Q1373550|Q1373550]]
| [[Súbor:Vaclavicek 2015.jpg|center|75px]]
| [[Rostislav Václavíček]]
| 1946-12-07
| 2022-08-07
| 
| ''[[:d:Q937857|futbalista]]''
| 
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Vrahovice]]
| [[Brno]]
| 
|-
| [[:d:Q488043|Q488043]]
| [[Súbor:1975 CPA 4445 Crop Filipchenko.jpg|center|75px]]
| [[Anatolij Vasilievič Filipčenko]]
| 1928-02-26
| 2022-08-07
| 
| [[pilot]]&lt;br/&gt;[[kozmonaut]]&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]
| 
| [[Rusko]]&lt;br/&gt;[[Sovietsky zväz]]
| ''[[:d:Q4153831|Davydovka]]''
| [[Hviezdne mestečko]]&lt;br/&gt;[[Moskovská oblasť]]
| 
|-
| [[:d:Q2439897|Q2439897]]
| 
| [[Lucien Kroll]]
| 1927-03-13
| 2022-08-02
| 
| [[architekt]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q11774202|essayist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q131062|urban planner]]''
| 
| [[Belgicko]]
| ''[[:d:Q9005|Brussels metropolitan area]]''
| [[Brusel]]
| 
|-
| [[:d:Q112386959|Q112386959]]
| 
| [[Karol Rosmány]]
| 1937
| 2022-07-30
| 
| [[ilustrátor]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1925963|grafik]]''
| 
| 
| 
| 
| 
|-
| [[:d:Q254038|Q254038]]
| [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|center|75px]]
| [[Nichelle Nicholsová]]
| 1932-12-28
| 2022-07-30
| americká herečka
| ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[herec]]&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2405480|dabér]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q5716684|tanečník]]''
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| ''[[:d:Q2361139|Robbins]]''
| ''[[:d:Q985526|Silver City]]''
| 
|-
| [[:d:Q113344024|Q113344024]]
| 
| [[Lisa-Maria Kellermayrová|Lisa-Maria Kellermayr]]
| 1985
| 2022-07-29
| rakúska lekárka
| [[lekár]]
| 
| [[Rakúsko]]
| 
| [[Seewalchen am Attersee]]
| 
|-
| [[:d:Q92628|Q92628]]
| [[Súbor:2012-06-15 Juris Hartmanis (35414382405).jpg|center|75px]]
| [[Juris Hartmanis]]
| 1928-07-05
| 2022-07-29
| 
| [[matematik]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q82594|informatik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1607826|editor]]''
| ''[[:d:Q4182948|head of department]]''
| [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Riga]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q108732570|Q108732570]]
| 
| [[Ondrej Demáček]]
| 1940
| 2022-07-28
| slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky
| ''[[:d:Q5758653|stredoškolský učiteľ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q29182003|mathematics teacher]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q112978310|computer science teacher]]''
| 
| 
| [[Považská Bystrica]]
| [[Bratislava]]
| 
|-
| [[:d:Q210898|Q210898]]
| [[Súbor:James Lovelock, 2005 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[James Lovelock]]
| 1919-07-26
| 2022-07-26
| 
| ''[[:d:Q864503|biológ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q593644|chemik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q24387326|mythographer]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q15839134|ekológ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3578589|environmentalist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2919046|biochemist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q846430|futurist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3015326|independent scientist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q18814623|autobiograf]]''
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| ''[[:d:Q19801|Letchworth Garden City]]''
| ''[[:d:Q306685|Abbotsbury]]''
| 
|}
{{Wikidata list end}}

[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]</text>
      <sha1>nnr2rqrpggqr49ppl7wemcw4b0y228o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Rakúsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>661887</id>
    <revision>
      <id>7429747</id>
      <parentid>7262526</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:09:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="651" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Rakúsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Rudolf Filkus]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1994)&lt;/small&gt;
* [[Ľubor Bystrický]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Klimko]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Peter Lizák]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Macháč]] &lt;small&gt;(2012{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Peter Mišík (diplomat)|Peter Mišík]] &lt;small&gt;(2017{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Rakúsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Rakúska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>qnda8d1jtvf5ufj5dmtla6j92vmbs0o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zorkovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>663172</id>
    <revision>
      <id>7429807</id>
      <parentid>7202458</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:25:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alekme</username>
        <id>106733</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>obrázok</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8345" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = miestna časť
 | Časť čoho          = [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]]
 | Názov              = 
 | Iné názvy          = 
 | Obrázok            =  Zorkovce.jpg
 | Popis obrázku      =  
 | Veľkosť obrázku    = &lt;!-- uvádzať výhradne v prípade obr. s problematickým pomerom strán --&gt;
 | Znak               = &lt;!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- stačí presný názov z Commons. Nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;

 | Kraj               = Žilinský
 | Okres              = Turčianske Teplice
 | Región             = &lt;!-- len názov, bez slova &quot;okres&quot; – napr. &quot;Brezno&quot; --&gt;
 | Časti              = 

 | Rieka              = 
 | Rieka 1            = 
 | Rieka 2            = 
 | Rieka 3            = 

 | Zemepisná šírka    = 48.886168
 | Zemepisná dĺžka    = 18.865927
 | Nadmorská výška    = 490

 | Najvyšší bod       = &lt;!-- pri obciach neuvádzať --&gt; 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 

 &lt;!-- uvádzať len v prípade mestských/miestnych časti bez ŠÚJ kódu. Ak je Kód uvedený, dosad sa automaticky. --&gt;
 | Rozloha            = &lt;!-- v km², len číslo, napr. 1.23 --&gt;
 | Počet obyvateľov   = 
 | Počet obyvateľov k = 
 | Počet obyvateľov ref = &lt;!-- &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; --&gt;

 | Prvá zmienka       = 1350
 | Starosta           = 
 | Politická strana   = 

 | UNESCO názov       = &lt;!-- len tam, kde je relevantné (Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča) --&gt;
 | UNESCO typ         = 
 | UNESCO rok         = 
 | UNESCO rozširenia  = 
 | UNESCO ohrozenie   = 
 | UNESCO číslo       = 
 | UNESCO kritériá    = 

 | PSČ                = 
 | Kód                = &lt;!-- ŠÚJ kód bez medzier, napr &quot;516643&quot;. Nevyhnutný pre automatické zobrazovanie údajov. --&gt;
 | EČV                = 
 | Predvoľba          = &lt;!-- preferovaný tvar: &quot;+421-45&quot; --&gt;
 | Adresa             = 
 | E-mail             = 
 | Telefón            = 
 | Fax                = 

 | Mapa               = &lt;!-- len pre schematické mapky mestských častí, poloha sa zobrazuje automaticky --&gt;
 | Popis mapy         = 
 | Web                = 
 | Commons            = &lt;!-- len názov kategórie z Commons --&gt;
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Zorkovce''' ({{vjz|hun|''Zorkóc, Zorkócz''}}) sú zaniknutá obec, v súčasnosti súčasť  [[Turčianske Teplice|Turčianských Teplíc]] v okrese [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]],&lt;ref name= &quot;VSOS&quot;&gt;TURČIANSKY MICHAL. In: {{Citácia knihy | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 526 | strany = 208-209 }}&lt;/ref&gt; severne od mesta, pri mestskej časti [[Turčiansky Michal]], ako odbočka na [[Cesta III. triedy 2132 (Slovensko)|ceste č. 2132]] smerom do [[Mošovce|Mošoviec]] (ulice Zorkovská a Rakšianska). Pôvodne samostatná obec bola v roku 1951 pripojená k Turčianskemu Michalu a v roku 1971 spolu s ním k Turčianskym Tepliciam.&lt;ref name= &quot;VSOS&quot;/&gt; Ako samostatné sídlo je možné Zorkovce rozoznať na mape vojenského mapovania 1920-1934&lt;ref&gt;Zorkovce na historickej vojenskej mape Slovenska (1920-1934). [http://geoportal.gov.sk/sk/map?permalink=0c51aa36635f403d491c6dac3a2241f1 Dostupné online]&lt;/ref&gt; aj na historickej ortofotomape Slovenska z roku 1950.&lt;ref&gt;Zorkovce na historickej ortofotomape mape Slovenska (1950). [https://mapy.tuzvo.sk/hofm/default2.aspx?pcx=-437210&amp;prx=-436601&amp;pcy=-1210323&amp;pzl=25&amp;pamap=1&amp;pcnames=1&amp;pepo Dostupné online]&lt;/ref&gt; Neskôr kvôli domovej výstavbe na súčasných uliciach Rakšianskej a Zorkovskej niekdajšia obec intravilánom splynula s Turčianskym Michalom.&lt;ref&gt;Zorkovce na ortofotomape Slovenska (2010). [http://mapy.tuzvo.sk/hofm/default.aspx?pcx=-436914&amp;pcy=-1210276&amp;psc=4000 Dostupné online]&lt;/ref&gt;

== História ==
Osada sa prvý krát spomína v roku 1350 ako ''Sarouicha, Zorouicha'', v roku 1360 ako ''Zorkov, Zorkofalua, Zork a.n. Zarnotha'', 1361 ako ''Zork'', 1368 ako ''Zorkouch'', 1534 ako ''Zorkocz, Zorkowcz'', 1597 ako ''Kis Zorkovcz'',&lt;ref name= &quot;VSOS&quot;/&gt; 1773 ako ''Zorkocz, Zorkowcze'', 1786 a 1808 ako ''Zorkócz, Zorkowce'', 1863–1913 ako ''Zorkóc'' a napokon v rokoch 1920–1951 ako ''Zorkovce''.&lt;ref name= &quot;VSOS&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=zorkovce&amp;s=exact&amp;c=lfeb&amp;cs=&amp;d=obce# | vydavateľ = slovniky.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2020-02-20 }}&lt;/ref&gt; 

Niekdajšia obec má názov podľa synov Zorku (doložené z roku 1312). Samotná je doložená z roku 1350, kedy tento kus zeme daroval [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] Pavlovi, synovi Ghyletovmu. Do 20. storočia patrila ako kuriálna obec zemianskej rodine [[Zorkóci|Zorkóczi]] zo Zorkoviec. [[Matej Bel]] ich vo svojich notíciách spomína Zorkovce nasledovne:{{Citát|Na severe susedia s mošovským chotárom, na východe s rakšianskym. Je rodným sídlom prastarej rodiny Zorkovských a vari tým nevýhodné, že stojí pri kráľovskej ceste (kráľovskí kuriéri a posli môžu od obce žiadať kone, alebo prípražie). Inakšie chotár, ktorý obci pripadol je výhodný a rozkošný dubovým hájom, akoby úmyselne vysadeným.|&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bel | meno = Matej | odkaz na autora = Matej Bel | titul = Turčianska stolica | vydavateľ = [[Osveta]] | miesto = Martin | rok = 1989 | edícia =| strany = 72 | isbn = 80-217-0077-7 }}&lt;/ref&gt; }}
Zorkovce nikdy nepatrili medzi veľké obce, v roku 1784 mali napríklad 8 domov, v roku 1828 iba 6. Tradičným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, toto sa nezmenilo ani po roku 1918. V roku 1951 bola obec zlúčená s Turčianskym Michalom, v roku 1971 pripojená k Turčianskym Tepliciam.&lt;ref name= &quot;VSOS&quot;/&gt;

== Obyvateľstvo ==
Vývoj počtu obyvateľov od roku 1784 po 1948 vyjadruje nasledovný graf&lt;ref name= &quot;VSOS&quot;/&gt;:
&lt;timeline&gt;
Colors=
  id:lightgrey value:gray(0.9)
  id:darkgrey  value:gray(0.7)
  id:sfondo value:rgb(1,1,1)
  id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)

ImageSize  = width:460 height:300
PlotArea   = left:50 bottom:50 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period     = from:0 till:80
TimeAxis   = orientation:vertical
AlignBars  = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10 start:0
ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:10 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo

BarData=
  bar:1784 text:1784
  bar:1828 text:1828
  bar:1869 text:1869
  bar:1880 text:1880
  bar:1890 text:1890
  bar:1900 text:1900
  bar:1910 text:1910
  bar:1921 text:1921
  bar:1930 text:1930
  bar:1940 text:1940
  bar:1948 text:1948

PlotData=
  color:barra width:20 align:left

  bar:1784 from:0 till: 64
  bar:1828 from:0 till: 53
  bar:1869 from:0 till: 61
  bar:1880 from:0 till: 46
  bar:1890 from:0 till: 36
  bar:1900 from:0 till: 50
  bar:1910 from:0 till: 47
  bar:1921 from:0 till: 47
  bar:1930 from:0 till: 57
  bar:1940 from:0 till: 73
  bar:1948 from:0 till: 52

PlotData=

  bar:1784 at: 64 fontsize:S text: 64 shift:(-5)
  bar:1828 at: 53 fontsize:S text: 53 shift:(-5)
  bar:1869 at: 61 fontsize:S text: 61 shift:(-5)
  bar:1880 at: 46 fontsize:S text: 46 shift:(-5)
  bar:1890 at: 36 fontsize:S text: 36 shift:(-5)
  bar:1900 at: 50 fontsize:S text: 50 shift:(-5)
  bar:1910 at: 47 fontsize:S text: 47 shift:(-5)
  bar:1921 at: 47 fontsize:S text: 47 shift:(-5)
  bar:1930 at: 57 fontsize:S text: 57 shift:(-5)
  bar:1940 at: 73 fontsize:S text: 73 shift:(-5)
  bar:1948 at: 52 fontsize:S text: 52 shift:(-5)

TextData=
  fontsize:S pos:(20,20)
&lt;/timeline&gt;

== Pozri aj ==
* [[Turčiansky Michal]]
* [[Turčianske Teplice]]
* [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]]

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Osady a zaniknuté obce okresu Turčianske Teplice}}
{{Mestské časti Turčianskych Teplíc}}

[[Kategória:Turčianske Teplice]]
[[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]]</text>
      <sha1>nc795a1mdvcg9olw3ecboyvnzhig1z3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Kanade</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664048</id>
    <revision>
      <id>7429758</id>
      <parentid>7218902</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:17:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1418" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Kanade
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Kanada|Kanade]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Anton Hykisch]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1997)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Opiela]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1997{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Peter Zeleňák]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1998{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Opiela]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1999)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Mikolášik]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Štefan Rozkopál]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (2002{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Opiela]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Milan Kollár]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Andrej Droba]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Vít Koziak]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2019-08-27| dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Kanada]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Kanady]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>9y54nvg4hum74xuj1i4ybzzx8bn0bcm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Česku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664094</id>
    <revision>
      <id>7429744</id>
      <parentid>7174933</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:08:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1046" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Česku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Česko|Česku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Ivan Mjartan]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Stank]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2001)&lt;/small&gt;
* [[Ladislav Ballek (spisovateľ)|Ladislav Ballek]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Peter Brňo]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Peter Weiss (politik)|Peter Weiss]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Rastislav Káčer]] &lt;small&gt;(2020{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/praha/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-9-12| dátum aktualizácie = 2020-10-30| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Česko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Česka]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>kfeahyezsm1jiqswp4mayz9vfj2yw6x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664096</id>
    <revision>
      <id>7429664</id>
      <parentid>7175073</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:33:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1606" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Poľsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Poľsko|Poľsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Juraj Migaš]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1994)&lt;/small&gt;
* [[Marián Servátka]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Ondrej Nemčok]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[Magdaléna Vášáryová]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[František Ružička]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Vasil Grivna]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Dušan Krištofík]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Andrej Droba]] &lt;small&gt;(2020{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Andrea Elscheková Matisová]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/varsava/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-01-28| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Poľsko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>k2gj75s1i3c799cch4i1fnm1noupvx5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Spojených štátoch</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664098</id>
    <revision>
      <id>7429749</id>
      <parentid>7291582</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:10:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1125" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Spojených štátoch
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Branislav Lichardus]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Martin Bútora]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2003)&lt;/small&gt;
* [[Rastislav Káčer]] &lt;small&gt;(2003{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Peter Burian]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Peter Kmec]] &lt;small&gt;(2012{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Ivan Korčok]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Radovan Javorčík]] &lt;small&gt;(2021{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/washington/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-09-09| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Spojené štáty]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Spojených štátov]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>ermyyandlrcpt7mnade48bizz3mgcej</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Nemecku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664099</id>
    <revision>
      <id>7429756</id>
      <parentid>7174956</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:16:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1215" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Nemecku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Nemecko|Nemecku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Klára Novotná]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1993{{--}}1994)&lt;/small&gt;
* [[Pavol Hamžík]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1996)&lt;/small&gt;
* [[Milan Matlák]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1996{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Ján Foltín]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Ivan Korčok]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Igor Slobodník]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Peter Lizák]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2019)&lt;/small&gt;
* [[Marián  Jakubócy]] &lt;small&gt;(2019{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/berlin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2021-02-04| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Nemecko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Nemecka]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>d2ocix0cduqpgbhulefxajf5aigqnld</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664100</id>
    <revision>
      <id>7429677</id>
      <parentid>7174964</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:12:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1007" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Robert Harenčár]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Migaš]] &lt;small&gt;(1995{{--}}1996)&lt;/small&gt;
* [[Vasil Grivna]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Urban Rusnák]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Pavol Hamžík]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Siváček]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Marek Šafin]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Ukrajina]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>8025hx9ibg2572l1s1esz3vf1jz6la2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429678</id>
      <parentid>7429677</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:13:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1064" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Robert Harenčár]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Migaš]] &lt;small&gt;(1995{{--}}1996)&lt;/small&gt;
* [[Vasil Grivna]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Urban Rusnák]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Pavol Hamžík]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Siváček]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Marek Šafin]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Ukrajina]]
[[Kategória:Politické navigačné šablónu Ukrajiny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>qvs8u3rfzb0nziguhamj99o1qj6zud4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429679</id>
      <parentid>7429678</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:13:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1064" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Robert Harenčár]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Migaš]] &lt;small&gt;(1995{{--}}1996)&lt;/small&gt;
* [[Vasil Grivna]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Urban Rusnák]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Pavol Hamžík]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Siváček]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Marek Šafin]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Ukrajina]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Ukrajiny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>bssnf5iqakmqc4k1029427fid33fiwp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Japonsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664101</id>
    <revision>
      <id>7429788</id>
      <parentid>7174969</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:40:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1128" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Japonsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Japonsko|Japonsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Ján Dömök]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1994)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Lajčák]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Mikuláš Sedlák]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2001)&lt;/small&gt;
* [[Július Hauser]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Peter Vršanský]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Drahomír Štos]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Michal Kottman]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Marián Tomášik]] &lt;small&gt;(2017{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/tokio/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2017-08-22| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Japonsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Japonska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>b836v9pr843lej7xkavp6euepq3e2ff</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Spojenom kráľovstve</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664103</id>
    <revision>
      <id>7429737</id>
      <parentid>7174979</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:57:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1159" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Spojenom kráľovstve
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Ján Vilikovský]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1997)&lt;/small&gt;
* [[Igor Slobodník]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[František Dlhopolček]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Zervan]] &lt;small&gt;(2007{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Wlachovský]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Ľubomír Rehák]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Róbert Ondrejcsák]] &lt;small&gt;(2021{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/washington/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-09-09| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Spojené kráľovstvo]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Spojeného kráľovstva]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>4pxftitb55dowqmmir1hehek7os7mbc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Rumunsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664104</id>
    <revision>
      <id>7429746</id>
      <parentid>7175072</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:09:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1012" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Rumunsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Milan Resutík]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1996)&lt;/small&gt;
* [[Peter Kopecký]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Ján Šoth]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Dagmar Repčeková]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Ján Gábor]] &lt;small&gt;(2012{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Karol Mistrík]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/bukurest/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-05-09| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Rumunsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Rumunska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>3dpmj00es96rhxlhjco7vveag46qsof</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664105</id>
    <revision>
      <id>7429668</id>
      <parentid>7175000</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:42:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1830" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Jozef Dravecký]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Ján Kováč]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Michal Kottman]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Karol Mistrík]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Marián Jakubócy]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Manuel Korček]] &lt;small&gt;(2017&lt;!-- &lt;ref name=&quot;mzv-prihovor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príhovor | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/prihovor | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2017-09-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Marián Jakubócy]] &lt;small&gt;(2013{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2017-09-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
--&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Bulharsko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Bulharska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>gdzmahxwl801gwxyn04t41ceo4uhwjh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429669</id>
      <parentid>7429668</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:42:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1825" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Jozef Dravecký]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Ján Kováč]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Michal Kottman]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Karol Mistrík]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Marián Jakubócy]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Manuel Korček]] &lt;small&gt;(2017&lt;!-- &lt;ref name=&quot;mzv-prihovor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príhovor | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/prihovor | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2017-09-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Vasil Grivna]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2017-09-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
--&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Bulharsko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Bulharska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>3rd400cj8fin4e2002pspli0u36vtf3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Dánsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664109</id>
    <revision>
      <id>7429763</id>
      <parentid>7175025</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:21:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="961" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Dánsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] vo [[Dánsko|Dánsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Roman Bužek]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Ľubomír Golian]] &lt;small&gt;(2006{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Radomír Boháč]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Boris Gandel]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Wlachovský]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kodan/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-08-09| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Dánsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Dánska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>s4e1ul4svt1037lsmu4kvtqw0camkal</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Chorvátsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664111</id>
    <revision>
      <id>7429783</id>
      <parentid>7175042</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:39:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1098" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Chorvátsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Matúš Kučera]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Ivan Stanislav]] &lt;small&gt;(1998{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Ján Petrík (diplomat)|Ján Petrík]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Ján Báňas]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Roman Supek]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Priputen]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Peter Susko]] &lt;small&gt;(2018?{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/zahreb/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-09-07| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Chorvátsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Chorvátska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>2z5fv5zeidrj8dl7juf978ug8m9vwad</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Slovinsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664112</id>
    <revision>
      <id>7429785</id>
      <parentid>7175074</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:40:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1023" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Slovinsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Slovinsko|Slovinsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Milan Tokár]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Roman Paldan]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Marianna Oravcová]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Migaš]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Eva Ponomarenková]] &lt;small&gt;(2016{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Peter Zeleňák]] &lt;small&gt;(2020{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/lublana/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2016-09-12| dátum aktualizácie = 2020-11-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Slovinsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Slovinska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>q88956k3hzbyv9j1e0ly4p3y8m1cmto</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Turecku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664114</id>
    <revision>
      <id>7429757</id>
      <parentid>7175049</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:17:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1214" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Turecku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Turecko|Turecku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Ján Szelepcsényi]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1994)&lt;/small&gt;
* [[Vladimír Lomen]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1997)&lt;/small&gt;
* [[Urban Rusnák]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1997)&lt;/small&gt;
* [[Ján Lišuch]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2003)&lt;/small&gt;
* [[Viktor Bauer]] &lt;small&gt;(2003{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Vladimír Jakabčin]] &lt;small&gt;(2007{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Milan Zachar]] &lt;small&gt;(2012{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Anna Tureničová]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Ján Pšenica]] &lt;small&gt;(2020{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/ankara/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2021-02-09| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Turecko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Turecka]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>msgck7nrzw0bog346fzyw8krwudfzwr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Srbsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664115</id>
    <revision>
      <id>7429750</id>
      <parentid>7175051</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:11:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1367" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Srbsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Srbsko|Srbsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[František Lipka]] &lt;small&gt;(1993)&lt;/small&gt;
* [[Eugen Šuhajda]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1993{{--}}1994)&lt;/small&gt;
* [[Ivan Šveda]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1994{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Mojžita]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1995{{--}}1997)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Mojžita]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2001)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Lajčák]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Igor Furdík]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Ján Varšo]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Dagmar Repčeková]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2019)&lt;/small&gt;
* [[Fedor Rosocha]] &lt;small&gt;(2020{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/belehrad/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-02-17| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Srbsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Srbska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>24yv8zc7odxdesypzw69mbq5gne26cx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Izraeli</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664118</id>
    <revision>
      <id>7429759</id>
      <parentid>7175065</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:18:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1199" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Izraeli
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[izrael|Izraeli]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Anton Pinter]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[František Dlhopolček]] &lt;small&gt;(1995{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Maroš Šefčovič]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Ján Bratko]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Milan Dubček]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Ivo Hlaváček (diplomat)|Ivo Hlaváček]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Radovan Javorčík]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Peter Hulényi]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2019)&lt;/small&gt;
* [[Igor Maukš]] &lt;small&gt;(2019{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/telaviv/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2019-08-30| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Izrael]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Izraela]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>df9ibzlwlwy0qb2qyc0uwq3iifimg6v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Rusku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664119</id>
    <revision>
      <id>7429748</id>
      <parentid>7175071</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:10:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="997" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Rusku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Rusko|Rusku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Roman Paldan]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Igor Furdík]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Augustín Čisár]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Migaš]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Peter Priputen]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Ľubomír Rehák]] &lt;small&gt;(2020{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/moskva/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-12-21| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Rusko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Ruska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>0f1owmcbg1dxf2wuxxpc13ohsdrembg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska pri Svätej stolici</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664128</id>
    <revision>
      <id>7429751</id>
      <parentid>7250066</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:11:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1051" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska pri Svätej stolici
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] pri [[Svätá stolica|pri Svätej stolici]]
|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Anton Neuwirth]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Marián Servátka]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Dagmar Babčanová]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Dravecký]] &lt;small&gt;(2007{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Peter Sopko]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Marek Lisánsky]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/vatikan/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-06-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Svätá stolica]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Svätej stolice]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>sn4u6rn6gym1ykts4b213n6dc0pp5g8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429755</id>
      <parentid>7429751</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:16:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1045" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska pri Svätej stolici
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] pri [[Svätá stolica|pri Svätej stolici]]
|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Anton Neuwirth]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Marián Servátka]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Dagmar Babčanová]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Dravecký]] &lt;small&gt;(2007{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Peter Sopko]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Marek Lisánsky]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/vatikan/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-06-06| dátum prístupu = 2021-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Svätá stolica]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Vatikánu]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>i5eanur79lpn32azv6033d2rqev6r2s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Belgicku a Luxembursku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664130</id>
    <revision>
      <id>7429670</id>
      <parentid>7175148</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:44:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1476" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Belgicku a Luxembursku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Luxembursko|Luxembursku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Július Hauser]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[František Lipka]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Peter Sopko]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Ján Kuderjavý]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Vallo]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Peter Kormúth]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Macháč]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/brusel/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2021-02-04| dátum prístupu = 2018-12-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Belgicko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>r9oltrhn58lnvv2ja3jo9g9nq7tukuo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429671</id>
      <parentid>7429670</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:44:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1571" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Belgicku a Luxembursku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Luxembursko|Luxembursku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Július Hauser]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[František Lipka]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Peter Sopko]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Ján Kuderjavý]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Vallo]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Peter Kormúth]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Macháč]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/brusel/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2021-02-04| dátum prístupu = 2018-12-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Belgicko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Belgicka]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Luxemburska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>4rf1deiaibzlbtkxb8pgtoj9ey0947e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429681</id>
      <parentid>7429671</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:16:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1593" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Belgicku a Luxembursku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Luxembursko|Luxembursku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Július Hauser]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[František Lipka]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Peter Sopko]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Ján Kuderjavý]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Vallo]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Peter Kormúth]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Macháč]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/brusel/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2021-02-04| dátum prístupu = 2018-12-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Belgicko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Belgicka]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Luxemburska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>d821m35miaeew7o8crxmhhsxpy0g9a7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Írsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664133</id>
    <revision>
      <id>7429662</id>
      <parentid>7406315</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:30:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1431" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Írsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Írsko|Írsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Vladimír Halgaš]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2003)&lt;/small&gt;
* [[Ján Gábor]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Roman Bužek]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Dušan Matulay]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Igor Pokojný]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Andrej Droba]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-02-01| dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
--&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Írsko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Írska|Veľvyslanci Slovenska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>8e3f3vz1s92ymwoshrzxhwoc9k7vafi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429760</id>
      <parentid>7429662</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:18:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1442" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Írsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Írsko|Írsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Vladimír Halgaš]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2003)&lt;/small&gt;
* [[Ján Gábor]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Roman Bužek]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Dušan Matulay]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Igor Pokojný]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* [[Andrej Droba]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-02-01| dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
--&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Írsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Írska|Veľvyslanci Slovenska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>id0bt14vjnltnu7lj3b3evu07d1585v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Bielorusku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664765</id>
    <revision>
      <id>7429781</id>
      <parentid>7181755</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:39:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1182" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Bielorusku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bielorusko|Bielorusku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Izidor Počiatek]] &lt;small&gt;(1995{{--}}1999)&lt;/small&gt;
* [[Michal Lánik]] &lt;small&gt;(2000)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Božek]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2002)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Mačišák]] &lt;small&gt;(2002{{--}}2006)&lt;/small&gt;
* [[Ľubomír Rehák]] &lt;small&gt;(2006{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Marián Servátka]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Miroslav Mojžita]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2016)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Migaš]] &lt;small&gt;(2017{{--}}2020)&lt;/small&gt;
&lt;!-- * [[Marián  Jakubócy]] &lt;small&gt;(2019{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/minsk/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-07-21| dátum prístupu = 2021-03-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Bielorusko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Bieloruska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>pybq7hxv9d6aqdeisnc6x9uh3xc7wsq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Portugalsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664766</id>
    <revision>
      <id>7429745</id>
      <parentid>7181759</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:08:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1139" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Portugalsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Peter Zsoldos]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1997)&lt;/small&gt;
* [[Pavel Hrmo]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[Peter Rusiňák]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2003)&lt;/small&gt;
* [[Radomír Boháč]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Ľubomír Rehák]] &lt;small&gt;(2006{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* [[Jaroslav Jarúnek]] &lt;small&gt;(2008{{--}}2012)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Adamec]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Oldřich Hlaváček]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/minsk/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-01-05| dátum prístupu = 2021-03-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Portugalsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Portugalska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>1x945h42o93jkti57i0iry46eas1kfw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Austrálii, na Novom Zélande a v krajinách Tichomoria</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664767</id>
    <revision>
      <id>7429772</id>
      <parentid>7181763</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:30:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1338" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Portugalsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] a v krajinách [[Tichomorie|Tichomoria]]
|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Ivan Špilda]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1993{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Anna Tureničová]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (1998{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[Anna Tureničová]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Peter Prochácka]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Eva Ponomarenková]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Igor Bartho]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2019)&lt;/small&gt;
* [[Tomáš Ferko]] &lt;small&gt;(2019{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/canberra/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2020-05-13| dátum prístupu = 2021-03-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Austrália]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Austrálie]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Nového Zélandu]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>lob6afa1unis60i0g5uv33im2igkh8j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664768</id>
    <revision>
      <id>7429764</id>
      <parentid>7181768</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:22:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1222" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku 
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Monako|Monaku]] a [[Alžírsko|Alžírsku]]
|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[František Lipka]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1997)&lt;/small&gt;
* [[Vladimír Valach]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2001)&lt;/small&gt;
* [[Mária Krásnohorská]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Ján Kuderjavý]] &lt;small&gt;(2007{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Marek Eštok]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* [[Igor Slobodník]] &lt;small&gt;(2017{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/pariz/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2017-08-15| dátum prístupu = 2021-03-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Francúzsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Francúzska]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Monaka]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Alžírska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>1k4n9megzak82a06a58plckq8aih93d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Spojeného kráľovstva na Slovensku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>667972</id>
    <revision>
      <id>7429739</id>
      <parentid>7218925</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:59:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1228" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Spojených štátov na Slovensku
|nadpis = Veľvyslanci [[Spojené štáty|Spojených štátov]] na [[Slovensko|Slovensku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[David Brighty]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1994)&lt;/small&gt;
* [[Michael Bates]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Peter Harborne]] &lt;small&gt;(1995{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[David Lyscom]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2001)&lt;/small&gt;
* [[Ric Todd]] &lt;small&gt;(2001{{--}}2003)&lt;/small&gt;
* [[Judith Macgregorová]] &lt;small&gt;(2003{{--}}2007)&lt;/small&gt;
* [[Michael Roberts]] &lt;small&gt;(2007{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Dominic Schroeder]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (2011{{--}}2011)&lt;/small&gt;
* [[Susannah Montgomeryová]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Gill Fraserová]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (2013{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Andrew Garth]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* [[Nigel Baker]] &lt;small&gt;(2020{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEvyslanec_Spojen%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_na_Slovensku --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov na Slovensku|Spojené kráľovstvo]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Spojeného kráľovstva]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>3ew06kn8cqj38341ex7d7jklrucy7oi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Česka na Slovensku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>667975</id>
    <revision>
      <id>7429740</id>
      <parentid>7266949</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:00:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="837" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Česka na Slovensku
|nadpis = Veľvyslanci [[Česko|Česka]] na [[Slovensko|Slovensku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Filip Šedivý]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1996)&lt;/small&gt;
* [[Rudolf Slánský mladší]] &lt;small&gt;(1997{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Vladimír Galuška]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Jakub Karfík]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Livia Klausová]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Pavel Sladký]] &lt;small&gt;[[Chargé d‘affaires|Chargé d‘affaires a.i.]] (2018)&lt;/small&gt;
* [[Tomáš Tuhý]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: https://www.mzv.cz/bratislava/cz/o_velvyslanectvi/velvyslanec/byvali_velvyslanci_cr_v_sr/ --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov na Slovensku|Česko]]
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Česka|Slovensko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>awp8d22axbrw3mjxfhxab5jcy31kcma</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>HC 21 Prešov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>668300</id>
    <revision>
      <id>7429725</id>
      <parentid>7429369</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:12:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.18.65.199</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Súčasný káder (2022/23) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6210" xml:space="preserve">{{spojiť s|HC Prešov Penguins}}
{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox bordered&quot; cellpadding=&quot;4&quot; style=&quot;font-size: 90%; width: 20em;&quot;
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; | '''HC 21 Prešov'''
|-
| align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: white;&quot; |
|- bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; | '''Klubové údaje'''
|-
|| '''Založenie''' || [[2021]]
|- 
|| '''Adresa''' || Pod Kalváriou 50, 080 01 Prešov
|-
|| '''Kontakt''' || Telefón a fax: +421 (51) 77 44 005
|- 
|| '''Prezident''' || Róbert Ľupták
|-
|| '''Tréner''' ||Ernest Bokroš
|-
|'''Asistent trénera'''
|Dušan Brincko
|-  
|| '''Klubové farby''' || červená, čierna, biela
|- 
|| '''Liga''' || [[Tipos extraliga]]
|-
| align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: white;&quot; |
|- bgcolor=&quot;#eeeeee&quot;
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; | '''Štadión'''
|-  
| colspan=&quot;2&quot; | [[Súbor:Slovakia Presov 635.JPG|310px]]
|-  
|| '''Názov''' || Ice Aréna Prešov
|-
|| '''Kapacita''' || 3600 miest na sedenie
|-
|| '''Stav''' || zastrešený
|-   
|| '''Dokončený''' || [[1967]]
|-   
|| '''Rekonštrukcia''' || [[2019]] - [[2020]]
|- 
|- align=&quot;center&quot; style=&quot;font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#BA0C16; padding:5px;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; | '''Internet'''
|-
|Web
|[http://hc21presov.com/ www.hc21presov.com]
|- bgcolor=&quot;#FFFFFF&quot;
| valign=&quot;top&quot; | Facebook || [https://www.facebook.com/hcpresov www.facebook.com/hcpresov].
|-
|Instagram
|[https://www.instagram.com/hc21presov/ www.instagram.com/hc21presov]
|- bgcolor=&quot;#FFFFFF&quot;
|E-Mail || colspan=&quot;2&quot; | [mailto:info@hc21presov.com info@hc21presov.com]
|- bgcolor=&quot;#FFFFFF&quot;
|Fanklub || colspan=&quot;2&quot; | www.instagram.com/fanklub.konare
|}
'''HC 21 Prešov''' je slovenský [[Hokej|hokejový]] klub pôsobiaci v [[Tipos extraliga|najvyššej slovenskej súťaži]], vznikol v roku [[2021]].

== História ==
Novozaložený hokejový klub HC 21 Prešov vystriedal v [[Tipos extraliga|slovenskej extralige]] od sezóny 2021–22 klub [[HC 07 Detva]]. Hlavný tréner je [[Ernest Bokroš]] a základné mužstvo by mali tvoriť hráči Detvy. Konečnú bodku za presunom detvianskeho klubu do Prešova dal [[Slovenský zväz ľadového hokeja]], išlo však iba o formalitu.

Majiteľ detvianskeho klubu [[Róbert Ľupták]] sa rozhodol presunúť extraligovú licenciu do [[Prešov|Prešova]]. Prvý kapitán tímu bude Prešovčan [[Marek Zagrapan]], ktorý prišiel z HK Poprad. Zagrapan bol draftovaný [[Buffalo Sabres|Buffalom Sabres]] v prvom kole, celkovo 13., v [[NHL draft (2005)|vstupnom drafte 2005]].

== Súčasný káder (2022/23) ==
{| width=60%
!colspan=6 |&lt;center&gt;{{big|Brankári}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=15%|'''Hráč'''
!width=5%|Hokejka
!width=25%|Narodený
!width=10%|Výška
!width=10%|Váha

|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|'''92'''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|Kristián Adamko
|align=center|Ľ
|align=center|2000
|align=center|173 cm
|align=center|82 kg

|-bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|'''31'''
|align=center|{{minivlajka|Rusko}}
|[[Nikita Bespalov]]
|align=center|Ľ
|align=center|1987
|align=center|185 cm
|align=center|83 kg
|-
|'''88'''
|
|Eugen Rabčan
|
|2001
|
|
|-
|
|
|
|
|
|
|
|}

{| width=60%
!colspan=6 |&lt;center&gt;{{big|Obrancovia}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=15%|'''Hráč'''
!width=5%|Hokejka
!width=25%|Narodený
!width=10%|Výška
!width=10%|Váha

|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Matúš Rais]]
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|


|-bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Česko}}
|[[David Růžička]]
|align=center|Ľ
|align=center|1988
|align=center|191 cm
|align=center|83 kg

|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Frederik Fekiač]]
|align=center|P
|align=center|1995
|align=center|175 cm
|align=center|85 kg

|- bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Oliver Turan]]
|align=center|P
|align=center|2001
|align=center|196 cm
|align=center|96 kg
|}

{| width=60%
!colspan=6 |&lt;center&gt;{{big|Útočníci}}
|- bgcolor=&quot;#AAAAAA&quot;
!width=5%|#
!width=5%|
|align=left!!width=15%|'''Hráč'''
!width=5%|Hokejka
!width=25%|Narodený
!width=10%|Výška
!width=10%|Váha

|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|'''9'''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Marek Zagrapan]] &quot;'''C'''&quot;
|align=center|Ľ
|align=center|1986
|align=center|185 cm
|align=center|88 kg

|-bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Kanada}}
|[[Jonathan Charbonneau]]
|align=center|P
|align=center|1994
|align=center|171 cm
|align=center|82 kg

|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Viktor Fekiač]]
|align=center|Ľ
|align=center|1993
|align=center|191 cm
|align=center|94 kg

|-bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Martin Krasničan]]
|align=center|Ľ
|align=center|1996
|align=center|180 cm
|align=center|83 kg

|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|'''17'''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Ján Sýkora]] &quot;'''A'''&quot;
|align=center|Ľ
|align=center|1990
|align=center|191 cm
|align=center|80 kg

|-bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Fínsko}}
|[[Tommi Jokinen]]
|align=center|Ľ
|align=center|1988
|align=center|183 cm
|align=center|79 kg

|-bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Tomáš Klíma]]
|align=center|Ľ
|align=center|1990
|align=center|183 cm
|align=center|86 kg

|-bgcolor=&quot;#EEEEEE&quot;
|align=center|''''''
|align=center|{{minivlajka|Slovensko}}
|[[Jakub Žilka]]
|align=center|Ľ
|align=center|1995
|align=center|188 cm
|align=center|93 kg
|-
|
|
|
|
|
|
|
|}

== Zdroj ==
* {{preklad|en|HC 21 Prešov|1032664186}}

{{Hokejové kluby na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské hokejové kluby]]
[[Kategória:Šport v Prešove]]</text>
      <sha1>sizhj56ljujfvwecqbd3lqb89szf5jr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3</title>
    <ns>2</ns>
    <id>668969</id>
    <revision>
      <id>7429641</id>
      <parentid>7429261</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:09:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko - Svatannja na Hončarivci - dokončenie.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="85453" xml:space="preserve">Na tomto pieskovisku sú materiály k dielam Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka:

== Marusja ==
«'''Маруся'''» — драматична повість Григорія Квітки-Основ'яненка, написана в 1832 та опублікована в 1834 році. Перша повість/роман&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian literature {{!}} Britannica.com|url=https://web.archive.org/web/20191005014115/https://www.britannica.com/art/Ukrainian-literature|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2022-06-02}}&lt;/ref&gt; твір української літератури.

'''''Marusja''''' (po slovensky _____________________________________) je dramatická románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1832 a bola publikovaná v roku 1834. Je to prvá románová novela, respektíve román v ukrajinskej literatúre.

{{Infobox Kniha|Názov=Marusja|Originálny názov=Marusja|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1834]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}

=== Postavy ===
* Маруся — головна героїня, донька Наума Дрота. Це справжня красуня, яка до того ж скромна, з усіма привітна, ввічлива, спокійна, а понад усе — працьовита: «і на батька, і на матір, і на себе пряде, шиє, миє, і сама усе одна, без наймички, і варить, і пече'''»''', не зважаючи на те, що вона є дочкою заможних батьків. Образ Марусі — високе втілення всіх найкращих рис української дівчини, наділеної прикметами краси національної, фізичної та духовної. Мова героїні пересипана уснопоетичним народним багатством: пестливою лексикою, опоетизованими запитаннями, емоційними вигуками, прислів'ями, порівняннями.
* '''''Marusja''''' je hlavná postava diela a dcéra Nauma Drota. Ako ozajstná krásavica je &lt;s&gt;navyše&lt;/s&gt; skromná, ku každému sa správa láskavo a zdvorilo, je pokojná a hlavne pracovitá bez ohľadu na to, že je dcérou zámožných rodičov: ''„Aj pre otca, aj pre mamu, aj pre seba pradie, šije, myje a všetko robí sama bez slúžky, varí aj pečie.“'' Postava vo veľkej miere stelesňuje/zosobňuje všetky najideálnejšie vlastnosti ukrajinskej dievčiny obdarenej národnou, fyzickou a duševnou krásou (''alternatíva'': ..., aká reprezentuje národnú, fyzickú a duševnú krásu. Jazyk postavy sa vyznačuje ústnym poetickým bohatstvom ľudového jazyka prostredníctvom zdrobnenín, spoetizovaných otázok, citových citosloviec, prísloví čí porovnaní.
* Наум Дрот — багатий селянин, батько Марусі. Працьовитий, мудрий, народний, чесний селянин, який дотримується усіх народних обрядів і звичаїв. Незважаючи на те, що був кріпаком, став заможним.
* '''''Naum Drot''''' je bohatý, pracovitý, múdry, folklórne založený a čestný dedinčan a otec Marusi. Dodržiava všetky ľudové obrady a zvyky. Bez ohľadu na to, že bol nevoľníkom, zbohatol.
* Настя Дрот — мати Марусі, дружина Наума Дрота. Сумирна і богобоязлива, вона дуже любить свою дочку і шанує чоловіка.
* '''''Nasťa Drot''''' je matka Marusi a manželka Nauma Drota. ________, bojí sa Boha, veľmi ľúbi svoju dcéru a ctí si svojho manžela.
* Василь — наречений Марусі. Він сирота, бідний, працює в місті свитником. Чесний, скромний, працьовитий, добрий, розумний, дотепний. Швидко навчився грамоти, працюючи в купця. «Гарний, русявий, чисто підголений; чуб чепурний, вуса козацькі, очі веселенькі, як зірочки, на виду рум'яний, моторний, звичайний; жупан на ньому синій і китаєва юпка, з поясом з аглицької каламайки підперезаний, у тяжинових штанях. Чоботи добрі, шкапові з підковами'''»''' — такий портретний опис цього героя дає письменник.
* Preklad odseku je potrebné celý prekonzultovať (prekopať), a preto ešte ho na pieskovisku neuvádzam

=== Dej ===
Твір починається описом Наума Дрота, багатого й побожного селянина, і його дружини Насті Дрот. Автор розповідає про їхню доньку Марусю, роботящу, красиву і покірну дівчину. Зав'язка розпочинається тим, що Маруся іде на весілля, куди її запросили дружкою. Там вона знайомиться зі старшим боярином Василем, і між ними майже одразу виникає кохання.

Dielo začína opisom Nauma Drota, bohatého a pobožného dedinčana, a jeho manželky Nasti Drot. Autor rozpráva o ich dcére Marusi – o pracovitej, krásnej a pokornej dievčine. Zápletka sa začína tým, že Marusja ide na svadbu, kam bola pozvaná ako družička. Tam sa zoznamuje (''môj návrh'': zoznámi) zo starším bojarom Vasyľom. Takmer okamžite sa do seba zamilujú (''môj návrh'': Okamžite sa do seba zamilujú).

Наступного дня Маруся з подружкою Оленою йде на базар, Василь напрошується їх супроводжувати. Дорогою назад Олена повернулася до міста, тож пара на певний час залишилась на самоті. Вони призналися одне одному про свої почуття; того ж дня у них відбулося побачення біля озера.

Marusja na druhý deň so svojou priateľkou Olenou ide na trh. Vasyľ sa ponúkne, že ich bude sprevádzať. Cestou nazad sa Olena vrátila do mesta, a tak pár na určitý čas zostal osamote. Navzájom si vyznali city jeden druhému a v ten istý deň sa stretli pri jazere.

Василь довго відвідував Марусю, і одного дня заслав старостів. Але Наум Дрот відмовив хлопцю, мотивуючи це тим, що його можуть забрати в рекрути. На довгий час закохані розлучаються, згодом Василь з'являється і розповідає, що навчився грамоти, а його хазяїн обіцяв найняти «найомщика», який стане солдатом замість хлопця. Василь ще раз сватається до Марусі і цього разу отримує згоду від її батька.

Василь повинен поїхати до Одеси і Москви, тому наречені розлучаються. Маруся сильно тужить без коханого. Утім, більше вони не зустрілися, оскільки одного дня Маруся застудилася, сильно захворіла і невдовзі померла. Василь повернувся у той же день, коли померла його наречена. З туги за нею він іде до монастиря, де став ченцем, але незабаром помер.

=== Divadelné spracovanie ===
3 березня 1864 у Львові відбулося відкриття товариства «Руська Бесіда» виставою «Маруся» (за Григорієм Квіткою-Основ'яненком) у переробці С. Ґолембіовського, музика В. Квятковського. Диригував О. Бачинський, у ролі Марусі — Т. Бачинська.

3. marca 1864 bolo otvorené tovarišstvo ''Руська Бесіда'' (po slovensky ''____________'') divadelným predstavením ''Маруся'' (po slovensky ''____________''). Námetom pre divadelné predstavenie bolo práve dielo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktoré spracoval S. Golembiovskyj, autorom hudby bol Vinkent Kviatovskyj a Marusju hrala Teofilija Josypivna Bačynska.

=== Výroky o diele ===
{{Citát|Я написав «Марусю» і довів, що від малоросійської мови можна розчулитися.|[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]}}{{Citát|Napísal som Marusju a dokázal som si, že maloruským jazykom je možné sa rozcítiť.|[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]}}{{Citát|Вас не бачив, а вашу душу, ваше серце так бачу, як може ніхто на всім світі. Ваша «Маруся» мені так розказала.|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]] v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi}}{{Citát|Nevidel som Vás, ale Vašu dušu, Vaše srdce vidím tak, ako možno nikto na celom svete. Vaša Marusja mi to vyrozprávala.|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]] v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi}}{{Citát|Ми не спроможні висловити тієї насолоди, з якою прочитали її. Загальне захоплення публіки, одностайні похвали всіх журналів цілком виправдовують враження, яке справила на нас ця чудова повість.|[[Vissarion Grigorievič Belinskij]]}}{{Citát|Nie sme schopní opísať ten pôžitok (doslovný preklad: vyjadriť ten pôžitok), s akou sme ju prečítali. Všeobecné zachytenie spoločnosti, jednomyseľná chvála všetkých časopisov plne ospravedlňujú dojem, aký vyvolala táto pôvabná románová novela.|[[Vissarion Grigorievič Belinskij]]}}

=== Zdroje ===
* ''Куриліна О. В.'' Українська мова та література. Довідник. Тестові завдання / О. В. Куриліна, Г. І. Земляна. — Кам'янець-Подільський: ФОП Сисин О. В., 2014. — 654 с.
* ''О. І. Гончар (під заг. ред. М. Г. Жулинського).''. Історія української літератури XIX століття. — К. : Либідь, 2005. — Т. 1. — С. 159-162. — &lt;nowiki&gt;ISBN 966-06-0390-8&lt;/nowiki&gt;.
* ''Г. Квітка-Основ′яненко''. Маруся. Салдатський патрет / Григорій Квітка-Основ′яненко; післямова Ніни Бернадської. — К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література)

=== Посилання ===
* Стислий опис твору Архівовано 14 листопада 2012 у Wayback Machine.
* {{Preklad|uk|Маруся (повість Квітки-Основ'яненка)|35336793}}.

== Konotopska viďma ==

=== Ukrajinská Wikipédia ===
'''«Коното́пська відьма»''' — сатирично-фантастична повість українського письменника Григорія Квітки-Основ'яненка, написана в 1833, а опублікована в 1837 році у другій книзі «Малоросійських оповідань» письменника.

'''''Konotopska viďmia''''' (po slovensky _____________________________________) je satiricko-fantastická románová novela ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833 a bola publikovaná v roku 1837 v druhej knihe ''Малоросійських оповідань'' (po slovensky _____________________________________) spisovateľa.
{{Infobox Kniha|Názov=Konotopska viďma|Originálny názov=Konotopska viďma|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|satricko-fantastická románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1837]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}
Повість розповідає про козацьку старшину, сотника славної конотопської сотні Микиту Уласовича Забрьоху, його писаря Прокопа Ригоровича Пістряка та відьму Явдоху Зубиху.

Твір складається з 14 розділів і має закінчення («закінченіє»). Кожен розділ повісті починається словами ''смутний і невеселий'', які набули в українській мові статусу крилатих слів.

==== Сюжет ====
Твір починається із опису конотопського сотника Микити Уласовича Забрьохи, який сидить «смутний і невеселий». Учора сотник їздив свататися до хорунжівни Олени, роботящої, чесної і красивої дівчини, яка не мала батьків, а мала тільки брата. Забрьоха спитав брата, чи віддасть той сестру за нього, але успіхом його пропозиція не закінчилася. Микита отримав гарбуза, тобто відмову.

Поки сотник сидить у хаті, до нього заходить сотенний писар Прокіп Ригорович Пістряк із рапортом про кількість козаків у сотні. Ця кількість була відзначена зарубками на довжелезній хворостині, але писар переламав хворостину, щоби могти її затягнути до хати, тому довго не міг дорахуватися всіх козаків. Коли помилка виявилася, Забрьоха висміяв Пістряка перед сотнею, за що той сильно образився. Після перерахунку приходить наказ із Чернігова: іти з сотнею в похід. Але писар відмовляє сотника виконувати наказ, а підбурює його почати «полювання» на відьом, бо у Конотопі вже давно не було дощу. До полку відписали листа, що сотня не може прибути до Чернігова, бо козаки повинні покарати відьом.

Наступного дня все місто зібралося на видовище біля ставка. Писар зігнав кількох жінок, які підозрюються у тому, що вони є відьмами. Перевірка відбувається таким чином: жінку кидають у воду, і якщо вона потоне, то вона не є відьмою, а якщо випливе, то вона відьма. Багато жінок загинули у воді, їх не встигли врятувати. Відьмою виявилася Явдоха Зубиха. Вона спокійно плавала по воді. Оскаженілі чоловіки почали її бити, але Явдоха наслала на них мару, тому довгий час вони били колоду. Потім справа прояснилася, і Явдосі добряче перепало.

Явдоха розлючена на Забрьоху та Пістряка. Але вони приходять до неї з подарунками і проханнями (кожен окремо) і просять допомоги. Відьма чаклує так, що Олена закохується в Забрьоху і хоче вийти за нього заміж. Сумний та невеселий сидить судденко Дем'ян Халявський, колишній коханий Олени, бо його суджена виходить за сотника. До Халявського з'являється Явдоха і пропонує допомогу.

Зубиха, щоб помститися, підлаштовує так, що сотник одружується із найстрашнішою в селі дівкою Солохою. Олена ж вийшла за свого коханого судденка Дем'яна Халявського. Забрьоху зміщають із сотництва за невиконання наказу (про похід у Чернігів), Пістряка, який хотів зайняти місце сотника, теж звільняють. Новим сотником стає Дем'ян Халявський.

У закінчення автор пише, що цю казку йому розповідав покійний Панас Месюра. Він розповідає, як все закінчилося. Халявський недовго був сотником, бо «дуже швидко перед начальством щось процвиндрив». Його шлюб з Оленою був нещасливим, оскільки був укладений в результаті чарів. Забрьоху і Пістряка покарано за те, що топили невинних жінок. Найбільше дісталося Явдосі, яка невдовзі після того, як Халявського змістили з посади сотника, померла.

==== Персонажі ====

* Микита Уласович Забрьоха — сотник конотопський;

'''Сотник Забрьоха''' — вигаданий персонаж, головний герой гумористично-сатиричної повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Конотопська відьма».

'''Образ'''

Образ Микити Забрьохи — сатира на козацьку старшину, способи її керування козацтвом і селянством.

'''Характеристика'''

Забрьоха — головний герой твору, козацький сотник. Він ледар, надає перевагу алкоголю, їжі, сну.

Вирізняється неосвіченістю (вміє рахувати лише до тридцяти). В управлінні сотнею — безпорадний. У всьому радиться з сотенним писарем Пістряком.

Єдине усвідомлене бажання Забрьохи — побратися з Оленою Хорунжівною — вродливою та багатою дівчиною. Він прагне отримати у володіння її багатий хутір. Заради власної вигоди Забрьоха здатен на все, навіть на масові вбивства.

Мова сотника Забрьохи

Говорить Забрьоха завжди брутально, безсоромно та лайливо. Широко використовує фразеологізми.

Риси характеру Забрьох

* брехливий;
* недбалий;
* пияка;
* байдужий до інших;
* ледачий;
* неосвічений;
* нездатний до керівної роботи;
* пихатий;
* безпорадний;
* грубий;
* чванливий;
* зажерливий.

Зовнішність Забрьохи

Завжди неохайний.

''«…Голова йому не чесана, чуб не підголений, пика невмита, очі заспані, уси розкуйовджені, сорочка розхристана».''

* Олена Йосипівна — хорунжівна;
* Прокіп Ригорович Пістряк — сотенний конотопський писар, розумний, хитрий;
* Явдоха Зубиха — «конотопська відьма»;

'''Явдоха Зубиха''' — вигаданий персонаж, один з центральних героїв сатирико-фантастичної повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Конотопська відьма».

'''Характеристика'''

Явдоха Зубиха — з одного боку страшна і небезпечна, а з іншого боку добра й симпатична. Володіє надприродними можливостями. Дуже стара мешканка Конотопа. Уроджена відьма. Розумна. Має гарне почуттям гумору.

Портрет і зовнішність Явдохи:

''«…Вона вже і тоді така стара була, як і теперечки, так, що, коли б не забрехати, було їй літ п'ятдесят зроду. І кажуть про неї люди, що вона як удень то і стара, а як сонце заходить, так вона і молодіє; а у саму глуху північ стане молоденькою дівчинкою, а там і стане стариться і до сход сонця вп'ять стане стара, як була учора. Так вона як помолодіє, то й надіне білу сорочку і коси розпустить, як дівка, та й піде доїти по селу коров, овець, кіз, кобил, собак, кішок, а по болотам жаб, ящериць, гадюк. Уже пак така не здоїть, кого задумала! Хоч і ні за що і нічого нема, то вона таки візьме своє».''

'''Відьмацькі ознаки'''

Явдоха доїть корів ночами, не тоне у воді та займається знахарством. Удень виглядає як стара, а вночі перетворюється на молоду та звабливу дівчину.

Має власного чорного кота.

'''Риси характеру Явдохи'''

* рішучість
* користолюбство;
* винахідливість;
* хитрість;
* підступність;
* розумність;
* злопам'ятність;
* мстивість;
* улесливість.

* Халявський Дем'ян Омелянович — судденко, коханий Олени;
* Солоха — дружина Забрьохи.

==== Рецепція ====
Григорій Грабович називає «Конотопську відьму» «чи не найкращим твором української прози раннього XIX століття» та «одним з найвидатніших творів у всій українській прозі XIX ст.»

==== Екранізації та постановки ====

===== Екранізації =====

* Фільм-спектакль «Конотопська відьма», знятий студією Укртелефільм у 1987 році.
* Фільм «Відьма» режисера Галини Шигаевої, знятий кіностудією ім. Довженка у 1990 році.

===== Постановки =====

* Гопак-опера «Конотопська відьма» (Національний академічний драматичний театр імені Івана Франка, 1982), сценарій Богдана Жолдака.
* Театральний мюзикл-бурлеск «Конотопська відьма» (Молодий театр), сценарій Богдана Жолдака.

==== У ЗМІ ====
Українськими ЗМІ характеристика «Конотопська відьма» вживається стосовно лідера Прогресивної соціалістичної партії України Наталії Вітренко.

==== Посилання ====

* Текст повісті на сайті укрліт.org Архівовано 8 грудня 2016 у Wayback Machine

=== Ruská Wikipédia ===
'''«Конотопская ведьма»''' — реалистическо-сатирическая повесть украинского писателя Григория Квитки-Основьяненко, написанная им в 1833 году.

==== '''Сюжет''' ====
Сюжет повести — сложная интрига, объединяющая несколько сюжетных линий.

Конотопский сотник Никита Забрёха (укр. ''Микита Забрьоха'') должен был участвовать в Черниговском походе со своей сотней, но писарь Пистряк, который сам хотел стать сотником, обманул Забрёху. Он убедил Никиту Уласовича, что в Конотопе есть дела поважнее. Этим важным делом оказалась охота на ведьм.

Они начали «проверять» женщин водой: кидать их в глубокую речку, та, что не утонет, — ведьма. Явдоха Зубыха оказалась ведьмой.

Она решила наказать сотника и писаря. Вместо того, чтоб поженить сотника с хорунжевной Еленой (Оленою), как и обещала, поженила его с кривой и рябой девкой Солохой, а писаря с бедной девушкой (наймичкою). Елена же вышла замуж за Демьяна, которого любила, однако их брак не был счастливым, так как он был заключён благодаря чарам Явдохи.

==== '''Дополнительная информация''' ====

* В одном из писем писатель утверждал, что повесть написана на основе народных рассказов и реального факта утопления ведьм.
* Произведение состоит из 14 частей и «закинчения» (окончания).
* Каждая глава повести начинается словами «грустный и невесёлый» (смутный и невесёлый; укр. ''смутний і невеселий'').

==== '''Адаптации''' ====

* В 1990 году по мотивам повести был снят фильм «Ведьма» (реж. Галина Шигаева).

=== Anglická Wikipédia ===
'''''The Witch of Konotop''''' (Ukrainian: Конотопська відьма) is a satirical fiction story by Ukrainian writer Hryhorii Kvitka-Osnovianenko written in 1833 and published in 1837 in his second book of &quot;Little Russian stories&quot;.

The story tells of Cossack centurion of the Konotop hundred Nikita Ulasovich Zabryokha, his clerk Pistryak, and the witch Yavdokha Zubikha. The work consists of 14 chapters and an epilogue; each section begins with the words &quot;sad and gloomy&quot;.

===== '''Plot''' =====
The work begins with a description of Konotop centurion Nikita Ulasovich Zabryokha sitting &quot;sad and gloomy&quot;. The previous day, he had gone to woo Olena, a hard-working and beautiful girl who had no parents, but only a brother; Zabryokha asked the brother if he would give his sister in marriage, but the brother rejected the proposal.

While the centurion sits at home, the clerk Pistryak comes to him with a stick marked with notches indicating the number of Cossacks in the hundred; however, having broken the stick while bringing it into the house, he initially miscounts the number of Cossacks. When Zabryokha discovers the error, he ridicules Pistryak in front of the hundred, offending him. Shortly thereafter, an order arrives from the Chernihiv Regiment to go on a campaign, but the scribe refuses to carry out the order, and writes a letter informing the regiment that the Cossacks cannot come to Konotop because they must undertake a witch hunt because there has been no rain in Konotop for a long time.

The next day, the whole city gathers near the pond. The scribe has kidnapped several women suspected of being witches, and prescribes a test: each woman is thrown into the water, and if she drowns, she is not a witch, and if she survives, she is a witch. Many women die in the water. The witch turns out to be Yavdokha Zubikha, who floats calmly on the water. Enraged men began to beat her, but Yavdokha uses her magic to escape.

Later, Zabryokha and Pistryak (separately) come to Zubikha with gifts and ask for help. She initially casts a spell so that Olena falls in love with Zabryokha and wants to marry him. Judge Demyan Khalyavsky, Olena's former lover, now sits sad and unhappy because she is now marrying someone else, but Zubikha offers to help him, too. To get her revenge on her assailants, the witch arranges things so Olena marries Khalyavsky after all, and Zabryokha marries the scariest girl in the village, Solokha. Shortly thereafter, Zabryokha is removed from his position for not complying with the Chernihiv regiment's orders, as is Pistryak, and Khalyavsky becomes the new captain.

In the epilogue, the author writes that this tale was told to him by the late Panas Mesiura, and reveals the ending to the story: Khalyavsky was not a centurion for long, because he quickly upset his superiors, and his marriage to Olena was unhappy because it was the result of witchcraft. Zabryokha and Pistryak were punished for drowning innocent women, and the witch died a short time later.

==== '''Reception''' ====
Hryhoriy Hrabovych described ''The Witch of Konotop'' as &quot;perhaps the best work of Ukrainian prose of the early 19th century&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabovyč|meno=Jurij Hryhorij|titul=Do istoriji ukrajinskoji literatury: Doslidžeňňa, ese, polemika|miesto=Kyjev|rok=1997|jazyk=uk|strany=46 – 136|kapitola=Teorija ta istorija: &quot;horyzont spovidaň&quot; i raňňa recepcija novoji ukrajinskoji literatury|isbn=|url=http://litopys.org.ua/hrabo/hr05.htm}}&lt;/ref&gt;

==== '''Adaptations and legacy''' ====
The work was made into a film by the studio Ukrtelefilm in 1987, and again in 1990 by director Galina Shigaeva for the Alexander Dovzhenko film studio.

It was also adapted as a screenplay by Bogdan Zholdak and performed by the Ivan Franko National Academic Drama Theater in 1982, and performed as a burlesque rap in 2016.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Kontopska viďma&quot; Prem'jera. - Kvytky v Kyjevi – Zamovleňňa kvytkiv na koncert, v teatr – Dostavka – Afiša Kyjeva – Kvytok?... Za chvylynu!|url=https://web.archive.org/web/20160312072850/http://parter.ua/ua/event/theater/molodyi_teatr/kontopska_vidma_prem_yera.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-03-12|dátum prístupu=2022-06-02}}&lt;/ref&gt;

The politician Nataliya Vitrenko was nicknamed &quot;the Witch of Konotop&quot; in reference to the story.

==== '''Link''' ====
* Text of the story on the website ukrlit.org

== Serdešna Oksana ==
'''Сердешна Оксана''' — повість Григорія Квітки-Основ'яненка, опублікована вперше в 1841-му році в альманасі «Ластівка». Повість примітна тим, що у ній Квітка вирішує ту саму проблему покритки, зведеної солдатом, що й Шевченко у поемі «Катерина».

'''''Serdešna Oksana''''' (po slovensky _____________________________________) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1841 v almanachu ''Ластівка'' (po slovensky _____________________________________). Románová novela je významná, pretože Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v nej rozoberá príbeh o žene s nemanželským dieťaťom, ktorú zviedol vojak – rovnakú tému ako v poéme Tarasa Hryhorovyča Ševčenka ''Kateryna'' (po slovensky _____________________________________).
{{Infobox Kniha|Názov=Serdešna Oksana|Originálny názov=Serdešna Oksana|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1841]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}

=== '''Сюжет''' ===

=== '''Рецепція''' ===

==== Зв'язок із поемою «Катерина» ====
Ще сам Квітка у листі до Шевченка за 23 жовтня 1840-го року писав про подібність «Катерини» та «Сердешної Оксани»:&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=23.10.1840. Pysmo H. F. Kvitky-Osnovjanenka T. H. Ševčenko|url=https://www.myslenedrevo.com.ua/ru/Lit/K/KvitkaOsnovjanenko/Corresp/1840/1840-10-23.html|vydavateľ=www.myslenedrevo.com.ua|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Vzťah diela s poémou ''Kateryna'' (po slovensky _____________________________________). Ešte aj samotný Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko 23. októbra 1840 písal v liste Tarasovi Hryhorovičovi Ševčenkovi o podobnosti/o spoločných znakoch/o spoločných vlastnostiach diel ''Kateryna'' (po slovensky _____________________________________) a ''Serdešna Oksana'' (po slovensky _____________________________________):&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
{{Citát|А книжку як розгорнув, дивлюсь – «Кобзар», та вже дуже вичитаний. Дарма! Я його притулив до серця, бо дуже шаную Вас і Ваші думки кріпко лягають на душу. А що «Катерина», так так що Катерина! Гарно, батечку, гарно! Більш не вмію сказати. От так-то москалики-воєнні обдурюють наших дівчаток! Списав і я «Сердешну Оксану», от точнісінько як і Ваша «Катерина». Будете читати, як пан Гребінка видрюкує.}}
{{Citát|A keď som otvoril knižku, pozerám, že Kobzar je už veľmi vyčítaný. Darmo! Pritúlil som si ho k srdcu, lebo si Vás veľmi vážim a Vaše myšlienky pevne líhajú na dušu/sa hlboko zakorenia do duše. A čo Kateryna, tak tak čo Kateryna! Pekne, otče, pekne! Viac nedokážem povedať. A tak Moskali-vojaci podvádzajú/klamú naše dievčence! Skopíroval som aj ja – Serdešna Oksana je presne ako Vaša Kateryna. Budete čítať/Prečítate si, keď pán Hrebinka vydá.}}
Згодом, було висунуто теорію, згідно якої Шевченко міг читати «Сердешну Оксану» під час допомоги Євгенові Гребінці над створенням альманаху «Ластівка». На думку Юрія Іванкіна, Гребінка отримав повість Квітки наприкінці 1838-го — на початку 1839-го року; в той самий час була написана «Катерина».&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ivakin|meno=Jurij Oleksijovyč|titul=Komentar do «Kobzarja» Ševčenka: Poeziji do zaslaňňa|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1964|strany=37 – 39|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Neskôr vznikla teória, podľa ktorej Taras Hryhorovyč Ševčenko mohol čítať ''Serdešnu Oksanu'' (po slovensky _____________________________________) v čase, keď pomáhal Jevhenovi Pavlovyčovi Hrebinkovi založiť almanach ''Lastivka'' (po slovensky _____________________________________). Podľa názoru Jurija Oleksijovyča Ivakina Jevhen Pavlovyč Hrebinka dostal románovú novelu Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka na prelome rokov 1838 a 1839; v rovnakom čase bola napísaná poéma ''Kateryna'' (po slovensky _____________________________________).

=== Vydania ===
* Ластівка. — СПб., 1841. — с. 32-207.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Serdešna Oksana|periodikum=Lastivka|miesto=Sankt-Peterburg|dátum=1841|ročník=4.|strany=32 – 207|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|titul=Povisti Hryhorija Kvitky (Osnov'janenka)|miesto=Sankt Peterburg|rok=1858|strany=153 – 230|zväzok=1.|jazyk=uk}}

== Saldackyj patret ==
'''«Салдацький патрет»''' — оповідання Григорія Квітки-Основ'яненка, написане у 1833 році. Надруковане вперше в альманасі «Утренняя звезда» у Харкові 1833 року.

'''''Saldackyj patret''''' (po slovensky _____________________________________) je poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833. Prvýkrát bola vydaná v almanachu ''Утренняя звезда'' (po slovensky _____________________________________) v meste Charkov v roku 1833.

«Салдацький патрет» є першим україномовним оповіданням Г. Квітки-Основ'яненка, яке стало своєрідною передмовою до «Малороссийских повестей», що становили початок розвитку нової української прози.

''Saldackyj patret'' (po slovensky _____________________________________) je prvá poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaná v ukrajinčine. Poviedka sa stala svojráznym predslovom do ''Малороссийских повестей'' (po slovensky _____________________________________), aké stanovili začiatok rozvoja novej ukrajinskej prózy.

Оповідання вважається своєрідним художнім маніфестом автора. Написане у бурлескному жанрі з метою просвітництва, де фольклорні джерела втілилися у просвітницьких ідеях. Сміх у цьому оповіданні має подвійний зміст: з одного боку — бурлеск як універсальне явище, а з другого — модні віяння того часу — сміх над неосвіченістю та недосконалістю. У формі оповідання-притчі автор хотів провчити критиків, які, не розуміючи української мови, беруть на себе сміливість сміятися над усім, написаним цією мовою. «Латинська побрехенька, по-нашому розказана», — так написано у заголовку тому, що один з латинських анекдотів (про художника Апеллеса) був використаний автором при написанні цього оповідання. До сьогодні твір зберігає живий інтерес, як талановите і реалістичне зображення ярмарку, як художнє свідчення побуту України на початку ХІХ ст.

Poviedka sa považuje za svojrázny manifest (vyhlásenie) autora. Je napísaná vo forme komediálneho žánru a pramene folklóru prenikli do myšlienok osvietenstva. Humor má v diele dvojaký význam: na jednej strane je univerzálnym fenoménom, na druhej výsmechom nevzdelanosti a nedokonalosti charakteristickým pre vtedajšiu dobu. Autor sa vo forme poviedky či podobenstva usiloval kritikov, ktorí bez toho, aby ovládali ukrajinčinu, majú odvahu degradovať všetko napísané v tomto jazyku, presvedčiť o opaku. Veta ''„Latinčina je anekdota, pre nás je rozprávanie.“'' (citátu veľmi nerozumiem) je napísaná v názve, pretože autor pri písaní tejto poviedky použil jednu z latinských anekdot (o Apelllovi). ''alternatíva vety, ak by sme nevyužívali citát'': Autor pri písaní poviedky použil/sa inšpiroval anekdotou o Apellovi. Dielo je dodnes veľmi zaujímavé aké umelecké svedectvo o živote na Ukrajine začiatkom 19. storočia vďaka realistickému zobrazeniu jarmoku.

=== '''Dej''' ===
Сюжет оповідання дуже простий, збудований нечітко, наголос зроблений на окремих епізодах, об'єднаних картиною ярмарку.

Dej poviedky je veľmi jednoduchý, ale nejasne štruktúrovaný. Dôraz sa kladie na jednotlivé situácie, ktoré spája prostredie jarmoku.

Події твору розгортаються на ярмарку у селі Липці (нині центрі Липецької сільської територіальної громади Харківського району Харківської області), де «скусний» маляр Кузьма Трохимович виставив власноруч мальований «патрет» солдата-москаля. Він так був схожий на справжнього, що перекупки підносили йому бублики, з ним загравали дівчата, а розгадав несправжність солдата швець, який побачив недоліки насамперед у погано змальованих солдатських чоботях. Таку «критику» маляр Кузьма Трохимович не лише стерпів, а й тут же взявся підправити чоботи. А от коли швець почав шукати вади ще і в солдатському «мундирі» (не так рукави пришиті), то тут вже маляр не стерпів і відрізав: «Швець, знай своє шевство, а у кравецтво не мішайся!».

Príbeh sa začína na jarmoku v obci Lypci (v súčasnosti v centre Lypeckej obecnej teritoriálnej občiny&lt;sup&gt;[pomocný odkaz na slovo ''občina'']&lt;/sup&gt; Charkovského rajónu Charkovskej oblasti), kde „smutný“ maliar Kuzma Trochymovyč vystavil vlastnoručne namaľovaný portrét vojaka. Vojak na obraze bol podobný skutočnému natoľko, že priekupníčky mu dávali praclíky – dievčatá sa s ním zahrávali. Obuvník však prišiel na to, že obraz nebol úplne autentický kvôli zle namaľovaným vojenským čižmám. Takúto „kritiku“ maliar Kuzma Trochymovyč nielenže zniesol, ale hneď aj čižmy upravil/opravil. A od kedy obuvník začal nachádzať (hľadať) chyby ešte aj vo vojenskom „mundúre“/na vojenskej uniforme (rukávy nie sú tak prišité), maliar už nemohol zniesť kritiku a odsekol: ''„Obuvník, drž sa svojho obuvníctva a do krajčírstva sa nemiešaj!“''.

Портрет у творі виконує подвійну функцію. З одного боку, він — витвір народного мистецтва і сприймається як реальність, з іншого — це штучність, копія дійсності. Крім того, він створює безліч комічних ситуацій: чим довше перебуває на ярмарку, тим більше народу долучається до розваги, при цьому портрет є високим зразком народного малярства. Мальований солдат сприймається як справжній, але постає як декорація. Народ спочатку сприймає його як живу реальність і до нього йдуть з подарунками, пропозиціями.

Портрет у творі виконує подвійну функцію. З одного боку, він — витвір народного мистецтва і сприймається як реальність, з іншого — це штучність, копія дійсності. Крім того, він створює безліч комічних ситуацій: чим довше перебуває на ярмарку, тим більше народу долучається до розваги, при цьому портрет є високим зразком народного малярства. Мальований солдат сприймається як справжній, але постає як декорація. Народ спочатку сприймає його як живу реальність і до нього йдуть з подарунками, пропозиціями.

Поведінку персонажів об'єднує одне — неготовність сприйняти побачене як витвір мистецтва. Цим Квітка-Основ'яненко підкреслив думку, що не кожен спроможний правильно оцінити й сприйняти зразки мистецтва на належному рівні.

Správanie postáv spája jedno – neochota vnímať videné ako umelecké dielo. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko tým zdôraznil (''ja by som dal, hoci to nie je preklad'': vyjadril) myšlienku, že nie každý je schopný správne ohodnotiť a vnímať umelecké diela na primeranej úrovní.

=== Kompozícia ===
Складна, майстерно створена ідейно-художня система, оригінальна за жанровою структурою. За композицією оповідання схоже з вертепною драмою: має 11 самостійних епізодів чи портретів, об'єднаних спільним образом Кузьми Трохимовича. При цьому письменник орієнтується на народну казку про різнотипні пригоди героя й на літературні твори з ланцюговою композицією.

Poviedka má podobnú kompozíciu ako vianočná ľudová hra: má 11 samostatný epizód či portrétov, ktoré spája spoločná postava – Kuzma Trochymovyč. Spisovateľ sa pri písaní zameriaval na ľudovú rozprávku o rôznych príhodách hrdinu a na literárne diela s reťazovou kompozíciou.          (''môj návrh'': Spisovateľ zároveň vychádzal aj z ľudových rozprávok o rôznych príhodách hrdinu a z literárnych diel s reťazovou kompozíciou.).

Оповідь хоча й близька до усно-анекдотичної, але вона докладна, розважлива, спокійна за темпом. Оповідач постає мудрою, досвідченою, добродушною людиною з народу. Дуже помітне використання розмовного стилю на початку оповідання. Багато коротких, обірваних речень, питальних і окличних.

Hoci rozprávanie je blízke ústnej anekdote, je detailné, premyslené a má pokojné tempo. Rozprávač je zobrazený ako múdry a skúsený človek z ľudu s dobrou dušou/s dobrými úmyslami. Na začiatku poviedky je veľmi viditeľné používanie hovorového štýlu. Do značnej miery sú v nej využívané krátke, prerušované, opytovacie a rozkazovacie vety.

Ефект живої розмови зі слухачем досягається неодноразовими звертаннями до нього. Твір насичений простонародними словами, діалектизмами, зворотами. Враховуючи бурлескність твору, вживається багато емоційно-забарвлених фразеологізмів. Використаний гротеск — образ самого Кузьми Трохимовича.

Відчутний вплив традицій Івана Котляревського.

V diele je značný vplyv tradícií Ivana Petrovyča Kotľarevského.

=== '''Etnografia v diele''' ===
Етнографічно точно передані автором матеріал, колір, форма одягу персонажів, різного краму. Але ці докладні описи Квітки зовсім не обтяжують твір і не втомлюють читача, бо автор зумів майстерно передати все багатоголосся людського натовпу, шум, гамір, суєту, рух, експресію. Це все відтворюється шляхом зображення бажань, прагнень частини персонажів, поданих найбільш детально в ярмарковій метушні: циган і циганка намагаються когось обдурити, перекупка — продати з вигодою, парубки й дівчата — пожартувати і позалицятися; Матвій Шпонь продав сіль і на всі гроші гуляє, п'є, бешкетує на радощах, а інші селяни прагнуть вторгувати на «подушне», кожен купець наперебій вихваляє свій крам.

Autor v diele presne vystihol materiál, farbu a štýl oblečenia postáv, rôzne obchody z etnografického hľadiska. Avšak tieto podrobné opisy Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka vôbec nezaťažujú dielo/nie sú únavné pre čitateľa (''môj návrh'': vôbec nie sú v diele nadbytočné), pretože autor dokázal majstrovsky (''môj návrh'': šikovne) vyjadriť všetku polyfóniu davu ľudí (šum, krik), zmätku, pohyb či výraz. Toto všetko je vytvárané prostredníctvom opisu želaní, snahy niektorých postáv, ktoré so najdetailnejšie zobrazené/vykreslené v &lt;s&gt;šramote&lt;/s&gt; (toto slovo by som vynechal) na jarmoku: Róm (cigán) a Rómka (cigánka) sa pokúšajú niekoho oklamať, priekupníčka sa usiluje výhodne predať svoj tovar, mládenci a dievčatá zažartovať či flirtovať (dvoriť sa). Matvij Špoň všetky peniaze zarobené z predaja soli použije na radovánky a pijatiku, s radosťou robí výtržnosti. Každý kupec sa opreteky snaží chváliť svoj tovar.

Талановито змальована картина ярмарку в Україні початку ХІХ ст., сповнена зорових, слухових образів, багатства життєвих фарб, галасу, руху.

Talentovane je opísaný obraz jarmoku na Ukrajine v období začiatku 19. storočia, ktorý vystihuje vizuálne aj zvukové obrazy, bohatstvo farieb života.

=== '''Preklad''' ===
«Салдацький патрет» був першим твором Г. Квітки-Основ'яненка, перекладеним російською мовою. Переклав і надрукував його у журналі «Современник», 1837, т. 4, с. 108—138 під псевдонімом Козак Луганський, В. І. Даль. Твори Квітки подавалися як зразок яскравого відтворення національного колориту.

''Saldackyj patret'' (po slovensky _____________________________________) bol prvým dielom Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka preloženým do ruštiny. Autorom prekladu je Vladimir Ivanovič Daľ, ktorý ho pod pseudonymom Kozak Luganskij publikoval v časopise ''Sovremennik'' (po slovensky _____________________________________). Diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka boli podávané/predkladané ako príklad vytvorenia národného koloritu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Luganskij|meno=Kozak|titul=Saldackyj patret|periodikum=Sovremennik|miesto=Sankt-Peterburg|dátum=1837|ročník=2.|číslo=4.|strany=108 – 138|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

В. Бєлінському це оповідання дуже сподобалося ще при першому знайомстві з оригіналом, написаним українською; прочитавши його вдруге вже у російському перекладі, відомий своєю вимогливістю критик написав: «Зрештою, ця повість — рішуче найкращий твір п. Основ'яненка, і ми знов прочитали його з давньою приємністю.»

Poviedka sa veľmi zapáčila Vissarionovi Grigorievičovi Belinskému už v origináli napísanom v ukrajinčine. Po tom, ako si ho druhýkrát prečítal už v preklade do ruštiny, kritik známy svojou náročnosťou napísal: ''„V konečnom dôsledku je táto románová novela rozhodne najlepšie dielo pána Osnovjanenka a s radosťou si ho prečítame znova.“''.

=== '''Zdroje''' ===

* {{Citácia knihy|priezvisko=Hončar|meno=O. I.|titul=Istorija ukrajinskoji literatury ХІХ stoliťťa|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2005|isbn=966-06-0390-8}}
* ''Г. Квітка-Основ'яненко.''Маруся. Салдацький патрет / Григорій Квітка-Основ'яненко; післямова Ніни Бернадської. К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література). — &lt;nowiki&gt;ISBN 978-966-346-566-1&lt;/nowiki&gt;
* ''Аксьонова Н., Домановський А.'' «…Аж у Липці»: побут слобожанського села першої третини ХІХ ст. в оповіданні Г. Ф. Квітки-Основ'яненка «Салдацький патрет» // Народознавчі зошити. 2020. № 2 (152). С. 450-460.

== Pan Chaľavskyj ==

=== ukrajinská Wikipédia. ===
'''«Пан Халявський»''' (рос. ''Пан Халявский'') — історично-побутовий роман Григорія Квітки-Основ'яненка, написаний російською мовою Подає знущально-критичний розріз повсякденного побуту принаймні трьох поколінь українських поміщиків кінця XVIII — початку XIX століть. Уперше опублікований у журналі «Отечественные записки» (1839, No 6—7), а окремим виданням — у 1840 р. в Санкт-Петербурзі.

'''''Pan Chaľavskyj''''' (po rusky ''Пан Халявский''; po slovensky _____________________________________) je historicko-spoločenský román Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaný v ruštine. Autor v diele formou výsmechu podáva kritický prierez každodenného života 3 pokolení ukrajinských statkárov na prelome 18. a 19. storočia. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1839 v 6. a 7. čísle časopisu ''Отечественные записки'' (po slovensky _____________________________________) a osobitne v roku 1840 v Sankt-Peterburgu.

==== '''Фабула''' ====
Роман побудований на спогадах Трохима Мироновича Халявського про найцікавіші, на його погляд, пригоди свого життя.

У творі етнографічно точно відтворено особливості тогочасного побуту, зокрема є детальний опис пригощання полковника-благодійника, становище жінки, дворової прислуги та ставлення до неї поміщиків, ознаки розкладу помісного дворянства, визначені соціальною суттю стану та умовами паразитичного побуту.

==== '''Критика''' ====
Роману бракує позитивних моментів у зображенні картин українського побуту, що пояснюється об'єктом, який обрав для висвітлення автор, паразитичним поміщицьким станом, якому автор не симпатизує. Микола Тихорський на сторінках часопису «Маяк» закидавав Квітці: «Невже ви думаєте підняти земляків в очах європейців портретами Івана Івановича та Івана Никифоровича, Халявського, Лесенки. Ніскільки — ви їх принижуєте в загальній думці людей, які, не знаючи ближче наших притаманних земляків, складають про них свої поняття за вашими оповіданнями».&lt;sup&gt;[''джерело?'']&lt;/sup&gt;

==== '''Vplyv''' ====
За мотивами роману «Пан Халявський» Степан Геєвський написав комедію «Бурсак-учитель».

Stepan Lukyč Hejevskyj na základe románu ''Pan Chaľavskyj'' (po slovensky _____________________________________) napísal komédiu ''Bursak-učyteľ'' (po slovensky _____________________________________).

==== '''Preklady do ukrajinčiny''' ====
Переклад українською мовою здійснив Борис Антоненко-Давидович за виданням: Г. Ф. Квітка-Основ'яненко. Твори в шести томах. Том 4. Київ, 1956.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Pan Chaľavskyj|vydavateľ=Vydavnyctvo chudožňoji literatury «Dnipro»|miesto=Kyjev|rok=1966|odkaz na autora=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Dielo do ukrajinčiny preložil Borys Dmytrovyč Antonenko-Davydovyč.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=H. F. Kvitka-Osnov'janenko. Tvory v šesty tomach.|miesto=Kyjev|rok=1956|zväzok=4|jazyk=uk|strany=191 – 417}}&lt;/ref&gt;

==== '''Примітки''' ====

==== '''Література''' ====
{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=2.|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|jazyk=uk}}

{{Citácia knihy|titul=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko. Žyťťa i tvorčisť|miesto=Kyjev|rok=1978|jazyk=uk}}

{{Citácia knihy|titul=Kvitka-Osnovjanenko H. Tvory|miesto=Kyjev|rok=1968 – 70|jazyk=uk}}

=== ruská Wikipédia ===
'''«Пан Халявский»''' — исторически-бытовой сатирический роман Григория Квитки-Основьяненко. В книге подробно описывается быт и отношения украинских помещиков-обывателей на рубеже XVIII—XIX веков, особенно подробно даётся описание отношения к пище и к наукам. Первая часть была впервые опубликована в журнале «Отечественные записки» в 1839 году, в 1840 году роман вышел отдельной книгой в Санкт-Петербурге.

==== '''Сюжет''' ====
В романе сравнивается прошедшее время с настоящим. Речь ведётся от лица престарелого украинского помещика Трофима Мироновича Халявского. Он вспоминает своё детство, своих родителей и их уклад жизни, своё обучение, службу в армии, сватовство, делёж наследства с братьями, поездку в Санкт-Петербург, женитьбу и семейную жизнь. Труня, обильно вскормленный своей маменькой, не воспринимает перемен, не интересуется грамотой и наукой, не приспособлен к светской жизни, и все его заботы касаются еды и своего круглого тела. Больше всего герой сетует, что «кушанья уже не те, и кушать так и вовсе разучились».

==== '''Критика''' ====
Критика настороженно отнеслась к публикации первых частей романа. В. Г. Белинский 19 августа 1839 года в письме редактору «Отечественных записок» А. А. Краевскому подчеркнул, что роман «потешен и забавен», но при втором чтении — «от него немного тошнит»: «Это не творчество, а штучная работа, сбор анекдотов, словом — возведение малороссийской жизни до идеала…» В январе 1841 года в журнале «Библиотека для чтения» появилась анонимная рецензия, отозвавшаяся об авторе как «об ужасном провинциале, выжившем из юмора шутнике, который ищет слушателей для своих острот». Но уже первые публикации получили и одобрительные отзывы, например, А. А. Краевского, написавшего автору: «Ваши „Пан Халявский“ и „Головатый“ остаются навсегда памятниками русской литературы; не забудут их и читатели».&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Irina|meno=Vitrjak|titul=Russkojazyčnaja proza G. F. Kvitki-Osnovjanenko na stranicach žurnala «Otečestvennyje zapiski»: Istorija publikacii, problemy recepcii|url=http://dspace.pnpu.edu.ua/bitstream/123456789/1530/1/Vitryak.pdf|dátum vydania=2011-05-25|dátum prístupu=2022-06-02|miesto=Poltava|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Белинский позднее также похвально отозвался об «уморительных похождениях этого малороссийского чудака». «Кто смешлив от природы, советуем не читать „Пана Халявского“, если боится заболеть от хохота: уморительнее ничего нельзя выдумать».&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sočinenija Osnovjanenka. Pan Chaľavskij|url=http://dugward.ru/library/belinsky/belinskiy_soch_osnovyanenka.html|vydavateľ=dugward.ru|dátum prístupu=2022-06-02|priezvisko=Belinskij|meno=Vissarion Grigorievič|odkaz na autora=Vissarion Grigorievič Belinskij|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=Vladimir Pavlovič|titul=Grigorij Fedorovič Kvitka-Osnovjanenko (Biografičeskij očerk)|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1893|strany=185 – 188|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

==== '''Ссылки''' ====
{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij Fedorovyč|titul=Pan Chaľavskij|url=http://az.lib.ru/k/kwitkaosnowxjanenko_g_f/text_0010.shtml|dátum vydania=2010-02-19|dátum prístupu=2022-06-02|vydavateľ=Lib.ru|jazyk=ru}}

== Svataňňa na hončaryvci = Podivné pytačky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry|url=https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html|vydavateľ=pis.sk|dátum prístupu=2022-06-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Anna|meno=Plišková|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|url=https://www.unipo.sk/public/media/26865/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2022-06-02|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|priezvisko2=Marko|strany=142|meno2=Marián}}&lt;/ref&gt; ==

=== ukrajinská Wikipédia ===
{{Infobox Kniha|Názov=Podivné pytačky|Originálny názov=Svataňňa na Hončaryvci|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Komédia|sociálna komédia]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1836]]|Literárny druh=[[Dráma|dráma]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}
Svataňňa na hončaryvci = Podivné pytačky (zdroje: Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf (unipo.sk) (strana 142) + V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry (pis.sk)).

'''«Сватання на Гончарівці»''' — соціально-побутова комедія Григорія Квітки-Основ'яненка. Перша редакція видана у 1836 році у Харкові — тоді п'єса була зовсім коротесенькою (всього 16 сторінок). Згодом Квітка-Основ'яненко значно переробив й доповнив п'єсу й вже, наприклад, коли п'єса «Сватання на Гончарівці» увійшла у посмертне зібрання його драматичних творів, що вийшло у Москві у 1862 році у Видавництві Панька Куліша, там п'єса вже була значно розширеною й мала 96 сторінок.

'''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát redigované v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy bola úplne krátkou (doslovne ''kratučkou'') (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr divadelnú hru prerobil a doplnil – napríklad, keď divadelná hra ''Svatannja na Hončarivci'' (po slovensky _____________________________________) vyšla v zbierke jeho dramatických diel, aká bola vydaná po jeho smrti v meste Moskva v roku 1862 vo vydavateľstve Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša, bola značne rozšírená a mala 96 strán.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svatannja na Hončarivci. Vystavy|url=https://md-eksperiment.org/post/20160717-svatannya-na-goncharivci-vistavi|dátum vydania=2016-07-17|dátum prístupu=2022-08-16|vydavateľ=Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio)|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

''Môj návrh na úpravu odseku:''

'''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy bola úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr divadelnú hru prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste Moskva vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo dielo ako súčasť zbierky dramatických diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, aká bola po jeho smrti Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo už bolo rozšírené (malo 96 strán).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== '''Dej''' ====
Дія відбувається в місті Харкові, на Гончарівці.

Dej sa odohráva v meste Charkov – v časti Hončarivka.

Одарка Шкурат свариться зі своїм чоловіком Прокопом, бо той п'є. Невдовзі до них підходить Кандзюба і пропонує посватати їхню доньку Улянку за свого сина Стецька. Спочатку Одарка з чоловіком проти — бо всі знають, що в Стецька немає клепки в голові, але зважаючи на його багатство, погоджуються. Сама ж Улянка проти такого шлюбу, бо їй подобається Олексій, але він кріпак. Олексій розуміє, що Уляну хочуть силою видати заміж за дурня й б'є Стецька, щоб той відмовився від дівчини, та Стецько не погоджується, бо дуже боїться свого батька. За допомогою хитрощів Олексійового дядька Уляна одружується з Олексієм, а Стецькові дають гарбуза.

Odarka Škurat sa háda so svojím manželom Prokopom, pretože ten pije. Zanedlho k nim prichádza Kandzjuba a navrhuje im vydať ich dcéru Uľanku za jeho syna Stecka. Odarka a jej manžel sú najskôr proti, lebo všetci vedia, že Stecka nemá všetkých päť pohromade. Keď si však uvedomia, aký je bohatý, súhlasia. Avšak samotná Uľanka odmieta takého manželstvo, keďže miluje Oleksija, ale on je nevoľník. Oleksij vie, že Uľanu chcú vydať za hlupáka nasilu. Aby sa Stecko vzdal dievčiny, Oleksij ho bije. Stecko však nesúhlasí, lebo sa veľmi bojí otca. Pomocou ľsti Oleksijovho strýka sa Uľana vydá za Oleksija a Stecko dostane košom.

==== '''Postavy''' ====

* Прокіп Шкурат. — ''голова родини Шкуратів''
* '''''Prokip Škurat''''' je hlava rodiny Škuratovcov.
* Одарка — ''жінка Прокіпа Шкурата''
* '''''Odarka''''' je manželka Prokipa Škurata.
* Уляна — ''вродлива донька Шкуратів''
* '''''Uľana''''' je pekná dcéra Prokipa a Odarky Škuratovcov.
* Олексій — ''кріпак і коваль''
* '''''Oleksij''''' je nevoľník a kováč.
* Павло Кандзюба — ''обиватель з-під Харкова''
* '''''Pavlo Kandzjuba''''' je malomeštiak spod Charkova.
* Стецько — ''син обивателя Кандзюби''
* '''''Stecko''''' je syn malomeštiaka Kandzjubu.
* Осип Скорик — ''відставний солдат''
* '''''Osyp Skoryk''''' je vyslúžilý vojak.
* Тиміш — ''обиватель з Заїківки''
* '''''Tymiš''''' je malomeštiak z oblasti Zajikivka&lt;sup&gt;[historická oblasť mesta Charkov]&lt;/sup&gt;.
* Дівки — ''подруги Уляни''.
* '''''Dievčatá''''' sú kamarátky Uľany.

==== '''Jazyk''' ====
В основу літературної мови творів Квітки-Основ'яненка лягла харківська говірка української мови. Крім того Квітка вживає багато церковно-слов'янізмів, особливо коли йде мова про церкву, церковний побут і в діялогах попів. Крім того в діялогах, де виступають московити, їх Квітка-Основ'яненко часто наділяє таким суржиком з української та російської мови, де є чимало московських слів (веші, вор, звожчик, ящик тощо).&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=H. Kvitka-Osnov'janenko – Vybrani tvory|vydavateľ=Hoverľa|miesto=New York|rok=1954|strany=219|jazyk=uk|url=https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Vybrani_tvory_vyd_1954.pdf?PHPSESSID=6ead1819e91f8968877c9480dddf28a2|kapitola=Mova}}&lt;/ref&gt;

Základom literárneho jazyka v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka sa stalo charkovské nárečie ukrajinského jazyka. Okrem toho používa veľa cirkevných slavizmov, hlavne keď sa rozpráva o cirkvi, o živote v cirkvi alebo v dialógoch popov. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko navyše dialógy, v ktorých vystupujú Moskovčania, často obohacuje o taký suržik ukrajinčiny a ruštiny, v ktorom sa nachádza mnoho moskovských slov/slov typických pre moskovské nárečie (veši, vor, zvožčik, jaščik..).&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

==== '''Vydanie''' ====
Написання першої редакції п'єси Квітка-Основ'яненко завершив у 1835 році. Цензурний дозвіл на друкування першої редакції п'єси було дано у травні 1835 році. Перша редакція видана у 1836 році у Харкові — тоді п'єса була зовсім коротесенькою (всього 16 сторінок). Згодом Квітка-Основ'яненко значно переробив й доповнив п'єсу й вже, наприклад, коли п'єса «Сватання на Гончарівці» увійшла у посмертне зібрання його драматичних творів, що вийшло у Москві у 1862 році у Видавництві Панька Куліша, там п'єса вже була значно розширеною й мала 96 сторінок.

Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko dokončil prvú úpravu textu divadelnej hry na publikovanie&lt;sup&gt;]&lt;/sup&gt;/dokončil text na prvé vydanie v roku 1835. Cenzúra povolila vydanie diela v máji 1835. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra bola vtedy úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr vo výraznej miere prerobil a doplnil divadelnú hru. Dielo vyšlo aj v posmrtnej zbierke jeho dramatických diel, akú vydalo Vydavnyctvo Paňka Kuliša v meste Moskva v roku 1862.

Сьогодні автограф одної з редакцій п'єси «Сватання на Гончарівці» зберігається в Інституті літератури імені Тараса Шевченка НАН України, відділ рукописів, ф. 67, № 66.

Dnes je podpis jednej z úprav textu na publikovanie/z vydaní divadelnej hry ''Svatannja na Hončarivci'' (po slovensky _____________________________________) uchovaný v ''Instytuti literatury imenie Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny, viddil rukopysiv'' (čísla nemusia byť).

'''So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ruštine:'''

* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje: malorosijska opera v trox dijach|miesto=Charkov|rok=1836|url=https://web.archive.org/web/20201014045728/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|strany=16|jazyk=ru|poznámka=28 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera|miesto=Peterburg|rok=1862|url=https://books.google.sk/books?id=J2vFH8DR72MC&amp;printsec=frontcover&amp;hl=uk&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false|strany=159 — 256|jazyk=ru|vydavateľ=Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova|poznámka=336 strán}}

'''So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ukrajinčine:'''

* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.|rok=1913|url=https://web.archive.org/web/20201014033500/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|strany=344 – 427|jazyk=uk|vydavateľ=Prosvita|kapitola=Svataňňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach|zväzok=2.|miesto=Ľvov|poznámka=552 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji|rok=1919|url=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Jersey City|vydanie=3.|vydavateľ=Svoboda|poznámka=75 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Svataňňa na Hončarivci: ukrajinska opera v 3 dijach|rok=1928|url=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Ľvov|vydanie=|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|poznámka=68 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory|url=|strany=3 – 68|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Kyjev|vydanie=|vydavateľ=Raďanska škola|poznámka=244 strán|kapitola=Svataňňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach|rok=1950}}

==== '''Inscenácie''' ====
Вперше вистава за п'єсою поставлена у Харкові влітку 1836 року трупою Людвіга Млотковського, де роль Стецька дісталася Карпу Соленику. Опісля вистава вона посіла постійне місце в репертуарі багатьох труп.

Divadelné predstavenie vytvorené na základe divadelnej hry bolo prvýkrát uvedené v meste Charkov v lete 1836. Postavy stvárnil herecký súbor Ľudviha Jurijovyča Mlotkovského (postavu Stecka stvárnil Karpo Trochymovyč Solenyk). Predstavenie sa neskôr stalo stálou súčasťou repertoára mnohých hereckých súborov.

==== '''Odvodené diela''' ====
'''Fillmové verzie'''

* «Сватання на Гончарівці» (1958) — український радянський чорно-білий телевізійний фільм-спектакль режисера Ігоря Земгало за мотивами п'єси.
* '''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je ukrajinsko-sovietsky čiernobiely televízny film/film-divadelné predstavenie z roku 1958 vytvorený na motívy divadelnej hry, ktorého režisérom bol Ihor Fedorovyč Zemhano.

==== '''Посилання''' ====
* ''[https://web.archive.org/web/20201014055629/https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Svatannia_na_Honcharivtsi_vyd_1928.djvu?PHPSESSID=e9ae1f09fd27b9ccda8fdfa707bfd48a Svataňňa na Hončarivci]'' na сайті chtyvo.org (Ľvov, 1928)

== Hannusja ==
{{Infobox Kniha|Názov=Hannusja|Originálny názov=Hannusja|Pôvodný jazyk=[[Ruština|ruština]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1832]] (krátka verzia),{{break}} [[1839]] (samostatná kniha)|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}

'''«Ганнуся»''' рос. ''Ганнуся'' — російська повість Григорія Квітки-Основ'яненка, надрукована скорочено у 1832 році в журналі «Телескоп» під назвою ''Харківська Ганнуся'', й у повному обсязі у 1839 році окремою книжкою в Харкові під назвою ''Ганнуся.''

'''''Hannusja''''' (po rusky ''Ганнуся''; po slovensky _____________________________________) je ruská (?) románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola v krátkej verzii publikovaná v roku 1832 v časopise ''Телескоп'' (po slovensky _____________________________________) pod názvom ''Харківська Ганнуся'' (po slovensky _____________________________________). V plnom znení bola samostatne (''doslovný preklad'': ako osobitná kniha) vydaná v roku 1839 pod názvom ''Hannusja''.

=== '''Dej''' ===
В основі сюжету дві взаємодоповнюючі лінії — пошуки нещасною матір'ю своєї дочки та стражденне життя дівчини Ганнусі, яка вважала себе сиротою. На довгому шляху розшуків дівчини автор зводить матір і дочку з різними людьми. Це — багаті люди, поміщики, мораль яких зрозуміла (наприклад, їхнє намагання зробити Ганнусю коханкою) і простолюд, позитив яких відчувається повсякчас (селянка з Барилівки, Чучукалка, коцарка Запорожчиха з Гончарівки), які виховували Ганнусю в праці. Селян і селянок автор презентував глибоко моральними. Г. Квітка-Основ'яненко ідеалізував селянське життя, поєднавши дві різні історії — молодість мадам Резе та життя Ганнусі.

Základom diela sú 2 dejové línie, ktoré sa navzájom dopĺňajú – nešťastná matka hľadá svoju dcéru a dievča sa počas života trápi, keďže sa považuje za sirotu. Počas dlhej cesty hľadania autor zvádza matku a dcéru s rôznymi ľuďmi (''môj návrh na úpravu'': Počas dlhej cesty hľadania matka a dcéra stretávajú rôznych ľudí.). Sú to bohatí ľudia – statkári, akých morálka je pochopiteľná (napríklad sa snažia urobiť z Hanusi milenku), a na druhej strane obyčajní ľudia, ktorých pozitívne vlastnosti sú zjavné/badateľné po celý čas – vychovali Hanusu ako pracovité dievča (dedinčanka z obce Barylivka, Čučukalka, výrobkyňa kobercov&lt;sup&gt;[odkaz na remeslo – коцарство]&lt;/sup&gt; Zaporožčycha z od daní oslobodenej obce Hončarivka). Autor prezentoval dedinčanov a dedinčanky ako vysoko morálnych. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko zidealizoval život na dedine spojením dvoch rôznych príbehov – mladosti madam Reze a života Hannusi.

=== '''Postavy''' ===

* оповідач
* Ганнуся
* Чучукалка — ''опікунка Ганнусі''
* Сюсюрчиха — ''відьма''
* Катерина Резе — ''мати Ганнусі''
* Мадам Ламбо — ''гувернантка Катерини Резе''
* Олександр Резе — ''батько Ганнусі''
* Запорожчиха — ''коцарка''a
* '''''rozprávač.'''''
* '''''Hannusja'''''.
* '''''Čučukalka''''' je opatrovníčka Hanusi.
* '''''Sjusjurčycha''''' je bosorka.
* '''''Kateryna Reze''''' je mama Hanusi.
* '''''Madam Lambo''''' je guvernantka Kateryny Reze.
* '''''Oleksandr Reze''''' je otec Hanusi.
* '''''Zaporožčycha''''' je výrobkyňa kobercov.

=== '''Preklad''' ===
У 2013 році перекладена на українську мову В. Ю. Кисиленком (самвидав).

Dielo v roku 2013 preložil do ukrajinčiny ako samizdat Vasyľ Jurijovyč Kysylenko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kysylenko Vasyľ Jurijovyč|url=https://libruk.com.ua/users/139/|vydavateľ=Ukrajinska elektronna biblioteka (Libruk)|dátum vydania=2018-02-21|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

=== '''Literatúra''' ===

* Кравченко В. О., Кисель О. В. Г. Квітка-Основ'яненко писав повість «Ганнуся» «…для слави слобожан»
* {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Hannusja|url=https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=https%3A%2F%2Fshron3.chtyvo.org.ua%2FKvitka-Osnovianenko%2FHannusia.doc%3F&amp;wdOrigin=BROWSELINK|dátum vydania=2016-10-10|dátum prístupu=2022-08-16|vydavateľ=Čtyvo|jazyk=uk|poznámka=autor prekladu do ukrajinčiny (2013): Vasyľ Jurijovyč Kysylenko}}

== Referencie - všetky diela ==
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>oxxe6oa963mt8w76vcc8kpid8zysw2c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Peter Mišík</title>
    <ns>0</ns>
    <id>671952</id>
    <revision>
      <id>7429652</id>
      <parentid>7262535</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:54:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="414" xml:space="preserve">'''Peter Mišík''' môže byť:

* slovenský zlatník, šperkár a reštaurátor (1946{{--}}), pozri [[Peter Mišík (umelec)]]
* slovenský diplomat, veľvyslanec pri OSN a OBSE (1965{{--}}), pozri [[Peter Mišík (diplomat)]]
* slovenský herec, (1965{{--}}), pozri [[Peter Mišík (herec)]]

== Pozri aj ==
* [[Peter Miššík]]

{{Rozlišovacia stránka}}

[[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti]]</text>
      <sha1>t2u4fytebhzqg6ad4l8534squlwqufg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska vo Fínsku a Estónsku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>672887</id>
    <revision>
      <id>7429743</id>
      <parentid>7332418</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:07:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1429" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska vo Fínsku a Estónsku
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] vo [[Fínsko|Fínsku]] a [[Estónsko|Estónsku]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Oľga Bakossová]] &lt;small&gt;(1993;chargé d´affaires)&lt;/small&gt;
* [[Ľubomír Kopaj]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1994;chargé d´affaires)&lt;/small&gt;
* [[Žigmund Bertók]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1996;chargé d´affaires)&lt;/small&gt;
* [[Vladimír Halgaš]] &lt;small&gt;(1996{{--}}1999;chargé d´affaires)&lt;/small&gt;
* [[Emil Kuchár]] &lt;small&gt;(1999{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Viera Štupáková]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* [[Juraj Podhorský]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* [[Tibor Králik (diplomat)|Tibor Králik]] &lt;small&gt;(2014{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Slavomíra Mašurová]] &lt;small&gt;(2018{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/helsinki/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Fínsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Fínska]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Estónska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>lbfog2o9xsfp0xsc3b0u2ru5jeaveio</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne</title>
    <ns>10</ns>
    <id>674349</id>
    <revision>
      <id>7429734</id>
      <parentid>7291560</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:54:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1161" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Taliansko|Taliansku]], na [[Malta|Malte]] a [[San Maríno|San Maríno]]
|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Martin Kontra]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Rudolf Zelenay]] &lt;small&gt;(1996{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Mikloško]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Vallo]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2011)&lt;/small&gt;
* [[Mária Krásnohorská]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Ján Šoth]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2021)&lt;/small&gt;
* [[Karla Wursterová]] &lt;small&gt;(2021{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/rim/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2015-11-28| dátum prístupu = 2021-12-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Taliansko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>rw0795z5ikpxpnfzfcrh93z9p76bx28</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429735</id>
      <parentid>7429734</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:55:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr, kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1335" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[Taliansko|Taliansku]], na [[Malta|Malte]] a v [[San Maríno|San Maríne]]
|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Martin Kontra]] &lt;small&gt;(1993{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* [[Rudolf Zelenay]] &lt;small&gt;(1996{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[Jozef Mikloško]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2005)&lt;/small&gt;
* [[Stanislav Vallo]] &lt;small&gt;(2005{{--}}2011)&lt;/small&gt;
* [[Mária Krásnohorská]] &lt;small&gt;(2011{{--}}2015)&lt;/small&gt;
* [[Ján Šoth]] &lt;small&gt;(2015{{--}}2021)&lt;/small&gt;
* [[Karla Wursterová]] &lt;small&gt;(2021{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/rim/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2015-11-28| dátum prístupu = 2021-12-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Taliansko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Talianska]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Malty]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny San Marína]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>6u3m46oyual0jxsy0e7pbcrrhxfoze2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adonxs</title>
    <ns>0</ns>
    <id>674572</id>
    <revision>
      <id>7429806</id>
      <parentid>7427878</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:17:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>159.253.109.40</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="52916" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=ADONXS|Popis umelca=|Rodné meno=Adam Pavlovčin|Umelecké mená=ADONXS|Dátum narodenia={{dnv|1995|9|13}}|Miesto narodenia=[[Gej (mesto)|Gay]], [[Slovensko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=[[Londýn]], [[Praha]]|Žáner=[[barokový pop]], [[dark ambient]], [[barokový pop|orchestrálny pop]], [[avantgarda (hudba)|avantgardný pop]], [[folk|neofolk]], [[indie pop]], [[alternatívna kultúra|alternatívny pop]]|Roky pôsobenia=[[2015]] – súčasnosť|Hrá na nástroje=[[klavír]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]]|Typ hlasu=[[basso profondo]]|Súvisiace články=|Vplyvy=Woodkid, AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, Lorde, Josef Salvat, London Grammar|Hudobný vydavateľ=[[Warner Music]]|Webstránka=|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=British and Irish Modern Music Institute (BIMM London)|Obrázok=ADONXS performing.jpg|Popis obrázku=ADONXS v decembri 2021|Pôsobenie=spevák-skladateľ, model, tanečník}}

'''Adam Pavlovčin''' (* [[13. september]] [[1995]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]), vystupujúci ako '''ADONXS''' (štylizované veľkými písmenami), je slovenský spevák-skladateľ, model a tanečník, známy svojím [[Basso profondo|hlbokým basovým hlasom]] a pódiovou extravaganciou. V rokoch 2015 – 2020 bol lídrom londýnskej alternatívnej skupiny PACE. Je päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach IDO.&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt; V roku 2021 sa stal víťazom ''[[Česko Slovenská SuperStar (2021)|SuperStar]]''.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jasným víťazom Superstar je Adam Pavlovčin. Jeho talent ohúril divákov aj porotu|url=https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/610988-jasnym-vitazom-superstar-je-adam-pavlovcin-jeho-talent-ohuril-divakov-aj-porotu/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2021-12-20|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V roku 2022 obdržal nomináciu na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]]&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; a bol ocenený na zozname ''[[Forbes (magazín)|Forbes]] 30 pod 30''.&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin – Forbes 30 pod 30|url=https://www.forbes.sk/30pod30-rocnik-2022/14-adam-pavlovcin|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|dátum vydania=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hinšt|meno=Jaro|titul=Adam Pavlovčin z 30 pod 30: Splnil sa mi sen, že robím hudbu na plný úväzok|periodikum=Forbes|dátum=2022-04-07|issn=1338-2527|url=https://www.forbes.sk/adam-pavlovcin-z-30-pod-30-splnil-sa-mi-sen-ze-robim-hudbu-na-plny-uvazok/|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|ročník=XII.|číslo=4/2022|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)}}&lt;/ref&gt; Jeho debutový sólový singel „Moving On“ sa stal najhranejšou skladbou slovenského interpreta v éteri.&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&amp;hitparada=42&amp;titul=169034&amp;sec=4b8131e45d342dddca2f5bcab9491ad4|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; Je bratom herečky [[Radka Pavlovčinová|Radky Pavlovčinovej]] a synom výtvarnej umelkyne Moniky Sabo.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;

== Raný život ==
Adam Pavlovčin sa narodil 13. septembra 1995 na [[Myjava (mesto)|Myjave]], vyrastal však na [[Záhorie|Záhorí]] v [[Senica|Senici]] a obci [[Cerová (okres Senica)|Cerová]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívny rozhovor s víťazom SuperStar|url=https://trnava.zoznam.sk/exkluzivny-rozhovor-s-vitazom-superstar-rodeny-senican-prehovoril-o-odchode-od-rodicov-v-skorom-veku/|dátum vydania=2021-12-22|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plávalová|meno=Barbora|vydavateľ=ZRegióny}}&lt;/ref&gt; Po vzore staršej sestry sa od útleho detstva súťažne venoval tancu, spevu a učil sa hrať na klavíri. So spevom ale prestal, keď mu v období dospievania jeho dovtedy vysoký hlas (tenor) zmutoval až na najnižší ľudský hlas, aký existuje ([[basso profondo]]). Extrémna zmena hlasu a strata tenorového rozsahu mala za následok, že novým, hlbokým basovým hlasom vhodným do [[Opera|opery]] už nedokázal zaspievať piesne [[Populárna hudba|populárnej hudby]], v ktorej tenori dominujú.&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konečne prišiel! Hosťom novej #lvllama je spevák Adam Pavlovčin|url=https://www.funradio.sk/clanok/46359-konecne-prisiel-hostom-novej-lvllama-je-spevak-adam-pavlovcin/|vydavateľ=[[Fun rádio|fun radio]]|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|dátum vydania=2022-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Trvalo mi několik let, než jsem si začal svého hlasu vážit|url=https://dailystyle.cz/adam-pavlovcin-trvalo-mi-nekolik-let-nez-jsem-si-zacal-sveho-hlasu-vazit/|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=cs|meno=Veronika|priezvisko=Vénosová|dátum vydania=2022-06-01|vydavateľ=Daily Style}}&lt;/ref&gt; V dôsledku toho sa zameral na tanec a v nasledujúcich rokoch sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance (neskôr aj trikrát v kategórii dospelých).&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt; V pätnástich rokoch sa odsťahoval od rodičov do [[Bratislava|Bratislavy]], kde navštevoval [[Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa]]. Chodil aj na hodiny herectva do akadémie v [[Divadlo Nová scéna|Divadle Nová scéna]], pôsobil v profesionálnych tanečných súboroch a začal sa venovať modelingu.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; 

K spevu sa vrátil vďaka českej hlasovej pedagogičke, opernej dive [[Pecková|Hane Peckovej]], ktorá ho v [[Praha|Prahe]] učila, ako spievať hlbokým hlasom a zároveň ho v priebehu rokov naspäť dopracovala k vysokému hlasovému rozsahu.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Po maturite sa tam odsťahoval a rok sa živil ako všestranný umelec na voľnej nohe, kým sa nerozhodol odísť do Londýna zamerať sa na hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Vysokoškolské štúdium spevu a hudobnej kompozície absolvoval v [[Londýn|Londýne]] na prestížnom&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finálové prekvapenie v SuperStar. Habera sa obul do ministerky, adresoval jej ostrý odkaz|url=https://style.hnonline.sk/osobnosti/16795803-finalove-prekvapenie-v-superstar-habera-sa-obul-do-ministerky-adresoval-jej-ostry-odkaz|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|dátum vydania=2021-12-20}}&lt;/ref&gt; Britskom a írskom inštitúte modernej hudby (BIMM London), z ktorého vzišli umelci ako [[James Bay (spevák)|James Bay]], [[Tom Odell]] či [[Marina Diamandis]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Predošlí queer finalisti nemali odvahu povedať to nahlas. Spoločnosť na to ešte nebola pripravená|url=https://refresher.sk/108020-Vitaz-SuperStar-Adam-Pavlovcin-Predosli-queer-finalisti-nemali-odvahu-povedat-to-nahlas-Spolocnost-na-to-este-nebola-pripravena|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Mikolášik|meno=Daniel|dátum vydania=2021-12-22}}&lt;/ref&gt; Promoval s najvyšším vyznamenaním.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Do Superstar som išiel s väčšími predsudkami, než som musel|url=https://dennikn.sk/2913438/adam-pavlovcin-do-superstar-som-isiel-s-vacsimi-predsudkami-nez-som-musel/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2022-07-04|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}&lt;/ref&gt;

Aby dokázal splácať vysoké školné a náklady na živobytie, popri štúdiu si naraz zarábal opatrovaním detí, prácou v gay klube, modelingom, hraním s kapelou a vyučovaním spevu. Adonxs, ktorý rodičom [[Coming out|oznámil]], že je [[gej]], dva týždne po tom, ako sa v osemnástich rokoch „strašne zamiloval“ do muža, označil svoje vysokoškolské roky v Londýne za prelomové obdobie života, ktoré zásadným spôsobom formovalo jeho osobnosť a ovplyvnilo jeho tvorbu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Adam Pavlovčin. Zaujal extravaganciou, geniálnym hlasom a pokorou. Aká bola jeho cesta do SuperStar?|url=https://superstar.markiza.sk/aktualne/2052051_uprimny-adam-pavlovcin-prezradil-ako-riesi-zlomene-srdce|vydavateľ=[[TV Markíza|Reflex]]|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=sk|priezvisko=Sopko|meno=Denis|dátum vydania=2022-02-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Superstar Pavlovčin: Keď si dám opätky, ešte na mňa pozerajú. Spoločnosť však začína byť tolerantnejšia|url=https://www.attelier.sk/adam-pavlovcin/|vydavateľ=Attelier|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=sk|priezvisko=Tomková|meno=Šimona|dátum vydania=2022-03-10}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==

=== Hudba ===
==== 2015 – 2020: Líder skupiny PACE ====
Ešte počas štúdia na gymnáziu Adonxs založil hudobné zoskupenie PACE so svojím spolužiakom, dnes skladateľom [[Filmová hudba|filmovej hudby]], Adriánom Čermákom, ktorý rovnako odišiel študovať do Londýna. Tam sa dvojica rozrástla o ďalších dvoch hudobníkov, monackého gitaristu Lorenza Calva a gréckeho bubeníka Chrisa Eleosa.&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; Začiatkom roka 2018 PACE vydali debutové album ''Keeper'' obsahujúce sedem skladieb v štýle alternatívneho, prevažne [[Barokový pop|barokového popu]], ktoré kombinujú Čermákove prvky [[Orchester|symfonického orchestra]] (nástroje ako [[lesný roh]], [[Pozauna|trombóny]], [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové nástroje]])&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovor s Adriánom Čermákom - Rádio Devín|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/164897/rozhovor-s-adrianom-cermakom|vydavateľ=[[RTVS]]|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk|priezvisko=Jaremková|meno=Mariana|dátum vydania=2018-05-22}}&lt;/ref&gt; s hlbokými vokálmi a autobiografickými textami Adonxsa, ktorý je „uväznený vo vlastných túžbach a víziách“.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; O rok neskôr vyšiel samostatný singel „Hunt Me Down“, kde Čermák ako jeden z nástrojov použil [[harmónium]], ktoré našiel na blšom trhu a Adonxs prechádza z hlbokých vokálov do [[Falzet|falzetu]]. V roku 2020 ho nasledoval singel „Fallen“ charakteristický vojenskými bubnami. Videoklip ku skladbe prelína čiernobiely svet s farebným, poukazuje na vnútorné vyslobodenie a dôležitosť vzťahu k sebe samému.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Powerful New Single 'Fallen'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-powerful-new-single-fallen|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Band Explains: Pace - 'Fallen' (interview)|url=https://whenthehornblows.com/content/2020/5/11/the-band-explains-pace-fallen|vydavateľ=When The Horn Blows|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=en-US|priezvisko=Harris|meno=Karla|dátum vydania=2020-05-11}}&lt;/ref&gt; Album bol pre atmosférickosť prirovnaný k filmovému soundtracku.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Štvorčlenná medzinárodná zostava PACE vystupovala takmer výlučne v Británii, v londýnskych venues vrátane historického O2 Shepherd's Bush Empire, predstavili sa na anglických festivaloch, dúhových pochodoch a boli tiež predskokanom britskej speváčky [[Grace Carterová (speváčka)|Grace Carter]].&lt;ref name=&quot;:110&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko-řecko-monacká hudební fusion v Česku. Čti rozhovor o kapele Pace nejen s jejím frontmanem|url=https://www.redbull.com/cz-cs/urban-hudba-pace-kapela-rozhovor-adam-pavlovcin-kristina-tukan-fanda-cech-artur-zaremba-fallen-videoklip|vydavateľ=Red Bull Music|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs|priezvisko=Lipoldová|meno=Anna|dátum vydania=2020-05-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Koncertovanie skupiny zastavila v roku 2020 [[pandémia COVID-19]].&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Na pódiu som extrovert, v súkromí je to naopak|url=https://hudba.zoznam.sk/rozhovory/09-03-2022-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-na-podiu-som-extrovert-v-sukromi-je-to-naopak/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-03-09}}&lt;/ref&gt; 

Následne sa v 2021 rozhodol vydať na sólovú dráhu a začal s prípravou skladieb na svoj debutový album.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; Nahrávky poskytol producentom britskej skupiny [[Florence and the Machine]], ktorých jeho tvorba oslovila, počas pandémie však zo spolupráce zišlo. Vzápätí sa zoznámil s producentom Oliverom Fillnerom, s ktorým nadviazal spoluprácu a ešte toho roku prijal pozvanie zúčastniť sa ''SuperStar'', aby sa pred vydaním vlastnej tvorby zviditeľnil v Česku a na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A&amp;S {{!}} Víťaz Superstar Adam &quot;ADONXS&quot; Pavlovčin|url=https://open.spotify.com/episode/5yeSDVINX44ajjGBSJ0xEb|dátum vydania=2022-05-28|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk|vydavateľ=A&amp;S}}&lt;/ref&gt;

==== 2021 – súčasnosť: Sólová kariéra ====
Do povedomia širokej verejnosti sa v rodnom [[Slovensko|Slovensku]] a [[Česko|Česku]] dostal v roku 2021, keď sa stal víťazom siedmeho ročníka česko slovenskej speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar (2021)|''SuperStar'']]. Je považovaný za najkomplexnejšieho speváka v celej histórii súťaže, podľa ''Headliner'' „má všetko, čo ostatným víťazom chýbalo“.&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Titul SuperStar získal Slovák. Víťazom sa stal talentovaný Adam Pavlovčin|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/20-12-2021-titul-superstar-ziskal-slovak-vitazom-sa-stal-talentovany-adam-pavlovcin/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-12-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mohr|meno=Daniel|titul=Je úspěch Adama Pavlovčina v Superstar Pyrrhovo vítězství?|periodikum=Headliner|dátum=2021-12-20|issn=2464-6849|dátum prístupu=2022-05-16|miesto=Praha|číslo=1}}&lt;/ref&gt; V médiách však obdržal prívlastok ''extravagantný'' za vystupovanie v rodovo nekonformných kostýmoch vrátane brnenia z priesvitných šiat. „Oblečenie nemá pohlavie,“ uviedol.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Režisér Pepe Majeský: Finalisti Superstar sú odvážnejší aj rozhľadenejší, aj na nich vidno, ako sa spoločnosť posunula|url=https://dennikn.sk/2654586/reziser-pepe-majesky-finalisti-superstar-su-odvaznejsi-aj-rozhladenejsi-aj-na-nich-vidno-ako-sa-spolocnost-posunula-video/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Adonxs je prvým otvorene [[LGBT|LGBTQ+]] víťazom súťaže a svoje víťazstvo, v ktoré kvôli predsudkom neveril, označil za znak progresu českej a slovenskej verejnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V rozhovore pre ''ELLE'', ktorý poukázal na jeho popularitu ako [[LGBT|queer]] umelca v konzervatívnej spoločnosti, sa Adonxs vyjadril k spoločenskému dosahu svojho úspechu: „Verím, že aj práve moje víťazstvo bude motivovať ďalších domácich spevákov, hercov, moderátorov či politikov, aby boli sami sebou a nebáli sa byť autenticky queer.&quot;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ELLEness podcast – Adam Pavlovčin|url=https://www.elle.cz/podcast|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Hejdová|meno=Zorka|dátum vydania=2022-02-25}}&lt;/ref&gt; Adonxs sa do ''SuperStar'' neprihlásil, patril medzi účastníkov, ktorí boli vyhľadaní talentovým skautom a pozvaní na kasting. Oslovený bol aj do minulých ročníkov súťaže, keď žil v Londýne, zakaždým však odmietol,&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výherca Superstar Pavlovčin: Slováci a Česi sú otvorenejší a liberálnejší, smeruje to k lepšiemu|url=https://www.startitup.sk/videa/yherca-superstar-pavlovcin-fnalisti-minulych-rocnikov-viac-zurovali-pocas-sutaze-my-sme-to-brali-vaznejsie/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=sk|dátum vydania=2022-01-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S vítězem SuperStar Adamem Pavlovčinem|url=https://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem|vydavateľ=TALK|dátum prístupu=2022-01-11|jazyk=cs|priezvisko=Diatilová|meno=Rebecca|dátum vydania=2022-01-11}}&lt;/ref&gt; ako dlhoročný člen alternatívnej hudobnej scény vtedy považoval komerčnú spevácku súťaž za „umelecký fastfood“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Keď sa v dôsledku vypuknutia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] presťahoval z Londýna naspäť do Prahy, prijal pozvanie, aby pred vydaním sólovej tvorby zistil, ako na queer umelca zareaguje české a slovenské publikum. „Očakával som, že skupina, ktorá voči mne vyjadrí negatívny postoj, bude omnoho väčšia. [...] Bol som skeptický a nevedel som odhadnúť, ako presne ja nastavená kultúrna scéna v Česku a na Slovensku. Mojim cieľom ale bolo zostať rovnaký a priniesť presne to, čo som robil v Londýne, na naše pódium.“&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Dva týždne po víťazstve v súťaži napísal a nahral štyri nové skladby vrátane „Moving On“, ktorá sa neskôr stala debutovým singlom a oznámil, že ako sólový spevák nebude vystupovať pod menom Adam Pavlovčin.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

V januári bol vydaný kompilačný album skladieb, s ktorými sa predstavil v súťaži, na rozdiel od predošlých víťazov prvýkrát nejde o štúdiové nahrávky, ale o záznamy jeho živých vystúpení.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Na Slovensku bol nominovaný na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]].&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=9. ročník Ruka Hore Awards spustila hlasovanie pre rok 2021! Za týchto umelcov môžete hlasovať|url=https://www.startitup.sk/9-rocnik-ruka-hore-awards-spustila-hlasovanie-pre-rok-2021-za-tychto-umelcov-mozete-hlasovat/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-01|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Vo februári British and Irish Modern Music Institute v Londýne upozornil na Adonxsa ako na jedného z nových umelcov, ktorí môžu ovplyvniť hudobnú scénu a zaradil ho na zoznam ''Up and Coming''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alumni &amp; Student Success Stories|url=https://www.bimm.ac.uk/alumni/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-03-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIMM Up and Coming : February artists to watch out for|url=https://www.bimm.ac.uk/news/bimm-up-and-coming-february-artists-to-watch-out-for/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=en-US|dátum vydania=2022-02-01}}&lt;/ref&gt; 17. februára vystúpil ako hudobný hosť v ''Chart Show''. 10. marca vystúpil v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]] pod vedením dirigenta Adriana Kokoša na galavečeri 25. ročníka udeľovania cien [[Krištáľové krídlo|''Krištáľové krídlo'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu udelia ceny Krištáľové krídlo|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/620607-v-nedelu-udelia-ceny-kristalove-kridlo/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2022-03-20|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Laureáti Krištáľového krídla za rok 2021|url=https://kristalovekridlo.sk/laureati-kristaloveho-kridla-za-rok-2021/|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[Krištáľové krídlo]]}}&lt;/ref&gt; ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' zahrnul Pavlovčina do ''Forbes 30 pod 30'', zoznamu Slovákov, ktorí sú už v mladom veku lídrami vo svojich odvetviach a „menia svet okolo seba“.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;

Debutový sólový singel „Moving On“ prvýkrát predstavil na Slovensku 24. apríla živým vystúpením v tanečnej šou ''Let's Dance''. Skladba bola oficiálne vydaná 20. mája&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin vyhlásil novú etapu a predstavil svoje nové umelecké meno|url=https://www.europa2.sk/novinky/hudba/42301-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-vyhlasil-novu-etapu-a-predstavil-svoje-nove-umelecke-meno|vydavateľ=www.europa2.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; a stala sa najhranejšou skladbou slovenského interpreta v slovenskom éteri.&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; Jeho autorský sólový album, ktorého vydanie oznámil na druhú polovicu roka 2022, má predstavovať odklon od doterajšej alternatívnej tvorby ku komerčnejšiemu popu; vyjadril sa, že sa snaží nájsť kompromis medzi tým, akú hudbu robieva a „tým, čo je ešte hrateľné v rádiu“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Rozhodnutie nevystupovať v sólovej kariére pod menom Adam Pavlovčin, ale pod pseudonymom ADONXS, zdôvodnil ambíciou pokračovať v prezentácii za hranicami.&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Chystám pseudonym, dozvíte se ho, až výjde můj první singl (rozhovor)|url=https://www.youtube.com/watch?v=h82dPtn8gyY|dátum prístupu=2022-04-04|jazyk=cs|dátum vydania=2022-03-28|vydavateľ=Refresher}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin prekvapil svojich fanúšikov! Pod jeho skutočným menom ho vystupovať už nenájdeš|url=https://www.expres.sk/275609/vitaz-superstar-adam-pavlovcin-prekvapil-svojich-fanusikov-pod-jeho-skutocnym-menom-ho-vystupovat-uz-nenajdes/|vydavateľ=[[Rádio Expres]]|dátum vydania=2022-05-11|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Adonxs sa vyslovuje ako adonys; nahradenie samohlásky písmenom „x“ v menách používajú queer umelci a niektorí jazykovedci na znak genderovej inkluzívnosti či odmietnutia zaužívaných rodových stereotypov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why 'Latinx' Is Succeeding While Other Gender-Neutral Terms Fail to Catch On|url=https://time.com/5191804/latinx-definition-meaning-latino-hispanic-gender-neutral/|vydavateľ=[[Time (týždenník) |TIME]]|dátum prístupu=2022-05-13|jazyk=en|priezvisko=Steinmetz|meno=Katy|dátum vydania=2018-04-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt; Pavlovčin si alter ego Adonxs osvojil počas štúdia v Londýne, aby prekonal strach z vystupovania pred obecenstvom; meno je odkazom na antickú dobu, kedy ľudstvo nedefinovalo rody a nerozlišovalo sexuálne orientácie – na gréckeho boha [[Adonizmus|Adonisa]], ktorý bol v starogréckej literatúre symbolom maskulinity, zároveň však feminizovaný, rodovo neurčitý a bol milencom bohyne lásky aj boha slnka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Theocritus's Urban Mimes|url=https://publishing.cdlib.org/ucpressebooks/view?docId=ft4p3006f9&amp;chunk.id=d0e4062&amp;toc.depth=100&amp;toc.id=d0e1976&amp;brand=ucpress|vydavateľ=publishing.cdlib.org|dátum prístupu=2022-05-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na scénu vstupuje ADONXS|url=https://www.elle.cz/celebrity/na-scenu-vstupuje-adonxs|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-05-20|jazyk=cs|priezvisko=Bartoníková|meno=Aneta|dátum vydania=2022-05-20}}&lt;/ref&gt; S hudobníkmi z PACE naďalej spolupracuje; spoluzakladajúci člen Adrián Čermák ho na vystúpeniach doprevádza na klavíri.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

11. júna vystúpil ako jediný slovenský umelec popri [[Dua Lipa|Due Lipe]] či [[Zara Larssonová|Zare Larsson]] na Lovestream festivale v Bratislave, kde predstavil svoje dva nadchádzajúce single „Game“ a „Cold Summer“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DUA LIPA V BRATISLAVE: Speváčka zažiarila na festivale Lovestream|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-hviezdou-druheho-dna-lovestream/640169-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-06-12|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; 19. augusta Adonxs vydal druhý sólový singel „Game“, ktorého zvuk masteroval Dave Kutch, ktorý masteroval albumy [[Dua Lipa|Duy Lipy]], [[Beyoncé]], [[Billie Eilish]] či [[The Weeknd|The Weeknda]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dave Kutch credits|url=https://jaxsta.com/profile/c00fda48-9b2a-417d-acff-a3985af4534c/catalogue|vydavateľ=Jaxsta|dátum prístupu=2022-08-21}}&lt;/ref&gt; V texte piesne Adonxs poukazuje na paralelu medzi manipulatívnym romantickým vzťahom a spôsobom, akým zábavný priemysel zaobchádza s mladým umelcom. Vo videoklipe Adonxs vystupuje ako živá bábika Barbie v krabici a zároveň celebrita lákajúca na výhodnú kúpu produktov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADONXS rúca tabu s videoklipom, aký sme na Slovensku ešte nemali|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/19-08-2022-adonxs-ruca-tabu-s-videoklipom-aky-sme-na-slovensku-este-nemali/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-08-21|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-08-19}}&lt;/ref&gt;

=== Tanec, modeling, herectvo ===
Okrem hudobnej kariéry je Adonxs profesionálnym tanečníkom a päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance – dvakrát v juniorskej a trikrát v hlavnej (dospeláckej) vekovej kategórii Medzinárodnej tanečnej organizácie.&lt;ref name=&quot;tanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kariéra Adam Pavlovčin. Súťažný informačný systém sekcie disciplín IDO SZTŠ|url=http://is.stodido.sk/index.php?page=lists/listspecificresults&amp;id_member=1443&amp;resultstype=specificdancerall|vydavateľ=International Dance Organization|dátum prístupu=2022-03-10}}&lt;/ref&gt; Ako profesionálny tanečník vystupoval s [[Robbie Williams|Robbiem Williamsom]], [[Nicole Scherzingerová|Nicole Scherzinger]] či [[Leona Lewisová|Leonou Lewis]],&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt; trénoval s choreografom [[Justin Bieber|Justina Biebera]], Ianom Eastwoodom, Keonem Madridom či Camillom Lauricellom a špecializoval sa na štýly street dance, lyrický jazz či [[Latinskoamerický tanec|latinskoamerické tance]]. Pôsobil vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch vrátane RDS Company.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dancer profile: ADAM PAVLOVČIN|url=http://www.rdscompany.sk/adam-pavlovcin-1|vydavateľ=Riverpark Dance School|dátum prístupu=2021-12-24}}&lt;/ref&gt; Ako člen 4in1ARTISTS konceptu pre všestranných umelcov vystupoval po svete ako tanečník, model a herec v jednej osobe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4in1ARTISTS {{!}} Adam Pa.|url=https://4in1artists.com/my-product/adam-pa/|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Modelingu sa venuje od šestnástich rokov. Bol modelom pre [[Alexander McQueen]] v [[Miláno|Miláne]], predvádzal aj na móle na [[Haute couture|Fashion Weeku]] v Londýne a iných metropolách.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; Býva súčasťou módnych kampaní pre návrhárov, ktorí odmietajú [[Gender (rod)|rodové stereotypy]] a ktorí nedelia svoje kolekcie na dámske a pánske.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Járková|meno=Petra|titul=Rozhovor: Zpěvák a model Adam Pavlovčin: Miluju londýnskou queer scénu|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2017-10-20|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/co-se-deje/item/11472-rozhovor-zpevak-a-model-adam-pavlovcin-miluju-londynskou-queer-scenu-vsichni-jsou-tak-svobodni-a-otevreni-nekdy-az-prilis|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neon Liberation|url=https://issuu.com/londonrunway/docs/20_full_issuu|vydavateľ=London Runway|dátum prístupu=2022-01-13|jazyk=en|priezvisko=Hansler|meno=Joshua|dátum vydania=2018-07-19|strany=15-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kubáček|meno=Ondřej|titul=Odvážná kampaň Lukáše Lindnera byla inspirována sexualitou bez hranic|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2016-05-03|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/moda/item/7148-kampan-lukase-lindnera-byla-inspirovana-sexualitou|dátum prístupu=2022-05-16|meno2=Josef}}&lt;/ref&gt; Patria medzi nich aj českí a slovenskí návrhári Lukáš Lindner, Pavol Dendis a Jan Černý, s ktorými dlhodobo spolupracuje.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Podporuje [[Udržateľná móda|udržateľnosť]] a upcykláciu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVOR Adam je ‚airbag‘ mezi mnou a mámou, přiznává Radka Pavlovčinová|url=https://www.prahain.cz/celebrity/rozhovor-adam-je-airbag-mezi-mnou-a-mamou-priznava-radka-pavlovcinova-2550.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-02-22|jazyk=cs|priezvisko=Bachoríková|meno=Ivana|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt; V apríli 2022 sa spojil s [[Adidas|Adidas Originals]] pre futuristickú kampaň Ozworld,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Když se svět Ozworld spojil s fashion weekem|url=https://www.vogue.cz/clanek/advertorial/kdyz-se-svet-ozworld-spojil-s-fashion-weekem?author=advertorial|vydavateľ=[[Vogue]]|dátum vydania=2022-04-15|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; v júni sa stal tvárou kampane Dsquared2 pre český trh.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dsquared2|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=12|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; 

Pôsobí v pražskom Divadle Bez zábradlí, kde v jazzovom muzikáli ''[[Kabaret|Cabaret]]'' stvárňuje postavu Bobbyho, milenca z nočného Kit Kat Klubu, účinkuje tiež v úlohe volavky v environmentálnom predstavení ''Ostrov!'' súboru BURKICOM.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - cesta k přetrvání rodinné kvality|url=http://www.scena.cz/index.php?o=2&amp;d=1&amp;r=10&amp;c=40970|vydavateľ=Scéna|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Meszáros|meno=Josef|dátum vydania=2021-10-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - Divadlo Bez zábradlí {{!}} i-divadlo.cz|url=https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-bez-zabradli/kabaret|vydavateľ=www.i-divadlo.cz|dátum prístupu=2022-01-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrov! – Environmental crisis through a Czech lens|url=https://www.tanecniaktuality.cz/en/reviews/ostrov-environmental-crisis-through-a-czech-lens|vydavateľ=Taneční aktuality|dátum prístupu=2022-01-25|meno=Josef|priezvisko=Bartoš|dátum vydania=2021-12-01}}&lt;/ref&gt; Hral aj v hudobných videoklipoch „The Riddle“ od francúzskej speváčky Silly Boy Blue, v „Euphoria“ od NobodyListen a v „24/7“ od nemeckej speváčky MELINA.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Silly Boy Blue – The Riddle (Official Video)|url =https://www.youtube.com/watch?v=vyYtU1ePGLk|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Silly Boy Blue|dátum vydania = 2021-02-15|dátum prístupu = 2022-01-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = MELINA – 24/7 (Official Music Video)|url =https://youtube.com/watch?v=z_603tWFRlE|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = MELINA|dátum vydania = 2019-07-26|dátum prístupu = 2022-01-27|jazyk=en-US|miesto = Londýn}} &lt;/ref&gt;

V auguste 2022 TV Markíza oznámila jeho účasť v siedmej sérii šou ''[[Tvoja tvár znie povedome]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé mená markizáckej jesennej šou sú známe! Jedno väčšie prekvapenie ako druhé|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/636612-prve-mena-markizackej-jesennej-sou-su-zname-jedno-vacsie-prekvapenie-ako-druhe/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-08-11|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}&lt;/ref&gt;

== Aktivizmus ==
Adonxs je tvárou reklamnej kampane s názvom ''Každá láska je láska'', v ktorej sa bozkáva s mužom a vzápätí parafrázuje text z Biblie, [[Prvý list Korinťanom|Hymnus na lásku]], ktorý sa často cituje na svadobných obradoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podľa sťažovateľov reklama na Absolut - Láska je láska zneužíva biblický hymnus na lásku|url=https://www.omediach.com/reklama/20343-podla-stazovatelov-reklama-na-absolut-laska-je-laska-zneuziva-biblicky-hymnus-na-lasku-video|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|dátum vydania=2021-03-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci bojujú za zmenu definície lásky v našom slovníku. Akceptuje ju len medzi opačnými pohlaviami|url=https://www.startitup.sk/lasku-akceptuje-len-medzi-opacnymi-pohlaviami-slovaci-bojuju-za-zmenu-definicie-lasky-v-nasom-slovniku/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-14|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk|priezvisko=Majer|meno=Matúš}}&lt;/ref&gt; Na Slovensku, kde [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] zakazuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/|vydavateľ=Slov-Lex|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}&lt;/ref&gt; boli na kampaň podané sťažnosti za „nemorálnosť“. Komisia Rady pre reklamu ich zamietla ako neopodstatnené a vyzdvihla posolstvo reklamy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut – Každá láska je láska − Rada pre reklamu|url=http://www.rpr.sk/sk/nalezy/absolut-|vydavateľ=Rada pre reklamu|dátum prístupu=2022-03-24}}&lt;/ref&gt; Adonxs o kampani povedal: „Keď si predstavím, že by som podobnú reklamu na Slovensku videl ako malý chlapec, určite by to malo veľmi pozitívny vplyv na moje dospievanie a veľa životných rozhodnutí by som pravdepodobne urobil inak.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kdo je zpěvák, gay a nový vítěz SuperStar|url=https://www.prahain.cz/celebrity/jeho-kadernik-by-zaslouzil-kulku-kdo-je-zpevak-gay-a-novy-vitez-superstar-1632.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=cs|priezvisko=Vančová|meno=Anna|dátum vydania=2021-12-21|meno2=Šárka|priezvisko2=Peková}}&lt;/ref&gt; V roku 2021 sa vyjadril, že sa nikdy nepovažoval za LGBTQ+ aktivistu, ale „svojimi krokmi a vystúpeniami som sa ním stal“.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 2022 sa kampaň rozšírila o iniciatívu, v ktorej Adonxs verejne vyzýva na zmenu výkladu slova ''láska'' v [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]], ktorý ju na rozdiel od anglického či nemeckého definuje ako náklonnosť jedného pohlavia k druhému.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut: Každý má právo milovať, koho chce|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/21545796-absolut-kazdy-ma-pravo-milovat-koho-chce|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2022-02-17|jazyk=sk|dátum vydania=2020-02-14}}&lt;/ref&gt; [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]] na výzvu zareagoval a s úpravou definície lásky súhlasil. Zmena sa má prejaviť najprv v elektronickej podobe slovníka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definícia lásky v online slovníku sa môže dočkať zmeny. Na kampaň značky ABSOLUT zareagovali jazykovedci|url=https://www.startitup.sk/definicia-lasky-v-online-slovniku-sa-moze-dockat-zmeny-na-kampan-znacky-absolut-zareagovali-jazykovedci/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-03-24|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Prostredníctvom iniciatívy ''Umělci pro Ukrajinu'' v spolupráci s humanitárnou organizáciou ADRA sa v Prahe podieľa na priamej humanitárnej pomoci utečencom z [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: Veletržní palác {{!}} Národní galerie Praha|url=https://www.ngprague.cz/o-nas/novinky/umelci-pro-ukrajinu-veletrzni-palac|vydavateľ=National Gallery Prague|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: benefiční koncerty ve prospěch sbírky ADRA|url=https://adra.cz/aktualita/umelci-pro-ukrajinu-beneficni-koncerty-ve-prospech-sbirky-adra/|vydavateľ=ADRA|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; zapojil sa do materiálnych i finančných zbierok pre Ukrajincov, vystupuje na benefičných koncertoch. Adonxs sa označil za [[Pacifizmus|pacifistu]]; pre [[Forbes (magazín)|''Forbes'']] uviedol, že vypuknutie vojny za slovenskými hranicami ho na niekoľko dní úplne „paralyzovalo“.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;

== Umenie ==
Hoci jeho hovorový hlas mylne naznačuje barytón,&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; Adonxs je v skutočnosti až [[basso profondo]] – najhlbší, extrémne nízko položený mužský hlas – pričom ale vďaka Peckovej dnes dosahuje rozsah až po [[Tenor (vysoký hlas)|tenor]], najvyšší mužský hlas.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; V dôsledku toho má v hornom registri charakteristickú [[Farba tónu|farbu]].&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; V populárnej hudbe, v ktorej dominujú tenori, je jeho bas neobvyklý, o kariéru operného speváka (basistu) ale nemal záujem.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; Adonxsov hlas bol opísaný ako „zamatový“,&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prekvapenie vo finále. Zo SuperStar odstúpila jedna z favoritiek|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2021-prekvapenie-vo-finale-zo-superstar-odstupila-jedna-z-favoritiek/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-11-29}}&lt;/ref&gt; „ľahko rozpoznateľný“,&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt; jeho vokály ako „hlboko precítené“,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; „srdcervúce“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Hunt Me Down&quot; - Haunting New Single from London Band, PACE - INTERVIEW|url=https://v13.net/2019/10/hunt-me-down-haunting-new-single-from-london-band-pace/|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=en-CA|priezvisko=Jones|meno=Dawn|vydavateľ=V13}}&lt;/ref&gt; skladby ako „atmosférické“, pripomínajúce filmovú hudbu.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Ich základom je klavír, v ranej tvorbe doplnený prvkami symfonického orchestra.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Štýl jeho písania textov je [[Rozprávanie (kompozičný postup)|naratívny]], texty sú autobiografické, venujú sa témam sebalásky, sexuálnej túžby, [[Smilstvo|smilstva]], zmätku, oddanosti, osamelosti či zanechania minulosti.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Všetky piesne skladá na klavíri.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

Vyrastal na [[Queen (skupina)|Queen]] či [[Prince|Princeovi]], v tvorbe ho ovplyvnili umelci ako AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, London Grammar, Josef Salvat, Lorde, Birdy či Florence and the Machine,&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hejčl|meno=Petr|titul=Od rocku po rap. Velký výběr nadějných sólo hudebníků napříč žánry|periodikum=CZECHMAG|dátum=2021-05-04|issn=2570-4850|url=https://czechmag.cz/od-rocku-po-rap-velky-vyber-nadejnych-solo-hudebniku-napric-zanry/|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt; pričom kľúčovou inšpiráciou v začiatkoch jeho hudobnej kariéry bol francúzsky umelec Woodkid.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; K jeho módnym inšpiráciám v hudbe patria Damiano David, líder talianskej rockovej skupiny Måneskin, Sevdaliza, [[Prince]], [[Freddie Mercury]] či [[David Bowie]].&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Machová|meno=Anna|titul=Ať žije (queer) král|periodikum=ELLE|dátum=2022-02-16|ročník=2022|číslo=3|strany=65-66|issn=1210-8480|url=https://www.elle.cz/tistena-elle/zije-queer-kral|dátum prístupu=2022-02-17|poznámky=Citované z printovej verzie magazínu, na webe je publikovaný iba úryvok z rozhovoru}}&lt;/ref&gt; V rozhovore pre ''Esquire'' definoval svoj štýl ako inšpirovaný glamom 80. rokov a „ovplyvnený londýnskou [[queer]] pop kultúrou“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Staněk|meno=Luděk|titul=66 otázek Luďka Staňka pro Adama Pavlovčina|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=86-93|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; Je známy svojimi rituálmi pred každým vystúpením, v zákulisí si vždy zvykne nalakovať nechty pre šťastie.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; ''ELLE'' označil Adonxsa za „[[queer]] kráľa“,&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; zatiaľ čo ''Musicserver'' ho hudobne prirovnal k Jamesovi Blakeovi a Woodkidovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvacet nejlepších domácích desek roku 2021 podle musicserveru (5-1)|url=https://musicserver.cz/clanek/67377/dvacet-nejlepsich-domacich-desek-roku-2021-podle-musicserveru-5-1/|vydavateľ=Musicserver|dátum prístupu=2022-06-30|priezvisko=|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Adonxsova o šesť rokov staršia sestra [[Radka Pavlovčinová|Radka]] je herečka a speváčka pôsobiaca v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavlovčin v SuperStar zhubl. Oba máme rychlý metabolismus, říká jeho sestra|url=https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/adam-pavlovcin-zpevak-superstar-sestra-herecka-radka-pavlovcinova.A220202_144710_lidicky_zar|vydavateľ=[[Mladá fronta DNES]]|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-02-21|jazyk=cs|priezvisko=Gordíková|meno=Monika}}&lt;/ref&gt; Jeho matkou je kritikmi oceňovaná výtvarná umelkyňa Monika Sabo.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vernisáž Monika Sabo: Tvorím, teda som|url=http://martinfryc.eu/vystavy/vernisaz-monika-sabo-tvorim-teda-som/|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs-CZ|priezvisko=Fryč|meno=Martin}}&lt;/ref&gt; Jeho (nevlastný) otec je záchranár v [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičskom a záchrannom zbore]], s biologickým otcom neudržiava kontakt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Radka Pavlovčinová: Je těžké určit si hranice|url=https://www.novinky.cz/zena/styl/clanek/radka-pavlovcinova-je-tezke-urcit-si-hranice-159929|vydavateľ=[[Právo (denník)|PRÁVO]]|dátum prístupu=2022-02-22|priezvisko=Říhová|meno=Klára|dátum vydania=2012-07-21|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;

V detstve sa venoval [[karate]] a je fanúšikom ''[[Drag queen|RuPaul's Drag Race]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo odporúčajú osobnosti z rebríčka 30 pod 30?|url=https://www.forbes.sk/37-tipov-na-serialy-ci-podcasty-co-odporucaju-osobnosti-z-rebricka-30-pod-30/|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum vydania=2022-04-10|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

== Diskografia ==
===Albumy===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''PACE – Keeper''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 31. januára 2018&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/keeper/1342818540|title=Keeper by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: AIC
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Adam Pavlovčin''
''SuperStar 2021''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 14. januára 2021&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|title=Adam Pavlovčin SuperStar 2021 – album by Adam Pavlovčin on Apple Music
|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: [[Warner Music]]
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|}

===Single===
''Skupina PACE'':
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Hunt Me Down“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 18. októbra 2019&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/hunt-me-down/1480349214?i=1480349396|title=Hunt Me Down – single by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: PACE
* Formát: Digitálny download, streaming

|-
! scope=&quot;row&quot;| „Fallen“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 5. mája 2020&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/fallen-single/1507970440|title=Fallen – single by PACE on Apple Music
|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: PACE
* Formát: Digitálny download, streaming
|}

''ADONXS'':
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Moving On“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 20. mája 2022
* Vydavateľstvo: Warner
* Formát: Digitálny download, streaming
|}

== Filmografia ==
=== Hudobné videá ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov 
! scope=&quot;col&quot; | Úloha
! scope=&quot;col&quot; | Umelec 
|-
!2019
|style=&quot;text-align:center;&quot;|„24/7“&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| muž
|style=&quot;text-align:center;&quot;| MELINA
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| „The Riddle“&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| muž
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Silly Boy Blue
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| „Euphoria“&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = NobodyListen – Euphoria|url =https://youtube.com/watch?v=sKdha_91YDU|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Addict Sound&amp;Rave|dátum vydania = 2021-04-21|dátum prístupu = 2021-12-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}} &lt;/ref&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| hlavná postava
|style=&quot;text-align:center;&quot;| NobodyListen
|}

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov 
! scope=&quot;col&quot; | Epizóda
|-
!2012
|style=&quot;text-align:center;&quot;| ''The Voice''
| style=&quot;text-align:center;&quot; | séria 1, epizóda 2, 6
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| ''SuperStar''
| style=&quot;text-align:center;&quot; | séria 7, epizóda 6, 8, 12 – 16
|-
!2021
|''Snídaně s Novou''
|epizóda 20. december 2021
|-
!2021
|''Teleráno''
|epizóda 21. december 2021
|-
!2022
|''TALK!''
|epizóda 11. január 2022
|-
!2022
|''Reflex''
|epizóda 16. február 2022
|-
!2022
|''Chart Show''
|séria 7, epizóda 6
|-
!2022
|''Krištáľové krídlo''
|25. ročník&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;
|-
!2022
|''Život ve hvězdách''
|epizóda 30. apríl 2022
|-
!2022
|''Let's Dance''
|séria 7, epizóda 8&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;
|-
!2022
|''Neskoro večer''
|epizóda 28. máj 2022
|-
!2022
|''Social Awards Slovakia''
|3. ročník&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;
|}

== Ocenenia a nominácie ==
=== Hudobné ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Ocenenie
! scope=&quot;col&quot; | Rok 
! scope=&quot;col&quot; | Kategória
! scope=&quot;col&quot; | Príjemca 
! scope=&quot;col&quot; | Výsledok
|-
! [[Ruka Hore Awards]]
|style=&quot;text-align:center;&quot;| 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Objav roka
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Adam Pavlovčin
|style=&quot;background: #f0e68c&quot;| 2&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;
|-
! SOWA
| 2022
| Hudba
| Adam Pavlovčin
|style=&quot;background: #f0e68c&quot;| 2&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nominovaní v kategórií Hudba|url=https://www.socialawardslovakia.sk/hudba#hlasuj|vydavateľ=Social Awards Slovakia|dátum prístupu=2022-04-01}}&lt;/ref&gt;
|}

== Tanečné výsledky ==
''Pódiové umiestnenia v disciplínach IDO SZTŠ:''

=== Majstrovstvá Slovenska ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2005
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2006
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2006
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2009
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance duo
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2009
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance skupina
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance skupina
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|street dance show skupina
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|}
=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2005
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;&quot;|3
|}

=== Slovenský pohár ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2008
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2009
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance duo
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;&quot;|3
|}
* &lt;small&gt;JVK = juniorská veková kategória (13 – 17 rokov)&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;HVK = hlavná veková kategória (dospelí do 31 rokov)&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;IDO = Medzinárodná tanečná organizácia&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;SZTŠ = Slovenský zväz tanečného športu&lt;/small&gt;

== Vystúpenia v SuperStar 2021 ==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Epizóda 
! scope=&quot;col&quot;| Skladba a interpret&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Superstar 2021 by Adam Pavlovčin|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|dátum vydania=2022-01-14|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Kasting''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]])
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Supervýber – Top 82''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Power Over Me“ ([[Dermot Kennedy]])

„Into You“ ([[Ariana Grande]])
|-
!''Supervýber – Top 50''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Hallelujah“ ([[Leonard Cohen]])
|-
!''Semifinále – Top 20''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Another Love“ ([[Tom Odell]])
|-
!''Finále 1 – Top 10''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Drivers License“ ([[Olivia Rodrigo]])
|-
!''Finále 2 – Top 8''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Physical“ ([[Dua Lipa]])
|-
!''Finále 3 – Top 6''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Hold Back the River“ ([[James Bay (spevák)|James Bay]])

„Pár dní“ ([[Desmod]] a [[Zuzana Smatanová]])
|-
!''Superfinále – Top 4''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Arcade“ ([[Duncan Laurence]])
|-
!''Superfinále – Top 3''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Láska“ ([[Marcel Palonder]])
|-
!''Superfinále – Top 2''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]])
|}

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno| id=4898383| meno = Adam Pavlovcin}} 
* {{csfd meno| id=710833| meno = Adam Pavlovčin}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Adam Pavlovčin |https://en.m.wikipedia.org/w/https://en.m.wikipedia.org/w/1067046493}} 

{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Pavlovčin, Adam}}
[[Kategória:Osobnosti zo Senice]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví klaviristi]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]]
[[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]]</text>
      <sha1>0502071etid62fyhs8dvzp0so75r01g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429808</id>
      <parentid>7429806</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:27:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>159.253.109.40</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="52936" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=ADONXS|Popis umelca=|Rodné meno=Adam Pavlovčin|Umelecké mená=ADONXS|Dátum narodenia={{dnv|1995|9|13}}|Miesto narodenia=[[Gej (mesto)|Gay]], [[Slovensko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=[[Londýn]], [[Praha]]|Žáner=[[barokový pop]], [[dark ambient]], [[barokový pop|orchestrálny pop]], [[avantgarda (hudba)|avantgardný pop]], [[folk|neofolk]], [[indie pop]], [[alternatívna kultúra|alternatívny pop]]|Roky pôsobenia=[[2015]] – súčasnosť|Hrá na nástroje=[[klavír]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]]|Typ hlasu=[[basso profondo]]|Súvisiace články=|Vplyvy=Woodkid, AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, Lorde, Josef Salvat, London Grammar|Hudobný vydavateľ=[[Warner Music]]|Webstránka=|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=British and Irish Modern Music Institute (BIMM London)|Obrázok=ADONXS performing.jpg|Popis obrázku=ADONXS v decembri 2021|Pôsobenie=spevák-skladateľ, model, tanečník}}

'''Adam Pavlovčin''' (* [[13. september]] [[1995]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]), vystupujúci ako '''ADONXS''' (štylizované veľkými písmenami), je slovenský spevák-skladateľ, model a tanečník, známy svojím [[Basso profondo|hlbokým basovým hlasom]] a pódiovou extravaganciou. V rokoch 2015 – 2020 bol lídrom londýnskej alternatívnej skupiny PACE. Je päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach IDO.&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt; V roku 2021 sa stal víťazom ''[[Česko Slovenská SuperStar (2021)|SuperStar]]''.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jasným víťazom Superstar je Adam Pavlovčin. Jeho talent ohúril divákov aj porotu|url=https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/610988-jasnym-vitazom-superstar-je-adam-pavlovcin-jeho-talent-ohuril-divakov-aj-porotu/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2021-12-20|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V roku 2022 obdržal nomináciu na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]]&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; a bol ocenený na zozname ''[[Forbes (magazín)|Forbes]] 30 pod 30''.&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin – Forbes 30 pod 30|url=https://www.forbes.sk/30pod30-rocnik-2022/14-adam-pavlovcin|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|dátum vydania=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hinšt|meno=Jaro|titul=Adam Pavlovčin z 30 pod 30: Splnil sa mi sen, že robím hudbu na plný úväzok|periodikum=Forbes|dátum=2022-04-07|issn=1338-2527|url=https://www.forbes.sk/adam-pavlovcin-z-30-pod-30-splnil-sa-mi-sen-ze-robim-hudbu-na-plny-uvazok/|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|ročník=XII.|číslo=4/2022|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)}}&lt;/ref&gt; Jeho debutový sólový singel „Moving On“ sa stal najhranejšou skladbou slovenského interpreta v éteri.&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&amp;hitparada=42&amp;titul=169034&amp;sec=4b8131e45d342dddca2f5bcab9491ad4|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; Je bratom herečky [[Radka Pavlovčinová|Radky Pavlovčinovej]] a synom výtvarnej umelkyne Moniky Sabo, od roku 2022 gayom.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;

== Raný život ==
Adam Pavlovčin sa narodil 13. septembra 1995 na [[Myjava (mesto)|Myjave]], vyrastal však na [[Záhorie|Záhorí]] v [[Senica|Senici]] a obci [[Cerová (okres Senica)|Cerová]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívny rozhovor s víťazom SuperStar|url=https://trnava.zoznam.sk/exkluzivny-rozhovor-s-vitazom-superstar-rodeny-senican-prehovoril-o-odchode-od-rodicov-v-skorom-veku/|dátum vydania=2021-12-22|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plávalová|meno=Barbora|vydavateľ=ZRegióny}}&lt;/ref&gt; Po vzore staršej sestry sa od útleho detstva súťažne venoval tancu, spevu a učil sa hrať na klavíri. So spevom ale prestal, keď mu v období dospievania jeho dovtedy vysoký hlas (tenor) zmutoval až na najnižší ľudský hlas, aký existuje ([[basso profondo]]). Extrémna zmena hlasu a strata tenorového rozsahu mala za následok, že novým, hlbokým basovým hlasom vhodným do [[Opera|opery]] už nedokázal zaspievať piesne [[Populárna hudba|populárnej hudby]], v ktorej tenori dominujú.&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konečne prišiel! Hosťom novej #lvllama je spevák Adam Pavlovčin|url=https://www.funradio.sk/clanok/46359-konecne-prisiel-hostom-novej-lvllama-je-spevak-adam-pavlovcin/|vydavateľ=[[Fun rádio|fun radio]]|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|dátum vydania=2022-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Trvalo mi několik let, než jsem si začal svého hlasu vážit|url=https://dailystyle.cz/adam-pavlovcin-trvalo-mi-nekolik-let-nez-jsem-si-zacal-sveho-hlasu-vazit/|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=cs|meno=Veronika|priezvisko=Vénosová|dátum vydania=2022-06-01|vydavateľ=Daily Style}}&lt;/ref&gt; V dôsledku toho sa zameral na tanec a v nasledujúcich rokoch sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance (neskôr aj trikrát v kategórii dospelých).&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt; V pätnástich rokoch sa odsťahoval od rodičov do [[Bratislava|Bratislavy]], kde navštevoval [[Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa]]. Chodil aj na hodiny herectva do akadémie v [[Divadlo Nová scéna|Divadle Nová scéna]], pôsobil v profesionálnych tanečných súboroch a začal sa venovať modelingu.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; 

K spevu sa vrátil vďaka českej hlasovej pedagogičke, opernej dive [[Pecková|Hane Peckovej]], ktorá ho v [[Praha|Prahe]] učila, ako spievať hlbokým hlasom a zároveň ho v priebehu rokov naspäť dopracovala k vysokému hlasovému rozsahu.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Po maturite sa tam odsťahoval a rok sa živil ako všestranný umelec na voľnej nohe, kým sa nerozhodol odísť do Londýna zamerať sa na hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Vysokoškolské štúdium spevu a hudobnej kompozície absolvoval v [[Londýn|Londýne]] na prestížnom&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finálové prekvapenie v SuperStar. Habera sa obul do ministerky, adresoval jej ostrý odkaz|url=https://style.hnonline.sk/osobnosti/16795803-finalove-prekvapenie-v-superstar-habera-sa-obul-do-ministerky-adresoval-jej-ostry-odkaz|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|dátum vydania=2021-12-20}}&lt;/ref&gt; Britskom a írskom inštitúte modernej hudby (BIMM London), z ktorého vzišli umelci ako [[James Bay (spevák)|James Bay]], [[Tom Odell]] či [[Marina Diamandis]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Predošlí queer finalisti nemali odvahu povedať to nahlas. Spoločnosť na to ešte nebola pripravená|url=https://refresher.sk/108020-Vitaz-SuperStar-Adam-Pavlovcin-Predosli-queer-finalisti-nemali-odvahu-povedat-to-nahlas-Spolocnost-na-to-este-nebola-pripravena|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Mikolášik|meno=Daniel|dátum vydania=2021-12-22}}&lt;/ref&gt; Promoval s najvyšším vyznamenaním.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Do Superstar som išiel s väčšími predsudkami, než som musel|url=https://dennikn.sk/2913438/adam-pavlovcin-do-superstar-som-isiel-s-vacsimi-predsudkami-nez-som-musel/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2022-07-04|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}&lt;/ref&gt;

Aby dokázal splácať vysoké školné a náklady na živobytie, popri štúdiu si naraz zarábal opatrovaním detí, prácou v gay klube, modelingom, hraním s kapelou a vyučovaním spevu. Adonxs, ktorý rodičom [[Coming out|oznámil]], že je [[gej]], dva týždne po tom, ako sa v osemnástich rokoch „strašne zamiloval“ do muža, označil svoje vysokoškolské roky v Londýne za prelomové obdobie života, ktoré zásadným spôsobom formovalo jeho osobnosť a ovplyvnilo jeho tvorbu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Adam Pavlovčin. Zaujal extravaganciou, geniálnym hlasom a pokorou. Aká bola jeho cesta do SuperStar?|url=https://superstar.markiza.sk/aktualne/2052051_uprimny-adam-pavlovcin-prezradil-ako-riesi-zlomene-srdce|vydavateľ=[[TV Markíza|Reflex]]|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=sk|priezvisko=Sopko|meno=Denis|dátum vydania=2022-02-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Superstar Pavlovčin: Keď si dám opätky, ešte na mňa pozerajú. Spoločnosť však začína byť tolerantnejšia|url=https://www.attelier.sk/adam-pavlovcin/|vydavateľ=Attelier|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=sk|priezvisko=Tomková|meno=Šimona|dátum vydania=2022-03-10}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==

=== Hudba ===
==== 2015 – 2020: Líder skupiny PACE ====
Ešte počas štúdia na gymnáziu Adonxs založil hudobné zoskupenie PACE so svojím spolužiakom, dnes skladateľom [[Filmová hudba|filmovej hudby]], Adriánom Čermákom, ktorý rovnako odišiel študovať do Londýna. Tam sa dvojica rozrástla o ďalších dvoch hudobníkov, monackého gitaristu Lorenza Calva a gréckeho bubeníka Chrisa Eleosa.&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; Začiatkom roka 2018 PACE vydali debutové album ''Keeper'' obsahujúce sedem skladieb v štýle alternatívneho, prevažne [[Barokový pop|barokového popu]], ktoré kombinujú Čermákove prvky [[Orchester|symfonického orchestra]] (nástroje ako [[lesný roh]], [[Pozauna|trombóny]], [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové nástroje]])&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovor s Adriánom Čermákom - Rádio Devín|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/164897/rozhovor-s-adrianom-cermakom|vydavateľ=[[RTVS]]|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk|priezvisko=Jaremková|meno=Mariana|dátum vydania=2018-05-22}}&lt;/ref&gt; s hlbokými vokálmi a autobiografickými textami Adonxsa, ktorý je „uväznený vo vlastných túžbach a víziách“.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; O rok neskôr vyšiel samostatný singel „Hunt Me Down“, kde Čermák ako jeden z nástrojov použil [[harmónium]], ktoré našiel na blšom trhu a Adonxs prechádza z hlbokých vokálov do [[Falzet|falzetu]]. V roku 2020 ho nasledoval singel „Fallen“ charakteristický vojenskými bubnami. Videoklip ku skladbe prelína čiernobiely svet s farebným, poukazuje na vnútorné vyslobodenie a dôležitosť vzťahu k sebe samému.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Powerful New Single 'Fallen'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-powerful-new-single-fallen|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Band Explains: Pace - 'Fallen' (interview)|url=https://whenthehornblows.com/content/2020/5/11/the-band-explains-pace-fallen|vydavateľ=When The Horn Blows|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=en-US|priezvisko=Harris|meno=Karla|dátum vydania=2020-05-11}}&lt;/ref&gt; Album bol pre atmosférickosť prirovnaný k filmovému soundtracku.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Štvorčlenná medzinárodná zostava PACE vystupovala takmer výlučne v Británii, v londýnskych venues vrátane historického O2 Shepherd's Bush Empire, predstavili sa na anglických festivaloch, dúhových pochodoch a boli tiež predskokanom britskej speváčky [[Grace Carterová (speváčka)|Grace Carter]].&lt;ref name=&quot;:110&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko-řecko-monacká hudební fusion v Česku. Čti rozhovor o kapele Pace nejen s jejím frontmanem|url=https://www.redbull.com/cz-cs/urban-hudba-pace-kapela-rozhovor-adam-pavlovcin-kristina-tukan-fanda-cech-artur-zaremba-fallen-videoklip|vydavateľ=Red Bull Music|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs|priezvisko=Lipoldová|meno=Anna|dátum vydania=2020-05-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Koncertovanie skupiny zastavila v roku 2020 [[pandémia COVID-19]].&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Na pódiu som extrovert, v súkromí je to naopak|url=https://hudba.zoznam.sk/rozhovory/09-03-2022-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-na-podiu-som-extrovert-v-sukromi-je-to-naopak/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-03-09}}&lt;/ref&gt; 

Následne sa v 2021 rozhodol vydať na sólovú dráhu a začal s prípravou skladieb na svoj debutový album.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; Nahrávky poskytol producentom britskej skupiny [[Florence and the Machine]], ktorých jeho tvorba oslovila, počas pandémie však zo spolupráce zišlo. Vzápätí sa zoznámil s producentom Oliverom Fillnerom, s ktorým nadviazal spoluprácu a ešte toho roku prijal pozvanie zúčastniť sa ''SuperStar'', aby sa pred vydaním vlastnej tvorby zviditeľnil v Česku a na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A&amp;S {{!}} Víťaz Superstar Adam &quot;ADONXS&quot; Pavlovčin|url=https://open.spotify.com/episode/5yeSDVINX44ajjGBSJ0xEb|dátum vydania=2022-05-28|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk|vydavateľ=A&amp;S}}&lt;/ref&gt;

==== 2021 – súčasnosť: Sólová kariéra ====
Do povedomia širokej verejnosti sa v rodnom [[Slovensko|Slovensku]] a [[Česko|Česku]] dostal v roku 2021, keď sa stal víťazom siedmeho ročníka česko slovenskej speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar (2021)|''SuperStar'']]. Je považovaný za najkomplexnejšieho speváka v celej histórii súťaže, podľa ''Headliner'' „má všetko, čo ostatným víťazom chýbalo“.&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Titul SuperStar získal Slovák. Víťazom sa stal talentovaný Adam Pavlovčin|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/20-12-2021-titul-superstar-ziskal-slovak-vitazom-sa-stal-talentovany-adam-pavlovcin/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-12-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mohr|meno=Daniel|titul=Je úspěch Adama Pavlovčina v Superstar Pyrrhovo vítězství?|periodikum=Headliner|dátum=2021-12-20|issn=2464-6849|dátum prístupu=2022-05-16|miesto=Praha|číslo=1}}&lt;/ref&gt; V médiách však obdržal prívlastok ''extravagantný'' za vystupovanie v rodovo nekonformných kostýmoch vrátane brnenia z priesvitných šiat. „Oblečenie nemá pohlavie,“ uviedol.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Režisér Pepe Majeský: Finalisti Superstar sú odvážnejší aj rozhľadenejší, aj na nich vidno, ako sa spoločnosť posunula|url=https://dennikn.sk/2654586/reziser-pepe-majesky-finalisti-superstar-su-odvaznejsi-aj-rozhladenejsi-aj-na-nich-vidno-ako-sa-spolocnost-posunula-video/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Adonxs je prvým otvorene [[LGBT|LGBTQ+]] víťazom súťaže a svoje víťazstvo, v ktoré kvôli predsudkom neveril, označil za znak progresu českej a slovenskej verejnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V rozhovore pre ''ELLE'', ktorý poukázal na jeho popularitu ako [[LGBT|queer]] umelca v konzervatívnej spoločnosti, sa Adonxs vyjadril k spoločenskému dosahu svojho úspechu: „Verím, že aj práve moje víťazstvo bude motivovať ďalších domácich spevákov, hercov, moderátorov či politikov, aby boli sami sebou a nebáli sa byť autenticky queer.&quot;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ELLEness podcast – Adam Pavlovčin|url=https://www.elle.cz/podcast|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Hejdová|meno=Zorka|dátum vydania=2022-02-25}}&lt;/ref&gt; Adonxs sa do ''SuperStar'' neprihlásil, patril medzi účastníkov, ktorí boli vyhľadaní talentovým skautom a pozvaní na kasting. Oslovený bol aj do minulých ročníkov súťaže, keď žil v Londýne, zakaždým však odmietol,&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výherca Superstar Pavlovčin: Slováci a Česi sú otvorenejší a liberálnejší, smeruje to k lepšiemu|url=https://www.startitup.sk/videa/yherca-superstar-pavlovcin-fnalisti-minulych-rocnikov-viac-zurovali-pocas-sutaze-my-sme-to-brali-vaznejsie/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=sk|dátum vydania=2022-01-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S vítězem SuperStar Adamem Pavlovčinem|url=https://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem|vydavateľ=TALK|dátum prístupu=2022-01-11|jazyk=cs|priezvisko=Diatilová|meno=Rebecca|dátum vydania=2022-01-11}}&lt;/ref&gt; ako dlhoročný člen alternatívnej hudobnej scény vtedy považoval komerčnú spevácku súťaž za „umelecký fastfood“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Keď sa v dôsledku vypuknutia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] presťahoval z Londýna naspäť do Prahy, prijal pozvanie, aby pred vydaním sólovej tvorby zistil, ako na queer umelca zareaguje české a slovenské publikum. „Očakával som, že skupina, ktorá voči mne vyjadrí negatívny postoj, bude omnoho väčšia. [...] Bol som skeptický a nevedel som odhadnúť, ako presne ja nastavená kultúrna scéna v Česku a na Slovensku. Mojim cieľom ale bolo zostať rovnaký a priniesť presne to, čo som robil v Londýne, na naše pódium.“&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Dva týždne po víťazstve v súťaži napísal a nahral štyri nové skladby vrátane „Moving On“, ktorá sa neskôr stala debutovým singlom a oznámil, že ako sólový spevák nebude vystupovať pod menom Adam Pavlovčin.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

V januári bol vydaný kompilačný album skladieb, s ktorými sa predstavil v súťaži, na rozdiel od predošlých víťazov prvýkrát nejde o štúdiové nahrávky, ale o záznamy jeho živých vystúpení.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Na Slovensku bol nominovaný na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]].&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=9. ročník Ruka Hore Awards spustila hlasovanie pre rok 2021! Za týchto umelcov môžete hlasovať|url=https://www.startitup.sk/9-rocnik-ruka-hore-awards-spustila-hlasovanie-pre-rok-2021-za-tychto-umelcov-mozete-hlasovat/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-01|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Vo februári British and Irish Modern Music Institute v Londýne upozornil na Adonxsa ako na jedného z nových umelcov, ktorí môžu ovplyvniť hudobnú scénu a zaradil ho na zoznam ''Up and Coming''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alumni &amp; Student Success Stories|url=https://www.bimm.ac.uk/alumni/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-03-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIMM Up and Coming : February artists to watch out for|url=https://www.bimm.ac.uk/news/bimm-up-and-coming-february-artists-to-watch-out-for/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=en-US|dátum vydania=2022-02-01}}&lt;/ref&gt; 17. februára vystúpil ako hudobný hosť v ''Chart Show''. 10. marca vystúpil v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]] pod vedením dirigenta Adriana Kokoša na galavečeri 25. ročníka udeľovania cien [[Krištáľové krídlo|''Krištáľové krídlo'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu udelia ceny Krištáľové krídlo|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/620607-v-nedelu-udelia-ceny-kristalove-kridlo/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2022-03-20|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Laureáti Krištáľového krídla za rok 2021|url=https://kristalovekridlo.sk/laureati-kristaloveho-kridla-za-rok-2021/|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[Krištáľové krídlo]]}}&lt;/ref&gt; ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' zahrnul Pavlovčina do ''Forbes 30 pod 30'', zoznamu Slovákov, ktorí sú už v mladom veku lídrami vo svojich odvetviach a „menia svet okolo seba“.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;

Debutový sólový singel „Moving On“ prvýkrát predstavil na Slovensku 24. apríla živým vystúpením v tanečnej šou ''Let's Dance''. Skladba bola oficiálne vydaná 20. mája&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin vyhlásil novú etapu a predstavil svoje nové umelecké meno|url=https://www.europa2.sk/novinky/hudba/42301-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-vyhlasil-novu-etapu-a-predstavil-svoje-nove-umelecke-meno|vydavateľ=www.europa2.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; a stala sa najhranejšou skladbou slovenského interpreta v slovenskom éteri.&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; Jeho autorský sólový album, ktorého vydanie oznámil na druhú polovicu roka 2022, má predstavovať odklon od doterajšej alternatívnej tvorby ku komerčnejšiemu popu; vyjadril sa, že sa snaží nájsť kompromis medzi tým, akú hudbu robieva a „tým, čo je ešte hrateľné v rádiu“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Rozhodnutie nevystupovať v sólovej kariére pod menom Adam Pavlovčin, ale pod pseudonymom ADONXS, zdôvodnil ambíciou pokračovať v prezentácii za hranicami.&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Chystám pseudonym, dozvíte se ho, až výjde můj první singl (rozhovor)|url=https://www.youtube.com/watch?v=h82dPtn8gyY|dátum prístupu=2022-04-04|jazyk=cs|dátum vydania=2022-03-28|vydavateľ=Refresher}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin prekvapil svojich fanúšikov! Pod jeho skutočným menom ho vystupovať už nenájdeš|url=https://www.expres.sk/275609/vitaz-superstar-adam-pavlovcin-prekvapil-svojich-fanusikov-pod-jeho-skutocnym-menom-ho-vystupovat-uz-nenajdes/|vydavateľ=[[Rádio Expres]]|dátum vydania=2022-05-11|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Adonxs sa vyslovuje ako adonys; nahradenie samohlásky písmenom „x“ v menách používajú queer umelci a niektorí jazykovedci na znak genderovej inkluzívnosti či odmietnutia zaužívaných rodových stereotypov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why 'Latinx' Is Succeeding While Other Gender-Neutral Terms Fail to Catch On|url=https://time.com/5191804/latinx-definition-meaning-latino-hispanic-gender-neutral/|vydavateľ=[[Time (týždenník) |TIME]]|dátum prístupu=2022-05-13|jazyk=en|priezvisko=Steinmetz|meno=Katy|dátum vydania=2018-04-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt; Pavlovčin si alter ego Adonxs osvojil počas štúdia v Londýne, aby prekonal strach z vystupovania pred obecenstvom; meno je odkazom na antickú dobu, kedy ľudstvo nedefinovalo rody a nerozlišovalo sexuálne orientácie – na gréckeho boha [[Adonizmus|Adonisa]], ktorý bol v starogréckej literatúre symbolom maskulinity, zároveň však feminizovaný, rodovo neurčitý a bol milencom bohyne lásky aj boha slnka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Theocritus's Urban Mimes|url=https://publishing.cdlib.org/ucpressebooks/view?docId=ft4p3006f9&amp;chunk.id=d0e4062&amp;toc.depth=100&amp;toc.id=d0e1976&amp;brand=ucpress|vydavateľ=publishing.cdlib.org|dátum prístupu=2022-05-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na scénu vstupuje ADONXS|url=https://www.elle.cz/celebrity/na-scenu-vstupuje-adonxs|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-05-20|jazyk=cs|priezvisko=Bartoníková|meno=Aneta|dátum vydania=2022-05-20}}&lt;/ref&gt; S hudobníkmi z PACE naďalej spolupracuje; spoluzakladajúci člen Adrián Čermák ho na vystúpeniach doprevádza na klavíri.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

11. júna vystúpil ako jediný slovenský umelec popri [[Dua Lipa|Due Lipe]] či [[Zara Larssonová|Zare Larsson]] na Lovestream festivale v Bratislave, kde predstavil svoje dva nadchádzajúce single „Game“ a „Cold Summer“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DUA LIPA V BRATISLAVE: Speváčka zažiarila na festivale Lovestream|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-hviezdou-druheho-dna-lovestream/640169-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-06-12|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; 19. augusta Adonxs vydal druhý sólový singel „Game“, ktorého zvuk masteroval Dave Kutch, ktorý masteroval albumy [[Dua Lipa|Duy Lipy]], [[Beyoncé]], [[Billie Eilish]] či [[The Weeknd|The Weeknda]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dave Kutch credits|url=https://jaxsta.com/profile/c00fda48-9b2a-417d-acff-a3985af4534c/catalogue|vydavateľ=Jaxsta|dátum prístupu=2022-08-21}}&lt;/ref&gt; V texte piesne Adonxs poukazuje na paralelu medzi manipulatívnym romantickým vzťahom a spôsobom, akým zábavný priemysel zaobchádza s mladým umelcom. Vo videoklipe Adonxs vystupuje ako živá bábika Barbie v krabici a zároveň celebrita lákajúca na výhodnú kúpu produktov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADONXS rúca tabu s videoklipom, aký sme na Slovensku ešte nemali|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/19-08-2022-adonxs-ruca-tabu-s-videoklipom-aky-sme-na-slovensku-este-nemali/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-08-21|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-08-19}}&lt;/ref&gt;

=== Tanec, modeling, herectvo ===
Okrem hudobnej kariéry je Adonxs profesionálnym tanečníkom a päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance – dvakrát v juniorskej a trikrát v hlavnej (dospeláckej) vekovej kategórii Medzinárodnej tanečnej organizácie.&lt;ref name=&quot;tanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kariéra Adam Pavlovčin. Súťažný informačný systém sekcie disciplín IDO SZTŠ|url=http://is.stodido.sk/index.php?page=lists/listspecificresults&amp;id_member=1443&amp;resultstype=specificdancerall|vydavateľ=International Dance Organization|dátum prístupu=2022-03-10}}&lt;/ref&gt; Ako profesionálny tanečník vystupoval s [[Robbie Williams|Robbiem Williamsom]], [[Nicole Scherzingerová|Nicole Scherzinger]] či [[Leona Lewisová|Leonou Lewis]],&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt; trénoval s choreografom [[Justin Bieber|Justina Biebera]], Ianom Eastwoodom, Keonem Madridom či Camillom Lauricellom a špecializoval sa na štýly street dance, lyrický jazz či [[Latinskoamerický tanec|latinskoamerické tance]]. Pôsobil vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch vrátane RDS Company.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dancer profile: ADAM PAVLOVČIN|url=http://www.rdscompany.sk/adam-pavlovcin-1|vydavateľ=Riverpark Dance School|dátum prístupu=2021-12-24}}&lt;/ref&gt; Ako člen 4in1ARTISTS konceptu pre všestranných umelcov vystupoval po svete ako tanečník, model a herec v jednej osobe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4in1ARTISTS {{!}} Adam Pa.|url=https://4in1artists.com/my-product/adam-pa/|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Modelingu sa venuje od šestnástich rokov. Bol modelom pre [[Alexander McQueen]] v [[Miláno|Miláne]], predvádzal aj na móle na [[Haute couture|Fashion Weeku]] v Londýne a iných metropolách.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; Býva súčasťou módnych kampaní pre návrhárov, ktorí odmietajú [[Gender (rod)|rodové stereotypy]] a ktorí nedelia svoje kolekcie na dámske a pánske.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Járková|meno=Petra|titul=Rozhovor: Zpěvák a model Adam Pavlovčin: Miluju londýnskou queer scénu|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2017-10-20|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/co-se-deje/item/11472-rozhovor-zpevak-a-model-adam-pavlovcin-miluju-londynskou-queer-scenu-vsichni-jsou-tak-svobodni-a-otevreni-nekdy-az-prilis|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neon Liberation|url=https://issuu.com/londonrunway/docs/20_full_issuu|vydavateľ=London Runway|dátum prístupu=2022-01-13|jazyk=en|priezvisko=Hansler|meno=Joshua|dátum vydania=2018-07-19|strany=15-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kubáček|meno=Ondřej|titul=Odvážná kampaň Lukáše Lindnera byla inspirována sexualitou bez hranic|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2016-05-03|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/moda/item/7148-kampan-lukase-lindnera-byla-inspirovana-sexualitou|dátum prístupu=2022-05-16|meno2=Josef}}&lt;/ref&gt; Patria medzi nich aj českí a slovenskí návrhári Lukáš Lindner, Pavol Dendis a Jan Černý, s ktorými dlhodobo spolupracuje.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Podporuje [[Udržateľná móda|udržateľnosť]] a upcykláciu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVOR Adam je ‚airbag‘ mezi mnou a mámou, přiznává Radka Pavlovčinová|url=https://www.prahain.cz/celebrity/rozhovor-adam-je-airbag-mezi-mnou-a-mamou-priznava-radka-pavlovcinova-2550.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-02-22|jazyk=cs|priezvisko=Bachoríková|meno=Ivana|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt; V apríli 2022 sa spojil s [[Adidas|Adidas Originals]] pre futuristickú kampaň Ozworld,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Když se svět Ozworld spojil s fashion weekem|url=https://www.vogue.cz/clanek/advertorial/kdyz-se-svet-ozworld-spojil-s-fashion-weekem?author=advertorial|vydavateľ=[[Vogue]]|dátum vydania=2022-04-15|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; v júni sa stal tvárou kampane Dsquared2 pre český trh.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dsquared2|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=12|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; 

Pôsobí v pražskom Divadle Bez zábradlí, kde v jazzovom muzikáli ''[[Kabaret|Cabaret]]'' stvárňuje postavu Bobbyho, milenca z nočného Kit Kat Klubu, účinkuje tiež v úlohe volavky v environmentálnom predstavení ''Ostrov!'' súboru BURKICOM.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - cesta k přetrvání rodinné kvality|url=http://www.scena.cz/index.php?o=2&amp;d=1&amp;r=10&amp;c=40970|vydavateľ=Scéna|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Meszáros|meno=Josef|dátum vydania=2021-10-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - Divadlo Bez zábradlí {{!}} i-divadlo.cz|url=https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-bez-zabradli/kabaret|vydavateľ=www.i-divadlo.cz|dátum prístupu=2022-01-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrov! – Environmental crisis through a Czech lens|url=https://www.tanecniaktuality.cz/en/reviews/ostrov-environmental-crisis-through-a-czech-lens|vydavateľ=Taneční aktuality|dátum prístupu=2022-01-25|meno=Josef|priezvisko=Bartoš|dátum vydania=2021-12-01}}&lt;/ref&gt; Hral aj v hudobných videoklipoch „The Riddle“ od francúzskej speváčky Silly Boy Blue, v „Euphoria“ od NobodyListen a v „24/7“ od nemeckej speváčky MELINA.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Silly Boy Blue – The Riddle (Official Video)|url =https://www.youtube.com/watch?v=vyYtU1ePGLk|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Silly Boy Blue|dátum vydania = 2021-02-15|dátum prístupu = 2022-01-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = MELINA – 24/7 (Official Music Video)|url =https://youtube.com/watch?v=z_603tWFRlE|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = MELINA|dátum vydania = 2019-07-26|dátum prístupu = 2022-01-27|jazyk=en-US|miesto = Londýn}} &lt;/ref&gt;

V auguste 2022 TV Markíza oznámila jeho účasť v siedmej sérii šou ''[[Tvoja tvár znie povedome]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé mená markizáckej jesennej šou sú známe! Jedno väčšie prekvapenie ako druhé|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/636612-prve-mena-markizackej-jesennej-sou-su-zname-jedno-vacsie-prekvapenie-ako-druhe/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-08-11|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}&lt;/ref&gt;

== Aktivizmus ==
Adonxs je tvárou reklamnej kampane s názvom ''Každá láska je láska'', v ktorej sa bozkáva s mužom a vzápätí parafrázuje text z Biblie, [[Prvý list Korinťanom|Hymnus na lásku]], ktorý sa často cituje na svadobných obradoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podľa sťažovateľov reklama na Absolut - Láska je láska zneužíva biblický hymnus na lásku|url=https://www.omediach.com/reklama/20343-podla-stazovatelov-reklama-na-absolut-laska-je-laska-zneuziva-biblicky-hymnus-na-lasku-video|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|dátum vydania=2021-03-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci bojujú za zmenu definície lásky v našom slovníku. Akceptuje ju len medzi opačnými pohlaviami|url=https://www.startitup.sk/lasku-akceptuje-len-medzi-opacnymi-pohlaviami-slovaci-bojuju-za-zmenu-definicie-lasky-v-nasom-slovniku/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-14|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk|priezvisko=Majer|meno=Matúš}}&lt;/ref&gt; Na Slovensku, kde [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] zakazuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/|vydavateľ=Slov-Lex|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}&lt;/ref&gt; boli na kampaň podané sťažnosti za „nemorálnosť“. Komisia Rady pre reklamu ich zamietla ako neopodstatnené a vyzdvihla posolstvo reklamy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut – Každá láska je láska − Rada pre reklamu|url=http://www.rpr.sk/sk/nalezy/absolut-|vydavateľ=Rada pre reklamu|dátum prístupu=2022-03-24}}&lt;/ref&gt; Adonxs o kampani povedal: „Keď si predstavím, že by som podobnú reklamu na Slovensku videl ako malý chlapec, určite by to malo veľmi pozitívny vplyv na moje dospievanie a veľa životných rozhodnutí by som pravdepodobne urobil inak.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kdo je zpěvák, gay a nový vítěz SuperStar|url=https://www.prahain.cz/celebrity/jeho-kadernik-by-zaslouzil-kulku-kdo-je-zpevak-gay-a-novy-vitez-superstar-1632.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=cs|priezvisko=Vančová|meno=Anna|dátum vydania=2021-12-21|meno2=Šárka|priezvisko2=Peková}}&lt;/ref&gt; V roku 2021 sa vyjadril, že sa nikdy nepovažoval za LGBTQ+ aktivistu, ale „svojimi krokmi a vystúpeniami som sa ním stal“.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 2022 sa kampaň rozšírila o iniciatívu, v ktorej Adonxs verejne vyzýva na zmenu výkladu slova ''láska'' v [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]], ktorý ju na rozdiel od anglického či nemeckého definuje ako náklonnosť jedného pohlavia k druhému.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut: Každý má právo milovať, koho chce|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/21545796-absolut-kazdy-ma-pravo-milovat-koho-chce|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2022-02-17|jazyk=sk|dátum vydania=2020-02-14}}&lt;/ref&gt; [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]] na výzvu zareagoval a s úpravou definície lásky súhlasil. Zmena sa má prejaviť najprv v elektronickej podobe slovníka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definícia lásky v online slovníku sa môže dočkať zmeny. Na kampaň značky ABSOLUT zareagovali jazykovedci|url=https://www.startitup.sk/definicia-lasky-v-online-slovniku-sa-moze-dockat-zmeny-na-kampan-znacky-absolut-zareagovali-jazykovedci/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-03-24|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Prostredníctvom iniciatívy ''Umělci pro Ukrajinu'' v spolupráci s humanitárnou organizáciou ADRA sa v Prahe podieľa na priamej humanitárnej pomoci utečencom z [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: Veletržní palác {{!}} Národní galerie Praha|url=https://www.ngprague.cz/o-nas/novinky/umelci-pro-ukrajinu-veletrzni-palac|vydavateľ=National Gallery Prague|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: benefiční koncerty ve prospěch sbírky ADRA|url=https://adra.cz/aktualita/umelci-pro-ukrajinu-beneficni-koncerty-ve-prospech-sbirky-adra/|vydavateľ=ADRA|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; zapojil sa do materiálnych i finančných zbierok pre Ukrajincov, vystupuje na benefičných koncertoch. Adonxs sa označil za [[Pacifizmus|pacifistu]]; pre [[Forbes (magazín)|''Forbes'']] uviedol, že vypuknutie vojny za slovenskými hranicami ho na niekoľko dní úplne „paralyzovalo“.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;

== Umenie ==
Hoci jeho hovorový hlas mylne naznačuje barytón,&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; Adonxs je v skutočnosti až [[basso profondo]] – najhlbší, extrémne nízko položený mužský hlas – pričom ale vďaka Peckovej dnes dosahuje rozsah až po [[Tenor (vysoký hlas)|tenor]], najvyšší mužský hlas.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; V dôsledku toho má v hornom registri charakteristickú [[Farba tónu|farbu]].&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; V populárnej hudbe, v ktorej dominujú tenori, je jeho bas neobvyklý, o kariéru operného speváka (basistu) ale nemal záujem.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; Adonxsov hlas bol opísaný ako „zamatový“,&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prekvapenie vo finále. Zo SuperStar odstúpila jedna z favoritiek|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2021-prekvapenie-vo-finale-zo-superstar-odstupila-jedna-z-favoritiek/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-11-29}}&lt;/ref&gt; „ľahko rozpoznateľný“,&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt; jeho vokály ako „hlboko precítené“,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; „srdcervúce“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Hunt Me Down&quot; - Haunting New Single from London Band, PACE - INTERVIEW|url=https://v13.net/2019/10/hunt-me-down-haunting-new-single-from-london-band-pace/|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=en-CA|priezvisko=Jones|meno=Dawn|vydavateľ=V13}}&lt;/ref&gt; skladby ako „atmosférické“, pripomínajúce filmovú hudbu.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Ich základom je klavír, v ranej tvorbe doplnený prvkami symfonického orchestra.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Štýl jeho písania textov je [[Rozprávanie (kompozičný postup)|naratívny]], texty sú autobiografické, venujú sa témam sebalásky, sexuálnej túžby, [[Smilstvo|smilstva]], zmätku, oddanosti, osamelosti či zanechania minulosti.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Všetky piesne skladá na klavíri.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

Vyrastal na [[Queen (skupina)|Queen]] či [[Prince|Princeovi]], v tvorbe ho ovplyvnili umelci ako AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, London Grammar, Josef Salvat, Lorde, Birdy či Florence and the Machine,&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hejčl|meno=Petr|titul=Od rocku po rap. Velký výběr nadějných sólo hudebníků napříč žánry|periodikum=CZECHMAG|dátum=2021-05-04|issn=2570-4850|url=https://czechmag.cz/od-rocku-po-rap-velky-vyber-nadejnych-solo-hudebniku-napric-zanry/|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt; pričom kľúčovou inšpiráciou v začiatkoch jeho hudobnej kariéry bol francúzsky umelec Woodkid.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; K jeho módnym inšpiráciám v hudbe patria Damiano David, líder talianskej rockovej skupiny Måneskin, Sevdaliza, [[Prince]], [[Freddie Mercury]] či [[David Bowie]].&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Machová|meno=Anna|titul=Ať žije (queer) král|periodikum=ELLE|dátum=2022-02-16|ročník=2022|číslo=3|strany=65-66|issn=1210-8480|url=https://www.elle.cz/tistena-elle/zije-queer-kral|dátum prístupu=2022-02-17|poznámky=Citované z printovej verzie magazínu, na webe je publikovaný iba úryvok z rozhovoru}}&lt;/ref&gt; V rozhovore pre ''Esquire'' definoval svoj štýl ako inšpirovaný glamom 80. rokov a „ovplyvnený londýnskou [[queer]] pop kultúrou“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Staněk|meno=Luděk|titul=66 otázek Luďka Staňka pro Adama Pavlovčina|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=86-93|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; Je známy svojimi rituálmi pred každým vystúpením, v zákulisí si vždy zvykne nalakovať nechty pre šťastie.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; ''ELLE'' označil Adonxsa za „[[queer]] kráľa“,&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; zatiaľ čo ''Musicserver'' ho hudobne prirovnal k Jamesovi Blakeovi a Woodkidovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvacet nejlepších domácích desek roku 2021 podle musicserveru (5-1)|url=https://musicserver.cz/clanek/67377/dvacet-nejlepsich-domacich-desek-roku-2021-podle-musicserveru-5-1/|vydavateľ=Musicserver|dátum prístupu=2022-06-30|priezvisko=|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Adonxsova o šesť rokov staršia sestra [[Radka Pavlovčinová|Radka]] je herečka a speváčka pôsobiaca v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavlovčin v SuperStar zhubl. Oba máme rychlý metabolismus, říká jeho sestra|url=https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/adam-pavlovcin-zpevak-superstar-sestra-herecka-radka-pavlovcinova.A220202_144710_lidicky_zar|vydavateľ=[[Mladá fronta DNES]]|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-02-21|jazyk=cs|priezvisko=Gordíková|meno=Monika}}&lt;/ref&gt; Jeho matkou je kritikmi oceňovaná výtvarná umelkyňa Monika Sabo.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vernisáž Monika Sabo: Tvorím, teda som|url=http://martinfryc.eu/vystavy/vernisaz-monika-sabo-tvorim-teda-som/|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs-CZ|priezvisko=Fryč|meno=Martin}}&lt;/ref&gt; Jeho (nevlastný) otec je záchranár v [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičskom a záchrannom zbore]], s biologickým otcom neudržiava kontakt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Radka Pavlovčinová: Je těžké určit si hranice|url=https://www.novinky.cz/zena/styl/clanek/radka-pavlovcinova-je-tezke-urcit-si-hranice-159929|vydavateľ=[[Právo (denník)|PRÁVO]]|dátum prístupu=2022-02-22|priezvisko=Říhová|meno=Klára|dátum vydania=2012-07-21|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;

V detstve sa venoval [[karate]] a je fanúšikom ''[[Drag queen|RuPaul's Drag Race]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo odporúčajú osobnosti z rebríčka 30 pod 30?|url=https://www.forbes.sk/37-tipov-na-serialy-ci-podcasty-co-odporucaju-osobnosti-z-rebricka-30-pod-30/|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum vydania=2022-04-10|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

== Diskografia ==
===Albumy===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''PACE – Keeper''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 31. januára 2018&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/keeper/1342818540|title=Keeper by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: AIC
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Adam Pavlovčin''
''SuperStar 2021''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 14. januára 2021&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|title=Adam Pavlovčin SuperStar 2021 – album by Adam Pavlovčin on Apple Music
|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: [[Warner Music]]
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|}

===Single===
''Skupina PACE'':
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Hunt Me Down“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 18. októbra 2019&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/hunt-me-down/1480349214?i=1480349396|title=Hunt Me Down – single by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: PACE
* Formát: Digitálny download, streaming

|-
! scope=&quot;row&quot;| „Fallen“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 5. mája 2020&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/fallen-single/1507970440|title=Fallen – single by PACE on Apple Music
|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: PACE
* Formát: Digitálny download, streaming
|}

''ADONXS'':
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Moving On“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 20. mája 2022
* Vydavateľstvo: Warner
* Formát: Digitálny download, streaming
|}

== Filmografia ==
=== Hudobné videá ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov 
! scope=&quot;col&quot; | Úloha
! scope=&quot;col&quot; | Umelec 
|-
!2019
|style=&quot;text-align:center;&quot;|„24/7“&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| muž
|style=&quot;text-align:center;&quot;| MELINA
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| „The Riddle“&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| muž
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Silly Boy Blue
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| „Euphoria“&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = NobodyListen – Euphoria|url =https://youtube.com/watch?v=sKdha_91YDU|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Addict Sound&amp;Rave|dátum vydania = 2021-04-21|dátum prístupu = 2021-12-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}} &lt;/ref&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| hlavná postava
|style=&quot;text-align:center;&quot;| NobodyListen
|}

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov 
! scope=&quot;col&quot; | Epizóda
|-
!2012
|style=&quot;text-align:center;&quot;| ''The Voice''
| style=&quot;text-align:center;&quot; | séria 1, epizóda 2, 6
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| ''SuperStar''
| style=&quot;text-align:center;&quot; | séria 7, epizóda 6, 8, 12 – 16
|-
!2021
|''Snídaně s Novou''
|epizóda 20. december 2021
|-
!2021
|''Teleráno''
|epizóda 21. december 2021
|-
!2022
|''TALK!''
|epizóda 11. január 2022
|-
!2022
|''Reflex''
|epizóda 16. február 2022
|-
!2022
|''Chart Show''
|séria 7, epizóda 6
|-
!2022
|''Krištáľové krídlo''
|25. ročník&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;
|-
!2022
|''Život ve hvězdách''
|epizóda 30. apríl 2022
|-
!2022
|''Let's Dance''
|séria 7, epizóda 8&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;
|-
!2022
|''Neskoro večer''
|epizóda 28. máj 2022
|-
!2022
|''Social Awards Slovakia''
|3. ročník&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;
|}

== Ocenenia a nominácie ==
=== Hudobné ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Ocenenie
! scope=&quot;col&quot; | Rok 
! scope=&quot;col&quot; | Kategória
! scope=&quot;col&quot; | Príjemca 
! scope=&quot;col&quot; | Výsledok
|-
! [[Ruka Hore Awards]]
|style=&quot;text-align:center;&quot;| 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Objav roka
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Adam Pavlovčin
|style=&quot;background: #f0e68c&quot;| 2&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;
|-
! SOWA
| 2022
| Hudba
| Adam Pavlovčin
|style=&quot;background: #f0e68c&quot;| 2&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nominovaní v kategórií Hudba|url=https://www.socialawardslovakia.sk/hudba#hlasuj|vydavateľ=Social Awards Slovakia|dátum prístupu=2022-04-01}}&lt;/ref&gt;
|}

== Tanečné výsledky ==
''Pódiové umiestnenia v disciplínach IDO SZTŠ:''

=== Majstrovstvá Slovenska ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2005
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2006
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2006
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2009
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance duo
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2009
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance skupina
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance skupina
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|street dance show skupina
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|}
=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2005
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;&quot;|3
|}

=== Slovenský pohár ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2008
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2009
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance duo
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;&quot;|3
|}
* &lt;small&gt;JVK = juniorská veková kategória (13 – 17 rokov)&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;HVK = hlavná veková kategória (dospelí do 31 rokov)&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;IDO = Medzinárodná tanečná organizácia&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;SZTŠ = Slovenský zväz tanečného športu&lt;/small&gt;

== Vystúpenia v SuperStar 2021 ==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Epizóda 
! scope=&quot;col&quot;| Skladba a interpret&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Superstar 2021 by Adam Pavlovčin|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|dátum vydania=2022-01-14|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Kasting''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]])
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Supervýber – Top 82''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Power Over Me“ ([[Dermot Kennedy]])

„Into You“ ([[Ariana Grande]])
|-
!''Supervýber – Top 50''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Hallelujah“ ([[Leonard Cohen]])
|-
!''Semifinále – Top 20''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Another Love“ ([[Tom Odell]])
|-
!''Finále 1 – Top 10''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Drivers License“ ([[Olivia Rodrigo]])
|-
!''Finále 2 – Top 8''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Physical“ ([[Dua Lipa]])
|-
!''Finále 3 – Top 6''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Hold Back the River“ ([[James Bay (spevák)|James Bay]])

„Pár dní“ ([[Desmod]] a [[Zuzana Smatanová]])
|-
!''Superfinále – Top 4''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Arcade“ ([[Duncan Laurence]])
|-
!''Superfinále – Top 3''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Láska“ ([[Marcel Palonder]])
|-
!''Superfinále – Top 2''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]])
|}

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno| id=4898383| meno = Adam Pavlovcin}} 
* {{csfd meno| id=710833| meno = Adam Pavlovčin}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Adam Pavlovčin |https://en.m.wikipedia.org/w/https://en.m.wikipedia.org/w/1067046493}} 

{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Pavlovčin, Adam}}
[[Kategória:Osobnosti zo Senice]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví klaviristi]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]]
[[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]]</text>
      <sha1>n2p0g7j6wbioqhizohamr9mnpuqu7ua</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429809</id>
      <parentid>7429808</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:34:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/159.253.109.40|159.253.109.40]] ([[User_talk:159.253.109.40|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Aldazuri</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="52922" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=ADONXS|Popis umelca=|Rodné meno=Adam Pavlovčin|Umelecké mená=ADONXS|Dátum narodenia={{dnv|1995|9|13}}|Miesto narodenia=[[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=[[Londýn]], [[Praha]]|Žáner=[[barokový pop]], [[dark ambient]], [[barokový pop|orchestrálny pop]], [[avantgarda (hudba)|avantgardný pop]], [[folk|neofolk]], [[indie pop]], [[alternatívna kultúra|alternatívny pop]]|Roky pôsobenia=[[2015]] – súčasnosť|Hrá na nástroje=[[klavír]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]]|Typ hlasu=[[basso profondo]]|Súvisiace články=|Vplyvy=Woodkid, AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, Lorde, Josef Salvat, London Grammar|Hudobný vydavateľ=[[Warner Music]]|Webstránka=|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=British and Irish Modern Music Institute (BIMM London)|Obrázok=ADONXS performing.jpg|Popis obrázku=ADONXS v decembri 2021|Pôsobenie=spevák-skladateľ, model, tanečník}}

'''Adam Pavlovčin''' (* [[13. september]] [[1995]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]), vystupujúci ako '''ADONXS''' (štylizované veľkými písmenami), je slovenský spevák-skladateľ, model a tanečník, známy svojím [[Basso profondo|hlbokým basovým hlasom]] a pódiovou extravaganciou. V rokoch 2015 – 2020 bol lídrom londýnskej alternatívnej skupiny PACE. Je päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach IDO.&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt; V roku 2021 sa stal víťazom ''[[Česko Slovenská SuperStar (2021)|SuperStar]]''.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jasným víťazom Superstar je Adam Pavlovčin. Jeho talent ohúril divákov aj porotu|url=https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/610988-jasnym-vitazom-superstar-je-adam-pavlovcin-jeho-talent-ohuril-divakov-aj-porotu/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2021-12-20|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V roku 2022 obdržal nomináciu na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]]&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; a bol ocenený na zozname ''[[Forbes (magazín)|Forbes]] 30 pod 30''.&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin – Forbes 30 pod 30|url=https://www.forbes.sk/30pod30-rocnik-2022/14-adam-pavlovcin|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|dátum vydania=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hinšt|meno=Jaro|titul=Adam Pavlovčin z 30 pod 30: Splnil sa mi sen, že robím hudbu na plný úväzok|periodikum=Forbes|dátum=2022-04-07|issn=1338-2527|url=https://www.forbes.sk/adam-pavlovcin-z-30-pod-30-splnil-sa-mi-sen-ze-robim-hudbu-na-plny-uvazok/|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|ročník=XII.|číslo=4/2022|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)}}&lt;/ref&gt; Jeho debutový sólový singel „Moving On“ sa stal najhranejšou skladbou slovenského interpreta v éteri.&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&amp;hitparada=42&amp;titul=169034&amp;sec=4b8131e45d342dddca2f5bcab9491ad4|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; Je bratom herečky [[Radka Pavlovčinová|Radky Pavlovčinovej]] a synom výtvarnej umelkyne Moniky Sabo.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;

== Raný život ==
Adam Pavlovčin sa narodil 13. septembra 1995 na [[Myjava (mesto)|Myjave]], vyrastal však na [[Záhorie|Záhorí]] v [[Senica|Senici]] a obci [[Cerová (okres Senica)|Cerová]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívny rozhovor s víťazom SuperStar|url=https://trnava.zoznam.sk/exkluzivny-rozhovor-s-vitazom-superstar-rodeny-senican-prehovoril-o-odchode-od-rodicov-v-skorom-veku/|dátum vydania=2021-12-22|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plávalová|meno=Barbora|vydavateľ=ZRegióny}}&lt;/ref&gt; Po vzore staršej sestry sa od útleho detstva súťažne venoval tancu, spevu a učil sa hrať na klavíri. So spevom ale prestal, keď mu v období dospievania jeho dovtedy vysoký hlas (tenor) zmutoval až na najnižší ľudský hlas, aký existuje ([[basso profondo]]). Extrémna zmena hlasu a strata tenorového rozsahu mala za následok, že novým, hlbokým basovým hlasom vhodným do [[Opera|opery]] už nedokázal zaspievať piesne [[Populárna hudba|populárnej hudby]], v ktorej tenori dominujú.&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konečne prišiel! Hosťom novej #lvllama je spevák Adam Pavlovčin|url=https://www.funradio.sk/clanok/46359-konecne-prisiel-hostom-novej-lvllama-je-spevak-adam-pavlovcin/|vydavateľ=[[Fun rádio|fun radio]]|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|dátum vydania=2022-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Trvalo mi několik let, než jsem si začal svého hlasu vážit|url=https://dailystyle.cz/adam-pavlovcin-trvalo-mi-nekolik-let-nez-jsem-si-zacal-sveho-hlasu-vazit/|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=cs|meno=Veronika|priezvisko=Vénosová|dátum vydania=2022-06-01|vydavateľ=Daily Style}}&lt;/ref&gt; V dôsledku toho sa zameral na tanec a v nasledujúcich rokoch sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance (neskôr aj trikrát v kategórii dospelých).&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt; V pätnástich rokoch sa odsťahoval od rodičov do [[Bratislava|Bratislavy]], kde navštevoval [[Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa]]. Chodil aj na hodiny herectva do akadémie v [[Divadlo Nová scéna|Divadle Nová scéna]], pôsobil v profesionálnych tanečných súboroch a začal sa venovať modelingu.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; 

K spevu sa vrátil vďaka českej hlasovej pedagogičke, opernej dive [[Pecková|Hane Peckovej]], ktorá ho v [[Praha|Prahe]] učila, ako spievať hlbokým hlasom a zároveň ho v priebehu rokov naspäť dopracovala k vysokému hlasovému rozsahu.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Po maturite sa tam odsťahoval a rok sa živil ako všestranný umelec na voľnej nohe, kým sa nerozhodol odísť do Londýna zamerať sa na hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Vysokoškolské štúdium spevu a hudobnej kompozície absolvoval v [[Londýn|Londýne]] na prestížnom&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finálové prekvapenie v SuperStar. Habera sa obul do ministerky, adresoval jej ostrý odkaz|url=https://style.hnonline.sk/osobnosti/16795803-finalove-prekvapenie-v-superstar-habera-sa-obul-do-ministerky-adresoval-jej-ostry-odkaz|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|dátum vydania=2021-12-20}}&lt;/ref&gt; Britskom a írskom inštitúte modernej hudby (BIMM London), z ktorého vzišli umelci ako [[James Bay (spevák)|James Bay]], [[Tom Odell]] či [[Marina Diamandis]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Predošlí queer finalisti nemali odvahu povedať to nahlas. Spoločnosť na to ešte nebola pripravená|url=https://refresher.sk/108020-Vitaz-SuperStar-Adam-Pavlovcin-Predosli-queer-finalisti-nemali-odvahu-povedat-to-nahlas-Spolocnost-na-to-este-nebola-pripravena|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Mikolášik|meno=Daniel|dátum vydania=2021-12-22}}&lt;/ref&gt; Promoval s najvyšším vyznamenaním.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Do Superstar som išiel s väčšími predsudkami, než som musel|url=https://dennikn.sk/2913438/adam-pavlovcin-do-superstar-som-isiel-s-vacsimi-predsudkami-nez-som-musel/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2022-07-04|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}&lt;/ref&gt;

Aby dokázal splácať vysoké školné a náklady na živobytie, popri štúdiu si naraz zarábal opatrovaním detí, prácou v gay klube, modelingom, hraním s kapelou a vyučovaním spevu. Adonxs, ktorý rodičom [[Coming out|oznámil]], že je [[gej]], dva týždne po tom, ako sa v osemnástich rokoch „strašne zamiloval“ do muža, označil svoje vysokoškolské roky v Londýne za prelomové obdobie života, ktoré zásadným spôsobom formovalo jeho osobnosť a ovplyvnilo jeho tvorbu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Adam Pavlovčin. Zaujal extravaganciou, geniálnym hlasom a pokorou. Aká bola jeho cesta do SuperStar?|url=https://superstar.markiza.sk/aktualne/2052051_uprimny-adam-pavlovcin-prezradil-ako-riesi-zlomene-srdce|vydavateľ=[[TV Markíza|Reflex]]|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=sk|priezvisko=Sopko|meno=Denis|dátum vydania=2022-02-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Superstar Pavlovčin: Keď si dám opätky, ešte na mňa pozerajú. Spoločnosť však začína byť tolerantnejšia|url=https://www.attelier.sk/adam-pavlovcin/|vydavateľ=Attelier|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=sk|priezvisko=Tomková|meno=Šimona|dátum vydania=2022-03-10}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==

=== Hudba ===
==== 2015 – 2020: Líder skupiny PACE ====
Ešte počas štúdia na gymnáziu Adonxs založil hudobné zoskupenie PACE so svojím spolužiakom, dnes skladateľom [[Filmová hudba|filmovej hudby]], Adriánom Čermákom, ktorý rovnako odišiel študovať do Londýna. Tam sa dvojica rozrástla o ďalších dvoch hudobníkov, monackého gitaristu Lorenza Calva a gréckeho bubeníka Chrisa Eleosa.&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; Začiatkom roka 2018 PACE vydali debutové album ''Keeper'' obsahujúce sedem skladieb v štýle alternatívneho, prevažne [[Barokový pop|barokového popu]], ktoré kombinujú Čermákove prvky [[Orchester|symfonického orchestra]] (nástroje ako [[lesný roh]], [[Pozauna|trombóny]], [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové nástroje]])&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovor s Adriánom Čermákom - Rádio Devín|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/164897/rozhovor-s-adrianom-cermakom|vydavateľ=[[RTVS]]|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk|priezvisko=Jaremková|meno=Mariana|dátum vydania=2018-05-22}}&lt;/ref&gt; s hlbokými vokálmi a autobiografickými textami Adonxsa, ktorý je „uväznený vo vlastných túžbach a víziách“.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; O rok neskôr vyšiel samostatný singel „Hunt Me Down“, kde Čermák ako jeden z nástrojov použil [[harmónium]], ktoré našiel na blšom trhu a Adonxs prechádza z hlbokých vokálov do [[Falzet|falzetu]]. V roku 2020 ho nasledoval singel „Fallen“ charakteristický vojenskými bubnami. Videoklip ku skladbe prelína čiernobiely svet s farebným, poukazuje na vnútorné vyslobodenie a dôležitosť vzťahu k sebe samému.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Powerful New Single 'Fallen'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-powerful-new-single-fallen|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Band Explains: Pace - 'Fallen' (interview)|url=https://whenthehornblows.com/content/2020/5/11/the-band-explains-pace-fallen|vydavateľ=When The Horn Blows|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=en-US|priezvisko=Harris|meno=Karla|dátum vydania=2020-05-11}}&lt;/ref&gt; Album bol pre atmosférickosť prirovnaný k filmovému soundtracku.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Štvorčlenná medzinárodná zostava PACE vystupovala takmer výlučne v Británii, v londýnskych venues vrátane historického O2 Shepherd's Bush Empire, predstavili sa na anglických festivaloch, dúhových pochodoch a boli tiež predskokanom britskej speváčky [[Grace Carterová (speváčka)|Grace Carter]].&lt;ref name=&quot;:110&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko-řecko-monacká hudební fusion v Česku. Čti rozhovor o kapele Pace nejen s jejím frontmanem|url=https://www.redbull.com/cz-cs/urban-hudba-pace-kapela-rozhovor-adam-pavlovcin-kristina-tukan-fanda-cech-artur-zaremba-fallen-videoklip|vydavateľ=Red Bull Music|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs|priezvisko=Lipoldová|meno=Anna|dátum vydania=2020-05-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Koncertovanie skupiny zastavila v roku 2020 [[pandémia COVID-19]].&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Na pódiu som extrovert, v súkromí je to naopak|url=https://hudba.zoznam.sk/rozhovory/09-03-2022-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-na-podiu-som-extrovert-v-sukromi-je-to-naopak/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-03-09}}&lt;/ref&gt; 

Následne sa v 2021 rozhodol vydať na sólovú dráhu a začal s prípravou skladieb na svoj debutový album.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; Nahrávky poskytol producentom britskej skupiny [[Florence and the Machine]], ktorých jeho tvorba oslovila, počas pandémie však zo spolupráce zišlo. Vzápätí sa zoznámil s producentom Oliverom Fillnerom, s ktorým nadviazal spoluprácu a ešte toho roku prijal pozvanie zúčastniť sa ''SuperStar'', aby sa pred vydaním vlastnej tvorby zviditeľnil v Česku a na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A&amp;S {{!}} Víťaz Superstar Adam &quot;ADONXS&quot; Pavlovčin|url=https://open.spotify.com/episode/5yeSDVINX44ajjGBSJ0xEb|dátum vydania=2022-05-28|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk|vydavateľ=A&amp;S}}&lt;/ref&gt;

==== 2021 – súčasnosť: Sólová kariéra ====
Do povedomia širokej verejnosti sa v rodnom [[Slovensko|Slovensku]] a [[Česko|Česku]] dostal v roku 2021, keď sa stal víťazom siedmeho ročníka česko slovenskej speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar (2021)|''SuperStar'']]. Je považovaný za najkomplexnejšieho speváka v celej histórii súťaže, podľa ''Headliner'' „má všetko, čo ostatným víťazom chýbalo“.&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Titul SuperStar získal Slovák. Víťazom sa stal talentovaný Adam Pavlovčin|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/20-12-2021-titul-superstar-ziskal-slovak-vitazom-sa-stal-talentovany-adam-pavlovcin/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-12-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mohr|meno=Daniel|titul=Je úspěch Adama Pavlovčina v Superstar Pyrrhovo vítězství?|periodikum=Headliner|dátum=2021-12-20|issn=2464-6849|dátum prístupu=2022-05-16|miesto=Praha|číslo=1}}&lt;/ref&gt; V médiách však obdržal prívlastok ''extravagantný'' za vystupovanie v rodovo nekonformných kostýmoch vrátane brnenia z priesvitných šiat. „Oblečenie nemá pohlavie,“ uviedol.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Režisér Pepe Majeský: Finalisti Superstar sú odvážnejší aj rozhľadenejší, aj na nich vidno, ako sa spoločnosť posunula|url=https://dennikn.sk/2654586/reziser-pepe-majesky-finalisti-superstar-su-odvaznejsi-aj-rozhladenejsi-aj-na-nich-vidno-ako-sa-spolocnost-posunula-video/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Adonxs je prvým otvorene [[LGBT|LGBTQ+]] víťazom súťaže a svoje víťazstvo, v ktoré kvôli predsudkom neveril, označil za znak progresu českej a slovenskej verejnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V rozhovore pre ''ELLE'', ktorý poukázal na jeho popularitu ako [[LGBT|queer]] umelca v konzervatívnej spoločnosti, sa Adonxs vyjadril k spoločenskému dosahu svojho úspechu: „Verím, že aj práve moje víťazstvo bude motivovať ďalších domácich spevákov, hercov, moderátorov či politikov, aby boli sami sebou a nebáli sa byť autenticky queer.&quot;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ELLEness podcast – Adam Pavlovčin|url=https://www.elle.cz/podcast|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Hejdová|meno=Zorka|dátum vydania=2022-02-25}}&lt;/ref&gt; Adonxs sa do ''SuperStar'' neprihlásil, patril medzi účastníkov, ktorí boli vyhľadaní talentovým skautom a pozvaní na kasting. Oslovený bol aj do minulých ročníkov súťaže, keď žil v Londýne, zakaždým však odmietol,&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výherca Superstar Pavlovčin: Slováci a Česi sú otvorenejší a liberálnejší, smeruje to k lepšiemu|url=https://www.startitup.sk/videa/yherca-superstar-pavlovcin-fnalisti-minulych-rocnikov-viac-zurovali-pocas-sutaze-my-sme-to-brali-vaznejsie/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=sk|dátum vydania=2022-01-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S vítězem SuperStar Adamem Pavlovčinem|url=https://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem|vydavateľ=TALK|dátum prístupu=2022-01-11|jazyk=cs|priezvisko=Diatilová|meno=Rebecca|dátum vydania=2022-01-11}}&lt;/ref&gt; ako dlhoročný člen alternatívnej hudobnej scény vtedy považoval komerčnú spevácku súťaž za „umelecký fastfood“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Keď sa v dôsledku vypuknutia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] presťahoval z Londýna naspäť do Prahy, prijal pozvanie, aby pred vydaním sólovej tvorby zistil, ako na queer umelca zareaguje české a slovenské publikum. „Očakával som, že skupina, ktorá voči mne vyjadrí negatívny postoj, bude omnoho väčšia. [...] Bol som skeptický a nevedel som odhadnúť, ako presne ja nastavená kultúrna scéna v Česku a na Slovensku. Mojim cieľom ale bolo zostať rovnaký a priniesť presne to, čo som robil v Londýne, na naše pódium.“&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt; Dva týždne po víťazstve v súťaži napísal a nahral štyri nové skladby vrátane „Moving On“, ktorá sa neskôr stala debutovým singlom a oznámil, že ako sólový spevák nebude vystupovať pod menom Adam Pavlovčin.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

V januári bol vydaný kompilačný album skladieb, s ktorými sa predstavil v súťaži, na rozdiel od predošlých víťazov prvýkrát nejde o štúdiové nahrávky, ale o záznamy jeho živých vystúpení.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Na Slovensku bol nominovaný na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]].&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=9. ročník Ruka Hore Awards spustila hlasovanie pre rok 2021! Za týchto umelcov môžete hlasovať|url=https://www.startitup.sk/9-rocnik-ruka-hore-awards-spustila-hlasovanie-pre-rok-2021-za-tychto-umelcov-mozete-hlasovat/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-01|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Vo februári British and Irish Modern Music Institute v Londýne upozornil na Adonxsa ako na jedného z nových umelcov, ktorí môžu ovplyvniť hudobnú scénu a zaradil ho na zoznam ''Up and Coming''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alumni &amp; Student Success Stories|url=https://www.bimm.ac.uk/alumni/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-03-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIMM Up and Coming : February artists to watch out for|url=https://www.bimm.ac.uk/news/bimm-up-and-coming-february-artists-to-watch-out-for/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=en-US|dátum vydania=2022-02-01}}&lt;/ref&gt; 17. februára vystúpil ako hudobný hosť v ''Chart Show''. 10. marca vystúpil v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]] pod vedením dirigenta Adriana Kokoša na galavečeri 25. ročníka udeľovania cien [[Krištáľové krídlo|''Krištáľové krídlo'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu udelia ceny Krištáľové krídlo|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/620607-v-nedelu-udelia-ceny-kristalove-kridlo/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2022-03-20|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Laureáti Krištáľového krídla za rok 2021|url=https://kristalovekridlo.sk/laureati-kristaloveho-kridla-za-rok-2021/|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[Krištáľové krídlo]]}}&lt;/ref&gt; ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' zahrnul Pavlovčina do ''Forbes 30 pod 30'', zoznamu Slovákov, ktorí sú už v mladom veku lídrami vo svojich odvetviach a „menia svet okolo seba“.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;

Debutový sólový singel „Moving On“ prvýkrát predstavil na Slovensku 24. apríla živým vystúpením v tanečnej šou ''Let's Dance''. Skladba bola oficiálne vydaná 20. mája&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin vyhlásil novú etapu a predstavil svoje nové umelecké meno|url=https://www.europa2.sk/novinky/hudba/42301-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-vyhlasil-novu-etapu-a-predstavil-svoje-nove-umelecke-meno|vydavateľ=www.europa2.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; a stala sa najhranejšou skladbou slovenského interpreta v slovenskom éteri.&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; Jeho autorský sólový album, ktorého vydanie oznámil na druhú polovicu roka 2022, má predstavovať odklon od doterajšej alternatívnej tvorby ku komerčnejšiemu popu; vyjadril sa, že sa snaží nájsť kompromis medzi tým, akú hudbu robieva a „tým, čo je ešte hrateľné v rádiu“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Rozhodnutie nevystupovať v sólovej kariére pod menom Adam Pavlovčin, ale pod pseudonymom ADONXS, zdôvodnil ambíciou pokračovať v prezentácii za hranicami.&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Chystám pseudonym, dozvíte se ho, až výjde můj první singl (rozhovor)|url=https://www.youtube.com/watch?v=h82dPtn8gyY|dátum prístupu=2022-04-04|jazyk=cs|dátum vydania=2022-03-28|vydavateľ=Refresher}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin prekvapil svojich fanúšikov! Pod jeho skutočným menom ho vystupovať už nenájdeš|url=https://www.expres.sk/275609/vitaz-superstar-adam-pavlovcin-prekvapil-svojich-fanusikov-pod-jeho-skutocnym-menom-ho-vystupovat-uz-nenajdes/|vydavateľ=[[Rádio Expres]]|dátum vydania=2022-05-11|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Adonxs sa vyslovuje ako adonys; nahradenie samohlásky písmenom „x“ v menách používajú queer umelci a niektorí jazykovedci na znak genderovej inkluzívnosti či odmietnutia zaužívaných rodových stereotypov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why 'Latinx' Is Succeeding While Other Gender-Neutral Terms Fail to Catch On|url=https://time.com/5191804/latinx-definition-meaning-latino-hispanic-gender-neutral/|vydavateľ=[[Time (týždenník) |TIME]]|dátum prístupu=2022-05-13|jazyk=en|priezvisko=Steinmetz|meno=Katy|dátum vydania=2018-04-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt; Pavlovčin si alter ego Adonxs osvojil počas štúdia v Londýne, aby prekonal strach z vystupovania pred obecenstvom; meno je odkazom na antickú dobu, kedy ľudstvo nedefinovalo rody a nerozlišovalo sexuálne orientácie – na gréckeho boha [[Adonizmus|Adonisa]], ktorý bol v starogréckej literatúre symbolom maskulinity, zároveň však feminizovaný, rodovo neurčitý a bol milencom bohyne lásky aj boha slnka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Theocritus's Urban Mimes|url=https://publishing.cdlib.org/ucpressebooks/view?docId=ft4p3006f9&amp;chunk.id=d0e4062&amp;toc.depth=100&amp;toc.id=d0e1976&amp;brand=ucpress|vydavateľ=publishing.cdlib.org|dátum prístupu=2022-05-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na scénu vstupuje ADONXS|url=https://www.elle.cz/celebrity/na-scenu-vstupuje-adonxs|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-05-20|jazyk=cs|priezvisko=Bartoníková|meno=Aneta|dátum vydania=2022-05-20}}&lt;/ref&gt; S hudobníkmi z PACE naďalej spolupracuje; spoluzakladajúci člen Adrián Čermák ho na vystúpeniach doprevádza na klavíri.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

11. júna vystúpil ako jediný slovenský umelec popri [[Dua Lipa|Due Lipe]] či [[Zara Larssonová|Zare Larsson]] na Lovestream festivale v Bratislave, kde predstavil svoje dva nadchádzajúce single „Game“ a „Cold Summer“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DUA LIPA V BRATISLAVE: Speváčka zažiarila na festivale Lovestream|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-hviezdou-druheho-dna-lovestream/640169-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-06-12|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; 19. augusta Adonxs vydal druhý sólový singel „Game“, ktorého zvuk masteroval Dave Kutch, ktorý masteroval albumy [[Dua Lipa|Duy Lipy]], [[Beyoncé]], [[Billie Eilish]] či [[The Weeknd|The Weeknda]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dave Kutch credits|url=https://jaxsta.com/profile/c00fda48-9b2a-417d-acff-a3985af4534c/catalogue|vydavateľ=Jaxsta|dátum prístupu=2022-08-21}}&lt;/ref&gt; V texte piesne Adonxs poukazuje na paralelu medzi manipulatívnym romantickým vzťahom a spôsobom, akým zábavný priemysel zaobchádza s mladým umelcom. Vo videoklipe Adonxs vystupuje ako živá bábika Barbie v krabici a zároveň celebrita lákajúca na výhodnú kúpu produktov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADONXS rúca tabu s videoklipom, aký sme na Slovensku ešte nemali|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/19-08-2022-adonxs-ruca-tabu-s-videoklipom-aky-sme-na-slovensku-este-nemali/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-08-21|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-08-19}}&lt;/ref&gt;

=== Tanec, modeling, herectvo ===
Okrem hudobnej kariéry je Adonxs profesionálnym tanečníkom a päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance – dvakrát v juniorskej a trikrát v hlavnej (dospeláckej) vekovej kategórii Medzinárodnej tanečnej organizácie.&lt;ref name=&quot;tanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kariéra Adam Pavlovčin. Súťažný informačný systém sekcie disciplín IDO SZTŠ|url=http://is.stodido.sk/index.php?page=lists/listspecificresults&amp;id_member=1443&amp;resultstype=specificdancerall|vydavateľ=International Dance Organization|dátum prístupu=2022-03-10}}&lt;/ref&gt; Ako profesionálny tanečník vystupoval s [[Robbie Williams|Robbiem Williamsom]], [[Nicole Scherzingerová|Nicole Scherzinger]] či [[Leona Lewisová|Leonou Lewis]],&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt; trénoval s choreografom [[Justin Bieber|Justina Biebera]], Ianom Eastwoodom, Keonem Madridom či Camillom Lauricellom a špecializoval sa na štýly street dance, lyrický jazz či [[Latinskoamerický tanec|latinskoamerické tance]]. Pôsobil vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch vrátane RDS Company.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dancer profile: ADAM PAVLOVČIN|url=http://www.rdscompany.sk/adam-pavlovcin-1|vydavateľ=Riverpark Dance School|dátum prístupu=2021-12-24}}&lt;/ref&gt; Ako člen 4in1ARTISTS konceptu pre všestranných umelcov vystupoval po svete ako tanečník, model a herec v jednej osobe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4in1ARTISTS {{!}} Adam Pa.|url=https://4in1artists.com/my-product/adam-pa/|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Modelingu sa venuje od šestnástich rokov. Bol modelom pre [[Alexander McQueen]] v [[Miláno|Miláne]], predvádzal aj na móle na [[Haute couture|Fashion Weeku]] v Londýne a iných metropolách.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; Býva súčasťou módnych kampaní pre návrhárov, ktorí odmietajú [[Gender (rod)|rodové stereotypy]] a ktorí nedelia svoje kolekcie na dámske a pánske.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Járková|meno=Petra|titul=Rozhovor: Zpěvák a model Adam Pavlovčin: Miluju londýnskou queer scénu|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2017-10-20|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/co-se-deje/item/11472-rozhovor-zpevak-a-model-adam-pavlovcin-miluju-londynskou-queer-scenu-vsichni-jsou-tak-svobodni-a-otevreni-nekdy-az-prilis|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neon Liberation|url=https://issuu.com/londonrunway/docs/20_full_issuu|vydavateľ=London Runway|dátum prístupu=2022-01-13|jazyk=en|priezvisko=Hansler|meno=Joshua|dátum vydania=2018-07-19|strany=15-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kubáček|meno=Ondřej|titul=Odvážná kampaň Lukáše Lindnera byla inspirována sexualitou bez hranic|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2016-05-03|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/moda/item/7148-kampan-lukase-lindnera-byla-inspirovana-sexualitou|dátum prístupu=2022-05-16|meno2=Josef}}&lt;/ref&gt; Patria medzi nich aj českí a slovenskí návrhári Lukáš Lindner, Pavol Dendis a Jan Černý, s ktorými dlhodobo spolupracuje.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Podporuje [[Udržateľná móda|udržateľnosť]] a upcykláciu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVOR Adam je ‚airbag‘ mezi mnou a mámou, přiznává Radka Pavlovčinová|url=https://www.prahain.cz/celebrity/rozhovor-adam-je-airbag-mezi-mnou-a-mamou-priznava-radka-pavlovcinova-2550.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-02-22|jazyk=cs|priezvisko=Bachoríková|meno=Ivana|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt; V apríli 2022 sa spojil s [[Adidas|Adidas Originals]] pre futuristickú kampaň Ozworld,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Když se svět Ozworld spojil s fashion weekem|url=https://www.vogue.cz/clanek/advertorial/kdyz-se-svet-ozworld-spojil-s-fashion-weekem?author=advertorial|vydavateľ=[[Vogue]]|dátum vydania=2022-04-15|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; v júni sa stal tvárou kampane Dsquared2 pre český trh.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dsquared2|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=12|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; 

Pôsobí v pražskom Divadle Bez zábradlí, kde v jazzovom muzikáli ''[[Kabaret|Cabaret]]'' stvárňuje postavu Bobbyho, milenca z nočného Kit Kat Klubu, účinkuje tiež v úlohe volavky v environmentálnom predstavení ''Ostrov!'' súboru BURKICOM.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - cesta k přetrvání rodinné kvality|url=http://www.scena.cz/index.php?o=2&amp;d=1&amp;r=10&amp;c=40970|vydavateľ=Scéna|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Meszáros|meno=Josef|dátum vydania=2021-10-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - Divadlo Bez zábradlí {{!}} i-divadlo.cz|url=https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-bez-zabradli/kabaret|vydavateľ=www.i-divadlo.cz|dátum prístupu=2022-01-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrov! – Environmental crisis through a Czech lens|url=https://www.tanecniaktuality.cz/en/reviews/ostrov-environmental-crisis-through-a-czech-lens|vydavateľ=Taneční aktuality|dátum prístupu=2022-01-25|meno=Josef|priezvisko=Bartoš|dátum vydania=2021-12-01}}&lt;/ref&gt; Hral aj v hudobných videoklipoch „The Riddle“ od francúzskej speváčky Silly Boy Blue, v „Euphoria“ od NobodyListen a v „24/7“ od nemeckej speváčky MELINA.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Silly Boy Blue – The Riddle (Official Video)|url =https://www.youtube.com/watch?v=vyYtU1ePGLk|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Silly Boy Blue|dátum vydania = 2021-02-15|dátum prístupu = 2022-01-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = MELINA – 24/7 (Official Music Video)|url =https://youtube.com/watch?v=z_603tWFRlE|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = MELINA|dátum vydania = 2019-07-26|dátum prístupu = 2022-01-27|jazyk=en-US|miesto = Londýn}} &lt;/ref&gt;

V auguste 2022 TV Markíza oznámila jeho účasť v siedmej sérii šou ''[[Tvoja tvár znie povedome]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé mená markizáckej jesennej šou sú známe! Jedno väčšie prekvapenie ako druhé|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/636612-prve-mena-markizackej-jesennej-sou-su-zname-jedno-vacsie-prekvapenie-ako-druhe/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-08-11|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}&lt;/ref&gt;

== Aktivizmus ==
Adonxs je tvárou reklamnej kampane s názvom ''Každá láska je láska'', v ktorej sa bozkáva s mužom a vzápätí parafrázuje text z Biblie, [[Prvý list Korinťanom|Hymnus na lásku]], ktorý sa často cituje na svadobných obradoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podľa sťažovateľov reklama na Absolut - Láska je láska zneužíva biblický hymnus na lásku|url=https://www.omediach.com/reklama/20343-podla-stazovatelov-reklama-na-absolut-laska-je-laska-zneuziva-biblicky-hymnus-na-lasku-video|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|dátum vydania=2021-03-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci bojujú za zmenu definície lásky v našom slovníku. Akceptuje ju len medzi opačnými pohlaviami|url=https://www.startitup.sk/lasku-akceptuje-len-medzi-opacnymi-pohlaviami-slovaci-bojuju-za-zmenu-definicie-lasky-v-nasom-slovniku/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-14|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk|priezvisko=Majer|meno=Matúš}}&lt;/ref&gt; Na Slovensku, kde [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] zakazuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/|vydavateľ=Slov-Lex|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}&lt;/ref&gt; boli na kampaň podané sťažnosti za „nemorálnosť“. Komisia Rady pre reklamu ich zamietla ako neopodstatnené a vyzdvihla posolstvo reklamy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut – Každá láska je láska − Rada pre reklamu|url=http://www.rpr.sk/sk/nalezy/absolut-|vydavateľ=Rada pre reklamu|dátum prístupu=2022-03-24}}&lt;/ref&gt; Adonxs o kampani povedal: „Keď si predstavím, že by som podobnú reklamu na Slovensku videl ako malý chlapec, určite by to malo veľmi pozitívny vplyv na moje dospievanie a veľa životných rozhodnutí by som pravdepodobne urobil inak.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kdo je zpěvák, gay a nový vítěz SuperStar|url=https://www.prahain.cz/celebrity/jeho-kadernik-by-zaslouzil-kulku-kdo-je-zpevak-gay-a-novy-vitez-superstar-1632.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=cs|priezvisko=Vančová|meno=Anna|dátum vydania=2021-12-21|meno2=Šárka|priezvisko2=Peková}}&lt;/ref&gt; V roku 2021 sa vyjadril, že sa nikdy nepovažoval za LGBTQ+ aktivistu, ale „svojimi krokmi a vystúpeniami som sa ním stal“.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 2022 sa kampaň rozšírila o iniciatívu, v ktorej Adonxs verejne vyzýva na zmenu výkladu slova ''láska'' v [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]], ktorý ju na rozdiel od anglického či nemeckého definuje ako náklonnosť jedného pohlavia k druhému.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut: Každý má právo milovať, koho chce|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/21545796-absolut-kazdy-ma-pravo-milovat-koho-chce|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2022-02-17|jazyk=sk|dátum vydania=2020-02-14}}&lt;/ref&gt; [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]] na výzvu zareagoval a s úpravou definície lásky súhlasil. Zmena sa má prejaviť najprv v elektronickej podobe slovníka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definícia lásky v online slovníku sa môže dočkať zmeny. Na kampaň značky ABSOLUT zareagovali jazykovedci|url=https://www.startitup.sk/definicia-lasky-v-online-slovniku-sa-moze-dockat-zmeny-na-kampan-znacky-absolut-zareagovali-jazykovedci/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-03-24|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Prostredníctvom iniciatívy ''Umělci pro Ukrajinu'' v spolupráci s humanitárnou organizáciou ADRA sa v Prahe podieľa na priamej humanitárnej pomoci utečencom z [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: Veletržní palác {{!}} Národní galerie Praha|url=https://www.ngprague.cz/o-nas/novinky/umelci-pro-ukrajinu-veletrzni-palac|vydavateľ=National Gallery Prague|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: benefiční koncerty ve prospěch sbírky ADRA|url=https://adra.cz/aktualita/umelci-pro-ukrajinu-beneficni-koncerty-ve-prospech-sbirky-adra/|vydavateľ=ADRA|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; zapojil sa do materiálnych i finančných zbierok pre Ukrajincov, vystupuje na benefičných koncertoch. Adonxs sa označil za [[Pacifizmus|pacifistu]]; pre [[Forbes (magazín)|''Forbes'']] uviedol, že vypuknutie vojny za slovenskými hranicami ho na niekoľko dní úplne „paralyzovalo“.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;

== Umenie ==
Hoci jeho hovorový hlas mylne naznačuje barytón,&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; Adonxs je v skutočnosti až [[basso profondo]] – najhlbší, extrémne nízko položený mužský hlas – pričom ale vďaka Peckovej dnes dosahuje rozsah až po [[Tenor (vysoký hlas)|tenor]], najvyšší mužský hlas.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; V dôsledku toho má v hornom registri charakteristickú [[Farba tónu|farbu]].&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; V populárnej hudbe, v ktorej dominujú tenori, je jeho bas neobvyklý, o kariéru operného speváka (basistu) ale nemal záujem.&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt; Adonxsov hlas bol opísaný ako „zamatový“,&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prekvapenie vo finále. Zo SuperStar odstúpila jedna z favoritiek|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2021-prekvapenie-vo-finale-zo-superstar-odstupila-jedna-z-favoritiek/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-11-29}}&lt;/ref&gt; „ľahko rozpoznateľný“,&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt; jeho vokály ako „hlboko precítené“,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; „srdcervúce“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Hunt Me Down&quot; - Haunting New Single from London Band, PACE - INTERVIEW|url=https://v13.net/2019/10/hunt-me-down-haunting-new-single-from-london-band-pace/|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=en-CA|priezvisko=Jones|meno=Dawn|vydavateľ=V13}}&lt;/ref&gt; skladby ako „atmosférické“, pripomínajúce filmovú hudbu.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Ich základom je klavír, v ranej tvorbe doplnený prvkami symfonického orchestra.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Štýl jeho písania textov je [[Rozprávanie (kompozičný postup)|naratívny]], texty sú autobiografické, venujú sa témam sebalásky, sexuálnej túžby, [[Smilstvo|smilstva]], zmätku, oddanosti, osamelosti či zanechania minulosti.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Všetky piesne skladá na klavíri.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

Vyrastal na [[Queen (skupina)|Queen]] či [[Prince|Princeovi]], v tvorbe ho ovplyvnili umelci ako AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, London Grammar, Josef Salvat, Lorde, Birdy či Florence and the Machine,&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hejčl|meno=Petr|titul=Od rocku po rap. Velký výběr nadějných sólo hudebníků napříč žánry|periodikum=CZECHMAG|dátum=2021-05-04|issn=2570-4850|url=https://czechmag.cz/od-rocku-po-rap-velky-vyber-nadejnych-solo-hudebniku-napric-zanry/|dátum prístupu=2022-05-16}}&lt;/ref&gt; pričom kľúčovou inšpiráciou v začiatkoch jeho hudobnej kariéry bol francúzsky umelec Woodkid.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; K jeho módnym inšpiráciám v hudbe patria Damiano David, líder talianskej rockovej skupiny Måneskin, Sevdaliza, [[Prince]], [[Freddie Mercury]] či [[David Bowie]].&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Machová|meno=Anna|titul=Ať žije (queer) král|periodikum=ELLE|dátum=2022-02-16|ročník=2022|číslo=3|strany=65-66|issn=1210-8480|url=https://www.elle.cz/tistena-elle/zije-queer-kral|dátum prístupu=2022-02-17|poznámky=Citované z printovej verzie magazínu, na webe je publikovaný iba úryvok z rozhovoru}}&lt;/ref&gt; V rozhovore pre ''Esquire'' definoval svoj štýl ako inšpirovaný glamom 80. rokov a „ovplyvnený londýnskou [[queer]] pop kultúrou“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Staněk|meno=Luděk|titul=66 otázek Luďka Staňka pro Adama Pavlovčina|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=86-93|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}&lt;/ref&gt; Je známy svojimi rituálmi pred každým vystúpením, v zákulisí si vždy zvykne nalakovať nechty pre šťastie.&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; ''ELLE'' označil Adonxsa za „[[queer]] kráľa“,&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; zatiaľ čo ''Musicserver'' ho hudobne prirovnal k Jamesovi Blakeovi a Woodkidovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvacet nejlepších domácích desek roku 2021 podle musicserveru (5-1)|url=https://musicserver.cz/clanek/67377/dvacet-nejlepsich-domacich-desek-roku-2021-podle-musicserveru-5-1/|vydavateľ=Musicserver|dátum prístupu=2022-06-30|priezvisko=|dátum vydania=2022-01-31}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Adonxsova o šesť rokov staršia sestra [[Radka Pavlovčinová|Radka]] je herečka a speváčka pôsobiaca v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavlovčin v SuperStar zhubl. Oba máme rychlý metabolismus, říká jeho sestra|url=https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/adam-pavlovcin-zpevak-superstar-sestra-herecka-radka-pavlovcinova.A220202_144710_lidicky_zar|vydavateľ=[[Mladá fronta DNES]]|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-02-21|jazyk=cs|priezvisko=Gordíková|meno=Monika}}&lt;/ref&gt; Jeho matkou je kritikmi oceňovaná výtvarná umelkyňa Monika Sabo.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vernisáž Monika Sabo: Tvorím, teda som|url=http://martinfryc.eu/vystavy/vernisaz-monika-sabo-tvorim-teda-som/|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs-CZ|priezvisko=Fryč|meno=Martin}}&lt;/ref&gt; Jeho (nevlastný) otec je záchranár v [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičskom a záchrannom zbore]], s biologickým otcom neudržiava kontakt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Radka Pavlovčinová: Je těžké určit si hranice|url=https://www.novinky.cz/zena/styl/clanek/radka-pavlovcinova-je-tezke-urcit-si-hranice-159929|vydavateľ=[[Právo (denník)|PRÁVO]]|dátum prístupu=2022-02-22|priezvisko=Říhová|meno=Klára|dátum vydania=2012-07-21|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;

V detstve sa venoval [[karate]] a je fanúšikom ''[[Drag queen|RuPaul's Drag Race]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo odporúčajú osobnosti z rebríčka 30 pod 30?|url=https://www.forbes.sk/37-tipov-na-serialy-ci-podcasty-co-odporucaju-osobnosti-z-rebricka-30-pod-30/|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum vydania=2022-04-10|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

== Diskografia ==
===Albumy===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''PACE – Keeper''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 31. januára 2018&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/keeper/1342818540|title=Keeper by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: AIC
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Adam Pavlovčin''
''SuperStar 2021''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 14. januára 2021&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|title=Adam Pavlovčin SuperStar 2021 – album by Adam Pavlovčin on Apple Music
|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: [[Warner Music]]
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|}

===Single===
''Skupina PACE'':
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Hunt Me Down“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 18. októbra 2019&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/hunt-me-down/1480349214?i=1480349396|title=Hunt Me Down – single by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: PACE
* Formát: Digitálny download, streaming

|-
! scope=&quot;row&quot;| „Fallen“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 5. mája 2020&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/fallen-single/1507970440|title=Fallen – single by PACE on Apple Music
|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}&lt;/ref&gt;
* Vydavateľstvo: PACE
* Formát: Digitálny download, streaming
|}

''ADONXS'':
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Názov 
! scope=&quot;col&quot;| Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Moving On“
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
* Vydané: 20. mája 2022
* Vydavateľstvo: Warner
* Formát: Digitálny download, streaming
|}

== Filmografia ==
=== Hudobné videá ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov 
! scope=&quot;col&quot; | Úloha
! scope=&quot;col&quot; | Umelec 
|-
!2019
|style=&quot;text-align:center;&quot;|„24/7“&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| muž
|style=&quot;text-align:center;&quot;| MELINA
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| „The Riddle“&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| muž
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Silly Boy Blue
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| „Euphoria“&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul = NobodyListen – Euphoria|url =https://youtube.com/watch?v=sKdha_91YDU|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Addict Sound&amp;Rave|dátum vydania = 2021-04-21|dátum prístupu = 2021-12-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}} &lt;/ref&gt;
|style=&quot;text-align:center;&quot;| hlavná postava
|style=&quot;text-align:center;&quot;| NobodyListen
|}

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Názov 
! scope=&quot;col&quot; | Epizóda
|-
!2012
|style=&quot;text-align:center;&quot;| ''The Voice''
| style=&quot;text-align:center;&quot; | séria 1, epizóda 2, 6
|-
! scope=&quot;row&quot; | 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| ''SuperStar''
| style=&quot;text-align:center;&quot; | séria 7, epizóda 6, 8, 12 – 16
|-
!2021
|''Snídaně s Novou''
|epizóda 20. december 2021
|-
!2021
|''Teleráno''
|epizóda 21. december 2021
|-
!2022
|''TALK!''
|epizóda 11. január 2022
|-
!2022
|''Reflex''
|epizóda 16. február 2022
|-
!2022
|''Chart Show''
|séria 7, epizóda 6
|-
!2022
|''Krištáľové krídlo''
|25. ročník&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;
|-
!2022
|''Život ve hvězdách''
|epizóda 30. apríl 2022
|-
!2022
|''Let's Dance''
|séria 7, epizóda 8&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;
|-
!2022
|''Neskoro večer''
|epizóda 28. máj 2022
|-
!2022
|''Social Awards Slovakia''
|3. ročník&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;
|}

== Ocenenia a nominácie ==
=== Hudobné ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Ocenenie
! scope=&quot;col&quot; | Rok 
! scope=&quot;col&quot; | Kategória
! scope=&quot;col&quot; | Príjemca 
! scope=&quot;col&quot; | Výsledok
|-
! [[Ruka Hore Awards]]
|style=&quot;text-align:center;&quot;| 2021
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Objav roka
|style=&quot;text-align:center;&quot;| Adam Pavlovčin
|style=&quot;background: #f0e68c&quot;| 2&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;
|-
! SOWA
| 2022
| Hudba
| Adam Pavlovčin
|style=&quot;background: #f0e68c&quot;| 2&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nominovaní v kategórií Hudba|url=https://www.socialawardslovakia.sk/hudba#hlasuj|vydavateľ=Social Awards Slovakia|dátum prístupu=2022-04-01}}&lt;/ref&gt;
|}

== Tanečné výsledky ==
''Pódiové umiestnenia v disciplínach IDO SZTŠ:''

=== Majstrovstvá Slovenska ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2005
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2006
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2006
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2009
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance duo
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2009
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance skupina
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance skupina
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;|2010
|HVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|street dance show skupina
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|}
=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2005
|DVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance formácia
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;&quot;|3
|}

=== Slovenský pohár ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Sezóna
!Veková kategória
! scope=&quot;col&quot; | IDO Street Dance disciplína
! scope=&quot;col&quot; | Umiestnenie&lt;ref name=&quot;tanec&quot; /&gt;
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2007
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;gold&quot;|1
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2008
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance sólo
|bgcolor=&quot;silver&quot;|2
|-
|style=&quot;text-align:left;&quot;| 2009
|JVK
|style=&quot;text-align:left;&quot;|disco dance duo
|bgcolor=&quot;cc9966&quot;&quot;|3
|}
* &lt;small&gt;JVK = juniorská veková kategória (13 – 17 rokov)&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;HVK = hlavná veková kategória (dospelí do 31 rokov)&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;IDO = Medzinárodná tanečná organizácia&lt;/small&gt;
* &lt;small&gt;SZTŠ = Slovenský zväz tanečného športu&lt;/small&gt;

== Vystúpenia v SuperStar 2021 ==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;| Epizóda 
! scope=&quot;col&quot;| Skladba a interpret&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Superstar 2021 by Adam Pavlovčin|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|dátum vydania=2022-01-14|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Kasting''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]])
|-
! scope=&quot;row&quot;| ''Supervýber – Top 82''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Power Over Me“ ([[Dermot Kennedy]])

„Into You“ ([[Ariana Grande]])
|-
!''Supervýber – Top 50''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Hallelujah“ ([[Leonard Cohen]])
|-
!''Semifinále – Top 20''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Another Love“ ([[Tom Odell]])
|-
!''Finále 1 – Top 10''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Drivers License“ ([[Olivia Rodrigo]])
|-
!''Finále 2 – Top 8''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Physical“ ([[Dua Lipa]])
|-
!''Finále 3 – Top 6''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Hold Back the River“ ([[James Bay (spevák)|James Bay]])

„Pár dní“ ([[Desmod]] a [[Zuzana Smatanová]])
|-
!''Superfinále – Top 4''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Arcade“ ([[Duncan Laurence]])
|-
!''Superfinále – Top 3''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Láska“ ([[Marcel Palonder]])
|-
!''Superfinále – Top 2''
|style=&quot;text-align:left;&quot;|
„Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]])
|}

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno| id=4898383| meno = Adam Pavlovcin}} 
* {{csfd meno| id=710833| meno = Adam Pavlovčin}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Adam Pavlovčin |https://en.m.wikipedia.org/w/https://en.m.wikipedia.org/w/1067046493}} 

{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Pavlovčin, Adam}}
[[Kategória:Osobnosti zo Senice]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví klaviristi]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]]
[[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]]</text>
      <sha1>qioy5c68ckqp8yzxj9ym1vfubk5ht91</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lis na hrozno</title>
    <ns>0</ns>
    <id>675713</id>
    <revision>
      <id>7429604</id>
      <parentid>7429376</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:28:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7711" xml:space="preserve">[[Súbor:Wine_press_from_16th_century.jpg|náhľad|Vinársky lis zo [[16. storočie|16. storočia]]]]
'''Lis na hrozno'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = lis
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 5
| typ vydania = dopl. a uprav.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2020
| isbn = 978-80-8128-261-4
| počet strán = 960
| strany = 308
}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''hroznový lis'''&lt;ref name=TS/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vinársky slovník | url = https://www.vinomatysak.sk/o-vine/vinarsky-slovnik/ | vydavateľ = vinomatysak.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''lis na lisovanie hrozna'''&lt;ref name=Pod/&gt;, '''vínový''' [alebo '''vínny'''] '''lis'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = víno
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = V v{{--}}ž
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]]
| rok = 1965
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=v%C3%ADnov%C3%BD&amp;s=exact&amp;c=m331&amp;cs=&amp;d=peciar#
| počet strán = 848
| strany = 101{{--}}102
}}; {{Citácia knihy
| kapitola zborník = lis
| editori = Štefan Peciar
| titul = Slovník slovenského jazyka
| zväzok = II l{{--}}o
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľsto SAV
| rok = 1960
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=lis&amp;s=exact&amp;c=f9f1&amp;d=peciar&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| počet strán = 648
| strany = 49
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výskumníci objavili veľký vínny lis starý 1 400 rokov|url=https://vat.pravda.sk/zem/clanok/17411-vyskumnici-objavili-velky-vinny-lis-stary-1-400-rokov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2010-02-16|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;, '''lis na víno'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Loos | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Diel nemecko-maďarsko-slowenský | vydanie = | vydavateľ = Lauffer | miesto = | rok = 1870 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 613| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili prvý fenický lis na víno | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/libanon-archeologovia-objavili-prvy-f/494033-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-18 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;; hovorovo alebo zastarano: '''preš na hrozno'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = preš
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 5
| typ vydania = dopl. a uprav.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2020
| isbn = 978-80-8128-261-4
| počet strán = 960
| strany = 568
}}&lt;/ref&gt;, '''preš na lisovanie hrozna'''&lt;ref name=Pod&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Podolák | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Záhorská Bratislava | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 332 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 111| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''vínny preš'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Trenčín región | odkaz na autora = | titul = Vitajte Múzeum Slovenských národných rád | url = https://www.trencinregion.sk/23882/muzeum-slovenskych-narodnych-rad | vydavateľ = trencinregion.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''preš'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vinársky slovník | url = https://www.vinomatysak.sk/o-vine/vinarsky-slovnik/ | vydavateľ = vinomatysak.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je [[zariadenie]] určené na lisovanie [[Hrozno|hrozna]] vo vinárskej produkcii. Jeho činnosťou sa získava [[mušt]], z ktorého [[Kvasenie|kvasením]] neskôr vzniká [[burčiak]] a následne [[víno]]. Pojmy '''vinársky lis'''&lt;ref name=ENS&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = vinársky lis
| redaktori = Ľubomíra Csáderová, Daniela Marsinová
| titul = Elektrotechnický náučný slovník
| odkaz na titul = Elektrotechnický náučný slovník
| zväzok = 8 : Využitie elektrickej energie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Alfa
| rok = 1990
| isbn = 80-05-00106-1
| edícia = Edícia encyklopedických slovníkov
| zväzok edície = 
| počet strán = 376
| strany = 310{{--}}311
}}&lt;/ref&gt;, '''vinohradnícky lis'''&lt;ref name=TS&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Beňačka
| meno = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Anglicko-slovenský technický slovník
| zväzok = 2 K{{--}}Z
| typ zväzku = Diel
| vydanie = 3
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]]
| rok = 1993
| isbn = 80-05-00846-5
| edícia = Edícia prekladových slovníkov
| zväzok edície = 
| počet strán = 687
| strany = 670
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malokarpatské múzeum má najväčšiu zbierku vinohradníckych lisov v Európe + FOTO|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22054623/malokarpatske-muzeum-ma-najvacsiu-zbierku-vinohradnickych-lisov-v-europe-foto.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; či '''lis'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Príroda
| rok = 1971
| edícia = Slovníky
| zväzok edície = 
| počet strán = 583
| strany = 268
}}&lt;/ref&gt; sú trochu širšie, keďže zahŕňajú aj lisy na lisovanie hroznového odpadu&lt;ref  name=ENS/&gt;.

Pri hrozne treba kontrolovať [[tlak]], aby nedošlo k rozdrveniu [[Semeno (rastlina)|semien]] a uvoľneniu veľkého množstva nežiaducich [[trieslovina|trieslovín]] do vína.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Winemaking - Your Complete Guide to Enology - WinePros|url=https://www.winepros.org/enology-winemaking/|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; 

Víno sa vyrábalo už najmenej 4000 rokov pred [[Ježiš Kristus|Kristom]] a v roku 2011 bol v [[Arménsko|Arménsku]] objavený lis s [[Červené víno|červeným vínom]] starým 6000 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Archaeologists Unearth the World’s Oldest Wine Press|url=https://newsfeed.time.com/2011/01/11/archaeologists-unearth-the-worlds-oldest-wine-press/|periodikum=Time|dátum=2011-01-11|dátum prístupu=2022-01-16|issn=0040-781X|jazyk=en-US|meno=William Lee|priezvisko=Adams}}&lt;/ref&gt;

== Delenie lisov podľa princípu tlaku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vinohradnícke LISY|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&amp;cat=2003-09&amp;article=3048&amp;print=true|vydavateľ=''[[Pezinčan (noviny)|Pezinčan]]''|dátum prístupu=2022-01-16|dátum vydania=september 2003|priezvisko=Hrubala|meno=Martin, Mgr.}}&lt;/ref&gt; ==

* kladové:
** so závažím
** bez závažia
** skrutkové
* vretenové: 
** so spodným priťahovaním vretena
** s vrchným priťahovaním vretena

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:גת_עתיקה_בחוות_גבעות_עולם_01.jpg|Starobylý vínny lis nájdený v [[Giv'ot Olam]] v [[Izrael]]i
Súbor:Must.jpg|Domáci vínny lis v [[Rumunsko|Rumunsku]]
Súbor:Wine_Press.jpg|Moderný vínny lis
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Vinohradníctvo]]</text>
      <sha1>l7qggbaur2w3xerzlzsvk73jg5mxo1y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fantomas kontra Scotland Yard</title>
    <ns>0</ns>
    <id>676549</id>
    <revision>
      <id>7429514</id>
      <parentid>7429126</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:29:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Úpravy.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11618" xml:space="preserve">{{Infobox Film|Názov=Fantomas kontra Scotland Yard|Originál=Fantômas contre Scotland Yard|Žáner=[[Komédia]]|Dĺžka=105|Krajina=[[Francúzsko]] {{FRA}},&lt;br&gt;[[Taliansko]] {{ITA}}|Rok=[[1967]]|Dátum uvedenia=16.3.1967|Spoločnosť=[[Gaumont]]|Predchádzajúci=[[Fantomas sa hnevá]]}}

'''Fantomas kontra Scotland Yard''' ({{vjz|fra|Fantômas contre Scotland Yard}}) je [[francúzsko]]-[[Taliansko|talianska]] dobrodružná komédia z roku [[1967]], režírovaná [[André Hunebelle|André Hunebellom]].

Je to tretí diel z [[Trilógia|trilógie]] o Fantomasovi, v ktorom v hlavných úlohách účinkovali [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]].
[[Súbor:Chateau-de-Roquetaillade Gironde 2099.jpg|náhľad|[[Château de Roquetaillade]] v ktorom mal sídlo lord Edward Mac Rashley.]]
[[Súbor:Inveraray from the Tower.jpg|náhľad|Dedinka [[Inveraray]] kde sa natáčali úvodné titulky filmu.]]
[[Súbor:Loch Laich.jpg|náhľad|Pár záberov z filmu sa išlo natočiť aj na jazero [[Loch Ness]].]]

== Dej ==
Tentoraz sa Fantomas rozhodne uvaliť na najväčších boháčov sveta takzvanú daň s práva na život. A tak sa komisár Juve, inšpektor Bertrand, novinár Fandor a jeho snúbenica Hélène dostavia do Škótska, na hrad lorda Mac Rashleya, jedného z najmajetnejších ľudí. Ten sa spolu s ďalšími boháčmi sveta stáva obeťou vydierania Fantomasa. Na hrade sa ale začnú diať ozaj záhadné veci.

== Herecké obsadenie &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard|url=https://www.imdb.com/title/tt0060400/|dátum vydania=1967-03-16|dátum prístupu=2022-02-04|poznámka=Translated title: Fantomas vs. Scotland Yard
IMDb ID: tt0060400
event-location: France, Italy}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fant�mas contre Scotland Yard|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=4093#haut&amp;p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard 1967 - Casting du film réalisé par André Hunebelle|url=https://www.youtube.com/watch?v=YkoHGeEGgG4|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фантомас против Скотланд-Ярда (1967)|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/movie/euro/29182/annot/|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=hunebelle - Fantomas (Serial 1964, 1965, 1967) de André Hunebelle|url=https://doublagefrancophone.lebonforum.com/t1730-fantomas-serial-1964-1965-1967-de-andre-hunebelle?highlight=hunebelle|vydavateľ=doublagefrancophone.lebonforum.com|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt; ==
* [[Jean Marais]] – novinár Jérôme Fandor / Fantomas / Sir Walter Brown / Giuseppe Luigi
* [[Louis de Funès]] – komisár Paul Juve
* [[Mylène Demongeot]] – Hélène Gurn
* Françoise Christophe – lady Dorothée Mac Rashley
* Jean-Roger Caussimon – lord Edward Mac Rashley / Fantomas
* Robert Dalban – šéfredaktor Parížskeho kuriéra
* André Dumas – vrchný inšpektor Tom Smith
* Max Montavon – sluha Alexander
* Rita Renoir – hviezda ktorá vystúpila z lietadla
* Jean Ozenne – komorník Albert
* Henri Serre – André Berthier (sekretár lorda Mac Rashleyho)
* [[Jacques Dynam]] – inšpektor Michel Bertrand
* Henri Attal – Godfrey (muž so starým vozidlom)
* Antoine Baud – boháč William
* Guy Delorme – šéf mafie
* Hubert De Lapparent – boháč Richard
* Bob Lerick – člen mafie
* Rico Lopez – člen mafie
* Paul Pavel – člen mafie
* Michel Thomass – maharadža z Kimpury
* Roger Trapp – maharadžov tlmočník
* Dominique Zardi – Fantomasova stráž
* Roland Giraud – hosť na hrade
* Alain Grellier – kaskadér [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] (zábery na koni)
* Pierre Palfray – Fantomasova stráž
* Gilbert Servien – člen mafie

== Filmový štáb &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=53934|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt; ==

* Réžia – [[André Hunebelle]]
* Pomocný režisér – Michel Wyn
* Asistenti réžie – Jean-Pierre Desagnat, Patrick Bureau, Michel Sales, Nicolas Kohalmi
* Scenár – [[Jean Halain]], [[Pierre Foucaud]]
* Dialógy – [[Jean Halain]]
* Námet – [[Marcel Allain]] (kniha), [[Pierre Souvestre]] (kniha)
* Kamera – [[Marcel Grignon]], Wladimir Ivanov
* Hudba – [[Michel Magne]]
* Producenti – [[Alain Poiré]], Paul Cadéac
* Strih – Pierre Gillette
* Zvuk – René-Christian Forget
* Scénograf – Max Douy
* Vedúci výroby – Cyril Grize, René Fargeas
* Kameramani – Georges Pastier, Roger Delpuech
* Kostýmy – Mireille Leydet
* Make up – René Daudin, Anatole Paris
* Masky – Gérard Cogan
* Skript – Charlotte Lefèvre, Marie-Thérèse Cabon
* Fotograf – Roger Corbeau
* Kaskadéri – François Nadal, Claude Carliez, Gérard Streiff, Alain Grellier, Daniel Breton, ?Eric Vasberg?

== Zaujímavosti &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autour de Louis de Fun�s - www.autourdelouisdefunes.fr. Le site non officiel par Franck et J�r�me !|url=http://nimotozor99.free.fr/index.htm|vydavateľ=nimotozor99.free.fr|dátum prístupu=2022-02-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantomas kontra Scotland Yard (1967)|url=https://www.csfd.sk/film/32100-fantomas-kontra-scotland-yard/prehlad/|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Louis De FUNES - (page 16) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-louis-de-funes-c22691451/16|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filming Locations of Fantomas vs. Scotland Yard {{!}} Fantômas contre Scotland Yard {{!}} MovieLoci.com|url=https://www.movieloci.com/4177-Fantomas-vs--Scotland-Yard|vydavateľ=www.movieloci.com|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMCDb.org: &quot;Fantômas contre Scotland Yard, 1967&quot;: cars, bikes, trucks and other vehicles|url=https://www.imcdb.org/m60400.html|vydavateľ=www.imcdb.org|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1967, sur le tournage de &quot;Fantômas contre Scotland Yard &quot; {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/1967-sur-le-tournage-de-fantomas-contre-scotland-yard|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt; ==

* Vo Francúzsku prišlo na film 3 557 971 divákov, čím sa stal za rok 1967 piatym najnavštevovanejším filmom vo Francúzsku.
* Natáčalo sa na francúzskom hrade [[Château de Roquetaillade]] pri [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] a v lesoch pri meste [[Fontainebleau]].
* Celé natáčanie sa odohrávalo vo [[Francúzsko|Francúzsku]], iba pár záberov sa išlo natáčať do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], kde išiel iba filmový štáb bez hercov. Točili sa tu zábery ktoré sa odohrávali v [[Londýn|Londýne]] a [[Škótsko|Škótsku]]. V [[Londýn|Londýne]] sa natáčalo na križovatke [[Piccadilly Circus]] a na rieke [[Temža]]. V [[Škótsko|Škótsku]] sa natáčalo v dedinke [[Inveraray]] a tiež pri jazere [[Loch Ness|Lochness]].
* Natáčanie sa začalo 20. októbra 1966 a skončilo 28. decembra 1966.
* V jednej scéne musel [[Jean Marais]] vyliezť 15 metrov po lane, do spálne lady Dorothée a vyniesť ju von. Tvorcom filmu sa zdalo, že by táto scéna vyžadovala kaskadéra. [[Jean Marais]] to ale odmietol, lebo chcel v takýchto scénach vystupovať sám. Tento záber sa nakoniec vo filme nikdy neobjavil.
* Vo filme sme mohli vidieť scénu, keď novinár Fandor z cválajúceho koňa vyliezal na lietadlo, v ktorom bola Hélène. Podobnú scénu môžeme vidieť o 16 rokov neskôr v bondovke [[Chobotnička (film)|Chobotnička]] z roku [[1983]].
* Pôvodne sa malo natáčať aj štvrté pokračovanie, s názvom ''Fantomas v Moskve'', kde by sa ukázalo, že Fandor je Fantomasovým synom, ale pre príliš vysoké požiadavky na honoráre a tiež pre zlé vzťahy medzi [[Louis de Funès|Funesom]] a [[Jean Marais|Maraisom]] sa film nerealizoval.
* Pre rok [[2002]] bolo naplánované natočenie nového dielu Fantomasa s [[Jean Reno|Jeanom Renom]] a [[José García|José Garcíanom]], ale nakoniec sa projekt neuskutočnil.
* Vo filme zomrelo celkom 6 filmových postáv.
* Fantomas prichádza na zámok vo vozidle [[Rolls-Royce]] Silver Cloud III. Vozidlo, ktoré odváža hostí z letiska je Princess Limousine (Austin) z roku [[1959]]. Godfreyovo staré auto je [[Ford Motor Company|Ford]] Model T.
* Iba sedem tých istých hercov hralo vo všetkých troch pokračovaniach o Fantomasovi ([[Jean Marais]], [[Louis de Funès]], [[Mylène Demongeot]], [[Jacques Dynam]], Robert Dalban, Dominique Zardi a Henri Attal).
* Vo filme sme mohli vidieť aj francúzskeho herca Huberta de Lapparenta, ktorý sa dožil 102 rokov. Hral úlohu boháča Richarda.
* S nápadom psa Artabana prišiel pomocný režisér Michel Wyn.
* Funkcie pomocného režiséra sa mal pôvodne zhostiť [[Jacques Besnard]], bol však zaneprázdnený natáčaním filmu [[Grand restaurant pána Septima]], v hlavnej úlohe s [[Louis de Funès|Louisom de Funèsom]].
* Záber výbuchu Fantomasovej rakety nenatočil filmový štáb [[André Hunebelle|André Hunebella]], ale bol zostrihaný z dokumentu o raketách.
* Za posledný film o Fantomasovi dostal [[Louis de Funès]] 500 000 frankov, čím prekonal [[Jean Marais|Jeana Maraisa]], ktorý dostal za svoju úlohu 400 000 frankov.

== Chyby vo filme &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fantômas contre Scotland Yard - Toutes les erreurs - Erreurs de Films|url=https://www.erreursdefilms.com/comp/voir-toutes-les-erreurs-Fant%C3%B4mas-contre-Scotland-Yard-FAN3.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2022-02-04}}&lt;/ref&gt; ==

* Na konci filmu môžeme vidieť, ako Fantomas odhodil bicykel na cestu, ale v ďalšom zábere už bicykel záhadne zmizol.
* O polnoci keď sa vyberali šperky v Mac Rashleyovej pracovni, bola vonku úplná tma. Ako to že o pár minút neskôr, keď tam prišli policajti, bolo vonku už úplné svetlo?
* V scéne, v ktorej pasažieri tlačia Godfreyovo auto na lesnej ceste, pomáha cudzí človek, ktorý v aute nesedel. Na krátko totiž vidieť jedny nohy navyše.
* V niektorých záberoch je až príliš jasne vidieť, že na koni nesedí [[Louis de Funès]], ale kaskadér.
* Ako to, že keď sa dej odohráva v [[Škótsko|Škótsku]], môžeme v niektorých záberoch vidieť jazdiť autá po pravej strane?
* V predchádzajúcej časti hrali herci Henri Attal, Dominique Zardi a Antoine Baud úlohu Fantomasovej stráže, ktorú vo filme zabili. Ako to, že sa opäť objavili v treťom pokračovaní Fantomasa?
* V niektorých scénach je vidieť, ako zadná projekcia nezodpovedá danému prostrediu.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Fantômas trilogy (1964-1967)|štítok=Fantômas trilogy (1964-1967)}}
[[Kategória:Filmy z 1966]]
[[Kategória:Filmy z 1967]]
[[Kategória:Francúzske filmové komédie]]
[[Kategória:Talianske filmové komédie]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]

== Externé odkazy ==

* {{csfd film|názov=Fantomas kontra Scotland Yard|id=32100}}
* {{imdb film|názov=Fantomas kontra Scotland Yard|id=0060400}}</text>
      <sha1>tvepxfeez78a68x5v3cqsis0r2mvn0n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marek Šafin</title>
    <ns>0</ns>
    <id>677998</id>
    <revision>
      <id>7429724</id>
      <parentid>7329097</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:05:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>obr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4741" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Marek Šafin
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = Marek_Safin.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;

 | Poradie           = Súčasný
 | Úrad              = Veľvyslanec Slovenska na [[Ukrajina|Ukrajine]]
 | Začiatok obdobia  = [[7. december]] [[2019]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = [[Juraj Siváček]]
 | Nástupca          = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1968|1|24}}
 | Miesto narodenia  = [[Michalovce]], [[Československo]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = diplomat
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = 
 | Manžel            = 
 | Partnerka         = 
 | Partner           = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Marek Šafin''' (* [[24. január]] [[1968]], [[Michalovce]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Moza|meno=Ľuboslav|autor=|odkaz na autora=|titul=Identifikačný kód Slovenska XIII|url=https://www.artem.sk/attachments/article/547/identify19_kat.pdf|vydavateľ=artem.sk|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-06|miesto=|jazyk=|ISBN=978-80-89633-20-3}}&lt;/ref&gt; je slovenský [[diplomat]], v súčasnosti [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] Slovenska na [[Ukrajina|Ukrajine]].

== Životopis ==
Pred vymenovaním do funkcie veľvyslanca bol riaditeľom odboru štátov východnej Európy, južného Kaukazu a strednej Ázie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí.&lt;ref name=&quot;teraz-traja-zamestnanci-a-byvaly-sef-rezortu&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec Slovenska na Ukrajine ===
Prezident [[Andrej Kiska]] ho do funkcie vymenoval 10. júla 2018.&lt;ref name=&quot;prezident-vymenovania&quot;/&gt; Jeho predchodcom na Ukrajine bol v rokoch 2014 až 2018 [[Juraj Siváček]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;/&gt;

Po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] slovenské veľvyslanectvo fungovalo v Kyjeve. Niektorí zamestnanci boli evakuovaní ešte pred začiatkom invázie, 7 dní po začiatku bol evakuovaný aj veľvyslanec. Konvoj s veľvyslancom na Slovensko dorazil po 60 hodinách cesty cez [[Moldavsko]], [[Rumunsko]] a [[Maďarsko]].&lt;ref name=&quot;pravda-domov-sa-vratil-velvyslanec-z-ukrajiny&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;prezident-vymenovania&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;teraz-traja-zamestnanci-a-byvaly-sef-rezortu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Traja zamestnanci a bývalý šéf rezortu diplomacie budú veľvyslancami | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/traja-zamestnanci-a-byvaly-sef-rezor/335873-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-07-09 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;pravda-domov-sa-vratil-velvyslanec-z-ukrajiny&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cr | odkaz na autora = | titul = Domov sa vrátil veľvyslanec z Ukrajiny. Konvoj bol na ceste 60 hodín | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619035-domov-sa-vratil-velvyslanec-z-ukrajiny-konvoj-bol-na-ceste-60-hodin/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine}}

{{DEFAULTSORT:Šafin, Marek}}
[[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine]]</text>
      <sha1>5tssxf50icawsifijnbzdxpfezft748</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igor Timko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>678925</id>
    <revision>
      <id>7429837</id>
      <parentid>7395590</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:25:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>{{No Name}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17699" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=Igor Timko|Popis umelca=|Rodné meno=Igor Timko|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1978|9|5}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Žáner=[[pop rock]]|Roky pôsobenia=1996 – súčasnosť|Povolanie=[[pesničkár|spevák-skladateľ]], [[textár]]|Hrá na nástroje=|Typ hlasu=|Súvisiace články=[[No Name]]|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=[[Universal Music]], [[Sony Music]], [[NN Music]]|Webstránka={{url|https://www.no-name.sk}}|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=|Obrázok=Igor Timko, jan. 2017.jpg|Popis obrázku=Timko pri preberaní ceny [[Krištáľové krídlo]] v januári [[2017]]}}

[[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Igor Timko''', [[Doktor (PhD.)|ArtD.]]&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; (* [[5. september]] [[1978]], [[Košice]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobný profil Igor Timko|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/igor-timko/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; je slovenský [[spevák]], [[textár]] a [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], známy ako líder skupiny [[No Name]]. Je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] 2016 v kategórii Rock Pop Jazz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krištáľové krídlo získalo dvanásť slovenských osobností|url=https://www.aktuality.sk/clanok/410911/kristalove-kridlo-ziskalo-dvanast-slovenskych-osobnosti/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; So skupinou No Name je držiteľom mnohých hudobných ocenení vrátane sošiek [[Zlatý slávik|Zlatého Slávika]], ako aj desaťnásobným držiteľom Slavíka bez hranic, ocenenia pre najobľúbenejšieho slovenského interpreta v Česku.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}&lt;/ref&gt; V roku 2019 mu bola udelená Cena Gejzdu Dusíka za úspešnú pôvodnú piesňovú tvorbu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa stal jednou z osobností 2019 podľa hudobného fondu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/hudobny-fond-ocenil-osobnosti-za-rok-20/418191-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-12|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt; Pôsobí aj ako [[Učiteľ|pedagóg]], je vyštudovaný [[Ekonómia|ekonóm]] aj [[herec]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. art. Igor Timko – Edurozhovory|url=http://edurozhovory.sk/?p=398|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]] Timko založil skupinu No Name spolu so svojimi bratmi Romanom a Ivanom a s Viliamom Gutrayom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V novembri toho roku No Name zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]], kde uspeli so skladbou „Môj kamoš“, ktorej autorom bol Timko, vtedy ešte študent konzervatória.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt; Víťazstvo skupine otvorilo dvere do hudobného premyslu a zaistilo im priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Neskôr sa ku skupine pridal Timkov najmladší súrodenec Dušan na gitare a Zoltán Sallai na klávesoch.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Debutový album s rovnomenným názvom ''No Name'' (1998) nedosiahol výrazný úspech, skupina napriek tomu dostala od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] druhú šancu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlom nastal vydaním druhého albumu ''Počkám si na zázrak'' (2000), ktorý zaznamenal komerčný úspech vďaka singlom „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 vyniesla skupinu do povedomia širokej verejnosti na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Nasledovali úspešné albumy ''Oslávme si život'' (2001), ''Slová do tmy'' (2003), ''Čím to je'' (2005) a ''V rovnováhe'' (2008).&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Po trojročnej prestávke kapela predstavila v roku 2011 nový štúdiový album s názvom ''Nový album''. Pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, duet Timka s [[Lucie Bílá|Luciou Bílou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}&lt;/ref&gt;

V roku 2015 Timko stvárnil postavu Stepanova v muzikáli ''[[Móric Beňovský]]''.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

V júli 2017 vydali singel „Kto dokáže“ s [[Karel Gott|Karlom Gottom]]. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom sprievode a v inštrumentálnej verzii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;

Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela predstavila skladbu „Ži... a nech žít“, naspievanú v slovenskej i českej verzii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v ronvakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vyselaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojej existencie na hudobnej scéne. Pri tejto príležitosti vydali v deň výročia skladbu „Elity“, autorom textu je Timko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

=== Textár ===
Timko je hlavný textár skupiny, píše však aj pre iných interpretov. Jeho texty sa vyznačujú [[Poézia|poetickosťou]], bývajú citované v knihách, spopularizované úryvky z nich sa objavujú ako návrhy tetovania či ako potlač na tričkách. Timko v nich spracováva rozličné spoločenské témy vrátane posmrtného života či [[Interrupcia|potratov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name: fascinace životem - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/no-name-fascinace-zivotem-271211|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}&lt;/ref&gt; Timkov autorský text k skladbe „Čím to je“ sa na Slovensku dostal do učebnice literárnej výchovy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Podľa Timka je úroveň textov piesní slovenských hudobných umelcov „oveľa vyššia než v zahraničí, kde množstvo interpretov len omieľa dookola tie isté štyri slová.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko: Žiť len zo zbierania húb nechcem|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/34864-igor-timko-zit-len-zo-zbierania-hub-nechcem/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-11-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

=== Ocenenia ===
Timko je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] 2016 v kategórii Rock Pop Jazz.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V roku 2019 mu bola udelená Cena Gejzdu Dusíka za úspešnú pôvodnú piesňovú tvorbu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa stal jednou z osobností 2019 podľa hudobného fondu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/hudobny-fond-ocenil-osobnosti-za-rok-20/418191-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-12|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 mu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] udelil Cenu za najúspešnejšie uvádzanie tvorby v zahraničí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Primaciálnom paláci udelili Ceny SOZA|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/36742-v-primacialnom-palaci-udelili-ceny-soza/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2008-10-09|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; So skupinou No Name je držiteľom množstva hudobných ocenení na Slovensku aj v Česku, kde desať rokov v rade (2008 – 2017) získali cenu Slavík bez hranic, ocenenie udeľované pre najobľúbenejšieho slovenského hudobného umelca v Česku. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Český slavík - Předchozí ročníky|url=https://ceskyslavik.cz/|vydavateľ=ceskyslavik.cz|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V máji 2018 bola Timkovi a ostatným členom skupiny udelená Cena mesta Košice za prínos k popularizácii mesta.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Osobný život ==
Timko je [[Doktor (PhD.)|doktor umení]]. Je vyštudovaný divadelný herec aj ekonóm, vyštudoval [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémiu umení v Banskej Bystrici]], kde v roku 2018 dovŕšil aj [[Doktorand|doktorandské]] štúdium.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko z No Name sa zaradil medzi štyridsiatnikov|url=https://kosicednes.sk/spravy/igor-timko-z-no-name-sa-zaradil-medzi-styridsiatnikov/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Je tiež absolventom bakalárskeho štúdia na [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Známi absolventi|url=https://phf.euba.sk/fakulta/uspesni-absolventi|vydavateľ=Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt; Pôsobí aj ako pedagóg na [[Konzervatórium (Košice, Timonova 2)|konzervatóriu v Košiciach]], kde sám študoval, taktiež na katedre herectva banskobystrickej Akadémie umení.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. art. Igor Timko, ArtD.|url=https://fdu.aku.sk/sk/fakulta/ludia2/81-zamestnanci-katedry-herectva/628-mgr-art-igor-timko-artd.html|vydavateľ=Fakulta dramatických umení|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=tomasovic}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko: Na mojej prvej hodine ma študent ponúkol barackovicou|url=https://mojakultura.sk/igor-timko-na-mojej-prvej-hodine-ma-student-ponukol-barackovicou/|dátum vydania=2019-05-20|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mojakultura}}&lt;/ref&gt; Od roku 2013 je tvárou ankety [[Zlatý Amos SR|Zlatý Amos]], ktorá každoročne oceňuje najlepšieho učiteľa na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko si na synove jednotky pripíja šampanským|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/amp/6733993/igor-timko-si-na-synove-jednotky-pripija-sampanskym.html|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2022-03-19}}&lt;/ref&gt; V logu ankety si Timkova kreslená podobizeň vymieňa pohľady s [[Jan Amos Komenský|Jánom Amosom Komenským]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Je ženatý, manželka Silvia je [[Prodekan|prodekanka]] pre zubné lekárstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko má „malou nobelovku“ - Křišťálové křídlo !|url=https://hitradiovysocina.cz/hudebni-novinky/igor-timko-ma-malou-nobelovku-kristalove-kridlo|vydavateľ=Hitrádio Vysočina|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Majú dve deti, dcéru Ivanu a syna Jakuba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko z No Name sa cez Vianoce prežiera|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/31033-igor-timko-z-no-name-sa-cez-vianoce-preziera/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2009-12-25|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; S rodinou žije v Košiciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko je otcom, narodil sa mu syn Jakub|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35389-igor-timko-je-otcom-narodil-sa-mu-syn-jakub/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2006-08-16|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
=== Albumy ===
==== Štúdiové albumy&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Albumy {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/albumy/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-03-22}}&lt;/ref&gt; ====
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; |Názov
! scope=&quot;col&quot; |Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot; |''No Name''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 1998
* Vydavateľstvo: [[Universal Music Group|Universal Music]]
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
! scope=&quot;row&quot; |''Počkám si na zázrak''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2000
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''Oslávme si život''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2001
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''Slová do tmy''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2003
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''Čím to je''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2005
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''V rovnováhe''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2008
* Vydavateľstvo: [[Sony Music Entertainment|Sony Music]]
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''Nový album''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2011
* Vydavateľstvo: Sony Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''S láskou''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2015
* Vydavateľstvo: NN Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|}

==== Koncertné, kompilácie&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; ====
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! scope=&quot;col&quot; |Názov
! scope=&quot;col&quot; |Podrobnosti
|-
! scope=&quot;row&quot; |''Live in Prague''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2006
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
! scope=&quot;row&quot; |''The Best Of''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2009
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''Love Songs''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2012
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''G2 Acoustic Stage''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2014
* Vydavateľstvo: Universal Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|-
!''Kto dokáže''
| style=&quot;text-align:left;&quot; |
* Vydané: 2016
* Vydavateľstvo: NN Music
* Formát: CD, digitálny download, streaming
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}}
* [https://www.no-name.sk/ Oficiálna webstránka]
* {{imdb meno|id=3274536|meno=Igor Timko}}
* {{csfd meno|id=69759|meno=Igor Timko}}

{{No Name}}
{{Nositelia Krištáľového krídla}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Timko, Igor}}
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]]
[[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]]</text>
      <sha1>4r8z2s3zsjkkopf2nvj9s6qhhu8k0o1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Leo albus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>679005</id>
    <revision>
      <id>7429631</id>
      <parentid>7429149</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:23:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13347" xml:space="preserve">{{Infobox Sochárske dielo
| názov             = Leo albus
| pôvodný názov     =  &lt;!-- národný alebo prvotný názov --&gt;
| iný názov         =Biely lev
| typ               =kamenná skulptúra
| obrázok           =Leo albus 2022-08-24 195806.jpg
| popis obrázku     =Leo albus pred kanóniou č. 15 z roku [[1905]]
&lt;!-- *** POLOHA *** --&gt;
| štát              =Slovensko
| federálny štát    =  &lt;!-- pri Slovensku nepoužívať, napr. štáty USA --&gt;
| typ fed. štátu    =  &lt;!-- používať pri špeciálnych názvoch --&gt;
| kraj              =Prešovský
| typ kraja         =
| okres             =Levoča
| typ okresu        =
| obec              =Spišské Podhradie
| typ obce          = mesto
| časť obce         =Spišská Kapitula
| typ časti obce    =miestna časť
| zemepisná šírka   =49.000913
| zemepisná dĺžka   =20.740767
&lt;!-- *** POLOHA (PRE FRANCÚZSKO) *** --&gt;
| región            = 
| department        = 
| obvod             = 
&lt;!-- *** ROZMERY *** --&gt;
| výška             =  &lt;!-- celková výška --&gt;
| výška sochy       = 
| výška podstavca   = 
| priemer           = 
&lt;!-- *** VZNIK A HISTÓRIA *** --&gt;
| autor             =neznámy
| autor1            = 
| sloh              =románske umenie
| sloh1             = 
| materiál          =travertín
| materiál1         = 
| materiál2         = 
| materiál3         = 
| materiál4         = 
| materiál5         = 
| vznik             =1220{{--}}1240
| rekonštrukcie     =  &lt;!-- oddeľovať lomením riadkov (&lt;br /&gt;) --&gt;
&lt;!-- *** UNESCO *** --&gt;
| UNESCO názov      =  &lt;!-- originálny názov, ako bol zapísaný do UNESCO --&gt;
| UNESCO typ        = 
| UNESCO rok        =  &lt;!-- rok prijatia do UNESCO --&gt;
| UNESCO ID         = 
| UNESCO región     =  &lt;!-- 1|2|3|4|5 --&gt;
| UNESCO kritériá   = 
&lt;!-- *** PRVKY SOCHY *** --&gt;
| prvok1            =  &lt;!-- jednotlivé časti súsošia --&gt;
| prvok1 popis      =  &lt;!-- čo vyobrazuje --&gt;
| prvok2            = 
| prvok2 popis      = 
| prvok3            = 
| prvok3 popis      = 
| prvok4            = 
| prvok4 popis      = 
| prvok5            = 
| prvok5 popis      = 
&lt;!-- *** MAPY A COMMONS *** --&gt;
| mapa              =  &lt;!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --&gt;
| mapa lokátor      =  
| mapa popis        = 
| mapa1             =  &lt;!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby, hlavne pri zahraničných objektoch --&gt;
| mapa1 lokátor     = 
| mapa1 popis       = 
| commons           =  &lt;!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --&gt;
}}

'''Leo albus'''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Leo albus In: {{Citácia elektronického dokumentu
|editori=Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová
|titul=Arslexicon
|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&amp;objekt=leo-albus
|dátum prístupu=10.03.2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Burdová
|meno=Dana
|titul=Utajený kozmogram rozetového okna minoritského kostola v Levoči: K interpretácii tvaroslovia gotickej architektúry
|periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo
|vydavateľ=[[Slovenské národné múzeum]], [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]]
|miesto=Bratislava
|ročník=49
|číslo=1
|strany=10
|issn=1335-4353
|url=http://www.pamiatky.sk/sk/page/revue-pamiatky-a-muzea
|dátum prístupu=11.3.2022
|dátum=2000}}&lt;/ref&gt; alebo '''Leo Albus'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Mlynka
|meno=Ladislav
|titul=Slovensko a jeho kultúra{{--}}jednota z rozmanitosti
|periodikum=Slovenský národopis
|vydavateľ=Ústav etnológie a sociálnej antropológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
|miesto=Bratislava
|dátum=2005
|ročník=53
|číslo=1
|strany=94
|issn=1339-9357
|dátum prístupu=10.3.2022}}&lt;/ref&gt; (v preklade z [[Latinčina|lat.]]: ''biely lev'') je kamenná [[skulptúra]] ležiaceho leva z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Ide o najstaršiu románsku kameňosochársku prácu na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Socha bola pravdepodobne zhotovená domácim umelcom z [[travertín]]u. V priebehu storočí sa jej poloha niekoľkokrát zmenila. Skulptúra sa najprv nachádzala v exteriéri pred už dnes neexistujúcim južným [[Portál (architektúra)|portál]]om, neskôr pred jednou z kanónií.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Kucharík
|meno=Juraj
|titul=Spiš
|vydavateľ=Dajama
|miesto=Bratislava
|rok=2018
|isbn=978-80-8136-082-4
|strany=62}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je umiestnená v [[Lapidárium|lapidáriu]] [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika
|meno=Monika
|priezvisko=Bizoňová
|titul=Tajné zákutia Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule
|periodikum=Dejiny
|vydavateľ=Inštitút histórie, Filozofická fakulta [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej Univerzity]]
|miesto=Prešov
|dátum=2019
|číslo=1
|strany=103{{--}}105
|issn=1337-0707
|url=http://dejiny.unipo.sk/Blog%20Posts/dejiny-12019.html
|dátum prístupu=15.3.2020}}&lt;/ref&gt;

== Opis ==
Leo albus je skulptúra ležiaceho leva bez hrivy s otvorenou knihou medzi labami.&lt;ref name=&quot;:KMSK&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
|vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie|Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula]]
|miesto=Spišské Podhradie
|rok=2017
|isbn=978-80-971341-5-0
|strany=277
|editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník
|kapitola=Umeleckohistorické diela
|kapitola zborník=Leo albus{{--}}Biely lev
|autor zborník=Magdaléna Janovská}}&lt;/ref&gt; Pomenovanie biely lev socha získala vďaka travertínu, ktorý má prevažne biele sfarbenie &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Proporcie tela leva sú naznačené v nízkom [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]]e, najmä v oblasti papule.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Svojím jednoduchým spracovaním svedčí o práci domáceho umelca, čo môže poslúžiť aj ako výpoveď o tom, ako si miestni obyvatelia predstavovali leva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pôvodná funkcia a umiestnenie sú interpretované rôzne. Motív knihy nasvedčuje tomu, že ide o symbol evanjelistu [[Marek (evanjelista)|Mareka]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Práve [[Evanjelium podľa Marka]] sa začína správou o pôsobení [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] na púšti, ktorej symbolom je práve lev.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Burian
|meno=Václav
|titul=Leo albus
|periodikum=Listy: časopis československé socialistické opozice
|vydavateľ=Nakladatelství Burian a Tichák
|miesto=Olomouc
|dátum=2011
|ročník=41
|číslo=4
|strany=55
|issn=1210-1222}}&lt;/ref&gt; 

Motív leva v [[Kresťanská mystika|kresťanskom mysticizme]] symbolizuje víťazstvo [[Kresťanstvo|kresťanstva]] nad [[pohanstvo]]m.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Novotný
|meno=Boris
|titul=Nejstarší monumetální skultpura na Moravě
|periodikum=Věda a život: časopis Československé společnosti pro šíření poltických a vědeckých znalostí
|vydavateľ=[[Orbis (nakladateľstvo)|Orbis]]
|miesto=Praha
|dátum=1962
|číslo=11
|strany=664{{--}}665
|issn=0322-8258
|dátum prístupu=10.3.2022}}&lt;/ref&gt; To môže naznačovať, že socha bola určená do interiéru chrámu. Podľa iných teórií bol ale vznik Lea alba priamo spojený s architektúrou chrámu alebo súvisel s výzdobou južného portálu či jednej z kanónií. Existuje hypotéza, že sa jednalo o dvojicu levov umiestnených pred portálom, ako to bolo podľa iných súdobých vzorov v oblasti nemecky hovoriacich krajinách alebo na území dnešného [[Chorvátsko|Chorvátska]] či [[Česko|Česka]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
|vydavateľ=Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula
|miesto=Spišské Podhradie
|rok=2017
|isbn=978-80-971341-5-0
|strany=46
|editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník
|kapitola=Kolegiátny Kostol sv. Martina}}&lt;/ref&gt; Dobrým príkladom komparácie sú tzv. ''kouřimští lvi'' v Kostole svätého Štefana v [[Kouřim]]e (prvá tretina 13. storočia) alebo dve sochy levov pred portálom [[Kláštor Porta Coeli|Kláštora Porta Coeli]] v [[Předklášteří]] pri [[Tišnov]]e, ktorých výtvarná hodnota a kvalita je vzdialená štylizovanej forme Lea alba.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Pavel
|meno=Jakub
|titul=Dějin umění v Československu: stavitelství, sochařství, malířství
|vydavateľ=Práce
|miesto=Praha
|rok=1978
|strany=38}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Námet sochy leva bol pravdepodobne prenesený z románskeho sochárstva v [[Itália|Itálii]], odkiaľ sa rozšíril ďalej do [[Stredná Európa|strednej Európy]].{{#tag:ref|Ide o [[architektonický prvok]] tzv. styloforos (''stiloforo''). Predstavuje sochu v tvare ľudskej alebo zvieracej bytosti, najmä leva, ktorá tvorí podstavec stĺpa [[Portikus|portika]] alebo [[Kazateľnica|kazateľnice]] v období protorenesancie.&lt;ref name=&quot;:Treccani&quot;&gt;stiloforo In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Treccani (Enciclopedia Italiana di scienze, lettere ed arti)
|url=https://www.treccani.it/vocabolario/stiloforo1
|vydavateľ=Istituto della Enciclopedia Italiana
|miesto=Roma
|dátum prístupu=2022-03-23
|jazyk=ita}}&lt;/ref&gt;|group=pozn.}}&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Hlavný zdroj motívu siaha až do [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanského umenia]], ktoré sa inšpirovalo z bohatých predlôh antického [[Rímske umenie|rímskeho umenia]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:1&quot;&gt;Námet leva bol počas [[1. storočie|1.]] – [[3. storočie|3. storočia]] v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] symbolom orientálnych náboženských kultov, ktorých šíritelia boli [[Légia (staroveký Rím)|legionári]] z [[Východ]]u. Súčasťou týchto kultov bolo uctievanie zvierat, ako napríklad perzský mithraizmus, ktorý sa vyznačoval levou symbolikou. Pravdepodobne ranokresťanské umenie v snahe paralyzovať vplyv orientálnych kultov vytvára levie sochy, ktorých symbolika mala novú kresťanskú náplň.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; 

V odbornej literatúre je Leo albus uvádzaný ako jeden zo zriedkavých príkladov románskej kameňosochárskej práce na území dnešného Slovenska. Datovanie sochy sa spájalo s výstavbou Katedrály svätého Martina v druhej polovici a prípadne v tretej štvrtine 13. storočia. Novšie práce sochu datujú do prvej tretiny 13. storočia. Na základe nových zistení výskumu sa potvrdzuje aj jej umiestenie na podstavci pri južnom portáli.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Umiestnenie sochy je stále predmetom vedeckej diskusie. Do [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] bol Leo albus umiestený pred kanóniou č. 15. Neskôr bol premiestnený na prízemie katedrály pri  severnom portáli. Po výskume a rekonštrukčných prácach medzi rokmi [[2009]] až [[2013]] bola socha umiestená na druhom poschodí v lapidáriu Katedrály svätého Martina.&lt;ref name=&quot;:KMSK&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; V roku 2009 vydala [[Slovenská pošta]] [[Poštová známka|poštovú známku]] v nominálnej hodnote 0,50 €, s vyobrazením Lea alba, od [[akad. mal.]] Petra Uchnára a [[Mgr. art.]] Petra Biľaka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule
|url=https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatkovana-znamka-2009-kostol-sv-martina-v-spisskej-kapitule?detail%5Blong%5D=1&amp;detail%5Btab%5D=desc&amp;related%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bpage%5D=1&amp;similar%5Bper_page%5D=12
|vydavateľ=Poštová filatelistická služba{{--}}[[Slovenská pošta]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-03-10}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Lions of Kouřim, 1200-1233 AD, Lapidary of NM Prague, 175796.jpg|Tzv. ''kouřimští lvi'' (pôvodne súčasť [[Kazateľnica|kazateľnice]] alebo [[Krstiteľnica|krstiteľnice]] asi v Kostole svätého Juraja na hradisku v [[Kouřim|Kouřime]], objavený neďaleko Kostola svätého Štefana v Kouřime), prvá tretina [[13. storočie|13. storočia]], originál v lapidáriu [[Národní muzeum|Národného múzea]], [[Praha]]
Súbor:Porta coeli Tišnov 5896.jpg|Dvojica levov pred gotickým portálom [[Kláštor Porta Coeli|Kláštora Porta Coeli]], [[Předklášteří]] pri [[Tišnov|Tišnove]], [[Česko]]
Súbor:Giambono da bissone, leoni del protiro principale del duomo di cremona, 1285, 01.jpg|Levy pred vstupom do chrámu (stylosforos portika), pravdepodobne [[13. storočie]], Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, [[Cremona (mesto)|Cremona]], [[Taliansko]]
&lt;/gallery&gt;

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia periodika
|priezvisko=Fiala
|meno=Andrej
|titul=K otázke románskej plastiky Leo albus
|periodikum=Vlastivedný časopis: revue kultúrneho dedičstva Slovenska
|vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
|miesto=Bratislava
|dátum=1980
|ročník=29
|číslo=4
|strany=186{{--}}187
|issn=0139-6668
|dátum prístupu=10.3.2022}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatkovana-znamka-2009-kostol-sv-martina-v-spisskej-kapitule?detail%5Blong%5D=1&amp;detail%5Btab%5D=desc&amp;related%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bpage%5D=1&amp;similar%5Bper_page%5D=12 Poštová známka Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule]

[[Kategória:Románske umenie]]
[[Kategória:Sochy na Slovensku]]</text>
      <sha1>044li78p0zedgbldzivjl37142z7y0q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429634</id>
      <parentid>7429631</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:37:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13289" xml:space="preserve">{{Infobox Sochárske dielo
| názov             = Leo albus
| pôvodný názov     =  &lt;!-- národný alebo prvotný názov --&gt;
| iný názov         =Biely lev
| typ               =kamenná skulptúra
| obrázok           =Leo albus 2022-08-24 195806.jpg
| popis obrázku     =Leo albus pred kanóniou č. 15 z roku [[1905]]
&lt;!-- *** POLOHA *** --&gt;
| štát              =Slovensko
| federálny štát    =  &lt;!-- pri Slovensku nepoužívať, napr. štáty USA --&gt;
| typ fed. štátu    =  &lt;!-- používať pri špeciálnych názvoch --&gt;
| kraj              =Prešovský
| typ kraja         =
| okres             =Levoča
| typ okresu        =
| obec              =Spišské Podhradie
| typ obce          = mesto
| časť obce         =Spišská Kapitula
| typ časti obce    =miestna časť
| zemepisná šírka   =49.000913
| zemepisná dĺžka   =20.740767
&lt;!-- *** POLOHA (PRE FRANCÚZSKO) *** --&gt;
| región            = 
| department        = 
| obvod             = 
&lt;!-- *** ROZMERY *** --&gt;
| výška             =  &lt;!-- celková výška --&gt;
| výška sochy       = 
| výška podstavca   = 
| priemer           = 
&lt;!-- *** VZNIK A HISTÓRIA *** --&gt;
| autor             =neznámy
| autor1            = 
| sloh              =románske umenie
| sloh1             = 
| materiál          =travertín
| materiál1         = 
| materiál2         = 
| materiál3         = 
| materiál4         = 
| materiál5         = 
| vznik             =1220{{--}}1240
| rekonštrukcie     =  &lt;!-- oddeľovať lomením riadkov (&lt;br /&gt;) --&gt;
&lt;!-- *** UNESCO *** --&gt;
| UNESCO názov      =  &lt;!-- originálny názov, ako bol zapísaný do UNESCO --&gt;
| UNESCO typ        = 
| UNESCO rok        =  &lt;!-- rok prijatia do UNESCO --&gt;
| UNESCO ID         = 
| UNESCO región     =  &lt;!-- 1|2|3|4|5 --&gt;
| UNESCO kritériá   = 
&lt;!-- *** PRVKY SOCHY *** --&gt;
| prvok1            =  &lt;!-- jednotlivé časti súsošia --&gt;
| prvok1 popis      =  &lt;!-- čo vyobrazuje --&gt;
| prvok2            = 
| prvok2 popis      = 
| prvok3            = 
| prvok3 popis      = 
| prvok4            = 
| prvok4 popis      = 
| prvok5            = 
| prvok5 popis      = 
&lt;!-- *** MAPY A COMMONS *** --&gt;
| mapa              =  &lt;!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --&gt;
| mapa lokátor      =  
| mapa popis        = 
| mapa1             =  &lt;!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby, hlavne pri zahraničných objektoch --&gt;
| mapa1 lokátor     = 
| mapa1 popis       = 
| commons           =Leo albus
}}

'''Leo albus'''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Leo albus In: {{Citácia elektronického dokumentu
|editori=Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová
|titul=Arslexicon
|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&amp;objekt=leo-albus
|dátum prístupu=10.03.2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Burdová
|meno=Dana
|titul=Utajený kozmogram rozetového okna minoritského kostola v Levoči: K interpretácii tvaroslovia gotickej architektúry
|periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo
|vydavateľ=[[Slovenské národné múzeum]], [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]]
|miesto=Bratislava
|ročník=49
|číslo=1
|strany=10
|issn=1335-4353
|url=http://www.pamiatky.sk/sk/page/revue-pamiatky-a-muzea
|dátum prístupu=11.3.2022
|dátum=2000}}&lt;/ref&gt; alebo '''Leo Albus'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Mlynka
|meno=Ladislav
|titul=Slovensko a jeho kultúra{{--}}jednota z rozmanitosti
|periodikum=Slovenský národopis
|vydavateľ=Ústav etnológie a sociálnej antropológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
|miesto=Bratislava
|dátum=2005
|ročník=53
|číslo=1
|strany=94
|issn=1339-9357
|dátum prístupu=10.3.2022}}&lt;/ref&gt; (v preklade z [[Latinčina|lat.]]: ''biely lev'') je kamenná [[skulptúra]] ležiaceho leva z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Ide o najstaršiu románsku kameňosochársku prácu na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Socha bola pravdepodobne zhotovená domácim umelcom z [[travertín]]u. V priebehu storočí sa jej poloha niekoľkokrát zmenila. Skulptúra sa najprv nachádzala v exteriéri pred už dnes neexistujúcim južným [[Portál (architektúra)|portál]]om, neskôr pred jednou z kanónií.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Kucharík
|meno=Juraj
|titul=Spiš
|vydavateľ=Dajama
|miesto=Bratislava
|rok=2018
|isbn=978-80-8136-082-4
|strany=62}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je umiestnená v [[Lapidárium|lapidáriu]] [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika
|meno=Monika
|priezvisko=Bizoňová
|titul=Tajné zákutia Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule
|periodikum=Dejiny
|vydavateľ=Inštitút histórie, Filozofická fakulta [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej Univerzity]]
|miesto=Prešov
|dátum=2019
|číslo=1
|strany=103{{--}}105
|issn=1337-0707
|url=http://dejiny.unipo.sk/Blog%20Posts/dejiny-12019.html
|dátum prístupu=15.3.2020}}&lt;/ref&gt;

== Opis ==
Leo albus je skulptúra ležiaceho leva bez hrivy s otvorenou knihou medzi labami.&lt;ref name=&quot;:KMSK&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
|vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie|Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula]]
|miesto=Spišské Podhradie
|rok=2017
|isbn=978-80-971341-5-0
|strany=277
|editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník
|kapitola=Umeleckohistorické diela
|kapitola zborník=Leo albus{{--}}Biely lev
|autor zborník=Magdaléna Janovská}}&lt;/ref&gt; Pomenovanie biely lev socha získala vďaka travertínu, ktorý má prevažne biele sfarbenie &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Proporcie tela leva sú naznačené v nízkom [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]]e, najmä v oblasti papule.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Svojím jednoduchým spracovaním svedčí o práci domáceho umelca, čo môže poslúžiť aj ako výpoveď o tom, ako si miestni obyvatelia predstavovali leva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pôvodná funkcia a umiestnenie sú interpretované rôzne. Motív knihy nasvedčuje tomu, že ide o symbol evanjelistu [[Marek (evanjelista)|Mareka]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Práve [[Evanjelium podľa Marka]] sa začína správou o pôsobení [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] na púšti, ktorej symbolom je práve lev.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Burian
|meno=Václav
|titul=Leo albus
|periodikum=Listy: časopis československé socialistické opozice
|vydavateľ=Nakladatelství Burian a Tichák
|miesto=Olomouc
|dátum=2011
|ročník=41
|číslo=4
|strany=55
|issn=1210-1222}}&lt;/ref&gt; 

Motív leva v [[Kresťanská mystika|kresťanskom mysticizme]] symbolizuje víťazstvo [[Kresťanstvo|kresťanstva]] nad [[pohanstvo]]m.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Novotný
|meno=Boris
|titul=Nejstarší monumetální skultpura na Moravě
|periodikum=Věda a život: časopis Československé společnosti pro šíření poltických a vědeckých znalostí
|vydavateľ=[[Orbis (nakladateľstvo)|Orbis]]
|miesto=Praha
|dátum=1962
|číslo=11
|strany=664{{--}}665
|issn=0322-8258
|dátum prístupu=10.3.2022}}&lt;/ref&gt; To môže naznačovať, že socha bola určená do interiéru chrámu. Podľa iných teórií bol ale vznik Lea alba priamo spojený s architektúrou chrámu alebo súvisel s výzdobou južného portálu či jednej z kanónií. Existuje hypotéza, že sa jednalo o dvojicu levov umiestnených pred portálom, ako to bolo podľa iných súdobých vzorov v oblasti nemecky hovoriacich krajinách alebo na území dnešného [[Chorvátsko|Chorvátska]] či [[Česko|Česka]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
|vydavateľ=Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula
|miesto=Spišské Podhradie
|rok=2017
|isbn=978-80-971341-5-0
|strany=46
|editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník
|kapitola=Kolegiátny Kostol sv. Martina}}&lt;/ref&gt; Dobrým príkladom komparácie sú tzv. ''kouřimští lvi'' v Kostole svätého Štefana v [[Kouřim]]e (prvá tretina 13. storočia) alebo dve sochy levov pred portálom [[Kláštor Porta Coeli|Kláštora Porta Coeli]] v [[Předklášteří]] pri [[Tišnov]]e, ktorých výtvarná hodnota a kvalita je vzdialená štylizovanej forme Lea alba.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Pavel
|meno=Jakub
|titul=Dějin umění v Československu: stavitelství, sochařství, malířství
|vydavateľ=Práce
|miesto=Praha
|rok=1978
|strany=38}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Námet sochy leva bol pravdepodobne prenesený z románskeho sochárstva v [[Itália|Itálii]], odkiaľ sa rozšíril ďalej do [[Stredná Európa|strednej Európy]].{{#tag:ref|Ide o [[architektonický prvok]] tzv. styloforos (''stiloforo''). Predstavuje sochu v tvare ľudskej alebo zvieracej bytosti, najmä leva, ktorá tvorí podstavec stĺpa [[Portikus|portika]] alebo [[Kazateľnica|kazateľnice]] v období protorenesancie.&lt;ref name=&quot;:Treccani&quot;&gt;stiloforo In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Treccani (Enciclopedia Italiana di scienze, lettere ed arti)
|url=https://www.treccani.it/vocabolario/stiloforo1
|vydavateľ=Istituto della Enciclopedia Italiana
|miesto=Roma
|dátum prístupu=2022-03-23
|jazyk=ita}}&lt;/ref&gt;|group=pozn.}}&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Hlavný zdroj motívu siaha až do [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanského umenia]], ktoré sa inšpirovalo z bohatých predlôh antického [[Rímske umenie|rímskeho umenia]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:1&quot;&gt;Námet leva bol počas [[1. storočie|1.]] – [[3. storočie|3. storočia]] v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] symbolom orientálnych náboženských kultov, ktorých šíritelia boli [[Légia (staroveký Rím)|legionári]] z [[Východ]]u. Súčasťou týchto kultov bolo uctievanie zvierat, ako napríklad perzský mithraizmus, ktorý sa vyznačoval levou symbolikou. Pravdepodobne ranokresťanské umenie v snahe paralyzovať vplyv orientálnych kultov vytvára levie sochy, ktorých symbolika mala novú kresťanskú náplň.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; 

V odbornej literatúre je Leo albus uvádzaný ako jeden zo zriedkavých príkladov románskej kameňosochárskej práce na území dnešného Slovenska. Datovanie sochy sa spájalo s výstavbou Katedrály svätého Martina v druhej polovici a prípadne v tretej štvrtine 13. storočia. Novšie práce sochu datujú do prvej tretiny 13. storočia. Na základe nových zistení výskumu sa potvrdzuje aj jej umiestenie na podstavci pri južnom portáli.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Umiestnenie sochy je stále predmetom vedeckej diskusie. Do [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] bol Leo albus umiestený pred kanóniou č. 15. Neskôr bol premiestnený na prízemie katedrály pri  severnom portáli. Po výskume a rekonštrukčných prácach medzi rokmi [[2009]] až [[2013]] bola socha umiestená na druhom poschodí v lapidáriu Katedrály svätého Martina.&lt;ref name=&quot;:KMSK&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; V roku 2009 vydala [[Slovenská pošta]] [[Poštová známka|poštovú známku]] v nominálnej hodnote 0,50 €, s vyobrazením Lea alba, od [[akad. mal.]] Petra Uchnára a [[Mgr. art.]] Petra Biľaka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule
|url=https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatkovana-znamka-2009-kostol-sv-martina-v-spisskej-kapitule?detail%5Blong%5D=1&amp;detail%5Btab%5D=desc&amp;related%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bpage%5D=1&amp;similar%5Bper_page%5D=12
|vydavateľ=Poštová filatelistická služba{{--}}[[Slovenská pošta]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2022-03-10}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Lions of Kouřim, 1200-1233 AD, Lapidary of NM Prague, 175796.jpg|Tzv. ''kouřimští lvi'' (pôvodne súčasť [[Kazateľnica|kazateľnice]] alebo [[Krstiteľnica|krstiteľnice]] asi v Kostole svätého Juraja na hradisku v [[Kouřim|Kouřime]], objavený neďaleko Kostola svätého Štefana v Kouřime), prvá tretina [[13. storočie|13. storočia]], originál v lapidáriu [[Národní muzeum|Národného múzea]], [[Praha]]
Súbor:Porta coeli Tišnov 5896.jpg|Dvojica levov pred gotickým portálom [[Kláštor Porta Coeli|Kláštora Porta Coeli]], [[Předklášteří]] pri [[Tišnov|Tišnove]], [[Česko]]
Súbor:Giambono da bissone, leoni del protiro principale del duomo di cremona, 1285, 01.jpg|Levy pred vstupom do chrámu (stylosforos portika), pravdepodobne [[13. storočie]], Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, [[Cremona (mesto)|Cremona]], [[Taliansko]]
&lt;/gallery&gt;

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia periodika
|priezvisko=Fiala
|meno=Andrej
|titul=K otázke románskej plastiky Leo albus
|periodikum=Vlastivedný časopis: revue kultúrneho dedičstva Slovenska
|vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
|miesto=Bratislava
|dátum=1980
|ročník=29
|číslo=4
|strany=186{{--}}187
|issn=0139-6668
|dátum prístupu=10.3.2022}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.pofis.sk/katalog/produkty/peciatkovana-znamka-2009-kostol-sv-martina-v-spisskej-kapitule?detail%5Blong%5D=1&amp;detail%5Btab%5D=desc&amp;related%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bdetail%5D=&amp;similar%5Bpage%5D=1&amp;similar%5Bper_page%5D=12 Poštová známka Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule]

[[Kategória:Románske umenie]]
[[Kategória:Sochy na Slovensku]]</text>
      <sha1>fsii2auut5s5sur46ef7lw3gi7g3zkd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Zakarpatská oblasť (historická)</title>
    <ns>10</ns>
    <id>680071</id>
    <revision>
      <id>7429801</id>
      <parentid>7349676</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:53:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="967" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Zakarpatská oblasť (historická)
| nadpis    = [[Zakarpatská oblasť]] (do roku 2020)

| zoznam1   =
* [[Berehovský rajón (historický)|Berehovský rajón]] ([[Berehovo]])
* [[Chustský rajón (historický)|Chustský rajón]] ([[Chust]])
* [[Iršavský rajón]] ([[Iršava]])
* [[Mižhirský rajón]] ([[Mižhiria]])
* [[Mukačevský rajón (historický)|Mukačevský rajón]] ([[Mukačevo]])
* [[Perečínsky rajón]] ([[Perečín]])
* [[Rachivský rajón (historický)|Rachivský rajón]] ([[Rachiv]])
* [[Svaľavský rajón]] ([[Svaľava]])
* [[Ťačivský rajón (historický)|Ťačivský rajón]] ([[Ťačiv]])
* [[Užhorodský rajón (historický)|Užhorodský rajón]] ([[Užhorod]])
* [[Veľkoberezniansky rajón]] ([[Veľké Berezné]])
* [[Vynohradivský rajón]] ([[Vynohradiv]])
* [[Volovecký rajón]] ([[Volovec (mesto)|Volovec]])

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny oblastí Ukrajiny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>g1ci0xyqpb6dj3lnn0ew8z1806r3n6u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DMD GROUP</title>
    <ns>0</ns>
    <id>680390</id>
    <revision>
      <id>7429519</id>
      <parentid>7429485</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T13:51:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3137" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] pôsobiaca v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje primárne ako [[holdingová spoločnosť]]. Je v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]; do leta 2015 bol jej vlastníkom [[Fond národného majetku Slovenskej republiky]].

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené.

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP (vtedy pod názvom DMD FIN) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997. 

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] pre zbrojárske spoločnosti KONŠTRUKTA - Defence, a.s. (majetkový podiel 100 %), ZTS - ŠPECIÁL, a.s. (100 %) a ZVS holding, a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.), ako aj stavebnú spoločnosť DMD EXPO, s.r.o. (100 %) a finančno-správcovskú spoločnosť DMD CAPITAL, s.r.o. (100 %).

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 72/4 v [[Trenčín]]e, mestskej časti [[Zlatovce]], od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].

== Predsedovia predstavenstva ==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: PhDr. Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Ing. Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. september 2016: Ing. Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Ing. Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Ing. Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: prof. Ing. Jozef Mihok, PhD.,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Ing. Roman Mikulovský,
* ? – 24. apríl 2003: Ing. Blažej Beňačka.

== Zdroje ==
* [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/386604 Výročné správy DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1 Výpis z obchodného registra DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.crz.gov.sk/ Centrálny register zmlúv]
* [https://www.dmdgroup.sk/ Web DMD GROUP, a.s.]

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>6fynpsopfctof9c9hqhou6swcfapwes</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429522</id>
      <parentid>7429519</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:01:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3265" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje primárne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené.

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP (vtedy pod názvom DMD FIN) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997. 

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] pre zbrojárske spoločnosti KONŠTRUKTA - Defence, a.s. (majetkový podiel 100 %), ZTS - ŠPECIÁL, a.s. (100 %) a ZVS holding, a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.), ako aj stavebnú spoločnosť DMD EXPO, s.r.o. (100 %) a finančno-správcovskú spoločnosť DMD CAPITAL, s.r.o. (100 %).

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 72/4 v [[Trenčín]]e, mestskej časti [[Zlatovce]], od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].

== Predsedovia predstavenstva ==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: PhDr. Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Ing. Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. september 2016: Ing. Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Ing. Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Ing. Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: prof. Ing. Jozef Mihok, PhD.,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Ing. Roman Mikulovský,
* ? – 24. apríl 2003: Ing. Blažej Beňačka.

== Zdroje ==
* [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/386604 Výročné správy DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1 Výpis z obchodného registra DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.crz.gov.sk/ Centrálny register zmlúv]
* [https://www.dmdgroup.sk/ Web DMD GROUP, a.s.]

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>cimo2mk4r39wimxakqjgjrye88rppya</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429530</id>
      <parentid>7429522</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:36:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5527" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí prevažne v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje primárne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené. Spoločnosť DMD holding, a. s. bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR; mala pomôcť pri reštrukturalizácii slovenského priemyslu s dôrazom na reštrukturalizáciu zbrojného priemyslu. Na začiatku 21. storočia boli na DMD Holding prevedené akcie významných slovenských strojárskych akciových spoločností (bývalých strojárskych štátnych podnikov).&lt;ref&gt;DMD holding. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6408&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát ako vlastník DMD Holdingu si vybral z názorových prúdov (obrázok so schémou) | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/gal/biznis/stat-ako-vlastnik-dmd-holdingu-vybral-nazorovych-prudov/3 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-10 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = FNM chce predať DMD Group vyrábajúci zbrane | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/2563679/fnm-chce-predat-dmd-group-vyrabajuci-zbrane.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-27 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = DMD Holding zmenil vedenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/522596/dmd-holding-zmenil-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-23 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.dmdgroup.sk/o-nas/ | vydavateľ = dmdgroup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP (vtedy pod názvom DMD FIN) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997.&lt;ref name=OR&gt;DMD GROUP. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].&lt;ref name=OR/&gt;

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] pre spoločnosti:
* [[KONŠTRUKTA - Defence]], a.s. (majetkový podiel 100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZTS - ŠPECIÁL]], a.s. (100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZVS holding]], a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.) - zbrojársky podnik,
* [[DMD EXPO]], s.r.o. (100 %) - stavebný podnik,
* [[DMD CAPITAL]], s.r.o. (100 %) - finančno-správcovský podnik.

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 72/4 v [[Trenčín]]e, mestskej časti [[Zlatovce]], od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].

== Predsedovia predstavenstva ==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: PhDr. Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Ing. Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. september 2016: Ing. Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Ing. Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Ing. Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: prof. Ing. Jozef Mihok, PhD.,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Ing. Roman Mikulovský,
* ? – 24. apríl 2003: Ing. Blažej Beňačka.

== Zdroje ==
{{referencie}}
* [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/386604 Výročné správy DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1 Výpis z obchodného registra DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.crz.gov.sk/ Centrálny register zmlúv]
* [https://www.dmdgroup.sk/ Web DMD GROUP, a.s.]

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>mw3hmh0lcj4efmvfa5ayndcdujkrfdi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429531</id>
      <parentid>7429530</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:39:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5507" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí prevažne v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje primárne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené. Spoločnosť DMD holding, a. s. bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR; mala pomôcť pri reštrukturalizácii slovenského priemyslu s dôrazom na reštrukturalizáciu zbrojného priemyslu. Na začiatku 21. storočia boli na DMD Holding prevedené akcie významných slovenských strojárskych akciových spoločností (bývalých strojárskych štátnych podnikov).&lt;ref&gt;DMD holding. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6408&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát ako vlastník DMD Holdingu si vybral z názorových prúdov (obrázok so schémou) | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/gal/biznis/stat-ako-vlastnik-dmd-holdingu-vybral-nazorovych-prudov/3 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-10 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = FNM chce predať DMD Group vyrábajúci zbrane | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/2563679/fnm-chce-predat-dmd-group-vyrabajuci-zbrane.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-27 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = DMD Holding zmenil vedenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/522596/dmd-holding-zmenil-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-23 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.dmdgroup.sk/o-nas/ | vydavateľ = dmdgroup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP (vtedy pod názvom DMD FIN) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997.&lt;ref name=OR&gt;DMD GROUP. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].&lt;ref name=OR/&gt;

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] pre spoločnosti:
* [[KONŠTRUKTA - Defence]], a.s. (majetkový podiel 100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZTS - ŠPECIÁL]], a.s. (100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZVS holding]], a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.) - zbrojársky podnik,
* [[DMD EXPO]], s.r.o. (100 %) - stavebný podnik,
* [[DMD CAPITAL]], s.r.o. (100 %) - finančno-správcovský podnik.

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 4 v [[Trenčín]]e, od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].&lt;ref name=OR/&gt;

== Predsedovia predstavenstva ==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: PhDr. Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Ing. Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. september 2016: Ing. Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Ing. Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Ing. Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: prof. Ing. Jozef Mihok, PhD.,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Ing. Roman Mikulovský,
* ? – 24. apríl 2003: Ing. Blažej Beňačka.

== Zdroje ==
{{referencie}}
* [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/386604 Výročné správy DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1 Výpis z obchodného registra DMD GROUP, a.s.],
* [https://www.crz.gov.sk/ Centrálny register zmlúv]
* [https://www.dmdgroup.sk/ Web DMD GROUP, a.s.]

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>584ptyq306b48m24jiniz3k68cheodn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429542</id>
      <parentid>7429531</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:10:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5637" xml:space="preserve">'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí prevažne v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje primárne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené. Spoločnosť DMD holding, a. s. bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR; mala pomôcť pri reštrukturalizácii slovenského priemyslu s dôrazom na reštrukturalizáciu zbrojného priemyslu. Na začiatku 21. storočia boli na DMD Holding prevedené akcie významných slovenských strojárskych akciových spoločností (bývalých strojárskych štátnych podnikov).&lt;ref&gt;DMD holding. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6408&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát ako vlastník DMD Holdingu si vybral z názorových prúdov (obrázok so schémou) | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/gal/biznis/stat-ako-vlastnik-dmd-holdingu-vybral-nazorovych-prudov/3 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-10 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = FNM chce predať DMD Group vyrábajúci zbrane | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/2563679/fnm-chce-predat-dmd-group-vyrabajuci-zbrane.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-27 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = DMD Holding zmenil vedenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/522596/dmd-holding-zmenil-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-23 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.dmdgroup.sk/o-nas/ | vydavateľ = dmdgroup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP, a. s. (vtedy pod názvom DMD FIN, a. s.) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997.&lt;ref name=OR&gt;DMD GROUP. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP, a. s. v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].&lt;ref name=OR/&gt;

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] spoločností:&lt;ref name=VS&gt;DMD Group - Výročná správa 2021 [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/9075491]&lt;/ref&gt;
* [[KONŠTRUKTA - Defence]], a.s. (majetkový podiel 100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZTS - ŠPECIÁL]], a.s. (100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZVS holding]], a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.{{chýba zdroj}}) - zbrojársky podnik,
* [[DMD CAPITAL]], s.r.o. (100 %) - finančno-správcovský podnik,
* [[DMD EXPO]], s.r.o. (100 %) - stavebný podnik (účelovo vytvorený v decembri 2021).

Okrem bežných podnikateľských činností poskytuje DMD GROUP, a.s. služby a poradenstvo pre spoločnosti v jej portfóliu v súlade so zámermi Ministerstva obrany Slovenskej republiky.&lt;ref name=VS/&gt;

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).{{chýba zdroj}}

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 4 v [[Trenčín]]e, od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].&lt;ref name=OR/&gt;

== Predsedovia predstavenstva &lt;ref name=OR/&gt;==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. septembra 2016: Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: Jozef Mihok,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Roman Mikulovský,
* 11. októbra 1999 – 24. apríl 2003: Blažej Beňačka,
* 8. júla 1997 - 10. októbra 1999: Jozef Mitošinka.

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>ar8xwvolz3v5zj49hvwga9xs77u0r6t</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429545</id>
      <parentid>7429542</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:13:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5637" xml:space="preserve">'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí prevažne v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje prevažne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené. Spoločnosť DMD holding, a. s. bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR; mala pomôcť pri reštrukturalizácii slovenského priemyslu s dôrazom na reštrukturalizáciu zbrojného priemyslu. Na začiatku 21. storočia boli na DMD Holding prevedené akcie významných slovenských strojárskych akciových spoločností (bývalých strojárskych štátnych podnikov).&lt;ref&gt;DMD holding. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6408&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát ako vlastník DMD Holdingu si vybral z názorových prúdov (obrázok so schémou) | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/gal/biznis/stat-ako-vlastnik-dmd-holdingu-vybral-nazorovych-prudov/3 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-10 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = FNM chce predať DMD Group vyrábajúci zbrane | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/2563679/fnm-chce-predat-dmd-group-vyrabajuci-zbrane.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-27 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = DMD Holding zmenil vedenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/522596/dmd-holding-zmenil-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-23 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.dmdgroup.sk/o-nas/ | vydavateľ = dmdgroup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP, a. s. (vtedy pod názvom DMD FIN, a. s.) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997.&lt;ref name=OR&gt;DMD GROUP. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP, a. s. v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].&lt;ref name=OR/&gt;

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] spoločností:&lt;ref name=VS&gt;DMD GROUP - Výročná správa 2021 [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/9075491]&lt;/ref&gt;
* [[KONŠTRUKTA - Defence]], a.s. (majetkový podiel 100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZTS - ŠPECIÁL]], a.s. (100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZVS holding]], a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.{{chýba zdroj}}) - zbrojársky podnik,
* [[DMD CAPITAL]], s.r.o. (100 %) - finančno-správcovský podnik,
* [[DMD EXPO]], s.r.o. (100 %) - stavebný podnik (účelovo vytvorený v decembri 2021).

Okrem bežných podnikateľských činností poskytuje DMD GROUP, a.s. služby a poradenstvo pre spoločnosti v jej portfóliu v súlade so zámermi Ministerstva obrany Slovenskej republiky.&lt;ref name=VS/&gt;

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).{{chýba zdroj}}

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 4 v [[Trenčín]]e, od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].&lt;ref name=OR/&gt;

== Predsedovia predstavenstva &lt;ref name=OR/&gt;==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. septembra 2016: Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: Jozef Mihok,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Roman Mikulovský,
* 11. októbra 1999 – 24. apríl 2003: Blažej Beňačka,
* 8. júla 1997 - 10. októbra 1999: Jozef Mitošinka.

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>sf7vroyno25q2qumoi9zd5fhg34ebae</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429546</id>
      <parentid>7429545</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:15:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5668" xml:space="preserve">'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí prevažne v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje prevažne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je de facto (nie de iure) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 (resp. formálne aj 2006-2022) existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené. Spoločnosť DMD holding, a. s. bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR; mala pomôcť pri reštrukturalizácii slovenského priemyslu s dôrazom na reštrukturalizáciu zbrojného priemyslu. Na začiatku 21. storočia boli na DMD Holding prevedené akcie významných slovenských strojárskych akciových spoločností (bývalých strojárskych štátnych podnikov).&lt;ref&gt;DMD holding. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6408&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát ako vlastník DMD Holdingu si vybral z názorových prúdov (obrázok so schémou) | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/gal/biznis/stat-ako-vlastnik-dmd-holdingu-vybral-nazorovych-prudov/3 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-10 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = FNM chce predať DMD Group vyrábajúci zbrane | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/2563679/fnm-chce-predat-dmd-group-vyrabajuci-zbrane.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-27 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = DMD Holding zmenil vedenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/522596/dmd-holding-zmenil-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-23 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.dmdgroup.sk/o-nas/ | vydavateľ = dmdgroup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP, a. s. (vtedy pod názvom DMD FIN, a. s.) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997.&lt;ref name=OR&gt;DMD GROUP. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP, a. s. v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].&lt;ref name=OR/&gt;

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] spoločností:&lt;ref name=VS&gt;DMD GROUP - Výročná správa 2021 [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/9075491]&lt;/ref&gt;
* [[KONŠTRUKTA - Defence]], a.s. (majetkový podiel 100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZTS - ŠPECIÁL]], a.s. (100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZVS holding]], a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.{{chýba zdroj}}) - zbrojársky podnik,
* [[DMD CAPITAL]], s.r.o. (100 %) - finančno-správcovský podnik,
* [[DMD EXPO]], s.r.o. (100 %) - stavebný podnik (účelovo vytvorený v decembri 2021).

Okrem bežných podnikateľských činností poskytuje DMD GROUP, a.s. služby a poradenstvo pre spoločnosti v jej portfóliu v súlade so zámermi Ministerstva obrany Slovenskej republiky.&lt;ref name=VS/&gt;

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).{{chýba zdroj}}

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 4 v [[Trenčín]]e, od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].&lt;ref name=OR/&gt;

== Predsedovia predstavenstva &lt;ref name=OR/&gt;==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. septembra 2016: Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: Jozef Mihok,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Roman Mikulovský,
* 11. októbra 1999 – 24. apríl 2003: Blažej Beňačka,
* 8. júla 1997 - 10. októbra 1999: Jozef Mitošinka.

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>949r2ketmkqpfb2n8dsorjf1bqd30z4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429584</id>
      <parentid>7429546</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:01:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5676" xml:space="preserve">'''DMD GROUP, a.s.''' (do 21. apríla 2004 '''DMD FIN, a.s.''') je [[Slovensko|slovenská]] [[akciová spoločnosť]] vlastnená slovenským [[štát]]om, ktorá pôsobí prevažne v oblasti zbrojárstva a strojárstva. Funguje prevažne ako [[holdingová spoločnosť]]. 

== DMD holding ==
DMD GROUP je [[de facto]] (nie [[de iure]]) nástupcom (okrem iného) bývalého podniku '''DMD holding, a. s.''', ktorý bol založený v roku 1995, od roku 2006 bol v likvidácii a v roku 2022 bol vymazaný z obchodného registra. V rokoch 1997 - 2005 (resp. formálne aj 2006-2022) existovali spoločnosti DMD holding a DMD FIN (resp. DMD GROUP) paralelne, ale boli komplikovanými spôsobmi čiastočne majetkovo prepojené. Spoločnosť DMD holding, a. s. bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva SR; mala pomôcť pri reštrukturalizácii slovenského priemyslu s dôrazom na reštrukturalizáciu zbrojného priemyslu. Na začiatku 21. storočia boli na DMD Holding prevedené akcie významných slovenských strojárskych akciových spoločností (bývalých strojárskych štátnych podnikov).&lt;ref&gt;DMD holding. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6408&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát ako vlastník DMD Holdingu si vybral z názorových prúdov (obrázok so schémou) | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/gal/biznis/stat-ako-vlastnik-dmd-holdingu-vybral-nazorovych-prudov/3 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-10 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = FNM chce predať DMD Group vyrábajúci zbrane | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/2563679/fnm-chce-predat-dmd-group-vyrabajuci-zbrane.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-27 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = DMD Holding zmenil vedenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/522596/dmd-holding-zmenil-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-23 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Profil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.dmdgroup.sk/o-nas/ | vydavateľ = dmdgroup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Vznik ==
Spoločnosť DMD GROUP, a. s. (vtedy pod názvom DMD FIN, a. s.) bola založená [[21. máj]]a [[1997]]. Vznikla [[8. júl]]a 1997.&lt;ref name=OR&gt;DMD GROUP. In: Obchodný register [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6039&amp;SID=6&amp;P=1]&lt;/ref&gt;

==Vlastníci ==
V súčasnosti je DMD GROUP, a. s. v 100 % vlastníctve [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. V rokoch 2008 - 2015 bola v 100 % vlastníctve [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]].&lt;ref name=OR/&gt;

==Činnosť ==
DMD GROUP, a.s. slúži ako [[holdingová spoločnosť]] spoločností:&lt;ref name=VS&gt;DMD GROUP - Výročná správa 2021 [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/9075491]&lt;/ref&gt;
* [[KONŠTRUKTA - Defence]], a.s. (majetkový podiel 100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZTS - ŠPECIÁL]], a.s. (100 %) - zbrojársky podnik,
* [[ZVS holding]], a. s. (50 %, zvyšných 50 % vlastní súkromná spoločnosť MSM GROUP s.r.o.{{chýba zdroj}}) - zbrojársky podnik,
* [[DMD CAPITAL]], s.r.o. (100 %) - finančno-správcovský podnik,
* [[DMD EXPO]], s.r.o. (100 %) - stavebný podnik (účelovo vytvorený v decembri 2021).

Okrem bežných podnikateľských činností poskytuje DMD GROUP, a.s. služby a poradenstvo pre spoločnosti v jej portfóliu v súlade so zámermi Ministerstva obrany Slovenskej republiky.&lt;ref name=VS/&gt;

Prostredníctvom spoločností vo svojom portfóliu DMD GROUP, a.s. poskytuje najmä vývoj, výrobu a servis zbraňových systémov (napr. [[DELOSYS]]), kanónovej a hlavňovej delostreleckej vojenskej techniky (napr. [[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2|ShKH Zuzana 2]], [[RM-70/85 Modular]]) a veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], resp. podľa rozhodnutí rezortu obrany aj pre zahraničných partnerov (napr. mínometné hlavne pre švédsku spoločnosť BAE System Hägglunds AB).{{chýba zdroj}}

== Sídlo ==
Spoločnosť pôvodne sídlila na Kožušníckej 4 v [[Trenčín]]e, od januára 2014 sídli v Lieskovci 575/25 v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]].&lt;ref name=OR/&gt;

== Predsedovia predstavenstva &lt;ref name=OR/&gt;==
* 1. máj 2020 – súčasnosť: Štefan Škultéty,
* 1. október 2016 – 26. apríl 2019: Vladimír Ďuriš,
* 7. jún 2012 – 30. septembra 2016: Viliam Dubovický,
* 30. august 2010 – 7. jún 2012: Roman Mikulovský,
* 23. február 2010 –30. august 2010: Peter Obert,
* 22. marec 2007 – 23. február 2010: Jozef Mihok,
* 24. apríl 2003 – 22. marec 2007: Roman Mikulovský,
* 11. októbra 1999 – 24. apríl 2003: Blažej Beňačka,
* 8. júla 1997 - 10. októbra 1999: Jozef Mitošinka.

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Ministerstvo obrany Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>r53a3956ffcxrzb6q19fud82cym6l4u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>David Kozma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>680569</id>
    <revision>
      <id>7429658</id>
      <parentid>7428910</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:12:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.229.3</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9283" xml:space="preserve">{{Infobox športovec
| titul pred =
| meno = David Kozma
| titul za =
| obrázok = 
| veľkosť obrázka =
| popis obrázka = 
| celé meno = 
| rodné meno = 
| prezývka = Pink Panther
| dátum narodenia = {{dnv|1992|8|13}}
| miesto narodenia = [[Karviná]], [[Česko]]
| dátum úmrtia =
| miesto úmrtia = 
| občianstvo = 
| národnosť = česká
| vzdelanie = 
| alma mater = 
| roky pôsobenia = 
| výška = 183 cm
| váha = 
| partnerka =
| manželka =
| deti = 
| krajina = 
| šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA)
| disciplína = 
| váhová kategória = Welterová váha
| liga = [[Oktagon MMA]]
| klub = PriMMAt Gym Praha
| tím = 
| tréner = 
| trénuje =
| webstránka =
| medailašablóny =
}}

'''David Kozma''', prezývaný „Pink Panther“ (* [[13. august]] [[1992]], [[Karviná]], [[Česko]]) je český profesionálny bojovník [[Zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] (MMA) súťažiaci vo welterovej váhe (do 77 kg) aktuálne pôsobiaci v organizácii [[Oktagon MMA]]. Je držiteľom titulu welterovej váhy.

== Osobný život ==
Od siedmich do sedemnástich rokov sa venoval [[Džudo|džudu]]. Po úprave pravidiel v džude prestúpil na MMA, ktoré mu vyhovovali viac.

Hoci je profesionálnym zápasníkom, privyrába si ako nočný strážca. Tvrdí, že sa v uliciach nikdy nebil a zápasy berie ako súťaženie.

Svoju prezývku má už od mala. Rád totiž nosil ružovú farbu a bol - podľa svojich slov - „šampónik“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=David Kozma - MALL.TV|url=https://www.mall.tv/pribehy-z-holicstvi/david-kozma}}&lt;/ref&gt;

== MMA kariéra ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Výsledok
!Bilancia
!Súper
!Metóda
!Udalosť
!Dátum
!Kolo
!Čas
!Miesto
!Poznámka
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|30-11
|{{Minivlajka|Česko}} Petr Kníže
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|OKTAGON 32
- Kozma vs Kníže 
|9.4.2022
|5
|5:00
|[[Ostrava]], Česko
|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|29-11
|{{Minivlajka|Srbsko}} Bojan Velicković
|TKO (údery)
|OKTAGON 29
- Kozma vs Velickovič
|4.12..2021
|4
|3:16
|[[Brno]], Česko
|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|28-11
|{{Minivlajka|Brazília}} Leandro Silva
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|OKTAGON 24
- Kozma vs Silva 
|29.5.2021
|5
|5:00
|[[Brno]], Česko
|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|27-11
|{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|OKTAGON 17
- Kozma vs Kertész
|17.10.2020
|5
|5:00
|[[Brno]], Česko
|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|26-11
|{{Minivlajka|Rusko}} Roman Mukhamedshin
|Vzdanie sa (rear-naked choke)
|RCC 7
|14.12.2019
|3
|2:09
|[[Jekaterinburg]], Rusko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|26-10
|{{Minivlajka|Rusko}} Alexey Shurkevich
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|RCC 6
|4.5.2019
|3
|5:00
|[[Čeľabinsk]], Rusko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|25-10
|{{Minivlajka|Slovensko}} Samuel Krištofič
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|OKTAGON 11
- Kozma vs Krištofič 
|16.3.2019
|5
|5:00
|[[Ostrava]], Česko
|Obhájil titul organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|24-10
|{{Minivlajka|Slovensko}} Gabor Boráros
|TKO (poranenie kolena)
|OKTAGON 10
|17.10.2018
|2
|0:22
|[[Praha]], Česko
|Vyhral šampiónat organizácie OKTAGON MMA vo velterovej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|23-10
|{{Minivlajka|Maďarsko}} Máté Kertész
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|OKTAGON 9
|15.9.2018
|3
|5:00
|[[Bratislava]], Slovensko
|Semifinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe. 
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|22-10
|{{Minivlajka|Poľsko}} Michal Wiencek
|TKO (kolená a údery)
|OKTAGON 7
|28.7.2018
|1
|4:50
|[[Praha]], Česko
|štvrťfinále turnaja OKTAGON MMA vo velterovej váhe. 
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|21-10
|{{Minivlajka|Ukrajina}} Alexey Valivakhin
|TKO (údery)
|OKTAGON 6
|26.5.2018
|1
|2:17
|[[Košice]], Slovensko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|20-10
|{{Minivlajka|Poľsko}} Rafal Lewon
|TKO (údery)
|OKTAGON 5
|17.3.2018
|1
|4:32
|[[Ostrava]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|19-10
|{{Minivlajka|Česko}} Petr Kníže
|Na body (jednomyseľné rozhodnutie)
|XFN 6 - X Fight Nights 6
|7.12.2017
|3
|5:00
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|19-9
|{{Minivlajka|Maďarsko}} Adam Horvath
|TKO (údery)
|Fusion FN 16 - Cage Fight
|29.9.2017
|3
|N/A
|[[Brno]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|18-9
|{{Minivlajka|Chorvátsko}} Zoran Dod
|TKO (údery)
|EPF - East Pro Fight 9
|28.4.2017
|3
|3:07
|[[Košice]], Slovensko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|17-9
|{{Minivlajka|Chorvátsko}} Lovro Vrkic
|Donútenie (Kimura)
|HG - Heroes Gate 18
|24.2.2017
|1
|4:55
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|16-9
|{{Minivlajka|Nemecko}} Johannes Michalik
|Donútenie (rear-naked choke)
|XFN 2 - X Fight Nights 2
|18.12.2016
|1
|4:39
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|15-9
|{{Minivlajka|Česko}} Michal Vostrý
|Donútenie (Calf slicer)
|HG - Heroes Gate 17
|27.10.2016
|2
|4:39
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|14-9
|{{Minivlajka|Slovensko}} Emin Sefa
|Rozhodnutie (jednomyseľne)
|EFN - Fight Nights Global 49
|4.6.2016
|3
|5:00
|[[Banská Bystrica]], Slovensko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|13-9
|{{Minivlajka|Česko}} Marek Bártl
|Donútenie (Armbar)
|GCF 32 - WMMAA Finals
|28.11.2015
|2
|4:09
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|12-9
|{{Minivlajka|Litva}} Saulius Bucius
|Vzdanie sa (Triangle choke)
|GCF 31 - Cage Fight 6
|22.5.2015
|1
|3:56
|[[Brno]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|12-8
|{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský
|Rozhodnutie (rozdelenie)
|GCF - Gladiator Championship Fighting 30
|25.2.2015
|3
|5:00
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|12-7
|{{Minivlajka|Slovensko}} Miroslav Štrbák
|Podanie (údery)
|GCF 27 - Road to the Cage
|21.3.2014
|3
|N/A
|[[Praha]], Česko
|Stratil titul organizácie GCF v ľahkej váhe
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|12-6
|{{Minivlajka|Izrael}} Shimon Gosh
|TKO (údery)
|HG - Heroes Gate 11
|22.11.2013
|1
|2:49
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|12-5
|{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Pokorný
|Donútenie (Armbar)
|GCF 25 - Over the Top
|6.10.2013
|3
|N/A
|[[Pardubice]], Česko
|Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|11-5
|{{Minivlajka|Česko}} Roman Vanický
|Rozhodnutie (jednomyseľne)
|CMTA - Pardal Gladidators Night Cage 2
|1.6.2013
|N/A
|N/A
|[[České Budějovice]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|10-5
|{{Minivlajka|Česko}} Václav Přibyl
|Rozhodnutie (jednomyseľne)
|GCF 21 - Big Cage 3
|24.4.2013
|5
|5:00
|[[Ostrava]], Česko
|Obhájil titul organizácie GCF v ľahkej váhe
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|9-5
|{{Minivlajka|Česko}} Josef Král
|Vzdanie sa (Guilotine choke)
|GCF 18 - Destiny
|1.12.2012
|1
|1:40
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|9-4
|{{Minivlajka|Francúzsko}} Mamour Fall
|Rozhodnutie (jednomyseľne)
|HG - Heroes Gate 8
|12.10.2012
|3
|5:00
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|9-3
|{{Minivlajka|Česko}} Jaroslav Poborský
|Donútenie (Armbar)
|GCF 13 - Pain and Glory
|20.5.2012
|3
|3:36
|[[Praha]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|8-3
|{{Minivlajka|Česko}} Petr Zelina
|Donútenie (rear-naked choke)
|Den Bojovnikov 5 - New Challenge
|1.4.2012
|1
|0:29
|[[Hlučín]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|7-3
|{{Minivlajka|Rusko}} Marat Gafurov
|Vzdanie sa (rear-naked choke)
|M-1 Challenge 31 - Monson vs. Oleinik
|16.3.2012
|2
|2:10
|[[Petrohrad]], Rusko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|7-2
|{{Minivlajka|Česko}} Marek Mucka
|Donútenie (Armbar)
|Arena 25 - Attack Eagle
|30.12.2011
|1
|0:41
|[[Třinec]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|6-2
|{{Minivlajka|Česko}} Norbert Pozarek
|Donútenie (Triangle choke)
|GCF 7 - Redemption
|3.12.2011
|1
|N/A
|[[Praha]], Česko
|Stal sa šampiónom organizácie GCF v ľahkej váhe
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|5-2
|{{Minivlajka|Česko}} Vaclav Přibyl
|Donútenie (Armbar)
|GCF 4 - New Talents
|17.6.2011
|3
|1:47
|[[Říčany]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|4-2
|{{Minivlajka|Česko}} Michal Boldy
|TKO (údery)
|Arena 22 - Hutnicky Den
|30.4.2011
|1
|1:17
|[[Třinec]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|3-2
|{{Minivlajka|Slovensko}} Martin Kufel
|Donútenie (Armbar)
|Hamr Gym - Hamr Night 2011
|23.4.2011
|1
|4:48
|[[Ostrava]], Česko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|2-2
|{{Minivlajka|Česko}} Viktor Polášek
|Donútenie (rear-naked choke)
|DB 1 - Den Bojovnikov
|12.3.2011
|1
|0:39
|[[Darkovice]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|1-2
|{{Minivlajka|Poľsko}} Adam Golonkiewicz
|Podanie (údery)
|MMAC - MMA Challengers 6
|13.2.2011
|2
|3:53
|[[Katovice]], Poľsko
|
|-
|bgcolor=7FFFD4|Výhra
|1-1
|{{Minivlajka|Slovensko}} Tomas Kudry
|Donútenie (Armbar)
|Arena 20 - Power Legion
|30.12.2010
|1
|0:41
|[[Ostrava]], Česko
|
|-
|bgcolor=FFB5C5|Prehra
|0-1
|{{Minivlajka|Česko}} Richard Andrš
|Vzdanie sa (rear-naked choke)
|GCF 1 - Judgement Day
|5.12.2010
|2
|1:56
|[[Praha]], Česko
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Kozma, David}}
[[Kategória:Súťažiaci v MMA]]
[[Kategória:Českí športovci]]
[[Kategória:Osobnosti z Karvinej]]</text>
      <sha1>ref14uklg61k7fgl78y09lmc273nxu3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam častí seriálu Geissenovci – Ťažký život milionárov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>680748</id>
    <revision>
      <id>7429541</id>
      <parentid>7426144</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:04:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Macko44</username>
        <id>208918</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad sérií */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="76679" xml:space="preserve">{{na úpravu|slovenské názvy vymyslené, na Slovensku to asi nevyšlo pod týmito názvami, treba nechať len originál}}
Toto je '''zoznam častí''' nemeckej dokumentárnej reality show '''[[Geissenovci – Ťažký život milionárov]]''', zaoberajúcej sa životom nemeckej milionárskej rodiny. Seriál sa vysiela od roku 2011 a bolo natočených už 20. sérií.

== Prehľad sérií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:80%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;|Séria 
! rowspan=&quot;2&quot;| Počet častí
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielanie
! colspan=&quot;2&quot;| Slovenské vysielanie
|-
! Premiéra série 
! Finále série
! Premiéra série 
! Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#00BFFF; width:1%;&quot;|
| '''[[#1. séria|1]]'''
| 7
| [[3. január]] [[2011]]
| [[14. február]] [[2011]]
| [[9. január]] [[2012]]
| [[20. február]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF69B4; width:1%;&quot;|
| '''[[#2. séria|2]]'''
| 12
| [[19. september]] [[2011]]
| [[5. december]] [[2011]]
| [[5. marec]] [[2012]]
| [[4. jún]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#1560BD; width:1%;&quot;|
| '''[[#3. séria|3]]'''
| 17
| [[26. marec]] [[2012]]
| [[1. október]] [[2012]]
| [[5. marec]] [[2013]]
| [[7. máj]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#BEE64B; width:1%;&quot;|
| '''[[#4. séria|4]]'''
| 16
| [[8. október]] [[2012]]
| [[21. január]] [[2013]]
| [[14. máj]] [[2013]]
| [[23. september]] [[2013]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9932CC; width:1%;&quot;|
| '''[[#5. séria|5]]'''
| 18
| [[22. apríl]] [[2013]]
| [[21. október]] [[2013]]
| [[27. január]] [[2014]]
| [[31. máj]] [[2014]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DAA520; width:1%;&quot;|
| '''[[#6. séria|6]]'''
| 20
| [[28. október]] [[2013]]
| [[17. február]] [[2014]]
| [[30. jún]] [[2015]]
| [[17. august]] [[2015]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF4500; width:1%;&quot;|
| '''[[#7. séria|7]]'''
| 15
| [[21. apríl]] [[2014]]
| [[17. november]] [[2014]]
| [[2. február]] [[2016]]
| [[22. marec]] [[2016]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#4E9F64; width:1%;&quot;|
| '''[[#8. séria|8]]'''
| 15
| [[24. november]] [[2014]]
| [[23. február]] [[2015]]
| [[11. január]] [[2022]]
| [[22. február]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#81D8D0; width:1%;&quot;|
| '''[[#9. séria|9]]'''
| 15
| [[23. február]] [[2015]]
| [[14. september]] [[2015]]
| [[23. február]] [[2022]]
| [[12. apríl]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#CC3336; width:1%;&quot;|
| '''[[#10. séria|10]]'''
| 18
| [[21. september]] [[2015]]
| [[28. december]] [[2015]]
| [[13. apríl]] [[2022]]
| [[15. jún]] [[2022]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#E1A95F; width:1%;&quot;|
| '''[[#11. séria|11]]'''
| 15
| [[14. január]] [[2016]]
| [[25. apríl]] [[2016]]
| [[30. august]] [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9F4576; width:1%;&quot;|
| '''[[#12. séria|12]]'''
| 16
| [[26. september]] [[2016]]
| [[16. január]] [[2017]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#c2c2d6; width:1%;&quot;|
| '''[[#13. séria|13]]'''
| 13
| [[16. január]] [[2017]]
| [[6. marec]] [[2017]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FBEC5D; width:1%;&quot;|
| '''[[#14. séria|14]]'''
| 16
| [[16. október]] [[2017]]
| [[19. marec]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#0D98BA; width:1%;&quot;| 
| '''[[#15. séria|15]]'''
| 15
| [[15. október]] [[2018]]
| [[3. december]] [[2018]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9DE093; width:1%;&quot;| 
| '''[[#16. séria|16]]'''
| 14
| [[7. január]] [[2019]] 
| [[25. február]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#F7A38E; width:1%;&quot;| 
| '''[[#17. séria|17]]'''
| 11
| [[29. apríl]] [[2019]] 
| [[25. november]] [[2019]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#D9D6CF; width:1%;&quot;| 
| '''[[#18. séria|18]]'''
| 13
| [[23. február]] [[2020]] 
| [[16. marec]] [[2020]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#DA3287; width:1%;&quot;| 
| '''[[#19. séria|19]]'''
| 26
| [[4. január]] [[2021]] 
| [[29. marec]] [[2021]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#93CCEA; width:1%;&quot;| 
| '''[[#20. séria|20]]'''
| 38
| [[3. január]] [[2022]] 
| [[16. máj]] [[2022]]
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#960018; width:1%;&quot;| 
| '''[[#21. séria|21]]'''
| 
| [[jar]] [[2023]] 
| [[2023]] 
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;TBA&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|}

==Časti==
=== 1. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #00BFFF;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #00BFFF;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #00BFFF;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #00BFFF;  width:20%;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #00BFFF;  width:20%;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
!style=&quot;background: #00BFFF;  width:20%;&quot; | Share v&lt;br /&gt;12 – 54
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Milionárska rodinka hľadá opatrovateľku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. január 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. január 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 37,8%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Detské narodeniny v Saint Tropez“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. január 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. január 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 33,7%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Milionárska rodinka na dovolenke“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. január 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. január 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 33,9%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Nákupná horúčka milionárskej rodinky“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. január 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. január 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 30,0%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Späť v rodnom Kolíne“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31. január 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. február 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 31,2%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Róbert a Carmen na párty dovolenke“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. február 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13. február 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 24,8%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Super rodinka žije svoj sen“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. február 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. február 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|}

=== 2. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #FF69B4;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #FF69B4;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #FF69B4;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #FF69B4;  width:20%;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #FF69B4;  width:20%;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
!style=&quot;background: #FF69B4;  width:20%;&quot; | Share v&lt;br /&gt;12 – 54
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Dovolenka v Aténach“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. september 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. marec 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28,7%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Dovolenka v Dubaji“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. september 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. marec 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28,3%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Dovolenka v Dubaji a Hong Kongu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. október 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. marec 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25,8%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Dovolenka v Hong Kongu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. október 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. marec 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Luxusné miesta“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. október 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Milionárska rodinka stavia luxusné vily“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. október 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24,7%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Dovolenka v Dubrovníku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31. október 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Dovolenka v Splite“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. november 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Návrat do Monte Carla“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. november 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. máj 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20,5%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Milionárska rodinka a profesionálny kuchár Andy Schweiger“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. november 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. máj 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21,5%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Takmer perfektná dovolenka“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. november 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. máj 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22,4%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Carmen je popová hviezda“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. december 2011
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. jún 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24,2%
|}

=== 3. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #1560BD;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #1560BD;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #1560BD;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #1560BD;  width:20%;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #1560BD;  width:20%;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
!style=&quot;background: #1560BD;  width:20%;&quot; | Share v&lt;br /&gt;12 – 54
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Hypnóza na Azúrovom pobreží“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. marec 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20,6%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Carmenin prvý videoklip“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Stanovačka s dedkom Reinholdom“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Milionári na dobrodružnom výlete“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Luxusné nákupy“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. apríl 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Milionári v permanentnom strese“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. máj 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Shanaina veľká narodeninová oslava“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. máj 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Späť v biznise“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. máj 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. marec 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Totálny luxus“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. jún 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Róbert a Carmen na ostrove Sylt“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. september 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Balenie na dovolenku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. september 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Viva Las Vegas!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. september 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|32
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Róbert a Carmen v siedmom nebi“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. september 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|33
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Róbert a Carmen v kasíne“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. september 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24,3%
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|34
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''„Milionári na výlete“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. september 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|35
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
| '''„V.I.P. pocit v Hollywoode“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|36
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17
| '''„Hollywood z blízka“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22,1%
|}

=== 4. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #BEE64B;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #BEE64B;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #BEE64B;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #BEE64B;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #BEE64B;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|37
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Alcatraz“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|38
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Recept na peniaze“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|39
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Nákupy v Cannes“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|40
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Da Vinciho kód“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|41
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Welcome to Miami“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|42
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Slnko, pláž a mladé mäsko“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. október 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|43
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Rande v rýchlostnom člne“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. november 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. máj 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|44
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Kúpme dom v Miami!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. november 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. jún 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|45
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Milionári v karavane“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. november 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. jún 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|46
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Carmen schudni!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. november 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. jún 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|47
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Geissenovci na Bahamách“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. december 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13. jún 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|48
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Carmen v putách“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. december 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. jún 2013 
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|49
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Geissenovci oddychujú na Curacao“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. december 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. jún 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|50
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Romantická dovolenka? Nuda!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. január 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. september 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|51
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''„Carmen má narodeniny“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. január 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. september 2013
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|52
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
| '''„Kúpme si gondolu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. január 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. september 2013
|-
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;|Špeciál
| '''„Vianočné nákupy v Paríži“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. december 2012
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. september 2013
|}

=== 5. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #9932CC;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #9932CC;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #9932CC;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #9932CC;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #9932CC;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|54
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Víkend v Saint Tropez“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27. január 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|55
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Milionárska rodinka v Alpenrausch“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. apríl 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. február 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|56
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Róbert a motokárová horúčka“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. máj 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. február 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|57
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Davina oslavuje 9. narodeniny“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13. máj 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. február 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|59
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Krátka dovolenka v Bulharsku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. máj 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. február 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|59
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Poďme do Istanbulu!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. máj 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. marec 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|60
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Róbert a Carmen v Turecku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27. máj 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. marec 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|61
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Róbert a Carmen v raji plachetníc“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27. máj 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. marec 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|62
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Poďme na Ibizu!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. jún 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. marec 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|63
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Milionári na Ibize“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. jún 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. apríl 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|64
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Milionárska rodinka vo Wörthersee“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. jún 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. apríl 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|65
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Geissenovci v nočnom Wörthersee“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. jún 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12. apríl 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|66
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Shania oslavuje 8. narodeniny“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. jún 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. apríl 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|67
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Poďme do Malajzie!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. september 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3. máj 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|68
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''„Z Kuala Lumpur do Pangkor Laut“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. október 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |10. máj 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|69
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
| '''„Idylické dni v Pangkor Laut“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. október 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |17. máj 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|70
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17
| '''„Poďme do Bangkoku!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. október 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |24. máj 2014
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|71
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18
| '''„Geissenovci v Bangkoku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. október 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |31. máj 2014
|}

=== 6. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #DAA520;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #DAA520;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #DAA520;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #DAA520;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #DAA520;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|72
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Amerika opäť volá!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. október 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |30. jún 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|73
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Z Barbadosu na Miami“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. október 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |2. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|74
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Príchod do nového domova“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. november 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |8. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|75
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Prvé dobrodružstvo v slnečnom štáte“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. november 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|76
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Na ostrov Svätého Bartolomeja!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. november 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|77
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Nakupovanie v Karibiku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. november 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |15. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|78
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Hniezdočko v Miami“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. december 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|79
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Miamskí námorní hrdinovia“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. december 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |20. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|80
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Spontánny nákup jachty?“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. december 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |22. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|81
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Krokodíl Geissen“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. december 2013
| style=&quot;text-align: center;&quot; |23. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|82
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Vodné hry v Miami“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. január 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |27. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|83
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Geissenovci v Orlande“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13. január 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |29. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|84
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Lietanie v Orlande“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. január 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |30. júl 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|85
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Fototermín v Miami“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. január 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3. august 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|86
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''„Carmen v nahrávacom štúdiu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27. január 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |5. august 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|87
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
| '''„Výlet na Florida Keys“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27. január 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |6. august 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|88
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17
| '''„Plnou parou vpred“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. február 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |10. august 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|89
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18
| '''„Zbohom Miami“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. február 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12. august 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|90
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19
| '''„Späť doma“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. február 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13. august 2015
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|91
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20
| '''„Späť v každodennom strese“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. február 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |17. august 2015
|}

=== 7. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #FF4500;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #FF4500;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #FF4500;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #FF4500;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #FF4500;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|92
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Nová jachta“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. apríl 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|93
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Nakrúcanie klipu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. apríl 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|94
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Futbalový zápas“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. apríl 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|95
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Výlet jachtou na Ibizu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. máj 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |10. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|96
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Nákupy na Ibize“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. máj 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|97
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Kráľovná nemeckého bulváru“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. máj 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |17. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|98
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Davinine 10. narodeniny“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. máj 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |23. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|99
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„S jachtou na Mallorcu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. september 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |24. február 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|100
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Colníci“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. október 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |1. marec 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|101
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Carmen na promo turné“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13. október 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |2. marec 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|102
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Nový personál''“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. október 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |8. marec 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|103
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Dve stevardky pre Róberta“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27. október 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9. marec 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|104
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Rozboj kuchárov a výstredný čašník“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. november 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |15. marec 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|105
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Róbert na traktore“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. november 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16. marec 2016
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|106
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''„Výlet do Allgäu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. november 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |22. marec 2016
|}

=== 8. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #4E9F64;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #4E9F64;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #4E9F64;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #4E9F64;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #4E9F64;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|107
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Nový šéfkuchár, nové šťastie“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. november 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |11. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|108
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Carmenino staré, nové auto“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. december 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|109
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Grilovačka v St. Tropez“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. december 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |18. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|110
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Národný deň na jachte“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. december 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |19. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|111
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Z ostrova na ostrov“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. december 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |25. január 2022 
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|112
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Sardinia volá!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. december 2014
| style=&quot;text-align: center;&quot; |26. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|113
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Krátky výlet do Rakúska“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. január 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |1. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|114
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Mallorca bez posádky“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. január 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |2. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|115
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Konečne Ibiza!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. január 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |8. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|116
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Nový impulz na palube“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. január 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|117
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Hory volajú!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. február 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |10. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|118
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Výlet do zábavného parku!“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. február 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |15. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|119
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Domov, sladký domov“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. február 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|120
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Lekcia histórie v Ríme“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. február 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |17. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|121
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''„Mužská prehliadka Neapolu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. február 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |22. február 2022
|}

=== 9. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #81D8D0;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #81D8D0;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #81D8D0;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #81D8D0;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #81D8D0;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|122
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''„Bella Italia“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. február 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |23. február 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|123
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''„Z Capri do Valbergu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |1. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|124
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''„Historické Atény“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |2. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|125
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''„Prehliadka ostrova Mykonos“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|126
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''„Santorini a trojský kôň“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|127
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''„Vrtulníkom do Istanbulu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|128
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''„Prehliadka Bosporu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |15. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|129
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''„Slávnosť vo Valbergu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|130
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''„Nákupy v Istanbule“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |22. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|131
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''„Medzipristátie na Mauríciu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. marec 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |23. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|132
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''„Kapské Mesto s priateľmi“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. apríl 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |29. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|133
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''„Geissenovci v Južnej Afrike“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. apríl 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |30. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|134
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''„Safari Tour“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. apríl 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |5. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|135
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''„Zo St. Tropez do Kolína“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. apríl 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |6. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|136
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
|'''„Rodinný deň v St. Tropez“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. september 2015 
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. apríl 2022
|}

=== 10. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #CC3336;  width:5%;&quot; | V seriáli
!style=&quot;background: #CC3336;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #CC3336;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #CC3336;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #CC3336;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |137
| style=&quot;text-align: center;&quot; |1
| '''„Z Valbergu do Bodrumu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |21. september 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |138
| style=&quot;text-align: center;&quot; |2
| '''„Luxusný pobyt v Bodrume (1)“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |28. september 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |19. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |139
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3
| '''„Luxusný pobyt v Bodrume (2)“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |28. september 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |20. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |140
| style=&quot;text-align: center;&quot; |4
| '''„Z Kosu na Mykonos (1)“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |5. október 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |26. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |141
| style=&quot;text-align: center;&quot; |5
| '''„Z Kosu na Mykonos (2)“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |5. október 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |27. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |142
| style=&quot;text-align: center;&quot; |6
| '''„Rozlúčka s Gréckom (1)“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12. október 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |143
| style=&quot;text-align: center;&quot; |7
| '''„Rozlúčka s Gréckom (1)“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12. október 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |4. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |144
| style=&quot;text-align: center;&quot; |8
| '''„Z Dubrovníka na Hvar“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |19. október 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |10. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |145
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9
| '''„Jeden stôl pre Roberta“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |26. október 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |11. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |146
| style=&quot;text-align: center;&quot; |10
| '''„Z Hvaru do Splitu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |2. november 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |17. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |147
| style=&quot;text-align: center;&quot; |11
| '''„V Splite s Carmeniným krstňaťom“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |9. november 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |24. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |148
| style=&quot;text-align: center;&quot; |12
| '''„Po stopách Winnetoua“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16. november 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |25. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |149
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13
| '''„Po chorvátskych ostrovoch“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |23. november 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |31. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |150
| style=&quot;text-align: center;&quot; |14
| '''„Hor sa do Kalábrie“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |30. november 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |1. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |151
| style=&quot;text-align: center;&quot; |15
| '''„Nákup akcií v Kalábrii“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |7. december 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |7. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |152
| style=&quot;text-align: center;&quot; |16
| '''„Späť v južnom Francúzsku“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |14. december 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |8. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |153
| style=&quot;text-align: center;&quot; |17
| '''„Krátky výlet na Ibizu“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |21. december 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |14. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |154
| style=&quot;text-align: center;&quot; |18
| '''„Shanaine 10. narodeniny“'''
| style=&quot;text-align: center;&quot; |28. december 2015
| style=&quot;text-align: center;&quot; |15. jún 2022
|}

=== 12. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #9F4576;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #9F4576;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #9F4576;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #9F4576;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #9F4576;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|170
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''&quot;50. narodeniny Carmen&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. september 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |30.august 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|171
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''&quot;Oslavný maratón pre Carmen&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|172
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''&quot;Geissenovci na Grenade&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|173
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''&quot;Rozlúčka s Karibikom&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|174
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''&quot;Párty v štýle Veľký Gatsby&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|175
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''&quot;Krst ohňom pre nového šéfkuchára&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|176
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''&quot;Carmenina nová pieseň&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|177
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
| '''&quot;Rodinka lieta tam a späť&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31. október 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|178
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
| '''&quot;Nech sneží&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. november 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|179
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
| '''&quot;Vitajte v USA&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. november 2016
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|180
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
| '''&quot;Po stopách Deklarácie nezávislosti&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|181
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| '''&quot;Geissovci na Jamajke&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|182
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
| '''&quot;Ide sa na Curacao&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|183
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
| '''&quot;Návšteva rappera Kaya One&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|184
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
| '''&quot;Carmenin videoklip&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|}

=== 13. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #c2c2d6;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #c2c2d6;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #c2c2d6;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #c2c2d6;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #c2c2d6;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|185
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
| '''&quot;Dovolenka v Karibiku sa blíži ku koncu&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|186
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
| '''&quot;Prvýkrát v Južnej Amerike&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|187
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
| '''&quot;Prehliadka mesta Cartagena&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|188
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
| '''&quot;Od Panamského prieplavu po Cancún&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|189
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
| '''&quot;Vo výškach&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. január 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|190
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| '''&quot;Carmen sa zamiluje do historického auta&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. február 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|191
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| '''&quot;Výlet na kajaku po rozbúrenej rieke&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. február 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|192
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|'''&quot;Carmen odlieta do Zürichu&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. február 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|193
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|'''&quot;Robert oslavuje v Hong Kongu&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20. február 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|194
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|'''&quot;Najznámejší tetovací umelec na svete&quot;'''
|style=&quot;text-align: center;&quot;|27. február 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
|style=&quot;text-align: center;&quot;|195
|style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|'''&quot;Geissenovci na Taiwane (1)&quot;'''
|style=&quot;text-align: center;&quot;|27. február 2017
|style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
|style=&quot;text-align: center;&quot;|196
|style=&quot;text-align: center;&quot;|12
|'''&quot;Geissenovci na Taiwane (2)&quot;'''
|style=&quot;text-align: center;&quot;|6. marec 2017
|style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
|style=&quot;text-align: center;&quot;|197
|style=&quot;text-align: center;&quot;|13
|'''&quot;Davina oslavuje 13. narodeniny&quot;'''
|style=&quot;text-align: center;&quot;|6. marec 2017
|style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}
Súčasťou 13. série je aj 198 diel '''&quot;''Eine Party mit Hindernissen''&quot;''', ktorý ešte nebol odvysielaný.

===14. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #FBEC5D;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #FBEC5D;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #FBEC5D;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #FBEC5D;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #FBEC5D;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|198
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|'''&quot;Geissenovci v utajení na pláži&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. október 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|199
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|'''&quot;Geissenovci na prekvapivej misii&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23. október 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|200
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|'''&quot;Shanaina veľká narodeninová oslava&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30. október 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|201
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|'''&quot;Sny o snoch&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. november 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|202
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|'''&quot;Tajfúnový chaos&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13. november 2017
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|203
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
|'''&quot;Tínedžerská dráma na snehu&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. január 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|204
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
|'''&quot;Pirátsky útok na Filipínach&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. január 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|205
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|'''&quot;Preč na ostrov!&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. január 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|206
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|'''&quot;Tetovanie v Hong Kongu a Quad Tour v Dubaji&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. január 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|207
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|'''&quot;Carmen v strese&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. február 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;| 
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|208
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|'''&quot;Geissenovci v Singapure&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. február 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|209
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
|'''&quot;Robert dosiahne svoje limity&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. február 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|210
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
|'''&quot;Obrátenie rolí&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. február 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|211
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
|'''&quot;Búrka na Langkawi&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. marec 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|212
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
|'''&quot;Z Langkawi na ostrov Phi Phi&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. marec 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|213
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
|'''&quot;Vo výškach nad Phuketom&quot;'''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. marec 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

===15. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #0D98BA;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #0D98BA;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #0D98BA;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #0D98BA;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #0D98BA;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|214
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|''',,''SOS auf der Indigo Star“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. október 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|215
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|''',,''Thailand Tutti Frutti“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. október 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|216
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|''',,''Abbruch der Weltreise“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. október 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|217
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|''',,''Rolls-Royce-Roadtrip“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. október 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|218
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|''',,''Ruhe in Frieden“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. október 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|219
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
|''',,''Überraschung!“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. október 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|220
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
|''',,''Türkisch für Fortgeschrittene“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. november 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|221
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|''',,''Der Dödeltrupp“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5. november 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|222
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|''',,''Zirkus Davi-Galli“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12. november 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|223
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|''',,''Tattoo unter Hypnose“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. november 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|224
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|''',,''Griechischer Traum“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19. november 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|225
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
|''',,''Griechischer Traum“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26. november 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|226
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
|''',,''Das Ende der Träume“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. december 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|227
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
|''',,''Steht Valberg noch?“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. december 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|228
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
|''',,''Eine Party für Erwachsene“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. december 2018
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

===16. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #9DE093;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #9DE093;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #9DE093;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #9DE093;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #9DE093;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|229
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|''',,''Carmen im Blutrausch“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|230
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|''',,''Salzburg / Obertauern (1)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|231
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|''',,''Obertauern (2)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|232
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|''',,''Modehauptstadt Paris“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|233
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|''',,''Zurück zu Hause“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|234
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
| ''',,''Vulkanausbruch auf Sizilien“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|235
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
| ''',,''Die Geissens Royal“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. január 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|236
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|''',,''Der Friedhof der Mafia“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|237
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|''',,''Millionärs-Camping“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|238
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|''',,''Einfahrt nach Monaco“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|239
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|''',,''Wasser marsch“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|240
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
| ''',,''Vergift’ mein nicht“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|241
|13
|''',,''Rettet die Meere“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|242
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
|''',,''Shanias Halloween-Geburtstag“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. február 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

===17. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #F7A38E;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #F7A38E;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #F7A38E;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #F7A38E;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #F7A38E;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|243
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|''',,''Da bin ich nicht Dubai“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. apríl 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|244
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|''',,''Roberts Diven auf den Malediven“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. apríl 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|245
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|''',,''Der Schrecken von Roberts Island“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. máj 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|246
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|''',,''Der Große Geiss von Monaco“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6. máj 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|247
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|''',,''In Abu Dhabi ziehen für die Geissens dunkle Wolken auf“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. október 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|248
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
|''',,''Bye bye Wüste – hello Afrika“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. október 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|249
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
|''',,''Kulinarik in Kapstadt: Robert kocht italo-afrikanisch“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. október 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|250
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|''',,''Die „Big Five“ und „Krabbelgetier“ in Südafrika“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. november 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|251
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|''',,''Vodoo-Zauber und Weinwanderung in Kapstadt“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. november 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|252
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|''',,''Die Geissens kurbeln ihre Geschäfte neu an'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. november 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|253
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|''',,''Carmen feiert Geburtstag im großen Stil'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. november 2019
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

===18. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #D9D6CF;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #D9D6CF;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #D9D6CF;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #D9D6CF;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #D9D6CF;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|254
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|''',,''Ehekrach und Kriegsbemalung – Teil 1“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|255
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|''',,''Ehekrach und Kriegsbemalung – Teil 2“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|256
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|''',,''Ehekrach und Kriegsbemalung – Teil 3“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|257
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|''',,''Sorge um Dex“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|258
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|''',,''Robert, der Ferienschreck“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|259
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
|''',,''Stress unter Palmen“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|260
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
|''',,''Klinik unter Palmen“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|261
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|''',,''Endlich Urlaub – oder Scheidung!?“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. február 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|262
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|''',,''Party-Crasher aus dem Orient“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. marec 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|263
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|''',,''Ist Valberg noch zu retten?“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. marec 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|264
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|''',,''Die Laster der Geissens“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. marec 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|265
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
|''',,''Gestrandet auf der GEISSterinsel“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. marec 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|266
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
|''',,''Wiedersehen unter Tränen“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. marec 2020
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

===19. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #DA3287;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #DA3287;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #DA3287;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #DA3287;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #DA3287;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|267
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|''',,''Carmen, die Krankenhaus-Testerin“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|268
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|''',,''Es kann nur eine Carmen geben“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|269
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|''',,''Das neue Zuhause der Geissens“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|270
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|''',,''High-Ami“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|271
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|''',,''Davina tritt das Erbe an“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|272
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
|''',,''Die Tattoo-Intrige“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|273
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
|''',,''Wie man sein eigenes Boot klaut“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|274
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|''',,''Abrisstag im neuen Zuhause“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. január 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|275
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|''',,''Das ganz große Fuhrpark-Update“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|276
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|''',,''Shania und Davina, die Dealbreaker“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|277
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|''',,''Die 10.000-Euro-Frisur der Shania Geiss“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|278
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
|''',,''Die Geissens stehen im Wald“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|279
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
|''',,''Nur mit Gummi“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|280
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
|''',,''Totalausfall in Kroatien“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|281
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
|''',,''Der große Geissens-Stilcheck“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|282
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
|''',,''Das Recht der Erstgeborenen“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. február 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|283
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17
|''',,''Schmetterlinge im Bauch - Hummeln im Hintern“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|284
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18
|''',,''Geld ausgeben macht nicht reich“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|285
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19
|''',,''Drink doch eene met Robert“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|286
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20
|''',,''Auf schlechte Nachbarschaft“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|287
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21
|''',,''Großbaustelle Geiss“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|288
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22
|''',,''Shania und Davina: Pleite!“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|289
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23
|''',,''Große Haie, kleine Geissens“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|290
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24
|''',,''Der tiefe Fall der Carmen G.“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|291
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25
|''',,''Kein Sex vor der Ehe“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|292
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26
|''',,''Einzug ins neue Zuhause“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29. marec 2021
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

===20. séria ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
|-
!style=&quot;background: #93CCEA;  width:5%;&quot; | V seriáli 
!style=&quot;background: #93CCEA;  width:5%;&quot; | V sérii
!style=&quot;background: #93CCEA;  width:30%;&quot; | Názov
!style=&quot;background: #93CCEA;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
!style=&quot;background: #93CCEA;  width:20%;&quot; | Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}                                    
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|293
| style=&quot;text-align: center;&quot;|1
|''',,''Ein wirklich schwarzer Freitag in New York“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|294
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2
|''',,''ThanksKiffing in New York“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|295
| style=&quot;text-align: center;&quot;|3
|''',,''Ein Amerikanischer Alptraum“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|296
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4
|''',,''Bye, Bye, Beiboot?!“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|297
| style=&quot;text-align: center;&quot;|5
|''',,''Feuchtgebiete auf der Indigo Star“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|298
| style=&quot;text-align: center;&quot;|6
|''',,''Car Crash By Shania Geissini“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|299
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7
|''',,''Panik im Penthouse“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|300
| style=&quot;text-align: center;&quot;|8
|''',,''Die Geissens auf Speed“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|301
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9
|''',,''Die Dubai-Affäre“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|302
| style=&quot;text-align: center;&quot;|10
|''',,''Un-Happy Birthday“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31. január 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|304
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11
|''',,''Ski Unheil!“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|305
| style=&quot;text-align: center;&quot;|12
|''',,''Die Bergzicken“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|306
| style=&quot;text-align: center;&quot;|13
|''',,''Apokalypse im Paradies“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|307
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14
|''',,''Nacht in Angst“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|308
| style=&quot;text-align: center;&quot;|15
|''',,''Angriff der Mini-King-Kongs“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|309
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16
|''',,''Die Schlange“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|310
| style=&quot;text-align: center;&quot;|17
|''',,''Ausritt: Am Arsch!“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|311
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18
|''',,''Mein Freund der Baum ist tot“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. február 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|312
| style=&quot;text-align: center;&quot;|19
|''',,''Pimp My Ride By Shania Geiss“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|313
| style=&quot;text-align: center;&quot;|20
|''',,''Generalüberholung bei den Geissens“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|7. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|314
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21
|''',,''Kölle calling“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|315
| style=&quot;text-align: center;&quot;|22
|''',,''Die Schumi-Fahrschule“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|14. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|316
| style=&quot;text-align: center;&quot;|23
|''',,''Robert steht seinen (Baller-)Mann“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|317
| style=&quot;text-align: center;&quot;|24
|''',,''Eine Seefahrt, die ist lustig?“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|21. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|318
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25
|''',,''The Echs-Files“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|319
| style=&quot;text-align: center;&quot;|26
|''',,''SoKo: St. Tropez“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28. marec 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|320
| style=&quot;text-align: center;&quot;|27
|''',,''Alles muss raus (1)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|321
| style=&quot;text-align: center;&quot;|28
|''',,''Alles muss raus (2)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|4. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|322
| style=&quot;text-align: center;&quot;|29
|''',,''Nicht ohne meine Tochter“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|323
| style=&quot;text-align: center;&quot;|30
|''',,''Tristesse Deluxe auf Ibiza“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|11. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|324
| style=&quot;text-align: center;&quot;|31
|''',,''Das Ende einer Ära (1)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|325
| style=&quot;text-align: center;&quot;|32
|''',,''Das Ende einer Ära (2)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|18. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|326
| style=&quot;text-align: center;&quot;|33
|''',,''Beginn einer neuen Ära (1)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|327
| style=&quot;text-align: center;&quot;|34
|''',,''Beginn einer neuen Ära (2)“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|25. apríl 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|328
| style=&quot;text-align: center;&quot;|35
|''',,''Window Color Next Level“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. máj 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|329
| style=&quot;text-align: center;&quot;|36
|''',,''Ey Robert, wo ist mein Auto?“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|2. máj 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|330
| style=&quot;text-align: center;&quot;|37
|''',,''Die Passion Donzi“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|9. máj 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot;|331
| style=&quot;text-align: center;&quot;|38
|''',,''Watt fott es, es fott!“'''''
| style=&quot;text-align: center;&quot;|16. máj 2022
| style=&quot;text-align: center;&quot;|
|}

[[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Geissenovci – Ťažký život milionárov]]</text>
      <sha1>30gvtvzkx363c0j2dw4wyv24ojwioo1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lego Masters</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682058</id>
    <revision>
      <id>7429685</id>
      <parentid>7429452</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:24:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Lego_masters_logo.jpg bol odstránený, pretože ho Polarlys na Commons zmazal.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10076" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Lego Masters
| en                   = Lego Masters
| druhý názov          = 
| logo                 =
| typ                  = reality show
| formát               = 
| tvorca               = 
| scenár               = 
| réžia                = Tomáš Medek
| moderátori           = [[Eva Kramerová]]&lt;br&gt;[[Matouš Ruml]]
| porota               = [[Milan Reindl]]
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{Minivlajka|Slovensko|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Česko|w}}&lt;br&gt;(pôvodne {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}})
| počet sérií          = 1
| počet epizód         = 4 ([[#Časti|zoznam častí]])
| zoznam epizód        = 
| výkonní producenti   = 
| produkcia            = 
| strih                = 
| produkčná spoločnosť = 
| dĺžka                = 80 min.
| vysielanie           = [[5. jún]] [[2022]] – 
| tv                   = [[TV Markíza]]&lt;br&gt;[[TV Nova]]
| formát obrazu        =16:9 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = https://legomasters.markiza.sk/
| imdb id              = 
| tv com id            = 
| csfd id              = 
}}

'''Lego Masters''' je slovensko-česká televízna súťažná [[Relácia (vysielanie)|relácia]]. Vysielanie na televíznych obrazkovách začalo [[5. jún]]a [[2022]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] vysiela túto show [[TV Markíza]] a v [[Česko|Česku]] [[TV Nova]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV Markíza spúšťa kasting do veľkolepej súťažnej šou LEGO® MASTERS | url = https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2043333_tv-markiza-spusta-kasting-do-velkolepej-sutaznej-sou-legoz-masters | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2021-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza po Let´s Dance chystá ďalšiu veľkú šou! Sezónu uzavrie svetovou novinkou | url = https://mediaboom.sk/viete-prvi-markiza-po-lets-dance-chysta-dalsiu-velku-sou-sezonu-uzavrie-svetovou-novinkou | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza nahrádza neúspechy: Chystá viacero noviniek, na jar odštartuje svetovú šou Lego Masters! | url = https://mediaboom.sk/dalsie-plany-markizy-odhalene-novy-serial-s-maxom-bolfom-aj-adaptacia-svetovej-sou-lego-masters | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-11-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza nakrútila veľkú šou s Evelyn, vytvorí novú moderátorskú dvojicu! Všetko o Lego Masters | url = https://mediaboom.sk/velka-prime-time-novinka-markizy-nakrucala-v-zahranici-tvarou-evelyn-zname-vsetky-detaily | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Celá show bude dostupná v predstihu na video platforme Voyo. Moderátormi relácie budú [[Eva Kramerová]] a Matouš Ruml, výtvory bude hodnotiť expert na LEGO stavebnice Milan Reindl, ku ktorému sa v každej časti pridá špeciálny hosť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V prvej epizóde Lego Masters sa objaví aj Marián Čekovský | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96022344-v-prvej-epizode-lego-masters-sa-objavi-aj-marian-cekovsky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-03 }}&lt;/ref&gt;

== Súťažiaci a tímy ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
|-
! Súťažiaci
! Vek
! Stav
|-
| Tadeaš a Michal
| (16) a (32)
| style=&quot;background:#FF91A4;&quot; | Vyradený
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 70%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Finančná výhra
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#3C9E56; color:#FFFFFF; width:1%&quot; | 
| '''[[#1. séria|1]]'''
| 4
| [[5. jún]] [[2022]]
| [[26. jún]] [[2022]]
| 20 000 €
| Nedeľa 20:30 {{Small|(1. – 2. časť)}}&lt;br&gt;Nedeľa 11:20 {{Small|(3. – 4. časť)}}&lt;br&gt;Nedeľa 20:20 {{Small|(TV Nova)}}
| [[TV Markíza]]&lt;br&gt;[[TV Nova]]
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)&lt;br&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #3C9E56; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| slovenský názov = Epizóda 1
| réžia = Tomáš Medek
| scenár = Jan Liška
| slovenské uvedenie = 5. jún 2022
| sledovanosť = 3,5 / 11,5&lt;ref name=&quot;E1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediaboom.sk
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ďalšia televízna pohroma jari: Lego Masters pri štarte najväčším prepadákom sezóny!
 | url = https://mediaboom.sk/dalsia-televizna-pohroma-jari-lego-masters-pri-starte-najvacsim-prepadakom-sezony
 | vydavateľ = mediaboom.sk
 | dátum vydania = 2022-06-06
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-06-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
| stĺpec1 = 161 tis.&lt;ref name=&quot;E1&quot; /&gt;
| zhrnutie = Šesť súťažných dvojíc má za úlohu vytvoriť niečo inšpirované vesmírom. Témou pre vyraďovaciu výzvu bol ježko v klietke.&lt;br&gt;''Špeciálny hosť:'' [[Marián Čekovský]]
| farba čiary = #3C9E56
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 2
| ep2 = 2
| slovenský názov = Epizóda 2
| réžia = Tomáš Medek
| scenár = Jan Liška
| slovenské uvedenie = 12. jún 2022
| stĺpec1 = 2,3 / 8,1&lt;ref name=&quot;E2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediaboom.sk
 | odkaz na autora = 
 | titul = Lego Masters televíznou katastrofou: Markíza a Nova musia okamžite zakročiť!
 | url = https://mediaboom.sk/lego-masters-televiznou-katastrofou-markiza-a-nova-musia-okamzite-zakrocit
 | vydavateľ = mediaboom.sk
 | dátum vydania = 2022-06-12
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-06-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
| stĺpec2 = 94 tis.&lt;ref name=&quot;E2&quot; /&gt;
| zhrnutie = Päť súťažných dvojíc dostane ako prvé zadanie tému &quot;Mechanici zo sveta fantázie&quot;, stavať budú môcť iba z obmedzeného počtu dielikov z rozbitej motorky, ktoré si nazbierajú za 5 minút. Dve najlepšie dvojice majú výhodu pre druhé zadanie, ktorým je cesta časom. Pri ňom musí každá dvojica stvárniť konkrétne obdobie okolo železnice, ktorá všetky diela spojuje.&lt;br&gt;''Špeciálny hosť:'' [[Přemek Forejt]]
| farba čiary = #3C9E56
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 3
| ep2 = 3
| slovenský názov = Epizóda 3
| réžia = Tomáš Medek
| scenár = Jan Liška
| slovenské uvedenie = 19. jún 2022
| stĺpec1 = 2,2 / 12,8&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Matoviča na Markíze sledovalo vyše 300-tisíc divákov, úspech mal aj kvíz Záhady tela na RTVS
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/matovica-markize-sledovalo-vyse-300-tisic-divakov-uspech-mal-aj-kviz-zahady-tela-rtvs/3
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-06-21
 | dátum prístupu = 2022-06-21
}}&lt;/ref&gt;
| stĺpec2 = N/A
| zhrnutie = Štyri súťažné dvojice musia v semifinále zostrojiť funkčný model autíčka na diaľkové ovládanie, ktoré sa bude pohybovať bez použitia bežných kolies. Ako druhá výzva je most minimálne 170 cm dlhý a 30 široký, ktorý zvládne záťažový test.&lt;br&gt;''Špeciálny hosť:'' [[Monika Hilmerová]]
| farba čiary = #3C9E56
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 4
| ep2 = 4
| slovenský názov = Epizóda 4
| réžia = Tomáš Medek
| scenár = Jan Liška
| slovenské uvedenie = 26. jún 2022
| stĺpec1 = 1,7 / 9,9&lt;ref name=&quot;E4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediaboom.sk
 | odkaz na autora = 
 | titul = Finále mimo pozornosti divákov: Lego Masters skončilo v hlbokom prepadáku aj doobeda!
 | url = https://mediaboom.sk/finale-mimo-pozornosti-divakov-lego-masters-skoncilo-v-hlbokom-prepadaku-aj-doobeda
 | vydavateľ = mediaboom.sk
 | dátum vydania = 2022-06-27
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-06-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
| stĺpec2 = 67 tis.&lt;ref name=E4 /&gt;
| zhrnutie = ''Špeciálny hosť:'' [[Tomáš Klus]]
| farba čiary = #3C9E56
}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://legomasters.markiza.sk/ Lego Masters] – markiza.sk

[[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]]
[[Kategória:Reality show TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2022]]</text>
      <sha1>okfou7ew5on1wekscb81navjcty5o3a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šťastná rybka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682437</id>
    <revision>
      <id>7429699</id>
      <parentid>7425184</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T03:38:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.143.32.94</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Obsadenie */ Doplnenie postáv</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12256" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Šťastná rybka
| en                = 
| logo              = 
| žáner             = 
| námet             = 
| scenár            = [[Kristina Cibulková]], [[Stanislav Guštafík]]
| réžia             = [[Ivan Predmerský]]
| obsadenie         = [[Ľuboš Kostelný]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Dušan Jamrich]], [[Marcel Ochránek]], [[František Beleš]], [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]], [[Juraj Hrčka]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Nikoleta Kupčíková]], [[Kristína Palonder Greppelová]], [[Karolína Kubánková]], [[Oľga Belešová]], [[Slávka Halčáková]]
| hudba             = 
| hudba popiska     = 
| slogan            = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 1
| počet častí       = 10 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = 
| producent         = 
| kamera            = 
| strih             = 
| dĺžka             = cca 45 min.
| spoločnosť        = 
| distribútor       = 
| rok orig          = [[14. jún]] [[2022]] – 
| tv orig           = [[TV JOJ]]
| rok sk            = 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = 
| webstránky        = https://www.joj.sk/stastna-rybka
}}

'''Šťastná rybka''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný komediálny [[seriál]] [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať [[14. jún]]a [[2022]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia / AB | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka ponúkne divákom hviezde obsadenie: Aha, na akých hercov sa môžete tešiť! | url = https://www.joj.sk/stastna-rybka/novinky/682002-stastna-rybka-ponukne-divakom-hviezde-obsadenie-aha-na-akych-hercov-sa-mozete-tesit | vydavateľ = joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Hlavnú postavu stvárňuje [[Ľuboš Kostelný]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka {{!}} JOJ.sk {{!}} Stránka, ktorá sa dá pozerať! | url = https://www.joj.sk/stastna-rybka | vydavateľ = joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/stastna-rybka | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Obsadenie ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Herec
! Postava
! Povolanie
! Poznámky
|-
| [[Ľuboš Kostelný]]
| Jozef Hajdák
| {{N/A}}
| Romamov zamestnanec a švagor; manžel Simony
|-
| [[Zuzana Porubjaková]]
| Simona Hajdáková
| {{N/A}}
| Dcéra Gaba Plesnika; manželka Jozefa
|-
| [[Dušan Jamrich]]
| Gabo Plesník
| Bývalý policajt na dôchodku
| Simonin a Tanin otec
|-
| [[Marcel Ochránek]]
| Roman Piltz
| Riaditeľ
| Dodov šéf a zároveň aj švagor
|-
| František Beleš
| Albert Hajdák
| {{N/A}}
| syn Jozefa a Simony
|-
| [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]]
| Rudlo
| skladník v stavebninách
| {{N/A}}
|-
| Milan Bahul 
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| Ráchel Šoltésová
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| Nikoleta Kupčíková
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| Kristína Palonder Greppelová
| Táňa Piltzová
| Kaderníčka
| Staršia dcéra Gaba Plesníka; manželka Romana Piltza; staršia sestra Simony Hajdákovej; má dve deti: Kristínu a Ninu
|-
| Karolína Kubánková
| Kristína Piltzová
| {{N/A}}
| Je to mladšia dcéra Tani a Romana
|-
| Petra Dubayová
| Nina Piltzová
| {{N/A}}
| Staršia dcéra Tani a Romana; spolužiačka a sesternica Alberta
|-
| David Krajčík
| Peter Hudranský
| {{N/A}}
| Albertov parťák; Ninin frajer
|-
| [Juraj Predmerský]
| Braňo Šuman
| automechanik, majiteľ autoservisu
| Dodov bratranec
|-
| [[Oľga Belešová]]
| Šumanová
| {{N/A}}
| manželka Braňa Šumana
|-
| Slávka Halčáková
| Viera Jelinková
| Riaditeľka gymnázia
| {{N/A}}
|-
| Ida Rapaičová
| Magda Hajdáková
| dôchodkyňa
| matka Jozefa Hajdáka
|-
| Ivana Kubáčková
| Milka
| predavačka a asistentka vedúceho (Jozefa Hajdáka) v stavebninách 
| Rudlova kolegyňa a priateľka
|-
| Denisa Dopiráková
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#3E7360; width:1%;&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; |'''[[#1. séria (2022)|1]]'''
| 10
| [[14. jún]] [[2022]]
| [[16. august]] [[2022]]
| Utorok 20:35
| [[TV JOJ]]
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #3E7360; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Dodo
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 14. jún 2022
|stĺpec1 = 5,1 / 17,8&lt;ref name=&quot;E1&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jojkárska Šťastná rybka lídrom rebríčkov, státisíce divákov sledovalo aj Utajeného šéfa
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarska-stastna-rybka-lidrom-rebrickov-statisice-divakov-sledovalo-aj-utajeneho-sefa
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-06-15
 | dátum prístupu = 2022-06-15
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 351 tis.&lt;ref name=E1 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Som milionár
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 21. jún 2022
|stĺpec1 = 4,7 / 17&lt;ref name=&quot;E2&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Šťastná rybka lídrom rebríčka, medzi najsledovanejšími bol aj Utajený šéf
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stastna-rybka-lidrom-rebricka-medzi-najsledovanejsimi-bol-aj-utajeny-sef
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-06-22
 | dátum prístupu = 2022-06-22
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 305 tis.&lt;ref name=E2 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Hlavne byť nenápadný
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 28. jún 2022
|stĺpec1 = 4,7 / 17,3&lt;ref name=E3&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Seriál Šťastná rybka sa drží na čele rebríčka, jeho sledovanosť však klesá
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/serial-stastna-rybka-drzi-cele-rebricka-jeho-sledovanost-vsak-klesa
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-06-29
 | dátum prístupu = 2022-07-08
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 286 tis.&lt;ref name=E3 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Vysnívaný dom
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 5. júl 2022
|stĺpec1 = 5,1 / 14,8&lt;ref name=E4&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Najsledovanejší bol seriál Šťastná rybka, vysoko sa dostal aj Utajený šéf
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najsledovanejsi-bol-serial-stastna-rybka-vysoko-dostal-aj-utajeny-sef/2
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-07-06
 | dátum prístupu = 2022-07-08
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 315 tis.&lt;ref name=E4 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Vojna Piltzovcov
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 12. júl 2022
|stĺpec1 = 4,9 / 16,3&lt;ref name=E5&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Rodinné prípady sledovanosť šou Na love neprekonali, najviac divákov si získala Šťastná rybka
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rodinne-pripady-sledovanost-sou-love-neprekonali-najviac-zaujala-stastna-rybka
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-07-13
 | dátum prístupu = 2022-07-27
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 295 tis.&lt;ref name=E5 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Podozrivý Dodo
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 19. júl 2022
|stĺpec1 = 4,1 / 16,4&lt;ref name=E6&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jojkárske seriály patria k najsledovanejším, oslovil aj markizácky Utajený šéf II. z mliekarní
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarske-serialy-patria-najsledovanejsim-oslovil-aj-markizacky-utajeny-sef-ii-mliekarni/2
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-07-20
 | dátum prístupu = 2022-07-27
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 246 tis.&lt;ref name=E6 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Starí psi na stope
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 26. júl 2022
|stĺpec1 = 4,9 / 16,1&lt;ref name=E7&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Mediálne
 | odkaz na autora = 
 | titul = Kráľ sledovanosti: seriál Šťastná rybka predbehol magazín Reflex o takmer 100-tisíc divákov
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/kral-sledovanosti-serial-stastna-rybka-predbehol-magazin-reflex-takmer-100-tisic-divakov
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = News and Media Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2022-07-27
 | dátum prístupu = 2022-07-27
}}&lt;/ref&gt;
|stĺpec2 = 293 tis.&lt;ref name=E7 /&gt;
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Stavebniny na predaj
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 2. august 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = V mene Pána
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 9. august 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Simonka rodí!
|réžia = Ivan Predmerský
|scenár = Kristina Cibulková &amp; Stano Guštafík
|pôvodné uvedenie = 16. august 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]
[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Slovenské televízne komediálne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]]</text>
      <sha1>30k87nnh1tm0bowq0yeiheasuixnk21</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Juraj Kupec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>683163</id>
    <revision>
      <id>7429827</id>
      <parentid>7416351</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:55:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Diskografia */ usporiadanie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10831" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Juraj Kupec
 | Obrázok             = 
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = [[Slovensko|slovenský]] [[Gitara|gitarista]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[spevák]]
 | Rodné meno          = 
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1963|6|9}} 
 | Miesto narodenia    = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 |Deti                 =
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[new wave]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Pôsobenie           = [[spevák]], [[hudobník]], [[skladateľ]], [[Hudobný producent]]
 | Hrá na nástroje     = [[gitara]], [[klávesové nástroje]], [[spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[Babylon (hudobná skupina)|Babylon]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          = [http://www.jurajkupec.sk/ Oficiálna stránka]
}}

'''Juraj Kupec''' (* [[9. jún]] [[1963]], [[Bratislava]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Kupec – RadioSlovakia|url=https://www.radioslovakia.sk/archiv-interpretov/juraj-kupec/|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; je [[Slovensko|slovenský]] [[Gitara|gitarista]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[spevák]]. Spolupracoval so známymi interpretmi z českej a slovenskej hudobnej scény, ako sú [[No Name]], [[Jana Kirschner]], [[Peter Cmorik]], [[Pavol Hammel]], [[Tublatanka]], [[Peter Lipa]], [[Andrej Šeban]], [[Lenka Filipová]] a iní.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BABYLONSKÁ VEŽA S OKNOM DO NEBA|url=https://www.popular.sk/babylonska-veza-s-oknom-do-neba|vydavateľ=Populár.sk|dátum vydania=2015-01-30|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Kupec poslal do života svoj prvý sólový album “SOM TO JA”|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/novinky/juraj-kupec-poslal-do-zivota-svoj-prvy-solovy-album-som-to-ja|vydavateľ=Moja Muzika|dátum vydania=2016-06-14|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Matka Juraja Kupca bola učiteľka, otec tancoval v umeleckom súbore [[SĽUK]]. Ako osemročný krátko navštevoval [[Základná umelecká škola|ĽŠU]], kde sa učil hrať na [[husle]]. Zaujímala ho skôr [[gitara]], ale bavil ho aj [[hokej]], dal mu prednosť, a tak prvú [[Akustická gitara|španielku]] si kúpil až keď mal trinásť rokov. Bol samouk, učil sa z hudby nahranej na [[magnetofón]]e. Počúval hudbu od kapiel [[Led Zeppelin]], [[Deep Purple]], [[Uriah Heep]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Nazareth (skupina)|Nazareth]], [[Black Sabbath]], [[Pink Floyd]], [[Genesis (skupina)|Genesis]], [[Yes (skupina)|Yes]], ale, samozrejme, aj [[The Beatles]], [[The Rolling Stones]], [[Cream]], či [[The Jimi Hendrix Experience|Jimi Hendrix Experience]]. Učenie hry na gitaru mu šlo, bavilo ho to a tak sa začal hraniu venovať naplno.

V 70. a 80. rokoch na Slovensku zahraničné skupiny spoza [[Železná opona|Železnej opony]] nekoncertovali. Naživo preto spoznával hlavne hudbu domácich kapiel ako boli [[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium Musicum]], [[Prúdy (skupina)|Prúdy]], [[Progres 2|Progres]], [[ETC]], [[Jazz Q]], či [[Fermata|Fermáta]]. Postupne si spolu s kamarátmi založili vlastné skupiny. V roku 1978 to bol skupina Geneza. V nej sa snažili hrávať svoje pôvodné veci. Získali aj pár hudobných cien a to aj ako skupina aj Juraj Kupec ako inštrumentalista. Skúšobňu mali v tom čase v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Raz sa im stalo, že ich kontaktoval [[Dežo Ursiny]], či by mu aj s jeho kapelou Burčiak na pár dní túto skúšobňu nepožičali.

Za svoj hudobný vzor spomedzi slovenských hudobníkov Juraj Kupec považuje [[František Griglák|Františka Grigláka]]. V roku 1980 bol bedňákom, t. j. pomocným technikom, na turné po Slovensku a Česku, ktoré mala Griglákova skupina Fermáta. Počas tejto doby sa naučil veľa o práci hudobníkov. Spoznal sa vtedy aj osobne s Ferom Griglákom, ktorý ho naučil niektoré gitarové rífy.

Za štart svojej hudobnej kariéry Juraj Kupec považuje chvíľu, kedy mu [[Marián Greksa]], s ktorým bol na [[Základná vojenská služba|základnej vojenskej službe]] vo [[Vojenský umelecký súbor|VUS-e]], pred jej koncom ponúkol aby s nimi hrával v ich kapele [[Demikát (skupina)|Demikát]]. Ponuku prijal, a odvtedy sa stal profesionálnym hudobníkom. Druhá úspešná kapela Juraja Kupca, s ktorou hrával v rokoch 1987{{--}}1988, bolo trio hudobníkov spolu s [[Igor Skovay|Igorom Skovayom]] ([[bicie nástroje]]) a [[Pavol Varga|Pavlom Vargom]] ([[Spevák|spev]], [[basová gitara]], [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]]), ktoré si dalo názov [[Konvoj (hudobná skupina)|Konvoj]], potom to bola kapela Atak, no jeho najznámejšou skupinou bola [[Babylon (hudobná skupina)|Babylon]], s ktorou nahral tri [[Štúdiový album|štúdiové albumy]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Neskôr pokračoval ako hudobník v skupinách [[Gravis (skupina)|Gravis]], či v [[Prúdy (skupina)|Prúdoch]] [[Pavol Hammel|Pavla Hammela]]. Zahral si aj s [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], Janou Kirschner, so skupinou [[IMT Smile]] a v sprievodnej kapele [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]].

Juraj Kupec pôsobí aj ako zvukár, či hudobný producent a režisér. Začínal v roku 1996 hudobnom štúdiu [[Ebony (štúdio)|Ebony]], ktoré vlastnil [[Martin Karvaš]]. Neskôr si založil vlastné štúdium Babylon, ktoré premenoval na Kupec Records. Podieľal sa na nahrávaní albumov Jany Kirschner, Petra Lipu, No Name, Andreja Šebana, skupiny [[Horkýže Slíže|Horkýže slíže]], Tublatanky, Lenky Filipovej, Petra Cmorika a mnohých iných. Juraj Kupec je držiteľom viacerých ocenení z hudobnej brandže. Má viacero cien za hudobné nahrávky, cenu [[Aurel (cena)|Aurel]] ako Producent roka, či za Zvuk roka, ale aj ako autor za skladbu „Dážď“ pre Petra Cmorika (z roku 2006).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=biografia|url=http://www.jurajkupec.sk/biografia.html|vydavateľ=www.jurajkupec.sk|dátum prístupu=2022-06-09}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
;So skupinou [[Babylon (hudobná skupina)|Babylon]]
* 2002 - ''[[Anjel s diablom]]''
* 2005 - ''[[A Boh sa len díva...]]''
* 2002 - ''[[Okno v nebi]]''
;Sólové albumy
* 2016 - ''[[Som to ja]]''

=== Spolupráca na projektoch ===
;Aya
* [[Aya]] - ''[[Jé jé yéé]]'', Radost (1997)
* Aya - ''[[Try]]'', Slovakia Records (2000)
* Aya - ''[[Siedmaya]]'', Topfest (2015)
;Marián Greksa
* [[Marián Greksa]], [[Demikát]] - ''[[Demikát (album)|Marián Greksa Demikát]]'', Opus, (1987)
* [[Grexabat]] - ''[[Grexabat (album)|Grexabat]]'', Millenium Records (2003)
;Pavol Hammel
* [[Pavol Hammel]] - ''[[1968 - 1998]]'', BMG Ariola (1998)
* Pavol Hammel - ''[[Starí kamoši]]'', Epic (2002)
;Horkýže Slíže
* [[Horkýže Slíže]] - ''[[V rámci oného]]'', Ariola (1997)
* Horkýže Slíže - ''[[Vo štvorici po opici]]'', Ariola (1998)
;Soňa Horňáková
* [[Soňa Horňáková]] a [[S. H. Band]] - ''[[Dívam sa z okna]]'', [[Millenium Records]] (2000)
* Soňa Horňáková - ''[[Piesne z nevydaných albumov]]'', Millenium Records (2003)
;No Name
* [[No Name]] - ''[[No Name (album)|No Name]]'', Mercury (1998)
* No Name - ''[[Počkám si na zázrak]]'', Universal (2000)
* No Name - ''[[Slová do tmy]]'', Universal (2003)
;Tublatanka
* Tublatanka - ''[[Pánska jazda]]'', Monitor EMI (2001)
* [[Maťo Ďurinda]], [[Tublatanka]] - ''[[Láska Útočí]]'', Monitor EMI (2002)
* Tublatanka - ''[[Patriot (album)|Patriot]]'', Monitor EMI (2005)
* Tublatanka - ''[[Vianočný deň]]'', Monitor EMI (2006)
* Tublatanka - ''[[Svet v ohrození]]'', Monitor EMI (2010)
;Le Payaco
* [[Le Payaco]] - ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'',  Pavol Bílek Production (1999)
* Le Payaco - ''[[Za lyžicu medu]]'', Kuku Productions (2002)
* Le Payaco - ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'', Pavian Records (2013)
;Peter Lipa
* [[Peter Lipa]] - ''[[... v najlepších rokoch]]'', Millenium Records (2001)
* Peter Lipa - ''[[Lipa spieva Lasicu]]'', East-West Promotion (2006)
* Peter Lipa - ''[[68 (album)|68]]'', East-West Promotion (2012)
;Ďalšie projekty
* Various - ''[[Martin '88 - Pieseň o najvzácnejšom dare]]'', Opus (1988)
* [[Pavol Habera]] - ''[[Pavol Habera (album)|Pavol Habera]]'', Tommü Records (1991)
* [[C.O.M.A.]] - ''[[Tak sa mám]]'', [[Musica]] (1992)
* [[František Griglák|Griglák]], [[Pavol Horváth|Horváth]], [[Peter Uherčík|Uherčík]] - ''[[Magma (album)|Magma]]'', Monitor EMI (1996)
* [[Marcela Laiferová]] - ''[[Je mi fajn]]'', Rádio Bratislava (1997)
* [[Ali ibn Rachid]] - ''[[Ali ibn Rachid (album)|Ali ibn Rachid]]'', Gregor Agency (1997)
* [[Collegium SDS]] - ''[[10 / 5]]'', [[Not On Label]] (1998)
* [[Henry Tóth]] - ''[[The Spirit of Memory]], Not On Label (2000)''
* [[Robo Opatovský]] - ''[[Pravá tvár]]'', Mercury (2000)
* [[Andrej Šeban]] - ''[[Bezvetrie]]'', Universal (2000)
* [[Ivan Tásler]] - ''[[T (album)|T]]'', Universal (2001)
* [[Peter Slivka]] - ''[[Záhradná slávnosť]]'', Not On Label (2001)
* [[Free Faces]] - ''[[La Belle Epoque]]'', Epic (2001)
* [[René Lacko]] &amp; [[Downtown Band]] - ''[[Freedom Is My Way]]'', Watt (2001)
* [[Hex]] - ''[[Víkend (album)|Víkend]]'', Universal (2002)
* [[P.S. (skupina)|P.S.]] - ''[[Dobré ráno]]'', Česká Hudba (2002)
* [[Lucia Šoralová]] - ''[[Zblízka]]'', Millenium Records (2002)
* [[Peter Nagy]] - ''[[Nové svetlo]]'', Universal (2002)
* [[Lenka Filipová]] - ''[[Tisíc spůsobů jak zabít lásku]]'', Universal (2003)
* [[Oľga Záblacká]] - ''[[U.F.O.]]'', Millenium Records (2003)
* [[Money Factor]] - ''[[Svadba čertov - spomienka na Doda]]'', Forza Music (2004)
* [[Ingola]] - ''[[Popíš ma]]'', Sound Service (2004)
* [[Bukake]] - ''[[Buntaj Tatár Gašpar]]'', Slovak Music Fund (2004)
* [[Bystrík (spevák)|Bystrík]] - ''[[Mám, čo som chcel]]'', Street Production (2005)
* Stereo - ''[[Stereo (album)|Stereo]]'', Universal (2005)
* [[Peter Cmorík]] - ''[[Nádherný deň]]'', [[Ariola]] (2006)
* [[Twiins|TWiiNS]] - ''[[Compromise]]'', [[Universal Music Group]] (2009)
* [[Babucha]] - ''[[Digi Dong Digi]]'', Pavlík Records (2012)
* [[The Gang]] - ''[[The Gang (album)|The Gang]]'' (2017)

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Kupec, Juraj}}

[[Kategória: Slovenskí gitaristi]]
[[Kategória: Slovenskí hudobní producenti]]
[[Kategória: Slovenskí hudobní skladatelia]]
[[Kategória: Slovenskí speváci]]
[[Kategória:SĽUK]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>2jl4htk2hxcdc7q9fvtza6vhtr4rbxd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Indii</title>
    <ns>10</ns>
    <id>683997</id>
    <revision>
      <id>7429761</id>
      <parentid>7406384</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:18:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1214" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta 
|meno = Veľvyslanci Slovenska v Indii
|nadpis = Veľvyslanci [[Slovensko|Slovenska]] v [[India|Indii]]

|skupina1 = 
|zoznam1 = 
* [[Marián Tomášik]] &lt;small&gt;(1994{{--}}1998)&lt;/small&gt;
* [[Ladislav Lysák]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2000)&lt;/small&gt;
* [[Ladislav Volko]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2004)&lt;/small&gt;
* [[Alexander Iľaščík]] &lt;small&gt;(2004{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* [[Marián Tomášik]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* [[Žigmund Bertók]] &lt;small&gt;(2013{{--}}2018)&lt;/small&gt;
* [[Ivan Lančarič]] &lt;small&gt;(2018{{--}}2021)&lt;/small&gt;
* [[Róbert Maxián]] &lt;small&gt;(2022{{--}}súčasnosť)&lt;/small&gt;
&lt;!-- Zdroj: &lt;ref name=&quot;mzv-byvali-velvyslanci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dilli/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2022-02-08| dátum prístupu = 2022-06-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; --&gt;
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny veľvyslancov Slovenska|Írsko]]
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Indie|Veľvyslanci Slovenska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>qy4ag2nohhueeemznbwxbo8a8r4clyd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Les Charlots</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684395</id>
    <revision>
      <id>7429663</id>
      <parentid>7426802</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:31:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie informácií.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45896" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina|Obrázok=Les Charlots Sanremo 1974.jpg|Názov skupiny=Les Charlots|Popis obrázku=Les Charlots (Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]].|Bývalí členovia=(†) Gérard Rinaldi&lt;br /b&gt;(†) Gérard Filippelli&lt;br /b&gt;Luis Rego&lt;br /b&gt;(†) Jacques Dautriche&lt;br /b&gt;Donald Rieubon&lt;br /b&gt;William Olivier|Členovia skupiny=Jean Sarrus&lt;br /b&gt;Jean-Guy Fechner&lt;br /b&gt;Richard Bonnot|Hudobný vydavateľ=Disques Vogue, Disques Barclay|Roky pôsobenia=[[1965]] – [[1997]], [[2007]] – [[2011]], od roku [[2014]]|Žáner=[[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]]|Krajina pôvodu=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Iné názvy=Les Problèmes}}

'''Les Charlots''' je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] skupina pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] a [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokoch [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorá pozostávala zo šiestich členov: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}&lt;/ref&gt;

Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre „klaunov“ alebo „idiotov“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hv�zdy francouzsk� kinematografie - Les Charlots|url=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Luis Rego 2012.jpg|náhľad|[[Luis Rego]] bývalý člen skupiny na natáčaní [[Dokumentárny film|dokumentu]] z roku [[2012]].]]
[[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) na festivale v roku [[2017]].]]

== História skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Définitivement Charlots: Autobiographie|url=https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l'espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q=Les%20Charlots%20dans%20l'espace%20de%20Guy%20Lux&amp;f=false|vydavateľ=LéoLu-GrrrArt Éditions|rok=2012-11-06|jazyk=fr|poznámka=Google-Books-ID: c214Ioxho1gC|meno=Jean|priezvisko=Sarrus}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : &quot;Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !&quot; (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean sarrus fotografías e imágenes de alta resolución|url=https://www.alamy.es/imagenes/jean-sarrus.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=es|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2022-07-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ciné-ressources : le catalogue collectif des bibliothèques et archives de cinéma|url=http://www.cineressources.net/recherche_t.php|vydavateľ=www.cineressources.net|dátum prístupu=2022-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FLESCHARLOTS2021|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : &quot;Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert.&quot;|url=https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum vydania=2016-04-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr-FR|priezvisko=Nathalie}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie|url=https://web.archive.org/web/20120304223806/http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-03-04|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font Trazegnies|url=https://www.lavenir.net/regions/charleroi/2013/02/05/les-charlots-font-trazegnies-GGKKNBQA6FBHPKVTEWJQC6DZF4/|vydavateľ=lavenir.net|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Thomas|priezvisko=Leodet}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pour une réhabilitation des Charlots|url=https://www.nouvelobs.com/les-internets-vous-parlent/20120302.OBS2794/pour-une-rehabilitation-des-charlots.html|vydavateľ=L'Obs|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé.|url=https://www.liberation.fr/portrait/1998/02/27/herve-vilard-51-ans-apres-en-avoir-fini-avec-capri-et-vecu-mille-aventures-revient-faire-son-cirque-_228349/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Mathieu|priezvisko=Lindon}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots, la paillardise assumée|url=https://www.lepoint.fr/editos-du-point/sebastien-le-fol/les-charlots-la-paillardise-assumee-07-08-2021-2438134_1913.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2021-08-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Florent|priezvisko=Barraco}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels»|url=https://lameuse.sudinfo.be/440132/article/2019-09-20/les-charlots-grace-hollogne-les-gauff-nos-fils-spirituels|vydavateľ=Édition digitale de Liège|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt; ==
V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, spevák [[Gérard Rinaldi]] a bas-gitarista [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hraním na [[akordeón]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal gitarista [[Luis Rego]] a o rok neskôr gitarista [[Gérard Filippelli]] a bubeník [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokov skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] ale aj hudobníka [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch „Les Elucubrations d'Antoine“ („Antoinove lukubácie“) a „Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux“ („Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem“). V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), keď počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu bol na niekoľko mesiacov uväznený za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň „Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique“ („Balada pre Luisa Rega, politického väzňa“) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu „Le pays des Merveilles“ („Krajina zázrakov“). V [[Október|októbri]] [[1965]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom a tak funkciu bubeníka nahradil [[Jean-Guy Fechner]]. Priebehom času sa skupina s Les Problèmes premenuje na Les Charlots. Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego. Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály. V druhej polovici šesťdesiatych rokov mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]] ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Claude François]], [[:cs:Françoise_Hardyová|Françoise Hardy]] alebo aj skupín [[The Rolling Stones]] a [[:cs:Téléphone|Téléphone]]. Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových hudobníkov. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej televízii, najmä v epizóde satirickej televíznej rozprávky ''Les Shadoks'' s hercom [[Jean Yanne]] a v populárnom sitkome ''Les Saintes Chéries''. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]].

Pre zvyšujúcu popularitu skupiny sa režisér [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche]]. Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol veľmi dobrý, hlavne kvôli tomu, že Les Charlots neboli herci a nerozumeli si s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film prekvapivo zaznamenal obrovský úspech s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov v kinách čím odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'', ktorý vydali vo svojom novom albume ''Charloteries''. Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou, s takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou. Film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme [[Aristomačky]] [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego člen kvinteta rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil. Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera. Ten nahradil [[Michel Ardan|Michela Ardana]] a postaral sa o kvalitnú produkciu ich filmov. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]]. Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách. V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''Veľký bazár'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší. S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní filmu ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú úlohu vojakov na konci filmu. Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures,'' ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj film ''Bažanti idú do boja'', ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja'' zaznamenávajú solídne príjmy v kinách a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj v [[India|Indii]], [[Rusko|Rusku]] či [[Kanada|Kanade]]. Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár na nový film so skupinou. Film sa volá ''Bozky z Hongkongu'' a je to paródia akčných filmov s pomerne vysokým rozpočtom. Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti veľa anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[:cs:Clifton_James|Clifton James]] alebo [[David Tomlinson]]. Film sa vo Francúzsku považuje za dosť kontroverzný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny. V roku [[1976]] skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na film ''Charlots Charlottes'', ale Fechnerovi sa dej a téma filmu vôbec nepozdáva. Nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Les Charlots trvajú na realizácii filmu a tak sa Fechner rozhodne kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy s týmto projektom však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde. Vzápätí sa producent Fechner rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou. Na toto rozhodnutie zareaguje aj člen kvarteta brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West) kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]].

Skupina sa stáva triom bez producenta. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]]. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]) a ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]), ktoré mali už slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] „La Cuisine des Anges“ („Kuchyňa anjelov“), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich inými filmami bol veľký neúspech. O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov. Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag) s [[Michel Serrault|Michelom Serraultom]]. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom [[Thierry Lhermitte|Lhermitteovi]] a [[Gérard Jugnot|Jugnotovi]]. Postupom času sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. V polovici osemdesiatych rokov naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' od speváčky [[:en:Jeanne_Mas|Jeanne Mas]]. Na konci roka [[1986]] sa člen tria Gérard Rinaldi rozhodol opustiť skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] či v [[Televízia (prenos)|televízii]]. Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]] čím zreformovali skupinu. V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane „Pour pas qu'l'amour Capote“ („Lebo nie takú lásku Capote“), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o [[Aids|AIDS]]. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku [[1988]] Ich starý priateľ spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] do [[Olympia (Paríž)|Olimpie]] aby hrali na jeho najnovšom albume „Antoine Retrouve Les Problèmes“ („Antoine a Les Problèms zase spolu“). Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom ''Les Problèmes'' od roku [[1966]]. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový televízny seriál ''Marc i Sophie'' a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvý krát režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots''. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná pohroma (!!!). Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia „La roue tourne“ („Koleso sa točí“), ktoré prichádza na pomoc hercom vo finančnej núdzi. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla.

V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa. Vystúpili na nostalgickom turné „Age Tendre et Têtes de Bois“ („Nežný vek a drevené hlavy“) kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny. Na koncertoch zvykli spolupracovať so francúzskymi umelcami vrátane [[Patrick Sébastien|Patricka Sébastiena]]. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo 60. a 70. rokov s názvom ''Les ​​Charlots 2008''. [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] všetci bývalí členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho televíznej šou [[Vivement dimanche]]. Duo skončilo na konci roka [[2011]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldido, ktorý o pár mesiacov nasledujúceho roku skonal. Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka [[2012]] sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu „Définitivement Charlots“ („Koniec Charlotov“) ktorá rozpráva o spomienkach a histórii skupiny. V [[November|novembri]] [[2012]] je vydaná vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]].

Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota. Odohrali svoj &lt;abbr&gt;prvý koncert&lt;/abbr&gt; 26. septembra 2014 na festivale Generácia 80/90 v [[Belgicko|belgickom]] [[Marbehan|Marbehane]]. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime'']. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Rakovina|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu. V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. Na začiatku roka [[2022]] vydali 14-skladbový album s novými pesničkami spievanými počas živých vystúpení. Pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry majú naplánovaných zopár koncertov.

== Členovia skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-07-19|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt; ==

=== Aktuálni členovia ===

* [[Jean Sarrus]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]]
* [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]] – [[1976]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[Richard Bonnot]] ([[1987]] – [[1997]]) – [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[Spevák|spev]]

=== Bývalí členovia ===

* (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]] – [[1986]]) – [[Spevák|spev]] a [[saxofón]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[Spevák|spev]]
* (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Luis Rego]] ([[1965]] – [[1971]]) – [[rytmická gitara]], [[klavír]] a [[sprievodný spev]]
* (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Donald Rieubon]] ([[1965]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[William Olivier]] ([[1965]] – [[1966]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]

=== Časová os členov ===
&lt;timeline&gt;
ImageSize = width:1330 height:330
PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50
Alignbars = justify
DateFormat  = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/1963 till:01/01/2023
TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy

Colors =
  id:vocals     value:red     legend:Spev
  id:Bvocals    value:pink     legend:Sprievodný_spev
  id:guitar     value:green     legend:Gitara
  id:bass     value:blue     legend:Basová_gitara
  id:lguitar     value:purple     legend:Rytmická_gitara
  id:drums     value:orange     legend:Bicie
  id:piano     value:claret     legend:Klavír
  id:saxophone     value:yellow     legend:Saxofón
  id:Lines     value:black     legend:Albumy
  id:Lines2     value:gray(0.75) legend:Filmy
  id:Lines3     value:gray(0.95) legend:Vivement_Dimanche

Legend = orientation:horizontal position:bottom

ScaleMajor = increment:2 start:1963
ScaleMinor = increment:1 start:1964

BarData =

  bar:Jean     text:&quot;Jean Sarrus&quot;
  bar:Phil     text:&quot;(†) Gérard Filippelli&quot;
  bar:Gérard     text:&quot;(†) Gérard Rinaldi&quot;
  bar:Richard     text:&quot;Richard Bonnot&quot;
  bar:Jean-Guy     text:&quot;Jean-Guy Fechner&quot;
  bar:Luis     text:&quot;Luis Rego&quot;
  bar:Jacques     text:&quot;(†) Jacques Dautriche&quot;
  bar:Donald     text:&quot;Donald Rieubon&quot;
  bar:William     text:&quot;William Olivier&quot;

PlotData=

 width:12 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4)

  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass
  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:3
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:bass
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals width:3

  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar
  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Phil     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals
  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:3
  bar:Gérard     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals

  bar:Richard     from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals
  bar:Richard     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals

  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:3
  bar:Jean-Guy     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:Bvocals width:3

  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass
  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:3

  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3

  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums
  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:3

LineData =
  at:01/01/1966 color:black layer:back
  at:01/01/1967 color:black layer:back
  at:01/01/1968 color:black layer:back
  at:01/01/1969 color:black layer:back
  at:01/01/1970 color:black layer:back
  at:01/08/1970 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1971 color:black layer:back
  at:15/12/1971 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1972 color:black layer:back
  at:26/09/1972 color:lines2 layer:back
  at:14/12/1972 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1973 color:black layer:back
  at:06/09/1973 color:lines2 layer:back
  at:06/12/1973 color:lines2 layer:back
  at:13/02/1974 color:lines2 layer:back
  at:13/03/1974 color:lines2 layer:back
  at:11/12/1974 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1975 color:black layer:back
  at:04/06/1975 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1975 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1976 color:black layer:back
  at:01/01/1977 color:black layer:back
  at:01/02/1978 color:lines2 layer:back
  at:24/10/1979 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1980 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1983 color:black layer:back
  at:02/02/1983 color:lines2 layer:back
  at:08/02/1984 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1985 color:black layer:back
  at:01/01/1986 color:black layer:back
  at:17/06/1992 color:lines2 layer:back
  at:01/01/2008 color:black layer:back
  at:06/04/2008 color:lines2 layer:back
  at:06/04/2008 color:lines3 layer:back
  at:01/01/2022 color:black layer:back
&lt;/timeline&gt;

== Filmografia ==

=== Celovečerné filmy ===

* [[1970]]: (La Grande Java), réžia [[Philippe Clair]]
* [[1971]]: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' (Les Bidasses en folie), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' (Les Fous du stade), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (Les Charlots font l'Espagne), réžia [[Jean Girault]]
* [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (Le Grand Bazar), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (Je sais rien, mais je dirai tout), réžia [[Pierre Richard]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' (À nous quatre, Cardinal ! / Les Charlots en folie ! &lt;abbr&gt;2&lt;sup&gt;e&lt;/sup&gt;&lt;/abbr&gt; round : À nous quatre, Cardinal !), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''[[Bažanti idú do boja]]'' (Les bidasses s'en vont en guerre), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (Trop c'est trop), réžia [[Didier Kaminka]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]]
* [[1975]]: ''Bozky z Hongkongu'' (Bons baisers de Hong Kong), réžia [[Yvan Chiffre]]
* [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' / ''Bažanti a cudzinecká légia'' (Et vive la liberté !), réžia [[Serge Korber]] – pôvodná idea od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]
* [[1979]]: ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' (Les Charlots en délire), réžia [[Alain Basnier]]
* [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (Les Charlots contre Dracula), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]]
* [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (Le Retour des bidasses en folie), réžia [[Michel Vocoret]]
* [[1984]]: ''Bažanti – Nebezpečné známosti'' (Charlots Connection), réžia [[Jean Couturier]]
* [[1992]]: (Le Retour des Charlots), réžia [[Jean Sarrus]]

=== Nezrealizované filmy ===

* [[1971]]: ''Veľká mafia'' (La Grande Maffia), réžia [[Philippe Clair]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem
* [[1975]]: ''Ďakujem šéfe'' (Merci Patron), réžia [[Jean Girault]] / [[Claude Zidi]] – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné|url=https://www.youtube.com/watch?v=qfgPl0LojdA|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1976]]: (Charlots Charlottes), réžia [[Denis Amar]] – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charlots Charlottes Bertrand Blier|url=https://www.youtube.com/watch?v=Jo-84m0tTY0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projet de film avec John Wayne &quot;Les Charlots au Far-West&quot;|url=https://www.youtube.com/watch?v=h62tHiNJBMQ|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1976]]: ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West), réžia [[Claude Zidi]] – po odchode producenta nikto film neinicioval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=7cAdUZoyzns|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1977]]: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace), réžia [[Guy Lux]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1979]]: ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille), réžia [[Michel Ardan]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]]
* [[1980]]: scenár od [[Jean-Jacques Beineix|Jeana-Jacquesa Beineixa]] odmietnutý Les Charlots
* [[1985]]: ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Rois du Gag Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=qizZqYM8RM0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1985]]: (Les Rois de la resquille), réžia [[Bernard Launois]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1985]]: (Les Charlots à l’Élysée) – kvôli nezhodám sa film nenatočil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée|url=https://www.youtube.com/watch?v=6W68ZHNgU6Q|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[2012]]: ''Veľký bazár 2'' (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil

=== TV relácie ===

* [[1968]]: (Les Shadoks)
* [[1969]]: (L'homme qui venait du Cher), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1970]]: ''Svätúškovia'' (Les saintes chéries : Eve et son premier client), réžia [[Jean Becker]]
* [[1970]]: (La Lucarne magique : féérie contemporaine), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1983]]: ''Honba za pokladom'' (La Chasse aux trésors), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]] – šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]]
* [[1985]]: (Demain c'est dimanche), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]]
* [[2008]]: ''Nech žije víkend'' (Vivement dimanche), réžia [[Dominique Colonna]] – šou s [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]]

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes'' – (album opätovne vydatý v roku [[1995]])
* [[1967]]: ''Charlow-up''
* [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots''
* [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian''
* [[1970]]: ''Charlotissimo''
* [[1971]]: ''Charloteries''
* [[1972]]: ''En vadrouille''
* [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures''
* [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”''
* [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée''
* [[1977]]: ''Et ta sœur''
* [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !''
* [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits''
* [[1986]]: ''Parod'Hit Parade''
* [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (CD 2 titres s 11 bonusmi)
* [[2022]]: 14-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení
}}

=== Živé albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia''
* [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia''
* [[1972]]: ''Les Charlots - Olympia 72''
* [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort''
}}

=== Kompilácie ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Chansons''
* [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)''
* [[1973]]: ''12 succès des Charlots''
* [[1974]]: ''12 chansons + 4''
* [[1977]]: ''Histoire merveilleuse''
* [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots''
* [[1984]]: ''Nouvelle Édition''
* [[1984]]: ''Programme plus''
* [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux''
* [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1''
* [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2''
* [[2003]]: ''Les Essentiels''
* [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes''
* [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD + un CD'' so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
}}

=== Spolupráca ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Comme le vent'' od Christine Delaroche – neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom
* [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od Clothilde – ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue
* [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a Janet Woollacott) – dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim.
* [[1970]]: 11. januára 1970 v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v auguste [[2017]])
* [[1973]]: ''La Révolution française'' de Claude-Michel Schönberg – ''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand)
* [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou'' na pódiu v podaní Les Charlots a Eddyho Mitchella
}}

== Zaujímavosti o skupine ==

* Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
* Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov.
* Podľa programu Canal+ histoires de cinéma odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu.
* Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]]), alebo Locos ([[Španielsko]]).
* [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokov v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Julie Arnold (Marc &amp; Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média}}&lt;/ref&gt;
* [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici pri [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche|url=https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|vydavateľ=www.francedimanche.fr|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;
* Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt;
* Skupina vydala celkovo 16 štúdiových albumov a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]].
* Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.
* Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali aby si spolu zadžemovali.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans|url=https://www.cnews.fr/culture/2021-03-31/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-des-charlots-est-decede-lage-de-78|vydavateľ=CNEWS|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;
* Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]].
* Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama.
* Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1.
* Po rokoch Filippelli uznal, že: „ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy“.
* V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Toute première fois'', ''Albert'' ale aj hit ''Les Nouilles''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Les Charlots|štítok=Les Charlots}}{{projekt|commonscat=Luis Rego|štítok=Luis Rego}}

== Externé odkazy ==

* {{csfd meno|id=4897|meno=Gérard Rinaldi}}
* {{csfd meno|id=4898|meno=Jean Sarrus}}
* {{csfd meno|id=4899|meno=Gérard Filippelli}}
* {{csfd meno|id=4901|meno=Jean-Guy Fechner}}
* {{csfd meno|id=57922|meno=Luis Rego}}
* {{csfd meno|id=453713|meno=Richard Bonnot}}
* {{imdb meno|id=0153273|meno=Les Charlots}}
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=946 ''Gérard Rinaldi''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=918 ''Jean Sarrus''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=917 ''Gérard Filippelli''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=1926 ''Jean-Guy Fechner''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=607 ''Luis Rego''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [https://ok.ru/video/c5239578 ''Les Charlots''] v OK.ru (po anglicky)
* [https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l%27espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q&amp;f=false ''Les Charlots''] v Google Livres (po francúzsky)

[[Kategória:Hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski hudobníci]]
[[Kategória:Francúzske hudobné skupiny]]
[[Kategória:Rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski rockoví hudobníci]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski popoví hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1966]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1997]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2011]]
[[Kategória:Francúzski herci]]
[[Kategória:Francúzski komici]]
[[Kategória:Dvojice v hudbe]]
[[Kategória:Trojice v hudbe]]
[[Kategória:Štvorice v hudbe]]
[[Kategória:Pätice v hudbe]]</text>
      <sha1>a6tpa9s7sgujcv52hfftlm4o2ee8bfl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429665</id>
      <parentid>7429663</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:36:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Doplnenie obrázka.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46040" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina|Obrázok=Les Charlots Sanremo 1974.jpg|Názov skupiny=Les Charlots|Popis obrázku=Les Charlots (Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]].|Bývalí členovia=(†) Gérard Rinaldi&lt;br /b&gt;(†) Gérard Filippelli&lt;br /b&gt;Luis Rego&lt;br /b&gt;(†) Jacques Dautriche&lt;br /b&gt;Donald Rieubon&lt;br /b&gt;William Olivier|Členovia skupiny=Jean Sarrus&lt;br /b&gt;Jean-Guy Fechner&lt;br /b&gt;Richard Bonnot|Hudobný vydavateľ=Disques Vogue, Disques Barclay|Roky pôsobenia=[[1965]] – [[1997]], [[2007]] – [[2011]], od roku [[2014]]|Žáner=[[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]]|Krajina pôvodu=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Iné názvy=Les Problèmes}}

'''Les Charlots''' je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] skupina pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] a [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokoch [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorá pozostávala zo šiestich členov: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}&lt;/ref&gt;

Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre „klaunov“ alebo „idiotov“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hv�zdy francouzsk� kinematografie - Les Charlots|url=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Luis Rego 2012.jpg|náhľad|[[Luis Rego]] bývalý člen skupiny na natáčaní [[Dokumentárny film|dokumentu]] z roku [[2012]].]]
[[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) na festivale v roku [[2017]].]]
[[Súbor:AntoineQuebec2280.jpg|náhľad|Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] ktorého skupina Les Problèmes podporila pri jeho začiatkoch.]]

== História skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Définitivement Charlots: Autobiographie|url=https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l'espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q=Les%20Charlots%20dans%20l'espace%20de%20Guy%20Lux&amp;f=false|vydavateľ=LéoLu-GrrrArt Éditions|rok=2012-11-06|jazyk=fr|poznámka=Google-Books-ID: c214Ioxho1gC|meno=Jean|priezvisko=Sarrus}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : &quot;Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !&quot; (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean sarrus fotografías e imágenes de alta resolución|url=https://www.alamy.es/imagenes/jean-sarrus.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=es|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2022-07-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ciné-ressources : le catalogue collectif des bibliothèques et archives de cinéma|url=http://www.cineressources.net/recherche_t.php|vydavateľ=www.cineressources.net|dátum prístupu=2022-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FLESCHARLOTS2021|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : &quot;Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert.&quot;|url=https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum vydania=2016-04-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr-FR|priezvisko=Nathalie}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie|url=https://web.archive.org/web/20120304223806/http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-03-04|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font Trazegnies|url=https://www.lavenir.net/regions/charleroi/2013/02/05/les-charlots-font-trazegnies-GGKKNBQA6FBHPKVTEWJQC6DZF4/|vydavateľ=lavenir.net|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Thomas|priezvisko=Leodet}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pour une réhabilitation des Charlots|url=https://www.nouvelobs.com/les-internets-vous-parlent/20120302.OBS2794/pour-une-rehabilitation-des-charlots.html|vydavateľ=L'Obs|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé.|url=https://www.liberation.fr/portrait/1998/02/27/herve-vilard-51-ans-apres-en-avoir-fini-avec-capri-et-vecu-mille-aventures-revient-faire-son-cirque-_228349/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Mathieu|priezvisko=Lindon}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots, la paillardise assumée|url=https://www.lepoint.fr/editos-du-point/sebastien-le-fol/les-charlots-la-paillardise-assumee-07-08-2021-2438134_1913.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2021-08-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Florent|priezvisko=Barraco}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels»|url=https://lameuse.sudinfo.be/440132/article/2019-09-20/les-charlots-grace-hollogne-les-gauff-nos-fils-spirituels|vydavateľ=Édition digitale de Liège|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt; ==
V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, spevák [[Gérard Rinaldi]] a bas-gitarista [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hraním na [[akordeón]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal gitarista [[Luis Rego]] a o rok neskôr gitarista [[Gérard Filippelli]] a bubeník [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokov skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] ale aj hudobníka [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch „Les Elucubrations d'Antoine“ („Antoinove lukubácie“) a „Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux“ („Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem“). V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), keď počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu bol na niekoľko mesiacov uväznený za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň „Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique“ („Balada pre Luisa Rega, politického väzňa“) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu „Le pays des Merveilles“ („Krajina zázrakov“). V [[Október|októbri]] [[1965]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom a tak funkciu bubeníka nahradil [[Jean-Guy Fechner]]. Priebehom času sa skupina s Les Problèmes premenuje na Les Charlots. Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego. Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály. V druhej polovici šesťdesiatych rokov mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]] ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Claude François]], [[:cs:Françoise_Hardyová|Françoise Hardy]] alebo aj skupín [[The Rolling Stones]] a [[:cs:Téléphone|Téléphone]]. Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových hudobníkov. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej televízii, najmä v epizóde satirickej televíznej rozprávky ''Les Shadoks'' s hercom [[Jean Yanne]] a v populárnom sitkome ''Les Saintes Chéries''. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]].

Pre zvyšujúcu popularitu skupiny sa režisér [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche]]. Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol veľmi dobrý, hlavne kvôli tomu, že Les Charlots neboli herci a nerozumeli si s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film prekvapivo zaznamenal obrovský úspech s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov v kinách čím odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'', ktorý vydali vo svojom novom albume ''Charloteries''. Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou, s takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou. Film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme [[Aristomačky]] [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego člen kvinteta rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil. Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera. Ten nahradil [[Michel Ardan|Michela Ardana]] a postaral sa o kvalitnú produkciu ich filmov. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]]. Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách. V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''Veľký bazár'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší. S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní filmu ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú úlohu vojakov na konci filmu. Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures,'' ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj film ''Bažanti idú do boja'', ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja'' zaznamenávajú solídne príjmy v kinách a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj v [[India|Indii]], [[Rusko|Rusku]] či [[Kanada|Kanade]]. Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár na nový film so skupinou. Film sa volá ''Bozky z Hongkongu'' a je to paródia akčných filmov s pomerne vysokým rozpočtom. Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti veľa anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[:cs:Clifton_James|Clifton James]] alebo [[David Tomlinson]]. Film sa vo Francúzsku považuje za dosť kontroverzný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny. V roku [[1976]] skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na film ''Charlots Charlottes'', ale Fechnerovi sa dej a téma filmu vôbec nepozdáva. Nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Les Charlots trvajú na realizácii filmu a tak sa Fechner rozhodne kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy s týmto projektom však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde. Vzápätí sa producent Fechner rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou. Na toto rozhodnutie zareaguje aj člen kvarteta brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West) kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]].

Skupina sa stáva triom bez producenta. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]]. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]) a ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]), ktoré mali už slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] „La Cuisine des Anges“ („Kuchyňa anjelov“), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich inými filmami bol veľký neúspech. O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov. Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag) s [[Michel Serrault|Michelom Serraultom]]. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom [[Thierry Lhermitte|Lhermitteovi]] a [[Gérard Jugnot|Jugnotovi]]. Postupom času sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. V polovici osemdesiatych rokov naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' od speváčky [[:en:Jeanne_Mas|Jeanne Mas]]. Na konci roka [[1986]] sa člen tria Gérard Rinaldi rozhodol opustiť skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] či v [[Televízia (prenos)|televízii]]. Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]] čím zreformovali skupinu. V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane „Pour pas qu'l'amour Capote“ („Lebo nie takú lásku Capote“), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o [[Aids|AIDS]]. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku [[1988]] Ich starý priateľ spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] do [[Olympia (Paríž)|Olimpie]] aby hrali na jeho najnovšom albume „Antoine Retrouve Les Problèmes“ („Antoine a Les Problèms zase spolu“). Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom ''Les Problèmes'' od roku [[1966]]. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový televízny seriál ''Marc i Sophie'' a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvý krát režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots''. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná pohroma (!!!). Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia „La roue tourne“ („Koleso sa točí“), ktoré prichádza na pomoc hercom vo finančnej núdzi. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla.

V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa. Vystúpili na nostalgickom turné „Age Tendre et Têtes de Bois“ („Nežný vek a drevené hlavy“) kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny. Na koncertoch zvykli spolupracovať so francúzskymi umelcami vrátane [[Patrick Sébastien|Patricka Sébastiena]]. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo 60. a 70. rokov s názvom ''Les ​​Charlots 2008''. [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] všetci bývalí členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho televíznej šou [[Vivement dimanche]]. Duo skončilo na konci roka [[2011]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldido, ktorý o pár mesiacov nasledujúceho roku skonal. Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka [[2012]] sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu „Définitivement Charlots“ („Koniec Charlotov“) ktorá rozpráva o spomienkach a histórii skupiny. V [[November|novembri]] [[2012]] je vydaná vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]].

Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota. Odohrali svoj &lt;abbr&gt;prvý koncert&lt;/abbr&gt; 26. septembra 2014 na festivale Generácia 80/90 v [[Belgicko|belgickom]] [[Marbehan|Marbehane]]. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime'']. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Rakovina|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu. V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. Na začiatku roka [[2022]] vydali 14-skladbový album s novými pesničkami spievanými počas živých vystúpení. Pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry majú naplánovaných zopár koncertov.

== Členovia skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-07-19|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt; ==

=== Aktuálni členovia ===

* [[Jean Sarrus]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]]
* [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]] – [[1976]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[Richard Bonnot]] ([[1987]] – [[1997]]) – [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[Spevák|spev]]

=== Bývalí členovia ===

* (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]] – [[1986]]) – [[Spevák|spev]] a [[saxofón]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[Spevák|spev]]
* (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Luis Rego]] ([[1965]] – [[1971]]) – [[rytmická gitara]], [[klavír]] a [[sprievodný spev]]
* (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Donald Rieubon]] ([[1965]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[William Olivier]] ([[1965]] – [[1966]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]

=== Časová os členov ===
&lt;timeline&gt;
ImageSize = width:1330 height:330
PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50
Alignbars = justify
DateFormat  = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/1963 till:01/01/2023
TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy

Colors =
  id:vocals     value:red     legend:Spev
  id:Bvocals    value:pink     legend:Sprievodný_spev
  id:guitar     value:green     legend:Gitara
  id:bass     value:blue     legend:Basová_gitara
  id:lguitar     value:purple     legend:Rytmická_gitara
  id:drums     value:orange     legend:Bicie
  id:piano     value:claret     legend:Klavír
  id:saxophone     value:yellow     legend:Saxofón
  id:Lines     value:black     legend:Albumy
  id:Lines2     value:gray(0.75) legend:Filmy
  id:Lines3     value:gray(0.95) legend:Vivement_Dimanche

Legend = orientation:horizontal position:bottom

ScaleMajor = increment:2 start:1963
ScaleMinor = increment:1 start:1964

BarData =

  bar:Jean     text:&quot;Jean Sarrus&quot;
  bar:Phil     text:&quot;(†) Gérard Filippelli&quot;
  bar:Gérard     text:&quot;(†) Gérard Rinaldi&quot;
  bar:Richard     text:&quot;Richard Bonnot&quot;
  bar:Jean-Guy     text:&quot;Jean-Guy Fechner&quot;
  bar:Luis     text:&quot;Luis Rego&quot;
  bar:Jacques     text:&quot;(†) Jacques Dautriche&quot;
  bar:Donald     text:&quot;Donald Rieubon&quot;
  bar:William     text:&quot;William Olivier&quot;

PlotData=

 width:12 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4)

  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass
  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:3
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:bass
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals width:3

  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar
  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Phil     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals
  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:3
  bar:Gérard     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals

  bar:Richard     from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals
  bar:Richard     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals

  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:3
  bar:Jean-Guy     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:Bvocals width:3

  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass
  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:3

  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3

  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums
  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:3

LineData =
  at:01/01/1966 color:black layer:back
  at:01/01/1967 color:black layer:back
  at:01/01/1968 color:black layer:back
  at:01/01/1969 color:black layer:back
  at:01/01/1970 color:black layer:back
  at:01/08/1970 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1971 color:black layer:back
  at:15/12/1971 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1972 color:black layer:back
  at:26/09/1972 color:lines2 layer:back
  at:14/12/1972 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1973 color:black layer:back
  at:06/09/1973 color:lines2 layer:back
  at:06/12/1973 color:lines2 layer:back
  at:13/02/1974 color:lines2 layer:back
  at:13/03/1974 color:lines2 layer:back
  at:11/12/1974 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1975 color:black layer:back
  at:04/06/1975 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1975 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1976 color:black layer:back
  at:01/01/1977 color:black layer:back
  at:01/02/1978 color:lines2 layer:back
  at:24/10/1979 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1980 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1983 color:black layer:back
  at:02/02/1983 color:lines2 layer:back
  at:08/02/1984 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1985 color:black layer:back
  at:01/01/1986 color:black layer:back
  at:17/06/1992 color:lines2 layer:back
  at:01/01/2008 color:black layer:back
  at:06/04/2008 color:lines2 layer:back
  at:06/04/2008 color:lines3 layer:back
  at:01/01/2022 color:black layer:back
&lt;/timeline&gt;

== Filmografia ==

=== Celovečerné filmy ===

* [[1970]]: (La Grande Java), réžia [[Philippe Clair]]
* [[1971]]: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' (Les Bidasses en folie), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' (Les Fous du stade), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (Les Charlots font l'Espagne), réžia [[Jean Girault]]
* [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (Le Grand Bazar), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (Je sais rien, mais je dirai tout), réžia [[Pierre Richard]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' (À nous quatre, Cardinal ! / Les Charlots en folie ! &lt;abbr&gt;2&lt;sup&gt;e&lt;/sup&gt;&lt;/abbr&gt; round : À nous quatre, Cardinal !), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''[[Bažanti idú do boja]]'' (Les bidasses s'en vont en guerre), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (Trop c'est trop), réžia [[Didier Kaminka]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]]
* [[1975]]: ''Bozky z Hongkongu'' (Bons baisers de Hong Kong), réžia [[Yvan Chiffre]]
* [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' / ''Bažanti a cudzinecká légia'' (Et vive la liberté !), réžia [[Serge Korber]] – pôvodná idea od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]
* [[1979]]: ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' (Les Charlots en délire), réžia [[Alain Basnier]]
* [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (Les Charlots contre Dracula), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]]
* [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (Le Retour des bidasses en folie), réžia [[Michel Vocoret]]
* [[1984]]: ''Bažanti – Nebezpečné známosti'' (Charlots Connection), réžia [[Jean Couturier]]
* [[1992]]: (Le Retour des Charlots), réžia [[Jean Sarrus]]

=== Nezrealizované filmy ===

* [[1971]]: ''Veľká mafia'' (La Grande Maffia), réžia [[Philippe Clair]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem
* [[1975]]: ''Ďakujem šéfe'' (Merci Patron), réžia [[Jean Girault]] / [[Claude Zidi]] – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné|url=https://www.youtube.com/watch?v=qfgPl0LojdA|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1976]]: (Charlots Charlottes), réžia [[Denis Amar]] – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charlots Charlottes Bertrand Blier|url=https://www.youtube.com/watch?v=Jo-84m0tTY0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projet de film avec John Wayne &quot;Les Charlots au Far-West&quot;|url=https://www.youtube.com/watch?v=h62tHiNJBMQ|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1976]]: ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West), réžia [[Claude Zidi]] – po odchode producenta nikto film neinicioval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=7cAdUZoyzns|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1977]]: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace), réžia [[Guy Lux]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1979]]: ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille), réžia [[Michel Ardan]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]]
* [[1980]]: scenár od [[Jean-Jacques Beineix|Jeana-Jacquesa Beineixa]] odmietnutý Les Charlots
* [[1985]]: ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Rois du Gag Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=qizZqYM8RM0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1985]]: (Les Rois de la resquille), réžia [[Bernard Launois]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1985]]: (Les Charlots à l’Élysée) – kvôli nezhodám sa film nenatočil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée|url=https://www.youtube.com/watch?v=6W68ZHNgU6Q|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[2012]]: ''Veľký bazár 2'' (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil

=== TV relácie ===

* [[1968]]: (Les Shadoks)
* [[1969]]: (L'homme qui venait du Cher), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1970]]: ''Svätúškovia'' (Les saintes chéries : Eve et son premier client), réžia [[Jean Becker]]
* [[1970]]: (La Lucarne magique : féérie contemporaine), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1983]]: ''Honba za pokladom'' (La Chasse aux trésors), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]] – šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]]
* [[1985]]: (Demain c'est dimanche), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]]
* [[2008]]: ''Nech žije víkend'' (Vivement dimanche), réžia [[Dominique Colonna]] – šou s [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]]

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes'' – (album opätovne vydatý v roku [[1995]])
* [[1967]]: ''Charlow-up''
* [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots''
* [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian''
* [[1970]]: ''Charlotissimo''
* [[1971]]: ''Charloteries''
* [[1972]]: ''En vadrouille''
* [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures''
* [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”''
* [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée''
* [[1977]]: ''Et ta sœur''
* [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !''
* [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits''
* [[1986]]: ''Parod'Hit Parade''
* [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (CD 2 titres s 11 bonusmi)
* [[2022]]: 14-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení
}}

=== Živé albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia''
* [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia''
* [[1972]]: ''Les Charlots - Olympia 72''
* [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort''
}}

=== Kompilácie ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Chansons''
* [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)''
* [[1973]]: ''12 succès des Charlots''
* [[1974]]: ''12 chansons + 4''
* [[1977]]: ''Histoire merveilleuse''
* [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots''
* [[1984]]: ''Nouvelle Édition''
* [[1984]]: ''Programme plus''
* [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux''
* [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1''
* [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2''
* [[2003]]: ''Les Essentiels''
* [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes''
* [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD + un CD'' so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
}}

=== Spolupráca ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Comme le vent'' od Christine Delaroche – neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom
* [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od Clothilde – ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue
* [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a Janet Woollacott) – dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim.
* [[1970]]: 11. januára 1970 v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v auguste [[2017]])
* [[1973]]: ''La Révolution française'' de Claude-Michel Schönberg – ''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand)
* [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou'' na pódiu v podaní Les Charlots a Eddyho Mitchella
}}

== Zaujímavosti o skupine ==

* Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
* Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov.
* Podľa programu Canal+ histoires de cinéma odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu.
* Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]]), alebo Locos ([[Španielsko]]).
* [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokov v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Julie Arnold (Marc &amp; Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média}}&lt;/ref&gt;
* [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici pri [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche|url=https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|vydavateľ=www.francedimanche.fr|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;
* Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt;
* Skupina vydala celkovo 16 štúdiových albumov a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]].
* Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.
* Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali aby si spolu zadžemovali.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans|url=https://www.cnews.fr/culture/2021-03-31/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-des-charlots-est-decede-lage-de-78|vydavateľ=CNEWS|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;
* Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]].
* Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama.
* Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1.
* Po rokoch Filippelli uznal, že: „ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy“.
* V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Toute première fois'', ''Albert'' ale aj hit ''Les Nouilles''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Les Charlots|štítok=Les Charlots}}{{projekt|commonscat=Luis Rego|štítok=Luis Rego}}

== Externé odkazy ==

* {{csfd meno|id=4897|meno=Gérard Rinaldi}}
* {{csfd meno|id=4898|meno=Jean Sarrus}}
* {{csfd meno|id=4899|meno=Gérard Filippelli}}
* {{csfd meno|id=4901|meno=Jean-Guy Fechner}}
* {{csfd meno|id=57922|meno=Luis Rego}}
* {{csfd meno|id=453713|meno=Richard Bonnot}}
* {{imdb meno|id=0153273|meno=Les Charlots}}
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=946 ''Gérard Rinaldi''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=918 ''Jean Sarrus''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=917 ''Gérard Filippelli''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=1926 ''Jean-Guy Fechner''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=607 ''Luis Rego''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [https://ok.ru/video/c5239578 ''Les Charlots''] v OK.ru (po anglicky)
* [https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l%27espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q&amp;f=false ''Les Charlots''] v Google Livres (po francúzsky)

[[Kategória:Hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski hudobníci]]
[[Kategória:Francúzske hudobné skupiny]]
[[Kategória:Rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski rockoví hudobníci]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski popoví hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1966]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1997]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2011]]
[[Kategória:Francúzski herci]]
[[Kategória:Francúzski komici]]
[[Kategória:Dvojice v hudbe]]
[[Kategória:Trojice v hudbe]]
[[Kategória:Štvorice v hudbe]]
[[Kategória:Pätice v hudbe]]</text>
      <sha1>ftvzbl3dkb5ufp3j6x1dmauyhqzv4s2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429673</id>
      <parentid>7429665</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:57:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Úpravy.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46040" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina|Obrázok=Les Charlots Sanremo 1974.jpg|Názov skupiny=Les Charlots|Popis obrázku=Les Charlots (Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]].|Bývalí členovia=(†) Gérard Rinaldi&lt;br /b&gt;(†) Gérard Filippelli&lt;br /b&gt;Luis Rego&lt;br /b&gt;(†) Jacques Dautriche&lt;br /b&gt;Donald Rieubon&lt;br /b&gt;William Olivier|Členovia skupiny=Jean Sarrus&lt;br /b&gt;Jean-Guy Fechner&lt;br /b&gt;Richard Bonnot|Hudobný vydavateľ=Disques Vogue, Disques Barclay|Roky pôsobenia=[[1965]] – [[1997]], [[2007]] – [[2011]], od roku [[2014]]|Žáner=[[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]]|Krajina pôvodu=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Iné názvy=Les Problèmes}}

'''Les Charlots''' je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] skupina pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] a [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokoch [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorá pozostávala zo šiestich členov: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}&lt;/ref&gt;

Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre „klaunov“ alebo „idiotov“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hv�zdy francouzsk� kinematografie - Les Charlots|url=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Luis Rego 2012.jpg|náhľad|[[Luis Rego]] bývalý člen skupiny na natáčaní [[Dokumentárny film|dokumentu]] z roku [[2012]].]]
[[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) na festivale v roku [[2017]].]]
[[Súbor:AntoineQuebec2280.jpg|náhľad|Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] ktorého skupina Les Problèmes podporila pri jeho začiatkoch.]]

== História skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Définitivement Charlots: Autobiographie|url=https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l'espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q=Les%20Charlots%20dans%20l'espace%20de%20Guy%20Lux&amp;f=false|vydavateľ=LéoLu-GrrrArt Éditions|rok=2012-11-06|jazyk=fr|poznámka=Google-Books-ID: c214Ioxho1gC|meno=Jean|priezvisko=Sarrus}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : &quot;Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !&quot; (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean sarrus fotografías e imágenes de alta resolución|url=https://www.alamy.es/imagenes/jean-sarrus.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=es|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2022-07-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ciné-ressources : le catalogue collectif des bibliothèques et archives de cinéma|url=http://www.cineressources.net/recherche_t.php|vydavateľ=www.cineressources.net|dátum prístupu=2022-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FLESCHARLOTS2021|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : &quot;Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert.&quot;|url=https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum vydania=2016-04-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr-FR|priezvisko=Nathalie}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie|url=https://web.archive.org/web/20120304223806/http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-03-04|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font Trazegnies|url=https://www.lavenir.net/regions/charleroi/2013/02/05/les-charlots-font-trazegnies-GGKKNBQA6FBHPKVTEWJQC6DZF4/|vydavateľ=lavenir.net|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Thomas|priezvisko=Leodet}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pour une réhabilitation des Charlots|url=https://www.nouvelobs.com/les-internets-vous-parlent/20120302.OBS2794/pour-une-rehabilitation-des-charlots.html|vydavateľ=L'Obs|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé.|url=https://www.liberation.fr/portrait/1998/02/27/herve-vilard-51-ans-apres-en-avoir-fini-avec-capri-et-vecu-mille-aventures-revient-faire-son-cirque-_228349/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Mathieu|priezvisko=Lindon}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots, la paillardise assumée|url=https://www.lepoint.fr/editos-du-point/sebastien-le-fol/les-charlots-la-paillardise-assumee-07-08-2021-2438134_1913.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2021-08-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Florent|priezvisko=Barraco}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels»|url=https://lameuse.sudinfo.be/440132/article/2019-09-20/les-charlots-grace-hollogne-les-gauff-nos-fils-spirituels|vydavateľ=Édition digitale de Liège|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt; ==
V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, spevák [[Gérard Rinaldi]] a bas-gitarista [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hraním na [[akordeón]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal gitarista [[Luis Rego]] a o rok neskôr gitarista [[Gérard Filippelli]] a bubeník [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokov skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] ale aj hudobníka [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch „Les Elucubrations d'Antoine“ („Antoinove lukubácie“) a „Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux“ („Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem“). V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), keď počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu bol na niekoľko mesiacov uväznený za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň „Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique“ („Balada pre Luisa Rega, politického väzňa“) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu „Le pays des Merveilles“ („Krajina zázrakov“). V [[Október|októbri]] [[1965]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom a tak funkciu bubeníka nahradil [[Jean-Guy Fechner]]. Priebehom času sa skupina s Les Problèmes premenuje na Les Charlots. Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego. Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály. V druhej polovici šesťdesiatych rokov mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]] ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Claude François]], [[:cs:Françoise_Hardyová|Françoise Hardy]] alebo aj skupín [[The Rolling Stones]] a [[:cs:Téléphone|Téléphone]]. Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových hudobníkov. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej televízii, najmä v epizóde satirickej televíznej rozprávky ''Les Shadoks'' s hercom [[Jean Yanne]] a v populárnom sitkome ''Les Saintes Chéries''. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]].

Pre zvyšujúcu popularitu skupiny sa režisér [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche]]. Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol veľmi dobrý, hlavne kvôli tomu, že Les Charlots neboli herci a nerozumeli si s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film prekvapivo zaznamenal obrovský úspech s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov v kinách čím odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'', ktorý vydali vo svojom novom albume ''Charloteries''. Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou, s takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou. Film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme [[Aristomačky]] [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego člen kvinteta rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil. Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera. Ten nahradil [[Michel Ardan|Michela Ardana]] a postaral sa o kvalitnú produkciu ich filmov. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]]. Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách. V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''Veľký bazár'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší. S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní filmu ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú úlohu vojakov na konci filmu. Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures,'' ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj film ''Bažanti idú do boja'', ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja'' zaznamenávajú solídne príjmy v kinách a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj v [[India|Indii]], [[Rusko|Rusku]] či [[Kanada|Kanade]]. Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár na nový film so skupinou. Film sa volá ''Bozky z Hongkongu'' a je to paródia akčných filmov s pomerne vysokým rozpočtom. Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti veľa anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[:cs:Clifton_James|Clifton James]] alebo [[David Tomlinson]]. Film sa vo Francúzsku považuje za dosť kontroverzný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny. V roku [[1976]] skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na film ''Charlots Charlottes'', ale Fechnerovi sa dej a téma filmu vôbec nepozdáva. Nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Les Charlots trvajú na realizácii filmu a tak sa Fechner rozhodne kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy s týmto projektom však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde. Vzápätí sa producent Fechner rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou. Na toto rozhodnutie zareaguje aj člen kvarteta brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West) kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]].

Skupina sa stáva triom bez producenta. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]]. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]) a ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]), ktoré mali už slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] „La Cuisine des Anges“ („Kuchyňa anjelov“), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich inými filmami bol veľký neúspech. O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov. Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag) s [[Michel Serrault|Michelom Serraultom]]. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom [[Thierry Lhermitte|Lhermitteovi]] a [[Gérard Jugnot|Jugnotovi]]. Postupom času sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. V polovici osemdesiatych rokov naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' od speváčky [[:en:Jeanne_Mas|Jeanne Mas]]. Na konci roka [[1986]] sa člen tria Gérard Rinaldi rozhodol opustiť skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] či v [[Televízia (prenos)|televízii]]. Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]] čím zreformovali skupinu. V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane „Pour pas qu'l'amour Capote“ („Lebo nie takú lásku Capote“), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o [[Aids|AIDS]]. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku [[1988]] Ich starý priateľ spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] do [[Olympia (Paríž)|Olimpie]] aby hrali na jeho najnovšom albume „Antoine Retrouve Les Problèmes“ („Antoine a Les Problèms zase spolu“). Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom ''Les Problèmes'' od roku [[1966]]. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový televízny seriál ''Marc i Sophie'' a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvý krát režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots''. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná pohroma (!!!). Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia „La roue tourne“ („Koleso sa točí“), ktoré prichádza na pomoc hercom vo finančnej núdzi. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla.

V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa. Vystúpili na nostalgickom turné „Age Tendre et Têtes de Bois“ („Nežný vek a drevené hlavy“) kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny. Na koncertoch zvykli spolupracovať so francúzskymi umelcami vrátane [[Patrick Sébastien|Patricka Sébastiena]]. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo 60. a 70. rokov s názvom ''Les ​​Charlots 2008''. [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] všetci bývalí členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho televíznej šou [[Vivement dimanche]]. Duo skončilo na konci roka [[2011]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldido, ktorý o pár mesiacov nasledujúceho roku skonal. Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka [[2012]] sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu „Définitivement Charlots“ („Koniec Charlotov“) ktorá rozpráva o spomienkach a histórii skupiny. V [[November|novembri]] [[2012]] je vydaná vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]].

Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota. Odohrali svoj &lt;abbr&gt;prvý koncert&lt;/abbr&gt; 26. septembra 2014 na festivale Generácia 80/90 v [[Belgicko|belgickom]] [[Marbehan|Marbehane]]. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime'']. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Rakovina|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu. V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. Na začiatku roka [[2022]] vydali 14-skladbový album s novými pesničkami spievanými počas živých vystúpení. Pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry majú naplánovaných zopár koncertov.

== Členovia skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-07-19|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt; ==

=== Aktuálni členovia ===

* [[Jean Sarrus]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]]
* [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]] – [[1976]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[Richard Bonnot]] ([[1987]] – [[1997]]) – [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[Spevák|spev]]

=== Bývalí členovia ===

* (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]] – [[1986]]) – [[Spevák|spev]] a [[saxofón]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[Spevák|spev]]
* (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Luis Rego]] ([[1965]] – [[1971]]) – [[rytmická gitara]], [[klavír]] a [[sprievodný spev]]
* (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Donald Rieubon]] ([[1965]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[William Olivier]] ([[1965]] – [[1966]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]

=== Časová os členov ===
&lt;timeline&gt;
ImageSize = width:1330 height:330
PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50
Alignbars = justify
DateFormat  = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/1963 till:01/01/2023
TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy

Colors =
  id:vocals     value:red     legend:Spev
  id:Bvocals    value:pink     legend:Sprievodný_spev
  id:guitar     value:green     legend:Gitara
  id:bass     value:blue     legend:Basová_gitara
  id:lguitar     value:purple     legend:Rytmická_gitara
  id:drums     value:orange     legend:Bicie
  id:piano     value:claret     legend:Klavír
  id:saxophone     value:yellow     legend:Saxofón
  id:Lines     value:black     legend:Albumy
  id:Lines2     value:gray(0.75) legend:Filmy
  id:Lines3     value:gray(0.95) legend:Vivement_Dimanche

Legend = orientation:horizontal position:bottom

ScaleMajor = increment:2 start:1963
ScaleMinor = increment:1 start:1964

BarData =

  bar:Jean     text:&quot;Jean Sarrus&quot;
  bar:Phil     text:&quot;(†) Gérard Filippelli&quot;
  bar:Gérard     text:&quot;(†) Gérard Rinaldi&quot;
  bar:Richard     text:&quot;Richard Bonnot&quot;
  bar:Jean-Guy     text:&quot;Jean-Guy Fechner&quot;
  bar:Luis     text:&quot;Luis Rego&quot;
  bar:Jacques     text:&quot;(†) Jacques Dautriche&quot;
  bar:Donald     text:&quot;Donald Rieubon&quot;
  bar:William     text:&quot;William Olivier&quot;

PlotData=

 width:12 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4)

  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass
  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:3
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:bass
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:vocals width:3

  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar
  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Phil     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals
  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:3
  bar:Gérard     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals

  bar:Richard     from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals
  bar:Richard     from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:vocals

  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:3
  bar:Jean-Guy     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:Bvocals width:3

  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass
  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:3

  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3

  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums
  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:3

LineData =
  at:01/01/1966 color:black layer:back
  at:01/01/1967 color:black layer:back
  at:01/01/1968 color:black layer:back
  at:01/01/1969 color:black layer:back
  at:01/01/1970 color:black layer:back
  at:01/08/1970 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1971 color:black layer:back
  at:15/12/1971 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1972 color:black layer:back
  at:26/09/1972 color:lines2 layer:back
  at:14/12/1972 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1973 color:black layer:back
  at:06/09/1973 color:lines2 layer:back
  at:06/12/1973 color:lines2 layer:back
  at:13/02/1974 color:lines2 layer:back
  at:13/03/1974 color:lines2 layer:back
  at:11/12/1974 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1975 color:black layer:back
  at:04/06/1975 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1975 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1976 color:black layer:back
  at:01/01/1977 color:black layer:back
  at:01/02/1978 color:lines2 layer:back
  at:24/10/1979 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1980 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1983 color:black layer:back
  at:02/02/1983 color:lines2 layer:back
  at:08/02/1984 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1985 color:black layer:back
  at:01/01/1986 color:black layer:back
  at:17/06/1992 color:lines2 layer:back
  at:01/01/2008 color:black layer:back
  at:06/04/2008 color:lines2 layer:back
  at:06/04/2008 color:lines3 layer:back
  at:01/01/2022 color:black layer:back
&lt;/timeline&gt;

== Filmografia ==

=== Celovečerné filmy ===

* [[1970]]: (La Grande Java), réžia [[Philippe Clair]]
* [[1971]]: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' (Les Bidasses en folie), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' (Les Fous du stade), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (Les Charlots font l'Espagne), réžia [[Jean Girault]]
* [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (Le Grand Bazar), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (Je sais rien, mais je dirai tout), réžia [[Pierre Richard]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' (À nous quatre, Cardinal ! / Les Charlots en folie ! &lt;abbr&gt;2&lt;sup&gt;e&lt;/sup&gt;&lt;/abbr&gt; round : À nous quatre, Cardinal !), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''[[Bažanti idú do boja]]'' (Les bidasses s'en vont en guerre), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (Trop c'est trop), réžia [[Didier Kaminka]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]]
* [[1975]]: ''Bozky z Hongkongu'' (Bons baisers de Hong Kong), réžia [[Yvan Chiffre]]
* [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' / ''Bažanti a cudzinecká légia'' (Et vive la liberté !), réžia [[Serge Korber]] – pôvodná idea od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]
* [[1979]]: ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' (Les Charlots en délire), réžia [[Alain Basnier]]
* [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (Les Charlots contre Dracula), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]]
* [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (Le Retour des bidasses en folie), réžia [[Michel Vocoret]]
* [[1984]]: ''Bažanti – Nebezpečné známosti'' (Charlots Connection), réžia [[Jean Couturier]]
* [[1992]]: (Le Retour des Charlots), réžia [[Jean Sarrus]]

=== Nezrealizované filmy ===

* [[1971]]: ''Veľká mafia'' (La Grande Maffia), réžia [[Philippe Clair]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem
* [[1975]]: ''Ďakujem šéfe'' (Merci Patron), réžia [[Jean Girault]] / [[Claude Zidi]] – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné|url=https://www.youtube.com/watch?v=qfgPl0LojdA|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1976]]: (Charlots Charlottes), réžia [[Denis Amar]] – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charlots Charlottes Bertrand Blier|url=https://www.youtube.com/watch?v=Jo-84m0tTY0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projet de film avec John Wayne &quot;Les Charlots au Far-West&quot;|url=https://www.youtube.com/watch?v=h62tHiNJBMQ|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1976]]: ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West), réžia [[Claude Zidi]] – po odchode producenta nikto film neinicioval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=7cAdUZoyzns|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1977]]: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace), réžia [[Guy Lux]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1979]]: ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille), réžia [[Michel Ardan]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]]
* [[1980]]: scenár od [[Jean-Jacques Beineix|Jeana-Jacquesa Beineixa]] odmietnutý Les Charlots
* [[1985]]: ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Rois du Gag Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=qizZqYM8RM0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[1985]]: (Les Rois de la resquille), réžia [[Bernard Launois]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1985]]: (Les Charlots à l’Élysée) – kvôli nezhodám sa film nenatočil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée|url=https://www.youtube.com/watch?v=6W68ZHNgU6Q|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[2012]]: ''Veľký bazár 2'' (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil

=== TV relácie ===

* [[1968]]: (Les Shadoks)
* [[1969]]: (L'homme qui venait du Cher), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1970]]: ''Svätúškovia'' (Les saintes chéries : Eve et son premier client), réžia [[Jean Becker]]
* [[1970]]: (La Lucarne magique : féérie contemporaine), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1983]]: ''Honba za pokladom'' (La Chasse aux trésors), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]] – šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]]
* [[1985]]: (Demain c'est dimanche), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]]
* [[2008]]: ''Nech žije víkend'' (Vivement dimanche), réžia [[Dominique Colonna]] – šou s [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]]

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes'' – (album opätovne vydatý v roku [[1995]])
* [[1967]]: ''Charlow-up''
* [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots''
* [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian''
* [[1970]]: ''Charlotissimo''
* [[1971]]: ''Charloteries''
* [[1972]]: ''En vadrouille''
* [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures''
* [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”''
* [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée''
* [[1977]]: ''Et ta sœur''
* [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !''
* [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits''
* [[1986]]: ''Parod'Hit Parade''
* [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (CD 2 titres s 11 bonusmi)
* [[2022]]: 14-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení
}}

=== Živé albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia''
* [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia''
* [[1972]]: ''Les Charlots - Olympia 72''
* [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort''
}}

=== Kompilácie ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Chansons''
* [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)''
* [[1973]]: ''12 succès des Charlots''
* [[1974]]: ''12 chansons + 4''
* [[1977]]: ''Histoire merveilleuse''
* [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots''
* [[1984]]: ''Nouvelle Édition''
* [[1984]]: ''Programme plus''
* [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux''
* [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1''
* [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2''
* [[2003]]: ''Les Essentiels''
* [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes''
* [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD + un CD'' so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
}}

=== Spolupráca ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Comme le vent'' od Christine Delaroche – neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom
* [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od Clothilde – ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue
* [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a Janet Woollacott) – dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim.
* [[1970]]: 11. januára 1970 v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v auguste [[2017]])
* [[1973]]: ''La Révolution française'' de Claude-Michel Schönberg – ''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand)
* [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou'' na pódiu v podaní Les Charlots a Eddyho Mitchella
}}

== Zaujímavosti o skupine ==

* Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
* Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov.
* Podľa programu Canal+ histoires de cinéma odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu.
* Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]]), alebo Locos ([[Španielsko]]).
* [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokov v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Julie Arnold (Marc &amp; Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média}}&lt;/ref&gt;
* [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici pri [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche|url=https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|vydavateľ=www.francedimanche.fr|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;
* Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt;
* Skupina vydala celkovo 16 štúdiových albumov a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]].
* Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.
* Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali aby si spolu zadžemovali.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans|url=https://www.cnews.fr/culture/2021-03-31/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-des-charlots-est-decede-lage-de-78|vydavateľ=CNEWS|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;
* Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]].
* Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama.
* Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1.
* Po rokoch Filippelli uznal, že: „ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy“.
* V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Toute première fois'', ''Albert'' ale aj hit ''Les Nouilles''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Les Charlots|štítok=Les Charlots}}{{projekt|commonscat=Luis Rego|štítok=Luis Rego}}

== Externé odkazy ==

* {{csfd meno|id=4897|meno=Gérard Rinaldi}}
* {{csfd meno|id=4898|meno=Jean Sarrus}}
* {{csfd meno|id=4899|meno=Gérard Filippelli}}
* {{csfd meno|id=4901|meno=Jean-Guy Fechner}}
* {{csfd meno|id=57922|meno=Luis Rego}}
* {{csfd meno|id=453713|meno=Richard Bonnot}}
* {{imdb meno|id=0153273|meno=Les Charlots}}
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=946 ''Gérard Rinaldi''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=918 ''Jean Sarrus''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=917 ''Gérard Filippelli''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=1926 ''Jean-Guy Fechner''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=607 ''Luis Rego''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [https://ok.ru/video/c5239578 ''Les Charlots''] v OK.ru (po anglicky)
* [https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l%27espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q&amp;f=false ''Les Charlots''] v Google Livres (po francúzsky)

[[Kategória:Hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski hudobníci]]
[[Kategória:Francúzske hudobné skupiny]]
[[Kategória:Rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski rockoví hudobníci]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski popoví hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1966]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1997]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2011]]
[[Kategória:Francúzski herci]]
[[Kategória:Francúzski komici]]
[[Kategória:Dvojice v hudbe]]
[[Kategória:Trojice v hudbe]]
[[Kategória:Štvorice v hudbe]]
[[Kategória:Pätice v hudbe]]</text>
      <sha1>4qrrtcql7leart7ijgnraf72wyxm6v4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Miroslav Holzmann</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685043</id>
    <revision>
      <id>7429766</id>
      <parentid>7423791</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:23:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.86</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5166" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976|9|4}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=[[Pezinok]]|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[eurodance|dancefloor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Pezinské hudobné slávnosti]], [[Sacherka Cafe]], [[Spiders]], Cocktail, 3S3, MJ Rap|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=[[Jumbo Records (slovenské vydavateľstvo)|Jumbo]], [[Ena Records|Ena]]|Webstránka=}}

[[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[4. september]] [[1976]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; a [[spevák]]. Je umeleckým riaditeľom festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinské hudobné slávnosti 2021|url=https://www.tvpezinok.sk/2021/pezinske-hudobne-slavnosti-2021/|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[TV Pezinok]]|dátum vydania=2021-08-17}}&lt;/ref&gt; a vedúci kaviarne [[Sacherka Cafe]] v [[Pezinok|Pezinku]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3.

== Životopis ==
Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]].  

V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založili projekt MJ Rap, z ktorého sa onedlho stala skupina [[Spiders]] (po slovensky nazývaná aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}&lt;/ref&gt; 

V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}&lt;/ref&gt;  

V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Cocktail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}&lt;/ref&gt; 

V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa Pezinského kultúrneho centra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
===MJ Rap===
* „Škola“ ([[demonahrávka|demo]] [[singel]], 1992)

===Spiders===
* ''I'm Seeing You'' (EP, 1995)

===3S3===
* „Ty si ten problém“ / „Láska nie je na predaj“ ([[Kompaktný disk|CD]] singel, 1997)

===Cocktail===
* „Neber mi nádej“ ([[kompilácia (album)|kompilácia]] ''Talent 2000'', 2000)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [https://www.discogs.com/artist/11588045-Miroslav-Holzmann Miroslav Holzmann] na [[Discogs]]

[[Kategória:Slovenskí manažéri]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]</text>
      <sha1>o7cuav7afeylfdglsu01ywigwwxqyc2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boľševictvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685254</id>
    <redirect title="Boľševizmus" />
    <revision>
      <id>7429568</id>
      <parentid>7429377</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:36:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Boľševizmus]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26" xml:space="preserve">#redirect[[boľševizmus]]</text>
      <sha1>cpkp00533qulijl8jvf4pb0ldopg0w1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boľševik (rozlišovacia stránka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685255</id>
    <revision>
      <id>7429577</id>
      <parentid>7419599</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:51:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="688" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**komunista, pozri pod [[komunizmus]]
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ruský ostrov:
**bývalý názov (1945{{--}}1990) ostrova Sveta Anastasija, pozri [[Sveta Anastasija]]
**ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v Rusku
*bývalý názov (1924{{--}}1952) dvojtýždenníka Komunista, oficiálneho tlačového orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Komunista (časopis)]]

{{výhonok}}
{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>4q2f75utcqqiydih8vn5zlz5ra8djg7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429578</id>
      <parentid>7429577</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:52:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="675" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**komunista, pozri pod [[komunizmus]]
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ruský ostrov:
**bývalý názov (1945{{--}}1990) ostrova Sveta Anastasija, pozri [[Sveta Anastasija]]
**ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v Rusku
*bývalý názov (1924{{--}}1952) dvojtýždenníka Komunista, oficiálneho tlačového orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Komunista (časopis)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>7nn0yaypjz3w8qoaxu3cclv13hv8t3f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429581</id>
      <parentid>7429578</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T16:53:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="685" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ruský ostrov:
**bývalý názov (1945{{--}}1990) ostrova Sveta Anastasija, pozri [[Sveta Anastasija]]
**ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v Rusku
*bývalý názov (1924{{--}}1952) dvojtýždenníka Komunista, oficiálneho tlačového orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Komunista (časopis)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>0e6kxkhm0c5txrcu5eap754gsopx98w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429587</id>
      <parentid>7429581</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:04:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="702" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ruský ostrov:
**bývalý názov (1945{{--}}1990) ostrova Sveta Anastasija, pozri [[Sveta Anastasija]]
**ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v Rusku
*bývalý názov (1924{{--}}1952) dvojtýždenníka Komunista, oficiálneho tlačového orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Komunista (časopis)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>3y2p7zjvhe3y3pvh5u25pfdxcexeimv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429590</id>
      <parentid>7429587</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:12:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="756" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ruský ostrov:
**bývalý názov (1945{{--}}1990) ostrova Sveta Anastasija, pozri [[Sveta Anastasija]]
**ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
*bývalý názov ruského časopisu Svobodnaja mysľ (bývalé názvy: 1924-1952 Boľševik, 1952-1991: Kommunist), v minulosti orgán ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Svobodnaja mysľ]] 

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>qm054buu0fl6wh07d9ybnwkjgobxecf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429593</id>
      <parentid>7429590</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:15:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="756" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
*bývalý názov ruského časopisu Svobodnaja mysľ (bývalé názvy: 1924-1952 Boľševik, 1952-1991: Kommunist), v minulosti orgán ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Svobodnaja mysľ]] 

==Pozri aj==
*[[Bolševik]] (bývalý [1945{{--}}1990] názov ostrova Sveta Anastasija v Čiernom mori)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>i7rju6wnftokvjwt3p3iornme4wkp37</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429594</id>
      <parentid>7429593</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:16:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="772" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
*bývalý názov ruského časopisu Svobodnaja mysľ (názvy: 1924-1952 Boľševik, 1952-1991: Kommunist, od 1991 dnešný názov), v minulosti orgán ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Svobodnaja mysľ]] 

==Pozri aj==
*[[Bolševik]] (bývalý [1945{{--}}1990] názov ostrova Sveta Anastasija v Čiernom mori)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>71rfmygof2oq26iieqqi2deqdkpjt78</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429598</id>
      <parentid>7429594</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:25:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="785" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (v rôznych významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
*obyčajne pejoratívne:
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
*bývalý názov ruského časopisu Svobodnaja mysľ (názvy: 1924-1952 Boľševik, 1952-1991: Kommunist, od 1991 dnešný názov), ktorý bol v minulosti orgánom ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Svobodnaja mysľ]] 

==Pozri aj==
*[[Bolševik]] (bývalý [1945{{--}}1990] názov ostrova Sveta Anastasija v Čiernom mori)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>tsb782afaj27kgac680nkle61sanmri</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429635</id>
      <parentid>7429598</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:40:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1178" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*stúpenec boľševizmu (vo všetkých významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
*dôsledný revolučný marxista-leninista&lt;ref name=SČ/&gt;, pozri pod [[marxizmus-leninizmus]]
*člen komunistickej strany leninského typu&lt;ref name=SČ&gt;bolševik. In: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]&lt;/ref&gt;, pozri pod [[komunistická strana]]
*obyčajne pejoratívne:&lt;ref&gt;boľševik. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;
**[[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
**socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
*bývalý názov ruského časopisu Svobodnaja mysľ (názvy: 1924-1952 Boľševik, 1952-1991: Kommunist, od 1991 dnešný názov), ktorý bol v minulosti orgánom ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Svobodnaja mysľ]] 

==Pozri aj==
*[[Bolševik]] (bývalý [1945{{--}}1990] názov ostrova Sveta Anastasija v Čiernom mori)

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>0owlohcvht9yofuoaspzoincw5y5xae</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429638</id>
      <parentid>7429635</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:48:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1203" xml:space="preserve">'''Boľševik''' môže byť:
*v politike:
** stúpenec boľševizmu (vo všetkých významoch toho slova), pozri [[boľševik]] a [[boľševizmus]]
** dôsledný revolučný marxista-leninista&lt;ref name=SČ/&gt;, pozri pod [[marxizmus-leninizmus]]
** člen komunistickej strany leninského typu&lt;ref name=SČ&gt;bolševik. In: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]&lt;/ref&gt;, pozri pod [[komunistická strana]]
** obyčajne pejoratívne:&lt;ref&gt;boľševik. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;
*** [[komunista]] (v oboch významoch toho slova)
*** socialista, pozri pod [[socializmus]]
*ostrov v súostroví Severná zem v Severnom ľadovom oceáne, pozri [[Boľševik (Severná zem)]]
*názov viacerých sídel v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu
*bývalý názov ruského časopisu Svobodnaja mysľ (názvy: 1924-1952 Boľševik, 1952-1991: Kommunist, od 1991 dnešný názov), ktorý bol v minulosti orgánom ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pozri [[Svobodnaja mysľ]] 

==Pozri aj==
*[[Bolševik]] (bývalý [1945{{--}}1990] názov ostrova Sveta Anastasija v Čiernom mori)

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>pg9r0u9soeclyifhb1to0fkiopy1x3y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ménas (veľkomučeník)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685387</id>
    <revision>
      <id>7429504</id>
      <parentid>7429488</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T12:34:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.241.205</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26600" xml:space="preserve">{{Infobox Svätec
| Titul                          = svätý veľkomučeník
| Meno                           = Ménas
| Popis osoby                    = ranokresťanský svätec a veľkomučeník
| Obrázok                        = Tavoletta paleocristiana con san mena, da alessandria d'egitto.JPG
| Popis obrázka                  = Svätý Ménas, slonovinová rezba, 2. polovica 7. storočia, [[Civiche raccolte d'arte applicata]], [[Miláno]], [[Taliansko]]&lt;ref name=&quot;:PE&quot;/&gt;
| Dátum narodenia                = okolo [[270]]?
| Miesto narodenia               =  [[Egypt]]
| Dátum úmrtia                   =  295/296 alebo 310{{--}}313
| Miesto úmrtia                  = [[Kotyaion]]/ [[Alexandria]]
| Atribúty                       = ťavy, brnenie, meč
| Patronát                       =
| Cirkev                         = Katolícka cirkev, Pravoslávna cirkev, Koptská cirkev
| Sviatok                       = [[11. november]]
| Stupeň liturgického slávenia   = &lt;!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --&gt;
}}
 
[[svätec|Svätý]] '''Ménas''' (iné tvary pozri pod [[Ménas]]; zriedkavý slovenský tvar: '''Meneáš'''&lt;ref name=&quot;:BU&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Rice
|meno=David Talbot
|odkaz na autora=David Talbot Rice
|titul=Byzantské umenie
|vydavateľ=Tatran
|miesto=Bratislava
|rok=1968
|vydanie text=Vydanie prvé [slovenské].
|strany=16
|prekladatelia=Marian Fridrichovský}}&lt;/ref&gt;; * okolo [[270]]?, [[Egypt]]{{--}}[[3. storočie|3.]]/[[4. storočie|4. stor.]], [[Kotyaion]]/[[Alexandria]]?) bol ranokresťanský [[vojak]], [[svätec]] a [[mučeník]]. Býva považovaný za „najznámejšieho [[Kopti|Kopta]]“&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;, no jeho [[historicita]] býva niekedy spochybňovaná&lt;ref name=&quot;CE-Menas-mučeník&quot; /&gt;. Najmä v umení býva niekedy zamieňaný s inými rovnomennými svätcami&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Christianity and Monasticism in Northern Egypt: Beni Suef, Giza, Cairo, and the Nile Delta
|vydavateľ=The American University n Cairo Press
|rok=2017
|isbn=978-977-416-777-5
|meno=Gawdat
|priezvisko=Gabra
|meno2=Hany N
|priezvisko2=Takla
|miesto=Cairo, New York
|strany=22}}&lt;/ref&gt;, pozri [[Ménas]].
 
Vo [[Východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkvách]] a v [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávnej cirkvi]] pripadá jeho spomienka na [[11. november|11. novembra]], keď mal byť údajne umučený.&lt;ref name=&quot;:PE&quot;&gt; {{Citácia knihy
|titul=[[Pravoslavnaja enciklopedija]] &lt;!-- [Православная Энциклопедия] --&gt;
|miesto=Moskva
|kapitola zborník= MINA
|autor zborník= FRANGUĽAN, L. R.; KRIUKOVA, A. N
|rok=2017
|strany=239{{--}}252
|isbn= 978-5-89572-052-3
|url=https://www.pravenc.ru/text/2563238.html
|zväzok= 45. Merri Deľ Vaľ{{--}}Michail Parecheli
|typ zväzku=Tom.
|vydavateľ=Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“&lt;!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --&gt;
|dátum prístupu=30-7-2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Dvadsiaty druhý týždeň po Päťdesiatnici
|url=https://grkatba.sk/dvadsiaty-druhy-tyde-po-paedesiatnici-2/
|dátum prístupu=30-7-2022
|vydavateľ=[[Bratislavská eparchia]]
|miesto=Bratislava}}&lt;/ref&gt; [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptská cirkev]] si jeho spomienku pripomína 15. hatúra&lt;ref name=&quot;CE-Menas-mučeník&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=[[The Coptic Encyclopedia]]
|vydavateľ=Macmillan Publishing Company
|miesto=New York
|rok=1991
|isbn=0-02-897025-X
|strany=1589{{--}}1590
|kapitola zborník=MENAS THE MIRACLE MAKER, SAINT
|autor zborník= KRAUSE, M
|editori=Aziz S. Atiya
|zväzok=5. Jo{{--}}Mu
|typ zväzku=Vol.}}&lt;/ref&gt;. Historicky pripadali dátumy spomienky v jednotlivých cirkvách na rôzne dni.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt; Najmä v minulosti bol uctievaný ako ochranca pútnikov a obchodníkov (resp. [[Karavána|karaván]])&lt;ref name=&quot;:KZD-Menas mucenik&quot;&gt;{{Citácia knihy
|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium
|miesto=New York
|kapitola zborník=MENAS
|autor zborník=KAZHDAN, A
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|rok=1991
|počet strán=2338
|isbn=0-19-504652-8
|strany=1339}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;TODS2&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=The Oxford Dictionary of Saints
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|miesto=New York
|kapitola zborník=MEN(N)AS
|rok=2003
|isbn=0-19-860629-X
|strany=366{{--}}367
|editori=David Hugh Farmer
|vydanie text=5th ed.}}&lt;/ref&gt; a námorníkov&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Je tiež patrónom chorých na oči.&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=[[Encyklopedia katolicka]]
|vydavateľ=[[Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego]]
|miesto=Lublin
|rok=2008
|isbn=978-83-7306-390-7
|strany=523{{--}}524
|kapitola zborník=MENAS, Mina, Mena
|autor zborník=WYSOCKI, M.; KOBIELUS, S
|zväzok=XII. MARYJA{{--}}MODLITWA
|typ zväzku=Tom}}&lt;/ref&gt;
 
== Ménova osoba a pramene ==
Ménov život je ťažko zrekonštruovateľný, pretože [[Hagiografia|hagiografické]] spisy sa v mnohých rovinách rozchádzajú a zároveň existovalo viacero svätcov s menom Ménas (pozri [[Ménas]]). O osobe veľkomučeníka Ména existuje viacero hypotéz: 1) išlo o koptského mučeníka (ktorého kult sa eventuálne rozmohol aj vo [[Frýgia|Frýgii]], čo viedlo k tomu, že sa tento kraj začal spomínať v legendách.)&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;; 2) išlo o frýgskeho mučeníka; 3) existovali dvaja mučeníci, jeden v Egypte, druhý vo Frýgii; 4) nešlo o historickú osobu, ale o legendárnu postavu, ktorá nahradila kult egyptského boha [[Hor (božstvo)|Hora]] alebo istého frýgskeho boha Ména&lt;ref name=&quot;CE-Menas-mučeník&quot; /&gt; (gr. [[Mén]])&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;.
 
Ménove životopisy sa zachovali v početných jazykoch východného kresťanstva (najmä [[koptčina]], [[stará núbijčina]], stará etiópčina ([[ge'ez]]), [[sýrčina]], [[arménčina]], [[gréčtina]], [[arabčina]]), pričom jazykom prvotného diela bola koptčina alebo gréčtina. Už koptské a grécke pramene sa v mnohých oblastiach rozchádzajú. Ďalšie pramene vychádzajúce v mnohých smeroch práve z týchto dvoch prameňov prezentujú rôzne udalosti Ménovho života odlišne. Podľa väčšiny bádateľov nemá žiadna legenda historickú presnosť. Životopis bol tiež preložený do [[Latinčina|latinčiny]], vďaka čomu bol Ménas známy aj stredovekej latinskej hagiografii (medzi ranejšími dielami: Pseudo-Antonius, cca. 570; [[Usuard]], 9. stor; [[Wandelbert]], 848)&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt;. Najdôležitejšie pramene o jeho živote na Východe tiež pochádzajú z 9. storočia.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;OCD&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=The Oxford Classical Dictionary
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|miesto=Oxford
|rok=2012
|isbn=978-0-19-954556-8
|vydanie text=4th ed.
|jazyk=en
|kapitola zborník=Menas, S.
|autor zborník=HAAS, CH
|editori=Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow
|strany=1003}}&lt;/ref&gt; Hymnus na jeho počesť zložil aj byzantský hymnograf [[Roman Sladkopevec]].&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:KZD-Menas mucenik&quot; /&gt;
 
== Život ==
[[Súbor:StMina.jpg|náhľad|Ikonické zobrazenie svätého Ména vo vojenskom brnení, s dvomi ťavami a koptskou architektúrou v pozadí,]]
O Ménovom ranom živote sa mnoho nevie, najrozsiahlejšie údaje o ňom poskytujú koptské pramene alebo zdroje z nich vychádzajúce. Grécke pramene spomínajú rozsiahlejšie až Ménovu službu v rímskom vojsku. Ovplyvnené boli zrejme legendou o svätom Gordiánovi. Ménas mal pochádzať z [[Egypt]]a.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;BS-ME&quot; /&gt; Podľa koptskej verzie príbehu o jeho umučení mal pochádzať z regiónu okolo regiónu od jazera [[Mareotis]] (dnešný Marjút) alebo z okolia [[Nepaeiat]] (podľa koptskej legendy a enkómia). [[Synaxár]] z 13. alebo 14. storočia&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt; spomína meste [[Nikiou]] (Pšati).
 
Pramene sa rozchádzajú aj v údajoch o Ménovom pôvode. Podľa neskorších prameňov mal pochádzať z bohatej rodiny&lt;ref name=&quot;:KZD-Menas mucenik&quot; /&gt;, no zároveň býva opisovaný aj ako pastier [[Ťava|tiav]]. Jeho otec niektorými prameňmi pomenovaný&lt;ref&gt;Napr. etiópsky synaxár. [https://www.tewahedo.dk/litt/cached/The_Ethiopian_Synaxarium.pdf Dostupné online] [cit. 3-8-2022]&lt;/ref&gt; Eudoxius a inými Nikios&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Annales Musei Nationalis Slovaci Archaeologia Supplementum 2
|vydavateľ= [[Slovenské národné múzeum]]
|kapitola zborník=Ampulka svätého Menasa
|meno zborník=T
|priezvisko zborník= Krampl
|rok= 2007
|miesto=Bratislava
|strany=139{{--}}151
|isbn=9788080602031}}&lt;/ref&gt; mal byť správcom vo Frýgii, matka (podľa niektorých prameňov Eufémia) mala byť zbožnou ženou, ktorá Ménovi zvolila meno zo slova ''amen'', ktoré počula v zjavení. Ako jedenásť ročný mal Ménas prísť o otca a v štrnástich rokoch aj o matku. Ako pätnásťročný mal byť podľa koptskej tradície proti svojej vôli zaradený na vojenskú službu (vláda cisára [[Numerián]]a)&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;. Rímskym vojakom mal byť Ménas aj podľa gréckej legendy.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;
 
[[Súbor:Pilgrim_flask_St._Menas_Louvre_MN1469.jpg|vľavo|náhľad|Pútnická ampula s Ménovým vyobrazením, MN1469, [[Musée du Louvre]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]]]
Po tom, čo sa za vlády cisára [[Dioklecián]]a začalo v roku 286 opätovne s prenasledovaním kresťanov v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]], mal Ménas opustiť rímske vojsko a utiahnuť sa na opustené miesto. Vedený Božou prozreteľnosťou mal neskôr vstúpiť do divadla v maloázijskom meste Kotyaion (lat. ''Cotyaeum'', dnes turecká [[Kütahya]]), kde sa konala oslava na počesť cisárových narodenín. Ménas na oslave verejne vyznal vieru v [[Ježiš Kristus|Krista]], následkom čoho bol zadržaný miestnym správcom Pyrrhom a uvrhnutý do žalára. Po tom, čo Ménas odmietol obetovať rímskym bohom, nariadil miestodržiteľ podľa legendy jeho mučenie a po Ménovom neutíchajúcom odmietaní pohanského kultu aj jeho popravu. Ména mali Rimania vyviesť za mesto a snáď 11. novembra&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; niekedy v rokoch [[295]]/[[296]] stať. Podľa niektorých prameňov malo byť jeho telo spálené. Kresťanom sa však Ménove telesné pozostatky malo podariť čiastočne zachrániť a pochovať.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;BS-ME&quot; /&gt; Podľa inej etiópskej verzie mal byť Ménas popravený spolu s matkou už ako dieťa v [[Alexandria|Alexandrii]]. Túto verziu prezentujú aj niektoré ďalšie pramene, resp. sa aspoň prikláňajú k mučeníctvu v Egypte.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;
 
Koptské a etiópske pramene detailne opisujú návrat Ménových ostatkov do rodnej krajiny.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;BS-ME&quot; /&gt; Podľa jedného z prameňov mala ostatky do Alexandrie priniesť Ménova sestra Thekla. Anjel mal však alexandrijskému arcibiskupovi prikázať uložiť relikvie na ťavu, ktorej mal byť umožnený slobodný odchod do púšte. Ťava s telom sa mala zastaviť v oblasti neďaleko mesta [[Nepaeiat]], kde bola Ménovi vystavaná hrobka.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt; Etiópske ''passio'' spája prenos Ménových relikvií do Egypta s výpravou rímskeho vojska, ktoré mala relikvia počas cesty chrániť pred nepriateľskými útokmi a morskými príšerami. Po porážke egyptských barbarov mala ťava nesúca Ménove pozostatky odmietnuť jazernú krajinu opustiť.&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
 
Legendy opisujú početné zázraky spojené so svätým Ménom, predovšetkým uzdravenia, ale aj zjavenia, odhalenie podvodu a zločinov či ich potrestanie a rôzne ďalšie. V roku 1826 mal pred Osmanmi zachrániť Grékov v meste [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]] na Kréte. Pomôcť mal podľa Koptov aj spojeneckým vojskám v júli 1942 v bitke pri [[Al-Alamajn]]&lt;ref name=&quot;TODS2&quot; /&gt; počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].&lt;ref name=&quot;:PE&quot; /&gt;
 
== Ménas v umení ==
[[Súbor:Menas_of_Egypt,_Victor_at_Damascus,_Vincent_of_Spain_and_Stephanida_of_Spain_(Menologion_of_Basil_II).jpg|náhľad|Svätí Ménas, Viktor, Vikentios a Stefanis v [[Menológium Bazila II.|Menológiu Bazila II.]] (Ménas je zobrazený po dekapitulácii). MSS Vat. gr.1613, fol 174, koniec 10. storočia, [[Biblioteca Apostolica Vaticana]], [[Vatikán]]]]
 
Ménove zobrazenia sa zachovali vo viacerých formách, všetky asi vychádzajú z pôvodnej veľkej ikone v jemu zasvätenej svätyni v (Karm) [[Abú Míná|Abú Mína]].&lt;ref name=&quot;:KZD-Menas mucenik&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Podobizni sa pripisovali zázračné účinky.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Abú Mina slúžilo ako hlavné miesto kultu a suveníry ([[ampulky svätého Ména]]) boli určené na uskladnenie vody z miestneho prameňa alebo oleja z lámp horiacich pri Ménovom hrobe.&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt;[[Súbor:Paolo Veronese - St Mennas - WGA24810.jpg|vľavo|náhľad|[[Paolo Veronese]], maľba ''svätý Ménas'', olej na plátne, [[1560]], Gallerie Estensi, [[Modena]], [[Taliansko]]]]Na ampulkách býva zobrazovaný ako mladý [[orant]] (často s kučeravými vlasmi) v krátkej [[Tunika (staroveký Rím)|tunike]] a [[Chlamys (odev)|chlamyde]], obklopený dvomi ťavami, zriedkavejšie krokodílmi.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:LCI&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Kirchbaum
|meno=Engelbert
|titul=Lexikon der christlichen Ikonographie: Ikonographie der Heiligen
|kapitola zborník=MENAS von Ägypten (von Cotyaeum in Phrygien)
|autor zborník=Gabriela Kaster
|vydavateľ=Herder
|miesto=Freiburg im Breisgau
|rok=1976
|isbn=3-451-22568-9
|strany=3{{--}}7
|spoluautori=et al.
|zväzok=8. Meletius bis Zweiundvierzig Martyre Register
|typ zväzku=Band.}}&lt;/ref&gt; Ťavy sú znázornené v štylizovanej pokľaknutej alebo kľačiacej póze. Tradícia zobrazenia oranta obklopeného zvieratami pravdepodobne siaha k [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanskému]] motívu [[Daniel (prorok)|Daniel]]a v jame levovej. Ménas nebol vždy zobrazený so svätožiarou,&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt; v rámci zobrazení na ampulách ju obsahovali len skoršie exempláre.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ménas je zriedkavo znázornený ako vojak na koni a v zbroji. Zadná strana ampúl bola najčastejšie vyzdobená triumfálnym krížom, rovnoramenným krížom s vavrínovým vencom v rohoch, loďou alebo nápismi&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt; ako: Εὐλογία τοὔ ἁγίου Μηνἅ{{--}}''Eulogia tou hagiou Ména'' alebo τοὔ ἁγίου Μηνἅ{{--}}''tou hagiou Ména'' a podobne. Zobrazenie krížov a nápisov sa objavuje aj na koptských hrobových [[stéla]]ch kresťanov. Niekedy je na zadnej strane zobrazená svätá Tekla medzi zvieratami, ako napríklad na mramorovom reliéfe zo začiatku [[5. storočie|5. storočia]] z Kláštora svätej Tekle južne od Alexandrie (dnes Grécko-rímske múzeum, [[Alexandria]]). Ménas je tu zobrazený póze oranta medzi ťavami, čo svedčí o vzájomnom kultovom zväzku oboch svätcov.&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt; Ďalšími príkladmi je slonovinový reliéf z [[Milánsky dóm|Milánskeho dómu]] (dnes Archeologické múzeum, [[Miláno]]), slonovinovej [[Pyxida|pyxide]] z [[8. storočie|8. storočia]] (dnes [[British Museum|British Museu]]&lt;nowiki/&gt;m, [[Londýn]]) alebo na [[Freska|freske]] z Kellie južne od Alexandrie (dnes [[Musée du Louvre]], [[Paríž]]).&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt;

Motív oranta na koni a v zbroji ako ničiteľ zla bol populárny najmä na kresťanskom [[Východ (kresťanstvo)|Východe]], ako napríklad na slonovinovom reliéfe zo 6. storočia v Bazilike svätej Eufémie v Grade a [[Castello Sforzesco (Miláno)|Castello Sforzesco]] neďaleko Milána. Ďalším príkladom bol monumentálny cyklus šiestich koptských fresiek z [[8. storočie|8. storočia]] v Chráme [[Ramesse III.|Ramessa III.]] v komplexe Medinet Habu v [[Luxor (Egypt)|Luxor]]e (dnes zničená časť). Neskôr je zobrazený ako vojensky veliteľ (''stratélates''). Motív Ména v zbroji sa objavuje v scénach jeho zázrakoch, ako napríklad [[Miniatúra (maliarstvo)|miniatúra]] pergamentu Ménovych zázrakov z [[9. storočie|9.]]/[[10. storočie|10. storočia]] (dnes British Museum, Londýn). Jazdecký motív je populárny najmä v etiópskych chrámoch, ako napríklad na freskách zo štvrtiny [[17. storočie|17. storočia]] v Kostole Debre Birhan Selassie v Gondare.&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt;
 
Najstarší cyklus s Ménovým príbehom sa zachoval na [[Pyxida|pyxide]] zo slonoviny zo 6. storočia (dnes British Museum, Londýn).&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt; Mučenícka smrť Ménasa býva naznačené mečom ako na miniatúre [[Menológium Bazila II.|Menológia Bazila II.]], kde je zobrazený so sťatou hlavou.&lt;ref name=&quot;:KZD-Menas mucenik&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;BS-ME&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=[[Bibliotheca Sanctorum]]
|vydavateľ=Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense
|miesto=Roma
|kapitola zborník= MENNA [in EGITTO]
|autor zborník=SAUGET, J.-M
|rok=1967
|strany=324{{--}}342
|jazyk=it
|zväzok=9. MASABKI{{--}}OZANAM
|typ zväzku=Vol.}}&lt;/ref&gt; Známa koptská ikona Ména s Kristom z Báwitu pravdepodobne zo 6. storočia (dnes Musée du Louvre, Paríž) nezobrazuje tohto svätca, ale abbu [[Ménas (abba)|Ména]], čo literatúra niekedy opomína.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V odbornej literatúre je často mylne interpretovaná ikonografia Ména z byzantského martyrológia, ktorá ho opisuje ako starca s bradou. Pravdepodobne však ide o abbu Ména. Na byzantských ikonách býva Ménas zobrazovaný ako orant spolu s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]], so [[Zvitok (pergamen)|zvitkom]] v ruke, v krátkej tunike a chlamyde alebo s nápisom: Ménas z Frýgie alebo Kotyaiona. Ďalšími príkladmi zobrazenia Ména je freska z 11. storočia v kapadóckom Chráme Karabas Kilise v Údolí Soğanlı. Ostatné vyobrazenia Ména možno odkazujú na konštantínopolskú verziu motívu [[Ménas Kallikelados|Ména Kallikelada]] s [[Hermogenes (mučeník)|Hermogenom]] a [[Eugraf (mučeník)|Eugrafom]], ako napríklad slonovinový triptych alebo emaily z 10. a 11. storočia. Tieto takmer podobné zobrazenia kompozície pravdepodobne slúžia na vyvolanie blízkosti ďalších svätých Ménov, ako napríklad ikona z [[Velikij Novgorod|Novgorod]]u okolo roku [[1400]] (Ménas je tu vyobrazený so [[Juraj (svätec)|svätým Jurajom]] a [[Kliment Ochridský|Klimentom Ochridským]]).&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt;

V [[Postbyzantské umenie|postbyzantskom období]] bol Ménas obvykle znázornený ako vojensky veliteľ (''stratélates'') v brnení s [[Prilba|prilbou]], [[Kopija|kopijou]] a [[Zástava|zástavou]], napríklad [[drevoryt]] z roku [[1493]] v Liber chronicarum (''Kronika sveta/Schedelová kronika/Norimberská kronika''; dnes Bayerische Staatsbibliothek, [[Mníchov]]). Ďalšími príkladmi sú menšie zobrazenia zázrakov alebo mučeníckej smrti na ráme ikon okolo postavy uprostred od maliarov Krétskej školy, ako napríklad Emanuel Lambardos, C. Marieta a ďalších. Ménove zobrazenie na kresťanskom [[Západ]]e je veľmi ojedinelé. Najmä na miestach jeho kultu.&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt; Ménas je zvyčajne zobrazený ako [[Rytier (stredovek)|rytier]] s maurskými črtami tváre. Najstaršie zobrazenie pochádza je miniatúra z 12. storočia v Zwiefaltenerskom martyrológiu (dnes Württembergische Landesbibliothek, [[Stuttgart]]) alebo [[nástenná maľba]] z druhej polovice 14. storočia na konzole južnej strany Kostola svätého Jána Krstiteľa v [[Gniezno|Gniezne]].&lt;ref name=&quot;EKa-Menas-vojak&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt; Ďalšie zobrazenie vojaka s [[Halapartňa|halapartňou]] sa nachádza na [[Maľba|maľbe]] ''svätý Ménas'' zo 16. storočia od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]] (Gallerie Estensi, [[Modena]]) alebo [[socha]] svätého Ména s otvorenou knihou zo [[16. storočie|16. storočia]] v Kostole Saint-Firmin v Rochehaut.&lt;ref name=&quot;:LCI&quot; /&gt;

== Kult v Abú Míná ==
[[Súbor:Religious_Complex_at_Abu_Mena_(XIII).jpg|náhľad|Ruiny starovekého komplexu [[Abú Míná]], centra Ménovho kultu.]]
Najstaršia svätyňa v [[Abú Míná]], martýrium, bolo vystavané v [[Konštantín I. (cisár)|konštanovskej]] ére (4. storočie). Miesto bolo za episkopátu [[Atanáz Alexandrijský|Atanáza z Alexandrie]] nahradené bazilikou. Ménovu svätyňu rozšíril cisár [[Arkadios|Arkádius]] začiatkom 5. storočia a cisár [[Zénón (Byzantská ríša)|Zenón]] neďaleko postavil mesto, ktorého ruiny dnes nesú meno [[Abú Míná]]. Veľká svätyňa v púšti neďaleko [[Mareotis]] bola jedným z najznámejších pútnických miest v Egypte. Mala tiež byť svedkom početných zázrakov. O miestnom kulte sa však zachovalo len málo podrobností založených na hagiografických a folklórnych klišé. Kult neopadol ani po arabskom vpáde do Egypta, hoci veľká časť komplexu bola zničená. Pravdepodobne koptský patriarcha [[Ján III. (koptský alexandrijský patriarcha)|Ján III.]] (680{{--}}689) napísal enkómium o Ménovi, v ktorom odporúčal púť do svätyne, ktorá prežila aj arabské dobytie Egypta a zrútila sa niekedy v 8. storočí v dôsledku zemetrasenia. Hoci bolo pútnické miesto Koptmi opravené, už v roku 849 bolo opustené. Koptský alexandrijský patriarcha [[Benjamín II.]] nechal Ménove pozostatky v 14. storočí preniesť do [[Káhira|Káhiry]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;EACHR-Men&quot; /&gt;
 
O ľudovom šírení kultu nielen v Egypte svedčia predovšetkým ampuly dnes uschovávané v múzeách po celom svete. Na [[Slovensko|Slovensku]] nájdeme Ampulku svätého Ménasa v Západoslovenského múzeu v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ménovi zasvätený chrám existoval v stredoveku v Ríme.&lt;ref name=&quot;EACHR-Men&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Encyclopedia of Ancient Christianity
|vydavateľ=[[InterVarsity Press]]
|rok=2014
|kapitola zborník= MENAS
|autor zborník=SSAXER, V.{{--}}HEID, S
|isbn=978-0-8308-9717-9
|jazyk=en
|strany= 2:764{{--}}2:765
|miesto=Downers Grove
|editor=James Hoover}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Nuremberg chronicles - Menna the Soldier (CXXVIIv).jpg|Miniatúra drevorytu svätého Ména, Liber chronicarum, folio 128, cca. [[1493]], Bayerische Staatsbibliothek, [[Mníchov]], [[Nemecko]]
Súbor:Unknown painter - St Menas of Egypt on Horseback - WGA23485.jpg|Ikona svätého Ména na koni, Krétska škola, cca. [[1500]], Ikonen-Museum Recklinghausen, [[Recklinghausen]], Nemecko
Súbor:St Menas. 16th c. Mary’s Presentation in the Temple church, Kastoria.jpg|Ikona svätého Ména, [[16. storočie]], Byzantské múzeum v Kastorii, [[Grécko]]
Súbor:S.Menas by E.Lambardos (17th c.).jpg|Emanuel Lambardos, [[ikona]] svätého Ména so scénami jeho života, [[Krétska škola]], prvá polovica [[17. storočie|17. storočia]], Istituto Ellenico di Studi Bizantini e Postbizantini di Venezia, [[Benátky]], [[Taliansko]]
Súbor:Gondar, chiesa di debre berhan selassie, interno, affreschi del 1790 circa 10 santi a cavallo e storie infanzia di cristo.jpg|Freska jazdeckého motívu, 17. storočie, Kostol Debre Birhan Selassie, Gondar, [[Etiópia]]
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
|titul=[[Pravoslavnaja enciklopedija]] &lt;!-- [Православная Энциклопедия] --&gt;
|miesto=Moskva
|kapitola zborník= MINA
|autor zborník= FRANGUĽAN, L. R.; KRIUKOVA, A. N
|rok=2017
|strany=239{{--}}252
|isbn= 978-5-89572-052-3
|url=https://www.pravenc.ru/text/2563238.html
|zväzok= 45. Merri Deľ Vaľ{{--}}Michail Parecheli
|typ zväzku=Tom.
|vydavateľ=Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“&lt;!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --&gt;
|dátum prístupu=30-7-2022}} (primárne pramene k Ménovmu životu; rozsiahle údaje o Ménovom kulte)
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Kirchbaum
|meno=Engelbert
|titul=Lexikon der christlichen Ikonographie
|kapitola zborník=MENAS von Ägypten (von Cotyaeum in Phrygien)
|vydavateľ=Verlag Herder
|miesto=Freiburg im Breisgau
|rok=1976
|isbn=3-451-22568-9
|strany=3{{--}}7
|spoluautori=et al.
|edícia=Lexikon der christlichen Ikonographie
|zväzok=Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer
|typ zväzku=Bd.
|editori=Wolfgang Braunfels}}
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Vondruška
|meno =Isidor
|titul=Životopisy svatých
|vydavateľ=Ladislav Kuncíř
|miesto=Praha
|rok=1930
|strany=165
|kapitola zborník=Sv. MENNAS
|zväzok=První
|typ zväzku= Část}}
*{{Citácia knihy
|titul=[[Bibliotheca Sanctorum]]
|vydavateľ=Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense
|miesto=Roma
|kapitola zborník=MENNA [in EGITTO]
|autor zborník=SAUGET, J.-M
|rok=1967
|strany=324{{--}}342
|jazyk=it
|zväzok=9. MASABKI{{--}}OZANAM
|typ zväzku=Vol.}} (rozsiahle informácie ku kultu, umeniu a štúdiám o Ménovi)
*{{Citácia knihy
|titul=Enciklopedija pravoslavlja &lt;!-- Енциклопедија Православља --&gt;
|vydavateľ=Savremena administracija &lt;!-- Савремена администрација --&gt;
|editori=Dimitrije M. Kalezić
|miesto=Beograd
|rok=2002
|isbn=86-387-0679-0
|strany=1216
|zväzok= druga: I{{--}}O
|typ zväzku=Knjiga
|kapitola zborník=MINA - velikomučenik &lt;!-- МИНА - великомучени--&gt;
|autor zborník=BOJIĆ, Miladin B}}
*{{Citácia knihy
|titul=[[Encyclopaedia Aetiopica]]
|strany=918{{--}}919
|typ zväzku=Vol.
|kapitola zborník=Menas
|rok=2007
|vydavateľ=Harrassowitz Verlag
|miesto= Wiesbaden
|meno zborník=Witold
|priezvisko zborník=Witakovski
|zväzok=3. He{{--}}N
|isbn=978-3-447-05607-6
|editori=Siegbert Uhlig et al}}
*{{Citácia knihy
|titul=[[Encyclopaedia Aetiopica]]
|strany=919{{--}}920
|typ zväzku=Vol.
|kapitola zborník=Menas in art
|rok=2007
|vydavateľ=Harrassowitz Verlag
|miesto= Wiesbaden
|meno zborník=Ewa
|priezvisko zborník=Balicka-Witakowska
|zväzok=3. He{{--}}N
|isbn=978-3-447-05607-6
|editori=Siegbert Uhlig et al}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.britishmuseum.org/collection/term/BIOG79206 Umelecké predmety s motívom svätého Ména v The British Museum] (po anglicky)

[[Kategória:Katolícki svätci]]
[[Kategória:Mučeníci]]
[[Kategória:Koptskí orientálni ortodoxní svätci]]
[[Kategória:Etiópski svätci a blahoslavení]]
[[Kategória:Narodenia v 3. storočí]]
[[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]]
[[Kategória:Osoby s neistým dátumom úmrtia]]
[[Kategória:Pravoslávni svätci]]
[[Kategória:Úmrtia v 4. storočí]]</text>
      <sha1>puus55c12bvktxpc810o51bt5jhw7wa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FK Achmat Groznyj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685770</id>
    <revision>
      <id>7429693</id>
      <parentid>7424507</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T23:04:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>-{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1576" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2022-08-13}}{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Achmat Groznyj|celýnázov=Republikánsky futbalový klub &quot;Achmat&quot;|založený=1946|štadión=Aréna Achmat, Groznyj|kapacita=30 597|tréner=Andrej Talalaev|liga=Ruská Premier Liga|sezóna=2021/2022|pozícia=7. miesto|krátkynázov=Achmat|predseda=Magomed Daudov}}
[[Súbor:Akhmat Grozny logo.png|náhľad|Logo futbalového klubu Achmat Groznyj.]]
'''FK Achmat Groznyj''' je ruský [[Futbalový klub|futbalový]] [[Futbalový klub|klub]] so sídlom v [[Groznyj|Groznom]]. Klub bol založený v roku [[1946]], v súčasnosti hrá v ruskej Premier Lige. Domáce zápasy hráva na [[Štadión|štadióne]] [[Akhmat Arena|Achmat Arena]], ktorý je určený pre 30 597 [[Divák|divákov]].  

Najväčší úspech klubu bolo získanie Ruského pohára v sezóne 2003/2004.  

== História názvu klubu ==

* 1946 - 1948 - '''Dynamo Groznyj'''
* 1948 - 1958 - '''Neftyanik Groznyj'''
* 1958 - 2017 - '''Terek Groznyj'''
* 2017 - súčasnosť - '''Achmat Groznyj'''

== Úspechy klubu ==

=== Ruská Premier Liga ===
Klub pôsobí v Premier Lige nepretržite od roku 2008, najlepší výsledok dosiahol v sezóne 2016/2017, kedy sa umiestnil na 5. priečke v tabuľke. Za povšimnutie ešte stojí 7. priečka v sezónach 2015/2016 a 2021/2022. 

=== FNL ===

# miesto v tabuľke: 1x (2004), následne [[postup]] do Premier Ligy a okamžitý zostup naspäť,
# miesto v tabuľke: 1x (2007), následne [[postup]] do Premier Ligy, kde klub pôsobí dodnes.

=== Ruský pohár ===
[[Víťazstvo]]: 1x (2003/2004).</text>
      <sha1>ag0qy6yoshqjrgr0f15vcbgfzgnoqfc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FK PARI Nižný Novgorod</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685902</id>
    <revision>
      <id>7429694</id>
      <parentid>7424512</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T23:04:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>-{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="950" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20220825}}
{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK PARI Nižný Novgorod|celýnázov=Futbalový klub &quot;PARI Nižný Novgorod&quot;|založený=2015|štadión=Nižný Novgorod|kapacita=45 319|majiteľ=Nižný Novgorod|predseda=Ravil Izmailov|tréner=Michail Galaktionov|sezóna=2021/2022|pozícia=11. miesto|obrázok=}}
[[Súbor:FC Pari NN.png|náhľad|Logo futbalového klubu PARI Nižný Novgorod. ]]
'''FK PARI Nižný Novgorod''' je ruský [[futbalový klub]] sídliaci v [[Nižný Novgorod|Nižnom Novgorode]]. Klub bol založený 1. júna 2015 pod názvom Volga-Olimpiyets.   

== Historické názvy klubu ==

* 2015 - 2016 - '''Volga-Olimpiyets'''
* 2016 - 2018 - '''Olympionik'''
* 2018 - 2022 - '''FK Nižný Novgorod'''
* 2022 - súčasnosť - '''FK PARI Nižný Novgorod''' (od roku 2022 je              ----  ).

== Úspechy klubu ==</text>
      <sha1>la56dlvzrpu3ibznaolxymn9klzbkcu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chatári</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685952</id>
    <revision>
      <id>7429588</id>
      <parentid>7429474</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:12:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.233.183</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1724" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Prichádza|seriál}}
{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Chátari
| en                =
| logo              =
| žáner             = [[seriál]]
| námet             =
| réžia             =
| obsadenie         =
| hudba             =
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 1
| počet častí       = 10 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent =
| producent         =
| kamera            =
| strih             =
| dĺžka             = cca 45 min.
| rok orig          = 2022
| tv orig           = [[TV Markíza]]
| Webstránka        = https://www.markiza.sk/clanok/2057839?name_url=chatari
}}

'''Chátari''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV Markíza]]. Ide o adaptáciu [[Česko|českého]] [[Seriál|seriálu]] ''Osada'' z roku [[2021]] vysielaného na [[Česká televize|ČT1]].

== Obsadenie ==
*[[Vladimír Kobielský]]
*[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčiková Šebová]]
*[[Maroš Kramár]]
*[[Helena Krajčiová]]
*[[Sväťo Malachovský]]
*[[Marta Sládečková]]
*[[Ivan Romančík]]
*[[Marián Miezga]]
*[[Marián Čekovský]]
*[[Diana Mórová]]
*[[Marko Igonda]]

== Série ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot;| Časti
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot;| Slot
! rowspan=&quot;2&quot;| Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot;|
| [[Chatári#1. séria (2022)|1]]
| 13
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[TV Markíza]]
|}

==Časti==
=== 1. séria (2022)===

== Referencie ==
https://www.markiza.sk/clanok/2057839?name_url=chatari</text>
      <sha1>ic4wisp3cltue84avijv5yppuqj696t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686027</id>
    <revision>
      <id>7429605</id>
      <parentid>7425882</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:29:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6827" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Končisté
 | obrázok           = Nízké Tatry, Končisté, J 01.jpg
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | obec              = [[Bacúch]]
 | obec1             = [[Vyšná Boca]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = [[Váh]]
 | nadmorská výška   = 1473.7
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9052
 | zemepisná dĺžka   = 19.7612
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} z [[Čertovica (sedlo)|Čertovice]] (traverz)
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Končisté''' ({{mnm|1473.7}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Vyšná Boca|Vyšnou Bocou]], približne {{Km|13|m|w}} severovýchodne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.7612&amp;y=48.90526&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], okresov [[Brezno (okres)|Brezno]] a [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Bacúch]] a [[Vyšná Boca]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vrch sa nachádza nad horským sedlom [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] a najbližšími sídlami sú severne ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], západne situovaná [[Jarabá]] a juhovýchodne sa nachádza [[Braväcovo]] a [[Bacúch]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Končisté je súčasťou hlavného hrebeňa medzi horským sedlom [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] a [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]]. Severne sa nachádza [[Chopec]] ({{Mnm|1548}}) a [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}), východne [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}), [[Jánov grúň]] ({{Mnm|1388}}) a [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}), južne Biela skala ({{Mnm|1250}}), [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}) a [[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)|Beňuška]] ({{Mnm|1542}}) a západne [[Čertova svadba]] ({{Mnm|1463}}), [[Lajštroch]] ({{Mnm|1602}}) a [[Besná (vrch v Nízkych Tatrách)|Besná]] ({{Mnm|1807}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Severnú časť masívu odvodňuje [[Grúňový potok (prítok Boce)|Grúňový potok]] a [[Čertovica (potok)|Čertovica]] do [[Boca|Boce]] v povodí [[Váh]]u, voda z južných svahov odteká [[Bacúšsky potok|Bacúšskym potokom]] do [[Hron]]a. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no traverzom prechádza [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Kremnické vrchy|Kremnické]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.90526&amp;lng=19.76120&amp;ele=1474&amp;azi=135.68&amp;alt=-2.27&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.90526%c2%b0%20N%2019.76120%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke ([[Cesta hrdinov SNP]]) traverzom:
** od západu z horského sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] južným úbočím
** od východu zo sedla [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] cez [[Bacúšske sedlo]] 
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke cez [[Bacúšske sedlo]]:
** od severu z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]]
** od juhu z [[Bacúch]]a cez Krškovu dolinu
* po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke cez Sedlo za Lenivou od juhu z obce [[Beňuš]] cez [[Braväcovo]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.7612&amp;y=48.90526&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Bacúch]]
[[Kategória:Vyšná Boca]]</text>
      <sha1>0fzjo21jsm1dcypo2rtcywb0lmz7y47</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jánov grúň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686137</id>
    <revision>
      <id>7429606</id>
      <parentid>7426843</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:31:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6737" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Jánov grúň
 | obrázok           = Nízké Tatry, Končisté, výhled SV 02.jpg
 | popis             = Jánov grúň vpravo
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | obec              = [[Bacúch]]
 | obec1             = [[Vyšná Boca]]
 | obec2             = [[Polomka]]
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = [[Váh]]
 | nadmorská výška   = 1387.5
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9061
 | zemepisná dĺžka   = 19.7769
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} z [[Čertovica (sedlo)|Čertovice]] (traverz)
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Jánov grúň''' ({{mnm|1387.5}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Vyšná Boca|Vyšnou Bocou]], približne {{Km|14|m|w}} severovýchodne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.77695&amp;y=48.90607&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], okresov [[Brezno (okres)|Brezno]] a [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Bacúch]], [[Polomka]] a [[Vyšná Boca]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vrch sa nachádza nad [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a najbližšími sídlami sú severne ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], západne situovaná [[Jarabá]] a juhovýchodne sa nachádza [[Braväcovo]], [[Bacúch]] a [[Polomka]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Jánov grúň je súčasťou hlavného hrebeňa, východne nad [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]], medzi [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končistým]] ({{Mnm|1474}}) a [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babinou]] ({{Mnm|1516}}). Severne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}), východne [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}), [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}) a Javorinka ({{Mnm|1281}}), južne Biela skala ({{Mnm|1250}}) a [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}) a západne [[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)|Beňuška]] ({{Mnm|1542}}), [[Čertova svadba]] ({{Mnm|1463}}), Končisté a [[Lajštroch]] ({{Mnm|1602}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Severnú časť masívu odvodňuje [[Grúňový potok (prítok Boce)|Grúňový potok]] do [[Boca|Boce]] v povodí [[Váh]]u, voda z južných a východných svahov odteká [[Bacúšsky potok|Bacúšskym potokom]] do [[Hron]]a. Vrcholom vedie značená turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast poznačený polomom, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.90607&amp;lng=19.77695&amp;ele=1395&amp;azi=145.64&amp;alt=-2.49&amp;fov=45&amp;cfg=sr&amp;name=48.90607%c2%b0%20N%2019.77695%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke ([[Cesta hrdinov SNP]]):
** od západu z horského sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] cez [[Bacúšske sedlo]]
** od východu zo sedla [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] cez lokalitu Ramža
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke cez [[Bacúšske sedlo]]:
** od severu z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]]
** od juhu z [[Bacúch]]a cez Krškovu dolinu&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jánov grúň}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.77695&amp;y=48.90607&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Bacúch]]
[[Kategória:Vyšná Boca]]
[[Kategória:Polomka]]</text>
      <sha1>9p5r0cme22jvcrnbmakccvwuvc0semb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fišiarka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686212</id>
    <revision>
      <id>7429600</id>
      <parentid>7429091</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:26:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6383" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Fišiarka
 | obrázok           = Nízké Tatry, Končisté, výhled SV 01.jpg
 | popis             = Fišiarka vľavo
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Nižná Boca]]
 | obec1             = [[Vyšná Boca]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1478.4
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9246
 | zemepisná dĺžka   = 19.7814
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Fišiarka
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Fišiarka''' ({{mnm|1478.4}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Vyšná Boca|Vyšnou Bocou]], približne {{Km|13|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.78146&amp;y=48.92461&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Nižná Boca|Nižná]] a [[Vyšná Boca]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a severne situovaná [[Nižná Boca]] a [[Malužiná]], juhozápadne sa nachádza [[Jarabá]] a juhovýchodne [[Bacúch]] a [[Polomka]]. Vrcholom prechádza hranica [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Fišiarka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z hlavného hrebeňa v lokalite Ramža, východne od [[Bacúšske sedlo|Bacúšskeho sedla]]. Východným smerom sa nachádza [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}), [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}) a [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}), južným Javorinka ({{Mnm|1241}}), Biela skala ({{Mnm|1250}}), [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}) a [[Jánov grúň]] ({{Mnm|1388}}), západným [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končisté]] ({{Mnm|1474}}), [[Lajštroch]] ({{Mnm|1602}}) a [[Chopec]] ({{Mnm|1548}}) a severným [[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)|Červená]] ({{Mnm|1202}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu odvádza potok [[Čertovica (potok)|Čertovica]] a iné prítoky [[Boca|Boce]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no južne po hrebeni prechádza [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva riedky lesný porast, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.92444&amp;lng=19.78141&amp;ele=1478&amp;azi=27.58&amp;alt=-3.46&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.92444%c2%b0%20N%2019.78141%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný z hlavného hrebeňa ([[Cesta hrdinov SNP]]). Juhozápadným úpätím prechádza údolím [[Grúňový potok (prítok Boce)|Grúňového potoka]] {{Turistická značka|modrá}} značený chodník z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] do [[Bacúšske sedlo|Bacúšskeho sedla]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Fišiarka}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.78146&amp;y=48.92461&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Nižná Boca]]
[[Kategória:Vyšná Boca]]</text>
      <sha1>ng39gzwmr2e7bdf7ym3d8lmwkvresr7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Domárka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686311</id>
    <revision>
      <id>7429607</id>
      <parentid>7428796</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:32:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6566" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Domárka
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Malužiná]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1463.9
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9363
 | zemepisná dĺžka   = 19.8502
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený z [[Malužiná|Malužinej]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Domárka''' ({{mnm|1463.9}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|14|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.85025&amp;y=48.93636&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a na katastrálnom území obce [[Malužiná]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], severozápadne sa nachádza [[Malužiná]] a severne osada [[Svarín (osada)|Svarín]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Domárka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľky]] v hlavnom hrebeni. Zo západného smeru hrebeň vymedzuje [[Malužinská dolina]], zo severu a východu dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]]. Západne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}), severne [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}), Pukanec ({{Mnm|1302}}) a [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)|Pálenica]] ({{Mnm|1370}}), východne [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}), [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) a [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}) a južne Homôľka, Kvasna ({{Mnm|1424}}), [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}) a [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu z tejto oblasti odvádza riečka [[Boca]] a jej prítoky; zo západnej časti potok [[Malužiná (potok)|Malužiná]], z východnej jej prítok [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva lesný porast, ktorý prechádza do rozsiahlych odlesnených častí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.8502953&amp;y=48.9351129&amp;z=15&amp;q=Malu%C5%BEin%C3%A1&amp;source=osm&amp;id=1067271238&amp;ds=2&amp;base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, umožňujúcich rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93636&amp;lng=19.85025&amp;ele=1467&amp;azi=4.69&amp;alt=-3.46&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.93636%c2%b0%20N%2019.85025%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný z hlavného hrebeňa ([[Cesta hrdinov SNP]]), alebo odbočením z {{Turistická značka|modrá}} modrej trasy, vedúcej dolinou [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] z [[Malužiná|Malužinej]] do Sedla pod Veľkým bokom.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.85025&amp;y=48.93636&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Malužiná]]</text>
      <sha1>acrlfao2tzw0rh49w0o3whupnynhren</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429611</id>
      <parentid>7429607</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:36:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6584" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox vrch
 | názov             = Domárka
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Malužiná]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1463.9
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9363
 | zemepisná dĺžka   = 19.8502
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený z [[Malužiná|Malužinej]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Domárka''' ({{mnm|1463.9}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|14|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.85025&amp;y=48.93636&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a na katastrálnom území obce [[Malužiná]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], severozápadne sa nachádza [[Malužiná]] a severne osada [[Svarín (osada)|Svarín]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Domárka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľky]] v hlavnom hrebeni. Zo západného smeru hrebeň vymedzuje [[Malužinská dolina]], zo severu a východu dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]]. Západne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}), severne [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}), Pukanec ({{Mnm|1302}}) a [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)|Pálenica]] ({{Mnm|1370}}), východne [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}), [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) a [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}) a južne Homôľka, Kvasna ({{Mnm|1424}}), [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}) a [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu z tejto oblasti odvádza riečka [[Boca]] a jej prítoky; zo západnej časti potok [[Malužiná (potok)|Malužiná]], z východnej jej prítok [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva lesný porast, ktorý prechádza do rozsiahlych odlesnených častí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.8502953&amp;y=48.9351129&amp;z=15&amp;q=Malu%C5%BEin%C3%A1&amp;source=osm&amp;id=1067271238&amp;ds=2&amp;base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, umožňujúcich rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93636&amp;lng=19.85025&amp;ele=1467&amp;azi=4.69&amp;alt=-3.46&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.93636%c2%b0%20N%2019.85025%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný z hlavného hrebeňa ([[Cesta hrdinov SNP]]), alebo odbočením z {{Turistická značka|modrá}} modrej trasy, vedúcej dolinou [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] z [[Malužiná|Malužinej]] do Sedla pod Veľkým bokom.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.85025&amp;y=48.93636&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Malužiná]]</text>
      <sha1>4rqoxdc0kpaffwyumn490b8sm484v29</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied</title>
    <ns>2</ns>
    <id>686324</id>
    <revision>
      <id>7429674</id>
      <parentid>7428907</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:59:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SH1246</username>
        <id>222715</id>
      </contributor>
      <comment>d</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10449" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}}
{{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] &lt;small&gt;(od 2021)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Počet študentov=cca. 85.000 &lt;small&gt;(2022)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt neuer Rektor der IUBH“] auf ''idw-online.de'' vom 8. März 2021, abgerufen am 10. März 2021&lt;/ref&gt;|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]],
{{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} &lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;
[[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]]

[[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]]
[[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]]
'''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku.

Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované  vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

== História ==
IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v &quot;Feuerschlößchene&quot;, bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&amp;oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}&lt;/ref&gt; bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami.

V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&amp;v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt;

V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste.

V októbri 2017 bola premenovaná z &quot;Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn&quot; na &quot;Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH&quot;. V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

== Organizácia ==
Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity (&quot;systémová akreditácia&quot;) sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané &quot;jednotky&quot; pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Lokality ==
Okrem &quot;virtuálneho kampusu&quot; má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}&lt;/ref&gt;

Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov.

== Študijné programy ==
Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&amp;oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}&lt;/ref&gt;

* Dizajn, architektúra a konštrukcia
* Zdravie
* Pohostinstvo, turizmus a podujatia
* Ľudské zdroje
* IT a technológie
* Marketingová komunikácia
* Spoločenské vedy
* Doprava a logistika
* Ekonomika a manažment

== Webové odkazy ==

* [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU]

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;
{{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}}</text>
      <sha1>6lz21nnc62zn9jo8cr9fk7z22ld5yat</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429675</id>
      <parentid>7429674</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:00:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SH1246</username>
        <id>222715</id>
      </contributor>
      <comment>dsa</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10440" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}}
{{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Miesto=[[Erfurt]],[[Thüringen]],[[Nemecko]]|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] &lt;small&gt;(od 2021)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Počet študentov=cca. 85.000 &lt;small&gt;(2022)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]],
{{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} &lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;
[[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]]

[[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]]
[[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]]
'''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku.

Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované  vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

== História ==
IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v &quot;Feuerschlößchene&quot;, bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&amp;oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}&lt;/ref&gt; bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami.

V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&amp;v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt;

V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste.

V októbri 2017 bola premenovaná z &quot;Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn&quot; na &quot;Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH&quot;. V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

== Organizácia ==
Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity (&quot;systémová akreditácia&quot;) sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané &quot;jednotky&quot; pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Lokality ==
Okrem &quot;virtuálneho kampusu&quot; má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}&lt;/ref&gt;

Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov.

== Študijné programy ==
Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&amp;oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}&lt;/ref&gt;

* Dizajn, architektúra a konštrukcia
* Zdravie
* Pohostinstvo, turizmus a podujatia
* Ľudské zdroje
* IT a technológie
* Marketingová komunikácia
* Spoločenské vedy
* Doprava a logistika
* Ekonomika a manažment

== Webové odkazy ==

* [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU]

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;
{{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}}</text>
      <sha1>cabtomrjszl3jbq14l00f584p5sbbgs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686334</id>
    <revision>
      <id>7429609</id>
      <parentid>7429085</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:34:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6580" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Pavlová
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Malužiná]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1379.6
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9474
 | zemepisná dĺžka   = 19.8389
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený z [[Malužiná|Malužinej]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Pavlová''' ({{mnm|1379.6}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|13|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.83892&amp;y=48.94738&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a na katastrálnom území obce [[Malužiná]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]] a [[Malužiná]] a severne ležiaca osada [[Svarín (osada)|Svarín]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Pavlová je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľky]] v hlavnom hrebeni. Zo západného smeru hrebeň vymedzuje [[Malužinská dolina]], zo severu a východu dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]]. Západne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}), Špíglové ({{Mnm|1281}}) a Olešková ({{Mnm|1167}}), severne Skribňovo ({{Mnm|1151}}), Milkovo ({{Mnm|1251}}) a Pukanec ({{Mnm|1302}}), východne [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)|Pálenica]] ({{Mnm|1370}}), [[Mačacia]] ({{Mnm|1410}}), [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}) a [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) a južne [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}), Homôľka, Kvasna ({{Mnm|1424}}), [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}), [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}) a [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu z tejto oblasti odvádza riečka [[Boca]] a jej prítoky; zo západnej časti potok [[Malužiná (potok)|Malužiná]], z východnej jej prítok [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý prechádza do rozsiahlych odlesnených častí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.8366483&amp;y=48.9460712&amp;z=16&amp;q=Malu%C5%BEin%C3%A1&amp;source=osm&amp;id=1067271274&amp;ds=2&amp;base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, umožňujúcich rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.94738&amp;lng=19.83892&amp;ele=1379&amp;azi=25.67&amp;alt=-5.98&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.94738%c2%b0%20N%2019.83892%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný odbočením z {{Turistická značka|modrá}} modrej trasy, vedúcej dolinou [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] z [[Malužiná|Malužinej]] do Sedla pod Veľkým bokom.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.83892&amp;y=48.94738&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Malužiná]]</text>
      <sha1>gs0lbtxbvm8fw8swqyqvmmuultg5dxl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:AdamskZ</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686343</id>
    <revision>
      <id>7429684</id>
      <parentid>7429215</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T21:22:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie 2x</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="647" xml:space="preserve">== REPUBLIKA ‎==
Dobrý deň, vašu úpravu stránky [[REPUBLIKA]] som vrátil do pôvodného stavu.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:38, 23. august 2022 (UTC) 

{{experimenty|REPUBLIKA}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:22, 24. august 2022 (UTC)

== Marian Kotleba ==
Dobrý deň, vaše úpravy stránky [[Marian Kotleba]] boli odstránené. Zámerne vymazávate niekomu nepohodlné fakty. Takéto jednanie možno považovať za [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmus]].--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:22, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>pyi5iaexsi1u027ufwili8c6hxvxpto</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Babina (vrch v Nízkych Tatrách)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686365</id>
    <revision>
      <id>7429602</id>
      <parentid>7429422</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:28:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6014" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Babina
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Polomka]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1515.6
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.8963
 | zemepisná dĺžka   = 19.8313
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený z [[Bacúch]]a
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Babina''' ({{mnm|1515.6}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Bacúch]]om, približne {{Km|17|m|w}} severovýchodne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.83133&amp;y=48.89634&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] a na katastrálnom území obce [[Polomka]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú južne ležiace obce [[Bacúch]] a [[Polomka]], severozápadne sa nachádza [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Babina je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha z Havranej poľany v hlavnom hrebeni medzi [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľkou]] ({{Mnm|1660}}), južným smerom na Javorinku ({{Mnm|1241}}). Západným smerom leží [[Jánov grúň]] {{Mnm|1388}}), [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končisté]] ({{Mnm|1474}}), [[Čertova svadba]] ({{Mnm|1463}}), [[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)|Beňuška]] ({{Mnm|1542}}) a [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}), južným susedí Javorinka, východným [[Zadná hoľa]] ({{Mnm|1620}}), Homôľka a Kvasna ({{Mnm|1424}}) a severným Havrania poľana ({{Mnm|1432}}), [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}) a [[Vrbovica]] ({{Mnm|1394}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Oblasť leží v povodí [[Hron]]a a masív odvodňuje na západe [[Bacúšsky potok]], na juhu Voňacie potok a na východe [[Ždiarsky potok (prítok Hrona)|Ždiarsky potok]]. Na vrchol nevedie značený chodník, no severne prechádza turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast poznačený polomom, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.89634&amp;lng=19.83133&amp;ele=1516&amp;azi=107.95&amp;alt=-0.06&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.89634%c2%b0%20N%2019.83133%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no susedným hrebeňom prechádza {{Turistická značka|červená}} červeno značená [[Cesta hrdinov SNP]], na ktorú sa pripájajú i značené trasy z blízkeho [[Bacúch]]a a [[Polomka|Polomky]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.83133&amp;y=48.89634&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Polomka]]</text>
      <sha1>87ziz12e1rgj850mliiuqte9wks0cj3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DMD holding</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686370</id>
    <redirect title="DMD GROUP" />
    <revision>
      <id>7429520</id>
      <timestamp>2022-08-24T13:52:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[DMD GROUP]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22" xml:space="preserve">#redirect[[DMD GROUP]]</text>
      <sha1>logi0iic5unrxxjn0c6ks5r84lcxsa1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fashion</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686371</id>
    <redirect title="Móda" />
    <revision>
      <id>7429526</id>
      <timestamp>2022-08-24T14:14:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Móda]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18" xml:space="preserve">#redirect[[móda]]</text>
      <sha1>8k8uzfu916b7ulhhlg42slasjppwjog</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2008</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686372</id>
    <revision>
      <id>7429532</id>
      <timestamp>2022-08-24T14:40:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>321fire</username>
        <id>115544</id>
      </contributor>
      <comment>nový článok</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14950" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov
| rok = 2008
| iný názov = 
| logo = 
| veľkosť loga = 
| popis loga = 
| usporiadateľ = Kanada
| dátum = 7.–12. január 2008
| počet tímov = 8
| počet dejísk = 2
| počet miest = 1
| dejiská = [[Calgary]]
| víťaz-kategória = lhzj
| víťaz = USA
| druhý = CAN
| tretí = CZE
| počet titulov = 1
| zápasy = 
| góly = 
| návštevnosť = 
| najproduktívnejší hráč = 
| najužitočnejší hráč = 
| predchádzajúce podujatie = nie
| aktualizácia = 
}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2008''' boli historicky prvé [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov]]. Konali sa v [[Kanada|kanadskom]] meste [[Calgary]] od 7. do 12. januára 2008.&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/156/ Štatistiky MS žien do 18 rokov 2008]&lt;/ref&gt; Turnaju predchádzala kvalifikácia v roku 2007.&lt;ref&gt;[https://www.hockeyarchives.info/intfem-18_2007.htm Medzinárodné zápasy žien do 18 rokov v sezóne 2006/2007]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa jej 12 tímov, z toho 6 postúpilo na MS. USA a Kanada postúpili na MS priamo.

==Kvalifikačné turnaje==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Tímy postupujú na Majstrovstvá sveta 2008
|}

===Skupina A===
Turnaj skupiny A sa hral vo [[Vierumäki]] vo [[Fínsko|Fínsku]] od 9. do 11. februára 2007.

{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lhzj|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=1|sg=6|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{JPN|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=5|ig=9}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NED|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=5|ig=25}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = {{NED|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SUI|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 3 p
|tretiny = (1:2, 0:0, 1:0 – 0:1)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{JPN|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 0
|tretiny = (1:0, 2:0, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{SUI|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{JPN|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 1 p
|tretiny = (1:0, 0:0, 0:1 – 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{NED|lhzj|1}}
|skóre = 18 : 0
|tretiny = (5:0, 7:0, 6:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 1
|tretiny = (1:0, 0:1, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{JPN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{NED|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 3
|tretiny = (0:0, 4:0, 0:3)
}}

===Skupina B===
Turnaj skupiny B sa hral v [[Nymburk]]u v [[Česko|Česku]] od 9. do 11. februára 2007.

{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=4|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=5|ig=10}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KAZ|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = {{KAZ|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lhzj|1}}'''
|skóre = 1 : 4
|tretiny = (0:2, 0:1, 1:1)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{CZE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{AUT|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 1
|tretiny = (0:1, 3:0, 0:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{AUT|lhzj|1}}
|skóre = 5 : 1
|tretiny = (2:0, 1:0, 2:1)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{CZE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{KAZ|lhzj|1}}
|skóre = 11 : 1
|tretiny = (4:1, 6:0, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{AUT|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{KAZ|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 2
|tretiny = (0:1, 3:1, 0:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = {{CZE|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lhzj|1}}'''
|skóre = 1 : 2
|tretiny = (0:0, 1:1, 0:1)
}}

===Skupina C===
Turnaj skupiny C sa hral v [[Bad Tölz]]i v [[Nemecko|Nemecku]] od 16. do 18. februára 2007.

{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{GER|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{RUS|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=4|ig=9}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FRA|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=21}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 16. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = {{FRA|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lhzj|1}}'''
|skóre = 3 : 8
|tretiny = (0:4, 1:2, 2:2)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 16. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 0
|tretiny = (1:0, 1:0, 0:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 17. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{RUS|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lhzj|1}}
|skóre = 5 : 1
|tretiny = (3:1, 1:0, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 17. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FRA|lhzj|1}}
|skóre = 10 : 1
|tretiny = (1:0, 6:0, 3:1)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 18. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{SVK|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FRA|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 2
|tretiny = (1:0, 1:0, 1:2)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 18. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 9 : 2
|tretiny = (1:1, 4:0, 4:1)
}}

==Hlavný turnaj==
===Základné skupiny===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Tímy postupujú do semifinále
|- bgcolor=&quot;#ccccff&quot;
|Tímy budú hrať play-off o 5.–8. miesto
|}

====Skupina A====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=38|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=10|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GER|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=7|ig=15|pozadie=#ccccff}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=26|pozadie=#ccccff}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 7. január 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{FIN|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{GER|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 4
|tretiny = (1:1, 1:2, 0:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A03_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 7. január 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lhzj|1}}
|skóre = 11 : 2
|tretiny = (4:0, 4:1, 3:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A04_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 8. január 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{FIN|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lhzj|1}}'''
|skóre = 3 : 5
|tretiny = (2:2, 1:2, 0:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A07_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 8. január 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{GER|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{CAN|lhzj|1}}'''
|skóre = 1 : 10
|tretiny = (0:2, 1:4, 0:4)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A08_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. január 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CZE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{GER|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 2
|tretiny = (0:0, 1:0, 2:2)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A11_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. január 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lhzj|1}}
|skóre = 17 : 0
|tretiny = (6:0, 8:0, 3:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A12_74_6_0.pdf
}}

====Skupina B====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=28|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=20|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SUI|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=7|ig=17|pozadie=#ccccff}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RUS|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=31|pozadie=#ccccff}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 7. január 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = (3:0, 1:0, 0:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B01_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 7. január 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{USA|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 11 : 0
|tretiny = (3:0, 4:0, 4:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B02_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 8. január 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 14 : 0
|tretiny = (4:0, 5:0, 5:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B05_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 8. január 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{SUI|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lhzj|1}}'''
|skóre = 0 : 11
|tretiny = (0:5, 0:1, 0:5)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B06_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. január 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{RUS|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SUI|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 6
|tretiny = (0:1, 1:3, 1:2)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B09_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. január 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{USA|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SWE|lhzj|1}}
|skóre = 6 : 2
|tretiny = (1:1, 2:1, 3:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B10_74_5_0.pdf
}}

===Play-off o 5.–8. miesto===
{{Play-off4+3miesto
|RD1=Semifinále o 5.–8. miesto
|RD2=O 5. miesto
|Consol=O 7. miesto
|
|'''{{GER|lhzj|1}}'''
|'''2'''
|{{RUS|lhzj|1}}
|1
|
|{{SUI|lhzj|1}}
|2
|'''{{FIN|lhzj|1}}'''
|'''7'''
|
|'''{{GER|lhzj|1}}'''
|'''4'''
|{{FIN|lhzj|1}}
|1
|
|'''{{SUI|lhzj|1}}'''
|'''4'''
|{{RUS|lhzj|1}}
|1
}}

====Semifinále o 5.–8. miesto====
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 1
|tretiny = (0:1, 2:0, 0:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156313_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{SUI|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{FIN|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 7
|tretiny = (1:2, 0:3, 1:2)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156315_74_4_0.pdf
}}

====Zápas o 7. miesto====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 9:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{SUI|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = (1:1, 2:0, 1:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156217_74_5_0.pdf
}}

====Zápas o 5. miesto====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 13:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = (3:0, 0:1, 1:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156218_74_4_0.pdf
}}

===Play-off o titul===
{{Play-off4+3miesto
|
|'''{{CAN|lhzj|1}}'''
|'''7'''
|{{SWE|lhzj|1}}
|1
|
|'''{{USA|lhzj|1}}'''
|'''8'''
|{{CZE|lhzj|1}}
|0
|
|{{CAN|lhzj|1}}
|2
|'''{{USA|lhzj|1}}'''
|'''5'''
|
|{{SWE|lhzj|1}}
|2
|'''{{CZE|lhzj|1}}'''
|'''4'''
}}

====Semifinále====
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{USA|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lhzj|1}}
|skóre = 8 : 0
|tretiny = (2:0, 4:0, 2:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156214_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SWE|lhzj|1}}
|skóre = 7 : 1
|tretiny = (2:0, 4:0, 1:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156216_74_3_0.pdf
}}

====Zápas o 3. miesto====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 16:00
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{SWE|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 4
|tretiny = (0:0, 0:1, 2:3)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156119_74_5_0.pdf
}}

====Finále====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 19:30
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{CAN|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 5
|tretiny = (0:2, 1:2, 1:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156120_74_4_0.pdf
}}

===Konečné poradie===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;40px&quot; | Por.
! width=&quot;160px&quot; | Tím
|- style=&quot;background:gold;&quot;
| align=&quot;center&quot; | {{Prvé miesto}}
| {{USA|lhzj|1}}
|- style=&quot;background:silver;&quot;
| align=&quot;center&quot; | {{Druhé miesto}}
| {{CAN|lhzj|1}}
|- style=&quot;background:#cc9966;&quot;
| align=&quot;center&quot; | {{Tretie miesto}}
| {{CZE|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 4.
| {{SWE|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 5.
| {{GER|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 6.
| {{FIN|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 7.
| {{SUI|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 8.
| {{RUS|lhzj|1}}
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|2008 IIHF World Women's U18 Championship|jazyk2=en|článok2=2007 IIHF World Women's U18 Championship Qualification}}


{{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov|2008]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|ženy]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2008]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2007]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Kanade]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Fínsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Česku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]]
[[Kategória:2008 v Kanade]]</text>
      <sha1>hm927pgxhlkote5y018s36qoccss1n6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429627</id>
      <parentid>7429532</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T18:20:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Športové podujatia v Calgary]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14996" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov
| rok = 2008
| iný názov = 
| logo = 
| veľkosť loga = 
| popis loga = 
| usporiadateľ = Kanada
| dátum = 7.–12. január 2008
| počet tímov = 8
| počet dejísk = 2
| počet miest = 1
| dejiská = [[Calgary]]
| víťaz-kategória = lhzj
| víťaz = USA
| druhý = CAN
| tretí = CZE
| počet titulov = 1
| zápasy = 
| góly = 
| návštevnosť = 
| najproduktívnejší hráč = 
| najužitočnejší hráč = 
| predchádzajúce podujatie = nie
| aktualizácia = 
}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2008''' boli historicky prvé [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov]]. Konali sa v [[Kanada|kanadskom]] meste [[Calgary]] od 7. do 12. januára 2008.&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/156/ Štatistiky MS žien do 18 rokov 2008]&lt;/ref&gt; Turnaju predchádzala kvalifikácia v roku 2007.&lt;ref&gt;[https://www.hockeyarchives.info/intfem-18_2007.htm Medzinárodné zápasy žien do 18 rokov v sezóne 2006/2007]&lt;/ref&gt; Zúčastnilo sa jej 12 tímov, z toho 6 postúpilo na MS. USA a Kanada postúpili na MS priamo.

==Kvalifikačné turnaje==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Tímy postupujú na Majstrovstvá sveta 2008
|}

===Skupina A===
Turnaj skupiny A sa hral vo [[Vierumäki]] vo [[Fínsko|Fínsku]] od 9. do 11. februára 2007.

{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lhzj|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=1|sg=6|ig=5|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{JPN|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=5|ig=9}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NED|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=5|ig=25}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = {{NED|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SUI|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 3 p
|tretiny = (1:2, 0:0, 1:0 – 0:1)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{JPN|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 0
|tretiny = (1:0, 2:0, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{SUI|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{JPN|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 1 p
|tretiny = (1:0, 0:0, 0:1 – 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{NED|lhzj|1}}
|skóre = 18 : 0
|tretiny = (5:0, 7:0, 6:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{FIN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 1
|tretiny = (1:0, 0:1, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Versowood Areena, Vierumäki
|mužstvo1 = '''{{JPN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{NED|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 3
|tretiny = (0:0, 4:0, 0:3)
}}

===Skupina B===
Turnaj skupiny B sa hral v [[Nymburk]]u v [[Česko|Česku]] od 9. do 11. februára 2007.

{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=4|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=5|ig=10}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KAZ|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=18}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = {{KAZ|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lhzj|1}}'''
|skóre = 1 : 4
|tretiny = (0:2, 0:1, 1:1)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{CZE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{AUT|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 1
|tretiny = (0:1, 3:0, 0:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{AUT|lhzj|1}}
|skóre = 5 : 1
|tretiny = (2:0, 1:0, 2:1)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 10. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{CZE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{KAZ|lhzj|1}}
|skóre = 11 : 1
|tretiny = (4:1, 6:0, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = '''{{AUT|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{KAZ|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 2
|tretiny = (0:1, 3:1, 0:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2007
|štadión = Zimní stadión, Nymburk
|mužstvo1 = {{CZE|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SWE|lhzj|1}}'''
|skóre = 1 : 2
|tretiny = (0:0, 1:1, 0:1)
}}

===Skupina C===
Turnaj skupiny C sa hral v [[Bad Tölz]]i v [[Nemecko|Nemecku]] od 16. do 18. februára 2007.

{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{GER|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=21|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{RUS|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=13|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=4|ig=9}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FRA|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=21}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 16. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = {{FRA|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{RUS|lhzj|1}}'''
|skóre = 3 : 8
|tretiny = (0:4, 1:2, 2:2)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 16. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 0
|tretiny = (1:0, 1:0, 0:0)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 17. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{RUS|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lhzj|1}}
|skóre = 5 : 1
|tretiny = (3:1, 1:0, 1:0)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 17. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FRA|lhzj|1}}
|skóre = 10 : 1
|tretiny = (1:0, 6:0, 3:1)
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 18. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{SVK|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FRA|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 2
|tretiny = (1:0, 1:0, 1:2)
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 18. február 2007
|štadión = Hacker-Pschorr Arena,&lt;br&gt;Bad Tölz
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 9 : 2
|tretiny = (1:1, 4:0, 4:1)
}}

==Hlavný turnaj==
===Základné skupiny===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Tímy postupujú do semifinále
|- bgcolor=&quot;#ccccff&quot;
|Tímy budú hrať play-off o 5.–8. miesto
|}

====Skupina A====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=38|ig=3|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=10|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GER|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=7|ig=15|pozadie=#ccccff}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=26|pozadie=#ccccff}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 7. január 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{FIN|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{GER|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 4
|tretiny = (1:1, 1:2, 0:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A03_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 7. január 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lhzj|1}}
|skóre = 11 : 2
|tretiny = (4:0, 4:1, 3:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A04_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 8. január 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{FIN|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lhzj|1}}'''
|skóre = 3 : 5
|tretiny = (2:2, 1:2, 0:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A07_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 8. január 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{GER|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{CAN|lhzj|1}}'''
|skóre = 1 : 10
|tretiny = (0:2, 1:4, 0:4)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A08_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. január 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CZE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{GER|lhzj|1}}
|skóre = 3 : 2
|tretiny = (0:0, 1:0, 2:2)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A11_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. január 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lhzj|1}}
|skóre = 17 : 0
|tretiny = (6:0, 8:0, 3:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156A12_74_6_0.pdf
}}

====Skupina B====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lhzj|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=28|ig=2|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lhzj|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=20|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SUI|lhzj|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=7|ig=17|pozadie=#ccccff}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{RUS|lhzj|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=31|pozadie=#ccccff}}
|}

{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 7. január 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SUI|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = (3:0, 1:0, 0:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B01_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 7. január 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{USA|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 11 : 0
|tretiny = (3:0, 4:0, 4:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B02_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 8. január 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{SWE|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 14 : 0
|tretiny = (4:0, 5:0, 5:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B05_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 8. január 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{SUI|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lhzj|1}}'''
|skóre = 0 : 11
|tretiny = (0:5, 0:1, 0:5)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B06_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 9. január 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{RUS|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{SUI|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 6
|tretiny = (0:1, 1:3, 1:2)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B09_74_6_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 9. január 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{USA|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SWE|lhzj|1}}
|skóre = 6 : 2
|tretiny = (1:1, 2:1, 3:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156B10_74_5_0.pdf
}}

===Play-off o 5.–8. miesto===
{{Play-off4+3miesto
|RD1=Semifinále o 5.–8. miesto
|RD2=O 5. miesto
|Consol=O 7. miesto
|
|'''{{GER|lhzj|1}}'''
|'''2'''
|{{RUS|lhzj|1}}
|1
|
|{{SUI|lhzj|1}}
|2
|'''{{FIN|lhzj|1}}'''
|'''7'''
|
|'''{{GER|lhzj|1}}'''
|'''4'''
|{{FIN|lhzj|1}}
|1
|
|'''{{SUI|lhzj|1}}'''
|'''4'''
|{{RUS|lhzj|1}}
|1
}}

====Semifinále o 5.–8. miesto====
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2008
|čas = 16:00
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 2 : 1
|tretiny = (0:1, 2:0, 0:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156313_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2008
|čas = 19:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{SUI|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{FIN|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 7
|tretiny = (1:2, 0:3, 1:2)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156315_74_4_0.pdf
}}

====Zápas o 7. miesto====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 9:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{SUI|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{RUS|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = (1:1, 2:0, 1:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156217_74_5_0.pdf
}}

====Zápas o 5. miesto====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 13:30
|štadión = Norma Bush Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{GER|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{FIN|lhzj|1}}
|skóre = 4 : 1
|tretiny = (3:0, 0:1, 1:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156218_74_4_0.pdf
}}

===Play-off o titul===
{{Play-off4+3miesto
|
|'''{{CAN|lhzj|1}}'''
|'''7'''
|{{SWE|lhzj|1}}
|1
|
|'''{{USA|lhzj|1}}'''
|'''8'''
|{{CZE|lhzj|1}}
|0
|
|{{CAN|lhzj|1}}
|2
|'''{{USA|lhzj|1}}'''
|'''5'''
|
|{{SWE|lhzj|1}}
|2
|'''{{CZE|lhzj|1}}'''
|'''4'''
}}

====Semifinále====
{{Hokejbox2
|bg = 
|dátum = 11. február 2008
|čas = 16:15
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{USA|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{CZE|lhzj|1}}
|skóre = 8 : 0
|tretiny = (2:0, 4:0, 2:0)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156214_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum = 11. február 2008
|čas = 19:45
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = '''{{CAN|lhzj|2}}'''
|mužstvo2 = {{SWE|lhzj|1}}
|skóre = 7 : 1
|tretiny = (2:0, 4:0, 1:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156216_74_3_0.pdf
}}

====Zápas o 3. miesto====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 16:00
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{SWE|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{CZE|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 4
|tretiny = (0:0, 0:1, 2:3)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156119_74_5_0.pdf
}}

====Finále====
{{Hokejbox2
|dátum = 12. február 2008
|čas = 19:30
|štadión = Father David Bauer Olympic Arena, Calgary
|mužstvo1 = {{CAN|lhzj|2}}
|mužstvo2 = '''{{USA|lhzj|1}}'''
|skóre = 2 : 5
|tretiny = (0:2, 1:2, 1:1)
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/156/IHW156120_74_4_0.pdf
}}

===Konečné poradie===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;40px&quot; | Por.
! width=&quot;160px&quot; | Tím
|- style=&quot;background:gold;&quot;
| align=&quot;center&quot; | {{Prvé miesto}}
| {{USA|lhzj|1}}
|- style=&quot;background:silver;&quot;
| align=&quot;center&quot; | {{Druhé miesto}}
| {{CAN|lhzj|1}}
|- style=&quot;background:#cc9966;&quot;
| align=&quot;center&quot; | {{Tretie miesto}}
| {{CZE|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 4.
| {{SWE|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 5.
| {{GER|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 6.
| {{FIN|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 7.
| {{SUI|lhzj|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; | 8.
| {{RUS|lhzj|1}}
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|2008 IIHF World Women's U18 Championship|jazyk2=en|článok2=2007 IIHF World Women's U18 Championship Qualification}}


{{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov|2008]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|ženy]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2008]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2007]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Kanade]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Fínsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Česku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]]
[[Kategória:2008 v Kanade]]
[[Kategória:Športové podujatia v Calgary]]</text>
      <sha1>keswytuaprq10t1n66o2wrok9gph02p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Snívanky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686373</id>
    <revision>
      <id>7429533</id>
      <timestamp>2022-08-24T14:52:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>Snívanky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3262" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Kristína (speváčka)|Kristína]]
 | Názov                = Snívanky
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[detské piesne]], [[Pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[16. marec]] [[2020]]
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Not On Label]]
 | Producent            = 
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[Mať srdce]]&lt;br/&gt; (2017)
 | Tento album          = Snívanky&lt;br/&gt; (2020)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Snívanky''''' je názov piateho štúdiového albumu, slovenskej speváčky [[Kristína (speváčka)|Kristíny]]. Tento album spolu s magnetkou Kristíny, otextovaný autorkou viacerých detských knižiek, Zuzanou Štelbaskou, vyšiel mimo oficiálneho vydavateľstva dňa [[16. marec|16. marca]] [[2020]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Kristína – Snívanky| url =https://www.discogs.com/release/15152707-Krist%C3%ADna-Sn%C3%ADvanky| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk =en-EN }}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Snívanky''
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: [[Kristína Peláková]]/ texty: [[Zuzana Štelbaská]]
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Bude sa ti snívať sen
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:08
| titul2          = Dráčik
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:22
| titul3          = Uspávanka
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 2:06
| titul4         = Slnečné bozky
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 2:35
| titul5          = Šťastie
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 3:18
| titul6          = Svetielka
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 2:32
| titul7          = Víla
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:00
| titul8          = Zimné labute
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 2:47
| titul9          = V rozprávke
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 2:55
| titul10          = Túlavý psík
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:17
| titul11          = Sníčkový kráľ
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 2:48
| titul12         = Lupeňový sneh
| poznámka12       = 
| skladateľ12      = 
| dĺžka12          = 3:24
}}

== Výroba albumu ==
* [[Kristína Peláková]] - spev
* [[Martin Kavulič]] - vokály
* [[Braňo Kociov]] - akustická gitara (1, 2, 4)


== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Albumy Kristíny]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2020]]
[[Kategória:Detské hudobné albumy]]</text>
      <sha1>n6zo9xltggy1v8pzxrz3a8bc1925sc0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429534</id>
      <parentid>7429533</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T14:53:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>referencie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3794" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Kristína (speváčka)|Kristína]]
 | Názov                = Snívanky
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[detské piesne]], [[Pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[16. marec]] [[2020]]
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Not On Label]]
 | Producent            = 
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[Mať srdce]]&lt;br/&gt; (2017)
 | Tento album          = Snívanky&lt;br/&gt; (2020)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Snívanky''''' je názov piateho štúdiového albumu, slovenskej speváčky [[Kristína (speváčka)|Kristíny]]. Tento album spolu s magnetkou Kristíny, otextovaný autorkou viacerých detských knižiek, Zuzanou Štelbaskou, vyšiel mimo oficiálneho vydavateľstva dňa [[16. marec|16. marca]] [[2020]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína - Snívanky len 11,99 € {{!}} HudobnéCD.sk|url=https://hudobnecd.sk/hudba/cd/34817-snivanky-kristina-detske-cd/|vydavateľ=hudobnecd.sk|dátum prístupu=2022-08-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kristína vydala album Snívanky. Je odbočkou od jej popovej tvorby|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/28-03-2020-kristina-vydala-album-snivanky-je-odbockou-od-jej-popovej-tvorby/|vydavateľ=hudba.zoznam.sk|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Kristína – Snívanky| url =https://www.discogs.com/release/15152707-Krist%C3%ADna-Sn%C3%ADvanky| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk =en-EN }}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Snívanky''
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: [[Kristína Peláková]]/ texty: [[Zuzana Štelbaská]]
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Bude sa ti snívať sen
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:08
| titul2          = Dráčik
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:22
| titul3          = Uspávanka
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 2:06
| titul4         = Slnečné bozky
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 2:35
| titul5          = Šťastie
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 3:18
| titul6          = Svetielka
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 2:32
| titul7          = Víla
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:00
| titul8          = Zimné labute
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 2:47
| titul9          = V rozprávke
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 2:55
| titul10          = Túlavý psík
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:17
| titul11          = Sníčkový kráľ
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 2:48
| titul12         = Lupeňový sneh
| poznámka12       = 
| skladateľ12      = 
| dĺžka12          = 3:24
}}

== Výroba albumu ==
* [[Kristína Peláková]] - spev
* [[Martin Kavulič]] - vokály
* [[Braňo Kociov]] - akustická gitara (1, 2, 4)


== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Albumy Kristíny]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2020]]
[[Kategória:Detské hudobné albumy]]</text>
      <sha1>lhekt075sm9dl5xgm7l6dv12xomrqks</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DMD FIN</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686374</id>
    <redirect title="DMD GROUP" />
    <revision>
      <id>7429543</id>
      <timestamp>2022-08-24T15:11:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[DMD GROUP]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22" xml:space="preserve">#redirect[[DMD GROUP]]</text>
      <sha1>logi0iic5unrxxjn0c6ks5r84lcxsa1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>13 (album)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686375</id>
    <revision>
      <id>7429552</id>
      <timestamp>2022-08-24T15:36:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>13</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3786" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = 
 | Názov                = 
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[hard rock]], [[europop]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[2014]]
 | Miesto nahratia      = [[štúdio Exponent]], [[Šulekovo]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[DUNA]] s.r.o.
 | Producent            = [[Gladiator]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[Hlavu maj hore]]&lt;br/&gt; (2009)
 | Tento album          = 13&lt;br/&gt; (2014)
 | Nasledujúci album    = [[Deň, čo mal dávno prísť]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''13''''' je názov trinásteho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]]. Tento album v roku [[2014]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[DUNA]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Gladiator – 13| url =https://www.discogs.com/release/7989140-Gladiator-13| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk =en-EN }}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''13''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = áno
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = hudba: [[Martin Cibulka]]
| dĺžka1          = 
| titul2          = My sme gladiátori
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = [[Georgio Babulic]]/Georgio Babulic
| dĺžka2          = 
| titul3          = Stojí to za pokus
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = [[Vlado Krausz]]/[[Tomáš Vereš]]
| dĺžka3          = 
| titul4         = V bielom závoji
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = Georgio Babulic/[[Miko Hladký]]
| dĺžka4          = 
| titul5          = Na čom záleží
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = Vlado Krausz/Tomáš Vereš
| dĺžka5          = 
| titul6          = Stáva sa to
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = Vlado Krausz/Miko Hladký
| dĺžka6          = 
| titul7          = Ruža
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka7          = 
| titul8          = Veď zajtra príde ráno
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka8          = 
| titul9          = Život je hra
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka9          = 
| titul10          = Slečna zabiják
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka10          = 
| titul11          = Na kom ti záleží
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = Georgio Babulic/Miko Hladký
| dĺžka11          = 
| titul12         = Sám s ňou
| poznámka12       = 
| skladateľ12      = Vlado Krausz/Georgio Babulic
| dĺžka12          = 
| titul13         = Outro
| poznámka13       = 
| skladateľ13      = hudba: Martin Cibulka
| dĺžka13          = 
}}

== Výroba albumu ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Tomáš Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]], klavír
;Hostia
* [[Martin Cibuľka]] – groovy, loopy
* [[Peter Saniga]] – akustická gitara
;Produkcia
* [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]] – nahrávanie, mixovanie, mastering
* [[Andrea Jančeková]] – fotografie
* Gladiator – dizajn

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2014]]</text>
      <sha1>nc1w4qmor3yttuoom8sox2n4j40hcik</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429554</id>
      <parentid>7429552</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T15:41:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3801" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Gladiator]]
 | Názov                = 13
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[hard rock]], [[europop]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[2014]]
 | Miesto nahratia      = [[štúdio Exponent]], [[Šulekovo]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[DUNA]] s.r.o.
 | Producent            = [[Gladiator]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[Hlavu maj hore]]&lt;br/&gt; (2009)
 | Tento album          = 13&lt;br/&gt; (2014)
 | Nasledujúci album    = [[Deň, čo mal dávno prísť]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''13''''' je názov trinásteho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]]. Tento album v roku [[2014]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[DUNA]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Gladiator – 13| url =https://www.discogs.com/release/7989140-Gladiator-13| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk =en-EN }}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''13''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = áno
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = hudba: [[Martin Cibulka]]
| dĺžka1          = 
| titul2          = My sme gladiátori
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = [[Georgio Babulic]]/Georgio Babulic
| dĺžka2          = 
| titul3          = Stojí to za pokus
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = [[Vlado Krausz]]/[[Tomáš Vereš]]
| dĺžka3          = 
| titul4         = V bielom závoji
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = Georgio Babulic/[[Miko Hladký]]
| dĺžka4          = 
| titul5          = Na čom záleží
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = Vlado Krausz/Tomáš Vereš
| dĺžka5          = 
| titul6          = Stáva sa to
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = Vlado Krausz/Miko Hladký
| dĺžka6          = 
| titul7          = Ruža
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka7          = 
| titul8          = Veď zajtra príde ráno
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka8          = 
| titul9          = Život je hra
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka9          = 
| titul10          = Slečna zabiják
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka10          = 
| titul11          = Na kom ti záleží
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = Georgio Babulic/Miko Hladký
| dĺžka11          = 
| titul12         = Sám s ňou
| poznámka12       = 
| skladateľ12      = Vlado Krausz/Georgio Babulic
| dĺžka12          = 
| titul13         = Outro
| poznámka13       = 
| skladateľ13      = hudba: Martin Cibulka
| dĺžka13          = 
}}

== Výroba albumu ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]]
* [[Tomáš Vereš]] – gitara
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]], klavír
;Hostia
* [[Martin Cibuľka]] – groovy, loopy
* [[Peter Saniga]] – akustická gitara
;Produkcia
* [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]] – nahrávanie, mixovanie, mastering
* [[Andrea Jančeková]] – fotografie
* Gladiator – dizajn

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2014]]</text>
      <sha1>i5amvjjrm01xiaww4pu6w3xg8di7m6g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Deň, čo mal dávno prísť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686376</id>
    <revision>
      <id>7429560</id>
      <timestamp>2022-08-24T16:05:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>Deň, čo mal dávno prísť</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4333" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Gladiator]]
 | Názov                = Deň, čo mal dávno prísť
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[pop rock]], [[Pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[2014]]
 | Miesto nahratia      = [[Randal Group Production]]&lt;br/&gt;[[Slovenský Rozhlas]]&lt;br/&gt;[[štúdio Exponent]], [[Šulekovo]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Gladius Group]]
 | Producent            = [[Jimi Cimbala]]&lt;br/&gt;[[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]&lt;br/&gt;[[Zoltán Tóth]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[13 (album)|13]]&lt;br/&gt; (2014)
 | Tento album          = Deň, čo mal dávno prísť&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Deň, čo mal dávno prísť''''' je názov štrnásteho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]]. Tento album v roku [[2020]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Gladius Group]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Gladiator – Deň, Čo Mal Dávno Prísť | url =https://www.discogs.com/release/12893189-Gladiator-De%C5%88-%C4%8Co-Mal-D%C3%A1vno-Pr%C3%ADs%C5%A5-| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk =en-EN }}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Deň, čo mal dávno prísť''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = áno
| titul1          = Deň, čo mal dávno prísť
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = [[Vlado Krausz]]/[[Miko Hladký]]
| dĺžka1          = 
| titul2          = Poď do vody
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = [[Vlado Krausz]]/[[Georgio Babulic]]
| dĺžka2          = 
| titul3          = Keď som s ňou
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka3          = 
| titul4         = Možno to chce čas
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka4          = 
| titul5          = Nič nemá cenu ako ty
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka5          = 
| titul6          = Lepší človek
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka6          = 
| titul7          = Milióny ciest
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka7          = 
| titul8          = Zhora dole
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = Vlado Krausz/Georgio Babulic
| dĺžka8          = 
| titul9          = Mám ťa rád
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka9          = 
| titul10          = Ty si tá
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = [[Milan Hodál]]/Georgio Babulic
| dĺžka10          = 
| titul11          = Čas vianočný
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka11          = 
| titul12         = Čas vianočný
| poznámka12       = akustická verzia
| skladateľ12      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka12          = 
}}

== Výroba albumu ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]], vokály
* [[Tomáš Vereš]] – gitara, vokály
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]], klavír, [[Hammond organ]]
;Hostia
* [[Anton Popovič]] - Orchestrálna a zborová úprava (11, 12)
* [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]], dirigent: [[Anton Popovič]] - (11, 12)
* [[Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu]], dirigent: [[Adrian Kokoš]] - (11, 12)
;Produkcia
* [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]] (1-9), [[Zoltán Tóth]] (10) – mixovanie, mastering
* [[Dita Fiebigová]], [[Ladislav Rychtarik]] - fotografie
* [[Jaroslav Geci]], Laco Rychtarik - grafický dizajn

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]</text>
      <sha1>i5e49gk4xgv7ejyh0ycokhjgd140b64</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429700</id>
      <parentid>7429560</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T04:47:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4360" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Gladiator]]
 | Názov                = Deň, čo mal dávno prísť
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[pop rock]], [[Pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[2014]]
 | Miesto nahratia      = [[Randal Group Production]]&lt;br/&gt;[[Slovenský Rozhlas]]&lt;br/&gt;[[štúdio Exponent]], [[Šulekovo]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Gladius Group]]
 | Producent            = [[Jimi Cimbala]]&lt;br/&gt;[[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]&lt;br/&gt;[[Zoltán Tóth]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE
 | Predchádzajúci album = [[13 (album)|13]]&lt;br/&gt; (2014)
 | Tento album          = Deň, čo mal dávno prísť&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Deň, čo mal dávno prísť''''' je názov štrnásteho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Gladiator]]. Tento album v roku [[2020]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Gladius Group]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Gladiator – Deň, Čo Mal Dávno Prísť | url =https://www.discogs.com/release/12893189-Gladiator-De%C5%88-%C4%8Co-Mal-D%C3%A1vno-Pr%C3%ADs%C5%A5-| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = | jazyk =en-EN }}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Deň, čo mal dávno prísť''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = áno
| titul1          = Deň, čo mal dávno prísť
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = [[Vlado Krausz]]/[[Miko Hladký]]
| dĺžka1          = 
| titul2          = Poď do vody
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = [[Vlado Krausz]]/[[Georgio Babulic]]
| dĺžka2          = 
| titul3          = Keď som s ňou
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka3          = 
| titul4         = Možno to chce čas
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka4          = 
| titul5          = Nič nemá cenu ako ty
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = Miko Hladký/Miko Hladký
| dĺžka5          = 
| titul6          = Lepší človek
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka6          = 
| titul7          = Milióny ciest
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka7          = 
| titul8          = Zhora dole
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = Vlado Krausz/Georgio Babulic
| dĺžka8          = 
| titul9          = Mám ťa rád
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka9          = 
| titul10          = Ty si tá
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = [[Milan Hodál]]/Georgio Babulic
| dĺžka10          = 
| titul11          = Čas vianočný
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka11          = 
| titul12         = Čas vianočný
| poznámka12       = akustická verzia
| skladateľ12      = Georgio Babulic/Georgio Babulic
| dĺžka12          = 
}}

== Výroba albumu ==
* [[Miko Hladký]] – [[spev]], [[gitara]]
* [[Maroš Hladký]] – [[basová gitara]]
* [[Georgio Babulic]] – [[bicie nástroje]], vokály
* [[Tomáš Vereš]] – gitara, vokály
* [[Peter Slamečka]] – [[klávesové nástroje]], klavír, [[Hammond organ]]
;Hostia
* [[Anton Popovič (hudobník)|Anton Popovič]] - Orchestrálna a zborová úprava (11, 12)
* [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]], dirigent: [[Anton Popovič]] - (11, 12)
* [[Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu]], dirigent: [[Adrian Kokoš]] - (11, 12)
;Produkcia
* [[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]] (1-9), [[Zoltán Tóth]] (10) – mixovanie, mastering
* [[Dita Fiebigová]], [[Ladislav Rychtarik]] - fotografie
* [[Jaroslav Geci]], Laco Rychtarik - grafický dizajn

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Gladiator}}

[[Kategória:Albumy skupiny Gladiator]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]</text>
      <sha1>fdr00fn2qknp064zhqxx9vdj151vl2x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:78.98.190.68</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686377</id>
    <revision>
      <id>7429591</id>
      <timestamp>2022-08-24T17:13:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="201" xml:space="preserve">{{Exp3N}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:13, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>tgpn3nqhxyyv3w9une22wrjzhlx5oih</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Domárka (rozlišovacia stránka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686378</id>
    <revision>
      <id>7429613</id>
      <timestamp>2022-08-24T17:38:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Domárka'''  môže byť: *vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]] *ľudovo:&lt;ref&gt;domárka. In: [[Slovník slovenských nárečí]]&lt;/ref&gt; ** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'') ** [[belorítka]] (''Delichon'')  ==Zdroje== {{referencie}}  {{rozlišovacia stránka}}“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="269" xml:space="preserve">'''Domárka'''  môže byť:
*vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]]
*ľudovo:&lt;ref&gt;domárka. In: [[Slovník slovenských nárečí]]&lt;/ref&gt;
** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'')
** [[belorítka]] (''Delichon'')

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>81vq5nxz9663sm2wfx8qaimrjetfykx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429618</id>
      <parentid>7429613</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T17:42:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>ú</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="648" xml:space="preserve">'''Domárka'''  môže byť:
*vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]]
*ľudovo:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = domárka
| titul = Slovník slovenských nárečí
| odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí
| zväzok = I A{{--}}K
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1994
| isbn = 80-224-0183-8
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dom%C3%A1rka&amp;s=exact&amp;c=G4f4&amp;cs=&amp;d=ssn#
| počet strán = 933
| strany = 348
}}&lt;/ref&gt;
** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'')
** [[belorítka]] (''Delichon'')

== Zdroje ==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>0dja086mxflsqvgm7yiax1kytjcr053</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429654</id>
      <parentid>7429618</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T19:58:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="869" xml:space="preserve">'''Domárka'''  môže byť:
*vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]]
*ženský rod slova [[domár]]
*ľudovo:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = domárka
| titul = Slovník slovenských nárečí
| odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí
| zväzok = I A{{--}}K
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1994
| isbn = 80-224-0183-8
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dom%C3%A1rka&amp;s=exact&amp;c=G4f4&amp;cs=&amp;d=ssn#
| počet strán = 933
| strany = 348
}}&lt;/ref&gt;
** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'')
** [[belorítka]] (''Delichon'')
*zriedkavo: [[domáca čiapka]] &lt;ref&gt;RUŽIČKA, J. Jazykový rozbor Kubániho poviedky Mendík. In: Slovenská reč 3 1963 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1963/3/sr1963-3-lq.pdf]&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>i8zrr6yhg4ha0udc2n8y3rubb225cr4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429655</id>
      <parentid>7429654</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:05:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1117" xml:space="preserve">'''Domárka'''  môže byť:
*vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]]
*ženský rod slova [[domár]]
*ľudovo:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = domárka
| titul = Slovník slovenských nárečí
| odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí
| zväzok = I A{{--}}K
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1994
| isbn = 80-224-0183-8
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dom%C3%A1rka&amp;s=exact&amp;c=G4f4&amp;cs=&amp;d=ssn#
| počet strán = 933
| strany = 348
}}&lt;/ref&gt;
** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'')
** [[belorítka]] (''Delichon'')
* zriedkavo: [[domáca čiapka]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Ružička
| meno = Jozef
| odkaz na autora = 
| titul = Jazykový rozbor Kubániho poviedky Mendík
| periodikum = Slovenská reč
| odkaz na periodikum = Slovenská reč
| rok = 1963
| ročník = 28
| číslo = 3
| strany = 129{{--}}143
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1963/3/sr1963-3-lq.pdf
| dátum prístupu = 2022-08-24
| issn = 1338-4279
}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>or6mwrynildow8o7mh8btitofdku5rc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429656</id>
      <parentid>7429655</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:05:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1209" xml:space="preserve">'''Domárka'''  môže byť:
*vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]]
*ženský rod slova [[domár]]
*ľudovo:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = domárka
| titul = Slovník slovenských nárečí
| odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí
| zväzok = I A{{--}}K
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1994
| isbn = 80-224-0183-8
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dom%C3%A1rka&amp;s=exact&amp;c=G4f4&amp;cs=&amp;d=ssn#
| počet strán = 933
| strany = 348
}}&lt;/ref&gt;
** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'')
** [[belorítka]] (''Delichon'')
*zriedkavo: [[domáca čiapka]] &lt;ref&gt;RUŽIČKA, J. Jazykový rozbor Kubániho poviedky Mendík. In: Slovenská reč 3 1963 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1963/3/sr1963-3-lq.pdf]&lt;/ref&gt;
*u vojvodinských Slovákov: [[domovníčka]]&lt;ref&gt;100 rokov divadla v Kovačici [http://kultura-kovacica.com/wp-content/uploads/2017/08/100-rokov-divadla-v-Kova%C4%8Dici-1.%C4%8Das%C5%A5.pdf] S. 107&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;V HOSTINE U ANNY ĎUGOVEJ
HEREČKA SRDCOM A DUŠOU [https://www.pancevac-online.rs/arhiva/pdf/pancevac_08072016.pdf] S. VIII&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>h615djg99ecn2revym6anks4is3eyy4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429657</id>
      <parentid>7429656</parentid>
      <timestamp>2022-08-24T20:07:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1457" xml:space="preserve">'''Domárka'''  môže byť:
*vrch v Nízkych Tatrách, pozri [[Domárka]]
*ženský rod slova [[domár]]
*ľudovo:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = domárka
| titul = Slovník slovenských nárečí
| odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí
| zväzok = I A{{--}}K
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1994
| isbn = 80-224-0183-8
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=dom%C3%A1rka&amp;s=exact&amp;c=G4f4&amp;cs=&amp;d=ssn#
| počet strán = 933
| strany = 348
}}&lt;/ref&gt;
** [[žltochvost]] (''Phoenicurus'')
** [[belorítka]] (''Delichon'')
* zriedkavo: [[domáca čiapka]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Ružička
| meno = Jozef
| odkaz na autora = 
| titul = Jazykový rozbor Kubániho poviedky Mendík
| periodikum = Slovenská reč
| odkaz na periodikum = Slovenská reč
| rok = 1963
| ročník = 28
| číslo = 3
| strany = 129{{--}}143
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1963/3/sr1963-3-lq.pdf
| dátum prístupu = 2022-08-24
| issn = 1338-4279
}}&lt;/ref&gt;
*u vojvodinských Slovákov: [[domovníčka]]&lt;ref&gt;100 rokov divadla v Kovačici [http://kultura-kovacica.com/wp-content/uploads/2017/08/100-rokov-divadla-v-Kova%C4%8Dici-1.%C4%8Das%C5%A5.pdf] S. 107&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;V HOSTINE U ANNY ĎUGOVEJ
HEREČKA SRDCOM A DUŠOU [https://www.pancevac-online.rs/arhiva/pdf/pancevac_08072016.pdf] S. VIII&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>8al7jfsg80yt1tc0j44cft7wg4hju2m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:2A02:AB04:3140:7400:DC5B:29C7:71B2:ACC2</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686379</id>
    <revision>
      <id>7429632</id>
      <timestamp>2022-08-24T18:25:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="211" xml:space="preserve">{{Zobraz náhľad}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:25, 24. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>10pd2h63pkgfekd4ll3jx5l65mq9k4d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nicola Girasoli</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686380</id>
    <revision>
      <id>7429639</id>
      <timestamp>2022-08-24T18:50:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jurkostano</username>
        <id>196528</id>
      </contributor>
      <comment>Publikovanie stránky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4336" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = Apoštolský nuncius
| meno = Nicola Girasoli
| aktuálny titul = Apoštolský nuncius na slovensku
| portrét = NicolaGirasoli PUCP2017.jpg
| popis portrétu = Arcibiskup Nicola Girasoli
| štát pôsobenia = Slovensko, Vatikán
| 1. funkcia = Apoštolský nuncius na Slovenksu
| 1. funkcia - predchodca = Mons. Giacomo Guido Ottonello
| cirkev = Rímskokatolíska cirkev
| biskupské svätenie dátum = 15 Jún 2006
| titulárny kostol = Egnazia Appula
}}
'''[[Monsignor|Mons]]. Nicola Girasoli''' (21. júla 1957) je [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je od júna 2022 [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolským nunciom na Slovensku]]. V rokoch [[2017]] až [[2022]] bol [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] v [[Peru]] od roku [[2006]] do roku [[2011]] pôsobil ako [[Apoštolský nuncius|nuncius]] v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a od roku 2011 ako nuncius v [[Antily|Antilách]] a niekoľkých ďalších karibských krajinách do roku [[2017]]. V roku  [[2006]] sa stal [[Arcibiskup|arcibiskupom]].

== Život ==
Girasoli, narodený v Ruvo di Puglia, za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[15. jún|15. júna]] [[1980]] [[Pápež|pápežom]] [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] Získal doktorát z [[Kánonické právo|kanonického práva]]. Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v roku [[1981]] na Pápežskú cirkevnú akadémiu. Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil [[1. máj|1. mája]] [[1985]]. Medzi jeho úlohy patrili vyslania v [[Indonézia|Indonézii]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] a [[Argentína|Argentíne]], ako aj práca v sekcii pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu [[Vatikán|Vatikánu]]. [[24. január|24. januára]] [[2006]] ho pápež [[Benedikt XVI.|Benedikt XVI]]. vymenoval za nuncia v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a za titulárneho arcibiskupa v Egnazia Appula. Biskupskú konsekráciu prijal [[11. marec|11. marca]] od [[Kardinál|kardinála]] [[Angelo Sodano|Angela Sodana]], spoluzasvätiteľmi boli [[arcibiskup]] Robert Sarah a [[biskup]] Luigi Martella. Dňa [[29. október|29. októbra]] [[2011]] bol vymenovaný za apoštolského delegáta na [[Antily]] a nuncia v [[Antigua a Barbuda|Antiguu a Barbudu]], [[Bahamy]], [[Dominikánska republika|Dominiku]], [[Jamajka|Jamajku]], [[Grenada|Grenadu]], [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätá Lucia|Svätú Luciu]], [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätý Vincent]] a Grenadíny, [[Surinam]] a [[Guyana (štát)|Guyanu]].  [[21. december|21. decembra]] [[2011]] sa stal aj nunciom v [[Trinidad a Tobago|Trinidade a Tobag]]&lt;nowiki/&gt;u a na [[Barbados|Barbadose]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[16. jún|16. júna]] [[2017]] vymenoval za nuncia v [[Peru]].  V máji [[2018]] bol spomenutý ako možný kandidát na obsadenie pozície náhradníka pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte, pretože sa považoval za „veľmi blízky pápežovi Františkovi a súhlasil s kardinálom Pietrom Parolinom“, štátnym sekretárom.  Pápež František ho [[2. júl|2. júla]] [[2022]] vymenoval za nuncia na [[Slovensko|Slovensku]]. Okrem taliančiny hovorí [[Anglický jazyk|anglicky]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] a [[Španielsky jazyk|španielsky]]. Niekoľko rokov sa venoval štúdiu práv menšín a písal na túto tému.

== Diela ==
''Bastarsi  (po taliansky) 1985''

''Significato ecclesiale dei beni temporali della Chiesa: studio dei documenti conciliari e del libro V del Codice di Diritto Canonico  (po taliansky) [[1990]]'' https://www.worldcat.org/oclc/65447147

''Compromise and Minority Rights''. ''(po anglicky) [[1996]]'' https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9789630568661

''National Minorities: Who Are They? (po anglicky) [[1996]]'' https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9789630573160

''Il primo cielo: perchè Dante non pubblicò il Paradiso (po taliansky) [[1995]]'' https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9788805054923

== Zdroj ==
''Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku'' https://en.wikipedia.org/wiki/Nicola_Girasoli na anglickej Wikipédii.</text>
      <sha1>ajlj2gqbperfo8jngm0hw8udo00yh8i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny Luxemburska</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686381</id>
    <revision>
      <id>7429672</id>
      <timestamp>2022-08-24T20:45:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="113" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Luxembursko]]
[[Kategória:Šablóny Luxemburska| Navigačné]]</text>
      <sha1>mcp6pqedjr0k3rpiy8vlz9d01bno9bt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Luxemburska</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686382</id>
    <revision>
      <id>7429682</id>
      <timestamp>2022-08-24T21:17:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="123" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Luxembursko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Luxemburska]]</text>
      <sha1>3qz8q5p0erdjve3wb5rwy69mr6see1p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mestská hromadná doprava v Levoči</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686383</id>
    <revision>
      <id>7429687</id>
      <timestamp>2022-08-24T21:27:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>vytvorenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1546" xml:space="preserve">'''Mestská hromadná doprava v Levoči'''  je zabezpečovaná autobusovou dopravou, ktorú tvorí 1 autobusová linka s číslovaním 201. Prevádzkuje ju spoločnosť [[SAD Poprad]].&lt;ref&gt;http://sadpp.sk/CP/MHD/704201.pdf&lt;/ref&gt; Vozidlový park tvorí jeden autobus.&lt;ref&gt;https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/911/Levoča&lt;/ref&gt; Linka premáva celý týždeň od 5:20 do 20:10.

== Linky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Linka
! colspan=&quot;2&quot; | Trasa
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! Začiatok
! Koniec
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''201'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Sídl. Západ II
| Sídl. Západ II
| okružná linka
|}

== Vozidlový park ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Typ vozidla&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Fotografia&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Roky výroby&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Počet vozidiel&lt;/center&gt;
! colspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Vlastnosti vozidla&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Poznámky&lt;/center&gt;
|-
! &lt;center&gt;&lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;&lt;/center&gt;
! &lt;center&gt;&lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;&lt;/center&gt; 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Karsan Atak]]
| 
| [[2018]]
| 1
| [[Súbor:Black_check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black_check.svg|15px]]
| 
|-
! Spolu
! 
! [[2018]]
! 1
! 1/1
! 1/1
! 
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

{{MHD na Slovensku}}

[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Levoča]]</text>
      <sha1>mtmfxzw4hvsacph8ybkl0tnlcouta5e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429715</id>
      <parentid>7429687</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:52:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Doprava v Levoči]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1579" xml:space="preserve">'''Mestská hromadná doprava v Levoči'''  je zabezpečovaná autobusovou dopravou, ktorú tvorí 1 autobusová linka s číslovaním 201. Prevádzkuje ju spoločnosť [[SAD Poprad]].&lt;ref&gt;http://sadpp.sk/CP/MHD/704201.pdf&lt;/ref&gt; Vozidlový park tvorí jeden autobus.&lt;ref&gt;https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/911/Levoča&lt;/ref&gt; Linka premáva celý týždeň od 5:20 do 20:10.

== Linky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Linka
! colspan=&quot;2&quot; | Trasa
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! Začiatok
! Koniec
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''201'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Sídl. Západ II
| Sídl. Západ II
| okružná linka
|}

== Vozidlový park ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Typ vozidla&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Fotografia&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Roky výroby&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Počet vozidiel&lt;/center&gt;
! colspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Vlastnosti vozidla&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Poznámky&lt;/center&gt;
|-
! &lt;center&gt;&lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;&lt;/center&gt;
! &lt;center&gt;&lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;&lt;/center&gt; 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Karsan Atak]]
| 
| [[2018]]
| 1
| [[Súbor:Black_check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black_check.svg|15px]]
| 
|-
! Spolu
! 
! [[2018]]
! 1
! 1/1
! 1/1
! 
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

{{MHD na Slovensku}}

[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Levoča]]
[[Kategória:Doprava v Levoči]]</text>
      <sha1>lua64f8i8j8jcazbey2v6802lz8wufj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429719</id>
      <parentid>7429715</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:57:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Levoča}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1591" xml:space="preserve">'''Mestská hromadná doprava v Levoči'''  je zabezpečovaná autobusovou dopravou, ktorú tvorí 1 autobusová linka s číslovaním 201. Prevádzkuje ju spoločnosť [[SAD Poprad]].&lt;ref&gt;http://sadpp.sk/CP/MHD/704201.pdf&lt;/ref&gt; Vozidlový park tvorí jeden autobus.&lt;ref&gt;https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/911/Levoča&lt;/ref&gt; Linka premáva celý týždeň od 5:20 do 20:10.

== Linky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Linka
! colspan=&quot;2&quot; | Trasa
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! Začiatok
! Koniec
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''201'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Sídl. Západ II
| Sídl. Západ II
| okružná linka
|}

== Vozidlový park ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Typ vozidla&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Fotografia&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Roky výroby&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Počet vozidiel&lt;/center&gt;
! colspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Vlastnosti vozidla&lt;/center&gt;
! rowspan=&quot;2&quot; | &lt;center&gt;Poznámky&lt;/center&gt;
|-
! &lt;center&gt;&lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;&lt;/center&gt;
! &lt;center&gt;&lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;&lt;/center&gt; 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Karsan Atak]]
| 
| [[2018]]
| 1
| [[Súbor:Black_check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black_check.svg|15px]]
| 
|-
! Spolu
! 
! [[2018]]
! 1
! 1/1
! 1/1
! 
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Levoča}}
{{MHD na Slovensku}}

[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Levoča]]
[[Kategória:Doprava v Levoči]]</text>
      <sha1>2hya0doxdt28p85bqh1go83hp6qklbt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mestská hromadná doprava v Lučenci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686384</id>
    <revision>
      <id>7429689</id>
      <timestamp>2022-08-24T21:40:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>vytvorenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2994" xml:space="preserve">'''Mestská hromadná doprava v Lučenci''' označuje sieť liniek mestskej hromadnej dopravy v [[Lučenec|Lučenci]], ktorú prevádzkuje akciová spoločnosť [[SAD Lučenec]] a tvorí ju päť autobusových liniek. Linky premávajú v čase cca 04:00 - 22:30. Autobusové linky jazdia v pracovných dňoch každých najviac 30 minút, večer a cez voľné dni každých najviac 30 - 60 minút.&lt;ref&gt;http://www.sadlc.sk/public/index.php?option=com_wrapper&amp;Itemid=335&lt;/ref&gt;

== Linky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Linka
! colspan=&quot;2&quot; | Trasa
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! Začiatok
! Koniec
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''101'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| Dol.Slatinka ústav
| premáva celý týždeň od 04:00 do 20:43
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''102'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| Mikušovce, mäsokombinát
| premáva celý týždeň od 05:20 do 22:30
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''103'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| SAD
| premáva cez pracovné dni od 05:15 do 17:05
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''104'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Malá Ves
| Zvolenská cesta, plaváreň
| premáva cez pracovné dni od 05:30 do 22:19
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''105'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Fiľakovská cesta, Cirko
| AS
| premáva cez pracovné dni od 05:15 do 17:53
|-
|}


== Vozidlový park ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Typ vozidla
! rowspan=&quot;2&quot; | Fotografia
! rowspan=&quot;2&quot; | Roky výroby
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet vozidiel
! colspan=&quot;2&quot; | Vlastnosti vozidla
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! &lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! &lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Daily]]
| 
| [[2006]]
| 2
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Irisbus Crossway LE Line 12M]]
| 
| [[2010]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Crossway LE Line 10,8M]]
| 
| [[2016]]
| 1
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Crealis 12M]]
| 
| [[2018]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;text-align:left&quot; | Spolu
! 
! [[2006]] – [[2018]]
! 7
! 3/7
! 3/7
! 
|}

MHD v Lučenci tvorí 7 vozidiel, čiže dva [[Iveco Daily]], dva [[Irisbus Crossway LE Line 12M]], jeden [[Iveco Crossway LE Line 10,8M]] a dve autobusy [[Iveco Crealis 12M]].&lt;ref&gt;https://imhd.sk/ba/doc/sk/14549/MHD-Lucenec&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

{{MHD na Slovensku}}

[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Lučenec]]</text>
      <sha1>fuif5udpzrnoh1j06hdbqiv9fsxocad</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429716</id>
      <parentid>7429689</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:53:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Doprava v Lučenci]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3028" xml:space="preserve">'''Mestská hromadná doprava v Lučenci''' označuje sieť liniek mestskej hromadnej dopravy v [[Lučenec|Lučenci]], ktorú prevádzkuje akciová spoločnosť [[SAD Lučenec]] a tvorí ju päť autobusových liniek. Linky premávajú v čase cca 04:00 - 22:30. Autobusové linky jazdia v pracovných dňoch každých najviac 30 minút, večer a cez voľné dni každých najviac 30 - 60 minút.&lt;ref&gt;http://www.sadlc.sk/public/index.php?option=com_wrapper&amp;Itemid=335&lt;/ref&gt;

== Linky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Linka
! colspan=&quot;2&quot; | Trasa
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! Začiatok
! Koniec
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''101'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| Dol.Slatinka ústav
| premáva celý týždeň od 04:00 do 20:43
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''102'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| Mikušovce, mäsokombinát
| premáva celý týždeň od 05:20 do 22:30
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''103'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| SAD
| premáva cez pracovné dni od 05:15 do 17:05
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''104'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Malá Ves
| Zvolenská cesta, plaváreň
| premáva cez pracovné dni od 05:30 do 22:19
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''105'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Fiľakovská cesta, Cirko
| AS
| premáva cez pracovné dni od 05:15 do 17:53
|-
|}


== Vozidlový park ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Typ vozidla
! rowspan=&quot;2&quot; | Fotografia
! rowspan=&quot;2&quot; | Roky výroby
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet vozidiel
! colspan=&quot;2&quot; | Vlastnosti vozidla
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! &lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! &lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Daily]]
| 
| [[2006]]
| 2
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Irisbus Crossway LE Line 12M]]
| 
| [[2010]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Crossway LE Line 10,8M]]
| 
| [[2016]]
| 1
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Crealis 12M]]
| 
| [[2018]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;text-align:left&quot; | Spolu
! 
! [[2006]] – [[2018]]
! 7
! 3/7
! 3/7
! 
|}

MHD v Lučenci tvorí 7 vozidiel, čiže dva [[Iveco Daily]], dva [[Irisbus Crossway LE Line 12M]], jeden [[Iveco Crossway LE Line 10,8M]] a dve autobusy [[Iveco Crealis 12M]].&lt;ref&gt;https://imhd.sk/ba/doc/sk/14549/MHD-Lucenec&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

{{MHD na Slovensku}}

[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Lučenec]]
[[Kategória:Doprava v Lučenci]]</text>
      <sha1>npyvo7xcjtqkurjuaqym8jgdsyq8jg6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429718</id>
      <parentid>7429716</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T06:57:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Lučenec}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3041" xml:space="preserve">'''Mestská hromadná doprava v Lučenci''' označuje sieť liniek mestskej hromadnej dopravy v [[Lučenec|Lučenci]], ktorú prevádzkuje akciová spoločnosť [[SAD Lučenec]] a tvorí ju päť autobusových liniek. Linky premávajú v čase cca 04:00 - 22:30. Autobusové linky jazdia v pracovných dňoch každých najviac 30 minút, večer a cez voľné dni každých najviac 30 - 60 minút.&lt;ref&gt;http://www.sadlc.sk/public/index.php?option=com_wrapper&amp;Itemid=335&lt;/ref&gt;

== Linky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Linka
! colspan=&quot;2&quot; | Trasa
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! Začiatok
! Koniec
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''101'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| Dol.Slatinka ústav
| premáva celý týždeň od 04:00 do 20:43
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''102'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| Mikušovce, mäsokombinát
| premáva celý týždeň od 05:20 do 22:30
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''103'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Rúbanisko II kotolňa
| SAD
| premáva cez pracovné dni od 05:15 do 17:05
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''104'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Malá Ves
| Zvolenská cesta, plaváreň
| premáva cez pracovné dni od 05:30 do 22:19
|-
| bgcolor=&quot;808080&quot; | &lt;span style=&quot;color:#FFFFFF&quot;&gt;{{big|&lt;center&gt;'''105'''&lt;/center&gt;}}&lt;/span&gt;
| Fiľakovská cesta, Cirko
| AS
| premáva cez pracovné dni od 05:15 do 17:53
|-
|}


== Vozidlový park ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Typ vozidla
! rowspan=&quot;2&quot; | Fotografia
! rowspan=&quot;2&quot; | Roky výroby
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet vozidiel
! colspan=&quot;2&quot; | Vlastnosti vozidla
! rowspan=&quot;2&quot; | Poznámky
|-
! &lt;abbr title=&quot;Nízkopodlažné vozidlo&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! &lt;abbr title=&quot;Vozidlo vybavené klimatizáciou&quot;&gt;[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]&lt;/abbr&gt;
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Daily]]
| 
| [[2006]]
| 2
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Irisbus Crossway LE Line 12M]]
| 
| [[2010]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Crossway LE Line 10,8M]]
| 
| [[2016]]
| 1
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Iveco Crealis 12M]]
| 
| [[2018]]
| 2
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| [[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
! style=&quot;text-align:left&quot; | Spolu
! 
! [[2006]] – [[2018]]
! 7
! 3/7
! 3/7
! 
|}

MHD v Lučenci tvorí 7 vozidiel, čiže dva [[Iveco Daily]], dva [[Irisbus Crossway LE Line 12M]], jeden [[Iveco Crossway LE Line 10,8M]] a dve autobusy [[Iveco Crealis 12M]].&lt;ref&gt;https://imhd.sk/ba/doc/sk/14549/MHD-Lucenec&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Lučenec}}
{{MHD na Slovensku}}

[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Lučenec]]
[[Kategória:Doprava v Lučenci]]</text>
      <sha1>cizwdpxfaw180sws9drdw0q1oj1qcjt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vrbovica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686385</id>
    <revision>
      <id>7429726</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:21:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6658" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Vrbovica
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | obec              = [[Polomka]]
 | obec1             = [[Malužiná]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = [[Váh]]
 | nadmorská výška   = 1393.8
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9162
 | zemepisná dĺžka   = 19.8167
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] (traverz)
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Vrbovica''' ({{mnm|1393.8}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|60}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Vyšná Boca|Vyšnou Bocou]], približne {{Km|17|m|w}} severovýchodne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.81669&amp;y=48.91625&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], okresov [[Brezno (okres)|Brezno]] a [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Polomka]] a [[Malatiná]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú západne ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], severozápadne je situovaná [[Malužiná]] a južným smerom [[Bacúch]] a [[Polomka]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Vrbovica je súčasťou hlavného hrebeňa medzi [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a sedlom [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|Homôľka]]. Severným smerom susedí [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}), [[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)|Pavlová]] ({{Mnm|1380}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}), západným [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}), [[Jánov grúň]] ({{Mnm|1388}}) a [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končisté]] ({{Mnm|1474}}), južným [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}), [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}) a Javorinka ({{Mnm|1281}}) a východným [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] ({{Mnm|1660}}), [[Zadná Široká]] ({{Mnm|1534}}) a [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Severnú a východnú časť masívu odvodňuje potok [[Malužiná (potok)|Malužiná]] do [[Boca|Boce]] v povodí [[Váh]]u, voda z južných častí hrebeňa odteká [[Bacúšsky potok|Bacúšskym potokom]] do [[Hron]]a. Vrchol traverzuje značená turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva riedka mladá vegetácia po plošnej ťažbe, ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné  Tatry]] a časť [[Veporské vrchy|Veporských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.91625&amp;lng=19.81669&amp;ele=1394&amp;azi=19.84&amp;alt=-5.48&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.91625%c2%b0%20N%2019.81669%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke ([[Cesta hrdinov SNP]]; traverz):
** od západu z horského sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] cez [[Bacúšske sedlo]]
** od východu zo sedla [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] po hrebeni
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke cez [[Bacúšske sedlo]]:
** od severu z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]]
** od juhu z [[Bacúch]]a cez Krškovu dolinu
* po {{Turistická značka|zelená}} zelenej trase z [[Polomka|Polomky]] cez sedlo Homôľka&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.81669&amp;y=48.91625&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Malužiná]]
[[Kategória:Polomka]]</text>
      <sha1>5pp2z4egb4yu04m4ly56vlm0mz9q12o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vasil Grivna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686386</id>
    <revision>
      <id>7429727</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:37:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nový, 1117</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7227" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Vasil Grivna
| Rodné meno = 
| Popis osoby = 
| Portrét = 
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Bulharsko|Bulharsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Manuel Korček]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = [[2011]]
| Koniec obdobia2 = [[2015]]
| Predchodca2 = [[František Ružička]]
| Nástupca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Poradie3 = bývalý
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska na [[Ukrajina|Ukrajine]]
| Začiatok obdobia3 = [[1999]]
| Koniec obdobia3 = [[2005]]
| Predchodca3 = [[Jozef Migaš]]
| Nástupca3 = [[Urban Rusnák]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1958|09|10}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Kyjevská štátna univerzita]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka =
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

Ing. '''Vasil Grivna''' (* [[10. september]] [[1958]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]].

== Životopis ==
V rokoch 1977 až 1982 študoval na Oddelení medzinárodných ekonomických vzťahov Fakulty medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva [[Kyjevská štátna univerzita|Kyjevskej štátnej univerzity]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od augusta 1982 do apríla 1984 pracoval v Exico, a.s., obchodná skupina kožušiny v Prahe, v období 1. októbra 1982 až 30. septembra 1983 však vykonával prezenčnú vojenskú službu.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od 15. apríla 1984 pracoval pre Federálne ministerstvo zahraničných vecí, do 30. septembra 1990 bol pracovník 1.teritoriálneho odboru. Od 1. októbra 1990 bol 3. tajomník veľvyslanectva ČSFR v Rusku, od 1. januára 1993 prešiel na rovnakú funkciu na slovenskom veľvyslanectve v Rusku. Následne bol v období 1. júl 1994 až 14. február 1995 pracovníkom 4. odboru na Ministerstve zahraničných vecí SR. Od 15. februára 1995 do 31. decembra 1998 bol riaditeľom Politického odboru E MZV, v období 1. januára 1999 až 14. marca 1999 bol riaditeľ 3. teritoriálneho odboru MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec na Ukrajine ===
Od 15. marca 1999 do 31. januára 2005 bol Vasil Grivna veľvyslancom Slovenska na Ukrajine.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 1995 až 1996 [[Jozef Migaš]] a nástupcom v rokoch 2005 až 2009 [[Urban Rusnák]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-kyjiv&quot;/&gt;

Po návrate pracoval vo februári 2005 ako pracovník Analytického odboru MZV SR. Následne bol generálnym riaditeľom na MZV SR, 1. marca 2005{{--}}31. augusta 2008 Sekcie vonkajšej komunikácie a 1. septembra 2008{{--}} 31. novembra 2010 Sekcie verejnej diplomacie a služieb občanom. Následne bol pracovníkom 2. teritorálneho odboru.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
V období 22. februára 2011 až 31. júla 2015 bol veľvyslancom Slovenska v [Poľsko|Poľsku]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2005 až 2010 [[František Ružička]] a nástupcom v rokoch 2015 až 2020 [[Dušan Krištofík]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-waw&quot;/&gt;

Po návrate z Poľska bol od 1. augusta 2015 pracovníkom Politickej sekcie MZVEZ, následne bol od 24. septembra riaditeľom Odboru generálnej inšpekcie na MZVEZ.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Bulharsku ===
11. júla 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Bulharsku,&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; funkciu dezignovaného veľvyslanca vykonáva od 15. júla 2022.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2017 až 2022 [[Manuel Korček]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-sofia&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-sofia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2022-07-20| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-waw&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/varsava/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2020-01-28| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-kyjiv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2022-07-20| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/dublin/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku}}

{{DEFAULTSORT:Grivna, Vasil}}

[[Kategória:Absolventi Kyjevskej štátnej univerzity]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku]]</text>
      <sha1>0rkzwlfnr6i8t2rk37x48cm4jdd4tv7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429728</id>
      <parentid>7429727</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T07:40:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6823" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Vasil Grivna
| Rodné meno = 
| Popis osoby = 
| Portrét = 
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Bulharsko|Bulharsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Manuel Korček]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = [[2011]]
| Koniec obdobia2 = [[2015]]
| Predchodca2 = [[František Ružička]]
| Nástupca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Poradie3 = bývalý
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska na [[Ukrajina|Ukrajine]]
| Začiatok obdobia3 = [[1999]]
| Koniec obdobia3 = [[2005]]
| Predchodca3 = [[Jozef Migaš]]
| Nástupca3 = [[Urban Rusnák]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1958|09|10}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Kyjevská štátna univerzita]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka =
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

Ing. '''Vasil Grivna''' (* [[10. september]] [[1958]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]].

== Životopis ==
V rokoch 1977 až 1982 študoval na Oddelení medzinárodných ekonomických vzťahov Fakulty medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva [[Kyjevská štátna univerzita|Kyjevskej štátnej univerzity]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od augusta 1982 do apríla 1984 pracoval v Exico, a.s., obchodná skupina kožušiny v Prahe, v období 1. októbra 1982 až 30. septembra 1983 však vykonával prezenčnú vojenskú službu.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od 15. apríla 1984 pracoval pre Federálne ministerstvo zahraničných vecí, do 30. septembra 1990 bol pracovník 1.teritoriálneho odboru. Od 1. októbra 1990 bol 3. tajomník veľvyslanectva ČSFR v Rusku, od 1. januára 1993 prešiel na rovnakú funkciu na slovenskom veľvyslanectve v Rusku. Následne bol v období 1. júl 1994 až 14. február 1995 pracovníkom 4. odboru na Ministerstve zahraničných vecí SR. Od 15. februára 1995 do 31. decembra 1998 bol riaditeľom Politického odboru E MZV, v období 1. januára 1999 až 14. marca 1999 bol riaditeľ 3. teritoriálneho odboru MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec na Ukrajine ===
Od 15. marca 1999 do 31. januára 2005 bol Vasil Grivna veľvyslancom Slovenska na Ukrajine.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 1995 až 1996 [[Jozef Migaš]] a nástupcom v rokoch 2005 až 2009 [[Urban Rusnák]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-kyjiv&quot;/&gt;

Po návrate pracoval vo februári 2005 ako pracovník Analytického odboru MZV SR. Následne bol generálnym riaditeľom na MZV SR, 1. marca 2005{{--}}31. augusta 2008 Sekcie vonkajšej komunikácie a 1. septembra 2008{{--}} 31. novembra 2010 Sekcie verejnej diplomacie a služieb občanom. Následne bol pracovníkom 2. teritorálneho odboru.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
V období 22. februára 2011 až 31. júla 2015 bol veľvyslancom Slovenska v [Poľsko|Poľsku]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2005 až 2010 [[František Ružička]] a nástupcom v rokoch 2015 až 2020 [[Dušan Krištofík]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-waw&quot;/&gt;

Po návrate z Poľska bol od 1. augusta 2015 pracovníkom Politickej sekcie MZVEZ, následne bol od 24. septembra riaditeľom Odboru generálnej inšpekcie na MZVEZ.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Bulharsku ===
11. júla 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Bulharsku,&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; funkciu dezignovaného veľvyslanca vykonáva od 15. júla 2022.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2017 až 2022 [[Manuel Korček]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-sofia&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-sofia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2022-07-20| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-waw&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/varsava/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2020-01-28| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-kyjiv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2022-07-20| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku}}

{{DEFAULTSORT:Grivna, Vasil}}

[[Kategória:Absolventi Kyjevskej štátnej univerzity]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku]]</text>
      <sha1>jx4d8d1dseewbl5y68c9qcsdv4zw8f9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429813</id>
      <parentid>7429728</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T09:42:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Veľvyslanec v Poľsku */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6824" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno = Vasil Grivna
| Rodné meno = 
| Popis osoby = 
| Portrét = 
| Veľkosť portrétu = 
| Popis portrétu = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Poradie = súčasný
| Úrad = veľvyslanec Slovenska v [[Bulharsko|Bulharsku]]
| Začiatok obdobia = júl [[2022]]
| Koniec obdobia = 
| Predchodca = [[Manuel Korček]]
| Nástupca = 
| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = veľvyslanec Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]]
| Začiatok obdobia2 = [[2011]]
| Koniec obdobia2 = [[2015]]
| Predchodca2 = [[František Ružička]]
| Nástupca2 = [[Dušan Krištofík]]
| Poradie3 = bývalý
| Úrad3 = veľvyslanec Slovenska na [[Ukrajina|Ukrajine]]
| Začiatok obdobia3 = [[1999]]
| Koniec obdobia3 = [[2005]]
| Predchodca3 = [[Jozef Migaš]]
| Nástupca3 = [[Urban Rusnák]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1958|09|10}}
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
| Politická strana = 
| Alma mater = [[Kyjevská štátna univerzita]]
| Profesia = [[diplomat]]
| Národnosť = 
| Vierovyznanie = 
| Manželka =
| Manžel = 
| Partnerka = 
| Partner = 
| Deti = 
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
}}

Ing. '''Vasil Grivna''' (* [[10. september]] [[1958]]&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[diplomat]]. Od [[júl]]a [[2022]] je [[veľvyslanec]] [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Pôsobil tiež ako veľvyslanec v [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]].

== Životopis ==
V rokoch 1977 až 1982 študoval na Oddelení medzinárodných ekonomických vzťahov Fakulty medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva [[Kyjevská štátna univerzita|Kyjevskej štátnej univerzity]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od augusta 1982 do apríla 1984 pracoval v Exico, a.s., obchodná skupina kožušiny v Prahe, v období 1. októbra 1982 až 30. septembra 1983 však vykonával prezenčnú vojenskú službu.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

Od 15. apríla 1984 pracoval pre Federálne ministerstvo zahraničných vecí, do 30. septembra 1990 bol pracovník 1.teritoriálneho odboru. Od 1. októbra 1990 bol 3. tajomník veľvyslanectva ČSFR v Rusku, od 1. januára 1993 prešiel na rovnakú funkciu na slovenskom veľvyslanectve v Rusku. Následne bol v období 1. júl 1994 až 14. február 1995 pracovníkom 4. odboru na Ministerstve zahraničných vecí SR. Od 15. februára 1995 do 31. decembra 1998 bol riaditeľom Politického odboru E MZV, v období 1. januára 1999 až 14. marca 1999 bol riaditeľ 3. teritoriálneho odboru MZV.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec na Ukrajine ===
Od 15. marca 1999 do 31. januára 2005 bol Vasil Grivna veľvyslancom Slovenska na Ukrajine.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 1995 až 1996 [[Jozef Migaš]] a nástupcom v rokoch 2005 až 2009 [[Urban Rusnák]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-kyjiv&quot;/&gt;

Po návrate pracoval vo februári 2005 ako pracovník Analytického odboru MZV SR. Následne bol generálnym riaditeľom na MZV SR, 1. marca 2005{{--}}31. augusta 2008 Sekcie vonkajšej komunikácie a 1. septembra 2008{{--}} 31. novembra 2010 Sekcie verejnej diplomacie a služieb občanom. Následne bol pracovníkom 2. teritorálneho odboru.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Poľsku ===
V období 22. februára 2011 až 31. júla 2015 bol veľvyslancom Slovenska v [[Poľsko|Poľsku]].&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2005 až 2010 [[František Ružička]] a nástupcom v rokoch 2015 až 2020 [[Dušan Krištofík]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-waw&quot;/&gt;

Po návrate z Poľska bol od 1. augusta 2015 pracovníkom Politickej sekcie MZVEZ, následne bol od 24. septembra riaditeľom Odboru generálnej inšpekcie na MZVEZ.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt;

=== Veľvyslanec v Bulharsku ===
11. júla 2022 bol prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] vymenovaný za veľvyslanca Slovenska v Bulharsku,&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;/&gt; funkciu dezignovaného veľvyslanca vykonáva od 15. júla 2022.&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;/&gt; Jeho predchodcom bol v rokoch 2017 až 2022 [[Manuel Korček]].&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-sofia&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-sofia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12| dátum aktualizácie = 2022-07-20| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-waw&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/varsava/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2020-01-28| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-byvali-kyjiv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/kyjev/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2018-09-03| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mzv-velvyslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec | vydavateľ = inisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2022-07-20| dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-zmena-2022-07&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec Profil na stránke veľvyslanectva]

{{Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Poľsku}}
{{Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku}}

{{DEFAULTSORT:Grivna, Vasil}}

[[Kategória:Absolventi Kyjevskej štátnej univerzity]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska na Ukrajine]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Poľsku]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Bulharsku]]</text>
      <sha1>d9vm3icexcgdnf98w0so3gsg8nk20f5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Absolventi Kyjevskej štátnej univerzity</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686387</id>
    <revision>
      <id>7429729</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:42:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="145" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Kyjevská štátna unvierzita]]
[[Kategória:Absolventi vysokých škôl na Ukrajine|Kyjevská štátna unvierzita]]</text>
      <sha1>ljlqyxwi91w37nh7zhgyqapr8e6952w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Kyjevská štátna unvierzita</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686388</id>
    <revision>
      <id>7429730</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:43:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="119" xml:space="preserve">{{Catmore}}
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Univerzity na Ukrajine]]
[[Kategória:Školy v Kyjeve]]</text>
      <sha1>gpj9e1to130yrhn39xtbgwsiabg2kje</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Školy v Kyjeve</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686389</id>
    <revision>
      <id>7429731</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:45:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="99" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Kyjev]]
[[Kategória:Školy na Ukrajine|Kyjiv]]</text>
      <sha1>1lzfkrzbjjpccrkozc164bqqbkdv5af</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Absolventi vysokých škôl na Ukrajine</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686390</id>
    <revision>
      <id>7429733</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:46:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="119" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Vysoké školy na Ukrajine]]
[[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Európe|Ukrajina]]</text>
      <sha1>95xj2ivxme8uaqg279bw4hp8bhkg1p3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny San Marína</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686391</id>
    <revision>
      <id>7429736</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:55:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="122" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|San Marino]]
[[Kategória:Navigačné šablóny San Marína]]</text>
      <sha1>0af56k7in55hawcfpib2gm71rzr9ooh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Spojeného kráľovstva</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686392</id>
    <revision>
      <id>7429738</id>
      <timestamp>2022-08-25T07:58:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="145" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Spojené kráľovstvo]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Spojeného kráľovstva]]</text>
      <sha1>tr2fb9jgkg0t4jc3beo28bsd5bbfnp8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Šablóny veľvyslancov Česka</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686393</id>
    <revision>
      <id>7429741</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:01:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="125" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny Česka|Veľvyslanci]]
[[Kategória:Navigačné šablóny veľvyslancov|Česko]]</text>
      <sha1>s6wfnm4f0ohc91oo5rbxlcz196g472q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny Vatikánu</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686394</id>
    <revision>
      <id>7429752</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:15:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="107" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Vatikán]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Vatikánu]]</text>
      <sha1>l5aunq8gmyhiikb8xe0peto1pmwgfou</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429753</id>
      <parentid>7429752</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:15:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Jetam2 premiestnil stránku [[Kategória:Navigačné šablóny Svätej stolice]] na [[Kategória:Navigačné šablóny Vatikánu]], ale neponechal presmerovanie: lepšie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="107" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Vatikán]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Vatikánu]]</text>
      <sha1>l5aunq8gmyhiikb8xe0peto1pmwgfou</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429754</id>
      <parentid>7429753</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T08:16:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="108" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Vatikán]]
[[Kategória:Šablóny Vatikánu| Navigačné]]</text>
      <sha1>h7p338ywwwvzxso2on6y7si55i9ns9e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Indie</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686395</id>
    <revision>
      <id>7429762</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:19:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="111" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|India]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Indie]]</text>
      <sha1>1bw6mmfe0opsla6f0kmwiveppgxbzly</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Monaka</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686396</id>
    <revision>
      <id>7429765</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:23:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="113" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Monako]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Monaka]]</text>
      <sha1>mutb6txl895hsvooytyzfewwf5yt4sj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny Monaka</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686397</id>
    <revision>
      <id>7429767</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:24:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="103" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Monako]]
[[Kategória:Šablóny Monaka| Navigačné]]</text>
      <sha1>kwc3ds2ervqyidnyl73pzjd889rmtit</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Šablóny Monaka</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686398</id>
    <revision>
      <id>7429768</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:24:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46" xml:space="preserve">[[Kategória:Šablóny podľa štátu|Monako]]</text>
      <sha1>0robt7nqxied38r5993p4v6n6h7lumw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Alžírska</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686399</id>
    <revision>
      <id>7429769</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:25:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="121" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Alžírsko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Alžírska]]</text>
      <sha1>4nmm1sjmx18xu08m19rcplufkqmmd73</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny Alžírska</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686400</id>
    <revision>
      <id>7429770</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:26:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="111" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Alžírsko]]
[[Kategória:Šablóny Alžírska| Navigačné]]</text>
      <sha1>a4wdsu8wemu2yiz1s0jsxgry2el0fxt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Šablóny Alžírska</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686401</id>
    <revision>
      <id>7429771</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:27:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50" xml:space="preserve">[[Kategória:Šablóny podľa štátu|Alžírsko]]</text>
      <sha1>kisenzig8yjo7oca4zuigf6y20wc6ka</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Austrálie</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686402</id>
    <revision>
      <id>7429773</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:30:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="121" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Austrália]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Austrálie]]</text>
      <sha1>7fjh98543sz33utrp87zinfj5xutgdm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny Austrálie</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686403</id>
    <revision>
      <id>7429774</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:31:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="111" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Austrália]]
[[Kategória:Šablóny Austrálie| Navigačné]]</text>
      <sha1>awgsdesh9pqks2enx9t4caq989zoax4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Nového Zélandu</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686404</id>
    <revision>
      <id>7429779</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:35:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="130" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Nový Zéland]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Nového Zélandu]]</text>
      <sha1>oae2xavlf7f7kipxbas7v497yrgyyq6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Japonska</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686405</id>
    <revision>
      <id>7429789</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:41:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="117" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Japonsko]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Japonska]]</text>
      <sha1>hengc7zqalcgqtx8i13cmgkl64lhr4d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Kolumbie</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686406</id>
    <revision>
      <id>7429791</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:44:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="117" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Kolumbia]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Kolumbie]]</text>
      <sha1>1wbv6tlf6qjcwn0j4u004o51c2n5prx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny Kolumbie</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686407</id>
    <revision>
      <id>7429793</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:46:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="107" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny podľa štátu|Kolumbia]]
[[Kategória:Šablóny Kolumbie| Navigačné]]</text>
      <sha1>s3ardfn6t7pkwav8vmlilezu4fdq9hx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Politické navigačné šablóny Egypta</title>
    <ns>14</ns>
    <id>686408</id>
    <revision>
      <id>7429795</id>
      <timestamp>2022-08-25T08:48:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="112" xml:space="preserve">[[Kategória:Politické navigačné šablóny podľa štátu|Egypt]]
[[Kategória:Navigačné šablóny Egypta]]</text>
      <sha1>1zm9888dgnfd5iihv4q6n0z90o4c2bl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686409</id>
    <revision>
      <id>7429805</id>
      <timestamp>2022-08-25T09:12:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SH1246</username>
        <id>222715</id>
      </contributor>
      <comment>create</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10395" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}}
{{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] &lt;small&gt;(od 2021)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Počet študentov=cca. 85.000 &lt;small&gt;(2022)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]],
{{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=}} &lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;
[[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]]

[[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]]
[[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]]
'''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku.

Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované  vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

== História ==
IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v &quot;Feuerschlößchene&quot;, bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&amp;oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}&lt;/ref&gt; bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami.

V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&amp;v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt;

V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste.

V októbri 2017 bola premenovaná z &quot;Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn&quot; na &quot;Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH&quot;. V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

== Organizácia ==
Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity (&quot;systémová akreditácia&quot;) sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané &quot;jednotky&quot; pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Lokality ==
Okrem &quot;virtuálneho kampusu&quot; má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}&lt;/ref&gt;

Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov.

== Študijné programy ==
Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&amp;oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}&lt;/ref&gt;

* Dizajn, architektúra a konštrukcia
* Zdravie
* Pohostinstvo, turizmus a podujatia
* Ľudské zdroje
* IT a technológie
* Marketingová komunikácia
* Spoločenské vedy
* Doprava a logistika
* Ekonomika a manažment

== Webové odkazy ==

* [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU]

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;
{{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}}</text>
      <sha1>hk1sk2mrhpkiy3vd587mrnngd6cc08q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429818</id>
      <parentid>7429805</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T10:02:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SH1246</username>
        <id>222715</id>
      </contributor>
      <comment>s</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10410" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}}
{{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] &lt;small&gt;(od 2021)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Počet študentov=cca. 85.000 &lt;small&gt;(2022)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021&lt;/ref&gt;|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]],
{{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=|Typ=Súkromná}} &lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;display: none;&quot;&gt;&lt;/div&gt;
[[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]]

[[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]]
[[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]]
'''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku.

Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované  vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

== História ==
IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}&lt;/ref&gt;

Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v &quot;Feuerschlößchene&quot;, bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&amp;oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}&lt;/ref&gt; bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami.

V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&amp;v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt; V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}&lt;/ref&gt;

V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste.

V októbri 2017 bola premenovaná z &quot;Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn&quot; na &quot;Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH&quot;. V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

== Organizácia ==
Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity (&quot;systémová akreditácia&quot;) sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt; Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}&lt;/ref&gt;

Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané &quot;jednotky&quot; pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Lokality ==
Okrem &quot;virtuálneho kampusu&quot; má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: Augsburg, Bad Honnef, Berlín, Bielefeld, Braunschweig, Brémy, Dortmund, Dresden, Duisburg, Düsseldorf, Erfurt, Essen, Frankfurt nad Mohanom, Freiburg, Hamburg, Hannover, Karlsruhe, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Lübeck, Mainz, Mannheim, Mníchov, Münster, Norimberg, Peine (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: Aachen, Bochum, Kassel, Kiel, Mönchengladbach, Potsdam, Ravensburg, Regensburg, Rostock, Saarbrücken a Wuppertal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}&lt;/ref&gt;

Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov.

== Študijné programy ==
Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&amp;oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}&lt;/ref&gt;

* Dizajn, architektúra a konštrukcia
* Zdravie
* Pohostinstvo, turizmus a podujatia
* Ľudské zdroje
* IT a technológie
* Marketingová komunikácia
* Spoločenské vedy
* Doprava a logistika
* Ekonomika a manažment

== Webové odkazy ==

* [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU]

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;
{{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}}</text>
      <sha1>rgsqbhlwrvdmzfngo44veqes246o51r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:No Name</title>
    <ns>10</ns>
    <id>686411</id>
    <revision>
      <id>7429836</id>
      <timestamp>2022-08-25T11:25:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>{{No Name}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1296" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno    = No Name
| nadpis  = [[No Name]]
| typ obsahu = hlist

| nad     = 
* [[Igor Timko]]
* [[Roman Timko]]
* [[Ivan Timko]]
* [[Zoltán Šallai]]
* [[Dušan Timko]]
* [[Pavol Jakab]]

* [[Marián Čekovský]]
* [[Viliam Gutray]]

| skupina1  = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]]
| zoznam1   = 
* ''[[No name (album)|No name]]''
* ''[[Počkám si na zázrak]]''
* ''[[Oslávme si život]]''
* ''[[Slová do tmy]]''
* ''[[Čím to je]]''
* ''[[V rovnováhe]]''
* ''[[Nový album]]''
* ''[[S láskou]]''
| skupina2  = [[Koncertný album|Koncertné albumy]]
| zoznam2   = 
* ''[[Live in Prague]]''
* ''[[G2 Acoustic Stage]]''
* ''[[20 Rokov No Name]]''
* ''[[Acoustic Tour]]''
| skupina3  = [[Kompilácia (album)|Výberové albumy]]
| zoznam3   = 
* ''[[Ballantine's]]'', EP
* ''[[The Best Of 1998–2009]]''
* ''[[Love songs]]''
* ''[[1998–2018]]''
| skupina4  = [[DVD]]
| zoznam4   = 
* ''[[Live in Prague]]''
* ''[[V rovnováhe tour]]''
* ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]''
* ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]''
| skupina5  = [[Singel (hudba)|Single]]
| zoznam5   = 
* „Nie alebo áno“
* „Večnosť“
* [[Karel Gott]] &amp; No Name, „Kto dokáže“
}}&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných skupín|No Name]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>rf8fapdq7wa8hv9ee5pmni4pcd4uzo5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7429841</id>
      <parentid>7429836</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T11:35:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>medzera</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1295" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno    = No Name
| nadpis  = [[No Name]]
| typ obsahu = hlist

| nad     = 
* [[Igor Timko]]
* [[Roman Timko]]
* [[Ivan Timko]]
* [[Zoltán Šallai]]
* [[Dušan Timko]]
* [[Pavol Jakab]]
* [[Marián Čekovský]]
* [[Viliam Gutray]]

| skupina1  = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]]
| zoznam1   = 
* ''[[No name (album)|No name]]''
* ''[[Počkám si na zázrak]]''
* ''[[Oslávme si život]]''
* ''[[Slová do tmy]]''
* ''[[Čím to je]]''
* ''[[V rovnováhe]]''
* ''[[Nový album]]''
* ''[[S láskou]]''
| skupina2  = [[Koncertný album|Koncertné albumy]]
| zoznam2   = 
* ''[[Live in Prague]]''
* ''[[G2 Acoustic Stage]]''
* ''[[20 Rokov No Name]]''
* ''[[Acoustic Tour]]''
| skupina3  = [[Kompilácia (album)|Výberové albumy]]
| zoznam3   = 
* ''[[Ballantine's]]'', EP
* ''[[The Best Of 1998–2009]]''
* ''[[Love songs]]''
* ''[[1998–2018]]''
| skupina4  = [[DVD]]
| zoznam4   = 
* ''[[Live in Prague]]''
* ''[[V rovnováhe tour]]''
* ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]''
* ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]''
| skupina5  = [[Singel (hudba)|Single]]
| zoznam5   = 
* „Nie alebo áno“
* „Večnosť“
* [[Karel Gott]] &amp; No Name, „Kto dokáže“
}}&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných skupín|No Name]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>51t6wn0zppc7ykdko9icoy9k1kduu4p</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>